Záznam
z pracovnej porady Krajského stavebného úradu v Trenčíne s pracovníkmi stavebných
úradov v Trenčianskom kraji, konanej dňa 1.12.2011 v budove štátnej správy v
Trenčíne.
Pracovná porada bola zvolaná písomnou pozvánkou Krajského stavebného úradu
v Trenčíne, odboru štátnej stavebnej správy, (ďalej skratkou len „KSÚ“) zo dňa 2.11.2011.
Poradu otvoril a viedol prednosta KSÚ v Trenčíne Ing. Anton Šumichrast.
Prítomní : Pracovníci stavebných úradov v Trenčianskom kraji, pracovníci KSÚ a
hostia podľa prezenčnej listiny.
Program:
1. Úvod.
2. Informácia zo správy o činnosti Krajského stavebného úradu v Trenčíne na úseku
štátnej stavebnej správy v roku 2010 a z výkazov stavebných úradov v Trenčianskom
kraji za rok 2010.
3. Nové právne predpisy a usmernenia vydané v priebehu roku 2011 a súvisiace
s činnosťou stavebných úradov a ich uplatňovanie.
4. Poznatky z preskúmavania rozhodnutí a opatrení Krajským stavebným úradom
v Trenčíne a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v roku
2011.
5. Úradovne stavebných úradov – stav a pripravované zmeny do roku 2012.
6. Umiestňovanie stavieb – charakteristiky a odlišnosti prípadov.
7. Výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbách – účel, priebeh a výsledok.
8. Trestná zodpovednosť, priestupky a správne delikty na úseku stavebného poriadku.
9. Diskusia.
10. Záver.
Priebeh porady:
K jednotlivým bodom programu:
K bodu 1 : Úvod.
(Ing. Anton Šumichrast, prednosta KSÚ)
Riadiaci porady otvoril rokovanie, privítal prítomných, osobitne hostí Ing.arch. Jelenu
Hudcovskú, PhD., riaditeľku odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len ministerstvo), Ing.arch.
Zuzanu Kukučovú, vedúcu oddelenia stavebného poriadku ministerstva a JUDr. Máriu
Martákovú, prokurátorku Krajskej prokuratúry v Trenčíne. Ohlásil neskorší očakávaný
príchod generálneho riaditeľa sekcie výstavby a bytovej politiky ministerstva, Ing. Pavla
Baxu. Súčasne oboznámil s účelom a programom porady.
Program porady podľa pozvánky bol doplnený o vystúpenie zástupkyne Krajskej
prokuratúry Trenčín, tematické vystúpenia hostí z ministerstva a vedúcej odboru územného
plánovania KSÚ v Trenčíne.
Prednosta KSÚ zaželal účastníkom porady jej úspešný priebeh a naplnenie predstáv,
ktoré od uskutočnenia a výsledkov porady očakávajú.
2. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Informácia pre obce za úsek územného plánovania :
(Vystúpenie Ing. Márie Kozubíkovej, KSÚ)
1. Poskytovanie dotácií na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie
Od 1.9.2011 je účinný zákon č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie
územnoplánovacej dokumentácie obcí. Predtým sa tieto dotácie poskytovali podľa Výnosu
MVRR SR z 8.augusta 2005. Od tohto roku sa teda už poskytujú dotácie na základe
citovaného zákona.
Za náš kraj boli pre rok 2011 poskytnuté dotácie pre 3 obce a to :
Beluša - nový územný plán obce (ÚPN-O), pridelená dotácia na etapu koncept,
Lazany – zmeny a doplnky ÚPN-O č.1/2011 na návrh a čistopis,
Dubodiel - nový ÚPN-O na etapu návrh a čistopis.
Dôležité je ale upozorniť, že žiadosti sa predkladajú priamo na Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR od 15.januára do 28.februára, pričom jednou
z hlavných podmienok je mať do tohto termínu schválené zadanie. Všetky podrobnosti, ako
aj vzor žiadosti sú uvedené v zákone ako prílohy.
2) Schválenie Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu veľkého územného celku
Trenčianskeho kraja
Dňa 26.10.2011 boli Zastupiteľstvom Trenčianskeho samosprávneho kraja schválené
Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja (ÚPN
VÚC). Obce, ktorých katastrálne územia sú predmetnými Zmenami a doplnkami č. 2 ÚPN
VÚC dotknuté, sú povinné tieto skutočnosti zohľadniť vo svojich územných plánoch, a to
alebo formou zmien a doplnkov k existujúcim platným územným plánom (ÚPN), resp. novým
územným plánom obce.
Pri tejto príležitosti upozorňujeme aj na povinnosť obcí vyplývajúcu im z § 30, ods. 4
stavebného zákona preskúmavania územných plánov obcí najmenej raz za 4 roky. Toto
preskúmavanie sa uzatvorí formou uznesenia obecného zastupiteľstva, či územný plán ďalej
postačuje pre územný rozvoj, alebo ak nie, či treba obstarať zmeny a doplnky, resp. nový
ÚPN. Uznesenie o preskúmaní musí byť uložené na obci pri ÚPN a kópia zaslaná aj na KSÚ.
Informácia o aktuálnych legislatívnych a metodických aktivitách ministerstva
(Vystúpenie Ing.arch. Jeleny Hudcovskej, PhD., riaditeľky odboru štátnej stavebnej správy
a územného plánovania ministerstva)
K 30.9.2012 pripravuje ministerstvo predložiť do vlády SR návrh nového stavebného
zákona. Sú pripravené zásady, na základe ktorých začnú pracovať pracovné skupiny pre
prípravu paragrafového znenia.
V súvislosti so schválenou novelou Trestného zákona obsahujúcou aj trestnú
zodpovednosť za nepovolené uskutočňovanie stavieb ministerstvo mieni znovu predložiť do
Národnej rady SR v januári 2012 návrh novely stavebného zákona na sprísnenie postupov
a postihov stavebných nezákonností, ktorý neprešiel hlasovaním v júni 2011.
Ministerstvo pripravuje metodiku pre vypracovanie územných plánov obcí, dňa
8.12.2011 bude rozpracovaný návrh prezentovaný v Bratislave. Podrobnosti na internetovej
adrese www.urbion.sk .
3. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Pripravuje sa elektronický informačný systém pre uplatnenie v práci stavebných úradov.
Informačná báza nadviaže na GIS (Geografický informačný systém) a vyžiada si to vyšší
stupeň technického vybavenia a zručnosti zamestnancov. Všetky územné plány budú v
digitalizovanej forme na vektorových mapách. V mestskom obvode Petržalka už takýto
systém pilotne funguje.
Ministerstvo sa zúčastňovalo prípravy protipovodňových opatrení, pre stavebné úrady
vydalo metodiku postupu v súvislosti s budovaním vodozádržných zariadení. Väčšina z nich
nevyžaduje stavebné povolenie, iba vydanie územného rozhodnutia. Pre stavby vo vodnom
toku však bude stavebné povolenie potrebné.
K bodu 2: Informácia zo správy o činnosti Krajského stavebného úradu v Trenčíne na
úseku štátnej stavebnej správy v roku 2010 a z výkazov stavebných úradov
v Trenčianskom kraji za rok 2010.
(Vystúpenie Ing. Jozefa Kmeťa, KSÚ)
2.1. Informácia z výkazov stavebných úradov v Trenčianskom kraji za rok 2010
Pretože sledovanie výkonu stavebných úradov, vývoja a trendov je významná súčasť
odborného riadenia, Krajský stavebný úrad v Trenčíne obdobne ako v predchádzajúcich
rokoch vyžiadal od úradovní stavebných úradov tabuľkové výkazy s údajmi o rozhodovacej
činnosti v správnom konaní a a ostatnej činnosti mimo správneho konania za rok 2010 (dva
tabuľkové výkazy). Pretože vláda SR ani nám nadriadené ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja nezaradili do svojich programov hodnotenie preneseného výkonu
štátnej správy na obce za rok 2010, krajský stavebný úrad netrval na spracovaní hodnotiacej
správy obcí. V Trenčianskom kraji je 276 obcí v postavení stavebných úradov. Výkazy boli
vyžiadané dňa 20.1.2011 a po urgenciách sumarizované v čase apríl až máj.
Treba vyzdvihnúť, že vyžiadané údaje sú komplexnejšie ako po predchádzajúce roky,
keďže ich zaslalo, aj keď po niektorých urgenciách viac ako 98 % obcí. Údaje nepredložili
starostovia 4 obcí :
V okrese Ilava:
Vršatské Podhradie.
V okrese Púchov:
Streženice.
V okrese Trenčín:
Horňany, Petrova Lehota.
Stavebné úrady v kraji mali podľa došlých výkazov na vybavenie v správnom konaní
v roku 2010 spolu 10266 podaní (v roku 2009 bolo 9436), z toho 1204 prešlo
z predchádzajúceho roku. Vydali 9411 prvostupňových rozhodnutí (v roku 2009 to bolo 8435,
v roku 2008 8571 meritórnych rozhodnutí), zastavili 234 konaní a ku koncu roka neukončili
1061 konaní. Podľa evidencií obcí bolo voči rozhodnutiam v priebehu roku 2010 podaných
127 odvolaní (v roku 2009 134 a v r. 2008 128 odvolaní), ktorým v 6 prípadoch vyhovel už
prvostupňový orgán. Z 3 návrhov na obnovu konania bolo vyhovené 1 návrhu. Zo 7
vykázaných protestov prokurátora voči rozhodnutiam alebo opatreniam stavebných úradov
sám prvostupňový orgán vyhovel 2 protestom.
Z výkazov tiež vyplýva, že obce na sledovanom úseku prešetrovali spolu 108 sťažností
a petícií (v roku 2009 61, v roku 2008 82), viedli 882 rôznych evidencií (v roku 2009 613, v
4. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
roku 2008 791), posudzovali 1409 projektov (v roku 2009 1508, v roku 2008 1531), vydali
6818 rôznych vyjadrení, súhlasov, odpovedí a pod., vrátane oznámení k ohláseniam drobných
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác (v roku 2009 6081, v roku 2008 6161),
vykonali 2039 výkonov štátneho stavebného dohľadu a miestnych zisťovaní so spísaním
zápisnice (v roku 2009 1448, v roku 2008 1854), vypracovali 1168 štatistických hlásení
a rozborov (v roku 2009 1144, v roku 2008 1109) a vykonali 271 ďalších inde nezaradených
činností.
V roku 2010 bolo v zameraní kontrolnej činnosti krajského stavebného úradu
naplánovaných a uskutočnených nasledujúcich 6 kontrolných akcií na prenesený výkon
štátnej správy na úseku územného rozhodovania, stavebného poriadku, vyvlastňovania,
sťažností a petícií, v pôsobnosti stavebných úradov :
1. Spolu na Spoločnom stavebnom úrade v Trenčíne,
2. Na stavebnom úrade - mesto Prievidza,
3. Spolu na stavebných úradoch - mesto Handlová, obec Chrenovec-Brusno, obec
Ráztočno,
4. Spolu na stavebných úradoch - obec Lednické Rovne, obec Dolná Breznica, obec
Lednica,
5. Na stavebnom úrade - mesto Nemšová,
6. Na stavebnom úrade - obec Horná Súča.
Počas kontrol boli odstránené nepodstatné nedostatky a nesprávnosti, napr. chybný dátum
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Výsledkami vyššie uvedených kontrolných akcií
boli protokoly o výsledku kontroly a záznamy o kontrole. V štyroch prípadoch boli
spracované protokoly (Trenčín, Handlová, Nemšová, Horná Súča) a v dvoch prípadoch
(Prievidza, Lednické Rovne) spracované záznamy.
Pri menej závažných zisteniach pracovníci stavebných úradov boli upozornení na
zbytočné pochybenia v postupoch a rozhodnutiach, ktorým sa bude treba vyhnúť pri ďalšej
práci. Najčastejšími zistenými chybami boli: tolerovanie neúplných žiadostí, chýbajúce časti
projektovej dokumentácie stavby ako je požiarno-bezpečnostné riešenie, vrátane
jednoduchých stavieb, chybné označenie stavebníka v prípade zmien bytového domu, keď
stavebníkom nemôže byť spoločenstvo vlastníkov bytov ale vlastníci bytov a spoločenstvo
vlastníkov je len zastupujúcou osobou, pribratie osoby stavebného dozoru a zhotoviteľa za
účastníkov stavebného konania pri dodávateľskej forme výstavby, nedoručenie oznámenia
o začatí konania všetkým známym účastníkom konania, chýbajúce upozornenie účastníkov
konania a dotknutých orgánov na možnosť a lehotu pre podanie námietok alebo záväzných
stanovísk, nedodržanie minimálnej lehoty pre oznámenie začatia konania pred nariadeným
ústnym pojednávaním v konaní (7 pracovných dní v územnom, stavebnom konaní a konaní
o dodatočnom povolení stavby, v stavebnom konaní aj o dodatočnom povolení pri líniových
stavbách 15 dní, 10 kalendárnych dní v kolaudačnom konaní, ako aj v konaní o zmene
v užívaní stavby), neprizvanie projektanta a osoby stavebného dozoru na kolaudáciu,
chýbajúca alebo neúplná zápisnica z ústneho pojednávania, chýbajúce záväzné stanoviská
dotknutých orgánov, napr. súhlas na stavbu malého zdroja znečisťovania ovzdušia,
nedodržanie lehoty pre rozhodnutie, v meritórnom rozhodnutí neúplné uvedenie zákonných
ustanovení, podľa ktorých sa rozhodlo, zvlášť v rozhodnutí o priestupku, nedostatočné alebo
nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia, chýbajúce alebo nekonkrétne podmienky
v rozhodnutí vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov, akceptovanie podmienok
dotknutých orgánov bez právnej relevancie, nezmyselné podmienky na oznámenie začatia
prác na stavbe pri dodatočnom povolení stavby, chýbajúca výkresová príloha územného
rozhodnutia s vyznačením umiestnenia stavby overená stavebným úradom, chýbajúce
zákonné podmienky v stavebnom povolení (napr. povinnosť oznámiť začatie stavby, používať
5. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
vhodné stavebné výrobky na stavbe, podať návrh na kolaudáciu), chýbajúce odôvodnenie
spojenia územného a stavebného konania, chýbajúce posúdenie súladu umiestnenia stavby
s územným plánom obce, pokiaľ je schválený a platný, nesprávny spôsob doručovania
rozhodnutia (nie do vlastných rúk s opakovaným doručením), nedostatočné poučenie
v rozhodnutí (o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom), chýbajúce náhradné doručenie
rozhodnutia účastníkom, ktorí sú neznámi (napr. dedičia po nebohom) alebo na neznámom
mieste, chýbajúce alebo chybné vyznačenie dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Objem finančných prostriedkov poskytnutých štátom stavebným úradom v Trenčianskom
kraji v roku 2010 bol 539 970 € (v roku 2009 bola celková suma 523 501 € a v roku 2008
15,236 mil. Sk). Obce tieto prostriedky vyčerpali v objeme 539 873,10 €, čo je cca 98,82 %
rozpočtovanej sumy.
Financovanie činnosti stavebných úradov ako preneseného výkonu štátnej správy na
úseku územného rozhodovania, stavebného poriadku a vyvlastňovania sa vykonávalo ako
v predchádzajúce roky formou bežného transferu z kapitoly ministerstva cez KSÚ na princípe
počtu obyvateľov obcí podľa výnosu býv. MVRR SR pre rok 2010 od 1.1.2010 v sume 0,87 €
na 1 obyvateľa a od 1.5.2010 v sume 0,61 € na 1 obyvateľa. Pre rok 2011 je suma na
poskytnutie dotácie na úseku stavebného poriadku určená vo výške 0,930 € na jedného
obyvateľa a vypočíta sa vynásobením dotácie na jedného obyvateľa počtom obyvateľov, ktorí
mali v obci trvalý pobyt k 31.12. predchádzajúceho roku, v ktorom sa zostavoval štátny
rozpočet, t.zn. k 31.12.2009. Na obce sa takto poskytuje štátna dotácia na mzdy, poistné,
odvody a služby spojené s činnosťou stavebných úradov. V skutočnosti objem financovania
činnosti stavebných úradov bol vyšší o čiastky výdavkov podľa rozpočtov obcí, príp.
dohodnuté na zhromaždeniach starostov obcí. Obce mali z činnosti stavebného úradu aj
vlastné príjmy, ako sú príjmy zo správnych poplatkov a z pokút uložených v konaniach
o priestupkoch a správnych deliktoch.
Obce ako zamestnávatelia mali povinnosť zabezpečiť, aby zamestnanci určení na
odbornú činnosť stavebného úradu dosiahli osobitné kvalifikačné predpoklady podľa
stavebného zákona. Prihlášky za nových zamestnancov na zabezpečenie tejto úlohy sú obce
povinné zaslať na ministerstvo v súlade s vyhláškou č. 547/2003 Z. z.
Agendu ohlasovania drobných stavieb a stavebných úprav a povoľovania informačných,
reklamných a propagačných zariadení vo veľkej miere nevykonávali zamestnanci spoločných
úradovní ale iní zamestnanci obcí resp. starostovia malých obcí, ktorých veľká časť nemá
osobitné kvalifikačné predpoklady.
2.2. Informácia zo správy o činnosti Krajského stavebného úradu v Trenčíne na úseku
štátnej stavebnej správy v roku 2010:
Na úseku štátnej stavebnej správy bolo na KSÚ v Trenčíne v roku 2010 zaregistrovaných
celkom 2719 písomností (pre porovnanie v roku 2009 1452 písomností). Z nich bolo
založených 752 spisov (v roku 2009 bolo 751 spisov), z toho 98 spisov v pôsobnosti
prvostupňového správneho orgánu v roku 2009 71 spisov), 185 spisov s odvolaniami proti
prvostupňovým rozhodnutiam (v roku 2009 174), 29 spisov s podnetmi na preskúmanie
rozhodnutí v mimoriadnom opravnom prostriedku (v roku 2009 28), 12 spisov k žalobám na
preskúmanie rozhodnutia KSÚ a 428 ostatných spisov.
Odbor štátnej stavebnej správy reálne zabezpečoval prvostupňový výkon štátnej správy
v správnych konaniach na úseku vyvlastňovania a druhostupňový výkon štátnej správy
v správnych konaniach prípadne preskúmavaním právoplatných rozhodnutí na úseku
6. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
územného rozhodovania, stavebného poriadku, sankcií a vyvlastňovania. K druhostupňovému
výkonu patrila aj obhajoba oboch stupňov rozhodnutí pri ich preskúmavaní súdom.
Na úseku štátnej stavebnej správy vydal krajský stavebný úrad:
50 prvostupňových rozhodnutí o vyvlastnení (v roku 2009 79),
150 druhostupňových rozhodnutí o odvolaní (v roku 2009 151),
23 výstupov z preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania (v roku 2009 16),
3 rozhodnutia v konaní o proteste prokurátora (v roku 2009 5).
Na prvom stupni rozhodoval o vyvlastnení pozemkov a stavieb pre účely diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií. Najväčší podiel práce spočíval vo vyvlastňovaní pozemkov pre
účely preložiek ciest a miestnych komunikácií vyvolaných modernizáciou železničnej trate
v úseku Nové Mesto nad Váhom - Púchov. Vyvlastňované boli jednotlivé pozemky alebo
skupiny pozemkov, u ktorých sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o odpredaju alebo u ktorých
nie sú známi konkrétni vlastníci. Námietky vlastníkov smerovali predovšetkým proti výške
vyvlastňovacích náhrad, ale aj v priebehu konania sa vo viacerých prípadoch podarilo
dosiahnuť podpísanie kúpnych zmlúv. Proti rozhodnutiam o vyvlastnení boli v priebehu
hodnoteného roku uplatnené odvolania proti dvom rozhodnutiam.
V druhom stupni správneho konania podstatná časť práce spočívala v odvolacích
konaniach. Odvolania účastníkov voči rozhodnutiam stavebných úradov boli vyvolané
predovšetkým nevyriešenými susedskými spormi, odôvodňované nesúhlasom vlastníkov
susedných pozemkov a stavieb s umiestnením alebo povolením stavby alebo zmeny stavby
v blízkosti hraníc pozemkov, zatienením susedných stavieb, výhradami k orientácii okien
do susedným pozemkov, nesúhlasom s rozhodnutím o námietkach v konaní, nesúhlasom s
pokutou za stavebný priestupok alebo správny delikt. Boli vybavené v súlade so základnými
pravidlami správneho konania, so snahou o objektivitu, dodržanie vecne príslušných
predpisov a o vybavenie v obhájiteľných lehotách. V odvolacích konaniach sa vyskytlo
viacero prípadov, ktoré vyžadovali doplnenie postupu a opravu chýb spôsobených
prvostupňovým orgánom v predchádzajúcom konaní a nadväzne dôsledné preskúmanie
a doplnenie podkladov pre riadne rozhodnutie. Z celkového počtu 150 prvostupňových
rozhodnutí napadnutých odvolaním krajský stavebný úrad 60 zrušil s vrátením veci na nové
prejednanie a rozhodnutie a 15 zrušil bez ďalšieho pokračovania v konaní, čo je spolu 50 %.
Zo zostávajúcich 75 rozhodnutí odvolací orgán 31 zmenil a 44 (29 % zo všetkých) rozhodnutí
stavebných úradov potvrdil ako rozhodnutí vydaných bez chýb vo výroku rozhodnutia. Oproti
predchádzajúcemu roku 2009 došlo k zlepšeniu v úspešnosti prvostupňových orgánov, keď
pri potvrdených rozhodnutiach sa podiel z 23 % zvýšil na 29 % na celkovom počte
rozhodnutí v odvolacích konaniach. Kvalitatívna úroveň konaní je veľmi rozdielna
u jednotlivých zamestnancov. Situáciu nemôže krajský stavebný úrad priamo riešiť, pretože
pracovníci sú zamestnancami vo verejnej nie štátnej správe.
Z 23 podaní na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo vyhovené 3
návrhom na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu, v 17 prípadoch boli rozhodnutia
ponechané v platnosti (85 % z preskúmaných rozhodnutí), ostatné podnety neboli vybavené
do konca roku. Pokiaľ sa vyhovelo v plnom rozsahu návrhom na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, boli vydané tiež rozhodnutia o vrátení zaplatených správnych
poplatkov. Na úrad boli odstúpené 3 protesty prokurátora proti rozhodnutiam stavebných
úradov, z ktorých 2 bolo vyhovené, 1 protest prokurátora proti rozhodnutiu krajského
stavebného úradu, ktorému vyhovel nadriadený orgán. Podnety účastníkov konania na obnovu
konania na úrad boli podané v 7 prípadoch, išlo o obnovu prvostupňových vyvlastňovacích
konaní a odvolacích konaní, bola povolená obnova 4 konaní.
7. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Krajský stavebný úrad má pôsobnosť náhradne vykonávať pôsobnosť stavebných úradov,
ak stavebné úrady sú nečinné v priebehu šiestich mesiacov. Absolútna nečinnosť príslušného
stavebného úradu počas uvedenej doby nebola preukázaná, krajský stavebný úrad však riešil
viaceré podnety, keď stavebné úrady v správnom konaní nedodržali zákonné lehoty na
vybavenie podaní. K takýmto nedostatkom vyzval k bezodkladnému pokračovaniu v konaní
a ak to nepomohlo, prijal voči príslušnému stavebnému úradu opatrenia na nápravu.
V priebehu roku 2010 krajský stavebný úrad nevykonával pôsobnosť stavebného úradu
pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatreniach s väčšími alebo
rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí, nakoľko stavby takéhoto rozsahu
alebo opatrenia tohto druhu v pôsobnosti stavebných úradov nevidel ako problémové.
Krajský stavebný úrad v zmysle § 119 stavebného zákona vydal v priebehu roku 229
určení stavebného úradu. Z tohto počtu bolo 17 určení stavebných úradov pre stavby, ktoré sa
mali uskutočniť v územnom obvode dvoch a viacerých stavebných úradov, 212 určení
stavebných úradov bolo v prípadoch, keď na konanie príslušná obec ako stavebný úrad je
zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, ktorá bola predmetom
konania. Na námietky zo strany určeného stavebného úradu odôvodnené vysokým zaťažením
pracovníkov vlastnou agendou úrad prihliadal, bol však povinný zabezpečiť výkon
stavebných úradov so zákonnou pôsobnosťou v celom rozsahu, t.zn. pôsobnosť musel
presunúť konkrétnym určením stavebného úradu.
Preskúmavanie postupov a rozhodnutí krajského stavebného úradu na tomto úseku
vykonávali orgány prokuratúry, nadriadeného ministerstva a súd. Krajská prokuratúra Trenčín
preskúmala 8 rozhodnutí a iných opatrení, v 1 prípade bol vydaný protest prokurátora proti
rozhodnutiu. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vyžiadalo na preskúmanie 6
rozhodnutí, z napadnutých rozhodnutí 1 bolo zrušené a ostatné boli ponechané v platnosti.
Žalobou na krajskom súde bolo v priebehu roku napadnutých 12 druhostupňových
rozhodnutí. V prebiehajúcich konaniach súdy v 8 prípadoch rozhodli, pričom 3 rozhodnutia
KSÚ boli zrušené a v 5 právoplatne skončených konaniach bola žaloba zamietnutá alebo
konanie bolo zastavené. O zostávajúcich žalobách súd do konca roku 2010 právoplatne
nerozhodol, t.zn. konanie prebiehalo alebo o odvolaní konal Najvyšší súd SR.
Výsledky práce krajského stavebného úradu boli úzko spojené s kvantitou a kvalitou
pôsobenia obcí ako stavebných úradov v kraji. Významnou súčasťou činnosti bola preto
priebežná metodická práca so stavebnými úradmi a ich pracovníkmi. V priebehu roku boli
uskutočnené početné osobné aj virtuálne metodické konzultácie s pracovníkmi úradovní
stavebných úradov. Na požiadanie úradovní a pracovníkov stavebných úradov a podľa
možností aj z vlastného podnetu poskytoval úrad priebežné konzultácie ku konkrétnym
podnetom a problémom v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy na úseku
územného rozhodovania, stavebného poriadku a vyvlastňovania. Na diaľku formou emailových správ a telefonických konzultácií boli prerokované najmä akútne problémy pri
vybavovaní žiadostí a podnetov. Elektronický písomný spôsob metodických konzultácií
medzi úradmi je rýchlejší a jeho výsledky sú zo strany nášho úradu brané rovnako vážne ako
doručenie písomnosti. V rámci odbornej riadiacej a metodickej práce úrad zabezpečil
a uskutočnil riadiacu a koordinačnú poradu s pracovníkmi stavebných úradov
a spolupracujúcich orgánov dňa 2.12.2010.
V priebehu roku 2010 sa podarilo dosiahnuť čiastočné zníženie chybovosti rozhodnutí
stavebných úradov v kraji oproti predchádzajúcemu roku 2009. Zostávajúce nedostatky
vyplývajú z veľkého spektra odlišných prípadov, z ktorých veľká časť vychádza zo
špecifických daností miesta a sociálnych vzťahov. Podľa skúseností pramenia najmä z nízkej
8. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
náročnosti pri posudzovaní žiadostí, ťažšej orientácie v komplikovaných prípadoch,
nedostatočnej právnej znalosti, chýbajúcich technických predpisov, z nespoľahlivého zistenia
podkladov pre rozhodnutie, z nedostatočných znalostí a podceňovania procesných predpisov
ako je zákon o priestupkoch, nedodržania postupu a lehôt v konaní, z podcenenia rozhodnutia
o námietkach nespoľahlivého doručovania písomností. V pracovnoprávnej rovine z
rozptýlenosti a komunikačných podmienok pracovísk, časovej náročnosti práce, v niektorých
prípadoch z uprednostňovania záujmov obce pred zákonnosťou pri rozhodovaní. Pri
preskúmavaní rozhodnutí stavebných úradov nie je ťažké vyhodnotiť podiel zamestnanca na
neúspešnosti rozhodnutia. Vyplýva to z druhu a rozsahu chýb. U niektorých zamestnancov
žiaľ nepomáha ani podrobný návod na nové prejednanie a rozhodnutie. Mnohoročná
nepoučiteľnosť ani po treťom vrátení rozhodnutia a neochota sa zdokonaliť nedáva
perspektívu zotrvať na náročnom poste. Boli by sme radi, keby na našom úseku zotrvali
a mohli pribudnúť ľudia s vysokým odborným kreditom, zodpovednosťou a spoľahlivosťou,
ktorí nemajú problém s objektívnosťou a ktorí dodržia zákonnosť aj v prípadoch, kedy
nehrozí odvolanie alebo iné preskúmanie rozhodnutia.
K bodu č. 3 : Informácia o nových právnych predpisoch a usmerneniach súvisiacich
s činnosťou stavebných úradov a ich aplikácii.
(Vystúpenie Mgr. Henriety Kaniarikovej, KSÚ)
Prehľad o nových právnych predpisoch a usmerneniach pre stavebné úrady poskytnutých
z KSÚ v roku 2011:
- Manuál na konanie stavebného úradu o priestupku (priestupkoch) podľa ust. § 105
stavebného zákona zaslaný stavebným úradom v Trenčianskom kraji dňa 21.1.2011
- Zaslanie príkladu písomného poverenia na rozhodovanie obce podľa § 13 ods. 5
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
- Stanovisko MDVRR SR č. 201082930/V-216-2/Sa zo dňa 28.12.2010 s výkladom
postupu stavebných úradov pri montáži satelitných jednotiek, klimatizačných jednotiek,
sušičov bielizne a svetelných zariadení na budovách
- Ohlásenie stavebných úprav a udržiavacích prác v byte – usmernenie zo dňa 1.2.2011
- Usmernenie k legalizácii stavieb vybudovaných pred r. 1976
- Usmernenie týkajúce sa ust. § 21 a 31 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
v znení neskorších predpisov
- Usmernenie MDVRR SR č. 2011/2930/V-229-1 zo dňa 17.2.2011 k problematike
montovaných objektov
- Zaslanie listu MDVRR SR č. 2010/2930/V-16-1 zo dňa 18.2.2011 k žiadosti
Krajského stavebného úradu v Trenčíne o usmernenie pre postup stavebných úradov pri
stavebnoprávnom usporiadaní dočasných stavieb záhradkárskych chát, ktorých platnosť
povolenia vypršala
- List MDVRR SR č. 2011/2930/V-304-1 zo dňa 25.2.2011, ktorý obsahuje usmernenie
vo veci doby platnosti oznámenia stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby, stavebných
úprav alebo udržiavacích prác
- List MDVRR SR č. 2011/2930/V-466-1 zo dňa 7.3.2011 obsahujúci usmernenie
k postupu stavebných úradov podľa § 127 stavebného zákona po zistení nepredvídaných
nálezov kultúrne cenných predmetov, detailov stavby alebo chránených častí prírody, ako aj
archeologických nálezov
- Metodické usmernenie MDVRR SR vo veci postupu stavebného úradu pri
odstraňovaní nepovolenej stavby elektronických komunikačných sietí umiestnených na
stĺpoch verejného osvetlenia alebo na iných stavbách
9. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
- Usmernenie MDVRR SR č. 2011/2930/V-595-2/Pi zo dňa 31.3.2011, týkajúce sa
preukazovania vlastníckych alebo iných práv stavebníkov podľa § 58 stavebného zákona,
ktorí sú manželmi alebo je jeden z nich manželom
- List MDVRR SR č. 2011/2930/V-648 zo dňa 29.3.2011 obsahujúci informáciu o čísle
účtu ministerstva na príjem paušálnej úhrady trov konania o priestupkoch podľa vyhlášky MV
SR č. 411/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov
- Informácia o akceptovaní projektovej dokumentácie v českom jazyku zo dňa 8.4.2011
- Usmernenie MDVRR SR č. 2011/2930/V-62 zo dňa 21.4.2011 k postupu
preukazovania vlastníckych a iných práv stavebnému úradu pri stavbách držiteľov povolení
na podnikanie v energetike
- Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 3553/2011-3200 zo dňa 2.5.2011
obsahujúce upozornenie na možný nápor požiadaviek na kolaudáciu fotovoltaických
elektrární v dôsledku zmien ustanovených v zákona č. 136/2011 Z.z., ktorým sa s účinnosťou
od 1.5.2011 mení a dopĺňa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Stanovisko MDVRR SR č. 2011/2930/V-1247 zo dňa 20.6.2011 týkajúce sa
vysvetlenia postupu stavebného úradu pri vydávaní súhlasu na skúšobnú prevádzku
- Spoločné usmernenie vo veci zabezpečenia ochrany živočíchov pri zatepľovaní
a iných stavebných úpravách budov, ktoré vydalo MDVRR SR v spolupráci s MŽP SR dňa
9.6.2011
- Metodické usmernenie MDVRR SR č. 2011/2930/V-1025 zo dňa 1.8.2011
k problematike povoľovania stavieb mobilných a kompaktných nabíjacích staníc na dobíjanie
elektromobilov
- List MDVRR SR č. 2011/2930/V-1414 zo dňa 8.8.2011 obsahujúci usmernenie
k povoľovaniu fotovoltických elektrární a fotovoltických zariadení na streche stavieb
- Usmernenie Krajského stavebného úradu v Trenčíne týkajúce sa postupu stavebného
úradu v prípade nesplnenia podmienky stanovenej v kolaudačnom rozhodnutí
- Metodické usmernenie MDVRR SR vydané v spolupráci s MŽP SR k problematike
povoľovania terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej
stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území
- Stanovisko MDVRR SR týkajúce sa postavenia obvodných úradov cestnej dopravy
a pozemných komunikácií pri riešení námietok voči záväzným stanoviskám obcí ako
dotknutých orgánov na úseku pozemných komunikácií poľa § 140b stavebného zákona
- Oznámenie MDVRR SR o novom zákone o elektronických komunikáciách, ktorý bol
uverejnený pod č. 351/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2011
- Metodické usmernenie MDVRR SR č. 23608/2011/SVBP-53431 zo dňa 11.10.2011
k problematike povoľovania fotovoltických elektrární a fotovoltických zariadení na strešnej
konštrukcii alebo obvodovom plášti stavby (budovy) – aktualizácia pôvodného metodického
usmernenia zo dňa 8.8.2011.
Doplnenie k metodickým úpravám ministerstva
(Vystúpenie Ing. arch. Zuzany Kukučovej, ministerstvo)
Ministerstvo upozorňuje stavebné úrady na časté nesprávne uvádzanie trov konania
v rozhodnutiach o priestupkoch. Žiada stavebné úrady o vykonanie previerok vlastných
rozhodnutí z hľadiska správnosti údajov o trovoch konania o priestupku, t.zn. či trovy konania
sú stanovené podľa vyhl.č. 411/2006 Z.z. v znení vyhl.č. 531/2008 Z.z. v sume (pri
stavebných priestupkoch) 16,00 €, či je na rozhodnutiach uvedené správne číslo účtu
ministerstva pre úhradu trov konania o priestupkoch – č.ú. 7000117585, kód banky 8180 a či
boli právoplatné rozhodnutia zaslané na ministerstvo, ekonomickú sekciu.
10. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Ministerstvo v súčasnosti rieši podnet KSÚ na vysvetlenie konfliktu záujmov stavebných
úradov podľa § 66 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
K bodu 4: Poznatky z preskúmania rozhodnutí a opatrení krajským stavebným úradom
v Trenčíne a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v roku 2011,
doplnené o poznatky z previerok orgánov prokuratúry zameraných na povoľovanie
reklamných zariadení.
Zistené nedostatky na úseku stavebného poriadku :
(Vystúpenie Mgr. Henriety Kaniarikovej, KSÚ)
- V jednotlivých druhoch konaní upravených stavebným zákonom je potrebné dôsledne
uplatňovať ustanovenia upravujúce okruh účastníkov konania.
- Spisové materiály neobsahujú doklady o doručení oznámenia o začatí stavebného
konania účastníkom konania.
- Vznikajú prieťahy v konaní, bez toho aby bolo konanie prerušené, porušené ust. § 49
ods. 2 správ. poriadku - lehota pre rozhodnutie.
- Nepreukázané doručenie rozhodnutia (chýbajú doručenky) podľa § 24 ods. 1 správ.
poriadku – rozhodnutie nie je právoplatné.
- V spise nie je doložený doklad o doručení oznámenia o začatí konania dotknutým
orgánom a spis neobsahuje ani záväzné stanoviská týchto orgánov.
- Lehota určená na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a predloženie námietok
bola neprimeraná, niektorým účastníkom konania bolo oznámenie o začatí konania
a nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania doručené až v deň uskutočnenia
ústneho pojednávania, resp. až po jeho uskutočnení.
- Výzva na doplnenie žiadosti o doklady (statické posúdenie, doklad o vlastníctve,
doklad o zhotoviteľovi stavby, doklad o oprávnení projektanta) je obsiahnutá v oznámení
o začatí konania a nariadení ústneho pojednávania. Stavebný úrad týmto postupom porušil
ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona. Pri chýbajúcich náležitostiach podľa § 58 stavebného
zákona a § 8 a § 9 vyhl.č. 453/2000 Z. z. mal vyzvať stavebníka na doplnenie žiadosti
a konanie prerušiť s následkami podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona pri nedoplnení žiadosti
v určenej lehote.
- V žiadosti o vydanie stavebného povolenia chýbajú údaje, ktoré vyžaduje § 8 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, a to údaje :
účel stavby, druh stavebného pozemku, základné údaje o stavbe.
- Stavebné úrady nevyžadujú požiarnobezpečnostné riešenie stavieb podľa ust. 9 ods. 1
písm. b) bod 2. vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona.
- V rozhodnutiach stavebných úradov nie sú vyhodnotené merania a výpočty k
odstupom stavieb podľa § 6 ods. 1 v prípade nedodržania odstupov podľa § 6 ods. 3 a 4
vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby
užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
- Stavebné úrady v konaniach neuplatňujú ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona
o postupe v prípade, že námietky účastníkov konania smerujú proti záväznému stanovisku
dotknutého orgánu (napr. námietka hlučnosti prevádzky – smeruje proti súhlasnému
záväznému stanovisku RÚVZ, námietka o znečisťovaní ovzdušia z malého zdroja
znečisťovania – smeruje proti súhlasu obce na vydanie stavebného povolenia stavby malého
zdroja znečisťovania ovzdušia ap.).
11. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
- V kolaudačnom rozhodnutí v podmienkach pre užívanie stavby sa uvádza lehota na
splnenie určitých podmienok, či predloženie niektorých dokladov (napr. energetických
certifikátov budov). Splnenie uložených povinností nie je v spisovom materiále doložené.
- V návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia sú neúplné údaje – chýba opis
a zdôvodnenie odchýlok oproti projektovej dokumentácii stavby overenej v stavebnom
konaní, chýba predpokladaný termín dokončenia stavby a termín vypratania staveniska a
dokončenia úprav okolia stavby a nemožno preskúmať, či a ktoré podklady boli na kolaudáciu
predložené (porušenie § 17 vyhl.č. 453/2000 Z.z.).
Stavebné úrady musia dôsledne rozlišovať, kedy majú postavenie špeciálnych stavebných
úradov (napr. stavby ciest, studní...). V pôsobnosti podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona
nesmú povoľovať a kolaudovať stavby miestnych a účelových komunikácií vrátane parkovísk
a mostov a vodné stavby (studne, ČOV ap.).
Zistené nedostatky vo vyvlastňovacích konaniach :
(Vystúpenie JUDr. Evy Juríkovej, KSÚ)
-
-
-
-
-
Vyvlastnenie ako krajný zásah do vlastníckeho práva sa viaže na striktné splnenie
zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany navrhovateľa pri podaní
návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané.
Písomnosti (najmä rozhodnutia) vo vyvlastňovacom konaní sa musia doručovať „do
vlastných rúk s opakovaným doručením“. Jedná sa o dôležité písomnosti, takú písomnosť
musí osobne prevziať účastník konania, ktorému je táto písomnosť určená (nie manžel,
brat, suseda, a pod.), pokiaľ nemá splnomocnenca na zastupovanie v konaní alebo
splnomocnenca na preberanie poštových zásielok, prípadne určeného opatrovníka.
Chybne doručená písomnosť môže mať za následok neprávoplatnosť rozhodnutia alebo
pochybnosť o naplnení práv účastníkov v konaní.
Výrok rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správ. poriadku musí byť formulovaný jasne,
stručne, zrozumiteľne a pritom určite, aby účastník konania ako aj orgán, ktorý má
rozhodnutie preskúmať resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať
výsledok konania. Výlučne výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci, len výrok je
záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. (Napr. ak je veľa
vlastníkov, môže byť výrok upravený aj do tabuľkovej formy, pričom tabuľka musí byť
označená ako neoddeliteľná súčasť výroku rozhodnutia, v prípade vyhotovenia formou
prílohy aj s uvedením konkrétneho spisového čísla rozhodnutia).
Ak vlastník resp. spoluvlastník požiada o vyvlastnenie zostávajúcej časti pozemku (listom
alebo ústne do zápisnice), musí byť o tom podľa názoru ministerstva rozhodnuté vo
výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia (nie len zhodnotenie v odôvodnení rozhodnutia).
K úhrade náhrady za vyvlastnenie vo výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia musí byť
uvedený aj spôsob úhrady za vyvlastnenie (§ 114 ods. 2 písm. b) stavebného zákona), t.j.
pošt. poukážkou na adresu vlastníka, prevodom na účet alebo v hotovosti a pod. a v akej
lehote.
K odvolaniam, ktoré prichádzajú na náš úrad, je potrebné upozorniť na to, aby sa
pracovníci odvolaním riadne zaoberali, t.j. vyhodnotili všetky skutočnosti, na ktoré
odvolateľ poukazuje, oboznámili s odvolaním ostatných účastníkov konania, aj
s možnosťou vyjadriť sa k nemu v primeranej lehote. Až po uplynutí lehoty
a zdokladovaní doručenia upovedomenia odstúpiť odvolanie odvolaciemu orgánu, spolu
so všetkými potrebnými dokladmi.
Znalecké posudky (aktuálnosť) – v zásade nie je možné použiť znalecký posudok (ZP)
starší ako 1 rok, v prípade pochybnosti o aktuálnosti vyčíslenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľností v ZP je potrebné vyzvať navrhovateľa na predloženie (časovej) aktualizácie
ZP, alebo potvrdenia pôvodného ZP, t.zn. že sa jedná o náhradu v súlade s § 111 ods. 2
stavebného zákona. Za trhovú cenu nehnuteľností sa považuje cena rovnakej alebo
12. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
-
porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Je nevyhnutné, aby bola dodržaná časová aj miestna aktuálnosť náhrady za
vyvlastnenie v čase vydania rozhodnutia. Do doby získania aktualizovaného alebo
potvrdeného ZP prerušiť konanie.
Dedičské konanie – pri zomrelých vlastníkoch vyžiadať okruh domnelých dedičov
a pokiaľ títo sú účastníkmi dedičského konania, sú aj účastníkmi vyvlastňovacieho
konania spolu so SPF z tohto dôvodu až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.
V praxi sa stáva, že parcela, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je prededená.
V takomto prípade sa doporučuje pribrať do konania aj dedičov z pôvodného rozhodnutia
o dedičstve, aj keď vlastné dedičské konanie ešte neprebieha (o dodatočné
prejednanie dedičstva musí byť požiadané) a poučiť ich o tom, že sú aktívne
legitimovanými osobami na podanie návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva. Finančná
náhrada vlastníkom neznámym a na neznámom mieste, za ktorých sa považujú aj budúci
dedičia, bude poukázaná na depozitný účet SPF (§ 111 ods. 4 stavebného zákona
s odkazom na § 17 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. – o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom). SPF náhradu vyplatí vlastníkovi ak o ňu požiada do 3 rokov
odo dňa, keď sa dozvedel o vyvlastnení, najneskôr do 10 rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení. Takýto postup má význam pre dedičov, ak sa jedná o vyššie
náhrady. V opačnom prípade (ak ide o náhradu napr. 1 – 2 € ) reagujú tak, že si to nebudú
vybavovať.
Informácia o výsledkoch previerok orgánov prokuratúry v Trenčianskom kraji zameraných na
povoľovanie reklamných zariadení
(Vystúpenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, JUDr. Márie Martákovej)
V roku 2011 prokurátori pôsobiaci v Trenčianskom kraji získali najviac poznatkov o
stave zákonnosti v postupe a rozhodovaní obcí ako stavebných úradov pi povoľovaní
informačných, reklamných a propagačných zariadení. Prokurátori za týmto účelom vykonali
46 previerok a v záujme odstránenia nezákonnosti podali 10 protestov prokurátora a 34
upozornení prokurátora. Nechceli sme destabilizovať už založené právne vzťahy, tak sme na
pochybenia v postupe a rozhodovaní v jednotlivých veciach reagovali len upozorneniami
prokurátora v záujme toho, aby sa rovnaké chyby už v budúcnosti neopakovali. K
najčastejším pochybeniam patrili nasledovné :
žiadosť nepodala oprávnená osoba v zmysle § 72 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, teda
oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie užívať pozemok na
požadovaný účel resp. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s
vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časovo neobmedzené právo užívať stavbu
či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť,
žiadosť neobsahovala zákonné náležitosti, najčastejšie v nej chýbali: účel a čas trvania
reklamného zariadenia, parcelné číslo pozemku, označenie stavby, doklad preukazujúci
vlastnícke alebo iné práva k pozemku, zoznam účastníkov konania, úplná dokumentácia alebo
vôbec dokumentácia, technický opis konštrukčného riešenia zariadenia, jeho inštalácie bez
uvedenia vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability, mechanizmu
odolnosti, ďalej v spisoch absentovalo stanovisko dotknutého orgánu (v tejto súvislosti dávam
do pozornosti, že pre cesty I. triedy je dotknutým orgánom KÚ pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie, pre cesty II. a III. triedy ObÚ pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
Viac pochybení sa týkalo práve určenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktorých
vyjadrenia sú potrebné k vydaniu povolenia reklamného zariadenia. V mnohých zistených
prípadoch obce žiadali len vyjadrenie ODI. Dokonca nemenovaný ODI doporučil vo svojich
vyjadreniach k umiestneniu reklamných zariadení obciam, aby si prijali VZN o umiestňovaní
13. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
reklamných zariadení. A tu prichádzam k tým 10 protestom prokurátora, ktoré museli byť
podané proti VZN obcí upravujúcim podmienky umiestnenia informačných, reklamných a
propagačných zariadení. Pôsobnosť obcí ako stavebných úradov je výkonom prenesenej
štátnej správy. Podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní
úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v
jeho medziach. Žiadny zákon neumožňuje obciam prijať VZN regulujúce nad rámec zákona
podmienky umiestnenia takýchto zariadení v stavebnom konaní. Aj v záujme získania
prostriedkov do obecnej kasy treba po katastrálnom území obce chodiť s otvorenými očami.
Nemalo by sa stať, že obec nepovolila žiadne zariadenia, ale cesta, ktorá do nej resp. v nej
vedie, je obsypaná takýmito zariadeniami. Máte k dispozícii zákonné prostriedky, ktoré
môžete v takýchto prípadoch použiť, tak ich využívajte!
Toľko k vykonaným previerkam. Na záver ešte pár zistení vyplývajúcich z vybavovania
podnetov. Oporu v zákone rozhodne nemajú uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorých
poslanci prijmú ( dokonca bez opory v územnoplánovacej dokumentácii) záväzné stanovisko,
že obec nesúhlasí s dodatočným povolením stavby. Stavebný úrad by nemal ani na takéto tzv.
záväzné stanovisko prihliadať. Ďalej zopakujem, že stavebný úrad je povinný vydávať
územné rozhodnutia v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.
Judikatúra Najvyššieho súdu ustálila, že rozhodnutie o postihu za iný správny delikt, teda
aj za správny delikt podľa Stavebného zákona musí v jeho výrokovej časti vzhľadom na
znenie § 47 ods. 2 zákona o správnom konaní obsahovať popis skutku s uvedením miesta,
času, spôsobu jeho spáchania, poprípade aj iné skutočnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby
nemohol byť zamenený s iným.
Zistenia prokurátorov odôvodňujú záver, že sa v rámci kraja znížil počet stavebných vecí,
v ktorých prokurátor musel využiť prokurátorské opatrenie v záujme obnovy právneho stavu.
K bodu 5: Úradovne stavebných úradov – stav a pripravované zmeny do roku 2012.
(Vystúpenie Ing. Jozefa Kmeťa, KSÚ)
Pôsobnosť stavebných úradov na úsekoch územného rozhodovania a stavebného
poriadku prešla zo štátu na obce s účinnosťou od 1.1.2003 ustanovením čl. I. § 2 písm. e)
zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a
na vyššie územné celky. Následne od 1.4.2003 prešla na obce aj pôsobnosť na úseku
vyvlastňovania. Podľa § 4 tohto zákona obec zabezpečuje plnenie svojich úloh z vlastných
rozpočtov. Na prenesený výkon štátnej správy sa im poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu
podľa osobitného zákona. Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o
prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti
obce. Skutočnosť, že pôsobnosť obce v postavení stavebného úradu je preneseným výkonom
štátnej správy, ustanovuje § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
V Trenčianskom kraji je 276 obcí, z ktorých každá je podľa § 117 ods. 1 stavebného
zákona stavebným úradom. Prostredníctvom zmluvy dvoch alebo viac obcí boli zriadené
v zmysle § 20 a 20a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
spoločné obecné úrady alebo iné formy spolupráce obcí pri výkone stavebných úradov.
V súčasnosti 22 obcí v Trenčianskom kraji je sídlom spoločného obecného úradu alebo
pracoviska, ktorý plní úlohy na úseku územného rozhodovania, stavebného poriadku
a vyvlastnenia celkom pre 252 obcí, a ďalších 24 obcí (z nich 5 miest) má samostatné
14. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
stavebné úrady. V spoločných úradovniach je zainteresovaných od 2 obcí (v Trenčianskych
Tepliciach) do 30 obcí (v Novom Meste nad Váhom).
Spoločné úradovne sú
v mestách: Trenčín (26 obcí), Nové Mesto nad Váhom (30 obcí), Myjava (11 obcí),
Trenčianskych Tepliciach (2 obce), Dubnici nad Váhom (2 obce), Ilave (7 obcí), Púchove (4
obce), Považskej Bystrici (4 obce), Bánovciach nad Bebravou (13 obcí), Partizánske (23
obcí), Nováky (26 obcí), Bojnice (18 obcí), Handlová (7 obcí),
z toho spoločné obecné úrady sú zriadené v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom,
Považskej Bystrici, Partizánskom, Novákoch, Bojniciach a Handlovej,
a obciach: Trenčianska Turná (3 obce), Pruské (10 obcí), Lednické Rovne (7 obcí),
Beluša (2 obce), Dohňany (4 obce), Jasenica (prac. Považská Bystrica, 24 obcí), Krásna Ves
(10 obcí), Uhrovec (4 obce), Rybany (15 obcí),
spolu 22 úradovní.
Tieto úradovne pracujú celkom pre 252 obcí.
Samostatné úradovne majú:
mestá Stará Turá, Brezová pod Bradlom, Nemšová, Nová Dubnica, Prievidza
a obce: Bukovec, Košariská, Polianka, Priepasné, Rudník, Čachtice, Vaďovce, Dolné
Srnie, Chocholná-Velčice, Kostolná-Záriečie, Krivosúd-Bodovka, Trenčianska Teplá, Horná
Súča, Slávnica, Mojtín, Lúky, Záriečie, Nimnica, Veľké Chlievany,
spolu 24 úradovní pre 24 obcí.
Úradovne stavebných úradov od svojho vzniku prešli vývojom, v niektorých prípadoch
smerom k rozdeleniu, v iných k zlúčeniu pracovísk. Na druhej strane sú aj stabilné spoločné
pracoviská (10).
Odstredivé trendy pôsobili najmä na Považí – v okresoch Trenčín, Nové Mesto nad
Váhom, Myjava, Púchov. V okrese Trenčín sa od spoločného úradu v Trenčíne osamostatnilo
z pôvodných 30 obcí 4 obce a naopak pristúpila iná obec a od úradovne v meste Trenčianske
Teplice odišla 1 obec, v okrese Nové Mesto nad Váhom z pôvodných 33 obcí 3 obce,
v okrese Myjava v dôsledku osobných sporov zanikol spoločný úrad v Brezovej pod Bradlom
s 5 obcami a všetky tieto obce konajú na svojich úradoch, v okrese Púchov sa osamostatnila 1
obec zo 4 obcí úradovne Dohňany, pritom ďalšia obec do úradovne pristúpila.
K centralizačným zmenám došlo v obciach Trenčianska Turná v spojení s obcami
Mníchova Lehota a Trenčianske Jastrabie, pripojením obce Ladce k úradovni v obci Beluša.
Zmeny nastali tiež v okrese Bánovce nad Bebravou, avšak iba zmenou pripojenia časti
obcí k inej spoločnej úradovni.
Ďalšou osobitosťou je využitie osoby s osobitným kvalifikačným predpokladom
viacerými obcami prostredníctvom čiastočného pracovného úväzku s dochádzkou na obecné
úrady, ako je to v 3 obciach pri Novom Meste nad Váhom.
V súčasnosti bola mestom Trenčín vypovedaná zmluva o zriadení spoločného stavebného
úradu v Trenčíne, týkajúca sa 26 obcí. Tento úrad bude zrušený k 31.12.2011. Prevažná časť
pracovníkov má zostať na mestskom úrade, osirotených 25 obcí rokuje o vytvorení menších
spoločných úradovní, prípadne o pripojení k existujúcim mimo mesta Trenčín. Očakávame, že
sa dosiahnu dohody o spoločných úradovniach v Trenčianskych Stankovciach pre najmenej 8
obcí, v oblasti obce Svinná a mesta Nemšová so začlenením okolitých obcí. Vhodným by
bolo zabezpečenie obsluhy zostávajúcich predmestských obcí z úradovne mesta Trenčín
formou zmluvy o spolupráci.
V oblasti Brezovej pod Bradlom sa pripravuje znovuzaloženie spoločného obecného
úradu pre toto mesto a 4 obce.
15. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Krajský stavebný úrad bude iniciovať nápravu v tých obciach, ktoré vykonávajú odbornú
činnosť stavebných úradov ale v ktorých túto činnosť robia v rozpore s predpismi sami
starostovia.
Trend vývoja spoločných pracovísk nie je priaznivý voči úlohám, ktoré musia stavebné
úrady zabezpečovať a voči praxi, ktorá núti zvyšovať odbornú stavbársku a právnu úroveň
výsledkov ich práce. Je nedostatok osôb s osobitným kvalifikačným predpokladom,
schopných vykonávať činnosť stavebných úradov. Stavebné úrady musia byť schopné
kvalifikovane, isto a včas riešiť stavebnoprávne otázky, zodpovedne vykonávať verejnú
službu právnickým osobám, fyzickým osobám a ďalším štátnym inštitúciám a súčasne
suverénne zabezpečovať zákonnosť na úseku stavebného poriadku. Komunikačnými
možnosťami bude sa dať v budúcnosti spájať práca na rôznych miestach, vytvárať tímová
práca a kolektívne výsledky cez informačné centrá. V tomto čase také možnosti ešte nie sú
a nezodpovedá tomu ani organizačná štruktúra tejto služby štátu, ktorej hovoríme úsek
stavebného poriadku, ktorá sa prenesením pôsobnosti na každú obec neorganicky rozdrobila.
Ministerstvo pripravuje nový stavebný zákon. Medzi jednu z významných úloh nového
zákona bude pripraviť nové racionálne, kvalitné a perspektívne usporiadanie úradovní
stavebných úradov. Snahou bude, aby náročnú agendu stavebných úradov vykonávali
kolektívy zamestnancov schopné posudzovať, vyriešiť a obhájiť aj najťažšie problémy
stavebného práva a tie bude treba optimalizovať vo vzťahu k obsluhovanému teritóriu
a samostatnosti úradu. Malo by ísť o kolektívne odborné útvary stavebných odborníkov
posilnené o právne a administratívno-technické zázemie. Nie jednoduchou úlohou bude
dosiahnuť oddelenie investorských a rozhodovacích pozícií verejnej správy tak, aby sa
odstránili funkčné strety záujmov deformujúce realizáciu zákonov a spoločenskú morálku.
K bodu 6 : Umiestňovanie stavieb – charakteristika a odlišnosti prípadov
(Vystúpenie Ľubomíra Pavlíka, KSÚ)
- Vymedzenie predmetu návrhu účastníkom konania – v konaní venovať pozornosť aj
tomu, čo je predmet návrhu. Koná a rozhoduje sa o tom, čo vo svojom návrhu vymedzil
účastník konania. Od vymedzeného predmetu konania sa vo veci konajúci orgán nemôže
odchýliť. Ak účastník konania žiada o vydanie územného rozhodnutia, tak vo veci konajúci
orgán musí rozhodnúť o tom, či rozhodnutie vo veci vydá alebo návrh zamietne. ( §18 SP, §
35 ods. 1 až 3; § 37 najmä ods. 2 SZ a vyhl. č. 453/2000Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia SZ). Návrh je možné v konaní až do vydania rozhodnutia vo veci samej dopĺňať,
navrhovateľom pozmeniť alebo upraviť. O týchto skutočnostiach je povinný stavebný úrad
upovedomiť účastníkov konania pred vydaním rozhodnutia vo veci samej a dať im možnosť
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia ako aj uplatniť si k týmto novým skutočnostiam
námietky a pripomienky ( § 33 ods. 2 SP).
- Upozornenia účastníkov konania v oznámení o začatí územného konania - stavebný
úrad je povinný v oznámení o začatí územného konania podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona
upozorniť účastníkov konania na to, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Podľa § 42 ods. 4
stavebného zákona taktiež musí účastníkov konania upozorniť, že v odvolacom konaní sa
neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v
určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť.
- Územné rozhodnutia slúžia k umiestneniu stavby, ku zmene vo využití územia
a k ochrane dôležitých záujmov v území. (§ 32 SZ).
16. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
- Výroková časť územného rozhodnutia musí byť vždy určitá a obsahovať predpísané
náležitosti podľa jeho druhu ( §§ 39, 39a – 39d SZ). Obsah výrokovej časti týchto rozhodnutí
sa mení podľa ich druhu. Pri umiestnení stavby určiť vo výroku rozhodnutia predovšetkým jej
polohové umiestnenie na pozemku aj vo vzťahu k susedným stavbám, odstupovým
vzdialenostiam od hraníc pozemkov a tiež výškové osadenie stavby odvodené od konkrétneho
výškového bodu (nadmorská výška; výška od určeného pevného bodu...).
- V dôvodovej časti územného rozhodnutia je potrebné uviesť aj posúdenie umiestnenia
stavby, či opatrenia v území z hľadiska súladu s príslušnou schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou. Uviesť názov dokumentácie, kedy a kým bola schválená (aj VZN) a tiež
skutočnosti, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté ( 37 ods. 1 SZ). Posúdenie prislúcha
obligatórne stavebnému úradu, teda nie architektovi mesta či spracovateľovi územného plánu.
Ich stanoviská môže stavebný úrad použiť iba subsidiárne pre vlastné posúdenie.
- Spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním (§39a ods. 4 SZ)
nedoporučujeme v tých prípadoch, ak predmetom návrhu sú aj stavby, ktoré bude povoľovať
špeciálny stavebný úrad (§ 120 SZ). Špeciálne stavebné úrady v stavebnom konaní vyžadujú
ako jeden z podkladov na posúdenie aj právoplatné územné rozhodnutie z dôvodu
preskúmania súladu dokumentácie pre stavebné povolenie s podmienkami územného
rozhodnutia (§ 62 ods. 1 písm. a/ SZ).
- Grafická príloha rozhodnutia – umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe
rozhodnutia, táto príloha je súčasťou rozhodnutia, je opatrená otlačkom úradnej pečiatky
stavebného úradu s vyznačením, že je prílohou konkrétneho rozhodnutia. Tvorí ju situačný
výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy ( § 39a
ods. 1 SZ, a § 3 ods.3 písm. a) § 4 ods. 2 vyhl. č.453/2000 Z.z.) a je povinnou prílohou
každého rozhodnutia
- Pri jednoduchej stavbe jej prístavbe a nadstavbe môže stavebný úrad určiť v rozhodnutí
o jej umiestnení , že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 SZ. Nevzťahuje
sa to na stavby povoľované špeciálnymi stavebnými úradmi podľa §§ 120, 121 SZ. ( § 39a
ods. 5 SZ).
K bodu 7: Výkon štátneho stavebného dohľadu na stavbách – účel, priebeh a výsledok.
(Vystúpenie Ing. Mariána Krajča, KSÚ)
Štátny stavebný dohľad podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona zabezpečuje ochranu
verejných záujmov ako aj práv, právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických
osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej
užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
S poukazom na § 99 stavebného zákona štátny stavebný dohľad vykonávajú na základe
poverenia zamestnanci obce, Slovenskej stavebnej inšpekcie, krajského stavebného úradu a
iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie,
užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov.
Zamestnanci obcí poverení výkonom štátneho stavebného dohľadu musia v súlade s §
117 ods. 3 stavebného zákona spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu, ktorým je vyhláška MVRR SR č. 547/2003 Z. z. o obsahu a
rozsahu odbornej prípravy a postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného
predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Osobitným kvalifikačným
predpokladom je súhrn teoretických a praktických skúseností ovládať úradné postupy a
získava sa odbornou prípravou, ktorá sa končí skúškou a vydaním osvedčenia o jeho získaní.
V tomto čase odbornú prípravu, skúšku a vydanie osvedčení zabezpečuje Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
17. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia prvým základným predpokladom
výkonu štátneho stavebného dohľadu je vydanie písomného poverenia, v prípade obce sa
jedná o písomné poverenie starostu obce (v meste písomné poverenie primátora mesta) pre
zamestnanca stavebného úradu. Druhou základnou podmienkou je osvedčenie o osobitnom
kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. V prípade spoločných
úradovní stavebných úradov je postavenie zamestnancov vo vzťahu k pôsobnosti spoločnej
úradovne riešené v zmluve o spoločnom obecnom úrade alebo zmluve o spolupráci obcí. Nie
je preto problémom, aby v zmysle uzatvorenej zmluvy poveril starosta obce výkonom
štátneho stavebného dohľadu osobu, ktorá nie je zamestnancom tejto obce ale pre ňu
zabezpečuje činnosť stavebného úradu prostredníctvom zmluvy s inou obcou.
V niektorých prípadoch v postavení orgánu štátneho stavebného dohľadu vystupuje sám
starosta obce alebo členovia komisie zriadenej pri obecnom zastupiteľstve. Podľa zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov starosta obce nie je
zamestnancom obce, ale je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce.
Starosta obce aj keby spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad v zmysle vyhlášky MVRR SR
č. 547/2003 Z. z., nemôže vystupovať v postavení orgánu štátneho stavebného dohľadu.
Rovnako členovia komisie obecnej samosprávy nemôžu vykonávať štátny stavebný dohľad,
pokiaľ nie sú zamestnancami obce alebo v zmysle zmluvy s inou obcou osobami
zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu a v rámci toho poverenými na výkon štátneho
stavebného dohľadu.
Ak nie je zabezpečený odborný výkon štátneho stavebného dohľadu povereným
zamestnancom s osobitným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 stavebného
zákona, nemožno doklad o takomto výkone orgánu štátneho stavebného dohľadu považovať
za kvalifikovaný podklad pre rozhodnutie alebo iné opatrenia s právnymi dôsledkami.
Rozhodnutie stavebného úradu opierajúce sa o výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa
uskutočnil za právne pochybných okolností, je účinne napadnuteľné.
Pri výkone štátneho stavebného dohľadu sa zo zákona umožňuje účasť prizvaných
znalcov a osôb oprávnených vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe (§ 45 ods. 4 stavebného
zákona). Účasť starostu obce alebo členov komisie obecnej samosprávy pri výkone štátneho
stavebného dohľadu sa pripúšťa, ak by bola odôvodnená osobitným predpisom (napr.
všeobecne záväzným nariadením obce). Od pôsobnosti a výkonu štátneho stavebného
dohľadu treba odlíšiť pôsobnosť starostu resp. primátora ako zodpovednej osoby za
rozhodovanie, pokiaľ tým nepoveril iného zamestnanca, a ústne pojednávanie príp. miestne
zisťovanie s obhliadkou za jeho účasti ako súčasť správneho konania.
Stavebný zákon neukladá povinnosť orgánu štátneho stavebného dohľadu vopred
písomne oznámiť uskutočnenie výkonu stavebníkovi, vlastníkovi pozemkov a stavby alebo
užívateľovi. Oznámenie o výkone sa vopred nemusí zasielať zvlášť, ak je možné zistenie
vykonať z verejne prístupného pozemku a toto zistenie bude dostatočné pre ďalší postup
stavebného úradu. Iná situácia je, ak je potrebné vstúpiť na pozemok alebo do stavby. Podľa
§ 134 stavebného zákona môžu poverení zamestnanci orgánu územného plánovania,
stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy
vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak
plnia úkony vyplývajúce zo stavebného zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú;
pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody,
ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom. Ak je to
nevyhnutné, môžu s osobou oprávnenou na vstup na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu
a do nej podľa odseku 1 vstupovať aj znalci a oprávnené osoby podľa § 45 ods. 4 touto
18. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
osobou prizvané. V prípade úkonov podľa § 91 , 94 a 96 stavebného zákona, t.zn. k vydaniu
ústneho príkazu na odstránenie stavby, nariadeniu zabezpečovacích prác na stavbe alebo
vyprataniu stavby, na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré
ohrozujú bezpečnosť, životy alebo zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu
osoby oprávnené na vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne
vstupovať bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch
upovedomiť. Pri pochybnostiach o rozsahu oprávnenia rozhodne v jednotlivých prípadoch
stavebný úrad. Doba a rozsah výkonu oprávnenia na cudzom pozemku a stavbe musia byť
obmedzené na nevyhnutne potrebnú mieru.
Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať,
• či ide o povolenú stavbu, zmenu stavby alebo udržiavacie práce, na ktoré bolo
potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavebnému úradu, alebo či ide o povolené
terénne úpravy, práce a zariadenia podľa stavebného zákona
• či sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia,
• či sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44 stavebného zákona
o oprávnení na uskutočňovanie stavby,
• či oprávnené osoby vykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením
• či sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie
stavebný denník,
• či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach
dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a
technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky,
• či sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,
• či sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,
• či sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo
nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác,
• či sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,
• či sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.
Zo zistení štátneho stavebného dohľadu sa odvodzuje spravidla ďalší postup a úkony
stavebného úradu. Pri zistení stavebnej nezákonnosti postihnuteľnej pokutou doklady
o zisteniach budú slúžiť pre účely konania o priestupku či správnom delikte. Zistenie
nepovolenej stavby, zmeny stavby alebo neohlásenej drobnej stavby, stavebných úprav
a udržiavacích prác bude podkladom pre začatie konania o ich dodatočnom povolení. Zistenia
nepovolenej stavby s výnimkou drobných stavieb a jednoduchých stavieb alebo zistenia
o nerešpektovaní zastavenia prác na takejto stavbe od 1.9.2011 sú podkladom pre oznámenie
stavebného úradu orgánom činným v trestnom konaní o dôvodnom podozrení z trestného činu
(tzv. trestné oznámenie) podľa § 299a resp. podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.
Z výkonu štátneho stavebného dohľadu je potrebné vyhotoviť zápisnicu a podľa druhu
zisťovania podľa potreby aj fotografické zábery prípadne zaobstarať listiny alebo iné dôkazy.
Zápisnica musí obsahom zodpovedať primerane požiadavkám podľa ust. § 22 správneho
poriadku. Zápis o zisteniach a zvlášť o tých, ktoré nie sú podložené písomnými a grafickými
dokladmi, musí byť dostatočne podrobný alebo výstižný vo vzťahu k použitiu v nasledujúcich
konaniach stavebného úradu prípadne iných spolupracujúcich orgánov. Pri zisteniach
napĺňajúcich skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu treba sa zamerať na
preukazné hodnoty skutkovej podstaty (napr. obsah nepovolených prác, rozsah v akom nebolo
splnené konkrétne rozhodnutie, dôkazy o užívaní stavby bez kolaudačného rozhodnutia ap.),
miesto a čas spáchania a podľa možnosti okolnosti spáchania, čím sa vylúči došetrovanie
19. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
alebo uľahčí práca pri vlastnom prerokovaní stavebnej nezákonnosti v konaní stavebného
úradu.
V odôvodnených prípadoch stačí namiesto zápisnice zápis v stavebnom denníku stavby
o vykonaní dohľadu, zistených skutočnostiach a prípadných opatreniach alebo výzve orgánu
štátneho stavebného dohľadu k náprave. Krajský stavebný úrad vyhotovil v záujme správneho
znenia a následného využitia vzor výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu k zastaveniu
prác na stavbe. Tento vzor bol zaslaný všetkým úradovniam stavebných úradov e-mailovou
správou dňa 9.9.2010.
Nie je nevyhnutné, aby vo všetkých prípadoch vykonával zisťovania pre stavebný úrad
orgán štátneho stavebného dohľadu. V prípadoch ako je priestupkové konanie, správne
konanie o správnom delikte možno zabezpečovať dôkazy formou došetrovania správnym
orgánom v priebehu konania.
K bodu 8: Trestná zodpovednosť, priestupky a správne delikty na úseku stavebného
poriadku.
(Vystúpenie Ing. Jozefa Kmeťa, KSÚ)
Stavebný zákon účinný od 1.októbra 1976 od začiatku obsahuje sankcie za stavebné
nezákonnosti. Postupom času rástla výška pokút za priestupky občanov – fyzických osôb a za
delikty právnických osôb a iných podnikajúcich osôb. Napriek tomu, že osoby porušivšie
zákon sú povinne postihnuteľné, vzrástol v poslednom desaťročí počet nezákonností do
nezávideniahodných rozmerov. Bol najvyšší čas skúmať dôvody protiprávneho stavu
a zastaviť nárast negácie stavebného poriadku.
Pri stavbách bez povolenia alebo v rozpore s ním sú dôvody konania stavebníkov viaceré:
1. vedomie stavebníka, že nie je možné dostať stavebné povolenie a spoliehanie sa na
miernejší postup k čiernej stavbe, keď už stavba stojí,
2. neexistencia efektívnej obrany stavebníka voči účastníkovi konania, ktorého cieľom
je naťahovanie času (nespočetné možnosti obštrukcií),
3. porušovanie povinností stavebných úradov, najmä nedodržiavanie lehôt pre
rozhodnutie (zvlášť ak je stavba krytá finančnými prostriedkami z úverov),
4. rozhodovanie stavebných úradov na základe subjektívnych príkazov, napríklad pri
strete záujmov so záujmami obce, zvlášť vtedy, ak je možnosť nakloniť správnu úvahu
v konaní.
Stavebné úrady majú po zistení a nespornom preukázaní nepovolenej stavby alebo zmeny
stavby povinnosť ex offo a bez zbytočného odkladu, rozumie sa tiež bez čakania na priebeh a
výsledok konania o priestupku alebo správnom delikte, začať konanie o dodatočnom povolení
stavby ( § 88a stavebného zákona).
Samotné konanie o dodatočnom povolení stavby (stavbou tu nazývame aj zmenu stavby)
má vo svojom závere následky, a to buď:
1. sa stavba povolí,
2. nariadi sa odstrániť,
3. mimoriadne stavbu odstráni sám stavebník – vlastník pred skončením konania, čoho
dôsledkom je zastavenie konania.
Vláda v programe a rezort pri riadení výstavby v SR sa od roku 2010 rozhodli výrazne
sprísniť disciplínu vo výstavbe. Bolo pripravené rozšírenie trestnej zodpovednosti o skutky
20. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
neoprávneného uskutočňovania stavby a marenia výkonu úradného rozhodnutia zakazujúceho
pokračovanie v prácach na stavbe s max. trestnou sadzbou dva resp. päť rokov odňatia
slobody. V rovnakom období bola pripravená novelizácia stavebného zákona o sprísňujúce
ustanovenia na úsekoch prevencie, dohľadu nad uskutočňovaním stavieb a sankcií. Do praxe
sa s účinnosťou od 1.9.2011 dostala zmienená novela Trestného zákona, zatiaľ čo novela
stavebného zákona neprešla Národnou radou SR v júni 2011.
Novelu Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. obsahuje v článku II. zákon č. 262/2011 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Trestný zákon tu zavádza nové skutkové podstaty trestného činu, ktoré sa
potrestajú trestom odňatia slobody:
• Neoprávnené uskutočňovanie stavby
§ 299a
1) Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť,
pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov,
a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo
viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
2) Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
postihnutý.
• Marenie výkonu úradného rozhodnutia
§ 348 ods. 1 písm. i)
Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej
moci tým, že
i) napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach,
úpravách, alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak
pokračuje v uskutočňovaní stavby, alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo
drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Keďže sa z trestnej zodpovednosti vyníma uskutočňovanie jednoduchých a drobných
stavieb, treba si uvedomiť veľmi jednoznačne definície drobných stavieb a jednoduchých
stavieb podľa § 139b stav.zákona a označenie druhov stavieb, ktoré napriek parametrom
drobnými ani jednoduchými stavbami nie sú.
Jednoduché stavby sú :
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné
podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
b) stavby na individuálnu rekreáciu,
c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
300 m2 a výšku 15 m,
d) oporné múry,
e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m.
Stavby uvedené v odseku 1 písm. c) a e) sa považujú za jednoduché stavby iba vtedy, ak
z hľadiska požiarnej bezpečnosti je pre ich užívanie počet osôb určený podľa technickej
normy, najviac však 30 osôb.
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre
stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie,
pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,
a to
21. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad
kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov
drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby
športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad
pivnice, žumpy.
Za drobné stavby sa považujú aj
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a
poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady
krmiva, náradia alebo hnojiva,
b) oplotenie,
c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb
a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu
hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na
susedné pozemky, priepusty a pod.
Za jednoduché ani drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín,
stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a
jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených
plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc
horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom
alebo horenie podporujúcim plynom.
Vieme, že jednoduchými stavbami nie sú bytové domy. Vo vzťahu k Trestnému zákonu
to znamená, že akékoľvek nepovolené zmeny stavby vrátane stavebných úprav v bytoch, na
ktoré nepostačovalo ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ale ktoré
vyžadovali vydanie stavebného povolenia, sú od 1.9.2011 predmetom pre podanie trestného
oznámenia orgánom činným v trestnom konaní. Predmetom sú aj časti inej ako jednoduchej
a drobnej stavby, t.zn. stavebné úpravy, prístavby a nadstavby alebo také zmeny jednoduchej
alebo drobnej stavby, ktorého výsledkom bude, že stavba presiahne charakter jednoduchej
stavby. Rovnaký záver treba prijať aj pri zmenách inej ako jednoduchej alebo drobnej stavby,
uskutočňovaných v rozpore so stavebným povolením, pričom nejde o nepodstatné odchýlky
ale táto zmena vyžadovala povolenie zmeny stavby pred dokončením. Takéto zmeny stavby
bývajú v praxi veľmi časté. Odporúčame na trestnú zodpovednosť podľa § 299a a § 348 ods.
1 písm. i) Trestného zákona upozorniť už v stavebnom povolení.
Trestná zodpovednosť sa rovnako vzťahuje na druhy stavieb v pôsobnosti špeciálnych
stavebných úradov. Napr. na všetky vodné stavby a ich zmeny a na stavby pozemných
komunikácií a ich zmeny s výnimkou stavebných úprav a udržiavacích prác označených v §
16 ods. 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
Nepovolené uskutočnenie terénnych úprav a informačných, reklamných a propagačných
zariadení nepodlieha trestnej zodpovednosti.
Metodické usmernenie MDVRR SR, odboru ŠSS a ÚP, vydané v súvislosti
s nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona, upravuje postup krajských stavebných
úradov, stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie po zistení podozrenia z trestných
činov porušenia stavebného poriadku.
22. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
V zmysle stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR, sekcie legislatívy, odboru trestného
práva a väzenstva možno trestnú zodpovednosť podľa Trestného zákona vo forme odňatia
slobody vyvodiť len voči fyzickej osobe.
Ustanovenie § 83a Zhabanie peňažnej čiastky Trestného zákona však umožňuje uložiť
trestnú sankciu (ochranné opatrenie) aj voči právnickej osobe bez toho, aby bola považovaná
za páchateľa trestného činu, a to pri splnení zákonných podmienok uvedených v označených
ustanoveniach. Ochranné opatrenie môže súd uložiť právnickej osobe, iba ak bol trestný
čin spáchaný fyzickou osobou, ktorá má k právnickej osobe v súvislosti s týmto trestným
činom zákonom určený vzťah, alebo ak daná osoba bola aspoň účastníkom na takomto
trestnom čine. Zákonom určeným vzťahom fyzickej osoby (páchateľa) k právnickej osobe sa
rozumie, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti
a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,
b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,
c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby,
d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.
Pre činnosť príslušných orgánov na úseku stavebného poriadku je nevyhnutné
v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavieb
podľa § 299a ako aj trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. i) Trestného zákona vec náležite oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, t.j.
obvodnému oddeleniu policajného zboru alebo okresnej prokuratúre.
Ustanovenie § 299a Trestného zákona sa nevzťahuje na stavby, pri ktorých bolo zrušené
právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne
záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením v zmysle
§ 88b
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.
Uvedená trestná zodpovednosť sa vzťahuje iba na uskutočňovanie prác na stavbách bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, nie na užívanie stavieb bez kolaudačného
rozhodnutia, a to na skutky spáchané od 1.9.2011, nie skôr. Pokiaľ nezákonná činnosť
pretrvávala pred aj po dni 1.9.2011, podozrenie z trestného činu sa oznámi len k časovému
obdobiu od 1.9.2011. Vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka
pozemku alebo viacerých osôb podľa § 299a Trestného zákona neposudzuje stavebný úrad ale
vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby povinné bez
meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že
bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní
a súdov. Pritom každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie, sa považuje za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
V prípade, že orgány činné v trestnom konaní dôjdu k záveru, že nebola naplnená
skutková podstata trestného činu podľa citovaných paragrafov Trestného zákona, budú
stavebné úrady po oboznámení sa s výsledkom vyšetrovania, za predpokladu, že
zodpovednosť za priestupok k tomu času nezanikla, konať podľa príslušného ustanovenia §
105 stavebného zákona, alebo pri správnom delikte, ak subjektívna 2 – ročná lehota resp.
objektívna 3 – ročná lehota na uloženie pokuty pri správnom delikte neuplynula, konať podľa
príslušného ustanovenia § 106 stavebného zákona.
23. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Podanie trestných oznámení v rámci trestnej zodpovednosti za neoprávnené stavby a za
marenie výkonu úradného rozhodnutia o zastavení prác na stavbe je bezodkladnou
povinnosťou stavebného úradu. Tým treba vysvetľovať úradný postup po zistení skutkov.
Súčasne treba poznať vlastnú trestnoprávnu ochranu, napr. § 373 o trestnom čine ohovárania,
§ 322 o vyhrážaní sa usmrtením, ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci
orgánu verejnej moci a § 323 a § 324 o použití násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa alebo vyhrážanie sa osobe verejného činiteľa (odňatie slobody až do 3 resp.
5 rokov).
Ministerstvo mieni opakovane predložiť do NR SR v roku 2011 pripravený návrh novely
stavebného zákona. Jeho súčasťou sú zvýšené sadzby pokút so stanovením spodných hraníc.
Možno očakávať sofistikovaný odpor obvinených voči rozhodnutiam stavebných úradov,
preto považujeme za správne zopakovať zásady priestupkového konania a konania
o správnom delikte vzhľadom na početné chyby v preskúmavaných konaniach
a rozhodnutiach stavebných úradov:
Stavebný zákon ustanovuje skutkové podstaty priestupkov (§ 105) a správnych deliktov
(§ 106), ako aj horné hranice rozpätia pre uloženie pokuty za porušenie stavebného zákona.
Skutkové podstaty priestupkov resp. správnych deliktov a na ne naviazané horné hranice
pokút sú v stavebnom zákone odstupňované podľa závažnosti porušenia stavebného zákona
do jednotlivých odsekov – od najmenej závažných v odseku 1, až po najzávažnejšie v odseku
3.
Na priestupky a ich prejednávanie sa podľa § 105 ods. 6 stavebného zákona procesne
vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch
- zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov: časť I. Všeobecná
časť, časť III. Konanie o priestupkoch, časť IV. Spoločné, prechodné a záverečné
ustanovenia,
- vyhláška MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania
o priestupku v znení neskorších predpisov (najmä novely č. 531/2008 Z. z.).
Na konanie o správnych deliktoch sa procesne uplatňujú iba ustanovenia správneho
poriadku.
Hmotnoprávne sa v oboch druhoch konania použijú ustanovenia stavebného zákona (§
105 a § 107 ods. 2 pri priestupkoch a § 106 a § 107 pri správnych deliktoch).
Stavebné úrady v mnohých prípadoch odkladajú konanie o priestupku alebo správnom
delikte na neskôr, a tým sa stáva, že zodpovednosť za priestupok po 2 rokoch od spáchania
zanikne resp. pokutu za správny delikt po 2 rokoch od zistenia deliktu už nie je možné
právoplatne uložiť.
Stavebné úrady sa upozorňujú tiež, aby :
- pri začatí konania o priestupku dodržiavali ust. § 67 ods. 2 a 3 zákona o priestupkoch,
podľa ktorého konanie o priestupku začne správny orgán bezodkladne, najneskôr do 30 dní,
- zisťovali, či obvinený sa nedopustil aj ďalších priestupkov, ktoré je potrebné podľa §
57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk.predpisov prejednať
v spoločnom konaní, prípadne či s priestupkom obvineného nesúvisia priestupky ďalších
páchateľov, ktoré treba spolu prejednať podľa § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch,
- pri rozhodovaní o priestupku uvádzali a dodržiavali ust. § 77 zákona o priestupkoch,
podľa ktorého výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný
vinným, musí obsahovať: vyslovenie viny, popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku, druh a výšku sankcie,
- v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch pri ukladaní pokút nevznikali
neodôvodnené rozdiely,
24. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
- pri stanovení výšky pokuty zohľadnili zaradenie skutkovej podstaty priestupku resp.
správneho deliktu do príslušného odseku § 105 resp. § 106 stavebného zákona podľa jeho
závažnosti (vo väzbe na rozpätie ohraničené hornou hranicou pokuty),
- pri stanovení výšky pokuty za priestupok rozhodovali v zmysle ust. § 12 zákona
o priestupkoch, t.j. aby v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnili ako prihliadli na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti za
ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,
- pri stanovení povinnosti uhradiť trovy konania o priestupku uvádzali vo výroku
rozhodnutia správne označenie vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z.z. v znení neskorších
predpisov a správne určenie trov konania podľa § 1 písm. a) vyhlášky vo výške 16,00 euro
(nie 16,50 €, ako niektorí vyvodzujú z vlastného prepočtu z pôvodných 200 Sk),
- pri ukladaní sankcie za priestupok neukladali pokarhanie, pretože podľa § 105
stavebného zákona možno za tam uvedený priestupok alebo priestupky uložiť sankciu iba vo
forme pokuty,
- pri súbehu viacerých priestupkov ukladali jednému vinníkovi v zmysle § 12 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nesk.predpisov jednu pokutu za vybraný
priestupok najprísnejšie postihnuteľný,
- pri rozhodovaní o priestupku resp. správnom delikte dodržiavali lehotu pre
rozhodnutie podľa § 49 správneho poriadku.
K bodu 9 : Diskusia
Odpovede na otázky stavebných úradov zaslané na KSÚ vopred:
(Vystúpenie Ing. Jozefa Kmeťa, KSÚ)
Otázka mesta Nováky:
Ako postupovať pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia na bytový dom, keď
žiadateľom je firma, ktorá má s vlastníkom pozemkov (obcou) uzavretú nájomnú zmluvu,
ktorú predložili ku žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Zmluva je uzatvorená na dobu
určitú na 24 mesiacov do predaja všetkých skolaudovaných bytov, nebytových priestorov,
garáží a parkovacích plôch. Nájom sa končí uplynutím tejto nájomnej zmluvy.
Odpoveď:
Pre novú stavbu, v tomto prípade bytového domu, nestačí nájomná zmluva na
uskutočnenie trvalej stavby. Je potrebné v zmluve vlastníka pozemku so stavebníkom
o užívaní pozemku po dobu výstavby obsiahnuť aj dohodu o budúcej kúpnej zmluve príp.
výnimočne o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu.
Pri splnení podmienok ust. § 15 zákona č. 25/2006 Z. z. môže byť podkladom podľa § 58
ods. 2 stavebného zákona pre stavebné povolenie aj koncesná zmluva, z ktorej vyplýva právo
uskutočniť stavbu.
Otázky SSÚ v Trenčíne:
1. Môže byť predĺžená určená primeraná lehota na odstránenie nedostatkov podania? Ak
áno, tak na akom základe paragrafového znenia a akého zákona?
Odpoveď:
Prípadné predĺženie lehoty je na úvahe správneho orgánu, s ohľadom na lehotu pre
rozhodnutie a relevanciu dôvodov na určenie novej lehoty na doplnenie podania. Vydáva sa
pritom k novej výzve na doplnenie nové rozhodnutie o prerušení konania podľa príslušného
ustanovenia stavebného zákona príp. ust. § 29 správneho poriadku.
2. Môžu vyvlastnení vlastníci uplatniť prostredníctvom súdu nárok na finančnú čiastku
nad určenú správnym orgánom vo vyvlastňovacom rozhodnutí, a to bez ohľadu na účel
25. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
vyvlastnenia? A to v prípade, že považujú hodnotu vyvlastnenej nehnuteľnosti za vyššiu
oproti určenej úradom a využijú si pritom ústavné právo podať na súd?
Odpoveď:
Proces vyvlastňovania je správnym konaním, ktorého výsledkom je správne rozhodnutie.
Voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu sa môžu účastníci konania odvolať. Voči právoplatnému
vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, ku ktorému bolo využité právo odvolania, majú účastníci
konania právo v dvojmesačnej lehote podať návrh na preskúmanie rozhodnutia o odvolaní
súdom, alebo v trojročnej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Predpokladom podania žaloby na súd je tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby, že
bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Právo podať žalobu na súd
o náhrade za vyvlastnenie prevyšujúcej vyvlastňovaciu náhradu určenú vo vyvlastňovacom
rozhodnutí, je obmedzené iba na vyvlastnenia pre účely diaľnic a ciest pre motorové vozidlá
podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení nesk.predpisov.
3. Je možné preskúmanie súdom zákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia pred
nadobudnutím jeho právoplatnosti? Môže to byť v prípade uplatnenia práva daného Ústavou?
Odpoveď:
Pred nadobudnutím právoplatnosti nemožno podať na súd zákonný návrh na preskúmanie
rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa
možno na krajskom súde domáhať žalobou nápravy proti nečinnosti správneho orgánu podľa
§ 250t Občianskeho súdneho poriadku (OSP) alebo ochrany pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP, za zákonných podmienok môže pritom byť
predmetom preskúmania aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok,
ak sa stalo právoplatným.
4. Považuje sa oznámenie za obzvlášť dôležitú písomnosť pri doručovaní aj v prípade, že
nemá právnu silu a nedotýka sa žiadnych práv a právom chránených záujmov?
Odpoveď:
Oznámenie o začatí konania je dôležitou písomnosťou pre doručovanie do vlastných rúk.
Je povinné všeobecne v zmysle § 18 ods. 3 správneho poriadku (upovedomenie všetkých
účastníkov konania o začatí konania). Rovnako dôležitou písomnosťou je výzva na
predloženie podkladov pri začatí konania a výzva na doplnenie podkladov rozhodnutia podľa
niektorých ustanovení stavebného zákona.
Otázka mesta Bánovce nad Bebravou:
Je právoplatné a platné územné rozhodnutie na súbor stavieb (obchodné jednotky).
Navrhovateľom je developer, ktorý nie je vlastníkom pozemku. Môže vlastník pozemku
žiadať zmenu územného rozhodnutia jednotlivých stavebných objektov, s tým, že by mal
postavenie navrhovateľa? Ono to je asi tak, že platnosť územného rozhodnutia bola
predĺžená a medzi tým sa zmenil vlastník pozemku. Vlastník pozemku argumentuje
blokovaním územia (vďaka predlženej platnosti) a uzatvorených zmlúv o dielo a údajne s
pôvodným navrhovateľom vraj nie je reč.
Odpoveď:
Podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa
nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak to
umožňuje územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady pre územné rozhodnutie alebo
podmienky v území. Vlastník pozemku môže teda podať návrh na zmenu územného
rozhodnutia, ktorým sa pôvodné územné rozhodnutie nahradí. Podľa § 38 stavebného zákona
ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka
územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy,
ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. V prípade, že pôvodný navrhovateľ
26. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
územného rozhodnutia nemá vlastnícke právo k pozemku a nemožno na navrhovaný účel
pozemok vyvlastniť, nemôže preukázať právo na uskutočnenie stavby v zmysle § 58 ods. 2
stavebného zákona a nemôže mu byť v dôsledku toho vydané stavebné povolenie na stavbu.
V konaní o zmene územného rozhodnutia je potrebné pribrať za účastníka konania pôvodného
navrhovateľa územného rozhodnutia, pokiaľ nepreniesol zmluvne práva vyplývajúce
z pôvodného územného rozhodnutia na nového navrhovateľa. Pri uplatnení
občianskoprávnych námietok zo strany pôvodného navrhovateľa je potrebné využiť postup
podľa § 137 stavebného zákona.
Otázky SOU Myjava:
Podľa predloženej projektovej dokumentácie stavebník v žiadosti o stavebné povolenie
navrhuje rozličné úpravy a objekty. Ako má stavebný úrad pri uvedených častiach stavby
postupovať? Čo má stavebný úrad od stavebníka v danej časti stavby v zmysle § 58 ods.2
stavebného zákona vyžadovať?
1. Časť jestvujúceho vzdušného elektrického vedenia NN sa v intraviláne obce
zdemontuje a zrealizuje sa v jestvujúcej trase zdemontovaného NN vedenia nové vzdušné
izolované NN vedenie + NN prípojky (vrátane nových podperných bodov).
Odpoveď:
Ide o stavebné úpravy elektrických vedení, pričom sa nemení ich trasa. Táto časť
samostatne nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie v zmysle § 56 písm. g) stavebného
zákona.
2. Časť jestvujúceho vzdušného elektrického vedenia NN sa v intraviláne obce
zdemontuje a zrealizuje sa v jestvujúcej trase zdemontovaného NN vedenia nové vzdušné
izolované VN vedenie + VN prípojky (vrátane nových podperných bodov).
Odpoveď:
Jedná sa o nové elektrické vedenia s novým ochranným pásmom VN – vedenia. Na tieto
objekty sa vyžaduje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného
povolenia. V zastavanom území obce sa ku stavebnému povoleniu pre vzdušné vedenie
vyžaduje preukázať iné práva k pozemkom v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.
3. V intraviláne obce sa zrealizuje v novej trase časť nového vzdušného izolovaného VN
vedenia + VN prípojky, NN vedenie + NN prípojky a nová jednostĺpová transformačná
stanica (vrátane nových podperných bodov).
Odpoveď:
Jedná sa o nové elektrické vedenia. Na tieto objekty sa vyžaduje vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia. V zastavanom území obce sa ku
stavebnému povoleniu pre vzdušné vedenie vyžaduje preukázanie iných práv k pozemkom
v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.
4. V jestvujúcej trase NN vedenia v intraviláne obce sa zrealizuje nová jednostĺpová
transformačná stanica.
Odpoveď:
Jedná sa o nové elektrické zariadenie s ochranným pásmom VN – vedenia. Vyžaduje sa
vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia. V zastavanom
území obce sa ku stavebnému povoleniu pre vzdušné vedenie vyžaduje preukázať iné práva
k pozemkom v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.
5. Časť jestvujúceho vzdušného elektrického vedenia NN sa v extraviláne zdemontuje a
zrealizuje sa v jestvujúcej trase zdemontovaného NN vedenia nové vzdušné izolované NN
vedenie (vrátane nových podperných bodov).
Odpoveď:
Ide o stavebné úpravy elektrických vedení, pričom sa nemení ich trasa. Táto časť
samostatne nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie v zmysle § 56 písm. g) stavebného
zákona.
27. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
6. Časť jestvujúceho vzdušného elektrického vedenia NN sa v extraviláne zdemontuje a
zrealizuje sa v jestvujúcej trase zdemontovaného NN vedenia nové vzdušné izolované VN
vedenie (vrátane nových podperných bodov).
Odpoveď:
Jedná sa o nové elektrické vedenie s novým ochranným pásmom VN – vedenia. Na tento
objekt sa vyžaduje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného
povolenia. Mimo zastavaného územia obce sa ku stavebnému povoleniu pre vzdušné el.
vedenie nevyžadujú preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemkom.
7. V extraviláne obce sa zrealizuje v novej trase časť nového vzdušného izolovaného
VN vedenia + VN prípojky a nová jednostĺpová transformačná stanica (vrátane nových
podperných bodov).
Odpoveď:
Jedná sa o nové elektrické vedenie s novým ochranným pásmom VN – vedenia. Na tento
objekt sa vyžaduje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného
povolenia. Mimo zastavaného územia obce sa ku stavebnému povoleniu pre vzdušné el.
vedenie nevyžadujú preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemkom.
Doplnenie: Pokiaľ ide o jednu navrhovanú stavbu, obsahujúcu v súhrne uvedené časti,
vyžaduje táto stavba vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Preukázanie
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom bude stavebný úrad špecifikovať podľa polohy vo
vzťahu k zastavanému územiu obce (§ 139a ods. 8 stavebného zákona).
Otázka mesta Stará Turá:
Ako by mal postupovať stav. úrad v prípade návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby "Chráničky pre optickú kabeláž" (v chráničkách budú umiestnené optické vlákna, ide o
vybudovanie telekomunikačnej/optickej infraštruktúry v rámci mesta Stará Turá). Ide o
líniovú stavbu. K návrhu bol doložený samotný návrh, poplatok, dokumentácia 2x. V návrhu
v časti vlastnícke práva k pozemkom je uvedené: Práva v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. Je mi
zrejmé, že tento zákon je od 01.11.2011 nahradený zák. č. 351/2011, ale konkrétne paragrafy
a ich znenie zostali zachované a to konkrétne §§ 66, 67, 68. Kde v § 66 je uvedené v ods. (1)
Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení
na cudziu nehnuteľnosť, ...
Je tu spomenutý výraz verejný záujem. Čo znamená stavať a prevádzkovať verejné siete
vo verejnom záujme? Čo musí navrhovateľ zapísaný na Telekomunikačnom úrade ako
poskytovateľ sietí a služieb doložiť k územnému konaniu ako vzťah k pozemkom, na ktorých
chce realizovať spomínanú stavbu?
(Neboli doložené listy vlastníctva iba zoznam pozemkov "Parcely registra C" s uvedením
ich využitia "zelené plochy, chodníky, komunikácie". Je toto dostačujúci podklad podľa § 3
ods. (1) písm. d) vyhl. č. 453/2000 Z.z.?)
K návrhu nebolo zatiaľ priložené ani súhlasné záväzné stanovisko mesta k uvedenému
zámeru a jeho posúdenie s územným plánom (ten súčasný územný plán ani ten, ktorý sa
pripravuje, sa nezaoberá telekomunikačnými sieťami v meste).
K návrhu boli doložené súhlasné stanoviská dotknutých orgánov.
Odpoveď:
Podľa § 66 ods. (1) podnik oprávnený na vykonávanie a prevádzkovanie elektronických
komunikácií môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na
cudziu nehnuteľnosť,
28. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
Podľa nasled. ods. (2) povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú
vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie
záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
Z týchto ustanovení vyplýva, že v územnom konaní stavebný úrad bude posudzovať, či
návrh na umiestnenie stavby, ktorá je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete,
znamená zásah do vlastníckych a iných práv k cudzím pozemkom v nevyhnutnom rozsahu a
vo verejnom záujme. V prípade nejasností vyžiada preukázanie splnenia týchto podmienok od
navrhovateľa.
V záujme právnej istoty krajský stavebný úrad požiada MDVRR SR, odbor
elektronických komunikácií, o vysvetlenie pojmu „verejný záujem“ podľa zákona
o elektronických komunikáciách.
Vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete sú líniovými stavbami, na ktoré sa
v územnom konaní vzťahuje zjednodušený obsah návrhu podľa § 3 ods. 2 vyhl. č. 453/2000
Z. z. a postup podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona.
Otázka MsÚ Považská Bystrica v diskusii :
Mesto Považská Bystrica žiada o jednoznačné usmernenie k pojmu „mimo zastavaného
územia obce“ použitému v § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike znení
nesk.predpisov, ktorý je predmetom iného výkladu zo strany energetických podnikov
a vzťahuje sa na vznik práv priamo zo zákona zriaďovať vo verejnom záujme energetické
stavby na cudzích pozemkoch.
Odpoveď:
KSÚ uplatňuje pojem „zastavané územie obce“ v zmysle § 139a ods. 8 stavebného zákona,
t.zn. vrátane pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným
územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny. Zastavané územie obce
(tzv. intravilán) vyznačené v katastrálnej mape zodpovedá stavu vyznačovania k 1.1.1990 a
neobsahuje všetky pozemky určené na zastavanie územným plánom obce alebo zóny. Podľa
zisťovania KSÚ na Katastrálnom úrade Trenčín nie je legislatívny nástroj na nové
ohraničovanie zastavaného územia obce, katastrálny úrad tak nemôže urobiť ani na základe
územnoplánovacej dokumentácie. V katastri nehnuteľností sa iba eviduje hranica zastavaného
územia obce a nemožno ju zmeniť v katastrálnom konaní. Mesto Považská Bystrica požiadalo
MDVRR SR k veci o usmernenie. Pokiaľ stavebné úrady majú postupovať odlišne od výkladu
KSÚ, vyžaduje sa vydanie metodickej úpravy ústrednými orgánmi, resp. riešenie príslušnej
legislatívnej úpravy.
Otázka (z nemenovaného úradu) v diskusii :
Stavebník začal budovať telekomunikačné vedenie bez vydania územného rozhodnutia. Ako
možno postupovať pri tejto nezákonnosti?
Odpoveď:
Podľa § 32 stavebného zákona sa o umiestnení stavby elektronickej komunikačnej siete
vydáva územné rozhodnutie.
Podľa § 56 stavebného zákona stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri
nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných
a vytyčovacích bodov, ani pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch
antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.
Pre stavby, ktoré nevyžadovali vydanie stavebného povolenia, nemožno konať ani
o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona.
Je známe, že v stavebnom alebo inom zákone chýba úprava na stavebnoprávne usporiadanie
uvedeného prípadu. Stavebný úrad má však povinnosť po preukázaní skutkovej podstaty
podľa § 106 ods. 3 písm. a) stavebného zákona začať voči stavebníkovi konanie o správnom
delikte a uložiť mu pokutu za vykonávanie činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie,
bez takéhoto rozhodnutia.
29. strana záznamu z pracovnej porady 1.12.2011
K bodu 10 : Záver
Prednosta KSÚ, Ing. Anton Šumichrast, poďakoval prítomným za účasť a poradu ukončil.
Opatrenie:
1.
KSÚ požiada MDVRR SR, odbor elektronických komunikácií, o usmernenie resp.
výklad pojmu „verejný záujem“ uplatnený v § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách v súvislosti s právom stavať vedenia verejných sietí na
cudzích nehnuteľnostiach. S výsledkom oboznámi úradovne stavebných úradov.
2.
KSÚ požiada MDVRR SR, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania,
o doriešenie podnetu Mesta Považská Bystrica na jednoznačný výklad pojmu „zastavané
územie obce“ podľa poznámky 6a) v § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.
Vedúci úradovní stavebných úradov zabezpečia oboznámenie sa zamestnancov
so záznamom z pracovnej porady a a jeho využívanie v zodpovedajúcich praktických
prípadoch práce stavebných úradov.
V záverečnej časti porady sa uskutočnila voľná diskusia o praktickej činnosti stavebných
úradov a KSÚ a o podnetoch na prípravu nového stavebného zákona s generálnym riaditeľom
sekcie výstavby a bytovej politiky ministerstva, Ing. Pavlom Baxom, ktorý sa zo závažných
pracovných dôvodov nemohol zúčastniť riadneho programu.
Diskusia sa niesla k tematike :
- zmeny v správnych poplatkoch pre stavebné úrady
- zvýšenie zodpovednosti navrhovateľov za správnosť podkladov pre rozhodnutie
- nekvalita projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutia a stavebné povolenia
- nedôslednosť stavebníkov pri uplatňovaní energetickej hospodárnosti budov
- náhrada škôd spôsobených zamestnancami pri výkone alebo nečinnosti stavebných
úradov a ich vymáhanie
- nové trendy udržateľnosti stavieb
- tvorba obslužného systému úradovní stavebných úradov
- projekt elektronického stavebného úradu
- zvýšenie kvalifikovanosti v odborných činnostiach verejnej správy
- sústavné vzdelávanie pracovníkov stavebných úradov
- snahy o zavedenie konferencií stavebných úradov
KSÚ bude usilovať v súčinnosti s MDVRR SR o presadzovanie legislatívnych úprav na
skvalitnenie systému činnosti stavebných úradov a KSÚ a o zapracovanie progresívnych a
racionálnych trendov do praxe.
Zapísali:
Ing. Jozef Kmeť, Daniela Mináriková,
KSÚ v Trenčíne, odbor ŠSS.
Príloha:
Prezenčná listina z pracovnej porady (3 strany).
Download

Z á z n a m - Krajský stavebný úrad v Trenčíne