MEDICÍNSKE PRÁVO I. A II. PREDNÁŠKA
I. PREDMET MEDICÍNSKEHO PRÁVA
Zjednocujúcim špecifikom noriem medicínskeho práva je, že predmetom ich úpravy (záujmu)
je (alternatívne):
 ľudská bytosť a jej zdravie – základný subjekt a samotný dôvod vzniku a rozvoja
medicíny,
 starostlivosť o zdravie ľudskej bytosti zahrňujúca časové obdobie od narodenia
človeka až po jeho smrť,
 dispozícia embryom a ľudským plodom pre narodením a starostlivosť o mŕtve telo,
dispozícia týmto telom a jeho časťami,
 starostlivosť o zdravie fyzickej osoby s definovaním právne dovolených zásahov do
telesnej integrity fyzickej osoby a do ďalších osobných práv fyzickej osoby.
 vzťahy vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výkone akýkoľvek
zásahov do telesnej integrity fyzickej osoby, ktorých cieľom je prinavrátenie zdravia,
zlepšenie zdravia tejto osoby, resp. embrya/plodu, ktorej je táto osoba nositeľom,
 podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti (podmienky pre poskytovateľov –
personálne, technická vybavenosť, používanie liekov a zdravotných pomôcok),
 vzťahy medzi subjektmi vystupujúcimi v procese poskytovania zdravotnej
starostlivosti – pacient, poskytovateľ, poisťovňa, orgány dozoru (napr. Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad verejného zdravotníctva, Štátny ústav
pre kontrolu liekov).
Je potrebné rozlišovať medzi (i) vzťahmi vznikajúcimi pri zabezpečovaní poskytovania
zdravotnej starostlivosti a (ii) vzťahmi vznikajúcimi z poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Právna povaha vzťahov sa bude líšiť práve v závislosti od uvedeného
rozdelenia.
(i) splnenie pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť pre fyzické osoby zdravotnú starostlivosť
(Čl. 40 Ústavy SR)
(ii) obsahom je poskytnutie služby – zdravotnej starostlivosti, a to na základe zmluvy (dohoda
o poskytovaní). Poskytnutie služby priamo zasahuje do osobných práv jej recipienta a z toho
dôvodu sa môže diať len na základe výslovného – v niektorých prípadoch predpokladaného
súhlasu.
ZNAKY MEDICÍNSKEHO PRÁVA




právne dovolené poskytovanie zdravotnej starostlivosti fyzickej osobe so stanovením
kvalitatívnych/odborných miním poskytovanej zdravotnej starostlivosti (postup lege
artis),
starostlivosť, resp. dispozíciu s nenarodenou potenciálnou fyzickou osobou (od
momentu počatia po narodenie) – dispozícia embryom a plodom (prenatálna
starostlivosť),
starostlivosť o mŕtve ľudské telo, starostlivosť o oddelené časti ľudského tela
(postmortálna starostlivosť),
vzťahy medzi subjektmi zainteresovanými do činnosti uvedených v bode 1 až 3.
DEFINÍCIA MEDICÍNSKEHO PRÁVA
Medicínske právo je súbor právnych noriem upravujúcich (i) výkon medicínskych činností,
ktorými dochádza k dovoleným zásahom do osobných práv fyzických osôb s cieľom
prevencie pred chorobami, liečenia a skvalitňovania života fyzických osôb (ii) výkon
medicínskych činností, ktorých predmetom skúmania vývinovom štádiu
a postmortálnom stave a (iii) proces a systém poskytovania zdravotnej starostlivosti ako
realizovania práva fyzických osôb na zdravotnú starostlivosť.
PRAMENE MEDICÍNSKEHO PRÁVA



materiálne a formálne pramene:
materiálnymi prameňmi je de facto stav medicíny a potreba právnej úpravy rôznych
medicínskych činností,
formálnymi prameňmi sú právne normy tvorené zákonodarným orgánom a v našich
pomeroch vo veľkej miere predovšetkým exekutívou.
II. ZDRAVIE A ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
Zdravie, ktoré možno podľa Svetovej zdravotníckej organizácie definovať ako „stav úplnej
telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“,
možno považovať za jednu zo základných hodnôt aj modernej spoločnosti. Ústava SR vo
svojom článku 40 garantuje každému právo na ochranu zdravia a občanom na základe
zdravotného poistenia na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za
podmienok stanovených zákonom. Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a v takej kvalite, ktorá zodpovedá
súčasnému stavu lekárskej vedy zakotvuje § 11 zákona o zdravotnej starostlivosti.
POSKYTOVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Aby lekár mohol riadne a zodpovedne vykonávať svoju prácu, je potrebné vytvoriť
podmienky, za ktoré len vo všeobecnej rovine možno považovať:
 dostatočné materiálne aj personálne vybavenie pracoviska,
 dostatočná úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
 premeraná odmena za jeho prácu, ktorá mu zabezpečí dôstojný život,
 možnosť ďalšieho vzdelávania,
 bezpečné a dôstojné pracovné podmienky: dodržiavanie maxím pracovného času,
poskytovanie dostatočného odpočinku.
SUBJEKTY POSKYTOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI


Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
poskytuje podľa § 4 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ a zdravotnícki
pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom Zákon č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, prevádzkovania zdravotníckych zariadení
ako aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upravuje okrem iného
zákon o poskytovateľoch.
ZDRAVOTNÍCKY PRACOVNÍK
Podľa § 27 ods. 1 zákona o poskytovateľoch je zdravotníckym pracovníkom fyzická osoba
vykonávajúca zdravotnícke povolanie: lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná sestra,
fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička,
rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke
pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik,
zdravotnícky asistent, sanitár. Zdravotnícky pracovník je podľa § 27 ods. 2 zákona
o poskytovateľoch aj fyzická osoby, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný
pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení a splnila podmienku podľa
§ 33 ods. 3 tohto zákona (tzv. „iný zdravotnícky pracovník“).
SUBJEKTY POSKYTOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Ide o široký okruh subjektov zdravotníckych pracovníkov, ktorí z ohľadu vykonávania
činností v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môžu mať status zamestnanca
(napr. zdravotná sestra je zamestnankyňou nemocnice), ale môžu mať status podnikateľa,
samostatne zárobkovo činnej osoby (zjednodušene povedané – napr. lekár vykonáva „vlastnú
prax“ (poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia)), a dokonca môže byť aj zamestnávateľom (napr. lekár
vykonávajúci „vlastnú prax“ zamestnáva zdravotnú sestru a pod.).
POSKYTOVATEĽ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 zákona o zdravotnej
starostlivosti (ďalej len poskytovateľ):
 fyzická osoby alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na
základe
- povolenia na prevádzkovanie zdravotného zariadenia alebo povolenia na
poskytovanie lekárskej starostlivosti alebo
- živnostenského oprávnenia,
 fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe,
 fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú
starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných
kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného
predpisu.
 pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti je potrebné v závislosti od typu
poskytovateľa potrebné získať buď licenciu od príslušnej komory alebo povolenie
príslušného orgánu verejnej správy (licencia vydaná príslušnou komorou slúži len ako
podklad pre vydanie povolenia), prípadne živnostenské oprávnenie.
 komora (príslušná podľa kategórie zdravotníckeho povolania) rozhoduje o vydaní,
dočasnom pozastavení a zrušení licencie pre zdravotníckeho pracovníka a podľa § 68
zákona o poskytovateľoch vydáva tieto druhy licencií:
- na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
- na výkon zdravotníckeho povolania a
- na výkon odborného zástupcu v zdravotníckom zariadení právnickej osoby,
- na výkon lekárskej posudkovej činnosti.
FO A PO – POVOLENIE


fyzická alebo právnická osoba môže začať poskytovať zdravotnú starostlivosť –
prevádzkovať zdravotníckej zariadenie na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva podľa § 11 zákona o poskytovateľoch
príslušných samosprávny kraj, prípade Ministerstvo zdravotníctva SR. Príslušný orgán
vydá povolenie rozhodnutím na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
fyzickej alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky dané zákonom.
zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 7
zákona o poskytovateľoch).
Povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia:
 a) ambulantnej zdravotníckej starostlivosti (všeobecná, špecializovaná,
špecializovaná iná a záchranná zdravotná služba),
 b) ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica, liečebňa, hospic, dom
ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa, zariadenie
biomedicínskeho výskumu),
 c) lekárskej starostlivosti.
FO – LICENCIA


fyzická alebo právnická osoba môže poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe sa vyžaduje len licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, ktorú vydáva príslušná komora, pre túto formu poskytovania zdravotnej
starostlivosti nie je potrebné povolenie.
samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia
alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Z uvedeného vyplýva, že
zdravotnú starostlivosť možno poskytovať v zdravotníckom zariadení iného
poskytovateľa, prípadne ako domácu starostlivosť v byte chorého.
Download

1. a 2. prednáška.pdf