Starostlivosť o paznechty HD
téma mesiaca
Zdravé paznechty
sú nevyhnutnou
podmienkou ekonomickej
produkcie mlieka
Firma Sano - Moderná výživa
zvierat usporiadala v dňoch 20.23.3. 2012 dvojicu paznechtárskych
kurzov v PD Hlohovec a
PVOD Kočín. Prinášame vám
najzaujímavejšie momenty z
oboch podujatí, počas ktorých bol
školiteľom rakúsky veterinárny
lekár dr. Hubert Reszler, pôsobiaci
v súčasnosti prevažne na území
SRN.
V ostatnom čase sa podľa dr. Reszlera stiera rozdiel
medzi malými a veľkými farmármi. Aspoň pokiaľ ide
o problémy s paznechtmi. Obe skupiny farmárov
totiž začínajú mať rovnaké problémy. Frekvencia výskytu ochorení paznechtov dáva za pravdu tým, ktorí už dávno tvrdili, že zdravé paznechty sú základom
ekonomickej produkcie mlieka a mäsa. Kým pred 50
rokmi bola miera brakovania dojníc v stádach okolo
15 % a najčastejším dôvodom ich vyraďovania bola
nízka mlieková úžitkovosť (33 % vyradených zvierat) a vek (21 %), na začiatku nového milénia bolo z
našich chovov vyraďovaných okolo 37 % dojníc, pričom hlavné dôvody tohto procesu sa značne zmenili. Na prvom mieste sa ocitla plodnosť (28 %), na
druhom problémy s vemenom (21 %) a tretiu najpočetnejšiu skupinu tvorili zvieratá vyradené práve
pre problémy s končatinami (17 %). Pritom výskyt
ochorení paznechtov nepredstavuje len priamu
stratu z titulu liečby či vyradenia dojnice, sú s ním
spojené aj nepriame straty spôsobené poklesom
produkcie mlieka. Nerátajúc zvýšené náklady v súvislosti s liečbou postihnutej končatiny. Podľa Jansena predstavujú celkové škody spôsobené krívaním dojníc v Európe celoročné straty vo výške 1,65
mld. €. Jeden prípad krívania stojí farmára 330 €,
jeden vred 560 €, jeden prípad ochorenia mortelaro
(dermatitis digitalis) stojí farmára 150 €, infekčné
ochorenia paznechtov oberú farmára „len“ o 90 €.
Kümper a Giessen vyčíslili celkové straty spôsobené
jedným ochorením paznechtov holštajnských dojníc
na 500-600 €. Najväčšiu časť z tejto položky predstavovali podľa nich straty z predčasného vyradenia postihnutej dojnice a jej nedostatočného speňaženia na bitúnku (asi 200 €). Na druhom mieste
boli straty spôsobené predĺžením inseminačného
intervalu o 40 dní (180 €). Treťou významnou po14 Slovenský CHOV 4/2012
ložkou boli straty produkcie mlieka (250 kg pri cene
0,30 €/l – 75 €). Väčšina štúdií, ktoré sa venovali
tejto problematike bola vykonaná pred rokom 2000,
takže údaje, ktoré sú zväčša k dispozícii treba brať
s rezervou, keďže náklady na chov dojníc za ostatných 12 rokov značne stúpli.
Straty v stovkách eur
Na popredných miestach rebríčka nežiaducich následkov problémov s končatinami sa nachádza zníženie plodnosti dojníc. Mechanizmus pôsobenia
je v podstate dvojaký. Prvou príčinou je negatívna
energetická bilancia (v dôsledku zníženého príjmu
sušiny krívajúcimi dojnicami), ktorá je pre dojnice
v podstate stresom. Ďalším stresom pre dojnice je
pôsobenie kortizolu, ktorý negatívne ovplyvňuje
ovariálne funkcie. Pri krívajúcich zvieratách sa zistilo predĺženie servis periódy o 21 dní (pri prvôstkach dokonca až o 33 dní). Tomu zodpovedá aj predĺženie servis periódy.
Štúdie poukazujúce na priame straty v súvislosti
so znížením produkcie mlieka vykonané v rokoch
1986-2007 vyčíslili zníženie produkcie mlieka na
dojnicu za deň od 0,8 až do 4,0 l v súvislosti s výskytom krívania. Jedine Yeruham a kol. (2000)
uvádzajú redukciu produkcie mlieka v percentách
(1,7 % pri dermatitis digitalis). Štúdie o znížení
produkcie mlieka za 305-dňovú laktáciu vykonané
v rokoch 1983-2005 uvádzajú redukciu v intervale
132 kg (Whitetaker a kol., 1983) až 874 kg mlieka
(Hernandez a kol., 2005).
Výživa a ustajnenie – dve hlavné príčiny
Dr. Reszler skonštatoval, že za problémy s končatinami môže hlavne neadekvátna výživa a nevhodné
technológie v ustajňovacích objektoch. V súvislosti
s technológiami sa pristavil pri gumených rohožiach v chodbách maštalí. Tento technologický prvok považuje za pozitívum (jednoznačne zlepšujú
istotu pohybu dojníc), avšak len v prípade ich inštalácie do čakární dojární a do chodieb pred kŕmnymi
stolmi, resp. žľabmi. Hoci v maštaliach s gumenými
rohožami v chodbách nedošlo k zvýšeniu výskytu lézií paznechtov, významne vzrástla frekvencia
výskytu infekčných ochorení ako napr. mortelaro
a hniloba pätky. Za aktuálne najlepší druh sa dajú
považovať rošty. Tie totiž v spojení s robotizovaným
vyhŕňaním exkrementov umožňujú veľmi dobré vyčistenie podlahovej plochy (navyše podlaha zostáva
pomerne dlho čistá). To je dôležité pre prevenciu
infekčných ochorení paznechtov. Podľa dr. Reszlera v ostatnom čase ustupujú nemeckí a holandskí
Snímka: Marián Dukes
farmári od používania šípových lopát a svoj záujem
presmerúvajú práve na robotizované vyhŕňače exkrementov. Hoci si zvieratá veľmi dobre zvykli na
pohybujúce sa segmenty šípových lopát, ich ťažné
zariadenia (zväčša reťaze) predstavujú pre ne aj
napriek tomu isté nebezpečenstvo. Nebezpečný je
tento technologický prvok najmä v prípade akéhokoľvek stresu spôsobeného preháňaním zvierat.
Ďalším technologickým nebezpečenstvo pre končatiny dojníc sú nerovnosti na podlahách. Krava
od prírody našľapuje pri chôdzi veľmi opatrne a
akákoľvek nežiaduca zmena povrchu, po ktorom sa
bežne pohybuje, jej spôsobuje stres a hrozí riziko
poranenia citlivých paznechtov. Navyše pri prekonávaní týchto prekážok sa značne spomalí jej
rýchlosť (kravy sa bežne pohybujú rýchlosťou okolo
4 km/hod.). To tiež dokáže značne narušiť bežný
chod pracovných operácií v maštaliach.
Pri posudzovaní vhodnosti jednotlivých typov
ustajnenia na zdravie končatín dojníc treba brať do
úvahy aj fakt, že dojnica potrebuje dostatočný čas
na oddych, a to nielen z titulu zabezpečenia život-
ných funkcií súvisiacich so statusom prežúvavca.
Dostatok času na oddych to je tiež dostatočná produkcia mlieka a v neposlednom rade oddych pre namáhané končatiny (tiež pre vysušenie prípadných
kritických vlhkých miest, najmä v medzipaznechtových priestoroch).
Končatiny bude treba ošetrovať stále
Počas stáročí šľachtenia hovädzieho dobytka došlo
k mnohým anatomickým a čiastočne aj fyziologickým posunom smerom k vysokej produkcii (mlieka
či mäsa). Jedna vec však zostala nezmenená: upnutie končatín ku kostre („dodatočnými“ svalmi a
väzmi). To zostalo rovnaké ako pri praturoch. Ťažisko tela sa však časom presunulo dozadu (čo je markantné najmä pri dojniciach). Keďže nedostatočné
zadné končatiny nedokážu tlmiť zvýšenú záťaž, máme „zarobené“ na to, aby naše zvieratá mali permanentné problémy s končatinami. Preto by malo byť
základnou úlohou korektúry paznechtov maximálne
možné odľahčenie zadných končatín. Vzhľadom na
(pokračovanie na 16. strane)
Slovenský CHOV 4/2012 15
téma mesiaca
vyššie spomínané skutočnosti je optimálna miera odľahčenia zadných
končatín utópiou.
Základom problémov s paznechtmi
je podľa slov dr. Reszlera nevhodné
rozloženie tlaku v jednotlivých paznechtoch.
V súvislosti s presunom ťažiska na
zadné končatiny je logická vyššia
frekvencia výskytu problémov s paznechtmi zadných končatín. A práve
na ich ošetrenie sa zameral vo svojej
prednáške a praktických ukážkach a
cvičeniach aj dr. Reszler. Podľa jeho
slov je až 92 % problémov s paznechtmi identifikovaných práve na zadných
končatinách. Keďže k deformitám
zadných končatín dochádza väčšinou
ich vybočením, väčšina problémov sa
odráža na vonkajších paznechtoch
(68 %). Napriek tomu neodporúča
pán Reszler začať ošetrovanie paznechtov zadných končatín vonkajším
paznechtom. Intenzívny tlak na vonkajšie paznechty zadných končatín
totiž stimuluje ich rýchlejší rast (aj
preto sa horšie určuje ich optimálna
dĺžka). Ak by sme začali ošetrovať
vonkajší paznecht, pokojne sa môže
stať, že pri jeho korekcii na optimálnu
dĺžku by sme z vnútorného paznechtu
nemali už do čoho „zaťať“ bez toho,
aby sme ho nepoškodili. Dobrý paznechtár sa vyznačuje tým, že vie nielen to koľko z paznechtu odreže, ale
aj to, koľko na ňom nechá. Ošetrenie
vnútorného paznechtu nemusí byť
spojené vždy s jeho orezaním. Ak má
optimálnu dĺžku a stav, niekedy stačí
len drobná korekcia povrchu (vrátane očistenia) a naše úsilie sa môže
okamžite presunúť k vonkajšiemu
paznechtu.
Nezabúdajte na jalovice
Vo vysokoprodukčných stádach je
potrebné sústrediť pozornosť aj na
kontrolu paznechtov jalovíc. To neznamená, že v ostatných stádach im
netreba venovať pozornosť. Spomínané presunutie ťažiska tela smerom
dozadu sa stáva aktuálnym od 20.
mesiaca veku. Aj preto sa prvé komplexné ošetrenie paznechtov vysoko-
Starostlivosť o paznechty HD
Podľa dr. Reszlera je na paznechtovanie vhodnejší nožový kotúč (vľavo). Ak používate kotúč vyobrazený napravo, treba jeho nože vysunúť o 1-2 mm vyššie.
prvôstok. V tomto majú podľa neho
české a slovenské chovy výhodu oproti nemeckým a rakúskym.
Posolstvo z tejto časti vystúpenia Huberta Reszlera znie: „Čo zameškám
pri jalovici, nikdy nedobehnem pri
dojnici!“ kto neverí, nech si nechá
niekoľko svojich jalovíc zafixovať
v paznechtárskej klietke. Po dôkladnej prehliadke ich končatín odspodu
mu dá s najväčšou pravdepodobnosťou za pravdu.
Lokomočné skóre ako
pomôcka pre identifikáciu
problémov
Dr. Reszler (vpravo) počas prednášky, ktorú tlmočil prokurista firmy Sano –
Moderná výživa zvierat Ing. Ján Drevenák.
teľných jalovíc vykonáva približne 2
mesiace pred prvým otelením. Tento
krok je nevyhnutný najmä v chovoch,
kde sa vyskytuje mortelaro. Dojnice
s končatinami postihnutými týmto
ochorením nemajú čo hľadať v produkčných skupinách dojníc.
Podľa najnovšej rakúskej štúdie vykonanej vlani malo až 98 % vysokoteľných jalovíc lézie na paznechtoch.
Na druhej strane treba povedať, že
toto poškodenie paznechtu sa môže
vyvinúť do seriózneho ochorenia až
vtedy, keď mu vytvoríme „vhodné“
podmienky. Prvým rizikom je spustenie produkcie mlieka po otelení a
druhým veľkým stresom je zaradenie
prvôstok do stáda dojníc. Preto dr.
Reszler odporúča zachovať fungujúci systém oddeleného ustajnenia
O lokomočnom skóre sme už niekoľkokrát písali aj na stránkach Slovenského CHOVU (napr. č.12/2009, s.1619). Pre osvieženie pamäti uvedieme,
že pri tomto systéme sa v 5 stupňoch
posudzuje línia chrbta v pokoji a pohybe zvieraťa (najlepšie je skóre 1,
najhoršie skóre 5).
Lokomočné skóre horšie ako 1 dáva reálny predpoklad pre zníženie
príjmu sušiny o 15-50 % (2, resp.
5 stupeň). To je jedno z najdôležitejších posolstiev, ktoré predniesol
dr. Reszler pred auditóriom. Väčšina chovateľov pristupuje k riešeniu problémov až vtedy, keď majú
dojnice lokomočné skóre 4, resp. 5.
Žiaduce je však, ak korekčné zákroky vykonávame, keď majú dojnice
lokomočné skóre 2, resp. 3. Okrem
predchádzania problémov súvisiacich
s ťažšími stavmi poškodenia končatín
je výhodou zákroku v tomto štádiu
jeho menšia náročnosť, ošetrenie
paznechtov môže teda úspešne vykonať aj menej skúsený paznechtár.
Navyše menej komplikovaný zákrok je
lacnejší (nielen o prácu drahého špecialistu, ale aj minimálnou potrebou
použitia liečiv či iných pomôcok ako
sú obväzy, spreje či drevené korekčné
bloky). Dr. Reszler síce skonštatoval,
že je šanca účinne pomôcť aj dojnici
s lokomočným skóre 4, osobne však
uprednostňuje zákroky v skorších
štádiách.
Krívanie je jedným z prejavov ochorenia paznechtov, preto je dôležité
Pre dojnice s úžitkovosťou
nad 9 000 litrov mlieka
Pri vytváraní axiálnej jamky treba vyčistiť aj medzipaznechtový priestor.
Čistenie prerastenej rohoviny pätky
paznechtu.
identifikovať problém skôr ako je viditeľný. Jednou z možností ako identifikovať zviera s ochorením paznechtov je systém infračervených kamier
umiestnených napr. v dojárni. Tie dokážu odhaliť s predstihom problémové zvieratá. Táto technická pomôcka
však zatiaľ nie je bežnou súčasťou
fariem dojníc, preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť práve posudzovaniu pohybu a postoja dojníc.
jovom vydaní Slovenského CHOVu
z roku 2009 (s.26-27). Jej cieľom je
optimálne rozloženie telesnej hmotnosti, ochrana vnútorného „života“
paznechtu a prevencia ochorení paznechtu. Z tohto dôvodu je dobré zaviesť systém ošetrovania paznechtov
v určitých pravidelných intervaloch
podľa životného cyklu dojnice.
Základom tohto zákroku je úprava paznechtu tak, aby dochádzalo
k adekvátnemu prekrveniu škáry
rohoviny paznechtu. Medzi ňou a rohovinou paznechtu prestupuje kyslík
a živiny (len čistou difúziou). Ak dochádza k nadmernému tlaku na ňu,
nepomôžu ani veľké dávky biotínu či
iných „zázračných“ prostriedkov.
V prvom kroku je pri zadnej končatine
potrebné upraviť vnútorný paznecht.
Dĺžka jeho predného okraja by mala
byť 7,5 cm. Nie je to však dogma: Ak
ide o zviera ťažšie ako 750 kg volíme
radšej 8 cm dĺžku predného okraja
paznechtu. Podobne postupujeme
aj pri zvieratách plemena braunvieh. Naopak pri jaloviciach, resp.
dojniciach s deformovanou prednou
stenou paznechtu volíme 7-centimetrovú dĺžku prednej steny paznechtu.
Prístup k paznechtovaniu však musí
byť individuálny. Vo všeobecnosti
platí, že je lepšie nechať na paznechte 1 mm navyše, ako jej ten milimeter
ubrať. Inak môžeme zvieratám spôsobiť nežiaducu traumu.
Následne zrežeme na prednom okraji
špičku kolmo na nášľapnú plochu.
Potom orezávame odzadu spodnú
časť paznechtu tak, aby mala špička
na prednom okraji výšku cca 0,5 cm.
Týmto dosiahneme presun hmotnosti
do prednej polovice paznechtu. Samozrejme, musíme dodržať pomer
medzi výškou prednej a zadnej časti
paznechtu 2 : 1.
V druhom kroku prispôsobujeme
vonkajší paznecht vnútornému (výškou i dĺžkou) tak, aby sme dosiahli
rovnomerné zaťaženie oboch polovíc
nášľapnej plochy. Výsledkom by malo
byť to, že skorigujeme postoj končatiny tak, aby jej stredová os smerovala
kolmo na podložku. Ideál­ne je, ak po
paznechtovaní dokáže dojnica kráčať
(pokračovanie na 18. strane)
Funkčná úprava paznechtov
rieši traumu dojnice
Jedna vec je identifikácia problémových dojníc. Druhou zostávajú následné opatrenia. Tu treba byť veľmi
obozretný a rozhodnúť sa, či v chove
etablujete vlastnú paznechtársku
službu, alebo či sa spoľahnete na
služby externistov. Vlastní paznechtári majú niekoľko nesporných výhod.
V prvom rade sú k dispozícii prakticky nepretržite podľa potrieb chovu.
S ich pomocou tiež dokážete lepšie
zabezpečiť systém permanentného
ošetrovania zasúšaných dojníc a opakovaného zákroku na ich končatinách
cca 2 mesiace po otelení. (ďalší zákrok by mal nasledovať približne o 4
mesiace). Tiež sú poruke pri akútnych
stavoch, ktoré podľa dr. Reszlera treba riešiť bezodkladne.
Prečo máme paznechtovať dojnice pri
zasúšaní, resp. 2 mesiace po otelení?
V prvom prípade je to z rovnakého
dôvodu ako pri liečbe mastitíd, teda
aby dojnica vstupovala do novej laktácie zdravá. V súvislosti s kompenzáciou nadmerného zaťaženia zadných
končatín je nezanedbateľný vplyv
zvýšenej hmotnosti teľaťa v 2 posledných mesiacoch laktácie. Liečba
60 dní po otelení súvisí so vzťahom
krívania a reprodukcie. Práve v tomto
čase je totiž žiaduce, aby sa pri zvieratách začala objavovať prvá plodná
ruja. A bez zdravých končatín to nie
je prakticky možné.
Päť krokov funkčnej úpravy
paznechtov
Ukážka prvého kroku funkčnej úpravy paznechtov.
16 Slovenský CHOV 4/2012
Pri práci treba držať „flexku“ v oboch rukách
a vykonávať plynulé pohyby zozadu dopredu.
Vonkajší paznecht musíte orezaním „napasovať“ na miery vnútorného paznechtu.
Funkčná úprava paznechtov by mala byť základom práce paznechtára
v každom stáde HD. Základy tohto
systému sme popísali v článku v má-
Exkluzívny vitamíno-minerálny komplex
účinných látok s organicky viazanými
mikroprvkami - chelátmi (Zn, Cu, Mn,
Se) a s biologicky účinnými látkami:
• Veľa mlieka – rastie dojivosť.
• Vysoký podiel bielkoviny
a tuku v mlieku.
• Zdravé výkonné vemeno
pri menšom množstve
somatických buniek.
• Stabilné, zdravé nohy
a paznechty.
• Pravidelná ruja pre vyššiu
plodnosť – každý rok jedno teľa.
Sano – Moderná výživa zvierat s. r. o., Dlhé Diely I. 23/a, 841 04 Bratislava
Tel.: 02/653 16 570, Fax: 02/654 21 983; [email protected] www.sano.sk
Slovenský CHOV 4/2012 17
téma mesiaca
Starostlivosť o paznechty HD
Axiálna jamka a
Dobrý výsledok práce paznechtára.
(dokončenie zo 17. strany)
bez zakolísania tak, aby sme jej mohli
prideliť lokomočné skóre 1. Ak sa tak
nestane, dr. Reszler odporúča dojnicu vrátiť do paznechtovacej klietky.
Ak by sme pri korekcii vytvorili tzv.
striešku (predstavte si, že voľakedy
sa takto odporúčalo upravovať paznechty ako prevenciu proti vzniku
medzipaznechtových vredov), dochádzalo by k nežiaducemu roztváraniu
prstov končatiny. To by mohlo viesť k
vzniku medzipaznechtových nekróz.
K medzipaznechtovým vredom dodal
pán Reszler jednu dôležitú vec. Ak sa
vyskytujú na oboch končatinách, ide
zrejme o dedičnú záležitosť. Ak sa
však vyskytujú len na jednej končatine, s najväčšou pravdepodobnosťou
sme ich spôsobili sami nevhodným
paznechtárskym zákrokom.
Uhlová brúska
s nožovými kotúčmi
Všetky doterajšie pracovné operácie
je možné vykonávať pomocou kotúčových uhlových brúsok (tzv. flexiek).
Kontrola práce paznechtára sa robí
v rovine kolmej na os chodidla.
Pri ich používaní dr. Reszler uprednostňuje nožové kotúče (so 7 nožmi
smerujúcimi do stredu kotúča). Kotúče so zdrsneným povrchom, resp. kotúče s 3 nožmi, resp. 6 nožmi, medzi
ktorými sú 3 skupiny, resp. 6 skupín
otvorov (v 2 radoch) nepovažuje Hubert Reszler za dostatočne výkonné
(najmä zdrsnené kotúče) a bezpečné
pracovné nástroje na ošetrovanie
paznechtov (prašnosť a azbestový
prášok viažuci brúsne segmenty). Kotúčová uhlová brúska má oproti paznechtárskym kliešťam okrem rýchlosti práce výhodu aj v jej vyššej kvalite
a tiež zanecháva po sebe hladký povrch paznechtu, čím sa znižuje riziko
vstupu novej infekcie do neho.
Pri korekcii zadného vnútorného
paznechtu používame „flexku“ cca
v prednej polovici jeho dĺžky. Naším
hlavným „územím“ je nosný okraj
paznechtu. V prípade vonkajšieho
paznechtu môže zájsť (ak je to nutné)
aj hlbšie k vnútornému okraju paznechtu. V oboch prípadoch je limitom
dosiahnutie bielej línie.
tretím krokom funkčnej úpravy paznechtov je vyhĺbenie tzv. axiálnej
jamky. Tá sa má vytvoriť v mieste
najväčšieho tlaku na škáru paznechtov - teda pod hrboľom paznechtovej
kosti. Práve z tohto dôvodu je žiaduce opakovať paznechtovací zákrok
každé 4 mesiace. Adekvátne vytvorená jamka totiž nevydrží dlhšie ako 4
mesiace. Pri býkoch treba k tomuto
zákroku pristupovať častejšie. Podľa
skúseností dr. Reszlera je v tomto prípade interval 6 týždňov.
Pri vytváraní axiálnej jamky je dôležité vyčistiť aj medzipaznechtový
priestor. Prístup vzduchu urobí poriadny „vietor“ medzi anaeróbnymi
baktériami. Pri vytváraní axiálnej
jamky je najvhodnejšie použiť nôž.
Miesto, na ktorom ju vyrezávame musí byť zvolené tak, aby sme sa čo najviac priblížili k hrboľu paznechtovej
kosti, tzn. minimálne na 2 prsty od
predného okraja paznechtu. Z bočnej strany by mala byť jamka široká
tak, aby na vonkajšom paznechte zostala neobrezaná približne polovica
nášľapnej plochy.
Štvrtým krokom je úprava prípadných
deformít paznechtov. Posledným krokom procesu je úprava nadmernej
rohoviny pätky paznechtu. Najprv
očistíme tupým koncom noža suchú
rohovinu. Potom ostrou stranou môžete zaťať aj do živého tak, aby ste
vyčistili životný priestor pre baktérie,
spôsobujúce hnilobu pätky. Pri ošetrovaní paznechtíkov treba dať pozor
na to, aby pri ste pri orezávaní neprerezali šľachu. Po úprave by mal byť
paznechtík rovnako široký ako dlhý.
Video vo webovom archíve
STV i www.agrobiznis.sk
Na záver dovoľte poďakovať firme Sano – Moderná výživa zvierat za to, že
nám umožnila zúčastniť sa na tomto
seminári a že nám tiež umožnila natočiť príspevok do Farmárskej revue.
Okrem profesionálov z televízneho
štábu sme sa aj my snažili natočiť postup funkčnej úpravy paznechtov. Výsledok našej práce nájdete na stránke
www.agrobiznis.sk v sekcii videozóna. Tiež by sme chceli vyjadriť poďakovanie spoluorganizátorom školení
(PD Hlohovec a PVOD Kočín).
Marián Dukes
Slovenský CHOV
Snímky: autor
Štáb Farmárskej revue STV pripravil v Kočíne príspevok o zásadách
funkčnej úpravy paznechtov. Bude
sa vysielať 28. apríla na STV2.
ťažovania spočívajú v organizácii
chovu. Sú to: Vyháňanie dojníc
do „čakacích“ stanovíšť pri dojení
jednotlivých skupín. Malá kapacita
dojárne, keď dojnice trávia dlhý
čas v čakárni.
Štyri obvyklé situácie
predĺženého státia
na betóne
Jalovice sú do maštale prevádzané
z pastvy až tesne pred otelením.
Zvieratá nemajú dostatok času
adaptovať sa na betónovú podla-
hu. Po otelení sa vplyvom hormónov celý paznecht uvoľňuje a je
omnoho náchylnejší na poškodenie.
Kapacita dojárne je nedostatočná.
Podľa všeobecného odporúčania
by dojnice nemali v dojárni stráviť viac ako 1 hodinu. Podľa nášho
prieskumu je v amerických chovoch skutočnosť často vzdialená
tomuto odporúčaniu. Vezmime si
chov s veľkosťou 300 dojníc. Počet
dojení za deň je 3, dojnice s vyšším sociálnym postavením v sku-
pine strávia v dojárni 3x60 minút
a spĺňajú limit. Dojnice sociálne
slabšie, ktoré sú náchylné na vznik
laminitídy alebo sú už choré, tu
strávia až dvakrát dlhší čas. Rovnako ako prvôstky, ktoré majú tendenciu zostávať v čakárni vzadu.
Ďalšou komplikáciou je tepelný
stres. Dojnice nelíhajú do ležiskových boxov, chladia sa pri vetrákoch a predlžujú státie na betóne.
To ešte násobí problém zníženia
spotreby krmív v čase letných horúčav.
Nedostatočne dlhý čas ležania je
ďalší faktor spôsobujúci problémy.
Dojnica by mala ležať a odpočívať
približne 8 hodín denne. Ak dojnica z nejakého dôvodu do ležoviska
nezaľahne, prednými končatinami
stojí v ležovisku, zadnými končatinami stojí v chodbe, vzniká opäť
nebezpečenstvo laminitídy.
N. Cook, K. Nordlund,
R. Mentnik, G. Oetzel
Skrátený preklad
Ing. Jiří Kadečka
Za problémami s končatinami treba
hľadať aj materiál ležovísk
Vo voľnej maštali môžeme vidieť
zvieratá, ktoré stoja prednými
končatinami v ležovisku, zadné
končatiny majú v chodbe. To
môže byť dôsledkom kvality a
pohodlnosti ležoviska. Druhý
dôvod je sociálne postavenie v
skupine. Nižšie postavenie vedie
k častejšiemu výskytu tohto
postoja. Rozdiel bol tiež nájdený
v type ležoviska. Maštale s
ležoviskami nastlanými pieskom
mali nižší výskyt tohto problému.
V súčasnosti sa v amerických chovoch najčastejšie
používajú dva typy ležovísk: pokryté matracmi, alebo naplnené pieskom.
V našej štúdii sme sledovali 12 chovov vo Wisconsine. Polovica používala matrace, polovica piesok.
Všetky maštale mali kapacitu okolo 300 dojnic.
Zistili sme veľký rozdiel vo výskyte laminitíd medzi
matracmi (24 %) a pieskom (11,1 %). Dojnice boli
označené a vybavené kamerami. Pri každej z nich
bola sledovaná jej aktivita počas 24 hodín. Ležanie,
státie v chodbe, žranie, dojenie a státie v ležovisku.
hodiny dlhšie ako v maštaliach s pieskom.
Pri dojniciach s vysokým výskytom laminitíd bol už
rozdiel v státí v ležovisku väčší ako 4 hodiny denne.
Náš nález
Pri dojniciach bez výskytu laminitíd nebol rozdiel
v správaní v maštaliach s matracmi a pieskom. Dojnice odpočívali v priemere 12 hodín denne.
Pri dojniciach s miernym výskytom laminitíd sa zistilo, že v maštaliach s matracmi stáli v ležovisku o 2
Náprava
Dojnice s laminitídou sa separujú do kotercov s hlbokou podstielkou. Nové maštale sa budujú s veľmi
priestrannými a pohodlnými ležoviskami.
N. Cook, K. Nordlund, R. Mentnik, G. Oetzel
Skrátený preklad Ing. Jiří Kadečka
Dôvod
Líhanie a vstávánie na matracoch je pri dojniciach
s laminitídou spojené s bolesťou. Zvieratá si nelíhajú tak ako by potrebovali, pretože majú strach z bolesti. To sa v ležoviskách plnených pieskom nevyskytuje. Tento fakt vysvetľuje vyšší výskyt laminitíd na
matracoch.
Zoslabená rohovina paznechtov dojníc
Laminitída je spravidla spájaná
s otelením alebo bachorovou
acidózou. Dva ďalšie faktory sú
spojené so zoslabením rohoviny
chodidla. Prvým je zlé ošetrenie
paznechtov, keď sa rohovina
odreže príliš hlboko. Vo
veľkých maštaliach je to aj veľká
vzdialenosť, ktorú dojnice musia
prejsť po betónovom povrchu.
Ošetrenie paznechtov
– niekoľko podnetov
Malo by byť vykonané najmenej 2-krát ročne.
Dĺžka prednej steny paznechtu by nemala byť
18 Slovenský CHOV 4/2012
po ošetrení kratšia ako 7,5 cm.
Zadný vonkajší paznecht sa pri väčšine dojníc
neorezáva.
Rohovina steny paznechtu, ktorú zviera opiera
o podklad, je pevná a tvrdá. Je preto potrebná
pre správne rozloženie nesenej ťiaže v oblasti
chodidla. Pri ošetrení paznechtu je potrebné
postupovat pozorne, nadmerne nezrezávať túto
časť rohoviny.
Chodidlo tvarujte konvexne, nie naplocho! To
by spôsobovalo nadmerné zaťaženie kĺbov chodidla.
Betónový povrch
Najväčšiu záťaž pre rohovinu paznechtu predstavuje hrubý povrch betónu. Ďalším faktorom
je veľká vzdialenosť, ktorú dojnice prekonávajú
na ceste do dojárne vo veľkých chovoch. Veľké
zaťaženie nastáva v čakárni pred dojárňou, kde
je sklon podlahy väčší ako 2 %. To všetko spôsobuje nadmerné obrusovanie rohoviny chodidla. Na hrubom povrchu môže potom dôjsť k
pomliaždeniu vplyvom otlakov. Môže tiež dôjsť
k zraneniam kamienkami a ostrými predmetmi,
ktoré sa zaryjú do chodidla.
Niekoľko podnetov k povrchu
Niektorí chovatelia inštalujú do maštalí gumové pásy. Odporúča sa začínať so zavádzaním
pásov vždy v čakárni pred dojárňou, kde je určitý sklon podlahy. Potom je vhodné pokračovať
naháňacími chodbami. Ako o poslednom mieste
je možné uvažovať o chodbách v rámci koterca.
Tu môže nastať paradoxná situácia. Ak nie sú
ležoviská dosť pohodlné, dojnice se zdržujú na
gumových pásoch a menej odpočívajú. Na to
pozor!
N. Cook
Skrátený preklad Ing. Jiří Kadečka
Slovenský CHOV 4/2012 19
Download

článok z magazínu Slovenský chov 4/2012 vo formáte PDF