Katolícka Univerzita v Ružomberku
Teologická fakulta v Košiciach
Katedra histórie a biblických vied
Prvá generácia Slovákov v USA
Magisterská práca
Pavol Eliaš
Školiteľ: doc. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
Košice 2009
Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku
KHBV - Katedra histórie a biblických vied
ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE
Meno a priezvisko študenta:
Pavol Eliaš
Študijný program:
KTKE katolícka teológia (Jednoodborové štúdium, magistersky
I.II. st., denná forma)
Názov:
Prvá generácia Slovákov v USA
Cieľ:
Odporúčaná literatúra:
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike I.. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej Ligy 1942.
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike II.. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej Ligy 1942.
KOVÁČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha : Nakladatelství lidové noviny 2007.
TINDALL, G. B.-SHI, D. E.: Dějiny Spojených států amerických. Praha : Nakladatelství lidové
noviny 2007.
Vedúci diplomovej práce:
doc. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD.
Konzultant diplomovej práce:
Oponent diplomovej práce:
Mgr. Peter Fedorčák
Dátum zadania diplomovej práce:
13. 12. 2007
Dátum odovzdania diplomovej práce:
31. 3. 2009
Dátum potvrdenia:
2. 2. 2009
prof. ThDr. Cyril Hišem, PhD.
vedúci katedry
ABSTRAKT
ELIAŠ, Pavo l: Pr vá gener ácia S lo vákov v US A. (Magist erská práca).
Kat o lícka univer zit a v Ružo mberku. Teo logická fakult a v Košiciach;
Kat edra hist ór ie. Ško lit eľ: doc. PhDr. ThDr. Pet er Zubko, PhD. St upeň
o dbo rnej kvalifikácie: Mag ist er t eológie. Košice: 2009.
Táto práca ponúka st ručný prehľad obdobia pr vej vlny vysťaho valect va
S lo vákov do Amer ik y od počiat ku do prve j svet ovej vo jny. Pr ibližu je
udalo st i, spôsob život a, národný i náboženský rozvo j S lo vákov v Amer ik e,
vznik far nost í i národných organizácií ktoré hrali veľkú úlo hu pr i
budo vaní slo venského povedo mia.
Kľúčo vé slo vá: vysťahovalect vo, Amer ika, k ňazi, Furdek, Rovnianek,
spo lk y, organizácie, maďar izácia, baníci, emigr ácia, US A.
ČESTNÉ PREHLÁSENIE
Dolu podpísaný Pavo l E liaš, narodený 14. 07. 1983 v Prešo ve, t ýmt o
čest ne prehlasuje m, že so m svo ju magist er skú prácu s názvo m:
„Prvá generácia Slovákov v USA“
vypr acoval sám a že pramene a lit erat úru, ktoré som pr i jej t vorbe použil,
so m u viedo l v bibliografii t ejt o práce.
Súčasne prehlasuje m, že práca obsahuje 134 358 znakov vrát ane medzier.
V Ko šiciach 27. 03. 2009
Pavo l E liaš
POĎAKOVANIE
Za
po moc
pr i
zost avo vaní
pr áce
chcem
po ďakovať
mô jmu
ško lit eľovi doc. P hDr. ThDr. Pet rovi Zubko vi, P hD., ktorý mi po moho l
hlavne odbornými radami a konzult ác iami, na kt oré si našiel čas napr iek
svo jim mno hým po vinno st iam.
OBSAH
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK -------------------------------------------------------- 8
ÚVOD ----------------------------------------------------------------------------------------------- 9
1
HISTORICKÉ A SOCIÁLNE POZADIE VYSŤAHOVALECTVA -------------- 11
1.1 OBJAVENIE AMERIKY A JEJ PRVÍ KOLONISTI ----------------------------------------- 11
1.2 SITUÁCIA NA SLOVENSKU ------------------------------------------------------------- 12
1.3 PRÍČINY VYSŤAHOVALECTVA --------------------------------------------------------- 13
1.3.1 Prisťahovalecké vlny ----------------------------------------------------------------- 15
1.3.2 Dopady vysťahovalectva ------------------------------------------------------------- 17
1.4 CESTA LOĎOU A IMIGRAČNÝ ÚRAD --------------------------------------------------- 18
2
ZAČIATKY SLOVENSKÉHO VYSŤAHOVALECTVA --------------------------- 22
2.1 PRVÍ SLOVÁCI V AMERIKE ------------------------------------------------------------ 22
2.2 VZNIK SLOVENSKÝCH OSÁD ----------------------------------------------------------- 23
2.3 ŽIVOT V AMERIKE ---------------------------------------------------------------------- 25
2.3.1 Rodinný život ------------------------------------------------------------------------- 26
2.3.2 Život robotníka ----------------------------------------------------------------------- 27
2.3.3 Banské tragédie ---------------------------------------------------------------------- 30
2.3.4 Vzbura baníkov v Braddocku [PA] ------------------------------------------------ 30
2.3.5 Lattimerská masakra ---------------------------------------------------------------- 33
3 ZAČIATOK ORGANIZOVANÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV
V AMERIKE ------------------------------------------------------------------------------------- 36
3.1 VZNIK SPOLKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ ------------------------------------------------------- 36
3.1.1 Vznik Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty ---------------------------------------- 39
3.1.2 Vznik Národného slovenského spolku ---------------------------------------------- 41
3.1.3 Vzkriesenie Matice Slovenskej ------------------------------------------------------ 44
3.2 BOJ ZA SLOVENSKÉ VLASTENECTVO ------------------------------------------------------ 46
3.3 VZNIK NÁRODNÉHO FONDU --------------------------------------------------------------- 49
3.4 SLOVENSKÝ KATOLÍCKY KONGRES ------------------------------------------------------- 52
3.5 ZALOŽENIE SLOVENSKEJ LIGY ------------------------------------------------------------ 54
3.6 ZAČIATKY SLOVENSKÝCH NOVÍN V AMERIKE ------------------------------------------- 55
4
NÁBOŽENSKÝ ROZVOJ SLOVÁKOV V AMERIKE --------------------------- 60
4.1 PRVÉ SLOVENSKÉ FARNOSTI V AMERIKE------------------------------------------------- 61
4.2 PRVÉ SLOVENSKÉ REHOĽNÉ SPOLOČENSTVÁ -------------------------------------------- 63
4.2.1 Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda v Danville [PA]----------------------- 65
4.2.2 Františkánsky komisariát Najsvätejšieho Spasiteľa ------------------------------ 65
4.2.3 Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta v Perrysville [PA] ------------- 66
4.2.4 Provincia školských sestier III. rádu sv. Františka v Bellevue [PA]------------ 66
4.2.5 Kongregácia sestier III. rádu sv. Dominika v Oxforde [MI] -------------------- 67
6
5 ORGANIZÁTORI A VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI SLOVENSKÉHO
ŽIVOTA V AMERIKE ------------------------------------------------------------------------ 68
5.1 REVEREND ŠTEFAN FURDEK -------------------------------------------------------------- 68
5.2 PETER V. ROVNIANEK --------------------------------------------------------------------- 70
5.3 REVEREND JOZEF MURGAŠ---------------------------------------------------------------- 71
5.4 MICHAL BOSÁK ---------------------------------------------------------------------------- 72
5.5 REVEREND JOZEF KOSSALKO ------------------------------------------------------------- 72
ZÁVER -------------------------------------------------------------------------------------------- 74
BIBLIOGRAFIA -------------------------------------------------------------------------------- 76
PRÍLOHY ---------------------------------------------------------------------------------------- 80
7
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
CA
- Califor nia
CN
- Connect icut
Dt
- Deut eronómium
IL
- Illino is
LA
- Louisiana
MA
- Massachuset ss
MD
- Mar yland
MN
- Minnesot a
MO
- Missour i
NH
- New Hampshire
NJ
- New Jersey
NY
- New York
OH
- Ohio
rev.
- reverend
SC
- Sout h Caro lina
UMWA
- Unit ed mine workers of Amer ica
US A
- Spojené št át y Amer ické
VA
- Virginia
8
ÚVOD
Tému „Prvá generáci a Slovákov v USA “ som si vybral v pr vo m r ad e
pret o, lebo je t o kapit ola dejín, kt orej sa podľa mô jho názoru pr i písan í
kníh a zost avo vaní dejín S lo venska nevenuje dost at očná pozornosť. Na
mo je prekvapenie so m z obdo bia od vzniku samo st at ného S lovensk a
nenašiel žiadnu ucelenú št úd iu t ýcht o udalost í, kt oré sa odohrávali medz i
našimi krajanmi za moro m. Posledné ucelené dejiny – aj keď len do prvej
svet o vej vo jny - napísal Konšt ant ín Čulen v roku 1942. Druhým dôvodo m
pre v ýber t ejt o t émy bo la mo ja osobná skúsenosť s pozost at kami die la,
kto ré v Spo jených št át och amer ických zanechali naši kr ajania. V t ejt o
mo je j
pr áci
ep idémiách,
rozober ám
zhoršujúco m
obdobie,
sa
kedy
post avení
sa
po
neúrodných
jednoduchých
ľudí
rokoch,
a st ále
narast ajúcej maďar izácii vybrali pr ví pio nier i do chýr nej – na konci svet a
u miest nenej Amer ik y. Hľadali t am slo bo du, prácu a lepší život pre seba
i svo je pot omst vo. Veľmi sa t u hodí spomenúť Deut erono mické
Izraelit ov:
krédo
„Môj otec bol blúdiaci A ramejčan, potom v malom po čte
zost úpil do Egypt a a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a po četn ý
národ. Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké
bremená. My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a
obrátil svoj zrak na naše poní ženie, na náš t rud a na našu úzkosť, Pán ná s
silnou rukou a vyst retým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov
vyviedol z Egypt a a vovi edol nás na t oto miesto a dal nám krajinu,
oplývajúcu mliekom a medom.“ (Dt 26, 5-9) T ým Arame jčano m bo li a j
naši slo venskí predko via, kt o rí pr iš li na t oto naše t erajšie územie do srdca
Euró py, no po nejako m čase sa ocit li pod nadvládou Rakúsko-Uhorsk e j
mo narchie, kde sa začala ich post upná likvidácia. Boh však vys lyšal ic h
pro sby a vo lania a dal im zem, kde má každý právo na svo j názo r,
slo bo du, národnosť. Tou zemou bo la Ame r ika.
Za pr vú generáciu S lo vákov sa považujú pr isťahovalc i pr ichádza júc i
do Amer iky v pr vej vlne - t eda do roku 1915, kedy zo mr el Št efan Furdek –
resp. do začiat ku prvej svet ovej vo jny v roku 1914. Bolo to obdobie, o d
9
kto rého
sa
veľmi
výrazne
odvíja li
hist or ické
i po lit ické
udalo st i
v Uho rsku. Čiže svo ju t ému so m vymedzil obdo bím od prvých začiat ko v
pr isťahovalect va v roku 1840 do konca pr vej pr isťahovaleckej vlny v roku
1914. Keďže magist erská práca je ohraničená ist ým rozsaho m a začiat k y
slo venského vysťahovalect va sú veľmi náročnou kapit o lou na spraco vanie,
nedá spo menú ť či rozoberať do hĺbky vš et ky osobnost i, udalo st i z t ohto
o bdo bia.
Práca je rozdelená do piat ich čast í. V prve j kapit o le sa venuje m
udalo st iam
ako
objavenie
Amer iky,
polit ická
sit uácia
v Rakúsko
-
Uho rsku, pr íčiny vysťahovalect va, jeho samot ný začiat ok, priebeh a jeho
dô sledk y a t akt iež imigračný proces v Amer ike. V druhej kapit o le sa
venu jem pr vým S lo váko m, kt orí sa vo väčšo m po čt e objavili v Amer ike,
ďalej vzniku slo venských osád, oblast í a opis samot ného život a, radost í
i st aro st í v novej kr ajine. Tret ia kapit o la je veno vaná organizovanému
živo t u
našich
kr ajanov,
vzniku
spo lkových
organizácií,
bo jo m
za
slo venský národ, kult úru a jazyk v st arej vlast i a začiat ko m slo venske j
t lače v Amer ike. V št vrt ej kapit o le sa venujem slo venským far nost ia m
v Amer ike,
ich
začiat ko m,
výst avbe
kostolo v,
kňazo m
a rehoľným
spo lo čenst vám pôsobiacim v t omt o období medzi našimi krajanmi. P iat a
kap it o la je venovaná kr át kemu život opisu významných oso bnost í na
náro dno m, osvet ovom či nábo žensko m po li, kt orí pôsobili medzi S lo vákm i
v Amer ike.
V práci so m použil pr iamu, nepr ia mu a chrono logickú met ódu.
Po užit é cit át y so m ponechal v pôvodnom znení, čiže obsahujú niekt oré
archaiz my. V práci používam na označenie Spo jených št át ov amer ick ých
t ermín „A merika“, čo bo l v t ej do be u našich krajano v zaužívanejš í t er mín.
S lo venské názvy niekt or ých novín, spo lkov či organizácií nezodpovedajú
dnešnému pravopisu, no napr iek t omu som ich ponechal v pô vodno m znení
t ak, ako to uvádzajú vt edajšie mat er iály.
10
1 HISTORICKÉ A SOCIÁLNE POZADIE VYSŤAHOVALECTVA
1.1 Objavenie Ameriky a jej prví kolonisti
P ísal sa rok 1492. Na st ene lodnej kajut y visel kalendár s dát umo m
dvanást y okt óber. Po sedemdesiat d ňovej plavbe po neznámych vodách
s cieľo m nájsť novú cest u do Indie, pr ist ála lo ď Kr išt ofa Ko lo mba
pevnine,
kt orú
neskôr
nazval
San
S alvador
(Svätý
Spasiteľ).
na
Bo l
skalo pevne presvedčený až do svo jej smrt i, že objavil novú cest u do
Or ient u. Potom sa s loďa mi pust il do objavovania okolit ých ost rovo v
mys liac si pr it o m, že je blízko Indie. Hoci práve on je po važo vaný za
o bjavit eľa no vej zeme, jeho život tomu nenasvedčoval. Zo mrel
v bied e
a chudobe. Najno všie vedecké poznat ky však pot vrdzujú, že už dávno pred
Ko lo mbo m exist ovali na amer ickej pôde krát kodobé osídlenia Vikingo v. 1
No vá Zem, ako ju moreplavci začali vo lať, dost ala svo je t erajš ie meno až
po ďalšo m veľko m moreplavco vi – Amer igo vi Vespuc im. Práve on bo l
pevne pr esvedčený, že objavená zem nemá nič spo lo čné s I ndiou. Objav
no vého svet adielu zo začiat ku nevyvo lal v Európe veľký rozruch. Až po
nieko ľk ých
výpr avách,
kt oré
priniesli
viac
infor mácií
a veľkost i kont inent u, to začali po važo vať za o bjav st oročia.
o bohat st ve
Skut o čná
ko lo nizácia začala až v roku 1607, kedy bo la zalo žená pr vá st ála ko ló nia
Jamest own vo Vir igínii. 2 Najviac si na nový svet adiel nárokovali Š panie l i
a Po rt ugalci, no v ko lonizačných snahách ich predbehli Ho lanďania,
Ang ličania a Francúzi. Každý sa snažil z nového svet a vyťažiť čo najviac.
Po st upne vznikali nové a no vé št át y, jedna vo jna s pô vodnými o byvat eľm i
st r iedala druhú a po niekoľkých rokoch sa sit uácia ako-t ak st abilizo vala.
Ang licko m bo lo v druhej po lovic i osemnást eho st oro čia značne finančne
vyčerpané, a t ak zaviedlo v ďalších rokoch pre ko lo nist ov rôzne clá, ko lk y
a iné
predpis y,
kt oré
obmedzovali
ich
o bmedzovali.
Nespokojnosť
ko lo nist ov vyvrcho lila v roku 1773, kedy z lodí v Bost one vyhádza l i
1 Porov. TINDALL, G. B., SHI, D. E.: Dĕjiny Spojených států Amerických. Praha : Nak. Lidové noviny, 2008, s. 77.
2 Porov. HISTORY OF THE UNITED STATES – Colonial Period In:
http://www.usinfo.pl/aboutusa/history/colonial.htm (22. 03. 2009).
11
všet o k čaj do mora. Začal sa bo j ko lónií za nezávislo sť od Anglick a.
V ro ku 1781 bo li Angličania definit ívne porazení ko lo nist ami za po mo c i
Francúzov pr i mest e Yorktown [VA]. O dva roky neskôr uznalo Anglicko
nezávis lo sť amer ických ko lónií. 3
V roku 1861 sa st rhla bit ka medzi pr iemyselnými št át mi na sever e
a po ľno hospodárskymi št át mi na juhu. Jedným z dôvodov vo jny bo lo
ro zho dnut ie
prez ident a
Abrahama
Linco lna
zruš iť
ot roct vo,
čo
predst avovalo pre južné št át y kat ast rofálne následky. Vo jna sa skonč ila
v pro spech
severu
a pr iemyselného
rozvo ja
krajiny.
S t ým
súvise l
nedo st atok pracovníko v v podnikoch a začiat ok prílevu pr isťaho valco v.
1.2 Situácia na Slovensku
Na začiat ku devät nást eho st oročia sa po Napoleonských bit kác h
sit uácia v okolí Uhorska st abilizo vala.
Krajina však veľmi výr azne
zao st ávala za vývo jo m i ekono mikou západných krajín. Oslabili ju hlavn e
vo jn y a feudálny s yst ém, kvô li kt orému prest ali mať roľníci záuje m
o prácu. Zist ili, že ak nič nevypest ujú, nič im nebudú môcť páni zobrať.
Nálad a poddaných sa každým rokom vyhrocovala a začali sa objavo vať
lo k álne sedliacke vzbur y. Ka lich t rpezlivost i pret ieko l v roku 1830. Bol t o
veľmi neúrodný rok, ku ktorému sa pr idala cho lera, kt orá sa napr iek
o pat renia pr ehnala cez najchudobnejš ie oblast i východného S lovenska.
Vrchnosť sa síce snažila zabezpečiť dezinfekciu st udní, podávanie lieko v
po ddaným, no t í bo li presvedčení, že sa ich páni snažia ot ráviť. T iet o
udalo st i vyúst ili do veľkého roľníckeho povst ania v roku 1831. 4 Povst anie
sa po dar ilo pot lačiť, no sit uácia sa v krajine ešt e zhoršila. Začali sa t ot iž
o bjavovať správy, že Uhorsko sa chce od Rakúska osamo st at niť a vyt vor iť
nezávis lú jednonárodnú maďarskú krajinu. Už v roku 1830 zaviedo l
Uho rský snem záko n, podľa kt orého musel každ ý advokát pred zložení m
skú šo k ovládať maďarský jaz yk. O desať rokov na t o prišie l snem so
3 Porov. TINDALL, G. B., SHI, D. E.: Dĕjiny Spojených států Amerických, s. 108.
4 Porov. KOVAČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha : Nakladatelstvo Lidové noviny, 2007, s. 97.
12
záko no m,
kt or ý
zavádzal
maďar ský
jazyk
nie len
do
št át nych,
ale
i cirkevných úrado v. V roku 1848 sa Európou prehnala r evo lu čná vlna,
kto rá zasiahla aj Uhorsko. Toto využila maďarská šľacht a na čele
s Lajo šo m
Kossut o m
a navr hli
pr ijať
zákon,
kt or ý
by
nezávis lo sť Uhorska, kt oré by s bo lo s Rakúsko m spo jené
zaručo val
len v osobe
pano vníka.
Významnú úlo hou v t om čase zohrali slo vensk ý národovci ako Ján
Ko llár, Pavo l Jozef Šafár ik, Jozef Milo slav Hurban, Ľudovít Št úr, Mila n
Ho dža,
Ján
Ho llý
a ďalší.
Vďaka
ic h
práci
začalo
na
S lo vensku
náro dnooslobodzovacie hnut ie, kt oré bo jo valo za národné a kult úr ne práva
S lo vákov v Uhorsku. V roku 1848 predlo žili Žiadosti slovenského národa.
Táto ich žiadosť obsaho vala požiadavku na refor mu po lit ického syst ému,
všeo becné hlasovacie právo, zrušenie poddanst va pre všet kých roľníko v,
prepust enie väznených národovcov z väzenia a zabezpečenie rovnost i
medzi
národnosťa mi
v Uhorsku.
Revo lučná
memo randum neakcept ovala a t o vyúst ilo
Uhorská
vláda
t oto
do slo venského povst ania.
Rakú sko v roku 1849 maďar ské r evo lučné hnut ie pot lačilo a na kr át ky čas
ako t ak st abilizo valo kr ajinu. Proces maďar izácie sa však nezast avil. Po
prusko -rakúskej vo jne v roku 1866, pr i ktorej Rakúsko ut rpelo porážku
a mu selo ust úpiť Maďaro m a vyrovnať sa s nimi. Kr ajina sa t ak rozdelila
na Rak úsko - Uhorsko. Obidva št át y mali t oho ist ého panovníka a t r i
spo lo čné minist erst vá. 5 Bo l t o začiat ok jednonárodnej po lit iky št át u na
úko r o st at ných národnost í.
1.3 Príčiny vysťahovalectva
Dôvody, pre kt oré opúšťali svo je do movy masy ľudí, bo li rôzne.
Jed ni ut ekali pred hlado m, cho lerou, biedou, druhí pr ed po lit ickou č i
nábo ženskou neslo bodou, iní z t úžby po dobrodružst ve alebo len po
mo žnost i r ýchleho a ľahkého zbo hat nut ia v nove j zemi. No bo li t u ešt e a j
iné dô vody, a t o hlavne ekono mické, národné či sociálne.
5 Porov. KOVAČ, D.: Dejiny Slovenska, s. 134.
13
Začiat ko m osemnást eho storočia sa v Uhorsku začal rozrast ať počet
žido vských obchodníko v. Tak mer každý Žid, kt orý sa usadil v Uhorsku, si
ot vo ril krčmu a zača l predajo m pálenky. S lovenský ľud, kt orý bo l už i t ak
do sť náchylný k pit iu alkoho lu, sa ľahko nechal zviesť jeho vábeniu a keď
už nemal peniaze, pil na dlh. Žid každému svedo mit o značil a keď gazda
nep lat il, cez súd sa pot om ľahko dost al k jeho majet ku. K t akýmt o
po mero m sa ešt e pr ipo jili zlé časy, neúroda a ľudia sa museli obzerať po
ino m zdro ji o bživy. Ko mu ešt e niečo ost alo, aby sa vydal na cest u do
Amer iky, t ak išiel. Hanbil sa ísť s lúžiť Židovi a obrábať svo je niekdajš ie
zeme pre Žida. 6 Na konci devät nást eho st oročia Andrej Kmeť v list e K. A.
Med veckému píše: „Žid je p ánom v skl epe, žid je pánom v krčme, žid je
pánom vo veľkých di elňach, žid j e pánom v palácoch, v kráľovských
dvoro ch, žid j e pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid
je pánom v chalupe ro ľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v
súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba,
odevu a cel ého nášho byti a a hnitia.“ 7
Ďalším
nemenej
menším
dôvodom
a pr íčino u
mo hut nej
vln y
vysťahovalect va bo l nedost atok pot ravy. Exist ovala t u pr iama úmera
medzi
jej
nedost at kom a počet nosťou
vysťahovalcov. 8 Čím
viac
sa
do st ávali ar ist okrat ické majet ky do rúk žido vských ár endát orov, t ým viac
sa na nich práca racio nalizovala a t ým viac klesa la aj život ná úroveň
ro bot níkov. Každ ý pokus o nápravu vláda pot lačila žandár mi, vo jsko m č i
paragrafmi. S t ýmit o dôvodmi bo li t iež úzko spo jené epidémie rôznych
cho rô b, ktoré bičo vali prácou nalo mených ľudí. P at rili t am okre m
t uberkulóz y aj cho ler a, t ýfus či t racho ma. 9
O svo je sa pr ičinila aj maďar izácia a s ňou spo jené likvido van ie
akého koľvek národného prejavu S lo vákov na svo jo m území. Začali sa
6
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného. Martin : Matica Slovenská 2004, s. 71 - 72.
MEDVECKÝ, K. A.: Cirkevné pomery katolíckych Slovákov v niekdajšom Uhorsku. Ružomberok, 1920, s. 118.
8
Porov. ALEXANDER, J.G.: The Immigrant church and community. Pittsburgh, PA : University of Pittsburgh Press
1987, s.7.
9
Porov. BOLCHAZY, J.M.: The status of Slovak American Women in Pennsylvania 1875 – 1914. In: KRAJSA, J.C.
(edit): Jednota Anual Furdek 1984, Middletown [PA] : First Catholic Slovak Union 1986, s. 110.
7
14
po maďarčovať názvy miest a obcí, všet ky úradné dokument y bo li písané
po maďarsky, ško ly vyučovali len v maďarčine. 10 Ani t o im však nest ačilo
a v ro ku 1874 zača li s akciou, po čas kt orej deportovali ma lé det i bez
ro dičo v či blízkych hlboko na maďarské územia. Počas prvého presunu
bo lo presunut ých 400
det í. Do roku 1892 sa odohralo celkovo päť
t ak ýcht o vyslo vene kr ádeží det í, kt oré vyvo lali mno hé medz inárodné
prot est y. 11 Ekono mické t ýranie jednoduchých ľudí a kult úr ne mr začenie
náro dne prebudených S lo vákov t rvalo až do prvej svet ovej vo jny. Amer ika
sa t eda zdala nie len mo žnosťou na nový lepší život , ale po t ýcht o
udalo st iach aj nut nosťou pre ich pr ežit ie. 12
Teda hlavné pr íč iny vysťahovalect va S lovákov do Amer ik y by sa
dali zhr nú ť ako: nedost atok pot ravy, chudoba, neúrodné roky, choroby,
cho lerová epidémia a na každo m kroku cit eľná maďar izácia.
1.3.1 Prisťahovalecké vlny
Za
obdobie
najväčš ieho
pr ílivu
imigr ant ov
možno
považovať
ro zpät ie rokov 1840 až 1920. V t omt o období pr iš lo do Spo jených št át o v
amer ických
pr ibližne
37
milió no v
ľudí. 13 V rokoch
1820
až
193 1
do mino vali hlavne obyvat elia Nemecka, Talianska a Írska. Nemco v pr iš lo
niečo cez 6 milió no v a Írov okolo 4,5 milió na. Z Rakúsko - Uhorska
evido vali oko lo 4,2 milió na pr isťaho valco v. 14
Národy, ktoré t vorili jadro prisťahovalcov do roku 1883, nazýva me
st aro u emigráciou. Pokladajú sa akoby za pôvodných obyvat eľov Amer iky.
Pat ria t am kr ajiny ako Anglicko, Írsko, Wales, Be lgicko, Švédsko,
Dánsko , Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Švajčiar sko. Za na jst aršíc h
10
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike (Zväzok II). Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy v Bratislave
1942, s.11.
11
Porov. BOLCHAZY, J.M.: The status of Slovak American Women in Pennsylvania 1875 – 1914. In: KRAJSA, J.C.
(edit): Jednota Anual Furdek 1984, s. 113.
12
Porov. BERTA, J.: Slovak Beginnings in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, Cleveland
[OH] : First Catholic Slovak Union 1986, s. 166- 167.
13
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy v Bratislave 1942, s.
43.
14
Porov. COAN, P. M.: Ellis Island Interviews. New York : Fall River Press 2004, s. 19.
15
euró pskych obyvat eľov Amer iky
sú považovaní Španieli a Port ugalci.
Medz i no vých pr isťahovalco v pat r ia Rusko, Po ľsko, Taliansko, národy
začlenené do
Rakúsko – Uhorska, národy balkánskych krajín a ost at né
náro d y.
Zist iť presný pr iebeh či začiat ok slo venského vysťaho valect va je
do sť problemat ické. Amer ické št at ist iky začína jú až rokom 1821. Chybo u
t ýcht o št at ist ík je, že do roku 1899 nema la št at ist ika rubr iku, kde by mo hli
pr isťahovalc i uviesť okrem krajiny pô vodu aj svo ju národnosť. 15 Rovnako
exist u jú
veľké
rozdiely
medzi
uhorskou
št at ist ikou
vysťahovalcov,
št at ist ikami dopravcov a pr isťahovaleckou št at ist ikou v Spo jených št át och.
Medz i rokmi 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených št át ov viac ako
620 000 S lo váko v. Pr ibližne dve t ret iny z tohto počt u boli muži. 16 Najviac
slo venských pr isťaho valco v počas jedného roka prišlo do Amer ik y v roku
1905. Bo lo ich podľa št at ist ických úradov 52. 368. 17
Vysťahovalecká vlna začala na východnom S lo vensku. Začalo sa t o
po
ep idémií cho ler y v r. 1873 a po veľkej neúrode. Spolu s t ým sa
vyhro cova la sit uácia s pr íchodo m t ovárenskej výroby. Hospodárske st roje
po st upne
vyt láča li
t is íce
poľno hospodárskych
robot níkov.
Zemepán i
o do brali želiaro m pôdu a rovnako začalo st agnovať baníct vo. Mnohí
predali všet ko, čo mali a vyd ali sa za širokú vodu.
S lovenský pr isťaho valec vynikal v pr áci, bo l vyt r valý, pracovit ý
a záro veň lacný, pret o si získali ľudia zo S lovenska v Amer ike dobrú
po vesť. T isíce S lo váko v však neuspokojo valo ponuku prác v Amer ik e.
Preto sa ma jit elia baní v roku 1877 rozhodli, že na S lo vensko pošlú
agent o v, aby ver bo vali robot níkov pr e banský a oceliarsky pr iemysel.
Práve v tomt o období sa ocit la veľká časť želiarov ze mplínskej st olice bez
práce. Mnoho z nich pr ija lo po nuku na cest u za more a ich list y, kt oré
po siela li do mo v svo jim rodáko m, mali oveľa väčší účinok ako služba
agent o v. Práve t iet o správy, kt oré dost ávali rodáci cez list y či osobne,
15
Porov. MILLER, K. D.: The Czecho-Slovaks in America. New York : George H. Doran company 1922, s. 44.
Porov. ALZO, L.A.: Slovak Pittsburgh. Charleston SC, Chicago Il, Portsmouth NH, San Francisco CA : Arcadia
Publishing, 2006, s. 9.
17
Porov. KRAJSA, M.J.: The Rise of the First Catholic Slovak Union in Amerika. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota
Anual Furdek 1989, Independence [OH] : First Catholic Slovak Union 1989, s. 11.
16
16
vypr ázd ňo vali celé dediny a mest á. Neskôr sa do Amer iky nehr nuli len
chudo bní, ale aj po mer ne dobre zabezpečení gazdovia. Zanechávali svo je
majet ky, ženy a det i a išli do Amer iky, aby si za amer ické peniaze
zveľad ili svo j ma jet ok doma.
1.3.2 Dopady vysťahovalectva
Treba spo menúť, že samot né vysťahovalect vo nemo hlo znamenať
po silnenie pre nijakú krajinu. Bo lo to vždy znako m nejakého problému
v krajine. S lo venské vysťaho valect vo však zachránilo S lo vensko národne
i ho spodársky. S lo váci v pr vo m rade odchádzali do Amer iky za záro bko m,
a až niečo našet r ili, vybrali sa naspäť do rodnej vlast i, kde bu ď vyplat il i
d lžo by, alebo si zveľadili hospodárst vo. Tí, kt orí sa vracali do mo v,
nechceli viac praco vať zadar mo pre pánov na pansko m. Zvyk li si, že za
prácu dost anú plácu. To sa nepáčilo veľkost at károm a zemepáno m. Pre
nich bo li vr acajúci sa S lo váci rebelmi najhoršieho zrna.
Väčšina slo venských vysťahovalco v iš la do Amer iky cez pr íst avné
mest o Brémy. Druhým najčast ejším miest om odchodu S lo vákov bo l pr íst av
v mest e Hamburg. V Amer ik e sa vylodili najčast ejšie v New Yorku [NY],
Balt imore [ MD], Philadelphii [P A], New Or leanse [LA] či Bost one [MA].
Našli sa aj t akí, kt orým nest ačila len jedna cest a, ale ako náhle sa
schyľo va lo k nejakej kr íze či pro blémo m s prácou, odchádzali naspäť
do mo v do Uhorska a až kr íza po minula, vracali sa späť. 18 Pr ibližne
dvadsať
percent
pr isťaho valco v
bo lo
v Amer ike
viackrát .
Napr íklad
Mart in Chalan bo l v Amer ike dvadsaťšesť krát . S lo váci si pre t oto svo je
čast é cest ovanie lo ďami medzi Amer ikou a Európou vyslúžili od amer icke j
t lače prezývku vt áci mora (Birds of sea). 19
S vysťaho valect vo m úzko súviselo vyľud ňovanie územia. Maďarsk á
vláda v zač iat koch nerobila vysťahovalcom pr i odchode ž iadne problé my.
18
Porov. MILLER, K. D.: The Czecho-Slovaks in America, s. 58.
Porov. DOBROTKOVA, M.: Slovenskí priekopníci v Amerike. In: http://www.dobrodruh.sk/historia/slovenskipriekopnici-v-amerike (12. 03. 2009).
19
17
Ale k eď sa dediny a mest á začali vypr ázdňovať a šľacht a mala núdzu
o ro bot níkov, začali sa na vysťaho valc ov sťažo vať. Na st aniciach sa
zvýšila po licajná hliadka a sledo vali každého sedliaka a robot níka, kt or ý
cest o val na väčšiu vzdia lenosť. Keď mu pr i prehliadke našli väčšiu sumu
peňazí, t ie mu zo brali a poslali ho do mov. Peniaze mu doručili neskô r.
Avšak ani t iet o nepr íjemnost i neodradili ľudí od ich sna. V pohr aničí sa
po hybo va li agent i lodných
spo lo čnost í a vžd y sa dokázali post arať
o člo veka, kt orý chcel cez more. Bo lo t o zaujímavé, ale všet ky pohr aničné
st anice obsadili špeciá lnou pohraničnou st rážou – nie pret o, aby chránila
o byvat eľst vo pre nepr iat eľo m, ale aby zabránili ľuďo m pr i út eku zo
„slo bo d nej krajiny“.
1.4 Cesta loďou a imigračný úrad
Väčšina vysťaho valco v cest ovala do Amer ik y najlacnejšou lo ďo u
v najlacnejšej t r iede. Bo la t o t akzvaná vysťahoval ecká tri eda. Bo la
u miest nená v pr iest oroch lode, kt oré sa nedali na nič iné využiť. V malýc h
izbách ľudia ležali doslo va na regáloch na jednoducho m sla mníku spo lu
mu ži, ženy i det i. St rava bo la minimá lna, väčšinou sa museli st ravovať zo
svo jich
záso b.
P it ná
voda
sa
rozdávala
na
pr íde l
len
v časových
int er valo ch alebo len raz do d ňa. Hygiena bo la nedost ato čná, vzduchu
v izbe málo a v pr ípade nejakej nehody sa t áto t rieda zachr aňovala až ako
po sled ná. Cest a t rvala 15 – 60 dní. Avšak ani v pr ípade, že sa člo vek
do st al na amer ickú pevninu, ešt e neznamenalo, že je koniec jeho ut rpeniu .
V mno hých pr ípadoch sa začínali nové, čast o ešt e horšie problémy.
V prvých rokoch sa pr isťaho valc i,
kt orí pr ichádzali z Európy,
vylo d ili na juhu Manhat t anu v pr íst ave Cast le Garden. Medzi rokmi 1820
– 1892 pr ešlo t outo bránou viac ako 12 milió no v pr isťahovalco v. 20 Bo la t o
pre všet kých t á posledná br ána, kt orou museli prejsť na cest e k lepšiemu
živo t u. Po niekoľkých roko ch začali prisťahovalc i pr ibúdať a bo lo ic h
pot rebné
20
nejakých spôsobo m regulo vať. Najskôr zakázali vst up chor ým,
Porov. AMERICA’S FIRST IMMIGRATION CENTER. In: http://www.castlegarden.org/ (14. 02. 2009).
18
pot o m t akým, kt orí nevedeli čít ať a pís ať a nakoniec žiadali, aby mal
každ ý nejaký majet ok
- minimá lne desať do láro v alebo ma jet ného
spo nzora v Amer ike. I migr ačný úr ad sa z Cast le Garden v deväťdesiat ych
ro ko ch devät nást eho st oročia presunul na ost rov E llis Island, kt orý sa
nachádza neďaleko pevniny. Tent o ostrov sa premenil na malé mest o ,
v kt o rom sa nachádza l nový imigr ačný úrad, súd, ško la, nemo cnica,
o bcho d y a ubyt o vne.
Cez t ent o ost rov prešlo medz i rokmi 1892 až 1954
do Amer iky viac ako sedemnásť milió nov ľudí. 21 Práve na ost rove E llis
Island sa odohrávali najväčšie t ragédie našich pr isťaho valco v. Bo lo
st rašné pozerať na rodinu, kt orá doma pr edala všet ko, čo mala, aby mo hla
vycest ovať do novej zeme a v mo ment e bolo rozhodnut é, že pre nich nie je
miest a.
Hneď vedľa t oht o ost rova sa nachádza Bedlo e’s Island –dnes
nazývaný aj ako Libert y Island – Ost rov S lobody. Tu
v roku 1886
u miest nili sochu, kt orú dost ala Amer ika od Francúzov ako dar na
upevnenie
pr iat eľst va
obidvoch
kr ajín.
Táto
socha
vít ala
všet kých
pr isťahovalco v, kt orí hľadali svo je út o čisko v novej zemi.
Celý proces kont roly začal hneď, ako lo ď zakot vila v pr íst ave.
Úrad níci, špecia list i a lekár i pr iplávali na parník a urobili ko nt rolu pr ve j
a druhej cest ovnej t r iede pasažierov. Väčšina t ýcht o pasažierov prešla
ko nt ro lami bez problémo v, no našli sa aj t akí, kt orých museli na lodi
po nechať a bo li presunut í na E llis I sland s pasažier mi kt orí bo li v nižších
prepravných t r iedach.
Po zakot vení lode na ost rove E llis Island oddelili mužov od žie n
a det í. Všet kých zoradili do radu a čakala na nich vst upná zdravot ná
preh liadka. Prehliadka začala už pr i vst upe do hlavnej haly. Do haly vied l i
scho d y, na konci kt or ých st ál dokt or a pozoroval pr ichádzajúcich hore
scho d mi. Všímal si, či niekt orý z nich nekr íva, či nie je veľmi zadýchaný,
či sa u neho
navo nok nepr ejavuje nejaká fyz ická, psychická alebo
21
Porov. NIELSEN, H: Ellis Island: The Immigration Experience. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek
1984, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union 1984, s. 77.
19
mo t o rická porucha. 22 Následne ich ko nt roloval očný lekár, ktorý po
r ých lo m zbežno m vyšet rení rozhodol, či dot yčný pokračuje ďalej, alebo ho
po slal na det ailne jšie vyšet renia, alebo ho hneď vr át il na najbližší par ník
do jeho krajiny, odkiaľ pr iš iel. Od o čného lekára ho posla li na ďalš ie
vyšet renia, kde sledo vali duševné či
fyzické defor mácie,
nákazliv é
cho ro by, t ehot enst vo, pohlavné choroby a podobne. Po každo m vyšet rení
pr isťahovalco vi na hruď napísali kr iedou nejaký znak, kt orý pr edst avova l
v skrat ke jeho diagnózu. Napr íklad pís meno H znamenalo chorobu srdca
(od anglického slova heart - srdce), Pg znamenalo, že žena je t ehot ná
(pregnant - tehotná), X bo lo znako m, že dot yčný t rpí nejakou psychicko u
po ruchou (psychi c - psychika). Po vyšet reniach čakal pr isťahovalca
po ho vor s úradníko m, kt orý mal pred sebou spis o všet kom, čo sa jeho
o so by t ýkalo. Tent o spis bo l doplnený o jeho chorobopis, ktorý mu t a m
lekár i urobili. Všet ky t iet o náležit ost i bo li podrobne skúmané a na základe
nich sa úradník rozhodol, č i ho do krajiny pust í, alebo nie. Úr adníkov i
čast o
pomáhal
t lmočník,
keďže
väčšina
pr isťahovalco v
neovládala
ang lický jazyk. 23 Každému bo lo po ložených t r idsať dva ot ázok, v kt or ých
sa ho p ýt ali na jeho meno, vek, povo lanie, krajinu pôvodu, či je vzdelan ý,
či vie písať, čít ať, koľko peňazí si nesie so sebou a podobne. Avšak ani po
k lad no m rozhodnut í úradníka neznamenalo, že ho len t ak ľahko do krajin y
vpu st ia. E xist ovala ešt e t zv. väzba resp. miest o, kde dot yčného zadr žali,
po k iaľ s ním bo li ne jaké problé my. Napr íklad ženy s deťmi, kt oré
cest o vali samé, museli v t ejt o väzbe počkať, kým pre nich nepr išie l ich
manžel. Ľudia, kt orí cest ovali bez peňazí, museli po čkať na nieko ho, kto
im pr inesie peniaze, a lebo sa za nich verejne finančne zaručí. Cho r í
a t eho t né ženy bo li nút ené ost ať v nemocnic i. Zlo činci a po lício u hľadané
o so by bo li hneď zadržané a vyho st ené. Tát o väzba t rvala pr e niekoho pár
ho d ín, pr e iného pár dní, no našli sa aj t akí, kt orí t am st rávili nieko ľko
mesiacov. Pr ibližne 80 % všet kých pr isťahovalco v st rávilo na E llis Island
len nieko ľko hodín. Ost at ní pr isťaho valci bo li zadr žaní pre nejakú
zdravot nú alebo administ rat ívnu pr íč inu a len 2 % bo li aut o mat ick y
22
Porov. NIELSEN, H: Ellis Island: The Immigration Experience. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek
1984, s. 78.
23
Porov. MORENO, B.: Ellis Island. Charleston [SC], Chicago [Il], Portsmouth[ NH], San Francisco [CA] : Arcadia
Publishing 2003, s. 8.
20
vyho st ení z krajiny. Ak bo l niekt o vyhost ený, lodná spo lo čnosť ho muse la
na svo je náklad y pr eviezť naspäť do Európy. Ak bo l mladší ako dvanásť
ro ko v, musela spo ločnosť previezť aj jedného z jeho rodičov. Jedá leň na
o st ro ve ponúkala rôzne druhy jedál, aby si každá národnosť našla t o svo je.
Ro vnako t am bo la umiest ená kaplnka, v ktorej mo hla každá nábožensk á
skup ina chvá liť svo jho boha. Po udelení povolenia na vst up do Amer ik y
bo li pr isťaho valc i prevezený buď do Bat t er y P ark na Manhat t ane, alebo do
New Jer sey, odkiaľ sa potom dost ali vla kmi do celej Amer iky. 24 Celko vo
sa na E llis I slande narodilo 355 det í, viac ako 3.500 ľudí zo mrelo, vrát ane
1.400 det í. Bo li aj t akí, kt orým sa pre zamiet nut ý vst up alebo pre
psych ické poruchy a vyčerpanosť zrút il celý svet a siahli si na život . Preto
sa čast o ostrov Ellis Island označuje aj ako ost rov sĺz alebo pekeln ý
o st ro v.
24
Porov. NIELSEN, H: Ellis Island: The Immigration Experience. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek
1984, s. 79.
21
2 ZAČIATKY SLOVENSKÉHO VYSŤAHOVALECTVA
2.1 Prví Slováci v Amerike
Vôbec pr vým S lo váko m na amer ickej pôde, kt orého hist orické sp is y
uvádzajú, bo l Št efan Št ít nický – Par menius. Ten v roku 1583 abso lvo val
s Ang ličano m R ichardo m Haklu yt o m a siro m Humphr eyo m Gilbert om
výpr avu, počas kt orej objavili a v mene ang licke j kráľovnej aj obsadil i
o st ro v, kt or ý nazvali New Foundland. Par menius o t ejt o cest e napísa l
báseň De Navigat ione. 25
V neskoršej zmienke sa o S lo vákoch v US A spo mína meno Isaaca
Ferd inanda Sarosiho v pensylvánskej koló nii Ger mant own v roku 1695.
Ko nco m osemnást eho st oročia sa spo mína jú aj Andrej Jelík a Mór ic
Beňo vský. Obaja bo li známi svo jím neskut o čne dobrodružným život om.
V to mt o období pr ichádzali pr isťahovalci do novej zeme hlavne za
do bro družst vo m, objavo vaním niečoho no vého a za bo hat st vo m. Po t ýcht o
do bro družných pio nieroch pr ichádzali desaťt isíce "bezmenných", kt o rí
pr ichádzali do veľkej neist ot y, do nepoznaného, naplnení hlbokou nádejo u
a vierou na zlepšenie nielen svo jej sit uácie, ale v mno hých pr ípadoch na
zabezpečenie cele j rodiny. Zaujímavosťou však je, že už v t omt o obdob í
sa t u
spo mínajú
S lo váci,
kt orí
bo jovali
v Amer ických
občianskyc h
vo jnách. Dokonca v bit ke medzi severo m a juho m (1861 - 1865) na podnet
Gejzu Mihalot zyho S lo váci vyt vor ili vlast ný vo jenský regiment t zv.
Lincoln Rif lemen of Slavonic, v kt orom spo lu s ost at nými slo vanským i
spo lu brat mi bo jo vali po boku neskoršieho prezident a Abr ahama Linco lna.
25
DOBROTKOVA, M.: Slováci na ceste do nového sveta. In: http://www.historickarevue.com/?id=archiv_6 (12. 02.
2009).
22
2.2 Vznik slovenských osád
S lováci
t vor ili
spo medzi
vys ťahovalcov
najslabš iu
a najv ykor isťo vane jšiu vr st vu robot níko v v Amer ike. Keďže iš lo hlavne
o chudo bných ro ľníko v, remeselníko v s jazykovou bar iérou, dost ávalo sa
im zväčša len málo plat enej, ale zat o ťažkej pr áce. V pr vej po lo vici
devät nást eho storo čia pr ichádzali S lo váci do Amer ik y iba individuálne.
Výn imkou bo la v roku 1840 skupina drot árov
Ko mandovcov z Veľkého
Ro vného, kt orá sa usadila v P hiladelphii [P A] a ot vorila si o bcho d
s drôt om
a drôt enými
výrobkami.
Pomer ne
veľká
časť
S lo váko v
pr ichádzala do Amer iky s úmys lo m r ýchlo zarobiť peniaze a vrát iť sa
do mo v. Pret o dávali prednosť práci v bani pred far már čením. Práve pret o
prvé S lo venské osady kop írujú banské a pr iemyselné oblast i hlavne
severo východnej čast i Amer ik y. Najst ar šie slo venské ko ló nie vznikali v
pr iemyse lných
cent rách
št átov
New
York,
New
Jer sey,
I llino is,
Co nnect icut , Ohio, ale najmä Pennsylvánia, kde sa mest o P it t sburgh st alo
najväčším st redisko m S lo vákov. V žiadnom ino m mest e v Amer ike nežilo
to ľko Slovákov ako v P it t sburghu. Konco m devät nást eho st oročia t a m
pr išlo vyše 100 000 S lo váko v. Najvýznamne jšími osobnosťami, kt orých
ro dičia alebo st ar í rodičia pr iš li zo Slo venska a usadili sa v P it t sburghu
alebo jeho okolí, bo li spiso vat eľ Tho mas Bell, amer ický ko ngresman
Jo sep h
Gaydos,
legendár ny
šport ovec
predst avit eľ pop-art u Andy War ho l.
George
Blanda
či
významn ý
26
Začiat ky pr vých slo venských osád v t ejt o čast i Amer iky po mer ne
det ailne opisuje Ko nšt ant ín Čulen. P íše, že v pr ibližne rovnako m čase, ako
vznikali slo venské osady v Pensylvánii – hlavne v okolí P it t sburghu vzniká dosť veľká osada v mest e St reator v št át e I llino is. Už v roku 1873
t am žila menšia skupina baníkov z P lymout hu [P A]
a Shenandoah [P A].
Žili t am Bart ko, Michal Kakar a z Lesova, Juraj Havr ila, Kat uščák, Joze f
Ko žlej. T ít o t u už mali aj ženy, kt oré sem k sebe predt ým zavo lali. V roku
1872 pr iš iel do Amer ik y
veľmi činný rodoľub Danie l Šust ek. Ten sa
usad il v Chicagu, kde už t iež našie l pár S lo vákov. Ešt e v tom roku odišiel
26
Porov. ALZO, L.A.: Slovak Pittsburgh, s. 7.
23
s Michalo m Zemányim do Freelandu v Pensylvánii. Spo lu s nimi t a m
o dišla väčšia s lo venská skupina S lo vákov spo lu s Jáno m Čajko m, kt orý s i
t am vybudoval veľký o bchod a st al sa majit eľo m mno hých t ovární na
spraco vanie hodvábu, ďalej M ichalo m Eliášo m, brat mi Ondrejo vcami
a inými z východného S lo venska. Pr ibližne v tom ist o m roku sa v Eckle y
[PA] usadil Ján Koscelník, v Sandy Rum [ PA] Ján P aňko, v Dr ifft one [P A]
Mart in S lo boda a Jur aj Brusák, v Jeddo [PA] Juraj Rusinko. Na t ýcht o
zák ladoch
neskoršie
začala
st avať
veľmi
národne
uvedo melá
t zv.
f reelandská okolica. Do mest a Allent own [PA] sa asi v roku 1888
pr isťahovali S lo váci zo Závodov na Záhorí. Zachovali sa nám mená ako
Michal Leskovský, Michal St udenič, Ant on Kudla, Michal Vida a Ján
Šur ina. No už pred ich pr íchodo m t u asi osem rokov žili brat ia
Kro žo vanskí zo Š irokého. Boli za mest naní v kameňo lo me.
V roku 1874 vznikla jedna z najväčších slovenských ko lónií v mest e
Cleveland [OH]. Ján Rosko š bo l rodákom z Her mano viec nad Topľou.
V Clevelande [OH] si ot voril obchod so železo m a handrami. Druhý m
známym S lo váko m v t omt o mest e bo l Ján Lehet , ktorý pr acoval v t ovár ni
na pušný prach. V roku 1875 pr išie l do Amer iky Jozef Wo lf. Po piat ic h
ro ko ch sa presťaho val do Braddocku [P A] už ako amer ick ý o bčan. V roku
1882 v t omt o mest e post avil o bchod a ubyt ovňu ( boarding house) pre
S lo vákov, kt orí t am pracovali. V t om čase t am už žil Janko S lovensk ý
a Jú liu s Wo lf, vyučení učit elia, kt orí mu seli pr ijať prácu v železiar ňach.
Obaja sa neskôr st ali zakladat eľmi pr výc h slo vensk ých novín v Amer ike.
Do t ext ilných fabr ík v mest e Passaic [ NJ] pr iš li pr vé S lo venky v roku
1879. Nasledo vali ich rodáci z Veľkého Šar iša, a t o Ondrej P ast or, Ján
Lipt ák, Št efan Cherepy, Št efan Levendo vský a vdp. Dro mbly.
Do mest a Youngst own [OH] pr iš li v roku 1878 zo Spišskej st olic e
Jo zef Almáši, Ján Hamrák, Št efan Korchňák, Michal Mazúr, Mart in Farkaš
a Ján Jurčo. Po nich t am vo veľko m po čt e začali pr ichádzať ľudia zo
Zemp línskej a Gemerskej st o lice. Zo začiat ku pracovali ako každ ý iný
v ťažko m pr iemys le, ale neskôr sa niektorým podar ilo zamest nať na
slušnejšej pozícii. Ďalš ími mest ami, v ktorých badať väčšiu skupink u
S lo vákov, sú Johnst own [NY], Nort hampt on [P A], McKeesport [PA],
24
Trent o n [NJ] a Hazlet on [PA]. V roku 1881 sa do Philadelphie okrem
drot árov z Rovného pr isťahovala aj skupina remeselníkov zo Šar išsk e j
a Zemplínskej st olice. V roku 1884 sa v mest e Unio nt own [P A] usadil J.
Ko valčík.
Pr ílev S lo váko v neobišie l ani mest o Br idgeport (CN), kde už v roku
1882 žilo šesť slo vensk ých rodín. Menovit e t o boli rodiny Jozefa a Jána
Sed lára, Karo la Kost rabského, Jozefa Mrázika, Jozefa Kočiša a Andr eja
Hajgela. Pravdepodobne pr ví z nich sem pr iš li už v rokoch 1877 – 1879.
Prvé nám známe det i, kt oré sa narodili S lo váko m v Amer ike, sú
Andrej Čajko a Ján E liáš z Freelandu [P A] v roku 1887. V roku 1879 bo l
vo Freelande [PA] pr vý známy slo venský sobáš Andreja Žipayho s Maro u
Panko vou. Prvým do loženým pochovaným v t omt o okolí bo l Andrej
Dzur iša, ktorý zo mr el v bani v roku 1876 pod balvano m uhlia. 27
2.3 Život v Amerike
Život
v Amer ike
bo l
pre
pr isťahovalcov ťažkou
skúškou.
Po
neľahkých udalost iach do ma v Európe, ťažkej a nepr íjemne j plavbe po
mo r i, st resujúcich podmienkach na imigr ačno m úrade sa dost ali do ďalše j
neľahkej sit uácie. Pr voradou úlo hou bo lo usadiť sa, nájsť si čím skô r
prácu a začať spor iť. Práca v niekt or ých pro fesiách bo la čast o oveľa
ťažšia ako do ma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci
a pracovníc i v železiar ňach mo hli zarobiť až $1.50 - $2.00 na deň. Do ma
by pr it o m zarobili niečo oko lo 15 – 30 cent ov. 28 Zat iaľ čo muži pr acovali
v ban iach a t ovár ňach, ženy sa buď st arali o do mácnosť alebo o ubyt o vne,
pr íp ad ne t iež pracovali. Ubyt o vanie st álo v tom čase od 50 cent ov do 2
do láro v. V tom čase nebo lo nič ím výnimo čným, že v t ext ilných fabr ikách
alebo v koksár ni pracova li aj det i vo veku 9 – 12 rokov. Det i zarobili
27 Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 101.
28 Porov. STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, Cleveland [OH] : First
Catholic Slovak Union 1984, s. 9.
25
pr iemer ne 50 – 90 cent ov na deň. 29 Druhá gener ácia t o ma la o niečo
jed no duchšie. M ladí chlapci od ma lička praco vali v bani a získali t ak
praco vnú skúsenosť a zručnosť, čo sa odzrkadlilo aj na pláci. Ďalš ie
generácie sa aj vďaka posunu spo lo čnost i v sociálne j oblast i mali zno va
o čo si lepšie. Z mno hých sa st ali podnikat elia, učit elia, vlast níci o bchodo v
či bánk.
2.3.1 Rodinný život
Rodinný život prebiehal medzi S lo vák mi pr vej generácie t ak ako
v st arej vlast i. Zmenilo sa len prost redie a niekt oré zvyklo st i. Väčšino u
dávali pr ednosť bývaniu pospo lu v mest ečkách, slo venských št vrt iach, kde
jeden poznal druhého. Ani pr i ž ivot ných udalo st iach ako bo li kr st y,
po hreby či svadby nebo li pr iveľké rozdiely. Zmeny nast ali až v ďa lšíc h
generáciách, kt oré sa post upne amer ikanizo vali. Sobáše sa diali zväčša
v s lo venske j ko munit e. S lovák si hľadal S lovenku, pr ípadne niekt orú zo
slo vanských národnost í. 30 Keď si chcel chlapec vziať niekt oré dievča za
ženu, musel s ňou sa mozrejme na jpr v nadviazať zná mosť. T ýmt o bo lo
mest o Passaic [NJ] preslávené. V t omt o mest e pracovalo v t ext ilných
fabr ik ách množst vo S lo veniek. Obyčajne si chlapec zobral voľno z práce
po sled né dni v t ýždni a odcest oval do mest a. Tam čakal pred bráno u
po dniku na t ú svo ju pravú. Ak súhlasila so sobášo m, hneď v nedeľu bo l
so báš. Kt o mal v Passaicu známych, t omu vybr ali ženu o ni, vymenili s i
medzi sebou fot ografie či list y a predst úpili pred o lt ár. Bo li nedele, keď
mu sel k ňaz zosobášiť aj dvadsať párov. Zaujímavo sťou bo lo, že len malé
percent o z t ýcht o rýchlych svadieb sa rozpadlo. 31
Čo
sa t ýka zdravot ného
st avu
našich
krajanov,
pr vá
i druhá
generácia mala najčast ejšie problémy s t uberkulózou. Ľudia pracoval i
v neľud ských
podmienkach,
pr i
nedost at o čnej
29
hygiene,
v uzavret ých
Porov. BALCH, E.G.: Our Slavic Fellow Citizens. In: http://www.iarelative.com/oldhomes/slavic25.htm (20. 03.
2009); STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, s. 11.
30
Porov. STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, s. 15.
31
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 87.
26
pr iest oroch v baniach a t ovár ňach. Druhou skazou pre našich ľudí bo l
alko ho l. Ten bo l medzi S lo vákmi čast ým hosťo m. Bo la t o pliaga, ktorá
st ála nejedného dobr ého chlapa život . V prvých rokoch sa všet ky zábav y,
st ret ávania a voľný čas t rávili v ko munit e a cent ro m t oho všet kého bo la
bu ď far a a lebo krčma. Ľud ia sa spo lu zabávali, rozprávali, t ancoval i
a pr íliš sa o dianie mimo ko munit y nezaujíma li. S lo váci sa v novej krajine
mu seli naučiť novým zvyk lost iam. Rozvod manželst va v pr vých rokoch
bo l pre našich ľud í neznámym po jmo m. Rovnako po čet det í v rodinách sa
po st upne znižoval z pr iemer ných piat ich na dva alebo t r i det i. Až
nasledujúce gener ácie sa vplyvo m iných národnost í a amer ikanizácie
po st upne vzďaľo vali pôvodným slo venským zvyk lost iam. 32
Našťast ie si aj dnešná generácia S lo vákov v Amer ike zachovala
niekt o ré st aré zvyklo st i. S lávenie sviat kov Veľkej noci či Vianoc sa len
v malých det ailoch líš i od t ých spred st o rokov na S lo vensku.
2.3.2 Život robotníka
Robot níci pracujúci vo veľkých t ovárňach či baniach bo li ubyt o vaní
na p lejzoch (z anglického place - miesto, oblasť), čo bo la súst ava do mo v
nazývaných boarding
house
umiest nených pr i veľkých podnikoch.
Všet ko, čo t am bo lo post avené, pat r ilo majit eľovi podniku. Do mčeky,
v kt o rých bývali robot níci, bo li najčast ejšie dvo jposchodové. V do lne j
čast i žil gazda s rodinou. Žena mala na st arost i pranie, varenie. Na
po schodí žilo desať, no nieked y i t r idsať či št yr idsať robot níko v.
Nepísaným pravidlo m bo lo, že post eľ nesmie vychladnúť. Pracovalo
sa na zmeny, a t ak kým jeden spal, druhý bo l v práci. Nad post eľou bo la
po lička na dyna mit a šat y ma li zavesené na klincoch na st enách. Hygiena
bo la vo väčšine pr ípadoch kat ast rofálna. Spôsob t akéhoto ubyt ovan ia
pret rval až do prelo mu st oročia. Robot ník býva l v do me spo lo čnost i, p i l
a jedo l v jej krčme a kupo val v jej o bchode. V krčmách sa p lat ilo iba za
32
Porov. STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, s. 16.
27
p it ie, jedlo bo lo zadar mo. Toto samozrejme nema lo pre S lo váko v dobr é
následky. Život v t ýcht o t áboroch bo l rušný a ťažký. V do me, kde bývalo
po ko pe to ľko ľudí rôznej kult úr y, národnost i, t emper ament u, vznikalo
mno ho ko nflikt ov. St ačilo nemiest ne zažart ovať v alko ho lovo m opo jení
o nejakej cit livej t éme a hneď bo l oheň na st reche. T iet o žart y sa končili
krvav ými bit kami päsťami a neraz i no žmi či revo lver mi. S lo vák si do
Amer iky bo huž iaľ nepr inieso l len t ie dobré, ale i zlé vlast nost i. Keď
pr išiel do Amer iky no vý krajan, S lo váci zvyk li byť veľmi o bet aví, pret ože
bo l chudobný a nemal nič. Nasýt ili ho, našli mu ubyt ovanie i prácu. Ale až
niečo mal alebo nado budo l, zvíťazila u nich závisť.
Paradoxo m bo lo, že S lovák v Amer ike nar azil ako na svo jho
najväčšieho nepr iat eľa na rovnako prenasledo vaného Íra. Ír i považoval i
Amer iku
za
ko nkurenc iou.
svo j
majet ok
S lo váci
hneď
a každ ý
na
pr isťahovalec
začia t ku
pochopili,
bo l
že
pre
nich
v amer ickej
spo lo čnost i od niko ho nič zadar mo nedost anú a že za svo je uplat nenie
mu sia t vrdo bo jovať. Pr iniesli si
v sebe pre t ú dobu dôležit ú vlast nosť
a to u bo la et ika práce. Hľadeli na prácu ako na pr voradú a rozhodujúcu
činno sť člo veka, kt orá je podmienkou prežit ia, a le aj cest ou, ktorou sa
do st ane k splneniu svo jich ľudských t úžob, k ekono mickým ist ot ám pr e
seba a svo ju rodinu a k ekono micko-spo ločenskému zabezpečeniu svo jho
pot o mst va. Pracovit í a vyt r valí S lo váci si našli prácu r ýchle jšie a ľahšie
ako náro čný a po hodlný Ír. Okrem t oho S lovákov ma li zamest návat elia
radšej aj kvô li t omu, že neo vláda li jaz yk, nemali žiadne požiadavky a pr e
svo ju bo jazlivo sť ich bo lo ľahšie okradnúť a zaplat iť im najnižšiu plácu.
T ým sa znižovala úroveň medzi pr isťaho valcami a S lo vác i si na mno hých
miest ach
naro bili
veľa
nepr iat eľov.
St ret y S lo váko v
a Írov
končil i
krvav ými bit kami. Neraz sa t iet o bit ky pre niekt orých odvozo m do
nemo cnice alebo már nice. Bo lo veľa pr ípadov, kedy sa st ávalo, že Ír i
prepadávali pr isťaho valco v po cest ách, v slo venských št vrt iach či sa
zbabelo
v presile
vr hli
na
skupinku
S lovákov.
Žalo vať
a súdiť
sa
nevyp lácalo. Sudcovia a po licajt i bo li zväčša Ír i a t o by bo l dopredu
prehr aný bo j. O jedno m t ako mt o prepade píše aj Frant išek Čulen:
28
„V Bridgeporte, v st arej slovenskej kolóni i, bolo to práve tak ako n a
tvrdo uhoľnom okolí. A k zmene pri šlo, keď raz Slováci chytili policajta,
Íra, ktorý vystupoval veľmi ost ro proti našim a veľmi krikľavo nadŕžal
Írom. Lapili ho t ak šikovne, že nemal čas ani bráni ť sa, a vhodili ho z
mosta do vody. Vyplával, ale od tých čias za čal Slovákov rešpektovať.
Tieto bitky boli také nebezpečné, že poli cajti ani nechceli ísť do týcht o
štvrtí a napokon museli tým poli cajtom, ktorí st rážili tiet o nebezpečn é
miest a, dávať dvojnásobný plat. Pot om začali pomaličky prijímať aj
Slovákov za policajtov a posi elali ich na tieto miesta. A tak v týcht o
roko ch zrodil sa nám t u taký novodobý Jánošík, ktorý bol veľmi popul árny
a známy ši roko ďaleko, o ktorom sa rozpí sali aj ameri cké noviny. Menoval
sa Ján Sedl ár. Bol to poriadny muž, samý sval, zavalit ý a nebojácny.
Menovali
ho „Big John“. Pri j ednej bit ke Veľký Jano poriadne vymláti l
Írov, ktorí napadli Slovákov. Íri sa rozhodli, že Veľkého Jana odstránia.
Raz, ako šiel
z roboty, zbadal, že v ist ej ulici na obidvoch stranách ho
čakajú. Bolo ich 40 – 50. Jano videl, že j e zle, al e utekať nechcel, hanbil
sa. Vráti l sa pár krokov, náhodou sa mu tam naďabil poriadny kôl a ši el.
Sotva pri šiel medzi Írov, zhŕkli sa na neho z obidvoch st rán. Jano sa
prežehnal a začal sa krút iť, a to tak poriadne, že za ni ekoľko minút 27
Írov zostalo na mieste s dolámanými nohami, rukami a rozbitými hlavami.
Ostatní sa na ľakali a rozut ekali sa. Jano zostal st áť nad zbitými ako
hrdina. Dobehli policajti a všetky záchranné vozy odvážali poranených do
nemocnice. Lekári cel ého mesta museli nastúpiť v nemocnici službu ako p o
nejakej prí rodnej katastrof e. Jano sa dostal pred súd, ale ho oslobodili.
Bola to najväčšia senzácia, lebo veď keď jeden sa pustí do boja s toľkou
presilou a zml áti i ch, zaslúži si, aby ho rešpektovali. Náš Jano stal sa
pravým postrachom Írov, nikdy vi ac sa ho nepokúsili napadnúť.“ 33
33
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 90.
29
2.3.3 Banské tragédie
Mnoho
slo venskej
kr vi
pret ieklo
v amer ických
baniach.
Bezp ečnost né opat renia v t om čase boli nulo vé, ochranné po môck y
baníko v
žiadne
a skúsenost i
niekt orých
pr isťahovalcov
minimá lne.
Kat ast rofy v baniach bo li t eda na denno m por iadku. Dokonca sa st ávalo ,
že pr i nešťast í zahynu lo i desať členo v jednej rodiny. Majit elia baní po
t akejt o t ragédii neváhali bez kúska ľútost i vyhnať vdovu i je j det i
z ub yt o vne na ulicu. Takmer pr i každej banskej kat ast rofe v pensylvánskej
baníck ej o blast i zahynu lo niekoľko S lovákov. Ko nšt ant ín Čulen uvádza,
že len v št át e Pensylvánia v období medzi rokmi 1884 – 1927 zahynulo
1815 S lo vákov. 34 Pozost alí nemali žiadnej právnej či inej po moci, keďže
majit elia baní, šer if i sudco via iš li veľa ráz ruka v ruke. Baníc i svo ju
nespo ko jnosť r iešili for mou št rajku. Po čas št rajku zost ali všet ci robot níc i
v u byt o vniach
a nikt o v t om čase nepracoval. Majit elia t iet o št rajk y
r iešili väčšinou bu ď ešt e nižšími mzdami, alebo povo lali po licajné
o dd iely,
aby
nast olili
por iadok.
Čast ým
spôsobo m
bo lo
povo lanie
„skebov“ ( z anglického scab - darebák, l ámač štrajkov). Ich úlo hou bo lo
praco vať pre majit eľa v t om čase, kým si t o robot níc i nerozmyslia,
respekt íve, kým im nedô jdu peniaze na živobyt ie.
2.3.4 Vzbura baníkov v Braddocku [PA]
Dve veľké udalo st i v t ých časoch pr ispeli k to mu, že sa S lo vác i
zo mk li a začali bo jovať za svo je práva.
V roku 1890 sa v bansko m okolí P ensylvánie odohralo mno ho
št rajko v nespokojných baníko v. T iet o št rajky zapr íč inili ako inak majit elia
baní, kt orí sa snažili na každo m kroku oklamať pracu júcich, jaz yka
neznalých baníko v. Namiest o peňazí im začali vydávať poukazy, úmyselne
im zle vážili uhlie, predlžo vali im praco vný čas a zr ážali im veľkú sumu
34
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 130.
30
z p lat u. Tesne pred vianočnými sviat kami sa v mest e Braddock [P A]
majit elia baní rozhodli povo lať skebov.
Tí ma li praco vať namiest o
št rajkujúcich robot níko v. Na no vý rok asi dvest o baníkov zaút o čilo na
želez iareň. Tú však nechali majit elia st rážiť a baníko v zahnali výst relm i
a o bušk ami. To rozzúr ilo baníkov ešt e viac a zaút o čili na t ováreň, kd e
zbili a vyhnali skebov. Pr i út oku však kt osi udrel lo pat ou st rážnika
Michala Quina, kt orý o pár dní na t o skonal. 35
Hneď po t ýcht o udalost iach po lícia chyt ila št yr idsiat ich št yroc h
S lo vákov
a obžalo vala
ich
zo
vzbur y.
Dvadsiat ich
z nich
po líc ia
o bžalo vala zo vzbur y, porot a ich uznala vinných a odsúdila na t r i až
dvanásť mesiacov v pracovno m t ábore pre odsúdených. Troch ďalš íc h
ro bot níkov
– Andre ja Tót ha, Michala S abo la a Juraja Rusnáka - súdil i
o so bit ne 14. február a 1891. Všet kých t roch uznal súd vinnými z vražd y
prvého st upňa a vymeral im t rest smrt i obesením. T iet o udalost i bo li pr e
amer ickú
t lač
podporovanú
vplyvnými
majit eľmi
podniko v
skvelo u
pr íležit osťou na bo j prot i št rajkujúcim. Exemplár ne pot rest ali S lo váko v,
aby t ým odradili ďalších baníko v od št rajkovania. Rozsudok bo l na
miest ne po mer y pr íliš pr ísny, o čom ot vorene ho vor ili aj amer ick í
ad vo kát i, kt orých t o presved čilo, že v Amer ike začína plat iť iný zákon pr e
Amer ičano v a iný pre pr isťaho valco v. Za rovnaký zločin by Amer iča n
do st al t r i až št yr i roky a nie t rest smrt i. Veľkým obhajco m našich kra jano v
bo li v t om čase Amer ikánsko-S lovenské noviny. Verejne prot est oval aj
po ľsk ý spo lok Nové Poľsko.
Amer ická
t lač
začala
šír iť
št vavú
kampaň
prot i
S lo váko m
a „hu nkám“ (nadávka odvodená od slova hungari ans, hunkey, hunky al ebo
hunkies -
označenie pre ľudí
z Rakúsko
Denno denne pr inášala senzačné správy
-
Uhorska
a
Slovanov) 36.
o život e pr isťaho valco v, o tom,
ak í sú chladnokr vní, po mst ycht iví a čast o t iet o správy hraničili zo
zdravým rozumo m. 37 Do porot y sa posadili st ar í Amer ičania, far már i
a ľud ia
zo
st redných
vr st iev
amer ickej
35
spo ločnost i,
kt orí
Porov. THE NEW YORK TIMES.: Attacked by strikers. In: http://query.nytimes.com/mem/archivefree/pdf?res=9B03EED71E3BE533A25751C0A9679C94609ED7CF (12. 03. 2009).
36
Porov. PAUČO, J.: Štefan Furdek a Slovenské vysťahovalectvo. Middletown [PA] : Jednota 1955, s. 38.
37
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 135.
31
na
pr isťahovalco v nepozerali ako na budovat eľov amer ickej prosper it y, ale
ako
na pr íživníko v.
Ani hodnover né svedect vá S lo vákov nezmenil i
hlaso vanie porot y, ktorá bola dobre zaplat ená spo ločnosťou. Reverend
Furdek a P.V. Rovnianek vypísali ver ejnú zbierku, aby mo hli zaplat iť
do brého právnika pre t roch obvinených. V roku 1892 súd zmenil t rest
o besením za doživot né väzenie. Aj t o bol aký-t aký úspech slo venských
spo lko v, no vín i jednot livých bo jo vníko v za pravdu a spr avodlivosť. Na
ďalš ích po jednávaniach svedčilo desať S lovákov, že o bvineného Rusnáka
vid eli od desiat ej hodiny ráno do pol t ret ej popoludní v mest e Rankin
[PA]. To bo lo vzdia lené od miest a činu 3 míle. Prot i t ýmt o svedko m
predst úpili dvaja anglický svedkovia, kt or í t vrdili, že videli, ako Rusnák
drží Quina pod krko m a Tót h ho bije lo pat ou. Súd prepust enie Rusnáka
zamiet ol. V roku 1897 sa súdni proces obnovil a na základe mno hých
vp lyvných
verejných
činit eľo v,
sudcov,
kr imina list ov
a advokát o v
a samo zrejme nepopier at eľných svedect iev Rusnáka súd prepust il. Druhý
o dsúdený Sabo l bo l z väzenia pr epust ený len pret o, že mu lekár pot vrdil,
že pre svo je suchot y bude žiť len pár dní. Mal pravdu, S abo l po
nieko ľk ých dňoch od prepust enia zo mrel.
Z t roch odsúdených zost al vo väzení len Andrej Tót h. 38 Desiat k y
po kuso v o jeho
prepust enie bo li súdom zamiet nut é, aj keď ma lý m
úspecho m bo lo, že mu bo l doživot ný t rest zmenený na dvadsať roko v.
V čase, keď mu do oslo bodenia zost ával iba posledný rok, nast al v jeho
pr íp ade obrat . V Trebišo ve zo mieral na smrt eľnej post eli jeho brat anec
Andrej Tót h. Ťažko mu bo lo zomierať s vedo mím, že to práve on zabil
st rážnika Quina a po tomt o skut ku ušie l z Amer iky. Pred smrťou sa t eda
pr iznal, spísala sa o tom záp isnica a t esne pred vypršaním t rest u Andreja
Tót ha
guvernér
oslo bodil.
Z mladého
a radost ného
člo veka
vyšie l
z väzenia šedivý 63- ročný st arec, neschopný akejkoľvek práce, bez
akého koľvek majet ku. Od št át u za t o, že si odsedel dvadsať najkr ajš ích
ro ko v v život e, nedost al ani cent . Dokonca nespoznal ani mest o, v kt oro m
38
Porov. ANDREW TOTH. In: http://library.albany.edu/preservation/brittle_bks/Borchard_Convicting/chpt45.pdf (22.
03. 2009).
32
žil a kt oré sa t ak veľmi zmenilo. Majit eľ bane Andrej Car negie mu podľa
P.V. Rovnianka da l slušnú penziu v hodnot e 10 000 dolárov. 39
Aj v t omt o
pr ípade sa ukázali výs ledky post upne u S lo váko v
prebudenej so lidar it y. Čím väčšia neprávo sť sa páchala na S lo vákoch, t ým
väčš mi sa dokáza li zo mknúť pre spo lo čnú vec.
2.3.5 Lattimerská masakra
Druhou, oveľa t ragickejšou udalosťou, bola svet ozná ma Lat t imer sk á
masakra. V severo východnej banskej o blast i Pensylvánie sa vzťahy med z i
baník mi a majit eľmi baní už mno ho rokov vyhrocovali. Majit elia baní sa
k ro bot níko m správali ako
k zvierat ám, súst avne
im znižo vali plat ,
predražovali pot raviny, okrádali ich na váhe a bezpečnosť pr i práci bo la
z ro ka na rok slabšia a slabšia. Baníc i sa preto spojili a v rokoch 1890 –
1891 založili „majnerskú úniu“ a s t ej neskôr vzniko l Zväz spo jenýc h
haviarov (United mine workers of Ameri ca - UM WA), ktorý ma l chr ániť
ich
záujmy
a predkladať
Hazlet onu [P A] sa
ich
požiadavky
majit eľo m
baní.
V oko lí
baníci ro zhodli vst úpiť do št rajku. Post upne sa k nim
pr id ávalo mest o za mest o m, baňa za baňou. Majit elia baní povo lal i
„skebov“, aby za nich praco vali, a t o ešt e viac rozzúr ilo št rajkujúcich.
Vybr ali sa t eda na prot est ný pochod, počas kt orého sa k nim pr idávali
ďalš í baníci. Ich počet veľmi r ýchlo rástol. Št rajkujúcich bo lo viac ako
desať t isíc. Vo št vrt ok večer, 9. sept embr a 1897, sa Lat t imer ská delegác ia
st ret la s UMWA a rozhodla sa pr idať k št rajkujúcim. Do hodli sa, že sa na
druhý deň st ret nú v mest e Lat t imer [PA] a symbo lick y vst úpia do št rajku.
V piat ok 10. sept embr a sa pr ibližne t r ist o prevažne slo venskýc h
a po ľských baníkov pohlo z mest a Hazlet ton [PA] do mest a Lat t imer [P A].
O t rišt vrt e na št yr i sa udiala nevídaná t ragédia. Ako t o ukazujú dobové
fo t o grafie
a opisujú
očit í
svedkovia,
bo l
to
pokojný
spr ievod
bez
ak ýchko ľvek násilno st í, zbraní či úmys lo v nieko mu ublíž iť. Napr iek t omu
39
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 137.
33
šer if James Mart in povo lal pr ibližne 100 mužov v zbr ani, predbeho l
spr ievod baníko v a počkal ich pred mestom Lat t imer. Spr ievod zast avi l
a prečít al
im
uznesenie,
na
základe
ktorého
zakazuje
akékoľvek
zhro mažďovanie sa a vzbur y. Vyt r ho l Št efanovi Jureko vi, kt or ý st al na
čele spr ievodu, z ruky amer ickú vla jku a rozt rhal ju na kusy. Št rajkujúci
mu o dpovedali, že nie sú vzbúrenci, sú slo bodní občania kráčajúci do
mest a. Šer ifa sa v t om mo ment e rozzúr il, vyt iaho l revo lver. Niekoľkokrát
pot iaho l kohút ik,
ale
zbraň
mu
zlyhala.
Zakr iča l t eda
na
svo jich
po mo cníko v, aby začali st r ieľať. T í bez váhania vypálili nieko ľko rán.
Baníci padali jeden po druho m na zem a zaliala ich kr v. Všet ci sa pust ili
na út ek, no policajt i neprest áva li st r ieľať ani do ut ekajúcich. Rozzúrení sa
vr hli aj na t ých, kt orí v kr vi zo mier ali na zemi, bili ich a kopali.
Svedko via z okolia si najpr v mysle li, že policajt i ma jú slepé nábo je na
ro zo hnanie davu, no keď videli, ako baníc i jeden po druho m padajú na
zem, hneď im bo lo jasné, že t o nedopadne dobre. Niekt orí po licajt i sa
ro zut ekali za baníkmi, aby mali lepšiu pozíciu na st reľbu. T akát o guľka
zabila
aj
Andreja
Jurečeka,
kt or ý
sa
snažil
ujsť
pred
besniaci m
st rážniko m. T í, čo nest ihli ujsť pre poranenie, skončili vo väzení alebo
cest o u zomr eli.
Celkovo úrady evidujú dvadsať mŕt vych 40 a pr ibližne
št yr idsať zr anených. 41
Takét o jat ky vzbudili silnú odozvu i v amer ickej t lači. Na t it ulnýc h
st ranách no vín sa objavili palcové t it ulky rozprávajúce o t ejt o masakr e. V
New York Tr ibune napísali: „Štraj kujúci pochodovali v ústrety smrt i “ , v
Det ro it Free Press „Popadali na zem po zásahu guľkou, muži padali ako
ovce pred vražednými winchestrovkami strážnikov“,
v Amer ikansko -
S lo venských no vinách „Masakra Slovanov – v najslobodnej šej kraji ne pod
slnko m ľudí post rieľali ako psov – obeťami amerického divočenia sú
40
Mŕtvi: Ján Košanec, Ján Temoci, Fr. Kedel, Ján Čeka, Ján Česlák, Juraj Veršek, Štefan Hornik, Juraj Kulík, , Fr.
Čeka, Štefan Ulrich, Andrej Žesman, Ján Ivanko, Ján Futa, Štefan Jurek, Michal Česlák, Juraj Gašparek, Ján Šlebodník,
Ján Banko, Andrej Jureček, Ján Škrip
41
Porov. Pennsylvania Historical and Museum Commision.: Lattimer Massacre. In:
http://www.phmc.state.pa.us/ppet/lattimer/page4.asp?secid=31 (11. 02. 2009).; Porov. THE NEW YORK TIMES.:
Strikers shot down. In: http://query.nytimes.com/mem/archivefree/pdf?res=9B03E4DD1330E333A25752C1A96F9C94669ED7CF
34
Slovania “. 42 T iet o správy o blet eli zakrát ko celý svet a všet ci s napät ím
čakali na vynesenie rozsudku a t rest u pre šer ifa Mart ina. No ako to
v t ak ýcht o pr ípadoch chodilo, banské spolo čnost i invest ovali o veľa viac
financií do súdneho procesu a vreciek sudco v ako poškodení baníci.
Napr iek mno hým svedect vám nielen baníko v ale aj Amer ičano v, kt or í
vid eli na vlast né oči celé jat ky, súd vynieso l rozsudok v prospech šer ifa.
Pre o rganizáciu UM WA t ent o prípad znamenal zvýšenie členskej základne
o nieko ľko desiat ok t isíc baníko v. St rážnic i vr aj st r ieľali oprávnene a v
záu jme svo jej bezpečnost i a ochrany majet ku. To už však nevysvet lili,
prečo bo li všet ci baníc i zast relení odzadu, zbabelo do chr bt a. Generál
Hast lings vyhlásil nad Hazlet ono m [P A] výnimo čný st av a poslal t am 250 0
vo jako v.
Po
celej
krajine
sa
ozývali
s lo venské
i po ľské
osad y
a vyjadrovali svo ju spo lupat r ičnosť a súcit s pozost alými a hnev nad t ým,
čo sa st alo.
T iet o dve, ale aj iné kr ivdy napáchané na slo vensko m ľud e
v Amer ike, zmo bilizo vali S lo vákov a v okt óbr i roku 1897 došlo k var i
najužšej spo lupr áci amer ických S lo vákov, keď sa st ret li v Clevelande[OH]
zást upcovia najvýznamnejš ích slo venských časopisov a dohodli sa aspo ň
na určit ej spo lupráci pr i obr ane S lo vákov pred amer ickými št vavým i
no v inami.
42
Porov. DUSZAK, T.: Lattimer Massacre Centennial Commemoration. In:
http://www.polamjournal.com/Library/APHistory/Lattimer/lattimer.html (10. 02. 2009).
35
3 ZAČIATOK ORGANIZOVANÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV
V AMERIKE
S pr íchodo m našich krajano v do Amer iky bo la spo jená aj zmena
v ich st ravovaní, obliekaní, ubyt ovaní i práci, no as i najviac ich zasiahla
zmena prost redia a st rat a ist ého ko lekt ívu naviazaného na dedinu, v kt orej
žili na t radíciách, zvyk lost iach v r yt me s poľno hospodárskymi pr ácami.
V amer ických podmienkach s i však asi najpevnejšie zo všet kého dokázal i
ucho vať ľudové piesne a t radíciu zviazanú s náboženským život om. T iet o
ho d no t y sa st ali hlavnými pr vkami z rodného kraja, kt oré dedili aj ich
pot o mkovia. V deväťdesiat ych rokoch devät nást eho st oročia sa začal i
S lo váci v Amer ike podľa vzoru iných národov organizo vať.
3.1 Vznik spolkových organizácií
Prvé slo venské spo lky však zo začiat ku nevznikali z národnost nýc h
po hnút ok. Pre S lovákov t o bo lo čosi cudzie, keďže do ma v Uhorsku sa
o rganizovať pre slo venskú vec nemo hli. Preto základ spo lko vej činnost i
bo l čist o sociálny. Čast okrát sa st alo, že pr i nejakej t ragédií zahynul ot ec,
živ it eľ rodiny, a t á nemala ani na pohr eb. Práve t akét o smut né udalo st i
pr inút ili slo venskú ko munit u združo vať sa a zakladať malé lokálne spo lky,
do kt or ých pravidelne vkladali peniaze, aby v čase núdze mo hli slušne,
ľudsk y a kresťansky pochovať svo jho rodáka. Neskôr skrze t iet o fond y
do kázali pokr yť nie len pohreb, ale zanechať pozost alým akú-t akú finančnú
po mo c. Význam t ýcht o spo lko v však prerást ol iba čist o po isťovaciu
inšt it ú ciu, ale zasiaho l aj do národného a náboženského život a S lováko v
v Amer ike. S lo venské spo lk y si brali za vzor Írov, ktorí dokázali členo m
svo jich spo lkov vyst rojiť parádny pohreb so všet kou noblesou aj pre t oho
po sled ného chudobného robot níka. Už v prvých rokoch zaviedli spo lkové
zást avy, odznaky, unifor my či spevy. Druhým cieľo m t ýcht o spo lko v bo lo
pô so benie
pr i
budovaní
cirkevných
36
osád,
kostolo v,
škô l,
far nost í
a spo lko vých miest nost í. T iet o malé lokálne spo lky bo li základo m pr e
nesko ršiu organizo vanú činno sť a osvet u medzi amer ickými S lo vákmi.
Prvým svo jpo mocným spo lko m bo l Perši Uherszko-Szlovenszk y
v nyemoczi podporujúci Szpolek. Vzniko l 3. marca 1883 v New Yorku. 43
O to m, že v t om spo lku bo l pr ít o mný slo vensk ý duch, svedčia aj st anov y
spo lku, v kt or ých sa okrem iného zaväzujú, že úradnou rečou spo lu bud e
slo venčina, ž iadne návr hy podané v inej reči nebudú pr ijímané a v t ejt o
veci sa nebude nikdy nič meniť. Pr vým predsedo m spo lku sa st al Já n
Hecko . Za svo ju úlo hu si spo lok st anovil pomoc svo jím členo m v chorobe.
Spo lo k sa však po ôsmich rokoch rozpadol.
Druhý spo lok vzniko l v mest e Br idgeport [CN]. Bol t o Spolok sv.
Jána. Pôsobnosť t oht o spolku bo la však krát ka a po čase sa rozpado l. Pr vý
spo lo k v cent re väčšieho po čt u S lovákov vzniko l v roku 1884 v Hazlet o n
[PA]. Dost al názo v Ci rkevný a v nemoci podporujúci spolok. Neskôr sa
vlia l do Prvej Katolíckej slovenskej Jednoty.
Najvýznamnejš ím spo lko m v t ýcht o časoch však bo l Spolok sv.
Štef ana, kráľa Uhorského v mest e P assaic [NJ]. Bo l zalo žený 2. novembra
1884. Tent o spo lok sa st aral o pomoc v chorobe, chudo be a umier aní. Ako
prvý však najlepšie pochopil nut nosť združiť všet ky slo venské organizácie
a v ro ku 1887 o to žiadal ot vorene v Amerikánsko-Slovenských novi nách.
V mest e Cleveland [OH] vzn iko l pr vý spolok 5. júna 1885 pod názvo m
Sloven sko rí mskokat olícky po dporujúci spolok sv. Št ef ana. Post upne, ako
sa pr isťaho valci začali osadzovať aj v iných pr iemyse lných cent rách,
vznikali ďalš ie slo venské spo lky. Dňa 14. nove mbra 1886 vzniko l v mest e
Ho ut zdale [P A] spo lok pod názvo m Bratstvo Naj svät ejši eho srdca pán a
Ježi ša. Aj v oko lí uhoľných baní vznikalo množst vo spo lko v. Dôkazo m
to ho je Spolok sv. Štef ana v mest e P lymout h [PA]. Tent o spolok veľmi
do bre spo lupracoval so spo lko m sv. Petra a Pavla v mest e Scrant on [PA].
Tu sa pr vý raz začala prakt izovať mo žnosť jednoduchého prest upu medz i
spo lk ami. V Bayo nne Cit y [NJ] vzniko l v roku 1888 Prvý bednársky
43
Porov. GURSKY, B.: Východniari ako prví v USA. In:
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=19.7.2000/10929 (20. 03. 2009).
37
výpomocný spolok. Pr i svo jo m vzniku mal už osemdesiat deväť členo v
a pat ril medzi najväčšie spo lky S lo vákov v Amer ike. Členmi bo li t akmer
samí remeselníci, bednár i a zamest nanci dielní na výrobu sudo v. 44 Tent o
spo lo k pôsobil aj ako odborová organizácia, keďže okrem st arost livost i
o finančnú zábezpeku pre svo jich členo v r iešil aj námiet ky a spor y zo
zamest návat eľmi v mene svo jich členo v. Ako prvý mal svo ju spo lkovú
zást avu v slo venských far bách.
V súvis lost i s novou zást avou viedli mnohé spo lky medzi sebou
rô zne spor y, ale časo m všet ky spo lky vymenili uhorské vla jky za
slo venskú t r iko lóru. V roku 1902 poslala maďar ská vláda do Amer ik y
svo ju zást avu na podporu uhorského resp. maďar ského vlast enect va. Pro t i
to mu sa post avili pr edst avit e lia slo vanských spo lkov a reklamo vali t út o
skut o čnosť
u verejných
v maďarčine:
„Buď
činit eľov
neohrozene
v Amer ike.
verný
svoj ej
Na
vla jke
vlasti,
oh,
bo l
nápis
Maďar
!“
(Házadnak rendületl enül l égy híve, ó, Magyar). 45 Tát o snaha maďar skej
vlád y posilniť vlast enect vo zást avou však mala opačný účinok. Aj spo lk y,
kto ré váhali so zmenou vla jky, t ak po tejt o akcii urobili. Zást avu však
nako niec do Amer iky pr iniesli. Jej odhalenie bo lo napláno vané na „De ň
práce“ ( Labor Day). Očakávala sa pr ibližne sedemdesiat t isíco vá účasť, no
pr išlo
t am
ledva
sedem
t isíc
ľudí,
zväčša
židov
pochádzajúcich
z Maďarska. 46
V Yonkers [NY] vzniko l v roku 1887 Perši v nemoci podporujúci
Spolok sv. Jozef a. Ďalším významne jš ím spo lko m bo l v roku 1888
zalo žený Spol ok sv. Cyrila a Metoda v Minneapoli s [MN] a v roku 1889
zalo žený Slovenský v nemoci podporuj úci spolok v mest e Braddock [PA].
Okrem podporného rázu mali t iet o spolky aj silne náboženský podklad. Aj
v nich prebehli rôzne národnost né t renice ako napr íklad v Peršom uhorsko
slovenskom spolku v roku 1887 bo jo vali dve skupiny o to, či bude na ic h
zást ave nápis v maďarčine alebo v s lo venčine. Nakoniec sa dohodli na
ko mpro mise a dali t am nápis nemecký.
44
Porov. BIELIK, F.: Slovenské vysťahovalectvo; Dokumenty IV – 1880 – 1939. Martin : Matica Slovenská 1985, s.
95.
45
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike (Zväzok II), s. 30 - 31.
46
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike (Zväzok II), s. 37.
38
Na konci devät nást eho st oročia bo lo v Amer ike 277 nezávis lýc h
slo venských
spo lkov
a brat st iev.
Na jpočet nejším
št át om
s najväčším
po čto m spo lkov bo la samo zrejme Pensylvánia, kde bo lo 148 spo lko v.
Ďalej št át New York s 33 spo lkami, Ohio s po čt om 30, Connect icut 19,
New Jer sey 12, I llino is 8, I ndiana 5, Wisconsin 4, Co lorado 3, Mar yland,
Misso ur i, Minnesot a a Iowa po 2 spolky a Massachuset t s, Washingt on,
Michigan, Wyo ming, Alabama, West Virginia a Califor nia po jedno m
spo lku.
47
3.1.1 Vznik Prvej Katolíckej Slovenskej Jednoty
Za ot ca myšlienky spo jiť všet ky malé lokálne spo lky do jedne j
veľk ej organizácie mo žno považo vať J. E. Schwart z-Markoviča. Bo l
vyd avat eľo m časopisu Nová vlasť, v kt orom o t ýcht o veciach čast o písal.
Avšak najväčším agit át oro m v t ejt o ot ázke bo l P.V. Rovnianek. Do
Amer ik y pr iš iel 5. sept embra 1888 a hneď po pr íchode začal veľmi
o hn iv ým št ýlo m písať do Novej vlasti. Hneď na začiat ku však zist il, že
najväčším problé mo m S lo váko v na národno m po li je ich rozdrobenosť
a nejednot a. Rovnianek nema l záuje m založiť iba čist o podporný spo lok,
ale chcel zalo žiť kult úr nu organizáciu na spôsob Matice slovenskej, kt orá
bo la na S lo vensku v t om čase rozpust ená. Lenže čoskoro zist il, že t akát o
o rganizácia
môže
vzniknúť
a úspešne
pôsobiť
len
medzi
národne
prebudenými krajanmi, kým v Amer ike žila skôr jednoduchá robot nícka
t ried a s malým alebo žiadnym národným presvedčením či vzdelaním. Pret o
za zák ladnú úlo hu pre no vovznikajúci spolok st ano vil sociálnu po moc a až
neskô r, keď sa ľud národnost ne prebudí a kult úr ne vzrast ie, začne spo lo k
pô so biť aj v ot ázkach čist o národných.
Časopis
Nová
vl asť
súst avne
uverejňoval
pr íspevky
mno hýc h
aut o ro v, ktorí t akýt o spo lok podporovali. No našli sa aj t akí, kt orí so
47
Porov. KRAJSA, J.C.: Some reflections on the 95th anniversary of the First Catholic Slovak Union. Middletown PA
Jednota press. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union
1986, s. 13.
39
spo lko m zalo ženým na národno m presvedčení nesúhlasili. Najväčší m
o dporcom bo l reverend Št efan Furdek. Tvrdil, že v Amer ike sa dá spo lo k
po st aviť len na cir kevno m základe. Obaja sa líšili v t om, že Furdek t vrdil,
že je najpr v kat olíko m a až pot om S lo váko m. Rovnianek mu však na
druhej st rane oponoval: „ Naj skôr som sa narodil a až potom ma krstili,
preto svoj e národné povinnosti kladiem pred cirkevné.“ 48 Rovnianek bo l
t eda za jednot u národnú, Furdek za náboženskú. T iet o pokojné debat y sa
vyo st r ili v roku 1889, ked y sa prot i Ro vniankovi post avil r ev. Kossalko .
Vo svo jo m časopise Zástava začal akt ívne bo jovať prot i p lánu vyt vorenia
slo venského
národného
spo lku.
V zárodku
chcel
udusiť
vzmáha júci
slo venský život . Aj o n zdôrazňoval náboženský základ spo lkov, no robi l
to len ako zámienku. Jeho hlavným cieľom bo lo
šír iť medzi S lo vák m i
maďar ské myš lienk y. V út okoch si nevyberal a pochyt il sa s každým, kt o
sa o povážil spo menúť myš lienky národnej organizácie. K reverendo vi
Ko ssalko vi sa pr idal aj Samuel Bella . Obaja bo li kňazi odcho vaní
v maďar sko m duchu a súst avne sa snažili na každo m kroku
prekaziť
Ro vniankove plány, o čier niť ho na verejnost i či pot rest ať ho skrze
biskupo v
nejakým
cirkevným
t rest om. 49
Mali
st rach
z národne
uvedo melého a vzdelaného ľudu. Št efan Furdek mal v t ýcht o pomeroch
ťažk ú ú lo hu. Ak by sa pr idal na Rovnia nko vu st ranu, Kossalko s Bello m
by založ ili slo venskú kat o lícku organizáciu vedenú v maďarsko m duchu,
kam by st rhli mno ho národne neuvedo melých slo venských pr isťaho valco v
a mo hli by t ak medzi nimi šír iť maďarské myšlienky. A t ak mu neost ávalo
nič iné, iba uro biť veľké rozhodnut ie, obet ovať sa a založ iť slo venskú
o rganizáciu
na
nábožensko m
základe
a post upne
v nej
národnost ne
prebúdzať slo venský ľud v Amer ike. Musel st rpieť aj Kossalku, kt or ý ho
neraz napado l, keď sa snažil presadiť čosi, čo bo lo slo venské. Po čase
však v Jednot e usilo vnou prácou pret lačil slo venské záujmy do popred ia
a u mlčal maďarských posluho vačo v. Pre svo ju povahu a spôsob r iešen ia
spo ro v si od svo jich nepr iat eľov vys lúžil prezývku „líška. “
48
49
ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 56.
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 51.
40
Furdekove dielo - spo lok Jednot a, respekt íve Slovenská katol ícka
národni a Jednota uzrel svet lo svet a v Clevelande [OH] 5. mája 1889, no
o ficiá lne sa jeho život začal 4. sept embra 1890. Mottom spo lku bo lo: „Z a
Boha, za národ“. Na začiat ku ho t vorilo osem spo lkov. Medzi svo je úlo h y
si spo lok st anovil udr žiavanie a upevňovanie kat olíckej vier y medzi
členmi spo lku, podporu a pomoc sirot ám a vdo vám (posmrtná podpora po
členovi bola 400 dolárov a po manžel ke člena 200 dolárov) a obhajo vať
a ro zširovať slo venčinu a slo venskú nár odnosť. Členo via bo li povinn í
p lniť
si
svo je
náboženské
povinnost i,
umiest ňovať
svo je
det i
do
slo venských kat olíckych škô l, plat iť cirkevné poplat ky za ško lu a kosto l
a t iež sa členovia nesmeli vys mievať z cirkevných obr adov a písať pro t i
cirk v i a kňazo m.
50
Spolok sa po čase premenoval na Prvú Katolí cku
Sloven skú Jednotu v Spoj ených Štátoch Ameri ckých, pod ochranou Pann y
Márie, patrónky Uhorskej kraj iny v skr at ke I.K.S.J. alebo K.J. 51
3.1.2 Vznik Národného slovenského spolku
V P it t sburghu
sa
15.
febr uára
1890
ziš li
sympat izant i
s Ro vniankovým pláno m a zalo žili Národný slovenský spolok. Tu sa začal i
angažo vať najmä národne uvedo mele jší S lo váci. Heslo m spo lku bo lo
mo t to : „Sloboda – rovnosť – brat stvo “. S lo boda pre národ, rovnosť med z i
o byvat eľmi Uhorska a brat st vo medzi každým náboženst vo m či národom.
Spo lo k bo l označovaný za veľmi pokrokový a medzi jeho členov pat r ili
nie len kat o líci, ale aj evanje lici č i slo bodomurár i. Výs ledko m t oho bolo ,
že niekt orí k ňazi, na jmä reverend Kossalko, odmiet ol členo m spo lku
vys lu ho vať sviat ost i. To malo zasa za následok út oky č lenov spo lku na
kňazo v a ich diskr edit áciu. V nejednej slo venskej osade t o prerást lo do
vzbur y, kedy musela zasaho vať aj po líc ia. Kossalko sa nezast avil pred
nič ím a súst avne podpichoval S lo vákov v nenávist i. Veľmi si dal záležať
na t o m, aby Ro vnianka, ako ver ejnú a veľmi uznávanú osobu med zi
S lo vákmi, verejne znemožnil a t ak o ňom šír il klamst vá, písal výmys ly
50
51
Porov. PAUČO, J.: Štefan Furdek a Slovenské prisťahovalectvo, s. 98.
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 208.
41
a do nášal nepravdy svet ským i cirkevným vrchnost iam. P.V. Rovnianek vo
svo jo m život opise okrem iných spo mína aj t úto udalosť:
„V osade East Mount Chunk bol f arár ist ý Hei ner, pôvodom Nemec.
Bol výpomocným kňazom f iladelf ského arci biskupa. Pod j eho meno m
uverejnil
Kossalko
telegram,
oznamujúc,
že
biskup
z Filadelf ie
exkomunikuj e každého Sl ováka katolíka, ktorý sa opováži stať členom
Náro dného slovenského spol ku alebo bude čítať Amerikánsko-Slovenské
noviny. V krátkom čase po t omto t elegrame sa obj avil ďal ší od bi skup a
z Altoony [PA], s podobným obsahom. Hneď keď bol uverej nený prvý
teleg ram, som tvrdil, že je n emožné, aby sa našiel bi skup, ktorý by sa t ak
hlboko poní žil a pri am očivi dne popi eral Kristove zásady milosrdenstva,
keďže ani Národný slovenský spol ok, ani Amerikánsko-Slovenské noviny sa
ani jediným skutkom neprevi nili proti u čeniu Kri sta. Mali sme však do
činenia s ľahkoverným a hlboko nábožným ľudom, u ktorého autorita
kňaza bola vyšši e ako všet ka svet ská aut orita, oveľa vyššie ako aut orit a
akého si bludára – exkl eri ka, neskúseného chlapči ska – ako sa Kossalko
rád vyslovoval – Rovinova 52. Potreboval som však pozitívny dôkaz, že tie
teleg ramy nemajú ani najmenšie tušeni e a že ni kdy takéto t elegramy
Kossalkovi nezasl ali. To bol ohromný prúd na náš mlyn. S rozumným,
mysli acim,
správne
súdiacim ľudom by aj
tento
jediný dôkaz bol
dostato čný na to, aby úplne zavrhol takýcht o učit eľov – al e med zi
Slovákmi nemožnosť st ala sa možnosťou.“ 53
Ani prezradenie t akýcht o závažných skut očnost í však Kossalka
nezast avilo a prot i Rovnianko vi bo joval do svo jich posledných síl. Do
Ro vniankovho
spo lku
sa
post upne
pr idávali
odbor y
z jednot livýc h
slo venských osád. Dokonca sa k nemu pridal a j vt edy najväčší s lo vensk ý
spo lo k – Prvý bednársky výpomocný spolok z mest a Bayo nne [NJ], t eda
v miest e pôsobenia maďar sky or ient ovaného kňaza S. Bellu, ver ného
po mo cníka reverenda Kossalka v bo ji pr ot i slo venskému národu. Bo lo to
po važo vané
52
53
za
víťazst vo
Národného
Rovinov bol Rovniankov spisovateľský pseudonym
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 114.
42
slovenského
spolku
nad
maďar izačnými
akt ivit ami
maďar skej
vlády
prot i S lo váko m žijúcim
v Amer ike. Spo lok mal v roku 1892 už 79 odborov. 54
Rovnianek počas svo jho pôsobenia
nezabúdal ani na ženy. Žen y
tot iž v t ých rokoch nemo hli byť členkami t ýcht o spolko v. Pret o sa samé
začali angažo vať a založili si vlast né spolky. 55 Rovnianek im po moho l
zalo žiť spo lok Živena. V ro ku 1895 mal t ento spolok 14 odborov. Tiež
po dpo roval snahy najmä 65. odboru z Chicaga [IL] o založenie soko lského
spo lku pre mládež podľa vzoru česk ých bratov. Ján Š vehla sa naplno ujal
t ejt o
myš lienky
a 30.
okt óbra
1892
založil
pr vý
slo vensk ý
Sokol
(Slovánská telocvičná jednot a Sokol) v Chicagu [IL]. O rok neskôr Gust áv
Maršall-Pet rovský za ložil Slovenský sokol aj v New Yorku. 56 V roku 1905
vzniko l Sl ovenský kat olícky Sokol v mest e Passaic [NJ]. Tent o spolo k
fu ngu je dodnes a zast rešuje pr ibližne 40 t isíc členo v. 57
Rovnianek využil Národný slovenský spolok aj na
podnikat eľsk é
ciele. Roku 1894 zalo žil Slovenskú kolonizačnú spol očnosť, kt orá
mala
o rganizovať pr íchod a usídlenie krajano v na doposiaľ má lo o bývaných
územiach Amer iky. V roku 1894 kúpil pr ibližne 50 000 akrov pôdy v št át e
Ark ansas. Tát o pôda ma la s lúžiť ako základ pre budúce mest o Slo vakt own,
ďaleko od banských o blast í, železiar ní či neko nečných bo jo v o svo ju
mzdu. Rovnianek chcel vyt vor iť slo venské mest o, ktoré by bo lo úpln e
v správe slo venských ľudí. Aj t u sa mu však do cest y post avil niekt o, kto
mal iné úmys ly. T ým niekým bo l Ďuro Grúnik, spo lo čník vo fir me na
spraco vanie
ovocia
a t iež
edit or
novín
Jednota.
Chcel
vybudovať
S lo vakt own, t eda slovenské mest o v št áte Georgia, konkrét ne v Haralso n
Co unt y. Chcel t am rozvinúť vino hradníct vo, ku ktorému malo mno ho
S lo vákov vzťah a značné skúsenost i dovezené z vino hradníckych oblast í
na S lo vensku. Post upne založ il št yr i ko munit y – Nit ra (dnes sa mest o vo lá
Buchanan), Svat opluk, Sari s a Tokay. Rovnianek a Grunik prot i sebe
útočili prost redníct vo m novín. Slovák v Amerike písal o Rovniankovo m
54
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 109.
Porov. STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, s. 13.
56
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 148 - 149.
57
Porov. TANZONE, D.F.: An overview of our 90 years of fraternal service. In:
http://www.slovakcatholicsokol.org/History/SCSHistory%20to%201995.pdf (01. 02. 2009 ).
55
43
mest e S lo vakt own ako o „nezdravom a hadmi preplnenom močiari, kde
všet ci určite pomrú...“ 58. Naprot i t omu bo li Nit ra, Svatopluk a Tokay
o spevo vané ako raj na ze mi. Ďuro Grúnik povo lal nieko ľko rodín a t iež
kňaza Frant iška Janušeka, kt orý by ma l na st arost i ko munit u pr i kost ole
Pann y Már ie ruženco vej. V blízko m mest e Budapest (GA) bo la slo venskomaďar ská ško la pod vedením Jána Vajt a. Zalo žili Spolok sv. Jozef a, kt orý
pat ril pod Katolícku Jednotu. Tent o Grúniko v exper iment však nepr it iaho l
to ľko ľudí, ako sa očakávalo. V roku 1906 t am žilo pr ibližne pät násť rodín
a o ko lo št yr idsať det í. V ro ku 1958 zomrel aj posledný člen ko munit y
a sním zaniko l aj Spolok sv. Jozef a. 59
S lovenský
život
v Amer ike
napr edoval
a vzniko m
spo lkovýc h
o rganizácií získal novú for mu. V ťažkých časoch bo li t iet o organizácie
bašt o u a mocným hýbadlo m slo venského národa v Amer ike.
3.1.3 Vzkriesenie Matice slovenskej
Zat iaľ čo sa v Amer ike vzmáhal slo venský duch a národ rást o l, v
„sta rom kraji “ sa akosi zabúdalo na niekt oré čast i S lo venska. Medzi
najmene j národne pr ebudené st olice pat r ili Š ar iš, Zemplín a Abo v. Dar mo
po siela li predst avit elia spo lkov v Amer ike svo je list y do Viedne. Bez
po známk y ich posie lala do Budapešt i, kde sa nad t ým pohoršovali, ako sa
S lo váci opovažujú žiadať pre slo venské st olice čosi t aké ako kult úr ne
spo lk y a ško ly. Po likvidácií Matice slovenskej v roku 1875 bo l jej
majet ok zhabaný a veno vaný Slovenskému krajinskému vzdelávaciemu
spolku kt orý bo l o vládaný do sadenými S lovákmi, kt orí bo li do špiku kost i
lo já ln i maďarske j vrchnost i. 60 Ján Bot to nazval t oto obdobie „spúšťaním
krvi “. Neoblo mných slo venských št udent ov vylúčili z uhorských škô l
a vo dcov ľudu pozat várali do žalárov. Na druhej st rane svet a sa začali
S lo váci organizo vať ako nikdy predt ým.
58
SUTHERLAND, A.X.: Tales from Our Jednota history (Slovak settlements in Georgia). In: KRAJSA, J.C. (edit):
Jednota Anual Furdek 1989, Independence [OH] : First Catholic Slovak Union 1989, s. 271.
59
Porov. SUTHERLAND, A.X.: Tales from Our Jednota history (Slovak settlements in Georgia). In: KRAJSA, J.C.
(edit): Jednota Anual Furdek 1989, s. 271 - 272.
60
Porov. CULEN, C.: Slovaks in Slovakia and Canada. Canadian Slovak League 1955, s. 20.
44
Na št vrt om zasadaní Národného slovenského spol ku bo li už pr ít o mn í
aj
členo via
Jednot y
a naopak
členo via
Jednot y
pre javili
ochot u
spo lupracovať s Národným slovenským spolkom. Reverend Furdek navr ho l
P.V. Rovnianko vi zmier enie a t o malo veľký význam pre ďalšie udalost i
v s lo venských osadách. Keď začali hľadať po le svo jej spo lupr áce, zhod l i
sa, že by nebo lo zlé nadviazať na realizáciu myš lienok Mati ce slovenskej,
o jej o bnovenie, o ktoré sa már ne pokúšali slo venskí vlast enci do ma.
V ro ku 1893 vyšla v časopise Jednota výzva na st ret nut ie poprednýc h
slo venských činit eľo v v Amer ike a na tomt o st ret nut í by rokovali o
zalo žení Matice slovenskej na amer ickej pôde. Mala t o byť organizácia pre
všet k ých, bez rozdielu náboženst va či po lit ického presvedčenia. 26.
sept embra 1893 sa v Chicagu [IL] st ret li najpoprednejší činit elia medz i
slo venským ľudo m v Amer ike a založ ili Maticu slovenskú. Predsedo m sa
st al Št efan Furdek a zapiso vat eľo m A. S. Ambrose. Bo la t o hist orick á
chvíľa, kedy sa verejne oba spo lky a oba popredné časopisy spo jil i
a predsavzali
si,
že
budú
svor ne
a spo ločne
pracovať
pr i
obrane
a po vznesení nášho národa. V každo m mest e, kde žili S lo vác i, sa ma l
vyt vo r iť Zbor synov a dcér Mati ce sl ovenskej v Ameri ke. Spo medzi seba s i
mali
vybrať
predsedu,
s kt or ým
by
vedenie
Mat ice
slo vensk ej
ko mu nikovalo. Podmienkou však bo lo, aby t iet o zbory nijako neohrozovali
jest vu júce spo lky.
O necelý rok sa sit uácia začala meniť a jednot a Matice slovenskej
bo la len na papier i. Rovnianek chcel byť kvô li svo jej povahe st ále
v cent re diania a byť rozhodujúcim článkom pr i všet kom, čo sa oko lo neho
d ialo . Keďže mno hé veci iš li v Mati ci sl ovenskej nie podľa jeho mienk y,
ro zho dol sa v P it t sburghu založiť vo február i 1894 do ist ej mier y
ko nkurenčnú organizáciu Maj ák lit erárne kolo. Pr edsedo m združenia sa
st al Jo zef B. Krčmér y. Program Majáka bo l podobný ako program Mati ce
slovenskej.
Začali
vydávať
rovno menný
časopis
s poézio u
a prózou
po predných slo venských básnikov. Pod t ent o spolok pat ril aj spevoko l
a večer ná
61
ško la
angličt iny. 61
Prot i
tomut o
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 132.
45
združeniu
začal
ost ro
vyst upo vať časopis Slovák v Amerike a asi po šiest om čís le časopis Maj ák
zaniko l.
Redakt ori časopisu Slovák v Ameri ke zúr ivo nenávideli Rovnianka.
Predst avit elia novín sa nezúčast nili ani
na založení Mati ce slovenskej.
Svo ju neúčasť vysvet lili, že sa nechceli zúčast niť ko médie, kedy sa dvaja
nepr iat elia navonok objíma jú a vo vnút ri v sebe dusia hnev. T iet o no viny
si dali za úlo hu podnecovať obidva st rany v nenávist i voči sebe. Začal i
o st ro bo jovať prot i Rovniankovi a Furdekovi. Bohužiaľ t iet o útoky značne
o slabili pozíciu Mati ce slovenskej. No aj napr iek t omu mala na pr vo m
svo jo m valno m zhro maždení, kt oré sa konalo v Chicagu [IL] dňa 17.
sept embra 1894, t isíc dvest o členo v. Každý člen dost al vyt lačené st ano vy
a zúčast nil
sa
znamenalo
nové
bohat ého
oživenie
kult úr neho
post upne
programu.
hasnúcej
Valné
sviece
zhro maždenie
na
slo vensko m
ku lt úr no m po li. No vým predsedo m sa st al Mar šall-Pet rovský. No ako t o už
v t ej dobe býva lo, ani t oto znovuzrodenie net rvalo dlho, a už o rok mala
Matica slovenská kvô li súst avným út okom reverenda Kossalku len 840
členo v. V roku 1896 sa pr edsedo m Mat ice slovenskej st al opäť Št efa n
Furdek. Aj keď Matica nevykonala medzi S lo vákmi národnú revo lúciu,
predsa len za svo jho jest vovania pr ipravila a prebudila mno ho S lo váko v
do ďalších bo jov za kult úre a náboženské ot ázky v slo venskej Amer ike
a pr ipravila pôdu pre založenie Slovenskej ligy.
3.2 Boj za slovenské vlastenectvo
V roku 1894 alebo 1895 sa
k Rovniankovi dost ala správa, že do
Amer iky dorazil list , v kt orom st álo že: „... minister Uhorska žiada
pittsburskú polí ciu, aby potlači la a zatvorila plátok zvaný AmerikánskoSloven ské noviny a naskutku hneď uväznila redaktora P. V. Rovnianka,
lebo sa opovažuje proti vládnu propagandu ší riť a hanobiť posvätnú hlavu
46
Fra ntiška Jozef a I. a ministerstvo vyslovuje vopred vďaku za vypl neni e
tejto vrelej ži adosti“. 62
Pre
maďarskú
vládu
to
bo la
neuver it eľná
hanba,
no
pr e
Amerikánsko-Slovenské noviny sa z t ejt o správy st ala dobr á reklama
a u ist enie, že sú na dobr ej cest e v bo ji prot i maďar skému Molochovi. Tejt o
bla máži sa venovali aj najväčšie a najrozšír enejš ie Amer ické noviny New
Yo rk World, kt or ých majit eľo m bo l Pulit zer, pôvodom žid z Uhorska:
„Fra ntišek Jozef I., cisár rakúsky, kráľ uhorský, český, chorvátsky (a
ostatn é titul y, ktoré zapĺň ali asi štvrť alebo pol stĺpca), j e veľkým
panovní kom, mohutným mocnárom – vladárom ži vota a smrti miliónov, al e
keď ide o nepatrný,
chudobný časopi s slovenský,
vydávaný v mest e
Pittsburgh, je úplne bezmocným, bo v Amerike panuje sl oboda tlače
a politického vyznania“. 63
Časopis y Puck a Judge bo li v opise t ejt o udalost i ost rejšie: „Na
tróne tla čené slovo a pred ním nútený sa klaňať cisár a kráľ veľríše
Rakúsko - Uhorska Franc Jozef I. Koniec udalost i: pre maďarské
minist erstvo ohromná blamáž, že nemal o ani pochopu o diplomati ckej
slušnost i, ktorá nariaďuje, že akékoľvek zahrani čné prosby, žiadosti
cisá ra,
krá ľa,
pro stredníct vom
mini st ra
al ebo
vyslanectva
poddaného
a kde
takého
musi a
nemajú,
byť
predost ret é
konzulátu.
Keb y
minist er Maďarie aspoň toľko znal a zvyčajnou cestou odoslal takú prosb u
vysl ancovi do Washingtonu, ten – predpokladaj úc – znajúci pomery
tunajši e, bol by prosbu zahodil do koša a odpísal pat ričnému: Nich ts
deutch. V Amerike niečo podobné nejde. Blamáž by bol a vyvstala“. 64
Amerikánsko-Slovenské noviny vydávané Rovnianko m sa razo m st ali
zakázanou
lit erat úrou
a bo la
im
v Uhorsku
znemo žnená
dist r ibúcia.
Ro vnianek t o vyr iešil t ak, že každé jedno číslo ma lo iný názov. Neskô r,
keď na t o maďarsk ý úr adníci pr iš li ( sama maďar ská vláda t ot iž novin y
o do berala), zakázali akúkoľvek lit erat úru pochádzajúcu z P it t sburghu.
V ro ku 1897 pr išie l od maďarskej vlády ďalš í út ok v podobe žiadost i, aby
62
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 140.
ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 141.
64
ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 141.
63
47
si nielenže po maďarčo vali svo je mená, ale aby t ak robili aj svo ji m
predko m, aby t o vzbudilo do jem, že t u Maďar i žili už dávnejšie. Ďalšou,
o veľa vážnejšou požiadavkou bo lo, aby sa názvy miest a dedín na
S lo vensku upravili a prelo žili do maďarčiny. Amer ickí S lo váci aj v t ýcht o
ro ko ch bez pr est ania podporovali mor álne i finančne slo venský odbo j pro t i
t ak ýmt o zásaho m.
Tak
ako
sa
z Amer iky
ozývali
hlasy
novín
a poprednýc h
predst avit eľov slo venského život a, t ak sa ozývali aj národne prebudení
S lo váci v Uhorsku. Medzi najväčších nepr iat eľov Maďarska bo l vt edy
po važo vaný Andr ej Hlinka. V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu
a Ľudovú
banku.
V t om ist o m roku
a následne ho spišský biskup
sa st al
far áro m v Ružo mberku
Alexander Párvy suspendoval z far ského
úradu i k ňazského povo lania. Pr áve s ním sa spája obdo bná udalo sť ako sa
o do hrala v mest e Lat t imer [P A], kt orá znamenala veľkú ranu a záro veň
vzpru hu v bo ji za svo j náro d. Po čas svojho účinkovania v Ružo mberk u
po mo ho l ver iacim v jeho rodnej o bci Černovej post aviť kost ol. Ten po
do ko nčení čakal na vysvät enie. Ale keďže bo l Andrej Hlinka v t om čase
na Morave, čakalo sa na jeho pr íchod. To však využil biskup Pár v y
a po slal t am svo jich maďarských kňazov v spr ievode hajdúcho v, aby
ko sto l vysvät ili. Obyvat elia sa však prot i t omu búr ili a hajdúsi dost ali
pr ík az st r ieľať. 27. októbra 1907 padlo pr i t omt o kostole pät násť
nevinn ých ľudí a viac ako šesťdesiat ich bo lo zranených. Po t ejt o udalost i
ešt e u väznili dvadsaťdva mužov a šest násť žien spo lu na 36 a po l roka
väzenia. Takát o udalosť neost ala v t ichost i a r ýchlo sa o nej dozvedeli aj
v zahraničí.
Mnoho
zahraničných
hist oriko v
vážnejš ie zaoberať post avením S lo vákov
a no vináro v
sa
zača lo
Uhorsku. V Nórsku t o bo l
hlavne Bjørst jer ne Bjør nso n, v Anglicku R. W. Set on – Wat son, v Rusku
L. To lst oj a iní. 65
65
Porov. ĎURICA, M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava : Vydavateľstvo Lúč 2003, s. 96 – 97.
48
3.3 Vznik Národného fondu
Od roku 1899 začali kňazi Št efan Furdek a Mat úš Janko la akciu ,
kto rej cieľo m bo lo zr iadiť finančný fo nd, na podporu krajanov v st are j
vlast i.
S it uácia
sa
t ot iž
do ma
zhoršovala
a maďar izácia
celko m
paralyzo vala celú kr ajinu. Zhodli sa na tom, že žiadne nar iekanie nad
t ýmt o st avo m nepo môže, ale je pot rebná cieľavedo má finančná podpora
pre zot ro čený slo venský národ. A t ak vzniko l Národný f ond, do ktorého
začali post upne pr ispievať najpr v samo t ní predst avení novín, spo lko v
a neskôr aj ich členo via. Národný slovenský spolok na svo jo m zasadaní
ro zho dol, že každý člen pr ispeje na t ent o spo lok jeden cent mesačne.
Celko vo išlo o sumu pr ibližne 12.000 do lárov ro čne. Všet ky no viny začal i
uverejňo vať výzvy na zapo jenie sa do toht o projekt u a výzvy neost ali
hlu ché. Furdek o bieha l všet ky spo lky, organizácie i noviny, prednášal
a presviedčal S lo vákov o t ejt o pot rebe. O tomt o spolku sa dozvedela a j
maďar ská vláda a začala sa o t iet o akt ivit y a život vzmáhajúcej sa
slo venskej ko munit y živšie zaujímať.
Dňa 18. august a 1899 zvo lal Furdek do P it t sburghu schôdzu
Náro dného výboru a Národného f ondu prost redníct vo m let áčika, na kt oro m
vyč ít ali Maďaro m sedem hlavných hr iechov alebo lepšie povedané kr ívd
spáchaných na slo vensko m národe.
1.Maďarská vl áda zat vorila Maticu sl ovenskú a jej peni aze zhabala.
2.Maďarská vláda zatvorila slovenské gymnáziá, ktoré si Slováci zo
svoji ch mozo ľov postavili. Dnes t rojmili ónový slovenský národ nemá an i
jedinej slovenskej strednej školy v celej krajine. Z kňazských semináro v
maďa rská vláda úpl ne vypudila sl ovenskú reč a budúci slovenskí kňazi sa
tak nemajú kde nauči ť po slovensky. Na univerzitách v Uhorsku sa uči a
sko ro všetky mŕt ve i moderné jazyky, ale jazyk slovenský tam nemá miesto.
Zato sa ale maďarská vláda stará, aby sa slovenské deti od út leho detst va
pomaďarčovali a Slovákom odcudzili.
49
3.Maďarská vláda násilne mení mená slovenských mi est a dedí n, aby ta k
mohla povedať, že v tých mestách a dedi nách oddávna žil i Maďari, že ich
zakla dateľmi boli Maďari, pret ože im maďarské mená dali.
4.Maďarská vláda núti slovenských intel igentov, aby si svoje priezvi ska
pomaďarčovali, inak im nedá žiadneho úradu.
5.Trojmiliónový slovenský ná rod nemá ani len jedného zástupcu v sneme,
preto že vl áda robí voľby pod hrozbou baj onetov.
6.Maďarská vláda tyransky prenasleduj e slovenských mužov, ktorí sa
opová žia svoj národ bráni ť.
7.Maďarská vláda znemožňuj e slovenskú tlač. Orgán slovenského národa
Náro dnie Novi ny v krát kom čase mal jedenásť súdov, a jeden redakto r
sko ro pravidelne sedí vo väzení. 66
Vyt vorenie Národného f ondu bo lo len prvou časťou plánu na
vys lo bodenie slo vensk ých krajano v spod maďarskej šovinist ickej vlád y.
Furdek pr iš iel s ďalším náp ado m, a t o s píso mným prot esto m národne
uvedo melých
slo venských
predst avit eľov
v Amer ike
do
Budapešt i.
Odpo rúčal, aby každý časopis, každé noviny jedným hlaso m vo lali po
náprave kr ívd, kt oré sa diali na S lo vensku. Furdek a ost at ní však dopredu
vedeli,
že
to
nevyvo lá
z maďar skej
st rany
žiadnu
nápr avu,
avšak
súst avným do máhaním sa svo jich práv dúfali, že sa t iet o ľady raz
prelo mia.
Dňa 11. novembr a v roku 1900 uspor iadal Furdek v Cleveland e
veľk é
rečnícke
zhro maždenie,
na
memo rande a vyzýva l na ešt e väčšiu
ktorom
hovor il
o pr ipraveno m
finančnú po moc nielen do ma
ut láčaným S lo váko m, ale všet kým národnost iam v Uhorsku. Bo l t oho
názo ru, že t ent o polit ický zápas je bo jo m všet kých národnost í, kt oré sú
v Uho rsku po maďarčo vané. A t ak v neskorších rokoch finančne z fo ndu
št edro podporovali aj chor vát sky ľud.
66
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 247 - 248.
50
Ako sa dalo čakať, v Budapešt i memorandu m nespôsobilo vo vec i
o krem rozhorčenia veľký posun. Práve naopak. Veľká časť národnýc h
bud it eľo v medzi amer ickými S lo vákmi bo li kňazi. A práve t oto sa snažila
maďar ská vláda post upne rozložiť. Začalo sa brániť národne uvedo melým
kňazo m odchádzať
za
oceán
a Maďarsku
ver ní
biskupi
a k ňazi
na
S lo vensku dost ali smer nice, ako majú vplývať na ľud a pest ovať v ňo m
vedo mie maďarského vlast enect va. Maďarská vláda začala podporovať
vyd ávanie časopiso v v Amer ike, písanýc h vo východoslo vensko m nárečí
a v nich sa snažila odt rhnú ť najmä najmenej prebudených krajano v z
výcho doslo venskej čast i S lo venska. S lováci však vďaka svo jim budit eľo m
bo li na t iet o prakt iky pr ipravení a pr ispie vat elia do slo venských no vín ako
S mo lenický, Osvald či S asinek st ále a neúnavne bo jovali pero m za
slo venský národ.
Akt ivit y maďarskej vlády v Amer ike vyš li nazmar a ost ali be z
úspechu. Uhorská vláda so znepokojením sledo vala národno-uvedo mo vac í
pro ces S lo vákov a činno sť kňazo v, ktorí st áli na čele
amer ickýc h
S lo vákov. Začali t eda bo jo vať z inej st rany, a t o pod rúškom cirkvi. V
ro ku 1902 sa minist erský predseda Ko lo man Sél dôver ným memorando m
o brát il na ost r iho mského arcibiskupa, biskupov na slo vensko m úze mí a
pr ímasa
Vasar yho,
po siela l
len
aby do Amer iky medzi slo venských vysťaho valco v
spoľahlivých
a t zv.
vlast eneck ých
kňazov,
elimino vať vlast izradnú činno sť panslávskych kňazo v.
kt orí ma li
Od arcibiskup a
ďalej žiadal, aby odst ránil nespo ľahlivých kňazo v z past orácie
v US A.
V list e sa ďale j sťažoval na vysťaho valc ov, konkrét ne na Rusíno v, kt o rí
vraj burcujú uhorský ľud a o br acajú celé masy ľudí na pravoslávnu vieru.
To však bo lo podľa maďarskej vlády t o najmenej. Oveľa väčšie pobúren ie
po dľa nich pr ichádza práve od S lovákov. Podľa nich by na ver iacich ma li
v pr vo m rade vplývať kňazi a až na druhom alebo t reťo m miest e by ma li
byť národnost né spo lky a t lač. Zo 42 slo venských far nost í v Amer ike bo lo
len sedem t akých, kt oré mali na svo jom čele vlast eneckých kňazo v
(rozu mej kňazov oddaných maďarskej vláde, pozn. autora). Pret o vyzývali
biskupo v, aby r ázne zakročili prot i svo jim kňazo m. Vláda si vyt ipovala
pár far nost í, v kt orých ž ila väčšia skupina slo venských pr isťahovalco v
51
a bo li bez k ňaza. Do t ýcht o far nost í odporúčali biskupo m posielať kňazo v,
kto rí by bo li verne pásli t iet o ovečky v maďar sko m duchu.
K t omut o dokument u hoci bo l pr ísne t ajný sa zhodou náhod dost al a j
Ro vnianek. Dokument okamžit e poslal do najbližších novín a rozposla l
všet k ým slo venským redakciám. Odrazu sa z t ajného dokument u st ala vec
verejná a obsah list u pobúr il S lo váko v v Amer ike nat oľko, že sa sťažoval i
aj amer ickej vláde prot i t o mu, aby sa cudzí št át t akýmt o spôsobo m miešal
do vnút orných záležit ost í iného št át u. Maďarskej vláde t ent o plán t eda
nevyš iel,
naplno
Ro vnianka
sa
prejavil
považovaná
za
ich
jednu
zámer
a t áto
udalosť
z najvýznamne jš ích
bo la
podľa
udalo st í
v bo j i
S lo vákov s maďar skou propagandou. Z list u sa t iež dozvedela š iroká
verejno sť o kňazoch, kt orí mali st yky s maďar skou vládou. Tent o list bo l
ďalš ím povzbudením pr e slo venský národ v bo ji za svo ju slo bodu. Celkové
nák lad y na zado váženie t oht o list u činili pre Rovnianka 10 000 do lárov. 67
Bo la t o dosť veľká suma za list papiera, ale pre slo venský národ mala
nevyčís lit eľnú hodnot u. Za S lo vákov sa post avilo mno ho poprednýc h
amer ických aj svet ových predst avit eľo v. Pr iamo z pera maďarskej vlády sa
celý svet dozvedel o prakt ikách vo vt edajš om Uhorsku.
3.4 Slovenský Katolícky kongres
Dňa 17. októbra 1905 vzniko l v New Yorku Ústredný slovenský
národn ý výbor, kt orý bo l pr edchodco m neskoršie zalo ženej
Slovenskej
ligy. Úlo hou t oht o výboru bo la mr avná i finančná podpora S lo váko v
v Uho rsku
v Uho rsko m
a po moc
sneme.
pr i
presadení
Predsedo m
vyh lásená zbierka a výs ledky sa
sa
všeobecného
st al
Št efan
hlasovacieho
Furdek.
Hneď
práva
bo la
ukázali. Po pr vý r az zasadlo do
po slaneck ých lavíc šesť slo vensk ých poslancov. 68
67
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 204 - 207.
Porov. HOLÝ, J.A.: Založenie Slovenskej Ligy v Amerike. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky Kalendár Jednota
1983, Middletown [PA] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota 1983, s. 114 – 115.
68
52
V roku 1906 navr ho l Št efan Furdek, aby sa S lováci žijúci v Amer ike
aspo ň raz v roku spo ločne st ret ávali. Navr hoval, aby sa každoročne
uspo radúvali
Sl ovenské
dni,
t eda
veľké
zhro maždenia
s hudbo u,
po cho dom, rečník mi, bohat ým programom i zábavou.
Prvý
veľk ý
Slovenský
deň
dost al
názov
Katolí cky
kongres.
Organizáciou t ejt o akcie bo l pover ený J. Porubský. Ako inak, aj v t omt o
pr íp ade sa ozval reverend Kossalko a obvinil Št efana Furdeka, že mal vo
svo jo m byt e t ajnú schôdzu, na kt orej medzi kat olíckymi S lo vákmi po d
rúško m
panslavizmu
šír i
semeno
odpadlíct va
a chce
založiť
novú
nezávis lú cirkev. Kossalko sa s t ýmt o obvinením o brát il na všet kýc h
amer ických arcibiskupo v a žalo val na všet kých národne uvedo melých a
akt ívnych
k ňazov. Prot i nemu sa samozrejme ozvali slo venskí kňazi
a slo vná prest relka sa začala. Prot i Kossalko vi vyst úp ili aj jeho far níci
v Br id geport e [CN] a vyt ýk ali mu, že skoro päťst o Slovákov v jeho
far no st i nemá ško lu, nest ará sa o výučbu náboženst va, hoci mu t o biskup
nieko ľkokrát nar iadil. Út ok Kossalka bo l veľmi ľahko odrazený. Za
S lo vákov sa v t omt o spore post avil amer ický biskup Hoban. Bo l veľkým
o branco m S lo vákov, poznal po mer y, v akých ž ili a keďže neust ále vo
svo jej diecéze počúval o útokoch medzi Maďar mi a S lo vákmi, rozhodol sa,
že sa vyber ie do Uhorska, aby si o tom urobil svo ju vlast nú mienku.
Maďarská vláda ho dala sledovať a keď sa o tom sám dozvedel, ešt e viac
v ňo m
vzrást lo
podozrenie,
že
S lo vákmi
žalo vané
námiet ky
pro t i
Maďaro m sú pravdivé. Prešie l celé Uho rsko a na vlast né oči videl, že
v Uho rsku nie je žiadna slo boda a že národnost i nema jú nijaké pr áva.
Bisk up si slo venský národ zaľúbil a na dlhé roky sa st al jeho ochranco m.
Ani úklady nepr iat eľo v slo venského národa nezabránili t o mu, aby sa
3. sept embra 1906 pr ipravovaný kongres neuskut očnil. Zúčast nilo sa ho
vyše desať t isíc S lo váko v z rôznych kút ov Amer iky, mno ho predst avit eľo v
spo lko vých organizácií, k ňazov a všet ci svor ne pod ochrannou ruko u
biskup a Hobana si mo hli vypočuť ohnivú reč slo venských rečníko v.
Do ku ment y z t ohto obdobia sa svorne zhodujú na t om, že pre slo vensk ý
náro d to bo la významná hist or ická mét a na cest e k jednot e a snahe
o uvedo menie s i svo jej národnost i, sebaurčenia a snahy získať späť svo je
53
územie,
kult úru,
jazyk
v st arej
vlast i.
Tent o
kongres
bo l
čast o
pr iro vnávaný k zhro maždeniu v Turčianskom svät om Mart ine v roku 1861.
3.5 Založenie Slovenskej ligy
Po
prvom Katol íckom kongrese vo
Wilkes-Barre [P A]
sa do
o rganizovania slo venského národa v Amer ike zapo jil aj Ant on Bie lek. Do
Amer iky pr išiel na jeseň v roku 1906 a t eda najlepšie vedel, aké sú
skut o čné
po mer y
na
S lo vensku,
aké
majú
ľudia
akt uálne
pot reb y
a nedo st at ky. Podľa neho bo lo v pr vo m rade pot rebné upozorňovať na
prešľapy maďarskej vlády nie len po slo vensky v slo venských denníkoch,
ale hlavne v amer ických no vinách, podnikať rôzne prednášky a ukázať
celému svet u po mer y v „naj slobodnej šej“ krajine, za akú Maďar i rad i
paso vali Uhorsko.
Dňa 4. apr íla 1907 sa po porade novinárskeho spo lku a hlavnýc h
predst avit eľov spo lko vých organizácií
jedno myseľne zhodli na t o m, že
práve nast ala t á vhodná pr íležit osť ukončiť rozt ržky vo vlast ných radoch
a spo jiť sa pod jednu zást avu, pod kt orou by všet ci spo lu bo jo vali za
slo venský národ v Uhorsku. Do hodli sa, že zalo žia organizáciu, kt orá bud e
zast rešo vať všet ky spo lky, odbor y, a kt orá nahr adí Mat icu slovenskú i in é
ro zdro bené organizácie. Mala t o byť organizácia, kt orá spo jí všet kýc h
S lo vákov bez rozdielu pôvodu, post avenia č i náboženst va. Za členo v
výbo ru bo li zvo lení: A.S. Ambrosse, reverend Št efan Furdek, Ignác
Gessay, Ant on Bielek a Gust áv Maršall-P et rovský. Zaviazali sa, že vznik
t ejt o organizácie sa o fic iálne uskut oční manifest ácio u, ktorá veľko lepý m
spô so bo m
ukáže
silu
a život
slo venského
národa
v slo bodných
po d mienkach v krajine, kt orá neodopiera žiadnej národnost i právo na
živo t . Termín akcie sa určil na 26. máj 1907. Miest o m t ejt o manifest ácie
sa ma l st ať Cleveland [OH]. Hneď sa začali pr ípravné práce a do všet kých
spo lko v, far nost í a no vín bo li odoslané pozvánk y. Pr ípravy a organizác ia
po du jat ia sa podar ili a akcie sa zúčast nilo podľa niekt orých odhado v až
54
jedenásť t isíc ľudí. 69 Z úst popredných rečníko v si mo hli vypo čuť prejav y
o pot rebe pr ebudiť svo je národné cít enie a biť sa za svo jich rodáko v
do ma. Reverend Furdek na adresu dlhoro čných sporov medzi Národným
slovenským spolkom a Prvou Katolí ckou slovenskou Jednotou vyhlásil:
„Prvá
sl ovenská
katolí cka
jednota
je
mladšou
sest rou
Národnéh o
slovenského spol ku, jej starší brat mohol vykonať za národ oveľa viac a je
aj uvedomel ejší. Al e mladšia sest ra chce podať ruku svoj mu bratovi, aby
obidvaja spojenými si lami mohli pracovať v prospech mat ky Slávy.“
Za mo hut ného pot lesku a radost i medzi zú čast nenými S lo vákmi P.V.
Ro vnianek o hlásil vznik Slovenskej ligy v Amerike. Pr áve t át o organizácia
sa st ala t lmo čníko m slo venských národných snáh a zbavenia sa cudzej
nad vlád y a rovnako mala veľkú zásluhu pr i zrode Cleve landskej a neskô r
P it t sbur skej dohody a vyt vorení vlast ného št át u.
3.6 Začiatky slovenských novín v Amerike
S lovenský ľud, pr ichádzajúci do Amer iky, bez znalo st i jazyk a
a po merov bo l od začiat ku odkázaný na noviny ako zdro j infor mácií niele n
o po meroch v miest nej ko munit e v Amer ike, ale aj do ma na S lo vensku.
Avšak vzhľado m na prevyšujúci po čet ľudí s nižším alebo žiadnym
vzdelaním bo lo veľmi ťažké učiť ľudí k tomu, aby hľadali infor mácie
práve v no vinách alebo v lit erat úre. Na začiat ku bo lo t eda úlo hou nau čiť
t ýcht o ľudí hľadať v t ýcht o per iodikách zdro j užit o čných infor mácií pre
seba
a svo ju
rodinu.
V Uhorsku
bo lo
jednoduchým
ľuďo m
všet ko
nad ikt ované a nemali žiadnu mo žnosť výberu či slo bodného uvažovania.
V Amer ike t o museli našich kra janov učiť, pretože podľa nich bo lo čít anie
no v ín len pre pánov a nie pre sedliakov a chudobných. Bo la t o nesmier ne
ťažk á práca presviedčať a doslo va nat ískať im t iet o noviny. Vydavat elia
no v ín k nim posiela li svo jich ľudí, aby im prednášali, učili ich čít ať
a zo rient ovať sa skrze t lačené s lo vo na národno m i sociálno m po li. T iet o
69
Porov. HOLÝ, J.A.: Založenie Slovenskej Ligy v Amerike. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky Kalendár Jednota
1983, s. 115.
55
snahy po niekoľkých rokoch pr iniesli ovocie a po čet predplat it eľo v
predst avoval na slo venské po mer y ast ronomické čís la. 70
V roku 1879 pr išli do Amer ik y dvaja br at anci z Kro mpách – Júliu s
Wo lf a Janko S lo vensk ý. Oba ja bo li vyšt udovaní učit e lia a skôr ako
peniaze ich zaujíma lo dobro družst vo. Po pr íchode si však nemo hli nájsť
vho d nú prácu adekvát nu ich vzdelaniu, a t ak bo li nút ení pracovať v bani,
neskô r v železiar ňach a nakoniec sa Wo lfovi podar ilo ot voriť si o bchod so
zmiešaným t ovaro m.
Janko Slo venský si našiel prácu na Rakúsko-
Uho rsko m
Práve
konzulát e.
za
ním
pr ichádzali
baníci
a slo vensk í
ro bot níci s rôznymi, čast o bizar nými ot ázkami a žiadali si na ne odpoveď.
Janko S lovenský o t om píše:
„V dennom spojení s naší m ľudom jak list ovne tak osobne za 5 roko v
mal som zriedkavú príležito sť pozorova ť, čo náš ľud pot rebuje a j ak
zmýšľa. V dennej korešpondencii bolo ust avične mnoho podivných otázok,
na kto ré žiadali odpoveď (napr. "Či pravda, že ameri cký dolár už nebud e
viac platný ako uhorská zlatovka? Či pravda, že po 4. júli žiaden Sl ovák
prácu nedostane a keď do mesiaca sa nevyprace z Ameri ky, utratí ži vot?").
Mnoho ráz došli za mnou pri sťahovalci a prosili ma, aby sme im otca,
brata, sest ru lebo matku našli, poneváč stratili adresu, alebo si ju vôbec
nedoniesli. Pracujúc medzi podobnými okolnosťami, človek si neraz ži adal
mať slovenský časopi s, aby ľud mohol nejakého vysvetlenia a poučenia
obdržať. A tak list ovne som zdelil krajanom na všetky strany, že budem ra z
do týžd ňa vydávať Bulletin, donášaj úci správy zo starého kraja a vôbec zo
svet a a zasiela ť ho budem za 10 centov.(...) Asi 20 čísiel videlo svetlo
Božie, keď som oznámil čit ateľom, že s vydávaní m Bulletinu prestanem a
žeby mali t rpezlivosť, že vydám novi ny na 8 st ranách. Jak ľahko to i šlo
sľúbi ť, ale sľub dodržať to išl o ťažšie. S novinárstvom, tlačiarňou, s
litera mi nikdy som sa nezapodieval.“ 71
Hist ória pr vých no vín t eda siaha do roku 1885, kedy sa Janko
S lo venský rozhodol vydávať infor mačný obežník s názvo m Bulletin. Pr vé
70
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 83.
BARTALSKÁ, Ľ.: Začiatky slovenského novinárstva v Amerike. In:
http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/amertlac.html (15. 02. 2009).
71
56
číslo časopisu uzrelo svet lo svet a 13. mája 1885 a bo lo písané vo
výcho doslo vensko m nárečí. Časopis bo l vyrábaný na hekt ograf e a celko vo
vyš lo 20 čísel v náklade pr ibližne 40 – 50 kusov. Odoberali ho hlavne
slo venskí krčmár i, oko lo kt or ých sa v začiat koch súst reďoval život . Dopyt
bo l veľmi veľký, a t ak si Janko S lo venský a Jú lius Wo lf zaumienili
vyd ávať ozajst né noviny. Zakúpili t lačiar enské st roje a 21. októbra 1886
vyd ali
pr vé
Szlovenszkých
čís lo
Amerikánsko-Slovenských
Noví n).
P ísané
bo li
vo
noví n
(Amerikánszko-
východoslo vensko m
nárečí
s maďarským pravopiso m. To preto, lebo ako Janko S lovenský povedal:
„Medzi 1000 l istami obdŕžanými od krajanov, našiel by sná ď j eden pí san ý
list s čiarkami a 999 bolo pí sané v šari šti ne. Z toho mohlo sa uzavrieť, že
noviny započaté v spisovnej slovenčine sotva by tu boli obstáli. Plán
zakla dateľov bol postupne zavádzať spi sovnú slovenčinu pomaly, krok n a
krok, čo sa i stalo vzdor tomu, že prot esty sa hrnuli zo všetkých strán,
hovoriac, že ľud, nie je v stave nové písmo porozumieť." 72
Rovnianek ma l nat o však iný názor a podľa neho Janko S lo vensk ý
slo venčinu nikdy por iadne nevedel a preto písal jaz yko m, kt orý le n
pr ipo mínal východoslo venské nárečie. 73
V novinách uverejňo vali dejiny amer ického kont inent u, infor mácie o
právach a povinnost iach a mer ických občanov, pr isťahova lcov, infor mác ie
ako mo žno získať amer ické o bčianst vo. Mali však aj prakt ické rubr ik y,
zo znamo vac iu rubr iku či pr iest or pre inzerciu a burzu prác. Noviny bo li
neskô r doplnené humor ist ickou pr ílo hou Strigôň. 74 Presne št yr i roky po
čo
to m,
bo l
vydaný
pr vý
časopis
Bullet in,
S lo venského
redakciu
Amerikánsko-Slovenských novín zachvát il požiar a všet ko zar iadenie v nej
zničil.
Tu sa na scénu dejín dost áva Pet er V. Rovnianek, kt orý sa v t omt o
o bdo bí
začína
na
ver ejno st i
prejavo vať
ako
člo vek
s vodcovským
a no vinár skym t alent om. Už vt edy pr ispieval do per iodík na S lo vensku.
72
Porov. TYBOR, M.M.: First Slovak Newspapermen in America. In: Slovakia 18, roč. 41 (1968), s. 124.
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 67.
74
Porov. BARTALSKÁ, Ľ.: Začiatky slovenského novinárstva v Amerike. In:
http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/amertlac.html (15. 02. 2009).
73
57
Ro vnianek odišiel z Clevelandského seminár a v júni 1889 vo veku 2 2
ro ko v, keďže clevelandský biskup odmiet o l požiadať S vät é Stolicu
o udelenie dišpenzu pot rebného k vysviacke. Rozhodol sa, že sa vrát i na
S lo vensko, kde mal sľúbenú prácu. V tom čase mu bo la ponúknut á
mo žno sť
spo lupráce
s Wo lfo m
a S lovenským
pr i
vydávaní
ic h
Amerikánsko-Slovenských novín. Ro vnianek sa t omu pot ešil, po nuku pr ija l
a začal s úplno u reorganizáciou celých novín, hoci do t ýcht o novín
nepr ispieval, pret ože mu ani ich reč, ani ich duch nebo l po vô li. 75 Ponuku
pr ijal a j z toho dôvodu, že ak by Ameri kánsko-Slovenské noviny zanikli,
maďar izácia reverenda Kossalku skrz časopis Zástava medzi slo venským
ľudo m
by
mala
vo ľnú
cest u.
Šar išské
nár ečie
nahradil
spiso vnou
slo venčinou a po vyhadzova l maďar ské slo vá. Z predt ým používaného
nárečia zost ali len namiest o pís mena „ď“ používané „dz“ a namiest o
p ísmena „ť“ sa používalo „c“. Noviny dost ali no vú hlavičku a for mu
v du chu mart inských Národných noví n. Zo začiat ku bo li vydávané raz
a neskôr od roku 1894 až t rikrát t ýždenne. Za krát ky čas si vydo byl i
po prednú
pozíciu
medzi
slo venskými
per iodikami
v Amer ike.
Dist r ibuo vali sa nie len po Amer ike, ale aj do Európy, Ruska a až na S ibír.
Spo lupraco vníci a dopisovat elia dost ávali za svo je pr íspevky ho norár.
V ro ku 1895 už mali skoro osem t isíc predplat it eľov a v roku 1918 ich
bo lo niečo cez t r idsať t isíc. Noviny zanikli v roku 1922. Pet er Ro vnianek
bo l v novinárčine veľmi činný, uznávaný a praco vit ý. Do novín dokázal
získ ať
mno hých
významných
slo venských
spiso vat eľov
ako
P.
O.
Hviezdoslav, Ľ. Podjavor inskú, S.H. Vajanského a iných.
V P it t sburghu v roku 1901 Rovnianek založil Slovenský denník.
Vďak a dvadsiat im p iat im t isíco m predplat it eľo v sa udržal až do roku
1915. V tom čase už mali no viny ďa lšieho konkurent a, a t o Národn ý
denník, kt orý zalo žil od roku 1914 Ján Kaldečík. Noviny však po dvoch
ro ko ch zanikli. Presne v t ých ist ých rokoch a pod t akmer t ým ist ý m
názvo m vychádzal Národný Slovenský denník v Chicagu. Redigoval ho E.
Kr ižan a po ňo m Ján A. Fer ienčík.
75
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 50.
58
V mar ci roku 1888 rev. Gelho ff začal v St reatore (IL) vydávať
no v in y s názvo m Nová vlasť. Bo li t o prvé noviny písané v spiso vne j
slo venčine. Významnejš í úspech na novinársko m po li dosiahli no vin y
Slovák v Ameri ke. Pr vé číslo vyšlo 21. decembra 1889 v P lymout he [P A].
Svo ju obľubu si získal hlavne u robot níkov, keďže v ňo m našli mno ho
užit očných infor mácií práve pre nich. Od roku 1914 vychádzali ako denník
a nieko ľkokrát zmenili miest o svo jho vyd ania. Vychádzajú dodnes a sídlo
redakcie je v mest e Clift on [NJ].
V tom ist o m roku (1889) začal rev. Kossalko vydávať
časop is
Zástava. Bo l písaný vo východoslo vensko m nárečí s dôrazo m na maďar ské
vlast enect vo. Od roku 1891 vychádzali v Amer ike Katol ícke novin y
a no viny Jednota. Jednot a vychádza v Clevelande dodnes. V Clevelande
t iež
vychádzal od roku 1915 do roku 1925 Denný Hlas založený ako
náhrada za predchádzajúci t ýždenník Hlas. Významnými no vina mi bo l aj
Newyo rský denník zalo žený v roku 1913 a vydr žal až do sedemdesiat yc h
ro ko v dvadsiat eho storočia.
Od
roku
1885
v Amer ike
vychádzalo
pr ibližne
t r ist o
až
t rist o päťdesiat slo venských no vín, časopiso v, no väčšina z nich mala le n
krát ku život nosť. 76 Po pár mesiacoch či rokoch zanikli. V roku 1900
vychádzalo v Amer ike okrem nízkonákladových novín asi desať väčšíc h
no v ín, z kt orých niekt oré mali až t ridsať t isíc predplat it eľov. Opro t i
S lo vensku, kde všet ky slo venské časopisy a noviny dohro mad y ma li
pr ibližne päť t isíc predplat it eľov t o bol neuver it eľný počet . 77 Bolo to
znako m t oho, že práca našich národovcov za širokým oceáno m pr iniesla
svo je o vocie aj v t ejt o oblast i.
76
77
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 215.
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike (Zväzok II), s. 9.
59
4 NÁBOŽENSKÝ ROZVOJ SLOVÁKOV V AMERIKE
Do roku 1942 bo lo po dľa Konšt ant ína Čulena v Amer ike pr ibližn e
dvest o katolíckych a sedemdesiat evanjelických far nost í. 78 Iné zdro je
uvádzajú t r ist o až t rist opäťdesiat – čis to rímsko-kat olíckych
far nost í
a st o päťdesiat evanjelických far nost í. 79 Toto všet ko vyt vor ila jedna jediná
generácia. V st arej vlast i sa kost oly, cirkevné budovy st avali celé st oročia
a to len vďaka bohat ým pat ró nom, kráľom či ar ist okratom. V Amer ike bo l
každ ý kost o l, každá cirkevná budova výsledko m št edrost i jednoduchých,
ťažko
pracujúcich
ko nšt at ovali:
a bohatst vu
ro bot níkov.
„...že
obetovali
Sl ováci
na
Amer ickí
v Ameri ke
ci rkevné
ciele
cirkevní
hodnost ár i
v pomere
viac
ako
k ich
neraz
množst vu
hociktorá
iná
národnosť. “ 80 Samozrejme aj t ot o bo lo t reba našich ľud í naučiť. Ľudia
čast o nechápali pot rebu zbierok na kost ol, povinnosť pr isp ievať na chod
far no st i či na živo byt ie kňaza. Št efan Furdek ver iacim čast o hovoril, že
keby sa
člo vek vďaka t omu, že pr ispel na výst avbu kost ola dost al do
neba, bo lo by v Amer ike mno ho svät ých. Ale keby bo lo t reba ešt e okrem
t ejt o zbierky viesť čist ý a pobožný život , nebo lo by medz i S lo vákmi
žiad neho svät ého. Každý nech t eda dá na do m Boží čo môže a t o bud e
najlep ší spôsob, ako podporiť kost ol. 81
Far nosť sa pre S lo váko v st ala pevnosťo u, ktorá bránila a spájala
všet k ých do jednej veľkej rodiny v Kr ist ovi. Dodnes sa S lo váci st ret ávajú
a vyko návajú akt ivit y v rámc i nejakého far ského spo lo čenst va. Keb y
nebo lo far nost í a oddaných kňazov, bo l by slo vensk ý život v Amer ik e
dávno vyhynu l.
78
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 105.
Porov. TANZONE, D.F.: Religious Developments among the Slovaks in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota
Anual Furdek 1986, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union 1986, s. 62; Porov. KONOVÁ, M.: Americkí
Slováci a Slovensko. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky Kalendár Jednota 1987, Cleveland [OH] : Prvá Katolícka
Slovenská Jednota 1987, s. 143.
80
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 105.
81
Porov. PAUČO, J.: Štefan Furdek a Slovenské prisťahovalectvo, s. 107 – 109.
79
60
4.1 Prvé slovenské farnosti v Amerike
Zo
začiat ku
sa
svät é
o mše
usporadúvali
v kost oloch
inýc h
náro dnost í. Prvým slo vanským národom, ktorý mal vlast ný kost ol, bo li
Čes i. Už v roku 1854 post avili v St . Louis [MO] Kost ol sv. Jána
Nepo muckého. Nasledovali ich Po liaci, ktorí v roku 1855 zalo žili far nosť
Nepo škvr neného po čat ia Panny Már ie v Texase. 82 Prvá čist o slovenská
far no sť bo la založená až v roku 1882 v mest e Hazlet on [P A]. Bo la t o
far no sť sv. Jozefa, v kt orej slúžil svät é omše I ngác Jaškovič. Hneď sa da l
do práce a začal pr ipravo vať plány na st avbu kost o la. Už v decembr i v
ro ku
1885
na
sviat ok
sv.
Miku láša
odslúžil
v no vo post aveno m s lo vensko m dreveno m kost ole.
83
pr vú
svät ú
omšu
V t om ist o m čase
preb iehala st avba ďalšieho kost ola v dr uhej najst ar šej far nost i v mest e
St reator [IL]. Farnosť spravo val r everend Kossalko. Prvú svät ú o mšu
v Ko st o le sv. Št efana, uhorského kráľa, slúž il dva dni po vysvät en í
ko sto la v Hazlet one [P A], t eda 8. decembr a 1885. 84
Mest o St reat or [IL] bo lo nábožensk ým cent rom nie len kat olíko v, ale
vďak a ist ému Kožlejo vi t u vznikla aj prvá slo venská evanje lická osada
v Amer ike. Po meno vali ju
jazyka v St reator [IL].
85
Cirkvou
sv. Trojice pod ľa a. v. slovenskéh o
Zakladajúcich členov bo lo 49. Za farára si vybr ali
C. Droppu a určili mu plat 40 do lárov mesačne, byt a st ravu. Ďalšia
evanjelická cirkev bo la vo Freelande [P A], Nant icoke [P A] a v roku 1888
k nim pr ibudla v mest e Minneapo lis [MN] . Ani kalvíni neost ali v Amer ike
v úzadí. Už v roku 1887 sa začali organizovať v mest e St reat or [IL].
V ro ku 1888 si v mest e Jessup post avili prvú kaplnku a neskôr t am bo la
v ro ku 1893 založená „Pr vá amer icko-slovenská presbyt er iánska cirkev“.
Prvý kalvínsky kost ol bo l vysvät ený v Mt . Carmel [P A] v roku 1892. A j
82
Porov. TANZONE, D.F.: Religious Developments among the Slovaks in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota
Anual Furdek 1986, s. 59.
83
Porov. KRAJSA, J.C.: Dejiny slovenskej rímskokatolíckej osady svätého Jozefa, Hazleton, Pennsylvánia. In:
KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky Kalendár Jednota 1984, Cleveland [OH] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota 1984, s.
38.
84
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 109-111., Porov. TANZONE, D.F.: Religious Developments
among the Slovaks in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, s. 58-59.; Porov. THE FIRST
CATHOLIC SLOVAK UNION.: Slovak Catholic Parishes and Institutions, Middletown [PA] : Jednota Printery 1955,
s. 140 – 141.
85
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s.113.
61
medzi kalvínmi sa viedlo mno ho sporov o bohoslužobnú reč, keďže veľká
časť z nich bo la podporovaná z Maďarska. 86
Kat olícke far nost i po t ýcht o prvých „last ovičkách“ rást li ako huby
po
daždi.
Aj
vďaka
spo lkovej
činno st i
a št edr ým
zbierkam
ťažko
pracu júcich slo venských krajano v sa podar ilo post aviť po čas život a jednej
generácie mno ho kostolo v, škô l či kult úr nych miest nost í.
V št át e New York bo l pr vý kost ol post avený v roku 1891 na
Manhat t ane. Kost ol bo l zasvät ený sv. Alžbet e Uhorskej, no keďže
far níko v t vor ili okrem S lo vákov aj Maďar i, po nieko ľkých rozt ržkách sa
slo venskí ver iaci oddelili a vyt vor ili no vú far nosť sv. Jána Nepo muckého .
Ko st o l si post avili o niekoľko ulíc ďalej. Dnes t ent o kost ol st ojí na 66t h
St reet
a 1st Avenue obko lesený výškovými budovami. Ďalš ím kost olo m
v t ejt o oblast i bo l kost ol Najsvät ejše j Trojice v Yonkers v roku 1895
a v ro ku 1897 kostol sv. Már ie (st . Mary’s) v Haverst raw. Bo lo to malé
mest ečko na brehu r iek y Hudso n, kde v t ehliarskych podnikoch pracovalo
mno žst vo S lo vákov. V roku 1910 vznikla far nosť S vät ého kr íža v S leep y
Ho llo w. Bo la t o mis ijná oblasť yo nkerskej far nost i. S vo ju samo st at nosť
získ ala až v roku 1922. 87
V roku
1911
mali
S lo váci
v Amer ike
jedného
biskupa
(J.M.
Koudel ka – pôvodom Čech, vysvätený za biskupa v roku 1908), 104
kňazo v, 34 kost olov a 36 škô l. 88
Nasýt enie slo venských pr isťahovalcov chlebo m a Božím slo vo m
bo lo len jednou st arosťou, o ktorú sa bo lo t reba post arať. Ďalším vážnym
pro blémo m medzi naš imi krajanmi bo lo ich vzdelávanie. Amer ické ško ly
bo li v t o m čase nasiaknut é prot est ant skou filo zo fiou, čo neveľmi do bre
vp lývalo na morá lku a kat olícku vieru. Pomocou v t ejt o veci bo l vznik
slo venských kat olíckych škô l. Aj t át o inic iat íva pr iniesla samozre jme
svo je problémy, keďže bo lo ťažké v t ej dobe si udržať kost ol, niet o ešt e
ďalš ie náklady na ško lu, učit eľov. Pr vá slovenská ľudová ško la vznik la vo
86
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s.114.
Porov. SHELLEY, T.J.: The Bicentennial History of the Archdiocese of New York 1908 – 2008. Strasbourg, France :
Éditions du Signe 2007, s. 244 - 247.
88
Porov. SHIPMAN, A.: The Slavs in America. In: http://www.newadvent.org/cathen/14051a.htm (10. 02. 2009).
87
62
far no st i r everenda Er vina Gelho ffa v mest e St reat or [IL]. Post avili ju
z dreva v roku 1889 a celkovo st ála 4.500 dolárov. 89 V roku 1893 bo la
ot vo rená druhá ško la vo far nost i sv. Št efana v mest e P lymout h [P A].
Tent o pr íklad nasledo vali mno hé iné slo venské far nost i. V roku 1894 t o
bo la ško la vo far nost i sv. Ladis lava v Clevelande [OH] a vo far nost i sv.
Jo zefa v Haz let one [P A]. O rok na t o zriadili ško lu vo far nost i sv. Michala
v Br addocku a vo far nost i sv. Št efana v Johnst owne v št át e Pensylvánia.
V roku 1897 to bo li ško ly vo far nost i sv. Jozefa v Ba yo nne [ NJ]
a vo far nost i sv. Cecílie vo Wit ney [P A]. Do roku 1900 vznikli ešt e ško ly
vo farnost i Nanebovzat ia P anny Már ie v Passaicu [NJ], far nost i sv. Jána
Kr st it eľa vo Whit t ing (I ndiana) a vo far nost i sv. Cyr ila a Met oda v Jo ilet
[IL]. S vyučo vaním museli v začiat koch pomáhať kňazi vo far nost i, keďže
nie všet ci učit elia bo li S lo váci. Učebnice slo venčiny zabezpečil t akmer do
každej ško ly rever end Št efan Furdek. 90 Vyučovanie kat echizmu, čít ania,
p ísania a sp ievania sa uskut očňovalo po slo vensky. Ost at né predmet y bo l i
vyu čo vaná v angličt ine. 91
4.2 Prvé slovenské rehoľné spoločenstvá
Veľmi činnou osobnosťou pr i organizo vaní reho ľných spo lo čenst ie v
bo l r everend Mat úš Janko la. Narodil sa v Budapešt i, kde praco vali jeho
ro dičia, no vyrast al v Trst enej na Or ave. Rozhodol sa pr e kňazsk é
po vo lanie, no pre jeho bo jo vnosť za slo venský národ musel seminár
o pust iť. Do Amer iky sa dost al cez reverenda Št efana Furdeka. Uko nčil
svo je št údia v seminár i sv. Bonvent úru v Allegheny [P A] a v roku 1895
bo l v ysvät ený za kňaza. Jeho pr vou far nosťou sa st ala slo venská far nosť
v mest e P it t ston [P A] a v roku 1902 bo l preložený do far nost i sv. Jozefa
v Hazlet one [P A]. Veľmi r ýchlo sa zor ient oval v pot rebách S lo váko v
89
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s.115.; Porov. TANZONE, D.F.: Religious Developments among the
Slovaks in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, s. 64.
90
Porov. MEŠŤANČÍK, J.: Štefan Furdek, otec amerických Slovákov. In: PAUČO, J.: Štefan Furdek a slovenské
prisťahovalectvo, s. 185.
91
Porov. HRUŠOVSKÝ, F.: Slovenské rehole v Amerike. Cleveland [OH] : Slovenský ústav pri opátstve sv. Andreja –
Svorada v Clevelande 1955, s. 177.
63
v Amer ike a mno ho ráz vycest oval naspäť na S lo vensko, kde sa snažil
presvedčiť čím viac kňazov a se minar ist ov, kt orí by bo li ochot ní pôsobiť
medzi svo jimi kr ajanmi v Amer ike či už ako kňazi, učit elia alebo
reho ľníc i. 92 Práve reverend Mat úš Janko la veľmi bo l t oho názoru, že bez
t ýcht o škôl sa v pr iebehu jednej gener ácie zo slo venskej mládeže st anú
amer ikanizo vaní Amer ičania a zo slovenských kost olo v sa st anú kost o ly
amer ické. Osobne sledo val ško ly iných národnost í a zist il, že len cez
mn íšk y – učit eľky sa dá zabezpečiť t a správna náboženská i národná
výcho va slo vensk ých det í.
V roku 1903 zvo lal st ret nut ie kňazov, na ktorom im predost rel svo je
myš lienky a plán. Vyzval ich, aby vo svo jich far nost iach vyz ýva l i
slo venských ver iacich, aby sa st arali o rehoľné povo lania a išli do Pánove j
vin ice. Reverend Janko la sa obr át il aj na okolit é v Amer ike v t om čase
pô so biace reho le, či by mu nemo hli dať t ri – št yr i slo venské alebo česk é
sest r ičky, kt oré by sa st arali o ďalš ie povo lania. P ísal na S lo vensko ,
Mo ravu, no všet ko bez nejakého výs ledku. Nakoniec sa mu pr ihlásili t r i
d ievčat á, kt oré mali záujem ísť t out o cest ou. Prvou z nich bo la Már ia
Mihalíko va z Hazlet onu [P A], neskôr sa k nej pr idala z t oho ist ého mest a
Már ia Bart eková a Már ia Paulyo vá z Wilkes- Barre [P A]. Tr i kandidát k y
po slal k česk ým benedikt ínka m, aby si osvo jili rehoľný ž ivot a št údio m sa
pr ipravili na svo je povo lanie. Tam však pre rôzne spor y nevydržali, a t ak
ich reverend Janko la poslal k sest rám Nepoškvr neného Srdca Panny Már ie
do Scrant onu [PA]. O ich hmot né zabezpečenie sa post aral opäť reverend
Janko la, kt orý s ost at nými kňazmi zalo žil fo nd Pokladni ca sv. Antona,
kto rý slúžil na podporu rehoľného život a v Amer ike.
V roku 1909 sa reverend Janko la spo lu s reverendo m Andr ejo m
Pavčo m,
rever endo m Jozefo m Murgašom a reverendo m Alexandro m
Dianiško m v list e o brát ili na S vät ú St olicu s prosbou o založenie no vej
reho le Sv. Cyrila a Metoda. Tent o list osobne doručil do Ríma scrant onsk ý
biskup Michael J. Hoban a aj vďaka jeho pr ího voru dost ala r ehoľa
pot rebné povo lenie na svo j vznik. Jedenást y sept ember 1909 sa t ak zapísal
92
Porov. ZÁŇ, J.: 75 rokov rehole Sestier sv. Cyrila a Metoda. In: KRAJSA, J.C.(edit.): Katolícky Kalendár Jednota
1984, Middletown [PA] : Jednota Printery 1984, s. 51.
64
do dejín ako deň, kedy bo la v Amer ike založená pr vá slo venská žensk á
reho ľa.
4.2.1 Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda v Danville [PA]
Po ofic iálno m zalo žení reho le zložili pr vé t ri sest r y večné sľuby do
rúk biskupa Hobana. Od svo jho zalo ženia do roku 1914 sa reho ľa st arala
o päť škô l a vycho vávala pr ibližne 1.200 det í. Za gener álnu predst avenú
zvo lili sest ru Már iu Mihalíko vu. Rehoľa preberala jednu ško lu za druho u.
V to m čase mala reho ľa devät násť sest ier, šest násť novic iek a pr ibližne
ro vnaký počet čakat eliek. Veľkú po moc im poskyt la Prvá Katolí cka
slovenská
Jednota,
v Mid d let own
[P A].
kt orá
im
Budo va
poskyt la
však
pr iest ory
bola
pre
vo
st ále
svo jej
sa
budove
rozrast ajúce
spo lo čenst vo pr it esná, a t ak sa po čase presťahovali do mest a Danville
[PA]. Na miest e st arej t ovár ne si post avili klášt or s názvo m „Vill a
Božského srdca” a neskôr k nemu pr ipo jili aj Prvú Kat olícku Slovenskú
Dievčenskú Vyššiu Škol u. V tom čase mala r eho ľa už 72 sest ier, 27
no v iciek, 4 čakat eľky, vyučovala na dvanást ich ško lách pr ibližne 3.000
det í. Okrem t oho sa st arala o približne st o sirôt . 93
4.2.2 Františkánsky komisariát Najsvätejšieho Spasiteľa
Frant iškánska rehoľa sa do
Amer iky dost ala už v časoch je j
o bjavenia. Frant išek Hrušovský vo svo jej knihe o slo venských reho liac h
v Amer ike píše, že sám Kr išt of Ko lo mbus bo l členo m Tret ieho rádu sv.
Frant iška.
Zaujímavosťou
je,
že
pr vým
slo venským
fr ant iškáno m
v Amer ike nebo l S lo vák. Bo l t o slovins ký frant iškánsky k ňaz rever end
Kazimír Zakrajšek, O. F.M. Do Amer ik y pr išiel v roku 1906 a hneď o d
začiat ku si veľmi dobr e rozumel so Št efano m Furdeko m i Mat úšo m
Janko lo m. V roku 1912 mu bo la zverená slo venská far nosť sv. Rodin y
93
Porov. HRUŠOVSKÝ, F.: Slovenské rehole v Amerike, s.196.; Porov. ZÁŇ, J.: 75 rokov rehole Sestier sv. Cyrila a
Metoda. In: KRAJSA, J.C.(edit.): Katolícky Kalendár Jednota 1984, s. 34.
65
v Bro oklyne [NY], v kt orej mo hli na základe povo lenia biskupa pôsobiť
slo vinskí frant iškáni. Zalo žili si t am komisar iát , do ktorého pat rili
frant iškáni z Chorvát ska a S lo vinska. Až po nieko ľkých int er venciách
u hlavného
predst avit eľa
fr ant iškánov
v Ríme
a u biskupa
ko misar iát sv. Kr íža rozšír il aj o slovenských frant iškánov.
sa
t ent o
94
4.2.3 Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta v Perrysville [PA]
S pr íchodo m t ejt o rehole do Amer iky je spo jená osoba reverenda
Albert a Kazinczyho. Ten po mno hých pr osbách dosiaho l, že v roku 1902
zo Sat u-Mare v Uhorsku získal päť milosrdných sest ier sv. Vincent a. Vo
far no st i rev. Albert a Kazinczyho v Braddock [PA] napr iek t o mu, že bo li
po zvané, pre ne nebo lo nič pr ipravené, a t ak sa v pr vých mesiacoch musel i
pot u lo vať po hot eloch a do moch. Tr valo im pr ibližne t r i roky, kým sa
v Amer ike usadili a v roku 1905
ot vo rili
vo svo jom klášt ore v Braddcok [PA] si
no viciát . V roku 1907 pr išla ďalšia skupina sest ier, a pret o
pot rebovali no vé pr iest ory. V roku 1910 sa sest r y presťaho vali do mest a
Perr ysville [P A], kde si post avili vlast ný klášt or. Za svo j hlavný cieľ si
reho ľa určila vyučo vanie na slo vensk ých ško lách. Vyučovali na viacer ých
ško lách v okolí a v roku 1922 post avili domo v pr e nevyliečit eľne chor ých,
o kto rých sa st arali. 95
4.2.4 Provincia školských sestier III. rádu sv. Františka v Bellevue [PA]
S touto rehoľou je úzko spo jený rev. Ferdinand Pr íkazsk ý. Bo l
správco m far nost i sv. Gabr iela v P it t sbur ghu [P A], z kt orej po čas svo jho
účinko vania urobil pr íkladnú far nosť. V r oku 1910 urobil z pr iest oru po d
ko sto lo m vyučo vacie miest nost i a naja l učit eľa, kt orý by učil slo vensk ý
do rast . Neskôr chcel, aby vyučo vanie prebrali sest r y sv. Cyr ila a Met oda,
94
95
Porov. HRUŠOVSKÝ, F.: Slovenské rehole v Amerike, s. 112 – 122.
Porov. THE FIRST CATHOLIC SLOVAK UNION.: Slovak Catholic Parishes and Institutions, s. 176.
66
no keďže sest r y nepr ichádzali, požiadal o t úto pomoc Ško lské sest r y III.
rádu sv. Frant iška. Od roku 1913 t ak vyu čovali na ško le sv. Gabr iela.
V t ejt o
far nost i
si
d ievčenskú akadémiu.
t iež
post avili
klášt or
a v roku
1920
Slovenskú
96
4.2.5 Kongregácia sestier III. rádu sv. Dominika v Oxforde [MI]
V roku 1900 vznik la v mest e Ford Cit y [P A] slo venská far nosť
Najsvät ejšej Tro jice. Far nosť sa r ýchlo rozrast ala a po desiat ich rokoch
začali s výst avbou ško ly a klášt ora pre budúce u čit eľky. V roku 1913 sa
sem nasťahovali št yr i sest r y
III. rádu sv. Dominika, kt oré prišli
z Mo ravy. Ešt e v t om ist o m roku bo l ich klášt or dokončený. Reverend Ján
Maršálek, kt or ý v t ejt o far nost i pôsobil, však s ich prácou nebo l pr íliš
spo ko jný, a t ak na ich miest o zavo lal sest ry fr ant iškánky.
96
Porov. THE FIRST CATHOLIC SLOVAK UNION.: Slovak Catholic Parishes and Institutions, s. 181.
67
5 ORGANIZÁTORI A VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI SLOVENSKÉHO
ŽIVOTA V AMERIKE
5.1 Reverend Štefan Furdek
Št efan Furdek sa narodil na Orave v dedinke Trst ená v roku 1855.
Počas svo jich št údií v kňazsko m seminár i pr ijal pozvanie od biskupa R.
Gilmo ura z Clevelandu [OH], ktorý vo svo jej d iecéze pot reboval kňaza,
kto rý by sa v nej st aral o komunit u S lo vákov a iné slo vanské národnost i.
Do
Amer ik y
pr išie l
na
jar
1882,
dokončil
svo je
kňazské
št údiá
v Clevelande [OH] a bo l poslaný do českej far nost i. Po pár mesiacoch ho
biskup prelo žil do far nost i Panny Már ie Lurdskej v Clevelande [OH], kd e
pô so bil až do svo jej smrt i. Počas svo jho život a dost al od S lovákov t it u l
otec ameri ckých Slovákov. Bo l zor ient ovaný v po meroch, kt oré bo li
v Uho rsku, poznal pot reby jednoduchých ľudí a celý život veno val práci
pre zveľadenie v pr vo m rade náboženského poznania pre slo venských ľud í
a v neposledno m rade nezabúdal ani na národnú obrodu a bo j za slo vensk é
vlast enect vo. Výst ižne t o vyjadruje jeho celoživot né mot to: „Za Boha a za
národ “.
Počas svo jho akt ívneho život a v roku 1890 zalo žil Prvú Katolí cku
Sloven skú Jednotu, v roku 1892 Prvú Slovenskú Katolícku Ž enskú Jednotu,
v ro ku 1893 bo l pr i zrode amer ickej Matice slovenskej, v roku 1907
zalo žil Slovenskú ligu v Amerike. T iež sa veľmi akt ívne podieľa l
zalo žení Národného f ondu a f ondu pre zachovanie národného dedičstva.
pr i
97
V roku 1891 začal publiko vať svo je články, básne a infor mácie pr e
slo venských pr isťahovalcov vo vlast ných no vinách Jednota. V roku 1909
kúp il t r ist o akrov pôdy sever ne od mest a Middlet own [P A]. Tam o dva
ro ky neskôr post avil moder nú budovu, v ktorej sa nachádzal úrad spo lk u
a t lačiareň. V roku 1914 po st avil Jednot a Home – do m pre sirot y, cez
97
Porov. PAUCO, J.: Štefan Furdek a Slovenské prisťahovalectvo (Stephen Furdek and Slovak immigration).
Middletown PA Jednota Press 1965, s. 149 – 160.
68
kto rý prešlo po čas jeho exist encie viac ako 4.000 det í. 98 O
rok na to
po st avil do m pre mat ky – pod ochranou sv. Anny v správe rehoľnýc h
sest ier svät ého Cyr ila a Met oda. Ďalším jeho pláno m bo lo post aviť st rednú
ško lu pre chlapcov a dievčat á, univer zit u a kňazský se minár. 99 V t ejt o jeho
myš lienke však už pokračoval len jeho spo lok Jednota. Tát o, pre náš
náro d veľká osobnosť, vynikajúci k ňaz, redakt or, básnik, spiso vat eľ,
pub licist a, organizát or slovenského život a v Amer ike a hor livý vlast enec
o dišiel z toht o svet a 18. januára v roku 1915. Po celej Amer ike sa správa
o jeho úmrt í rozniesla ako blesk a jeho pohrebu, ktorý sa konal v jeho
far sko m kost ole, sa zúčast nilo st odvadsať kňazov, biskupo v, verejnýc h
čin it eľov, predst avit eľov slo venských spolko vých organizácií a viac ako
desať t isíc ver iacich. 100 Od roku 1961 vychádza na jeho počesť zborník
po d názvo m Jednot a Annual Furdek.
Obsahu je mno ho
hist or ického
mat er iálu a zaujímavost í z náboženského či svet ského prost redia.
Pravda, v ot ázke práce medzi našimi rodákmi za moro m nebo l sám.
Medz i jeho kr it iko v, spo lupracovníko v či pokračovat eľov jeho die la
mo žno považovať osobnost i ako P.V. Rovnianek, Ant on Bie lek, Jozef
Murgaš, Gust áv Mar shall-Pet rovský, Albe rt Mamat ey, Ignác Gessay, Pet er
Ko mp iš, Michal Bosák, A. S. Ambrose, Mat úš Janko la, Jur aj Onda, Ervín
Gelho ff, Jozef F. Kr ajsa a iný. 101 Každý jeden z nich sa svo jím kúsko m
pr ičin il o to, že si S lo váci za moro m dokázali dodnes po nieko ľko
generácií zachovať svo ju nábožnosť, pozdvihnú ť svo je ubo lené národné
srdce a vyt vor iť si svo j vlast ný št át na svojo m vlast no m území.
98
Porov. KRAJSA, J.C.: Some reflections on the 95th anniversary of the First Catholic Slovak Union. In: KRAJSA,
J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, s. 16.
99
Porov. KRAJSA, J.C.: Some reflections on the 95th anniversary of the First Catholic Slovak Union. In: KRAJSA,
J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, s. 11.
100
Porov. HROBÁK, F.A.: Pohreb Štefana Furdeka. In: HROBÁK, F.A. (edit.): Jednota Katolícky kalendár na
obyčajný rok 1955, Middletown [PA] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota 1955, s. 61.
101
Porov. BAJANÍK, S.: Štefan Furdek – otec amerických Slovákov. Matica slovenská 2007, s. 11.
69
5.2 Peter V. Rovnianek
Narodil sa 27. júna v roku 1867 v Do lnom Hr ičo ve. Počas svo jic h
št úd ií sa dost al do k ňazského seminára v Budapešt i. Pre svo ju po vahu
a ho r livosť za slo venský jazyk
s ďalš ími t ro ma
slo venskými
bo l obvinený z panslavizmu a spo lu
št udent mi
bo li
zo
seminára
vylú čení.
O ne jaký čas sa dozvedel, že biskup z Clevelandu [OH] hľadá kňazov pre
past o ráciu slo vanských pr isťaho valco v. Rozhodo l sa odísť za mor e, no
t esne pred odchodo m mu zo mrel ot ec. Dňa 5. sept embr a v roku 1888 ho
lo ď Adler vyložila na slo bodnú pôdu Kr išt o fa Ko lo mba. 102 V roku 1889
uko nčil
št údiá
v Cleveland sko m
seminár i,
no
biskup
Gilmoure
mu
o dmiet o l požiadať dišpenz z Ríma, pot rebný k jeho vysviacke, keďže ma l
v t o m čase len dvadsať dva rokov. Pochopil, že k ňazst vo nie je t á cest a,
po ktorej by chcel celý život kráčať. Rozhodol sa, že sa vrát i na
S lo vensko. Už v t om čase písal do Národných no vín na S lo vensku a jeho
článk y
bo li
S lo venský
preniknut é
a Július
J.
vzmáhajúcim
Wo lf
ho
sa
národným
presvedčili,
aby
ducho m.
Janko
v Amer ike
zost al
a po mo ho l im s redakciou Ameri kánsko-Sl ovenských noví n. Rovino v – ako
sa sá m v článkoch podpisoval - t út o ponuku pr ijal. Po veľk ých zmenách sa
z Amerikánsko-Slovenských novín st al je den z pevných pilierov národne
prebudených S lo váko v. Zalo žil množst vo podporných spo lkov, ale hlavne
Náro dný slovenský spolok a bo l pr i zrode Slovenskej ligy v Amerike. Bo l
spo lu so Št efano m Furdeko m nepochybne najvýznamnejšou osobnosťo u
slo venských dejín v Amer ike. Okrem novinárčenia sa venoval obchodu
a po dnikal v rôznych peňažných úst avoch. Bol v t om čase asi najbo hat ším
S lo váko m v Amer ike. No na začiat ku dvadsiat eho st oro čia sa jeho
pro sperujúci obchod po nieko ľkých zlých rozhodnut iach a invest íciác h
o cit o l v ruinách. Celý jeho majet ok a majet ok mno hých ľud í bo l preč a bo l
nút ený vyhlásiť bankrot .
V roku 1911 po dvadsiat ich t roch rokoch akt ívnej činnost i pr e
slo venský národ bo l nút ený opust iť P it t sburgh [P A] a doslo va ut ekať pred
nespo ko jnými akcio nár mi. St al sa o beťou prílišnej dôverčivo st i a jeho
102
Porov. ROVNIANEK, P.V.: Zápisky zaživa pochovaného, s. 45.
70
najb ližší obchodní part ner i a spo lo čníci to využili. V roku 1911
pret o
ut ieko l na pust at inu do Nevady a neskô r skúsil šťast ie v kalifor nsk ých
zlat ých baniach. Počas svo jho život a vo vyhnanst ve začal písať svo ju
aut o biografiu s pr íznačným názvo m: Zápi sky zaži va pochovaného, v kt orej
chcel okrem svo jho život opisu všet kým o zrejmiť dôvody svo jho konania,
a že krach spo lo čnost i nebo la jeho chyba. Druhé vydanie t ejt o knih y
vyd ala pred piat imi rokmi aj Matica slovenská. P.V. Rovnianek zo mr e l
v ro ku 1933 chudobný a opust ený. 103
5.3 Reverend Jozef Murgaš
Narodil sa v roku 1864 v Tajo ve. Po št údiách na gymnáziu sa vyda l
na k ňazskú cest u. Ako kňaz však na S lo vensku pôsobil len krát ko. Vyda l
sa na št údiá maliar st va. Pre obvinenia z panslavizmu bo l nút ený v roku
1896 emigrovať do Amer iky. Usadil sa vo far nost i Wilkes-Barre [P A], kde
pô so bil viac než t ridsať rokov. V t om čase t am žilo pr ibližne t rist o rodín,
s kt or ými sa mu podar ilo post aviť ško ly, knižnicu, t elocvičňu, vybudo vali
pre det i ihr iská a kúpele. 104 Popr i svo jich past oračných povinnost iach sa
rád
venoval
novým
objavo m
v oblast i
elekt rot echnik y. 105 S nažil
sa
o zdo konalenie t elegrafického prenosu, ktorý bo l do vt edy založený na
Mo rseo vej abecede. Vynašiel svo j vlast ný t elegr af, kt or ý praco val na
dvo ch odlišných fr ekvenciách. Po čas svo jho život a si uplat nil pat ent na
jedenásť pr íst rojo v a vyná lezov. Jozefo vi Murgašovi pat r í aj svet ové
prvenst vo v bezdrôtovo m prenose hovoreného slo va. Verejná skúška sa
ko nala d ňa 23. 11. 1905 na vzdia lenosť asi 30km medzi mest ami WilkesBarre a Scrant on [P A]. 106 Zo mrel v roku 1920 vo svo jej far nost i WilkesBarre[P A].
103
Porov. FODIAK, W.P.: Slovak Newspapers in the United States. In: KRAJSA J.C. (edit.): Jednota Anual Furdek
1984, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union 1984, s. 37.
104
Porov. http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1741 (15. 03. 2009).
105
Porov. TRŠKA, R. – HALÁS, M.: Jozef Murgaš – Všestranne nadaný kňaz. In:
http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/murgas.html (15. 03. 2009).
106
Porov. http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1741 (15. 03. 2009).
71
5.4 Michal Bosák
Narodil
sa
na
Šar iši,
v dedinke
Okrúhle
v roku
1869.
Ako
šest násťro čný vycest oval do Amer iky s jedným do láro m v nohaviciach. Aj
t en mu však cest ou ukradli. V Amer ike sa zamest nal ako väčšina našic h
krajano v v bani. Neskôr zača l praco vať pr i železnici a v roku 1890 sa
presťahoval do Freelandu [P A]. Tam si našiel miest o v obchode, v kt orom
ro zvážal po mest e pivo. O ro k neskôr sa oženil a pochopil, že obchod,
v kt o ro m pracoval, sa zveľadil hlavne vďaka jeho precíznej práci.
Ro zho do l sa ot voriť si vlast ný o bchod v Olyphant [PA]. Z jeho malej
krčmy
sa
st ala
s lieho vina mi.
lo kálna
V roku
banka,
1902
st ál
cest ovná
pr i
kance lár ia
zrode
Prvej
a veľkoobcho d
Národnej
banky
v Olyphant e (Fi rst National Bank), v kt orej sa st al je j prezident om. Keďže
amer ická vláda v t om čase povo ľova la t lačenie peňazí aj národným
bankám, dost ala sa fot ografia a podpis Michala Bosáka aj na do lárové
banko vky vydané 25. júna 1907.
V roku 1912 založil vo Wilkes- Barre [PA] Slavonic Deposit Bank.
Tam u kladala svo je peniaze väčšina S lovákov. V roku 1915 založi l
v Scrant one [P A] Bosak stat e bank, kt orá mala svo je pobo čky aj na
S lo vensku. Michal Bosák bo l okrem bankára, podnikat eľa aj veľkým
po dpo rovat eľom
v rô znych
národných
náboženských
či
a náboženských
národných
sig nat árov P it t sbur skej do hody.
cieľov.
organizáciách
Zast ával
a pat r il
Zo mrel nečakane dňa 18.
úrad
medzi
Február a
1937. 107
5.5 Reverend Jozef Kossalko
Tent o mnohými označovaný ako „Najväčš í nepr iat eľ S lo váko v
v Amer ike“ sa narodil sa 6. júna 1832 vo Veľko m Šar iš i a po vysviacke
pô so bil ako vycho vávat eľ v rodinách gró fom a na v t alianskej ar máde ako
107
Porov. BOSÁK, M. – BOSÁK, R.: Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. In: http://www.bosak.sk/kniha.html
(14. 03. 2009).
72
vo jensk ý k ňaz. Po návr at e mu pr idelili far nosť v P lo sko m a v Osiko ve.
Odt iaľ odiš iel v roku 1884 do Amer iky pr e svo ju hašt er ivú povahu a veľkú
lo já lno sť k maďar skej vláde. 108 S lo venský ver iaci kt orý roky nepo ču li
z úst kňaza slo venské Božie S lo vo bo li ochot ný plat iť do lár mi každé jedno
slo vo . A rever end Kossalko to veru neváhal pr ijať. Našpor il si značnú
su mu
peňazí,
z kt orý
potom
neskôr
financoval
rôzne
út oky
pro t i
akémuko ľvek slo venskému pr ebudeniu. Odmiet al vysluho vať sviat ost i
členo m
Národného
amer ickými
sloven ského
biskupmi
i svet skými
spol ku,
žalo val
pr edst avit eľmi
a int r igoval
a jeho
pred
úhlavným
nepr iat eľo m bo l národne uvedo melí smelí S lo vák. Ani u biskupo v však
nik d y nepochodil ba čo viac, raz odmiet o l pochovať st r ýka bankár a
Michala Bosáka. Keď sa t o dopočul biskup, dal mŕt veho vykopať a sám ho
dô sto jne
pocho val. 109
Až
do
svo jej
smrt i
bo l
reverend
Kossalko
nepr iat eľky naladený k akémuko ľvek slo venskému prejavu.
Medz i ďalšie významné osobnost i, kt oré sa zapísali vo svet ovýc h
dejinách t reba spo menú ť aj Št efana Banič a, kt or ý v si v roku 1914 uplat nil
v Amer ike pat ent na padák. Tent o ťažko pracujúc i baník sa t ak st al
vyná lezco m prost r iedku, kt orý už neraz zachránil ľuďo m po celo m svet e
živo t . Ďalším nemenej významným S lo váko m bo l nepochybne aj I va n
Alexander Get t ing, kt orý bo l veľmi nadaný žiak. Už ako 11 ročný s i
po st avil
r ádio.
krát ko dobý radar
Neskôr
kt orý
po
št údiách
výraznou
fyzik y
mie rou
zost rojil
zdokonalený
pomo ho l Br it o m
v druhej
svet o vej vo jne v bo ji prot i nemeckým raket ám. Po vojne sa veno val
výsku mu a dnes ho svet pozná ako vynálezcu navigačného syst ému GPS.
110
108
Porov. TANZONE, D.F.: Religious Developments among the Slovaks in America. In: KRAJSA, J.C. (edit):
Jednota Anual Furdek 1986, s. 59.
109
Porov. ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike, s. 110.
110
Porov. BELLIS, M.: History of the Global Positioning System – GPS. In:
http://inventors.about.com/od/gstartinventions/a/gps.htm (26. 03. 2009).
73
ZÁVER
V mo jej magist erskej pr áci so m sa pokús il pr iblížiť o bdobie pr výc h
začiat kov ťažkého život a našich kr ajanov v Amer ike. Prvým problémo m
s kt or ým so m sa st ret ol bo l nedost at ok slo venskej lit erat úr y, kt orá by
po jed návala o danej proble mat ike. Ďalš ím problé mo m bo l nesú lad medzi
niekt o rými údajmi v amer ick ej lit erat úre a jej dost upnosť t u na S lo vensku.
Presný pr iebeh, ale ani počet slo venskýc h vysťahovalcov sa zrejme
nik d y nedozvieme. Vie me len pr ibližné čís la, na základe kt orých môžeme
ko nšt at ovať,
že do
začiat ku
prvej svet ovej vo jny pr ibližne t ret ina
S lo vákov žijúcich v Uhorsku opust ila svoje do movy a vydala sa za lepší m
živo t o m do Amer ik y.
Ako so m už spo menul v úvode, t áto t éma je veľmi rozsiahla jednak
z časo vého hor izont u aj čo sa t ýka udalo st í kt oré sa po čas t oht o obdobia
o do hrali.
Podar ilo
vysťahovalect va,
sa
cez
mi
pr ejsť
zakladanie
od
prvých
slo venských
začiat kov
osád,
slo venského
far nost í,
škô l,
spo lko vých organizácií a podporných fo ndov až po vznik S lo venskej lig y a
začiat ok prvej svet ovej vo jny. Tát o práca svedčí o tom, že sa S lo váci,
napr iek
t omu
v akých
podmienkach
žili
v Uhorsku,
ich
vzdelaniu
a so ciálnemu st at usu dokázali v no vej krajine post aviť na nohy a za
po mo ci mno hých národných budit eľov dali slo bodu svo jim rodákom do ma
na S lo vensku. Vďaka ich úsiliu v nemalej miere pr ispeli k vyt voreniu
no vého št át neho usporiadania, kt oré zabezpečilo pre S lo vákov novú
bud úcnosť vo vlast no m št át e. Preto dejiny S lo vákov v Amer ike t reba
po k ladať za súčasť slo vensk ých národnýc h dejín. V práci so m bo l nút ený
kvô li už aj t ak prekročenému rozsahu práce vynechať niekt oré kapit ol y
dejín
kt oré
sa
odohrali
medzi
S lo vákmi
a Maďar mi
na
zač iat ku
dvads iat eho st oro čia. T iež so m nespo menul o st at né rehoľné spo lo čenst vá
- hlavne slo venských benedikt íno v kt orí sa v Cleve lande [OH] usadili až v
ro ku 1922. Rovnako by sa dala o samot ných kapit o lách v mo jej prác i
nap ísať samost at ná št údia pret ože t iet o udalost i ost ávajú ot voreno u
zálež it osťou nie len v t om že ich poznávanie mo žno st ále prehlbo vať, ale a j
74
v t o m, že do ist ej mier y st ále pokračujú. Dnešná sit uácia S lo vákov je
úp lne iná ako t omu bo lo kedys i. S íce aj dnes sú pr imár nym dô vodom
návšt evy Spo jených št átov amer ických ekono mické dô vody, no S lo váci
pr ichádzajú zväčša do slo venských ale bo iných slo vanských ko munít ,
kto ré sú v Amer ike ešt e aj dnes veľmi dobre zorganizované. Z celko vého
po čt u slovenských kost olov sa zacho val len zlo mo k. Hlavným dôvodo m
bo l nedost at ok slovenských k ňazov, kt orí by sa pr iho várali t am žijúci m
S lo váko m v ich mat er inskej r eči. Po mo jej o sobnej návšt eve niekt orých
slo venských far nost í môžem skonšt atovať že ku slo venským koreňo m sa
hlásia ľudia nielen z mlad šie generácie, ale aj ľudia, kt orí t am žijú
nieko ľko desiat ok rokov, pr ípadne sa t am narodili.
P ísanie t ejt o práce mi pr inieslo radosť z nepoznaných vecí a bo lo t o
pre mňa veľmi o bohacujúce. Tút o prácu chcem veno vať všet kým t ým,
kto rí sa vydali do neznáme j zeme za chlebo m i soľou. Tým chlebo m bo l
pre nich lepší život pre seba a svo je potomst vo. No keďže ani v život e nie
je všet ko „biele“ dost alo sa im v Amer ike i t ej so li, kt orá ale v ko nečno m
dô sledku znamenala pre náš národ prebudenie a odhodlanie bo jo vať za to
naše S lo vensko.
75
BIBLIOGRAFIA
Pramene
SVÄTÉ PÍSMO, 1995. Trnava : SSV 2002.
THE FIRST CATHOLIC SLOVAK UNION.: Slovak Catholic Parishes and Institutions.
Middletown, PA : Jednota printer, 1955.
Literatúra
ALEXANDER, J. G.: The immigrant church and community. Pittsburgh, [PA] :
University of Pittsburgh Press, 1987.
ALZO, L. A.: Slovak Pittsburgh. Charleston [SC], Chicago [IL], Portsmouth [NH], San
Francisco [CA] : Arcadia Publishing, 2006.
BAJANÍK, S.: Štefan Furdek – otec amerických Slovákov. Matica slovenská, 2007.
BERTA, J.: Slovak Beginnings in America. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual
Furdek 1986, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union, 1986.
BIELIK, F.: Slovenské vysťahovalectvo (Dokumenty IV.). Martin : Matica slovenská,
1985.
BOLCHAZY, J.M.: The status of Slovak American Women in Pennsylvania 1875 –
1914. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984, Cleveland [OH] : First
Catholic Slovak Union, 1984.
COAN, P. M.: Ellis Island Interviews. New York : Fall River Press, 2004.
CULEN, C.: Slovaks in Slovakia and Canada. Canadian Slovak League, 1955.
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy
v Bratislave, 1942.
ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike (Zväzok II.). Bratislava : Nakladateľstvo
Slovenskej ligy v Bratislave, 1942.
ĎURICA, M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava : Vydavateľstvo Lúč, 2003.
FODIAK, W.P.: Slovak Newspapers in the United States. In: KRAJSA J.C. (edit.):
Jednota Anual Furdek 1984, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union, 1984.
HOLÝ, J.A.: Založenie Slovenskej ligy v Amerike. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky
Kalendár Jednota 1983, Middletown [PA] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota, 1983.
76
HROBÁK, F.A.: Pohreb Štefana Furdeka. In: HROBÁK, F.A. (edit.): Jednota Katolícky
kalendár na obyčajný rok 1955, Middletown [PA] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota,
1955.
HRUŠOVSKÝ, F.: Slovenské rehole v Amerike. Scranton, [PA] : Obrana Press, 1955.
KONOVÁ, M.: Americkí Slováci a Slovensko. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky
Kalendár Jednota 1987, Cleveland [OH] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota 1987, 1987.
KOVÁČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2007.
KRAJSA, M.J.: The Rise of the First Catholic Slovak Union in Amerika. In: KRAJSA,
J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1989, Independence [OH] : First Catholic Slovak
Union, 1989.
KRAJSA, J.C.: Some reflections on the 95th anniversary of the First Catholic Slovak
Union. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, Cleveland [OH] : First
Catholic Slovak Union, 1986.
KRAJSA, J.C.: Dejiny slovenskej rímskokatolíckej osady svätého Jozefa, Hazleton,
Pennsylvánia. In: KRAJSA, J.C. (edit.): Katolícky Kalendár Jednota 1984, Cleveland
[OH] : Prvá Katolícka Slovenská Jednota, 1984.
MEŠŤANČÍK, J.: Štefan Furdek, otec amerických Slovákov. In: PAUČO, J.: Štefan
Furdek a slovenské prisťahovalectvo, Middletown [PA] : Jednota, 1955.
MILLER, K. D.: The Czecho-Slovaks in America. New York : George H. Doran
company, 1922.
MORENO, B.: Ellis Island. Charleston [SC], Chicago [IL], Portsmouth [NH], San
Francisco [CA] : Arcadia Publishing, 2003.
NIELSEN, H: Ellis Island: The Immigration Experience. In: KRAJSA, J.C. (edit):
Jednota Anual Furdek 1984, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union, 1984.
PAUČO, J.: Štefan Furdek a slovenské prisťahovalectvo. Middletown [PA] : Jednota,
1955.
ROVNIANEK, P. V.: Zápisky zaživa pochovaného. Martin : Matica slovenská, 2004.
SHELLEY. T. J.: The bicentennial history of the Archdiocese of New York 1808 – 2008.
Strasbourg, France : Éditions du Signe, 2007.
STOLARIK, M.M.: Slovaks. In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1984,
Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union, 1984.
SUTHERLAND, A.X.: Tales from Our Jednota history (Slovak settlements in Georgia).
In: KRAJSA, J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1989, Independence [OH] : First
Catholic Slovak Union, 1989.
77
TANZONE, D.F.: Religious Developments among the Slovaks in America. In: KRAJSA,
J.C. (edit): Jednota Anual Furdek 1986, Cleveland [OH] : First Catholic Slovak Union,
1986.
TINDALL, G.B., SHI, D.E.: Dĕjiny Spojených států Amerických. Praha : Nakladatelství
Lidové noviny, 2008.
TYBOR, M.M.: First Slovak Newspapermen in America. In: Slovakia 18, roč. 41 (1968).
ZÁŇ, J.: 75 rokov rehole Sestier sv. Cyrila a Metoda. In: KRAJSA, J.C.(edit.): Katolícky
Kalendár Jednota 1984, Middletown [PA] : Jednota Printery, 1984.
Internetové zdroje
AMERICA’S FIRST IMMIGRATION CENTER. In: http://www.castlegarden.org/
ANDREW TOTH. In:
http://library.albany.edu/preservation/brittle_bks/Borchard_Convicting/chpt45.pdf
BALCH, E.G.: Our Slavic Fellow Citizens. In:
http://www.iarelative.com/oldhomes/slavic25.htm
BARTALSKÁ, Ľ.: Začiatky slovenského novinárstva v Amerike. In:
http://www.czsk.net/svet/clanky/svet/amertlac.html
BELLIS, M.: History of the Global Positioning System – GPS. In:
http://inventors.about.com/od/gstartinventions/a/gps.htm
BOSÁK, M. – BOSÁK, R.: Michal Bosák – americký bankár zo Šariša. In:
http://www.bosak.sk/kniha.html
DOBROTKOVA, M.: Slovenskí priekopníci v Amerike. In:
http://www.dobrodruh.sk/historia/slovenski-priekopnici-v-amerike
DOBROTKOVA, M.: Slováci na ceste do nového sveta. In:
http://www.historickarevue.com/?id=archiv_6
DUSZAK, T.: Lattimer Massacre Centennial Commemoration. In:
http://www.polamjournal.com/Library/APHistory/Lattimer/lattimer.html
GURSKY, B.: Východniari ako prví v USA. In:
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=19.7.2000/10929
HISTORY OF THE UNITED STATES – Colonial Period In:
http://www.usinfo.pl/aboutusa/history/colonial.htm
JOZEF MURGAŠ. In: http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1741
PENNSYLVANIA HISTORICAL AND MUSEUM COMMISION.: Lattimer Massacre.
In: http://www.phmc.state.pa.us/ppet/lattimer/page4.asp?secid=31
78
SHIPMAN, A.: The Slavs in America. In: http://www.newadvent.org/cathen/14051a.htm
TANZONE, D.F.: An overview of our 90 years of fraternal service. In:
http://www.slovakcatholicsokol.org/History/SCSHistory%20to%201995.pdf
THE NEW YORK TIMES.: Attacked by strikers. In:
http://query.nytimes.com/mem/archivefree/pdf?res=9B03EED71E3BE533A25751C0A9679C94609ED7CF
THE NEW YORK TIMES.: Strikers shot down. In:
http://query.nytimes.com/mem/archivefree/pdf?res=9B03E4DD1330E333A25752C1A96F9C94669ED7CF
TRŠKA, R. – HALÁS, M.: Jozef Murgaš – Všestranne nadaný kňaz. In:
http://www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/murgas.html
79
PRÍLOHY
Zoznam použitých príloh
Prí loha č. I. – VI. – Obrazová časť
Obr. č.1,2,4,5,6,7 – zdroj: MORENO, B.: Ellis Island. Charleston [SC], Chicago
[IL], Portsmouth [NH], San Francisco [CA] : Arcadia Publishing, 2003.
Obr. č.3,8,10,12 – zdroj: ČULEN, K.: Dejiny Slovákov v Amerike. Bratislava :
Nakladateľstvo Slovenskej ligy v Bratislave, 1942.
Obr. č.9 – zdro j: ROVNIANEK, P. V.: Zápisky zaživa pochovaného. Martin : Matica
slovenská, 2004.
Obr. č. 11,22,23 – zdro j: THE FIRST CATHOLIC SLOVAK UNION.: Slovak
Catholic Parishes and Institutions. Middletown, PA : Jednota printer, 1955.
Obr. č. 13,14,17,21 – zdro j: Lewis W. Hine
Obr. č. 15,18,19 – zdro j: ALZO, L. A.: Slovak Pittsburgh. Charleston [SC], Chicago
[IL], Portsmouth [NH], San Francisco [CA] : Arcadia Publishing, 2006.
Obr. č. 16,20,27,28,30 – zdro j: internet
Obr. č. 24,25,26 – zdro j: SHELLEY. T. J.: The bicentennial history of the
Archdiocese of New York 1808 – 2008. Strasbourg, France : Éditions du Signe, 2007.
Obr. č. 29 – zdro j: BAJANÍK, S.: Štefan Furdek – otec amerických Slovákov. Matica
slovenská, 2007.
Prí loha č. VII. – Mapa slovenských osád – zdroj: ČULEN, K.: Dejiny
Slovákov v Amerike (Zväzok II.). Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy v Bratislave,
1942.
80
Download

Celá Magisterská práca v PDF verzii