Noviny
občanov mesta
Šurany
3. ročník
2. číslo
február 2012
mesačník
nepredajné!
Nájdete nás aj na webovej stránke www.watson.sk alebo www.izamky.sk
Občianske združenie Vráťme mestu život hodnotilo Zabíjačkové hody
Poďakovali sa za aktívnu účasť
Koncom uplynulého mesiaca
sa konalo v Šuranoch stretnutie
všetkých zainteresovaných na organizácii a účasti na decembrovej
akcii Občianskeho združenia
Vráťme mestu život „Zabíjačkové
hody, alebo Šuranci Šuranom“.
Na spoločné stretnutie boli pozvaní
cajtov 21 (KPOL21). Ako vieme,
prišli ju svojou účasťou podporiť
aj primátori miest z Vrábeľ a
zo Zlatých Moraviec, konkrétne Peter Lednár a Tibor Tóth,
ako aj starostka obce Viera Belanová z Dedinky a Jozef Jobbágy
zo Svätého Petra. Medzi vzácnymi
Vedúci Občianskeho združenia Vráťme mestu život poďakoval spoluorganizátorom za ich aktívnu účasť na podujatí a rozdal im ocenenia
všetci tí, ktorí sa nejakou formou
prezentovali na tomto podujatí,
za účelom poďakovania. Spomínanú
akciu sprevádzalo totiž aj niekoľko
kultúrno-spoločenských akcií, čo
popri ukážke, ako sa kedysi robili zabíjačky nielen na dedinách,
ale konkrétne aj v domácnostiach
nášho mesta, vytvorilo bohatý
kultúrny program. Návštevníci
podujatia si mohli pozrieť aj
prezentáciu prác šikovných rúk
našich mám, ich detí, starých mám,
ba dokonca aj ich vnúčat.
Akciu, z ktorej chcú organizátori urobiť tradičné podujatie,
uskutočnilo Občianske združenie
„Vráťme mestu život“, v spolupráci
s Domom Matice slovenskej a
Občianskym združením Klub poli-
hosťami boli aj bývalí vrcholoví
funkcionári Prezídia Policajného
zboru SR a predseda OZ KPOL21,
konkrétne generál Ján Packa a generál Stanislav Jankovič. V rámci
kultúrneho programu sa na podujatí prezentovali viaceré hudobné
súbory, spevokoly a speváčky,
konkrétne - Detský tamburášsky
súbor Jozefa Šutku, Ženský spevokol klubu dôchodcov Šurany,
Detský spevácky zbor sv. Štefana
v Šuranoch, Ženský spevokol Kostolný Sek, Šurianski tamburáši,
Ženský spevácky zbor Kantáta pri
miestnom Dome Matice slovenskej, Weekend (Country kapela zo
Šurian), Hudobná skupina AUZA
(vokálno inštrumentálna kapela).
Zlatým klincom programu boli
vystúpenia Martiny Zajíčkovej a
Petra Popadiča zo Šurian a mladej
talentovanej a nádejnej šurianskej
speváčky Veroniky Šebeňovej
(s kapelou Happy rice z Nových
Zámkov). Hosťami programu boli
- Brillant orchester Milana Olšiaka
z Banskej Bystrice a známy ženský
súbor Mrchane z Bánova.
Súčasťou tejto veľmi vydarenej
akcie bola aj výstavka ručných
prác v rámci ktorej sa prezentovali – deti s cirkevnej školy pod
vedením učiteliek Lucie Deákovej
a Anežky Šimunkovej, najstaršou
umelkyňou bola pani Irma Barusová z Kostolného Seku, ďalej
Anna Lutišanová, ktorá sa prezentovala ručnými prácami z výšiviek
a háčkovania, Štefánia Nagyová
s iba dvanásťročnou dcérkou
Ivanou, ktorá ako vidieť kráča
v šľapajách svojej mamičky v snahe uchovať aj v Šuranoch takého
pekné ľudové umelecké tradície.
Obe
prezentovali
maľovanie
na tričká, paličkovanie a Ivanka sa
zvlášť pýšila šitými bábikami. Ďalej,
Bernandína Valachová a Mária
Príhovor predsedu občianskeho
združenia Jána Štarka
Panisová, ktoré priniesli so sebou
ako ukážku i na predaj, okrem iného háčkované dečky, šité bábiky,
finošperky, ukážky z maľovania
na hodváb a papierového pletenia.
Mnohé z týchto ručne, prácne a
umelecky vyrobených vecí boli aktuálne a vhodné aj ako dekorácia, či
ozdoba na vianočný stromček.
Podujatie si prišlo pozrieť a
zároveň pochutnať si na rôznych
zabíjačkových
špecialitách
i
tradičných domácich mäsových
výrobkov približne dvetisíc ľudí.
O tomto všetkom sa hovorilo
aj na spomínanom nedávnom
stretnutí, na ktorom okrem iného
predseda združenia Ján Štark
(pokračovanie na str. 2)
Dobrú kapustnicu navaril hostiteľ Oto Kasperkevič
2
Noviny občanov mesta Šurany
Poďakovali sa za aktívnu účasť
(dokončenie zo str.1)
odovzdal ďakovné listy všetkým
zúčastnením. Najlepšie to okomentovala na záver oficiálnej časti
Mária Hlavatá, keď povedala,
že je až neuveriteľné, koľko je
v Šuranoch mladých, múdrych a
šikovný ľudí, treba ich vedieť iba
podchytiť a motivovať.
Po úvodnom príhovore Jána
Štarka, ktorý poďakoval prítomným za spoluprácu pri organizovaní akcie „Zabíjačkové hody
alebo Šuranci Šuranom“, ako i po
slávnostnom novoročnom prípitku sa rozvinula počas pohostenia
kapustnicou neformálna beseda.
Kapustnicu pripravil gurmán
Kasperkievič, asistovala mu jeho
dcéra Jessica. Stretnutie spestrila
a oživila členka súboru Kantáta
Anna Sládkovičová prednesom
básne Domov, od autorky Emílie
Pechočiakovej. Anna Sládkovičová
ňou zvíťazila v súťaži Vansova
Lomnička. Potom, ako to už
Ďakovné slová dobre padli
spoluorganizátorom, ktorí si
ich sústredene vypočuli
na podobných stretnutiach býva
sa postupne hostia rozišli do svojich domovov a za každodennými
povinnosťami.
Milan Kupecký, snímky: autor
o 3, 3 percenta, čo ani zhruba nezodpovedá inflácii, vzhľadom
na zvýšenie cien energie, potravín a v neposlednom rade i liekov, čím sa postupne títo občania
prepadajú pod hranicu chudoby.
Nebudeme sa oháňať číslami, hoci
sú veľavravné, no pre čitateľa nie
veľmi zaujímavé, ale na porovnanie
uveďme konkrétny príklad. Poberatelia starobných dôchodkov, ktorých dôchodok bol pred zvýšením
nižší ako 420 eur sú na tom oveľa
horšie ako pred ich úpravou. Čiže
ich životná úroveň zákonite klesá.
Rapídne poklesne životná úroveň
pod hranicu biedy aj tým, ktorých
dôchodky pred úpravou boli 320
eur a teraz sa zvýšili iba na úroveň
333, 62 eur. A dôchodcovia ešte
s nižšími dôchodkami sa prepadnú
do sociálnej siete ešte nižšie, doslova pod hranicu biedy. A tak zákonite pribúda počet najchudobnejších
a na sociálnu pomoc odkázaných
občanov.
Podľa odborníkov na túto problematiku, prípadne pri jednoduchom rátaní by oveľa spravodlivejšie bolo, ak by sa dôchodky
zvyšovali jednotnou absolútnou
sumou pre všetkých rovnako. Čiže
pri zvýšení o 3,3 percenta by sa relatívne zachovala aspoň aká-taká
spravodlivosť a primeraná životná
úroveň. Čiže pomohlo by to čiastočne aj tým najchudobnejším, pri
zachovaní princípu zásluhovosti.
Reálne by tak mohla byť priemerná
výška starobného dôchodku 351,31
eur, plus 11,66 eur, čo predstavuje
zvýšenie o 03,0 percenta.
Na záver sa natíska otázka, či
pri vládnych rozhodnutiach, pri
prijímaní týchto zákonov išlo o nekompetentosť, alebo je to zámerné
zbedačovanie skupiny tých najchudobnejších poberateľov starobných
dôchodkov.
Našťastie, blížia sa nové voľby a
tak treba veriť, že všetky tieto uvedené skutočnosti nová vláda prehodnotí a urobí nápravu, tak ako to
deklaruje v predvolebných sľuboch
v snahe zlepšiť súčasné sociálne
postavenie občanov,. Najmä tých,
ktorí veľa rokov počas aktívnej
činnosti statočne pracovali a teraz
na starobu sú odkázaní doslova na
žobrotu.
Ing. Edmond Kováč
Kto bol svätý Valentín?
Predseda OZ Vráťme mestu život počas príhovoru
Vybrali sme z korešpondencie
Zlé vládne sociálne rozhodnutia, vrátane dôchodkov
Bieda sa prehĺbi u tých najchudobnejších
Vláda začiatkom decembra minulého roku stanovila nové mesačné minimálne mzdové náklady.
Z výšky uvedených súm minimálnej mzdy vyplývajú neuveriteľne nízke sumy. Napríklad pri 40
hodinovom úväzku je to iba 1,88
eura. Navyše v porovnaní mzdy,
napríklad zamestnaných žien
s mesačnými dávkami dlhodobo
nezamestnaných a neprispôsobivých občanov so štyrmi deťmi, je
to veľmi skrivodlivé! Inými slovami
dlhodobo nezamestnaná rodina
v prirátaní príspevkov na bývanie,
aktivačný príspevok a na obed pre
školopovinné deti kvôli plneniu
školskej dochádzky je to až 676,48
eura, bez toho, aby títo občania čo i
len prstom pohli. Na druhej strane,
ak to porovnáme napríklad s mesačnou výplatou zamestnanej ženy
vo štvrtej kategórii, po prirátaní
a zohľadnení jej pracovných povinností a zodpovednosti, navyše
v trojsmennej prevádzke, je to
630,04 eura. Čiže takmer žiadny
rozdiel. Pritom sa veľa vraví o diskriminácii menšiny. Aj tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že sme
sa stali nádenníkmi vo vlastnej
krajine.
Podobná skrivodlivosť je aj
v prípade dôchodkov. Vláda schválila od začiatku tohto roku plošné zvýšenie všetkých dôchodkov
Sviatok sv. Valentína pripadá na
14. február. Je sviatkom všetkých
zamilovaných a slávi sa už niekoľko
desaťročí v rôznych kútoch sveta.
A kto bol vlastne sv. Valentín?
Historický prameň uvádza, že sv.
Valentín bol kňaz, ktorý zomrel
mučeníckou smrťou tak, že bol sťatý
sekerou kata 14.februára 269. Existujú však i dohady historikov, že
sa tak stalo niekedy rokoch 268 až
273. V tom čase vládol cisár Claudius Grótsky (Claudius II), ktorý
bol známy svojimi megalománskymi túžbami a krutými vojnovými
výpravami. V snahe vytvoriť dokonalú armádu, vydal nariadenie zakazujúce mladým ľuďom uzatvárať
manželstvo. Dôvodom bolo hlavne
tvrdenie, že slobodní a nezadaní
muži vkladali do boja viac energie
a boli odvážnejší. Vstúpiť do stavu
manželského mohli len tí, ktorí neboli pre armádu vhodní, či žiaduci.
Sv. Valentín však napriek zákazu
ďalej zasnuboval a oddával zamilované páry. Keď sa to cisár dozvedel,
za jeho snahu spájať životy zami-
lovaných sviatosťou celoživotnej
lásky, dal ho popraviť.
V dnešnej dobe sa na deň sv.
Valentína zamilovaní obdarúvajú
valentínkami a ďalšími romantickými darčekmi, aby vyjadrili hĺbku
svojich ľúbostných citov.
Či už Deň sv. Valentína považujeme za skutočný sviatok lásky
alebo za komerčný pseudosviatok,
jedno je isté. Láska je to najcennejšie, čo máme. Každý z nás chce
byť milovaný a aspoň raz v živote
pocítiť skutočnú lásku. A je jedno,
či na Deň sv. Valentína alebo počas
zvyšných 364 dní v roku.
Ján Štark
Noviny občanov mesta Šurany
3
Duchovné slovo
Využiť duchovné kapacity, mravný potenciál
a univerzálne túžby človeka
Posolstvo občanom
Milí čitatelia a spoluobčania, v každodennom kolobehu každého človeka sa rýchlo vyčerpávajú ľudské
duchovné sily. Každý je odkázaný,
aby ich neustále dopĺňal. Pokiaľ
nečerpá, čoskoro sa život zužuje a
stáva menej ľudským. To znamená
menej pokojným, rovnovážnym a
odolným voči prázdnote.
Predmetom čerpania a kvalitným zdrojom zamená podľa mňa
zostať v dialógu s Bohom, so sebou
a s inými ľuďmi. Opakom je monológ len so svojimi myšlienkami.
Uviaznutie vo svojich pocitoch.
Prázdne ticho v srdci, mučivé mlčanie v duši. Oslabenej ľudskosti je
možné urobiť koniec.
Treba začať komunikáciou s Bohom v nádhernom striedaní slova
a ticha, vyjadreniu sa i načúvaniu
jeho slovu. Nechať hovoriť Boha v
tichu duše. Hovoriť Bohu svojimi
slovami, ktoré sa v tichu zrodili.
Vyjadriť Bohu svoju myšlienku,
ktorá sa v tichu pred ním prehĺbila alebo vyjasnila. So záujmom
počúvať bez vlastných slov Božie
slová i Božie ticho, ktoré priblíži
podstatu nášho problému a posilní
dušu. Boh nás počúva aj vtedy, keď
nič nehovoríme ústami. Veď človek
komunikuje hlavne srdcom. Boh
vie čítať v našom srdci, preto mu
to dovoľme. Prehlbujeme tak svoj
základný životný vzťah. Človek za-
čína žiť s Bohom. Boh ho oživuje,
komunikuje, duchovne okysličuje,
regeneruje vzácny duchovný životný štandard, ktorý žiadna plytkosť
praktického materializmu nedokázala človeku priniesť.
Takto objavíme aj človeka. Striedanie slova a ticha, zdieľania hovorením a počúvaním bude stavať
a stvárňovať náš nový život rýchlej doby, ktorej sme súčasťou. Počúvanie iného umožní druhému
vysloviť seba. Slovo z hĺbky srdca
smerom k druhému pomôže, aby
nás mohli pochopiť. Je to úsilie
ľudskosti v nás. Pomoc od Boha je
v tomto úsilí potvrdená. Výsledky
sú takmer okamžite vnímateľné a
účinné.
Chcel som vás, milí spoluobčania len povzbudiť, podeliť sa s
vami o tieto myšlienky. Vysloviť
presvedčenie, že jestvujú nástroje
ľudskosti, jestvuje Boží záujem, a že
je možné v našom meste využiť duchovné kapacity, mravný potenciál
a univerzálne túžby človeka, aby
sme vytvárali neviditeľnú promenádu ľudí, ktorí sa radi vidia, chcú
stretnúť, učia komunikovať a živia
sa z Božích zdrojov, aby uniesli život nielen svoj, ale aj život iných.
Nakoniec vám všetkým želám
pomoc od Najvyššieho v našom
každodennom živote.
Rudolf Daňo, šuriansky dekan
Šurianska speváčka Veronika Šebeňová
Ambiciózna tínedžerka s veľkými
predsavzatiami
S Veronikou Šebeňovou sme
sa stretli nedávno v Šuranoch
na zabíjačkových hodoch, kde sa
prezentovala v rámci kultúrneho
programu. Toto veľmi ambiciózne
mladé dievča má iba šestnásť
rokov a už má za sebou viacero
úspešných vystúpení, v rámci
svojho takpovediac zatiaľ iba sporadického účinkovania na rôznych
kultúrno-spoločenských akciách.
alebo speváčkou v čom ju rodičia
i starí rodičia podporujú. V ostatnom čase ju však očaril spev a tak
nečudo, že pri každej príležitosti,
ak ju pozvú, spieva na rôznych
školských koncertoch, plesoch,
zábavách, na svadbách ba dokonca
spievala už aj na pohreboch. Ako
nám prezradila, jej doterajším
najväčším úspechom bolo televízne vystúpenie v relácii Mini-
Na zabíjačkových hodoch spievala
so školskou kapelou „The happy
rice“, ktorá vznikla v novozámockej
súkromnej umeleckej škole ART
STUDIO, kde Veronika študuje
herectvo, hoci momentálne je
žiačkou Základnej umeleckej školy
v Šuranoch, kde študuje hru na klavír a spev. Navštevuje gymnázium.
Veronika patrí medzi tie talenty,
ktoré si začali pospevovať už v útlom veku, čiže spieva od malička.
Doteraz jej k určitému posunu
v začiatkoch pomohol detský spevácky zbor sv. Štefana v Šuranoch,
kde spieva už deviaty rok. Budúci
rok bude pre ňu tak trocha zlomovým, pretože ju čakajú záverečné
absolventské skúšky a absolventský
koncert v Základnej umeleckej
škole v Šuranoch. Samozrejme,
popri školských povinnostiach
využíva každú príležitosť zaspievať
si pred publikom, tak ako tomu bolo
už na spomínaných šurianskych
zabíjačkových hodoch. Vtedy sa
na ňu prišli pozrieť a povzbudiť
ju aj jej blízki, priatelia. Jej rodina
nevynechá jediné jej vystúpenie a
veľmi jej žičí a drží palce, dúfajúc,
že Veronika bude mať to šťastie a
s pribúdajúcimi rokmi sa presadí
v tejto neľahkej umeleckej brandži
čím sa splní jej sen, pretože jej detskou túžbou bolo stať sa herečkou,
talent show, ktorú organizovala
Slovenská televízia. So striedavými
úspechmi sa však pokúša získať si
priazeň a presadiť sa aj na rôznych,
najmä televíznych kastingoch.
Každá príležitosť spievať je pre ňu
osobitným úspechom i zážitkom
zároveň, ktorý ju naďalej motivuje a každé takéto vystúpenie jej
dá vždy niečo nové a posúva ju
vpred. Pritom spev sa snaží spájať
s herectvom a tak možno ju raz
uvidíme aj v nejakom muzikáli,
ale to je ešte priskorá pesnička.
Na záver sme sa od nej ešte dozvedeli jednu veľmi zaujímavú informáciu. Pokúša sa písať aj texty pri
skladaní vlastných pesničiek, čiže
využiť nielen spevácke a herecké
schopnosti, ale aj tvorivé. V týchto
snaženiach jej veľmi pomáhajú najmä pedagógovia z ARS Studia, za
čo je im veľmi povďačná. Samozrejme, po skončení strednej školy by
rada absolvovala aj vysokú školu,
to sa však uvidí po budúcoročnej
maturite a následných prijímacích
skúškach. Nuž teda, držme jej palce,
aby sa časom naplno rozžiarila ako
súčasná mladá spevácka a herecká
hviezdička, mladý nevšedný talent Veronika Šebeňová. Aby sme
sa mohli raz popýšiť, že je z nášho
regiónu.
Milan Kupecký
4
Noviny občanov mesta Šurany
Fašiangy a ľudové zvyklosti
počas nich..
Fašiangy patria k zvykom spojeným v prelome zimy a jari. Pôvodne ide o lúčenie sa so zimou.
Naši predkovia spevom a tancom
odprevádzali studené obdobie a
tešili sa na príchod teplejších dní.
Obdobie fašiangov je časovo vymedzené odo dňa Troch kráľov - po
Popolcovú stredu (nazývanú tiež
Krivá alebo Škaredá streda). Popolcovou stredou sa pre kresťanov
začína obdobie štyridsaťdňového
pôstu, ktorý trvá až do Veľkonočnej nedele. Je to čas pokánia a prípravy na najvýznamnejšie sviatky
kresťanského liturgického roka
- Veľkú noc. Dodnes je pre kres-
Maska turoňa
ťanov pravidlom, že vo veľkom
pôste sa nekonajú tanečné zábavy,
ani svadobné hostiny či iné podujatia, ako znamenie vážnosti týchto
sviatkov, pripomínajúcich utrpenie
a smrť Ježiša Krista. A keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom,
každý rok ju máme v inom termíne. Určenie dátumu veľkonočných
sviatkov závisí od výpočtu začiatku
astronomickej jari a následného
splnu Mesiaca. Preto je Veľká noc
niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých
rokoch v polovici alebo až koncom
apríla. Magicko-prosperitné úkony,
charakteristické pre fašiangové obdobie majú blahodarne pôsobiť na
očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy
boli vždy aj časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek.
Maskovanie v obradoch a hrách už
od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky
zábavné funkcie. Známe sú najmä
zoomorfné masky, ktoré súvisia
s prvkami agrárnej mágie a pripisuje sa im predovšetkým plodonosná
funkcia. Dominovala maska turoňa
(štylizácia býčej hlavy s rohmi) a
maska medveďa (v kožušinovom
odeve alebo vyrobená zo slamy či
hrachoviny). V menšej miere sa
objavovali aj maska koňa, barana
a kozy. Časté boli i ľudské - antropomorfné masky. Slamené masky
naznačovali ukončenie niektorých
poľnohospodárskych prác. K najčastejšiemu spôsobu maskovania
vo fašiangových obchôdzkach patrilo prezliekanie sa mužov za ženy,
ale aj maska predstavujúca súčasne
ženu i muža - pouchlap - použena. Rozšírené boli masky žobráka,
starca či stareny. V sprievodoch
dominovali masky svadobného
páru, k rozšíreným patrili masky
predstavujúce najrozličnejšie povolania či zamestnania - hájnik,
lekár, vojak. Spravidla parodovali
zobrazované profesie v žartovných
improvizovaných scénkach. Masky
veľmi často zosmiešňovali i určité
ľudské vlastnosti, ale často predstavovali i ľudí iných národností a
Tradičné fašiangové šišky
náboženských vyznaní. Na stoloch
nechýbali nápoje ako pálenka,
víno, pivo a obľúbená medovina.
V domoch piekli gazdinky mäso,
varili bravčovú huspeninu, klobásku i slaninku, vyprážali šišky či
fánky - tradičné fašiangové pečivo.
Bolo zvykom sa riadne najesť pred
obdobím pôstu. Veselosť a hodovanie malo napomôcť skorému
príchodu jari a zaistiť bohatú úrodu, plodnosť ľudského pokolenia i
hospodárskych zvierat. Nechýbali
ani rituály, ako markantné obdobie
zásnub, svadieb, rôznych koledačiek, zábav, plesov a vyvrcholenie
ochotníckej činnosti miestnych
divadelníkov. Spev sa ozýval v širokom okolí. Mladí sa tešili na zábavy
a plesy, starí zasa, že sa pominula
zima. Vari najveselšie sa oslavovali
končiny - posledné tri fašiangové
dni: nedeľa, pondelok a utorok.
Na fašiangovú nedeľu gazdiná vyprážala šišky alebo fánky. Zvykom
v rodinách boli aj zakáľačky, kedy
sa zišla celá rodina. Zábava vyvrcholila v utorok, fašiangovým
plesom. Po odbití polnoci sa pochovávala basa. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania
uskutočnili obrad, pri ktorom bolo
veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. V súčasnosti ešte
v niektorých vidieckych lokalitách
si záver fašiangov dodnes zachováva svoju špecifickú atmosféru.
Napríklad aj pochovávanie basy
zostáva stále živou a obľúbenou
tradíciou, niekde sa vykonávajú aj
obchôdzky po dedine, s maskami
i bez nich. Na väčšine územia zostali spojené iba s obdobím zábav
na vidieku, plesov v mestách a
početných svadieb. Zároveň sú
príležitosťou pre tradičné kultúrno - spoločenské stretnutia a deti
v tomto období obľubujú karnevaly. Fašiangové obchôdzky mali význam aj v tom, že sa domu prialo
dobroprianie. “Dajže Bože, dobrý
deň, aby vás nestihla povodeň.”
Deti v maskách
“Bodaj by vám zdravie slúžilo a nie
sucho, ale dážď pole rosilo.” “Láska a zmierlivosť, nech je váš stály
hosť.” Hoci sú už fašiangové sprievody a záverečné oslavy fašiangov
len spomienkou, poprajme si aspoň
medzi sebou dobro, lásku a svornosť v rodinnom kruhu i komunite.
Mgr. Dominika Strigáčová
Inz e ruj t e u nás!
Naše novinové stránky môžete využívať
na oslovenie svojich potencionálnych klientov!
Fašiangový pochod
aj
Firmy, podnikatelia, organizácie, občania, odteraz sú
Vám k dispozícii naše mestské noviny na plošnú reklamu,
drobnú riadkovú inzerciu, formou platenej reportáže,
rozhovoru a podobne. Svoje objednávky zasielajte
buď telefonicky na čísla, mob.: 0907 905 537, 0905
405 312 alebo na e-mail: [email protected], alebo:
[email protected]
(kolektív redakcie)
Noviny občanov mesta Šurany
5
A n k e ta
Aké sú vaše predstavy, keď vám niekto povie, že blížia sa sviatky Valentína?
A ak, tak na koho si spomeniete, koho v ten deň obdarujete?
Dovoľte krátky úvod. V tomto mesiaci je popri mnohých významných,
či menej významných výročí a sviatkov aj deň Valentína, ktorý je sviatkom zamilovaných. Je to niečo nové,
čo preberáme zo západných krajín.
Žiaľ, je to často na úkor našich vlastných tradícií, ale tomuto procesu
internacionalizácie sa asi sotva dá
zabrániť. Pôvodne sme si mysleli, že
Valentín je dňom všetkých ľudí, ktorí majú niekoho radi, či už manžela,
manželku, brata, sestru, matku, synov a dcéry, vnučky a podobne, ale
postupom času sa ukázalo, že tento
náš výklad bol nesprávny, pretože
tento deň patrí tým, ktorých doslova „zasiahol Amorov šíp“. V tomto
zúženom ponímaní je deň sv. Valentína sviatkom všetkých zaľúbených
párov, v rámci ktorého sa navzájom
obdarujú pozornosťou (priateľ kúpi
priateľke kvet alebo dezert, priateľka
pripraví priateľovi večeru pri sviečkach a pod.)
Je to svojim spôsobom na prvý pohľad pochopiteľné, no človek nemusí
byť iba „bláznivo“ zamilovaný, ale
môže mať popri tom skutočne rád
aj svojich príbuzných, ľudí s ktorými
žije nielen v spoločnej domácnosti, ale sú mu citovo blízki. My sme
oslovili niekoľko Šurancov, našich
spoluobčanov a spýtali sme sa ich,
či im hovorí deň sv. Valentína a čo
od neho očakávajú. Väčšina z nich
odpovedala tak, ako sme si vo všeobecnosti predstavovali aj my, proste obdarovať každého, koho máme
radi. Nuž teda, tu sú ich odpovede.
rých obdarujem nejakým kvetom,
sú tri nevesty a synovia. Dúfam, že
aj oni si spomenú na mňa.
Anna Sládkovičová
Teším sa ako nejakými sladkosťami obdarujem predovšetkým moje
zlaté vnúčatá, Zuzku, Vierku a Dášenku. Na tie nesmiem pri takejto
príležitosti nikdy zabudnúť.
Mária Hlavatá
Pravdupovediac, nie som naklonená tomuto sviatku.
Jessica Kasperkevičová
S mojim novým priateľom Michalom to bude prvý náš Valentín, nechám sa prekvapiť.
Bernardína Valachová
Predovšetkým v prvom rade, koho
vždy obdarujem sú moje zlaté dcérky. A samozrejme vnúčatko Ivanka
a mám aj dvoch pravnukov v Amerike, na tí budú na rade až potom,
čo sa zastavia na skok domov,
na Slovensko.
Oto Kasperkevič
Predovšetkým si spomeniem a obdarujem kvetom manželku Janettu
a samozrejme aj dcéru Jessicu.
Tibor Klisk
V ten deň si posedíme spolu s priateľkou Zuzkou a okrem malej oslavy si zaspomíname na uplynulých
15 rokov, čo sme spolu.
Jaroslav Spišiak
Neviem, neviem, no myslím si, že
takúto pozornosť by si mali ľudia
preukazovať každý deň a nielen
vo sviatok, a to najmä tí najbližší.
Jarmila Mellenová
Očakávam, že sa tentoraz pochlapí
a osloví ma na Valentína ako prvý,
manžel Juraj.
Peter Popadič
Mám priateľku Martinu, do ktorej
som zaľúbený takpovediac až po
uši. Bol by som najradšej ak by sme
na Valentína strávili niekde spolu
sami. A pokúsim sa z lásky k nej
vybaviť aj nejaký víkendový pobyt.
Eva Klepochová
Tak ako vždy to budú nejaké drobnosti, pretože darček je o tom, spomenúť si. Mojimi najbližšími kto-
Alexander Gilan
Žiaľ, či chvála Bohu, milenku nemám, milujem iba svoju manželku
Margitku. Nikdy na ňu pri takýchto
príležitostiach nezabúdam, a striedavo jej darujem ako pozornosť
buď dezert, alebo nejaký kvet.
Miroslav Eliáš
Ešte som sa ani poriadne nespamätal z Vianoc a už je tu ďalšia príležitosť niekoho blízkeho obdarovať.
V mojom prípade je to priateľka
Martinka, do ktorej som nesmierne
zaľúbený. Ešte sa rozhodnem akým
kvetom ju obdarujem.
6
Noviny občanov mesta Šurany
Kyberšikana a kybergrooming – ohrozenia vo virtuálnom priestore
Siedmy február – medzinárodný
deň bezpečného internetu
Bezpochyby, počítač a internet
poskytujú množstvo nezastupiteľných výhod, netušené možnosti
komunikácie. Internet sa v ostatných rokoch stal prirodzenou
a neoddeliteľnou súčasťou života nielen dospelých, ale takisto
aj detí a mládeže. Sú s nimi však
spojené aj viaceré ohrozenia, ako
pedofília, pornografia, závislosti,
kyberšikana, netolerancia, násilie,
kybergrooming (stretnutie s neznámou osobou), zneužitie osobných údajov, internetové podvody, happy slapping, sexting a pod.
V tomto vydaní novín pri príležitosti Medzinárodného dňa bezpečného internetu (7. február) budeme
venovať pozornosť kybergroomingu a kyberšikane.
Kyberšikana je vlastným dieťaťom psychickej šikany. Podľa
českého psychológa a odborníka
na šikanu M. Kolářa „zámernosť,
psychická zraniteľnosť, prinášajúca opakované násilie, symbolická
agresivita. Tieto formy zanechávajú
psychické traumy, ktoré nevidieť.
Tradičná šikana sa deje tvárou
v tvár, v priamom kontakte, zatiaľ
čo kyberšikana sa odohráva vo virtuálnom svete a využíva internet a
mobil, prostredníctvom ktorých
prenasleduje svoju obeť dvadsaťštyri hodín denne, kedykoľvek a kdekoľvek, za účasti širokého publika.“
Môže mať podobu online prenasledovania (kyberstalking), provokovania, obťažovania, urážania a
očierňovania obete, ohovárania či
online napodobňovania, vylúčenia
z online skupiny (ktoré má charakter sociálneho vylúčenia).
Kybergrooming je termín, ktorý označuje správanie užívateľov
internetu, ktoré má v dieťati vyvoObrázok - plagát k prevencii - autor Mgr. Dominika Strigáčová
lať falošnú dôveru a pripraviť ho
na schôdzku, ktorej cieľom je neplnoletú (ale častokrát aj plnoletú)
obeť pohlavne zneužiť. Útočníci sú
najmä podofili, osoby zaoberajúce
sa výrobou detskej pornografie a jej
šírením, resp. obchodovaním s deťmi. Kybergrooming je veľmi často
viazaný na verejný chat, zoznamky,
ICQ, e-maily.
Proces manipulácie dieťaťa pedofilným kybergroomerom obvykle
prechádza niekoľkými základnými
etapami (obrázok- stiahnutý z portálu e-bezpeci.cz):
Kľúčovou je najmä prvá etapa, ktorá prebieha napr. tak, že sa
kybergroomer stavia do pozície
osoby, ktorá obeti rozumie, ktorá
chápe jej problémy, ktorá má pokiaľ je to možné rovnaké problémy
a pomôže ich dieťaťu vyriešiť (rieši
s dieťaťom citlivé témy ako problémy rodičov, sexuálny život dospelých a pod.) Útočník zároveň obeť
izoluje od okolia, napr. rodičov či
kamarátov (rodičia ti nerozumejú,
ja áno, mne sa môžeš zveriť so svo-
jimi problémami... nehovor to ostatným deťom, žiarlili by... a pod.)
Najlepšou obranou pred kybergroomingom je prevencia. Tá spočíva hlavne v dobrej komunikácii
rodičov s deťmi. Rodičia musia
deťom venovať dostatok času a hovoriť s nimi, musia si s dieťaťom
vytvoriť dôverný vzťah. Deti potom
musia naučiť, že sa im môžu zveriť
s akýmkoľvek problémom. Zároveň
je nutné deti informovať o tom, aké
nebezpečenstvá im hrozia a ako sa
im vyhnúť.
Napomôcť prevencii pred ohrozeniami v kyberpriestore môže aj
projekt Ovce.sk, kde sú jednotlivé
e-ohrozenia spracované formou
rozprávok. Portál obsahuje aj metodickú príručku pre rodičov a
učiteľov ako postupovať pri informovaní dieťaťa o najčastejších nebezpečenstvách v kyberpriestore.
K bližším informáciám dávame do
pozornosti portál zodpovedne.sk,
prevenciasikanovania.sk, e-bezpeci.cz, sexting.cz, internethotline.cz)
Dominika Strigáčová
Noviny občanov mesta Šurany
7
Spomienky na Laca Zrubca, spisovateľa,
publicistu a historika
Tak, ako som ho poznal osobne...
(na pokračovanie)
Po prvý raz v živote som sa
s Lacom Zrubcom stretol osobne
v jeho i mojich rodných Šuranoch
v priestoroch niekdajšieho, prvotného kultúrneho domu v meste,
u tzv. „Stoklasky“, ktorú si pamätajú
ozaj už iba tí skôr narodení. Neskôr
v týchto miestach zriadili krajčírsku
dielňu, a dnes povedľa tohto miesta
stojí nie dávno postavený supermarket Tesco. Ó bože aká to po
toľkých rokoch premena?! Vtedy
sa tam konal zábavný program,
z ktorého si pamätám iba toľko, že
v ňom vystupoval známy slovenský
herec František Dibarbora a Mája
Velšicová. S Lacom sme sa vtedy po
prvý raz v živote stretli v krátkom
rozhovore v spomínanej kaviarni,
ktorá bola súčasťou vtedajšieho
kultúrneho domu. Bolo to z mojej
strany také nesmelé zoznamovanie
sa, pretože Laco bol už v tom čase
známy šuriansky rodák, redaktor
a spisovateľ a ja iba ako začínajúci
dopisovateľ do zábavných rozhlasových
relácií,
zúčastňujúci
sa na rôznych čitateľských a
dopisovateľských súťažiach vo
viacerých printových i elektronických médiách. Obaja sme boli
rozdielnej povahy i záujmov a spájalo nás oboch asi jediné to, že sme
boli Šuranci a aj vlastenci dovtedy,
pokým smrť neukončila jeho život.
Ja som ho vždy oslovoval... “môj
starší priateľ“, čo aj zodpovedalo
skutočnosti. Na rozdiel od neho
som bol predovšetkým aktívnym
športovcom a humoristom, čo
boli vlastnosti jemu nie príliš blízke, pretože on sa vždy, v každom
našom rozhovore zaujímal ako
spisovateľ faktu najmä o históriu a
o veci relatívne vážnejšie. Stál vždy
najmenej o tie dva pomyselné levely odo mňa vyššie. Pre mňa bol i
zostane navždy vzácnym človekom,
priateľom, ktorý sa mi snažil vždy
pomôcť, poučiť ma a rozširovať
obzor a pohľad na svet vo všetkých
jeho súvislostiach. Bol nesmierne
rozhľadený a múdry. Zanechal
vo mne a v mojich spomienkach
aj dojem akéhosi figliara, čo sa
týka úsmevu počas rozhovoru, pri
pretraktovaní svojich myšlienok.
A keďže sa zaujímal o históriu a
veci dávne, zostalo po ňom aj veľa
reportáží z rôznych dávnovekých
nálezov a vykopávok, ktoré dlhé
roky publikoval ako redaktor
v časopise Život, pričom napísal
aj viacero významných knižných
titulov, ktoré mimochodom zdobia aj moju domácu knižnicu,
s jeho venovaním. Sú to knihy ako
Vykopaná pravda, Poklady Zeme
a množstvo ďalších titulov, až po
slávnych slovenských rodákov,
významných to osobností, ktorí sa
preslávili najmä vo svete. Takpovediac jeho srdcovou záležitosťou
boli aj Žofia Bosniaková, Petőfi
(Alexander Petrovič), Liszt (Franz
List), ktorého vraj korene siahajú
Veľké Šurany
práve až do jeho rodného mesta
Šurian a Maďari si ho, podobne
ako mnoho ďalších slovenských
osobností „privlastnili“. Aktívne sa
podieľal aj na objavení vzácneho
nálezu Alma Mater, ktorého verná
kópia dnes zdobí „námestie“ obce
Nitriansky Hrádok.
Ak načriem hlbšie do svojich
spomienok, často ma nabádal, aby
som aj ja v rámci svojich možností
písal o rodných Šuranoch, napríklad o Šurianskom Hrade, po
ktorom bola pomenovaná vôbec
prvá ulica, ktorá dodnes nesie
názov Podzámočok. V tom čase
zostala ako pozostatok hradu
tzv. šurianska studňa, ktorú však
postupne, necitlivo zahádzali
tamojší ľudia odpadom. Zachovali
sa z nej iba pamätné fotografie. Tak
ako z Gajerovho dvora, neďaleko
Čádyho mosta, kde sa Laco narodil
a prežil detstvo, a odkiaľ pochádza
aj archeologický zvyšok nálezu
pamätnej tabule, ktorá je umiestnená na mestskom úrade, ako
vzácny poklad.
K tomu Podzámečku iba toľko,
že postupne k nemu pribúdali ulice
ako Zajíčková, Hoštáky, Hasická,
Levická, Fabrická, osady Argentína, Barak, Kopec, Nový Svet, Babka
a priľahlé mestské časti Várad (dnes
Nitriansky Hrádok), Kostolný a
Mlynský Sek. O najstaršej ulici,
o Podzámečku sa niesli a zachovali povesti, že ulica bola „poprepletaná“ dvormi tak, že v nej vždy
zablúdil nielen miestny poštár, ale
i drotári, péraši a iní podomoví
služobníci, obchodní cestujúci i
prišelci. Na rozdiel od minulosti,
dnes sú všetky bývalé ulice, Váradský chodník, trávnaté pažite i rieka
Niterka vyasfaltované a takmer
pri každom dome stojí štvornohý
oceľový tátoš. Vtedy v každom
dvore chovali gazdinky husi,
kačice, sliepky, holuby, pásavali
sme kozy...chytali v povojnových
tzv. bombových jamách ryby, hrali
na pažitiach a lúke futbal. Chodili
sa do Tenkého i Hrubého hája,
na rieku Žitavu a za Čiernu vodu
kúpať. Za našimi záhradami bol
pramenitý potôčik a tzv. Gát, kde
naši rodičia a starí rodičia a susedia, ako dôchodcovia chodili
hrávať mariáš. Naše záhrady a
dvory oddeľoval iba pletený drôt,
ponad ktorý sa susedia zhovárali
až do neskorých večerných hodín.
Po práci v záhrade sa išlo buď
Malému, alebo Veľkému Antalíkovi na pivo. Obe krčmy, ktoré sú
dnes na zrútenie, prípadne čakajú
na Radičovej reštrukturalizáciu,
doteraz zostali pomenované po
bývalom majiteľovi Antalíkovi. To
je však už iba nostalgia...pretože
porovnávať
vtedajšie
životné
prostredie s dnešným je utópiou.
Navyše, vtedy boli priam ideálne
medziľudské vzťahy a ľudia, keďže
bolo krátko po vojne a hoci boli
chudobní, navzájom sa uctievali
a pomáhali si. Nebola však televízia, počítač, lego...A nechýbal ani
mestský rozhlas, pretože niekdajší
richtár Béla Lehocký tak hlasito rozprával, že ho bolo počuť
široko-ďaleko po okolí. O tom
všetkom sme sa neraz s Lacom
dlho zhovárali, spomínali...Sú to
aj jeho spomienky. Mimochodom,
veľkým odporcom počítača bol aj
Laco, ktorého synovia darmo prehovárali, aby si ho zaviedol, no on
ako konzervatívec a vyznávač toho
„starého“ dobrého, keď videl toľko
pospletaných všakovakých káblov
po svojej pracovni, rezolútne túto
modernú techniku odmietol.
Čiže, vlastne pri každom stretnutí s Lacom, teda mojim starším
priateľom sme sa mali vždy
o čom porozprávať. O gazdovských
pasienkoch a lúkach, o Majerskom
dvore, o Tenkom i Hrubom háji
o prírode, ktorá vtedy pozostávala
aj z prirodzených renzií...
Milan Kupecký
(pokračovanie v budúcom čísle)
Rozpis pohotovostných služieb lekární
na mesiac február 2012
Deň
Dátum
Lekáreň
Adresa
Telefón
SO
4.2
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
NE
5.2.
TILIA pharm
SNP 1, Šurany
035-6402 887
SO
11.2.
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
NE
12.2.
Zdravie
Družstevná 5, Šurany
035-6503 172
SO
18.2.
U milosrdného srdca
SNP 2, Šurany
035-6500 083
NE
19.2.
U milosrdného srdca
SNP 2, Šurany
035-6500 083
SO
25.2.
Laudanum
M. R. Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
NE
26.2.
Laudanum
M. R. Štefánika 7, Šurany
035-6501 522
Lekárenská pohotovostná služba sa poskytuje v meste Šurany
v sobotu, v nedeľu a vo sviatok od 8.00 hod. - 16.00 hod.
8
Noviny občanov mesta Šurany
Pôvod karate treba hľadať v ďalekej Číne
Toto bojové umenie zapustilo
korene aj v Šuranoch
Aby sme pochopili, čím je karate
charakteristické, musíme si najprv
predstaviť, že stojíme holými rukami proti po zuby ozbrojenému samurajovi, ktorý vás chce zabiť. Keďže
chcete túto situáciu prežiť a nemáte
možnosť utiecť musíte spraviť niečo
veľmi rýchle a účinné. To je karate,
jedno z mnohých druhov bojových
umení. I keď je slovo karate japonského pôvodu, jeho pôvod treba
hľadať v Číne. Presnejšie v čínskych
kláštoroch a to ešte pred mnohými
storočiami, pretože kláštory boli
často prepadávané lúpežníckymi
bandami, ktoré ich vydrancovali
a mníchov vyvraždili. Z dôvodov
ochrany mnísi začali vyvíjať viaceré
druhy cvikov sebaobrany a tie trénovali bez zbrane, alebo so zbraňou
(napr. palica, kopia, cep, meč).
Najznámejší štýl sebaobrany bez
zbrane sa volal čuan-fa, t. j. kungfu. Spolu so šírením Zen budhizmu
sa začalo šíriť toto bojové umenie
po celej Číne. Svoju cestu si prostredníctvom vojenských vyslancov,
obchodníkov, čínskych osadníkov
a nadšencov boja holými rukami
našlo neskôr aj na japonskom ostrove Okinawa. Podľa dôveryhodných kolískou karate je súostrovie
Ryu Kyu. Začiatkom 16. storočia
prvý okinawský kráľ Sho Hashi
zjednocuje rozhádané kráľovstvá
a zakladá dynastiu okinawských
kráľov. Zakazuje nosenie zbraní
obyčajným ľuďom. Zákaz logicky
podporil rozvoj a šírenie bojového
umenia bez zbrane, tzv. “Tode”.
Trénovalo sa tajne v troch hlavných
mestách - Shuri, Naha, Tomari a
výuka prebiehala tajne, pod hrozbou trestu smrti. Nakoľko výuka
bojových umení prebiehala tajne,
neviedli sa žiadne záznamy o tréningoch a nacvičovaných technikách. Tréning sa konal často
v noci, väčšinou v rodinnom
kruhu. O masové šírenie karate
Okinawe sa pričinil majster Anko
Itosu, ktorý zaviedol karate ako
súčasť telesného cvičenia do okinawských škôl.. A keď japonskí
lekári zistili, že žiaci cvičiaci karate sú vo vynikajúcej telesnej
kondícii bolo karate zavedené ako
telovýchovné cvičenie do školských
osnov. Na popud cisára Hirohita sa
konala exhibícia karate a začiatkom
20. storočia viacerí majstri tohto
umenia šírili Okinawa-Te v Japonsku. Medzi nimi boli Gichin Funakoshi, zakladateľ Shotokan ryu,
Kanbun Uechi zakladateľ Uechi ryu
a Chojun Miyagi zakladateľ Goju
ryu. Taktiež na Okinawe vyrástla
generácia vynikajúcich majstrov,
ktorí sa stali legendami ešte za
svojho života. Patrí tam Chotoku
Kyan, Choki Motobu alebo Choshin Chibana.V roku 1929 zmenil
Gichin Funakoshi názov z karatejutsu na karate-do, pričom sa tento
názov používa dodnes. V roku
1960 bol po prvý raz v Okinawskej
Karate-Do Asociácii uvedený Dan/
Kyu systém hodnotenia, pričom
v súčasnosti je známych viac ako 60
škôl (ryu) Karate .
(zdroj: www.karateweb.sk )
Fejtón
Lekárska prehliadka
Od začiatku roka sme povinní absolvovať lekársku prehliadku, - skončil našu prvú novoročnú pedagogickú poradu, náš pán
riaditeľ.
V utorok som vstal plný sily a optimizmu. Po smiešnych dvoch
hodinách bodro vstupujem do ordinácie:
– Dobrý deň!
– Ako? Ako? – prikladá si lekár dlaň ľavej ruky k uchu. Asi
nepočuje.
– Dobrý deň!
– Ráčkujete! – bodá do vzduchu ukazovákom a zapisuje do mojej karty akési tri čiarky.
– Vyzlečte sa!
Rýchlo sa vyzliekam, aby si obaja, lekár aj sestrička, všimli, v
akej som kondícii.
– Pristúpte bližšie, – velí lekár a vytáča sa na otáčavej stoličke
o pol metra vyššie.
– Dýchajte! – prikazuje a šteklí ma stetoskopom.
– A teraz nedýchať! – pokračuje v šteklení, ale ja vydržím.
– Už môžete! – schováva si stetoskop, ale ja ešte minútu
zadržujem vzduch, aby videl, v akej som kondícii.
– Vravím, aby ste sa už nadýchli! Zdá sa, že ani sluch vám už
neslúži. Mimochodom, pľúca máte nanič. Fajčíte, čo? – a vpisuje
si akési ďalšie čiarky do mojej karty.
– Ja nefajčím. Fajčí kolegyňa Nováková vravím – a pozerám sa
lekárovi úprimne do očí.
– Nože! Nože! – a lekár si ma priťahuje k sebe bližšie. – Vy teda
máte očné bielka, človeče! To sú žĺtky a nie bielka! Asi budete mať
žltačku. Večeriavate konzervy, čo?
– A nesmiem?
– Môžete. Kým vám nezožltnú bielka. Ukážte sa... ten červený
nos... Ľahnite si! – a zvalil ma na ležadlo a ako stíska, tak stíska.
– Pečeň. Máte zväčšenú pečeň, – pomädlil si ruky a zapisuje si
ďalších osem čiarok do mojej karty.
– Prejdite sa, – káže mi a sleduje moje nohy.
– Jasný plochonožec! – výska a ešte si aj luskne prstami.
– Obráťte sa! No fuj!
Preboha! Čo som si zabudol vymeniť trenírky? Pre istotu sa ani
nepohnem.
– Vravím, fuj! Tie vaše strašné stavce! V práci ste stále vykrútený
za stolom a vaša posteľ – jedno koryto, čo? – zasmial sa. Do mojej
karty si vpisuje ďalšie tri čiarky.
– Môžete sa obliecť, – hovorí a podáva mi akýsi papierik.
Trasľavo som sa obliekol a bez pozdravu som sa vypotácal z
ordinácie. Na najbližšiu poradu tesne pred začiatkom školského
roku som prišiel do riaditeľne školy bledý a spotený.
– Konečne! Už som mal obavy, že nebude dostatok kolegov na
vyučovanie! – mračí sa riaditeľ.
Hľadím na neho žltými očami a mlčky mu podávam papierik.
– To je čo? – nechápe riaditeľ a číta: „Absolútne prispôsobený
stavu nášho školstva.“
– No čo? Si zdravý a schopný! – smeje sa a tľapká ma po pleci.
E. Kuciaková
Noviny občanov mesta Šurian - Vráťme mestu život. Vydáva vydavateľstvo H+S, ul. SNP č. 42, 940 01 Nové Zámky.
Autorsky zostavil Milan Kupecký, e-mail: [email protected], alebo [email protected]
Graficky upravila: Erika Cserepesová. Povolené: Ministerstvom kultúry SR, pod registračným číslom 292/2010.
Download

si môžete stiahnuť odtiaľto