2013
Právo, veda,Umenie
02
ISSN 1338-774X
ČASOPIS NÁRODNÉHO CENTRA PRÁVA DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA
NOVÁ KONCEPCIA AUTORSKÉHO PRÁVA
GRAFICKÁ ZNÁZORNITEĽNOSŤ OCHRANNEJ ZNÁMKY
EDITORIÁL
Medzinárodná konferencia „Právo v kultúre“
V dňoch 28.11. a 29.11.2013 usporiadalo Národné centrum práva duševného vlastníctva, n.o. v priestoroch Kasární/Kulturpark na Kukučínovej ulici v Košiciach s podporou Ministerstva kultúry SR a neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné
mesto kultúry 2013, n.o. svoju prvú konferenciu.
Medzinárodná konferencia „Právo v kultúre“ bola zameraná na šírenie osvety a zvýšenie právneho povedomia v otázkach
práv a povinností subjektov pri vytváraní a používaní umeleckých a kultúrnych hodnôt.
Konferenciu otvoril riaditeľ NCPDV, n.o. JUDr. Leo Vojčík a počas nasledujúcich dvoch konferenčných dní vystúpili so svojimi
príspevkami prof. Ing. Ladislav Jakl a Ing. Marta Hošková (Metropolitní univerzita v Prahe), JUDr. Anton Škreko PhD. a Mgr.
Lenka Topľanská (Ministerstvo kultúry SR), Mgr. Richard Bednárik a Mgr. Kristína Šimuláková (Národné osvetové centrum),
Ing. Darina Kyliánová (Centrum vedecko-technických informácií SR, Metropolitní univerzita Praha), doc.Mgr.art. Ľubomír
Fifik (Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici) a JUDr. Silvia Lattová (doktorandka na Masarykovej
univerzite, Právnická fakulta). Konferenciou sprevádzali a jednotlivé panely otvorili zástupcovia NCPDV, n.o., JUDr. Zuzana
Adamová, PhD., JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LLM, a JUDr. Eduard Szattler, PhD.
Účastníci konferencie mali možnosť diskutovať s prednášajúcimi na témy kreatívneho priemyslu, digitalizácie autorských
diel a prienikov autorskoprávnej a priemyselno-právnej ochrany a zúčastniť sa tiež príjemného a tvorivého spoločenského
programu.
Obsah
OBSAH
02
NOVÁ KONCEPCIA AUTORSKÉHO PR ÁVA
03
SÚDNA PR ÁVOMOC PRI PORUŠOVANÍ PR ÁV
K OCHR ANNÝM ZNÁMK AM NA INTERNETE
07
GR AFICK Á ZNÁZORNITEĽNOSŤ
A (NE)MOŽNOSŤ ZÁPISU ZVUKOVEJ
OCHR ANNEJ ZNÁMKY V KONTEXTE
EURÓPSKEHO A NÁRODNÉHO PR ÁVA
13
V ÝSLEDOK TVORIVEJ DUŠEVNEJ ČINNOSTI
AKO JEDEN ZO ZNAKOV AUTORSKÉHO DIELA
(NIELEN) VO SVETLE JUDIK ATÚRY SÚDNEHO
DVOR A EURÓPSKEJ ÚNIE
18
CENTRUM PRE KOMERCIALIZÁCIU V ÝSTUPOV
V ÝSKUMU A MANAŽMENT DUŠEVNÉHO
VLASTNÍCTVA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY
23
PR ÁVO, VEDA, UMENIE. POKYNY PRE AUTOROV
24
PR ÁVO, VEDA, UMENIE
vedecký elektronický časopis so zameraním
na oblasť práva duševného vlastníctva
V YDAVATEĽ:
NCPDV, n.o.
Rázusova 28
040 01 Košice
www.ncpdv.org
REDAKČNÁ R ADA
PREDSEDA:
prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.
ČLENOVIA:
JUDr. Leo Vojčík
JUDr. Eduard Szattler, PhD.
JUDr. Renáta Bačárová, PhD., LL.M.
JUDr. Zuzana Adamová, PhD.
GR AFICK Á ÚPR AVA
Mgr. Ľubomír Cmorej
ISSN 1338-774X
Vychádza štvrťročne
© NCPDV, n.o., 2013
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
02
Nová koncepcia
autorského pr áva
Mgr. Richard Bednárik, Mgr. Juraj Vivoda
Dňa 10. apríla 2013 sa v priestoroch malej kongresovej sály vydavateľstva Slovenskej akadémie vied v Bratislave uskutočnil tretí česko-slovenský vedecký seminár o autorskom práve s podtitulom „Nová
koncepcia autorského práva“. Pri príležitosti 15. výročia založenia
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave sa o organizáciu
tohto vedeckého podujatia postaral Ústav práva duševného vlastníctva v spolupráci s Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie
vied. Garantmi podujatia boli JUDr. Zuzana Adamová, PhD., riaditeľka Ústavu práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej
univerzity v Trnave, JUDr. Barbora Králičková, PhD. z Ústavu štátu
a práva Slovenskej akadémie vied a prof. JUDr. Ivo Telec, CSc. z Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.
Zorganizovanie vedeckého seminára, ktorého priebeh by sme vám
radi priblížili, je namieste najmä v dôsledku nepriaznivého vnímania
niektorých autorskoprávnych inštitútov na Slovensku ale aj vo svete
a mnohých aplikačných problémov, ktoré sú ako na strane autorov
a iných nositeľov práv, tak aj na strane používateľov autorských diel.
Možno aj to bolo dôvodom, prečo sa tohto ročníka zúčastnilo viac
ako šesťdesiat záujemcov o problematiku autorského práva. V tejto
súvislosti sa patrí pripomenúť aj početnú účasť zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, keďže cieľom seminára bolo aj
otvorenie verejnej diskusie o možnej účinnej normotvornej reakcii.
Bez ohľadu na to, že autorské právo by si v Slovenskej republike
zaslúžilo viacero koncepčných zmien, v súvislosti s problémami
aplikačnej praxe boli identifikované tri základné okruhy práv autorského zákona. Z pohľadu aktuálnych tém možno za najurgentnejšie
považovať otázky prevoditeľnosti práv, právnu úpravu výnimiek a obmedzení a oblasť kolektívnej správy práv.
V prvom bloku venovanom prevoditeľnosti práv vystúpil prof.
Telec, pričom z úvodu uviedol, že legislatívna úprava prevoditeľnosti
práv je v súčasnosti úplne otvorenou oblasťou. Záleží teda len na
normotvorcovi, ktoré z impulzov pri voľbe právnej úpravy uprednostní. Naznačil taktiež, že v mnohom ide len o otázku politického
rozhodnutia. S odkazom na dualistickú koncepciu autorského práva
prof. Telec nevidel závažnejší problém v opätovnom zakomponovaní
možnosti scudzovať majetkové práva do znenia autorského zákona. Obsiahlo však vo svojom príspevku diskutoval o tom, či takéto
legislatívne opatrenie je skutočne nevyhnutné. Takisto podčiarkol,
že pri scudzovaní bude potrebné zaoberať sa aj daňovými aspektmi
súvisiacimi s prevodom vlastníckych práv k nehmotnému majetku.
V závere príspevku pozornosť okrajovo upriamil aj na dôležité psychologické stránky prevodu, s ktorými súvisela aj otázka, do akej
miery by mal štát chrániť ľudí pred ľahkovážnym predajom pre nich
možno najcennejšieho majetku. Rozpačitosť normotvorcu ohľadom
zakomponovania prevoditeľnosti podľa prof. Telca možno tkvie aj
v takpovediac citových vzťahoch autorov k ich dielam. Nezriedka
zvyknú autori uvádzať, že konkrétny svoj obraz nikdy nepredajú.
Tento vzťah k ich vlastným výtvorom je teda podľa neho „krytý“ aj
diskutovaným majetkovým prínosom.
Súčasné nastavenie možností prevoditeľnosti by teda v praxi nevyvolávalo zásadný sociálny alebo ekonomický problém, avšak
z pohľadu civilistiky môže ísť o určitý nedostatok. Napriek tomu, že
udelenie výhradnej licencie (tzv. generálneho súhlasu) fakticky vyvoláva obdobný hospodársky následok ako „predaj“ (teda sa tomu
aspoň blíži), oproti prevodu má nadobúdateľ licencie vždy o niečo
slabšie postavenie (tzn. je len nositeľom výhradnej licencie, ktorá na
strane autora zakladá zdržujúcu povinnosť). Obligačné postavenie
nadobúdateľa teda môže byť menej určité ako postavenie vlastníka.
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
03
Ďalším z problémov, ktoré prof. Telec v rámci svojho príspevku analyzoval je aj nemožnosť vzdania sa absolútnych majetkových práv
autora. Ako však uviedol, tento problém súvisí opäť len s prevoditeľnosťou. Autor má možnosť udeliť tzv. neobmedzený generálny
súhlas voči neurčitému okruhu osôb, čím sa v rámci výkonu svojich
práv od nich v podstate „odpútava“. Požadovaný výsledok je však
možné takto dosiahnuť len prakticky a problémom ostáva, že absolútne majetkové práva stále formálne prináležia pôvodnému autorovi.
Po príspevku prof. Telca vystúpili s krátkymi reakciami JUDr. Adamová a Mgr. Husovec. Obaja pootvorili otázku liberalizácie prevoditeľnosti, ktorá volala najmä po zjednodušení súčasnej právnej úpravy.
Mgr. Husovec uviedol, že obligačná úprava je pre autora oveľa prísnejšia. V súvislosti s prevoditeľnosťou nabádal na veľké množstvo
modalít, ktoré v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy, ale mnohým
z nich aj napriek tomu chýba flexibilita prevodu. V tejto časti z radov
účastníkov vystúpil s pripomienkou aj JUDr. Tomáš Klinka z Úradu
priemyselného vlastníctva. Pozornosť upriamil na nejasné situácie, kedy dielo podľa autorského zákona požíva súčasne aj právnu
ochranu dizajnu. Z hľadiska režimu prevoditeľnosti podľa neho takéto situácie nesú veľký nedostatok nejednotnosti. Na doplnenie
JUDr. Adamová poukázala na obdobnú situáciu v oblasti databáz,
keď ide o súbeh autorskoprávnej ochrany databázy (ako súborného
diela) a osobitného práva k databáze.
Po príspevku prof. Telca vystúpila v rámci panelovej diskusie k prvému bloku doc. Gregušová. Vo svojom príspevku odprezentovala
problematiku slobodného softvéru, jeho historickoprávne aspekty
a zadefinovala pojmológiu tejto oblasti. V súvislosti s prevoditeľnosťou uviedla, že je na autorovi softvéru, či sa rozhodne predurčiť
mu rámec slobodného softvéru alebo si zvolí jeho rozširovanie prostredníctvom licenčnej zmluvy, ktorá je takpovediac „šitá na mieru“.
Doc. Gregušová taktiež podotkla, že počítačový program je podľa nej
absolútne nevhodný na ochranu podľa autorského zákona. V tejto
súvislosti uvažovala o možnosti aplikácie právnej úpravy podobne
ako je tomu v prípade databáz tzn. prostredníctvom práva sui generis.
Panelovú diskusiu k prvému bloku uzavrel svojim príspevkom
o právnych aspektoch prevodu doménových mien a s nimi súvisiacich ochranných známok Mgr. Michal Černý. Uviedol, že v prípadne
obchodných spoločností je na prevod potrebný súhlas najvyššieho
orgánu spoločnosti, pričom prevod by mal byť realizovaný zmluvou
o predaji časti podniku. Uvedený postup by však neumožnil, podobne ako podľa prof. Telca, legálny prevod práv, ale len ich ekonomické
zhodnotenie.
Seminár pokračoval druhým blokom, ktorého cieľom bola analýza nevyhnutnosti zmien v oblasti výnimiek o obmedzení.
Ako prvý vystúpil so svojim príspevkom doc. Radim Polčák, ktorý
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
charakterizoval súčasnú situáciu autorského práva v tejto oblasti
a postavenie Európy v kontexte jej vzdelanostného a ekonomického
prínosu. Pretrvávajúcim problémom autorského práva podľa neho
zostáva, že necháva zarábať ľuďom, ktorí zarábať nemajú a to na
úkor skutočne oprávnených subjektov.
Doc. Polčák implikoval, že reštriktívna zložka autorského práva je
neúčelná a pre svoju neprirodzenosť až spoločensky nevhodná.
V tejto súvislosti bola príkladmo uvedená francúzska legislatíva
Hadopi proti nelegálnemu šíreniu autorskoprávne chránených diel,
ktorej dopad sa z praktického hľadiska ukázal byť neúčelný a vôbec
nepriniesol očakávané výsledky. Výnimky a obmedzenia autorského práva sú ďalej podľa neho doslova etalónom nezmyselnosti
jeho systematickej koncepcie, pričom je potrebná zmena systému
tak, aby Európa, ako jeden z najväčších autorskoprávnych trhov, nestratila konkurenčnú výhodu v rámci meniaceho sa vývoja vo svete.
S tým podľa doc. Polčáka následne súvisí aj potreba uchovania finančných prostriedkov v systéme s cieľom podpory ďalšej tvorby.
Uvedené závery doc. Polčáka viedli k širšej diskusii s prof. Telcom
o samotnej vízií autorského práva a možných alternatívach k súčasnému modelu výnimiek a obmedzení. Zatiaľ čo prof. Telec prezentoval skôr skeptickejší pohľad na zásahy do štruktúry výnimiek
a obmedzení, doc. Polčák diskutoval možnosti nového nariadenia
v tejto oblasti na európskej úrovni.
Pokračovaním bloku bol príspevok Mgr. Martina Husovca, ktorý úvodom vymedzil celkový charakter systému autorského práva a problémy vznikajúce v súvislosti s prílišnou flexibilitou právnej úpravy.
Podľa jeho názoru, ako aj názoru JUDr. Adamovej, v oblasti výnimiek
a obmedzení ostáva problémom najmä kombinovaná aplikácia
trojkrokového testu a zákonných licencií. Rozsah zákonných licencií
je výkladom súdov a aplikáciou trojkrokového testu často natoľko
zužovaný, že to má v mnohých prípadoch pomerne zásadný vplyv
na celkovú právnu istotu subjektov a predvídateľnosť práva. Trojkrokový test ako „výnimka výnimiek“ má v neposlednom rade vplyv
aj na mieru využívania zákonných licencií v praxi.
Ďalším aplikačným problémom diskutovaným v príspevku Mgr.
Husovca bol rozsah výnimiek využívaný Slovenskou republikou. Významnú časť výnimiek, ktorých využitie európska legislatíva1 umožňuje, totiž Slovenská republika vôbec netransponovala (chýba napr.
paródia, použitie na úradné účely a pod.). Túto situáciu je podľa diskutujúcich možné riešiť dvojakým spôsobom. Prvým je potreba vytvorenia systematickejšieho riešenia v rámci zákonných licencií (ich
rozšírenie, prípadne zavedenie nových) a druhým možnosť aplikácie
zákonných licencií prostredníctvom analógie na prípady, ktoré sú
obdobné a vyhoveli druhému a tretiemu kroku trojkrokového testu. V súvislosti s aplikáciou trojkrokového testu by bolo podľa JUDr.
Adamovej vhodnejšou alternatívou oproti súčasnému stavu napríklad aj jeho využitie len ako návodu pre národného zákonodarcu,
ako tvoriť systém výnimiek a obmedzení. Aplikovaním analógie
04
a sudcovskou tvorbou výnimiek a obmedzení môže byť celkový systém podstatne flexibilnejší.
Záverečný blok semináru bol venovaný oblasti kolektívnej správy
práv a problematike osirelých diel, ktorú významne ovplyvňuje európska legislatíva. V úvodnom príspevku JUDr. Anton Škreko, generálny riaditeľ sekcie Médií, audiovízie a autorského práva
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
Ministerstva kultúry SR, charakterizoval súčasnú právnu úpravu
a pozíciu organizácií kolektívnej správy práv (ďalej len „OKS“). Podstatná časť jeho príspevku bola venovaná aj smernici pripravovanej
pre túto oblasť.2 Ako uviedol, cieľom európskej legislatívy nie je vytvorenie nadnárodného orgánu kolektívnej správy práv (aj naďalej
bude dochádzať k uplatňovaniu princípu teritoriality a neziskovému
systému kolektívnej správy), ale skôr harmonizácia a zjednotenie
05
niektorých aspektov režimu fungovania kolektívnej správy (napr.
online prístup ku kultúrnemu obsahu a pod.). V kontexte harmonizácie je možné uvažovať aj nad tým, či právna forma občianskeho
združenia pre OKS je tou najvhodnejšou, prípadne akým smerom
by sa fungovanie vo forme združenia malo uberať. Podľa JUDr. Škreka sa tvorcovia smernice budú musieť vysporiadať aj s možnosťou
aplikácie verejných licencií (ako napr. Creative Commons) osobami
zastúpenými OKS, čo je diskutovanou otázkou na úrovni týchto organizácií.
K oblastiam, ktoré vo všeobecnosti vykazovali istú mieru nejednotnosti možno zaradiť aj právny status OKS. JUDr. Barbora Králičková
zo Slovenskej akadémie vied sa vo svojom príspevku zaoberala tým,
či OKS majú status podniku (na účely aplikácie súťažného práva)
alebo či ide o entitu (v slovenskom prípade občianske združenie)
pôsobiacu v osobitnom režime. Záverom príspevku zhodnotila, že
ak by sme podrobili spôsob fungovania OKS bližšej analýze, priznanie statusu podniku sa javí ako vhodnejšie. Tento prístup napokon
opakovane potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Súdny dvor
Európskej únie.3
Aj napriek tomu, že OKS nepôsobia na báze ziskovosti a časť „strhnutá“ z odmien slúži na pokrytie administratívnych nákladov (ako
účelne vynaložených nákladov), nemožno opomenúť fakt, že výšku
tejto časti vo forme percenta si určuje samotná OKS. Z toho vyplýva, že záujmom osôb združených v týchto organizáciách je vybrať si
OKS, ktorej administratívne náklady sú čo najnižšie. Európska legislatíva však v súčasnosti výber OKS podľa výšky poplatkov či ďalších
služieb osobitne neupravuje. Pripravovaná smernica by v tejto oblasti mala priniesť zmeny s cieľom zefektívniť a zvýšiť transparentnosť pri výbere, správe a prerozdeľovaní poplatkov a zrýchliť proces
odmeňovania autorov. Každá zmena však so sebou nesie aj určité
riziká, čoho výnimkou nie je ani navrhované riešenie. Jedným z rizík,
ktoré bolo odprezentované v rámci záverečnej diskusie, je možnosť
vytvorenia jednej, resp. niekoľkých silných organizácií. Tá by však
prípadným znížením poplatkov získala voči ostatným OKS také postavenie na trhu, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo hraničiť so
zneužitím dominantného postavenia a tiež by to mohlo mať negatívny vplyv na licencovanie národného repertoáru.
K oblasti autorského práva, ktorá uzatvárala tematický obsah semináru, patrila aj problematika osirelých diel predstavená Mgr. Petrom Prchalom. Vo svojom príspevku sa venoval ich právnej úprave
a riešením problémov, akým je napríklad digitalizácia kultúrneho
dedičstva alebo iné použitie diel, u ktorých nie je možné identifikovať nositeľa práv a získať potrebné oprávnenia na jeho použitie.
Cieľom nového modelu by malo byť, že používatelia takýchto osirelých diel nebudú zodpovední za porušovanie autorských práv, ak
by sa dodatočne prihlásil autor alebo iný nositeľ práv.
V rámci problematiky osirelých diel nemožno opomenúť novú európsku úpravu vo forme smernice o určitých povolených spôsoboch
použitia osirelých diel. Jej transpozíciu možno v Slovenskej republike očakávať v priebehu roka 2014. Smernica umožňuje použitie
osirelých diel knižnicami, múzeami či archívmi a členské štáty EÚ sú
podľa nej povinné ustanoviť výnimku alebo obmedzenie pre právo
na vyhotovovanie rozmnoženín a právo na sprístupňovanie verejnosti.
Z jednotlivých príspevkov rečníkov je zrejmé, že Slovenskú republiku (ale aj ďalšie európske štáty) čaká v najbližších rokoch nielen
niekoľko očakávaných legislatívnych zmien, ale najmä diskusia
o celkovej koncepcii autorského práva. Cieľom je priblížiť právny stav
napredujúcemu digitálnemu prostrediu, kde existujúce pravidlá nie
sú schopné flexibilne reagovať na požiadavky používateľov ale ani
samotných autorov. Aj z týchto dôvodov je diskusia o problémových
oblastiach autorského práva a hľadanie novej koncepcie autorského
práva na národnej aj európskej úrovni potrebná a nevyhnutná. Pri
tvorbe nového autorského zákona, ktorý možno očakávať pravdepodobne v roku 2015, je vhodné vychádzať z vyjasnených názorov
s cieľom vytvoriť modernú, flexibilnú a zároveň stabilnú právnu
úpravu bez potreby častých novelizácií. Možno preto očakávať, že aj
IV. ročník tohto česko-slovenského semináru bude pokračovať v hľadaní najlepších metód a riešení a bude miestom, kde sa stretnú odborníci zo Slovenska a Českej republiky s cieľom neustále vylepšovať
jestvujúci právny systém a reagovať na problémy aplikačnej praxe.
Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
2
Pozri bližšie Adamová, Z.: Aktuálne z autorského práva. Duševné vlastníctvo, 2012, č. 3, s. 9-10.
3
Napr. rozsudok vo veci C-127/73 BRT v. SABAM alebo spojené veci C-55/80 a C-57/80 Musik-Vertieb Membran v. GEMA.
4
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len
smernica o použití osirelých diel“).
5
Článok 1 smernice o použití osirelých diel: „Smernica sa týka určitých spôsobov použitia osirelých diel verejne prístupnými knižnicami,
vzdelávacími inštitúciami a múzeami, ako aj archívmi, inštitúciami zaoberajúcimi sa filmovým alebo zvukovým dedičstvom, verejnoprávnymi
vysielateľmi, ktorí sú usadení v členských štátoch, na dosiahnutie cieľov spojených s ich úlohami vo verejnom záujme.“
1
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
06
SÚDNA PR ÁVOMOC
PRI PORUŠOVANÍ PR ÁV
K OCHR ANNÝM
ZNÁMK AM NA INTERNETE
JUDr. Silvia Kratochvilová
Príspevok za pomoci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie analyzuje základné východiská a závery pri určovaní súdnej právomoci v sporoch týkajúcich sa porušenia práv z ochranných známok, ak k porušeniu dôjde
v prostredí internetu.
V doterajšej praxi sa Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“)
vo viacerých konaniach zaoberal otázkami týkajúcimi sa určovania
osobitnej právomoci podľa článku 5(3) nariadenia Brusel I.1 Pre účely
skúmania právomoci pri porušovaní práv z ochranných známok prostredníctvom internetu sú dôležité najmä tie, ktoré sa týkajú práv
duševného vlastníctva, prípadne ochrany osobnosti, ale aj ďalšie,
ktoré ovplyvnili vývoj judikatúry SD EÚ v tejto oblasti. Najzásadnejším rozhodnutím pritom zostáva rozsudok vo veci Wintersteiger.2
Ostatným konaním týkajúcim sa určovania osobitnej právomoci
pri porušení práv duševného vlastníctva je konanie vo veci PEZ HEJDUK3, pričom v čase finalizovania tohto príspevku bolo publikované
očakávané rozhodnutie vo veci Pinckney4 (obidve konania sa týkajú
porušovania autorského práva prostredníctvom internetu).
ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ PRI NÁRODNEJ OCHRANNEJ ZNÁMKE
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ustanovenia nariadenia
Brusel I predovšetkým vychádzajú zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného,5 okrem určitých, presne
vymedzených situácii, keď predmet konania alebo zmluvná voľnosť
účastníkov odôvodňujú iné kritérium väzby.6 Preto aj pri určovaní
súdnej právomoci v sporoch z národných ochranných známok v prostredí internetu je prioritné vždy určenie podľa bydliska žalovaného a až následne, v prípade splnenia ďalších podmienok, je možné
založiť právomoc súdu odlišného od súdu žalovaného. V prípade
porušovania práv z národných ochranných známok tak predovšetkým prichádza do úvahy uplatnenie článku 5(3) nariadenia Brusel I.
V praxi pomerne často dochádza k zakladaniu práve tejto osobitnej
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
právomoci, keďže žalobcovia zo zrejmých dôvodov uprednostňujú
právomoc súdu, ktorý je im z pohľadu procesných pravidiel, ale aj
miestnej dostupnosti bližší.7
Pravidlá určovania osobitnej súdnej právomoci vychádzajú teda
primárne zo znenia čl. 5(3) nariadenia Brusel I, podľa ktorého,
vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti je možné osobu
s bydliskom v Európskej únii (ďalej aj len „EÚ“) popri súde určenom
na základe všeobecného pravidla (ktoré preferuje súd podľa štátu
bydlisko bez ohľadu na štátnu príslušnosť) žalovať aj na súde iného členské štátu EÚ a to v závislosti od miesta, kde došlo alebo by
mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Uvedenému ustanoveniu nie náhodou chýba istá precíznosť, pričom ustanovenie vychádza, s menším doplnením, z Bruselského dohovoru8
a jeho ďalšia interpretácia bola prenechaná súdom.9
Pred samotnou analýzou predmetného ustanovenia v zmysle judikatúry SD EÚ je potrebné uviesť, v čom má internet pri porušovaní
práv z ochranných známok svoje špecifiká. Čerpajúc pritom zo zadefinovania internetu generálnym advokátom vo veci eDate Advertising,10 šírenie informácii sa stalo globálnym fenoménom, pričom
z časového hľadiska umožnilo okamžité vnímanie informácie
a prístup k nej, ako aj časovú trvalosť informácie zverejnenej na internete. Z teritoriálneho hľadiska je následne možné konštatovať
celosvetový charakter šírenia informácií na internete, pričom ich
dostupnosť z akéhokoľvek miesta na zemi v značnej miere limituje
možnosť kontroly ich šírenia. V konečnom dôsledku však internet
07
sám o sebe nešíri informácie, avšak okamihom keď sa informácia stane prístupnou na internete, jednotlivci sa transformujú na
šíriteľov informácie prostredníctvom sociálnych sieti, elektronickej
pošty, linkov, blogov alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý internet ponúka. 11
Uvedené špecifiká boli viac či menej zohľadnené aj v nasledujúcich
analýzach rozhodnutí SD EÚ. Je možné konštatovať, že špecifické
problémy v súvislosti s určením osobitnej právomoci priniesol na02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
jmä teritoriálny charakter ochrany národných ochranných známok
v kombinácii s časovým a teritoriálnym neobmedzením internetu.
Mines de Potasse d’Alsace
Pri výklade článku 5(3) nariadenia Brusel I je v prvom rade potrebné
upozorniť na rozsudok vo veci Mines de Potasse d’Alsace ešte z roku
1976,12 ktorému predchádzalo detailné skúmanie právneho rámca
vo viacerých členských štátov generálnym advokátom, kedy doktrína „najvýznamnejšieho spojenia“ (v angličtine: most significant
08
connexion), ako kritéria na výklad tohto ustanovenia, bola odmietnutá z dôvodu potrebnej jednoduchosti určenia súdnej právomoci
na základe jasných, presných a dostatočne objektívnych kritérií,
ktoré by bolo možné uniformne aplikovať na všetky štáty Bruselského dohovoru.13
Ďalšie návrhy generálneho advokáta vychádzali z presvedčenia,
že ak by predmetné ustanovenie Bruselského dohovoru bolo
možné interpretovať v dvojakom zmysle teda (i) ako miesto, kde
vznikla škoda, ako aj (ii) miesto, kde došlo ku konaniu majúcemu
za následok vznik škody, dôsledkom by v prevažnej väčšine sporov
bolo duplikovanie všeobecnej právomoci upravenej v čl. 2 Bruselského dohovoru,14 keďže vo veľa prípadoch by miesto, kde došlo
ku skutočnosti, ktorá mala za následok vznik škody, bolo bydlisko
žalovaného.
SD EÚ sa však nestotožnil s uvedenými závermi a judikoval, že ak
existuje skutková totožnosť, ale miesto, kde došlo ku skutočnosti,
ktorá mala za následok vznik škody nie je totožné s miestom vzniku
škody, potom miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
nárok na náhradu škody (v angličtine: the place where the harmful
event occurred) je potrebné rozumieť obidve miesta, t.j. (i) miesto,
kde vznikla škoda, ako aj (ii) miesto, kde nastala skutočnosť majúca
za následok vznik škody (tzv. miesto príčinnej súvislosti). Výsledkom má byť možnosť žalobcu vybrať si spomedzi viacerých súdov
v závislosti od jeho preferencií.
Napriek tomu, že uvedené rozhodnutie nezohľadňuje možnosť
vzniku mimozmluvnej zodpovednosti v prostredí internetu,15 pre
analýzu osobitnej právomoci súdov podľa čl. 5(3) nariadenia Brusel
I uvedenú v ďalšom texte je dôležitá najmä možnosť dvojitej interpretácie predmetného ustanovenia, pričom následná voľba súdu
prináleží žalobcovi.
Shevill
Závery judikované vo veci Mines de Potasse d’Alsace boli následne
korigované rozhodnutím vo veci Shevill,16 zaoberajúcim sa právomocou súdov v prípade ochrany osobnosti, ak škoda vznikla
v inom štáte (prípadne v iných štátoch) ako v štáte, kde došlo ku
skutočnosti majúcej za následok vznik škody. Skúmaný bol najmä rozsah jurisdikcie súdov v jednotlivých prípadoch, keďže do
popredia vystúpili obavy z prípadného neželaného javu známeho
ako „forum shopping“, ktorý je v rozpore so zásadami Bruselského
dohovoru ako aj nariadenia Brusel I. Obavy však nakoniec ustúpili
možnosti žalobcu zvoliť si z jurisdikcií založených na základe úzkej
väzby medzi súdom a žalobou, a to najmä za účelom uľahčenia
efektívneho výkonu súdnictva a teda zaistenia čo najlepšej ochrany
práv poškodených osôb.
V dôsledku rozhodnutia vo veci Shevill boli závery SD EÚ vo veci
Mines de Potasse d’Alsace pre prípady ochrany osobnosti korigov-
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
ané. Vzhľadom na neexistenciu spojitosti medzi škodou spôsobenou
v rôznych štátoch (rozumej v štátoch iných ako v štáte skutočnosti,
ktorá mala za následok vznik škody), berúc do úvahy miesto vzniku
škody alebo konanie,17 v prípade ochrany osobnosti, síce žalobca
môže podať žalobu na obidvoch súdoch určených podľa osobitnej
právomoci v zmysle čl. 5(3) Bruselského dohovoru,18 avšak podľa
„mozaikového pravidla“ si môže nárokovať celú škodu iba na súde
miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá mala za následok vznik
škody (v prípade Shevill to bolo miesto vydania novinového príspevku).19
Na druhej strane, v ostatných štátoch, kde škoda vznikla (v tomto
prípade distribúciou príslušných novín, tzv. kritérium šírenia) majú
súdy jurisdikciu iba v rozsahu škody spôsobenej v tomto štáte.
Uvedené závery síce nezohľadňujú prostredie internetu a v zmysle
rozsudku je ich potrebné aplikovať iba na prípady ochrany osobnosti, k obdobným záverom však dospel nedávno SD EÚ aj vo veci
Pinckney.20 Závery zo sporu Shevill síce nemohli byť bez ďalšieho
rozlišovania uplatnené v spore Wintersteiger, slúžili však ako istý
základ pri ďalšej interpretácii predmetného ustanovenia, tak aby
zodpovedalo osobitnostiam známkového práva.21
eDate Advertising / Martinez
Prvé rozhodnutie týkajúce sa určovania súdnej právomoci,
ktoré jasne a v plnej miere zohľadnilo internet ako prostriedok
porušovania práv bolo vydané vo veci eDate Advertising,22 pričom
opäť išlo o porušovanie práva na ochranu osobnosti. Berúc do
úvahy vyššie uvedené špecifiká internetu, generálny advokát
navrhol, ako ďalšie kritérium väzby na určenie právomoci podľa čl.
5(3) nariadenia Brusel I miesto, kde sa nachádza ťažisko konfliktu
(v angličtine: centre of gravity of the dispute) tak, aby bolo možné
vytvoriť rovnováhu práv a dotknutých záujmov (a to tak médií, ako
aj dotknutých jednotlivcov). Ťažisko konfliktu pritom podľa neho
nie je možné určiť na základe dostupnosti informácie porušujúcej
práva (čo by spôsobilo právomoc súdov všetkých členských štátov
a automaticky by viedlo k forum shoppingu), ale má byť v mieste,
kde má držiteľ práva centrum svojich záujmov.
Ako centrum záujmov nositeľa práv na ochranu osobnosti je
potom potrebné chápať miesto, v ktorom je (i) osoba známa
a (ii) informácia objektívne relevantná. V súvislosti s objektívnou
relevantnosťou informácie je potrebné upozorniť aj na vymedzenie
kritérií vo veci Pammer,23 kde sa SD EÚ zaoberal výkladom pojmu
„smerovanie činnosti“ v prípade určovania právomoci vo veciach
spotrebiteľských zmlúv podľa čl. 15(1) písm. c) nariadenia Brusel
I. Kritérium smerovania činnosti na účely určenia osobitnej právomoci však bolo generálnym advokátom vo veci eDate Advertising
odmietnuté, dôvodiac nemožnosťou zamieňať ho s objektívnou
relevantnosťou informácie, keďže informácia nie je objektívne relevantná v určitom členskom štáte iba z dôvodu, že vydavateľ ju tam
zámerne smeruje.24
09
Podľa návrhov generálneho advokáta vo veci eDate Advertising,25
kritérium objektívnej relevantnosti informácie je potrebné skôr
interpretovať ako skutočnosť, že predmetná informácia vyvolá záujem hodný zverejnenia, a ktorá nabáda čitateľov na danom území,
aby sa s ňou oboznámili. Nasledujúce kritériá pritom majú pomôcť
pri určovaní takejto relevantnosti: obsah informácie, doménové
meno najvyššej úrovne odlišné od doménového mena v členskom
štáte, v ktorom je vydavateľ usadený, jazyk internetovej stránky,
reklama na stránke, sekcia na stránke, v rámci ktorej je informácia
šírená, kľúčové slová určené internetovým vyhľadávačom na účely
identifikovania stránky, registre prístupu na určitú stránku.
OSOBITNÁ PRÁVOMOC PRI NÁRODNEJ OCHRANNEJ ZNÁMKE
Úvodom je potrebné uviesť, že k porušovaniu práv z ochrannej
známky prostredníctvom internetu dochádza predovšetkým neoprávneným požívaním ochrannej známky v obchodnom styku formou kľúčových slov v službe AdWord, v metatagoch, doménových
menách, URL, ale aj formou hyperlinkov či framingu.26 Prístup
k takýmto neoprávneným informáciám je následne možný prakticky
z akéhokoľvek miesta, podobne ako je tomu v prípade porušovania
práva na ochranu osobnosti prostredníctvom internetu. Kritéria
zavedené v rozhodnutiach Shevill a následne eDate Advertising
však nie je možné, vzhľadom na rozdielnu povahu práv, ktorým sa
poskytuje ochrana, automaticky aplikovať aj na ochranné známky.
Rozdiely musíme hľadať najmä v teritoriálne neobmedzenom práve
na ochranu osobnosti v protiklade s prísne teritoriálnym charakterom práv vyplývajúcich z registrovaného priemyselného vlastníctva, kedy majiteľ národnej ochrannej známky sa vo všeobecnosti
nemôže dovolávať ochrany mimo územia štátu, kde bola národná
ochranná známka registrovaná.
Zásadným rozhodnutím v skúmanej veci je už zmienený rozsudok
vo veci Wintersteiger.27 Rovnako, ako vo vyššie uvedených prípadoch, aj vo veci Wintersteiger bolo pri výklade ustanovenia čl. 5(3)
nariadenia Brusel I odmietnuté kritérium dostupnosti internetovej
stránky, ale aj kritérium smerovania internetovej stránky, keďže
nemajú dostatočný význam na to, aby odôvodňovali uplatnenie čl.
5(3) nariadenia Brusel I.
Miesto vzniku škody
Keďže určenie právomoci podľa čl. 5(3) nariadenia Brusel I je
potrebné prispôsobiť osobitostiam ochranných známok, podľa
návrhu generálneho advokáta môže byť miesto vzniku škody vždy
a v každom prípade výlučne iba v štáte zápisu národnej ochrannej
známky, a to vzhľadom na skutočnosť, že škoda môže vzniknúť iba
tam, kde existuje právna ochrana.29 Pritom však nie je postačujúce
iba samotné neoprávnené konanie, t.j. zverejnenie predmetnej
škodlivej informácie na internete. Okrem neoprávneného konania
musí byť skúmané aj to, či takáto škodlivá informácia je zároveň aj
skutočne schopná vyvolať porušenie práv k ochrannej známke. Automaticky preto nemôžeme konštatovať, že miesto zápisu ochran-
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
nej známky je vždy zároveň aj skutočným miestom vzniku škody
(pričom opak - že miesto vzniku škody je len miesto zápisu ochrannej známky - je možné konštatovať vždy). Na to, aby sa miesto zápisu ochrannej známky mohlo považovať za miesto vzniku škody je
preto potrebné splniť aj podmienky uvedené v ďalšom texte.
Miesto príčinnej súvislosti
Na druhej strane, miesto, kde nastala skutočnosť, ktorá mala za
následok vznik škody bude vo väčšine prípadov miesto bydliska
žalovaného, ako miesto, kde boli použité prostriedky nevyhnutné
na spôsobenie skutočného porušenia práv k ochrannej známke.
Toto kritérium, podľa názoru generálneho advokáta, ale nezávisí
od úmyselnej povahy konania porušovateľa, ani od centra záujmov poškodeného, ale od užitočnosti uvedených prostriedkov pri
spôsobení skutočného porušenia práv k ochrannej známke v inom
členskom štáte prostredníctvom internetu. Zohľadnenie ďalších
faktorov, ako sú uvedené nižšie, však môže viesť k určeniu miesta
príčinnej súvislosti odlišného od bydliska žalovaného.
SD EÚ v rozsudku vo veci Wintersteiger spresnil, že v prípade šírenia
informácií prostredníctvom internetu je potrebné za skutočnosť,
ktorá mala za následok vznik škody považovať to, že inzerent (v prípade reklamy prostredníctvom AdWord) inicioval technický proces
podľa vopred stanovených parametrov zobrazovania reklamného
oznamu a nie samotné zobrazenie reklamy. Vychádzal pritom z judikatúry SD EÚ,30 v zmysle ktorej, nie poskytovateľ služby odkazov
(spoločnosť Google), ale inzerent je tým subjektom, ktorý si zvolil
kľúčové slovo zhodné s ochrannou známkou a použil ho v obchodnom styku. Miestom príčinnej súvislosti je preto v týchto prípadoch
spravidla sídlo inzerenta, keďže to bude miesto, kde sa o iniciovaní
procesu zobrazovania rozhodlo. Z uvedeného je teda zrejmé,
že obmedzená územná pôsobnosť národnej ochrannej známky
nevylučuje v sporoch s cudzím prvkom právomoc aj iných súdov,
ako sú súdy členského štátu, v ktorom bola uvedená ochranná
známka zapísaná.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce osobitnú právomoc
Ako bolo uvedené vyššie, ďalším z faktorov,31 ktorý má slúžiť na
určenie osobitnej právomoci je skutočnosť, či daná informácia
môže mať skutočne dopad na území štátu zápisu národnej ochrannej známky, pričom takto je možné objasniť miesto skutočnosti,
ktorá mala za následok vznik škody, ale aj miesto skutočného
vzniku škody. Nestačí pritom riziko, že obsah informácie spôsobí
porušenie práv k ochrannej známke, ale je nevyhnutné zistiť existenciu objektívnych prvkov, ktoré umožňujú rozlíšenie konania,
ktoré má ako také spôsobovať cezhraničné účinky. Do popredia sa
tak dostávajú faktory ako jazyk, v ktorom je informácia vyjadrená,
jej dostupnosť, prípadne obchodná činnosť žalovaného na trhu, na
ktorom je národná ochranná známka chránená. Ďalej je potrebné
posúdiť okolnosti, medzi ktoré patrí aj územný rozsah trhu, na
ktorom žalovaný pôsobí a z ktorého bola informácia rozšírená do
10
siete, doménu najvyššej úrovne, na ktorej bola informácia uvedená,
bydlisko alebo iné údaje o mieste uvedené na internetovej stránke
alebo miesto, kde sa nachádza prevádzkové centrum osoby, ktoré je
zodpovedné za jeho internetové aktivity.32
Uvedené riešenie zodpovedá teritoriálnej povahe národnej ochrannej známky, keďže zohľadňuje skutočnosť, že škodlivý následok
nastal v štáte, kde je ochranná známka chránená. Umožňuje tiež
žalobcovi podať žalobu na súdoch, kde existuje úzke prepojenie
medzi skutočnosťami, ktoré zakladajú nárok na náhradu škody,
a právomocou, avšak bez toho, aby to viedlo k triešteniu právomoci, ktoré by ohrozovalo zmysel nariadenia Brusel I.33 Treba však
zdôrazniť, že osobitná právomoc podľa nariadenia Brusel I, ako
výnimka zo všeobecnej právomoci, musí byť vždy založená na existencii osobitne úzkej spojitosti medzi sporom a súdom miesta,
kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo
odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho
výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácie konania.34
SD EÚ v rozsudku ďalej uviedol, že súdy členského štátu EÚ,
v ktorom je dotknutá národná ochranná známka zapísaná dokážu
najlepšie posúdiť, či boli porušené práva k nej, preto sú tieto súdy
oprávnené rozhodovať o náhrade celej škody údajne spôsobenej
majiteľovi chráneného práva z dôvodu jeho porušenia, ako aj
o žalobe na zdržanie sa akéhokoľvek zásahu do uvedeného práva.35
Berúc do úvahy vyššie uvedené je možné zhrnúť, že pri určovaní
osobitnej právomoci súdu miesta, kde vznikla škoda je potrebné
zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu a prihliadnuť na faktory, ktoré naznačujú, či predmetné konania mohlo spôsobiť škodu
nositeľovi práv z národnej ochrannej známky a to výlučne vo vzťahu
k územiu štátu, kde bola predmetná ochranná známka registrovaná
a teda je jej aj poskytnutá právna ochrana. Následne je takto určený
súd samozrejme oprávnený rozhodnúť o celej výške škody, keďže
táto môže byť spôsobená iba na území tohto štátu.
PRÁVOMOC PRI OCHRANNEJ ZNÁMKE SPOLOČENSTVA
Na rozdiel od národnej ochrannej známky, ochranná známka
Spoločenstva upravená v Nariadení o CTM36 sa vyznačuje svojím
jednotným charakterom v rámci EÚ, pričom má rovnaké účinky na
celom jej území a poskytuje sa jej jednotná ochrana bez ohľadu
na štát, v ktorom bola prihláška podaná. Jednou zo základných
čŕt ochrannej známky Spoločenstva je potom kvalita rozhodnutí
národných súdov týkajúcich sa porušovania práv z ochranných známok Spoločenstva. Tieto majú mať rovnaké účinky a vzťahovať sa
na celé územie EÚ, aby sa tak zabránilo protirečiacim rozhodnutiam
súdov a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu a zabezpečilo sa,
že nedôjde k narušeniu jednotného charakteru ochranných známok
Spoločenstva.37
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
Určovanie právomoci sa v zásade spravuje ustanoveniami nariadenia Brusel I s výnimkami stanovenými v Nariadení o CTM. Podľa
Nariadenia o CTM,38 vo veci všetkých žalôb o porušení (a pokiaľ to
pripúšťa vnútroštátne právo aj žalôb pre hrozbu porušenia ochranných známok Spoločenstva), ako aj vo veciach žalôb na určenie, že
nedochádza k porušovaniu (pokiaľ to pripúšťa vnútroštátne právo),
ako aj v ďalších veciach vymedzených v Nariadení o CTM majú
všeobecnú právomoc vždy súdy podľa miesta bydliska žalovaného
(prípadne miesta, kde má žalovaný podnik). Ak sa takéto miesto
nenachádza v žiadnom členskom štáte, potom právomoc konať
v týchto veciach majú súdy štátu, kde má žalobca svoj trvalý pobyt
(prípadne, kde ma umiestnený podnik). Ak právomoc nie je možné
určiť podľa vyššie uvedených ukazovateľov, na uvedené konania
majú právomoc španielske súdy (ako súdy miesta sídla Úradu pre
harmonizáciu vnútorného trhu).
Popri všeobecnej právomoci, môže byť právomoc určená aj na
základe voľby v zmysle Nariadenia Brusel I, ak sa účastníci konania dohodnú, že právomoc bude mať iný súd pre ochranné známky
Spoločenstva. Alternatívne, konania o žalobách vymedzených
v Nariadení o CTM (okrem žalôb na určenie, že nedochádza
k porušovaniu ochrannej známky Spoločenstva), sa môžu
uskutočniť aj pred súdmi toho členského štátu, na ktorého území
(i) došlo k porušeniu alebo (ii) hrozí, že k nemu dôjde, alebo (iii)
na ktorého území došlo k porušeniu práv k ochrannej známke po
dátume zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.39
V závislosti od toho, na základe ktorého článku Nariadenia o CTM
je založená právomoc sa následne určuje aj jej rozsah. Súdy miesta
porušenia potom majú právomoc iba vzhľadom na územie toho
členského štátu, v ktorom sa daný súd nachádza.
Vysvetlenie úvodných ustanovení Nariadenia o CTM, ktoré deklarujú celoeurópsky účinok rozhodnutí národných súdov vo veciach
ochranných známok Spoločenstva, ako aj sankcií podľa článku 102
potom prinieslo rozhodnutie vo veci DHL.40 SD EÚ judikoval, dôvodiac aj rozsahom právomocí národných súdov, že súd určený v súlade
s čl. 97(1) až (4) Nariadenia o CTM,41 má právomoc rozhodovať
o skutkoch, ktoré porušujú (príp. porušenie iba hrozí) porušením
práv z ochrannej známky Spoločenstva na území jedného alebo
viacerých, respektíve všetkých členských štátov. Preto sa aj jeho
právomoc môže vzťahovať na celé územie Európskej únie. S cieľom
zaručiť jednotnú ochranu sa teda zákaz pokračovania v úkonoch,
ktoré porušujú alebo hrozia porušením práv z ochrannej známky
Spoločenstva, vyhlásený príslušným súdom pre ochranné známky
Spoločenstva, v zásade musí vzťahovať na celé územie Európskej
únie. V každom prípade, územná pôsobnosť zákazu môže byť
v niektorých prípadoch obmedzená.
Na záver bolo judikované, že čl. 102(1) Nariadenia o CTM sa má
vykladať v tom zmysle, že pôsobnosť zákazu pokračovať v úkonoch, ktoré porušujú alebo hrozia porušením práv z ochrannej
známky Spoločenstva, vyhláseného súdom pre ochranné známky
11
Spoločenstva, ktorého právomoc sa zakladá na (súčasných) článkoch
97(1) až (4) a 98(1) Nariadenia o CTM, sa v zásade vzťahuje na celé
územie Európskej únie. S odkazom na uplatnenie Nariadenia Brusel
I je ale potrebné spresniť, že rozhodnutie sú ostatné členské štáty
v zásade povinné uznať a vykonať, čím sa mu priznáva cezhraničný
účinok.
rozvoj prostriedkov umožňujúcich cezhraničné porušovanie práv
z ochranných známok je možné očakávať, že vyššie uvedené závery
týkajúce sa určovania právomoci v sporoch z ochranných známok,
ktoré majú dopad vo viacerých štátoch Európskej únie, ako aj faktory ovplyvňujúce určenie tejto právomoci budú v budúcnosti ďalej
precizované.
Záverom možno konštatovať, že vzhľadom na neustály technický
JUDr. Silvia Kratochvilová, spolupracujúca advokátka advokátskej kancelárie PRK Partners s.r.o.
1
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej aj len „nariadenie Brusel I“).
2
Rozsudok SD EÚ vo veci Wintersteiger AG proti Products 4U Sondermaschinenbau GmbH z 19.4.2012, C-523/10.
3
Konanie vedené na SD EÚ pod č. C-441/13.
4
Rozsudok SD EÚ z 3.10.2013 vo veci Peter Pinckney proti KDG Mediatech AG, C-170/12.
5
Na účely nariadenia Brusel I, obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko
v mieste, kde má: a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.
6
K všeobecnej právomoci pozri aj ROZEHNALOVÁ, N., VALDHANS, J., DRLIČKOVÁ, K., KYSELOVSKÁ, T. Mezinárodní právo soukromé Evropské
unie (Nařízení Řím I, Nařízení Řím II, Nařízení Brusel I). Praha: Wolters Kluwer ČR, 2013. s. 221 a nasl.
7
Ibid. 6, s. 252.
8
Bruselský dohovor o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968.
9
Návrhy generálneho advokáta Capotortiho zo dňa 30.11.1976 vo veci vo veci Handelskwekerij G.J. Bier B.V., proti Mines de Potasse d‘Alsace
S.A.
10
Návrhy generálneho advokáta Pedra Cruz Villalóna vo veci eDate Advertising GmbH proti X, a Olivier Martinez, Robert Martinez proti MGN
Limited, C‑509/09 a C‑161/10.
11
Návrh Spolkového súdneho dvora Nemecka na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci eDate Advertising.
12
Rozsudok SD EÚ z 30.11.1976, vo veci Handelskwekerij G.J. Bier B.V., proti Mines de Potasse d‘Alsace S.A., C-21/1976.
13
Rozsudok pochádza ešte z obdobia pred nariadením Brusel I a vychádza zo znenia Bruselského dohovoru, avšak skúmané ustanovenie je
s menším doplnením inkorporované aj v nariadení Brusel I.
14
V súčasnosti je všeobecná právomoc upravená v článku 2(1) nariadenia Brusel I.
15
Navyše, spor sa týkal náhrady škody vzniknutej zo znečistenia rieky odpadom.
16
Rozsudok SD EÚ z 7.3.1995, vo veci Fiona Shevill, Ixora Trading Inc., Chequepoint SARL, Chequepoint International Ltd proti Presse Alliance SA,
C-68/93.
17
Návrhy generálneho advokáta Darmona vo veci Fiona Shevill, Ixora Trading Inc., Chequepoint SARL, Chequepoint International Ltd proti Presse
Alliance SA zo dňa 14.7.1994, bod 62.
18
V súčasnosti čl. 5(3) nariadenia Brusel I.
19
Pozri MAXA, M.: Právo medzinárodných obchodných transakcií. Bratislava : C. H. Beck, 2013, s. 195.
20
Podľa rozsudku vo veci Pinckney, v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa
nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti
spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný
nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode
podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie. Tento súd má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území členského štátu, na území
ktorého sa nachádza.
21
Podľa návrhov generálneho advokáta Pedra Cruz Villalóna prístup použitý v rozsudkoch Shevill a eDate Advertising nemožno použiť
vo veci Wintersteiger, kdeže obe tieto rozhodnutia sa týkajú porušovania osobnostných práv, ktoré sa značne líšia od práv priemyselného
vlastníctva, ktorých ochrana je viazaná na určité územie a ktorých cieľom je obchodné využívanie majetku.
22
Rozsudok SD EÚ z 29.3.2011 v spojených veciach eDate Advertising GmbH proti X, a Olivier Martinez, Robert Martinez proti MGN Limited,
C‑509/09 a C‑161/10.
23
Rozsudok SD EÚ z 7.12.2010 v spojených veciach Peter Pammer proti Reederei Karl Schlüter GmbH & Co. KG, a Hotel Alpenhof GesmbH proti
Oliverovi Hellerovi, C‑585/08 a C‑144/09.
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
12
GR AFICK Á
ZNÁZORNITEĽNOSŤ
A (NE)MOŽNOSŤ ZÁPISU
ZVUKOVEJ OCHR ANNEJ
ZNÁMKY V KONTEXTE
EURÓPSKEHO
A NÁRODNÉHO PR ÁVA
Mgr. Juraj Ondrejka
Cieľom príspevku je poukázať na formy grafickej znázorniteľnosti zvukovej ochrannej známky vo svetle rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie a nadväzujúcich rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu Európskej
únie. Potreba riešenia grafickej znázorniteľnosti ochranných známok sa premietla aj do návrhu novej smernice
Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok.
Právo duševného vlastníctva, do ktorého zaraďujeme i ochranné
známky, ako jeden z hlavných inštitútov priemyselných práv na
označenie, prechádza v súčasnosti prudkým vývojom. Takéto zmeny
sú nepochybne vyvolané celkovou trhovou transformáciou, ktorá je
odrazom neustáleho technologického pokroku, pričom nemáme na
mysli len pokrok vo vývoji nových technologických zariadení, ktorý
taktiež tieto zmeny podnecuje. Pozornosť je potrebné upriamiť i na
oblasť propagácie produktov, či reklamy, keďže v súčasnosti je na
trhu nespočetné množstvo podnikateľských subjektov, ktorých neustály konkurenčný boj v snahe získať si čo najpevnejšie postavenie
na danom trhu, kladie dôraz na schopnosť rozlíšenia ich produktov,
od produktov iných súťažiteľov.
Vplyv uvedených skutočností, ktorý neminul ani oblasť známkového
práva, sa odzrkadlil v používaní tzv. netradičných ochranných známok. Neustále sa rozvíjajúce odvetvie reklamy a propagácie výrobkov si v súčasnej dobe nemožno predstaviť bez využitia rôznych
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
charakteristických zvukov, džinglov, či iných zneliek, ktoré by mohli
byť ľahko zneužiteľné na nekalosúťažné konanie. „Zvukové známky
sú akustické, počuteľné ochranné známky, najmä tóny, melódie
alebo iné zvuky, či hluky a šumy.“1 Rozhodovanie o ich zápisnej
spôsobilosti sa dostalo i pred Súdny dvor Európskej únie (ďalej len
„SD“), ktorý posúdil najmä možné prostriedky grafického znázornenia tohto druhu označenia. SD sa pri tomto posúdení opieral o závery v rozhodnutí zo dňa 12.12.2002, C-273/00 vo veci Ralfa Sieckmanna (ďalej len „rozhodnutie Sieckmann“), a zároveň rozšíril
podmienky grafickej znázorniteľnosti aj na zvukové označenia.
Základným rozsudkom SD v oblasti zápisu zvukových označení
ako ochranných známok je rozhodnutie zo dňa 27.11.2003 vo veci
C – 283/01 Shield Mark BV proti Kist h.o.d.n. Memex (ďalej len
„rozhodnutie Shield Mark“)2. Spoločnosť Shield Mark BV (ďalej
len „Schield Mark“) bola majiteľom štrnástich zvukových ochranných známok registrovaných na Úrade pre ochranné známky štátov
13
Beneluxu (ďalej len „ÚOZB“), a to pre produkty typu počítačových
programov, časopisov, novín, organizovania odborných seminárov
atď. Štyri z týchto ochranných známok pozostávali z notovej osnovy
s prvými deviatimi tónmi sonáty Pre Elišku od skladateľa Ludwiga
van Beethovena. Z toho dve z nich boli označené ako „zvuková
ochranná známka, ochrannú známku predstavuje melódia tvorená
(graficky) zapísanými notami do notového záznamu“ a vo vzťahu k
jednej z nich sa uvádzalo „hrané na klavíri“. Ďalšie štyri boli zložené
z prvých deviatich nôt melódie Pre Elišku, dve z nich boli označené
ako zvuková známka a jedna opäť s poznámkou „hrané na klavíri“.
Nasledujúce tri boli tvorené radom nôt „E, D#, E, D#, E, B, D, C, A“,
z toho dve z nich boli označené ako „zvuková ochranná známka,
ochrannú známku tvoria takto opísané za sebou idúce noty“
a vo vzťahu k jednej z týchto dvoch ochranných známok sa navyše
uvádzalo „hrané na klavíri“. „Dve z ochranných známok, ktoré si
spoločnosť Shield Mark prihlásila, tvorí slovo „Kukelekuuuuu“ (zvukomalebné citoslovce - onomatopoja, ktoré v holandskom jazyku
vyjadruje spev kohúta). Jedna z týchto ochranných známok je
označená ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku tvorí
zvukomalebné citoslovce napodobňujúce spev kohúta“.3 Poslednú
ochrannú známkou tvorí „spev kohúta“ a je označená ako „zvuková
ochranná známka, ochrannú známku tvorí takto opísaný spev kohúta.“
Uvedené ochranné známky spoločnosť Shield Mark používala vo
svojich reklamných kampaniach, takým spôsobom, že pri začatí
každej reklamy odznelo deväť úvodných tónov sonáty „Pre Elišku“
a navyše vydávala noviny, ktoré boli umiestnené na špeciálnom
stojane a pri ich vybratí zaznela uvedená melódia. Spev kohúta
zaznel pri spustení softwaru pre právnikov. Pán Kist, ktorý bol konzultantom pre oblasť komunikácie, reklamného práva a ochranných
známok, použil v priebehu reklamnej kampane, melódiu skladajú-
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
cu sa z prvých deviatich nôt diela „Pre Elišku“ a zároveň predával
softvér, po ktorého spustení zaznel spev kohúta.
Z uvedeného dôvodu spoločnosť Shield Mark podala na pána Kista
žalobu za porušenie práva z ochrannej známky a žalobu na ochranu
proti nekalej súťaži. Spor sa vďaka Najvyššiemu súdu Holandska
dostal až pred SD, ktorý v rámci prvej prejudiciálnej otázky sa mal
vyjadriť k tomu, či sa má článok 2 smernice Európskeho parlamentu
a Rady č. 2008/95/ES z 22.10.2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (kodifikované
znenie) (ďalej len „Harmonizačná smernica“) vykladať v tom
zmysle, že mu odporuje skutočnosť, že zvuky a hluky sa môžu
považovať za ochranné známky. V tejto súvislosti SD argumentoval,
že výpočet označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, uvedený v čl. 2 Harmonizačnej smernice, nie je vyčerpávajúci. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že ak sa definícia ochrannej známky
nezmieňuje o označeniach, ako sú zvuky, ktoré nemožno vnímať vizuálne, tak ich výslovne nevylúčilo. Navyše zvukové označenia nie
sú samé o sebe nespôsobilé rozlíšiť produkty jedného subjektu od
produktov iných podnikov.4
SD teda konštatoval, že článok 2 Harmonizačnej smernice sa má
vykladať v tom zmysle, že „musí byť možné považovať zvukové
označenia za ochranné známky, ak dokážu rozlíšiť tovary alebo
služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov
a ak sa dajú graficky znázorniť.“5
Následne sa mal SD vysporiadať aj s otázkou, či budú splnené podmienky grafickej znázorniteľnosti podľa Harmonizačnej smernice
v prípade, ak by bol zvuk alebo hluk prihlásený v jednej z týchto
foriem: hudobné noty, písomný opis vo forme zvukomalebného citoslovcia, písomný opis v inej forme, grafické znázornenie, akým je
14
sonogram, zvukový nosič priložený k prihláške, digitálny záznam,
ktorý sa dá vypočuť na internete alebo kombinácia týchto foriem.6
V prípade zodpovedania podmienok grafickej znázorniteľnosti SD
najprv konštatoval, že sa nebude zaoberať hypotetickými problémami. Spoločnosť Shield Mark takéto formy označenia vo svojej
prihláške nepoužila a neboli preto ani zahrnuté do skutkového
stavu. Posúdením splnenia podmienky grafickej znázorniteľnosti
sonogramu, zvukových záznamov, či digitálnych nahrávok sa teda
SD nezaoberal.
Podobne ako pri prvej otázke aj v rámci zodpovedania druhej
prejudiciálnej otázky sa SD odvolal na rozhodnutie vo veci Sieckmann, v ktorom už SD konštatoval, že ochranná známka môže
pozostávať z označenia, ktoré samo osebe nie je spôsobilé, aby
bolo vnímané vizuálne pod podmienkou, že ho možno graficky
znázorniť predovšetkým pomocou obrázkov, čiar alebo znakov a že
je jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné,
stále a objektívne.
Následne SD vyjadril svoje stanovisko, že základným predpokladom úspešného zápisu zvukovej ochrannej známky je uvedenie
v prihláške, že ide o zvukovú ochrannú známku. Inak by ju príslušný
orgán mohol považovať za slovnú, či obrazovú ochrannú známku.
V súvislosti so znázornením zvukového označenia prostredníctvom písomného opisu, SD zastáva názor, že nemôže byť a priori
vylúčené.7 Avšak slovnému popisu, ktorý použila spoločnosť Shield
Mark, konkrétne „prvých deväť nôt diela Pre Elišku“ a „spev kohúta“,
chýba jednoznačnosť a neumožňuje určiť rozsah požadovanej
ochrany. Z toho vyplýva, že obidva prípady nepredstavujú
dostatočné grafické znázornenie.
Pokiaľ ide o posúdenie grafickej znázorniteľnosti onomatopoje
(zvukomalebného citoslovcia) SD konštatoval, že existuje rozdiel medzi výslovnosťou samotného zvukomalebného citoslovca
a skutočným zvukom alebo hlukom, ktoré toto citoslovce foneticky
vyjadruje. Onomatopoje sa navyše líšia v ich vnímaní jednotlivcami
alebo v rámci jednotlivých štátov. Onomatopoja teda nie je schopná
dostatočným spôsobom graficky znázorniť zvuk, ktorý predstavuje.
K podobnému záveru dospel SD i v prípade označenia tvoreného
radom za sebou idúcich nôt „E, D#, E, D#, E, B,D, C, A“. Podľa názoru
SD takéto označenie nie je ani jednoznačné, ani určité a ani ucelené,
vôbec totiž neumožňuje určiť najmä výšku a dĺžku zvukov, ktoré
tvoria melódiu, pre ktorú bola podaná prihláška na zápis ochrannej
známky. Z tohto dôvodu nemožno považovať tento spôsob grafického znázornenia za dostačujúci.
Na druhej strane, notová osnova rozdelená na takty, definujúca zvuk pomocou nôt, pomlčiek, kľúčov a ďalších hudobných
značiek, ktoré presne určujú tempo, rytmus, intenzitu a dĺžku
tónu i celej melódie, môže predstavovať presné grafické znázorn-
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
enie zvuku, ktoré je vyžadované v definícii ochrannej známky uvedenej v Harmonizačnej smernici. SD zároveň podotýka, že aj keď
takéto zobrazenie nemusí byť ihneď zrozumiteľné, neovplyvňuje
to skutočnosť, že môže byť jednoducho zrozumiteľné tak, aby
umožňovalo príslušným orgánom a verejnosti, a to najmä
podnikateľským subjektom, získať presnú vedomosť o označení,
pre ktoré bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky.
Skutočnosť, že sa SD nevysporiadal so všetkými predloženými prostriedkami grafického znázornenia zvukového označenia, spôsobila,
že problematika grafickej znázorniteľnosti zvukových ochranných
známok ostala i naďalej otvorená. Problematickými ostali najmä
formy grafického znázornenia zvukových označení prostredníctvom sonogramu.
S prihliadnutím na skutočnosť, že formou notového zápisu, nie
je možné znázorniť zvuky zvierat, či zvuk hromu a pod., sa ďalej
budeme venovať rozhodnutiam Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu Európskej únie (ďalej len „ÚHVT“), ktoré sa zameriavajú práve na tento problém.
Ako dôkaz toho, že interpretácia definície ochrannej známky SD
v rozhodnutí Shield Mark je praxou potvrdená, možno považovať
i súčasný počet úspešne registrovaných zvukových ochranných známok Spoločenstva.8 Za veľmi významné rozhodnutie,
ktoré dopĺňa podmienky grafickej znázorniteľnosti zvukových
označení považujeme rozhodnutie ÚHVT zo dňa 27.09.2007, vo
veci R 708/2006-4 Edgar Rice Burroughs, Inc. (ďalej len „Edgar“).9
Spoločnosť Edgar požiadala o registráciu zvukovej ochrannej
známky Spoločenstva pre „Tarzanov krik“. Spoločnosť Edgar do
svojej prihlášky okrem uvedenia, že ide o zápis zvukovej ochrannej
známky, priložila aj grafické zobrazenie zapisovaného zvukového
označenia pomocou sonogramu, spolu s popisom: „Známka pozostáva z kriku vymyslenej osoby Tarzana. Krik sa skladá z piatich
odlišných fáz, menovite držanie tónu, nasledované jakotom, nasledované držaním tónu vo vyššej frekvencii, nasledované jakotom,
nasledované držaním tónu v pôvodnej frekvencii, zobrazené
priloženými zobrazeniami. Vyššie uvedené zobrazenie je osnovou
skladajúcou sa zo štandardnej krivky tlaku vzduchu počas kriku
a spodné zobrazenie je štandardným sonogramom kriku pozostávajúcim z trojrozmerného zobrazenia frekvenčnej kapacity (podľa
farieb) v závislosti od frekvencie (vertikálna os) počas kriku (horizontálna os).“10
ÚHVT prihlášku zamietol z dôvodu, že grafické znázornenie, ktoré
k nej bolo priložené nebolo dostačujúce a nespĺňalo zápisné podmienky vyplývajúce z judikatúry SD. Spoločnosť Edgar sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala, poukazujúc na skoršie rozhodnutie
ÚHVT v súvislosti so zvukovou ochrannou známkou „rev leva“,
v ktorom bol sonogram ako grafické znázornenie zvukovej ochrannej známky uznaný ako spĺňajúci prihlasovacie kritériá. ÚHVT
15
v tomto rozhodnutí prirovnal k notovému záznamu a konštatoval,
že v prípade oboch prostriedkov grafického znázornenia zvuku je
potrebné na ich pochopenie tréning a prax, pretože ani z notového
záznamu nie je každý schopný počuť „melódiu“, ktorá v ňom je zapísaná. Sonogram ako taký považoval ÚHVT za lepšie znázornenie
zvuku, pretože zachytáva výšku tónu, hlasitosť a tempo melódie
alebo skladby na časovej osi. Avšak pre splnenie požiadavky
dostatočného znázornenia zvuku, musí sonogram obsahovať
časovú horizontálnu os a vertikálnu os výšky tónu. Práve z tohto
dôvodu došlo k zamietnutiu registrácie zvukovej ochrannej známky
„rev leva“. Sonogram, ktorý ju mal graficky znázorniť, totižto neobsahoval uvedené dve základné stupnice.11
Toto tvrdenie však možno chápať skôr ako argument na podporu
rozlišovacej spôsobilosti, než to, že je takéto označenie graficky
znázorniteľné. Zároveň ÚHVT prirovnal toto zvukové označenie
k „zvieracím zvukom“, ktoré sú síce všeobecne známe, ale nie sú
vnímané rovnako. Z uvedeného dôvodu ÚHVT odkázal na rozhodnutie Shield Mark a jeho výklad k registrácii kikiríkania kohúta,
v súvislosti s ktorým došlo k zamietnutiu grafického znázornenia
pomocou popisu a onomatopoje. I samotná postava Tarzana bola
mnohokrát filmovo spracovaná a predmetný „Tarzanov krik“ sa líšil
v každom takomto spracovaní podľa jeho protagonistu. Z prihlášky
nie je zrejmé, ktorá konkrétna verzia „Tarzanovho kriku“ má byť zapísaná ako ochranná známka.
Argumentáciu spoločnosť Edgar doplnila ďalej o tvrdenie, že tzv. Tarzanov krik je v európskej spoločnosti veľmi známy (pravdepodobne
každý by bol schopný povedať, čo je Tarzanov krik), a že sonogram
napĺňa rovnaké podmienky ako notová osnova, pretože pri oboch
týchto prostriedkoch je potrebný tréning a prax, či dokonca odborník, ktorý takéto označenie dokáže „prečítať“.
Odvolací senát sa v zásadných výkladových otázkach odvolával
na skoršie rozhodnutia SD vo veci Shield Mark a taktiež na rozhodnutie vo veci Sieckmann. Pokiaľ ide o otázku slovného popisu, podľa
ÚHVT, v súlade s rozhodnutím Shield Mark, takáto forma grafického
znázornenia nespĺňa požiadavky jasnosti a samostatnosti znázornenia zvuku.
Naproti tomu ÚHVT sa širšie zaoberal otázkou sonogramu. V súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho senátu ÚHVT
zo dňa 29.09.2003, vo veci R 781/1999-4, Metro-Goldwyn-Mayer
Lion Corporation - „rev leva“, v ktorom bol sonogram ako grafické
znázornenie zvuku akceptovaný, sa vyjadril tak, že s ním výslovne
nesúhlasí, kvôli rozporu s judikatúrou SD. Podľa názoru odvolacieho
senátu ÚHVT bolo tvrdenie o sonograme len obiter dictum a zápis
zvukového označenia „rev leva“ bol v konečnom dôsledku týmto
rozhodnutím zamietnutý.
V závere rozhodnutia ÚHVT poznamenal, že podobné zvuky môžu
napĺňať požiadavky ľahkej dostupnosti a samostatnosti priložením
zvukového záznamu k prihláške v elektronickej podobe. Takáto možnosť bola zavedená Nariadením Komisie č. 1041/2005
zo dňa 29.06. 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie
č. 2868/95/ES zo dňa 13. 12. 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie
Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva.
Rozhodnutie SD vo veci Shield Mark možno považovať za rozhodnutie, ktoré nepochybne prispelo k interpretácii definície ochrannej známky. Jeho výsledkom je, že zápisná spôsobilosť zvukových
označení nie je vylúčená definíciou ochrannej známky a môžu tak
získať status i právnu ochranu, ktoré ochrannej známke prináležia.
Prihliadnuc na skutočnosť, že pre znázornenie zvukov existuje
v súčasnosti značné množstvo spôsobov, je trochu na škodu, že sa
SD v rozhodnutí Shield Mark nezaoberal všetkými predloženými
metódami zobrazenia zvukových označení. Dôsledkom toho bolo,
že ÚHVT sa musel vo svojich rozhodnutiach vysporiadať s otázkami, ktoré neboli podporené oficiálnymi stanoviskami SD - najmä
v prípade sonogramov a zvukových záznamov. Stanoviská SD, ku
grafickej znázorniteľnosti zvukových označení vo forme slovného
popisu, onomatopoje, sonogramu, záznamu pomocou hudobných
nôt, či ich kombinácií vnímame vcelku pozitívne. Ani jedna z týchto
foriem totižto nespĺňa registračné kritéria vyplývajúce z rozhodnutia Sieckmann. Avšak diskutabilným podľa nášho názoru ostáva
grafické znázornenie zvukového označenia formou notovej osnovy.
Vzhľadom na fakt, že notová osnova využíva množstvo špeciálnych
znakov, možno prinajmenšom polemizovať, či prostredníctvom
takéhoto zobrazenia je aj laickej verejnosti zrejmé, o aké označenie
ide.
Podľa názoru odvolacieho senátu ÚHVT, sonogram nespĺňa podmienku samostatnosti, z ktorej vyplýva, že pri nahliadaní do registra ochranných známok, by mal byť „tretí subjekt“ schopný bez
ďalších technických prostriedkov reprodukovať zvuk alebo mať
aspoň základnú predstavu, aký zvuk zapísanú ochrannú známku
tvorí. Avšak z predloženého grafického znázornenia nie je zrejmé,
aký zvuk predstavuje. Z uvedených dôvodov sonogram nespĺňa ani
kritéria jasnosti a zrozumiteľnosti, pretože takúto formu grafického
znázornenia nie je možné transformovať späť do zvuku.12 Zároveň
odvolací senát dopĺňa, že ani pripojením slovného popisu „Tarzanov
krik“ nemôžu byť nedostatky grafickej znázorniteľnosti odstránené.
ÚHVT zastáva názor, že takýto popis poskytuje príliš nepresnú predstavu o tom, aké označenie chce spoločnosť Edgar chrániť.
Následne sa ÚHVT vysporiadal i s tvrdením spoločnosti Edgar,
že v európskych krajinách je „Tarzanov krik“ všeobecne známy.
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
Zrejme najpozitívnejšie možno vnímať schválenie zápisu na
základe záznamu zvuku v elektronickej podobe v kombinácii
s grafickým znázornením pomocou sonogramu. I v tomto prípade upozorňujeme na fakt, že takáto forma nespĺňa požiadavky
grafickej znázorniteľnosti, ktoré sú vyžadované definíciou ochrannej známky. Avšak problematika znázornenia zvukového označenia
pomocou sonogramu bola zatiaľ riešená len na úrovni ÚHVT, a preto
ju ešte nemožno považovať za uzavretú. Pozitívum tohto spôsobu
16
vidíme najmä v tom, že zvukový záznam poskytuje v súčasnosti
pravdepodobne najpresnejšie zachytenie zapisovaného zvukového
označenia. Treba si však uvedomiť, že tento „nový“ prístup, ktorý
takmer vybieha z hraníc definície ochrannej známky, je v praxi
ÚHVT vcelku zaužívaný.
Na území Slovenskej republiky je situácia v súvislosti so zápisom
zvukových označení v porovnaní so zápisom ochrannej známky
Spoločenstva a zároveň národných ochranných známok ostatných
členských štátov odlišná. Podľa Metodického pokynu č. 2/8/2010
Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je
možné zapísať do registra ochranných známok značenia iné ako
graficky znázorniteľné (napr. čuchové, zvukové, svetelné, pohybové
a pod.). Z uvedeného vyplýva, že na území Slovenskej republiky
požívajú ochranu ochranných známok len zvukové označenia, ktoré
sú zapísané ako ochranné známky Spoločenstva alebo ako medzinárodné ochranné známky. Z tohto dôvodu by bolo vhodné, aby
i samotná definícia ochrannej známky primerane reagovala na
takúto už zabehnutú aplikačnú prax.
13
Na potrebu riešenia uvedených nedostatkov a na odlišnú aplikáciu
Harmonizačnej smernice reaguje i Komisia Európskej únie, ktorá
v Návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady zo dňa
27.03.2013 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
v oblasti ochranných známok uvádza nasledovné nové znenie
definície ochrannej známky:
Na potrebu riešenia uvedených nedostatkov a na odlišnú aplikáciu
Harmonizačnej smernice reaguje i Komisia Európskej únie, ktorá
v Návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady zo dňa
27.03.2013 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
v oblasti ochranných známok uvádza nasledovné nové znenie
definície ochrannej známky:
„Ochrannú známku môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä slová,
vrátane osobných mien, vzory, písmená, číslice, farby ako také,
tvar tovaru alebo jeho obalu alebo zvuky, za predpokladu, že tieto
označenia:
a) sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov,
b) dajú sa vyjadriť spôsobom, ktorý príslušným orgánom
a verejnosti umožňuje presne určiť predmet ochrany poskytnutej
jej majiteľovi.“14
Navrhovaná definícia ochrannej známky reaguje na skutočnosť,
že požiadavka „možnosti grafického znázornenia“ je v súčasnosti
zastaraná. Ďalej konštatuje, že „vytvára vysoký stupeň právnej
neistoty v súvislosti s vyjadrením určitých netradičných známok,
akými sú napríklad len zvuky. V takomto prípade sa iné než grafické
vyjadrenie (napríklad prostredníctvom zvukového súboru) môže
uprednostniť pred grafickým znázornením, ak umožňuje presnejšiu
identifikáciu známky, čím plní cieľ zvýšenej právnej istoty.“ Cieľom
navrhovaného znenia definície ochrannej známky je zabezpečenie
väčšej flexibility vyjadrenia zapisovaných označení a to prostriedkami, ktoré ponúkajú dostačujúce záruky toho, aké označenie sa
má ako ochranná známka zapísať.
K definícii zvukovej známky pozri napr.: http://www.dpma.de/marke/markenschutz/index html (stav: 15.10.2013).
Dostupné na: http://curia.europa.eu/juris/document/document (stav: 15.10.2013).
3
Bod 18 rozsudku SD zo dňa 27.11.2003 vo veci C- 283/01, Shield Mark proti Kist h.o.d.n. Memex.
4
Bližšie pozri rozsudok SD zo dňa 27.11.2003 vo veci C- 283/01, Shield Mark proti Kist h.o.d.n. Memex.
5
Bod 45 rozsudku SD zo dňa 27.11.2003 vo veci C- 283/01, Shield Mark proti Kist h.o.d.n. Memex.
6
Bod 25 rozsudku SD zo dňa 27.11.2003 vo veci C- 283/01, Shield Mark proti Kist h.o.d.n. Memex.
7
Bod 59 rozsudku SD zo dňa 27.11.2003 vo veci C- 283/01, Shield Mark proti Kist h.o.d.n. Memex.
8
Podľa elektronickej databázy ÚHVT bolo ku dňu 15.02.2013 zaregistrovaných 169 zvukových ochranných známok Spoločenstva. Dostupné
na: http://oami.europa.eu/CTMOnline/RequestManager/en_Result_NoReg# (stav: 15.10.2013).
9
Dostupné na: http://oami.europa.eu/legaldocs/boa/2006/EN/R0708_2006-4.pdf (stav: 15.10.2013).
10
BRÁZDIL, J. Netradičné ochranné známky v Európskej únii – 1. časť, In: Duševné vlastníctvo [online], r. 2011, č. 3, dostupné na: http://www.
indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/casopis_dusevne_vlastnictvo/DV_1103.pdf (stav: 15.10.2013).
11
http://oami.europa.eu/legaldocs/boa/2006/EN/R0708_2006-4.pdf (stav: 28.10.2013).
12
Pozri bližšie BRÁZDIL, J. Netradičné ochranné známky v Európskej únii – 1. časť, In: Duševné vlastníctvo [online], roč. XV, č. 3. Dostupné na:
http://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/casopis_dusevne_vlastnictvo/DV_1103.pdf (stav: 15.10.2013).
13
Dostupné na: http://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/metodika_konania/text_oz.pdf (stav: 15.10.2013).
14
Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady (COM(2013)0162 – 2013/0089(COD) zo dňa 27.03.2013 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok. Dostupné na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.
do?uri=COM:2013:0162:FIN:SK:PDF (stav: 15.10.2013).
15
Cit. v pozn. 14.
1
2
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
17
VÝSLEDOK TVORIVEJ
DUŠEVNEJ ČINNOSTI
AKO JEDEN ZO ZNAKOV
AUTORSKÉHO DIELA
(NIELEN) VO SVETLE
JUDIK ATÚRY SÚDNEHO
DVOR A EURÓPSKEJ ÚNIE
JUDr. Gabriela Simková, PhD.
Autorka sa v príspevku venuje výkladu tvorivej duševnej činnosti, ktorá je jedným zo znakov autorského diela.
Vzhľadom na absenciu legálnej definície jednotlivých pojmových znakov diela na národnej úrovni, za súčasnej
chýbajúcej harmonizácie tejto otázky v európskom práve (s určitými odchýlkami pre počítačové programy, databázy a fotografie), článok poukazuje najmä na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.
Predmetom autorského práva je dielo. To však automaticky neznamená, že každé dielo môže byť chránené ustanoveniami zákona
č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte len „AZ“), nakoľko nie každý výtvor ľudskej činnosti musí
byť dielom.1 Musí sa jednať o unikátne stvárnenie určitého obsahu vedomia (duševného obsahu) v takej forme objektívneho vyjadrenia, ktorá umožňuje jeho opakované zmyslové vnímanie.2 Na
to, aby bolo možné priznať ochranu v zmysle AZ, musí ísť o dielo
literárne, umelecké alebo vedecké, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Okrem toho musí byť dielo vyjadrené
v zmyslami vnímateľnej podobe bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia a nesmie byť z autorskoprávnej ochrany vylúčené.
Na to, aby sa teda určité dielo (literárne, iné umelecké alebo vedecké) mohlo stať predmetom autorského práva, musí byť, okrem
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
iného, v zmysle AZ výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora.
Aj napriek tomu, že s týmto pojmom sa stretávame vo viacerých
právnych predpisoch,3 právny poriadok nám jeho definíciu neposkytuje. Okrem vnútroštátnej právnej úpravy sa tento pojem
objavuje aj vo viacerých smerniciach prijatých na pôde EÚ, ktoré
však rovnako nezakotvujú jeho exaktnú definíciu.4 Pomocnú ruku
pri čiastočnom výklade daného slovného spojenia nám poskytuje
rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej v texte len „Súdny dvor“) vo veci
C- 5/08 Infopaq International A/S proti Danske Dagblades Forening.5
V predmetnom konaní sa Súdny dvor zaoberal návrhom na začatie
prejudiciálneho konania podaným v rámci sporu medzi Infopaq International A/S (ďalej v texte len „Infopaq“) proti Danske Dagblades
Forening (ďalej v texte len „DDF“), v ktorom Infopaq vykonávajúci činnosť monitorovania a analýzy tlače spočívajúcej v podstate
vo vyhotovení zhrnutí vybraných článkov z dánskych denníkov
a iných periodík postupom tzv. „zberu dát“, zasielal predmetné zhrnutia svojim zákazníkom elektronickou poštou. Infopaq spracúvala
18
autora tohto diela. Napokon aj podľa nášho AZ sa autorské právo
vzťahuje nielen na dielo dokončené, ale aj na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú
pojmové znaky diela.
tieto články na obchodné účely, a to bez súhlasu majiteľov autorských práv. DDF, ako profesijné združenie vydavateľov denníkov,
ktorého cieľom je najmä poskytovať svojim členom poradenstvo
vo všetkých otázkach týkajúcich sa autorských práv, sa však domnievalo, že na takéto konanie je predmetný súhlas nevyhnutný.
Vnútroštátny súd sa za daných skutkových okolností rozhodol Súdnemu dvoru položiť prejudiciálnu otázku, v rámci ktorej sa okrem
iného pýtal, či „môže uloženie a následná tlač výpisu z textu článku
v novinách pozostávajúceho z kľúčového slova a piatich pred ním
a piatich po ňom nasledujúcich slov predstavovať rozmnožovanie, ktoré je autorsky chránené článkom 2 smernice 2001/29?“ 6
V rámci odpovede na položenú prejudiciálnu otázku sa Súdny dvor
musel vysporiadať aj s úvahou, či vety alebo časti viet, ktoré tvoria obsah výpisu z textu článku v novinách, môžu byť predmetom
ochrany stanovenej v článku 2 písm. a) smernice 2001/29. V tejto
súvislosti zo všeobecnej štruktúry Bernského dohovoru vyplýva,
najmä z jeho článku 2 ods. 5 a 8, že ochrana určitých predmetov
ako literárnych alebo umeleckých diel predpokladá, že sú duševnou tvorbou. Nakoľko aj smernica 2001/29 bola založená na tejto
zásade, sa autorské právo podľa jej článku 2 písm. a) uplatňuje len
na predmety, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej duševnej tvorby. Pokiaľ však ide o jednotlivé časti
diela (v tomto prípade jednotlivé slová, resp. časti viet), zo žiadnej
smernice uplatniteľnej v tejto oblasti nevyplýva, že na takéto časti
sa vzťahuje iný režim, ako na celé dielo. Z toho teda môžeme jednoznačne usudzovať, že sú rovnako chránené autorským právom za
podmienky, že sa samy o sebe podieľajú na pôvodnosti celého diela.
To znamená, že rôzne časti diela požívajú ochranu za predpokladu,
že obsahujú určité prvky, ktoré vyjadrujú vlastnú duševnú tvorbu
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
Pokiaľ sa jedná o články z tlače, podľa Súdneho dvora vyplýva duševná tvorba ich autora obvykle zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj zo samotného jazykového vyjadrenia. Jednotlivé
slová ako také posudzované samostatne, ešte nepredstavujú samé
o sebe duševnú tvorbu autora, ktorý ich používa, a preto sa na nich
ochrana nevzťahuje. Až výber, umiestnenie a následná kombinácia
týchto slov umožňujú autorovi vyjadriť svoju tvorivosť a dospieť
tak k výsledku, ktorý je možné považovať za jeho vlastnú tvorivú
duševnú činnosť. Podľa názoru Súdneho dvora však s ohľadom na
požiadavku extenzívneho výkladu pôsobnosti ochrany stanovenej
v článku 2 smernice 2001/29 nemožno vylúčiť, že určité samostatné vety alebo určité časti viet príslušného textu sú spôsobilé sprístupniť čitateľovi originalitu publikácie, akou je novinový článok
už len tým, že mu poskytnú prvok, ktorý je sám o sebe vyjadrením
duševnej tvorby autora tohto článku. Takéto vety alebo časti viet
teda môžu byť predmetom ochrany stanovenej v článku 2 písm.
a) citovanej smernice. Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor dospel
k záveru, že prebratie výpisu z chráneného diela môže predstavovať
rozmnožovanie v zmysle článku 2 smernice 2001/29, ak takýto výpis
obsahuje prvok diela, ktorý sám o sebe vyjadruje autorovu vlastnú
tvorivú duševnú činnosť.
Pri hodnotení novinových článkov z hľadiska ochrany poskytovanej
autorským právom sa však slovenská judikatúra vybrala diametrálne odlišným smerom, keď Krajský súd v Bratislave dospel vo svojom
rozhodnutí7 k záveru, že novinové články nie sú autorským dielom,
a teda, že ich AZ nijako nechráni. V predmetnom spore sa súd zaoberal otázkou, či dotknuté novinové články možno považovať
za autorské dielo v zmysle § 7 ods. 1 AZ a v nadväznosti na to aj
otázkou, či sú monitoringové agentúry povinné uzatvárať s vydavateľmi tlače licenčné zmluvy, na základe ktorých by boli oprávnené používať tieto články v monitoringu dennej tlače (v podobe
sprostredkovania obsahu médií odberateľom monitoringu). Pokiaľ
by totiž predmetom monitoringu malo byť sprostredkovanie diel,
ktoré sú chránené autorským právom, jeho poskytovateľ je povinný
zdržať sa neoprávneného použitia diela za predpokladu, že nemá
zabezpečený potrebný súhlas autora. Súd vo svojom rozhodnutí
argumentoval tým, že novinári pri tvorbe článkov nevyvíjajú dostatočnú duševnú tvorivú činnosť, ktorej výsledky by spadali pod
ochranu AZ. Nakoľko teda podľa úvahy súdu obsahujú novinové
články minimum tvorivej činnosti, vyhodnotil ich ako denné správy,
ktoré sú vyňaté z pôsobnosti AZ. „Výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti pisateľa novinového článku je iba reprodukcia známych
a verejne dostupných udalostí a iných informácií z predchádzajúcich
dní. Výsledkom predmetných článkov je iba súhrn týchto informácií
a myšlienok, preto ich možno považovať za denné správy. Monitoring
19
odporcu pozostáva práve z takýchto článkov (denných správ), a preto
žiadnym spôsobom nezasahujú do autorských práv chránených zákonom.“8 Z tohto dôvodu podľa súdu nie je na vyhotovenie rozmnoženiny novinového článku potrebný súhlas jeho autora, a preto tu nie
je ani dôvod uzatvárať licenčnú zmluvu. Tento rozsudok teda deklaruje, že novinové články nie sú spôsobilé splniť pojmové znaky diela,
predovšetkým pre ich nízku tvorivú hodnotu, a preto ani nepožívajú
autorskoprávnu ochranu. Na rozdiel od požiadaviek Súdneho dvora
tak slovenská judikatúra vyžaduje pri posudzovaní diela oveľa väčší
rozsah tvorivej činnosti. Navyše, slovenský súd sa pri rozhodovaní
neinšpiroval ani tzv. testom originality, ktorý Súdny dvor načrtol
v citovanom rozsudku Infopaq International. Na posúdenie originality totiž navrhuje zamerať sa jednak na priestor autora pre jeho
tvorivosť (v prípade, že je priestor pre duševnú tvorbu autora natoľko obmedzený, že myšlienka je neoddeliteľná od svojho vyjadrenia,
potom toto vyjadrenie nie je možné autorskoprávne chrániť), ďalej
na rozsah využitia daného priestoru a napokon na autorovu tvorivú
osobnú pečať („tvorivosť nezameniteľného osobitného rázu“).9
Toto rozhodnutie vnímame ako pomerne riskantný precedens,
nakoľko všetky novinové články bez rozdielu takpovediac „hádže
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
do jedného vreca“. Pokiaľ totiž novinový článok spĺňa všetky pojmové znaky diela požadované AZ, nie je dôvod nepriznať mu autorskoprávnu ochranu, čo potvrdzuje aj najnovšia novela AZ účinná
od 1. novembra 2013.10 Navyše konštatovanie, že novinové články
treba považovať iba za denné správy nepožívajúce ochranu poskytovanú AZ, je pomerne zjednodušené, predovšetkým za situácie,
keď náš AZ umožňuje chrániť aj takú elementárnu časť diela akou je
jeho názov (za predpokladu, že spĺňa pojmové znaky diela). Články
totiž nevznikajú len mechanickým prepisovaním udalostí dňa či
výrokov politikov. Samotná tvorivá duševná činnosť ich autorovnovinárov sa spravidla prejaví v spôsobe podania ústrednej témy,
zo zvoleného poradia slov, jazykového vyjadrenia či použitého
štýlu. Samozrejme, chránené môže byť iba výsledné spracovanie,
nie nápad alebo myšlienka obsiahnutá v článku. Tú je možné bezprostredne po jej zverejnení použiť bez potreby získania súhlasu
autora príspevku.11
Pri tvorivosti, resp. tvorbe sa pomerne často zdôrazňuje aj fakt, že
ju nie je možné zamieňať s namáhavosťou či ťažkosťou práce.12 To
potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 1995.
V predmetnom spore navrhovateľka vydala knihu „Atlas grama20
tiky európskych jazykov- anglická časť“. Odporca vydal knihu „The
Tens System plus - Slovenské časy v angličtine“, v ktorej použil
súradnicovú sieť gramatických kategórií definovanú a usporiadanú
navrhovateľkou. Rovnako použil aj navrhovateľkou vytvorený spôsob ich farebného vyjadrenia. Najvyšší súd SR sa v odôvodnení
svojho uznesenia vyslovil, že „zákon neposkytuje autorskoprávnu
ochranu takému pracovnému výsledku, ktorý vznikol v procese
vyznačujúcom sa tvorivosťou v minimálnej miere. Pritom je potrebné
mať na zreteli, že tvorivosť nie je možné zamieňať s namáhavosťou
alebo ťažkosťou práce.“13
Tvorivosť taktiež nemožno považovať za synonymum novosti.
Novosť ako pojmový znak má svoje opodstatnenie predovšetkým
v oblasti priemyselných práv a jeho splnenie je podmienkou pre
podanie prihlášky o udelenie ochrany. Prípadná „nenovosť“ by síce
bola prekážkou udelenia priemyselnoprávnej ochrany, tým ale nie
je vylúčená ochrana prostredníctvom ustanovení AZ (napr. riešenie
technického problému, ktoré nespĺňa podmienky patentovateľnosti
pre svoju nenovosť, môže byť autorskoprávne chránené, ak dôjde
k jeho spracovaniu vo forme napr. literárneho diela).14
Otázkou tvorivosti v spojení s fotografickými dielami sa Súdny dvor
zaoberal aj v ďalšom zo svojich rozsudkov, a to konkrétne vo veci
C- 145/10 Eva- Maria Painer proti Standard VerlagsGmbH a iní.15
Fotografické diela sa v zmysle už spomínaného Bernského dohovoru považujú za pôvodné, ak sú vlastným duševným výtvorom autora, v ktorom dochádza k výrazu jeho osobnosti a žiadne iné kritériá, ako je hodnota alebo účel, sa do úvahy neberú; ochrana iných
fotografií by mala byť ponechaná na vnútroštátne právne predpisy.
Eva- Maria Painer, samostatne podnikajúca fotografka, predávala
svoje fotografie bez toho, aby tretím osobám udelila súhlas na ich
zverejnenie. Po tom, čo bola Natascha K., v tom čase vo veku 10
rokov, v roku 1998 unesená, príslušné bezpečnostné orgány vyhlásili pátranie po nezvestnej osobe, v rámci ktorého boli použité
aj fotografie autorky Painer (ďalej v texte len „sporné fotografie“).
Po úteku Natasche K. a po jej prvom verejnom vystúpení, žalovaní
vo veci samej (vydavatelia tlače) uverejňovali sporné fotografie
v novinách a na internetových stránkach bez toho, aby uviedli meno
ich autora. Viacero denníkov uverejnilo aj portrét vytvorený pomocou počítačového programu na podklade sporných fotografií, ktorý
znázorňoval predpokladanú podobu unesenej Natasche K. Žalobou
podanou na vnútroštátnom súde sa Painer domáhala ukončenia
šírenia sporných fotografií. Za daných okolností sa vnútroštátny
súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru viaceré
prejudiciálne otázky. Súdny dvor sa v rámci prebiehajúceho konania, okrem iného, zaoberal aj posúdením, či realistické fotografie,
najmä fotografie portrétové, sú chránené autorským právom podľa
článku 6 smernice Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv.16
Súdny dvor už v citovanom rozsudku Infopaq International rozhodol, že fotografie sú chránené autorským právom len vtedy,
ak sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej
duševnej tvorby. Navyše, aj podľa odôvodnenia č. 17 smernice 93/98
je dielo vlastným duševným výtvorom autora, ak dochádza k výrazu
jeho osobnosti. To však platí len v prípade, že autor mohol pri vytváraní diela vyjadriť svoje tvorivé schopnosti, a to prostredníctvom
slobodných a tvorivých rozhodnutí.17 Na základe posúdenia týchto
argumentov dospel Súdny dvor k záveru, že fotografickému portrétu môže byť priznaná ochrana autorským právom za podmienky,
že „...táto fotografia je duševným výtvorom autora, ktorý odráža jeho
osobnosť a ktorý je výrazom jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí
pri realizácii takejto fotografie. Len čo predmetný fotografický portrét dosahuje úroveň diela, nie je jeho ochrana menšia, než ochrana
priznaná všetkým ostatným dielam, vrátane fotografických diel“.18
V autorskom práve sa okrem samotnej tvorivosti stretávame aj
s pojmami „originalita“ a „pôvodnosť“, mnohokrát používané aj ako
synonymá. Ani európske autorské právo sa nesnaží tieto dva pojmy
odlíšiť a používa ich zameniteľne, no aj napriek tomu majú svoj
autonómny obsah.19 Česká právna úprava, ktorá spomínané pojmy
používa samostatne, napríklad v § 2 ods. 2 zákona č. 121/2000 Sb.
o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským
a o změně některých zákonů (autorský zákon) zakotvuje pojem
pôvodnosť ako určitú hranicu, či podmienku tvorivosti v súvislosti
s počítačovými programami, databázami a fotografiami.
Na záver k tomuto pojmovému znaku diela je potrebné zdôrazniť aj
to, že samotná tvorivá činnosť, teda činnosť autora smerujúca k vytvoreniu autorského diela, nie je právnym úkonom, ale špecifickým
spoločenským javom. Vytvorenie diela je subjektívnou právnou
skutočnosťou, pri ktorej správanie sa ľudí nepochádza z právom
uznanej vôle subjektov.20 Na základe právnych úkonov až následne
dochádza k používaniu a spoločenskému uplatneniu výsledkov
tejto autorovej činnosti.21
VOJČÍK, P., MIŠČÍKOVÁ, R. Základy práva duševného vlastníctva. 1. vydanie. Košice: TypoPress, 2004, s. 59.
ŠVIDROŇ, J. Tvorba a právo. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991, s. 171.
3
Napr. AZ, zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.
4
Podľa čl. 1 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov je
1
2
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
21
počítačový program chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je „autorovým vlastným duševným výtvorom“. Žiadne iné kritériá na určenie
možnej ochrany sa nepoužijú. Zároveň vo svojom odôvodnení smernica zakotvuje, že kritériá na určenie, či je počítačový program originálny
alebo nie, by nemali zahŕňať žiadne skúšky kvalitatívnych alebo estetických vlastností programu. Obdobne podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady
a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sú databázy, ktoré predstavujú spôsobom výberu alebo
usporiadaním ich obsahov „autorov vlastný duševný výtvor“, chránené ako také podľa autorského práva. Pri rozhodovaní o vhodnosti takejto
ochrany sa žiadne iné kritériá uplatňovať nebudú. S výsledkom tvorivej duševnej činnosti sa stretávame aj v súvislosti s ochranou fotografií,
a to konkrétne v čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva
a niektorých súvisiacich práv, podľa ktorého sú fotografie chránené autorským právom len vtedy, ak sú pôvodné originálne v tom zmysle, že
sú „autorovým vlastným duševným výtvorom“. Opätovne sa na rozhodovanie o ich ochrane žiadne iné kritériá nevzťahujú.
5
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 16. júla 2009 vo veci C- 5/08 Infopaq International A/S proti Danske Dagblades Forening (ďalej v texte len
„Infopaq International“).
6
Čl. 2 písm. a) smernice Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv
a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej v texte len „smernica 2001/29“) upravuje právo rozmnožovania nasledovne:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie
akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti pre autorov k ich dielam.“
8
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11 Co 51/2010-447zo dňa 27. septembra 2011.
9
Podľa: HUSOVEC, M. Podali sme amicus curiae pred Ústavným súdom. Dostupné na: http://www.eisionline.org/index.php/projekty-m/
sudy-a-obcianska-spolocnost-m/24-amicus-curiae-ustavny-sud-originalita. [stav: 19.05.2013].
10
Zákon č. 289/2013 Z.z. z 3. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch
periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.
11
Dňa 11. januára 2012 bola na Ústavnom súde SR podaná ústavná sťažnosť vo veci porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl.
20 ods. 1 Ústavy SR (ďalej v texte len „ústavný súd“), základného práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti podľa čl. 43 ods. 1 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na ochranu duševného vlastníctva podľa čl. 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, a to postupom
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 51/2010-447 zo dňa 27 septembra 2011. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 10. júla
2012 však túto sťažnosť zamietol z dôvodu jej predčasnosti, nakoľko sťažovateľka uplatnila svoje námietky súčasne aj v dovolaní podanom
na Najvyššom súde SR, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo dovolacie konanie skončené. Ústavný súd preto zaujal
stanovisko, podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom
súde, je sťažnosť prípustná až po rozhodnutí o dovolaní. (III. ÚS 315/2011-51).
12
Napr.: TELEC, I. Autorský zákon. Komentář. Praha: C. H. Beck, 1997, s. 20.; TELEC, I. Některé základní a obecné otázky nového českého autorského
práva. In Bulletin advokacie, 2001, č. 2/3, s. 42.
13
Uznesenie NS SR z 18.8.1995, 1 Co 41/95. In Justičná revue, 1995, č. 9/10, s. 45.
14
VOJČÍK, P., MIŠČÍKOVÁ, R. Základy práva duševného vlastníctva. 1. vydanie. Košice: Typopress, 2004, s. 66.
15
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 1. decembra 2011 vo veci C- 145/10 Eva- Maria Painer proti Standard VerlagsGmbH a iní.
16
Smernica zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského
práva a niektorých súvisiacich práv v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011 (kodifikované
znenie).
17
K tomu pozri, a contrario, rozsudok v spojených veciach C- 403/08 a C- 429/08 Football Association Premier League a iní zo dňa 4. októbra
2011, bod 98: „Športové zápasy nemožno považovať za duševné diela, ktoré možno považovať za diela v zmysle smernice o autorskom práve.
To platí najmä o futbalových zápasoch, ktoré majú pravidlá hry a ktoré neponechávajú žiadne miesto pre tvorivú slobodu v zmysle autorského
práva.“
18
Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 1. decembra 2011 vo veci C- 145/10 Eva- Maria Painer proti Standard VerlagsGmbH a iní. S odkazom na
už citovaný rozsudok Infopaq International, bod. 43: „Ochrana priznaná článkom 2 smernice 2001/29 má širokú pôsobnosť. Preto pokiaľ ide
o fotografický portrét, ochrana priznaná článkom 2 písm. a) smernice 2001/29 nemôže byť menšia než ochrana, ktorá je priznaná iným dielam,
vrátane iných fotografických diel.“
19
HUSOVEC, M. K európskemu „prepisovaniu“ pojmovým znakov autorského diela. . 4/2011, s. 24-27.
20
VOJČÍK, P., MIŠČÍKOVÁ, R. Základy práva duševného vlastníctva. 1.vydanie. Košice: Typopress, 2004, s. 61.
21
KŘÍŽ, J. Základní charakteristika autorskoprávní ochrany v České republice. In Aktuální otázky práva autorského a práv průmyslových. Praha:
Sbor, 1995, s. 19.
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
22
CENTRUM PRE KOMERCIALIZÁCIU VÝSTUPOV VÝSKUMU A MANAŽMENT DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY (CKVV) bolo
zriadené v septembri 2009, prostredníctvom implementácie projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho
rozvoja, v rámci výzvy Operačného programu- Výskum a vývoj, Prioritnej osi 2- Podpora výskumu a vývoja a Opatrenia 2.2- Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe. Cieľom projektu bolo vytvoriť špecializované pracovisko zamerané na prenos
výsledkov vedecko-výskumnej činnosti do praxe, so zámerom ich ďalej využívať, rozvíjať a zabezpečiť existenciu inštitúcie zastrešujúcej oblasť
manažmentu duševného vlastníctva a zároveň podporujúcej oblasť komercializácie poznatkov a technológií vytvorených výskumnými pracovníkmi na Prešovskej univerzite. Správne nastavenie inštitucionálneho zázemia pre uplatňovanie výsledkov výskumu a vývoja vytvorených
v akademickom prostredí cez transfer technológií napomáha efektívne zhodnotiť výsledky výskumu a preto jedným z hlavných poslaní CKVV
je budovanie vzťahov a rozvoj spolupráce s externým prostredím pri realizácii výskumno-vývojových aktivít, čím sa podporí rozvoj regiónu
a krajiny na základe generovaných poznatkov.
Medzi silné stránky Prešovskej univerzity v Prešove patrí realizácia výskumu najmä v oblasti biológie, filozofie, aplikovanej etiky, geografie
a pod. Univerzita má potenciál v podobe uznávaných odborníkov, ktorí v riešení projektov aplikovaného výskumu dosiahli medzinárodné
uznanie. Významnú úlohu má aj kontinuálna výchova a participácia doktorandov na riešení výskumných projektov a projektov aplikovaného
výskumu. Modernizáciou podpornej infraštruktúry výskumu a vývoja v oblasti informačných technológií sa dosahuje, aby výskum, vývoj
a následne technologické inovácie boli jedným zo základných pilierov Prešovskej univerzity a priľahlých oblastí regiónu. Postupne sa budujú
podmienky a systém podpory spolupráce s komerčným sektorom zo strany vedenia univerzity. Univerzita má mnoho skúseností s realizáciou
projektov v rámci štátnych programov výskumu a vývoja a realizáciou projektov zo štrukturálnych fondov. Centrum pre komercializáciu výstupov výskumu a manažment duševného vlastníctva Prešovskej univerzity sústavne pracuje na vytváraní stabilného a aktívneho systému podpory transferu technológií v podobe identifikácie potenciálu Prešovskej univerzity, snaží sa správne nasmerovať výskumných pracovníkov jednotlivých fakúlt univerzity pri spracovaní a zhodnotení výsledkov ich vedecko-výskumnej činnosti a postupne sa rozširuje zoznam kontaktov
z komerčnej sféry. CKVV sa aktívne zúčastňuje mnohých seminárov a konferencií s tematickým zameraním na oblasť duševného vlastníctva
a v blízkej budúcnosti plánuje navštíviť poprednú zahraničnú univerzitu, ktorá ma plne funkčný systém transferu technológií. Zámerom je získať ďalšie cenné rady a informácie týkajúce sa oblasti duševného vlastníctva a komercializácie výstupov výskumu a hodnotne ich zužitkovať.
V spoločnosti rastie záujem o výskumné a komercializačné aktivity zo strany firiem, regionálnych samospráv a zvyšuje sa dôraz na podporu
aplikovaného výskumu v prostredí akademických inštitúcií. Ambíciou Prešovskej univerzity v Prešove je podporovať vedu a výskum v oblastí aplikácií, rozvíjanie spolupráce, poskytovanie komplexných služieb v oblasti zhodnocovania duševného vlastníctva a zaradenie sa medzi
úspešné organizácie špecializované na oblasť komercializácie a prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe.
Mgr. Mária Stachurová
Centrum pre komercializáciu výstupov výskumu
a manažment duševného vlastníctva Prešovskej
univerzity, http://ckvv.unipo.sk/web/
Foto: Archív PU v Prešove
02/2013 PRÁVO VEDA UMENIE
23
PRÁVO, VEDA, UMENIE. POKYNY PRE AUTOROV.
Príspevky do časopisu Právo, veda, umenie zasielajte na e-mailovú adresu [email protected] v bežných textových formátoch (.odt, .doc,
.docx, .rtf). Iný formát konzultuje s redakciou na vyššie uvedenej e-mailovej adrese. Obrázky alebo iné grafické súbory posielajte ako osobitnú
prílohu vo formáte .tif alebo .jpg.
Štruktúra príspevku:
• Názov príspevku (kapitálky, bold)
• Meno autora (vrátane titulov), inštitúcia
• Synopsa (Abstrakt)
• Text (členenie na kapitoly; názvy kapitol – kapitálky a bold; riadkovanie 1,5; zarovnanie na oba okraje strany)
Okrem odborných a vedeckých článkov môže redakčná rada prijať aj recenzie publikácií, komentovanú judikatúru, správy z konferencií
a odborných podujatí a iné aktuálne správy z oblasti práva, vedy a umenia s osobitným dôrazom na právo duševného vlastníctva a informačné
a komunikačné technológie.
Redakcia preferuje publikovanie článkov pod verejnou licenciou Creative Commons BY-NC-ND 3.0. http://creativecommons.org/licenses/bync-nd/3.0/legalcode
Využitie širšej licencie Creative Commons (napr. CC BY) je vítané.
Ak si chcete všetky práva vyhradit (all rights reserved) a udeliť len klasickú licenciu alebo ak neviete, čo je licencia Creative Commons, kontaktujte redakciu.
Termín uzávierky je k 15.05. a k 15.09.
Vzor citácie spoluautorského knižného diela
TELEC, I., TUMA,P. Autorský zákon. Komentár. 1. vyd., Praha: C. H. Beck, 2007, s. ....
Vzor citácie knižného diela (spojené diela)
MOLNÁR, P. Rozhodcovské konanie. In: VOJCÍK, P. a kol. Právo duševného vlastníctva. 1. vyd.
Plzen: Aleš Cenek, 2012, s. ....
Vzor citácie článku v časopise
SZATTLER, E. Právne a morálne aspekty plagiátorstva. In: Duševné vlastníctvo, 2007, roc. XI, c. 1, s. 31 a nasl.
Vzor citácie článku v zborníku
ADAMOVÁ, Z. Daft Punk, U2 a kolektívna správa autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom. In: KNOLL, V., KARHANOVÁ, M. (eds).
Nadeje právní vedy. Býkov 2007. Plzen: Aleš Čeněk, 2008, s. 341 a nasl.
Vzor citácie internetového zdroja
BACÁROVÁ, R. Zmena miestnej príslušnosti súdu v konaní vo veciach ochrany osobnosti. Národné centrum práva duševného vlastníctva (online).
http://www.ncpdv.sk/clanky/zmena-miestnej-prislusnosti-sudu-v-konani-vo-veciach-ochranyosobnosti/ strana:7 [2.8.2012]
01/2012 PRÁVO VEDA UMENIE
24
Tento časopis vznikol a vychádza s podporou
partner a Národného centr a pr áva duševného
vlastníctva, n.o., ktorým je advok átsk a a patentová
k ancelária Vojčík & Partners.
Harmony in Law
Download

- Národné centrum práva duševného vlastníctva