ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE
FAKULTA STAVEBNÍ
BAKALÁRSKA PRÁCA
PRAHA 2012
Alžbeta GARDOŇOVÁ
ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE
FAKULTA STAVEBNÍ
OBOR GEODÉZIE A KARTOGRAFIE
BAKALÁRSKA PRÁCA
PŘÍKLADY MOŽNOSTÍ POUŽÍT GIS V KATASTRU
NEMOVITOSTÍ NA SLOVENSKU
Vedúci práce: Doc. Ing. Lena HALOUNOVÁ CSC.
Katedra mapování a kartografie
jún 2012
Alžbeta GARDOŇOVÁ
ZDE VLOŽIT LIST ZADÁNÍ
Z důvodu správného číslování stránek
ABSTRAKT
Predmetom tejto bakalárskej práce je tvorba dátového modelu. Cieľovou skupinou, pre
ktorú je dátový model vytvorený, sú obce. Jedná sa o definovanie evidovaných hodnôt
a spôsob využitia rôznych podkladov, ktoré sú k dispozícii. Ideou je vytvorenie systému,
ktorý umožní evidovať všetky potrebné informácie.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
GIS, dátový model pre obce, spracovanie mapových podkladov, Quantum GIS
ABSTRACT
The subject of this bachelor thesis is data model creation. The target group for which
is data model created is urban areas. We focus on defining filed attributes and a way
of utilization of available different backgrounds. The idea is to create a system, which
enables you to file all necessary information.
KEYWORDS
GIS, data model for urban areas, map data processing, Quantum GIS
PREHLÁSENIE
Prehlasujem, že bakalársku prácu na téma „ Příklady možností použít GIS v katastru
nemovitostí na Slovensku“ som vypracovala samostatne. Použitú literatúru a podkladové
materiály uvádzam v zozname zdrojov.
V Prahe dňa
...............
..................................
(podpis autora)
POĎAKOVANIE
Chcela by som sa poďakovať vedúcej svojej práce Doc. Ing. Leně Halounové CSC.,
ktorá svojimi pripomienkami pomohla usmerniť túto prácu. Ďalej by som chcela poďakovať pracovníkom obecného úradu Záriečie za ich spoluprácu a poskytovanie informácii,
ako aj pracovníkom Správy katastra v Púchove. Veľkou pomocou boli aj konzultácie
poskytované firmou Geomatika, s.r.o.
Obsah
Úvod
8
1 Základy GIS a jeho delenie
11
2 Základné ciele
13
3 Zvolené územie
15
3.1
O obci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
15
3.2
História obce
16
3.3
Pracovné pomery v obci
3.4
Zastúpenie vybraných plošných kategórii
. . . . . . . . . . . . . . . .
18
3.5
Vývoj počtu obyvateľov a obytných objektov . . . . . . . . . . . . . .
19
3.6
Vývoj zaťaženia automobilovou dopravou . . . . . . . . . . . . . . . .
21
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
4 Všeobecné informácie
17
23
4.1
Výber programu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
23
4.2
Porovnanie Quantum GIS s programom ArcMap 10
. . . . . . . . . .
24
4.3
Podklady
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
25
4.4
Delenie objektov
4.5
Zvolený dátový formát
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
5 Tvorba dátového modelu
27
29
31
5.1
Popis vybraných atribútov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
31
5.2
Dátový model . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
34
5.2.1
Adresné body . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
34
5.2.2
Rozhlas
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
37
5.2.3
Rozvodná sieť elektriny a verejného osvetlenia . . . . . . . . .
38
5.2.4
Miestne názvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
39
5.2.5
Železnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
40
5.2.6
Komunikácie v správe Slovenskej správy ciest . . . . . . . . . .
41
5.2.7
Miestne komunikácie
41
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
5.2.8
Vodstvo
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
5.2.9
Vodovodná sieť
46
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
47
5.2.10 Plochy rozdelené podľa využitia . . . . . . . . . . . . . . . . .
48
5.2.11 Budovy
50
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Zoznam elektronických príloh
52
Záver
54
Literatúra
56
ČVUT v Praze
ÚVOD
Úvod
V súčasnej dobe má väčšina menších obcí všetky mapové podklady, ktoré im slúžia vo
forme analógových plánov či náčrtov, prípadne len evidenčných hárkov bez akýchkoľvek polohopisných údajov o vedených hodnotách. Väčšina týchto podkladov vzniká
účelovo ako základ pre návrh rekonštrukcie či podklad pre získanie finančných prostriedkov, prípadne len ako zmapovanie reálneho stavu k danému obdobiu. Podklady
preto vo väčšine prípadov nemajú jednotnú kvalitu vyhotovenia, spôsob zberu a vyhodnocovania údajov, čo vyplýva z toho, že informácie sú získané jednorázovo a nie
v pravidelných intervaloch.
Posledný uvedený problém sa v menších obciach rieši podľa aktuálnej potreby.
V prípade, keď je potrebná bežne používaná informácia, využije sa výhoda veľkosti spravovaného územia a kontrola sa spravidla rieši pochôdzkou, t.j. pracovník
si požadovanú informáciu overí sám priamo v teréne. Údaje pre vlastné potreby
obcí sú zväčša vedené len formou zápisu. Nevýhoda tejto metódy spočíva v tom, že
týmto spôsobom je možné zaznačiť len údaje, ktoré je daný pracovník schopný sám
posúdiť. V prípadoch, kedy ide o evidenciu zložitejších informácii, prípadne o evidenciu technických údajov, ktoré si vyžadujú posúdenie odborníka (elektrická sieť,
vodovodná sieť, typy osvetľovacích zariadení a i.), alebo nie je možné zistiť požadovanú hodnotu pomocou dostupných prostriedkov dostatočne efektívne (dĺžka úsekov
miestnych komunikácií, súradnice adresných bodov a i.), musia byť už využité iné
spôsoby získavania a vedenia informácii. Takéto prípady sú riešené podľa posúdenia nevyhnutnosti požadovaného podkladu, pretože takéto vypracovanie je finančne
náročné a pre menšiu obec predstavuje záťaž.
Na druhej strane je otázne, pre akú konkrétnu potrebu má byť podklad spracovaný. V súčasnosti sa najčastejšie stretávame s analógovými grafickými podkladmi.
Vo väčšine prípadov je spracovateľ ochotný výstup odovzdať aj v digitálnej forme,
čo sa však nedá označiť za veľký prínos, pretože väčšina pracovníkov nedokáže reálne využiť túto možnosť či už pre absenciu potrebného softvéru alebo osobných
schopností s takýmto nástrojom pracovať. Ďalším dôvodom obľúbenosti analógových výstupov je fakt, že väčšina týchto podkladov je pre obce z rôznych dôvodov
8
ČVUT v Praze
ÚVOD
len nutnosťou. V súčasnosti ide predovšetkým o procesy hospodárenia s majetkom
obcí, a s tým súvisiacimi spôsobmi ako získavať prostriedky pre obce z rôznych
rozvojových fondov a im podobných zdrojov, ktoré si pre získanie ich finančnej podpory vyžadujú rozsiahle podkladové materiály pre posúdenie zhodnotenia investície.
V týchto prípadoch sa objednáva konkrétny podklad u odborníkov, ktorý je využitý len za účelom prílohy a nie ako dlhodobejší podklad pre vedenie informácii
o zmenách.
Postavenie obcí v rámci štátnej správy im zabezpečuje dostatočný prístup k údajom, ktoré sú vedené inými orgánmi štátnej správy. Tieto údaje sú často používané
ako podkladové, ale len v malom množstve prípadov sa využívajú aj za inými účelmi.
Všetky uvedené skutočnosti vedú k jednoznačnému záveru a to, že pre efektívne
spravovanie informácií je vhodné použiť GIS, ktorý umožní samostatnú správu informácií, ale aj širšie využitie výstupov od externých spracovateľov, ktoré mali doteraz
väčšinou význam len pre konkrétne zadanie. Základným a najdôležitejším dôvodom
pre takýto spôsob evidovania je možnosť viesť si kompletnú evidenciu samostatne,
bez nutnosti externých zdrojov podkladov, no predovšetkým aktuálne. Samotný
záber evidovaných tém závisí samozrejme na ochote a schopnostiach jednotlivých
úradov, kde sa pracovník musí naučiť základné operácie pre takúto formu agendy.
Navrhnutý systém prináša pre mnoho konkrétnych prípadov prvú možnosť ako
evidovať informácie v spoločnom systéme. Ide o ucelený systém, ktorý obsahuje viacero samostatných tematických zložiek (tried), pri ktorých sa eviduje polohopisná
informácia spolu s popisnými informáciami, ktoré sú vedené formou atribútovej tabuľky.
Pri vytvorení jednotného konceptu a spôsobu vedenia všetkých požadovaných
údajov je možné poskytovať, či už vzdialene (mapový portál) alebo osobne (miestny
úrad) ktorýkoľvek z týchto údajov v inej forme ako v nejednoznačnej poznámke
v hárku.
Ďalším spôsobom využitia takýchto podkladov je prezentácia obce. Či už ide
o spomínané poskytovanie informácií pomocou mapového portálu, miestnych vývesných a informačných tabúľ alebo tvorbu prezentačných materiálov pre rôzne príležitosti. Neopomenuteľnou hodnotou je tiež možnosť uchovávania rôznych informácii.
9
ČVUT v Praze
ÚVOD
Najčastejším príkladom je rozvoj osídlenej časti obce, ktorý sa vo väčšine prípadov
dochováva len v čiastočných fotografických podkladoch, prípadne písomných (popisných) formách, ale najčastejšie len formou ľudskej pamäte. Rovnakým prípadom
je aj používanie miestneho názvoslovia, ktoré síce nie je vždy jednoznačné, ale je
dôležitou súčasťou starších písomných zmienok, pre určenie ich presného významu.
10
ČVUT v Praze
1
1. ZÁKLADY GIS A JEHO DELENIE
Základy GIS a jeho delenie
Geografický informačný systém (ďalej len GIS) môžeme chápať ako program, ktorý
pracuje s priestorovými údajmi. Priestorové údaje sú údaje, ktoré pomocou určitého vopred definovaného systému evidujú alebo popisujú priestor alebo javy, ktoré
priamo súvisia so zemským povrchom. Dá sa povedať, že svet tak ako ho poznáme,
môžeme zjednodušene vytvoriť z veľkého množstva zložiek. Snahou je deliť tieto
zložky do logických celkov pomocou rôznych parametrov. Cieľom je dosiahnuť stav,
kedy môžeme rôzne kombinovať tieto logické celky tak, aby sme dostávali model
určitej oblasti reálneho sveta. GIS preto nie je len program, ani získavanie, evidovanie či uchovávanie údajov, ale je to celistvý systém od technického vybavenia, cez
evidenciu údajov až po prezentáciu rôznych analýz.
Všetky prvky, ktoré chceme evidovať musia teda obsahovať
priestorovú infor-
máciu (aby sme vedeli prvok umiestniť a definovať jeho základné geometrické charakteristiky), ktorá býva väčšinou doplnená aj o
atribútové informácie (doplňujúce
informácie o evidovanom objekte, ktoré chceme zaznamenávať).
Niektoré evidované prvky, či javy bývajú doplnené o časové údaje (nejde len o čas
zaznamenania, ale aj o možnosť sledovania vývoja pomocou časových informácii).
Dôležitou otázkou je, aký systém je zvolený pre uchovávanie dát a ako sa hovorí
o vzťahoch jednotlivých objektov. Podľa spôsobu, s akým pristupujeme k tvorbe
modelu sa hovorí o týchto prístupoch k objektom:
∙
vrstevný prístup – vstupné dáta sú usporiadané podľa definovaných kľúčov
do rôznych tematických tried (vodstvo, komunikácie, sídla,...),
∙
objektový prístup
– všetky prvky sa evidujú súčasne, vytvárajú sa rôzne
triedy. V objektovom prístupe sa využívajú zložitejšie princípy objektového
programovania.
11
ČVUT v Praze
1. ZÁKLADY GIS A JEHO DELENIE
Ďalšou zásadnou otázkou je reprezentovanie dát v priestore. Využívajú sa dva
rôzne spôsoby, a to vektorový a rastrový.
∙
vektorový – objekty sa popisujú pomocou základných geometrických prvkov
(bod, línia, reťazec línií, plocha) alebo z nich odvodených prvkov. Pri použití
vektorového spôsobu musí byť popísaná aj topológia, aby sme vedeli vyjadrovať
objekty a ich priestorové vzťahy medzi sebou. Vektorový prístup členíme na
(podľa [1]): špagetový model, topologický model, hierarchický model, rozšírený
topologický model. Takýto spôsob nepopisuje celé územie.
∙
rastrový – popisuje celé územie pomocou na seba nadväzujúcich plošiek, ktoré
nesú informácie (meteorologické údaje a pod.) Podľa tvaru a usporiadania
rozoznávame dva typy rozdelenia priestoru - pravidelný a nepravidelný.
Pravidelný
– priestor je rozdelený na pravidelne sa striedajúce a rovnako
veľké časti. Stretávame sa s ním najčastejšie, a to hlavne s jeho štvorcovým
alebo obdĺžnikovým tvarom. Používajú sa však aj zložitejšie formy (šesťhrany,
trojuholníky a pod.)
Nepravidelný
– priestor je rozdelený do nepravidelných častí, ktoré môžu
mať rôzne veľkosti. Bežným príkladom môže byť pri mape povrchu vytvorenej
pomocou metódy TIN (nepravidelná trojuholníková sieť). V takomto prípade
sú základom bodové údaje, z ktorých sa vytvorí celistvý pokryv oblasti.
12
ČVUT v Praze
2
2. ZÁKLADNÉ CIELE
Základné ciele
Prvotným impulzom pre voľbu tejto práce bolo rozšírenie získaných znalostí z oblasti
práce s GIS medzi bežných používateľov. Ako cieľový subjekt boli zvolené obce,
ktoré majú v súčasnosti problém s evidenciou, ale aj s poskytovaním informácii.
Hlavným cieľom tejto práce bolo vytvorenie dátového modelu pre evidenciu najzákladnejších informácií, s ktorými sa vedenie obcí stretáva, spolu s návodom ako
majú používať vytvorený model pre spracovanie podkladov a informácii prostredníctvom zvoleného programu.
Pri vytváraní dátového modelu je nutné dbať na potreby a schopnosti budúcich používateľov a snažiť sa dosiahnuť čo najvyššiu úroveň univerzálnosti použitia.
V tomto ohľade bolo nevyhnutné konzultovať postup pri tvorbe modelu s odborníkmi, ktorí majú skúsenosti s prácou s bežnými užívateľmi, ale aj používaním
podobných štruktúr v reálnej praxi. V tomto ohľade bola poskytnutá pomoc firmy
Geomatika s.r.o [5], ktorej pracovníci majú skúsenosti v oboch uvedených smeroch
a pomohli ideovo usmerniť dátovú štruktúru.
Samotné požiadavky zo strany budúcich používateľov neboli príliš smerodajné,
pretože sa väčšinou týkali len grafického znázornenia vedených dát. Nároky na štruktúru informácii neboli vznesené samostatne, jedinou požiadavkou bolo zakomponovanie prvkov, ktoré sú evidované v ich súčasných podkladoch a prípadná možnosť
vedenia vlastných poznámok priamo vztiahnutých ku konkrétnym objektom.
Existencia podkladov je často otázna, a to nielen z hľadiska aktuálnosti či správnosti. Snahou bolo vytvoriť dátový model tak, aby bolo možné využiť poskytované
podklady. Ich absenciu možno eliminovať získavaním údajov priamo v teréne, čo je
náročnejšie, no zároveň je to aj kontrola zaznamenaného stavu.
Veľkým prínosom je štatút obcí, ktorý ich oprávňuje žiadať o mnohé informácie.
Najpodstatnejšia je v tomto ohľade Správa katastra. Na základe predpisov o poskytovaní informácií, ktorými sa riadia, môžu obce žiadať o poskytovanie informácií.
Základnou požiadavkou od obcí je žiadosť o katastrálnu mapu, ktorá je poskytovaná
vo výmennom formáte vgi. Obsah, ktorý je vedený a poskytovaný je však omnoho
širší.
13
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADNÉ CIELE
Samotné poskytovanie informácii správou katastra sa riadi týmito predpismi:
∙
Katastrálny zákon (162/1995) § 69
∙
Vykonávacia vyhláška (461/2009) § 61
∙
Zákon o geodézii a kartografii (215/95) § 21 a 22
∙
Vykonávacia vyhláška (300/09) § 10
∙
Smernice ÚGKK na prevádzkovanie automatizovaného informačného systému
GKK S74.20.73.84.00
∙
Obchodný zákonník § 201 ods. 1
∙
Zákon o ochrane autorských práv § 7 ods. 2
∙
Zákon o ochrane osobných údajov
∙
Občiansky zákonník § 47 - povinné zverejňovanie zmlúv.
(Všetky v znení neskorších noviel.)
14
ČVUT v Praze
3
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
Zvolené územie
3.1 O obci
Ako oblasť, pre ktorú bude tvorený a použitý dátový model, bola zvolená obec
Záriečie. Je to obec územne začlenená do Trenčianskeho samosprávneho kraja a
patriaca pod okres Púchov. Obec sa rozkladá v strede Púchovskej doliny. Toto údolie
nie je slepo zakončené, ale naopak. Na jeho prirodzenom konci je štátna hranica
a na druhej strane hranice pokračuje podobné údolie. Toto napojenie je dôležitým
faktorom, ktoré už v minulosti ovplyvňovalo vývoj tohto územia. V súčasnosti obcou
vedie dôležitá železničná trať, ale aj cesta 1. triedy. Oba tieto druhy dopravy spájajú
Púchov a Horní Lideč (ČR).
Obr. 3.1: Digitálny výškový model Púchovskej doliny a priľahlých obcí
Veľkosť samotnej obce nie je dostatočná na uspokojenie bežných potrieb občanov a neposkytuje ani dostatočné množstvo pracovných miest. Aj z tohto dôvodu
je dôležitá hromadná doprava. Priamo v obci je železničná zastávka, ktorá slúži aj
obyvateľom susednej obce. Rovnako sa v obci nachádzajú autobusové zastávky. Autobusová doprava, na rozdiel od železničnej, poskytuje dojazd zo vzdialenejších obcí
len do mesta Púchov.
Rozloha obce je 942 ha a počet obyvateľov je 699 (ku dňu 31. 12. 2010). V obci
sa nachádza materská škola a základná škola. Pošta sa nachádza v susednej obci.
15
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
Pre občanov je tu jedna predajňa potravín. Nachádza sa tu evanjelický kostol so
zvonicou, pamätník M.R.Štefánika a pamätný dom Jána Geryka. Kultúrny život
v obci obohacuje miestny amfiteáter, kde sa konajú rôznorodé akcie. V obci pôsobí
Evanjelický zbor ECAV, folklórna skupina Záriečanka a detská folklórna skupina
Záriečatá. Zo športových aktivít nie je možné opomenúť cyklotrialový klub, ktorý
zaznamenal mimoriadne domáce, ale aj celosvetové úspechy. V ich réžii sa v obci
konali v minulosti viackrát majstrovstvá sveta v tomto športe. V obci pôsobí aj
dobrovoľný hasičský zbor.
Z ekonomického hľadiska sú v obci dôležité aj miestne firmy, ktoré tu pôsobia, napríklad autoservis a sklad podlahových krytín. Dôležitým subjektom je aj
Poľnohospodárske družstvo Mestečko. Toto síce nesídli priamo v obci, ale má tu
svoje objekty, kde pretrváva výroba, ale je veľkým zamestnávateľom pre veľký počet miestnych obyvateľov, ale aj občanov celej doliny.
3.2 História obce
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1475, kedy patrila pod panstvo Lednica.
Samotný názov obce sa v čase vyvíjal. V roku 1475 bola spomínaná ako Zaryecze,
v roku 1504 Zaryczy, 1507 Zarycze a v roku 1515 Zaecze. Po roku 1920 používala
obec názov Zárieč. Súčasný názov obce sa ustálil v roku 1927.
Historickými mapovými podkladmi sú mapy vytvorené počas rôznych vojenských
mapovaní. Pomocou WMS služby [12] sú pre celé územie SR poskytnuté mapy z vojenských mapovaní územia Slovenska z období : 1764 - 1787, 1810 - 1869 a 1875 1884.
16
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
Obr. 3.2: Pohľad na časť mapy z vojenského mapovania (1764 - 1787)
Výrezy rovnakého územia z máp 2. a 3. vojenského mapovania sa nachádzajú
v digitálnej obrazovej prílohe.
Veľká časť historických záznamov pochádza z daňových zápisov. Z týchto je
možné zistiť ako sa vyvíjal počet daňovníkov, teda aj obyvateľov, ale aj zameranie
výroby. V roku 1720 mala obec 20 daňovníkov, ale už v roku 1784 už mala 130 rodín
a 704 obyvateľov.
Väčšina informácii je zozbieraná z rôznych listín, ktoré sú uchované v muzeálnych zbierkach. V minulosti obec viedla kroniku, ktorá sa však počas druhej svetovej
vojny stratila. Miestny rodák Jozef Lako sa počas svojho života pokúsil zozbierať čo
najväčšie množstvo informácii do novozaloženej kroniky. Táto obsahuje väčšinou informácie o politickom, hospodárskom a sociálnom dianí. Evidovanie faktografických
údajov, bohužiaľ, neprebiehalo.
3.3 Pracovné pomery v obci
Podľa štatistických údajov ku dňu 31.12.2010 bolo v obci 434 občanov v produktívnom veku (údaj poskytnutý Štatistickým úradom SR [14]). Podľa definície štatistického úradu je osoba v produktívnom veku osoba vo veku 16 rokov a staršia,
17
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
ktorá patrí medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Miera nezamestnanosti sa pohybuje v štandardnej miere.
Na základe týchto údajov je jasné, že väčšina obyvateľov musí za prácou dochádzať
mimo svoje bydlisko.
Zamestnávateľ
Počet zamestnancov
obecný úrad
4
základná škola
15
materská škola
5
autoservis
4
sklad PVC
3
pohostinstvá
4
Spolu
35
Tabuľka 3.1: Tabuľka zamestnávateľov a vytvorených pracovných miest
3.4 Zastúpenie vybraných plošných kategórii
V tematickej triede, kde sa plochy delia podľa využitia, sa nenachádzajú plochy
pre železnicu a komunikácie. Za účelom tejto analýzy boli vytvorené samostatné
polygónové triedy. Každá obsahuje plochy jednotlivej kategórie. Celková plocha katastrálneho územia bola určená zo samostatne vytvorenej polygónovej triedy, ktorá
bola vytvorená zjednotením všetkých prvkov pôvodnej triedy plôch podľa využitia.
Typ plochy
Výmera [ha]
percentuálne zastúpenie [%]
katastrálne územie
942,062
100
dopravné plochy *
13,491
1,43
zastavané územie
36,634
3,89
plocha budov
4,262
0,45
Tabuľka 3.2: Percentuálne zastúpenie jednotlivých prvkov z celkovej plochy
18
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
* dopravné plochy zahŕňajú plochy pre železnicu, cesty v správe Slovenskej správy
ciest a miestne komunikácie (hranice sú prevzaté z katastrálnej mapy )
Typ plochy
Výmera [ha]
percentuálne zastúpenie * [%]
dopravné plochy
13,491
100
železnica
6,774
50,21
cesty v správe SSC
2,51
18,63
miestne komunikácie
4,203
31,16
Tabuľka 3.3: Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov dopravného využitia
* percentuálne zastúpenie jednotlivých tried v rámci kategórie dopravných plôch
3.5 Vývoj počtu obyvateľov a obytných objektov
Kategorizácia obytných objektov bola prebraná zo Štatistického úradu:
„ Domy sa pri sčítaní ODB (obyvateľov, domov a bytov) členili na rodinné, bytové
a iné. Rodinný dom môže mať najviac 3 samostatné byty, dve nadzemné podlažia
a podkrovie. Vlastníctvo nie je rozhodujúce. Patria sem aj nevyčlenené rekreačné
chalupy využívané na rekreáciu. Bytový dom má 4 a viac bytov prístupných zo spoločnej chodby alebo schodišťa a nie je to rodinný dom. Patria sem aj vily nespĺňajúce
podmienky rodinného domu. “
„ Za trvale obývané domy sa pri sčítaní považovali tie domy, v ktorých bol aspoň jeden trvale obývaný byt, alebo je v ňom umiestnené zariadenie na hromadné
ubytovanie osôb aspoň s jednou trvale obývajúcou osobou mimo bytu.“
Informácie zo štatistického úradu zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku
2011 bohužiaľ nie sú dostupné. Pre aktuálnosť sú doplnené informáciami získanými
z vlastných (vytvorených) podkladov.
„ Údaje o obyvateľstve v bytoch zahŕňajú obyvateľstvo trvale bývajúce v bytoch a z dočasne prítomného obyvateľstva len užívateľov bytov dočasne prítomných
z dôvodu zamestnania, štúdia alebo učenia.“
19
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
Posledný údaj o počte obyvateľov je platný ku dňu 31. 12. 2010. Nebol získaný
sčítaním, ale lokálnou štatistikou.
Rok
počet obyvateľov
počet domov
trvalo obývané domy
1991
691
244
199
2001
692
246
172
2010*
699
-
-
Tabuľka 3.4: Štatistické hodnoty počtu obyvateľov a iných parametrov zo sčítania
obyvateľstva (zdroj: Štatistický úrad [14] )
*pre rok 2010 je počet obyvateľov určený štatistickým úradom, ostatné hodnoty
nie sú uvedené
Aktuálny stav podľa vypracovaných podkladov eviduje 235 domov (adresných bodov, kde je pomocou atribútu TYP_OBJEKT zaznamená hodnota
alebo
” ”).
20
” ”
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
3.6 Vývoj zaťaženia automobilovou dopravou
Už v historických záznamoch je zmienené, že Púchovskou dolinou sa dialo veľké
množstvo presunov, a to v oboch smeroch. Jasným obrazovým podkladom sú však
až mapy z vojenských mapovaní. Na týchto sú zaznamenané komunikácie v ich
vtedajšej podobe.
Význam tejto oblasti z hľadiska dopravy neklesá ani v súčasnosti. Prítomnosť vyťaženého dopravného úseku je pre obyvateľov nepríjemnou skutočnosťou. Z hľadiska
dopravnej dostupnosti je to však pozitívne. Výsledky pravidelného sčítania dopravy
pre úsek 91070, ktorý zahŕňa aj cestu prvej triedy v obci Záriečie jasne ukazujú na
zvýšenie dopravného zaťaženie tohto úseku. Keďže sa jedná o dlhší úsek, ktorému
náležia viaceré obce, porovnaním prejazdnosti so susednými úsekmi môžeme zistiť
počet dopravných prostriedkov s cieľom cesty v záujmovom úseku.
Obr. 3.3: Rozdelenie a číslovanie sčítacích úsekov podľa SSC
Územie, ktoré spadá pod uvádzané úseky má cca 8 tisíc obyvateľov. Už vopred
je však zrejmé, že veľká časť dopravy je tranzitná. V prípade uzavretého územia by
bolo možné sledovať nárast dopravy v závislosti od zvyšovania počtu obyvateľstva
a rozrastaní zástavby. Toto však, bohužiaľ, nie je prípadom tejto obce.
21
ČVUT v Praze
3. ZVOLENÉ ÚZEMIE
Číslo úseku
nákladné a.
motocykle
osobné a.
spolu
91060
346
1013
66
1425
91070
1033
1768
62
2863
91080
611
1664
88
2363
91060
760
1676
93
2529
91070
2035
2021
139
4195
91080
1092
2302
95
3489
91060
645
1539
49
2233
91070
502
1681
27
2210
91080
596
2441
52
3089
91060
460
1302
35
1797
91070
662
2094
28
2784
91080
783
3038
51
3872
91060
1481
2482
42
4005
91070
822
2702
15
3539
91080
1071
4762
32
5865
91060
737
1884
11
2632
91070
1042
3443
12
4497
91080
936
4713
30
5679
Tabuľka 3.5: Výsledky sčítania dopravy pre jednotlivé úseky v rokoch 1985, 1990,
1995, 2000, 2005 a 2010 (postupne zoradené)
Popisné dokumenty hovoria o tzv. profilových prieskumoch, čo je podľa autorov
prieskum "zameraný na zistenie počtu skutočných vozidiel na profile ciest v skladbe
dopravného prúdu vo vzťahu k požadovaným technickým parametrom ciest"[13].
22
ČVUT v Praze
4
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Všeobecné informácie
4.1 Výber programu
V dnešnej dobe je široká ponuka komerčných a aj nekomerčných softvérov GIS.
S ohľadom na finančné možnosti obce, pre ktorú bol projekt spracovávaný bol zvolený Quantum GIS (1.7), ktorý je šírený pod licenciou GNU GPL [4]. Program
Quantum GIS je v základnej verzii užívateľsky príjemný a poskytuje jednoduchú
manipuláciu s rôznymi rozšíreniami. Šírenie projektu pod touto licenciou umožňuje
jeho používanie za dodržania určitých podmienok. Pokiaľ však ide o bežné používanie bez modifikácie a šírenia nie je nutné sa týmto ďalej zaoberať. Výhodou je
výrazná podpora nielen zo strany používateľov, ale aj tvorcov. Ďalším veľkým plusom je lokalizácia v slovenskom jazyku, čo je príjemné pre začiatočníkov.
Budúci užívatelia sa rozhodli pre distribúciu programu pre operačný systém Windows. Samotný program je možné používať aj pod operačnými systémami Linux a
MacOS X. Inštalačné balíky sú prístupné na adrese uvedenej v zozname literatúry
pod číslom [15]. Pre jednoduchú inštaláciu sa v časti
zvolí možnosť
Download QGIS.
Windows – Standalone Installer
Veľkosť binárnych zdrojových kódov je 111 MB (
platí pre verziu 1.7.4 ). Táto informácia sa môže meniť podľa aktuálnej verzie programu (verzia 1.7.0 mala 92 MB). V prípade záujmu o staršie verzie tohto programu
pre daný operačný systém je možné dostať sa pomocou odkazu umiestneného nižšie
v tejto sekcii do adresárovej štruktúry, kde sa tieto nachádzajú.
Pre inštaláciu je potrebný priestor 422 MB. Samotná inštalácia je jednoduchá a
vďaka klasickému sprievodcovi inštaláciou aj pohodlná. Jedinou voľbou je miesto
uloženia a možnosť inštalácie aj s existujúcimi vzorovými dátami.
V prílohe je uvedený krátky návod ako pracovať s týmto programom. Tento sa
týka úkonov potrebných pre vedenie vytvorenej štruktúry. Po zoznámení sa s týmto
programom sa väčšina úkonov dobre pamätá a práca s programom sa stáva užívateľsky príjemnou. V prípade problému sa osvedčilo kontaktovať oficiálne diskusné
23
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
fórum kde nielen autori, ale aj používatelia vedia veľmi dobre poradiť s problémom
[7].
4.2 Porovnanie Quantum GIS s programom ArcMap 10
Program Quantum GIS bol pre tento projekt zvolený najmä kvôli finančným podmienkam. Zo sféry Open Source projektov patrí k užívateľsky najpríjemnejším. Medzi bežnými užívateľmi je najrozšírenejší produkt firmy ESRI – ArcGIS [16]. Bežne
sa s ním stretávame v sfére štátnej správy. V rámci školskej práce máme možnosť využívať školskú licenciu ArcGIS 10. Pre základné práce na tejto práci bol testovaný aj
tento program. Tvorcovia sa snažia o priblíženie sa k užívateľom a zjednodušovanie
mnohých prác. Finančne je však tento program menej dostupný.
V súčasnosti sa tieto dva programy veľmi priblížili. Či už je to poskytovanými
možnosťami, alebo aj grafickou stránkou.Z hľadiska úkonov potrebných pre túto
prácu sa nedá povedať, že by niektorému z programov chýbala funkcionalita. Väčšinou ide len o iné zaradenie tejto funkcie do hierarchie.
Ako jeden z najdôležitejších nedostatkov programu Guantum GIS môže byť uvedený súradnicový systém S-JSTK(Greenwich)/Krovak. Pri tvorbe dátovej štruktúry
bolo dôležité vybrať súradnicový systém tried. Pri prenose existujúcej triedy z programu ArcGIS do Quantum GIS bolo zistené, že ak je táto v zmienenom súradnicovom systéme, nastáva problém. Definícia tohto súradnicového systému totiž nie je
totožná, a preto je nutné vytvoriť si vlastnú. Použije sa pôvodná definícia súradnicového systému a pridá sa
4.102655, 0.
+84 = 485.021, 169.465, 483.839, 7.786342, 4.397554,
Riešenie tohto problému je rozobrané na GRASS wiki [17].
Ďalším nedostatkom programu Quantum GIS je fakt, že pri výpočte geometrických hodnôt, akými je napríklad dĺžka, nie je možné zvoliť si jednotky výsledku.
Jednotka je uvedená v definícii súradnicového systému. V tomto poskytuje výhodu
ArcMap, ktorý umožňuje pri výpočte takýchto hodnôt nadefinovať aj jednotky,
v ktorých bude výsledok uvedený.
24
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
S geometrickými hodnotami je spojený aj iný nepriaznivý fakt a to ten, že funkcia
pre ich výpočet vytvorí novú triedu. Takto sa pri opakovanom výpočte hromadia
triedy napriek tomu, že užívateľovi by vyhovovalo viac, keby tieto hodnoty boli len
pridané do existujúcej triedy.
Väčšina takýchto rozdielov je však len otázkou zvyku užívateľa.
4.3 Podklady
Všetky poskytnuté podklady boli vo forme technických náčrtov, prípadne iných
plánov, ktoré boli vytvorené na podklade kópie katastrálnej mapy. Tieto sú v rôznych
merítkach, rôznych časových obdobiach a väčšinou len v jednom vyhotovení, ktoré
sa používa pre bežné potreby. Pre spracovanie boli naskenované v rozlíšení 600 DPI.
Keďže ide o rozmerovo nie úplne štandardné podklady, treba nájsť poskytovateľa,
ktorý umožní skenovanie takýchto podkladov.
Ďalším dôležitým faktorom je formát, v ktorom bude tento podklad spracovávaný. Pri skenovaní mapových podkladov sa bežne stretávame s formátom .cit alebo
.tif. Neprípustný je formát .jpeg, kvôli jeho kompresii a následnej strate údajov.
Voľba formátu záleží aj na forme spracovávaného podkladu (či ide o vektorovú
kresbu alebo iný typ). Formát je dôležitý aj z hľadiska spracovávateľa, ktorý musí
byť schopný s ním pracovať. V prípade týchto podkladov sa pracovalo s formátom
.png.
Keďže takýto podklad je len obrazovou formou, je potrebné ho priestorovo
umiestniť. Takýto proces sa nazýva georeferencovanie. Používaný program umožňuje
takéto spracovanie a výsledné uloženie vo formáte .tif. Samotný proces sa skladá zo
zadávania dvojíc identických bodov a následnej voľby spôsobu transformácie podkladu. Presnosť takéhoto procesu je závislá na kvalite základu (väčšinou kópia katastrálnej mapy), do ktorého boli zaznamenávané tematické informácie.
Podklady:
∙
polohopisný plán miestneho rozhlasu, mierka 1:2000, neznámy rok vyhotovenia
(2 samostatné časti)
25
ČVUT v Praze
∙
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
polohopisný plán jestvujúceho stavu verejného osvetlenia mierka 1:2000, október 2010
∙
polohopisný plán s návrhom pre rekonštrukciu verejného osvetlenia mierka
1:2000, október 2010
Ako smerodajný podklad pre všetky práce bola použitá katastrálna mapa získaná pomocou WMS služby, ktorá je poskytovaná súkromným zdrojom [8]. Problémom by sa mohla zdať aktuálnosť, ale aj nie plne verejné poskytovanie týchto
údajov. V prípade záujmu je možné oficiálne si vyžiadať katastrálnu mapu v digitálnej forme. V takom prípade by nastal rovnaký problém s aktuálnosťou, ale aj
problém s výmenným formátom, ktorý pre bežných užívateľov predstavuje značnú
prekážku. Výhodou používanej služby je jej prístupnosť, ale aj jej rozsah, pretože
pokrýva celé územie SR (nie každé katastrálne územie je spracované) k obdobiu
vyhotovenia tejto dátovej sady (máj 2011).
Pri spracovávaní tematických materiálov získaných z obce bolo zistené, že tieto
podklady nereprezentujú skutočnosť. Podľa miery spoločných prvkov s reálnym
stavom pravdepodobne išlo o projekty, ktoré neboli pri práci dodržané, prípadne
o zmeny, ktoré nastali počas užívania zariadení. Nepriaznivým faktorom je opotrebenie týchto podkladov, ako aj ich samotné vyhotovenie, či už ide o podklad
katastrálnej mapy alebo o samotné zakreslenie evidovaných prvkov.
Nepriaznivý stav podkladov mal za dôsledok väčší objem prác pri kontrole stavu
v teréne. Väčšina zmien sa týkala hlavne zmeny polohy prvku, zaznamenanie zmeny
vo vedených atribútoch, prípadne vytvorenia nového prvku či jeho zrušenie. Určenie
polohy prvku v zastavanej časti obce nebolo veľmi náročné, pretože z topológie reálnych objektov sa dala zaznamenať poloha do podkladu. Táto úloha bola náročnejšia
mimo zastavanej časti obce. Na určenie polohy v tejto oblasti bol použitý prístroj
Trimble PRO XT. Tento spôsob umožnil evidovanie poznámok pre merané body.
Pomocou nástroja pre spracovanie bol vytvorený výsledný súbor formátu .shp.
26
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
4.4 Delenie objektov
Pokiaľ chceme vytvoriť efektívny model skutočnosti musíme objekty rozčleniť, vhodne
reprezentovať a evidovať všetky potrebné skutočnosti. Celý objem reálnych objektov
je rozčlenený do tried, pričom trieda je zoskupenie objektov, ktoré majú podobné
vlastnosti. Pre reprezentáciu objektov je použitý vektorový model.
Každý reálny objekt v teréne je trojrozmerný. Pre jeho zaznamenanie sa väčšinou používajú prvky s nižším počtom rozmerov. Vo väčšine prípadov je bežné
zanedbávanie tretieho rozmeru, pretože sa prvky reprezentujú v rovine. V prípade
potreby sa často takýto údaj uvádza len ako hodnota atribútu, nie je prítomný
priamo v geometrii prvku.
Pri rozdeľovaní objektov do tried môžeme hovoriť o tvorbe jednotlivých vrstiev.
(Označenie vrstva je zaužívané najmä užívateľmi programov od firmy ESRI, nie je
to však správne označenie.) Trieda obsahuje objekty s rovnakým počtom rozmerov.
Väčšinou sú to objekty, ktoré majú navzájom rovnaký počet rozmerov aj v teréne
a sú si podobné svojím tvarom.
Základnými typmi tried sú:
bodová – evidujeme hodnoty, ktoré je možné vztiahnuť k určitému bodu v priestore a pomocou ostatných údajov kompletne popísať požadovaný stav javu, alebo
objektu. Najčastejšie evidovaným údajom sú súradnice polohy sledovaného objektu
(voľba súradnicového systému a aj jednotiek je závislá na používateľoch, musí byť
pre nich použiteľná a zrozumiteľná. Najjednoduchšie je použitie zemepisných súradníc, s ktorými sa bežne stretávajú). Použiť tento typ triedy je možné aj pre plošné
objekty, ktoré je vhodné generalizovať do bodu a zjednodušiť tak ich rozmer. Zjednodušenie objektu do bodového prvku vyjadruje nízky význam informácie o ploche,
či nemožnosť ju jednoznačne vyjadriť. Napríklad údaj o adresnom bode sa týka celého stavebného objektu, ale táto informácia je zanedbateľná, dokonca v určitých
prípadoch by bola nežiaduca.
líniová
– uchovávanie prvkov, pri ktorých je možné zgeneralizovať ich tvar do
línie a pre jednotlivé úseky je možné udať konštantné informácie. Bežne evidovaným
27
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
údajom je dĺžka úseku. Je nutné vedieť, v akých jednotkách je dĺžka úseku poskytovaná. Častým zdrojom chýb je, že je dĺžka úseku evidovaná v iných jednotkách ako
očakávame. V bežnej praxi, a aj v prípade tohto projektu, sa jedná o metre.
Je potrebné vedieť, že línia sa skladá z vrcholov a spojnice vrcholov. Vrcholy
existujú krajné a medziľahlé. Pri napájaní úsekov na seba je nutné spájať vrcholy
počiatočné a koncové medzi sebou a nie s medziľahlými vrcholmi. Nejde teda o spoje
typu vrchol spojnica vrcholov, ale ani koncový a medziľahlý vrchol, či dva medziľahlé vrcholy. Pri vytváraní úsekov treba dbať na to, že každý úsek musí mať na celej
svojej dĺžke rovnaké všetky evidované parametre. Typický prípad je komunikácia,
ktorá má na strane chodník, ktorý v určitom mieste končí. Ak je jedným z evidovaných atribútov prítomnosť chodníka, tak vytvoríme dva úseky, ktoré sa budú
líšiť v atribúte prítomnosti chodníka. V prípade, že vytvoríme len jeden úsek, tento
nebude zodpovedať skutočnému stavu. Je preto dôležité vedieť už na začiatku, aké
vlastnosti chceme evidovať a podľa toho vytvárať jednotlivé úseky.
Ďalšou dôležitou požiadavkou je presnosť zobrazenia prvku. Väčšinou používame
priame spojnice medzi jednotlivými vrcholmi. Pre zobrazenie plynule zakriveného
prvku je nutné umiestniť jednotlivé medziľahlé vrcholy tak, aby sme vytvorili plynulý priebeh, ktorý presne reprezentuje skutočnosť. Je vhodné zvoliť si merítko,
v ktorom chceme, aby sa takéto prvky javili hladké a všetky úpravy pre vyhladenie úseku robiť v tomto merítku. V našom prípade je takýmto vhodným merítkom
maximálne 1:800, podrobnejšie by už predstavovalo nadbytočnú prácu.
plošná (polygónová) – pokiaľ máme súvislý pokryv priestoru, ktorému chceme
uchovať informácie o priestorovom rozdelení a topologických vlastnostiach, je vhodné
zvoliť tento typ. Typicky evidovaným údajom je plocha každej entity, prípadne jej
obvod. Pri vytváraní jednotlivých plôch platí podobný systém ako pri líniových
prvkoch, kedy je nutné si vopred ujasniť evidované údaje a podľa ich zmien určovať
hranice jednotlivých plôch.
V prípade plošných údajov je už možné stretnúť sa s potrebou vyjadriť nielen
jednoduché plochy, ale aj zložitejšie tvary. Môžeme sa stretnúť s takzvanou "deravou
plochou", kedy je nutné zvážiť, či je lepšie v tomto prípade rozdeliť túto plochu na
dve časti, a tak odstrániť deravú plochu, alebo je nutné zachovať plochu v celku.
28
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Pri podobných situáciách je dôležité vedieť, aké možnosti nám poskytuje používaný
program, prípadne používaný formát. V našom prípade je možné používať aj takto
modifikované prvky. Vo všeobecnosti však platí, že voľbou jednoduchšieho spôsobu
nenastanú problémy. Nie vždy je to však lepší spôsob pre reprezentáciu reálneho
stavu.
Voľba typu triedy, ktorá bude informácie reprezentovať vo vytváranom modele
je väčšinou jasná, pretože spôsob zobrazenia je totožný s reálnym stavom prvku
v teréne (komunikácie - líniová, stĺpy rozhlasu - bodová, spôsob využitia pozemkov
- plošná).
4.5 Zvolený dátový formát
Dôležitým krokom je aj výber formátu pre ukladanie dát. V tomto prípade voľba
padla na najrozšírenejší formát, ktorý je podporovaný väčšinou programov, komerčných aj nekomerčných -
shapefile. Výhodou tohto formátu je jeho spomínané roz-
šírenie, ktoré na rozdiel od iných formátov umožňuje najjednoduchšiu možnosť migrácie údajov a ich poskytovania iným subjektom, prípadne využitie na iné účely.
Tento formát nie je zložený len z jedného súboru, ale obsahuje niekoľko rôznych
typov súborov:
∙
samostatná atribútová tabuľka vo forme tabuľkového editoru typu excel
∙
súbor typu projection *.prj v ktorom sú uložené informácie o súradnicovom
systéme a projekcii
∙
súbory typu *.sbn a *.sbx s priestorovými indexmi objektov
∙
súbor typu *.shp, ktorý obsahuje samotnú geometriu objektov
∙
súbor typu *.shp.xml, ktorý obsahuje geometriu objektov vo formáte xml
podľa určitého štandardu
∙
súbor typu *.shx - súbor s indexmi pre rýchlejšie vyhľadávanie medzi objektmi
29
ČVUT v Praze
4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Ideovo sa však program chová, akoby existoval len jediný súbor a to shapefile, či už
je to pri otváraní novej triedy alebo jeho tvorbe.
V súčasnosti je k dispozícii mnoho formátov, ktoré by sa dali využiť. Väčšina
z nich vznikla ako tzv. firemný formát, ktorý používa daný software. Aj nami používaný formát je firemným formátom ESRI. Takéto formáty často poskytujú rôzne
výhody. Dnešným trendom je však snaha o vytvorenie jednotného formátu, ktorý
by mal čo najširšie využitie.
30
ČVUT v Praze
5
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Tvorba dátového modelu
Pre evidovanie boli vybrané všetky dôležité súčasti infraštruktúry, ktoré slúžia občanom. Vytvorená dátová štruktúra obsahuje tieto tematické triedy:
Tabuľka 5.1: Prehľad tried, ich typov a súradnicových systémov.(Súradnicový systém je uvedený formou jednoznačného EPSG kódu, základné informácie v zozname
literatúry č.[9], 4326 – WGS 84, 102067 – S-JSTK(Greenwich)/Krovak).
Názov
Typ
CRS - EPSG
adresne_body
bodová
4326
rozhlas
bodová
4326
el_siet_a_osvetlenie
bodová
4326
miestne_nazvy
bodová
4326
komunikacie_pod_SSC
líniová
102067
zeleznica
líniová
102067
miestne_ komunikacie
líniová
102067
vodstvo
líniová
102067
vodovodna_siet
líniová
102067
plochy_podla_vyuzitia
polygónová
102067
budovy
polygónová
102067
5.1 Popis vybraných atribútov
Vo vytvorenej dátovej štruktúre je popísaná každá tematická trieda samostatne. Je
uvedený každý vedený atribút s jeho presným názvom, dátovým typom a jeho popisom. Niektoré atribúty sa vyskytujú vo viacerých triedach. Popis takýchto atribútov
je definovaný buď samostatne, v nasledujúcej časti, alebo je objasnený priamo pri
konkrétnej triede.
Z hľadiska typu záznamu rozlišujeme 3 typy atribútov. Prvý je INTEGER, kedy
sú všetky záznamy vedené ako celočíselná hodnota. Typ REAL je numerická hodnota, nie však celočíselná. Posledným typom je textový reťazec STRING. Každý
31
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
z týchto typov má presnejšiu charakteristiku pomocou dĺžky záznamu, či presnosti.
Definovanie typu atribútov ako aj presnejšie údaje o jeho dĺžke či presnosti, sa definuje pri tvorbe nového atribútu.
Identifikátor
je celočíselná, nezáporná hodnota, ktorá je unikátna pre každý zá-
znam. Táto hodnota je vedená interne a neobjavuje sa v atribútovej tabuľke. Pokiaľ
použijeme nástroj na identifikáciu prvku, tak sa táto hodnota nachádza v časti s odvodenými hodnotami pod názvom
feature id.
Táto hodnota je však prístupná len
pomocou tohto nástroja. Na obrázku č. 5.1 je ukážka z identifikácie prvku. Zvýraznenými hodnotami je interne vedený identifikátor s názvom
vytvorený s názvom
Id.
feature id
a manuálne
Vedenie hodnoty interného identifikátora je automatické a
nie je možný zásah užívateľa. Rovnako však nie je možné používať túto hodnotu
ako štandardný atribút.
Pre vlastné potreby je vhodné používať samostatne vytvorený atribút s identifikátorom, ktorým je možné označiť každý objekt. Hlavným prínosom je tvorba
podkladov pre kontrolu stavu objektov v teréne. Pri takejto práci je vhodné mať
výtlačok kresby vybraných prvkov doplnený o evidenčný hárok, do ktorého sa pripisujú kontrolované, či zisťované skutočnosti. Používať pri takejto situácii reálne
parametre kontrolovaných objektov (súpisné číslo objektu pri adresných bodoch)
nie je vhodné, pretože je možné, že práve tieto sa budú pravdepodobne meniť. Funkcia umelo vytvoreného identifikátora je v tomto prípade obmedzená na identifikáciu
medzi kresbou a atribútovou tabuľkou.
Geometrické údaje
- každý typ triedy má typicky evidované hodnoty spojené
s geometriou. Bodová trieda obsahuje súradnice bodov, líniová dĺžku úseku a polygónová plochu a obvod. Problémom spojeným s týmito údajmi sú ich jednotky.
Keďže bežne používanými jednotkami pre polohu sú stupne a pre ostatné sú to
metre, či metre štvorcové, nastáva malý problém. Keďže jednotka, v ktorej sa daná
veličina bude uvádzať je definovaná v použitom súradnicovom systéme (v nami používanom programe sa bežne označuje skratkou CRS), je nutné mať triedu v takom
súradnicovom systéme, ktorý umožní výpočet požadovaných hodnôt.
32
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
V prípade bodových tried sú bežne požadované súradnice vo forme desatinných
stupňov. Pre tento prípad teda používame súradnicový systém WGS 84, ktorý má
EPSG kód 4326. Pre výpočet dĺžky a plochy je vhodné mať výsledok v metroch,
prípadne odvodenej jednotky. V tomto prípade je vhodné mať danú triedu v súradnicovom systéme S-JSTK(Greenwich)/Krovak, EPSG kód 102067.
Použitie rozdielnych súradnicových systémov je riešené pomocou nastavenia vlastností projektu. Pokiaľ chceme použiť iné CRS pre zobrazenie celku než majú jednotlivé triedy, je nutné mať vo vlastnostiach projektu zvolený priamy prevod medzi
súradnicovými systémami. Prehľad jednotlivých geometrických prvkov a jednotiek,
v ktorých majú byť vedené v súvislosti s CRS je uvedený v tabuľke č. 5.2. CRS je
v tomto prípade vedené EPSG kódom, podľa ktorého je možné jednoznačne identifikovať každé zobrazenie.
Systém EPSG kódov je platný nielen v nami používanom programe, ale je to
ustálený štandard pre prácu s geografickými dátami.
Obr. 5.1: Identifikácia prvku - interný a vlastný identifikátor, príklad geometrického
atribútu
Správne nastavenie súradnicového systému je základ, ktorý nám umožní správnu
prácu s nástrojmi, pomocou ktorých je možné charakterizovať objekty. Geometrické
atribúty a ich jednotky, tak ako sú uvedené v tabuľke, platia pre všetky prípady ich
33
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Tabuľka 5.2: Typy tried, ich geometrických hodnôt a jednotiek v závislosti na CRS
objekt
atribút
jednotka
CRS - EPSG
bod
súradnice
desatinný stupeň
4326
línia
dĺžka
meter
102067
plocha
výmera
meter štvorcový
102067
výskytu. V prípade potreby prevodu jednotiek je vhodné ponechať pôvodný atribút
s jeho hodnotou, ale aj novovytvorený.
5.2 Dátový model
5.2.1
Adresné body
Je to bodová trieda, ktorej prvkami sú jednotlivé adresné body. Každý adresný bod
je v kresbe zobrazený bodovou značkou, ktorá popisuje polohu adresného bodu.
Každý takýto bod má svoj záznam v atribútovej tabuľke. Účelom je popísanie
prvkov tak, aby bol každý jednoznačne identifikovateľný a jeho popis bol dostatočný
pre všetky požadované účely.
Určenie polohy:
V prípade adresných bodov sa jedná o abstraktnú triedu. Jej prepojenie so skutočnosťou je cez stavebné objekty. Účelom adresného bodu je nájsť akýkoľvek existujúci
objekt. V otázke, ktoré objekty evidovať pomáha legislatívny podklad (podľa zákona č. 221/1996 §12 Z.z o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov).
Ide teda o generalizáciu plošného objektu do bodu. Otázkou je umiestnenie bodu.
Štandardným postupom je, že sa adresný bod umiestňuje na miesto vchodu do
objektu. Nie v každom prípade je toto riešenie vhodné. Je nutné dbať na využitie
takýchto podkladov. Najčastejšie sa používajú tieto údaje ako navigačné. V prípade
dvoch paralelných ulíc je nutné brať v úvahu, z ktorej ulice je objekt dostupný. Pokiaľ
teda nastane situácia, kedy by poloha bodu viedla k chybnému určeniu dojazdovej
34
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
trasy k objektu, treba polohu určiť mimo samotný stavebný objekt. Polohu bodu
treba upraviť tak, aby sa nachádzal pri prístupovej komunikácii.
V prípade vedenia takejto evidencie lokálne odpadá veľká časť problémov s dátami. Ako podklad je väčšinou používaná katastrálna mapa. Po doplnení informácii
o reálnom stave, nie je problémom evidovať údaje nielen dostatočne presne, ale aj
aktuálne.
Prínosom k aktuálnosti je fakt, že väčšina obcí sama prideľuje súpisné čísla, a
preto nemusí žiadať o informácie z iných zdrojov. Výhodou lokálneho spracovávania
je aj spomínaný fakt, že je niekedy nutné posúdiť reálny stav, čo mapové podklady
neumožňujú.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor adresného bodu
ZEM_SIRKA – typ REAL, údaj o zemepisnej šírke adresného bodu
ZEM_DLZKA – typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke adresného bodu
Údaje o zemepisných súradniciach sú vedené vo formáte desatinných stupňov. Ide
o počítané hodnoty, ktoré sú vztiahnuté k súradnicovému systému.
NUTS2, NUTS3, NUTS4, NUTS5
– typ STRING, pri každom je jeho dĺžka
obmedzená podľa maximálnej dĺžky kódu, jednotlivé kódy klasifikácie štatistických
územných jednotiek. Sú použité skratky používané v štruktúre EU.
Štatistický úrad Register priestorových jednotiek definuje nasledovne: „ Register
priestorových jednotiek (REGPJ) je v správe odboru súbornej metodiky Štatistického úradu Slovenskej republiky ako samostatný register, pričom zohľadňuje vzájomné väzby územných kódov krajov, okresov, obcí, katastrálnych území a sídelných
jednotiek Slovenskej republiky.“ [11]
RŠÚJ - regionálna štatistická územná jednotka, LŠÚJ - lokálna štatistická územná
jednotka. V prílohe sa nachádza dokument s podrobným delením a kódmi pre všetky
územné jednotky, platný 4.5.2012. Tento obsahuje delenie územia aj na iné územné
jednotky.
NAZOV_OBEC – typ STRING, názov obce
35
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Tabuľka 5.3: Tabuľka značenia územných celkov
európska skratka
slovenská skratka
príklad kódu
územná jednotka
NUTS1
RŠÚJ1
SK0
štát
NUTS2
RŠÚJ2
SK02
oblasť
NUTS3
RŠÚJ3
SK022
kraj
NUTS4
LŠÚJ1
SK0228
okres
NUTS5
LŠÚJ1
SK08513814
obec
NAZ_CAST – typ STRING, názov časti obce
NAZ_ULICA – typ STRING, názov ulice, kde sa nachádza adresný bod
Právne podklady pre definíciu pojmov obec, časť obce a ulica - podľa zákona
č.369/1990 Z.z a 221/1996 Z.z v znení neskorších predpisov.
NAZ_POSTA – typ STRING, názov dodacej pošty
PSC – typ STRING, poštové smerovacie číslo pre adresný bod
CIS_SUPIS – typ INTEGER, súpisné číslo adresného bodu
CIS_ORIENT – typ INTEGER, orientačné číslo adresného bodu
Súpisné a orientačné číslo - spôsob a podmienky jeho pridelenia sú definované podľa
zákona č.221/1996, §12 a §13 Z.z a 221/1996 Z.z v znení neskorších predpisov.
TYP_OBJEKT – typ STRING, označenie typu objektu, ku ktorému sa vzťahuje
adresný bod. Popis typu objektu je doplnková informácia, ktorá môže pomôcť pri
orientácii.
Jednotlivé použité kategórie - rodinny dom, bytovy dom, zakladna skola,
materska skola, obecny urad, potraviny pohostinstvo, pohostinstvo, kostol,
dom smutku, vyrobny objekt .
Iné kategórie objektov - nemocnica, spravna budova, cerpacia stanica, po-
sta, priemyselny podnik, meteorologicka stanica, transformator, hangar,
hvezdaren, kaplnka, iny kulturny objekt.
V prípade potreby vytvorenia novej kategórie je toto možné. Snahou by však
malo byť začlenenie objektu do existujúcej kategórie.
DATUM – typ STRING, dátum vytvorenia záznamu, prípadne zmeny adresného
bodu. Formát dátumu je rok/mesiac/deň , všetko v číselnej forme.
36
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Príklad je 2012/01/21.
Ako podklad pre túto triedu bola využitá katastrálna mapa, ktorá slúžila pre zadávanie polohy jednotlivých bodov. Určovanie evidovaných parametrov, napríklad
súpisných čísel, prebiehalo na základe terénnej práce. V prípade, že takáto skutočnosť nemohla byť zistená v teréne, bolo využité poskytovanie údajov príslušnou
správou katastra.
Táto trieda obsahuje celkovo 243 objektov. Je dôležité upozorniť na skutočnosť,
že sa tu nachádzajú objekty, ktoré majú súpisné číslo s hodnotou 0. Sú to také,
ktorým ešte nebolo pridelené.
5.2.2
Rozhlas
Vo väčšine obcí patrí k typickým informačným prostriedkom. Zároveň je to aj objekt,
ktorý si vyžaduje znalosť jeho súčasného stavu, ale aj informácie o priebehu jeho
opráv a investícii.
Na základe existujúceho mapového podkladu bola vytvorená tematická trieda,
ktorá obsahuje stĺpy tohto vedenia. Pri pochôdzke v teréne však bola zistená vysoká miera nezrovnalostí voči skutočnosti, či už išlo o umiestnenie ampliónov alebo
o samotnú polohu stĺpov. Tieto chyby boli opravené záznamom pri pochôdzke a
prípadným meraním v teréne.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor stĺpu
ZEM_SIRKA – typ REAL, údaj o zemepisnej šírke rozhlasového stĺpu
ZEM_DLZKA – typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke rozhlasového stĺpu
STPL_TYP – typ INTEGER, označenie typu stĺpu. Používané hodnoty
1 pre
nový oceľový stĺp, 2 pre stávajúci oceľový stĺp.
STLP_TYP_1 – typ STRING, v prípade, že ide o nový oceľový stĺp, tak sa definuje jeho typ S5 alebo S6 . Hodnoty prevzaté z podkladu.
REPRO
– typ STRING, definuje prítomnosť ampliónu na stĺpe. Možno zadať A
v prípade prítomnosti ampliónu alebo N v opačnom prípade.
37
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
REPRO_INFO – typ STRING, v prípade nutnosti dodatočnej informácie o amplióne. Použité v prípade dvoch ampliónov na jednom stĺpe.
AZIMUT – typ REAL, v prípade prítomnosti ampliónu sa definuje azimut, v ktorom je orientovaný amplión. Je to stupňová hodnota uhlu, ktorý zviera smer orientácie ampliónu s miestnym poludníkom (uhol od severu - obrázok č. 5.2). Táto hodnota
je určovaná odhadom, nie meraním.
Obr. 5.2: Určenie azimutu
Výsledným stavom je 135 stĺpov, ktoré slúžia ako rozhlasové. Celkový počet
ampliónov je 37, z toho v 3 prípadoch ide o vyšší počet ampliónov než 1 na danom
stĺpe. Pomocou prístroja ProXT bola určená poloha 32 stĺpov.
5.2.3
Rozvodná sieť elektriny a verejného osvetlenia
Elektrifikácia sa v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť. Nie v každom prípade
je tomu skutočne tak. V prípade tejto obce je táto sieť priamo spätá s verejným
osvetlením. Jednotlivými prvkami sú preto stĺpy elektrického vedenia. Pomocou atribútov je určené aj to, či ide o súčasť siete verejného osvetlenia. Na danom území
sa mimo evidovanej siete nachádza aj vedenie veľmi vysokého a vysokého napätia.
Z hľadiska potreby pre obec bol tento fakt zanedbaný a evidovanými sú len súčasti
miestnej distribučnej siete.
V čase spracovávania tejto práce prebiehala rekonštrukcia v časti obce Klecenec.
Z dôvodu rozsiahlych plánovaných zmien nebola táto oblasť spracovaná. Podľa dohody budú objekty v tejto oblasti doplnené po ukončení rekonštrukcie.
38
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor stĺpu
ZEM_SIRKA – typ REAL, údaj o zemepisnej šírke stĺpu elektrického vedenia
ZEM_DLZKA – typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke stĺpu elektrického vedenia
SVETLO – typ STRING, hovorí o prítomnosti osvetľovacieho zariadenia na stĺpe.
Pre vyjadrenie tejto skutočnosti sa používa A pre prítomnosť svetelného zdroja a
N pre opačný prípad.
POC_SVETLO – typ INTEGER, ak sa na stĺpe nachádza svetelný zdroj, pomocou tohto atribútu definujeme počet týchto zdrojov.
Bolo by vhodné evidovať aj typ svetelného zdroja. Jednotlivé kategórie a ich parametre boli popísané v podkladových materiáloch. Pri kontrole zariadení sa však
ukázalo, že rozoznávať ich typy je náročné a mimo schopnosti bežného užívateľa.
Výsledným stavom je existencia 146 stĺpov elektrického vedenia. Na týchto sa
nachádza 80 osvetľovacích zariadení. Po ukončení rekonštrukcie časti tejto siete a
doplnení tejto triedy bude možné presne definovať elektrifikované oblasti.
5.2.4
Miestne názvy
V minulosti sa pre orientáciu v krajine využívali miestne názvy. Každá časť povrchu,
ktorá bola niečím charakteristicky oddelená od okolia, dostávala názov. Takéto názvy
neboli záväzné, väčšinou šlo len o spôsob dohovoru medzi jednotlivými osobami.
Preto sa nie zriedka stávalo, že názvy pre miesta boli podvojné, či potrojné alebo
nemali rovnaký tvar.
Neskôr sa začali zavádzať takéto názvy v určitom záväznom tvare aj do mapových
podkladov, kde sa nachádzajú dodnes. Takýto názov väčšinou nájdeme ako text
v mape. Určenie rozsahu platnosti takéhoto názvu je náročné. V dobe ich vzniku
sa odvíjali od určitých skutočností, ktoré sa zmenili, no ich popisná a informačná
funkcia nezanikla. Z tohto dôvodu je vytvorená táto trieda miestnych názvov. Ako
39
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
podklad pre názvy, ale aj pre ich lokáciu bola využitá katastrálna mapa. Názvy aj
ich poloha boli plne prebrané.
V prípade tvorby miestopisného diela by bolo zaujímavé porovnávať vývoj, ale
aj rôzne zdroje takýchto informácii. Vhodným zdrojom sú starší obyvatelia, ktorý
môžu popísať vývoj osobne.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor názvu
NAZOV – typ STRING, presné znenie názvu popisovanej oblasti či objektu (možné
používať všetky znaky slovenskej abecedy, aj tie s diakritikou)
OBJEKT_TYP – typ STRING, definovanie typu prvku. V tomto prípade obsahuje miestny názov a vodný tok. V prípade potreby je možné rozšíriť aj o iné typy
názvov (výškové kóty, popis verejných objektov a iné).
5.2.5
Železnica
Z hľadiska významnosti v teréne je veľmi dôležitá železničná trať. Spolu s ostatnými
komunikáciami tvoria kategóriu, ktorá je veľmi dôležitá. Z hľadiska zložitosti, či už
geometrie alebo atribútov, je táto trieda jednoduchá.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor úseku
POCET_KOLA – typ INTEGER, počet existujúcich koľají na úseku
DLZKA – typ REAL, spočítaná dĺžka úseku
ZEL_ST – typ STRING, hovorí o prítomnosti železničnej stanice/zastávky na danom úseku. Používaná hodnota atribútu A alebo N.
VIACKOL_ST
– typ STRING, v prípade existencie stanice/zastávky na úseku
určuje, či ide o stanicu s vyšším počtom koľají než okolitá trať. Hodnota atribútu
N v prípade rovnakého počtu koľají ako okolná trať, A v prípade rozšíreného koľajiska.
TRATOVY_U – typ STRING,v prípade že ide o úsek, z ktorého idú viac ako dve
trate hovoríme o železničnom uzle. Hodnota atribútu pre železničný uzol je A, inak
40
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
používame hodnotu N.
ZEL_UZOL1 – typ STRING, názov železničného uzlu danej trate.
ZEL_UZOL2 – typ STRING, názov železničného uzlu danej trate.
5.2.6
Komunikácie v správe Slovenskej správy ciest
Podľa správcu komunikácie sú komunikácie, ktoré sa v oblasti nachádzajú rozdelené
do 3 kategórii.
Prvá kategória sú cesty prvej triedy, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest
(ďalej len SSC). Takouto komunikáciou je v našom prípade úsek cesty 1. triedy
číslo 49.
Druhou kategóriou sú cesty druhej a tretej triedy, ktoré spravuje samosprávny
kraj. V katastri spracovávanej obce sa nenachádza žiadna cesta druhej a tretej triedy.
Treťou kategóriou sú miestne komunikácie, ktoré spravuje obec. Touto kategóriou sa budeme zaoberať v podkapitole 5.2.7. V tejto triede nás zaujímajú len cesty
v správe SSC. A keďže je zachytený len malý úsek komunikácie, ktorý je dostatočne
evidovaný v iných verejných zdrojoch, nemá význam evidovať nadbytočné detaily.
Z rovnakých dôvodov ako železnica je však jej evidencia nezanedbateľná.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor úseku
OZNACENIE – typ STRING, kategória a číslo komunikácie, tak ako ju uvádza jej
správca. Väčšinou ide o udanie triedy komunikácie pomocou rímskeho čísla s podlomením pre číslo komunikácie I/49
DLZKA – typ REAL, spočítaná dĺžka úseku
5.2.7
Miestne komunikácie
Je to druhá kategória komunikácii, ktoré sa na tomto území nachádza. Ide o komunikácie, ktoré sú v správe obce. Keďže obec je povinná majetok obhospodarovať,
je vhodné viesť aj presnú evidenciu spravovaných komunikácií, ktoré sa nachádzajú
v zastavanom území obce a nie sú spravované inými subjektmi.
41
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Z hľadiska typu je jasná voľba líniovej triedy. Z hľadiska informácii má táto
trieda viacero vedených atribútov.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor úseku
OZNACENIE – typ STRING, numerické označovanie jednotlivých úsekov. Systém
číslovania jednotlivých úsekov spočíva vo vyhľadaní a označení v náväznosti na nadradený prvok. Ako prvé sa vyberú najdôležitejšie komunikácie pre každú oblasť. Pre
takýto výber je vhodné poznať miestne pomery, významnosť sa dá rozlíšiť aj podľa
topológie. (Významnejšie úseky majú iný tvar a ich dĺžka je väčšinou prevládajúca
nad okolitými, prípadne tvoria hlavnú kostru rozvetvenej siete, ktorá je napojená na
nadradenú komunikáciu.) Príkladom označenia je 3.2.4 .
Z funkčného hľadiska nie je potrebné takýto údaj evidovať, úsek je jednoznačne
určený pomocou ID. Pri tvorbe výstupov a iných podkladov je však vhodné používať
značenie, v ktorom sú jednotlivé úseky identifikovateľné podľa určitého systému.
TYP – typ STRING, typ komunikácie, ktorý určuje spôsob prechodu komunikácie
terénom. Pre evidovanie sú použité kategórie c (cesta), m (most), b (brod) a t
(tunel).
Cesta hovorí o komunikácii, ktorá vedie po pevnom podklade a po povrchu terénu. Most a brod sa používajú pri prechode cez vodné toky, kde most hovorí o prechode cez konštrukciu mimo vodnej plochy a brod o priamy prechod vodného toku.
Tunel je komunikácia vedúca po pevnom podklade, kedy terén neumožňuje povrchové vedenie komunikácie, ale zvláštnym telesom. S takýmto typom sa spájajú
obmedzenia, či už rozmerové alebo iné. V niektorých prípadoch je na zváženie, či sa
jedná o tunel, alebo len o podjazd. Na miestnych komunikáciách je však veľmi nepravdepodobná existencia takéhoto objektu. Pre doplnenie informácii sa používajú
ďalšie atribúty.
STAV
– typ STRING, určuje spôsob využívania takejto komunikácie. Vo väčšine
menších obcí ide o komunikácie obojsmerne využívané bez akéhokoľvek rozdelenia
jednotlivých pruhov. Aby však bolo možné zaznamenať aj zložitejšie situácie, boli
vytvorené aj iné označenia:
42
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
∙
smer_neroz smerovo nerozdelená komunikácia
∙
smer_roz_vod smerovo rozdelená vodorovným dopravným značením
∙
smer_roz_fyz smerovo rozdelená fyzickými prvkami (napr. miesta so stredovými ostrovčekmi vo väčších križovatkách)
∙
jednosmer jednosmerná komunikácia
∙
chodnik komunikácia určená pre chodcov či cyklistov, nie pre automobilovú
dopravu
∙
kruh_ob časť komunikácie, ktorá je časťou kruhového objazdu
∙
prij_vyj_gar príjazd, výjazd z garáží
∙
prij_vyj_park príjazd, výjazd z parkoviska
∙
∙
prij_vyj_cerp príjazd, výjazd z čerpacej stanice
prij_vyj_odp príjazd, výjazd z odpočívadla
DLZKA – typ REAL, spočítaná dĺžka úseku
SIRKA – typ REAL, určená šírka úseku v metroch. Určuje sa priemerná hodnota,
preto je nutné mať úseky rozdelené na také, ktoré majú na celej svojej dĺžke rovnaké
parametre. V prípade šírky sa jedná o približne rovnaké hodnoty.
POVRCH – typ STRING, určenie typu povrchu komunikácie. Takéto určenie má
nielen materiálovú informáciu, ale aj kvalitatívnu. Materiálovo sú používané typy
asfalt, beton, dlazba, strk, nespevnena, zelezo . Táto informácia je doplnená
o numerickú hodnotu 1,2 alebo 3 , ktorá hodnotí kvalitu tohto povrchu, kedy 1 je
vysoká kvalita povrchu a 3 najnižšia. Výsledný tvar je napr. asfalt_2 pre asfaltovú
cestu bežnej kvality. Takéto hodnotenie je občas náročné a najmä informácia o kvalite je subjektívna.
OBMEDZENIE – typ STRING, každá komunikácia má určité obmedzenia, ktoré
korigujú možnosti jej využívania. Či už ide o fyzické obmedzenia (výška, váha), alebo
o obmedzenia vjazdu, rýchlosti či iné. Všetky obmedzenia sú v uvedených jednotkách a zapisujú sa bez jej uvedenia. V prípade desatinného čísla sa používa desatinná
43
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
čiarka a nie bodka.
Používané obmedzenia:
∙
rych_hodnota – obmedzenie rýchlosti v km/h (rych_30)
∙
vyska_hodnota – výškové obmedzenie v metroch (vyska_2,5)
∙
sirka_hodnota – šírkové obmedzenie v metroch (sirka_3)
∙
vaha_hodnota – váhové obmedzenie v tonách (vaha_hodnota)
∙
dlzka_hodnota – dĺžkové obmedzenie v metroch (dlzka_hodnota)
∙
∙
∙
nakl – obmedzenie vjazdu nákladných vozidiel
motocykel – obmedzenie vjazdu motocyklov
osobne – obmedzenie vjazdu osobných automobilov
Pri obmedzeniach je nutné si uvedomiť, čo vyplýva z iných okolností. Príkladom je
obmedzenie rýchlosti v obci. V takomto prípade neuvádzame obmedzenie rýchlosti,
pokiaľ táto nie je zmenené inou dopravnou značkou. Častým javom je aj zlúčenie obmedzení, kedy je na danom úseku viacero obmedzení. V takomto prípade ich
uvádzame oddelené stredníkom. Príkladom môže byť výškové a súčasne šírkové obmedzenie vo výslednom tvare vyska_3;sirka_2,5 .
OBMEDZ_ZNA
– typ STRING, pri evidovaní obmedzenia sa uvádza, či je ob-
medzenie oznámené aj dopravnou značkou, alebo ide len o reálne obmedzenie, ktoré
sa na komunikácii nachádza. Pokiaľ existuje takáto dopravná značka, tak má tento
atribút hodnotu A.
PRISTUP – typ STRING, hodnota tohto atribútu definuje prístupnosť úseku motorovými vozidlami. Pokiaľ je komunikácia dostupná parameter má hodnotu A.
V opačnom prípade je to hodnota N. Ide o komunikácie v areáloch, ktoré nie sú
verejne prístupné. Ďalším príkladom je chodník, ktorý je prístupný len pre chodcov.
Tento údaj je dôležitý, pretože celú sieť komunikácii okliešťuje o úseky, ktoré nemôžu
byť použité pre automobilovú dopravu.
44
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
ODVOD_TYP – typ STRING, dôležitým údajom je aj informácia o spôsobe odvodnenia komunikácie. Často ide o komunikácie bez odvodnenia, kedy má tento atribút hodnotu nema. V prípade povrchového odvodnenia rozlišujeme veľké v a malé
m odvodňovacie objekty, ktoré môžu byť spevnené s , ale aj nespevnené n . Kombináciou týchto vlastností sa dostávame na hodnoty povrch_m_s, porch_m_n,
povrch_v_s, povrch_v_n. V súčasnosti je bežné, že sa používa podpovrchový
spôsob s priamym vtokom - hodnota podpovrch . Pri takomto type už neuvádzame
dodatočné informácie.
ODVOD_STRA
– typ STRING, pokiaľ je komunikácia odvodnená povrchovo,
tak sa uvádza aj strana, na ktorej sa odvodňovací prvok nachádza. Používa sa teda
hodnota L pre ľavú stranu a P pre pravú. Strany sa určujú v smere od počiatočného
na koncový bod.
Pri tejto tematickej triede je dôležité smerovanie úsekov - teda poradie vrcholov
tak, ako bol úsek tvorený. Aj v prípade dodatočnej úpravy polohy jednotlivých vrcholov, či ich pridávania alebo mazania, smer úseku zostáva zachovaný. Je zrejmé, že
nie je reálne zapamätať si postup zadávania jednotlivých vrcholov. Z tohto dôvodu je
vhodné v prípade potreby použiť vhodnú symboliku pre zobrazovanie prvkov, ktorá
jasnými symbolmi hovorí o smerovaní.
Z hľadiska obmedzení a ich značenia sa môžeme dostať pri vyhodnocovaní do
rôznych situácii. V prípade komunikácie s oboma smermi, kde existuje fyzické obmedzenie, napr. most, ide o obmedzenie v oboch smeroch rovnaké. Rovnaké pravidlo
by malo platiť aj pri logických obmedzeniach (úprava rýchlosti a i.), teda úsek by
mal mať v oboch smeroch rovnaké obmedzenie.
Celková dĺžka komunikácii v správe obce je 7.56 km. Z toho sú 4 mosty prístupné pre automobily a jedno premostenie pre chodcov. Celková dĺžka komunikácie
s asfaltovým povrchom je 6.86 km.
45
ČVUT v Praze
5.2.8
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Vodstvo
Vodné toky sú veľmi dôležitým terénnym prvkom, ktorý zasahuje do života. Zobrazenie plochy, ktorá je zabraná vodným tokom, či plochy, ktorá mu prislúcha by bolo
možné v plošnej triede. Pre takúto zložku krajiny je však jasná voľba líniovej triedy.
Táto obsahuje všetky vodné toky, ktoré sa na danom území vyskytujú.
Mimo vodných tokov sú tu zaznamenané aj významnejšie, umelo vytvorené odvodňovacie riečištia. V prípade takto spracovanej triedy ide o prínos čisto informačný.
Z hľadiska evidencie nie je veľmi potrebná, no z pohľadu tvorby mapového podkladu
je jej prítomnosť nevyhnutná, pretože je to základný prvok každej mapy dôležitý pre
orientáciu v teréne.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor úseku
KATEGORIA – typ STRING, v tomto prípade sú evidované tieto typy vodných
tokov: rieka, potok, odvodnenie. V niektorých prípadoch je náročnejšie určiť
presné rozdelenie do týchto tried. Ako podklad pre kategorizáciu sa najčastejšie berie názov v kombinácii s veľkosťou vodného toku. Pri zadávaní nového prvku je táto
množina obmedzená na uvedené prvky.
NAZOV – typ STRING, oficiálny názov toku s kompletnou diakritikou
DLZKA – typ REAL, spočítaná dĺžka úseku
V prípade spracovania takejto tematickej triedy je dôležité, z akých podkladov vychádzame. V prípade katastrálnej mapy máme k dispozícii plochu vodného toku,
ktorá zahŕňa aj okolie vodného toku v závislosti vzťahov voči okolitému terénu (koryto s brehmi a.i.). V takomto prípade je aj problém s presnou geometriou toku.
V prípade ortofotosnímkov je zasa k dispozícii situácia z jedného okamihu. Z hľadiska možnej premenlivosti toku toto môže viesť k chybnému spracovaniu. Preto je
v tomto prípade vhodná znalosť terénu.
46
ČVUT v Praze
5.2.9
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Vodovodná sieť
Systém zabezpečenia zásobovania pitnou vodou je jednou zo základných podmienok
pre rozvoj obce. V prípade existencie verejného vodovodu je dobré vedieť, kde všade
siaha. Problémom môže byť vlastníctvo takéhoto objektu. Väčšinou sú vlastníkom
vodárenské spoločnosti, ktoré zabezpečujú celú prevádzku.
V prípade záujmu získania informácii o rozsahu takejto siete ide o priamu kontrolu terénu. Využívajú sa vonkajšie znaky, ako je prítomnosť hydrantov, prístupových šachiet pre prívody k objektom. Pokiaľ toto nie je dostupné, je možné využiť
ľudské zdroje. Pokiaľ sa nájdu dostupné materiály, ktoré pomôžu vytvoriť celok je
vhodné vytvoriť samostatnú triedu. Najjednoduchším spôsobom ako získať takéto
informácie je požiadať prevádzkovateľa. Nie vždy je to však aj úspešné.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor úseku
TYP – typ STRING, typ úseku určuje, či sa jedná o hlavne vedenie , ktoré nevedie
k žiadnemu objektu, ale rozvádza vodu po celom území. Ďalším typom je pripojka ,
ktorá slúži na vedenie vody z hlavného vedenia ku konkrétnemu objektu. Posledným typom sú časti hlavného vedenia, ktoré vedú špecifickými úsekmi - vedenie-
chranicka . Takýmito sú úseky križujúce hlavnú komunikáciu, vedenie umiestnené
na moste, prípadne podobné.
DLZKA – typ REAL, dĺžka úseku
Údaje pre spracovanie tejto triedy sú totožné s údajmi miestnej vodárenskej
spoločnosti. Napriek tomu, že sú výlučným správcom tejto siete, došlo k situácii, že
ani ich údaje nie sú kompletné. Celá sieť je zásobovaná vodou z rezervoára v časti
obce Klecenec. Napriek tejto skutočnosti celá sieť začína až pri prvom objekte, kde
sa nachádza prípojka. Polohu vedenia od rezervoára až po túto oblasť nebolo možné
získať. Približná vzdialenosť vedenia, kde nie je známa poloha je cca 1,2 km (priama
spojnica známych bodov).
47
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Obr. 5.3: Nezistený priebeh vodovodného vedenia
5.2.10
Plochy rozdelené podľa využitia
Jedným z dôvodov vývoja tejto práce boli aj prezentačné účely obce. V minulosti
boli vynaložené nemalé finančné prostriedky na spracovanie mapových výstupov
pre rôzne propagačné účely. Zníženie nákladov na takéto účely je možné pomocou
vlastných podkladov.
Z tohto dôvodu bola vytvorená plošná tematická trieda plôch podľa ich využitia.
Ako podklad pre túto prácu bola prevzatá katastrálna mapa. Keďže spôsob využitia
pozemkov, tak ako je uvedený v KN nekorešponduje s realitou, boli vytvorené vlastné
kategórie využitia. Ďalším úkrokom bola zmena kategórie podľa skutočného stavu.
Výsledným produktom je trieda, ktorá pokrýva celé záujmové územie.
Hranice jednotlivých plôch boli prevzaté ako parcelné hranice. Určiť skutočný
stav plochy je v niektorých prípadoch dosť náročné. Mimo zastavanú časť obce bolo
pre porovnanie so stavom KN použité ortofoto, v niektorých miestach doplnené
o pochôdzku. Keďže sa ako hranice berú tie prevzaté z katastrálnej mapy, voči
reálnemu stavu nastáva malá nepresnosť.
Problémom pri vyhodnocovaní sú plochy, ktoré sú využité pre komunikácie (cesty,
železnica) alebo vodný tok. Pokiaľ by sme chceli použiť pre tieto plochy vlastné kategórie, výsledkom by bola nútená generalizácia tvaru hraníc, aby výsledok dosahoval
aspoň minimálne kvality. Táto situácia bola riešená vynechaním týchto typov. Pri
48
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
spracovaní sa takáto plocha pokryla plochou, ktorá je v jej okolí. Existencia takéhoto javu v danom mieste je ošetrená samostatnou triedou. Takáto líniová trieda je
výstižnejšia a je schopná vyjadriť viac skutočných parametrov než plošná trieda. Pri
práci to znamenalo najmä to, že v zastavanom území obce sa okolité plochy spojili v jednu zastavanú plochu. V ostatných častiach šlo najmä o kategóriu porastu,
či trvalo trávnej plochy alebo výnimočne o rozšírenie lesného porastu. Výsledok je
graficky kompaktnejší.
Obr. 5.4: Plochy s kategóriami aj pre
Obr. 5.5: Samostatne vyčlenené líni-
líniové prvky
ové prvky
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor plochy
TYP_PLOCHY – typ STRING, uvádza
sa jeden z nasledujúcich spôsobov vy-
užitia plochy:
∙
lesny porast - trvalo zalesnená plocha
∙
trvaly travny porast - trvalo zatrávnená plocha
∙
pestovatelska plocha - väčšinou poľnohospodársky využívaná plocha, určené
dlhodobým stavom, nie ku konkrétnemu dátumu
∙
zastavana plocha - plochy, na ktorých sa nachádza zástavba, nielen kde je
to určené stavom v KN
∙
∙
cintorin - plocha cintorína
porast - kategória plôch vytvorená pre prechodne zalesnené, či inak obsadené
porastom, typicky dlhodobo neudržiavané plochy v okolí ciest, vodných tokov
či železnice
49
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Tieto kategórie boli vytvorené pre konkrétne použitie. Toto delenie patrí medzi menej členité. Niektoré štandardné kategórie nebolo nutné zavádzať. Ide napríklad o kategóriu, ktorá by zahŕňala zeleň parkového typu častú vo väčších mestách. Takýchto
kategórii by bolo možné nájsť viacero. Pridať takúto kategóriu nie je problémom.
Vždy je však treba zvážiť nielen aké prvky bude kategória obsahovať, ale aj pomocou
akých podkladov bude identifikovaná.
PLOCHA – typ REAL, výmera plochy v metroch štvorcových
5.2.11
Budovy
Plochy, na ktorých sa nachádza stavebný objekt majú vlastnú kategóriu v rámci
triedy využitia plôch. Samotné stavebné objekty je možné z podkladových materiálov identifikovať. Keďže stavby sú dobrým orientačným bodom, ale aj významná
časť terénu, bola vytvorená samostatná plošná trieda. Táto obsahuje plošné objekty,
ktoré charakterizujú pôdorys jednotlivých objektov. Ako podklad slúži katastrálna
mapa. Ani v tejto sa však nenachádzajú všetky objekty. Preto bol obsah tejto triedy
doplnený o objekty identifikované pomocou ortofotosnímok.
Vedené atribúty:
ID – typ INTEGER, identifikátor objektu
TYP – typ STRING, charakterizovanie typu objektu z materiálového hľadiska stavebného objektu.
Používané kategórie:
∙
obytna obývaná budova, nezáleží na materiálovom základe stavby
∙
ina_murovana ina murovaná budova než obytná (napr. výrobné priestory)
∙
ina_drevena ina drevená budova než obytná (napr. objekt patriaci k väčšiemu komplexu)
Pri tvorbe nového objektu je v prípade tohto atribútu výber obmedzený na uvedené
typy.
50
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
POZNAMKA – typ STRING, pokiaľ by objekt nebol dostatočne popísaný pomocou atribútu TYP, je možné doplniť akúkoľvek poznámku do tohto atribútu.
PLOCHA – typ REAL, výmera plochy v metroch štvorcových.
Z hľadiska geometrickej presnosti je možné tvar väčšiny objektov možné generalizovať na základné geometrické útvary (obdĺžnik či štvorec). Miera detailnosti
záleží na požiadavkách. Pokiaľ ide o otázku, ktoré stavby by mali byť evidované,
tak odpoveď je možné odvodiť z trvácnosti daného objektu. Stavba typu rodinný
dom nemá príliš premenlivý tvar, na rozdiel od typických hospodárskych prístavieb
a sezónnych prístreškov.
51
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
Zoznam elektronických príloh
Vytvorené triedy vo formáte shapefile
(adresár triedy_qgis)
Triedy v S-JTSK (podadresár JTSK)
budovy
komunikacie_pod_SSC
miestne_komunikacie
plochy_podla_vyuzitia
vodovodna_siet
vodstvo
zeleznica
Triedy vo WGS-84 (podadresár WGS)
adresne_body
el_siet_a_osvetlenie
miestne_nazvy
rozhlas
Štýly pre vrstvy vo formáte qml
(adresár styly_tried_qgis)
adresne_body
budovy
el_siet_a_osvetlenie
komunikacie_pod_SSC
miestne_komunikacie
miestne_nazvy
52
ČVUT v Praze
5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU
plochy_podla_vyuzitia
rozhlas
vodovodna_siet
vodstvo
zeleznica
Podklady (adresár podklady)
Podklady poskytnuté obcou (podadresár z_obce)
rozhlas1
rozhlas2
el_jestvujuci
el_navrhovana
Podklady z iných zdrojov (podadresár ostatne)
podklad zložený z ortofotosnímkov (častí) – podklad_ortofoto
výškový model časti okresu – terenny_podklad
obrazový podklad pre vodovodnú sieť – vodovodna_siet (súhrn snímkov)
Ostatné prílohy (adresár ostatne_prilohy)
vojenske_mapovanie_I
vojenske_mapovanie_II
vojenske_mapovanie_III
scitanie_rozdelenie_usekov
rozdelenie_usekov_metodika
scitanie_dopravy uzemne_clenenie
53
ČVUT v Praze
ZÁVER
Záver
Cieľom mojej bakalárskej práce bolo vytvorenie podkladov a prostredia, ktoré môže
využiť obec Záriečie pre správu svojej agendy.
Prvá časť mojej práce spočívala v spracovaní podkladov, ktoré som dostala od
obce. Išlo o papierové podklady, ktoré bolo nutné previesť do digitálneho tvaru a
spracovať ich do formátu tak, aby sa s nimi dalo pracovať v programe QuantumGIS.
Analýzou podkladov boli vytvorené triedy evidovaných objektov. Takto vytvorené
triedy som pochôdzkou porovnala so skutočným stavom. Napriek veľkým odlišnostiam, ktoré mali za následok veľkú mieru zmien v pôvodne vytvorených triedach,
boli poskytnuté podklady vhodným odrazovým mostíkom pre tvorbu tejto práce.
Druhá časť mojej práce spočívala vo vytvorení triedy adresných bodov. Správa
adresných bodov by mala byť pre obec a štát prioritná, a to z dôvodu potreby
jednotnej a aktuálnej databázy. Táto je dôležitou súčasťou nevyhnutných informácii
pre správne fungovanie napríklad záchranných zložiek, ale aj logistiky.
Ďalej bola vytvorená trieda, kde sú evidované miestne komunikácie. Štruktúra
tejto triedy bola vytvorená tak, aby v prípade potreby mohla byť použitá ako podklad pre pasport miestnych komunikácií, pretože každá obec je povinná zo zákona
viesť pasport komunikácií. Problém nastáva v tom, čo má pasport obsahovať, keďže
toto nie je upravené žiadnym právnym predpisom. Preto som bola nútená navrhnúť
štruktúru tejto triedy sama.
Samotné vytvorenie týchto tematických tried nie je dostačujúce. Ako som už
v práci podotkla je nutné, aby boli informácie vedené podľa aktuálneho stavu, teda
doplňovať a meniť evidované skutočnosti. Preto musel byť vybraný program, ktorý
umožní čo najjednoduchšiu prácu budúcim užívateľom. Dôležitým faktorom bola
aj nízka finančná záťaž pre obec. Ako najvhodnejší pre tieto účely bol vybraný
práve program QuantumGIS. Súčasťou mojej práce bolo naučiť sa pracovať v tomto
programe a nájsť čo najlepší spôsob, ako využiť jeho možnosti v prospech budúcich
užívateľov. Samotná dátová štruktúra je tiež ovplyvnená možnosťami tohto programu. Nejde však o negatívny vplyv, ale skôr o inú metodiku práce, než akú by
užívateľ očakával.
54
ČVUT v Praze
ZÁVER
Keďže je v záujme obce evidovať čo najviac informácii samostatne a túto samostatnosť rozšíriť aj na tvorbu propagačných materiálov, bolo nevyhnutné vytvoriť
ďalšie triedy, ktoré sú významným prvkom tejto lokality.
Táto práca nebola z časových dôvodov na strane obce doposiaľ uvedená do praxe.
Je však dohodnutá osobná participácia pri zavádzaní tohto systému, ktorý ako všetci
veríme pomôže rozvoju a informovanosti v tejto obci.
55
ČVUT v Praze
LITERATÚRA
Literatúra
[1]
BŘEHOVSKÝ, M., JEDLIČKA, K. Úvod do Geografických Informačních Systémů
[online]. Citované 22. 03. 2012. Dostupné z URL:
<http://www.gis.zcu.
cz/studium/ugi/e-skripta/ugi.pdf>.
[2]
DAVIS,DAVID E. Jak si vytvářet vlastní mapy
[3]
KOLÁŘ J. Geografické informační systémy 10
Computer Press 2000
České vysoké učení technické
1997
[4]
Licencie GNU GPL
z URL:
[5]
[online]. Posledná aktualizácia 22. 04. 2012. Dostupné
<http://www.gpl.sk/>.
Geomatika s.r.o.
[online]. Posledná aktualizácia 12. 11. 2011. Dostupné z URL:
<http://geomatika.sk/>.
[6] Novosádová,E. a kolektív:
Záriečie monografia obce,
Ametyst 1998, ISBN 80-
967493-7-4.
[7]
GIS stackexchange
z URL:
[8]
[online]. Posledná aktualizácia 1. 05. 2012. Dostupné
<http://gis.stackexchange.com/>.
FREEMAP, WMS služba poskytujúca katastrálne mapy
sledná aktualizácia 1. 05. 2012. Dostupné z URL:
[online].
Po-
<http://wiki.freemap.sk/
KatasterWMS>.
[9]
European Petroleum Survey Group
Dostupné z URL:
[10]
<http://www.epsg.org/Geodetic.html>.
Databáze EPSG, semestrálna práca
Dostupné
z
[online]. Posledná aktualizácia 30. 04. 2012.
URL:
[online]. Posledná aktualizácia 5. 03. 2008.
<http://gis.zcu.cz/studium/pdb/referaty/2007/
Kubatova_DatabazeEPSG/index.html#d0e115>.
[11]
Štatistický úrad Slovenskej repupliky - územné celky
tualizácia 4. 05. 2012. Dostupné z URL:
showdoc.do?docid=2843>.
56
[online]. Posledná ak-
<http://portal.statistics.sk/
ČVUT v Praze
[12]
LITERATÚRA
WMS služba NIPI SK, poskytujúca mapy vojenských mapovaní
sledná aktualizácia 30. 04. 2012. Dostupné z URL:
[online]. Po-
<http://nipi.sazp.sk/
arcgis/services/nipi/rasters/MapServer/WMSServer/?>.
[13]
Slovenská správa ciest - dopravné inžinierstvo
tualizácia
30. 04. 2012.
Dostupné
z
URL:
[online].
Posledná
ak-
<http://www.ssc.sk/sk/
Rozvoj-cestnej-siete/Dopravne-inzinierstvo.ssc>.
[14]
Štatistický úrad Slovenskej repupliky - mestská a obecná štatistika
line]. Posledná aktualizácia 30. 04. 2012. Dostupné z URL:
[on-
<http://portal.
statistics.sk/showdoc.do?docid=97>.
[15]
Quantum GIS - download
z URL:
[16]
[online]. Posledná aktualizácia 11. 05. 2012. Dostupné
<http://hub.qgis.org/projects/quantum-gis/wiki/Download>.
ARCDATA PRAHA, s.r.o. - výhradný distribútor ESRI pre ČR
sledná aktualizácia 11. 05. 2012. Dostupné z URL:
[online]. Po-
<http://www.arcdata.cz/
uvod/>.
[17]
S-JTSK GRASSwikiCZ
z URL:
[online]. Posledná aktualizácia 7. 05. 2012. Dostupné
<http://grass.fsv.cvut.cz/gwiki/S-JTSK>.
57
Download

Příklady možností použít GIS v katastru nemovitostí na Slovensku