UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
EKONOMICKÁ FAKULTA
ANALÝZA VPLYVU WEB 2.0 NA ROZVOJ E-GOVERNMENTU
Diplomová práca
6b18483e-74d2-4d89-a667-4aac4559afd2
Študijný program: Ekonomika verejných služieb
Študijný odbor : Ekonomika verejných služieb
Pracovisko: Katedra verejnej ekonomiky
Vedúci diplomovej práce: doc. RNDr. Juraj Pančík, CSc.
Stupeň kvalifikácie: inžinier (v skratke „Ing.“)
Dátum odovzdania práce: 28.4.2011
Dátum obhajoby: ..........
Banská Bystrica 2011
Bc. Tomáš Piovarči
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že diplomovú prácu na tému: „Analýza vplyvu Web 2.0 na rozvoj
eGovernmentu“ som spracoval samostatne a použitú literatúru som vyznačil a uviedol v
priloženom zozname.
Banská Bystrica, 28.apríl 2010
.............................................
Bc. Tomáš Piovarči
2
ABSTRAKT
PIOVARČI, Tomáš: Analýza vplyvu Web 2.0 na rozvoj eGovernmentu. [Diplomová
práca] / Tomáš Piovarči. - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická
fakulta; Katedra verejnej ekonomiky. - Vedúci: doc. RNDr. Juraj Pančík, CSc. - Stupeň
odbornej kvalifikácie: Inžinier. - Banská Bystrica: EF UMB, 2011. 86 s.
Diplomová práca sa zaoberá témou analýzy vplyvu Webu 2.0 na rozvoj
eGovernmentu. Cieľom diplomovej práce je na základe teoretických poznatkov
analyzovať budúce trendy a vplyv Web 2.0 na rozvoj eGovernmentu vo svete a EÚ
a prostredníctvom analýzy prípadových štúdií poukázať na možné prínosy zavádzania
prvkov Web 2.0 pre verejnú správu v Slovenskej republike. Predmetom práce je vplyv
Webu 2.0 na rozvoj eGovernmentu a ako objekt sme si zvolili služby eGovernmentu
založené na aplikáciách Webu 2.0. V práci prechádzame postupne od teórie, v ktorej sme
zadefinovali eGovernment, Web 2.0 a súvisiace oblasti, k syntéze týchto informácií do
presunu k pokročilejšiemu procesu zvanému eGovernment 2.0. V rámci syntézy sme tento
presun charakterizovali, identifikovali sme jeho vplyv a nové služby, ktoré sú s ním
spojené. Následne sme tieto myšlienky podporili analýzou vybraných prípadových štúdií
zo svetových projektov, zaoberajúcich sa implementáciou dynamických technológií Webu
2.0 do verejného sektora. Uvedené poznatky sme potom vyhodnotili do prínosov
a ohrození spojených s procesom, načrtli sme budúcnosť eGovernmentu 2.0 a pokúsili
sme sa navrhnúť zmeny v slovenskom eGovernmente založené na výsledkoch našej práce.
Diplomová práca tak mapuje na Slovensku neprebádanú tematiku zavádzania novodobých
prvkov Webu 2.0 do verejnej správy a vyzdvihuje efektívnosť tohto javu pre občanov ako
aj pre verejnú správu.
Kľúčové slová: eGovernment. Web 2.0. eGovernment 2.0. Elektronické verejné
služby.
3
ABSTRACT
PIOVARČI, Tomáš: An analysis of the impact of Web 2.0 for the development of
eGovernment. [Thesis] / Thomas Piovarči. - University of Matej Bel in Banská Bystrica.
Faculty of Economics, Department of Public Economics. - Supervisor: doc. RNDr. Juraj
Pančík, CSc. - Qualification level: Master. - Banská Bystrica: EF UMB, 2011. 86 p.
The thesis deals with the topic Analysis of the impact of Web 2.0 for the development
of eGovernment. Aim of this thesis is based on theoretical knowledge resources of future
trends and the impact of Web 2.0 for the development of eGovernment in the world and
EU and through analysis of case studies to highlight the possible benefits of implementing
of elements of Web 2.0 for public administration in the SR. The subject is the impact of
Web 2.0 in the development of eGovernment and as an object, we chose eGovernment
services based on Web 2.0 applications. In this work we pass gradually from the theory,
where we defined eGovernment, Web 2.0 and related areas, to synthesis this information
to shift to a more advanced process called eGovernment 2.0. The synthesis of this shift,
we have described, we have identified the impact and new services, which are associated
with it. Consequently, we support the ideas by analysis of selected case studies of global
projects, dealing with the implementation of dynamic Web 2.0 technology in public
sector. Those findings are then evaluated to benefit and risk associated with the process,
we outline the future eGovernment 2.0 and we are trying to propose changes in the Slovak
eGovernment based on the results of our work. Thesis maps for Slovakia unexplored
theme introduction of modern elements of Web 2.0 in government and highlights the
effectiveness of this phenomenon for the citizens and public administration.
Keywords: eGovernment. Web 2.0. eGovernment 2.0. Electronic public services.
4
PREDHOVOR
Žijeme v technologickej dobe a stále nové technologické výdobytky nám zasahujú do
života čoraz viac. Tak je tomu aj vo verejnom sektore. Verejné služby predstavujú pre
každého človeka, občana štátu, kategóriu, s ktorou sa pravidelne stretáva a vďaka
technologickému pokroku môžu byť tieto služby poskytované neustále prístupnejšou
formou. Elektronizácia verejných služieb prebieha už niekoľko rokov a je čas ju začať
modernizovať. V rámci modernizácie verejného sektora a inovovania zaznamenali
úspech prvky Webu 2.0. Ich postupné zavádzanie do verejných procesov preto nie je
nijako prekvapujúce.
Táto práca vznikla ako nadväznosť na bakalársku prácu, v ktorej sme dospeli k záveru,
že budúcnosť webových portálov verejnej správy bude spojená s aplikáciami Webu 2.0.
Od tejto práce prešlo pár rokov a naše predpoklady boli vo svetom kontexte potvrdené.
Na Slovensku sa s implementáciou dynamických aplikácií do verejnej správy ešte
nezačalo, ale možno sledovať náznaky, že niektoré vládne poradenské agentúry už prínos
Webu 2.0 verejnému sektoru pripúšťajú ako relevantný. Informácie sme preto čerpali
hlavne zo zahraničných zdrojov. V práci sme zosumarizovali hlavné charakteristiky
slovenského eGovernmentu a za pomoci informácií zo zahraničných konferencií,
odborných článkov, publikácií a rôznych pilotných projektov sme zadefinovali predmet
práce, vplyv Webu 2.0 na rozvoj eGovernmentu, a jeho význam pri plnení hlavných
strategických cieľov elektronizácie. Následne sme tento vplyv podporili rozpracovaním
prípadových štúdií zo zavádzania prvkov Webu 2.0 do verejných procesov a na základe
týchto myšlienok a najnovších strategických dokumentov sme sa pokúsili revidovať
prístup k budovaniu eGovernmentu na Slovensku.
Práca inovatívne pristupuje k budovaniu siete elektronických služieb. Tento prístup
má priniesť štátu zníženie administratívnych nákladov a občanom kvalitnejšie verejné
služby. Nakoľko je stav rozpracovania tejto témy na Slovensku veľmi slabý, práca je
určená širokej verejnosti ale aj odborníkom v oblasti ako sumár existujúcich poznatkov,
najnovších trendov a možností využitia Webu 2.0 vo verejnom sektore.
Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorý prispeli k mojej práci užitočnými
informáciami a hlavne môjmu vedúcemu práce doc. RNDr. Jurajovi Pančíkovi, CSc. za
cenné informácie, konzultácie a odborné usmernenie.
5
OBSAH
ČESTNÉ VYHLÁSENIE .............................................................................................. 2
ABSTRAKT ................................................................................................................... 3
ABSTRACT ................................................................................................................... 4
PREDHOVOR ............................................................................................................... 5
OBSAH .......................................................................................................................... 6
ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV .................................................... 8
ZOZNAM SKRATIEK .................................................................................................. 9
ÚVOD .......................................................................................................................... 10
1
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ SKÚMANIA VPLYVU WEB 2.0 NA
ROZVOJ EGOVERNMENTU ...................................................................... 12
1.1
eGovernment v Slovenskej republike .......................................................... 12
1.1.1
Vízia a ciele eGovernmentu ..................................................................... 13
1.1.2
Strategické dokumenty eGovernmentu .................................................... 15
1.1.3
Štruktúra eGovernmentu .......................................................................... 17
1.1.4
Princípy eGovernmentu............................................................................ 18
1.1.5
Výhody a nevýhody eGovernmentu ......................................................... 20
1.2
Súčasný stav eGovernmentu v Európskej únii............................................. 21
1.2.1
Výsledky eGovernment Benchmarku 2010 ............................................. 22
1.2.2
Dôvody na ďalší rozvoj eGovernmentu ................................................... 24
1.3
Web 2.0 ........................................................................................................ 25
1.3.1
Charakteristika Webu 2.0 ......................................................................... 27
1.3.2
Nástroje Webu 2.0 .................................................................................... 28
2
ANALÝZA VPLYVU WEB 2.0 NA SLUŽBY EGOVERNMENTU ........... 33
2.1
eGovernment 2.0 .......................................................................................... 34
2.1.1
Presun od eGovernmentu k eGovernmentu 2.0 ....................................... 36
2.1.2
Hlavné charakteristiky eGovernmentu 2.0 ............................................... 38
2.1.3
Spôsob využívania aplikácií Web 2.0 v eGovernmente ........................... 39
2.1.4
Vplyv Web 2.0 na eGovernment .............................................................. 41
2.1.5
Nové služby eGovernmentu na princípoch Web 2.0................................ 44
2.2
Prípadové štúdie z oblasti eGovernmentu 2.0.............................................. 50
2.2.1
eGovernment 2.0 v USA .......................................................................... 50
2.2.2
eGovernment 2.0 v Ázii ........................................................................... 55
2.2.3
eGovernment 2.0 v Európe....................................................................... 58
2.2.4
Zhrnutie prípadových štúdií ..................................................................... 60
6
3
NÁVRHY A ODPORÚČANIA PRE WEBOVÉ PORTÁLY VEREJNÉHO
SEKTORA ....................................................................................................... 62
3.1
Výsledky hodnotenia vplyvu Web 2.0 na eGovernment ............................. 62
3.1.1
Príležitosti a riziká spojené s eGovernmentom 2.0 .................................. 64
3.1.2
Budúcnosť eGovernmentu 2.0 ................................................................. 66
3.2
eGovernment 2.0 v podmienkach Slovenskej republiky ............................. 68
3.2.1
Európsky eGovernment akčný plán 2011 – 2015 .................................... 68
3.2.2
Revízia budovania eGovernmentu ........................................................... 71
3.3
Odporúčania pre slovenský eGovernment ................................................... 73
3.3.1
Implementácia Webu 2.0 do Revízie budovania eGovernmentu ............. 73
3.3.2
Doplnenie Revízie budovania eGovernmentu.......................................... 75
ZÁVER......................................................................................................................... 78
RESUMÉ...................................................................................................................... 80
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ........................................................ 82
PRÍLOHY..................................................................................................................... 87
7
ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV
Obrázok 1: Princípy informatizácie verejnej správy, zdroj: NKIVS ................................. 18
Obrázok 2: Rámec pre využitie Web 2.0 služieb v eGovernmente ................................... 40
Obrázok 3: Užívateľské role vo Web 2.0 aplikáciách ....................................................... 42
Tabuľka 1: Výhody a nevýhody eGovernmentu ................................................................ 21
Tabuľka 2: Porovnanie spolupráce v eGov 1.0 a v eGov 2.0 ............................................ 37
Tabuľka 3: Porovnanie hlavných prvkov eGov 1.0 a eGov 2.0 ........................................ 38
Graf 1: On-line dostupnosť služieb.................................................................................... 22
Graf 2: On-line sofistikovanosť služieb ............................................................................. 23
8
ZOZNAM SKRATIEK
AJAX – Asynchrónna Java a XML
eGov - eGovernment
EÚ – Európska únia
G2B – government to bussines – vláda podnikom
G2C – government to citizens – vláda občanom
G2G – government to government- spolupráca v rámci vládnych inštitúcií
IKT – Informačno-komunikačné technológie
IT – Informačné technológie
NKIVS – Národná koncepcia informatizácie verejnej správy
SR – Slovenská republika
UK – Veľká Británia
USA – Spojene štáty americké
VÚC – Vyšší územný celok
9
ÚVOD
eGovernment alebo elektronická verejná správa je pre väčšinu ľudí už dávno známy
pojem. Tí, čo sa tejto téme venujú bližšie vedia, že pri budovaní sa orientovalo na služby,
ktoré boli stredobodom pozornosti a práve elektronické služby verejnej správy boli
cieľom eGovernmentu. V súčasnosti neustále narastá počet používateľov internetu
a svedčí o tom aj fakt, že 76 % slovenskej populácie má prístup k internetu. Tento fakt je
hnacím motorom pre elektronickú verejnú správu a tiež spôsobuje, že v mnohých
krajinách sa pohľad na eGovernment začína meniť. Postupne v strede pozornosti nestoja
služby, ale práve občania a riešenie ich životných situácií. Táto zmena je spojená rovnako
aj so zmenami v technologickom svete. Možno konštatovať, že vývoj nových technológií
ide každým dňom vpred. Preto ak sa chce vláda koncentrovať na občanov, musí držať
krok s týmto progresom, pretože občania sú zvyknutí pracovať s modernými aplikáciami
vo svojom voľnom čase, v práci a tak isto to budú očakávať aj v komunikácii s verejným
sektorom a pri verejných elektronických službách. Najlepší spôsob pre vládu ako to
dosiahnuť je sledovať tieto zmeny v súkromnej a biznis sfére, a následne ich
implementovať do svojich projektov a programov. Medzi takéto trendy posledných rokov
neodmysliteľne patrí aj fenomén Web 2.0. Aplikácie založené na týchto prvkoch už
ovládli komerčné prostredie internetu, prenikli do podnikateľského prostredia a práve
teraz začínajú ovplyvňovať aj verejný sektor. Vo svete sa téma využívania Webu 2.0 vo
verejnom sektore už nejaký čas rieši, no v slovenskom prostredí až na pár ojedinelých
výnimiek absentuje.
Preto sme si za cieľ diplomovej práce vybrali tému „Analýza vplyvu Web 2.0 na
rozvoj eGovernmentu“, ktorej cieľom je na základe teoretických poznatkov analyzovať
budúce trendy a vplyv Web 2.0 na rozvoj eGovernmentu vo svete a EÚ a prostredníctvom
analýzy prípadových štúdií poukázať na možné prínosy zavádzania prvkov Web 2.0 pre
verejnú správu v Slovenskej republike.
Takto stanovený cieľ sme skúmali za pomoci niekoľkých vedeckých metód. V prvej
kapitole na zhrnutie už existujúcich poznatkov sme využili rešeršnú a kompilačnú
metódu. Následne sme takto získané údaje metódou syntézy spojili v druhej kapitole do
procesu zvaného eGovernment 2.0 a potvrdili sme ich analýzou prípadových štúdií.
Potom sme stručne diagnostikovali slovenské podmienky a pokúsili sme sa navrhnúť
10
riešenie pre modernizáciu eGovernmentu. Vďaka týmto metódam môžeme vybranú tému
mapovať v jednotlivých kapitolách.
V prvej kapitole si stanovíme teoretické východiská skúmania vplyvu Webu 2.0 na
rozvoj eGovernmentu. Zadefinujeme proces eGovernment a priblížime si jeho ciele,
štruktúru, princípy, výhody a nevýhody v slovenských podmienkach. Po zhodnotení
súčasného stavu a načrtnutí možného budúceho vývoja charakterizujeme Web 2.0 a jeho
nástroje.
V druhej kapitole využijeme uvedené teoretické východiská a spojíme ich do procesu
zvaného aj eGovernment 2.0. Za pomoci zahraničnej literatúry určíme vplyv Webu 2.0 na
elektronizáciu služieb, vykreslíme spôsob jeho využitia vo verejnom sektore
a spomenieme služby, v ktorých prinesie zlepšenie. Tieto myšlienky podporíme
prípadovými štúdiami z USA, Ázie a Európy a tým si pripravíme podklady na
vyhodnotenie vplyvu Web 2.0.
Tento vplyv vyhodnotíme v tretej kapitole, zhodnotíme príležitosti a ohrozenia, ktoré
nám prináša a načrtneme vo všeobecnosti budúcnosť eGovernmentu 2.0. Po tomto zhrnutí
prejdeme k slovenskému stavu a na základe dvoch strategických dokumentov z oblasti
budovania eGovernmentu zhodnotíme situáciu ohľadne využívania Webu 2.0
v slovenskej verejnej správe. Následne navrhneme možné riešenia pre posilnenie
koncentrácie na občana a pre vytvorenie spolupráce medzi všetkými zložkami štátu, na
základe Web 2.0 riešení. Pri týchto návrhoch budeme vychádzať z výsledkov analýzy
vplyvu Webu 2.0 a z pozitívnych skúseností z prípadových štúdií.
11
1
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ SKÚMANIA VPLYVU WEB 2.0
NA ROZVOJ EGOVERNMENTU
eGovernment ako elektronická verejná správa, elektronizácia verejnej správy či
elektronická vláda je už niekoľko rokov známy, tento pojem sa pravidelne objavuje
v našich médiách a je cieľom pomerne výraznej časti verejných peňazí. V tejto prvej
kapitole sa preto budeme venovať eGovernmentu, avšak nie komplexne do detailov,
priblížime si len definície hlavných pojmov, víziu, strategické ciele, jeho výhody
a nevýhody, čím sa dostaneme k súčasnému stavu eGovernmentu v Európskej únii ako aj
na Slovensku a odhalíme hlavné nedostatky. Práve tieto nedostatky nám následne po
vymedzení pojmu Web 2.0 a súvisiacich oblastí budú slúžiť ako východisko pre naše
analýzy a samozrejme na určenie vplyvu prvkov Webu 2.0 na ďalší rozvoj
eGovernmentu.
1.1 eGovernment v Slovenskej republike
eGovernment je samozrejme medzinárodné slovo, slovenským ekvivalentom by sme
mohli označiť napríklad informatizáciu verejnej správy prípadne vyššie spomenuté pojmy
ako elektronická vláda alebo elektronická verejná správa. eGovernment je dnes v EÚ
chápaný ako spôsob zlepšenia verejných služieb, demokratických procesov a posilnenia
podpory
k
verejným
politikám
prostredníctvom
využívania
informačných
a komunikačných technológií v kombinácií s organizačnými zmenami a novými
zručnosťami. Ministerstvo financií Slovenskej republiky ho definuje na 13. strane
v Metodickom pokyne na použitie odborných výrazov pre oblasť IS, verzia 1.0
nasledovne: „Využívanie informačných a komunikačných technológií on-line vo verejnej
správe spojené s organizačnými zmenami a novými zručnosťami s cieľom zlepšiť služby
verejnej správy a uplatňovanie demokratických postupov, ako aj posilniť podporu
verejných politík.“ (MF SR, 2010)
Podľa portálu eGov.sk je elektronická verejná správa definovaná ako spôsob:
„zlepšenia verejných služieb, demokratických procesov a posilnenia podpory k verejným
politikám prostredníctvom využívania informačných a komunikačných technológií v
kombinácií s organizačnými zmenami a novými zručnosťami“ (eGov.sk_B, 2011).
12
Paul Timmers ako vedúci úseku pre eGovernment v Európskej komisii sa vyjadril, že
eGovernment znamená viac, než len informačné a komunikačné technológie vo verejnom
sektore a vyžaduje si zmenu myslenia organizácie, zmenu procesov, inštitucionálnych
usporiadaní a taktiež osvojenie si nových zručností.
Na základe uvedených definícií, ktoré všeobecne určujú obsah informatizácie verejnej
správy, môžeme sumarizovať nasledovné:
eGovernment má byť prínosom pre štátnu správu i samosprávu, pre občanov i
podnikateľov,
pretože znižuje čas strávený osobným vybavovaním na úradoch,
odstraňuje duplicitnú realizáciu rovnakých úkonov či minimalizuje chybovosť úradníkov.
Občan i podnikateľ môžu vybavovať úradné záležitosti na jednom mieste, prípadne
priamo z domu, kancelárie, prostredníctvom svojho počítača a mobilného telefónu
s pripojením na internet. Každý, kto vlastní zaručený elektronický podpis, môže tieto
procesy vybavovať prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, ktorý plní
funkciu vstupnej brány do systému. Verejná správa má tak byť efektívnejšia,
transparentnejšia, bez zbytočnej byrokracie a papierovania a to vďaka postupnému
prechodu
k plne
elektronickej
forme
spracovania
dokumentov
a komunikácie.
Samozrejme tento proces má z globálneho hľadiska znížiť náklady na samotný chod
verejnej správy a prirodzene aj znížiť či postupne odstrániť možnosti korupcie.
1.1.1
Vízia a ciele eGovernmentu
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala v programovom vyhlásení modernizovať
verejnú správu jej ekonomizáciou a informatizáciou. Zámerom je vybudovanie
efektívnejšej verejnej správy, s ktorou budú občania spokojní, svoje úlohy bude
uskutočňovať efektívne, bude transparentná a občanov, podnikateľov a ostatnú verejnosť
zaťaží minimálne. Na splnenie týchto cieľov bol vytvorený dokument Stratégia
informatizácie verejnej správy, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 131/2008 dňa
27. februára 2008.
Táto stratégia definuje víziu eGovernmentu v Slovenskej republike do roku 2013
nasledovne: „Dosahovať neustály rast spokojnosti občanov s verejnou správou
prostredníctvom poskytovania služieb atraktívnym a jednoduchým spôsobom za
súčasného zvyšovania svojej efektívnosti, kompetentnosti a znižovania nákladov na
verejnú správu“ (MF SR, 2008 s. 3).
13
Naplnenie tejto vízie by znamenalo, že vláda vybudovala klientsky orientovaný
systém, systém určený občanom, podnikateľom a ostatnej verejnosti, kde po vzájomnej
spolupráci poskytuje služby rýchlejšie a efektívnejšie ako kedykoľvek predtým a sú
poskytované zrozumiteľnejšie a zároveň časovo neobmedzene vďaka ich dostupnosti
elektronickým spôsobom. Aby bolo uvedené naplnené, vláda SR si v uvedenej stratégii
definovala nasledovné štyri hlavné ciele:
•
Zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov a ostatnej verejnosti s verejnou
správou
a) Verejná správa umožní všetkým, vrátane hendikepovaných občanov a
sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva, využívať možnosti
eGovernmentu.
b) Verejná správa výrazne zníži administratívne zaťaženie občanov a
podnikateľských subjektov pri vybavovaní záležitostí na úradoch. Zvýši sa
transparentnosť úradných procesov a skráti sa čas vybavovania úradných
agend.
c) Verejná správa skvalitní a zelektronizuje možnosti participácie verejnosti
na veciach verejných.
•
Elektronizácia procesov verejnej správy
a) Verejná správa prepojí existujúce registre, vytvorí nové potrebné registre a
zabezpečí ich použiteľnosť na právne úkony.
b) Verejná správa realizuje kľúčové nástroje pre poskytovanie elektronických
služieb.
c) Verejná správa zabezpečí zvyšovanie a skvalitňovanie portfólia svojich
elektronických služieb, vrátane zmeny procesov.
d) Verejná správa iniciuje a podporí legislatívny proces umožňujúci realizáciu
elektronických služieb verejnej správy.
•
Zefektívnenie a zvýšenie výkonnosti verejnej správy
a) Verejná
správa
vytvorí
spoločnú
zabezpečenú
infraštruktúru
pre
eGovernment i podporné činnosti.
b) Verejná správa bude využívať centrálne aplikácie a služby pre realizáciu
vybraných činností (účtovníctvo, ľudské zdroje, elektronické platby, atď.).
Systémovým riadením a využívaním už existujúcich projektov zabráni
duplicitám.
14
c) Verejná
správa
bude
realizovať
100
%
verejného
obstarávania
elektronickou formou vo všetkých oblastiach a odstráni relevantné
legislatívne bariéry.
•
Zvýšenie kompetentnosti verejnej správy
a) Väčšina zamestnancov verejnej správy na Slovensku bude počítačovo
gramotná.
b) Verejná správa znásobí pre svojich zamestnancov počet školení
orientovaných
na
zdokonalenie
špecifických
IT,
projektových
a
manažérskych schopností.
Naplnením spomenutých cieľov by sa splnili predpoklady, aby sa zo Slovenskej
republiky stala krajina so silnou vedomostnou ekonomikou, ktorá by si získala vedúce
postavenie v eGovernmente medzi krajinami V4 a stala sa elektronicky vyspelým členom
EÚ. (MF SR, 2008)
1.1.2
Strategické dokumenty eGovernmentu
Pri zavádzaní eGovernmentu do praxe sa jedná o zložitý komplexný proces, ktorému
predchádzala dlhá príprava. V súčasnosti je súčasťou našich legislatívnych noriem,
nariadení a právnych predpisov niekoľko dokumentov, ktoré riešia, prípadne sa dotýkajú
oblasti informatizácie verejnej správy.
Ako sa dozvedáme na internetovej stránke ministerstva financií venovanej oblasti
informatizácie verejnej správy, www.informatizacia.sk, zásadným dokumentom, ktorý
ustanovuje strategické ciele procesu zavádzania eGovernmentu a definuje kroky
smerujúce k modernizácii a elektronizácii služieb je Stratégia informatizácie verejnej
správy. Tá okrem vízie, cieľov a smerovania eGovernmentu v SR do roku 2013 navrhuje
aj riadiacu štruktúru, zdroje financovania a spôsob implementácie. Formulovaná bola na
úrovni EÚ z Lisabonskej stratégie, Iniciatívy i2010 a Akčného plánu eGovernment i2010,
na úrovni SR zo Stratégie informatizácie spoločnosti, Národnej Lisabonskej stratégie
a Cestovnej mapy zavádzania elektronických služieb verejnej správy.
Na túto stratégiu nadväzuje Národná koncepcia informatizácie verejnej správy,
vymedzuje architektúru integrovaných informačných systémov a zadáva štandardy ich
budovania, čo má zaručiť ich interoperabilitu.
15
Medzi ďalšie dôležité dokumenty patria Národný strategický referenčný rámec
(strategický dokument pre využívanie fondov EÚ, stanovuje priority na spolufinancovanie
zo
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu), Národná stratégia pre informačnú
bezpečnosť v SR (základným cieľom je zabezpečenie informačnej bezpečnosti) a
Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS - strategický dokument, na základe
ktorého bude prideľovaná podpora pre projekty informatizácie verejnej správy).
(informatizacia.sk, 2007).
Elektronizácia verejnej správy sa samozrejme dotýka všetkých oblastí života, preto je
potrebné pripraviť legislatívu na bezproblémové zavedenie jej procesov. Ako tie
najvýznamnejšie môžeme spomenúť zákon o elektronickom podpise, o elektronickom
obchode, informačných systémoch verejnej správy, o obchodnom registri, o správe daní
a poplatkov alebo colný zákon. Tento proces novelizácie zákonov však nebol v minulosti
riešený centrálne, ale len podľa potrieb jednotlivých rezortov, takže často riešili
zavádzanie elektronickej komunikácie odlišne. Z hľadiska legislatívnych bariér podľa
Rámca pre budovanie eGovernmentu môžeme identifikovať nasledujúce faktory:
existujúce úpravy náležitostí rozhodnutí, ktoré je nemožné realizovať v elektronickej
forme; absencia kodifikácie postavenia Ústredného portálu verejnej správy v správnych
procesoch; riešenie možnosti obojsmerného právne záväzného prevodu formy dokumentu
(„papierová“ vs. elektronická); riešenie úhrad správnych poplatkov (mnohokrát končí na
kolkoch); automatické získavanie informácií a podkladov pre správne procesy. (Tarina,
2008)
Všetky tieto a mnohé ďalšie nedostatky by mal odstrániť nový zákon o eGovernmente,
ktorý by mal byť predložený do 1.augusta 2011 ministrom financií. To by malo
zabezpečiť výkon eGovernmentu jednotným spôsobom, bez toho, aby legislatíva musela
zasahovať do každého osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje jednotlivé výkony.
Zákon by mal kodifikovať elektronickú komunikáciu ako nosnú formu komunikácie s
verejnou správou i samotnej verejnej správy medzi sebou tak, aby sa procesy zjednodušili,
zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť. Zavedie tiež úplne nové
inštitúty, ktoré doteraz v slovenskom právnom prostredí chýbali, ako je napríklad
konverzia dokumentov či elektronická osobná schránka. Zámer zákona taktiež hovorí
o zavedení bezhotovostných platieb v rámci ústredného portálu verejnej správy. Zákon
samozrejme nezavedie elektronickú formu ako jediný spôsob komunikácie s občanom
16
a ostanú zachované tradičné spôsoby ako osobná a listová komunikácia, čo zabezpečí
prístup k verejným službám všetkým občanom (itapa.sk, 2010).
1.1.3
Štruktúra eGovernmentu
O tom, že eGovernment je komplexný proces svedčí aj jeho štruktúra. Jedná sa
o poskytovanie služieb do všetkých sfér života, rieši problémy jednak v štátnej správe, vo
všetkých úrovniach samosprávy a taktiež vo všetkých verejných inštitúciách. Z tohto
pohľadu ho môžeme rozdeliť na tieto skupiny:
•
problematiku riešení vo vnútri jednotlivej inštitúcie verejnej správy, do tejto
oblasti
zahŕňame
elektronickú
podateľňu,
back
office
a
front
office
(Government/inside, G/inside, G/internal, eAdministration)
•
problematiku komunikácie inštitúcií verejnej správy navzájom medzi sebou
zohľadňujúc aj komunikáciu všetkých úrovní verejnej správy (G2G – Government
to Government),
•
problematiku komunikácie medzi inštitúciami verejnej správy a podnikateľským
sektorom (G2B – Government to Business),
•
problematiku komunikácie medzi inštitúciami verejnej správy a občanmi (G2C –
Government to Citizens).
•
Problematika komunikácie štátnej a verejnej správy k svojim zamestnancom (G2E
- Government to Employee)
(eGov.sk_A, 2011).
Za najdôležitejšie môžeme pokladať práve posledné dve časti, ktoré sú zamerané
práve na podnikateľský sektor a na občanov. Stav poskytovania týchto služieb sa
pravidelne každý rok kontroluje a uskutočňuje sa prostredníctvom metodiky eGovernment
Benchmark. Tohto merania sa zúčastňujú všetky členské štáty EÚ (27+) a v súčasnosti
tam sú zaradené nasledovné služby pre občanov - daň z príjmov, vyhľadávanie
pracovného miesta, príspevky sociálneho zabezpečenia, osobné doklady, evidencia
vozidiel, stavebné povolenia, oznámenia polícii, verejné knižnice, úradné výpisy z
matriky, prihlásenie na vysoké školy, oznámenie o presťahovaní, zdravotnícke služby a
nasledovné služby pre podnikateľov - daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty, sociálne
dávky pre zamestnancov, registrácia firmy (právnickej osoby), vykazovanie štatistických
17
údajov, colné vyhlásenia, povolenia životného prostredia alebo verejné obstarávanie
(eGov.sk_A, 2011).
1.1.4
Princípy eGovernmentu
Základným princípom elektronickej verejnej správy je pomerne jednoduchá
myšlienka, aby verejné inštitúcie komunikovali medzi sebou elektronicky a aby túto
formu komunikácie umožnili aj v kontakte s občanmi. Keď budú takto inštitúcie
komunikovať navzájom, bude to znamenať, že potrebné informácie z iných úradov
nebudú musieť občania prenášať medzi úradmi, ale úradníci si ich dokážu vyžiadať aj
sami. Keď sa tento proces spojí s integrovanými miestami, na ktorých budú mať občania
prístup k vybavovaniu potrebných náležitostí, ušetrí sa mnoho času na obidvoch stranách.
To bude viesť k naplneniu hlavných cieľov eGovernmentu a informatizácie ako takej.
Z toho vyplýva, že sa zvýši spokojnosť ľudí, zvýši sa efektivita verejnej správy a zlepší sa
výkonnosť hospodárstva, pretože čas, ktorý ľudia ušetria osobným kontaktom s úradníkmi
môžu venovať hospodárskym činnostiam (Tarina, 2009).
Na dosiahnutie uvedeného stavu je potrebné pred každou implementáciou
elektronickej služby poskytovanej verejným sektorom dodržiavať základné princípy,
ktoré vyplývajú
zo všeobecne uznávaných princípov eGovernmentu akceptovaných
členskými štátmi EÚ.
Obrázok 1: Princípy informatizácie verejnej správy, zdroj: NKIVS
18
Ako vidieť na obrázku 1, princípy informatizácie verejnej správy sa delia na tri hlavné
princípy, formovanie právneho rámca, formovanie infraštruktúry a digitalizácia úsekov
správy, a niekoľko ďalších podoblastí. Následne špecifikujme desať hlavných princípov
eGovernmentu, ktoré sa konkrétne dotýkajú našej práce.
•
služby občanom – poskytovanie služieb orgánmi verejnej správy má byť
zamerané na občanov a nie obrátené proti nim,
•
efektívnosť – služby poskytované elektronickými komunikačnými kanálmi by
mali byť ponúkané efektívnejšie ako konvenčne poskytované služby. V snahe
prispôsobiť sa týmto požiadavkám musí verejná správa prehodnotiť existujúce
administratívne procesy, pretože tieto služby by nemali vyžadovať fyzickú
návštevu a musia byť dostupné 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Formuláre by
mali byť jednoducho prístupné a ľahko vyplniteľné pre každého,
•
bezpečnosť – spoľahlivá výmena informácií sa realizuje v rámci odsúhlasenej
bezpečnostnej politiky, ktorá je podriadená pravidlám a praktikám vyplývajúcich
z vykonanej analýzy rizík,
•
transparentnosť – zapojenie všetkých zainteresovaných do procesu plánovania,
a implementácie elektronických služieb, pretože úspech riešení, ako aj ich
všeobecná akceptácia závisí od miery zainteresovania všetkých dotknutých
skupín do samotnej implementácie. Práve transparentnosť je ten bod, ktorý
zabezpečí väčšiu účasť občanov na správe verejných vecí.
•
prístupnosť – zabezpečenie dostupnosti všetkých pre čo najširšie vrstvy
používateľov, vrátane znevýhodnených skupín a to pri využití užívateľovi
zrozumiteľnej jazykovej formulácie,
•
ochrana súkromia – zabezpečenie jednoznačnej ochrany osobných údajov,
používaním takej technológie, ktorá zvyšuje ochranu súkromia,
•
viacúrovňová spolupráca – spolupráca viacerých subjektov verejnej správy je
základným princípom vytvorenia vzájomne prepojených systémov využívaných
pri
poskytovaní
služieb.
Základom
je
spolupráca,
výmena
informácií
a odovzdávanie nadobudnutých skúseností pri realizácii podobných projektov,
19
•
interoperabilita – východiskom je Európsky rámec interoperability a je to
schopnosť informačných systémov zdieľať a využívať informácie vrámci
organizácie aj mimo nej za účelom podpory poskytovania verejných služieb,
•
používanie „Open standards“ – čo je medzinárodné označenie pre voľne
dostupné štandardy, ktoré slúžia ako prostriedok pre dosiahnutie interoperability,
•
technologická a softvérová neutralita – riešenia musia byť prístupné novým
technológiám a neutrálne ku konkrétnej použitej technológii, ktorá môže
zvýhodňovať, resp. znevýhodňovať konkrétneho poskytovateľa riešenia alebo
služby
(Lauko, 2005).
1.1.5
Výhody a nevýhody eGovernmentu
eGovernment pochopiteľne ako aj ostatné alebo podobné projekty prináša so sebou
určité výhody no samozrejme aj nevýhody. Je to už na jednotlivcoch, ktorá časť pre nich
prevažuje, no na základe rôznych prieskumov, ktoré v tejto oblasti prebehli, pre väčšinu
obyvateľstva elektronická vláda prináša nepomerne viac výhod. Každoročne si
ministerstvo financií necháva zhotoviť prieskum spokojnosti občanov s e-službami
verejnej správy a výsledky z rokov 2009 a 2010 hovoria nasledovné:
Aspoň jednu elektronickú službu verejnej správy využilo 48 % populácie SR nad 18
rokov, čo v porovnaní s rokom 2008 agentúra GFK Custom Research vyhodnotila ako
pozitívny nárast. Užívatelia týchto služieb vyjadrili svoju spokojnosť na indexe od 0 –
100 hodnotou 61,5, pričom za najväčšie pozitíva pokladajú rýchlosť a jednoduchosť
vybavovania úradných záležitostí, šetrenie financií, neobmedzená časová prístupnosť
služieb, prehľadnosťou komunikácie s úradom, odbúraním „behania“ medzi úradmi
a znížením chybovosti úradov. Naopak za najväčšie negatíva pokladajú nekompletnosť
služieb, chýbajúce informácie o eGovernmente pre občanov, nedôvera v bezpečnostné
opatrenia a elektronický podpis (GFK Custom Research, 2010).
Uvedené výhody a nevýhody doplnené o výsledky ďalších prieskumov uvádzame
v nasledujúcej prehľadnej tabuľke.
20
Tabuľka 1: Výhody a nevýhody eGovernmentu
Výhody
Nevýhody
▫ zvýšenie kvality služieb verejnej správy
▫ bezpečnostné riziká prenosu údajov
▫ uľahčenie, urýchlenie a zefektívnenie služieb
▫ vyššia možnosť straty elektronických dokumentov pri
poruchách v porovnaní s papierovými
▫ vytváranie nových verejných služieb
▫ strata osobnej interakcie, ktorá je dôležitá pre mnoho
klientov
▫ nedostupnosť internetu v každej domácnosti, firme
a dokonca inštitúcií miestnej samosprávy
▫ nedostatočné počítačové zručnosti (digitálna gramotnosť)
celej populácie pre využívanie služieb eGovernmentu
▫ zvýšené náklady počas transformácie klasickej verejnej
správy na elektronickú
▫ zvýšenie úrovne informovanosti celej
spoločnosti
▫ zlepšenie prístupu k informáciám pre operatívne
a strategické rozhodovanie
▫ úspora nákladov a času na oboch stranách
▫ zvýšenie transparentnosti a zníženie úrovne
korupcie
▫ urýchlenie implementácie reforiem, prípadne
legislatívnych zmien
▫ nemožnosť využitia eGovernmentu určitým skupinám
telesne postihnutých osôb
▫ zvyšovanie potreby kvalifikovanejšej pracovnej sily v
inštitúciách verejnej správy (možno chápať aj ako výhodu),
zvýšené náklady na školenia zamestnancov
▫ zvyšovanie dôvery vo verejnú správu
▫ nepretržitá dostupnosť elektronických služieb
po 24 hodín 365 dní v roku
▫ zlepšenie podnikateľského prostredia,
zvýšenie ekonomického rastu
▫ zníženie nezamestnanosti prostredníctvom
zlepšenia toku informácií o voľných
pracovných
miestach a možnostiach rekvalifikácie
Zdroj: Kulavjak, 2009
▫ náklady na vzdelávanie populácie, informačné kampane,
▫ niekedy nedostatočná relevantnosť produktov
eGovernmentu pre právne úkony
▫ nekompatibilita systémov na národnej, prípadne
nadnárodnej úrovni
1.2 Súčasný stav eGovernmentu v Európskej únii
Významné sledovanie v oblasti eGovernmentu v rámci EÚ sa uskutočňuje každoročne
prostredníctvom spomínanej metodiky eGovernment Benchmark. Prieskumu sa
zúčastňujú všetky štáty EÚ plus Chorvátsko, Island, Švajčiarsko a Nórsko. Hodnotí sa 12
služieb poskytovaných pre občanov a 8 služieb poskytovaných pre podniky. Úroveň
týchto služieb sa rozdeľuje na základe 5 stupňového modelu, ktorý pozostáva z týchto fáz:
informačná
fáza,
jednosmerná
interakcia,
obojsmerná
interakcia,
transakčná
a automatická. Základnými indikátormi sú sofistikovanosť on-line služieb (základný
indikátor hodnotiaci úroveň 20 poskytovaných služieb na 5 stupňovom modeli), plná online dostupnosť (základný indikátor hodnotiaci úroveň 20 poskytovaných služieb
v porovnaní so štvrtým a piatym stupňom 5 stupňového modelu) a novinka eProcurement
21
(indikátor, ktorý meria prístupnosť a použiteľnosť elektronického obstarávania pre
potenciálnych dodávateľov) (CAPGEMINI a spol., 2009).
1.2.1
Výsledky eGovernment Benchmarku 2010
Výsledky
eGovernment
Benchmarku
2010
ako
sú
uvedené
v dokumente
„Digitizing Public Services in Europe: Putting ambition into action (9th Benchmark Meas
urement, December 2010)“
vypracovanom
pre
Európsku
komisiu
informujú
o nasledovnom stave:
Celoeurópska úroveň eGovernmentu opäť zaznamenala zlepšenie. 82 % verejných
služieb v EÚ 27+ je plne dostupných prostredníctvom portálov alebo webových stránok,
pričom na porovnanie v roku 2009 to bolo 69 %. Porovnávanie odhaľuje, že Taliansko,
Malta, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko dosiahlo 100 % a krajiny Švajčiarsko, Taliansko,
Bulharsko, Chorvátsko a Lotyšsko dosiahli v posledných rokoch obrovský nárast o viac
ako 25 %.
Graf 1: On-line dostupnosť služieb
Zdroj: eGovernment Benchmark 2010
Graf 1 znázorňuje výsledky dosiahnuté vrámci hodnotenia on-line dostupnosti služieb
verejného sektora. Slovensko podľa tohto porovnávania nenapredovalo tak výrazne ako
tomu bolo v roku 2009 a obsadilo 28.miesto (z 32 hodnotených krajín). Percentuálne bola
22
dostupnosť vyjadrená na úrovni 63 % a aj napriek zvýšeniu sa naše umiestnenie zhoršilo
o 5 pozícií.
Graf 2: On-line sofistikovanosť služieb
Zdroj: eGovernment Benchmark 2010
Situáciu, ktorú skúma indikátor on-line sofistikovanosti 20 eGovernment služieb
zobrazuje graf 2, čo predstavuje stupeň informatizácie a prepracovanosti služieb. Úroveň
tohto indikátora je v EÚ 27+ na úrovni 90 %, čo znamená oproti roku 2009 zvýšenie o 7
%. V tomto ukazovateli prvé miesto zaujali Írsko, Malta, Rakúsko a Portugalsko (100 %)
a tesne za nimi sa nachádzajú Švédsko, Nemecko a Taliansko (99 %). Slovensko dosiahlo
v tomto ukazovateli 25. miesto (z 32 hodnotených krajín) a to s hodnotou 81 %, čo je ešte
stále pod celoeurópskym priemerom 90 %.
V dokumente Správa o pokroku v oblasti informatizácie spoločnosti za rok 2010 sa
dozvedáme nasledovné podrobnosti o stave eGovernmentu v SR: „V porovnaní
jednotlivých typov eGovernment služieb dosiahla Slovenská republika lepšie hodnotenia
v oblasti eGovernment služieb pre podnikateľov, kde s výnimkou elektronickej služby
povolení životného prostredia dosahuje 100 % sofistikovanosť eGovernment služieb. V
oblasti eGovernment služieb pre občanov došlo v priebehu roka 2010 k zvýšeniu úrovne
až u piatich eGovernment služieb (dávky sociálneho zabezpečenia, prihlasovanie na
vysoké školy, verejné knižnice, zdravotné služby, rodné a svadobné listy), naďalej však
Slovenská republika dosahuje 100 % sofistikovanosť iba pri elektronických službách
dani z príjmu, vyhľadávania pracovných príležitostí, vybavovania osobných dokladov a
prihlasovania na vysoké školy. Významnú prioritu v oblasti sledovania využívania
23
elektronických služieb verejnej správy zaznamenalo elektronické verejné obstarávanie. V
rámci merania sa špeciálna pozornosť venovala sledovaniu ukazovateľov „viditeľnosť
verejných obstarávaní“ a „dostupnosť verejných obstarávaní vo fáze pred vyhlásením
víťazov“. V rámci Slovenskej republiky bolo v roku 2010 „viditeľných“ na portáloch
verejnej správy len 47 % verejných obstarávaní, pričom v EÚ 27+ to bolo priemerne 71
%. V rámci druhého indikátora Slovenská republika dosiahla úroveň až 76 %, čo bolo o 6
% viac než priemer EÚ 27+ v roku 2010“ (MF SR, 2011).
Dostupnosť informačných zdrojov prostredníctvom verejnej správy sa aj naďalej
zlepšuje. Verejne prístupné webové sídlo je už štandardom pre všetky inštitúcie, čo je
však stále nevýhodou že väčšina z nich len poskytuje informácie a úradné tlačivá, ktoré
možno stiahnuť, ale podať ich treba osobne na úrade. Rovnako sa zlepšuje aj oblasť
prístupnosti webových sídiel a stránky sú podľa hodnotenia do veľkej miery prístupné aj
pre znevýhodnených občanov. Ústredný verejný portál, ktorý slúži ako brána do
elektronickej verejnej správy bol z pohľadu využiteľnosti, koncentrácie na občana
a tvorby elektronických verejných služieb tiež hodnotený veľmi pozitívne (MF SR, 2011).
Aj napriek takto pozitívnemu hodnoteniu v správe od MF SR je Slovensko na chvoste
hodnotenia úrovne eGovernmentu a služby poskytuje na podpriemernej úrovni. Riešenie
tohto nelichotivého stavu vidíme v rýchlejšom a komplexnejšom dokončení elektronizácie
a jej následnej modernizácii. Touto témou sa budeme zaoberať aj ďalej v práci, a to
konkrétne pri procese presunu k eGovernmentu 2.0.
1.2.2
Dôvody na ďalší rozvoj eGovernmentu
Na ďalší rozvoj eGovernmentu vplýva mnoho faktorov, na základe vlastných
skúseností a poznatkov a taktiež informácií z dokumentu od autorov Salnera a Mišinu s
názvom „Stav eGovernmentu na Slovensku, príčiny a riešenia“ vyberáme niektoré
najpodstatnejšie:
Rozvoj elektronických služieb verejnej správy je stimulovaný na jednej strane z EÚ
a to formou zavádzania jednotnej európskej legislatívy a taktiež formou rôznych
monitorovacích programov, ktoré umožňujú výmenu informácií v tejto oblasti s
rozvinutejšími krajinami a na strane druhej, rozvoj je tlačený samotnými občanmi
a podnikmi, ktorí čoraz častejšie využívajú a vyhľadávajú služby eGovernmentu.
24
Pri tom nemožno zabudnúť ani na generáciu mladých. Jedná sa o generáciu, ktorá
vyrastá takpovediac za počítačmi, dennodenne pracuje s internetom a stretáva sa tak
s najmodernejšími technológiami. Tým rastie ich počítačová gramotnosť a v dospelosti
teda môžeme od tejto generácie očakávať, že internetová komunikácia sa stane
samozrejmosťou, a to nielen medzi sebou, ale aj so širším okolím, do ktorého spadajú
samozrejme aj úrady, ktoré sa tomuto musia už teraz prispôsobiť. Veď 76 % populácie
Slovenska má prístup k internetu a je len otázkou času, kedy budú od štátu priam
vyžadovať dokonale elektronickú verejnú správu.
Rozvoj taktiež ovplyvňuje dopyt po lepšej informovanosti, občania túžia po
efektívnejšom hospodárení, transparentnosti a po slobodnom prístupe k informáciám.
Významným zdrojom rozvoja je tiež možnosť financovania projektov z fondov EÚ.
Častým dôvodom zlyhania viacerých projektov je nedostatočné financovanie a európske
fondy nám ponúkajú možnosť držať krok s vyspelejšími krajinami ako sme my.
Spomenuté fakty a výsledky prieskumov nasvedčujú tomu, že slovenský eGovernment
nepatrí pod celoeurópsky priemer a zaručene má potenciál na to, aby tento priemer
dokonca preklenul. Už len to, že dopyt po elektronických službách na Slovensku
prekračuje priemer EÚ 27 hovorí o tom, že netreba spomaliť. Treba len udržať mieru
rastu kvality služieb a to tak, že budeme držať tempo s najpokrokovejšími krajinami
v tejto oblasti a budeme aplikovať aj do verejného sektora najnovšie trendy spomedzi
informačno-komunikačných technológií, medzi ktoré zaručene patrí aj fenomén Web 2.0.
Preto sa v ďalšej časti práce zameriame na prvky Webu 2.0, pretože v ňom vidíme
obrovskú kapacitu na najbližší rozvoj elektronických služieb verejného sektora.
1.3 Web 2.0
Nie je žiadnou novinkou, že to čo sa osvedčí v súkromnom, podnikateľskom sektore,
sa postupne začne zavádzať do sektora verejného. Tak je tomu aj vo veciach, ktoré sa
týkajú elektronizácie rôznych procesov. Prvky Webu 2.0 sú už niekoľko rokov trendom
v súkromnom sektore a umožnili poskytovať množstvo nových služieb elektronickým
spôsobom. To je dôvodom, prečo sa prvky Webu 2.0 začínajú zavádzať už aj do
verejného sektora a v tomto smere v najvyspelejších krajinách začína vznikať takzvaný
eGovernment 2.0. Skôr ako sa dostane k tejto pokročilejšej verzii eGovernmentu, musíme
najskôr ujasniť čo Web 2.0 je.
25
Web 2.0 má množstvo definícií, je to pojem, ktorý mnohí poznajú, no len málo ktorí
ho dokážu aj presne zadefinovať, prípadne vysvetliť jeho obsah. Je to zaujímavé, pretože
sa jedná o fenomén posledných rokov. Niektorí o ňom hovoria ako o internete budúcnosti,
iní len o akejsi druhej internetovej bubline, ktorá raz tak či tak praskne. Matúš Valter ho
vo svojom článku „Web 2.0 – nová verzia internetu alebo nová internetová bublina?“
prirovnáva k fenoménu „Yeti – azda každý ho videl aspoň na obrázku, všetci o ňom
počuli, no o čo reálne ide nevie popísať takmer nikto“ (Valter, 2006 s. 130). Mnohí sa
Web 2.0 pokúšajú definovať a zaujímavé je že každý má na svojom tvrdení nejaký kus
pravdy. Tie najzaujímavejšie definície z internetu sú: Web 2.0 je keď sa na stránke
používa technológia AJAX; stránka používa prehľadné, jednoduché a intuitívne grafické
rozhranie; návštevníci stránok nie sú len záznamom v „knihe návštev“, ale môžu medzi
sebou komunikovať; je to možnosť spolupracovať na tvorbe obsahu stránky (Valter,
2006).
Prvý krát sa tento pojem objavil na konferencii v roku 2004, ktorá sa venovala
renesancii internetu a porovnávala staršie a novšie generácie internetových služieb. Môže
sa zdať že prípona 2.0 hovorí o technologickom následníkovi „starého“ internetu, nie je to
tak, jedná sa len o zmenu vo využívaní samotného webu jeho programátormi
a užívateľmi. Ako najvýstižnejšia definícia sa nám pozdáva tá od Tima O'Reillyho: „Web
2.0 je revolúcia podnikania v počítačovom priemysle spôsobená presunom k chápaniu
webu ako platformy a pokus porozumieť pravidlám vedúcim k úspechu na tejto novej
platforme. Kľúčovým je pravidlo: tvorte aplikácie, ktoré budú vďaka sieťovému efektu
s narastajúcim počtom užívateľov stále lepšie a lepšie“ (O'Reilly, 2006).
Vin Crosbie vo svojom diele „What is new media?“ rozdelil médiá na základe spôsobu
ich poskytovania na tri skupiny: interpersonálne (one-to-one), masové (one-to-many)
a nové médiá (many-to-many) (Crosbie, 2002). Práve do tretej skupiny môžeme zaradiť
Web 2.0, pričom jasne môžeme sledovať ten posun od jednosmerne orientovaných
portálov, ktoré len poskytovali informácie užívateľom k internetovým aplikáciám, ktoré
umožňujú užívateľom komunikovať, tvoriť obsah a byť súčasťou tohto virtuálneho sveta.
26
1.3.1
Charakteristika Webu 2.0
Pre užívateľa internetu tak Web 2.0 prináša jednoznačnú výhodu. Internet sa oživuje,
prináša množstvo nových nápadov, rýchlosť vzniku nových internetových služieb naberá
vysoké tempo. Služby Webu 2.0 môžeme rozdeliť do troch skupín - biznis aplikácie,
aplikácie podporujúce zákaznícky komfort a herné, prípadne experimentálne aplikácie. Už
dlhšie existujú aplikácie, ktoré umožňujú viacerým osobám spolupracovať súčasne na
rovnakých projektoch, zdieľať informácie, vyjadrovať sa k on-line dokumentom alebo
užívateľom automaticky ukladajú internetové odkazy, na základe ktorých odporúčajú
stránky, ktoré sú im podobné, vytvárajú sociálne siete alebo robia poriadok v uložených
dokumentoch. Tvorba takýchto stránok, ktoré sa až príliš podobajú aplikáciám, no pritom
si zachovávajú jednoduchosť programovania internetových stránok sa proste stáva
trendom. To najzaujímavejšie je, že stránky sú považované za hi-tech stránky, no pritom
vôbec nevyužívajú ultramoderné technológie, jednoducho inovujú staré techniky
používané dlhé roky (Valter, 2006).
Na prvý pohľad jasný rozdiel medzi týmito stránkami je, že stránka sa nemusí
zakaždým načítavať, len sa aktualizuje akoby sme pracovali s aplikáciou. Toto správanie
nám zabezpečuje technológia AJAX.
Druhým viditeľným rozdielom je grafická úprava stránok, stránky Web 2.0 porušujú
zaužívané dizajnérske normy, používajú pútavé farebné kombinácie a kombinujú ich
s funkčnosťou a užitočnosťou informácií. Práve užitočnosť a komplexnosť informácií je
pre tieto stránky prioritná, užívateľom dovoľujú viac ako len získavať údaje. Majú
možnosť tieto dáta na stránkach meniť a prispôsobovať vlastným preferenciám. Ich
architektúra je stavaná na princípe spolupráce medzi autorom a užívateľom, čo
pochopiteľne zvyšuje ich úroveň. Môžeme teda tvrdiť, že programátori takýchto stránok
sa snažia vytvoriť stránky, ktoré slúžia na komunikáciu s užívateľmi, nie počítačmi.
Uvedené charakteristiky môžeme stručne zhrnúť do týchto bodov:
•
Užívateľ je tvorcom obsahu, a to priamo alebo formou komentárov
a hodnotení,
•
Otvorená komunikácia, spolupráca a opakované, efektívnejšie využívanie
informácií,
27
•
Webové stránky sa menia zo statických úložísk informácií a hypertextových
odkazov na platformy poskytujúce zdroje informácií, funkčnosť a webové
aplikácie,
•
Štruktúra stránky sa mení na prehľadnú a lepšie štruktúrovanú s roztriedeným
a garantovaným obsahom,
Aby boli spomenuté charakteristiky obsiahnuté na internetových stránkach
a portáloch, využívajú sa kombinácie rôznych nástrojov.
1.3.2
Nástroje Webu 2.0
Nástroje webu 2.0 sú mnohým z nás už niekoľko rokov známe z internetových
stránok, ktoré navštevujeme, no pritom ani nevieme, že tieto nástroje alebo prvky spadajú
pod hlavičku webu 2.0. Medzi takéto stránky patria napríklad encyklopédie
(www.wikipedia.org),
www.flickr.com,
stránky zhromažďujúce
www.photobucket.com),
fotky a videá (www.youtube.com,
sociálne
siete
(www.myspace.com,
www.facebook.com), rôzne blogové stránky (www.blog.sk), elektronické obchody
(www.amazon.com, www.pixmania.sk), aukčné siete (www.aukro.sk), alebo jedna
z prvých web stránok tvoriaca databázu hodnotení www.del.icio.us.
Na základe viacerých internetových zdrojov a bakalárskej práce Tomáša Piovarčiho
z roku 2009 s názvom Webový portál modernej verejnej inštitúcie uvádzame tie
najpoužívanejšie nástroje webu 2.0, ich stručný popis a možné využitie v podnikateľskom
prostredí či vo verejnom sektore:
Blog
Weblog vychádza z anglických slov web a log, čo v preklade znamená webový
záznam alebo internetový zápisník. Tento pojem je známejší pod skráteným a menej
formálnym pojmom blog, pričom sa jedná o široké spektrum rôznych typov od osobných
denníkov či stručných komentárov po kompletný spravodajský servis chronologicky
zoradený podľa dátumu pridania. Blogy v sebe tak môžu zahŕňať niekoľko rozličných
prvkov ako linky, odborné texty, citácie, obrázky, videá, grafy a podobne.
Podľa wikipédie „Blogovanie predstavuje najvážnejšiu výzvu pre starý systém
masovej komunikácie, pretože v sebe spája nové možnosti i-komunikácie a voľný prístup
k médiu. Tým, že vedľa seba kladie výber z článkov, publikovaných v rôznych médiách a
28
tak umožňuje vytvoriť si objektívnejší názor. Blog sa tak stáva cenným zdrojom noviniek,
trendov, postojov, nielen pre čitateľov blogu, ale paradoxne aj pre klasické médiá – dalo
by sa povedať, že blog je akousi novodobou obdobou tlačovej agentúry“ (wikipedia_A,
2011).
Samozrejme blogy nachádzajú svoje uplatnenie aj v podnikateľskej sfére. Nakoľko
poskytujú aktuálne informácie rýchlo a komplexne na jednom mieste, ponúkajú možnosť
efektívnej spätnej väzby a vzájomnej komunikácie medzi oboma stranami, často plnia
funkciu masového informátora o stave projektov alebo prostriedok na uskutočnenie
verejnej diskusie.
Wiki systémy
Pojmom wiki sú označované stránky, ktoré umožňujú svojím používateľom rýchlu
editáciu, pridávanie a mazanie obsahu. Táto kolektívna tvorba obsahu je pritom založená
na použití jednoduchého značkovacieho jazyka priamo v internetovom prehliadači, čiže je
dostupná všetkým užívateľom aj bez znalostí zložitých programovacích jazykov.
Wiki systémy majú pochopiteľne aj svojich kritikov, tí často spochybňujú pravdivosť
a spoľahlivosť takto kolektívne vytvorených stránok, no naopak zástancovia wiki to
argumentujú svojou komunitou, ktorá takto vytvorený obsah v prípade chýb má stále
možnosť opraviť. Taktiež pri týchto systémoch sú dostupné aj predchádzajúce verzie
obsahu a pomáhajú tak chrániť obsah pred jeho zámerným poškodením.
Využívajú tak kolektívnu inteligenciu, čo znamená, že pred individuálnym
rozhodnutím máme možnosť využiť odborné znalosti celej skupiny. Technológie
prispievajúce ku kolektívnej inteligencii tak ukrývajú vzájomnú spoluprácu a databázy na
zdieľanie vedomostí.
Najväčším prínosom pre podnikateľov je tak využitie kolektívnej inteligencie pri
tvorbe obsahu, brainstorming, možnosť editácie už vytvoreného obsahu či nahradením
mnohokrát len štatistických intranetov pričom sa tvorí hodnotovo kvalitnejší výsledok
spôsobený zaangažovaním väčšieho množstva prispievateľov.
RSS
RSS je skratka z anglických slov Really Simple Syndication, čo po preložení označuje
skutočne jednoduché združovanie. Je to špeciálny formát patriaci do skupiny XML
a umožňuje sa prihlásiť k on-line odberu správ, blogov, podcastov (audio alebo video
29
nahrávok) alebo iných informácií, ktoré sa menia pomerne často - spravodajské
informácie a podobne. RSS tak dáva možnosť svojim užívateľom veľmi jednoducho,
priam automaticky, sa dostať k najaktuálnejším informáciám z preferovanej oblasti
záujmu.
Využitie RSS v podnikateľskej sfére vidíme hlavne v okamžitom poskytovaní
aktuálnych informácií, a to či už vrámci firmy o prebiehajúcich projektoch alebo
v komunikácii firmy s vonkajším prostredím, a to zákazníkmi, dodávateľmi alebo štátom.
Sociálne siete
Sociálne siete sú systém, ktorý svojim členom dáva možnosť prístupu k profilom
ostatných členov, pričom sa tak dozvedá o ich schopnostiach, preferenciách, vzdelaní či
záľubách. Inými slovami spája ľudí, ktorí majú spoločné záujmy a pomáha im spolu
komunikovať, združovať sa do záujmových skupín či navzájom zdieľať súbory.
Najväčším prínosom sociálnych sietí je tvorba prepojení a vzťahov medzi členmi
a neustále vylepšovanie spôsobu šírenia, výmeny a vyhľadávania informácií.
Sociálne siete sa podľa mnohých stávajú fenoménom tejto doby, a začínajú sa šíriť do
každej oblasti života. Podľa wikipédie ich môžeme rozdeliť na niekoľko typov, my
vyberieme len tie, ktoré majú význam pre túto prácu (wikipedia_B, 2010).
•
Informačné – najčastejšie združujú ľudí hľadajúcich informácie, je tu rozšírené
prepojenie s firmami, ktoré prostredníctvom týchto kanálov komunikujú so
svojimi zákazníkmi,
•
Profesijné – tieto sociálne siete môžu existovať jednak vrámci firmy ako
interné, vtedy slúžia na podporu komunikácie medzi zamestnancami a vedením
s cieľom podpory profesijného rast zamestnancov a prispievajú k budovaniu
spoločnej firemnej kultúry, alebo sa môže jednať o komunitné profesijné siete,
ktoré združujú profesionálov z rôznych oblastí,
•
Vzdelávacie – spravidla združujú študentov za účelom spolupráce na
projektoch, výskumoch, alebo pri komunikácii s profesormi a učiteľmi.
Samozrejme nie je žiadnou novinkou, že sociálne siete sa už začínajú využívať aj
v podnikateľskom prostredí. Spoločnosti hľadajú spôsob ako sociálne siete využiť na
tvorbu zisku, na vyhľadávanie nových zákazníkov, na premenu svojej komunity na
spokojnú klientelu. To by znamenalo pre sociálne siete presun z marketingového kanála
na predajný kanál.
30
Sociálne siete ponúkajú riešenie taktiež pre verejné inštitúcie, na jednej strane by
zefektívnili komunikáciu medzi občanmi a úradmi, čím by uľahčili úradom napríklad
ohlasovaciu povinnosť, a na strane druhej, vytvárali by komunity, ktoré by si pomáhali
riešiť každodenné problémy navzájom (ITnews.sk, 2011).
Mashup
Pojmom Mashup je označovaná stránka alebo webová aplikácia, ktorá na vytvorenie
novej služby s pridanou hodnotou agreguje obsah z viacerých on-line zdrojov. To
znamená, že spájajú nesúrodé dáta na jednom mieste a efektívne tak recyklujú už
existujúce informácie. Mashupy tak vytvorili konkurenciu vývojovo starším portálom,
obidva spôsoby slúžia na združovanie informácií, no mashup to robí dynamicky, využíva
technológiu API (rozhranie pre programovanie aplikácií, určujúce spôsob akým
vyhľadávače pracujú so zdrojovým kódom) poskytovanú jednotlivými stránkami
a opakovane využíva obsah týchto stránok agregáciou, prelínaním a kombinovaním
s obsahom iných stránok, čím sa tvorí nová pridaná hodnota.
Tento nový typ aplikácií si rýchlo našiel svoje miesto aj v podnikateľskom sektore.
Veľké i malé firmy koncentrujú svoju pozornosť na tieto jednoduché aplikácie, ktoré im
umožňujú kombinovať vlastné interné informácie s externými údajmi a poskytnúť tak
zákazníkovi nové integrované služby prípadne personalizované informácie. Príkladom
môže byť program, ktorý použije zoznam bytov na predaj z realitnej kancelárie a vloží ich
na druhú stránku s mapou (GoogleMaps), čím uľahčí zákazníkovi sa zorientovať v ich
lokalizácii alebo spoločnosť Audi, ktorá zbiera dáta z 20 zdrojov vrátane konkurenčných
internetových stránok a za pomoci mashup aplikácie tieto rôznorodé dáta importuje do
Excelu (Noska, 2008).
Ako vyplýva z dokumentu spoločnosti McKinsey s názvom „How businesses are
using Web 2.0: A McKinsey Global Survey“ firmy čoraz viac investujú do internetových
aplikácií a čoraz viac vyhľadávajú Web 2.0 aplikácie. Využívajú ich na komunikáciu so
zákazníkmi a biznis partnermi a tiež na posilnenie spolupráce vo vnútri firmy. Dokonca
70% firiem, ktoré sa zúčastnili prieskumu pre firmu McKinsey využíva kombináciu aj
vyššie spomenutých nástrojov vo svojej komunikácii. Napríklad 20% z nich využíva
blogy na zlepšenie zákazníckych služieb alebo prostredníctvom nich vyžaduje spätnú
väzbu od zákazníkov (McKinsey&Company, 2007).
31
Web 2.0 sa stáva pre firmy v budúcnosti samozrejmosťou. Na základe článku Martina
Noska „Web 2.0: Firmy začínajú objavovať mashupy“ a štúdie spoločnosti Forrester
Research vyplýva, že trh s aplikáciami Web 2.0 čaká veľký rozmach a predpokladá sa
nárast zo 764 miliónov dolárov v roku 2008 na 4,6 miliardy v roku 2013. Je teda jasné aké
možnosti prináša Web 2.0 pre firmy a samozrejme aj pre celú spoločnosť, no najskôr sa
ich treba naučiť efektívne využívať a aplikovať ich do každodenného používania či už
v súkromnom, podnikateľskom alebo verejnom sektore (Noska, 2008).
Uvedené potvrdzuje aj výrok Olivera Younga z Forrester Research: „Web 2.0 zlepšuje
komunikáciu a spoluprácu medzi zamestnancami, obchodnými partnermi i zákazníkmi,
iba sa treba naučiť správne ho používať“ (Noska, 2008).
32
2
ANALÝZA VPLYVU WEB 2.0 NA SLUŽBY EGOVERNMENTU
V nasledujúcej kapitole budeme vychádzať z teórie zadefinovanej v prvej kapitole a to
konkrétne z eGovernmentu a z prvkov Webu 2.0. Ako sme si ukázali, aplikácie Web 2.0,
sú štandardom v komerčnej sfére. Už deti, žiaci či študenti sa s nimi stretávajú na
internetových stránkach a využívajú ich vo svoj prospech. Pre nikoho z nich pojmy ako
sociálna sieť, blogy, wiki, podcast či RSS nie sú neznáme, ba dokonca pravidelne si nimi
uľahčujú komunikáciu s kamarátmi, vyhľadávanie informácií či samotné vzdelávanie.
Na základe posledných prieskumov v oblasti internetových aplikácií sa dozvedáme aj
to, že aplikácie Web 2.0 prenikli aj do prostredia podnikov. Či už sú to giganty ako IBM,
Google prípadne spomenuté Audi, alebo menšie firmy venujúce sa realitám, účtovníctvu
alebo poradenstvu v rôznych oblastiach, možno u nich sledovať nárast záujmu o nové
webové aplikácie na platforme Webu 2.0. Využívajú tento nový trend hlavne v oblasti
personalistiky a ľudských zdrojov pri vyhľadávaní nových zamestnancov, v marketingu
na podporu komunikácie s interným aj externým prostredím alebo v oblasti výskumu
a riadenia projektov na efektívne zdieľanie informácií a využívanie kolektívnej
inteligencie.
Tomuto trendu sa pochopiteľne nesmie brániť ani verejný sektor. Aj napriek
zabehnutým „staromódnym“ spôsobom komunikácie medzi verejnými inštitúciami
a občanmi, môžeme sledovať tendencie k modernizácii týchto postupov. Vo svete už
existuje niekoľko úspešných projektov modernizácie verejnej správy prostredníctvom
prvkov Webu 2.0. Najznámejším príkladom sú prezidentské voľby v USA z roku 2008,
kedy sa k moci dostal Barack Obama. Ten ako jeden z prvých politikov využil silu
internetu, správnym on-line spôsobom oslovil obrovskú masu ľudí a vytvoril si tak
obrovskú konkurenčnú výhodu. Počas svojej predvolebnej kampane komunikoval
s ľuďmi spôsobom im najpohodlnejším a v posledných rokoch aj najvyužívanejším a to
prostredníctvom rôznych blogov, chatov alebo on-line rozhovorov. Umožnil im
z pohodlia domova zúčastňovať sa na brainstormingových zasadaniach, on-line hlasovať
a komentovať politické výroky a prejavy, poskytol im pohľad do fungovania Bieleho
domu či dokonca spolupracovať na rozhodnutiach o toku verejných financií. V tomto
smere môžeme teda hovoriť o posune k „open-source“ spolupráci medzi viacerými
inštitúciami verejného, súkromného sektora a občanov, ktorá má viesť ku kvalitnejším
rozhodnutia a potvrdzuje ju aj myšlienka Obamovho poradcu Erica Schmidta (výkonného
33
riaditeľa Google): „Otvorený systém znamená viac hlasov, viac hlasov znamená lepšiu
diskusiu a tá vedie k lepším rozhodnutiam“ (newsweek.com, 2008).
Pri hľadaní príkladov o využívaní nových spôsobov oslovenia občanov zo strany
vlády však netreba chodiť vôbec ďaleko. Pavol Adamec riaditeľ IT poradenstva v KPMG
Slovensko sa vrámci hodnotenia štúdie „Dynamické technológie pre šikovnejšiu vládu:
sprístupnenie poznatkov v ére Web 2.0“ vyjadril: „Nedávne parlamentné voľby na
Slovensku jednoznačne poukázali, že aj na Slovensku rastie nezanedbateľná skupina
občanov, ktorá je osloviteľná a napojiteľná do aktívnej interakcie s politickými a
vládnymi štruktúrami. Veľkou výzvou pre politikov a vládnych úradníkov bude
schopnosť vystúpiť zo zabehnutých predstáv o spôsobe interakcie s občanmi a využiť
fenomén, ktorého prítomnosť aj na Slovensku bola voľbami preukázaná“ (instore.sk,
2010).
Aj na základe týchto faktov, pokladáme vplyv Webu 2.0 na eGovernment za dôležitý
a preto si v nasledujúcej kapitole priblížime podrobnejšie celý proces tejto transformácie
na modernejšiu verziu verejnej správy. Pri písaní tejto časti použijeme metódu syntézy,
ktorá bude pozostávať zo spojenia pojmov eGovernment a Web 2.0. Tým zadefinujeme
eGovernment 2.0 a následne identifikujeme jeho výhody a prínosy pre spoločnosť, aké
nové služby prináša, prípadne ktoré už existujúce dokážeme pomocou neho inovovať.
Pokračovať budeme analýzou prípadových štúdií zo svetového eGovernmentu a tým
podporíme tvrdenia o vplyve Webu 2.0 na rozvoj eGovernmentu na všetkých úrovniach
verejnej správy v štáte.
2.1 eGovernment 2.0
Na začiatok si zadefinujeme pojem eGovernment 2.0 ako taký. Budeme vychádzať
z toho, že spája prvú úroveň eGovernmentu so spomenutými prvkami Webu 2.0. Na
základe toho môžeme eGovernment 2.0 definovať nasledovne: jedná sa o proces, ktorý
pracuje s novými a starými nástrojmi, znamená zmenu v zamestnaneckej, dodávateľskej
a tiež v občianskej kultúre a zlepšuje procesy vo verejnej správe, čím robí vládu
transparentnejšou, prístupnejšou
k spolupráci
a participácii
a
poskytuje
rýchlejší
a efektívnejší prístup k informáciám a službám verejného sektora.
Ďalšou vhodnou definíciou pojmu je verzia A. Maioa, ktorá hovorí: „Pojem
eGovernment 2.0 predstavuje socializáciu a komoditizáciu vládnych procesov, služieb
34
a dát“ (Maio, 2009). Socializácia pritom označuje presun užívateľov internetových
stránok od jednoduchých prezeračov obsahu k samotným tvorcom alebo poskytovateľom
obsahu. Tento proces je spojený s Webom 2.0 a vznikom množstva sociálnych sietí
založených na blogoch, wiki a podobne. Socializácia informácií pritom zahŕňa viac
aspektov, pričom hranice medzi týmito aspektmi sa postupne strácajú: smerované od
vlády k občanom – prostredníctvom otvorenej vlády, ktorej cieľom je zvýšenie
transparentnosti a umožnenie tretím stranám agregovať dáta a tvoriť tak verejnú hodnotu;
smerované od občanov k vláde – prostredníctvom informácií, ktoré sú alebo môžu byť
relevantné pre vládne procesy, no boli vytvorené na iný účel než komunikáciu alebo
ovplyvňovanie vlády;
vnútri vlády – kedy sú využívané interné alebo zákaznícke
platformy spolupráce, ktoré umožňujú štátnym zamestnancom zoštátňovať získané
informácie. Komoditizácia v tomto kontexte znamená presun od decentralizovaného
poskytovania služieb a informácií zo strany vlády k občanom a ostatným zúčastneným
stranám, k priamemu prístupu a zdieľaniu informácií za účelom verejného úžitku (Maio,
2009).
Ako uvádza ďalšia autorka Bhattacharya „eGovernment 2.0 je cesta vpred
k efektívnejšej a kompletnejšej vláde ochotnejšej spolupracovať a to cestou osvojenia si
nových
trendov
v biznis,
operačnom,
finančnom
a technologickom
modeli“
(Bhattacharya, 2008).
Na základe uvedených skutočností môžeme konštatovať, že eGovernment 2.0 má byť
cestou za efektívnejšou, prístupnejšou a transparentnejšou vládou, ktorá chce so svojimi
občanmi
spolupracovať,
komunikovať
a zdieľať
informácie
čo
najrýchlejšou,
najjednoduchšou no zároveň bezpečnou cestou. Pri tomto presune využíva najmodernejšie
dostupné trendy v oblasti internetových technológií a snaží sa tak koncentrovať na občana
a na riešenie jeho životných situácií, znižovanie byrokracie a na vybudovanie modernej
elektronickej vlády, ktorá sa zaujíma o názor svojich občanov.
Preto neodmysliteľné miesto vo verejnom sektore, v samotnom eGovernmente,
zastávajú dynamické technológie (aplikácie Web 2.0), ktoré sú hnacím motorom výmeny
informácií a poskytovania služieb, a tak patria aj medzi faktory ovplyvňujúce chod vlád.
Pokiaľ sa činnosť vlády opiera o informácie z mnohých zdrojov, účinnosť verejnej správy
bude závisieť na rozhodnutiach ľudí, ktorí majú aktuálne informácie. Preto okrem
zdieľania dát zo strany vlády treba pristúpiť k spolupráci viacerých agentúr, inštitúcií
a osôb, a dopracovať sa tak k spoločnému konsenzu. V tomto smere má neodmysliteľný
35
vplyv Web 2.0, ktorý využitím už spomínaných prvkov má potenciál zmeniť spôsob
šírenia informácií, zlepšiť rozhodovacie procesy a podporiť spoluprácu. Na základe
prieskumu spoločnosti KPMG môžeme konštatovať, že dynamické technológie, by
verejnému sektoru mohli priniesť zlepšenie aj v týchto oblastiach:
•
lepšie poskytovanie služieb občanom,
•
zlepšenie dostupnosti a kvality dát a informácií,
•
rýchlejšie pochopenie a riadenie rizík,
•
podpora kvalifikácie pracovných síl a ich spolupráce,
•
zjednodušenie organizačnej štruktúry,
•
zvýšenie prevádzkovej efektivity samotného verejného sektora
(KPMG International, 2010).
2.1.1
Presun od eGovernmentu k eGovernmentu 2.0
Už po zadefinovaní eGovernmentu 2.0 je jasný rozdiel medzi statickou verziou „1.0“
a modernejšou dynamickou verziou „2.0“. Preto si len stručne zhrnieme najvýraznejšie
odlišnosti, ktoré sú spôsobené implementáciou Webu 2.0.
Pre eGovernment 1.0 ako staršiu víziu elektronizácie verejnej správy bolo typické
koncentrovanie na transformáciu verejných procesov do prístupnej on-line podoby.
Investície smerovali hlavne do elektronizácie procesov, tvorby databáz, prvkov
elektronickej bezpečnosti a budovania systému ako takého. Táto podoba elektronizácie
má samozrejme neodmysliteľné miesto v celom procese, ďalší krok elektronizácie je
bezpochybne ovplyvnený Webom 2.0. Zameriava sa na transparentnosť verejných
procesov a informácií, využíva informačnú a komunikačnú dimenziu IKT, monitoruje
výkon a rozhodnutia vlády a buduje užšie vzťahy v G2G, G2B a G2C spolupráci. Zmeny
v týchto vzťahoch sú pre prehľadnosť zobrazené v nasledujúcej tabuľke.
36
Tabuľka 2: Porovnanie spolupráce v eGov 1.0 a v eGov 2.0
eGov 1.0
eGov 2.0
Spolupráca G2G
Tradičný prístup zameraný na vzťah medzi
vládou a jej regionálnymi organizáciami.
Vlády priamo spolupracujú s mestami,
obcami, krajmi, regiónmi na území a aj po
celom svete.
Spolupráca G2B
Väčšinou subjektovo založené vzťahy, Častejšie využitie netradičných partnerstiev
ktoré pozostávajú z tradičných foriem:
pre verejné projekty, ktoré rozložia riziká a
výhody na viaceré strany.
• poradné výbory
• konzultácie s akcionármi
• partnerstvá
• transakcie
Spolupráca G2C
Tradičné služby dodávateľského modelu
Zvýšené zapojenie občanov do
rozhodovania o tom aké služby potrebujú
od vlády a ako ich chcú mať doručené
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Piovarčiho 2009
Tieto meniace sa vzťahy medzi vládou ako verejným sektorom, podnikateľmi,
občanmi a ostatnými inštitúciami sú obrovskou výzvou na prehodnotenie toho, čo
eGovernment má ponúkať a v akej forme.
eGovernment 2.0 nemá byť len niečím, čo implementujeme do svojich programov
a potom budeme kontrolovať ako sa to zmenilo oproti starému prístupu. Aby
eGovernment 2.0 transformoval vládu na efektívnu a transparentnú, vyžaduje si nové
postupy a riešenia jednak v myslení verejných úradníkov a jednak v technológiách.
Prináša so sebou novú kultúru spolupráce, ktorá nemusí byť okamžite prijateľná pre
generáciu, ktorá vyrastala s pomerne statickým a jednostranným chápaním vlády.
Vyžaduje tiež aby internetové pripojenie bolo prístupné všetkým a aby tak všetci mali
možnosť využívania takýchto on-line služieb. Takéto zmeny pokladáme za nevyhnutné
a potrebné, pretože nárast spolupráce vo verejnom sektore umožní vládam zajtrajška robiť
viac a spotrebovať pri tom menej.
Nasledujúca tabuľka ilustruje ako môžeme zadefinovať jednotlivé dve úrovne, aký je
medzi nimi rozdiel a čo spôsobuje presun, o ktorom sme hovorili.
37
Tabuľka 3: Porovnanie hlavných prvkov eGov 1.0 a eGov 2.0
eGovernment 1.0
eGovernment 2.0
operačný model
•
•
hierarchický
stabilný
model doručenia
služby
•
•
•
•
•
jeden pre všetkých
monopol
single kanál
orientované na input
uzavreté, centralizované
•
•
•
•
•
•
•
•
užívateľ je len divákom
•
•
riadenie výkonu
tvorba rozhodnutí
•
sieťový
kooperatívny
flexibilný
personalizovaný
založený na výbere
obsahujúci multi-kanál
orientované na output
riadené na základe
výsledkov
transparentné
participatívne
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Piovarčiho 2009
2.1.2
Hlavné charakteristiky eGovernmentu 2.0
Pre prínosy vo vyššie uvedených oblastiach verejného sektora majú najväčší vplyv
nasledujúce prvky a charakteristiky eGovernmentu 2.0 a ich vzájomná kombinácia.
Budeme pri tom vychádzať z výskumu spoločnosti Gartner (Maio, 2009).
Je riadený občanmi. eGovernment 2.0 si vyžaduje prístup zvonku dovnútra. Občania
tak majú spracovávať a transformovať informácie a konfigurovať verejné služby, ktoré
chcú využívať a kombinovať ich so službami a informáciami mimo prostredia vlády.
Zároveň tak vládne procesy budú čoraz viac ovplyvňované týmito externými
informáciami.
Je koncentrovaný na zamestnanca. eGovernment 2.0 si tiež vyžaduje v rámci
svojich inštitúcií prístup zdola nahor. Zamestnanci musia byť schopní plynulej
spolupráce, navrhovať nové postupy riešenia problémov, byť inovatívni a pritom si udržať
svoju zodpovednosť.
Neustále sa vyvíja. Vládou riadené komunity musia mať neustále svoj obsah a účel
aby mohli ďalej rásť a fungovať. Preto sa tu budú vynárať stále nové otázky a problémy
okolo ktorých sa budú združovať osoby alebo organizácie hľadajúce riešenia. Tak
opakovane vznikajú a zanikajú sociálne siete hľadajúce a vyvíjajúce nové postupy.
38
Je transformačný. eGovernmentu 2.0 v zásade mení spôsob akým verejný sektor
poskytuje svoje služby, manažuje a riadi svoje procesy a využíva údaje
na základe
obojstrannej interakcie medzi vládou a jej voličmi.
Vyžaduje si zmes plánovania a starostlivosti. Je takmer nemožné vo všeobecnosti
určiť podnikateľskú alebo verejnú hodnotu eGovernmentu 2.0 alebo sociálnej siete bez
pochopenia dôvodov, ktoré by zaručene presvedčili úradníkov a občanov aby sa do tohto
procesu zapojili. Pred začatím je tak nutné identifikovať správanie dotknutých komunít
a zistiť do akej miery by mohli byť hnacou silou týchto projektov.
Vyžaduje si nový štýl riadenia. Prístup k informáciám zvonku - dovnútra a zdola –
nahor vyžadujú od manažérov, aby nechali svojich zamestnancov experimentovať
s vonkajším prostredím a sociálnymi sieťami. V dôsledku toho je potrebné merať výkon
zamestnanca nie prostredníctvom výstupov ale prostredníctvom ich prínosu k celkovým
politickým výsledkom, za ktoré je zodpovedný.
Ako vidieť na uvedených charakteristikách eGovernmentu 2.0, prináša množstvo
zmien. Zväčša sa jedná hlavne o zmeny v myslení kompetentných ľudí, no takisto sú
výrazné aj zmeny, ktoré so sebou prináša Web 2.0.
2.1.3
Spôsob využívania aplikácií Web 2.0 v eGovernmente
Web 2.0 prostredie možno rozdeliť na tri odlišné typy, a to koncentrované na
komunikáciu, interakciu a na služby. Tieto prostredia sa líšia úrovňou zaangažovanosti
vlády s občanmi, úroveň zaangažovanosti rastie smerom od využitia nástrojov na
komunikáciu ku koncentrácii na služby.
39
Miera angažovanosti
Obrázok 2: Rámec pre využitie Web 2.0 služieb v eGovernmente
služby
•
•
•
•
poskytovanie služieb občanom
anom v mieste ich bydliska
mashup služieb a obsahu prostredníctvom sprostredkovateľov
sprostredkovate
a webových služieb
experimenty v oblasti virtuálneho sveta
zangažovanie občanov
anov a podnikov na posilnenie dôvery a lojality
•
•
•
•
•
interakcia
sociálne siete a blogy
spätná väzba občanov
anov a zamestnancov - fóra
značkovania
kovania vládneho obsahu
wiki na podporu interakcie
virtuálny svet
• inštitucionálne vs. externe orientované blogy
• podnikové sociálne siete
• wiki
• podcasting a video blogy
• súkromie a bezpečnosť
bezpe
interných aj externých
aplikácií
komunikácia
Zdroj: vlastné spracovanie a businessofgovernment.org
Ako vidieť z obrázka
obrázk číslo
íslo 2, rastúca miera zapojenia občanov do procesov
eGovernmentu je spojená s klesajúcim počtom týchto občanov,
anov, čo
č je znázornené
typickým pyramídovým tvarom.
Začneme základňou
ou celej pyramídy, a to využitím zameraným na komunikáciu. Toto
využitie má za cieľ šírenie verejných informácií pre všetkých občanov.
ob
Ob
Občania
tak
získajú jasný a výstižný obsah, kedykoľvek majú ľahký prístup k informáciám
informác
nech sa
nachádzajú kdekoľvek a vlády touto cestou môžu propagovať svoje informačné
informa
kampane
pri nižších nákladoch. Hlavným cieľom
cie om takéhoto využitia nástrojov Webu 2.0 je zvýšenie
dosahu eGovernmentu prostredníctvom sociálnych nástrojov ako blogy, podcasty, video
blogy, RSS, wiki a podnikových sociálnych sietí. Takéto využitie nástrojov Webu 2.0 sa
považuje za najjednoduchší
duchší štart pre vládne agentúry, ktoré začínajú
začínajú so zavádzaním
takýchto procesov. Pritom je veľmi
ve
dôležité zaviesť autoritatívne pravidlá účasti
ú
na
takejto komunikácii, aby nedošlo k narušeniu autority štátnych inštitúcií. Platforma Web
2.0 teda umožňuje tretím
retím stranám sťahovať
s
a využívať obsah z verejných zdrojov
a ďalšiemu
alšiemu šíreniu takýchto informácií. Samozrejme je veľmi
ve mi dôležité, aby vlády
poskytovali informácie dostupné z rôznych zdrojov širokej verejnosti, a zároveň musia
garantovať pravosť informácií poskytovaných na webových sídlach tretích strán.
Využitie zamerané na interakciu medzi vládou a občanom.
anom. Hlavným cieľom
cie
takéhoto
využitia spomenutých nástrojov je komunikácia s občanom, s cieľom
ľom získania spätnej
väzby na politiku, poskytované služby a plány vlády do budúcna a získania výhody
40
z tvorby nového obsahu prostredníctvom mashupov, pričom nový obsah môže byť
užitočný jednak pre verejné inštitúcie a tiež pre ostatných občanov. V porovnaní
s využitím Web 2.0 na komunikáciu, je využitie na interakciu omnoho zložitejšie
a náročnejšie na implementáciu, pretože je ťažšie overiť obsah informácií vytváraný
užívateľmi predtým ako sú tieto informácie zmixované do nového obsahu.
Treťou časťou pyramídy je využitie prvkov Webu 2.0 so zameraním na služby. Jedná
sa o najdôležitejšie využitie sociálneho programovania, ktoré je najnáročnejšie na úspešnú
implementáciu do praxe, no zároveň dokáže prinášať najväčšie prínosy keď je zvládnuté.
Využitie nástrojov Webu 2.0 na poskytovanie služieb v sebe zahŕňa okrem obsahovej
stránky, ktorá je garantovaná príslušnou organizáciou, aj technickú stránku komunikácie
organizácie a občana. Tá musí zabezpečiť občanovi súkromie, bezpečnosť a samozrejme
zákonnosť poskytovaných údajov. Keď sa toto zabezpečí, občania môžu kombinovať
súkromné a verejné informácie a tak tvoriť nový obsah s pridanou hodnotou.
2.1.4
Vplyv Web 2.0 na eGovernment
Existuje niekoľko oblastí, kde zavedenie prvkov Webu 2.0 môže mať významný
dopad na eGovernment. Tieto oblasti zahŕňajú jednak back office a jednak front office a
tento vplyv je zväčša charakterizovaný aktívnejšou rolou užívateľa ako sme si vysvetlili
v predchádzajúcich častiach. Tieto užívateľské role tak možno zhrnúť do nasledovných
bodov: návrh a doručovanie služieb; uverejňovanie komentárov a hodnotení a využívanie
automatizovaných služieb vytvorených Web 2.0 aplikáciami.
41
Obrázok 3: Užívateľské role vo Web 2.0 aplikáciách
Produkcia obsahu
Komentáre a
hodnotenia
Využívanie obsahu
vytvoreného
používateľmi
"kontrola"
uverejnených dát
Zdroj: vlastné spracovanie podľa D.Osima,Web 2.0 in Government
Na obrázku číslo 3 vidíme ako sú približne rozdelení používatelia internetu podľa ich
role vo využívaní Web 2.0 aplikácií. Jadro tvoria používatelia, ktorí aktívne tvoria obsah
stránok, druhý kruh reprezentuje pomerne veľkú skupinu užívateľov, ktorí prispievajú
k obsahu svojimi hodnoteniami a komentármi. V treťom kruhu sú zahrnutý užívatelia,
ktorí prosperujú z prínosov Webu 2.0 a vo štvrtom kruhu sú všetci užívatelia internetu,
ktorí tento obsah môžu kontrolovať.
Proaktívna rola občanov, užívateľov eGovernmentu, tak znamená znižovanie úlohy
vlády v rozhodovaní, poskytovaní a spracovávaní informácií a znamená tak pre štát
značné úspory. Jednotlivé aplikácie poskytujúce služby sú často krát tvorené mimo
verejného sektora a to dokonca i bez finančných zásahov z verejných rozpočtov, a tak
verejné organizácie tieto aplikácie môžu zo súkromného sektora len prebrať s menšími
úpravami.
Prínosy Webu 2.0 do eGovernmentu súvisia priamo so strategickými cieľmi rozvoja a
robia
eGovernment
zodpovedným,
jednoduchým,
ochotným
užívateľsky
spolupracovať
orientovaným,
s viacerými
transparentným,
organizáciami,
sieťovým
a komplexným procesom. Tieto dynamické aplikácie nie sú však vo verejnom sektore
využívané len na jednoduché problémy typu oznamovania verejných služieb či vzťahov a
komunikácie medzi inštitúciami a občanmi. Svoje uplatnenie nachádzajú aj v dôležitejších
oblastiach ako spravodajský servis alebo rozhodovací proces. Využívanie týchto prvkov
42
v eGovernmente je vo svete ešte stále len v prvom štádiu, a svoje účinky prinesie hlavne
početným využívaním skupinovej inteligencie.
Vychádzajúc z článku Tijs van den Broeka s názvom „The Impact of Social
Computing on Public Services: a Rationale for Government 2.0“ , ktorý bol napísaný na
základe rozsiahlej štúdie skúmajúcej vplyv Webu 2.0 na verejné služby, stručne
zadefinujeme štyri hlavné typy vplyvu: politický, sociálno-kultúrny, organizačný
a legislatívny. Politický vplyv najnázornejšie zobrazuje príklad Wikileaks, kde politické
reporty z Kene, dokázali zmeniť výsledok volieb o 10 %. To naznačuje tomu, že zdieľanie
informácií
o politike
a vláde
rôznymi
skupinami,
môže
viesť
politikov
k zodpovednejšiemu rozhodovaniu a taktiež to svedčí o tom, že tieto platformy budú
v budúcnosti využívané aj na politickú mobilizáciu, pretože ľudia sa budú moc
jednoducho združovať okolo problémov, ktoré sa ich budú bezprostredne dotýkať.
Sociálno-kultúrny vplyv vychádza hlavne z prvkov sociálnych sietí. Stránky sú
dizajnované tak, aby zvyšovali otvorenosť obsahu, možnosti rovnocenného zdieľania
údajov a určovali rovnaké práva pri tvorbe a používaní obsahu pre všetkých užívateľov.
Užívatelia (členovia takýchto stránok) sa tak môžu zgrupovať na základe spoločných
záujmov a navzájom zdieľať svoje informácie. Sociálno-kultúrny vplyv však so sebou
prináša aj ohrozenie, a to vo forme straty súkromia, ktoré je so sociálnymi sieťami
spojené. Organizačný vplyv je spomedzi týchto vplyvov najvýraznejší. Každý nový člen
v takejto komunite tvorí nové štruktúry, pretože tieto stránky sú založené na vzájomnej
komunikácii. Celá táto platforma im dovoľuje meniť tradičný systém, kde jedna strana
slúžila ako producent a druhá ako prijímateľ, teraz sa tieto štruktúry menia a každý môže
prijímať aj dávať, čiže celý systém sa mení na horizontálny a všetci tak môžu prispieť
k jednému celku. Navyše vďaka Web 2.0 aplikáciám je jednoduché prekonať akékoľvek
hranice, či už geografické, jazykové alebo profesijné.
Ako posledný identifikujeme
legislatívny vplyv, ktorý je spojený s autorskými právami, patentovými právami
a súkromím. Kolektívna inteligencia a aktivity súvisiace so sociálnymi sieťami a rôznymi
komunitami sú dosť často konfrontované so spomenutými právami, avšak pri využití
otvorenej filozofie, rešpektovaní názoru vrámci komunity a akejsi kontroly zo strany
tvorcov stránok, ktorý dohliadajú nad obsahom a pravdivosťou, sú prínosy z takéhoto
konania určite prevyšujúce. Navyše legislatívny vplyv je spájaný okrem spomenutého aj
s možnosťou občanov, konkrétne zasahovať do procesu tvorby legislatívy, formou
komentárov a vlastných návrhov (Broek, 2010).
43
Na zosumarizovanie uvedeného treba pripomenúť, že Web 2.0 neprináša len nové
aplikácie, no z väčšej časti aj inovuje už existujúce nástroje a stratégie použité
v eGovernmente a tým posilňuje a vyzdvihuje ich miesto v tomto procese. Web 2.0 tak
eGovernmentu prináša vylepšenia v technológiách (AJAX), aplikáciách (wiki,...) a nové
hodnoty (presun od užívateľov k producentom), pričom ich kombináciou sa tvorí
v poskytovaní verejných on-line služieb nová pridaná hodnota.
2.1.5
Nové služby eGovernmentu na princípoch Web 2.0
Ako sme už v našej práci spomenuli, Web 2.0 nachádza v eGovernmente svoje
uplatnenie hneď vo viacerých sférach. V prostredí takzvaného „back office“, čiže
v internom prostredí organizácií je jeho využitie hlavne v regulácii, v spolupráci medzi
viacerými organizáciami a vo vzdelanostnom manažmente.
V priamom kontakte
s občanmi, v marketingu a poskytovaní služieb, čiže takzvanom „front office“, sa Web 2.0
využíva hlavne na politickú participáciu a transparentnosť, poskytovanie služieb a v
oblasti presadzovania práv. Ďalej zasahuje aj do oblastí ako manažment ľudských
zdrojov, interoperabilita verejných systémov, verejné obstarávanie či komunikácia.
Nakoľko implementácia prvkov Webu 2.0 do verejného, ale aj súkromného sektora ešte
ani zďaleka nedosiahla svoj vrchol, tento zoznam nových služieb sa ešte v budúcnosti
bude zaručene meniť a rozrastať. My sa teraz pokúsime načrtnúť aspoň niektoré nové
služby, ktoré nám to prináša. Základom pre stručný prehľad týchto nových služieb pre nás
bude štúdia Davida Osima s názvom „Web 2.0 in Government: Why and How?“
Web 2.0 a regulácia
V posledných dvadsiatich rokoch sa úloha vlády vo vyspelých ekonomikách zmenila
z priameho poskytovania služieb na reguláciu. Tento presun však neznamená, že tieto
úlohy sú menej dôležité ako tie predtým, znamená nárast spolupráce súkromných,
neziskových a verejných jednotiek a reguláciu trhu, ktorá je podľa OECD rozšírená aj do
sociálno-ekonomických oblastí (OECD, 2005). Regulácia trhu v spojení so zmenšovaním
verejných rozpočtov bude pravdepodobne viesť k situáciám, kedy bude úradníkom
narastať množstvo práce pri zmenšujúcich sa zdrojoch alebo bude potreba dôležitých
rozhodnutí bez zodpovedajúcich informácií.
V tomto smere Web 2.0 bude prínosom v týchto oblastiach:
44
•
V priamejšom a otvorenejšom zapojení externých zdrojov v rôznych fázach
rozhodovacieho procesu. Príkladom sú stránky sense.us a gapminder.org, ktoré
využívajú spoluprácu jednotlivcov, aby spojili obrovské množstvo verejných
informácií k rôznym problémom z viacerých perspektív.
•
Znižovanie
informačnej
asymetrie
medzi
producentmi/poskytovateľmi
a užívateľmi/spotrebiteľmi informácií, tento trend je posilnený Web 2.0
aplikáciami, ktoré umožňujú horizontálne zdieľanie dát.
•
Zapojenie občanov do regulačného procesu, aktivizovanie občanov v tomto
procese. Príkladom je, keď sa v Taliansku na základe zozbieraných 800 000
podpisov cez blogy a stránky, ktoré iniciovali vyšetrovanie mobilného
operátora za vyberanie poplatkov, podarilo tieto poplatky na základe
rozhodnutia Európskej komisie a Antimonopolného úradu zrušiť.
Web 2.0 a spolupráca viacerých agentúr
Vnútorná roztrieštenosť vrámci jednotlivých agentúr, oddelení či útvarov často znižuje
efektívnosť a účinnosť jednotlivých vládnych opatrení. Ako sa ukazuje pri katastrofách
ako teroristické útoky alebo živelné pohromy, nedostatočná spolupráca viacerých agentúr
môže mať za následok zhoršenie celej situácie, sťažovanie prevencie či reakcie na
situáciu. V spomínanom dokumente OECD o modernizácii eGovernmentu sa ako jedna
z priorít uvádza aj prepojenosť jednotlivých verejných inštitúcií a spolupráca so
súkromnými subjektmi. Napríklad wiki nástroje sa bežne začínajú využívať v súkromnom
sektore a pre eGovernment môžu priniesť:
•
Koordinovaná pomoc sociálne odkázaným osobám od rôznych poskytovateľov
sociálnych a zdravotných služieb
•
Koordinácia práce vládnych, súkromných organizácií a dobrovoľníkov pri
likvidácii prírodných katastrof
•
Jednoduchšie
spracovávanie
tajných
správ
a informácií
z viacerých
nezávislých agentúr a zdrojov
•
Zlepšenie interných politických rozhodnutí, využívanie wiki systémov na
zefektívnenie konzultácií vrámci oddelení a útvarov
45
Web 2.0 a vzdelanostný manažment
Vlády štátov sú považované za intenzívne vzdelanostné organizácie, pričom podľa
OECD tento trend má v budúcnosti narastať (OECD, 2005). Znalostný manažment je tak
kľúčovým bodom k zvyšovaniu efektívnosti a účinnosti verejného sektora. Pokiaľ
tradičné systémy vzdelanostného manažmentu sú aplikované k samotnej vzdelanostnej
štruktúre organizácie, web 2.0 aplikácie (sociálne siete, folksonomies a wiki) sú obzvlášť
účinné pri umožňovaní zdieľania informácií a vzdelania interne, medzi zamestnancami.
Okrem toho umožňujú vyhľadávanie, výber a využívanie externých špecializovaných
schopností, kompetencií, ktoré sú užitočné najmä pre regulačné agentúry, ktoré stále často
krát robia komplexné rozhodnutia bez adekvátnych informácií (OECD, 2005).
V súkromných organizáciách boli aplikácie Webu 2.0 už nasadené, a to hlavne na
riešenie otázok typu: Ktoré body považujú naši vedúci pracovníci za najdôležitejšie? Aké
novinky moji kolegovia dnes využili? Ktoré problémy sú v projektovom tíme
najdiskutovanejšie? Ktorý špecialista pracuje na tomto konkrétnom probléme? Tieto
a mnohé podobné otázky sú rovnako dôležité aj vo verejnom sektore, a preto takéto
„Enterprise 2.0“ riešenia by mali byť implementované aj vrámci jednotlivých organizácií
verejného sektora, pretože odpovede nám uľahčia nájsť aj tieto Web 2.0 nástroje:
•
Blogy a wiki, využité na spoluprácu a jednoduchšiu diskusiu
•
RSS a značkovanie informácií podporujúce spoločné filtrovanie informácií,
odporúčacie systémy a zdieľanie záložiek a linkov, takzvaných „tag clouds“.
Web 2.0, politická spolupráca a transparentnosť
Dlhé roky bol pokles občianskej angažovanosti považovaný za veľkú výzvu modernej
vlády. Najvhodnejším riešením sa zdali byť IKT, ktoré hlavne formou eDemokracie
a eParticipácie mali zapojiť občanov do politického procesu, no výsledky týchto iniciatív
boli rôzne. V súčasnosti je politická participácia jednou z hlavných oblastí, kde je vplyv
Webu 2.0 viac ako viditeľný. Od roku 2004 sú blogeri vplyvnou súčasťou volieb,
a nástroje sociálnych sietí neodmysliteľne patria k mnohým politikom po celom svete.
Okrem politických kampaní je známych už mnoho sociálnych aplikácií, ktoré otvárajú
nové možnosti občanom k aktivite a spolupráci.
Osobitnú úlohu v politickom procese má transparentnosť. Takmer každá vláda si
kladie za cieľ transparentnosť svojich rozhodnutí. Väčšina krajín EÚ prijala zákon
o slobodnom
prístupe k informáciám,
ktorého
46
súčasťou
je prístup
k verejným
informáciám. Príkladom zo Slovenska je Zákon č. 546/2010 z 9.decembra 2010, ktorý
mestám, mestským častiam, obciam, VÚC a štátnym orgánom nakladajúcim s verejnými
prostriedkami ukladá povinnosť zverejňovať zmluvy, objednávky a faktúry na svojej
internetovej stránke. Aj v tomto smere je obrovským prínosom Web 2.0, mnohé jeho
aplikácie boli vytvorené s cieľom zvyšovania transparentnosti verejných procesov,
vyhľadávajú, spracovávajú a analyzujú verejné dáta a sledujú tak správanie inštitúcií a ich
úradníkov. Tie sú síce často verejne dostupné, no keďže sú zverejnené len z povinnosti,
často krát sú zverejnené v nezrozumiteľnej podobe s množstvom rušivých vplyvov.
Uvedieme si stručný zoznam Web 2.0 aplikácií na podporu spolupráce a ich prínosy
pre eGovernment:
•
Politici využívajú Web 2.0 aplikácie na priamejší kontakt so svojimi voličmi.
Mnohí svetoví ale aj slovenskí politici využívajú blogy, on-line video prenosy
a sociálne siete na podporu svojej komunikácie s občanmi.
•
Umožnenie občanom participácie na politických rozhodnutiach. Príkladom je
stránka Commentonthis.com, ktorá umožňuje občanom uverejňovať svoje
názory na konkrétne kľúčové vládne dokumenty, ktoré boli zámerne rozdelené
do viacerých skupín tak, aby k nim bolo možné priradiť svoje komentáre.
•
Monitorovanie činnosti volených politikov. Každý volič očakáva od svojich
politických zástupcov správanie, ktoré mu prisľúbili v predvolebnej kampani
a mnohí z nich sú ochotní toto správanie následne po voľbách aj kontrolovať,
napríklad využitím dynamických metód, ktoré dokážu spracovať verejné
informácie
do
použiteľnej
podoby.
(ako
príklad
britská
stránka
Theyworkforyou.com, ktorá umožňuje sledovať činnosť volených úradníkov)
•
Kontrola administratívnych procesov, plánovania a verejného rozpočtovania
•
Otvorené diskusné politické fóra
•
Jednoduchá tvorba nátlakových skupín okolo reálnych problémov. Existuje
niekoľko portálov (change.org), ktoré dávajú ľuďom priestor na vyjadrenie
svojho názoru k súčasným problémov, elektronicky sa môžu zapájať do petícií
alebo zdieľať svoje názory s politikmi.
Uviedli sme niekoľko príkladov efektívneho využitia nových metód spolupráce medzi
vládou a občanmi, a aj napriek tomu, že viaceré z uvedených príkladov pochádzajú
z občianskych iniciatív bez zapojenia verejného sektora, mnohé vlády sa snažia tieto
47
nástroje implementovať do svojich proces a poskytovať tak svojim občanom
transparentnejšie a užívateľsky prijateľnejšie informácie.
Web 2.0 a poskytovanie služieb
V posledných rokoch je cieľom každej vlády vybudovať systém poskytujúci kvalitné
služby, užívateľsky jednoducho prístupné a to pri neustálom znižovaní finančných
rozpočtov. Zavádzanie IKT je tak štandardom eGovernmentu všetkých krajín, no neustále
tento proces čelí niekoľkým problémom, hlavne v oblasti použiteľnosti a v rýchlej
možnosti nájsť dané služby.
Web 2.0 aplikácie vďaka svojej schopnosti robiť z užívateľov proaktívnych
spolutvorcov služieb, sú považované za jedinečný zdroj ďalšieho rozvoja najmä v týchto
oblastiach:
•
Občania a súkromné organizácie priamo spolupracujú na časti poskytovaných
elektronických služieb. Na základe dostupných verejných informácií, ktoré sú
mnohokrát v stručnej a nie celkom užívateľsky prístupnej forme, tvoria
systémom dopĺňania týchto informácií komplexné, jednoducho použiteľné
informácie, s pomocou ktorých je jednoduchšie riešiť každodenné problémy.
Príkladom je San Francisco, ktoré má uverejnený zoznam predajných miest na
autobusové lístky, tento zoznam však obsahuje len súhrn miest s ich adresou,
poštovým smerovacím číslom. Využitím Web 2.0 aplikácií bol tento zoznam
skombinovaný s aplikáciou podobnou GoogleMaps a tak poskytuje podrobný
prehľad predajných miest aj s informáciami priamo na mape.
•
Rýchlejšie zvládanie prírodných katastrof. Využitie blogov, wiki a mashup
máp je výborným prostriedkom na lepšie koordináciu pomoci počas živelných
pohrôm, ukázalo sa to pri použití týchto aplikácií počas hurikánu Katrina,
povodní v roku 2010 vo Veľkej Británii alebo počas zemetrasení z marca tohto
roku v Japonsku.
•
Občania majú možnosť zdieľať svoje skúsenosti a rôzne tipy ako si
efektívnejšie poradiť s administratívnymi úkonmi vo verejnej správe. Prínosom
takýchto riešení je budovanie poradenských miest na internetových stránkach,
kde si užívatelia navzájom poradia s jednotlivými životnými situáciami,
napríklad čo všetko treba spraviť aby ich odvolania boli úspešné a podobne.
48
•
Poskytovanie spätnej väzby na jednotlivé služby verejného sektora s cieľom
vyvarovania sa opakovaných chýb, varovania ostatných požívateľov služieb
a hlavne
ďalšieho
rozvoja
a nápravy
komentovaných
nedostatkov.
V súkromnom sektore sa stáva samozrejmosťou, že máme možnosť pri
preberaní služby ohodnotiť celý proces poskytnutia, či už pozitívne alebo
negatívne (príkladom sú internetové obchody). Ten istý účel plnia aj Web 2.0
aplikácie vo verejnom sektore v oblastiach ako zdravotné alebo vzdelávacie
služby (ratemyteachers.com),
•
Poskytovanie kompletných služieb na jednom mieste. Podobne ako pri
internetovom predaji, kedy si pri objednaní tovaru máme možnosť pozrieť,
ktoré podobné produkty si ľudia kúpili spolu s mojím predmetom, aj vo
verenom sektore by takáto služba našla uplatnenie a uľahčila by celý proces
vybavovania úradných záležitostí, pretože okamžite pri preberaní služby by
sme sa dozvedeli o nevyhnutých súčastiach, ktoré je potrebné na ukončenie
celej záležitosti. Najjednoduchším riešením sú takzvané „tag clouds“, čiže
linky na príbuznú tematiku, podobnú s tou, ktorú momentálne riešime.
Web 2.0 a vymožiteľnosť práva
Presadzovanie práva je jadrovou kompetenciou vlády. Existuje niekoľko spôsobov,
ktorými by Web 2.0 aplikácie mohli zmeniť spôsob vynucovania právnych predpisov.
•
Občania sú schopní monitorovať ostatných občanov a prostredníctvom
zverejnenia ich priestupkov na internete ich prinútiť k dodržiavaniu zákonov.
V súčasnosti funguje niekoľko projektov vychádzajúcich z podobného
princípu, či už zahraničné Caughtya.org alebo slovenský „ružový kukláči“,
stránky, kde sa nahlasujú arogantní vodiči nerešpektujúci pravidlá cestnej
premávky.
•
Občania môžu byť vysoko produktívni pri monitorovaní správania vlády
a verejných zamestnancov. Prostredníctvom týchto aplikácií môžu uverejňovať
rôzne poruchy verejných zariadení či porušenia zákonov a následne
kontrolovať postup úradov v ich odstraňovaní. Webové portály ako
Fixmystreet.com
obsahujú
hlásenia
občanov
o miestnych
problémoch
a následne aj správy o ich odstránení. Občanom tak verejná správa dáva
možnosť spolupodieľať sa na monitorovaní lokálnych problémov a pre
49
samotnú verejnú správa to je zdrojom tých najaktuálnejších problémov, ktoré
treba riešiť aby boli občania spokojní.
Takto by sme mohli stručne zhrnúť služby, ktoré nám Web 2.0 prináša po
implementácii do verejného sektora. Ako sme niekoľko krát spomenuli, nie vždy sa jedná
o nové služby, ale sú to už existujúce služby, služby z komerčnej sféry, ktoré pri určitej
zmene myslenia nachádzajú svoju uplatnenie aj v eGovernmente. Následne pri využití
aplikácií Webu 2.0 sa tieto už známe prvky stávajú efektívnymi nástrojmi aj na plnenie
cieľov elektronickej vlády. V prílohe číslo 1 uvádzame tabuľku, zobrazujúcu prehľad už
existujúcich využití dynamických aplikácií na stránkach verejného sektora a na doplnenie
aj služieb zo súkromného sektora, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré skúmame.
2.2 Prípadové štúdie z oblasti eGovernmentu 2.0
V nasledujúcej časti práce sa budeme venovať rôznym prípadovým štúdiám, ktorými
sa pokúsime zachytiť svetovú situáciu v oblasti eGovernmentu 2.0. V predchádzajúcej
časti druhej kapitoly, sme si teoreticky a na niekoľkých príkladoch vysvetlili princíp
fungovania a prislúchajúce výhody Webu 2.0 v prostredí verejného sektora. Teraz si
formou prípadových štúdií priblížime situáciu na konkrétnych situáciách, zo zavádzania
týchto trendov do reálneho fungovania. Týmto analyzujeme vplyv Webu 2.0 na rozvoj
eGovernmentu a následne nám to pomôže identifikovať a navrhnúť ďalší postup v našom,
slovenskom, eGovernmente. Na vykreslenie šírky tejto témy, prípadové štúdie, ktoré
zahrnieme do našej práce, budú riešiť oblasť eGovernmentu 2.0 vo svetovom, národnom
ale aj lokálnom charaktere. Inovačné riešenia tak budú vychádzať z vládnej ale aj lokálnej
úrovne, či z rôznych verejných organizácií. Všetky takéto riešenia budú mať jeden
spoločný cieľ, a to, kolektívne budovanie efektívnejšie verejného sektora, ktorého
hlavnou úlohou je aby slúžil všetkým občanom pri riešení ich životných situácií.
2.2.1
eGovernment 2.0 v USA
Ako prvú oblasť skúmania sme si vybrali americký eGovernment. Spravili sme tak
preto, že americký eGovernment patrí už niekoľko rokov k najpokrokovejším a tomu
nasvedčuje aj fakt, že oblasť eGovernmentu 2.0 sa tu rieši najviac. Existuje niekoľko
50
organizácií, ktoré sa konkrétne venujú vplyvu Webu 2.0, a to vo všetkých oblastiach
života. Za spomenutie stoja organizácie fungujúce okolo Tima O´Reillyho alebo
spoločnosti organizujúce Web 2.0 summit (ten sa posledne konal 15.-17. Novembra 2010
v San Franciscu). Na základe hodnotenia a porovnávania úrovne eGovernmentu,
vypracovaného japonskou univerzitou Waseda, USA v roku 2010 patrilo druhé miesto vo
svetovom porovnávaní krajín ( Waseda University, 2011). Rovnako im druhé miesto
patrilo aj podľa hodnotenia United Nations, ktoré používa EÚ, a bolo uverejnené vrámci
štúdie E-Government Survey 2010 (United Nations, 2010).
USA má vytvorenú dobre rozvinutú základňu portálov, kde poskytujú široké spektrum
elektronických služieb pre občanov. Disponujú priaznivou štruktúrou prvkov, ktoré
umožňujú občanom spolupracovať na tvorbe rozhodnutí a jednoduchou formou
uverejňovať svoje názory na politické dianie. Národný portál usa.gov je lídrom
v eGovernmente. Poskytuje prístup k viac ako 100 on-line verejným službám a pritom si
vďaka prehľadnej štruktúre zachováva jednoduchosť a prehľadnosť, čo zabezpečuje
rýchly prístup k službám a informáciám. Navyše, všeobecné informácie sú pre cudzincov,
ktorý sa chystajú navštíviť krajinu či už za prácou, vzdelaním alebo cestovaním prístupné
v 88 svetových jazykoch a ponúkajú im niekoľko on-line služieb. Taktiež je tu vytvorený
priestor na on-line chat alebo on-line pomoc formou rozhovoru a hneď na titulnej strane
nájdeme odkazy na sociálne siete, ktoré následne umožňujú ďalšie formy komunikácie
a interakcie (Facebook, Twitter, Youtube, RSS). Popritom má tento portál aj verziu
kompatibilnú s mobilnými telefónmi. Portál má zriadenú vlastnú časť určenú na blogové
príspevky, kde sú poskytované aj federálne informácie a aktuálne reaguje na životné
situácie svojich občanov, tým že im ponúka vhodné riešenia. (príklad: ako reakcia na
ekonomickú krízu bola zriadená sekcia „Recovery“, ktorá ponúka informácie o aktuálnom
dianí v tejto oblasti a nájdeme tu aj rôzne rady a tipy na pomoc pri hľadaní východísk
a vhodných riešení). Už na prvý pohľad portál obsahuje prvky Webu 2.0, pracuje so
sociálnymi sieťami (interakcia občanov a podpora komunikácie),využíva blogy (riešenie
životných situácií, získanie spätnej väzby), RSS (podávanie aktuálnych správ), mashup
(poskytovanie integrovaných informácií – často v kombinácií s GoogleMaps) alebo
podcast (záznamy z konferencií a rokovaní)
Ďalej uvedieme niekoľko úspešných projektov, ktorým sa podarilo modernizovať
verejný sektor v USA zavedením prvkov Webu 2.0 do eGovernmentu, a to nie len na
centrálnej úrovni ale aj na regionálnej či až lokálnej úrovni.
51
Code for America (codeforamerica.org)
Odhliadnuc od centrálnej vládnej stránky, vo verejnom sektore existuje mnoho ďalších
prvkov, z ktorých si ostatné krajiny môžu brať príklad. Americké webové portály
obsahujú prvky Webu 2.0 už ako štandard, a k tomu sú smerované aj verejné organizácie.
Jedným zo spôsobov je, že prostredníctvom podnikateľských ale aj neziskových
organizácií, koordinujú tvorbu obsahu na vládnych portáloch. Napríklad súčasný projekt
„Code for America“ má za cieľ pracovať priamo s mestami a samosprávami za účelom
pritiahnutia nových talentov a technológií a vytvorením tak lepšie fungujúcich
organizácií. V spolupráci s rôznymi nadáciami organizujú semináre, kde sa stretávajú
webový dizajnéri spolu s ľuďmi, ktorí verejné služby poskytujú a tak získavajú
informácie o najnovších trendoch v tvorbe webových stránok. Cieľom takejto spolupráce
je čerpanie užitočných informácií zo súkromného, viac rozvinutého, sektora do verejného
za účelom vybudovania efektívne fungujúcej mestskej samosprávy pre každého, a to
s využitím sily internetu. Po skúsenostiach z minulého roku, kedy projekt prebehol
v piatich mestách ako pilotný projekt, sa projekt osvedčil a plánuje sa ďalej aplikovať na
2012 miest.
Ako sa uvádza na stránke codeforamerica.org, talentovaní weboví dizajnéri vrámci 11
mesačného cyklu, pripravia pre mestá kompletne celý projekt, ktorý im prinesie:
1. moderné
aplikácie
uľahčujúce
poskytovanie
služieb
a komunikáciu
s obyvateľmi mesta
2. umožnia
mestám
spojenie
s občanmi
spôsobom,
ktorým
sa
znížia
administratívne náklady a vďaka zapojeniu občanov tak proces fungovania
mesta bude efektívnejší
3. podporí sa smerovanie k transparentnosti a spolupráci
4. celý proces bude zdieľateľný, čo znamená, že aplikácie sa budú dať využiť aj
v podobných projektoch v iných mestách.
Z toho vyplýva, že táto iniciatíva má pomôcť americkým mestám vo využívaní
webových technológií k lepšiemu poskytovaniu verejných služieb, spojenému so
znížením nákladov na administratívne procesy a to zavedením otvorenosti, spolupráce,
vzdelanosti a efektívnosti do procesu riadenia mesta a tvorby eGovernmentu. Celý projekt
je založený na Web 2.0 aplikáciách ako na dynamických prvkoch prinášajúcich
spomenuté príležitosti.
52
Peer to Patent (peertopatent.com)
Pri nasledujúcej štúdii, budeme vychádzať z práce už spomínaného D.Osima, v ktorej
skúma spojenie Webu 2.0 a eGovernmentu (Osimo, 2008). Na projekte New Yorkskej
právnickej školy si priblížime, ako sa v praxi dá využiť Webo 2.0 na zapojenie
odborníkov zo súkromného sektora do verejného rozhodovania.
Prínosom projektu má byť zjednodušenie rozhodovania o patentoch príslušným
regulačným úradom. Tento proces je často veľmi zdĺhavý a finančne náročný, pretože sa
k nemu vyžaduje množstvo technických vedomostí a zariadení. Projekt „Peer to Patent“
zastáva svoje miesto v prvej fáze takéhoto rozhodovania, kedy k jednotlivým žiadostiam o
patent dáva možnosť sa vyjadriť samotným občanom ako skúseným dobrovoľníkom. Títo
sú samozrejme rozdelení po zaregistrovaní podľa svojich skúseností, praxe a oblasti
pôsobenia a je im pridelené určité hodnotenie. Po zaregistrovaní žiadosti o patent, je
zverejnený na webovej stránke, kde ho môžu títo odborní členovia študovať
a experimentovať s ním. Následne sa k nemu vyjadria formou komentárov a
najrelevantnejšie z nich sú posunuté patentovému úradu na oficiálne prehodnotenie a ten
ich pri svojom rozhodovaní berie do úvahy. Prínosom je tak angažovanosť externých
odborníkov v danej oblasti, ktorí sa navzájom môžu kontrolovať a rýchlejšie prichádzajú
k lepším záverom. Tento konkrétny proces nesie so sebou aj určité riziká ako možná nízka
účasť špecialistov, nutnosť preverovať výsledky a možnosť zneužitia údajov z prihlášok.
Keďže sa jednalo o pilotný projekt, na odstránení nedostatkov sa pracuje, a o podobné
projekty prejavili záujem už aj ďalšie štáty, Japonsko, Austrália alebo Veľká Británia.
V podobných projektoch má najväčší význam využitie wiki systémov, ktoré umožňujú
viacerým osobám pracovať na jednom projekte. Zároveň tento web obsahuje už
spomínané nástroje zvyšujúce zapojenie občanov do procesu, zlepšujúce interakciu
a efektivitu.
Santa Cruz
Pred niekoľkými rokmi bolo mesto Santa Cruz (California, USA) zasiahnuté
rozpočtovou a finančnou krízou rozmerov ako nikdy predtým. Dramaticky klesli príjmy
verejného rozpočtu a postupne narastali zdravotné náklady. Rozpočtový deficit bol 15%
celkových príjmov a situácia sa blížila k bankrotu. Mesto potrebovalo okamžitú pomoc.
Preto boli nútení robiť nepopulárne rozhodnutia, prepúšťať mestských zamestnancov,
rušiť verejné služby, inými slovami šetriť na všetkom. Viedlo to k mnohým protestom
53
a tak sa rozhodli priamo komunikovať s verejnosťou a zapojiť ich do procesu plánovania
rozpočtu a taktiež do reštrukturalizácie verejnej administratívy. Keďže lokálne médiá boli
tiež postihnuté krízou, boli nútení nájsť nové riešenie. A to prišlo spolu s tromi
dobrovoľníkmi, ktorí vytvorili pre mestský rozpočet nový portál obsahujúci všetky
príslušné dokumenty, grafy, vizualizácie a detailné tabuľky. V spojení s on-line fórami,
blogovými príspevkami, komentármi a heslom „We Can“ (My môžeme), takto
vybudovali úspešný nástroj na obnovu bankrotujúceho mesta. Aj napriek ohrozeniam vo
forme negatívnych a extrémistických názorov či anonymných príspevkov, ktoré negatívne
ovplyvňovali svoje okolie, získali občania mesta takto priamy prístup k rozhodovaniu,
aktívne sa začali stavať k mestskému rozpočtu a hľadali nové riešenia. Okrem toho
prevzali myšlienku uservoice.com (v preklade užívateľský hlas) na získanie spätnej väzby
formou zdieľania myšlienok, hlasovania za najlepšie a ich implementovania. Získali tak
systém nových riešení proti rozpočtovej kríze a zároveň aj systém hodnotení týchto
myšlienok samotnými užívateľmi a ich následnú propagáciu. Transparentnosť a otvorená
diskusia s občanmi sa tak vyplatila (Koht, 2009).
Využili tak internetové technológie na publikovanie informácií a vytvorenie portálu,
ktorý bude schopný zdieľať množstvo dát ohľadne verejných procesov. Tieto informácie
boli prepojené s nástrojmi Webu 2.0 a tým si zabezpečili svoju aktuálnosť, možnosť
hodnotenia a komentovania cez komentáre a blogy. Následne využitím kolektívnej
inteligencie boli vytvorené riešenia na vzniknutú situáciu a prostredníctvom RSS boli tie
najlepšie ohodnotené nápady zverejnené aj na doménach tretích strán. RSS bolo zároveň
využité aj na propagáciu nových služieb a na informovanie mestských zastupiteľov
o dianí. V priebehu krátkej doby sa tak dopracovali k transparentnosti, otvorenej politike
a verejnej angažovanosti, a to veľmi jednoduchým, finančne nenáročným a moderným
postupom.
Podobných úspešných projektov implementácie Webu 2.0 do eGovernmentu v USA
nájdeme omnoho viac. Ďalším je napríklad portál data.gov, vznikol ako jeden z krokov
Obamovej otvorenej vlády a umožňuje prístup ku všetkým federálnym informáciám
a dátam (okrem utajených) s cieľom väčšej transparentnosti a spolupráce. Nakoľko je
naša práca obsahovo limitovaná, považujeme uvedené americké prípadové štúdie za
dostatočné a budeme pokračovať v budovaní eGovernmentu 2.0 v ázijských krajinách.
54
2.2.2
eGovernment 2.0 v Ázii
Nakoľko Ázia sa rozkladá na veľkej geografickej ploche, podobne je na tom aj úroveň
eGovernmentu v prislúchajúcich krajinách. Medzi jednotlivými krajinu sú priepastné
rozdiely v úrovni eGovernmentu, o využití Webu 2.0 ani nehovoriac. Niektoré krajiny
dokonca odmietajú sociálne nástroje. Príkladom je Thajsko, ktoré v apríli 2007
zablokovalo vo svojej krajine YouTube, pretože tam boli údajne uverejnené videá, ktoré
napádali Thajskú monarchiu. Podobne v Číne čelia častej cenzúre sociálne siete a často sa
stáva, že sú blokované (Kuzma, 2010).
Naopak ako vyplýva z prieskumu (United Nations, 2010),sú tu aj krajiny stojace na
prvých pozíciách vo svetovom hodnotení, Singapur, Kórea alebo Taiwan. Práve tieto
krajiny sa pobrali cestou budovania eGovernmentu 2.0 a v nasledujúcej časti práce si
preto priblížime tie najzaujímavejšie projekty.
Taiwan – 5 „I“ government
Pre Slovákov je Taiwan málo známou exotickou krajinou, a predstava, že takáto
krajina má vybudovaný jeden z najlepšie fungujúcich eGovernmentov sa zdá až nereálna.
O opaku nás presvedčil aj Dr.Frank Yu-Hsieh Sung (štátny tajomník taiwanského
vládneho kabinetu a Ministerstva pre výskum, vývoj a plánovanie), ktorý sa v roku 2008
zúčastnil kongresu ITAPA v Bratislave a prednášal o budovaní eGovernmentu v jeho
krajine. V nasledujúcom odseku budeme teda vychádzať z jeho prezentácie (Sung, 2008)
a z rozhovoru uverejneného na euractiv.sk.
Taiwan začal s budovaním eGovernmentu pred 13 rokmi, základy stavali na
prosperujúcom IT priemysle a začali so zapojením všetkých 3.000 vládnych organizácií
do jednej siete, ktorá sa stala oporným stĺpom celého procesu. Prvé štádium následne
pozostávalo z elektronizácie verejnej správy, teda chceli aby každý úradník a občan
využíval email. Toto štádium nabralo rýchly spád a bolo ukončené 100% zaužívaním
elektronických služieb. Ľudia veľmi rýchlo pochopili výhody elektronickej komunikácie
s úradmi a dopyt po takýchto službách narastal. Budovanie eGovernmentu teda
pokračovalo v rokoch 2001 - 2004 vývojom on-line služieb a integráciou elektronickej
spoločnosti do bežného života v rokoch 2005 – 2007. Po tomto období nasledovala éra
takzvaného 5 „I“ eGovernmentu (takmer totožné znaky s eGovernmentom 2.0). Ten sa
zakladá na inováciách, integrácii, interaktivite, individuálnosti a instantnosti / rýchlosti.
55
Inými slovami, keď si máme vybrať či poskytneme informáciu pasívne (v novinách alebo
na webe) alebo aktívne (informáciu zašleme konkrétnemu prijímateľovi, spôsobom, ktorý
každodenne využíva – mobil, mail, ...), zaručene uvedené 5 „I“ spĺňa druhý spôsob.
Takýmto spôsobom dokázali pokryť na Taiwane takmer celý životný cyklus človeka online riešením vzniknutých situácií. Od narodenia dieťaťa, cez rodný list, ID kartu, svadbu,
zmenu bydliska či uchádzanie sa o pracovné miesto, všetko sú služby, ktoré poskytuje
Taiwanská vláda on-line formou.
Za 13 rokov sa im podarilo sprístupniť 15000 web služieb, viac ako 70% verejných
dokumentov si vymieňajú elektronicky a podávanie elektronických podaní sa vyšplhalo
v roku 2008 na hodnotu 55%. Systém elektronického verejného obstarávania usporil
ročne viac ako 24 mil. EUR, podalo sa prostredníctvom neho 1,9 mil. tendrov
a uskutočnilo sa 850 tis. on-line dražieb.
Existenciu prvkov webu 2.0 teda netreba ani dlho hľadať. Už na prvý pohľad nájdeme
využitie sociálnych sietí na komunikáciu, a ako vyplýva z prezentácie Dr. Sunga, pri
budovaní boli využité wiki systémy na zdieľanie verejných dát medzi organizáciami Tieto
systémy tvoria doteraz jadro eGovernmentu pri interoperabilite jednotlivých databáz.
Prvky ako RSS systémy sú využívané na cielenejšie oslovovanie občanov a pomerne
vysokej úrovni využitia disponujú nové mobilné technológie.
V porovnaní so štúdiami z USA, eGovernment na Taiwane poskytuje porovnateľne
prepracované služby, dokonca životné situácie rieši komplexnejšie ako americký národný
portál. V čom vidíme najzásadnejší rozdiel, vybudovanie takéhoto systému trvalo
nepodstatne rýchlejšie na Taiwane a bolo prevažne iniciované samotnou vládou. Opačne
v USA možno popri vládnych aktivitách sledovať aj pomerne rozšírené aktivity na
inovovanie verejného sektora aj z radov samotných občanov a mimovládnych organizácií.
Singapur – posun smerom k eGov 2.0
Singapur podobne ako Taiwan patrí pre Slováka k menej známym krajinám.
Z pohľadu eGovernmentu však patrí medzi elitu a neustále na seba upozorňuje úspešnými
projektmi, od roku 2009 vedomým zavádzaním Webu 2.0 a zároveň sa postupne
približuje k špičke v rámci hodnotenia úrovne eGovernmentu vo svete. Nasvedčujú tomu
prieskumu aj Organizácie United Nations aj univerzity Waseda.
Hlavnými dôvodmi rastu singapurského eGovernmentu sú rozvoj užívateľských
očakávaní (spôsobený rýchlym rozvojom technológií a vidinou on-line poskytovaných
56
služieb), preferencia on-line médií pred tradičnými (narastá záujem o takéto médiá a to
z dôvodu ich efektívnosti a šetrenia času), konkurenčné globálne prostredie (využívanie
IKT v prospech krajiny ako konkurenčnej výhody) a narastajúca potreba robiť viac
a spotrebovať menej (efektívnosť a produktivita sú pre singapursky eGovernment kľúčové
hodnoty v ich rýchlom životnom štýle). eGovernment sa tak zameriava na tieto životne
dôležité zložky: jasná vízia, angažované vedenie, úzka zainteresovanosť všetkých
zúčastnených strán (občania, verejné aj súkromné organizácie), stála komunikácia
s občanmi, neustále inovácie a merateľné výstupy (Singapore eGovernment , 2009).
Ďalej sa budeme venovať len koncentrácii na vplyv Webu 2.0. Na základe výročnej
správy o stave Singapurského eGovernmentu za rok 2009, možno nasledovné priority
označiť za oblasti, ktoré budú založené na prvkoch Webu 2.0:
•
Rozšírenie dosahu verejných informácií a služieb k občanom. Singapurská
vláda označila poskytovanie informácií prostredníctvom mobilných sietí za
kľúčovú rozvojovú oblasť. V roku 2009 bolo touto formou poskytovaných
vyše 300 verejných služieb integrovaných do eGovernmentu.
•
Poskytovanie kompletných verejných služieb. Od roku 2004
ponúkali 50
integrovaných služieb, na ktorých sa podieľalo viacero agentúr. Najnovšími
službami sú iFAQ (integrácia najčastejších otázok v 84 agentúrach na jedno
miesto) a integrovaný rezervačný systém (umožňujúcim objednávať verejné
služby z jedného miesta)
•
Zvyšovanie občianskej angažovanosti do vládnej politiky. Vybudovali
jednotné miesto, REACH, prostredníctvom, ktorého sa môžu občania zapájať
do politických procesov.
Následne zadefinovali posun k eGovernmentu 2.0 prostredníctvom využívania
sociálnych sietí, posilnenie on-line aktivít vlády a zapojenia občanov prostredníctvom
eParticipácie. Na základe spomenutej správy hodnotíme prínos Webu 2.0 v lepšej,
jednoduchšej a rýchlejšej komunikácii a zdieľaní dát, že umožňuje ľuďom jednoducho
vytvárať, zdieľať a distribuovať dáta a mení tak „konzumnú“ spoločnosť na komunitu
aktívnych producentov obsahu.
Okrem toho, že využívanie prvkov Webu 2.0 majú zakomponované vo svojich
strategických dokumentoch, tento presun k eGov 2.0 môžeme sledovať aj na ich vládnych
portáloch. Napríklad Singapurská polícia od roku 2008 pracuje so sociálnymi sieťami. Na
portáli YouTube majú vytvorený svoj kanál a uverejňujú tam videá s tipmi na ochranu
57
pred kriminalitou, preventívne videá pred kriminálnym správaním alebo na ďalšom
portáli, internetovej televízii, vysielajú program s nevyriešenými prípadmi a žiadajú
verejnosť o pomoc. Podobné projekty sa tešia v Singapure vysokej návštevnosti, veď
profil polície na YouTube zaznamenal vyše 1 mil. návštev. V súčasnosti sa koncentrovali
hlavne na Facebook, pretože v ňom vidia efektívny informačný kanál, ktorým sa veľmi
jednoducho šíria dôležité informácie a v reálnom svete im pomáha pri znižovaní
kriminality. Rovnaký prístup má k sociálnym sieťam aj ministerstvo zdravotníctva. Ako
tvrdí riaditeľ komunikácie ministerstva zdravotníctva Karen Tan: „Využívanie nových
médií nie je len výstrelkom nových trendov, tieto nové komunikačné nástroje vidia ako
neoddeliteľnú súčasť komunikačnej stratégie a zakladajú na nich dlhodobé vízie“ (Li,
2010).
Uvedené tvrdenia ohľadne singapurského eGovernmentu a ich posun k dynamickejšej
verzii 2.0 nám len potvrdzujú významnosť existencie prvkov Webu 2.0 vo verejnej sfére.
V rámci štúdie o Singapure sme sa dozvedeli, že dynamické aplikácie považujú za súčasť
svojich rozhodnutí, majú ich zakomponované vo svojich dokumentoch a pri svojej práci
ich používajú minimálne tak často ako tradičné spôsoby komunikácie. Aj vďaka tomu sa
úroveň poskytovania verejných služieb stále zlepšuje, a ani napriek tomu sa neuspokojujú
a hľadajú stále lepšie a lepšie riešenia ako oslovovať svojich občanov priamejšou formou
– poskytovanie mobilných služieb.
2.2.3
eGovernment 2.0 v Európe
Európa ako región dosahuje nadpriemerné hodnoty v úrovni eGovernmentu a to vďaka
dobre rozvinutej telekomunikačnej infraštruktúre a vysokej úrovni ľudských zdrojov.
Rovnako sa na tomto hodnotení odzrkadľuje aj fakt, že väčšina krajín patrí medzi
moderné rozvinuté krajiny. Podľa hodnotenie United Nations, lídrom je Veľká Británia,
no výborné výsledky dosahujú aj Holandsko, Nórsko, Dánsko, Írsko alebo Rakúsko.
Jednotlivé hodnotenia sa miene líšia podľa použitých kritérií, no žiadne z nich
nezohľadňuje využívanie dynamických technológií, takže krajiny do našej práce nebude
vyberať na základe týchto hodnotení. V nasledujúcej časti sa budeme venovať len
vybraným projektom, ktoré využívajú prvky Webu 2.0 a analyzujeme tento vplyv na
proces eGovernmentu. Vzhľadom na rozsah práce vyberieme teda len niektoré
najzaujímavejšie projekty, aj keď podobných projektov je samozrejme omnoho viac.
58
Veľká Británia
V tejto časti sa zameriame v rámci britského eGovernmentu hlavne na poskytované
služby a na spôsob komunikácie s občanmi. Ako vyplýva z prieskumov, Briti sú 100 %
spokojní s poskytovanými službami, s ich transparentnosťou, jednoduchosťou na použitie
či komplexnosťou. Veľká Británia patrí medzi štáty, ktoré pravidelnejšie využívajú Web
2.0 na svojich portáloch, priblížime si niektoré projekty.
ePetície je projekt, založený priamo britským ministerským predsedom, a umožňuje
on-line zakladanie, podpisovanie a komentovanie petícií. K jednotlivým petíciám sú
uvedené všetky podrobnosti a po ukončení majú užívatelia možnosť prezrieť si
zhodnotenie celej petície, či bola úspešná alebo nie prípadne prečo. Za prvých 6 mesiacov
od spustenia tohto projektu, stránku navštívilo 2,1 milióna užívateľov a jednu z petícií
podpísalo 1,8 milióna ľudí. Najväčším prínosom je tak zvyšovanie angažovanosti
občanov do politického diania a následná akceptácia takto získaných názorov.
Doctors.net.uk je webová doména, ktorá funguje na princípe doktor - doktorovi.
Pozostáva jednak z tradičných webových služieb (prístup k on-line vyhľadávaniu údajov)
ale aj z dynamických aplikácií (medipaedia). Pôvodným cieľom bolo iniciovať využívanie
internetu doktormi a následné zlepšenie služieb zdravotníctva. Prvotne vznikla ako
vstupná brána k medicínskym informáciám, no postupne sa pretransformovala na
dynamickú komunitu, kde doktori komunikujú a zdieľajú svoje vedomosti. Stránka
obsahuje tieto Web 2.0 prvky pre doktorov a študentov medicíny:
•
Diskusné skupiny – miesto kde doktori diskutujú na vybrané témy, je to
spojené s funkciou, ktorá doktorov podľa ich preferencií upozorňuje na nové
témy či príspevky
•
Medicínska knižnica obrázkov – obsahuje vyše 1.400 obrázkov, ktoré môžu
využívať na vzdelávanie, tréning či prezentácie. Doktori a študenti takisto
môžu pridávať svoje obrázky či o uverejnených diskutovať.
•
Medipaedi – on-line kniha, ktorá je tvorená a upravovaná samotnými
užívateľmi. (podobná Wikipedii no so zameraním len na medicínu)
•
eCases (ePrípady) – on-line kolekcia medicínskych prípadov tvorená
a komentovaná samotnými užívateľmi
59
•
Zdravotnícky vzdelávací modul – obsahuje 160 vzdelávacích modulov, ktoré
sú raz ročne evidované.
(Huijboom, 2009).
Ďalej doktorom poskytuje množstvo ďalších služieb ako zoznam voľných pracovných
miest alebo on-line konferencie.
Odbornej verejnosti tak táto stránka prostredníctvom Web 2.0 služieb prináša
vytvorenie verejne prístupného emailového konta, prístup k novým vedomostiam
a možnosť ich zdieľať, prístup k odbornému vzdelaniu, získavanie zručností a odborných
rád. Ako sa vyjadrilo niekoľko užívateľov tejto domény, prostredníctvom fór a zdieľania
informácií šetria čas pri vyhľadávaní nových aktuálnych informácií, všetky odborné
informácie majú prístupné na jednom mieste a sú v kontakte s odborníkmi z celej krajiny.
Veľká Británia poskytuje omnoho viac on-line služieb, ktoré sú založené na
dynamických technológiách. Vhodným príkladom je aj projekt polície, ktorá umožňuje
občanom monitorovať kriminalitu vo svojom okolí. Aplikácia je prepojená s GoogleMaps
a priamo na mape sa zobrazujú všetky kriminálne činy. Zároveň tu nájdeme kontakt na
lokálnych policajtov, informácie ako sa takto spomenutým kriminálnym činom brániť,
ako v podobných situáciách postupovať alebo je tu priestor priamo na nahlásenie
problémov či na vyjadrenie názoru na uvedenú službu. Samozrejme aj táto služba je
dostupná aj ako mobilná, čiže je k nej okamžitý prístup z mobilného telefónu.
Mobilné služby sú ďalším trendom v UK. Veľký počet verejných služieb sú dostupné
aj prostredníctvom mobilných telefónov. Poskytujú sa tak napríklad interaktívne mapy
miest s možnosťou vyhľadávania verejných budov, adries aj s fotkami budov, časových
rozpisov mestskej dopravy, kultúrnych akcií alebo voľných pracovných miest v okolí. Aj
pri takýchto aplikáciách sa využívajú dynamické technológie Webu 2.0 a občanom tak
spríjemňujú a zjednodušujú život.
2.2.4
Zhrnutie prípadových štúdií
Na niekoľkých príkladoch z celého sveta sme si znázornili a popísali ako sa
v skutočnosti využívajú prvku Webu 2.0 vo verejnom sektore. Nejde teda len o teóriu,
ktorú mnohé krajiny zakomponovávajú do svojich strategických dokumentov len s cieľom
vykresliť úroveň svojho eGovernmentu ako pokročilejšiu verziu 2.0. Pri štúdiu viacerých
60
prípadov sme dokonca dospeli k záveru, že prvky Webu 2.0 považujú za potrebu „ísť
s dobou“ a berú to ako úplne štandardnú vec vrámci ich spolupráce a komunikácie
s občanmi. Nie raz sme v práci spomenuli prínosy takýchto dynamických aplikácií
verejnému sektoru, no po uvedených prípadových štúdiách už ani netreba opakovať, že
menia eGovernment ako úložisko verejných informácií na eGovernment 2.0, ktorý je
schopný vytvárať, meniť, hodnotiť a zdieľať informácie, byť v interakcii s občanmi a tak
vytvárať nové príležitosti na rozvoj a poskytovanie komplexných služieb občanom na
riešenie ich životných situácií rýchlejšie a jednoduchšie.
Uvedené prípadové štúdie sme vyberali tak, aby sme vykreslili využitie prvkov Webu
2.0 v rôznych sférach verejného sektora a aby riešenia boli vhodné na použitie či už na
posilnenie spolupráce s verejnosťou alebo na zefektívnenie práce vrámci verejného
sektora. Tieto uvedené informácie následne v tretej kapitole použijeme na porovnanie so
situáciou na Slovensku a navrhneme riešenie zavedenia Web 2.0 aplikácií do slovenského
eGovernmentu.
61
3
NÁVRHY
A ODPORÚČANIA
PRE
WEBOVÉ
PORTÁLY
VEREJNÉHO SEKTORA
V nasledujúcej, tretej, časti práce komplexne zosumarizujeme výsledky analýzy
vplyvu Web 2.0 na rozvoj eGovernmentu. Použijeme pritom metódu syntézy, pričom
budeme vychádzať z výsledkov analýzy, ktorú sme vykonali v druhej kapitole. Na
základe týchto informácii zhrnieme zistené údaje a zostavíme tak celkové prínosy
aplikácií Webu 2.0 vo verejnom sektore. Načrtneme prínosy tohto procesu
a identifikujeme možné ohrozenia. Následne sformulujeme odporúčania pre webové
portály verejného sektora a tým ilustrujeme presun od statického eGovernmentu, ako
prvého kroku elektronizácie verejných služieb k eGovernmentu 2.0, dynamickej verzii,
ktorej cieľom je otvorenosť a transparentnosť verejného sektora. V ďalšej časti práce
navrhneme riešenia pre slovenský eGovernment, ako efektívnejšie plniť nastavené ciele
a pritom využiť prvky Webu 2.0. Pri tomto návrhu budeme pracovať s dvoma
najaktuálnejšími dokumentmi dotýkajúcimi sa tejto problematiky. Jedným je Európsky
eGovernment akčný plán na roky 2011 – 2015 z decembra 2010 a druhým slovenský
dokument Revízia budovania eGovernmentu (strednodobý plán implementácie priorít)
z februára roku 2011. Obidva dokumenty majú spoločné to, že riešia budúcnosť
elektronických verejných portálov a v práci ich rozoberieme z pohľadu riešenia
problematiky Webu 2.0. Za pomoci týchto informácií a výsledkov získaných
z prípadových štúdií navrhneme nové riešenia pre webové portály verejného sektora
a pokúsime sa tak revidovať revíziu budovania eGovernmentu s ohľadom na efektívne
využitie dynamických aplikácií Webu 2.0.
3.1 Výsledky hodnotenia vplyvu Web 2.0 na eGovernment
Už v prvej kapitole sme si zadefinovali čo je to Web 2.0. Dospeli sme k tvrdeniu, že aj
napriek označeniu 2.0, ktoré zvyčajne označuje technologicky pokročilejšiu verziu, sa
v tomto prípade nejedná o nový technologický objav, ale hlavne o zmenu v myslení. A to
v tom zmysle, že web už nie je chápaný ako statické úložisko informácií a linkov, ale ako
dynamická platforma, ktorá je určená na komunikáciu „many to many“, čím nahrádza
tradičný model kde jeden poskytoval informácie mnohým (skupine). Spolu s touto
zmenou prináša aj nové aplikácie a nástroje ako napríklad wiki, blogy, podcast, mashup
62
alebo sociálne siete. A práve využitie týchto nástrojov spolu so zmenou v myslení prináša
ten želaný posun vpred. Tento posun sme pred niekoľkými rokmi zaznamenali
v súkromnom využívaní internetu, takto sieťovo založené aplikácie zmenili spôsob akým
ľudia na internete komunikujú, vzdelávajú sa, zabávajú a pracujú. Podobne je tomu aj
v biznis prostredí, firmy prijímajú tieto Web 2.0 nástroje aby im pomohli v získavaní
informácií z viacerých zdrojov, poznatkov od zákazníkov, aby podporili komunikáciu
firmy v internom ale aj externom prostredí a aby sa dopracovali k lacnejším a rýchlejším
rozhodnutiam.
A presne tento trend sa postupne presúva aj do verejného sektora. Prevratné zmeny
v podnikateľských projektoch vedúce k efektívnejšej správe podnikov sa tak transformujú
aj do politických štruktúr. Najskôr boli využívané hlavne
politikmi, ktorí v týchto
nástrojoch poskytujúcich spoluprácu, interaktivitu a otvorenosť videli šancu ako sa dostať
vo voľbách k obrovskej mase voličov a on-line spôsobom, ktorý je internetovo založeným
voličom blízky, si získať ich priazeň. Neskôr keď sa títo moderne zmýšľajúci politici
dostali k moci, sa začali dynamickými aplikáciami inovovať aj stránky verejného sektora.
Od ojedinelých prípadov a projektov sa tento spôsob posunul až k budovaniu celého
eGovernmentu na princípe služieb Webu 2.0. Najaktuálnejším príkladom takéhoto
postupu je USA. Tu sa prvky Webu 2.0 využívajú na všetkých úrovniach eGovernmentu
a najživším príkladom je postup americkej vlády, ktorá od 27.apríla 2011 chce
prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Twitter zverejňovať teroristické varovania.
Po dodržaní niekoľkých bezpečnostných opatrení sa takýto spôsob oznamovania stane pre
obyvateľstvo jednoduchším a zrozumiteľnejším a v kombinácii s tradičnými spôsobmi
bude okamžite prístupným pre celú verejnosť.
Týmto sa dostávame k presunu od tradičného poskytovania elektronických služieb ku
kooperatívnemu eGovernmentu 2.0, ktorý vníma web ako platformu poskytujúcu
kombináciu prvkov Webu 2.0 s inovatívnym poňatím myslenia vo verejnom sektore.
Tento presun znamená budovanie systému založeného na spolupráci a komunikácii
všetkých zložiek štátu, prispieva k poskytovaniu agregovaných a komplexných
informácii, k racionálnemu zdieľaniu informácií, vedomostí a skúseností, a vláde tak
pomáha znižovať administratívne náklady a robiť transparentnejšie a efektívnejšie
rozhodnutia. Zároveň prispieva k rýchlejšiemu riešeniu životných situácií obyvateľov,
znižuje byrokraciu a pomáha budovať modernú verejnú správu, ktorá sa zaujíma o názor
svojich občanov a svoje rozhodnutia sa im snaží čo najviac priblížiť. eGovernment tak
63
prináša nové hodnoty a aplikácie, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie vo všetkých sférach
verejného sektora (u zamestnancov, interne v rámci inštitúcií ale i pri vonkajšej
komunikácii s okolím) a zároveň aj u občanov, ktorý sa chcú touto cestou zapájať do
verejných procesov.
Ako sme si v práci vysvetlili, využitie Webu 2.0 je hlavne v komunikácii, interakcii
a v poskytovaní služieb. Pri komunikácii sa využívajú blogy, wiki systémy, podcasting,
RSS a sociálne siete. Komunikáciou je chápaná jednak komunikácia medzi inštitúciami
navzájom, ale aj s občanmi, ktorá má cieľ zvyšovať dosah eGovernmentu, poskytovať
aktuálne informácie a udržiavať s občanmi úzky kontakt. Interakcia je zameraná na
získavanie spätnej väzby od občanov a na podporenie proaktívnej úlohy občanov, ktorí
prostredníctvom týchto nových prvkov prispievajú k tvorbe politických rozhodnutí
formou hodnotení, komentárov, príspevkov a kontroly. Treťou oblasťou je poskytovanie
služieb, jedná sa o nové služby, ktoré vznikajú integráciou riešení z rôznych oblastí
a o služby, ktoré si samotný občania označia za užitočné a spolupodieľajú sa na ich
tvorbe. Pri službách sa využívajú všetky nástroje Webu 2.0, no najvýznamnejšie miesto tu
zastávajú mashup aplikácie, ktoré umožňujú spájať viaceré informácie do nových celkov.
Významné miesto v eGovernmente 2.0 zastáva priame zapojenie občanov do procesu.
Či už aktívne tvoria nové služby, poskytujú nové informácie alebo len komentujú
a hodnotia činnosť vládnych orgánov, sú pre verejný sektor prínosom. Týmto konaním
uľahčujú vláde niektoré procesy v rozhodovaní, spracovávaní údajov alebo vo vzájomnej
pomoci ostatným občanom triedením a klasifikovaním informácií.
Na potvrdenie významu vplyvu Webu 2.0, sme v práci identifikovali jeho existenciu
takmer vo všetkých sférach činnosti verejného sektora. Zasahuje do politickej, sociálnokultúrnej, organizačnej aj legislatívnej oblasti a pri správnom využití efektívne podporuje
činnosti na spomenutých úsekoch.
3.1.1
Príležitosti a riziká spojené s eGovernmentom 2.0
Transformáciu na eGovernment 2.0 sme stručne zosumarizovali v predchádzajúcej
časti a zistili sme, že verejnému sektoru tak prináša užšie a pragmatickejšie vzťahy s ich
zákazníkmi. Týmto spôsobom sa natoľko zaužíva do bežného života, že sa čoskoro stane
štandardom elektronických verejných služieb. Ako vyplýva z práce, uvedieme tie
najvýznamnejšie prínosy Webu 2.0 pre budovanie eGovernmentu.
64
Je užívateľsky orientovaný a v centre pozornosti stoja jeho občania. Zameriava sa na
pomoc pri riešení vzniknutých životných situácií a následne od nich prijíma spätnú väzbu
na celý proces poskytnutia služby. Prispieva k zodpovednosti a transparentnosti, ako sme
ilustrovali aj niektorými projektmi (typu theyworkforyou.com), kedy umožňuje
obyvateľom kontrolovať činnosť volených úradníkov a verejných inštitúcii. Podporuje
spoluprácu a angažovanosť občanov vo verejných rozhodovacích procesoch, zobrazili
sme si to na prípadovej štúdii o Santa Cruz, kde za pomoci nápadov širokej verejnosti
prekonali rozpočtovú krízu. A umožňuje vďaka sieťové efektu jednoduché zdieľanie
informácií a skúseností, podobne ako je tomu v prípade anglickej stránky pre lekárov
Doctors.net.uk. Na doplnenie výhod pripájame nové trendy spojené s eGovernmentom
2.0, a to, že z verejných informácií robí voľne dostupné zdroje, umožňuje zníženie
nákladov na komunikáciu na minimum a otvára zamestnanecké rady vo verejnom sektore
pre ľudí, ktorí s internetom vyrastali.
Okrem výhod a príležitostí sa takéto projekty spájajú aj s rizikami. Tie sa ako
uvádzajú rôzne zdroje rozoberajúce túto tému, všeobecne zhodujú s rizikami Webu 2.0,
a v kontexte verejného sektora ich možno identifikovať nasledovne. Zároveň k rizikám
pripájame aj návrh riešenia na podporu daného nástroja.
Nízka účasť pri spolupráci na verejných projektoch. Existencia blogov, verejných fór
a wiki stránok automaticky neprináša aj zvýšenie angažovanosti občanov do vecí
verejných. Preto je nutné občanov informovať a motivovať otvorenými diskusiami
a vhodnými argumentmi k zvyšovaniu verejného záujmu. Potom budú nástroje na
zvýšenie participácie občanov efektívne a účinné.
Obmedzenie angažovanosti občanov, len na tých technicky zdatných. Tento problém
je vo všeobecnosti spojený s internetovými službami, avšak príklad taiwanského
eGovernmentu je jasným príkladom, že keď vláda dokáže zaujímavou formou
spropagovať on-line služby na internete (v ich prípade to boli najskôr on-line hry a potom
prechádzali postupne od najjednoduchších aplikácií k náročnejším) a spojí to
s užívateľsky jednoduchými aplikáciami, ktoré sú plne funkčné, občania si rýchlo
privyknú na jednoduchší spôsob vybavovania vecí. Tak by tomu bolo aj v prípade on-line
zapojenia občanov do verejných procesov, keď zistia, že ide len o jednoduché aplikácie
a že takto zverejnené názory môžu niečo ovplyvniť, postupne tak začnú spolupracovať
s verejnými orgánmi a pomáhať im pri poskytovaní služieb. Toto treba mať na zreteli, aby
65
sa nestalo, že digitálnu priepasť budeme nesprávnym využitím nástrojov ešte viac
zväčšovať.
Umožnením všetkým užívateľom portálu prispievať k obsahu sa stretávame s otázkou
produkcie nekvalitného a nedôveryhodného obsahu. Proces, ktorý sa spája na jednej
strane s informáciami nízkej pridanej hodnoty a na druhej strane s extrémnymi názormi,
ktoré môžu mať negatívny vplyv aj na zvyšnú časť užívateľov. Riešenie tejto situácie
plynie zo štúdie o Santa Cruz, kde to vyriešili hodnotením jednotlivých príspevkov
ostatnými členmi portálu. Rovnako jednotlivým prispievateľom môžu byť pridelené rôzne
váhy podľa oblasti pôsobenia, praxe a vzdelania a vytvorí sa tým objektívnejší hodnotiaci
nástroj. Ten by bol nakoniec podporený pracovníkmi príslušnej inštitúcie, ktorej portál
patrí, a tí by mali možnosť verejne každý obsah editovať a komentovať. Tak by sa
vytvoril efektívne fungujúci systém hodnotenie informácií poskytnutých na verejných
portáloch.
Verejné diskusie, fóra a podobné iniciatívy sú veľmi často spájané s nevhodným
správaním účastníkov, so snahou manipulovať obsahom prípadne so stratou kontroly nad
priebehom. Jedná sa o problémy, s ktorými sa rovnako stretávame aj pri reálnych
situáciách a myslíme, že vhodným riešením by bola istá regulácia takéhoto správania,
ktorá je podobná zásahom verejných orgánov v reálnom živote.
S nežiaducimi vplyvmi treba rátať pri všetkých projektoch, a výnimkou nie je ani
zavádzanie Web 2.0 aplikácií do verejného sektora. Aj tu však platí, že ak sme na rizikovú
situáciu pripravený, už pre nás nie je existenčnou otázkou ale len problémom na ktorý
máme pripravené záložné riešenie.
3.1.2
Budúcnosť eGovernmentu 2.0
Na základe poznatkov, ktoré sme zhrnuli v našej práci a súčasného stavu projektov vo
verejnom sektore, ktoré experimentujú s prvkami Webu 2.0, možno predpokladať, že
tento trend sa bude v najbližších rokoch ďalej rozvíjať. V komerčnej sfére sa aplikácie
Webu 2.0 používajú už dlhšie obdobie, a ako vyplýva z viacerých prieskumov, ich
význam a prínosy stále rastú. Preto sa domnievame, že vývoj vo verejnom sektore pôjde
rovnakým smerom. Väčšina projektov prebehla prvými fázami, a aj napriek niekoľkým
nedostatkom priniesli verejným inštitúciám lepšie výsledky v transparentnosti politiky,
zapojení občanov do vecí verejných a v komplexnom poskytovaní služieb a informácií.
66
Užívatelia týchto projektov teda prispievajú k zlepšeniu verejných služieb, a aj keď sa
nejedná o zapojenie všetkých občanov, pre verejný sektor to je prínosom. Tento posun
k 2.0 verzii nie je len módnym trendom súčasnosti, ale je súčasťou širších sociálnych
zmien. Vo svete vyrastá nová generácia internetovo založených ľudí, ktorá sa čoskoro
dostane do produktívneho obdobia života. Vtedy sa pravdepodobne dostane na svoj
vrchol aj využívanie dynamických aplikácií vo verejnom sektore a postupne dospejeme
do toho štádia, kedy drvivá väčšina obyvateľov bude vyhľadávať a uprednostňovať
elektronické služby pred tradične poskytovanými. Tento stav v spojení s nízko
nákladovými riešeniami Web 2.0 bude štandardom pri produkcii verejných služieb.
Tieto myšlienky sú podporené aj faktom, že využitie sociálnych sietí vo všeobecnosti
postupne rastie a rovnako ho využívajú s rastúcou tendenciou aj vlády jednotlivých krajín.
Rovnako narastá aj záujem tretích strán o tvorbu aplikácií podporujúcich Web 2.0
aplikácie. Mnoho veľkých spoločností časť svojich aktivít smeruje týmto smerom.
Príkladom môže byť gigant Microsoft, ktorý má vo svojom produktovom portfóliu široké
spektrum Web 2.0 aplikácií vhodných na použitie vo verejnom sektore. V prílohe č.2
uvádzame zoznam Gov 2.0 riešení od Microsoftu. Rovnako narastá aj záujem o nové
služby tvorené pomocou mashup aplikácií, tie ako už vieme dokážu agregovať obsah
z viacerých zdrojov (príklad: verejné informácie zobrazené na GoogleMaps) a tvoriť tak
pridanú hodnotu verejne dostupným informáciám. Ďalším dôležitým faktom je, že
pomerne veľa Web 2.0 projektov s prínosom pre verejnú správu vzniká v súkromnej sfére.
Pre verejnú správu vidíme v tomto prínos, že sa im ponúkajú efektívne riešenia, ktoré
nemusia vyvíjať, stačí ich len prebrať a zakomponovať do svojich plánov čím radikálne
znižujú náklady na vývoj nových služieb. V neposlednom rade treba spomenúť význam
mobilného internetu. V rozvinutých krajinách sa internet stáva bežne dostupným
kdekoľvek. Narastá počet užívateľov, ktorí využívajú internet prostredníctvom mobilných
telefónov a tým sa otvára verejnému sektoru nový priestor ako priamo osloviť svojich
občanov. Vo svete sa stretávame s množstvom projektov, ktoré sú užívateľom prístupné
priamo z ich mobilných telefónov (príklad: prípadové štúdie Anglicko, Singapur a
Taiwan).
Domnievame sa, že uvedené fakty o Web 2.0 aplikáciách sú dostačujúce na
vykreslenie ich vplyvu na eGovernment a na možný budúci vývoj v tejto oblasti.
V nasledujúcej časti prejdeme k slovenskému eGovernmentu a pokúsime sa revidovať
67
budovanie eGovernmentu na Slovensku na základe získaných informácií o eGovernmentu
2.0.
3.2 eGovernment 2.0 v podmienkach Slovenskej republiky
V nasledujúcej časti práce sa koncentrujeme na možný presun k eGovernmentu 2.0
v slovenských podmienkach. Ako vyplýva z údajov v prvej kapitole, kde sme analyzovali
súčasný stav nášho eGovernmentu, aj napriek faktu, že úroveň je pod celoeurópskym
priemerom, Slovensko má potenciál aby toto hodnotenie radikálne zmenilo. Podstatou
tejto zmeny je vybudovanie a posilnenie základov celého eGovernmentu, či už po
legislatívnej stránke alebo po technickej. Cieľom týchto zmien by bola takmer 100 %-ná
elektronizácia služieb a ich 100 %-ná sofistikovanosť, interoperabilita systémov
a transparentnosť celého procesu. V práci sme už niekoľko krát spomenuli prínosy Webu
2.0 a myslíme, že jeho aplikáciou do slovenského eGovernmentu by sa úroveň
poskytovaných služieb skutočne zvýšila a obrátila v ústrety potrebám občanov. Preto sa
teraz pokúsime analyzovať stav eGovernmentu s ohľadom na využitie dynamických
technológií Webu 2.0. Budeme sa pritom opierať o Akčný plán Európskej únie pre
eGovernment na roky 2011 – 2015, ktorý je jedným z východiskových dokumentov aj
našich legislatívnych zámerov. Druhým nemenej dôležitým dokumentom je pre nás
Revízia budovania eGovernmentu. Obidva dokumenty si prejdeme, či počítajú
s budovaním služieb založených na prvkoch Webu 2.0 a či vôbec majú v pláne začať
s budovaním
modernejšieho,
transparentnejšie
a efektívnejšieho
eGovernmentu
založeného na spolupráci viacerých sektorov spoločnosti. Ak s týmto vplyvom nepočítajú,
pokúsime sa navrhnúť ako by sa jednotlivé aplikácie Webu 2.0 dali použiť na podporu
služieb a cieľov uvedených v týchto dokumentoch. Zavedenie týchto zmien spojené
s celkovou zmenou myslenia pri tvorbe a poskytovaní služieb verejného sektora by pre
slovenský eGovernment znamenalo presun k novšej verzii 2.0.
3.2.1
Európsky eGovernment akčný plán 2011 – 2015
Európsky eGovernment akčný plán je strategický dokument Európskej komisie, ktorý
sa zameriava na využitie IKT pri podpore inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej
správy. Je výsledkom 5.ministerskej konferencie o elektronickej verejnej správe z Malmö
68
a je súčasťou Európskej digitálnej agendy. Elektronickú verejnú správu začleňuje do
komplexného súboru opatrení, ktorých cieľom je využívanie prínosov z IKT. Tie majú
verejnému sektoru pomáhať pri modernizácii poskytovaných služieb a zároveň znižovať
náklady a zefektívňovať celú činnosť.
Výsledky prvého akčného plánu priniesli niekoľko pilotných projektov, ktoré riešia
konkrétne prípady zavádzania cezhraničných služieb verejnej správy, inovujú verejný
sektor, zdravotnícke služby, podporujú opätovné využívanie informácií, vytvorili
platformu na verejné obstarávanie alebo začínajú budovať celoeurópske systémy
elektronickej totožnosti. Medzi inovačné technológie dokument zaraďuje aj sociálne siete,
ktoré zvýšili očakávania občanov pri rýchlosti a účinnosti on-line služieb.
Preto Európska komisia navrhuje druhý akčný plán, ktorý má pomôcť pri budovaní
otvorenej a flexibilnej spoločnosti, ústretovej voči občanom a podnikom. eGovernment
má slúžiť ako nástroj na zvýšenie efektívnosti a účinnosti, na zlepšovanie verejných
služieb spôsobom uspokojovania potrieb používateľov, maximalizácie verejnej hodnoty
a má podporiť postavenie Európy smerujúcej k vzdelanostnej ekonomike.
Deklarácia z Malmö tak nastavuje 4 politické priority pre všetky európske orgány
verejnej správy:
1. Zlepšenie občianskeho a podnikateľského postavenia eGovernment službami,
navrhnutými na základe užívateľských potrieb v spolupráci s tretími stranami,
zlepšením prístupu k verejným informáciám a posilnením transparentnosti
a efektívnosti zúčastnených strán v politickom procese.
2. Posilnenie jednotného trhu službami umožňujúcimi zakladanie a chod
podnikov, štúdia, pracovania alebo odchodu do dôchodku kdekoľvek v EÚ.
3. Efektívnosť a účinnosť ako výsledky využívania eGovernmentu na znižovanie
administratívnej
záťaže,
zlepšenie
organizačných
procesov
a podpory
udržateľnosti nízko uhlíkového hospodárstva.
4. Vykonávanie politických priorít sa umožňuje vytvorením primeraných
predpokladov a zavedením potrebných právnych a technických podmienok.
Verejná správa tak musí zabezpečiť lepšie verejné služby pri nižších nákladoch.
Uvedené priority sú pritom cestou k dosiahnutiu tohto cieľa a k zvýšeniu zapojenia
občanov.
69
Tento akčný plán prispieva k plneniu dvoch cieľov Digitálnej agendy pre EÚ,
sprístupniť do roku 2015 kľúčové cezhraničné služby a dosiahnuť aby do roku 2015
vyžívalo služby eGovernmentu 50 % občanov EÚ a 80 % podnikov.
Už pri uvedení cieľov a priorít akčného plánu je zrejmé, že viaceré aktivity majú
podobné ciele ako sú spomínané prínosy Web 2.0 aplikácií vo verejnom sektore. Ďalej si
v práci priblížime oblasť posilnenia postavenia užívateľov, ktorá sa nám zdá
najvhodnejšia na implementáciu prvkov Webu 2.0. V tejto oblasti rovnako aj Akčný plán
počíta s týmto trendom a to v týchto oblastiach:
Posilnenie postavenia občanov. Znamená zvýšenie schopnosti občanov, podnikov
a iných organizácií správať sa proaktívne využívaním nových technologických nástrojov.
Takýto postup bude viesť k zvýšeniu efektívnosti verejných služieb a zároveň k zvýšeniu
občianskej spokojnosti a to formou zohľadnenia užívateľských potrieb a vzájomnej
spolupráce pri tvorbe služieb. Navrhujú tvoriť inkluzívne služby a služby vznikajúce na
základe užívateľských požiadaviek, ktoré majú byť personalizované a podporené
viacerými spôsobmi doručenia (internet, televízia, telefón, mobilné zariadenia,...).
Tvorba služieb ako produkt spolupráce. Ako vhodné nástroje Akčný plán navrhuje
použitie prvkov Webu 2.0, sociálnych sietí a nástrojov spolupráce (wiki systémy,
blogy,...).
Znovu využívanie verejných informácií. Verejný sektor poskytuje kvantum informácií,
mnohé z nich sa však vôbec nevyužívajú alebo sa nespracovávajú úplne. V spojení
s novými technológiami ako mashup, takéto informácie tvoria unikátny zdroj na vznik
nových služieb.
Posilnenie transparentnosti. Z prieskumov vyplýva, že najžiadanejšie služby verejnej
správy sú, kde občania môžu vysledovať svoje osobné údaje a prehliadať ako sa s nimi
narábalo. Ideálnym riešením sú opäť mashup služby, ktoré čerpajú zdroje z viacerých
zdrojov a následne v kombinácii s nástrojmi ako wiki umožnijú zdieľať takéto dáta svojím
vlastníkom.
Zapojenie občanov a podnikov do procesu tvorby politiky. Nové nástroje na posilnenie
účasti tretích strán v politickom procese sa už vyvíjajú vrámci európskeho výskumu. Majú
pomôcť orgánom verejnej správy pri vytváraní inteligentnejších, cielených a flexibilných
politík a zároveň im umožnia lepšie pochopiť ich nákladovú efektívnosť a dosahy.
Vo všetkých uvedených oblastiach nachádzame ideálne miesto na projekty spojené
s prvkami Webu 2.0. Nasvedčujú tomu jednak definície jednotlivých nástrojov Webu 2.0
70
z prvej kapitoly, vplyv Webu 2.0 na eGovernment a jeho výhody z druhej kapitoly
a všetko potvrdzujú prípadové štúdie niekoľkých už realizovaných projektov vo svete.
Ďalej dokument rieši oblasť vnútorného trhu, efektívnosť a účinnosť orgánov verejnej
správy a podmienky rozvoja eGovernmentu. Podobne ako predchádzajúce oblasti, aj
v týchto vidíme ako podporné riešenie na dosiahnutie cieľov použitie dynamických
technológií (Európska Komisia, 2010).
3.2.2
Revízia budovania eGovernmentu
Revízia budovania eGovernmentu je výsledok Uznesenia vlády SR číslo 72
z 2.februára 2011. Jej cieľom je strednodobý plán implementácie priorít elektronizácie
verejnej správy s ohľadom na výsledky doterajšieho budovania eGovernmentu. Tento
proces sa podľa správy „ukazuje ako nedostatočne efektívny a pomalý.“ eGovernment sa
pri tvorbe projektov chápal ako proces elektronizácie existujúcich služieb verejnej správy
občanom, a nie ako nástroj na ich radikálne zefektívnenie. Pozornosť sa venovala najmä
technologickému riešeniu nasadzovania IKT do existujúcich procesov bez zjavného
súvisu s hmatateľným prínosom pre obyvateľov, podnikateľov a zamestnancov verejnej
správy“ (Vláda SR, 2011). Prístup k doterajšiemu budovaniu eGovernmentu hodnotí
správa pomerne negatívne. Týmto postupom sa smerovalo k upevneniu súčasných
zastaraných procesov a k strate dôvery od verejnosti k budovaniu efektívneho verejného
sektora. Preto hodnotíme pozitívne prístup vlády, k zmene tohto procesu a k jeho
nasmerovaniu k občanom.
Revízia sa nesnaží navrhnúť novú stratégiu informatizácie verejnej správy, jej cieľom
je identifikovať nedostatky doterajšieho postupu a určiť riešenie. Revidovaný model tak
má verejnému sektoru priniesť zmenu hlavne v troch oblastiach. Zjednodušovanie
administratívy v riešení životných situácií, informačné otváranie sa verejnej správy a mení
perspektívu z pohľadu prípravy projektov. Výsledkom má byť nová verejná správa
orientovaná na ľudí a s minimálnym administratívnym bremenom. Ďalej v práci sa
zameriame len na životné situácie a na koncept otvorených dát verejnej správy, pretože
práve v nich vidíme možnosti aplikácie prvkov Webu 2.0.
Riešenie životných situácií. Nejedná sa o nový pohľad na eGovernment, v Európe sa
spomína približne od roku 2000, takisto u nás je súčasťou ústredného verejného portálu.
V rámci revízie sa navrhuje v maximálnej možnej miere odbremeniť občanov
71
v komunikácii
s úradmi.
Toto
odstránenie
sa
predpokladá
v dvoch
rovinách.
Minimalizácia administratívneho dokladovania skutočností pri získaní oprávnenia v danej
situácii a odstránenie ďalších krokov po získaní oprávnenia. Základom pre tento proces je
interoperabilita systémov verejnej správy a schopnosť komunikácie medzi jednotlivými
inštitúciami. Znamenalo by to proaktívnosť služieb, čiže ďalšie akcie by sa diali už
automaticky. Prinieslo by to zmenu v presune administratívneho bremena na verejnú
správu (zmeny občan nahlási iba raz a príslušná organizácia to rozpošle všetkým
relevantným subjektom) a došlo by k virtuálnej strate vecnej a miestnej príslušnosti
(prostredníctvom on-line služieb sa záležitosť vybaví na jednom mieste, nie je nutné
navštevovať jednotlivé organizácie). Spolu so znížením administratívneho bremena by sa
zvýšila transparentnosť, kvalita, prispôsobili by sa služby používateľom a vznikol by
potrebný tlak a kontrola pribežného zlepšovania kvality. Pre štát by táto zmena priniesla
zefektívnenie verejného sektora automatizáciou a optimalizáciou procesov, znížila by sa
miera korupcie a znížili by sa náklady na verejnú správu pri súčasnom zvýšení kvality
a dostupnosti služieb.
Otvorené dáta verejnej správy. Základným princípom otvorených dát je hodnota, ktorá
je v týchto dátach ukrytá a využíva sa len v obmedzenej forme. Cieľom takéhoto konceptu
je umožnenie strojového spracovávania verejných informácií tretími stranami, ktoré na
ich základe dokážu tvoriť nové, užitočnejšie služby. Výsledkom by tak bol prínos pre
občanov v kompletných informáciách a službách či možnosti kontroly verejných inštitúcií
a naopak pre inštitúcie v možnosti prístupu k databázam ostatných organizácií, čo by
viedlo k lepším politickým rozhodnutiam.
(Vláda SR, 2011)
Pri hodnotení revízie sme nenašli žiadnu zmienku o použití aplikácií Webu 2.0. Na
druhej strane, dve spomenuté oblasti, ktoré sme stručne charakterizovali, sú typickým
príkladom použitia dynamických technológií vo svetových projektoch. Preto sa teraz
pokúsime odporučiť zmeny v revízii, ktoré by aplikovali prvky Webu 2.0 do podmienok
slovenského eGovernmentu a prispeli by tak k efektívnejšiemu napĺňaniu cieľov.
72
3.3 Odporúčania pre slovenský eGovernment
Pri nasledovných odporúčaniach budeme vychádzať z jednotlivých častí práce
a využijeme všetky nadobudnuté poznatky k uvedenej téme. Na základe prieskumov
úrovne eGovernmentu nám je známe nelichotivé umiestnenie Slovenska. Aj napriek
tomuto faktu, zaznamenali sme jeden z najrýchlejších rastov v elektronizácii a taktiež
vieme, že tu máme potenciál na vybudovanie kvalitnej siete elektronických verejných
služieb. Rovnako tento stav konštatuje aj naša súčasná vláda a rozhodla sa popracovať na
zmene. Revízia budovania eGovernmentu jasne konštatuje, že síce do elektronizácie
investujeme nemalé prostriedky
(z Operačného programu informatizácia spoločnosti
1,2 mld. € a z rozpočtu verejnej správy 1,3 – 2,6 mld. € (Vláda SR, 2011) ) aj napriek
tomu sa nám nepodarilo vybudovať kvalitný systém, ktorý je podľa požiadaviek EÚ
transparentný a koncentrovaný na občana. Netvrdíme, že finančné prostriedky boli
investované zle, samozrejme vybudovali určitú úroveň elektronických služieb, no teraz
treba začať tieto služby inovovať a automatizovať. Tým by sa úroveň poskytovaných
služieb zvýšila na transakčnú, prípadne automatizovanú.
Pri definovaní eGovernmentu 2.0 sme spomenuli, že sa jedná o posun k modernejšej
verzii eGovernmentu, ktorá je spôsobená na jednej strane inovovanými technológiami, na
strane druhej zmenou myslenia ľudí, ktorý s ňou prichádzajú do styku. Myslíme, že táto
zmena v myslení práve prichádza aj k nám. Dôkazom toho je revízia budovania
eGovernmentu, ktorá si za cieľ dáva priblíženie sa a orientáciu na občana, zefektívnenie
celej elektronizácie a vybudovanie otvorenej a transparentnej spoločnosti.
3.3.1
Implementácia Webu 2.0 do Revízie budovania eGovernmentu
Revízia sa koncentruje na riešenie životných situácií občanov. Pri tomto procese je
dôležité mať vybudovaný interoperabilný systém, v ktorom všetky príslušné organizácie
dokážu čerpať dáta aj z databáz ostatných inštitúcií a zníži sa tým administratívne
zaťaženie. V práci sme uvádzali, že nástroje Webu 2.0 sú vhodným nástrojom na
spoluprácu viacerých organizácií. Ich implementáciou by sa zjednodušila a zrýchlila
komunikácia medzi úradmi a v spojení s mashup systémami, ktoré dokážu integrovať viac
zdrojov do jednej novej služby by sa uľahčilo ich zdieľanie. To znamená, že verejné
inštitúcie by pomocou týchto aplikácií získali prístup k potrebným informáciám aj
73
z ostatných orgánov a občan by tak nemusel tú istú informáciu poskytovať niekoľkým
úradom, ako je tomu doteraz.
Revízia spomína, že koncept životných situácií je už riešený na ústrednom portáli
verejnej správy. Na základe prípadovej štúdie o americkom ústrednom portáli usa.gov
navrhujeme tento portál dopracovať. Má slúžiť ako jednotná vstupná brána do sveta
elektronických verejných služieb a všetky služby má ponúkať systémom „one-stop“
(jedno zastavenie). Na tomto systéme portál z časti aj funguje, informácie o službách sú
prehľadne zoradené a logicky roztriedené. Čo vidíme ako nevýhodu je, že stránka stále
pôsobí len ako statické úložisko informácií a linkov. Pri niektorých službách (napríklad
overenie výskytu subjektu v živnostenskom registri) sme sa k samotnej službe ani
nedopátrali, prípadne nás odkaz presmeroval len na web príslušnej organizácie a tam sme
s hľadaním museli začať odznova. Tieto služby by sa mali dopracovať a príkladom by
nám mohol byť aj spomínaný Taiwan. Krajina, ktorá začínala budovať eGovernment
približne v tom čase ako Slovensko, a teraz poskytuje služby na neporovnateľne vyššej
úrovni. Ústredný portál vidíme v budúcnosti teda podobne ako na Taiwane ako miesto,
kde sa občan po prihlásení dostane k svojmu kontu s verejnými informáciami všetkého
druhu a bude tu môcť vybaviť všetky záležitosti týkajúce sa úkonov spojených s verejnou
správou (platiť pokuty, dane, poplatky, zmeniť trvalé bydlisko alebo požiadať o vydanie
dokladov). Tento integrovaný systém odporúčame podporiť on-line pomocou vo forme
chatu alebo rozhovoru (ako je Europe direct vrámci Európskej komisie) v spojení
s tradičným FAQ (najčastejšie kladené otázky). Riešenie pomoci cez mail nevidíme ako
vhodné, pretože odpoveď často krát trvá tak dlho, že užívateľ si odpoveď nájde aj sám. Tu
sa opäť otvára brána pre vstup prvkov Webu 2.0, ktoré formou blogov, wiki, sociálnych
sietí alebo video inštruktáží ponúkajú nízko-nákladové a efektívne riešenie tejto situácie.
Umožnia komunikáciu verejnej správy a občana, a pomôžu tým k riešeniu životnej
situácie.
Ďalšou oblasťou pre implementáciu Webu 2.0 je koncept otvorených verejných dát. Je
to koncept založený na hodnote verejných informácií, ktorá nie je využívaná v rámci
možností naplno. Základom je kompletnosť informácií a dát a ich elektronická
dostupnosť. Opäť berieme ako vzor americkú stránku, tento krát data.gov. Vytvorením
podobného portálu poskytujúceho všetky verejné dáta na jednom mieste, by sa prispelo
k zvýšeniu transparentnosti verejného sektora a zároveň k podpore boja proti korupcii.
Takto verejne dostupné dáta by mohli byť jednoduchšie kontrolované, napríklad pomocou
74
mashup aplikácií, ktoré by agregovali dáta z viacerých vládnych agentúr a umožnili by tak
jednoduché porovnávania hospodárenia a činnosti týchto inštitúcií. Okrem tohto prínosu
vidíme výhodu aj v možnosti využívania takto dostupných informácií tretími stranami,
ktoré ich následne môžu spracovať do nových služieb s pridanou hodnotou, prípadne
znovu využívania existujúcich informácií a ich kombinácie s inými službami ako
GoogleMaps, ktoré následne poskytnú komplexnejšie dáta s novou pridanou hodnotou.
Na tomto princípe funguje vo Veľkej Británii mapovanie kriminality, ktoré pomocou
dynamických technológií integruje policajné databázy s miestami kriminálnych činov
zobrazenými pomocou GoogleMaps a s komunikačnými nástrojmi, čím prispieva
k lokálnemu kontrolovaniu kriminality a k jej znižovaniu.
Pri tom všetkom netreba zabúdať ani na najnovšie trendy v poskytovaní informácií,
ktoré sú spojené s faktom, že narastá počet užívateľov mobilných zariadení, ktorí s nimi
pristupujú na internet. Touto cestou komunikácie by sa vláda ešte viac priblížila občanom
a elektronické služby kompatibilné s mobilnými zariadeniami by im boli dostupné takmer
kdekoľvek. Touto cestou sa vybrali už niektoré najvyspelejšie krajiny a spokojnosť ich
občanov to len zvýšilo.
3.3.2
Doplnenie Revízie budovania eGovernmentu
V nasledujúcej časti len v skratke doplníme služby, ktoré Európska komisia popisuje
v Akčnom pláne na roky 2011 – 2015, no v rámci procesu budovania slovenského
eGovernmentu absentujú. S ohľadom na obsah a prínos práce sme zvýraznili tie
najpodstatnejšie procesy Revízie budovania eGovernmentu. Tieto procesy sú založené na
podobnom princípe ako navrhuje akčný plán v bodoch riešiacich posilnenie postavenia
občanov a znovu využívania verejných informácií. Revízia však nehovorí o budovaní
spolupráce medzi verejným sektorom a občanmi s cieľom ich aktívneho zapájania do
politických procesov.
V prípadových štúdiách z najvyspelejších krajín je práve táto iniciatíva spojená
s najväčším prínosom pre verejný sektor. Pri efektívnej spolupráci získavajú verejné
organizácie množstvo nápadov, ideí, nových poznatkov či dokonca nových služieb priamo
zo súkromného sektora. A práve súkromný sektor je vo väčšine prípadov rodiskom
nových
a pokrokovejších
riešení.
V štúdii
o USA
sme
hovorili
o projekte
CodeForAmerica. Tento projekt je ukážkovým príkladom spolupráce odborníkov
75
z komerčnej sféry a regionálnych politikov. Aj napriek tomu, že nie je výsledkom priamo
vládnych aktivít, pre verejný sektor má obrovský prínos. Experti pre oblasť poskytovania
internetových služieb zdieľajú svoje vedomosti s verejnými úradníkmi a pomáhajú
budovať moderné portály pre mestá. Domnievame sa, že podobný projekt by sa vďaka
jeho mnohým prínosom uplatnil aj v podmienkach slovenského eGovernmentu a prispel
by tak k budovaniu otvorenej a transparentnej vlády, ktorá poskytuje také služby, po
ktorých je dopyt zo strany užívateľov. Tým by sa podporil aj akčný plán, ktorý vyzýva
k vzájomnej spolupráci a koncentrácii služieb pre potreby občanov všetky krajiny EÚ.
Podobným projektom v našich podmienkach by sa mohla vybudovať moderná sieť
stránok miest, obcí a VÚC a to pri znížených nákladoch, pretože jednotlivé služby by
mestá medzi sebou mohli zdieľať a tvoriť ich na rovnakých základoch. Rovnako vidíme
prínosy takéhoto projektu nie len na regionálnej úrovni, ale aj na celoštátnej. Na základe
spolupráce odborníkov z viacerých sektorov by sa mohli tvoriť vládne portály
a v spolupráci so širokou verejnosťou tu mohli vznikať nové verejné služby, založené na
potrebách občanov.
Okrem spolupráce pri tvorbe portálov však Web 2.0 technológie ponúkajú riešenie aj
v zapájaní občanov do politických procesov. Podobne ako sme vykreslili prípadovú štúdiu
o Santa Cruz, možno občanov zapájať priamo do tvorby politických rozhodnutí, prípadne
ako je tomu vo Veľkej Británii v rámci projektu ePetície, možno im uľahčiť formu
vyjadrenia svojho názoru. Okrem toho, existujú aj menej komplikované riešenia. Sociálne
siete, blogy alebo komentáre sú prvky, ktoré boli stvorené na komunikáciu a poskytovanie
informácií. Ich využitím vo verejnom sektore možno najjednoduchšou cestou získať
spätnú väzbu od občanov, vďaka ktorej vieme či poskytované služby spĺňajú očakávania
alebo sa koncentrujú na služby, ktoré občanov vôbec nezaujímajú.
Projekt Doctors.net.uk je ukážkovým príkladom efektívne fungujúcej komunity
lekárov, ktorá takto zdieľa informácie, vedomosti a skúsenosti. Presne rovnakým
spôsobom možno na Slovensku vytvoriť rôzne komunity odborníkov, či už učiteľov alebo
dokonca verejných zamestnancov, poslancov, starostov a podobne. Okrem toho, že vláda
by mala ideálny komunikačný kanál s celou komunitou, jej členovia by si navzájom mohli
vymieňať informácie, upozorňovať svojich kolegov na rôzne nedostatky alebo
zverejňovať riešenia vzniknutých situácií. Rovnako možno takýto projekt po menších
úpravách využiť aj vrámci samotnej vlády a ministerstiev. Na jednom mieste by boli
prístupné všetky aktuálne informácie o dianí v danej inštitúcii, podklady k rokovaniam,
76
vyhodnotenia projektov a aktivít no a zároveň by vzájomne mohli viacerí ľudia s využitím
wiki systémov pracovať naraz na jednom projekte. Postupne by sa tu mohla tvoriť
databáza najčastejších problémov v jednotlivých sekciách, ktoré by predišli k ich
opakovaniu alebo by vznikali k jednotlivým projektom diskusné skupiny. Tento postup by
mohol pomôcť k zrýchleniu a zefektívneniu rozhodovania, prípadne jednotlivým členom
by uľahčil prácu zdieľaním vedomostí od kolegov.
Na záver odporúčame zaviesť systém budovania eGovernmentu 2.0 ako komplexný
proces, čím by sa predišlo chybám z minulosti, kedy každá organizácia postupovala podľa
vlastných predstáv a systém sa tak tvoril ako nejednotný a roztrieštený. Jednotným
postupom by sa jednak znižovali náklady, pretože jednotlivé riešenia by mohli
organizácie medzi sebou zdieľať a rovnako by to prispievalo aj k zlepšovaniu vzájomnej
spolupráce medzi verejnými inštitúciami. Okrem centrálne riadených projektov treba
podporovať aj aktivity v mimovládnych organizáciách, pretože ako vyplýva z prípadovej
štúdie
o USA,
Najpodstatnejšou
mnohé
úlohou
vynikajúce
na
nápady
najbližšie
často
roky tak
pochádzajú
bude
práve
budovanie
odtiaľto.
moderného
eGovernmentu, ktorý sa vďaka prvkom Webu 2.0 koncentruje na riešenie občianskych
potrieb a prispieva k transparentnosti a otvorenosti vlády.
77
ZÁVER
V práci sme rozoberali problematiku eGovernmentu a možného vplyvu Webu 2.0 na
tento proces. Už pri základných poznatkoch o eGovernmente je jasné, že pre občanov ale
aj samotný štát prináša množstvo výhod. Od znižovania administratívneho zaťaženia a
nákladov, cez posilnenie boja proti korupcii až po uľahčenie životných situácií občanov.
O týchto však už vieme z poznatkov o budovaní eGovernmentu na Slovensku. Preto
cieľom diplomovej práce je na základe teoretických poznatkov analyzovať budúce trendy
a vplyv Web 2.0 na rozvoj eGovernmentu vo svete a EÚ a prostredníctvom analýzy
prípadových štúdií poukázať na možné prínosy zavádzania prvkov Web 2.0 pre verejnú
správu v Slovenskej republike.
Pri napĺňaní cieľa sme tento rozdelili na tri časti a to teoretické východiská, analýzu
vplyvu Web 2.0 na eGovernment a na jeho možnú aplikáciu do slovenského
eGovernmentu. Najskôr sme teoreticky zadefinovali eGovernment a Web 2.0. Ich
spojením sme sa dopracovali k termínu eGovernment 2.0, čo je označenie pre
elektronickú verejnú správu spojenú s prvkami Webu 2.0 a zmenou v myslení ako
verejných
zástupcov,
tak
aj
občanov.
Po
zadefinovaní
tohto
procesu,
jeho
charakteristikách a spôsobe využitia, sme sa dostali k tej najpodstatnejšej časti práce. Tou
je vplyv Webu 2.0 na eGovernment a nové služby, ktoré nám táto zmena ponúka.
Dopracovali sme sa k záverom, že tento vplyv je výrazný a pri efektívnom využití Webu
2.0 vo verejnej správe pomáha napĺňať viaceré ciele eGovernmentu. Najdôležitejším
faktom je, že vďaka týmto dynamickým aplikáciám dochádza vo verejnom sektore
k jasným zmenám. eGovernment sa mení zo statického úložiska informácií a linkov, na
vyspelejšiu verziu 2.0, ktorá je prezentovaná ako dynamická platforma umožňujúca
tvorbu, editáciu a zdieľanie verejného obsahu, poskytuje služby (nie len informácie)
koncentrované na občana a umožňuje spoluprácu viacerých vládnych i mimovládnych
subjektov. Takto stavaná platforma prináša verejnému sektoru a občanom tieto výhody:
prispieva k znižovaniu administratívneho zaťaženia, pomáha znižovať náklady na chod
verejného sektora, umožňuje efektívnejšie využívať verejné informácie a následne ich
zdieľať aj s tretími stranami, spája viaceré subjekty do vzájomnej spolupráce, prispieva
k transparentnosti a otvorenosti vlády, pretože umožňuje občanom aktívne sa zapájať do
politických rozhodnutí a podporuje obojstrannú komunikáciu medzi vládou a občanmi.
Tieto výhody sú len takzvaným vrcholcom ľadovca, pretože ako sme zistili, použitie
78
Webu 2.0 je omnoho širšie. Svoje uplatnenie vo verejnom sektore nenachádza len v rámci
komunikácie s občanmi, ale aj vnútri verejnej správy, kde sa môže využiť v krízovom
manažmente, v manažmente ľudských zdrojov, pri vzdelávaní zamestnancov, tvorbe
nových služieb alebo aj ako nástroj uľahčujúci spoluprácu pri rôznych projektoch.
Týmito tvrdeniami sme prispeli k splneniu ďalšieho čiastkového cieľa, a to k analýze
vplyvu Webu 2.0 na služby eGovernmentu. Aby sme potvrdili tieto tvrdenia, že nejde len
o ďalšiu internetovú bublinu alebo nezmyselný fenomén, analyzovali sme niekoľko
prípadových štúdií z celého sveta. Na konkrétnych príkladoch sme vysvetlili, že Web 2.0
patrí aj do verejného sektora a spolu s ostatnými nástrojmi pomáha budovať eGovernment
k vyššej úrovni.
V poslednej časti práce sme sa koncentrovali na slovenský eGovernment. Analyzovali
sme Európsky akčný plán pre eGovernment na roky 2011 až 2015 a Revíziu budovania
eGovernmentu na Slovensku a na ich základe sme navrhli Web 2.0 riešenia pre slovenskú
elektronickú verejnú správu. Pri týchto riešeniach sme čerpali nápady z prípadových
štúdií a tým sme dopĺňali a zefektívňovali revíziu. Pozitívne hodnotíme prístup revízie
k riešeniu životných situácií občanov, čiže koncentráciu služieb priamo na nich (nie na
služby ako to bolo v minulosti) a koncept otvorených dát verejnej správy. Ako vyplynulo
z práce, v týchto oblastiach je množstvo priestoru na zefektívnenie procesov prvkami
Webu 2.0. Ďalej navrhujeme doplniť revíziu Web 2.0 aplikáciami zameranými na
podporu
spolupráce medzi verejným sektorom a občanmi s cieľom ich aktívneho
zapájania do politických procesov.
Vzhľadom na uvedené závery sa domnievame, že cieľ práce sme naplnili a za prínos
práce pokladáme okrem zmapovania doteraz bielych miest vo vzťahu Webu 2.0
a slovenského
transparentného,
eGovernmentu,
efektívne
aj
načrtnutie
fungujúceho
nových
a otvoreného
prístupov
eGovernmentu
spolupracovať so svojimi občanmi a ochotného plniť ich potreby.
79
k budovaniu
ochotného
RESUMÉ
In this work we discussed the issue of eGovernment and the potential impact of Web
2.0 in this process. Even a basic knowledge of eGovernment is clear that the citizens and
also state itself have from this process many benefits. By reducing administrative burdens
and costs, through strengthening the fight against corruption to facilitate citizens' life
situations. These, however, we already know this from knowledge about building of
eGovernment in Slovakia. Therefore the aim of this thesis is based on theoretical
knowledge to analyze future trends and Web 2.0 influence on the development of
eGovernment in the world and through analysis and case studies to highlight the possible
benefits of the introduction of elements of Web 2.0 for public administration in Slovakia.
In fulfilling the objective, first, we therefore theoretically define eGovernment and
Web 2.0. Assembling them have come to term eGovernment 2.0, which is the name for
eGovernment elements associated with Web 2.0 and the change in thinking and public
representatives and citizens. After defining this process, its characteristics and uses, we
got to the most essential part of the work. This is the impact of Web 2.0 for eGovernment
and new services that offers this amendment. We have ended up concluding that this
effect is significant and the effective use of Web 2.0 in public administration helps to
achieve several objectives of eGovernment. The most important fact is that thanks to this
dynamic applications in the public sector there is a clear change. eGovernment is changed
from a static repository of information and links to more advanced version 2.0, which is
presented as a dynamic platform that enables the creation, editing and sharing of public
content, provides services (not just information) concentrated on the individual and
enables cooperation of governmental and non-governmental entities. Thus constructed
platform delivers the public sector and the citizens of the following benefits: helping to
reduce administrative burdens, helps to reduce the costs of running the public sector,
allowing more efficient use of public information and then share it with third parties,
combines a number of bodies in mutual cooperation, contributes to transparency and
openness of government, because it allows citizens to actively participate in policy
decisions and supports two-way communication between the government and its citizens.
These benefits are only so-called tops of the iceberg, because as we found the use of Web
2.0 is much wider. Its application in the public sector not only in communication with the
citizens, but also within the government, which can be used in crisis management, in the
80
management of human resources, in knowledge management, in creating new services or
as a tool to facilitate cooperation in different projects.
To confirm these claims, it is not just another Internet bubble, or nonsensical
phenomenon, we analyzed several case studies from around the world and on specific
examples we explained that also Web 2.0 belong to the public sector and with other tools
help to eGovernment achieve higher level.
In the last part of the work we have concentrated on the Slovak eGovernment. We
analyzed the European eGovernment Action Plan for the years 2011 to 2015 and Review
of building eGovernment in Slovakia and on the basis of Web 2.0, we have proposed
solutions for the Slovak eGovernment. In these solutions, we draw ideas from case studies
and this way we complete review and make it more efficient. Positive assessment of the
review is in the approach to solve life situations of citizens, namely the concentration of
services directly to them (not for services as it has in the past) and the concept of open
government data. As shown by the work in these areas are plenty of room to streamline
processes by elements of Web 2.0. But in addition, we propose a revision to add more to
promote cooperation between the public sector and citizens by implementation of Web
2.0 applications and with active involvement in political processes.
Given the above findings, we believe that the objective of the work we have met, and
in addition of mapping to date white spots in the Slovak eGovernment, we also outline
new approaches to building a transparent, open and effective functioning of eGovernment
willing to work with their citizens and meet their needs.
81
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
1. WASEDA UNIVERSITY. 2011. The 2011 Waseda University World e-Government
Ranking.
IOS
Press.
[Online]
1.
2
2011.
[Dátum:
4.
4
2011.]
http://iospress.metapress.com/content/m35mg510818432k1/.
2. BABIC, M. 2008. ITAPA 2008: Rozlúčka s tradíciami. eFocus.sk. [Online] 2008.
[Dátum: 17. 3 2011.] http://www.efocus.sk/images/archiv/file_1316_0.pdf.
3. BHATTACHARYA, J. 2008. eGov 2.0. slideshare.net. [Online] 2008. [Dátum: 16. 3
2011.] http://www.slideshare.net/eDev/egov-20-presentation.
4. BROEK, T. a kol. 2010. The Impact of Social Computing on Public Services: a
Rationale for Government 2.0. ePractice. [Online] 9. 3 2010. [Dátum: 27. 3 2011.]
http://www.epractice.eu/files/European%20Journal%20epractice%20Volume%209_2.
pdf.
5. CAPGEMINI a spol. 2009. Smarter, Faster, Better eGovernment. [Online] 11 2009.
[Dátum:
27.
1
2011.]
http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/benchmarking/egov_benc
hmark_2009.pdf.
6. CROSBIE, V. 2002. What is new media? [Online] 2002. [Dátum: 25. 1 2011.]
http://www.sociology.org.uk/as4mm3a.doc.
7. DIXON, B. E. 2010. TOWARDS E-GOVERNMENT 2.0: AN ASSESSMENT OF
WHERE E-GOVERNMENT 2.0 IS AND WHERE IT IS HEADED. Southern Public
Administration Education Foundation,. [Online] 2010. [Dátum: 12. 3 2011.]
www.spaef.com/file.php?id=1256.
8. EADIE, E. 2006. The advantages and disadvantages of implementing an eGovernment
service.
[Online]
2006.
[Dátum:
25.
1
2011.]
http://www.csd.abdn.ac.uk/~fguerin/teaching/CS5038/assessment/essays/essays_from
_2006/groupB/eeadie-1.html.
9. eGov.sk_A. 2011. Štruktúra eGovernmentu. Elektronická verejná správa. [Online]
24. 1 2011. [Dátum: 24. 1 2011.] http://www.egov.sk/node/8.
10. eGov.sk_B. 2011. Základy eGov. Elektronická verejná správa. [Online] 23. 1 2011.
[Dátum: 23. 1 2011.] http://www.egov.sk/node/4.
11. EURÓPSKA KOMISIA. 2010. The European eGovernment Action Plan 2011-2015
. European Commission Information Society. [Online] 15. 12 2010. [Dátum: 10. 4
82
2011.]
http://ec.europa.eu/information_society/newsroom/cf/item-detail-
dae.cfm?item_id=6537.
12. GFK Custom Research. 2010. eGovernment 2009, Spokojnosť s eSlužbami verejnej
správy.
[Online]
8.
4
2010.
[Dátum:
24.
1
2011.]
http://vedomostnaspolocnost.vlada.gov.sk/21234/egovernment:-vysledky-prieskumuspokojnosti-s-elektronickymi-sluzbami-verejnej-spravy-sr-v-roku-2009.php.
13. GRANGER, S. 2008. Eric Schmidt on Technology, National Infrastructure and
Public Policy. Personal Democracy Forum. [Online] 18. 10 2008. [Dátum: 10. 3
2011.] http://personaldemocracy.com/node/5880.
14. HUIJBOOM, N. a kol. 2009. Public Services 2.0 : The Impact of Social Computing
on
Public
Services.
[Online]
2009.
[Dátum:
5.
4
2011.]
http://ftp.jrc.es/EURdoc/JRC54203.pdf.
15. informatizacia.sk. 2007. Strategické dokumenty eGovernmentu. [Online] 4. 9 2007.
[Dátum:
15.
2
2011.]
http://www.informatizacia.sk/strategicke-dokumenty-
egovernmentu/594s.
16. instore.sk. 2010. Web 2.0 je motorom zmien vo vzťahu medzi vládou a občanmi na
celom svete. Instore Slovakia. [Online] 27. 7 2010. [Dátum: 12. 3 2011.]
http://www.instore.sk/news/web-20-je-motorom-zmien-vo-vztahu-medzi-vladou-aobcanmi-na-celom-svete.
17. itapa.sk. 2010. Zákon o eGovernmente by mal byť hotový na budúci rok. [Online] 29.
9 2010. [Dátum: 25. 1 2011.] http://wwww.itapa.sk/index.php?ID=11653.
18. ITnews.sk. 2011. Využívanie sociálnych sietí vo firmách. [Online] 18. 2 2011.
[Dátum:
10.
3
2011.]
http://www.itnews.sk/rozhovory/2011-02-18/c138308-
vyuzivanie-socialnych-sieti-vo-firmach.
19. JOHNSTON, P. 2010. Open and Transparent Government: Lessons from America.
[Online]
2010.
[Dátum:
4.
4
2011.]
http://s3.amazonaws.com/connected_republic/attachments/28/Open_and_Transparent
_Governmentv3.pdf.
20. KOHT, P. 2009. City of Santa Cruz Offers Blueprint for Solving CA Budget Crisis
with Social Media. O´Reilly Gov 2.0 - On-line Conference. [Online] 2009. [Dátum: 4.
4 2011.] http://en.oreilly.com/gov2fall09/public/schedule/detail/11269.
21. KPMG International. 2010. Dynamic Technologies for smarter Government Unlocking knowledge in the Web 2.0 Agee. [Online] 27. 7 2010. [Dátum: 17. 3 2011.]
83
http://www.kpmg.com/AU/en/IssuesAndInsights/ArticlesPublications/Pages/Dynamic
-Technologies-for-Smarter-Government.aspx.
22. KRZMARZICK, A. 2010. What is the definition of "Gov 2.0"? govloop.com.
[Online]
27.
3
2010.
[Dátum:
16.
3
2011.]
http://www.govloop.com/group/government20club/forum/topics/what-is-thedefinition-of-gov.
23. KULAVJAK, J. 2009. Aktuálny stav a možnosti rozvoja eGovernmentu v
podmienkach obcí SR. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2009.
24. KUZMA, J. 2010. Asian Government Usage of Web 2.0 Social Media. ePractice.
[Online]
9.
3
2010.
[Dátum:
4.
4
2011.]
http://www.epractice.eu/files/European%20Journal%20epractice%20Volume%209_2.
pdf.
25. LAUKO, Ľ. 2005. Informačný audit ústredných orgánov štátnej správy. [Online] 2
2005. [Dátum: 24. 1 2011.] http://www.efocus.sk/images/archiv/file_188_0.pdf.
26. LI, J. 2010. Singapore Health minister on social media. futuregov.asia. [Online] 29. 3
2010. [Dátum: 4. 5 2011.] http://www.futuregov.asia/articles/2010/mar/29/singaporehealth-ministrys-successful-foray-social/.
27. MAIO, A. 2009. Government 2.0: Gartner Definition. [Online] 11. 10 2009. [Dátum:
16.
3
2011.]
http://dc.gov/DC/OCTO/Publication%20Files/government2_0_Gartner_Definition_G
00172423.pdf.
28. McKinsey&Company. 2007. How businesses are using Web 2.0: A McKinsey
Global
Survey
.
[Online]
3
2007.
[Dátum:
10.
3
2011.]
https://www.mckinseyquarterly.com/Marketing/Digital_Marketing/How_businesses_a
re_using_Web_20_A_McKinsey_Global_Survey_1913.
29. MF SR a Úrad splnomocnenca vlády SR pre IS. 2010. Správa o pokroku v oblasti
informatizácie spoločnosti za rok 2009. [Online] 28. 6 2010. [Dátum: 27. 1 2011.]
http://rpo.rokovania.sk/RokovanieVlady/Rokovanie.aspx/Vyhladavanie?textHladat=p
okroku%20&ajVSuboroch=False&searchType=0&page=2.
30. MF SR. 2010. Metodický pokyn na použitie odborných výrazov pre oblasť IS, verzia
1.0. [Online] 3. 12 2010. [Dátum: 3. 12 2010.] www.informatizacia.sk/ext_dokmetodicky_pokyn_glosar_pojmov/3482c.
84
31. MF SR. 2011. Správa o pokroku v oblasti informatizácie spoločnosti. MS SR, Portál
právnych
predpisov.
[Online]
8.
3
2011.
[Dátum:
16.
4
2011.]
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID=3723&docEID=162524&docFormEID=1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20110314102520513.
32. MF SR. 2008. Stratégia informatizácie verejnej správy. [Online] 27. 2 2008. [Dátum:
14.
1
2011.]
http://www.informatizacia.sk/strategia-informatizacie-verejnej-
spravy/1305s.
33. MICROSOFT. 2009. The Way to Gov 2.0. Microsoft Government. [Online] 29. 2
2009.
[Dátum:
5.
4
2011.]
http://www.microsoft.com/Government/ww/solutions/Pages/government-2.aspx.
34. newsweek.com. 2008. President 2.0. Newsweek. [Online] 28. 11 2008. [Dátum: 10. 3
2011.] http://www.newsweek.com/2008/11/21/president-2-0.html.
35. NOSKA, M. 2008. Web 2.0: Firmy začínajú objavovať mashupy. itnews.sk. [Online]
6. 8 2008. [Dátum: 3. 10 2011.] http://www.itnews.sk/spravy/internet/2008-0806/c84308-web-2.0-firmy-zacinaju-objavovat-mashupy.
36. OECD. 2005. Modernising Government: The Way Forward. OECD. [Online] 2005.
[Dátum:
27.
3
2011.]
http://books.google.sk/books?id=ZxRQdQaZ4IwC&pg=PA55&lpg=PA55&dq=OEC
D+2005.+Public+Sector.+Modernisation:+The+Way+Forward&source=bl&ots=9VYj
EPv13A&sig=TAcs_kSdSBhfvmINz2V7xz7mIY&hl=sk&ei=auWRTd7kMYXasgaNhZzQBg&sa=X&oi
=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0.
37. O'REILLY, T. 2009. Gov 2.0: The Promise Of Innovation. Forbes.com. [Online] 8.
10 2009. [Dátum: 22. 3 2011.] http://www.forbes.com/2009/08/10/governmentinternet-software-technology-breakthroughs-oreilly.html.
38. O'REILLY. 2006. Web 2.0 Compact Definition: Trying Again. [Online] 12. 10 2006.
[Dátum:
26.
1
2011.]
http://radar.oreilly.com/archives/2006/12/web_20_compact.html.
39. OSIMO, D. 2008. „Web 2.0 in Government: Why and How?“. [Online] 2008.
[Dátum: 12. 3 2011.] http://ftp.jrc.es/EURdoc/JRC45269.pdf.
40. PIOVARČI, T. 2009. Webový portál modernej verejnej inštitúcie. Banská Bystrica :
EF UMB, 2009.
85
41. SALNER, A. a MIŠINA, J. 2007. Stav eGovernmentu na Slovensku, príčiny a
riešenia.
[Online]
9
2007.
[Dátum:
26.
1
2011.]
http://www.governance.sk/index.php?id=828.
42. SINGAPORE EGOVERNMENT . 2009. Singapore e-Government 2009. [Online]
2009. [Dátum: 4. 4 2011.] http://www.igov.gov.sg/NR/rdonlyres/9D741803-A55843CA-BD66-148AD5FAA611/0/SingaporeeGovReport20091.pdf.
43. SUNG, Y. 2008. E-Government in Taiwan. Kongres ITAPA. [Online] 18. 10 2008.
[Dátum: 4. 4 2011.] http://www.itapa.sk/data/att/1836_subor_sk.pdf.
44. TARINA, P. 2009. e-Government – základné východiská informatizácie . [Online]
2009. [Dátum: 24. 1 2011.] http://www.olaf.vlada.gov.sk/data/files/4520.pdf.
45. TARINA, P. 2008. Rámec pre budovanie eGovernmentu. [Online] 13. 3 2008.
[Dátum: 20. 1 2011.] http://www.vlada.gov.sk/data/files/3648.pdf.
46. UNITED NATIONS. 2010. eGovernment Survey 2010. United Nations. [Online]
2010.
[Dátum:
4.
4
2011.]
http://www2.unpan.org/egovkb/documents/2010/E_Gov_2010_Complete.pdf.
47. VALTER, M. 2006. Web 2.0 - Nová verzia internetu alebo nová internetová bublina?
PC Revue. 2006, Zv. XIV, 4.
48. VLÁDA SR. 2011. Revízia budovania eGovernmentu. rokovania.sk. [Online] 12. 2
2011.
[Dátum:
12.
4
2011.]
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19145.
49. wikipedia_A. 2011. Weblog. [Online] 10. 3 2011. [Dátum: 10. 3 2011.]
http://sk.wikipedia.org/wiki/Weblog.
50. wikipedia_B. 2010. Sociálna sieť (internet). [Online] 18. 10 2010. [Dátum: 11. 3
2011.]
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Soci%C3%A1lna_sie%C5%A5_(internet)&
oldid=3272759.
86
PRÍLOHY
Príloha 1: Zoznam využitia Webu 2.0 a príslušných oblastí v eGovernmente
Názov stránky
Využitie v rámci
eGovernmentu
Regulácia
procesov
presadzovanie práva
Aljašská štátna databáza Medzi agentúrna spolupráca
agentúr
Medzi agentúrna spolupráca
CAISI wiki
Poskytovanie služieb
California wildfires
Aboliamoli.eu
Link
a www.aboliamoli.eu
http://wikis.ala.org/godort/index.php/
alaska
www.caisi.ca
http://gigaom.com/2007/10/23/web20-the-california-fire-crisis/
Presadzovanie práva
www.caughtya.org
Caughtya
a vzdelanostný http://www.gcensus.com/faq.php
Census
mash-ups Regulácia
manežment
(sčítanie ľudu)
Spolupráca
www.change.org
Change
Presadzovanie
práva www.chicagocrime.org
Chicagocrime
a poskytovanie
verejných
informácií
Spolupráca
www.commentonthis.com
Commentonthis
Poskytovanie
verejných http://www.ifilm.com/video/2848115
Cyberbullying campaign
infomrácií
Spolupráca
a verejná www.davosconversation.org
Davosconversation
komunikácia
Poskytovanie služieb založené www.delaware.gov
Delaware State
na vyhľadávaní na základe
portal
„tagov“ (najčastejšie hľadaných
kategórií)
Poskytovanie služieb
www.directionlessgov.com
Directionlessgov
Transparentnosť a poskytovanie www.farmsubsidy.org
Farmsubsidy
verejných informácií
Poskytovanie služieb
www.fixmystreet.com
Fixmystreet
prostredníctvom Dostupné na mnohých blogových
Francúzske prezidentské Participácia
blogov
stránkach
voľby
Vzdelanostný
manažment www.ganfyd.org
Ganfyd
a manažment ľudských zdrojov
Vzdelanostný
manažment, www.gapminder.com
Gapminder
regulácia
a poskytovanie
verejných informácií
Medzi-agentúrna
spolupráca, intranet
Intellipedia
vzdelanostný manažment a
manažment ľudských zdrojov
Poskytovanie služieb v rámci http://katrinahelp.info/
Katrina help
pomoci pri hurikáne Katrina
Transparentnosť,
participácia www.maplight.com
Maplight.com
a poskytovanie
verejných
informácií
Presadzovanie práva a transport
www.mybikelane.com
Mybikelane
87
Netmums
Poskytovanie verejných služieb
OpenGorotto
Verejná
komunikácia http://open-gorotto.jp/
a manažment ľudských zdrojov
PatientOpinion
Poskytovanie
služieb www.patientopinion.com
a manažment ľudských zdrojov
Peer-to-Patent
Regulácia
a vzdelanostný www.peertopatent.com
manažment
Transparentnosť a poskytovanie www.planningalerts.com
verejných informácií
Planningalerts.com
Využívanie
portálu
YouTube políciou
Ratemyteachers
San Franciská mestská
doprava
Equip
Theyworkforyou
Záplavy v UK
Hľadanie práce v USA
UtahNationalParks
WebCameron
Odvolania do škôl
www.netmums.com
Polícia a presadzovanie práva
www.youtube.com
Poskytovanie služieb
Poskytovanie
služieb
a verejných informácií
Poskytovanie služieb v rámci
poradenstva ohľadne britského
NHS
Participácia,
transparentnosť,
verejné
informácie
a komunikácia s verejnosťou
Krízový
manažment
a poskytovanie služieb
Manažment ľudských zdrojov
www.ratemyteachers.com
www.skot9000.com
Participácia
Poskytovanie služieb
www.webcameron.org.uk
www.schoolappeals.org.uk
www.equip.nhs.uk/
www.theyworkforyou.com
www.edparsons.com
http://chronicle.com/wiredcampus/in
dex.php?id=1830
Poskytovanie
služieb http://davidfletcher.blogspot.com/20
a manažment ľudských zdrojov
06/12/state-parks-in-tagzania.html
Príklady zo súkromného sektora:
Vzdelanostný
manažment,
Allen and Overy
manažment ľudských zdrojov
a interná komunikácia
Poskytovanie služieb
Užívateľské hodnotenia
Verejná komunikácia
Firemné blogy
Verejné obstarávanie
Predajné systémy
Interoperabilita
GoogleEarth open
api
Intranet
Pr.: www.tripadvisor.com
Rôzne
www.ebay.com
http://earth.google.com
Zdroj:Vlastné spracovanie podľa D.Osimo: Web 2.0 in Government: Why and How?
88
Príloha 2: eGovernment 2.0 technológie od Microsoftu
Technológia
Definícia
Microsoft produkty
Blogy
Zápisky a denníky založené
na sociálnej spolupráci a
komentáre
•
•
Office SharePoint Server 2007
Business Productivity Online Standard
Suite Office Word 2007 (tvorba
blogov)
Wiki
Kolaborácia pri tvorbe
a editácii obsahu
•
•
Office SharePoint Server 2007
Business Productivity Online Standard
Suite
•
Interactive Media Manager for
SharePoint Server
Podcast Kit for Office SharePoint
Server 2007
FAST ESP Search for Office
SharePoint Server 2007
Zdieľanie videa Video, obrázkové
a dokumentové knižnice
a multimédií
•
•
Simulácia životného
prostredia (second life)
Komunikácia medzi ľuďmi
•
Microsoft Simulation solution
•
Office SharePoint Server 2007 People,
Expertise, and Communities
RSS
Automatické oznamovanie
často meniaceho sa obsahu
•
•
•
•
Office SharePoint Server 2007
Office Outlook®,
Internet Explorer®,
Windows Vista®
Mashup
Kombinácia obsahu
z rôznych zdrojov s cieľom
tvorby pridanej hodnoty
•
•
•
SharePoint Server Web Parts,
Windows Live Gadgets
Office SharePoint Server 2007
Sociálne
značkovanie
Spôsob zdieľania informácií
•
SharePoint Server with community kit
•
FAST ESP Search pre Office
SharePoint Server 2007,
Office PerformancePoint Server 2007,
Social Streams,
Entity Extraction
Virtuálne svety
Sociálne siete
Gov
2.0
– Triedenie informácií
dolovanie
dát s cieľom ich následného
komentovania, analýzy
a ich agregácia
a cieleného doručenia
užívateľom
•
•
•
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Microsoft: The Way to Gov 2.0
89
Download

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ