Univerzita Komenského v Bratislave
Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta
DEJINY
KONGREGÁCIE SESTIER
NAJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA
NA SLOVENSKU
1896 - 1949
Diplomová práca Adriany Huljakovej
pod vedením ThLic. Jozefa Haľku
Bratislava 1999
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
2
ČESTNÉ PREHLÁSENIE
Dolupodpísaná:
narodená dňa
v
Adriana HULJAKOVÁ
16. 12. 1973
Žiline
týmto čestne prehlasujem, že som magisterskú prácu s názvom:
DEJINY KONGREGÁCIE SESTIER NAJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA
NA SLOVENSKU 1896 - 1949
vypracovala sama a že literatúru, ktorú som pri jej tvorbe použila, som uviedla v bibliografii
tejto práce.
V Bratislave
Dňa 28. 2. 1999
podpis
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
3
OBSAH
ÚVOD......................................................................................................................................................... 5
I. KONGREGÁCIA V NIEDERBRONNE ................................................................................................ 7
I. 1. CHARAKTERISTIKA OSOBNOSTI A ŽIVOT ALŽBETY EPPINGEROVEJ...................................................... 7
I. 2. ZALOŽENIE KONGREGÁCIE ................................................................................................................ 8
I. 3. ROZŠÍRENIE KONGREGÁCIE DO RAKÚSKA A NEMECKA .................................................................... 10
I. 4. BEH UDALOSTÍ VO VIEDNI - ODDELENIE OD NIEDERBRONNU............................................................ 11
I. 4. 1. Rozvoj viedenskej filiálky ................................................................................................... 11
I. 4. 2. Zriadenie postulátu vo Viedni a ďalšie túžby.................................................................... 11
I. 4. 3. Ďalší beh udalostí............................................................................................................... 13
I. 4. 4. Utvorenie samostatnej viedenskej kongregácie............................................................... 15
I. 5. ODDELENIE W üRZBURGSKEJ A SOPRONSKEJ FILIÁLKY ................................................................... 16
I. 6. POLITICKÁ SITUÁCIA V EURÓPE AKO MOŽNÁ PRÍČINA ROZDELENIA KONGREGÁCIE............................ 16
II. VZNIK SÚČASNEJ KONGREGÁCIE SESTIER NAJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA ................... 18
II. 1. ZALOŽENIE FILIÁLKY VIEDENSKEJ KONGREGÁCIE V BRATISLAVE ..................................................... 18
II. 1. 1. Príchod sestier do Bratislavy............................................................................................ 18
II. 1. 2. Grófka Helena Szápáryová a jej pomoc sestrám .......................................................... 18
II. 1. 3. Opis Domu Márie Gabriely ............................................................................................... 20
II. 2. ODDELENIE SA OD VIEDNE............................................................................................................. 21
II. 2. 1. Problémy so základinou.................................................................................................... 21
II. 2. 2. Osamostatnenie bratislavskej a sopronskej filiálky......................................................... 24
II. 2. 3. Rokovania so sopronskou vetvou - Kongregáciou sestier Božského Vykupiteľa......... 26
II. 2. 4. Rozhodnutie kardinála Csernocha – založenie novej kongregácie................................ 28
II. 3. PÔSOBENIE SESTIER V PRVÝCH ROKOCH EXISTENCIE NOVEJ KONGREGÁCIE – OBDOBIE PRVEJ
SVETOVEJ VOJNY................................................................................................................................... 30
II. 3. 1. Vojenská nemocnica v generálnom dome....................................................................... 31
II. 4. ŽIVOT V ROKOCH 1920 – 1924...................................................................................................... 32
II. 4. 1. Politická situácia v Československu - založenie bavorskej filiálky................................. 32
II. 4. 2. Ďalšie udalosti ................................................................................................................... 33
II. 5. NOVÝ VZRAST KONGREGÁCIE (1925 – 1927) ................................................................................ 35
II. 6. ROK 1928 – VÝZNAMNÉ OBDOBIE V ŽIVOTE KONGREGÁCIE ............................................................ 37
II. 6. 1. Schválenie nových konštitúcií .......................................................................................... 38
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
4
II. 6. 2. Jednoročný noviciát .......................................................................................................... 39
II. 6. 3. Zriadenie nových filiálok.................................................................................................... 40
II. 7. ĎALŠÍ ROZVOJ KONGREGÁCIE (1929 – 1937)................................................................................ 40
II. 7. 1. Výročie smrti sv. Augustína .............................................................................................. 41
II. 7. 2. Ďalšie udalosti ................................................................................................................... 42
II. 7. 3. Schválenie kongregácie ako „kongregácie pápežského práva“..................................... 44
II. 7. 4. Menovanie protektora pre kongregáciu ........................................................................... 44
II. 7. 5. Zmena a prispôsobenie direktória.................................................................................... 45
II. 7. 6. Malé hodinky k preblahoslavenej Panne Márii a modlitebná knižka ............................. 45
II. 7. 7. Zriadenie maďarskej oblasti ............................................................................................. 46
II. 7. 8. Nemocnica sv. Jozefa ....................................................................................................... 46
II. 7. 9. Založenie novej filiálky v Znojme...................................................................................... 47
II. 7. 10. Smrť grófky Heleny Szápáryovej ................................................................................... 47
II. 7. 11. Účasť sestier na Medzinárodnom kongrese katolíckych ošetrovateliek v Ríme ........ 48
II. 7. 12. Zriadenie nových domov na Slovensku......................................................................... 49
II. 7. 13. Nádej na misijnú činnosť................................................................................................. 50
II. 8. OBDOBIE DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY A JEJ DOSAH NA ŽIVOT KONGREGÁCIE ..................................... 51
II. 8. 1. Svetový eucharistický kongres v Budapešti.................................................................... 51
II. 8. 2. Politická situácia v Európe................................................................................................ 51
II. 8. 3. Život kongregácie v rokoch 1938 – 1939 ........................................................................ 52
II. 8. 4. Udalosti v kongregácii do roku 1944................................................................................ 53
II. 8. 5. Obdobie rokov 1944 – 1945 ............................................................................................. 55
II. 9. ZRIADENIE SLOVENSKEJ PROVINCIE (1941)................................................................................... 59
II. 9. 1. Voľby provinciálnej predstavenej a jej rady ..................................................................... 60
II. 10. UDALOSTI PO UKONČENÍ VOJNY (1946 - 1949)............................................................................ 61
II. 10. 1. Tridsiate výročie založenia kongregácie ........................................................................ 61
II. 10. 2. Smrť Dr. Emila Szyllabu.................................................................................................. 62
II. 10. 3. Spoločné slávenie 100. výročia založenia pôvodnej kongregácie ............................... 63
v Niederbronne............................................................................................................................... 63
II. 10. 4. Začiatok likvidácie domov kongregácie ......................................................................... 64
ZÁVER..................................................................................................................................................... 65
BIBLIOGRAFIA ...................................................................................................................................... 67
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
5
ÚVOD
K napísaniu tejto práce ma motivoval osobný pocit nedostatočného, niekedy až
absolútneho nepoznania podrobnejšej histórie rehoľnej rodiny, ktorú spolu tvorím a v ktorej
žijem. S podobným podnetom vychádzali aj moje mladšie spolusestry boriace sa s tým istým
problémom ako ja.
Obdobie štyridsiatich rokov útlaku zo strany komunistickej ideológie neumožňovalo
reholiam rozvíjať svoju charizmu a činnosť, ktorá z nej vychádza. Toto obdobie ovplyvnilo
aj poznávanie a obohacovanie sa vlastnou históriou. Veď zo skúseností a rozprávania tých,
ktorí ho prežili, je známe zatajovanie akýchkoľvek dokumentov. Mnohé archívne materiály
sa postrácali alebo zničili. Tí, ktorí chcú nadviazať na obdobie harmonického rozvoja a
rozkvetu predchádzajúceho štyridsaťročnej totalite, to nemajú ľahké.
Uvedomujem si, že ak človek nepozná korene svojho národa, spoločenstva, ku
ktorému patrí, chýba mu podstata. To, z čoho môže vychádzať, na čom môže stavať, čo mu
pomáha sa identifikovať a začleniť sa.
Preto som sa rozhodla vo svojej práci spracovať dejiny Kongregácie sestier
Najsvätejšieho Spasiteľa (do roku 1997 sa nazývala Kongregácia dcér Najsvätejšieho
Spasiteľa) s osobitným zameraním na dve historické oblasti. A to na jej vznik odvíjajúci sa
od materskej kongregácie v Niederbronne a jej postupný vývoj až do počiatkov likvidácie
ženských kláštorov na Slovensku v roku 1949. Z tohto zamerania vyplýva aj základná
štruktúra práce, ktorá je rozdelená na dve kapitoly.
V prvej kapitole sa venujem vzniku niederbronnskej kongregácie, jej vývoju až po jej
postupné rozštiepenie sa. Snažila som sa oboznámiť s politickou situáciou 19. storočia
v Európe, ako aj s vnútornými záležitosťami a rozpoložením kongregácie, ktoré mohli
vyprovokovať a rozprúdiť udalosti vedúce k rozdeleniu. Zvlášť som sa zaujímala o príčiny a
priebeh vzniku viedenskej vetvy, od ktorej oddelením vznikla Kongregácia sestier
Najsvätejšieho Spasiteľa.
V druhej kapitole sledujem vznik tejto kongregácie v Bratislave, jej postupný vývoj,
apoštolskú činnosť sestier, zakladanie nových domov. V krátkosti som sa dotkla aj šírenia
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
6
kongregácie do
okolitých štátov, ktoré súviselo s jej rozvojom, ale často aj
s vnútropolitickými pomermi na Slovensku. Príkladom je založenie prvej filiálky v Bavorsku
(kapitola II. 4. 1.) alebo zakladanie oblasti v Maďarsku (kapitola II. 7. 7.) a v Znojme
(kapitola II. 8. 4.).
Touto prácou som chcela prispieť k hlbšiemu a podrobnejšiemu poznaniu dejín
vlastnej kongregácie, ktoré by malo aspoň čiastočne vyplniť medzeru v tejto oblasti.
Súčasne by mala pomôcť nielen tejto, ale aj nasledujúcim generáciám.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
7
I. KONGREGÁCIA V NIEDERBRONNE
I. 1. Charakteristika osobnosti a život Alžbety Eppingerovej
Dňa 9. septembra 1814, deň po sviatku Panny Márie, sa v malom roľníckom dome
alsaskej dedinky Niederbronn narodilo mladým manželom Jánovi Jurajovi Eppingerovi a
Barbore Vogtovej prvé dieťa Alžbeta.
Bolo to dieťa zvláštnej milosti. Jej detstvo i celý jej život hlboko odrážajú výchovu
k horlivému duchovnému životu, ktorému ju učili rodičia slovom, modlitbou i príkladom.1
Z jej detstva a mladosti nie sú nám známe nijaké mimoriadne udalosti. Všetko
prebiehalo v prozaickej triezvosti, bez akýchkoľvek chutnučkých udalostí.
Alžbeta dostala iba základné školské vzdelanie.
Okrem skromných vedomostí čítať a počítať, sa Alžbeta vedela iba podpísať, čo jej
robilo celý život problémy. Ako dieťa musela pomáhať v poľnohospodárskej práci; na hry a
školu neostávalo veľa času, pretože jej rodičia sa museli postarať o jedenásť hladných detí.
Z náboženského hľadiska Alžbeta bola predčasne zrelé dievča. Kresťanské
ponaučenia boli pre ňu jediným jasným lúčom v jej tôňami zahalenej mladosti. Po ruke mala
len málo duchovnej obživy a keď sa jej dostala do ruky kniha o veľkej Terézii z Avily, priam
vsávala do seba život tejto veľkej svätice. Aký silný ostal tento vplyv na jej budúci vývoj, je
ťažko zistiť, no je známe, že ňou založená kongregácia predstavovala istý druh „karmelu vo
svete“.
Hľadiac cez povrch badáme u Alžbety vážne úsilie po svätosti, avšak možno u nej
spozorovať tvrdohlavosť, ktorá sa často stupňovala a musela s ňou zápasiť po celý život.
Nie čudo, že trpela pre svoj prudký a výbušný temperament a že v ňom videla svoju hlavnú
chybu.
Čoraz menej si všímala vonkajšie dianie. Často sa stávalo, že sa utiahla do
nepoužívanej izby, aby sa tam v samote modlila. Prepadávali ju pochybnosti, zmocňovala sa
jej suchota, snažila sa však bojovať proti tomuto vnútornému rozpoloženiu. Nútilo ju to
zintenzívniť svoju nábožnosť.
1
Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, Bratislava 1996, interná brožúra.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
8
Celý jej život bol poznačený podlomeným zdravím, striedajúcimi sa chorobami a
utrpením. Samota nemocničnej izby a prebdené noci, podráždenosť citov a ustavičná
modlitba vnútorne očistili Alžbetu Eppingerovú. Prežila na sebe hlbokú zmenu, a v tých
dlho neprestávajúcich rokoch chorôb sa naučila poznávať utrpenie na vlastnom tele. Tu sa
skrýva tajomstvo Alžbety - tajomstvo utrpenia. V tejto škole bolestí dozrievala
v mimoriadne silnú osobnosť. Avšak nič zo strastí života nebolo prekážkou, aby sa nesplnil
plán, ktorý s ňou mal Boh. 2
Od mladosti túžila vstúpiť do kláštora, kde by mohla robiť niečo pre slávu Boha a
spásu duší. Ako 28-ročná sa stala členkou Tretieho rádu sv. Františka z Assisi. Sprevádzala
ju túžba natrvalo sa zasvätiť Bohu v rehoľnom živote. Chcela vstúpiť do Spoločnosti
rappoltsweilerských školských sestier Božej Prozreteľnosti, v čom jej však zabránil biskup
Räss. Nedal jej povolenie, pretože videl, že Alžbeta bola obdarená mimoriadnymi
schopnosťami, ktorými pôsobila na okolie. Biskup bol presvedčený, že Boh má s ňou
osobitný plán.
I. 2. Založenie kongregácie
O rok neskôr Alžbeta ako tridsaťpäť ročná z Božieho vnuknutia sa rozhodne založiť
novú kongregáciu. Stalo sa tak 28. augusta 1849, a to pod vedením duchovného otca
Davida Reicharda, spoluzakladateľa Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa.
Čo bude cieľom a úlohou tejto novej rehoľnej rodiny? Ako každý zakladateľ aj
Alžbeta - rehoľným menom Mária Alfonza je vedená potrebami svojej doby.
Rok 1848 je obdobím revolúcií, ktoré síce prebehli v rovnakom čase, ale každá sa
udiala na inom mieste, vo vývoji svojej zeme a svojho národa na ceste ku kapitalizmu. Vo
Francúzsku rastúca opozícia proti vláde Ľudovíta Filipa získala masový ohlas, najmä po
neúrodných rokoch 1846 - 1847 a v dôsledku hospodárskej krízy a nezamestnanosti.
V tomto období bol vyhlásený princíp, že všetci občania majú žiť zo svojej práce a že štát
má každému zaručiť možnosť pracovať. Toto prehlásenie dostalo svoju reálnu podobu
2
Nigg W.: Die unscheinbare Heilige, Bühl, Kloster Maria Hilf 1973, str. 13 - 15.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
9
v zriadení dielní pre nezamestnaných už 27. februára 1848. Robotníci boli zamestnaní
predovšetkým na pozemných prácach a pracovali v polovojenských podmienkach: tu bol
počiatok neskorších tzv. národných dielní. Tieto dávali obživu určitej časti nezamestnaných.
Vláda však musela riešiť vážne finančné problémy. Rozbitie starého štátneho aparátu viedlo
k tomu, že veľa daňových poplatníkov nevyplácalo dane a štátna pokladňa bola na pokraji
úpadku. Nové príjmy mala priniesť vysoká daň, ktorá postihovala najmä roľníkov.3 Sociálna
situácia, najmä v dolnom Alsasku, kde žilo veľké množstvo roľníckeho obyvateľstva, nebola
veľmi potešujúca. Núdza robotníkov rástla zo dňa na deň. Neúroda, slabé mzdy
v Dietrichovských zlievárňach priniesli svoje. Asi jedna devätina tamojšieho obyvateľstva sa
živila žobraním. Do dedín a malých mestečiek prichádzal lekár zriedkakedy. Chorým
chýbala správna starostlivosť, lieky boli drahé a tak sa stávali niektoré onemocnenia priam
smrteľné. Preto matka Alfonza určuje novozaloženej kongregácii jasnú, presne vymedzenú
úlohu: ošetrovať chorých, podporovať chudobných, starať sa o deti a pomáhať starým
ľuďom. Podľa nej mali sestry vychádzať do chatrčí chudobných a tam sa ujímať chorých.
Tento krok do sveta bol v tom čase neslýchane nový, pretože dovtedy existujúce ženské
rehoľné rády ošetrovali chorých iba v nemocniciach. 4
Kongregácia sa veľmi rýchlo rozrastala. Po troch rokoch už mala vyše sto členiek v
18 domoch. Ich postupné zakladanie uvádzam v prílohe č. 1.
Dielo kongregácie bolo sprevádzané Božím požehnaním, aj napriek skúške roku
1854, keď v krajine vypukla cholera. Sestry si svojou obetavosťou získali priazeň a podporu
ľudí.
Nová rehoľná spoločnosť dostala 7. 3. 1863 pochvalný dekrét, pričom dostáva nový
názov: Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, z dôvodu snahy predísť zámene s už
jestvujúcimi sestrami redemptoristkami.5
11. 4. 1866 dostala pápežské potvrdenie a 12. júla 1924 schválenie konštitúcií
pápežom Piom XI.
3
Hroch M.: Buržoazní revoluce v Evropě, Praha, Nakladatelství Svoboda 1981, str. 307 - 309.
Leben der Mutter Alfons-Maria Elisabeth Eppinger 1814 - 1867, Alsatia Colmar 1950, str. 130 - 133.
5
Op. cit., str 219.
4
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
10
I. 3. Rozšírenie kongregácie do Rakúska a Nemecka
Roku 1857 mala už kongregácia vo vlasti hlboko zapustené korene. Z nich dostávala
vždy novú silu, ktorá vyháňala mladé ratolesti vždy ďalej a ďalej.
Dňa30. decembra 1856 dostala matka Alfonza list od istej rakúskej grófky Flóry
z Fiers z Viedne. V mene Združenia Márie Alžbety prosila niekoľko sestier do predmestia
Viedne - Reindorfu. Mali vykonávať podomové ošetrovanie a vychovávať siroty. Kladne sa
k tejto požiadavke vyjadril aj viedenský kardinál Rauscher.
Aj teraz ochotne prijali v Niederbronne túto ťažkú úlohu.
Za predstavenú nového domu vybrala matka Alfonza sestru Teofilu, doterajšiu
predstavenú v Mühlhausene.
Narodila sa v roku 1823 ako dcéra niederbronnského notára Dauera. Sestra Teofila,
rodným menom Antónia Dauerová, o deväť rokov mladšia ako matka Alfonza Alžbeta
Eppingerová, bola veľmi zbožná už ako dieťa. Často chodievala za Alžbetou po radu a
zvolila si ju za duchovného poradcu.
Do Kongregácie niederbronnských sestier vstúpila v roku 1852. Listy do ktorých
môžeme ešte aj dnes nahliadnuť dokazujú, že sestra Teofila bola múdra, energická žena.
Mala dobré organizačné schopnosti a veľmi rada jednala v riešení rôznych záležitostí. Ako
možno vidieť, jej aktivita vyplývala z jej povahových vlastností. To, čo ju tiež
charakterizovalo, bola jej živá viera a neotrasiteľná dôvera v Boha. Mala pevný úsudok a
dar vnútorného poznania ľudí.
Pre ilustráciu možno uviesť udalosť z Viedne. Sestra Teofila vedela, že by bolo
veľmi potrebné, aby mal sirotinec vlastný dom. Východisko v tejto situácii nebolo ľahké.
Napriek všetkým prekážkam sa jej podarilo zakúpiť preň dva susedné domy vedľa ich
vlastného. Za niekoľko mesiacov sa jej dokonca podarilo zo 170-tisícového dlhu splatiť 100
tisíc frankov.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
11
I. 4. Beh udalostí vo Viedni - oddelenie od Niederbronnu
I. 4. 1. Rozvoj viedenskej filiálky
Strasbourgský biskup Räss koncom júna 1863 sám odcestoval do Viedne, aby sa
presvedčil ako žijú tamojšie sestry z Niederbronnu. V liste, ktorý píše zakladateľke,
môžeme čítať: „Kongregácia vo Viedni ide v ústrety požehnanej budúcnosti. Viedenský
kardinál Rauscher je dielu sestier neobyčajne naklonený, a to nielen v slovách, ale aj
v činoch...“
Sám biskup vyjadril svoj obdiv nad tým, čo videl a počul vo Viedni. Zdalo sa mu, že
dom, v ktorom sestry bývajú, je primalý a prejavil ako aj kardinál Rauscher svoj súhlas, aby
sa zakúpila susedná budova. Vtedy sa objavil aj plán zriadiť vlastný postulát vo Viedni.
Biskup Räss s tým súhlasil. Písal o tom v už spomenutom liste z 5. júla 1863: „Ak majú
sestry natrvalo zostať v Rakúsku, je potrebné, aby aj rakúske dievčatá mohli vstúpiť do
našej kongregácie. Preto sa mi zdá bezpodmienečne potrebné myslieť na zriadenie
postulátu vo Viedni.“
Taktiež sestra Teofila píše neskôr strasbourgskému biskupovi: „...Keď bude vo
Viedni postulát, ľahšie sa rozhodnú a odhodlajú rakúske dievčatá vstúpiť do našej
kongregácie. Pretože ak sa podrobia postulátu tu vo Viedni a my sa presvedčíme o pravosti
ich povolania, nemusia zbytočne vydať peniaze na cestu do Niederbronnu, ak by sa
niektorá z nich musela vrátiť“ (17. 8. 1863).6
I. 4. 2. Zriadenie postulátu vo Viedni a ďalšie túžby
Ako ukazuje ďalší beh udalostí, sestra Teofila vôbec nečakala na súhlas z materinca
a už 12. 7. 1863 hlásila biskupovi Rässovi kúpu nového domu za 120 tisíc frankov, kde by
mohli bývať budúce postulantky. Tým sa ale dlžoba materinca ešte zvýšila a nebolo možné
ju ľahko splatiť. Ako teraz riešiť tento nový problém?
6
Op. cit., str. 222.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
12
K vyplateniu dlhu sa ponúkla grófka Districhsteinová, ktorá bola v tom čase veľkou
dobroditeľkou viedenského domu. Nesúhlasila však veľmi s tým, aby bol dom závislý od
generalátu v Niederbronne a aby sestry museli každoročne cestovať do Francúzska na
duchovné cvičenia. Bola však veľmi oduševnená plánom zriadiť vo Viedni noviciát.
Zo záznamov zo života M. Alfonzy sa dozvedáme, že zo dňa na deň v jej duši rástla
obava o jednotu spoločenstva, pre ktoré neraz znášala nejedno príkorie a bolesť.
Napriek tomu všetkému sa neprestáva radiť so strasbourgským biskupom. Napokon
súhlasí so zriadením postulátu vo Viedni, ktorý bude trvať 3 až 4 mesiace. Sestra Teofila sa
s tým však neuspokojila.
O atmosfére, ktorá vtedy vládla vo Viedni, je možné sa dozvedieť zvlášť z listu 12.
3. 1865, ktorý písal otec Brey (duchovný správca domu vo Viedni) biskupovi Rässovi.
Zmieňuje sa už o kvázi provincii, pritom plný uznania chváli prácu sestier, ich dobrého
ducha. Spomína aj novú kaplnku v dome sestier a veľké požehnanie, ktoré sa z nej vylieva
na tamojších obyvateľov.
Taktiež možno podľa tohto listu vidieť, že plány sestry Teofily si získali jeho
oduševnený súhlas.
Aj otec Kornheisl (tajomník viedenského kardinála Rauschera) optimisticky
prízvukuje: „Som presvedčený, že otázka týkajúca sa zriadenia noviciátu sa bude riešiť
skutočne pozitívne. A tak prosím Vašu Milosť, aby ste v záujme kongregácie viedli
generálnu predstavenú v jej rozhodovaní“ (list z 10. 4. 1865).7
Matka Alfonza po opätovnej porade so svojou radou predkladá v liste zo 6. 4. 1865
biskupovi Rässovi svoje najvnútornejšie presvedčenie týkajúce sa zriadenia noviciátu:
„Dobrý noviciát je budúcnosťou a dobrým základom pre akúkoľvek kongregáciu. Dobrý
duch je najlepším dôkazom tohto tvrdenia. A hoci je kongregácia toho času už dosť
rozšírená, možno vidieť, že sestry majú všade toho istého ducha, lásku a poslušnosť voči
predstaveným materského domu. Táto jednota je výsledkom duchovného vedenia
v noviciáte, a preto samostatný noviciát napriek vizitáciám a duchovným cvičeniam
neprinesie to isté ovocie. Nie, nesúhlasím! Duch jednoty sa bude stále viac a viac
7
Op. cit., str. 226.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
13
oslabovať a nakoniec nastane úplné odtrhnutie od materinca. Skúsenosť nás učí, aké
neblahé následky prinieslo takéto rozdelenie v iných kongregáciách.“8
Matka Alfonza v tomto liste vyvracala aj námietky rakúskeho nacionalizmu, ktorý
stále viac prenikal do mysle ľudí. Píše: „Čo sa týka charakteru a životných zvykov, dá sa
vybadať, že náboženský duch je duchom Ježiša Krista. Tento duch je však spoločný
všetkým, je pre všetky krajiny a národy sveta rovnaký. Mal by preniknúť charakter a zvyky
všetkých národov a kultúr a pôsobiť vo všetkých srdciach.“9
I. 4. 3. Ďalší beh udalostí
O niekoľko dní odchádza zakladateľka do Strasbourgu, aby sa ešte raz porozprávala
s miestnym biskupom, a potom na prosbu sestry Teofily (vyjadrila ju v liste strasbourgskému
biskupovi zo dňa 14. 3. 1865) cestuje do Viedne.
Tu má ohlásenú návštevu u viedenského kardinála Rauschera. Čo sa udialo počas ich
vzájomného rozhovoru sa možno dozvedieť opäť z listu písaného biskupovi Rässovi 29. 4.
1865. „Až predvčerom som sa dostala na audienciu k Jeho Eminencii kardinálovi
Rauscherovi. Rozhovor trval dve a pol hodiny. Pán kardinál bol veľmi láskavý a schválil
všetky moje názory a pohľady na náš problém, ktoré som mu predostrela jasne a
presvedčivo. Uvedomujem si, že nemôžem byť proti zriadeniu noviciátu, avšak predniesla
som k tomu aj svoje požiadavky, ktoré momentálne nie sú uskutočniteľné.“10
Ako ďalej vysvitá z listu, zakladateľka počas týchto dní prežívala veľký vnútorný
boj. Sestra Teofila bola naplnená rôznymi predsudkami voči nej, čo jej spôsobovalo
vnútornú bolesť. Chcela sama určiť, ktorá sestra bude magistrou noviciek vo viedenskom
dome. Dokonca, pravdepodobne v návale vzájomného nepochopenia, povedala, že nikdy
neprijme na túto funkciu sestru z materinca, či iného domu. Zakladateľka sa jej snažila
situáciu vysvetliť, ale bezvýsledne.
8
Op. cit., str. 227.
Op. cit., str. 228.
10
Op. cit., str. 228.
9
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
14
Z týchto udalostí možno usúdiť, že došlo k stretu dvoch silných temperamentov.
Totiž, obidve sestry chceli dobro spoločenstva, ale každá sledovala iný cieľ. Sestre Alfonze
veľmi ležal na srdci problém jednoty ňou založenej rehoľnej rodiny. Možno to vidieť v už
spomínanom liste biskupovi Rässovi zo 6. apríla 186511 a tiež z listu spoluzakladateľa otca
Reicharda sestre Alfonze z 20. 4. 1866, v ktorom ju nasledovne povzbudzuje:
„Prenechajme sa bezvýhradne Božej prozreteľnosti! Uspokojujeme sa s vysvetlením,
že sestry Najsvätejšieho Spasiteľa všade, nech sú v akejkoľvek krajine, budú tvoriť jednu a
tú istú rodinu. Podriadia sa tomu istému vedeniu, budú preniknuté jedným a tým istým
duchom a sledujú rovnaký cieľ. Toto bol predsa náš úmysel z Božieho vnuknutia. Tento
úmysel je odôvodnený na základe vážnych argumentov. Jeden z nich: viac ako príslušníčky
iných rehoľných spoločností sú niederbronnské sestry v priamom a trvajúcom kontakte so
svetom, a preto sú viac vystavené nebezpečenstvu stratiť povolanie. Len duch jednoty,
úplné podriadenie sa generálnej predstavenej, presné zachovávanie pravidiel ich môže
ochrániť pred nebezpečenstvom, ktorému sú vystavené pri vykonávaní vlastného
apoštolátu.“12
Sestra Teofila však túžila po rozšírení kongregácie, preto chcela, aby bol vo Viedni
zriadený noviciát, ktorý by tomuto cieľu veľmi pomohol. Okrem iného ju k tomu
povzbudzoval domáci duchovný otec Bray a viedenský kardinál Rauscher, ktorí boli toho
istého názoru, dokazujú to už uvádzané listy z 12. marca a 10. apríla roku 1865.13 Taktiež
možno nájsť v historických záznamoch správy o snahe sestry Teofily kúpiť v Soproni nový
dom, k čomu generálna predstavená nechcela dať povolenie. Boli by sa tým zvýšili dlhy
kongregácie. Raabsky biskup bol ochotný túto peňažnú sumu zaplatiť. Matka Alfonza však
neustále váhala. Videla v tom postupné snahy osamostatnenia sa Viedne.
Nato prosila sestra Teofila strasbourgského biskupa Rässa, aby prišiel do Viedne, ten
sa však nechcel miešať do týchto záležitostí, ktoré nabrali prudký spád. Otec Kornheisl sa
11
viď kap. I. 4. 2. Zriadenie postulátu vo Viedni a ďalšie túžby
Leben der Mutter Alfons-Maria Elisabeth Eppinger 1814 - 1867, Alsatia Colmar 1950, str. 229.
13
viď kap. I. 4. 2. Zriadenie postulátu vo Viedni a ďalšie túžby
12
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
15
pokúšal pohnúť generálnu predstavenú, aby dala súhlas žiadosti kardinála Rauschera
ohľadom zriadenia noviciátu a biskupa z Raabu ku kúpe nového domu.
I. 4. 4. Utvorenie samostatnej viedenskej kongregácie
Krátko pred vianočnými sviatkami 19. decembra 1865 predniesol tajomník
viedenského kardinála Kornheisl žiadosť biskupovi Rässovi, ktorá sa už netýkala len
zriadenia noviciátu, ale aj utvorenia nezávislej provincie. Provinciálny dom Dcér Božského
Spasiteľa by zostal spojený s materským domom zväzkom lásky, pričom by mala generálna
predstavená úplnú slobodu navštevovať domy tejto provincie.
Z týchto faktov možno usúdiť, že plán osamostatnenia sa Viedne bol na svete.
Predstavitelia z Viedne usúdili, že ďalšie rokovania s Niederbronnom sú zbytočné, preto
odtrhnutie Viedne považovali za uskutočnené.
Dňa 21. marca 1866 poslala sestra Teofila generálnej predstavenej toto prehlásenie:
„Veľactihodná Matka!
My, dolupodpísané sestry ďakujeme Vám sa všetky prejavy Vašej lásky a
odporúčame sa navždy do Vašich modlitieb. Dávame Vám na vedomie, že sme sa
dobrovoľne a nezmeniteľne rozhodli včleniť do viedenského domu, ktorý J. E. kardinál
Rauscher povýšil na materský dom a tým sa považujeme sa nezávislé od Niederbronnu.“
Podpisy 24 sestier.
Hneď na druhý deň 26. 3. 1866 poslala matka Alfonza viedenskému kardinálovi
protestný list plný duševného pohnutia. Prosila ho, aby nedovolil vnútorne devastovať
v sestrách to, čo ona do nich matersky vložila a v dôvere voči sestre Teofile zverila do jej
ochrany. Ďalej píše, že sa zdráha prijať ako platný list, ktorý poslali sestry z Viedne, pretože
neobsahoval pečať, a to predsa odporuje právnemu poriadku. Taktiež nemohla uveriť tomu,
že dosť intenzívne podporoval sestru Teofilu v jej úmysloch aj tajomník Kornheisl.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
16
Je známe z vyjadrovania sa zakladateľky, že veľmi prísne zmýšľala o tých, ktorí jej
spôsobili tieto veľké bolesti. Táto prísnosť vyvierala z nebezpečenstva, v ktorom sa
nachádzali duše jej dcér.
Taktiež otec Reichard posiela 9. 4. 1866 do Viedne trasúcimi rukami napísaný
protest tohto znenia: „Vaša Eminencia, ak ste chceli založiť novú kongregáciu, je to
vo Vašej kompetencii a preto nemôžem mať voči tomu nejaké výhrady. Ale to, že sestry
Najsvätejšieho Spasiteľa boji včlenené do novej kongregácie bez toho, aby si mohli pýtať
dovolenie od svojej generálnej predstavenej, je neprípustné.“
Otec Reichard zároveň vyvrátil slová sestry Teofily, ktorá tvrdila, že matka Alfonza
bola voči nej zaujatá, a to už pri svojej ceste do Viedne v apríli roku 1865.
Najviac ľutoval tento zlom strasbourgský biskup Räss. Pri stretnutí s generálnou
predstavenou jej predniesol svoj názor na danú situáciu. Tvrdil, že vo Viedni sa konalo proti
cirkevným predpisom.
I. 5. Oddelenie Würzburgskej a Sopronskej filiálky
V tom istom roku sa odtrhol od materského domu aj Würzburg a o rok neskôr
(1867) aj Sopron v Maďarsku.
Takto sa zrodili na strome materskej Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa tri
nové vetvy: Kongregácia dcér Božského Spasiteľa (Viedeň)
Kongregácia dcér Vykupiteľa (Würzburg)
Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa (Sopron)
I. 6. Politická situácia v Európe ako možná príčina rozdelenia kongregácie
Vzájomné vzťahy medzi štátmi a národmi Európy neboli priaznivé. Ideológie, ktoré
rozpútavali vojny, živili zároveň aj národnostný nacionalizmus, ku ktorému sa vyjadrovala aj
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
17
matka Alfonza v liste zo 6. apríla 1865.14 Túto situáciu potvrdzujú nasledovné historické
fakty.
Heslo Veľkej francúzskej revolúcie (1789) „Sloboda a rovnosť“ bolo prijaté vo
všetkých krajinách Európy. Výstrednosti revolúcie však otvorili oči veľkej časti európskeho
obyvateľstva. Začalo sa brániť proti radikálnym živlom a snažilo sa, aby sa revolučné hnutie
nedostalo za hranice Francúzska. V roku 1792 sa skoro všetky európske štáty spojili proti
Francúzsku a vypovedali mu vojnu. Bola však pre spojencov nešťastná. Belgicko a ľavá
časť Porýnska sa dostala do rúk Francúzov. Rakúsko a Taliansko bojovalo proti Francúzsku
ďalej, avšak z vojny vyšlo ako víťaz Francúzsko.15
V Prusku bola od polovice 19. storočia situácia katolíckej Cirkvi najprajnejšia zo
všetkých štátov nemeckej konfederácie. Silný úpadok však nastal po víťaznom ťažení
Pruska proti Rakúsku (1866) a proti Francúzsku (1870 - 1871) interpretovanom niektorými
ako triumf protestantizmu a porážka katolicizmu, ako aj po založení nového Nemeckého
cisárstva (január 1871). Buržoázny liberalizmus sa v Nemecku, na rozdiel od iných krajín,
spojil s myšlienkami štátneho nacionalizmu.16
Cirkev v Rakúsku mala veľa nedostatkov. Navonok sa Rakúsko zdalo baštou
katolicizmu, avšak inteligencia bola z veľkej časti liberálna a katolíckou bola často iba
podľa mena. Obyvateľstvo jednotlivých krajov podliehalo stále väčšmi rastúcemu
nacionalizmu, ktorý zatláčal ducha katolíckej spolupatričnosti do úzadia.17
Z týchto udalostí možno usúdiť, že nielen vzájomné neporozumenia vo vnútri
kongregácie, ale aj veľký vplyv politických udalostí sa podpísali pod rozštiepenie sa
niederbronnskej kongregácie.
14
viď kap. I. 4. 2. Zriadenie postulátu vo Viedni a ďalšie túžby
Špirko J.: Cirkevné dejiny IV., faximiliárne vydanie, str. 329.
16
Dolinský J., SJ: Dejiny Cirkvi - Novovek, Bratislava, Aloisianum - Teologický inštitút sv. Alojza
Spoločnosti Ježišovej na Slovensku pri Trnavskej univerzite 1997, str. 186.
17
Hertling L., SJ: Dejiny katolíckej Cirkvi, samizdat.
15
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
18
II. VZNIK SÚČASNEJ KONGREGÁCIE SESTIER NAJSVÄTEJŠIEHO
SPASITEĽA
II. 1. Založenie filiálky viedenskej kongregácie v Bratislave
II. 1. 1. Príchod sestier do Bratislavy
V roku 1896 píše arcikňažná Izabela generálnej predstavenej Kongregácie dcér
Božského Spasiteľa vo Viedni, aby poslala niekoľko sestier pracovať do Detskej nemocnice
Františka Jozefa na Lazaretskej ulici v Bratislave, kde dočasne pracovali tri sestry
Červeného kríža. Arcikňažnej sa podarilo získať štyri sestry z viedenského materinca, ktoré
prevzali ošetrovanie chorých v spomínanej nemocnici za vedenia sestry Márie Pie
Ehrlichovej. Sestry boli ubytované v istom súkromnom dome na Lazaretskej (Szechenyiho)
ulici č. 14.
Detská nemocnica sa veľmi rýchlo rozrastala a preto bolo potrebné zvýšiť počet
zamestnaných sestier. Viedenský materinec posiela ďalšie štyri.
II. 1. 2. Grófka Helena Szápáryová a jej pomoc sestrám
V čase pôsobenia viedenských sestier v detskej nemocnici žila v Bratislave grófka
Helena Szápáryová - jediná dcéra Márie Gabriely Adzelovej a grófa Bélu Szápáryho. Mala
dvoch bratov, tí však zomreli v mladom veku. Po nešťastnej smrti svojho otca sa starala o
matku a stretávala sa so švagrinou a jej deťmi, ktoré veľmi milovala. Vyznačovala sa
veľkou láskou k Ježišovej Matke – Márii, milosrdenstvom k chorým a biednym,
podporovala kňazov, rehoľníkov, kostoly. Starala sa o bratislavský gymnaziálny Kostol sv.
Alžbety. Grófka Helena sa chcela odvďačiť sestrám z viedenskej kongregácie za ošetrovanie
a doopatrovanie svojej matky Márie Gabriely. Preto sa rozhodla zriadiť pre sestry vlastný
dom. Spočiatku mala úmysel dať postaviť dom v bezprostrednej blízkosti gymnaziálneho
kostola sv. Alžbety. Chcela, aby sa sestry starali o spomínaný kostol a v Bratislave zdarma
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
19
ošetrovali chudobných chorých. K tomu im mala pomôcť aj základina stotisíc korún, ktorá
mala prejsť do vlastníctva kongregácie. Mesto robilo grófke veľké prekážky a pri kostole
bol iba malý pozemok. Preto od tohto plánu upustila. Napokon kúpila pozemok spolu
s ovocnou záhradou od staviteľa Alojza Salzleitnera na Jakubovom námestí č. 6. Neskôr
kúpila od Kataríny Staarovej aj susedný dom na Jakubovom námestí č. 5, tiež spolu so
záhradou, ktorá siahala až po Grösslingovu ulicu. Dom vystavil staviteľ Salzleitner podľa
vyhotoveného plánu a po dokončení dostal meno po zosnulej grófkinej matke Dom Márie
Gabriely. Základný kameň slávnostne položil vdp. kanonik Arpád Kazacsay, farár mesta
Bratislavy. Na tejto slávnosti sa zúčastnila generálna predstavená z Viedne sestra Mária
Praxedes Kranková so svojou tajomníčkou sestrou Máriou Graciánou, grófka Helena
Szápáryová, staviteľ Salzleitner, sestra Pia Ehrlichová, sestra Elfrída Hartmannová a všetky
bratislavské sestry. Do základného kameňa vložili zakladaciu listinu v maďarčine, ktorú
podpísali všetky sestry a všetci účastníci oslavy. Listina v slovenskom preklade znie:
„Medzi mojimi múrmi býval Spasiteľ so svojimi dcérami, ktoré nasledujúc Jeho
príklad vykonávali milosrdenstvo pri posteliach chorých a opatrovali chrám katolíckeho
kráľovského gymnázia.
Vyzuj svoju obuv, cestujúci, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!
Moje meno bolo „Dom Márie Gabriely“ - Kongregácia dcér Božského Spasiteľa.
Grófka Helena Szápáryová zaobstarala medzi mojimi múrmi na Božiu slávu, na
pamiatku svojej zvečnelej matky, vdovy grófa Bélu Szápáryho, na večné vykonávanie
skutkov kresťanskej lásky dvanástim sestrám bývanie a štyrom z nich úplné zaopatrenie.
Môj základný kameň posvätil a položil Jeho Milosť opát - kanonik Arpád Kázaczay,
farár mesta Bratislavy, na sviatok Očisťovania Panny Márie roku Pána 1914, keď pápež
Najsvätejšej Eucharistie Pius X. dokončil prvé desaťročie svojho všetko v Kristu
obnovujúceho spravovania Cirkvi, keď v našej milej uhorskej vlasti Jeho cisárske a
apoštolské kráľovské Veličenstvo František Jozef I. už 46 rokov panoval, keď na čele
hlavnej ostrimovskej diecézy stála Jeho Jasnosť arcibiskup a knieža - prímas Dr. Ján
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
20
Csernoch, keď viedenský materinec sestier viedla Jeho Jasnosť arcibiskup Friedrich
Gustáv Piffl a spravovala ctihodná matka generálna predstavená Praxedes Kranková.
Moje múry boli ešte otvorené a videli ich tie, ktoré boli mojimi obyvateľkami:
sestra predstavená M. Elfrída, sr. M. Salvatora a sr. M. Romana. Môj návrh vypracoval a
vystavil ma bratislavský staviteľ Alojz Salzleitner.
Pocestný, ktorý túto listinu čítaš a vidíš moje zrúcaniny, pamätaj, že i ja som bol
pominuteľný, ale dobré skutky ostanú naveky.
Na obrade položenia základného kameňa sa zúčastnili...“ (nasledujú podpisy)18
II. 1. 3. Opis Domu Márie Gabriely
Na jar 1914 bol dom hotový. V auguste sa doň sestry nasťahovali pod vedením
svojej predstavenej sestry Elfrídy. Dom bol postavený v románskom slohu, nad bránou sa
nachádzal reliéf sv. archanjela Gabriela, ktorý akoby vítal vstupujúcich. Nad ním stála socha
Božského Spasiteľa s rozprestretými rukami, ktorý akoby všetkých volal k sebe. Reliéf i
sochu zhotovil bratislavský sochár Alojz Rigele. Na poschodí domu sa nachádzala kaplnka.
Nad jej dverami bol obraz Božského Spasiteľa s týmto nápisom: „Ecce tabernaculum Dei
cum Hominibus.“ (Apoc. 21, 3) Slovenský preklad znie: „Hľa, stánok Boží je medzi ľuďmi“
(Zjv 21, 3). Na klenbe sanktuária sa skvel obraz Zvestovania Panny Márie. Vpravo od
oltárneho obrazu bol vyobrazený sv. Augustín s nápisom: „S. Augustinus Ep. C. et Doct.
Eccl.“ Sv. Augustín biskup, vyznávač a cirkevný učiteľ). Oproti bol vyobrazený sv.
František Saleský s nápisom: „S. Franciscus Sales. Epics. Eccl.“ (Sv. František Saleský,
biskup, učiteľ Cirkvi). Sestry majú dodnes k tomuto svätému zvláštnu úctu, ktorú si
priniesli z Viedne.
Na polkruhu sanktuária z vonkajšej strany bolo vidieť erb rodiny Szápáryovej. V lodi
kaplnky na oboch stranách sa nachádzali okná. Okno na evanjeliovej strane malo slúžiť pre
choré sestry, ktoré im umožňovalo sledovať svätú omšu s vedľajšej izby. Kaplnku posvätil
s veľkou asistenciou mestský farár opát - kanonik Arpád Kazacsay 12. septembra 1914.
18
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 31.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
21
Nový oltár do kaplnky vystavil sochár Rigele. Dňa 24. júna 1914 ho posvätil vdp. gróf Ján
Mikeš zo Szombathely. Tento biely mramorový oltár bol ozdobený piatimi kovovými
reliéfmi, z ktorých štyri zobrazovali život Panny Márie a piaty v strede Ukrižovaného
s Bolestnou Matkou. Za prvého rektora kaplnky vymenovali opáta - kanonika Arpáda
Kazacsaya. V roku 1917 dostali sestry od ostrihomského ordinariátu povolenie mať
v kaplnke celodennú poklonu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej každý prvý piatok, na sviatok
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a v posledné tri fašiangové dni.
Grófka Helena Szápáryová tiež darovala mramorový oltár do kaplnky v detskej
klinike, kde pracovali sestry.
II. 2. Oddelenie sa od Viedne
II. 2. 1. Problémy so základinou
Generálna predstavená Praxedes Kranková považovala dar grófky Szápáryovej
stotisíc korún na zabezpečenie sestier a výstavbu domu v Bratislave za nepostačujúce.
Okrem toho žiadala prevedenie tohto daru do vlastníctva kongregácie, v mene ktorej
vystupuje generálny dom vo Viedni. Viedeň a Bratislava ako súčasť dvoch vtedy už
samostatných štátov Rakúska a Uhorska mali však rozdielne majetko-právne zákony.19
Prevedenie daru do vlastníctva by znamenalo ešte ďalšie náklady (kolky a iné výdavky) vo
výške desaťtisíc korún.
Niektoré bratislavské sestry na základe týchto udalostí využili právo písať svojmu
diecéznemu biskupovi bez dovolenia predstavených. Dňa 21. októbra 1913 písali žiadosť
kniežaťu prímasovi Jánovi Csernochovi, v ktorej uvádzali, že základinu považujú pre seba
za dostatočnú a prosili ho, aby im pomohol v týchto ťažkostiach a založil pre bratislavské
sestry kongregáciu. „Aby sa sestry zaistili proti všetkým výčitkam svedomia do budúcnosti,
prosili utvoriť novú kongregáciu pod podmienkou, že sa tak môže stať bez akéhokoľvek
19
Rok 1867 - 12. jún: Premena rakúskeho štátu na dvojštát Rakúsko-Uhorsko (dualizmus); samostatné
vlády pre rakúske a české krajiny, Halič a pre Uhorsko; spoločná len zahraničná politika a armáda
(Hroch M.: Európa - historické udalosti, Bratislava, Smena 1985, str. 172).
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
22
hriechu. Okrem toho prosili, aby si v nej mohli ponechať názov viedenskej kongregácie,
svoje rehoľné meno a rúcho.“20
Knieža prímas J. Csernoch sa obrátil 2. novembra 1913 na Svätého Otca Pia X., aby
dostal splnomocnenie, ktoré pre tento krok potreboval. Jeho žiadosť v slovenčine znie:
„Svätý Otče!
Prešľachetná a zbožná dáma grófka Helena Szápáryová vytvorila z vlastného
majetku základinu stotisíc korún pre Kongregáciu dcér Božského Spasiteľa, ktorej pravidlá
schválil viedenský ordinariát 27. júla 1868 pod číslom 2339 a 1. augusta 1885 pod číslom
5017 a ktorej generálna predstavená býva vo Viedni na Kaiserstrasse 25. Tá istá grófka
mieni kongregácii z vlastných prostriedkov postaviť dom, aby sestry opatrovali pamätný
kostol bratislavského katolíckeho gymnázia a aby štyri sestry v Bratislave zadarmo
ošetrovali v Bratislave chudobných chorých. Viedenská kongregácia má už v Maďarsku
dva domy a štedrosťou grófky by dostala tretí, ktorý by spolu so základinou stotisíc korún
prešiel do vlastníctva kongregácie.
Keďže ale uhorský zákonník robí veľmi veľa prekážok zbožnej vôli zakladateľky, aby
sa previedlo darovanie základiny kongregácii a aby sa prepísalo pozemkové právo
vlastníctva pozemku a na ňom sa majúceho stavať domu na kongregáciu. Ďalej keďže by
sa kongregácia rýchlejšie rozšírila v Uhorsku, keby žiadateľky mohli v Uhorsku vykonávať
noviciát a postulát v krajinskej reči, navrhovali mi, aby som pravidlá kongregácie svojou
autoritou v hlavnej diecéze schválil a povolil, aby si sestry, bývajúce v hlavnej diecéze
mohli nezávisle na generálnej predstavenej vo Viedni zvoliť vlastnú generálnu predstavenú,
pod vedením ktorej by tvorili novú a samostatnú kongregáciu a zachovávali pravidlá a
ponechali si rúcho viedenskej kongregácie.
Hoci by som bol naklonený vyhovieť žiadosti sestier, lebo dobre poznám ich
spasiteľnú činnosť a horlivosť, predsa to nemôžem urobiť bez autority Apoštolskej Stolice,
pretože nejde o založenie novej kongregácie, ale o rozdelenie takej, ktorá sa autoritou
20
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 15.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
23
ordinariátu už utvorila a voči svojej generálnej predstavenej sú sestry nachádzajúce sa
v Uhorsku viazané poslušnosťou. Či je viedenská generálna predstavená ochotná s týmto
súhlasiť, o tom neviem. Nechcel som jej ani prv o tom písať, kým by som si od Vašej
Svätosti vymohol splnomocnenie. Obávam sa totiž, žeby sestry v Uhorsku pre svoj návrh
rozdeliť kongregáciu utrpeli ujmu.
Preto prosím v najhlbšej pokore Vašu Svätosť, aby so zreteľom na dôvody, ktoré som
uviedol vo veci prekážok pri nadobúdaní majetkov v Uhorsku a vo veci prekážok
rýchlejšieho rozšírenia dotyčnej kongregácie, ďalej s ohľadom na veľkú potrebu vlasti,
ktorá má doteraz iba málo ženských kongregácií, osobitne veľmi málo takých, ktoré sa
venujú ošetrovaniu chorých po domoch. V Uhorsku všetky sestry Kongregácie dcér
Božského Spasiteľa, ktoré si to želajú, uvoľnil od sľubu poslušnosti, ktorý zložili vo
viedenskej kongregácii, a aby mi dobrotivo dovolila, žeby som s ponechaním pravidiel,
okrem nejakých prípadných zmien, ktoré schválim, a s ponechaním rúcha pôvodnej
kongregácie vytvoril novú kongregáciu Božského Spasiteľa v hlavnej ostrihomskej diecéze
a aby som včlenil do tejto kongregácie sestry bývajúce v Uhorsku, ktoré samotné chcú byť
do nej včlenené. Materinec by bol v Bratislave, jeho vydržiavanie by sa robilo zo
Szápáryho základiny a z ošetrovania chorých v nemocnici.“21
Kardinál Csernoch zakrátko nato rokoval s najvyšším predstaviteľom viedenského
materinca karinálom Friedrichom Gustávom Pifflom, viedenským arcibiskupom. Ten v liste
z 21. februára 1915 súhlasil a nič nenamietal proti oddeleniu sa sestier v Uhorsku od
viedenského materinca.
Z Ríma obdržal knieža prímas J. Csernoch žiadané splnomocnenie, ktoré
v slovenskom preklade znie:
21
Op. cit., str. 15 - 17.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
24
„Mocou osobitných splnomocnení obdržaných od Svätého Otca Posvätná
Kongregácia rehoľných osôb vracia žiadosť po zvážení jej obsahu múdremu dobrodeniu
žiadateľa J. E. kardinálovi arcibiskupovi splnomocňujúc ho, aby urobil, čo v Pánu uzná za
osožné.“
Rím 11. decembra 1914
kardinál O. Lagino, prefekt, Adolf, biskup kanopský, tajomník
Na základe tohto splnomocnenia mohol kardinál Csernoch oslobodiť sestry
v Uhorsku od sľubu poslušnosti voči viedenskej generálnej predstavenej a vytvoriť
v Bratislave samostatnú kongregáciu s ponechaním pôvodných pravidiel, rúcha a vykonať aj
iné opatrenia podľa potreby, keďže splnomocnenie bolo dané v úplne všeobecnom zmysle.
Skôr, akoby kardinál podnikol prvé kroky, musel zvážiť všetky možnosti, ktorými
bolo možné dosiahnuť cieľ. Nebolo totiž v úmysle založiť samostatnú kongregáciu, ale jej
rozšírenie v Uhorsku a zaistenie daru grófky Szápáryovej pre sestry. Samostatná
kongregácia mala byť utvorená len vtedy, ak by sa daný cieľ nemohol dosiahnuť iným
spôsobom.22
II. 2. 2. Osamostatnenie bratislavskej a sopronskej filiálky
Kardinál Csernoch, skôr ako by bol oddelil filiálky v Uhorsku od Viedne, musel sa
presvedčiť, či by týmto krokom uhorské filiálky nestratili svoju životaschopnosť. Preto
nariadil prelátovi kanonikovi Alexandrovi Gaiblovi, aby sa spýtal bratislavských sestier,
ktoré z nich si žiadajú nezávislú kongregáciu. Kanonik mal súčasne podať správu o
hmotnom stave bratislavských domov. V tejto správe zo dňa 12. 1. 1915 sa okrem iného
podáva zistenie, že z ôsmych sestier, ktoré pracovali v Nemocnici Františka Jozefa sa
vyslovili štyri sestry pre rozluku, jedna rozhodne proti nej, ale chcela zostať v Bratislave, a
tri sa chceli vrátiť do viedenského materinca. V tom sa im ani nebránilo, pretože kardinál
bol jednoznačne za to, aby sa sestry slobodne rozhodli buď pre Viedeň, alebo Bratislavu.
22
Op. cit., str. 19.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
25
Tento krok kardinál podnikol, aby zistil, s ktorými sestrami je možné rátať pre bratislavskú
nemocnicu.
O niekoľko dní sa odohrali udalosti, ktoré prispeli k urýchleniu oddelenia sa sestier
v Uhorsku od Viedne, a tým už nebolo možné pomýšľať na možnosť vytvorenia provincie
viedenskej kongregácie v Uhorsku. Tak ako boli oslovené bratislavské sestry, oslovil
kardinál aj osem sestier v sirotinci Voziánum (Sopron). Tieto sa vyslovili za založenie novej
kongregácie. Mylne sa však domnievali, že vyjadrením svojho názoru už prestali patriť
k viedenskej kongregácii. Túto svoju domnienku oznámili v liste z 18. januára 1915
generálnej predstavenej vo Viedni. Generálna predstavená sestra Praxedes Kranková v liste
z 23. januára 1915 adresovanom kardinálovi Csernochovi oznámila, že uznala rozluku za
uskutočnenú. Dozvedela sa, že aj niektoré bratislavské sestry verejne vyjadrili svoje
rozhodnutie pred prelátom Alexandrom Gaiblom osamostatniť sa. Preto povolala naspäť do
viedenského materského domu sestry, ktoré sa rozhodli patriť naďalej do pôvodnej
kongregácie.
Kardinál Csernoch bol týmto listom veľmi prekvapený, ako to vysvitá z jeho
odpovede generálnej predstavenej zo dňa 26. januára 1915. V odpovedi zdôraznil, že iba on
má splnomocnenie oddeliť uhorské filiálky od Viedne. Doteraz však žiadne rozhodnutie
nevydal. Tvrdil, že vyjadrenie sa sestier neznamená už uskutočnenie rozluky. Preto sa
s veľkým prekvapením dozvedel, že generálna predstavená považuje rozluku za
uskutočnenú. Rýchly beh týchto udalostí už nechcel pozastaviť, ani meniť. Pôvodne nemal
v úmysle riešiť situáciu v žiadnom prípade takýmto spôsobom. Bol by najprv rokoval o
viacerých veciach s generálnou predstavenou. Tá ho však predišla, keď odvolala sestry
z Bratislavy bez predchádzajúceho dohovoru s ním. Po týchto krokoch sa cítil oprávnený
ďalej rozhodovať samostatne. Preto oddelil uhorské filiálky od viedenského materinca,
sestry oslobodil od sľubu poslušnosti voči generálnej predstavenej z Viedne a podriadil ich
autorite ostrihomského arcibiskupa, ktorú v tej dobe zastával on sám. Samostatná
bratislavská kongregácia však ešte nebola oficiálne zriadená.
Kardinálovi Csernochovi osobitne ležalo na srdci pôsobenie sestier v bratislavskej
nemocnici. Štyri odvolané sestry a dve postulantky chcel čo najskôr nahradiť. Z tohto
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
26
dôvodu a z moci splnomocnenca, ktorú mal, sa obrátil na generálnu predstavenú vo Viedni,
aby umožnila sestrám pochádzajúcim z Uhorska a pôsobiacim v ktorejkoľvej viedenskej
filiálke slobodne sa rozhodnúť patriť do pôvodnej kongregácie, alebo sa vrátiť do Uhorska
a včleniť sa do novej kongregácie. Kardinál Piffl písal 21. februára 1915 kardinálovi
Csernochovi, aby poukázal na ujmu, ktorú by utrpela viedenská kongregácia zrealizovaním
jeho žiadosti. Medzitým však svojvoľne prestúpili štyri sestry z Viedne do Bratislavy. Tým
sa zabezpečil dostatok pracovných síl v spomínanej bratislavskej nemocnici, ale vo Viedni
nastal rozruch. Preto kardinál Csernoch prísne zakázal bratislavským sestrám akýkoľvek
svojvoľný styk s viedenskou kongregáciou bez jeho vedomia. Súčasne uistil kardinála Piffla,
že sestry nebudú môcť prestupovať z Viedne do Bratislavy a z Bratislavy do Viedne bez
toho, aby o tom osobne nevedel. Uisťoval ho ďalej, že sa nemusí obávať žiadnych
nepríjemností, ktorými by viedenská kongregácia utrpela ujmu. Kardinála Piffla a generálnu
predstavenú vo Viedni zároveň prosil, aby mu predostreli akékoľvek obavy, ktoré by sa po
čase ešte vyskytli. Tak chcel do budúcnosti predísť akýmkoľvek nemilým spomienkam.
Problémy s viedenskou kongregáciou sa týmto pokojne vyriešili. Kardinál Piffl
odpovedal kardinálovi Csernochovi, že súhlasí s vyriešením záležitostí pre spokojnosť
oboch strán.
II. 2. 3. Rokovania so sopronskou vetvou - Kongregáciou sestier Božského
Vykupiteľa
Keďže zriadenie provincie viedenskej kongregácie v Uhorsku nebolo možné, vynoril
sa nový plán. Kardinál Csernoch požiadal gyorského biskupa, aby zistil, či sa sestry zo
sirotinca Vosianum v Soproni a sestry z Bratislavy chcú pripojiť k už existujúcej
Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa, ktorá sa oddelila od niederbronnských sestier
v Soproni (1867) o rok neskôr ako viedenská kongregácia (1866). No gyorský biskup
navrhoval v odpovedi na list kardinála Csernocha, aby sa bratislavské a vosianské sestry
priamo pripojili k sopronskému materincu bez predchádzajúceho vyjadrenia svojej mienky.
Kardinál Csernoch uznával postup gyorského biskupa za správny, lebo výchova noviciek by
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
27
sa uskutočňovala v ich rodnom jazyku, rehoľný duch by sa bol zachoval a Szápáryho
základina by bola ostala zodpovedajúc uhorským zákonom a úmyslu grófky v krajine.
Nebolo by teda potrebné zakladať novú kongregáciu. Kardinál Csernoch vyzval sopronskú
generálnu predstavenú, aby odcestovala do Bratislavy a tam rokovala so sestrami a grófkou.
Ako je známe z jeho listu prelátovi kanonikovi Gaiblovi, nechcel nútiť sestry, aby sa proti
vlastnej vôli pripojili k sopronskej kongregácii, preto v prípade neúspešných rokovaní bol
pripravený bezodkladne zriadiť bratislavskú kongregáciu ako samostatnú a nariadiť voľbu
generálnej predstavenej.
Na výzvu kardinála Csernocha sopronská kongregácia zaslala bratislavským sestrám
svoju regulu, konštitúcie, direktórium a kongregačné modlitby, aby sa sestry pred
rokovaním so sopronskou generálnou predstavenou zoznámili s obsahom týchto kníh.
Bratislavské sestry sa vyslovili proti pripojeniu k sopronskej kongregácii. Dôvodom bola
odlišná regula23 i konštitúcie. Sestry od začiatku zdôrazňovali, že si chcú ponechať
viedenskú regulu a konštitúcie. „Napokon sestry boli ešte vo Viedni vychovávané v tom
presvedčení, že sopronská kongregácia je niečo celkom iné než viedenská, ba že je cudzia.
Preto ak by sa bolo od začiatku navrhovalo sestrám zvoliť si medzi Viedňou a medzi
Sopronom, neboli by ani na okamih zaváhali ostať pri Viedni.“24 Bratislavské sestry preto
prosili kardinála Csernocha, aby upustil od rokovania so sopronskou generálnou
predstavenou, lebo pre spomínané príčiny už vopred vedeli, že nedôjde k dohode.
Na naliehanie kardinála Csernocha k rokovaniu aj napriek tomu došlo, lebo podľa
jeho mienky sa mohli pri rokovaniach odstrániť mnohé rozdiely. Zo Soprona prišla dňa 23.
februára 1915 generálna vikárka s jednou asistentkou, za bratislavské sestry boli poverené
sestra Pia Ehrlichová a sestra Elfrída Hartmannová. Zapisovateľom bol kononik Gaibl. Na
otázku, či je sopronská kongregácia ochotná prijať bratislavské sestry, sopronské sestry
odpovedali: „Áno, ak sestry ochotne prídu.“ Avšak o ochotnom pripojení sa k sopronskej
kongregácii nemohla byť pre uvedené príčiny ani reč. Takto sa rokovanie skončilo
neúspešne. Bratislavské sestry síce tiež navštívili sopronský materinec, ale sopronskému
23
Sopronská kongregácia si ponechala Regulu sv. Alfonza, tak ako niederbronnské sestry. Viedenská
kongregácia sa riadila Regulou sv. Augustína.
24
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 24.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
28
vedeniu aj kardinálovi Csernochovi oznámili, že sa nemôžu pripojiť k sopronskej
kongregácii. To bolo dôvodom, prečo znovu prosili o utvorenie novej kongregácie.
II. 2. 4. Rozhodnutie kardinála Csernocha – založenie novej kongregácie
Po obdržaní zápisnice z rokovania so sopronským vedením rozhodol kardinál
nasledovne: filiálky - Vosianum v Soproni, komunita na Lazaretskej ulici č. 14 a Dom Márie
Gabriely v Bratislave vyhlásil za samostatnú kongregáciu. Za generalát určil Dom Márie
Gabriely. Súčasne dal na vedomie gyorskému ordinariátu pripojenie sopronskej filiálky vo
Vosiane k novoutvorenej kongregácii. Gyorský ordinariát po niekoľkých rokovaniach
súhlasil.25
Kardinál Csernoch dňa 29. januára 1916 oficiálne založil kongregáciu a nariadil
voľbu generálnej predstavenej. Voľba sa konala na sviatok sv. Jozefa 19. marca 1916 a
predsedal jej kanonik Alexander Gaibl. Za generálnu predstavenú sestry jednohlasne zvolili
sestru Máriu Piu Ehrlichovú, predstavenú z detskej nemocnice. Kardinál Csernoch voľbu
schválil 20. mája 1916. Uplynuli ešte tri roky, kým kongregácia dostala schválenie vlastných
konštitúcií, dovtedy sa riadila pod vedením kanonika Gaibla konštitúciami viedenskej
kongregácie. Kanonik Gaibl neskôr podľa získaných skúseností vyhotovil návrh na zmenu
konštitúcií, ktoré mal schváliť kardinál Csernoch.
8. decembra 1919 na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie vydal kardinál
Csernoch pod číslom 3478/1919 zakladaciu listinu kongregácie, ktorú nazval Kongregácia
dcér Najsvätejšieho Spasiteľa. Text listiny v slovenčine znie:
25
Novoutvorenú kongregáciu tvorili tieto sestry: bratislavská komunita: sr. M. Pia Ehrlichová (*Viedeň,
vstup 1886 - Viedeň), Gabriela Staudnerová (*Viedeň, vstup 1912 - Viedeň), Elfrída Hartmanová
(*Horembach-Baden, vstup 1894 - Viedeň), Kvirila Oberpeilsteinerová (*Horné Rakúsko, vstup 1894 Viedeň), Redempta Schmittová (*Bavorsko, vstup 1894 - Viedeň), Anthúsa Schönbeinová (*Baden, vstup
1894 - Viedeň), Emiliána Lišková (*Brno, vstup 1897 - Viedeň), Sergeja Kuretová (*Stará Sušica - Čechy,
vstup 1898 - Viedeň), Deotila Lišková (*Brno, vstup 1899 - Viedeň), Simperta Ksonzeková (*Psurov Sliezko, vstup 1901 - Viedeň), Gervázia Kubínová (*Nová Bystrica - Čechy, vstup 1908 - Viedeň);
komunita Vosianum v Soproni: sr. M. Lutrudis Madaraszová (*Agyagos, vstup 1906 - Viedeň), Otmara
Herzigová (*Viedeň, vstup 1868 - Viedeň), Lidvina Winzennhörleinová (*Bavorsko, vstup 1871 - Viedeň),
Albana Schmalzhoferová (*Viedeň, vstup 1886 - Viedeň), Rufína Wilfingová (*Sopron, vstup 1896 Viedeň).
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
29
Ján kňaz - kardinál svätej rímskej Cirkvi pod titulom sv. Euzébia v meste, z Božieho
milosrdenstva a z milosti Apoštolskej Stolice, arcibiskup ostrihomský, knieža - prímas
šľachetného kráľovstva maďarského, želá čitateľom večné spasenie!
Keďže rehoľný stav nielen zachovávaním prikázaní, ale aj troch rehoľných sľubov
sa usiluje o dokonalejší stupeň lásky, preto Kristova Cirkev vždy najväčšiu záľubu má
v tomto stave. Z tých istých príčin i nás napĺňa najväčšia úcta a dobroprajnosť tomuto
stavu, v ktorom je najlepšie možné dosiahnuť kresťanskú lásku. Preto sme ochotne prevzali
usporiadanie náležitostí Dcér Najsvätejšieho Spasiteľa z bratislavského a sopronského
domu tak, ako nám to zverila dotyčná Posvätná Kongregácia s plnou mocou robiť zákonité
poriadky. Preto sme vyhlásili hore spomenutý bratislavský a sopronský dom apoštolskou
autoritou za nezávislý od viedenského generálneho domu a utvorili sme v zmysle kánona
402 § 1 diecéznu Kongregáciu dcér Najsvätejšieho Spasiteľa. Konečne sme schválili regulu
a konštitúcie tejto kongregácie a zaviazali sme sestry spomenutej kongregácie k ich
zachovávaniu.
Dané v Ostrihome roku 1919 na sviatok Nepoškvrneného Počatia Preblahoslavenej Panny
Márie
Ján, v. r. na milostivý rozkaz
Dr.
Ján
Drahos,
pápežský
komorník
a
tajomník26
Sestry novoutvorenej kongregácie žiadali kardinála Csernocha, by im menoval
duchovného poradcu, ktorého začali nazývať superiorom. Navrhovali kanonika Gaibla,
ktorý bol doteraz v službách sestier ako arcibiskupský komisár. Kardinál vyhovel ich
žiadosti a 30. júna 1920 ho schválil ako superiora kongregácie.
Alexander Gaibl sa narodil 11. marca 1843 v Banskej Bystrici. V roku 1867 bol
vysvätený za kňaza. Vo svojej kňazskej službe pôsobil na viacerých miestach. Bol známy
ako vynikajúci kazateľ, čo dokazuje aj jeho každoročné prednášanie homílií v chráme sestier
26
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 26 - 27.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
30
uršulínok v mesiaci jún, pôstne kázne v Dóme sv. Martina a nespočetné množstvo iných
kázní a exercicií. Veľmi mu záležalo na ohlasovaní Božieho Slova, a to nielen v chrámoch,
ale aj cez moderné masovokomunikačné prostriedky, medzi ktoré patrí aj tlač. Dôkazom
týchto jeho snáh bolo, že viedol katolícke noviny Pressburger Tagblatt. O jeho horlivom
kňazskom živote svedčí aj zvláštna pozornosť, ktorú venoval študentom, vojakom a
rehoľníčkam. Počas prvej svetovej vojny robil pre vojakov zbierky na vianočné dary a často
ich priamo navštevoval na bojisku.
II. 3. Pôsobenie sestier v prvých rokoch existencie novej kongregácie –
obdobie prvej svetovej vojny
V roku 1914 sa nebezpečne vyostrili rozpory medzi dvoma tábormi európskych
veľmocí. Trojdohoda (Rusko, Anglicko, Francúzsko) a Trojspolok (Nemecko, Rakúsko Uhorsko, Taliansko) súperili o nové rozdelenie sveta. Schyľovalo sa ku vojnovému
konfliktu. K jeho vypuknutiu došlo kvôli atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu
Františka Ferdinanda a jeho manželku v Sarajeve, pri ktorom obaja zahynuli. Na to 28. júla
vypovedalo Rakúsko - Uhorsko vojnu Srbsku. Na jeho obranu sa postavila Trojdohoda.
Vojna postupne zachvátila všetky štáty sveta.
Príčinou tejto vojny v globálnom pohľade bol celkový odklon ľudstva od Boha, od
ducha ľudskej spolupatričnosti. O všetkom rozhodoval tvrdý ľudský egoizmus, bol
zvelebovaný (hmotný) materiálny blahobyt, presadzovaný nekresťanský nacionalizmus.
Následkom vojny bola nezmyselná a zákerná snaha zničiť nepriateľský národ,
kdekoľvek bolo vidieť veľké množstvo mŕtvych, ranených a zbedačených ľudí. Prvá
svetová vojna zmenila politický, náboženský, sociálny, hospodársky, či kultúrny život celého
sveta.27
Na zakladanie nových domov sestry nemohli ani pomyslieť. Už to považovali za
veľký úspech, že domy na Jakubovom námestí, v ktorých bývali, boli počas vojny uchránené
27
Špirko J.: Cirkevné dejiny IV., faximiliárne vydanie, str. 447.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
31
pred zničením. Detská nemocnica sa po čase zväčšovala, neskôr si vyžadovala aj väčší počet
sestier ošetrovateliek (20). V období vojny nebolo možné vyhovieť tejto požiadavke,
pretože do kongregácie sa nehlásili nové dievčatá. Okrem toho kongregácia bola v tom čase
ešte nová a málokto ju poznal. Sestry predpokladali, že záujem sa zvýši až po vojne. Mnohé
dievčatá museli zostať doma pomáhať. Napriek týmto problémom sa kongregácii podarilo
obsadiť všetkých požadovaných 20 miest, a tak zachrániť prvú filiálku kongregácie v
Bratislave. Od 1. októbra 1919 prešla spomínaná nemocnica do vlastníctva Univerzity
Komenského v Bratislave, ktorá sa utvorila namiesto maďarskej Univerzity sv. Alžbety. Na
klinike sa zamestnalo 33 sestier. Odvtedy sa sestry pod vedením profesorov zúčastňovali na
ošetrovateľských kurzoch a obdržali právoplatné vysvedčenia o odbornej spôsobilosti.
II. 3. 1. Vojenská nemocnica v generálnom dome
V období prvej svetovej vojny bola s hmotnou podporou grófky Heleny Szápáryovej
zriadená v generálnom dome malá vojenská nemocnica. Na prízemí domu boli pre tieto
účely vyhradené dve izby. Sestry pomáhali raneným vojakom nielen po telesnej stránke, ale
aj duchovne (umožňovali im prijímať sviatostného Krista, sviatosť zmierenia, povzbudzovali
ich k dôvere v Boha). Počas štyroch rokov sa striedali v noci vždy dve sestry na
„odpočinkovej stanici“ v Bratislave, kde pomáhali prestupujúcim vojakom. Za preukázanie
týchto služieb osem sestier obdržalo vojnové vyznamenanie Červeného kríža.
Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918. Vtedy sa kongregácia ocitla vo
veľkých ťažkostiach; nastala veľká devalvácia, ktorá postihla aj dar grófky Szápáryovej.
Základina klesla zo stotisíc na päťdesiattisíc korún. Tým sa kongregácia stala chudobnou
natoľko, že ešte niekoľko zím po vojne nebolo z čoho zakúpiť potrebné palivo na kúrenie.
Napriek týmto ťažkostiam sa kongregácia snažila vzmáhať. Od 24. septembra 1919
začínajú dve sestry pracovať v Grand sanatóriu na Hlbokej ceste v Bratislave.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
32
II. 4. Život v rokoch 1920 – 1924
II. 4. 1. Politická situácia v Československu - založenie bavorskej filiálky
Po skončení prvej svetovej vojny vznikla 28. októbra 1918 z rozpadnutého
Rakúsko-Uhorska Československá republika. Ku katolíckemu náboženstvu sa hlásilo 85 %
obyvateľstva. Značná časť českého národa už pred prvou svetovou vojnou veľmi
zľahostajnela vo viere. Inteligencia vychádzajúca z pražskej univerzity bola nielen
nábožensky ľahostajná, ale Cirkev priam nenávidela a pohŕdala ňou. Široké vrstvy
robotníctva boli napáchnuté materializmom. V roku 1919 pražskí učitelia odstránili zo škôl
kríže a ich príklad nasledoval aj vidiek. Časť duchovenstva, žiaľ, tiež zlyhala. Pod vplyvom
revolučného ducha a zle vysvetľovaných demokratických zásad, väčšina kňazov,
organizovaných v Jednote, sa hlasovaním vyslovila za radikálnu cirkevnú reformu,
zdemokratizovanie cirkevnej ústavy, českú liturgiu a zrušenie celibátu. Mnohé myšlienky z
Čiech prinášala na Slovensko česká inteligencia, ktorá z podnetu ústredia obsadila všetky
štátne služby (v úradoch, školách, na polícii, atď.). Slovenský národ so svojím
duchovenstvom však zostal verný Rímu.
Po roku 1918 teda na poli územnej cirkevnej jurisdikcie došlo k mnohým zmenám.
Obidve arcibiskupské sídla – Ostrihom a Jáger – boli v Maďarsku. Nový štát nestrpel styk
slovenských cirkevných vrchností s metropolitami za hranicami. Veľké územie
ostrihomského arcibiskupstva dočasne spravoval generálny vikár v Trnave, ktorého
vymenoval arcibiskup Ján Csernoch. V r. 1922 slovenská časť ostrihomskej arcidiecézy
dostala apoštolského administrátora v Trnave Pavla Jantauscha. 28
Sestry museli v tejto situácii rátať aj s možnosťou, že všetky môžu byť rozpustené
vládou. Príčina bola v proticirkevnom duchu Československej republiky. Vláda bola proti
katolíckemu náboženstvu a spolu s odpadlým duchovenstvom a socialistami mala heslo: „S
Habsburgovcami sme skoncovali, teraz zúčtujeme aj s Rímom“, „Řím musí být souzen a
odsouzen“. Okrem toho sestry, ktoré nemali československú národnosť, by sa aj tak naďalej
28
Judák V.: Učebné texty z cirkevných dejín, Bratislava, Univerzita Komenského 1995, str. 210 - 211.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
33
nemohli zdržiavať v Československu. V takomto prípade si hľadali nejaké východisko.
Niektoré z nich boli bavorské rodáčky, preto sa chceli utiahnuť do Bavorska.
Rok 1920 sa v kongregácii začal založením prvej filiálky v Bavorsku, v diecéze
Passau, v mestečku Neidberg. Tu bola na predaj budova školy, ktorú sestry zakúpili.
II. 4. 2. Ďalšie udalosti
Celkový počet členiek kongregácie sa v r. 1920 zvýšil na 55, z toho bolo 14 noviciek
a 4 sestry s dočasnými sľubmi. Členky bývali v piatich domoch (dva boli v Bratislave, jeden
v Soproni a dva v Bavorsku – Neidberg, Triftern).
O rok neskôr (1921) zomrel kanonik Alexander Gaibl, superior kongregácie. Na
jeho miesto vikariát v Trnave vymenoval v decembri 1921 Dr. Františka Koperniczkého.
Nový superior kongregácie sa narodil 17. 2. 1851 v Zebegény. Dňa 26. júla 1874 bol
vysvätený za kňaza. Medzi jeho významné pôsobenia patrí miesto profesora a neskôr
rektora seminára v Ostrihome. Roku 1915 bol menovaný za prepošta v Dóme sv. Martina v
Bratislave.
Predstavení kňazského seminára v Banskej Bystrici požiadali začiatkom roku 1921
vedenie kongregácie o sestry, ktoré by mohli pracovať v seminári. Dňa 3. septembra poslalo
vedenie do Banskej Bystrice štyri sestry pod vedením sestry Adelhaidy Častulíkovej.
Dňa 19. mája 1922 arcibiskupský vikariát v Trnave schválil text obradov pri
obliečke, skladaní sľubov a pri voľbe generálnej predstavenej.
Koncom mája uplynulo šesť rokov od zvolenia prvej generálnej predstavenej – sestry
M. Pie Ehrlichovej. Bolo potrebné zvolať volebnú generálnu kapitulu. Sestry vyjadrili pred
trnavským arcibiskupským vikárom spokojnosť s doterajšou generálnou predstavenou a
žiadali ho o jej ďalšie zotrvanie vo funkcii. Arcibiskupský vikár súhlasil s touto žiadosťou a
29. mája 1922 menoval sestru M. Piu Ehrlichovú na ďalších šesť rokov za generálnu
predstavenú kongregácie.
Apoštolská administratúra v Trnave nariadila v roku 1923 vykonávanie kanonických
vizitácií v ženských rehoľných spoločnostiach nachádzajúcich sa na jej území. U nás vykonal
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
34
vizitáciu páter Mansvet Olšovský, OFM v generálnom dome a v komunite bývajúcej na
detskej klinike. Svojimi príhovormi povzbudil horlivosť všetkých sestier. Jeden z
pozitívnych výsledkov vizitácie bolo preloženie noviciátu z generálneho domu, ktorý sa stal
pre tento účel primalý, do detskej kliniky, kde sa našlo dostatok oddeleného priestoru pre
potreby noviciátu. Toto riešenie bolo len dočasné, kým sa nezlepšila situácia v generálnom
dome. Za magistru noviciek menovali sestru Emiliánu Liškovú, predstavenú komunity
detskej kliniky.
Od 1. marca 1923 začali dve sestry z generálneho domu vypomáhať pri ošetrovaní
chorých a starých v Domove dôchodcov sv. Ladislava v Bratislave.
Vedenie kongregácie zriadilo 31. januára 1924 v generálnom dome detskú
nemocnicu, do ktorej bolo prijatých desať detí z detskej kliniky, kde pracovali naše sestry,
na stálu zdravotnícku starostlivosť. Ich ošetrovanie viedol lekár z detskej kliniky. Deti boli
umiestnené v dvoch veľkých miestnostiach na prízemí domu. Okrem ošetrovateľskej
starostlivosti sestry učili deti čítať, písať a vzdelávali ich v náboženstve.
Generálna predstavená chcela, aby sa v záhrade generálneho domu postavila nová
budova, ktorá by slúžila ako menšia nemocnica pre ošetrovanie väčšieho počtu detí a aj
žien. Tým by sa zriadili aj ďalšie miestnosti slúžiace na účely noviciátu, aby sa mohol opäť
premiestniť z detskej kliniky do ústredia kongregácie. Apoštolská administratúra v Trnave
udelila k tomu povolenie, a tak 27. júna 1924 na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol
položený základný kameň budovy novej nemocnice, ktorá mala niesť meno Dom sv. Jozefa.
Listina v nemčine, ktorú sestry vložili do základného kameňa, v slovenčine znie:
„Nechajte maličkých prísť ku mne, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (Lk 18, 16)
V duchu týchto slov Božského Spasiteľa postavil sa tento dom k úcte sv. Jozefa,
pestúna Ježišovho a ochrancu panien, pre najbiednejších spomedzi maličkých, pre účely
detskej nemocnice a noviciátu Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave s
tou vrúcnou túžbou, aby táto nová ratolesť, pochádzajúca z horčičného semena, bola na
duchovné a telesné dobro mnohým deťom, na Božiu slávu, k úcte sv. Jozefa, kongregácie,
ale aj pre ďalšie rozšírenie.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
35
Tento základný kameň položil duchovný správca Domu Márie Gabriely do zeme
podľa obradov svätej Rímskokatolíckej Cirkvi a za poklepávania kladivkom sestrami a
ošetrovanými deťmi a odriekania litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Bratislava – Pressburg – Pozsony 27. júna 1924, keď viditeľnou hlavou Rímskokatolíckej
Cirkvi bol pápež Pius XI., prezidentom Československej republiky Dr. Tomáš Garyk
Masaryk, apoštolským trnavským administrátorom Dr. Pavol Jantausch, superiorom
kongregácie Dr. František Koperniczký, spovednými otcami materinca kanonik Gabriel
Jezsenák a kanonik Anton Drexler, farárom v Dóme sv. Martina opát – kanonik Arpán
Kazaczay, mešťanostom Bratislavy kanonik Dr. Ľudovít Okánik a syndikusom kongregácie
Dr. Viliam Kóczy.
Stavbu vystaval podľa plánov inžiniera Gabriela Bisothku staviteľ Alojz Salzleitner.“29
II. 5. Nový vzrast kongregácie (1925 – 1927)
Toto obdobie možno charakterizovať ako počiatočné obdobie veľkého rozmachu
celej kongregácie.
Rok 1925 bol jubilejným cirkevným rokom, ktorý Cirkev slávi každých 25 rokov.
Súčasne si sestry pripomenuli desiate výročie osamostatnenia sa od viedenskej kongregácie,
ktoré uskutočnil kardinál Ján Csernoch.
K veľkému rozmachu prispelo i zriadenie noviciátu a začiatky pôsobenia v najväčšej
budapeštianskej Nemocnici sv. Rocha v Maďarsku.
1. júna 1925 na turíčny pondelok posvätil opát – kanonik Arpád Kazaczay
dokončený Dom sv. Jozefa v Bratislave. V tom istom mesiaci bolo do nemocnice v Dome
sv. Jozefa prijaté prvé dieťa. Noviciát sa presunul až 31. januára 1926, keď bola v dome
dokončená kaplnka. Sochu sv. Jozefa, ktorá bola umiestnená na priečelí domu, zhotovil
sochár Alojz Rigele. Tiež zhotovil nový model medaily pre novicky. Na jednej strane
29
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 – 1939, str. 63.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
36
medaily bola zobrazená Bohorodička s dieťaťom Ježišom a na druhej sv. Augustín, patrón
kongregácie.
Od roku 1925 sa sestry pod vedením sestier kanonistiek Notre – Dame začali
venovať zhotovovaniu kostolných paramentov.
V Bratislave dňa 12. septembra 1926 na sviatok Mena Panny Márie sa konala
posviacka kaplnky Domu sv. Jozefa, ktorú vykonal trnavský apoštolský administrátor Dr.
Pavol Jantausch. Oltár, dielo sochára Alojza Rigeleho, bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu
Ježišovmu a posvätiteľ doň vložil relikvie mučeníkov sv. Svorada a sv. Gaudioza. Bol
zhotovený z mramoru, menza bola z prírodného kameňa. Zdobený bol piatimi reliéfmi,
ktoré vyobrazovali udalosti z Ježišovho detstva.
Niekoľko nových domov získala kongregácia v roku 1927. Rožňavský administrátor
- biskup Dr. Michal Bubnič kúpil kongregácii vo svojom rodisku Pajštúne dva domy a lúku.
Táto budúca filiálka mala slúžiť na oddych a zotavenie chorých sestier a ako možnosť
založiť si hospodárstvo. Sestry sa tam však nemohli presťahovať, keďže v obci nebol kňaz.
Preto sa rozhodli o rok neskôr predať ho Kongregácii bratov tešiteľov z Getseman.
V júni správa verejnej mestskej nemocnice v Znojme vyzvala vedenie kongregácie v
Bratislave, aby v nej sestry prevzali ošetrovanie chorých. Doteraz toto ošetrovanie
vykonávali sestry viedenskej kongregácie. Aj napriek ťažkostiam obsadiť požadovaný počet
pracovných miest sa podarilo 1. septembra poslať prvé štyri sestry do tejto služby. Do
konca roka sa ich počet zvýšil na 32. K tomu prispelo zrušenie filiálky v kňazskom seminári
v Banskej Bystrici, ktoré uskutočnilo vedenie kongregácie, pretože hlavným poslaním
kongregácie je ošetrovanie chorých. Predstavenou novej komunity sa stala sestra
Berchmana Chynoradská.
Od novembra 1927 bola v generálnom dome v Bratislave umiestnená Ústredná
charita na Slovensku. Kongregácia jej poskytla dve miestnosti oddelené od súkromia sestier.
Počet pacientov novozriadenej nemocnice v Dome sv. Jozefa sa v priebehu roka
zvýšil. Okrem detí z detskej kliniky ošetrovali sestry ešte desať dojčiat chorých na
tuberkulózu a niekoľko dospelých pacientov. Jedna sestra pracovala v Domove dôchodcov
sv. Ladislava, niektoré sa venovali podomovému ošetrovaniu.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
37
V trnavskej apoštolskej administratúre bol v tom období nedostatok kňazov, preto
cirkevná vrchnosť vyzvala rehoľníkov, aby pomohli v katechéze. Organizovala trojmesačný
katechetický kurz, na ktorom sa zúčastnili sestry Rozália Hrušovská, Boromea Kapustová a
Inocencia Gerhátová. Všetky tri dostali diplom o spôsobilosti vyučovať náboženstvo na
vtedajších ľudových a meštianských školách. Od septembra vyučovali náboženstvo v
Bratislave a v susedných obciach.
25. júla 1927 vo veku 75 rokov zomrel kardinál, knieža – prímas Maďarska,
ostrihomský arcibiskup, Dr. Ján Csernoch, ktorému je kongregácia zaviazaná vďačnosťou
za založenie a doživotnú starostlivosť o ňu.
II. 6. Rok 1928 – významné obdobie v živote kongregácie
Dňa 26. mája malo uplynúť úradné obdobie generálnej predstavenej Pie Ehrlichovej.
So súhlasom trnavskej apoštolskej administratúry vedenie kongregácie zvolalo do Bratislavy
generálnu kapitulu. Predsedal jej superior Dr. František Koperniczky ako zástupca
trnavského biskupa. Generálna predstavená pred voľbou prosila sestry, aby ju nevolili,
keďže tento úrad zastávala plných dvanásť rokov. Ďalšie volebné obdobie ho už aj tak
nemohla zastávať, keďže konštitúcie túto možnosť neposkytovali. Preto sestry pristúpili
k voľbe novej generálnej predstavenej. Do tohto úradu zvolili magistru noviciek sestru
Emiliánu Liškovú.
Ďalšie generálne vedenie bolo zvolené v tomto zložení: sestra Salvatora Grossová z
filiálky Pfaffendorf v Pruskom Sliezku – generálna vikárka, sestry Deotila Lišková z
Bratislavy, Alexandra Zemková z Bratislavy a Adalberta Bujtášová zo Soprone – generálne
poradkyne, sestra Inocencia Gerhátová z Bratislavy – generálna tajomníčka, sestra Boromea
Kapustová z Bratislavy – generálna hospodárka.
Po voľbe sa konalo krátke pracovné zasadnutie, kde sa rokovalo o potrebe zriadiť
provinciu pre Nemecko a pre Maďarsko. Ku konkrétnemu výsledku však účastníčky
zasadnutia nedospeli.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
38
Trnavská apoštolská administratúra potvrdila voľby generálneho vedenia 1. júna
1928 pod číslom 4279. Nová generálna predstavená prevzala úrad 10. júna a zložila do rúk
superiora kongregácie vierovyznanie a od sestier prijala blahoželania. Bývalej generálnej
predstavenej sa všetky sestry poďakovali. Po krátkom čase odcestovala do Neidbergu v
Bavorsku, kde prevzala úrad predstavenej.
Dňa 22. júla 1928 vykonal z poverenia trnavskej apoštolskej administratúry
bratislavský kanonik Gejza Szűcsy kanonickú vizitáciu v generálnom dome, Dome sv.
Jozefa a na detskej klinike.
Vedenie kongregácie obdržalo od passovského ordinariátu list zo dňa 1. septembra
1928, v ktorom navrhoval generálnej rade vytvoriť dve samostatné provincie, a to pre
Bavorsko a Maďarsko. Vo veci utvorenia nemeckej provincie generálne vedenie začalo
podnikať prvé kroky. V Maďarsku sa sestry vyjadrili, že momentálne necítia potrebu
zriadenia provincie.
II. 6. 1. Schválenie nových konštitúcií
Sestry Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa sa doteraz vo svojom živote riadili
podľa viedenských konštitúcií, ktoré pre nich schválil Dr. Ján Csernoch. Tieto konštitúcie
však kongregácii prestali vyhovovať, pretože boli vydané v roku 1915, o dva roky skôr, ako
vstúpil do platnosti nový cirkevný zákonník, od ktorého sa vo viacerých bodoch odlišovali.
Nachádzali sa v nich aj predpisy, ktoré platili len pre kongregácie pápežského práva.
Novoutvorená bratislavská kongregácia mala právo biskupské.
Hlavná príčina prepracovania konštitúcií bola v tom, že trnavský ordinariát, pod
ktorý patril generálny dom, v roku 1923 po uskutočnení vizitácie žiadal ich prispôsobenie
novému cirkevnému zákonníku. Preto v roku 1928 Dr. Emil Szyllaba, profesor náboženstva
v maďarských pobočkách Bratislavského reálneho gymnázia, z poverenia trnavského
ordinariátu začal prepracovávať pôvodné konštitúcie. Prácu ukončil ešte v tom istom roku.
Nové znenie konštitúcií prečítal generálnej rade, ktorá ich mohla ešte doplniť návrhmi na
prípadné zmeny. Potom znenie nových konštitúcií predložil apoštolskej administratúre v
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
39
Trnave na schválenie. Nový návrh sa však stratil. Dr. Szyllaba ho preto vypracoval opäť a
ešte dvakrát ho dal prečítať generálnej rade. Návrh znovu zaslal trnavskému ordinariátu, aj
všetkým ordinariátom, v ktorých mala kongregácia filiálky. Keď všetkých sedem
ordinariátov dalo súhlas, trnavský ordinariát nový návrh konštitúcií v slovenskom jazyku
schválil 11. augusta pod číslom 6438 a v maďarskom jazyku 19. septembra pod číslom
7586. Potom sa konštitúcie vytlačili vo všetkých troch jazykoch, ktorými sestry v
kongregácii hovorili.
Pri príležitosti schválenia nových konštitúcii trnavská apoštolská administratúra
menovala profesora Dr. Emila Szyllabu za vicesuperiora generálneho domu.
Medzi zmenami, ktoré sa v konštitúciách urobili na návrh ordinariátu, je i
prispôsobenie názvu kongregácie v jazyku slovenskom, nemeckom a maďarskom názvu
latinskému. V podstate išlo o upresnenie a doslovný preklad latinského názvu: Congregatio
Filiarum SS. Salvatoris – Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý im bol udelený v
zakladacej listine kongregácie vydanej kardinálom Csernochom dňa 8. 12. 1919.30 Odvtedy
aj napriek tomu sestry naďalej používali názov Kongregácia dcér Božského Spasiteľa, lebo
si tak chceli podľa možnosti zachovať názov viedenskej kongregácie (Kongregácia dcér
Božského Spasiteľa) vo svojom názve. Od r. 1928 sa teda začal používať plný oficiálny
názov Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa.
II. 6. 2. Jednoročný noviciát
Podstatnou zmenou oproti minulým konštitúciám bolo skrátenie dĺžky noviciátu
z dvoch rokov na jeden. Doteraz boli novicky v druhom roku noviciátu ľubovoľne
prekladané na filiálky. To však podľa kanonického práva bolo povolené len vo výnimočných
prípadoch. Novicky mali aj druhý rok stráviť v dome noviciátu. Mladej kongregácii však pre
nedostatok pracovných síl nebolo možné tento predpis dodržať, preto sestry prosili trnavský
ordinariát o zmenu v tomto bode konštitúcií, ktorá bola následne schválená.
30
viď kap. II. 2. 4. Rozhodnutie kardinála Csernocha - založenie novej kongregácie
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
40
II. 6. 3. Zriadenie nových filiálok
V Horných Orešanoch (trnavská diecéza) daroval sestrám pán Michal Pašek svoj
dom, záhradu, pasienok a peňažnú sumu vo výške dvestotisíc korún. Tento dobrodinec sa
rozhodol darovať svoj majetok preto, že jeho jediná dcéra zomrela ako sestra viedenskej
kongregácie. Jeho podmienkou bolo, aby ho sestry doopatrovali, pretože sa nemal kto o
neho postarať. Prvé tri sestry začali bývať v tomto dome 5. apríla 1928. Po jeho smrti dom
slúžil ako zotavovňa sestier.
Na Grösslingovej ulici v záhrade generálneho domu v Bratislave začali sestry stavať
penzión. Dôvodom bola okrem iného aj obava z vyvlastnenia pozemku mestom na stavebné
účely. Budova penziónu by poskytla miestnosti na ubytovanie domácich duchovných otcov,
čím by sa uvoľnilo celé poschodie v generálnom dome pre kandidátky a postulantky,
ktorých počet už prevyšoval kapacitu generálneho domu. Kvôli tomu bola z generálneho
domu preložená aj Ústredná charita na Slovensku do budovy katolíckeho internátu Nový
Svoradov v Bratislave.
Stavba penziónu bola dokončená o rok neskôr. Penzión Salvator bol otvorený 15.
septembra 1929 a dňa 28. septembra 1929 ho posvätil superior Dr. František Koperniczky.
Budova mala štyri poschodia, na priestrannom prízemí otvorili sestry 2. decembra 1929
detskú škôlku. Službu a vyučovanie detí mali pod vedením sestry Alexandry Zemkovej na
starosti sestra Klementína Homolová, dve postulantky a dve kandidátky. Na prvom
poschodí bývali domáci duchovní otcovia. Na druhom až štvrtom poschodí boli ubytované
dôchodkyne.
II. 7. Ďalší rozvoj kongregácie (1929 – 1937)
V dňoch 28. – 31. júla 1929 sa konala v Bratislave pracovná generálna kapitula, na
ktorej sa opäť rokovalo o vytvorení nemeckej provincie a bol na nej daný aj návrh na
pápežské schválenie kongregácie.
Pretože sa pápežské kongregácie líšia od diecéznych, aj v niektorých bodoch
konštitúcií, bolo potrebné konštitúcie schválené trnavským ordinariátom v roku 1928
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
41
prepracovať. Taktiež bolo potrebné zostaviť pre kongregáciu duchovné direktórium, ktoré
obsahuje vysvetlenie ku konštitúciám, ako aj ducha kongregácie. Nové konštitúcie a
duchovné direktórium zostavil vicesuperior Dr. Emil Szyllaba. Vzorom mu bolo direktórium
pôvodnej kongregácie v Niederbronne. Generálna kapitula navrhované konštitúcie s malými
zmenami jednohlasne prijala. Neskôr ich dala zostaviť v latinčine a poslala Apoštolskej
Stolici do Ríma na schválenie. Generálna kapitula prijala jednohlasne s malými zmenami aj
navrhované duchovné direktórium, ktorého latinský text podobne poslala Apoštolskej
Stolici na preskúmanie. Do platnosti vstúpilo schválením na generálnej kapitule a konečné
schválenie v slovenčine, maďarčine i nemčine mu dal trnavský ordinariát.31
Pracovná generálna kapitula v otázke zriadenia nemeckej provincie sa jednoznačne
uzniesla na tom, že do nemeckej provincie nebudú patriť len bavorské filiálky, ale všetky
filiálky v Nemeckej ríši. Vicesuperior Dr. Emil Szyllaba vypracoval predpisy týkajúce sa
správy a riadenia provincií pod názvom „Dočasné ustanovenia“. Toto označenie vyplývalo z
úmyslu zriadiť aj maďarskú provinciu, ale o niečo neskôr. Aby sa predišlo rozdielnym
predpisom medzi jednotlivými budúcimi provinciami, vypracoval ich len ako dočasne platné.
S konečným schválením sa plánovalo až po schválení maďarskými biskupskými
ordinariátmi, pod ktoré patria filiálky budúcej maďarskej provincie. Dočasné ustanovenia
zastala generálna predstavená ordinariátom v Trnave, Vratislave a Passau, ako aj každej
nemeckej filiálke. 21. novembra 1929 bola s konečnou platnosťou zriadená nemecká
provincia. Provinciálnym a zároveň aj noviciátnym domom sa stal Obernzell v Bavorsku. 1.
januára 1930 bola generálnou radou menovaná do úradu provinciálnej predstavenej sestra
Simperta Ksionseková.32
II. 7. 1. Výročie smrti sv. Augustína
V roku 1930, 28. augusta, si celá Cirkev pripomenula 1500. výročie smrti sv.
Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi. Pri tejto príležitosti sa konal v Kartágu (v blízkosti
31
32
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 132.
Op. cit., str. 134.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
42
mesta Hippo) svetový eucharistický kongres v duchu lásky a úcty sv. Augustína voči
Sviatosti Oltárnej.
Osobitným spôsobom prežívali toto jubileum aj všetky rehole a kongregácie, ktoré
žijú podľa jeho reguly. Patrí medzi ne aj Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa.
Vedenie kongregácie v tomto jubilejnom roku sprostredkovalo pre svoje sestry duchovné
cvičenia, ktoré sa konali v duchu učenia a života sv. Augustína.
Pri príležitosti už spomínaného výročia sestry vydali pre vnútornú potrebu
kongregácie tieto tituly:33 „Rehoľný katechizmus“, „Pravidlá slušného správania pre
kandidátky“, „Dejiny kongregácie pre postulantky“. Mali pomôcť budúcim členkám
kongregácie lepšie pochopiť, pripraviť sa a prežívať svoje zasvätenie. Okrem iného
obsahovali všeobecné vysvetlenie k evanjeliovým radám, k pobožnostiam kongregácie, k
bodom konštitúcií vzťahujúcich sa na kandidátky a postulantky a podrobný životopis sv.
Augustína.
II. 7. 2. Ďalšie udalosti
V roku 1930 vstúpilo do kongregácie viac dievčat, čo spôsobilo problémy s ich
ubytovaním. Aj počet noviciek bol vysoký a Dom sv. Jozefa, kde sa nachádzal noviciát,
nemohol poskytnúť súčasne bývanie aj veľkému počtu kandidátok. Tieto nebolo možné, ako
po iné roky, rozmiestniť po jednotlivých filiálkach, pretože nové direktórium takéto riešenie
už neumožňovalo. Vedenie kongregácie sa tak opäť rozhodlo umiestniť noviciát na
univerzitnej detskej klinike v Bratislave.
V tomto roku sa generálna rada rozhodla ujednotiť termíny prijímania žiadateliek do
kongregácie. Toto ujednotenie bolo nasledovné:
-
prijímanie do kandidatúry: 2. február a 4. máj;
-
prijímanie do postulátu: 15. august a nedeľa Krista Kráľa;
-
prijímanie do noviciátu: 27. august;
33
Boli vydané v troch jazykoch – slovenskom, nemeckom a maďarskom – a cirkevne schválené trnavským
ordinariátom. Pozri obrazovú prílohu.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
43
-
skladanie prvých sľubov: 28. august – sviatok sv. Augustína;
-
skladanie večných sľubov: na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Týmto opatrením sa vytvorili skupiny, ktoré samostatne pod vedením zodpovedných
sestier začínali svoju formáciu. Vedenie kongregácie chcelo týmto spôsobom pomôcť
k dôslednejšej príprave čakateliek na svoje povolanie.
V dňoch 21. – 27. júna toho istého roku sa po prvýkrát konali v generálnom dome
v Bratislave duchovné cvičenia pre predstavené jednotlivých komunít celej kongregácie. Ich
cieľom bolo upevnenie spolupatričnosti, jednoty a vzájomnej sesterskej lásky. Na konci si
sestry medzi sebou vymenili svoje skúsenosti. Na záver všetky prítomné sestry zasvätili celú
kongregáciu Ježišovmu Srdcu. Duchovných cvičení sa zúčastnili všetky predstavené
z Československa, Maďarska a provinciálna predstavená z Nemecka.
Vedeniu kongregácie sa podarilo kúpiť v roku 1931 v Suchej nad Parnou od sestier
uršulínok malú vilu. Táto mala slúžiť ako zotavovňa pre sestry vyčerpané apoštolskou
prácou, pretože kapacita domu v Horných Orešanoch, ktorý slúžil na podobné účely, bola
už nepostačujúca. V Horných Orešanoch boli preto neskôr umiestnené iba choré sestry.
Do Suchej nad Parnou prišli prvé sestry 10. apríla pod vedením sestry Bonaventúry
Halajovej, ktorá bola menovaná za miestnu predstavenú. Počet sestier sa v dome menil
podľa potrieb zotavenia.
V tom istom roku vedenie kongregácie kúpilo dom č. 36 na Grősslingovej ulici,
nachádzajúci sa hneď vedľa penziónu Salvator. 3. júna 1932 ho posvätil vicesuperior Emil
Szyllaba a začali v ňom bývať kandidátky.
V roku 1933 Cirkev slávila Jubilejný rok vykúpenia a 75 rokov od prvého zjavenia
Panny Márie v Lurdoch. Sestry nemohli navštíviť centrá týchto jubileí (Rím a Lurdy), preto
využili mimoriadne jubilejné odpustky, ktoré pri tejto príležitosti vyhlásil Sv. Otec. Na trvalú
spomienku si dali sestry postaviť v záhrade generálneho domu drevený kríž s nápisom
„In memoriam Anni Sancti MGM XXXIII gratae filiae SS Salvatore suo Redemptori“,
ktorý v slovenskom preklade znie: „Na pamiatku Svätého roku 1933 povďačné dcéry
Najsvätejšieho Spasiteľa svojmu Vykupiteľovi.“ Kríž posvätil 2. júla jubilejného roku
vicesuperior Emil Szyllaba.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
44
II. 7. 3. Schválenie kongregácie ako „kongregácie pápežského práva“
Dňa 6. júla 1932 vydala Apoštolská stolica schvaľovaciu listinu „Laudis“, ktorou
Svätý Otec Pius XI. vyhlásil Kongregáciu dcér Najsvätejšieho Spasiteľa za kongregáciu
pápežského práva.
Súčasne v Ríme urobili niekoľko zmien v doterajších konštitúciách kongregácie a
dočasne ich Apoštolská stolica schválila na obdobie siedmych rokov. Po uplynutí tohto
skúšobného obdobia, podľa získaných skúseností, mali byť potom konečne upravené a
schválené.
Generálna predstavená obdržala spomenutý pápežský dekrét 16. novembra 1932.
Ako poďakovanie zaň sestry vo všetkých domoch kongregácie zaspievali Te Deum.
II. 7. 4. Menovanie protektora pre kongregáciu
3. novembra 1933 menoval Svätý Otec pre kongregáciu protektora. List s
oznámením o jeho menovaní zaslaný generálnej predstavenej v slovenčine znie:
„Od štátneho tajomníctva Jeho Svätosti
vo Vatikáne 3. novembra 1933 č. 127/411.
Jeho Milosť ráčila J. E. najdôstojnejšieho pána Alojza Capotostiho milostivo
menovať za protektora dcér Najsvätejšieho Spasiteľa. Toľko sa dáva na vedomie generálnej
predstavenej hore spomenutej kongregácie, aby to vzala na vedomie a sa podľa toho
zariadila. Súčasne ju upozorňujeme na to, že sa dali vhodné nariadenia Kancelárii
apoštolských brév na odoslanie dotyčného bréva, aby sa toto mohlo zvyčajným spôsobom
prevziať.
E. Pacelli, v. r.
Ctihodnej matke generálnej predstavenej dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.“34
34
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 – 1939, str. 241.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
45
Podľa vtedajšieho cirkevného zákonníka mala mať každá kongregácia a rehoľa pápežského
práva svojho „správcu a ochrancu“. Túto úlohu zastával niektorý z rímskych kardinálov.
II. 7. 5. Zmena a prispôsobenie direktória
V dňoch od 28. mája až 1. júna 1933 sa konala v Bratislave v generálnom dome
generálna kapitula. Mala dve časti – volebnú a pracovnú. Predsedal jej z poverenia trnavskej
apoštolskej administratúry vicesuperior Dr. Emil Szyllaba. Za generálnu predstavenú bola
opäť zvolená sestra Emiliána Lišková aj so svojou predchádzajúcou radou.
Na druhý deň – 29. mája
- sa začala pracovná generálna kapitula. Hlavným
predmetom rokovaní bolo Duchovné direktórium. Malo sa prispôsobiť konštitúciám zmeneným a dočasne schváleným Svätou Stolicou35 a tiež návrhom, získaným zo skúseností
od poslednej pracovnej kapituly. Viacero bodov Duchovného direktória Kongregácia pre
rehoľníkov v Ríme neschválila, preto ich bolo potrebné v texte vynechať. Boli doň však
doplnené niektoré body konštitúcií, ktoré spomínaná kongregácia vo Vatikáne neschválila,
ale generálna kapitula ich považovala za potrebné poznať a vedieť.
Členky kapituly ešte raz prerokovali a spresnili právomoci generálnej kapituly (bod
279 konštitúcií), ktoré mali byť obsiahnuté v direktóriu.
14. septembra schválil trnavský ordinariát všetky zápisnice a rozhodnutia generálnej
kapituly pod číslom 5453/1934.
II. 7. 6. Malé hodinky k preblahoslavenej Panne Márii a modlitebná knižka
Mnohé sestry sa venovali ošetrovaniu chorých, či už v súkromných domoch, alebo
nemocniciach. Nie všetky mohli byť účastné na spoločnej modlitbe v komunite, preto sa
predstavené rozhodli zostaviť pre ne, ale aj pre ostatné, modlitebnú knihu. Tá obsahovala
denné modlitby sestier, texty na rozjímanie v týždni i v čase duchovnej obnovy, niektoré
časti z omšového misála a modlitby pri umierajúcich. Jej zostavením bol poverený
35
viď kap. II. 7. 3. Schválenie kongregácie ako „kongregácie pápežského práva“
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
46
vicesuperior Emil Szyllaba. Sestry sa v tom čase modlievali „Malé hodinky k
preblahoslavenej Panne Márii“. Používali dve doterajšie vydania. Prvé - vydané v Spolku sv.
Vojtecha, ktoré si dali vytlačiť sestry premonštrátky, doplnené ich vlastnými kongregačnými
pobožnosťami. To isté platilo pre druhé vydanie vytlačené pre potreby Sestier sv. Kríža.
Preto sa generálna predstavená so svojou radou rozhodla dať vytlačiť nové slovenskolatinské „Malé hodinky“. Toto nové vydanie už neobsahovalo žiadne súkromné pobožnosti,
preto ho mohla používať akákoľvek rehoľná spoločnosť. Na návrh generálnej kapituly dala
generálna predstavená zostaviť predpisy prispôsobené všeobecným cirkevným predpisom
týkajúce sa spoločnej modlitby „Malých hodiniek“.
II. 7. 7. Zriadenie maďarskej oblasti
Generálna predstavená spolu so svojou radou dňa 24. novembra 1934 zriadila
v Maďarsku oblasť, ktorú spravovala oblastná predstavená. Príčinou bol veľký počet
sestier, ktorý sa od roku 1925 desaťnásobne zvýšil. Takýto počet sestier už nemohol byť
priamo podriadený generálnej predstavenej. Takto sa správa a riadenie jednotlivých domov
v Maďarsku zjednodušili. Za oblastný dom bol určený dom v Zsire, diecéza Győr. Za
oblastnú predstavenú bola menovaná sestra Placida Haringová. Maďarská oblasť sa neskôr
zmenil na provinciu, ktorú 9. februára 1943 zriadila Svätá stolica.
II. 7. 8. Nemocnica sv. Jozefa
Keďže sa v Dome sv. Jozefa nachádzala súčasne malá nemocnica aj noviciát, vedenie
kongregácie rozmýšľalo, ako tento problém vyriešiť. Noviciát sa mal podľa predpisov
cirkevného práva nachádzať na takom mieste, kde by novicky neboli zbytočne rušené. Preto
sa vedenie rozhodlo malú nemocnicu vysťahovať. Pred uskutočnením tohto rozhodnutia
bola ponúknutá zo strany univerzitnej nemocnice možnosť zakúpiť na Jakubovom námestí
dom č. 9. Vedenie na túto ponuku pristúpilo a spomínaný dom so schválením trnavského
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
47
ordinariátu kúpilo. V dome bola zriadená Nemocnica sv. Jozefa. Prvých pacientov prijali
23. júna 1934.
Na bratislavskej detskej klinike otvorili 23. januára 1934 dojčenský pavilón, kde
začali pracovať prvé sestry kongregácie. O mesiac - 1. februára – bol pavilón posvätený
a zamestnali sa tam ďalšie sestry, spolu ich bolo trinásť.
II. 7. 9. Založenie novej filiálky v Znojme
Dr. Bernardín Skácel, prior dominikánov v Znojme, pomohol vedeniu kongregácie
založiť 1. decembra 1934 v Znojme novú filiálku. Sestry bývali v samostatnej časti
dominikánskeho kláštora. Ošetrovali chorých pátrov dominikánov, starali sa o dva kostoly
(ich presné určenie nie je známe) a v spolupráci so znojemskou charitou vykonávali
podomové ošetrovanie.
Predstavené kongregácie tu tiež plánovali založiť aj materskú školu.
Do domu novozriadenej filiálky sa 27. decembra 1934 nasťahovali prvé tri sestry
pod vedením sestry Augustíny Hirnerovej.
II. 7. 10. Smrť grófky Heleny Szápáryovej
Zvláštnu pozornosť si zaslúži veľká dobroditeľka kongregácie – grófka Helena
Szápáryová. Zomrela vo veku sedemdesiatpäť rokov dňa 19. septembra 1934. Jej skutky
milosrdnej lásky boli ocenené v cirkevných aj spoločenských kruhoch. Dostávala mnohé
ďakovné listy – napr. od ostrihomského arcibiskupa Dr. Jána Csernocha, miestnej cirkevnej
obce a pod. Grófka bola prijatá ako rádová dáma spolku Hviezdny kríž, ktorý v roku 1668
založila cisárovná Eleonóra. Grófka prijala vyznamenanie Rádu sv. Alžbety, bola čestnou
dámou dámskeho ústavu pre šľachtičné – „Mária Schul“ v Brne, bola i predsedkyňou
viacerých dobročinných spolkov. Zvolili ju za doživotnú prefektku dámskej Mariánskej
kongregácie v Bratislave.36
36
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939, str. 295.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
48
V dôsledku hospodárskych zmien po prvej svetovej vojne stratila grófka všetok svoj
majetok. V tejto situácii cítili sestry Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa povinnosť
pomôcť grófke Szápáryovej. Generálna predstavená jej ponúkla byt v penzióne Salvator,
kde by bolo o ňu postarané po každej stránke. Neskôr bola na príkaz ošetrujúceho lekára
prevezená do Sanatória dr. Kocha v Bratislave. Aj tu sa o ňu veľmi starostlivo starali sestry
spomenutej kongregácie. Po niekoľkých dňoch na následky silnej infekcie, duchovne
pripravená, zomrela.
Sestry jej zabezpečili pohreb. Pohrebné obrady aj zádušnú svätú omšu odslúžil
superior Dr. František Koperniczký. Jej pozostatky boli umiestnené v rodinnej hrobke na
Ondrejskom cintoríne.
II. 7. 11. Účasť sestier na Medzinárodnom kongrese katolíckych ošetrovateliek v
Ríme
V roku 1935 sa konal v dňoch 25. – 29. augusta medzinárodný kongres venovaný
ošetrovaniu v katolíckom duchu. Sv. Otec Pius XI. dal podnet Kongregácii pre rehoľníkov,
aby zorganizovala spomínaný kongres a pozvala naň zástupkyne katolíckych ošetrovateliek
z celého sveta, ako aj predstavených rehoľných kongregácií, ktoré sa zvlášť venujú službe
ošetrovania chorých. Na kongrese bolo prítomných okolo 2000 účastníkov. Za Kongregáciu
dcér Najsvätejšieho Spasiteľa sa zúčastnila generálna predstavená Emiliána Lišková, sestry
Helena Haberlerová a Placida Haringová.
Celý kongres viedol biskup Pizzardo, predseda Katolíckej akcie. Zúčastnili sa ho aj
iní cirkevní predstavitelia, napr. tajomník Kongregácie pre rehoľníkov – kardinál La-Puma.
Účastníčky si medzi sebou vymenili vlastné skúsenosti, čím sa vzájomne obohatili a pomohli
v riešení problémov mladším rehoľným kongregáciám a charitatívnym spolkom.
Účastníčky sľúbili Svätému Otcovi vernosť, najmä v otázkach viery a morálky.
Zároveň mu predniesli obavu z odsúvania katolíckych ošetrovateliek z nemocníc. Svätý
Otec všetky účastníčky povzbudil v ich namáhavej službe a zdôraznil ich nezastupiťeľné
miesto pri lôžku chorého. Veriace ošetrovateľky pomáhajú pacientom nielen po stránke
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
49
telesnej, ale najmä duchovnej. Vyzval ich, aby sa snažili získať si čo najvyššiu odbornosť,
čím budú spĺňať požiadavky doby, kladené na zdravotníkov, nevynímajúc ani rádové
ošetrovateľky. A tiež ich vyzval, by sa stali matkami všetkých biednych a chudobných.
P. Creusen predniesol účastníčkam požiadavky katolíckej morálky na zdravotníkov,
pričom ich vyzýval, aby jednoznačne bojovali za ochranu ľudského života, a preto sa
vyvarovali akýchkoľvek úkonov, ktoré skracujú, či odnímajú život (napr. podávanie liekov,
iných prostriedkov na vyvolanie umelého potratu alebo úmyselnej smrti pacienta).
Sestry Najsvätejšieho Spasiteľa sa spolu s ostatnými účastníčkami kongresu
zúčastnili na audiencii Pia XI. v Castel Gandolfo, navštívili Koloseum, hroby sv. Petra a
Pavla, hrob pápeža Pia X., mestá Padovu, Assisi, Bolognu, Benátky.
Sestry Emiliána, Helena a Placida navštívili a pozdravili aj protektora kongregácie –
kardinála Capotostiho, ktorý ich srdečne privítal a poďakoval sa za pozdravy od všetkých
sestier kongregácie.
Účasť týchto sestier na kongrese mala veľký význam pre ďalší vývoj kongregácie.
Na základe požiadaviek Svätého Otca sa vedenie skutočne snažilo dať sestrám potrebné
odborné vzdelanie. Kongregácia aj preto zriadila v roku 1936 vlastnú ošetrovateľskú školu
v Znojme na Viedenskej ulici č. 28.
II. 7. 12. Zriadenie nových domov na Slovensku
Kongregácia v r. 1935 zriadila dve nové filiálky. Kúpila dom v Piešťanoch, do
ktorého sa 1. mája nasťahovalo prvých päť sestier. Začali pracovať vo veľkej novej
Nemocnici Dr. Jozefa Brežného.
16. augusta toho istého roku otvorila filiálku v Rači pri Bratislave. Tu pracovalo
šesť sestier,
viedli detskú opatrovňu, venovali sa katechéze na ľudových školách a
podomovému ošetrovaniu.
V roku 1936, presne 5. marca, sa začala v Bratislave výstavba nového domu na
pozemku domu č. 5, ktorý už nevyhovoval daným potrebám. Stavba, ktorá spájala
generálny dom s Domom sv. Jozefa (noviciát), bola dokončená 18. júla. Staviteľom bol Ing.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
50
Jozef Petry. Posviacka sa konala 19. júla 1936. V novopostavenom dome boli ubytované
všetky kandidátky a postulantky. V dome na Grősslingovej ulici č. 36, kde doteraz bývali,
boli umiestnené uchádzačky o penzión Salvator a zriadené miestnosti pre návštevy.
V roku 1936 začali sestry na žiadosť Dr. Brežného pracovať v jeho súkromnej
infekčnej nemocnici Trianon v Piešťanoch. Prvé sestry prišli do spomínanej nemocnice 16.
mája, čím sa v Piešťanoch zriadila už druhá filiálka.
Neskôr Dr. Brežný prevzal pod svoju správu aj mestskú infekčnú nemocnicu. Aj pre
ňu žiadal od vedenia kongregácie sestry. 29. novembra 1937 nastúpili do nej tri sestry:
Mechtilda Sujová, Agáta Durčová a Beáta Rasingerová. Tak získala kongregácia v
Piešťanoch tri domy.
II. 7. 13. Nádej na misijnú činnosť
Od roku 1935 sa začínala rysovať možnosť rozšíriť kongregáciu za hranice Európy,
kde by sa sestry venovali misijnej činnosti. V spomínanom roku žiadal páter Tomas Tien z
misijnej Spoločnosti Božieho Slova generálnu predstavenú o niekoľko sestier, ktoré by
pracovali v misijnej stanici Jangh Shathungh v Číne. P. Tien bol apoštolským správcom tejto
stanice. Vznikol však problém, pretože generalát by musel túto stanicu hmotne vydržiavať
To nebolo možné. Kongregácie totiž musela všetky finančné prostriedky použiť na
dostavania novej budovy ošetrovateľskej školy v Znojme. Táto bola pre kongregáciu veľmi
potrebná. Mala zabezpečiť odbornú prípravu budúcich ošetrovateliek; ošetrovanie v
nemocniciach a súkromných domoch bolo prvoradou apoštolskou úlohou kongregácie.
Podobná ponuka sa vyskytla v roku 1937, keď generálnu predstavenú požiadal 28.
augusta páter Jozef Dimitrovitsch, SDB – misionár v Brazílii – o niekoľko sestier. Tie mali v
spomínanej krajine pracovať v nemocnici pre malomocné deti. Prisľúbil, že sa bude snažiť
ešte v tom istom roku rokovať s miestnou vládou o prijatie sestier do Brazílie. Generálna
predstavená so svojou radou s touto ponukou súhlasila. Bolo preto potrebné dobre
pripraviť sestry na túto ťažkú úlohu.
Tieto snahy sa však v budúcnosti neuskutočnili.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
51
II. 8. Obdobie druhej svetovej vojny a jej dosah na život kongregácie
II. 8. 1. Svetový eucharistický kongres v Budapešti
V auguste roku 1938 sa konal v Budapešti 34. celosvetový eucharistický kongres.
Hlavnou myšlienkou kongresu boli slová sv. Augustína: „Ó, sviatosť zbožnosti, znamenie
jednoty, zväzok lásky.“ Súčasne v Maďarsku oslavovali 900. výročie smrti uhorského kráľa
sv. Štefana. Týchto slávností sa na pozvanie sestier z maďarskej oblasti zúčastnila generálna
predstavená Emiliána Lišková, päť sestier z generálneho domu a superior kongregácie
Dr. František Koperniczký.
Sestry boli prítomné na eucharistickom sprievode, ktorý sa uskutočnil na lodiach,
ktoré sa plavili po Dunaji. Sestry si z neho odnášali nezabudnuteľné hlboké dojmy. Celé
podujatie akoby malo byť posilou pre ľudstvo, ktoré sa priblížilo k ťažkej skúške II. svetovej vojne.
II. 8. 2. Politická situácia v Európe
V marci 1938 Hitler pripojil k Nemeckej ríši celé územie Rakúska, ktorého
obyvatelia v drvivej väčšine nadšene vítali nemecké vojská i samého Adolfa Hitlera, ktorý
pochádzal z Rakúska. Európske mocnosti uznali novú situáciu, ktorá takto vznikla. To však
znamenalo úplné obkľúčenie západnej časti ČSR Hitlerovým Nemeckom. 21. mája ČSR
vyhlásila mobilizáciu motivovanú sústreďovaním nemeckých vojsk v pohraničnej oblasti
Sudety. Hitler považoval tento krok Benešovej vlády za provokáciu a rozhodol sa rozbiť
Československo.
29. – 30. septembra 1938 sa zišli v Mníchove Hitler, Mussolini, Daladier a
Chamberlain – predstavitelia štyroch veľmocí (Nemecka, Talianska, Francúzska a Anglicka)
a podpísali dohodu, ktorou prinútili ČSR odstúpiť Nemecku pohraničie Sudety. Slovensko
stratilo Petržalku, Podkarpatskú Rus, územia na južnom Slovensku obývané Maďarmi a na
severe niektoré územia obývané Poliakmi. Vláda sa podrobila Mníchovskému diktátu.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
52
V októbri Hitler z Viedne navštívil Petržalku a rozhodol, že Nemecko musí obsadiť
aj Devín.37 V Bratislave vznikla medzi obyvateľstvom veľká panika a obyvateľstvo sa
vo veľkej miere začalo sťahovať na vidiek.
Za týchto okolností pre väčšiu bezpečnosť poslalo predstavenstvo kongregácie
čakateľky, novicky a 25 sestier k rodičom.
6. októbra 1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenského
štátu. Pražská vláda poverila Dr. Jozefa Tisu za ministra pre správu Slovenska. 14. marca
1939 bola vyhlásená Slovenská republika. Na jej čele ako prezident stál Dr. Jozef Tiso.
II. 8. 3. Život kongregácie v rokoch 1938 – 1939
Ošetrovateľskú školu, ktorá bola zriadená v Znojme, muselo vedenie kongregácie
rozpustiť. Znojmo patrilo do protektorátu Čechy – Morava, ktorý obsadili Nemci.
V budove školy bývalo iba niekoľko sestier. Ostatné sestry a čakateľky, ktoré v škole
študovali, sa vrátili do generálneho domu v Bratislave. Štúdium dokončili v ošetrovateľskej
škole v Bratislave patriacej sestrám Sv. Kríža.
Vedenie znojemskej nemocnice nedovolilo všetkým sestrám, aby ju naraz opustili.
Spočiatku ich odišlo do Bratislavy iba jedenásť.
Strata zamestnania týchto sestier spôsobila generálnemu vedeniu nemálo starostí.
Zakrátko pomohla vyriešiť tento problém slovenská vláda. Ponúkla vedeniu dve pracoviská,
kde by sa sestry zo znojemskej nemocnice mohli zamestnať. Jedno sa nachádzalo v Dolnom
Smokovci, išlo o detskú liečebňu. Druhým pracoviskom bola ortopedická klinika na Hlbokej
ulici v Bratislave.
Na ortopedickú kliniku nastúpilo 31. decembra 1938 osemnásť sestier. Do Dolného
Smokovca nastúpilo 1. januára 1939 ďalších devätnásť sestier. Zo 43 sestier, ktoré odišli
zo znojemskej nemocnice, sa tak zamestnalo na týchto miestach 37. Zostávajúcich šesť bolo
poslaných do Piešťan. Tri sestry v roku 1939 začali pracovať v Sanatóriu Dr. Wintersteina
na Palisádach v Bratislave.
37
Ďurica M.: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava, SPN 1996, str. 132, 136.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
53
V roku 1938 si sestry pripomenuli 20. výročie od schválenia prvých konštitúcií,
ktoré uskutočnil ostrihomský arcibiskup – kardinál Ján Csernoch. Tiež oslávili 25. výročie
postavenia generálneho domu – Domu Márie Gabriely – za finančnej podpory grófky
Heleny Szápáryovej.
V tomto roku sestry obdržali smútočné oznámenie o smrti kardinála – protektora
Alojza Capotostiho. Zomrel 16. februára 1938 vo veku 75 rokov. Pretože sa sestry nemohli
osobne zúčastniť na pohrebných obradoch, dali za neho odslúžiť zádušné sväté omše.
Generálna predstavená dostala 27. apríla 1939 pápežský list, v ktorom jej Svätá
Stolica oznamovala, že dňa 4. augusta 1938 pápež Pius XI. menoval pre kongregáciu
nového protektora – kardinála Hermenegilda Pellegrinetiho.
V roku 1939 zomrela prvá generálna predstavená kongregácie Pia Ehrlichová.
Na čele kongregácie bola 12 rokov. Po ukončení volebného obdobia odišla do Neidbergu.
Neskôr zastávala úrad magistry postulantiek v provinciálnom dome v Obernzelli. Dňa
20. júla za prítomnosti spolusestier, ako aj domáceho duchovného otca, sa vrátila k Pánovi
života a smrti.
Do pamäti sestier sa zapísala svojou jednoduchosťou a hlbokou zbožnosťou,
vytrvalosťou a ochotou poslúžiť druhým aj vo vysokom veku.
II. 8. 4. Udalosti v kongregácii do roku 1944
1. septembra 1939 nemecká armáda napadla Poľsko. Od 17. septembra sa k nej
pridala aj ruská Červená armáda. Obidve mocnosti si chceli toto územie medzi sebou
rozdeliť. Na základe vzájomných dohôd medzi Nemeckou ríšou a Slovenskom sa tejto
vojny musela zúčastniť aj slovenská armáda.
V rokoch 1939 – 1943 sa nevyskytovali na Slovensku otvorené boje. Komunistická
strana organizovala rôzne demonštrácie a štrajky robotníkov. Začínali sa vytvárať
partizánske skupiny. Až koncom augusta 1944 sa začal boj partizánov s nemeckým
vojskom.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
54
V roku 1940 sa mala uskutočniť volebná generálna kapitula. Generálna predstavená
Emiliána Lišková ju aj zvolala. Kvôli politickým pomerom sa však sestry z Maďarska a
Nemeckej ríše nemohli na kapitule zúčastniť. Týmto by sa kapitula stala právne neplatnou.
Preto sa generálna rada rozhodla poslať žiadosť do Vatikánu s prosbou predĺžiť volebné
obdobie generálnej predstavenej a jej rady. Súčasne vyzvala všetky ostatné sestry, aby sa
vyjadrili, či s touto žiadosťou súhlasia. Väčšina sestier sa vyjadrila kladne. Vedenie
kongregácie teda poslalo Apoštolskej stolici spomínanú žiadosť. Tá predĺžila volebné
obdobie vedenia do ukončenia vojny.
Kongregácia zakúpila v r. 1940 dom č. 8 na Jakubovom námestí v Bratislave.
Nachádzal sa medzi generálnym domom a Nemocnicou sv. Jozefa. Vedenie v ňom zriadilo
internát pre študujúce dievčatá.
Na základe politických pomerov bolo potrebné vyriešiť správu filiálok v Znojme.
Štát žiadal generálnu predstavenú, aby menovala sestru, ktorá bude znojemské filiálky
zastupovať pred štátom. Tieto filiálky dovtedy patrili pod priamu správu generálnej
predstavenej. Avšak bývalá Česko-slovenská republika už neexistovala a z politických
dôvodov znojemské sestry nemohla v štátnych záležitostiach zastupovať generálna
predstavená žijúca v Slovenskej republike. Preto sa generálna rada rozhodla zriadiť v
Znojme 8. mája 1941 česko-moravskú oblasť. Na jej čelo menovala sestru Kaníziu
Huberovú.
V Piešťanoch štát zrušil 10. júna 1941 súkromnú infekčnú Nemocnicu Dr. Brežného
– Vila Trianon, kde pracovali sestry kongregácie. Namiesto nej im určil Ústav TBC v
Kvetnici pri Poprade.
V dome na Jakubovom námestí č. 8. na jeseň 1941 zrušili predstavené dievčenský
internát. Budovu nazvali Dom sv. Anny. Na prízemí boli umiestnení chorí, na poschodí boli
ubytované sestry.
Dňa 22. marca 1941 zomrel v Penzióne Salvator vo veku 90 rokov superior
kongregácie Dr. František Koperniczky.
V čase nepriaznivej situácie, ktorá vládla v celej Európe i vo svete, dostala
kongregácia 28. novembra 1942 apoštolský list z Vatikánu. V ňom bolo oznámenie o
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
55
konečnom schválení konštitúcií pápežom Piom XII. Listinu vystavila Kongregácia pre
rehoľníkov 11. mája 1942 v Ríme pod číslom 8995-30-T73.38 Sestry na Slovensku z
vďačnosti za tento prejav Božej lásky vykonali trojdňovú ďakovnú pobožnosť. Pri tej istej
príležitosti 13. decembra slúžil trnavský svätiaci biskup Dr. Michal Buzalka v kaplnke Domu
sv. Jozefa – noviciáte slávnostnú svätú omšu. Generálna predstavená dala novoschválené
konštitúcie preložiť do jazykov, ktorými hovorili sestry kongregácie. Slovenský preklad z
latinčiny urobil Dr. Štefan Zlatoš, superior slovenskej provincie. Do maďarčiny ich preložil
Dr. Emil Szyllaba, generálny superior a do nemčiny superior provinciálneho domu v
Obernzelli páter salvatorián Kapistrán Osvald.
1. februára 1942 začali štyri sestry pod vedením sestry Mercedes Halmešovej
pracovať v Sanatóriu Dr. Opatrného v Hornom Smokovci.
V roku 1942 štát z vlastných prostriedkov zriadil v štátnej nemocnici v Piešťanoch
pre sestry kaplnku, ktorú 22. decembra posvätil Alexander Šindelár, piešťanský dekan. Pre
sestry to bola veľká udalosť, pretože počas svojho sedemročného pôsobenia v tejto
nemocnici museli chodiť do kaplnky v kúpeľnom parku.
V období druhej svetovej vojny sa všetky sestry kongregácie duchovne spájali so
Svätým Otcom i so všetkými biskupmi a vyprosovali počas mierových pobožností
ukončenie vojny a pokoj pre celý svet.
29. marca 1943 zomrel v Ríme vo veku 67 rokov v poradí už druhý protektor
kongregácie kardinál Hermenegild Pellegrinetti. Generálna predstavená Emiliána Lišková
poslala žiadosť do Vatikánu, aby Apoštolská stolica menovala pre kongregáciu nového
protektora. Na toto miesto vymenovala prefekta Kongregácie pre rehoľníkov Vincenta La
Pumu.
II. 8. 5. Obdobie rokov 1944 – 1945
Od začiatku druhej svetovej vojny museli sestry vo všetkých domoch prekonávať
rôzne útrapy a najmä strach. Na začiatku apríla 1944 bola kompetentnými orgánmi
38
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1940 – 1950, str.107.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
56
vyhlásená dobrovoľná evakuácia niektorých bratislavských obvodov. Patril medzi ne aj tretí
obvod, na území ktorého sa nachádzali aj naše domy na Jakubovom námestí.
Bola to najnebezpečnejšia zóna. Napriek tomu niektoré sestry zostali v generálnom
dome. 16. júna postihlo Bratislavu prvé bombardovanie. Veľmi blízko Jakubovho námestia
sa nachádzala továreň Apollo, ktorá bola hlavným cieľom leteckých útokov. Po jej zásahu
vznikol požiar, ktorý trval tri dni.
Toto bombardovanie zasiahlo aj naše domy. Najviac bola poškodená Nemocnica sv.
Jozefa. Bolo potrebné evakuovať chorých, ktorých umiestnili v univerzitnej klinike. V tejto
nemocnici bola zriadená prvá pomoc pre ranených, kde pracovali aj sestry kongregácie. Pri
náletoch spadla jedna bomba aj do záhrady sestier a zničila niekoľko ovocných stromov a
zeleninové záhony. Zo sestier nebola ani jedna zranená, hoci sa v tej chvíli žiadna
nenachádzala v úkryte. Po bombardovaní sa takmer všetky sestry presťahovali do Suchej
nad Parnou. V generálnom dome zostalo sedem sestier a v provinciálnom (Jakubovo
námestie 5 – 7) desať.
Ešte ničivejšie bolo bombardovanie 20. júna. Opäť zasiahlo továreň Apollo a
poškodilo viaceré domy kongregácie na Jakubovom námestí. Najviac bol zničený Dom sv.
Jozefa – noviciát, ktorého roh priamo zasiahla jedna z bômb. Ani pri tomto bombardovaní
nebola usmrtená žiadna sestra. Všetky boli, aj s ostatnými obyvateľmi tretieho obvodu v
protináletovom úkryte.
Po treťom bombardovaní 14. októbra boli značne poškodené už aj generálny a
provinciálny dom, v ktorom vznikol následne nato malý požiar. V ostatných domoch boli
povybíjané okná, povytrhávané dvere a okenice. Vojaci domy rozstrieľali paľbou z
guľometov a spustošili.
Sestry sa aj s inými ľuďmi ukrývali v pivnici starého pivovaru nachádzajúcom sa
v susedstve domov sestier. Spolu s ostatnými prítomnými odriekali dokonalú ľútosť.
Superior sestier Dr. Emil Szyllaba všetkým udelil generálne rozhrešenie. Všetci sa spolu
modlili ruženec pred obrazom Matky ustavičnej pomoci, ktorý mali so sebou v úkryte.
Sídlo generálnej predstavenej aj s jej radou bolo preložené do Horných Orešian, kde
mala kongregácia svoju filiálku. Spomínané domy na Jakubovom námestí boli veľmi
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
57
poškodené a momentálne neboli finančné prostriedky na ich opravu. V podstate by to bolo
aj zbytočné, pretože sestry očakávali ďalšie nálety.
Bratislava bola bombardovaná aj štvrtýkrát – 6. decembra. Po ňom už domy
kongregácie neboli veľmi poškodené. Detská a ortopedická klinika, kde bývali sestry, neboli
pri bombardovaní zničené, iba mierne poškodené otrasmi pri výbuchoch bômb.39
Okrem filiálky v Kvetnici pri Poprade neboli ostatné domy kongregácie na
Slovensku pri bombových náletoch poškodené.
1. septembra 1944 sa nečakane objavili nemecké lietadlá a začali bombardovať
nemocnicu v Kvetnici. Prileteli v troch vlnách. Zakrátko bolo počuť ostrú streľbu. Z osady
Veľký Slavkov sa nepretržite ozývali strely. Toto ostreľovanie trvalo päť hodín. Po prvom
bombovom útoku sa sestry rozpŕchli do okolitých budov nachádzajúcich sa
v areály
nemocnice. Tu ich opäť zastihol nový výbuch bomby a tlaková vlna zvalila sestry na zem.
Niektoré sa skryli v lese. To však bolo nebezpečné riešenie, pretože v lese vypukla ostrá
streľba. Keď sa zvečerilo, v hospodárskej budove nemocnice vznikol po bombovom zásahu
oheň. Zhorelo tam niekoľko ošípaných, kone a hospodárske zariadenie. Sestry počas
najprudších bojov zbierali ranených vojakov a ošetrovali ich na bezpečnom mieste. Po
ukončení boja istý dôstojník radil sestrám, aby sa vzdialili od frontovej línie, pretože bolo
možné predpokladať, že na druhý deň sa rozpúta ešte urputnejší boj. Mobilní pacienti
z nemocnice utiekli do najbližších dedín. Zostali tam iba pacienti pripútaní na lôžko a ranení
vojaci. Tých neskôr previezli do vzdialenej nemocnice. Sestry odchádzali z nemocnice
v troch etapách; o 21.00 hodine večer, o polnoci a o 3.00 hod. nadránom. Všetky sa skryli u
otcov misionárov Spoločnosti Božieho Slova v Spišskom Štiavniku (verbisti). Po dvoch
dňoch sa vrátili späť do nemocnice.40
Na Veľkonočnú nedeľu roku 1945 bol večer pre sestry bývajúce v Horných
Orešanoch veľmi nepokojný. Preto sa ukryli v pivnici domu. Na Veľkonočný pondelok 2.
apríla ráno o piatej hodine front zasiahol dedinu zúrivou paľbou a vojsko sa rútilo aj po ulici
okolo domu sestier. Boj trval tri hodiny. V susedstve zhorel dom. Kláštor sestier však nebol
39
40
Op. cit., str. 219 - 223.
Op. cit., str. 248.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
58
poškodený. V prvý deň príchodu ruských vojakov do dediny začali Rusi prezerať dom
sestier a hľadali Nemcov. Nasledujúci deň začali sestry vyšetrovať. Nútili ich tiež vyzliecť si
rehoľné rúcho. Počas ďalších dní, kým ruskí vojaci neodišli z dediny, dom sestier vo dne,
v noci strážilo šesť chlapov. Po ich odchode sa sestry opäť vrátili do svojho domu.
Bombardovanie Bratislavy v roku 1945 priamo nezasiahlo detskú kliniku na
Lazaretskej ulici, kde pracovali sestry. Na budove boli iba povybíjané okná pri zásahu
susednej kníhtlačiarne Slovenská grafika. Na Veľkonočnú nedeľu (1. apríl) bola celá detská
klinika presťahovaná do protileteckých úkrytov. Sestry do jedného z nich vzali so sebou aj
Sviatosť oltárnu. Duchovný otec Horňák, SDB v úkryte počas troch dní slúžil svätú omšu.
Počas bojov prišli do nemocnice ruskí vojaci a hľadali Nemcov, nikomu však neublížili.
Dňa 1. apríla postihlo ťažké bombardovanie aj mesto Piešťany. Sestry pracujúce
v štátnej nemocnici sa ihneď premiestnili do pivnice. Vojaci sa snažili dvakrát vyhodiť do
vzduchu neďaleký most. 2. apríla po polnoci dostalo vedenie nemocnice rozkaz
presťahovať pacientov aj personál o päťsto metrov ďalej od nemocnice. Pacienti boli
prevezení do okresnej budovy, obecného domu a budovy meštianskej školy. O siedmej
hodine počuli dve sestry, ktoré spolu s vrátnikom zostali v nemocnici, strašný výbuch, pri
ktorom bol zničený spomínaný most. Na nemocnici boli povybíjané okná a na treťom a
štvrtom poschodí zbúrané priečky. Toto istého dňa po bombardovaní boli pacienti
premiestnení do pivničných priestorov nemocnice. Dňa 3. apríla privážali do nemocnice
ranených, ktorých sestry ošetrovali. O jedenástej hodine dopoludnia vyhodili do vzduchu
ďalší neďaleko nachádzajúci sa most. Otrasy výbuchu bolo cítiť aj v nemocnici. Od 1. až 8.
apríla páter Gomboš, SJ denne slúžil svätú omšu v pivničných priestoroch nemocnice. Páter
spolu s dvoma klerikmi zároveň pomáhali sestrám pri prenášaní a ošetrovaní ranených.
Vo Veľkonočný pondelok obsadili ruské vojská dom sestier v Suchej nad Parnou.
Zdržiavali sa v ňom tri týždne, sestry sa schovávali u dobrých ľudí v dedine. Škody, ktoré
spáchali vojaci, boli veľmi veľké. Vzali im dva kone, voz, sedem ošípaných,
sedemdesiatšesť sliepok, tri husi, tri morky, niekoľko sudov vína a množstvo vajec. Brali
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
59
všetko, čo bolo možné z domu vziať. Takto vznikli škody v hodnote okolo 250 až 300 tisíc
korún.41
II. 9. Zriadenie slovenskej provincie (1941)
Na základe dohody medzi Vatikánom a Československom z roku 1927 (Modus
vivendi) žiadala slovenská vláda, aby vedenie kongregácie zriadilo na Slovensku vlastnú
provinciu. Generálna predstavená sa obrátila na Svätú stolicu so žiadosťou o dovolenie
zriadiť ju. Dňa 12. septembra 1941 zriadil trnavský ordinariát na základe splnomocnenia
Svätou stolicou slovenskú provinciu Kongregácie dér Najsvätejšieho Spasiteľa. Štatút,
podľa ktorého sa budú riadiť všetky provincie, bol poslaný 14. novembra 1941 na
schválenie do Ríma.
Ordinariát v Trnave určil za sídlo provincie domy v Bratislave na Jakubovom
námestí č. 5 a 7. O správe ostatných domov na Slovensku a ich správcovi mal rozhodnúť
trnavský ordinariát po ukončení druhej svetovej vojny. Do jej ukončenia všetok nehnuteľný
majetok zostal v správe generálneho vedenia.
Po zriadení provincie bolo potrebné vymenovať provinciálne vedenie, ktoré by
mohlo zastupovať provinciu v možných rokovaniach s vládou. Pretože Svätá stolica ešte
neschválila štatút pre riadenie a správu provincie, bola dodatočne menovaná provinciálna
komisárka s kompetenciami oblastnej predstavenej. Menovanie od generálnej rady dostala
sestra Alexandra Zemková. Ordinariát v Trnave menoval Dr. Emila Szyllabu za
provinciálneho superiora.
Popri zriadení slovenskej provincie vláda súčasne nariadila generálnemu vedeniu,
aby požiadalo o štátne priznanie nehnuteľného majetku na Slovensku, ktolrý patrí do
vlastníctva kongregácie. 5. decembra 1942 dostalo vedenie slovenskej provincie
prostredníctvom trnavského ordinariátu rozhodnutie od ministerstva o štátnom uznaní
novozriadenej slovenskej provincie. Zakrátko dostal toto uznanie aj generalát kongregácie.
V tomto dokumente ministerstvo vyjadrilo súhlas s ďalšou existenciou spomínanej
41
Op. cit., str. 271 - 272, 274 - 277.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
60
provincie, zároveň vyjadrilo podmienky, že superior generálneho domu nemôže byť aj
superiorom provincie, magistrou noviciek môže byť iba sestra slovenskej národnosti a že si
sestry provincie nebudú nárokovať žiadnu finančnú a materiálnu pomoc od štátu.
Na to Dr. Emil Szyllaba zaslal trnavskému ordinariátu svoje rozhodnutie o zrieknutí
sa úlohy provinciálneho superiora. Toto rozhodnutie bolo prijaté a za provinciálneho
superiora ordinariát menoval 5. januára 1943 Dr. Štefana Zlatoša, profesora bohosloveckej
fakulty bratislavskej univerzity. Dr. Zlatoš prijal pridelený úrad 10. januára 1943. Keď sa
predstavil sestrám, tieto ho s láskou pozdravili a privítali medzi sebou.
Nový provinciálny superior uskutočnil z poverenia trnavského ordinariátu dňa 23.
januára 1943 vizitáciu, ktorá sa vzťahovala na všetky komunity na Slovensku.
II. 9. 1. Voľby provinciálnej predstavenej a jej rady
Dňa 24. februára 1943 sa konala prvá provinciálna kapitula, ktorej predsedal Dr.
Štefan Zlatoš. Hlavným bodom kapituly bolo podať návrhy generálnej predstavenej a jej
rade na menovanie provinciálnej predstavenej a jej rady. Na základe týchto návrhov na
miesto provinciálnej predstavenej bola menovaná sestra Sarkandra Ondačková. Jej prvou
radkyňou sa stala sestra Michaela Košecká, druhou sestra Alexandra Zemková, tajomníčkou
a ekonómkou sestra Boromea Kapustová.
8. septembra 1943 sa konali rokovania medzi generálnym vedením, slovenskou a
maďarskou provinciou v otázke spôsobu prispievnia provincií na podporu generalátu,
pokiaľ nevydá v tejto záležitosti svoje rozhodnutie cirkevná vrchnosť.
Slovenská provincia kúpila v roku 1945 v Pruskom zámok s parkom, do ktorého
mal byť postupne presťahovaný provincialát z Jakubovho námestia v Bratislave a noviciát.
To sa uskutočnilo s povolením Svätej stolice 14. augusta 1946. Dňa 18. augusta toho istého
roku posvätil provinciálny superior Dr. Štefan Zlatoš tamojšiu kaplnku. 27. augusta 1946 sa
tu konala prvá obliečka kandidátok pred vstupom do noviciátu a o deň neskôr tu zložilo
osem noviciek prvé rehoľné sľuby.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
61
II. 10. Udalosti po ukončení vojny (1946 - 1949)
II. 10. 1. Tridsiate výročie založenia kongregácie
Dňa 29. januára 1946 oslávili všetky sestry tridsiate výročie založenia Kongregácie
dcér Najsvätejšieho Spasiteľa. Pri tejto príležitosti slúžil superior E. Szyllaba slávnostnú
svätú omšu za účasti generálnej predstavenej Emiliány Liškovej, generálnej rady, viacerých
sestier predstavených i ostatných sestier kongregácie. Slávnostný príhovor, ktorý napísal Dr.
Szyllaba, ale pre svoju chorobu ho nemohol predniesť, prečítal dp. Michal Rybanský.
V skrátenej forme znie:
Milé sestry predstavené a dcéry!
Tridsať rokov je v ľudskom živote pomerne krátky čas. Počas tridsaťročného
obdobia existencie vašej rehoľnej rodiny sa však udiali v dejinách ľudstva také veľké
zmeny, ktoré by inak vyžadovali stá- a stáročia.
Cisárske a kráľovské tróny sa zrútili, vznikli nové štáty, iné zasa zanikli, ale vaša
kongregácia trvá, ba ona sa aj rozvíja.
Zjavila sa v druhom roku prvej svetovej vojny aby liečila rany trpiacich a vo
svojich kláštoroch presviedčla svet, aký potrebný je mier.
Božský Spasiteľ si želal, aby sa práve v rehoľných spoločnostiach obnovoval život
podľa vzoru prvých kresťanov, čo sv. Augustín zdôrazňuje aj vo svojej regule, podľa ktorej
aj vy žijete.
Bez dobroty Božej prozreteľnosti by sa vaša kongregácia vo svojich zčaiatkoch a
období prvej a druhej svetovej vojny nebola zachránila.
Preto chceme touto svätou obetou vzdávať vďaky Njsvätejšiemu za všetky jeho
dobrodenia, ktoré preukázal tejto kongregácii počas tridsiatich rokov a ďakovať za všetky
kríže, pretože o čo boli ťažšie, o to väčšiu silu niesť ich vám dával.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
62
Nech vás dobrotivý Boh na orodovanie vašich patrónov žehná, aby ste mu boli vždy
vďačné, a to vlastným sebaobetovaním.
Pozdravuje a žehná vás všetky a odporúča sa do vašich zbožných modlitieb váš otec
superior
Dr. Emil Szyllaba42
II. 10. 2. Smrť Dr. Emila Szyllabu
V roku 1946 sa rozlúčili sestry so svojím bývalým superiorom Emilom Szyllabom,
ktorý ich opustil 8. apríla vo veku nedožitých 70 rokov. Jeho pozostatky boli pochované n
Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Na jeho miesto menoval trnavský ordinariát Dr. Antona Boteka. Nový superior po
presťahovaní noviciátu do Pruského v r. 1946 zmenil bývalý noviciátny dom v Bratislave na
Jakubovom námestí na exercičný dom, v ktorom sa nepretržite konali duchovné cvičenia pre
kňazov i laikov.
Dve sestry v tom istom roku na prosbu spomínaného superiora začali vykonávať
ošetrovateľskú činnosť v domácnostiach vo farnosti sv. Martina v Bratislave. Ich služba
bola veľmi požehnaná. Pomáhali zmierňovať najmä duchovnú biedu ľudí, pomohli predísť
rozpadu mnohých manželstiev, pripravovali k sviatosti krstu, zmierenia, k prvému svätému
prijímaniu. Sestry často nachádzali starých ľudí opustených v biednych chatrčiach bez
akejkoľvek pomoci.
Od 15. júla 1946 začali pracovať štyri sestry v biskupskom seminári v Rožňave.
V dňoch 1. - 5. októbra 1947 sa konala generálna kapitula v generálnom dome
v Bratislave. Volebné obdobie sestry Emiliány Liškovej ako generálnej predstavenej a
volebné obdobie jej rady bolo mimoriadne predĺžené do ukončenia svetovej vojny. Preto
generálna predstavená zvolala volebnú kapitulu. Sestry - delegátky za nemeckú provinciu sa
jej však nemohli zúčastniť, pretože ich vláda im neschválila výstupné a vstupné povolenie.
42
Op. cit., str. 329 - 332.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
63
Napriek tomu sa uskutočnili voľby generálnej predstavenej, ktorým predsedal Dr. Izidor
Holovič, zástupca Apoštolskej administratúry v Trnave. Za novú generálnu predstavenú
bola zvolená sestra Serafia Kulifajová. Generálnou vikárkou sa stala sestra Alfonza
Morávková a poradkyňami sestry Helena Haberlerová, Johana Szkalková a Alexandra
Zemková. Za ekonómku bola zvolená sestra Klára Bothová, tajomníčku sestra Bosca
Rachelová.
Po voľbách generálna kapitula rokovala o prispôsobení direktória kongregácie
konečne schváleným konštitúciam.
Voľby potvrdil 8. októbra 1947 Apoštolská administratúra v Trnave.
V Pruskom 1. 10. 1946 zriadila provinciálna predstavená detské jasle, ktoré začalo
navštevovať 70 detí. V roku 1948 ich museli pre veľký záujem rozšíriť o ďalšie oddelenie.
II. 10. 3. Spoločné slávenie 100. výročia založenia pôvodnej kongregácie
v Niederbronne
Všetky vetvy pôvodnej Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú založila
v Niederbronne (Francúzsko) Alžbeta Mária Alfonza Eppingerová, si 28. augusta v roku
1949 pripomenuli storočné jubileum jej založenia.
Pri tejto príležitosti sa k oslavám pripojila aj bratislavská kongregácia. Generálna
predstavená Serafia Kulifajová povzbudila prostredníctvom obežníka všetky sestry
kongregácie, aby ďakovali Pánovi za jeho veľké dary a milosti, ktoré im udelil cez matku
Alfonzu a jej dielo, trojdňovou duchovnou obnovou. Súčasne bol vytlačený v troch
jazykoch (slovenskom, maďarskom a nemeckom) jubilejný letáčik. Obsahoval obraz
zakladateľky matky Alfonzy a jej krátky životopis, skrátené dejiny vzniku niederboronnskej
a bratislavskej kongregácie. V závere bola uvedená modlitba za blahorečenie zakladateľky.
Generálna predstavená zaslala v mene celej kongregácie blahoželanie niederbronnskej
kongregácii. Pretože jej vtedajšie politické pomery na Slovensku ako aj vo svete neumožnili
cestovať do Francúzska, vyzvala nemeckú provinciálnu predstavenú sestru Bonaventúru
Schmittovú, aby zastupovala bratislavskú kongregáciu na oslavách v Niederbronne. Sestra
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
64
Bonaventúra sa spolu s ešte jednou nemenovanou sestrou týchto osláv zúčastnili. Po
návrate oboznámili sestry o priebehu slávnosti a priniesli knihu, ktorá obsahovala historické
udalosti fotografie, ktorú pri tejto príležitosti niederbronnské sestry vydali.
II. 10. 4. Začiatok likvidácie domov kongregácie
Dňa 14. októbra 1949 dostalo vedenie kongregácie list z ministerstva školstva,
v ktorom bolo sestrám oznámené, že generálny dom ako aj ostatné domy, v ktorých sestry
v Bratislave bývali musia ihneď opustiť. Generálne vedenie sa muselo presťahovať do
Pruského. Zároveň oznámili, že štát a štátny úrad pre cirkevné veci tieto budovy zabavujú.
Okamžite sa generálne vedenie pokúsilo tieto nariadenia zmeniť v prospech sestier. Dočasne
štát ponechal kongregácii Penzión Salvator na Grösslingovej ulici č. 34. Dňa 18. októbra
1949 sa sestry s bolesťou a zároveň odovzdaním do Božích rúk presťahovali do Pruského.
21. októbra 1949 odcestovala do Maďarska generálna ekonómka sestra Klára
Bothová. 9. decembra 1949 bola vypovedaná z ČSR generálna radkyňa za nemeckú
provinciu sestra Helena Haberlerová. Odišla do provinciálneho domu v Obernzelli.
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
65
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
66
ZÁVER
To čo som chcela vo svojej práci dosiahnuť, bolo bližšie ozrejmiť a podrobnejšie
spoznať príčiny delenia sa pôvodnej kongregácie a tiež podrobnejšie preskúmať príčiny a
priebeh vzniku Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave a jej ďalší vývoj,
ktorý som spracovala do roku 1949.
Myslím si, že aspoň z časti sa mi tento cieľ podarilo splniť. Usilovala som sa
zozbierať si potrebný materiál, ktorý tvorili kroniky vlastnej kongregácie, knihy o živote
zakladateľky a o zakladaní vydané niederbronnskou kongregáciou, spomienky sestier a
knihy historikov rozoberajúcich dané historické obdobia z pohľadu cirkevného a
profánneho. Niektoré z týchto dokumentov som si musela dať poprekladať z nemeckých
originálov, čo mi čiastočne sťažovalo moju prácu, pretože v slovenčine neboli vydané. Pre
lepšiu objektívnosť by bolo potrebné niektoré udalosti doplniť archívnymi materiálmi
z trnavského a ostrihomského ordinariátu a záznamami z kroník viedenskej kongregácie. Je
to však práca, ktorá si vyžaduje podstatne dlhší čas.
Ďalšie obdobia ako bol totalitný režim a historický vývoj po roku 1989 som
pokladala za osobitné kapitoly, ktoré by bolo tiež potrebné spracovať z hľadiska celkového
kontextu. To isté sa vzťahuje aj na rozvoj kongregácie v okolitých krajinách ako je
Maďarsko, Nemecko, Morava. Avšak všetky tieto aspekty nebolo možné z časového a
praktického hľadiska zahrnúť do tejto práce. Chcela by som sa im podľa možnosti
v budúcnosti venovať.
Verím, že toto poznanie bude pomáhať sestrám správne kráčať po novej ceste
v ústrety budúcnosti, a tak sa vyhýbať omylom minulosti, ako hovorí rímsky básnik Cicero:
„História je svedkom času, svetlom pravdy a učiteľkou života.“
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
67
BIBLIOGRAFIA
Pramene
Dolinský Juraj, SJ: Dejiny Cirkvi - Novovek, Bratislava, Aloisianum - Teologický inštitút
sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku pri Trnavskej univerzite 1997
Ďurica Milan: Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava, SPN 1996
Goláň Karol a kol.: Československé dejiny, Bratislava, Osveta 1961
Hertling Ludwig, SJ: Dejiny katolíckej Cirkvi, samizdat
Hroch Miroslav: Buržoazní revoluce v Evropě, Praha, Svoboda 1981
Judák Viliam: Učebné texty z cirkevných dejín, Bratislava, Univerzita Komenského 1995
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1915 - 1939
Kronika Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, roky 1940 - 1950
Leben der Mutter Alfons-Maria Elisabeth Eppinger 1914 - 1867, Alsatia Colmar 1950
Nigg Walter: Die unscheinbare Heilige, Bühl, Kloster Maria Hilf 1973
Špirko Jozef, SJ: Cirkevné dejiny IV, faximiliárne vydanie
Práce
Die Congregation der Schwestern vom Allerheiligsten Heiland 1849 - 1949, interný materiál
Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa v Niederbronne
Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa, Bratislava 1996, interná brožúra
Richome Agnés: Matka M. Alfonza, zakladateľka Niederbronských sestier, samizdat
Pomocná literatúra
Hroch Miroslav: Európa - historické udalosti, Bratislava, Smena 1985
Urban Otto: České a slovenské dějiny do roku 1918, Praha, Svoboda 1991
PDF created with pdfFactory trial version www.pdffactory.com
Download

Univerzita Komenského v Bratislave Rímskokatolícka