Dážďovník obyčajný
a ďalšie vtáky obývajúce budovy
Výskyt vtáctva na budovách alebo v dutých častiach budov môžeme zistiť rôzny­mi metódami. Najjednoduchším je vizuálne
pozorovanie alebo zaznamenanie hlasových prejavov. Výskyt a využívanie dutých častí prezradia aj pobytové znaky ako perie,
trus, odtlačky letiek pri vletových otvoroch, škrupiny vajec, uhynuté jedince alebo hniezda. Časť pobytových znakov môžeme
pozorovať vizuálne, prípadne využitím inšpekčnej mikrokamery na preskúmanie dutých priestorov.
Dážďovník obyčajný (Apus apus)
Dážďovníky sú akrobatmi medzi vtákmi. Takmer celý život trávia v ovzduší – lovia potravu, pijú, zbierajú materiál na stavbu hniezda, pária sa a dokonca počas letu aj spia. Na život v ovzduší sú
dokonale prispôsobené štíhlym aerodynamickým telom a dlhými kosákovitými krídlami, čo im dáva skvelé manévrovacie schopnosti pri love potravy. Dážďovník obyčajný patrí medzi sťahovavé
vtáky. Zimu trávi v subsaharskej Afrike (oblasť Konga). Na jar (apríl až máj) k nám prilieta v niekoľkých vlnách. V prvej polovici hniezdnej doby sú to hniezdiče, neskôr po nich nasledujú mladé
jedince, ktoré v danom roku nehniezdia.
Dážďovníky znášajú 2(1) až 3(4) vajíčka, o ktoré sa starajú obidvaja rodičia. Inkubácia trvá 18-22 dní, výchova mláďat 40-44 dní. Potravou dážďovníkov je hmyz, ktorý chytajú vo vzduchu alebo
húsenice, ktoré sa spúšťajú z konárov stromov. Hmyz hromadia a zliepajú ho slinami v hrdelných vakoch. Mláďatám prinášajú takéto chuchvalce hmyzu, ktoré môžu obsahovať aj až 3000
kusov hmyzu. Hniezdenie končí obvykle posledný júlový až prvý augustový týždeň v závislosti od počasia. Mláďatá spolu s rodičmi zhruba po 96 dňoch od príletu opúšťajú Európu a putujú
späť na svoje zimoviská, kde trávia väčšinu roka. Na jar sa k nám opätovne vracajú a oživujú svojou prítomnosťou naše mestá a obce.
Dážďovníky sú veľmi citlivé na zmenu počasia. Pred dažďom alebo studeným frontom opúšťajú svoje hniezdiská aj s mláďatami aj na niekoľko dní. Po zlepšení počasia sa opäť vracajú
k mláďatám, ktoré nepriaznivé podmienky prežili v stave letargie a zníženého metabolizmu. Takto sú schopné vydržať aj 8-10 dní. Ak je odlúčenie od rodičov dlhšie, mláďatá hladujú a vys­
kakujú von z hniezda. To sa často končí ich smrťou.
Dážďovník obyčajný je dutinový hniezdič, ktorý pôvodne hniezdil najmä v dutinách stromov, skalných stenách a zrúcaninách hradov. Premena prírodného prostredia prinútila dážďovníky
hľadať si nové hniezdiská. Ideálnym miestom sa ukázali hradby, zrúcaniny, veže kostolov, podkrovia a neskôr najmä panelové domy (vetracie otvory, špáry medzi panelmi). Väčšina slo­venskej
populácie hniezdi v urbanizovanom prostredí, len malá časť využíva na hniezdenie pôvodné biotopy (skalné dutiny, dutiny stromov).
Vrabec domový
(Passer domesticus)
Vrabec domový sa u nás vyskytuje
po celý rok. Hniezdi aj niekoľkokrát
v roku a to v čase od apríla do au­
gusta. Živí sa najmä hmyzom, ale
nepohrdne ani semenami, púčikmi,
korienkami, bobuľami a dokonca
ani odpadkami.
Je to dutinový hniezdič, ktorý je úzko viazaný na obývané
prostredie. Hniezdi podobne ako dážďovník v dilatačných
špárach medzi panelmi, vo vetracích otvoroch v atike, v pod­
krovných častiach a pod. Vrabce si stavajú hniezda z rôzne­
ho materiálu, vrátane špagátikov, igelitu a iných syntetic­
kých materiálov. Preto sú ich hniezda ľahko rozpoznateľné.
Belorítka obyčajná
(Delichon urbicum)
Belorítka obyčajná je sťahovavým
vtákom, ktorý podobne ako
dážďovník zimuje subsaharskej
Afrike. K nám prilieta od druhej
polovice marca do začiatku apríla.
Hniezdi od mája do septembra,
pričom jeden pár môže mať aj dve
až tri znášky za rok. Hniezda si stavajú najčastejšie v ro­
hoch okien alebo balkónov. Postavené sú z rôzneho drob­
ného materiálu pozliepaného slinami. Hniezdo belorítky je
uzavretá stavba s vletovým otvorom polkruhového tvaru
v hornej časti hniezda (hniezdo lastovičky je miskovitá ot­
vorené stavba v krytých častiach budov).
Sokol myšiar
(Falco tinunculus)
Sokol myšiar je jedným z najbež­
nejších dravcov u nás. Hniezdi
1 krát v roku od apríla do júla,
mláďatá z náhradných znášok
môžu opúšťať hniezda ešte aj v au­
guste. V priemere znáša 4-6 vajec.
Živí sa hlodavcami a menšími vták­
mi. Časť populácie v mestskom prostredí sa špecializuje na
vtáky (často belorítky i dážďovníky), časť lieta loviť hraboše
na polia v okolí miest. Sokol využíva na hniezdenie okrem
veľkých odvetrávacích otvorov a rôznych dutín aj staré
črepníky a debničky odložené na balkónoch.
Sýkorka veľká
(Parus major)
Sýkorka veľká sa u nás vyskytuje
po celý rok. Hniezdia od apríla
do júna, 1-2 hniezdenia. V jed­
nej znáške 5-12 vajec. Živia sa
hmyzom, pavúkmi, v zime seme­
nami, bobuľami a ovocím. Často si
stavajú hniezda na budovách, kde
využívajú duté priestory pod parapetnými doskami, takisto
aj v škárach medzi panelmi a vo vetracích otvoroch.
Kavka tmavá
(Corvus monedula)
Patrí tiež medzi typické druhy
kultúrnej krajiny. V mestskom pros­
tredí využíva k hniezdeniu často
komíny, väčšie vetracie otvory
a pukliny, dilatačné škáry či rôzne
výklenky. Hniezdi aj v prirodze­
ných biotopoch, v lesoch, skal­
ných a pieskovcových stenách. Sú známe prípady, kedy si
po ďatľoch zväčšuje aj otvory v polystyréne a zahniezdi pod
izolačnou vrstvou. Hniezdia jedenkrát v roku, znáška pred­
stavuje 4 – 6 vajec. Hniezdo je bohatá stavba z vetvičiek
a konárov, vystlané blatom, trusom zvierat a srsťou. Ka­
vky sa živia rôznou potravou, ktorú zbierajú na zemi, sú to
najmä bezstavovce (dážďovky, hmyz, húsenice z listov na
stromoch), tiež semienka, bobule a v mestskom prostredí aj
odpadky.
Žltochvost domový
(Phoenicurus ochruros)
Žltochvost je drobný nenápadný
spevavec, ktorý pomerne často
hniezdi na budovách. Sfarbenie je
sivasté s škoricovým chovostom.
Samčeky majú biely pásik na krí­
dle. Ľudovo sa tento druh nazýva
kominárikom. Samčeky spievajú
škripotavým hlasom z vysokých budov. Hniezda si stavajú
často v dutinách na budovách alebo v krytých častiach bu­
dov v oknách, na balkónoch, pod oplechovaním a pod. Živia
sa hmyzom, pavúkmi a príležitostne aj bobuľami (v zime).
rom
e
i
p
o
t
e
a n
u
v
ždý
t
a
c
k
á
e
t
ž
v
ô
ím
d
e
r
Pomôcť
t
s
o
te
pr
y
k
m
s
o
ý
k
v
s
v me s t e nám úd a je o ašom
ov
šl i t
v
o
P
v
.
o
s
r
á
e
i
z n
top
né
č
e
k
n
u
a
r
t
v
š
kon
ník o
e
v
r
o
ď
m
ž
á
á
d
s te n
á
l
u.
h
k
a
d
ú
n
b
,
í
l
e
oko
l ožt
y
v
o
b
e
l
p rác e a
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dazdovniky.vtaky.sk
M a t e r i á l b o l v yd a ný v r á m c i p r o j e k t u „ O c h r a n a d á ž ď o v n í k a t m a vé h o a n e t o p i e r o v v b u d o v á c h n a S l o ve n s k u
L I F E 1 0 N AT / S K / 0 0 0 0 7 9 , k t o r ý p o d p o r u j e E u r ó p s k a k o m i s i a a M i n i s t e r s t vo ž i vo t n é h o p r o s t r e d i a S R .
Foto: Š. Benko, R. J. Gúgh, Jureček, J. Svetlík XXXXXXXXXXX
Netopiere
v budovách
Výskyt netopierov v dutých častiach budov alebo na podkroví môžeme zistiť rôznymi metódami. Najjednoduchším je vizuálne
pozorovanie alebo zaznamenanie hlasových prejavov. Výskyt a využívanie dutých častí prezradia aj pobytové znaky ako trus,
odtlačky od zosadania pri vletových otvoroch, ale aj uhynuté jedince. Časť pobytových znakov môžeme pozorovať vizuálne,
prípadne využitím inšpekčnej mikrokamery na preskúmanie dutých priestorov alebo využitím detektora, ktorý zaznamená
hlasové prejavy netopierov.
V panelových domov sa najčastejšie vyskytujú najčastej­šie nasledovné druhy netopierov.
V podkroviach sa vyskytujú najčastejšie nasledovné dru­hy netopierov.
Raniak hrdzavý
(Nyctalus noctula)
Raniak hrdzavý je vzrastom veľký netopier - veľkosť tela 6 - 8 cm, rozpätie krídel dosahuje 35 cm, hmotnosť 18-35 g. Srsť je hrdzavo-hnedo sfarbená, lietacie blany sú tmavohnedé. Je nápadný hlasovým
prejavom, ktorý predstavuje hlasné cvrlikanie počuteľné aj počas
dňa. Na lov hmyzu sa vydáva za šera po západe slnka, niekedy aj za
svetla (najmä na jar a na jeseň). Lieta rýchlo a vysoko. Prevažná časť
populácie raniaka na Slovensku využíva panelové budovy ako úkryty najmä počas jesennej migrácie a k prezimovaniu, niekedy aj celoročne. V rôznych dutinách
a štrbinách medzi panelmi, pod parapetnými doskami alebo vo vetracích otvoroch sa často
vyskytujú veľké skupiny aj niekoľko sto jedincov. Samice odlietajú koncom mája na sever, kde
rodia mláďatá, s ktorými potom prilietajú späť v auguste.
Podkovár malý
(Rhinolophus hipposideros)
Podkovár malý žije najmä v nižších a stredných polohách, u nás počas
leta v podkroviach budov, sakrálnych stavieb, zimuje v štôlniach a
jaskyniach. V apríli vytvárajú samice letné kolónie, ktoré sa rozpadajú
v auguste. Samce žijú v lete samostatne a so samicami sa stretávajú
na jeseň pred zazimovaním. Na zimoviskách podkovár netvorí zhluky ako iné druhy netopierov ale visí mu ojedinele zabalený do krídlových blán. Podkováre sa od ostatných netopierov odlišujú nosové
blanité výrastky v tvare podkovy. Farba srsti je sivobiela, na bruchu svetlejšia. Lietajúce blany
sú hnedočervenej farby. Dĺžka tela 3,8 - 4,5 cm. Rozpätie krídel 18 - 25 cm, váha 6-10 g. Podkovár malý e považovaný za celosvetovo ohrozený druh.
Večernica malá
(Pipistrellus pipistrellus)
Je to jeden z najmenších druhov netopierov na Slovensku. Veľkosť
tela dosahuje len 3,5 - 5 cm, rozpätie krídel dosahuje cca 20 cm, váha
3-8 g. Večernica malá má hnedé až sivohnedé sfarbenie, spodok tela
je svetlejší. Panelové domy využíva ako úkryty počas migrácie a na
prezimovanie. V panelových budovách a iných stavbách sa môžu aj
rozmnožovať.
Netopier veľký
(Myotis myotis)
Netopier veľký je jeden z našich najväčších netopierov. Veľkosť tela
dosahuje 6,8 - 8 cm, hmotnosť 18 - 45 g, rozpätie krídel 37 cm. Sfarbenie je z hornej časti sivohnedé, zo spodnej strany sivobiele. Pre jeho
výskyt sú nevyhnutné rozsiahlejšie lesy. Vytvára početné kolónie
na podkroviach kostolov hlavne v menších obciach, len zriedkavo
v mestách. Bol ojedinele zaznamenaný už aj v štrbinách panelákov.
Zimuje v podzemí (jaskyne, bane, pivnice).
Večernica pestrá
(Vespertilio murinus)
Večernica pestrá je stredne veľký netopier o veľkosti cca 4,7 - 7 cm,
rozpätie krídel je 27 - 33 cm, váha 12 až 23 g. Srsť má na chrbte tmavohnedú so striebristými končekmi srsti, bruško je kontrastne biele.
Vyskytuje sa na sídliskách počas jesenného ťahu alebo zimovania.
Ozýva sa typickým opakovaným „cik-cik-cik“, ktoré je počuteľné aj
voľným uchom a počas ktorého samec lieta v kruhoch vo výške nad
budovami. V letnom období je to typický druh horských lesov.
Ucháč veľký
(Plecotus austriacus)
Charakteristickým znakom ucháča sú dlhé ušnice. Ide o stredne
veľký druh netopiera, veľkosť tela je 4-5,8 cm, rozpätie krídel je 25 až
29 cm, váha 5 až 13 g. Srsť na chrbte je tmavohnedá, na bruchu šedobiela. Lietajúce blany sú hnedo-šedé. Využívajú rôzne štrbiny a úzke
priestory, podkrovia budov, kde tvoria letné reprodukčné kolónie.
Zimuje jednotlivo v podzemí (jaskyne, bane, pivnice), kde prezimujú
voľne zavesené alebo v štrbinách.
V posledných rokoch (po r. 2005) sa objavili ďalšie dva druhy netopierov aj v budovách na Slovensku, ktoré je potrebné monitorovať a zatepľovaním budov môžu byť ohrozené: večernica
Saviho/netopier horský (Hypsugo savii) a večernica južná (Pipistrellus kuhlii).
rom
e
i
p
o
t
e
u a n
v
t
aždý
c
k
á
e
t
ž
v
ô
ť
dí m
e
r
Pomôc
t
s
o
r
p
y te
k
m
s
o
ý
k
v
s
t
o
a je
d
v me s
ú
m
á
n
ašom
e
v
t
i
l
o
š
v
o
P
v
e ro
i
p
o
z nás .
t
čné
e
k
n
u
a
r
t
v
š
o
n
ko
ník
dážďo v hlás te nám re u.
a
dk
o k o lí, n b o v y l ožte bú
le
p rác e a
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dazdovniky.vtaky.sk
M a t e r i á l b o l v yd a ný v r á m c i p r o j e k t u „ O c h r a n a d á ž ď o v n í k a t m a vé h o a n e t o p i e r o v v b u d o v á c h n a S l o ve n s k u
L I F E 1 0 N AT / S K / 0 0 0 0 7 9 , k t o r ý p o d p o r u j e E u r ó p s k a k o m i s i a a M i n i s t e r s t vo ž i vo t n é h o p r o s t r e d i a S R .
Foto: J. Gúgh, J. Svetlík, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Hniezdiská a úkryty
živočíchov
v urbanizovanom
prostredí
Urbanizované prostredie a najmä výškové budovy ponúkajú pre dážďovníky a netopiere množstvo
hniezdnych a úkrytových možností, ktoré svojimi špecifikami pripomínajú podmienky v prirodzenom človekom nezmenenom prostredí pred urbanizáciou. Hniezdiská a úkryty môžu byť na každej
budove iné. Najčastejšie sú však nasledovné:
Vetracie otvory
v atike
Špajzové vetracie
otvory
Dilatačné špáry
medzi panelmi
Dutiny pod klampiarskymi
prvkami
Hniezdiská a úkryty v budovách
so sedlovou strechou
Môžu byť kruhového tvaru s veľkosťou najčastejšie od 50 do 75
mm, alebo štrbinového tvaru. Sú
vhodné ako hniezdiská pre vtáky
a úkryty pre netopiere.
Môžu byť kruhového alebo štrbinového tvaru. Ako hniezdiská alebo úkryty sú využívané najmä tie
otvory, ktoré obyvatelia zvnútra
uzavreli a izolovali od bytových
priestorov (špajze).
Na hniezdenie a ako úkryty sú využívané dilatačné špáry, ktoré nie
sú vyplnené špárovacou hmotou
resp. táto hmota vplyvom počasia a opotrebovania vypadla. Tieto
miesta sú veľmi vyhľadávané dážďovníkmi a netopiermi, pretože
sú ťažko dostupné pre predátorov
a živočíchy a ich mláďatá sú v nich
chránené.
Do tejto skupiny zaraďujeme najmä hniezdiská a úkryty pod oplechovaním v atikovej časti a pod parapetnými doskami. Tieto miesta
nie je možné po rekonštrukcii budov zachovať, preto sa ako náhrada za ich stratu vytvárajú nové
hniezdne a úkrytové možnosti inštaláciou búdok na vhodné miesta
na budovách.
V takýchto typoch budov sú živočíchmi využívané najmä podkrovné priestory, kam sa živočíchy
vedia dostať aj cez len niekoľko
centimetrov veľké otvory alebo
štrbiny v streche a pod. Hniezda
vtákov alebo kolónie netopierov
nájdeme aj pod oplechovaním
strechy alebo pod škridlami, najčastejšie v päte nosného trámu
strechy.
Dážďovníky a netopiere vedia využiť aj miesta vzniknuté ako dôsledok technickej poruchy
na budove, napr. dutiny po vypadnutí omietky alebo ochrannej mriežky, miesta za
uvoľneným oplechovaním a pod. Platí, že čím je budova staršia a v čím je horšom technickom stave, tým viac hniezdnych a úkrytových možností pre živočíchy ponúka.
rom
e
i
p
o
t
e
u a n
v
ždý
t
a
c
k
á
e
t
ž
v
ô
dí m
e
r
Pomôcť
t
s
te
o
y
r
p
k
s
m
ý
o
v
o sk
šom
v me s t i te nám úd a je
a
v
o
v
ošl
ro v
z nás . P k o v a ne t o p ie o nšt r u kčné
k
ní
dážďo v hlás te nám re úd k u.
a
b
o k o lí, n le b o v y l ožte
p rác e a
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dazdovniky.vtaky.sk
M a t e r i á l b o l v yd a ný v r á m c i p r o j e k t u „ O c h r a n a d á ž ď o v n í k a t m a vé h o a n e t o p i e r o v v b u d o v á c h n a S l o ve n s k u
L I F E 1 0 N AT / S K / 0 0 0 0 7 9 , k t o r ý p o d p o r u j e E u r ó p s k a k o m i s i a a M i n i s t e r s t vo ž i vo t n é h o p r o s t r e d i a S R .
Foto: J. Gúgh, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Ohrozenie a ochrana
vtáctva na budovách
Zatepľovacie a rekonštrukčné práce realizované počas hniezdneho obdobia predstavujú pre vtáctvo veľké nebezpečenstvo.
V čase od 1.4. do 31.7. prebieha výchova novej generácie operencov rôznych druhov obývajúcich budovy. V prípade belorítok
je toto obdobie ešte dlhšie a obsadené hniezda je možné v prípade vhodného počasia v skorej jeseni nájsť ešte aj septembri.
Necitlivým prístupom dochádza často k priamej likvidácii hniezd, vajíčok alebo mláďat vtáctva. Z dlhodobého pohľadu zanikajú
miesta, kde sa vtáky môžu rozmnožovať a pri zničení týchto miest nemajú kde vtáky ďalšie roky hniezdiť.
Zatepľovanie obvodových plášťov budov
V súčasnosti je to najvážnejšia hrozba najmä pre dážďovníky
a raniaky hrdzavé, ktoré sú svojim spôsobom života takmer
100%-ne viazané na budovy. Počas zatepľovania dochádza
k likvidácii dutín v dilatačných špárach a vetracích otvoroch.
Dutiny sú prekryté izolačnou vrstvou a vetracie otvory v atikách
sú často opatrené ochrannými mriežkami, ktoré bránia prístupu
živočíchov do dutín.
Vytmelenie dilatačných špár (tzv. špárovanie)
a utesnenie vetracích otvoroch
Pre vtáky a netopiere vyskytujúce sa na budovách je veľmi nebez­
pečné, pretože prebieha veľmi rýchlo. Táto činnosť nevyžaduje
stavebné povolenie a často sa stáva, že orgány ochrany prírody
nie sú informované, aby mohli zabezpečiť ochranu živočíchov.
Špárovanie prebieha počas dňa v priebehu niekoľkých hodín
a živočíchy sú doslova uväznené na hniezdach alebo v úkrytoch,
kde postupne hynú z nedostatky vody a potravy.
Výmena okien a rekonštrukcia balkónov
Táto činnosť ohrozuje okrem dážďovníkov a netopierov aj ďalšie
druhy, najmä belorítky, ktoré si s obľubou stavajú svoje hniezda
v rohoch okien alebo balkónov. Pri realizácii stavebných prác
v hniezdnom období dochádza k bezohľadnému zhadzovaniu
hniezd s vajíčkami alebo dokonca s vyliahnutými mláďatami.
Rekonštrukcia strechy a podkrovných priestorov
Podkrovia budov so sedlovými strechami predstavujú po panelákových hniezdiskách druhé najvýznamnejšie hniezdisko
dážďovníkov. Dážďovníky tu hniezdia po obvode striech, vletujú do podkrovnej časti pod odkvapovým žľabom a hniezdia
v okrajovej časti pod trámom. V prípade rekonštrukcie sedlových
striech, kostolných veží a iných stavieb s existujúcimi hniezdiskami dochádza často k úplnému zániku hniezdisk v dôsledku
zadebnenia prístupu k hniezdiskám ale kompletného rozobratia
a prestavby striech.
Opatrenia na ochranu pôvodných a vytvorenie nových hniezdisk
Pri riešení ochrany vtáctva a ich hniezdisk je nutné brať do úvahy trvanie hniezdneho obdobia. Všeobecne platí, že je zakázané počas hniezdneho obdobia vtáky vyrušovať. Všetky
práce by sa mali realizovať v mimohniezdnom období. V niektorých prípadoch je však
možné realizovať zatepľovanie aj počas hniezdenia, ak to dovoľuje charakter hniezdiska
a realizovaného zatepľovacieho projektu. Tento priebeh ale musí byť pod dohľadom odborníka na ochranu živočíchov. Pre zachovanie hniezdisk aj na ďalšie sezóny je okrem aktuálnej ochrany živočíchov na zatepľovaných domov nutné zabezpečiť ponechanie alebo
kompenzáciu hniezdisk nasledovnými metódami:
Inštalácia upravených vetracích mriežok
Inštalácia upravených mriežok je najjednoduchším a najlacnejším
spôsobom, ako zachovať pôvodné hniezdiská a úkryty vtákov
a netopierov.
Búdky
Pre dážďovníky existuje niekoľko typov búdok, ktoré je možné
inštalovať na fasády budov alebo priamo ako súčasť zateplenia.
Vyrábajú sa z rôznych materiálov (drevo, drevobetón, extrudovaný polystyrén) a ich rozmery je možné prispôsobiť požiadavkám
danej stavby za predpokladu, že ostanú zachované minimálne
vnútorné rozmery pre potreby dážďovníkov a iných druhov
vtákov.
rom
e
i
p
o
t
e
a n
u
v
ždý
t
a
c
k
á
e
t
ž
v
ô
ím
d
e
r
Pomôcť
t
s
o
te
pr
y
k
m
s
o
ý
k
v
s
v me s t e nám úd a je o ašom
ov
šl i t
v
o
P
v
.
o
s
r
á
e
i
z n
top
né
č
e
k
n
u
a
r
t
v
š
kon
ník o
e
v
r
o
ď
m
ž
á
á
d
s te n
á
l
u.
h
k
a
d
ú
n
b
,
í
l
e
oko
l ožt
y
v
o
b
e
l
p rác e a
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dazdovniky.vtaky.sk
M a t e r i á l b o l v yd a ný v r á m c i p r o j e k t u „ O c h r a n a d á ž ď o v n í k a t m a vé h o a n e t o p i e r o v v b u d o v á c h n a S l o ve n s k u
L I F E 1 0 N AT / S K / 0 0 0 0 7 9 , k t o r ý p o d p o r u j e E u r ó p s k a k o m i s i a a M i n i s t e r s t vo ž i vo t n é h o p r o s t r e d i a S R .
Foto: Š. Benko, R. J. Gúgh, Jureček, J. Svetlík XXXXXXXXXXX
Ohrozenie a ochrana
netopierov v budovách
Podobne ako v prípade dážďovníkov a iných druhov vtákov hniezdiacich na budovách, aj netopiere ukrývajúce sa v dutých
častiach budov ohrozujú tie isté aktivity ako vtáctvo. Ide najmä o zatepľovanie obvodového plášťa budov a pre netopiere obzvlášť
nebezpečné vytmelenie dilatačných špár. V prípade netopierov, najmä v prípade ohrozenia letných rozmnožovacích kolónií, sú
obzvlášť závažné rekonštrukcie podkroví starých budov a sakrálnych stavieb.
Rekonštrukcia strechy a podkrovných priestorov
Podkrovné priestory budov ako sú napr. kostolné veže sú v lete využívané veľkými kolóniami
netopierov. Ide o materské kolónie samíc s mláďatami, ktoré majú veľký význam z hľadiska zachovania a prežitia populácie daného druhu. Počas rekonštrukcie podkroví v lete sú tieto kolónie
rušené a z dôvodu stresu dochádza k veľkému úhynu najmä mláďat. Pri rekonštrukcii striech často
dochádza k zániku vletových otvoroch a netopiere sa tak po rekonštrukcii nemôžu dostať do
priestorov, ktoré predtým využívali.
Opatrenia na ochranu pôvodných a vytvorenie nových hniezdisk
Opatrenia pre ochranu vtáctva a netopierov sa sčasti prekrývajú a ochrana či vytváranie hniezdisk pre dážďovník pomáha
aj netopierom. Takým príkladom je zachovanie atikových otvorov s prípadným inštalovaním upravených mriežok alebo len
trubky vedúcej cez izolačný materiál k pôvodnému otvoru. Takéto opatrenie je najúčinnejšie a najefektívnejšie, zároveň predstavuje spoločné opatrenie na ochranu hniezdisk dážďovníkov a úkrytov netopierov.
V prípade ochrany netopierov sa aplikujú odlišné metódy najmä v ochrane aktuálne vyskytujúcej sa populácie na panelákoch
a tiež v spôsobe a type inštalovaných kompenzačných boxov.
Vysťahovanie netopierov z úkrytov
Využíva sa najmä v prípade, kedy sa netopiere nachádzajú v úkrytoch, ktoré nie je možné zachovať
počas rekonštrukcie alebo zateplenia budovy. Do vstupných otvoroch sa inštalujú plastové rúrky
alebo novodurové trubky s dostatočným priemerom a dĺžkou, aby sa v nich netopiere nezasekávali. Na koniec rúrky sa umiestni vrecúško (deravé), ktoré znemožní prípadný návrat netopierov cez
rúrku. Tieto rúrky umožnia netopierom bezpečne opustiť úkryt a zároveň im bránia návratu do
úkrytu. Týmto spôsobom sa eliminuje riziko uväznenia netopierov v úkrytoch. Rovnaký účel spĺňa
aj inštalácia tzv. jednosmernej klapky. Vysťahovanie netopierov je možné realizovať len v spolupráci
s odborníkmi!
Búdky
Pre netopiere existuje niekoľko typov búdok, ktoré je možné inštalovať na fasády budov alebo priamo ako súčasť zateplenia. Vyrábajú sa z rôznych materiálov (drevobetón, drevo, extrudovaný polystyrén) a ich rozmery je možné prispôsobiť požiadavkám danej stavby za predpokladu, že ostanú
zachované minimálne vnútorné rozmery pre požiadavky netopierov.
Ochrana letných kolónií netopierov
Letné kolónie netopierov tvoria najmä samice s mláďatami. Treba čo najviac minimalizovať ich
rušenie. Tiež je potrebné zachovať vletové otvory, aby sa mohli samice po večernom love bezpečne
vrátiť ku svojim mláďatám. Dôležité je aj zachovanie stabilných klimatických podmienok v priestoroch, kde sa kolónia nachádza. Mierne výkyvy teploty vedia netopiere kompenzovať presúvaním
sa na rôzne miestach v rámci daného úkrytu (podkrovia). Existencia kolónií v podkroviach nemusí
predstavovať pre historické budovy a ich časti hrozbu. Inštalovaním jednoduchých zábran, krytín,
žľabov je možné ochrániť trámy a iné cenné časti budov pred padajúcim trusom. Kolónie sú tiež
pravidelne čistené (1 ročne).
rom
e
i
p
o
t
e
a n
u
v
ždý
t
a
c
k
á
e
t
ž
v
ô
ím
d
e
r
Pomôcť
t
s
o
te
pr
y
k
m
s
o
ý
k
v
s
v me s t e nám úd a je o ašom
ov
šl i t
v
o
P
v
.
o
s
r
á
e
i
z n
top
né
č
e
k
n
u
a
r
t
v
š
kon
ník o
e
v
r
o
ď
m
ž
á
á
d
s te n
á
l
u.
h
k
a
d
ú
n
b
,
í
l
e
oko
l ožt
y
v
o
b
e
l
p rác e a
Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.dazdovniky.vtaky.sk
M a t e r i á l b o l v yd a ný v r á m c i p r o j e k t u „ O c h r a n a d á ž ď o v n í k a t m a vé h o a n e t o p i e r o v v b u d o v á c h n a S l o ve n s k u
L I F E 1 0 N AT / S K / 0 0 0 0 7 9 , k t o r ý p o d p o r u j e E u r ó p s k a k o m i s i a a M i n i s t e r s t vo ž i vo t n é h o p r o s t r e d i a S R .
Foto: J. Gúgh, J. Svetlík XXXXXXXXXXX
Download

stiahnuť - Návrat dážďovníkov