Predplatná cena
na š t v r t k o v é čisla Je:
pre Rakúsko-Uhorsko na celý
rok 5 k., na pol roka 2 k 50 b.
Do cudzozemská:
na celý rok 7 k.
Časopis posiela sa len sku­
točne predplateným
Tychodia tri razy do týždňa:
v utorok, štvrtok a sobotu.
Predplatná eena pre Rakúsko-Ehorsko
na celý rok 20 k., na pol roka
10 k., na štvrť roka 5 k., na me­
siac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h.
Do eudzozemska:
na celý rok 30 k.
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Ročník X L V n i .
v
Štvrtok, 6. septembra 1917.
Číslo 104. (36.)
Svetová vojna.
j vyplávať hollandským lodiam, ktoré malý naložené
Poľský vojak vzdiaľuje sa vinou vlastného
zbožie pre Hollandsko. Hollandsku úradne ozná­ národa do šíreho sveta. V Poľsku nemá už viac
mili, že nedostane ani múky, ani zbožia.
čo hľadať.*
Náveštie nášho generálneho štábu. Dňa 3.
Ozaj ubolená Poľša!
septembra.
Pešť, 4. sept. (Úradne.) Od Foksian na seVýchodné bojišie: Severo-východne od Foksian
2. Statistika, sostavená i u nás zvyklým spôsobom)
vero-západ dva nápady Rusov a Rumunov sa
a južne od Okny Rusi a Rumuni útočili zas
stáva sa niekedy nepohodlnou, Škodlivou. »Chceli,
zmařily. Nemecké vojská zaujaly Rigu.
márne.
by ich bolo veľa, nás nič, lebo málo...« Podľa
Na talianskom bojišti na Monte San Gabriele
Talianske bojiště: Na vrchu S v. Gabriela včera
tohoto hesla sostavovaná štatistika nadržala u
od dnes rána naše vojsko má zas tuhý boji
pred svitaním podujatia nášho vojska viedly k ču­
,
nás Maďarom, v druhej polovici monarchie Nemcom,
lým bojom, ktoré malý priaznivý priebeh. Popo­
a kde takéto nadŕžanie na úkor Slovanstva, ako
ludní a večer na severnom svahu vrchu stroskov Prímorí, nebolo možné — tam opravovala vážku
taly sa tuhé talianske útoky.' 1 pri Gorici a Jamlji
v prospech — ako sa myslelo — menej nebez­
výpady nepriateľa boly bez výsledku.
(V. séria.)
pečných Talianov.
Talianski letúni hádzali bomby na niekoľko
1. (Ubolená PoTša
Tak sa stalo, že ona v Terste vykázala len
miest istrijského západného pobrežia. Roj lietadiel,
Tušili sme, ale. dlho nemohli IfiŤe^^itflTotou 20.000 Slovincov, čím dodala tomuto pre našu
ktorý postupoval proti Triestu, naši námorní le­ určiť príčiny, pre Ktoré členovia dočasnej poľskej monarchiu veľmi vážnemu prímornému mestu náter
túni rozohnali pred dosiahnutím cieľa.
štátnej rady vo Varšave složili svoje mandáty, a skoro čisto taliansky.
Balkánske bojiště: Na Vojuze odrazili sme ne­ niektorí z nich upadli do nemilosti, ba i do vä­
Taliansko v tejto vojne, ktorá sa medziiným
priateľské výzvedné oddiely.
zenia (hlavný kommandant legie Pilsudski).
vedie, i k vôli zaokrúhleniu štátov na základe ná­
Náčelník generálneho štábu.
Z osvedčenia, ktoré vládni komisári oboch rodopisných hraníc — chce nám Terst, ako i
ckkupačných mocností podali dočasnej poľskej podľa našej štatistiky skoro čisto talianske mesto,
Náveštie nemeckého generálneho'štábu. Dňa
štátnej rade, možno tieto príčiny vykombinovať. silou-mocou odobrať.
3. septembra.
Podľa viedenskej »N. fr. Presse« zneje ono
Aby z národopisu čerpaný nárok Talianska
Západné bojiště: Pri búrke a daždi delostre­
nasledovne:
»Spojené
vlády
vyslovujú
svoje
po­
na
Terst
zoslabil, člen štýrského krajinského vý­
lecký boj na niektorých častiach flandrijského
ľutovanie
nad
složením
mandátov
skrze
členov
boru
gróf
Fraňo Attems dôvodí v »N. fr. Presse«,
frontu boi tuhý, u ostatných armád, i na Móze,
vcelku chatrný. Na ceste od Cambrai do Arras dočasnej štátnej rady. Toto poľutovanie je tým že Terst nemá 20.000, ale až 56.916 obyvateľov
stroskotal sa tuhý anglický výpad. Pri Hurtebise živšie, že vyjednávanie vlád oboch okkupačných slovinskej národnosti.
mocností v otázke dosadenia poľskej vlády blížia
Naučenie z toho je: páni, ktorí štatistické
vzali sme kus z pôdy Francúzmi vydobytej.
sa už ku svojmu ukončeniu. Ako známo, musela dáta sbierate, nezneužívajte štatistickej vedy ku
Východné bojiště: Front bavorského princa
poľská légia z príčin vojenskej nutnosti na južno- prekrúteniu ozajstných pomerov a na úkor pravdy.
Leopolda: Po pečlivej príprave nemecké divízie
západnú frontu byť poslaná a bude stáť počas jej
překročily ráno 1. septembra rieku Dvinu s oboch
3. (Drahota.) My, ľudia, ako sa vraví, z ruky
upotrebenia na fronte — pod rakúsko-uhorským
strán Uxkúllu. Pred priechodom infanterie bol tuhý
hlavným veliteľstvom. Spojené vlády nepochybujú do úst žijúci, už dávno nepozastavujeme sa nad
oheň delostrelectva a hädzačov min ; po krátkom
ani za minútu, že légia, pamätlivá svojich tradícií, tým, že za vajce miesto 4. halierov 30, miestami
boji pechota zaujala pevné postavenie na sever­
svojej rytierskej povinnosti i teraz slávne dostojí. už 50 alebo viac halierov, za liter mlieka miesto
nom brehu rieky. Mohutné útoky odhodily Rusov
Lehotu, v ktorej légia bude môcť byť prinavrá- 20—24 h. 50 i viac halierov, za kgr. mäsa miesto
nazpäf, kde sa pokúsili odporovať. Pohyby nášho
40—60 h. 5—6, miestami až 14 korún, za pár
vojska sú v prúde a idú podľa plánu. Nepriateľ tená svojmu vlastnému cieľu: stať sa kádrom poľskej kurčiat miesto 80 halierov alebo 1 koruny 5 - 6
pod vlivorn nášho postupovania nechal svoje po­ armády — nemožno teraz bližšie určiť... V krá­ korún, za pár topánok miesto 10—20 korún 60—
zície západne od Dviny. 1 tam naše divízie postu­ ľovstve poľskom zostane i na dalej osobníctvo> 80 k, za jednoduchý oblek miesto 60—70 korún
pujú, bojujúc s ruskými zadnými vojmi. Husté ktoré je ku verbovaniu a výcvičbe potrebné.«
150-2C0 korún atď. musíme platiť.
Že toto posledné ubezpečenie nevyvolá zvlášt­
kolonny každého druhu ponáhľajú sa po cestách,
Práve preto divíme sa tomu, prečo jedny ma­
vychádzajúcich z Rigy. Horiace dediny ukazujú, neho oduševnenia medzi bratmi Poliakmi, teraj­
ďarské
noviny s ustrnutím koromentujú: že sa
kade ustupuje západné krýdlo ruskej 12. armády. šou vojnou najkrutejšie navštívenými, vedeli sme
nášmu
bývalému
ministerpredsedovi grófovi Mo­
Front arcikniežaťa Jozefa: V dolinách riek na vopred.
ricovi Esterházymu vo Švajčiarsku len tak podarilo
Ako práve čítame, následkom udalostí tu
severo-západnom svahu Lesnatých Karpat bojová
franky kúpiť, keď za každých 335 frankov miesto
činnosť ožíva. Južne od Trotuskej doliny strosko­ registrovaných je i náčelné poľské národné komité
asi 300 korún zaplatil až tisíc korún v úplne
talo sa niekoľko nočných rumunských útokov na v Krakove v úplnom rozklade.
nových rakúsko-uhorských bankovkách.
D. Cosna a pri Grozesci.
Plenárne zasadnutie poľských vyslancov na
Veď my u nás za mnohé tovary v porovnaní
Gruppa Mackensena: Vo vrchoch medzi Su- ríšskej rade a v haličskom krajinskom sneme,
ku cenám zpred vojny platíme i 30—50-násobnú
sitskou a Putnianskou dolinou naše pluky odra­ ktoré sa 2. t. m. v Krakove radilo o otázke ďal­
cenu; na pr. za metrický cent sena 80—100 korún.
zily protivýpadom tuhé rusko-rumunské útoky. šieho udržania náčelného poľského národného
II.
Zajaly 200 nepriateľov. Týmito počet zajatých od komitétu, skončilo sa po búrlivej debatte odídením
28. augusta zvýšil sa na 20 officierov a 1650 vo­ členov ľudovej strany, sociálnych demokratov a
jakov, korisť na 6 diel, 60 strojových pušiek, príslušníkov poľského národného sväzu z poradnej
mnoho hádzačov mín a vojenských vozov. 1 pri dvorany.
m
My žijeme prítomnosti.
Marasesti Rumuni márne útočili.
Na všeobecnú nespokojnosť so stávajúcimi
Akokoľvek zdá sa byť prozaickým, ale vo vše­
Glossy.
Niečo o proroctvách.
Macedonský front: Dnes ráno stroskotaly sa
francúzske útoky pri Bratindole severo-západne
od Bitolja; Srbov pri Dobropoli sme zas krvavo
odrazili.
Prvý generálny ubytovateľ
Ludendorff.
pomermi v Poľsku ukazuje i ohlas poľských le­
gionárov, ktorým lúčia sa od obyvateľstva varšav­
ského v novinách »Goniec Poranny« a »Godzina
Polski« pri svojom odchode na frontu. Vynímame
z neho len nasledovné odstavce: »Vítali ste nás
s kvetmi, ale bez precítenia nášho opravdového
určenia. My sme chceli Poľsko vydobyť... Ale
Berlín, 3. septembra, večer. (Wolff.) Rigu sme vy ste nás tu nakazili svojimi upodozrievaniami,
vydobyli.
svojou slabosťou, svojimi mylnými a márnivými
^ýpočty, svojou nerozhodnosťou a nesvornosťou.
Berlín, 3. septembra. »Berliner Tageblatt« Nebudeme vás viac budiť z vašej ospalosti, ani
oznamuje z Haagu: Amerika zakázala definitívne mýliť vo vašich detinských konšpiráciach.
obecnosti je to predsa tak. S minulosťou spojení
sme rozpomienkou, lenže táto v ovzduší prítom­
nosti nevyjadrí skutočnosti. A z tohoto ohľadu i
to staré, o dejepise ako učiteľke života, je dosť
problematické. Jednako všetko závisí len od okol­
ností, a niekedy maličkosť, nepatrnosť zapríčiní
celé prevraty. Zapríčiní: hovorím. Hovorím teda
o prííine. A s tohoto stanoviska zas povedať by
sme mohli, že s minulosťou spojení sme viac než
len rozpomienkou. Lebo sme výsledkom príčin,
patriacich minulosti. Ale keď tých príčin nepo­
známe úplne.
Preto nežijeme ani budúcnosti. Keby sme jej z 10.000 mužských u nás v 30-tom roku umre
žili, keby sme znali príčiny, z ktorých vyvinú sa 85, zo 40-ročných 132, atd. Vidíme už, že vsk
výsledky budúcnosti, mnoho ráz možno ináčej by má istý vplyv na úmrtnosť. Nový zákon. Jednu
sme si zariadili veci. Ale — darmo — budúcnosti príčinu sme už pomocou štatistiky vypátrali. A tak
nepoznáme. Len chceli by sme ju vidieť. Nie div to ide ďalej. Alebo keď peniaz hodíme, či padne
tedy, že túžba po tom vedení zrodí koľko ráz písmo alebo hlava. Nevieme. 1 to, i to môže byť.
v nás predstavy, obrazy, ktoré považujeme za Ale ak desaťkrát hodíme, akiste päťkrát bude hlava,
skutočnosť Pravda, suchá veda, opierajúca sa na päťkrát písmo. Alebo aspoň približne. Pravde­
holú skutočnosť, na poňateľié faktá, považuje podobne. Máme základ k istému predpovedaniu.
všetky také predstavy za povětrné zámky. Ačpráve
Keď takto veci st:ja, nemôžeme jednoducho
ešte pred dvoma, troma desaťročiami považovali povedať, že nemožno predpovedať, že každé pro­
prvotriedni učení ľudia riaditeľnú povetrnú loď roctvo je humbug. Proroci vyskytli sa v každej
a lietadlo za absurdum, za nesmysel. Preto ked dobe a preto nezaškodí ich proroctvá s pozornosťou
dnes hovoria: že niet prorokov, že ich proroctvá sprevádzať, nakoľko sa splnily alebo nie. Teraz
sú len klamy, nesmieme to prijať za nepodvratnú máme menovite ku tomu príležitosť. Lebo i o te­
pravdu. Lebo keď hovoria, že ked kto prorokoval rajšej svetovej vojne je proroctví dosť. Predpove­
do budúcnosti a sa mu to i splnilo, ten lebo mohol dania z novšej doby pravda nemajú veľký význam,
si to vypočítať, alebo splnilo sa mu to len náhodou — lebo veď tí to už vykombinovať museli, a na týchto
i takýto výrok musíme trochu rozobrať, lebo i tá proroctvách veľký podiel má i to, že »čo sa babe
náhoda je podriadená istým zákonom a býva pred­ chtilo, to sa babe snilo.« Medii také proroctvá
metom počítania.
patrí na pr., čo generál Gordon ešte r. 1882 mal
Všetko, čo sa stáva, zdá sa "nám náhodou. povedať: že vidí, že v priebehu nasledujúceho
S druhej strany káže nám náš rozum, že všetko, štvrťstoročia Anglicko nebude mať vojny (nesplnilo
čo je, má svoju príčinu. To je zásada príčiny, sa, lebo malo vojnu s Búrmi!) so susedmi. Ale
kausality. Niektorí najnovší myslitelia to síce za­ potom okolo r. 1910 oborí sa na Anglicko jedna
pierajú a hovoria, že všetko, čo sa stáva, je pod­ susedná moc a jestli sa podarí tej mocnosti pre­
mienené, má svoje podmienky. Pre nás je to jedno, môcť Angliu, tak je veta po jej moci a kolóniách
či hovoríme o príčine, alebo o podmienkach. Jasné Po prvé Gordon iste vedieť musel, že v Nemecku
je, že' náhoda je vtedy, keď nepoznáme príčiny, väzí veľký súper Anglicka a ku tomu netreba ani
nepoznáme podmienok. Lapiace, slávny francúzsky Gordonovho rozumu, že keď Nemecko premôže
učenec, vo . svojom: JEssai philosoplúque sur les Angliu, že veru víťaz přemoženému súperovi ne­
próbábilités, Paris 1814, píše: »Prítomné deje pojí nechá vydýchnuť, podľa toho starého: běda pře­
s dejmi predošlými páska, ktorá pochodí zo zásady, moženým 1
že nič nemôže sa stať bez príčiny, ktorá to zapríAni proroctvo panej de Ferriem z roku 1905
činí. Tento axiom, známy pod menom dostatočného j nemá veľkej ceny, ked hovorí, že přijde veľká vojna,
základu, platí i pre najnepatrnejšie deje. I najslo­ väčšia ako tá z roku 1870/71 — veď sa o eurobodnejšia vôľa má svojho pohyňača, ktorý ju tisne. pejskej vojne už dávno hovorilo, a že pani de
Keby sa všetky pomery vyrovnaly, musela by vôľa j Ferriem, ako Nemka, prorokovala, že v tej vojne
vo dvoch rovných pomeroch v jednom páde účin- »vyhráme my« — to sa pravda rozumie samo
kovať, v druhom sa činu zdržať, tak že by voleniej Se bou.
bolo bez príčiny. To by bolo, ako Leibnitz hovorí, i
Viacej pozornosti zasluhujú staré proroctvá,
slepá nádeja epikurejcov. Protivná mienka je zasa'aké sú na príklad Nostradamusove. Menej známe
illúzia ducha, ktorý pri indiíferentných veciach' jeVo život ako jeho meno. Narodil sa 14. decembra
zapomíná na uběhlé rozumové príčiny vôle a pre­ 1503 v St. Remy zo židovských rodičov a dostal
svedčený je, že dobrovoľne, bez pohnútky činil. meno Michel. Vychovávaný bol v dome starého
Terajší stav všehomíra vykľuje sa nám ako vý­ otca, lekára. Dal sa pokrstiť a prijal meno de Notre
sledok predošlého stavu a ako príčina budúceho. Dämje, pólatinčene Nostradamus. Študoval medicínu
Nejaký veľduch, ktorý poznal by všetky sily prí­ a filozofiu. Ako lekár usadil sa v Ages. Oženil sa,
rody, ako i pomery a polohy všetkých tvorov, no skoro umrela mu žena a dvoje milovaných detí.
objal by tou istou formulou pohyby najväčších Aby zapomněl na smútok, desať rokov cestoval po
svetových telies, ako i najmenších atómov: nič by Taliansku a Francúzsku, potom osadil sa roku
nebolo pre neho neurčitým, budúcnosť a minulosť 1544 v Salone. Oženil sa po druhýkrát a začal
prítomné by bola pred jeho očami. Ľudský duch nanovo prax. Počas moru tak sa vyznačil, že mesto
poskytuje v dokonalosti, akej dal astronomii, slabý zabezpečilo mu ročný plat, tak že zanechal liečenie
odblesk takého veľducha.«
a oddal sa úplne svojim astrologickým štúdiám.
Taký veľduch videl by minulosť, videl by Roku 1555 vydal prvý sväzok svojich proroctví,
budúcnosť do maličkostí, ako astronom počíta a ktoré vzbudily veľký obdiv, s inej strany dostalo
vie, kde kedy i v budúcnosti niektorá hviezda sa sa mu však i dosť posmeškov. Ale ked sa mnohé
bude nachodit. Lebo pozná príčiny 1 Ked proroctvám tie proroctvá splnily, Nostradamus stal sa obdivo­
pozřeme do tvári, musíme teda skúmať príčiny vaným a i dvor ho viackrát vyznačil. Sám hovorí,
dejov, a keď to sa nám nepodarí, oprobovať musíme, že proroctvá svoje dľa behu hviezd počítal, a spolu
aká pravdepodobnosť je, že sa splnia, vlastne že s istou inšpiráciou, ktorá ho časom nadišla, a ktorá
sa splnily. Ale nesmieme len tak ľahostajne prejsť bola vraj dedictvom po jeho praotcoch, totiž židov­
ani popri týchto plodoch zdajne rozhorúčenej ských prorokoch. Umrel roku 1566.
obrazotvornosti. Skúmať máme samé deje, rámec
Nostradamus ked takú inšpiráciu dostal, utiahol
a obsah takých proroctví — privoláva na pr. sa do malej izbičky a tam pozdvihol ho ozaj
Kemmerich v svojom diele „Prophemungen. Alter jeho vnútorný svet nad hranice nekonečnosti a
Aberglaube oder neue Wahrheit", Munchen 1911. predviedol mu to, čo je jedno za druhým, jedno po­
Pôvodca nie je práve z tých nemoderných, čo pri druhom, ukazujúc gutak celé deje človečenstva.
dokázal inými svojimi dielami, ale taký, čo chce Najprv spísal to francúzsky v próze, potom dal
mať pravdu.
ho do veršov, aby bolo tým temnejšie. Štvorriadky
Tie príčiny hľadať, to má svoje ťažkosti. Len poprehadzoval. Viac sväzkov jeho proroctví, ktoré
hľadá na pr. kto pravú príčinu terajšej svetovej obsahovať malý dejiny od roku 1555 do 3797, sa
vojny. Príčin, alebo teda moderne: tých podmienok ztratilo. Čo ostalo, to známe ako jeho Centurie,
mnoho. Tak, ako na pr. pri čase. Prečo nemožno vždy sto štvorriadkových veršíkov (quatrain), v kto­
čas tak predpovedať, ako zatmenia slnka a mesiaca? rých sú obsažené jeho proroctvá. Pravda, len pre
Jednoducho preto, lebo tu príčin mnoho, príčin toho, kto ich vie čítať, lebo pre obyčajného smr­
azda ^i takých, ktorých nepoznáme. Pri takýchto teľníka je to pravý nerozum, čo vložené je do
dejoch najlepšia je metoda štatistická, V čom záleží tých štvorriadkových veršíkov. Bez ladu a skladu.
ona? Jedon príklad: štatistika nás na pr. učí, že Skutočný galimatias — ale niektorí zbožňovatelia
u nás z 1000 ľudí ročne umre 30. Už tu máme Nostradama zistili, pravda len post festa, niektoré
istý zákon, bez toho, že by sme príčinu alebo proroctvá jeho, ako francúzsku revolúciu, Sedan
príčiny znali. Ale ešte ďalej. Vieme, že dosiaľ a podobné. On predpovedal i to, že ked na Marka
(25. apríla) padne Veľká noc, bude koniec sveta.
Toho bolo už pár ráz, posledne roku 1886, a preto
sme ešte vždy tu!
O terajšej vojne by malý platiť tieto štvor­
riadky:
Albion royne de la ľ air
Alors qu' ire montagne de ľ air
Cloche en canon, navir en cloche,
Dis que la derniěre heure approche.
Albion, kráľovná mora, teda Anglicko, keď přijde
vrch z povetria a zvon v rúre, lod vo zvone,
vtedy je posledná hodina. Grobe-WutischJcy (Der
Weltkrieg 1914 in der Prophetie, Leipzig 1915)
prekladá »zvon v rúre« na moderný šrappnell.
Ináčej možno z toho vyčítať i torpedo alebo pod­
vodný čln. A iný quatrain zas hovorí:
La voix ouye de ľ insolit oyseau
Sur le canon du respiral d'estage
Si haut viendra du fromment de boisteau
Oue l'homme d'homme Antropophage.
Keď počuť bude hlas zvláštneho vtáka, ako píšfaľu organa, vtedy bude meča žita tak drahá, že
ľudia budú sa vzájomne jesť To má sa vzťahovať
na Zeppelina. Pravda, treba ku tomu hodná dozis
obrazotvornosti. Lebo skoro je to také, ako klassické predpovedanie dodonskej Pythie, na otázku
bojovníka hellenského, že »ibis, redibis, non morieris in bello.« Vôbec proroci veľmi radi majú
dvojsmysly. Niekedy sa také dvojsmysly síce i
úplne podaria. Na to klassický príklad je náš rodák
Ján Jessenský alebo Jessenius, rektor pražskej uni­
versity. Keď sa z Uhorska, kam bol vyslaný, vracal,
uväznili ho vo Viedni. Prvej, ako by bol zanechal
väzenie, napísal na stenu týchto päť písem: J. Ml
M. M. M. Nikto nevedel to rozlúštiť, len arciknieža Ferdinand, ktorý pozdejšie stal sa cisá­
rom ako Ferdinand II. On to čítal: Imperátor
Matthias Mense Marto Morietor = Cisár Matej umre
v mesiaci marci. Ale pod to ešte napísal: Jesseni
Mentiris, Mala Morte Morieris = Jesenský, ty
klameš, ty umreš zlou smrťou. Oboje sa splnilo:
Matej umrel v marci, a Jesenský 1620-ho odpravený.
Ale Jesenský dobre poznal vtedajších pánov,
ako Kemmerich poznamenáva, lebo ked to vraj
počul, mal povedať: »Ako som ja neklamal, tak
Ferdinand bude hľadieť, že by neostal-zlým pro­
rokom 1«
A odkiaľ čítal Nostradamus tú budúcnosť?
Všeobecne považuje sa za astrologa, ako čoby
všetko z hviezd čítal. On síce to tam hovorí. Ale
Kemmerich je tej mienky, že Nostradamus bol
nadchnutý voľákou predtuchou, ktorá pravda
živšia bola, ked zaoberal sa pozorovaním hviezd.
Vylučuje ho z radu obyčajných astrológov, akým
bol ináčej i slávny Kepler. Bola to pomýlená síce
mienka, tá astrológia, ale predsa, ako znamenite to
vysvetľuje Troclo Lund v svojom dielci: Himmelsbild
und Weltanschauung im Wandel der Zeiten," Leipzig,
1908, prýštila sa z názoru sveta vtedajšej doby.
Vtedy boli o tom presvedčení, že hviezdy vplý­
vajú na život, práve tak, ako voľnomyšlienkári
chcú dnes každému nadlšputovať, že celý život je
len pohyb najmenších čiastočiek hmoty, už či tieto
atomami alebo elektrommi menujeme.
Pre astrologa významné bolo vedieť, ako stoja
jedna k druhej bludice, v akej polohe sú k stáliciam,
lebo to všetko vplýva na osud človeka. Ako by
aj nie? Vidí každý, čo je pre nás slnko, známo
je, že mesiac dvíha vody mora, ba že ani mnohým
spiacim nedá pokoja a vodí ich po domoch. Po­
dobne musia mat i ostatné hviezdy vplyv. A tie
ich pozície, tie predestinujú človeka už pri jeho
narodení. Preto znať museli, kedy sa kto narodil,
a už sostavili mu horoskop. Niekedy sa im to
pravda všelijako podarilo. Raz navštívil vraj slávny
Melanchton, v slobodných chvíľach tiež náruživý
astrolog, svojho priateľa Melandera a hotový bol
hneď sostaviť horoskop jeho polročnému dieťaťu.
Prorokoval mu, že bude z neho statný bojovník
boží a dosiahne najvyšších hodností cirkevných.
Melander sa usmial a povedal: »Filip, Filip, veď
je to dievča!«
Pravda, niekedy poznanie života, prírody, okol­
ností vnukne človeku voľáke predtuchy, ktoré u
Dubeň, majetný gazda: Jozef Sleziak.
jedného javií sa môžu ako výsledok reálneho vý­
Anna, jeho žena: Mária Budaváry.
počtu, u iných ako výplyv nejakého duševného,
Martin, \ . . . . . Franc Sojček.
nám úplne neznámeho, tajného processu. Ale vždy
Marka J l c n a e u ' Elenka Šľachta.
je v tom niečo subjektívneho. Na niečo objek­
Dobrák, chudobný gazda: Aloiz Rázga.
Janko, jeho syn: Jozef Bradiak.
tívneho sa opierať to by značilo poznat všetky
Sýkora, vyslúžilý vojak: Jozef Bubelka.
podmienky života, čo nám je nedostižné. Pythagoras,
Evka Jedľových, 1 kamarátky Mária Laček,
starý grécky filozof, položil za základ celého
Zuzka
J Markine: Emilia Mušuta.
Farár: Edo Honzík.
sveta číslo. Je v tom síce niečo. Lebo veď číslo
M a n 0
Bacnlet
RvrhtAr 1
>
je vlastne pomer, pofah, relácia. A celé naše my­
Kycniar,
i
,
..
,
B
C
J
J
Í^
šlienkové poznanie zakladá sa na potahu viac a
£
A b
Jedľový / Py
menej. Ale Pythagorovo učenie zrodilo celú mystiku
J á n
Ameno_
Ružomberok má i majetnú triedu, a tá skoro
čísel a i proroci použili čísel ku svojim proroctvám. celá na slovenskom divadle, na predstavení
Všeobecne je známo, že trinástka je nešťastné číslo. Márnotratného syna, chybovala. Ani srdcom, ani
Ako sa ho báli, ked nastal rok 1913. Ved to malo vačkom nedokázali sa s nami.
Ružomberok ešte i dnes, v štvrtom roku vojny,
značiť i stroskotanie nemeckej ríše, ako to tá
honosí sa pekným počtom Školovaných; ale nikto
veštica ešte starému Vilhelmovi predpovedala. z nich neodvážil sa stať si do radu ochotníkov;
Skoro po jeho svadbe pýtala sa ho vraj, ktorý ťažilo sa im spolupôsobiť alebo aspoň pomáhať
rok v živote svojom považuje za najvýznamnejší? k úspechu našej veci.
Teší nás, že miestne duchovenstvo prvý raz
Odpovedal, že 1829, keď sa oženil. Spočítajte — v úplnom počte poctilo nás vítanou nám návštevou,
vraj — číslice a dodajte k letopočtu: 1829-|-l-t- 8-f- na ktorú zaujatosť počítame i pre budúcnosť. Sláva
2-5-9=1849. Revolúcia. Nanovo spočítajte číslice a horlivej mládeži 1 Sláva hromadnému obecenstvu!
dodajte k letopočtu: 1849 + 1 + 8 + 4-)-9 = 1871. Sláva prítomným výnimkám prednej spoločnosti!
TruchlohorsTcý.
Založenie nemeckej ríše. Ešte raz takisto: 1871+
1 + 8 + 7 + 1 = 1 8 8 8 . Umre Vaše Veličenstvo. A čo
Č a c h t i c e , 4. septembra. Pri peknom jasnom
bude s mojou ríšou? Ešte raz spočítajte číslice čase 1 septembra preletela ponad Čachtice po­
a dodajte k letopočtu: 1888+1+8+8+8=1913. větrná Iod, zeppelin. Cestu v povetrí konala od
juho východu na severozápad. Kam jej cieľ bol,
Vtedy zahynie Vaša ríša. A ona stojí i dnes, roku nevedno.
Telo tohoto obrovského šarkana z tej veľkej
1917. Nie tedy všetky proroctvá sa splnia. Zato
nelámme palicu nad nimi. Kým človek žiť bude — výšky podobalo sa cigare. Na konci, od spodku i
od seba vzdialené visely dva pripevnené člnky,
bude chcieť znať budúcnosť!
ťažko viditeľné pre veľkú výšku. Naozaj krásny
technický vynález! Pred ním bledne sláva dávno­
Ľr. Ján A. Wagner.
vekého gréckeho Ikarusa.
Ako všade, tak i u nás pre tohoročnú ho­
rúčosť a suchotu je slabá úroda. Už teraz vše­
obecná je obava, ako prežiť osudnú zimu. Drahota
čo deň väčšia. Keby sa ľudia držali úradne vy­
Z Ružomberka, 3. septembra. Dnes po rynku daných cien, drahota by sa miernila; ale každý,
pofná stráž viedla ženu. Dostihli ju na krádeži kto predáva niečo, robí si cenu najradšej sám.
Lakomosť veľmi opanovala ľudí!
čachtičan.
zemiakov.
btarý »Jožo«, čierny Cigáň, predvčerom zas
doviedol vrchnosti bielu cigánku. Pohoršený hrmotne vykladal: »Keď ša to, oštara, nebojí kradnúť
úrodu«!
Gazdovia-mešťania všeobecne sa ponosujú,
poslali:
^^^OLOt
že nocami hynie z chotára živnosť.
Miloš
Janoška
MAffrKOxixn
Ťarcha vojny reže sa nám už do živého a
v starostiach bežných prepružujú sa naše mysle.
Pavel Galláš
f£{20
»
V krušnej dobe utrpenia aký milý nám bol zá­
Ján Barla (s bojišťa)
|*( 5 »
bavný večer — to oživenie národného ducha.
Pavel Trnkócy
V^V
»
Naši usilovní herci, ochotníci — remeselnícka
»
^
mládež — usporiadali slovenské divadlo. Mrtvý
pôvodca ožil, nemý sa nám prihováral, nebohý
Hollý zjavil sa na javišti, „Márnotratný syn" ovládol
dvoranou.
— Zasnúbenie. Inženier Ivan Viest zasnúbil
Dramatické dielo je ešte len slovenskou la­ sa so slečnou Mariškou Zacharovou. Blahoželáme!
hôdkou, a práve tento kus národnej hřivny patrí (Iného oznámenia nebude.)
medzi lepšie. Dráma Márnotratného syna v piatom
— Ochrana mládeže. Čím dlhšie trvá vojna,
dejstve dosahuje vrchola. Marienka zřekne sa lásky
srdca, vlastnej vôle, aby uľavila osud úbohých tým častejšie počujeme žalobu, že mládež sa kazí.
rodičov: »Milerada obetujem sa za rodičov, a to Mládež ktorá je ešte doma. V Krakove Dolicia vy
povedomie, že som sotrela rodičovské slzy, i dala dlhé nariadenie o tom, čo všetko treba brániť
mládeži. Tak nesmie byť púšťaná do kaviarní, ani
v utrpení mojom učiní ma večne šťastnou.«
do hostincov, v ktorých sa pivo alebo víno meria.
Na zlé cesty zblúdilý Martin so špinavou I v reštauráciách, so staršími, mô!e byť len do
tvárou, v roztrhaných hábach, zároveň s poraneným 9. hodiny večer, od októbra do 8. hodiny. Po uliciach
srdcom, kajúci vrhne sa k nohám ustarostenej chodiť mládeži večer po 9. hodine (od 1. októbra
matky, prosí ju: »Mať, odpusť pobludilému synovi«I po 8-mej) je zákaz. Alkoholické nápoje nesmú sa
Sýkora, zloduch, už-už dosahuje víťazstva, jej predať. Nariadenie je pre mládež do 18. roku.
keď ho nenadále stihne zaslúžená pokuta za
— Ztratené šperky sa našly. Vo Viedni na
hriech.
železničnej
stanici nedávno peštianskemu klenot­
Hodná vada na úkor mravnej ceny, že sa
níkovi
Maierhofovi
ukradli košík, v ktorom boly
dráma končí samovraždou zločinca. Súd ľudský i
trest Boží dosť strestal podliaka. Človek nie si je šperky a klenoty v cene 100 tisíc korún. Ukra­
pánom života, ani zločinec nie je oprávnený brať dené od tých čias sa našlo. Do skliepku Márie
si život, a zmužilé znášenie pokuty obmýva za­ Černej prišiel chlapec; povedal, že je zo Svätého
Valentína a poorosil, aby mu schovali cestovný
špinenú česť.
košík. Mária Černá prevzala košík. Keď chlapec
Márnotratný syn je ťažký kus i pre povolaných odišiel, zo zvedavosti i kukla do neho a videla,
hercov, tobôž ešte pre ochotníkov. A tá okolnosť že je naplnený zlatníckym tovarom Na druhý
len chváli nášho neúnavného Bubelku, riaditeľa, deň čítala v novinách, že na železničnej stanici
oduševnené herečky i hercov, lebo hrali dobre, až ukradli košík s klenotmi. Oznámila vec policii.
výborne. Tu i tam vklzlé nedostatky vymlúvajú Tak keď chlapec prišiel si po košík, pojals ho
okolnosti. Ku vycvičeniu spevu isteže chybovaly policia. Ale či on bol zlodejom, ešte sa nezistilo.
odborné sily; ale i tú dobrú vôľu musíme si vedieť
*
*
oceniť.
*
Prenajatá miestnosť, dvorana Katolíckeho
Z výkazu ombrometrlckej stanice v Tur­
kruhu, úplne sa přeplnila. Ružomberok príležitostne čianskom Sv. Martine za mesiac august r. 1917.
zas vyznal svoje národné presvedčenie, osvedčil Množstvo sprch v podobe dažda 33 3 mm. Naj­
sa za svoj slovenský jazyk. Že ulica maďarsky väčšia sprcha bola 25-ho = 7 5 mm. Počet dní bez
sa pozdravuje a kláštor odcudzuje mládež, to je spŕch 20.
len škrupina, povrch, maska. Naše obecenstvo na
V Turčianskom Sv. Martine, 1. septembra 1917.
predstavení Márnotratného syna nespievalo, ale
V. Vraný.
svojou zaujatosťou predsa dosviedčalo: »Len tá
reč je milá, čo učila matka.« Darmo by kto tajil,
bo neupre, že v Ružomberku: »— žije, žije duch
Zdravotníctvo.
slovenský.«
Suchoty v Rakúsku. Viedenská »Die Zeit« píše:
Ochotníkom za dlhú a únavnú prácu okrem Dr. W. v. Medinger uverejňuje pod názvom »Smutné
uznania ničím sa nemôžeme odmeniť; uverejňujeme číslice« túto štatistiku: Obyvateľov má Nemecko
a zvečníme na pamiatku ich mená v novinách.
68,000.000, Rakúsko-Uhorsko 54,000 000, v Nemecku
Dopisy.
Na základinu pre slovenských
novinárov
Kronika.
umre na suchoty ročne 96 000, v Rakúsko-Uhorsku
158.000; v Nemecku je pre suchotinárov 40,000
postieľ zariadených, v Rakúsko-Uhorsku 4000. Tieto
číslice mnoho hovoria. V Rakúsko Uhorsku na su­
choty umrú ročne traja zpomedzi tisíc obyvateľov,
v Nemecku 1.4.
V rokoch 1900—1916 umrelo v RakúskoUhorsku pol trefa milliona ľudí na suchoty! Väč­
šina v najkrajšom veku! A tieto číslice sú z doby
pred vojnou. Koľme sa zvýšila úmrtnosť vo­
jenskou službou, poranením, prepracovaním, choro­
bami, podvyživením v kraji za frontom a zajatím
v Rusku, to sa ešte nedá určiť. Dosavadně zprávy
sú smutné. Nemecko má 764 nemocnice, 159 zotavizní a 1300 opatrovieň; Rakúsko-Uhorsko má
len 60 nemocníc a 40 podporovieň a opatrovieň.
Teraz musíme trpí t za to, Že sme pred vojnou
nerobili dosť v sociálpoliti.ckom smere. Prevládanie
tuberkulózy je úžasne vážna povinnosť budúcnosti,
to je nielen humanitná vec, a!e prvé prikázanie
sebaobrany. Nech je našou svätou povinnosťou ener­
gicky zakročiť proti tejto ľudovej nákaze.
*
O muchách. Neraz sme už upozornili našich
čitateľov na to, že muchy sú nebezpečnými roznášateľKami chorôb. Najprv sa to zbadalo pri cho­
robách, ktoré sa zhnojenými pupencami alebo ra­
nami začaly a otrávením krvi a smrťou skončily.
Tak isto prenášajú muchy i zárodky chytľavých
chorôb, ako osýpky, šarlach, týfus, červienka,
záškrt, suchoty, detská porážka, nákazlivé katary
čriev, cholera, malomocnosf a mor. Nadovšetku
pochybnosť sa to dokázalo mnohými výskumy
pod zväčšujúcim sklom. James Trichton na pr.
našiel len na jednej nohe muchy stotisíc bacilov
(zárodkov)! Pri inej prísne vedecky konanej próbe,
kde preskúmali 114 múch, zistili, že na každú
jednotlivú muchu pripadne priemerne V4 milliona
bacilov! A medzi nimi boly škodlivé bacily proti
neškodným v pomere 5 ku 2. Pri takýchto po­
meroch niet sa čo diviť, že Amerikán Jakson vy­
rátal, že muchy v jednom svojom pokolení mohly
by tri milliony ľudí usmrtiť. V najnovšie časy sa dokázalo, že nielen ako
prenášateľky chorôb sú nebezpečné, ale i ako roznášateľky svojich vajíček (na pr. do mäsa, syru atď),
hlíst a vší. Túto inttressantnú skutočnosť zbadal
roku 1914-ho hlavný štábny lekár Verth na pa­
lube jedného lazaretného parníka, na ktorý muchy
z neďalekého brehu donášaly vši, ako to na dvoch
lapených muchách i slobodným okom bolo možno
zistiť.
Americký učenec Howard nazval domácu muchu
týfusovou muchou. Nákazlivé choroby sú v lete nie
reto častejšie a rozšírenejšie, že je teplo, ale
reto, že i múch žije v lete viac, než v zime.
obre hovorí istý učenec, že muchy ročne viac
dí usmrtia, ako všetky ostatné dravé zvery spolu
preto že je mucha najnebezpečnejší dravec na
svete.
„—"
Veverica a vlk.
Veverička preskacovala s halúzky na halúzku
a spadla rovno na spiaceho vlka. Vlk chmatol
vevericu a chcel ju zjesť. Veverička začala prosiť:
»Pusť ma, pusť!«
»Dobre«, povedal vlk, »ja ťa pustím, len mi
povedz, prečo ste vy, veverice, také veselé? Ja som
vždy mrzutý, a vás hore nevidím inak, ako hrať
sa a skácať «
Veverica odpovedala:
»Pusť ma najprv na strom, odtiaľ ti poviem,
lebo tu bojím sa ťa.«
Vlk ju pustil, a veverica vybehla na strom
a odtiaľ mu povedala:
»Ty si preto mrzutý, lebo si zlý. Tebe zlosť
páli srdce, a my sme veselé preto, že sme dobré
a nikomu neublížime.«
Starý človek a smrť.
Starý človek bol v hore, narúbal si dreva
a vzal ho na plece.
Niesť drevo bolo treba daleko, starý človek
ustal, shodil drevo a povie: »Eh, radšej by už smrť
prišla 1«
Smrť prišla. »Tu som; čo chceš?«
Starý človek sa zľakol a povie: » J a ? . . . Po­
dvihni mi na plece «
Učený syn.
Syn prišiel z mesta k otcovi na dedinu. Otec
povie: »Dobre, že si prišiel — je kosba. Vezmi
hrable, pôjdeme — budeš mi pomáhať.«
Ale synovi nechcelo sa do roboty; povedal
otcovi: »Ja učil som sa vedám a zabudol som
všetky sedliacke slová. Čo sú hrable ?«
Len čo vyšiel na dvor, stupil na hrable, a hrable
udřely ho po čele.
Hned vedel on, čo sú hrable; chytil sa za čelo
a zvolal: »Kto to pohodil tu hrable! ?«
Múdra r a d a .
Išli dvaja — jeden z mesta, druhý do mesta.
Keď sa stretli, zachytily sa im sane, a nemohli sa
pohnúť s miesta.
Opravy a doplnky:
Jeden kričí: »Vystúp z cesty! mne je ponáhlo
do mesta.« Druhý kričí: »Ty mne vystúp, ja sa
FrfllTIVdäl
^
ý prostriedok na farbenie
Z Turca:
• ' W ' J F w * * ! vlasov, ktorý dá ierveným :vlaponáhľam domov 1« Kričali a s miesta nemohli sa
som
a
brade
stálu
tmavú
farbu.
Cena 1 fľaäky i s po­
Turčiansky Sv. Martin: Gustáv Izák, dr. Ján štovými výlohami K 270
pohnúť.
Izák, Pavel Bôčik.
Prišiel tretí a povedal im: »Komu je náhlejšie,
Sv. Peter: Jur Kgzár.
! R v r i v f t l Je ružová voda, ktorá
nech sa pomkne nezadl«
" . y * * y > » bledej tvári jemnú ru­
Trebostovo: Andrej llupták.
men dá. Účinok je obdivuhodný. 1
fľaška 1 s portom K 2 45. Objednávky
Príbovce: Ivan Karlovský.
na dobierku stoja o 55 halierov viac.
Laskár: Ján Holeš.
Adressa objednávky:
Turany: Peter Vencel.
JÁN GROLICH, Drogéria k Anjelovi, Brno č. 626 (Morava.)
Mošovce: Albert Koreň.
Kto je členom Muzeálnej slo­
Z Liptova:
venskej spoločnosti?
Demčiny: Antal Peter.
Pahídzka: Andrej Žuffa s t , Ľudovít Tomala.
Uverejňovanie členov podľa stolíc a obcí do­
Poznamenáme. Pre správnosť výkazu prosíme, Hodinky na ruku pre vojakov:
kazuje sa byt dobrým, lebo čím ďalej, tým po­
četnejší prihlasujú sa za členov. Příhlasy dochodia aby nám možné chyby, ktoré pridajú sa i pri
presne regulované a repasované nik­
i s bojišfa a vôbec so všetkých strán, kde čítajú najlepšej vôli, oznámené boly.
lové alebo oceľové K 25-—, 30—,
35----; s radiumovým svietiacim čísel­
sa naše Nár. Noviny. A predsa v mnohých obciach
níkom K 30-—, 35—, 40-—. Strie­
Muzeálna slovenská spoločnosť nemá ani len
borné s náramnicou K 50-—, 60-—;
Muzeálnej
slovenskej
spoločnosti
jedného člena, a v niektorých len jedného —
14-karat. zlaté hodinky s náramnicou
dvoch, i to zväčša len farára a učiteľa! Prosíme
poslali pt. pp.:
K 1 3 0 — 160.'—. 3 ročná písomná
záruka. Posiela sa na dobierku.
teda našich starých členov, aby sa zaujali a
ôlenovské príspevky:
Zámena dovolená alebo peniaze zpät.
v svojom kraji nových členov získali. Povďační
Jozef Országh, Turčiansky Sv. Martin 18 k. Prvá továreň hodín. Hanuš Konrád
budeme i za to, keď doposlané nám budú adressy
na
r.
1915—17. Izidor Žiak, Banská Bystrica 12 k.
takých našich dobrých ľudí, ktorí by sa mohli i
na r. 1916—17. Emil Kňazovič, Dolný Kubín 6 k. c. k. dvorný dodávateľ v Moste č. 1479 (Čechy).
mali staf členmi Spoločnosti.
Na požiadanie pošlem môj hlavný katalog každému zdarma.
Novým členom len po najbližšom valnom na r. 1917. Anton Kovalčík, Mutné 12 k. na r.1915—16.
Ivan
Houdek,
Ružomberok,
12
k.
na
r.
1917-18.
shromáždění dopošlú sa Diplomy.
Noví riadni členovia: č. 873 Karol Rapoš, Brezno,
Poznamenáme: Odchylným písmom tlačení sú
6 k. na r. 1917. č. 874. Jur Roháček, Stará Tura,
zakladajúci členovia.
6 k. na r. 1917. č. 875 Ján Hlubocký, Stará Tura, p o «a Ú a ä o o o o o Ú <a o l o l o a c o o o o o o o e. e.
6 k. na r. 1917. č. 876. Juraj Kazár, Turčiansky H
Z Oravy:
Sv. Peter, 6 k. na r. 1917. č. 877 Andrej Ľupták
Bobrov: Anton Klinovský ml. 1.
Dolný Kubín: Julius Ballo, Ján Diežka, Ján Trebostovo, 6 k. na r. 1917. č. 878 Albert Koreň,
Dajte dobrú kolínsku
u
Holéci, Ján Fäbry, Emil Kňazovič, Ján Kojan, Mošovce, 6 k. na r. 1917. č. 879. Peter Vencel,
m
Turany,
6
k.
na
r.
1917.
č.
880.
Pavel
Kianička,
Meštianska Beseda, dr. Fridrich Medzihradský,
cigóriu,
budete
mať
Q
dr. Ladislav Nádaši, Pavel Novák, Pavel Országh, Polusie, 6 k. na r. 1917.
u
Noví zakladajúci členovia: č. 190. Úvěrný spolok
dobrú kávu!
dr. Vladimír Pivko, Ignác Radlinský, dr. Ján Smestaroturanský 100 k. č. 191. Ivan Karlovský, Príbovce
tanay, Aurel Styk. 15.
100 k. č. 192. Samuel St. Osuský, Dačolôm 100 k.
Dolná Lipnica: Štefan Kofrit. 1.
Erdúdku: Štefan Mnoheľ. 1.
Na základinu pre kustosa:
QQHHHHHraEHHHHQHOEHQEEJQQnHnia
Hladovka: Andrej Doranský. 1.
Ivan
Houdek
3 k. Emil Kňazovič 6 k.
Horná Zubrica: Eugen Sýkora. 1.
Jablonka: Ľudová Banka. 1.
Turčiansky Sv. Martin, 5 sept. 1917.
Jaseňová: Andrej Děvečka, dr. Elena Deveč
f <s"jf*%|1/-«ŕs padané, mošfáky a oberané
Otto Škrovina,
ková, Vendelín Čaplovič, Ivan Pivko, dr. Matej
námestný
pokladník.
W
J Ä U I l v f t , kupuje po výhodných cenách
Bencúr. 5.
Ján Kučera a syn,
Leštiny: Štefan Šaško. 1.
Liesek: Andrej Bážik. 1.
továrna na ovocné konservy, Uh. Brod, Morava.
Proti šedivým vlasom používajte »FramydoK Od neho
Mutné[: Anton Kovalčík. 1.
dostanú i červené alebo bledé vlasy stálu tmavú farbu. Vy
Námestovo: Štefan Blažek, Rudolf Gábriš, dr. zkúsený
neškodný prostriedok. 1 fľaška stojí K 270 v dro­
Štefan Hojo, Jozef Hiibel, Román Kubica, Florián gérii Jána Grolicha v Brne č 626 (Morava.) Tam dostať i
Hrkeľ, dr. Fr. Koválik, Ľudová Banka. 8.
»Rydol« ružovú vodu proti bledej tvári 1 fľaška K 255. Na
dobierku o 55 halisrov viac.
Bábča: Jozef Murdžák. 1.
Trstená: Jozef Gebura. 1.
Tvrdošín: Anton Šperlágh. 1.
J&Iám. sna toretiaj
Veľká Ves: Peter Halaša, Ján Vojtaššák. 2.
Zaškov: Samuel Húska. 1.
Riadnych členov . . 38
firmy Claitton & Schuttleworth. Párový stroj
Zakladajúci . . . . 5
6 HP vefmi zmestný a mláťačku čis. 4.
k t o zamýšľa niečo předat
Oba stroje sú v úplne zachovanom stave.
Spolu . . 43
alebo kúpiť,
Bližší vývod dá
k t o mieni sa niekde osadiť
hľadá službu, postavenie,
Z Trenčianskej:
ako remeselník, hostinský,
alebo chce ich niekým ob­
Andrej Štípala v Ružomberku
obchodník a nevie o prime­
Bánovce: Ľudová Banka, dr. Ján Jesenský. 2. sadiť,
ranom
mieste,
k t o potrebuje robotníkov,
( R ó z i s a l i e g y . Liptó m.)
Bystrica: Ján Svitek. 1.
hľadá prácu,
k t o by sa rád oženiť alebo
Bytča: Filiálka banky »Tatra,«
Vladimír kk tt oo chce
prenajaC alebo dat
vydať,
iDI
Jesenský, Fráňo Kubiš, dr. Martin Mičura, Jur niečo do prenájmu,
k t o hľadá akúkoľvek po­
Mičura, dr. Jozef Minárik, Jozef Skotnický ml. 7.k t o hľadá alebo ponúka
trebnú vec alebo článok,
Čadca: Dr. Jozef Hranec, Ferdinand Hirš. 2. stravu, byt,
nech použije k ternu cieíu
Černé: Jur Gajdošík. 1.
Dlhé Pole: Štefan Kuhajdík. 1.
^MALÉHO OZNAMOVATELA*
Hava: Rehor Geza. 1.
Kochanovce: Ján Palic. 1.
NÁRODNÝCH NOVIN
Laz: Ivan Križan. 1.
a výsledok oznamovania má istý.
Mojtín: Andrej Cvinček. 1.
©
Cena
petitového
riadku 16 halierov, hrubou tlačou 24 hal.
Moravské Lieskové: Dr. Jozef Buday, Štefan
sprostredkuje stále
=&
Inzerát v malom oznamovateli j e najmenej 2 korimovj
Svetský. 2.
peňažné zásielky zajatým B
Polusie: Pavel Kianička. 1.
do Ruska a Talianska. Cestou tohoto B
Puchov: Vladimír Roy, Ján Haviar, dr. Miku­
ústavu poukazovanie peňazí je naj- ( ^
láš Brežný. Jozef Hrobárik. 4.
istejšie a najspoľahlivejšie.
(¾¾
Bajec: Ján Červeňanský, Ján Šujanský. 2.
z dobrej rodiny do svojho
Baková: Daniel Budoš, Karol Hirš. 2.
od Tetmajera.
obchodu s miešaným a
Stankovce: Cyrill Bodický, Cyril! Bodický ml. 2.
Sväzok I. Cena K 1*50.
železným tovarom.
Skalité: Jozef Badík. 1.
Súľov: Gabriel Izák, Miloslav Križan. 2.
Nastúpiť môže hneď.
SväzokH. CenaKl'50.
Trenčín: Igor Pietor, dr. Jur Janoška, dr. KaSamuel Jurenka, obchodník
i Štúr, Jozef Stanek, dr. Vladimír Horničko,
Vydal
Michal Kiš, Žigmund Križan, Ján Kubo, Meštianska
Myjava cíg
Knihtlafflarsky Mast, spolok.
hľadá miesto
¾
Banka, Daniel Izák, Ivan Porubský. 11.
B
^
!
do
obecnej
šmikne
alebo
k
väčšiemu
H
(IVZiava. Nyltra m.)
Teplička: Dr. Karol Kmeťko. 1.
Y Turčianskom Sv. Martine
B
hospodárstvu.
Dotazy
treba
poslať
do
^
Višňové: Alexander Frátrik. 1.
»•
Administrácie Národných Novín.
P
Zákopčie: Adalbert Dornič, Ján Valašík. 2.
Záriec: Gustáv Stanek. 1.
Zliechov: Ján Blanár. 1.
Zemianske Podhradie: Gabriel Valocký. 1.
Žilina: Andrej Bacher, Vincent Zaymus, Matej
Murín, Ivan Milcc, Miloslav Lajda, Miloš Kiš, dr.
m r a z u a nepohode vzdorujúce, garantované
Ivan Hálek, Jún Bek, Via Jmír Pietor, M. Marček. 10.
v rozličnom vyvedení majú vždy n a sklade
Riadnych členov . . 60
Sclwlzovskó parotehliarne úč. spol.
Zakladajúci . . . . 2
v Národných Novinách!
etak
Spolkové zprávy.
mláťaciu garnitúru
Malý oznamovateľ.
Kto?
OBBBBBBBBBBBBBBBBB
v Žiline (Zsolna)
B
B
ŠBBBBBBBBIBBBBB
BBBB
e
i
e
B
Povesti z Tatier
Hľadám učňa
ywwwww
1¾ Kováčsky majster í
KRYDLICE
S
Spolu
55a
62
I n z e r n 11 e
v Sučanoch (Szucsány, Turóc m.).
o b s a h i n z e r á t o v
r e d a k c i a
n i © j©
z o d p o v e d n á .
Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol.
Tlačou a nákladom KnihtlBČiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.
Download

Svetová vojna.