STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA POLICAJNÉHO ZBORU PEZINOK
ZÁKLADNÝ POLICAJNÝ VÝCVIK
(ETIKA A PSYCHOLÓGIA POLICAJNEJ PRÁCE)
POZNÁMKY
Spracoval:
mjr. PhDr. Miloš Bučko
Posl. revízia:
január 2015
PEZINOK, 2015
POSTAVENIE POLÍCIE V SPOLOČENSKOM KONTEXTE
Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného
poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a
medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky.
Policajná organizácia je zvláštny spôsob združovania ozbrojených ľudí, napĺňajúcich vo
svojej činnosti spoločenské ciele a k tomu zodpovedajúce usporiadanie vzťahov a činností.
Polícia je zvláštna, relatívne samostatná organizácia, špecifický sociálny systém, ktorý má
vlastnú vnútornú sociálnu štruktúru a osobitné prostriedky práce a života ľudí.
Funkcie polície
Preventívna funkcia
je predchádzanie trestnej a inej protispoločenskej činnosti. Preventívna funkcia pozostáva
z celého komplexu opatrení a to technické, administratívno-právne, taktické, výchovnoosvetové opatrenia. Preventívne činnosti polícia využíva zvyčajne vtedy, ak nebezpečenstvo
ohrozenia bezprostredne nehrozí, ale očakáva sa jeho vznik v budúcnosti. Najznámejšie
policajné preventívne programy sú Správaj sa normálne, Pomaly ďalej zájdeš, dopravnobezpečnostná akcia „Jablko-Citrón“, prednášky na školách a relácie v médiách, alebo
organizovanie ukážok policajnej práce na Deň polície.
Profylaktická (ochranná) funkcia
polícia plní úlohy pri ochrane ústavného poriadku, života a zdravia občanov, ich majetku a
oprávnených záujmov ako i pri zabezpečovaní a ochrane verejného poriadku a tiež pri plnení
špeciálnych úloh vyplývajúcich z rozhodnutí príslušných ústavných orgánov. Úlohy
vyplývajúce z tejto funkcie sa zvyčajne využívajú vtedy, keď nebezpečenstvo bezprostredne
hrozí a je úlohou polície mu zabrániť v pôsobení na chránený záujem. Medzi úlohami PZ v §
2, ods. 1, ktoré sa týkajú profylaktickej funkcie, patria napríklad ochrana verejného poriadku,
ochrana štátnej hranice, ochrana štátnych predstaviteľov a podobne.
Represívna funkcia
je systém pátrania, odhaľovania a objasňovania, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do
základných ľudských práv a slobôd osoby. Pri represii polícia vykonáva služobný zákrok
podľa § 9, ods. 3 Zákona o PZ. Represiu zvyčajne polícia využíva pri udalostiach, kedy
nebezpečenstvo vplýva na chránený záujem a úlohou polície je nebezpečenstvo eliminovať,
prípadne zmierniť škodlivý následok na objekte. Objektom trestno-represívnej činností je
a) latentná kriminalita – TČ, o ktorých sa polícia nedozvie (skrytá kriminalita),
b) zjavná kriminalita – TČ, o ktorých sa polícia dozvie
Základné znaky (rysy) polície
1. Apolitickosť – znamená, že policajt nemôže byť členom žiadnej politickej strany.
2. Špecifická forma služby štátu občanom - znamená, že žiadny iný ozbrojený alebo
bezpečnostný zbor alebo ozbrojené sily neposkytujú občanom služby uvedené v Zákone
o PZ v tak širokom rozsahu ako práve polícia, ale majú len ohraničené právomoci
a kompetencie (mestská polícia, SBS, ZVJS, OSSR, colná správa).
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
2
3. Má právnu povahu, t.j. je vykonávaná v rámci práva – znamená, že všetky činnosti, ktoré
policajti majú vykonávať, sú prísne vymedzené zákonmi alebo internými právnymi
predpismi.
4. Je zabezpečovaná zložitým, relatívne samostatným a súčasne diferencovaným celistvým
systémom – znamená, že sa polícia člení podľa rôznych kritérií (administratívnoteritoriálne hľadisko predstavuje členenie polície na PPZ, KRPZ, ORPZ, OOPZ,
organizačno-štrukturálne hľadisko predstavuje členenie podľa jednotlivých služieb
uvedených v Zákone o PZ a samostatná organizačnú súčasť PZ je KEÚ)
5. Má charakter systému služobných zákrokov, úkonov a ostatných služobných činností –
znamená, že čokoľvek čo policajt vykonáva v súlade so Zákonom o PZ nazývame
služobnú činnosť. Ak sa pri služobnej činnosti vykonáva zásah do základných ľudských
práv a slobôd, hovoríme o vykonávaní služobného zákroku.
6. Účelom je realizácia určitých konkrétnych úloh vyplývajúcich zo zákonov – znamená, že
policajti majú plniť len tie úlohy, ktoré im ukladajú zákony alebo iné právne predpisy.
Sociálny status policajta (vzťah polícia – občan)
 nezastupiteľnosť a osobitné postavenie v štruktúre spoločnosti,
 sociálne postavenie a činnosť pre spoločnosť sú prísne vymedzené zákonmi, rozkazmi,
 potreba vysokej profesionality, nestrannosti a morálnych kvalít,
 nevyhnutnosť bezúhonnosti v služobnom i v súkromnom živote,
 v praktickej činnosti napĺňať princípy demokratizmu, humanizmu a etiky.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
3
ETICKÉ NORMY POLICAJNEJ PRÁCE
Človeka, medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť skúmajú rozličné vedy. Jednou z nich je aj
etika, ktorá skúma morálku a hľadá všeobecnú zásadu, ktorá by človeku ukazovala, čo má
robiť, o čo sa má v živote usilovať, ako sa má správať k iným ľuďom.
Etika
je charakterizovaná ako sústava noriem o morálnom a spoločensky vhodnom správaní sa ľudí
v celej spoločnosti.
Etiketa
je súbor noriem a pravidiel o spoločenskom styku a správaní sa.
Profesionálna etika
je súhrnom morálnych noriem, princípov a hodnotení, ktoré odrážajú špecifičnosť
konkrétneho druhu profesionálnej činnosti, a ktoré majú určovať správanie a konanie ľudí
patriacich do danej profesionálnej skupiny (čiže do určitého konkrétneho zamestnania).
Nemôže nahradzovať alebo zastupovať všeobecné normy a princípy morálky. Je iba ich
aplikáciou rozvíjania a spresnením určitej oblasti, ktorá sa prenáša do etického kódexu
každého povolania. Súčasťou etiky je výchova k prosociálnosti.
Jadro etiky v policajnej činnosti:
- rovnaký prístup k všetkým osobám bez rozdielu,
- dôvera verejnosti znamená, že policajt sa má správať tak, aby dôvera verejnosti
v Policajný zbor nebola narušená,
- bezpečnosť a ochrana znamená, že policajt sa musí správať tak, aby mali občania pocit
bezpečia a ochrany v spoločnosti pred rôznymi protiprávnymi konaniami páchateľov,
- spolupráca a objektívnosť predstavuje také správanie policajta, aby ľudia spolupracovali
s políciou pri odhaľovaní protiprávnej činnosti a považovali rozhodnutia policajta za
objektívne.
Prosociálnosť
je ochota a schopnosť prijať a pochopiť druhých a urobiť pre nich niečo aj vtedy, ak z toho
nemáme priamy a bezprostredný prospech. To znamená, že policajti sú tu pre ľudí, nie ľudia
pre policajtov. Ak sa na policajta obracia osoba so žiadosťou o pomoc, policajti sú povinní jej
pomoc v rámci svojich kompetencií poskytnúť bez ohľadu na to či za to získajú akúkoľvek
protihodnotu.
Za konanie, ktoré je v rozpore s etickými normami policajnej práce, považujeme:
 korupcia - ide o správanie, keď osoba prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok alebo
ponúka úplatok, aby konal tak, že poruší povinnosti vyplývajúce zo zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie. Trestný zákon považuje za korupciu prijímanie
úplatku, podplácanie, nepriamu korupciu a volebnú korupciu.
 zneužitie právomocí verejného činiteľa - ide o správanie, ktorého úmyslom je spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech tak, že verejný
činiteľ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju
právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia
súdu.
 prijímanie darov a pozorností - ide o správanie, pri ktorom osoba ponúka policajtovi dar
a spolieha sa na tzv. princíp reciprocity, podľa ktorého sa obdarovaný cíti byť zaviazaný
voči darcovi.
 násilie.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
4
Listina základných práv a slobôd
- základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti,
jazyka, viery náboženstva, politického či iného zmýšľania, pôvodu alebo príslušnosti
- každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, nikoho
nemožno zbaviť života. Právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. Právo vlastniť majetok. Obydlie je nedotknuteľné, nie je
dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho kto v ňom býva. Nikto nesmie porušiť listové
tajomstvo a ani tajomstvo iných písomností a záznamov. Sloboda pohybu a pobytu je
zaručená. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Sloboda myslenia,
svedomia a náboženského vyznania j zaručená. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával
vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo s jeho náboženským
presvedčením. Právo vyjadriť svoje názory. Cenzúra je neprípustná. Petičné právo je
zaručené. Právo pokojne sa zhromažďovať. Zaručené je taktiež právo sa združovať. Právo
zakladať politické strany. Právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj
právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Právo na
ochranu zdravia a na základe verejného poistenia aj na bezplatnú lekársku starostlivosť.
Etické normy policajnej práce sú obsiahnuté v rôznych právnych predpisoch.
Zákon o PZ v § 8, ods. 1 uvádza, že „pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný
dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto
jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri
vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý
vydá minister.“
Etický kódex policajta môžeme nájsť v Nariadeniach MV SR č. 3/2002, 6/2003 a 40/2004.
ETICKÝ KÓDEX PRÍSLUŠNÍKA PZ
ČLÁNOK 1
Príslušník Policajného zboru (ďalej len policajt) pri výkone služby i mimo služby koná v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a
internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra SR, ako aj s Európskym kódexom policajnej
etiky a Európskym dohovorom o ľudských právach, rešpektuje ľudské práva a slobody.
ČLÁNOK 2
Policajt vykonáva služobnú činnosť bez ohľadu na náboženské, rasové, národnostné, sociálne,
politické, triedne a iné vonkajšie faktory.
ČLÁNOK 3
Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdržanlivo tak,
aby nevyvolal pochybnosti o svojej nestrannosti.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
5
ČLÁNOK 4
Policajt dodržiava zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom
súkromnom živote.
ČLÁNOK 5
Policajt nezneužíva svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje služobné zaradenie a prístup
k informáciám na získanie osobných výhod alebo výhod pre iné právnické osoby a fyzické
osoby. Kladie verejné záujmy nad vlastné, slúži verejnosti.
ČLÁNOK 6
V záujme riadneho plnenia služobných povinností sa policajt zdržiava obchodných aktivít,
ktoré by boli v rozpore s nezávislosťou policajta a s riadnym plnením služobných povinností.
ČLÁNOK 7
Policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k ostatným policajtom korektne a
neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické
správanie.
ČLÁNOK 8
Správanie policajta voči občanom je transparentné. Policajt prejavuje slušnosť, rešpekt,
taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu. Nepoužíva násilie, donucovacie
prostriedky používa iba za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom.
ČLÁNOK 9
Policajt sa mimo svojej služobnej činnosti vedome nestýka s osobami, o ktorých by vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery, resp. svoje služobné zaradenie vedieť mal alebo
mohol, že sú osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti. Toto sa nevzťahuje na
činnosť policajtov, ak ide o dôležitý záujem služby, a činnosť policajtov operatívnych služieb
Policajného zboru, pokiaľ táto súvisí s plnením úloh Policajného zboru, napríklad využívanie
osôb konajúcich v prospech Policajného zboru. Služobné styky policajta sú transparentné.
ČLÁNOK 10
Nadriadený dbá na to, aby jeho podriadení boli na služobnú činnosť primerane pripravení.
Vytvára priaznivú sociálno-psychologickú atmosféru a pracovné podmienky pre výkon služby
svojich podriadených a podporuje ich ďalšie vzdelávanie.
ČLÁNOK 11
Nadriadený stimuluje a podporuje etické správanie svojich podriadených, vyžaduje od nich
dodržiavanie etického kódexu a sám je im v jeho dodržiavaní príkladom.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
6
POZNÁVANIE OSOBNOSTI
Psychológia je odborná veda, ktorá sa zaoberá duševnými vlastnosťami človeka, ktoré sa
prejavujú v jej rozmýšľaní, rozhodovaní a konaní.
Osobnosť je súhrnom psychických, fyzických a sociálnych vlastností, ktoré tvoria
organizovaný celok, charakterizujúci človeka a prejavujúci sa v jeho správaní a konaní v
spoločnosti. Tieto vlastnosti sú pomerne stále a nemenné. Zmena osobnostných vlastností
nastáva zvyčajne len v prípade silného impulzu alebo podnetu.
Faktory pôsobiace na utváranie osobnosti:
1. vnútorné faktory – dedičnosť, pudy, potreby,
2. vonkajšie faktory – prostredie, rodina, kamaráti.
TYPOLÓGIA OSOBNOSTI
Jungove delenie:
 Extrovert – zameriava sa na vonkajší svet a objekty, dobre sa adaptuje. Sú zvyčajne
spoločenskí, nápadní, komunikatívni, voči iným otvorení, optimisti, žijú v prítomnosti,
sebavedomí, zabávači v skupine, očakávajú obdiv, agresivitu obracajú voči iným ľuďom,
pracujú radšej v tíme.
 Introvert – zameriava sa na seba a svoj vnútorný svet. Sú zvyčajne samotári, šedý priemer,
tichí, držia si odstup, pesimisti, žijú v spomienkach, nedôverujú si, v skupine sa
neprejavia, očakávajú nezáujem, agresivitu obracajú voči sebe, pracujú radšej sami.
Členenie podľa kontroly emocionality:
 Emotívne typy (emocionálne labilní) zvyčajne konanie riadia city, emocionálne výbušní,
viac hovoria ako konajú, žijú prítomnosťou, riešia následky, zmena je život, vlastný názor
je správny, sledujú svoje ciele, názory menia podľa toho ako im to vyhovuje, vinní sú tí
druhí, chcú všetko hneď, robia jednu vec, robia pomaly, ale precízne, v konfliktoch
využívajú nátlak, manipuláciu.
 Racionálne typy (emocionálne stabilní) zvyčajne konanie riadi logika, premýšľaví, viac
konajú ako hovoria, plánujú budúcnosť, hľadajú príčiny, život je rutina, počúvajú názory
iných, sledujú ciele skupiny, názory menia pod váhou argumentov, priznajú svoju chybu,
trpezliví plánovači, robia viac vecí naraz, robia rýchlo a efektívne, v konfliktoch
využívajú argumenty.
Eysenckove typy osobností:
 Cholerik – nápadný svojim správaním, výbušný, netrpezlivý, reaguje prudko aj na slabšie
podnety, útočný, tvrdohlavý, rýchlo sa učí, ale zle prispôsobuje. Často sa dostáva do
konfliktov. K policajtom sa správa provokačne, vyhráža sa, agresívny, útočný.
 Sangvinik – má vysokú pracovnú aktivitu, sebaovládanie, rýchlo a ľahko sa učí,
sústredený a prispôsobivý. Dobre vychádza s inými ľuďmi, ale má sklon k povrchnosti.
K policajtom sa zvyčajne správa manipulatívne, flirtuje, podlizuje sa, zábavný, zvedavý,
podpichovačný.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
7


Flegmatik – psychické procesy sú u neho pomalšie, je samostatný, kľudný, sústredený,
trpezlivý, rozvážny až váhavý. Novým podmienkam sa prispôsobuje pomalšie, ale bez
ťažkostí. K policajtom sa zvyčajne správa tak, že spolupracuje a urobí to čo od neho
požadujeme.
Melancholik – je málo iniciatívny, ľahko ovládateľný, citlivý, samotár, má pesimistické
nálady. Novým podmienkam sa prispôsobuje s ťažkosťami, reaguje neuroticky.
V komunikácii s policajtom zvyčajne málo komunikuje, neodporuje, obviňuje seba,
ospravedlňuje sa.
Profil osobnosti policajta a autorita policajta
Výkon policajného povolania kladie zvýšené nároky na určité psychické funkcie a duševné
spôsobilosti. Velitelia za najdôležitejšie charakterové vlastnosti policajta považujú čestnosť,
slušnosť, disciplinovanosť, sebaovládanie a zdvorilosť. Za nežiaducu charakterovú vlastnosť
sa považuje agresivita.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
8
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA
Spoločenský styk medzi osobami má 3 formy:
1. Sociálna komunikácia – odovzdávanie a prijímanie informácií,
2. Sociálna percepcia – vnímanie a poznávanie človeka iným človekom,
3. Sociálna interakcia – pôsobenie človeka na iného človeka, t.j. vzťahy medzi ľuďmi.
Sociálna komunikácia
je obojsmerný proces, oznámenia akéhokoľvek kruhu, ku ktorému prichádza vždy pri
kontakte minimálne dvoch ľudí.
Interakcia
je vzájomné pôsobenie a komunikácia medzi dvomi a viacerými osobami.
vysielač
prijímač
Čo si v rámci komunikácie oznamujeme?
- informácie,
- ako chápať to čo si oznamujeme,
- svoje pocity, ako sa cítime,
- svoje postoje k veciam a javom,
- svoje postoje k tomu s kým hovoríme,
- za koho sa sami považujeme,
- čo si prajeme,
- kvalitu vzájomného vzťahu.
Metódy ovplyvňovania iného človeka v rámci komunikácie:
 demonštrovanie – aktívna činnosť alebo prezentácia vlastnej skúsenosti alebo skúsenosti
iných v určitej konkrétnej situácii.
 objasňovanie – vysvetľovanie, ktoré vedie k pochopeniu zmyslu určitého javu, udalosti,
vzťahu alebo hodnotenia.
 sugescia – nenásilné (podvedomé) preberanie myšlienok a názorov iných ľudí.
 cvičenie – praktické navykanie na organizáciu pravidelného systému, ktoré umožňuje
osvojovať si skúsenosti z požadovaného správania, samostatnosť pri riešení úloh,
rozvíjanie citov a vôle, formovanie pozitívnych zvykov, zabezpečenie jednoty medzi
poznatkami a konaním.
 presvedčovanie – cieľavedomý a premyslený postup vplyvu na psychiku osoby, ktorého
cieľom je pochopenie a uvedomenie si významu a nutnosti rešpektovať normy v danej
spoločnosti.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
9
Pri posudzovaní a hodnotení iného človeka môže prísť k viacerým chybám, omylom alebo
nepresným interpretáciám.
Chyby v posudzovaní osôb rozoznávame:
 Vplyv prvého dojmu predstavuje zovšeobecňovanie podľa prvého názoru na človeka. Ak
je náš prvý dojem o vnímanej osobe priaznivý, máme tendenciu preceňovať jej pozitívne
vlastnosti a podceňovať jej negatívne vlastnosti a naopak. Vplyv prvého dojmu je veľmi
silný a odoláva novým informáciám.
 Chyba posledného dojmu znamená, že emócie z konca stretnutia majú tendenciu prenášať
sa na ďalšiu komunikáciu s iným človekom.
 Haló efekt znamená, že jeden výrazný rys u osoby nám zatieňuje vnímanie ostatných jej
rysov. Na základe jednej vlastnosti posudzujeme všetky ostatné.
 Pri chybe kognitívny rámec ide o chyby hodnotenia založené na predchádzajúcich
životných skúsenostiach a postojoch pozorovateľa, napr. policajti majú tendenciu
každého vnímať ako páchateľa.
 Projekcia je tendencia pripisovať osobám vlastné vlastnosti a pohnútky, hlavne záporné,
podľa toho, ako sa nám javia alebo podľa toho, ktoré vlastnosti by podľa nášho názoru
mohli mať.
 Efekt miernosti a zhovievavosti znamená, že miernejšie hodnotíme osoby, o ktorých si
myslíme, že sa nám niečím podobajú. Zhovievavejšie posudzujeme tie osoby, ku ktorým
máme kladný vzťah.
 Popularita vnímanej osoby ovplyvňuje hodnotenie tak, že osoby spoločensky známe,
obľúbené, hodnotíme kladnejšie a naopak.
 Stereotyp je sklon vnímať určitú skupinu javov alebo osôb určitým fixovaným spôsobom.
Jednotlivcovi sú pripisované rysy, o ktorých predpokladáme, že charakterizujú skupinu, v
ktorej žije. Toto posudzovanie sa často utvára na základe predsudkov, čo sa týka
spoločenských vrstiev, aj celých národov a rás.
TYPY KOMUNIKÁCIE
Podľa smerovania komunikácie členíme na:
 Intrapersonálna (intrapsychická) je sústredená na JA, osoba je jediný vysielač
a prijímač. Informácia sa formuje v myšlienkach a pocitoch. Spätná väzba spočíva v tom,
že hovoríme k sebe samému alebo vzdávame sa určitých myšlienok a nahradzujeme ich
inými.
 Interpersonálna je komunikácia jedného človeka s druhým v obyčajne neformálnom
a neorganizovanom prostredí. Tento typ komunikácie sa vyskytuje najčastejšie medzi
dvomi, ale aj viacerými osobami. Pri tejto komunikácii každý vnáša svoje skúsenosti
a minulosti do diskusie. Počas rozhovoru každý funguje ako prijímač a vysielač.
Najfrekventovanejšou interpersonálnou komunikáciou uskutočňovanou v rámci
policajnej činnosti je výsluch.
 Komunikácia v malej skupine sa odohráva vtedy, keď sa spolu stretne malý počet ľudí
na to, aby riešili problém. Skupina by mala byť taká malá, aby každý člen mal možnosť
pôsobiť na ostatných členov a to v styku tvárou v tvár. Malou skupinou je výjazdová
skupina policajtov špecialistov vyslaná na miesto udalosti, ale aj skupina mladých
toxikomanov.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
10
Podľa postavenia komunikujúcich osôb komunikáciu členíme na:
 Vertikálna komunikácia (direktívna) je komunikácia s nadriadeným človekom.
Komunikácia sa najčastejšie vedie vykaním.
 Horizontálna komunikácia (nedirektívna) je komunikácia s funkčne rovnocenným
partnerom. Komunikácia sa zvyčajne vedie tykaním.
Direktívna (vertikálna) komunikácia
Z pozície nadriadeného (policajt), osoba môže:
• kedykoľvek si vziať slovo a môže prerušiť reč osoby,
• hovoriť s kým chce, sám si vyberá partnera,
• zvolí tému rozhovoru podľa svojich zámerov,
• rozhodovať o dĺžke hovoru,
• hovoriť v ktorejkoľvek časti miestnosti,
• hovoriť v akejkoľvek polohe.
Z pozície podriadeného (občan), môže osoba hovoriť
• iba s tým, s kým mu je určené alebo kto mu položil otázku,
• len keď dostane slovo,
• iba o tom, čo má určené,
• iba tak dlho, ako je mu dovolené,
• iba na mieste, ktoré má určené.
Nedirektívna (horizontálna) komunikácia
Pri nedirektívnej komunikácii všetky osoby v komunikácii
• môžu si klásť otázky a odpovedať
• nadriadený necháva podriadenému dosť času na odpoveď
• môžu odbočiť od témy, ak sú informácie hodnotné
• môžu určiť, kto iný má na otázku odpovedať
• môžu „odložiť“ svoju odpoveď
• sa môžu obrátiť o pomoc pri riešení problému na iných
• môžu samostatne viesť úsek komunikácie
• môžu zvoliť tému rozhovoru alebo diskusie
Ako spolu hovoríme?
 slovami – VERBÁLNE
 mimoslovne – NEVERBÁLNE
 činmi – svojou aktivitou, konaním a správaním
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
11
VERBÁLNA KOMUNIKÁCIA
Verbálna komunikácia je komunikácia prostredníctvom slov.
Môže byť:
a) osobná (horizontálna, nedirektívna) je zvyčajne založená na pocitoch, vlastných názoroch
a postrehoch,
b) neosobná (vertikálna, direktívna) je zvyčajne formálna, oficiálna komunikácia za účelom
zistenia alebo poskytnutia informácie
V komunikácii je najdôležitejšia presnosť, t.j. presne formulované myšlienky a informácie.
Policajná práca vo veľkej miere pozostáva z prijímania, spracovávania a odovzdávania
informácií. Keďže zvyčajne ide o dôležité informácie týkajúce sa rôznych foriem
protiprávneho konania, je nevyhnutné, aby policajti kládli na presnosť v komunikácii zvýšený
dôraz.
?
vysielač
prijímač
Paralingvistika je spôsob, ktorým niečo hovoríme. Zahrňuje také charakteristiky reči ako je
rýchlosť hovorenia, výška tónu hlasu, sila hlasitosti, vokálne výplne a kvalita zvuku. Niektorí
autori ju zaraďujú medzi typy neverbálnej komunikácie. Pre policajtov je veľmi dôležité, aby
dokázali pracovať v komunikácii so svojim hlasom, pretože hlas je možné efektívne využiť
napríklad pri výzve danej páchateľovi.
Medzi prejavy paralingvistiky v komunikácii patria:
 rečové výplne – zvuky a slová, ktoré používame na to, aby sme doplnili naše vety alebo
zamaskovali situáciu, keď sa nám nedostáva slov a nevieme sa v danej chvíli presne
vyjadriť,
 rýchlosť reči – tempo, ktorým niekto hovorí,
 sila reči – vyjadruje ako nahlas hovoríme,
 výška reči – vysokosť alebo nízkosť hlasu.
Pri komunikácii s občanmi je vhodné dodržiavať a riadiť sa nasledujúcimi pravidlami
efektívneho policajta.
5 KROKOV EFEKTÍVNEHO POLICAJTA
Krok 1.: Ovládni svoje emócie
Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s políciou je citovo rozrušená, ich schopnosť
sebaovládania je slabá alebo žiadna. Prirodzená reakcia policajta na takéto správanie občana
je zlosť. Zlosť a hnev v podobnej situácii môže viesť k zbytočnému konfliktu, ktorý sa skončí
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
12
sťažnosťou občana na správanie policajta. Preto je pre policajta dôležité a potrebné vzdať sa
hnevu v takejto situácii, aby mohol vykonávať svoju prácu na primeranej úrovni. Postupným
tréningom a získavaním sociálnych zručností by mal každý policajt nadobudnúť
sebaovládanie pri jednaní s občanmi v rôznych situáciách. Preto je nevyhnutné, aby policajt
nereagoval na podnety od občana zbrklo a agresívne, všímal si čo sa deje s jeho emóciami,
respektíve čo tieto negatívne emócie štartuje, vhodné je hlboké dýchanie alebo rátanie do 10,
cieľom sebakontroly policajta je ovládnuť svoju negatívnu, ale i neadekvátnu pozitívnu
reakciu na podnet od občana (napríklad smiech).
Krok 2.: Pozorne a presne počúvaj
Ak sa policajtovi podarí udržať svoje emócie pod kontrolou, je nevyhnutné zistiť, s akým
problémom občan prichádza na políciu. Pri komunikácii s občanom je vhodné dodržiavať
tieto komunikačné zásady:
Pýtať sa - týmto spôsobom si overiť to čo nám dotyčný hovorí, pretože môže byť vplyvom
situácie dezorientovaný, nie je schopný sa správne vyjadriť, môže byť v šoku alebo môžeme
zle porozumieť informácii, ktorú nám poskytuje. Pre získanie čo najpresnejších informácií je
nutné použitie siedmich kriminalistických otázok: Čo sa stalo?... Kto to spravil?... Ako to
spravil?... Prečo to spravil?... Čím to spravil?... Kedy sa to stalo?... Kde sa to stalo?...
Poskytnúť spätnú väzbu - z času na čas zopakovať to, čo si myslíme, že nám dotyčný
povedal, treba občana nechať aby naše zhrnutie podstatných faktov potvrdil. Jediný spôsob
ako si môžeme byť istí, že sme situácii porozumeli správne, je porovnanie našej interpretácie
s jeho vlastnou.
Čo má obsahovať správna spätná väzba?
1. Popíšte, čo ste si na druhom človeku všimli.
2. Povedzte mu, ako to na Vás zapôsobilo, alebo čo si o tom myslíte.
3. Dajte druhému človeku možnosť vyjadriť sa k spätnej väzbe.
Počúvajte aktívne znamená, že
­ neverbálnym správaním vyjadrujte porozumenie a akceptáciu,
­ preformulujte najdôležitejšie myšlienky a pocity partnera,
­ buďte empatický, aby ste pochopili, čo prežíva.
­ nedávajte rady, odporúčania a neprerušujte partnera v rozhovore. Neuvádzajte podobné
pocity a problémy zo svojej vlastnej minulej skúsenosti.
Krok 3.: Daj najavo svoju účasť
Mnoho ľudí má problémy hovoriť o svojich pocitoch (aj medzi policajtmi), často je to
dôsledok toho, že sa policajt snaží byť tvrdým chlapom a potláča svoje pocity. Ak sú ľudia
vystrašení, vnútorne citovo zranení alebo sú v šoku, typickým prejavom je zhoršená
schopnosť verbálnej komunikácie. Preto je potrebné nadviazať komunikáciu v rovine pocitov
tým, že im dáme najavo, že vieme ako sa cítia = empatia. Neznamená to však, že s nimi
v každom prípade súhlasíme.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
13
EMPATIA
je schopnosť človeka porozumieť druhému formou naladenia sa, vcítenia a vžitia sa do jeho
emócii.
Krok 4.: Získaj druhých na svoju stranu
Najlepším spôsobom ako si poradiť s problematickou situáciou je snaha angažovať občana pri
riešení problému. Ak sa občan spolupodieľa na riešení, nie je nepriateľsky, zmení sa jeho
postoj, je s nami a nie proti nám. Pri spolupráci s občanom však nesmie byť ohrozená jeho
osobná bezpečnosť, preto treba primerane posúdiť situáciu a z nej vyplývajúce možnosti.
Vhodné je osobe povedať, že potrebujeme, aby s nami spolupracovala, vysvetliť jej čo od nej
očakávame alebo čo od nej potrebujeme a presvedčiť ju, že ak bude s nami spolupracovať,
skôr sa podarí jej problém vyriešiť.
Krok 5.: Konaj, ale len vtedy, ak všetko ostatné zlyhá
Úspešne aplikované predošlé 4 kroky by mali minimalizovať nutnosť zásahu aj v
problematickej situácii. Ak sa však napriek snahe policajta nepodarí situáciu vyriešiť na
úrovni komunikácie, je potrebné zasiahnuť, v prípade nutnosti aj s použitím donucovacích
prostriedkov. Vtedy je nutné byť neustále v strehu, dbať na bezpečnostné zásady a
očakávať neočakávané.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
14
NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA
Neverbálna komunikácia
predstavuje komunikáciu prostredníctvom tela, jeho pohybov, postoja, držania, výrazu tváre a
iných faktorov, ktoré nevychádzajú z hovoreného slova. Mimoslovná komunikácia sa
uskutočňuje prostredníctvom týchto oblastí: mimika, proxemika, haptika, gestikulácia,
kinetika, posturika, image.
Mimika
Tvár je najdôležitejší ukazovateľ emócii. Vyčítame z nej kvalitu emócií, ktorú človek prežíva,
aj keď sa situácia zdá byť úplne iná. Schopnosť vyčítať city ľudí z tváre sa dá cvičiť.
Na ľudskej tvári rozlišujeme tri zóny, ktoré si treba všímať z pohľadu prejavov emócií:
­ obočie a čelo
­ oči a viečka
­ líca, nos, ústa
Kde sa čo prejavuje?
- prekvapenie = čelo
- strach = obočie
- smútok = oči
- šťastie = nos
- rozčúlenie = celá tvár
Takticko-bezpečnostná zásada: Neustále udržiavanie očného kontaktu s druhou osobou.
Gestikulácia
Gestá a pohyby rúk sprevádzajú to čo sa hovorí. Niektoré gestá sa často používajú vedome,
ale väčšinu z nich si pri ich používaní v komunikácii vôbec neuvedomujeme.
Takticko-bezpečnostná zásada: Neustále sledovanie rúk občana. Pre policajta je dôležité,
aby svoje ruky držal voľne pri tele tak, aby v prípade napadnutia mohol použiť ruky na
obranu, prípadne siahnuť na obušok alebo zbraň.
Proxemika
Každý človek má osobné zóny, t.j. myslené čiary ohraničujúce priestor okolo neho, kde
človek nerád púšťa iných ľudí. Ak niekto vznikne do osobnej zóny človeka, vzniká panika,
agresívne činy, nervozita. Priestorovo sa teda zvyčajne približujeme k tým ľuďom, ku ktorým
máme priateľský vzťah a odďaľujeme sa od tých, ktorí nám nie sú príjemní.
Štruktúra osobných zón:
1. intímna zóna – do 30 cm
2. osobná zóna – do 1,2 m
3. sociálna zóna – do 3,6 m
4. verejná zóna – nad 3,6 m
Takticko-bezpečnostná zásada: Dodržiavanie bezpečného odstupu od druhej osoby.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
15
Haptika
Hmat je bezprostredný dotyk, podanie ruky inému človeku. Stiskom ruky si najčastejšie
vymieňame informácie o spoločenskom postavení, názoroch a úmysloch. Podaná ruka
signalizuje, či sa podriaďujeme alebo či niekoho akceptujeme ako rovnocenného partnera.
Podanie ruky dlaňou otočenou nahor predstavuje znak spontánnosti, otvorenosti, priateľskosti,
pasivity a submisivity. Zvislá poloha podávanej ruky je zvyčajne znakom sebavedomia
a snahy o rovnocennú komunikáciu. Ruka podávaná dlaňou nadol môže byť prejav snahy
dominovať nad druhými, získať kontrolu, nebrať na nich ohľad a agresivita. Podanie dvoch
alebo troch prstov zvyčajne predstavuje neúprimnosť, chlad, nedôverčivosť, netaktnosť.
Takticko-bezpečnostná zásada: Policajt z bezpečnostných dôvodov nemusí podávať druhej
osobe ruku.
Kinetika
Kinetika je komunikácia prostredníctvom pohybov tela. Aplikovaná na policajnú činnosť
zahrňuje dva aspekty: policajta a občana. Pretože väčšina komunikácií policajt-podozrivý sa
uskutočňuje na báze rozhovoru, policajt by mal svojou kinetiku kontrolovať nasledovným
spôsobom: snažiť sa o rovnocennú komunikáciu a vyhýbať sa zastrašovaniu tým, že počas
rozhovoru stojí nad podozrivým, vyvarovať sa príliš okatého a zdĺhavého skúmania kinetiky
podozrivého, vyhýbať sa umiestňovaniu neživých objektov na stôl medzi neho a podozrivého.
Posturika
Posturika je komunikácia prostredníctvom chôdze a držanie tela.
Takticko-bezpečnostná zásada: Stáť k občanovi bokom a chrániť si zbraň. Vhodné je
dodržiavanie rozmiestnenia policajtov pri komunikácii s občanom do tvaru písmena A.
Image
Image je prezentácia a neverbálna komunikácia osoby cez oblečenie a zdobenie
prostredníctvom rôznych vecí. Policajti komunikujú s občanom aj formou uniformy, ktorou
dávajú najavo príslušnosť k Policajnému zboru.
Takticko-bezpečnostná zásada: Všímať si oblečenie, účes, tetovania, pearsingy a iné
vonkajšie znaky osoby.
© PhDr. Miloš Bučko, 2015
16
Download

etika a psychológia