15. január 2013
Cena 1 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Aké je to mať vlastné
hniezdo v Hniezdnom?
O živote v obci, ktorá
voľakedy bola kráľovským
mestečkom. A ako to vyzerá s vlastným hniezdom
v Hniezdnom, sme sa boli
pozrieť osobne.
strana 6
Život zasvätený výrobe
symboliky
Keď sa v minulosti hovorilo
o erboch, vždy sa hovorilo aj
o Hlohovci a keď sa hovorilo
o Hlohovci, hovorilo sa aj o
erboch. Dokonca sa zaužívalo, že na erby sa chodí do
Hlohovca.
strana 8
Najmladšia generácia si uctila prvého
slovenského starostu
Novej Bane
V Novej Bani si vlani
pripomenuli výročia dvoch
významných rodákov: Karla
Dodeka a Štefana Volfa–
Kňazolúckeho strana 13
3
Zmeny v
miestnych
daniach
a miestnom
poplatku
v Prievidzi
strana 5
Občania
v Žilinskom
kraji vybavia
administratívu
cez internet
strana 4
Najväčší domov
sociálnych
služieb
na Kysuciach
oslávil
štvrťstoročnicu
strana 12
Jedna strecha
je lepšia ako
viac deravých
prístreškov
Novoročné stretnutie
prezidenta s predstaviteľmi
samosprávy miest a obcí
Prezident SR Ivan Gašparovič prijal v utorok 8. januára na tradičnom novoročnom
stretnutí v Prezidentskom paláci zástupcov miestnej samosprávy. Na stretnutí boli
prítomní predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska na čele s predsedom ZMOS
Jozefom Dvončom, primátori a starostovia viacerých obcí a miest.
Každoročné prijatie predstaviteľov samosprávy najvyšším predstaviteľom štátu sa nieslo v duchu
bilancovania
predchádzajúceho
roka a zároveň načtrtnutia najdôležitejších úloh, ktoré očakávajú
samosprávu v roku 2013. Bolo
priestorom aj na neformálnu diskusiu hlavy štátu s primátormi a
starostami z celého Slovenska.
Prezident republiky vo svojom
príhovore ocenil neľahkú prácu
samosprávy v dnešnej ekonomickej
situácii pri nedostatku finančných
prostriedkov v dôsledku prehlbujúcej sa krízy a nabádal k sociálnej
citlivosti a spolupráci so všetkými
organizáciami, najmä charitatívnymi pri pomoci tým najnúdznejším.
Zdôrazmil, že je potrebné rozvíjať
vzájomnú spolupatričnosť, solidárnosť a ochotu vzájomne si pomáhať.
Hlava štátu prítomným predsta-
viteľom samosprávy zaželala veľa
odvahy a síl pri riešení zodpovedných a ťažkých úloh, ktoré ich v
roku 2013 čakajú. V svojom príhovore prezident Ivan Gašparovič
pripomenul 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vyzdvihol, že „miestne samosprávy,
ich vznik a najmä prvé skúsenosti z
ich fungovania boli mnohokrát príkladom pre politikov – aj pre mňa
osobne – ktorí na najvyššej úrov-
ni vytvárali legislatívne základy a
vymedzovali modus, akýsi modus
vivendi novej republiky v Európe.
Miestna samospráva bola a je najlepším príkladom, základným kameňom zastupiteľskej demokracie,
ktorá garantuje práva a slobody občanov a obhajuje ich záujmy.“
Podľa prezidenta aj keď sú makroekonomické ukazovatele SR
pozitívne, samosprávy majú a aj
strana 2
Miestna územná samospráva je postavená na
spoločnom, veľmi širokom
legislatívnom základe, ktorý definuje, čo samosprávy
robiť musia, ale pritom
akceptuje to, čo mestá
a obce robiť môžu. Práve to
rešpektuje ich mnohé odlišnosti a špecifiká, ktorými
sa v mnohom líšia.
Prirodzená snaha samosprávy ako hlavného aktéra
verejných rozhodnutí na
najnižšej úrovni správy
a riadenia spoločnosti je
aktívna participácia na
prijímaní parametrov, ktoré
určujú podmienky, spôsoby
a napokon i mantinely ich
činnosti a aktivít. Práve
preto popri strešných
organizáciách ako Združenie miest a obcí Slovenska
či Únia miest Slovenska
pôsobí množstvo iných
organizácií, ktoré vyjadrujú
špecifické záujmy niektorých samospráv.
strana 3
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Čo nám prináša
novela zákona
o verejnom
obstarávaní
Približne pred pol rokom sme vás
v tejto rubrike informovali o pripravovanej rozsiahlej novele zákona
o verejnom obstarávaní z dielne
ministerstva vnútra. Po masívnej
medializácii a pripomienkovom konaní, v ktorom prišlo ministerstvu
vnútra viac ako 1000 pripomienok
ku chystanej novele, sa materiál
dostál na prerokovanie do vlády.
Ak niekto očakával, že pod tlakom
množstva pripomienok dôjde
k zásadnejším zmenám v návrhu,
musel byť sklamaný. Z návrhu novely zákona síce vypadli takzvané
strategické zákazky, proti ktorým
sa strhla najbúrlivejšia ofenzíva,
avšak zostali v nej niektoré ďalšie
sporné ustanovenia.
Najzásadnejšou zmenou v obstarávaní má byť elektronické
trhovisko, na ktorom sa majú
nakupovať tovary, služby a stavebné práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, a to v limite od 1000
eur do 200 000 eur pri tovaroch
a službách, resp. 5 000 000 eur
pri stavebných prácach.
V praxi to znamená, že všetky
tovary, služby a stavebné práce,
bežne dostupné na trhu, ktoré
nespadajú do nadlimitného obstarávania, sa budú nakupovať na
štátnom trhovisku.
Z toho zároveň vyplýva, že zo
zákona o verejnom obstarávaní
vypadnú podprahové zákazky
a zákazky s nízkou hodnotou,
v čom by som zásadný problém
nevidel. Problém vidím skôr
v tom, že pravidlá obstarávania
cez elektronické trhovisko nie sú
celkom dotiahnuté a nepočíta sa
s mnohými komplikáciami, ktoré
vyplývajú z praxe.
Takisto je nutné skonštatovať, že
zaradenie podprahových zákaziek do podlimitov neznamená
sprísnenie podmienok pre bývalé
podprahové zákazky, ale naopak,
zjemnenie pravidiel pre podlimitné obstarávanie, čo sa konkrétne
týka napríklad nemožnosti podávania námietok pri podlimitnom
verejnom obstarávaní.
Istý osobný problém mám aj s formulkou „bežné dostupný na trhu“.
Novela zákona síce pamätá aj na
definíciu tohto termínu, ale podľa
môjho názoru je táto definícia
nedostatočná a pripúšťa rôzne výklady toho, čo je bežne dostupné
a čo bežne dostupné nie je a tým
umožňuje manipulácie.
O ďalších pripravovaných zmenách v zákone o verejnom obstarávaní a ich možných dopadoch
na prax vás budem informovať aj
v nasledujúcich číslach.
Mgr. Martin DANIŠ,
VO SK, a.s.
[email protected]
15. január 2013 • Obecné noviny
Novoročné stretnutie prezidenta
s predstaviteľmi samosprávy
miest a obcí
naďalej budú mať problémy, keďže
sa neustále znižujú príjmy štátu a
zároveň samospráv, lebo sa znižuje príjem daní. „Menej zárobkov,
nižšia kúpna sila a stále viac odkázaných na pomoc zo štátnych a
verejných prostriedkov. To je začarovaný kruh, z ktorého sa nevieme
dostať, nevieme ho prelomiť. Že sú
v Európskej únii štáty, ktoré sú na
tom oveľa horšie ako my, a vyžadujú si v rámci solidarity spoluprácu a
pomoc, to nie je niečo povzbudzujúce,“ konštatoval Ivan Gašparovič.
Prezident prítomných predstaviteľov miest a obcí v tejto súvislosti
požiadal „o čo možno najväčšiu sociálnu citlivosť“, pretože najlepšie
poznajú svojich občanov, prípadne i jednotlivcov, ktorí si vyžadujú pozornosť a niekedy aj pomoc.
„Chcem vás poprosiť pri tých možnostiach, ktoré máte, aby ste na
túto pomoc nezabudli.“
Získať si dôveru a uznanie občanov, to nie je ľahké, pripomenula
hlava štátu. „Mnohí z vás ste túto
dôveru získali už niekoľkokrát – čo
svedčí o vašej dobrej práci a o tom,
že máte vzťah k občanom.“ Prezident Ivan Gašparovič zároveň vyjadril presvedčenie, že ich dôveru
nesklamú ani v nastávajúcom roku
2013.
Predseda ZMOS Jozef Dvonč sa
v mene prítomných zástupcov samosprávy poďakoval prezidentovi
SR za prijatie. Novoročné stretnutia s hlavou štátu sú podľa jeho
slov impulzom a povzbudením do
ďalšej práce v prospech obyvateľov
miest a obcí a zároveň potvrdením
dôležitosti ich poslania. V svojom
príhovore poukázal na aktuálne
úlohy, ktoré pred samosprávou stoja v roku 2013, pričom zdôraznil,
že ich cieľom je zachovať stabilnú
územnú samosprávu, vytvárať kvalitnejšie ekonomické a spoločenské
prostredie v mestách a obciach a
poskytovať kvalitné služby obyvateľom.
Predseda ZMOS poďakoval prezidentovi republiky za korektnú
spoluprácu a podporu. Vyzdvihol dôležitosť postavenia samosprávy
ako rovnocenného partnera ústredných orgánov štátnej správy a vlády
Slovenskej republiky, vďaka čomu
má možnosť podieľať sa na príprave návrhov právnych predpisov a
ďalších dokumentov dôležitých
pre lepšie fungovanie samospráv.
Uviedol, že cieľom samosprávy je
zachovať stabilnú územnú samosprávu, vytvárať kvalitnejśie ekonomické a spoločenské prostredie
v mestách a obciach, poskytovať
kvalitné služby obyvateľom. Ubezpečil pána prezidenta, že samosprávy kalkulujú s každým eurom,
ale hľadajú aj nové zdroje na zabezpečenie potrieb obyvateľov v súlade so zákonom a ďalšieho rozvoja
obcí a miest. Za kľúčové označil
čerpanie finančných prostriedkov
z eurofondov, ale aj zjednodušenie
procesu prípravy a implementácie
projektov, aby sa stali efektívnym
nástrojom rozvoja a modernizácie
nielen regiónov, miest a obcí, ale aj
ich samospráv.
Predseda ZMOS spomenul aj sociálnu oblasť. Informoval, že v procese decentralizácie ostalo mnoho
otázok otvorených a nedoriešených. ZMOS ponúkol ministerstvu
práce, sociálnych vecí a rodiny
partnerskú spoluprácu pri tvorbe
komplexnej a systémovej novely
zákona o sociálnych službách. Vyjadril presvedčenie, že skúsenosti,
podnety a pripomienky i súčinnosť
odborníkov zo samosprávy prispejú k prijatiu kvalitnej a vykonateľnej legislatívy, ktorá má byť predložená na rokovanie vlády Slovenskej
republiky v septembri tohto roka.
Na záver prijatia zdôraznil: „Plne
si uvedomujeme obrovskú zodpovednosť za výstupy našich rozhodnutí i aktivít, ktoré majú dosah na
občanov Slovenska. Chcem vás
ubezpečiť, vážený pán prezident,
že prispejeme svojou činnosťou k
tomu, aby s mestami a obcami silnela a prosperovala aj celá Slovenská republika.“
Hlava štátu prijala aj predsedov
vyšších územných celkov
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prijal 8. januára aj predsedov vyšších
územných celkov.
N
a tradičnom novoročnom stretnutí boli
prítomní Tibor Mikuš - predseda Združenia samosprávnych
krajov SK8 a predseda Trnavského
samosprávneho kraja, Vladimír
Maňka - predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Peter
Chudík - predseda Prešovského
samosprávneho kraja, Pavol Sedláček - predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja a Juraj Blanár
- predseda Žilinského samosprávneho kraja.
Prezident Ivan Gašparovič po
skončení rokovania uviedol, že témou rozhovoru boli „konkrétne
veci, ktoré bude musieť v tomto
roku samospráva dosiahnuť. A to i
napriek niektorým ťažkým rozhodnutiam, ktoré budú musieť urobiť aj
župani.“ Ďalej s potešením konštatoval dohodu samospráv s predstaviteľmi vlády v dôležitých oblastiach
akými sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, či infraštruktúra. „Som
veľmi rád aj dohode, že aj napriek
nedostatku zdrojov budú predsedovia vyšších územných celkov hľadať
možnosti a prostriedky, aby naplnili
niektoré sociálne programy, ktoré
naplniť treba.“
Hlava štátu ponúkla predsedom
vyšších územných celkov svoju
pomoc pri riešení ich problémov
najmä v legislatívnej oblasti a pri
komunikácii s vládou.
Tibor Mikuš, predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 a
predseda Trnavského samosprávneho kraja sa za hostí poďakoval
hlave štátu za prijatie a ústretovosť.
Na margo prerokúvaných otázok a
najmä tranzitu nákladnej dopravy
po cestách 2. a 3. triedy uviedol,
že „je jasne zadaný termín, dokedy
má byť legislatívne upravený tranzit
nákladnej dopravy po cestách 2. a
3. triedy“, pričom konštatoval, že
pre preťaženú nákladnú dopravu v
týchto úsekoch ciest sú komunikácie v katastrofálnom stave a problém
ohrozuje občanov a ich majetok.
Juraj Blanár, predseda Žilinského
samosprávneho kraja zdôraznil, že
samosprávne kraje zdedili najproblematickejšie zdravotnícke zariadenia a s ich problémami zápasia denne. Situáciu v zdravotníctvo označil
Juraj Blanár za kritickú.
Vladimír Maňka, predseda Banskobystrického
samosprávneho
kraja poukázal na problém BBSK s
nevysporiadanými pozemkami pod
cestami 2. a 3. triedy v župe. Pozemky podľa jeho slov kupujú špekulanti, ktorí chcú na nich na úkor kraja
zarábať.
V diskusii so županmi sa prezident Ivan Gašparovič zaujímal aj o
to, ako sa darí samosprávnym krajom využívať zdroje z Regionálneho
operačného programu Európskej
únie.
(Výber z tlačových správ úradu
prezidenta.)
AKTUALITY 3
Obecné noviny • 15. január 2013
Jedna strecha je lepšia ako viac
deravých prístreškov
Tak sa zoznam organizácií, či
presnejšie povedané záujmových
združení samospráv rozširuje
o kluby, asociácie, združenia,
únie... Dôležitý nie je názov,
dôležitá je akcieschopnosť. Za
pozornosť stoja nevyužité príležitosti a pre hľadanie východísk
sa oplatí hovoriť o doposiaľ nevyužitom potenciáli a hľadaní
východísk.
Hodnotiť ich nemôžeme na
základe deklarácií, ktoré tlmočia
cez médiá. Veď obratný jazyk je
stále iba o slovách. Hodnotiť ich
rovnako nemôžeme cez kvalitu
komunikačných kanálov, ktoré
sú, mimochodom, v ich prípade
dosť mizerné. Hodnotiť ich môžeme cez reálne úspechy, no tu však
iba intuitívne dokážeme spracovať súvahu témy a výsledkov
rokovaní. Nehľadajme metodiku
hodnotenia kvality odvedenej
práce, ale hľadajme východiská,
ako znásobiť úspechy vo vyjednávaniach a pri presadzovaní ich
agendy.
Možno by sa na prvý pohľad
mohlo zdať, že richtári a ich samosprávy sú zaradení do dvoch
hlavných organizovaných línií
v ZMOS, prípadne ÚMS. Je tu
však ďalšia organizácia, ktorá
podľa informácií z internetu pôsobí samostatne, no kontaktné
údaje a personálne prepojenie
je identické s úniou miest. Ide o
Klub primátorov miest Slovenskej republiky. Klub „predstavuje
špecifickú záujmovú, ale zároveň
profesijno-reprezentatívnu organizáciu, ktorej riadnymi členmi
môžu byť len primátori miest,
ktorých členstvo potvrdí aj prezídium Klubu. Klub oficiálne vznikol 26. 4. 1993 z iniciatívy primátorov 24 slovenských miest.
Hlavným dôvodom a prakticky
aj dodnes hlavným cieľom tohto
klubu je vznik platformy na formovanie novej kvality územnej
samosprávy s akcentom na úlohu miest ako centier regiónov.
Klub bol iniciátorom vzniku
Únie miest Slovenska a aktívne
sa podieľal na formovaní nového
decentralizovaného modelu verejnej správy, na príprave modelu
fiškálnej decentralizácie, ale i na
celom rade spoločných projektov.“
Krajské mestá postupne svoju
vzájomnú spoluprácu inštitucionalizovali vznikom Združenia
primátorov krajských miest K8.
„Združenie K8 bolo založené v
roku 2006 ako dobrovoľné, záujmové, na štáte i politických
stranách nezávislé združenie
hlavného mesta SR Bratislavy a
krajských miest Slovenskej republiky,“ informuje na svojej
web stránke. Ďalším združením,
v ktorom samosprávy kladú dôraz na presadzovanie svojich
špecifických potrieb je Združenie historických miest a obcí
Slovenskej republiky. Vzniklo na
základe iniciatívy primátorov a
starostov najvýznamnejších historických miest a obcí Slovenska
na ustanovujúcom sneme, ktorý
sa konal v Banskej Štiavnici dňa
29. 9. 1995. Podľa informácií dostupných na internete: „Cieľom
združenia je podporovať regeneráciu, oživenie historických
jadier miest a obcí Slovenska a
prezentovať kultúrne hodnoty a
tradície, ktoré sú významnou súčasťou európskej kultúry.“
Agentúra SITA 18. 8. 2005 informovala, že svoju činnosť obnovila Únia kúpeľných miest. Podľa
informácie tlačovej agentúry: „S
obnovou činnosti Únie kúpeľných miest pri Rade Združenia
miest a obcí Slovenska súhlasili
predstavitelia kúpeľných sídiel,
sekcie zdravotníctva a cestovného ruchu Rady ZMOS.“
Spoločné spája
a jedinečné selektuje
Napriek tomu, že mestá a obce
majú spoločný legislatívny fundament, na základe historického
vývoja, prírodných devíz, aktuálnej demografickej situácie,
ekonomických možností či hospodárskych ambícií ich môžeme
zoradiť do rôznych rebríčkov.
Mnohé majú spoločné, no v niečom sú si bližšie s niektorými,
ako so všetkými ostatnými.
Krajské mestá sa stále budú
pozerať na rozsah a financovanie
služieb, ktoré neposkytujú iba
svojim občanom, ale aj veľmi ši-
Výsledky volieb starostu
v Hermanovciach
sú na ústavnom súde
decembra, sa uvádza: „Máme závažné podozrenie, že voľby boli
zmanipulované, a to z dôvodu, že
v zoznamoch voličov sú zakrúžkovaní a označení voliči – občania obce, ktorí sa v čase volieb
zdržiavali mimo obce a volebný
akt nevykonali.“ Pisateľ ďalej
ako možný dôkaz uviedol jedného voliča, ktorý sa v čase volieb
zdržiaval v Českej republike a
jeho meno bolo údajne tiež zakrúžkované. Z tohto dôvodu má
podozrenie, že „takýmto spôsobom boli uvedení viacerí voliči v
zoznamoch, ktorí mali vykonať
akt voľby starostu obce“.
Predsedom okrskovej volebnej
komisie bol Miroslav Šeliga, ktorý uviedol, že o žiadnom podaní
na ústavný súd ešte nepočul. O
žiadnych pochybeniach volebnej
komisie nevie.
Obec Hermanovce už vyše
roka bojuje s obrovskými dlhmi.
by preto hľadať iný spôsob svojej
činnosti. Určite to nemôže byť
o tom, že si po rokoch aktualizujú svoje web stránky, sporadicky
pripravia stretnutia s médiami,
alebo v radničných novinách
budú občanov ohurovať svojimi
funkciami v týchto združeniach.
Výsledok sa dosahuje ináč a kvalitná liga sa hrá na úplne inom
ihrisku.
Integrácia a reštart
Východisko vidím v integrácii
a reštarte. Rôzne združenia miest
a obcí pôsobiace na báze lobingu
v konkrétnej oblasti hospodárskej
politiky by sa mali presunúť zpod
svojich deravých prístreškov pod
strechu prestížnej a čo je nemenej dôležité – reprezentatívnej
organizácie miest a obcí, ktorá
by mohla poskytnúť adekvátny
priestor na „odvetvové platformy“. Pre sociálnych partnerov
a médiá to bude jasne čitateľný
silný partner, smerom dovnútra to garantuje stabilné odborné
zázemie, a vo vzťahu dovnútra samosprávy sa minimalizuje
priestor na to, aby veľké ambície
malých ľudí automaticky znamenali zakladanie nových a ďalších združení. Sila, schopnosť a
úspech predsa nie je v množstve,
ale v kvalite. Tomu však musí
predchádzať ochota, ústretovosť
a zmysel pre zodpovednosť.
PhDr. Michal KALIŇÁK, PhD.,
politológ,
Rezort školstva uhradil cestovné
za 8 miliónov eur
Podľa sťažovateľa existuje závažné podozrenie, že voľby boli zmanipulované
Na Ústavný súd SR prišla sťažnosť na činnosť okrskovej volebnej komisie, ktorá sa týka doplňujúcich volieb starostu obce v
Hermanovciach v okrese Prešov.
Vo voľbách, ktoré sa konali 27.
októbra minulého roka, sa uchádzali o post starostu štyria kandidáti. Voľby vyhral vtedy zastupujúci starosta 47-ročný Rudolf
Šeliga (Smer-SD), ktorému dali
voliči 381 hlasov. Bolo to o približne 150 hlasov viac, ako získal
druhý kandidát s najvyšším počtom získaných hlasov. Starosta sa
k výsledkom volieb ani podaniu
na ústavný súd nechce vyjadrovať. Je z celého vývoja situácie
znechutený. Počká si na verdikt
ústavného súdu.
Predkladateľ sťažnosti, ktorého meno súd nezverejnil, navrhuje vyhlásenie volieb starostu
obce Hermanovce za neplatné.
V liste, ktorý súd zaevidoval 28.
rokej skupine ľudí, ktorá krajské
mesta navštevuje z pracovných
dôvodov, zdravotných príčin, pre
kultúru či vzdelávanie. Využívajú
pritom verejnú dopravu, parkujú na verejných parkoviskách...
Historické mesta majú iný pohľad na stavebný zákon ako je to
v prípade ďalších miest, ktorým
chýba punc kráľovskej histórie
a meštianske domy. Zákon o cestovnom ruchu nikdy neosloví
priemyselné a tranzitné mestá
tak ako tie, ktoré sa pýšia atraktívnymi kúpeľmi.
Z tohto pohľadu je spájanie
samospráv na báze odvetvového
hospodárstva veľmi dôležité, potrebné a nenahraditeľné. Ich záujmy a potreby môže ktokoľvek
tlmočiť, ale nikto ich nedokáže
artikulovať pravdou, s ktorou sú
v každodennom kontakte. Nejde
pritom o oslabovanie „veľkých“
organizácií, ani o spochybňovanie princípov samosprávnosti,
ale o presadzovanie a obhajobu
legitímnych záujmov určitej časti
miest a obcí. Otázna je však miera schopností presadzovať svoje
požiadavky, úspešne participovať na zákonoch či nariadeniach,
udržiavať stabilnú mienkotvornú
pozíciu a pritom pôsobiť ako seriózny partner pri každej odbornej
diskusii. Ak odvetvové záujmové
združenia nie sú schopné plniť
tieto úlohy, minimalizujú svoje
šance na úspech. Teda na presadenie svojich požiadaviek. Mali
Pred rokom, tiež v období Vianoc, sa bývalý starosta Eduard
Grejták vzdal funkcie a verejne
sa priznal k sprenevere obecných peňazí. Obecné zastupiteľstvo následne poverilo vedením
obce jeho zástupcu, ktorým bol
Rudolf Šeliga. Ten vyčíslil dlhy
obce na približne 110-tisíc eur a
keďže bývalému starostovi „naletel“ aj riaditeľ školy a požičal
mu peniaze, dlh školy je 23-tisíc
eur. Bývalý starosta Grejták doteraz nevrátil do obecnej kasy
ani cent. Aby sa obec vyhla nútenej správe, zobrala si vlani na
jar úver. Na prokuratúre sú tri
podania na trestné stíhanie, ktoré sú podľa informácií starostu
Rudolfa Šeligu stále v štádiu vyšetrovania.
V Hermanovciach žije vyše 1
500 obyvateľov.
(sita)
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyčlenilo v tomto
roku viac ako 8,15 milióna eur na preplácanie nákladov za cestovné
žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl, ktorí dochádzajú do škôl mimo svojho bydliska. Najviac, konkrétne 7,15 milióna
išlo školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest. Viac ako
539 tisíc eur vyplatili rodičom školy pod krajskými školskými úradmi
a ďalších približne 448 tisíc eur vyplatili školy cirkevným zriaďovateľom. Najmenšia časť na dopravné, 14 500 eur, bola určená pre
samosprávne kraje ako zriaďovateľov spojených škôl s organizačnou
zložkou základná škola.
Finančné prostriedky na dopravné sa poskytujú na základe zákona
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
s cieľom kompenzovať náklady rodičov žiakov základných a špeciálnych základných škôl plniacich si povinnú školskú dochádzku, ktorí
musia dochádzať do školy mimo svojho trvalého bydliska v rámci
určeného školského obvodu.
Prehľad financovania dopravy pre žiakov a študentov podľa krajov: Bratislavský kraj – 183 855 eur, Trnavský kraj – 531 236 eur,
Trenčiansky kraj – 1 227 063 eur, Nitriansky kraj – 1 010 999 eur,
Žilinský kraj – 881 876 eur, Banskobystrický kraj – 1 368 848 eur,
Prešovský kraj – 1 624 894 eur, Košický kraj - 1 322 451 eur.
Michal KALIŇÁK, hovorca ministra
R. Frimmel sa vzdal poslaneckého mandátu
Poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), bývalý
dlhoročný starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto
Richard Frimmel a dlhoročný podpredseda Združenia miest a
obcí Slovenska sa vzdal mandátu poslanca samosprávneho
kraja so zdravotných dôvodov. V liste túto skutočnosť oznámil
predsedovi BSK Pavlovi Frešovi. Rovnako spolu s poďakovaním
za korektnú spoluprácu pri výkone jeho mandátu poslanca BSK.
(bsk)
4 aktuality
15. január 2013 • Obecné noviny
Komuniké
zo 41. schôdze vlády Slovenskej republiky, 9. január 2013
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o
pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony - nové znenie.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o
sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony
- nové znenie.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z.
Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: minister spravodlivosti, predsedníčka Úradu na ochranu
osobných údajov.
- návrh zákona o puncovníctve a
skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov - nové znenie.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z.
o investičnej pomoci a o zmene
Primátorka
vymenila
prednostu úradu
Primátorka Humenného Jana
Vaľová odvolala s účinnosťou
od 4. januára z funkcie prednostu Mestského úradu Alexandra Ernsta. Ako informovala
Michala Macková z tlačového
referátu Mestského úradu,
primátorka uviedla ako dôvod
jeho odvolania „pochybenia pri
plnení si pracovných povinností“. Riadením úradu poverila
Ondreja Bartka, ktorý doteraz
zastával post vedúceho odboru
správy mestského majetku.
Ernst pre agentúru SITA uviedol, že od svojho odvolania s
primátorkou Vaľovou osobne
nebol, preto nepozná bližšie
dôvody odvolania. „Nie som
si vedomý žiadnych porušení
pracovných povinností,“ dodal.
Alexander Ernst vo funkcii
prednostu Mestského úradu
v Humennom pôsobil od 1.
februára 2011, kam nastúpil
ako víťaz výberového konania.
(SITA)
a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov - nové
znenie.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- návrh zákona o Štátnom fonde
rozvoja bývania - nové znenie.
Schválený s pripomienkami.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z.
o dotáciách na rozvoj bývania a o
sociálnom bývaní - nové znenie.
Schválený s pripomienkou.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o
službách zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony.
Schválený.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
- návhr zákona, ktorým sa mení
zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.
Schválený.
Predložil: minister kultúry.
- správu o plnení opatrení vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu SR za obdobie od 30. 11.
2011 do 30. 6. 2012 a 1. aktualizované znenie Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky
- nové znenie.
Predložili: podpredseda vlády a
minister vnútra, štátny tajomník
Ministerstva vnútra SR a splnomocnenec vlády SR pre zabezpečenie
plnenia úloh súvisiacich s imple-
mentáciou schengenského acquis v
podmienkach SR.
Schválený.
- zameranie zahraničnej politiky
SR na rok 2013.
Schválený.
- národný program vzdelávania
zamestnancov štátnej správy pre
potreby predsedníctva SR v Rade
Európskej únie v roku 2016.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
- návrh na odvolanie a vymenovanie prednostov obvodných úradov
životného prostredia v sídle kraja.
Schválený.
Predložil: minister životného
prostredia.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v
zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z. z. o slobode informácií (Ochrana
osobnosti a osobných údajov).
- návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR na roky 2013
-2015.
Schválený.
- návrh Stratégie digitalizácie kín
v SR.
Schválený.
Predložil: minister kultúry
- návrh na vymenovanie predsedu, podpredsedu a členov rady
správcov Národného jadrového
fondu na vyraďovanie jadrových
zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nesprístupňuje
v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o
ochrane osobných údajov v znení
neskorších predpisov. Materiál sa
nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
- návrh na zrušenie a zmenu úloh
z uznesení vlády SR uložených
ministrovi práce, sociálnych vecí
a rodiny.
Schválený.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
- návrh na určenie zodpovednosti
ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a
niektorých orgánov verejnej moci
za aplikáciu a prijatie opatrení na
vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
- informáciu o výsledkoch kontrol
a auditov v oblasti verejného obstarávania v spolupráci s orgánmi
zapojenými do implementácie,
overovania, kontroly a auditu fondov EÚ za obdobie 01. 01. 2012 30. 06. 2012.
Schválený.
Predložil: predsedníčka Úradu
pre verejné obstarávanie.
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o
verejnom obstarávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a o
zmene zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Schválený s pripomienkami.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- program opráv a údržby diaľnic
a rýchlostných ciest na roky 2013 2017 – návrh.
Schválený.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
- informáciu o projekte ropovodnéhoprepojeniaBratislava-Schwechat - posúdenie strategického
charakteru a realizovateľnosti
prepojenia ropovodu Družba s
rafinériou Schwechat.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
- informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády SR v
II. polroku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení
vlády SR v I. polroku 2013.
Schválený.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Materiály na informáciu:
- zavedenie systému hodnotenia
daňových subjektov (verejný rating) - návrh - nové znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- informáciu o plnení opatrení
Stratégie
deinštitucionalizácie
systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej
republike za rok 2012.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
- návrh vyhodnotenia ukončenia
analógového pozemského televízneho vysielania.
Predkladá: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Podľa materiálov Úradu vlády
sprac. (žo)
Mestá búrajú osady pod zámienkou zákona
o odpadoch, tvrdí ECCR
Počet nútených vysťahovaní Rómov z osád pod zámienkou zákona o odpadoch podľa Marka Szilvásiho
z Európskeho centra pre práva Rómov rastie. Potvrdzuje to podľa neho aj fakt, že viac ako 400 starostov
miest a obcí sa prihlásilo k iniciatíve „Zobuďme sa!“
E
urópske centrum pre práva Rómov (ERRC) kritizuje samosprávy, že pod
zámienkou zákona o odpadoch
búrajú príbytky Rómov bez toho,
aby sa starali o ich ďalší osud.
Centrum v dvoch otvorených
listoch vyjadruje znepokojenie
nad postupmi mestských úradov,
ktoré osady definujú ako odpad
či ilegálne skládky odpadu. Listy
sú adresované košickému magistrátu a mestskému úradu v Prešove. Vyhlásenie a otvorené listy
agentúre SITA poskytol Michal
Zálešák z ERRC.
Na rozdiel od viacerých európskych krajín sa na Slovensku
neuplatňuje inštitút moratória na
nútené vysťahovanie počas zimných mesiacov, tvrdí vo vyhlásení Marek Szilvási z centra. „Vysťahovanie v mrazivých teplotách
bez zabezpečenia dostatočného
náhradného ubytovania je však
v zmysle viacerých medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv,
ktorými je Slovenská republika
viazaná, absolútne neprípustné,"
píše Szilvási.
Centrum upozorňuje na niekoľko prípadov nútených vysťahovaní Rómov z ich obydlí. Vyše
150 ľudí vrátane viac ako 60 detí
sa muselo 30. októbra vysťahovať zo svojich domovov v košických Nižných Kapustníkoch. Ich
príbytky sa zbúrali, keďže podľa
vyjadrení košickej samosprávy
išlo o čiernu skládku odpadu.
Rómov rozviezli autobusmi do
iných obcí, kde mali mať údajne
trvalé bydlisko, píše Szilvási. Ako
sa ďalej odvoláva na správy z médií, najmenej 17 ľudí však skončilo v dedine Rakúsy v okrese
Kežmarok, kde nielenže nemali
trvalý pobyt, ale nemali tam ani
žiadnych príbuzných. Údajne sa
uchýlili do opustenej budovy bez
vody a bez napojenia na ostatné
energie. Starosta Rakús Bystrík
Václav následne nariadil, aby budovu opustili a vrátili sa do Košíc. Szilvási píše, že v súčasnosti
nie je známe, kam sa títo ľudia
nakoniec uchýlili. Rovnako nejasný je podľa neho osud ostatných osôb vysťahovaných z lokality Nižné Kapustníky. To, že sú
nútené vysťahovania Rómov pod
zámienkou zákona o odpadoch
na vzostupe, potvrdzuje podľa
Szilvásiho aj fakt, že viac ako 400
starostov miest a obcí sa prihlásilo k iniciatíve „Zobuďme sa!“.
Iniciatívu založil primátor Žiaru
nad Hronom Ivan Černaj. Cieľom je odstrániť nelegálne osady
a vysťahovať neprispôsobivých
občanov z týchto lokalít. Ako
upozorňujú predstavitelia centra,
všetko práve pomocou zákona o
odpadoch.
ERRC je znepokojené aj informáciou, že magistrát mesta Prešov údajne plánuje vysťahovať
približne 200 obyvateľov rómskeho pôvodu z bytových domov
v prešovskej lokalite Pod Hrádkom, kde chce demolovať bytové
domy. Prvý by mali podľa zistení
centra zbúrať v najbližších mesiacoch. ERRC vyzýva príslušné slovenské samosprávy, aby urgentne
poskytli vysťahovaným Rómom
asistenciu a aby sa zdržali ďalších
krokov, ktoré by neboli v súlade s
vnútroštátnymi a medzinárodnými ľudskoprávnymi normami.
(sita)
samospráva/spolupráca 5
Obecné noviny • 15. január 2013
Zmeny v miestnych daniach
a miestnom poplatku v Prievidzi
Poplatok za komunálny
odpad
Štát novelou zákona č. 582/2004
o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady účinnou od 1. 12. 2012 vo veľkej miere
zúžil právomoc mesta určiť vo svojom VZN rozsah zníženia alebo
odpustenia poplatku za komunálny odpad.
Na základe tejto zmeny, ktorú
prijala NR SR, sa obciam ukladá
povinnosť znížiť poplatok na najnižšiu sadzbu (0,0066 €/ ročný poplatok 2,40 €) alebo odpustiť poplatok len z titulu neprítomnosti
poplatníka na území mesta, a to v
prípade, ak sa poplatník nezdržiaval alebo nezdržiava v meste viac
ako 90 dní v roku. Mesto je splnomocnené určiť vo VZN len doklady, ktoré je poplatník povinný pri
uplatnení tohto nároku predložiť.
Na základe toho sa oslobodenia
od poplatku upravili vo VZN len v
tomto rozsahu.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou a VZN platným
minulý rok už mesto nemôže
upraviť zníženie poplatku v predkladanom VZN na r. 2013 z nasledovných titulov:
- veku poplatníka (nad 70 rokov),
- trvalého pobytu v časti Veľká Lehôtka. Obyvatelia tejto
prímestskej časti mali znížený
poplatok za komunálny odpad
o 50 %. Zníženie poplatku za
KO bolo špecifickým znakom
v prímestskej časti Veľká Lehôtka, pretože sa v katastri tejto prímestskej časti nachádza skládka
komunálneho odpadu
- a pre ťažko zdravotné postihnutie poplatníka.
Mesto môže z titulu tvrdosti zákona poplatok znížiť alebo odpustiť individuálnym rozhodnutím
len na základe žiadosti poplatníka
bez úpravy vo VZN.
Z uvedeného vyplýva, že ten, kto
zvýšeniu tejto sadzby došlo aj v
roku 2012, výška sadzby zostala v
porovnaní s inými mestami nižšia.
Pre informáciu sadzby v niektorých iných mestách sú nasledovné:
v Trenčíne (0,35 - 0,60 €), v Nitre
(0,10 - 1,00 €) a v Banskej Bystrici
(0,50 €).
sa nezdržuje v obci, doloží doklady (ktoré sú vymenované vo VZN
č. 134/2012) a za ten počet dní sa
mu poplatok nevyrubí – odpustí.
Ostatní obyvatelia mesta si budú
musieť dať individuálne žiadosti
o odpustenie poplatku z titulu tvrdosti zákona.
Podnikatelia a poplatok za komunálny odpad:
Sadzba poplatku je navrhnutá
pre všetkých poplatníkov (okrem
množstvového zberu) v sume
0,080 €, čo je 29,20 € na kalendárny rok. Zachováva sa výška sadzby
pre fyzické osoby (občanov), ale
z dôvodu zavedenia jednotnej
sadzby sa znižuje doterajšia sadzba
pre právnické osoby a pre fyzické
osoby – podnikateľov, ktorá bola
vo výške 0,1095 €. Po tejto zmene
budú právnické osoby a fyzické
osoby – podnikatelia platiť poplatok za komunálny odpad v sume
0,080 €.
príplatok za každé ďalšie podlažie
stavieb (0,10 eura).
U dane z pozemkov sa vo VZN
určuje hodnota lesných pozemkov,
na ktorých sú hospodárske lesy,
rybníky s chovom rýb a ostatné
hospodársky využívané vodné plochy v sume 0,1609 €/m2, pričom sa
vychádzalo z najvyššej hodnoty
pozemkov predloženej mestu pre
výpočet základu dane. Táto hodnota by sa pri výpočte základu
dane použila v tom prípade, ak by
daňovník nepredložil hodnotu pozemkov podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Mesto nezvyšuje hodnotu stavebných pozemkov určenú v zákone
o miestnych daniach (46,47 €/m2).
Rozsah oslobodenia od dane z
pozemkov a dane zo stavieb a
bytov sa ponecháva v doterajšom
stave.
Mesto už tento rok
hlavné dane nezvyšuje
U dane za užívanie verejného
priestranstva sa zaviedla sadzba
dane za informačné, reklamné a
propagačné zariadenia vo výške
0,25 €/m2 a deň - položka 1.10.
(zjednodušene povedané - daň za
bilbordy a reklamné plochy). Táto
sadzba bude platiť pre všetky druhy takýchto zariadení, napr. malé
prenosné pútače, bilbordy a pod.
Podľa tejto sadzby by bola ročná
daň za štandardný bilboard v sume
547,5 € (užívané VP 6 m2) za podmienky, že pri povolení užívania
verejného priestranstva na tento
účel sa do výmery VP započíta VP
v šírke 1 m a v dĺžke podľa šírky
bilboardu.
U dane za ubytovanie a nevýherné hracie prístroje sa sadzby
daní nemenia a nemení sa ani rozsah oslobodenia. U dane za vjazd
a zotrvanie motorového vozidla
sa sadzby dane a sumy paušálnej
dane nemenia.
K vypracovaniu nového VZN o
miestnych daniach mesto pristúpilo predovšetkým na základe zmeny
zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady (ďalej len zákon o
miestnych daniach) účinnej od 1.
12. 2012. Nové VZN upravuje tie
oblasti, na ktoré mesto splnomocňuje zákon o miestnych daniach.
Daň za rozkopávky
Zmeny v platbe dane
za psa
Mestské zastupiteľstvo prijalo
nové Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len VZN) č. 133/2012,
ktorým sa upravuje výška jednotlivých daní v meste.
V predloženom VZN zostáva
rozsah miestnych daní tak ako
v doterajšom VZN, to znamená,
že mesto z možných daní nebude
ukladať len daň za predajné automaty.
Dane z nehnuteľností
Z miestnych daní je z hľadiska
príjmov a počtu daňovníkov najvýznamnejšia daň z nehnuteľnosti. Sadzby dane sa v meste Prievidza výrazne menili k 1. 1. 2012,
preto sa tieto dane v súčasnosti nezvýšili a zostávajú na úrovni roku
2012.
Jednotlivé sadzby dane z nehnuteľnosti sú určené pre celé územie
mesta v rovnakej sume.
Na úrovni roku 2012 zostáva i
Daň za užívanie
verejného priestranstva
Ďalej sa zvýšila daň za rozkopávky - položka 1.8. a zároveň sa
rozčlenila za rozkopávky verejnej
zelene (z 0,14 € na 0,20 €) a rozkopávky ciest, miestnych komunikácií a spevnených plôch (z 0,14
€ na 0,40 €). Napriek tomu, že k
Poplatky pri
príležitostných trhoch
Pri oslobodení od tejto dane sa
vypustili akcie, ktorých celý výťažok zo vstupného je určený na
charitatívne účely alebo verejnoprospešné účely, a to z dôvodu,
že je problematické určiť, akým
spôsobom by daňovník preukázal túto skutočnosť pri vyrubení
dane. Športové, kultúrne a verejnoprospešné akcie bez vstupného
sú taktiež oslobodené.
Daň za ubytovanie
a nevýherné hracie
prístroje
U dane za psa sa sadzby ponechávajú na úrovni roku 2012, tieto
dane sa zvyšovať nebudú. Upravuje sa rozsah zníženia dane tak,
že sa vypustilo jednorazové zníženie dane o 10,00 € za označenie psa
čipom. Táto úľava mala motivačný
význam v období, keď označovanie
psov čipom nebolo povinné, avšak
od roku 2013 je to už povinnosť
pre všetkých majiteľov
Na základe zmeny zákona č.
582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zaplatia majitelia psov daň
za psa na rok 2013 až po doručení
rozhodnutí o vyrubení dane. Zmena nastala v tom, že podľa predpisov platných do 31. 12. 2012 boli
majitelia psov povinní zaplatiť daň,
resp. splátku dane bez vyrubenia
v lehote do 31. 1. v príslušnom
zdaňovacom období.
Podľa Všeobecne záväzného nariadenia mesta č. 133/2012 s účinnosťou od 1. 1. 2013 bude mesto
naďalej poskytovať:
- oslobodenie od platenia dane
za psa osamelo žijúcej osobe vo
veku nad 65 rokov (veková hranica sa počíta k 1. 1. 2013)
- zníženie dane za psa o 50 % osobe s ťažkým zdravotným postihnutím
- zníženie dane o 25 % za psa pochádzajúceho z Útulku zvierat v
Prievidzi.
Doklady preukazujúce nárok
na vyššie uvedenú úľavu predložia
majitelia psov do 31. 1. 2013, pokiaľ
už pes je predmetom dane alebo
pri podaní priznania k dani za psa,
ak sa stanú majiteľmi psa v priebehu roku 2013. Ak už majitelia psa
mali poskytnutú túto úľavu v roku
2012, zostáva im zachovaná aj na
rok 2013 bez opätovného uplatnenia nároku.
Všeobecne záväzné nariadenie mesta Prievidza č. 133/2012 o
miestnych daniach si možno prečítať na: http://www.prievidza.sk/
samosprava/vzn/. Priamo vo VZN
sú vypísané výšky jednotlivých
daní a poplatkov.
(Vybrané z infolistov tlačového
hovorcu Prievidze)
Boršodská a košická župa založili zoskupenie
Via Carpatia
Zoskupenie bolo založené na
uľahčenie a podporu cezhraničnej,
nadnárodnej a medziregionálnej
spolupráce. Jeho cieľom je posilniť
hospodársku a sociálnu súdržnosť,
predovšetkým prostredníctvom
projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce.
Dohovor o založení Európskeho
zoskupenia územnej spolupráce
(EZÚS) Via Carpatia s ručením
obmedzeným a jeho Stanovy podpísali 9. januára v Košiciach najvyšší predstavitelia partnerských
regiónov – predseda Košického
samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a predseda maďarskej župy
Borsod-Abaúj-Zemplén Roland
Mengyi.
Zakladateľmi a členmi Via Carpatia sú Košický samosprávny kraj
a župa Borsod-Abaúj-Zemplén.
Založenie zoskupenia vychádza
z platnej európskej legislatívy a je
prirodzeným výsledkom spolupráce dvoch regiónov, ktoré spájajú
spoločné historické a kultúrnojazykové tradície. Na ich území s
rozlohou 14-tisíc km² žije vyše 1,5
milióna obyvateľov.
„Zoskupenie bolo založené na
uľahčenie a podporu cezhraničnej,
nadnárodnej a medziregionálnej
spolupráce. Jeho cieľom je posilniť
hospodársku a sociálnu súdržnosť,
predovšetkým prostredníctvom
projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce,“ informo-
vala hovorkyňa Košického kraja
Zuzana Bobríková. Kľúčovým záujmom bude hlavne poradenskokonzultačná činnosť v oblasti regionálneho rozvoja, vypracovanie
spoločných rozvojových stratégií
v oblasti zamestnanosti a sociálnej
starostlivosti, podpora poľnohospodárskej produkcie (budovanie
distribučných centier pre agrokomodity), cestovný ruch (kongresová turistika, tvorba ucelenej ponuky
produktov pre jednotlivé mikroregióny, spoločné marketingové aktivity, infocesty pre touroperátorov).
Snahou je predstavenie a zachovanie kultúrneho dedičstva, spracovanie a implementácia spoločných
projektov na realizáciu spoločných
rozvojových stratégií, iniciatívy vedúce k získaniu riadenia programu
cezhraničnej spolupráce financované z fondov EÚ. Ďalším cieľom
je integrácia v oblasti zdravotnej
starostlivosti, v osobnej a cestnej
doprave, komunálnych odpadoch,
pri protipovodňových aktivitách
a ochrane životného prostredia,
pri budovaní cyklotrás, vo vinohradníckej oblasti Tokaj, v oblasti
dodávky energie, krízového riadenia, podpore investícií a vytvorení
cezhraničných logistických a priemyselných zón.
Via Carpatia plánuje spoločný
postup aj v oblasti presmerovania
medzinárodných tovarových tokov. Budú to hlavne iniciatívy k
oživeniu intermodálnej dopravy v
smere východ – západ a iniciatívy
k budovaniu prepojenia sever - juh
a zápisu Pobaltského koridoru (Via
Carpatia) vedúceho pozdĺž Schengenskej hranice do európskej siete
TEN-T.
Zoskupenie Via Carpatia je založené na dobu neurčitú. Financované bude z členských príspevkov a
z prostriedkov z projektov spolufinancovaných Európskym spoločenstvom. Príjmami môžu byť aj
dotácie z iných verejných zdrojov
a dary od fyzických a právnických
osôb, dedičstvá a taktiež príjmy z
vlastnej činnosti a príjmy z podnikateľskej činnosti.
(SITA)
6 rozvoj obcí
15. január 2013 • Obecné noviny
Aké je to mať vlastné hniezdo
v Hniezdnom?
O živote v obci, ktorá voľakedy bola kráľovským mestečkom
Je niekde lepšie ako vo vlastnom hniezde? Zrejme sotva. A ako to vyzerá s vlastným hniezdom
v Hniezdnom, sme sa boli pozrieť osobne.
V
poslednom vlaňajšom dvojčísle Obecných novín sme písali o jeho nevšednej
atrakcii – Nestville
Parku, kde ako prví na Slovensku
začali vyrábať whiskey. Teraz sa
bližšie pozrieme na život obyvateľov obce, ktorá voľakedy bola
kráľovským mestečkom pod Ľubovnianskym hradom.
Nádejou je cestovný
ruch
Mestečko, teraz obec, má dlhoročnú tradíciu v poľnohospodárstve, najmä v pestovaní obilnín a s
tým súvisiacou výrobou liehu, ale
aj v rôznych remeslách. Hoci sa
viaceré zachovali dodnes (dostaneme sa k nim neskôr), priemysel v tomto regióne nie je takmer
žiaden. V obci je 10-percentná
nezamestnanosť, čo nie je vysoké
číslo. Sú medzi nimi takí, ktorí
jednoducho nechcú pracovať, ale
aj študenti – absolventi, ktorí si
nemôžu nájsť prácu. Nádej vkladajú tunajšie samosprávy i ľudia
do cestovného ruchu. Mesto Stará
Ľubovňa, obce – aj spod Pienin - a
podnikatelia založili na podporu
jeho rozvoja oblastnú organizáciu
cestovného ruchu. A výsledky sa
už začínajú prejavovať. „Myšlienka je to dobrá,“ hodnotí starosta
Hniezdneho Viktor Selep projekt
ministerstva výstavby štátom dotovať podnikanie v tomto odvetví.
„Turizmus u nás prakticky neexistoval. Keď sa tu návštevníci zasta-
Furmanské preteky prilákajú každoročne do Hniezdneho množstvo divákov z blízkeho okolia i vzdialených miest
Slovenska. V dokonale pripravenom areáli ihriska môžu sledovať súboje ťažných koní a zručnosť majstrov furmanov.
pravujeme pobyty, ktoré obsiahnu
prehliadku historických pamiatok, relax v ružbašských kúpeľoch
a aj našu atrakciu Nestville Park.
V obci máme maličký penzión.
Väčší ani nepotrebujeme, lebo v
blízkom okolí je ubytovaní dosť.
Do ľubovnianskych kúpeľov, kde
je veľký hotel SOREA s kapacitou
Takto vyzerali kúpele začiatkom 20. storočia.
vili, tak len na chvíľu, lebo okrem
historickej časti obce, ktorú si pozreli raz-dva, sme im nemali čo
ukázať. Ich cesty viedli na Ľubovniansky hrad, do skanzenu, prípadne vojenského tábora, potom
do Červeného Kláštora, Pienin,
Vyšných Ružbách. Pod záštitou
oblastnej organizácie cestovného
ruchu sme dostali od štátu dotáciu a spolu s podnikateľmi pripravujeme programy s cieľom zdržať
turistov v našom regióne aspoň na
víkend, prípadne na týždeň. Pri-
600 ubytovaní, sú to len 4 kilometre. Ďalšie možnosti sú v Červenom Kláštore a aj v kúpeľoch
vo Vyšných Ružbachoch.“
Kúpeľníctvo čaká
na obnovenie tradície
Apropos, kúpeľníctvo. Tradíciu
má aj v Hniezdnom. Vaňové kúpele tu vznikli v 19. storočí na sírnych prameňoch Švabľovka, približne 1,5 km od dediny na úpätí
lesa. Bolo v nich pätnásť drevených vaní, do ktorých sa voda zo-
hrievala. Ešte aj dnes sú tu zvyšky
stavísk, aj rúra, ktorou pritekala
voda. Bolo to obľúbené výletné
miesto Hniezdňanov, veď za kúpeľ
a šatňu platili 2 koruny, bez šatne
len 1 korunu. Cudzích návštevníkov to stálo dvojnásobok, ale ani
pre nich to nebol veľký peniaz.
Liečili si tu najmä reumatické
choroby. Kúpele boli prenajímané
na verejných dražbách. Naposledy Jozefíne Nigrinyovej. Počas jej
správcovania však v roku 1930 vyhoreli. Príčina požiaru nebola objasnená. Povrávalo sa však, že keď
bola nakupovať potraviny, do kúpeľov vnikol zlodej, ktorý náhodne či úmyselne podpálil kúpeľný
dom. Zostal iba tanečný pavilón.
Pri požiari zahynul aj pes, vlčiak
Lux, ktorý bol priviazaný na reťazi. Majiteľ hradu Ľubovňa gróf Ján
Zamojský chcel postaviť nový kúpeľný dom, no nezískal podporu
na radnici. Počas druhej svetovej
vojny sa kúpele premenili na rumovisko. Po rekonštrukcii železničnej trate Poprad – Orlov opäť
stúpol záujem o ich rekonštrukciu, lebo sa predpokladal prílev
turistov. MNV pripomenul listom
zo 7. decembra 1957 Rade ONV,
že obyvatelia na verejnej straníckej schôdzi požadovali výstavbu
kúpeľov ako svojpomocnú akciu
Z. Stavať sa malo už v r. 1958, ale
vedúci zdravotníckeho odboru
ONV projekt iba odporučil konzultovať s okresnou hygienickou
stanicou (od koho že to kopírujú
svoje praktiky dnešní úradníci?).
Veci sa teda o štyri roky iniciatív-
ne chopili mladí. Pod vedením
MVDr. R. Krišáka odpracovali
v kúpeľoch 2460 brigádnických
hodín na počesť XII. zjazdu KSČ.
Urobili striešku nad prameňom,
lavičky, mostík, volejbalové ihrisko, kolkáreň. Miesto pomenovali
Údolie mládeže a mládež ho aj využívala na rôzne podujatia, okrem
okresných tu bol aj II. celoslovenský zraz mládeže. Časom však
areál podľahol devastácii, lebo
družstevníci tu pásli dobytok,
rozorali prístupovú cestu, používali chemikálie, čím mohli ohroziť
kvalitu prameňa. Chýbali sociálne
zariadenia, takže oficiálne verejné
akcie tu neboli povolené. Nevyšli
ani snahy vybudovať tu chatku či
drevenicu so sociálnym príslu-
Kostol s patrocíniom sv. Bartolomeja.
šenstvom. Hniezdňania napriek
tomu toto miesto počas víkendov
navštevovali a r. 1990 sa tu objavili
aj drobní podnikatelia v gastronómii.
Keďže siričitý prameň stále
existuje a je dostupný verejnosti,
spýtali sme sa starostu Hniezdneho, či obec nemá záujem o oživenie kúpeľníctva, keďže lesopark je
v jej vlastníctve. „Pri zostavovaní
volebného programu som v kútiku
duše uvažoval aj nad tým, no nie
sú peniaze,“ konštatuje V. Selep.
„Ani z európskych operačných
programov nebola žiadna takáto konkrétna výzva. Vzhľadom
na to, že sme tu nemali poriadne
cesty, infraštruktúru, žiadosti o
európske peniaze sme orientovali
na tieto potreby. A tak sme zrekonštruovali verejné osvetlenie,
miestny rozhlas, komunikácie, začali sme s budovaním kanalizácie.
Starostom som tretí raz za sebou a
toto sme urobili počas toho obdobia. Treba nám ešte dobudovať kanalizáciu v historickej časti obce,
lebo sú starosti s prečerpávaním
odpadovej vody a niektorí obyvatelia vypúšťajú splašky kade-tade. Verejný vodovod je tu od 70.
rokov, bol vybudovaný v akcii Z.
Je majetkom Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, ktorá sa stará
aj o jeho údržbu. Kanalizácia je
naopak v majetku obce a obec ju
aj spravuje.“
Aj by stavali, no zatiaľ
niet za čo
Hniezdne má 1451 obyvateľov.
Máličko ich pribúda. Keď V. Selep
začal starostovať, bolo ich plus mínus 1420. Mladých ľudí totiž veľa
neodchádza. Šestnásť rodín už
býva v bytovom dome, ktorý obec
postavila, aby si mladých udržala.
Zámer je stavať ďalej, problém je
však s vysporiadaním pozemkov.
Hoci komasácia je skončená, rozloha i majitelia pozemkov sú známi,
rozvoj obcí 7
Obecné noviny • 15. január 2013
problémom je cena. Zo strany obce
nejde totiž len o ňu, ale niečo stoja
aj zápis do katastra, geometrický
plán, projekty na inžinierske siete
a verejné priestranstvá, stavebné
povolenie... A kde je samotná realizácia? Finančná situácia teda
nie je jednoduchá. „Z podielových
daní ešte dokážeme ako-tak udržať
chod obce . Obec vlastní vyše 1200
ha lesa, ktoré dostala od Štátnych
lesov po reštitúciách v rokoch 1995
– 1997. Po peripetiách sme dostali
späť aj 720 ha lesa v bývalom vojenskom obvode Javorina. Vo všetkých
lesoch hospodárime a úžitok má z
nich nielen obec, ale aj obyvatelia.
V dnešných krízových časoch nie
je to zanedbateľný zdroj príjmu.
Máme však aj úvery, ktoré sme
brali na 5-percentné spolufinancovanie spomínanej infraštruktúry, na ktorú sme dostali európske
peniaze. A nespomenul som dom
smútku, ktorý sme dobudovali
pred tromi rokmi. Obyvatelia sa ho
dožadovali, nuž aj naň sme zobrali
úver,“ vyratúva starosta.
Zmyslom zakladania mikroregiónov má byť vzájomná podpora a
spoločný postup pri presadzovaní
spoločných zámerov. Mikroregión
Poľana založilo deväť obcí od Starej Ľubovne po Podolinec. Zatiaľ
nebol veľmi úspešný, nedostal peniaze na projekty budovania turistických trás a internetizáciu obcí, o
čo mu v prvom rade išlo. V novom
programovom období sa črtajú aj
nové možnosti, preto o členstvo v
ňom prejavili záujem ďalšie obce.
O aktivačné práce nie je
záujem
Dedina však bola úspešná v národnom programe integrácie Rómov, a tak s vyše dvomi stovkami
príslušníkov tohto etnika pracujú
dve sociálne pracovníčky. To sú tí
sociálne najslabší, čo bývajú pospolu na okraji obce, ale v murovaných domoch, v ktorých žije aj po
Učia ich predovšetkým hygienickým návykom a presviedčajú o
nutnosti chodiť do školy. Starosta
hovorí, že so školskou dochádzkou
týchto detí nie sú veľké problémy,
motivujú ich aj sociálne výhody.
Malé deti už začínajú navštevovať
aj materskú školu. Niektoré rómske
rodiny bývajú v obci. V domoch,
ktoré ostali opustené po odchode
príslušníkov nemeckej menšiny
po II. svetovej vojne. To sú podľa
starostu tí slušní, ktorí majú aj snahu pracovať. Dvoch z nich už nie-
Kniha cechu kováčskeho a podkováčskeho od r. 1636 do r. 1865.
12 až 15 ľudí vrátane detí. Typická
osada, charakteristická pre množstvo dedín na Slovensku, tu nie
je. Sociálne pracovníčky sa zameriavajú najmä na deti a ich matky.
Z histórie mestečka/obce
Na brehoch rieky Poprad, medzi Starou Ľubovňou a Podolíncom, sa
už stáročia rozprestiera obec Hniezdne. Najstarší písomný doklad o jej
existencii je z roku 1286, v ktorom sa dokumentuje, že rytieri Peter a
Mysun, synovia Miroslava, predávajú svoju dedičnú škultéciu Jánovi
Roxerovi z Kežmarku. Nepriamym dôkazom o jej skoršom jestvovaní
ako slovenskej osady je listina z roku 1235, ktorou pápež Gregor IX.
urovnáva cirkevný spor v otázke poberania desiatkov z Podolínca a
okolia medzi ostrihomským arcibiskupom a krakovským biskupom.
Pôvodné obyvateľstvo splynulo s nemeckými prisťahovalcami, a
tak sa Hniezdne stalo mestom s nemeckým obyvateľstvom, ktoré tvorilo jednoliaty celok jazykovo, vierovyznaním i sociálnou štruktúrou.
Historickým medzníkom pre Hniezdne bol rok 1412, keď obec uhorský
kráľ Žigmund Luxemburský povýšil na slobodné kráľovské mesto. Ako
súčasť Spišskej provincie bolo v tom istom roku dané do 360-ročného
poľského zálohu. Počas zálohu mesto získalo ďalšie privilégiá, z ktorých
najvýznamnejšie z roku 1562 a z roku 1566 sa týkali obnovenia starej
výsady o neplatení mýta. Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé správy o
najstarších remeselníkoch. Boli to pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči, ktorí sa do cechov zoskupili až v roku 1636. V miestnom rímsko-katolíckom kostole sv. Bartolomeja mali svoje oltáre, okrem spomínaných
remesiel aj zámočníci, stolári, podkúvači, tesári, kožušníci a kolári.
Mestský charakter Hniezdneho doplnila v 18. storočí ďalšia výstavba
domov v neskoro barokovom slohu. Mnohé z týchto skvostov spišskej
architektúry sú skrášlené doplnkami. Sú nimi nástenné maľby, z ktorých medzi najvzácnejšie patrí: sv. rodina, Krst Krista (dom č. 229)
alebo socha sv. Floriána z roku 1779 (dom č. 114). K stavbám 19. storočia patrí budova starej školy (1840), radnica (1880) a už spomínaný
kostol sv. Bartolomeja (1820) s renovovanými barokovými oltármi. 0
vyspelosti Hniezdneho svedčí aj fakt, že v 18. storočí mesto malo svoj
„špitál" a neskôr kúpele.
V Hniezdnom pracovali 2 bratstvá - Bratstvo sv. Kríža a Bratstvo
zvestovania Panny Márie. Najpopulárnejším spolkom však bol Dobrovoľný hasičský zbor, založený v roku 1877. 0 takmer storočie neskôr
(1967) sa v Hniezdnom zakladá Poľovnícke združenie Špica. K osobnostiam podieľajúcim sa na kultúrno-spoločenskom dianí obce patrili
rímsko-katolícky kňaz Andrej Truník, Alexander Kolbay - učiteľ a 32
rokov správca školy. Pre obyvateľov Hniezdneho sa najvýznamnejšou
osobnosťou 20. storočia stal učiteľ a prozaik Vidor Jurán. Jeho činnosť
sa zameriavala predovšetkým na poľovnícke aktivity. Ako redaktor časopisov Nimród a Lovec (1927 - 1945) prispel k vydaniu dočasného zákazu odstrelu medveďov (1932), zorganizoval účasť na svetovej poľovníckej výstave v Berlíne (1937) a taktiež vydal Naše poľovníctvo (1935)
- jedinú odbornú publikáciu medzivojnového obdobia na Slovensku.
(žo)
koľko rokov zamestnáva obecný
úrad, pracovnú zmluvu majú na
neurčitú dobu. Aká je úroveň ich
vzdelania? – pýtame sa. „Základnú školskú dochádzku absolvuje
približne 95 percent Rómov. Viacerí sa vyučili, chlapci v robotníckych povolaniach, z dievčat jedna
podniká ako kaderníčka a má aj
slušnú klientelu. Ďalšia, so stredoškolským vzdelaním, myslím, že
pracuje v zahraničí. Aj dosť Rómov
totiž odchádza za prácou do zahraničia, najmä do Anglicka, Írska, ale
aj Česka. O aktivačné práce v obci
nemajú záujem, pretože súčasný
sociálny systém im vyhovuje. Kým
sa nezmení spôsob prideľovania
sociálnych dávok, nebudú mať
motiváciu. Niektorí živitelia rodín si hľadajú príležitostnú prácu,
pravdaže, manuálnu ako kopáči a
podobne.“ Starosta súhlasí s tým,
že na rôznych stavbách by našlo
nekvalifikovanú prácu viac ľudí,
keby sa v maximálnej miere nevyužívali mechanizmy. Naučili by sa,
že najprv treba odviesť prácu, potom možno dostať plácu a získali
by aj pracovný návyk. A odbremenili by štát od sociálnych dávok.
Tradícia remesiel
sa udržiava
„Ale aby sme nehovorili len o
negatívach,“ obracia reč starosta,
„máme tu veľmi šikovných ľudí,
ktorí vedia pracovať s drevom. Toto
všetko, čo tu vidíte, “ prechádza očami po miestnosti, „robili zamestnanci obecného úradu. Stolársku
dielňu tu nemáme, len hobľovačku
a cirkulárku, ale kúpené dlážky a
obklady montovali. Ako vyučení
stolári veľmi kvalitne, vidíte sami aj
tu v mojej kancelárii, v zasadačke,
sobášnej miestnosti. Remeselne sú
veľmi zdatní rezbári. Takým malým ´majstrom Pavlom´ je Matúš
Gurega, o čom ste sa mali možnosť
presvedčiť v Nestville Parku.“ Presvedčili sme sa, preto sa ho pýtame,
čím to je, že z remesiel je najviac
rozšírené rezbárstvo a vôbec práca
s drevom. „Hniezdne ako voľakedajšie kráľovské mestečko bolo poľnohospodársko-remeselnícke, čo
vyplývalo z potrieb Ľubovnianskeho hradu. Boli tu obuvníci, farbiari,
zámočníci, kováči, košikári, stolári,
kolári. V Starej Ľubovni ešte žije jeden pán, ktorému už ťahá na deväťdesiatku, ktorý stále vyrába drevené
kolesá, čo je dnes skutočne rarita. A
má na ne aj odbyt, napríklad sú žiadané na staré koče, ktoré sa renovujú. V neďalekej Kamienke boli zasa
drotári. Aj za socializmu bolo treba
remeselníkov, takže tradícia remesiel sa udržala. Hoci niektoré teraz
už nestačia ako jediný zdroj obživy,
udržiavajú sa ako záľuba, napríklad
košikárstvo. V modernej dobe sa
remeselnícke profesie rozšírili o automechanikov, aj tí u nás sú.“
Nielen rôznosť remesiel charakterizuje Hniezdne. Pestré je aj
národnostné zloženie obyvateľov.
Voľakedy nemecké mestečko sa po
II. svetovej vojne zmenilo na národnostne zmiešané. Okrem Slovákov
a zopár nemeckých rodín tu žijú aj
Česi, poľskí gorali, Rusíni. Nemecké
obyvateľstvo bolo viac-menej nútené po vojne opustiť svoje domovy,
veľa mužov bolo odvlečených do
sovietskych gulagov. Nezanevreli na
svoju bývalú vlasť, majú k nej ešte
nejaký vzťah? „Majú a po zmene režimu sa návštevy, pravda, väčšinou
už ich potomkov, zintenzívnili. So
spolunažívaním tu nemáme žiadne problémy, nerobíme rozdiely,“
konštatuje starosta. „Pri základnej
škole je detský folklórny súbor.
Jeho repertoár odzrkadľuje tradície
národností, ktoré tu žijú, teda aj nemecké.“
locvičňu,“ poznamenáva starosta..
„Pozemok je vysporiadaný, projekt
máme, takže sme pripravení stavať,
no zatiaľ nie sú na to peniaze.“
Stanice pusté, stanice
tiché...
Obecné zastupiteľstvo má deväť
poslancov, starosta hovorí, že hoci
nie vždy sa na všetkom zhodnú,
nepolitikárčia. V niečom sú však
bezvýhradne zajedno: redukcia
železničných tratí poriadne komplikuje obyvateľom život. Hniezdne leží na trati Poprad – Podolinec
– Stará Ľubovňa – Plaveč. Od 9.
decembra je zrušená trať Stará Ľubovňa – Plaveč a premávka z Popradu do Starej Ľubovne je výrazne zredukovaná. „Veľa ľudí cestuje
za prácou do Bratislavy, do Českej
republiky a na rýchlik musia v Poprade čakať niekedy aj tri hodiny.
Bojovali sme za zachovanie spojov,
písali petície, ale nepomohlo. Do
Popradu, Kežmarku sa ešte dostaneme autobusom, ale smerom na
Vyšné Ružbachy a do okolitých dedín je to už veľmi problematické,
autobusy premávajú ráno a večer.
Nuž, od Bratislavy sme ďaleko a
tamojší úradníci nechcú pochopiť
ako tu žijeme, aké máme potreby,“
rozhorčuje sa V. Selep. „Ohrozí to aj
cestovný ruch. Napríklad aj kúpele
Vyšné Ružbachy sú takto dosť odrezané od sveta.“ Hniezdne je spojené s Červeným Kláštorom a ob-
Z darovaného črepu
funkčné hasičské auto
Keď už sme pri aktivitách, je tu
dobrovoľný hasičský zbor, ktorý
starosta chváli za jeho činnosť. Koniec-koncov aj ten tu má dlhoročnú tradíciu. Svedčí o tom aj stará
socha patróna hasičov sv. Floriána
na jednom z domov. Obec pomáha
hasičom finančne a snaží sa vybaviť zbrojnicu technikou. „Od ministerstva vnútra sme dostali dar
– hasičské auto súce akurát tak do
šrotu. Dobrovoľníci ho za finančnej
pomoci obecného úradu dali do
poriadku tak, že je funkčné, prešlo
aj estekáčkou. Dobrovoľní hasiči si
profesionalitu udržiavajú aj účasťou na súťažiach, či už je to Šarišský
pohár, ktorý prebieha od apríla do
októbra, alebo v obciach na okolí
o pohár ich starostu.“ Na športové
aktivity je k dispozícii futbalové ihrisko. Dedina nemá vo futbalových
súťažiach reprezentanta, no vraj už
svitá na lepšie časy. „Nový riaditeľ základnej školy je telocvikár,
škola má žiacke družstvo, ktoré sa
zúčastňuje na rôznych turnajoch.
Verím, že o pár rokov z tých malých vyrastú reprezentanti obce,
ktorí obnovia jej bohatú futbalovú
tradíciu. Nemožno však povedať,
že by dedina nemala kvalitných
aktívnych športovcov. Obliekajú
však dres Starej Ľubovne - futbalisti, karatisti, kulturisti, napríklad
medailisti z majstrovstiev sveta
Andrej a Michal Hlinkovci. Aj pri
škole sú zatrávnené plochy, ktoré
slúžia na rôzne druhy športu. Sme
však smutní z toho, že nemáme te-
Hlavný oltár Kostola sv. Bartolomeja.
cou Forbasy cestou 2. triedy, ktorú
spravuje Prešovský samosprávny
kraj. Vďaka intervencii poslanca
VÚC zo Starej Ľubovne P. Sokola,
ktorý bol členom dopravnej komisie, dostala cesta do Forbás nový
koberec. Ešte by bolo treba opraviť
krajnice z Hniezdneho do Kamienky, lebo cesta odtiaľ do Červeného
Kláštora opravená už je. Našťastie,
komunikácie aspoň neničia kamióny, lebo v blízkosti taký priechod
do Poľska nie je.
O obyvateľov Hniezdneho, ale
aj ďalších troch okolitých obcí, je
postarané aj zo zdravotnej stránky. Praktický lekár pre dospelých
ordinuje dvakrát v týždni, detská
lekárka trikrát a zubný každý deň.
Ambulancie majú v zrekonštruovaných priestoroch kultúrneho
domu.
Nuž, mať vlastné hniezdočko v
Hniezdnom nie je až také zlé. Čo
poviete?
Darina ŽOLDOŠOVÁ
8 Obecná symbolika
15. január 2013 • Obecné noviny
Život zasvätený výrobe symboliky
Jednou z oblastí, ktorú socializmus zanedbal, bolo využívanie historických symbolov na úrovni miest,
dedín a regiónov – teda erbov, vlajok, pečatí a pod. Niežeby socializmus, aspoň slovne, nepodnecoval
k lokálpatriotizmu a k hrdosti na svoje bydlisko a kraj, avšak akoby sa využívania historických symbolov
trochu bál.
P
odporoval a podnecoval schopnosť a silu
komunity, avšak len do
takej miery, aby dokázala iniciatívne plniť
zhora očakávané úlohy, ale aby si
zároveň príliš neuvedomovala aj
svoju potenciálnu politickú silu
a nedostávala sa do opozície voči
nalinkovaným úlohám. Po páde
socializmu a rekonštrukcii samosprávy sa preto celkom prirodzene historické symboly dostali do
centra jej záujmu. A záujem miest
a obcí mať svoje historicky opodstatnené symboly podporil aj zákon, ktorý to mestám a obciam
uložil ako povinnosť.
Vtedy sa celkom prirodzene začal dostávať na frekvenčné vlny
samosprávy aj Hlohovčan Anton
Tomašovič, aby na nich ostal až
doteraz, teda vyše dvadsať rokov.
A aj keď sa pohyboval a stále pohybuje v blízkosti samosprávy ako
podnikateľ, jeho prínos považujeme za taký významný, že ho chceme priblížiť aj čitateľom Obecných
novín. Nejde tu teda o žiadny reklamný piár, ani o skrytú reklamu.
Ostatne, podniky A. Tomašoviča
sú už asi 19 rokov nielen pravidelnými, ale aj najvernejšími inzerentmi v Obecných novinách. O
všetkom, čo nám napadlo, sme sa
s ním pozhovárali v príjemnej atmosfére pár dní pred Vianocami.
Od začiatku ho ťahalo
k propagácii
Po strednej škole našiel uplatnenie na obchodnom oddelení
Slovenského fondu výtvarných
umení (SFVU) pri zabezpečovaní
objednávok návrhov. Jeho srdečnou záležitosťou bola vtedy oblasť
činnosti Zborov pre občianske záležitosti (ZPOZ). Tu sa kontaktoval najmä s národnými výbormi,
pretože činnosť ZPOZ bola výrazne podporovaná štátom a SFVU
zabezpečoval výtvarnú stránku
i výrobu rôznych sošiek, medailí,
plakiet, diplomov, pamätných listov a pod. využívaných v činnosti
ZPOZ a iných organizácií a združení. Vo fonde vydržal až do roku
1989 a po nových možnostiach,
ktoré odštartoval nový politický
režim v oblasti podnikania, začal
o podnikaní rozmýšľať aj A. Tomašovič, samozrejme, v oblasti,
ktorú najlepšie poznal. Založil si
živnosť s názvom: Výroba artefaktov na rôzne účely a postupne sústredil okolo seba niekoľko
známych architektov a sochárov.
Začali interiérmi, s projektantom
a malou partiou remeselníkov
robili najmä interiéry obradných
siení. Od roku 1992 fungovali pod
obchodným názvom INTERIÉR
HLOHOVEC, ktorého riaditeľom,
ako aj následných podnikov, bol
a je Anton Tomašovič. Súbežne v
spolupráci so sochármi a reštaurátormi vykonávali aj ďalšiu činnosť, opravili niekoľko kultúrnych
pamiatok. Boli to sochy, súsošia a
staré rodové erby v interiéroch i
na fasádach budov.
Dvadsať rokov
služieb
pre samosprávu
„Na erby sa chodí
do Hlohovca!“
Do toho prišiel vznik samostatnej Slovenskej republiky. A.
Tomašovič nadviazal spoluprácu
so štátnymi archívmi a heraldikmi, ktorí navrhovali erby (ešte
neexistovala Heraldická komisia
pri Min. vnútra SR). Vtedy vyrábali aj desiatky druhov rôznych
propagačných predmetov a suvenírov vhodných pre obce. Ich
zámerom bolo pomáhať mestám
a obciam nadviazať kontinuitu
s históriou a najmä v začiatkoch
pozitívne ovplyvnili a podporili
samosprávu pri upevňovaní jej
postavenia. Základom pre tvorbu
produktov s emblémami a erbmi
bolo vyhľadať v archívoch pečate a následne vytvoriť heraldické
návrhy erbov ako predlohy na realizáciu konkrétnych artefaktov.
Súbežne za spolupráce heraldikov
a výtvarníkov sa A. Tomašovičovi
podarilo sformovať veľmi dobrý
tím sochárov, maliarov, rezbárov
a fundovaných odborníkov rôznych profesií. Začali výrobu vo
vlastných umeleckých dielňach,
kde pracovalo viac ako 20 pracovníkov. Vytvorili nové technológie
a produkty s novým dizajnom. V
ateliéroch a v umeleckých diel-
ňach vyrábali aj originálne exkluzívne výrobky – erby a znaky,
ale aj rôzne predmety s aplikáciou
týchto symbolov. Robili aj prie-
Obecná symbolika 9
Obecné noviny • 15. január 2013
programu, stále vyrába insígnie
a najnovšie ponúka aj orientačný
systém s nadštandardnými parametrami kvality a s dobrou cenou.
Ostatne, ako sme napísali, svoje
výrobky inzeruje aj v Obecných
novinách, kde sa o všetkom možno dozvedieť.
Ako povedal, posledné roky
prevažuje záujem najmä o starostovské reťaze, ďakovné plakety pre
oceňovaných jednotlivcov, pamätné plakety pri výročiach udalostí
a iných príležitostiach, ale záujem
je aj o plakety pre družobných
partnerov samosprávy. Pretrváva záujem o dodávky prvkov na
budovanie obecných orientačných systémov. V minulom roku
zaznamenali aj zvýšený záujem o
produkty potrebné pri budovaní, obnove a dopĺňaní obecného
mobiliáru, čo je signál, že obce
a mestá na Slovensku si začínajú
uvedomovať potrebu takýchto zariadení pri napomáhaní rozvoja
vidieckeho turizmu. V tomto roku
rozširujú ponuku o informačné
tabule a vývesné skrinky na oznamy samosprávy, ale aj rôzne nosiče a reklamné zariadenia na prezentáciu služieb podnikateľských
subjektov. Ďalej to budú pútače
na propagáciu regiónov/mikroregiónov a rôzne prvky i systémy
pre cyklistické a turistické trasy,
čelia verejných budov s využitím
symboliky. Zmenou orientácie
a zamerania činnosti na tvorbu
obecných a mestských symbolov
prišlo, prirodzene, aj k zmene obchodného názvu ich podniku na
SYMBOLIKA HLOHOVEC.
Tí čo vývoj v tejto oblasti sledujú
pozornejšie si nemohli nevšimnúť,
že v názvoch svojich podnikov A.
Tomašovič stále zachováva aj
meno mestečka, v ktorom podnik
funguje. „Nie je to náhoda,“ povedal doslovne a pokračoval. „Spojenie Symbolika a Hlohovec vyvolávalo a vyvoláva asociáciu. Keď
sa v minulosti hovorilo o erboch,
vždy sa hovorilo aj o Hlohovci a
keď sa hovorilo o Hlohovci, hovorilo sa aj o erboch. Dokonca
sa zaužívali slogany: NA ERBY
SA CHODÍ DO HLOHOVCA a
HLOHOVEC – MESTO ERBOV.
Bola to popularizácia a propagácia firmy i mesta. Presviedčal som
sa o tom na mnohých národných
i medzinárodných výstavách, kde
naše expozície videli tisíce návštevníkov,“ dodáva A. Tomašovič.
A. Tomašovič je navyše hlohovský lokálpatriot, má stále veľmi dobré vzťahy so samosprávou
Hlohovca, bez ohľadu na to, kto je
na poste primátora. Neraz finančne podporil materské školy či detské domovy.
Najskôr chceli všetci
všetko
Zo začiatku chceli všetci všetko,
spomína A. Tomašovič, postupne
sa však požiadavky zužovali, napr.
zanikol záujem o drobné propagačné predmety.
Záujem o erby výrazne stúpol
v rokoch 1994 a 1995 a neutíchal
vari desať rokov. Absolútna väčšina, aj malých obcí, považovala
za česť mať pekný erb, čo nebolo vždy ľahké, pretože bolo treba
neraz začrieť hlboko do histórie
obcí, do udalostí pre ne podstatných, aby sa tieto symbolicky
mohli dostať do ich obsahu. Od r.
1996 už začali mestá a obce mať
záujem aj o insígnie, ktoré dodávajú predstaviteľom samosprávy
vážnosť pri významných príležitostiach. Veľkosť erbov bola rôzna, od menších do interiérov až
po masívne erby, ktoré sa využívali na priečelia budov alebo stoja
na okrajoch ciest prichádzajúcich
do miest. Masívnych erbov urobili
v Hlohovci si 800.
A čo sa vtedy na ich práci považovalo za najcennejšie, pýtam
sa A. Tomašoviča. Odvetil bez
rozmýšľania: Najcennejšie bolo
to, že sme samospráve poskytovali niečo nové, čo na Slovensku
dovtedy nebolo. Považovali nás za
priekopníkov v tejto sfére činnosti. Našou tvorbou sme sa dostali
do popredia záujmu samosprávy,
kde si doteraz udržujeme vedúce
postavenie.
Záujem o erby postupne, pochopiteľne, opadol. Nielen preto,
že väčšina miest a obcí už erby
mala, ale aj preto, že erby vyrobené v Symbolike Hlohovec mali
a stále si udržiavajú materiálovo
aj na pohľad dlhodobo nemennú vysokú kvalitu. (Nie ako napr.
niektoré dnešné elektronické
výrobky, ktoré robia tak, že ich
po troch-štyroch rokoch musíte
vyhodiť – pozn. red.) Podobnú
kvalitu mali a majú aj ich ostatné
výrobky.
Život je zmena
Pred piatimi-šiestimi rokmi
presunul A. Tomašovič ťažisko
svojho záujmu do plaketového
ale ponúknu aj kvalitné a cenovo
dostupné interiérové i parkové lavičky. Všetko to pomáha zveľaďovať a skrášľovať prostredie miest a
dedín.
A čo kríza, pýtame sa, nepotlačila príliš záujem samosprávy o to,
čo ponúkate? A. Tomašovič prekvapujúco odpovedá, že ani nie.
„Som rád a považujem za úspech
to, že ani v súčasnosti záujem samosprávy neklesá. Asi aj preto, že
držíme ceny na doterajšej úrovni.
Máme skvelých dodávateľov základných materiálov pre výrobu,
dobré technológie a vďaka tomu
dosahujeme dobrú produktivitu
i pri nízkych cenách za naše produkty. Zásluhu na tom má aj neklesajúci záujem zo strany našich
zákazníkov. A teší ma, že o naše
produkty rastie záujem aj v susednej Českej republike.“
x
x
x
S ich produktmi sa možno stretnúť v takmer každej obci a meste
na Slovensku, zdobia o označujú
sídla samospráv, skrášľujú pracovné prostredie, pri cestách vítajú návštevníkov miest a obcí.
Sú to vizitky obcí, ktoré vytvárajú
prvý dojem a názor, skultúrňujú
prostredie. Ich prítomnosť v intraviláne obce môže pozitívnym prístupom ovplyvniť kvalitu života
občanov obce a jej návštevníkov.
Na záver nášho rozhovoru som
A. Tomašovičovi dal často používanú otázku: Ste rád, že pred vyše
dvadsiatimi rokmi ste sa rozhodli
pre podnikanie v oblasti propagačných potrieb samosprávy?
„Robím to od začiatku veľmi
rád. Stále, hoci som už v dôchodcovskom veku ma to veľmi baví,
lebo je to práca rozmanitá, tvorivá, stretávam sa pri nej s mnohými zaujímavými ľuďmi z rôznych
sfér života – zo samosprávy, umeleckej sféry, podnikateľského
prostredia a ešte k tomu aj poznávam rôzne miesta Slovenska.
Mám radosť, keď aj dnes vidím, že
stále dobre slúži to, čo sme urobili,
no a keď to ešte ľudia aj chvália,
čo už môžeme chcieť viac... Áno,
som rád, že som sa vybral po tejto životnej ceste. Je to pekná cesta
a keby som sa opäť rozhodoval,
vybral by som si to isté. Navyše,
v týchto šľapajach ide aj môj syn,
ktorý má vlastnú firmu zaoberajúcu sa výrobou orientačných
systémov s obchodným zameraním najmä na Českú republiku.
Želám všetkým našim partnerom
dobré zdravie a také úspešné pôsobenie v novom i ďalších rokoch,
aby z neho mali osoh a radosť aj
obyvatelia ich miest a obcí.“
Bohumil OLACH
Snímky Symbolika Hlohovec
10 regionálna samospráva
Bratislavská
župa v tomto
roku rozdelí
na dotáciách
270 000 eur
Žiadosti o veľké dotácie,
nad 2 500 eur, možno
podávať ešte mesiac a
pol, žiadosti o malé dotácie, do 2 500 eur, možno
podávať priebežne do 30.
septembra 2013.
„Aj tento rok sa dotácie
kraja sústredia na tých,
ktorí pomoc najviac
potrebujú. Prerozdelíme radšej viac menších
dotácií, ako by sme mali
všetky peniaze smerovať
do jediného projektu,“
povedal predseda BSK
Pavol Frešo.
Dotáciou možno podporiť verejnoprospešné
projekty, ktoré rozvíjajú
novátorské a netradičné
aktivity v regióne či podporujú rozvoj cestovného
ruchu a poskytovanie
sociálnych služieb v kraji.
Dotácia môže slúžiť aj
na ozdravenie a ochranu
životného prostredia,
zachovanie a rozvíjanie
kultúrneho dedičstva
na území BSK, môžu
sa jej prostredníctvom
spolufinancovať projekty
podporované z fondov
Európskej únie, organizovať vzdelávacie aktivity,
kultúrne podujatia či
spomienkové akcie. Dotáciou možno podporiť aj
organizovanie športových
podujatí a športových súťaží alebo účasť na nich
v Slovenskej republike
alebo zahraničí.
Vlani Bratislavská župa
podporila sumou 240-tisíc eur spolu 168 projektov. Najvyššiu dotáciu,
5-tisíc eur, dostala ZŠ a
MŠ Riazanská na podporu športových aktivít
pre žiakov a širokú
verejnosť. Tou istou
sumou kraj dotoval Klub
vodného póla Bratislava,
ktorý peniaze dostal na
projekt rekonštrukcie na
kúpalisku Matadorka.
Asociácii Skateboardingu Slovenskej republiky
prispela bratislavská
župa rovnakou sumou na
krytý skejtpark. Ďalších
5-tisíc eur dostal Slovenský stolnotenisový
zväz na rekonštrukciu a
debarierizáciu národného
stolnotenisového centra a
rovnakou sumou kraj dotoval aj Ružinov – mestská časť peniaze dostala
na revitalizáciu verejného
priestranstva na Banšelovej ulici.
(rac)
15. január 2013 • Obecné noviny
Občania v Žilinskom kraji
vybavia administratívu
cez internet
Elektronická forma poskytovania služieb zároveň sprístupní konkrétne služby širšej
cieľovej skupine a zavedených bude spolu 74 elektronických služieb.
Ž
ilinský samosprávny
kraj začal v decembri
minulého roka práce
na projekte Elektronizácia služieb ŽSK,
ktorého cieľom je vytvorenie integrovaného informačného systému Úradu ŽSK. Projekt prispeje k
odbúraniu administratívnej záťaže a zabezpečí širokú dostupnosť
služieb v oblasti školstva, kultúry,
dopravy zdravotníctva či sociálnych vecí. „Z pohľadu občana je
najdôležitejšie, že elektronizácia
služieb prispeje k jednoduchšiemu vybavovaniu úradných výkonov v ktoromkoľvek čase bez nutnosti navštíviť úrad. Po úspešnom
zavŕšení projektu vybavia občania
a podnikatelia najdôležitejšie administratívne úkony prostredníctvom internetu a z pohodlia svojho domova,“ objasnil konkrétny
prínos projektu predseda ŽSK
Juraj Blanár.
Elektronická forma poskytovania služieb zároveň sprístupní
konkrétne služby širšej cieľovej skupine a zavedených bude
spolu 74 elektronických služieb.
„Prostredníctvom internetu budú
môcť občania pripomienkovať
návrh rozpočtu, nahlasovať problémy na cestách II. a III. triedy,
žiadať o informácie z rôznych ob-
lastí, či už to bude kultúra, cestovný ruch, rokovania zastupiteľstva
alebo lekárske služby,“ vysvetlil
Ing. Roman Kučerák, vedúci oddelenia informatiky Úradu ŽSK.
Elektronizácia služieb ŽSK bude
realizovaná v súčinnosti s implementáciou systému e-Govern-
ment na národnej úrovni. Všetky služby bude možné využívať
najneskôr v júli 2015. „Vzájomná
prepojenosť informačných systémov a využívanie spoločnej databázy výrazne zefektívni činnosť
samosprávy, zjednoduší prácu s
informáciami a zlepší dostupnosť
služieb,“ uviedol Martin Sukuba,
manažér pre projekty EÚ zo spoločnosti DATALAN, a. s., ktorá
zabezpečuje technologickú implementáciu celého projektu.
Projekt Elektronizácia služieb ŽSK je spolufinancovaný z
prostriedkov Európskeho fondu
regionálneho rozvoja prostredníctvom operačného programu
Informatizácia spoločnosti. Hodnota oprávnených výdavkov projektu je 4 293 999,56 eur, pričom
95 % pochádza zo štrukturálnych
fondov EÚ a štátneho rozpočtu a
zvyšných 5 % je spolufinancovaných zo zdrojov ŽSK.
(dan)
Na úsporných opatreniach sa podieľajú
aj župní poslanci
Rozpočet na rok 2013 schválili na na svojom zasadnutí 20. decembra 2012 poslanci Banskobystrického
samosprávneho kraja.
P
ríjmová časť vrátane finančných operácií predstavuje
156 miliónov eur a výdavková bude vo výške 151 miliónov eur.
„Rozpočet je teda prebytkový, a to
z toho dôvodu, že sme sa ako samosprávny kraj zaviazali podieľať
na konsolidácii verejných financií
v rámci podpísaného memoranda s vládou SR," vysvetlila vedúca
odboru finančného riadenia a rozpočtu Úradu BBSK Mária Urgelová.
„Budúci rok nebude jednoduchý, pretože sme sa zaviazali voči
vláde, že päť miliónov eur ušetríme v našom rozpočte, čo vôbec
nie je jednoduché, lebo my sme sa
správali zodpovedne už aj posledné tri roky," dodal predseda BBSK
Vladimír Maňka. Podotkol, že kraj
ušetril skoro 60 percent na svojich
administratívnych
výdavkoch.
Podľa jeho slov vyšší územný celok
napriek zložitej situácii aj v budúcom roku plánuje investovať viac
ako 22 miliónov eur, patria sem
i mnohé projekty z eurofondov.
„Chceme opraviť za desať miliónov
eur naše cesty," pokračoval. Reali-
zujú sa tiež projekty zatepľovania
niektorých objektov BBSK, škôl či
domovov sociálnych služieb, kde
sa podarilo získať výhodný úver.
„Keď to všetko zvládneme tak, ako
si predstavujeme, tak nám z tohto
úveru vrátia naspäť 20 percent financií." V. Maňka tiež konštatoval,
že keď sa objekt zateplí, ušetria sa
peniaze a tie ostanú v rozpočte.
Poslanci sa vzdali aj časti svojich
odmien, znížia sa im o 10 percent.
„Navrhol som, aby sa aj poslanci
podieľali na konsolidácii verejných
financií tým, že sa znížia ich odme-
ny a znížia sa tzv. paušálne alebo
cestovné náhrady poslancov a neposlancov, ktorí sú členmi komisií
v Zastupiteľstve BBSK," uviedol
poslanec Jaroslav Demian. Návrh
bol znížiť o 10 percent odmeny aj
cestovné náhrady, čo je približne
150 000 eur. Súčasne J. Demian
navrhol, aby takto ušetrených
100 000 eur v rozpočte bolo použitých na rozvoj kraja a podporu
rôznych aktivít občianskych združení, obcí a miest.
(ts-bbsk)
V Nitrianskom kraji opravia tento rok z eurofondov 32,7 kilometra
ciest
V roku 2012 vyšší územný celok zrekonštruoval z Regionálneho operačného programu 58 kilometrov ciest, čo stálo vyše
šesť miliónov eur.
N
itriansky
samosprávny
kraj opraví v roku 2013
z eurofondov 32,7 kilometra ciest. Stavebné náklady
predstavujú vyše 2,3 milióna eur.
Pôjde o dokončenie projektu Modernizácia ciest - región Nitra
financovaného z Regionálneho
operačného programu. Informoval o tom hovorca predsedu kraja
Stanislav Katrinec. Okrem toho
kraj z vlastných prostriedkov pre-
buduje most v Preseľanoch nad
Ipľom za približne pol milióna eur
a zrekonštruuje vozovku mosta v
Kolárove za vyše 316-tisíc eur.
V roku 2012 vyšší územný celok zrekonštruoval z Regionálneho operačného programu 58
kilometrov ciest, čo stálo vyše šesť
miliónov eur. Z vlastného rozpočtu ukončil súvislé opravy 3,4 kilometra ciest s celkovým nákladom
257 252 eur.
Mnohé cesty II. a III. triedy,
ktoré vlastní Nitriansky samosprávny kraj, sú v zlom stave a
vyžadujú si urýchlenú opravu.
V rokoch 2006 až 2011 zrekonštruoval kraj 84,4 kilometra ciest.
Na rok teda pripadá približne
14 kilometrov opravených ciest,
čo znamená, že na úplnú obnovu 2040 kilometrov ciest by kraj
takýmto tempom potreboval 145
rokov. Spomedzi ciest II. triedy je
v súčasnosti v havarijnom stave
20,9 kilometra a v nevyhovujúcom stave je 101,3 kilometra. Z
ciest III. triedy je v havarijnom
stave 12,9 kilometra a v nevyhovujúcom až 526,7 kilometra. Každý rok by kraj potreboval obnoviť
povrch aspoň 100 kilometrov
ciest, čo by stálo približne desať
miliónov eur.
(sita)
z regiónov 11
Obecné noviny • 15. január 2013
Prešovskí poslanci prelomili
primátorovo veto o mestskom rozpočte
Mesto sa bude riadiť rozpočtom, ktorý prijali poslanci ešte 17. decembra. Napriek tomu, že ho prešovský
primátor Pavel Hagyari nepodpísal, za pôvodný rozpočet zahlasovala potrebná trojpätinová väčšina.
M
esto Prešov sa
bude riadiť rozpočtom na rok
2013, ktorý poslanci prijali ešte
17. decembra. Hoci ho primátor
Prešova Pavel Hagyari vetoval, prešovskí mestskí poslanci 9. januára
na mimoriadnom zastupiteľstve
prelomili jeho veto. Za prijatý rozpočet z celkového počtu 31 poslancov hlasovala trojpätinová väčšina
(63,33 %), rozpočet podporilo 19
poslancov, 11 nehlasovalo, jedna
poslankyňa sa na hlasovaní nezúčastnila. Za rozpočet spoločne hlasovali poslanecký klub Smer-SD a
nezávislí a poslanecký klub KDH,
SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd. Tieto
kluby boli aj spoločnými autormi
schváleného rozpočtu, ktorý presadili v decembri proti návrhu rozpočtu z dielne mestského úradu.
Opätovnému schváleniu rozpočtu na rok 2013 predchádzala
dlhá a občas aj búrlivá rozprava.
Primátor Hagyari po hlasovaní a
prelomení veta uviedol, že prijatý
rozpočet je v rozpore so zákonom
a mestu môže hroziť sankcia až do
výšky takmer 3 mil. eur. Jedným
z dôvodov je nevyčlenenie peňazí v rozpočte na spolufinacovanie
rekonštrukcie základnej školy, na
ktorú mesto získalo z eurofondov
takmer 2,6 mil. eur. Dobrou správou pre mesto však podľa Hagyariho je, že sa s poslaneckými klubmi
dohodli, že všetky rozpory odstránia rozpočtovým opatrením. Malo
by sa tak stať už 31. januára, keď sa
bude konať riadne mestské zastupiteľstvo.
Predsedníčka poslaneckého klubu Smer-SD a nezávislí poslanci
Svetlana Pavlovičová vyjadrila
spokojnosť nad tým, že poslanci
hlasovali tak, ako sa dohodli. Prijatý rozpočet považuje za lepší,
ako ten, ktorý pôvodne predložilo mesto. Predovšetkým je viac
šetriaci a posilnil rozhodovanie
miestnych častí. Uznáva, že má aj
svoje chybičky. Vznikli tým, že poslanci pri jeho tvorbe nemali všetky
informácie o záväzkoch a dodatkoch k zmluvám, ktoré podpísala
radnica. Oba poslanecké kluby sú
pripravené zodpovedne sa postaviť
k týmto nedostatkom v rozpočte a
odstrániť ich prijatím rozpočtového opatrenia ešte tento mesiac Ako
dodala, v priebehu minulého roka
mestské zastupiteľstvo prijalo osem
rozpočtových opatrení.
Mesto Prešov bude v roku 2013
hospodáriť so sumou 53,305 mil.
eur. Rozpočet z dielne poslanec-
kých klubov bol alternatívou voči
rozpočtu radnice, ktorá prišla s
návrhom rozpočtu v sume 55,769
mil. eur. Schválený rozpočet je
oproti návrhu mesta nižší o vyše 2
mil. eur a oproti minuloročnému
rozpočtu nižší o takmer 5 mil. eur.
Súčasne je najnižší za posledné štyri roky. V tohtoročnom rozpočte sú
rozpísané bežné príjmy na 49,346
mil. eur a bežné výdavky na 46,538
mil. eur. Kapitálové príjmy rozpočtu schválili poslanci na sumu 3,949
mil. eur a kapitálové výdavky na
3,991 mil. eur.
(sita)
Na jar by sa mala začať rekonštrukcia cesty
cez Pezinskú Babu
Aj v roku 2013 opraví bratislavská župa viaceré cesty a mosty, ktoré má vo svojej správe. V rozpočte sú na to vyčlenené 4 milióny
eur, na bežnú údržbu 7,8 milióna eur.
P
lánovaná je rekonštrukcia
cesty cez horský prechod
na Pezinskej Babe, ktorá
je v havarijnom stave, opraví sa
aj most cez Malý Dunaj v Zálesí
a cesty v obciach Závod, Hrubá
Borša, Dunajská Lužná a Modra,
ktoré boli pre nedostatok financií,
resp. sanáciu ciest a objektov po
povodniach presunuté do tohtoročného plánu z roku 2011. Plánovaná je aj rekonštrukcia priesečnej križovatky na okružnú v
Novej Dedinke.
S rekonštrukciou cesty cez
Pezinskú Babu by sa malo začať už
na jar. V kritickom stave sú viaceré
úseky komunikácie. Porušená je
stabilita cestného telesa, vytvárajú sa pozdĺžne trhliny a zosúvajú
sa časti vozovky. Podľa župana
Pavla Freša bude rekonštrukcia
náročná, potrebné bude čiastočné
rozobratie telesa a tiež vybudovanie kotvenia násypu. Urobiť tiež
treba odvodňovacie vrty a oporné
múry. Sanačné práce na všetky tri
havarijné lokality sa budú robiť
naraz v rámci jednej stavby, treba
počítať aj s lokálnymi odstávkami
dopravy. Predpokladané náklady
sú viac ako 2,5 mil. €.
V roku 2012 bolo v rozpočte kraja vyčlenených na bežnú
údržbu a výkon správy 8,5 mil. €
a na rekonštrukcie ciest približne
6,3 mil. €. Najnákladnejšia bola
rekonštrukcia cesty II/502 v intraviláne obce Vinosady. Cesta
bola zničená v dôsledku ťažkej
nákladnej dopravy v kombinácii s
nevyhovujúcim stavom podložia,
ktoré podmáčali zrážkové vody a
nevyhovujúca bola aj konštruk-
cia pôvodného násypu. Na ceste
sa vytvárali trhliny, vozovka sa
postupne prepadávala, až došlo k
úplnému zosuvu násypu.
Kraj pokračoval aj v sanáciách
ciest zničených povodňami v roku
2011 v okrese Pezinok - dokončili
sa práce na novom moste v Doľanoch, zrekonštruovala sa vozovka,
most, priepusty aj oporné múry v
obci Píla a vybudoval sa nový most
v Budmericiach. Zrekonštruovali
sa cesty v Zohore a urobili sa veľkoplošné vysprávky na viacerých
úsekoch ciest - v okrese Malacky v
celkovej výmere 4700 m², v okrese
Pezinok 3420 m², Senec 3734 m²
s celkovými nákladmi približne
360 000 €.
BSK má vo vlastníctve 511,68
km ciest (178,94 km ciest II. triedy a 332,74 km ciest III. triedy) a
130 mostov, z toho je 11 nad diaľnicami. Ich údržbu zabezpečuje
správcovská spoločnosť Regionálne cesty Bratislava, a. s. (RCB).
(tyš)
Projekt EHMK 2013 štartuje podľa primátora
novú budúcnosť Košíc
Pozitívna správa o Košiciach vo svetovej spravodajskej televízii CNN a v ďalších medzinárodných médiách, najväčšie investície
do kultúrnej infraštruktúry v histórii Slovenska, odstránenie dlhé roky sa vlečúcich čiastkových problémov. Takto charakterizoval
na tlačovej besede 9. januára primátor Richard Raši výsledky práce za minulý rok.
„Nielen vďaka projektu Európske
hlavné mesto kultúry 2013 objavujú
naše mesto zahraničné médiá, ale
aj najvyšší predstavitelia Európskej
únie a Slovenska. Z Košíc sme urobili najdynamickejšie sa rozvíjajúce
mesto na Slovensku. Košice sa stávajú
skutočnou európskou metropolou,“
uviedol Raši.
Zdôraznil, že uplynulý rok bol v
znamení príprav Košíc na prestížny
titul EHMK 2013. Uviedol, že investícia do rekonštrukcie kultúrnej
infraštruktúry aj napriek meškaniam
v niektorých investičných projektoch
štartuje novú budúcnosť mesta. Kasárne/Kulturpark, Kunsthalle, ďalšie
body kultúry – SPOT´s, amfiteáter,
mestské parky, Košický hrad, či Uličky remesiel podľa jeho slov ostanú
na dlhé roky symbolom EHMK a do
mesta prinesú nové možnosti.
Na titul EHMK boli naviazané
čiastkové projekty, ktoré podporujú
myšlienku transformácie mesta na
kreatívne centrum strednej a východnej Európy. Environmentálny
občiansky projekt KESA, v rámci
ktorého si môžu ľudia objednať a zasadiť svoj strom, pričom by ich malo
byť vysadených 2013, priamo zapája
obyvateľov do starostlivosti a trvalej udržateľnosti zelene v meste. K
úspechom radí aj zbúranie vyše 30
rokov rozostaveného kongresového
centra. K top úspechom mesta zaradil získanie ceny Meliny Mercouri,
vďaka čomu mesto získalo z fondov
EÚ 1,5 milióna eur. Mesto po takmer
40 rokoch začalo s prípravou nového
územného plánu. „V roku 2012 sme
nestihli dokončenie niektorých inves-
tičných projektov EHMK, výraznejšie rozšírenie cyklotrás, komplexnú
rekonštrukciu chodníkov či výstavbu
nultého okruhu,“ uviedol Raši.
Medzi priority Košíc v roku 2013
bude podľa Rašiho patriť desať zámerov. Mesto sa chce prezentovať
ako atraktívna, moderná a kreatívna
európska metropola, dokončiť investičné projekty v rámci EHMK a súbežne pripravovať model fungovania
kultúrnych inštitúcií po roku 2013.
Chce prispieť k zriadeniu leteckého
spojenia Košíc s Londýnom a niekto-
rým veľkým nemeckým mestom.
Začne sa obnova vozového parku
košického dopravného podniku. Vedenie chce predstaviť štúdiu revitalizácie bývalého Mlynského náhonu, z
ktorého je dnes štvorprúdová cesta,
či vizuály rekonštrukcie starého kúpaliska Červená hviezda a začiatok
rekonštrukcie. Riešiť bude splácanie
starých súdnych sporov a pokračovať
bude v riešení problémov marginalizovaných skupín.
(sita)
12 sociálne veci
Peniaze využijú
na lepšie služby
pre ľudí v núdzi
Slovenské elektrárne, a.
s., poskytli v roku 2012 v
rámci programu Energia
pre krajinu neziskovej organizácii Harmónia v Prievidzi
finančný dar 1500 eur.
Poskytnuté finančné
prostriedky použije nezisková organizácia Harmónia
na sanáciu vnútorných
priestorov objektu na
Košovskej ceste. Ten je
od októbra 2012 súčasťou komplexu sociálnych
zariadení v tejto lokalite a
slúži na dočasný celoročný
pobyt osôb, ktoré sa ocitli v
sociálnej núdzi.
Neziskovú organizáciu Harmónia v roku 2004 založilo
mesto Prievidza. Poskytuje
sociálne služby v útulku a
zariadení núdzového bývania.„V mene všetkých klientov Harmónie, ktorým bude
možné poskytovať služby
v príjemnejších podmienkach, Slovenským elektrárňam ďakujeme," povedala
primátorka mesta Prievidza
Katarína Macháčková.
Energia pre krajinu je
komplexný program spoločenskej zodpovednosti
Slovenských elektrární,
člena skupiny Enel. Zastrešuje všetky aktivity
a projekty spoločnosti v
sociálnej oblasti, oblasti
kultúry, životného prostredia, vzdelávania a športu.
Všetky informácie o programe a aktivitách, ktoré sa
uskutočňujú v rámci tohto
programu, sú dostupné na
www.energiaprekrajinu.sk.
(ďur)
15. január 2013 • Obecné noviny
Najväčší domov sociálnych
služieb na Kysuciach oslávil
štvrťstoročnicu
V DSS Žiarec v Čadci poskytujú v súčasnosti kompletnú starostlivosť, rehabilitáciu a
terapiu 161 klientom, prevažne seniorov, s rozličným druhom postihnutia.
Z
amestnanci a klienti
Domova sociálnych
služieb Čadca-Žiarec si
na sklonku roku 2012
pripomenuli štvrťstoročie poskytovania sociálnych
služieb ľuďom, ktorí sú odkázaní
na pomoc. Od svojho vzniku v
roku 1987 poskytlo zariadenie na
sídlisku Žiarec domov pre 1038
klientov. Jeseň života, ako aj každodenný program si môžu jeho
obyvatelia spestriť pestovaním
skalky, úpravou parčíka, alebo využívaním knižnice či komunikáciou s blízkymi prostredníctvom
internetu. Aj takéto možnosti ponúka pobyt v zariadení, ktorého
zamestnanci sa starajú aj o ďalšie
voľnočasové aktivity svojich zverencov. Už tradičnou súčasťou ich
života sú oslavy fašiangov, májové
slávnosti, oslavy Medzinárodného
dňa žien ako aj Dňa matiek. Veľmi
obľúbené sú aj spoločné výlety či
turistika. Svoju zručnosť prezentujú klienti aj na pravidelných výstavách, na ktorých oči návštevníkov potešia výsledky ich práce
na krosnách, aranžmány a ďalšie
ručné výrobky.
Pri príležitosti 25. výročia vzniku domova ocenila riaditeľka
zariadenia Eva Larišová zamestnancov za dlhoročnú a najmä kvalitne vykonávanú prácu. Ceny si
prevzali Božena Slichová, Marián
Pastorek, Ľubica Mizerová, Edita
Časnochová, ako aj zdravotné sestry Jarmila Frolová, Antónia Holubová, Helena Kultanová, Viera
Perďochová, Emília Pokrývková a
Janka Rešetková.
V súčasnosti k najväčšiemu domovu sociálnych služieb v kysuckom regióne patrí aj pracovisko
v Čiernom, kde našlo príjemné
rodinné prostredie 32 obyvateľov.
Potvrdením kvality poskytovaných služieb je aj získanie certifikátu k zavedeniu a používaniu
systému manažérstva kvality.
„Zariadenie v Čadci-Žiarci patrí
medzi najvýznamnejších poskytovateľov sociálnej starostlivosti v regióne, čo dokazuje nielen
svojou veľkosťou, ale aj úrovňou
poskytovaných služieb. Prajem
jeho obyvateľom, aby v ňom našli
teplo domova a zamestnancom
chcem poďakovať za profesionálnu prácu, do ktorej dávajú často
Stredisko sociálnych služieb
v Košiciach po rekonštrukcii
slúži verejnosti
Po deviatich mesiacoch práce bola stavba skolaudovaná a tak môžu
obyvatelia strediska plne využívať vynovené priestory, ktoré zabezpečia
zvýšenie štandardu a kvality poskytovaných sociálnych služieb.
S
tredisko sociálnej pomoci
na Garbiarskej ulici v Košiciach prešlo komplexnou
rekonštrukciou a modernizáciou.
Zariadenie prešlo úpravami, ktoré
okrem iného prinesú aj zníženie
energetickej náročnosti. Okrem
zateplenia jednotlivých častí budovy pavilónov „B" a „D", sa uskutočnila aj výmena okien a vstupných dverí za plastové, výmena a
zateplenie striech. Práce zahŕňali
rekonštrukciu a výmenu rozvodov
vody, kanalizácie, sanitárneho vybavenia, elektroinštalácie a signalizácie. Technologickou a stavebnou
úpravou prešli aj výťahy. Do plánu
rekonštrukcie boli zapracované dispozičné zmeny vyplývajúce z požiadaviek na hygienické zariadenie. Na
základe výsledkov verejného obstarávania bola na realizáciu vybraná
spoločnosť ZIPP Bratislava, spol.
s. r. o. Celkové výdavky projektu boli
3 484 165,22 €, z toho 2 976 792,98 €
predstavoval nenávratný finančný
príspevok.
V stredisku sociálnej pomoci
vznikli nové priestory na voľnočasové aktivity, ktoré umožnia vo zvýšenej miere viesť samostatný život
pod odborným dohľadom perso-
nálu. Zvýšením kvality služieb pre
klientov spolu s kvalitnejším ubytovaním sa zvýši aj konkurencieschopnosť tohto zariadenia v regióne a na celom Slovenska. „Chcem
poďakovať všetkým zúčastneným
stranám. Bola to veľká investícia,
pri ktorej sme 2,9 milióna dostali
ako nenávratný finančný príspevok
z Európskej únie a 5 % z celkových
výdavkov spolufinancovalo mesto.
Verím, že klienti sa tu budú cítiť ako
doma," povedala viceprimátorka
Renáta Lenártová.
(ts-lš)
kus svojho srdca a obohacujú ju
svojím ľudským prístupom,“ povedal žilinský župan Juraj Blanár.
Žilinský samosprávny kraj je v
piatich regiónoch zriaďovateľom
26 zariadení sociálnych služieb.
V uplynulom roku oslavovali
okrúhle výročie založenia aj Domov sociálnych služieb a Zariadenie pre seniorov Horelica, ako
aj zariadenie Lúč v Žiline, v ktorých pomáhajú sociálne odkázaným ľuďom už dvadsať rokov.
S kapacitou viac ako 3500
lôžok sa kraj zaraďuje v sociálnej
oblasti na popredné miesta na
Slovensku. „Žilinský samosprávny kraj vynakladá ročne okolo 35
% zo svojho rozpočtu na financovanie sociálnej oblasti, čo svedčí
o význame a dôležitosti, ktorú
sociálnej téme prikladáme,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
Okrem vlastných domovov sociálnych služieb však financuje
starostlivosť aj v zariadeniach
neverejných, teda súkromných
poskytovateľov. Jedným z podporovaných poskytovateľov je aj
Regionálne centrum pre autistov
v Žiline-Bánovej, ktorého zriaďovateľom je OZ Detská komunita.
Kraj sa už od roku 2006 podieľa
na zvyšovaní kvality života najmenších detí i dospelých s autizmom poskytovaním financií na
činnosť tohto špecializovaného
zariadenia. Len vlani vyčlenil na
jeho chod viac ako 117-tisíc eur.
Zabezpečil tak potrebné sociálne
služby pre 31 klientov zariadenia.
Regionálne centrum pre autistov
v Žiline vzniklo z iniciatívy rodičov, pedagógov a odborníkov
zaoberajúcich sa problematikou
autizmu a 22. novembra 2012
otvorilo aj detašované pracovisko na ulici Ambra Pietra v Žiline
určené pre autistické deti od 3 do
5 rokov.
V minulom roku podporila
krajská samospráva činnosť neverejných poskytovateľov sumou
takmer 1,5 milióna eur z vlastného rozpočtu. Do sociálnej oblasti investuje celkovo viac ako 28
miliónov eur. Dovedna s eurofondami to vlani bolo viac ako 31
miliónov eur.
Hana DANOVÁ,
hovorkyňa ŽSK
Sociálne služby sú prioritou
bratislavskej župy aj v tomto roku
Minulý rok bolo na oblasť sociálnych vecí v rozpočte BSK vyčlenených 23,8 milióna eur, v tomto roku
je to viac ako 24 miliónov.
„Neustále sa snažíme skvalitňovať sociálne služby. Zriadili sme
Kanceláriu prvého kontaktu a Centrum pre rodiny v kríze, kde môžu
občania vyhľadať pomoc pri riešení svojej sociálnej situácie. Kvalitu
sociálnych služieb sme rozšírili a
zvýšili aj otvorením piatich zariadení podporovaného bývania, ktoré
umožňujú žiť ľuďom so zdravotným
postihnutím čo najsamostatnejšie,"
povedal bratislavský župan Pavol
Frešo. Bratislavský kraj tým zároveň
napĺňa Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú
starostlivosť v systéme sociálnych
služieb na roky 2012 - 2015, ktorý
schválilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento akčný plán
vychádza z Európskej stratégie pre
oblasť zdravotného postihnutia na
roky 2012 - 2020, ktorý vydala Eu-
rópska komisia. Významným krokom k zvýšeniu kvality sociálnych
služieb je aj materiál „Podmienky
kvality sociálnych služieb v kompetencií BSK“, ktorý schválili poslanci
regionálneho parlamentu. Spomedzi krajov na Slovensku ide o prvý a
zatiaľ jediný materiál tohto druhu.
Okrem toho organizuje BSK
vlastné podujatia, napr. Župná
olympiáda pre seniorov zo zariadení v pôsobnosti kraja a hlavného
mesta. Cieľom podujatia je poskytnúť mobilným seniorom hravou
formou príležitosť na športovanie,
pohyb , ale aj zábavu.
Bratislavská župa má vo svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti 15 zariadení sociálnych služieb pre rôzne
cieľové skupiny a rôzne zdravotné
postihnutia. Bratislavský samosprávny kraj podporuje aj viaceré
organizácie či projekty, ktoré sú zamerané na sociálne služby a pomoc
ľuďom, ktorí to potrebujú.
(tyš)
vzdelávanie/kultúra 13
Obecné noviny • 15. január 2013
Najmladšia generácia si uctila prvého
slovenského starostu Novej Bane
V Novej Bani si vlani pripomenuli výročia dvoch významných rodákov: Karola Dodeka
(2. novembra 1867 - 7. apríla 1922) a Štefana Volfa–Kňazolúckeho (28. decembra 1852 - 27. marca 1901).
O
be tieto významné osobnosti mali
viacero spoločných
záujmov a vlastností. Najdôležitejšie z
nich boli láska k rodnej hrude a
šírenie idey slovenského národa
počas celého svojho života. Obaja
boli označovaní za panslávov, čo
im v živote na prelome 19. a 20.
storočia prinieslo nejedno príkorie. No a obaja mali spoločného
priateľa a poradcu, ktorým bol
kňaz a polyhistor Andrej Kmeť.
Karol Dodek sa narodil v rodine kováča a tomuto remeslu
zostal verný po celý svoj život.
Aj napriek jeho výborným výsledkom v škole a maliarskemu
talentu nepokračoval v štúdiu, no
na povinnej vandrovke získal veľa
nových skúseností, ktoré uplatnil
v rodičovskej kováčskej vyhni.
Niekoľko jeho náhrobných krížov
by sme ešte aj dnes našli na miestnom cintoríne a na cintorínoch
v okolitých obciach. So svojimi
prácami sa predstavil v Budapešti
na Miléniovej výstave (1896) a o
štyri roky neskôr aj na svetovej
výstave v Paríži. Bol samoukom
vo viacerých oblastiach, rád čítal
a mal bohatú knižnicu, naučil sa
po nemecky a česky a venoval sa
prekladaniu odborných článkov.
Prispieval do viacerých slovenských novín a svoje poznatky z
včelárstva publikoval v časopise
Včelár a ovocinár. V publikačnej
činnosti mu pomáhal A. Kmeť, s
ktorým sa zoznámil v poslednom
desaťročí 19. storočia. Vo svojich
príspevkoch sa zameriaval na oblasť ovocinárstva a včelárstva, no
zaoberal sa aj sociálnou a hospodárskou tematikou. Venoval sa tiež
šľachteniu ovocinárskych odrôd a
výsledky svojej práce prezentoval
aj na výstavách v Petrohrade a
Moskve. So svojimi vedomosťami
a skúsenosťami sa dokázal podeliť
a ľudia ho vyhľadávali aj pre jeho
liečiteľské schopnosti zvierat. Jeho
najväčšou záľubou bolo však maľovanie. Amatérske začiatky boli
zamerané na kopírovanie prác
známych maliarov. Neskôr sa
stal známym portrétistom a maliarom zameraným na sakrálnu
oblasť. No zachovali sa aj kresby
z mesta a jeho okolia, ba aj kresby
s tematikou I. svetovej vojny. Na
ruský a taliansky front ho odvelili aj napriek tomu, že jeho ročník už nepodliehal mobilizácii.
Krátko predtým okúsil aj väzenie,
pretože ako pansláva ho obvinili
z vlastizrady. Domov sa vrátil s
podlomeným zdravím a práve to
zapríčinilo, že po zvolení za prvého slovenského starostu v Novej Bani v roku 1919, vo veku 54
rokov zomiera. Na počesť vzniku
I. ČSR vysadil neďaleko rodného
domu pamätnú lipu. Práve pri nej
bola odhalená pamätná tabuľa,
ktorú dala vyhotoviť najmladšia
novobanská generácia – členovia
DO Fénix.
Štefan Volf-Kňazolúcky sa narodil na novobanských Štáloch v
rodine roľníka. Vychodil len šesť
tried ľudovej školy a jeho túžbou
bolo stať sa kňazom. Otec ho však
potreboval na rodnom grunte, o
ktorý sa bolo treba starať, lebo
roľníctvo a ovocinárstvo bolo ich
živobytím. V škole, najmä zásluhou učiteľa Eduarda Riznera, získal vzťah k hudbe a ku knihám,
no najmä národné cítenie v čase,
keď sa čoraz viac stupňovala maďarizácia. Pri otcovi sa priučil
obrábaniu pôdy, ovocinárstvu,
ale aj zhotovovaniu náradia z
dreva a opracovaniu kameňa.
Keď sa oženil, dostal časť ornej
pôdy a lúku, na ktorej si mohol
dochovať kravu a junce. Spolu s
otcom vozili po oberačke ovocie
na „dolniaky“ , kde ho vymieňali
za hospodárske produkty, ktoré sa len ťažko urodili na novobanských Štáloch. Cestou, ktorá
trvala niekoľko dní, mal čas na
rozmýšľanie, ba aj skladanie príležitostných veršíkov. Jeho veľkou záľubou bolo zbieranie ľudových piesní, poviedok, príbehov,
zvykov, povier... Jeho zásluhou
sa zachovala zaujímavá pieseň
novobanských „jablkárov“, ktorá
približuje trasy ich ciest. Bol všestranným hudobníkom a to mu
pomohlo pri zbieraní ľudových
piesní. So svojou kapelou chodil
hrať na svadby a zábavy a hrali
len slovenské pesničky, čo sa nepáčilo „vrchnosti“. V jeho bohumilej činnosti ho povzbudzovali
aj novobanskí národovci, medzi
ktorými bol aj Karol Dodek,
kňaz Alexej Peťko a ďalší.
Aj v jeho živote veľký zlom
nastáva po zoznámení sa s A.
Kmeťom, ktorý mu pomáha pri
upravovaní jeho príspevkov do
viacerých slovenských novín.
Kmeť podporuje aj jeho rezbárske
nadanie a jeho makety roľníckych
domov a rôzneho náradia putujú
do slovenských múzeí a dostávajú
aj do Národného múzea v Prahe.
Po vzniku Muzeálnej spoločnosti
v roku 1893 stáva sa jej členom,
na jej valné zhromaždenia chodí
z Novej Bane do Martina peši a
vždy v štálanskom ľudovom kroji.
Vďaka Kmeťovi dostáva možnosť
zúčastniť sa spolu s poprednými
slovenskými národnými dejateľmi v roku 1895 na Národopisnej
výstave v Prahe, kde sa zoznámil
s viacerými českými vlastencami.
Pravdepodobne aj so skladateľom a zberateľom ľudových piesní
Kmochom, ktorý ho neskôr nav-
štívil na novobanských Štáloch. V
tom istom roku sa mu dostáva aj
ďalšej pocty, keď sa stáva členom
delegácie, ktorá sa zúčastňuje na
Národostnom kongrese v Budapešti - v oboch prípadoch v štálanskom kroji. Štefan Volf-Kňazolúcky vlastnil veľkú knižnicu,
ktorá slúžila širokému okoliu a
bola zdrojom šírenia národného
povedomia. Jeho mnohé plány a
predsavzatia na poli národnom
prerušila nečakaná smrť vo veku
39 rokov. Príčinou bol zápal pľúc.
Na jeho počesť na Kňazových
lúkach v Novej Bani vznikal počas
niekoľkých rokov pamätný areál,
kde sa o jeho živote a činnosti, ale
aj o vzácnych návštevách počas
jeho života, no i po jeho smrti,
môžeme dozvedieť z niekoľkých
pamätníkov a v pamätnej izbe v
rodnom dome. Toto zaujímavé
dielo vytvoril jeho vnuk – Štefan
Wolf-Slameníkov bez akejkoľvek
finančnej podpory a pomoci. Je
to náhrada za to, že v meste po
tomto národovcovi nie je pomenovaná žiadna ulica.
Text a snímky:
Jozef RUSŇÁK
Zo schátranej materskej školy bude vzdelávacie
centrum
Po viacročných prípravách a odkladoch by sa schátraná budova bývalej materskej školy na Tulskej ulici v Banskej Bystrici mala
ešte tento rok zmeniť na vzdelávacie centrum Múzea SNP.
V
íťaz súťaže na dodávateľa rekonštrukcie – banskobystrická firma Mijas,
ktorej múzeum stavbu odovzdalo
koncom minulého roka, by mala
rekonštrukčné práce začať tento
mesiac. Ako uviedol riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, rekonštrukcia má trvať najviac 18 mesiacov, podľa vyjadrenia dodávateľa
by sa to však malo stihnúť do októbra tohto roka. Náklady sú 1,5
milióna eur. „Pôvodná zamýšľaná
výška bola 2,46 milióna eur, ale
vysúťažilo sa 1,5 milióna eur, čiže
tá suma išla výrazne dolu. Z toho
85 percent hradíme z eurofondov a
15 percent zo štátneho rozpočtu,“
povedal Mičev.
Budovu bývalej materskej školy,
patriacu štátu, získalo štátne Múzeum SNP do svojej správy pred
štyrmi rokmi, keď aj uspelo so žiadosťou o grant z eurofondov cez
Regionálny operačný program na
projekt jej prestavby na vzdelávacie
centrum. „Zmluva o nenávratnom
finančnom príspevku bola podpí-
saná v roku 2009. Ale prvé verejné
obstarávanie bolo Úradom pre verejné obstarávanie zrušené, druhé
sa podarilo zrealizovať,“ uviedol
Mičev.
Budova prejde komplexnou rekonštrukciou a zmenou dispozície,
pôvodné podľa Mičeva zostanú
v podstate len obvodové múry.
Okrem študovní a prednáškových
miestností budú vo vzdelávacom
centre aj priestory pre archív, knižnicu a administratívu Múzea SNP,
ktoré sa tam presunú zo súčasných
priestorov v Pamätníku SNP a
uvoľnia tak miesto pre rozšírenie
expozície múzea. V nových učebniach chce Múzeum SNP poskytovať kreditové vzdelávanie učiteľov
dejepisu. „Už teraz by sme mali
mať akreditáciu na vzdelávanie
v programe holokaust. Chceli by
sme akreditovať ešte druhú svetovú vojnu a Slovenské národné
povstanie ako samostatné vzdelávacie programy,“ dodal Mičev.
Budovu bývalej škôlky na Tulskej ulici na sídlisku Fončorda do-
stavali v roku 1976. Stavebne ide o
tri navzájom prepojené pavilóny.
V súčasnosti je v dezolátnom stave - časť okien je rozbitá, elektroinštalácia vytrhaná, sanita zničená a
murivo zatečené. Pre potreby múzea má tiež nevhodné dispozičné
riešenie. Predtým, ako ju získalo
Múzeum SNP a zabezpečilo pred
vniknutím neoprávnených osôb,
bola tiež miestom stretávania sa
asociálov, na čo sa sťažovali obyvatelia okolitých bytoviek.
(sita)
14 tlačivá/z regiónov
15. január 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani
za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako
aj pre mestá a obce to znamená, že od 1. decembra
2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k miestnym
daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné
tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene
tlačív fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
V Žiline jazdia nové trolejbusy
Počet
K
valita mestskej hromadnej
dopravy v Žiline sa koncom
minulého roku zvýšila nákupom desiatich nových trolejbusov,
ktoré slávnostne uviedli do prevádzky vo štvrtok 20. decembra 2012. Ide
o vozidlá vyrobené v spoločnosti
Škoda Electric, a. s., Plzeň. Po dlhých
rokoch neobnovovania vozidlového parku trolejbusov kúpilo mesto
sedem trolejbusov typu ŠKODA 31
Tr SOR (kĺbové/dlhé) a tri trolejbusy typu ŠKODA 30 Tr SOR (krátke).
Ide o nízkopodlažné trolejbusy, čím
sa podľa primátora Igora Chomu
začína proces, ktorý postupne priblíži žilinskú trolejbusovú dopravu
k štandardom, samozrejmým pre
ostatné európske mestá.
(čor)
Knižnica otvorená deťom
P
ezinská knižnica tento mesiac žije viacerými podujatiami. Koncom mesiaca, 22.
januára, bude v Malokarpatskej
knižnici stretnutie s Natou Sabovou. Autorka, ktorá má na konte
tri romány, pochádza z Pezinka.
Na hodinách informačnej výchovy s názvom Kým školský zvonček
zazvoní sa deti z materských škôl
dozvedia o knihách a knižnici.
Škôlkari z MŠ Vajanského sa na
vzdelávaní zúčastnili 7. a 8. januára, 10. januára prišli na rad deti z
MŠ Za hradbami, 11. januára boli
v knižnici deti z MŠ Holubyho
a deti z MŠ Pekníkova prídu do
knižnice 15. a 24. januára. Čo sa
tají v čaji je názov čajových stretnutí spojených s besiedkou o čaji a
rozprávkami. Žiaci zo ZŠ Fándlyho budú besedovať 14., 17., 21. a
31. januára a 28. januára prídu do
knižnice žiaci zo ZŠ Kupeckého.
Beseda o prečítaných knihách Čítanie je IN je tento mesiac vyhradená pre deti zo ZŠ Na bielenisku. Školáci budú o knihách podľa
vlastného výberu rozprávať 18.
januára. Počas celého mesiaca sa
deti a mládež môžu zapojiť do literárno-výtvarnej súťaže na tému
„Je mi zima, dám si čaj“.
(ts-bsk)
Prievidza oslávi
dve významné
výročia
O prvenstvo sa
uchádza vyše
šesťsto fotografií
Prievidzu tento rok čakajú veľkolepé oslavy. Mesto si pripomenie
dve okrúhle výročia - 900 rokov
od prvej písomnej zmienky o
meste (v listine Zoborského
opátstva) a 630. výročie udelenia
mestských privilégií uhorskou
kráľovnou Máriou. Počas roka sa
budú konať rôzne zaujímavé podujatia a akcie. Mesto Prievidza
preto prináša pre svojich obyvateľov nový informačný kanál. Na
stránke www.prievidza.sk/2013
nájdu obyvatelia podrobný kalendár pripravovaných podujatí. Aj
týmto spôsobom chce radnica
zjednodušiť prístup k informáciám. Nový informačný prostriedok
má za cieľ združiť všetky dôležité
informácie o spoločenskom
dianí v meste a jednoduchým
spôsobom ich sprostredkovať
obyvateľom.
(md)
Do fotosúťaže „Život v Bratislavskom kraji“, ktorá trvala od 12.
novembra do konca minulého
roka, prišlo viac ako 600 fotografií. Na výhercov jednotlivých
kategórií čakajú zaujímavé
ceny. Fotografie si bude môcť
verejnosť pozrieť na pripravovanej výstave. Fotografi súťažili
v troch kategóriách - Pamiatky
a architektúra, Kultúra a šport,
Ľudia. Fotografie, ktoré zachytávajú život v Bratislavskom kraji,
vyhodnotí odborná porota 15.
januára. Na výhercov jednotlivých kategórií čakajú víkendové
wellness pobyty pre dve osoby,
večera pre dvoch, balíčky s vybavením pre fotografov v hodnote
sto eur či darčekové poukážky
na tlač fotografií v hodnote
sedemdesiat eur. Súťaž župa
zopakuje aj v roku 2013
(ts-bsk)
monitor 15
Obecné noviny • 15. január 2013
Mesto Martin získalo ďalšie
ocenenie za transparentnosť
Primátor Andrej Hrnčiar prevzal ocenenie Otvorená samospráva 2012 za 2. miesto
od organizácie Transparency International Slovensko 11. decembra v Bratislave,
počas konferencie pri príležitosti medzinárodného dňa boja proti korupcii s názvom:
Zvyšovanie transparentnosti na národnej a miestnej úrovni na Slovensku.
„Teší ma, že sme v tejto súťaži
obstáli na druhom mieste, je to posun oproti výsledkom spred dvoch
rokov, keď sme boli tretí. Samozrejme, že po tom, čo sme dostali cenu
Organizácie Spojených národov,
každý teraz očakáva, že budeme
vždy všade prví. Toto hodnotenie
sa nedá porovnávať s hodnotením
OSN, pretože tu sa posudzovali iné kritériá. Neposudzovalo sa
len mesto ako také, ale napríklad
aj firmy a spoločnosti, ktoré sú v
zriaďovateľskej pôsobnosti mesta a
práve tam sme stratili najviac bodov. V súčasnosti robíme analýzu
hodnotenia a budeme pracovať na
tom, aby sme v budúcnosti získa-
li viac bodov, viac percent a tým
pádom sa umiestnime na lepšom
mieste. Každopádne je to pre nás
veľký úspech, že zo stovky najväčších miest na Slovensku sme
skončili na 2. mieste. Martin jednoznačne patrí medzi lídrov transparentnosti,” povedal po prevzatí
ocenenia primátor mesta Martin
Andrej Hrnčiar.
Najtransparentnejšou
samosprávou na Slovensku pre rok 2012
je Šaľa, ktorá obhájila prvenstvo
z roku 2010. Na druhom mieste
skončil Martin, tretia je Rožňava.
Celkovo sa transparentnosť slovenských miest dva roky od komunálnych volieb mierne zvýšila.
Transparency International Slovensko hodnotila sto najväčších
miest, ktoré pokrývajú polovicu
populácie Slovenska. Rebríček
transparentnosti hodnotil mestá v
11 oblastiach (od poskytovania informácií o práci úradu a poslancov,
možnosti zapojenia verejnosti do
diskusie a otvorenosti verejného
obstarávania cez personálnu politiku, prenájmy majetku po udeľovanie grantov a dotácií). Približne
polovicu výsledného skóre tvorilo
hodnotenie kvality informácií na
mestských webových stránkach,
ďalších 40 percent odpovede na
infožiadosti pod menom Transparency ako aj „obyčajného občana“
a zvyšok verejné dáta, napríklad o
tendroch od Úradu pre verejné obstarávanie.
Hodnotenie Transparency meria
kvalitu formálnych pravidiel na základe 111 ukazovateľov, ako napr.
počet rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie o pochybeniach
v tendroch vyhlásených mestom,
forma zverejňovania zoznamu
zmlúv a faktúr na webových stránkach, existencia etického kódexu
zamestnancov úradov či poskytnutie výšky výdavkov starostu v predvolebnej kampani na požiadanie.
Turiec online,
13. 12. 2013
Svidnícki poslanci odklepli vyšší poplatok
za opatrovateľskú službu
V
budúcom roku okrem
dane za odpad vzrastie vo
Svidníku aj poplatok za
opatrovateľskú službu. Poslanci
schválili VZN takmer jednohlasne, zdržal sa iba poslanec Adrián
Labun (Smer-SD).
„Výška poplatku za opatrovateľskú službu vo Svidníku sa
nemenila deväť rokov. V čase
finančnej krízy si nás však tento
problém našiel,“ vysvetlila vedú-
ca odboru sociálneho, zdravotného, podnikateľskej činnosti
a obchodu mestského úradu
Marta Jacková.
Náklady na opatrovateľskú
službu vo Svidníku sú mesačne
priemerne 11 300 eur, pričom
príjem od opatrovaných je priemerne 1750 eur. Dnes sa mesto
Svidník stará o 44 opatrovaných
a túto prácu vykonáva 23 opatrovateliek. Príjem od opatrovaných
pokrýva približne 16 % celkových
nákladov na výkon opatrovateľskej služby. Všetky ostatné náklady znáša mesto v plnej miere.
Práve nárast nákladov na zabezpečenie tejto sociálnej služby do
mestského parlamentu priniesol
návrh na zvýšenie poplatkov za
opatrovateľskú službu o 0,45 eur
za hodinu poskytovania opatrovateľskej služby. Od nového roku
sa za hodinu opatrovateľskej
služby bude oplatiť v čase od 6.
do 22.hodiny 1 euro, od 22. do 6.
hodiny 1,45 eura, počas dní pracovného pokoja 1,65 eura a počas sviatkov 1,95 eura. Pri zachovaní počtu hodín poskytovania
opatrovateľskej služby ročne sa
príjem do mestskej kasy zvýši o
40 800 eur.
Podduklianske novinky,
17. 12. 2012
Ružomberok bude v tomto roku hospodáriť
s 18,6 milióna eur
Po dlhej diskusii o tom rozhodli poslanci mestského zastupiteľstva. Bežný rozpočet je zostavený
s prebytkom 1,1 mil. eur.
P
rebytkom je krytý kapitálový schodok milión eur a
schodok finančných operácií v sume 91-tisíc eur. Investičné
výdavky sú plánované v čiastke
1,95 mil eur.
Poslanci zobrali na vedomie aj
stanovisko hlavného kontrolóra
mesta Igora Friča k návrhu rozpočtu. „Návrh bol pripravovaný
v čase, keď ešte nebol schválený
zákon o štátnom rozpočte. Najväčšie riziká rozpočtu vidím v
oblasti financovania školstva,
keďže nevieme presnejšie určiť
rozsah pripravovaných zmien v
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
tejto oblasti. V ostatných príjmových položkách predstavuje rozpočet reálne zhodnotenie možností mesta, ktoré vychádzajú zo
skúsenosti z minulých účtovných
období. Nezohľadňujú však riziká
vyplývajúce zo zlej ekonomickej
situácie štátu. Napriek tomu, že
bežné výdavky nie sú medziročne zvýšené, má mesto rezervy na
ich znižovanie ako aj efektívnejšie
využívanie,“ konštatoval v predloženej správe I. Frič.
Ružomberský hlas,
3. 1. 2013
Dedinčania
darovali
na opravu
kaštieľa
tisícky eur
Verejná zbierka na
rekonštrukciu severnej
bašty kaštieľa v Chtelnici
vyniesla za pol roka viac
ako deväťtisíc eur. Miestni umelci chcú historické
priestory premeniť na
galériu umeleckých diel
a expozíciu o histórii
obce.
S myšlienkou prišli fotograf Vladimír Lužinský
a rezbár Ján Lukačovič.
Prvé práce na obnove bašty začnú podľa
starostu Petra Radošinského už v najbližších
dňoch. Peňazí na sfunkčnenie priestorov nie je
nazvyš, ľudia sú však
podľa starostu ochotní
niektoré práce vykonávať
brigádnicky.
Zbierka by podľa neho
vyniesla viac, keby dedinčania lepšie poznali
kaštieľ, ktorý bol dlho
pred nimi uzatvorený.
Obec ho pre verejnosť
sprístupnila po dlhých
rokoch až v tomto roku.
Chtelnický kaštieľ je
zapísaný v registri národných kultúrnych pamiatok, obec ho vlastní od
roku 2000. Predchádzajúce vedenia obce sa
snažili chátrajúci kaštieľ
predať. Súčasné vedenie
obce sa snaží získavať
peniaze na jeho postupnú opravu.
Obec už získala v roku
10-tisíc eur z rezervy bývalej predsedníčky vlády
Ivety Radičovej na odvodnenie múrov kaštieľa
a ďalších 30-tisíc eur
z ministerstva kultúry
na sanáciu havarijného
stavu striech. Pôvodne
erdödyovský kaštieľ aj s
parkom si v roku 1945
privlastnil štát, v roku
2000 majetok dostala
obec.
Piešťanský týždeň,
28. 12. 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
16 humor
15. január 2013 • Obecné noviny
Kresba: Peter Gossányi
- A to už prečo?
Fero:
- Lebo minulý týždeň jeden taxikár uniesol moju
manželku a keď zatrúbi
auto bojím sa, že mi ju prišiel vrátiť.
Príde starček na vlakovú
stanicu k pokladni a hovorí pokladníčke:
- Prosím si jeden lístok.
- A kam ho budete chcieť,
dedo?
On natiahne ruku a povie:
- Sem, do ruky.
- Chcela by som si vyskúšať
tie šaty vo výklade.
- Nech sa páči, ale predsa,
nebolo by to lepšie v kabínke?
Muž kúpil manželke na
narodeniny mobilný telefón a vysvetlil jej, ako
funguje. Na druhý deň je
žena v obchodnom dome
na nákupoch a v kabelke
jej zvoní telefón. Zdvihne
ho a ozve sa manžel:
- Tak vidím, že si všetko
pochopila, však?
- Áno, len mi ešte povedz,
ako si zistil, že som v obchodnom dome?
- Ďuro, počul si, ako včera
sused kričal na svoju ženu?
Vraj mu nechcela prezradiť,
na čo minula toľko peňazí.
- Dobre, ale prečo kričí na
ňu aj dnes?
- Dnes mu to už prezradila.
Zazvoní telefón, chlapík
ho zdvihne a počuje:
- Haló, je tam telefónne
číslo 444 444?
- Áno...
- Prosím vás, mohli by ste
mi zavolať lekára, zasekol
sa mi prst v číselníku!
Upratovačka prišla oznámiť na políciu, že ju znásilnil neznámy muž. Policajt
sa pýta, ako sa to stalo.
- Viete, umývala som chodbu a ako som bola zohnutá,
prišiel odzadu a znásilnil
ma.
- Nemohli ste ujsť? - pýta
sa policajt.
- Nedalo sa, pán policajt,
vpravo stena, vľavo stena a
vpredu som už mala umyté...
Žiak sa pýta na hodine
náboženstva:
- Pán farár, sú v pekle aj
čertice?
- Pravdaže sú, veď bez
nich by to nebolo peklo! –
vysvetľuje farár.
Fero a Jano sa rozprávajú.
Fero:
- Vždy, keď zatrúbi auto,
strašne sa zľaknem...
Jano:
Dvaja školáčikovia sa rozprávali, čím budú až vyrastú:
- Ja budem mať také zamestnanie, že keď ma ľudia už zdiaľky zbadajú,
budú jasať.
- Budeš politik?
- Nie, vodič autobusu.
Učiteľ vyvolá malého Ferka:
- Čím je tvoj ocino?
- Môj ocino je baník.
- No, to hádam nie, pokiaľ
viem, je vedúci pohostinstva.
- Ale on stále tvrdí, že je to
zlatá baňa...
Manželka riaditeľa si prezerá novú sekretárku a
potom jej hovorí:
- Dúfam, slečna, že s vaším bujným poprsím,
dlhými nohami, štíhlym
pásom a anjelskou tváričkou nebudete zvádzať
môjho manžela, ako to
robila jeho predošlá sekretárka!
- Zapamätám si vaše slová, pani riaditeľová. A kto
robil vášmu manželovi
sekretárku predo mnou?
- Ja.
- Pani kolegyňa, kde ste
zohnali tie švajčiarske pančušky?
- Prečo si myslíte, že sú zo
Švajčiarska?
- Máte v nich diery ako v
ementáli.
Download

Novoročné stretnutie prezidenta s predstaviteľmi