PRÁVO A MANAŽMENT
V ZDRAVOTNÍCTVE
Mesačník; ročník V.
Vydáva: Wolters Kluwer s. r. o.,
Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava,
tel.: (02) 58 10 20 10,
fax: (02) 58 10 20 18;
IČO: 31348262
Šéfredaktorka:
Ing. Klára Glosíková
Redakčná rada:
doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD., PhD.,
Mgr. Tomáš Mičo
Predplatné a distribúcia:
Mgr. Eva Némethová,
tel.: (02) 58 10 20 31,
Internet: www.wolterskluwer.sk
Inzercia: Ing. Milan Kubaliak,
tel.: (02) 58 10 20 12
Adresa redakcie: Mlynské nivy 48,
821 09 Bratislava,
tel.: (02) 58 10 20 28,
fax: (02) 58 10 20 18,
e-mail: [email protected]
Nevyžiadané rukopisy nevraciame.
Pretlač a akékoľvek šírenie je povolené
len so súhlasom redakcie.
Za správnosť údajov uvedených
v článkoch zodpovedajú ich autori.
Články obsahujú názory ich autorov,
pričom tieto môžu byť odlišné
od názorov redakcie a redakčnej rady.
Objednávky predplatného
automaticky predlžujeme na ďalší rok.
Prípadné zrušenie odberu uskutočnite
písomne vždy v mesiaci október.
Ročné predplatné
je 66,60 € vrátane DPH,
poštovného, balného a online verzie
na www.pravovzdravotnictve.sk.
Tlač: Stredná odborná škola
polygrafická, Bratislava,
www.polygraficka.sk.
Vplyv lobingu tabakového priemyslu
na zdravotnú politiku EÚ
Brusel, ako sídlo inštitúcií Európskej únie, je v súčasnosti jedným z centier lobingu.
Činitelia pracujúci v tejto sfére sú podporovaní rôznymi spoločnosťami, inštitúciami
a združeniami, aby presadili do európskych noriem čo najviac im výhodných znení paragrafov. Výsledky lobovania so sebou prinášajú oveľa významnejší posun v politike
EÚ, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Dokazujú to aj výsledky štúdie skúmajúcej vplyv
lobingu tabakového priemyslu na politiku a z toho vyplývajúce dokumenty Európskej
únie.
Výskum vykonali spoločne britské inštitúcie University of Oxford, London School of
Hygiene & Tropical Medicine a University of Bath. Výskumníci použili automatizovanú metódu obsahovej analýzy nazývanú Wordscores. Táto bola pôvodne vyvinutá
ako metóda počítačovej analýzy politických textov. Hlavným znakom tejto metódy je to,
že zaobchádza so slovami ako s dátami a na základe toho dokáže skúmať ideologickú
pozíciu jednotlivých textov. Výskumníci týmto spôsobom spracovali znenie troch hlavných dokumentov k navrhovanej revízii smernice o európskych tabakových výrobkoch
(European Tobacco Products Directive). Taktiež preskúmali dvadsať dokumentov od
osemnástich zúčastnených strán (zástupcov tabakového priemyslu a naopak zdravotníckych organizácií), napísaných v rokoch 2010 a 2013, v ktorých boli vyjadrené rôzne
postoje ohľadom regulovania fajčenia a tabakových výrobkov.
Výskumný tím použil škálu od 0 (odrážajúcu postoj tabakového priemyslu) po 1 (odrážajúcu postoj zdravotníckych organizácií usilujúcich o reguláciu fajčenia a tabakových výrobkov). Výskum priniesol zistenie, že európske dokumenty sa v uvedenom období presunuli z takmer neutrálnej polohy 0,52 (mierne uprednostňujúcej zdravotnícke
organizácie) na 0,4. To znamená pomerne výrazný posun k postojom tabakového priemyslu. Z výsledkov tak vyplýva, že sa pod vplyvom lobingu v podaní tabakového priemyslu v rokoch 2010 až 2013 postupne vkradol jazyk ich dokumentov aj do konečných
návrhov európskych tabakových smerníc prijatých Európskym parlamentom na začiatku tohto roka.
(dokončenie na strane 7)
OBSAH
9/2014
PRÁVO
2
JUDr. Zdenko Doktor
Novinky v medicínskej legislatíve
7
Odpovede na otázky
Úhrada škody na prístroji (JUDr. Zdenko Doktor)
8
Mgr. Lucia Laciaková, MUDr. Norbert Moravansky, PhD.,
doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD. et PhD.
Negatívny reverz ako právny inštitút
13
JUDr. Vladimír Volčko, JUDr. Tomáš Husovský
Hniezdo záchrany a jeho právna úprava v Slovenskej republike
EKONOMIKA A MANAŽMENT
16
MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH
Ochrana zdravia pri práci v novele zákona č. 355/2007 Z. z.
19
Vysoké náklady na znižovanie emisií vyvážia úspory v zdravotníctve
Zadané do tlače: 22. 9. 2014
© Wolters Kluwer s. r. o., 2014
EV 4075/10
ISSN 1338-2071 (tlačené vydanie)
ISSN 1339-164X (online)
OČAMI LEKÁRA
21
MUDr. Jozef Klucho
Nové odborné usmernenia MZ SR, nedávne zmeny právnych
predpisov a ich vplyv na zdravotnícke služby
PRÁVO
NOVINKY V MEDICÍNSKEJ LEGISLATÍVE
JUDr. Zdenko Doktor
Dňa 28. mája 2014 bol Národnou radou SR schválený zákon, ktorý prezident Slovenskej
republiky vrátil dňa 13. júna 2014 na opätovné prerokovanie Národnou radou SR. Následne dňa 24. júna 2014 bol Národnou radou SR po zapracovaní pripomienok schválený
zákon č. 185/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“).
N
ovelizuje sa viacero zákonov:
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014

2


zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon
o zdravotnej starostlivosti“),
zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a
o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z. n. p. (ďalej len
„zákon o rozsahu zdravotnej
starostlivosti“),
zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
v z. n. p. (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“),





zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a
o zmene a doplnení niektorých
zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o záchrannej zdravotnej
službe“),
zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon
o zdravotnom poistení“),
zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej
len „zákon o zdravotných poisťovniach“),
zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“),
zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom infor-
mačnom systéme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o národnom
zdravotníckom informačnom systéme“),

ako aj ďalšie nemedicínske zákony.
Tento zákon nadobudol účinnosť
30. júna 2014, resp. 1. júla 2014.
Novela sa venuje predovšetkým
zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tým si dovolím začať.
Zmeny v zákone
o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti
Prvou vážnejšou zmenou týkajúcou sa poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti
je, že zákon v prílohe 1a vymenúva všetky druhy špecializovaných
ambulancií. Doteraz zákon druhy
týchto ambulancií neurčoval. Novela zavádza 64 druhov špecializovaných ambulancií.
Sú to tieto ambulancie: gynekologická ambulancia, ambulancia zubného lekárstva, ambulancia maxilofaciálnej chirurgie, ambulancia čeľustnej ortopédie, ambulancia vnútorného lekárstva, angiologická ambulancia, ambulancia diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy, endokrinologická ambulancia,
gastroenterologická ambulancia, geriatrická ambulancia, hematologická a transfúziologická ambulancia,
infektologická ambulancia, ambulancia tropickej medicíny, ambulancia klinickej farmakológie, kardiologická ambulancia, ambulancia klinickej onkológie, ambulancia radiačnej onkológie, ambulancia pracovného lekárstva, nefrologická ambulancia, pneumologicko-ftizeologická ambulancia, reumatologická ambulancia, algeziologická ambulancia, chirurgická ambulancia, ambulancia kardiochirurgická, ambulancia neurochirurgická, ambulancia úrazovej chirurgie, ambulancia plastickej chirurgie, ambulancia cievnej
PRÁVO
chirurgie, ortopedická ambulancia, urologická ambulancia, mamologická ambulancia, otorinolaryngologická ambulancia, ambulancia hrudníkovej chirurgie, oftalmologická ambulancia, dermatovenerologická
ambulancia, neurologická ambulancia, psychiatrická ambulancia, ambulancia detskej psychiatrie, ambulancia klinickej psychológie, ambulancia klinickej logopédie, ambulancia liečebnej pedagogiky, ambulancia lekárskej genetiky, ambulancia klinickej imunológie a alergológie, ambulancia fyziatrie, balneológie
a liečebnej rehabilitácie, ambulancia akupunktúry, ambulancia telovýchovného lekárstva, ambulancia andrológie, ambulancia pediatrickej endokrinológie a diabetológie a porúch látkovej premeny a výživy, ambulancia pediatrickej chirurgie, ambulancia pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy, ambulancia pediatrickej gynekológie, ambulancia pediatrickej hematológie a onkológie, ambulancia pediatrickej kardiológie, ambulancia pediatrickej nefrológie, ambulancia pediatrickej neurológie, ambulancia
pediatrickej oftalmológie, ambulancia pediatrickej pneumológie a ftizeológie, ambulancia pediatrickej
reumatológie, ambulancia pediatrickej urológie, ambulancia paliatívnej medicíny, ambulancia nukleárnej
medicíny, ambulancia dentálnej hygieny, špecializovaná ambulancia Horskej záchrannej služby, špecializovaná ambulancia Hasičského záchranného zboru.
Pre tých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorí
k 30. júnu 2014 boli držiteľmi
povolenia na ambulanciu, ktorá sa v zozname nenachádza,
to znamená, že musia požiadať
o zmenu povolenia najneskôr
do 30. júna 2015.
Novela ďalej určuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľských výkonov
v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately
nie je výkonom samostatnej zdravotníckej praxe, čím sa zabezpečuje, že ošetrovateľskú starostlivosť
Každý zdravotnícky pracovník je
od 1. júla 2014 povinný podrobiť sa opakovanému posúdeniu
zdravotnej spôsobilosti u poskytovateľa špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorého určí orgán príslušný na vydanie povolenia. Táto povinnosť sa netýka iba
zdravotníckeho pracovníka, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, naopak, týka sa aj
zdravotníckeho pracovníka, ktorý
je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá je poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti a v tejto poskytuje zdravotnú starostlivosť. Výzvu na opakované posúdenie zdravotnej spôsobilosti zdravotníckeho pracovníka môže dať
orgán príslušný na vydanie povolenia z podnetu osoby, ktorej sa
poskytuje zdravotná starostlivosť
alebo jej zákonného zástupcu alebo na podnet Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou
alebo komory príslušnej na vedenie registra zdravotníckych pracovníkov. V takomto prípade je
zdravotnícky pracovník povinný podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti
do troch mesiacov od doručenia
výzvy na opakované posúdenie
zdravotnej spôsobilosti. Sankcia
za porušenie tejto povinnosti môže dosiahnuť výšku až 663 eur.
Do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa dopĺňajú
povinnosti vzdelávacej ustanovizne. Ministerstvo zdravotníctva SR
bude oprávnené zrušiť osvedčenie
o akreditácii vzdelávacej ustanovizni, ktorá umožní zdravotníckemu pracovníkovi vykonať špecializačnú skúšku alebo certifikačnú
skúšku bez absolvovania príslušného vzdelávania.
Maximálny ročný poplatok za priebežnú aktualizáciu registra v maximálnej sume 4 eur vedeného
komorou sa nahrádza ročným
poplatkom za vedenie registra
v maximálnej výške 5 eur. Splatnosť nového poplatku bude do
31. januára príslušného roka; doteraz sa poplatok platil za rok
predchádzajúci. Poplatok za priebežnú aktualizáciu registra za rok
2014 musí byť uhradený komore
do 31. januára 2015.
Novela definuje nové povinnosti
poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, takýto poskytovateľ je povinný:
a) najneskôr nasledujúci deň po
prepustení dieťaťa do domáceho prostredia preukázateľ-
9/2014
V prípade, že tak neurobia alebo
nezískajú povolenie podľa novely
do 31. decembra 2015, ich povolenie stráca platnosť 31. decembra
2015. Uvedené neplatí na poskytovateľa, ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie urgentnej medicíny Horskej
záchrannej služby a ambulancie
Hasičského záchranného zboru
v odbore urgentná medicína.
v týchto zariadeniach budú vykonávať iba sestry ako zamestnankyne týchto zariadení.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
V praxi to znamená, že od 1. júla
2014 môže záujemca o ambulanciu špecializovanej starostlivosti
získať povolenie iba na jednu z vymenovaných ambulancií.
3
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
PRÁVO
ne odoslať lekársku prepúšťaciu správu všeobecnému lekárovi, ktorý poskytuje všeobecnú
ambulantnú starostlivosť pre
deti a dorast, ktorého uviedol
zákonný zástupca dieťaťa ako
budúceho zmluvného lekára
dieťaťa alebo lekárovi v zdravotnom obvode podľa trvalého alebo prechodného pobytu matky,
ak zákonný zástupca dieťaťa budúceho zmluvného lekára dieťaťa neuviedol,
b) bezodkladne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny samovoľné opustenie zdravotníckeho zariadenia matky po pôrode bez dieťaťa alebo s dieťaťom, s výnimkou
prípadov, ak ide o ženu, ktorá
písomne požiadala o utajenie
svojej osoby v súvislosti s pôrodom,
c) oznamovať údaje o potenciálnom darcovi orgánov určených
na transplantáciu národnej transplantačnej organizácii.
Poskytovateľ všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast bude povinný oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí,
ktorá sa má vykonať do troch pracovných dní od doručenia prepúšťacej správy dieťaťa, ktoré je po
narodení prepustené z ústavnej
zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia.
Zmeny v zákone
o zdravotnej starostlivosti
4
Zásadnou zmenou je umožnenie
poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately hradenej zo zdrojov
verejného zdravotného poistenia.
Novela definuje novú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti – ošetrovateľskú starostlivosť
v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
Túto starostlivosť budú poskytovať zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania, resp. zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí
spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Tieto zariadenia síce nebudú mať status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, no ošetrovateľskú starostlivosť
v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately
budú musieť poskytovať v súlade
so štandardnými ošetrovateľskými
postupmi.
Novinkou pri prepustení novorodenca z ústavnej starostlivosti
je, že ošetrujúci lekár obligatórne
uvedie v prepúšťacej správe meno, priezvisko a adresu príslušného všeobecného lekára, ak ide
o dieťa, ktoré je po narodení prepustené do domáceho prostredia.
Podnet na takéto zmenu iniciovalo Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR s cieľom zabezpečiť ochranu novorodencov a prevenciu v prípade týrania alebo ich
zneužívania.
Ošetrovateľská prepúšťacia správa sa bude vyhotovovať obsahovo
totožne ako doteraz, no bude sa
vyhotovovať iba v prípade, že sa
vyžaduje pokračovanie ošetrovateľskej starostlivosti.
Ďalšou zásadnou zmenou je úprava dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“). Posledná právna úprava dočasnej PN sa
v medicínskych predpisoch nachádzala v zákone č. 98/1995 Z. z.
o Liečebnom poriadku v znení
neskorších predpisov a ten stratil
účinnosť ešte 1. januára 2005! Odvtedy sa pri posudzovaní PN postupovalo viac-menej podľa dovtedajšej právnej úpravy.
Dočasnú PN osoby posudzuje a
rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je:
a) všeobecný lekár alebo lekár
so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba
uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej PN osoby
pri poskytovaní ambulantnej
starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide
o posudzovanie a rozhodovanie
o dočasnej PN osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.
Ošetrujúci lekár, ktorý rozhodol
o dočasnej PN, vystaví potvrdenie o dočasnej PN na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný
režim. Dočasná PN začína dňom,
v ktorom ošetrujúci lekár zistil
chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú
PN. Ak sa zdravotná starostlivosť
poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny,
dočasná PN začína nasledujúcim
kalendárnym dňom. Nová úprava rieši aj častý problém so spätne účinnými PN; ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne PN najviac 3 kalendárne dni
na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby, okrem výnimiek pri akútnych
hospitalizáciách v cudzine.
Ak osobe potvrdenie o dočasnej
PN vystavil lekár v ústavnom zdravotníckom zariadení, je povinná
dostaviť sa k ambulantnému ošetrujúcemu lekárovi do 3 dní odo
dňa jej prepustenia zo zdravotníc-
PRÁVO
Dočasnú PN osoby, ktorej sa poskytla neodkladná starostlivosť
spojená s hospitalizáciou v cudzine, potvrdzuje ambulantný ošetrujúci lekár, ak mu osoba predložila prepúšťaciu správu do 3 dní
odo dňa ukončenia hospitalizácie v cudzine; ak na poskytnutú
neodkladnú starostlivosť v cudzine nadväzuje ústavná starostlivosť
v SR, dočasnú pracovnú neschopnosť osoby potvrdzuje ošetrujúci
lekár ústavného zdravotníckeho
zariadenia. Ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej PN spätne, pričom dátum začiatku dočasnej PN určí podľa prepúšťacej
správy; o ukončení dočasnej PN
rozhodne podľa zdravotného stavu osoby.
Ošetrujúci lekár do zdravotnej
dokumentácie uvádza aj údaje
o pracovnej neschopnosti a údaje o liečebnom režime včítane času vychádzok a prípadnú zmenu
miesta pobytu osoby počas jej dočasnej PN.
Podľa novelizovaného znenia sú
ministerstvo zdravotníctva i samosprávny kraj ako orgány príslušné
na vydanie povolenia kompetentné určiť poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, u ktorého je zdravotnícky pracovník okrem toho,
ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu, povinný
podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na
základe podnetu osoby, ktorej sa
zdravotná starostlivosť poskytuje, alebo jej zákonného zástupcu,
Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou alebo komory.
Zákon o rozsahu
zdravotnej starostlivosti
V zákone o rozsahu zdravotnej
starostlivosti sa určuje, že zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa uhrádzajú zdravotné výkony v rozsahu ošetrovateľských
výkonov, ktoré vykonávajú sestry
v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
Zrušujú sa vyhláška MZ SR č. 109/
2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje
výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, ktoré
v zariadeniach sociálnych služieb
vykonávajú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb v znení vyhlášky MZ SR č. 244/2011 Z. z.
a vyhláška MZ SR č. 159/2011
Z. z., ktorou sa ustanovujú zdravotné výkony z katalógu zdravotných výkonov, ktoré v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately vykonávajú zamestnanci zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nakoľko zoznam
zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach
sociálnych služieb a zariadeniach
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tvorí priamo prílohu č. 7 k tomuto zákonu.
Podľa prílohy bude z verejného zdravotného poistenia hradených 9 zdravotných výkonov,
a to č. 3416 Aplikácia liečiva intra muskulárne, sub cutánne,
9/2014
Dočasnú PN osoby, ktorá má
schválenú žiadosť o udelenie súhlasu na plánovanú ústavnú starostlivosť, ktorá sa má poskytnúť v cudzine aj osoby, ktorej sa
má poskytnúť ústavná starostlivosť v inom členskom štáte Európskej únie, potvrdzuje ambulantný ošetrujúci lekár. Ošetrujú-
ci lekár vystaví osobe potvrdenie
o dočasnej PN, ak preukáže deň
nástupu do zdravotníckeho zariadenia v inom členskom štáte EÚ,
v ktorom sa má ústavná starostlivosť poskytnúť, pred dňom nástupu. PN sa v tomto prípade začína
dňom nástupu do zdravotníckeho
zariadenia, ktorý určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti, u ktorého sa má ústavná starostlivosť poskytnúť. Dočasne práceneschopná
osoba sa podobne ako pri hospitalizácii na území SR musí dostaviť ambulantnému ošetrujúcemu
lekárovi do 3 dní odo dňa ukončenia hospitalizácie.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
keho zariadenia ústavnej starostlivosti. Ambulantný ošetrujúci lekár môže, ak to povaha choroby
umožňuje, dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí
s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, zrušiť vychádzky a zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby
počas jej dočasnej PN na základe jej predchádzajúceho požiadania. Čas vychádzok a zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej
PN ošetrujúci lekár zaznamená, ak
ich povolil, na potvrdení o dočasnej PN a v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby. Ak osoba počas dočasnej PN
poberá nemocenské, ošetrujúci lekár jej vydá na predpísanom tlačive preukaz o trvaní dočasnej PN
k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca, ku ktorému dočasná PN
trvá. Ak sa po ukončení dočasnej
PN zdravotný stav osoby zhorší,
ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej PN, na ktorom vyznačí údaj „pokračovanie
dočasnej pracovnej neschopnosti“. Príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej
PN odo dňa, ktorý je uvedený ako
deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej PN. Nové potvrdenie o dočasnej PN možno vystaviť
najneskôr v deň, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti
osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej PN.
5
PRÁVO
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
č. 3419 Príprava a podávanie infúzie, č. 3426 Odsávanie pacienta, č. 3422b Ošetrovanie dekubitu do 5 cm2, č. 3422c Ošetrovanie dekubitu nad 5 cm2, č. 3411
Čistenie a dezinfekcia tracheálnej kanyly, č. 3404 Výživa pacienta sondou, č. 3423a Preväz
rany veľkosti do 5 cm2, č. 3423b
Preväz rany veľkosti nad 5 cm2.
Podmienky úhrady výkonov zo
zdrojov verejného zdravotného
poistenia sú uvedené pri každom výkone.
Novela mení indikačné obmedzenie pri 1. preventívnej prehliadke dieťaťa, nebude sa vykonávať
do 48 hodín od prepustenia novorodenca, čo bolo s ohľadom na
sviatky a víkendy nerealizovateľné,
ale do 3 pracovných dní od doručenia prepúšťacej správy dieťaťa,
ktoré je po narodení prepustené
z ústavnej starostlivosti do domáceho prostredia.
Zákon o záchrannej
zdravotnej službe
V tomto zákone sa predlžuje termín, dokedy môže poskytovateľ
záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah, vyhotoviť elektronický záznam o zásahu, ak používa informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý
má overenú zhodu z konca roku
2015 na koniec roka 2016.
Zákon o zdravotnom
poistení
V zákone o zdravotnom poistení novela posúva účinnosť niektorých ustanovení predchádzajúcich
noviel týkajúcich sa vydávania preukazu poistenca s elektronickým
čipom.
Zákon o zdravotných
poisťovniach
6
Novela rozširuje činnosti zdravotnej poisťovne o uhrádzanie po-
skytnutej zdravotnej starostlivosti
aj zariadeniam sociálnych služieb
a v zariadeniam sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
Novou právnou úpravou sa upravuje možnosť uzatvárania zmluvných vzťahov o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rozsahu zdravotných výkonov upravených zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Tieto
zmluvy bude zdravotná poisťovňa,
rovnako ako ostatné zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
uverejňovať na svojom webovom
sídle. Samozrejme, uhrádzanie
zdravotnej starostlivosti predpokladá aj povinnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnych
služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Kontrolná činnosť
prebieha obdobným spôsobom
ako u poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti.
Novela definuje novú kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – vykonávať dohľad nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti
v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately tým, že dohliada na správne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Zároveň oprávňuje úrad
na ukladanie sankcií až do výšky
9 958 eur, podávanie návrhov na
uloženie sankcie a ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladanie povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon
dohľadu nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately sa realizu-
je primerane ako u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Zákon o liekoch
a zdravotníckych
pomôckach
V tomto predpise novela posúva
účinnosť niektorých ustanovení
súvisiacich s využívaním elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka pri preskribcii, vytváraní dispenzačných záznamov,
medikačných záznamov na koniec
roka 2016.
Zákon o národnom
zdravotníckom
informačnom systéme
V tomto zákone sa rozširujú kompetencie Národného centra, ktoré bude plniť aj úlohy certifikačnej autority pre preukaz poistenca s elektronickým čipom
a zabezpečuje jeho vyhotovenie.
Novela posúva povinnosť zdravotníckeho pracovníka požiadať o vydanie elektronického preukazu
zdravotníckeho pracovníka z konca roka 2015 na rok 2016 a posúva na neskôr účinnosť niektorých
ustanovení tohto zákona.
Ostatné predpisy
Novela mení aj ďalšie predpisy
v oblasti sociálneho zabezpečenia,
najmä zákon č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov a zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, v ktorých definuje personálne a materiálno-technické
predpoklady, aby takéto zariadenia mohlo poskytovať ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia. 
PORADŇA
NA
OTÁZKY
Úhrada škody na prístroji
ky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad
ním dohľad.“
Pacient bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení a následne na rehabilitačnom oddelení v nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode – 2. ataka. Pri kontrolnom vyšetrení –
transezofageálnej EKG – vo svojom zlom psychomotorickom
nekľude pokazil prístroj. Teraz mu z nemocnice prišla výzva na zaplatenie sumy 1 700 € za opravu tohto prístroja. Je
to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov, keďže išlo
o psychicky a neurologicky chorého človeka?
Fyzická osoba je v plnom rozsahu spôsobilá na právne
a protiprávne úkony vtedy, keď nie je postihnutá duševnou
poruchou. Právne irelevantné je, či bola fyzická osoba pre
duševnú poruchu úplne pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, či bola jej spôsobilosť na právne úkony čiastočne obmedzená súdom alebo jej spôsobilosť nebola obmedzená.
Z hľadiska zodpovednosti je teda rozhodujúce iba to, či uvedený pacient konal v stave, keď bol postihnutý duševnou
poruchou, pre ktorú nebol schopný ovládať svoje konanie
a posúdiť jeho následky, teda v stave, v ktorom mu chýbala potrebná rozumová a vôľová schopnosť na posúdenie následkov jeho konania. Skutočnosť, či táto schopnosť pacienta v čase vzniku škody existovala, môže posúdiť iba znalec
z odboru psychiatria. Na základe jeho posudku možno korektne rozhodovať o škode.
Vplyv lobingu tabakového
priemyslu na zdravotnú
politiku EÚ
(dokončenie zo strany 1)
Spočiatku bol legislatívny návrh Európskej komisie z roku 2010 bližšie k pozíciám zdravotníckych organizácií, avšak to,
čo prešlo cez Európsku komisiu a Európsky parlament v rokoch 2013 a 2014, bolo už podstatne bližšie k stanoviskám tabakového priemyslu. Tento posun sa časovo
zhodoval so zamestnaním viac ako 170 lobistov na plný úväzok tabakovým priemyslom a korešponduje s redukciou v oblasti
navrhovanej veľkosti etikiet na škatuľkách
cigariet, meškaním navrhovaných zákazov
mentolových cigariet a zmenami navrhovaných limitov ohľadom toho, kde by cigarety mohli byť predávané. V rovnakom ob-
Postup nemocnice je logický, vznikla jej škoda, ktorú sa snaží nahradiť. Odporúčam komunikovať s nemocnicou a pokúsiť sa dospieť k dohode o náhrade škody v závislosti od
situácie, za ktorej ku škode došlo. Ak podľa vás z okolností, za ktorých ku škode došlo, bol pacient v situácii, že rozpoznávaciu schopnosť nemal, treba o týchto okolnostiach
presvedčiť aj nemocnicu; tá od vymáhania škody v tomto
prípade s najväčšou pravdepodobnosťou upustí. Ak však
pacient bol v situácii, že rozpoznávaciu schopnosť mal, treba s nemocnicou komunikovať o výške a spôsobe náhrady
škody, lebo v opačnom prípade sa nemocnica pravdepodobne obráti na súd a okrem škody bude pacient musieť
hradiť aj trovy súdneho konania.
Na otázku odpovedal: JUDr. Zdenko Doktor
dobí niekoľko zainteresovaných strán vrátane maloobchodu a odborových zväzov,
taktiež zastávalo názory bližšie pozíciám
tabakového priemyslu.
Napríklad slovo „zdravie“, ktoré sa predstavuje asi 1,71 % slov v dokumentoch
zdravotníckych organizácií, tvorí približne 1,5 % z celkového počtu slov v pôvodnom návrhu Európskej komisie, ale iba
1,21 % z celkového počtu slov v konečnej
schválenej legislatíve. Taktiež koreň slova „varovať“, ktoré často používajú dokumenty zdravotníckych organizácií, sa postupne znížil z 1,57 % na 1,18 %, v oficiálnych dokumentoch EÚ. Na uvedených
číslach je zreteľné, ako sa intenzita slov,
na ktoré kladú dôraz zdravotnícke organizácie, postupne vytráca pod tlakom lobingu tabakového priemyslu.
Štúdia tak zreteľne dokumentuje významný politický posun v právnych predpisoch
EÚ v prospech tabakového priemyslu po
jeho masívnom lobovaní. Tento posun sa
uskutočnil aj napriek skutočnosti, že všetky krajiny EÚ podpísali Rámcový dohovor o kontrole tabaku (Framework Convention on Tobacco Control), ktorý bol
prijatý práve na ochranu tvorby politík
pred manipuláciami zo strany tabakového priemyslu, čo je dôvodom na obavy.
Štúdia preukázateľne upozorňuje na potrebu sprísnenia riadenia zdravotnej politiky na rôznych úrovniach inštitúcií Európskej únie s cieľom väčšej imúnnosti
jednotlivých zložiek EÚ voči lobingu tabakového priemyslu.
Prevzaté a redakčne upravené z: http://www.medicalnewstoday.com/releases/281023.php
(JG) 
9/2014

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý
upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických
osôb, za škodu zodpovedá každý ten, kto ju spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil. Ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti sa však aplikujú vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú
upravené najmä v ustanoveniach § 420a až § 437 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu v občianskom práve je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. Na popísanú situáciu by sa malo aplikovať ustanovenie o osobitnej zodpovednosti uvedené v § 422 ods. 1
Občianskeho zákonníka: „Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto
je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je
schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho násled-
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
ODPOVEDE
7
PRÁVO
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
NEGATÍVNY REVERZ
AKO PRÁVNY INŠTITÚT
8
Mgr. Lucia Laciaková Ústav verejného práva; Fakulta práva – Paneurópska vysoká škola v Bratislave; forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o.
MUDr. Norbert Moravansky, PhD. Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave; forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz, s. r. o.
Doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD. et PhD. Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej
univerzity, Trnava; forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o.
Autori vo svojom príspevku analyzujú negatívny reverz, ako právny inštitút. Jeho podstatou je neudelenie informovaného súhlasu pacientom alebo odvolanie skôr udeleného informovaného súhlasu a tým de facto odmietnutie určitého terapeutického či diagnostického úkonu. Právna úprava negatívneho reverzu je nedostatočná, čo vedie ku problémom a nejasnostiam v praxi, hoci existujú štandardizované vzory negatívneho reverzu.
Úvod
Súčasná právna úprava až na výnimky podmieňuje poskytovanie
zdravotnej starostlivosti udelením
informovaného súhlasu. [1] Jeho
neudelenie alebo odvolanie vedie
ku konfliktu práva pacienta slobodne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (priamo alebo prostredníctvom
zdravotníckeho pracovníka) poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoZS“) definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Súčasný právny stav je založený na
princípe slobody rozhodovania sa
pacienta v oblasti práva na telesnú
integritu a jej nedotknuteľnosť.
Akýkoľvek zákrok v oblasti zdravia
konkrétnej osoby je možné uskutočniť výlučne za podmienky, že
k takémuto úkonu udelí dotknutá osoba, t. j. pacient alebo jeho
zákonný zástupca, slobodný a informovaný súhlas, okrem taxatívne uvedených situácií, v ktorých
možno poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného
súhlasu.
Povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť len na základe informovaného súhlasu pacienta vyjadruje rešpektovanie právnej autonómie pacienta pri rozhodovaní
vo veciach týkajúcich sa jeho telesnej integrity, ako aj jeho ochranu
pred svojvoľným, t. j. neautorizovaným zásahom zo strany zdravotníckeho pracovníka, bez rešpektovania pacientovej vôle [2]. Pacient
má však aj právo zdravotnú starostlivosť odmietnuť, prostredníctvom negatívneho reverzu, pričom
realizácia tohto jeho práva musí
byť všeobecne rešpektovaná. Paternalistický prístup – že pacientovi treba poskytnúť zdravotnú starostlivosť za každých podmienok
aj proti jeho výslovnej vôli, je dnes
už prekonaný.
Právna povaha
negatívneho reverzu
Negatívny reverz je právnym úkonom. Ide o prejav vôle smerujúci k zániku práva zdravotníckeho
pracovníka uskutočniť na pacientovi jeden alebo viacero na seba
nadväzujúcich zdravotných výkonov diagnostickej alebo terapeutickej povahy.
Z formálno-právneho hľadiska musí negatívny reverz spĺňať rovnaké kritériá ako akýkoľvek iný právny úkon. Musí byť udelený osobou spôsobilou na právne úkony,
ktorá nekoná v duševnej poruche,
a ktorá udeľuje príslušný negatívny reverz slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne.
PRÁVO
Poučenie prebieha rovnako ako
v prípade informovaného súhlasu
– ústnou formou, avšak v príslušnom negatívnom reverze musí byť
zhrnutý obsah poučenia, čo vyplýva z § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS.
Ide najmä o poučenie o rizikách
odmietnutia odporúčaného zdravotného výkonu, čo môže viesť ku
smrti či trvalej zmene zdravotného stavu. Obsah náležitého poučenia je v tomto prípade potrebné vykladať v zmysle Dohovoru
o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s apliká-
Právo na odmietnutie zdravotnej
starostlivosti bolo obsiahnuté už
v zákone č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Druhá veta
§ 23 ods. 2 tohto zákona ho formulovala nasledovne: „Ak pacient
odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, napriek náležitému vysvetleniu,
vyžiada si ošetrujúci lekár o tom písomné prehlásenie, t. j. reverz“. Citované ustanovenie formulovalo podmienky realizácie práva na
odmietnutie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inštitútu reverzu. Poučenie malo byť „náleži-
Bez ohľadu na proces poučenia
pacienta, ktorý predchádza udeleniu informovaného súhlasu, resp.
jeho odmietnutiu, existencia a prípadne aj miera rizika každého terapeutického či diagnostického
zdravotného výkonu, by mala byť
ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom komunikovaná pacientovi priebežne, pretože vedomie
pacienta o možnom neúspechu
správne zvolenej terapie prehlbuje vyvážený partnerský vzťah medzi lekárom a pacientom.
té“ (podrobnosti neboli upravené) a až po takomto poučení mal
pacient právo odmietnuť zdravotnú starostlivosť, pričom sa obligatórne vyžadovala písomná forma odmietnutia. Následná právna úprava obsiahnutá v zákone
č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti už rozlišovala reverz pozitívny (§ 13 ods. 2) [9] a negatívny (§ 13 ods. 3). Pozitívny reverz
podľa § 13 ods. 2 zákona č. 277/
/1994 Z. z. bol prvou faktickou
kodifikáciou písomného informovaného súhlasu v našom právnom poriadku. Inštitút negatívneho reverzu formuloval zákon
č. 277/1994 Z. z. takto: „Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu
odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (negatívny reverz)“.
Táto právna úprava liberalizovala predtým striktne písomnú formu negatívneho reverzu. Prípustná bola akákoľvek forma reverzu,
a to vrátane ústnej či konkludentnej. Z hľadiska právnej istoty poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo konkrétneho zdravotníckeho pracovníka bola celkom
pochopiteľne aj naďalej vyžadovaná takmer výlučne písomná forma
negatívneho reverzu.
V súčasnosti je právna úprava
negatívneho reverzu obsiahnutá v § 11 ods. 9 písm. d) a § 21
ods. 1 písm. b) ZoZS. Právo na
negatívny reverz možno odvodiť
z § 11 ods. 9 písm. d) ZoZS. Toto ustanovenie priznáva každému
právo na odmietnutie poskytnutia
zdravotnej starostlivosti: „...za podmienok ustanovených týmto zákonom,
... okrem prípadov, v ktorých podľa
tohto zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu“.
9/2014
ciou biológie a medicíny [7] (ďalej len „Dohovor o ľudských právach a biomedicíne“) totožne ako
v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poučenie v prípade
negatívneho reverzu je omnoho
dôležitejšie ako v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poskytuje totiž zásadný dôkaz o tom,
že ošetrujúci zdravotnícky pracovník postupoval lege artis, napriek
tomu, že pacienta neliečil, a že vynaložil potrebnú snahu, aby liečiť
mohol, avšak pacient aj napriek
tomu navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmietol. [8] Podstatnou časťou negatívneho reverzu
je samotné prehlásenie pacienta,
že napriek náležitému poučeniu
navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmieta.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
Rozhodnutiu pacienta o odmietnutí liečby musí predchádzať poučenie (alebo jeho preukázateľné
odmietnutie) poskytnuté zdravotníckym pracovníkom zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku s možnosťou a dodatočným časom [3]
slobodne sa rozhodnúť pre neudelenie informovaného súhlasu, t. j. negatívny reverz. Takéto
poučenie má byť udelené zdravotníckym pracovníkom primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby,
ktorú má zdravotnícky pracovník
poučiť. [4] Poučenie nie je dostatočné, pokiaľ lekár pacienta neupozorní na možné riziká navrhovaného zákroku, resp. liečby.
Obsah poučenia nesmie byť zavádzajúci, neúplný alebo dokonca
nepravdivý. Pacienta treba pravdivo informovať aj o tom, ako navrhovaný zákrok zasiahne do jeho
organizmu, a to najmä z hľadiska funkcií jednotlivých orgánov
a organizmu ako celku. [5] Obsah poučenia zákonodarca definoval iba rámcovo, obmedzil sa na
atribúty uvedené v prvej vete § 6
ods. 1 ZoZS (účel, povaha, následky a riziká poskytnutia zdravotnej
starostlivosti, možnosť voľby z navrhovaných postupov a riziká odmietnutia poskytnutia zdravotnej
starostlivosti). [6]
9
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
PRÁVO
10
ZoZS v § 6 ods. 9 taxatívne vymenúva, kedy sa informovaný súhlas
nevyžaduje. V týchto situáciách,
na základe logického výkladu, je
negatívny reverz vylúčený, prípadne sa na neho nebude prihliadať.
Ide o nasledovné prípady:
 neodkladná starostlivosť, ak nemožno včas získať informovaný
súhlas, ale ho možno predpokladať,
 ochranné liečenie uložené súdom podľa osobitného predpisu,
 ústavná starostlivosť, pokiaľ ide
o osobu, ktorá šíri prenosnú
chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie,
 ambulantná starostlivosť alebo ústavná starostlivosť, ak ide
o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej
zdravotného stavu.
Forma negatívneho
reverzu
Formu negatívneho reverzu ZoZS
upravuje nepriamo v § 21 ods. 1.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.
Odmietnutie informovaného súhlasu a jeho odvolanie je totožné
s negatívnym reverzom. Z citovaného ustanovenia možno odvodiť
obligatórne písomnú formu negatívneho reverzu ako aj jeho náležitosti. Nakoľko je negatívny reverz
súčasťou zdravotnej dokumentácie, z § 21 ods. 1 ZoZS vyplývajú aj
jeho ďalšie náležitosti. Negatívny
reverz teda musí obsahovať – dátum a čas jeho vyhotovenia [(§ 21
ods. 1 písm. a) ZoZS], samotný
negatívny reverz, identifikáciu pacienta [(§ 21 ods. 1 písm. f) ZoZS],
ako aj identifikáciu zdravotníckeho pracovníka, ktorý do zdravot-
nej dokumentácie negatívny reverz zapísal [§ 21 ods. 1 písm. g)
ZoZS].
V podstate identická úprava vyplýva aj z Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva
č. 07594/2009-OZS z 24. septembra 2009 (ďalej len „Usmernenie“). [10] V článku VI. ods. 1
písm. f) Usmernenia sa stanovuje,
že: „Súčasťou skompletizovanej zdravotnej dokumentácie v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti sú údaje o poučení osoby o informovanom súhlase, spôsobe poučenia,
obsahu poučenia, odmietnutia poučenia, odmietnutia informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.“. Usmernenie však formu
ani obsah negatívneho reverzu nijakým spôsobom neupresňuje.
Autori pritom podotýkajú, že
úprava negatívneho reverzu je obsiahnutá de facto aj v čl. 9 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, a to prostredníctvom inštitútu predchádzajúceho priania. [11]
Tento dohovor má pritom podľa
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Negatívny reverz je prejav vôle
pacienta s významnými právnymi následkami. Treba ho formulovať jasne a zrozumiteľne. Musí z neho byť jednoznačné, akého
konkrétneho zdravotného výkonu sa negatívny reverz týka – napríklad odmietnutie určitej navrhovanej liečby, alebo žiadosť pacienta o predčasné prepustenie
do domácej liečby. Odmietnutie
navrhovanej zdravotnej starostlivosti nie je samo osebe postačujúce. Negatívny reverz vyžaduje
súčasné poučenie a výslovné odmietnutie navrhovanej zdravotnej
starostlivosti. Pokiaľ si lekár vyžiada podpis negatívneho reverzu od
pacienta bez vysvetlenia príslušných rizík, teda bez poučenia, takýto postup nemožno považovať
za právne relevantné odmietnutie
informovaného súhlasu.
Okrem výslovného prehlásenia
o odmietnutí zdravotnej starostlivosti, resp. odmietnutí ďalšej hospitalizácie sa v negatívnom reverze, rovnako ako v prípade písomného informovaného súhlasu,
objavuje prvok identifikácie zúčastnených osôb. Uvádzajú sa
tu opäť údaje o pacientovi, ako
aj údaje o lekárovi, ktorý ho poučil o povahe a rizikách navrhovanej liečby, resp. zákroku, ako
aj o rizikách jej odmietnutia. Pozornosť si zaslúži aj údaj kde, no
predovšetkým kedy, bol negatívny reverz podpísaný, t. j. miesto,
dátum a čas podpisu. Skrytým významom týchto údajov je skutočnosť, že v obzvlášť závažných prípadoch sa zdravotnícky personál snaží v úsilí o záchranu života
a zdravia pacienta ho k liečbe,
resp. zákroku presviedčať opakovane aj v priebehu niekoľkých hodín či dní. V prípade, že pacient
napriek tomu liečbu, resp. zákrok
odmieta, je vhodné uviesť do negatívneho reverzu, že navrhovaná
liečba, resp. zákrok, boli zo strany pacienta odmietnuté niekoľkokrát, a to vrátane časového určenia, kedy sa tak stalo. [12]
Porovnanie s českou
právnou úpravou
Porovnanie slovenskej (ne)úpravy
negatívneho reverzu s českou úpravou vedie k nevyhnutnému záveru
o jej nedostatočnosti. V Českej republike už vyhláška č. 385/2006
Sb. o zdravotnické dokumentaci
[13] stanovovala, že „Zdravotnícka
dokumentace vždy obsahuje... v případě odmítnutí zdravotní péče zdravotnickým zařízením, popřípadě zdravotnickým pracovníkem nebo pacientem datum a časový údaj odmítnutí;
jde-li o odmítnutí poskytnutí zdravotní péče zdravotnickým zařízením nebo zdravotnickým pracovníkem, též
PRÁVO
vždy důvod odmítnutí; jde-li o odmítnutí zdravotní péče pacientem, též jeho písemné prohlášení o tomto odmítnutí, popřípade záznam o něm; odmítá-li pacient prohlášení podepsat, je
součástí záznamu písemné prohlášení
svědka o tom, že pacient odmíta poskytnutí zdravotní péče.“ V prílohe
č. 1 upravujúcej minimálny obsah
samostatných častí zdravotníckej
dokumentácie v bode č. 6 určovala náležitosti prehlásenia o odmietnutí zdravotného výkonu, teda negatívneho reverzu.
2. údaj o možných následkoch odmietnutia potrebných zdravotných služieb pre zdravie pacienta,
3. záznam vyjadrenia pacienta, že
údaje podľa bodu 1 a 2 mu boli zdravotníckym pracovníkom
oznámené a vysvetlené, že im
porozumel a že mal možnosť
klásť doplňujúce otázky, ktoré
mu boli zdravotníckym pracovníkom zodpovedané,
6. podpis zdravotníckeho pracovníka, ktorý pacientovi informácie poskytol,
7. ak sa pacient s ohľadom na svoj
zdravotný stav nemôže podpísať
alebo ak odmieta záznam o prehlásení podpísať, do záznamu
sa uvedie meno alebo mená,
priezviská a podpisy svedka alebo svedkov, ktorí boli prítomní
pri prejave odmietnutia a uvedú sa dôvody, pre ktoré pacient
prehlásenie nepodpísal, a tiež
sa uvedie, akým spôsobom, pacient prejavil svoju vôľu.
Z uvedeného je zrejmá komplexnosť českej úpravy. Na základe toho je zrejmé, že slovenská úprava neposkytuje dostatočný stupeň
právnej istoty ani pacientovi, ani
zdravotníckym pracovníkom a ani
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
ZoZS síce obsahuje v prílohe č. 4
vzor poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta, avšak
na túto prílohu z nepochopiteľných dôvodov text zákona vôbec
neodkazuje. Príloha č. 4 má však
aj ďalší nedostatok. Vzor informovaného súhlasu obsahuje nasledovnú vetnú konštrukciu: „svojím
podpisom potvrdzujem, že s navrhovaným liečebným postupom súhlasím
– nesúhlasím“. V spodnej časti daného vzoru je pokyn, aby pacient
nehodiace preškrtol. Zákonodarca fakticky spojil informovaný súhlas a negatívny reverz do jedného
dokumentu. Vzhľadom na zrejmú
odlišnosť oboch životných situácií
považujeme takéto „univerzálne“
riešenia za krajne nevhodné.
Záznam o odmietnutí informovaného súhlasu pozostáva z nasledovnej vetnej konštrukcie: „Potvrdzujem, že som odmietol/odmietla zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku,
s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas, byť informovaný/á o účele,
povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti“.
Formulácia „potvrdzujem, že som
odmietol/odmietla zrozumiteľne,
ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas“ je sama osebe zmätočná a ťažko pochopiteľná. Vznikajú
pochybnosti, či je splnená podmienka zrozumiteľnosti právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
v znení neskorších predpisov. Zastávame názor, že použitá formulácia daného záznamu túto podmienku nespĺňa z dôvodu neurčitosti.
Ďalším problémom použitej formulácie je to, že automaticky predpokladá, že súčasťou odmietnutia
9/2014
1. údaj o zdravotnom stave pacienta a potrebných zdravotných
službách,
5. miesto, dátum, hodina a podpis
pacienta,
Problematiku odmietnutia a odvolania informovaného súhlasu
rieši aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len
„ÚDZS“). Na svojom webovom
sídle zverejnil vzory poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta, záznamu o informovanom súhlase, záznamu o odmietnutí informovaného súhlasu
a záznamu o odvolaní informovaného súhlasu. [15] ÚDZS nemá
v právnych predpisoch kompetenciu na vydanie uvedených vzorov,
avšak právna (ne)úprava je celkom prijateľným a dostatočným
dôvodom takejto aktivity. Z toho
však vyplýva, že uvedené vzory nemajú žiadnu záväznosť.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
Aktuálna česká úprava je obsiahnutá vo vyhláške č. 98/2012 Sb.
o zdravotnické dokumentaci [14].
Ku obsahu zdravotnej dokumentácie vyhláška v § 1 ods. 2 písm. i)
uvádza: „Zdravotnická dokumentace v návaznosti na zjištěné informace o zdravotním stavu pacienta dále
obsahuje... písemný souhlas pacienta nebo jeho zákonného zástupce s poskytnutím zdravotních služeb, jestliže
povinnost písemné formy souhlasu stanoví jiný právní predpis2) nebo jestliže s ohledem na charakter zdravotního výkonu byl souhlas v písemné formě poskytovatelem vyžádán“. V časti
príloha č. 1 vyhlášky, v bodoch 5
a 6 upravuje náležitosti informovaného súhlasu a negatívneho reverzu. Negatívny reverz (v terminológií českej úpravy „Záznam
o odmítnutí poskytnutí zdravotních služeb (revers)“ obsahuje:
4. písomné prehlásenie pacienta,
poprípade záznam o tomto prehlásení, že aj napriek poskytnutému vysvetleniu potrebné
zdravotné služby odmieta,
11
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
PRÁVO
zdravotnej starostlivosti je aj odmietnutie poučenia, ktoré by mu
malo predchádzať. To však odporuje § 6 ods. 4 ZoZS, podľa ktorého: „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ktorému predchádzalo
poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ktorému predchádzalo
odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“ Z dikcie vyplýva, že informovanému súhlasu vždy musí predchádzať poučenie zo strany lekára, pričom
výnimku predstavuje prípad, kedy
pacient výslovne využije svoje právo poučenie odmietnuť. Nakoľko v prípade negatívneho reverzu ide o odmietnutie (neudelenie)
či odvolanie informovaného súhlasu, analogicky treba aplikovať
§ 6 ods. 4 ZoZS, a aj tu odmietnutiu informovaného súhlasu musí predchádzať poučenie zo strany lekára ex lege. Z toho dôvodu je
vetná konštrukcia, v prípade ktorej pacient svojim podpisom odmieta udeliť informovaný súhlas
a zároveň odmieta aj poučenie,
ktoré malo danému podpisu predchádzať ex lege, materiálne chybná
a zároveň aj contra legem.
Negatívny reverz
v osobitných prípadoch
12
V prípade osoby nespôsobilej udeliť informovaný súhlas (a teda aj
negatívny reverz), či už v dôsledku nedostatku veku alebo v dôsledku obmedzenia, resp. pozbavenia právnej spôsobilosti, musí
byť z negatívneho reverzu jasné,
že príslušné informácie boli poskytnuté jeho zákonnému zástupcovi, a v primeranom rozsahu
a forme aj samotnému pacientovi.
Zákonný zástupca v takomto prípade podpíše negatívny reverz namiesto osoby nespôsobilej udeliť
informovaný súhlas.
Záver
Napriek významu inštitútu negatívneho reverzu, je jeho aplikácia
v praxi stále problematická. Negatívny reverz má význam z hľadiska
možnej zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka za nerealizáciu
postupu lege artis. Odmietnutie informovaného súhlasu či jeho odvolanie pacientom znamená, že
pacient na seba vedome preberá
zodpovednosť za následky odmietnutia navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Negatívny reverz vylučuje vyvodenie zodpovednosti voči zdravotníckemu pracovníkovi
a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis, teda správne v súlade s § 4 ods. 3
ZoZS.
Negatívny reverz je súčasne významným modifikátorom toho, čo
je u konkrétneho pacienta správne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Ak pacient odmietne
radikálny operačný zákrok, ktorý
je podľa súčasného stavu vedy lege
artis a rozhodne sa pre dávno medicínsky prekonaný a neodporúčaný konzervatívny postup, nebude v tomto konkrétnom prípade
možné konštatovať, že išlo o postup v rozpore s § 4 ods. 3 ZoZS.
Poznámky:
1. K tomu pozri § 6 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
2. HUMENÍK, I., 2011. Praktické otázky týkajúce sa informovaného súhlasu
nespôsobilých pacientov. In: Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho
priania. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 13. apríla 2011. Bratislava : EUROKÓDEX.
s. 16.
3. K tomu pozri napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci V.C. v. Slovensko (sťažnosť
č. 18968/07). ESĽP tu konštatoval porušenie práva na súkromie sťažovateľky, ktorá síce dala súhlas na realizáciu
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
sterilizácie, ale až v čase postupujúceho pôrodu, čo zmenšovalo, resp. vylučovalo jej schopnosť slobodne sa rozhodnúť.
TĚŠINOVÁ, J., ŽĎÁREK, R., POLICAR, R. 2011. Medicínske právo. 1. vyd.
Praha : C.H.Beck, s. 74.
KOVÁČ, P. et al., 2005. Súdne lekárstvo
pre právnikov. Bratislava : IURA EDITION. s. 280.
KOVÁČ, P., 2007. K niektorým aspektom právnej úpravy informovaného
súhlasu. In: Justičná revue, Roč. 59,
2007, č. 8-9, s. 1104-1112.
Zverejnené pod č. 40/2000 Z. z.
ŠUSTEK, P., HOLČAPEK, T., 2007.
Informovaný souhlas. Praha : ASPI, s. 118.
Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné výkony alebo na výkony
závažne meniace spôsob ďalšieho života.
Zverejnené vo Vestníku Ministerstva
zdravotníctva pod č. 47/2009 Z. z.
Čl. 9 dohovoru znie: „U pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil
s vykonaním zákroku skôr.“
ŠUSTEK, P., HOLČAPEK, T. 2007. Informovaný souhlas. Praha: ASPI, s. 129133.
Zrušená zákonom č. 372/2011 Sb.
o zdravotních službách
Vyhláška č. 98/2012 Sb. ze dne 22. března 2012 o zdravotnické dokumentaci
http://www.udzs-sk.sk/poskytovatelia/informovany-suhlas-vzory.html?page_id=1121
Použitá literatúra:
HUMENÍK, I., 2011. Praktické otázky týkajúce sa informovaného súhlasu nespôsobilých
pacientov. In: Informovaný súhlas a inštitút
predchádzajúceho priania. Zborník príspevkov
z vedeckej konferencie konanej dňa 13. apríla 2011. Bratislava : EUROKÓDEX. ISBN
978-80-89447-61-9.
KOVÁČ, P. et al. 2005. Súdne lekárstvo pre
právnikov. Bratislava : IURA EDITION. ISBN
80-8078-024-2.
KOVÁČ, P., 2007. K niektorým aspektom
právnej úpravy informovaného súhlasu. In:
Justičná revue, Roč. 59, 2007, č. 8-9, ISSN
1335-6461.
ŠUSTEK, P., HOLČAPEK, T. 2007. Informovaný souhlas. Praha : ASPI. ISBN 978-80-7357268-6.
TĚŠINOVÁ, J., ŽĎÁREK, R., POLICAR, R.
2011. Medicínske právo. 1. vyd. Praha : C. H.
Beck. ISBN 978-80-7400-050-8.
Pozn.: Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0024-12. 
PRÁVO
HNIEZDO ZÁCHRANY A JEHO PRÁVNA
ÚPRAVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
JUDr. Vladimír Volčko, JUDr. Tomáš Husovský
h&h PARTNERS, advokátska kancelária s. r. o.
Veľa a často sa v dnešnej spoločnosti hovorí o ochrane života,
o práve dieťaťa na život a o spôsoboch, ako takémuto životu pomôcť. Nejde však len o spoločenskú, etickú a právnu otázku. Pri
otázke rodičovstva v poslednom období stále častejšie vstupuje do
popredia aj finančný aspekt, na ktorý môže v konečnom dôsledku
doplatiť práve nenarodené dieťa. Je teda úlohou spoločnosti, aby
vytvorilo podmienky a možnosti, ako dať každému dieťaťu možnosť žiť. Predmetom tohto článku je jeden z legálnych prostriedkov, ako umožniť „nechceným“ novorodencom žiť.
Odborné usmernenie
Pod hniezdom záchrany je potrebné rozumieť (cit.): „verejne prístupný inkubátor, do ktorého je možné odložiť novorodenca v rámci riešenia krízovej životnej situácie s cieľom
zaručiť mu prirodzené právo na život podľa osobitného predpisu“ (čl. II
ods. 1 odborného usmernenia).
Garanciu práva na život možno
nájsť vo vnútroštátnych, ako aj
v medzinárodných dokumentoch
najvyššej právnej sily. Článok 15
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky definuje (cit.): „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný
ochrany už pred narodením.“. Dohovor o právach dieťaťa (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 104/
/1991), s ktorým v poznámke pod
čiarou pracuje aj odborné usmer-
nenie, v časti I, čl. 6 bod 1 ustanovuje (cit.): „Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou tohto Dohovoru, uznávajú, že
každé dieťa má prirodzené právo na
život.“ Otázku práva na život riešil aj Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 12/01,
ktoré sa týkalo otázok umelého
prerušenia tehotenstva. Právo na
život je v zmysle konštatácie Ústavného súdu SR vstupnou bránou
a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd. Aj
keď konanie sa primárne venovalo otázkam odlišným od predmetu tohto článku, je možné v náleze
nájsť niekoľko argumentačne zaujímavých tvrdení a záverov týkajúcich sa práva na život. Poukazujeme napríklad na tvrdenie Ústavného súdu SR (cit.): „Ústavný súd sa
predovšetkým plne stotožňuje s názorom, že „život plodu je vnútorne spojený a nemôže byť izolovaný od života
tehotnej ženy“ (pozri stanovisko Európskej komisie na ochranu ľudských
práv, X. v. the United Kingdom, rozhodnuté 13. mája 1980, DR 19,
244 s.). To, že zákonodarca pristupuje k sociálnemu vzťahu medzi tehotnou ženou a nenarodeným dieťaťom
špecifickým spôsobom, je aj preto plne opodstatnené a v súlade s Ústavou
9/2014
Zákonom č. 538/2005 Z. z. bol
s účinnosťou od 1. januára 2006
novelizovaný § 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 576/2004 Z. z.“). Touto novelou bola ustanovená možnosť zriadenia verejne prístupného inkubátora na účely záchrany
novorodencov. Pod touto, na prvý
pohľad zložito vyzerajúcou, konštrukciou sa nachádza jednoduchá možnosť matky – rodičky. Ak
zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti, ktoré prevádzkuje
novorodenecké oddelenie, takýto
inkubátor zriadilo, možno legálne novorodenca do neho odložiť.
Pre tieto verejne prístupné inkubátory sa zaužívalo aj označenie
„hniezdo záchrany“. Nejde však
len o laické označenie, ale s týmto
pojmom pracuje aj Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky. Vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR, ročník 57, čiastka
22-24 zo dňa 22. mája 2009, bolo
pod číslom 25. publikované Od-
borné usmernenie Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09894/2009-OZS o postupe
zdravotníckych pracovníkov pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencom odloženým
vo verejne prístupnom inkubátore (ďalej len „odborné usmernenie“). Práve toto odborné usmernenie pracuje s legislatívnou skratkou „hniezdo záchrany“.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
Právna úprava
13
PRÁVO
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
Slovenskej republiky (porovnaj čl. 41
ods. 2 Ústavy, podľa ktorého sa okrem
iného žene v tehotenstve zaručuje osobitná starostlivosť).“
14
Ak dôjde k uloženiu novorodenca do hniezda záchrany, odborné
usmernenie postup stanovuje nasledovne (cit.): „Novorodenec sa vyberie z hniezda záchrany najneskôr
do piatich minút po spustení alarmu
a umiestni sa na novorodeneckom
pracovisku zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Transport
novorodenca z hniezda záchrany na
novorodenecké pracovisko je písomne
vypracovaný poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré má zriadené
hniezdo záchrany.“ (čl. II ods. 2 odborného usmernenia).
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/
/2004 Z. z. má byť zdravotná starostlivosť každému pacientovi poskytovaná lege artis. Zákonodarca
pod týmto pojmom rozumie (cit.):
„Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ Správnosť postupu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti je však potrebné vnímať v kontexte každej diagnózy
alebo úkonu zdravotníckeho pracovníka. V nami analyzovanom
prípade sa novorodencovi z hniezda záchrany poskytne v zmysle odborného usmernenia primeraná
zdravotná starostlivosť. Treba
pod ňou rozumieť klinické vyšetrenie, označenie, skríningy, vstupné laboratórne a kultivačné vyšetrenia. Odborné usmernenie síce
nepoužíva demonštratívny výpočet uvedením slova „najmä“, no
obsah pojmu „primeraná zdravotná starostlivosť“ vykladá len v zátvorke. Uvedenému možno rozumieť tak, že ministerstvo uviedlo
minimum, ktoré musí byť v kaž-
dom jednom prípade dodržané,
nie je však vylúčená potreba (prípadne nutnosť) ďalších vyšetrení,
ktoré bude odôvodňovať zdravotný stav novorodenca. Ďalej sa obligatórne zabezpečia vyšetrenia na
hepatitídu typu B a typu C; BWR
a HIV pozitivitu. Osobitná pozornosť sa venuje vyhľadávaniu príznakov týrania a zneužívania novorodenca. Zámerom bolo zrejme
odhaliť prípadnú trestnú činnosť
páchanú na novorodencovi (č. II
ods. 3 odborného usmernenia).
Ak poskytovateľ začne poskytovať zdravotnú starostlivosť novorodencovi uloženému vo verejne
prístupnom inkubátore, má takýto poskytovateľ stanovené evidenčné a ohlasovacie úlohy. Zámerne sa vyhýbame slovu „povinnosti“, lebo v zmysle Ústavy SR
možno povinnosti ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach (čl. 13 ods. 1
Ústavy SR). Keďže analyzujeme
odborné usmernenie Ministerstva
zdravotníctva SR, ktoré nie je ani
záväzným prameňom práva v Slovenskej republike, jeho ustanovenia majú, podľa nášho názoru, odporúčací a usmerňovací charakter. V prípade ich nedodržiavania
môže byť následkom protiprávny
postup (non lege artis), ktorý priamo zákon č. 576/2004 Z. z. vyžaduje.
Do vystavenia rodného listu sa odložený novorodenec v zdravotnej
dokumentácii eviduje pod označením „neznámy/neznáma“.
Ak dôjde k odloženiu novorodenca, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti to hlási prostredníctvom svojho zdravotníckeho pracovníka, ktorý pre neho pracuje.
Nemusí ísť o lekára, ale môže ísť
napríklad o sestru alebo sociálneho pracovníka zdravotníckeho
zariadenia. Hlásenie sa má urobiť ihneď, v prípade objektívnych
okolností najneskôr v najbližší
pracovný deň, a to písomne, elektronicky (nie je potrebný zaručený elektronický podpis) alebo telefaxom. V zmysle opatrenia sa
hlásenie robí trom právnym subjektom:
A) Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny. Hlásenie sa urobí
vždy tomu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý leží
v obvode poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Vplyv na
príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nemá
ani to, že sa pri novorodencovi našiel napr. rodný list alebo
zdravotná dokumentácia. Odborné usmernenie obsahuje
aj zoznam údajov, ktoré sa do
hlásenia uvádzajú (čl. III. odborného usmernenia).
B) Zdravotnej poisťovni. V zmysle § 6 ods. 4 písm. b) zákona
č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
je za maloletého poistenca povinný podať prihlášku poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ak zákonný zástupca nie je
známy a maloletý poistenec je
umiestnený v zdravotníckom
zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti. Ide teda o zákonnú povinnosť poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti.
C) Občianskemu združeniu „Šanca pre nechcených“. Obsahom
správy o náleze odloženého novorodenca je v zmysle odborného usmernenia dátum a čas
nálezu, pohlavie, hmotnosť,
dĺžka a názov zdravotníckeho
zariadenia (čl. V ods. 1 odborného usmernenia).
Odborné usmernenie ďalej umožňuje súdu a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o údaje o odloženom novorodencovi,
PRÁVO
Trestnoprávne súvislosti
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 538/2005 Z. z. bolo potrebné pri novelizácii zákona č. 576/
/2004 Z. z. sa vysporiadať s rekodifikovaným Trestným zákonom,
ktorý: „v skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť
sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť
pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí
nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia.“ Úmyslom zákonodarcu bolo totiž upraviť za trestné také prípady, keď boli novorodenci
odkladaní na verejne frekventovaných miestach (dôvodová správa uvádza príklad ako hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený
znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na
zdraví“.
Právna úprava hniezd záchrany
by nemala zmysel v prípade, ak by
odloženie dieťaťa bolo trestným
činom. Bolo teda potrebné využiť
§ 28 Trestného zákona, ktorý zakotvuje tzv. okolnosti vylučujúce
protiprávnosť a zaviesť beztrestnosť odloženia dieťaťa do verejne
prístupného inkubátora. Teraz je
možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany,
posúdiť ako okolnosť vylučujúcu
protiprávnosť činu. Pôjde o prípad výkonu práva a povinnosti,
ktorý § 28 Trestného zákona definuje: „Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu,
z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy,
ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“
Záver
Zavedenie hniezd záchrany do
právnej úpravy považujeme za
dobrý krok, ktorý reaguje na vývoj spoločnosti a je prejavom
dynamiky právneho poriadku.
Kladne hodnotíme zámery zákonodarcu a jeho vysporiadanie
sa s hroziacou trestnoprávnou
sankciou za odloženie dieťaťa do
verejne prístupného inkubátora. Za negatívum právnej úpravy
možno považovať jej stručnosť
na úrovni všeobecne záväzných
prameňov práva. Najpodstatnejšia časť procesu je upravená
odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré
nemá všeobecnú záväznosť. Riešením, ktoré navrhujeme, je extenzia právnej úpravy na zákonnej báze. Druhou alternatívou je
vydanie vyhlášky Ministerstvom
zdravotníctva SR, ktorej obsah
môže byť obdobný s analyzovaným odborným usmernením. 
w w w . p r a v o v z d r a v o t n i c t v e . s k
9/2014
Pri pohľade do osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný zákon“), konkrétne § 205, možno nájsť skutkovú podstatu trestného činu odloženia dieťaťa. Zákon v základnej
skutkovej podstate tohto prečinu
uvádza: „Kto odloží dieťa, o ktoré má
povinnosť starať sa a ktoré si nemôže
zadovážiť pomoc, na mieste, kde mu
nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Vyššia
trestná sadzba (na dva roky až šesť
rokov) sa použije v prípade, ak bude trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, alebo na
dieťati mladšom ako tri roky. V nami analyzovanom prípade by sa teda na odloženie novorodenca mala aplikovať práve sadzba dva roky
až šesť rokov, a teda pôjde o zločin, keďže novorodenec je dieťaťom mladším ako tri roky. Podľa
judikatúry pod pojmom opuste-
nie dieťaťa je potrebné rozumieť:
„konanie, následkom ktorého je dieťa
neschopné samo si pomôcť, ponechané
svojmu osudu, teda prerušenie starostlivosti o dieťa za takých okolností, keď
vzniká pre dieťa nebezpečenstvo ujmy
na zdraví alebo smrti. Takúto ochranu má mať predovšetkým dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii,
v ktorej sa ocitlo.“ (R 47/1978)
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
ktoré sú im známe z ich činnosti.
Zdravotnícke zariadenie môže požiadať súd o zverenie novorodenca do náhradnej starostlivosti, a to
ihneď po jeho prijatí. Na základe
takéhoto rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo na základe predbežného opatrenia podľa § 75a a § 76
Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) je možné
ukončenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení. Podmienkou je však to,
aby bol u novorodenca potvrdený
dobrý zdravotný stav (čl. V ods. 2
odborného usmernenia).
15
EKONOMIKA A MANAŽMENT
OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI
V NOVELE ZÁKONA č. 355/2007 Z. z.
MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH Úrad verejného zdravotníctva SR
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať na pracovisku pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich
zdravia. Vyhovujúce pracovné podmienky podporujú zdravotný potenciál zamestnancov
a, naopak, dlhodobo nevhodné pracovné podmienky s výskytom zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov,
a tým aj ekonomickými stratami zamestnávateľa. Na pracoviskách, kde nie je venovaná
dostatočná pozornosť ochrane zdravia zamestnancov, môžu vznikať ochorenia súvisiace
s prácou alebo choroby z povolania. Náklady vynaložené zamestnávateľom na ochranu
zdravia zamestnancov majú jednoznačnú návratnosť v oblasti práceschopnosti, spokojnosti a stabilizácie zamestnancov, a tým aj v produktivite ich práce.
16
O
chrana zdravia pri práci je
podstatnou časťou problematiky, ktorú upravuje zákon
č. 204/2014 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „novelizácia zákona“). Tento zákon nadobudol účinnosť
1. augusta 2014.
Novelizácia zákona upravuje najmä:
 povinnosti zamestnávateľa pri
ochrane zdravia pri práci,
 problematiku pracovnej zdravotnej služby; podmienky jej
zriadenia, náplň činnosti vrátane posudzovania zdravotnej
spôsobilosti na prácu a výkonu
lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,
 uznanie choroby z povolania
alebo ohrozenia chorobou z povolania,
 povinnosť absolvovať odbornú
prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu v súvislosti so získaním osvedčenia o odbornej
spôsobilosti na prácu pri výkone niektorých činností; týka sa

práce s veľmi toxickými a toxickými látkami a zmesami a práce
s dezinfekčnými prípravkami
alebo prípravkami na reguláciu
živočíšnych škodcov pri profesionálnom použití,
ochranu zdravia zamestnancov
pri odstraňovaní azbestu alebo
materiálov obsahujúcich azbest
zo stavieb.
Povinnosti
zamestnávateľa
pri ochrane zdravia
pri práci
Novelizáciou zákona sa upravujú
povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika pri práci, kategorizáciou prác z hľadiska
zdravotných rizík a vypracovaním
posudku o riziku, s vypracovaním
prevádzkového poriadku, ktorý
schvaľuje príslušný orgán verejného zdravotníctva a zabezpečením posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu.
Hlavný dôraz pri určovaní povinností zamestnávateľovi sa kladie
na ochranu zdravia zamestnancov,
ktorí vykonávajú rizikové práce.
Sú to práce zaradené do kategórie
3 a 4, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania alebo ochorení súvisiacich
s prácou; určuje ich rozhodnutím
orgán verejného zdravotníctva na
návrh zamestnávateľa.
Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať svoju činnosť až po nadobudnutí účinnosti novelizácie
zákona (po 1. augusta 2014), je
povinný zabezpečiť hodnotenie
zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska
zdravotných rizík a posudku o riziku najneskôr do dvoch mesiacov od začatia svojej činnosti.
„Staronovou“ povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov. Táto povinnosť bola
v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon č. 124/
/2006 Z. z.“) od nadobudnutia jeho účinnosti 1. júla 2006 až do legislatívnej zmeny zákonom č. 470/
/2011 Z. z.; od 1. januára 2012
bolo povinnosťou zamestnávateľa
zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou len
EKONOMIKA A MANAŽMENT
Povinnosť zamestnávateľa kvalitatívne a kvantitatívne zisťovať (merať) zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia, ktoré používa pri svojej činnosti, alebo ktoré
pri jeho činnosti vznikajú, je doplnená o vedenie záznamov, ktoré obsahujú údaje o meraní, týka-
V novelizácii zákona sú doplnené
nové povinnosti zamestnávateľa
pri záťaži zamestnancov teplom
a chladom pri práci, pri fyzickej
záťaži a pri expozícii zamestnancov biologickým faktorom.
Zamestnávateľ je povinný pri nadmernej záťaži zamestnancov teplom alebo chladom upraviť vnútorným predpisom zabezpečovanie
opatrení po dohode so zástupcom
zamestnancov, vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho
na schválenie príslušnému orgánu
verejného zdravotníctva.
Prevádzkový poriadok je povinný
zamestnávateľ vypracovať aj v prípade, ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov.
Pri expozícii zamestnancov biologickým faktorom, proti ktorým
nie sú imúnni, ak je k dispozícii
účinná očkovacia látka, je zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim
zamestnancom povinné alebo odporúčané očkovanie. Zamestnávateľ uhrádza náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním. Zoznam profesií a prác, na
ktoré sa vzťahuje povinné a odporúčané očkovanie, je súčasťou vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.
Doplnená je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu, ktorá má byť
na pracovisku samozrejmosťou; táto povinnosť nebola doteraz v zákone upravená.
Všetky povinnosti zamestnávateľa
v oblasti ochrany zdravia pri prá-
ci, ktoré sú upravené v § 30 novelizácie zákona vrátane uvedených
nových povinností, sa vzťahujú aj
na užívateľského zamestnávateľa
vo vzťahu k dočasne prideleným
zamestnancom.
Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu
so zamestnancom v pracovnom
pomere písomne dohodnúť, že ho
dočasne pridelia na výkon práce
k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, t. j. k užívateľskému
zamestnávateľovi (§ 58 a 58a Zákonníka práce).
Novelizácia zákona upravuje aj
postup, ak zamestnávateľ ukončí svoju činnosť (napr. zánikom
živnosti alebo zánikom spoločnosti). V tomto prípade je zamestnávateľ povinný odovzdať dokumentáciu týkajúcu sa ochrany zdravia
zamestnancov príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (napr. záznamy o meraní zdraviu škodlivých faktorov
v pracovnom prostredí, posudky
o riziku, kategorizáciu prác vykonávaných zamestnancami z hľadiska zdravotných rizík, lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti
zamestnancov na prácu a pod.).
Pracovná zdravotná
služba
9/2014
Ďalšou novou povinnosťou zamestnávateľa je viesť a uchovávať
evidenciu zamestnancov podľa
kategórií prác z hľadiska zdravotných rizík. Do účinnosti novelizácie zákona bol zamestnávateľ povinný viesť a uchovávať evidenciu
len o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikové práce. Zamestnávateľ je povinný kategorizovať práce z hľadiska zdravotných rizík,
t. j. zaraďovať faktory práce a pracovného prostredia, ktorým sú exponovaní zamestnanci pri práci
(napr. hluk, prach, chemické faktory, vibrácie, biologické faktory,
ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, záťaž teplom
a chladom, zvýšený tlak vzduchu)
do kategórií 1, 2, 3 alebo 4 a viesť
evidenciu o zaradení práce jednotlivých zamestnancov do kategórií.
júce sa konkrétnych zamestnancov. Novelizácia zákona upravuje
aj náležitosti týchto záznamov.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
pre zamestnancov vykonávajúcich
rizikové práce, čo predstavovalo
len 5 % zo všetkých zamestnancov v SR. Pre zamestnancov, ktorí vykonávali práce zaradené do
kategórie 1 alebo 2 (95 % zamestnancov v SR), zamestnávateľ nebol povinný zabezpečiť pracovnú
zdravotnú službu. Novelizácia zákona dala túto povinnosť zamestnávateľa do súladu so smernicou
Rady 89/391/EHS o zavádzaní
opatrení na podporu zlepšenia
bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci, t. j. upravila povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť
zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov, ktorá sa vzťahuje na
zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Pracovná zdravotná služba (PZS)
je odborná a poradenská služba pre zamestnávateľov v oblasti ochrany a podpory zdravia pri
práci. Zdravotným dohľadom pomáha zamestnávateľom zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov
na pracovisku.
Účelom novelizácie zákona je
upraviť v jednom právnom predpise podmienky zriadenia PZS
a jej činnosť, ktorá obsahuje dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej
spôsobilosti na prácu výkonom le-
17
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
EKONOMIKA A MANAŽMENT
kárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Doterajšia právna úprava PZS bola rozdelená v dvoch zákonoch, a to
v zákone č. 124/2006 Z. z. a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
č. 355/2007 Z. z.“). Novelizáciou
zákona sa celá legislatívna úprava
PZS presunula do zákona č. 355/
/2007 Z. z. Dôvodom legislatívnej
zmeny je, že celá činnosť PZS, ktorá je zameraná výhradne na prevenciu profesionálnych ochorení
a ochorení súvisiacich s prácou,
je výlučne pod gestorstvom a kontrolou rezortu Ministerstva zdravotníctva SR; zamestnávateľom
uľahčí aplikáciu tejto povinnosti
v praxi.
Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce,
je povinný zabezpečiť pre týchto
zamestnancov zdravotný dohľad
výlučne tímom pracovnej zdravotnej služby už v súčasnosti. Je
to zákonná povinnosť zamestnávateľa od 1. júla 2006.
Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené
do kategórie 1 alebo 2, je povinný
zabezpečiť zdravotný dohľad pre
svojich zamestnancov vlastnými
odbornými zamestnancami alebo
dodávateľským spôsobom najneskôr do 31. decembra 2014.
Spôsoby zabezpečenia
pracovnej zdravotnej služby
zamestnávateľom
18
A. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť PZS vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú
s ním v pracovnoprávnom
vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu a vykonávajú
zdravotný dohľad len pre neho:

PZS pre zamestnancov, ktorí
vykonávajú práce zaradené do
kategórie 1, 2, 3 alebo 4
V tomto prípade má zamestnávateľ pre zamestnancov vlastný tím
PZS, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou
špecializáciou (vedúci tímu) a verejný zdravotník. Títo zdravotnícki pracovníci vykonávajú dohľad
nad pracovnými podmienkami;
pracovný lekár vykonáva aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov vykonávajúcich
rizikovú prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok
v určenej frekvencii (v kategórii
3 – 1-krát za 2 roky, v kategórii
4 – 1-krát ročne).

PZS pre zamestnancov, ktorí
vykonávajú práce zaradené do
kategórie 1 a 2
Zamestnávateľ môže zabezpečiť
dohľad nad pracovnými podmienkami vlastnými zamestnancami
niekoľkými spôsobmi, a to okrem
tímu PZS aj:
− samostatne lekárom (so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo, pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne
pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, hygiena práce a pracovné lekárstvo, verejné zdravotníctvo alebo hygiena a epidemiológia),
− samostatne verejným zdravotníkom, diplomovaným asistentom hygieny a epidemiológie,
asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygienickej služby, iným zdravotníckym
pracovníkom so špecializáciou
v odbore hygiena pracovných
podmienok alebo hygiena životných alebo pracovných podmienok, alebo
− samostatne bezpečnostným technikom alebo autorizovaným
bezpečnostným technikom.
Ak sa u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, vyžaduje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitných predpisov,
môže lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonať
lekár PZS, zmluvný všeobecný lekár zamestnávateľa alebo všeobecný lekár, s ktorým má zamestnanec (poistenec) uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti (obvodný lekár zamestnanca) vo frekvencii určenej príslušným osobitným predpisom. Napríklad, pri nočnej práci,
ktorú upravuje Zákonník práce, sa
posudzuje zdravotná spôsobilosť
na prácu najmenej raz za rok; pri
vykonávaní určených pracovných
činností na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci alebo
pri obsluhe určených pracovných
prostriedkov, ktoré upravuje zákon č. 124/2006 Z. z., sa zdravotná spôsobilosť na prácu posudzuje
v 5-ročnom intervale. Ak v osobitných predpisoch nie je frekvencia uvedená, určuje ju podľa konkrétnych podmienok vykonávanej
práce lekár po dohode so zamestnávateľom.
Novou povinnosťou zamestnávateľa je, že ak zabezpečuje činnosť PZS vlastnými odbornými
zamestnancami, musí túto skutočnosť bezodkladne ohlásiť príslušnému regionálnemu úradu
verejného zdravotníctva.
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečoval pre zamestnancov zdravotný
dohľad vlastnými odbornými zamestnancami už pred účinnosťou
novelizácie zákona, je povinný túto skutočnosť ohlásiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva najneskôr do
31. 12. 2014.
B. Ďalším spôsobom je zabezpečenie PZS zmluvne, dodávateľským spôsobom, t. j. vykoná-
EKONOMIKA A MANAŽMENT

lógia na základe licencie na
výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou,
− fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom,
diplomovaným
asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygieny a epidemiológie, asistentom hygienickej služby, iným
zdravotníckym pracovníkom
so špecializáciou v odbore
hygiena pracovných podmienok alebo hygiena životných
alebo pracovných podmienok alebo je právnickou osobou, ktorá má živnostenské
oprávnenie na vykonávanie
dohľadu nad pracovnými
podmienkami a má zodpovedného zástupcu s vyššie
uvedeným vzdelaním,
− fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné
fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo
autorizovaným bezpečnostným technikom, alebo
Povinnosťou osôb, ktoré vykonávajú dohľad nad pracovnými podmienkami samostatne dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce
zaradené do kategórie 1 alebo 2,
je písomne ohlásiť začatie svojej
činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR; náležitosti ohlásenia
sú súčasťou novelizácie zákona.
Úrad verejného zdravotníctva
SR vedie a zverejňuje na svojej internetovej stránke (www.
uvzsr.sk – preventívne pracovné lekárstvo – pracovná zdravotná služba) evidenciu fyzických
osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal alebo
odobral oprávnenie na výkon
PZS dodávateľským spôsobom
pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie
1, 2, 3 a 4 (od 1. júla 2006) a evidenciu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú dodávateľským
spôsobom samostatne dohľad
nad pracovnými podmienkami
pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 a 2 na základe ohlásenia
Úradu verejného zdravotníctva
SR (od 1. augusta 2014).
9/2014
− fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na
výkon bezpečnostnotechnickej služby a má zodpovedného zástupcu, ktorý je bezpečnostným technikom alebo
autorizovaným bezpečnostným technikom.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE

vanie zdravotného dohľadu
pracovnou zdravotnou službou pre akéhokoľvek zamestnávateľa v Slovenskej republike, a to:
PZS pre zamestnancov, ktorí
vykonávajú práce zaradené do
kategórie 1, 2, 3 alebo 4
– fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na výkon PZS Úradom
verejného zdravotníctva SR
a má tím odborných zdravotníckych pracovníkov (minimálne pracovného lekára s určenou špecializáciou
a verejného zdravotníka),
PZS pre zamestnancov, ktorí
vykonávajú práce zaradené
do kategórie 1 alebo 2, okrem
fyzickej osoby – podnikateľa
a právnickej osoby, ktorá má
oprávnenie na výkon PZS aj:
− fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom
odbore všeobecné lekárstvo,
pracovné lekárstvo, klinické
pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, preventívne
pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci, hygiena práce a pracovné
lekárstvo, verejné zdravotníctvo alebo hygiena a epidemio-
(pokračovanie v ďalšom čísle) 
VYSOKÉ NÁKLADY NA ZNIŽOVANIE
EMISIÍ VYVÁŽIA ÚSPORY
V ZDRAVOTNÍCTVE
N
áklady na znižovanie emisií
v ovzduší môžu z časti alebo úplne uhradiť úspory dosiah-
nuté v zdravotníctve, vďaka menšiemu výskytu chorôb spojených
so znečistením životného prostre-
dia. S týmto tvrdením na základe
svojho výskumu prišli vedci z Massachusetts Institute of Technology
19
EKONOMIKA A MANAŽMENT
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
(MIT), univerzity sídliacej v meste Cambridge v americkom štáte
Massachusetts. Práve nižšia miera
astmy a ďalších podobných zdravotných problémov sa často uvádza ako predpokladaný prínos environmentálnej politiky zameranej
na znižovanie uhlíkových emisií
zo zdrojov, ako sú elektrárne a automobily. Realizácia tejto politiky
vedie k znižovaniu škodlivých látok v ovzduší a tým aj k zdravšiemu prostrediu pre život ľudí.
Vedci skúmali rozsah prínosov čistejšieho ovzdušia pre zdravie v porovnaní s nákladmi na znižovanie
emisií oxidu uhličitého. Z ich výskumu vyplynulo, že úspory dosiahnuté na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a ďalšie náklady
spojené s liečením chorôb môžu
byť značné – v niektorých prípadoch aj viac ako 10-násobok nákladov na implementáciu environmentálnej politiky.
Vedecký tím skúmal pomer zdravotných prínosov k ekonomickým
nákladom u troch druhov politiky v oblasti klímy: presadzovaniu
čistej energie, dopravnej politiky,
a „cap-and-trade“ programe (systém obchodovania s kvótami, ktorý sa presadzuje predovšetkým pri
ochrane ovzdušia). Tím pri svojom výskume nastavil tieto tri environmentálne politiky tak, aby
boli analogické k návrhu politiky
americkej vlády v oblasti klímy vyžadujúcej znižovanie emisií z elektrární, podobné tým, ako sú navrhnuté v Clean Power Plan od
Environmental Protection Agency.
Zdravotné úspory
jednotlivých
environmentálnych politík
20
Vedci zistili, že úspory dosiahnuté pri znížení zdravotných problémov obyvateľstva môže kompenzovať 26 % nákladov na realizáciu
environmentálnej dopravnej poli-
tiky, ale až do 10,5-násobku nákladov na realizáciu „cap-and-trade“
programu. Rozdiel závisí z veľkej
časti od nákladov na konkrétnu
environmentálnu politiku, pretože úspory – v podobe vyhnutiu sa
zdravotnej starostlivosti a čerpania nemocenskej – zostávajú zhruba na rovnakej úrovni. Úspory na
zdraví predstavujú pri „cap-and-trade“ programe 14 miliárd dolárov. Na druhom konci spektra je
dopravná politika s prísnymi požiadavkami na úsporu paliva, ktorá je najdrahšia a stojí viac ako
1 bilión dolárov a prínosy v oblasti zdravia pokryjú len štvrtinu
týchto nákladov. Náklady v pomere k prínosom k zdraviu na presadzovanie čistej energie sa nachádzajú medzi uvedenými politikami. Ako uvádza jedna z autoriek
výskumu Tammy Thompson:
„Ak analýzy nákladov na prínosy klimatických politík neobsahujú významné zdravotné výhody zo
zdravšieho ovzdušia, dramaticky
sa výhody týchto politík preceňujú“.
Najdetailnejšie posúdenie
dostupných údajov
Štúdia predstavuje najpodrobnejšie posúdenie údajov komplikovaných účinkov klimatickej politiky
na ekonomiku, znečistenie ovzdušia a nákladov na riešenie zdravotných problémov súvisiacich so
znečistením ovzdušia. Tím MIT venoval zvýšenú pozornosť aj tomu,
ako sa zmeny v emisiách spôsobených environmentálnou politikou
premietajú do zlepšenia lokálnej
a regionálnej kvality ovzdušia s využitím komplexných modelov ako
pre ekonomiku, tak aj atmosféru.
Spaľovanie fosílnych palív uvoľňuje do ovzdušia okrem oxidu uhličitého aj rad ďalších chemických látok. Niektoré z týchto látok spolu
vytvárajú prízemný ozón, rovnako ako jemné častice. Výskumní-
ci namodelovali, kde a kedy sa tieto chemické reakcie vyskytli, a kde
výsledné znečisťujúce látky skončili – v mestách, kde s nimi prišlo
do kontaktu značné množstvo ľudí alebo v menej obývaných oblastiach.
Výskumníci premietli do výskumu
zdravotné účinky prízemného ozónu a jemných častíc, dvoch najväčších zdravotných „páchateľov“ v súvislosti s emisiami fosílnych palív.
Zvýšené hodnoty oboch znečisťujúcich látok môžu spôsobovať astmatické záchvaty, srdcové a pľúcne ochorenia, čo môže v mnohých prípadoch viesť k predčasným úmrtiam. V roku 2011 bolo
v 231 okresoch Spojených štátov
namerané prekročenie regulačných noriem EPA pre ozón, hlavnú zložku smogu. Štandardy pre
jemné častice – vzdušné častice dostatočne malé na vdýchnutie hlboko do pľúc a dokonca aj následné
vstrebávanie do krvného obehu –
boli prekročené v 118 okresoch.
Záver
Výskum jednoznačne poukazuje, že zníženie oxidu uhličitého zo
súčasnej úrovne v USA povedie
k zdravotným úsporám z dôvodu
lepšej kvality ovzdušia. Vedci však
upozorňujú, že dobré vyhliadky
pri súčasnej úrovni nastavenia environmentálnych politík nesmú
viesť k uspokojeniu a je potrebné ich považovať len za prvý krok.
Ako hovorí ďalšia z účastníčok výskumu Noelle Selin: „Ak chceme
mať klimatické zmeny pod kontrolou, budeme musieť urobiť ďalšie znižovanie uhlíkových emisií,
ktoré pôjdu nad rámec pôvodného zníženia, a to povedie k najväčším prínosom z menej znečisteného vzduchu.“.
Prevzaté a redakčne upravené z: http://www.
medicalnewstoday.com/releases/281502.php
(JG) 
OČAMI LEKÁRA
NOVÉ ODBORNÉ USMERNENIA MZ SR,
NEDÁVNE ZMENY PRÁVNYCH PREDPISOV
A ICH VPLYV NA ZDRAVOTNÍCKE SLUŽBY
MUDr. Jozef Klucho GASTROENTEROLÓG s. r. o. Nové Zámky
V tomto článku sa budeme venovať najnovšiemu vestníku Ministerstva zdravotníctva
SR, v ktorom sú okrem iných, najmä dve dôležité odborné usmernenia, regulujúce spoluprácu ambulantných a ústavných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dvom zákonom, ktoré prinášajú do ambulantnej a ústavnej praxe viacero noviniek. Rozoberieme ich
z praktického pohľadu a poukážeme na niektoré úskalia, s ktorými by sa pri ich realizácii
v praxi mohli stretnúť poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Vestník MZ SR z 25. júna 2014,
čiastka 27-32, ročník 62
Indikujúci lekár poučí pacienta
o dôvodoch svojho rozhodnutia,
priloží odosielajúcemu lekárovi po-
Článok III. ods. 8 cit. usmernenia
určuje, že výsledky z vyšetrení majú byť doručené vykonávajúcemu
lekárovi a ten má následne výsledky doručiť indikujúcemu lekárovi.
Článok IV. cit. usmernenia upravuje zodpovednosť za zber, vyhodnotenie a kontrolu výsledkov vyšetrení. Zodpovednosť za zaslanie
výsledkov indikujúcemu lekárovi
má vykonávajúci lekár, avšak ten
ich môže vyhodnotiť až potom,
keď ich dostane. Toto ustanovenie, podľa môjho názoru, zbytočne
pridáva povinnosti všeobecným lekárom. Vhodnejšie znenie by bolo
také, ktoré by určovalo povinnosť
laboratória alebo oddelenia zobrazovacích vyšetrovacích metód, zaslať výsledok indikujúcemu lekárovi, ku ktorému pacient príde na
kontrolu a po nej následne odovzdá nález lekára – špecialistu aj
s uvedenými výsledkami všeobec-
nému lekárovi, ktorý tým o informáciu o výsledkoch nielenže nepríde, ale bude pri nej mať aj komplexné zhodnotenie, ako ďalej pri
liečbe pacienta postupovať.
2. Odborné usmernenie č. 12 826/
/2014-SZ o vykonávaní ambulantných vyšetrení u dospelých pred plánovanými zdravotnými výkonmi s potrebou
anestéziologickej starostlivosti. Umožňuje vykonávanie tzv.
predoperačných vyšetrení pri
plánovaných operačných zákrokoch aj všeobecným lekárom. Indikujúcim lekárom na
predoperačné vyšetrenie je
spravidla operatér, ale môže
to byť aj lekár, vykonávajúci výkony, vyžadujúce anestéziologickú starostlivosť v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti (napr. gastroenterológ,
gynekológ, urológ či iný lekár
– špecialista) Keďže odborné
usmernenie bližšie nešpecifikuje postgraduálne vzdelanie
lekárov, ktorí sú oprávnení toto vyšetrenie vykonať, ale uvádza len odbornosti (všeobecný lekár, internista a anestéziológ), z jeho dikcie možno
vyvodiť záver, že ak je indikujú-
9/2014
1. Odborné usmernenie č. 02032/
2014-SZ o postupe objednávania, vykonávania a kontroly laboratórnych a zobrazovacích
vyšetrení, upravuje spoluprácu
medzi vyšetrenia indikujúcim lekárom – špecialistom a vykonávajúcim všeobecným lekárom.
Lekár – špecialista môže delegovať vykonanie laboratórnych odberov a odoslanie pacienta na
zobrazovacie vyšetrenia (napr.
sono, CT, MR) pri splnení týchto podmienok:
a) medzi jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí spolupracujú pri
diagnostike a liečbe pacienta, existuje časová dostupnosť
viac ako 60 minút,
b) hrozí riziko z premeškania pri
vykonaní efektívnej diagnostiky a liečby pacienta,
c) pacient je imobilný alebo má
sťaženú mobilitu alebo
d) pacient má súbežne absolvovať viaceré vyšetrenia v rovnakom čase a u jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
trebné žiadanky s pečiatkou, podpisom, kontaktom na svoju ambulanciu, prípadne dátumom vykonania požadovaného vyšetrenia.
Odosielajúci lekár označí žiadanky
svojou pečiatkou a podpisom s poznámkou „odosielajúci lekár – doručiť výsledok“. Ten potom pri najbližšej kontrole lekárovi – špecialistovi odovzdá pacient alebo mu ho
doručí odosielajúci lekár.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE

21
OČAMI LEKÁRA
cim lekárom napr. lekár s atestáciou I. stupňa v odbore vnútorné lekárstvo, vyšetrenia
pred výkonom, vyžadujúcim si
anestéziologickú starostlivosť si
môže vykonať sám. Týka sa to
napr. výkonov vyžadujúcich si
anestéziologickú starostlivosť
v gastroenterológii. Indikujúci
lekár je tiež zodpovedný za indikáciu laboratórnych a konziliárnych vyšetrení, potrebných
pred anestéziologickým vyšetrením a vlastným zákrokom.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014

22
Zákon č. 185/2014 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 578/
/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
Nadobudol účinnosť 30. júna 2014,
resp. 1. júla 2014 a novelizoval
viaceré zákony priamo sa dotýkajúce ústavnej a ambulantnej
zdravotnej starostlivosti. Okrem
iných novelizuje zákon č. 576/
/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len
„zákon č. 576/2004 Z. z.“) a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej
len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), kde
prináša novinky ohľadom určenia
druhov zdravotníckych zariadení,
posudzovania overenia spôsobilosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na výkon povolania, zavádza nové povinnosti nemocniciam
aj všeobecným lekárom, pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti, v dočasnej
pracovnej neschopnosti, či posun
termínu účinnosti zákona č. 153/
/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme,
resp. niektoré novinky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.
Článok I. novelizuje zákon č. 578/
/2004 Z. z. a zavádza, že od 1. júla 2014 bude možné vydať povolenie na prevádzku len pre taký druh
špecializovanej ambulancie, aký sa
nachádza v prílohe č. 1a zákona
č. 578/2004 Z. z. ktorá obsahuje
názvy 64 špecializovaných ambulancií. Doteraz fungujúca špecializovaná ambulancia, ktorej názov
v zozname nie je, musí o zmenu
požiadať vydavateľa povolenia najneskôr do 30. júna 2015. Ak tak do
uvedeného termínu neurobí, jej
povolenie na poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti dňa 31. decembra 2015 zanikne.
Výnimku majú len ambulancie urgentnej medicíny Horskej záchrannej služby a ambulancie urgentnej
medicíny Hasičského záchranného
zboru. Problém by mohli mať napr. rádiodiagnostické ambulancie.
Na základe nového ods. 6 v § 32
zákona č. 578/2004 Z. z. sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bude musieť podrobiť overeniu svojej zdravotnej spôsobilosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
ktorého mu určí vydavateľ povolenia. Ten tak môže konať na podnet
Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, komory, ale dokonca aj na podnet pacienta. Túto
možnosť pacient v legislatíve priamo doteraz nemal. Je preto ťažké vopred povedať, či sa tento inštitút v praxi nebude zo strany pacienta zneužívať na likvidáciu jemu
nepohodlného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a aké možnosti obrany tento poskytovateľ bude
mať. Po doručení výzvy na overenie svojej zdravotnej spôsobilosti by poskytovateľ vo vlastnom záujme mal ďalší postup konzultovať
s právnikom, ktorý je odborníkom
v medicínskom práve. Ak sa preukáže, že podnet pacienta na neho
bol neoprávnený, poskytovateľ ho
môže žalovať v občiansko-právnom
konaní. Vyzvaný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa bude musieť vyšetreniu podrobiť do 3 mesiacov, inak mu hrozí od orgánu,
príslušného na vydanie jeho povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, pokuta do 663 €. Zákon však nerieši, či sa táto lehota
posúva v prípade, ak sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti voči tejto výzve odvolá.
Novelizovaný § 79 zákona č. 578/
/2004 Z. z. zavádza niektoré nové
povinnosti pre nemocnice a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Nemocnice budú povinné
najneskôr nasledujúci deň po prepustení dieťaťa alebo svojvoľnom
opustení nemocnice rodičkou
s dieťaťom, preukázateľne odoslať
lekársku správu všeobecnému lekárovi pre deti a dorast, a to buď tomu, ktorého ako ošetrujúceho lekára dieťaťa uviedla rodička alebo
ak neuvedie žiadneho, správu odoslať lekárovi podľa zdravotného obvodu trvalého alebo prechodného
pobytu matky. Nemocnica je tiež
povinná oznámiť svojvoľné opustenie zdravotníckeho zariadenia rodičkou s dieťaťom aj príslušnému
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky novorodenca v domácom prostredí, ak z uvedeného
dôvodu nebola vykonaná do 3 dní
od doručenia prepúšťacej správy
dieťaťa (doteraz do 48 hodín), je
všeobecný lekár pre deti a dorast,
do ktorého starostlivosti novorodenec patrí, oznámiť úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny podľa adresy, na ktorej sa mala vykonať prehliadka novorodenca. Lehotu, do
ktorej tak má lekár urobiť, novela
zákona neuvádza.
OČAMI LEKÁRA
ktoré má v materstve nárok. Preventívny účinok by možno mohlo
mať aj jej písomne potvrdené poučenie pri prijatí, že ak svojvoľne
opustí nemocnicu, bude to hlásené
na políciu a hrozí jej čiastočná strata peňažných dávok v materstve.
V § 2, § 4 a § 7 zákona č. 576/2004
Z. z. sa spresňuje definícia poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti
v zariadeniach sociálnych služieb.
Môžu ju poskytovať len osoby, ktoré spĺňajú podmienky na výkon
zdravotníckeho povolania. Táto
starostlivosť je poskytnutá správne,
ak je v súlade so štandardami ošetrovateľskej starostlivosti.
Nový § 12a vracia do legislatívy
„dočasnú pracovnú neschopnosť“,
a upravuje jej priebeh, povinnosti
dočasne práceneschopného aj osoby a zdravotnícke zariadenia, ktoré sú oprávnené na jej vystavenie
a určovanie režimu osobe počas jej
čerpania. Tiež sa upravuje postup
pri hospitalizácii v cudzine. Zákon
povoľuje vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti spätne najviac tri dni, aj to iba v prípade, ak
pacient bol v tom čase ošetrený lekárskou službou prvej pomoci alebo ústavnou pohotovostnou službou. Výnimky uvedené v ods. 14
a 15 cit. paragrafu sa týkajú len pa-
Novelizované, resp. novo doplnené boli taktiež ustanovenia zákona
č. 576/2004 Z. z. upravujúce proces týkajúci sa výmeny orgánov,
vhodných na transplantáciu medzi
členskými štátmi EÚ, informovanie
darcov, hlásenie nežiaducich reakcii pri transplantácií a ďalšie s týmto procesom súvisiace činnosti.
Posúva sa účinnosť zákona č. 153/
/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme
a účinnosť s ním súvisiacich predpisov tak, aby ako celok začal platiť najskôr v septembri 2017. Tento zákon je kľúčový pre fungovanie
e-health-u. Ak budú problémy s jeho účinnosťou, logicky to teda postihne celý e-health.
Novelizovaná bola aj príloha č. 7
zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách
za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v z. n. p.,
ktorá definuje zdravotné výkony,
ktoré sa na účet zdravotnej poisťovne môžu realizovať v zariadeniach sociálnych služieb.
V nadväznosti na to bol do zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z. n. p., doplnený § 7a, ktorý určuje pravidlá uzatvárania zmlúv
o poskytovaní ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb. Prax je však
taká, že mnohé zariadenia sociálnych služieb si tieto ošetrovateľské výkony zabezpečujú externe
cestou všeobecných lekárov alebo
agentúr domácej ošetrovateľskej
starostlivosti, pretože je to pre ne
oveľa výhodnejšie. Takže priamym
uzatváraním zmlúv so zdravotnými poisťovňami sa pravdepodobne
9/2014
V § 9 ods. 8 zákona č. 576/2004
Z. z. sa dopĺňa písmeno d), ktoré
ustanovuje povinnosť uviesť v prepúšťacej správe meno, priezvisko
a adresu všeobecného lekára pre
deti a dorast, ktorého uviedol zákonný zástupca dieťaťa a ak neuvedie žiadneho, tak meno, priezvisko a adresu lekára, ktorý takúto starostlivosť poskytuje v mieste
trvalého alebo prechodného pobytu matky s dieťaťom, ak sa prepustenie týka novorodenca. To isté sa
týka ošetrovateľskej prepúšťacej
správy. Kópie oboch dostane aj zákonný zástupca dieťaťa pri prepustení (pozri aj novelizovaný § 79 zákona č. 578/2004 Z. z.).
cientov ošetrených alebo hospitalizovaných v cudzine.
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
Plnenie týchto ustanovení zákona,
ktoré boli pravdepodobne prijaté za účelom ochrany zdravia dieťaťa niektorých nezodpovedných
matiek, však v praxi môže narážať
na celý rad problémov. Ak matka
z nemocnice odíde „spôsobom,
ktorý je v rozpore s ustanovením,
osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti“, určite nemocnici pred
odchodom neoznámi, kam odišla.
A že to nemusí byť vždy na známu
adresu trvalého alebo prechodného pobytu, je dobre známe z praxe u týchto rodičiek. Na tento čin
matky sa treba pozerať aj z medicínskeho hľadiska a na to zákon nepamätá. U matky totiž môže ísť aj
o skratové konanie, napr. pri laktačnej psychóze, kedy môže dôjsť
aj k ujme na zdraví dieťaťa i matky.
Nemocnica by mala v takýchto prípadoch požiadať políciu o zistenie
aktuálneho pobytu rodičky a dieťaťa, ale kým sa zistí skutkový stav,
môže prejsť aj niekoľko dní. V takom prípade nemocnica spravidla
posiela správu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj pediatrovi podľa obvodu, v ktorom sa
nachádza adresa pobytu rodičky,
uvedená v dokumentácii nemocnice. Tá sa však nemusí zhodovať
s jej momentálnym pobytom, a dokonca obe adresy nemusia byť ani
v tom istom okrese. Ak úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, resp. pediater dostane správu, na základe
ktorej vykoná návštevu rodičky na
adrese, kde sa momentálne s dieťaťom nemusí zdržiavať, tiež by mali konať podobne a o pomoc požiadať políciu, o čom by mali mať
záznam vo svojej dokumentácii. Ak
sa dodatočne zistí, že rodička bola v čase svojvoľného opustenia nemocnice psychicky zdravá a že vedela rozpoznať nebezpečenstvo,
hroziace pri úteku z nemocnice jej
aj dieťaťu, zákon by mal umožňovať, aby takáto rodička prišla natrvalo na určité obdobie o výplatu
príslušných peňažných dávok, na
23
OČAMI LEKÁRA
PRÁVO A MANAŽMENT V ZDRAVOTNÍCTVE
9/2014
zaoberať nebudú. Keďže zdravotná poisťovňa by túto činnosť mala
kontrolovať, pravidlá na to jej určuje nový § 47a.
24
Novelizovaný § 22 zákona č. 448/
/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v z. n. p. popisuje ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach
sociálnych služieb. Novelizovaný
§ 110v ods. 1 tohto zákona vymedzuje, kto a dokedy môže vykonávať určité činnosti, ak zariadenie
sociálnych služieb nemá v pracovnom pomere fyzickú osobu, ktorá
spĺňa podmienky uvedené v § 22
ods. 4 písm. a) tohto zákona. Výnimka sa povoľuje do 1. júla 2017.
(Pozn. red.: Podrobnejšie informácie
k uvedeným zmenám prinášame aj
v článku JUDr. Zdenka Doktora „Novinky v medicínskej legislatíve“, uverejnenom na str. 2 časopisu).

Zákon č. 204/2014 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 355/
2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Nadobudol účinnosť 1. augusta
2014, resp. 1. septembra a z hľadiska zdravotnej starostlivosti najdôležitejšou informáciou je, že novelizuje niektoré ustanovenia zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 355/
2007 Z. z.“), týkajúce sa posudzovania spôsobilosti na prácu. V tejto súvislosti treba pozornosť zamerať na § 30 až § 30 g.
Z toho vyplýva celý rad povinností pre zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj tých, ktorí toto posudzovanie budú vykonávať. Uvedená
novela znova zavádza pre zamestnávateľov povinnosť zabezpečiť
pre svojich zamestnancov zdra-
votný dohľad – pracovnú zdravotnú službu. Zároveň poskytuje možnosť všeobecným lekárom vykonávať posudzovanie spôsobilosti na
prácu u zamestnancov zaradených
podľa druhu vykonávanej práce do
prvej alebo druhej kategórie. Túto činnosť môžu všeobecní lekári
vykonávať samostatne, na základe
zmluvného vzťahu so zamestnávateľmi. Ak chcú posudzovanie vykonávať aj pre zamestnancov, zaradených v tretej a štvrtej pracovnej kategórii, na túto činnosť musia mať
zmluvu s pracoviskom pracovnej
zdravotnej služby, ktoré im presne
špecifikuje, aké vyšetrenia a činnosti majú u takéhoto zamestnanca vykonať.
Pracovnú zdravotnú službu rieši
§ 30a a § 30d novelizovaného zákona č. 355/2007 Z. z. Ten dovoľuje zamestnávateľovi, ktorého zamestnanci u neho vykonávajú práce zaradené v prvej alebo druhej
kategórii, zveriť posudzovanie ich
spôsobilosti na prácu okrem všeobecného lekára aj pracovníkovi
verejného zdravotníctva, bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi.
Novinkou, ktorú novela zákona
č. 355/2007 Z. z. zavádza do praxe pre zamestnancov je, že pri nespokojnosti so závermi všeobecného lekára, mu môžu vzniesť svoje námietky písomne a požiadať
o preskúmanie lekárskeho posudku. Lekár je povinný poslať žiadateľovi vyjadrenie o jej riešení najneskôr do 30 dní od doručenia
žiadosti. Ak lekár posudok nezmení, žiadateľ môže požiadať jeho
prostredníctvom o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti,
ktoré vykoná ústavné zdravotnícke zariadenie v univerzitnej alebo
fakultnej nemocnici, spravidla klinika pracovného lekárstva. Všeobecný lekár, ktorý vykonal pôvodný posudok, je povinný tejto klinike doručiť žiadosť o preskúmanie
svojho posudku aj príslušnú zdravotnú dokumentáciu. Ak sa potvrdí záver pôvodného posudku, ktorý vykonal všeobecný lekár, ústavnému zdravotníckemu zariadeniu
túto činnosť uhradí zamestnanec,
ktorý o preskúmanie posudku požiadal. V opačnom prípade ústavnému zdravotníckemu zariadeniu
posudok ústavnému zdravotníckemu zariadeniu uhradí ten, kto vydal pôvodný posudok, teda spravidla všeobecný lekár.
Novelizovaný zákon č. 355/2007
Z. z. kladie na všeobecných lekárov zvýšené požiadavky pri posudzovaní spôsobilosti na prácu. Ako píše v závere svojho článku v časopise „Primárny kontakt“
doktorka Bezáková: „Na otázku,
či sú navrhované novinky v pracovnej zdravotnej službe zmenou k lepšiemu, odpovie až čas. Ak by sme sa
však ako lekári primárneho kontaktu
k téme PZS stavali neaktívne, riskujeme, že nás v budúcnosti budú o skúsenostiach v otázkach zdravotného
dohľadu nad pracovnými podmienkami našich klientov a pacientov školiť bezpečnostní technici so stredoškolským technickým vzdelaním.“
(Pozn. red.: Podrobnejšie informácie
k týmto zmenám prinášame aj v článku
MUDr. Ľudmily Ondrejkovej „Ochrana zdravia pri práci v novele zákona
č. 355/2007 Z. z.“, ktorého prvú časť
nájdete na str. 16 časopisu).
Literatúra:
1. Bezáková, D.: Novinky v pracovnej zdravotnej službe – zmeny k lepšiemu?
http://www.primarnykontakt.sk/testimonial/mudr-danica-bezakova-bratislava/
2. Vestník MZ SR čiastka 27-32, ročník 62,
zo dňa 25. júna 2014
http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/
2014/vestnik-27-32-2014.pdf
3. Zákon č. 185/2014 Z. z.:
http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/
htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k2&skupina=1
4. Zákon č. 204/2014 Z. z.:
http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/
htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k3&skupina=1 
Download

Ukážkové číslo - Wolters Kluwer