Farské listy
Vydáva Farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby
Ročník: V.
December 2013
Číslo: 18
Oslava Narodenia Pána je sviatkom rodiny
V nedeľu 1. decembra 2013 na
prvú adventnú nedeľu sme počuli pastiersky list našich otcov biskupov, v ktorom
zaujali svoje stanovisko k závažnej a aktuálnej téme ohrozenia súčasnej rodiny na
Slovensku i v Európe. Boli sme informovaní o zámeroch aktérov kultúry smrti, ktorí
sa snažia postupne presadiť v našej legislatíve tzv. „gender ideológiu“. Zároveň sme
boli vyzvaní zaujať správny postoj k tejto
problematike.
Osobitne ma zaujali slová v prvej
časti pastierskeho listu, ktoré zdôraznili rôzne formy ľudského šťastia - šťastie, ktoré prežíva
malé
dieťa,
šťastie zamilovaných
manželov
a užitočných
rodičov,
šťastie starých rodičov,
ktorým bolo
dopriate radostne hľadieť na svoje potomstvo. Toto
ľudské šťastie v rôznych
etapách života je vždy priamo
závislé od usporiadanej rodiny, jej stability
a funkčnosti. V tomto spočíva zásadný
argument
proti
rôznym
teóriám
a ideológiám, ktoré túto jednotu spochybňujú alebo ničia. Ľudia túžia byť šťastní,
mať sa fajn. Každý človek chce prežívať
radosť a byť spokojný sám so sebou i so
svojim životom. Mnohí sú však mylne
presvedčení a ich životné zameranie sa
nebezpečne vychyľuje od pravdy, keď veria tomu, že šťastie môžu dosiahnuť aj
iným
spôsobom
bez
stabilnej
a harmonickej rodiny, bez zodpovednosti
za
druhých,
bez
manželstva,
v neusporiadaných a chaotických vzťahoch
a zväzkoch, v podivných kamarátstvach
alebo v „absolútne slobodnom“ štýle života. Čo takto zmýšľajúci „ultramoderní“
ľudia po sebe vlastne zanechávajú? Kam
vedie ich pochybný životný štýl, zmýšľanie a konanie? Nezaujíma nás už smutný
a trpký osud detí, ktoré vyrastajú bez jedného z rodičov? Nechceme si priznať, že
rozvod spôsobuje traumy v ľudskej psychike a zanecháva zlo, nedôveru,
hnev i nenávisť v našich
vzťahoch? Musíme
skonštatovať, že
mnohí ľudia sú
práve preto
nešťastní,
zronení
a ubolení
životom,
lebo sa im
nedostalo
tak potrebnej
lásky
a výchovy
v detstve
alebo
sami ublížili svojej
rodine, partnerovi či deťom
alebo im spôsobil túto bolestnú ranu a sklamanie niekto z ich blízkych?
Ak sa máme dnes zasadzovať za
rodinu a chrániť manželstvo i šťastný život
človeka, musíme si viac uvedomovať, čím
konkrétne prispieva usporiadaná rodina
a manželstvo k nášmu ľudskému šťastiu
a k pocitu spokojnosti. Americký pedagóg
a vedec William John Bennett vo svojich
štúdiách zisťuje, že už samotné manželstvo
zaručuje väčPokračovanie na str.2
šiu
stabilitu
Púť za hviezdou
Štefan Sandtner
Všetci čo Krista hľadáte,
utkvejte zrakom na nebi!
Uvidíte tam nádherný znak svojej
večnej veleby.
Tá hviezda, ktorej nádhere
a jasu slnko ustúpi,
hlása, že na zem zavítal
Boh v tele, čo nás vykúpi.
A kdesi v perzských končinách,
skade sa slnko vynára,
mudrci vidia vo hviezde
znamenie kráľa-vladára.
Ktože je ten kráľ, hovoria,
čo hviezdam dáva pokyny,
Pred ktorým trnie obloha
a vzdáva mu hold povinný?
Badáme čosi vznešené,
nad čím nevládne smrť a čas,
nádherné, nesmierne
a prvšie ako prvý jas.
Len tento je kráľ národov,
Božieho ľudu potecha,
ktorú Boh prisľúbil praotcom
a bez splnenia nenechá.
Nech ti sláva, Ježišu,
cez večnosť kraľuješ
s otcom a s Duchom presvätým,
že dnes sa ľudstvu zjavuješ.
Mudrci idú za hviezdou,
v jej svetle svetlo hľadajú,
a veriac v neho, že je Boh,
dary mu k nohám skladajú.
Hymnus z Liturgie hodín
na slávnosť Zjavenia Pána
Ducha Vianoc by malo byť vidieť aj v našom živote.
Strana 2
Farské listy 18
Oslava Narodenia Pána ...
(dokončenie zo str.1)
vzťahov a dáva partnerom lepšie existenčné a finančné
zabezpečenie. Úplná usporiadaná rodina poskytuje deťom
lepšie sociálne i emocionálne zázemie ako neúplná. Rodina, kde nie sú rodičia zosobášení, nemôže dať deťom záruku dostatočnej stability, preto je v tomto význame neúplná. Nárast rozvodov, uzatváranie druhých a tretích manželstiev a život mimo pevného a trvalého rodinného zväzku spôsobí, že deti sa budú musieť vyrovnávať
s viacerými problémami (po rozvode nasleduje kombinovaný život u matky a otca, zbližovanie alebo konflikty
s nevlastnými súrodencami, pobyty u starých rodičov
a podobne). Výskumy vo Veľkej Británii či v USA potvrdili, že deti rodičov bez sobáša s väčšou pravdepodobnosťou čakajú horšie sociálne podmienky a nižšie vzdelanie
než deti narodené v manželstve. Usporiadaná rodina je
tiež lepšou prevenciou kriminality ako neusporiadaná rodina. Deti vychovávané v rodinách s oboma rodičmi
v priemere dostávajú v škole lepšie známky, sú emocionálne vyrovnanejšie a venuje sa im väčšia starostlivosť
a pozornosť ako deťom, ktoré vyrastajú v rozpadnutých
rodinách alebo so slobodným rodičom. Priaznivejšia finančná situácia manželov tiež umožňuje kvalitnejšie vzdelanie detí. Týchto niekoľko faktov a zistení nám stačí
k tomu, aby sme si pripomenuli, že naše ľudské šťastie je
skutočne úzko prepojené s našim rodinným životom a
vzťahmi. Preto je našou úlohou prezentovať pravdu
o rodine a zároveň ju chrániť a podporovať. Nie je dôvod,
aby sme vymýšľali nové formy spolužitia či nové ideológie o rodine a manželstve, len preto, že chceme byť za
každú cenu „moderní“ alebo chceme, aby sa svet a vôbec
všetko prispôsobilo nášmu egoizmu a vypočítavosti.
Vianočné sviatky sú krásne preto, lebo ich môžeme prežívať v rodine a s rodinou. Smutný je každý človek,
kto v tomto čase zostane celkom sám. V zápase o dobro
rodiny a manželstva nestačia niekedy ani nad slnko jasné
argumenty. Je potrebné vždy pripojiť aj modlitbu, aby
Božia milosť obmäkčila tvrdosť ľudského srdca a Božia
múdrosť osvietila často sa mýliaci ľudský rozum.
So srdca Vám všetkým, milí priatelia, prajem
milostiplné sviatky a modlím sa za to, aby každý z Vás
našiel vo svojej rodine radosť, bezpečie a šťastie, podobne
ako Boží Syn našiel a pocítil v Betleheme lásku svojich
rodičov. Osobitne myslím na tých, ktorí v tomto čase pociťujú samotu, sklamanie zo života alebo z ľudských vzťahov. Vyprosujem Vám radosť z príchodu Spasiteľa na
tento svet, ktorá vyplní akúkoľvek prázdnotu našich sŕdc
a zahojí všetky duševné rany.
Marián Janček, duchovný správca farnosti
Vianoce - čas radosti.
Píše sa rok 2013 a sú to už moje 66. Vianoce. Moja generácia zachytila ešte aspoň okrajovo čaro Vianoc charakteristických pre náš kraj, našu obec. Je našou povinnosťou podať túto
prežitú skutočnosť nasledujúcim generáciám, nielen pre zachovanie folklóru, ale a to hlavne, odovzdať ducha vianočných sviatkov. Zdá sa mi, že tak ako sa menia hodnoty spoločnosti, aj vianočné sviatky sa stávajú viac komerčnou záležitosťou, ako duchovnou. Za môjho detstva sme tieto sviatky viac prežívali duchovne. Príchod sviatkov narodenia Pána Ježiša sme si pripomínali počas celého adventného obdobia, keď sme navštevovali
každé ráno sv.omšu, ktorá sa nazývala „roráty“. Začínala o 6.
hodine známou piesňou „Roráte ceali ......“ V kostole sa nekúrilo, a tak pri každom slove z úst vystupovala para. Staručký organista, pán Klimko, si trel skrehnuté ruky, aby mu prsty ľahko
chodili po klávesnici organu. Čaro tohto rána častejšie ako dnes
umocňoval sneh, ktorý nám vŕzgal pod nohami. Po ukončení sv.
omše sme sa ponáhľali do neďalekej školy, kde nás čakali triedy
vyhriate veľkými kachľami.
Doma sme sa každý deň, večer po zotmení a keď sa
ohlásil zvon z kostolnej veže, modlili známu modlitbu Anjel Pána.... Po večeroch sa páralo perie. To sa v kuchyni zišlo 5-8 žien,
ktoré si navzájom pomáhali s touto prácou. Otec perie nepáral,
ale jeho povinnosťou bolo krájať jabĺčka a podávať páračkám
aby mali dobrú slinku, ktorou si vlhčili brušká prstov a tak sa im
lepšie perie páralo. Počas párania sa rozprávali rôzne príhody,
ktoré sa stali, ale aj nestali. Takéto príbehy vedela rozprávať babka Anička, ktorá vtedy mala skoro 90 rokov. Ona tomu aj sama
verila. Veru v ten večer by som sám na dvor nevyšiel ani za svet.
Dva týždne pred Vianocami sa piekli oblátky. Nebol na
to elektrický stroj, ale oblatkáreň vyhotovená u kováča. Boli to
kliešte v tvare oblátky a plocha bola ozdobená vianočnými symbolmi. Tieto kliešte nemal každý, ale si ich ľudia medzi sebou
požičiavali. Oblátkové kliešte sa nahrievali v ohnisku sporáka.
Z rozprávania môjho otca si pamätám, že za jeho detstva oblátky
vyrábal pán učiteľ a oni mu pomáhali rúbať drevo. Pán učiteľ
piekol pre celú dedinu a tak si privyrábal k svojmu malému učiteľskému platu.
Tesne pred Vianocami otec išiel do Boriny, odkiaľ priniesol malý stromček. Neskôr už sa stromčeky kupovali
v obchode. No vždy to boli svieže smrečky, jedličky alebo trvácnejšie borovice. Ozdoby sme si vyrábali sami. Jednak ich nebolo
vtedy v obchodoch dostať a boli aj drahé. Do pozlátkového papieru sme balili oriešky, ale aj kocky cukru.
O čo menej sme mali materiálnych statkov, o to viac sme
prežívali prípravné obdobie na Vianočné sviatky duchovne. Pravidelná denná modlitba Anjel Pána v nás navodzovala atmosféru
prichádzajúcich Vianoc. Duchovná obnova spočívala aj vo svätej
spovedi, ktorú sme si všetci vykonali posledný adventný týždeň.
Štedrý deň bol pre nás deti najočakávanejší. Tajomstvo narodenia
Pána Ježiša sa stávalo tajomným aj pre nás, deti. Večer, keď sa
ozval zvon z veže kostola, zasadli rodiny k štedrovečernému stolu. Otec sa pomodlil modlitbu Anjel Pána, prečítal úryvok zo Sv.
písma kde sa spomína narodenia Pána Ježiša. Na stole svietila
svieca a petrolejka bola stiahnutá na minimum svietivosti. Mama
trikrát zaklopala, otec jej odpovedal a vyzval ju aby vstúpila, ak
má dobrý úmysel. Mama povedala tento vinš: Vinšujem vám tieto
sviatky, Krista Pána narodenia, aby vám dal Pán Boh zdravia,
šťastia a hojného Božieho požehnania a po smrti obsiahnuť kráľovstvo nebeské. My sme na to odpovedali: Amen! Otec začal
rozdávať jablká z ošítky, ktorú doniesla mama. Každé jabĺčko
Farské listy 18
Strana 3
rozkrájal na toľko kúskov, koľko
nás sedelo za stolom. Takto rozdal
aj ostatné plody našej záhrady.
Darčeky pod stromčekom
sme mali vždy iba praktické, to čo
bolo potrebné na oblečenie a pod.
Hračky som dostával až neskôr, aj
to iba občas. Od večere dopol noci
sme spievali vianočné koledy, alebo sme hrali kartové hry so svojimi
rodičmi. A tak sme čakali na polnočnú sv. omšu. To sme ani neuvažovali či ísť alebo nie. Bola to súčasť Vianoc a tak ako školák som
už nevynechal ani jednu polnočnú
sv. omšu. Na polnočnú sv. omšu,
ktorá sa nazývala utiereň chodila
celá farnosť, teda aj z filiálok do
farského kostola. Na sviatok narodenia Pána sa nechodilo po návštevách. Bol to najväčší sviatok rodiny, a tak sa rodina okrem návštevy
kostola zdržovala iba doma. Na sv.
Štefana sa už na návštevy mohlo
chodiť. Vtedy v Urminciach bývala
aj zábava, na ktorú sa mládenci
a dievčence tešili. Na zábavu chodili všetky vekové kategórie, mládež, stredný vek, ale aj starší. Tak
sme boli všetci pod „kontrolou“ a
preto zábavy boli veselé a slušné.
Istotne sme nerozhadzovali po de-
dine popolnice a pod.
Vianočné sviatky sú pripomienkou narodenia Pána Ježiša
a tak sú to vlastne duchovné sviatky. To iba dnešný sekularizovaný
svet z nich robí komerčnú záležitosť. Už v októbri na naše zmysly
dorážajú reklamné akcie, ponúkajúce tovary od výmyslu sveta. Pri
tomto tlaku človek stráca zmysel
pre duchovno, a tak sa môže stať
u tých, ktorí si to nevedia ustrážiť,
že Vianoce sú pre nich dňami nákupov a nič viac.
Zachovávajme si zvyky
našich predkov, lebo oni nás vedú
k duchovným prameňom nášho
národa. (-ský)
Čo patrí k Vianociam
(Podľa internetu spracoval Ján Paták)
Odkiaľ pochádzajú vianočné
pohľadnice?
Odkiaľ pochádzajú vianočné
ozdoby?
Budete prekvapení, ale svoj pôvod
majú v Anglicku. J.C. Horsley sa nechal inšpirovať korešpondenčným lístkom a v roku 1843 dal tlačiť prvé litografické krásne vianočné pohľadnice.
Do predaja sa však dostalo len 1000
kusov, ale z nich sa zachovalo do dnešných čias iba 6.
Od tých čias prešli vianočné pohľadnice určitým vývojom. Od znázornenia rodinnej idyly, cez symboly Vianoc, ako sú zapálená svieca, hviezda, či
zábery zimnej prírody až po vyslovene
biblické výjavy narodenia Pána Ježiša.
Zvyk posielať vianočné pozdravy
sa ujal aj u nás a stal sa prostriedkom
zblíženia ľudí.. Pri tejto príležitosti
možno poslať nielen pozdrav, ale
i modlitbu ako prosbu o Božie požehnanie. Je veľká škoda, že v dnešnej ére
mobilných telefónov a internetu tento
krásny zvyk sa postupne stráca.
V Durínskom lese bola hojnosť
dreva, piesku, vápenca. Preto tu vznikla
veľká sklárska výroba. V dedinke
Lauscha miestny sklár začal ako prvý
vyfukovať sklenené gule, ktoré zdobil
strieborným roztokom odrážajúcim
svetlo.
Od roku 1820 jeho objav zdokonalili ďalší sklári. Po roku 1867 začali
sklenené bubliny fúkať do foriem na
cukrovinky. Takto vianočné ozdoby
nadobúdali rozličné podoby: Mikuláš ,anjelici, šišky, cencúle, jabĺčka atď.
Spočiatku jediným výrobcom ozdôb
z fúkaného skla boli domáce dielne
v dedine Lauscha, kde ich prichádzali
kupovať americkí obchodníci.
Začiatkom 20.stor. vianočné ozdoby začala vyrábať viedenská firma.
V remesle nemeckých sklárov pokračujú dnes veľké podniky, ktoré chrlia
denne tisícky ozdôb.
Izrael očami pútnika
Izrael je krajinou,
v ktorej sa narodil a
žil Ježiš Kristus. Patrí
preto
k najväčším
kresťanským pútnickým miestam na svete. Ročne Izrael navštívi viac ako milión
turistov a pútnikov.
Vďační a šťastní je
každý, kto mohol osobne túto krajinu navštíviť a pozrieť si jej najvýznamnejšie
miesta. Niektorí jej čaru nemôžu odolať
a do Izraela putujú aj viackrát. V tomto
roku k tým šťastným pribudli aj naši veriaci. V Izraeli prežili krásny májový týždeň
a domov sa vrátili plní úžasných zážitkov
a neopísateľnej radosti z toho, že mohli na
vlastné oči vidieť miesta, po ktorých kráčali starozákonní patriarchovia, proroci i sám
Boží Syn. Púť mala veľmi pozitívnu odozvu,
určite aj vďaka súdržnosti pútnikov
a zásluhou sprievodcu Mgr. Petra Valenta.
V príjemný augustový večer sa pútnici so
svojim sprievodcom opäť stretli, tentokrát
na farskom dvore v Urminciach, kde si
mali možnosť pozrieť dokumentárny film
o tejto púti, ktorý pripravil pán Milan Hubinský. Film Putovanie po Svätej zemi si
mohli potom veriaci osobne objednať. Je
skutočne zaujímavo spracovaný. Už cez
letné prázdniny sa začala pripravovať aj
nová kniha o Izraeli, ktorú vám môžeme
predstaviť v našom vianočnom čísle Farských listov. Knihu Izrael očami pútnika
pripravili vdp. Marián Janček a pani Daniela Stanislavová. Nebolo vôbec jednoduché
vymyslieť koncepciu knihy, vybrať fotografie, priradiť a vytvoriť výstižné texty, historicky a geograficky správne zatriediť všetky miesta i pamiatky a nakoniec graficky
knihu
upraviť.
S Božou
pomocou
a spoluprácou autorov sa však dielo úspešne dokončilo. Nová publikácia predstavuje
slovom a hlavne fotografiami miesta v
Izraeli, ktoré naši pútnici navštívili. Kniha
bude vďačnou spomienkou na túto požehnanú farskú púť v Roku viery, ale aj minisprievodcom po Izraeli. Častokrát sa nám
pútnikom i turistom stáva, že si nezapamätáme všetky poznámky sprievodcu,
dokonca zabudneme, ktoré chrámy či iné
pamätihodností sme videli. Kniha je určená aj pre ostatných, ktorí si radi prelistujú
a prečítajú cestopisné publikácie či časopisy, aby našli inšpiráciu pre svoju dovolenku či púť. Knihu Izrael očami pútnika si
môžete zakúpiť na farskom úrade. Ďakujeme všetkým, ktorí vydanie tejto knihy podporili či modlitbou, povzbudením, dobrou
radou alebo samotným zakúpením. (r)
Strana 4
Farské listy 18
Farské listy pre naše rodiny
Komunikácia – uholný kameň v manželstve.
Mnoho manželstiev sa rozbije nie preto, že by
sa partneri k sebe nehodili, ale preto, že nikdy nepochopili, čo je potrebné na to, aby ich vzťah fungoval. V
našej spoločnosti stále menej a menej ľudí vyrastá
v rodinách, kde majú možnosť vidieť silný vzťah, stvárnený ich vlastnými rodičmi. Terajšia konzumná spoločnosť tomu všetkému nahráva. Ľudia prestávajú komunikovať na ulici, ale aj doma. Manželstvo bez zdravej
komunikácie nemôže dlho fungovať. Komunikovať
môžeme verbálne a neverbálne. Neverbálna komunikácia dobre funguje medzi rodičmi a malými deťmi. Mamičke stačí pohladenie dieťaťa a to sa uspokojí. Postupne však neverbálna komunikácia prechádza do verbálnej
– slovnej. Táto je hlavným komunikačným prostriedkom počas celého života človeka. Človek ňou vyjadruje
svoje city /“Milujem ťa.“/, ale aj svoje potreby / „Choď
vyniesť smeti!“/. Oboje sú potrebné a nenahraditeľné.
Manželstvo je ako dom, stále potrebuje údržbu.
Dom bez údržby sa skôr, alebo neskôr zrúti. A rovnako
je to aj s manželstvom. Základným prvkom „údržby“
manželstva je zdravá komunikácia. Na komunikáciu si
musíme nájsť dostatok času, ale aj vhodný priestor. Odborníci radia, že každé manželstvo by si malo raz za 3-4
mesiace nájsť jeden deň mimo bydliska, kde by si manželia prediskutovali problémy, na ktoré nemajú pri každodenných starostiach čas ani energiu. Mestskí ľudia si
hľadajú takéto zátišie na dedine a naopak, dedinskí
v inom prostredí, než v akom žijú. Niekomu na to stačí
prechádzka lesom, spoločný obed a pod. Veľa z tohto
času venujme vzájomnému rozhovoru.
V komunikácii je dôležité rozprávanie
a počúvanie. Vynakladajme úsilie ako na prvom rande
s naším terajším partnerom. Nemôžeme zistiť ako je
niekto zaujímavý, keď sa nebudeme zaujímať o neho.
Aj na denný rozhovor sa máme náležite pripraviť. Manžel príde často unavený z práce a ledva pozdraví manželku, hneď sa venuje odpočinku alebo svojim záujmom. Pritom manželka by sa rada porozprávala konečne s dospelým človekom, pretože celý deň sa venovala
malým deťom. Bez úsilia niet dobrej komunikácie.
Rozširujme témy našich rozhovorov.
V niektorých manželstvách chýbajú témy rozhovorov.
V takomto prípade by sme mali zvýšiť počet svojich
spoločných záujmov. Pri týchto témach musíme dostať
z nášho partnera jeho vnútorné pocity a myšlienky. Ako
inak by sme mu vedeli poradiť, keď si to situácia bude
v našom manželstve vyžadovať.
Hovorme o svojich pocitoch. Raz jedna moja
známa mi hovorila, už po rozvode manželstva, ktoré
navonok vyzeralo ako veľmi šťastné, čo bolo príčinou
ich rozvodu. Muž si navonok nahodil masku vzorného
manžela, pričom doma bol uzatvorený, nikdy nechcel
hovoriť o svojich pocitoch. O pocitoch treba hovoriť
najmä v čase pohody. Vtedy sa pocity ľahšie vyslovujú.
Ak sa to naučíme v čase pohody, máme väčšiu šancu, že
sa nám to podarí aj v čase, keď sme pod rôznymi tlak-
mi.
Ak chceme hovoriť efektívne, musíme si zvoliť aj
správny okamih. Aj keď je dôležité nemať jeden pred druhým tajnosti, presa nie je správne povedať svoje city
v každom čase. Musíme myslieť aj na účinok našich slov.
V Biblii, v knihe prísloví je napísané: „ Sťa na strieborných
misách zlaté jablká sú slová, povedané v pravý čas“ (Prís
25,11). Zdržať sa, kým nenastane vhodnejší čas je prejavom
našej lásky. Nájsť si čas, keď sme menej zaneprázdnení
a unavení a kedy budeme mať dostatok času vec si prediskutovať.
Prejavujme si navzájom náklonnosť. Denne si
prejavujme svoju náklonnosť, aj v takom jednoduchom slovíčku „ľúbim ťa, mám ťa rád“. Správnou komunikáciou sa
postupne naša zaľúbenosť zmení na lásku. A láska je viac
ako zaľúbenosť. Je to hlbší, oddanejší vzťah.
Vo vzájomnej komunikácii je veľmi dôležité aj počúvanie. Nadarmo sa nehovorí, že Pán Boh nám dal jedny
ústa a dvoje uší. To preto, aby sme dvakrát toľko počúvali
ako hovorili. Apoštol Jakub nás v Novom zákone napomína:
„Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly,
keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu.“ (Jak 1,19).
Poznáme päť typov slabého poslucháča:
Rozdávač rád – osoba, ktorá nenechá dohovoriť
druhého a hneď mu dáva rady ako na to. Nevcítil sa do problému, ktorý ten hovoriaci má.
Prerušovač – osoba ktorá nepočúva toho druhého,
ale premýšľa nad tým, čo bude hovoriť on. Väčšina ľudí
nepočúva so zámerom pochopiť, ale so zámerom odpovedať.
Upokojovač- je osoba, ktorá predčasne skáče do
reči – pred dokončením vety – s komentármi ako: „ Pravdepodobne to nie je až také zlé ako to podávaš ty“, alebo „Som
presvedčený, že všetko bude v poriadku“
Zdôvodňovač- sa sústreďuje na vysvetlenie, prečo
sa cítime tak ako sa cítime.
Odpútavač – je osoba, ktorá namiesto reagovania
na predložený problém odvedie diskusiu na vedľajšiu koľaj,
obvykle na udalosť, ktorá zaujíma jeho.
Držme sa zlatého pravidla manželstva: „Neustále
hovorme a počúvajme toho druhého.“
F.S.
Farské listy 18
Strana 5
Tip na dobrú knihu od Vojtecha Šarlušku
Gabriele Amorth:
www.donbosco.sk
Znamenie exorcistu.
Autor sa narodil v Modene v Taliansku, je kňazom Spoločnosti sv.Pavla. V roku 1986 bol vymenovaný za exorcistu. Napísal viacero kníh zo
svojej praxe, táto je z nich zatiaľ posledná. Ako
hovorí v úvode ponúka ju, aby každý, kto má
vieru, si ju posilnil a každý, kto vieru nemá, aby
ju našiel. Autor rozpráva dva príbehy posadnutosti zlým duchom na ktorých sa zúčastnil ako
exorcistu a podáva ich prelínaným spôsobom.
Pred každú kapitolu vkladá naviac vieroučné
vysvetlenie, ktoré sa týka príbehov posadnutia i
širšie poňaté. Píše o skutočnostiach, s ktorými
väčšina z nás—našťastie—nemá nijakú skúsenosť. Náučné obsahy kapitol: Otázka viery v súčasnej Európe, Boh, satan—Boží nepriateľ, dva druhy poznania—zmyslové a
Božie zjavenie, spása ľudí skrze Ježiša Krista, Eucharistia v živote kresťana,
jestvovanie a úloha Cirkvi, slobodná vôľa človeka, posvätnosť života, nutná
potreba modlitby, Mária Kristová matka.
Na záver poučenie z knihy: Ľahko sa do objatia a područia zlého ducha dostať, ale ťažko sa z neho vymaniť a oslobodiť.
Obnovená socha v Horných Štitároch.
Horné Štitáre sú oddávna filiálkou urminskej farnosti. Do tejto farnosti
až do roku 1967 patrili obce Veľké Dvorany, Horné Štitáre a kedysi aj pusta Bodok, ktorý patril do panstva Stumerovcov. V Horných Štitároch sa nachádza niekoľko pozoruhodných sakrálnych objektov v podobe sôch. Náhrobná kaplnka, ku
ktorej pristavili kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu až v roku
1968. Dovtedy sa všetky pobožnosti konali pri soche Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorá sa nachádza v strede obce. V roku 2014 si pripomenieme 100 rokov
inštalácie tejto sochy. V rámci týchto osláv bol v našej farnosti tento rok vyhlásený za rok Božského srdca. Na túto historickú slávnosť sa naša farnosť náležite
pripravuje. Najviac príprav prebieha v obci Horné Štitáre. V týchto dňoch sa
dokončieva veľká oprava filiálneho kostola a jeho okolia. Podbetonovanie základov bolo treba vykonať najskôr. Kostolík zdobí aj nová veža, v ktorej bude
umiestnený zvon. Potom nasledovalo dláždenie okolia a na jar sa dokončí oprava
vyhotovením novej fasády.
V rámci tohto roka bola vykonaná aj generálne oprava sochy, ktorá sa
nachádzala na rozhraní obce smerom na Bodok. Opravu vykonal pán Milan Moravanský z Topoľčian, ktorý je už v našej farnosti známy ako skúsený reštaurátor. O histórii sochy sa toho veľa nevie. Zatiaľ sa nenašli žiadne písomné doku-
menty o pôvode tejto zvláštnej sochy.
Jediný údaj, ktorý je na podstavci, je rok
1913. Podľa iných prameňov takéto sochy
sa vyrábali v druhej polovici 19.storočia
a tak je možné, že tento dátum je dátumom jej opravy. Nie je však podstatné,
kto sochu dal postaviť, alebo kto je autorom tejto starobylej sochy Krista
s krížom. Podstatné je, že k tejto soche
mali obyvatelia Horných Štitár počas celej dlhej doby veľkú úctu. K nej sa chodievali modliť a prosiť nášho Spasiteľa
o milosti, ktoré potrebovali k svojmu životu. Opravy sa robili často z vlastných
prostriedkov. Posledné roky sa o túto sochu staral občan Horných Štitár ak. maliar
Alojz Macho, ktorý ju podľa možností
udržiaval v zachovalom stave. Tento rok
sa rozhodlo Obecné zastupiteľstvo na čele
so starostom Mgr. Martinom Fulkom, že
túto sochu dajú opraviť reštaurátorovi
Milanovi Moravanskému. Dielo sa vydarilo, a tak dňa 20.októbra bola slávnosť
požehnania tejto reštaurovanej sochy. Na
tejto slávnosti sa zúčastnilo niekoľko desiatok obyvateľov. Správca farnosti Vdp.
Marián Janček vo svojom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili o toto
dielo. Prirovnal túto sochu k dopravným
značeniam,
ktoré
sa
nachádzajú
v blízkosti. Kým tieto dopravné značky
majú krátkodobý charakter, táto socha je
„dopravnou značkou“ ktorá nás smeruje
k večnosti už sto rokov. Je míľnikom pre
mnohé generácie. Slávnostné požehnanie
umocnilo vystúpenie cirkevného spevokolu pri farskom kostole pod vedením
Mgr. Márie Chudej.
Po ukončení slávnosti sa presunuli obyvatelia do miestneho KD, kde si
zas pripomenuli občania 50 rokov od jeho
uvedenia do prevádzky. Tex a foto: F.S.
Strana 6
Farské listy 18
Z tvorby našich dopisovateľov
ODDYCH
Je polovica novembra a už mnohých z nás prenasleduje v obchodných centrách či v reklamách vianočná výzdoba. Niekomu sa zdá, že sa obchodníci
zbláznili, no tí druhí majú radosť z predchádzajúcich
Vianoc a padne im dobre, keď sa nechajú pohltiť vianočnou atmosférou.
December nám prinesie pocit pokoja a lásky.
Prichádzajúce Vianoce nás naladia na pohodovú atmosféru, kedy si vieme predstaviť, ako budeme konečne
oddychovať. Ja si však myslím, že každý z nás by si
mohol pocit pohody, pokoja a lásky urobiť každý deň.
Aj keby to bolo len na pár minút. Sme predsa živé tvory, ktoré akoby tiež fungovali na baterky. A ako každé
batérie, i tie naše sa potrebujú dobíjať, posilňovať. Nie
sme stroje, sme ľudia a vieme cítiť a pociťovať. Každý
z nás musí na chvíľku vypnúť. Naozaj aspoň na tých pár
minút. Viem, že nie vždy sa dá nájsť čas na oddych, ale
verte, že bez toho sa nedá fungovať. Chcem, aby to
bolo poslaním pre vás, že nie vždy sa oplatí „makať“ na
sto percent. Každý deň si treba nájsť čas na oddych.
Určite!
Tieto sviatky sú tu pre nás, aby nám otvorili
oči a ukázali, čo je to oddych a radosť. Dúfam, že nezabudnete na pokojné chvíle svojho života a to nielen cez
tieto sviatky, ale každý deň. Oddych je to, čo nás posilní. Aj preto sú tu sviatky. Najlepší oddych získame
v pohodlí domova, či v Božom chráme v spoločnosti
milujúcich. Vychutnajte si radosť, lásku, pokoj
a pohodu každý deň, to vám zo srdca všetkým želám.
Nikola Boldišová
Advent, čas očakávania
Advent je akýsi časový priestor, chápaný ako príprava na Vianoce. Čas, v ktorom každoročne oslavujeme osobné narodenie sa Ježiša v našom srdci. A toto je skutočne významná udalosť. Ak chceme naozaj plnohodnotne privítať
Krista v našich osobných jasličkách, mali by sme sa na
vhodne pripraviť. Dá sa, len musíme chcieť a modliť sa. Sme
predsa len ľudia, ovplyvnení dedičným hriechom. Preto je
potrebné prosiť v dôverných, úprimných rozhovoroch –
modlitbách o silu, aby sa naše ľudské chcenie premenilo na
dobrú a poctivú prípravu. Prípravu na prijatie toho, koho
túžobne očakávame. Okrem modlitby je veľmi dobrým prostriedkom na prípravu aj pokánie.. Pokánie je úzko späté
s Adventom. Je to akýsi podporný pilier, bez ktorého by Advent stratil svoju kajúcu prípravu. Prípravu, v ktorej si kajúcne uvedomíme svoju hriešnosť a s láskou k Bohu a tým aj
k blížnemu smerujeme k náprave vo svojom živote. Lebo
Ježiš sa narodil, aby ľudom hlásal spasenie, teda obrátenie
a otvorenie nebeského kráľovstva, do ktorého môže prísť
každý. Berme Advent ako nový začiatok do plnšieho
a pokojnejšieho, i keď rôznymi trápeniami skúšaného života .
H.Patáková
vyzdvihol, že pestovatelia v našej farnosti sa nezaradili svojim
nevďakom k tým deviatim, ktorí sa neprišli Ježišovi poďakovať
z vyliečenia ich malomocenstva.
Tento rok sa jednotlivé exponáty nevystavovali
pod menami pestovateľov a tak celkový dojem z výstavy bol
umocnený tým, že každý doniesol svoje plody ako poďakovanie
Bohu zo svojej záhrady. Všetky plody po výstave skončia
v kuchyni miestnej základnej školy, kde ich použijú pri varení
chutných jedál našim deťom.
Výstava a poďakovanie
V nedeľu, 13.októbra 2013 sa konala tradičná výstava plodov jesene, tentoraz netradične v Kostole sv. Michala
Archanjela. Na výstave prezentovali svoje pestovateľské
výsledky záhradkári, včelári a tiež symbolicky aj poľovníci
na vhodne upravených a aranžovaných stoloch. Táto výstava
sa koná v Urminciach už niekoľko rokov v miestnom kultúrnom dome. Keďže v KD prebieha rozsiahla rekonštrukcia,
vystavovatelia
urobili prezentáciu
svojej
práce
v miestnom
farskom kostole. Súčasťou tejto výstavy bolo aj vďakyvzdanie Bohu za
tohoročnú úrodu.
Bola to už druhá
akcie v tomto roku,
kde sa prišli poľnohospodári, záhradkári a chovatelia včiel poďakovať Pánu
Bohu za dary, ktoré im Všemohúci Boh požehnáva. Túto
nedeľu sa čítalo evanjelium na celom svete o vďake iba jedného z desiatich uzdravených malomocenstvom. Kňaz
v krátkom príhovore pred posviackou plodov tejto jesene
Poďakovanie včelárov.
Aj touto cestou ďakujem Vdp. Mariánovi Jančekovi, že
pri sv. omši 7.12.2013 nám pripomenul vo svojej homílii nášho
patróna sv. Ambróza, učiteľa Cirkvi. Z jeho plodného života
nám poukázal na jeho kazateľskú výrečnosť a múdrosť, ktorá
bola sladká ako
med, ale i ostrá
ako žihadlo.
Zároveň ďakujem aj ostatným
včelárom našej
farnosti, ktorí sa
zúčastnili
na
tejto rannej bohoslužbe, čím
vzdali hold tomuto svätcovi.
Vám všetkým
prajem do Nového roku 2014 veľa zdravia a Božieho požehnania, radosti pri našich včielkach a nech ten budúci rok bude štedrejší.
Ivan Huba, včelár
Farské listy 18
Strana 7
(Nielen) o 1. Národnom pochode za život Košice 2013.
Rozmýšľali sme, čo sem o Pochode za život napísať. Tohto prvého, ae
veľmi významného pochodu sa zúčastnili celé mladé rodiny. Svedectvo jednej
takejto rodiny /nie sú z našej farnosti/ vám predkladáme na tomto mieste. Nech
vám slúži na zamyslenie a zároveň poučenie. (r)
Podľa odhadov sa na tomto Pochode za život v Košiciach zúčastnilo 70
– 80 tisíc účastníkov. Tým sa Pochod stal najväčším organizovaným stretnutím
na Slovensku od roku 1989. To, že Pochod má prívlastok „prvý“, naznačuje, že
bude mať aj svojich nasledovníkov. Kto sa Pochodu zúčastnil môže potvrdiť, že
sa na ňom nezúčastnili fanatickí veriaci, ako sa to niektoré média snažili verejnosti podsunúť. Mamičky v požehnanom stave a malé deti boli najkrajšími svedkami tejto udalosti. Pochod nebol iba podporou aktivít ochrany života od narodenia až po prirodzenú smrť, ale aj podporou myšlienok zaoberajúcich sa smerovaním Slovenska vzhľadom na tradičné hodnoty. Tradičné hodnoty, vychádzajúce z dedičstva našich otcov – z našej viery. Národný pochod za život bol aj
o tom, že manželstvo je trvalý zväzok muža a ženy, že dieťa je darom a nie takmer obchodným artiklom. V neposlednom rade bol posolstvom, že výchova
k týmto hodnotám je výhradným právom a zároveň aj povinnosťou rodičov.
Hoci tieto hodnoty sú najzákladnejšími hodnotami spoločnosti, predsa
média túto masovú akciu /mimochodom dobre zorganizovanú/ odignorovali.
Hlavné televízne stanice na Slovensku venovali viac pozornosti inému pochodu
„Pochodu hrdosti“ (stretnutie homosexuálnych aktivistov, či stále častejšie používaný širší názov LGBTI ľudí), ako Pochodu za život, pričom počet zúčastnených bol neporovnateľne väčší v prospech Pochodu za život. Bola to náhoda,
nevedomosť, zámer....? Média sú silné v tom, že dokážu nepodstatné a zlé zvýrazniť a naopak podstatné a dobré potlačiť do úzadia. Je na nás, ako sa k týmto
médiám budeme stavať. Aj v našej farnosti sa predá najviac denníkov bulvárnych, ktoré veľmi negatívne ovplyvňujú mienku verejnosti.
Na záver patrí veľké ĎAKUJEME všetkým, ktorí túto jedinečnú akciu
zorganizovali a modlitbou, finančne alebo osobne podporili. Ďakujeme za svedectvo, že život na Slovensku má hodnotu. Verme Bohu, že sme stvorení pre
lásku. Stvorení pre lásku všade tam, kam nás posiela – v rodine, v manželstve,
na pracovisku, na ulici - kdekoľvek sa nachádzame. To je náš nikdy nekončiaci
Pochod za život.
Peter a Lucia
Liturgický rok a my.
Liturgický rok je ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína Cirkev na Kristove tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom. V niektorých veciach sa cirkevný rok stotožňuje s občianskym rokom, v niečom sa odlišujú. Liturgický rok v katolíckej Cirkvi začína štyri týždne pred Vianocami prvou adventnou nedeľou a končí sa nedeľou Krista Kráľa. Liturgický rok sa delí na niekoľko období. Začína sa adventom, pokračuje vianočným obdobím, nasleduje
prvá časť cezročného obdobia, pôstne obdobie, potom veľkonočné obdobie
a nasleduje druhá časť cezročného obdobia. Sledovanie a aktívne zapájanie sa do
liturgického roka je pre každého veriaceho kresťana katolíka veľmi dôležité.
V každom období prežívame spoločne Kristove tajomstvá, z ktorých čerpáme
silu pre náš každodenný život. V katolíckej Cirkvi sa riadime na celom svete
jednotným liturgickým rokom. Liturgický rok má pohyblivé a nepohyblivé sviatky. Takýmto pohyblivým sviatkom je Veľká noc. Dátum sa odvodzuje podľa
ustanovenia na nicejskom sneme (rok 325) na prvú nedeľu po prvom splne po
jarnej rovnodennosti (21.marec) a tak sa stáva, že v jednotlivých rokoch môže
byť rozdiel medzi dátumami až viac ako jeden mesiac (od 22.marca do 25. apríla). Druhými najvýznamnejšími sviatkami sú Vianočné sviatky, ktoré sú pevne
stanovené na 25. a 26. decembra.
Liturgický rok je teda stanovený Cirkvou, no v každej farnosti môže byť
obsah tohto roku iný. Záleží to od aktivity veriacich so svojím kňazom. Formu
stanovuje Cirkev, ale obsah , duchovné
naplnenie dávame my, veriaci. Aj naša
farnosť má svoje špecifiká pri náplni liturgického roka. Ako sme prežívali ten
náš liturgický rok 2013? Tak ako bilancujeme občiansky rok, skúsme bilancovať aj
cirkevný rok. Tento uplynulý rok bol aj
Rokom viery, ktorý vyhlásil dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. Bola to naša
veľká príležitosť prehĺbiť si vieru, ktorú
sme dostali ako nezaslúžený dar od Boha.
Na začiatku roku sme písali aj v našich
FL ako by sme mali túto vieru prehlbovať. Písali sme, že by sme mali viac čítať
Písmo sväté a tiež mať stále poruke Katechizmus katolíckej cirkvi. Tam najskôr by
sme našli pravidlá pre prehlbovanie našej
viery. Viackrát v priebehu roka sme boli
vyzvaní naším kňazom, ako si máme aj
v našich rodinách usporiadať neusporiadané manželstvá, iniciovať základné, iniciačné sviatosti /krst, birmovku/. Ale aj
tam, kde sa navonok zdá, že máme toto
všetko v poriadku, je čo naprávať. Pán
času skrze pápeža nám dal v tomto Roku
viery čas, aby sme sa nakrátko zamysleli
aj nad inými vecami, ako je starosť o svoj
pozemský blahobyt. Rast vo viere sa
nedá zistiť nejakou empirickou metódou.
Semienko viery v nás zasadil sám Stvoriteľ a je iba na nás, ako ho prebúdzame k
životu. Rast našej viery je najlepšie vidieť na našich skutkoch.
V priebehu roka časť našich veriacich si prehlbovala svoju vieru aj účasťami na púťach, ktoré sú prejavom ľudovej zbožnosti. Boli sme v Krakove – Lagievnikoch v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva,
na
mariánskych
púťach
v Žárošiciach, Levoči a v Topoľčanoch.
Prvýkrát sme sa zúčastnili aj na stavovskej púti hasičov vo Svätom Hostýne. No
najvýznamnejšie putovanie bolo koncom
mája putovanie 52 pútnikov z našej farnosti do Sv zeme. Táto, historický prvá
skupinová púť zanechala vo všetkých
účastníkoch hlboký duchovný zážitok.Na
stále pripomínanie si tejto najvýznamnejšej udalosti pani Danka Stanislavová vydala aj knihu plnú fotografií, doplnené
slovom nášho duchovného. Milosť z tohto
putovania mali nielen účastníci, ale aj
celá farnosť, ktorá s nimi bola duchovne
spojená počas celej púte.
Uplynulý rok bol aj Rokom Cyrila a Metoda z príležitosti 1 150. výročia
ich príchodu na naše územie. Osobitnou
úctou sme si v našej farnosti uctili aj ostatky sv. Cyrila, ktoré v tomto roku putovali po všetkých farnostiach na Slovensku. Vyvrcholenie tejto významnej udalosti bolo v Nitre na sviatok Cyrila
a Metoda 5.júla.
Pokračovanie na str. 8
Strana 8
Farské listy 18
Liturgický rok a my.
(Dokončenie zo str. 7
Prehlbovanie svojej viery nie je len putovaním
po pútnických miestach, ale, a to hlavne, aktívne sa
zapájať do pastoračných aktivít v našej farnosti. Príležitostí v uplynulom roku bolo dosť. Hneď v adventnom
období sme mali príležitosť sa duchovne pripraviť na
najkrajšie sviatky roka Vianoce. Počas Vianoc sa naši
mladí zapojili do koledníckej akcie Dobrá novina. Okrem toho, že nás v rodinách občerstvili peknými koledami, výťažok z koledovania poputoval urobiť radosť
deťom do ďalekej Afriky. V Roku viery duchovný otec
našej farnosti zaviedol pri svätej omši katechézy,
v ktorých nám vysvetľoval postupne celých 10 Božích
prikázaní.
Veľa by sa dalo vypočítať, čo sme v našej farnosti urobili, ale aj to čo sme zo svojich predsavzatí
neurobili. Nie je predmetom tohto príspevku to vymenovávať. Chcel som iba naznačiť, aký veľký dar sme
mali od nášho Pána Boha, keď nám dal rok 2013 prežiť.
Sme na prahu nového cirkevného roku. Znovu
sa nám naskytá príležitosť pracovať na spáse svojej
duše. Zamyslime sa pri Ježišových jasličkách akým
smerom sa uberá náš život. Nech to nie je len sviatok
malých detí. Veď pred dvomi tisíckami rokmi sa stala
najväčšia historická udalosť na našej planéte – nebo sa
spojili so zemou. Tu začína škola nášho kresťanského
života. Kristus prišiel na svet, aby nás spasil, ale nespasí
nás bez nášho pričinenia. Nový cirkevný rok je znova
pre nás šanca zdokonaľovať sa vo viere, ktorá nás vedie
k nášmu cieľu stretnutia sa všetkých v Božej láske. Bilancujme si vo svojej duši aj častejšie ako len na konci
roka, povedie nás to bezpečnejšie k nášmu cieľu.
Do vašej pozornosti!
Milí moji budúci návštevníci!
Už celý mesiac sa pokúšam prísť do Vašich domácností cestou internetu. Bola som dávnejšie Vašou spoločníčkou,
ale až od 1.novembra som sa stala oficiálnou „hovorkyňou“
našej farnosti. Pomohol mi na svet Janko Vančo, dlhoročný
miništrant z farského Kostola sv. Michala Archanjela. Každý týždeň sa budem ku vám prihovárať novými správami.
Na mojich podstránkach nájdete veľa zaujímavosti o celej
farnosti. Touto modernou komunikačnou cestou sa nedostávam iba do Vašich domácností, ale môžu si ma prezrieť aj
Vaši príbuzní, ktorí žijú v iných mestách alebo ďaleko v
cudzine. Budem sa snažiť byť Vašou dobrou spoločníčkou,
aby ste sa cezo mňa dozvedeli o našej farnosti čo najviac.
Bude ma tešiť, keď si na mňa kliknete. Ešte väčšiu radosť
budem mať, ak pošlete môjmu webmajstrovi Jankovi svoje
pripomienky či sa Vám páčim, čo si mám ešte na sebe upraviť. Niektoré podstránky sa ešte len pripravujú. Buďte trpezliví!
Najväčšiu radosť budem mať, ak si ma obľúbia aj tí,
ktorí zatiaľ nechodia pravidelne na bohoslužby a nestretávajú sa s našou farskou rodinou v chráme či pri iných podujatiach.
Vaša
www.farnosturmince.sk
Boh ich stvoril
ako muža a ženu
Jedna východná legenda hovorí, že Boh stvoril Adama
raz, ale Evu štyrikrát…..
Na počiatku stvoril Boh Adama a nič lepšieho už ho nenapadlo. Adam bol šťastný uprostred zelene, vody, stromov; šťastný,
že bol stvorený a že sa cítil slobodný. Po niekoľkých mesiacoch
však Adama premohol smútok. Cítil sa smutný, pretože nič z toho čo
videl a používal, mu neprinášalo uspokojenie.
Boh si všimol, že Adam je akýsi smutný a opýtal sa ho:
„Adam, čo ťa tak znepokojuje? Chýba ti niečo k úplnému šťastiu?“
Adam odpovedal: „Pane, ak nežiadam príliš mnoho, rád by som
mal niekoho, s kým by som mohol zdielať to čo vidím, cítim
a milujem.“
Boh ho uviedol do spánku, a keď sa Adam zobudil, našiel
vedľa seba tú najväčšiu nádheru, akú kedy videl, ale nemohol tomu
uveriť. Boh sa ho opýtal, či je spokojný, ale Adam neodpovedal.
Bol ohromený. Žiadal síce spoločnosť, ale Boh jeho očakávanie
predčil. Díval sa na ňu znovu a znovu, a keď sa na neho usmiala,
poskočil radosťou. Ubehlo šesť mesiacov. Adam bol opäť smutný.
„Čo sa robí Adam, zase si smutný?“ pýtal sa Stvoriteľ. Adam odpovedal, že nechce byť nevďačný a žena že je očarujúca, ale bol by
radšej, keby si ju Boh vzal. Povedal: „Ona je krásna, pôvabná,
očarujúca, lenže ho pripravila o slobodu. Už si nemôže ísť, kde sa
mu zachce, neustále mu odporuje, vyžaduje, aby sa po príchode
domov umyl, dlho sa pripravuje, keď sa majú ísť prejsť po raji, budí
ma v nevhodnú hodinu. Chce lásku, keď ja nemám chuť a keď
chcem ja, tak zase ona nie. Bezdôvodne plače, jeduje sa a je tvrdohlavá!“ „Znamená to, že sa ti už nepáči,“ povedal Boh. „Pane,
páči sa mi, ale nestojí mi za to s ňou žiť. Odveď si ju. Chcem späť
svoju slobodu. Boh si ženu odviedol a za dva mesiace bol Adam
znovu smutný a Bohu sa priznal: „Neber to ako nevďak, ide totiž
o Evu. Požiadal som, aby si si ju odviedol, ale cnie sa mi po nej.
Som síce slobodný, zdá sa mi však. Že všade počujem jej hlas, vidím
jej úsmev, cítim jej pohladenie. Myslím, že nemá cenu byť slobodný,
keď ju nemám po boku.“ A Boh mu Evu vrátil.
Uplynuli dva roky a Adam sa potretí raz nahneval
a požiadal Stvoriteľa, aby si Evu odviedol. A Boh si ju vzal späť.
Adama však veľmi skoro zachvátilo hlboké zúfalstvo. Boh mu sľúbil,
že mu Evu vráti, ale požiadal: „Adam, skončime túto detskú hru.
Buď prijmeš Evu aj s jej nedostatkami, lebo aj ona musela vydržať
mnoho tvojich vrtochov, alebo zostaneš v raji s opicami
a orangutanmi. Dobre si to rozmysli, keď ju odvediem, už ju nikdy
nevrátim!“
Adam sa poškriabal za ušami, vyžiadal si čas na rozmyslenie a odobral sa do jaskyne. „Žiť s ňou je peklo, ale zároveň prežívame aj príjemné okamžiky. Žiť bez nej je taktiež peklo, a bez
príjemných okamžikov. Je lepšie žiť s ňou, ako bez nej.“
A Adam zostal so ženou. Vzniklo tak nerozlučné manželstvo.
Na pozadí humorného príbehu sa môžeme pýtať, čo znamená súžitie s inými osobami....
Možno rýchle strácame trpezlivosť, keď vidíme nedostatky
tých s ktorými žijeme....
Pred tým, než urobíme nejaké rozhodnutie, mali by sme sa
zamyslieť nad dôsledkami......
José Carlos Bermejo
Farské listy 18
Strana 9
Dobrá novina – AJ TY môžeš pomôcť!
Farský kostol—80 ročný
Opäť sa blížia Vianoce – čas radosti a pokoja. Už niekoľko rokov vianočnú atmosféru v našej farnosti dotvárajú koledníci prinášajúci do rodín Dobrú
novinu. Veríme, že milé spomienky a zážitky si odnášame nielen my, ktorí prinášame radostnú zvesť, ale i tí, ktorí nám s očakávajúcim a radostným srdcom
otvárajú dvere svojich príbytkov. Dobrá novina je príležitosťou pomôcť, šancou
voliť si a konať dobro. Deti obetujú svoj čas, talent i teplo a pohodlie tichého
domova a v čase i nečase vytrvalo koledujú a dospelí prispievajú na rozvojovú
pomoc africkým krajinám zase formou materiálnej podpory.
V niektorých farnostiach je Dobrá novina veľmi dobre rozbehnutá. To
vždy záleží od ochoty účinkujúcich a šikovných animátoroch. V našej farnosti
si veľmi dobre už roky počínajú deti v Horných Štitároch, kde ich obetavo pripravuje p. učiteľka Mgr. Mária Chromíková. V hajnej Novej Vsi sa deťom venuje pani učiteľka Mgr. Vladimíra Petrovská. Počas celého adventu sa stretajú a
pripravujú si nové koledy, ktorými potešia svojich spoluobčanov. V Urminciach
a Hajnej Novej Vsi je dosť detí, ale chýbajú kreatívni animátori. Pridajte sa k
nám –násťročné!
Ako môžete pomôcť všetci?
1.
2.
3.
Prijať koledníkov vo svojom príbytku a prispením do verejnej zbierky.
DMS – darcovská SMS v hodnote 1€ - zaslania sms do 31.januára 2014
vo všetkých mobilných sieťach s textom DMS DOBRANOVINA na
číslo 877.
Príspevok priamo na účet Dobrej noviny 4000713500/3100 (účet je
Sberbank Slovensko) KS: 0298.
DETI – vaša jedinečná príležitosť:
Prihláste sa v sakristii farského kostola v Urminciach, alebo na filiálkach
u p.Mgr. Márii Chromíkovej a pani učiteľky Mgr. Vladimíra Petrovskej.
Vašim koledovaním pomôžete deťom – vašim rovesníkom v Afrike, aby
sa mohli vzdelávať, alebo v nemocniciach liečiť.
Zároveň vyzývame aj staršiu mládež, ktorá by sa chcela do tejto akcie
zapojiť ako animátori, nech sa prihlásia v sakristii farského kostola, alebo priamo na fare.
Dňa 27.októbra sme si pripomenuli 80
rokov od vtedy, čo sa nový kostol stal
domom Božím. K duchovnej slávnosti
nechýbalo ani malé agapé v podobe torty
a koláčikov.
Jasličková pobožnosť v Urminciach.
Aj tento rok sa pripravuje jasličková pobožnosť vo farskom kostole v Urminciach. Na jej príprave sa podieľajú animátorky Lucia Pastíriková, Monika
Gogova a Alexandra Cifrová.
Mikuláš v Urminciach
Na deň 6. decembra sa tešia všetky
deti, ale aj my dospelí.
Veď tento deň prichádza
už tradične do našich
rodín, ale aj farnosti Sv.
Mikuláš. Nebolo to inak
ani v tento rok. Nezabudnuteľný piatok bol
kostol plný detí a ich
rodičov a starých rodičov. Všetci sa prišli tešiť
z príchodu Mikuláša,
hoci vedeli, že obdarované budú iba deti aj to iba
tie, ktoré boli počas celého roka dobré.
Mikuláš prišiel
tradične z ďaleka, až z
Bratislavy. Sprevádzali ho anjeli, ale aj čerti. V kostole to
zašumelo, keď prichádzal Mikuláš. Bol celkom ako ten skutočný, ktorý bol biskupom. Žehnal a podával ruky najmä malým deťom, čo sedeli v laviciach so svojimi rodičmi. Po krátkom príhovore a overenia si od pána farára či sú
detičky dobré, začal rozdávať darčeky. Nezabudol pripomenúť, že tak
môže robiť iba preto, že
sa našli dobrosrdeční
darcovia, ktorí prispeli
do jeho noše darčekmi
pre všetky deti. Deti sa
mu prihovárali básničkami a riekankami, za čo
ich Mikuláš odmeňoval
darčekmi.
Všetkým nám bolo v ten
večer dobre pri srdci,
mali sme z toho veľkú
radosť.
Tex a foto: Fr.Streďanský
Strana 10
Farské listy 18
A
njelské stránky
/Pripravila Mgr. Mária Hubová/
Anjel, ktorý dokáže čítať prianie
Terezka je anjel so svetlými vláskami. Podľa jej svetlých kudrliniek ju môžeme okamžite spoznať medzi všetkými anjelmi. Terezka má zvláštny dar. Dokáže
vyčítať z očí prianie a stará sa
o to, aby sa toto prianie splnilo
skôr, ako je vyslovené. Žiadne
prianie nie je pred ňou ukryté. Teraz pred Vianocami neplní však len priania, ktoré sa dajú zaplatiť,
ale také, ktoré ma každý človek uložené hlboko
v srdci. Zbadá napríklad v očiach nejakého človeka
osamelosť, postará sa o to, aby našiel druhého človeka, ktorý sa s ním bude rozprávať, chodiť na prechádzky, alebo s ním zostane navždy. Oboch takýchto ľudí pritiahne k sebe a za okamih sú obaja
šťastní. Poslednú dobu už Terezka vytrhla mnoho
ľudí zo smútku a osamelosti. Takáto úloha ju robí
veľmi teší. I ona sama je potom šťastnejšia.
Aj dnes je Terezka na ceste a pozerá sa.
Dnes totiž stretla veľa ľudí, ktorí sa cítia osamelí,
sú smutní a niekoho hľadajú, s kým by mohli stráviť vianočné sviatky. Terezka ma mnoho práce. Až
celkom v podvečer sa jej podarilo všetko stihnúť.
Všetkým ľuďom, ktorým sa dnes podívala do očí,
Zasmejme sa
Na Vianoce hovorí mamička malému Martinkovi:
„Martinko, zapáľ vianočný stromček.“
Za chvíľu príde chlapček a hovorí: „Aj sviečky?“
*****
„Babi, kúp mi na Vianoce mobil!“
„No dobre, ale ja ho kŕmiť nebudem.“
*****
„Ocko mi na Vianoce nasľuboval hory aj doliny!“
„A splnil ti želanie?“
„Áno, kúpil mi atlas hôr!“
*****
„Babka ide na polnočnú a suseda sa jej pýta: „Marka,
a načo je ti tá slanina pod pazuchou?“
Babka zdesene: „A modlitebná knižka v kapuste!“
*****
Janko sa pýta otca:
„Oco, vieš ktorý vlak najviac mešká?“
„Nie synak.“
„No predsa ten, čo si mi sľúbil minulé Vianoce.“
splnila priania a poslala im priateľov, ktorí im zahnali ich samotu a smútok. Keď sa Terezka vracia
domov, prechádza okolo domu s dokorán otvorenými dverami. Pretože je vonku veľmi chladno,
chce dvere domu trochu privrieť. Vtom si náhle
všimne chlapca sediaceho na okraji postele. V ruke
má nejakú hračku a je veľmi smutný. Terezka cíti,
že mu musí nejako pomôcť. Potichu tam zaletí
a vyčkáva. Naraz sa k nej chlapček otočí. Terezku
síce nevidí, ale ona vidí jeho. Zahľadí sa mu do očí
a vidí v nich napísané: Chcel by som nájsť nejakého
kamaráta s ktorým by som sa mohol hrať.“ Terezka
si taktiež všimne, že sa chlapcovi kotúľajú po tvári
slzy. Hneď sa rozhodne konať. Ide hľadať chlapcovi
kamaráta. Nehľadá dlho. Hneď za rohom stretne
iného chlapca, ktorý taktiež smutný sedel vonku na
lavičke. „Už ho mám,“ pomyslela si Terezka. Zaletela k nemu a pošepkala mu niečo do ucha. Čo to
bolo nikto nevie. Ale na budúci deň sa stalo niečo
zvláštne. Obaja chlapci sa náhodou stretli na ulici,
pozreli sa na seba a každý z nich vedel, že stretol
kamaráta. Dali sa do reči a dohovorili sa, že sa budú spolu hrávať. Od tej doby sa schádzajú tak často, ako to len je možné. Už si ani nespomenú, že sa
niekedy cítili osamelí. Terezka pozoruje oboch
chlapcov a už v ich očiach nič smutné nevidí.
Veľmi sa tomu teší.
Ahojte, chlapci a dievčatá!
Sú Vianoce a iste ste mnohí dostali veľa darčekov. Pre nás kresťanov je však najväčším darčekom
Kristovo narodenie, ktoré na Vianoce slávime
a pripomíname si.
Možno ste si však všimli, že sú ľudia – dospelí
aj deti – ktorí toľko nedostali ako my, alebo sú veľmi
osamelí a to dokonca aj počas týchto krásnych sviatkov. A tak pokiaľ takých ľudí máte blízko seba, môžete ich nejako potešiť, treba sa s nimi porozprávať,
alebo niekedy stačí sa na nich usmiať, ale taktiež im
niečo dať z toho, čo máme. Možno tak získame aj
ďalších priateľov.
Počas Vianoc sa istotne zapoja niektorí z vás
do akcie Dobrá novina, kde budete chodiť po dedine
koledovať a čo vykoledujete pošlete cez vašich vedúcich do centrály Dobrej noviny, ktorí tieto peniaze
pošlú tým, ktorí toho majú ešte menej ako vy.
Prajeme vám požehnané a radostné prežitie
vianočných sviatkov. Nech sú pre vás Vianoce ozaj
tými najkrajšími sviatkami v roku.
Strana 11
Farské listy 18
Vianočné posolstvo
Keby som ozdobil vianočný
stromček žiariacimi anjelikmi
a hviezdami, či v kostole spieval najkrajšie piesne, ale nemal by som v srdci Ježiša
Krista, tak som nepochopil, o
čo vlastne ide.
Láska kvôli objatiu dieťaťa
Keď je prašná cesta,
nepohnú sa z miesta,
a keď sa ľad zatrblieta,
každá ako strela lieta.
Akáže to krásavica
stojí prostred izbice?
Zlaté vlasy púšťa z hlavy
v nich zelené ihlice.
A v tom zlate a v tom striebre
samé sladké dobroty.
A vôkol nej kŕdeľ detí
poskakuje do nôty.
Jedlička
Keby som v domove dôchodcom spieval koledy, ale nemal
by som piesne pre svoju rodinu, nič by mi to neosožilo.
Zavítal k nám taký hosť,
čo cez potok spravil most,
z okna spravil záhradku
zahatal nám vyhliadku.
Korčule
Keby som napiekol kilá vianočných maškŕt a prestrel
nádherný stôl, ale nemal by
som lásku k rodine, nebol by
som ničím, iba kuchárom.
preruší pečenie.
Láska kvôli pobozkaniu manželského partnera nechá bokom ozdoby. Láska je priateľská napriek náhleniu.
Láska nezávidí druhým vianočný porcelán.
Láska neokrikuje deti, ale je
vďačná, že sú.
Láska nedáva iba tým, od
ktorých tiež čaká dar, ale s
radosťou obdarúva práve
tých, čo sa nemajú čím odplatiť.
Láska všetko znáša, všetko
verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne.
Videohry sa rozbijú, perlové
retiazky sa roztrhnú, ale dar
lásky zostáva...Kto nemá peniaze, je chudobný, kto nemá
priateľov, je ešte chudobnejší,
ale kto nemá Boha v srdci, je
najchudobnejší na svete!!!!!!
Mráz
Keby som si dokonale vyzdobil dom vetvičkami a svetielkami, ale nemal by som lásku k rodine, nebol by som
ničím, iba dekoráciou.
Hádanky,hádanky...
/zdroj:internet/
Pastieri
Tento príbeh sa odohral pred mnoho tisíckami rokov na hornatých pastvinách Egypta, kde mladý Dávid spolu s inými pastiermi
pásol ovce.
„Pán je mojim pastierom,“ opakoval si Dávid vetu z prastarej
piesne svojho národa. Túžil po tom, aby to bola pravda. Veď každý človek na svete potrebuje niekoho, kto by ho viedol, radil mu,
napomínal, tešil a staral sa o jeho potreby. Jasub bol starší pastier
oviec. Dávid pomaly prišiel k nemu a opýtal sa ho: „Jasub, ako by
vypadalo stádo bez pastiera?“ „Stádo?“ usmial sa Jasub. „Bez pastiera by predsa žiadne stádo nebolo. Každá ovca by šla kam by sa
jaj zachcelo a večer by vlci mali ľahkú prácu na zabezpečenie si
obživy.“ „Potrebujú aj ľudia pastiera?“ pýta sa Dávid. „Ty o tom
pochybuješ?“ začudoval sa Jasub. „Myslíš, že Mesiáš, ktorého
Boh pošle, bude takým pastierom?“ pýta sa Dávid. Jasub sa odmlčal a potom zdvihol oči k Dávidovi: „Ja tomu verím!“
Ich rozhovor zakrátko pretrhol krik. Keď sa pozreli odkiaľ
prichádza videli, že sa k nim hrnie veľké stádo iných oviec, ktoré
sa zakrátko zmiešali s ich ovcami. „Budú ťažkosti.“ vzdychol si
Jasub. „Hádam si budete musieť hľadať iné pasienky. To sú naše!“ zakričal na neho Abidam. „Nemyslíš Abidam, že je to dosť
pastvy aj pre naše ovce?“ zmierlivo mu odpovedal Jasub. „Od teba
si tak akurát dám porúčať čo môžem a čo nie!“ pohŕdavo odpovedal Abidam. Ovce sa doposiaľ kľudne pásli. „Dostaneme ich vôbec odtiaľto?“ ticho uvažoval Dávid a pozeral sa na Jasuba ako sa
obracia smerom k stádu. Z jeho úst sa ozvalo zvláštne, akoby spievané volanie. Jasub tak urobil ešte raz, otočil sa a kľudne odchádzal. Vedel, že jeho ovce ho budú nasledovať. Mladý Dávid takéto
niečo videl prvýkrát v živote. Ako vo vytŕžení pozeral na postupne
sa oddeľujúce ovce z veľkého stáda a idú za Jasubom.
„Bol by som špatným pastierom, keby ovce neposlúchli
môj hlas.“ usmial sa a pokračoval v ceste. Táto príhoda
z mladosti sa v Davidovej hlave zafikxovala na celý
život. Neskôr aj on sa stal pastierom svojho národa, keď
ho vyviedol z egyptského zajatia a doviedol do zasľúbenej krajiny svojich predkov.
Obrázok na vyfarbenie
Vydáva:
Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby
veriacich
Tel: 038/5386120
Zodpovedný redaktor:
Ing. František Streďanský
e-mail: [email protected]
mob. tel. 0911 109 892
www.farnosturmince.sk
Jazyková úprava: Mgr. Mária Hubová
Tlač: DANSTA
Uzávierka tohto čísla bola 10.decembra
Z kroniky farnosti od poslednej uzávierky /23.septembra/
Bránou smrti nás predišli:
Otília Rybanská Urmince 82
Mária Martišková Urmince 77
Emília Uríková Hajná N.Ves 72
Lýdia Zacharová Urmince 82
Július Habaj Urmince 67
Ján Hubinský Urmince 63
Alžbeta Uhríková 93
Mária Pavlíková 82
Z vody a Ducha svätého
sa v krste znovu narodili:
Dária Klačanská, Urmince
Veronika Gunišová, Urmince
Emma Adamkovičová, Urmince
Oliver Tomašovský, Urmince
Lívia Korman, Urmince
Vitajte medzi nami!
Venujme našim zosnulým tichú
spomienku a modlitbu.
Spomíname......
Dňa 1.januára 2014 si
pripomenieme 54.výročie
prechodu do večnosti
Vdp.dekana
Ľudovíta Fazekáša.
Tento kňaz pôsobil v našej farnosti od
roku 1931. Za jeho pôsobenia sa postavil nový farský kostol. Je pochovaný na
miestnom cintoríne.
Odpočinutie večné, daj mu Pane.
Lásku, úctu a vernosť si sľúbili:
21.septembra 2013
Martin Valach a Adriana Stoličná
5.októbra 2013
Ing. Miloš Macho a Mgr. Mária Streďanská
Veľa šťastia a Božieho požehnania na spoločnej
ceste životom.
Naši jubilanti
Dňa 11.novembra
2013 sa dožila krásneho životného jubilea,
Dňa
15.10.2013
dožila
90 rokov,
Štefánia
Gallová.
sa
92 rokov,
naša mamička,
babička a prababička
V deň jej narodenín ju navštívili členky Klubu dôchodcov,
ako aj Klubu žien z Urminiec.
Anna Zacharová,
K ich želaniam sa pripájame aj my,
v redakcii FL
a prajeme jej veľa zdravia
Všetko dobré, veľa zdravia, šťastia a
Božieho požehnania jej praje 5 detí s
rodinami, 14 vnúčat a 18 pravnúčat.
K ich želaniu sa pripája aj redakcia FL.
a Božieho požehnania.
Dňa 16.10.2013 oslávila
svoje významné jubileum ,
60 rokov života
Mária Seidlová
Klub dôchodcov a farský
spevokol jej praje veľa
zdravia a Božieho požehnania do ďalších rokov
života
rod. Labudová.
Milostiplné a láskou naplnené sviatky narodenia Pána Ježiša Krista Vám, našim
čitateľom,
želajú tvorcovia FL.
Download

Farské Listy – 18 - Rímskokatolícká cirkev Farnosť Urmince