ŽABKA
časopis detí
Piaristickej základnej školy
Františka Hanáka v Prievidzi
November 2012 Roč.21,číslo 110
Naša ponuka
Milí naši čitatelia!
V živote každého z nás sú chvíle, keď si viac
ako inokedy uvedomujeme ako neúprosne
plynie čas. V tomto školskom roku oslávime
20. výročie založenia našej školy. Páter Ján
Lichtner pri jej zrode presadzoval
myšlienku: „Naša škola je náš dom.“ Toto
heslo i dnes hrdo zdobí vchod do školy.
Skúsme sa však zamyslieť nad tým, čo je
vlastne pre nás domovom.
Určite nám dáte za pravdu, že sú to krásne
miesta, príjemná atmosféra,
neopakovateľné okamihy. Domov, to sú
ľudia, ktorí tieto čarovné chvíle
vytvárajú pre svojich blízkych. Každý člen
domácnosti musí prispieť svojím dielom,
aby to doma naozaj fungovalo. Domov je
taký, akí sú jeho obyvatelia.
A preto si dovolíme pripomenúť vám, milí
naši čitatelia, že naša škola, to sme vlastne
my všetci – žiaci, učitelia, pátri, rodičia ...
Naša škola bude len a len taká, akú si ju
budeme vytvárať, ako sa o ňu budeme
starať. Nech nám dobrotivý Pán pomáha
spolupracovať na tomto jeho diele, aby sme
doň prinášali len dobré ovocie.
Veľa božích milostí našej dvadsaťročnej
oslávenkyni a teda vlastne všetkým nám
želá
1. Básne o novom školskom roku
2. Vetríkové veršíky
3. Čo si pamätajú starí rodičia…
4. Interview s rodičmi
5. Prezentácia projektov
6. Novinári u primátorky
7. Báseň
8. Vybrané slová podľa tretiakov
9. ŠVP v Ľubietovej
10. Stretnutie rodín
11. Modlitba za rodiny
Občasník detí Piaristickej základnej školy
Františka Hanáka v Prievidzi
Ročník
XIX.
Vydáva
Piaristická základná škola
Františka Hanáka v Prievidzi,
A. Hlinku 44, 971 01 Prievidza
Redaktori
žiaci z tretích, štvrtých, piatych
a siedmych ročníkov
p. učiteľky: M. Grolmusová
A. Kútiková
p. vychovávateľka A. Chovancová
redakcia
2
Žabka
Naše básne o škole, o novom
školskom roku...
Na jednej septembrovej hodine slovenského jazyka sme čítali s piatakmi
veselú báseň Kozmonauti, v ktorej sa „vysielali správy z Mesiaca, kde nikto
čas nudou nestráca...“. Deti sa mali básňou inšpirovať a pokúsiť sa vytvoriť
veršíky, v ktorých by „vysielali“ správy o našej škole a novom školskom
roku. Niektorí napísali dokonca o sebe a svojom vzťahu k školským
povinnostiam. Vydarené básnické výtvory vám prinášame. Len dúfame, že
nie všetky správy sú práve o tej našej škole.
Keď na hodinu zazvoní,
rozmýšľam len nad tým,
čo mi hlavu naplní
a čo do nej patrí.
Škola nás má pripraviť
na budúcnosť veľkú,
no ja sa začnem pripravovať,
až keď mi otec vypne telku.
Všetko sa tam nepomestí,
to je u mňa zrejmé,
úlohy si vtedy splním,
keď ma mama chytí pevne.
Som už taký, aký som,
to je u mňa zrejmé,
no mám dobrých rodičov,
čo ma držia pevne.
Erik Svitok, V.B
Báseň je tu o škole,
deti sú zas po škole.
Lebo robia neplechu,
stále skáču po plechu.
Popísali lavice,
polámali nožnice.
Neskôr ušli do ZOO,
neboli pod dozorom.
Porežú si ruky, nohy,
potom kričia: Áu, to bolí!
Neskáču už po plechu,
robia inú neplechu.
Opice sa hnevali,
že deti dozor nemali.
Znova sedia v laviciach,
dostali už po ušiach.
Viktória Vrábelová, V. B
Žabka
3
Keď sme boli malí,
hnevali sme mamy.
Teraz, keď sme veľkí,
hneváme pani učiteľky.
Raz som v škole mala
morča tučnučké,
pohryzlo pani učiteľku
rovno na rúčke.
Na prírodovede
pozorujeme mikroskopom.
Na hudobnej sa učíme,
čo je to tón.
Nabudúce do školy
nemôže už ísť,
veď by ono mohlo
znova hrýzť.
Zuzka Mikulová, V. B
Naša škola premilá,
už sa na nás tešila.
Školský rok sa začal,
povinnosti nám načal.
Z našej školy veselej
dobré správy nesieme.
Veľa si tam spievame,
všetci spolu sa zabávame.
Naša škola, náš dom,
učíme sa radi v ňom.
Keď dobré známky dostávame,
ideme sa chváliť mame.
Kaplnku my máme milú,
Ježiško v nej prebýva.
Každú voľnú chvíľu
vrúcne nás víta.
Radka Pipíšková, V. B
4
Žabka
Veršíky o vetríčku a vetrisku
Na hodine literatúry sme čítali rozprávku o šibalskom vetre Viktorovi. Piataci
vymysleli básničky o maličkom vetríčku i o huncútskom vetrisku. Veď
v jesenných mesiacoch sú obaja (vetríček i vetrisko) našimi dennými spoločníkmi.
Vetríček maličký,
pohlaď detské tváričky,
nech sú deti šťastné,
budú spievať krásne.
Vetríček maličký,
pohlaď nám mamičky.
Zafúkaj trošičku,
napíš nám básničku.
Adriana Smatanová, V. B
Viktória Vrábelová, V. B
Vetríček maličký,
pohlaď moje líčka,
nech ich mám červené
ako ružička.
Vetríček maličký,
pohlaď deťom hlavičky.
Pohlaď ich len trošičku,
aby im nebola zima na hlavičku.
Po lúkach, po dolách
večne sa túlaš,
vetríček malý,
hladíš ma po tvári.
Cez leto nás ochladíš,
cez zimu pohladíš.
Pohladenie tvoje na líčkach červená sa,
moja mamka kričí: To je krása!
Zuzka Mikulová, V. B
Evka Koštialiková, V. B
Ahoj, môj vetríček!
To som ja, tvoj Janíček.
Dúfam, že si ma ešte pamätáš
a lístie pred domom nám pozametáš.
Janko Kuhajda, V. B
Vetrisko, chlapčisko,
kade blúdiš?
Veď odfúkne húsatko,
daj pozor, kde chodíš!
Vetrisko, chlapčisko ,
kadeže to fučíš?
Veď nám všetko žito
na poliach ničíš.
Lietaš cez polia,
lámeš klásky obilia.
Láska ti nič nevraví,
no možno sa to napraví.
Vetrisko, chlapčisko,
kade sa túlaš,
keď z mlyna múku
stále odvievaš?
Evka Koštialiková, V. B
Erik Svitok, V. B
Vetrisko, chlapčisko,
kade si lietaš?
Zvalil si už stromov sto,
čo si vôbec zač?
Vetrisko, chlapčisko,
kade to lietaš,
keď na tie stromy
pozor nedáš?
Viktória Vrábelová, V. B
Zuzka Mikulová, V. B
Žabka
5
Čo som sa naučil/a od starých rodičov
Žiaci 2. stupňa ZŠ sa tento rok zapojili do literárnej súťaže,
ktorú vyhlásila nadácia na podporu sociálnych zmien SOCIA
v rámci projektu LIENKA STARÝM RODIČOM. Súťaž bola
zameraná na podporu dobrých vzťahov medzi deťmi a ich
starými rodičmi. Téma „Čo som sa naučil/a od starých rodičov“
chytila viaceré deti naozaj za srdce. Cieľ, aby deti trávili čas so
svojimi starými rodičmi, sa podarilo splniť. Naši žiaci napísali
krásne práce, ktoré sú vyjadrením vďaky najbližším a dôkazom
toho, že v ich rodinách panujú medzigeneračné vzťahy plné
lásky a úcty.
Moji starí rodičia ma naučili veľa dôležitých vecí a dali mi mnoho múdrych
rád do života. Okrem iného napríklad, že nie všetko, čo chceme, získame, a nie
všetky veci sú pre život nevyhnutné. Starý otec ma naučil ovládať svoj
vlastnoručne vyrobený traktor, kosiť trávu kosačkou či starať sa o domáce zvieratá.
Tiež mi ukázal, ako nastražiť pasce na myši. Stará mama mi ukázala, ako sa pletie
a ako sa šije na šijacom stroji. Každý rok chodíme spolu vyorávať zemiaky. Starí
rodičia usporiadajú veľkú brigádu, na ktorej sa zíde skoro celá rodina.
Prežili sme spolu krásne okamihy a verím, že tých pekných chvíľ so starými
rodičmi bude ešte veľmi veľa.
Janko Kuhajda, V. B
Moji starí rodičia ma naučili, že život nebol nikdy ľahký a zábavný. Bývali na
dedine (v Kopernici). Keď boli mladí, museli stále tvrdo pracovať. Do školy
chodili peši cez kopec do Kremnice. Jedávali najmä fazuľu s haruľou a zemiaky
s mliekom. Často ich trestali. Veľakrát mi starká o tom rozprávala...
Radko Vrábel, V. B
V jedno slnečné sobotné ráno som išla so starou mamou a starým otcom na
záhradku do Hornej Vsi. Cestovali sme autobusom. Táto obec je rodiskom môjho
starého otca. Je to malá dedinka neďaleko Partizánskeho. Vypína sa nad ňou vrch
Žarnov. Z tejto malebnej dedinky pochádza aj náš operný spevák Peter Dvorský.
6
Žabka
Keď sme prišli na záhradu, starý otec otvoril chatku a ja so starou mamou sme
vyložili von stoličky na sedenie. Potom mi starý otec dal fazuľku, hrášok
a povedal, že ideme sadiť. Spočiatku sa mi zdalo ťažké zapamätať si vzdialenosť
jamiek. Neskôr to už bolo ľahké. K jednej odrode fazule sme dali palice, aby sa
mala po čom ťahať, no k druhej nie, pretože bola kríčková. Dávala som po tri až
štyri fazuľky do jednej jamky. Potom bol na rade cícer. Dávali sme tiež po tri alebo
štyri guľôčky do jamky. Neskôr starý otec napichá ku malej rastlinke podpery, aby
sa mohla prichytiť a spevnieť. Cviklu sme naopak sadili zo semiačka z obchodu.
Vitamíny v tejto zelenine sú dôležité na krvotvorbu. Mrkvu sme tiež nasadili,
pretože obsahuje veľa vitamínu A a je veľmi zdravá pre zrak. Pokiaľ sa sadilo,
stará mama nachystala obed. Bol výborný. Po obede sme so starým otcom išli
prezrieť ovocné stromčeky. Rozprával mi, ako sa ktorý volá, aký je medzi nimi
rozdiel vo farbe kvetov, listov, tvare koruny a kedy sa z nich bude zbierať ovocie.
Večer sme zo záhrady odišli spokojní z dobre vykonanej práce. Doma som
zaspávala s príjemným pocitom, že som sa opäť niečo nové naučila.
Moji starí rodičia majú množstvo skúseností a je zaujímavé a poučné
sledovať ich pri sadení zeleniny. Už viem, aká zdravá je zelenina a na čo je dobrá.
Naučila som sa rozdiely medzi ovocnými stromami a ich celé názvy. Bola som
šťastná, že som mohla celý deň stráviť s mojimi drahými starými rodičmi.
Sabína Daubnerová, VII. A
Môj zážitok so starým otcom
Mám trinásť rokov a veľmi rada čítam. Keď nemám čo čítať, rada prehľadávam staré
skrine a zákutia, či nejakú dobrú knihu nenájdem. Raz pri takomto hľadaní som objavila
moju starú knihu o hodinách a zaspomínala som si, ako to bolo dávno, keď ma starý otec
učil poznávať hodiny. Ale pekne po poriadku.
Moji starí rodičia z mamičkinej strany bývali v Topoľčanoch. Rada som k nim
chodievala, pretože tam mali lesy, kam som občas zašla na prechádzku so starým otcom.
Tento zážitok som zažila, keď som mala päť rokov. Moja stará mama mi vtedy kúpila knihu
Moje prvé hodiny, aby som sa ich naučila poznávať. Aj keď som sa snažila, učenie mi išlo
veľmi ťažko. A tak si ma vzal starý otec na kolená a pomáhal mi. S jeho pomocou som sa
ich naučila. Bola som šťastná, lebo vedieť hodiny je veľmi dôležité.
Mala som veľmi rada svojho starého otca, pretože ma veľa naučil. Škoda, že
už nie je medzi nami.
Katarína Šimkovičová, VII. A
Žabka
7
Babka hip-hoperka
Volám sa Karolína. Mám dvanásť, vlastne skoro trinásť rokov. I keď
poznám dosť starých ľudí, skutočných starých rodičov už nemám. Väčšinu vnúčat
a ich staré mamy či otcov viaže alebo viazalo navzájom silné puto, z čoho na prvý
pohľad vyplýva, že majú na seba pekné spomienky. Niektorí ich majú veľa, iní
menej, ďalší si na ne nepamätajú, ba podaktorí ani žiadne pekné spomienky
nemajú.
Ja osobne patrím k tým, ktorí si starých rodičov veľmi neužili. Babka
tento svet opustila, keď som ešte nevedela poriadne rozprávať a dedko o sedem
rokov neskôr. Delila nás diaľka, preto sme sa často nestretali. Od nich som sa toho
teda veľa naučiť nestihla.
Keď nad tým tak premýšľam, je zaujímavé, aký rozdiel je medzi babkou a
dedkom z mojich spomienok a inými starými rodičmi, napríklad babkou jednej
mojej
kamarátky.
Moji starí rodičia žili celý život na dedine, tvrdo pracovali. Ťažká práca sa
podpísala na ich zdraví, ktoré bolo podlomené. Za posledné roky života si veľa
zábavy neužili, nakoľko ich zdravotný stav im to už nedovoľoval. V živote sa
riadili heslom: ,,Bez práce nie sú koláče.“
Pred dvoma rokmi som bola na kamarátkinej narodeninovej oslave. Stretla
som sa tam aj s jej babkou. Dokázala nás všetkých poriadne zabaviť. Celé
popoludnie bola stredobodom pozornosti. Oslnila ma svojím humorom a energiou,
tiež ľahkosťou, akou medzi nás zapadla. Skoro by som bola zabudla na jej hip-hop
kreácie. Tie boli zo všetkého najlepšie. Aj my sme sa k nej pridali, ale nám to až
tak úžasne nešlo. Nie nadarmo sa hovorí, že originál je originál. Odvtedy ju volám
,,babka hip-hoperka“.
8
Žabka
Mojím prianím je, keď budem starou mamou, byť tiež taká energická,
humorná a vedieť sa s každým porozprávať ako kamarátkina babka. Zároveň
túžim zostať milá, láskavá, pracovitá ako moji starí rodičia, ktorí mi v srdci
zanechali hlbokú stopu.
Karolína Kubincová, VII. A
Moja babulka
Keď som bola malá, mala som babku. No nepozdávalo sa mi hovoriť jej
babka, tak som ju nazvala babulka.
Babulka ma často brávala so sebou do záhradky a učila ma starať sa o
kvetinky. Naučila ma rozoznávať bylinky na našej záhradke. Mali sme tam
medovku, šalviu, repík lekársky, mätu piepornú. Učila ma zostrihávať bonsaje,
vtedy ,,malé stromčeky", bez toho, aby uhynuli. Vysvetlila mi, ako zalievať kvety
bez preliatia. Až teraz mi začína pomaly dochádzať, ako veľa mi babulka dala do
života.
Jedného studeného jesenného rána sme sa s babulkou vybrali navštíviť
záhradku a jej zelených obyvateľov. Postupne sme spolu popolievali celú
záhradku. Už nám zostala len stará broskyňa. Videla som na babulke, že je už
uťahaná, tak som sa ponúkla, že broskyňu polejem sama. Babulka ponuku
spokojne prijala. Veď koniec koncov je to dobrý skutok a mňa veľmi bavilo
využívať nové znalosti o polievaní. Tak som ju poliala a už som sa poberala preč,
keď mi vtom do očí udrel stredne veľký guľatý predmet. Naklonila som sa k nemu
v snahe zistiť, čo je zač. Skonštatovala som, že je to list. Keď som sa odkláňala
pripravená zaniesť vedro do šopy, pukla podo mnou vetvička. Ten ,,list" sa zrejme
zľakol a zutekal asi meter odo mňa. Ja som sa, samozrejme, zľakla s ním, pretože
som nikdy nevidela, žeby listy utekali. Babulka, ktorá bola celý čas pri mne, ma
upokojila. Potichu prešla do šopy, vybrala z nej kvetináč a potom rýchlo prišla k
Žabka
9
listu a položila kvetináč naň. Celá bez seba od vzrušenia som zajačala na maminu,
nech sem príde, že máme v záhrade začarované listy. Babulka podišla ku mne a
vysvetlila mi, že je to ježko. Mamina, ktorá medzitým preklusala záhradou k nám,
sa pýtala, čo sa stalo. Vysvetlila som jej, že išlo o omyl a po záhrade sa nám
„nešpacírujú“ chodiace listy, ale iba ježko.
Veľmi som maminu a babulku prosila, aby sme si ježka nechali, ale dlho
bezvýsledne. Babulka však nakoniec pristala, no pod podmienkou, že ho na druhý
deň vypustíme. Tak sa aj stalo.
Dodnes mi láska ku kvetom zostala, veď ich mám v izbe päť. Babulka už
síce nie je medzi nami, ale vždy, keď vidím svoje kvietky, tak si na ňu v dobrom
spomeniem. Na jej rady nielen o kvetinkách, ale aj do života.
Lucia Pappová, VII. A
10
Žabka
Záchrana jelenčeka
Jedného pekného slnečného dňa sme sa vybrali ja a moji starí rodičia na
prechádzku s mojím psíkom Sheldonom. Išli sme sa prejsť do lesa v blízkosti Bojníc.
Ako sme si tak vykračovali, zrazu na nás zvolala nejaká babička. Vedeli sme, že
potrebuje pomoc, tak sme sa rozbehli k nej. Keď sme prišli na miesto, zbadali sme jelenčeka
zaseknutého v železnej bráne. Môj dedo rýchlo vytočil č. 112 a z ústredne ho prepojili na
mestskú políciu. Povedali sme im, kde sa nachádzame a čo sa stalo. Policajti prisľúbili, že
pošlú pána z urbariátu, ktorý to príde vyriešiť.
Medzitým išiel okolo neznámy pán a moja babina naňho zavolala: „Pane, poďte
sem!“ Pozrel sa na jelenčeka a povedal, že prinesie pílku z neďalekej chaty.
Kým bol preč, nemohli sme sa pozerať na jelenčekovo trápenie. Môj dedo zatiaľ
preliezol kovovú bránu a snažil sa mu pomôcť tým, že ho trochu postrčil. Jelenček pišťal od
bolesti. Nakoniec sa mu dostala nožička von a padol na trávu ako zabitý.
Pán, ktorý prišiel na pomoc s pílkou, zistil, že už ju nepotrebujeme. Vtom sa pri
nás objavil aj správca urbariátu. Vyšiel z auta, podišiel k nám a snažil sa zistiť, či jelenček
žije. Babina vyliala jelenčekovi na papuľku fľašu čistej vody, pretože bol vysmädnutý
a potreboval osvieženie.
Stála som neďaleko so Sheldonom, ktorý bol veľmi disciplinovaný a vôbec
neštekal, akoby cítil utrpenie jelenčeka. Správca urbariátu povedal, že zviera je poranené,
má vnútorné krvácanie, a preto rýchlo zavolá poľovníkov, aby ho podrezali. Jelenček akoby
tomu rozumel, zrazu vstal a rozbehol sa rýchlo preč do lesa. Boli sme šťastní. Potom ešte
správca dodal: „On to neprežije, má zranenú nohu a roztrhajú ho líšky.“ Nebol príliš
pozitívny. My sme však odchádzali s pevnou vierou a nádejou, že to prežije a bude
v poriadku. Dokonca sme sa zaňho aj pomodlili.
Kristína Barošová, VII.A
Žabka
11
Moji starí rodičia
Každý z nás by si určite prial mať vždy láskavých, spravodlivých
a dobrých starých rodičov. A ja takých mám. Sú super.
Niekedy sa rozhovoria o tom, ako to bolo za ich mladých čias.
Starký nám rozprával príbeh o tom, ako ho naháňal gunár každé
ráno, keď išiel do školy. Bol z toho nešťastný, lebo ho to štípanie
gunára veľmi bolelo. Raz večer sa opýtal svojho otca, či by mu
neporadil, ako ho oklamať. Otec mu poradil, aby ho chytil za krk
a otočil sa s ním dokola. Starký to tak na ďalší deň spravil a od toho
dňa mal od bieleho operenca pokoj.
Starká zasa rozprávala hlavne o tom, ako sa celá Prievidza zmenila
a čo sa ako zbúralo a postavilo. Chodievala sa prechádzať na
námestie s kamarátkami. Povedala nám aj to, ako vždy v nedeľu po
obede chodila po pivo svojmu otcovi.
Súčasnosť s nimi sa nedá ani opísať. Keď majú trochu času, berú
nás na výlety. Chodíme na prechádzky do hôr po Slovensku, ale boli
sme s nimi aj na výlete v zahraničí. Snažíme sa im aj my pomáhať.
Počas prázdnin sme aj s maminou pomáhali s prácou v záhrade.
Starký bol taký neposedný, že nás začal všetky z ničoho nič oblievať
vodou z hadice. V zime sa s ním zase vo veľkom guľujeme alebo
staviame snehové zvieratká a iglu. A čo starká ? Tá nám varí teplý
čaj, aby sme nepremrzli.
Ja mám svojich starkých veľmi rada. Sú pre mňa všetkým. Tak
som sa o svoje šťastie chcela podeliť aj s vami ostatnými.
Martina Čiscoňová, VII. A
12
Žabka
Interview s rodičmi
Piataci sa na hodinách slovenského jazyka učia, čo je to interview, a v súvislosti
s tým sa učia formulovať otázky. Niekoľko otázok na tému „Najšťastnejší
okamih života“ si pripravili pre svojich rodičov, ktorí im s láskou odpovedali.
Tušíte, kto priniesol väčšine rodičov najväčšiu radosť a šťastie do života? Myslím
si, že áno.
JANKO KUHAJDA (V. B) viedol rozhovor so svojím ockom:
Ktorý okamih vo svojom živote pokladáš za najšťastnejší?
Ocko: Najšťastnejší? Narodenie dieťaťa.
Prečo práve tento okamih je pre teba najšťastnejší?
Ocko: Lebo zrod nového života považujem za zázrak.
Na koho z nás si sa tešil najviac?
Ocko: Odpoviem otázkou. Ktorá zo zlatých medailí je najviac zlatá?
Ako si sa cítil, keď ste čakali mňa?
Ocko: Zmiešane. Na jednej strane som sa tešil, že budem mať prvého syna, na
druhej som sa obával o zdravie mamičky.
Keby som bol ďalšia dcéra, stále by si mal dobrý pocit?
Ocko: Určite áno. Každé zdravé bábätko je veľký dar a mám z nich dobrý pocit.
Žabka
13
ZUZKA MIKULOVÁ (V. B) položila otázky svojej mamičke:
Ktorý okamih vo svojom živote pokladáš za najšťastnejší?
Mamina: Tvoje narodenie.
Prečo práve tento okamih je pre teba najšťastnejší?
Mamina: Stala som sa ozajstnou maminou.
Vysvetlíš mi to bližšie?
Mamina: Tvojím príchodom som získala malý veľký uzlík šťastia. Naozaj to
pochopíš, keď sa aj ty staneš maminkou.
Si šťastná, že ma máš?
Mamina: Najviac na svete!
ALŽBETKA RAABOVÁ (V. B) pripravila otázky tiež pre mamičku:
Ktorý okamih vo svojom živote pokladáš za najšťastnejší?
Mamina: Narodenie našich troch detí.
Prečo práve tento okamih je pre teba najšťastnejší?
Mamina: Lebo dieťa je Boží dar.
Rada by si prežila tento okamih ešte raz?
Mamina: Áno, ak je to v Božom pláne.
Komu by si dopriala prežiť takéto šťastné chvíle?
Mamina: Všetkým ženám na svete.
14
Žabka
Žirafa
Chodím, chodím po ZOO
všade samé zvery.
Zrazu vidím za plotom,
štyri dlhé nohy.
Zdvíham hlavu k slnku,
vidím dlhý krk
a v korune stromu
hlavu ukrytú.
Nie je ťažké uhádnuť,
čo je to za zviera.
S takým dlhým krkom
len žirafa behá.
„Môj projekt“ – 3. B a jej prezentácia projektov
Najhorlivejšie a najpresvedčivejšie hovoríme o témach, ktorými doslova žijeme. Aj žiaci 3. B to
potvrdili, keď si v aktivite „Môj projekt“ vybrali tému, ktorá ich najviac zaujíma, a spolužiakom
predstavili svoj koníček, hobby. Trieda sa zaplnila kostýmami, plagátmi, obrazovými materiálmi.
Postupne každý predstavil svoj projekt, povedal základné informácie, odpovedal na doplňujúce otázky
spolužiakov, prípadne dal kolovať ukážky súvisiace s jeho témou. Dozvedeli sme sa viac o farbách
a farebných škálach, o koňoch, ostrove Cyprus, loptových športoch, karate, skautingu, Leonardovi da
Vinci, motokárach, o pánovi Fordovi, žirafe, hadoch, dreve, motorkách i kaskadéroch.
Všetci poslucháči boli zároveň i hodnotiteľmi a do pripravených hárkov si značili, čo bolo v projekte
výborné, čo by do budúcnosti mali spolužiaci zmeniť a celkové hodnotenie, či ich téma upútala. Deti
s úžasom počúvali, čo ich kamarátov zaujíma, akému koníčku sa mimo školy venujú. Najaktívnejší už
rozmýšľali, akú tému by spracovali nabudúce.
Ako sa stala žirafa kráľovnou
V jednej krajine plnej zvierat sa jedného dňa zvieratá rozhodli, že si zvolia svojho kráľa. Kráľom
chcelo byť každé zviera. Sova preto, že je múdra. Slon, lebo je veľký a mocný. Puma preto, lebo je
rýchla. No najviac šancí mal lev.
Na voľbu kráľa sa išla pozrieť aj žirafa. Ako tak išla cez les, počula plač. Darmo naťahovala svoj
dlhý krk, nikoho nevidela. Tak kráčala za plačom, až prišla k veľkej jame. V nej boli dve malé
levíčatá. Žirafa natiahla krk a vytiahla levíčatá von. Zobrala ich so sebou na voľbu kráľa. Keď tam
prišli, levíčatá porozprávali, ako spadli do jamy a ako ich žirafa zachránila. Zvieratá sa rozhodli, že za
záchranu levíčat zvolia žirafu za svoju kráľovnú.
A tak sa žirafa stala kráľovnou zvierat. A veru aj veľmi dobre kraľovala.
Dominika Daňová
Žabka
15
Zvedaví novinári na návšteve u pani primátorky Kataríny Macháčkovej
Popoludnie plné slnka a hvízdajúceho vetra strávili žiaci 3. B a 4. B netradične. Najskôr sa
nasťahovali do knižnice, aby v nej bývali. Medzi policami kníh si rozložili karimatky
a spacie vaky, upratali si veci a vybrali sa na návštevu.
Pozvanie na návštevu do mestského úradu prišlo v rámci akcie „Noc v knižnici“ od pani
primátorky. Už pri príchode sme videli, že sa na nás pripravila. Na stole v zasadacej
miestnosti boli nachystané keksíky, cukríky a pitie. Nuž ale to nebolo to najdôležitejšie
a najzaujímavejšie, čo nás čakalo v sídle mestského úradu. Ani mnohé povinnosti pani
primátorku neodradili a našla si čas na stretnutie s nami. Privítala nás so širokým úsmevom
na tvári a každému na pozdrav podala ruku. Trpezlivo a otvorene odpovedala na naše
zvedavé otázky. Na záver rozhovoru nám ukázala svoju pracovňu a odfotografovala sa
s nami.
Z rozhovoru s ňou vyberáme:
Ako by deti mohli pomôcť mestu?
„Udržiavaním čistoty a poriadku tam, kde žijú. Už to je veľká pomoc.“
Keby ste mali možnosť opäť si vybrať a nebyť primátorkou, čím by ste boli?
„Viem si predstaviť, že by som učila na vysokej škole. A detským snom, ak by som
neštudovala právo, bolo stať sa módnou návrhárkou.“
Čítate veľa? Alebo čítali ste veľa v detstve?
„V detstve som často a dlho čítala, aj rozprávky, čítanie ma vždy bavilo. Čítala som rýchlo
a dobre, čítaním som získala širokú slovnú zásobu. Teraz, vo funkcii primátorky, čítam
najmenej v živote, ak to porovnám s predchádzajúcim časom venovaným čítaniu. Už len na
dovolenke. “
Chodili ste rada do školy? Ako ste trávili voľný čas?
„Školu som nevnímala ako záťaž. Rada som sa učila hlavne dejepis. Voľný čas som trávila
s kamarátmi, no a veľa som čítala.“
Odkiaľ čerpáte energiu? Ste veľmi akčná.
„Energia – to je dar od Boha. A keď je toho veľa, hovorím si, že Boh dopustí, ale neopustí.“
16
Žabka
„Píšem, píšeš, píšeme“
Hornonitrianska knižnica každý rok v marci vyhlasuje súťaž v písaní poézie a
prózy. V tomto školskom roku sa podarilo úspešne obstáť v konkurencii iných
nádejných spisovateľov Ninke Bobáľovej z 3. B triedy, ktorá získala ocenenie v
kategórii "Próza 6 – 11-ročných detí". V jej kategórii boli ocenené tri deti,
s ktorými sa delí o prvenstvo. Ponúkame vám jednu z jej básní.
V pavúčej sieti
V pavúčej sieti sú muškine deti.
Spomínajú ako sa s nimi hrala mamička,
ako jedli, pili a na obed tortička.
Dostávali od ocinka hračky,
od svojej mamičky samé čačky.
Všetci si spolu dobre nažívali,
každé ráno sa spolu v umývadle umývali.
Chodili spolu na krásne výlety,
pred spaním si na okná sťahovali rolety.
Mali svoje mäkké postieľky,
každý deň dostávali od mamičky prstienky.
Jedného dňa prišiel k sieti ujo Lienka
aj jeho manželka. Volala sa Lenka.
Zobrali ich rýchlo zo siete pavúkov,
zaniesli ich domov za ocinkom a maminkou.
Žili spolu šťastne.
A keď pavúk vyjde zo skrýše, žasne.
Kde mohli zmiznúť tie decká?
Zaplače: Už mám prázdne vrecká!
Ale hlavne, že sú všetci pohromade.
Už rodičia svoje deti nepustia kade-tade.
Nina Bobáľová
Žabka
17
Tretiaci trénovali vybrané slová takto zaujímavo
Na lúke sa pásla kobyla. Zjedla peknú bylinu. A bola to žihľava. Popŕhlila sa
a bežala do dediny. Bývali tam ľudia, tak sa zľakla, že spadla. Uvideli ju
a hovoria: To je zbytočné, taká rana! A išli preč. Na pomoc jej prišiel býk
z Bystrice. Bol bystrý ako kobyla z Bytče.
Samko Janský, 3.A
18
Žabka
Žabka
19
Škola v PRÍRODE /Ľubietová 2012/
Krásne slnečné ráno (6. 10. 2012) vylákalo štvrtákov do prírody. Ale nielen tak
na vychádzku či turistiku. Zbalení s obrovskými kuframi a taškami stáli nastúpení
na zastávke autobusu, aby strávili v prírode celý týždeň.
Počas cesty na cieľové miesto sa zastavili v planetáriu v Žiari nad Hronom.
Toľko informácií o vesmíre za jednu hodinu a tak obrazne nikdy predtým
nedostali. Po príchode na chatu Lubetha začal „hustý“ program. Hustý z časového
hľadiska – všetko sa stíhalo len tak-tak, ako ste mohli vidieť na nástenkách a webe
školy, stále sme boli v pohybe. Hustý aj preto, lebo to bol čas, kedy sa deti
nestíhali nudiť a zažívali samé dobrodružstvá a zábavu.
20
Žabka
Ste zvedaví, kde všade boli a čo ich najviac očarilo? Príroda samotná! Ak by
bol Boh minimálne taký nádherný ako to, čo stvoril, tak klobúk dole. Všade, kam
oko pozrelo, boli kopce, stromy, rastliny – pastva pre oči i dušu. Nádherná bola
i Bystrianska jaskyňa, návšteva Lesníckeho skanzenu Vydrovo, Čiernohronská
železnička, výprava na Ľupčiansky hrad. Zábavný program večer a modlitba
každodenne završovali krásny spoločný čas.
Bohu vďaka!
Prechádzky v prírode a jazdecká škola
Žabka
21
Zaujímavosti zo ŠVP
Viete, ako znie celý názov PLANETÁRIA v Žiari nad
Hronom?
Vyhľadajte v kalendári, kto má meniny 12. októbra. To je krstné meno
významného slovenského astronóma, podľa ktorého má meno aj planetárium.
Planetárium .................................................... Hella
Poznáte tieto rastliny a živočíchy?
Napíšte ich názvy pod
obrázky.
_________________
_________________
22
__________________
Žabka
Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie sa uskutočnilo stretnutie
rodín, iniciované rodičmi najmä z 5. A.
Žabka
23
MODLITBA ZA RODINU
(Ján Pavol II.)
Pane, Ty Si otcom
každej rodiny na Zemi.
Ty si otcom všetkých ľudí.
Daj, skrze Tvojho Syna, Ježiša Krista,
ktorý sa pre nás stal človekom,
a skrze Ducha Svätého,
ktorý je poslom Tvojej lásky k nám,
aby sa každá rodina na Zemi
stala pre každú ďalšiu generáciu
svätyňou lásky a života,
lebo len Ty si opravdivá Láska a Život.
Daj, aby Tvoja milosť
sprevádzala myšlienky, slová a skutky
každého manžela a manželky
pre dobro ich rodiny a rodín na celom svete.
Daj, aby mladí ľudia našli v rodine
pevnú oporu pre svoju ľudskú dôstojnosť
a pre rast v pravde a láske.
Daj, aby sa láska,
posilnená milosťou sviatosti manželstva,
ukázala silnejšou než všetky slabosti a skúšky,
ktorými rodiny niekedy musia prejsť.
Na príhovor Svätej rodiny
daj, aby svetová misia našej matky Cirkvi
v rodine a prostredníctvom rodiny
priniesla svoje ovocie.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
ktorý je Cesta, Pravda a Život
po všetky veky vekov.
Amen.
24
Žabka
Download

ŽABKA - november 2012 - Piaristická spojená škola