MEDŽUGORSKÉ OZVENY
Ozveny Kráľovnej pokoja
Vydáva združenie MEDIATRIX, objednávky: Eisnerova 15,
841 07 Bratislava, e-mail: [email protected]
218
január - február 2012
Posolstvo Kráľovnej pokoja z 25. decembra
2011:
“Drahé deti!
Aj dnes vám prinášam v náručí svojho
Syna Ježiša, aby vám daroval svoj pokoj.
Modlite sa, milé deti, a vydávajte svedectvo,
aby v každom srdci zavládol nie ľudský, ale
Boží pokoj, ktorý nemôže nikto zničiť. To je
ten pokoj v srdci, ktorý Boh dáva tým,
ktorých miluje. Vy všetci ste skrze krst
osobitným spôsobom pozvaní a milovaní,
preto vydávajte svedectvo a modlite sa, aby
ste boli mojimi vystretými rukami tomuto
svetu, ktorý je smädný po Bohu a po pokoji.
Ďakujem vám, že ste prijali moje
pozvanie.”
Posolstvo Kráľovnej pokoja z 25. novembra
2011:
„Drahé deti!
Dnes by som vám chcela dať nádej
i radosť. Všetko, čo je okolo vás, milé deti,
vedie vás k pozemským veciam. A ja vás
chcem viesť k času milosti, aby ste cez tento
čas boli čo najbližšie k môjmu Synovi, aby
vás on mohol viesť k svojej láske
a k večnému životu, za ktorým túži každé
srdce. Vy, milé deti, modlite sa, a nech sa
vám tento čas stane milostivým pre vašu
dušu.
Ďakujem vám, že ste prijali moje
pozvanie.”
Milostivý čas pre vašu dušu
Existuje svet, ktorý je nám blízky, svet
tvorený všetkým, čo je okolo nás, svet našich
rozhodnutí, našich vzťahov, našich citov,
našich starostí, našich ťažkostí a našich
konfliktov, ale vždy je to svet, ktorý je naším
svetom. No existuje ešte svet, ktorý, aj keď je
nám omnoho bližší a vo väčšom súlade
s našou pravou prirodzenosťou, nám uniká,
pretože uniká našim zmyslom. Je to svet
Ducha, svet, v ktorom žije naša duša, svet,
z ktorého získava pôvod každý život
ľudského stvorenia a svet, v ktorom sú
vzdialenosti prekonané, rozdelenia zrušené
a z ktorého je vyhnaný každý tieň smrti. Je to
svet, v ktorom víťazí Život, celý život, život
tela aj duše, pretože náš Pán Ježiš definitívne
premohol smrť a ak my žijeme z neho, s ním
a pre neho, nezomrieme naveky.
Drahé deti, dnes by som vám chcela dať
nádej i radosť. Takto nás Mária povzbudzuje
v tomto peknom vianočnom posolstve. Nádej
a radosť sú veľké dobrá, ale ak sú založené
na tom, čo je z tohto sveta, sú to dobrá
riskantné a pominuteľné. Všetko, čo je okolo
vás, milé deti, vedie vás k pozemským veciam,
hovorí nám Mária. Jej slová v nijakom ohľade
nič neodsudzujú ani neodobrujú, ale idú
priamo k jadru bez zbytočného strácania času.
To, čo je okolo nás, vedie k pozemským
veciam, ale Mária nás chce viesť k času
milosti. Stavia pred to, čo má malú alebo
žiadnu hodnotu, to, čo je nám nablízku,
dokonca čo je vedľa nás, a čo by sme si mohli
dať ujsť bez toho, aby sme z neho získali
božské dobrodenia. Týmto časom milostí je
čas Adventu, čas vhodný na prijatie Ježiša
do srdca a duše. Chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn ,spieva prorok. (Iz 9, 5a)
Aby Vianoce neboli vonkajším zvykom ani
obyčajným pocitom, treba sa dať preniknúť
týmto dieťaťom, ktoré nám bolo dané, prijať
ho do seba a prežívať Advent ako čas
očakávania života, čo umožní Duchu formovať
v nás Ježiša, Syna, v ktorom Otec uzná za syna
Byť Máriinými vystretými
rukami
Matka Cirkvi, Námestie sv. Petra,
Vatikán, mozika, ktorú dal zhotoviť Ján
Pavol II. po atentáte na jeho život
každého z nás. Na udalosť Boha, ktorý príde
ako človek, sa treba pripraviť všetkými
prostriedkami, ktoré nám Cirkev dáva
k dispozícii, predovšetkým sviatosťou
zmierenia, potom pozornejším počúvaním
Slova, pôstom, modlitbami, prosbami
a všetkým, čo nám Mária odporúča
v Medžugorí.
Pripravme sa s obnovenou a horlivejšou
pozornosťou voči potrebám bratov, ktorí sú
nám nablízku, alebo ktorí klopú na naše dvere,
alebo ktorí jednoducho prechádzajú okolo
nás. Ak v nás začne Ježiš skutočne prebývať,
zakaždým pocítime jeho rozpaky, keď sa
budeme prehrešovať nedostatkom lásky voči
blížnemu. Buďte cez tento čas čo najbližšie
k môjmu Synovi, aby vás on mohol viesť
k svojej láske a k večnému životu, za ktorým
túži každé srdce. Toto Máriino nádherné
prianie načrtáva našu cestu v tomto čase
milosti a ide až poza tento, aj keď veľký
a vzácny, adventný čas, čas blízkosti
a priblíženia sa k Ježišovi, pretože naša cesta
pripodobňovania sa mu sa nedá uzatvoriť do
času, do žiadneho času.
Šťastnú adventnú cestu v Ježišovi a Márii.
Nuccio Quattrocchi
Dnes sú Vianoce. Je to deň v ktorom je
každý človek pozvaný prijať príchod Boha
v človekovi. Nejde však o udalosť, ktorú si
stačí pripomenúť, ani o divadlo, na ktorom
sa treba zúčastniť. Vianoce, ako aj Veľká noc,
sú skutočnosti, ktoré máme prežívať. Ak do
nich nevstúpime celým životom a so všetkými
schopnosťami mysle a srdca a ak sa
nenecháme preniknúť ich duchom, minú sa
tak, ako prišli, a nechajú nás takými, akí sme
boli predtým.
Prežívať Vianoce neznamená byť
prítomným na nejakej náboženskej slávnosti,
neznamená to len dojatie z vianočnej koledy,
ani aby sme urobili niečo naviac alebo lepšie
ako včera. Ježiš prichádza v človekovi a alebo
ho prijmeme alebo ho odmietneme, niet
strednej cesty. Aj dnes, aj v tieto Vianoce, nám
Mária prináša v náručí svojho syna Ježiša.
Neprináša ho, aby sme ho obdivovali, nečaká
naše poklony ani dary, prináša nám ho, aby
nám daroval svoj pokoj. Nie sme vyzvaní, aby
sme niečo darovali, ale prijali, a to jeho pokoj.
To nás odzbrojuje, pretože sme zvyknutí,
zvlášť v našom „západnom“ svete, postarať
sa o svoje potreby sami a domýšľame si, že
to vieme. Konštatovanie, že nevieme
zabezpečiť pokoj vo svete, nemá žiadnu alebo
len malú cenu, a keď si myslíme, že to robíme,
robíme to pomocou zbraní. Pokúšame sa teda
vnútiť mier vojnou bez toho, aby sme si
uvedomili diabolský podvod, ktorý je
v takomto spôsobe myslenia a konania.
Ako sa dá z toho vyjsť? Modlite sa, milé
deti, a vydávajte svedectvo, aby v každom srdci
zavládol nie ľudský, ale Boží pokoj, ktorý
nemôže nikto zničiť. To je cesta, ktorú nám
ponúka Mária. Je to cesta modlitby, teda
životného kontaktu s Bohom, spoločenstva
s ním a svedectva, teda prežívaného života
a skúšky činov. Ak dovolíme Božiemu Duchu
prebývať v nás, ak necháme žiť Ježiša v nás,
2
potom budeme prežívať jeho pokoj, ten pokoj,
ktorý je jedným z Ježišových „mien“ a ktorým
je on sám. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj
vám dávam. Ale ja nedávam ako svet dáva,
povedal Ježiš a naveky nám to opakuje. (Jn
14, 27) A hneď dodáva: Nech sa vám srdce
nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som
vám povedal: „Odchádzam a prídem
k vám.“
Ježiš je s nami, je v nás a jedine my ho
môžeme vyhnať von a spolu s ním vyhnať aj
pokoj zo svojich sŕdc, usmrtiť Ducha, ktorý
do nás zostúpil vo sviatosti krstu. Vy všetci
ste skrze krst osobitným spôsobom pozvaní
a milovaní, preto vydávajte svedectvo a modlite
sa, aby ste boli mojimi vystretými rukami
tomuto svetu, ktorý je smädný po Bohu a po
pokoji. Už v novembri 2004 a v júni 2009 nás
Mária pozvala, aby sme boli jej vystretými
rukami. Je to pozvanie k spolupráci s ňou na
jej diele záchrany ľudstva, tohto sveta, ktorý
túži po Bohu a nevie o tom, ktorý je smädný
po pokoji a nevie k nemu nájsť cestu. Na
tomto diele budú robotníci poslednej hodiny
odmenení takisto ako tí, ktorí prišli ako prví:
teda odvahu!
N. Q.
Evanjelizácia je neoddeliteľná
od kresťanskej rodiny
„Tak ako existuje vzťah medzi zatienením
Boha a krízou rodiny, takisto je neoddeliteľná
nová evanjelizácia od kresťanskej rodiny.“
Zdôraznil to Svätý Otec 1. decembra minulého
roka pri stretnutí s účastníkmi plenárneho
zhromaždenia Pápežskej rady pre rodinu.
Vo svojom príhovore pápež Benedikt XVI.
poukázal na to, ako nová evanjelizácia závisí
„vo veľkej miere od domácej Cirkvi,“ pretože
„rodina založená na sviatosti manželstva je
mimoriadnou realizáciou Cirkvi a je evanjelizujúcim a evanjelizačným spoločenstvom zároveň.“ Svätý Otec ďalej vysvetlil, že preto sú
rodiny vyzvané k tomu, aby „prijali, vyžarovali a ukazovali svetu lásku a prítomnosť Krista.“
Svätý Otec tiež uviedol, ako to treba urobiť:
„Vo vzájomnom odovzdávaní sa manželov, vo
Zázračná medaila
Dňa 27. novembra 2011 bola nedeľa, prvá
adventná nedeľa. Dňa 27. novembra 1830 bola
sobota, deň pred prvou adventnou nedeľou.
Tieto dva dni majú k sebe liturgicky veľmi
blízko, aj keď medzi nimi uplynulo veľa rokov,
presne 181, a históriu sveta poznamenali
epochálnymi zmenami.
Koľko sa medzitým udialo vedeckého
pokroku, koľko objavov, koľko úspechov
a koľko vojen, zemetrasení a záplav a koľko
násilia popri takej mimoriadnej kráse. A človek
sa stále pýta na vnútornú skutočnosť
udalostí a na silu, ktorá ich určuje, ktorá ich
usmerňuje a riadi. Nachádza čiastkové
vysvetlenia, ktoré nevyhnutne odkazujú na
ďalšie problémy a na provizórne riešenia,
ktoré si vyžadujú ďalšie riešenia. A nemôže
to byť inak, pretože len v Bohu každý problém
nachádza svoje definitívne riešenie.
To je neprijateľné alebo aspoň veľmi ťažko
prijateľné pre vedca, ale je to ľahko
Svätý Otec Benedikt XVI.
veľkorysom a zodpovednom plodení, v starostlivosti a vo výchove detí, v práci a v sociálnych vzťahoch, v pozornosti voči tým, ktorí
to potrebujú, v účasti na cirkevných aktivitách a v občianskom úsilí.“
To je vyzvanie k novému „protagonizmu
kresťanských rodín“ aj s ohľadom na svetové
stretnutie rodín v Miláne v roku 2012.
2.decembra 2011, Osservatore Romano
Vychovávať mladých
k spravodlivosti a k pokoju
Voči „pocitom frustrácie z krízy“, ktorá zasahuje spoločnosť, hospodárstvo i prácu, môže
dnes prísť „nová nádej“ od mladých ľudí. Toto presvedčenie Svätého Otca je pozadím jeho
posolstva k štyridsiatemu piatemu dňu pokoja, ktorý sa slávil 1.januára 2012.
Benedikt XVI. pozorne hľadí na „obavy,
ktoré v poslednom období prejavuje veľa mladých ľudí v rozličných častiach sveta.“ No
vidí v nich predovšetkým „túžbu môcť s oprávnenou nádejou pozerať do budúcnosti.“
Preto si Svätý Otec zvolil „perspektívu výchovy“ pre svoje posolstvo, ktoré je zamerané
práve na tému „Vychovávať mladých k spra-
pochopiteľné pre toho, kto neprestáva
dôverovať Bohu. „Zvelebujem ťa, Otče, Pán
neba i zeme,“ hovorí Ježiš, „že si tieto veci
skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich
maličkým.“ (Lk 10, 21)
Práve pred 181 rokmi, 27. novembra 1830,
sa Panna Mária zjavila jednej malej duši, sestre
Kataríne Labouré, teraz už svätej (bola
kanonizovaná v roku 1947), a zverila jej
poslanie na záchranu sveta. Panna Mária sa
zjavila oblečená v bielom, stála na pologuli
a v rukách držala svet, ktorý si pritískala
k svojmu Srdcu. Tento obraz je teraz na
oválnej medaile a je obklopený nápisom:
Ó, Mária, bez poškvrny počatá, oroduj
za nás, ktorí sa k tebe utiekame
Treba poznamenať, že v čase tohto
zjavenia ešte nebola vyhlásená dogma
o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie
(vyhlásil ju Pius IX. V roku 1854). Obraz sa pri
zjavení potom otočil a na jeho zadnej strane
sa ukázal kríž, veľké písmeno M a dve Srdcia,
vodlivosti a k pokoju.“ A odtiaľto tiež pochádza výzva ku všetkým zložkám spoločnosti,
aby sa s náležitou pozornosťou venovali
„tomuto kvasu a idealistickému naladeniu“,
ktoré v sebe majú mladí ľudia.
Svätý Otec so znepokojujúcim tónom hovorí o obavách, ktoré charakterizujú svet mladých – zvlášť o „ťažkostiach pri zakladaní rodiny a nachádzaní stabilného pracovného
miesta“ – a vyzýva k zameraniu sa na výchovnú otázku. „Rodičia sú prvými vychovávateľmi,“ podčiarkol Svätý Otec, lebo rodina je „prvou školou, kde sa vychováva k spravodlivosti a k pokoju.“
Je na štáte, aby prostredníctvom série konkrétnych opatrení „pomohol rodinám a výchovným inštitúciám, aby mohli vykonávať
svoje výchovné právo i výchovnú povinnosť.“ Medzi nimi Svätý Otec poukazuje na
„primeranú podporu materstva a otcovstva“,
na záruku, aby si „rodiny mohli slobodne vybrať výchovné štruktúry, ktoré považujú za
najlepšie pre svoje deti“ a na úsilie prispievať
k „opätovnému spojeniu rodín rozdelených
v dôsledku nutnosti zaistiť prostriedky na živobytie.“ Benedikt XVI. vyzval politikov, aby
mladým ponúkli „jasný obraz politiky ako pravej služby pre dobro všetkým.“
Čo sa týka výchovného pôsobenia, Benedikt XVI. upozorňuje, že sa výchova „týka
formácie celej osoby, vrátane jej morálneho
a duchovného rozmeru.“ Preto pripomína, že
„ľudskú osobu nemožno obetovať pre dosiahnutie nejakého čiastočného dobra, či už
ekonomického alebo spoločenského, individuálneho alebo kolektívneho.“ Pápežovo posolstvo dôrazne poukazuje predovšetkým na
„rozšírenú tendenciu obracať sa výlučne len
na kritériá prospechu a vlastnenia.“
Svätý Otec tiež pripomína, že na vychovávanie „k spolucíteniu, k solidarite, k spolupráci a k bratstvu“ musíme „byť aktívni v rámci
spoločenstiev a bdelí pri uvedomovaní si národných a medzinárodných problémov a uvedomovaní si dôležitosti hľadania primeraných
spôsobov ako rozdeľovať bohatstvo, podporovať rozvoj a spolupracovať na pozitívnom
vývoji a riešení konfliktov.“
17.decembra 2011, Osservatore Romano
jedno ovinuté
t ŕ ň o v o u
korunou a druhé
prebodnuté
mečom. Panna
Mária žiadala
sestru Katarínu
( n ovi c k u
kongregácie Dcér lásky na ulici du Bac
v Paríži), aby dala raziť medailu podľa
zjavenia, ktoré dostala, a aby ju rozšírila do
celého sveta.
Katarína chcela napísať vysvetlenie
k týmto dvom symbolom, ale Panna Mária jej
povedala: „Písmeno M a dve Srdcia hovoria
dostatočne.“ Paríž bol zničený epidémiou
cholery. Po určitom odporovaní medailu
vyrobil jeden parížsky zlatník a priniesla
veľa uzdravení a milostí obrátenia, takže po
niekoľkých rokoch bolo treba dať vyraziť
milióny medailí.
(z článku A. M. Sicari: Svet na srdci,
Avvenire, 27. novembra 2011)
ODOVZDANIE SA
PANNE MÁRII, MATKE
A KRÁĽOVNEJ VESMÍRU
Tebe, Kráľovná a Matka vesmíru,
zverujeme všeobecnú Cirkev,
v predvečer nových čias
a nových ciest,
ktoré má Boží ľud prejsť.
Zverujeme ti
a odovzdávame tvojmu Nepoškvrnenému
Srdcu
všetkých anjelov, ktorí sa pred tebou klaňajú,
plná milosti,
tak ako sa ti poklonil archanjel Gabriel.
Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu
odovzdávame celý ľudský rod
v celom vesmíre,
každé Božie dieťa, ktoré hľadá život.
Tvoje lono, Matka,
nech plodí a živí
každého človeka dobrej vôle,
každé Božie stvorenie.
Zverujeme ti živých i mŕtvych,
ktorí pozerajú na teba
s láskou a nádejou
na svojej ceste očisťovania
ku svetlu pravdy
a plnosti raja.
Zverujeme ti všetky stvorenia,
splodené z Božej lásky,
a stvorené na Božiu slávu.
V tvojom Srdci, Mária,
nech sú premenené,
a nech sa od stvoreného vzdiali
satanovo zlo.
Nech je tvoje Nepoškvrnené Srdce,
Kráľovná a Matka vesmíru,
našou pevnosťou,
a zárukou dobrej budúcnosti.
Nech je tvoje Nepoškvrnené Srdce
silou a ochranou
pre celú Božiu Cirkev.
Prijmi našu obetu,
našu lásku a našu vďačnosť.
Podriaďujeme sa
duchu, ktorý je v tebe,
Božiemu Duchu, čistému a nepoškvrnenému,
ktorý dá život vesmíru.
Vzývame tvoju najmocnejšiu ochranu
pre celú všeobecnú Cirkev,
predovšetkým pre tých v tomto čase,
čo dostanú milosť a úlohu
otvoriť ľudstvu cestu.
Buď požehnaná
a nech je vyvýšené tvoje meno
v celom vesmíre.
Tebe sa zverujeme s úplnou dôverou.
Ty nám budeš vedieť otvoriť cestu,
lebo si Matkou nových čias. Amen.
Pán pozýva k jednote
Keď nás Pán volá k vnútornej obnove, tak
zadarmo dostávame veľký dar. V nás sa ale
často voči nej rodí odpor, pretože nás
spútavajú naše obavy a schémy, ktoré sme
prežívali celé roky, aj keď v dobrej viere. Pred
pozvaním, ktoré mení náš život a naše
každodenné videnie, nemôžme však ustúpiť.
Potom, ako sme sa ponorili do svojej práce
alebo do sociálnej angažovanosti, sa stáva,
že večer cítime vnútorné prázdno. Odhalíme
tak, že Pán chce, aby sme mali pekný život,
v ktorom by jeho prítomnosť dodávala
všetkému pravý význam. Pôsobenie Ducha
Svätého nás nabáda vysloviť: „Pane, ku
komu pôjdeme?” To preto, aby sme vo svojom
vnútri dospeli k presvedčeniu, že niet inej
cesty než je Boh.
Boh je naším domovom, naplnením
povolania, ktoré je premyslené a navrhnuté
pre každého, a najvyššou krásou, ktorá mení
každú našu perspektívu. Pán je skalou, o ktorú
sa opiera aj naša rodina a deti, keď
prechádzajú životom so svojimi túžbami, snami
a nevyhnutnými sklamaniami. V tichu teda
môžeme obetovať sami seba, povzbudení
Božou láskou. A to nielen pre našich drahých,
ale aj pre každého, kto kráča k Bohu, aby sme
dali zmysel jeho vlastnému hľadaniu.
Neprestajne žijeme ako tí, čo žíznia,
a veľakrát nemáme oči na to, aby sme videli
pravý Zdroj. Ale aký prameň dostaneme, aby
sme si mohli nabrať živú vodu a uhasiť svoj
smäd... Duchovný smäd, smäd po láske, smäd
po spoločenstve a smäd po pravých
stretnutiach.
Všetci túžime po vnútornom pokoji, ale ten
je Božím darom, ktorý sa živí prostredníctvom
modlitby a osobného stretnutia s Ježišom
Kristom. On nás vyzýva, aby sme
uskutočňovali svoju ľudskosť a aby sme
prostredníctvom jeho slávneho obrazu
znásobovali dobro, ktorého sme schopní. Aj
v našich spoločenstvách je čas na opätovné
nachádzanie jednoty pri počúvaní Božieho
slova a pri zdieľaní každodenných radostí
a starostí. Svätý Pavol v Liste Rimanom
výslovne vyzýva pozdravovať sa navzájom
”svätým bozkom”, symbolom spoločenstva
v tej istej viere.
Panna Mária nám otvára srdce a ukazuje
nám cestu, aby sme mohli stretnúť jej Syna
a objať druhých v hlbokom rozmere. Nič sa
nedeje náhodou a Medžugorie pre mnohých
bolo a stále je miestom opätovného začiatku,
konania pravdy vo svojom živote a skúškou
ohňom pre kráčanie po nových cestách.
Pán nás obdarúva žiarivými príkladmi,
mužmi a ženami, ktorí sa mu obetujú a ktorí sa
mu odovzdávajú, aj keď vo svojich
obmedzeniach a v námahách každodenného
života, na potvrdenie toho, že každý dostal
možnosť na obrátenie a na lásku. Keď bol
svätý Augustín mladý, mysliac na prvých
svätých sa pýtal: „Si isti et istae, cur non ego?”
Teda, ak títo a tieto boli toľkého schopní,
prečo nie ja?
Nech Boží pokoj skutočne vojde do našich
sŕdc a pretvára nás stále viac na jeho obraz.
Daniel Monto
ODOVZDANIE SA
JEŽIŠOVI KRISTOVI,
KRÁĽOVI VESMÍRU
Pred tebou,
Ježišu Kriste, Kráľ vesmíru,
skláňame celé svoje bytie
a všetko, čo nám bolo zverené.
Podrobujeme tvojej moci,
kráľovskej a kňazskej,
celú všeobecnú Cirkev,
ktorú dovedieš k plnosti,
lebo ty si Pastier,
jediný a najvyšší.
Nikto nemôže viesť Boží ľud
okrem teba.
Ty si na vrchole
nad všetkými anjelmi a archanjelmi,
a nad všetkými stvoreniami.
Si Všemohúci Boh,
Kráľ a Pán vesmíru.
Prijmi našu vďaku,
za to, že si nás stvoril,
a za vykúpenie, ktoré si vykonal.
Vďaka za to, čo teraz plníš,
aby bol naveky porazený
nepriateľ dobra.
Prijmi naše úplné odovzdanie sa tvojmu
Duchu.
Chceme byť poslušní tebe,
náš Kráľu,
ktorý tvoríš a riadiš vesmír,
a bez prestania obnovuješ každú vec.
Vzývame ťa o pomoc,
o tvoju ochranu,
o silu tvojho Svätého Ducha,
aby sme ohlasovali teba, mŕtveho
a zmŕtvychvstalého,
ktorý sedíš v sláve po pravici Otca.
Nech nás tvoj Duch
oživí v našom poslaní.
Daj každému človekovi dobrej vôle
zvesť o novom živote,
splodenom
a neustále obnovovanom
skrz teba. Amen.
4
Stvorení pre šťastie
Hľadanie pokračuje. Niekedy je kŕčovité
a s chabými výsledkami. Napriek tomu sa
nikdy neunavíme hľadať, pretože v našom
vnútri je hlboká a trvalá túžba, ktorá stvárňuje
náš život už od počiatku. Byť šťastní.
Túžba po šťastí je vtlačená do našej
vlastnej prirodzenosti, do našej duchovnej
DNA a neustále nás pohýna hľadať ten
vnútorný stav, ktorý naša neposlušnosť
Bohu hlboko poškodila.
Staroveký básnik Seneca napísal: „Všetci
chcú žiť šťastne, ale keď potom ide
o rozpoznanie toho, čo robí život šťastným,
každý sa len v tme dookola potkýna. V tom
stave je veľmi ťažké dosiahnuť v živote
šťastie, ktoré čím viac niekto horúčkovito
hľadá, tým viac sa od neho vzďaľuje.“
Aké pravdivé je to v dnešných dňoch,
zachvátených falošnými dobrami, ktoré nás
priťahujú, ktoré nás zvádzajú, a napokon nás
zanechajú prázdnymi, lebo sú zamerané
výlučne na získanie dočasných pôžitkov, a nie
na pozdvihnutie nášho ducha, čo je potom
skutočným predpokladom na to, aby sme boli
šťastní.
A kým sa klameme tým, že si zmierňujeme
bolesť priemernými liekmi, naďalej si kopíme
zranenia, ktoré nás oslabujú a spôsobujú nám
utrpenie. „Drahé deti, kým s materinskou
ustarostenosťou pozerám do vašich sŕdc,
vidím v nich bolesť a utrpenie, vidím ranenú
minulosť a neustále hľadanie. Vidím svoje
deti, ktoré chcú byť šťastné, ale nevedia
a k o . . . “
povedala Panna
Mária Mirjane
v posolstve 2.
januára 2012.
To,
čo
hľadáme, je
vzácne dobro
a určitým
spôsobom je to
súčet mnohých
iných dobier ako je pokoj, vyrovnanosť,
radosť zo života, vnútorná ľahkosť a odstup
od všetkého, čo nás gniavi a čo nás
znepokojuje. Keď sme šťastní, to dobré, čo
v nás prebýva, sa harmonizuje, dosahuje
plnosť a sprostredkúva nám ušľachtilé,
pozitívne city, v momente, keď všetko ostatné
bledne a prechádza do pozadia.
Pravda je taká, že sme boli stvorení na to,
aby sme boli šťastní, a náš duch sa iba túži
vrátiť do toho stavu, ktorý sme stratili vo
chvíli, v ktorej zlo vstúpilo do nášho života.
Prečo ale nevieme, ako nadobudnúť
šťastie? Možno preto, že ho hľadáme na
pomýlených cestách... „Otvorte sa Otcovi. To
je cesta ku šťastiu, cesta, ktorou vás chcem
viesť. Boh Otec svoje deti nikdy nenechá
samé, najmä nie v bolesti a v zúfalstve. Keď
to pochopíte a prijmete, budete šťastní a vaše
hľadanie sa skončí,“ dodáva Mária vo
svojom posolstve.
Toto je vlastne jediná vec, ktorá má
skutočne cenu. Nie hľadanie šťastia ako cieľa
samého osebe, ktorý sa môže medzi iným
ľahko obrátiť na egoistickú potrebu „mať sa
dobre“, ale vôľa nájsť samotný zdroj každého
dobra – toho, ktorý dáva pôvod každej veci,
vrátane šťastia. Je to Boh Otec, ktorý je
s nami. Vždy. V radosti aj v bolesti, tak ako je
to uvedené pre snúbencov v manželskom
sľube. Naša jednota s Bohom by však mala
byť viac než svadobná. Má to byť úplné
spoločenstvo, pretože sme vyžarovaním jeho
samého života, ktorý si v nás berie telo, formu,
tvár a identitu. Sme deti a teda dedičia
každého dobra, ktoré Otec vlastní. Ak budeme
v ňom, každá vec bude na správnom mieste,
každé dobro nám bude sprostredkované
a naše hľadanie „sa skončí“.
V jednom krásnom Ježišovom posolstve
Kataríne z 20 júna 2011 nachádzame
potvrdenie toho, čo sme doteraz uviedli:
„Šťastie nikdy neprichádza samé pre seba,
ani by sa nemalo hľadať pre vlastný záujem.
Je ovocím Ducha a pochádza z úprimného
odovzdania sa Bohu a druhým. Nikdy
nebudete šťastní, ak budete hľadať šťastie
len pre seba samých, možno použitím nejakej
humánnej metódy. Naproti tomu budete
šťastní, ak budete hľadať Boha, z ktorého
vyviera plnosť života, čo je pravým šťastím.“
Len ak duša zabudne na seba, môže byť
šťastná. Len duša, ktorá vie, že väčšia radosť
je z dávania ako z prijímania, môže zakúsiť
pravé šťastie, ktoré nie je iba chvíľkovým
a povrchným uspokojením, ale je plnosťou
života, je slobodou a je blaženosťou. Len duša,
ktorá sa obetuje Bohu vo všetkej pokore,
môže byť znovu naplnená týmto všetkým
a ešte viacerým.
Žiaľ ale, v nás často prevládajú očakávania
a častokrát aj nároky – aby cesta šťastia bola
široká, prístupná, ľahko prekonateľná. Je to
ilúzia a medzi tým to nie je ani Ježišova cesta.
Ježiš nám vždy a bez polovičných výrazov
ukazuje cestu cez „tesnú bránu“. Cez úzky
priechod, ktorý nás ale vpustí do omnoho
širšej, do omnoho hlbšej a do omnoho
intenzívnejšej dimenzie života.
Len tieto prechody, ktoré nám životné
skúšky neustále ponúkajú, nás očisťujú od
trosiek, ktoré vo vnútri nosíme kvôli
nahromadeným zraneniam z minulosti a ktoré
sme hneď nevedeli odovzdať Bohu, aby ich
premenil na zdroj odpustenia, pochopenia
a prijatia urážky.
Od prechodu tesnou bránou sa očakáva,
že nás urobí slobodnejšími, nezávislými a nie
predmetom utŕženého zla, ale rozhodnutých
pre dobro, pre vykúpenie svoje a tých, čo nám
vedomým alebo menej vedomým spôsobom
zapríčinili zlo.
Ak nechceme prejsť týmito bolestnými
chvíľami, v ktorých musíme s pokorou
skloniť hlavu a uznať svoje chyby, určitým
spôsobom riskujeme, že sa vo vnútri
„odrazíme“ do stavu vnútorného nešťastia
a do hľadania bez zmyslu. Nebudeme už
schopní vidieť za múr skúšky, kde nás čaká
svetlý horizont, plný nádeje. Ježiš, aby nás
viedol k Otcovi, nám vždy predkladá túto
cestu. Je to povinná cesta, nemôže byť
voliteľná...
Šťastie, ktoré nás čaká za touto bariérou,
je skutočným, trvalým a očisteným šťastím
a smrť, ktorá sa rodí z nášho nezdravého
správania, ho už nemôže poškodiť, lebo toto
šťastie bude ovocím víťazstva nad nami
samými, nad naším tyranom „ja“. A Boh nám
dáva vlajku, pretože sme v neho uverili
a pretože dôverujeme, keď prijímame kríž,
ktorý hrýzol našu pýchu, ale ktorý nad nami
nezvíťazil, lebo sme prijali to, aby sme na ňom
zomreli spolu so Spasiteľom Ježišom.
Také šťastie nemá nič spoločné
s pozemským šťastím. Nie je eufóriou jednej
chvíle, ktorá rýchlo vyprchá, nie je emóciou,
ktorá nám dáva zakúsiť pominuteľné chvenie
pôžitku, a nie je ani nápadom, o ktorom sa
diskutuje. Je to pokojné, hlboké a múdre
šťastie a prinesie so sebou chuť večnosti,
ktorá bude našou pravou a konečnou
blaženosťou: „Aké milé sú tvoje príbytky,
Pane zástupov; túži a zmiera moja duša po
nádvoriach Pánových. Moje srdce i moje telo
vznášajú sa k Bohu živému.“ (Ž 84)
Gabriela Loci
Posolstvo
Kráľovnej
pokoja z 25.
mája 1991
„Drahé deti!
Dnes vás všetkých,
ktorí ste počuli moje
posolstvo pokoja,
pozývam, aby ste ho s
plnou vážnosťou a
láskou uskutočňovali
v živote. Mnohí sa
nazdávajú, že robia
veľa,
keď
o
posolstvách hovoria,
ale neprežívajú ich. Ja vás, drahé deti,
pozývam k životu a k premene všetkého, čo
je vo vás záporné, aby sa všetko obrátilo na
kladné a na život. Drahé deti, som s vami a
chcem každému z vás pomôcť, aby prežíval
a svojím životom dokazoval radostné
posolstvo. Som tu, drahé deti, aby som vám
pomáhala a aby som vás priviedla do neba.
V nebi je radosť, ktorú už teraz môžete
prežívať.
Ďakujem vám, že ste prijali moje
pozvanie.“
List čitateľky
Vážení,
všetci, ktorí pracujete, aj tí, čo prispievajú
k tomu, aby vzácny časopis „Ozveny
Kráľovnej pokoja“ mohol zobúdzať ľudí ku
skutočnému kresťanstvu, máte dary Ducha
Svätého. Som rada, že som ho dostala a čítam
si ho dookola ako modlitbu. Pán nech žehná
vašu ušľachtilú, statočnú prácu a dá vám
zdravie, vytrvalosť a dobrých spolupracovníkov, prispievateľov.
Prosím vás, pošlite mi aj desať výtlačkov,
aby som mohla dať druhým na vedomie, že
tento klenot pre dnešnú dobu existuje.
Samozrejme, že prispejem aj na účet, ktorý
uvádzate.
Časopis mi poslala pani Irenka, s ktorou
sme sa spoznali na Turzovke. Aj pri tomto
stretnutí bolo jasne poznať pôsobenie
Turzovskej Panny Márie.
Vopred ďakujem a srdečne vás pozdravujem
Mária Homolková, Bobrovec
Medžugorie
Jelena:
„Hľadajte Pánovu tvár“
pokánie, lebo si myslíme, že už aj tak dosť
trpíme. Zdá sa však, že práve pokánie,
predovšetkým vo chvíli lenivosti
Znovu vám chceme ponúknuť základné
a duchovného spánku, je tým, čo nás pobáda
medžugorské posolstvo, ktoré sme súhrnným a čo umožňuje ďalší krát nabrať dych
spôsobom vybrali z Medžugorských ozvien k napredovaniu.
č. 139 z toho, čo povedala Jelena Vasilj
skupine talianskych pútnikov v roku 1998.
O pôste: „Panna Mária veľmi nalieha
k pôstu, predovšetkým o chlebe a vode.
O tom, ako prosiť o odpustenie: „Keď Myslím si, že aj toto má veľký význam. Žiť
stojíme pred Bohom, prosíme o odpustenie len s hmotným chlebom sa v určitom zmysle
a prosíme o milosrdenstvo. A to je prvý krok stáva očakávaním na ten pravý chlieb, ktorý
k nášmu obráteniu.“ Musíme vedieť prosiť dostaneme v Eucharistii. Eucharistická
o odpustenie. Panna Mária nás učí (prosiť
interpretácia tejto formy pôstu sa mi teda zdá
o odpustenie jeden druhého) takým správnejšia.“
spôsobom, ako keď sme pred Bohom a vieme
žiadať o jeho odpustenie a milosrdenstvo.
Panna Mária dáva modlitbu vždy na prvé
miesto, aby náš kresťanský život z tohto
stretnutia s Bohom nadobudol silu. Keď teda
nedôjde k stretnutiu s Bohom, je veľmi ťažké
hovoriť o duchovnom živote, pretože to nie
je niečo, čo máme sami od seba.
O modlitbe ruženca: „Ruženec je veľkým
dobrodením pre našu duchovnosť. Je akoby
mini katechézou celej našej viery. Myslím si,
že modliť sa ruženec nám pomáha stať sa
takými, akou je Mária, ktorá, ako nám to
pripomína evanjelista, „zachovávala všetky
tieto veci vo svojom srdci a rozmýšľala
o nich.“ (Lk 2, 12 a 2, 51) Myslím si, že aj my
sme takisto cez ruženec pozvaní zachovávať
tieto tajomstvá vo svojom srdci.“
O sviatostiach: „Len prostredníctvom
milosti budeme zdokonaľovaní. Teda svätou
spoveďou a predovšetkým Eucharistiou,
ktorá sa potom stáva srdcom nášho
kresťanského života.“
„Panna Mária nám povedala, že máme
hľadať dve veci: predovšetkým Pánovu tvár.
Veľakrát sme v nebezpečenstve, že pozeráme
len na seba samých a chceme dobré
a správne veci, ale neuvedomujeme si, že
vedľa nás je človek. A tak nás Panna Mária
žiada, aby sme pozdvihli svoj zrak a
v modlitbe pozerali na Krista. Tak sa naša
modlitba stáva kristocentrickou. Druhým
krokom je však, že máme hľadať Pánovu
vôľu, pretože po stretnutí s Bohom je nám
prirodzené pýtať sa: Čo odo mňa chceš?“
„Panne Márii veľmi záležalo na tom, aby
nás naučila hodnote ticha, ktorá spočíva
predovšetkým v počúvaní. Nie je to však
chvíľa pasivity, ale znamená to, aby sme sa
stali pre druhého darom v schopnosti
nastaviť svoj sluch a počúvať. Myslím si, že
v ľudskej skúsenosti je to dosť ťažká vec,
pretože máme tendenciu byť hlavnými
protagonistami. Myslím si však tiež, že
modlitba počúvania nás učí obdivovať
a porozumieť tomu, kto je pravým Pôvodcom
života.“
O pokání: „Pokánie vždy sprevádza cestu
modlitby a stáva sa aj modlitbou tela. Pokánie
je výraz, ktorý sa v modernej terminológii
takmer nenachádza. Nie sme zvyknutí robiť
zdrojmi a silami. V každom z nás musíme znovu
nájsť Otca, ktorého sme obrazmi, a dokonca
deťmi. Tu nejde o uskutočňovanie nejakých
dobrých diel, ale o radikálnu zmenu života.
A je to potrebné nielen pre osobnú spásu,
ale aj pre spásu sveta.
Medžugorie je dnes ako Nazaret pred
dvetisíc rokmi. Vtedy bolo Semeno uložené
do Máriinho lona a rozvinulo sa v Ježiša,
nového Stromu života. Dnes je to semeno,
ktoré dorastie v silný strom a roztiahne svoje
konáre na celý svet. Dnes tak ako vtedy Mária
v sebe nesie a dáva svetu spásu. Aby však
mohlo byť dnešné semeno ňou živené, treba,
aby bolo čisté, schopné prispôsobiť sa
Ježišovi. Inými slovami na to, aby sme sa stali
semenom lásky, treba obdržať od Otca
Posolstvo Mirjane
odpustenie a treba s kajúcim srdcom znovu
ísť ku sviatosti zmierenia. Deti moje, len čisté
2. decembra 2011
srdce nezaťažené hriechom sa môže otvoriť
a iba úprimné oči môžu vidieť cestu, ktorou
„Drahé deti!
Ako matka som s vami, aby som vám vás chcem viesť.
svojou láskou, modlitbou a príkladom
Čistota srdca nie je cena, ktorú treba
pomohla, aby ste sa stali semenom
budúcnosti. Semenom, ktoré vyrastie v pevný zaplatiť, ale je podstatnou podmienkou na to,
strom a rožšíri konáre po celom svete. Aby aby sme videli cestu. A očistenie nie je príkaz,
ste sa stali semenom budúcnosti, semenom ale vanutie Ducha Svätého, ktoré odveje preč
lásky, proste Otca, aby vám odpustil z našich duší hmlu, vystaví ju Božej láske a tak
doterajšie zlyhania. Deti moje, len čisté srdce jej umožní ju prijať ako dar. Keď to spoznáte,
nezaťažené hriechom sa môže otvoriť a iba spoznáte Božiu lásku – bude vám darovaná.
úprimné oči môžu vidieť cestu, ktorou vás Potom ju budete rozdávať vy druhým ako
chcem viesť. Keď to spoznáte, spoznáte semeno lásky.
Nuccio Quattrocchi
lásku Božiu – bude vám darovaná. Potom ju
budete rozdávať vy druhým ako semeno
lásky.
Najdôležitejšia skutočnosť
Ďakujem vám.“
V Medžugorí je pre vedomie pútnikov
najdôležitejšou
skutočnosťou prítomnosť
SEMENO LÁSKY
Panny Márie. Aj keď pútnici vedia, že majú
Tomu, kto sa pýta na dôvod Máriinej čakať na stanovisko Cirkvi, z tejto vnímanej
prítomnosti v Medžugorí, prítomnosti, ktorá skutočnosti, ktorej uverili, čerpajú silu
sa tak dlho naťahuje v čase, ktorá je stála vo z každého posolstva. Akonáhle si túto
svojej frekvencii a ktorá je taká jedinečná skutočnosť niekto všimne, začne uvažovať
v histórii Cirkvi, dnes dala Mamička a hovorí: „Tu pôsobí mimoriadna sila
prostredníctvom Mirjany jednoduchú a jasnú obrátenia. Tu je možné to, čo sa na iných
odpoveď. Je to odpoveď, ktorú by dala každá miestach zdá nemožné. Ale prečo? Boh je
matka dieťaťu, ktoré sa pýta na starosti predsa všade. Panna Mária pôsobí všade.
Vďaka svojmu Božskému materstvu je
a starostlivosť svojej matky.
Matkou Cirkvi, ľudí a hriešnikov, a je
Každá pozemská matka má starosť, aby korunovaná za Kráľovnú neba a zeme. Ako
pomohla rásť svojmu dieťaťu svojou láskou, to, že jej prítomnosť tu je taká účinná?“
svojou modlitbou a svojím príkladom.
Keď potom porovnajú to, čo sa prežíva
Otcovstvo a materstvo sa nedajú zredukovať
len na biologické funkcie a každá matka v Medžugorí a vieru, ktorú prežívajú doma,
a každý otec sa majú starať o výchovu svojich vidia rozdiel a chápu, prečo v Medžugorí
detí svojou láskou, svojou modlitbou a svojím pôsobí sila, ktorá je inde neznáma.
príkladom. Ale je to tak? Platia ešte tieto
V Medžugorí pre všetkých a pre každého
„imperatívy“ vo svete, v ktorom je človek stále
viac iba kolieskom v systéme a ako taký je nie je Božia prítomnosť, Ježišova prítomnosť,
podrobený tomu, čo mu malo pôvodne slúžiť? prítomnosť Ducha Svätého a Panny Márie
Sú ešte v našej spoločnosti v móde slová ako domnelou správou. Je skúsenosťou
láska, modlitba a príklad? Možnože slovo a každodennou udalosťou. V denníku
jedného nášho pútnika čítame:
„láska“, ale iba ako synonymum pre sex.
Mária je s nami ako Matka, aby nám
pomáhala svojou láskou, modlitbou
a príkladom stať sa semenom toho, čo sa
stane semenom lásky. Svet nemôže
pokračovať vo svojom zlom trende, nemôže
existovať a počítať len so svojimi vnútornými
„V Medžugorí je Boh živý, rozpráva,
počúva a hovorí s každým a so svojím ľudom.
Boh prichádza a každý deň navštevuje svoj
ľud. A ľud ho očakáva, počúva ho, prijíma
jeho rady ako dar a skutočne prežíva jeho
prikázania. Jeden povzbudzuje druhého
6
a všetci si veľmi navzájom pomáhajú vďaka
ich rozhodnému a nezvratnému priľnutiu
k živému Pánovi.“
Svätí oddaní sv. Jozefovi: svätý André Bessette z Montrealu
Oratórium svätého Jozefa na Mount Royal
je bazilikou minor a je národnou svätyňou
v Montreale v provincii Quebec v Kanade.
Založil ju brat André, ktorý pripisoval svätému
Jozefovi všetky zázračné udalosti, ktoré sa
v nej udiali. Každoročne do oratória
prichádzajú milióny pútnikov a dochádza
„V Medžugorí ľudia milujú poslušnosť k stovkám uzdravení, ktoré sa prisudzujú jeho
Bohu ako denné svetlo a chlieb na stole. Boh modlitbám.
je tu teda skutočne doma rovnako ako otec,
ako mama, ako brat a ako dieťa. Ľud počúva
Brat André sa narodil v jednej dedine
kňaza a kňaz počúva vizionárov. Vizionári v Quebecu v roku 1845 a dostal meno Alfréd.
počúvajú Pannu Máriu. Panna Mária počúva Od narodenia mal krehké zdravie. Keď mal
a vidí Ježiša. S Ježišom je v prítomnosti Otca. dvanásť rokov, celkom osirel a jeho a jeho
súrodencov prijali rozliční príbuzní. Alfréd išiel
Cez Ježiša, Máriu, vizionárov, kňaza k ujovi a tete. Pre zlé zdravie chodil veľmi málo
a modlitby ľudu sa očakáva, počúva do školy a po smrti rodičov si musel hľadať
a poslúcha Boh Otec. Ľudstvo sa stalo prácu. Prešiel niekoľkými prácami a keď mal
rodinou a stalo sa bratským. Kristus má svoje osemnásť rokov, odišiel do USA, kde
telo zdravé a nádherné a je celé svetlom, pracoval v textilnom priemysle.
pravdou a milosťou.
Keď mal dvadsaťdva rokov, vrátil sa do
V Medžugorí je Boh skutočne prítomný Kanady a začal pomáhať kňazovi vo svojej
a ľudia ho počúvajú až tak, aby on rozhodoval farnosti. Ten, keď videl jeho svätosť, vyzval
o jedle, o pôste, o čase modlitby, o obsahu ho, aby rozmýšľal nad svojím náboženským
rozhovorov, o ceste pravého pokoja povolaním, no pre svoje slabé zdravie bol
a o frekvencii sviatostí a on z lásky vzbudzuje odmietnutý. Alfréd však veľmi prosil svojho
veľký rešpekt, aby bol uznaný vo svojom biskupa z Montrealu, a povedal mu, že chce
práve mať svoje tajomstvá, a to aj o ľuďoch. „len slúžiť Bohu tými najponíženejšími
Čím je zjavenie žiarivejšie, tým viac sme spôsobmi.“ Prijala ho kongregácia Svätého
schopní adorovať tajomstvo. Ak tu existuje kríža, keď mal dvadsaťpäť rokov.
tajomstvo, nie je to z Božskej žiarlivosti alebo
Takmer štyridsať rokov robil vrátnika
preto, aby bol človek vylúčený z radosti v internáte Notre-Dame, kde robil tie
z poznania, ale preto, aby bol človek pozvaný najposlednejšie práce ako je umývanie,
ku cti veriť a k slobode dôverovať, keď sa čistenie, nosenie dreva a strihanie vlasov
človek odovzdá Bohu, ktorý ho miluje.“
chovancov.
„Boh navštevuje svoj ľud. Nikdy predtým
som túto objavenú pravdu, túto každodennú
dejinnú skutočnosť tak veľmi nevnímala. Boh
prichádza!“ Táto správa spôsobila rozruch,
ktorého odraz sa dá jasne vidieť.
Z: „MEDŽUGORIE, nádej tretieho
tisícročia“, str. 54-55, od Massima
Rastrelliho, SJ, (Michael Edizioni-TV
2010)
Posolstvá Kráľovnej pokoja,
Medžugorské ozveny, informácie o
Medžugorí nájdete na internetovej
stránke
www.medzugorie.sk
k nemu prichádzali. Časom bol počet osôb,
ktoré ho vyhľadávali, taký, že si musel hľadať
iné miesto. Povolili mu používať čakáreň na
neďalekej zastávke električky.
Brat André vždy trval na tom, že uzdravenia
neboli jeho dielom: „Ja som ničím... Som iba
nástrojom v rukách Prozreteľnosti,
poníženým nástrojom v službe svätému
Jozefovi.“ Jemu bol aj hlboko oddaný.
V roku 1904 dostal povolenie vybudovať
svätému Jozefovi svätyňu, vedľa ktorej si
postavil majú izbu, kde býval a prijímal ľudí.
Cez deň prijímal chorých, modlil sa za nich
a rozprával im o veľkej hodnote utrpenia.
V noci chodieval k chorým, ktorí nemohli
prísť k nemu.
Zomrel 6. januára 1937. Takmer milión ľudí
vtedy vystúpilo na Mont Royale, aby sa s ním
rozlúčili. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján
Pavol II. v roku 1982 a za svätého ho vyhlásil
Benedikt XVI. 17. októbra 2010 spolu s ďalšou
svätou, ktorá bola tiež oddaná svätému
Jozefovi. Touto druhou svätou je Mária
Mackillop, prvá svätica Austrálie. O nej však
Ľudia ho veľmi vyhľadávali pre jeho niekedy inokedy.
vľúdnosť a súcit a pre jeho moc uzdravovať.
V oratóriu však boli aj takí ľudia, ktorým
Svätý André má sviatok 6. januára.
prekážal aj preto, že mali strach, aby deti
Zdroj: www.saint-joseph.org
nedostali nejakú chorobu od ľudí, ktorí
Otec Remo Sartori,
kňaz, jezuita,
sa predstavuje
Dona Angela Muttiho som poznal skôr ako
začali zjavenia Panny Márie v Medžugorí.
Bývali sme v dvoch neďalekých mestách –
v Mantove a v Modene, často sme sa
navštevovali, pomáhali sme si navzájom,
Medžugorské ozveny
sú rozširované zdarma. Náklady sú hradené spolupracovali sme a spolu sme sa modlili.
z dobrovoľných príspevkov, ktoré môžete Bola to vždy obojstranná úcta. Poznal som
jeho cnosti, hlavne jeho hlboké úvahy a lásku
posielať na
k Božiemu slovu, ale aj jeho nedostatky, ktoré
účet
: VÚB Bratislava-mesto
ale, musím priznať, sa mu pred smrťou podarilo
názov účtu : MEDIATRIX
silou vôle a s pomocou Panny Márie
číslo účtu : 1350449953/0200.
eliminovať. Naopak, vo mne moje nedostatky
Pre zahraničných darcov:
ešte pretrvávajú a možno som dostal čas na
IBAN: SK70 0200 0000 0013 5044 9953
ich odstránenie od Božieho milosrdenstva,
BIC : SUBASKBX
ktoré mi predĺžilo roky života a žijem omnoho
dlhšie.
Po začatí zjavení v Medžugorí sme spolu
s
donom
Angelom veľakrát putovali do
Preklad: G. Bagová, E. Lehocká. Spolupracoval:
Medžugoria a bol som pri donovi Angelovi,
M. LehockýZa slovenské vydanie zodpovedá
Elena Lehocká.
keď začal vydávať malý časopis
Medžugorské ozveny.
Teraz, napriek môjmu veku, som bol
s určitým naliehaním požiadaný, aby som na
časopis priamejšie a zodpovedne dohliadol.
Pokým sa nenájde niekto vhodnejší na túto
úlohu, kto by časopis riadil, prijímam ju, aby
Medžugorské ozveny boli skutočným
odrazom želania Kráľovnej pokoja podľa
pôvodného úmyslu ich zakladateľa dona
Angela Muttiho.
S Máriou, Kráľovnou pokoja, žehnám
všetkých, ktorí mnohými spôsobmi, aj
neznámymi, pracujú, spolupracujú
a zúčastňujú sa na vydávaní alebo na šírení
tohto malého nástroja, aby sa dalo vedieť,
spoznať a prežívať túto mimoriadnu
a nepredstaviteľnú udalosť každodennej
Máriinej prítomnosti počas posledných
tridsiatich rokov medzi nami, ktorú k nám
všetkým poslala Boh, aby nás viedla späť
k nemu pre našu spásu.
Download

Ozveny Kráľovnej pokoja