Ilúzia lásky
V ohnisku homosexualita
1
2
Dr. Pálhegyi Ferenc
Dr. Falus András
Sípos Ete Álmos
Homosexualita
vo svetle Biblie
Choroba či hriech?
Ilúzia lásky
V ohnisku homosexualita
3 svedectvá
MSEJK 2011
3
Názov pôvodného diela a vydavateľ:
Homosexualita keresztyén szemmel
Bűn vagy betegség
Éjféli Kiáltás Kiadó Budapest
Dr. Pálhegyi Ferenc, Dr. Falus András, Sípos Ete Álmos
Homosexualita vo svetle Biblie
Choroba či hriech?
© MSEJK, Bratislava 2011
Na misijné účely vydala
Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista
Púpavová ul. 4, 841 04 Bratislava
Preklad: B. Gumanová
Jazyková úprava: PaeDr. M. Štullerová
Návrh obalu: A. Sajkalová
Sadzba: Ľ. Betko
Zodpovedný redaktor: I. Fülöp
Tlač: alfaPRINT s. r. o. Martin
ISBN Tvrdá väzba: 978-80-89279-60-9
ISBN Brožovaná väzba: 978-80-89279-55-5
4
Obsah
Homosexualita vo svetle Biblie
Úvod ..............................................................................
Dr. Pálhegyi Ferenc
Pohľad psychológa ...................................................
Dr. Falus András
Pohľad biológa ..........................................................
Sípos Ete Álmos
Pohľad teológa ..........................................................
Ilúzia lásky
Úvod ..............................................................................
Simon Th. Dijkstra
Sen lásky ...................................................................
Petra Grimberg
Príbeh mojej osamelosti ...........................................
Thomas Schirrmacher
Čo hovorí o homosexualite Biblia? ........................
Stráž svoje srdce .......................................................
Drahoslav Vajda
7
9
16
23
39
41
51
74
87
5
6
Úvod
Keď ľudia komentujú nejaký neobyčajný jav, často sa
upokojujú konštatovaním: „Nič nové pod slnkom.“ Tak je
to aj s homosexualitou. Pre krátkozraké hodnotenie by
možno takéto konštatovanie aj postačilo. Pod vplyvom
takého hodnotenia sa často ľudia vrhajú na „neznáme“
chodníky a oddávajú sa bezuzdným vášňam. V tom, že zamýšľajú správne, ich utvrdia aj občasné správy v médiách,
ktoré prezentujú, že vraj aj ten alebo onen známy umelec
bol tiež „iný“. O následkoch konania takého človeka sa
však väčšinou mlčí. Je to múdre konanie?
Určite aj vy poznáte porekadlo: „Kniha je priateľ človeka.“ Poznám najlepšieho priateľa, ktorého rady ma nikdy
nesklamali. Je ním Biblia. V nej znova a znova nachádzam
tie najlepšie praktické rady pre život. Okrem toho dejiny
dokazujú, že každé rozhodnutie jednotlivca či skupiny
alebo celého národa vždy prinesie ovocie. Inými slovami:
„Kto čo seje, to bude aj žať.“
V uplynulých mesiacoch, rokoch, som sledoval vývoj
našej spoločnosti. Otázku homosexuality sporadicky,
najčastejšie s rozpakmi, zaraďujú aj médiá, rozhlas či
televízia do svojich programov. Zatiaľ som však nepočul
budujúce príspevky, či z úst psychológov, ale ani z úst
duchovných, cirkevných predstaviteľov. Isto však ponesieme zodpovednosť pred Bohom aj za vývoj súčasnej generácie. K vydaniu tohto neveľkého diela nás núti táto zodpovednosť. Pocit zodpovednosti sa v nás spája s pocitom
milosrdenstva. Sme presvedčení, že Boh-Stvoriteľ v osobe
Ježiša Krista pripravil riešenie pre každého človeka. Kristus
vzal na seba každý hriech, až po najťažšie hriechy, ktoré
malo stíhať zlorečenstvo – odlúčenosť od Boha.
7
„Kto je v Kristovi, je novým stvorením.“ Znovuzrodením sa mení aj ten najhorší charakter človeka. Vo viere,
v Ježišovi Kristovi Boh ponúka príležitosť k novému
životu pre každého človeka aj pre homosexuálov. Svedčia
o tom aj životy ľudí, ktorých svedectvá sú opísané na nasledujúcich stranách.
8
Dr. Pálhegyi Ferenc
Pohľad psychológa
V nasledujúcich štúdiách budeme vidieť, že vznik homosexuality má mnohé a rôzne príčiny. K odpovedi na otázku, ktorá sa vynorí v tretej štúdii: „Hriech alebo choroba?“
by som chcel ponúknuť alternatívu. Bude o nej reč. Nie
choroba, ale prijatý zvyk. Mnohí tvrdia, že sa síce líši od
priemeru, ale je to prijateľný zvyk. Dnes sa tento názor
veľmi šíri. Chcem sa odvolať na jedinú udalosť, niektorí si
na ňu možno spomenú. Pred niekoľkými rokmi minister
školstva sformuloval v televízii výrok, že u homosexuálov
sú „iné sexuálne návyky“. Zrejme to nebola len jeho mienka, avšak tým, že ju verejne sformuloval, posilnil postoj
viacerých, a tým ich akoby zbavil zodpovednosti.
Už aj v spojení „hriech či choroba?” sa oplatí všimnúť
si jeden dôležitý fakt.
Budeme čítať, že z biologického pohľadu otázka, či sa
niekto stane homosexuálom, alebo nie, trocha
„pokrivkáva“. Vplyvom hormónov sa rovnováha môže
narušiť. Chcem zdôrazniť, že nielen vplyvom hormónov.
Rovnováha sa môže vychýliť pôsobením rôznych
vplyvov.
Predpokladajme, že v mnohých ľuďoch – vo viacerých
než si myslíme – jestvuje sklon k homosexualite. Otázkou
zostáva len to, či sa manifestuje, teda prejaví, alebo nie;
objaví sa v správaní, alebo nie?! Od čoho to závisí?
Zrejme od mnohých faktorov, napr. od neustálych hormonálnych podnetov, ale aj od tlaku a postoja spoločnosti. Napríklad, keď niečo vyhlási minister. Neodsudzu9
jem ministra, ale významne podporil liberálnu ideológiu
prítomnú vo všeobecnej morálke, ktorá veľmi závažne
prispela k súčasnému stavu.
Mám teraz dvojitú úlohu:
– na jednej strane musím k tejto problematike zaujať
stanovisko psychológa;
– na druhej strane etické stanovisko z pohľadu biblickej etiky.
Ako psychológ by som chcel zdôrazniť úlohu dvoch faktorov pri utváraní rôzneho ľudského správania. Jedným
z nich je učenie; nemyslím tým školské učenie, ale
vytváranie zvyklostí, ktoré sa deje na základe príkladov
správania. Toto nastoľuje veľmi praktickú otázku
dnešných dní, keď homosexuáli bojujú za právo osvojiť si
dieťa. Niečo k tomu poviem neskôr.
Druhý dôležitý faktor sa v psychosociológii nazýva
„tlak skupiny“. V hovorovej reči „tlak spoločenskej
mienky alebo menšieho spoločenstva“. Celkom krátko vás
oboznámim s jedným psychologickým pokusom, ktorý
nesúvisí s homosexualitou, ale môže byť veľmi presvedčivý.
Experimentátor posadil osem ľudí vedľa seba, oproti
nim na obrazovku premietol dve rovnobežné čiary. Jedna
z dvoch čiar bola trocha dlhšia. Úloha bola veľmi
jednoduchá, bolo treba povedať, ktorá čiara je dlhšia. Je
to ozaj ľahké. Áno, avšak spomedzi ôsmich osôb bola len
jedna nezasvätená do problému. Siedmi tvrdili, že dlhšia
čiara je kratšia. Vžite sa teraz do situácie toho jedného.
Siedmi hovoria, že tamtá čiara je dlhšia, ale ja vidím, že je
kratšia. Vidím azda zle ja? Pozriem sa ešte raz, a už si ani
nie som istý svojím tvrdením. Podstatná časť pokusných
osôb sa zneistila, dokonca sa mnohí poddali tlaku väčšiny
a považovali za kratšiu čiaru tú, ktorá bola dlhšia.
10
Zväčšujúc rozdiel medzi dvomi čiarami, môžeme sa dostať k ohromujúcim výsledkom.
Ľudia sa teda dajú presvedčiť, ak mnoho iných ľudí
tvrdí niečo proti pravde. Pokusy boli vykonávané aj tak, že
bola prítomná ešte jedna zainteresovaná osoba, ktorá hovorila pravdu. Pokusná osoba ju nazývala: verný druh.
Ak existuje ešte niekto, kto hovorí pravdu, tak je človeku
ľahšie prijať vlastný postoj.
Vrátim sa k predpokladu, že nejaký sklon k homosexualite nosí v sebe viac ľudí, než by sme si mysleli. Povedzme
to takto: ukrýva sa v nich sklon k homosexualite. Nie je
však isté, že vzbĺkne, nie je isté, že sa prejaví v správaní.
Od čoho závisí, či sa objaví?
Jedným z najdôležitejších faktorov sa javí byť neusporiadaný rodinný život. V prvej prednáške je reč o tom, že homosexualita môže škodiť manželstvu. Pravdou je aj opak,
dokonca mám pocit, že tento opak má ešte väčšiu váhu.
Množstvo neusporiadaných manželstiev, chaos v manželských úlohách, vôbec neusporiadaný rodinný život ju môže
spôsobiť alebo priviesť na svet viacerými spôsobmi.
Podstatou je absencia pohlavného vzoru, lebo správaniu sa aj
učíme. Rastúce dieťa sa po čase stotožňuje so svojím
pohlavím, odborne: sformuje sa jeho pohlavná identita,
napr. to, že je chlapec. Je to spojené aj s určitým sebavedomím. U dievčat je to samozrejme rovnaké. Všetci hádam
poznáme dievčatká vo veku 2–3 rokov, ktoré si nie sú isté
svojím pohlavím, ale zbadajú, že chlapci majú niečo, čo ony
nemajú. Stretol som sa už s dievčatkom, ktoré dúfalo, že raz
bude chlapcom a aj jej to vyrastie. To je však prechodné.
Skôr či neskôr prijme svoje vlastné pohlavie a stane sa z nej
sebavedomá žena. V puberte sa u každého posilňuje väzba
s vlastným pohlavím, prijíma to, že je chlapec alebo dievča.
Čo sa stane, ak rodina neposkytuje tieto vzory správania?
11
Na mnohých miestach som už povedal, že v súčasnosti
v našej krajine – ale nielen v Maďarsku, lež v celej západnej kultúre, Európe, Severnej Amerike – vyrastá veľmi veľa
detí tak, že prakticky nevidia muža, v ich blízkosti nežije
muž. Myslím na neúplné rodiny alebo na rodiny, kde muž
formálne je, ale nezapája sa do života rodiny. V mnohých
rodinách muži prenášajú zodpovednosť za výchovu na
ženu – myslia si, že je to jej práca – takže nie je prítomný
muž, niet sa s kým stotožniť, nieto vzoru, ktorý by sa dal
nasledovať. Aj v úlohách rodičov je často chaos.
Amazonka Marta nejestvuje len v básni Sándora Petőfiho, je skutočná. Mnoho žien berie smerovanie rodiny do svojich rúk väčšinou preto, že sa muži na to nechcú podujať.
Vo veľkom množstve rodín sa objavujú dominantné ženy
a slabí muži.
Ďalšou charakteristikou neusporiadaného rodinného
života je neuspokojená túžba po láske. Nemáme čas zaoberať sa svojimi deťmi. Všetci túžime po nehe, obzvlášť
bezbranné malé dieťa. Ďalej je to chybný vzor pohlavného
správania. Vlastne som to už spomenul: dominantná
matka, slabý otec. Alebo, čo bolo viackrát spozorované:
strach z rodiča opačného pohlavia. Vidí v ňom rivala;
človek sa pokúša nejako zdolať strach, stotožní sa s ním
a zrazu sa počas psychosexuálneho vývoja vyvíja opačná
orientácia.
Kedysi sa zodpovednosť za vznik homosexuality pripisovala spoločenstvám, v ktorých žili uzavreto osoby rovnakého pohlavia: vojsko, chlapčenské a dievčenské
internáty, kláštory. Zdalo sa, že v týchto spoločenstvách je
homosexuality viac. Tu sa evidentne uplatňuje vonkajší
vplyv. Ďalším faktorom môže byť sexuálne obťažovanie.
Spomínam si na vyše dvadsaťročnú, príťažlivú, rozhodne
peknú ženu, ktorá prosila o pomoc, pretože v sebe obja12
vila lesbickú náklonnosť. Z jej životného príbehu vyplynulo, že v tínedžerskom veku, v situácii, keď bola bezmocná,
začal ju hrubo obhmatávať istý muž. Odvtedy sa v nej,
hoci to nechcela, vytvoril strach a vnútorný odpor voči
mužom. Hovorím o veriacej žene. Veľkú úlohu zohráva aj
homosexuálny zážitok, na základe ktorého táto náchylnosť môže vzplanúť.
A nakoniec, veľkú úlohu hrá aj liberálna ideológia.
Nielen jej úradné uznanie, ale aj jej prezentovanie vo filmoch a knihách. Výsledkom vplyvu televízie je, že neprirodzené sa zdá byť prirodzeným nielen vo vzťahu k homosexualite, ale vôbec vo vzťahu k rodinnému životu.
Množstvo filmov predstavuje rodiny, kde sa mimomanželský vzťah javí ako žiaduci a prirodzený. V skutočnosti
vôbec nie je prirodzený, ľudia tomu však hromadne uveria. Tak ako mnohí uveria, že k šťastiu potrebujú kávu
Tchibo, lebo je to „to najlepšie, čo môžeš mať“.
Nemecký televízny reportér sa pred Vianocami spýtal
niekoľkých detí, čo by si priali na Vianoce. Päťročný
blonďavý, modrooký chlapček odpovedal: „Ja by som
chcel vložku Libress.“ Odpoveď pripadala reportérovi
zvláštna a prekvapene sa spýtal prečo. „Lebo s ňou sa dá
jazdiť, lyžovať, surfovať, s ňou sa dá robiť všetko.“ Tento príklad dobre objasňuje, aký obrovský vplyv má na nás to,
čo vidíme v televízii. Bolo možné vidieť film s názvom
„Pozerajúc na seba“, ktorý hovorí o lesbičkách, a keďže aj
v iných filmoch príjemní ľudia poskytujú takýto príklad,
tak to nemôže byť až také zlé. Médiá šíria, že známy
človek XY, básnik, filozof, bol homosexuál. Ak ním môže
byť on, môžem aj ja. Znova sa tu vynára tlak spoločnosti.
Zdôrazňujeme, že je reč nielen o ohrození rodiny, je
v tom oveľa viac. V Maďarsku u niektorých – bohužiaľ len
v menšine – vyvoláva veľkú paniku, že sme svedkami po13
klesu pôrodnosti. Myslím, že nie je potrebné vedecké
bádanie na zistenie, že ak tento trend bude naďalej
pretrvávať, vyhynieme, a vedecky nemusíme dokazovať
ani to, že homosexuálnemu páru sa dieťa narodiť nemôže.
Biologicky homosexualita prospešná nie je. Už len toto by
malo postačovať na povel „stop“. Z toho, čo som povedal,
vyplýva, že aj keď existuje biologická či genetická náklonnosť k homosexualite, závisí od prostredia a od dotyčnej
osoby, ktorým smerom sa uberie. Takže v žiadnom prípade nemôžeme odmietať zodpovednosť dotyčného.
Hriech či choroba? Javy, ktoré boli kedysi jednoznačne
považované za škodlivé, dnes nazývame chorobou. Kto
bol kedysi „ožratá sviňa“, je dnes chorý na alkoholizmus.
Je v tom aj niečo dobré, lebo to znamená, že ho treba
liečiť, zaoberať sa ním. Máme jasný postoj spoločnosti
k homosexualite a prijatie tohto stavu vzhľadom na jednotlivca. Veď sú toľkí, ktorí robia to isté – hovorí všeobecná mienka – môžem sa k nim pridať. Pokles pôrodnosti,
rozpad manželstiev, ale nielen tieto fakty, myslenie
všeobecne je neschopné mravného úsudku. Tento citát je
vyňatý zo začiatku listu Rímskym: „...vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu“ (1,28). Tam má pôvod náchylnosť
k homosexualite, náchylnosť k hriechu – či už je to homosexualita alebo niečo iné.
Pýtam sa: jestvuje niekto, kto nemá náchylnosť
k hriechu? Je to náš problém od narodenia: sme náchylní
ku každému zlu. Biblia to pomenúva jednoznačne.
Homosexuálny postoj je jedným z hriechov. Súčasne by
som chcel zdôrazniť: ak niekoho nevylúčime zo zboru
preto, že kradol, klamal alebo mal smilné myšlienky, ale
pokúšame sa mu pomôcť, rovnako nemôžeme vylúčiť ani
homosexuála. Hriech však musíme nazývať hriechom,
rovnako ako klamstvo, krádež, ale mohli by sme vymeno14
vať aj tie hriechy, ktoré zákon netrestá (smilstvo, cudzoložstvo – pozn. prekladateľa).
Spomenul som už, že homosexuáli, odvolávajúc sa na
ľudské práva, bojujú za to, aby si mohli adoptovať dieťa.
Ak to raz naše zákony povolia, nebudú brať do úvahy
právo dieťaťa na zdravý, harmonický psychosexuálny vývoj,
aký v rodine homosexuálneho páru dostať nemôže.
Tvorbu zákonov, prirodzene, priamo ovplyvniť nemôžeme. Ak však medzi nami je niekto, kto to ovplyvniť
môže, je jeho kresťanskou povinnosťou to urobiť alebo
aspoň nechať počuť v tejto veci svoj hlas.
Opakujem: sme náchylní na všetko zlé. Ak v sebe niekto
objaví sklon k homosexualite, mal by prepadnúť zármutku
len do takej miery ako pri inom hriechu. Ale náš od Boha
odtrhnutý hriešny stav je smrteľnou chorobou. Jedine
Ježiš Kristus dokáže spasiť človeka z homosexuality
a z každej inej hriešnej vášne a Duch Svätý ho môže
znovuzrodiť. Ale On to dokáže!
15
Dr. Falus András
Pohľad biológa
Pre mňa – a verím, že aj pre iných – je veľkou výzvou
napísať štúdiu o forme sexuálnej orientácie, ktorú nazývame homosexualita. Ako biológ by som mal zhrnúť
všetky genetické, hormonálne a iné odchýlky, ktoré podľa
poznatkov súčasných biologických vied odlišujú homosexuálov od ostatných ľudí. Spôsobím asi sklamanie tým,
ktorí od tohto súhrnu očakávajú krajný postoj, teda buď
to, že homosexualita je v plnej miere dobrovoľne prijatá
forma správania, alebo ako druhú krajnosť, že výskyt biologických (vrátane dedičných) faktorov nevyhnutne znamená prejavenie sa inej sexuálnej orientácie. Ani jeden
záver sa nezdá byť správny.
Pri prejavovaní sexuality je sexuálny postoj popri biologických faktoroch aj výslednicou veľmi zložitých psychosociálnych faktorov. Veda nášho veku nie je ešte schopná
skúmať početné formy tak biologického (pozri myšlienku
nižšie), ako aj psychologického správania. Musíme brať
na vedomie ohraničenosť nášho, aj keď zo dňa na deň
narastajúceho poznania, hlavne ak ide o takú chúlostivú
otázku, akou je homosexualita.
Keď som s pomocou svojich kolegov zhromažďoval
v súčasnosti prijaté, vedecky overené výsledky o homosexualite, navzdory nášmu očakávaniu sme našli pomerne
málo údajov. V každom prípade menej než odzrkadľuje
obraz získaný z nevedeckej tlače. Často sa hovorí
o pomerne malom množstve skutočne overených údajov
– v istom zmysle tomu rozumieme – ktorých opakovanie
16
však vytvára dojem, akoby nastal zlom v chápaní biologického pozadia homosexuality. Ďalej bude reč o týchto
vedecky potvrdených údajoch.
Dnes je v rozličných etnikách – vezmime si priemer
napr. v kaukazskej populácii – zastúpenie homosexuálov
2–4 %. Je to, prirodzene, odhadovaný počet. Mnoho
nezávislých výskumov však súhlasí s touto hodnotou.
Napriek tomu – hoci spoločenské zriadenia po celom
svete legitimizujú spolužitie homosexuálov – všetci vieme,
že otvorene sa prihlásiť k homosexualite sa spája s istou
formou vyčlenenia. To núti postihnutých k utajovanému
spôsobu života, takže tie 2–4 % sú možno trocha podhodnotené čísla. Je napríklad ťažké robiť prieskum vo forme ankety v rodinách, veď mnoho rodín sa hanbí a „nevydá“ svojich homosexuálnych členov. Toto je už predmetom sociálnej psychológie, predsa je však možné maximalizovať podiel homosexuálneho obyvateľstva na pravdepodobných 5 %.
Témou homosexuality sa zaoberal aj Platón pred
2400–2500 rokmi vo svojom diele Symposion a vedecký
výskum homosexuality uskutočnil v súlade s požiadavkami vtedajšej doby. Už aj on píše o zvieracej homosexualite. V súčasnosti sa pomocou určitých vedeckých
pokusov skúmala príťažlivosť rovnakého pohlavia u zvierat. Popri opiciach ako primátoch existujú genetické
štúdie o homosexualite u potkanov a aj – hoci to znie
komicky – u vínnych mušiek.
Názor na tento zložitý jav sa v jednotlivých etnikách líši.
V niektorých juhoafrických krajinách si až do dnešných dní
cenia homosexuálov vo vzájomnom spolužití viac než
v našej veľkej, dávno civilizovanej časti sveta.
Ďalej sa budem zaoberať štyrmi odlišnými biologickými
vzťahmi, súvisiacimi s homosexualitou:
17
1. Hormonálne biologické vplyvy, ktoré sa uplatňujú počas vývoja embrya, môžu posilniť sklon k homosexualite. Tento záver sa zdá byť jednoznačný a potvrdzujú ho aj pokusy na zvieratách. Zvýšený výskyt a vplyv
ženských pohlavných hormónov (napr. estrogénov) sa pri
embryách mužského rodu prejaví po narodení tak, že sa
samčí jedinec správa ako samica, prejavuje isté jej vlastnosti. Aj opak je pravdou, mužské pohlavné hormóny
(androgény) pôsobia na embryo ženského rodu tak, že
začne vykazovať známky lesbizmu. Zvieracie modely
nám, samozrejme, dávajú priestor len na obmedzené
závery, predsa sú však vhodné pre vyvodenie určitých
výsledkov vývojovej biológie vo vzťahu k homosexualite.
2. Známy je aj cyklus pozorovaní imunologickej povahy.
Vo väčších rodinách, kde sa po viacerých chlapcoch opäť
narodí chlapec, je šanca dieťaťa na homosexualitu vyššia
než priemer. Príčina je možno ukrytá v tom, že u mužov
(pri zvieratách u samcov) sa na povrchu buniek dajú nájsť
„špecificky mužské (samčie)“ bielkoviny, proti ktorým
tvorí viackrát imunizovaná matka protilátky, ktorých
množstvo je po viacerých pôrodoch dosť vysoké na to,
aby prípadne bránilo vývoju niektorých buniek mužského
plodu. Treba prízvukovať, že imunitnú odpoveď matky
ovplyvňuje množstvo iných faktorov, takže spomenutý
vplyv je iba možnosť a samozrejme nie vždy sa uplatní
(vo väčšine prípadov nie).
3. V mozgu, v medzimozgu nad mozgovou spodinou
okolo tretej mozgovej komory objavili vedci skupinu nervových buniek, ktorých počet určitým spôsobom súvisí so
sexuálnou orientáciou. V jednej takejto skupine buniek je
ich počet u mužov tri až štyrikrát vyšší než u žien. Je to
typický prejav pohlavného dimorfizmu (teda pohlavnej
dvojtvárnosti). Spomínam to preto, že zmienená časť
18
mozgu u homosexuálov obsahuje také nízke množstvo
buniek, ako je u žien, prípadne aj nižšie. Počas série
pokusov napríklad rozpitvali mozog 19 mužov, ktorí zomreli na AIDS a boli homosexuáli. To, že dramatický pokles nervových buniek nespôsobilo nakazenie vírusom
AIDS (HIV), bolo dokázané tým, že ďalších 16 mužských
obetí AIDS nakazených injekčnými striekačkami (narkomani) alebo iným spôsobom (nakazená krv), malo počet
buniek vo výške charakteristickej pre mužov. Pri tomto
pokuse v prípade 8 žien nakazených AIDS, ktoré ho rovnako nezískali sexuálnou cestou, bol počet buniek nízky,
ako je pre ženy typické.
Získané výsledky boli signifikantné, to znamená, že
pravdepodobnosť náhodnosti hore uvedených výsledkov
je 1:1000, 1:2000. Takže záver znie, že mozog homosexuálneho muža obsahuje v medzimozgu výrazne menší
počet nervových buniek.
4. Najvýznamnejšie poznatky v biológii homosexuálov
prináša genetika. Nižšie spomenuté výsledky jednoznačne
hovoria o tom, že existuje genetický, teda dedičný faktor
v pozadí homosexuálnych sklonov. Spomeniem dva druhy
genetických výskumov. Ten prvý sa stal známym skúmaním chlapcov – dvojčiat. Ako vieme, jednovaječné dvojčatá (kde sa vajíčko delí až po oplodnení) sú geneticky
v podstate identické. Pomerne veľký počet pozorovaní
potvrdil, že ak je jedno z dvojčiat homosexuál, pravdepodobnosť, že aj druhé ním bude, je 57 % (na pripomenutie: priemerný výskyt je 2–5 %). Je zrejmé, že jednovaječné dvojčatá spája aj mimoriadne veľa psychických
nitiek, ale táto vysoká hodnota pravdepodobnosti
poukazuje na existenciu zdedených faktorov. U dvojvaječných dvojčiat sú oplodnené dve naraz dozreté vajíčka dvomi spermiami, takže genetická podobnosť je rov19
naká ako v prípade súrodencov, ktorí nie sú dvojčatami.
Napriek tomu tieto deti vyrastajú spolu v tej istej maternici, vystavené rovnakým vplyvom okolia. Ak je jedno
z dvojvaječných dvojčiat homosexuál, šanca, že ním bude
aj druhé, je 24–25 % (teda polovičná pravdepodobnosť
oproti jednovaječným, ale ešte stále 5 až 6-násobná oproti priemeru v populácii). U bratov, ktorí nie sú dvojčatami, je táto pravdepodobnosť 12–13 %. Vo vzťahu bratrancov je markantný rozdiel medzi bratrancami z otcovej
a z matkinej vetvy. Zatiaľ čo z matkinej vetvy je pravdepodobnosť homosexuality 8 %, z otcovej je to len 2–4 %,
teda neprekračuje kontrolnú hodnotu. Výskum jednoznačne poukazuje na genetické faktory dedené z matkinej
vetvy. Tento záver podporuje aj výskum strýkov z matkinej strany. Ak bol dotyčný strýko homosexuál, podobné
sklony u synovcov má 7–10 %, zatiaľ čo homosexuálny
strýko z otcovej strany má zanedbateľný vplyv a príťažlivosť rovnakého pohlavia v tomto prípade neprekračuje
2–3 %.
Spomenuté údaje potvrdzujú prítomnosť genetického
pozadia, popritom však napovedajú, že aj „naučená“
forma správania má významný vplyv. Totiž, ak pri homosexuálnom bratovi skúmali adoptovaného brata (nie je
geneticky príbuzný), pomer homosexuálov bol 5–7 %,
teda vyšší, ako je kontrolná hodnota.
Prieskumy teda potvrdili, že vo vývoji homosexuality
hrajú dôležitú úlohu tak genetické, ako aj „naučené“ faktory.
Druhý cyklus dokazovania využíva už aj možnosti najmodernejšej experimentálnej molekulárnej genetiky.
Pokusy sa orientovali predovšetkým na chromozóm X.
Boli motivované pred chvíľou spomenutým genetickým
chodom z matkinej strany. Je známe, že každá bunka
20
nášho tela obsahuje 46 kusov (23 párov) chromozómov,
z toho je 22 párov rovnakých, ale 23. pár chromozómov (pohlavných) tvorí u mužov jeden chromozóm X
a jeden Y, u žien 23. pár tvoria dva chromozómy X.
V pohlavných bunkách je 23 chromozómov, pričom 23.
chromozóm vo vajíčku je vždy X, v spermii je X alebo Y.
Podľa toho, ak oplodní vajíčko (X) spermia obsahujúca X,
narodí sa dievčatko (XX), v prípade spermie obsahujúcej
Y sa z oplodneného vajíčka vyvinie chlapec (XY).
Nedávno sa podarilo zistiť, ktorý gén chromozómu X je
zodpovedný (aspoň čiastočne) za homosexuálne sklony.
Určitá forma génu s názvom CA 11 je u homosexuálnych
mužov mimoriadne častá (pravdepodobnosť omylu je
podľa štatistík 1:5000). Zatiaľ však nevieme, ktorú
bielkovinu gén s názvom CA 11 kóduje, teda nepoznáme
funkciu, ktorej genetická modifikácia, zmena, súvisí
s homosexualitou. Dá sa predpokladať, že závratnou rýchlosťou sa vyvíjajúca molekulárna genetika dá na túto
otázku odpoveď už v blízkej budúcnosti.
Pôvodná otázka bola, či je homosexualita hriech alebo
choroba? Chcel by som o tejto otázke z môjho pohľadu
diskutovať, hlavne o slovíčku „alebo“. V prípade dobre
známej genetickej anomálie, napr. u mužov, u ktorých sa
vyskytuje viac než jeden chromozóm Y (XYY alebo
XYYY), je veľmi častá zvýšená agresivita. Medzi páchateľmi zločinov ohrozujúcich ľudský život je pomer
tohto genotypu vyšší ako u priemerného obyvateľstva.
Predsa však nikomu nenapadne, že by následok agresivity,
napr. vražda alebo pokus o ňu, nebol hriechom. Je známe
množstvo chorôb alebo náchylností k chorobám, pri
ktorých je na pozadí choroby dokázateľný genetický faktor. Takými sú napr. rôzne formy depresie či cukrovky.
Priebeh choroby, resp. riziko, že ňou bude niekto trpieť
21
(teda náchylnosť), je dedične u jednotlivých ľudí rozdielny. Tak je to podľa mňa aj v prípade homosexuálov. Naše
znalosti, hranice nášho biologického (genetického, hormonálneho atď.) poznania sa vďaka Bohu rozširujú, sú
schopné stále presnejšie popísať jednotlivé časti javov.
Tak budeme vedieť čoraz viac aj o tom, aké zdedené
mechanizmy sa podieľajú na vytvorení homosexuálnych
sklonov.
Hriech je teologický, sociálno-etický pojem; jeho skúmanie a zhodnotenie je mimo hraníc biologických vied
(napr. genetiky). Ako veriaci človek však na otázku, či je
homosexualita hriechom, dokážem odpovedať len na základe Biblie a moja odpoveď znie: Áno!
Pre všetkých však pripomínam to Božie: „Hľa, ja všetko
tvorím nové“ a novozákonné: „Keď je niekto v Kristovi,
je novým stvorením.“
22
Sípos Ete Álmos
Pohľad teológa
Pýtame
sa, či je homosexualita hriechom alebo
chorobou, pretože napriek tomu, že sa touto otázkou
zaoberá stále širšia verejnosť, vrátane kresťanskej, zjavne
málokto na otázky o homosexualite dáva biblickú
odpoveď. Mnohí preto hynú v jej zajatí a homosexualita si
získava stále viac obetí.
V tejto časti knihy, milí čitatelia, ste si mohli prečítať tri
navzájom sa doplňujúce prednášky. Ak chceme získať
o tejto téme kompletný obraz, mali by sme tieto tri
pohľady študovať a hodnotiť spolu.
Odborná literatúra pojem „homosexualita“ vysvetľuje
takto: „Je to erotická náklonnosť k osobám rovnakého
pohlavia, ktorá v sebe často, hoci nie bezpodmienečne,
zahŕňa aj jednotlivé fyzické prejavy.“ Aj podľa Biblie
môže homosexualita rovnako znamenať orientáciu, zameranie aj homosexuálny pohlavný skutok. Výraz „homosexualita“ je bežne zaužívaný pre sexuálny vzťah medzi
dvomi mužmi, ženským ekvivalentom je lesbická láska
alebo lesbizmus. V týchto úvahách je však vo výraze
„homosexualita“ väčšinou zahrnuté oboje.
1. V prvom bode svojej úvahy by som chcel poskytnúť
odpoveď na otázku, prečo sa má biblicky veriaci kresťan
vôbec touto témou zaoberať.
V prvom rade preto, že táto otázka získala – hlavne zásluhou elektronických médií – v Európe spoločenský
rozmer, a tak sa záujem o homosexualitu, ako aj o jej
23
praktizovanie zintenzívnil. Počet praktizujúcich homosexuálov vzrastá medzi intelektuálmi, v obchodných a politických kruhoch, teda aj medzi dobre honorovanými
mladými ľuďmi. Tento jav napr. vyvolal v niektorých štátoch potrebu vzniku cestovných kancelárií a luxusných
zábavných a dovolenkových centier zriadených výlučne
pre homosexuálov. V USA, Veľkej Británii a v poslednej
dobe aj v Nemecku sa homosexuálne hnutie stalo politickým činiteľom a väčšina politických strán si chce mnohými sľubmi získať tábor dnes už vplyvných homosexuálnych voličov. Napriek tomu, že strach z výbušne sa šíriaceho AIDS, odhalenie veľkého počtu prípadov praktizovania pedofílie a s tým spojené vzrastajúce rozhorčenie
spoločnosti sa javili v určitej miere ako brzda šírenia
homosexuality, zároveň sa do popredia dostala propaganda, ktorá chce ovplyvňovať mládež značným zveličovaním
počtu homosexuálov. Niektoré štatistiky totiž uvádzajú,
že až 10 % obyvateľstva je homosexuálne orientovaného,
teda každý desiaty človek, čo je však veľmi prehnané. Iná
štatistika, ktorá uvádza 1 %, je ťažko prijateľná; triezve
prieskumy uvádzajú 2–3 %.
Druhým dôvodom, prečo sa touto témou zaoberáme,
je fakt, že štáty európskeho spoločenstva pozerajú na túto
otázku čoraz liberálnejšie, dokonca zaradili praktizovanie
homosexuality do základných ľudských práv a hlasy hovoriace proti okamžite kvalifikujú ako rasistické, fundamentalistické a diskriminačné.
Téma homosexuality bola mimochodom vyčlenená
z poľa pôsobnosti lekárskych a psychologických vied,
keďže Americká psychiatrická spoločnosť zmenila v roku
1973 diagnostický zoznam mentálnych porúch a vyňala
homosexualitu spomedzi abnormalít. Otázka bola presunutá do oblasti genetiky tvrdiac, že homosexualita je
24
genetická danosť, alebo ak chcete nemennosť, teda také
biologické nutkanie, cítenie, za ktoré postihnutý nemôže.
A keď za to niekto nemôže – pokračuje argumentácia –
tak postihnutý nielenže nemôže byť zaťažený morálnou
zodpovednosťou, teda praktizovanie homosexuality
nemožno považovať za hriech, ale dotyčný má dokonca
právo svoju sexualitu slobodne žiť a praktizovať. O tom,
do akej miery je toto tvrdenie dnes vedecky dokázateľné,
resp. ako je argumentácia prijateľná, nás informoval brat
Falus András, profesor genetiky.
Na pozadí humanistického myslenia dnes homosexualitu čoraz viac ako ochranný plášť obklopuje mýtus
„inakosti“, ktorý jej zabezpečuje nielen politickú a právnu
ochranu, ale aj uznanie. Okrem toho razí cestu aj pre jej
slobodnú propagáciu. V takomto spoločensko-právnom
prostredí nie je prekvapujúce, keď na úradne povolenom
festivale členovia tohto hnutia skandujú: „Smrť rodine!“
Týmto sa vlastne začala vojna; nastolenie mieru a riešenie
problému vidia určité kruhy v prijatí a deklarácii postoja,
že každý má právo sám rozhodnúť, ako chce žiť svoj
sexuálny život, a nik mu do toho nemá čo hovoriť. Aké
bude mať tento postoj etické následky pre rodinu
a spoločnosť, píše profesor psychológie Dr. Ferenc
Pálhegyi.
Napokon, ale nie v poslednom rade, dáva Biblická
spoločnosť v Budapešti na program dňa diskusiu o tejto
téme preto, aby ľuďom pomohla. Pomohla tým, ktorí sa
na homosexualitu pozerajú zvonku a ľahkovážne súdia,
ale aj tým, ktorí sa s týmto problémom ako dotknutí
trápia. Štúdia, ktorá vznikla v Maďarsku na základe
nedávneho prieskumu, tvrdí, že „maďarská spoločnosť vo
vzťahu k homosexualite nedisponuje primeranými a podloženými teoretickými poznatkami. Pociťuje to viac ako 70 %
25
obyvateľstva a žiada si aj odborné informácie. Väčšina nepovažuje súčasnú informovanosť za dostatočnú“. Súhlasiac
s týmto zistením, chceli by sme napomôcť osvetleniu
pravdy. A pravda sa dá nájsť v Božom neomylnom Slove,
v Biblii. Jedine Boh, ktorý stvoril všetko a súdi spravodlivo, je oprávnený rozhodnúť, čo je hriech a čo nie je. A On
je jediný, kto nám ukáže cestu, dá riešenie v každej otázke,
vyslobodenie z hriechu a naučí nás tiež Kristovskému postoju milosrdenstva k hriešnikovi. Ježiš Kristus hovorí, že
kto v Neho verí, ten spozná pravdu, a pravda nás oslobodí
od falošných názorov, necitlivých súdov a od zväzujúcej
sily hriechu. Radi by sme teda v otázke homosexuality
odložili každú zaujatosť, predsudky, ale aj falošnú toleranciu voči hriechu a prijali to, čo o tejto téme hovorí a učí
Biblia.
Aké učenie o homosexualite môžu ľudia v súčasnosti
počuť? S akým učením sa stretávajú ľudia navštevujúci
kostoly alebo veriaci ľudia na celom svete?
Túto otázku nastoľujeme v súčasnosti a v tejto podobe
preto, lebo v kruhoch evanjelikálnych spoločenstiev je
veľmi málo zborov, ktoré by zaujímali jednotný, rozhodný, no hlavne biblický postoj. Vo vnútri veľkého počtu
protestantských zborov taktiež niekedy znejú diametrálne
odlišné, navzájom protichodné názory, ktoré v spoločenstvách len naďalej stupňujú neistotu a duchovný chaos.
Rastie počet spoločenstiev a skupín, ktoré homosexualitu
prijímajú ako „inakosť“ a hovoria, že ak Boh niekoho stvoril takto, máme ho takého aj prijať. Ich hlavným argumentom je, že Boh je Bohom lásky, a keď sa milujú dve osoby
rovnakého pohlavia a prežívajú to aj sexuálne, kto sa ich
odváži súdiť?! Vo svete nie sú ojedinelé cirkvi, kde pre
26
homosexuálov slúžia osobitné bohoslužby a žehnajú
homosexuálnym párom hovoriac, že ak štát uznáva
manželstvo homosexuálov ako rovnoprávne, prečo by to
nerobila aj cirkev.
Sťažnosti a námietky členov cirkvi v nemeckom dóme
v Ulme proti homosexuálnym bohoslužbám boli vyššími
cirkevnými orgánmi zamietnuté. Jednu zo ženských vedúcich istej cirkevnej školy, ktorá je hlavnou hovorkyňou lesbičiek, vyznamenal za jej činnosť prezident Nemeckej
spolkovej republiky na odporúčanie cirkvi Krížom za zásluhy. Predslov knihy s názvom „Božsky lesbický“, ktorá
vyzýva k úradnému prijatiu lesbických duchovných do
cirkevnej služby, napísala biskupka zboru Evanjelickej
luteránskej cirkvi v Hamburgu. Vo svete sú však už aj
zbory, v ktorých so súhlasom cirkvi slúžia homosexuálni
duchovní a lesbické duchovné.
Už aj v Maďarsku mohli televízni diváci vidieť a počuť
prehlásenia duchovného, ktorý argumentoval za homosexualitu tým, že aj kráľ Dávid a princ Jonatán, Saulov
syn, tvorili vlastne homosexuálny pár, veď Dávid oplakával Jonatána, ktorý padol v boji, slovami: „Bôľno mi za
tebou, brat môj Jonatán. Bol si mi premilý, tvoja láska mi
bola zázračná, bola nad lásku žien“ (2.Samuelova 1,26).
Tí, ktorí poznajú Bibliu, vedia, že takýto výklad je neprijateľný, lebo Biblia na mnohých miestach rozhodne
označuje praktizovanie homosexuality ako hriech. Je teda
nepredstaviteľné, že by Boh povolil jej propagáciu v akejkoľvek podobe.
Po tomto odôvodnení sa prirodzene mnohí zvedavo
pýtajú, aké vysvetlenie by dali liberálni vykladači Biblie
k veršom, ktoré homosexualitu odsudzujú. Pozrime si
niektoré z nich. Prvým miestom je 1.Mojžišova 19,1–13,
kde čítame o mužoch Sodomy, ktorí žiadali o vydanie
27
dvoch hostí z Lótovho domu, aby „ich mohli poznať“, to
znamená, aby s nimi mohli smilniť. Táto dostatočne jednoznačná udalosť bola poslednou kvapkou v pohári
Božieho hnevu pred spustošením Sodomy. Podľa liberálnych vykladačov Biblie hriechom sodomských mužov
bolo to, že urazili starobylý zákon pohostinnosti, keď sa
chceli vlámať do Lótovho domu, a preto ich Boh odsúdil.
Tí však, ktorí cítia, že toto vysvetlenie pokrivkáva, vedia,
že Boh odsúdil ich skupinové a homosexuálne orgie.
Ďalší, veľmi jednoznačný úsek Písma je 3.Mojžišova
18,22–23: „S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so
ženou; bola by to ohavnosť. Ani s nejakým zvieraťom nesmieš
obcovať.“
3.Mojžišova 20,13 hovorí: „Ak niekto obcuje s mužom,
ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť; musia byť
vydaní na smrť; za svoju krv sú sami zodpovední.“ Tieto
verše zástancovia homosexuality vysvetľujú tak, že ony
odkazujú iba na homosexuálnu prostitúciu ako modlársky
rituál v pohanských chrámoch, nie však na homosexualitu všeobecne.
Tretí, veľmi zrozumiteľný výrok Písma, týkajúci sa
homosexuality, nájdeme v Rímskym 1,26–27: „Preto ich
Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, a podobne
aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili
sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť
a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si
zaslúžili.“
Vysvetlenie tejto časti v podaní obhajcov homosexuálov
znie: apoštol Pavol tu odsudzuje tých, ktorí už mali
manželku, čiže heterosexuálnych mužov, ktorí praktizovali aj homosexualitu; nehovorí však proti tým, ktorí žijú
v trvalom homosexuálnom vzťahu.
28
Jedným zo štvrtej skupiny veršov je 1.Korintským 6,9:
„Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva
Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani
cudzoložníci, ani chlipníci, ani muži súložiaci s mužmi.“
Presne o tom sa píše aj v 1.Timoteovi 1,9–10. V týchto
veršoch sú grécke slová, zodpovedajúce označeniu chlipníkov a mužov súložiacich s mužmi, dobovým odborným
označením tzv. mužskej alebo ženskej úlohy v homosexuálnych vzťahoch. Oni nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, hovorí Duch Svätý.
Túto časť Písma liberálni vykladači vysvetľujú tak, že
Pavol hovorí o pedofílii, teda o násilnom styku dospelého
s dieťaťom, nie o vzájomnom dobrovoľnom vzťahu dvoch
dospelých osôb. A nakoniec všetky biblické argumenty
zhodnotia jedným veľkým sloganom modernej liberálnej
teológie: Biblia je kniha spätá so svojou dobou a kultúrou,
ktorá platila vtedy, vo vtedajších pomeroch, ale dnes už
nie. Takže cirkevná skupina zastávajúca a reprezentujúca
„moderný“ výklad potom hlása, že homosexualita nie je
hriech, ale normálny, Bohom určený spôsob života. Na
podobnú otázku farizejov však Pán Ježiš odpovedal: „...ale
nebolo tak od počiatku.“
Ďalším postojom cirkvi k problému homosexuality je
bezradné mlčanie. Táto reakcia je hádam najbežnejšia.
Má dva dôvody. Ak mlčia väčšie cirkevné inštitúcie, príčinou je najčastejšie obava o ich spoločenskú prestíž a obľúbenosť; myslia si, že ak sa ozvú, stratia časť svojich členov. Svedčí to o nedostatočnej znalosti Písma v tejto
oblasti a biblických súvislostí, ale aj o nedostatočných
skúsenostiach v dušpastierskej službe neveriacim, ale aj
veriacim, ktorí sa dostali do ohňa tohto novodobého pokušenia. Inú príčinu vyjadruje apoštol Pavol slovami:
„...majú tvárnosť pobožnosti, ale jej moc zapreli.“ To zna29
mená, že máme dočinenia s nábožnými ľuďmi, nie s tými,
ktorých radcom a učiteľom je Duch Svätý. Nie sú znovuzrodení, posudzujú otázky života telesne, humanisticky
a meradlom sú im ich vlastné myšlienky a názory.
Do tretej skupiny patrí tá malá armáda, pre ktorú meradlom pravdivosti je Božie Slovo a radcom Duch Svätý,
On, ktorý „uvádza do každej pravdy“. Tí zdôrazňujú
jednoznačné slová Biblie, vzťahujúce sa na otázku homosexuality, a hlásajú ich dôslednosť.
Nebiblický postoj Spojených štátov k otázkam homosexuality, ktorého podporovateľmi sú mnohí vysokopostavení štátnici, dáva homosexuálnym organizáciám slobodu pôsobenia, osobitné práva a pomocou všetkých
nástrojov propagandy ich zabezpečuje. Nemecká spolková
železničná spoločnosť odňala zľavy poskytnuté veľkým rodinám a dala ich homosexuálnym párom, ktoré svoje
spolužitie vedia úradne preukázať. Dajme si však pozor na
zovšeobecňovanie, lebo súčasne bol americkým štátom
Colorado prijatý zákon, podľa ktorého v tomto štáte nesmie
byť prijaté ustanovenie, na základe ktorého by si mohli
homosexuálne a lesbické páry nárokovať na akýkoľvek status ochrany alebo osobitné zaobchádzanie vyplývajúce z ich
menšinového postavenia. Podobná snaha je vyvíjaná aj
v štáte Oregon. Pozoruhodný je aj čistý, na biblickom základe postavený a zodpovedný postoj Americkej presbyteriánskej cirkvi, jednej z veľkých cirkví v USA. Postoj, ktorý
zaujala, podáva na jednej strane ľuďom jasné biblické učenie, na druhej strane hovorí zodpovedne a s láskou o možnosti obrátenia homosexuálov. Táto cirkev sa v USA obrátila na prezidenta listom, v ktorom ho prosila, aby nepodľahol
homosexuálnej loby, snažiacej sa homosexualitu uzákoniť.
V Maďarsku sa v časopise Biblickej spoločnosti „Biblia
a zhromaždenie“ objavil k tejto téme článok, resp. viace30
rým známy text evanjelického duchovného, ktorý vznikol
v roku 1995 pod názvom „Niekoľko myšlienok o homosexualite“. Do skupiny smelých by som zaradil aj mladého
medika, ktorý pod názvom „Inakosť?“ napísal odbornú
štúdiu, ktorá s vedeckou systematickosťou a objektivitou
oboznamuje s výsledkami jeho výskumu a ktorej závery sú
takmer totožné s biblickým pohľadom.
V treťom bode by som chcel objasniť, čo učí o homosexualite Biblia.
Hriech či choroba? Chcel by som sa zamerať na prvú
polovicu tejto otázky. Prv než by som vysvetlil učenie
Biblie, rád by som znova zdôraznil postoj Biblickej
spoločnosti v Maďarsku, podľa ktorého je pre nás Biblia
neomylným Božím Slovom. Každé v nej napísané slovo
má pre nás nespornú Božiu vážnosť, lebo je vnuknuté
Svätým Duchom, ktorý sa nemýli, neklame a nikoho
nechce zavádzať. Pri výklade Biblie považujeme za prijateľné učenie, ktoré organicky zapadá do celkovej jednoty Svätého písma, pretože vyznávame, že v Biblii nie sú
protirečenia. A tak vyhlasujeme, že v otázke homosexuality učí každá časť Biblie jednotne to isté. Dva starozákonné texty a dva-tri novozákonné sú v úplnej harmónii. Na
ich základe tvrdíme, že Boh nazýva v Biblii homosexualitu hriechom. Nazýva hriechom každú jej formu. Rovnako
ako každý hriech, aj ona má pôvod vo vzdore proti Bohu,
ktorý sa prejavuje hriešnymi skutkami v nejakej oblasti
života a tiahne za sebou Boží hnev a odsúdenie. Podľa
Božieho prehlásenia daného Pavlovi pritiahla neposlušnosť na seba Boží hnev: „...hoci poznali Boha, neoslavovali
Ho ako Boha“ (Rímskym 1,21) – neďakovali Mu, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozum31
né srdce, a preto Boh dovolil, že „zamenili prirodzený styk
za protiprirodzený“ (Rímskym 1,26). Z gréčtiny preložené
slovo „prirodzený“ (phúsis) znamená Boží stvoriteľský
poriadok, ktorý uložil do manželského zväzku vtedy, keď
stvoril človeka ako muža a ženu, teda ako dve pohlavia
a prikázal im, aby boli v manželstve dvaja jedným telom.
Všetko, čo narúša a rúca Boží stvoriteľský poriadok, nazýva Biblia hriechom. Homosexualita aj obcovanie so zvieratami smerujú proti Božiemu stvoriteľskému poriadku,
proti manželstvu, preto ich Božie Slovo kvalifikuje ako
hriech, úchylku, perverznosť. Svätý Duch je v tejto otázke
natoľko dôsledný – keďže chce každopádne chrániť
manželský Boží poriadok – že nazýva hriechom aj homosexuálnu orientáciu, pohnútku, dokonca považuje za
odsúdeniahodných aj tých, ktorí „aj schvaľujú, keď ich
pášu iní“ (Rímskym1,32). To znamená, že každý cirkevný
aj štátny vodca, teológ, politik, psychológ, sociológ, lekár,
ktorý uznáva homosexualitu ako normálnu, uzákoňuje ju
alebo ticho schvaľuje, priťahuje na seba Boží hnev. A keď
sa táto otázka stane v určitej kultúre a spoločnosti vážnym
problémom, je to samotný znak Božieho rozsudku podľa
listu Rimanom 1,26–27. Teda nielen postihnutá osoba, ale
aj cirkev, spoločenstvo, národ musí zaplatiť vysokú cenu,
ak s týmto javom súhlasí, dokonca ho uzákoňuje.
Osobitne sa to vzťahuje na ľudí, ktorí s Bibliou v ruke
chcú ospravedlniť homosexualitu, zavádzajúc ľudí neznalých Božieho Slova. Neprijateľná je aj argumentácia
tých, ktorí argumentujú na pohľad páčivou logikou, že nemožno odsudzovať partnerské vzťahy, v ktorých sa dvaja
ľudia naozaj ľúbia, veď prikázanie milovať sa je najväčším
prikázaním Biblie. Nesmieme zabudnúť, že pôvodné
biblické texty pre slovenské slovo láska používajú tri
výrazy: Agapé – láska Božia, božská, ktorá zahŕňa v sebe
32
všetky vlastnosti lásky, no najviac ju charakterizuje
milosrdenstvo, Fílios – rodinná, priateľská, najviac ju
charakterizuje vernosť (tu si spomeňte na výrok Dávidov)
a až ako tretia je Eros – pohlavná láska, ktorú najviac
charakterizuje vášeň. Biblia rozlišuje dobrú a zlú vášeň.
Tú zlú máme usmrcovať ako modlárstvo. Pohlavná láska,
keď je posväcovaná, oddelená a užívaná v manželstve, je
tiež dobrá a svätá. Teda láska je skutočne najväčším
prikázaním, ale skúškou lásky podľa slov Pána Ježiša je
„zachovávajte moje prikázania“ (Ján 14,15). Homosexualita je však porušením Božieho prikázania. Chcel by som
upokojiť každého čitateľa, že mnou teraz vysvetlené biblické chápanie lásky nevymyslela Biblická spoločnosť a už
vonkoncom nie ja. Staro- aj Novozákonné texty takto
ponímali lásku; s nimi tiež cirkevní otcovia, Augustín,
Tomáš Akvinský, Kalvín, Luther a v ich stopách stovky
iných až do dneška.
Ako som už skôr naznačil, základným zámerom nášho
príspevku je milosrdenstvo a pomoc. Čo môžeme urobiť
my, kresťania, v súčasnej situácii v našej krajine, ktorú
zaplavila homo propaganda, v ktorej sa do nebezpečenstva dostáva inštitúcia manželstva, deti aj mládež?
Prvé, čo musíme urobiť, je odhodlane reprezentovať biblickú pravdu, ktorá má veľkú úlohu aj v prevencii.
Druhý dôležitý odkaz, ktorý musíme predkladať a hlásať je, že sa z tejto úchylky a hriechu dá vyslobodiť. Dovoľte,
aby som citoval už prv spomenutú lekársku štúdiu.
V protiklade s chybnou teóriou rozšírenou v širokých
kruhoch je pre homosexuálne orientovaného človeka
zmena sexuálnej orientácie možná. Pridajme k tomu
hneď aj meno vysloboditeľa: Ježiš Kristus. Prvým krokom
33
k vyslobodeniu je vždy vyznanie a modlitba pokánia,
ktorú vyznáme Pánovi Ježišovi Kristovi. Máme istotu
zasľúbenia, že kto sa obráti k Nemu a úprimne vyzná svoj
hriech, dostane odpustenie. „Ak vyznáme svoje hriechy, On
je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás
od každej neprávosti“ (1.Jána 1,9). Človeka, ktorý získal
odpustenie, je nevyhnutné poučiť, že každý svoj hriešny
vzťah musí ukončiť, spáliť knihy a časopisy s takouto tematikou. Je potrebné objasniť mu aj to, že tak ako pri iných
hriechoch, aj proti tomuto hriechu treba bojovať, lebo
pokušiteľ sa vracia. Máme však veľké zasľúbenie, že
Kristus je aj v tomto boji s nami. Nakoľko je v hĺbke
každého homosexuála človek trpiaci nedostatkom lásky
a od základov osamelý, má zbor veriacich veľkú úlohu
prijať takéhoto človeka a integrovať ho do zboru. Aj
kresťanov však treba upozorniť na to, že vyviesť človeka
z hriechu a priviesť ho ku Kristovi dokážu len ľudia,
v ktorých je prítomná láska bez predsudkov a posudzovania. Aj my sa musíme oslobodiť od homofóbie, teda od
chorobného strachu a odporu k homosexuálom, ak im
chceme slúžiť v záujme ich spasenia. Naša prosba k Bohu
môže byť len tá, aby tak ako nás vyslobodil z väzenia
rôznych hriechov, dal vyslobodenie aj homosexuálom, a tým
aj našej spoločnosti.
34
O autoroch
Dr. Pálhegyi Ferenc sa narodil v roku 1935. Získal
diplom zo špeciálnej pedagogiky, neskôr z psychológie.
Svoju vedeckú hodnosť získal za dizertáciu v oblasti
špeciálnej psychológie a všeobecnej psychológie. Viacero
desaťročí pracoval vo výučbe špeciálnych pedagógov.
V roku 1998 odišiel do dôchodku z pozície vedúceho katedry. Pätnásť rokov vedie Biblickú službu starostlivosti
o manželstvá. Bolo vydaných množstvo jeho diel s tematikou kresťanskej etiky a dušpastierskej starostlivosti. Aj
jeho prednášky a semináre sa väčšinou dotýkajú tohto
okruhu tém.
Profesor Dr. Falus András (PhD. DSc. med. habil.) je
riaditeľom Ústavu bunkovej a imunobiologickej genetiky
Lekárskej univerzity Semmelweis v Budapešti.
Sípos Ete Álmos, reformovaný farár, sa narodil 16. mája
1937 v Budapešti. Svoje teologické štúdiá ukončil na
Reformovanej teologickej fakulte v Budapešti s titulom
Th.M. Službu kňaza vykonával 28 rokov v Tápiószeli.
V súčasnosti slúži v zbore Bp. Nagyvárad. Okrem toho je
hlavným tajomníkom desať rokov jestvujúcej Biblickej
spoločnosti. Jeho otec bol tiež reformovaným farárom.
Jeho bratia aj synovia taktiež verne pracujú v Cirkvi Pána
Ježiša Krista.
35
36
Ilúzia lásky
V ohnisku homosexualita
3 svedectvá
MSEJK 2011
37
Názov pôvodného diela a vydavateľ:
Schrei nach Liebe, Schwengeler Verlag.
Ilúzia lásky
V ohnisku homosexualita
Simon Th. Dijkstra: Sen lásky
Petra Grimberg: Príbeh mojej osamelosti
Thomas Schirrmacher: Čo hovorí o homosexualite Biblia?
Uverejnené s láskavým súhlasom autorov svedectiev.
© MSEJK, Bratislava 2011
Na misijné účely vydala
Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista
ul. Púpavová 4, 841 04 Bratislava
Preklad: B. Gumanová
Jazyková úprava: PaeDr. M. Štullerová
38
Úvod
Dnes sa v každej oblasti spoločnosti vedú spory o homosexualite.
Simon Th. Dijkstra a Petra Grünberg boli homosexuálmi. Obaja majú za sebou dlhú cestu a prešli mnoho
vrchov aj priepastí, kým pochopili svoju minulosť a s ňou
aj tragickú podstatu svojich homosexuálnych túžob. Až
potom mohli proti nim naozaj bojovať a prežiť vyslobodenie. Kniha obsahuje úprimné životné príbehy ich oboch.
Čo hovorí o homosexualite Biblia? Autor tretej časti
knihy Thomas Schirrmacher analyzuje časti Starého
a Nového zákona, ktoré sa týkajú tohto problému, a podáva oporné body vo vzťahu k dnešnej situácii.
Ježiš Kristus chce a dokáže zmeniť každého človeka
tak, aby bol schopný žiť podľa Božej vôle. Toto je povzbudivý odkaz našej knihy.
39
40
Simon Th. Dijkstra
Sen lásky
Zdá sa, že čím viac svet hovorí a škriepi sa o slobode,
čím viac za ňu bojuje a demonštruje, tým viac sa jej
vzďaľuje. Do neba ospevovaná osobná sloboda už dávno
stratila príťažlivosť. Normy, ktoré nám Boh dal ako
ochranu na cestu životom, dávne zákonitosti, hlavne na
poli sexuality, boli zrúcané; to, čo bolo kedysi abnormálne, je dnes normálne, berie sa ako prijaté a tento postoj sa vkradol aj do mnohých „kresťanských“ kruhov.
Na mnohých miestach sa rozpráva o moci Krista, ktorý
vyslobodzuje z alkoholizmu, fajčenia, drog, sexuálnej
nenásytnosti a z túžby po peniazoch, ale ľudia sa ľakajú
problému homosexuality. Mnohých zneistila politika
istých záujmových skupín, ktoré cielene vyvolávajú chaos,
a možno aj silné hlasy, ktoré tvrdia, že „You are okay,
when you are Gay“ („si v poriadku, ak si teplý“).
Je homosexualita vrodená?
Ešte stále je rozšírená mienka, podľa ktorej je homosexualita vrodenou, a preto aj nezmeniteľnou vlastnosťou,
i keď vedecké výskumy dospeli k iným záverom. Ukazujú
totiž, že homosexualita je naučené správanie, ktorého
korene siahajú hlboko do detstva.
Aj u mňa bola situácia rovnaká. Pokiaľ mi pamäť siaha,
bol som skôr bojazlivý a hanblivý, čo s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s tým, že tesne pred mojím narodením vypukla hrozivá vojna. Strach mojich rodičov sa
preniesol na mňa a už v ranom veku som začal obdivovať
41
smelých uniformovaných mužov a závidieť im. Zároveň
som si bol istý, že ja by som nikdy nedokázal byť taký
odvážny, taký smelý. Moji bratia, ktorí boli odo mňa
omnoho starší, zažívali ozajstné dobrodružstvá, ja som
však uprednostňoval bezpečie rodičovského domu. Môj
obdiv sa niekedy otvorene, väčšinou však tajne obracal
k osobám, ktoré nejakým spôsobom dokazovali svoju
mužnosť, zdanlivo im nerobilo žiaden problém nájsť
a stotožniť sa so svojou mužskou identitou. Čoraz častejšie som vo svojej fantázii sníval, aké by to bolo byť s nimi
a užívať si ich ochranu.
Toto mi, podľa mňa, vytýčilo cestu k homosexualite,
ktorú moje okolie dostatočne alebo vôbec nespozorovalo.
„Ty si sa mal narodiť ako dievča“ – bolo akiste najodvážnejšie vyhlásenie, ktoré vyšlo z úst mojich rodičov,
podobne aj fráza „chlapci neplačú“.
Môj otec, sám nie veľmi mužný, bol zrejme neschopný
všimnúť si, že jeho syn sa nejako nevie stotožniť so svojou
mužskou podstatou. Preto mi ani nebol nápomocný v hľadaní a posilnení mojej identity. Dnes som presvedčený,
že je nesmierne dôležité, aby človek prežil jednotu tela,
ducha a duše s potvrdením (uistením) od vlastného
pohlavia.
Mám jasné spomienky na obdobie, keď som ako malý
chlapec ležal v posteli a rozmýšľal: „Nikdy nebudem schopný toho, čoho sú ostatní“, „Ak to takto pôjde ďalej, chcem
radšej zomrieť“ alebo „Jedného dňa bude všetko iné.“
Ako som len obdivoval jednoduchý, prirodzený spôsob
vystupovania istého staršieho chlapca zo susedstva! Jeho
priateľský, dobroprajný pohľad ma sprevádzal vo dne,
v noci. Neexistovala pre mňa krajšia predstava ako sen, že
tento chlapec je len môj. V myšlienkach som sa k nemu
pritúlil a nasával jeho mužskosť, silu a bezprostrednosť.
42
V ňom som hľadal to, čo chýbalo vo mne. Nevedel som,
prirodzene, prečo mám takéto túžby, jednoducho som ich
mal. A čím dlhšie to trvalo, tým lepšie mi to padlo.
Čím je však skutočnosť vzdialenejšia od sna, tým radšej
sa človek utiahne do sveta fantázie.
K môjmu snívaniu sa pridala aj sebaľútosť. Dnes si
často so zahanbením spomínam, ako často som sa v nej
kúpal. Sebaľútosť je veľmi pustošivá vlastnosť, podkope
našu schopnosť bojovať. Čím viac ju rozmaznávame, tým
väčšmi sa nás ochromujúca skľúčenosť zmocňuje.
Kým človek žije, sú telo, duša a duch neoddeliteľné.
Preto sú duševné problémy počiatkom telesných záchvevov a reakcií. Následky kolísavého postoja, vzniknutého a nevyriešeného v detstve, budú čoraz vážnejšie,
vymedzia a určia celú stavbu osobnosti. Ak okolie a vychovávatelia nespozorujú chybné smerovanie, môže sa
stať z pohľadu ďalšieho vývoja takým osudným, že zdanlivo neexistuje cesta späť.
Citový život homosexuála
Moje fantazírovanie bolo čoraz intenzívnejšie a už sa
nezastavilo. Zdalo sa, že moja životná cesta je vopred
naprogramovaná. Rokmi sa moje homosexuálne túžby
a predstavy zosilňovali, opantali moje myšlienky i pocity,
žiadosti aj túžby. Sexuálna zvedavosť iných chlapcov to
len posilňovala a zážitky takéhoto charakteru sa do mňa
hlboko vryli, požadovali čoraz viac. Pre iných chlapcov to
bola len taká vedľajšia vec, pre mňa to však bola udalosť
dňa! Nik o tom nevedel, bol som predsa slušný, dobre
vychovaný a priateľský chlapec, len trocha plachý
a prehnane prispôsobivý.
Uprostred postupujúceho fantazírovania do môjho
sveta zrazu nečakane a naplno vtrhla skutočnosť: istý muž
43
sa o mňa začal zaujímať. Kým som vytušil, čo sa vlastne
deje, už som sa aj zamiloval a dostal do závislosti. Zdalo
sa, že sa splnia aj moje najsmelšie túžby. Bolo to ako sen.
Nemusím sa životom prebíjať sám, je tu niekto, kto pôjde
so mnou, kto bude pri mne, ešte stále som po tom túžil.
Skutočnosť ma však z tohto sna rýchlo vytrhla. Vernosť?
Ale ba! Láska? Na čo myslíš! Priateľstvo? Nuda! Aj keď
bolo vytriezvenie hrozné, od toho okamihu som začal
hľadať ozajstné priateľstvo, niekedy neúnavne, inokedy
roztrpčene, často s nádejou, veľakrát však zúfalo, raz
nadšene, inokedy v hlbokom smútku, čoraz nepokojnejšie
a bezmocnejšie!
Závislosť
Život toho ponúka veľa, obzvlášť, keď je človek mladý!
Ó, ako som si užíval obdiv svojich „priateľov“! Len som
tak nasával ich slová a pomocou kontaktov s nimi som sa
dostal do sveta klamu, ktorý som zatiaľ videl cez nič
netušiace ružové okuliare.
Všetkým som sa preniesol, bol som čoraz bezuzdnejší
a nemal som zábrany. Nepokojné hľadanie „šťastia“ bolo
čoraz neopatrnejšie. Vyhýbal som sa zdravému sebaskúmaniu a nespozoroval som, že moja osobnosť sa znetvorila. Častými stykmi s homosexuálnou kultúrou som totiž
prebral ich zvyky a pravidlá hry bez toho, aby som si všimol, že sa do tejto závislosti čoraz hlbšie ponáram. Aj ja
som začal klamať, prisahať (nejestvujúcu) lásku a vernosť,
len aby som dostal, čo som chcel: nech ma obdivujú, nech
po mne túžia, nech som pekný a mladý, nech žijem!
Niekedy som dostal signál od svedomia, bol však čoraz
tichší, potom načas úplne onemel. Stalo sa, že som počas
hodín samoty tušil, čo je pravda, ale nechcel som dovoliť,
aby sa dostala do môjho vedomia. Vášeň bola silnejšia
44
a balamutil som sa tým, že som slobodný, ničím neviazaný, hodný obdivu a závisti.
Úzkosti a zúfalstvo
Moji rodičia a súrodenci sa o mojej „inakosti“ dozvedeli. Raz sme sa o tejto téme aj zhovárali, potom sme
však o tom radšej mlčali. Problém vyzeral byť neriešiteľný.
Keď som si hľadal vyhovujúcu prácu, narážal som na
veľké ťažkosti, lebo svoj homosexuálny životný štýl som
nedokázal utajiť. Dvakrát ma kvôli tomu prepustili. Mal
som potom škaredé potýčky so svojimi nadriadenými
a kolegami, ktoré ma niekoľkokrát priviedli na hranice
zúfalstva. Vždy sa však našla nejaká cesta von.
Bolo by pridlhé popisovať každý vrchol i pád môjho
života. Materiálne som svoj cieľ akosi dosiahol; vyštudoval som za ošetrovateľa psychiatrických pacientov,
potom som získal ekonomickú kvalifikáciu a na vlastné
prekvapenie som sa stal riaditeľom firmy. Vnútorne som
však nikdy nenašiel tak túžobne hľadanú harmóniu.
Zvonku vyzeralo všetko v poriadku. Mal som milého priateľa, veľké auto, nádherný, vkusne zariadený dom, mal
som všetko, veľa priateľov, známych, a predsa...
Áno, čo vlastne bolo to, čo sa v týchto rokoch ako
krvavá čiara tiahlo mojím životom? Prečo ma niekedy
pochytil taký veľký nepokoj, že som nebol schopný svedomito konať svoju prácu? Prečo som musel z času načas
vyhľadať lekára, aby mi predpísal lieky na upokojenie, aby
som dokonca mohol byť pár dní „práceneschopný“?
Vlastne som na to odpoveď nemal. Niečo som však vedel:
že sa príšerne bojím smrti. Joj, len nech nezomriem! Keď
mi raz počas lekárskej prehliadky náhle zlyhal obehový
systém a myslel som, že musím umrieť, ten tajomný
45
strach sa dostal na svetlo sveta. Nervovo som sa zrútil
a príčinou bol strach zo smrti.
V slepej uličke
Nikdy som nepochyboval o existencii Boha, nezriedka
som sa zaoberal aj Bibliou, ale môj život nemal ozajstnú
líniu.
Keď sa obzriem späť, svoj stupňujúci sa nepokoj pripisujem tomu, že ma Boh hľadal. Dokonca som si tým
istý, veď Jeho Slovo hovorí: „...teba Božia dobrota vedie
k pokániu.“
Ako veľmi sa teším, že obrátenie jedného dňa naozaj
prišlo. A ako dobrotivo, ako jemne ma Boh na túto zmenu
pripravil! Navonok bolo vidieť len málo. Materiálne som
bol na tom mimoriadne dobre... chaos vnútri bol však
čoraz väčší. Práve vo svojich „najkrajších“ chvíľach som
uznal, že som v slepej uličke. Podľa všetkého v slepej
uličke môjho „ja“, v každom prípade ma táto cesta viedla
preč od Boha. Myslel som si, že je správne vziať
smerovanie svojho života do vlastných rúk a sám rozhodovať, čo je pre mňa dobré a čo nie.
Dnes som veľmi vďačný, že ma Pán dostal do úplne
bezvýchodiskovej situácie. Nepokoj môjho srdca ma ťažil
ako mlynský kameň, až hrozilo, že sa mi roztrhne. Moji
priatelia a spolupracovníci nenachádzali vysvetlenie,
prečo som sa stále hlbšie ponáral do zádumčivosti, kvôli
ktorej som už neskôr naozaj nebol schopný vykonávať
svoju prácu. Bol som záhadou aj sám pre seba, darmo
som premýšľal a filozofoval, čo môže byť príčinou môjho
stavu.
Istý duchovný poradca, vedený Duchom Svätým, mi to
napokon ozrejmil: bola to obrovská ťarcha hriechu, ktorá
ťažila moje plecia a ťahala ma k zemi.
46
Uznal som, nakoľko som sa vzdialil od Boha a aký
veľký je môj hriech, že namiesto toho, aby som bol Jeho
vlastníctvom, stal som sa otrokom homosexuality a na
iných ľudí som pozeral len ako na cieľ svojich túžob, hoci
sú tiež Božím stvorením. Veci som nechal dôjsť tak
ďaleko, že chýbajúce stotožnenie sa s mojou mužskou
identitou viedlo k znetvoreniu mojej osobnosti a k disharmónii mojej bytosti a stal som sa bábkou fantázie, túžob,
sebeckých vášní, chaosu a uctievania tela.
A nielen to bol môj problém. Výsledkom nesprávne
smerovaného vývoja mojej sexuality bolo, že som sa
z mnohých pohľadov stal chudobným na kontakty. Rád
som sa priatelil s ľuďmi, ktorí schvaľovali štýl môjho
života, zatiaľ čo som zavrhol a obchádzal všetkých, ktorí
sa k homosexuálnemu spôsobu života stavali odmietavo.
Považoval som ich za krákajúce vrany, za zaostalých ľudí,
ktorí „potrebujú poučenie“.
Vyslobodenie
Keď som spoznal, kým v skutočnosti som, zachvel som
sa nad svojou skazenosťou. Každý svoj hriech som
priniesol pod kríž a tam som uvidel niečo z Kristovej
slávy. Pán mi pomohol dať do poriadku moje rôznorodé
problémy a vzťahy. Dal mi silu, aby som zlikvidoval svoju
nečestnosť, aby som oľutoval a zlikvidoval svoju zaujatosť,
aby som sa homosexuálnemu svetu otočil chrbtom, aby
som si na materiálnom poli postavil nižšie nároky a aby
som kŕmil svoju vieru.
Bol som naplnený radosťou, lebo ma obdaril mnohými
povzbudivými zážitkami, istotou víťazstva a odvahou
viery. Môjmu novému kresťanskému okoliu bolo pár mesiacov možno ťažké so mnou vydržať, lebo som skutočne
plával v šťastí!
47
Predsa len ilúzia?
Prišli však aj iné časy. Zdalo sa, že ma minulosť dobehne. Veľmi som sa zľakol a chcel som sa jej brániť.
Utrpel som fiasko a čoskoro prišlo zúfalstvo. Teda som si
to celé iba predstavoval, skutočná zmena predsa len
nenastala?
Bolo pre mňa ťažké modliť sa. Niekoľko priateľov však
stálo pri mne a pomaly sa mi objasnilo, že aj keď som
navonok dal do poriadku veľa vecí, teraz musia „Ježišovou
školou“ prejsť aj moje tajné zákutia, inak mi hrozí
nebezpečenstvo, že ustrniem v škôlke viery. Teraz musím
ísť vpred. Najskôr som sa zľakol, potom som však uznal,
že Boh ma vo svojej dobrote chce postupne zmeniť na
obraz Svojho Syna, Ježiša Krista!
Je vôbec možné, aby Boh vo mne vykonal toto dielo?
Nechodil som po svojich cestách pridlho? Všetky tieto
otázky sa hromadili predo mnou. „Pozri sa len do zrkadla, Simon,“ hovoril som si. „Skutočne si získal odpustenie
hriechov, si umytý a ospravedlnený, ale tu nesmieš zastať,
pôjdeme teraz cestou posvätenia.“ Najprv bolo ťažké
tomu porozumieť. Pomaly sa mi však vyjasnilo: Pravdaže,
Kristus je dobrotivý a lieči, Jeho očisťujúca sila ma však
musí preniknúť celého, musí sa zmeniť z Ježiša prišlého
pre mňa na Ježiša žijúceho vo mne!
Zmena
Hoci Ježiš pre mňa získal a urobil dostupnou slobodu
Božích detí, bol teraz rad na mne, aby som túto slobodu
spoznal a vzdialil sa od všetkého, čo by slobodu ohrozilo
a znemožnilo. Jedným z mojich najúžasnejších objavov
bolo, že v Kristovi nie sú zakorenené nezmeniteľné životné schémy, nech sú už v človeku vryté akokoľvek dlho.
48
Koľkokrát som sa postavil proti svojmu starému „ja“,
toľkokrát som sa učil, že ho musím poslať tam, kam patrí:
je ukrižované spolu s Kristom! Všetko je predsa nové. Žiť
v sile Kristovho zmŕtvychvstania pre mňa znamenalo, že
musím odmietnuť nielen svoju starú homosexuálnu identitu, ale aj vo mne žijúceho sebeckého, žiarlivého, seba
ľutujúceho a mudrujúceho človeka.
Dnes, takmer šesť rokov po obrátení sa, znova a znova
žasnem, ako nás Boh skrze Ducha Svätého stále viac premieňa, aby sme Mu boli čoraz viac podobní.
Zmena je proces, vývoj, ktorý začína v deň, keď sa
človek opýta: „Pane, čo chceš, aby som robil?“
Mohol by som teda povedať, že som sa zmenil, že sa
mením a aj v budúcnosti by som sa ďalej rád menil.
Jedného dňa som dospel k zisteniu, že som zaľúbený do
ženy. S obdivuhodnou istotou som ju požiadal o ruku. Bol
som prekvapený, aký cenný a príjemný môže byť vzťah so
ženou – načisto iný než bezuzdná túžba vlastniť v homosexuálnom vzťahu. Boh ma stvoril ako muža a prijatie
tejto identity ma privádzalo do úžasu; nebola to chyba,
Boh mi pripravil dobré veci.
Si muž
Si muž! Prijatie tohto faktu mi dalo mnoho povzbudenia, hoci nebolo vždy ľahké zdolať alebo chcieť zdolať
dávno zaužívané veci a vykoľajené vášne!
Hovorí sa, že človek sa nemá obzerať, ja som to však
predsa urobil. A nestačil som sa pritom diviť. Nie tomu,
čo všetko som urobil ja, ale tomu, čo vo mne vykonal Boh.
Pravda, poddával som sa so slzami, bojom a strachom,
keď vyžadoval odo mňa opustiť všetko, ale radosť získaná
v Kristovi má tisíckrát vyššiu cenu. Mohol som, samozrejme, zostať slobodným mužom. Boh má však toľko za49
sľúbení aj pre manželstvo! A Jeho Slovo je pravda!
Momentálne je pre mňa najneuveriteľnejšou skutočnosť,
že sa čoskoro stanem otcom. Ledva to dokážem prijať.
„Takíto boli niektorí z vás,“ hovorí Pavol. Na to môžem
odpovedať len: Je to pravda. Aj ja som bol „taký“. Za
žiadne peniaze by som sa však nevrátil k starému životu.
Dnes si už nedokážem predstaviť, že by som nespoznával
Božiu obnovujúcu silu, ktorá dokáže zmeniť a pretvárať aj
tam, kde sa vzdávajú i samotné cirkvi.
Odvtedy sa k nám prišlo porozprávať množstvo väčšinou mladších mužov o tom, ako by mohli aj oni prejsť na
novú cestu života s Ježišom Kristom.
Svoj príspevok by som chcel zakončiť trocha pozmeneným biblickým veršom:
„Poďte ku mne všetci, ktorí ste obtiažení (...hriechom a ste
homosexuáli), a ja vám dám odpočinutie (obnovím vás),“
hovorí Pán Ježiš Kristus.
50
Petra Grimberg
Príbeh mojej osamelosti
Osobitné poďakovanie vyslovujem
Miriam Kimet, ktorá s Božou pomocou stála pri mne
v najťažších chvíľach môjho života,
Gisele Stubner, ktorá mi ukázala cestu von z homosexuality,
a môjmu manželovi, ktorý so mnou láskyplne zdieľa
cestu životom.
Krehká identita
Pravda sa ma dlho bytostne nedotkla. Zatienila ju moja
túžba po tragike. Je zvláštne, aké množstvo príbehov
Pravda (Kristus) dovolí bez toho, aby sa v nich dala nájsť.
Len toľko, kým človek verí vo vlastné predstavy, vzdialené
svety, ktoré sú ďaleko od skutočností. Hľadané šťastie sa
stalo najväčším nešťastím môjho života. Tak som sa teda
vydala na cestu pustatinou hľadať naplnenie túžby, ktorá
bola taká neurčitá ako moja vlastná osobnosť.
Nebolo to tak, že som ľúbila ženy. Chcela som ich, aby
som sa nimi mohla ospravedlňovať a nemusela uznať, že
nie som schopná žiť v zhode s tým, kým v skutočnosti
som. Bola to krehká identita, kvôli ktorej som po nich
túžila, vlastne ten bezodný pocit, že nikdy nebudem vyhovovať. Áno, bála som sa žien, lebo ako žena som sama
sebe nikdy nevyhovovala. Ale bol to práve strach, ktorý
51
ma poháňal k tomu, že som ich chcela pokoriť. Chcela
som si ich „podmaniť“, aby som sa v sebe ako žena vyznala.
Klamstvo súvisiace so mnou sa mi stalo zvykom. Verila
som, že ľúbim, v skutočnosti som len živila svoju tragickú
identitu. Moje „ja“ sa stalo vzdušným zámkom, v ktorom
som obsadzovala ďalšie a ďalšie izby svojej sebaľútosti.
V týchto „herniach“ som sa mohla vyzúriť. Uväznila ma
pasca sebaľútosti a nepovolila inú intimitu než tú moju.
Tak som sa stala osamelou, nie preto, že nik neklopal na
moje dvere, jednoducho preto, že som ich nikomu neotvorila. Bála som sa, že by mi vzali hračku môjho tragického
sebapoznania. Začala som koncipovať svoju osobnosť –
ako stroj, z ktorého chce človek vyťažiť maximum. Jeho
základnými súčiastkami sa stali vedome štylizované
sebavedomie, arogancia a intelekt. Čoskoro som však
funkcie stroja neovládala ja, funkcie kontrolovali mňa.
Stala som sa malým ozubeným kolieskom vo vlastnom
vynáleze bez toho, aby som si to všimla. Ľudia boli pre
mňa dôležití len nato, aby obdivovali moju majstrovsky
zostrojenú osobnosť. A tak som skočila do sveta, ktorý bol
tak veľmi iný ako realita – do prostredia „teplých“.
Bol to svet, v ktorom môj stroj dokázal fungovať, a stal
sa pre mňa dôležitejším než moje skutočné vnútro. Čoskoro už homosexualita nebola pre mňa iba sexuálnou orientáciu, stala sa mojím vierovyznaním. Boli sme spoločenstvo, ktoré jednoducho postavilo hodnoty na hlavu
a homosexualitu postavilo na vrchol ako jediný ozajstný
svetonázor. Heterosexuálov sme zatracovali a neradi sme
ich videli. Tento svet uctieval zákony ilúzie. Vyhľadávaný
bol ten, kto sa v tejto ilúzii dokázal zdokonaľovať.
Netrvalo dlho a stala som sa hračkou ilúzie, ktorá sa
zažrala do mojej duše a urobila ma imúnnou voči realite.
52
Svoju vlastnú identitu som predala a kontrolu som prenechala mechanizmu svojej vymyslenej osobnosti.
Veľmi rýchlo som získala uznanie, ktoré som dovtedy
nepoznala. Predtým som sa cítila ako čudák alebo
vyvrheľ, ktorý nevie pochopiť svoju „inakosť“. Áno,
predtým som bola skôr bojazlivá, teraz som sa však na
všetko, čo ma ľakalo, vrhala spôsobom divého zvieraťa,
len aby som to zneškodnila. Svet, v ktorom som sa pohybovala teraz, bol pre mňa ako stvorený. Bol to svet,
v ktorom som mohla svoje pocity menejcennosti vydávať
za schopnosti. A predsa – v tomto prostredí vo mne niečo
čoraz viac mohutnelo: túžba. Nevedela som to pomenovať, až neskôr som pochopila, že ma hnala túžba po vlastnej ženskej identite.
Moji rodičia sem prišli ako utečenci z vtedajšieho
Československa a sami sa nedokázali orientovať v živote
západu. Neboli v situácii, že by mi mohli ukázať cestu
k nájdeniu ženskej identity. Myslím, že boli príliš zaujatí
svojimi vlastnými problémami, preto mi nedokázali
pomôcť nájsť moju pohlavnú identitu. Vytrhla som sa
teda z ich nestáleho prostredia a stvorila si svoj osobitný
svet.
V homosexuálnom prostredí som väčšinou prichádzala
do styku s „teplými“ mužmi. S nimi som prežívala intenzívne, aj keď len platonické vzťahy. Jednoducho som sa
do nich nevedela zamilovať ani vtedy, keď by to bola pre
mňa pohodlnejšia cesta. Každý kúsok môjho tela sa tomu
bránil. Ženy však vo mne vzbudzovali strach – cítila som,
že som na ne nedorástla. Kým som hľadala nejaké
pohlavné stotožnenie, stávala som sa nástrojom sexu
a nejako som sa skrze sexualitu identifikovala.
Bála som sa ozajstnej lásky, lebo tá vyžaduje osobnosť,
autentickú identitu. V mojom srdci preto miesto pre lásku
53
neostalo. Len čo sa do mňa určitá žena zaľúbila,
spanikárila som a opustila som ju. V podstate som sa teda
vždy zamilovala do žien, ktoré mi nechceli dať lásku,
ktorú som od nich chcela ja. Keďže ma moja túžba po
troške pohlcovala, skúšala som nájsť útechu v alkohole
a drogách. Tieto mi pomáhali veriť svetu, v ktorom som sa
pohybovala, svetu, ktorý žil zo zákonov ilúzie.
Sama so sebou som žila vo veľmi spornom vzťahu. Na
jednej strane som si bola vedomá absencie svojej identity,
ako aj toho, ako ďaleko som od skutočnosti a reálnych
pocitov, a nenávidela som všetko, čo ma mohlo ako človeka obmedzovať. Na druhej strane som si vypestovala
veľmi silnú sebalásku k ilúziám, ktoré som vytvorila
v sebe a pomocou ktorých som sa zviditeľnila pred inými.
Milovala som tragiku, s akou som sa pozorovala ako
stratený človek, ktorý nachádza domov iba vo svojich
myšlienkach.
Počas mnohých rokov strávených v homosexuálnom
prostredí som nemala ani jediný trvalý vzťah, len vzťahy
na jednu noc. Zároveň mi bola pri každej príležitosti
čoraz väčšia zima. Bola mi zima pri mnohých telách,
ktorých som sa dotýkala. Mená mnohých žien, s ktorými
som spala, neboli vôbec dôležité a bola som si až priveľmi
vedomá toho, že tu ani moje meno nemá žiaden význam.
A predsa, oklamaná svojimi vášňami som sa znova
a znova púšťala do potuliek po údolí anonymity.
V anonymite môjho života nebolo miesto pre Boha.
Odmietla som Ho a vedome som sa rozhodovala proti
Nemu napriek tomu, že som vyrastala v kresťanskom
rodičovskom dome. Keďže som vo svojom svete nepoznala lásku, svet Božej lásky sa mi zdal cudzí. A tak som
dávala prednosť svojmu bytiu bez domova pred Bohom
ponúkaným domovom. Nebránila som sa rúhať sa Bohu –
54
dávalo mi to pocit sily a povýšenectva, ktoré som, zdá sa,
potrebovala. Ale v tichých chvíľach som badala, že
neviem nájsť pokoj, že moja duša nenachádza kút, v ktorom by sa mohla stíšiť. V mojom vnútri ma hnala akási
homogénna túžba, ktorá sa živila sama sebou a unášala
ma čoraz ďalej po studených pláňach prázdnoty.
V tých časoch – bola som ešte študentkou – som sa
zaľúbila do lesbickej učiteľky. Aj ona sa zaujímala o mňa
a mimo školy sme spolu strávili veľa pekných dní. Verila
som, že sa moja túžba konečne upokojí. Keď ma opustila,
láska k nej sa zmenila na vášeň. Bolel ma každý bez nej
strávený deň. Aby som uľavila svojej trýzni, vrhla som sa
do hýrenia a čoraz častejšie som sa nachádzala na ceste
sebazničenia. Začala som si spôsobovať fyzickú bolesť,
aby som prekryla vnútorné trápenie. Čím väčšie však bolo
moje telesné utrpenie, tým hlasnejšie boli výkriky mojich
túžob. Prázdnota v mojej duši bola neznesiteľná a úľavu
mi nedokázali poskytnúť ani drogy a alkohol.
Stala som sa apatickou, ako lúče lámajúce sa na vlastných tieňoch. Už som netúžila po živote. Návyk na bolesť
diktoval moje myšlienky a moje srdce napĺňala prázdnota.
Verila som v tak veľa vecí, ale ich územia pre mňa neboli
prístupné. Moje bytie dunelo ako kamenná pieseň. Vliekla
som sa po svojich cestách tichými krokmi, akoby bolo
moje jestvovanie len ilúziou, ktorá sa rozbila na prázdnote
mojich myšlienok.
Hľadala som, no každým nádychom, v každom okamihu som našla len anonymitu. Hľadala som a strácala –
toto charakterizovalo všetky moje výkriky, prosiace
o nádej. Netušila som, v ktorej z tých komôr stratenosti
by ma našiel čas. Moje oceľové srdce zlomilo moju
dušu a nevedela som, do akého sveta by som mala
vkročiť, aby som ušla pred sužujúcimi tieňmi. Ani jediný
55
sen nedokázal preniknúť cez steny mojej lacno predanej duše.
Dni predo mnou mi pripadali ako bezdomovci – ako
čas bez obsahu. Každý krok vrhal tiene do mojej nepokojnej temnoty. Rozkladali ma bolesti osamelosti. Každý
tichý pohyb redukoval čas na mechaniku hodín. A rozum
zabudol na seba vo vlastných výkrikoch. Moja duša sa
drkotala, vhodená do tmavej cely beznádeje, spútaná
reťazami strachu, pri studených múroch samoty.
Osamelosť a smútok trieštili moje pocity vo dvoje. Túžba
na seba nechcela dať zabudnúť. Moje srdce lačnelo po
zmysle života, ochrane, domove.
Moje pocity sa nezmenili. Mali určitú stálosť, stálosť
túžby prekročiť horizont. Z kroka na krok kráčali cestou
samoty, ktorá chcela veriť len vlastnej predstave. Bežala
som tieňmi noci a chcela som preskúmať jej cesty.
Temnota ma však zhltla, zožrala moju dušu, rozum,
ducha. Moja osobnosť nemala základ, a tak zostala len
irónia môjho bytia.
Ale veď ja som homosexuál!
Spomínam si na skoršie roky svojho života, na obdobie
môjho osamostatnenia a na čas predtým. Vyrastala som
v zbore mojich rodičov a ako 10-ročná som sa dala pokrstiť bez toho, aby som sa skutočne rozhodla pre Ježiša.
Urobila som to preto, aby som dosiahla ospravedlnenie
a uznanie, keďže v baptistickom zbore mojich rodičov mal
krst určitý status – význam. Zúčastňovala som sa táborov
usporadúvaných zborom a dosť zavčasu, ako 11-ročná,
som začala navštevovať tínedžerské skupiny nášho zboru.
Napriek týmto aktivitám bolo pre mňa nemožné zapadnúť do spoločenstva. Placho som sa stiahla a nevytvorilo
sa vo mne ozajstné sebavedomie – istota vo viere. Videla
56
som okolo seba dievčatá a pýtala som sa sama seba, prečo
nedokážem byť ako ony –silná, veselá, kamarátska. Bolo
vo mne niečo odlišné, len som nevedela čo. Až dovtedy
som žila ako chlapec. Rada som hrala futbal a väčšinou
som sa lepšie cítila v spoločnosti chlapcov než dievčat.
V mojej úlohe dievčaťa som bola totálne neistá.
Začala som športovať. Keď som spozorovala, že mi to
ide celkom dobre, moja sebadôvera trocha podrástla.
Vstúpila som do stolnotenisového družstva, v ktorom som
sa – keďže so mnou súperili len chlapci – cítila dobre.
Odvtedy sa mojím športom stal stolný tenis. Zlepšovala
som sa a ako 13-ročná som hrala v ženskom družstve
výlučne s dospelými ženami. Prítomnosť starších žien ma
už sama osebe tak zastrašila, že sa rozplynuli aj zvyšky
mojej znova nadobudnutej sebadôvery. Cítila som, že ma
ženy a dievčatá odmietajú, nevedela som s nimi nadviazať
vzťah a mala som pocit, že ma neberú vážne. Zatiaľ čo ma
na jednej strane priťahovali a obdivovala som ich, na
druhej strane som sa cítila vylúčená z ich spoločenstva.
Keď som vkročila do puberty, moja pohlavná rola bola
pre mňa záhadou. Všimla som si, že chlapci už nechcú
mať s dievčatami kamarátske vzťahy. Práve naopak, vôbec
ich už nebrali vážne. Ani mňa už medzi seba neprijímali,
preto som sa skúsila integrovať do spoločenstva dievčat.
Bola som veľmi mladá, keď som začala so sebaukájaním. Moji rodičia sa so mnou o sexualite nikdy nerozprávali, takže zo začiatku som ani nevedela, čo vlastne
robím. Bol to jednoducho dobrý pocit a začala som sa
tým utešovať. Niekde hlboko som však cítila, že je v tom
niečo zlé, a robila som to potajomky. Predstavovala som
si, že ukájam iné ženy. Keď náš zborový dorast raz nocoval u jedného dievčaťa zo skupiny, vošla k nám pri večernom prezliekaní do izby jej polonahá sestra. Vzrušene
57
a očarene som hľadela na jej prsia. „Ale veď ona je tiež len
dievča,“ prebehla mi hlavou myšlienka, ktorú som spolu
s ostatnými zahodila. V tom čase som ani netušila, že
jestvuje homosexualita.
Vo veku 12–13 rokov prešiel môj život veľkou zmenou.
Zdalo sa mi, že Boh je trestajúci a bezcitný voči tým,
ktorí mu nevedia vyhovieť. Tento obraz mi nejako
sprostredkovali moji rodičia. Keď sa so mnou mama
o Bohu rozprávala, vzbudzovala vo mne pocit, že som
zlá a u Boha nemám šancu. Vedome som sa teda rozhodla proti Nemu a bola som rozhodnutá obrátiť svoj život
proti každému zákonu, pravidlu a norme. Privykla som
si na cigarety a neskôr aj na alkohol. V škole som sa koncentrovala na priateľov, ktorí tvorili kliku a vynikali zlým
správaním. Prijali ma o to skôr, že ma považovali za
„starca“ kliky. Moji rodičia si nič nevšimli. Videli len to,
že sa od nich ustavične vzďaľujem. Čoraz viac som sa
uťahovala a pila som väčšinou vtedy, keď som bola
sama. Takýmto spôsobom som mohla najlepšie uniknúť
do vlastného sveta.
Keď som mala 14 rokov, pridružili sa už aj problémy
v škole. Moje známky sa zhoršovali, ale keďže ma preto
v klike prijímali lepšie, bola som na ne hrdá. Napriek prijatiu zo strany iných ľudí bolo vo mne niečo, čo ma robilo nekonečne osamelou. Nevedela som, čo to je, ale
zbadala som, že mi ženy imponujú omnoho viac než
muži. Pre ženy som sa dokázala nadchnúť – pre mužov
nie. Osamelosť a neurčitý pocit, ktorý vo mne vŕtal,
stupňovali moje želanie byť stredobodom pozornosti.
Začala som brať tabletky. Moji rodičia mali bohatú
lekárničku a pomocou kníh o účinkoch drog som rýchlo
prišla na to, čo vyvolávajú jednotlivé účinné látky. Keď
som sa chcela povzbudiť, užila som kodeínové tabletky
58
a zapila ich alkoholom, a keď som chcela znova zostúpiť
na zem, brala som tabletky na upokojenie. V utrpení som
chcela nájsť domov, hľadala som niečo, kam by som patrila, niečo pre mňa potrebné, čím by som sa mohla utešiť.
V tých dňoch som sa nadchla pre učiteľku anglického
jazyka. Ona si všimla, že u mňa niečo nie je v poriadku,
a ponúkla mi svoju pomoc. Bola som prekvapená
a vďačná, že niekoho zaujímam ja a moje potreby. Keďže
som ani sama nechápala, čo mi vlastne je a z čoho pramenia moje ťažkosti, hovorila som s ňou o mojich rodičoch,
o tom, že pijem a užívam tabletky. Aj keď mi nevedela
poskytnúť ozajstnú pomoc, už jej prítomnosť mi robila
dobre. Nezbadala som, že som sa do nej zaľúbila, zatvorila som sa pred všetkým, hlavne sama pred sebou.
Doma sa čoraz častejšie objavovali spory. Opovrhovala
som svojím otcom a nadávala som mu dovtedy, kým ma
nezbil. Začala som nenávidieť svoju matku a jej prítomnosť bola pre mňa neznesiteľná. A tak boli u nás hádky na
dennom poriadku. Súbežne s tým prišiel čas, keď už
všetky dievčatá v klike mali priateľov. Na svoj vek som
bola dosť nevyvinutá a často sa mi posmievali pre malý
obvod hrudníka. Považovala som sa za škaredú, preto ma
ani neprekvapovalo, že o mňa chlapci nejavili záujem.
V klike sa míňalo veľa alkoholu. Aj ja som čoraz viac
pila a brala som čoraz viac tabletiek. Raz, keď sme znova
sedeli na lavičke v parku a popíjali pivo, prechádzalo
okolo niekoľko mladých ľudí. Bol medzi nimi chlapec,
ktorý sa mi veľmi páčil. Ako som čoskoro odhalila, volal
sa Thorsten. Bola som presvedčená, že ho vôbec nezaujímam, keďže však alkohol zmazal moje zábrany, stavila
som všetko na jednu kartu. Poverila som jedno dievča, aby
sa ho opýtalo, či so mnou nechce chodiť. Na moje veľké
prekvapenie odpovedal rozhodným „áno“.
59
Keďže bol Thorsten pre mňa dostatočne vyhovujúcim
čudákom, klike som sa kvôli nemu odcudzila. Cítila som
sa v jeho blízkosti dobre, lebo ma neodmietol, a zúčastňovala som sa všetkého, čo robil, alebo čo sa týkalo len jeho.
To, že ma niekto prijme takú, aká som, a do všetkého ma
zapojí, bolo pre mňa úplne nové. V tom čase som ho
viackrát priviedla domov. Keď sme boli sami v izbe, chcel,
aby som ho uspokojila. Keďže som nemala ani potuchy
ako, ukázal mi to. Táto vec ma neodpudzovala, ale ani
nenadchla. Nevzbudilo to vo mne k Thorstenovi žiadnu
sexuálnu túžbu. Keď sme sa bozkávali alebo som ho ukájala, robila som to úplne automaticky, bez akejkoľvek vnútornej pohnútky, len ako niečo, čo prináleží k chodeniu.
Nechápala som, prečo sa nad tým iné dievčatá rozplývajú, myslela som si, že sa len chvastajú. Pojem homosexuality mi bol vtedy už známy, ale skutočnosť, že ma
v podstate viac priťahujú ženy ako muži, sa vo mne ešte
nedostala do sexuálnej súvislosti. Ani mi nenapadlo, že je
vo mne niečo inak ako u mojich rovesníčok.
Prišiel deň, keď som sa rozhodla, že sa so svojím priateľom vyspím. Isté dievča z kliky už do tohto bodu so svojím chlapcom dospelo a získalo tým medzi ostatnými
veľké uznanie. Túžila som po rovnakom uznaní a bola
som aj zvedavá, aká veľká vec ma čaká. Takže som spracovala Thorstena, ktorý to vlastne nechcel, no nakoniec
sa podvolil. Rodičia by sa zdesili, keby sa to dozvedeli,
preto sme si všetko dobre naplánovali. Nakúpili sme
kondómy a vyčkali na vhodnú príležitosť, keď moji rodičia
neboli doma. Zmizli sme v mojej izbe a vyzliekli sa.
Nemala som poňatia, ako to prebieha, a zlostila som sa na
nežnosť svojho priateľa, lebo som ju považovala za stratu
času. Nakoniec som sa samej seba pýtala, čo je na tom
také skvelé. Pre mňa to bol horor a musela som sa pre60
máhať, aby som sa nepovracala. Thorstenovi som ale klamala, že to bolo úžasné. Keďže bol neskúsený, uveril mi.
Viac sme však spolu nespali.
Chodili sme spolu rok a pol, kým mi raz nezavolal
a neukončil to. Nevedela som, kam sa podieť, začala som
plakať – dodnes neviem prečo. Zrejme som v rozchode
cítila odmietnutie. V tom čase som cítila, že ma každý
odmieta, čo ma doviedlo k tomu, že som sa trikrát
pokúsila o samovraždu. Nepodarilo sa to, ale v dôsledku
mojej závislosti na tabletkách a rizika samovraždy ma
prijali na psychiatrické oddelenie pre mladistvých. Vtedy
som už mala 15 rokov a 16. narodeniny som oslavovala
na psychiatrii.
To, že som sa ocitla v nemocnici, bolo pre mňa veľkým
šokom. Videla som tu všetko – anorexiu, bulímiu, iné
poruchy stravovania, autizmus a rozličné psychózy.
Opatrovatelia sa o pacientov starali podľa toho, akú mali
náladu. Niekedy došlo medzi ošetrovateľmi a pacientmi aj
k násilnostiam. S výnimkou dvojhodinovej prestávky sme
boli celý deň zatvorení na oddelení. Nakoľko bola psychiatria v Mannheime a moji rodičia žili v Leverkusene,
navštevovali ma zriedka. Nepáčilo sa mi, že som „pod
dozorom“ a v nemocnici som sa absolútne necítila dobre.
S lekárom som sa ledva rozprávala a ak áno, pokúšal sa so
mnou hovoriť o sexualite. Ja som však mala také zábrany,
že som o tom nedokázala hovoriť. Neskôr už na podobné
rozhovory nebol čas.
Dokázala som však nadviazať bližší vzťah s jednou
veľmi oduševnenou opatrovateľkou, ktorá bola sociálnou
pedagogičkou. Veľa sa mi venovala a brala ma aj s mojimi
problémami vážne. Cítila som, že ma prijíma. Začali sme
sa stretávať aj mimo nemocnice. Keď som mala
vychádzku, väčšinou som ju navštívila, čo však ostatní
61
neradi videli. Netrvalo dlho a zaľúbila som sa do nej.
Tentoraz som cítila, že s tým má súvis aj sexualita a priznala som si, že som lesbička. Akoby mi z očí padol závoj:
tak preto ma viac zaujímali ženy a preto mám problém
v sexuálnom vzťahu s mužom.
Prenechala som sa opatrovateľke. Chcela mi pomôcť
a poradila mi, aby som prijala samu seba takú, aká som.
Nemám sa pokúšať proti homosexualite bojovať, ale mám
ju prijať ako súčasť svojej osobnosti. Vedela, že som do nej
zaľúbená, a hoci bola heterosexuálna, zaobchádzala so
mnou veľmi nežne. Neodmietala moje pokusy o zblíženie,
ale zaoberala sa pocitmi, ktoré som k nej prežívala.
Vytvoril sa medzi nami vzťah intenzívneho platonického
priateľstva, ktoré pretrváva dodnes.
Zdalo sa mi, že príčinou všetkých mojich problémov
bola nepriznaná homosexualita. Keď som to povedala
rodičom, reagovali veľmi bezmocne. Zároveň sa však
tešili, že sme našli vysvetlenie môjho správania a mohla
som sa vrátiť domov z psychiatrie.
Doma však pomerne pokojná situácia netrvala dlho.
V Kolíne som čoskoro objavila „teplé“ a lesbické kruhy.
Zdalo sa mi, že ma prijali, cítila som sa medzi nimi veľmi
dobre a zostávala som mimo domu spravidla dlho do
noci. Keďže som sa domov vracala veľmi neskoro, ráno
som nevedela vstať do školy. O rok neskôr, vo veku 17 rokov, ma znásilnil neznámy muž. Rodičia mi to vyčítali.
Mala som pocit, že som urobila niečo zlé a že to bola
moja vina. Reakcia rodičov ma ponížila oveľa viac než
samotné znásilnenie.
Rozhodla som sa, že sa odsťahujem z domu. Moji
homosexuálni priatelia boli ochotní ma prichýliť.
Dohodla som sa s nimi, zbalila si veci a odsťahovala som
sa. Bývala som kade-tade po okolí, kým som prostred62
níctvom svojho „teplého“ priateľa nezískala miesto v jeho
bytovom spoločenstve. Čoraz hlbšie som zapadala do
spoločenstva „teplých“ a lesbičiek a veľmi rýchlo som
zbadala, že svoje problémy som tým nevyriešila, len utlmila. Aby som na to nemusela myslieť, začala som žiť ešte
výstrednejšie.
Hĺbky túžby
(Tieto riadky odzrkadľujú beznádej, temnotu a chaos
myslenia narkomanov a sexuálne zvrátených ľudí.)
V dôsledku života točiaceho sa v homosexuálnych
kruhoch som sa stala očividne nešťastnejšou, avšak niečo
ma tam stále ťahalo. Nevidela som pre seba inú životnú
možnosť, a tak o mojom živote rozhodovala prázdnota
každého prežitého momentu. Bola som hľadajúcou medzi
hľadajúcimi, ktorí prechádzali popri sebe a poznali len
svoje vlastné túžby. Áno, hľadajúca, ktorá skúša uniknúť
pred tichom, lebo sa bojí myšlienok, ktoré by odhalili jej
hriech. Moje svedomie bolo zabetónované. Spútaná
reťazami som verila v slobodu, v slobodu, ktorá nepozná
iné, len vlastné ja.
Všetci, ktorí sme poznali stav „tu a teraz“, sme sa vydali
na cestu. Už z diaľky bolo možné vidieť, ako prechádzame chodbami márnice. Sterilne vydezinfikovanú aroganciu svojich životov sme stavali do protikladu ku v chlade
skladovanému pachu smrti. V miestnosti bez okien to
bolo pre zmysly dostupné len vďaka majstrovskému
osvetleniu. Živená svetlom nás jedného po druhom
dostihla temnota našich tieňov. Kráčali sme rýchlejšie,
čoraz rýchlejšie. Zrazu sme sa pustili do behu, utekali
sme, ako len rýchlo sme vedeli – k prvým otvoreným
dverám, ktoré sa za nami s oceľovým zvukom zatvorili.
63
Oslepujúca belosť stien, ktoré nás zvierali, sa miešala do
ostrého svetla lámp, takže steny sa nezdali byť stenami,
ale nekonečnou pláňou. Hľadeli sme na seba v tejto pre
nás úplne neznámej miestnosti, v ktorej okrem nás ľudí
nebolo nič iné. Hudba stíchla, začal sa tanec.
Netrvalo dlho a miesta môjho smútku pokryl sneh
a ľad. Prišiel rad na vytínanie a pálenie lesov mojich
túžob. Všade boli iba rany, rany a pach mŕtvoty. Chlad
ochromil môj jazyk, strach spôsobil, že som sa potkýnala,
a rieky, popri ktorých som prešla, ma pohltili. Všade, kam
som sa len pozrela, vládla samota, až úplne po horizont
a aj za ním. Kam? – búšilo mi v hlave. Obzrela som sa na
všetky strany a videla som, že odtiaľto niet cesty von. Iba
tiesňavy získali od vetra zopár sĺz. Znova sa vo mne vynorila otázka: Kam? Šla som ďalej bez odpovede. Kričala
som, revala, len preč odtiaľto, len nech som slobodná. Ale
fúkali studené, mocné vetry, ktoré pohli ručičkami hodín
a moje volanie o slobodu udusila popolavo sivá ozvena
času.
Tak som sa stala väzňom svojich náruživostí, neprestajne sa ženúc za ich ukojením. Chopila som sa všetkého, čo
hoc len trocha odviedlo pozornosť od mojich túžob.
Čoskoro som sa dostala až tak ďaleko, že som sa vyžívala
v sadomasochistickom vzťahu. Začala som cez deň spať
a v noci žiť. Moje užívanie drog a alkoholu strácalo mieru.
Noc sa stala mojím spojencom. Ticho hovorila: „Počuješ
ho, šľahanie dažďa, počuješ? Roztrhne ticho neónovej
záplavy a nič nemôže zastaviť jeho šľahanie!“ Poznala
som noc a vedela som, že klame, a tak som vzala mince
a hodila som ich smerom k zapadajúcemu slnku. Mesiac
mlčal, áno, mesiac sa nedal podplatiť.
Boli to obrazy, ktoré živili moje „ja“, okamihy v mrknutí
iných – vymyslené, vyrobené, bez života. Ticho revalo, až
64
omámilo dušu. A nedokázalo veriť, že jestvuje pokojný
tlkot srdca, v ktorom sa duša môže bezpečne nadýchnuť.
Moje úbohé bytie naplnila prázdnota, ktorá sa hriala na
mačacích hlavách pouličnej dlažby a zmysel života pokryla jednoliatou sivosťou. Neónová záplava trápila oči, dovolila vidieť iba tiene a v mojich ušiach sa lámali slová
vykúpenia. V skutočnosti som nežila ja, ilúzie živili mňa.
Ilúzie vzbudzovali dojem pohybu, ktorý sa nikdy nestal,
lebo srdce stálo bez pohybu a dych zapieral kyslík.
Kamene odkvapkávali do mŕtvej, zahmlenej noci a hyeny
strachu hodovali na kúskoch duše pochovanej mŕtvoly
nádeje, ktorá nemala domov. Niet pokoja v hlavách, len
ticho rozčarovania! Rytmus našich sŕdc bol oceľový, do
pocitov pumpoval zánik a klamlivo vťahoval život do
smrti. Do sivosti ulíc, do sivosti múrov a do sivosti
dažďom prepitej žiary sa utiahlo moje srdce a čas mi
dovolil vidieť ho z pohľadu mimo svojho bytia ako kopu
blata. Nechcela som už viac, nechcela som viac vidieť,
a tak som odvrátila hlavu od všetkých tých čiernych snov,
ktoré vrezávali svoje grimasy do reality, a prebudila som
sa v izbe, v ktorej smútok môjho zúfalstva zanechal v omietkach stien dobre viditeľné stopy.
Moje vyslobodenie z homosexuality
Môj hýrivý život, alkohol a drogy urobili svoje – stratila
som rozum a získala psychózu. Znova som skončila na
psychiatrii a nemala som poňatia, čo sa so mnou stalo. Po
nejakom čase sa lekári dokázali stať pánmi nad mojím
akútnym stavom, po prechodnom zlepšení príznakov však
nasledovala vyčerpanosť, spojená so stratou zmyslov.
Upadla som do ťažkej depresie, a keď ma prepustili z psychiatrie, bola som odkázaná na opateru. Bola som
vďačná, že ma rodičia opäť vzali k sebe a starali sa o mňa.
65
Všetci priatelia sa mi otočili chrbtom, čo ma ešte hlbšie
ponorilo do zúfalstva. Cítila som sa ako živá mŕtvola,
ktorá nevie zomrieť.
Keďže psychózu vyvolali drogy, lekári upozorňovali, že
môže prepuknúť znova, lebo som ich znova začala užívať.
Moji rodičia sa za mňa veľa modlili, a tak som sa z drogovej vášne vyslobodila. Kvôli psychóze som nerozumela,
prečo sa to všetko so mnou muselo udiať. Čo sa týka
môjho života, absolútne som nemala povedomie hriechu,
moje svedomie úplne skamenelo. Nebola som schopná
ani najmenšej ľútosti. So svojím osudom som iba zápasila. Pretrvávajúci stav vyčerpania bol neznesiteľný.
Následkom tohto stavu som sa o rok, v byte svojho priateľa, znova pokúsila o samovraždu. Môj známy musel
odísť veľmi skoro, mal prednášku na univerzite. Večer predtým som užila sto práškov na spanie, ľahla som si a ráno
som stratila vedomie. Môj priateľ si nič nevšimol a odišiel. Cestou si spomenul, že si zabudol doma poznámky.
Keď sa vrátil, ležala som v posteli rovnako ako predtým,
ibaže všetko bolo plné krvi, ktorá sa mi valila z pľúc.
Okamžite zavolal pomoc. Prišla som k sebe o tri dni na
jednotke intenzívnej starostlivosti.
Keďže pokus o samovraždu stroskotal, úplne som sa
zosypala a moje depresie zosilneli.
Moji rodičia nemali poňatia, ako by mi mohli pomôcť.
Vedeli len, že jedine Boh mi môže dať nový život, ktorý sa
oplatí žiť. Ja som však o tom nechcela ani počuť. Dopočuli sa o misii v Scheidewegu, ktorá sa zaoberá narkomanmi, väzňami a životmi ľudí, uviaznutých na plytčine.
Otvorene som odmietla ísť tam. Vzpierala som sa všetkému, čo súviselo s Bohom.
Bezvýchodiskovosť mojej situácie bola čoraz väčšia.
Nebola som schopná vrátiť sa k starému životu ani začať
66
nový. Jedného dňa ma rodičia požiadali o prechádzku.
Znechutene som súhlasila. Namiesto prechádzky ma však
zaviedli do misijnej čajovne. Keďže som už nemohla
cúvnuť, vošla som tam s nimi. V čajovom klube ma
okamžite oslovila istá žena. Vôbec jej nevadilo, že som sa
nevedela dobre vyjadrovať, a cítila som, že ju môj príbeh
úprimne zaujíma. Potom mi porozprávala o svojom
živote, ktorý bol poznačený drogami a prostitúciou, ako aj
o tom, ako jej Ježiš pomohol vyslobodiť sa z drog a daroval jej úplne nový život.
Jej slová sa ma veľmi dotkli. Hoci som nemohla uveriť,
že mi Boh ešte chce pomôcť, od toho dňa som do
čajového klubu zašla každú nedeľu a spoznávala som tam
čoraz viac ľudí. Zbadala som, že sa tu rátajú úplne iné
veci, ako vo svete, v ktorom som doteraz žila. Cítila som,
že tu je cenný každý človek, každý niečo znamená a chcú
mu pomôcť. Ako rada by som prijala Božiu lásku, o ktorej
rozprávali, ale nevedela som to. Moje srdce bolo už také
tvrdé, že som nebola schopná dať ho Bohu. Jednoducho
som už nedokázala milovať.
Osobitne sa o mňa starala istá žena menom Miriam,
ktorá sa stala vernou sprievodkyňou na mojej ďalšej ceste.
Nevzdávala sa a neprestajne pátrala po pohnútkach môjho
srdca. Chcela som začať nový život s Bohom, keďže však
toho moje srdce ešte nebolo schopné, urobila som prvé
kroky podľa svojej vôle. Bolo mi jasné, že keď budem žiť
svoj život s Bohom, nemôžem zostať homosexuálom. Moje
homosexuálne pocity však zostali, akokoľvek som sa modlila o ich zmiznutie. Miriam aj vedúci misie spozorovali, že
potrebujem dôkladnú pomoc duchovného poradcu. Podali
teda žiadosť o moje umiestnenie do „help-centra“
v kresťanskom terapeutickom stredisku, kde okrem iného
ponúkali pomoc aj homosexuálom.
67
Trvalo však ešte rok, kým moje liečenie v stredisku
začalo. Miriam sa o mňa zatiaľ čoraz viac starala. Zariadila, aby ma trikrát do týždňa vozili autom na misijné
stretnutia, a každý deň sme sa zhovárali telefonicky.
Dbala o to, aby som sa opäť nezošmykla do starého života
a to nebolo vždy ľahké. Bola som takmer zdravá a veľa
vecí ma ťahalo späť. Vyhádzala som však všetko, čo patrilo do môjho starého života, šaty, knihy, kazety, atď.
V tom čase som sa opäť stretla so svojím priateľom
z mladosti Thorstenom. Naše priateľstvo znova ožilo.
Vedel, že čakám na miesto v „help-cetre“, a chcel so mnou
zostať v kontakte prostredníctvom listov aj počas terapie.
Konečne nadišiel deň, keď sa uvoľnilo miesto a moje
liečenie sa mohlo začať. Tamojší ma očakávali s porozumením a srdečne ma prijali do svojho spoločenstva.
Spoznala som duchovnú poradkyňu, ktorá tiež bola
kedysi lesbičkou, a s prekvapením som zistila, že ma delí
iba chlp od toho, aby som sa do nej zamilovala. To som
však v žiadnom prípade nechcela!
V panike som zavolala Thorstenovi, aby po mňa prišiel
autom. Prišiel okamžite a odviezol ma k sebe. Po dvoch
týždňoch som teda terapiu prerušila. Upadla som do
mimoriadne ťažkej depresie. Takto bolo nemožné ďalej
pokračovať, preto som sa po týždni spojila s Miriam.
Odviezla ma späť do „help-centra“, kde ma znova prijali.
Začala som sa cítiť lepšie.
Duchovné rozhovory mi spôsobovali ťažkosti, pretože
som absolútne nemala vedomie hriechu. Nedokázala som
rozpoznať svoje problémy a chyby, nedokázala som sa
otvoriť – ani sama pred sebou. Preto som všetko potláčala
a jednoducho som si vymyslela niečo, čo som potom
porozprávala na terapii. Spoločenstvo mi však robilo
dobre. Ale predsa som znova a znova na určitý čas zmizla,
68
aby som mohla fajčiť a piť. Keď som sa vrátila, prijali ma
láskavo a ihneď sa mi začali venovať. Jedného dňa sme
však dospeli do bodu, keď mi povedali, že nebudem môcť
ďalej pokračovať v terapii, ak ešte raz zmiznem.
V „help-centre“ bolo zakázané fajčiť. Zákaz bolo pre
mňa ťažké dodržiavať, preto som fajčila potajomky. Keď
sa mi minuli cigarety, spravidla som vybuchla. Ak sa ma
duchovní poradcovia dotkli čo i len najmenšou kritikou,
roztrieskala som zariadenie na márne kúsky. Keďže som
zamlčala, že dôvodom mojej agresivity je fajčenie, pracovníci iba hádali, čo sa so mnou deje. V súvislosti s tým na
mňa urobilo veľmi veľký dojem, že pracovníci boli vždy
pripravení mi odpustiť. Ani jediný raz ma nepotrestali za
zlo, ktoré som spáchala. Práve naopak. Ani ho
nespomenuli, čo bolo pre mňa úplne nové.
Každý deň po raňajkách sme sa spoločne rozprávali
o Biblii. Všetci hostia aj zamestnanci sa vtedy zišli, aby
sme čítali Písmo a zhovárali sa o ňom. Pre mňa to bola
najkrajšia časť dňa; začala som chápať, že k svojej záchrane neviem prispieť ničím a že som vo svojom živote
nakopila veľmi veľa hriechov. Pochopila som však aj to,
že napriek mojej nespravodlivosti ma Boh nekonečne
miluje. Ježiš Kristus zomrel aj za môj hriech, aby ma
z neho vyslobodil, a tak urobil most cez priepasť, ktorá
ma delí od Boha, a umožnil mi mať spoločenstvo s Ním.
Konečne som sa celým srdcom obrátila a začalo sa
obdobie radosti. Myslela som si, že mojej homosexualite
je koniec, čoskoro som však zbadala, že to tak nie je –
znova som sa zaľúbila do opatrovateľky, ktorá bola kedysi
lesbičkou. Keď som jej vyliala svoje srdce, zobrala si ma
na starosť. Trpezlivo sa zaoberala mojimi pocitmi a prejavovala mi veľa porozumenia. Keďže som sa písomne
vedela vyjadriť oveľa otvorenejšie a lepšie než v rozho69
vore, písala som jej listy, na ktoré som dostávala odpoveď
vo forme duchovného poradenstva. Moje pocity voči nej
však boli čoskoro neznesiteľné, znova sa ma zmocňovali
dávne homosexuálne vášne. Terapiu som ukončila ďalším
pokusom o samovraždu.
Potom som bývala u svojich rodičov. Duchovná poradkyňa so mnou naďalej zostala v písomnom kontakte. Jej
listy mi pomáhali usporadúvať moje pocity, znova a znova
ukazovali cestu von z homosexuality. Zároveň som mala
veľmi úzky vzťah aj s Thorstenom. Mali sme pomer a čoskoro sme sa rozhodli, že sa zosobášime. Sobáš sa zdal byť
najlepším riešením mojich problémov. Myslela som si, že ak
sa budem koncentrovať len na Thorstena, zdolám svoju
homosexualitu. Naše manželstvo však stroskotalo a podali
sme žiadosť o rozvod. Dôvodom bola moja homosexualita
a moja túžba po onej duchovnej poradkyni. Na Vianoce
som si uvedomila, že takto to ďalej ísť nemôže.
Neopísateľne som po tejto žene túžila, čo u mňa viedlo
k telesným ťažkostiam. Zvykla som zvracať krv a schudla
som na 41 kilogramov. Prerušila som s ňou teda kontakt.
Znova som vstúpila do intenzívneho vzťahu s Thorstenom. Netušila som prečo, ale manželstvo pre mňa niečo
znamenalo, nechcela som sa ho len tak ľahko vzdať.
A vtedy sa stal zázrak – Boh nám daroval nový začiatok.
Čo sa týka viery, na začiatku manželstva som manžela
natoľko strkala týmto smerom, že sa „obrátil“ viac-menej
z donútenia. Môj tlak spôsobil, že nechcel už viac o Bohu
ani počuť. Podriadila som sa mu, žila som si svoj život
s Bohom bez toho, aby som sa pokúšala „spracovať“ svojho manžela. Naďalej som sa zaňho modlila.
Môj lekár bol presvedčený, že pre zlý zdravotný stav
nikdy nebudem môcť mať deti, preto sme sa s manželom
pred počatím ani nechránili. V januári som však predsa
70
nečakane otehotnela. Lekár nám radil potrat, môj organizmus je vraj prislabý na to, aby vydržal tehotenstvo.
Vlastne som to malé ani nechcela. Môj život bol ešte stále
totálne zamotaný a práve som začínala mať úspech vo
svojom povolaní. Nedokázala som však byť pred Bohom
zodpovedná za vraždu drobného človiečika.
Aj keď som ukončila spojenie s poradkyňou z „helpcentra“, stále ma natoľko trápila túžba po ženách, že môj
manžel sa už nedokázal na moje trápenie pozerať. Hoci je
veľmi žiarlivý, bol ochotný privoliť, aby som mala mimomanželský vzťah so ženami. Ja som však vedela, že homosexualita sa protiví Božej vôli, aj keď som nechápala,
prečo mi Boh neodňal moje homosexuálne pocity.
V každom prípade som sľúbila Thorstenovi, že nezničím
naše manželstvo, nevytvorím si vzťah so ženou.
Po tomto rozhodnutí mi Boh začal približovať, čo je na
homosexualite zlé. Ukázal mi, že ústredný problém nie je
sexualita, ale vášeň. Hriech je to, že človek miluje niekoho viac než Boha. Od dotyčného človeka potom očakáva
uspokojenie túžob svojho srdca namiesto toho, aby o to
prosil Boha a otvoril sa Jeho láske. Koniec koncov, tento
problém má aj mnoho heterosexuálov. Len s ním vo svojej „normálnosti“ nie sú natoľko konfrontovaní.
O láske ľudí rovnakého pohlavia píše Pavol v liste
Rímskym (1,24–25) toto: „Preto ich Boh so žiadosťami ich
sŕdc vydal nečistote, aby si medzi sebou zneucťovali svoje
telá, všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali
stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je
požehnaný naveky. Amen.“
Keď som si uvedomila, že homosexuálna láska nie je
dobrá zo žiadnej stránky, ale je hriechom, ktorý zničí môj život, začala som milovať Boha. Poprosila som Ho, aby utlmil
71
moju túžbu a obdaroval ma naplňujúcou láskou k môjmu
manželovi. Predtým vo mne sexualita vždy zanechávala vedľajšiu horkú príchuť. Cítila som sa potom ešte opustenejšie.
Teraz som však spoznala úplne novú podobu sexuality.
Takú, ktorá nie je sebecká, ktorá nehľadá len vlastné uspokojenie, ale je sústredená na partnera, a tým je omnoho
naplňujúcejšia než čokoľvek, čo som doteraz poznala.
Toto obdobie bolo pre mňa plné úžasných prekvapení.
Môj vzťah k ženám sa začal normalizovať a to prekonalo
všetky moje predstavy. Plakala som prvé slzy radosti vo
svojom živote, keď sa môj manžel po krátkom čase – bez
akejkoľvek mojej „pomoci“ – obrátil. A začala som milovať aj dieťa mrviace sa v mojom bruchu, ktoré sa po Bohu
stalo pre mňa všetkým.
Náš synček sa narodil v šiestom mesiaci tehotenstva
a nesmierne sme sa mu tešili. Aj keď sa narodil priskoro
a veľmi som sa oňho bála, našla som pokoj v Bohu a môj
vzťah s Ježišom Kristom bol skutočne intenzívny. Naše
dieťa však po štyroch týždňoch zomrelo na infekciu čriev.
Krátko predtým som dostala popôrodnú psychózu
a o smrti malého som sa dozvedela na psychiatrii. Pre
môjho manžela to boli ťažké časy. Musel spracovať stratu
syna a starať sa o mňa na psychiatrii.
Po akútnom štádiu psychózy znova nasledoval stav úplného vyčerpania s totálnou absenciou myšlienok a pocitov.
Našťastie som sa teraz nedostala do depresie. Nevedela som
však nájsť odpoveď na otázku, prečo sa veci museli udiať
práve takto. Moja choroba a strata syna ma veľmi zaťažili.
Práve pre stratu citlivosti bolo pre mňa ťažké vytrvať v úzkom vzťahu s Ježišom. Môj manžel stál láskyplne pri mne –
až po hranice svojich možností. Predsa som však mala
samovražedné myšlienky a niekedy sa vo mne vynárala otázka, či by homosexualita predsa len nebola lepšou cestou.
72
Vo všetkých týchto ťažkostiach bola teraz veľmi potrebná moja vôľa. Veľkú útechu znamenal pre mňa verš
z knihy proroka Izaiáša 55:8–11:
„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty
nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá
prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje
myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako dážď a sneh padá z neba,
a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou
a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude
moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne
prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo
ho posielam.“
Uvedomila som si, že Boh mi nie je dlžný vyúčtovanie.
Jeho múdrosť je o toľko vyššia než moja! Spoznala som,
čo znamená, keď sa môžem utiekať k Ježišovi. Postrehla
som, že na to, aby som našla pokoj, nemusím bezpodmienečne všetkému rozumieť. Každé svoje bremeno
môžem jednoducho zložiť k Ježišovi. Práve počas absencie citlivosti sa mi objasnilo, že láska predovšetkým nie je
pocit, ale názor na život, postoj, ktorý vyžaduje vôľu. Keď
som sa vedome odovzdala do Ježišových rúk, mohla som
spoznať, že ma preniesol týmto ťažkým obdobím a môjmu
manželovi dal silu stáť vo všetkom pri mne.
Dnes mi myšlienky na homosexualitu už ani nenapadnú. Homosexuálny život viac pre mňa nie je možný, lebo
viem, že znamená „vývojovú anomáliu“ a prieči sa
Božiemu zámeru. Smiem vedieť a cítiť, že ma Ježiš
prenáša každým novým dňom, a môžem v Ňom nájsť
pokoj a odpočinok. A ďakujem Ježišovi za ten úžasný
život, ktorým obdaril mňa a môjho manžela.
73
Thomas Schirrmacher
Čo hovorí o homosexualite
Biblia?
Homosexualita v Starom zákone
Prítomnosť homosexuality v Biblii vždy naznačuje, že
daná spoločnosť upadá a Boží trest je blízko.
Prvýkrát spomína Biblia homosexualitu v súvislosti
so Sodomou a Gomorou. Sodoma a susedné mesto
Gomora dozreli k odsúdeniu a o krátky čas ich zahubil
Boží oheň. V Písme čítame, že homosexualita bola
v Sodome bežná:
„Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž
Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. Zavolali na Lóta a povedali:
Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich,
aby sme ich poznali...“ (1.Mojžišova 19:4–5).
Pod pojmom „poznať“ je v Starom zákone vyjadrený
pohlavný styk (na začiatku manželstva muž „pozná“ svoju
ženu). Takže mužovia Sodomy chceli mať s Lótovými
hosťami – mužmi pohlavný styk. Lót nazýva žiadosť obyvateľov Sodomy „zlou“. Aj Lótov návrh však obsahuje
brutálne sexuálne násilie: „...a povedal: Bratia moji, nože
nerobte nič zlého. Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali
muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči;
len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho
prístrešia“ (1.Mojžišova 19:7–8).
Biblia ale neopisuje iba hriechy pohanov. Na konci
obdobia Sudcov bol izraelský ľud znova na dne. Túto ge74
neráciu charakterizovalo najhoršie modlárstvo, homosexualita a brutálne znásilňovanie žien:
„Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci,
obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa
domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho
poznali. Muž, majiteľ domu, k nim vyšiel, a povedal im: Nie
tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel
do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť! Hľa,
moja dcéra – panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich,
tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na
tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti. Ale
oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju
vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali,
a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili
ju až pri východe rannej zory“ (Sudcov 19:22–25). V dobe
opísanej v knihe Sudcov 19:22–25 – rovnako ako v časoch
Sodomy a Gomory – predstavuje znásilňovanie žien, žijúcich v dome, brutálnu alternatívu k homosexuálnemu
násiliu, ktoré chceli obyvatelia spáchať na hosťoch.
Po tomto hanebnom čine rozpútali Izraeliti vojnu proti
kmeňu Benjamín (Benjaminovci boli páchateľmi) a takmer celý kmeň vyhubili.
Dva najdôležitejšie zákazy homosexuality v Mojžišovom
zákone rovnako súvisia s morálnym úpadkom spoločnosti:
„S mužom nesmieš obcovať, ako sa obcuje so ženou; bola
by to ohavnosť“ (3.Mojžišova 18,22).
„Ak niekto obcuje s mužom, ako sa obcuje so ženou, obaja
spáchali ohavnosť; musia byť vydaní na smrť; za svoju krv sú
sami zodpovední“ (3.Mojžišova 20,13).
Kontext oboch veršov nám ozrejmuje, že homosexualita
bola jedným z hriechov, ktoré charakterizovali kanaanske
národy. Ako rozsudok ich Izrael mohol vyhnať z krajiny:
75
„Zachovávajte všetky moje ustanovenia a všetky moje
právne predpisy a plňte ich, aby vás nevyvrátila zem, do
ktorej vás vediem, aby ste v nej prebývali. Nechodievajte
podľa zvykov národov, ktoré vyháňam spred vás. Pretože oni
páchali všetko toto, zošklivil som si ich“ (3.Mojžišova
20,22–23).
Homosexualita však nie je jediným poznávacím
znakom spoločnosti zrelej na odsúdenie. Písmo vymenúva aj ďalšie hriechy: smilstvo, cudzoložstvo, sexuálny styk
so zvieratami, pohlavný styk s menštruujúcou ženou. Ale
aj znevažovanie rodičov, vyvolávanie mŕtvych a veštenie
sú v Písme spomenuté v tejto súvislosti (3. Mojžišova
18:22–30; 3.Mojžišova 20:2–18).
Ďalej Písmo zakazuje, aby sa peniaze, pochádzajúce
z hetero- alebo homosexuálnej prostitúcie, dávali do chrámu:
„Nebude sakrálnej neviestky spomedzi dcér izraelských,
ani nebude sakrálneho smilníka spomedzi izraelských synov.
Nevnášaj mzdu neviestky ani zárobok smilníka do domu
Hospodina, tvojho Boha, na splnenie akéhokoľvek sľubu,
lebo oboje je ohavnosťou pred Hospodinom, tvojím Bohom“
(3.Mojžišova 23:18–19).
Zárobok chrámových prostitútov bol „psí zárobok“.
Toto označenie je pochopiteľné, keďže v okolí Izraela
nazývali homosexuálov väčšinou psami.
Napriek tomuto zákazu existovali v Izraeli znova
a znova chrámoví prostitúti, až v čase duchovnej obnovy
bola krajina od nich a od sôch modiel očistená a ich domy
zbúrané (1.Kráľov 15:12 a 22:47; 2.Kráľov 23:7). Títo
chrámoví prostitúti mimochodom nepracovali len pre
peniaze.
76
Homosexualita v Novom zákone.
K hriechom Sodomy a Gomory sa konkrétne vracajú
dva Novozákonné verše dokazujúc, že Starozákonné hodnotenie homosexuality je nemenne platné aj v Novom
zákone:
„Rovnako ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré
sa podobným spôsobom oddali smilstvu a chodili za iným
telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú nám výstrahou“
(Júda 7).
„Odsúdil aj mestá Sodomu a Gomoru, obrátil ich na
popol, a tak ukázal výstražný príklad bezbožníkom v budúcnosti; ale vytrhol spravodlivého Lóta, utrápeného výstredným
počínaním nemravníkov, lebo tento spravodlivý, kým prebýval medzi nimi, deň čo deň sa trápil vo svojej spravodlivej duši
pre bezbožné skutky, ktoré videl a počul“ (2.Petra 2:6–8).
Okrem týchto dvoch citácií súvisiacich so Sodomou
a Gomorou varuje Nový zákon pred homosexualitou ešte
na ďalších troch miestach. Klasická odvolávka je List
Rímskym 1, 26–27:
„Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich
ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený,
a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou
a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali
hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu,
akú si zaslúžili.“
(Je dobré prečítať si verš v celom kontexte 1. kapitoly
Rímskym v.16–32.)
V tejto časti sa Písmo prvýkrát zmieňuje okrem mužskej
aj o ženskej homosexualite. Aj tu je homosexualita tesne
spojená s modlárstvom a signalizuje najhlbší mravný
úpadok človeka. Z toho, že tu Pavol hovorí o náruživosti
a vášni vyplýva, že odsúdeniahodný nie je len samotný
77
homosexuálny čin, ale aj vnútorná túžba, ktorá mu predchádzala. Tak ako Písmo zakazuje cudzoložstvo aj v myšlienkach (desiate prikázanie, Kázeň na vrchu), zakazuje
v myšlienkach aj homosexualitu.
Často sa tvrdí, že dotknutý človek sa s homosexualitou
už rodí, čo sa mimochodom dodnes nedokázalo a nedá sa
zosúladiť ani s vedeckými výskumami. To by však homosexuálne správanie z kresťanského pohľadu ani zďaleka
neospravedlňovalo. V kontexte vyššie uvedeného verša sa
totiž hovorí, že každý človek sa rodí hriešny. Od tohto
dedičného hriechu aj od konkrétnych s ním súvisiacich
hriechov môžeme byť oslobodení len Božou mocou.
Aj prchkosť môže byť u niekoho vrodenou vlastnosťou,
predsa však nesmie charakterizovať veriaceho človeka.
Ten musí s Božou pomocou nad touto vlastnosťou
zvíťaziť.
Okrem tejto časti Písma spomína Pavol homosexualitu
ešte dvakrát, keď vymenováva tých, ktorí nemôžu zdediť
Božie kráľovstvo:
„Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi
kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi,
ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači
nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí
boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení
v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“
(1.Korintským 6:9–11).
„...vedomý toho, že zákon nie je pre spravodlivého, ale (je)
pre zločincov a neposlušných, bezbožníkov a hriešnikov,
nesvedomitých a zvrhlých, pre otcovrahov a matkovrahov,
vražedníkov, smilníkov, mužov súložiacich s mužmi, kupcov
s otrokmi, luhárov, krivoprísažníkov a proti všetkému, čo sa
protiví zdravému učeniu“ (1.Timoteovi 1:9–10).
78
Grécke slovo „arsenokoité“ preložil Luther ako
„Knabenschänder“ (hanobiteľ, przniteľ chlapcov), vo
všeobecnosti sa však vzťahuje na každého aktívneho
homosexuála, teda nielen na sexuálny styk s chlapcom,
ale aj s mužom. Druhý výraz (grécky „malakos“, čo
vlastne znamená zoženštený) označuje osobu mužského
pohlavia, ktorá v rámci svojej profesie alebo mimo nej
dovolí na sebe vykonávať homosexuálne úkony. Pavol teda
používa grécky odborný výraz tak na „aktívneho“, dominantného, väčšinou staršieho partnera, ako aj na „pasívneho“, slabšieho, väčšinou mladšieho partnera. Čo sa týka
dominancie, aj v homosexuálnom partnerstve sa vytvorí
podobný vzťah, ako je medzi mužom a ženou.
„Rovnocenný“ homosexuálny vzťah medzi mužmi totiž
sotva existuje.
„A takými ste vy niektorí boli,“ spomína Pavol v Liste
Korinťanom. Z homosexuality je teda možné byť vyslobodený! To je nádej podložená dôkazmi, ktorú môžu
dať kresťania na základe Božieho Slova každému homosexuálovi. Potvrdzuje ju množstvo veriacich kresťanov,
ktorí kedysi boli homosexuálmi, dnes však žijú buď sami,
alebo v šťastnom manželstve podľa biblického poriadku.
79
Rozličné aspekty homosexuality
Homosexualita a zdravie
Nie je tajomstvom, že homosexualita prehnane zaťažuje
ľudský organizmus. Homosexualitu (na rozdiel od normálnej sexuality) spravidla nie je možné praktizovať vo
vyššom veku. (Homosexuálny svet by sme mohli nazvať aj
kultom mladíckej sviežosti, pretože sa naplno orientuje na
mladosť. Mnohých homosexuálov odvrhnú ich vlastní priatelia už veľmi skoro – vyhlasujú ich za starých.) Análnym
stykom, ktorý je u homosexuálov bežný, sa prenáša veľa
chorôb, pretože telo je vystavené úplne neprirodzeným
úkonom. (pozri údaje Jeffreyho Satinovera: Homosexuality
and the Politics of Truth, Baker Book House, Grand Rapids
(MI), 1996, str. 59 a 67–68)
Mužská homosexualita (aj bez AIDS) úplne zničí imunitný systém človeka, organizmus totiž nie je schopný
poradiť si s do krvi prenikajúcimi bielkovinami z cudzích
spermií. (David Chilton: Power in Blood, A Christian
Response to AIDS, Wolgemuth and Hyatt, Brentwood (TE),
1987, str. 22)
Homosexualita je lúpežné hospodárenie s vlastným
zdravím. Homosexuáli napríklad osemkrát častejšie
ochorejú na hepatitídu a štrnásťkrát častejšie na AIDS
než heterosexuáli. Podľa štúdie washingtonského „Family
Research Institute“ (Inštitút výskumu rodiny) je predpokladaná dĺžka života u homosexuálov (nepočítajúc
chorých na AIDS) u mužov 42, u žien 45 rokov. Len 9 %
mužov a 26 % žien sa dožije staroby. Ďalšie výskumy
(r.1994) tieto skutočnosti potvrdzujú, keďže zistili, že
predpokladaná dĺžka života u homosexuálov je o 25–30
rokov kratšia než u heterosexuálov. (pozri Jeffrey Satinover:
80
Homosexuality and the Politics of Truth, Baker Book House,
Grand Rapids (MI), 1996, str. 53)
Homosexualita a AIDS
AIDS sa najčastejšie šíri sexuálnym stykom medzi
homosexuálmi. Podľa odhadov nemeckého ministerstva
zdravotníctva z roku 1995 sa 66 % z počtu chorých na
AIDS nakazilo v homosexuálnom vzťahu, 15 % užívaním
drog, 10 % v heterosexuálnom vzťahu, 8 % v zahraničnom
ohnisku nákazy a menej ako 1 % v maternici matky.
(AIDS-Bekämpfung in Deutschland, Das Bundesministerium fur Gesundheit informiert, Bonn, 1996, str. 14; ako aj
HIV/AIDS in Deutschland, 1995, str. 14)
Výskyt homosexuality
Homosexuáli sa nechávajú počuť tak často, že človek by
si mohol myslieť, že tvoria veľké percento obyvateľstva.
Marlin Maddoux zhrnul výsledky rozličných výskumov
súvisiacich so zdravím homosexuálov. (Marlin Maddoux:
The seven Myths of Gay Pride, str.29–35; bola vydaná v publikácii redaktora George Granta: Gays in the Military, The
Moral and Strategic Crisis, Legacy Communications,
Franklin (TN), 1993)
Podľa jeho názoru patrilo k homo- alebo bisexuálom vo
Veľkej Británii a USA napriek rôznemu preháňaniu iba
1,5 % obyvateľstva. (Marlin Maddoux: Sieben Mythen der
Homosexuellen, Bibel und Gemeinde 95, 1995, str. 42)
Doteraz najobsiahlejší výskum z roku 1994 dospel
k záveru, že homosexuálne žilo alebo určitý čas cítilo
2,8 % mužov a 1,4 % žien. (pozri Jeffrey Satinover:
Homosexuality and the Politics of Truth, Baker Book House,
Grand Rapids (MI), 1996, str. 53–54)
81
Homosexualita a vernosť
Realita homosexuálneho životného štýlu (rýchly, prevažne anonymný sex s nespočetnými partnermi v saunách,
parkoch, kinách, atď.) vyvracia mýtus homosexuálneho
„manželstva“. Istý americký homosexuálny pár, McWhirter
a Mattison, uskutočnili rozsiahly vedecký výskum, ale
nedokázali nájsť žiaden pár, ktorý by si bol „verný“ viac
ako 5 rokov. Našli len 156 homosexuálnych párov, ktoré
žili spolu viac než rok. Spomedzi nich bolo iba 7 párov,
v ktorých si boli partneri „verní“, ale ani v jednom nie
dlhšie ako 5 rokov. (D.McWhirter, A.Mattison: The Male
Couple: How Relationships Develop, Prentice Hall, Englewood Clips (NJ), 1984) Na tieto čísla prišli samotní homosexuálni výskumníci, ktorí si dovtedy mysleli, že vernosť
je u homosexuálov rozšírená.
Homosexuáli majú v priemere 46–106 sexuálnych partnerov ročne – toto číslo ani počas vrcholiacej kampane
proti AIDS nikdy nekleslo pod 10 – a počas celého života
majú homosexuáli cca 300–500 partnerov. V 70-tych
rokoch bolo prostredníctvom Kinsey-Sexualforschungsinstitut (Alan P.Bell, Martin S.Weinberg: Der Kinsey Institut
Report über weibliche und männliche Homosexualität,
Goldmann, München, 1978) oslovených 574 homosexuálnych mužov a len 3 % z nich malo menej než 10 partnerov.
75 % z nich malo 100 alebo viac partnerov. 43 % malo viac
než 500 partnerov. V 28 % prípadov počet sexuálnych
partnerov prekročil tisícku! Nie je zriedkavosťou, že
homosexuáli majú počas jedinej noci viac, väčšinou neznámych partnerov. (Christl Vonholdt: Homosexualität,
eine Form von erotichem Hass, str. 62–69, publikované
v Homosexualität und christliche Seelsorge. Dokumentation
eines ökumenischen Symposiums, Aussaat Verlag, Neukir82
chen,1995, str. 67) V roku 1994 mali homosexuáli
v priemere 50 partnerov za život, zatiaľ čo heterosexuáli
len štyroch, vrátane viacnásobného manželstva. (pozri
Jeffrey Satinover: Homosexuality and the Politics of Truth,
Baker Book House, Grand Rapids (MI), 1996, str. 54)
Homosexualita a násilie
Akákoľvek forma zvelebovania homosexuality sa javí
ako mýtus. V skutočnosti je pre dotknutých veľmi tvrdou
realitou stupňujúce sa násilie, ktoré možno v homosexuálnych kruhoch zažiť.
Často sa v médiách poukazuje, že homosexuáli sa stávajú obeťami násilia; väčšinou sa však nespomína, že množstvo násilných činov spáchajú na homosexuáloch práve
iní homosexuáli. Tak ako je násilie špecifické pre svet
prostitúcie, rovnako je prítomné vo veľkej časti homosexuálneho spoločenstva.
Homosexualita a pedofília
Apoštolom Pavlom použitý pojem „arsenokoité“ (przniteľ chlapcov) naznačuje, že pedofília je s homosexualitou
spojená tisíce rokov. Veľa mužov sa stalo homosexuálmi len
preto, že ich v detstve skazil starší homosexuál. Aj z toho je
zrejmé, že homosexualita nie je v žiadnom prípade súkromná vec, vždy je to vec spoločenská. Výskumy washingtonského „Family Research Institute“ ukazujú, že v prípade
homosexuálov je pravdepodobnosť demoralizovania alebo
obťažovania v detstve 12-násobne vyššia než v prípade heterosexuálov. V 25 % prípadov sexuálnych zločinov vykonaných na študentoch sú vinníkmi homosexuáli. (Marlin
Maddoux: The Seven Myths of Gay Pride, bod 14, str. 41–42)
V súčasnosti je v Nemecku stále zakázaný homosexuálny styk s maloletými. Ak by homosexuálov nezaujímali
83
chlapci, bolo by im úplne ľahostajné, že v ich prípade hovorí zákon to isté, ako o sexuálnom styku s deťmi všeobecne. Hnutia homosexuálov však vyvíjajú mohutné úsilie,
aby sa tento zákaz zrušil.
Je dôležité, aby boli maloletí náležite chránení pred
zvádzaním staršími homosexuálmi. Je desivé, nakoľko sa
svet homosexuálov a pedofilov prelína. (pozri Jeffrey
Satinover: Homosexuality and the Politics of Truth, Baker
Book House, Grand Rapids (MI), 1996, str. 62–64) Napríklad „The Journal of Homosexuality“ dáva mimoriadne
veľký priestor sporu týkajúcemu sa pedofílie. Vydavateľom tohto časopisu je John De Decco, ktorý je zvláštnym spôsobom zároveň vydavateľom holandského „The
Journal of Paedophilia“. Ten sa v poslednej dobe zasadzuje o akceptáciu sexu s deťmi. (presné údaje pozri Jeffrey
Satinover: Homosexuality and the Politics of Truth, Baker
Book House, Grand Rapids (MI), 1996, str. 63–65 a str. 255)
Homosexualita kedysi a dnes
V širokých kruhoch rozšírená homosexualita nie je
novým ani moderným javom. V toku dejín bolo mnoho
známych mužov homosexuálov. (O známych homosexuálnych panovníkoch, umelcoch a mysliteľoch ako Leonardo da
Vinci, Michelangelo, Wiliam Shakespeare, Klaus Mann nám
vo svojej knihe podáva prehľad Curt Piess: Auch du, Caesar...,
Homosexualität als Schicksal, Universitas, München, 1981)
Medzi gréckymi filozofmi bola dokonca homosexualita
považovaná za pravú filozofickú lásku. (Kenneth J. Dover:
Homosexualität in der griechischen Antike, C.H.Beck, München, 1983; Wilhelm Weischedel: Die philosophische Hintertreppe. 34 grosse Philosophen..., München, 1976, str. 39–41.)
Viacero dejepiscov vidí práve v tomto príčinu zániku gréckej kultúry, podobne aj neskorší pád Rímskej ríše.
84
Chcel by som teraz spomenúť jeden príklad. Antinoos
– devätnásťročný milenec cisára Hadriana – sa vrhol do
Nílu, aby približne 54-ročnému Hadrianovi daroval 19
rokov. Hadrian dal potom rozostaviť sochy nahého
Antinoosa všade, kam sa len pohol. Tieto sochy sa našli
roztrúsené po celej ríši, napr. aj v Delfách (Múzeum
Delfy, socha Antinoosa).
Do akej miery formuje homosexualita obraz dnešného
sveta už aj v údajne neutrálnom vedeckom živote,
najlepšie ukáže etnológia. Etnologička Sabine Lang opisuje výmenu pohlavných úloh umožňujúcu homosexuálne
vzťahy, ktorá bola pozorovaná medzi severoamerickými
Indiánmi, a vychvaľuje túto etiku. U nich je vraj všetko
jednoduchšie a správanie, ktoré u iných národov plodí
obavy, tu nebudí žiadne pohoršenie. (Sabine Lang:
Männer als Frauen – Frauen als Männer. Geschlechtsrollenwechsel bei den Indianern Nordamerikas, Wayasbah-Verlag,
Hamburg, 1991; krátke zhrnutie pozri v „Der (Weibmann)
war bei tapferen Kriegern als Ehefrau begehrt“, AerzteZeitung číslo 95, 1991.5.24/25, strana 29) Súčasne však
úplne zamlčuje spoločenské násilie existujúce v opísanej
spoločnosti a vyzdvihuje svoje vlastné túžby a predstavy,
premietnuc ich do inej kultúry.
David Field píše: „Dejepisci, antropológovia aj sociológovia sa zhodujú, že súčasné spory o právach homosexuálov... nesvedčia o tom, že by v poslednej dobe prudko vzrástol počet praktizujúcich homosexuálov, skôr len
odzrkadľujú novú slobodu, s akou sa v dnešnej dobe hovorí o každej téme, súvisiacej so sexualitou.“ (David Field:
Homosexualität. Was sagt die Bibel wirklich? Editions
Trobisch, Kehl, 1982, str.9) (Podľa názoru autora kniha
nespĺňa úplne prísľub podnadpisu – Čo v skutočnosti hovorí
Biblia.)
85
V Holandsku už hovoriť negatíva o homosexualite zakazuje zákon. Týmto nútia aj kresťanov rozmýšľať a vyjadrovať sa
spôsobom podobným liberálnemu okoliu. Tvrdenie, že homosexuáli trpia pre spoločenské pohŕdanie ani zďaleka
nezodpovedá skutočnosti. Kto povie proti homosexuálom
čo i len slovo, musí počítať so silným tlakom alebo aj
násilím. Propagácia homosexuality je platená z verejných
financií. Ako príklad uvediem perverzné brožúry v Kolíne
sídliacej Bundeszentrale für gesundheitliche Aufklärung
(Spolková centrála pre informácie o zdraví) a štátom rozsiahlo podporovanej berlínskej Deutsche AIDS-Hilfe
(Nemecká pomoc s AIDS). V týchto brožúrach pod rúškom
prevencie AIDS s odpornou otvorenosťou slovom aj obrazom propagovali homosexualitu.
V každom prípade novým javom je postoj veľkých
protestantských zborov k homosexualite. Prvým krokom
bolo, že aj keď tvrdili, že je nesprávna, z trestnoprávneho
hľadiska považovali homosexualitu za bezvýznamnú.
(Dobrým príkladom je Albrecht Langelüddecke, Karl
Janssen: Homosexualität, stĺpec 771–775, vyšlo v: Hermann
Kunst, Siegfried Grundmann: Evangelisches Staatslexikon,
Kreuz Verlag, Stuttgart, 1966) Po tom, ako táto myšlienka
prenikla do spoločenského vedomia, prišiel úradný útok
proti vyhláseniam Biblie – ich odmietanie alebo zmena
výkladu. Dnes už existujú bohoslužby, na ktorých homosexuálom požehnajú a zosobášia ich, a skutočne vyhlasujú, že Boh niektorých ľudí stvoril ako homosexuálov.
Nie je to len šliapanie po Svätom písme. Takéto tvrdenia sú skľučujúce, neláskavé a zavádzajúce voči homosexuálom, ktorí by sa chceli zmeniť. Oberajú ich o šancu,
ktorú Boh ponúka každému: získať nový život v Kristu
Ježišovi a môcť s Jeho pomocou žiť v súlade s Božou
vôľou.
86
STRÁŽ SVOJE SRDCE
Drahoslav Vajda
Úvod
Nadovšetko, čo treba strážiť, stráž svoje srdce,
lebo z neho pochádza život.
(Príslovie 4,23)
Strážime si rôzne veci. Predovšetkým tie, ktoré sú pre nás
drahé, ktoré pre nás majú veľkú hodnotu. Niektoré z nich
si dávame dokonca aj poistiť. Strážime si svoje veci: trezor, auto, byt, dom – skrátka dávame si pozor na svoj
majetok pred odcudzením, chránime ho a zabezpečujeme
proti poškodeniu. Je to správne? Myslím si, že to nie je
nesprávne, lebo musíme byť opatrní, ostražití, rozumní.
Písmo nás vedie aj k tomuto. Treba nám tieto veci strážiť
z rôznych dôvodov. Ale Boh nám hovorí: „Nadovšetko, čo
treba strážiť, stráž svoje srdce“.
V tomto 23. verši Boh nehovorí, že strážiť máme len svoje
srdce, ale že srdce máme strážiť nadovšetko to, čo treba
strážiť. Preto predovšetkým a na prvom mieste treba
strážiť svoje srdce. Ale aj všeličo iné treba strážiť. Treba si
strážiť zdravie – nemáme byť ľahkomyseľní a hazardovať
so svojím zdravím. Treba si napríklad strážiť ďalej svoju
dobrú povesť, treba si strážiť svoju česť a ešte aj iné ďalšie
veci si máme strážiť a ochraňovať. Stráženie svojho srdca
máme však položiť na prvé miesto: Nadovšetko, čo treba
strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život. Stráž
srdca má byť pre nás najvyššou prioritou medzi strážením
si všetkého možného.
87
Stráž svoje srdce – to je príkaz, nariadenie, dobrá rada.
Keď nás Boh takto usmerňuje, očakáva od každého z nás,
že to tak aj budeme robiť. V evanjelickom preklade je
tento verš uvedený takto: „So všemožnou bdelosťou chráň
si srdce...“ So všemožnou bdelosťou – t. j. ako sa len dá;
všetkými možnými dostupnými spôsobmi a prostriedkami
si chráň/stráž svoje srdce.
Keď nám Boh dáva takýto pokyn, tak predpokladá,
že vieme, čo to znamená strážiť si srdce. Predpokladá,
že poznáš svoje srdce, a vieš, ako tvoje srdce funguje, ako
sa správa a rozumieš, čo to znamená strážiť si srdce.
Nakoniec verš 23 nám uvádza aj dôvod, prečo to máme
robiť: „...lebo z neho pochádza život.“
Skôr než sa začneme zamýšľať nad strážením si srdca,
povedzme si, čo sa pojmom srdce označuje. Čo sa tým
myslí, keď sa povie srdce?
Pojem „srdce“
V biblickej konkordancii, ktorú spracovali Bič a Souček,
vydanej ku kralickému prekladu Biblie, pod heslom „Srdce“
sa nachádza 647 odkazov na verše kníh Starej zmluvy a 145
odkazov na verše kníh Novej zmluvy. Keď to zoberieme
štatisticky, tak je to v priemere približne jeden verš na jednu
a pol strany, alebo dva verše na tri strany Biblie. Už z počtu
výskytov tohto slova v Biblii vidíme, že Boh prikladá veľkú
dôležitosť tomu, čo označuje slovom srdce.
Z Biblie vieme (1. Tesalonickým 5,23), že ľudská bytosť sa
skladá z troch častí – sme „trojzložkový“. Tieto časti sú:
duch, duša a telo. Pritom jednotlivé časti sa skladajú
z ďalších podčastí (zložiek):
88
duch – patrí sem svedomie, intuícia a spoločenstvo
s Bohom
duša – vôľa, myseľ (intelekt) a city
telo – to je naša fyzická (materiálna) zložka bytosti,
ktorá skrze zmyslové orgány (zrak, sluch, hmat,
chuť a čuch) je v kontakte s okolitým materiálnym svetom.
Duch, duša a telo sú samy o sebe zaujímavé a dôležité
témy, ale v tejto publikácii sa nimi nejako zvlášť zaoberať
nebudeme, lebo nás zaujíma niečo iné, zaujímame sa
o srdce. Srdce je častým označením určitej časti ľudskej
bytosti, a to jednak:
Srdce – vo vlastnom slova zmysle je fyzický orgán (jeden
z orgánov tela), a jednak:
Srdce – v duchovnom slova zmysle je časť vnútra človeka,
časť vnútorného bytia, časť toho, čo nemôžeme vidieť,
ani nahmatať alebo zistiť svojimi zmyslami.
Srdce v duchovnom slova zmysle nie je samostatná časť
popri duchu a duši. Pod srdcom sa označujú všetky tri
podčasti (zložky) duše (myseľ, vôľa a city) a jednu
podčasť ducha a tou je svedomie. Máme tri „samostatné“ časti (duch, duša a telo) a srdcom sa súhrnne
označujú štyri menované vnútorné časti ľudskej bytosti
(myseľ, vôľa, city a svedomie). Srdce – to sú tieto
vymenované časti pôsobiace (fungujúce) súčasne ako
jeden celok. Viac o tom Čo sa rozumie v Starom
a Novom zákone pod slovom srdce pozri na konci publikácie.
89
Stráž svoje srdce!
Máme striehnuť a ustrážiť svoje srdce, lebo z neho pochádza
život – to je biblická pravda a biblické posolstvo pre nás.
V praktickom živote však veľmi málo žijeme v tejto pravde.
Život, ktorý žiješ, vychádza z tvojho srdca a to, čo teraz
leží v tvojom srdci, určuje tvoju budúcnosť, ovplyvní to
tvoje budúce veci. Ako vidíš budúcnosť, to je uložené
v tvojom srdci! Ako rozmýšľaš o dňoch, ktoré prídu?
Si plný strachu, očakávania a úzkosti, čo bude, alebo si
plný nádeje, radosti a dôvery?
V našom živote prichádzajú chvíle, keď listujeme vo svojej pamäti a prechádzame sa udalosťami, ktoré sme
prežili. Robíme si akúsi inventúru života z hľadiska toho,
čo bolo dobré a čo zlé v našej minulosti. Obyčajne tak
robievame na prelome rokov, keď sa pozeráme späť a listujeme v našom kalendári, ktorý je popísaný poznámkami
a udalosťami, ktoré sa už udiali. Dívame sa aj do budúcnosti a plánujeme, dívame sa dopredu a robíme predsavzatia. Toto dívanie sa do budúcnosti je ako listovanie
v prázdnom kalendári. Aj prorok Habakuk tak prechádzal
svojím kalendárom až prišiel do prítomnosti, ale nezastavil sa pri nej, listoval ďalej, listoval do budúcnosti a tam
vložil do kalendára svojho srdca rozhodnutie:
„Keby hneď aj nekvitol fík a nebolo by úrody na viničoch;
keby sklamalo dielo olivy a polia by nedorobili potravy;
keby drobné stádo bolo odrezané od košiara a nebolo by
hoväda v stájach, ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia“ (Habakuk
3,17–18).
90
Budúci život človeka sa neodohráva len tak z ničoho,
ale tá jeho stránka, ktorá závisí od človeka a ktorú
ovplyvňuje človek sám, sa odvíja podľa rozhodnutí,
ktoré sa rodia v jeho srdci. Aj požehnania, ktoré Boh
pre nás pripravil, musia prejsť cez naše srdce. Prietok
reálnej tekutiny určuje najužšie miesto potrubia. To
najužšie miesto určuje, koľko toho potrubím pretečie.
Tým najužším miestom v nás je naše srdce. Koľko unesie naše srdce, toľko požehnania máme – viac nie.
Požehnanie musí prejsť cez tvoje srdce – nie okolo
srdca, nie pomimo srdca. Je preto dôležité, čo je v tvojom srdci, čím je tvoje srdce zaplnené (či skôr:
zapratané) a čo sa v tvojom srdci deje.
V srdci môže byť všeličo a môžu sa tam diať úžasné veci.
Môže tam byť pokoj, alebo nepokoj; radosť, alebo starosti,
strach a úzkosť o to, čo sa práve s nami deje, alebo čo má
prísť; skľúčenosť, alebo očakávanie v rôznom slova zmysle
(dobrého, zlého a pod.). Srdce človeka je schopné mnohých rôznych a protikladných vecí. Pán Ježiš Kristus
karhá učeníkov, keď hovorí:
„A on im povedal: Ó, nezmyselní a spozdilí srdcom veriť
všetkému tomu, čo hovorili proroci!“
(Lukáš 24,25; podľa prekladu prof. Roháčka)
alebo:
„Ó nerozumní a leniví srdcom veriť...“
(podľa evanjelického prekladu).
Srdce môže byť lenivé, neschopné a neochotné, ale tiež
môže byť v ňom horlivosť – horlivosť pre Boha, alebo horlivosť aj pre rôzne iné veci. Veľa toho a veľmi rozdielneho
môže byť v srdci človeka.
91
V 5.Mojžišovej 8,11–18 Boh varuje Izrael:
„Vystríhaj sa, aby si nezabudol na Hospodina, svojho
Boha, takže by si neostríhal jeho prikázaní, jeho súdov
a jeho ustanovení, ktoré ti ja prikazujem dnes! Aby snáď,
keď budeš jesť a nasýtiš sa a vystavíš si krásne domy
a budeš bývať, a keď sa rozmnoží tvoj dobytok a tvoje stádo
oviec a kôz, a keď budeš mať mnoho striebra i zlata a budeš mať mnoho všetkého, čo je tvoje, aby sa nepovýšilo
tvoje srdce, a zabudol by si na Hospodina, svojho Boha,
ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov, ktorý ťa
viedol po tej veľkej a strašnej púšti, na ktorej sú ohniví hadi
a škorpióni, po vyprahlom kraji, kde niet vody, ktorý ti
vyviedol vodu z pretvrdej skaly, ktorý ťa kŕmil na púšti
mannou, ktorej neznali tvoji otcovia, aby ťa ponížil a aby
ťa skúsil, aby ti potom dobre činil, lebo by si povedal vo svojom srdci: Moja sila a vláda mojej ruky mi zadovážila
tohto bohatstva. Ale budeš pamätať na Hospodina, svojho
Boha, lebo on je ten, ktorý ti dáva silu, aby si nadobudol
bohatstva…“
Varuje ich, aby sa nepovýšilo ich srdce, aby si požehnania
nepripisovali sami sebe, svojim schopnostiam, svojej
šikovnosti a svojej sile.
Toto je ponaučenie aj pre nás dnes. Požehnania, ktorých
sa nám dostalo a dostáva, nie sú z nás! Treba zostávať v pravde, uvedomovať si ju a držať sa jej, že som stále
závislý na Bohu a že je to Boh, ktorý ma požehnáva,
a všetky dobrodenia, nech ich je koľkokoľvek, sú od Neho.
Počul som príhovornú modlitbu za iných a v nej odzneli
slová, aby tí a tí boli závislí na Bohu. Skutočnosť je taká,
92
že všetci ľudia sme závislí na Bohu – veriaci aj neveriaci,
len neveriaci si to nechcú pripustiť. Neveriaci všetky zásluhy a úspechy pripisujú sebe, svojej šikovnosti a múdrosti. Toto sa, žiaľ, občas stane aj Božím deťom. Povýšia
sa (spyšnejú) vo svojom srdci a dostanú sa do ťažkostí
a problémov, lebo
„...hovorí Písmo: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným
dáva milosť“ (Jakub 4,6).
Nemusíme sa modliť, aby ľudia boli závislí na Bohu. Oni
na Bohu závislí sú, či si to uvedomujú alebo nie. Skôr ich
veďme k tomu, aby zostávali v tichosti a v pokore pred
Bohom a varujme ich pred tým, aby sa vo svojich srdciach
nepovyšovali a nespyšneli.
Srdce môže túžiť po mnohom. Mnohí veriaci majú viacero
cieľov, túžia po mnohom. Hľadajú Pána, ale súčasne
hľadajú aj iné veci, ako je spoločenské postavenie, kariéra,
alebo niečo iné. Túžia po spoločenstve s Bohom, s Ježišom
Kristom, ale túžia aj po inom. Veľa cieľov a veľa túžob
v srdci spôsobuje rozdelenosť srdca. Má za následok, že nerozpoznávame Božiu vôľu, nemáme spoločenstvo s Pánom,
alebo toto spoločenstvo je slabé, plytké. Naším cieľom,
zámerom, túžbou by mal byť len a len Ježiš Kristus:
„A tak ak ste vstali z mŕtvych s Kristom, hľadajte veci, ktoré
sú hore, kde sedí Kristus po pravici Boha; na to myslite, čo je
hore, nie na to, čo je na zemi“ (Kolosenským 3,1–2).
Keď sme spolu s Kristom vstali z mŕtvych, tak Ježiš
Kristus by mal byť naším hlavným a jediným cieľom
a jedinou prioritou. Iba vtedy, keď hľadáme iba Pána
93
a nehľadáme nič iné, ani netúžime po ničom inom, sú
naše srdcia rýdze a nerozdelené. Je dôležité si uvedomiť,
že všetci ľudia majú rovnaké srdcia čo do „zloženia“. Je
však rozdiel medzi srdcom veriaceho a neveriaceho. Ten
rozdiel je v tom, že neveriaci majú svoje srdcia tvrdé,
zatvrdnuté voči Bohu, a preto ich srdcia sú tvrdé aj celkovo. Biblia o nich hovorí, že majú kamenné, alebo neobrezané srdcia.
Ľudia, ktorí uverili v Ježiša Krista a sú znovuzrodení,
majú nové srdcia. Stanú sa Božími deťmi a sú nové stvorenia v Kristovi:
„Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne
pominulo, hľa, všetko je nové“ (2.Korintským 5,17).
Ich srdcia sú mäkké, mäsité – a to učinil v nich Boh:
„A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho
vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám
vám srdce z mäsa“ (Ezechiel 36,26).
Dávid sa síce modlil: „Stvor mi čisté srdce, ó, Bože“ (Žalm
51,12), ale to bolo vtedy. Božie deti, tí, ktorí sú Kristovi,
už nové srdce majú. Ak sa ale stále ešte modlia a volajú:
Ó, Bože, stvor mi nové srdce, daj mi mäsité, mäkké srdce, tak
čo tým vlastne dávajú najavo, keď Písmo hovorí, že Boh
to už urobil? Ak vnímajú, že s ich srdcom niečo nie je v
poriadku, tak treba preskúmať, prečo to tak je a čo sa
stalo s ich srdcom – čo sa s nimi deje!
Jednu príčinu sme už spomenuli: veľa cieľov, veľa túžob
a Pán Ježiš Kristus nie je na prvom mieste a tým vlastne
94
nie je ani pánom v ich živote. Inú príčinu môžeme vidieť
v nasledovnom – a to je vec svedomia.
Svedomie, ako sme už napísali, je súčasťou srdca a ak je
hriech v živote človeka, tak jeho svedomie je nečisté.
Hriech ťaží svedomie a srdce je… utrápené, nečisté… no,
všelijaké. Navyše hriech ešte spôsobuje stratu spoločenstva s Bohom.
„A toto je zvesť, ktorú sme počuli od neho a ktorú vám
zvestujeme, že Boh je svetlo, a že niet v ňom nijakej tmy.
Keď povieme, že máme obecenstvo s ním a chodíme vo
tme, luháme a nečiníme pravdy; ale keď chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým,
a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého
hriechu“ (1. Jánov 1,5–7).
S hriechom treba konať – máme milosť na pokánie.
Vyznať hriech, opustiť ho a krv Ježiša Krista očistí
naše svedomie a srdce sa upokojí. Žiaľ, veľmi málo sa
robí pokánie a pritom pokánie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného kresťanského života. Pokánie by malo byť naším životným
štýlom.
Srdce je bránou našej bytosti
Naše srdce je veľmi dôležitá časť našej bytosti, lebo je vchodom aj východom celého nášho bytia. Vzťah s Bohom
začína v našom srdci a je aj udržiavaný v srdci. Naše srdce
je bránou celej našej bytosti. Srdce môžeme prirovnať
k budove s množstvom miestností. Takáto budova má
95
vždy vchod aj východ. Srdce je zároveň aj vchodom aj
východom našej bytosti. Čokoľvek do nás vstúpi, musí
prejsť cez naše srdce. Čokoľvek z nás vychádza, vychádza
z nášho srdca, opúšťa nás cez naše srdce.
Boh s človekom koná v jeho srdci a tiež, Boh sa díva na
srdce človeka. Ak naše srdce pri počúvaní posolstva
(kázne) nebdie, nepochopíme jeho zmysel. Podobne je to
aj pri čítaní. Ak nie je srdce otvorené obsahu textu, ktorý
čítame, nič neprijme. Dokonca je to tak aj pri jedení.
Ak nemáme srdce pritom, aby sme jedli, nebude nám
jedlo chutiť.
Srdce je akýsi kontrolný orgán celej našej bytosti. Aby
sme mali kontrolu nad celou budovou, musíme mať kontrolu nad vchodom aj východom. Musíme byť schopní
kontrolovať otváranie aj zatváranie budovy. Tak aj naše
srdce. Jednak má možnosť a moc otvárať a zatvárať našu
bytosť a jednak je aj samo tým vchodom a východom.
Z toho dôvodu musí byť hlásanie evanjelia, vedené
Svätým Duchom, hlásané tak, aby zasiahlo ľudské srdce.
Najúčinnejší spôsob hlásania evanjelia je dotknúť sa
ľudského srdca. Ak dokážeme posolstvom preniknúť do
srdca, mnohí môžu byť získaní. Božie deti sú spolupracovníkmi Svätého Ducha pri záchrane ľudí. Boh tohto sveta
zatvára srdcia neveriacich pre evanjelium. Bez ohľadu na
to, koľko budeme hlásať, ak si ľudia zatvoria srdce,
nemôžeme sa ich dotknúť, nemôžeme im účinne poslúžiť,
lebo „vchod ich bytosti“ (srdce) je zatvorený. Ak chceme,
aby hlásanie evanjelia malo účinok, musíme nájsť spôsob,
ako sa dostať cez vchod. Najlepší evanjelista a kazateľ je
ten, ktorý nájde kľúč k odomknutiu srdca svojich
poslucháčov.
96
Božia láska je najlepší spôsob ako odomknúť ľudské
srdce. Preto najlepší spôsob ako otvoriť srdce človeka je
priniesť mu Božiu lásku. Keď je srdce otvorené, je ľahké
dotknúť sa ducha človeka a všetkých častí jeho bytia. To
platí nielen o hlásaní evanjelia, kázaní, vyučovaní, ale aj
o každej duchovnej službe.
„Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho
k mojím rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich
prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich
nájdu, a celému ich telu lekárstvom“ (Príslovie 4,20–22).
To, čo je v našom srdci, to sa nám započítava –
buď k nášmu dobrému, alebo k našej škode. K čomu
dôjde, keď v srdci je vzbura? Prichádzajú tresty a súženia, ale môže dôjsť aj k smrti, a to k smrti duchovnej
alebo fyzickej. Spomeňte si na vzbury, o ktorých sa píše
v Starom zákone a predovšetkým v 1.–5. knihe Mojžišovej.
Písmo nás vedie k tomu, aby sme si strážili svoje srdce,
a varuje nás, aby sme si svoje srdce nezatvrdzovali (pozri
Židom 3,12–13). Aj nové mäsité srdce je možné zatvrdiť
– hriechom a zvodom do hriechu.
Srdcom sa verí – to sme počuli už mnohokrát. Ježiš
Kristus hovorí, že
„... z dobrého pokladu srdca dobrý človek vynáša dobré
a z plnosti srdca hovoria ústa“ (Matúš 12,34–35).
Srdce môžeme pripodobniť k pôde, ako je to napísané
v Evanjeliu podľa Marka v podobenstve o štvorakej pôde
97
(Marek 4,1–20). Keď do srdca vstúpi Božie slovo, niečo
sa v srdci udeje. V otvorenom srdci Božie slovo môže
zakoreniť a priniesť úrodu. V Písme je preto obraz:
semeno a pôda. Semeno je obrazom Božieho slova a pôda
je obrazom tvojho srdca. Tvoje srdce je schopné, keď sa
správne rozšíri, prijať semeno Božieho slova a produkovať
nádherný život. Boh pracuje cez naše srdce; nepracuje
mimo nášho srdca. Keď Božie slovo zostáva (je)
uprostred (t.j. vo vnútri) tvojho srdca (ostríhaj ich prostred
svojho srdca), nič nemusí zostať tak, ako to bolo v tvojom
starom živote.
Uvedomme si, že toto všetko máme robiť my! Nie Boh!
Boh už svoje urobil. Už nám stvoril nové (mäsité) srdce.
Naše srdce je obrezané obriezkou Kristovou vo zvlečení
tela hriechov. Strážiť svoje srdce je naša úloha, náš údel!
Náš! Teraz sme si už my zodpovední za naše srdce, a preto
nebuďme alibisti, nechcime od Boha, aby On strážil naše
srdce, keď Písmo hovorí, že to máme robiť my. Áno, Svätý
Duch nás bude varovať, bude nám signalizovať, keď
zídeme z cesty, ale strážiť si srdce je naša úloha, je to na
nás. Je na nás, či zareagujeme aj na varovný signál, na hlas
Svätého Ducha, alebo nie.
Ako môže človek strážiť svoje srdce?
„Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha. Ale sa
napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol
niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu“ Židom 3,12–13.
Jedno z dôležitých napomenutí Písma ohľadom nášho
srdca je aj miesto v Židom 3,12–13. Aj tu sa píše: „Hľaďte,
bratia...“
98
Teda inými slovami, dávajte si pozor na svoje srdce.
Okolo nás sú rôzne vplyvy sveta, ktoré keď pustíme do
svojho vnútra, spôsobujú žiadosti v srdci, a keď žiadosť
počne, plodí hriech a hriech spôsobuje smrť. Preto stráž
svoje srdce, lebo z neho pochádza život. A o tomto je reč,
keď Písmo hovorí „stráž svoje srdce“ a „…aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu. Koniec koncov problém nie je hriech sám o sebe, lebo ten je tu, a to už dosť
dlho, ale problémom je tvoje srdce a ty sám, ktorý
si svoje srdce máš strážiť pred hriechom. Sami si máme
dávať pozor na svoje srdce, ale máme strážiť aj
jeden druhého: „... Ale napomínajte sa každý deň.“ Sme
údmi jedného tela, a preto si máme pomáhať jeden
druhému a jeden druhého strážiť pred pádom do
hriechu. Ochraňovať jeden druhého aj formou napomínania je jedna zo vzájomných úloh údov tela Kristovho.
Pri ochrane a strážení svojho srdca potrebujeme aj
ostatných bratov a sestry. Strážiť si svoje srdce je zodpovednosť predovšetkým moja, ale aj nás všetkých
navzájom.
Zotrvávať vo viere a rásť v nej. Ty musíš byť presvedčený,
že Boh s tebou má tie najlepšie úmysly, že ti chce len
dobré a to najlepšie. Mali by sme deň čo deň „držať“ svoje
srdce na uzde a usmerňovať, upravovať ho k Božej kázni
a poslušnosti.
„Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam
známosti! Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje
srdce rovnou cestou. Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje
oči nech pilne pozorujú moje cesty“ (Príslovie
23,12+19+26).
99
Obracaj svoje srdce vždy smerom k Bohu a Jeho zapísanému slovu. Tvoje srdce chce ísť svojou cestou, po svojich
vlastných chodníkoch, ale ty ho môžeš nasmerovať inak;
ty ho môžeš riadiť a smerovať po Božích cestách. To je
tvoj údel, tvoja vec, tvoja úloha:
„Urovnaj stezku svojej nohy, a nech sú upravené všetky
tvoje cesty; neuhni sa ani napravo ani naľavo; odvráť svoju
nohu od zlého“ (Príslovie 4,26–27).
Ako ešte ďalej môžeme strážiť svoje srdce? Aj spôsobom,
o ktorom sa píše v liste Jakuba:
„Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rýchly
počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu“ (Jakub 1,19).
„...mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je
dokonalý muž, ktorý má moc pojať na uzdu i celé telo.
Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchali,
a tak sem i ta obraciame celé ich telo. Hľa, i lode, hoci sú
také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť
najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu,
kto ju spravuje. Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí.
Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!“ (Jakub 3,
2–5).
„Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje
skutky v múdrej a krotkej tichosti! Ale ak máte horkú
závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti
pravde. Tá múdrosť neprichádza zhora, ale je pozemská,
telesná, démonská. Lebo kde je závisť a svár, tam je aj
nepokoj i každá zlá vec“ (Jakub 3, 13–16).
100
Ale aj v Prísloví:
„Odstráň od seba prevrátenosť úst a vzdiaľ od seba krivolakosť rtov“ (Príslovie 4,24).
Odvracaj svoje ústa od falše, od nepravdivých a falošných
rečí.
„Tvoje oči nech hľadia priamo vopred, a tvoje víčka nech sa
dívajú priamo pred teba“ (Príslovie 4,25).
Chránenie srdca súvisí nielen s hovorením, ale aj s tým,
na čo sa dívame – vo všeobecnosti teda s tým, čo si
púšťame do svojho vnútra, na čo sa dívame, čo počúvame. Čím sýtime svoje srdce je zodpovednosť každého
jedného – nikto tú zodpovednosť za teba nemôže vziať
na seba.
Máme modlitebné stíšenie a tam máme spoločenstvo s naším Pánom. Nie je však dôležité, ako dlho trvá
tvoje modlitebné stíšenie, ale dôležité je to, čo sa tam
deje. Ak nevyjdeš z tohto času, ktorý si venoval modlitbe, a teda spoločenstvu s Bohom, v sile, v osviežení
a v požehnaní, tak si tam robil niečo iné, ako si robiť
mal.
Keď si na modlitbe, potrebuješ aj prijať a vyjsť odtiaľ,
z času venovaného modlitbe, premenený – veď to je čas,
keď máš spoločenstvo s Pánom celého vesmíru, a to sa
musí u teba prejaviť. Čokoľvek v tomto čase prijmeš do
svojho srdca, to si podrž a nech sa to stane skutočnosťou
v tvojom živote.
101
Keď máme zdravotné problémy a ideme k lekárovi,
dostaneme od neho nejakú radu: urob toto alebo toto.
Obyčajne ho poslúchneme a držíme sa jeho rady. O čo
viacej máme poslúchnuť radu, keď nám radí sám Boh,
ktorý viac ako ktokoľvek iný chce naše dobro:
Stráž svoje srdce, lebo z neho vychádza život – srdce je
prameňom života.
Tvoje srdce je prameň tvojho života. Nikto za teba nemá tú
zodpovednosť strážiť si srdce – len ty sám. Každý sám za
seba!
Čo sa rozumie v Starom a Novom zákone
pod slovom srdce?
V Starom zákone
V Starozákonnom ponímaní srdce vo vlastnom slova
zmysle je fyzický orgán. V prenesenom slova zmysle je to
najvnútornejšie vnútro človeka. Je to sídlo odvahy a smelosti, alebo strachu a zbabelosti, radosti, starosti a bolesti,
vysokomyseľnosti, náklonnosti, súcitu, vzrušenia a túžby.
Srdce je miestom plánovania, miestom tvorby cieľov a plánov, vôle. Je to sídlo rozumových funkcií, miesto tvorby
myšlienok a úmyslov.
V srdci korení, vytvára sa, nábožensko – mravný postoj
človeka. Srdcom človek dôveruje (alebo nedôveruje)
Bohu. Srdcom človek slúži Bohu. Skutočná služba Bohu
pramení v srdci a vychádza zo srdca. Srdce človeka sa
môže zatvrdiť. Zatvrdiť srdce znamená, že odmieta, neprijíma Boha alebo aj ľudí. Srdce hriešnika je „neobrezané“.
Obriezka srdca sa deje cez vnútornú bolesť. Srdce môže
byť „čisté“. Zbožný je človek čistého srdca.
102
V Novom zákone
V Novozákonnom ponímaní srdce je predovšetkým
hlavný orgán duševno-duchovného života a miesto v človeku, v ktorom sa dosvedčuje Boh. Srdce je ústredný
orgán tela. Je to sídlo fyzickej životnej sily.
„A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboli obťažené
obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle
by prišiel na vás ten deň“ (Lukáš 21,34).
Srdce je sídlo rozumu, prameň myšlienok a úvah, sídlo
vôle a prameň rozhodnutí. Preto je srdce súhrnným
označením vnútornej bytosti človeka na rozdiel od vonkajšej stránky, od tváre, úst a perí.
„Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na
krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali
vidieť vašu tvár s velikou túžbou“ (1.Tesalonickým 2,17).
„Lebo neodporúčame vám opäť sami seba, ale vám dávame
príčinu chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, ktorí sa
chvália tvárou a nie srdcom“ (2.Korintským 5,12).
„A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval
Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí
rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa“ (Marek 7,6 a tiež
Rímskym 2,29).
Srdce, to sme my. Aké je naše srdce, takí sme!
„... ale skrytý srdca človek v neporušiteľnom krotkosti
a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom“ (1.Petrov
3,4).
103
Srdce je predovšetkým centrálne miesto v človeku, na
ktoré sa obracia Boh. V srdci korení duchovný (= náboženský) život a v ňom sa vytvára mravný postoj človeka.
„A on im povedal: Vy ste tí, ktorí sa sami robia spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh zná vaše srdcia, lebo to, čo je
vysoké u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom“ (Lukáš 16,15).
„A ten, ktorý spytuje srdcia, vie, čo je myseľ Ducha, že sa
podľa Boha prihovára za svätých“ (Rímskym 8,27).
„... ale ako nás Boh uznal za hodných byť poverenými
evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť
ľuďom, ale Bohu, ktorý skúša naše srdcia“ (1.Tesalonickým 2,4).
„I jej deti pobijem smrťou, a zvedia všetky zbory, že ja som,
ktorý spytujem ľadviny a srdcia, a dám vám jednému
každému podľa vašich skutkov“ (Zjavenie 2,23).
„A že ste synovia, poslal Boh Ducha svojho Syna do našich
sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!“ (Galatským 4,6).
„... a taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata
v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je
daný“ (Rímskym 5,5).
„... ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do
našich sŕdc“ (2.Korintským 1,22).
„... aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach“
(Efezkým 3,17).
104
„Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým
po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle
a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi
budú ľudom“ (Židom 8,10),
„a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého
Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca
mäsitých“ (2.Korintským 3,3).
„ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich
srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo
aj vyhovárajú“ (Rímskym 2,15).
„A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď
počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú slovo a donášajú úžitok v trpezlivosti“ (Lukáš 8,15).
Vševediaci Boh pozná najvnútornejšie vnútro človeka,
kde sa tvoria rozhodnutia za Neho alebo proti Nemu:
„A pomodliac sa povedali: Ty, Pane, ktorý znáš srdcia
všetkých ľudí, ukáž, prosíme, z týchto dvoch toho jedného,
ktorého si si vyvolil“ (Skutky 1,24).
„A Boh, ktorý zná srdce, im dal svedectvo dajúc im
Svätého Ducha ako i nám“ (Skutky 15,8).
Pozri tiež a porovnaj už hore citované verše
Lukáš 16,15; Rímskym 8,27; 1.Tesalonickým 2,4 a Zjavenie 2,23.
105
Tvrdosť srdca.
Tento pojem označuje vytrvalú ľudskú nevnímavosť voči
prejavom Božej spasiteľnej vôle, ktorá by mala byť prijatá
srdcom človeka, centrom jeho osobného života.
„A Ježiš odpovedal a riekol im: Pre tvrdosť vášho srdca
vám napísal to prikázanie“ (Marek 10,5).
„Naposledy sa ukázal tým jedenástim, keď sedeli za
stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych“ (Marek 16,14),
„Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúceho srdca hromadíš
sebe hnev na deň hnevu a zjavenia spravodlivého súdenia
Boha“ (Rímskym 2,5).
***
106
Takto vraví Hospodin, ktorý spravil cestu cez more a chodník cez dravé vody, ktorý vyviedol vozy a kone, vojsko spolu
so silákmi; ležia a nepovstanú, vyhasli, dotleli ako knôt:
Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa,
tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu
na púšti, rieky v pustatine.
Izaiáš 43,16–19
Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa
pominuli, a hľa, nastali nové. A to všetko je z Boha, ktorý nás
zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia,
že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal
ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie
zmierenia. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh
napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa
s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom
za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.
2.Korintským 5, 17–21
107
Ó, brat môj predrahý
1. Ó, brat môj predrahý, hynúcich hľadaj,
v priepasti zúfalstva, biedy a tmy!
Blúdiacim záchrannú pravicu podaj,
ku Spasiteľovi hriešnikov zvi.
Refrén:
Hynúcich volaj dnes, blúdiacich hľadaj,
povedz im, Ježiš že Spasiteľ je.
2. Hoci Ním zhŕdajú, predsa On čaká,
domov či niektorí vrátia sa z nich.
Choď, vrav im dôrazne o láske Božej,
Otec že synov zve márnotratných.
Refrén:
3. V nečistom srdci, kde satan má domov,
zúfalstvo, bieda, hriech zavláda len.
Ku Spasiteľovi pozývaj takých,
aby im zasvitol záchrany deň.
Refrén:
4. Hynúcich volaj dnes, Pán ti tak velí,
k práci ti silu dá Spasiteľ tvoj.
Rozprávaj hriešnikom bez bázne, s láskou,
za nich že Ježiš raz dal život svoj.
Refrén:
F. Crosbyová, prel. J. Potúček
108
Zoznam literatúry, vydanej a používanej
v misijnej službe MSEJK
(aktuálny roku 2011)
Literatúra pre deti:
Royová, K.:
Royová, K.:
Farkas, Z.:
Beliš, S.:
Nagajová, J.:
Kolektív:
Beers, V. G.:
Ako kvapôčka putovala
Ako prišli lastovičky domov
BELKO biely baranček
Darček 33 príbehov
Huhuluja 16 príbehov
KĽÚČE séria príbehov
Moja obrázková Biblia
Literatúra pre mládež:
Swinford, B.:
Schippers, W.:
Bühne, W.:
Rees, J.:
Liebi, R.:
P. St. John:
Bühne, W.:
P. St. John:
Búrlivák
Lodníkov syn
Môže byť láska hriechom?
Postrach Longfildu
Rocková hudba - New age
Tajomstvo divokého lesa
Túžba oklamaných
Víťaz
Literatúra pre rodinný život:
MacArthur, J.:
Bovet, T. Dr.:
George, B.:
Scheunemann:
Boží plán pre výchovu našich detí
Manželstvo
Radostné kresťanstvo
Vernosť a šťastie na celý život
109
Zoznam literatúry, vydanej a používanej
v misijnej službe MSEJK
(aktuálny roku 2011)
Životné príbehy:
Siracký, J. MUDr.
Aylwardová, G.:
Grandjean, S.:
Mika, K. MUDr.:
Patricia St. John:
Garlick, P.:
Grant, M.:
Jakš, M.– Spišiak, S.:
Hľadanie súvislostí – Návraty –
Čas na zamyslenie
Na strane Víťaza
ORANO
Príhody pohotovostného lekára
Rozpráva príbeh svojho života
SVETLO DO TMY
V protivetre
Život a dielo sestier Royových.
Evanjelizačná a misijná literatúra:
Bunyan, J.:
Bennett, R. A.:
Bennett, R. A.:
Spurgeon, C. H.:
Spurgeon, C. H.:
Zo spomienok starca,
Pahls, W.:
Hession, R.:
Pflaum. L.:
Spurgeon, C. H.:
Murray, A.:
MacArthur, J.:
Reinwaldová, E. M.:
Langhammer, J.:
Modersohn, E.:
110
Cesta Pútnika I.II.
Duchovný pokrm
Hľadanie Boha
Je napísané - Dvere sú otvorené
Jedine z milosti
Konvalinky
Náboženstvo alebo viera v evanjelium
Nové obživenie
Pramene sily
Sila zasľúbenia
Škola poslušnosti
Úzkou bránou
V zdraví aj v chorobe ...
Víťazný život v Kristovi
Vzhlidani na Ježiša
Zoznam literatúry, vydanej a používanej
v misijnej službe MSEJK
(aktuálny roku 2011)
Výklady biblických textov a súvisiacich otázok:
Erdélyiová, J. MUDr.:
Koletív:
Gitt, W.:
Langhammer, J.:
Pauli, E. T.:
Grebe, D.:
Moris, H.:
Vajda, D.:
Saphir, A.:
Paserín, V.:
Seibel, A.:
Peters, B.:
Vajda, D.:
Kausemann, J.:
Fruchtenbaum, A.G.Dr.:
Vajda, D.:
Fruchtenbaum, A.G.Dr.:
George André:
Roy Hession:
Ole Hallesby:
L. Gassmann Dr theol.:
Alternatívna medicína vo svetle Biblie
Biblická Panoráma
Často kladené otázky
Čo bude s týmto svetom?
Duchovná hudba
Jeho číslo je 666
Jóbova úžasná správa
Kľúče nebeského kráľovstva
Kristus a Písmo
Kristus v obraze stánku
Nebadané zvedenie zborov
Nepochopiteľné Bohatstvo Kristovo
Pane, Pane ...
Premožený milosťou
Tri mesiášske zázraky
Veda versus Darvin
Život Mesiáša
Pane, nauč nás modliť sa!
Chceme vidieť Ježiša
V utíšení rastie naša sila
Pozor: Posledné časy!
Knihy úvah na denné čítanie:
Murray, A.:
Kolektív:
Eichhorn, C.:
Očakávanie na Boha, 31 úvah
V Božej blízkosti
V Božej dielni 371 úvah
111
Zoznam literatúry, vydanej a používanej
v misijnej službe MSEJK
(aktuálny roku 2011)
Diela Kristíny Royovej:
Bez Boha na svete
Biblické postavy
Bludári
Druhá žena
Jozef Egyptský
Keď sa život začínal – Slnečné dieťa
Na rozhraní
Sluha
Staniša
Stratení – Ako zbohatnúť
Susedia
Šťastie – Navrátený raj
Šťastní ľudia – Prišiel domov
To čo večne trvá – Deti hauzírerov
Vo vyhnanstvo – V pevnej ruke
V slnečnej krajine – Traja kamaráti
Za presvedčenie
Za svetlom, so svetlom
Za vysokú cenu
Viac informácii o ponúkanej literatúre
a kresťanskej viere získate
Na adrese: www.msejk.sk,
alebo:
MSEJK, 841 04 Bratislava, Púpavová 4
112
Download

Stiahnuť PDF