časopis Stredoškolskej Študentskej únie Slovenska
3. číslo
Kam na vysokú školu?
A
V
A
L
S
I
BRAT
KOŠICE
TRNAVA
V
O
Š
E
PR
Názory
vysokoškolákov!
Daša Koribaničová
Šťastný nový rok!!! Počas tohto Silvestra
a následne Nového roka, som túto vetu
opakovala niekoľkokrát v asi 5 hodinovom rozpätí, keďže som ho trávila s
ľudmi z Grécka, Islandu, Chile a vďaka
mobilu aj so Slovákmi, Fínmi a Srbmi. A
to všetko v Madride. Hlavné mesto,
veľké mesto, a veľké sklamanie. Žiadne
veľké odpočítavanie a žiadny ohňostroj. Španielska tradícia, jedenie 12
hrozien 12 sekúnd pred polnocou, sa
zmenila na hromadné ohadzovanie
hroznom, keďže nik nevedel, koľko je
vlastne hodín. Ale napokon, všetko je
to o tom, s kým tento večer trávite.
S novým rokom prichádzaju aj predsavzatia, ktoré samozrejme málokedy
dodržíme, a potom sa cítime zle a
dávame si ich znova dookola. Ja si
bežne dávam predsavzatia od každého
pondelka, samozrejme, ďalší pondelok
si poviem to isté. Tento rok som si ich
dokonca aj spísala, aj keď nenazvala by
som to predsavzatiami, ale veci, ktoré si
chcem splniť. Do ktorej krajiny chcem
ísť (poviem Vám, papier znesie veľa),
alebo čo chcem na sebe zmeniť (tu už aj
pero odmietalo písať). Neviem, či sa
môžu prezrádzať, ale jedno moje prianie je, aby vydávanie časopisu Študents
úspešne pokračovalo aj počas roka
2012. Aby sme začali robiť veci načas a
nech máme stále plno nápadov, a Vám
sa to páči a dobre číta.
Do nového, a všetci dúfame, že nie posledného roka, Vám prajem, aby sa Vám splnilo všetko to, čo ste si priali.
Nech si v 2013 môžete dať ďalšie, lepšie predsavzatia. A nech sa v tomto roku stane Študents súčasťou Vášho
života tak, ako sa stal aj mojou. Krásny rok.
A kebyže Vám za 2011 príde smutno, tak si aspoň na naších
stránkach prečítajte, čoho sme počas uplynulých 365 dní boli svedkami.
ŠTUDENTS časopis ŠUSky ročník I., 2012, číslo 3.
Vydávateľ: Stredoškolská Študentská únia Slovenska, Radlinského 21, 010 01 Žilina
Šéfredaktorka: Dáša Koribaničová
Zástupkyňa šéfredaktorky: Oľga Džupinková
Redaktori: Tomáš Morochovič, Martin Vanko,
Grafické spracovanie: Filip Kubej - philllipedesign.sk
Lucia Vanková
Titulka: Filip Kubej
Kontakt: 0907950627, [email protected]
Periodicita: mesačník, 10x do roka
Predstavovačky 6-11 Odtlačky roku 2011 12-17
Štefan Mikluš
Slávka Zatrochová
Tomáš Gugh
Ako ťa vidím ja 18-25
Kam na výšku 26-36
Odstavenie Wikipédie 40-41
Vianoce 48-49
Výmena študentstva 44-46
Všetko najlepšie 47
Anketa 50-51
Po stopách 52-53
Solidarita a vymedzenie ... 54-55
Redakcia odporúča 58
Medzinárodný deň
bez internetu 38-39
Interview s koordinátorkou 60
Press day 61
Šikovní študenti
Zvárači do Číny 62
Formulky 63
Diéta podľa Bc.Bc. Smiža 64-65
Stylish potato 67-68
Bodka 69-70
... Názor 42-43
Eurozóna 56-57
OBSAH
Štefan Mikluš
sť
možno
ú
k
s
v
o
r
b
o
a
dal
„ŠUSKA mi
bnosti.“
o
s
o
j
e
j
o
m
rozvoja
...V kocke:
...Čo si myslím ja:
„ŠUSKA pre mňa znamená veľa dôležitých stretnutí s ľuďmi, s ktorými vychádzam
skvele a nechcem o nich prísť.“
Člen Kontrolnej rady ŠUSKY, Štefan Mikluš,
má 19 rokov a pochádza z Prešova. Je
východniar ako repa! A ešte k tomu je aj
sebaistý býk. V súčasnosti študuje na Prešovskej univerzite v Prešove . V organizácii
pôsobí už štvrtý rok a neľutuje, že zostal. Vecí,
bez ktorých si nevie predstaviť život, má viac
– diár, termohrnček, notebook, posteľ,
plyšák, mobil, auto, telefón, jedlo, voda, ale aj
rodina a priatelia. Novoročné predsavzatia si
dal aj na začiatku roka 2012 – chce začať
cvičiť a schudnúť. (pozn. redakcie: opýtaj sa
Bc. Bc. Smiža ako na to! =) )
„Mladí ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť, by nemali sedieť v laviciach pasívne. Musia si ísť
za svojim cieľom a neprizerať sa a čakať, že to za nich urobí niekto druhý.“
„Čím ďalej idem na západ, vidím väčšie možnosti aj pre študentov, ktorí sú aktívni a
chcú organizovať rôzne projekty. Na druhej strane, študenti na východe sú aktívnejší,
pretože bojujú o každú možnosť, ktorá sa im naskytne.“
plyšák
mobil
auto
notebook
hudba
posteľ
ŠTUDENTS
6/7
sú
„Študenti na východe
„Nikdy nie je tak dobre,
aby nemohlo byť ešte lepšie.“
termohrnček
r
á
i
d
Oli (kamarátka zo ŠUSKY): „Števo je šikovný východniar, s ktorým nikdy nie je nuda. Má toľko energie, že
by ju mohol rozdávať. Mimochodom, je cieľavedomý a
vždy si ide za svojim. A takí sa v Šuske zídu!“
Dávid (kamarát zo
ŠUSKY): „Je to veľmi
dobrý kamarát, s
ktorým sa dá super
pokecať, aj keď sa
kvôli diaľke často
nestretávame.
Navzájom sa dopĺňame. Števo je človek,
ktorý okolo seba šíri
pozitívu energiu a je
nemožné, aby ňou
nenakazil aj vás.“
bojovnejší!“
...Čo si myslia:
Peťo (kamarát zo ŠUSKY): „Števko drží spolu so
mnou od úplného začiatku a je mojím priateľom,
na ktorého sa dá vždy spoľahnúť. Som nesmierne
šťastný, že som ho spoznal a môžem s ním aj naďalej spolupracovať. Je to šikovný a zábavný chalan s
dostatkom elánu. Jedine on môže človeku otvoriť
oči a ukázať mu, že v každom z nás sa skrýva minimálne polkou srdiečka východniar.“
Slávka Zatrochová
otka ,
n
d
e
j
ť
y
b
a
„Nesnaž s
nule.“
k
e
i
š
ž
i
l
b
j
a
n
lebo tá ma
...V kocke:
Slávka Zatrochová je členkou predsedníctva ŠUSKY a v organizácii pôsobí už tretí rok.
Má 18 rokov a navštevuje Prvé slovenské
literárne gymnázium v Revúcej. Sama o sebe
tvrdí, že je nepredvídateľná a jej osobnosť
vystihuje zviera – kohút. Svoj život si nevie
predstaviť bez Maťka (pozn. red. priateľ a
tajomník ŠUSKY), prsteňa, mobilu, postele,
knihy chémie, youtube a bez mamy. Novoročné predsavzatia si nedáva.
...Čo si myslím ja:
„ŠUSKA ma naučila byť aktívnou a nie pasívnou! Naučila ma pozerať sa okolo seba,
pomáhať študentom, ktorí nemajú možnosť rozvíjať seba a svoje okolie. Dala mi
množstvo nových zážitkov, priateľov, skúseností a mnoho ma naučila.“
„Na Slovensku vidím rozdiely v možnostiach rozvíjania sa a podpory. Ale veľký rozdiel
je aj v študentoch. Decká z veľkých miest sú viac motivovaní prostredím niečo urobiť,
podpora pedagógov je vyššia a mnohé iné. Teda, keď to porovnám s malou dedinskou alebo malomestskou školou, kde treba študentov do nejakých aktivít dotlačiť
(vnímam to z pohľadu mojej školy a môjho prostredia, určite to tak nie je všade). Ale
mám pocit, že v poslednej dobe klesá záujem o všetky aktivity. Je preto ťažké definovať rozdiely. Myslím si však , že ak sa chce, tak sa dá všetko - či na východe, na západe
alebo na strednom Slovensku.“
prsteň
„Vďaka ŠUSKE prežívam najkrajšie chvíle
.“
v živote po boku svojho priateľa Martina
sobnosti,
o
ie
an
íj
zv
ro
rí
at
p
a
k
Martin (priateľ a tajomník ŠUSKY): „Je to dievča
„Do života stredoškolá
To všetko,
e.
zi
tá
n
fa
a
i
st
o
cn
ú
mojich
snov! Krásna, usmievavá, prirodzená a
d
u
rozvíjanie jeho b
vždy povie, čo si v skutočnosti myslí. Jednoducho má
A.“
K
S
U
Š
a
áv
d
,
ám
n
i
vlastnosti,
ktoré si cením nielen ja, ale aj ľudia okolo.“
ám
V
youtube
mama
posteľ
ŠTUDENTS
8/9
kniha
mobil
a
i
m
é
ch
...Čo si myslia:
Tomáš (kamarát zo ŠUSKY): „So Slávkou som odštartoval
svoju ŠUSkársku kariéru a nikdy by mi nenapadlo, že sa s
ňou raz ocitnem v predsedníctve. Je mojou výbornou
kamarátkou a oporou, na ktorú nedám dopustiť. Je veľmi
usilovná a rázna, k čomu výrazne prispieva najmä jej hlasitý
prejav, a má obrovské srdce, ktorým ľudí okolo nej obdarúva radosťou.“
Aninka (kamarátka zo
ŠUSKY): "Slávka je milá, zlatá
a vždy vysmiata. Keď s ňou
strávite čo i len chvíľu, nabije
vás energiou a rozžiari na
celý deň. Stred Slovenska je
jej pýchou a ona je zas
pýchou Šusky."
Tomáš Gugh
amená
n
z
a
ň
m
e
r
„ŠUSKA p
čné.“
o
m
i
n
ý
v
o
č
nie
...V kocke:
„ŠUSKA mi dala do života strašne veľa. Stala sa súčasťou môjho života. Vďaka nej som
spoznal kamarátov, ktorí ostávajú do konca života. Naučila ma aj potrebné veci do
budúcnosti, ktoré môžem využiť buď na vysokej škole alebo v práci. Vždy, keď idem
„na Šusku“, teším sa ako malé decko a sú vo mne neopísateľné pocity, aj keď viem, že
nie vždy to bude prechádzka ružovou záhradou.“
Regionálny koordinátor pre Západ, Tomáš Gugh,
má 18 rokov a v ŠUSKE pôsobí od roku 2009. Jeho prvou akciou, na
ktorej sa zúčastnil, bol Snem v Snine (cestoval tam nočným vlakom
s posteľou 9 hodín) a vraj to bol pre neho neopísateľný zážitok.
Ľudia naňho zapôsobili tak veľmi, že si ŠUSKU obľúbil. Tomo, Pišta
alebo Justin, ako ho volajú všetci šuskári, je maturantom na Gymnáziu Bilíkova v Bratislave, odkiaľ aj pochádza (býva v Devínskej Novej
Vsi - Denwer). Svoj život si nevie predstaviť bez priateľov, mobilu,
hudby, notebooku, jedla, vody, sprchy a samozrejme, súčasťou jeho
života je aj auto, vtipy a dissy... Čo sa týka novoročných predsavzatí,
chce zmaturovať, nájsť si vysokú školu v Nemecku, na ktorej sa mu
bude ľahko študovať a bude sa mu „mrte“ páčiť.
„Každý študent dokáže byť aktívny, aj keď to tak nevyzerá. Podľa mňa je lepšie byť
aktívny, ako pasívne sedieť v lavici. Keď je človek aktívny, stretáva sa s ľuďmi a komunikuje. Pre mňa je komunikácia na prvom mieste. Každý vzťah je založený na komunikáci. Keď človek nekomunikuje a je pasívny, tak ani nežije. Neužíva si svôj život tak ako
by mal.“
mobil
„Západ Slovenska je lepšie rozvinutý,
to znamená, že mladí tu majú viac možností.
Ale čím menej človek má, tým viac si to váži.“
jedlo/voda
notebook
hudba
priatelia
ŠTUDENTS 10/11
...Čo si myslím ja:
a
h
c
spr
„Neviem seba samého
zh
Anna (ex-spolužiačka a kamoška): „Tomáš aka tomo
aka tomino je ma maaan (ako my man s takym gangsta prízvukom :D ). Poznáme sa už štyri roky a je jedným
z mojich najlepších kamarátov. Ak sa môžem pochváliť, bola som to ja, ktorá ho priviedla do ŠUSKY! A teraz
je z neho veľký pán koordinátor. Je to chlapec ako má
byť. Nepotrebuje vytvárať konflikty, ale smolu majú tí,
čo ho naštvú alebo sklamú!“
Dáša (kamarátka zo
ŠUSKY): „Tomáš je maximálne šikovný a stále
dokáže prekvapiť, hlavne
svojim „chtíčom“ niečo
robiť a napredovať. Je to
skvelý kamoš, s ktorým sa
dá zabaviť, pomôže, keď
treba a má nás rád, aj keď
sa všetci dujeme a puchneme.“
čný? :) “
uje. Výnimo
st
xi
ee
n
vo
o
sl
er
p
su
odnotiť. Také
...Čo si myslia:
Martin (kamarát zo ŠUSKY): „Nenechajte sa
zmiasť jeho výzorom. Nie, nie je to Justin Bieber!
Tomáš je síce sexidolom mnohých dievčat, no viac
ako ženy si dokáže vážiť svojich priateľov. Je to
človek, s ktorým nikdy nič nie je vážne, či seriózne.
Dokážem sa s ním smiať a zároveň plakať. Najdôležitejšie však je, že je ku mne vždy maximálne
úprimný a neexistuje problém, s ktorým by mi
nevedel pomôcť
či poradiť. Neuveriteľne si ho vážim, a som rád, že
práve Tomo je môj bráchoSOLDŽABOY! :)“
I keď sa na prvý pohľad môže zdať, že rok
2011 bol len ďalším zo série rokov, ktoré
vítame i uzatvárame strelením zátky z fľaše
šampanského, nie je to celkom tak. Tento
rok, rok, za ktorým sme iba pred niekoľkými dňami dali bodku bol omnoho významnejším, nehovoriac len o našich vlastných
pádoch, sklamaniach, posunutiach, úspechoch a uznaniach. Či už ide o politickú,
ekonomickú alebo inú sféru života, v
každej z nich nastal okamih, ktorý sa celosvetovo zapíše a zapísal kurzívou do dejín
spoločnosti. Okamih, ktorého následky a
dôsledky zasiahli nás všetkých, alebo
aspoň spôsobili to, že sme na chvíľu zastali
a uvedomili si, v akom svete žijeme a aké
životy ako ľudia vedieme.
Pomysleli ste už na to, ako ovplyvnil uplynulý rok vaše životy? Postrehli ste na sebe,
na svojom okolí a na spoločnosti ľudí, v
ktorej sa pohybujete, nejaké zmeny? Pocítili ste posun? Vývoj?
Čo vám vlastne priniesol rok 2011? A čo
priniesol svetu?
Ekonomika v EÚ
Minimálne z ekonomického hľadiska bol predchádzajúci rok viac než zaujímavý. V európskom ponímaní bol významným hneď prvý januárový deň
minulého roku, kedy Estónsko oficiálne prijalo
euro a stalo sa tak 17. krajinou eurozóny. A o
niekoľko mesiacov neskôr, bola v máji ministrami
financií eurozóny schválená pôžička na záchranu
Portugalska vo výške 78 miliónov eur v rámci
Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu. Zábezpeka budúcnosti únie pokračovala aj
posilnením krízového fondu na 1 bilión eur a zároveň bol Grécku schválený 50% odpis dlhu, čo pre
krajinu znamená zníženie zadlženia o 100 miliárd
eur. Taktiež sa nie veľmi pozitívne dostalo viac do
všeobecného povedomia Taliansko, ktorého
meno sa začalo spájať s možným bankrotom, čím
sa pripojilo ku krajinám, ako sú už spomínané
Grécko, Portugalsko, či Írsko.
ŠTUDENTS 12/13
Prírodné katastrofy
Brazília
Začiatok minulého roka sa však neniesol len v
znamení všakovakých aktivizácií a prevratov, ale
taktiež zaúradovala i príroda, čo vyústilo do katastrofických záverov, z ktorých sa mnoho krajín
spamätúva dodnes. Spomedzi iných môžeme
spomenúť napríklad ničivé zosuvy pôdy a povodne, ktoré začiatkom januára zachvátili Brazíliu.
Japonsko
Katastrofické scenáre pokračovali a vyvrcholili
marcovým zemetrasením v Japonsku, ktoré
následne vyvolalo 10 metrov vysokú vlnu tsunami. Zemetrasenie, ktoré je podľa Japonska tým
najsilnejším za posledných 140 rokov v krajine, s
magnitúdou 8,9 Richterovej stupnice, malo za
následok okolo 15 840 strát na životoch a viac ako
3926 nezvestných. Ničivá vlna tsunami zároveň
poškodila jadrové reaktory v meste Fukušima, čím
prišlo k značnému úniku radiácie, pričom táto
pohroma je porovnateľná s Černobyľom.
Chile, Turecko
Séria prírodných katastrof pokračovala výbuchom
sopky Puyehue v Chile v júni a októbrovým zemetrasením v Turecku, pričom pri oboch týchto udalostiach prišlo o život množstvo ľudí, mnohí sa
zranili alebo sú nezvestní.
Atentáty a útoky
Nanešťastie, príroda nebola tým jediným, čo ničilo
ľudské životy. O to sa postarali i ľudia samotní. Do
povedomia sa dostalo viacero tragédií, spomenúc
napríklad teroristický atentát na moskovské letisko v Domodedove, alebo krvavé útoky v Nórsku v
júli, kedy v centre Osla vybuchla bomba a následne atentát pokračoval streľbou v tábore na ostrove Utoya. Znepokojujúcimi boli aj masové výtržnosti, prevažne mládežníckych gangov, konajúce
sa v auguste v Londýne a iných anglických mestách.
Politika vo svete
Problémy USA- 99% a krach
Alarmujúcou sa stala aj situácia v Spojených
štátoch amerických, kde sa vytvorilo a zradikalizovalo hnutie 99% (jeho adaptáciu možno badať i u
nás). Celou Amerikou prebehli masové demonštrácie na okupáciu Wall Street, čo malo za následok policajné zásahy 1%, ako napríklad hromadné
zatýkanie viac ako 700 účastníkov pochodu na
Brooklynskom moste. Zároveň sa v júli začalo
spolu s USA skloňovať aj slovo krach.
Boje za samostatnosť
Minulý rok možno nazvať aj rokom oslobodení.
Rokom mobilizácie, boja za nezávislosť a odporu
voči režimom. V januári prebehlo referendum na
území Juhosudánskej republiky o samostatnosti
juhu Sudánu. 98,83 % obyvateľov juhu sa vyjadrilo súhlasne, čo znamenalo slávnostné vyhlásenie
samostatnosti nového štátu 9. júla.
Arabská jar:
Tunisko
Tiež sme sa stali svedkami takzvanej Arabskej jari.
To je akási vlna arabských povstaní a revolúcií
trvajúca od konca roku 2010 a nesúca sa celým
rokom 2011. Napríklad v Tunisku, po celonárodných povstaniach nakoniec 14. januára prezident
abdikoval. Prebehli aj mnohé civilné protesty v
krajinách ako je Bahrajn, Sýria, či Jemen.
Egypt
V horšej pozícii sa ocitol Egypt na čele s Husním
Mubárakom, ktorý sa protesty sprvu snažil potlačiť. Vyhrotenie situácie nastalo 2. februára, kedy
Mubárakovi prívrženci neváhali napadnúť aj novinárov a aktivistov za ľudské práva. Výsledkom
bolo odstúpenie prezidenta z funkcie.
Lýbia
Problémom sa nevyhla ani Lýbia, kde začala séria
protestov proti 42 ročnej diktatúre Muammara
Kaddáfího. V Líbyi sa uskutočnila občianska vojna,
bola nad ňou vytvorená bezletová zóna a schvále
ŠTUDENTS 14/15
ná vojenská intervencia cudzích krajín - najmä
Francúzska, Veľkej Británie a Spojených Štátov.
Po obsadení všetkých veľkých miest povstalcami, vrátané hlavného mesta Tripolisu, a zabití
Kaddáfího pri pokuse o útek, bola Líbya oficiálne
vyhlásená za ,,oslobodenú“.
Koniec vojny Iraku
Avšak za jednu z najväčších politických udalostí
roku 2011 možno bezpochyby považovať
stiahnutie amerických vojakov z Iraku po 18
mesačnej misii a vyhlásenie konca vojny Iraku.
Slovensko
Vzhľadom na to, aký je svet veľký, a koľko významných udalostí sa v ňom dennodenne udeje, udalosti, ktoré môžu zmeniť a aj menia naše životy, by
sa mohlo zdať, že naša krajina, naše Slovensko je
len jeho zanedbateľnou súčasťou. No i slovenské
domáce dianie niekoľkokrát vzbudilo celosvetovú
pozornosť, pritiahlo desiatky novinárov, upútalo
tisícky ľudí po celom svete. A to či už v pozitívnom,
alebo negatívnom zmysle.
MS v hokeji
Jednou z najočakávanejších akcií minulého roku
boli bez pochyby Majstrovstvá sveta v hokeji,
ktoré sa konali v Bratislave a v Košiciach. Pre
Slovensko ako krajinu, ktorá sa už v minulosti
dostala do povedomia ľudí svojimi hokejovými
úspechmi to bola veľká príležitosť, šanca ako
ukázať a využiť svoj potenciál, ukázať profesionálne zvládnutie masového nárastu cestovného
ruchu, otvoriť okolitému svetu srdce národa a
zobraziť Slovákov takých, akí naozaj sú, a nie
takých, za akých sme možno mylne vo svete považovaní. Nakoľko sme tieto očakávania a predpoklady splnili je síce diskutabilné, no táto športová
udalosť konajúca sa na našom území istotne patrí
k tým najvýznamnejším, aké naša, pomerne
mladá republika, mala možnosť hostiť a usporiadať.
Smrť Pavla Demitru
Je nesporné, že majstrovstvá ukázali aj súdržnosť
národa, spoločné nádeje zlievajúce sa v masívne
zvolania ,,góóól“ , zomknutie rodín pred obrazovkami a dúfanie v šancu na úspech. Súdržnosť
národa preukázala aj ďalšia udalosť, týkajúca sa
hokeja, alebo skôr hokejovej hviezdy, ktorá odišla
v septembri žiariť naspäť do neba. Slovensko
postretla smutná udalosť. V ruskom Jaroslavli
spadlo lietadlo hokejistov, miestneho Lokomotivu
iba krátko po vzlietnutí. Lietadlo, na ktorého
palube bol jeden z najúspešnejších, najvýznamnejších a národom najmilovanejších hokejistov
Pavol Demitra.
Pád vlády
Ďalším šokom pre našu krajinu bolo vyslovenie
nedôvery vláde spojené s hlasovaním ohľadom
eurovalu, čo v podstate znamenalo pád a koniec
Radičovej kabinetu. Predčasné voľby boli schválené na marec 2012.
Núdzový režim
Novembrom a Decembrom sa zas niesol hromadný štrajk zdravotníckych odborov, ktorý nakoniec
vyústil až do zavedenia núdzového režimu na
našom území. Oba tieto problémy boli dlho
prediskutovávané a rozoberané v očakávaní ich
nasledujúceho vývoja. Spomínate si, však?
Opustili nás...
,,Tento svet tvoríme MY“
Ako každý rok, aj rok 2011 nebol len rokom
príchodov a vznikov, ale taktiež i odchodov. Tento
rok svet prišiel o famóznu herečku, nezabudnutieľnú Kleopatru Elisabeth Taylorovú, jednu z
posledných predstaviteliek starého Hollywoodu.
Spevácke nebo obohatila aj mladá soulová
hviezda Amy Winehouse, ktorá sa v júli pridala k
preslávenému klubu 27.
Stále si myslíte, že minulý rok bol len
ďalším, vďaka ktorému sme zas raz
starší? Alebo sa v tomto roku stalo čosi
mimoriadne, čosi prevratné, čosi, čo
zmenilo životy a svet?
A aký bude rok 2012? Lepší? Horší? Ten
posledný?
Vo veku 56 rokov svet opustil i technický vizionár,
zakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs, ktorého
životopis sa okamžite stal bestsellerom. Zároveň
tesne pred Vianocami 18. decembra odišiel aj
Václav Havel, česko-slovenský prezident, politik,
spisovateľ a dramatik.
Uvedomme si, že tento svet tvoríme MY.
Je len o NÁS. A všetko, všetko čo sa v
ňom deje, je len výsledkom NAŠICH
činov. Nebojme sa meniť svet, no nezabúdajme pritom, že pokiaľ ho chceme
meniť, mali by sme začať od seba.
Lucia Vanková
... boli aj krajšie chvíle:
Prínosy roku 2011:
Kráľovská svadba
Podľa vyššie spomínaných udalostí by sa nám
mohlo sprvu zdať, že uplynulý rok bol rokom
plným katastrof, násilia, krviprelievania, možno
takisto, ako aj tie predtým. Ale zažili sme i svetlé
okamihy. Spomeňme si napríklad na davovú
psychózu spôsobenú tak medializovanou svadbou princa Williama a Kate Middleton.
Koniec najhľadanejšieho muža
sveta
Spomeňme si na 1. máj, kedy americký prezident,
Barack Obama, prehlásil slovami ,,Spravodlivosť
bola vykonaná“ koniec najhľadanejšieho muža
sveta, zakladateľa a lídra teroristickej skupiny AlKáidy, Osamu bin- Ládena.
Je nás už 7 miliárd
Spomeňme si aj na 31. október. Deň, kedy naša
planéta symbolicky dosiahla 7 miliárd obyvateľov.
Spomínate si?
ŠTUDENTS 16/17
A
AKO ŤA VIDÍM JA
Miriama Števove
Miriama Števove
(OBJEKTÍVOM MLADÝCH UMELCOV)
Umelci sú ľudia, ktorí umenie nielenže
e tvoria, oni ním žijú. A netv
netvoria len preto, že chcú, alebo preto, že
musia Pretože po tom
t
si to daný okamih vyžaduje. Tvoria, pretože musia.
bytostne kričí celá ich osobnosť.
Umelci sú ľudia s maximálnym kreatívnym stimulom. Explóziou fantázie. Cítením.
Sú to ľudia, ktorí možno žijú vo vašom okolí. Možnože ich denne stretávate hĺbajúc kráčať ulicami.
Možno sú to vaši susedia, priatelia, známi. Možno ste to vy. Mladí ľudia s nesporným talentom, nesmiernou kreativitou, húževnatosťou a zanietenosťou, ktorí avšak nemajú dostatok príležitostí na sebarealizáciu a možností prezentovať svoju tvorbu. A práve nedostatočné venovanie pozornosti, ako aj vymedzenie priestoru mladým začínajúcim fotografom a umelcom z Prievidze a okolia, sa stalo hlavným podnetom na realizáciu projektu - fotografickej výstavy pod názvom: ,,Ako ťa vidím ja“. Iniciátorkami a zároveň i organizátorkami celej akcie sú členky fotoklubu JUNIOR v Prievidzi, Magdaléna Guráňová a
Simona Kolláriková. Projekt je financovaný za podpory Európskej Únie v rámci školení Kompraxu - kompetencií pre prax organizovaných Slovenským inštitútom mládeže, skrátene IUVENTA.
Oficiálna vernisáž sa uskutočnila v stredu 11. januára v Regionálnom Kultúrnom centre v Prievidzi,
pričom výstava bude sprístupnená verejnosti do 27. januára. Samotná výstava pozostáva z 59 fotografií
objektívmi 11 vystavujúcich fotografov. Fotografie sú prevažne portrétmi ukazujúc pritom vlastný
jedinečný pohľad autorov na ľudí, čo je aj hlavným dôvodom spomínaného názvu: ,,Ako ťa vidím ja.“
Zároveň je z výstavy osobne vyčlenená súťažná téma ,,Mladosť“, celkovo obsahujúca 11 fotografií.
Poňatie a znázornenie témy mladosti fotografmi, ktorí sú sami v jej víre, je rôznorodé, hravé, úprimné,
precítené a metaforické. Jedinečnú atmosféru vernisáže podčiarkli nielen desiatky famóznych fotografií a unikátne nahromadenie toľkých talentov a umelecky orientovaných a zainteresovaných ľudí, ale i
príjemná jazzová hudba tria Epiq Atmospher nesúca sa celým večerom. Priestor bol okrem mladým
fotografom venovaný aj začínajúcim spisovateľom, keďže, ako uviedli organizátorky v príhovore, má
duša mladého autora tiež málo šancí prehovoriť. Vernisáž sa teda okrem fotografií a hudby niesla aj v
znamení literatúry, pričom boli čítané básne Samuela Kollárika a Blanky Reingráberovej.
„Možno teoreticky definovať umenie, nemožno ale vsugerovať ľuďom jeho ideál,
pretože myseľ človeka je jediná skutočne slobodná vec na svete.“
ŠTUDENTS 18/19
,,Každý by chcel rozumieť umeniu. Prečo sa nikto nepokúša rozumieť spevu
vtáka? Prečo milujeme nos, kvety, všetko vôkol bez toho, aby sme tomu chceli
porozumieť? Ľudia si však myslia, že musia rozumieť obrazu. Keby už raz pochopili, že umelec tvorí, pretože musí tvoriť, že je iba nevýznamnou čiastočkou
sveta, a že nie je treba venovať mu viac pozornosti, než mnoho iným veciam,
ktoré nás vo svete tešia bez toho, aby sme ich chceli vysvetľovať.“
- Pablo Picasso
AKO ŤA VIDÍM JA
Miriama Števove
Miriama Števove
Ivan Kašša
Miriama Števove
Miriama Števove
(OBJEKTÍVOM MLADÝCH UMELCOV)
Umelci sú ľudia, ktorí umenie nielenže tvoria, oni ním žijú. A netvoria len preto, že chcú, alebo preto, že
si to daný okamih vyžaduje. Tvoria, pretože musia. Pretože po tom bytostne kričí celá ich osobnosť.
Umelci sú ľudia s maximálnym kreatívnym stimulom. Explóziou fantázie. Cítením.
Sú to ľudia, ktorí možno žijú vo vašom okolí. Možnože ich denne stretávate hĺbajúc kráčať ulicami.
Možno sú to vaši susedia, priatelia, známi. Možno ste to vy. Mladí ľudia s nesporným talentom, nesmiernou kreativitou, húževnatosťou a zanietenosťou, ktorí avšak nemajú dostatok príležitostí na sebarealizáciu a možností prezentovať svoju tvorbu. A práve nedostatočné venovanie pozornosti, ako aj vymedzenie priestoru mladým začínajúcim fotografom a umelcom z Prievidze a okolia, sa stalo hlavným podnetom na realizáciu projektu - fotografickej výstavy pod názvom: ,,Ako ťa vidím ja“. Iniciátorkami a zároveň i organizátorkami celej akcie sú členky fotoklubu JUNIOR v Prievidzi, Magdaléna Guráňová a
Simona Kolláriková. Projekt je financovaný za podpory Európskej Únie v rámci školení Kompraxu - kompetencií pre prax organizovaných
Slovenským inštitútom mládeže, skrátene
Vanda Samardžijová
VandaIUVENTA.
Samardžijová
Oficiálna vernisáž sa uskutočnila v stredu 11. januára v Regionálnom Kultúrnom centre v Prievidzi,
pričom výstava bude sprístupnená verejnosti do 27. januára. Samotná výstava pozostáva z 59 fotografií
objektívmi 11 vystavujúcich fotografov. Fotografie sú prevažne portrétmi ukazujúc pritom vlastný
jedinečný pohľad autorov na ľudí, čo je aj hlavným dôvodom spomínaného názvu: ,,Ako ťa vidím ja.“
Zároveň je z výstavy osobne vyčlenená súťažná téma ,,Mladosť“, celkovo obsahujúca 11 fotografií.
Poňatie a znázornenie témy mladosti fotografmi, ktorí sú sami v jej víre, je rôznorodé, hravé, úprimné,
precítené a metaforické. Jedinečnú atmosféru vernisáže podčiarkli nielen desiatky famóznych fotografií a unikátne nahromadenie toľkých talentov a umelecky orientovaných a zainteresovaných ľudí, ale i
príjemná jazzová hudba tria Epiq Atmospher nesúca sa celým večerom. Priestor bol okrem mladým
fotografom venovaný aj začínajúcim spisovateľom, keďže, ako uviedli organizátorky v príhovore, má
duša mladého autora tiež málo šancí prehovoriť. Vernisáž sa teda okrem fotografií a hudby niesla aj v
znamení literatúry, pričom boli čítané básne Samuela Kollárika a Blanky Reingráberovej.
„Možno teoreticky definovať umenie, nemožno ale vsugerovať ľuďom jeho ideál,
pretože myseľ človeka je jediná skutočne slobodná vec na svete.“
ŠTUDENTS 20/21
Vanda Samardžijová
„Doteraz som nekonečno našla iba v troch
veciach: v umení, v myšlienkach a v emóciách.“
- Miriama Števove ((vystavujúca
y
j fotografka)
Vanda Samardžijová
,,Každý by chcel rozumieť umeniu. Prečo sa nikto nepokúša rozumieť spevu
vtáka? Prečo milujeme nos, kvety, všetko vôkol bez toho, aby sme tomu chceli
porozumieť? Ľudia si však myslia, že musia rozumieť obrazu. Keby už raz pochopili, že umelec tvorí, pretože musí tvoriť, že je iba nevýznamnou čiastočkou
sveta, a že nie je treba venovať mu viac pozornosti, než mnoho iným veciam,
ktoré nás vo svete tešia bez toho, aby sme ich chceli vysvetľovať.“
- Pablo Picasso
Doteraz som nekonečno našla iba v troch veciach: v umení, v myšlienkach a v
emóciách.
- Miriama Števove (vystavujúca fotografka)
AKO ŤA VIDÍM JA
2.miesto - Vanda Samardžijová
1.miesto - Ivan Kašša
(OBJEKTÍVOM MLADÝCH UMELCOV)
Umelci sú ľudia, ktorí umenie nielenže tvoria, oni ním žijú. A netvoria len preto, že chcú, alebo preto, že
si to daný okamih vyžaduje. Tvoria, pretože musia. Pretože po tom bytostne kričí celá ich osobnosť.
Umelci sú ľudia s maximálnym kreatívnym stimulom. Explóziou fantázie. Cítením.
Sú to ľudia, ktorí možno žijú vo vašom okolí. Možnože ich denne stretávate hĺbajúc kráčať ulicami.
Možno sú to vaši susedia, priatelia, známi. Možno ste to vy. Mladí ľudia s nesporným talentom, nesmiernou kreativitou, húževnatosťou a zanietenosťou, ktorí avšak nemajú dostatok príležitostí na sebarealizáciu a možností prezentovať svoju tvorbu. A práve nedostatočné venovanie pozornosti, ako aj vymedzenie priestoru mladým začínajúcim fotografom a umelcom z Prievidze a okolia, sa stalo hlavným podnetom na realizáciu projektu - fotografickej výstavy pod názvom: ,,Ako ťa vidím ja“. Iniciátorkami a zároveň i organizátorkami celej akcie sú členky fotoklubu JUNIOR v Prievidzi, Magdaléna Guráňová a
Simona Kolláriková. Projekt je financovaný za podpory Európskej Únie v rámci školení Kompraxu - kompetencií pre prax organizovaných Slovenským inštitútom mládeže, skrátene IUVENTA.
Za fotografie predstavujúce tému mladosť bola možnosť hlasovať počas celej vernisáže. Na záver
Oficiálna vernisáž sa uskutočnila v stredu 11. januára v Regionálnom Kultúrnom centre v Prievidzi,
boli vyhlásené tri víťazné diela a zároveň boli aj vecne ocenené. Prvé miesto získala fotografia Ivana
pričom výstava bude sprístupnená verejnosti do 27. januára. Samotná výstava pozostáva z 59 fotografií
Kaššu z Handlovej, v tesnom závese za ním sa iba s jednobodovým rozdielom umiestnila práca
objektívmi 11 vystavujúcich fotografov. Fotografie sú prevažne portrétmi ukazujúc pritom vlastný
Vandy Samardžiovej z Partizánskeho a ako tretia skončila Ľubica Martincová, tiež z Handlovej.
jedinečný pohľad autorov na ľudí, čo je aj hlavným dôvodom spomínaného názvu: ,,Ako ťa vidím ja.“
Ako povedali jedny z vystavujúcich fotografiek Vanda Samardžijová a Miriama Števove, na výstave
Zároveň je z výstavy osobne vyčlenená súťažná téma ,,Mladosť“, celkovo obsahujúca 11 fotografií.
sa nenachádzali žiadne ateliérové fotky, žiadne prototypy dokonalých fotografií, všetko to boli techPoňatie a znázornenie témy mladosti fotografmi, ktorí sú sami v jej víre, je rôznorodé, hravé, úprimné,
nicky a svetelne náročné diela. Diela, fotené často za ťažkých okolností, v ťažko dostupných teréprecítené a metaforické. Jedinečnú atmosféru vernisáže podčiarkli nielen desiatky famóznych fotogranoch, v zlých podmienkach . Na pozadí profesionálne zvládnutých a detailisticky prepracovaných
fií a unikátne nahromadenie toľkých talentov a umelecky orientovaných a zainteresovaných ľudí, ale i
fotografií stálo nespočetne veľa času plánovania, príprav, samotného shootingu a napokon upravopríjemná jazzová hudba tria Epiq Atmospher nesúca sa celým večerom. Priestor bol okrem mladým
vania do finálnej podoby. Každá jedna z vystavených fotografií sa akosi pokúša odlíšiť od fotograficfotografom venovaný aj začínajúcim spisovateľom, keďže, ako uviedli organizátorky v príhovore, má
kého klišé, neočakávajte teda žiadne atribúty zidealizovaných scenérií, ani nič podobné, nič, na čo
duša mladého autora tiež málo šancí prehovoriť. Vernisáž sa teda okrem fotografií a hudby niesla aj v
ste možno zvyknutí. Mnoho z fotografií je skutočne veľmi myšlienkovo podnetných, ideovo hlboznamení literatúry, pričom boli čítané básne Samuela Kollárika a Blanky Reingráberovej.
kých a duchaplných, často odzrkadľujúcich duševné rozpoloženie autora. Vidno pri nich, že umelec
nielen že zo seba vydáva fotografie, ale zároveň do každej z nich vkladá a zanecháva kus seba
samého.
Mladí umelci aj týmito fotografiami ukázali svoj postoj k spoločnosti a k životu a aj to, že nejdú s
akýmsi mainstreamom, že slepo nenasledujú dajaký dav, práve naopak, sú na čele svojho vlastného
„Možno
definovať
nemožno
ale vsugerovať
ľuďom
jeho ideál,
stáda
a sami teoreticky
si udávajú smer.
Viaceréumenie,
z fotografií
možno nazvať
nekonvenčnými,
provokujúcimi,
alebo dokonca
až šokujúcimi.
slova.slobodná
Pre mnohých
nichsvete.“
to bolo ich prvá
pretože
myseľUmením
človekavjepravom
jedinázmysle
skutočne
vecz na
výstava, akýsi spoločenský debut ich umenia.
ŠTUDENTS 22/23
„Doteraz som nekonečno našla iba v troch
veciach: v umení, v myšlienkach a v emóciách.“
- Miriama Števove (vystavujúca fotografka)
,,Každý by chcel rozumieť umeniu. Prečo sa nikto nepokúša rozumieť spevu
vtáka? Prečo milujeme nos, kvety, všetko vôkol bez toho, aby sme tomu chceli
porozumieť? Ľudia si však myslia, že musia rozumieť obrazu. Keby už raz pochopili, že umelec tvorí, pretože musí tvoriť, že je iba nevýznamnou čiastočkou
sveta, a že nie je treba venovať mu viac pozornosti, než mnoho iným veciam,
ktoré nás vo svete tešia bez toho, aby sme ich chceli vysvetľovať.“
- Pablo Picasso
Doteraz som nekonečno našla iba v troch veciach: v umení, v myšlienkach a v
emóciách.
- Miriama Števove (vystavujúca fotografka)
AKO ŤA VIDÍM JA
Ivan Kašša
Ivan Kašša
Ivan Kašša
Ivan Kašša
(OBJEKTÍVOM MLADÝCH UMELCOV)
Umelci sú ľudia, ktorí umenie nielenže tvoria, oni ním žijú. A netvoria len preto, že chcú, alebo preto, že
si to daný okamih vyžaduje. Tvoria, pretože musia. Pretože po tom bytostne kričí celá ich osobnosť.
Umelci sú ľudia s maximálnym kreatívnym stimulom. Explóziou fantázie. Cítením.
Sú to ľudia, ktorí možno žijú vo vašom okolí. Možnože ich denne stretávate hĺbajúc kráčať ulicami.
Možno sú to vaši susedia, priatelia, známi. Možno ste to vy. Mladí ľudia s nesporným talentom, nesmiernou kreativitou, húževnatosťou a zanietenosťou, ktorí avšak nemajú dostatok príležitostí na sebarealizáciu a možností prezentovať svoju tvorbu. A práve nedostatočné venovanie pozornosti, ako ,,Žiaden
aj vymed- umelec nie je normálny, lebo keby bol,
zenie priestoru mladým začínajúcim fotografom a umelcom z Prievidze a okolia, sa stalo hlavným podVanda Samardžijová
netom na realizáciu projektu - fotografickej výstavy pod názvom: ,,Ako ťa vidím ja“. Iniciátorkaminebol
a záro-by umelcom. Normálni ľudia netvoria
veň i organizátorkami celej akcie sú členky fotoklubu JUNIOR v Prievidzi, Magdaléna Guráňová
a diela. Jedia, spia, vykonávajú rutiumelecké
Simona Kolláriková. Projekt je financovaný za podpory Európskej Únie v rámci školení Kompraxu - komnované práce a zomierajú.“
petencií pre prax organizovaných Slovenským inštitútom mládeže, skrátene IUVENTA.
Za fotografie predstavujúce tému mladosť bola možnosť hlasovať počas celej vernisáže. Na záver
Oficiálna vernisáž sa uskutočnila v stredu 11. januára v Regionálnom Kultúrnom centre v Prievidzi,
boli vyhlásené tri víťazné diela a zároveň boli aj vecne ocenené. Prvé miesto získala fotografia Ivana
pričom výstava bude sprístupnená verejnosti do 27. januára. Samotná výstava pozostáva z 59 fotografií
Kaššu z Handlovej, v tesnom závese za ním sa iba s jednobodovým rozdielom umiestnila práca
objektívmi 11 vystavujúcich fotografov. Fotografie sú prevažne portrétmi ukazujúc pritom vlastný
Vandy Samardžiovej z Partizánskeho a ako tretia skončila Ľubica Martincová, tiež z Handlovej.
jedinečný pohľad autorov na ľudí, čo je aj hlavným dôvodom spomínaného názvu: ,,Ako ťa vidím ja.“
Ako povedali jedny z vystavujúcich fotografiek Vanda Samardžijová a Miriama Števove, na výstave
Zároveň je z výstavy osobne vyčlenená súťažná téma ,,Mladosť“, celkovo obsahujúca 11 fotografií.
sa nenachádzali žiadne ateliérové fotky, žiadne prototypy dokonalých fotografií, všetko to boli techPoňatie a znázornenie témy mladosti fotografmi, ktorí sú sami v jej víre, je rôznorodé, hravé, úprimné,
nicky a svetelne náročné diela. Diela, fotené často za ťažkých okolností, v ťažko dostupných teréprecítené a metaforické. Jedinečnú atmosféru vernisáže podčiarkli nielen desiatky famóznych fotogranoch, v zlých podmienkach . Na pozadí profesionálne zvládnutých a detailisticky prepracovaných
fií a unikátne nahromadenie toľkých talentov a umelecky orientovaných a zainteresovaných ľudí, ale i
fotografií stálo nespočetne veľa času plánovania, príprav, samotného shootingu a napokon upravopríjemná jazzová hudba tria Epiq Atmospher nesúca sa celým večerom. Priestor bol okrem mladým
vania do finálnej podoby. Každá jedna z vystavených fotografií sa akosi pokúša odlíšiť od fotograficfotografom venovaný aj začínajúcim spisovateľom, keďže, ako uviedli organizátorky v príhovore, má
kého klišé, neočakávajte teda žiadne atribúty zidealizovaných scenérií, ani nič podobné, nič, na čo
duša mladého autora tiež málo šancí prehovoriť. Vernisáž sa teda okrem fotografií a hudby niesla aj v
ste možno zvyknutí. Mnoho z fotografií je skutočne veľmi myšlienkovo podnetných, ideovo hlboznamení literatúry, pričom boli čítané básne Samuela Kollárika a Blanky Reingráberovej.
kých a duchaplných, často odzrkadľujúcich duševné rozpoloženie autora. Vidno pri nich, že umelec
nielen že zo seba vydáva fotografie, ale zároveň do každej z nich vkladá a zanecháva kus seba
samého.
Mladí
aj týmito
fotografiami
ukázali svoj
postojťažké
k spoločnosti
a kalebo
životu
a aj to,
že nejdú s
Keďže
je vumelci
súčasnosti
pre začínajúcich
fotografov
relatívne
presadiť sa,
aspoň
zviditeľniť
akýmsi
mainstreamom,
že
slepo
nenasledujú
dajaký
dav,
práve
naopak,
sú
na
čele
svojho
a verejne prezentovať svoju tvorbu, najmä kvôli nedostatku kultúrnych akcií takéhoto typu,vlastného
ale i
„Možno
definovať
nemožno
ale vsugerovať
ľuďom
jehoseba
ideál,
stáda
a sami teoreticky
si podmienkam,
udávajú smer.
Viaceréumenie,
fotografií
možnoa nazvať
nekonvenčnými,
provokujúcimi,
ťažkým
finančným
niektorí
zznich
predstavujú
približujú
svoje diela
a samých
alebo dokonca
až šokujúcimi.
vje
pravom
Pre mnohých
z na
nichsvete.“
to bolo
ich prvá
prostredníctvom
rôznych
webových
stránok,
sociálnych
sietíslova.
a blogov.
Takouvec
je napríklad
faceboopretože
myseľUmením
človeka
jedinázmysle
skutočne
slobodná
výstava,
umenia.
ková
stránkaakýsi
Ivanaspoločenský
Kaššu, alebodebut
blogyich
Miriam
Števove a Vandy Samardžijovej.
ŠTUDENTS 24/25
- Irving Stone
„Doteraz som nekonečno našla iba v troch
veciach: v umení, v myšlienkach a v emóciách.“
- Miriama Števove (vystavujúca fotografka)
,,Každý by chcel rozumieť umeniu. Prečo sa nikto nepokúša rozumieť spevu
Generácia mladých autorov z Prievidze, Handlovej a z Partizánskeho sa posúva vpred. Kráča. Naprevtáka?
Prečo milujeme
nos,ľudská
kvety,myseľ
všetko
vôkol
bez toho,
aby
sme tomu
chceli
duje.
Zanecháva
stopy. Nejedna
sa ešte
pozastaví
nad ich
dielami,
nahliadne
do zákulisia
ich
tvorby
a
povie
uznanlivé
slová
chvály
na
ich
osoby.
Zapamätajte
si
ich
mená,
určite
sa
vám do
porozumieť?
Ľudia
si
však
myslia,
že
musia
rozumieť
obrazu.
Keby
už
raz
pochouší dostanú viac ako jeden krát.
pili, že umelec tvorí, pretože musí tvoriť, že je iba nevýznamnou čiastočkou
sveta, a že nie je treba venovať mu viac pozornosti, než mnoho iným veciam,
ktoré nás vo svete tešia bez toho, aby sme ich chceli vysvetľovať.“
http://www.facebook.com/ivankassa
- Pablo Picasso
http://nakedinyourmind.blogspot.com/
Doteraz som nekonečno našla iba v trochhttp://wandatheblow.blogspot.com/
veciach: v umení, v myšlienkach a v
emóciách.
- Miriama Števove (vystavujúca fotografka)
Lucia Vanková
Téma mesiaca
KAM NA VÝŠKU???
Tik-tak, tik-tak, tik-tak ... aj vy počujete to tikanie vo vašich hlavách? ... Minimálne
maturantov už tlačí čas. Mali by sa rozhodnúť, či pôjdu ďalej študovať. A ak áno,
tak kde. My sme sa rozhodli, že vám dáme niekoľko tipov. Niektorí z nás už na VŠ
študujú a poznáme ďalších, ktorí by mohli byť vašou inšpiráciou. Dôležité však je,
aby ste si vybrali sami. Aby ste boli spokojní a išli za svojim snom... Držíme palce!
Otázky pre vysokoškolákov:
1. Keď si si podával/podávala prihlášku na svoju VŠ, splnila tvoje očakávania? Zodpovedal obsah seminárov a prednášok tomu, čo písali v brožúrkach, prospektoch alebo na stránke pred prijímacími skúškami?
2. Zmenil sa tvoj názor na študijný odbor počas štúdia? Ako? Pozitívne –
negatívne? V čom konkrétne?
3. Máš pocit, že po úspešnom absolvovaní, a teda po skončení VŠ, si
nájdeš prácu rýchlo? Je pre teba tento odbor perspektívny?
4. Si schopný/schopná si počas štúdia privyrábať – brigádovať alebo ti
škola zaberá celý tvoj čas?
5. Ako hodnotíš študentský život v meste, v ktorom študuješ?
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Filozofická fakulta,
odbor politológia
www.upjs.sk, www.kpo.ff.upjs.sk
Lenka Kožárová (22 rokov) je v prvom ročníku magisterského štúdia. V
jednom semestri bola senátorkou v akademickom senáte.
„Táto škola splnila moje očakávania. Vďaka tomu, že na našej katedre študuje
veľmi malý počet študentov, vyznačuje sa veľmi individuálnym prístupom. Ten
však v žiadnej brožúrke nenájdete a je veľmi ojedinelý. Som milo prekvapená a
môj názor sa počas štúdia zmenil ešte viac k lepšiemu ako bol. Najmä vďaka
prístupu a ochote našich pedagógov. Čo sa týka môjho uplatnenia, politológovia
nie sú najhľadanejšou profesiou na trhu, ale tento odbor je dostatočne široký na
to, aby sa absolvent dokázal úspešne zamestnať. Popri škole mám dostatok času
aj na prácu. Prednášky a semináre sú síce povinné, ale nezaberajú toľko času, aby
to nebolo možné. Mimochodom, Košice sú veľké mesto, ktoré ponúka širokospektrálne možnosti študentského života. Nesťažujem sa.“
Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta aplikovaných
jazykov, odbor cudzie jazyky a interkultúrna komunikácia
www.euba.sk, www.euba.sk/faj
Jozef Zuzčin (22 rokov) je v treťom ročníku bakalárskeho štúdia. Je členom
akademického senátu FAJ, člen študentského parlamentu FAJ a pôsobí aj v
ubytovacej komisii FAJ.
„Keď som začal študovať na tejto fakulte, ešte len vznikala. Začínala totiž spolu s
nami a samozrejme, že sa našli malé nezrovnalosti, no prístup fakulty k študentom nám to vynahradil v plnej miere. Môj názor na študijný odbor sa menil
každým rokom – v zásade pozitívne. Konkrétne v množstve maličkostí a veľkou
zásluhou pedagogického zboru. Žiadny odbor na žiadnej vysokej škole nedokáže
študentom zaručiť prácu, pokiaľ do toho nevložia vlastnú iniciatívu. Môj odbor je
jediný svojho druhu na Slovensku, tak dúfam, že s hľadaním práce nebudem mať
závažný problém. Ak si veľmi dobre zorganizujem svoj voľný čas zvládam aj
brigádu. Študentský život v Bratislave rozhodne treba zažiť.“
ŠTUDENTS 26/27
STU Fakulta architektúry Bratislava, Architektúra a urbanizmus
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Anglický jazyk pre
európske inštitúcie a ekonomiku (AjEIE)
Dominika Galandová (19 rokov) je druháčka na VŠ v Bratislave. Do mimo-
Maroš Miščík (22 rokov) je v druhom ročníku a do mimoškolských aktivít sa
www.fa.stuba.sk
školských aktivít sa nezapája.
vôbec nezapája.
„V brožúrkach to síce píšu nezrozumiteľne, ale keď sa nato pozriem spätne, popis
mojej univerzity aj odboru je pravdivý. Ukázalo sa však, že je to ťažšie ako to vyzeralo. Chcelo by to predsa len učiť sa nejaké zaujímavejšie informácie alebo len
iným spôsobom. Možno vziať si príklady zo susedného Česka. Ale zväčša je to tak,
ako som si to predtým predstavovala. Pocit, že si prácu nájdem rýchlo, bohužiaľ,
nemám. Určite chcem začať hľadať už skôr, asi vo 4.ročníku, aby som mala akúsi
skúsenosť, keď skončím školu, a čosi v životopise. Snáď mi tie plány vyjdú. Popri
škole aj brigádujem. V Bratislave si nie je problém nejakú nájsť. Ja som mala
šťastie, že som si našla takú dlhodobejšiu. Je flexibilná. Mám výhodu, že pracujem
vtedy, kedy môžem a čo mi rozvrh dovolí. Tak približne 2-3x do týždňa – 2-3
hodiny denne. Študentský život hodnotím P – E –R – F – E –K- T – N – E! Len škoda,
že si ho nemám čas vychutnávať. Keďže je Bratislava najväčšia, ponúka najviac
možností. Ja som z toho okúsila len málo miest a podnikov a vždy sa rada vraciam tam, kde ma to zaujalo a vždy objavujem niečo nové. Bratislavu by som odporučila každému, kto sa chce vyžiť , užiť , prežiť.“
„O odbore som sa dozvedel od kamaráta, ktorý tam študoval, teraz už neštuduje,
a neočakával som veľa. Bol som prijatý do Prahy aj Bratislavy, ale nakoniec som
sa rozhodol ostať doma z viacerých dôvodov (hlavne preto, že som lenivý). Dni
otvorených dverí a podobné propagačné akcie ukazujú vždy len tú svetlú stránku
a tí usmievaví, optimisticky naladení ľudia, ktorí sa tam premávajú sú väčšinou
nejakí štipendijní super- študenti, s ktorými sa bežný občan ako ja môže ťažko
rovnať. Môj názor sa začal formovať od nuly, tak rýchlo klesol do mínusu, jednak
ma prekvapil celkový vysokoškolský prístup, kde niekedy asi ani profesor nevedel,
čo od nás vlastne chce, a potom absencia opravných zápočtov na našej fakulte.
Pomaly si ale zvykám. Nevravím, že sa mi tu páči(!!!), ale určité veci som sa naučil
ignorovať a určité zase vnímať pozornejšie a pristupovať k nim zodpovednejšie.
Ale moje zameranie (prekladateľstvo/tlmočníctvo) mi dosť vyhovuje. Keby nebolo
toľko bifľovania a nedajbože trochu viac praxe, bol by som ešte šťastnejší. A čo sa
týka uplatnenia, to je vždy ťažko povedať, angličtinu už dnes vie kadekto, takže ja
určite potrebné zvládnuť ešte minimálne jeden jazyk a tým znásobiť svoje šance.
Škola mi nezaberá všetok voľný čas - zodpovedajú tomu aj moje výsledky. Venujem sa kadečomu, tým, že som ostal doma tak som mohol pokračovať vo všetkom
tom, čo som robieval počas nudy na strednej škole. Dobrá znalosť angličtiny zároveň dáva človeku “guráž” niekoho sem tam niečo doučiť, z čoho sa dá celkom
dobre privyrobiť. To môžem minúť v meste. Po 22-och rokoch, čo tu žijem, viem,
kam sa zašiť a kam nie. Navyše, budeme hlavným mestom kultúry (EHMK 2013),
takže akcie sa množia. Nie som ale diskotékový typ, a preto oceňujem, že je tu
slušné zázemie pre vyznávačov akejkoľvek hudby a kultúry, a svoje miesto si tu
nájde každý.“
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
www.uniag.sk, www.fesrr.uniag.sk
Stanislava Dovhunová (21 rokov) študuje v Nitre druhý rok. Mimoškol-
ské aktivity ju zatiaľ neoslovili natoľko, aby sa zapojila.
ŠTUDENTS 28/29
www.upjs.sk
„Podľa môjho názoru sú brožúrky a webstránky písané nie práve lákavým spôsobom. Sú také strohé a chladné, nič praktické a zaujímavé som sa z nich nedozvedela. Keby som sa mala rozhodovať na ich základe, tak sa hneď zapíšem na úrad
práce. Ja som si školu vyberala podľa odporúčaní priateľov, a tie nesklamali. Po
prvom semestri som ostala trochu vystrašená a vlastne dodnes neviem, čo vlastne študujem (European Development Programs..wtf..). Ale túto Univerzitu som si
vybrala hlavne preto, že ponúka veľa programov na štúdium v zahraničí, tak som
teraz v Belgicku a už hľadám niečo na ďalší zimný semester. Negatívny pocit mám
tiež, pretože študujem v angličtine, ale nie práve na vysokej úrovni. Univerzita síce
ponúka štúdium v angličtine, ale počas minulého roka sme mali len jeden predmet s človekom, ktorý sa jazyk učil aj inde ako v škole...rozumej Londýnčan.
Okrem toho mi na veľa prednáškach chýba nejaká interaktivita a viac premýšľania. Veľa krát mi tie hodiny strávené v škole nedajú nič okrem strán teoretických
poznámok, ktoré hneď po skúške pustím z hlavy, teda nič praktické do života,
alebo nič, čo by som si zapamätala a bola spokojná, že som tie hodiny nestrávila
inak. Keby som nemala nič, len diplom z tejto školy, tak neverím, že by som sa
uchytila v nejakej zaujímavej, či perspektívnej práci. Moja škola nie je počas
semestra taká náročná, aby sa nedala skombinovať s prácou. A študentský život?
Je úžasný. Študujem v Nitre, kde sú dve vysoké školy, a ktorá nie je príliš veľká,
takže je to také študentské mesto plné pekných miest, barov, parkov, máme antikvariát aj hrad a všetko je tak akurát blízko, takže ani MHD nie je nevyhnutná.“
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta,
študijný program románske jazyky a kultúry, odbor francúzsky jazyk v odbornej komunikácii
www.ucm.sk
Katarína Pekáriková (19 rokov) sa ani v druhom ročníku nezačala zapájať
do mimoškolských aktivít.
„Škola spĺňa kritériá pol na pol. Vzhľadom na to, že v brožúrkach a na internetových stránkach sa písalo len o francúzskom jazyku, mam ako povinný predmet
taliančinu. Nemôžem si ju vymeniť za iný predmet a hodín mám pomaly viac ako
francúzštiny. Čo sa však jej týka, som maximálne spokojná. Počas štúdia sa môj
pohľad na tento odbor nezmenil. Ale občas zaváham počas skúškového obdobia
a rozmýšľam, hlavne kvôli tej taliančine. Myslím si, že uplatniť by som sa mohla vo
viacerých sférach nie len na Slovensku, ale i v zahraničí. Štúdium cudzích jazykov
je perspektívne. Čas na brigády mi ale nezostáva. Aj keď do školy chodím iba tri
dni v týždni, zvyšné štyri venujem písaniu seminárnych prác, prekladu článkov a
štúdiu jazyka ako takého. Trnava je študentské mesto, takže i kluby a podniky sú
tomu prispôsobené. Určite je kam ísť, už len nájsť si čas na zábavu.“
Akadémia policajného zboru v Bratislave, odbor bezpečné
verejno-správne služby
www.akademiapz.sk
Alexandra Lešaničová (23 rokov) už piaty rok študuje v Bratislave. Do
mimoškolských aktivít sa nezapája.
„Moje predstavy boli úplne iné. Dnes, keď si na to spomeniem, tak sa vždy pousmejem, pretože som očakávala, že tam budem zápasiť so životom. Viete, ako z
filmu Policajná akadémia a keď sme dostali v deň zápisu brožúrku a prospekty o
štúdiu na APZ, vtedy som pochopila, že táto škola sa ničím neodlišuje od ostatných a moje predstavy a obavy boli preč. Všetko má svoje plusy aj mínusy, tak isto
aj môj odbor. Výhodu vidím najmä v tom, že ak úspešne ukončím štúdium, nemusím vstúpiť do zboru, ale môžem ostať robiť kdekoľvek v štátnej správe. Odbor je
perspektívny, ale nájsť si prácu v tejto oblasti po skončení školy sa odvíja od viacerých vecí, onedlho sú tu voľby, opäť sa zmení veľa vecí a v tomto období je akosi
pozastavené prijímanie či už do policajného zboru alebo do štátnej správy. Tiež to
závisí od toho, kde sa rozhodnem ostať, či v Bratislave alebo sa vrátim na východ.
Ale aj keď sa odbory javia perspektívne, mám kopec známych, ktorí skončili napríklad minulý rok a dodnes nemajú prácu. Brigádujem počas celého svojho štúdia,
spočiatku išlo len o príležitostné brigády a posledné tri roky mám stálu brigádu,
ktorá mi vyhovuje najmä z časového hľadiska. Musela som si ale nájsť systém, ako
stíhať aj školu aj prácu, ale už som dostatočne zabehnutá a škola mi až tak veľa
času zase nezaberá, aby sa to nedalo zvládnuť. Neviem presne, ako to je v iných
mestách, ale myslím si, že v Bratislave sa študentom nežije až tak zle, myslím
najmä kvôli tomu, že tu majú mladí ľudia množstvo príležitostí, hlavne pracovných, v rámci brigád. So zábavou tu problém tiež nie je, aj keď nevýhodou v tejto
oblasti sú financie (zábava je dosť drahá, ale celkovo tu môžem študentský život
hodnotiť ozaj pozitívne.“
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických
vied a medzinárodných vzťahov, odbor Medzinárodné vzťahy
www.fpvmv.umb.sk
Zuzana Rišková (19 rokov) študuje druhý rok v Banskej Bystrici. Jej mimoškolskou aktivitou je to, že sa zapája do činnosti AIESEC-u.
„Bola to moja vysnívaná VŠ, zvonku vyzerala veľmi lákavo. Možno až príliš, povedala by som, že bola z toho urobená bublinka. Avšak to, čo je písané ohľadom
seminárov a predmetov v brožúrach a na internete, to sú všetko pravdivé informácie. Ale môj postoj sa zmenil bohužiaľ na negatívny. Hlavný problém je, že nás
škola nepripravuje do života a keby nebolo mimoškolskej aktivity, neviem čo by
som robila po absolvovaní školy. Nemyslím si, že budem pracovať v obore, skôr
skončím v korporátnom sektore. Ak budem úspešná v organizácii, v ktorej pôsobím, mala by som si nájsť prácu pomerne rýchlo. Ale asi to nebude dream job.
Brigádovať sa nedá, pretože organizácia zaberá väčšinu môjho času, ale do školy
sa prídem občas ukázať. Niektoré prednášky stoja za to a rada som na nich, no je
to smutné, ale mnoho z nich mi nič nedáva, a tak tam nestrácam čas. Rozvrh
mám len 3 dni. Študentský život je veľmi dobrý, každý utorok sa schádza partia, v
Banskej Bystrici si prídu na svoje aj obdivovatelia klasického umenia, k tomu
čerstvý vzduch a hory navôkol. Vždy je čo robiť.“
Univerzita Komenského v Bratislave, odbor európske štúdiá
www.fses.uniba.sk, www.uniba.sk
Dominika Koprdová (19 rokov) má za sebou prvý semester na VŠ. Do
www.fpvmv.umb.sk
mimoškolských aktivít sa zatiaľ nezapája, ale sa len obzerá.
Anna Šimková (20 rokov) je v druhom ročníku a počas štúdia sa stala člen-
„Prihláška na VŠ mi najprv prišla taká komplikovaná, nevyznala som sa v tom,
mala som v nej škrtance a tým pádom som musela vypisovať nové. Prihlášku som
mala vyplnenú ako prvú na tento odbor, pretože som sem chcela veľmi ísť, bola
som aj na dni otvorených dverí. Fakulta je nová a krásna, máme veľa zahraničných študentov a taktiež veľkú šancu dostať sa cez ňu do zahraničia. Náš prvý
ročník je zatiaľ taký všeobecný, väčšina predmetov je v angličtine, ale neskôr
máme aj zaujímavejšie predmety a hlavne sa môžete rozvíjať v rôznych jazykoch.
Okrem toho sa u nás organizujú rôzne akcie, ako najznámejší FSEV FEST. Zatiaľ by
som to nechcela konkretizovať, tento ročník bol, ako vravím, veľmi všeobecný,
nemám zatiaľ konkrétne dobré alebo zlé pocity, ale školu mám rada a odchytila
som najlepších spolužiakov. Keďže sa výučba na mojom odbore orientuje všeobecne na zahraničie a kladie si ako prioritu, aby každý študent aspoň raz počas
štúdia vycestoval, v tom vidím budúcnosť ja, keďže nechcem ostať v SR. Inak popri
škole pracujem. Niekedy mám pocit, že nestíham, ale dá sa to zvládnuť. A
študentský život v Bratislave? Najlepší! Plus Mlynská dolina je kráľ!!!!!“
kou EFPOLIT-u, asociácie frankofónnych študentov. Je to nezávislá, nezisková
študentská organizácia pôsobiaca na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Na túto školu som chcela ísť asi najviac, tak som bola vytešená, keď ma prijali.
Všetko je také, ako škola uvádza vo svojich materiáloch. Musím však povedať, že
som bola trochu sklamaná, čo sa týka výučby jazykov. Čakala som, že v odbore
Medzinárodné vzťahy sa na nich bude klásť väčší dôraz. Ale inak som spokojná.
Nuž a kto si dnes rýchlo nájde prácu? Ale som optimista. V našom odbore sa
rýchlo uchytia len tí najlepší, preto je potrebné na sebe pracovať, byť aktívny a
využiť každú príležitosť na získavanie praktických skúseností, ktorá sa ponúkne
počas štúdia. Určite je možné aj brigádovať popri škole, ak si vieš správne zorganizovať čas. Banská Bystrica nie je až také veľké mesto a nie je tu až tak veľa ponúk
brigád, ale kto hľadá, tak nájde. Opäť je to len o tom, či chceš. V každom prípade,
Bystrica je študentské mesto, ktoré žije od pondelka do štvrtka. Stále je čo robiť,
kam ísť. Okrem toho príroda je všade naokolo. To je veľké plus.“
ŠTUDENTS 30/31
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických
vied a medzinárodných vzťahov
Slovenská technická univerzita Bratislava, Fakulta informatiky a informačných technológií, Informatika (Soft. inžinierstvo)
www.stuba.sk, www.fiit.stuba.sk
Erik Šuta (19 rokov) je druhák a členom basketbalového tímu fakulty.
„Škola splnila moje očakávania. Pozitívne – kontakty fakulty s praxou (nábor do
firiem, časté prezentácie/prednášky odborníkov z IT sféry atď., atď). Negatívne –
niektoré nezaujímavé a podľa mňa zbytočné predmety (v praxi nevyužiteľné, ale
náročné na prejdenie a čas). Ďalej ma niekedy irituje prístup pedagógov ku
študentov, hádzanie polien pod kolená atď., ale to je myslím problémom snáď
každej VŠ. Myslím, že s prácou nebude problém, už po ukončení I. ročníka som
pracoval cca 4 mesiace v IT sfére. Na fakulte sa pravidelne organizujú rôzne biznis
dni, kde chodia firmy z IT sektoru naberať študentov z našej fakulty, a preto dostať
sa na pohovor a zamestnať sa nie je problém. V I. roč. Ing. štúdia sú dokonca predmety, ktoré vyžadujú prax v IT sfére a fakulta sa aktívne podieľa na hľadaní
pracovného úväzku pre študentov. Odbor, ktorý študujem je pre mňa veľmi
perspektívny, nie len z pohľadu stránky finančnej, ale hlavne z toho dôvodu, že
ma informatika a počítače všeobecne veľmi bavia. Prvé dva roky štúdia a práca
veľmi nejdú dokopy, ale mám spolužiakov, čo pracujú (väčšinou už ale túto školu
študujú II. alebo III. krát.). V ďalších ročníkov to už je nie len možné, ale aj fakultou
podporované. Som spokojný, v Mlynskej doline, kde bývam na internáte, je veľa
možností, ako kultúrne vyžiť, čo súvisí hlasne s tým, že to je najväčšie internátne
mestečko na Slovensku. Bratislava taktiež poskytuje kopec možností na zábavu.“
Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra žurnalistiky na
Filozofickej fakulte
www.uniba.sk, www.fphil.uniba.sk
Pavel Vrbičan (24 rokov) študuje v Bratislave piaty rok.
„Bola to možnosť, ktorá sa najbližšie približovala svojim zameraním vysnívanej
práci, ktorú som chcel po škole robiť. V priebehu piatich rokov štúdia mi však
chýbal väčší kontakt s odbornou verejnosťou z mediálneho prostredia a so
skutočnými ľuďmi z praxe. Česť výnimkám – besedy v priebehu 4. Ročníka. Štúdium ale nespôsobilo zmenu môjho názoru na žurnalistiku, oveľa viac mi otvorila
oči a zmenila môj idealizovaný pohľad na vec prax. Z finančného hľadiska som
neprišiel do kontaktu s atraktívnymi podmienkami v médiách a na hľadanie prvej
práce v médiách až po skončení VŠ je neskoro. Je nutné naskočiť na vlak už počas
štúdií. Celých päť vysokoškolských rokov som pracoval a pracujem v médiách.
Škola mi v priebehu semestra zaberá v súčte približne 2 pracovné dni z piatich.
Zvyšný čas sa tak študent žurnalistiky na FiF UK môže venovať práci. V Bratislave
je v rámci možností a rozpočtu niekoľko úrovní študentského života. Počnúc
diskotékou v Mlynskej doline po drahšie kluby v meste.“
Právnická fakulta UPJŠ Košice
www.pravo.upjs.sk
František Lipták (25 rokov) je v rámci svojich mimoškolských aktivít je
ŠTUDENTS 32/33
UPJŠ v Košiciach, Lekárska fakulta, odbor zubné lekárstvo
www.upjs.sk, www.upjs.sk/lekarska-fakulta
členom Akademického senátu.
Aneta Macejková (24 rokov) je v piatom ročníku na VŠ.
„Ja osobne som názor nezmenil, ale existujú ľudia, ktorí by sa boli rozhodli inak,
ak by boli v rovnakej situácii ešte raz ( zvážili by výber práva, nie fakulty). Myslím
si, že je to dobrý základ do života. Dôležité je robiť to, čo človeka napĺňa a tiež, aby
si dokázal zabezpečiť dôstojnú budúcnosť. Treba to zvážiť ako každú inú investíciu, päť rokov je dlhá doba, ale ubehne rýchlo. Treba brať do úvahy hlavne šancu
sa zamestnať a očakávané budúce príjmy. Situácia na trhu práce je komplikovaná. Mnohí tvrdia, že trh práce s právnikmi je presýtený a nových pracovných miest
je málo. Nie je to teda pre každého jednoduché. Aj toto je individuálne, ak niekto
ovláda dva-tri jazyky na dosť dobrej úrovni, má vynikajúce študijné výsledky,
nejaké skúsenosti naviac, exceluje vo všetkých oblastiach, tak aj v tomto prípade
platí, že dobrí majú sezónu vždy, ale určite by sme to nemali paušalizovať na celé
odvetvie. Určite je možné brigádovať popri škole, ale závisí od ročníka ako aj od
brigády a pohodlnosti individuálneho študenta. Sú obdobia, kedy sa neodporúča
brigádovať, ale sú medzi študentmi aj takí, čo si privyrábajú aj popri škole. Nemyslím si však, že by bolo priaznivé, aby to šlo na úkor štúdia.“
„Keď sa človek hlási na lekársku fakultu, očakáva, že to nebude ľahké štúdium. V
tomto škola splnila moje očakávania. Spočiatku nás sprevádzala neistota, či sme
si vybrali správne. Prvé dva ročníky sú totiž naozaj náročné a pomerne nezáživné
(teda okrem cvičení anatómie s kadávermi), miestami som mala pocit, že sa
zubných predmetov dotýkame len okrajovo. No potom sa to rozbehne, skončia
cvičenia v labákoch a začínajú zaujímavé hodiny pri lôžkach pacientov, v operačných sálach, prvé výplne zubov, odstraňovanie zubného kameňa, extrakcie! V
súčasnosti nemám žiadne pochybnosti! Je to veľmi perspektívny odbor, zubných
lekárov je stále málo nie len na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách.
Navyše sa u nás kladie veľmi malý dôraz na prevenciu, takže o pacientov nebude
núdza...Brigádovanie počas štúdia záleží na rozvrhu, ročníku a lenivosti... ak sa
chce, tak sa dá! Na študentský život v Košiciach sa nesťažujem. Je tu všetkého
dostatok, každý si nájde svoje! Košice sú krásne a zaujímavé mesto! Nemenila by
som...“
Jesseniova lekárska fakulta UK Martin, odbor všeobecné
lekárstvo
www.jfmed.uniba.sk
Mária Marcinková (20 rokov), 2. ročník .
„Určite, aj keď ma idú veci zavaliť, viem, že sa učím to, čo budem potrebovať, že to
spolu súvisí a zapadá to do seba. Z gymka (Gymnázium Snina, pozdravujem
všetkých :D ) máme vážne dobrý základ, takže sme nadväzovali (hlavne na
chémii a biofyzike v 1. ročníku) a prispôsobenie sa spôsobu štúdia nebolo také
drastické. Pravdupovediac som nevedela, čo od toho môžem čakať, takže ťažko
povedať. Skôr by som povedala, že je to o posúvaní mojich hraníc ďalej. Ale pozitívne hodnotím zloženie medickej populácie – škála osobností, ktoré stretávam, je
fakt pestrá. Odjakživa som žila v tom, že medici sú nejakí jaskyniari, ktorí sa len
učia a okruh ich záujmov je desivo úzky. Omyl. Takisto profesori sú skvelí, niektorí
vedia inšpirovať a nadchnúť pre vec. Ale všetci sa snažia vyjsť v ústrety nakoľko sa
dá (nie, nie je to platená reklama, ale fakt). Myslím, že moja práca bude užitočná
a prínosná pre ostatných ľudí. To, čo sa učím ma baví (aj keď výsledky tomu často
nezodpovedajú), myslím, že aj niekam smerujem a posúvam sa. Medina má
výhodu veľkého výberu, je tu veľa odborov, podľa mňa každý nájde niečo, čo mu
sadne, v čom bude dobrý, čo ho bude baviť a z čoho bude mať radosť. Ale či sa
uplatním, to na Slovensku človek nikdy nevie. Zatiaľ som neskúšala brigádovať,
ale spolužiaci z okolia alebo priamo z MT brigádujú v hypermarketoch a tak. V
prvom ročníku a v prvom semestri druhého ročníka je rozvrh rozumne rozložený,
keď sa človek priebežne učí, tak sa to dá aj cez rok, v lete je to o šikovnosti – kto si
ako rýchlo spraví skúšky. Vo vyšších ročníkoch to už bude zrejme horšie, pretože
počas prázdnin bude prax. Študentský život v MT je život na intráku, keďže iná VŠ
ako naša tam nie je. Intrák je ako malé mesto, ktoré má vlastný kultúrny (filmový
klub, beánie), náboženský (kaplnka, intráková omša, spoločenstvo), športový
(hokejbalové tímy a turnaje, lyžiarak, posilňovňa) život - navzájom sa tam poznáme, máme pravidlá, ktoré sa dodržiavajú (zdravenie sa, akcie každú stredu, atď.)
a to sa mi páči. Akcií a žúrok je dostatok, či už organizovaných školou alebo
súkromných kuchynkovíc/izbovíc/bunkovíc a iných –íc od výmyslu sveta. Raz do
roka sa organizuje Fonendoskop, čo je hokejbalový turnaj medikov aj z Čiech,
Poľska a tak, vtedy žije celý intrák, bez výnimky. V prípade potreby možno využiť
služby intrákovej krčmy.“
ŠTUDENTS 34/35
Prešovská univerzita, Filozofická fakulta, Inštitút slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií, odbor masmediálne
štúdiá
www.unipo.sk, www.isvjams.weebly.com
Oľga Džupinková (23 rokov) je v druhom ročníku kreditového magister-
ského štúdia. Do mimoškolských aktivít sa zapájala iba v prvom ročníku (internátne Rádio PaF - www.pafradio.sk).
„Od základnej školy som vedela, že chcem študovať žurnalistiku. Žiaľ, do Bratislavy ma pre nedostatok miesta neprijali. V každom prípade pri podávaní prihlášok
som mala aj poistky, ktoré sa približovali k odboru, ktorý som chcela študovať.
Najviac teda masmediálne štúdiá. Musím sa priznať, že ma nezaujímal spôsob
výučby, ale len to, aby som bola k nemu čo najbližšie a aby som sa naučila to, čo
neviem. Počas štúdia som trochu zmenila názor. Zrazu som mala veľa slovenčiny
a samé dejiny, ktoré ma až tak nezaujali. Postupne však pribúdali odborné semináre, na ktorých sme sa realizovali - písali sme články, robili reportáže a podobne.
Môj prístup k štúdiu však nabral iný smer hneď, ako som „ochutnala“ prácu v
internátnom rádiu. Tam som zistila, ktorým smerom asi pôjdem. Neskôr – 3
akademické roky, vrátane prázdnin, som pracovala v regionálnom rádiu na
východe. Myslím si, že v Bratislave by som takú možnosť nemala. Za niekoľko
mesiacov som sa naučila všetko to, čo sa v škole nestihlo, alebo je rozložené na 5
rokov štúdia. Prax je preto dôležitá a vďaka ústretovosti našich pedagógov som sa
mohla realizovať. Odbor žurnalistiky a masmediálnych štúdií je perspektívny, ak
viete, čo chcete robiť. Samo vám to z neba nespadne! Takže zbytočne pôjdete
študovať tento odbor a čakať, že z vás urobia novinára alebo aspoň moderátorku
Smotánky. Treba makať. Čiže som počas štúdia nebrigádovala, ale praxovala
zadarmo a potom rovno zarábala. Možno som mala šťastie, ale mám viac spolužiakov, ktorí si našli uplatnenie v televíziách a iných rádiách na Slovensku. A to
študujeme v Prešove, ktorý, povedzme si pravdu, väčšina podceňuje. Ak vám
môžem poradiť, treba zvážiť ešte jednu vec. Pri svojej novej práci v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku viem, že asi by som si prihlášku na masmediálne štúdiá
asi nedala. Dvakrát by som si to rozmyslela a podala prihlášku na nejakú ekonomickú školu, právnickú alebo politologickú. Mali sme takéto predmety aj na masmediálke, ale nie tak rozsiahle ako na týchto konkrétnych školách. Niektoré veci a
súvislosti preto riešim za pochodu (možno je to aj moja chyba, ale budiš)... v
každom prípade, vyberte si to, čo vás baví a čo chcete robiť. Zapájajte sa do aktivít
a ono to potom príde samo. Ako mne rádio... Bola to láska na prvý pohľad. Mimochodom, študentský život v Prešove je najlepší! V mojom študentskom meste sú
dve divadlá, kiná, krásne centrum a veľa podnikov na zábavu. Nehovoriac o
východniarskom temperamente a priateľoch, ktorých tam mám.“
Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta
www.fedu.uniba.sk
Alexandra Kopáčová (20 rokov) študuje druhý rok. Do mimoškolských
aktivít sa nezapája.
„Škola ako taká splnila moje očakávania. S prednáškami a seminármi som
spokojná, mnohokrát aj vyučujúci s nami konzultujú, aký priebeh prednášok a
seminárov by sme chceli mať a berú do úvahy aj náš názor. Môj názor sa teda
zmenil najmä v pozitívnom zmysle. Myslela som si, že štúdium bude náročnejšie.
Toto však niekedy vnímam aj negatívne, pretože mám pocit, že mi táto škola v
niektorých veciach veľa nedá. Prácu si chcem hľadať ešte pred ukončením VŠ.
Práca sociálneho pedagóga je potrebná, ale v našej spoločnosti nie celkom
známa, takže to bude možno ťažšie. Popri škole stíham aj dve brigády. Študentský
život hodnotím veľmi pozitívne. V Bratislave je široká paleta možností na zábavu,
relax, vzdelávanie, kultúru a pod.“
UPJŠ v Košiciach, Prírodovedecká fakulta, odbor - Teoretická
fyzika
www.upjs.sk, www.upjs.sk/prirodovedecka-fakulta
Matúš Rebič (23 rokov) je študentom štvrtého ročníka a do mimoškolských
aktivít sa nezapája.
„Moje očakávania sa splnili a názor na môj študijný program sa nezmenil. Vidím v
ňom perspektívu, pretože tento odbor sa dá využiť v rôznych odvetviach. Matematika a informatika (ktoré sú nástrojom fyziky) sú v súčasnosti dosť v „kurze“.
Popri škole nepracujem, pretože škola mi zaberá väčšinu času. Študentský život?
Som fyzik, nemám spoločenský život =) , ale možnosti sú.“
ŠTUDENTS 36/37
Teší nás, že aj ty si sa dnes zapojil do medzinárodného dňa bez internetu =)
http:// internet
Teší nás, že aj ty si sa dnes zapojil ...
,,Ak vás rozzúril už len samotný nápad, určite potrebujete deň bez internetu.“
Medzinárodný deň bez internetu (International Internet - free day) je dňom
organizovaným združením Global Ideas
Bank už od roku 2001. Deň, kedy by sme
sa podľa tohto spolku mali venovať skôr
reálnemu svetu, než tomu virtuálnemu,
sa traduje každý rok, a to konkrétne
poslednú januárovú nedeľu.
Tento deň nebojuje proti internetu ako
takému, práve naopak, uznáva jeho
význam, no zároveň nás nabáda, aby
sme si uvedomili, že internet je len prostriedkom k lepšiemu životu, nie jeho
samotným cieľom. Je síce inovatívny,
rýchly, praktický, ale nie je reálny. Nedokáže nám nahradiť ľudský kontakt.
Nedokáže nás pohladiť ani objať. To
všetko dokážu len ľudia. Ľudia trčiaci na
druhej strane virtuálnej steny, možno
čakajúci na nás, kedy sa odhlásime z
internetu a prihlásime späť do reálneho
života.
V podstate možno povedať, že tento
deň je dňom boja proti nadmernému a
často zbytočnému používaniu internetu
oberajúcemu nás o krásy reálneho
života. Global Ideas Bank nás nabáda,
ŠTUDENTS 38/39
Medzinárodný deň bez internetu!
29.januára
je Medzinárodný deň bez internetu!
aby sme tento deň naplno využili a spravili konečne niečo pre seba, niečo
skutočné. Išli na prechádzku. Na výstavu. Do divadla. Strávili nejaký čas s priateľmi. Namiesto smajlíkov im skutočne
vyčarili na tvári úsmev. Aby sme tento
deň venovali len sebe a svojím blízkym.
Aby sme sa premenili späť z tých zaneprázdnených, mrzutých, znudených a za
počítačmi sediacich strojov na ľudí,
tešiacich sa z drobných maličkostí.
Internet je bezpochyby skvelá vec.
Výdobytok modernej doby, ktorý nás
posunul vpred míľovými krokmi. Slúži
nám dennodenne. Približuje nám vzdialené, odhaľuje nejasné, sprostredkúva
ťažko dostupné. No pri tom všetkom
nás väzní na pár štvorcových metroch s
pohľadom pevne upretým pred seba,
oberá nás o reálny ľudský kontakt a
vytvára z nás len akési bábky závislé na
pár webových stránkach.
29. januára nás čaká v poradí už 12-ty
Medzinárodný deň bez internetu.
Dokážeme to? Dokážeme to my, ľudia
21. storočia, ľudia ovládajúci techniku a
zároveň ňou ovládaní? Neprihlásiť sa na
sociálne siete, neskontrolovať si e-maily,
nezahrať si obľúbenú hru, nepozrieť si
počasie a spravodajstvo? Je to pre nás
naozaj také ťažké? Nemožné?
Skutočne sme chytení v sieti moderného spôsobu života? Alebo aspoň symbolicky zvládneme jeden deň, jednu
nedeľu v roku vydržať v tichu vlastného
života a sveta tvoreného našim okolím?
Je to len na nás. Stačí nespraviť jeden
klik. Možno tým nezachránime ľudstvo,
ale aspoň dokážeme samy sebe, že ešte
nie sme celkom obeťami doby, a že ešte
stále sme tou generáciou, ktorá vyrastala bez takýchto inovácií. Kedysi sme bez
nich vedeli žiť, tak prečo nie teraz?
Uvedomme si, že zvyk nie je potreba.
29. 1. Posledná januárová nedeľa.
Medzinárodný deň bez internetu.
Dokážme to.
Lucia Vanková
P.S.: Napíšte nám, ako ste zvládli svoj
deň bez internetu na:
[email protected]
Vypnutie Wikipédie na protest!
Osemnásty január dvetisícdvanásť. Čierny deň vo svete internetu. Deň, keď anglickú
verziu internetovej encyklopédie Wikipédia na 24 hodín vypli. Človek by si myslel, že
v dnešnej dobe internetu, sociálnych sietí a zdieľania miliónov linkov denne, to
nikomu neunikne. A predsa sa takí našli. Moja milovaná sesternica Zuzka! Odkladanie povinností na poslednú chvíľu máme v rodine, a preto jej rozumiem, že deň pred
skúškou si išla overovať informácie. Priznajte sa, že Vy „negooglite“, ak Vám niečo nie
je jasné. Okrem článkov, referátov a odborných textov, sú tie infošky na wikipédii
najjednoduchšie napísané. Mimochodom, v prvom ročníku na vysokej škole, som
počas prvého semestra ani ja nevedela, kde je sever a nejako som sa o dianie doma
a vo svete nezaujímala. Svet bol gombička a jedna veľká žúrka! Kto mal teda vedieť,
že práve v ten deň wiki nefunguje?
Stop pirátskym kópiám = cenzúra internetu?
Ide však o veľmi vážny problém vo svete internetu. V Amerike chcú zaviesť tzv. Zuzka, 19 rokov, Prešov, študuje v Brne: „Posledné tri dni som
„hollywoodsky“ zákon na ochranu autorských práv pod skratkou SOPA (Stop Online pozerala filmy, keďže študujem dejiny filmov. Informácia o vypnutí
Priracy Act). Na jednej strane chcú ochrániť tržby a zisky tvorcov autorských diel wikipédie mi ušla. Zistila som to v poslednej stresujúcej hodinke
(film, hudba, audiovizuálne záznamy), ale na strane druhej, ohrozí to slobodu slova. pred skúškou. Bol to šok! Obrazovka bola celá čierna, nemohla som
Tento zákon by mal neuveriteľne negatívny dosah na sociálne siete a všetky služby, si ju zapnúť a fungovala mi iba poľská verzia. Blackout! Je veľmi
ktoré zdieľajú obsah používateľov. V praxi by to znamenalo, že ak si kúpite album dôležité, aby sme mali voľný internet. Svet by sa zbláznil, keby sme
Lady Gaga a „hodíte“ ho na internet, aby si ho stiahli aj Vaši kamaráti, Google by ho nemali wikipédiu, youtube a facebook! Skúšku som inak urobila. “
našiel a mal by 5 dní na to, aby zablokoval služby stránky, na ktorú ste to „uploadli“.
Google sa tak vyhne zodpovednosti, ale neznáma stránka bude zodpovedná za šírenie pirátskej kópie. Áno. nie Vy. Ale kto Vám zaručí, že Vás nenájdu?
Nehovoriac o miliardách fotiek na Facebooku, za ktoré by bol zodpovedný Mark Zuckerberg. Dobrou správou ale je, že 24-hodinový protest Wikipédie,
priniesol ovocie. Americký Kongres stiahol zo zákona pôvodný zámer blokovania DNS. Chce však pokračovať v snahe zamedziť predaj nelegálneho
obsahu prostredníctvom zahraničných internetových stránok v USA.
Odhlás sa a vráť sa do reality!
Milí moji, toto všetko sa udialo v USA. Ale vieme, že sa to týka nás všetkých. Veď vďaka internetu sme v spojení s rodinou a priateľmi, aj keď nás delia tisícky kilometrov. ALE! Všetkého veľa škodí (áno, píšem to ja, najväčšia závisláčka, ktorá sa ráno zobudí, zapne comp, v MHD čekujem fejšbučik v mobile a
zaspávam pri surfovaní po spravodajských portáloch), a tak sme sa v ŠUSKE a redakcii časopisu Študents rozhodli, že počas dňa – 29. január 2012, sa
odhlásime a vrátime sa do reality! Pridajte sa aj VY! (Paradoxne, informáciu budeme šíriť na Facebooku a stránke www.suskaweb.sk.) Nebojte sa, potom
sa opäť „logneme“ a budete môcť listovať v e-časopise Študents. Nezabudnite nám poslať fotky a pripíšte pár viet, ako ste deň bez internetu strávili.
Mimohodom, ani Študents by bez internetu neexistoval, keďže obsah tvoríme vďaka videohovorom cez Skype, chatovaniu si cez Facebook a posielaniu
si e-mailov cez Gmail.
OliDžupi
ŠTUDENTS 40/41
z
á
n
..
.
r
o
Obete nezmyselnej reformy z dielne ministerstva školstva
Najlepšie túto reformu, podľa mňa, vystihuje výrok: „Ak ste sa dostatočne nepripravili, pripravte sa na neúspech“. Presne to sprevádzalo reformu vtedajšieho ministra školstva Mikolaja celé tie roky. Neúspech, nepripravenosť, neuveriteľné množstvo absurdít. Ako je to možné? Žiaľ, na Slovensku je to
tak!
Absurdita číslo 1: Anglický jazyk
Ministerstvo školstva sa rozhodlo pridať študentom jednu hodinu angličtiny navyše každý
týždeň, a tým im automaticky prikázali maturovať len z vyššej úrovne, a to B2. Argumentovali to
tý
tým, že predsa máme dotované hodiny a nemôžeme maturovať ako minuloroční štvrtáci. A ja sa
pýtam, ako
a môžu niečo také urobiť, keď na strednú školu prichádzali študenti, ktorí sa absolútne anglický jazyk predtým
na základnej škole neučili. Ako môže reformovať štúdium na strednej škole, keď sa nepopre
zrel na systém výučby cudzích jazykov na základných školách? Veď jedno predchádza druhému, no nie? Jediné
čo tým celým dokázal,
je diskriminácia. Diskriminácia študentov, ktorí sa akosi musia prispôsobiť. Reforma prinútidok
la ich rodičov platiť šialené sumy za súkromné doučovania, pretože to jednoducho, pán Mikolaj, nedomyslel. A už
vôbec si neviem predstaviť
situáciu študentov, ktorí si doučovanie nemôžu dovoliť! No príkaz je jasný. A môj názor je, že
predst
študent má právo si vybrať a sám zhodnotiť svoje schopnosti. Nie každý bude schopný takto zmaturovať.
Absurdita číslo 2: Nepripraven
Nepripravenosť ministerstva školstva
Ministerstvo školstva zrodilo ideu. Idea
bola skvelá. Budeme sa viac učiť do hĺbky, bude menej zbytočných faktov, lepšie
I
porozumenie učivu. Ale .... neboli vytvorené
absolútne žiadne podmienky na niečo také. Ako môžu učitelia učiť bez učebvytvo
níc a učebných plánov? A naopak, z čoho sa
s majú študenti učiť? Chcel to pán Mikolaj riešiť telepaticky alebo ako? Asi nikdy
som nevidela toľko nezmyselných koncepcií pokope ako v celej tejto reforme. Chceli zlepšiť vzdelanie, no nepovedali ako.
Budú nové maturity, no nikto nevedel v čom bude
zmena. Chceli, aby sa študenti efektívnejšie učili, no nemajú z čoho a
b
myslím, že ani nemusím ďalej pokračovať. Jednoducho
vytvorili plán, ktorí síce profesori museli dodržiavať, no vedeli, že
Jednodu
nemá žiaden zmysel. Museli si zháňať materiály a, samozrejme,
sam
učili zo starých učebníc. Pravdaže, po nejakom tom čase
experimentu, sme sa vrátili k pôvodnému systému. Áno stratili sme rok či dva štúdia! Geniálnym príkladom je napríklad
slovenský jazyk. Učili sme sa po novom, nepreberali sme u
učivo chronologicky, ale prepáčte, ja ten systém ani neviem
pomenovať, asi to bolo podľa žánru, či druhu. A takto krásne chaoticky
c
sme fungovali dva roky. A čo nastalo po tom? No
predsa návrat k starému systému. Čiže sme museli ísť odznova a za dva roky stihnúť to, čo iní stihli za štyri. Váau! Podľa mňa
m
si zaslúžia pochvalu. A aby som nezabudla, nerozumiem tomu, ako mohli
nechať celé štyri roky študentov a profesorov v
neistote. Absolútne sme nevedeli, čo sa budeme učiť na budúci rok a ak
ako to vlastne bude vyzerať. A to už ani nehovorím
o maturitách. Veď predsa stredná škola nás má pripraviť na maturity, no žia
žiaľ celé tri roky nám nikto nepovedal, ako budú
vyzerať a nakoniec sa dozvieme, že náročnosť maturít bude rovnaká, no vedom
vedomostí máme samozrejme menej. Ale na to je
predsa štvrtý ročník, v ktorom sme sa to dozvedeli. Veď my, maturanti, nemáme čo robiť a môžeme doberať učivo namiesto opakovania. Jednoducho katastrofa!!!
Ale predsa len nechcem byť taká veľká pesimistka, veď na všetkom zlom je niečo dobré. A to aj na reforme. A to je voľba
seminárov vo štvrtom ročníku, a to dokonca až štrnástich hodín. Áno, aj oni mali svoje zadné d
dvierka, veď čo sme pokazili
napravíme o päť minút dvanásť. A ako som už spomínala, môžeme len doberať a doberať a dob
doberať. Na to, žiaľ, seminár
nemá slúžiť. Máme sa na ňom pripravovať na maturitu, opakovať, porozprávať si nejaké zaujímavosti
zaujímavos a spestriť si celú tú
hodinu. Aj napriek tomu, že sa o to profesori snažia a konečne si môžem vytvoriť k predmetu pozitívny vzťah, mám často
pocit, že toho učiva je príliš veľa. Žiaľ bude to ťažké. A ako to dopadne, uvidíme až po maturitnej skúške.
Dúfam, že si z toho vezmeme aspoň ponaučenie. Ak by sme takto vychovávali naše deti, bez toho, aby sme vedeli
ved ako ..
dopadlo by to rovnako katastrofálne. A keby sme riadili takto aj celý štát, síce nemáme od toho systému až tak ď
ďaleko,
spôsobilo by to len úpadok. Verím, že sa už nič také nebude opakovať. Mali sme len jednu veľkú smolu, že sme to b
boli
práve my.
my Ja osobne by som si s radosťou želala
želala, aby v takýchto podmienkach pán Mikolaj učil
učil, a nech si všetci z minister
ministerstva vyskúšajú byť študentmi v takomto prostredí. A bola by som veľmi zvedavá, ako by dopadli!
JB, Gymnázium Poštová 9, Košice
(autorka je maturantkou a členkou Slovenskej debatne asociácie)
ŠTUDENTS 42/43
Výmena
študentstva
,,Štatistika“
Celkovo sa do projektu Výmena študentstva
(december 2011) prihlásilo 219 študentov z
25-tich rôznych škôl na celom Slovensku! Boli to
tieto školy:
Ide o projekt Stredoškolskej študentskej únie
Slovenska. Je to výmena študentov a študentiek
medzi jednotlivými školami v meste či regióne
na dva dni. Z každej zapojenej triedy v škole
môžu odísť na iné školy dvaja - traja študenti,
takisto do každej triedy môžu prísť dvaja - traja
študenti z partnerskej školy. Projekt je určený
hlavne pre študentov, ktorí navštevujú druhý a
tretí ročník stredných škôl. Študent/ka počas
dvoch dní chodí do inej školy, kde si plní svoju
školskú dochádzku. V hosťovskej škole sa
normálne zapája do vyučovacieho procesu
danej školy. Študenti majú so sebou malú "Šuskársku žiacku knižku", do ktorej vyučujúci na
hosťovskej škole zapíše ich prítomnosť na
hodine. Táto žiacka knižka slúži ako potvrdenie
dochádzky pre domácu školu, že dochádzka
študentov nebola narušená. Cieľom tohto
projektu je výmena informácii a skúseností, aby
študenti po príchode naspäť z hosťovských škôl
mohli dať vyučujúcim či spolužiakom podnety
na zlepšenie vyučovacieho procesu, aby
študenti získali nové poznatky od hosťujúcich
študentov, aby sa študenti z rôznych škôl v
jednom meste či regióne viac spoznali a aby
táto výmena študentstva podnietila ďalšie
projekty medzi danými školami.
ŠTUDENTS 44/45
Západné Slovensko: 17 škôl (174 študentov):
Obchodná akadémia, Inovecká 20 Topoľčany
Stredná odborná škola, Ul. sv. Michala 36 Levice
Gymnázium Bilíkova 24 Bratislava
Gymnázium Malacky
Gymnázium Laca Novomeského Bratislava
Gymnázium sv. Františka Assiského Malacky
Gymnázium Matky Alexie Bratislava
Evanjelické lýceum Bratislava
Obchodná akadémia, Dudova 4 Bratislava
Obchodná akadémia Pezinok
SOŠ Ivánska cesta 21 Bratislava
SPŠ elektrotechnická Karola Adlera 5 Bratislava
SPŠ elektrotechnická Halová 16 Bratislava
Stredná odborná škola Holič
Gymnázium Janka Matúška Galanta
Gymnázium F.V Sasinka Skalica
OŠ Via Humana Skalica
Stredné Slovensko: 7 škôl (41 študentov):
Gymnázium Jozefa Lettricha Martin
Obchodná akadémia Kereskedelmi Akadémia
Rimavská Sobota, Gymnázium Partizánske
Prvé slovenské literárne gymnázium Revúca
Stredná priemyselná škola Martin
Gymnázium Žilina
Cirkevné gymnázium Žilina
Východné Slovensko: 2 škola (4 študenti)
Gymnázium J. A. Raymana, Prešov
Gymnázium Vranov nad Topľou
Názory na výmenu
Z pohľadu učiteľov:
,,Projekt bol zaujímavý. Naši žiaci si priniesli nový pohľad. Majú možnosť porovnávať rôzne typy škôl, predmetov
a výučby. Tiež si vyskúšali svoju schopnosť adaptovať sa a prezentovať sa v cudzom prostredí.“
,,Takéto projekty považujem za prínosné a často žiakom vedia ,,otvoriť oči.“
,,Tento projekt bol naozaj neuveriteľne zaujímavý, celkovo oživil vyučovanie, ,,hosťujúci“ žiaci dopĺňali vedomosti
tam, kde naši nevedeli reagovať.“
,,Žiadne negatíva som v tomto projekte nepostrehla. Mala som možnosť na mojom predmete pozorovať úroveň
vedomostí mojich žiakov a porovnávať s inými. Tiež som mohla vidieť rozdiely v školských vzdelávacích programoch.“
„Pozitívum vidím v tom, že sa cez oči cudzích študentov môžeme dozvedieť niečo o sebe, o škole, o žiakoch.
Študenti získajú prehľad o rôznych typoch výučby (navzájom).“
Z pohľadu žiakov:
,,Pre mňa to bol aj prínos nového jazyka (pozn. redakcie študent/-ka bol/-a v bilingválnej triede - nemčina), že
sme sa spoznali s novými ľuďmi a videli sme, ako učitelia pracujú so žiakmi na iných školách.“
„Tak určite som spoznal veľa skvelých ľudí, videl som úplne iný prístup profesorov k žiakom, vedeli vždy správne
pristupovať ku každej situácii, zbytočne potom nenastali žiadne nepríjemné situácie a videl som aj konečne ako
pracuje kolektív.“
„Najlepšie bolo, že niektorí profesori sa nám venovali na hodinách, že sa s nami rozprávali, že čo a ako sa my
učíme.“
„Určite ma tento projekt inšpiroval, odniesla som si veľa skúseností a, samozrejme, okrem nových “facebookových” priateľov aj skutočné kamarátstva a množstvo úsmevných spomienok.“
„Skvelí ľudia, iná škola, internátne bývanie. Jednoducho dokonalá kombinácia! Ja som taká šťastná, že som sa
mohla zúčastniť. Naučila som sa rozvíjať svoju kreativitu a tvorivosť. Bolo to naozaj výborné!“
Špeciálna výmena študentstva
Partizánske-Revúca
O trošku komplikovanejšiu, ale o to zaujímavejšiu výmenu,
sa pokúsili regionálny koordinátor ŠUSKY pre Stredné
Slovensko, Martin Vanko, z Partizánskeho a členka predsedníctva ŠUSKY, Slavomíra Zatrochová, z Revúcej. Dohodli sa
totiž, že ich výmena nepotrvá dva dni, ale dva týždne. V
podstate ju len trošku natiahli. Týždeň pred samotným
projektom vycestovali štyri aktívne študentky z Partizánskeho za svojimi budúcimi ,,dvojdňovými spolužiačkami“
do Revúcej. Počas svojho trojdňového pobytu spoznali nie
len toto krásne historické mesto, ale i Prvé slovenské literárne Gymnázium. Týždeň na to, v termíne, cez ktorý sa konala
samotná výmena na celom Slovensku prišli študentky z
Revúcej, tento krát na výmenný pobyt do Partizánskeho.
Viac informácií o netradičnej výmene z pohľadu účastníčky, Miriam Števove, z Gymnázia v Partizánskom:
,,Keď som prvý krát počula o akejsi výmene, ktorú ŠUSKA (Stredoškolská študentská únia Slovenska) na
našej škole organizuje, tvárila som sa veľmi nedôverčivo. Je síce pravda, že študentské výmeny sú všeobecne veľmi zaujímavý projekt, kládla som si otázku, čo môže takáto výmena priniesť žiakom dvoch slovenských gymnázií a čím môže byť návšteva podobného typu školy prínosná. Keď ma však Martin Vanko oslovil a dozvedela som sa, že sa pôjde do Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej (PSLG), o ktorom
sme sa v škole toľkokrát učili, začala som rozmýšľať o tejto možnosti oveľa pozitívnejšie. Ovládla ma veľká
zvedavosť a v stredu 8. novembra som už v plnom očakávaní stála na autobusovej stanici s ďalšími troma
gymnazistkami - Ninou Radóovou, Táňou Kráľovou a Vandou Samardžijovou.
Napriek náročnej niekoľkohodinovej ceste sme všetky s radosťou vystúpili v Revúcej a s poslednými zvyškami energie trochu spoznali naše výmenné kolegyne. Dôležitejší však bol nasledujúci deň. Dievčatá nám
zhruba načrtli, čo nás u nich čaká. Totiž, Štvrtok mal celkom inú náplň ako všedné školské dni. Gymnázium
v Revúcej raz do roka organizuje pre svojich žiakov tvorivé dielne. Ide o zaujímavý projekt s cieľom rozvinúť
tvorivosť a talent svojich študentov. Tí si mohli tento krát vybrať medzi piatimi oblasťami. Divadelná réžia,
Divadelné slovo, Tvorba loga školy a propagačných materiálov, Tvorba novín a Masmédiá na dlani. Vodcami
týchto dielní boli bývalí študenti PSLG, a zároveň študenti vysokých škôl. My, ako čestní hostia, sme mali
šťastie a dovolili nám nazrieť do každej z nich. Naučili sme sa ako správne zrežírovať divadelnú hru a akú
dôležitú úlohu v nej zohráva literatúra. Vymýšľali sme jednoduché, ale pútavé logo pre školu a navrhli pár
rozvrhov hodín pre „domácich“ s motívom PSLG. Napísali sme novinový článok o povstaní nespokojných
žiakov a o uväznení profesorov v suteréne školy a dozvedeli sa všetky princípy reklamných kampaní a objavili odvrátenú tvár médií. Treba podotknúť, že sa zapájali všetci bez výnimky azda vďaka malému počtu
žiakov - 85. Na konci dňa sme sa všetci stretli, prezentovali svoje výtvory a divadielka a so zadosťučinením
a dobrým pocitom sa pobrali domov. Teda, domov ako domov, lebo ten náš bol dvesto kilometrov ďaleko,
no vďaka výbornej atmosfére sme na to celkom zabudli.
Nasledujúci deň sme si už klasicky zasadli do lavíc a počúvali výklady učiteľov, až kým sme sa na obed, plné
zážitkov, nemuseli vydať na dlhočiznú cestu domov a ja som si konečne uvedomila, ako som sa zo začiatku
veľmi mýlila. Netušila som, aké obohacujúce môže byť navštíviť iné školy a nechať sa nimi inšpirovať, ani
koľko úsmevných spomienok a poznatkov si môže niekto odniesť z trojdňového výletu. Som presvedčená,
že naň budem ešte veľmi dlho a s radosťou spomínať a týmto sa chcem poďakovať všetkým, vďaka ktorým
sa mohol tento výborný projekt uskutočniť.“
ŠTUDENTS 46/47
Narodeniny sú super vec. Dostávame kopec darčekov, každý človek nám želá zdravie, šťastie a všetky tie k
životu nevyhnutné kapitalistické výdobytky. Ale vážne, kto by nemal rád narodeniny? Ten pocit, že vám patrí
celý deň - teda Vám a tým miliónom ľudí, ktorí sa narodili v rovnaký dátum ako Vy. Špeciálne privilegovaní sú
najmä tí, ktorí sa narodili v nejaký zaujímavý dátum. Či už sú to Vianoce, Veľká noc, alebo 1. apríl, takéto dátumy
pridávajú narodeninám ešte väčšie čaro. A medzi nami, poznám jednu malú, sympatickú krajinu v strede
Európy, ktorá mala práve takéto šťastie. Narodila sa 1. januára 1993. V deň, keď enormné množstvo svetovej
populácie vylieza z postele niekedy o tretej poobede a vyzerá ako ruský bezdomovec po druhej Okene. Svoju
modernú a dôstojnú podobu dostala po veľmi dlhom období bez vlastnej identity a tohto roku oslávila svoje
19. narodeniny. Štúr, Bernolák a sv. Metod spievajú Živijó. Keďže veľké dátumy dávajú dobrú príležitosť na to,
aby sme sa obzreli a zhodnotili, čo všetko sme si vlastne prežili, tak využijem túto chvíľu a obzriem sa ponad
plece Slovenskej republike.
Slovensko si od svojho narodenia prešlo ťažkú cestu. Detské roky boli poznačené neistotou, privatizáciou,
devalváciou meny a podobnými nesympatickými chorobami. Škaredo sa na našom Slovensku podpísala aj
viróza mafiánstva a zločinov z toho vyplývajúcich. V politike sme videli príchody, odchody, návraty a pritom sú
tam stále tie isté tváre. Ale ani pekných chvíľ nebolo málo. Konečne slobodný trh, slobodné hranice, slobodná
kultúra. Postupne sa na čele hitparád striedali Miška Pašteková, Paľo Habera, či Jana Kirschner. Časy, keď bol
Rytmus ťažký underground. Slovensku sa podarilo prekonať hranicu milénia a v roku 2002 sme zažili obrovskú
radosť, keď sme získali titul majstrov sveta v hokeji. Vstup Slovenska do druhej dekády života vyzeral veľkolepo
a nádejne - v roku 2004 sme sa stali členmi NATO a Európskej únie. Začali sa stavať diaľnice, úspešne sa otvorilo
Branisko. Prechod Slovenska do puberty bol plynulý a bez väčšej ujmy na zdraví. Na 16. narodeniny dostalo
Slovensko darček, ako sa patrí - členstvo v Eurozóne a teda prijatie eura. No potom sa poriadne začala prejavovať puberta - celosvetová hospodárska kríza tvrdo zasiahla slovenský priemysel, narastala nezamestnanosť,
brány firiem sa zatvárali. Politická scéna zažila masívnu búrku a vytvoril sa nádejný koaličný zlepenec, ktorý mal
Slovensko ochrániť pred krízou. Nevyšlo. A tak sme tu, po Silvestrovskej noci s obrovskou gorilou na krku a
dívame sa vpred. Pred Slovenskou republikou stoja 20. narodeniny - čas, keď už treba dospieť, stať sa zodpovedným. Možno čas na zmenu.
V každom prípade, ja sa ešte zdržím pri tej 19-tke, veď som ešte nestihol pogratulovať. Slovensku, no najmä
jeho obyvateľom, prajem do ďalšieho života veľa zdravia - najmä toho mentálneho, ktoré sa dúfam obnoví v
blížiacich sa voľbách - veľa úspechov na všetkých stranách a svetlú budúcnosť. Nech si môžeme ešte roky pripíjať a tieto narodeniny oslavovať, a nie smútiť. Všetko naj, Slovensko!
Tomáš Morochovič
Vianoce na celom Slovensku
Opýtali sme sa pár ľudí z rôznych kútov krajiny, ako trávia Štedrý večer.
Od Záhoria skoro po Ukrajinu naši priatelia trávia sviatky takto:
Simona, Snina:
Tomáš,
Bratislava:
Pred večerou sa najskôr
pomodlíme. Čo sa týka
štedrovečerných jedál,
máme najskôr oblátky s
medom, ovocie – okrem
jablka, ktoré prekrojíme a
pozrieme sa, či sa vytvorila hviezdička, máme aj
figy alebo arašidy. Potom
jeme kapustnicu s hríbmi
a klobáskou, zemiakový
šalát, vyprážané rybie filé
a dezert. Aby sme mali
celý rok šťastie, rozdeľujeme cukor, soľ, peniaze a
šošovicu na rohy stola a
prikryjeme ich obrusom.
Keď dojeme, ide sa niekto
pozrieť do obývačky, či sú
už darčeky pod stromčekom, ktorý väčšinou
zdobíme 23. decembra.
Ak áno, zazvoní na
zvonec, čím nám dá
znamenie, že môžeme ísť
do obývačky a rozbaľovať
si darčeky.
ŠTUDENTS 48/49
V prvom rade nás čaká lavór s dobre studenou vodou plnou mincí.
Postupne si v nej symbolicky umyje tvár aj ruky najmladší člen rodiny až
po najstaršieho. Neskôr sa mince vyberú, osušia a uložia sa na okraj stola
pod sviatočný obrus, aby sme boli po celý rok bohatí. Na stole sa zapáli
sviečka a nasleduje symbolická modlitba. Mamina prináša prvé jedlo,
ktorým sú oblátky a med. Postupne si každý s každým vymení kúsok
oblátky namočený v mede, nech sa počas roka jeden druhému nestratíme. Po tomto osladení sa nasleduje večera, ktorá pozostáva z "bobáľok"
- opekance s makom, kapustnice, fazuľovice s babkiným fenomenálny
chlebom - "poplánkom" (rovnaké cesto ako na bobáľky) a čerešničkou na
torte je kapor so šalátom. K tomu všetkému nesmie chýbať nejaký ten
alkohol, veď sme predsa nejakí východniari. Samozrejme, počas celej
večere by nemal nikto opúšťať miestnosť, v ktorej sa večeria. Po jedle
nasleduje záverečná modlitba a uhasenie sviečky. Zazvoní zvonček a
"šup" sa pod stromček.
Katka, Borský Mikuláš:
Vyvára sa u nás od rána, dokonca časť jedla sa varí už deň vopred. Jesť
začíname už okolo štvrtej – to je najskoršia celá, kedy je už tma a my sa
predsa ponáhľame ku stromčeku. Na stole máme vždy prestretý o jeden
tanier navyše – keby išiel náhodou nejaký pocestný alebo aj niekto z
rodiny okolo a zaklopal, na znak, že je pri našom štedrovečernom stole
vítaný.
Keď pristúpime k stolu zapálime sviečky, zhasneme a pomodlíme sa za
toto jedlo, za to, že
sme zdraví a všetci pri stole, za zosnulých blízkych a nakoniec poprosíme, aby
sme sa aj o rok takto všetci zišli.
Na stole v miske máme vlašské orechy, každý si vyberiem jeden, rozlúpne ho a ak je zdravý, symbolizuje to, že aj jeho majiteľ bude zdravý po
celý rok. Potom nasledujú oblátky s medom – oboje domácej výroby.
Oblátky nám všetkým vždy meduje mama, to taká naša súkromný tradícia.
No a potom bohaté menu - kapustnica (veľa hríbov, veľa klobásy, hríby
s vajíčkom (hríbová omeleta), hríbová omáčka, kapor s majonézovým
šalátom. My doma
máme kapra na masle (otcova špecialita ). Počas celej večere samozrejme hrajú koledy.
Keď dovečeriame, spraceme zo stola a ide sa ku stromčeku a potom sa
všetci vrhneme na darčeky!
Potom si dáme klasicky Popolušku na striedačku s Dobou ľadovou a
utekáme ku starej mame. Tam vždy zaklopeme, potrápime ju až tromi
slohami Tichej, dáme si po „štamprly“ vaječného koňaku, pozbierame
darčeky a hajde domov.
Nuž, takto vyzerajú kresťanské Vianoce, alebo skôr
Vianoce v oblastiach, kde
prevládajú
kresťanské
zvyky. No určite ste už
počuli o rusínskych spoluobčanoch republiky, ktorí
oslavujú Vianoce neskôr.
Pravoslávne Vianoce. O
tom nám však povie Rusínka, telom i dušou, Oľga
Džupinková z Pichní.
Christos Roždajetsja!
Slavime
Jeho.
Niektorí
možno viete, čo znamená
tento pozdrav, iní možno
nie. Takto sa zdravia pravoslávni veriaci počas vianočných sviatkov. Znamená,
Christos (Kristus) sa rodí.
Oslavujeme ho.
Z histórie...
Moje
vierovyznanie
je
pravoslávne, a tak sa riadime
juliánskym
kalendárom.
Používal sa do konca 16.
Storočia, no bola tam veľká
odchýlka pri počítaní dní.
Pápež Gregor XIII. preto nariadil jeho úpravu a zaviedol
gregoriánsky
kalendár.
Rozdiel medzi
týmito
dvoma je 14 dní. Takže moje
„vianoce“ sú 6. januára, dva
týždne po vašich Vianociach.
Výhody neskorších Vianoc:
Má to veľmi veľa výhod. Keď raz budete pracovať,
viete si zariadiť služby v práci, tak aby ste zaskočili za
kolegov a potom oni za vás. Milé, však? Popravde, je
to trošku divné, hlavne pre ľudí v mojom okolí, že
zdobím stromček 5. januára (tento rok priamo šiesteho) a že v podstate máme Vianoce na začiatku roka
(aj keď dodržiavame tieto tradície a v rámci vierovyznania sa riadime juliánskym kalendárom, ako občania SR fungujeme podľa gregoriánskeho kalendára,
takže používame normálne dátumy ako vy), ale ja si
vtedy skutočne oddýchnem. Koniec roka 2011
bol pre mňa hektický. Nielenže som sa presťahovala z jedného konca republiky na druhý (Pichne,
Snina – Bratislava), ale mala som veľa povinností
a vianočných žúrov! Keď som mala voľné dni,
som bola rada, že som a nestíhala som rozmýšľať
ešte aj o darčekoch. Ich nakupovanie som si
vychutnala počas novoročných výpredajov! To
je, mimochodom, ďalšia z výhod.
Sjatyj večur
V mojom okolí žije veľa pravoslávnych, ktorí sú
zároveň aj Rusíni. Ja sama som Rusínka (Rusnačka), a preto sa u nás doma nehovorí o Vianociach, Štedrom dni, ale tešíme sa na Sjatyj večur.
Čo sa týka tradícií, naše menu pozostáva z cesnaku, medu, domáceho koláča – kračún, ktorý
upečie mama a domácich orechovníkov a
makovníkov. Ďalej jeme kapustnicu, ktorú najviac milujem. Ale pozor! Kapustnica sa varí bez
klobásy! Žiadne mäso, pretože je to pôstny deň,
počas ktorého tak do pol piatej až piatej nejeme.
Potom bobaľky a pirohy plnené kapustou, poliate rozmixovanou fazuľou. Do vnútra niektorých
pirohov dáva moja mama aj mince. Pirohy preto
jeme pomaly, aby sme nejaké tie centy neprehltli, a aspoň si to vychutnávame. Pred večerou sa aj
umývame v studenej vode s mincami. Oba tieto
zvyky s peniazmi znamenajú, aby sme boli
bohatí. Skoro by som zabudla! Pred večerou
musí gazda nakŕmiť dobytok (kravy, kozy, prasiatka, alebo vo väčšine prípadov ide v súčasnosti
aspoň o psíka a mačku). Skôr, ako začíname jesť,
sa pomodlíme. Určite sa pýtate, prečo som
nespomenula kapra a majonézový šalát. Aj ten
jeme, ale až po večeri. Lebo ja osobne som tak
preplnená už len po kapustnici a pirohoch, že
nevládzem. Tak si rozdáme darčeky, na ktoré
čakáme von, u nás doma na balkóne, kde vyháňame „ľinka z pidkoľinka“ (to aby sme nezleniveli
počas celého roka) a vyčkáme, kým nezazvoní
zvonec a hor sa na darčeky! Po veľkej radosti
nejdeme na polnočnú omšu, ale na „povečérie
do cerkvi“ (do kostola) a potom si naservírujeme
už spomínaného kapra. U nás doma celý večer
ešte debatujeme, pozeráme rozprávky a spievame koledy. Zbožňujem, keď sa prechádzame
cestou z cerkvi domov a na tvári cítim pravú
zimu, lebo my máme vždy sneh!
„Tak tento rok som si
nedala žiadne predsavzatie, nakoľko som
nemala ani pocit, že je
silvester a ani mi to
nenapadlo. Ale dávala
som si vždy. Napríklad
odstrániť zlozvyky, ale
dodržala som ich
maximálne mesiac,
lebo vždy som si povedala, že to má ešte čas,
že som mladá, že si
treba užívať, alebo
som jednoducho na to
zabudla. Ale teraz,
vlastne mám jedno
predsavzatie, aj keď
som si ho sama
nedala: musím predsa
ZMATUROVAŤ! :) “
ŠTUDENTS 50/51
Martina
Filip
Mirka
Dávid
Lea
(18)
Žiar nad Hronom
Jakub
Anna
Lea
ANKETA: Dávate si novoročné predsavzatia?
Anna (17), Snina
Mirka (19)
Trenčín
Dávid (18)
Prievidza
„Príde mi blbé dávať si
novoročné predsavzatia lebo viem, že by
som ich nikdy nedodržal. Keď chcem niečo
splniť sám pre seba,
tak to spravím zo
sekundy na sekundu a
nečakám na nový rok “
„Nie, nedávam si
novoročne predsavzatia, lebo viem, že by
som ich nedodržala.
Skôr sa snažím premyslieť si, čo by som
chcela dosiahnuť a
"upratať" v živote, tým
že začína nový rok mi
to dáva pocit, že treba
začať aj nové veci a
skončiť so starými.
ktoré ma už nerobia
šťastnou.“
„Novoročné predsavzatia si niekedy
dávam. Väčšinou sú to
maličkosti, ktoré má
momentálne "trápia".
Niekedy sa mi podarí
dodržať ich, ale keď
ich nedodržím, usmejem sa a poviem si"
možno nabudúce" ...
Tento rok som si vymyslela, že si začnem
dávať veci tam, odkiaľ
ich zoberiem, aby som
mala poriadok. Alebo,
že budem mať vo
veciach systém, a že
prestanem veci odkladať na neskôr. A darí
sa, čiže mám pokoj na
duši a nemám žiaden
stres.“
Jakub (17)
Snina
Filip (17)
Topoľčany:
„Nie, nedávam si
novoročné predsavzatia, príde mi to zbytočné, ak chcem s niečím
prestať, niečo vylepšiť
alebo urobiť, nemusím čakať do nového
roku. Nevidím v tom
žiaden hlbší zmysel
ani nič výnimočné v
dátume. Alebo len
jednoducho nemám
veci, ktoré by som
chcel meniť.“
Martina (19)
Nitra
„Áno, dávam si novoročné predsavzatia.
Väčšinou sa týkajú
môjho zdravia - lepšie
sa stravovať a väčšinou sa mi darí ich
dodržiavať, aj keď sem
tam
podľahnem
pokušeniu!“
Novoročné predsavzatia? Nuž, keď som
si ani ôsmykrát nedokázal prestať obhrýzať nechty, akosi ma
omrzeli. Do roku
2012 však vstupujem
s mnohými plánmi - v
prvom rade chcem
byť
úspešným
študentom, dobrým
kamarátom a šťastným
človekom.
Chcem si nájsť viac
voľného času, venovať sa zmyspluplným
veciam, tešiť sa z
maličkostí a užívať si
život.
PO STOPÁCH SLEPÝCH SPIŠIAKOV A VÝCHODOSLOVENSKÉHO TEMPERAMENTU S MALÝM SMIŽOM =)
„...v Spišskej Novej Vsi žijem rád. V tomto meste mám všetko ako na dlani - mojich kamarátov, ľudí a
miesta môjmu srdcu blízke. A keď sa pozriem z balkóna a vidím svoju školu, garáž - dielňu, ktorú by
som nevymenil za nič na svete, viem, že tu som doma. No môže si človek priať viac?“
Mesto Spišská Nová Ves je hlavným mestom regiónu Spiš. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268. Svojim
neveľkým počtom obyvateľov (40 000) je tretím najväčším mestom Košického kraja a zároveň 16. najväčším
mestom na Slovensku.
Pri vstupe do mesta si určite všimnete vežu kostola Nanebovzatia Panny Márie z 13. Storočia, ktorá je zapísaná
v UNESCO ako najvyššia drevená kostolná veža v strednej Európe. Táto veža je zvláštna tým, že meria 87 metrov
ale aj preto, že má 7 hodín a preto sa o nás hovorí „slepí Spišiaci“.
Námestie je neobyčajné svojim tvarom, vďaka ktorému je zaradené do skupiny šošovkovitých. Na tomto
námestí sa každoročne v polovici júla koná Spišský trh, na ktorom môžete zažiť pravý východniarsky „bašavel“
s tradičným temperamentom.
Asi 25 km od Spišskej Novej Vsi sa nachádza ďalšia dominanta Spiša, a tou je Spišský hrad, ktorý je svojou rozlohou 4,1 hektára jedným z najväčších v Európe a spolu so Spišskou kapitulou a kostolíkom v Žehre je taktiež zapísaný v UNESCO.
Mesto je často označované aj ako vstupná brána do Slovenského raja, ktorý je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Na tomto území je možné prejsť tie najskvostnejšie turistické chodníčky s
krásnymi výhľadmi, ako je napríklad Tomašovský výhľad, Biely Potok, Kláštorisko, ale aj roklina Suchá Belá. Pri
prechode týmto národným parkom môžete na salašoch ochutnať východniarske špeciality - pirohy, halušky,
žinčicu alebo ovčí syr.
Ďalším klenotom okolia mesta je dedinka Smižany. Čo sa týka počtu obyvateľov (8 600), ide o najväčšiu dedinu
Slovenska. Som na ňu patrične hrdý, keďže nesie moje meno, ale aj preto, že sa tu narodil slovenský hokejista
František Hossa. Máme tu moderný zimný štadión, ktorý bol nedávno rekonštruovaný a v poslednom čase je
známy tým, že sa tu odohrávajú zápasy tímu Tatranskí Vlci, ktorý je členom Ruskej mládežníckej hokejovej ligy
MHL. Na tieto stretnutia je pre deti a mládež vstup zdarma. Ďalším obľúbeným športom Novovešťanov je futbal,
basketbal a volejbal.
Pre tých, ktorí obľubujú adrenalínové športy, ako je napríklad motocross, ktorý je u Spišiakov a hlavne u mňa tak
milovaný, odporúčam navštíviť motocrossové trate v Spišských Vlachoch a Spišskom Hrhove.
ŠTUDENTS 52/53
Nesmiem zabudnúť ani na vzdelanie, ktoré
je pre našu mládež výnimočne „populárne“.
Nachádza sa tu 9 základných škôl, 6 stredných odborných škôl, 5 detašovaných
pracovísk univerzít a 3 gymnáziá. Medzi
gymnáziami na Javorovej a Školskej ulici sa
každoročne odohráva konkurenčný boj o to,
kto pripraví zábavnejšie imatrikulácie. Tento
súboj vždy a s prehľadom vyhráva „Javorka“.
Program sa začína tradičným pochodom
cez námestie a Spišiaci už ani nie sú prekvapení, keď začiatkom novembra vidia pochodovať skupinu pomaľovaných prvákov.
V prípade, že som Vás stále nepresvedčil, aby
ste navštívili Spišskú Novú Ves, predstavím
Vám ešte dedinku. Mám k nej veľmi blízky
vzťah. Nielenže tam chodím počas víkendov
a prázdniny, ale Hnilčík si zamilovali aj
ŠUSKÁRI. Každoročne sa v tejto malebnej a
dlhej dedinke organizuje letné stretnutie
vedenia organizácie. A to od čias môjho
staršieho bračeka Tomáša. Dúfam, že sa raz
na Hnilčíku všetci stretneme. Týmto Vás
srdečne pozývam.
S pozdravom, zo snehom pokrytej Spišskej
Novej Vsi, Smižo mladší =)
Solidarita a vymedzenie
A sú vôbec ľudia s nerovnakou morálkou
schopní spolupatričnosti? Súdržnosti? Spolupráce? Solidarity? Ľudia, ktorý majú iné životné názory a hodnoty, iné vierovyznania, inak
posunutú amorálnu hranicu?
Pevne verím, že aj napriek nášmu občasnému
správaniu sa, pripomínajúcemu automatizovaných robotov idúcich podľa nejakého emocionálne nenáročného offline režimu, sa v nás
zachovala aspoň štipka ľudskosti. Samotnej
ľudskej podstaty, ktorou je pomoc. Nielen v
zopár samostatných ľudských jedincoch,
ktorých my tínedžeri mylne považujeme za
nedostatočne ,,cool“, alebo za ,,traperov“.
Ale v každom z nás.
hraníc amorálnosti.
O
bčas si ju predstavujem. Ako
kráča. Pomaly kladie ľavú nohu
pred pravú a akoby podľa nejakého
tajného plánu hlboko zakorenenom v jej samotnej podstate napreduje stále ďalej. Ľavá - Pravá, stále
dokola. Jej šľapaje možno badať
všade. Vypálené v horúcom saharskom piesku, otlačené v mäkkom
snehu v okolí severských fjordov.
Alebo len tak niekde na sídliskovej
asfaltke.
Všade kadiaľ kráča, zanecháva
stopy. Niekde väčšie a inde zas
menšie. A niekde ju zotrú. Akoby
nikdy ani neexistovala. Vietor
rozfúka zrnká piesku, mor
more obmyje
pevninu...
A človek ničí aj to posledné ľu
ľudské,
čo v ňom ešte prebývalo.
V dobe, kedy každému utiekol hypermoderný
elektrifikovaný vlak, je ťažké rozmýšľať o takej
banalite, ako je napríklad morálka. Je ťažké
charakterizovať ju, pokúsiť sa o jej akúsi definíciu, alebo ju len zhrnúť do jedinej vety. Je to
azda súbor duševných hodnôt a kvalít každého človeka? Alebo ide o druh lásky, ktorý sme
schopný prejaviť ľuďom, ktorých nemáme
radi, ako to tvrdil známy írsky prozaik a
dramatik Oscar Wilde?
Pokiaľ hovoríme o morálke, hovoríme o čomsi
natoľko subjektívnom a intímnom, že je
takmer nemožné tvrdiť, že taká, či onaká je tá
jediná správna. To, čo je pre mňa úplne bežné,
môže niekto iný považovať za absolútne amorálne, a zas naopak. Medzi morálnosťou a
amorálnosťou je len tenká priesvitná čiara,
ktorá je u každého jedinca posunutá na inú
svetovú stranu.
Rozlišovanie dobra a zla, konfirmácia správnosti a nesprávnosti, konštatácia a vymedzen
nie hraníc pre už spomínanú morálku a konkrétn
krétne pre jej vysokú podobu - toto všetko je
príliš subjektívne
na to, aby bol niekto schops
ný vym
vymyslieť všeobecne uznávanú a pre všetkých vyhovujúcu charakteristiku mravnosti.
ŠTUDENTS 54/55
Niekto odsudzuje štipľavý nikotínový dym,
iný omamnú vôňu alkoholu, ďalší sa zaprisaháva, že by v živote nič neukradol a nespreneveril, iný je skalopevne presvedčený o svojej
vernosti... Je azda možné za vysokú morálku
považovať práve tú z náboženského hľadiska?
Tú duchovnú? A pokiaľ áno, v ktorom náboženstve ju máme hľadať? V desiatich Božích
prikázaniach kresťanstva a judaizmu, alebo
snáď v Koráne, ktorý zakazuje hazardné hry,
alkohol a bravčové mäso? Je správne považovať kravu za posvätné zviera, ako to robia
hinduisti? A pokiaľ sa už zameriame na morálku z duchovného hľadiska, tvrdíme tým, že
ateisti nemajú ani len šajnu o tom, čo sa smie,
a čo nie? Že pokiaľ neveria v nič konkrétne, v
žiadnu reinkarnáciu, žiadne zmŕtvychvzkriesenie a ani dosiahnutie nirvány sú len akýmsi
morálnym odpadom spoločnosti?
V predavačke zo školského bufetu, v kaderníčke cez ulicu, v bezdomovcovi hlboko v noci
snoriacom v smetiakoch, v uhladených
kravaťákoch nasadajúcich do svojich čiernych
prepychových áut, v ženách strhaných prácou
lopotiacich v postkomunistických závodoch, v
bezstarostných,
nikým
nepochopených
násťročných školákoch nevoľky kráčajúcich
do školy.
Prosto v každom.
A potom je už len na nás, nakoľko otvoríme
svoje srdce, otvoríme svoje oči, roztiahneme
ruky a rozhodneme sa akceptovať to dobré v
nás a rozvíjať ho.
Lebo solidarita kráča, no občas potrebuje
oporné barle.
Lucia Vanková
Ingrid (25)
Konstantina (21)
y
Ital
d
lan
The Icelandic people get their news from
many different media. In some way their
reports are reflected by political views
about the European Union but people are
very well aware of that. People are also well
informed and take their information just as
much from foreign media. The risk of
Icelandic media giving incorrect information is not high because they are constantly
being compared to news coming from
other parts of the world.
The policies of the Finnish government have
been mostly Keynesian, supporting bail-outs to avoid further damage in the euro
zone. That being the starting point of discussion and the opinion of the establishment,
opposing opinions has got a lot of media
coverage. The discussion about being a
member of the European Union itself has
been quite balanced in the media. Both
sides of the opinion have gotten a fair share
of coverage. When discussing the euro-zone bailouts, economists and politicians
who oppose the idea have gotten more
publicity than the ones supporting it. More
extravagant ideas, such as leaving the
euro-zone and re-taking the mark as a national currency, or creating a common
Nordic currency have gotten more coverage
in the media than such ideas would be
expected to get in a normal situation.
Fin
nd
ŠTUDENTS 56/57
Demi (23)
a
Icel
desribe the current situation
in the European union, especially in
the Eurozone?
Do you believe
it?“
In Italy, the economic situation has
been deliberately hidden for years.
Just last August, the media started
talking about the spread and its
effects on domestic markets. In fact,
financial speculation has hit the high
Italian public debt, which had the
effect of causing a government crisis
and the appointment of a caretaker
technic government that passes
austerity measures required by
Germany and France: pension form,
reform of labour market,liberalizations.
tria
Dejan (21)
ece
ZÓNA
„How do media in your country
Well, of course, EU issues are actively present in Serbian media,
but EU-Serbian relationship, opinions of different governments
regarding Serbia's membership and various and new conditions
for further integration are what people are rather interested in
than internal challenges inside the Union.
When it comes to the Eurozone, a crash of Euro is hardly believable here since many think how Germany would never let that
happen, and it is widely believed that they have enough power
to control it. Euro is not official currency in Serbia, so making a
smaller Euro zone is not of big concern for the country at the
moment.
Guðmundur(23)
Benjamin (19)
Turkish people are discussing global crisis, especially Eurozone crisis, and it is one of the
hot topics in the media as well. Greece, the nearest Turkish neighbour and the rest of the
PIGS countries, have been affected by crisis for a long time and they have almost the
same conditions in economical sources (like tourism, agriculture) as Turkey. Therefore,
Turkish Media always follow the happenings in these countries.
According to the research in my country, in the recent years there has been a decline in
the demand to join the European Union. I think that the growth rate of the economy of
Turkey, EU economic crisis and the picture that media show us have changed Turkish
people's view about being a member of EU.
Cihan (21)
Tur
key
Gre
ia
b
Ser
Media in every country describe events
differently. In Greece for example, current
events concerning the Eurozone and the
future of Greece in it, are displayed as something scary and "terrorizing". For this reason,
most of the younger generation of Greeks
rely on worldwide news and different sources of information. The key is to take information from as many sources possible in
order to get the real facts.
Aus
Media inform that the Eurozone is going into recession because of
the debt crisis in some European countries. For Austria especially
the situation in Hungary seems to be a "problem" since so many
Austrian banks have invested there. And it's also said that the crisis
is going to get worse. A big "problem" also seems to be the rating
agencies who "took" away the triple A of Austria. I believe it is
stupid and useless and those A’s shit is sort of "made up" just to
generate profit in another area, or to scare people.I trust it all
partly, but not for the same reason the media describes it. I believe
the crisis is a product of mismanagement and wrong allocation of
investments in the first place.
DÁŠA
TOMÁŠ
„Koncert HSPK. Všetkým koncertu chtivým, ktorí sa chcú do sýtosti vyblázniť a vyskákať na
nejakej poriadnej rozbíjačke, dávam do povedomia mini turné troch stálic slovenskej
hudobnej scény. Horkýže Slíže, Polemic a Konflikt sa rozhodli počas chladného februára
roztancovať obyvateľov ôsmich slovenských miest. Za zmienku stojí najmä spôsob, akým
si robia promo- imitujú predvolebnú kampaň politických strán. Turné odštartujú 3.2. v
Handlovej a kompletný rozpis koncertov, ako aj samotnú „kampaň“ si môžete pozrieť na
stránke www.hspk.sk.“
„Máte radi nekonvenčnosť? Nekomerčnosť? Neobyčajnosť a provokatívnosť? Potom ste
ideálnymi návštevníkmi výstavy ,,Ako ťa vidím ja“ obsahujúcej desiatky famóznych fotografií priamo z objektívov vašich rovesníkov, mladých začínajúcich neskutočne talentovaných fotografov. Výstava sa koná v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi a potrvá do
27. januára. Príďte sa pozrieť na fotografické znázornenie mladosti a pripravte sa na maximálne umelecké vyžitie!“
„Všetkým maturantom, ktorým sa končí ďalšie obdobie v živote, odporúčam návštevu dní
otvorených dverí Vašich vysokých škôl. Je čas, kedy to VŠ organizujú a budú Vás chcieť
zaujať. Využite to! Obetujte pár € na cestu a spojte to napr. s výletom. Zaujímajte sa o
ďalšie štúdium, je to možno to najdôležitejšie, čo môžete pre svoj rozvoj ešte urobiť, aby ste
si správne vybrali. Zvažujte, pýtajte sa, googlite ... Nestrácajte čas, kým to nepremeškáte!
Hlavne si vyberte podľa seba.“
OLI
„BARCELOOOONAAA!!! Teplo, pláž, živá hudba na každom kroku, historické či moderné
budovy, geniálny Gaudí, najväčši futbalový štadión v Európe , obchody od výmyslu sveta,
La Rambla plná umelcov či neumelcov a ešte viac turistov,olympijský štadión, hrad na
kopci, kde sa dá ísť lanovkou. Jednoducho, láska na prvý pohľad. Hoci španielčiny sa veľmi
nenapočúvate, keďže je to Katalánsko, ale to Vám určite nezabráni užiť si všetko, čo toto
dokonále mesto miest (pre mňa aspoň tých španielských) ponúka. Bookujte letenky a užite
si Barcelonu aj za mňa!“
LUCIA
„Nedávno sme na obed mali špecialitku, čo jedávala moja mamča, keď bola mladá. Je to
parená buchta bez džemu a bez granka. V podstate, je to knedľa, ktorá vyzerá ako parená
buchta a tá sa natrhá na male kúsky do taniera a zaleje sa to cesnakovou omáčkou. Tá
omáčka je len mlieko, cesnak, zahustí sa to a spolu sa to varí nejakých 10 minút. Potom sa
tým zaleje tá knedľobuchta. Toto jedlo sa volá: Detstvo našich mám!“
FILIP
MARTIN
a
č
ú
r
o
p
d
o
a
i
c
k
a
d
e
r
...
„Chcem mať doma tučniačika Erika! Keď som si pozrela Happy Feet 2 3D, Erika som si
naozaj chcela zobrať domov. Bol taký rozkošný! Ak ste videli jednotku tohto animáku,
viete, že Mumble netancoval ako všetci ostatní, ale stepoval. Jeho syn Erik však netancuje
vôbec. Preto utečie preč a stretne Mocného Svena – tučniaka, ktorý vie lietať. Je to krásny
príbeh o odvahe, statočnosti a viere v to, že všetko je možné. Okrem toho sa mi páčilo aj
niekoľko výrokov, ktoré v rozprávke odzneli: Tam, kde sme spolu, tam je náš domov./Každý
má poslanie./Niekedy treba cúvnuť, aby si išiel vpred. Utekajte do kina!“
ŠTUDENTS 58/59
... interview s koordinátorkou
Na Gymnáziu Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci sa našiel
poklad. Taký, ktorému sa len tak niekto nevyrovná. A
pretože lepšiu a ochotnejšiu pani koordinátorku sme si
ani želať nemohli, chceli by sme Vás s ňou zoznámiť. Rozhovor s Mgr. Miladkou Rypákovou spracovala členka
ŠUSky, Petra Lašová.
Funkciu koordinátorky študentskej rady vykonávate už 15
rokov. Čo Vás k tomu motivuje?
„Svoje učiteľské povolanie stále beriem ako poslanie, aj keď sa to v
tejto dobe možno „nenosí“. Netušila som, že vo funkcii koordinátorky študentskej rady vydržím tak dlho. Svoju zásluhu na tom
majú študenti, s ktorými sa mi veľmi dobre spolupracuje.“
Bol viditeľný rozdiel medzi aktívnymi študentmi, keď ste začínali a teraz?
„Medzi členmi študentskej rady až taký veľký rozdiel nevidím, asi
iba v tom, že ako všetci ľudia i oni sa prispôsobujú dnešnej rýchlej
dobe - sú „akčnejší“, otvorenejší a komunikatívnejší.“
Čo by ste odkázali všetkým členom
študentských rád na Slovensku a
ich koordinátorom?
„Aby im vzájomná spolupráca fungovala a prinášala radosť a zadosťučinenie.“
Vyberte si:
Prítomnosť aj Budúcnosť
Rada žiakov Rada školy
Pesimizmus Optimizmus
Hyperaktivita Nuda
Rozhovor E-mail (sms)
ŠTUDENTS 60/61
Myslíte si, že sa študenti zaujímajú „len“ o to, aby sa v škole
neučilo?
„Na našom gymnáziu majú študenti veľké možnosti kultúrneho i
športového vyžitia, sú tu organizované poznávacie zájazdy,
exkurzie, výmenné jazykové pobyty. Teraz si na všetky aktivity ani
nespomeniem, ale samozrejme, že všetci študenti sa tešia, keď sa
môžu vzdelávať aj iným spôsobom.“
Prečo je podľa vás dôležité, aby študentská rada v škole fungovala?
„Študentská rada zastrešuje záujmy študentov, ich mimoškolské
činnosti a zároveň im umožňuje vyjadrovať sa ku všetkým závažným skutočnostiam v škole, zastupuje žiakov vo vzťahu k vedeniu
a taktiež aj navonok. A čo sa týka mimoškolskej činnosti - bez
našich tradičných akcií - ako sú napríklad Imatrikulácie prvákov a
prímanov, Novoročný koncert a Valentínsky študentský ples by
sme si školský rok už ani nevedeli predstaviť.“
Čo by nemalo chýbať správnemu členovi študentskej rady?
„Chuť pracovať, mať nové nápady a neutekať ani od menej zaujímavej práce.“
Prezraďte nám, ako relaxujete vo voľnom čase.
„Naštastie, mám fungujúcu rodinu, rada pracujem v záhradke,
milujem cestovanie, divadlo a film.“
Aký je váš pohľad na ŠUSku?
„Som rada, že takáto organizácia existuje, pretože sa naši študenti môžu zúčastňovať na jej zasadaniach a vždy prídu s informáciami, ale zároveň šíria dobré meno našej škole.“
PRESS DAY
Študentov zaujala práca novinárov
Každý deň nás informácie z médií doslova "bombardujú" a práca novinárov je čoraz viac výraznejšia. Hovorí
sa o tom, ktorý novinár čo napísal, ktorý článok si treba
prečítať a posunúť ho ďalej, alebo či je nutné novinárov
odpočúvať. Preto už mladí ľudia chcú vedieť, ako funguje mediálny svet a čo sa skrýva pod prácou novinárov,
fotografov či kameramanov.
Kto novinári sú? Aká je ich práca? Hovorí sa, že stačí,
aby vedeli držať v ruke mikrofón alebo zapnúť počítač.
Ale je to naozaj tak? Na tieto otázky dostali záujemcovia
odpovede na prvom ročníku študentského Press Day
(Novinársky deň), ktorý sa uskutočnil v novembri minulého roka v Banskej Bystrici. Žiadne nudné prednášky od
profesorov, pri ktorých zaspávate skôr, než sa dostanete
k téme prednášky, ale zaujímavé workshopy od takých
ľudí, ako je napríklad Jakub Bubeník z TV Markízy. Ten
publikum veľmi dobre pobavil, keď spomínal na to
všetko, čo zažil ako redaktor. Účastníkom prezradil aj to,
ako sa robí televízna reportáž. Porozprával, že to nie je
iba výsledný televízny vstup. Jakub Bubeník vyjadril
nadšenie zo strany študentov a povzbudil všetkých,
ktorí by v budúcnosti chceli pracovať ako novinári. Akcia
však bola zameraná aj na študentov, ktorých samotné
písanie článkov alebo pripravovanie reportáží nebaví a
chcú byť radšej "za sklom". Hovorím o fotografickom
workshope, ktorý si pripravil známy fotograf Dušan
Hein, ktorý sa môže popýšiť nejednou fotkou na titulných stranách časopisov. Na tomto workshope sa stretli
všetci záujemcovia o fotografiu, alebo už aj začínajúci
fotografi, ktorí počúvali každý jeden dobrý tip o čo
najlepšiu fotku. Na svoje si prišli aj milovníci rádia. V
rozhlasovom workshope sa dozvedeli o tom, ako to
funguje v rádiu a mohli si v praxi skúsiť, ako sa robí
rozhovor. Redaktorka, Marta Výbošteková, dokonca
pustila nahrávky zo zákulisia, kde sa redaktorom neraz
poplietol jazyk. Ako to vyzerá v internetovom spravodajstve, ukázala Monika Obrtalová, pri ktorej sa naučili
študenti napísať krátku správu a urobiť z nej správu,
ktorá každého zaujme. Ale naučili sa aj niekoľko trikov,
ako byť správnym novinárom. O úspešnosti akcie hovorí
aj samotná účasť študentov (cca. 60), ktorí boli z BB a
okolia, z Kremnice, Rimavskej Soboty či dokonca až z
Bratislavy.
Press Day zorganizovali Jaroslav Dodok, Lucia Macúchová, Lukáš Radnóty, Matúš Dobrík z Obchodnej
akadémie, Marko Gajdoš z Gymnázia A. Sládkoviča a
Michaela Beňušková zo ZŠ Radvaň. Určite sa uskutoční aj
v roku 2012, ale bude lepší!
Jaroslav Dodok
Foto: pressday.cekuj.net
Tlmačskí študenti obdivovali formuly
To, čo sa zdá byť pre niekoho iba snom, pre študentov Strednej odbornej školy technickej v Tlmačoch sa môže
stať skutočným zážitkom. Žiaci sa každoročne zapájajú do mnohých vedomostných, ale aj odborných súťaží a
olympiád. To, čo ich robí najviac charakteristickými sú práve dosiahnuté úspechy vo zváraní viacerými metódami. Študenti dosahujú v tejto oblasti v posledných rokoch najlepšie výsledky nielen vo svojom regióne,
kraji alebo na celoslovenských súťažiach, ba dokonca zvíťazili a priniesli si najcennejšie trofeje za najlepšie
ocenenie aj z medzinárodných súťaží. Za zmienku zo všetkých absolvovaných súťaží stojí medzinárodná súťaž
Zlatý pohár Linde, ktorá sa každoročne koná vo Frýdku Místku (ČR). Naši zvárači si vybojovali aj v poslednom
ročníku najvyššie ocenenia, čím sa dostali do povedomia aj v zahraničí. Najväčší úspech dosiahol žiak 3. ročníka Štefan Farkas, ktorý sa vo svojej kategórii stal suverénnym majstrom Európy. O nič horšie neobstál ani jeho
rovesník Matúš Dóka, ktorý si tiež odniesol najvyššie ocenenie za predvedené výkony zvárania metódou
argónu. „Teší ma, že naša práca a výsledky sú na najvyššej úrovni. Chlapci dokazujú, že svoju prípravu na budúce
povolanie berú zodpovedne a už počas štúdia a odbornej praxe dosahujú ocenenia, ktoré si zaslúžia pozornosť. Aj
toto je cesta, ako ukázať aj ostatným budúcim stredoškolákom možnosť voľby povolania,“ prezradil jeden z
majstrov odborného výcviku Bc. Viliam Sitáš. Ich talent nezostal nepovšimnutý. Práve tu sa im naskytla príležitosť, ktorá nebýva každý deň. Študenti SOŠt Tlmače dostali oficiálne pozvanie na ďalšiu veľmi významnú
medzinárodnú zváračskú súťaž, ktorá sa bude konať v priebehu mája 2012 v Číne. Je to príležitosť prezentovať
nielen našu školu, ale zároveň aj náš región, kraj či štát na medzinárodnom fóre. „Príprava je v plnom prúde,
chlapci ju berú zodpovedne. Nie je to každodenná príležitosť a vidieť na chlapcoch, že si to uvedomujú a aj napriek
veľmi silnej konkurencii, ktorá tam bude by chceli reprezentovať školu čo najlepšie. Toto pozvanie je pre nás veľkou
poctou, ale zároveň aj nákladnou finančnou záležitosťou. Snažíme sa osloviť sponzorov, ktorí by boli ochotní
podporiť nás finančne nakoľko už len cestovné do Číny nie je malá položka. Veríme však, že sa nájde spôsob, aby
sme mohli vycestovať na túto súťaž,“ dodáva inštruktor zváračskej školy Bc. Ján Salaj. Pevne veríme, že všetko
sa podarí zabezpečiť tak, aby talentovaní zvárači reprezentovali aj nás všetkých na prestížnej medzinárodnej
zváračskej súťaži v Číne. Nech sa im darí a dosiahnu čo najlepšie umiestnenie.
Mgr. Marián Sabala
ŠTUDENTS 62/63
Púť Študentskej formuly okolo Slovenska 2011 sa začala
č l v pondelok
d l k 21.
21 novembra
b 2011 v uliciach
li i h Zvolena,
Z l
kde sa ozýval rachot formúl. Takýmto zaujímavým, a určite aj netradičným spôsobom, sa vo vybraných piatich
mestách Slovenska prezentuje Strojnícka fakulta STU Bratislava so svojím projektom „Študentská formula
okolo Slovenska 2011“. Potešiť sa pohľadom na formuly, ktoré zostrojili poslucháči tejto univerzity, si nenechali ujsť ani študenti SOŠt z Tlmáč pod vedením Mgr. Vierky Paluškovej. V priestoroch SOŠt vo Zvolene súťažilo 6
štvorčlenných družstiev vo viacerých disciplínach. Prvá časť sa niesla v znamení otázok z oblasti strojárskeho
priemyslu, fyziky, mechaniky a histórie SjF STU. V druhej časti ukázali študenti svoje praktické schopnosti. Ich
úlohou bolo vytvoriť model lietadla s čo najdlhším doletom. V súťaži družstiev stredoškoláci dokazovali svoju
zručnosť v montáži a demontáži jednoduchých strojných zariadení, znalosti o SjF STU a strojárskom priemysle
na Slovensku, a tiež športovú šikovnosť. Najzaujímavejšou časťou prezentácie bolo predstavenie študentských formúl na elektrický pohon a so spaľovacím motorom, ktoré zostrojili študenti Strojníckej fakulty a s
ktorými sa zúčastňujú aj na medzinárodných súťažiach. Hoci sa družstvo z Tlmáč neumiestnilo na prvých
troch miestach, chlapci si overili svoje vedomosti a zručnosti a pritom sa aj zabavili a dozvedeli sa mnoho
zaujímavých informácií o štúdiu na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Cieľom tohto projektu je podporiť
talentovaných študentov v záujme o štúdium na vysokej škole. V prípade našich žiakov o tom niet pochýb.
Mgr. Marián Sabala
Na fotografii: Radek Ostáš a Michal Bóna (druháci SOŠt z Tlmáč)
Diéta podľa Bc. Bc. Smiža
M
ilé moje zverenkyne a zverenci,
drahí nasledovatelia a nasledovateľky, a vlastne
všetci, ktorí sa mi chcete čo i len trochu podobať!
Dosť však o mojich zdravých vianočných sviatkoch naposledy som predsa sľúbil, že opäť skúšam niečo
nové. Aby Vám všetkým bolo jasné - robím to len a opäť
len kvôli Vám, pretože mi na Vašom vzhľade záleží. (Faktúry za kapustu, zeler, ovocie a iné príslušenstvo posielam priamo do redakcie magazínu - hádam na tom
nebudem ešte aj škodný.)
Opäť sa Vám hlási Váš jedinečný a obľúbený
zahraničný korešpondent, tentokrát pre zmenu z
Linzu, bohužiaľ, tentokrát i naposledy z Linzu...Môj silno študijný a obohacujúci pobyt sa chýli
ku koncu /vyslovuj GU koncu/, a mne neostáva
nič iné, než sa s Vami podeliť o ďalšie poznatky a
novinky z oblasti zdravého životného štýlu a
dokonalého výzoru. V závere snáď hádam i
menšia sumarizácia a zhodnotenie...Tak si
držte/držme klobúky, priatelia!
Neviem však, kde začať. Práve dnes som začal s bleskovou ananásovou diétou, ktorá je úplne jednoduchá.
Deň sa začína klasicky - vodou s citrónom, aby sme
naštartovali ospalý metabolizmus. Pokračujeme porciou ananásu, pri pocite hladu ďalšou, nuž a originálne ak sa ten nešťastný pocit hladu dostaví opäť - tvárime
sa veselo a krájame si na kocky zas a znovu ananás. Ako
som spomínal - diéta sa volá blesková. Neodporúča sa
pokračovať v nej dlhšie, než dva až tri dni - možno preto
ten názov...Alebo možno preto, že je počas nej bleskový náš metabolizmus? Nechám to posúdiť Vás, v
každom prípade budem vďačný za akúkoľvek odozvu.
V prvom rade si dovolím dúfať, že nástup do
nového roku a vhupnutie do všetkých Vašich
povinností u Vás prebehlo rovnako príjemne ako
u mňa - dokonalo a nenútene, asi ako čelná
zrážka kamiónu v plnej rýchlosti, alebo povedzme, ako balet na mínovom poli. V každom prípade, k dnešnému dňu máme viac než polovicu
januára - toho nádherného mesiaca plného
môjho "obľúbeného" snehu, zimy a žiadnych
finančných zásob - za sebou a čas na rozplývanie
sa nad krásou vianočných sviatkov a sladké
ničnerobenie je nenávratne preč. CHVALABOHU Treba sa hýbať!
sa ako v bavlnke, keď ma každé ráno čakal na stole
krígeľ vody s citrónom! A cestou na plaváreň som cítil,
akoby som sa priam vznášal - dokonca aj 25. 12., hneď
po omši - prirodzene.
Pochváľte sa teda, ako veľmi dostali Vaše organizmy v priebehu decembra zabrať? Akou intenzitou
Vaše telesné schránky nariekali a prosili Vás, aby
ste ich už viac neubíjali majonézovými šalátmi a
cukrom?
Náletom šalátov a zákuskov z každej strany som odolával po celú dobu sviatkov výlučne pomocou sily svojej
neoblomnej vôle a prirodzene, môjho brata. Ten,
úbohý, jedával na tajňáša zakaždým aj moju porciu, aby
ani jedna babka neostala dotknutá a ohrdnutá.
Moja maličkosť podobné sviatky ešte nezažila a
doteraz je mi vďačná. Týždeň pred Vianocami si
navariť tukožravú polievku a celé to v priestore
rozvoniavajúcom koláčmi a údeninkami vydržať to je už iba pre pokročilých stúpencov môjho
zmýšľania, a ako som s poľutovaním zistil - ani
moja pani mamka sa mu naplno odovzdať nedokázala Bola mi však vždy nápomocná a s ochotou mi chystala moje obľúbené raňajky. Cítil som
Všetci sme boli šťastní (mám silné podozrenie, že môj
brat dokonca dvojnásobne), až prišiel dátum 26. 12.
2011, kedy mal Bc. et Bc. Tomáš Smižanský Ad revidendum...Ak tomuto slovnému spojeniu nerozumiete, nič
si z toho nerobte. To sa týka iba ľudí, ktorých od stužkovej slávnosti delí AŽ sladkých 5 rokov a áno - aj na Vás
príde tento neľahký čas ohliadania sa späť. Vtedy som
prvýkrát jedol majonézový šalát a spomínam si už
iba,že hodiny ukazovali nelichotivý čas 02:00 am...
ŠTUDENTS 64/65
Ako by som to - ráno 27. decembra som mal zo seba
veľmi zmiešané pocity a mal som chuť ísť sa vyspovedať, alebo niečo podobne intelektuálne. Ešteže som sa
včas zabrzdil a vycestoval objavovať nové kúty veľkých
miest a stretnúť svojich milovaných aj v zahraničí, kde
sa samozrejme pokračovalo v cvičení, behaní a viac či
menej zdravom životnom štýle! A že to bolo to pravé
orechové, to hádam spomínať nie je treba! Všetci z nás
určite vieme, ako famózne sa cvičí, ak máme s kým - v
štýle: "Čo som ja nebodaj horší/horšia než on/ona?"
A hlavne - neupokojujte samých seba slovami, že
rok 2012 je aj tak ten posledný! Hádam nás na
našej poslednej ceste nebudú všetci ohovárať,
ako sme pribrali. Takých by sme my - stúpenci
zdravia a krásy museli chodiť strašiť minimálne 3x
do týždňa!
Želám nám
všetkým
úspešný
boj s januá r o m ,
kilogramami navyše a
všetkými
tými nedokonalosťami a verte,
že čoskoro
sa
opäť
ozvem.
Odkiaľ?
Te n t o k r á t
ešte netuším...
Bc. et Bc. Tomáš Smižanský
Ostávam s pozdravom a prianím príjemného
čítania.
Ďalšou novinkou v mojom repertoári je bielenie zubov
- keď už mám novú postavu a bradu, vlasy na Nemca a
celkovo som opeknel, nemôžem predsa ani zuby
nechať na náhodu! Celú procedúru som zahájil pred
Vianocami, takmer bez prestávky som ju dodržiaval do
spomínaného 26.12., kedy nastal ten povestný zlom
ohľadom majonézového šalátu. Odvtedy podvádzam a
procedúru dodržiavam veľmi nezodpovedne, preto
ešte nemôžem objektívne posúdiť výsledky na profesionálnom pásiku odtieňa belosti zubov . Ako ma však
poznáte - s vôľou rakúskeho soldata celú aplikáciu
dokončím, zmapujem, zdokumentujem fotografiami
"pred" a "po" a poctivo Vás budem včas informovať!
A čo dodať na záver? Ako Vás motivovať? Prišiel nový
rok 2012 priatelia - je tu možnosť niečo (prípadne
niekoho) zmeniť. Pozrite sa KRITICKY na seba a opýtajte
sa samých seba - padajú tie slová akademika Smižanského na úrodnú pôdu? Nenamáha sa on v tom ďalekom Linzi aj za nás podaromnici? Nemôže tento faldík
tak do 2 týždňov pominúť a tá hriva na hlave opeknieť?
P.S.: Nezabúdajme však priatelia nikdy na pitný
režim! Zdroj wanda.sk uvádza, že na január sa
nehodia silné zemité čaje idylických názvov typu
Schlimm und Schlank alebo Zeit für die Schönheit,
preto som ja osobne zvolil klasický očistný zelený
čaj.
stylish potato
Ajoj dievky a cháloši !
(lučenský gadžo slovník, po novom je
u nás populárne aj slovo MAŇKA)
„Keďže je skúškové, všetci sa tvárime,
že sme v strese a že sa učíme (aj tak
ste všetci online na sociálnej sieti,
vidím VÁS!!!!), tak som včera zapla
mozog, aby som dobre napísala
logiku a verte alebo nie, ono to vyšlo!
Inspire yourself everywhere and enjoy it!
Mám C! Ale dosť bolo chválenia sa.
Teším sa, že ŠTUDENTS čítate, lajkujete a zdieľate po všetkých sociálnych
sieťach. Ale ešte viac ma teší, keď od
Vás dostávam pochvalné e-maily a
tipy na články. ĎAKUJEM! (stále ich
môžete posielať na [email protected]).“
...blogovanie, blogeri, blogerky, BLOGY! A môj
názor na celý tento humbuk fenomén of kórs...
Blogovanie by som inak nazvala „online denníček“.
Fešn blogov je v súčasnosti až až. Sú rôzne, niektoré lepšie, iné nudné alebo „preznačkované“ (19
ročná mladá Pražáčka s Prada kabelkami, hmm
interesantné). To, či Vás zaujíma život iných ľudí už
nechávam na Vás. Občas som sa zamýšľala pri ich
sledovaní, ako môže mať niekto potrebu, písať
sám o sebe, fotiť sa každý druhý deň, pozdravovať
a ďakovať svojim „fans“ (neviem za čo, za sadu
prstienkov?!). Každý má na to asi vlastné dôvody.
Ja už tieto blogy veľmi nesledujem, všimnem si aj
krásne vyžarujúce a pekne oblečené dievča na
ulici, ktoré nemá potrebu riešiť sa na internete a
rozoberať so svojimi followermi, kto ako vyzerá a
aké sú najnovšie kozmetické vychytávky.
Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale
slepý obdiv k pseudocelebritám, ktoré si ho vyžadujú mi príde občas na hlavu. A poriadne veľkú!
Okrem toho oblečenie zdarma od rôznych firiem
určite nie je zlá motivácia (odfoť v našich šatách,
veď pre nás je to lacná reklama na webe a ty
vyhráš poukážku na nákup alebo niečo iné). O
komentároch pod článkom typu „jseš rozkošná,
úžasná, vtipná, priateľská a neviemčo“ sa nevyjadrujem, keďže nikto ani netuší, čo je tá osoba v
podstate zač, možno v skutočnosti nemá ani len
jedného kamaráta, zato 1000 internetových fanúšikov. Je tu taktiež dosť veľká pravdepodobnosť,
že Vy ste úžasnejší, priateľskejší, rozkošnejší a vtipnejší, aj keď Vám to niekto nepíše každý deň. Keď
sa však na to pozrieme z druhej strany, každý sa
predsa len nejako prezentujeme, a keď má niekto
potrebu rozoberať sa takto - nech sa páči.
Samozrejme nehovorím o všetkých, len o drvivej
väčšine. Často sa to týka len fešn blogov, naopak
umelecké, streetstyle blogy a blogy o fotografiách
a iné sú podľa mňa perfektné! Fscinujúce! Niektoré až dokonalé! Ale tak každému podľa vlastného
gusta! =)
Na internete občas zablúdim a sledujem zahraničné blogy. Najmä Fínky sú fajn a nepíšu len o sebe,
ako je to populárne v tomto Kocúrkove, ale aj o
športe, filmoch, hudbe. Keďže Vás mam rada,
hádžem zo dva tipy do pléna:
ŠTUDENTS 66/67
Tickle your fancy ejkejej Sára z Fínska
(áno, moju neprekonateľnú vášeň k tejto a jej
podobným krajinám poznáte) je nielen cestovateľka, blogerka, študentka, ale aj fínska vrcholová
bežkyňa. Škoda, že píše len po fínsky =D
http://suosikki.fi/tickle-your-fancy/
Marianna z Helsiniek
mám rada jej posty o bytovom dizajne a krásnych
detailoch životíka.
http://mariannan.indiedays.com/
Aj tak som však za to, aby sa každý obliekal tak,
ako chce a nie tak, ako to nejaká Evička z XY včera
zavesila na net. A hlavne, obdivujme hlavne seba a
nie niekoho cudzieho, originalita a samoseboubytie sú aj tak na nezaplatenie.
D.
P.S: Pri príležitosti fínskych blogeriek sa naučíme aj
najkrajšiu vetu po fínsky: Mina rakastan sinua
/ľúbim ťa/.
Krásny zvyšok zimy- nezimy všetkým =)
BODKA
1.
Určite si priority
Aj keď vychádzam z predpokladu, že väčšina z Vás chce ísť na VŠ, no
sú aj ľudia, ktorých to jednoducho
neláka a vrhajú sa strmhlav do práce (tu
môžeme postrehnúť dva typy ľudí – tí, ktorí
sa naozaj chcú venovať kariére a zrejme ju
majú aj nejakým spôsobom rozbehnutú a tí,
ktorí na štúdium jednoducho nie sú stavaní
a chcú robiť hocičo iné, najlepšie však
nič). Treba si položiť otázku „Čo vlastne chcem?“ a odpovedať si na ňu
pravdivo, bez nátlaku
okolia.
3.
Vzdialenosť a
reálne možnosti
Ach, ako ten čas rýchlo letí. Zdá sa mi, akoby to bolo len pred
pár dňami, čo som sa tešila na svoj posledný prvý stredoškolský deň. A teraz bum. Je skoro koniec prvého polroka. Čo
polroka, o dva mesiace mám písomnú a o štyri mesiace ústnu
maturitu! Nad vodou ma drží iba fakt, že to zvládlo mnoho
ľudí predo mnou, a tak to snáď zvládnem aj ja. V každom
prípade, v máji mi však do smiechu veľmi nebude... Mimoriadne dôležitý je však teraz pre nás, maturantov, výber vysokej
školy. V tom, ako sa prehrýzť cez prvé dospelácke rozhodnutie, som už celkom „vyskillovaná“, a tak Vám, budúcim vysokoškolákom, ale aj ešte-nematurantom, ponúkam niekoľko
rád, ako tento dôležitý krok zvládnuť. Dúfam, že Vám to
aspoň trochu pomôže.
2.
Odporúčam vychádzať z mimoškolských
aktivít (pozn.autora: chodiť každý piatok na
diskotéku nie je mimoškolská aktivita). Nemusíte
byť najaktívnejším členom študentskej rady, ale ak
máte nadanie na to, aby ste urobili úspešnú akciu v
škole, zúžitkujte to ako len viete. Omyly: To, že viem
pekne vystrihovať snehové vločky na vianočnú
výzdobu, sa ma na VŠMU nebude pýtať nikto a
naozaj to zo mňa nerobí umelca. Dokážete si položiť otázku „Existuje vôbec Boh“? Gratulujem! Ale
ani toto nie je kľúč k dverám filozofie. A Maja z
piatej C sa možno prehádala celým
diskusným krúžkom, ale jej budúcnosť sa črtá viac na medicíne než práve.
V tomto prípade človek prejde kolom
otázok a odpovedí, z ktorých vyplynú veľmi
jednoduché rozhodnutia – napríklad ja som
sa pár sekúnd vážne zamýšľala nad tibetológiou, bohužiaľ (i keď teraz, keď sa na to spätne
pozerám, je vhodnejšie použiť slovo našťastie),
sa však tento odbor neotvára a zo mňa nebude
uznávaná tibetologička. Takisto je nezmyselné
hlásiť sa na štúdium lesníctva, ak neviete
držať pílu, prípadne ju ani naštartovať.
Budúcim pedagógom, ktorí nemajú
vzťah k deťom, taktiež želám
veľa šťastia.
ŠTUDENTS 68/69
Rozhodnite sa, o čo
sa zaujímate a čo Vás baví
4.
Miesto a vhodná
univerzita
Je síce pekné študovať v zahraničí, ale
treba začať od piky. Odporúčam pozorovanie mamy pri praní, alebo aspoň osvojenie si
pár základných receptov (áno, aj párky sa dajú
zle uvariť a dobré pečené kuriatko nie je len o
tom, že ho šupnem do rúry). V týchto prípadoch
naozaj odporúčam konzultáciu so ženskou časťou
rodiny. Ale samozrejme, ak sa nenaučíte žehliť na
prvýkrát, nič sa nedeje, o rok či dva môžete
skúsiť nejaký ten študijný pobyt v zahraničí.
Vhodná univerzita je najskôr taká, ktorá
vyučuje želaný odbor a je najbližšie k miestu, kde sa nachádzate.
7.
Pozerať sa na
veci realisticky
POZOR!!! Realisticky
neznamená negatívne!
6.
Alternatívne
riešenia
Jednoducho,
mať
zadné dvierka ešte
nikoho nezabilo a
istota je guľomet.
5.
Podmienky prijatia
Tie sú rozdelené na dve časti:
a)
Ak sú talentové skúšky, položte
si otázku, či disponujete takým talentom, aby ste ich zvládli, alebo či ešte
musíte na sebe popracovať.
b)
Školy bez talentoviek – nezabudnite si zistiť, čo všetko obnášajú
jednotlivé kolá prijímacích
skúšok a ako sú na tom Vaše
znalosti.
8.
Vzdať sa svojho
sna je posledné, krajné
riešenie (vyplýva zo 7. bodu)
To čo sa nepodarí jeden rok, môže sa
predsa podariť druhý. Tým, ktorí otázku
predstavy o svojej budúcnosti ešte nemajú
zodpovedanú, odporúčam urobiť si aspoň
malý náčrt toho, kam chcú svoj život
posúvať. Nie je podmienkou, že to musí byť
rovno zamestnanie. Skúste sa prehrabať
v internete a nájsť rôzne dobrovoľnícke programy v zahraničí, môže
to byť skvelá skúsenosť.
9.
Hlavne sa
nebáť nových
vecí a dobre
zmaturovať
:)
Ak ste neprestali čítať pri prvom bode,
blahoželám! Dostali sme sa do užšieho
výberu vhodných škôl. Pri tomto bode
už Maja sníva o kariére detskej
pediatričky, ja dávam zbohom Tibetu a
vystrihávači vločiek neúnavne bojujú s
kalkulačkami, nech si na tom matfyze
neurobia hanbu. Nasledovné rady
budú už kratšie, ale o to dôležitejšie.
A.
Chceli by ste sa naučiť po
španielsky a neviete ako začať?
Skúste to s Casita del Castellano!
Nové jazykové kurzy španielskeho
jazyka v príjemnom prostredí Apollo
Centra v Šamoríne!
Viac na
www.casitadelcastellano.sk
V prípade akýchkoľvek otázok nás
neváhajte kontaktovať na:
0904 58 68 37,
pošlite mail na
[email protected]
alebo
sa s nami spojte cez
www.facebook.com/CasitadelCastellano
a
www.twitter.com/Casita2012
Tešíme sa na Vašu návštevu!
ŠTUDENTS 70/71
Download

Kam na vysokú školu? - gymnázium partizánske