2.2. Základné pojmy v oblasti nákladov
Definovanie pojmu náklady je vo svete veľmi rôznorodé. Zodpovedá najmä stupňu, na ktorom sa
definujú a tiež zámeru, ktorý majú plniť. Rozdiely sa vyskytujú aj pri definovaní nákladov z hľadiska
ekonomickej teórie a hospodárskej praxe.
Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených
podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.
(Kupkovič, 1999)
Náklady sa definujú ako peňažné vyjadrenie účelové a účelné vynaloženie prostriedkov a práce
v priebehu hospodárskej činnosti. Predstavujú v peniazoch ocenenú spotrebu zhmotnenej a živej
práce na výrobu a realizáciu produkcie.
Vymedzenie nákladov
Finančné účtovníctvo
Manažérske účtovníctvo
Zníženie ekonomického
Zníženie ekonomického potenciálu podniku zodpovedajúce:
úžitku (ovplyvnenie
a) v prípade bežného
b) v prípade strategického
peňažných tokov) počas
vnútropodnikového riadenia:
zamerania : úbytkom
účtovného obdobia, ktoré sa
peňažným ekvivalentom
intelektuálnych a sociálnych
dá spoľahlivo oceniť
ekonomických zdrojov
zdrojov, ktoré sú dôsledkom
v účtovníctve.
vynaložených ku väzbe
prijatých ekonomických
k určitému ekonomickému
rozhodnutí.
účelu.
V záujme každého podniku by malo byť uspokojovanie potrieb trhu tak, aby pritom dokázal zhodnotiť
vynaložené prostriedky a prácu a zaručil ich reprodukciu. Pružná reakcia podnikov na zmeny v kvalite
alebo štruktúre potrieb sa odráža v kvantitatívnych výsledkoch. Ich konkrétnou formou sú ekonomické
ukazovatele. Podmienkou rozvoja podniku je rast efektívnosti jeho činnosti. Ekonomickú efektívnosť
je možné definovať ako dosiahnutie maximálnej úrovne výnosov pri vynaložení minimálnych
nákladov.
Užitočnosť
Účelnosť
Účelovosť
Efektívnosť
Hospodárnosť
Úspornosť
Účinnosť
Obr. 10: Aspekty efektívnosti riadenia nákladov podniku.
Zdroj: (Kupkovič, 1999)
Efektívnosť je merateľná len na základe relácie medzi výstupmi, vytvorenými činnosťou podniku
a príslušnými vstupmi. Vyjadruje mieru naplnenia stanovených cieľov podniku a ich plnenie
v budúcnosti. Pri posudzovaní efektívnosti by sa mali brať do úvahy nie len finančné ukazovatele, ale
aj nefinančné ukazovatele ako napr. miera spokojnosti zákazníkov, miera inovácie produktov, rast
trhového podielu a pod. Efektívnosť sa vo veľkej miere vyjadruje prostredníctvom výsledku
hospodárenia podniku.
VÝNOSY - NÁKLADY = DISPONIBILNÝ ZISK PRED ZDANENÍM
pri podmienke
Výnosy > Náklady
Hospodárnosť vyjadruje mieru využitia ekonomických zdrojov podniku. Znamená to zabezpečenie
ekonomických zdrojov v požadovanom rozsahu a kvalite čo najlacnejšie tzv. finančná hospodárnosť,
a schopnosť transformovať tieto zdroje na čo najvyšší objem požadovaných výstupov tzv. produkčná
hospodárnosť. Hospodárnosť možno merať a hodnotiť prostredníctvom nákladov a to pomerovaním
vynaložených nákladov s určitým základom. Prejavuje sa v dvoch formách:
•
•
Úspornosti- ide o minimalizáciu nákladov na daný objem a sortiment výkonov,
Účinnosti -ide o maximalizáciu objemu výkonov z daného rozsahu vynaložených zdrojov
ekonomického rastu.
Užitočnosť môžeme vyjadriť z hľadiska účelovosti a účelnosti vynakladaných výrobných
faktorov.
Účelovosť vynaložených ekonomických zdrojov je vyjadrený vzťahom nákladov k predmetu činnostik vyrobeným výkonom, ktoré spĺňajú stanovené kritéria užitočnosti.
Účelnosťou je vyjadrená ekonomická racionalita procesu vynakladania ekonomických zdrojov
meraná kritériami hospodárnosti a efektívnosti. Ide tu o meranie a hodnotenie celého procesu
nákladov, a to od ich vynaloženia až po dokončenie a predaj výkonov.
Finančné chápanie nákladov : Vychádza z finančného účtovníctva a vychádza z predpokladu, že
nákladom zodpovedajú vynaložené zdroje s určitým ekonomickým potenciálom oceňované v sume, za
ktoré boli tieto zdroje obstarané. Nevýhodou tohto chápania nákladov je fakt, že nezohľadňuje
spotrebu tých zdrojov, pri ktorých sa neočakáva úhrada (napr. práca majiteľa v prospech firmy).
Hodnotové chápanie nákladov: Vychádza z princípu zachovania vecnej podstaty kapitálu, čo
znamená, že zisk sa dosahuje iba vtedy, ak je možné z výsledkov činnosti podniku dosiahnuť
jednoduchú reprodukciu vynaložených ekonomických zdrojov- teda zabezpečiť náhradu
opotrebovaných strojov, spotrebovaných zásob a iných ekonomických zdrojov aj v prípade, že ich
obstarávacia cena v porovnaní s minulosťou vzrástla.
Manažérske chápanie nákladov: Vychádza z predstavy doplnenia finančného a hodnotového
chápania nákladov takou koncepciou, ktorá by zohľadňovala aj alternatívne možnosti využitia
vynaložených ekonomických zdrojov. Pri tomto ponímaní sa vynaložené ekonomické zdroje oceňujú
nie v historických ani reprodukčných obstarávacích cenách, ale vo výške zahŕňajúcej ušlý zisk z ich
alternatívneho využitia (Tumpach, 2008).
Z časového hľadiska je potrebné rozlišovať pojem náklady a výdavky:
Náklady – predstavujú použitie výrobných faktorov podniku na realizáciu výkonov, vznikajú
v okamihu spotreby, opotrebenia vstupných výrobných faktorov.
Výdavky – znamenajú zníženie objemu finančných prostriedkov podniku, vznikajú v okamihu
úhrady.
Medzi nákladmi a výdavkami existujú určité rozdiely:
1. časové rozdiely
2. vecné rozdiely
1. Náklady a výdavky súvisia s rôznym obdobím, preto ich podľa časovej súvislosti rozdeľujeme do
troch skupín:
1. Anticipácie - Náklady vznikajú v bežnom období, výdavky sa budú realizovať až v budúcom
období. Hovoríme o výdavkoch budúcich období. Napr. tvorba rezerv na opravy a údržbu
hmotného majetku, nájomné platené pozadu, mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
2. Tranzitória - Výdavky vznikajú v bežnom období, náklady produkcie budú realizované
v budúcom období. Hovoríme o nákladoch budúcich období. Napr. ročné predplatné
periodiká, ročné nájomné platené dopredu, náklady na prípravu a zábeh výroby, akontačná
čiastka leasingovej splátky, náklady na dlhodobú reklamu. (Kupkovič, 1999)
3. Náklady a výdavky vznikajú v tom istom časovom období napr. náklady na spotrebu
energie, náklady cestovné, platené úroky, manká a škody.
2. Vecné rozdiely nákladov a výdavkov vyjadrujú nesúlad k účelovému vzťahu k výkonom :
1.
výdavky vznikajú bez nákladov napr. úhrada splátky úveru, úhrada záväzkov
pri kúpe finančného majetku, úhrada spotrebnej dane,
2.
náklady vznikajú bez výdavkov napr. odpisy z darovaného majetku, získaného
majetku prevodom, spotreba zásob materiálu, tovaru.
Príčiny vzniku nákladov môžeme vnímať nasledovne (Ogerová, Fibirová, 1998):
1. meniaci sa rozsah činnosti alebo predaja umožňuje vysvetliť zmeny v množstve spotrebovaného
materiálu, energie, práce apod.,
2. režijné náklady spojené s organizáciou činnosti sú ovplyvňované nákladmi na nastavenie, kontrolu
kvality výkonov a pod.,
3. existencia konkrétneho výkonu vyvoláva konkrétnu výšku nákladov len v dôsledku existencie
výkonu,
4. zabezpečenie činnosti podniku ako celku je príčinou vzniku nákladov na prenájom budov,
vykurovanie, poistenie, osvetlenie apod.
Download

Zakladne pojmy 2_2_1.pdf