Analýza dopadov zavedenia povinnej výučby
cudzieho jazyka v 3. a 6. ročníku základných škôl
Kvalifikovanosť učiteľov a dopad na kvalitu vzdelávania v oblasti
cudzích jazykov
ŠPÚ
19. 10. 2010
Autori:
Bockaničová Katarína
De Jaegher Darina
Ďuranová Denisa
Ďuriš Boris
Hoangová Sabína
Hric Martin
Vaškaninová Katarína
©
Obsah
ÚVOD ............................................................................................................................................................... 3
POČTY ŽIAKOV UČIACICH SA CUDZÍ JAZYK PRED A PO ZAVEDENÍ POVINNEJ VÝUČBY CUDZIEHO JAZYKA ......... 4
POČTY UČITEĽOV CUDZÍCH JAZYKOV A ODBORNOSŤ VYUČOVANIA ................................................................. 7
ROZSAH PRIAMEJ VYUČOVACEJ ČINNOSTI A PRIAMEJ VÝCHOVNEJ ČINNOSTI UČITEĽA PREDMETU CUDZÍ
JAZYK ............................................................................................................................................................. 14
UKAZOVATELE A CHARAKTERISTIKY KVALITY VYUČOVANIA ........................................................................... 16
ODPORÚČANIA .............................................................................................................................................. 18
ZÁVER ............................................................................................................................................................ 19
BIBLIOGRAFIA ................................................................................................................................................ 21
2
Úvod
Jednou zo základných poţiadaviek jazykovej politiky Európskej Komisie v rámci podpory
jazykovej diverzity a plurilingvizmu členských štátov Európskej únie je uplatňovať
v jazykovom vzdelávaní model Materinský jazyk + 2 (ovládanie materinského jazyka a aspoň
dvoch ďalších moderných jazykov), a tým zabezpečiť lepšiu komunikáciu európskych
občanov v oblasti beţného ţivota, vedy a kultúry a podporiť konkurencieschopnosť Európy
na svetovom trhu práce.
Predloţená komparatívna analýza bola vypracovaná oddelením cudzích jazykov pri
Štátnom pedagogickom ústave, na základe poţiadavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu SR s cieľom získania analytického prehľadu dopadov po zavedení povinnej výučby
cudzieho jazyka v 3. a 6. ročníku základných škôl v súlade s implementáciou Školského
zákona, Štátneho vzdelávacieho programu, najmä v oblasti cudzích jazykov a Koncepcie
vyučovania cudzieho jazyka v základných a stredných školách v školskom roku 2010/2011.
Analýza je zameraná na 3 základné okruhy otázok:
1. Nárast počtu odborne vyučovaných hodín cudzieho jazyka na 1. a 2. stupni základných
škôl v reformných ročníkoch, t.j. v prvom a šiestom ročníku v porovnaní so situáciou
výučby cudzieho jazyka v týchto ročníkoch rok pred zavedením reformy a samotný
dopad nárastu vyučovacích hodín na kvalitu jazykového vzdelávania.
2. Nárast počtu ţiakov povinne sa učiacich 1. resp. 2. cudzí jazyk v 3. resp. 6. ročníku
základnej školy a dopad na potrebu vyššieho počtu aprobovaných učiteľov cudzieho
jazyka v základných školách.
3. Nárast počtu potrebných odborne zabezpečených úväzkov po zavedení reformy a ich
kvalitatívny a finančný dopad na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov.
Analýza vychádza zo základných ukazovateľov, najmä
počtu vyučovacích hodín za
všetky jazyky, počtu ţiakov zapojených do jazykového vzdelávania a počtu kvalifikovaných
a nekvalifikovaných učiteľov pred a po zavedení reformy v oblasti jazykového vzdelávania.
Uvedené ukazovatele vyjadrujú kritéria pred zavedením reformných zmien v jazykovom
vzdelávaní a tieţ po ich zavedení, ktoré boli analyzované z hľadiska šiestich cudzích jazykov
v súlade s Koncepciou vyučovania cudzieho jazyka v základných a stredných školách.
Pri výbere údajov bola vyuţitá analyticko-porovnávacia metóda, nakoľko potrebné údaje
pre predmetnú analýzu sa v Slovenskej republike priamo nesledujú. Východiskom pre
stanovenie základných údajov boli štatistické ročenky a vyţiadané
podklady z
Ústavu
informácii a prognóz v školstve. Zbery údajov o ţiakoch učiacich sa cudzí jazyk sa nezisťujú
samostatne pre jednotlivé ročníky, ale len sumárne pre ročníky 1.- 4. a 5.- 9. Z týchto
3
dôvodov počet ţiakov učiacich sa daný cudzí jazyk bol vypočítaný, pre jednotlivé ročníky,
pomerom rozloţenia jazykov zo základného súboru ţiakov 1.-4. a 5.-9.
Počet odučených hodín bol vypočítaný ako násobok počtu ţiakov vynásobený počtom
hodín pre cudzí jazyk uvedeným v štátnom vzdelávacom programe a vydeleným maximálnym
počtom ţiakov v triede.
Počet aprobovaných učiteľov potrebných v školách, po zavedení povinného cudzieho
jazyka, sa vypočítal delením počtu celkovo odučených hodín a hodinovým úväzkom učiteľa
(v tabuľkách sú uvedené rôzne varianty hodinových úväzkov).
Vzhľadom na skutočnosť, ţe prebieha iba prvá - počiatočná fáza reformy v oblasti
výučby cudzích jazykov, predpokladáme, ţe v školskom roku 2010/2011 nie je do procesu
implementácie zapojených 100% populácie ţiakov.
Predmetná analýza tento fakt ale
nezohľadňuje a prináša najmä prehľad o predpokladanom stave vo výučbe cudzích jazykov
za školský rok 20010/2011 v súlade so Štátnym vzdelávacím programom v porovnaní so
situáciou v školskom roku 2008/2009 a analyzuje dopad jednotlivých ukazovateľov na kvalitu
jazykového vzdelávania v základných školách. .
Počty žiakov učiacich sa cudzí jazyk pred a po zavedení
povinnej výučby cudzieho jazyka
Počty ţiakov, ktorí sa učili cudzí jazyk v treťom ročníku a šiestom ročníku a počty
odučených hodín v školských rokoch 2008/2009 a 2010/2011 uvádzajú tabuľky číslo 1. a 2.
Tabuľka č. 1.
Jazyk
AJ
NJ
FJ
RJ
ŠJ
TJ
Spolu
Školský rok 2008/2009
Počet ţiakov
Počet odučených hodín
3. ročník
6. ročník
3. ročník
6. ročník
Σ
%
Σ
%
Σ
%
Σ
%
23 826
89,73
34734
69,07
4205
89,73
7030
69,87
2 627
9,89
13214
26,28
464
9,89
2578
25,62
66
0,25
493
0,98
12
0,25
96
0,95
34
0,13
1786
3,55
6
0,13
347
3,45
0
0,00
52
0,10
0
0,00
9
0,09
0
0,00
8
0,02
0
0,00
1
0,01
26553 100,00
50287 100,00
2186 100,00
10062 100,00
4
Tabuľka č. 2.
Jazyk
AJ
NJ
FJ
RJ
ŠJ
TJ
Spolu
Školský rok 2010/2011
Počet ţiakov
Počet odučených hodín
3. ročník
6. ročník
3. ročník
6. ročník
Σ
%
Σ
%
Σ
%
Σ
%
43979
92,37
30754
64,02
7761
92,37
7236
63,52
3415
7,17
13517
28,14
603
7,17
3180
27,92
69
0,14
535
1,11
12
0,14
214
1,88
101
0,21
3138
6,53
18
0,21
738
6,48
46
0,10
90
0,19
8
0,10
21
0,19
0
0,00
5
0,01
0
0,00
1
0,01
47610 100,00
48039 100,00
8402 100,00
11392 100,00
V školskom roku 2008/2009 sa v treťom ročníku učilo cudzí jazyk 26 553 ţiakov.
Z tohto počtu malo 89,73% anglický jazyk, druhým najčastejším cudzím jazykom v 3.
ročníku bol jazyk nemecký – 9, 89%, menej ako 1% ţiakov sa učilo francúzsky a ruský jazyk.
V uvedenom školskom roku nebol cudzí jazyk na 1. stupni ZŠ povinný, učili sa ho iba ţiaci
v triedach s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov so začiatkom v prvom, alebo v treťom
ročníku. Časová dotácia cudzieho jazyka na prvom stupni mohla v závislosti od verzie
učebného plánu byť 10 hodín alebo 6 hodín. Počet ţiakov učiacich sa cudzí jazyk v 3. ročníku
berie do úvahy teda iba údaje o ţiakoch v triedach s rozšíreným vyučovaním cudzieho jazyka.
Okrem nich existovala ešte skupina ţiakov 3. ročníka v počte 22 056, ktorí v školskom roku
2008/2009 cudzí jazyk v učebnom pláne nemali. Ide v tomto prípade takmer o polovicu
všetkých tretiakov.
Nárast počtu ţiakov, ktorí mali cudzí jazyk v 6. ročníku v danom roku je spôsobený
skutočnosťou, ţe cudzí jazyk bol povinnou súčasťou učebných plánov a museli a ho učiť od
5. ročníka všetci ţiaci. V danom školskom roku bol druhý cudzí jazyk povinný iba pre triedy
v rozšírenom variante učebného plánu od siedmeho ročníka. Údaje o počte odučených hodín
v 6. ročníku v tomto školskom roku zahŕňajú teda iba hodiny pre prvý cudzí jazyk.
Pokiaľ bola na prvom stupni najčastejšie zavádzaná angličtina, percento ţiakov
učiacich sa anglický jazyk na druhom stupni klesá na 69, 07%. Môţe to byť spôsobené
skutočnosťou, ţe na druhom stupni školy dokáţu ľahšie naplniť skupinu cudzieho jazyka
a ponúknuť širší repertoár výberu cudzích jazykov.
Pri porovnaní školských rokov 2008/2009 a 2010/2011, dochádza k významnému
zvýšeniu počtu ţiakov, ktorí sa učili cudzí jazyk v treťom ročníku – 47 610 ţiakov. Tento
nárast je spôsobený skutočnosťou, ţe ide o prvý reformný tretí ročník, ktorí mal podľa
platného Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1 zaviesť prvý cudzí jazyk v treťom
5
ročníku s hodinovou dotáciou 3 hodiny týţdenne. Nárast počtu odučených hodín v tomto
školskom roku bol teda spôsobený nárastom počtu ţiakov, ktorí mali prvý cudzí jazyk
v treťom ročníku.
V tomto prípade ide o nárast vyučovacích hodín na úkor kvality vyučovania.
Podľa prílohy Štátneho vzdelávacieho programu z cudzích jazykov – pedagogická
dokumentácia mali mať školy moţnosť vyuţiť prechodné obdobie na zavedenie cieľového
modelu vyučovania cudzích jazykov, t.j. zavedenie prvého cudzieho jazyka od 3. ročníka.
Predpokladáme, ţe z dôvodu povinnosti škôl zavádzať Štátny vzdelávací program do praxe
v cykloch po jednotlivých ISCED –och, t.j. v školskom roku 2008/2009 v prvých ročníkoch
základných a stredných škôl, v školskom roku 2009/2010 v druhých ročníkoch základných
a stredných škôl a v školskom roku 2010/2011 v tretích ročníkoch, toto prechodné obdobie
však väčšina škôl nevyuţila a zaviedla povinný cudzí jazyk od 3. ročníka ZŠ, aj keď nebola
schopná zabezpečiť aprobovaného učiteľa cudzieho jazyka.
Údaje o počte odučených hodín v 6. ročníku v školskom roku 2010/2011 treba chápať
ako sumár hodín prvého aj druhého cudzieho jazyka. Druhý cudzí jazyk je podľa Štátneho
vzdelávacieho programu ISCED 2 povinný pre ţiakov reformných 6. ročníkov s časovou
dotáciou 1 hodina týţdenne. Túto hodinovú dotáciu si školy v rámci školského vzdelávacieho
programu mali zvýšiť
na 3 hodiny týţdenne, aby ţiaci mohli dosiahnuť príslušnú
komunikačnú úroveň stanovenú v pedagogickej dokumentácii.
Aj v školskom roku 2010/2011 bol pri výbere cudzích jazykov podobný trend ako
v roku 2008/2009, a to, ţe najčastejším cudzím jazykom vyučovaným na 1. stupni bola
angličtina – 92,37%. Na druhom stupni sa však učilo anglický jazyk iba 64,02% ţiakov.
Zaznamenali sme nárast v percentách ţiakov učiaci sa nemecký, francúzsky, ruský a
španielsky jazyk oproti roku 2008/2009. Tento nárast bol spôsobený zavedením druhého
cudzieho jazyka do učebného plánu reformných ročníkov, ako aj ponukou širšieho výberu
cudzích jazykov na druhom stupni ZŠ. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe skutočný dopyt po
anglickom jazyku ako 1. cudzom jazyku sa pohybuje na úrovni 65% . Nátlaková politika
decíznej sféry a nemoţnosť zabezpečenia kvalifikovaného učiteľa cudzieho jazyka núti
riaditeľov škôl ponúkať obmedzený repertoár cudzích jazykov na 1. stupni základných škôl
na úrovni výberu anglický jazyk, resp. nemecký jazyk. V kaţdom prípade je výučba
zabezpečená neodborne, čo zniţuje kvalitatívnu stránku samotného jazykového vzdelávania
na 1. stupni základných škôl a má negatívne následky na celkové dosiahnutie komunikačných
kompetencií na základnej úrovni A1.1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre
jazyky (ďalej SERR), zniţuje celkovú motiváciu detí učiť sa cudzí jazyk a neprispieva
k celkovému rozvoju funkčnej gramotnosti, naopak má negatívny vplyv aj na dosahovanie
6
kompetencií v materinskom resp. druhom jazyku (Foreign languages in Primary and Preschool Education: Context and Outcomes, s. 2).
Záverom kapitoly uvádzame grafické vyjadrenie percentuálneho nárastu počtu
odučených hodín v 3. ročníku základných škôl podľa jednotlivých ročníkov po zavedení
povinnej výučby cudzieho jazyka.
Počty učiteľov cudzích jazykov a odbornosť vyučovania
V roku 2009 na 1. stupni ZŠ vyučovalo predmet cudzí jazyk 3 526 učiteľov, z toho
3 101 vyučovalo anglický jazyk. Predmet cudzí jazyk odborne vyučovalo 1 569 učiteľov, t. j.
44,50%, pričom títo učitelia spĺňali kritéria odbornosti podľa vyhlášky MŠ SR číslo 41/1996
Z. z. z 26. januára 1996 a jej neskorších zmien číslo 14/1998 Z. z., 379/2000 Z. z., 200/2002
Z. z. a 374/2005 Z. z. tak, ako vyplýva z údajov v tabuľke č. 3.
7
Tabuľka č. 3
Počet učiteľov vyučujúcich
1. stupeň
ZŠ
predmet


odborne
Počet odučených hodín
neodborne
1. stupeň
ZŠ
predmet

%

%


odborne
neodborne

%

%
Anglický
jazyk
3 101
1 310
42,24
1 791
57,76
Anglický
jazyk
13 591
6 959
51,20
6 632
48,80
Nemecký
jazyk
373
215
57,64
158
42,36
Nemecký
jazyk
1 450
983
67,79
467
32,21
Francúzsky
jazyk
8
7
87,50
1
12,50
Francúzsky
jazyk
23
21
91,30
2
8,70
Ruský jazyk
20
17
85,00
3
15,00
Ruský jazyk
48
42
87,50
6
12,50
Taliansky
jazyk
15
14
93,33
1
6,67
Taliansky
jazyk
41
39
95,12
2
4,88
Španielsky
jazyk
9
6
66,67
3
33,33
Španielsky
jazyk
16
9
56,25
7
43,75
3 526
1 569
44,50
1 957
55,50
Spolu
15 169
8 053
53,09
7 116
46,91
Spolu
Počet učiteľov vyučujúcich
2. stupeň
ZŠ
predmet


odborne
Počet odučených hodín
neodborne
2. stupeň
ZŠ
predmet

%

%


odborne
neodborne

%

%
Anglický
jazyk
3 043
1 898
62,37
1 145
37,63
Anglický
jazyk
40 060
28 773
71,82
11 287
28,18
Nemecký
jazyk
1 628
1 176
72,24
452
27,76
Nemecký
jazyk
15 240
12 699
83,33
2 541
16,67
Francúzsky
jazyk
125
115
92,00
10
8,00
Francúzsky
jazyk
574
545
94,95
29
5,05
Ruský jazyk
682
591
86,66
91
13,34
Ruský jazyk
2 955
2 580
87,31
375
12,69
Taliansky
jazyk
3
2
66,67
1
33,33
Taliansky
jazyk
6
5
83,33
1
16,67
Španielsky
jazyk
15
9
60,00
6
40,00
Španielsky
jazyk
88
47
53,41
41
46,59
5 496
3 791
68,98
1 705
31,02
Spolu
58 923
44 649
75,78
14 274
24,22
Spolu
Na vyučovanie cudzieho jazyka vyhláška umoţnila aj iný spôsob uznania poţadovaného
vzdelania, ako bolo štúdium cudzieho jazyka na pedagogických a filozofických fakultách. Na
vyučovanie cudzích jazykov
do 1. 9. 2010 bolo poţadované vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa a absolvovanie štátnej záverečnej skúšky z príslušného jazyka na
pedagogických fakultách a filozofických fakultách, prípadne absolvovanie štátnej jazykovej
skúšky na jazykovej škole, resp. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa – študijný odbor
učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov a osvedčenie o zloţení skúšky z príslušného
jazyka pred akreditačnou komisiou v Štátnom pedagogickom ústave a v metodickopedagogických centrách, alebo štúdium cudzieho jazyka formou rozširujúceho štúdia.
8
Rovnako mohli cudzí jazyk vyučovať absolventi študijného odboru učiteľstvo pre 1. stupeň
základnej školy alebo učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre základné školy alebo
učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov pre základné školy, alebo učiteľstvo pre
špeciálne školy s aprobačným predmetom, alebo učiteľstvo odborných predmetov, alebo
neučiteľské vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a doplňujúce pedagogické štúdium
a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium cudzích jazykov v metodicko-pedagogických
centrách (Vyhláška 41/1996 Z. z., s. 7).
Takýmto spôsobom sa do kategórie odborne spôsobilých vyučujúcich učiteľov zahrnuli aj
učitelia, ktorí mali isté znalosti z praktického jazyka, ale nikdy nemuseli študovať odborné
predmety, napr. fonetika a fonológia, syntax, morfológia, literatúra, dokonca ani didaktiku
cudzieho jazyka a ich vedomosti aj zručnosti mali odlišnú kvalitu od učiteľov, ktorí študovali
cudzí jazyk ako aprobačný predmet. Učitelia dokonca ani nemuseli dostatočne ovládať
samotný cudzí jazyk, pretoţe na výučbu im postačovalo doplňujúce pedagogické štúdium
a dvojročné špecializačné kvalifikačné štúdium cudzích jazykov v metodicko-pedagogických
centrách, ktoré ale nemá stanovenú poţadovanú úroveň B2 SERR resp. C1 SERR. Naopak
metodicko-pedagogické centrá, ktorých poslaním je prioritne zabezpečiť ďalšie vzdelávanie
učiteľov v oblasti rozvoja inovatívnych metodických postupov a v oblasti všeobecnej
pedagogiky, nemajú odborné zabezpečenie pre výučbu cudzieho jazyka a najmä nemali by
mať v štatúte zabezpečovanie kvalifikačných vzdelávaní učiteľov. Toto poslanie vo všetkých
krajinách Európskej únie vrátane Slovenskej republiky majú
vysoké školy, a to najmä
pedagogické fakulty. Z daného dôvodu je viac ako pravdepodobné, ţe učitelia, ktorí získali
potrebnú kvalifikáciu na metodicko-pedagogických centrách dosahujú komunikačnú úroveň
A2/B1 SERR, čo je komunikačná úroveň ţiaka 9. ročníka v prvom cudzom jazyku. Z daného
dôvodu môţeme uţ len konštatovať, ţe merania jazykových kompetencií deviatakov
poukazujú na alarmujúcu úroveň jazykových kompetencií absolventov základných škôl.
Celková úroveň jazykového vzdelania klesla v priebehu 3 rokov o viac ako 10% v anglickom
jazyku aj v nemeckom jazyku a podľa posledného merania Štátnej školskej inšpekcie zo
školského roku 2007/2008 ţiaci dosahujú vzdelávacie výsledky v cudzom jazyku na úrovni
54,8 %, čo predstavuje málo vyhovujúcu úroveň dosiahnutých vzdelávacích výsledkov. V
NEJ bola priemerná úspešnosť ţiakov 45,4 %, čo je nevyhovujúca úroveň dosiahnutých
vzdelávacích výsledkov (Štátna školská inšpekcia, 2009). Na základe tendencie decíznej sféry
zjemňovať podmienky pre získanie kvalifikovanosti učiteľov cudzích jazykov a dlhodobo
nevytvárať koncepčné riešenia pre získanie aprobovaných učiteľov cudzích jazykov do
základných a stredných škôl, môţeme predpokladať, ţe ďalšie meranie dosiahnutia
vzdelávacích výsledkov ţiakov 9. ročníkov v predmete cudzí jazyk sa nebude pohybovať ani
na úrovni 50%.
Ţiaci, tak v prvom cudzom jazyku dosiahnu namiesto poţadovanej
9
komunikačnej úrovni A2 SERR, úroveň A1 SERR, čo bude mať za následok nemoţnosť
získania komunikačnej úrovne B2 SERR na úrovni maturitnej skúšky v predmete 1. cudzí
jazyk.
Nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene
a doplnení niektorých zákon bol prijatý dňa 24. júna 2009 pod číslom 317/2009 Z. z. v znení
zmeny 317/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2010 - podľa § 61 tohto zákona sa
splnenie odbornej spôsobilosti a pedagogickej spôsobilosti pedagogického zamestnanca podľa
doterajších predpisov povaţuje za splnenie kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe učiteľov, ktorí vyučovali cudzí jazyk na prvom stupni, je
moţné rozdeliť do niekoľkých skupín – aprobovaní učitelia cudzieho jazyka, ktorí majú
aprobáciu pre druhý stupeň ZŠ učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov, ktorí mali uznané
vzdelanie na vyučovanie cudzieho jazyka podľa vyhlášky číslo 41/1996; učitelia primárneho
vzdelávania – frekventanti národného projektu Vzdelávanie učiteľov základných škôl oblasti
cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v ZŠ a SŠ.
Z uvedeného opisu o odbornej spôsobilosti vyplýva, ţe väčšina z 1 569 odborne
vyučujúcich učiteľov predmetu cudzí jazyk nedisponuje adekvátnou kvalifikáciou vyučovať
cudzí jazyk na 1. stupni ZŠ.
Tabuľka č. 4
1. stupeň
ZŠ
predmet
Anglický
jazyk
Počet učiteľov vyučujúcich


odborne

%
3 101
aprobovaní
neaprobovaní
1 791
Anglický
jazyk
aprobovaní
neaprobovaní
158
aprobovaní
neaprobovaní
odborne

Nemecký
jazyk
3 043 aprobovaní
1
aprobovaní
125
aprobovaní
15
aprobovaní
3
Ruský jazyk
682
17
aprobovaní
Spolu
9
3 526
aprobovaní
452
378
neaprobovaní
10
40
neaprobovaní
91
46
545
2
neaprobovaní
1
Taliansky
jazyk
3
14
aprobovaní
neaprobovaní
1
2
0
6
Španielsky
jazyk
neaprobovaní
591
neaprobovaní
0
1 145
291
75
14
Taliansky
jazyk
neaprobovaní
115
7
0

1 176
1 628 aprobovaní
17
20
%
798
Francúzsky
jazyk
neodborne
1 898
215
7
8


1607
215
373
0
Ruský
jazyk
predmet
Počet učiteľov vyučujúcich
1 310
0
Francúzsky
jazyk

1 310
0
Nemecký
jazyk
neodborne
2. stupeň
ZŠ
9
neaprobovaní
0
6
0
1 569
3
1 957
Španielsky
jazyk
Spolu
15
5 496
aprobovaní
neaprobova
ní
6
3
3 031
760
6
1 705
10
Z tabuľky č. 4 vyplýva, ţe na 1. stupni ZŠ v roku 2009 ţiaden učiteľ nespĺňal
podmienky aprobovanosti stanovené v Koncepcii vyučovania cudzích jazykov v základných
a stredných školách, t. j. učiteľ, ktorý dosiahol minimálnu úroveň v cudzom jazyku – B2
podľa SERR, dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore učiteľstvo pre 1. stupeň
ZŠ a absolvoval štúdium v predmete didaktika cudzieho jazyka pre cieľovú skupinu ţiakov,
alebo učiteľ, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore učiteľstvo
všeobecnovzdelávacích/akademických predmetov so špecializáciou cudzí jazyk a doplneným
štúdiom v predmete didaktika cudzieho jazyka pre cieľovú skupinu ţiakov. V roku 2009 na
1. stupni ZŠ predmet cudzí jazyk neodborne vyučovalo 1957 učiteľov, t. j. 55,50 %.
V roku 2009 na 2. stupni ZŠ vyučovalo predmet cudzí jazyk 5 496 učiteľov, z toho 3 043
vyučovalo anglický jazyk. Odbornosť vyučovania na 2. stupni ZŠ taktieţ nedosahovala
uspokojivú úroveň, pretoţe z celkového počtu 5 496 učiteľov vyučujúcich cudzí jazyk
odborne vyučovalo 3 791 učiteľov, t. j. 68,98%. Situácia týkajúca sa aprobovanosti učiteľov
na 2. stupni ZŠ v porovnaní so situáciou na 1. stupni ZŠ je priaznivejšia, t. j. z 5 496 učiteľov,
spĺňa podmienku aprobovanosti na vyučovania cudzieho jazyka 3031. V roku 2009 na 2.
stupni ZŠ vyučovalo 760 neaprobovaných učiteľov a 1 705 učiteľov vyučovalo cudzí jazyk
neodborne.
Ako môţeme konštatovať z tabuľky č. 5 učitelia, ktorí učia na 1. stupni cudzí jazyk sú
najčastejšie aprobovanými učiteľmi 1. stupňa základných škôl, ale cudzí jazyk nikdy
neštudovali. V školskom roku 2009/2010 z celkového počtu 3 526 učiteľov učilo cudzí jazyk
2 277 učiteľov s aprobáciou elementárna pedagogika bez štúdia cudzieho jazyka a 183
učiteľov bez akejkoľvek aprobácie. Iba 94 učiteľov získalo aprobáciu v odbore anglický jazyk
ale bez potrebnej kvalifikácie v oblasti didaktiky pre výučbu cudzieho jazyka v ISCED 1.
Takmer rovnaký počet učiteľov s aprobáciou všeobecnovzdelávacích predmetov – slovenský
jazyk a literatúra (87) učilo anglický jazyk v primárnom vzdelávaní, taktieţ bez potrebného
vzdelania pre zabezpečenie odbornej výučby cudzieho jazyka. Všeobecne môţeme
konštatovať, ţe jazykové vzdelávanie v ISCED 1 je zabezpečované odborne nepripravenými
učiteľmi, čo zniţuje celkovú kvalitu vzdelávacích výsledkov v ISCED 1 a kvalitu dosiahnutia
jazykových kompetencií absolventov základných škôl.
Tabuľka č. 5
aprobácie, ktoré učia jazyky na 1-4 najčastejšie:
učiteľstvo pre prvý stupeň sloven.
základných škôl
bez aprobácie
anglický jazyk
slovenský jazyk a literatúra
učiteľstvo pre prvý stupeň
maďarských zákl. škôl
2277
183
94
87
70
11
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe napriek všetkým odporúčaniam Európskej Komisie
zavádza Slovenská republika cudzí jazyk do primárneho stupňa vzdelávania aj napriek
konštatovaniu, ţe nedokáţe prijať uspokojivé dlhodobé riešenia pre zabezpečenie
kvalifikovanej výučby pre cieľovú skupinu detí mladšieho školského veku, čím zniţuje
celkovú kvalitu jazykového vzdelávania v základných školách.
Podľa odporúčaní Európskej Komisie majú učitelia jazykov kľúčovú úlohu v
budovaní viacjazyčnej Európy. Na rozdiel od učiteľov iných predmetov čelia výzve, aby
spríkladnili európske hodnoty otvorenosti voči ostatným, tolerancie odlišností a ochoty
komunikovať s ostatnými. Je obzvlášť dôleţité, aby všetci títo učitelia mali príslušné
poznatky pri uţívaní daného cieľového jazyka a znalosť ako aj pochopenie s ním súvisiacej
kultúry. Všetci učitelia cudzích jazykov by mali stráviť dlhšie obdobie v krajine, kde sa
daným jazykom hovorí, a zároveň by mali mať pravidelné príleţitosti na obnovenie si svojich
dosiahnutých vedomostí.
Z dlhodobého pohľadu neriešenie problematiky aprobovanosti a potrebnej kvalifikácie
učiteľov cudzích jazykov v základných školách, najmä v primárnom vzdelávaní má dopady
nielen kvalitatívne ale aj finančné.
Tabuľka č. 6
Počet odučených hodín
1. stupeň
ZŠ


odborne
Aprob.
Neaprob.
Aprob.
Neaoprob.
predmet

%
Anglický
jazyk
6 959
51,20
Nemecký
jazyk
Francúzsky
jazyk
Ruský
jazyk
Taliansky
jazyk
Španielsky
jazyk
Spolu
13 591
0
6 959
0
983
1 450
0
983
0
0
21
0
0
42
0
0
39
15 169
0
48,80
67,79
467
32,21
91,30
2
8,70
87,50
6
12,50
0
95,12
2
4,88
56,25
7
43,75
7 116
46,91
56,25
9
8 053
6 632
95,12
9
16
51,20
87,50
39
41
%
91,30
42
48

67,79
21
23
neodborne
0
53,09
12
Tabuľka č. 7
Finančné straty
1. stupeň
ZŠ


odborne
Aprob.
Neaprob.
Aprob.
Neaoprob.
predmet

%
Anglický
jazyk
92 624
51,20
Nemecký
jazyk
Francúzsky
jazyk
180 896
0
92 624
0
13 084
19 300
0
13 084
0
639
Taliansky
jazyk
0
280
0
Španielsky
jazyk
0
559
0
0
519
0
201 899
0
0
48,80
67,79
6 216
32,21
91,30
27
8,70
87,50
80
12,50
95,12
27
4,88
56,25
93
43,75
53,09
94 714
46,91
56,25
120
0
107 185
Spolu
88 272
95,12
120
213
51,20
87,50
519
546
%
91,30
559
Ruský
jazyk

67,79
280
306
neodborne
107 185
53,09
0,00
Ako môţeme konštatovať z tabuliek č. 6 a č. 7
Slovenská republika nedokázala
v školskom roku 2009/2010 zabezpečiť kvalifikovanú výučbu v ISCED 1 podľa platnej
legislatívy na 46, 91% čo predstavuje 7 116 neodborne odučených hodín. Prepočítané na
výšku finančného ohodnotenia pedagogického zamestnanca pri najniţšej výške platového
nároku 499 eur za mesiac môţeme kvantifikovať celkovú finančnú stratu na 94 714 eur. Pri
53, 09% čo predstavuje 8 053 vyučovacích hodín zabezpečenia kvalifikovanej výučby podľa
platnej legislatívy, ale neaprobovane, môţeme kvantifikovať čiastočnú finančnú stratu vo
výške 107 185 eur.
Záverom je potrebné skonštatovať, ţe v školskom roku 2010/2011 sa cudzí jazyk
zaviedol povinne, t.j. o 45% sa zvýšil počet odučených hodín v ISCED 1. Vzhľadom na fakt,
ţe MŠVVŠ SR neprijalo ţiadne opatrenie pre zníţenie počtu neaprobovaných učiteľov
cudzích jazykov v ISCED 1, naopak kritéria sa s platnosťou od 1. septembra 2010 zníţili,
môţeme predpokladať, ţe finančná strata sa za jeden školský rok zdvojnásobila a kvalita
jazykového vzdelávania má aj naďalej klesajúcu tendenciu.
13
Rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej
činnosti učiteľa predmetu cudzí jazyk
Nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z. z. zo 7. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje rozsah
priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov,
stanovuje základný úväzok pedagogického zamestnanca pôsobiaceho na základnej škole na
23 hodín priamej vyučovacej a výchovnej činnosti.
Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách navrhuje
opatrenia stabilizácie kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov v školách SR. Jedným
z navrhovaných opatrení podpory stabilizácie je zatraktívnenie povolania učiteľa cudzieho
jazyka zníţením týţdennej vyučovacej povinnosti učiteľa cudzieho jazyka na 17 hodín (pozri
KVCJ, 2007, s. 28). V súlade s citovaným nariadením vlády SR je v súčasnosti toto opatrenie
z časti moţné aplikovať a to len v rámci škôl s bilingválnou formou vzdelávania, t. j.
pedagogickému zamestnancovi, ktorý vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu
výchovnú činnosť v cudzom jazyku v triedach s bilingválnym vzdelávaním, sa zníţi základný
úväzok o dve aţ päť hodín podľa náročnosti vyučovacieho predmetu.
Výučba predmetu cudzí jazyk je v 3. a 6. ročníku ZŠ zabezpečovaná rôznym podielom
základnej miery týţdennej priamej vyučovacej a výchovnej činnosti učiteľa pre predmet cudzí
jazyk (t. j. 23 hodinovým / 12 hodinovým / čiastočným 6 hodinovým alebo 3 hodinovým
týţdenným úväzkom pre predmet cudzí jazyk) alebo učiteľom, ktorý vyučuje predmet cudzí
jazyk v rámci čiastočného pracovného úväzku na danej škole.
Pred zavedením povinnej výučby cudzieho jazyka
od 3. ročníka ZŠ (školský rok
2008/2009) bolo potrebných na zabezpečenie výučby v 3. ročníku ZŠ, v závislosti od počtu
odučených hodín predmetu cudzí jazyk, 205 plných základných úväzkov (prípadne 391
polovičných úväzkov, resp. 781 šesťhodinových alebo 1562 trojhodinových úväzkov).
V školskom roku 2010/2011, t. j. v školskom roku, kedy všetky základné školy zaviedli
povinnú výučbu cudzieho jazyka od 3. ročníka ZŠ, bolo potrebných na zabezpečenie tejto
výučby, v závislosti od počtu odučených hodín predmetu cudzí jazyk, 367 plných základných
úväzkov (prípadne 700 polovičných úväzkov, resp. 1400 šesťhodinových alebo 2801
trojhodinových úväzkov). Vysoký nárast potrebných úväzkov na zabezpečenie výučby
cudzieho jazyka v 3. ročníku ZŠ nebol spôsobený zmenou hodinovej dotácie predmetu, ale
zjednotením variantu učebného plánu pre predmet cudzí jazyk v rámci Štátneho
vzdelávacieho programu a stanovením povinného začiatku výučby cudzieho jazyka v 3.
ročníku ZŠ a tým spôsobeným vysokým nárastom počtu ţiakov učiacich sa cudzí jazyk.
Z hľadiska zabezpečenia kvality vyučovania cudzieho jazyka na úrovni primárneho
14
vzdelávania má vyuţitie niţšieho hodinového úväzku pre predmet cudzí jazyk v danej triede
v rámci základnej vyučovacej povinnosti učiteľa na 1. stupni ZŠ dopad nielen na kvalitu
vyučovania, ale aj na efektívne a hospodárne vyuţitie úväzkov učiteľov.
Tabuľka č. 8: Možnosti rozsahu týždennej priamej vyučovacej a výchovnej činnosti učiteľa v 3.
ročníku ZŠ
pre predmet cudzí jazyk a jednotlivé cudzie jazyky
v školských rokoch 2008/2009
a 2010/2011
Jazyk
AJ
NJ
FJ
RJ
ŠJ
TJ
Spolu
23 vyuč. hodín
šk. rok
šk. rok
2008/09 2010/11
183
20
1
1
0
0
205
337
26
1
1
1
0
367
Výučba cudzieho jazyka
3. ročník ZŠ
Týţdenný hodinový úväzok
12 vyuč. hodín
6 vyuč. hodín
3 vyuč. hodiny
šk. rok
šk. rok šk. rok šk. rok šk. rok
šk. rok
2008/09
2010/11 2008/09 2010/11 2008/09 2010/11
350
39
1
1
0
0
391
647
50
1
1
1
0
700
701
77
2
1
0
0
781
1294
100
2
3
1
0
1400
1402
155
4
2
0
0
1562
2587
201
4
6
3
0
2801
v 6. ročníku ZŠ (školský rok 2008/2009) si vyţiadala,
v závislosti od počtu odučených hodín predmetu cudzí jazyk,
439 plných základných
úväzkov (prípadne 839 polovičných úväzkov, resp. 1678 šesťhodinových alebo 3355
trojhodinových úväzkov). V porovnaní so školským rokom 2010/2011, keď bolo na
zabezpečenie tejto výučby potrebných 496 plných základných úväzkov (prípadne 950
polovičných úväzkov, resp. 1899 šesťhodinových alebo 3798 trojhodinových úväzkov) ide
len o mierny nárast potrebných úväzkov. Mierny nárast bol podmienený navýšením hodinovej
dotácie predmetu 2. cudzí jazyk v rámci školského vzdelávacieho programu v porovnaní so
Štátnym vzdelávacím programom a hodinovou dotáciou v školskom roku 2008/2009 ako aj
skutočnosťou, ţe nie všetky základné školy zaviedli vyučovanie 2. cudzieho jazyka od 6.
ročníka ZŠ (t. j. postupovali v súlade s prechodným modelom výučby, ktorý je stanovený v
Koncepcii vyučovania cudzí jazykov v základných a stredných školách). Z hľadiska
zabezpečenia kvalitného a efektívneho vyučovania cudzieho jazyka na úrovni niţšieho
sekundárneho vzdelávania je vhodné zabezpečenie výučby cudzieho jazyka plne
kvalifikovaným učiteľom, t. j. aprobovaným učiteľom cudzieho jazyka pre daný stupeň
vzdelávania, v rámci jeho základného úväzku.
15
Tabuľka č. 9: Možnosti rozsahu týždennej priamej vyučovacej a výchovnej činnosti učiteľa v 6.
ročníku ZŠ
pre predmet cudzí jazyk a jednotlivé cudzie jazyky
v školských rokoch 2008/2009
a 2010/2011
Jazyk
AJ
NJ
FJ
RJ
ŠJ
TJ
Spolu
23 vyuč. hodín
šk. rok
šk. rok
2008/09 2010/11
306
112
4
15
1
1
439
315
138
9
32
1
1
496
6. ročník ZŠ
Týţdenný hodinový úväzok
12 vyuč. hodín
6 vyuč. hodín
šk. rok
šk. rok
šk. rok
šk. rok
2008/09 2010/11 2008/09 2010/11
586
215
8
29
1
1
839
603
265
18
62
2
1
950
1172
430
16
58
2
1
1678
3 vyuč. hodiny
šk. rok
šk. rok
2008/09 2010/11
1206
530
36
123
4
1
1899
2343
859
32
116
3
1
3355
2412
1060
71
246
7
1
3798
Ukazovatele a charakteristiky kvality vyučovania
Prioritným cieľom jazykových politík členských krajín EÚ je ovládanie dvoch alebo
viacerých jazykov a jazyka materinského. Kvalita jazykového vzdelávania sa sleduje
pomocou
merateľných
ukazovateľov
a všeobecných
charakteristík
cudzojazyčného
vyučovania.
Podľa Rámca indikátorov kvality vzdelávania, publikovaných výskumným inštitútom
Education Quality and Accountability Office v Toronte, moţno rozdeliť merateľné
ukazovatele do 4 kategórií:
1. kontextuálne ukazovatele – opisujú ekonomické a sociálne vplyvy na vzdelávací
systém, ale sú mimo jeho priamej kontroly,
2. vstupné ukazovatele – opisujú zloţky, ktoré vstupujú do vzdelávacieho systému,
3. procesuálne ukazovatele - opisujú činnosti vyplývajúce zo vstupných zloţiek,
4. výstupné ukazovatele – opisujú rozvoj a dosiahnuté výsledky.
Kategória
Charakteristika
ukazovateľov
Kontextuálne
sociálno-ekonomický status, krajina narodenia a jazykové zázemie
ukazovatele
ţiaka, počet jazykov, ktoré ţiak ovláda, ţiaci so špeciálnymi
16
výchovno-vzdelávacími potrebami a práca s nimi, mobilita ţiakov,
fluktuácia učiteľov, počet ţiakov na kvalifikovaného učiteľa, počet
ţiakov v jednej skupine, veková štruktúra učiteľov, hodinová dotácia
cudzieho jazyka
Vstupné ukazovatele
dochádzka ţiaka, kvalifikovanosť učiteľov, dĺţka praxe učiteľov,
moţnosti
ďalšieho
vzdelávania
učiteľov
v rovine
odbornej,
pedagogicko-psychologickej a metodickej, vyuţitie IKT, kvalita
didaktických pomôcok, obsah vyjadrený štátnym vzdelávacím
programom
a pedagogickou
dokumentáciou,
obsah
vyjadrený
školským vzdelávacím programom a tematickými plánmi
Procesuálne
profesijný rozvoj učiteľa, spolupráca v rámci pedagogického zboru,
ukazovatele
spolupráca s vedením školy, spolupráca s rodičmi, spolupráca
s asociáciou
učiteľov,
intenzívna
komunikácia
s partnerskými
školami doma a v zahraničí, rozvíjanie spolupráce v rámci rezortného
a mimorezortného školstva s cieľom byť v kontakte s aktuálnymi
trendmi v cudzojazyčnom vzdelávaní.
Výstupné
dosiahnuté výsledky ţiaka po
ukončení určitého obdobia a po
ukazovatele
ukončení vzdelávania (oblasť vedomostí, postojov, zručností)
Medzi ďalšie charakteristiky kvalitného cudzojazyčného vyučovania patrí efektívne
vyuţívanie vyučovacieho času, vplyv učebného prostredia (vybavenosť tried, lokalizácia
triedy, a pod.), zloţenie jazykovej skupiny (jazyková úroveň ţiakov, prítomnosť ţiakov
s vyššou/niţšou úrovňou), motivácia a postoje ţiakov a učiteľov, atmosféra na hodine, vplyv
mimoškolských aktivít a neformálneho vzdelávania na úroveň komunikačných kompetencií
ţiakov.
Iné charakteristiky kvality cudzojazyčného vyučovania
Učiteľ
odborné vedomosti a kompetencie v oblasti predmetu,
didaktiky
vyučovania
cudzieho
jazyka
a všeobecnej
pedagogiky, odborné vedomosti a kompetencie v oblasti
diagnostiky
a hodnotenia,
výchovy
a
poradenstva,
profesionalita prístupu učiteľa, jeho postoje a očakávania
Ţiak
vstupná úroveň ţiaka, inteligencia, motivácia, jazykové
zázemie, sociálne a interkultúrne kompetencie, stratégie
učenia sa, sebahodnotenie
17
Vyučovací proces
organizácia a priebeh vyučovacej hodiny, kvalita učebných
a didaktických
materiálov,
dostupnosť
a efektivita
materiálnych didaktických prostriedkov, hodinová dotácia,
interakcia učiteľ - ţiak, interakcia ţiak – ţiak, spolupráca
učiteľa
a ţiaka,
medzipredmetových
pouţívané
vzťahov,
metódy,
uplatňovanie
stratégie
vyučovania,
vyuţitie inovatívnych prvkov vo vyučovaní (IKT, CLIL,
CALL), vyuţitie Európskeho jazykového portfólia
Odporúčania
1. Zrušenie všetkých náhrad a vyhlášky o pedagogickej spôsobilosti v oblasti cudzích
jazykov.
2. Legislatívne zabezpečenie moţnosti výučby cudzieho jazyka plne aprobovanými
učiteľmi
cudzieho
jazyka
a ich
jednoznačné
odlíšenie
od
pedagogických
zamestnancov, ktorí podmienku aprobovanosti nespĺňajú a to najmä v rámci
finančného ohodnotenia.
3. Legislatívne
zabezpečenie
moţnosti
výučby
cudzieho
jazyka
v ISCED
1
kvalifikovanými učiteľmi 1. stupňa s doplnením kvalifikácie v rámci národného
projektu o cudzí jazyk na úrovni B2 SERR a didaktiku cudzieho jazyka, resp.
aprobovaní učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov v odbore cudzí jazyk
s rozšírením kvalifikácie o didaktiku cudzieho jazyka pre deti mladšieho školského
veku v rámci národného projektu.
4. Zavedenie cudzieho jazyka do študijných programov predškolská a elementárna
pedagogika a to uţ od akademického roku 2011/2012.
5. Zmena Štátneho vzdelávacieho programu v časti 2. cudzí jazyk v súlade s Koncepciou
vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách a to s platnosťou od
školského roka 2011/2012.
6. Zmena školského zákona, ktorá zavedie povinnosť výberu anglického jazyka alebo
ako 1. cudzieho jazyka alebo ako 2. cudzieho jazyka a to s platnosťou od školského
roka 2011/2012.
18
Záver
Predloţená komparatívna analýza poukazuje na dopady zavedenia povinnej výučby prvého
a druhého cudzieho jazyka v súlade so Školským zákonom, Štátnym vzdelávacím programom,
najmä v oblasti cudzích jazykov a Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v základných
a stredných školách v školskom roku 2010/2011 v porovnaní so školským rokom 2009/2010.
Analýza bola zameraná na 3 základné okruhy otázok:
1. Nárast počtu odborne vyučovaných hodín cudzieho jazyka na 1. a 2. stupni základných
škôl v reformných ročníkoch, t.j. v prvom a šiestom ročníku v porovnaní so situáciou
výučby cudzieho jazyka v týchto ročníkoch rok pred zavedením reformy. Môţeme
konštatovať, ţe v školskom roku 2010/2011, t. j. v školskom roku, kedy všetky
základné školy zaviedli povinnú výučbu cudzieho jazyka od 3. ročníka ZŠ, bolo
potrebných na zabezpečenie tejto výučby, v závislosti od počtu odučených hodín
predmetu cudzí jazyk, 367 plných základných úväzkov (prípadne 700 polovičných
úväzkov, resp. 1400 šesťhodinových alebo 2801 trojhodinových úväzkov). Vysoký
nárast potrebných úväzkov na zabezpečenie výučby cudzieho jazyka v 3. ročníku ZŠ
nebol spôsobený zmenou hodinovej dotácie predmetu, ale zjednotením variantu
učebného plánu pre predmet cudzí jazyk.
2. Nárast počtu žiakov povinne sa učiacich 1. resp. 2. cudzí jazyk v 3. resp. 6. ročníku
základnej školy a dopad na potrebu vyššieho počtu aprobovaných učiteľov cudzieho
jazyka v základných školách. Môţeme celkovo konštatovať, ţe pri porovnaní
školských rokov 2008/2009 a 2010/2011, dochádza k významnému zvýšeniu počtu
ţiakov, ktorí sa učili cudzí jazyk v treťom ročníku – 47 610 ţiakov. Tento nárast je
spôsobený skutočnosťou, ţe ide o prvý reformný tretí ročník, ktorí mal podľa platného
Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1 zaviesť prvý cudzí jazyk v treťom ročníku
s hodinovou dotáciou 3 hodiny týţdenne. Nárast počtu odučených hodín v tomto
školskom roku bol teda spôsobený nárastom počtu ţiakov, ktorí mali prvý cudzí jazyk
v treťom ročníku. Aj v školskom roku 2010/2011 bol pri výbere cudzích jazykov
podobný trend ako v roku 2008/2009, a to, ţe najčastejším cudzím jazykom
vyučovaným na 1. stupni bola angličtina – 92,37%. Na druhom stupni sa však učilo
anglický jazyk iba 64,02% ţiakov.
19
3. Nárast počtu potrebných odborne zabezpečených úväzkov po zavedení reformy a ich
kvalitatívny a finančný dopad na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov. Z analýzy
vyplýva, ţe v roku 2009 na 1. stupni ZŠ predmet cudzí jazyk neodborne vyučovalo
1957 učiteľov, t. j. 55,50 %. V roku 2009 na 2. stupni ZŠ vyučovalo predmet cudzí
jazyk 5 496 učiteľov, z toho 3 043 vyučovalo anglický jazyk. Odbornosť vyučovania
na 2. stupni ZŠ taktieţ nedosahovala uspokojivú úroveň, pretoţe z celkového počtu
5 496 učiteľov vyučujúcich cudzí jazyk odborne vyučovalo 3 791 učiteľov, t. j.
68,98%. Situácia týkajúca sa aprobovanosti učiteľov na 2. stupni ZŠ v porovnaní s 1.
stupni ZŠ je priaznivejšia, t. j. z 5 496 učiteľov, spĺňa podmienku aprobovanosti na
vyučovania cudzieho jazyka 3031. V roku 2009 na 2. stupni ZŠ vyučovalo 760
neaprobovaných učiteľov a 1 705 učiteľov vyučovalo cudzí jazyk neodborne.
Celkovo môţeme konštatovať, ţe implementácia reformy vzdelávania v oblasti cudzích
jazykov neprináša očakávané kvalitatívne zmeny z dôvodu nedôsledného rešpektovania
Koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách v legislatívnej
oblasti, najmä v otázke zabezpečenia kvalifikovanej výučby predmetu 1. a 2. cudzí jazyk.
Očakávané kvalitatívne zmeny by mohla priniesť úspešná realizácia národného projektu
Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou
vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách, a to uţ v školskom roku
2013, kedy by mal byť vzdelávací systém doplnený o 5 000 učiteľov súčasne pôsobiacich na
1. alebo 2. stupni základnej školy, ktorí budú plne kvalifikovaní vyučovať cudzí jazyk (AJ,
NJ, RJ, FJ, ŠJ a TJ) na 1. stupni základnej školy. Tento počet pokryje 100% potreby
kvalifikovanej výučby cudzieho jazyka v ISCED 1. Vzdelávací systém by mal byť dopĺňaný
plne kvalifikovanými učiteľmi priebeţne, a to v roku 2011, 2012 a 2013. Z dlhodobého
hľadiska je potrebné zabezpečiť inováciu opisu študijného odboru predškolská a elementárna
pedagogika o predmet cudzí jazyk.
20
Bibliografia
AUTORSKÝ KOLEKTÍV: Prekladový slovník k SERR pre jazyky a novej koncepcii osnov z CJ,
2008, ISBN 978-80-89225-40-8, ŠPÚ.
BEACCO, J. C.: Les dimensions curturelles des enseignements de langue. Paris 2000.
Butaš, J.: Analýza trendov v skladbe a odbornosti vyučovania cudzích jazykov. In
Disputationes Scientificae. Ruţomberok : Katolícka Univerzita, 2008,roč. č. 2, s.1-13.
BUTAŠOVÁ, A. a kol. 2007, Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v ZŠ a SŠ, ŠPÚ, ISBN
978-80-89225-31-6.
BUTAŠOVÁ, A., BOCKANIČOVÁ, K., DE JAEGHER, D. a kol.2006, Európske jazykové portfólio
16+, ŠPÚ, ISBN 80-89225-23-3.
COMMISSION EUROPÉENNE. 2002. Compétences clés. Eurydice.
COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. Progress towards the common
objectives in education and training. Indicators and benchmarks. Brussels, 21.1. 2004
DELORS, J. 1997. Vzdelávanie pre 21. storočie. Časť: Učenie je skryté bohatstvo. Správa
UNESCO.
DIVÍZIA JAZYKOVEJ POLITIKY RE A MŠ SR, Profil vykonávacích politických nástrojov
jazykového vzdelávania, Slovenská republika, 2008, ISBN 978-80-89225-41-5.
EDELENBOS P., JOHNSTONE R., KUBANEK A. The main pedagogical principles
underlying the teaching of languages to very young learners, languages for the children of
Europe. A Report to the European Commission Directorate General for Education & Culture,
Final Report of the EAC 89/04, Lot 1 study Dostupné na
http://ec.europa.eu/education/languages/archive/doc/young_en.pdf
EDUCATION QUALITY AND ACCOUNTABILITY OFFICE. The Education Quality
Indicators Framework. http://www.eqao.com/EQI/EQI_Framework.aspx?Lang=E,
30.9.2010
EURÓPSKA KOMISIA. Akčný plán 2004 – 2006. Časť 1. Kapitola 2.
EURYDICE. Kľúčové údaje o vyučovaní jazykov v európskych školách. Edícia 2008.
EXECUTIVE AGENCY. Education, Audiovisual and Culture. Eurybase – Description of
National Education Systems and Policies,
http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/eurybase_en.php, dňa 15. 09. 2010
21
Foreign languages in Primary and Pre-school Education: Context and Outcomes, 1999,
dostupné na http://ec.europa.eu/education/languages/pdf/doc531_en.pdf
FRANZ-JOSEPH MEISSNER. Qualität Entwickeln - üNeue Wege in Unterricht und
Lehrerbildung. Eröffnungsrede anlässlich des gleichnamigen Kongresses des
Gesamtverbandes Moderne Fremdsprachen an der Universität Leipzig am 27. März 2008
KOMISIA EUÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť,
Brusel 2005.
Main pedagogical principles underlying the teaching of languages to very young learners,
languages for the children of Europe. Dostupné na
www.http://ec.europa.eu/education/languages/archive/doc/young_en.pdf
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR, ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. Koncepcia
vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách. ŠPÚ: Bratislava. 2007.
MŠ SR, ŠPÚ. Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách.
Bratislava. 2007. http://www.statpedu.sk/documents//31/kvcudzj.pdf (12. 10. 2010)
NARIADENIE VLÁDY SR Č. 422/2009 Z. z. zo 7. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje rozsah
priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
http://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislativa/NariadeniaVlady/422_2009.pdf, 12. 10.
2010
Promoting Language Learning and Linguistic Diversity: An Action Plan 2004-2006,
dostupné na http://ec.europa.eu/education/languages/archive/policy/index_en.html
RADA EURÓPY, http://www.coe.int/t/dg4/linguistic/Division_EN.asp, dňa 18.09.2010.
RALF WESKAMP, MICHAEL K: LEGUTKE , MARITA SCHOCKER VON DITFURTH
STRUBELL M., VILARÓ S.,WILLIAMS G., OWAIN. A Report to the European
Commission directorate General for Education & Culture. September 2007.
ŠTÁTNA ŠKOLSKÁ INŠPEKCIA. Správa o úrovni dosiahnutých vzdelávacích výsledkov
žiakov v cudzích jazykoch v základných školách s vyučovacím jazykom maďarským,
vyučovacím jazykom slovenským a maďarským v SR v školskom roku 2007/2008, Inšpekčná
správa, 2009
Tübingen, www//home.arcor.de/rweskamp/Qualität. 30.9.2010
ÚSTAV INFORMÁCIÍ A PROGNÓZ ŠKOLSTVA. Štatistické ročenky, www.uips.sk.
Vyhláška MŠ SR číslo 41/1996 Z.z. z 26. januára 1996 a jej neskorších zmien číslo 14/1998
Z.z., 379/2000 Z.z., 200/2002 Z.z. a 374/2005 Z.z.
Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov číslo 317/2009 Z.z. v znení zmeny 317/2009 Z.z. zo dňa 24.6.2010
22
Download

Analýza dopadov zavedenia povinnej výučby cudzieho jazyka v 3. a