Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Právna Náuka - vybrané kapitoly z právnej
náuky pre 3. ročník
Učebné texty a pracovný zošit
JUDr. Petr Valný
Obchodná akadémia,
Akademika Hronca
8, Rožňava
Dedičské právo
Dedenie je prechod práv a povinnosti zo zomretej osoby na iný subjekt, a to buď na základe zákona,
závetu alebo na základe oboch týchto dôvodov.
Predpoklady dedenia
a) Smrť fyzickej osoby ( poručiteľa ) - preukázaná buď na základe úmrtného listu alebo vyhlásená
rozhodnutím súdu
b) Existencia dedičstva – Obsah dedičstva tvoria aktíva ( veci, práva, pohľadávky ) a pasíva ( dlhy a záväzky )
c) Spôsobilý dedič – môţe ňou byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát
Odmietnutie dedičstva
Dedičstvo sa nadobúda zo zákona momentom smrti poručiteľa. Aby sa dedič stal dedičom nie je treba z jeho
strany urobiť ţiaden právny úkon. Dedič môže dedičstvo odmietnuť a to buď ústnym vyhlásením na súde
alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o
práve dedičstvo odmietnuť upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predlžiť. K
odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky a rovnako nemôže prijať
dedičstvo len sčasti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. Odmietnutie dedičstva sa
vzťahuje aj na majetok, ktorý by sa objavil neskôr po prejednaní dedičstva.
Dedičská nespôsobilosť
Nededí ten, kto sa
a) dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom ( Súd
prejednávajúci dedičstvo je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov napr. polície, prokurátora alebo súdu o
tom, ţe bol spáchaný trestný čin a jeho páchateľom je práve moţný dedič. V ţiadnom prípade sa nevyţaduje,
aby páchateľ tohto trestného činu bol odsúdený )
b) alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľa ( tohto konania sa môţe
potenciálny dedič dopustiť tak za ţivota poručiteľa, ako aj po jeho smrti. Zavrhnutia hodné konanie dediča môţe
spočívať v tom, ţe dedič zabráni poručiteľovi zostaviť závet, prípadne uţ zostavený závet odvolať, dedič
sfalšuje, podvrhne ho, zničí ho alebo ho zatají, dedič znemoţní poručiteľovi zostaviť listinu o vydedení alebo
takú listinu odvolať, dedič prinúti poručiteľa zostaviť prejav poslednej vôle určitého obsahu atď )
Dedičsky nespôsobilý dedič však môže dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil ( a to buď ústne v
prítomnosti svedkov alebo písomne, napríklad odpustenie tohto činu uvedie priamo v závetu alebo tým, ţe aj
napriek dedičovmu konaniu ho o v závete, napísanom následne po takomto konaní, povolal za svojho dediča.
Vydedenie
Poručiteľ môže buď v závetu alebo v samostatnej listine vydediť potomka, ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka
d) trvalo vedie neusporiadaný život
Na vydedeného potomka sa pri prejednávaní dedičstva neprihliada. Uvoľnený podiel vydedeného dediča
nadobúdajú rovnakým dielom jeho potomkovia. Ak by chcel poručiteľ vydediť aj potomkov vydedeného dediča,
musel by to v listine o vydedení výslovne uviesť.
Prechod dlhov
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov,
zodpovedajú za hore uvedené náklady a dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému
dedičstvu.
Dedenie zo zákona
Dedičom zo zákona, ktorým môţe byť iba fyzická osoba, je osoba, ktorá je v určitom, zákonom vymedzenom
vzťahu k poručiteľovi a ktorú zákon z tohto dôvodu povoláva k dedeniu, a to v poradí stanovenom štyrmi
dedičskými skupinami. K dedeniu zo zákona dochádza vtedy keď poručiteľ nezanechal platný závet alebo
zanechal platný závet ale osoby v ňom uvedené boli vydedené alebo sú dedičsky nespôsobilé.
1.dedičská skupina - v tejto skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom (
Pod pojmom poručiteľove deti sa myslia deti narodené v manţelstve poručiteľa, mimo neho ako aj deti osvojené.
Pozostalý manţel bude dediť len v prípade, ak manţelstvo v čase smrti poručiteľa trvalo a nebolo právoplatne
rozvedené. Nie je podmienkou, aby manţelia ţili spolu v jednej domácnosti ). Ak nededí niektoré dieťa,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti prípadne ich potomci. ( Pod pojmom nededí
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 2 z 31
dieťa sa myslia tieto situácie: dieťa zomrelo skôr ako poručiteľ, dieťa odmietlo dedičstvo, dieťa je dedičsky
nespôsobilé, dieťa bolo vydedené, dieťa je na neznámom mieste )
2.dedičská skupina – ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v tejto skupine manžel, poručiteľovi rodičia a
ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa. ( Tieto osoby môţu ale nemusia byť v príbuzenskom pomere s poručiteľom, v praxi ide najčastejšie
o druha alebo druţku poručiteľa, vzdialenejších príbuzných, nevlastné deti atď.) Dedičia v tejto skupine dedia
rovnakým dielom, manžel však najmenej polovicu dedičstva.
3.dedičská skupina - ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tejto skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a
ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak
niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti
4. dedičská skupina – ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v tejto skupine dedia rovnakým dielom
prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti ( t. j. strýkovia a tety
poručiteľa )
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu
Dedenie zo závetu
V prípade, ţe poručiteľ zanechal platný závet, dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Spôsoby napísania závetu
Poručiteľ môže závet :
a) napísať vlastnou rukou – nie je potrebná prítomnosť svedkov, ani to, aby podpis poručiteľa na ňom bol
úradne overený. Poručiteľ napíše celý závet sám vlastnou rukou, uvedie v ňom deň, mesiac a rok, kedy
závet podpísal a podpíše sa spôsobom, aký obvykle používa.( Súdna prax pripúšťa, ţe stačí aj iba priezvisko.
Za podpis závetu sa nepovaţuje označenie vzťahu poručiteľa k dedičovi bez uvedenia jeho mena.
b) zriadiť v inej písomnej forme – takýto závet, ktorý môţe byť napísaný rukou niekoho iného, na písacom
stroji alebo na počítači, musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať, vlastnoručne podpísaný.
Podmienkou platnosti takéhoto závetu je pribratie aspoň dvoch spôsobilých svedkov ( svedkom nemôţe
byť osoba mladšia ako 18 rokov, nevidomá, nepočujúca, nemá a tieţ osoba, ktorá nepozná jazyk, v ktorom sa
prejav poslednej vôle robí a konečne osoba, ktorá má podľa závetu dediť ). Svedkovia musia byť prítomní pri
tom, keď poručiteľ výslovne vyhlási, ţe daná listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V prípade, ţe takýto závet
chce zriadiť osoba, ktorá nemôţe čítať a písať, je potrebné aby svoju poslednú vôľu prejavila pred tromi súčasne
prítomnými svedkami v listine, ktorú napíše a prečíta iná osoba. Pisateľom a predčítateĺom môţu byť aj
svedkovia, ale pisateľom a predčítateľom nemôţe byť rovnaká osoba.
c) zriadiť vo forme notárskej zápisnice – o spísanie takého závetu môţe poručiteľ poţiadať ktoréhokoľvek
notára na území SR bez ohľadu na to, kde má poručiteľ závetu svoje trvalé bydlisko. Notársky zápis zostane v
úschove tohto notára a následne ho notár zaregistruje v centrálnom registri závetov. Z notárskeho zápisu o závete
sa nevydávajú kópie, moţno z neho vydať len obyčajný odpis, a to len poručiteľovi alebo jeho
splnomocnencovi. Osoby staršie ako 15 rokov a mladšie ako 18 rokov môţu prejaviť poslednú vôľu iba formou
notárskej zápisnice.
Obsah závetu
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely ( zlomkom alebo percentom v pomere k
celému dedičstvu ) alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v
závete určené, platí, že podiely sú rovnaké .
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Zrušenie závetu
Poručiteľ môže zrušiť svoj závet tromi spôsobmi:
1. zriadením nového platného závetu ( ide o zásadu podľa ktorej sa závet zrušuje neskorším platným závetom,
pokiaľ popri ňom nemôţe obstáť )
2. odvolaním závetu ( pre tento spôsob zrušenia závetu sa vyţaduje forma, aká sa vyţaduje podľa zákona pre
závet, ktorý sa odvoláva)
3. zničením listiny na ktorej bol závet napísaný
Ochrana neopomenuteľných dedičov
Maloletým potomkom sa musí dosť aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým
potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet
odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k platnému vydedeniu týchto potomkov. ( Dedič, ktorý nebol
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 3 z 31
platne vydedený ale ktorému poručiteľ neodkázal nič sa musí obrátiť so ţalobou na okresný súd s návrhom, aby
súd označil závet za neplatný v časti týkajúcej sa dediča a priznal mu z dedičstva minimálny nárok )
Potvrdenie dedičstva
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol v celom rozsahu. Ak je viac dedičov,
vysporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak táto dohoda neodporuje zákonu alebo
dobrým mravom, súd ju schváli. ( Napríklad takúto dohodu nemôţe súd schváliť, ak sa jej priamo nezúčastnia
všetci dedičia. )
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie ( napríklad dar pri dedičových narodeninách, meninách a pod. )
Ochrana oprávneného dediča
Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo
nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Toto právo oprávneného dediča
proti nepravému dedičovi sa musí uplatniť najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bolo dedičské konanie ukončené.
Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva
vynaložil a takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedeť, že oprávneným
dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému
dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
Formy spoluvlastníctva
Akákoľvek vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov bez toho, aby bola medzi nimi reálne
rozdelená. Rozoznávame dve formy spoluvlastníctva:
a) podielové spoluvlastníctvo
b) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM )
Podielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť rovnakými spôsobmi ako vlastníctvo jedného subjektu, to
znamená na základe:
1) právneho úkonu ( napríklad dvaja bratia si kúpia na základe kúpnej zmluvy do spoločného vlastníctva
záhradu )
2) rozhodnutím súdu ( napríklad dvaja súrodenci zdedia záhradu a toto dedičstvo im potvrdí práve súd )
3) iných skutočností ustanovených zákonom ( napríklad po rozvode manţelov ak sa títo nedohodnú na
vyporiadaní niektorých spoločných vecí do 3 rokov po právoplatnosti rozvodu, platí, ţe tieto veci sú v ich
podielovom spoluvlastníctve.
Pri podielovom spoluvlastníctve podiel ( vyjadrený percentom alebo zlomkom ) vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníka na spoločnej veci, t. j. mieru, v akej spoločnú vec užíva, poberá z nej úžitky a znáša
náklady na ňu vynaložené. ( Napríklad dve fyzické osoby si kúpia hnuteľnú vec v hodnote 10.000 EUR.
Osoba A prispeje na kúpu čiastkou 8.000 Eur a osoba B sumou 2.000 EUR. Pomer ich splatených častí k celku
je teda 4:1 čiţe spoluvlastník A má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/5 a spoluvlastník B má spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/5. )
Subjektmi podielového spoluvlastníctva môţu byť fyzické osoby alebo právnické osoby, pričom predmetom
spoluvlastníctva môţe byť akákoľvek vec ( napríklad aj podnik )
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci ( napríklad jej predaj alebo prenájom ) sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú predovšetkým spoluvlastníci a to väčšinou, počítanou
podľa veľkosti podielov. Spoluvlastníci, ktorí sú v menšine, sa musia tomuto rozhodnutiu podriadiť. Ak však
ide o dôležitú zmenu spoločnej veci ( napríklad jej predaj, prenájom, zastavanie, rekonštrukcia, premena
poľnohospodárskeho pozemku na stavebný a pod. ), zákon umožňuje prehlasovaným spoluvlastníkom
žiadať, aby definitívne o tejto zmene rozhodol súd.
Ak chce jeden zo spoluvlastníkov previesť svoj podiel na inú osobu ( pokiaľ neide o osobu blízku, ktorou
je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel ), musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie ostatným
spoluvlastníkom, ktorí majú takzvané predkupné právo.
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní ( pokiaľ ide o
hnuteľnú vec, táto dohoda môţe byť ústna, v prípade nehnuteľnosti musí mať písomnú formu )
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo súd, pričom môţe postupovať takto:
a) ak to povaha spoločnej veci dovoľuje, reálne rozdeliť vec podľa výšky spoluvlastníckych podielov (
napríklad spoločná záhrada sa rozdelí medzi dvoch alebo viacerých spoluvlastníkov tak, ţe zo spoločného
pozemku sa vytvoria dve alebo viac samostatných pozemkov so samostatným parcelným číslom )
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 4 z 31
b) prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu ( praktické je to napríklad
v prípade domu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve troch osôb a súd rozhodne ţe výlučným vlastníkom sa
stane osoba A, ktorá však musí poskytnúť osobe B a osobe C finančnú kompenzáciu, kaţdej vo výške 1/3 z
hodnoty domu )
c) ak nikto zo spoluvlastníkov spoločnú vec nechce, nariadiť jej predaj a výťažok z predaja rozdeliť
podľa výšky spoluvlastníckych podielov
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( ďalej len BSM ) sa miera účasti spoluvlastníka na
spoločnej veci vôbec nevyjadruje. Každý z manželov je vlastníkom spoločnej veci.
Vznik BSM závisí od existencie a trvania manželstva a jeho subjektmi môžu byť iba manželia ( nie druh a
druţka ). Nevyţaduje sa však skutočné spoluţitie manţelov po uzavretí sobáša.
Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva. ( Patria preto neho úţitky, výnosy a prírastky vecí, ktoré sú v BSM, napríklad mzdy, platy, sociálne
dávky, dôchodkové dávky, zisk z podnikania, poistné sumy, výhry z lotérií, a pod. ako aj vecí, ktoré sú vo
výhradnom vlastníctve niektorého z manţelov ale ide v tomto prípade o nové majetkové hodnoty, ktoré boli
nadobudnuté za trvania manţelstva napríklad úroky z vkladov peňazí jedného z manţelov. Podnik môţe byť
predmetom BSM ale len za predpokladu, ţe ide o podnik patriaci obom manţelom ako podnikateľom. Rovnako
môţe byť predmetom obchodný podiel, ak bol nadobudnutý jedným z manţelov za trvania manţelstva z
prostriedkov patriacich do BSM )
Do BSM nepatria:
- veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva, aj keď ich vniesol do manželstva
a spoločne ich užívajú obidvaja manželia ( nie je rozhodujúce, akým spôsobom tieto veci získal, či z vlastných
prostriedkov alebo dedením či darom )
- veci, ktoré nadobudol za trvania manželstva niektorý z manželov ako dedičstvo alebo dar ( ak ich získal
iba jeden z manţelov, budú jeho výlučným vlastníctvom, ak obidvaja manţelia, tak budú v ich podielovom
spoluvlastníctve )
- veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe jedného z manželov ( napríklad šperky, bicykel,
mobilný telefón a pod. )
- veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na výkon povolania len jedného z manželov ( napríklad automobil,
vybavenie ateliéru alebo dielne, pracovné nástroje či prístroje a po. )
Manželia môžu dohodou, spísanou notárom, rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah BSM ( to
znamená, ţe sa dohodnú na tom, ţe veci, ktoré by patrili do výlučného vlastníctva jedného z manţelov, budú
predmetom BSM a naopak, veci, ktoré by patrili do BSM, budú predmetom výlučného vlastníctva jedného z
manţelov. Na základe tejto dohody by sa z BSM mohli vyňať napríklad príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré
získa jeden z manţelov, ktorý ako podnikateľ vstupuje do manţelstva )
Manželia sa tiež môžu dohodnúť, že posunú vznik BSM až ku dňu zániku manželstva. To znamená, ţe za
trvania manţelstva vznikne u obidvoch manţelov len samostatný majetok, bez ohľadu na to, akým spôsobom bol
získaný a s týmto majetkom kaţdý z manţelov hospodári samostatne. Aţ právoplatným rozhodnutím o rozvode
manţelstva, vznikne BSM zo samostatných majetkov bývalých manţelov, ktoré sa potom rozdelí medzi
manţelmi dohodnutým spôsobom.
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný a to tak vo vzťahu medzi manţelmi, ako
aj vo vzťahu k tretím osobám.
Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi
stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo
druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. ( Napríklad manţel si poţičia peniaze od
nebankovej inštitúcie, nespláca túto pôţičku a tak exekútor môţe siahnuť aj na majetok patriaci do BSM )
BSM môže zaniknúť:
- zánikom manželstva ( rozvodom , smrťou jedného z manţelov alebo vyhlásením jedného z manţelov za
mŕtveho )
- za trvania manželstva rozhodnutím súdu
- a to vtedy, keď jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, môže druhý z
manželov, ktorý toto oprávnenie nezískal podať návrh na zrušenie BSM. Pokiaľ toto oprávnenie
majú obidvaja manželia, môže tento návrh podať ktorýkoľvek z nich.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 5 z 31
- zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže
súd na návrh niektorého z manželov toto BSM zrušiť ( napríklad jeden z manţelov premárni rodinné
financie na alkohol, ničí spoločný majetok, nezmyselne zadlţuje rodinu a pod. )
- za trvania manželstva zo zákona - dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa uložil trest
prepadnutia majetku jednému z manželov
Náhradné výživné podľa zákona č. 201/2008
1. Nárok na náhradné výživné
- Oprávnenou osobou je nezaopatrené dieťa. Toto dieťa má nárok na náhradné výţivné, ak jeho rodičovi bola
uloţená povinnosť platiť výţivné buď na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody a tento
rodič túto povinnosť neplní v určenej výške, v určenej lehote a určeným spôsobom najmenej tri po sebe
nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výţivného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace
od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie ( najčastejšie preto, ţe povinný rodič je bez príjmu ) a povinný
rodič nezačal platiť výţivné.
- Dieťa má trvalý pobyt na území SR a zdržiava sa na území SR ( táto podmienka je splnená , ak sa dieťa
zdrţiava mimo územia SR z dôvodu štúdia v cudzine )
- Spoločne posudzovaný príjem dieťaťa a jeho rodiča či ďalších nezaopatrených detí ţijúcich v spoločnej
domácnosti nepresahuje 2,2 násobku sumy životného minima. ( Do príjmu sa nezapočítava príjem povinného
rodiča )
2. Výška náhradného výživného
Náhradné výţivné je vo výške výţivného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej
dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy ţivotného minima pre nezaopatrené dieťa.
3. Výplata náhradného výživného
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca náhradné výţivné poberateľovi v hotovosti mesačne pozadu. Ak o
to poţiada poberateľ, je moţné náhradné výţivné poukazovať na účet v banke.
Exekúcia zrážkami zo mzdy
Exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie zráţkami zo mzdy, ktorý sa doručí platiteľovi mzdy povinného
rodiča. Odo dňa doručenia exekučného príkazu je platiteľ mzdy povinný vyplácať oprávnenej osobe sumu
zrazenú zo mzdy povinného rodiča.
Zráţky sa vykonávajú tak, ţe:
- najprv sa z čistej mzdy, odpočíta tzn. základná suma ( ide o čiastku, ktorá sa nesmie zraziť povinnému
rodičovi z jeho mesačnej mzdy a ktorá je vo výške 60 % zo ţivotného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak ide
o výţivné pre maloleté dieťa, základná suma je 70 % zo základnej sumy určenej vyššie )
- z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na euro centy smerom nadol na
sumu deliteľnú troma. Vytvoria sa tak tri tretiny. Výţivné na dieťa sa uspokojuje najprv z druhej tretiny a aţ
vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, výţivné sa uspokojí z prvej tretiny. Tretia tretina sa pripočíta k
základnej sume, ktorá sa nesmie zraziť povinnému rodičovi a súčet týchto súm predstavuje sumu, ktorá sa musí
povinnému rodičovi vţdy vyplatiť.
Pokiaľ zostatok čistej mzdy povinného rodiča prekračuje 150 % zo sumy ţivotného minima pre plnoletú fyzickú
osobu, tá časť zvyšku čistej mzdy, o ktorú presahuje danú sumu 150 % ţivotného minima sa zrazí bez
obmedzenia spolu s prvou tretinou.
Exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu
Pred samotným vydaním exekučného príkazu na zadrţanie vodičského preukazu má exekútor povinnosť vydať
upovedomenie o začatí exekúcie príkazom na zadrţanie vodičského preukazu a dať tak povinnému rodičovi
moţnosť okrem podania námietok proti exekúcii dobrovoľne splniť svoju vyţivovaciu povinnosť. Ak tak
povinný rodič neurobí, exekútor môţe vydať príkaz na zadrţanie vodičského preukazu povinnému rodičovi,
ktorý si neplní svoju vyţivovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu buď na základe rozsudku súdu alebo súdom
schváleného zmieru, obsahom ktorého je uloţenie povinnosti plniť vyţivovaciu povinnosť. ( Exekúciu nie je
moţné vykonať, ak je výţivné určené na základe dohody ) Prirodzene, povinný rodič musí mať vodičské
oprávnenie a v drţbe vodičský preukaz.
Exekučný príkaz na zadrţanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému
podľa miesta pobytu povinného rodiča.
Dopravný inšpektorát bezodkladne urobí v informačnom systéme záznam do evidenčnej karty vodiča a poverený
policajt vykoná zadrţanie vodičského preukazu. Policajt následne predvolá občana a vydá mu potvrdenie o
zadrţaní preukazu.
Určenie rodičovstva
Určenie materstva
Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 6 z 31
Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné ( Nie je teda moţný ani tzn. prenájom
maternice, kedy sa ţena dohodne s inou ţenou, ţe táto pre ňu donosí jej oplodnené vajíčko. Takáto dohoda by
bola absolútne neplatná )
Ak vzniknú pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, materstvo určí na základe skutočností zistených o
pôrode dieťaťa súd. ( Analýzou DNA sa dá zistiť, či je ţena biologickou matkou dieťaťa a presnosť testu je
podobne ako u otcovstva 99,9 % )
Návrh môže podať žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa alebo otec dieťaťa, alebo ten , kto
preukáže, že má na tomto určení právny záujem
Určenie a zapretie otcovstva
Určenie otcovstva je založené na systéme troch zákonných domnienok, ktoré svedčia voči určitému
mužovi ako pravdepodobnému otcovi dieťaťa, pokiaľ sa nepreukáže niečo iné.
1. Otcovstvo manžela matky
Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo
po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky ( Táto domnienka sa uplatní aj v prípade,
ak by bolo vylúčené splodenie dieťaťa manţelom matky a aj v takomto prípade by manţel matky bol zapísaný v
matrike ako otec dieťaťa. Mohol by však pred súdom zaprieť svoje otcovstvo k tomuto dieťaťu )
Ak a narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, ak keď sa dieťa narodilo pred
uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné
Manžel môže do troch rokov odo dňa keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde,
že jej jeho otcom. ( Pokiaľ manţel mal vedomosť len o tehotenstve manţelky, táto skutočnosť nemôţe
odôvodňovať záver, ţe mal predpokladať narodenie dieťaťa. Určujúcim je len deň, kedy sa dozvedel, ţe sa jeho
manţelke narodilo dieťa )
Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich,
voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá
Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
2. Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov
Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné
vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. ( Rodič nemôţe
vyhlásenie urobiť písomne, ale len osobne a ústne. Nemusí však k vyhláseniu obidvoch rodičov dôjsť súčasne. )
Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak už je počaté (
Právne následky nastávajú iba vtedy, ak sa dieťa narodí ţivé. Ak by po uvedenom vyhlásení uzavrela matka
manţelstvo s iným muţom, uplatnila by sa domnienka otcovstva manţela matky )
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť
do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa
neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov.
3. Otcovstvo určené rozhodnutím súdu
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí,
že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. ( Súd má pri zisťovaní
skutočného stavu veci postupovať tak, aby sa najprv preukázalo, či ţalovaný mal pohlavný styk s matkou
dieťaťa v čase uvedenom v druhom odseku a aţ potom sa má zamerať na okolnosti vylučujúce otcovstvo.
Dieťaťu, matke a označenému muţovi sa odoberie niekoľko kvapiek krvi a po analýze, ktorá trvá asi mesiac,
odborníci vydajú tzn. znalecký posudok. V prípadoch, keď nie je moţné získať krv, môţe sa DNA izolovať z
ľubovoľného tkaniva. Analýza garantuje 99,999 percentnú presnosť v prípade potvrdenia otcovstva. Ak analýza
má vylúčiť otcovstvo, tak je jej presnosť 100,00 %. Test je moţné urobiť aj bez matky, je však náročnejší a
presnosť potvrdenia je niţšia ako 99,9 %,v prípade negatívneho výsledku je však presnosť rovnako 100 %.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť ( Nie je teda ohraničená dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Dosiahnutie 18. roku
veku dieťaťa má iba ten vplyv, ţe konanie o výţivnom pre plnoleté dieťa moţno začať len na základe návrhu
plnoletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu o určení vyţivovacej povinnosti k dieťaťu prichádza do úvahy ak
a) súd rozvádza manţelstvo rodičov maloletého dieťaťa
b) súd určí otcovstvo k maloletému dieťaťu
c) rodičia maloletého dieťaťa neţijú a jeden z nich si dobrovoľne neplní svoju vyţivovaciu povinnosť
d) rodičia dieťaťa síce spolu ţijú ale jeden z nich si dobrovoľne neplní svoju vyţivovaciu povinnosť
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 7 z 31
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. ( Výţivou sa rozumie zaobstarávanie všetkých ţivotných potrieb pre všestranný telesný, duševný a
kultúrny vývoj dieťaťa. Pri určení výšky výţivného sa však rovnako posudzujú oprávnené potreby dieťaťa )
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté alebo plnoleté dieťa ( Konkrétna výška je určená v zákone o ţivotnom minime č. 201/2003 Z. z. )
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich
súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením
údajov zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. ( Konkrétna výška ţivotného minima pre jednu plnoletú
osobu je uvedená v zákone č. 201/2003 Z. z. )
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výšky výživného sumu výživného, ktorá je určená
na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého
dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na
výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa
rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí
v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné. ( Ide o
prípady, keď povinný rodič nemá pravidelný príjem alebo podniká a súčasne berie na seba neprimerané
majetkové riziká alebo pracuje v zahraničí a existuje nebezpečenstvo, ţe sa bude vyhýbať plneniu vyţivovacej
povinnosti )
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú alebo ak spolu žijú ale jeden z nich svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti
alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného sa však premlčujú ( Premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz )
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa
nevracia. ( Ak sa za uplynulý čas zníţi alebo zruší výţivné, plnoletá osoba je povinná toto spotrebované
výţivné vrátiť).
Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.
upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich
ukladanie a skutkové podstaty trestných činov
I. Základy trestnej zodpovednosti
Trestný čin
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Kaţdý trestný čin charakterizujú 4 znaky:
1) subjekt trestného činu - je ním páchateľ. Niektoré trestné činy môţe spáchať ktokoľvek, vtedy hovoríme o
všeobecnom subjekte, v niektorých prípadoch sa vyţaduje, aby trestný čin spáchala špeciálne uvedená osoba,
napríklad vojak, matka novonarodeného dieťaťa, verejný činiteľ, vtedy hovoríme o špeciálnom subjekte.
Páchateľom môţe byť len osoba, ktorá má splnené dve podmienky:
a) v čase spáchania trestného činu dovŕšila 14. rok svojho ţivota ( jedinou výnimkou je trestný čin sexuálneho
zneuţívania, za ktorý je zodpovedný páchateľ, ktorý v čase jeho spáchania dovŕšil 15. rok svojho ţivota )
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 8 z 31
b) v čase spáchania trestného činu bola príčetná – páchateľ v čase spáchania trestného činu nesmel trpieť ţiadnou
duševnou poruchou, ktorá by vplývala na jeho rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť
2) objekt trestného činu – je ním záujem chránený trestným zákonom napríklad ţivot, zdravie, sloboda a
ľudská dôstojnosť, majetok a pod. Od objektu trestného činu musíme odlišovať predmet trestného čo je hmotný
substrát, na ktorý páchateľ bezprostredne útočí napríklad iná osoba, peniaze, auto a pod.
3) subjektívna stránka trestného činu - je to vnútorný vzťah páchateľa ku svojmu konaniu čiţe zavinenie.
Rozlišujeme dve formy zavinenia: úmysel a nedbanlivosť. V prípade úmyslu páchateľ chcel vedome spôsobiť
následok nebezpečný pre spoločnosť ( napríklad páchateľ zavraţdí čiţe úmyselne usmrtí inú osobu ), kým v
prípade nedbanlivosti vedel, ţe môţe spôsobiť následok nebezpečný pre spoločnosť ale sa spoliehal, ţe taký
následok nespôsobí ( napríklad páchateľ vedel, ţe jeho auto má problémy s brzdami, išiel s ním a na ceste
nestačil zabrzdiť a váţne zranil inú osobu )
4) objektívna stránka – je príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a jeho následkami
Druhy trestných činov
Trestné činy delíme na prečiny a zločiny.
Prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov.
Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10
rokov sa povaţuje za obzvlášť závaţný.( Takýto páchateľ, pokiaľ bol právoplatne odsúdený za takýto zločin
musí byť zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia a môţe byť z neho podmienečne
prepustený aţ po výkone troch štvrtín uloţeného trestu odňatia slobody )
Spôsoby spáchania trestného činu
Trestný čin je spáchaný:
a) verejne, ak je spáchaný obsahom písomností alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou,
pouţitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom alebo pred viac ako dvoma súčasne
prítomnými osobami
b) so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov pouţije zbraň na útok, na
prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na takýto účel pri sebe. Zbraňou sa rozumie kaţdá vec, ktorou
moţno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ pouţije
napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola povaţovaná za pravú.
c) vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia ( napríklad
pakľúčom, nájdením pravého kľúča, vyradením poplašného systému z prevádzky ) alebo prekonaním inej
zabezpečovacej prekáţky pouţitím sily ( napríklad omámením majiteľa bytu, fyzickým útokom na neho ) alebo
ľsťou ( napríklad predloţením falošného povolenia na vstup )
d) v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúţiacich na bývanie vrátane
priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté ( napríklad ohradená záhrada, pivnica,
hospodárska budova, hotelová izba, záhradná chatka, izba na internáte ).
e) násilím, ak páchateľ pouţije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je
spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou alebo ak páchateľ pouţil násilie proti
veci iného. (napríklad podaním alkoholu, omamnej látky, odobraním barly postihnutej osoby)
f) s použitím nátlaku, ak páchateľ pouţije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému ( napríklad
vyhráţka oznámenia určitej skutočnosti, prepustenia zo zamestnania )
g) opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi,
medzi ktorými nie je ţiadna súvislosť, pričom trestnosť kaţdého z nich sa posudzuje samostatne. ( napríklad
recidivista opakovane vţdy po návratu z výkonu trestu znovu pácha trestný čin krádeţe )
Štádia trestnej činnosti
Realizácia trestného činu môţe vrcholiť jeho dokonaním alebo sa môţe skončiť v štádiu prípravy na trestný čin
alebo pokusu trestného činu. Podľa miery naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty konkrétneho
trestného činu preto rozoznávame tieto štádia trestného činu:
a) prípravu na trestný čin ( zločin ) - je to konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu,(
napríklad vytipovanie a vyhotovenie plánu vhodného objektu na prepadnutie, rozdelenie úloh pri budúcom
prepade, dohoda s nájomným vrahom ), v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov
na jeho spáchanie ( napríklad zabezpečenie zbrane, výbušniny či deaktivačného zariadenia ), v spolčení (
spolčenie je zoskupenie minimálne 2 ľudí ktorí uzavrú dohodu o budúcom spáchaní konkrétneho zločinu )
zhluknutí ( zhluknutie je náhodná, spontánne vytvorená štruktúra minimálne troch ľudí s cieľom spáchať
okamţite zločin ), návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní
podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu. Príprava na zločin je trestná
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 9 z 31
podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala a je nutné skúmať, či páchateľ zostal v
štádiu prípravy dobrovoľne alebo bol donútený pod tlakom vonkajších okolností zostať v štádiu prípravy. (
Napríklad muţ sa chystal znásilniť ţenu v uzamknutom byte ale ta začala kričať o pomoc a tak upustil od
ďalšieho konania ) Prečin ako menej závaţná forma trestného činu je vo fáze prípravy netrestná.
b) pokus trestného činu – je to konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého
sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Ide o štádium,
ktoré sa najviac blíţi k dokonaniu trestného činu, a preto je oproti príprave nebezpečnejšie. ( Napríklad páchateľ
vystrelí na obeť ale netrafí, zlyhala mu zbraň alebo obeť útok preţila s ťaţkým zranením.)
Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin a na takéhoto
páchateľa je potrebné pozerať ako na toho, ktorý chcel dokonať trestný čin ale v dôsledku vonkajšej prekáţky
nedošlo k dokonaniu trestného činu ( Napríklad páchateľ sa vrhol na ţenu, strhol z nej šaty a chystá sa ju
znásilniť, keď ţene príde na pomoc iný muţ a páchateľ z miesta činu utečie alebo keď ţena kladie účinný odpor
prípadne kričí o pomoc a páchateľ upustí od ďalšieho útoku. Takýto páchateľ, hoci sa o trestný čin pokúsil, musí
dostať trest, aký by dostal, keby trestný čin dokonal.)
c) Dokonanie trestného činu – je to situácia, kedy páchateľ svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty konkrétneho trestného činu, čiţe jeho konanie nezostalo v štádiu prípravy alebo pokusu ( Napríklad
páchateľ si pripraví vraţednú zbraň, počká si na obeť, zamieri, vystrelí, trafí a obeť usmrtí. V tomto prípade
došlo k dokonanému trestnému činu úkladnej vraţdy. )
Páchateľ, spolupáchateľ a účastník trestného činu
Páchateľ trestného činu - je ten, kto trestný čin spáchal sám. Rovnako sa za jediného páchateľa povaţuje
ten, kto pouţil, zneuţil prípadne vyuţil na spáchanie trestného činu osobu mladšiu ako 14 rokov alebo osobu,
ktorá bola v čase spáchania trestného činu nepríčetná (napríklad osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá
nebola schopná v čase spáchania trestného činu rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo nebola schopná
ovládnuť svoje konanie)
Spolupáchateľ trestného činu – je ten, ktorý sa priamo na mieste podieľal na spáchaní trestného činu
spolu s iným páchateľom. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov,
zodpovedá kaţdý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. ( Napríklad v prípade lúpeţe jeden zo
spolupáchateľov drţí obeť, druhý na ňu mieri zbraňou a tretí obeť prehľadáva. Alebo traja spolupáchatelia
súčasne robia rovnakú činnosť – násilím otvárajú vstupy do objektu a kaţdý z nich odnáša ukradnutý tovar )
Účastník trestného činu – je osoba, ktorá síce nie je bezprostredne na mieste spáchania trestného činu ako
spolupáchateľ ale na spáchaní trestného činu má účasť a to vtedy, ak páchateľ trestný čin dokoná alebo sa o jeho
spáchanie pokúsi. V uţšom zmysle trestný zákon pozná štyri formy účastníctva na dokonanom trestnom čine
alebo na jeho pokuse:
organizátor - zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu ( Napríklad vplyvná osoba v podsvetí nariadi
zastrelenie určitej osoby bez toho, ţe by sa na vraţde priamo podieľala alebo šéf gangu pripraví podrobný plán
prepadu banky s rozdelením úloh a činnosti jednotlivých členov gangu ale na prepadnutí banky sa osobne
nezúčastní )
návodca - naviedol iného na spáchanie trestného činu a to tak, ţe vzbudil v ňom rozhodnutie spáchať konkrétny
trestný čin ( Napríklad určitá osoba vyuţije strach študenta z písomnej skúšky v škole a navedie ho k tomu, ţe
študent zavolá do školy, ţe je tam uloţená bomba. )objednávateľ - poţiadal iného, aby spáchal trestný čin (
Napríklad podnikateľ si za peniaze najme tretiu osobu, aby zavraţdila podnikateľovho konkurenta alebo
poskytne peniaze tretej osobe, aby poškodila zariadenie v konkurenčnej firme )
pomocník - poskytol inému pomoc na spáchanie trestného čin, najmä zadováţením prostriedkov, odstránením
prekáţok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine. O pomoci hovoríme len vtedy,
ak bola poskytnutá pred spáchaním trestného činu prípadne v priebehu páchania trestného činu ale nie po jeho
spáchaní.
V širšom zmysle účastníctvo na dokonanom trestnom čine zahŕňa:
podnecovanie na trestný čin - osoba verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné
neplnenie dôleţitej zákonnej povinnosti ( Napríklad niekto vyzýva na hromadné porušovanie dopravných
predpisov )
schvaľovanie trestného činu - osoba verejne súhlasí so spáchaním konkrétneho trestného činu prípadne chváli
jeho páchateľa alebo poskytne odmenu páchateľovi za ním spáchaný trestný čin alebo zorganizuje zbierku na
takúto odmenu
nadržovanie páchateľovi trestného činu - osoba páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umoţniť mu,
aby unikol trestnému stíhaniu. Na rozdiel od pomoci je nadrţovanie páchateľovi moţné výlučne po spáchaní
trestného činu bez ohľadu na to či bola výslovná dohoda medzi nadrţovateľom a páchateľom. ( Napríklad osoba
umoţní páchateľovi uniknúť policajtom tým, ţe mu poţičia na útek auto )
neoznámenie trestného činu- osoba sa hodnoverným spôsobom dozvie, ţe iný spáchal obzvlášť závaţný
trestný čin a takýto trestný čin neoznámi orgánu činnému v trestnom konaní
neprekazenie trestného činu - osoba sa hodnoverným spôsobom dozvie, ţe iný pripravuje alebo pácha zvlášť
závaţný zločin a spáchanie takého zločinu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej osoby alebo iného
orgánu.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 10 z 31
Základné zásady trestného konania
Trestným konaním sa myslí postup policajta, prokurátora a súdu tak, aby trestné činy boli náležite zistené
a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody
fyzických a právnických osôb.
V trestnom poriadku č. 301/2005 Z. z. v platnom znení sú okrem iných uvedené tieto základné zásady trestného
konania:
1. Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje
trestný poriadok. ( Ak je dostatočne odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, policajt je povinný
bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia z konkrétneho trestného činu a okamţite ho oznámiť
obvinenému. Pokiaľ odpadnú zákonné dôvody pre trestné stíhanie, musí byť trestné stíhanie okamţite zastavené
)
2. Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere
nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania ( Napríklad osobnú prehliadku je moţné vykonať, ak je
dôvodné podozrenie, ţe niekto má pri sebe vec dôleţitú pre trestné konanie a môţe byť vykonaná iba osobou
rovnakého pohlavia alebo ak pominú dôvody väzby, musí byť obvinená osoba okamţite prepustená na slobodu )
3. Každý proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. ( Nie je prípustné pred vynesením konečného rozsudku
súdu označovať v médiách či na verejnosti určitú osobu za páchateľa trestného činu alebo hodnotiť akúkoľvek
jeho účasť na spáchanom trestnom čine )
4. V trestnom konaní štát zastupuje prokurátor, ktorý je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa
dozvedel. ( Môţe sa tak dozvedieť z oznámení policajných orgánov, občanov, ktorí podali trestné oznámenie
alebo z vlastnej kontrolnej činnosti )
5. Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. (
Obvinený napríklad môţe uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho
obhajobu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam policajta alebo súdu. )
6. Každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu ( Obvinený sa môţe obhajovať
sám alebo prostredníctvom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu z radov advokátov. Obhajca je povinný
poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, vyuţívať na obhajovanie jeho záujmov všetky zákonné
prostriedky a spôsoby obhajoby, najmä starať sa o to, aby v konaní boli náleţite a včas objasnené skutočnosti,
ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú. Za určitých podmienok má nárok na bezplatnú
obhajobu )
7. Policajt a prokurátor s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. ( Nie je moţné zhromaţďovať iba dôkazy, potvrdzujúce
oprávnenosť trestného stíhania ale rovnako je treba pristupovať k dôkazom, ktoré spochybňujú, zoslabujú alebo
dokonca vyvracajú dôvody trestného stíhania )
8. Policajt, prokurátor a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné
pôsobenie ( Záujmovým zdruţením sa rozumejú napríklad občianske zdruţenia, odborové organizácie,
kolektívy spolupracovníkov či spoluţiakov, štátom uznané cirkvi a náboţenské spoločnosti, ktoré môţu
ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpoklady, ţe obvinený sa jeho pôsobením napraví. )
9. Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v
prípadoch ustanovených týmto zákonom. ( Napríklad ak by verejné prejednávanie veci ohrozilo obchodné,
sluţobné, spovedné alebo štátne tajomstvo, verejný poriadok, mravnosť alebo bezpečnosť. Aj keď bola
verejnosť vylúčená z pojednávania, na ţiadosť obţalovaného musí mu byť umoţnený prístup jeho dvom
dôverníkom ). Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
10. Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa
konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa. ( Súd nie je oprávnený preskúmavať, či táto osoba
naozaj nerozumie napríklad slovenskému jazyku alebo na akej úrovni ho ovláda. Náklady spojené so
zabezpečením prekladu alebo tlmočenia znáša štát )
Štádia trestného konania
1. Predsúdne konanie
2. Súdne konanie
3. Odvolacie konanie
4. Vykonávacie konanie
Postup pred začatím trestného stíhania
Občan, buď ako poškodený alebo svedok, ústne alebo písomne podá prokurátorovi alebo policajtovi
trestné oznámenie o spáchaní určitého trestného činu. Policajt toto oznámenie preverí a do 30 dní odo dňa
prijatia trestného oznámenia musí oznamovateľovi a poškodenému doručiť rozhodnutie, ktorým buď vec
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 11 z 31
odovzdá príslušnému orgánu ako priestupok, vec odloţí alebo vec odmietne. Oznamovateľ a poškodený môţu
proti uzneseniu podať sťaţnosť.
1. Predsúdne konanie
Prípravné konanie. ( Ide o štádium trestného konania, v ktorom sa zhromažďujú dôkazy o spáchanom
trestnom čine, o jeho charakteristike a o páchateľovi a či existujú dôvody na to, aby bol páchateľ
postavený pred súd )
Ak je trestné oznámenie dôvodné, policajt vyhotoví uznesenie o začatí trestného stíhania, o ktorom
upovedomí oznamovateľa a poškodeného a tieţ prokurátora. V uznesení o začatí trestného stíhania musí policajt
opísať skutok s uvedením miesta a času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, a o aký trestný čin v
tomto skutku ide.
Ak je na podklade trestného oznámenia a po zistení skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne
odôvodnený záver, ţe trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. V uznesení o
vznesení obvinení policajt označí osobu, voči ktorej vznáša obvinenie, opíše spáchaný skutok a označí ho
zákonným pomenovaním napríklad ako trestný čin lúpeţe. Z osoby podozrivej sa stáva obvinený.
Po skončení vyšetrovania policajt predloţí spis prokurátorovi, ktorý pokiaľ nepostúpi vec inému
orgánu nezastaví alebo nepreruší trestné stíhanie môţe :
a) začať konanie o dohode o vine a trestu ( keď skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k
jeho spáchaniu priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania ) a výsledkom môţe byť
návrh súdu na schválenie dohody o vine a trestu, v ktorej sa prokurátor, obvinený a poškodený sa dohodnú na
druhu, výmere a spôsobe výkonu trestu ako aj rozsahu a spôsobe náhrady škody.
b) rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie so súhlasom obvineného a poškodeného ( v
konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov a
obvinený nahradil spôsobenú škodu alebo urobil iné opatrenie na náhradu škody a zloţí na účet súdu peňaţnú
sumu určenú na všeobecne prospešné účely ) alebo
c) podá obžalobu príslušnému súdu. Tým sa prípravné konanie končí a vec prechádza do ďalšieho štádia –
súdneho konania. Z obvineného sa stáva obžalovaný.
2. Súdne konanie ( Je to štádium trestného konania, v ktorom sa rieši otázka viny konkrétneho
páchateľa a rozhoduje sa o treste pre tohto páchateľa. )
Návrh dohody o vine a trestu na súde preskúma predseda senátu a nariadi verejné zasadnutie, na
ktorom buď dohodu o vine a trestu neschváli a vráti vec prokurátorovi do prípravného konania alebo túto
dohodu schváli rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.
Ak bola na obvineného podaná obţaloba, súd najprv predbežne prejedná obžalobu ( ak ide o
zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 8 rokov ) a po predbeţnom prejednaní obţaloby nariadi
hlavné pojednávanie. Hlavné pojednávanie začne predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná,
potom zistí či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané a overí ich totoţnosť. Potom
predseda vyzve prokurátora, aby predniesol obţalobu, ku ktorej zaujme stanovisko obhajca obţalovaného a po
ňom sa ku nej vyjadrí poškodený, ktorý si uplatňuje náhradu škody. Po prednesení obţaloby sa vyjadrí aj
obţalovaný. V priebehu hlavného pojednávania prebehne dokazovanie vrátane výsluchu obţalovaného, výsluchu
svedkov, znaleckého dokazovania prípadne iných vecných dôkazov a po záverečných rečiach v poradí
prokurátor, poškodený, obhajca obţalovaného a obţalovaný sa súd odoberie na záverečnú poradu. Po nej
predseda senátu rozhodne rozsudkom, či sa obţalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby
oslobodzuje.
Ak obţalovaný nepodá odvolanie proti rozsudku, tento nadobúda právoplatnosť a ak podá
odvolanie, vec sa dostáva do ďalšieho štádia – odvolacieho.
3. Odvolacie konanie ( Je to štádium trestného konania, zamerané na to, aby sa na základe rozhodnutia
odvolacieho súdu definitívne odstránili akékoľvek pochybnosti o zákonnosti súdneho procesu )
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. Odvolací súd zamietne
odvolanie, ak bolo podané oneskorene alebo ak zistí, ţe nie je dôvodné. Ak nezistí ţiadne procesné ani vecné
nedostatky pôvodného rozsudku, potvrdí tento rozsudok, ktorý sa stáva nielen právoplatným ale aj
vykonateľným. Z obţalovaného sa stáva odsúdený.
4. Vykonávacie konanie ( Ide o záverečné štádium trestného konania, v ktorom páchateľ trestného činu
nastupuje a aj vykonáva konkrétne určený trest )
Len čo sa rozsudok, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,
predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz na zadrţanie
odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia
slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak
a) je vo väzbe
b) bol mu uloţený trest odňatia slobody prevyšujúci 2 roky
c) je obava, ţe ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu
Ak niet obavy, ţe odsúdený, ktorý je na slobode, ujde alebo sa bude skrývať, môţe mu predseda senátu na
nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záleţitosti.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 12 z 31
V nasledujúcom vzore darovacej zmluvy sú tri chyby, pre ktoré by katastrálny úrad prerušil
konanie o povolenie vkladu a vyzval by účastníkov, aby uvedené chyby odstránili. Nájdite tieto
chyby a zapíšte do voľného miesta pod zmluvou s uvedením dôvodu.
KÚPNA ZMLUVA
Čl. I
Zmluvné strany
Predávajúci: Manţelia Róbert Molnár, rodený Molnár, narodený 21. 11. 1971, rodné číslo
711021/9277, bytom Roţňava, Kyjevská 13, štátny občan Slovenskej republiky a jeho manţelka
Katarína Molnárová, rodená Mišurová, narodená 14. 8. 1974, rodné číslo 745814/9702, trvale bytom
tamtieţ, štátna občianka Slovenskej republiky
( ďalej len ako „ predávajúci „ na strane jednej )
a
Kupujúci: Manţelia Ján Hatvaník, rod. Hatvaník, narodený 18. 12. 1944, rodné číslo 441218/701,
trvale bytom Roţňava, Mierova 33, štátny občan Slovenskej republiky a Mária Hatvaníková, rodená
Fábianová, narodená 15. 7. 1949, rodné číslo 495715/026, trvale bytom tamtieţ, štátna občianka
Slovenskej republiky,
(ďalej len „kupujúci“ na druhej strane)
II.
Predmet zmluvy
1) Predávajúci sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. 236 vedenom Správou katastra
Roţňava, katastrálne územie a obec Roţňava:
a) garáže, ktorá sa nachádza na pozemku parcelné číslo 2086/171
b) pozemku s par. č. 2086/171, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria o výmere
31 m2,
ďalej v zmluve len „nehnuteľnosti“, prípadne podľa významu len „garáž „
2) Predmetom tejto zmluvy je prejav vôle predávajúcich previesť (predať) predmetné nehnuteľnosti
určené článku II. tejto zmluvy za kúpnu cenu uvedenú v článku IV. tejto zmluvy na kupujúcich
a súčasne prejav vôle kupujúcich tieto nehnuteľnosti za uvedených podmienok nadobudnúť (kúpiť)
od predávajúcich do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manţelov.
3) Kupujúci vyhlasujú, ţe nehnuteľnosti pred uzavretím tejto zmluvy navštívili, riadne si ju prezreli
a jej stav je im dobre známy.
Čl. III.
Cena nehnuteľností
Zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za nehnuteľnosť uvedenú
v článku II. tejto zmluvy na 4.647 EUR (slovom štyritisíc šeststoštyridsaťsedem euro ) od ktorej bude
odpočítaná provízia v deň podpisu tejto zmluvy vo výške 664 EUR ( slovom šeststošestdesiatštyri
euro ). Prevzatie kúpnej ceny potvrdzujú predávajúci podpisom tejto zmluvy.
Čl. IV.
Vyhlásenia zmluvných strán
1) Predávajúci ručia za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť nehnuteľnosti a zároveň prehlasujú,
ţe na nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená, ani iné právne povinnosti .
2) Predávajúci prehlasujú, ţe predmetné nehnuteľnosti vypracú (vysťahujú sa) najneskôr do 30 dní od
podpisu tejto zmluvy.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 13 z 31
Čl. V.
Záverečné ustanovenia
1) Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom
účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastávajú okamihom povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
2) Zmluva je vyhotovená v 5 vyhotoveniach.
V Roţňave dňa 6. 2. 2011
Predávajúci:
Kupujúci:
V nasledujúcom vzore zmluvy o prevode vlastníctva bytu je päť chýb, pre ktoré by katastrálny
úrad prerušil konanie o povolenie vkladu a vyzval by účastníkov, aby uvedené chyby odstránili.
Nájdite tieto chyby a zapíšte do voľného miesta pod zmluvou s uvedením dôvodu.
ZMLUVA O PREVODE VLASTNÍCTVA BYTU
Čl. I
Zmluvné strany
Predávajúca:
Adriana Volčková, rodená Makovníková, narodená 5. 2. 1977, rod. č. 775205/9264, trvale bytom
Slavošovce 274, štátna občianka Slovenskej republiky
( ďalej len ako „ predávajúca“ na strane jednej )
a
Kupujúca:
Petronela Miazgová, rodená Poláková, narodená 17. 6. 1990, rodné číslo 905617/9559, trvale bytom
Slavošovce 27, štátna občianka Slovenskej republiky
( ďalej len ako „kupujúca“ na strane druhej )
Čl. II
Predmet zmluvy
1) Predávajúca je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV , vedenom Správou
katastra Roţňava, pre okres Roţňava, obec Slavošovce, Predmetom prevodu podľa tejto zmluvy je
vlastnícke právo k nasledovným nehnuteľnostiam:
a) byt č. 24, na 3. poschodí bytového domu v Slavošovciach, so súpisným číslom 274,
b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súp. č. 274, ktorý je postavený na
pozemku s parcelným číslom:1930/7, v podiele 473/10000 z celku,
c) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku zastavanom bytovým domom so
súp. č. 274 to k pozemku s parc. číslom 1930/7, druh pozemku – zastavané plochy
a nádvoria o výmere 504m2, v podiele 473/10000 z celku.
ďalej v zmluve len „nehnuteľnosti“, prípadne podľa významu len „byt“)
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 14 z 31
2) Predmetom tejto zmluvy je prejav vôle predávajúcej previesť (predať) predmetné nehnuteľnosti
určené článku II. aţ IV. tejto zmluvy za kúpnu cenu uvedenú v článku VIII. tejto zmluvy na kupujúcu
a súčasne prejav vôle kupujúcej tieto nehnuteľnosti za uvedených podmienok nadobudnúť (kúpiť) od
predávajúcej do svojho výlučného vlastníctva.
Čl. III.
Špecifikácia bytu
1) Predmetný byt č. 24 sa nachádza na 3. poschodí bytového domu v Slavošovciach súpisné číslo 274.
Prevádzaný byt pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva, ktorým sa rozumie: chodba,
kúpeľňa, kuchyňa, WC, balkón a pivničná kobka.
2) Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, všetka jeho vnútorná inštalácia (potrubné rozvody vody,
plynu ústredného kúrenia, elektroinštalácie, odpady a pod.) okrem stúpacích vedení a uzavieracích
ventilov najbliţšie k nim.
3) Vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu
a do príslušenstva umiestneného mimo bytu (pivničná kobka) vrátane zárubne, okien bytu, ako aj
príslušenstva bytu, prívodmi teplej úţitkovej a studenej vody a plynu od hlavných uzatváracích
ventilov pre byt, kanalizáciou po zaústenie do zvislého odpadového potrubia, ústredného kúrenia od
radiátorových ventilov a elektrickými ističmi pre byt.
Čl. IV.
Určenie a popis spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva domu
1) S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení
a príslušenstva domu.
2) Spoločnými časťami obytného domu sú tie časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť
a sú určené na spoločné uţívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodiská, podkrovie, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
3) Spoločnými zariadeniami obytného domu sú tie zariadenie, ktoré sú určené na spoločné
užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, najmä: práčovňa, komíny, vodovodné, kanalizačné,
elektrické, telefónne a plynové prípojky.
4) Príslušenstvom domu sú tie časti domu, ktoré sú určené na spoločné uţívanie a slúţia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu, najmä spevnené plochy, oporný múr, trvalé
porasty, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu..
5) Predávajúca s bytom prevádza na kupujúcu aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a príslušenstve patriacim k bytu, ktorého veľkosť je 437/10000.
.
Čl. V.
Technický stav domu a bytu
1) Kupujúca prehlasuje, ţe pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámila so stavom bytu a bytového
domu a priestorov najmä z osobnej obhliadky, stav je jej dobre známy a byt vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach, príslušenstve k domu a pozemku,
v tomto stave preberá.
Predávajúca vyhlasuje, ţe jej nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia spoločných
častí, zariadení domu, na ktoré by mala kupujúcu upozorniť.
Čl. VI.
Úprava práv k pozemku
Pozemok zastavaný domom - parcelné číslo 1930/7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 504 m2 je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Predávajúca spolu s bytom (čl. II) prevádza na kupujúcu aj spoluvlastnícky podiel k vyššie
uvedenému pozemku, ktorého veľkosť je 473/10000.
Čl. VII.
Správa domu
1) Predávajúca oboznamuje kupujúcu, ţe správu domu vykonáva Stavebné bytové druţstvo v
Roţňave. Kupujúca podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 15 z 31
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vyhlasuje, ţe bez výhrad pristupuje k zmluve
o výkone správy. Pristúpenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k
k nehnuteľnosti.
2) Kupujúca berie na vedomie, ţe v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., v platnom znení, je na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, zriadené záloţné právo k bytu alebo k nebytovému
priestoru v dome v prospech
spoločenstva alebo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.
Čl. VIII.
Cena nehnuteľností a platobné podmienky
1) Predávajúca predáva kupujúcej predmetné nehnuteľnosti (byt) s príslušenstvom a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a pozemku v podiele
473/10000, tak, ako je uvedené v článku II. tejto zmluvy. Kupujúca nadobudne predmetné
nehnuteľnosti v uvedených podieloch so všetkým zákonným príslušenstvom, so všetkými právami
a povinnosťami s nimi spojenými do svojho výlučného vlastníctva. Zmluvné strany na základe
vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti na 10.0000 EUR
(slovom: desať tisíc euro). Kúpna cena bude zaplatená v deň podpisu tejto zmluvy.
2) Zmluvné strany sa dohodli, ţe návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej na základe
tejto zmluvy podajú na Správu katastra Roţňava..
Čl. IX.
Vyhlásenia zmluvných strán
Predávajúca ručí za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť nehnuteľnosti a zároveň prehlasuje, ţe
na nehnuteľnostiach neviaznu ţiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená s výnimkou záloţného práva v
prospech spoločenstva alebo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa
zákona č. 182/93 Z. z.
Čl. X.
Záverečné ustanovenia
1) Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom
účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastávajú okamihom povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
2) Túto zmluvu moţno meniť a dopĺňať písomným dodatkom podpísaným obidvoma zmluvnými
stranami.
3) Vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú upravené touto zmluvou sa riadia ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
4) Zmluva je vyhotovená v 4 vyhotoveniach.
5) Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, ţe táto bola uzavretá podľa ich pravej a
slobodnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpisujú.
V Roţňave dňa 13. 06. 2011.
Predávajúca:
Kupujúca:
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 16 z 31
V nasledujúcom vzore darovacej zmluvy sú štyri chyby, pre ktoré by katastrálny úrad prerušil
konanie o povolenie vkladu a vyzval by účastníkov, aby uvedené chyby odstránili. Nájdite tieto
chyby a zapíšte do voľného miesta pod zmluvou s uvedením dôvodu.
DAROVACIA ZMLUVA
Darca: Vojtech Bavlna, narodený 14. 11. 1926, rodné číslo 261114/734,trvale bytom Roţňava,
Edelényska 16, štátny občan Slovenskej republiky
(ďalej len „darca“ na jednej strane)
a
Obdarovaný č. 1: Eva Blonárová, narodená 24. 7. 1964, rodné číslo 645724/4366, bytom Tornaľa,
ulica Mierová 28, štátna občianka Slovenskej republiky
Obdarovaný č. 2: Vojtech Blonár, narodený 23. 11. 1964, rodné číslo 641123/6668, bytom Chvalová
83, štátny občan Slovenskej republiky,
(ďalej len „obdarovaní“ na druhej strane)
Čl. I
Predmet zmluvy
1) Darca je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností, parciel katastra „C“ evidovaných na
katastrálnej mape, zapísaných na LV č. 55, vedenom Správou katastra Revúca, okres Revúca, obec
Višňové
a) rodinného domu, súpisné číslo 8, postavenom na pozemku, parcelné číslo 91/1
b) pozemku, parcelné číslo 91/1, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria o výmere 497
m2 ,
c) pozemku, parcelné číslo 90/1, druh pozemku - záhrady o výmere 1400 m2 ,
2) Predmetom tejto zmluvy je prejav vôle darcu bezodplatne previesť – darovať predmetné
nehnuteľnosti určené v ods. 1 tohto článku zmluvy na obdarovaných, do ich spoluvlastníctva
a súčasne prejav vôle obdarovaných tieto nehnuteľnosti prijať a nadobudnúť od darcu do ich
podielového spoluvlastníctva.
Čl. II.
Technický a právny stav nehnuteľnosti
1) Obdarovaní vyhlasujú, ţe pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili so stavom nehnuteľností,
najmä z osobnej obhliadky, ich stav je im dobre známy a nehnuteľnosti v tomto stave preberajú.
2) Darca vyhlasuje, ţe mu nie sú známe také vady a poškodenia nehnuteľností, na ktoré by mal
obdarovaných upozorniť.
Čl. III.
Ďalšie ustanovenia darovacej zmluvy
1) Obdarovaní berú na vedomie, ţe darca sa môţe v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka v platnom
znení domáhať vrátenia daru, ak by sa obdarovaní správali k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, ţe
by tým hrubo porušovali dobré mravy.
2) Zmluvné strany sa dohodli,ţe návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaných na
základe tejto zmluvy podá na správu katastra jeden z obdarovaných.
Čl. IV.
Záverečné ustanovenia
1) Zmluva je vyhotovená v 5 rovnopisoch v slovenskom jazyku, po jednom pre kaţdú zmluvnú stranu
a pre príslušnú správu katastra.
2) Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami.
Účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nastávajú okamihom vkladu do katastra
nehnuteľností.
3) Zmluvné strany prehlasujú, ţe túto zmluvu uzatvorili slobodne a váţne, prejavy ich vôle boli
urobené určite a zrozumiteľne. Zmluvné strany si zmluvu prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu s
jej obsahom ju podpisujú.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 17 z 31
V Roţňave 14. 1. 2011
Darca:
Obdarovaný:
V nasledujúcom vzoru nájomnej zmluvy sú tri chyby, Nájdite tieto chyby a zapíšte do voľného
miesta pod zmluvou s uvedením dôvodu.
NÁJOMNÁ ZMLUVA
Prenajímateľ:
František Hovorka, narodený 26. 4. 1976, rodné číslo 760426/9269, trvale bytom Kyjevská 26,
Roţňava, štátny občan Slovenskej republiky
a
Nájomca:
Lenka Baránková, narodená 25. 7. 1987, rodné číslo 875725/8962, trvale bytom Kyjevská 6,
Roţňava, štátny občan Slovenskej republiky
I.
Predmet nájmu
1) Predmetom nájmu je dvojizbový byt na prízemí bytového domu v Roţňave, ulici Kyjevská 26
číslo vchodu 26 v Roţňave.
2) Prenajímateľ prenecháva byt do uţívania nájomcovi aj spolu s príslušenstvom bytu.
II.
Doba nájmu a rozsah užívania bytu
1) Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
2) Nájomca je oprávnený uţívať celý byt aj s príslušenstvom bytu .
3) Nájomca je oprávnený uţívať byt výhradne na účely bývanie.
III.
Nájomné a platobné podmienky
1) Zmluvné strany sa dohodli, ţe nájomné za uţívanie bytu je 132 EUR mesačne (slovom jedno sto
tridsať dva euro).
2) Do nájomného sa nezaratúvajú platby za elektrickú energiu, vodné a stočné, prípravu teplej vody a
plyn. Tieto sluţby hradí nájomca na základe vyúčtovaní dodávateľských organizácií, resp.
doručených účtov a vypočítaných zálohových platieb vo forme pravidelnej mesačnej zálohy na platbu
za tieto sluţby. Za týmto účelom prenajímateľ a nájomca zabezpečia prepis odberných miest
jednotlivých druhov energií. Preplatok, resp. nedoplatok na vyššie na uvedených sluţbách bude
s nájomcom vyrovnaný po zúčtovaní sluţieb podľa zúčtovacieho obdobia. Prípadný preplatok či
nedoplatok na sluţbách si ponechá alebo na svoju ťarchu znáša nájomca.
IV.
Práva a povinnosti prenajímateľa
1) Prenajímateľ je povinný odovzdať byt nájomcovi v stave spôsobilom na riadne uţívanie, a to
najneskôr v deň začiatku nájmu.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 18 z 31
2) Prenajímateľ je povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s uţívaním
bytu. Prenajímateľ je povinný bez zbytočného odkladu odstrániť závady brániace riadnemu uţívaniu
bytu.
3) Prenajímateľ sa zaväzuje, ţe stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v byte bude vykonávať iba so
súhlasom nájomcu. Tento súhlas môţe nájomca odoprieť iba z váţnych dôvodov.
V.
Práva a povinnosti nájomcu
1) Nájomca má právo uţívať byť, spoločné priestory a zariadenia domu, ako aj poţívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s uţívaním bytu. Iná osoba ako nájomca má právo uţívať byt iba
s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa, pokiaľ nie táto osoba nie je uvedená
v Zozname osôb oprávnených uţívať byt, ktorý ako príloha č. 1. je neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy. Nájomca nie je oprávnený v byte drţať alebo chovať akékoľvek domáce zviera (pes, mačka
a pod.).
2) Nájomca smie dať byt alebo jeho časť do podnájmu iba s predchádzajúcim písomným súhlasom
prenajímateľa.
3) Prenajímateľ znáša všetky náklady spojené s beţnou údrţbou bytu a drobné opravy súvisiace s
uţívaním bytu, ktoré stanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. rovnako ako ostatné náklady spojené
s opravami bytu. Nájomca je povinný prenajímateľovi bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu tých
opráv, ktoré znáša prenajímateľ a umoţniť mu ich vykonanie najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa
oznámení potrieb opravy.
4) Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s
nimi bývajú, príp. iným spôsobom uţívajú. Nájomca zodpovedá za konanie osôb, ktoré s nimi byt
obývajú alebo ho iným spôsobom uţívajú.
5) Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu
prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Súhlas prenajímateľa musí byť daný vopred a to v písomnej
forme.
6) Nájomca je povinný odovzdať byt po skončení nájmu v stave, v akom ho prevzal, s ohľadom na
obvyklé opotrebenie.
7) Nájomca je povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením svojich povinností podľa tejto
zmluvy, resp. podľa ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.
VI.
Zánik nájmu bytu
1) Nájom bytu zaniká uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý, písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou jednou zo zmluvných strán.
2) Prenajímateľ môţe zmluvu vypovedať iba z dôvodov vymedzených v § 711 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dôvod výpovede nemoţno dodatočne meniť. Nájomca môţe vypovedať zmluvu aj bez
udania dôvodu.
3) Výpoveď prenajímateľa aj výpoveď nájomcu musí mať písomnú formu.
4) Výpovedná lehota pri výpovedi prenajímateľa je jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
5) Výpovedná lehota pri výpovedi nájomcu je sú dva mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola prenajímateľovi doručená výpoveď.
6) Nájomca je povinný v čase výpovednej lehoty sprístupniť byt a strpieť obhliadku bytu ďalšími
záujemcami, pričom sa zaväzuje k plnej súčinnosti. Termín obhliadky musí prenajímateľ nájomcovi
vopred oznámiť.
7) Po ukončení nájmu je nájomca povinný sa bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 2 dní odo
dňa skončenia nájmu, z bytu vysťahovať a odovzdať ho prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom
beţnému opotrebeniu. O odovzdaní bytu sa spíše protokol, v ktorom musia byť zapísané všetky
námietky prenajímateľa k stavu bytu, inak sa má za to, ţe byt bol odovzdaný riadne a bez vád.
VII.
Záverečné ustanovenia
1) Táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, po jednom pre kaţdého účastníka.
2) Akékoľvek zmeny a dodatky k tejto zmluve je moţné prijímať iba po dohode všetkých účastníkov
zmluvy a výlučne v písomnej forme.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 19 z 31
3) Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu a zaplatením prvého nájomného podľa čl. III ods. 1.
4) Vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú upravené osobitne touto zmluvou, sa spravujú
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, príp. inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
5) Zmluvné strany prehlasujú, ţe si zmluvu pred podpísaním pozorne prečítali a obsahu zmluvy
porozumeli, ţe zmluva bola uzavretá na základe ich slobodnej a váţnej vôle, nebola uzavretá v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok a znak súhlasu ju podpisujú.
V Roţňave dňa 17. 3. 2011
Prenajímateľ:
Nájomca:
Dedičské právo – riešenie praktických príkladov
1) Dedič bol dňa 15.3.2009 vyrozumený súdom o moţnosti odmietnuť dedičstvo po svojom
strýkovi. Dňa 10.4.2009 telefonicky súdu oznámil, ţe dedičstvo prijíma.
Potom si to rozmyslel a dňa 18.4.2009 písomne súdu oznámil, ţe dedičstvo odmieta .
V tomto prípade
a) bude dedičom, lebo odmietol platne dedičstvo po uplynutí 30 dňovej lehoty
b) nebude dedičom , lebo písomne oznámil súdu, ţe dedičstvo odmieta
c) bude dedičom, lebo v 30dňovej lehote vyjadril svoju vôľu dedičstvo neprijať
2) Syn poručiteľa spáchal neúmyselný trestný čin, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov. V danom prípade
a) syn môţe dediť bez akýchkoľvek obmedzení
b) poručiteľ môţe svojho syna vydediť
c) syn je dedičsky nespôsobilý
3) Po poručiteľovi ostali štyri deti a manţelka. Dieťa A bolo vydedené spolu so svojimi
deťmi, dieťa B dedičstvo odmietlo a deti C a D dedia bez akýchkoľvek obmedzení.
Hodnota dedičstva je 12.000 Euro. Dedičstvo bude v danom prípade rozdelené tak, ţe
a) manţelka dostane 6.000 Euro a deti C a D po 3.000 Euro
b) manţelka a kaţdé dieťa dostanú po 2.400 Euro
c) manţelka dostane 4.000 Euro a deti C a D po 4.000 Euro
4) Bezdetný poručiteľ zomrel dňa 12.4.2009 a zanechal po sebe druţku, ktorá sním ţila
v spoločnej domácnosti od 17.4.2008 a dvoch bratov. Hodnota dedičstva je 30.000 Euro.
V danom prípade:
a) budú dediť iba jeho bratia kaţdý po 15.000 Euro
b) budú dediť obidvaja bratia a druţka, kaţdý po 10.000 Euro
c) bude dediť iba jeho druţka
5) Poručiteľ zomrel dňa 17.6.2009 a zanechal závet, v ktorom odkázal celý svoj majetok 60.000
Euro synovi A, ignorujúc ďalších synov B (narodeného 15.8.1990) a syna C (narodeného
18.5.1993). Synovia sa však nezmierili s takýmto stavom a podali návrh na súd, v ktorom
ţiadali vysloviť neplatnosť závetu. Súd im vyhovel a rozhodol, ţe
a) syn B musí dostať 20.000 Euro a syn C musí dostať 20.000 Euro
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 20 z 31
b) syn B musí dostať 20.000 Euro a syn C musí dostať 10.000 Euro
c) syn B musí dostať 10.000 Euro a syn C musí dostať 20.000 Euro
6) Dedičské konanie bolo dňa 17.11.2006 právoplatne končené. Dňa 16.3.2008 sa objavil syn
poručiteľa, ktorý nebol účastníkom dedičského konania lebo sa v čase jeho konania zdrţiaval
na neznámom mieste. Dňa 18.12.2009 podal návrh na súd na vydanie časti dedičstva. Súd
rozhodne, ţe
a) mu časť dedičstva nebude vydaná lebo podal návrh oneskorene
b) mu časť dedičstva nebude vydaná lebo v čase dedičského konania sa zdrţiaval na neznámom
mieste
c) mu časť dedičstva bude vydaná, lebo je oprávneným dedičom
Doplňte príslušné vzory závetov a listiny o vydedení vhodným textom:
Vlastnoručný závet ( jeden dedič )
Ja, …................. Ján Novák, narodený 12. 10. 1951, trvale bytom Roţňava, Edelényska 10,
zanechávam pre prípad …........................... všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej sestre
Ivete Majtánovej, rodenej Novákovej, narodenej 14. 7. 1959, bytom v Ţiline, Dlhá 38
V Roţňave 29. 12. 2010
vlastnoručný podpis poručiteľa
Vlastnoručný závet (Ustanovenie náhradného dediča)
Ja, podpísaný Ján Novák, narodený 12. 10. 1951, trvale bytom Roţňava, Edelényska 10, zanechávam
pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej sestre Ivete Majtánovej,
rodenej Novákovej, narodenej 14. 7. 1959, bytom v Ţiline, Dlhá 38.
Pre prípad, ţe by ….................................................. nededila, ustanovujem …......................... Ivana
Zeleného, narodeného 12. 6. 1957, bytom v Martine, Komenského 23.
V Roţňave 29. 12. 2010
vlastnoručný podpis poručiteľa
Listina o vydedení
Ja, podpísaný Ján Novák, narodený 12. 10. 1951, trvale bytom Roţňava, Edelényska 10, po
dôkladnom zváţení
vydeďujem
pre prípad............................ moju dcéru Zuzanu Novákovú, rodenú Molnárovú, narodenú 12. 9. 1975,
bytom v Rimavskej Sobote, Kukučínova 8, z tohto dôvodu.
V dôsledku ťaţkého úrazu, ktorý som utrpel pred dvoma rokmi, som pripútaný na lôţko a
odkázaný na pomoc iných osôb. Moja dcéra Zuzana Nováková vie o mojom zdravotnom stave a
napriek tejto skutočnosti mi v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje potrebnú pomoc. Dcéra má
vôbec nenavštevuje a neposkytuje mi pomoc, hoci som ju o to viackrát písomne poţiadala.
Zároveň určujem, ţe dôsledky..…................. sa vzťahujú aj na …................ mojej dcéry, ktorí mi
taktieţ v ničom nepomáhajú.
V Roţňave 29. 12. 2010
vlastnoručný podpis poručiteľa
Odvolanie závetu
Ja, podpísaný Ján Novák, narodený 12. 10. 1951, trvale bytom Roţňava, Edelényska 10,
odvolávam.........................zo dňa 15. 9. 2009, ktorým som všetok..................... majetok zanechal
svojej sestre Ivete Majtánovej, rodenej Novákovej, narodenej 14. 7. 1959, bytom v Ţiline, Dlhá 38.
V Roţňave 5. 2. 2011
vlastnoručný podpis poručiteľa
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 21 z 31
Úlohy a riešenia praktických otázok z rodinného práva
A. Vyživovacia povinnosť
1. Uveďte príklady, kedy sa dieťa považuje za schopné samo sa živiť
2. Uveďte okolnosti, ktoré majú vplyv na určenie konkrétnej výšky výživného:
na strane povinného:
na strane oprávneného:
3.
Zistite konkrétnu výšku minimálneho výživného na dieťa, ktoré musí súd stanoviť v
rozsudku s prihliadnutím na zákon o životnom minime ?
4. Uveďte príklady výdavkov povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť s
prihliadnutím na jeho konkrétnu situáciu
5. Uveďte situácie, v ktorých by bolo vhodné stanoviť finančnú čiastku, určenú na tvorbu
úspor.
6. Bližšie konkretizujte situácie, v ktorých by bolo vhodné, aby súd zaviazal povinného rodiča
zložiť peňažnú sumu na výživné splatné v budúcnosti
7. Ktorý z nasledujúcich spôsobov určenia vyživovacej povinnosti by ste považovali za
najvýhodnejší pre dieťa a prečo:
- výživné určené rozhodnutím súdu
- výživné určené dohodou, schválenou súdom
- výživné určené dohodou ale bez schválenia súdu
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 22 z 31
8.
Uveďte konkrétne príklady, kedy povinný rodič v snahe dosiahnuť buď zníženie alebo
dokonca zrušenie svojej vyživovacej povinnosti úmyselne sa vzdal určitého príjmu alebo
majetkového prospechu.
9. Vysvetlite na konkrétnej situácii započítanie pohľadávky, ktorú má povinný rodič voči
plnoletému dieťaťu.
10. Povinný rodič má povinnosť platiť výživné vždy 8. dňa v mesiaci. Dňa 8. 5. 2008 výživné
nezaplatil ale potom v nasledujúcich mesiacoch si plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Dlžné
výživné za máj 2008 však nezaplatil. Dokedy musí oprávnená osoba ( matka dieťaťa alebo
dieťa, pokiaľ je už plnoleté ) podať návrh na súd, aby ich nárok už nebol premlčaný ?
11.
Uveďte príklady zmeny pomerov, ktoré by mali za následok zníženie alebo zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa:
na strane dieťaťa
na strane povinného
rodiča
12. Povinný otec má súdom stanovené výživné na svoje maloleté dieťa. Jeho mesačný príjem
predstavuje sumu 500 EUR. Je možné tomuto otcovi zrážať formou mesačných zrážok zo mzdy
výživné vo výške 150 EUR ?
13. Bude mať voči svojmu bývalému manželovi nárok na výplatu náhradného výživného pre
svoje maloleté dieťa jeho matka, ktorá má čistý príjem 550 EUR vrátane prídavku na dieťa ?
14. Povinný otec má čistý mesačný príjem 1000 EUR. Je držiteľom a vlastníkom osobného
motorového vozidla značky OPEL a jeho mesačné výdavky na prevádzku tohto vozidla
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 23 z 31
predstavujú čiastku 200 EUR. Má vyživovaciu povinnosť voči svojmu dvanásťročnému synovi
a je ochotný platiť
výživné iba vo výške 100 EUR, hoci matka dieťaťa s poukazom na potreby dieťaťa žiada 150
EUR. Aké kroky by ste navrhovali v snahe domôcť sa výživného vo výške 150 EUR ?
B. Určovanie rodičovstva
1.
Uveďte situácie, kedy by vyvstal spor o určenie materstva
2. Uveďte situácie, ktoré by mohli viesť manžela matky k rozhodnutiu podať návrh na zapretie
otcovstva
3.
Uveďte situáciu, kedy otec vyhlási svoje otcovstvo k dieťaťu na súde.
4. Manžel pracujúci v zahraničí, sa dňa 25. 11. 2006 dozvedel , že jeho manželka je tehotná.
Dňa 2. 5. 2007 sa narodilo dieťa a túto skutočnosť sa manžel dozvedel dňa 7. 5. 2007. Dňa 24.
5. 2010 dostal závažnú informáciu, podľa ktorej začal pochybovať o svojom otcovstve a preto
chce podať návrh na zapretie otcovstva. Do ktorého dňa tak musí urobiť a prečo ?
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 24 z 31
6. Nevydatej žene sa narodilo dňa 22. 11. 2010 dieťa. Muž A mal s touto ženou pohlavné
styky v čase medzi 15. 4. až 15. 5. 2010, muž B sa pohlavne stýkal s touto ženou v dňoch 18. 6
až 28. 6. 2010 a muž C súložil s touto ženou v období od 10. 1. do 25. 1. 2010. Ktorý z mužov sa
bude považovať za otca dieťaťa a prečo ?
7. Ako sa dá zneužiť 2. domnienka určovania otcovstva za účelom okamžitého získania dieťaťa
?
8. Akými legálnymi spôsobmi môžu manželia, ktorí inak nemôžu mať dieťa, naplniť svoje
rodičovské poslanie ?
Pracovná zmluva
( § 42 Zákonníka práce)
Zamestnávateľ:
BROKER Service, s. r. o.
IČO: 04578032, Zastúpená Ing. Jánom Kovárom
Zamestnanec:
Ondrej Mlynár, Edelényska 12, 048 01 Roţňava, narodený 6. 12. 1961, rodné
číslo: 611206/0854
uzatvárajú túto
pracovnú zmluvu:
1. Zamestnanec bude vykonávať prácu: realitného makléra
2. Miestom výkonu práce je okres Roţňava
3. Zamestnanec nastupuje do zamestnania dňa 1. 1. 2011
4. Pracovný pomer sa uzatvára: na dobu určitú do 28. 2. 2014
5. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda vo výške minimálnej mzdy a ďalšie
peňaţné plnenia, ktorých výška a podmienky získania budú obsahom osobitného prémiového
poriadku.
6. Mzda je splatná mesiac pozadu a výplatným dňom je vţdy 10. deň v mesiaci.
7. Zamestnanec so zamestnávateľom sa dohodli na poukázaní mzdy za kalendárny mesiac na príslušný
bankový účet zamestnanca.
8. Po splnení zákonom stanovených podmienok má zamestnanec nárok na 4 týţdne dovolenky, ktorú
bude si čerpať podľa § 101 a nasl. Zákonníka práce.
9. Dĺţka nerovnomerne rozdeleného pracovného času zamestnanca je 40 hodín týţdenne.
10 V prípade ukončenia pracovného pomeru sa zmluvné strany riadia ustanoveniami § 59 a nasl.
Zákonníka práce. Dĺţka výpovednej doby v prípade výpovede zamestnanca je dvojmesačná,
v prípade zamestnávateľa je trojmesačná ( ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa dlhšie
ako 5
rokov, je výpovedná doba štvormesačná )
Strana 25 z 31
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
11. Zamestnanec bol pred podpisom pracovnej zmluvy oboznámený s pracovnoprávnymi predpismi
a predpismi BOZP.
12. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na skúšobnej dobe, ktorá sa skončí dňa 30. 6. 2011
13. Odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prideľovať prácu
podľa pracovnej zmluvy, platiť dohodnutú mzdu a vytvárať mu vhodné pracovné podmienky.
15. Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce dohodnuté
v pracovnej zmluve v určenom pracovnom čase a dodrţiavať pracovnú disciplínu.
16. Práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z.
a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.
V Roţňave 31. 12. 2010
Zamestnávateľ:
Zamestnanec:
Tento text pracovnej zmluvy obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú v rozpore s platným
právom. Nájdite ich.
Hlinská 2
048 01 Roţňava
Vec: Výpoveď z pracovného pomeru
Dňa 2. 1. 2010 Vás Váš nadriadený Ing. Ján Lopata pristihol pri poţívaní alkoholu na
pracovisku v pracovnom čase. O tejto udalosti bol ešte v rovnaký deň spísaný zápis.
Uvedené konanie povaţujeme za závaţné porušenie pracovnej disciplíny a dávame vám preto
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Výpovedná doba je v danom prípade dva mesiace a začne plynúť dňom 1. 4. 2010 a končí
dňom 31. 5. 2010.
V Roţňave 5. 3. 2010
METAL Service, s. r.o.
Kúpeľná 25
Roţňava
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 26 z 31
Ján Matejov
Hlinská 2
048 01 Roţňava
Vec: Okamžité skončenie pracovného pomeru
V dôsledku spáchania trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona,
ktorého ste sa dopustili tým, ţe ste z nedbanlivosti spôsobili ťaţkú ujmu na zdraví, ste boli rozsudkom
Okresného súdu v Roţňave zo dňa 12. 1.2010, číslo konanie 1 H 23/09 – 42 odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
15. 3. 2010.
Z tohto dôvodu s Vami okamţite končíme pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce.
So zástupcami zamestnancov sme okamţité skončenie pracovného pomeru prerokovali dňa
16. 3. 2010.
Pracovný pomer končí dňom doručenia tohto rozhodnutia
V Roţňave 18. 3. 2010
METAL Service, s. r. o.
Kúpeľná 25
Roţňava
V obidvoch spôsoboch skončenia pracovného pomeru sú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so
zákonníkom práce. Nájdite ich.
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 27 z 31
Niektoré praktické otázky z pracovného práva – zánik pracovného pomeru
1. Ako manaţér pre ľudské zdroje ste dostali za úlohu zníţiť počet zamestnancov o 50 s čo moţno
najniţšími dodatočnými mzdovými nákladmi pre vašu firmu. Na aké okruhy zamestnancov by ste sa
zamerali ako na prvé z hľadiska efektívneho prepúšťania?
2. Ako by ste reagovali na zamestnávateľa, ktorý Vás pozval do kancelárie v piatok o pol tretej, teda
tesne pred skončením pracovnej doby a vyzval Vás aby ste podpísali dohodu o okamţitom skončení
pracovného pomeru?
3. Dostali ste poštou výpoveď z pracovného pomeru. Máte však určité pochybnosti o zákonnosti tejto
výpovedi. Aký by bol správny postup z vašej strany a do akej lehoty by ste ho mali zrealizovať?
4.Ako by ste postupovali v prípade, ţe Vám zamestnávateľ dal výpoveď z organizačných dôvodov
s dvojmesačnou výpovednou dobou ale Vy ste si uţ medzitým našli nového zamestnávateľa
a nechcete u predchádzajúceho zamestnávateľa zostať po celú výpovednú dobu a zároveň nechcete
stratiť nárok na odstupné.
5. S akým okruhom zamestnancov by ste mohli uzavrieť pracovný pomer na kratší pracovný čas
a prečo?
6. Ako by ste postupovali, aby zamestnanec, ktorému chcete dať výpoveď, osobne prevzal výpoveď
v čo najkratšej moţnej dobe?
7. Skúškou na alkohol bolo zistené, ţe jeden z vašich zamestnancov poţil na pracovisku alkoholické
nápoje, hoci vykonáva zamestnanie, ktoré je mimoriadne náročné na pozornosť a reakčný čas. V
zmysle zákonníka práce teda máte zákonné dôvody okamţite skončiť pracovný pomer s týmto
zamestnancom. Ide však o zamestnanca, ktorý u vás pracoval 15 rokov a okamţité skončenie
pracovného pomeru by pre neho malo nepriaznivé následky. Aký vhodný spôsob skončenia
pracovného pomeru s týmto zamestnancom by ste zvolili ?
8. Máte určité indície, ţe zamestnávateľ chce s Vami rozviazať pracovný pomer výpoveďou, ktorú
Vám chce doručiť poštou v týţdni medzi 25. aţ 28. marcom 2011. Aké spôsoby môţete pouţiť, aby
ste oddialili začiatok plynutia výpovednej doby a tak si predĺţili pracovný pomer ?
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 28 z 31
Praktické príklady trestných činov
V uvedených príkladoch označte správne odpovede a uveďte dôvod pre vašu odpoveď. Zároveň
z trestného zákona doplňte správne číslo paragrafu, pod ktorým je uvedený trestný čin.
1. Ţena porodila dieťa a po niekoľkých dňoch sa rozhodla ho usmrtiť lebo dieťa sa stalo prekáţkou v
jej vzťahu s druhom, ktorý dieťa vôbec nechce. Otrávila preto dieťa a jeho zabalené mŕtve telo
odloţila do kontajneru. O aký trestný čin by išlo?
a) úkladná vražda
b) vražda
c) vražda novonarodeného dieťaťa matkou
2. Muţ v krčme sa poháda zo susedom. Vyprovokovaný jeho poznámkou o údajnej nevere jeho
manţelky sa zmocní drevenej palice a niekoľko krát ňou udrie suseda po hlave tak silno, ţe na
následky úderov sused pri prevoze do nemocnice zomrie. V tomto prípade, páchateľ bude obvinený z
trestného činu
a) úkladnej vraždy
b) vraždy
c) zabitia
3. Zločinecká skupina sa zmocní podnikateľa, odvezie ho na neznáme miesto a poţaduje od
rodinných príslušníkov zaplatenie vyššej finančnej čiastky pod hrozbou usmrtenia podnikateľa. Týmto
konaním je naplnená skutková podstata trestného činu
a) branie rukojemníka
b) vydieračský únos
c) únos
4. Majiteľa novopostavenej reštaurácie navštívi istý muţ a predstaví sa ako člen bezpečnostnej
agentúry, ktorá má údajne chrániť reštauráciu pred poţiarom, výbuchom či inými podobnými
udalosťami. Ak majiteľ nebude chcieť vyuţívať za poplatok sluţby tejto agentúry, mohla by ho
postihnúť jedna z vyššie uvedených udalostí. V danom prípade sa muţ dopúšťa trestného činu
a) vydierania
b) hrubého nátlaku
c) nátlaku
5. Matka nechá svojho šesťročného chlapčeka pred obchodným domom, povie mu, ţe sa onedlho
vráti a odíde preč za svojím milencom s úmyslom sa uţ nikdy k dieťaťu nevrátiť. Svojím konaním
pácha trestný čin
a) odloženia dieťaťa
b) opustenia dieťaťa
c) zanedbania povinnej výživy
6. Účtovníčka v snahe riešiť svoje finančné problémy sa rozhodla za falošné faktúry, vystavené na
meno inej firmy, platiť za „ vykonané práce „ a peniaze svojej firmy posiela na účet, ktorý je v
skutočnosti jej súkromným účtom. V jej prípade sa dopúšťa trestného činu
a) podvodu
b) sprenevery
c) krádeže
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 29 z 31
7. Majiteľ zlatníctva predáva výrobky, ktoré sú údajne vyrobené zo zlata ale opak je pravdou lebo sú
vyrobené iba z napodobeniny tohto vzácneho kovu. Majiteľ zlatníctva tak pácha trestný čin
a) podvodu
b) zatajenia veci
c) poškodzovania spotrebiteľa
8) Istá osoba tvrdí, ţe vie vybaviť prijatie stredoškoláka na vysokú školu a za túto svoju sluţbu
poţaduje zaplatenie určitej peňaţnej sumy. V tomto prípade ide o trestný čin
a) prijímania úplatku
b) podplácania
c) nepriamej korupcie
9) Študent strednej školy sa bojí písomky a preto sa rozhodne svoju situáciu vyriešiť tým, ţe
telefonicky oznámi zamestnancovi školy, ţe je v nej ukrytá bomba. Týmto svojím konaním sa
dopúšťa trestného činu
a) nebezpečného vyhrážania
b) šírenia poplašnej správy
c) výtržníctva
10) Aký trestný čin sa skrýva pod pojmom pranie špinavých peňazí ?
a) zatajenie veci
b) legalizácia príjmu z trestnej činnosti c)neoprávnené obohatenie
11) Ktorý trestný čin sa skrýva pod pojmom výpalníctvo ?
a) hrubý nátlak
b) vydieranie
c) úžera
Druhy trestov
Uveďte ku každému druhu trestu aspoň dva trestné činy, za ktoré je možné uložiť tento druh
trestu, buď samostatne alebo spolu s iným trestom.
Trest odňatia slobody - tento trest moţno uloţiť najviac na 25 rokov. Trest sa vykonáva v ústave na
výkon trestu s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráţenia.
Trest odňatia slobody na doživotie - tento trest je moţné uloţiť iba za trestný čin, za ktorý to trestný
zákon dovoľuje a len za podmienok, ţe uloţenie takéhoto trestu vyţaduje účinná ochrana spoločnosti a
nie je nádej, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov.
Tento trest je moţné uloţiť aj v prípade odsúdenia páchateľa za obzvlášť závaţný trestný čin, ktorý uţ
bol za takýto trestný čin predtým dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody (
„zásada trikrát a dosť „ )
Trest domáceho väzenia - tento trest je moţné uloţiť aţ na jeden rok páchateľovi prečinu. Trest
spočíva v tom, ţe odsúdený po dobu výkonu trestu je povinný v čase, ktorý určí súd, zdrţiavať sa vo
svojom obydlí, viesť riadny ţivot a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Ak poruší tieto
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 30 z 31
podmienky, súd premení tento trest na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ţe dva dni
nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Trest povinnej práce - tento trest môţe byť uloţený iba so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do
300 hodín, ak je odsúdený za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby pod 5 rokov.
Peňažný trest - môţe byť uloţený vo výške od 160 do 33 190 euro páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorým získal alebo sa snaţil získať majetkový prospech. Popri tohto trestu sa uloţí aj
náhradný trest odňatia slobody aţ na 5 rokov pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu bol zmarený.
Trest prepadnutia majetku - môţe byť uloţený páchateľovi, ak je odsúdený na doţivotie alebo ak
spáchal obzvlášť závaţný trest čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snaţil získať majetkový prospech
veľkého rozsahu ( nad 133.000 euro )
Trest prepadnutia veci – v prospech štátu súd uloţí prepadnutie veci, ktorá patrí páchateľovi a bola
pouţitá alebo určená na spáchanie trestného činu alebo ktorú páchateľ získal trestným činom.
Trest zákazu činnosti - tento trest spočíva v tom, ţe sa odsúdenému po dobu od 1 do 10 rokov
zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie.
Trest zákazu pobytu - tento trest spočíva v tom, ţe sa odsúdený nesmie po dobu od 1 do 5 rokov
zdrţiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode. Na prechodný pobyt na takom mieste alebo v
takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci sa vyţaduje povolenie. Trest sa nemôţe vzťahovať na
miesto alebo obvod, v ktorom má odsúdený trvalý pobyt.
Trest straty čestných titulov a vyznamenaní - tento trest spočíva v tom, ţe odsúdený stráca
vyznamenania a iné čestné tituly ( napríklad vysoké štátne vyznamenania, rády, čestné doktoráty )
Trest straty vojenskej a inej hodnosti – odsúdenému sa zniţuje hodnosť v ozbrojených silách na
hodnosť vojaka a ak ide o príslušníka v sluţobnom pomere ( napríklad o policajta, colníka, hasiča )
odníma sa mu hodnosť v tomto zbore.
Trest vyhostenia – ak to vyţaduje bezpečnosť osôb alebo iný verejný záujem, súd môţe páchateľovi,
ktorý nie je občanom SR alebo občanom iného členského štátu EU ani osobou, ktorej bol udelený azyl
uloţiť tento trest na 1 aţ 5 rokov.
Ktorý(é) trest(y) považujete za mimoriadne účinný(é) voči páchateľovi trestného činu a prečo ?
Ktorý(é) trest(y) považujete za mimoriadne neúčinný(é) voči páchateľovi trestného činu a
prečo ?
Za ktorý(é) trest(y) by ste navrhovali sprísniť trestné sadzby ?
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Strana 31 z 31
Download

Právna Náuka - Obchodná Akadémia Rožňava