Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / júl – august – september 2013
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
2/2013
Ročník 6
júl – august – september 2013
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Konopová
(šéfredaktor – odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor – odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Neprešlo jazykovou úpravou.
Je čas dovoleniek. Predstavu vydarených dní odpočinku spájame najmä s pekným počasím. Ak
sa naše očakávania slnečnej letnej dovolenky nenaplnia a vonku je zamračené či dážď, zvykneme
konštatovať, že už ani to leto nie je ako za nášho detstva. Veď vtedy, aj keď spŕchlo, hneď vyšlo slnko a opäť bolo pekne a teplo.
Podobné nostalgické konštatovania typu „už to nie je, ako bývalo“, alebo „nikdy by som neveril,
že môže k takému niečomu dôjsť“, často používame aj pri hodnotení iných javov a udalostí. Pokúsim sa preniesť tieto úvahy pomyselným oblúkom do lesníckeho diania.
Lesníctvo je vo svojej podstate konzervatívne. Relatívne nepodlieha takým rýchlym zmenám,
ako je to v iných výrobných činnostiach. Konzervatívnosť spájam s faktom, že väčšinu svojich cielených aktivít lesník vykonáva v súčinnosti s prírodou. Premyslenými hospodárskymi postupmi
môže vylepšiť kvalitu lesných porastoch, ich odolnosť a iné hodnoty, ale prírodné danosti drevín
na danom mieste nezmení. Čo sa však postupom času nevyhnutne mení, sú technické podmienky
výroby, vybavenosť, používanie informačných technológií. Na tieto zmeny vedia a chcú vojenské
lesy rýchlo reagovať. Čiastočne sa menia aj požiadavky odberateľov a spracovateľov dreva na sortimenty dreva.
Predstavme si nasledovnú situáciu. Bývalý zamestnanec, alebo človek, ktorý sa v minulosti zaoberal obchodom s drevom, náhodou prechádza popri vagónoch na železničnej stanici v Kamenici
a spýta sa terajšieho lesníka na smerovanie naloženého dreva. Po vysvetlení je udivený – táto buková guľatina ide do celulózky? Toto je vláknina? Keď dostáva odpoveď, že ide o sortiment vymanipulovaný z prebierkovej hmoty, hodnotený ako drevo II. akosti určený na výrobu nanukových
paličiek, ostáva mu len ono známe konštatovanie – veru, už to nie je tak, ako to bolo predtým.
Naozaj, už neplatia dôsledne všeobecné pravidlá, podľa ktorých listnatá vláknina rovná sa celulóza a listnatá guľatina ide na pílu. Aktuálne môže platiť aj – listnatá vláknina rovná sa surovina
na spaľovanie a výrobu tepla. Toto gumovanie súvislosti medzi sortimentom dreva a očakávaným
produktom z neho môže viesť k záveru, či má zmysel dodržiavať nastavenú latku kvality sortimentácie buka a ostaných listnatých drevín. Som presvedčený, že má. Čas na „salámovú manipuláciu“
ešte nenastal, aspoň nie v podmienkach bukového závodu. Znamenalo by to pokles tržieb za drevo. Aj keď sa cenové rozdiely medzi sortimentmi v porovnaní s minulosťou zahustili, stále platí
pravidlo – za vyššiu kvalitu vyššia cena. Celkový rozsah sortimentov, ktoré požaduje trh, sa oproti
minulosti nezmenil. Treba ich preto vyrábať a obchodovať s nimi. Konečná suma tržieb za drevo je
veľký súčet malých čísel. Stále je zatiaľ konečným hodnotením našej práce miera zisku.
Vážení kolegovia, želám vám pekné slnečné dovolenky.
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou ❧
fotografia na titulnej strane © Michal Bujňák
2
vojenské le sy 2/2013
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . 2
Lesníctvo
od spoločných
koreňov
kynológia
Téma: „Čipovanie psov“. . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
spoločenská rubrika
Využívanie potenciálu
mladých lesných porastov . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
Obhospodarovanie poľnohospodárskej
pôdy na o. z. Kežmarok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
Ralsko v proměnách času. . . . . . . . . . . . . . . . . 12
HISTÓRIA
Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Opravy a údržba lesných ciest. . . . . . . . . . . . . . 6
Tour de France na Korzike na vlastné oči . . . 22
Prototyp. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Jeden z nás - Ing. Ján Machajdík . . . . . . . . . . 23
Kto je víťazom „Matejovského
dekrétu“ v 2013 ?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
poľovníctvo
a rybárstvo
Branno-športové dni vyhrala
Kamenica nad Cirochou. . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Ukrajina blízka a predsa vzdialená. . . . . . . . 24
Výstava „Lovu zdar!
90 rokov od vzniku Československej
mysliveckej jednoty“. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
20. výročie vzniku štátneho
podniku Vojenské lesy
a majetky SR v Pliešovciach. . . . . . . . . . . . . . . 15
Vojenské lesy a majetky,
súčasť života vojakov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Lesná pedagogika
strelectvo
Los mokraďový - Vráti sa na Slovensko? . . . . 8
Čistenie tokov po povodniach vplýva
na zdravý vývoj ichtyofauny. . . . . . . . . . . . . . . 9
Vášeň bez hraníc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Je premnoženie raticovej zveri
v poľovníctve reálne?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Najdôležitejšie novinky v zákone
o poľovníctve. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Prírodovedná súťaž „Čo šepká les 2013“. . . 27
Výborná guľovnica X Bolt Stalker
Fluted od Browningu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
Strelecká sezóna v plnom prúde. . . . . . . . . . . 17
Detské dni sv. Huberta 2013. . . . . . . . . . . . . . 28
O lese tak trochu inak. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
Detská lesnícka univerzita 2012/2013. . . . . . 29
Obhájili sme titul Zelenej školy. . . . . . . . . . . 30
Krátka návšteva v Malých Levároch. . . . . . . 30
vojenské le sy 2/2013
3
LesnÍctvo
Využívanie
potenciálu mladých
lesných porastov
VLM SR š.p. v súlade s programom Európskej únie o rozvoji a využívaní obnoviteľných zdrojov
energie zaradili do výrobného programu ako jednu z priorít výrobu biomasy. Biomasa sa vyrába najmä z tenkej nekvalitnej drevnej hmoty z korunových častí po obnovných ťažbách, ďalej
z drevnej hmoty mladých lesných porastov z prečisťovania a prebierok do 50 rokov.
Ing. Zuzana Balandová,
vedúca oddelenia výroby
Zdrojom biomasy z obnovných ťažieb v oblasti Záhoria je drevný odpad po veľkoplošných holoruboch v borovicových porastoch
na ploche cca 250 hektárov ročne. V oblasti
OZ Kežmarok postihnutej kalamitou smrekových porastov vzniká drevný odpad na ploche cca 200 hektárov ročne. V oblasti OZ Kamenica vznikne po obnovných ťažbách cca
100 a v oblasti SL Pliešovce 35 hektárov holín. Ďalší zdroj biomasy sú mladé lesné porasty. Na území VLM SR š.p. je 23 tisíc ha porastov s vekom do 50 rokov, z toho je 11 tis. ha
prebierok do 50 rokov s prepisom 28 tis. m3
ročne. V porastoch nad 50 rokov sú prebierky
stromov. V týchto porastoch je preto potrebné
použiť na sústreďovanie a vývoz dendromasy
vhodné malé, relatívne ľahké vyvážacie mechanizmy. Veľké vyvážacie súpravy a forwardery, resp. LKT, UKT sú vzhľadom na potrebu
manévrovania pri zbere hmoty medzi stojacimi stromami na tieto plochy nevhodné, resp.
nepoužiteľné. Trh v súčasnosti ponúka množstvo ľahkých malých strojov v mnohých variantoch a modifikáciách, napríklad na pásových podvozkoch, s hydraulickým žeriavom,
navijakmi, ovládané z kabíny alebo ručne. Pre
názornosť spomeniem Forcat 36D, Alstor 8x8,
železný kôň Kapsen, vývozka Malwa, Entracon EH30. Ich cena je v porovnaní s veľkými
vývoznými súpravami o poznanie nižšia. Sú
ľahšie, preto majú nižšie požiadavky na výkon motora. Toto priaznivo ovplyvňuje nadobúdaciu cenu týchto prostriedkov, znižuje
rénnych podmienkach. Konštrukčné princípy a technické parametre týchto prostriedkov
vybavených hydraulickými žeriavmi s veľkým
dosahom vytvárajú základné technické podmienky na sortimentovú metódu ťažby dreva. Rozhodujúcim spôsobom minimalizujú
poškodenie ostávajúceho porastu v kľúčovej
operácii sústreďovania dreva – vyťahovaní
dreva, resp. sortimentov surového dreva.
Pilotným sa v použití týchto technológií
stáva OZ Kamenica nad Cirochou, ktorý ponúka možnosť sústreďovania dendromasy
s následným odpredajom na výrobu energetickej štiepky z porastov po vykonaní výchovných ťažieb.
Technológia sústreďovania dendromasy
z týchto porastov nebola doposiaľ v podmienkach OZ Kamenica nad Cirochou odskúšaná.
Cieľom je uspokojovať zvýšený záujem o drevnú hmotu na výrobu energetickej štiepky.
Dendromasa sa musí sústreďovať na odvozné miesto v lese alebo inú určenú plochu,
kde sa dá následne štiepkovať do odvozného
prostriedku. So sústredenou hmotou môže
Pre zložitosť terénu sú využívané ľahké mechanizmy
Pre zložitosť terénu sú využívané ľahké mechanizmy
plánované na výmere takmer 10 tis. ha s predpisom 26 tis. m3 ročne. Tieto údaje ukazujú,
že mladé lesné porasty predstavujú značný
potenciál. Pre ich efektívne obhospodarovanie je však nevyhnutné prispôsobiť využívané
technológie.
Jedna z hlavných požiadaviek sústreďovania je zabránenie poškodzovaniu stojacich
4
energetickú spotrebu a tým pozitívne vplýva na celkovú výšku nákladov. Nižšia hmotnosť bázového stroja spôsobuje nižšie zhutnenie lesných pôd, čo vo väčšine prípadov (na
väčších sklonoch svahov) znižuje riziko ťažbovo-dopravnej erózie. Pohon všetkých náprav znižuje riziko prekĺznutia a poškodenia
pôdy a uľahčuje manévrovanie v zložitých te-
nakladať zhotoviteľ prác. Ten uhradí VLM SR
š.p. OZ Kamenica nad Cirochou dohodnutú cenu za tonu vyrobenej štiepky zo sústredenej dendromasy. Výrobné, platobné a ostatné podmienky obchodovania s tovarom budú
dohodnuté v osobitných písomných kúpnych
zmluvách.
Záujemcovia si budú môcť nezáväzne obhliadnuť pracoviská v uvažovaných lesných
porastoch pre sústreďovanie dendromasy.
Viac informácií možno získať telefonicky
na Odštepnom závode Kamenica nad Cirochou u Ing. Mariána Hojdana, vedúceho lesnej výroby, na t.č.: 057/7590535, resp. gsm:
091.592.5643
Našim cieľom je tieto technológie postupne
zaviesť v rámci všetkých organizačných jednotiek.
❧
vojenské le sy 2/2013
LesnÍctvo
Obhospodarovanie
poľnohospodárskej
pôdy na o. z. Kežmarok
VLM o. z. Kežmarok, Lesná správa Ľubica, sa okrem lesnej výroby, údržby lesných ciest a zvážnic zaoberá aj poľnohospodárskou činnosťou. Poľnohospodárske pozemky VLM SR, o. z. Kežmarok sa nachádzajú v bývalom výcvikovom priestore Javorina na jednotlivých správach LS Ľubica,
LS Tichý Potok a LS Podolínec v celkovej výmere 961 ha. Sú deklarované ako trvalo trávnaté porasty (TTP). Pozostávajú z lúk s výmerou 271 ha a z 690 ha pasienkov. Na túto plochu sme podali
žiadosť o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb na Poľnohospodársku platobnú agentúru.
Starostlivosť o pozemky
O TTP sa začíname starať už v jarných mesiacoch. Zabraňujeme prenikaniu nežiaducej
vegetácie na poľnohospodársku plochu. Odstraňujeme nálety drevín, krovín a iné invázne
druhy rastlín. U nás sa na túto činnosť osvedčila cestná fréza Merry Crusner. Jedna z hlavných podmienok kladených na žiadateľa je
pasú na našich pasienkoch dve stáda hovädzieho dobytka v počte 548 ks. Následne po vypasení mulčujeme nedopasené porasty, čím zabraňujeme rozmnožovaniu húževnatých burín.
Ošetrené pozemky produkujú
V tomto roku sa nám podarilo vďaka priaznivému počasiu vyrobiť v krátkom čase na na-
šich lúkach 430 ton senáže v balíkoch, ktorá
v zimnom období slúži na prikrmovanie zveri. Takto ošetrené plochy kosením a spásaním
zabezpečujú v jesennom období dobrú a výživnú pastvu tzv. otavu pre jeleniu a srnčiu
zver až do príchodu prvých mrazov.
Hlavný a zmysluplný cieľ využitia lúk a pasienkov by mal spočívať v nájdení rovnovážneho stavu. Ten umožní využitie porastov
šetrnou pastvou hospodárskych zvierat, čo zabezpečí neustále udržovanie krajiny tak, aby
bol zachovaný i pôvodný krajinný ráz. V ňom
sa môžu vedľa človeka uplatniť aj divo žijúce
zvieratá a svoje miesto si zachová aj pôvodná
flóra a fauna. ❧
Mulčovanie nedopasených porastov
zabraňuje rozmnožovaniu burín
Eduard Plučinský, technik správy
LS Ľubica , OZ Kežmarok
počas celého kalendárneho roka dodržiavať
minimálne zaťaženie 0,2 veľkej dobytčej jednotky (VDJ) na hektár. Túto podmienku spĺňame vďaka Poľnohospodárskemu družstvu
podielnikov Kežmarok. Od začiatku mája až
do konca septembra družstevníci z Kežmarku
vojenské le sy 2/2013
Vyrobená balíková senáž slúži na zimné prikrmovanie
5
LesnÍctvo
Opravy a údržba
lesných ciest
Lesná cestná sieť je neodmysliteľná súčasť lesného hospodárstva a základný predpoklad
všetkých činností v lese. Slúži na dostatočné sprístupnenie porastov pre možnosť realizácie lesnej výroby – na dopravu pracovníkov, ktorí vykonávajú práce v lesníckych činnostiach
od pestovnej až po ťažbovú, na prevoz rôzneho materiálu, strojov a techniky, na sprístupnenie územia pre prípad požiaru a má aj význam pri orientácii v krajine. Dôležitá je aj finálna
fáza lesnej výroby, čiže odvoz drevnej hmoty na sklad, resp. k odberateľovi. Je teda nevyhnuté, aby technický stav lesných ciest vyhovoval všetkým lesníckym činnostiam. Starostlivosť
o lesné cesty spočíva v ich údržbe a opravách. Keďže takmer vždy ide o nemalé investície,
je hľadanie nových spôsobov a technológií šetriacich náklady na mieste. Ako jedna z nich sa
v poslednom čase ukazuje rekonštrukcia ciest frézovaním.
Drva
Proces obsahuje viacero
následných krokov
1.Kontrola ciest a výber rizikových úsekov,
ktoré si vyžadujú opravu
2.Sústredenie techniky (cestná fréza – zavesená na traktore, Tatra, valec, grejder,
UDS). Často je potrebné stroje zabezpečiť
z viacerých organizačných jednotiek odštepných závodov.
3.Pred samotným frézovaním je nevyhnutná príprava koruny cesty v podobe úpravy
banketov, vyčistenie priekop, výrub nežiaducich drevín.
4.Frézovanie vrchnej vrstvy cesty, približne
do hĺbky 10 – 15 cm.
Ing. Zuzana Balandová,
vedúca oddelenia výroby , š.p. Pliešovce
5.Na frézovaný povrch sa vysype drvina –
odpad po frézovaní ciest a znovu sa daný
úsek cesty frézuje. Zabezpečí sa tak premiešanie existujúceho materiálu na ceste
a vysypanej drviny.
6.Nespevnená vrstva sa vyrovná grejderom
a na záver zhutní valcom.
Procesu predchádza zaobstaranie dostatočného množstva drviny, v prepočte približne 1000 ton na 2 km. Na opravy a údržbu
takýmto spôsobom sú ideálne letné mesiace jún a august, keď teplé počasie prispieva k ohrievaniu materiálu a teda jeho lepšej spojitosti. Teplé počasie tiež zaručuje, že
sa materiál počas prudkejších dažďov nevymyje. V nasledujúcom roku takto upravená cesta „sadne“, povrch je viac ujazdený
a spevnený. Problematické ostáva napojenie
vyfrézovaných úsekov na neupravované časti ciest. Preto zvažujeme opravy ciest takouto
technológiou v súvislých úsekoch.
❧
Valcovanie
Fréza na trojbodovom návese traktora
Úprava gredrom
Odstránenie
porastov pred
samotnou
úpravou
Úprava okrajov cesty
6
vojenské le sy 2/2013
LesnÍctvo
Prototyp
Opravy lesných ciest sú po ich poškodení nevyhnutné. Nemožno poprieť, že lesnou výrobou
(približovaním dreva) k poškodzovaniu ciest dochádza. Záleží na podmienkach prostredia, na
sklone, podloží, aktuálnom počasí, mechanizme a ťažbovej metóde. Ideálne je poškodeniam
ciest predchádzať, resp. znižovať ich na najnižšiu možnú mieru. V snahe znižovať tieto škody zamestnanci OZ Kežmarok navrhli a vyrobili prototyp tzv. roštu.
Ing. Zuzana Balandová,
vedúca oddelenia výroby , š.p. Pliešovce
označené červenou farbou. Rošt sa využíva
v mieste, kde je nevyhnutné priblížiť drevo cez
existujúcu cestu na OM na LS Podolínec.
Ide o prototyp. Jeho prípadné zlepšenia
a využitie ukáže prax.
❧
Prototyp roštu vyrobený z polguliačov o dĺžke približne 3 m, ktorého účelom je ochrana cesty pri približovaní dreva na OM
Rošt je vyrobený z polguliačov, široký približne 3,4 až 4 metre. Prax však ukazuje, že je
výhodnejšie, aby jeho šírka dosahovala 5 m,
aby bolo možné ukotvenie v priekope a teda
aby nedochádzalo k rozrušovaniu povrchu
cesty. S väčšou šírkou je však spojená aj zložitejšia manipulácia s roštom. Ukotvenie sa robí
pomocou roxorov s pätkou. Ako spájací materiál poslúžila vyradená hasičská hadica. Hrany roštu sú pre lepšiu viditeľnosť a bezpečnosť
Ako spojovací materiál poslúžili vyradené hasičské hadice
Kto je víťazom „Matejovského
dekrétu“ v 2013 ?
Víťazom 7. ročníka ankety „Cena Jozefa Dekreta Matejovie“ pre rok 2013 je pán Miroslav Rybárik. riálu s predpísanou druhovou skladbou. NieZaslúžil si ju za celoživotnú, štyridsaťtriročnú prácu, aktivitu a výsledky na úseku lesného hospo- koľkoročné mimoriadne pracovné a odborné
nasadenie sa prejavilo v tom, že pre vlastnú podárstva a poľovníctva.
Miroslav Rybárik sa narodil 23. januára
1949 v Kamennej Porube, okres Žilina. Odborné lesnícke vzdelanie nadobudol na Strednej
lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Túžba
pracovať v lese sa mu začala napĺňať v roku
1970 na Lesnom závode Rajecké Teplice, keď
ako mladý lesník prebral lesný obvod aj s horárňou bez elektriny na samote v doline Rybná pod Kľakom. Sedemdesiate roky boli na LZ
Rajecké Teplice mimoriadne zložité a náročné.
V obvode závodu robili rozsiahlu delimitáciu
zanedbaných poľnohospodárskych plôch porastených lieskou – bola to jedna z najväčších
zalesňovacích akcií v rozsiahlej Rajeckej doline. V podmienkach, v ktorých Miroslav Rybárik pracoval, ich výmera predstavovala 520 ha
sústredených plôch. Cieľ bol jasný – usporiaIng. Jaroslav Šulek , Slovenská
lesnícka komora
vojenské le sy 2/2013
dať pôdny fond delimitáciou týchto pozemkov,
likvidáciou liesky pripraviť plochy pre založenie lesa umelou obnovou tak, aby založené lesy
v budúcnosti plnili všetky dôležité funkcie pre
spoločnosť. Samotná likvidácia liesky bola fyzicky náročná práca, znásobená nedostatkom
ľudí nielen pri zalesňovaní, ale aj pri starostlivosti o zabezpečenie novozaložených kultúr.
Na zalesnenie týchto plôch bolo potrebné obrovské množstvo kvalitného sadbového mate-
trebu vypestovali vo vlastných škôlkach ročne
viac ako 300 tisíc sadeníc výbornej kvality, najmä smreka, jedle, smrekovca, buka a javora.
Po 11 rokoch vo funkcii vedúceho lesníckeho obvodu sa stal Miroslav Rybárik zástupcom vedúceho lesnej správy so zameraním na
pestovanie. V druhej polovici 80-tych rokov
bol vedúcim Lesnej správy Fačkov, neskôr až
do odchodu na dôchodok 31. decembra 2012
zástupcom vedúceho lesnej správy a vedúceho
lesného obvodu. Ako lesník sa celý život venuje poľovníctvu v poľovnom revíri s chovom jelenej zveri, kde je poľovným hospodárom. Skutočnou odmenou po toľkých rokoch námahy
je nielen pre nášho dnešného laureáta neopakovateľný pocit vidieť a prechádzať sa po stovkách hektárov zdravých lesov založených s jeho
prispením.
Miroslavovi Rybárikovi k udeleniu ceny
JDM všetci srdečne blahoželáme a do ďalších
rokov života mu prajeme všetko najlepšie.
Lesu zdar!
7
Poľovníctvo a rybárstvo
Los mokraďový
Vráti sa na Slovensko?
Los mokraďový (Alces alces) je robustný kopytník z čeľade jeleňovitých. Patrí bezpochyby medzi najmajestátnejšie a najzaujímavejšie zvieratá, ktoré v minulosti obývali a zdobili naše lesy.
Približne pred 300 rokmi ho však u nás vyhubili. Laická verejnosť sa tak mylne domnieva, že los
patrí len do severských krajín, kde ho nájdeme dodnes – v oblastiach severnej Európy, Severnej Ameriky či Ázie.
Telo losa je dlhé 2 – 3 metre a pokryté hnedou, hnedo-sivou srsťou. Samce dosahujú hmotnosť až 450-500 kg a dorastajú
do 2,5 m výšky, samice o čosi menej. Hlavy
samcov zdobí obdivuhodne krátke lopatovité alebo vetvovité parožie s rozpätím až 1,6
m, ktoré zhadzujú spravidla vo februári. Vývoj nového parožia sa končí v júli až auguste. Losia ruja je podobne ako jelenia na jeseň. Gravidita trvá osem mesiacov. Keď má
mláďa tri týždne, dokáže už matku nasledovať na pašu. Ako päťmesačné je už schopné
žiť samo, ale ostáva s matkou 1-2 roky, kým
sa nenarodí ďalšie mláďa. Los je veľmi inteligentné zviera, ktoré vie zhodnotiť hroziace nebezpečenstvo. Živí sa najmä vetvičkami
mäkkých listnatých stromov, koreňmi a výhonkami rastlín. Nie je až taký plachý, za
akého ho považujú. Je výborne prispôsobený na plávanie a brodenie sa v mokradinách
či snehu. Zaujímavé je, že jeho predné nohy
sú dlhšie ako zadné a jeho kosti majú tempo
rastu až raritných 2,5 cm denne. Slabý zrak
je vykompenzovaný dobrým sluchom a čuchom, ktoré mu slúžia na orientáciu. Okrem
obdobia párenia žije samotársky. Dožíva sa
veku 20-25 rokov.
8
Nadšenci chcú losa späť
Vďaka postupnému zotavovaniu sa z rapídneho poklesu výskytu losa v súčasných populáciách tohto ohrozeného druhu badáme mierne
zvýšenie počtu jedincov. Aj keď v minulosti bol
na Slovensku viackrát zaznamenaný výskyt samotárskych jedincov, odhaduje sa, že ich je v súčasnosti na celom území Slovenska menej ako
desať kusov. Stretnúť toto pozoruhodné zviera u nás je skoro nemožné. Zmeniť tento stav by
mal projekt, ktorý plánuje skupina nadšencov
z Liptova. Chcú prinavrátiť losa do našich lesov.
Už tento rok plánujú zo severských európskych
krajín, z rehabilitačných staníc, kde los bežne
žije, priviezť šesť losov a vypustiť ich na strednom Slovensku. Najskôr ich umiestnia do takzvaných aklimatizačných zverničiek. Pred vypustením do voľnej prírody dostanú GPS obojky
a pomocou nich budú zvieratá monitorované.
Financie na podporu chovu losa na Slovensku
chcú nadšenci získať z grantových fondov.
Mohlo by to vyjsť
Vybudovaním aklimatizačných zverníc na
vybraných územiach by sa umožnilo sledovanie opätovného prispôsobenia sa losa našim
podmienkam. Nakoľko bol pozorovaný príchod jedincov z Poľska cez Oravu a Liptov a ich
Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia
lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir.,
[email protected], ( text, foto internet )
presun na Horehronie, stredné Slovensko by
bola vhodná lokalita. Autori projektu od vypustených jedincov očakávajú stabilizáciu nomádskych, najmä z Poľska prichádzajúcich jedincov, ktorí by sa mali k vypusteným pripojiť
a založiť mikropopuláciu. Podmienky, v akých
žil u nás los pred vyhubením a dnes, sa v priebehu storočí výrazne zmenili v jeho prospech.
Slovenské podmienky sa nijako výrazne nelíšia od prírodných podmienok v okolí Šumavy a Třeboňska v susednom Česku, čo je dobré znamenie toho, že losovi by sa takisto malo
dariť i u nás. Plusom je pestrá členitosť územia.
Los by tak nemal dôvod k ďalšej migrácii a jeho
usadenie by bolo oveľa jednoduchšie. Určite prospešné je aj rozrastanie sa pionierskych
drevín ako jarabina, breza, vŕba, či osika, ktoré
tvoria základ jeho potravy, na územiach kedysi
využívaných na poľnohospodárstvo. Treba tiež
zohľadniť aj nebezpečenstvo zo strany predátorov, ako sú medvede a vlci.
Pokusov o návrat losa na Slovensko bolo
v minulosti už viacero, no ani jeden nevyšiel.
Aj tento má teda riziká. Návrat losa do našich lesov by však s určitosťou privítala nielen
príroda a história, ale aj mnoho poľovníkov
a ochranárov a bolo by to taktiež obohacujúce
a prospešné aj pre našu faunu.
Zdroj: internet
vojenské le sy 2/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Čistenie tokov po povodniach
vplýva na zdravý
vývoj ichtyofauny
Medzi povinnosti Vojenských lesov v rámci ich pôsobnosti patrí starostlivosť o vodné toky a zabezpečenie trvalej prietočnosti.
Ján Krempaský, lesník
LS Ľubica, OZ Kežmarok
Po povodni, ktorá postihla náš o.z. Kežmarok v júni 2010, bola zreteľná potreba uvoľniť
toky odstraňovaním nánosov a úpravou brehov na najviac poškodených miestach. Nánosy tvorili odplavené dreviny, panely (z pôvodne
vyregulovaného potoka Ľubica), ktoré bránili prietoku a tiež rôzny materiál, splavený do
vodných tokov (nábojnice, obaly z káblov, fólie, asfaltové lepenky a rôznorodý stavebný odpad) po činnosti obyvateľov osád, ktorí sa podujali likvidovať všetko nestrážené v bývalom
VVP Kežmarok, počnúc káblami v zemi a končiac budovami. Naplavený organický materiál
nepredstavuje hrozbu pre ichtyofaunu, ak nepresahuje jeden meter – to je maximálna výš-
ka, ktorú dokáže prekonať pstruh v postupe ku
svojim neresiskám pri prameňoch. To však neplatí pri iných spomenutých materiáloch, ktoré znamenajú veľké potenciálne nebezpečenstvo a preto ich treba odstrániť. Na mnohých
miestach nastala veľká deštrukcia koryta potokov a zmenili sa toky na veľkom území.
Vrátiť pstruhovi priestor
S odstraňovaním povodňových škôd sme na
našom o.z. Kežmarok začali okamžite. Postupne sme s pomocou ťažkej techniky likvidovali
závaly na úsekoch tokov, ktoré ohrozovali majetok štátu a nášho o.z. (odvozné cesty, mosty...)
Ďalšia, podstatne zdĺhavejšia práca, bola väčšinou ručne odstraňovať naplavené dreviny
a všakovaký cudzorodý materiál, ktorý by mal
negatívny vplyv na ichtyofaunu vodných tokov.
Zatarasený tok Ľubického potoka
po povodniach z r. 2010
Čistenie toku Ľubického potoka po povodniach
povodie Ľubického potoka už v priebehu sanácie ...
Sila prírodných živlov
vojenské le sy 2/2013
V niektorých miestach závaly dosahovali výšku aj dva metre, čo by absolútne znemožnilo
prístup pstruhov k neresiskám pri prameňoch.
Túto činnosť máme už z väčšej časti za sebou.
Ostáva nám urobiť ešte ďalší, nie menej dôležitý krok pre kvalitný život vodných živočíchov
– obnovovanie zničených kaskád, v ktorých by
naša hlavná ryba, pstruh potočný, našla znova
ideálne podmienky na život. Ako rybár verím,
že sa nám časom podarí naplniť aj táto úloha.
❧
9
Poľovníctvo a rybárstvo
VÁŠEŇ BEZ HRANÍC
Tak ako lyžiar nedočkavo čaká na prvý sneh, poľovník na nádherné zážitky v prírode, tak tisícky
rybárov každý rok netrpezlivo čakajú na začiatok rybárskej sezóny. Drvivá väčšina rybárov obchádza v zimných mesiacoch obchody s rybárskymi potrebami, aby aspoň čiastočne potlačili
priam maniacku túžbu „byť pri vode“.
rybárskej stráže nás nútia vyhľadávať stále
nové a nové miesta, kde sa dá skutočne zabudnúť na denné starosti a takéto miesta len
s nevôľou opúšťame.
Rybársky raj na rieke Pád
Ing. Peter Cintula, vedúci
LS Mikulášov, OZ Malacky
Sezóna je už definitívne tu a s ňou sa prebudila i rybárska vášeň. V hlavách nás rybárov sa rodia plány, kde a ako uloviť dlho
očakávanú rybu s veľkým „R“. My, ktorí sme
prepadli rybárčeniu, vieme, koľko peňazí a najmä času táto záľuba stojí. Sme preto
radi, keď si nájdeme v tomto uponáhľanom
svete chvíľku času na vychádzku k vode, kde
si aspoň čiastočne oddýchneme. Preplnené
rybníky, neuveriteľný krik a v mnohých prípadoch zbytočné šikanovanie od aktívnej
Nebol som zástancom zahraničnej rybačky, až do prvej skúsenosti v Taliansku na rieke Pád. Nádherná príroda, nezregulovaný tok
rieky, obrovské sumce dosahujúce hmotnosť
nad 100 kg, kapry, ktorých rozmery sú sen
každého rybára a najmä pokoj mi dávali ideálne podmienky plne sa venovať mojej vášni,
ku ktorej patrí aj lov sumcov.
Rieka Pád tečie 652 km zo západu na východ cez severné Taliansko, od Mount Monviso (v Kotických Alpách) smerom k Jadranskému moru pri Benátkach. Túto rieku som si
zamiloval natoľko, že som sa na ňu vracal sedem rokov po sebe, v niektorých prípadoch aj
dvakrát do roka.
V posledných rokoch som rybárčil na severovýchode Španielska na rieke Rio Ebro,
ktorá patrí medzi najdlhšie a najvýznamnejšie rieky na Pyrenejskom polostrove. Jej celková dĺžka je 928 km a plocha povodia 86
800 km2. V údoliach a dolinách je okúzľujúca zmes kaňonov, krásnych malebných mestečiek, opustených hradov a starobylých kláštorov. Nádherné je aj starobylé mestečko Caspe,
pri ktorom je kemping, v ktorom som strávil
dva týždne neopísateľných rybárskych zážitkov. Svedčí o tom 212 cm dlhý a 74 kg vážiaci
sumec ulovený na halibutové pelety. Kto pozná tieto miesta, dá mi za pravdu, že je stále čo spoznávať v týchto prekrásnych kútoch
Európy. Ak mi to čas dovolí, rád sa vrátim na
miesta, na ktoré mám najkrajšie spomienky.
Kto prepadne tejto záľube, nenájde prekážku,
ktorá by mu zabránila cestovať hoci aj tisícky
kilometrov za svojou vysnívanou rybou. ❧
Je premnoženie raticovej
zveri v poľovníctve reálne?
Sezónne migrácie zveri za potravou, vodou či úkrytom počas zimy alebo ruje výrazne presahujú hranice VO Záhorie. Samotný VO predstavuje
najväčší súvislý lesný komplex na Záhorskej nížine. Na východ od neho sa nachádza výrazná terénna depresia, tzv. Podmalokarpatská zníženina.
Vyznačuje sa malou lesnatosťou a prevažnú väčšinu pozemkov tvoria poľnohospodárske kultúry. Je tam však i množstvo mokradí, čo je pre zver
ideálne prostredie predovšetkým počas vegetačného obdobia. Zver tam nachádza dostatok potravy a v horúcich periódach i vody. Priestor Podmalokarpatskej zníženiny vyhľadáva i raticová zver z blízkych Malých Karpát.
Na západ od VO sa nachádza mozaikovitá krajina samotnej Borskej nížiny, ktorú tvoria menšie lesné celky popretkávané poľnohospodárskymi pozemkami. Severne od VO
je Chvojnická pahorkatina s veľmi nízkou lesnatosťou, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Myjava. Raticová zver vo všeobecnosti oblasť
VO v zvýšenej miere využíva v období rodenia mláďat, počas ruje a predovšetkým počas
chladnejších mesiacov, keď tam nachádza
vhodné zimoviská.
10
Hlavné faktory, ktoré vplývajú na premnoženie raticovej zveri, možno zhrnúť takto.
Dostatok potravy, vody
a vhodných úkrytových
podmienok
Na premnoženie raticovej zveri vplýva i druhové zloženie poľnohospodárskych kultúr.
V súčasnosti je nevhodný rastúci trend a dopyt
po kukurici a repke, keď sa predovšetkým diviačia zver v lánoch kukurice silno premnožuje.
Pavol Olšovský, lesník
LS Mikulášov , OZ Malacky
Pri nedostatku potravy v zimnom období sa
raticová zver v oblasti Záhorskej nížiny zo širokého okolia sústreďuje do oblastí s dostatkom potravy. Spôsobuje to neprirodzene vysoké koncentrácie zveri. Badateľné boli aj počas
tohtoročnej dlhej a tuhej zimy, keď vyhladovojenské le sy 2/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
vaná zver (predovšetkým muflonia a jelenia)
z Malých Karpát prenikala do okrajových častí
VO, kde spôsobila pomerne značné škody. Neboli by také výrazné, keby dotknuté poľovné
združenia predovšetkým v období núdze dostatočne prikrmovali raticovú zver.
Správne poľovné
obhospodarovanie revíru
Správne poľovné obhospodarovanie revíru
považujem za najvýznamnejší faktor z hľadiska
premnoženia raticovej zveri. Treba brať na zreteľ účel poľovného revíru, bonitnú triedu a predovšetkým rozsah kmeňového stavu.
V súčasnosti z hľadiska bonitácie poľovných
revírov možno sledovať negatívny trend v znižovaní úživnosti poľnohospodárskych pozemkov, predovšetkým lúk. Keď prechádzate lúkami, ktoré boli kedysi veľmi bohaté, vidíte iba
burinu, často nepôvodné a invázne byliny, dlhoročne nepokosené plochy porastené smlzom
a podobne. Z krajiny sa vytratila pestrá mozaika poľnohospodárskych plodín. Zver potom
pre nedostatok potravy na poliach a lúkach hľadá obživu v lesných kultúrach, predovšetkým
prirodzenom zmladení. Preto pri stanovovaní
vyšších normovaných kmeňových stavov treba
postupovať veľmi opatrne.
Kmeňový stav zveri charakterizujú tri hlavné znaky: hustota, pomer pohlavia a veková
štruktúra. Hustota zveri sa mení v priebehu
roka, zvýšená je počas zimného obdobia. Pomer pohlavia považujem za základný ukazovateľ stavu populácie. Je veľmi dôležitý najmä
z chovateľského hľadiska, ideálny je pomer pohlaví 1:1. Napríklad jelenia zver – čím je pomer
pohlaví vyšší v prospech jeleníc, tým rýchlejšie
populácia narastá a znižuje sa počet dospelých
jeleňov. V takejto situácii treba odstrel na chov
súcich dospelých jeleňov znížiť, alebo úplne vylúčiť a odstrel sústrediť na jelenice a jeleňov 1.
a 2. vekovej triedy.
Ďalší problém pri kmeňových stavoch raticovej zveri je negatívny vplyv nepôvodných
druhov (danielia a muflonia zver) predovšetkým na srnčiu zver, ktorú vytláčajú z jej pôvodných stanovíšť.
Zhrnuté a podčiarknuté – pri nevhodnom
poľovnom obhospodarovaní a zmenách v krajine je premnoženie raticovej zveri skutočne
reálne.
❧
vojenské le sy 2/2013
Najdôležitejšie
novinky
v zákone
o poľovníctve
Ing. Zuzana Balandová,
vedúca oddelenia výroby , š. p. Pliešovce
Zákon 115/2013, ktorým sa dopĺňa zákon
č. 274/2009 v znení neskorších predpisov, vykazuje 108 zmien. Vyberám z nich to najhlavnejšie a potrebné pre poľovnícku prax:
- obdobie času núdze nie je stanovené dátumom, ale určuje ho obvodný lesný úrad
v sídle kraja
- na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru, uznesenia o schválení žiadosti o uznanie PR, na uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov a na
rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov je
potrebný súhlas nie dvojtretinovej, ale nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov
- bol doplnený §13a o užívaní PR s viac ako
dvojtretinovou väčšinou poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu a § 13b o osobitnom užívaní poľovného revíru
- mení sa doba, na ktorú sa uzatvárajú zmluvy na užívanie poľovného revíru a to na 10
rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej
zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom
jelenej zveri
- poľovnícky hospodár už nemôže byť poľovníckym hospodárom zároveň v PR aj samostatnej zvernici, môže byť menovaný len
v jednom PR resp. samostatnej zvernici
- doplnený je zákaz pohybu mačiek v PR,
okrem pohybu vo vzdialenosti do 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby, ak dôjde k usmrteniu mačky vo vzdialenosti do
200 metrov od najbližšej pozemnej stavby,
môže jej vlastník požadovať náhradu
- upravili sa povinnosti užívateľa PR tak, že
užívateľ PR je povinný dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri
- doplnila sa povinnosť užívateľa PR viesť
aktuálny prehľad poľovníckych zariadení
na mape poľovného revíru
- doplnili sa práva a povinnosti člena poľovníckej stráže usmrtiť mačku voľne sa pohybujúcu po PR vo vzdialenosti väčšej ako
200 metrov, keď nie je viditeľne označená
- upravila sa legislatíva o registrácii poľov-
níckej organizácie a o zániku poľovníckej
organizácie
- mení sa doba platnosti vydávania poľovných lístkov a to na týždeň, mesiac, jeden,
päť alebo desať rokov pre občana SR a cudzinca, osobám nad 62 rokov na dobu neurčitú a študentom s povinným alebo voliteľným predmetom z poľovníctva na
obdobie riadneho štúdia
- komora upozorní držiteľa poľovného lístka
60 dní vopred na ukončenie jeho platnosti
- pri love husí a kačíc na ťahu v prítomnosti
člena PZ nie je potrebné poľovnému hosťovi vydať povolenie na lov;
- v poľovných oblastiach s chovom malej
zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, možno ho loviť aj bez schváleného plánu lovu
- doplnené je, že spoločnú poľovačku na tých
istých pozemkoch možno organizovať najviac dvakrát ročne
- doplnená je možnosť lovu na spoločnej poľovačke okrem diviačej zveri, podľa pokynov vedúceho spoločnej poľovačky aj na
netrofejovú raticovú zver podľa plánu chovu a lovu
- doplnený je § 60a Poľovnícka kynológia
- prechod cez cudzí revír je možný iba so
zbraňou uloženou v puzdre
- z 12 na 24 hodín sa predlžuje doba, za ktorú je povinný strelec alebo sprievod predložiť poľovníckemu hospodárovi alebo ním
poverenej osobe na obhliadku ulovenú raticovú zver a veľké šelmy
- doplnený je zakázaný spôsob lovu a to
strieľanie na zver samonabíjacou alebo samočinnou zbraňou, ktorej zásobník obsahuje viac ako dva náboje
- upravuje sa lov zveri v noci po uplynutí
z jednej hodiny na dve hodiny po západe
slnka až do dvoch hodín pred východom
slnka a mení sa aj čas lovu z dvoch na tri
noci pred a po splne mesiaca
- úpravou § 67 sa zjednodušuje preprava diviny
-upravili sa §76 a §77 o priestupkoch
a disciplinárnych opatreniach.
Na záver dopĺňam, že zákon nadobudol
účinnosť 1. júla 2013 okrem čl. I bodov 67, 68,
69, 70, 98 a 106, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.
januára 2014.
Lovu zdar!
11
Od spOlOČnýcH kOreŇOV
rAlskO
V prOmĚnácH ČAsu
krajina jihovýchodní části dnešního okresu Česká Lípa byla od pravěku ovlivněna lidskou činností jen okrajově. Rozkládaly se zde rozsáhlé borové a částečně dubové porosty na písčitých vysýchavých půdách, přerušené jen bažinatými depresemi s rašeliništní květenou nebo pískovcové příp. čedičové a znělcové skalní vyvýšeniny porostlé borovicí, jedlí a bukem. na zamokřených
stanovištích rostla olše a osika, v podrostu se vyskytoval habr a líska. smrk se vyskytoval jen řídce, a to pouze na vhodných stanovištích. Z fauny byl zastoupen jelen, srnec, zubr, divočák, zajíc,
bobr, liška, vlk, medvěd a pravděpodobně i los. Z ptactva nechyběl tetřev, tetřívek, jeřáb, orel, sokol a další i v současnosti běžné druhy ptáků.
Ing. Pavel Munzar
okolí ralSka
Dominantami kraje jsou jednoznačně vrcholy Bezdězu a Ralska. Ralsko je zdaleka viditelný zalesněný kuželovitý vrch s nadmořskou
výškou 696 m.n.m. Na jeho vrcholu je zřícenina
stejnojmenného hradu s prvky románského slohu z konce 12. století. Další zdaleka viditelnou
krajinnou dominantou se stejnojmenným středověkým hradem založeným Přemyslem Otakarem II kolem roku 1270, jsou dva znělcové kužele Malého a Velkého Bezdězu (604 m.n.m.) se
skalnatými a suťovými svahy porostlými převážně bukovými porosty s řadou chráněných
rostlin a živočichů – např. tesařík alpský. Vodstvo je zastoupeno prakticky jen tokem Ploučnice, která se v úseku mezi Mimoní a Brennou
klikatí nespočetnými meandry a připomíná
tak, jak asi vypadaly všechny řeky v české krajině, než je začali lidé regulovat. Potoky a menší
říčky zde prakticky nejsou a tak jedinými vodními plochami jsou soustavy rybníků s přilehlými rákosinami a bažinami. Tento nedostatek vody spolu s neúrodnými písčitými půdami
způsoboval trvalé problémy s osidlováním této
oblasti. Lidských sídel zde nebylo mnoho a některé dokonce časem i zanikaly. Obyvatelstvo
se zabývalo zejména prací v lese a pastevectvím.
Klasická zemědělská výroba zde byla neefektivní. V průběhu 18. a 19. století se osídlení ustáli12
lo a tak v polovině minulého století, před vznikem vojenského výcvikového prostoru, zde bylo
celkem 27 obcí , osad a samostatných dvorů. Jen
některé měli to štěstí, že přečkaly do dnešních
dnů a tvoří součást dnešní obce Ralsko. Většina
však vzala za své při vzniku vojenského újezdu
a dnes po nich není s výjimkou několika studní a sklepů ani stopa. Podle posledního sčítání
obyvatelstva žije na území bývalého VVP 2 220
osob.
pod hoSpodaŘení armády
Za počátek hospodaření armády lze považovat vojenské zemědělské dvory Medný, Ostroh a Nový Dvůr o výměře 330 ha, které vlastnila armáda již v době první republiky. Po válce
byl majetek rozšířen o Velkostatek Velké Ralsko a o Pavlin Dvůr, v roce 1947 přibyly dvory
Stráž pod Ralskem, Sedliště a Mimoň. Od května 1947 začalo jednání o převodu lesů pod vojenskou správu. Jednalo se o lesy konfiskované,
spravované podnikem „Státní lesy a statky“, lesy
obecní a soukromé a o 830 ha lesů náležejících
Konventu řádu Dominikánů a sv. Jiljí v Praze.
Z velkých vlastníků je třeba jmenovat Waldsteina, Hartiga a Rohana, jimž byl majetek konfiskován na základě Benešových dekretů. Odbornou správou lesních porostů a zemědělských
pozemků, ležících v prostoru vojenského výcvikového tábora, bylo pověřeno nově zřízené „Ředitelství vojenských lesů v Mimoni“. Rok 1947 je
možno tedy považovat za vznik organizace, jejímž nástupcem jsou VLS Mimoň.
Pro vznik vojenského prostoru na Českolipsku existovalo zřejmě více důvodů. Celá oblast
zabraná pro vojenské účely byla po ekonomické
stránce jen málo rozvinutá, nikdy tu nevznikly větší průmyslové podniky, území neproťala
žádná z železničních tratí, síť silnic se zpevněným povrchem zůstala řídká. Valná část území
byla zalesněna, půda, využívaná k zemědělským
účelům, nebyla nikterak kvalitní a neumožňovala dosáhnout uspokojivých výnosů, proto
se také ve větší míře prosadil chov dobytka.
Dalším důvodem pro vznik vojenského prostoru byla pravděpodobně hustota zalidnění, která byla ve srovnání s okolními oblastmi výrazně
nižší. Řídce osídlená, zaostalá pahorkatina mezi
Bezdězem a Ralskem navíc splňovala požadavky armády na zábor rozsáhlého území pro nácvik rozmanitých bojových operací v náročných
terénních podmínkách, na nácvik součinnosti
různých druhů vojsk – letectva, dělostřelectva
a tankistů – při dodržení nutných bezpečnostních opatření a na cvičiště s dostatečně velkými
dopadovými plochami. Jedním z nejpádnějších
argumentů pro zřízení vojenského výcvikového
prostoru bylo hradčanské vojenské letiště, jehož
výstavbu zahájila německá armáda počátkem
března 1945. O měsíc později bylo letiště bombardováno americkým letectvem.
vznik výcvikového proStoru
V prvních poválečných týdnech a měsících
byl prováděn odsun německého obyvatelstva.
S ním byla spojena konfiskace majetku a osídlení českým obyvatelstvem. Jednání o zřízení
vojenského výcvikového tábora probíhala od
prvních mírových dnů. V témže roce probíhají
jednání o způsobu přesídlení obyvatelstva. Přesídlením měly být postiženy v politickém okrese Česká Lípa částečně nebo cele obce: Holičky,
Hvězdov, Jablonec, Horní Krupá, Křída, Hradčany, Kuřívody, Náhlov, Dolní Novina a Černá
Novina, Okna, Olšina, Palohlavy, Proseč, Svébořice, Židlov a Ploužnice. V okrese Mnichovo
vojenské le sy 2/2013
od spoločných koreňov
problém splnit úkoly dané lesním plánem a často se v těchto místech muselo pracovat o víkendech. Škody vznikaly také na zemědělských
kulturách, hrázích rybníků a komunikacích.
Po celé ploše VVP se v lesích nacházely zákopy, okopy pro techniku, zemljanky a jiné stavby,
často z kradeného dřeva. Dále šlo o četné lesní
požáry vzniklé střelbami, výcvikem a rekreací. Největší vypukl v červenci 1990 a shořelo při
něm 146 ha lesa. Zřizování rozsáhlých „černých
skládek“ odpadů všeho druhu velmi znečistilo
území a ohrozilo spodní i povrchové vody. Pytláctví a krádeže dřeva nastojato i ze skládek byly
časté a šlo jim jen těžko zabraňovat.
Odstraňování zátěží a munice
Hradiště se vystěhování týkalo pouze zemědělců z Jezové. Vysídlení obyvatel probíhalo v březnu až květnu 1947. K definitivnímu vytyčení
hranic byla ustavena ohraničovací komise, jejíž
práce vyvrcholila ve dnech 18. – 23. dubna 1947
komisionelním stanovením hranic. Od ledna
1948 byl VVT Bezděz přejmenován na VVT
Mimoň. Československá lidová armáda cvičila
a hospodařila ve vojenském výcvikovém prostoru od roku 1947 do roku 1968. Armáda zřídila
v prostoru tankodromy, střelnice a velkou pozornost věnovala letišti, kde bylo odlesněno přes
310 ha pro potřeby rozšíření technického zabezpečení letiště. Od 1.9.1956 začal z hradčanského
letiště oficiálně působit 26. stíhací pluk s proudovými letouny MiG-15, který byl v šedesátých letech přeznačen na 2. letecký pluk a letouny sloužily jako stíhací-bombardovací. Zařízení
zřízená armádou byla intenzívně využívána, ale
vojska, kromě nepočetných technických a strážních jednotek, tu trvale umístěna nebyla – s výjimkou letiště Hradčany.
Pod sovětskou okupací
Sovětská armáda 21. srpna 1968 obsadila letiště Hradčany a postupně celý VVP Mimoň.
V důsledku mezinárodních dohod nemohou
být sovětská vojska rozmístěna přímo u hranice se SRN a tak je vybrána Mimoň, Milovice
a další místa v SV Čechách jako trvalé mírové
posádky pro Střední skupinu vojsk. V případě
válečného konfliktu by nastupovala jako vojska druhého sledu za jednotkami československé armády. Vztahy personálu VLS a sovětů byly
i přes oficiálně deklarované soudružské a přátelské spíše pragmatické. S jejich působením se
musel personál vyrovnat i když to bylo někdy
velmi obtížné. Docházelo k poškozování lesních porostů – asi 17 % je jich poškozeno střelbou a dřevo tudíž znehodnoceno. Velmi omezující byly zákazy práce v době střeleb. Vzhledem
k ploše dopadových ploch, které na některých
správách tvořily až 30 % lesní výměry, byl poté
vojenské le sy 2/2013
Mezivládní dohoda o odsunu sovětských
vojsk z Československa uzavřená v roce 1990 zahájila novou etapu vývoje oblasti dosud označované jako vojenský prostor Ralsko. Poslední
ruský voják opustil vojenský prostor 31. července 1991. Budovy a zařízení, které zde zanechali, byly v dalších letech většinou odstraněny.
Značné prostředky se za posledních dvacet let
investovaly do oprav a budování nové sítě komunikací. Došlo také k opravě hrází všech rybníků kromě Černého rybníka u Hradčan, kde je
hráz stále protržená. Jednou z prvních činností po odchodu vojsk byla likvidace ekologických
zátěží. Odstranění černých skládek rozesetých
po celém prostoru a zejména asanace povrchových i podzemních vod znečištěných únikem
ropných látek v areálu letiště Hradčany. Samostatnou kapitolou je pyrotechnická asanace oblasti. Rota vojáků základní vojenské služby v síle
60 osob za tři měsíce posbírala okolo 200 000
kusů munice. Na základě tohoto poznatku byla
zahájena Pyrotechnická očista prostřednictvím
pyrotechnického útvaru dislokovaného v Mimoni, později v Bělé pod Bezdězem. Částečná pyrotechnická asanace provedená armádou
byla prováděna s cílem zajištění obecné bezpečnosti. Tím se rozumí eliminovat možnost kontaktu s nevybuchlou municí při běžném pohybu v terénu bez zásahu do půdního pokryvu.
Vzhledem k charakteru území zůstane munice
zachována navždy. Z důvodu ukončení činnosti pyrotechnického obřadu vláda pověřila VLS
prováděním pyrotechnické asanace v oblasti –
zaměstnávají proto 4 pracovníky. Ti provádějí
kontrolu holin před započetím prací potřebných
k přípravě půdy pro zalesňování i před veškerými terénními pracemi na území VVP.
Návrat vegetace
Po odchodu vojsk došlo k postupné přirozené
sukcesi, neboli návratu lesních společenstev na
plochy bývalých střelnic a cvičišť. Tento proces
trvá doposud a má charakter přirozeného výběru – nejdříve lokality obsazují pionýrské dřeviny jako bříza, hloh, vrba, líska, osika a na podmáčených stanovištích olše. Po nich nastupují
cennější dřeviny jako lípa, dub, borovice a místy smrk. Dřevinné složení je ovlivněno podložím, vysychavostí stanoviště a vzdáleností matečných stromů pro přenos osiva vzduchem
nebo ptactvem. Umělá obnova porostů na nelesních pozemcích byla možná pouze omezeně v místech, kde nedocházelo k dopadu munice. Vlastního hospodaření se ukončení vojenské
činnosti dotklo jen tím, že již není omezen provoz na žádné části území a výrazně se zlepšila dostupnost i do té doby nedostupných partií
lesa. V současnosti je zpracován střednědobý
plán hospodaření u divize Mimoň předpoklá-
dající těžbu 120 tis m3 dřeva, 1 000 ha probírek,
500 ha prořezávek a 125 ha zalesňování ročně
na ploše 27 119 ha lesní půdy. Negativem je větší zátěž území turizmem a zejména nájezdy motorkářů a čtyřkolkářů. Proti tomuto nešvaru se
stejně jako jinde v republice dá bojovat jen stěží.
Ukáznění a disciplinovaní návštěvníci lesa jsou
personálem vždy vítáni a je jim také budováním
odpočívadel, přístřešků, naučných stezek a informačních tabulí zpříjemněn pobyt v přírodě.
Vyvrcholením těchto aktivit bylo zprovoznění
Informačního centra VLS v Hradčanech v roce
2007, které bylo v roce 2012 rozšířeno o vícejazyčnou ,,přírodní infostanici,, vybudovanou
ve spolupráci s německým státním podnikem
Sachsenforst. Další významnou aktivitou je práce s mládeží prostřednictvím lesní pedagogiky.
Lovecký ráj
Krajina kolem královského hradu Bezděz
byla loveckým rájem s pestrou paletou druhů zvěře již v dávné minulosti. Divize Mimoň
v současnosti myslivecky hospodaří v jedné velké honitbě Ralsko pokrývající území bývalého
VVP na výměře 21 345 ha. V honitbě je normován jelen lesní – 210 ks, muflon – 50 ks, daněk
evropský – 258 ks, srnec obecný – 256 ks a prase divoké – 98 ks . Roční odlov je v současnosti
kolem 650 ks spárkaté zvěře, dříve dosahoval až
1 000 kusů. V roce 1991 došlo k privatizaci zemědělského majetku a VLS tak již neměly možnost ovlivnit osevní postupy na polích v honitbě. Současně s tím došlo k výraznému nárůstu
početních stavů zvěře z důvodu ukončení nedovoleného lovu zvěře sovětskými vojsky. Nastala situace, kdy náhrady za škody způsobené zvěří a stav lesních kultur přímo ohrožovaly
vlastní existenci myslivosti u VLS. Proto se vedení divize rozhodlo nastalou situaci řešit vybudováním velké obory uprostřed honitby Ralsko a výrazným snížením stavů zvěře mimo ni
v návaznosti na požadavky orgánů ochrany přírody. Prvotním a rozhodujícím kritériem pro to
opatření byl stav lesa a náklady na ochranu kultur. Dalším bylo zachování kvalitního genofondu jelení zvěře, které dokládá 7 ,,zlatých,, jelenů
(největší 221 b. CIC) ulovených v 70. až 90. letech v honitbě Ralsko a dále zamezení migrace
zvěře do okolních honiteb, kde byla střílena bez
ohledu na věk a chovnou hodnotu. Po dvou letech příprav a správních jednání bylo v březnu
2000 započato s výstavbou obory Židlov, která
se rozkládá východně až jihovýchodně od města Mimoň. Jádrem je bývalá tanková střelnice,
která dala oboře jméno. Z celkové výměry 3 795
ha připadá 2 121 ha na pozemky určené pro plnění funkcí lesa, 1 465 ha na ostatní plochy, 208
ha na zemědělskou půdu a 1 ha na vodní plochy.
Svou výměrou je Židlov druhou největší oborou
v ČR. Jako hlavní druh zvěře byl pro Židlov vybrán jelen evropský, přičemž chov byl založen
na zvěři kvalitního domácího původu, uzavřené do obory při dokončení jejího 30 km plotu
v září 2000. Cílem chovu je udržovat zvěř v početním stavu 850 kusů při poměru pohlaví 1:1.
Největší jelen v hodnotě 218,64 b. CIC byl uloven v roce 2008. Doplňkovou zvěří v Židlově je
muflon s normovanými stavy 150 kusů. Další
zvěří vyskytující se v oboře je daněk, srnec a černá zvěř.
Druhou oborou v působnosti divize VLS Mimoň je obora Velký Dub ležící nedaleko Máchova jezera u Starých Splavů a název získala podle dominantního vrchu s nadmořskou výškou
472 m.
❧
13
história
Výstava „Lovu zdar!
90 rokov od vzniku Československej
mysliveckej jednoty“
Motto: „Kdo je dobrým myslivcem, je i dobrým člověkem.“ – slová spisovateľa Jana Vrbu (1889 – 1961)
V predvečer Medzinárodného dňa múzeí – 17. mája 2013, sprístupnili vo výstavnej sále svätoantonského kaštieľa výstavu LOVU ZDAR! 90 rokov od vzniku Československej mysliveckej jednoty. Záštitu nad ňou prevzal poslanec NR SR, prezident Slovenskej poľovníckej komory a Slovenského poľovníckeho zväzu Ing. Tibor Lebocký. Hlavnými organizátormi výstavy sú Národní zemědělské muzeum
Praha – Muzeum lesnictví myslivosti a rybářství v loveckém zámku Ohrada, Múzeum vo Svätom Antone, Českomoravská myslivecká jednota, Slovenská poľovnícka komora a Slovenský poľovnícky zväz.
Výstavu finančne podporila Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. a pri zabezpečovaní výpožičky zbierok
z ČR prispelo veľkou mierou i Ministerstvo kultúry SR. Na slávnostnej vernisáži popri spomínanom
prezidentovi SPK i SPZ Ing. Tiborovi Lebockom nechýbali štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Štefan Adam, viceprezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo
a ochranu zveri C.I.C. – výkonný riaditeľ ústredia SPK a SPZ Dr. Imrich Šuba, za Českomoravskú mysliveckú jednotu a časopis Myslivost Dr. Oldřich Koudelka, za Vojenské lesy a majetky SR Ing. Zuzana Balandová a Ing. Peter Krpeľan, starosta obce Svätý Anton Jozef Baranyai a mnohí ďalší. Spoluautorkou
scenára výstavy je Martinka Novotná z ČMMJ, ktorej patrí naše poďakovanie.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová
a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)
Spoločná cesta
Podobné prírodné podmienky i štátno-právne usporiadanie predurčili české a slovenské poľovníctvo na kus spoločnej cesty
históriou. Dobrá spolupráca medzi českými
ného druhu). V roku 2013 si pripomíname 75.
narodeniny Viktora Bilčíka a jeho práce zas
predstavujú druhy jeleňovitých z nášho územia – najmä jeleňa, srnca, daniela, no taktiež
iné druhy zveri. Okrem diel týchto autorov sú
vystavené i práce Jaroslava Bézu (1818 – 2008),
ktorý bol autorom myšlienky pripomínať si
mesiac jún ako mesiac poľovníctva. Všetci spomenutí umelci pomáhali svojou tvorbou poľovníckym organizáciám pri realizácii výstav,
kultúrnych podujatí i grafickým prevedením
ku ČSR vznikol síce Československý myslivecký a kynologický říšský svaz, no jeho činnosť
a program nezodpovedali myšlienkam zjednotenia a zmysluplnej práci v prospech rozvoja
poľovníctva. Najväčšími šíriteľmi zjednotenia
poľovníckych spolkov v tej dobe boli Josef Žalman a Karel Podhajský.
Prvým písomne doloženým spolkom na
území Slovenska bol Cserhát v Košiciach
z roku 1834. Prvý Lovecký ochranný spolok pre Slovensko bol založený vďaka iniciatíve armádneho generála MUDr. Jana Červíčka
v roku 1920 v Bratislave.
Vznik Československej
mysliveckej jednoty
Žalman Josef
Prof. Antonín Dyk
a slovenskými poľovníkmi pokračuje dodnes
a jeden z jej výsledkov je i spoločné pripomenutie si 90. výročia od vzniku prvej spoločnej
poľovníckej organizácie. Výstava predstavuje
nielen históriu poľovníckych organizácií, ale aj
unikátnu kolekciu historických zbraní od významných českých puškárov, časť vzácnej Sallačovej zbierky jeleňovitých trofejí (vystavená
bola už na prvej svetovej poľovníckej výstave
vo Viedni v roku 1910), umelecké diela Jiřího
Židlického (1895 – 1950) a akad. mal. Viktora
Bilčíka. Týchto dvoch vzácnych umelcov – poľovníkov a milovníkov prírody – sme nevybrali náhodne. Vystavené práce Jiřího Židlického predstavujú tie druhy jeleňovitých z celého
sveta, ktorých trofeje sú súčasťou Sallačovej
zbierky (pod každou trofejou je obraz prísluš14
Podhajský Karel
viacerých materiálov.
História poľovníckych spolkov
Prvé poľovnícke spolky vznikali na našich
územiach už veľmi dávno. Od roku 1692, keď
vznikla „Myslivecká bratrská pokladna“, zakladali naši predkovia na území Čiech a Moravy mnohé poľnohospodárske, lesnícke a iné
spolky, ktoré súviseli s poľovníctvom. Rôznorodosť a roztrieštenosť záujmov spolkov bola
na prekážku jednotnému vystupovaniu poľovníkov a presadzovaniu ich záujmov nielen na
verejnosti, ale aj na najvyšších miestach, vrátane prijímania príslušných právnych noriem,
ku ktorým malo po vzniku ČSR dôjsť. Logický dôsledok preto malo byť založenie jednotnej
poľovníckej organizácie. V roku 1919 po vzni-
Lovecký ochranný spolok sa stal jednou zo
zakladajúcich organizácií, ktoré sa v roku 1923
združili do Československej mysliveckej jednoty.Zakladajúcimi organizáciami ČSMJ sa
22. apríla 1923 v Brne stali:
• „Ústřední spolek pro ochranu honby
a chov loveckých psů v Čechách“
• „Lovecko–kynologický spolek pro
Moravu a Slezsko v Brně“
• „Lovecký ochranný spolok pre
Slovensko v Bratislave“
• „Spolek přátel myslivosti pro
Tišnov a okolí v Tišnově“
• „Ústřední jednota lesních a lovčích zřízenců“
• „Spolek posluchačů lesního
inženýrství v Praze a v Brně“
• „Lovecký klub v Českých Budějovicích“
V závere programového vyhlásenia ČSMJ
prvý predseda Z. Slanina a jednateľ J. Začal uviedli: „Do našeho programu vkládáme
vedle šíření myslivecké, myslivecko-kynologické a myslivecko-zvěrolékařské vědy také co největší popularizaci myslivosti, lesa a věd přírodních. Slovem i písmem budeme pracovati
k duševnímu povznesení československých myslivců a v nejširších vrstvách lidu probouzeti zájem o myslivost“.
Na ustanovujúcej schôdzi ČSMJ boli zvolení:
• predseda – Zdeněk Slanina,
vojenské le sy 2/2013
história
lesný rada v Židlochovicích
podpredseda za Čechy – Dr. Antonín Steidl
podpredseda za Slovensko – Dr. Ján Moural
jednateľ – Jan Začal, okresný lesný v Brne
pokladník – Richard Knoll,
pokladník v Tišnove
• vedúci redaktor „Stráže myslivosti“
– Prof. Jaroslav Svoboda
• vedúci knihy Člp – Karel Podhajský,
„důchodní“ v Litomyšli
• odborný redaktor „Stráže myslivosti“
a referent pre nový zákon – Josef Žalman,
neskôr lesný riaditeľ v Pozořiciach
Nebolo jednoduché výstavou predstaviť
celú 90-ročnú históriu, no snažili sme sa –
i keď stručne – zaznamenať všetky významné
medzníky v rokoch 1923 – 2013. Za prezentovanými skromnými údajmi sa však ukrýva mnohoročná zmysluplná práca našich poľovníkov v službách zveri a prírode, ako aj pri
rozvoji poľovníckej kultúry. Za ňu si zaslúžia
funkcionári i radoví poľovníci našu vďaku
a obdiv.
Vojenské lesy
a majetky
Slovenskej
republiky, štátny
podnik Pliešovce
•
•
•
•
(Od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR – dvanásta časť)
Na medzinárodnej scéne
Veľmi významnú úlohu zohrali naše organizácie i vo svetovom meradle. Veď profesor
Antonín Dyk prišiel s myšlienkou založiť medzinárodnú poľovnícku organizáciu už v roku
1926 a v roku 1928 bolo v Nových Zámkoch
a Palárikove na podnet Maxima Ducrocqua
a grófa Ľudovíta Károlyiho stretnutie významných predstaviteľov Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa, na ktorom
vypracovali stanovy i názov Medzinárodnej
rady pre poľovníctvo – Conseil Internatianal
de la Chasse – C.I.C. Tú potom v roku 1930
založili v Paríži. Tohtoročné, už 60. generálne
zhromaždenie C.I.C. (Praha-Bratislava-Budapest), pomohli organizovať aj ČMMJ a SPK.
Každý rok vyhlasuje Medzinárodná rada
múzeí ICOM novú tému k Medzinárodnému
dňu múzeí – 18. máju. Tohtoročná téma má
tvar rovnice: Múzeum (pamäť + kreativita) =
spoločenský pokrok. Múzeum je pamäť spoločnosti, je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou. Pomáha nám z histórie to dobré
prevziať a zveľaďovať, na tom zlom sa poučiť a neopakovať chyby. Tak je to i s výstavou
Lovu zdar! Naše poľovnícke organizácie už
zažili lepšie i horšie obdobia. Jednota a priateľstvo, zmysluplná práca v službách prírode,
dodržiavanie zvykov a tradícií, prevzatých
od našich predchodcov – to sú trvalé hodnoty, na ktoré musíme nadviazať, ak chceme byť
úspešní i v dnešných časoch.
V Múzeu vo Svätom Antone sme úprimne radi, že môžeme výstavou prispieť k rozvoju priateľstva medzi poľovníkmi z Čiech,
Moravy i Slovenska. Výstava potrvá do konca septembra 2013 a odporúčame ju navštíviť
všetkým našim poľovníkom. Vhodná príležitosť na návštevu výstavy môže byť aj 23. ročník Dní sv. Huberta (31. VIII. – 1. IX. 2013),
keď bude oslava spoločného výročia súčasťou
hlavného programu. Úprimne sa tešíme na
vašu návštevu.
❧
Organizačná štruktúra podniku sa postupne menila, rušili sa rôzne strediská,
správy, a zlučovali sa do nových organizačných jednotiek. Začiatkom roka 1995
bola zrušená správa pridruženej piliarskej
výroby so sídlom v Lopatách i správa sadových a asanačných úprav na Malej Zábave. Vznikli z nich strediská podriadené
pod lesnú správu Vidov Vrch (pôvodná
správa Pliešovce – pozn. autora). Ústredný sklad Lažteky bol podriadený pod
poľnohospodársku správu Vidov Vrch.
Stavebnú správu Pliešovce a dopravno-mechanizačnú správu Pliešovce pričlenili ako strediská pod lesnú správu na
Kamenný Vrch (pôvodná správa Modrý
Kameň – pozn. autora). Bytové hospodárstvo, ktorého spravovanie a udržovanie
mala na starosti hospodárska správa Pliešovce, prešlo na jednotlivé správy a hospodárska správa bola zrušená. Údržbu
týchto bytov dostalo na starosť stavebné
stredisko lesnej správy Kamenný Vrch.
V rámci vysporiadania majetkových nárokov v katastrálnych územiach Stará
Huta a Madačka bola zrušená poľnohospodárska správa Celina.
Dosah zmien
Zmeny organizačnej štruktúry boli podmienené územnými a majetkovými nárokmi jednotlivých oprávnených majiteľov v zmysle vtedy platnej legislatívy.
Vedenie podniku muselo teda veľmi flexibilne reagovať, aby neboli poškodené
jednak záujmy oprávnených žiadateľov,
ale ani plnenie úloch podniku, na ktoré
bol zriadený. Samozrejme, že podnik plnil okrem hospodárskej aj sociálnu funkciu, preto musel riešiť aj sociálny dosah
zmien na zamestnancov. Niektorí boli
preradení na iné funkcie v rámci podniku. Ďalší, ako napríklad Ing. Jozef Mareš,
dlhoročný vedúci správy sadových a asanačných úprav, využili odstupné a začali sa venovať súkromnému podnikaniu.
Treba pripomenúť, že vedenie podniku
vynaložilo veľké úsilie na vyriešenie tejto ťažkej situácie, ktorá sa dotýkala najmä zamestnancov vojenských lesov a majetkov Pliešovce, aby bol sociálny dosah
na zamestnanosť v regióne čo najmenší. O podrobnom členení organizačnej
štruktúry podniku začiatkom nového tisícročia bude ďalšie pokračovanie v budúcom čísle.
viac na www.vlm.sk ❧
autor: Ing. Teodor Derco,
samostatný odborný referent
oddelenia výroby GR
vojenské le sy 2/2013
15
strelectvo
Výborná guľovnica
X Bolt Stalker Fluted
od Browningu
Guľovnica X-Bolt Stainless Stalker Fluted Browning.
Na poli klasických opakovacích guľovníc znamená X-Bolt významný technický posun dopredu. Ten sa prejavil predovšetkým vo
vysokej presnosti a bezpečnosti zbrane. Vyššia je aj úroveň technológie výroby, napríklad
Browning trikrát kontroluje každú hlaveň pred
jej namontovaním, čo prináša výnimočnú kvalitu. Bohatý je aj sortiment modelov a kalibrov,
treba si len vybrať, napríklad Stopára (Stalker),
ktorý má kanilovanú (Fluted) hlaveň z nerezovej ocele (Stainless) celkovej dĺžky 530 mm.
Vývrt tvoria štyri pravotočivé drážky so stúpaním 254 mm, čo dáva strele dobrú stabilitu.
Na ústi hlavne je naskrutkovaný kryt, maličkosť, ktorá chráni ukončenie vývrtu a zachováva presnosť zbrane. Tým staršie narodeným
to určite pripomenie SA vz.58. Voľne plávajúca hrubostenná hlaveň je naskrutkovaná
do oceľového puzdra záveru, ktoré je uchytené v spevnenom dvojitom lôžku. Na prednej a zadnej časti šesťhranného puzdra sú štyri otvory so závitmi, zaslepené skrutkami, na
ktoré sa upevňuje X-Lock montáž optiky. Je
to ďalší prvok k dosiahnutiu presnejšej streľby
lebo umožňuje stabilnejšie a pevnejšie uchytenie zameriavacieho ďalekohľadu.
Osobitosťou je samotný záver, vyrobený
obrábaním z plného výkovku. Zamyká tromi masívnymi zubmi. Uhol otočenie kľučky
záveru je len 60 stupňov, takže nekoliduje ani
s rozmerným zameriavacím ďalekohľadom na
nízkej montáži. Jeho pohyb je plynulý a hladký, je vedený dvoma zubmi v drážkach puzdra
záveru. Čelo záveru je vyhĺbené, takže objíma dno nábojnice. Vnútri je valcový vyhadzovač, oproti nemu je krátky odpružený vyťahovač, ktorý nepresahuje profil tela záveru.
Úderník sa napína ťahom záveru dozadu. Pri
napnutom úderníku vystúpi z temena záveru jazýček, zvýraznený červenou farbou, ktorý slúži ako výstražník. K zvýšenej bezpečnosti
pri manipulácii so zbraňou prispieva aj systém
Bolt Unlock Button. Stlačením tlačidla na koreni kľučky záveru, bez akejkoľvek manipulácie
s poistkou, môžeme záver otvoriť a vybrať náboj z komory. Spúšť aj úderník zostávajú zablokované. Ide o lepšie riešenie v porovnaní s trojpolohovou poistkou. Keď chceme záver vybrať
z vybitej zbrane, stlačíme podlhovasté, drážkované tlačidlo na zadnej ľavej strane puzdra
záveru. Klasická poistka je na krku pažby,
v prednej polohe je odistená, v zadnej zaistená. Manipulácia je trocha hlučná, počuť cvaknutie.
X-Bolt-y majú aj celkom novoskonštruovaný
spúšťový mechanizmus Feather Trigger. Základom jednoduchého mechanizmu sú tri oceľové páky, pochrómované a na styčných plochách
vysoko leštené. To je zárukou hladkého a presného chodu i dlhej životnosti.
Jazýček spúšte je bez napínačika
Plastový rotačný zásobník
Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru
Rozšírenie zbrojného arzenálu znamená pre každého poľovníka dlhšie rozhodovanie a porovnávanie technických údajov pušiek niekoľkých výrobcov, servisu a jeho dostupnosti. V mnohých
prípadoch je však rozhodujúca cena, s prihliadnutím na staré známe príslovie „Za málo peňazí
veľa muziky“. Preto snahou veľkých zbrojoviek je produkcia klasických guľovníc s väčším komfortom pre strelca. Rozhodne k takým patrí cenovo dostupný nový rad opakovačiek s valcovým odsuvným záverom X Bolt od Browninga. Pri preberaní jednotlivých modelov Hunter, Hunter with
Sights SM, Hunter Monte Carlo nás zaujala ľahká guľovnica s kanilovanou hlavňou a plastovou
pažbou Stainless Stalker Fluted v kalibri 30-06 Springfield. Ide o pušku koncernu Fabrique Nationale de Herstal, ktorá bola vyrobená v Spojených štátoch a preto pre civilnú produkciu používa
obchodnú značku Browning.
16
Technické parametre:
Výrobca: Model: Kaliber: Dĺžka hlavne: Celková dĺžka: Hmotnosť: Záver: Kapacita: Cena:
Predajca: FN Herstal,
Browning USA
X-Bolt Stainless
Stalker Fluted
30 – 06 Springfield
530 mm
1 060 mm
2 800 g bez
zameriavacieho
ďalekohľadu
otočný, odsuvný
4 +1 náboj
1 360, – Eur
Puškárstvo Hermes
Bratislava
vojenské le sy 2/2013
strelectvo
Kanilovaná hlaveň z nerezovej ocele
Na prvý pohľad každého upúta štíhla línia zbrane i elegantná kombinácia antracitovo
čiernej pažby s oceľovo matnou hlavňou a lúčikom. Aj keď našinci zásadne odmietajú plastové pažby, priznajme si, že i z prestížnych dôvodov, za „Oceánom“ sa tešia veľkej obľube pre
svoje dobré úžitkové vlastnosti a nepoškodenie
aj pri hrubšom zaobchádzaní. Stačí zbraň chytiť do rúk a máte príjemný pocit starej známej,
je ľahká, vyvážená a sadne do ramena. Nová
guľovnica Stopár (Stalker) je presná, pohotová zbraň s výborným spúšťovým mechanizmom a hmotnosťou iba 2 800 g, čím v mnohom
zodpovedá svojmu pomenovaniu. Pri celkovej
dĺžke 1060 mm sa s ňou výborne manipuluje v obmedzených priestoroch a v kalibri 30-06
Springfield je vhodná pre lesné i poľné poľovné
revíry. A určite platí, že za málo peňazí, 1 300
Euro, veľa muziky.
Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan
Na testovanie sme použili francúzske
náboje značky Sauvestre
Záver s troma uzamykacími zubmi, krátkym
odpruženým vyťahovačom a vyhazovačom nábojníc
Jazýček spúšte má krátky chod, bez prepadu
s odporom 15 N. Ten sa dá nastaviť v rozmedzí
od 13 do 22 N. Spúšť nemá napínačik.
Lučík jazýčka spúšte, ktorý je súčasťou spevneného lôžka puzdra záveru, je dostatočne veľký aj pre prsty s rukavicou. Pred ním je otvor
šachty plastového zásobníka, ktorý prešiel dokonalou premenou. Ide akoby o valcovité plastové puzdro s rotačným plnením nábojov. Jeho
tvar umožňuje nosiť zásobník aj voľne vo vrecku. V šachte je vzadu zachytený listovou pružinou a vpredu západkou, ktorá je súčasťou zásobníka. Natlačili sme doňho 4 náboje, podľa
kalibru pojme 3 – 5 nábojov.
Plastová pažba amerického typu je jednoduchá, avšak ergonomicky tvarovaná, má výborný sklon pištoľovej rukoväti. Hlboké vybratie na krku poskytuje dobrý dosah na jazýček
spúšte a pohodlné odpaľovanie. Na predpažbí
VX-3 3,5 – 10 x 50 do montáže systému X-Bolt
Browning. K dispozícii sme mali škatuľku kvalitných a veľmi presných nábojov francúzskej
firmy Sauvestre 30-06 Springfield. Bezolovnaté, bimetalické strely s dutinkou v špičke majú
hmotnosť 11,26 g (175 gr), úsťovú rýchlosť v0
810 m/s a počiatočnú energiu E 0 3641 J. Pri
mierení sme zámerný bod preniesli pod stred
terča (4 cm), lebo optimálna vzdialenosť s nulovým prevýšením je pre tieto náboje 163 m, na
100 m to je plus 4 cm. Pri štyroch ranách sme
dosiahli jednoduchý priemerný rozptyl 32 mm.
O presnosti sme nemali najmenšie pochybnosti, ale chceli sme sa presvedčiť o účinnosti gumenej botky Recoil Pad s inflexnou technológiou, ktorá sa výborne osvedčila. Spätný
náraz bol výrazne eliminovaný a pri výstrele sme cítili iba tlak do ramena, žiadny „kopanec“. Vnútri botky sú osobite tvarované pružné
lamely, ktoré sa pri výstrele deformujú a pohlcujú spätný náraz. Pri narovnaní sa do pôvodného tvaru vytvárajú spätnú silu, ktorá
znižuje zdvih ústia hlavne po výstrele. Umožňuje to rýchlejšie opakované zacielenie zbrane.
Browning na zníženie zdvihu zbrane a čiastočne aj spätného nárazu dodáva k zbrani aj kompenzátor, ktorý sa dá naskrutkovať namiesto
chrániča ústia hlavne.
Veľmi pružná gumená botka , plastová
pažba má náter Dura-Touch
Hladký chod záveru, na puzdre sú otvory pre
montáž optiky X-Lock od Browningu
a pištoľovej rukoväti je zdrsnenie. Pevné uchopenie však zlepšuje jedinečný náter Dura-Touch Armor, špeciálne vyvinutý pre zlepšenie priľnavosti plastu, zároveň chráni povrch
pažby. Ocenia ho poľovníci za chladných rán,
keď pri uchopení zbrane cítia teplo vlastných
rúk. Dura-Touch sa ľahko udržiava vlhkou
handričkou, treba sa však vyhnúť chemikáliám, predovšetkým rozpúšťadlám. Hlavisko je
ukončené anti-recoil botkou, na hmat takmer
mäkkým vankúšikom. O tom však v ďalšej
časti profilu zbrane.
Na malé strelecké otestovanie sme si museli prispôsobiť uchytenie optiky Leupold Model
vojenské le sy 2/2013
Strelecká sezóna
v plnom prúde
Strelci majú už za sebou okresné, oblastné
aj celoslovenské majstrovstvá v poľovníckych streleckých disciplínach
V týchto týždňoch je v plnom prúde strelecká liga v jednotlivých disciplínach a najmä
verejné strelecké preteky, ktoré usporadúvajú
jednotlivé poľovnícke organizácie a samy určujú pravidlá streľby aj jednotlivé disciplíny.
Na jeseň organizujú jednotlivé OPK povinné streľby, na ktorých sa nemusia zúčastniť tí,
ktorí absolvovali okresné majstrovstvá. Zamestnanci nášho podniku na týchto podujatiach pravidelne súťažia.
Aj kolegovia z podniku Lesy SR š.p. každoročne organizujú strelecké podujatia, na
ktoré nás pravidelne pozývajú. V tomto roku
to bolo 11. júla na OZ Smolenice, 18. júla na
OZ Šaštín Stráže a koncom augusta na OZ
Trenčín. Už si začínajú pomaly zvykať, že
družstvo VLM SR OZ Malacky obsadzuje
popredné umiestnenia a čoraz častejšie aj víťazné.
Samozrejme, ešte nás čakajú aj strelecké
dni na jednotlivých OZ VLM, ktoré sa tešia
obľube zamestnancov, lebo sa majú možnosť
okrem súťaženia aj stretnúť a posedieť si spolu. Dúfajme, že strelcom sa bude dariť aj podľa nového streleckého poriadku, ktorý platí
od tohto roku.
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS
Jablonové, OZ Malacky (text)
foto: Ing. Richard Hájek
17
kynológia
Označovanie
psov čipom je na
Slovensku povinné
Do konca septembra 2013 musia byť, podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti,
všetky psy, mačky a fretky držané na území Slovenska povinne označené čipom. Majiteľovi inak
hrozí pokuta do výšky 370 eur. Podľa nového zákona o veterinárnej starostlivosti všetky spoločenské zvieratá, ktoré sa narodili od 1.11.2011 musia byť povinne do 8 týždňov po narodení označené mikročipom. Povinnosť sa vzťahuje však aj na zvieratá, ktoré sa narodili pres týmto dátumom. V tomto prípade však platí prechodné dvojročné obdobie, ktoré sa končí 30. septembra
2013. Od tohto dátumu musia byť všetky psy, mačky a fretky začipované.
Ing. Jaroslav Jurský, technik správy
LS Tichý Potok, OZ Kežmarok
Taktiež zvieratá, ktoré sa narodili pred
1.11.2011 a sú predmetom predaja, musia byť
označené mikročipom ešte pred zmenou majiteľa, to znamená, prechodné obdobie sa na
ne nevzťahuje. Ak máte psíka, ktorý sa narodil 3. novembra 2009, stačí, ak ho čipom
označíte do 30. septembra 2013. Ak však zviera mení vlastníka, musí byť pred týmto úkonom už označené.
Výnimkou sú však zvieratá, ktoré sú tetované a tetovanie bolo dokázateľne vykonané
pred 3. júlom 2011, je riadne čitateľné a zaznačené v preukaze o pôvod psa.
Ak psa nezačipujete, hrozí pokuta
V prípade, že svojho miláčika nedáte začipovať, hrozí vám pokuta až do výšky 370 eur. Ak
Prečo čipovať?
Čipovanie vám môže pomôcť nájsť strateného psíka. Ak ho nájde iná osoba, je jednoduchšia identifikácia majiteľa a zvieratko sa vo veľmi krátkom čase vráti späť domov. Platí to aj pre
prípad, že psík je už v útulku. Zariadenia na čítanie mikročipov sú dostupné vo veterinárnych
ambulanciách, útulkoch, karanténnych staniciach a podobne. Takisto ich majú k dispozícii
aj mestskí policajti. Ďalšia výhoda čipovania je
i možnosť vypátrať majiteľa psa, ktorý spôsobil
škodu alebo pohrýzol.
Aplikáciu vykonáva veterinár
Mikročip je veľký ako zrnko ryže (cca 0,5
cm) a pomocou aplikátora ho veterinárny lekár vloží do podkožia na ľavej strane krku. Ide
o veľmi rýchly úkon. Pred i po aplikácii je veterinár povinný overiť si funkčnosť transpondéru – mikročipu čítačkou. Pes si prítomnosť čipu počas svojho života neuvedomuje
a mal by zostať v mieste aplikácie. Putovanie
čipu pod kožou však nie je vylúčené, ide však
o zriedkavosť.
Skontrolujte si údaje
v Centrálnom registri
Každý čip musí spĺňať normu ISO11784 a má
pridelené číslo, ktoré slúži na identifikáciu zvieraťa. Pod týmto číslom sú v Centrálnom registri spoločenských zvierat (https://www.crsz.
sk), ktorý spravuje Komora veterinárnych lekárov SR, zapísané potrebné údaje o zvierati a jeho
majiteľovi. Údaje do systému zadáva veterinárny
lekár, ktorý vykonal identifikáciu zvieraťa.
V databáze sa nachádzajú:
• informácie o vlastníkovi zvieraťa,
• meno, druh, plemeno, pohlavie, dátum narodenia druh a farba srsti zvieraťa,
• číslo mikročipu a jeho zavedenie, príp. dátum
a číslo tetovania,
• dátum vakcinácie proti besnote, jej platnosť,
výrobca, názov a číslo šarže,
• cestovnom pase.
Na záver majiteľom začipovaných zvierat odporúčame, aby si skontrolovali údaje v centrálnom registri. V prípade, že sa niektoré údaje
zmenili, kontaktuje svojho veterinárneho lekára, aby informácie zaktualizoval. Nikdy nemôžete vedieť, kedy sa zídu. ❧
nechcete platiť sankcie, nezostáva vám nič iné,
len nechať svojho štvornohého chlpatého priateľa začipovať. Náklady za tento úkon sa u jednotlivých veterinárnych lekárov líšia, spravidla
sa však pohybujú od 25 – 30 eur. Sú však aj veterinári, ktorí čipujú za priateľskejšie ceny okolo10 eur.
18
vojenské le sy 2/2013
kynológia
Čipovanie (tetovanie) psov
zapisovaných v plemennej
knihe Slovenského
poľovníckeho zväzu
Na základe rozhodnutia kynologickej rady
SPZ z 24.2.2012 sa ruší povinné tetovanie psov
plemien zastrešených v SPZ a ustanovuje sa spôsob zápisu šteniec do SPKP pri čipovaní psov.
Chovateľom sa odporúča preveriť si u svojho veterinára cenu za zavedenie mikročipu a podľa
toho sa rozhodnúť, u koho si dajú štence začipovať. Nie všetci veterinárni lekári majú oprávnenie
vydávať medzinárodný veterinárny preukaz (Pet
passport), nevyhnutný pri vývoze psa do zahraničia. Zoznam poverených veterinárnych lekárov,
ktorí majú takéto oprávnenie, je uverejnený na
stránke www.crsz.sk.
Tetovanie bolo rýchlejšou a ľahšou formou
identifikácie psov pri ich strate, zabehnutí, ale aj
odovzdávaní šteniec novým majiteľom, ponecháva sa teda na chovateľov, či si dajú šteniatka zo
svojich odchovov súčasne začipovať aj otetovať.
Otetovať si môže dať dodatočne šteňa či staršieho
jedinca aj nový majiteľ.
SPZ vydá nové tlačivo prihlášky na zápis vrhu,
v ktorom bude pri menách šteniec dostatočné
miesto pre nalepenie čiarového kódu mikročipu.
Tlačivo si bude možné stiahnuť z webovej stránky SPZ (www.polovnictvo.sk), alebo zo stránok
príslušných chovateľských klubov.
vojenské le sy 2/2013
Kolobeh tlačív
I. variant – len čipovanie
Ak to klub vyžaduje, chovateľ pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu poradcovi chovu
príslušného chovateľského klubu. Ten na prihláške potvrdí, že súhlasí so zapísaním šteniec
do SPKP a vráti ju späť chovateľovi, ktorý si na
základe toho pôjde dať štence začipovať. Ak
tento postup klub nevyžaduje, chovateľ s vyplnenou prihláškou na zápis vrhu pôjde k vybranému veterinárnemu lekárovi dať si štence
začipovať. Veterinárny lekár do prihlášky nalepí príslušné kódy mikročipov k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania a potvrdí to
pečiatkou a podpisom. Chovateľ túto prihlášku
na zápis šteniec pošle na kynologický odbor
SPZ (odporúča sa, aby si pre vlastnú potrebu
a vzájomnú kontrolu urobil kópiu prihlášky).
Plemenná kniha pri zápise vrhu do databázy
vloží k menám šteniec aj ich kódy mikročipov,
ktoré sa budú tlačiť na preukazy o pôvode. Preukazy o pôvode pre štence potom pošle priamo
chovateľovi formou dobierky.
II. variant – čipovanie a tetovanie
Ak sa chovateľ rozhodne dať si štence začipovať aj otetovať, postupuje takto:
Ak to vyžaduje klub, pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu najskôr poradcovi chovu príslušného chovateľského klubu, ktorý na
nej potvrdí, že súhlasí so zapísaním šteniec do
SPKP a pošle ju kynologickému odboru SPZ.
Ak tento postup klub nevyžaduje, chovateľ
pošle vyplnenú prihlášku na zápis vrhu priamo na ústredie SPZ. Kynologický odbor zapíše štence do databázy plemennej knihy, na
prihlášku uvedie tetovacie čísla, urobí si kópiu z tejto prihlášky a originál pošle chovateľovi. Chovateľ si na základe toho pôjde dať štence
začipovať a otetovať.
Veterinárny lekár štence začipuje a otetuje,
do prihlášky nalepí príslušné kódy mikročipov
k menám šteniec, uvedie v nej dátum čipovania a tetovania a potvrdí to pečiatkou a podpisom. Chovateľ túto prihlášku na zápis šteniec
pošle na kynologický odbor SPZ (odporúča sa,
aby si pre vlastnú potrebu a vzájomnú kontrolu urobil kópiu prihlášky). Plemenná kniha pri
zápise vrhu do databázy vloží k menám šteniec
aj ich kódy mikročipov, ktoré sa budú, vrátane tetovacieho čísla, tlačiť na preukazy o pôvode. Preukazy o pôvode pre štence potom pošle
priamo chovateľovi formou dobierky.
Komora veterinárnych lekárov v zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a k nemu
vydanej vyhlášky č. 19 o identifikácii a registrácii spoločenských zvierat z 13.1.2012 vedie centrálny register spoločenských zvierat
(CRSZ), prepojený s medzinárodnou databázou, do ktorého sú všetci poverení veterinárni
lekári povinní do 24 hodín zaevidovať každé
začipované zviera so všetkými údajmi o ňom,
vrátane posledného majiteľa, resp. aj čísla zápisu čistokrvného jedinca. Pri nájdení strateného psa je najlepšie navštíviť najbližšieho veterinárneho lekára, ktorý čítačkou čipov preverí, či
má pes zavedený mikročip a v centrálnom registri SZ zároveň môže nájsť jeho majiteľa.
V. Močková, kynologický odbor SPZ
19
spoločenská rubrika
víťazný kolektív z Kamenice nad Cirochou
Branno-športové
dni vyhrala Kamenica
nad Cirochou
Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenských vojenských lesov boli v dňoch 27.-28.6.2013
v areáli hotela Granit na Smrekovici branno-športové hry VLM o Putovný pohár generálneho
riaditeľa. Organizoval ich víťaz posledného, II. ročníka – generálne riaditeľstvo Pliešovce.
PhDr. Zuzana Besterciová, referent
oddelenia riaditeľa OZ Kamenica
nad Cirochou, [email protected]
Odovzdanie cien víťazovi
20
K svojej úlohe pristúpilo zodpovedne a pre kolegov vytvorilo ideálne športové podmienky. Súťažilo sa vo viacerých
disciplínach. Už tradične zaujal najmä nohejbalový turnaj. Za sústavného povzbudzovania divákov podávali súťažiaci na ihrisku miestami až heroické výkony. Všetci
odovzdali na ihrisku maximum, čo bolo
v ich silách a bojovali o čo najlepší výsledok. Prvenstvo v tejto disciplíne vybojoval
závod Kežmarok. Nemenej atraktívna bola
aj druhá súťažná disciplína – rybolov. V silnej konkurencii sa opäť najviac darilo Kežmarčanom. Suverénnym víťazom v ruských
kolkoch sa stalo družstvo z Kamenice. Tomu
sa darilo i v hode na basketbalový kôš, kde
si pripísalo ďalšie cenné body. Priebežné výsledky nasvedčovali, že o prvenstvo sa pobijú
Kameničania a Kežmarčania.
Rozhodla „Smrekovica“
O víťazovi Putovného pohára mala rozhodnúť posledná disciplína – trojboj „Smrekovica“. Pozostával z hodu polenom do diaľky,
ukladania 1 prm palivového dreva a z hodu
granátom na cieľ. Súperom družstva zloženého z dvoch žien a štyroch mužov bol čas splnenia úlohy, ktorá zároveň preverila aj tímovú súdržnosť. Napriek vyrovnaným výkonom
trojboj lepšie zvládli Kameničania a v konečnom súčte bodov sa posunuli na prvé miesto.
O celkovom víťazovi tohto ročníka bolo rozhodnuté. S tromi prvými, jedným tretím
a štvrtým miestom sa ním stal závod z Kamenice nad Cirochou. Druhé miesto vybojoval
OZ Kežmarok, tretie OZ Malacky a štvrtá pozícia zostala SL Pliešovce. Putovný pohár generálneho riaditeľa putoval po piatich rokoch
opäť na východ Slovenska. Podľa tradície organizovania športových hier usporiada nasledujúci ročník tohto podujatia víťazný tím. Už
teraz sa tešíme na spoločné stretnutie pod Vihorlatom.
V duchu odkazu Pierre de Coubertina „nie
je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“ sa víťazom
stal každý. Veď cieľom nebolo dosiahnutie vrcholových športových výkonov, ale stretnutie
kolegov a upevnenie vzájomných vzťahov.
❧
vojenské le sy 2/2013
spoločenská rubrika
Priestor na otázku
Milí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v novej rubrike Priestor na
otázku. Vaše dopyty posielajte na adresu sekretariá[email protected], ako predmet správy uvediete názov Otázka. Odpovede budú uverejnené v Spoločenskej rubrike nášho časopisu.
Dnešná otázka znie:
Aké novinky pripravuje
podnik VLM SR, š.p.
v oblasti informačných
technológií?
Odpovedá Miroslav Čongrády:
Mnohí z vás už určite vedia a aj aktívne používajú poslednú implementovanú novinku v oblasti IT nášho podniku, ktorou je
„Elektronická kniha návštev poľovného revíru (EKPR)“. Je to webová aplikácia, ktorú sme vyvinuli vo vlastnej réžii s aktívnym
prispením podnetných návrhov všetkých
vás, používateľov. Opäť ide o jedinečnú aplikáciu, šitú na mieru, a priestor na rozširovanie jej funkcií je stále otvorený.
Fenoménom súčasnej doby sa stali tablety a smartfóny. Sú to zariadenia, v ktorých sa nám otvára obrovský multimediálny priestor. Mnohí si však ani neuvedomujú,
že primárna funkcia týchto zariadení je mobilná kancelária, email, IM, web a samozrejme aplikácie. Jednou z nich je aj už spomínaná EKPR. Chcem tým naznačiť, že vývoj
nových aplikácií sa bude uberať práve týmto smerom, budú multiplatformové a napríklad zásoby drevnej hmoty si budete môcť
skontrolovať priamo v smartfóne a nebude
potrebné tlačiť mnohostranové printové zostavy. V tejto oblasti je už v súčasnosti vidieť
obrovský progres vo workflow. Ing. Krpelan
navrhol a implementoval jedinečný systém
obehu a schvaľovania dokladov vo FINW od
RNDr. Loulu.
Významný a základný prvok fungovania IT v našej firme je dátová infraštruktúra,
s určitosťou môžem povedať, že na Slovensku vzhľadom na rozsah pôsobnosti našich
organizačných jednotiek ide o najvyspelejšiu a najmodernejšiu technológiu. K tomu
Veľa zdravia, šťastia...
30. marca 2013 sa dožil v plnom zdraví významného životného jubilea 50 rokov pán Jozef
Kollár, odborný referent na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie. Pracovníkom
Ministerstva obrany je od roku 1987. Vo všetkých funkciách, ktoré odvtedy vykonával, dosahoval výborné hodnotenia. V súčasnosti sa zodpovedne a kvalitne podieľa na plnení
úloh štátnej správy a samosprávy na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie.
Pri príležitosti životného
jubilea ocenil prácu Jozefa Kollára aj náčelník
generálneho štábu OS
SR pamätnou medailou.
Jubilantovi ju odovzdal
prednosta úradu vojenských obvodov pplk. Ing.
Peter Hiadlovský.
Všetko najlepšie do
ďalších rokov života
želajú kolegovia z Obvodných úradov vojenských
obvodov
Záhorie, Lešť a Kamenica. K prianiu sa pripájajú i zamestnanci
VLM SR š.p., o. z. Malacky.
vojenské le sy 2/2013
prispeli novinky, ktoré implementujeme už
od mája tohto roka. Ide o zásadnú zmenu
v trasovaní dátových prenosov, z ktorých už
dnes 80% prúdi cez dátové centrum v Bratislave, kde sú umiestnené naše servery a cloudy. Keďže ide o jedno z najmodernejších
dátových centier v Európe, výsledkom bude
bezpečnejšie a efektívnejšie poskytovanie
dátových služieb a samozrejme optimalizácia nákladov spojených s ich poskytovaním.
Vývoj a technologický posun v oblasti IT
je neskutočne rýchly a mne neostáva nič iné,
len poďakovať generálnemu riaditeľovi Ing.
Juricovi, že nám dáva priestor realizovať sa
a prinášať vám tento progres. Všetci zamestnanci si tak môžeme povedať, že Vojenské
lesy a majetky SR, š.p. v IT dosahujú ten najvyšší „level“. ❧
Životné jubileá
júl 2013
Ing. Alica Pápayová,
samostatná odborná
referentka OE, OZ
Malacky, 50 rokov
august 2013
Štefan Knoška, robotník
SL Pliešovce, 60 rokov
Ing. Ján Machajdík,
samostatný odborný
referent OV GR, 60 rokov
Anna Hriňáková,
samostatný referent OM,
OZ Kežmarok, 55 rokov
september 2013
Jozef Orem, robotník LS
Pliešovce, 50 rokov
JUDr. Viera Čarnokyová,
referentka ORE,
OZ Kežmarok, 55 rokov
Jozef Bončík, robotník
LS Kamienka, OZ Kamenica
nad Cirochou, 50 rokov
Vincent Megela, lesník
LS Jovsa, OZ Kamenica
nad Cirochou, 55 rokov
21
spoločenská rubrika
Pracovné jubileá
júl 2013
Ing. Milan Mydlo,
samostatný odborný referent
OV GR, 35. výročie
Ivan Hirner, technik
správy LS Jablonové, OZ
Malacky, 30. výročie
Ing. Peter Cintula, vedúci
LS Mikulášov, 25. výročie
Ján Brezáni, vedúci polesia
LS Kamienka, OZ Kamenica
nad Cirochou, 30. výročie
Jozef Bončík, robotník LS
Kamienka, OZ Kamenica
nad Cirochou, 25. výročie
august 2013
Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS
Riadok, OZ Malacky, 35. výročie
september 2013
Jozef Orem, robotník SL
Pliešovce, 35. výročie
Dušan Žlkovan, lesník SL
Pliešovce, 20. výročie
Ing. Jozef Joppa, vedúci
oddelenia OM, OZ
Kežmarok, 25. výročie
Ing. Marián Hojdan,
vedúci oddelenia obchodu,
OZ Kamenica nad
Cirochou, 25. výročie
Michal Modrák, robotník
LS Jovsa, OZ Kamenica nad
Cirochou, 20. výročie
22
Tour de France
na Korzike
na vlastné oči
V posledných rokoch sa na Slovensku aj vďaka výsledkom našich cyklistov stále viac dostáva do
popredia šport, ktorý má síce u nás bohatú tradíciu, ale dlho bol v tieni iných. Mená ako Peter Sagan či Peter Velits sú už vo svetovej cyklistike pojmy. Tento rok oslavujú najväčšie etapové preteky sveta Tour de France 100. výročie.
Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia
odbytu o.z. Malacky, [email protected]
Práve tieto fakty ma podnietili zažiť atmosféru legendárnych pretekov na vlastnej koži.
Štartovali na francúzskej Korzike, takže sme
v rámci 10-dňového pobytu na tomto ostrove mohli byť spolu s kolegami Mirom Ivanom
a Ing. Stanislavom Gogom, CSc. svedkami pr-
vých troch etáp a povzbudiť našich pretekárov
priamo na trati. Zažili sme atmosféru v cieli,
na štarte a aj v kopcoch jednotlivých etáp. Odmenou za naše povzbudzovanie nám boli dve
druhé miesta Petra Sagana a dokonca sa nám
podarilo uloviť aj jeho autogramy na štarte tretej etapy v Ajacciu. Náš ďalší pobyt na Korzike
bol aj po presune pretekov na pevninu naďalej
spätý s bicyklami, ale tento raz sme už do pedálov šliapali sami. Musím priznať, že v kopcovitom teréne Korziky to bola niekedy riadna zaberačka, ale zážitky, vyhliadky a scenérie
krajiny, ktorú sme videli, nám za námahu stáli. Samozrejme, výsledky našich cyklistov sme
sledovali naďalej aj po príchode na Slovensko. V čase písania tohto článku bola Tour de
France ešte v plnom prúde, tak dúfam, že Peter Sagan ponesie zelené tričko až do Paríža
a v poslednej etape na Champs-Élysées zvíťazí. Výsledok už viete... Nedá mi nepoukázať na
veľkosť tohto podujatia, ktoré sleduje celý svet
a je obrovskou propagáciou. Naši cyklisti nás
vo svete zviditeľňujú neskutočným spôsobom
a hreje ma pri srdci, keď ľudia rôznych národnosti poznajú slovenskú zástavu a pri pohľade
na ňu kývajú a vravia : Slovakia, Sagan, Velits!
❧
vojenské le sy 2/2013
spoločenská rubrika
Jeden z nás
Ing. Ján Machajdík
V auguste tohto roku oslávi významné životné jubileum 60 rokov Ing. Ján Machajdík, ktorý pracuje ako samostatný odborný referent oddelenia výroby na generálnom riaditeľstve VLM SR š.p.
Pliešovce. Pri tejto príležitosti sme sa s ním pozhovárali.
Ing. Milan Mydlo – samostatný odborný
referent oddelenia výroby š.p. Pliešovce
Ako a kedy si sa rozhodol spojiť svoju
budúcnosť s lesníckym povolaním?
Prvé úvahy stať sa lesníkom vo mne skrsli,
keď som v škole v prírode v druhom ročníku
základnej školy na maškarnom večierku získal
druhú cenu ako lesník. Dostal som za to bonbón v tvare hríbika. Po ukončení základnej
školy mama, ktorá na mne veľmi lipla, chcela,
aby som išiel na „SVŠku“ v meste, kde sme bývali. No ja som sa rozhodol ísť na strednú lesnícku školu do Liptovského Hrádku a následne
na lesnícku fakultu VŠLD do Zvolena.
Kam smerovali tvoje kroky po skončení školy?
Po skončení lesníckej fakulty v roku 1978
som nastúpil na absolventskú prax k LZ Martin. Tam som pracoval až do nástupu na základnú vojenskú službu. Po predčasnom návrate
z nej, zo zdravotných dôvodov, som v absolventskej praxi pokračoval na sekretariáte podnikového riaditeľa SeŠL Žilina ako vedúci sekretariátu a neskôr ako referent pre kádrovú
a personálnu prácu. V novembri 1985 som išiel
pracovať na VŠLD do Zvolena, kde som vykonával funkciu vedúceho oddelenia kádrovej a personálnej práce. Po „nežnej revolúcii“
som nečakal na vypísanie konkurzu na funkciu, ktorú som vykonával, a keďže bolo voľné
miesto lesníka vo VLM SR v Sučanoch, nastúpil som v apríli 1990 na toto miesto.
Čo rozhodlo, že si nastúpil k VLM
a ako si spomínaš na svoje začiatky?
Rozhodnutie nastúpiť k VLM bolo pragmatické. Urýchlilo ho aj to, že v Sučanoch žila
moja stará mama a zároveň to bolo rodisko
mojej manželky. Kolektív pracovníkov bol
dobrý. Začiatky boli ťažké, všetci mi však viac
či menej pomáhali, lebo po toľkých rokoch
v úradníckych funkciách vo veku 37 rokov nebolo ľahké začínať v lesnej prevádzke. Využijem preto príležitosť poďakovať sa za nezištnú pomoc najmä Ľubošovi Tomaškovi, ktorý
v tom čase tiež lesníčil v Sučanoch.
Na generálnom riaditeľstve štátneho
podniku pracuješ od roku 1992.
V decembri roku 1992 ma preradili na oddelenie lesnej výroby podnikového riaditeľstva
VLM v Pliešovciach. Do pracovnej náplne som
dostal pozemkovú držbu a riešenie vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde. Musím povedať, že keď som videl prácu „pozemkára“ na
podniku lesov v Žiline, hovoril som si, že toto
by som nechcel nikdy v živote robiť. Lenže dostal som sa do toho a túto prácu vykonávam
dodnes, okrem jedného roku, kedy som bol zaradený na Správe lesov Pliešovce ako technik
vojenské le sy 2/2013
pre pestovateľskú činnosť, a som s ňou celkom
spokojný. V súčasnosti sa moje pôvodné úlohy
rozšírili o agendu súvisiacu so správcovstvom
vodných tokov. Za svoje úspechy v práci považujem to, že som sa podieľal na vysporiadaní lesných pozemkov vo vzťahu k neštátnym
subjektom, veď v regióne Pliešoviec sa vrátilo
užívanie lesných pozemkov 280 subjektom na
výmere 8695 ha. Za ďalší úspech považujem
vybavenie prevodu správy 127 km vodných tokov na odovzdaných územiach Slovenskému
vodohospodárskemu podniku.
Aktívne pracuješ aj v odboroch.
Členom odborov som od nástupu do prvého
zamestnania. Po nástupe k VLM ma po krátkom čase zvolili do závodného výboru a od
júla 2005 som vykonával funkciu predsedu závodného výboru. Hneď som začal iniciovať založenie celopodnikového výboru ako orgánu
našich odborových organizácií príslušného ku
kolektívnemu vyjednávaniu s generálnym riaditeľom na uzatváranie podnikových kolektívnych zmlúv a s nimi súvisiacich smerníc. Už
v auguste 2005 Výkonný výbor SOZ v Trenčíne
celopodnikový výbor zaregistroval. Celopodnikový výbor počas svojho pôsobenia vyjednal dve podnikové kolektívne zmluvy, poslednú v novembri 2012, ktorú sme uzatvorili 6.
decembra 2012 a bude mať platnosť do roku
2017. Mrzí ma, že organizovanosť v odboroch
neustále klesá, aj keď je stále nad 50 %. Mnohí noví zamestnanci, ktorých som oslovil v sú-
vislosti so vstupom do oborov, nevedia skoro
nič o úlohách odborov. Práci v odboroch som
venoval veľa energie a času a dúfam, že do odchodu do dôchodku sa nájde niekto, kto moju
funkciu preberie.
Aké máš záľuby?
Moja záľuba je najmä poľovníctvo, aj keď je
ho v poslednom čase niekedy priveľa. Veľmi
rád sa prechádzam po revíri s Goldou, samozrejme, aj mimo poľovníckej sezóny. Golda je
bavorský farbiar, veľmi sme sa zblížili. Rád si
zahrám mariáš. Každý rok organizujem medzi
vianočnými sviatkami a Silvestrom pre Pliešovce a blízke okolie mariášový turnaj. Nevyhýbam sa ani návštevám kultúrnych podujatí.
Rád pomôžem druhým pri akejkoľvek domácej robote, lebo v bytovke nemám toho veľa na
práci.
Aké máš plány do budúcnosti?
Chcel by som sa dožiť v zdraví dôchodku
a potom si ho čo najdlhšie užiť, samozrejme,
tiež v zdraví. Ak by som sa už konečne stal starým otcom, venoval by som sa vnúčaťu, lebo
práca s deťmi ma vždy bavila a baví. Chcel by
som navštíviť niektoré kúty Slovenska, v ktorých som doteraz nebol. Ak sa nezmení smernica o poľovníctve, chcel by som si ako dôchodca zapoľovať v poľovnom revíri Javorie.
Ďakujem za rozhovor a v mene celého kolektívu spolupracovníkov želám do ďalších rokov predovšetkým veľa zdravia.
❧
23
spoločenská rubrika
Ukrajina blízka
a predsa vzdialená
Spoločná fotografia na Užhorodskom lesnom závode
foto: Ing. Pavol Kyslaň, [email protected]
Také blízke a zároveň vzdialené. Územie, ktoré bolo niekoľko desaťročí súčasťou nášho štátu,
no dnes s ním máme len veľmi málo kultúrnych a spoločenských väzieb. Ukrajina – slovo, ktoré
v mnohých evokuje mafiu, nekvalitný tovar, lacnú pracovnú silu a strach z neznámeho. O Ukrajine sa toho v médiách veľa nepíše, hoci má s nami spoločnú hranicu. Zakarpatská Ukrajina, veľká neznáma na východ od Slovenska, tvorí v súčasnosti správnu jednotku v rámci Ukrajiny, nazývanú Zakarpatská oblasť. Z čias, keď bolo Zakarpatie súčasťou Československa (1919 – 1938),
sa u nás uchytil taktiež názov Podkarpatská Rus. Zakarpatská Ukrajina je miestom, kde si môžete skutočne odpočinúť, napriek tomu, že budete mať za sebou mnoho náročných kilometrov po
nie veľmi kvalitných cestách. No tunajšie nádherné hory sa skutočne oplatí vidieť a rozhovory
s miestnymi ľuďmi vám dodajú nové pohľady na život. Je to oblasť, ktorá Vás nadchne pri prvej
návšteve a prinúti vás vrátiť sa. Túto krajinu som spolu s riaditeľom a ďalšími kolegami z VLM navštívil minulé leto, keď nám počas kvalitne pripraveného programu napadla myšlienka, aby túto
susednú krajinu spoznali aj naši spolupracovníci.
Najzdatnejší zdolali Hoverlu, foto: Ing. Pavol Kyslaň, [email protected]
24
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia
obchodu a marketingu, [email protected]
Za čias 1. ČSR
Podkarpatská Rus bola v rokoch 1919 až
1938 jednou zo štyroch samosprávnych oblastí Československa. Hlavným centrom
a administratívnym strediskom oblasti bol
a je Užhorod. Mesto, ktoré začína prakticky hneď za dnešnou slovensko-ukrajinskou
hranicou. Po srdečnom privítaní riaditeľom
Užhorodského lesného závodu Ivanom Kostivom sa náš program začal práve tam. Napriek
tomu, že by ste do mesta zo Slovenska kameňom dohodili, už na prvý pohľad vidno kultúrny rozdiel. Ulice miestami pripomínajú
veľkú tržnicu, netradične pôsobia pravoslávne kostoly, azbuka... Na cestách sa striedajú moskviče, lady a päťdesiatročné autobusy,
zánovné mercedesy či audi. V obstojne zrekonštruovanom centre mesta korzujú stovky
ľudí. Užhorod tak pôsobí na jednej strane živým, na strane druhej zanedbaným a komunistickým dojmom. Podobný pocit sme mali
aj neskôr v Mukačeve. História sa nedá zamlčať a celá táto oblasť patrila rovnako ako Slovensko vyše osemsto rokov do Uhorského štátu. Po prehliadke pamätníkov a centra mesta
sme sa presunuli na Užhorodský zámok. Prvá
písomná zmienka o hrade je z roku 903. Niekoľko metrov od vstupu na hrad je skanzen
rusínskej kultúry, kde možno vidieť veľa drevených stavieb dovezených z celého Zakarpatia. Po ubytovaní a zložení batožiny v obci
Kamenica, ktorá je sídlom Užhorodského
lesného závodu, sme si, ako býva u lesníkov
zvykom, po vlastných vyšliapali na Nevický
zámok. Odtiaľ sa nám naskytol nádherný výhľad na údolie Uhu a blízku dubovo-bukovú
rezerváciu Teplá Jamka, ktorú sme nemohli
obísť bez návštevy.
vojenské le sy 2/2013
spoločenská rubrika
Ukrajinský vidiek
Príležitosť vidieť ho nefalšovaný sa nám naskytla druhý deň cestou po dedinách smerom
na Rachov, približne dvestopäťdesiat kilometrov od Užhorodu. Pred nami bol ukrajinský
vidiek, so všetkými zápormi aj pozitívami, na
míle vzdialený romantike z farebných fotografií. Práve tam sa ukázala súčasnosť dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny. Na jednej strane krásna
príroda a drsná romantika drevených osád, na
strane druhej prakticky žiadne pravidelné autobusové spoje medzi jednotlivými dedinami,
ťažký život v starých dreveniciach, kruté zimy,
keď zostávajú v podhorských oblastiach od
okolitého sveta odrezané stovky ľudí. Aby cesta
mi GAZ do cca 1600 m.n.m., odkiaľ pokračujeme pešo. Jazda po lesných cestách, keď zákruty
šofér vyberal aj na tri razy, to bol naozaj zážitok. Aj pre Hoverlu sme sem predsa prišli a nakoniec ju neuvidíme? Dážď – nedážď, ideme
hore. Vrchol leží na hranici dvoch administra-
strede Európy (koľkože ich tá Európa má?).
No tento pochádza ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Na malom trhovisku nakúpime suveníry
a pokračujeme ďalej. Navštívime neďaleké múzeum ekológie hôr, okúpeme sa v termálnej slanej vode v dedine Solotvino a prejdeme sa cen-
Múzeum ekológie hôr,
foto: Ing. Dušan Staško, [email protected]
Príchod do Kamenice, sídlo závodu, foto: Ing. Dušan Staško, [email protected]
– necesta nebola taká náročná, mali sme viaceré zastávky v podobe exkurzií. Navštívili sme
historickú vínnu pivnicu zo 14. storočia v obci
Seredne, vynikajúce syry sme po prehliadke
nakúpili v obci Selišče a napokon sme videli
aj bukové pralesy Uhoľka. Tam bola cesta autobusom najnáročnejšia, 20-kilometrový úsek
sme išli skoro dve hodiny. Počas cesty popri
rumunských hraniciach sa, žiaľ, počasie začalo
zhoršovať a do Rachova sme dorazili za upršanej noci. Daždivé a hmlisté počasie pokračovalo aj druhý deň, keď nás čakal celodenný výstup na Hoverlu.
tívnych oblastí – Zakarpatskej a Ivano-Frankivskej. Hora stojí aj na historickej poľsko-československej štátnej hranici, čoho svedkami sú
zachovalé kamenné hraničné pätníky s vytesaným „P“ a „ČS“. Aj napriek zlému, daždivému
a hmlistému počasiu sa nám podarilo zdolať
najvyšší vrch Ukrajiny. Vyčerpaní, no spokojní sa tou istou cestou pre zlé počasie vraciame
späť ku „povozkám“ a na hotel, kde nás čaká
slávnostná večera, prekvapenie od nášho kolegu p. Ondríka, ktorý mal počas pobytu životné jubileum 60 rokov. Laco, ešte raz najmä veľa
zdravia.
Hoverla
Cesta domov
Je to 2 061 metrov vysoký vrch v Karpatoch
a zároveň najvyšší vrch na Ukrajine. Od hotela pod horu sa dostávame terénnymi vozidla-
V nedeľu ráno sa vyberáme na cestu domov.
Pri Rachove, v dedinke Diľove na hranici s Rumunskom, sa zastavujeme pri geografickom
trom Mukačeva. V Užhorode nám už ostáva
len poďakovať za krásne prežité štyri dni a ide
sa domov. Naše dojmy? Zakarpatská Ukrajina, krásny kraj s jednoduchými, príjemnými
a veľmi pohostinnými ľuďmi. Žijú skromne,
obrábajú si svoje políčka, chovajú kravy a väčšinou sa živia tým, čo vypestujú. Mnoho ľudí
ani nemá možnosť cestovať, je to pre nich drahé. Tí, ktorým sa podarilo dostať na západ, posielajú peniaze rodinám na prilepšenie a výstavbu domčekov. Nežijú v luxuse, ten je u nás,
len my si to neuvedomujeme. Hory nás očarili
svojou krásou a majestátnosťou, stálo za to ísť
takú diaľku a spoznať ich. Chcem za všetko poďakovať nášmu hostiteľovi Ivanovi Kostivovi,
jeho manželke Svetlane, Michajlovi Dumničovi a celému ich organizačnému tímu.
❧
Vojenské lesy a majetky,
súčasť života vojakov
Nedávno sa mi dostal do rúk sympatický časopis zamestnancov Vojenských lesov
a majetkov Slovenskej republiky s názvom
– ako inak – Vojenské lesy. Po jeho prečítaní som si okrem iného uvedomil, že stále je
priestor na to, aby som sa poďakoval ľuďom
z Vojenských lesov a majetkov, ktorí sú tiež
hrdí na svoju uniformu, za ich prácu, trpezlivosť a hodnoty, ktoré vytvárajú a o ktoré sa
starajú. Počas celej svojej vojenskej kariéry
a zvlášť v období siedmich rokov výkonu
funkcie Náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky som stretol
veľa skvelých ľudí z tohto štátneho podnivojenské le sy 2/2013
ku, ktorí mi skromne, ochotne a s nadšením
vysvetľovali náplň ich práce. Priznám sa,
že som si často neuvedomoval, že boli, sú
a verím, že i naďalej budú, pevnou súčasťou života nás, vojakov. Spájajú nás výcvikové priestory, ktoré tak dôverne poznáme
a o ktoré sa aj pre nás vojakov starajú práve
kolegovia z Vojenských lesov a majetkov.
Lesy, lúky a polia, vodné hospodárstvo
a bohatá fauna, to sú hodnoty, o ktoré sa títo
ľudia starajú, ktoré by mali pretrvávať nielen
pre finančný efekt, ale tiež pre naše zmysly,
pre možnosť relaxu, realizáciu záľub ako sú
poľovníctvo, rybárstvo či zber lesných plo-
dov. Ak k tomu ešte zamestnanci Vojenských
lesov a majetkov priťahujú prostredníctvom
zaujímavých podujatí ako sú napr. Lesnícke
dni naše deti, svedčí to o tom, že práca sa im
stala aj poslaním. Dovoľte mi teda pripojiť
sa k vašim gratulantom k 85. výročiu vzniku Československých vojenských lesov a zároveň k 20. výročiu vzniku samostatných
Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky s poďakovaním a zaželať vám veľa
úspechov a spokojnosti.
Generál v. v. Ing Ľubomír Bulík, CSc.
25
aktuality
Jubilejný 40. ročník
výstavy Agrokomplex
Výstavisko Agrokomplex a Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky srdečne pozývajú na jednu
z najvýznamnejších medzinárodných výstav
svojho druhu na Slovensku. Jubilejný 40. ročník Medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex 2013 sa
uskutoční v dňoch 22. – 25. 8. 2013 na výstavisku Agrokomplex v Nitre. Významnou súčasťou Agrokomplexu budú v tomto roku
súbežné výstavy a akcie: Národná výstava
hospodárskych zvierat, Obnoviteľné zdroje energie, Regióny Slovenska, Dožinkové
slávnosti, Živnostenské trhy, Slovensko 3D
a Dni poľa.
Zdroj: http://metal.industry-businessnetwork.com/wr/de/messe/210--jubilejny40-rocnik-medzinarodnej.aspx
Prerokovanie správy
o hospodárení na LC Lešť
Na základe pozvania Vojenského lesného
úradu prerokovali 28.5.-30.5.2013 zástupcovia lesnej správy, oddelenia výroby, oddelenia
HÚL, Národného lesníckeho centra a zástupcovia dotknutých organizácií správu o hospodárení na LC Lešť. Stretli sa v priestoroch
bývalej LS na Vidovom vrchu. Po oboznámení sa s obsahom správy, ktorý prezentoval
Ing. Pogran, sa k problematike „Komplexného zisťovania stavu lesa“ vyjadrili a informovali pracovníci NLC Zvolen. Pripomienky
a nezrovnalosti sa v odbornej debate vysvetlili a následne sa komisia odobrala na terénnu
pochôdzku . Počas nej Ing. Kráľ prezentoval
pozitívne výsledky, ktoré sa podarilo lesným
hospodárom dosiahnuť, ale aj problematické
lokality, najmä poškodenie zverou v kultúrach
a porastoch v prvých dvoch vekových stupňoch. Teoretické poznatky, ako aj poznatky
z terénu, sa v posledný deň premietli do „Protokolu z prerokovania správy o doterajšom
hospodárení“, ktorý obsahuje a určuje aj zásady na vyhotovenie PSL a stanovuje pokyny na
vyhotovenie PSL pre LC Lešť na obdobie rokov
2014 – 2023. Zostáva len veriť, že podobne ako
v minulosti a na iných lesných celkoch sa podarí spoločným úsilím vytvoriť „Program starostlivosti o lesy“, ktorý v plnej miere zohľadní potreby lesa, spoločnosti a naplní aj „literu
zákona“.
Ing. Igor Pogran
Do konca septembra
musia mať psy čip
Každý majiteľ psa, mačky či fretky je povinný dať svoje zviera do 30. septembra začipovať. Ak tak neurobí, hrozí mu od veterinárnej správy pokuta do 300 eur. Informuje
o tom Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) na svojej internetovej stránke. Aplikovať mikročip smie iba veterinárny
lekár. Údaje o identifikácii zvieraťa a jeho majiteľa musia byť v Centrálnom registri spoločenských zvierat, kam ich zadáva veterinár,
ktorý psa označil. Mikročip obsahuje číselný kód, pod ktorým je zviera zaregistrova26
né v registri, a údaje o ňom, o jeho majiteľovi a očkovaniach. Zviera, ktoré nebude do 30.
septembra označené mikročipom, veterinár
neošetrí a jeho chovateľa bude musieť nahlásiť
Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Čítať, teda kontrolovať údaje z mikročipov budú
tzv. čítacie zariadenia. Súkromní veterinárni lekári, ktorí zvieratá označujú, sú povinní
funkčné čítačky vlastniť. Takisto ich musí mať
každá regionálna potravinová správa, potvrdil pre agentúru SITA riaditeľ odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Dodal, že čítačky si môžu zakúpiť
aj organizácie či fyzické a právnické osoby,
ako je mestská polícia, útulky, obce a podobne. Kontrolovať dodržiavanie veterinárnych
požiadaviek bude prostredníctvom veterinárnych inšpektorov regionálna veterinárna
a potravinová správa. Súčasne budú označovanie zvierat čipom kontrolovať aj súkromní
veterinári pri očkovaní či pri ošetrení, uzavrel
pre agentúru SITA Hajnala z ministerstva pôdohospodárstva.
Zdroj: http://www.aktuality.sk/
clanok/226003/do-konca-septembra-musiabyt-psy-macky-a-fretky-zacipovane/
Holandsko zaznamenalo
výskyt vlka po 150 rokoch
V Holandsku zaznamenali výskyt vlka
po prvý raz za uplynulých takmer 150 rokov. Informovala o tom 10. júla agentúra
DPA s odvolaním sa na Naturalis Biodiversity Center (NBC) v Leidene. Dôkaz je nález mŕtveho vlka, ktorého zrazilo auto neďaleko obce Luttelgeest v provincii Flevoland
v strednej časti krajiny. Biológovia z NBC
sú si po vykonaní pitvy na 98 percent istí, že
pozostatky patria dvoj – až trojročnej vlčici. Senckenbergov výskumný ústav v Frankfurte nad Mohanom zisťuje, či zviera patrilo
do svorky žijúcej v susednom Nemecku. Istý
lesník pre holandské rádio povedal, že vlčie
stopy často videl na pomedzí provincií Flevoland a Frízsko. Naposledy v Holandsku videli vlka v roku 1869 v provincii Limbursko
na juhovýchode krajiny.
Pozvánka na Dni svätého
Huberta 2013
Srdečne pozývame všetkých priateľov prírody na 23. ročník celoslovenských poľovníckych
slávností Dní sv. Huberta, ktoré budú 31. augusta a 1. septembra 2013 v areáli svätoantonského kaštieľa. Nad slávnosťami prevzalo záštitu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR a v tomto roku sa ponesú v znamení
osláv 90. výročia vzniku Československej mysliveckej jednoty. Návštevníci si okrem osvedčených podujatí budú môcť v rámci programu pozrieť aj hudobno-slovné zábavné pásmo
„Československé Halali“ s trubačmi, vábičmi
a umelcami z ČR i SR, výstavu „Lovu zdar!“
– 90 rokov od vzniku ČSMJ a výstavu unikátnych trofejí Hornej Nitry. Na výstave „Lovu
zdar!“ návštevníci uvidia unikátne zbrane slávnych českých puškárov z loveckého zámku
Ohrada pri Hlubokej nad Vltavou, jedinečnú
Sallačovu zbierku trofejí jeleňovitých z celého
sveta, ktorá bola vystavená už na prvej svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910,
rekordné trofeje ČR a SR, obrazy Jiřího Židlického a akademického maliara Viktora Bilčíka
pri príležitosti jeho životného jubilea 75 rokov.
Opäť vyzývame dobrých ľudí na darovanie
krvi priamo na podujatí – v sobotu 31. 8. od
7.30. do 11.00 hodiny. Počas doterajších troch
ročníkov „Hubertovskej kvapky krvi“ darovalo krv už 102 darcov, ktorým patrí za najvzácnejší dar naše poďakovanie. Tešíme sa na vás.
Marian Číž
Zdroj: http://www.enviroportal.sk/clanok/
holandsko-zaznamenalo-vyskyt-vlka-po-150-rokoch
vojenské le sy 2/2013
lesná pedagogika
PRÍRODOVEDNÁ SÚŤAŽ
„ČO ŠEPKÁ LES 2013“
V areáli svätoantonského kaštieľa usporiadali 6. júna 2013 už tretí ročník prírodovednej súťaže
„Čo šepká les“. S myšlienkou zorganizovať takúto zaujímavú súťaž prišli priatelia z Obvodnej poľovníckej komory Žiar nad Hronom pred tromi rokmi a okrem OPK Žiar nad Hronom je jej hlavným organizátorom taktiež Odštepný závod Lesov SR v Žarnovici. Spoluorganizátormi sú Stredná odborná škola lesnícka v Banskej Štiavnici, Regionálna organizácia Slovenského poľovníckeho
zväzu v Žiari nad Hronom, Mestské lesy Banská Štiavnica, Obvodný lesný úrad Žarnovica, Múzeum vo Svätom Antone a Poľovnícka spoločnosť Šarvíz Voznica.
Hodnotná súťaž i ceny
V treťom ročníku súťažilo 14 trojčlenných
družstiev 4. – 6. ročníkov vybraných základných škôl z okresov Banská Štiavnica, Žarno-
vica a Žiar nad Hronom. Súťažilo sa v disciplínach: poznávanie zveri, vtákov a plazov,
poznávanie stôp zveri, poznávanie hlasov zveri, poznávanie stromov, listov a plodov, pozná-
Výroba vtáčích búdok
Marian Číž
foto: Bc. Mária Ďurianová
„Poznávačky“
vanie pohorí regiónu, poľovnícka kynológia,
streľba na laserovej strelnici, zhotovovanie kŕmidla pre vtáčiky, sadenie stromčekov na čas
a samozrejme na kvalitu. Každý ročník je pripravená i tvorivá disciplína. Predminulý rok
deti tvorili plagát o ochrane prírody, minulý
rok poviedky o prírode a tento rok priniesli fotografie prírody. Deti dokázali urobiť ozaj zaujímavé a veľmi hodnotné zábery z prírody, aj
z činnosti poľovníkov. Teší nás, že sa deti na súťaž dobre pripravili a preukázali výborné vedomosti. Odmenou im boli aj hodnotné ceny
– horský bicykel, fotoaparát, tablety, iPody či
ruksaky.
V súťaži družstiev zvíťazila ZŠ Jozefa Kollára Banská Štiavnica, 2. miesto vybojovala ZŠ
Maximiliána Hella Štiavnické Bane a 3. miesto
obsadila ZŠ Andreja Kmeťa Žarnovica.
Medzi jednotlivcami si prvenstvo odniesol
Peter Kapoš zo ZŠ Františka Assiského Banská
Štiavnica, 2. miesto obsadil Šimon Machanský
ZŠ Jozefa Kollára Banská Štiavnica a bronzová
priečka sa ušla Martinovi Papánkovi z osemročného Gymnázia Františka Švantnera Nová
Baňa.
Úspech vďaka priateľom
Ukážky kynológie
vojenské le sy 2/2013
Podujatie obohatili priatelia zo SOŠL Banská
Štiavnica poľovníckymi signálmi lesničiarov ,
ukážkami sokoliarskeho výcviku i možnosťou
povoziť sa na koníkovi. V barokovej sýpke premietal svoje filmy aj tohtoročný víťaz medzinárodného festivalu poľovníckych filmov Hubertlov-Halali v Leviciach Marcel Bródy. Podujatie
malo úspešný priebeh i vďaka pomoci mnohých ďalších ustanovizní a priateľov prírody.
Naše poďakovanie patrí mestám Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Obecnému
úradu Svätý Anton, Obecným lesom Banská
Belá, Stavebnej firme Molda, s.r.o., Slovenskej
lesníckej komore, Vladimírovi Stračinovi zo
Zverníku Mrázov Kopec, p. Štefanovi Mičurovi
a Marcelovi Bródymu. Spoločne s organizátormi dokázali, že im nie je ľahostajná budúcnosť
našich detí i našej prírody. ❧
27
lesná pedAgOgikA
detské dni
sV. HuBertA 2013
každé dieťa má od narodenia v sebe prirodzenú lásku k prírode. keď sa včas podchytí, pretrvá celý život. Poľovníci i lesníci si túto skutočnosť uvedomujú a deťom sa venujú. jeden z príkladov takýchto aktivít sú Detské dni sv. Huberta. Ich druhý ročník zorganizovali 19. a 20. júna 2013
v areáli svätoantonského kaštieľa.
Toto jedinečné kultúrno-náučné podujatie
svojho druhu navštívilo počas dvoch dní 2134
detí a 291 dospelých. Organizátori podujatia pripravili pre deti veľmi zaujímavý program. Poľovníci a lesníci v úlohe sprievodcov postupne
viedli skupiny detí po stanovištiach, na ktorých
sa od ďalších lesníkov a poľovníkov dozvedali zaujímavosti o živote zvierat v prírode, o práci lesníkov a poľovníkov. Jednotlivé stanovištia
mali názvy: Sokoliarstvo, Poznávanie zvierat,
Hlasy vtákov a zveri, Stanovište „Doskoč ako ...
a kto parohy, Zhotovenie kŕmidiel a Laserová
strelnica. Hudobné stanovište s trúbkou a lesnicou pripravila dychová hudba Sitňanka z Banskej Štiavnice a Klub trubačov Slovenska. Detské
na Dni sv. Huberta 2013 (31. 8. – 1. 9.) a mnoho
ďalších upomienkových predmetov. Deti odchádzali spokojné, plné zážitkov a nových poznatkov o prírode. I touto cestou sa chcem úprimne
poďakovať všetkým dobrým ľuďom a inštitúciám, ktorí pomohli. Dokázali, že im nie je ľahostajný osud našich detí a prírody – Múzeum vo
Svätom Antone, Lesy SR, š.p. Banská Bystrica –
OZ Levice, OZ Žarnovica , Vojenské lesy a ma-
Marian Číž
foto: Bc. Mária Ďurianová
Trúbenie na lesný roha ukážky vábenia
Halalíci zabávajú...
!“, Kŕmenie medveďa, Poľovnícki psíkovia, Koník, na ktorom sa dá povoziť, Ako spolu žijú
rastliny a zvieratá, Hádzanie „flinty do žita“, Jaskyniarstvo, Poľovnícka expozícia, Kto nosí rohy
28
sokoliari
divadlo Legendu o svätom Hubertovi zahrali žiaci ZŠ s MŠ vo Svätom Antone. Každá trieda dostala na záver podujatia sadenicu stromčeka i kŕmidlo, každé dieťa dostalo vstupenku
jetky SR š.p. Pliešovce, Stredná odborná škola
lesnícka Banská Štiavnica, Obecný úrad Svätý
Anton, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, Národné lesnícke centrum
Zvolen, Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella Štiavnické Bane, Mestské lesy
Banská Štiavnica, Obvodná poľovnícka komora Žiar nad Hronom, Regionálna organizácia
SPZ Žiar nad Hronom, Firma Šomek Bratislava, Lesy Banská Belá s.r.o., TV magazín Halali
Považská Bystrica, ZŠ s MŠ Svätý Anton, Klub
trubačov Slovenska, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš,
Národné lesnícke centrum, Detská lesnícka univerzita Zvolen, dychová hudba Sitňanka, Červený kríž Banská Štiavnica, dobrí ľudia Dr. Jozef
Hlásnik, Vladimír Majerský a Ján Skarba. ❧
vojenské le sy 2/2013
lesná pedagogika
Hrdá absolventka
O lese tak trochu inak
Detská lesnícka univerzita 2012/2013
Každodenné radosti i školské starosti si 41 šiestakov uplynulý školský rok obohatilo o štúdium na Detskej lesníckej univerzite. Žiaci z hlavného mesta lesníctva – Zvolena mali od decembra 2012 možnosť spoznávať zákonitosti lesa a princípy slovenského lesníctva doslova na vlastnej
koži. Čo všetko zažili vo Zvolene počas posledných mesiacov?
Ing. Andrea Melcerová,
Národné lesnícke centrum
(text, foto)
cháči sa zároveň naučili správne založiť oheň
a vyskúšali si prácu manipulátora harvestora
na trenažéri.
5. prednáška: Lesní architekti
1. prednáška: Les nie sú len stromy
Poslucháči sa dozvedeli, že les, to nie sú len
stromy, ale najmä spoločenstvá rastlín a živočíchov, medzi ktorými sú vzájomné vzťahy a prírodné zákonitosti. Práve na nich stavia slovenské lesníctvo svoje princípy hospodárenia.
2. prednáška: Môže počítačová
hra „vyveštiť budúcnosť lesa?
Fakt, že počítačové hry tvoria neoddeliteľnú súčasť dospievania dnešných detí, využili
tvorcovia simulátora rastu lesa „Sybilla“. Poslucháči ako prví navštívili virtuálnu 3D jaskyňu, kde si mohli vyskúšať tradičné lesnícke činnosti, ako je výchova porastov formou
prebierok a zistiť, či ich rozhodnutia prinesú
v budúcnosti pozitívny vplyv na kvalitu lesa.
3. prednáška: Z poľovníckej kapsy
Neoddeliteľná súčasť lesníckej práce je aj
starostlivosť o zver v lese. To, že poľovníctvo
má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a nie je to
len zabíjanie zveri, ale predovšetkým dôsledný
manažment a ochrana genofondu, sa lektorom
podarilo atraktívne predviesť ukážkami sokoliarstva a výcviku pernatých dravcov.
4. prednáška: Prečo je
drevo najlepšia voľba?
Túto otázku zodpovedal lektor prostredníctvom ukážky možností využívania drevnej
hmoty a biomasy v praktickom živote. Posluvojenské le sy 2/2013
Tak ako architekt plánuje výstavbu domu,
lesník – taxátor plánuje činnosti hospodárenia v lese, aby bol výsledný plán výhodný pre
plnenie všetkých produkčných a mimoprodukčných úžitkov lesa pre spoločnosť. Poslucháči sa mali možnosť naučiť čítať z porastovej mapy, ktorá opisovala situáciu neďalekého
prímestského lesa vo Zvolene.
6. prednáška: Tajomný
svet stromov
Všetky tajomstvá stromov našich lesov odhalili žiaci počas prednášky v arboréte Borová hora. Išlo najmä o ich charakteristické znaky a úžitok, ktorý ponúkajú svojim výskytom
a kvalitou pre ľudí.
7. Príbeh lesa od semienka po strom
Jar je v lese najkrajším obdobím roka. Upokojujúce zelené bukové klenby zvolenského lesa boli dejiskom prednášky o lesníckych
KOORDINÁCIA PROJEKTU
Národné lesnícke centrum –
Ústav lesníckeho poradenstva
a vzdelávania Zvolen
Ing. Andrea Melcerová
– NLC– ÚLPV Zvolen, 045/52 02 221
Ing. Ľudmila Marušáková, PhD.
– NLC– ÚLPV Zvolen, 045/52 02 224
www.lesnapedagogika.sk
činnostiach. Poslucháči si mali možnosť vysadiť svoj strom a naučiť sa čítať z letokruhov
stromov, čo sa mohlo diať počas ich rastu na
danom mieste.
8. Osud lesa je v našich rukách
„Aj my budeme mať deti a aj naše deti budú
mať deti. Všetci budú užívať výsledky nášho
správania sa k lesu, našej starostlivosti oň, ale
aj našich bezohľadných činov, pamätajte všetci na to,“ povedal poslucháč Emo Kucbel vo
svojej prezentácii k navrhovanému plánu výsadby stromov do okolia Zvolena pri simulovanej hre na mestské zastupiteľstvo na zvolenskom mestskom úrade. Poslucháči mali
možnosť overiť si vedomosti o lese a lesníctve
formou návrhu na zlepšenie podmienok využívanie lesa v okolí Zvolena. Najúspešnejší
boli žiaci z V.ZŠ Hrnčiarska.
9. Odborná exkurzia do
papierní v Ružomberku
Čo všetko sa dá vyrobiť z dreva našich lesov? Stoly, stoličky, drevené hračky. Poslucháči mali možnosť vyrobiť si vlastnoručne papier a vidieť papierenský stroj, svetový unikát
či ferarri medzi strojmi, kde sa vyrobí až 100
km papiera za hodinu. To všetko zažili poslucháči v rámci odbornej exkurzie do papierní
MONDI SCP v Ružomberku.
10. Slávnostná promócia
Dňa 26.6.2013 sa z poslucháčov stali absolventi tretieho ročníka Detskej lesníckej univerzity 2012/2013, keď z rúk dekana Lesníckej
fakulty prevzali diplomy.
❧
29
lesná pedagogika
Mgr. Marianna Konopová, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text, foto)
Obhájili sme titul
Zelenej školy
Príroda je pekná kniha pre toho, kto z nej vie čítať – tieto
slová ma zaujali na pozvánke, ktorá mi prišla poštou. 13. júna
som preto rada navštívila ZŠ vo Veľkých Levároch, kam som
si šla plniť nielen funkciu hosťa, ale i pomocníka pri obhájení
titulu Zelenej školy. Mojou úlohou bolo informovať komisiu,
ktorá prísne kontrolovala nielen praktické, ale i teoretické
dôkazy usilovnosti a znalosti žiakov i učiteľov v oblasti
environmentálnej výchovy, o genéze spolupráce VLM SR,
š.p. a ZŠ Veľké Leváre. Na tento deň som sa, samozrejme,
zodpovedne pripravila a pre deti vymyslela test, ktorého
účelom bolo vysvetlenie pojmu biodiverzita. Nakoľko som im
dala čas na zapamätanie si dôležitých faktov, o ktorých som
ich informovala počas prípravy na test, výsledok bol vo väčšine
prípadov uspokojivý. Z posledných zdrojov som sa dozvedela,
že Zelená zostane Zelenou a škola svoj titul môže niesť ďalej.
Krátka návšteva
v Malých Levároch
V rámci oživenia našich lesno-pedagogických akcií sme spolu s kolegom
Ing. Hájkom navštívili 29. apríla Základnú školu v Malých Levároch. Podobne
ako pred rokom bol náš program aj tento raz zameraný na udržanie zelene
v okolí školy a žiakov neminulo ani pedagogické poučenie k výsadbe stromov.
Pre časovú zaneprázdnenosť sme, žiaľ, vynechali obľúbené hry, deťom sme
však dali sľub, že po prázdninách im všetko zameškané vynahradíme.
30
vojenské le sy 2/2013
lesná pedagogika
vojenské le sy 2/2013
31
Download

august – september 2013 - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.