Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník VI / apríl - máj - jún 2013
vojenské
lesy
ISSN 1338-3221
SLOVO NA ÚVOD
Časopis zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
1/2013
Ročník 6
apríl - máj - jún 2013
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Mgr. Marianna Konopová
(šéfredaktor - odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Podpredseda:Ing. Teodor Derco
(zástupca šéfredaktora)
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Jozef Joppa (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor - odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor - odborný
garant pre kynológiu)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
TLAČ: Ars spektrum s.r.o.
NEPREDAJNÉ!
Neprešlo jazykovou úpravou.
Vážené kolegyne, kolegovia, čitatelia a priatelia lesa,
sme po záverečnom vyhodnotení ročnej uzávierky roku 2012. Nebol to rok jednoduchý, ale aj
vďaka Vám sa skončil dobre. Za to sa chcem vám aj vašim rodinám poďakovať.
Len každodennou aktívnou a zodpovednou prácou, bez ohľadu na čas a všeobecný spoločenský
pokles morálky, je možné postupovať a hospodársky napredovať. Musím však konštatovať, že nie
všetci zamestnanci vojenských lesov to takto chápu. Neustále sa pri svojich návštevách jednotlivých organizačných jednotiek stretávam s pasivitou, laxnosťou a negatívnym prístupom k riešeniu
problémov. Chcem vám povedať, že tieto, nie pozitívne vlastnosti vnímam a registrujem ich. Chápem, že niektorí zamestnanci potrebujú na prijatie zmien viac času, ale myslím si, že na pochopenie smerovania štátneho podniku mali už všetci zamestnanci času dosť, najmä v tejto nie ľahkej
dobe. Žijeme zložité časy, keď sa už pravdepodobne nebude dať žiť na dlh a všetko, čo bolo samozrejmé, je zrazu ťažká šachová partia. Myslím si, že každý z Vás to už pocítil, či už v pracovnom,
alebo aj v osobnom živote. Nebude preto možné tieto negatívne pozostatky z minulosti u niektorých zamestnancov dlhodobo tolerovať. Výnosy štátneho podniku vplyvom plánovaného znižovania ťažieb dreva z dôvodu trvalo udržateľného obhospodarovania lesa klesajú. Je nutné uvedomiť
si, že doposiaľ tento pokles nejde ruka v ruke s poklesom mzdových nákladov štátneho podniku
a s tým súvisiacim znižovaním počtu zamestnancov. Oceňujem zamestnancov štátneho podniku, ktorí si úlohy plnia svedomito a aj nad rámec pracovného času alebo náplne. Som rád, že ich je
v rámci nášho podniku drvivá väčšina.
Štátny podnik je pripravený na radikálne zmeny spoločnosti, ktoré budú znamenať možno úplné zastavenie štátnych finančných zdrojov do organizácií v ich pôsobnosti. Aj na túto alternatívu
sme pripravení, najmä preto, že sme v minulom období v rámci štátneho podniku prijali zásadné
rozhodnutia a opatrenia pri jeho reštrukturalizácii.
Mimoriadne pozitívne vnímam prácu s verejnosťou a predovšetkým s mládežou a deťmi. Je to
záslužná a zatiaľ nedocenená práca kolegýň a kolegov, ktorej sa mnohí z nás radšej zďaleka vyhýbajú, ale je veľmi osožná najmä pre perspektívu. Veď práve to je zmysel našej práce, zabezpečiť
zdravú budúcnosť pre spoločnosť v symbióze s trvalo udržateľným hospodárením so zverenými
prírodnými zdrojmi.
Na záver Vás chcem povzbudiť. Aj keď z médií to v súčasnosti nie je cítiť, Československé vojenské lesy a majetky tohto roku oslavujú 85. výročie vzniku a zároveň si pripomíname 20. výročie vzniku samostatných Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky. Tieto medzníky sú pre
nás zamestnancov zaväzujúce. Naši bývalí kolegovia udržali podnik počas určite ťažších období
v dobrej kondícii a to je aj naša úloha, zabezpečiť plnenie potrieb spoločnosti pri garantovaní trvalo udržateľného hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch Vojenských lesov
a majetkov Slovenskej republiky.
S pozdravom Lesu zdar!
Ing. Ján Jurica ❧
fotografia na titulnej strane © Michal Bujňák
2
vojenské le sy 1/2013
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . 2
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Lesníctvo
HISTÓRIA
Spracovanie dendromasy na OZ Kežmarok.4
Výstava Múzea vo Svätom Antone
v rámci EHMK Košice 2013. . . . . . . . . . . . . 15
Hynutie borovice na Záhorí. . . . . . . . . . . . . . 5
Zahraničná študijná cesta na tému
„Maďarské lesníctvo a lesnícka stavovská
organizácia“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
poľovníctvo
a rybárstvo
20. výročie vzniku štátneho
podniku Vojenské lesy
a majetky SR v Pliešovciach . . . . . . . . . . . . . 16
kynológia
spoločenská
rubrika
Vyhodnotenie súťaže
Najkrajšia fotka lesa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Jeden z nás
Ing. Miroslav Petras. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Ing. Jozef Ivanič. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Životné jubileá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
OZ Kamenica nad Cirochou pomáha
pri obnove hradu nad obcou Vinné . . . . . . 24
Predstavitelia Zakarpatska
na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Karpatské lesy (2. časť) . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
Nemecký prepeličiar. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Hľadanie zhodov – obdobie zhadzovania
jelenieho parožia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Lesná pedagogika
strelectvo
Poľovníctvo na lesnej správe Riadok. . . . . . . 9
Poľovnícke výkazy vo VLM
v Elektronickej podobe . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Na aké podujatia sa môžete tešiť? . . . . . . . . 28
Rybárske revíry v OZ Kamenica n/Cir.. . . 11
od spoločných
koreňov
Aké tajomstvá ukrývajú knižky?. . . . . . . . . 29
Návrat legendy Mauser
v podobe M 03. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Prečo sa niektoré byliny nazývajú
prírodným liekom?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
Chov zubra evropského v oboře Židlov. . . 12
vojenské le sy 1/2013
3
LesnÍctvo
Spracovanie
dendromasy
na OZ Kežmarok
Využitie biomasy na energetické účely je motivované snahou nájsť obnoviteľné zdroje energie,
ktoré sú prijateľné pre životné prostredie. Pre lesné hospodárstvo je to jeden z možných smerov
rozširovania svojej činnosti. Po období spracovania polomov z víchrice z roku 2004 a následného
nárastu ťažieb z podkôrnikovej kalamity je v súčasnosti trend znižovania výšky ťažieb a tým samozrejme aj zdrojov pre lesného hospodára. Odštepný závod VLM Kežmarok sa technologicky
pripravil na chudobnejšie roky a v spracovaní dendromasy vidí jednu z ciest rozširovania svojej
činnosti. V súčasnosti na o.z. pracujú tri vývozné súpravy - dva traktory Valtra a jedna LVS 5000.
Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS
Ľubica, OZ Kežmarok ( text )
foto: Ing. Jozef Joppa
V zimnom období (od začiatku októbra do
konca marca) máme súhlas vydaný Obvodným úradom životného prostredia v Kežmarku
na výrub krovia a plevelných drevín na parcelách určených pôvodne na vojenskú prevádzku.
Krovie sa reže motorovou pílou a následne vyváža na odvozné miesto. Denný výkon súprav
sa v priemere pohybuje od 12 do 20 ton, pri približovacej vzdialenosti okolo 1 km. V závislosti od stavu vegetácie získavame z 1 ha od 50 do
4
150 ton dendromasy. Pri hodnotení ekonomiky
je potrebné zobrať do úvahy aj fakt, že za prvé
dva mesiace roku 2013 sme takto získali 6,5 ha
plôch, ktoré môžeme následne využívať ako pasienky zaradené do poľnohospodárskych dotácii. Traktory sa v prípade potreby využívali na
pluhovanie lesných ciest, v letnom období pri
čistení plôch po ťažbe a tiež pri úprave brehov
vodných tokov.
Zavádzanie nových metód
V januári tohto roku sme vyskúšali pri rubných ťažbách stromovú metódu, t.j. odvetvenie
kmeňa na odvoznom mieste. Táto technológia
prináša aj potrebu priplatiť ťažbovej skupine
pre komplexné spracovanie dreva za zvýšenú
prácnosť. Po zvážení všetkých kladov aj záporov sa nám najspravodlivejšou technickou jednotkou osvedčila tona. Zaplatenie si vyžaduje
určitý časový odstup (mesiac, dva), kým dendromasu zoštiepkujeme a dokážeme zmerať
množstvo vzniknutej štiepky. Pri prvých porastoch s vekom okolo 100 r., pre drevinu sm/
jd nám príplatok vychádza 4 € za tonu. Nemôžeme to však považovať za paušálnu cenu, pretože pri mladších porastoch bude dendromasy
menej a výroba prácnejšia.
Dendromasu, sústredenú na odvoznom
mieste, lesníci evidujú cez EVD samostatnými
štítkami a zásoby sa objavujú v sledovaní každý deň pod samostatným číslom v zásobníkoch. Problémom je použitie prepočítavacieho
koeficientu pri prepočte z prm na t. Pre rôzne
hromady v závislosti na hrúbke hmoty nám
vychádza rozpätie koeficienta od 0,11 do 0,30
Dendromasa následne zoštiepkujeme. Hnacou
jednotkou štiepkovača je traktor Vojenských lesov Valtra 190. Vodič traktora pri každom kamióne zmeria aktuálnu vlhkosť a poznačí ju na
kópiu dodacieho listu. Vlhkosť sa pohybuje od
40 do 60 %.
Zdroj paliva, ktorý
nestačíme využívať
Biomasa využiteľná na energetické účely
je v podmienkach Slovenska významný zdroj
paliva. Nárast jej využívania však nie je taký
rýchly, aký dovoľujú možnosti lesného hospodárstva. Celý proces ovplyvňuje komplex technologických a najmä ekonomických faktorov.
❧
vojenské le sy 1/2013
LesnÍctvo
Hynutie borovice
na Záhorí
Ing. Ján Jánoš, polesný LS Jablonové
Dôvodom hynutia
extrémne sucho?
Po extrémnom suchu v roku 2012 sa začalo objavovať hynutie borovice sosny na celom Záhorí. Preto sme pozvali odborníkov
z LOS Banská Štiavnica, ktorí zistili dva základne typy odumierania borovíc. Prvým
bolo napadnutie oslabených porastov krasoňom modrým (Phaenops cyanea), čo sa prejavuje opadávaním kôry z kmeňov borovíc
s ešte zelenými korunami. Druhým typom
je ohniskové napadnutie oslabených borovíc
podkôrnikmi, a to lykožrútom vrcholcovým
(Ips acuminatus), lykokazom borovicovým
(Tomicus piniperda), lykokazom borinovým
(Tomicus minor) a lykožrútom borovicovým
(Ips sexdentatus). Tieto podkôrniky napádajú oslabené stromy, ich larvy prerušujú vodivé pletivá a stromy hynú.
Lapákmi proti škodcom
Ukážku kladenia lapákov nám teoreticky
i prakticky predviedli inšpektori LOS Banská Štiavnica 7.2.2012. Klasické lapáky na
lykožrúty a lykokazy sa pripravujú na oslnených miestach stredne hrubých borovíc
v zimnom období koncom februára a začiatkom marca. Lapáky sa neodvetvujú z toho
dôvodu, aby rýchlejšie vädli. Tým, že postupne vednú, lákajú rojace sa podkôrniky.
Pre zvýšenie účinnosti sa lapáky podkladajú, aby sa kmeň nedotýkal zeme. V slabo napadnutých porastoch, ako sú na LS Jablonové, kladieme jeden lapák na 5 ha. Na celej LS
sme položili 100 lapákov. Pri ich kontrole
23 ročný porast napadnutý podkôrnikmi
vojenské le sy 1/2013
Zbytky porastu po spracovaní kalamity
sme však zistili, že polovicu spílených lapákov nám zver úplne olúpala, preto sme zvýšili počet stojacích lapákov. Pri lapákoch sa
písomne eviduje číslo lapáku, porast, dátum
inštalácie, dátum kontroly, stupeň naletenia,
vývojové štádium, čas a spôsob asanácie.
Druhá séria lapákov sa kladie
v letných mesiacoch
U podkôrnikov, ktoré majú dve generácie za rok, sa pripravujú lapáky druhej série
pre letné rojenie (druhá polovica júna). Naletené lapáky sa asanujú pred zakuklením lariev, najneskôr v štádiu kukly. Klasické lapá-
Stojaci lapák
ky na krasoňa modrého kladieme v najviac
napadnutých starších porastoch v polovici mája, druhú sériu v polovici júna a tretiu
v polovici júla. Stromy sa odvetvia a kmene
sa môžu prikryť vetvami. Odporúča sa jeden lapák na hektár porastu. Asanujú sa odkôrnením na prelome augusta a septembra.
Kôru je nutné spáliť alebo zoštiepkovať. Pri
neskorej asanácii dochádza k zavŕtaniu lariev do dreva a preto je nutné takéto lapáky
vyviesť z lesa. Naletené lapáky sa hodnotia
počas kontroly podľa stupňa naletenia. Asanácie lapákov robíme odkôrnením, štiepkovaním alebo pálením, kde je stopercentná
účinnosť. Chemická asanácia sa robí povolenými insekticídmi postrekom celého kmeňa.
Nevyhnutnou podmienkou účinnosti klasických lapákov pre krasone a podkôrnikovce je
v prvom rade dôsledné vyhľadanie a spracovanie všetkého náletového dreva a zvyškov
po ťažbe do začiatku rojenia podkôrnikovitých škodcov. Taktiež je dôležité odstrániť
aj všetku atraktívnu hmotu (vývraty, zlomy,
zvyšky po ťažbe) do konca apríla. Dôsledne
dodržiavať hygienu porastov a dobu uskladnenia dreva na odvozných miestach.
Pracujem u VLM o.z. Malacky už 36 rokov, ale s podkôrnymi škodcami na borovici
som sa nikdy nestretol. Najväčší nepriateľ borových kultúr bola pandrava chrústa a v roku
2000 sme letecky postrekovali na ploche 330
ha proti obaľovaču mládnikovému (Rhyacionia buoliana). Dúfam, že dodržaním všetkých uvedených opatrení sa nám podarí
eliminovať podkôrnikových škodcov na borovici na Záhorí.
❧
Polozený lapák olúpaný raticovou zverou
5
LesnÍctvo
Fuzér - účastníci a p. Horváth Jeno - majiteľ škôlky
Zahraničná študijná cesta na tému
„Maďarské lesníctvo
a lesnícka stavovská
organizácia“
Oblastná lesnícka komora v Košiciach pod vedením p. Ing. Berty Staškovej zorganizovala v dňoch
15. – 16. Novembra 2012 zahraničnú študijnú cestu do Maďarska. Cieľom bolo spoznať maďarské lesníctvo a ich stavovskú organizáciu. Štátne lesníctvo má v Maďarsku 19 tzv. uzavretých
akciových spoločností (u. a. s.) a ďalšie 3 takéto akciové spoločnosti, ktoré patria pod Ministerstvo obrany. Lesnatosť územia Maďarska je viac ako 20%. Do budúcnosti sa uvažuje o jej zvýšení
o ďalších päť percent. 85 % lesov Maďarska tvoria lesy listnaté. Po r. 1990 asi polovica lesov prešla
do súkromného vlastníctva.
Ing. Ján Čekon
Južní „listnatí“ susedia
My sme navštívili Severomaďarské lesy
u. a. s. Miskolc. Tie hospodária v župe Borsod – Abov – Zemplín a to na Medzibodroží,
v inundačnom území Strednej Tisy, na Boršodsko Zemplínskej rovine, v Prešovsko Tokajskej
vrchovine, v pahorkatine medzi riekami Slaná
a Hornád, vo vrchovine Aggtelek – Rudabánya
a v Bukových vrchoch. Spoločnosť spravuje 107
000 ha, z ktorých je 102 000 ha lesov (čo predstavuje 5% z lesov Maďarska). Drevné zásoby
sa približujú k 26 miliónom m3, čo predstavuje 7%z celoštátnych zásob. Duby predstavujú
45%, buky 24%, kroviny, agáty, hraby a krovinaté dreviny 21%, mäkké listnáče 2% a ihličnaté dreviny 8%. Táto u. a. s. susedí s nami od
východu na rieke Tisa (trojbod štátnych hraníc
Ukrajina – Slovensko – Maďarsko v k. ú. Malé
Trakany, okres Trebišov) a na západe zhruba
až pod Rimavskú Sobotu. Má 14 Lesných riaditeľstiev, piliarsky závod, drevospracujúci závod
a podnikateľský park, technický závod a závod
Lillafüredskej štátnej lesnej železnice.
6
90 rokov strážená pokladnica
priamo do rúk štátu
Severomaďarské lesy u. a. s. pokračujú v 90
ročnej tradícii. Bukové vrchy patrili pod Diósgyőrske korunné panstvo v XVIII. – XIX. Storočí. Lesné hospodárstvo bolo vtedy zabezpečované prostredníctvom pokladnice (eráru).
Po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy na
spravovanie erárnych lesných majetkov ustanovili v r. 1924 Miškolcské Lesné riaditeľstvo.
Ich právni nástupcovia fungovali priebežne
pod viacerými názvami. Od r. 1970 Boršodské lesné a drevospracujúce hospodárstvo spravovalo na území župy Boršod – Abov – Zemplín značnú časť štátnych území. V r. 1993 bola
zriadená a. s. so stopercentným štátnym vlastníctvom.
RA 2000, nechránené územie NATURA 2000
predstavuje 34 600 ha. Celkovo na spravovanom území majú obmedzenia v hospodárení
na 78-ich percentách. Poľovníctvo vykonávajú
v 8-ich poľovných revíroch na 88 738 ha. Ročný výrad predstavuje v priemere 1 500 ks diviačej zveri, 540 ks srnčej zveri, 450 ks jelenej
zveri, 28 ks muflónej a 15 ks danielej zveri (zo
zvernice). Lesné železnice v Lillafürede a Pálháze prepravia ročne približne 210 000 výletníkov do Bukových a Zemplínskych lesov.
My sme navštívili v rámci Severomaďarských lesov u. a. s. Lesnícke riaditeľstvo Telkibánya, Medzihorské lesnícke riaditeľstvo
Pálháza a Lesnícku lesnú školu vo Varbó –
Fónagyságu (Bagolyvár – Soví hrad). Tejto
cesty sa zúčastnili členovia i nečlenovia Oblastnej lesníckej komory Košice, pracovníci Lesov SR š. p., Odštepných závodov Prešov, Sobrance, Košice, Rožňava a Vranov nad Topľou,
Vojenských lesov a majetkov š. p., Mestských
lesov Košice, i súkromného sektoru, celkovo 23
účastníkov.
Telkibánya - ukážka výberkového spôsobu hospodárenia
„vysoké percento ochrany“
no zaujímavé lesné železnice
Z hľadiska ochrany prírody na ich území sa
nachádzajú dva národné parky (Bükk a Aggtelek). Okrem toho tam majú chránené oblasti (Zemplén a Lázbérc) a ďalšie územia ochrany prírody. Z výmery, ktorú obhospodarujú,
je 46 % chránených (48 900 ha) podľa maďarských ochranných kategórií. Zo spravovaného
územia je 83 200 ha vyhlásených ako NATUvojenské le sy 1/2013
LesnÍctvo
Veľké dubové sudy plnené
Tokajským vínom?
Prekročili sme štátnu hranicu Milhosť –
Tornyosnémeti. Prešli sme cez Gōnc, ktorý je
známy výrobou 136 litrových sudov z kvalitného dubového dreva na chýrne Tokajské víno.
Predstavenie dvoch
lesných riaditeľstiev
Prvá zastávka bola na Lesníckom riaditeľstve v Telkibányi, kde nás privítali riaditeľ tohto riaditeľstva Péter Hulliák i riaditeľ
Lesníckeho riaditeľstva v Pálháze Péter Buday, ktorý je zároveň predsedom Celoštátnej
lesníckej jednoty, Miestnej skupiny v Sárospataku, ako aj zamestnanci – kolegovia lesníci. V Telkibányi sme navštívili a prezreli
súkromnú zbierku poľovníckych trofejí a poľovníctva Mestera Lászlóa. Privítala nás starostka Telkibányi. Spomenuli sme aj kráľa
Mateja Korvína, ktorý Telkibányu navštevoval. V minulosti tam bolo baníctvo a je tam
aj banské múzeum. V rámci tohto riaditeľstva lesov sme si prezreli výberkový spôsob
hospodárenia v bučinách. Pohybovali sme sa
v maďarských Zemplínskych vrchoch (bývalý zemepisný názov „Prešovsko – Tokajské
vrchy“). Toto pohorie je prevažne andezitové,
sú tu aj ryolity, tufy, tufity, trachyty, dacity,
pieskovce a pod. Telkibánya z hľadiska vodohospodárskeho je ešte v povodí rieky Hornád.
Neďaleko Gunyakútu sme sa rozlúčili s kolegami z tohto riaditeľstva.
Prešli sme do povodia rieky Bodrog. Riaditeľ Lesníckeho riaditeľstva Pálháza Péter
Buday nás oboznámil s ich organizáciou,
v teréne sme si prezreli hospodárenie vo výmladkových dubinách. Presunuli sme sa do
poľovníckeho zariadenia Senyő, kde sme mali
pripravený obed a pri vynikajúcom jedle sme
diskutovali a oboznamovali sa s ich lesníctvom. Potom sme sa presunuli do lokality Kőkapu (Kamenná brána), kde nás čakala preprava úzkokoľajnou lesnou železničkou do
Pálházy. Táto oblasť je vyhľadávaná turistami,
sú tam drevené sochy maďarských kráľov, poľovnícka socha, poľovnícky zámoček, rybník,
reštaurácia a iné zaujímavosti. V tejto oblasti
sa ťaží aj perlit.
Rozlúčili sme sa s Füzérom a išli sme do
obce Tállya, kde nás už čakala vedúca odboru
humánnej politiky Severomaďarských lesov u.
a. s., lesná inžinierka a profesorka Márta Ágh,
ktorá je zároveň a j zástupkyňou starostu tejto obce. Byť v Ríme a nevidieť pápeža by bolo
nedôstojné. No a byť v Tokajskej oblasti a neochutnať „víno kráľov a kráľa vín“ by bolo tiež
nepekné. Čakala nás ochutnávka tokajských
vín (jeho základnými odrodami sú Furmint,
Lipovina a Muškát) v typickej Tokajskej pivnici. Ochutnali sme šesť druhov vynikajúcich
vín, dokonca aj šesťputňové „aszú“. Bola to rodinná pivnica Mihálya Hollókōiho. Sú už piata generácia, ktorá sa zaoberá pestovaním viniča a výrobou tohto vína.
Nielen lesné škôlky,
ale i lesné školy...
Potom sme sa vybrali do Lesnej školy vo
Varbó – Fónagyság a to Bagoly vár (Soví hrad).
O Celoštátnej lesníckej jednote a o neštátnych
lesoch nás informoval Gergely Lomniczi – generálny tajomník a lesný inžinier. Celoštátna
lesnícke jednota má 143 ročnú históriu. Majú
35 miestnych skupín. My sme sa pohybovali v obvode miestnej skupiny Sárospatak, kde
je predsedom Péter Buday a miestnej skupiny Miskolc, kde je predsedníčkou Márta Ágh.
ného životného prostredia
- dlhodobé spojenie ľudstva a prírody, skúmanie ich podmienok a dôsledkov
- skúmanie tém ochrany prírody, ich spracovanie, selektívny zber komunálneho odpadu a kompostovanie.
Hovorilo sa aj o praktických spôsoboch
výučby. Za našich účastníkov prehovoril Ing.
Milan Chudý z Mestských lesov Košice, ktorý
dal tiež premietnuť video zo školenia lesných
pedagógov na Slovensku.
Po presune cez Diósgyōr do Bukových vrchov sme zastali pri Lillafürede, prezreli si palác vybudovaný v rokoch 1927 – 1930 a jeho
okolie i zastávku lesnej železničky. Ďalej sme
sa presunuli do oblasti Szentlélek (Svätý duch).
Bukové vrchy sú pokryté prevažne bučinami,
ale na rozdiel od maďarských Zemplínskych
vrchov hlavnou horninou je vápenec. Vyšli
sme na skalu z ktorej pri dobrej viditeľnosti je
vidieť aj naše Vysoké Tatry.
V Miskolci nás čakal správca Štátnej lesnej železničky p. Mátrai. Čakala nás prehliadka tzv. „Laserového bodu“. Je tam zbierka vecí
z Karpatskej kotliny, ako napr. história kancelárskych strojov, staré optické prístroje, prekrásne minerály, staré motocykle, miestnosť
z tzv. Rákocziovského obdobia s ukážkou pionierskych šiat a predmetov postupnej spot-
Fónagyság - Pohľad na účastníkov prednášky
Exkurzia lesnými škôlkami
Z Pálházy sme sa presunuli do súkromnej lesnej škôlky v k. ú. Füzér. Venoval sa nám
Jenō Horváth, ktorý prevádzkuje 4 lesné škôlky s výmerou cca 60 ha. Je aj starostom obce
Füzér. Nad obcou na andezitovom brale sa
vypínajú zrúcaniny hradu, ktorý sa už dlhšiu
dobu opravuje. V strede obce je busta Pétera
Perényiho, ktorý bol strážcom maďarskej kráľovskej koruny v r. 1526. Pri buste sa nachádza
aj spomienkové miesto lesníckej histórie. Tieto
lesy pod Veľkým Miličom (v jeho blízkosti sa
nachádza najsevernejší bod Maďarska, nadm.
v. 895 m) boli spravované lesníkmi, ktorí slúžili rodine grófa Károlyiho. Pri týchto miestach
stojí nová budova Informačného centra a správy hradu v Prírodnom parku Veľký Milič. Moderné vybavenie, maketa hradu, perspektíva
opráv, videá, arechologické nálezy, rodokmeň
rodiny Károlyiovcov, stredoveký hodnostár atď. Múry hradu sa majú v budúcnosti zakryť strechou. V okolí je plno cyklotrás, náučných chodníkov, turistické vybavenie. A to bez
ohľadu na vlastnícke vzťahy. Vandalizmus ako
u nás tu nebolo vidieť.
vojenské le sy 1/2013
Vysoko si vážime aj osobnú účasť p. Lomnicziho na našej zahraničnej študijnej ceste v Maďarsku a to od Füzéru až po Fónagyság.
Druhý deň bola prednáška na tému: „Predstavenie Severomaďarských lesov a lesných
škôl“ spojená s videom. V Maďarsku majú 4
druhy lesných škôl a to lesnícke, cirkevné, samosprávne a iné. Bagoly vár sa nachádza v teritóriu Východobukového lesníckeho riaditeľstva a dotýka sa národného parku Bukové
vrchy. Do Lesnej školy chodia deti z materských i základných škôl ako aj dospelí. Programy sú 3 – 5 dňové. Hlavnými okruhmi sú:
- druhy drevín, krov, rastlín, húb a lesnej
zveri, spoznávanie prostredia, fungovanie
ekosystémov a objavovanie ich vzájomných
súvislostí
- lesné hospodárenie blízke prírode spojené
s poznávaním práce lesných odborníkov
- spoznávanie ochrany vôd a skúmanie vod-
reby, ktoré v tom období boli k dispozícii pre
maďarský ľud, sošky, staré remeslá, asi 600
kraslíc, na ktorých sú vymaľované rôzne kroje
a prekvapením boli karpatské kroje. Ide o viac
ako 300 pôvodných krojov mužských, ženských i detských. Videl som zachovaný kroj
z r. 1884.
Ing. Ladislav Maxim, bývalý riaditeľ Lesného závodu Sobrance, nadviazal ďalší kontakt
na lesné železnice v Maďarsku s p. Mátraiom,
nakoľko má bohaté skúsenosti s takouto spoluprácou v bývalej ČSR vrátane Podkarpatskej
Rusi.
Môžem povedať, že maďarskí kolegovia pripravili veľmi hodnotný program. Máme pekné
zážitky na ktoré budeme určite dlho a v dobrom spomínať. Spoluprácu aj s našimi južnými
susedmi treba udržiavať a rozvíjať. No a nás
čaká v budúcnosti pripraviť pre nich tiež hodnotný program v našich podmienkach.
❧
7
Poľovníctvo a rybárstvo
Hľadanie zhodov
– obdobie zhadzovania
jelenieho parožia
V mesiacoch február až apríl je čas zhadzovania a začiatok rastu nového parožia pri jelenej zveri.
V tomto období sú ich telesné zásoby najmenšie. Dospelé a zdravé jedince zhadzujú parohy všeobecne skôr ako mladé a nezdravé jelene.
Ing. Boris Juraško, vedúci LS Podolínec,
OZ Kežmarok ( text ), foto: Ing. Jozef Joppa
Ako a z čoho rastie parožie?
Následný rast parožia trvá priemerne 18
– 20 týždňov. Za ten čas sa na terminálnom
konci púčnice vylúči množstvo živej váhy parohovej hmoty, ktorá je zložená prevažne z uhličitanu a fosforečnanu vápenatého. Vápnik
a fosfor sa neodčerpávajú z kostí jedinca, ale
dostávajú sa do tela zveri priamo s potravou.
Všeobecne možno konštatovať, že v mladom
veku jeleňa je hmota prevažne v hornej časti parožia. V dospelom veku sa v oboch častiach vyrovnáva, ale s postupným starnutím
pri spiatočníkoch sa hmota parožia postupne
presúva zhora nadol a usádza sa v spodnej časti parožia.
niečo zo zákona, alebo kto
je oprávnený vykonávať
zber zhodov?
hrn práv a povinností zver cieľavedome chovať
a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri. Právo poľovníctva
patrí vlastníkovi pozemku a vykonáva ho užívateľ revíru. Ak teda chceme parožie zbierať,
musíme dodržať nasledujúci postup. Pred se-
Zavacký Jozef, Jakubany, 210b. CIC
Ing.Arch.Figlár, Kežmarok, PZ Zl. Hora
LS Podolínec,11. 3. 2013
Aby sme sa dostali k podstate problému hľadania a zberu zhodov, je dobré si pozrieť, čo
to je „právo poľovníctva“ a kto môže toto právo u nás vykonávať. Právo poľovníctva je sú-
Nestihli ste si naše Chovateľské prehliadky
pozrieť „live“? radi Vás uvítame na
našej web stránke www.vlm.sk, kde si
môžete pozrieť pýchu našich lesov.
V dňoch 17.-22. 3. 2013 sa konala
aj Chovateľská prehliadka trofejí
v Kaštieli Sv. Antona.
Zavacký Jozef, Jakubany, 207 b. CIC
zónou zhodov je potrebné zájsť za poľovným
hospodárom príslušnej spoločnosti alebo poľovníckeho združenia, kde chceme zhody zbierať a vypýtať si povolenku na zber zhodov. Ak
nám ju poľovný hospodár vydá, nemáme žiadny problém s poľovníkmi, poľovnou a lesnou
strážou, prípadne strážou prírody alebo policajtmi v prípade kontroly. Ak nám ju nevydá a budeme zbierať zhody bez povolenky, dopúšťame sa trestného činu. Preto pozor! Polícia
zber zhodov nepoľovníkmi bez písomného súhlasu na ich zber, ale aj zber zhodov poľovníkmi v cudzom revíri klasifikuje ako trestný čin
pytliactva a potom tak aj postupuje.
je tradíciou predkladať zhody
na chovateľských prehliadkach
Zber parožia je vo voľnej prírode pomerne
náročná činnosť, ak nepočítame zhody nájdené na krmoviskách. Vyžaduje si mnoho úsilia
a času pri hľadaní vo voľnom teréne. Odmenou
8
však potom často býva nájdený zhod, v lepšom
prípade celý pár. Nájdené zhody nám v plnej
sile a kráse ukážu, čo v revíri vlastne máme.
U nás sa stalo už tradíciou predkladať nájdené
zhody na chovateľskú prehliadku, sú jej súčasťou. Okrem ulovených trofejí tak môžeme obdivovať aj množstvo nájdených zhodov. V súčasnosti sa pripravuje chovateľská prehliadka,
na ktorú LS Ľubica predloží najmenej 30 kusov, LS Podolínec najmenej 7 kusov a LS Tichý
Potok najmenej 8 kusov tohtoročných zhodov. Bude zaujímavé sledovať ich vek, bodovú hodnotu a chovnosť tak, ako je to v prípade samotných trofejí. Pevne verím, že obohatia
našu chovateľskú prehliadku a budú prínosom
v ďalšom obhospodarovaní poľovného revíru
Javorina.
❧
vojenské le sy 1/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Poľovníctvo na lesnej
správe Riadok
Lesná správa Riadok pri odštepnom závode VLM SR Malacky poľovnícky obhospodaruje dva
poľovné revíry. Z voľného poľovného revíru Záhorie s celkovou výmerou 25 598 ha patrí do obvodu lesnej správy Riadok 8 656 ha. Druhým poľovným revírom je uznaný zverník Hlboká mláka
s výmerou 302 ha. Obidva poľovné revíry sú zaradené do poľovnej oblasti S I Záhorie a do chovateľského celku Záhorie.
Vedúci LS Riadok Ing. Štefan Čuvala,
Odštepný závod Malacky
Voľný poľovný revír Záhorie v obvode lesnej správy Riadok tvoria prevažne lesné porasty s prevahou borovice s 91% zastúpením.
Ďalej sa tam nachádza jelša s 5 %, dub s 2 %,
breza s 2 % a v menšom zastúpení lipa, hrab
, jaseň, osika a agát. Obhospodarovanie 286
ha poľnohospodárskej pôdy, nachádzajúcej sa
v revíri, je zamerané na pokrytie potrieb poľovnej zveri. Trvalé trávne porasty s výmerou 246 ha zabezpečujú dostatok pastvy pre
zver vo vegetačnom období a tiež sena a senáže na zimné prikrmovanie. Zvyšných 40 ha
sú políčka pre zver, kde sa dopestovaná úroda
obilnín ponecháva na koreni pre zver. V poľovnom revíri Záhorie je pre potreby prikrmovania zveri vybudovaných 35 kŕmidiel na
objemové krmivo, 21 automatických kŕmidiel
Srnčia zver
Srnčia zver sa vyskytovala rovnomerne na
celej ploche lesnej správy, no v poslednom období pozorujeme jej úbytok v častiach revíru,
kde sa koncentruje pomerne početne zastúpená
muflonia zver. Srnčia zver sa, zrejme z dôvodu
vyrušovania hlučnou mufloňou zverou, postupne presúva do iných častí revíru. Jej početnosť sa
v posledných rokoch nemení. Pravidelným každoročným podávaním liečiv a medicinálnych
lizov sa zlepšil jej zdravotný stav, najmä sa výrazne znížil výskyt strečkovitosti. V poľovníckej
sezóne 2012-2013 sme vrátane úhynu ulovili 102
kusov srnčej zveri, z toho 38 srncov ( 14 ks I.VT,
17 ks II.VT a 7 ks III.VT ), 34 sŕn a 30 srnčiat.
Trofejovú kvalitu srncov, ktorá bola v minulých
rokoch slabá, sa nám darí dôsledným plnením
plánu lovu srncov I.VT, keď lovíme prednostne gombičkárov, postupne zvyšovať. Zo srncov ulovených v poľovníckej sezóne 2012-2013
dosiahol najsilnejší srnec 97,85 b. CIC a druhý
v poradí 88,25 b. CIC. Za obdobie posledných
bajú jelene IV. vekovej triedy. Z dôvodu uvoľnenej disciplíny v okolitých poľovníckych združeniach sú tam lovené nádejné jelene III.VT.
Márna je potom naša snaha v dôslednom plnení plánu lovu výradových jeleňov I.,II. i III.VT.
Početnosť jelenej zveri má v poslednom období
narastajúci trend, čo má za následok zvyšovanie škôd na lesných porastoch. Tento nárast sa
snažíme eliminovať zvýšeným odstrelom. V poľovníckej sezóne 2012-2013 sme vrátane úhynu
ulovili 153 kusov jelenej zveri, z toho bolo 35 jeleňov ( 16 ks I.VT, 17 ks II.VT, 1 ks III.VT a 1 ks
IV.VT ), 63 jeleníc a 55 jelenčiat. Z ulovených jeleňov 3 bodovo najlepšie dosiahli 166,77, 165,50
Poľovnícky hosť s uloveným srncom
a 161,27 b. CIC. Za obdobie posledných 5 rokov
boli ulovené 4 jelene s bodovou hodnotou bronzovej medaile.
Jelene pred rujou
Danielia zver
(tzv. búdky) a 25 válovov na jadrové krmivo,
15 krmovísk pre diviačiu zver a 35 solísk. Na
pozorovanie a lov zveri sa využíva 37 krytých
kazateľnicových posedov a 13 vnadísk pre diviačiu zver.
V obvode lesnej správy Riadok sa v revíri
Záhorie nachádzajú a poľovne obhospodarujú všetky hlavné druhy raticovej zveri – srnčia, jelenia, danielia, muflonia a diviačia. Pomerne v hojnom počte sa tam nachádza líška,
v menšom počte jazvec. Spestrením druhovej
skladby je sporadický výskyt zajaca a v okrajových častiach revíru bažanta.
vojenské le sy 1/2013
5 rokov bol ulovený jeden srnec s bodovou hodnotou bronzovej medaile 108,75 b. CIC.
Jelenia zver
Jelenia zver sa nachádza po celej ploche poľovného revíru. Jej celkový počet ako aj početnosť na jednotlivých lokalitách sa v priebehu
roka výrazne mení. Zver, ktorá u nás prezimovala vo vegetačnom období, odchádza do okolitých zmiešaných poľovných revírov, kde ju lákajú najmä rozsiahle lány kukurice. Časť tejto
zveri tam zostáva i v období ruje a v tom bude
zrejme príčina, že v populácii jelenej zveri chý-
Danielia zver sa zdržuje v ovode LS Riadok
počas celého roka, do okolitých poľovných revírov vychádza len sporadicky. V priebehu
roka však často mení lokality. Jej početnosť
v posledných rokoch mierne narastá, čo sa odzrkadľuje aj v každoročne sa zvyšujúcom odstrele. V poľovníckej sezóne 2012-2013 bolo
vrátane úhynu ulovených 65 kusov danielej
zveri, z toho bolo 15 danielov ( 6 ks I.VT a 8 ks
II.VT a 1 ks III.VT ), 29 danielic a 21 danielčiat.
Trofejová hodnota danielov je pomerne slabá, najsilnejšia trofej daniela dosiahla 157,42 b.
CIC. Pozorované však boli nádejné chovné jedince II.VT, ktoré majú predpoklad v lovnom
veku dosiahnuť bodovú hodnotu bronzovej
medaily. Naším cieľom je zodpovedným selektívnym odstrelom v I. a II.VT dosiahnuť zvýšenie trofejovej hodnoty lovných danielov.
Muflónia zver, žijúca na lesnej správe Riadok
pre ňu v netypickom rovinatom teréne, prišla do
nášho revíru v 50-tych rokoch z blízkych Malých Karpát počas tuhej, na sneh bohatej zimy.
Zo začiatku sa nachádzala iba na jednom lesníckom obvode, no postupne ako sa jej stavy zvyšovali, rozširovala svoj areál výskytu. V súčasnej
dobe ju už pravidelne pozorujeme na 2/3 plochy
lesnej správy. Jej trofejová hodnota bola na veľmi
slabej úrovni, z malou rozlohou a s veľkým výskytom vrastavosti rohov. Po vybudovaní uznaného zverníka Hlboká mláka, kde bol dovezený
9
Poľovníctvo a rybárstvo
Prehľad odstrelu raticovej zveri vrátane úhynu v poľovníckej sezóne 2012 – 2013:
Poľovnícke
výkazy vo VLM
v Elektronickej
podobe
V zmysle zákona o poľovníctve a vykonávacej vyhlášky č.344/2009 v znení neskorších
predpisov sa ukladá užívateľom poľovných
revírov viesť dokumentáciu poľovného
hospodárenia.
Ing. Milan Mydlo, samostatný odborný
referent oddelenia lesnej výroby GR (text)
Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce
využívajú v elektronickej podobe program
Lesná výroba a LHE, ktorý bol vytvorený
na evidovanie, sledovanie a vyhodnocovanie vykonaných prác a úloh v nadväznosti na LHE a má priamu väzbu na projekty Mzdy, Účtovníctvo a Sklad. Postupne sa
obsah programu rozširoval o ročné plány
– ťažbové projekty a pestovné projekty vypracúvané podľa JPRL, s bilancovaním vykonaných prác. Po nadobudnutí platnosti novej vyhlášky o LHE v roku 2012 bol
program doplnený o nové evidenčné výkazy stanovené touto vyhláškou, pričom boli
zachované i dovtedy platné výkazy, aby
bola zachovaná nadväznosť LHE na predchádzajúce roky. V roku 2013 sa program
znova doplní, a to o dokumentáciu poľovníckeho hospodárenia vedenú za jednotlivé poľovné revíry podľa vyhlášky 344/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov. Doplní
sa o šesť poľovníckych výkazov - Plán chovu a lovu raticovej zveri, Plán starostlivosti
o zver, Plán spoločných poľovačiek, Prehľad
stavu zveri k 31.3. príslušného roku, Evidenciu lovu zveri, jej úhynu..., Evidenciu poľovne upotrebiteľných psov a mimo vyhlášky aj
Hlásenie o plnení schváleného plánu lovu
k ....... . V pláne chovu a lovu raticovej zveri
bude po zadaní požadovaných základných
údajov priamo vypočítaný letný stav zveri podľa vekových tried a pohlavia pred lovom (odpadne zdĺhavý výpočet), z čoho sa
následne bude navrhovať plán lovu. V ostatných výkazoch sa po ich vyplnení urobia
požadované súčty automaticky. Hlásenie
o plnení schváleného plánu lovu raticovej
zveri sa bude robiť podľa rozhodnutia riaditeľa resp. vedúceho útvaru výroby (týždenne, mesačne) a bude obsahovať plán lovu,
úbytok odstrelom, úhynom a rozdiel medzi plánom a skutočnosťou, podľa pohlavia
a vekových tried u trofejovej zveri. Účelom
doplnenia dokumentácie poľovníckeho hospodárenia do programu lesná výroba je jej
jednoduchšie vyhotovenie, priebežná možnosť kontroly, možnosť kompetentným osobám kedykoľvek nahliadnuť do výkazov,
okamžitá možnosť použitia existujúcich
údajov do iných výkazov a najmä, že všetky
výkazy budú sústredené a archivované na
jednom mieste.
10
Druh zveri
Samčia
Samičia
Mláďatá
Spolu
% plnenia
Plán
Skut.
Plán
Skut.
Plán
Skut.
Plán
Skut.
Jelenia
35
35
63
63
55
55
153
153
100,00
Danielia
16
15
28
29
24
21
68
65
95,59
Muflónia
47
46
105
105
50
51
202
202
100,00
Srnčia
37
38
32
34
33
30
102
102
100,00
Diviačia
6
4
8
9
74
75
88
88
100,00
Spolu
141
138
236
240
236
230
613
610
99,51
kvalitný geneticky materiál muflonej zveri, bolo
každoročne určité množstvo odchytenej muflonej zveri (samčej i samičej) vypustené do revíru Záhorie. To sa už začalo v posledných rokoch
prejavovať výskytom ulovených medailových jedincov (bronzových i strieborných). Je predpoklad, že v krátkej dobe bude vo voľnej prírode
ulovený muflón s bodovou hodnotou zlatej medaily. So zvyšovaním početnosti muflonej zveri
narastali aj škody na mladých lesných porastoch
a zmenšoval sa životný priestor ďalších druhov
raticovej zveri, hlavne srnčej. Z týchto dôvodov
sme v posledných troch rokoch pristúpili k po-
vice odchádza do poľovných revírov v blízkych
Malých Karpatoch, a v rokoch s úrodou žaluďov
duba zase na susednú lesnú správu Mikulášov.
Od toho sa aj odvíja úspešnosť spoločných poľovačiek, na ktorých túto zver v prevažnej miere
lovíme. V priaznivých rokoch nie je zvláštnosťou vidieť na výrade 20 i viac kusov a v horších
rokoch sme radi keď na výrade máme aspoň päť
kusov diviačej zveri. V poľovníckej sezóne 20122013 sme na piatich spoločných poľovačkách
a tiež individuálnym lovom spolu ulovili 88 kusov diviačej zveri, z čoho boli 4 dospelé diviaky,
9 diviačic, 29 lanštiakov a 46 diviačat. Trofejo-
Spoločná poľovačka na diviačiu zver
stupnému znižovaniu jej početnosti. V poľovníckej sezóne 2012-2013 bolo vrátane úhynu
ulovených 202 kusov muflonej zveri, z toho bolo
46 muflónov ( 23 ks I.VT, 22 ks II.VT a 1 ks III.
VT), 105 muflónic a 51 muflončiat. Z ulovených
muflónov dve trofeje dosiahli bodovú hodnotu striebornej medaily ( 199,95 a 195,90 b. CIC )
a štyri muflóny bodovú hodnotu bronzovej medaily ( 194,25, 189,00, 188,90 a 186,50 b. CIC ).
Za posledných 5 rokov bolo ulovených 9 strieborných a 11 bronzových muflónov, pričom najsilnejší muflón mal 200,90 b. CIC.
Diviačia zver
Diviačia zver sa na lesnej správe Riadok vyznačuje výrazne rozdielnou početnosťou v jednotlivých rokoch a tiež počas ročných období.
Ešte vo väčšej miere ako jelenia zver migruje do
okolitých zmiešaných poľovných revírov, kde
v rozsiahlych lánoch kukurice zostáva až do
zberu úrody, čo niekedy býva až v mesiaci november. Okrem toho v rokoch s úrodou buk-
vá hodnota ulovených diviakov je slabá, nakoľko silnejšie dospelé diviaky sú väčšinou ulovené v susedných revíroch na poliach skôr ako sa
k nám stihnú vrátiť. Najsilnejšia trofej z minulej poľovnej sezóny dosiahla bodovú hodnotu
bronzovej medaile 111,65 b. CIC. Za posledných
5 rokov boli ulovené dva diviaky s bodovou
hodnotou bronzovej medaile.
Ostatná zver
Z ostatnej zveri bolo ulovených 34 líšok.
Možno konštatovať, že vďaka zodpovednému prístupu zamestnancov lesnej správy Riadok a tiež pracovníkov odštepného závodu,
ktorí sa zúčastňujú výkonu práva poľovníctva
k sprievodom poľovných hostí a plneniu odstrelu holej zveri lesná správa Riadok v poľovnom revíri Záhorie dosiahla v poľovníckej sezóne 2012 – 2013 takmer stopercentné plnenie
plánu lovu.
❧
vojenské le sy 1/2013
Poľovníctvo a rybárstvo
Rybárske
revíry
v OZ Kamenica n/Cir.
Veľká časť územia VLM SR š.p., o. z. Kamenica n/Cir. patrí medzi významné vodohospodárske
oblasti s I. - III. stupňom ochrany. Závod spravuje 201 km vodných tokov. Z celkovej dĺžky je 42
km vodohospodársky významných vodných tokov (VVVT) a 159 km drobných vodných tokov
(DVT). Vodné toky na území Vihorlatu sú zdrojmi pitnej vody. Časť z nich v celkovej dĺžke 67 km
sú vyhlásené rybárske revíry.
Sieť riek steká do Kotlíka...
Riečnu sieť tvoria na severe pravostranné prítoky Cirochy – Barnov potok, Kamenický potok (Rika) a potok Ptava s prítokmi,
na juhu sú to potoky Suchý, Tomašovský, Kalužský, Kusínsky, Sokolský a Jovsanský. Z prírodných vodných plôch sa zachovalo jazierko
Kotlík. Odtokový režim povrchových vôd je
v podstate prirodzený. Mierne ho ovplyvnila výstavba záchytnej nádrže Búdy, retenčnej
nádrže RN 2B Valaškovce a odberných miest
pre povrchové odbery pitnej vody Barnov po-
Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia lesnej
výroby, OZ Kamenica n/ Cir., text;
foto Ing. Dušan Staško
tok, Čierný potok, Rika a Suchý potok. Výkon práva rybárstva na tomto území vykonávajú VLM SR š.p., o. z. Kamenica n/Cir. Toky
sú obhospodarované v špecifickom režime
ovplyvnenom predpismi platnými na území
VO Valaškovce a vodohospodárskymi predpismi v ochranných pásmach vodných zdro-
1. Revír Barnov potok č. 2,
V 4-0040-4-1 (lososový-P, lovný)
čiastkové povodie potoka Barnov od hranice VO Valaškovce nad obcou Zemplínske Hámre po pramene, s prítokmi Dudrov,
Hypkania, Čierny potok
2. Revír Jovsanský potok,
V 4-0910-4-1 (lososový-P, lovný)
potoky Suchý, Tomášovský, Kusínsky, Sokolský, Jovsanský a Kalužský od majetkovej hranice VLM SR po pramene
3. Revír Kamenica č. 2, V 4-09504-1 (lososový-P, lovný)
čiastkové povodie potoka Kamenica od ústia
potoka Konské nad obcou Kamienka po pramene a potoky Konské, Suchý, Meše, Krivuľka, Zvorík, Trescia a Hartinov potok
4. Revír VN-Kamienka, V-4-34304-1 (lososový-P, lovný)
vodná plocha požiarnej nádrže pri obci Kamienka v k.ú. Valaškovce stred.
Hlavný dôvod využívania
vodných tokov je zachovanie
ichtyofauny
Jedna z hlavných úloh hospodárskeho využívania vodných tokov a rybárskych revírov v správe VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/
Cir. na úseku rybárstva je zachovanie pôvodného druhového zloženia ichtyofauny. S tým
súvisia aj zásahy na vodných tokoch a na
ich územiach. Zarybňovanie sa robí umelými násadami pôvodných druhov. Loviť ryby
v rybárskych revíroch VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir. sa smie len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu rybárskeho práva, ochrany rýb a iných vodných
živočíchov, ako aj ochrany prírody a ochrany
životného prostredia.
VLM SR, š. p. sa pri obhospodarovaní
vôd riadia legislatívou
Kamenický potok (Rika), ktorý odvádza vody z územia
Vihorlatu je rybárskym revírom pstruhového charakteru
joch. VLM SR š.p., o. z. Kamenica n/Cir. obhospodarujú 4 rybárske revíry, z ktorých 3
revíry sú pstruhového charakteru na tečúcej vode – potoky a jeden revír má pstruhový
charakter na stojacej vode – vodná nádrž.
vojenské le sy 1/2013
Pri výkone práva rybárstva sa zakazuje poškodzovanie pobrežných porastov, hrádzi a brehov, poškodzovanie rybárskych a vodohospodárskych zariadení, znečisťovanie
brehov a vody. V uvedených rybárskych revíroch platia ustanovenia Zákona NR SR č.
139/2002 Z.z. o rybárstve, Vyhlášky MŽP-SR
č. 185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
o rybárstve a rybársky poriadok, ktorý upravuje podmienky výkonu rybárskeho práva
v rybárskych revíroch VLM SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir.. Denné, týždenné alebo celosezónne povolenky na rybolov vydáva odštepný závod. Ochranu, kontrolu a dohľad nad
rybárskymi revírmi ako aj kontrolu loviacich
a spôsoby lovu rýb robí rybárska stráž VLM
SR š.p., o.z. Kamenica n/Cir.
❧
11
Od spOlOčnýcH KOreňOv
cHOv ZuBrA
evrOpsKéHO v OBOŘe
židlOv
Miloslav Zikmund
V České republice není zubr zařazen mezi zvěř. Rozhodnutím MŽP ze dne 19.10.2010 byl
povolen dovoz pěti kusů zubra evropského (Bison bonasus), konkrétně jednoho samce ve
věku 5 let, dvou kusů samic ve věku 4 let a dvou kusů samic ve věku 3 let bez příbuzenského vztahu, jakožto ohrožených živočichů chráněných mezinárodními úmluvami podle & 5
odst. 7 zákona, z Polské republiky do České republiky za účelem obnovy populace druhu
v ČR formou polodivokého chovu v oboře Židlov.
Povolení bylo uděleno za těchto podmínek:
1) VLS budou při dovozu a chovu postupovat v souladu s aktivitami v rámci Evropské knihy chovu zubra (European Bison
Pedigree Book) a mezinárodního akčního
plánu pro ochranu zubra tak, aby byla zajištěna zejména genetická čistota zakládaného chovu a byly respektovány podmínky
z hlediska přirozené skladby chovné skupiny a jejích prostorových, potravních a dalších nároků.
2) VLS zajistí označení každého z dovezených
12
jedinců za účelem jejich následné kontroly a sledování, a to jak nezaměnitelnou
formou (RFID čipem apod.), tak značkou
umožňující bezkontaktní identifi kaci.
3) VLS zajistí sledování vypuštěných jedinců a povede záznamy o jejich zdravotním
stavu, prostorovém, potravním aj. chování
a případném rozmnožování.
4) VLS poskytne ministerstvu informace o spolupráci při dovozu a označení jedinců bezprostředně po jejich realizaci, údaje o chovu získané sledováním pak
každoročně do 31.12. a umožní subjektu
pověřenému MŽP provedení průzkumů
zaměřených na vliv chovu na stav a strukturu biotopů v oboře Židlov.
5) VLS v rámci chovu a běžného provozu obory Židlov zajistí minimalizaci rušení chovaných jedinců. V případě potřeby řešení
zdravotních nebo bezpečnostních problémů vzniklých při chovu, případně v zájmu ochrany volně žijících živočichů, planě rostoucích rostlin a ochrany přírodních
stanovišť bude přednostně využit odchyt
do odchytových zařízení nebo s využitím
narkotizačních prostředků, usmrcení jedince je možné pouze v případě závažného
ohrožení života nebo bezpečnosti osob.
Zubří stádo ve složení čtyři krávy a jeden
býk bylo dovezeno do obory Židlov 15. ledna 2011. Zvěř byla z transportních beden vyvojenské le sy 1/2013
od spoločných koreňov
Přikrmováni jsou především v zimních
měsících senem a senáží (cca 20 ks / ks / den),
dužnatými krmivy (5 kg / ks / den) a v jarních
měsících jim pro zlepšení kondice byla předkládána šrotovaná směs ovsa a kukuřice.
puštěna přímo do aklimatizační obůrky vybudované pro tento účel. Samice jménem
Karvina (rok narození 2004), Kaszelanka
(2005), Kartinka (2007) a Kahunka (2009)
pocházejí z Bělověžského národního parku
a byly získány odchytem z volné přírody. Samec Porto (2007) byl dovezen z generačního
chovu z Kampinovského národního parku.
Zubři byli po odchytu umístěni na dva měsíce
do karantény v Polsku. Nevykazovali žádné
příznaky klinických chorob a byli vyšetřeni
na brucelózu, tuberkulózu, leukemii a nemoc
modrého jazyka.
Zvířata se velmi rychle přizpůsobila místním podmínkám. Během jarního období se
dostala do výborné kondice. Samice Karviná porodila v polovině června mládě samičího pohlaví, které dostalo jméno Jetelinka.
O měsíc později se v rozmezí týdne narodila
další dvě mláďata. Samici Kaszelance Jesenka
a čtyřleté Kartince býček Jenda. Zvířata se nechovají agresivně, výjimkou bylo pouze období říje, které proběhlo v měsíci říjnu.
vojenské le sy 1/2013
K vypuštění zubrů došlo za účasti celostátních medií o Velikonoční neděli dne 8.4.2012.
Této akci předcházelo vyvěšení informačních
cedulí s varováním možného setkání s nimi
a návodem jak se při něm zachovat. Zubři ihned po otevření brány vyšli bez problémů na
předem připravené krmivo. Předpokládalo se, že si vyberou lokalitu přiléhající k aklimatizační obůrce a budou nadále přikrmováni v těchto místech. Zvířata se po dvou dnech
seznamování s novým prostředím přemístila
na přibližně jeden kilometr vzdálené krmeliště „V náletech“ a zde setrvala další týden.
V současné době zubři navštěvují sporadicky
několik krmelišť a pohybují se v klidové zóně
obory Židlov na rozloze cca 800 ha. Oproti předpokladům, že budou setrvávat na pastevních plochách, se stádo zdržuje převážně
v lesních porostech, kde si vystačí se spásáním
podrostní vegetace. K setkání s nimi dochází
poměrně sporadicky po celém prostoru klidové zóny. Při setkání s člověkem se chovají klidně, nebezpečí hrozí pouze při porušení odstupové vzdálenosti 100 m především
od býka, který je velmi sebevědomý a málo
plachý. Ostatní chovaná zvěř si na jejich přítomnost pomalu zvyká a bez problémů navštěvuje zubry využívaná krmeliště.
Cílem chovu zubra evropského v oboře
Židlov je chov zdravé a odloučené populace v počtu 25 – 30 kusů formou polodivokého chovu. Tento počet by měl být dosažen
v průběhu několika let nejen přírůstkem ze
současného chovného stáda, ale i dalším nákupem nepříbuzných zvířat v příštích letech.
Předpokládá se dovoz dalších kusů počátkem
roku 2013. Počítá se také s průběžným osvěžováním chovu pomocí dovozu dalších býků.
❧
13
aktuality
Jún - mesiac poľovníctva
a ochrany prírody
Jún je už tradične mesiacom poľovníctva a ochrany prírody. Jeho úlohou je vytvárať kladný vzťah k prírode. Tento mesiac si
aj celá naša spoločnosť pripomína náš podiel
pri ochrane fauny a flóry. Úroveň slovenského poľovníctva je uznávaná aj z medzinárodného pohľadu. Pripomeňme si, že teraz je obdobie príchodu na svet väčšiny z druhov u nás
žijúcich zvierat, a preto by sme to v prírode
mali citlivejšie vnímať. Je málo štátov na svete, ktoré by sa mohli pochváliť takou úrovňou
starostlivosti o zver, výsledkami dosahovanými v oblasti kynológie, chovu zveri, strelectva, trofejovej kvality a pestrosti zveri aká je
na Slovensku. V tomto mesiaci sa zvlášť propaguje význam poľovníctva, vzťah k prírode
a starostlivosť o zver. Obdobie v ktorom momentálne žijeme je charakteristické nástupom
vedecko-technickej revolúcie, ktorá mení život nielen človeka ale aj živočíšstva, a zároveň aj ohrozuje prírodné prostredie. Súčasná
situácia vyžaduje vysoké nároky na jednotlivca, aby prírodu ochraňoval, cítil k nej lásku
a úctu, aby aj budúce generácie mohli využívať všetky bohatstvá našej prírody. Nech teda
tohtoročný jún - mesiac poľovníctva a ochrany prírody je pre všetkých povzbudením aby
sme k našej prírode, faune a flóre pristupovali
s veľkou zodpovednosťou. Veľké poďakovanie
patrí všetkým priateľom poľovníctva, ktorí sa
svedomito starajú o zveľadenie a ochranu genofondu v poľovných revíroch.
Slovenský klub
chovateľov jazvečíkov
má novú web stránku
Slovenský klub chovateľov jazvečíkov spustil prevádzku novej webovej stránky. Dizajn,
grafika, novinky a ucelené poskytovanie informácií sú neporovnateľne lepšie a krajšie
ako v minulosti. Presvedčte sa na www.jazvecik.sk
Halali oslavuje trinásť rokov
História televízneho magazínu Halali siaha do roku 2000. Napriek tomu, že mediálny
trh je dlhodobo ústretovejší komerčným typom relácií, sa formátu podarilo udržať v povedomí širokého spektra divákov. Vďačiť za
to môžeme najmä zanieteniu a profesionalite
Technická univerzita vo Zvolene - Lesnícka
fakulta; všlp tu vo Zvolene; Slovenská lesnícka komora; nlc-lvú zvolen; los banská štiavnica a mesto Sobrance vás pozývajú
v dňoch 26.-28. júna 2013 do Zvolena - Kráľovej na medzinárodnú vedeckú konferenciu venovanú nedožitému životnému jubileu
prof. Ing. Dr. h.c. Miroslava Stolinu, DrSc.
OCHRANA LESA 2013 - Manažment lesných ekosystémov ovplyvnených mimoriadnymi udalosťami. Konferencia bude zameraná na nasledujúce témy: mimoriadne udalosti
v lesných ekosystémoch; integrovaná ochrana
lesa; starostlivosť o chránené územia a územia Natura 2000, problémy zonácie chránených území; ekologická stabilita lesných porastov; disturbancie lesných ekosystémov
v dôsledku antropických aktivít; vplyv klimatických zmien na lesné ekosystémy; riešenie
problémov v územiach postihnutých kalamitami; mŕtve drevo v lesnom ekosystéme; nové
metódy v ochrane lesa a krajiny.
Bližšie informácie o podujatí
nájdete na www tuzvo.sk /Aktuality
a oznamy/Ochrana lesa 2013
Lesnícke a drevárske múzeum
vo zvolene pozýva
Zvolen - odkrývanie histórie
31.05.2013 - 02.06.2013
Zdroj: http://www.novot.sk
Tím tvorcov Halali . Zľava Rado Cimerák, Ľubo Kľúčik,
Lojzo Kaššák, Miro Majtán a Vlado Salay.
jeho tvorcov. Trinásťročnú cestu relácie Halali sme bilancovali spoločne s Alojzom Kaššákom a Ľubom Kľúčikom.
Ing. Alojz Kaššák
Nar. v r.1962, absolvent Gymnázia v Trnave a Lesníckej fakulty VŠLD Zvolen. Pracoval
v Štátnych lesoch SR na rôznych pozíciách od
lesného robotníka až po technika. Viac než
desať rokov pôsobil ako riaditeľ CHKO Strážovské vrchy. Je poľovníckym hospodárom,
členom celoslovenskej poľovníckej a osvetovej komisie Slovenkého poľovníckeho zväzu
a Slovenskej poľovníckej komory. Tridsať rokov je členom a aktuálne aj predsedom Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom
poľovníckom zväze.
Mgr. Ľubomír Kľúčik
Nar. v r. 1974, absolvent Strednej lesníckej
školy v liptovskom Hrádku a Fakulty marketingových komunikácií UTB v Zlíně. Pracoval ako taxátor v bývalom Lesoprojekte.
Externe prispieva do odborných a spoločenských médií. V redakcii Halali pôsobí ako
dramaturg a režisér. Poľovníkom je už 23 rokov, ale aktívne nepoľuje. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu, Českej marketingovej spoločnosti a Slovenského syndikátu
novinárov.
rozhovor s tvorcami relácie halali
si prečitajte na www.vlm.sk
14
medzinárodná vedecká
konferencia
OCHRANA LESA 2013
LDM na pripravovanej výstave predstaví cez najvýznamnejšie zbierkové predmety
svoju prácu v oblasti zhromažďovania podstatných a cenných artefaktov z dejín Zvolena a to v chronologickom rade od predhistórie po 20. storočie. Múzeum ponúka výsledky
svojej už takmer 70 ročnej zbierkotvornej činnosti s dôrazom na predmety nadobudnuté v poslednom období. Veríme, že výstava
v adekvátnom výtvarnom prevedení zaujme
návštevníka aj ako doklad profesionálneho
prístupu múzea k prezentácii a popularizácii
dejín mesta.
Stopa v dejinách, diskusné fórum
s obrazovou prezentáciou
01.06.2013 o 15:00 hod.
„Virtuálna dvorana slávy“, v ktorej sa zvolenské inštitúcie predstavia prostredníctvom
vlastných úspechov z posledných dvoch desaťročí. Vybrané subjekty z oblasti školstva,
vedy, kultúry, spoločenského i ekonomického
života samy vytypujú a predstavia formou obrazovej prezentácie (v prípade možností doplnenej o autentické vecné doklady) významný
vlastný úspech či pozitívny výsledok vlastnej
práce z obdobia posledných dvadsiatich rokov; prezentácia bude následne zaradená do
príslušných dokumentačných fondov múzea
ako trvalý doklad v rámci dokumentácie najnovšieho obdobia.
zdroj Lesnícke a drevárske múzeum,
Námestie SNP č. 23/35, Zvolen
vojenské le sy 1/2013
história
FERDINAND COBURG PANOVNÍK PRÍRODOVEDEC
Výstava Múzea vo Svätom Antone
v rámci EHMK Košice 2013
Múzeum vo Svätom Antone sa ako prvé „nekošické“ múzeum predstavilo v rámci programu
podujatí Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Výstavu Ferdinand Coburg - panovník
prírodovedec (skvosty z kaštieľa vo Svätom Antone) sprístupnili vo Východoslovenskom múzeu
v Košiciach od 30. januára do 17. marca 2013. Záštitu nad ňou prevzal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Prof. Ing. Ľubomír Jahnátek CSC.
Na vernisáži symbolicky otvoril rok v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013
riaditeľ Východoslovenského múzea PhDr.
Róbert Pollák. S príhovormi vystúpili aj viceprimátorka mesta Košice MUDr. Renáta Lenártová a podpredseda VÚC Košického samo-
(1861 – 1948) bol veľmi zaujímavou postavou
svetových dejín. Bol rozporuplným panovníkom, výborným diplomatom, nadšeným cestovateľom, talentovaným výtvarníkom, dobrým
poľovníkom a uznávaným prírodovedcom.
Ovládal aktívne 18 jazykov, zakladal zoologické, botanické záhrady, múzeá a mnoho vedeckých ustanovizní. Dá sa povedať, že žiadny
panovník inej krajiny nemal tak rád naše Slovensko ako práve Ferdinand Coburg. Výstava predstavuje nielen osobu bulharského cára,
správneho kraja Ing. Emil Ďurovčík. Nechýbal
rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc.
a ani košickí poľovníci z mestskej organizácie
SPZ a OPK, ktorí s Múzeom vo Svätom Antone
už dlhé roky spolupracujú. Na vernisáži som
mal to šťastie prezentovať nielen zbierky a činnosť Múzea vo Svätom Antone, no taktiež – na
príklade Ferdinanda Coburga - dôležité poslanie organizovaného poľovníctva.
Bývalý bulharský cár, posledný užívateľ svätoantonského kaštieľa, Ferdinand Maximilián
Karol Leopold Mária Sachse-Coburg Gotha
ale aj unikátne exponáty zo svätoantonského kaštieľa: vzácne kusy historického nábytku, porcelán, výtvarné práce, ktorých autormi sú cárove deti (Nadežda, Jevdokija a Boris),
unikátne poľovnícke trofeje, typickú poľovnícku izbu, sériu 12 obrazov „Poľovnícky rok“
od insitného umelca Jozefa Lackoviča z Banskej Štiavnice a taktiež projekciu filmov, ktoré
Múzeum vo Svätom Antone vytvorilo o Ferdinandovi Coburgovi („Panovník prírodovedec“
a „Spomienky spod Muránskej planiny“). Výstava zaujme všetkých priateľov poľovníctva.
Nechýbajú hodnotné trofeje, abnormity i ori-
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová
a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)
vojenské le sy 1/2013
ginálne trofeje ulovené cárom Fredinandom –
tetrov hlucháň, tetrov hôľniak a srnec. Osobným jágrom cára Ferdinanda Coburga bol
Vojtech Kováč (nájdeme ho na fotografiách).
Poľovnícka izba predstavuje typické obydlie
poľovníka zo začiatku 20. storočia, no jej tradičný ráz sa na mnohých miestach zachoval
dodnes. Je tam všetko potrebné z poľovníckej
výstroje: vábec, ruksak, palica, klobúk, sedačka, ďalekohľad lesnica, kapsa, bagandže, lyže,
snežnice, ďalej posteľ, vešiak, nábytok, luster
i nástenné hodiny z parožia, koža z diviaka,
obrazy (i vzácny od Karola Sovánku „Srnčia
ruja“) a taktiež preparát slovenského kopova. Nechýba poľovníkových „5F“ – flinta, fajka, ferbľa, fľaša a frajerka (aj keď len fotočka na
nočnom stolíku - konkrétnu dievčinu sme do
Košíc nepriniesli, veď na východe je veľa krásnych dievčat).
Partnerstvo Múzea vo Svätom Antone s kolegami - prírodovedcami z Východoslovenského múzea, využívame na obojstranný prospech: Múzeum vo Svätom Antone sa môže
predstaviť v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 a Východoslovenské múzeum
môže prezentovať návštevníkom výstavu, ktorá - tak ako Ferdinand Coburg i svätoantonský
kaštieľ - spája Európu i celý svet.
❧
15
história
20. výročie vzniku štátneho
podniku Vojenské lesy
a majetky SR v Pliešovciach
Vojenské lesy a majetky Pliešovce boli pôvodne organizácia zriadená ministerstvom obrany Československej
republiky a ich vznik sa datuje v roku 1928. Po rozdelení ČSFR v roku 1993 boli založené Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky. Znamená to, že v tomto roku si pripomíname 20. výročie ich vzniku. Čo mu predchádzalo a ako vyzeral, opýtali sme sa kompetentných protagonistov, ktorí boli pri tomto historickom akte.
Každému z nich sme položili tri rovnaké otázky:
1. Začiatkom tohto roku uplynulo 20 rokov od rozdelenia ČSFR a vzniku dvoch samostatných štátov Českej republiky a Slovenskej republiky . Potom samozrejme prišlo k rozdeleniu vojenských lesov a statkov
š.p. Praha na dva samostatné národné podniky. Ako si spomínate na toto obdobie?
2. Boli ste pri vzniku nového štátneho podniku, čo všetko s tým bolo spojené a čo tomu predchádzalo, ako
sa to vlastne všetko udialo?
3. Ako vidíte budúcnosť štátneho podniku, ktorý v tomto roku oslávi 20. výročie vzniku a čo mu zaželáte
do ďalších rokov?
Ing. Jozef Ulianko
v tom čase pôsobil vo vojenských
lesoch a majetkoch ako riaditeľ
odštepného závodu v Pliešovciach .
1. Bolo to veľmi hektické obdobie, nikto z nás nevedel, čo nás
čaká. V roku 1992 prišlo na politickej scéne v Českej a Slovenskej federatívnej republike
(ČSFR) k veľmi závažným politickým zmenám. Samozrejme,
že som tie zmeny pozorne sledoval a snažil som sa spolu s vedením podniku získať čo najviac
informácií o budúcom smerovaní našej firmy od nadriadených
v Prahe. Spomínam si že na riaditeľskej porade 22. septembra
1992 v Malackách vtedajší generálny riaditeľ gen. Ing. Stanislav
Bizoň vyhlásil: „Nic se nedeje,
jedeme dál.“ Myslel tým, že keď
sa aj ČSFR rozpadne, tak bude
mať spoločnú obranu a VLS ostanú spolu ako nadnárodná organizácia. Boli aj také úvahy.
V období 6.-7. novembra bola na
Ústave pre hospodársku úpravu
vojenských lesov a statkov Olomouc porada, kde sa už definitívne vedelo, že ČSFR sa roz16
padne a bolo nutné pripraviť sa
na tieto udalosti. Na tejto porade boli prítomní všetci riaditelia
slovenských odštepných závodov
VLM a tiež predsedovia odborov
slovenských závodov. Bolo nám
jasné, že po vzniku Slovenskej
republiky by vojenské lesy a majetky mali aj nadalej plniť funkciu správcu lesov a majetkov
v jednotlivých vojenských obvodoch. Na tejto porade slovenskí
riaditelia deklarovali, že treba
vstúpiť do rokovania s novovznikajúcimi štruktúrami budúceho
samostatného štátu Slovenskej
republiky, konkrétne so splnomocnencom vlády pre vznik ministerstva obrany Slovenskej republiky (MO SR) plk. Gerincom.
Na základe hlasovania všetkých
slovenských riaditeľov a odborových predsedov jednotlivých OZ
VLM som bol touto úlohou poverený ja, s tým, že budúce riaditeľstvo štátneho podniku VLM
SR bude v Pliešovciach. Posledná
spoločná, dá sa povedať rozlúčková porada s českými kolegami
bola 7. decembra 1992 v Pliešovciach. ČSFR prestala existovať
na základe ústavného zákona
o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Česká a Slovenská federatívna
republika zanikla a vznikli dva
nové samostatné štáty Česká republika a Slovenská republika.
2. Zánik ČSFR a vznik následníckych republík sa odrazil aj na
Vojenských lesoch a majetkoch,
ktoré boli štátnym podnikom
založeným federálnym ministerstvom obrany a v pôvodnej organizačnej štruktúre zanikli spolu
s federatívnou republikou. Pre
vznik Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik Pliešovce, bolo podstatné aj to, s akým
majetkom začnú činnosť. Princíp, ktorý bol prijatý pri delení
federálneho majetku - 2:1 – sa
v plnej miere uplatnil aj pri delení majetku vojenských lesov.
Bol som poverený slovenskými
riaditeľmi vstúpiť do jednania
s predstaviteľmi budúceho ministerstva obrany SR pri založení
Vojenských lesov SR. Výsledkom
tejto aktivity bolo, že Vojenské
lesy a majetky SR, š. p. Pliešovce (VLM) boli založené zakladacou listinou zo dňa 30.12.1992,
ktorú podpísal splnomocnenec
vlády Slovenskej republiky pre
vznik ministerstva obrany Slovenskej republiky (MO SR) plk.
Gerinec. Následne po registrácii
zakladacej listiny na okresnom
súde v Banskej Bystrici vznikli Vojenské lesy a majetky SR,
štátny podnik so sídlom v Pliešovciach. Organizačne pod riaditeľstvo štátneho podniku patrili odštepné závody Kežmarok,
Malacky, Kamenica nad Cirochou a priamo podriadené správy , ktoré územne spadali pod
pôvodné riaditeľstvo Pliešovce.
Boli to tri lesné správy Pliešovce, Modrý Kameň a Sklené. Ďalej tri poľnohospodárske správy
Pliešovce, Vidov Vrch a Celina
v oblasti Starej Huty a Horného
a Dolného Tisovníka. V organizačnej štruktúre novovzniknutého štátneho podniku boli ešte
začlenené správa pridruženej piliarskej výroby so sídlom v Lopatách, správa sadových a asanačných úprav na Malej Zábave,
ústredný sklad Lažteky, hospo-
dárska správa Pliešovce, stavebná správa Pliešovce a dopravno
mechanizačná správa Pliešovce.
Spomínam si ešte, že počas práce na zakladacej listine sme sa
spolu s pplk. Rabatinom, preloženým z FMO do kolektívu pracovníkov, ktorí zakladali budúce
MO SR, zhodli na tom, že treba
vytvoriť na budúcom MO SR organizačnú jednotku - vojenský
lesný úrad. Tento úrad by mal
na starosti výkon štátnej správy
lesného hospodárstva vo vojenských lesoch. Takýto úrad pôsobil aj na federálnom ministerstve
obrany a po rozdelení ČSFR bolo
nutné taký istý úrad vytvoriť
na slovenskom MO. Do funkcie
prednostu tohto úradu sme potrebovali človeka, ktorý dôverne
poznal jednotlivé odštepné závody a bol znalý problematiky štátnej správy. Tieto predpoklady
spĺňal Ing. Ladislav Kaffka, preto som ho do tejto funkcie navrhol. Do funkcie nastúpil 1.1.1993
a zotrval v nej až do odchodu
na dôchodok v marci 2007. Veľmi rád spomínam na našu obojstranne prospešnú spoluprácu
s Ing. Ladislavom Kaffkom ako
prvým prednostom vojenského
lesného úradu.
3. Čo teda popriať vojenským
lesom a majetkom do budúcnosti? V prvom rade chcem poukázať na to, že Vojenské lesy
a majetky SR boli založené na to,
aby spravovali lesnú aj nelesnú
pôdu vo vojenských výcvikových
priestoroch ministerstva obrany SR. Keď budú dôsledne plniť
tieto funkcie, majú veľmi jasnú
a dobrú perspektívu. Od založenia VLM SR ubehlo už 20 rokov
a po celý tento čas VLM úspešne dokazovali svoju opodstatnenosť a nezastupiteľnú úlohu
pri spravovaní majetku nutného
pre obranu štátu. No a čo môžem popriať 20.ročnému mladému „dospievajúcemu“ podniku,
pri zrode ktorého som bol aj ja
a môžem s hrdosťou povedať, keďže je to aj moje dieťa, veď som
v tomto podniku strávil celý svoj
profesijný život? Krátko - všetko len to najlepšie do budúcnosti, aby sa darilo všetkým jeho zamestnancom, na ktorých doba
kladie vysoké nároky.
vojenské le sy 1/2013
história
JUDr. Norbert Matejka
v tom čase pôsobil vo vojenských lesoch a majetkoch na odštepnom závode Pliešovce vo
funkcii vedúceho personálneho
a mzdového oddelenia a právnika podniku, okrem toho pôsobil
v odboroch ako podpredseda odborového zväzu civilných zamestnancov armády SR .
1. Po politickej zmene v roku
1989 sa začala čoraz častejšie objavovať myšlienka rozdelenia federatívnej Česko-slovenskej republiky a vzniku samostatnej
Českej republiky a Slovenskej republiky. Počas príprav na rozdelenie štátu rezonovala čoraz
silnejšie aj myšlienka vzniku samostatného štátneho podniku
Vojenských lesov a majetkov na
Slovensku. Keďže ako podpredseda odborového zväzu civilných
zamestnancov armády som mal
pomerne dosť informácii o rokovaniach na úrovni Ministerstva
obrany ako aj v odborom hnutí, pochopil som, že pokračovanie v spoločnom rezorte obrany
ako spoločnom silovom rezorte pre rozdelené republiky, ktoré
sa snažili prezentovať hospodárski predstavitelia, nie je pre existenciu spoločného podniku VLS
reálny. Predsedníctvo OZ pristúpilo k prípravám na rozdelenie
Odborového zväzu. Aj na základe
týchto skutočností Predsedníctvo
odborov pri VLS Praha v auguste prijalo uznesenie o prípravách
na rozdelenie odborovej organizácie a zvolalo pracovnú poradu
predsedov OZ Malacky, OZ Pliešovce, OZ Kežmarok a OZ Kamenica nad Cirochou. Porada sa
uskutočnila 12. septembra v Malackách za účasti predsedu Václava Kopeckého, podpredsedu
Norberta Matejku, Antona Binčíka, Zuzany Dubovskej, Dagmar Matiovej a Štefana Dudu.
Bolo to jedno z rozhodujúcich
stretnutí zástupcov zamestnancov, kde schválili úlohu pre mňa
ako funkcionára vyšších odborových orgánov na rokovanie s vedením štátneho podniku VLS
Praha o rozdelení štátneho podniku a vytvorení štátneho podniku VLM SR. Vedenie štátneho
podniku akceptovalo túto snavojenské le sy 1/2013
hu a prijímalo návrhy zástupcov
zamestnancov na vznik nového
právneho subjektu. Rozbehli sa
práce na založení nového podniku na Slovensku. Veľký problém bola skutočnosť, že neexistoval orgán, ktorý by umožnil zápis
štátneho podniku do obchodného registra. S maximálnym vypätím síl sa podarilo štátny podnik
31. 12. 1992 zaregistrovať v Obchodnom registri OS Banská Bystrica.
2. Vznikom nového štátneho
podniku v Pliešovciach sa potvrdila skutočnosť, že v tomto odštepnom závode sa našla ochotná
a obetavá skupina zamestnancov na čele s riaditeľom Jozefom Uliankom, v ktorej som mal
aj ja tú česť pôsobiť. Pri rozdelení bolo potrebné, pripraviť bilanciu majetku a pravidlá či spôsob rozdelenia majetku. Bola to
náročná práca spojená s množstvom rokovaní a cestovania.
S jej výsledkom, že mohol na
Slovensku vzniknúť nový štátny
podnik, bolo množstvo zamestnancov spokojných. Začiatky neboli ľahké, bolo potrebné vytvoriť množstvo dokumentov pre
riadenie a chod štátneho podniku a prispôsobovať ich neustále
sa meniacej legislatíve. Vojenské
lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce
však preukázali a aj v súčasnosti preukazujú svoju životaschopnosť a účelnosť. Efektívne využívajú prírodné zdroje vo VVP.
V začiatkoch svojej existencie zohrávali nemalú úlohu pri tvorbe
pracovných príležitostí v lokalitách ktoré sú veľakrát vzdialené
mestským aglomeráciám. Vojenské lesy vytvárali dobré sociálne
zázemie pre svojich zamestnancov. Ako v každom spoločenstve,
aj vo VLM SR sa vyskytli počas
ich existencie sily a hlasy, ktoré
nie vždy boli spokojné s existenciou VLM, ich sídlom a spôsobom ich riadenia. Rôzne záujmy
sa prejavovali aj u zakladateľa
MO SR, čo sa prejavilo vydaním
Rozkazu MO číslo 23. z 28. apríla 1997, ktorým sa mala radikálne zmeniť organizačná štruktúra Vojenských lesov a majetkov
a mali vzniknúť dva štátne podniky v Malackách a v Kežmarku. Dalo mi veľkú námahu za
pomoci starostu obce Pliešovce Štefana Sýkoru, poslanca obce
Milana Dirbáka ako aj prostredníctvom médií presvedčiť, že rozkaz MO odporuje Zákonu o štátnom podniku a nie je možné
takýmto spôsobom a takto zlikvidovať štátny podnik v Pliešovciach. História ukázala, že táto
snaha nebola márna, aj z pohľadu na súčasné zvýšenie významu
VVP Lešť.
3. Napriek dôchodcovskému
veku neustále popri svojej advokátskej práci a práci v sociálnej
a humanitnej oblasti aj ako občan Pliešoviec vnímam a sledujem dianie vo Vojenských lesoch
a majetkoch, či už z informácií zo stretnutí s niektorými zamestnancami, zo stretnutí „mojej
organizácie“ dôchodcov a v neposlednom rade aj z internetu.
Osobne želám tomuto podniku, aby naďalej pôsobil v tých regiónoch ako doteraz. Prežil som
v tomto podniku svoj najproduktívnejší vek, stretol som mnoho
slušných a dobrých ľudí, s ktorými som mal aj mám dobré vzťahy a tieto skutočnosti sa nedajú
len tak hodiť za hlavu bez emócií minimálne pri takých príležitostiach, ako je okrúhle výročie
vzniku Štátneho podniku VLM
SR Pliešovce.
Ing. Ladislav Kaffka
v tom čase pôsobil na Ústave pre
hospodársku úpravu vojenských
lesov a statkov Olomouc – ako
vedúci pobočky HUL v Malackách a od 1.1.1993 ako prednosta
vojenského lesného úradu na MO
SR.
1. Bolo to zložité obdobie, išli
sme všetci do neznáma. Snažil
som sa, aby sa slovenské taxačné zložky (Malacky, Kežmarok
– išlo asi o 8 pracovníkov) dostali do organizačnej štruktúry
vznikajúceho štátneho podniku.
Vďaka pochopeniu budúceho vedenia štátneho podniku – menovite Ing. Jozefa Ulianka – sa to
podarilo a novovzniknutý štátny podnik prevzal od 1.1.1993
všetkých slovenských pracovníkov bývalého Ústavu pre hospodársku úpravu vojenských lesov
a majetkov Olomouc. Tí všetci 31.12.1992 z dôvodu rozpadu
republiky vlastne stratili prácu
a bolo v podstate na vôli vedenia
novovzniknutého štátneho podniku, či týchto pracovníkov zamestná. Stalo sa, novovzniknutý
štátny podnik sa k veci postavil ústretovo a zriadil príslušnú
organizačnú zložku, Stredisko
HÚL, kde našli prácu všetci bývalí slovenskí zamestnanci Ústavu. Toto stredisko existu-
je dodnes a ako súčasť štátneho
podniku teda môže tiež osláviť
dvadsiate výročie vzniku. Neviem, ako by sme vec boli riešili, keby všetci slovenskí pracovníci Ústavu odmietli podpísať
dohody o ukončení pracovného pomeru, veď rozpad republiky nebol zákonným dôvodom
na ukončenie pracovného pomeru. Zrejme by sme museli dostať
výpovede z organizačných dôvodov a to by znamenalo predĺženie pracovného pomeru u Ústavu o nejakých 6 až 9 mesiacov
v roku 1993, teda už za existencie nových republík.
2. Keďže som nebol členom vtedajšieho vrcholového vedenia,
pozoroval som vznik štátneho
podniku „z diaľky“. Cez poverenca vlády pre vybudovanie slovenského ministerstva obrany
plk. Gerinca (zrejme aj na príslušné odporúčania napr. vtedajšieho pracovníka štátnej správy
lesného hospodárstva vo vojenských lesoch Ing. Františka Beneša) som sa od 1.1. 1993 zamestnal na novovzniknutom
Ministerstve obrany SR. V náplni práce som síce mal výkon
štátnej správy lesného hospodárstva vo vojenských lesoch, ale
ten bol až na poslednom mieste. V majetkovo-právnom chaose tej doby bolo potrebné predovšetkým riešiť rôzne, niekedy aj
nie veľmi oprávnené nároky na
nehnuteľný majetok vo vojenských priestoroch, ktoré vypukli
po prijatí zákona o pôde v roku
1992.
3. Odpoviem ako bývalý taxátor:
Pri striktnom dodržiavaní zásad výnosovej vyrovnanosti má
podnik pred sebou dobrú budúcnosť. Želám mu, aby existoval
nie dve decéniá, ale aspoň dvadsať desaťročí. My, všetci lesníci, vieme, že dnes žijeme z dobrej práce našich otcov a dedov
a z našej dnes vykonanej práce
budú žiť generácie našich detí
a vnukov. Tak im odovzdajme
dobre vykonanú prácu. Ako dôchodca sa teším, keď počujem, že
sa podniku dobre darí. Vojenské
lesy a majetky boli známe tým,
že zamestnávali ľudí veci oddaných, a že ľudia s laxným prístupom k povinnostiam sa v podniku dlho nezdržali. Verím, že to
tak bude aj naďalej, na prospech
toho štátneho majetku, ktorý bol
Vojenským lesom a majetkom
k ich činnosti zverený, ako aj na
prospech nielen tých ľudí, ktorí
sa o tento majetok starajú, ale aj
nás všetkých.
❧
17
strelectvo
Špičková guľovnica Mauser M 03 Stalker
Návrat legendy
Mauser v podobe M 03
Medzi poľovníkmi i strelcami je veľa takých, ktorí sú verní svojej značke a tak „Mauserákom“
možno len závidieť súčasnú, kvalitnú a spoľahlivú guľovnicu M 03-jku. V spojení s novými, skutočne vynikajúcimi konštrukčnými prvkami sa nemeckej firme Mauser podarilo touto poľovníckou puškou vrátiť na svetový piedestál a obnoviť tradíciu i dobré meno vyše 140 ročnej zbrojovky z Oberndorfu. Terajšie modely pušiek sa vyrábajú v Isny im Allgäu, v južnom Nemecku, tam
kde Blaser a predávajú sa pod značkou Mauser Jagdwaffen GmbH, firmy, ktorá je súčasťou nadnárodného koncernu Sig Sauer, dnes najväčšieho producenta ručných palných zbraní.
Filozofia Mauseru bola vždy osobitá a nenapodobiteľná, čo platí aj v súčasnosti. Na prvom
mieste spoľahlivosť a presnosť, technická dokonalosť a prepracovanosť do najmenších detailov, ľahko zvládnuteľná zmena kalibru. To sú
bov, siedmym bezpečnostným je kľuka záveru,
charakteristická pre M 98, ukončená typickou
guľou. Rukopis Saueru znamená, že tri zuby
v dvoch radoch zamykajú do vybratí v hlavni.
Bez problémov znesú tlaky a zaťaženie najvý-
Dvojradový schránkový zásobník s veľkou kapacitou
Hladký chod záveru umožňuje pohodlné zasunutie náboja
charakteristiky Modelu 03, ktorý je výsledkom
spojenia základnej koncepcie klasickej Mauserovky M 98, s variabilnosťou opakovacích pušiek J.P. Sauer & Sohn a technológiou Blaseru. Zo širokého základného modelového radu
M 03 (18 druhov), Vám predstavíme Stalker
(Stopár), v osvedčenom kalibri 8x57 IS. Celková dĺžka 102 centimetrov, s hlavňou 52 cm,
umožňuje pohodlné a šikovné zaobchádzanie so zbraňou najmä v stiesnených pomeroch
posedov, či prechodom rôznych húštin. Že ide
o „poctivý kus železa“ Vás presvedčí vyššia
hmotnosť, pri Stalkeri „iba“ 3,4 kg, ako mi povedal priateľ Andrej, majiteľ tejto zbrane.
Puzdro záveru so spúšťovým mechanizmom, uchytené v pažbe dvoma skrutkami, ako
aj záver sú z legovanej uhlíkovej ocele v tvare šesťstranného hranola. Klasický otočný odsuvný záver Mauser má šesť uzamykacích zu-
konnejších tropických kalibrov, určených na
lov africkej päťky. Na čele je integrovaný vyťahovač a odpružený vyhadzovač nábojníc,
montovaný oproti vyťahovaču. Osou závorníka prechádza úderník so zápalníkom. Uhol
otáčania záveru je len 60 stupňov, horizontálny pohyb kľuky je takmer vo vodorovnej polohe, takže ani pri nízkej montáži optiky a navlečenej rukavici nemôže dôjsť k náhodnému
zachyteniu. Pohyb záveru je plynulý a hladký,
presne vymedzený drážkou zo spodnej časti.
Pri prebíjaní sme nemuseli vykonať ani ten najmenší pohyb hlavou a okom sme sledovali cieľ.
Osobitosťou zbrane je jednostranný a priamy spúšťový mechanizmus, bez klasickej poistky. Bicia pružina sa nenapína pohybom záveru, ale tichou páčkou na jeho
temene, kde sme zvyknutí na mechanickú poistku. Tá má podobne tri polohy, v ľavej ozna-
18
čenej písmenom S (Sicherung) nemôžeme pohybovať záverom, v pravej označenej F (Feuer)
je napnutá bicia pružina úderníka. Ak sa rozhodneme nevystreliť, stačí dať páčku do polohy
S a s puškou môžeme bezpečne manipulovať aj
s nábojom v komore. Záver uvoľníme posunutím páčky do krajnej ľavej polohy, zatlačením
záchytu na ľavej strane tela záveru ho vyberieme zo zbrane. Chod jazýčka spúšte je hladký
a krátky, s fabricky nastaveným odporom 10 N.
Pre tých, ktorí sú zvyknutí na jemnejšie spúšťanie, je možné použiť regulovateľný napínačik
s odporom len 1 až 3 N. Francúzsky napínačik,
aktivujeme ho zatlačením jazýčka spúšte dopredu, sa však montuje len na želanie zákazníka. Pri vypustení napnutej bicej pružiny sa automaticky deaktivuje aj napínačik. Tieto prvky
výrazne prispievajú k bezpečnosti zbrane.
Uzamykanie do hlavne umožňuje jednoduchú výmenu hlavne, pretože je upevnená len do predpažbia. Po skontrolovaní nábojovej komory a vybratí záveru, zbraň otočíme
zásobníkom hore, pred ktorým sú dve matice
so zápustnou hlavou torx. Ich vyskrutkovaním
jednoduchým kľúčom povolíme a vyberieme
hlaveň, ktorú vymeníme za inú, s požadovaným kalibrom. Aby tomu zodpovedal aj záver,
bez nástrojov, iba rukou vymeníme závorník
„orech“ na čele záveru. Zatlačíme napínaciu
páčku do krajnej ľavej polohy, palcom druhej
Technické parametre:
Výrobca: Mauser Jagdwaffen
GmbH, Nemecko
Model: M 03 Stalker
Kaliber: 8x57
Celková dĺžka: 1020 mm
Dĺžka hlavne: 520 mm
Hmotnosť: 3 400 g bez
zameriavacieho
ďalekohľadu
Kapacita zásobníka: 5 +1 náboj
Cena: 3 690,- Eur
Predajca: SOLDAT Šaľa
vojenské le sy 1/2013
strelectvo
ruky, smerom dolu vysunieme orech a opačným postupom nasunieme druhý až počujeme
cvaknutie. Pre skúsených poľovníkov s praxou
je táto výmena záležitosťou minúty. Nastrelenie zbrane po skompletizovaní je zachované.
V ponuke je aj pozlátený závorník. Nejde však
o zlato pravé, ale iba o titánovú úpravu, ktorá
má oproti zlatu väčšiu pevnosť a tým aj vyššiu odolnosť voči oteru. Tvrdá anodická oxidácia hlavne a puzdra záveru vytvára veľmi oteruvzdornú a matnú povrchovú úpravu, ktorá
zabraňuje poškriabaniu a nežiaducim svetelným odleskom.
Jazýček spúšte s napínačikom, kvalitná pažba
z orechového dreva je peknej štruktúry
nou ASV vežou a vysokým zväčšením je tento
model zárukou úspechu lovu zveri z akejkoľvek vzdialenosti. Majiteľ pušky si to odskúšal
už počas minuloročnej jesene hodnotnými trofejami.
Jednotná pažba je vyrobená z kvalitného tureckého orecha s krásnou kresbou, ktorej úroveň určuje 11 stupňov kvality. Tvar je jednoduchý, mierne vyosená pažba umožňuje rýchle
a pohodlné prilícenie zbrane. Má veľmi podobnú „ fazónu“ s legendárnou guľovnicou M 98.
Návrat k starej overenej klasike dokumentuje aj
povrchová úprava šelakom. Na pripomenutie,
ide o prírodnú živicu rozpustenú v liehu s pridaním včelieho vosku, fyziologicky neškodnú,
biologicky odbúrateľnú a bez zápachu. Pažba
má bavorskú lícnicu s dvoma drážkami, výrazné vybratie na krku umožňuje pohodlné ovládanie napínacej páčky a dosah ukazováka na
jazýček spúšte. Ostrejšia rybina na predpažbí
a pištoľovej rukoväti zlepšuje pevnosť držania
guľovnice. Na základe požiadavky budúceho
majiteľa zbrane môže mať hlavisko pažby tvar
podľa želania, od americkej až po Monte Carlo,
s jednou, či dvojitou lícnicou i kaprím chrbtom
vo vyhotovení aj pre ľavákov. Pažba je ukončeZáver so šiestimi uzamykacími zubmi, krátkym
odpruženým vyťahovačom a vyhazovačom nábojníc
zasunutie náboja do komory bolo hladké a plynulé. Jeho konštrukcia dovoľuje zásobník nabíjať zhora ako nábojovú schránku, čo znamená,
že po naplnení zásobníka môžeme dať ešte jeden náboj priamo do komory. Kapacita je daná
veľkosťou nábojníc od štandardných kalibrov
.308 Win. až po 9,3x62 je to 5 + 1, pri .300 Win.
Mag. až po 416 Rem. Mag. 4 + 1 a pri .338 Blaser Mag. či .404 Jeffery 3 + 1 náboj. Zásobník
uvoľníme stisnutím kruhového tlačidla, ľahko
sa vyberá v ktorejkoľvek polohe zbrane, pretože je vysúvaný pružinou. Vzhľadom na polohu tlačidla, pred zásobníkovou šachtou, zásobník zostáva v dlani bez prechytávania druhou
rukou. Celý systém podstatne uľahčuje jeho
rýchlu výmenu aj v kolíznych situáciách a zvyšuje komfort zbrane. Aby sa zabránilo nechcenému vypadnutiu, či strate zásobníka, je daná
i možnosť jeho uzamknutia pootočením tlačidla vypúšťania o 90 stupňov v smere hodinových ručičiek.
Výkonnejšie zameriavacie ďalekohľady
s premenlivým zväčšením a kvalitné strelivo
podstatne zvyšujú vzdialenosť hranice nástrelu
pušky. Naša bola nastrelená na 150 m a pri testovaní na 100 m sme museli korigovať takmer
4 cm prevýšenie. Použili sme náboje Sellier&Bellot 8x57 JRS – NSR, s hmotnosťou stre-
Na ľavej strane tela záveru je tlačidlo uvoľnenia záveru
Praktický kryt ústia hlavne
Základom hrubostenných hlavní kovaných za studena, je vysokokvalitná oceľ firmy
Böhler, pretavená vo vákuu. Vývrt voľne plávajúcej hlavne tvoria štyri pravotočivé drážky so
strmým stúpaním, čo zvyšuje presnosť. Ústie
je ukončené valcovitou drážkou, ktorá chráni vývrt pred poškodením. Novinkou je plastový kryt, ktorý bráni vniknutiu rôznych nečistôt do hlavne pri páde. Hlavne sa dodávajú
v širokom sortimente kalibrov, dĺžok 47, 50, 52,
54, 56, 60 a 65 cm s mechanickými mieridlami
alebo bez nich, v našom prípade kanilovaná.
Toto drážkovanie ovplyvňuje presnosť zbrane, má iné kmitanie pri výstrele a lepší odvod
tepla. Hlaveň je vybavená mechanickými mieridlami. Muška sa dá nastavovať vertikálne
a cieľnik v tvare otvoreného písmena V v horizontálnom smere. Strelcovi poskytujú ostrý
obrazec a dobrý komfort pri mierení. Vzhľadom na nízku montáž sú však na puške s optikou len ťažko použiteľné. V horných plochách
tela záveru sú otvory pre bajonetové čapy originálnej rýchlomontáže Mauser pre optiku. Stačí
nasadiť a zatlačiť dve páčky na ľavej strane o 45
stupňov. My sme mali k dispozícii Carl Zeiss
Jena Victory HT 3-12 x 56, s hmotnosťou 598 g.
Zorné pole na vzdialenosť 100 metrov sa mení
podľa zväčšenia od 12,5 do 3,5 m. Vzdialenosť
oka od okuláru je 90 mm. Špeciálne vyvinuté
HT sklá so svetelnou priepustnosťou až 95 %
umožňujú jasne pozorovať zver i pri najmenšom zvyškovom svetle. V kombinácii s voliteľ-
ly 12,96 g (200 gr). Ide o veľmi kvalitné a presné strelivo aj na väčšie vzdialenosti vzhľadom
na počiatočnú energiu E 0 3765 J a rýchlosť
v0 764 m/s. Pri opakovaných päťranových sériách s 5 násobným zväčšením optiky na malokalibrový terč boli všetky zásahy v čiernom
strede. Iba jednoducho vyhodnotený najmenší
rozptyl opísaný kružnicou predstavoval 31 mm
so stredom zásahu centimeter vpravo o jednej.
Výhodou poloplášťovej strely Nosler s dvojitým
oloveným jadrom je dokonalá deformácia do
hríbovitého tvaru pri zásahu cieľa, čo zvyšuje
jej účinok. Presvedčili sme sa o tom umiestnením smrekovej dosky za terč. Spätný náraz bol
mäkký, krátky chod jazýčka spúšte umožňuje
presné spustenie bez strhnutia rany. Guľovnica sa ľahko ovláda i prilícená, pri prebití strelec
nemusí vyberať pušku z ramena. Aj menej trénovaný poľovník, strelec dokáže s ňou v relatívne krátkom čase vystreliť presne na cieľ niekoľkokrát za sebou.
Kompaktné rozmery, optimálna rovnováha, bodová presnosť streľby, vysoká bezpečnosť
a ľahká ovládateľnosť zbrane, to sú atribúty,
ktoré z M 03-jky robia v súčasnosti jednu z najlepších továrensky vyrábaných poľovníckych
guľovníc sveta. Spolu 18 modelov M 03, z ktorých každý môže byť vybavený od bežného
štandardu až po exkluzívny nadštandard predstavuje vyše 60 druhov guľovníc, výber tej Vašej záleží len na solventnosti.
vojenské le sy 1/2013
Bajonetová originálna rýchlomontáž Mauser pre optiku
ná trojcentimetrovou mäkkou Pachmayr botkou, ktorá tlmí značnú časť spätného nárazu.
V prípade ťažkých a dlhých 60 a 65 cm hlavní,
výrobca odporúča osvedčený Kickstop, ktorý
zlepšuje vyváženosť pušky a znižuje spätný náraz o 20 percent. Do pažby sa montuje nerezový valec, naplnený volfrámovými guľkami, je
vhodný pre všetky modely pušiek. Každé plus
má aj svoje mínus, Kickstop zvyšuje hmotnosť
zbrane približne o 430 gramov. Pre náročných
zákazníkov sú pripravené pažby s vyšším stupňom kvality, luxusné rytiny a ďalšie výzdoby
zbrane taušírovaním striebrom i zlatom.
Viaceré inovatívne prvky má aj pomerne
väčší, odnímateľný schránkový zásobník, ktorého telo je z oceľového plechu. V šachte je zachytený iba na jednej, ľavej strane. Odpružený
podávač z odolného plastu ABS je tvarovaný
tak, aby pri zmene dĺžky nábojnice, či kalibru,
Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan
19
kynológia
Nemecký prepeličiar
nica Hamilchov, ale od malička bol veľmi šikovný, ostatným psom pobral čo mohol, preto
som mu dal meno Dežo. Jeho sfarbenie je hnedobiele s prevahou bielej. Veľmi rád aportuje,
je vodcom svorky , ktorú doma mám a vycho-
Mladá sučka prepeličiara
Nová generácia v poľovníckej kynológii
val som pri ňom nejedno šteňa vďaka jeho mierumilovnej povahe a znášanlivosti s ostatnými
psami. Na jednej spoločnej poľovačke na polodivé kačice mi priniesol 160 kačíc. Keď ho niektorý pes predbehol, nevrátil sa späť naprázdno, ale zobral kačicu z iného štandu a priniesol
mi ju. Je to veľmi zodpovedný psík.
Chov tohto plemena sa
vzhľadom na jeho dobré
vlastnosti postupne rozširuje
Pri našej návšteve u kolegov a dobrých kamarátov z Malaciek sme na spoločnej poľovačke na bažanty mali možnosť vidieť perfektnú prácu psíkov a oceniť ich pomoc pri aportovaní v hlbokom
snehu, ktorého bolo na záhorácke podmienky „vyše krka“. Slovo dalo slovo a tak sa náš starý kamarát Števo Riška - na Záhorí známy ako Štello, ktorý pracuje na LS Jabloňové pri chove kačíc
- podelil o svoje dlhoročné psíčkarske skúsenosti. V praxi nám už neraz ukázal, že to so svojimi
prepeličiarmi naozaj vie, ale učiť sa od neho môžeme aj životnému optimizmu i humoru.
V súčasnosti je v okrese Malacky asi 20 prepeličiarov, ktorí sú poľovne upotrebiteľní. Toto
plemeno začína byť obľúbené pre jeho všestrannosť, minimálnu údržbu, poslušnosť, aport, ale
aj pre svoju charakteristickú povahu, ktorá mu
je od prírody daná, a to oddanosť pánovi.
❧
Štello Riška, robotník
LS Jablonové, OZ Malacky
Nemecký prepeličiar bol šľachtený krížením nemeckého sliediča a anglického španiela. Vzrastom je zo všetkých sliedičov najvyšší a najmohutnejší. Nemá taký ušľachtilý výzor
ako „španiele“ a preto sa nespráva ako domáci
miláčik. Zachoval si hlasitosť na stope a ostrosť,
ktorá u ostatných sliedičov veľmi poklesla. Jeho
sfarbenie je hnedobiele s prevahou hnedej alebo
bielej farby. Je výborný na aport, preto sa používa predovšetkým pri love bažantov, kačíc, zajacov. V poslednom čase sa využíva i na lov diviakov, nakoľko už môže absolvovať aj duričské
skúšky. Osvedčil sa aj pri dohľadávaní zveri na
desať a viachodinových stopách. Nemecký prepeličiar patrí medzi temperamentné plemená,
ktoré potrebujú ruku skúseného vodiča.
Ja vlastním nemeckého prepeličiara už dvanásť rokov. Pochádza z Moravy, pretože v tom
období u nás v chove existovali maximálne dve
suky. V rodokmeni má meno DER chovná sta20
Domáci miláčik.
Dežo-belko
vojenské le sy 1/2013
spoločenská rubrika
JEDEN Z NÁS
Ing. Miroslav Petras
Pri príležitosti životného jubilea - 60-tych narodenín chcem neformálnym rozhovorom predstaviť dlhoročného kolegu a priateľa Mira.
Pánovi Petrasovi nikdy nechýba úsmev na tvári.
Rok 1974 a Tvoje začiatky....
Po ukončení vojenskej základnej služby som
dostal ponuku pracovať vo Vojenských lesoch
a majetkoch, vtedajší národný podnik Kežmarok, na útvare ekonomiky ako výrobný účtovník. Tak sa 21. 10. 1974 začala moja práca v našej firme a stále pokračuje. Verím, že ešte nejaké
roky aj pokračovať bude.
Tvoje pôsobenie na odštepnom
závode Kežmarok...
Prakticky celá moja činnosť na odštepnom
závode Kežmarok bola spojená s oblasťou ekonomiky. Začal som ako výrobný účtovník, neskôr som pôsobil ako metodik informačnej
sústavy, dlhé roky som pracoval v oblasti plánovania. Po organizačných zmenách pracujem na
pozícii vedúceho ekonomického oddelenia odštepného závodu Kežmarok. Od roku 2009 je
moja funkcia vedúceho oddelenia ekonomiky
spojená s funkciou zástupcu riaditeľa odštepného závodu. K úlohám, spojeným s ekonomikou,
pribudli aj úlohy s riadením a zabezpečovaním
výroby a výrobných úloh závodu.
Niekoľko slov o náročnosti Tvojej práce...
V dnešnej dobe je zrejmé, že práca na každej
pozícii kladie na zamestnancov nemalé nároky,
či ide o moju prácu, alebo prácu mojich kolegov
a podriadených. Základom úspešného napredovania je v prvom rade dobrý kolektív zamestnancov, bez ktorých sa výsledky nedostavia.
Ing. Peter Šoltés, samostatný
referent ekonomického oddelenia,
OZ Kežmarok (text, foto: archív T.D.)
Môžem povedať, že počas môjho pôsobenia vo
VLM som vždy pracoval v kolektíve, či v minulosti alebo dnes, ktorý tieto kritériá vždy spĺňal,
možno až na niektoré výnimky. Samozrejme,
základom je aj dobrá spolupráca s nadriadenými
zložkami, o ktorú som sa vždy snažil. Vzájomnú dôveru medzi zamestnancami na všetkých
úrovniach považujem za základ úspešných výsledkov celej firmy.
Zmeníme tému: Ty a poľovníctvo...
S poľovníctvom som prichádzal do styku
počas celého môjho pôsobenia u VLM. Aktívne som sa mu však začal venovať až v posledných rokoch. Pri love zveri človek príde
na iné myšlienky ako je každodenná práca, aj
keď sa to často nedá, pretože sú to akoby spojené nádoby. Ale napriek tomu veľmi rád chodím do lesa, zvlášť keď môžem loviť v lesoch
Levočského pohoria. Nejaké úspechy som zaznamenal a verím, že ďalšie lovecké úspechy
ešte prídu.
❧
vyhodnotenie súťaže Najkrajšia fotka lesa
Začiatkom roku členovia redakčnej rady časopisu Vojenské lesy spoločne s generálnym riaditeľom Ing. Jánom Juricom vyhodnotili súťaž o najkrajšiu fotku lesa. Do súťaže sa, žiaľ, zapojili len dvaja nadšenci prírody a keďže výber medzi ich skutočne nádhernými snímkami bol ťažký, rozhodli sme sa ohodnotiť oboch fotografov. Krásu jesene nám poslal Martin Szekely a zaujímavú zimnú melanchóliu zachytil Lukáš Kovár, technik rybárstva, okrem iného zamestnanec VLS ČR, s. p., z divízie Lipník nad Bečvou. Teší nás, že aj táto fotografia dokazuje dobré vzťahy a záujem
oboch podnikov.
Fotograf : Martin
Szekely
Fotografované
miesto : Studenec
pri Bijacovciach
Miesto:
Ordzovianka
vojenské le sy 1/2013
Fotograf :
Lukáš Kovár
21
spoločenská rubrika
JEDEN Z NÁS
Ing. Jozef Ivanič
Vo Vojenských lesoch a majetkoch v Pliešovciach pracuje od skončenia vysokoškolských štúdií.
Začínal na lesnej správe a teraz zastáva funkciu vedúceho odbytu na generálnom riaditeľstve.
Okrem pracovných povinností má aj veľmi zaujímavú záľubu v maľovaní, ktorému venuje prevažnú časť voľného času. Práve tejto záľube je venovaný aj náš rozhovor s Ing. Jožkom Ivaničom.
Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia
lesnej výroby GR(text, foto)
Kedy si zistil, že máš nadanie pre maľovanie
a ako si sa k nemu dostal?
Kresliť som začal od detských rokov. Mal
som spolužiačku, ktorá ako dcéra kuchárky žila na fare a vo farskej knižnici som objavil desiatky ročníkov francúzskeho časopisu L´ illustration zo začiatku 20. Storočia.
V nich bolo veľa kvalitných reprodukcií malieb. Tie ma očarili a zatúžil som niečo také
vytvoriť aj ja. To bol môj prvý popud k maľovaniu. S kamarátom zo školskej lavice nás
odporučili na vtedajšiu Ľudovú školu umenia v Nitre, ktorá sídlila v terajšom Župnom
22
dome. Tú som navštevoval tri roky v odbore maľba, tak som sa dostal k maľovaniu.
Okrem odborných rád mi aj s maliarskou
výbavou pomáhal pán učiteľ Rajec, ktorý až
do vysokého veku patril medzi popredných
kultúrnych činiteľov v Nitre. Počas štúdia na
SLTŠ v Banskej Štiavnici sa môj vzťah k maľbe ešte prehĺbil aj vďaka celkovej kultúrnej atmosfére, ktorá tam v tých časoch bola.
S vychovávateľom pánom Mackom, tiež maľoval, sme boli často na návštevách vtedajších maliarov žijúcich v Štiavnici, alebo v
Antolskom kaštieli, v ktorom pracovala jeho
manželka . Vedľa botanickej záhrady býval
známy štiavnický maliar Jozef Kollár. Na
škole pôsobil tiež učiteľ p. Lackovič , ktorý sa
venoval insitnej maľbe.
Je pre Teba maľovanie oddych? Čo ťa inšpiruje, maľuješ na objednávku?
Maľovanie je pre mňa relax a vnútorné
uspokojenie. Najmä pri poľovníckych motívoch sa mi vybavujú zážitky a atmosféra krajiny podľa ročných či denných období
a tak niektoré pocity prežívam opakovane.
Najmä pri postriežke z posedu je ideálne pozorovať, ako sa príroda zmenou intenzity
svetla alebo počasia neustále mení a varíruje. Napríklad pár minút pred západom slnko vydá posledným dychom zvláštne zosil-
nené, mäkké červenkasté svetlo, to si všimli
aj impresionisti a ja prvýkrát, keď som ako
chlapec pásaval husi. Pri maľovaní zabúdam
na všedné starosti a realitu každodenného,
dnes už tak hektického a pretechnizovaného
života. Nevyčerpateľnou studnicou námetov
je príroda vo všetkých jej rozmanitých formách a podobách. Nudu nepoznám, napríklad keď cestujem, pri pohľade do krajiny
si v mysli predstavujem, ako by som namaľoval ten či ten výsek krajiny, ako namiešať
čo najvernejší farebný odtieň, ako sa vysporiadať s osvetlením a podobne. Dá sa to robiť
v nespočetných variáciách a tak mi čas vždy
poľahky ubehne. Skúste to niekedy. Stáva sa
mi, že priatelia alebo kolegovia mi pri ich jubileách naznačia, že by ich potešil môj obraz, ale inak na objednávku nemaľujem. Ak
je maľovanie u mňa podmienené termínom,
tak tie stíham na poslednú chvíľu a vtedy je
to už stres a potom sa stáva, že ešte mokrý
obraz sa suší počas oslavy pri peci.
Máš spočítané koľko si toho namaľoval?
Len ja mám od Teba štyri obrazy... Ako sa
prezentuješ navonok ?
Spočítané to nemám , ale odhadujem to
na približne 250 až 300 kusov. Vystavoval
som na chovateľských prehliadkach, poľovníckych podujatiach vo Svätom Antone, na
Svätohubertských slávnostiach v Pliešovciach, na Agrokomplexe v Nitre či na Inchebe Bratislava. Niekoľko obrazov skončilo
aj u priateľov v Čechách, Maďarsku či Rakúsku.
Čo maľuješ najradšej a akou technikou?
Najčastejšie maľujem výjavy z poľovníckej
a lesníckej oblasti, pretože v tejto komunite
žijem a pracujem a tiež preto, že ju najlepšie
vojenské le sy 1/2013
spoločenská rubrika
Životné jubileá
Apríl 2013
Anna Žilavá,
samostatná referentka
oddelenia výroby,
OZ Malacky, 55 rokov
Daniela Drozdová,
referentka oddelenia obchodu
a marketingu, OZ Kamenica
nad Cirochou, 50 rokov
Máj 2013
poznám. Potom je to krajina, lesné zákutia.
Ale asi najradšej maľujem našu faunu. Čím
som starší, tým ma čoraz viac nostalgicky priťahuje krajina môjho detstva - okolie
Dražoviec. Sporadicky robím aj zátišie. Spočiatku som maľoval temperou. Pre začiatočníkov majú tempery viacero výhod - riedia
a zmývajú sa vodou, sú krycie, rýchle schnú
a voľakedy boli ešte aj lacné. Ostatných cca
20 rokov maľujem olejom. Ako podklad používam po podkladových úpravách prevažne drevovláknitú dosku a klasické maliarske
plátno.
Ladislav Ondrík,
lesník LS Jovsa, OZ Kamenica
nad Cirochou, 60 rokov
Jún 2013
Ing. Miroslav Petras,
zástupca riaditeľa š.p.,
OZ Kežmarok 60 rokov
Ing. Boris Juraško,
vedúci LS Podolínec,
OZ Kežmarok, 60 rokov
Kedy a kde maľuješ?
Keď mám čas a chuť. Počas roku je to najmä obdobie od decembra do apríla. V tomto
období sa nepoľuje a nie sú ani práce v záhrade, takže mám viac voľného času. Inak
je to len sporadické. V lete maľujem na zastrešenej terase a v zime v našom rodinnom
dome, čo sa manželke nie vždy páči, vzhľadom na vôňu terpentínu a ťažké odstraňovanie farieb.
zdravie slúžiť, chcem ešte poplniť viaceré
sľuby a maľovaním sebe aj iným urobiť ešte
trochu radosti.
Ďakujem za rozhovor a do ďalších rokov
Ti želám, aby si svojimi obrazmi urobil čo
najviac radosti svojej rodine a priateľom.
Aké máš plány do budúcnosti?
Námetov mám aj na viac životov. Ak bude
Fotografie niektorých obrazov
Ing. Jožka Ivaniča sú prílohou tohto rozhovoru.
Erika Lahútová,
technička, SL Pliešovce,
55 rokov
Pracovné jubileá
Máj 2013
Erika Lahútová,
technička, SL Pliešovce,
35. výročie
Jún 2013
Anna Žilavá,
samostatná referentka oddelenia
výroby, OZ Malacky,
35. výročie
Milan Vavrinec,
robotník LS Jablonové,
OZ Malacky,
20. výročie
vojenské le sy 1/2013
23
spoločenská rubrika
OZ Kamenica nad Cirochou
pomáha pri obnove
hradu nad obcou Vinné
Hrad nad obcou Vinné sa vypína na vrchole andezitového kopca – juhozápadného výbežku Vihorlatských vrchov, ktorý dosahuje nadmorskú výšku 325 metrov. Daný opevnený objekt mal
vynikajúcu strategickú polohu, pretože bol situovaný pri križovatke obchodných ciest. V stredoveku sa tento výšinný hrad nad Vinným, rovnako ako nížinný vodný hrad (šľachtický dvorec)
v Michalovciach, nazýval Michalovským hradom („castrum Nogmihal“ alebo „Nagmihal“).
Letecký pohľad na hrad s prístreškami remesiel
ne ho opäť opravili. V rokoch 1556 až 1558
sa tento opevnený areál stal centrom michalovských šľachticov, ktorí sa vzbúrili proti
kráľovi Ferdinandovi I. Odtiaľ potom prepadávali kupcov, okolitých šľachticov a poddaných. V roku 1594 hrad napadlo cisárske
vojsko a zapálilo ho. Po následnej oprave
a prestavbe objekt i naďalej využívali členovia rodiny pánov z Michaloviec. V čase povstania Františka II. Rákóciho (Rákóczi) sa
tunajší šľachtici pridali na jeho stranu a hrad
vydali kurucom. Keď v januári 1711 vtiahlo
do Michaloviec cisárske vojsko, kapitulovali tiež obrancovia hradu pri Vinnom. Na základe rozhodnutia cisára a uhorského snemu opevnenie hradu niekedy po roku 1715
čiastočne zbúrali, aby sa tento objekt nestal
sídlom rebelov či zbojníkov. Panstvo v zachovaných kamenných pivniciach i naďalej
skladovalo najmä sudy s vínom, no postupne na rozrumený hrad úplne zanevrelo a natrvalo sa usadilo v pohodlnejších kaštieľoch
vo Vinnom a v Michalovciach. A tak hradný
objekt pomaly – až donedávna – chátral.
Túto národnú kultúrnu pamiatku sa
v súčasnosti pokúša zachrániť občianske
združenie Zemplínsko-užská hradná cesta (vzniklo v prvej polovici roka 2011), a to
dobovými remeselnými postupmi a tradičnými technikami. V sezóne 2011 sa členom
združenia podarilo – s vlastným finančným
prispením, dobrovoľníckou prácou a na základe sponzorských darov a príspevkov – ušiť
si historické stredoveké kostýmy, geodeticky
zamerať hrad, vyčistiť hradný areál od smetí,
Občianske združenie Zemplínskoužská hradná cesta
Prvá písomná zmienka o hrade nad dedinou Vinné sa viaže k roku 1336 – postavili
ho však zrejme už skôr, na prelome 13. a 14.
storočia, a patril rodine šľachticov z Michaloviec (Nagymihályiovcom). Počas bojov
kráľa Karola Róberta s „nepriateľmi kráľovstva“ bol tento objekt zničený. Neskôr ho
obnovili, pretože sa nám zachoval opis hradu z roku 1449 – podľa neho sa stredná veža
hradu delila na tri časti, pod ňou (v strede)
bola pivnica, ktorá mala spoločnú strechu
s vedľa stojacim malým kamenným domom
tesára, ďalej sa spomína palác, vedľa ktorého stál ďalší kamenný dom, vo veľkej veži
boli nad sebou tri „byty“ a podkrovie (štvrté
podlažie, „vrchol veže“), pod ňou sa zas nachádzal žalár a pred ním bol situovaný ďalší „byt“. V čase bojov kráľa Mateja Korvína
s poľským panovníkom Kazimírom IV. bol
hrad v roku 1466 značne poškodený, násled24
Na hrade sa pracuje v stredovekých kostýmoch
Stav pred a stav po domurovaní
Porovnanie domurovania stien hospodárskej budovy
vojenské le sy 1/2013
spoločenská rubrika
Kaverna – lícny výpadok poloblúkového operáku
Najväčšia kaverna na južnej strane hradu s hĺbkou 3 metre
Palác v dnešnom stave aj s domurovaným vstupom do pivnice
Palác – najzachovalejšia fotogenická gotická budova
né práce s pomocou tridsiatich nezamestnaných z Michaloviec a okolia, ktorých sa
(v rámci spomínaného projektu) podarilo
zamestnať na hrade pri odborných a pomocných prácach na obdobie šiestich mesiacov
(od začiatku mája do konca októbra 2012).
Súbežne s odstraňovaním náletových krovín a drevín z hradného nádvoria a okolia
(na základe povolenia príslušného úradu životného prostredia), so sanáciou statických
porúch na hradbách (domurovanie kaverien), s rekonštrukciou tzv. hospodárskej
budovy a budovaním dočasného zázemia,
ako aj s vyčistením pivnice pod východným
upraviť ohnisko na nádvorí, osadiť drevené
schody ako vstup z oboch strán (východnej
a západnej) na hradné nádvorie, inštalovať drevené zábradlia a informačnú tabuľu
a spustiť webovú stránku.
V nasledujúcej sezóne (rok 2012) občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta vďaka ústretovosti Vojenských lesov a majetkov SR, š. p., Odštepný závod
Kamenica nad Cirochou získalo hrad do
Tradičné stredoveké drevené lešenie na opravu lícnych výpadkov muriva.
dlhodobého prenájmu, následne zabezpečilo všetky administratívne úkony na príslušných úradoch a získalo potrebné povolenia. Keďže uspelo aj v niekoľkých projektoch
a grantoch (najvýznamnejší z nich bol provojenské le sy 1/2013
jekt v rámci programu Obnovme si svoj
dom, ktorý vyhlasovalo Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR), mohlo rozbehnúť sanačné, konzervačné a rekonštrukč-
palácom sa robil aj archeologický a architektonicko-historický výskum (pod vedením licencovaných subjektov), ktorý priniesol zaujímavé nálezy a zistenia, na hrade aj
v priestoroch Zemplínskeho múzea v Michalovciach boli tiež prezentované tradičné
remeslá (kováčstvo, hrnčiarstvo, tesárstvo,
murárstvo a kamenárstvo).
V aktuálnej sezóne má občianske združenie v pláne - ak uspeje v spomínanom projekte - pokračovať v archeologickom a architektonicko-historickom výskume (už ale vo
väčšom rozsahu), naďalej prezentovať tradičné remeslá a rozširovať ich záber, zamestnať štyridsať nezamestnaných a rozbehnúť
práce na obnove najdominantnejšieho objektu na hrade – východného paláca. Ak by
združenie v danom projekte či v iných projektoch a grantoch neuspelo, práce na uvedenom objekte budú pokračovať podľa aktuálnych možností občianskeho združenia.
Všetko to, čo sa podarilo, by určite nebolo možné bez spolupráce s príslušnými úradmi či organizáciami – a práve medzi nimi
majú výnimočné postavenie Vojenské lesy
a majetky SR, š. p., Odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Za ústretovosť pri napĺňaní tohto ambiciózneho verejnoprospešného
cieľa – opravy hradu nad obcou Vinné – by
sme chceli Ing. Antonovi Bodnárovi, riaditeľovi o.z. a Jánovi Komarcovi vyjadriť veľkú
vďaku.
❧
25
spoločenská rubrika
Predstavitelia
Zakarpatska
na Slovensku
Čo je priateľstvo? Slovo, myšlienka alebo niečo iné? S pokojným svedomím môžem povedať, že
dnes je to niečo vzácne. Mať priateľa dnes, keď mnohí myslia iba na seba, vlastné potreby a nezaujímajú ich iní ľudia, je skutočne rarita. O tom, že priateľstvo nepozná hranice, sme sa mali možnosť presvedčiť počas návštevy Ukrajinských kolegov u nás.
Ondrej Hodovanec, Ing., vedúci oddelenia
obchodu a marketingu, [email protected]
Vo štvrtok 8. Novembra 2012 k nám na
Slovensko na pozvanie generálneho riaditeľa VLM SR, š.p. zavítala delegácia z ukrajinských štátnych lesov. Členmi delegácie boli
náčelník Zakarpatského oblastného vedenia
lesného a poľovného hospodárstva Igor Fyzik, náčelník oddielu ekonomiky Ivan Levickij a siedmi riaditelia lesných hospodárstiev.
Počas krátkeho pobytu absolvovali odbornú exkurziu špecifických území našich lesov a zaujímavosti Slovenska. Návšteva sa začala skorým ranným privítaním kolegov na
hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Keďže poniektorí sme sa poznali z nášho pobytu na Ukrajine, stretnutie sa nieslo v príjemnom priateľskom duchu. Počas presunu
zo Šíravy, kde boli hostia ubytovaní, cez Vinianske jazero sme nechceli kolegov sklamať.
Všetkých sme vybavili informačnými materiálmi a prehľadnými mapami trás, doplnil
ich hovorený výklad v réžii nášho pána riaditeľa s popisom trasy, prírodných a turistických zvláštností Horného Zemplína. Po
oficiálnom privítaní na odštepnom závode
v Kamenici nad Cirochou a oboznámení sa
s históriou závodu a samotnej obce nasledoval výstup na symbol kamenických lesov –
26
vojenské le sy 1/2013
spoločenská rubrika
Karpatské
lesy (2. časť)
Vihorlat. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, našou snahou bolo dostať sa po lesných
cestách čo najbližšie pod vrchol a predsa na
najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatských vrchov vystúpiť. Hoci poniektorí to pri
výstupe vzdali, prevažná väčšina zdatne výstup dokončila. Pre daždivé a hmlisté počasie
sa nám však inak nádherný výhľad nenaskytol, no aj to je možno dôvod pre zakarpatských kolegov prísť k nám ešte raz. Nakoľko
sme si pre kolegov pripravili bohatý program
s cieľom ukázať im za krátky čas čo najviac,
po náročnom výstupe sme priblížili spôsoby
manipulácie dreva na odvozných miestach
a centrálnych skladoch dreva. Často v rámci návštevy zaznelo, že lesy sú úplne rovnaké
ako u nich doma. Veď vzdušnou čiarou je to
iba pár kilometrov. Pohľad iným okom a vyslovenie kolegiálneho názoru na našu prácu
je zase námetom pre nás. Ukrajinským kolegom sme prezentovali najmä cielené využívanie prírodných daností tamojších bukových
porastov, naše výsledky pri ich prirodzenej
obnove, prezentovali sme aj pracovné podmienky lesníckeho personálu v teréne, úroveň vybavenosti administratívnych budov
v rámci lesných správ a ostatných prevádzkových budov, spôsoby starostlivosti o lesnú
dopravnú sieť a technickú vybavenosť závodu. Inšpirujúce boli aj diskusie o poľovníctve. Je veľmi príjemné sledovať, ako pracovné kontakty prerastajú do priateľstva. Tak
to bolo aj večer na Zemplínskej Šírave, kde
Nasledujúce riadky sú pokračovaním môjho rozprávania o lesoch v susednom Poľsku .
Chcem čitateľom stručne priblížiť jeden čarokrásny kút a snáď ich aj motivovať k návšteve
tejto časti Karpát.
Ing. Jozef Joppa , OZ Kežmarok
vedúci oddelenia obchodu a marketingu
Po nekonečnej ceste z Nadlesnictwa Wisla zastavujeme na periférii Nového Targu neďaleko miestneho poľného letiska. Tam nás
už netrpezlivo očakáva vedúci Nadlesnictwa
Nowy Targ Roman Latoň s kolegom. Meškáme takmer dve hodiny, je už podvečer, slnko sa nezadržateľne blíži k horizontu. Rýchle
kráčame po upravenom a značenom náučnom
chodníku v mladom borovicovom lese, netušiac cieľ našej cesty. Prichádzame na čistinu
a vystupujeme na umelo vybudovanú plošinu,
podobnú rozhľadni. Sme udýchaní, no pohľad,
ktorý sa nám naskytol, nám doslova vyráža
dych. Pred nami sa rozprestierajú nefalšované
slatiny. Medzi malými ostrovčekmi kosodreviny sa prevaľuje hmla, atmosféru krásne podfarbuje jesenné zapadajúce slnko. Náš pohľad
prebehne po vzdialenom hrebeni Vysokých
Tatier: Nádherná kulisa, doslova pastva pre
oči, človek má pocit, že je niekde v Škótsku....
Nachádzame sa v rezervácii „Bór na Czerwonem“. Vznikla už v roku 1925 a jej poslaním je
zachovať a chrániť prírodné slatiny baltického
typu a dnes sa rozprestiera na ploche 115 ha.
Rezerváciou vedie náučný zaujímavý chodník,
trasa vybudovaná a zabezpečená na spôsob
chodníkov v Laponsku. Vraj sa neodporúča
chodník opúšťať, slatiny by vás mohli nenávratne pohltiť.
Na druhý deň ráno sa presúvame do „Parku Narodowego Babia Góra“. Hustá hmla akoby veštila krásne slnečné počasie babieho leta.
V Zawoji Barancowej navštevujeme riaditeľstvo
BNP. Je tam zriadené vzdelávacie stredisko, zložené z dvoch integrálnych častí, určených pre
návštevníkov. Prezeráme si zaujímavú a na vysokej úrovni spracovanú expozíciu o flóre, faune a geologických zvláštnostiach. Je to náučná
expozícia v interiéri budovy, ktorá má svoje pokračovanie v záhrade riaditeľstva. Je to doslova botanická záhrada, ktorá predstavuje návštevníkovi najdôležitejšie a najzaujímavejšie
rastliny na území Babej hory, aj s ich zatriedením do skupín a vegetačných stupňov. Makety a následne premietnutý film nás utvrdzujú
v presvedčení, že je potrebné sa do BNP vrátiť
na dlhší čas a podrobne preskúmať jej najkrajšie zákutia. Bohužiaľ, nedostatok času nás núti
sa rozlúčiť s našimi hostiteľmi. Počas krátkej zastávky v Zakopanom sa kocháme nádhernými
pohľadmi na končiare Tatier, kde sa už trbliece
sneh a smerujeme do miest, kde sme svoju cestu začali.
Vyslovujem poďakovanie organizátorom
z Lesníckej komory Slovenska za
hodnotnú a vydarenú akciu.
sme po náročnom dni pripravili pre kolegov
z Ukrajiny program v podobe ľudovej hudby. Ako dobrí priatelia sme sa rozlúčili v piatok ráno 9. novembra na Zemplínskej Šírave,
keďže na priateľov spoza východnej hranice
čakali s bohatým programom v Kežmarku
a TANAPe.
Aký program čakal priateľov
z Ukrajiny v Kežmarku a TANAPe sa
dozviete v nasledujúcom čísle.
vojenské le sy 1/2013
27
lesná pedAgOgiKA
kaštiel vo sv. Antone v roku 2012.
nA AKé pOdujAtiA
sA mÔžete tešiť?
napriek tomu , že kalendár nám ukazuje aprílový dátum, počasie sa správa stále zimne. To však
nebráni lesným pedagógom usilovne sa pripravovať na podujatia, ktorými každoročne tešia zástupy detí. Chcete vedieť, čo pre Vás pripravujeme? Tak pozorne čítajte.
Mgr. Marianna Konopová, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text, foto)
dni lesníkov, či lesníctva?
Už tradične privítame jarné obdobie Lesníckymi dňami. Opätovne sa uvidíme 21.
apríla v Bratislave, 23. apríla vo Zvolene či
v Košiciach. V týchto mestách sú Lesnícke dni
oficiálne. Zamestnanci VLM SR, š.p. sa na vás
však budú tešiť aj 26. apríla v Kežmarku, kde
je regionálna časť dní, a taktiež v Kamenici
nad Cirochou, kde sú LD spojené s návštevou
školy a škôlky. Či už oficiálne, alebo neoficiálne, na deti opäť čakajú zaujímavé hry, atrakcie a odmeny. Neváhajte a navštívte najbližšie mesto či miesto podujatí Lesníckych dní.
V budúcom čísle časopisu sa dozviete, ako tie
tohtoročné vyzerali.
apríl, mesiac lesov a deŇ
Zelených škôl 22.4.2013
Každý už vie, že mesiac apríl patrí lesu.
V rámci podujatí, ktoré si tento fakt pripomínajú, organizácie podporujú tematiku lesníctva, lesov, zelene, záchrany životného prokolobeh života - začiatok i koniec
stredia a pod. Zapájajú a kontaktujú školy,
škôlky a dobrovoľných nadšencov, aby spoločne vzdali poctu prírode. Deň Zeme, 22. Apríl
, ktorý sa síce pôvodne spája s príchodom jari,
si tento rok tak trochu prisvojili Zelené školy.
Aktivity, ktoré pre deti pripravili, nájdete na
http://www.zelenaskola.sk/dzs. Aj VLM SR,
š.p. si prostredníctvom lesno -pedagogických
akcií nájdu chvíľku pre deti a krátko po lesníckych dňoch vyhľadajú svoju Zelenú školu,
aby tak oslávili svoju Zem.
❧
Lesnícke dni plné zaujímavostí
detské dni sv. huberta
opÄť v kaštieli ?
„Verím, že i tohto roku - 19. a 20. Júna pripravíme pre deti veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov!“ Takto sľubne riaditeľ
Múzea a kaštieľa vo sv. Antone avizoval podujatie, ktoré priláka nielen každé dieťa, ale i dospelých. V krásne a zvyčajne tropické letné
dni býva kaštieľ doslova v zajatí návštevníkov.
Čo tak byť medzi nimi? Srdečne Vás všetkých
pozývame.
28
vojenské le sy 1/2013
lesná pedAgOgiKA
AKé tAjOmstvá
uKrývAjú KnižKy?
Táto otázka spája aj slovenské knižnice a lesníkov – lesných pedagógov v projekte Les ukrytý
v knihe. Zamysleli ste sa niekedy, aký pôvod majú všetky knižky na svete? Teda, okrem tých moderných elektronických... Po veľkom boome čítačiek a tabletov zažíva klasická kniha renesanciu.
Čitárne sú plné, knižnice robia zaujímavé projekty, čitatelia sa stretávajú so svojimi obľúbenými
autormi.
Ing. Andrea Melcerová,
Národné lesnícke centrum
(text, foto)
Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen realizuje od roku 2011 celoslovenskú kampaň
spojenú so zaujímavou literárnou súťažou.
Prostredníctvom kníh chcú lesníci najmä deťom a mladej generácii poukázať na význam
lesa a lesníctva pre spoločnosť, na ochranu životného prostredia na formovanie kladných
postojov k prírode a súčasne na potrebu samotného čítania. Žiaci spolu s lesníkmi objavujú v knižniciach zaujímavé knižky s lesnou
tematikou, cez zážitkové čítanie poznávajú
hrdinov, učia sa zaujímavé fakty o lese.
Kampaň umožňuje predstaviť knihu po
vojenské le sy 1/2013
stránke obsahovej a zároveň chce poukázať na
cestu, ktorou je potrebné prejsť, aby sa z malého semenáčika stala kniha, ktorá nám odhalí
svoje tajomstvá.
Projekt v roku 2013 štartuje svoj 3. ročník.
Počas uplynulých rokov sa organizátorom podarilo nájsť šikovné literárne talenty. V rámci projektu Les ukrytý v knihe sa do súťaže Naj kniha zapojili deti s vyše 1000 kusmi
pekne ilustrovaných kníh s rovnako zaujímavým obsahom. V prvom ročníku súťaže zvíťazila mladá slečna Natália Matejovová z Veľkého Krtíša s dielom Dych lesa, napísaným na
vlastnoručne vyrobenom papieri s vlastnými ilustráciami. Druhý ročník priniesol prekvapenie. Dielom Legato zaujal mladý talent
z Prievidze, Lenka Baranovičová.
Novinkou tretieho ročníka je kolekcia záložiek do kníh v tematikou štyroch ročných
období a literárna súťaž Naj kniha sa rozšírila o kategóriu Vytvorenie reklamného plagátu na tému Pozvánka do lesa.
Máte aj vy svoju obľúbenú knižku, ktorej pútavý príbeh sa odohráva v lese? Marec
je mesiacom knihy. Nájdite si denne 20 minút a čítajte svojim deťom, partnerom, alebo vyhraďte túto chvíľku len pre seba a dobrú knižku
❧
viete že?
Národné lesnícke centrum opäť spúšťa
projekt Les ukrytý v knihe? neváhajte a
navštívte stránku www.lesnapedagogika.sk
29
lesná pedagogika
Prečo?
Prečo sa niektoré
byliny nazývajú
prírodným liekom?
Vytúžená jar konečne prebila jednu z najdlhších zím posledných desaťročí. Zelená farba, ktorá k nej patrí, sa pomaly prediera spod
zeme na povrch v podobe rastlinstva, tvoriaceho lúky v nížinách, lesy, polia či záhrady pri ľudských obydliach, až po lišajníky v pahorkoch.
Rastlinstvo na zemskom povrchu je nesmierne
pestré. Za jeho rozmanitosť je zodpovedný nielen geologický podklad, vývoj v minulosti, ale aj
zásahy človeka. V každom prípade, či už je to
tradíciou, alebo súčasným záujmom tohto ľudstva, mnohí z nás vyhľadávajú v zeleni prírodné
liečivá – byliny.
Čím si zasluhujú pomenovanie?
Bylinky, ktoré najčastejšie uchovávame v
sušenej podobe a drvíme do šálky na čaj alebo využívame aj v čerstvej forme pri dochutení jedla sa nie náhodou nazývajú prírodný
liek. Obsahujú v sebe látky či zložky, ktoré
majú liečivé účinky na rôzne ľudské neduhy.
Individualita každej takejto zázračnice má
za následok, že vitamíny a minerálne látky,
stopové prvky a éterické oleje v nich dokážu
niekedy aj bez úpravy vyliečiť choroby nielen
fyzického ale aj psychického či psychosomatického charakteru. Pôsobia na myseľ, trávenie, dýchaciu sústavu, zrak.... Zrejme by sme
v ľudskom tele nenašli orgán, ktorý by nebol
aspoň čiastočne liečiteľný prírodnými produktmi.
Mgr. Marianna Konopová, samostatný
referent oddelenia Kancelárie
riaditeľa OZ Malacky (text, foto)
Medovka s typickou citrónovou vôňou pochádza z oblasti Stredomoria. Jej vňať zbierame ešte pred rozkvitnutím, pretože neskôr
zbieraná vňať vôňu stráca. V podobe čaju pôsobí sedatívne na centrálny nervový systém,
používa sa pri nervových poruchách, epilepsii a pri nespavosti. Objavíme ju ako liek aj v
karmelitánskych kvapkách, ktoré sa znej vyrábajú.
Bylinky aj v kozmetike
Najznámejšie náhrady tabletiek
Už len prívlastok lekárska hovorí za svoje. Šalvia si uchováva svoje zelenkavé, počas
chladnejšieho počasia až striebristé kožušinkové listy a pestovať ju možno na rovnakom
mieste aj desať rokov. Používa sa pri zápaloch
dýchacích ciest, ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, pri obličkových a močových kameňoch. Zaujímavá je aj tým, že znižuje potenie nervového pôvodu, obmedzuje
tvorbu materského mlieka a hladinu cukru v
organizme. Pijeme ju ako čaj, ale pre jej dezinfekčné účinky ju môžeme používať aj ako
kloktadlo.
30
Polica plná krémov, gélov, mastí... Každý produkt má v sebe niečo rastlinné. Preč s
bolesťami kĺbov, chrbtice, či rozžiarená pleť
po celý deň? Aj takto funguje reklama spoločností, ktorých úspech spočíva nielen v ich
šikovnosti, ale aj v obsahu ponúkaných produktov. Skutočne, mnohé výrobky na rastlinnej báze, či už sú to milé kamilky, arnika, tymian a podobne, sú vyhľadávanejšie ako iné.
Kdekoľvek sa pozrieme, rastlinstvo a príroda všeobecne nám ponúka veľa možností ako pomôcť ľudskému organizmu tou najčistejšou formou. Veľkolepá matka, ktorá sa o
seba stará sama, nám dáva a nežiada späť ....
❧
vojenské le sy 1/2013
lesná pedagogika
Súťaž o najkrašiu maľbu
liečivej byliny:)
Vyber si jednu z 10 tich bylín, sám ju namaľuj a pošli na tu
uvedenú adresu: VLM SR, š. p. oz Malacky, Zámocká 7, Malacky
Techniku maľby si môžeš zvoliť sám a vecné ceny ťa neminú:)
Poznáš liečivé byliny ?
Správne pomenuj každú rastlinku
2
1
6
4
7
3
5
9
10
8
vojenské le sy 1/2013
31
PUŠKÁRSTVO HERMES
Dovozca zbraní značky Browning a nábojov
Winchester pre Slovenskú Republiku
Trnavská cesta 46, 821 02 Bratislava
Tel./Fax: 02/44644511, www.hermes.sk
Otváracie hodiny:
Pondelok – Piatok: 10:00 – 18:00 hod,
Sobota: 9:00 – 12:00 hod.
Broková kozlica
Browning B725 Hunter
Kal.: 12/76, dĺžka hlavní: 71cm
Hmotnosť: 3,3kg.
Nové čoky: Invector DS
(Cyl, 1/4, 1/2, 3/4 & Full)
cena: 2 448 €
B7 25
www.b725.eu
Broková kozlica
Browning B725 Sporter
Kal.: 12/76, dĺžka hlavní:
71cm a 76cm
Hmotnosť: 3,5kg.
Nové čoky: Invector DS
(Cyl, 1/4, 1/2, 3/4 & Full)
cena: 2 448 €
Download

máj - jún 2013 - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.