Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika
Lepšie družstvo očami
študentov
DLV
Daniela Diheneščíková
Lenka Mančáková
Veronika Miková
different legal view
Družstvo vs. kapitálové spoločnosti
Úvodom by bolo vhodné zdôrazniť, že družstvo nie je obchodnou spoločnosťou.
Obchodný zákonník vymedzuje družstvo ako spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo
iných potrieb svojich členov. Družstvo musí mať najmenej päť členov(fyzické osoby) alebo
aspoň dve právnické osoby. Členovia neručia za záväzky družstv1a.
Je to osobitná právna forma podnikania, kde súkromní vlastníci dobrovoľne
združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Avšak nezdružujú sa v ňom ľudia za
účelom napĺňania akýchkoľvek potrieb. V porovnaní s akciovou spoločnosťou, investor
investuje do niečoho a očakáva úžitok v podobe výnosu. Pri družstve je potrebou člena
družstva mať nejaký úžitok z členstva. Do družstva vstupuje, aby naplnil iné potreby. To
však nevylučuje, aby družstvo dosahovalo zisk z podnikania. Pri akciovej spoločnosti
prevláda princíp individualizmu- nevyžaduje sa osobná účasť akcionárov na podnikaní.
Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa de facto ráta aj s osobnou účasťou
spoločníkov na podnikaní. Čo sa týka družstva uplatňuje sa tu princíp kolektivizmu.
Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb a existencia jednoosobového
družstva nie je možná.
Družstvá vznikajú najmä v oblastiach, kde štát nevládze riešiť problémy. Týka sa
to najmä sociálnej oblasti, kde sa družstvá snažia o akýsi sociálny zmier. Družstvo je pre
túto oblasť ideálnou právnou formou. Spôsob rozhodovania je kolektívny, platí tu, že
všetci sú si rovní a všetci rozhodujú spoločne. Váha hlasov je rovnaká, na rozdiel od
akciovej
spoločnosti,
ktorá
má
legislatívne
prekážky
kolektívneho
spôsobu
rozhodovania o všetkom. Družstvá sa však nachádzajú v tom istom ekonomickom
prostredí ako obchodné spoločnosti, a ak v ňom chcú súťažiť s obchodnými
spoločnosťami, musia urobiť zmeny. Tieto zmeny nemusia spočívať len v zmene právnej
formy, ale cieľ sa dá dosiahnuť aj zmenou vnútorných princípov svojho fungovania na
také, aké fungujú aj v obchodných spoločnostiach. Mali by sa odkloniť od zásady jeden
člen = jeden hlas. Vznikla by tak skupina členov alebo jeden člen, ktorý váhou svojich
hlasov bude spôsobilý presadiť také rozhodnutia v družstve, ktoré považuje za žiaduce.
V takej situácii menšina členov bude musieť z hľadiska hlasov rešpektovať aj proti svojej
vôli rozhodnutie väčšiny.
1
Pozri § 221 a §222 Obchodného zákonníka
1
Orgánom, ktorý rozhoduje o obchodnom vedení družstva je predstavenstvo
(zvyčajne pozostávajúce z 10-15 členov). Členovia predstavenstva musia byť členmi
družstva. Teda tá istá osoba sa zúčastňuje na stretnutiach predstavenstva a zároveň na
stretnutiach členskej schôdze. Je to špecifikum družstva, ktoré má svoje výhody aj
nevýhody. Pri akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným to nie je
možne. Je to v dôsledku toho, že akcionár ani spoločník nemá prístup k zmluvám
spoločnosti, nemá právo riadiť predstavenstvo, aby určitým spôsobom konalo
a rozhodovalo. Možnosťou akcionára alebo spoločníka je požiadať dozornú radu, aby
preskúmala z akých dôvodov navrhovaná aktivita na zrušenie vytvára stratu. Člen
družstva má teda väčšie možnosti zasahovať do riadenia družstva než spoločník
v kapitálovej spoločnosti.2 Zákon tiež dáva možnosť členom družstva pripomienkovať
rozhodnutia predstavenstva, predsedu a žiadať odpovede na svoje otázky, čím môže
ovplyvniť stav, s ktorým nie je spokojný, a v prípade neúspechu, ak je zároveň aj členom
predstavenstva, má de facto možnosť okolo seba zoskupiť ľudí a spoločne na členskej
schôdzi predsedu odvolať. Akcionár si zvolí svojho zástupcu do predstavenstva
a zasahovať tak do riadenia je preňho vylúčené. V spoločnosti s ručením obmedzeným je
to obdobné. Člen družstva má právo na schôdzi navrhnúť, aby schôdza rozhodla
o zrušení nejakej činnosti družstva, ktorú predstavenstvo považuje za neefektívne.
Akcionár takúto možnosť nemá. Môže len podať žalobu o neplatnosť rozhodnutia, ktoré
je obsahom uznesenia valného zhromaždenia a ktoré je v rozpore so stanovami alebo
zákonom.
Je namieste poukázať na to, že niektoré družstvá sa rozhodli zmeniť právnu
formu a nie len v dôsledku toho, že právna forma družstva bola pre ne nevyhovujúca.
Zmena družstva na akciovú spoločnosť má veľké dopady na člena družstva. To môže
viesť k eliminácií členov družstva. Člen družstva musí dostať možnosť podieľať sa na
základnom imaní akciovej spoločnosti akciami. Zmena právnej formy vplýva na členov
družstva, lebo akciová spoločnosť nemôže mať členov, ale musí mať akcionárov. Musia
sa preto členom družstva vydať akcie tak, aby ich postavenie nebolo ani horšie ani lepšie
ako v družstve.
Ako ďalšiu z výhod právnej formy družstva by sme zvýraznili menšie formálne
právne prekážky pre členov. Výhodou môže byť aj to, že nie je nevyhnutné, aby
2
Družstvá versus obchodné spoločnosti. Web farmagazin.sk. Dostupné z: <
http://www.farmagazin.sk/pdf/2011/Farmagaz_n_11.pdf>.
2
predstavenstvo zvolalo členskú schôdzu s 30-dňovou lehotou, písomnou pozvánkou, za
dodržania ďalších formálnych procedúr, ale môžu sa zísť prakticky neformálne, najmä
pri družstvách s minimálnym počtom členov.
Ako jednu z výhod družstva považujeme nízke základné imanie potrebné pre jeho
založenie a vznik (zapisované základné imanie). Suma 1 250 eur a z toho polovica, ktorú
je potrebné splatiť pred podaním návrhu na zápis je skutočne nenáročnou požiadavkou
a aj v súvislosti s novelou Obchodného zákonníka, ktorá má zaviesť povinnosť splácať
peňažné vklady na osobitný samostatný účet v banke, čím sa má predísť fiktívnemu
splateniu základného imania, považujeme túto nízku sumu za jednu z najväčších výhod.
Zákon nehovorí o minimálnej výške vkladu člena družstva a stanovuje len požiadavku
aby to bolo kladné celé číslo, teda nič nevylučuje vklad v hodnote 1 eura. V družstve má
každý rovnaké postavenie, čo sa prejavuje rovnakou výškou ZČV pre všetkých členov.
Naproti tomu, v kapitálových obchodných spoločnostiach je postavenie člena zväčša
úmerné vloženému majetku.
Sme toho názoru, že družstvo je vhodnou právnou formou pre malé a stredné
podnikanie rovnako ako obchodné spoločnosti. Nevýhodou je, že družstvo nemôže
založiť jedna fyzická osoba. Avšak ak aspoň päť fyzických osôb má záujem spoločne
podnikať je táto forma veľmi výhodná najmä z pohľadu nízkeho základného imania. Čo
sa týka riadenia takého družstva išlo by o porovnateľné riadenie ako v prípade
spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ďalším rozdielom je, že pri zániku akciovej spoločnosti neexistuje vyrovnací
podiel. Pri s.r.o. sa vyrovnací podiel vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka,
ktorého účasť v s.r.o. zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak
spoločenská zmluva neurčí iný spôsob výpočtu. V družstve sa vyrovnací podiel určí
pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom
ukončených rokov jeho členstva k súhrnu spoločenských členských vkladov všetkých
členov násobených ukončenými rokmi ich členstva, ak stanovy neurčujú iný spôsob
výpočtu.3 Výhodou je, že týmto spôsobom sa zohľadňuje aj dĺžka účasti člena na činnosti
družstva.
3
Družstvá versus obchodné spoločnosti. Web farmagazin.sk. Dostupné z <
http://www.farmagazin.sk/pdf/2011/Farmagaz_n_11.pdf>.
3
Orgány družstva
Obchodný zákonník vymedzuje ako obligatórne orgány družstva členskú
schôdzu, predstavenstvo, kontrolnú komisiu, a ako fakultatívne orgány tie, ktoré sú
určené v stanovách. Z tohto ustanovenia môžeme vidieť, že tak ako pri obchodných
spoločnostiach, aj v prípade družstva zákon počíta s orgánom zastupujúcim všetkých
členov, kontrolným orgánom a riadiacim orgánom. Sme toho názoru, že v tomto smere je
družstvo porovnateľné s obchodnými spoločnosťami.
Pri charakteristike jednotlivých orgánov nás bude zaujímať ich obsadenie
a možnosť ovládať rozhodovanie o základných a najpodstatnejších otázkach zo strany
členov družstva ale aj zo strany vlastníkov DPL, ktorí nie sú členmi družstva a tiež
niektoré otázky zodpovednosti a zákazu konkurencie.
Členská schôdza
Úprava § 239 hovorí o členskej schôdzi ako o najvyššom orgáne družstva, ktorý
sa schádza najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze je upravené v stanovách
družstva. Zákon nevymedzuje žiadny „vzorový“ spôsob zvolania schôdze, teda nič
nebráni tomu aby si napr. malé družstvo (do 50 členov) upravilo zvolávanie schôdze
poštou, elektronickou poštou alebo dokonca telefónom či krátkou správou na mobil
povedzme pri minimálnom počte členov. Zákon neupravuje ani následky nesprávneho
zvolania, či automatickú neplatnosť uznesenia prijatého na nesprávne zvolanej členskej
schôdzi. Zákon nehovorí nič ani o povinnosti uviesť v pozvánke program schôdze. Istú
ochranu by mohol predstavovať § 242, ktorý dáva možnosť členovi družstva podať
návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo
stanovami. Ako podmienku zákon nepriamo formuluje požiadavku, aby tento člen
o konaní schôdze vedel, ale nerieši situáciu ak sa člen o konaní schôdze vôbec nedozvie,
čo v prípade veľkých družstiev nemusí byť až taká nezvyčajná situácia. Ustanovenie tiež
nehovorí nič o účasti nečlenov vlastníkov DPL na členskej schôdzi, ani neupravuje
povinnosť oznámiť im konanie členskej schôdze. Sme toho názoru, že možnosť oznámiť
vlastníkom DPL konanie členskej schôdze by síce mohla byť upravená v stanovách
družstva, avšak to nič nemení na ich možnosti resp. nemožnosti na nej hlasovať.
Zákon do pôsobnosti členskej schôdze zveruje rozhodovanie o najdôležitejších
otázkach týkajúcich sa napr. rozdelenia a použitia zisku, koncepciách rozvoja družstva
4
atď. Prikláňame sa k názoru, že nemožnosť vlastníkov DPL ovplyvniť rozhodovanie
o týchto otázkach v konečnom dôsledku znižuje hodnotu DPL a pre ich vlastníkov sa tak
stávajú „bezcenným“ papierom a to ich núti k predaju DPL za nízku cenu. V tomto smere
by sme de lege ferenda navrhovali v zákone výslovne uviesť požiadavku účasti na
členskej schôdzi aj vlastníkov DPL a umožniť im hlasovať o otázkach, ktoré sa ich
priamo dotýkajú.
V družstvách novovzniknutých, ktorých sa netýka problematika DPL považujeme
právnu úpravu za postačujúcu a práva členov družstva sú podľa nášho názoru
dostatočne chránené a porovnateľné ako v prípade obchodných spoločností. Pre prípad
založenia nového družstva by sme v naznačenej problematike zvolávania členskej
schôdze odporúčali v stanovách podrobne upraviť postup jej zvolania a následky
nesprávneho zvolania. Podľa ustanovenia § 240 má pri hlasovaní každý člen jeden hlas,
pokiaľ stanovy neurčujú inak. Toto ustanovenie považujeme v prípade novozaloženého
resp. novovzniknutého družstva za správne, keďže dáva možnosť upraviť hlasovacie
práva v stanovách napr. podľa výšky vkladov alebo iných napr. osobnostných prínosov.
Zákon dáva možnosť členom družstva vyžiadať si zápisnicu o členskej schôdzi
k nahliadnutiu. Túto možnosť zákon nedáva vlastníkom DPL. Podľa transformačného
zákona majú vlastníci DPL možnosť vyžiadať si správu o hospodárení družstva. Pre
posilnenie práv vlastníkov DPL by sme navrhovali povinnosť zvolávať schôdze
vlastníkov DPL v pravidelných intervaloch (raz ročne), na ktorých by družstvo bolo
povinné informovať ich o hospodárení družstva, o prijatých opatreniach, stratégií
smerovania.
Predstavenstvo
Zákon vymedzuje predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý rozhoduje
o všetkom, čo nie je zverené pre rozhodovanie inému orgánu. Predstavenstvo vykonáva
uznesenia členskej schôdze a zodpovedá členskej schôdzi. Z ustanovenia § 243 ods. 3
posledná veta môžeme vyvodiť, že predstavenstvo by malo mať minimálne dvoch
členov. V tejto súvislosti môže vzniknúť otázka významu týchto ustanovení v prípade ak
dvaja členovia predstavenstva majú v stanovách upravené výhodnejšie hlasovacie práva
na členskej schôdzi, ktorými vedia ovplyvniť jej rozhodovanie. V takejto situácii ako
členovia predstavenstva vykonávajú de facto svoje uznesenia a zodpovedajú de facto
sebe. Napriek tomu to nepovažujeme za nevýhodu resp. nežiaduci stav, lebo napr.
5
v prípade zlej ekonomickej situácie je potrebná stratégia a jej stabilita resp. nadväznosť
na predošlý stav, silný manažment schopný súdržne konať a rozhodovať a tak
zabezpečiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a v konečnom dôsledku aj splnenie
účelu družstva. Úplne iný význam majú tieto ustanovenia v prípade zneužitia práva,
porušenia princípu rovnosti členov družstva a zneužitia informácií v obchodnom styku
zo strany členov predstavenstva, ku ktorým dochádza pri odkupovaní DPL a ich
následnom započítavaní na vklad.4
Zvolanie predstavenstva môže iniciovať kontrolná komisia avšak nie členovia
družstva, ktorý nemajú ani možnosť vyžadovať od komisie aby zvolala predstavenstvo.
Jedna tretina členov však môže zvolať členskú schôdzu. Predstavenstvo volí zo svojich
členov predsedu a podpredsedu. Okrem toho zákon pozná aj funkciu riaditeľa, ktorého
vymenúva a odvoláva predstavenstvo za predpokladu, že s tým počítajú stanovy. Tento
riaditeľ potom vykonáva bežnú činnosť družstva. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo je
bežná činnosť a nehovorí tiež o tom, že by riaditeľ musel byť členom predstavenstva.
Ustanovenie § 247 stanovuje nezlučiteľnosť funkcií len vo vzťahu k členom
predstavenstva a členom kontrolnej komisie avšak nie k riaditeľovi družstva. Preto
môžeme konštatovať, že zákon nevylučuje situáciu, keď predstavenstvo vymenuje ako
riaditeľa družstva člena kontrolnej komisie. V takom prípade by podľa nášho názoru
bola narušená nezávislosť komisie a preto odporúčame v stanovách tento prípad
vylúčiť.
Čo sa týka zodpovednosti členov predstavenstva títo zodpovedajú spoločne
a nerozdielne. Vylúčenie zodpovednosti zákon upravuje porovnateľne ako pri
obchodných spoločnostiach. Vzdanie sa nárokov zo zodpovednosti za škodu musí
schváliť členská schôdza, ako sme už uviedli nie je vylúčené, že väčšinou hlasov
disponujú práve osoby, ktoré sú členmi predstavenstva. Zákon by mal preto de lege
ferenda výslovne stanoviť, že na hlasy členov predstavenstva sa v takom prípade
neprihliada. Inšpiráciu by bolo možné hľadať aj v ustanovení § 135a ods. 4 ObZ v zmysle
nemožnosti vzdania sa nárokov zo zodpovednosti ak proti tomu vznesie protest člen
alebo členovia družstva, ktorých vklady dosahujú aspoň 10% výšky základného imania.
Ustanovenie § 243a ods. 4 chráni veriteľa a podľa nášho názoru zabezpečuje dostatočne
ochranu jeho práv. Zákon nedáva výslovnú možnosť vlastníkom DPL na uplatňovanie
4
Privatizácia mnohých družstiev je protizákonná a neplatná. Web farmagazin.sk. Dostupné na <
http://www.farmagazin.sk/pdf/2010/Farmagaz_n_2.pdf>.
6
týchto nárokov, čo považujeme za nevýhodu. Nevymáhanie nárokov zo zodpovednosti
za škodu môže nepriamo poškodzovať aj vlastníkov DPL. Nakoľko ich družstvá podľa
nášho názoru po vyporiadaní majetkových podielov vydaním DPL nepovažujú za svojich
veriteľov, je použitie poddlžníckej žaloby vylúčené. Preto podľa nášho názoru v súčasnej
právnej úprave nie je možné, aby vlastník DPL uplatňoval nároky na náhradu škody voči
členom predstavenstva vo vlastnom mene na vlastný účet, ak má právo na podiel na
zisku.
V prípade novozaloženého družstva považujeme ustanovenia týkajúce sa
predstavenstva ako štatutárneho orgánu za porovnateľné s ustanoveniami štatutárnych
orgánov obchodných spoločností. Výhodou v porovnaní napr. so spoločnosťou s ručením
obmedzeným, kde konateľom môže byť len fyzická osoba je, že v prípade družstva do
orgánov družstva môžu byť volení aj zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi.
Otázka zodpovednosti týchto osôb je riešená v § 246 ods. 4. Môže dôjsť k situácii, keď
fyzická osoba založí právnickú osobu, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, kde je
vklad úplne splatený. Táto právnická osoba sa následne stane členom družstva a do
orgánov družstva nominuje ako svojho zástupcu tohto jediného zakladateľa. Ak by sme
pripustili len zodpovednosť právnickej osoby, táto fyzická osoba by sa týmto spôsobom
mohla vyhnúť prípadnej zodpovednosti za škodu, a pri následnom uplatňovaní nárokov
vo vzťahu k právnickej osobe by sa mohlo ukázať, že nárok nie je z čoho uspokojiť
a nepomohlo by nám ani ručenie jediného spoločníka, keďže jeho vklad by bol úplne
splatený. Preto ustanovenie § 246 ods. 4 považujeme za správne a umožňujúce
uplatňovať nárok zo zodpovednosti aj voči fyzickej osobe a v dôsledku ručenia aj voči
právnickej osobe. V tomto zmysle vidíme aj význam ustanovenia § 231, ktorý ako jeden
z dôvodov zániku členstva uvádza aj vyhlásenie konkurzu na majetok člena alebo
zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Kontrolná komisia
Kontrolná komisia by mala byť orgánom nezávislým od ostatných členov
družstva a je zodpovedná iba členskej schôdzi. Ustanovenia týkajúce sa kontrolnej
komisie
neobsahujú
úpravu
povinnosti
predkladať
správy
členskej
schôdzi
v pravidelných intervaloch obdobné ustanoveniu § 138 ods. 1 ani povinnosť udeliť im
slovo na členskej schôdzi kedykoľvek o to požiadajú. V tomto zmysle by sme navrhovali
rozšíriť povinnosti kontrolnej komisie o povinnosť informovať členov družstva
7
pravidelne o zisteniach týkajúcich sa hospodárenia družstva a podávať členskej schôdzi
pravidelné správy o výsledkoch činnosti. Navrhovali by sme tiež zákonom výslovne
formulovať právo kontrolnej komisie na udelenie slova na členskej schôdzi vždy keď
o to požiada a upraviť tiež nezlučiteľnosť funkcie riaditeľa družstva s funkciou člena
kontrolnej komisie.
Orgány malého družstva
V prípade malého družstva môže podľa stanov úlohy kontrolnej komisie
a predstavenstva plniť členská schôdza, štatutárnym orgánom v takom prípade bude
predseda prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou. V tomto zmysle by sme
navrhovali doplniť zákonnú úpravu o povinnosť stanoviť spôsob rozhodovania v tom
zmysle, či rozhodujú spoločne alebo môže rozhodnutia prijímať len jeden z nich.
Zákaz konkurencie
Úprava zákazu konkurencie sa v porovnaní s úpravou obchodných spoločností líši
v tom, že tento zákaz platí aj pre prokuristu a riaditeľa, o ktorých zákon tiež nehovorí, že
by nevyhnutne museli byť členmi družstva, preto toto ustanovenie považujeme za
výhodu v porovnaní s obchodnými spoločnosťami a sme toho názoru, že zvyšuje
ochranu práv členov družstva a nepriamo aj vlastníkov DPL.
Postavenie vlastníkov DPL
Inštitút družstevných podielnických listov (ďalej len DPL) bol do právneho
poriadku Slovenskej republiky zavedený novelou5 transformačného zákona, ktorá
v roku 1995 ustanovila družstvám povinnosť vydať tieto cenné papiere oprávneným
osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané. Vydaním
DPL oprávneným osobám družstvá uspokojili reštitučné nároky tých, ktorí v čase
kolektivizácie prišli o majetok, čím sa vyhli uspokojovaniu týchto nárokov v naturáliách
či peniazoch a de facto zbavili oprávnené osoby postavenia veriteľov družstva a určením
formy a spôsobu kapitalizácie majetkových podielov ich dostali do pozície akýchsi
(nedobrovoľných) investorov, ktorým vlastníctvo DPL často krát prináša viac starostí
ako radosti. Do postavenia veriteľa sa vlastník DPL opätovne dostáva až v prípade
5
Ide o zákon č. 264/1995 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov
a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov
8
likvidácie či konkurzu družstva, čím sa dostáva do výhodnejšej pozícii ako člen.
Podobne ako investor, vlastník DPL sa nezúčastňuje na činnosti družstva ani na
rozhodovaní, preto sa pri prevode DPL predajom zvykne hovoriť o kúpe nádeje.
V dôsledku toho, že sa DPL pôvodne vydávali len v zaknihovanej podobe, vlastníci DPL
boli a sú nútení platiť poplatky za vedenie účtu v Centrálnom depozitári cenných
papierov (ďalej len „CDCP“), za predpokladu, že menovitá hodnota DPL vedených na
tomto účte dosahuje určitú výšku. Zavedenie možnosti bezodplatného prevodu DPL na
Fond národného majetku spôsobilo, že súkromný majetok, ktorý bol v čase socializmu
zoštátnený, a transformáciou družstiev sa mal vrátiť do súkromného vlastníctva, sa
opätovne dostáva do rúk štátu. To je možné považovať za nežiaduci jav. Na druhej strane
však bývalých vlastníkov DPL, ktorí takto bezodplatne previedli DPL na Fond, uplatnenie
tejto možnosti odbremeňuje od platenia poplatkov za vedenie účtu v CDCP. Fond
národného majetku tak v súčasnosti vlastní DPL v menovitej hodnote viac ako 10
miliónov Eur6. Zakotvenie tejto možnosti však privodilo aj taký stav, že ďalší vlastníci
DPL sa domnievajú, že situácia s družstvami sa významne zmení, a v dôsledku toho
odmietajú svoje DPL predať družstvu, čím brzdia snahy o odstránenie tejto vlastníckej
roztrieštenosti. Nie je vylúčené, že sa legislatíva v súvislosti s ešte nie celkom ukončenou
transformáciou družstiev a v súvislosti s DPL v budúcnosti zmení, a to pokojne aj tým
smerom, že z DPL sa opäť stanú pohľadávky terajších vlastníkov DPL voči družstvu.
Zaujímavé by
bolo sledovať, ako by s bezodplatne nadobudnutými DPL v takomto
prípade naložil Fond.
Vlastníkom DPL zo zákona vyplývajú určité špecifické práva. Ide o právo na
podiel na zisku, právo ponúknuť svoj DPL na predaj družstvu a právo byť prijatý za
člena družstva. So žiadnym z týchto práv zákon nespája zodpovedajúcu povinnosť
družstva, ani sankciu za neuspokojenie týchto práv a teda sú fakticky nevynútiteľné,
majú len deklaratórny charakter. Vágnosť týchto práv môže byť odstránená
ustanovením zodpovedajúcej povinnosti v stanovách družstva. Zisk sa rozdeľuje len
v prípade, že o tom rozhodne členská schôdza. Vlastník DPL nijakým spôsobom
neparticipuje na tomto rozhodovaní, nemá možnosť uskutočniť akékoľvek aktívne
konanie smerujúce k rozhodnutiu o tom, aby sa zisk rozdelil. V tomto smere navrhujeme
posilniť postavenie vlastníkov DPL aspoň takým spôsobom, aby družstvo bolo povinné
6
Informácia z Analýza aktuálnej situácie DPL – marec 2011. Web lawfarm.info. Dostupné na
<http://www.lawfarm.info/analyzy-aktualnej-situacie-dpl.php>.
9
zaoberať sa určitou otázkou v prípade, že o to požiada určitý počet vlastníkov DPL,
prípadne možnosť podať protest proti rozhodnutiam členskej schôdze, ale aj
predstavenstva, ktoré sa vlastníkov dotýkajú, na základe ktorého by družstvo muselo
dotknuté rozhodnutie (nie len v súvislosti s rozhodovaním o rozdelení zisku)
prehodnotiť a za určitých okolností – ak napríklad počet vlastníkov protestujúcich proti
rozhodnutiu dosiahne určitú výšku – toto rozhodnutie nebude môcť vôbec byť prijaté (s
možnosťou vrátiť sa k danej otázke po určitej dobe). Ako sme vyššie poukázali, bolo by
vhodné spojiť status vlastníka DPL s možnosťou hlasovať v určitých otázkach.
Ak vlastník ponúkne na predaj DPL družstvu, ktoré ho emitovalo, družstvo nemá
povinnosť tento DPL odkúpiť. Navyše, odkúpením DPL družstvom – emitentom,
dochádza ex lege k zániku DPL, nakoľko družstvo nemôže byť vlastníkom svojich
vlastných DPL. V tomto smere by bolo vhodné družstvám poskytnúť priestor na to, aby
odkúpené DPL mohli ponúknuť na predaj vlastným členom, ktorí by si ich mohli
započítať na ďalší členský vklad, a až po nezáujme členov družstva o DPL by došlo
k zániku DPL. V tejto súvislosti by sme radi upozornili aj na neplatnosť tých ustanovení
stanov, ktoré svojím obsahom zriaďujú predkupné právo družstva na DPL, ktoré
emitovalo. Stanovy, ako zmluvy sui generis, nemajú priamy dosah na vlastníkov DPL,
v dôsledku čoho ich nemôžu zaväzovať. Na to, aby bolo predkupné právo platné, by bolo
potrebné uzatvoriť zmluvu medzi družstvom a konkrétnym vlastníkom DPL.
Trhová hodnota DPL sa pohybuje zvyčajne vo výške 10% ich menovitej hodnoty.
Vlastníkov DPL často obťažujú poplatky, ktoré sa vypočítavajú práve z menovitej
hodnoty DPL. Tak je tomu napríklad pri výpočte odmeny notára v konaní o dedičstve,
kedy sa do celkovej hodnoty zdedeného majetku započítava DPL v menovitej hodnote,
neprihliadajúc na jeho trhovú hodnotu.
Niektoré družstvá vydávali DPL aj svojim vlastným členom. Týmto „členom
podielnikom“ boli priznané dve špecifické práva, ktoré „členovia nepodielnici“ nemajú.
Ide o právo požiadať o zápočet DPL na ďalší členský vklad alebo inú majetkovú hodnotu,
pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť družstva žiadosti vyhovieť. Druhé právo
spočíva v možnosti prelomiť zásadu jeden člen – jeden hlas, ak má túto zásadu družstvo
v stanovách. Aj tieto dve práva spôsobujú nerovnosť v postavení medzi jednotlivými
členmi družstva, čo ide proti základnému princípu, na ktorom je družstvo založené, a to
princípu rovnosti. Na druhej strane to však umožňuje budovať
silnejšie pozície
niektorých členov pri hlasovaní, ako sme už spomínali v úvode práce.
10
Okrem spomínaných dôsledkov, ďalšie zneužitie práva môže nastať v súvislosti
so zneužívaním postavenia v predstavenstve družstva. Ide o situáciu, keď osoby, ktoré
sú členmi predstavenstva, nadobudnú DPL za trhovú hodnotu (napr. 10% menovitej
hodnoty DPL) a následne rozhodnú o jeho započítaní na svoj vlastný ďalší členský vklad
v 100%-nej menovitej hodnote. Takýmto spôsobom sa vytvára fiktívny kapitál.
Predchádzať týmto praktikám by sa možno dalo napríklad vytvorením určitého kľúča,
ktorý sa bude používať pri rozhodovaní o započítaní DPL na ďalší členský vklad,
schváleného členmi družstva, obdobne ako je to pri s.r.o.
Za pozitívne atribúty DPL považujeme napr. ich nepremlčateľnosť. DPL mali
nahradiť majetkové podiely v družstvách. Hoci sa môže zdať, že tieto dva inštitúty –
majetkové podiely a DPL – v súčasnosti existujú popri sebe, nie je tomu celkom tak.
Pôvodne (pred prijatím novely transformačného zákona v roku 2005) bolo možné
vydávať DPL len v zaknihovanej podobe a niektoré osoby, ktoré v tom čase družstvu
neoznámili potrebné údaje na zriadenie účtu v CDCP, prípadne ich dedičia, majú dojem,
že stále majú právo na majetkový podiel. Tie však boli zrušené a družstvo je aj dnes –
keďže právo na vydanie DPL za majetkový podiel nie je premlčané - povinné vydať za
majetkový podiel DPL.
Za ďalšie pozitívum DPL považujeme inštitút dobromyseľného nadobúdateľa7,
ktorý poskytuje ochranu takému vlastníkovi DPL, ktorý v dobrej viere nadobudol DPL,
hoci aj od nevlastníka, a to v tom zmysle, že družstvo nemá právo skúmať, od koho
a akým spôsobom daná osoba DPL nadobudla, ale je povinné ho považovať za
plnohodnotného vlastníka. To ale môže poskytovať priestor pre členov predstavenstva
na zneužitie informácií, keď od vlastníka DPL konajúceho v omyle získajú DPL
a následne si ich započítajú na ďalší vklad.
Uvedené problémy súvisiace s DPL nepochybne spôsobujú komplikácie vo vnútri
družstva i v jeho postavení v trhovom prostredí. Domnievame sa, že k zlepšeniu tejto
situácie by mohol prispieť stav, kedy má družstvo pod kontrolou všetky DPL, a teda
stabilnú vlastnícku štruktúru a manažment, v ktorom sú jasné vzťahy, kompetencie
a zodpovednosť za rozhodovanie. Získať kontrolu nad všetkými DPL možno buď
odkúpením DPL družstvom, čo je často krát z hospodárskeho hľadiska nemožné.
7
Pozri § 19 zákona o cenných papieroch
11
Záver
Ako sme v tejto práci poukázali, úprava družstiev má mnoho nedostatkov, ktoré
spôsobujú problémy najmä vo vlastníckej štruktúre družstiev. Transformáciou
poznačené družstvá sa musia vysporadúvať s vnútornými problémami, v dôsledku čoho
nemajú toľko priestoru pre presadenie sa na trhu. Napriek tomu považujeme právnu
formu družstva za vhodnú na podnikanie v súčasnej dobe a nedostatky právnej úpravy
sú podľa nášho názoru pri zakladaní nového družstva odstrániteľné v rámci
dispozitívnych ustanovení.
Prikláňame sa k názoru, že táto forma by sa v súčasnej dobe dala vhodne využiť
napr. na podnikanie resp. poskytovanie služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti. Týmto
jednoduchým spôsobom by tak skupina napr. piatich lekárov mohla vytvoriť právnickú
osobu – družstvo, spoločne požiadať o potrebné povolenie a spoločne zhromaždiť
potrebný počiatočný kapitál a uspokojovať tak potreby svojich členov nie len z pohľadu
zisku ale aj z pohľadu profesijných ambícií. Členstvo by v tomto prípade mohlo byť
podmienené aj pracovným pomerom. Navyše otvorenosť družstva by umožňovala ľahký
vstup ďalších členov – lekárov, ktorý by mali záujem. Mohlo by ísť aj o situáciu kde by
mesto (ale aj obec) mohlo ako vklad do družstva vložiť napr. budovu vo vlastníctve
mesta. Týmto spôsobom by sa mesto mohlo stať členom družstva, získať tak kontrolu
nad jeho činnosťou a prehľad o jeho činnosti, čo je v tejto oblasti pre mesto žiaduce. Pri
takomto založení zákon č. 578/2004 o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie
právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať
zdravotnú starostlivosť; v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s
licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu. Teda nie je vylúčené ani to aby takéto
zariadenie vytvorili dve právnické osoby, ktoré založia družstvo a určia si odborného
zástupcu.
12
Použité zdroje:
FARMagazín – čísla 1, 2, 3, 11. Dostupné on-line <www.farmagazin.sk >.
Suchoža, J. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Eurounion, 2007.
Suchoža J., Husár J. Obchodné právo. Iura Ediotion, 2009.
právne predpisy:
513/1991 Zb. Obchodný zákonník
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
13
Download

Lepšie družstvo očami študentov