CHARAKTER OSOBNOSTI
PSYCHOLÓGIA
OSOBNOSTI
DEFINÍCIE A TEÓRIE
DEFINÍCIE OSOBNOSTI
Allport:
Osobnosť je dynamická organizácia tých
psychologických systémov indivídua, ktoré
determinujú jeho jedinečné prispôsobenie sa
prostrediu.
Košč,L.:
Osobnosť je individuálna, jedinečná, celostná
bytosť odlíšená od všetkých ostatných špecifickou
štruktúrou a reguláciou jej psychických vlastností,
ktoré vnútorne determinujú jej psychické stavy
a procesy a teda aj správanie a prežívanie.
PSYCHOANALYTICKÁ TEÓRIA
Sigmund Freud
1856 - 1939
Štruktúra osobnosti má tri zložky:
Id - nevedomie
Ego - uvedomovanie
Superego – kontrola
Vývin sexuality (fáza orálna, análna, falická, fáza
latencie)
Teória konfliktov
Obranné mechanizmy (Racionalizácia, Fixácia,
Sublimácia, Regresia, Projekcia, Potlačenie)
Osobnosť je autoregulatívny organizmický
systém, psychosomatických, psychických
a psycho-spirituálnych, vrodených, získaných
i aktívne osvojených vlastností
charakteristických pre dospelých jednotlivcov,
pokiaľ ide o ich prežívanie a správanie, resp.
psychické stavy a procesy a vzhľadom na ich
vzťahy a postoje k nim samým, k iným ľuďom ,
ku spoločnosti a teda k fyzikálnemu, sociálnemu
a duchovnému priestoru, prípadne
k nadprirodzenej skutočnosti.
TEÓRIE OSOBNOSTI
PSYCHOANALYTICKÁ (S.Freud)
ANALYTICKÁ (C.G.Jung)
INDIVIDUÁLNA PSYCHOLÓGIA (A.Adler)
INTERPERSONÁLNA (K.Horney,H.S.Sullivan)
PSYCHOSOCIÁLNA ( E.Fromm)
EXISTENCIÁLNA (V.E.Frankl, R.May)
FAKTOROVÉ TEÓRIE (R.B.Cattel, H.Eysenck)
HUMANISTICKÁ PS. (A.Maslow, C.Rogers)
KOGNITÍVNE TEÓRIE (G.A.Kelly)
ANALYTICKÁ TEÓRIA
C.G.Jung
1875 - 1961
Osobnosť chápe ako niekoľko samostatne
spolupracujúcich systémov
Nevedomé procesy: - individuálne a
- kolektívne
Mechanizmy adaptácie osobnosti a obrany:
Introverti – typ myšlienkový, citový,
intuitívny, pociťujúci
Extraverti - detto
1
Individuálna psychológia
Alfred Adler (1870 - 1937)
INTERPERSONÁLNA TEÓRIA
K.Horneyová (1885- 1952)
KOGNITÍVNA MAPA A ŽIVOTNÝ
ŠTÝL SA OSVOJUJE V RODINE
Vrodená podstata človeka je
konštruktívna a osobnosť je silne
ovplyvnená kultúrnymi vplyvmi
Pojem seba a ideál seba (konflikt)
Správanie nie je determinované libidom
ale sociálnymi vplyvmi
Emócie, pocit menejcennosti...
Práca, sociálna úloha a
identifikácia so sexuálnou rolou
Prínos k vzniku a terapii neuróz
(zveličovanie základnej úzkostibezmocnosť, agresívnosť, odlúčenie)
PSYCHOSOCIÁLNE TEÓRIE
Erich Fromm ( 1900 – 1980 )
majú postfreudovské zameranie (uznáva pudy ale nie sú
najdôležitejšie – sebauvedomenie, rozum,predstavivosť)
záujem o sociokultúrne činitele, ktoré majú vplyv na osobnostné
prispôsobenie (Horneyová, Sullivan, Fromm)
študoval psychológiu, sociológiu a filozofiu
Vnímal zložky jednotlivcov v celkovej perspektíve spoločnosti
rozlíšil tri zložky osobnosti:
schopnosti
temperament
charakter - produktívny
- neproduktívny (koristnícky)
HLAVNÉ BODY
FRANKLOVEJ TEÓRIE
vychádza z existencionálnej analýzy
popisuje ľudskú existenciu ako jednotu telesna duševna
a duchovna
poníma človeka ako prirodzene smerujúceho
k uskutočňovaniu hodnôt a tým naplňujúceho svoj život
zmyslom
rozlišuje tri druhy hodnôt, v ktorých sa dá nachádzať zmysel života
tvorivé hodnoty
zážitkové hodnoty
postojové hodnoty
ľudské počínanie nie je diktované podmienkami, ktorým je
človek vystavený, ale rozhodnutiami, ktoré uskutoční. Sám
rozhoduje o tom, či a v akej miere sa nechá svojimi
okolnosťami determinovať
EXISTENCIÁLNE TEÓRIE
V.E.Frankl ( 1905 – 1997)
Neurológ - psychiater - psychoterapeut,
zakladateľ logoterapie
„Odložil som stranou to, čo som sa
naučil od svojich slávnych učiteľov
a začal som počúvať tomu, čo mi
hovorili moji pacienti – snažil som sa
učiť od nich“
FAKTOROVÉ TEÓRIE
R.B.Cattel (1905-1999), H.J.Eysenck (1916-1998)
Štatistické zistenia kombinoval s
neštatistickými štúdiami. Opísal:
ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI
- Konštitučné
- formované prostredím
POVRCHOVÉ VLASTNOSTI
Delenie vlastnosti podľa modalít:
- temperament
- dynamika
- schopnosti
.
2
HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA
KOGNITÍVNE TEÓRIE
A. Maslow (1908 – 1970)
Georg A.Kelly (1905 – 1967)
Osobnosť je jedinečný celok. Každú vlastnosť
treba posudzovať v dynamickom vzťahu k
ostatným vlastnostiam.
Osobnosť sa považuje za organizáciu
informácie, zakódovanej v pamäti - za
celý systém skúsenosti jednotlivca.
Hierarchia potrieb a hodnôt
Štúdium sebaaktualizácie
Vrcholné zážitky (mystické,spirituálne)
Ľudia vnímajú iných v týchto dimenziách:
Hodnotenie (akí sú dobrí - zlí...)
Aktivita (ako sú aktívni – pasívni)
Potencia (sila- slabosť)
TYPOLÓGIA OSOBNOSTI
J. Kretschmer
Najstarší typologický systém
pozoroval súvislosti určitých typov stavby
tela s druhmi psychického ochorenia:
ASTENIK – schizotýmny
PYKNIK – cyklotýmny
ATLETIK - viskózny
DYSPLASTICKÝ TYP – neurčitý
Hipokrates
- klasifikoval telesnú stavbu : - tuční, svalnatí
- jemní, slabí
na základe prevládajúcej tekutiny v tele určil dynamickú
stránku osobnosti - temperament
Sanguinik, Cholerik, Melancholik, Flegmatik
Jung
rozdelenie temperamentu podľa myslenia, cítenia, vnímania,
intuície na :
Extrovert
Introvert
Ďalší autori: EYSENCK, ADORNO
Sheldon
prvý moderný predstaviteľ konštitučnej
psychológie
vychádzal z predpokladu, že fyzická štruktúra tela
je primárnym determinátorom správanie
nikto nie je ten či onen typ, každý má v sebe niečo
z každého z troch základných komponentov
somatotyp – telesný typ
stupeň zastúpenia komponentov
ENDOMORFIA – viscerotómia
MEZOMORFIA - somatotónia
EKTOMORFIA
– cerebrotónia
I.P.PAVLOV
pohyblivý (sangvinik)
vyrovnaný
pomalý (flegmatik)
silný
nevyrovnaný - cholerik
TYP
slabý - melancholik
3
Behaviorizmus
ANALÝZA OSOBNOSTI
. Klinické metódy :
Správanie (Thorndike, Watson)
Paradigma S-R
Neobehaviorizmus (Tolman)
S-O-R
Pozorovanie
Rozhovor
Anamnéza
Analýzy spontánnych produktov
II. Testové metódy:
A. Výkonové testy
Testy inteligencie
Testy špeciálnych schopností a jednotlivých psychických fumkcií
Testy vedomostí
B. Testy osobnosti
Projektívne testy
Objektívne testy osobnosti
Dotazníky
Posudzovacie stupnice
III. Prístrojové metódy
POZOROVANIE
Pri pozorovaní sa analyzuje činnosť a správanie bez
toho, aby pozorovateľ zasahoval do situácie.
2 základné otázky pozorovania:
ČO pozorovať a AKO to pozorovať
Možné druhy pozorovaných javov:
Pohyb ( mimika, proxemika, posturológia)
Verbálny prejav (obsah a forma )
Správanie
Prostredie ( kde sa pozoruje)
Situácia ( zmeny v situácii, na ktorú sa pozorovateľ
zameral)
Plán pozorovania :
Úlohy a ciele pozorovanie (PREČO ?)
Vymedzenie objektu pozorovania (ČO ?)
Výber spôsobov spracovania (AKO? )
Spôsoby zaznamenia
Vymedzenie roly pozorovateľa
Druhy pozorovania podľa stupňa
formalizácie :
Skryté zúčastnené ( ostatní nevedia, že sú
pozorovaní, pozorovateľ sa zúčastňuje danej aktivity)
Skryté nezúčastnené
Zjavné nezúčastnené
Zjavné zúčastnené
4
Download

psychologia osobnosti