Nezávislý občasník občanov Vydrníka
december
číslo 4
2011
Na svete existuje len jedno hrdinstvo - vidieť svet taký, aký je a milovať ho.
Michelangelo
Vážení spoluobčania
Prichádzame k Vám s ďalším vydaním Vydrníckeho hlasu.
S posledným tohtoročným vianočným, v ktorom vám
predkladáme pohľad na našu dedinu zo svojho, ale aj z vášho
pohľadu. Možno tento občasník, v ktorom sa snažíme priblížiť
život, radosti aj problémy nás všetkých, niektorí vnímajú dosť
kritický, no budeme sa snažiť, aby tento trend medzi nami neostal.
Je pravda, že len samotná kritika nikomu nikdy neprospela, ale
bez nej by svet, aj naša dedina stagnovali a to nechceme. Veď
kto z nás, by sa nechcel ukázať v novom svetle? Tento pohľad
závisí len a len od nás, ako toto svetlo chceme vidieť. Uhol pohľadu máme každý
o niečo iný. Za ním nasledujú myšlienky, ktoré môžeme rozdeliť na negatívne
a pozitívne. Za negatívnymi stoja naše nechcené životné scény a za pozitívnymi sa
ukazujú naše radostné dni pokoja. Myšlienkou, ktorou chceme osloviť, dokážeme
povzbudiť aj náš doterajší stav, náš chvíľkový pocit dobra neodviazanej radosti
a veselosti. Určite nie je na mieste, aby sme iba vyčkávali a spoliehali sa na liek času,
ktorý nás vylieči aj bez našej priamej účasti. Nemiestna kritika, alebo hrdinstvo?
Nehovorím to rád, ale je smutné, že sa nevieme pozerať spoločne z jedného okna, aby
to svetielko ktoré očakávame bolo naozaj to najkrajšie, aké sme kedy videli. Veď nie je
ťažké vidieť všetko tak krásne ako to je, reálne bez prifarbovania. Nemusíme sa zaradiť
medzi špecifických hrdinov, aby sme boli jednoducho šťastní zo všetkých všedných a
krásnych dní nášho života, ktoré sme dostali do vienka od pána. Stačí obyčajný a milý
úsmev, pozdravenie suseda, prehodenie zopár úsmevných slov, ktoré nám prinesú
určitú formu poznania. Sám neviem ako sa pozrieť na toto naše obecné spoločenstvo.
Je to už asi kdesi zakódované, že sympatie voči jednotlivcom nám bránia na ceste ku
šťastiu, úsmevu a radosti zo života. Malo by byť pre nás samozrejmosťou začínať nový
deň s úsmevom. Určite mi dáte za pravdu, že keď vidíte človeka s úsmevom na tvári, aj
vo vás to následne evokuje odpovedať úsmevom. V jednej známej piesni sa úsmev
prirovnáva k súhre líc. Pokúsme sa v takejto súhre odovzdávať si všetci navzájom
úsmev ako posolstvo, ktoré sa má naplniť v týchto očakávaných dňoch. Podobne ako
sv. rodina hľadala prístrešok pre narodenie nášho spasiteľa Ježiša Krista, aj my
Vydrnícky hlas č. 4/2011
1
hľadajme medzi sebou cestu pochopenia, odpustenia a lásky. Všetci sa tešíme na
sviatočné chvíle Vianoc, vôňu koláčov a plnosť času, ktorý vstúpi do našich
domácností. Týmto chcem poďakovať našim sponzorom za pomoc a redakčnej rade za
celoročnú prácu. Všetkým želám krásne, požehnané a radostné vianočné sviatky
plné pohody a pokoja.
Jozef Bizoň
STALO SA VO VYDRNÍKU
„Dary zeme“
Dozorný výbor Spotrebného družstva Jednota vo Vydrníku v spolupráci s Vydrníckym
hlasom usporiadal dňa 02.októbra 2011 III. ročník podujatia „Dary zeme“, ktoré začalo
svätou omšou vo farskom kostole, ktorú celebroval náš pán farár vdp. František Dudiak,
kde sme ďakovali Bohu za požehnanie tohtoročnej bohatej úrody. V priestoroch
skautskej klubovne vo Vydrníku sa pri tejto príležitosti uskutočnila súťaž
o najzaujímavejšie tvary a veľkosti plodín vypestovaných vo vydrníckych záhradach
a záhradkách s nasledujúcimi výsledkami:
V kategórii ovocie získali:
1. miesto Jarmila Kiktová - Záhradná zmes
2. miesto Peter Gurník – Slivky
3. miesto Mária Kollarová – Hrušky a jablka
V kategórii zelenina získali:
1. miesto Mária Bohmerová – čo záhrada a záhradka dala
2. miesto Juraj Venglarčík - Tekvica
3. miesto Marta Maguthová – Baranie rohy
Tento rok boli ocenené aj pekárky a cukrárky, ktoré doniesli ochutnať svoje zákusky
a koláčiky upečené z darov zeme. Podujatie bolo ukončené výročnou schôdzou
členov a rodinných príslušníkov Jednoty SD Vydrník spojenou s posedením pri guľáši.
Nový poslanec
Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva vo Vydrníku dňa 13.12.2011 zložila poslanecký
sľub Mgr. Zuzana Vallušová, kandidátka za KDH, čim sa stala novou poslankyňou OZ
vo Vydrníku, kde vymenila Jána Varhoľa, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu.
2
Vydrnícky hlas č. 4/2011
Z VAŠICH HLASOV
Mojimi očami...
Pomaly a isto prichádza koniec roka, kedy budeme
prežívať veľmi krásne vianočné sviatky. Koniec roka v nás evokuje,
aby sme rok, ktorý pomaly končí aj zhodnotili. Môžeme hodnotiť osobne, rodinne ale aj
podľa toho, čo všetko krásne, pozitívne aj negatívne sme zažili v našej obci.
Vrátim sa na začiatok roka 2011, kedy som sa dvakrát zúčastnil na zasadnutí
Obecného zastupiteľstva. Boli tam prednesené veľmi smelé plány. Vybudovať ihrisko
pre Rómov neďaleko kolónie, aby Rómovia nechodili poza záhrady na ihrisko pri
cintoríne, lebo všetko čo bolo na zjedenie v záhradách bolo ich. Nešetrili ploty ani
konáre ovocných stromov.
Obec Vydrník nemá kde robiť kultúrne a športové aktivity. Pán starosta
predstavil projekt využitia priestorov nad Jednotou s veľmi ambicióznym prevedením
bezbariérového prístupu do týchto priestorov. Zamýšľam sa nad tým koľkí občania
a kedy tento bezbariérový prístup využijú. Či zostane iba pri projekte? Keď pán Bizoň
prejavil záujem o odkúpenie priestorov nad Jednotou alebo Clubu bolo mu od
predstaviteľov obce povedané: „Pán Bizoň, toto nie je možné! V žiadnom prípade! Pán
Bizoň, predložte víziu,.... Na začiatku roka z poslancov našej obce bola vybratá kultúrna
a športová komisia. Neviem, či tieto komisie mali nejaký plán, ale skúsme si spomenúť
kedy sme boli na nejakej kultúrnej alebo športovej akcii, ktorú zorganizovala Obec.
Všetky aktivity, ktoré sa vo Vydrníku odohrávajú sú v réžii ľudí okolo Vydrníckeho hlasu,
alebo skautingu. Všetci pritom vieme, ktorí vydrníčania nechcú, nemôžu, alebo priamo
majú zakázané sa na týchto aktivitách zúčastňovať. Na 99% vieme, keď chceme
vydrníčanom spestriť Vianoce s betlehemskou hrou v ktorých domoch nás príjmu.
Pritom chceme v našej dedine iba obnoviť zabudnuté staré zvyky, ktoré sa akosi z našej
dediny vytratili a na ktoré sme pozabudli.
No predsa sa v našej obci čosi buduje. Po tobogane cez lúky nám úspešne
pribudol tobogan aj v hornej časti obce. Ale to, že stanica nemá vyhovujúcu kanalizáciu,
že čistička nie je skolaudovaná, že ľudia sa boja prať, či splachovať, aby mali vodu
aspoň na varenie. Toto už asi predstaviteľov našej obce asi netrápi a nezaujíma.
V susedných dedinách sme svedkami aktivít, ktoré zastrešujú obce. Kedy to bude
aktuálne aj u nás? Hovorí sa, že ľudia a aktivity okolo Vydrníckeho hlasu rozdeľujú
obec. My, len nebojácne chceme poukázať na to, čo sa okolo nás deje – aby sme
nespali – v opačnom prípade bude Šípková Ruženka menom Vydrník naďalej spať
a vydrníčania budú z našej obce utekať a to nielen za spoločenským, kultúrnym
a športovým vyžitím do okolitých obcí alebo miest.
Ján Skokan
Vydrnícky hlas č. 4/2011
3
Vodovod
Téma vodovodu v Obci Vydrník bola, je a ktovie ešte ako dlho bude aktuálna.
Obzvlášť citlivou témou sa stáva v období nedostatku vody v studniach, tak ako je tomu
práve teraz. K tejto problematike sa vraciam z dôvodu, že na poslednom zasadnutí
Obecného zastupiteľstva vo Vydrníku dňa 13.12.2011 som dostal spolu s ostatnými
zúčastnenými občanmi otázku, že čo sme urobili pre to, aby bol v našej obci
vybudovaný verejný vodovod. Zároveň som bol obvinený, že to, čo tvrdím o procese
prípravy a možnosti vybudovania vodovodu je inak, že to nie je pravda, tak že asi
klamem. Z tohto dôvodu som sa rozhodol uverejniť k tejto veci fakty a len fakty.
Do problematiky prípravy výstavby verejného vodovodu pre obec Vydrník som
priamo, alebo nepriamo zainteresovaný už od roku 1990, kedy som sa presťahoval do
Vydrníka. V tomto období som bol zamestnaný vo Východoslovenských vodárňach
a kanalizáciách v Poprade a neskôr na Obvodnom úrade ŽP v Poprade.
Začiatkom 90-tich rokov bol pripravovaný firmou Stavoprojekt Poprad projekt
spoločného vodovodu pre obce Spišský Štiavnik a Vydrník s napojením na Spišskopopradský skupinový vodovod, ktorý zásobuje pitnou vodou aj mesta Spišská Nová Ves
a Levoča. Tento projekt nebol zrealizovaný a obec Spišský Štiavnik si vybudovala
verejný vodovod s napojením na vlastné vodné zdroje. Neskôr z dôvodu nedostatku
vody vo vlastných vodných zdrojoch bol vodovod Spišský Štiavnik napojený na
skupinový vodovod a jeho správu prevzala Podtatranská vodárenská prevádzková
spoločnosť a.s. Poprad.
Príprava vodovodu pre Vydrník sa potom začala uberať inou cestou. V roku
2000 pripravil Ing. Kamil Králik, odborne spôsobilý inžinier na projektovanie vodných
stavieb projekt verejného vodovodu pre obec Vydrník s napojením na skupinový
vodovod pred vodojemom Hrabušice. V roku 2001 vydal Okresný úrad v Poprade,
Odbor životného prostredia na uvedený projekt stavebné povolenie. (Toto povolenie
som napísal ja).
V roku 2004 ponúkla Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s. Poprad (PVS),
Obci Vydrník, ako jedinej obci z okresu Poprad, možnosť zaradenia tohto projektu do
žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. (V tom čase
sa na príprave tohto projektu podieľala ako pracovníčka PVS aj moja manželka
Katarína, ktorá zaradila Vydrník na 1. miesto zoznamu). Podmienkou bolo, že
investorstvo stavby by prevzala PVS. Obec túto ponuku odmietla. Čo bolo na škodu,
lebo na celý projekt boli pridelené finančné prostriedky z fondov EÚ a stavby, ktoré boli
zaradené do projektu boli v rokoch 2006-2007 zrealizované a v júni 2008 slávnostne
ukončené. Namiesto stavby vodovodu pre obec Vydrník bola do projektu za okres
Poprad zaradená výnimočne stavba kanalizácie a ČOV pre obec Hôrka.
Je pravdou, že v roku 2006 bol firmou Hydroteam Bratislava dopracovaný
projekt o vetvy do rómskej osady, na ktorý (spolu s pôvodným riešením) Obec Vydrník
požiadala o pridelenie finančných prostriedkov ROP. Už od roku 2006 je nám sľúbené,
4
Vydrnícky hlas č. 4/2011
že z týchto prostriedkov bude vybudovaný vodovod na ktorý sa budeme môcť napojiť,
čím by sme sa prestali neustále strachovať o to kedy nám vyschnú studne a z kohútikov
prestane tiecť voda. Lenže podľa informácii, ktoré sme sa dozvedeli na OZ, prostriedky
na vybudovanie vodovodu v našej obci, aj keď už boli pridelené, stále kdesi viaznu.
A čo sa dá ešte z našej strany urobiť pre to, aby čo najskôr bol vybudovaný
verejný vodovod. V prípade záujmu Obce je stále možnosť rokovať z Podtatranskou
vodárenskou spoločnosťou a.s. Poprad, ktorá by aj s našou pomocou vedela v tejto veci
niečo urobiť. Aj napriek prvotnému odmietnutiu táto spoločnosť na našu obec
nezanevrela.
Jaroslav Hamrak
Euroregión Tatry
Euroregión Tatry zaberá územie, časti poľského pohraničia, so
sídlom v Nowom Targu. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj slovenská časť
euroregiónu Tatry- Združenie Región Tatry, so sídlom v Kežmarku. Jeho
členmi sú obce a mestá podtatranského regiónu, hlavne Liptova, Oravy a Spiša. Na
jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov a tým aj chránených území. Jeho
hlavnou dominantou je oblasť turizmu, ktorá je mimoriadne dôležitá pre SlovenskoPoľské pohraničie. Nachádza sa tu množstvo prírodných krás, historických pamiatok,
skanzenov, termálno-minerálnych prameňov a termálnych kúpalísk. Svoje zastúpenie
má aj množstvo jaskýň. V tomto zaujímavom území sa nachádzajú strediska
cestovného ruchu v oblastiach Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Slovenského raja
a Zamaguria. Cieľom Euroregiónu je prezentácia našich spoločných záujmov a tým
prispievanie k zlepšeniu životnej úrovne v týchto oblastiach. Spomínaná oblasť zahŕňa
aj našu obec Vydrník. Je na veľkú škodu, že o priame zaradenie našej obce do veľkej
rodiny Euroregiónu Tatry neprejavil záujem náš obecný úrad. Nachádzame sa niekoľko
krokov od Slovenského raja. Cez našu Vydrnícku železničnú stanicu prechádzajú
stovky turistov, navštíviť túto zaujímavú lokalitu, za účelom športového a turistického
využitia. Umiestnenie informačnej tabule o našej obci pri autobusovej zastávke, kde
okrem iných informácií by boli uvedené aj ponuky ubytovania, ako aj iných služieb,
riešilo by aj ekonomickú situáciu mnohých občanov. Našou úlohou je povzbudiť aj
nových podnikateľov, v oblastiach cestovného ruchu. Euroregión Tatry ponúka aj
finančnú pomoc pre zriadenie parku v obci, výsadbu drevín, informačné tabule,
prístrešky a pod. Obdivujeme susedné obce, kde pribúdajú penzióny, ubytovanie
v súkromí, stravovacie príležitosti.
Po mrazivej zime príde jar a s ňou nádej na lepšie časy, pridáme sa k tým optimistom aj
my Vydrníčania?
Ing. Milan Budzák, člen kultúrnej komisie združenia Región Tatry so sídlom v Kežmarku
Vydrnícky hlas č. 4/2011
5
Poďakovanie
Chcem vysloviť vďaku a pochvalu starostovi obce a obecnému úradu, že
kontajnery sú umiestňované v každej časti dediny. Tým sa z časti zabránilo vyvážaniu
odpadu do okolia dediny. Nemôžem však vysloviť pochvalu tým Vydrničanom, ktorí
nevedia, alebo nechcú vedieť, že v našej obci je aj separácia odpadu. Svedčí o tom
pohľad do plniaceho sa kontajneru, že je tam veľa separovaného odpadu. Pýtam sa
tých, ktorí to tam dávajú, to je tak ťažko dávať veci do vriec do ktorých patria?
Nebuďme bezcitní k našej prírode, chráňme ju, majme ju radi, aby budúce pokolenia
nemuseli o nás rozprávať, čo to za ľudia žili v 20 a 21 storočí.
Ďalej chcem ešte upozorniť, že odpad zo záhrad tiež nepatrí za cintorín na kôpky.
Mali by to vedieť a pochopiť tí, ktorí tam sústavne vyvážajú záhradný odpad.
Tiež naši futbalisti by mali plechovky od piva za sebou pozbierať, to je tiež vizitka nášho
vzťahu ku prírode.
No a nakoniec možno, že by bolo dobré z času na čas nás na tie chyby upozorniť aj
rozhlasom.
Ďakujem srdečne za pochopenie . Marta Zaliberová 17.10. 2011
K téme emblému Vydrníckeho hlasu.
V predchádzajúcich dvoch číslach redakčná rada Vydrníckych hlasov zmenila
emblém občasníka. Vymenila erb Vydrníka za vydru. Rozpútali tým živú diskusiu, a to
vlastne chceli. Príčin bolo viacero. Diskusia bola užitočná
Prvý na pretrase bol pôvod názvu obce Vydrník. Či je od častého vetra, alebo od
vodného dravca vydry. Citovali sa tu aj múdre výroky historikov s titulmi pred a za
menom, čo by vylučovalo akúkoľvek možnosť diskusie a pôvode pomenovania. No
predsa, ide tu len o ničím nepodložený dohad. Mohli tu žiť dravé riečne vydry? Opusťme
túto pôdu historicky nepodložených diskusii a ponechajme ich len pre skautskú
romantiku a pre iných snílkov, ktorí by chceli dokazovať svoju vedeckosť.
A prečo bolo upustené od pôvodného znaku – erbu obce v logu občasníka? Že vraj
redakčná rada neprávom používajú emblém obce. Erb obce nie je len vlastníctvom
obecného úradu, je aj symbolom, ktorý je na tabuliach pri vstupu do obce, teda,
reprezentuje všetkých občanov obce, je vlastníctvom všetkých, ktorí ho používajú na
reprezentáciu obce a nie na akúsi obchodnú činnosť. Je teda vlastníctvom nás všetkých
a nie len vedenia obce. Toto malo dosť dlhú dobu na to, aby sa presvedčilo o tom, že
články v občasníku sú publikované tak, aby sa život v našej obci vyvíjal k lepšiemu.
Okrem toho nie je to časopis za peniaze, všetci v ňom a okolo neho robia dobrovoľne,
bezplatne. Robia preto, aby sa život v našej obci menil k lepšiemu.
Aká je vlastne symbolika na erbe, koho predstavuje? Erb predstavuje atribúty dvoch
svätcov, patrónov nášho kostola, našej farnosti. Úcta k svätým apoštolom Šimonovi
a Júdovi bola vo Vydrníku aj koncom minulého storočia veľká (obávam sa použiť slová
veľmi veľká, lebo to tu ešte chýba). Mnohí si určite pamätajú na to, že aj viacerí
6
Vydrnícky hlas č. 4/2011
vydrnícki kňazi v liturgických textoch a modlitbách aj v období cez rok vkladali chvály
a modlitby k uvedeným svätcom, nielen v čase odpustových slávností. Takým najväčším
ctiteľom bol najmä Štefan Živčák, ale boli to aj kňazi František Šimonovič, František
Žolondek, Šimon Hasaj a aj Štefan Rečičár, keď tu mal príležitostne svätú omšu. Štefan,
keď mal svätú omšu za účasti skautov, vždy okrem miestneho svätého nezabudol
spomenúť aj patróna skautov svätého Juraja. Teda, úcta sa nevštepovala veriacim len
na výročie sviatku, ale čo najčastejšie. Veriaci si určite pri mene pána farára
Šimonoviča spomenú aj na jeho veľkú úctu k svätému Jozefovi a na jeho časté modlitby
k tomuto patrónovi rodín, zomierajúcich, remeselníkov, ochrancu Cirkvi... No čo, zdá sa
mi, že úcta k svätým sa u nás vytráca. Aj tu ju pomáha oživiť táto diskusia pri zmene
emblému. Aj za to máme byť povďační.
Bolo toho ešte veľa, čo doniesla diskusia pri zmene emblému. Máme čo zlepšovať
a vždy niečo z toho uverejniť, veď sme jedna farnosť, jedna obec. A záleží nám na
napredovaní osobnom, aj farskom. Veď tam hore o našich sporov vedia všetko, prečo si
ich nemáme doriešiť ešte tu dole medzi sebou.
Tak, je toho dosť, čo nám ukazuje zmena emblému na dravca. Kedy sa vrátime
k pôvodnému symbolu svätcov?
Ján Majchrovič
Pozn. redakcie Dňa 5.12.2011 sme požiadali Obecný úrad vo Vydrníku o povolenie
používať obecný erb ako logo nášho občasníka Vydrnícky hlas.
Odpoveď: „Oznamujeme Vám, že používanie obecných symbolov upravuje Všeobecné
záväzné nariadenie obce. Po skúsenostiach z iných obcí pripravujeme VZN o používaní
symbolov na prejednanie v prvom štvrťroku 2012“.
Na základe uvedeného do tej doby bude náš občasník bez loga.
VYDRNÍCKE OČKO – čo neušlo nášmu oku

Pekne vyzdobený kostol počas tohtoročnej odpustovej slávnosti na sviatok
našich patrónov sv. Šimona a Júdu.
 Strávený čas pri nácviku piesní miestnym spevokolom, ktorými umocnil
oslavu odpustovej slávnosti, ako aj iných svätých omší. Hovorí sa, že kto
spieva dvakrát sa modlí a aj takto vyjadruje svoj vzťah a lásku k Bohu.
 Nový krajší šat zastávky SAD pri cintoríne
 Výmena okien na obecnej časti budovy SD Jednota
Všetkým občanom obce, ktorí sa podieľali na uvedených aktivitách a činnostiach patrí
poďakovanie a pochvala.
Vydrnícky hlas č. 4/2011
7
Z TVORBY OBČANOV VYDRNÍKA
Žeravý úhlik
Ing. Milan Budzák
Zimný podvečer, ani nebeskej lune
prísť
na oblohu sveta a rozohriať srdcia,
čo pod ňou čakajú, sa veľmi nechce.
Zazerám tam hore, Pánu Bohu do
okna,
no biela záclona na jeho okne
ma dnu nevpustia.
Oheň v matkinej peci dnes večer
radosť rozdáva. Plameň silnie
a ja sa v myšlienkach unášam.
Ticho lieči, no srdce svedectvo
Života, na povrch vynáša.
Vychutnávam blízkosť roztopašného
ohňa,
No on sa mi posmieva, prežívaš pokoj,
alebo len o ňom snívaš.
Spomienky do dlane ukladám, oči, čo
tak
jasno svietili ako okno, zatváram.
Sebavedomý oheň, čo som ho pri
živote
polienkami udržiaval, zhasína.
V popole života uhlík hľadám,
jeden žeravý uhlík
OZNAMY
Petícia občanov
V našej obci po veľmi suchej jeseni nastal problém v každej časti obce s nedostatkom
vody v studniach, čo značne skomplikovalo život rodín. V obci nemáme iný alternatívny
zdroj vody, preto sa občania obrátili na Obecný úrad vo Vydrníku s petíciou, ktorá
prebehla v decembri 2011 za urýchlené riešenie zásobovania obyvateľov obce pitnou
vodou a zároveň žiadali o urýchlenie výstavby verejného vodovodu. Petíciu podpísalo
94 občanov. Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva vo Vydrníku dňa 13.12.2011 danú
petíciu starosta obce a poslanci obecného zastupiteľstva vzali na vedomie a v uznesení
uložili starostovi obce preveriť možnosť zásobovania pitnou vodou v cisternách.
Betlehemské svetlo, ktoré bolo privezené z Betlehéma letecký na viedenské letisko
doniesli vlakom aj tento rok skauti z Rakúska na Slovensko. Slovenskí skauti dňa
11.12.2010 odovzdali betlehemské svetlo poľským skautom – harcerom počas sv.
omše v rim. kat. kostole v Zakopanom aj za účasti početnej skupiny skautov
z Vydrníka.
8
Vydrnícky hlas č. 4/2011
Plamienok lásky, nádeje a pokoja z Baziliky narodenia Pána v Betleheme vydrnícky
skauti na štedrý deň 24. decembra už tradične tak ako každý rok prinesú do vašich
domovov.
Aj tento rok Vydrnícky hlas v spolupráci s Farskou pastoračnou radou vo Vydrníku
pripravuje dve dobročinné akcie.
Jasličkovú pobožnosť, s ktorou sa v našom kostole predstavia scénickým
vystúpením vydrnícke deti. Pobožnosť sa uskutoční po dohode s pánom farárom
v jedno so sviatočných vianočných popoludní.
Betlehemsku hru s ktorou sa predstavia dospelí a mládež počas Vianoc v rodinách,
ktoré o to prejavia záujem.
JAZYKOVÉ OKIENKO
Narodzene Ježiša Krista
Ježiš Kristus še narodzil tak: jeho matka Maria bula zašľubena Jozefovi
a pred tym, co še dali do hromady, še ukazalo, že je v požehnanym stave
z Duha Svateho.
Jej hlop Jozef bul spravodlivy; nescel na ňu dopuščic haňbu, ale scel ju prepuščic. Ked
nad tym rozdumoval, ta aha, zjavil še mu vo šne anjel panov a hvarel: „Jozefe, synu
Davidov, neboj še pojac Mariu za ženu, bo to, co še v nej počalo, je z Duha Svateho.
Porodziš syna a daš Mu meno Ježiš; bo on vyšlebodzi svoj narod z hrehoch.“
Toto šicko še stalo, žeby še napolnilo, co pan hvarel kroz prorokovo usta: Ta paterce,
panna počne a porodzi syna a daju Mu meno Ježiš, co v pretlumočeňu znači Boh
s nami.
Ked še Jozef zobudzil zo sna, zrobil, jak mu prikazal anjel Panov: vzal svoju ženu,
neobcoval s ňu, kym neporodzila syna, a dal mu meno Ježiš.
Prihod mudercoch z vyhodu
No ta ked še Ježiš narodzil v judskym Betleheme za časoch kraľa Herodesa, ta aha,
muderce od vyhodu prišli do Jeruzalema a pytali še: „Dze je ten narodzeny kraľ
židovsky? Bo my vidzeli jeho hvezdu na vyhodze a prišli sme še mu poklonic.“ Ked to
učul kraľ Herodes, bars še zleknul a s nim caly Jeruzalem. Zhromaždzil šickych
veľknezoch a zakonikoch naroda a vypytoval še ich, dze še ma narodzic Mesiaš.
Odpovedzeli mu: „ V judskym Betleheme, bo tak piše prorok:
A ty, Betleheme, Judska žem,
Ne ši vonkoncom najmenši
Medzi najduležitejšima mestami judskyma,
Bo z tebe vyndze vojvoda,
Ftery budze viesc moj narod izraelsky.“
Vydrnícky hlas č. 4/2011
9
Zatym dal Herodes tajne povolac mudercoch, poradne še ich povypytoval na čas, kedy
še zjavila hvezda. A ked ich pošilal do Betlehema, hvarel: „ Idzce, poradne še
povypytujce o tym dzecatku; a ked ho najdzece, dajce mi znac, že by som aj ja šol
a poklonil še mu.“
Oni dosluhali kraľa a odešli. A paterce, hvezda, fteru vidzeli na vyhodze, šla pred nima,
až še zastavila nad mescom, dze bulo dzecatko. Ked zbačili hvezdu, zaradovali še
s veľku radoscu. Vešli do domu, zbačili dzecatko s matku Mariu, spadli na tvar a klaňali
še mu. Potom otvorili svojo klenotnice a oferovali mu dary: zlato, kadzidzeľnicu a myrhu.
A ked ich coškaj vo šne napomenulo, žeby še nevracali ku Herodesovi, vracili še po
druhej cesce do svojej krajiny.
Z knihy Evanjelium Ježiša Krista v spišskom nárečí
Zasmejme sa
 Malý Miško píše Ježiškovi, čo by chcel na Vianoce pod
stromček:
Chcel by som: sánky, nové značkové lyže a lyžiarky, bicykel,
kolobežku, kolieskové korčule, korčule na ľad, nový LCD
televízor, rádio, snowboard s výbavou, počítač, psíka, playstation, nové hodinky,
autíčko na diaľkové ovládanie, štyri 3D hry do počítača... a veľa iných vecí, ale
keďže som veľmi skromný, tak tie ďalšie už nemusia byť.
 Mamiiii ja by som chcela na vianoce psa.....
- Nevymýšľaj! Bude kapor ako každý rok !!!!!
 Pán riaditeľ, môžete mi dať zajtra voľno?" pýta sa v práci pán Jozef "Manželka
chce, aby som jej pomohol s vianočným upratovaním."
"Z takého dôvodu vám predsa nebudem dávať voľno!" rezolútne to odmietne
riaditeľ.
"Ďakujem," vydýchne si zamestnanec. "Vedel som, že je na vás spoľahnutie.
CIRKEVNÉ OKIENKO
A vedia to ľudia?
Kedysi dávno zvolali zvieratká snem. Líška sa spýtala veveričky: "Čo pre teba
znamenajú Vianoce?"
Veverička odpovedala: "Pre mňa znamenajú Vianoce krásny stromček ozdobený
množstvom žiariacich sviečok a cukrovinkami, ktoré mám tak veľmi rada."
10
Vydrnícky hlas č. 4/2011
Líška sa pripojila so svojou predstavou: "Pre mňa, samozrejme, nesmie chýbať voňavá
pečená husička. Bez pečienky by to ani neboli skutočné Vianoce."
Do debaty sa pridal medveď: "Vianočka! Na Vianoce musím mať obrovskú sladkú
vianočku!"
Straka si zasnene povzdychla: "Podľa mňa sú na Vianoce najdôležitejšie krásne a
ligotavé šperky a ozdoby. Na Vianoce sa predsa musí všetko ligotať."
Pozadu nechcel ostať ani vôl: "Všetci sa mýlite. Vianoce robí Vianocami až šumivé
šampanské. Ja by som ho vypil hoci aj dve fľaše!"
Somárik, ktorý to už nemohol vydržať, sa rýchlo zmocnil slova: "Ach, vari ste sa všetci
zbláznili? Veď na Vianociach je najdôležitejší Ježiš! Azda ste na to už zabudli?" Vôl sa
zahanbil, sklopil svoju veľkú hlavu a zabučal: "A vedia to vôbec ľudia?"
(Bruno Ferrero)
O čom sú Vianoce...
Niekedy boli Vianoce sviatkami pokoja, lásky a rodiny. Ľudia žili a správali sa skromne
a ich darmi boli oddych, kus šunky, syra, mlieka, alebo čerstvé pečivo. V modlitbách a
Vianočných piesňach si užívali teplo, keď za oknami bývala treskúca zima. Radosť im
prinášali koledníci, ktorí prinášali do skromných chalúp pokoj a dobrého ducha.
Dnešné Vianoce sú však niečím iným. Čoraz viac ľudí zabúda na skutočné hodnoty
Vianoc a zamieňa si pojmy s dojmami. Láska k blížnemu, porozumenie a pomoc sú pre
niektorých len trápnymi frázami. V predvianočnom zhone zháňajú to či ono, behajú
z obchodu do obchodu kupujú bez uváženia, požičiavajú si na častokrát zbytočné
darčeky, zmizli tradičné hodnoty a jednoduchosť Vianočného života. Ba čoraz viac to
vyzerá tak, že tých pár týždňov pred Vianocami - zháňanie darčekov, výzdoba,
pečenie... má pre nás väčší význam ako samotné Vianoce, kedy vlastne my všetci
dostávame ten najväčší dar – Božieho syna.
To, ako strávime nasledujúce dni, záleží len na nás. Navodiť si príjemnú vianočnú
atmosféru nemusí byť až také obtiažne. Či už to bude vôňou čerstvo napečených
medovníčkov alebo vareného vína, ktoré k nej bezpochyby patria. Vianočný čas si
spájame s dobrotami, ktoré sú neoddeliťeľnou súčasťou štedrovečerného stola.
Dotvárajú ju však aj ľudové vianočné piesne – koledy. Tie nám spríjemňujú chvíle
strávené pri príprave dobrôt i chvíle strávené v kruhu blízkych pri vianočnom stromčeku.
Budeme ich síce počuť z každej strany, no zamysleli ste sa nad tým, ako sa formovali ?
Na Slovensku sa s koledami ako piesňami stretávame najmä v predvianočnom a
vianočnom období. Sú už súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva.
Vydrnícky hlas č. 4/2011
11
Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych
národov a národnosti. U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané
pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období Vianoc. Vianočné koledy
sa viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, kým vianočné piesne sú koncipované širšie a
viažu sa k vianočnému obdobiu.
Ďalšiu časť večere do polnočnej omše si môžete spestriť spievaním kolied ...
Kristus náš Pán, ktorý ožiaril Betlehemskú noc svojím
príchodom, nech aj Váš život osvetlí svetlom radosti,
lásky a pokoja.
Prajeme Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov
šťastný a požehnaný Nový rok 2012
Zloženie redakčnej rady: Jozef Bizoň (JB), Ing. Jaroslav Hamrak (JH), Daniela Skokanová (DS),
Katarína Bajtošová (KB)
Redakčná rada si vyhradzuje právo na formálnu a jazykovú úpravu Vašich príspevkov. Za
obsahovú stránku zodpovedá autor. Zverejnený názor sa nemusí zhodovať s názorom redakčnej
rady. Registrácia MK SR EV č. 3418/09, Ročník III., Číslo 4., Náklad 180 výtlačkov.
[email protected]
12
Vydrnícky hlas č. 4/2011
Download

2011-04 - WordPress.com