ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
OCHRANA PRVKU KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY SR
PRED TERORISTICKÝMI ÚTOKMI S MOŽNOSŤOU
VYUŽITIA NVS
Bakalárska práca
Kód 28900320101032
Študijný program:
Bezpečnostný manažment
Pracovisko (katedra/ústav):
Katedra bezpečnostného manažmentu
Vedúci záverečnej práce/školiteľ:
Ing. Štefan Jangl, PhD.
ŽILINA 2010
IVAN JURÍČEK
ABSTRAKT
JURÍČEK, Ivan: Ochrana prvku kritickej infraštruktúry SR pred
teroristickými útokmi s možnosťou využitia NVS [Bakalárska práca] –
Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra
bezpečnostného manažmentu. Školiteľ: Ing. Štefan Jangl, PhD., Žilina, FŠI,
ŽU, 2010. 127 strán.
Kritická
infraštruktúra
je
pomerne
mladý
termín.
Zahŕňa
všetku
infraštruktúru, ktorej narušenie alebo zničenie by malo na chod štátu vážny
dopad. Je preto prirodzené, že jej ochrane pred terorizmom je potrebné
venovať väčšiu pozornosť, nakoľko kritická infraštruktúra predstavuje pre
teroristov lákavý cieľ.
Kľúčové slová: kritická infraštruktúra, ochrana, terorizmus.
ABSTRACT
JURÍČEK, Ivan: Protection of critical infrastructure element of SR against
terrorist attacks using IED – University of Žilina. Faculty of special
engineering; Department of security management. Consultant: Ing. Štefan
Jangl, PhD., Žilina, FŠI, ŽU, 2010. 127 pages.
Critical infrastructure is young phrase, including all national infrastructure
elements, which destroying would have serious impact on state. It is selfevident that it is needed to focus on protection of critical infrastructure,
because critical infrastructure presents an attractive target for terrorists.
Keywords: critical infrastructure, protection, terrorism.
PREDHOVOR
Táto publikácia sa zaoberá problematikou ochrany kritickej infraštruktúry.
Rozoberá problematiku z viacerých hľadísk – z pohľadu európskeho,
pohľadu
národného,
infraštruktúry
pred
ďalej
vysvetľuje
terorizmom,
zvlášť
potrebu
pred
ochrany
útokmi
kritickej
nástražnými
výbušnými systémami, ktoré sú jedným z obľúbených nástrojov terorizmu
vyvolávajúcich strach a spôsobujúcich obrovské straty na životoch, zdraví
a majetku.
Aby však skúmanie problematiky neustrnulo len v teoretickej rovine,
publikácia predstavuje aj praktický príklad prvku kritickej infraštruktúry
v našej krajine a rozoberá jeho slabé miesta z hľadiska ochrany pred útokmi
nástražnými výbušnými systémami. Na základe týchto zistení sú potom
navrhnuté opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť tohto prvku
kritickej infraštruktúry pred touto hrozbou.
Verím, že táto publikácia prinesie čitateľovi väčší prehľad v problematike
a bude aj podnetným dokumentom pri rozširovaní bezpečnosti u podobných
prvkov kritickej infraštruktúry.
Touto cestou chcem taktiež vyjadriť vďaku ľuďom, ktorí boli nápomocní pri
poskytovaní materiálu, informácií a konzultovaní problematiky. Jedná sa
o pplk. Mgr. Richarda Šemra, zástupcu riaditeľa Odboru poriadkovej polície
a veliteľa Pohotovostného policajného útvaru Krajského riaditeľstva PZ
v Banskej Bystrici, Ing. Jána Kerekeša, špecialistu výroby výbušnín
spoločnosti Chemko a.s. Strážske a školiteľa pri spracúvaní tejto práce plk.
v.v. Ing. Štefana Jangla, PhD.
Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne s využitím
uvedenej literatúry, so súhlasom autorov.
Autor
REGISTER SKRATIEK
C
CIWIN – Varovná informačná sieť
kritickej infraštruktúry
CO
– Civilná
ochrana
obyvateľstva
E
ECI
– Európska kritická
infraštruktúra
EHP
– Európsky hospodársky
priestor
EK
– Európska komisia
EPCIP – Európsky program na
ochranu kritickej
infraštruktúry
EÚ
– Európska únia
H
HaZZ
HMX
I
IKT
IVS
K
KI
M
MH
MO
MP
MV
MZ
MŽP
– Hasičský a záchranný zbor
– Oktogén
– Informačné a komunikačné
technológie
– Improvizovaný
výbušný
systém
– kritická infraštruktúra
– Ministerstvo hospodárstva
– Ministerstvo obrany
– Ministerstvo
pôdohospodárstva
– Ministerstvo vnútra
– Ministerstvo zdravotníctva
– Ministerstvo
životného
prostredia
N
NATO – Severoatlantická aliancia
NCCB – Národný
koordinačný
orgán
pre
ochranu
kritickej infraštruktúry
NI
– Národná infraštruktúra
NPO – Národný program pre
ochranu
kritickej
infraštruktúry v SR
NVS
– Nástražný
výbušný
systém
O
OSN
– Organizácia
spojených
národov
OSSR – Ozbrojené sily SR
OSP
– Bezpečnostný
plán
prevádzkovateľa/majiteľa
prvku Európskej kritickej
infraštruktúry
P
PFNA – Pulzná rýchla neutrónová
analýza
PZ
– Policajný zbor SR
R
RAS
RDX
– Systém rýchleho
varovania
– Hexogén
S
SR
– Slovenská republika
T
TNT
– trinitrotoluén (tritol)
Z
ZSSK
– Železničná
spoločnosť
Slovensko
ZSSKC – Železničná
spoločnosť
Cargo Slovakia
Ž
ŽSR
– Železnice SR
OBSAH
ÚVOD
1
KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA A POTREBA JEJ OCHRANY
9
10
1.1 VYMEDZENIE POJMU „KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA“
1.2 KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA V PONÍMANÍ EÚ
1.2.1 VÝVOJ OTÁZKY OCHRANY KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY V EÚ
1.2.2 DÔLEŽITÉ OTÁZKY SPOJENÉ S EPCIP A CIWIN
1.2.3 IDENTIFIKÁCIA, OZNAČENIE A ZLEPŠOVANIE OCHRANY ECI
1.3 KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA V SR
1.3.1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENIA PROBLEMATIKY KI NA SLOVENSKU
1.3.2 SEKTORY KI
1.3.2. A Voda
1.3.2. B Potraviny
1.3.2. C Zdravie
1.3.2. D Energetika
1.3.2. D.I Podsektor „elektroenergetika“
1.3.2. D.II Podsektor „plynárenstvo“
1.3.2. D.III Podsektor „ropa“
1.3.2. D.IV Podsektor „baníctvo a hutníctvo“
1.3.2. E Informačné a komunikačné technológie
1.3.2. F Doprava
1.3.2. F.I Podsektor „cestná doprava“
1.3.2. F.II Podsektor „železničná doprava“
1.3.2. F.III Podsektor „letecká doprava“
1.3.2. F.IV Podsektor „vodná doprava“
1.3.2. G Verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť
1.3.2. G.I Podsektor „pohotovostné zložky“
1.3.2. G.II Podsektor „obranný priemysel“
1.3.2. H Priemysel
1.3.2. H.I Podsektor „farmaceutický priemysel“
1.3.2. H.II Podsektor „chemický priemysel“
1.3.2. I Finančný sektor
1.3.2. I.I Podsektor „platobné systémy“
1.3.2. I.II Podsektor „systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými
nástrojmi“ 51
1.4 INTERAKCIA MEDZI JEDNOTLIVÝMI SEKTORMI KI V SR
1.5 POTREBA OCHRANY KI PRED TERORIZMOM
1.6 EXPLOZÍVNY MATERIÁL AKO PROSTRIEDOK PÁCHANIA TERORISTICKÝCH
10
11
11
14
17
20
20
24
24
26
27
30
31
32
33
34
35
36
37
39
41
43
44
44
47
48
48
49
50
50
ÚTOKOV
60
60
64
69
71
73
1.6.1 VÝBUCH
1.6.2 VÝBUŠNINA
1.6.3 NÁSTRAŽNÝ VÝBUŠNÝ SYSTÉM – NVS
1.6.3. A Konštrukcia NVS
1.6.3. B Klasifikácia NVS
52
58
1.6.3. C
2
Využitie výbušnín pri zostrojovaní NVS
POPIS VYBRANÉHO PRVKU KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY
78
80
2.1
2.2
2.3
STRUČNÁ HISTÓRIA VÝROBY
80
CHARAKTERISTIKA OBJEKTU A JEHO OCHRANY
81
IDENTIFIKÁCIA KRITICKÝCH BODOV OBJEKTU A RIZIKÁ VIAŽUCE SA K TÝMTO
KRITICKÝM BODOM
83
2.3.1 OSOBNÉ VSTUPY DO OBJEKTOV VÝROBY A SKLADOVANIA
84
2.3.2 VJAZDY DO OBJEKTOV VÝROBY A SKLADOVANIA
85
2.3.3 ŽELEZNIČNÁ VLEČKA SKLADOVEJ ČASTI
85
2.3.4 CESTA MEDZI SKLADOVOU A VÝROBNOU ČASŤOU
86
2.3.5 BUDOVY SPADAJÚCE POD ŠPECIÁLNU VÝROBU S PRÍTOMNOSŤOU
EXPLOZÍVNEHO MATERIÁLU
86
2.3.5. A Konštrukcia budov
86
2.3.5. B Štruktúra budov
87
2.3.6 OPLOTENIE VÝROBNEJ A SKLADOVEJ ČASTI
88
2.3.7 VRCH KRIVOŠŤANKA
88
3 NÁVRH OPATRENÍ NA ZABEZPEČENIE CHRÁNENÉHO PRIESTORU
PRED ÚTOKMI S POUŽITÍM NVS.
89
3.1
3.2
3.3
3.4
3.5
3.6
VŠEOBECNÉ OPATRENIA
OSOBNÉ VSTUPY DO OBJEKTOV VÝROBY A SKLADOVANIA
VJAZDY DO OBJEKTOV VÝROBY A SKLADOVANIA
ŽELEZNIČNÁ VLEČKA SKLADOVEJ ČASTI
CESTA MEDZI SKLADOVOU A VÝROBNOU ČASŤOU
BUDOVY SPADAJÚCE POD ŠPECIÁLNU VÝROBU S PRÍTOMNOSŤOU
89
90
91
92
92
EXPLOZÍVNEHO MATERIÁLU
3.7 OPLOTENIE VÝROBNEJ A SKLADOVEJ ČASTI
3.8 VRCH KRIVOŠŤANKA
3.9 OCHRANA ENERGETIKY
93
93
94
95
ZÁVER
96
POUŽITÉ PRAMENE
97
PRÍLOHA I-A
100
PRÍLOHA I-B
101
PRÍLOHA I-C
102
PRÍLOHA I-D
103
PRÍLOHA II-A
104
PRÍLOHA II-B
105
6
PRÍLOHA II-C
106
PRÍLOHA II-D
106
PRÍLOHA II-D
107
PRÍLOHA II-E
107
PRÍLOHA II-E
108
PRÍLOHA II-F
109
PRÍLOHA III-A
109
PRÍLOHA III-A
110
PRÍLOHA III-B
110
PRÍLOHA III-B
111
PRÍLOHA III-C
111
PRÍLOHA III-C
112
PRÍLOHA III-C
112
PRÍLOHA III-C
113
PRÍLOHA III-D
114
PRÍLOHA III-E
115
PRÍLOHA IV-A
117
PRÍLOHA IV-B
118
PRÍLOHA IV-B
119
PRÍLOHA IV-C
121
PRÍLOHA IV-D
123
PRÍLOHA IV-E
123
7
PRÍLOHA IV-E
124
PRÍLOHA IV-F
125
PRÍLOHA IV-G
126
8
ÚVOD
Terorizmus je už dlhé desaťročia obávaným fenoménom vo svete. Mnohí
odborníci, ktorí skúmali a skúmajú jeho podstatu, príčiny, prejavy či ciele sa
dodnes sporia o to, ako by mal byť terorizmus definovaný. Zhoda sa však dá
ľahko nájsť v téze, že terorizmus ohrozuje množstvo hodnôt, ktoré naša
civilizácia uznáva za vlastné a snaží sa ich chrániť. Kritická infraštruktúra
predstavuje pre teroristov vhodný nástroj, ako do týchto hodnôt vo veľkej
miere negatívne zasahovať. Preto je potrebné neustále zdokonaľovať jej
ochranu aby sa zabránilo terorizmu narúšať chod štátu, ohrozovať životy,
zdravie a majetok obyvateľstva, majetok a záujmy štátu, životné prostredie
a všeobecne verejné blaho.
V publikácii budeme skúmať aktuálny stav riešenia problematiky kritickej
infraštruktúry v Európe a na Slovensku, zanalyzujeme vzájomnú závislosť
medzi prvkami kritickej infraštruktúry, ďalej v skratke predstavíme
terorizmus a explozívny materiál ako prostriedok páchania útokov.
V ďalšej časti sa budeme zaoberať konkrétnym príkladom prvku kritickej
infraštruktúry, ktorý by sa mohol stať cieľom teroristov, zvlášť tej časti
objektu, ktorá vyžaduje zvýšenú pozornosť a ochranu. Tento prvok
popíšeme, nájdeme v ňom kritické body, ktoré predstavujú najslabšie
miesta. V poslednej časti potom navrhneme opatrenia na zvýšenie jeho
ochrany.
Čitateľovi možno bude chýbať ekonomický rozmer problematiky, avšak
máme za to, že v takomto prípade nemožno postupovať štandardne a vyčísliť
hodnotu chráneného záujmu, nakoľko sa tu jedná aj o ľudské životy a o
otázky bezpečnosti štátu, preto budem presadzovať názor, že žiadna suma
na adekvátne zabezpečenie priestoru nie je príliš vysoká.
Cteného čitateľa by sme radi upozornili na vysokú výpovednú hodnotu
príloh k tejto publikácii.
9
1 KRITICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA A POTREBA
JEJ OCHRANY
1.1 Vymedzenie pojmu „kritická infraštruktúra“
Pod pojmom kritická infraštruktúra (niekedy uvádzaná ako „najdôležitejšia
infraštruktúra“) rozumieme tie prvky infraštruktúry krajiny (organizácie
a inštitúcie, služby, objekty, sústavy, zariadenia, a systémy),
ktorých
znefunkčnenie alebo zničenie má za následok ohrozenie alebo narušenie
politického alebo hospodárskeho života v krajine, ohrozenie alebo straty na
životoch alebo majetku, škody morálneho charakteru a demoralizáciu
a dezorganizáciu spoločnosti. Tieto následky môžu mať príčiny v prírodných
procesoch, technologických haváriách, alebo môžu byť antropogénneho
charakteru (neúmyselným zavinením, teroristickým útokom a pod.).
Vzhľadom k súčasnému stavu moderného sveta, najmä vyspelých krajín,
a aspektom, ktoré prináša globalizácia, infraštruktúra v týchto krajinách je
zraniteľná a tvorí systém s množstvom prvkov, pričom existujú úzke väzby
na infraštruktúru ostatných krajín (typickým príkladom môže byť cestná
sieť alebo infraštruktúra sieťových odvetví ako napr. plynovody, či
elektrická sieť). Preto by znefunkčnenie alebo zničenie niektorých prvkov
infraštruktúry mohlo mať negatívne následky presahujúce hranice štátu,
kde táto udalosť nastala, obzvlášť v prípade, že by sa jednalo o prvok KI.
V podmienkach SR je tento fakt umocnený príslušnosťou územia SR v EHP
a Schengenskom priestore, čo umožňuje vznik užších vzájomných väzieb
medzi prvkami infraštruktúry bez ohľadu na hranice členských krajín.
Z toho vyplýva aj zodpovednosť v otázkach infraštruktúry každého štátu aj
voči ostatným krajinám, nie len voči sebe samému.
10
1.2 Kritická infraštruktúra v ponímaní EÚ
1.2.1 Vývoj otázky ochrany kritickej infraštruktúry v EÚ
Z dôvodu vzniku spoločenstiev integrujúcich členské štáty do väčších,
navzájom prepojených celkov vznikla taktiež potreba zlepšenia ochrany
kritickej infraštruktúry na úrovni týchto zoskupení, teda na nadnárodnej
úrovni. Výnimkou nie je ani EÚ, či NATO. Z pohľadu SR sú programy
ochrany KI v týchto zoskupeniach prirodzene vzhľadom na členstvo SR
v obidvoch z nich kľúčové.
V rámci EÚ v súčasnosti prebiehajú prípravy k zavedeniu legislatívy
týkajúcej sa ochrany KI, pričom prvé reálne výsledky by sa mali prejaviť už
v januári 2011. Pôvodcom iniciatívy riešenia problematiky KI na pôde EÚ
bola Európska komisia. 17. 11. 2005 predložila „Zelenú knihu o Európskom
programe
pre
dokumenty
ochranu
vydávané
kritickej
EK
infraštruktúry“
s cieľom
vyvolať
(„Zelené
diskusiu
na
knihy“
sú
pôde
EÚ
a relevantnými partnermi na danú problematiku, čo môže následne vyústiť
do publikácie tzv. „Bielej knihy“ v ktorej EK predkladá konkrétne návrhy
riešenia problematiky). Hneď na úvod EK prezentuje zámer prijať
legislatívny akt – „Európsky program pre ochranu kritickej infraštruktúry“.
Ďalším prezentovaným zámerom je vytvorenie „Varovnej informačnej siete
kritickej infraštruktúry.“ Následne EK prezentuje svoje ciele nasledovne:
„Cieľom
EPCIP
(Európskeho
programu
pre
ochranu
kritickej
infraštruktúry, pozn. autora) by bolo zabezpečiť adekvátne a rovnaké úrovne
ochranného
zabezpečenia
najdôležitejšej
infraštruktúry,
minimálne
množstvo slabých miest a rýchle a overené mechanizmy obnovy v rámci celej
Únie.“ (Green paper on a European programme for critical infrastructure
protection, str. 3)
EPCIP
bude
teda
predstavovať
dokument,
ktorý
bude
stanovovať
podmienky, za akých bude uskutočňovaná ochrana KI v členských štátoch
a taktiež bude riešiť problematiku obnovy KI po narušení alebo zničení
niektorého jej prvku. Aby však túto úlohu mohol program plniť adekvátne
11
a efektívne, bude musieť byť pravidelne aktualizovaný a dopĺňaný, nakoľko
technologický pokrok nám umožňuje vyhnúť sa následkom negatívnych
javov čoraz viac a situácie, ktoré dnes predstavujú pre KI hrozbu sa vďaka
týmto pokrokom môžu v budúcnosti stať bezproblémovými. Pravidelná
revízia je však nutná aj z dôvodu neustále sa meniacich a zdokonaľujúcich
metód terorizmu a tým pádom aj vývoja trendov v ochrane proti nemu.
V otázkach ochrany priemyselnej infraštruktúry spadajúcej do kategórie KI
bude program tiež riešiť mieru investícií do ochrany prvku, nakoľko
neprimerané investície do bezpečnosti môžu mať negatívny dopad na
konkurencieschopnosť tohto prvku, čo by práve pri prvku KI mohlo mať
ďalekosiahle následky.
Zelená kniha o Európskom programe pre ochranu kritickej infraštruktúry
taktiež rieši, ktoré prvky KI členských štátov majú nadnárodný (v tomto
prípade európsky) význam. Zavádza pojem Európska kritická infraštruktúra
(ECI). EPCIP sa má zaoberať iba ECI a KI nižšej než európskej dôležitosti
má byť riešená každým členským štátom samostatne (príp. bilaterálne
medzi dvomi členskými štátmi, v závislosti od dohodnutej definície ECI, viď
nižšie). Európsku KI definuje nasledovne: „Najdôležitejšia infraštruktúra
EÚ by mohla pozostávať z tých fyzických zdrojov, služieb, informačnotechnologických zariadení, sietí a majetkových hodnôt infraštruktúry,
ktorých porušenie alebo zničenie by malo vážny dopad na zdravie,
bezpečnosť, istotu a ekonomický alebo sociálny blahobyt“ (Green paper on
a European programme for critical infrastructure protection, str. 7)
a následne ponúka dve možnosti okruhov, ktoré by predstavovali ECI podľa
počtu členských krajín, v ktorých by sa spomínané dopady dotkli
nasledovne:
•
dopady v dvoch alebo viacerých členských štátoch,
•
dopady v troch alebo viacerých členských štátoch (čo by vylučovalo
prípad, kedy by malo prípadné narušenie alebo zničenie prvku KI
dopady v dvoch členských štátoch – v takom prípade by sa otázky
12
spojené s týmto prvkom KI riešili bilaterálne, nebol by považovaný za
prvok ECI a teda EK by do jeho zabezpečenia nezasahovala).
Pri voľbe adekvátnejšej alternatívy je potrebné prihliadať na viacero
skutočností. Prvou z nich je, že niektoré prvky, ktoré by mohli byť v zmysle
budúceho EPCIP označené ako ECI už v súčasnosti môžu byť zabezpečené
do takej miery, ktorá by vyhovovala (aspoň približne, keďže na konečnej
podobe EPCIP sa doposiaľ pracuje) budúcim kritériám pre ochranu ECI,
a teda nebude potrebné vynaložiť žiadne ďalšie (alebo len minimálne)
náklady na dodatočné zabezpečenie prvku ECI. To otvára možnosti pre
častejšie označovanie prvkov KI za ECI, nakoľko zabezpečovanie týchto
prvkov nebude natoľko nákladné, ako by mohol napovedať prvotný odhad.
Druhou skutočnosťou je, že v prípade označovania prvkov podľa prvej
možnosti, by bolo označených viac prvkov. Treťou, podľa nášho názoru
kľúčovou skutočnosťou je, že v prípade voľby druhej možnosti by EK nemala
možnosť zasiahnuť do otázok zabezpečenia KI aj v prípade, že by na
bilaterálnej úrovni vznikol spor, či je daný prvok KI zabezpečený dostatočne.
Preto považujem prvú alternatívu za vhodnejšiu, aj napriek vyššiemu počtu
prvkov KI, ktoré by podľa tejto alternatívy museli byť označené ako ECI.
V rámci implementácie EPCIP bude potrebné, aby každý členský štát
vytvoril
orgán
(Národný
koordinačný
orgán
pre
ochranu
kritickej
infraštruktúry – NCCB), ktorý bude mať dostatočné kapacity na to, aby
mohol v rámci členského štátu riešiť problematiku ECI. Tento orgán by
mohol
vystupovať
ako
jediný
orgán
dohľadu
nad
implementáciou
a napĺňaním EPCIP, alebo ako kontaktný orgán členského štátu, pričom
právomoci konať v tejto problematike by mali aj/len iné orgány dozoru.
Tento orgán by taktiež mal garantovať funkčnosť varovnej informačnej siete
kritickej infraštruktúry (CIWIN) na území štátu a spravovať ho. Ako
vyplýva z jeho názvu, mal by byť kontaktným orgánom členského štátu,
avšak nie len zo strany EÚ, ale taktiež zo strany majiteľov alebo
prevádzkovateľov
ECI
na
území
členského
štátu,
obchodných
a podnikateľských združení a iných organizácií a osôb zainteresovaných do
13
problematiky. Taktiež by do jeho kompetencie mohla spadať KI na území
členského štátu, ktorá nie je označená ako ECI, takže by z pohľadu
členského štátu neplnil len úlohy európskeho rozmeru, ale aj úlohy
interného charakteru. Presný rozsah funkcií NCCB bude známy až
s konečnou podobou EPCIP, avšak medzi najvýznamnejšie z navrhovaných
funkcií patria koordinácia, monitoring a dohľad nad implementáciou EPCIP
v členskom štáte, plnenie funkcie kontaktného orgánu v otázkach ECI vo
vzťahu k EK, iným členským štátom a majiteľom a prevádzkovateľom ECI
(prípadne všetkej KI) členského štátu, účasť na označovaní prvkov KI
členského štátu a následne označovaní ECI v rámci KI členského štátu
(vychádzajúc z predpokladu, že pokiaľ je prvok infraštruktúry členského
štátu označený ako ECI, bude automaticky prvkom KI aj na vnútroštátnej
úrovni), či účasť v expertných skupinách zaoberajúcich sa problematikou KI
na viacerých úrovniach.
Majiteľom a prevádzkovateľom infraštruktúry v členskom štáte vznikne
povinnosť ohlásiť možnosť, že by ich prvok infraštruktúry bol považovaný za
prvok ECI, vyčleniť osoby zodpovedné za styk s NCCB a vypracovať zaviesť
a pravidelne revidovať bezpečnostný plán (OSP), ktorý by zahŕňal stále
opatrenia a tzv. „odstupňované“ opatrenia, ktoré by bolo možné aplikovať
v prípade akútnej hrozby narušenia prvku ECI. Podľa mojej mienky, by
členské štáty mali postaviť všetku KI na svojom území do jedného
bezpečnostného rámca bez ohľadu na to, či je ten-ktorý prvok označený ako
ECI alebo len ako KI na národnej úrovni, čím by sa značne zjednodušil
prístup
k jednotlivým
prvkom
KI
v štáte
a taktiež
by
sa
predišlo
duplicitným nákladom zo strany štátu v súvislosti s dozorom nad ochranou
KI v štáte.
1.2.2 Dôležité otázky spojené s EPCIP a CIWIN
Prvou otázkou, ktorou sa EK zaoberala bolo, pred čím by mal EPCIP
chrániť. Do popredia vyzdvihla tri možnosti:
14
a) Úplná
ochrana
pred
všetkými
druhmi
nebezpečenstva
(ochrana pred prírodnými katastrofami, poškodeniami bez ľudského
zavinenia a terorizmom by bola postavená na rovnakú úroveň,
b) Ochrana pred všetkými druhmi nebezpečenstva so zvýšeným
dôrazom
na
terorizmus
(Flexibilný
prístup
ku
všetkým
nebezpečenstvám, pričom terorizmus by mal prioritné postavenie.
Zainteresované subjekty by prehodnocovali úroveň zabezpečenia
jednotlivých prvkov a v primeranej miere by sa sústredili na tie
oblasti
nebezpečenstiev,
voči
ktorým
nie
je
KI
dostatočne
zabezpečená.)
c) Ochrana
pred
nebezpečenstvom
terorizmu
(prístup
úzko
špecifikovaný voči terorizmu)
Živelné
pohromy;
Narušenia bez
ľudského
zavinenia
a)
b)
Možnosti
realizácie
ochrany
c)
Teroristický
útok
Teroristický
útok
Živelné pohromy;
Narušenia bez
ľudského
zavinenia
Teroristický
útok
Obrázok 1 – Schéma alternatív, pred čím by mal EPCIP chrániť
15
Kľúčové zásady pri vypracúvaní EPCIP by mali byť subsidiarita
(stanovenie
kompetencií
na
predovšetkým
na
najnižšiu
úroveň),
komplementarita (EPCIP nemá stanovovať opatrenia na ochranu KI od
samotného základu, ale dopĺňať už existujúce opatrenia a stanovovať
minimálnu úroveň ochrany, pričom vyššia úroveň, pokiaľ priveľkými
nákladmi nebude ohrozovať stabilitu trhu a iné makroekonomické faktory,
je len vítaná), dôvernosť (všetky citlivé informácie o KI by mali byť utajené
pod stupňom utajenia primeraným povahe informácie a výmena týchto
informácií medzi zainteresovanými subjektmi by mala prebiehať v dôvernej
atmosfére),
vzájomná
spolupráca
všetkých
zainteresovaných
subjektov (na vypracovaní ECPIP by sa mali podieľať majitelia a
prevádzkovatelia KI, priemyselné a obchodné združenia, ďalej členské štáty,
EÚ a ktokoľvek ďalší, kto je kompetentný sa k týmto otázkam vyjadriť)
a proporcionalita (úroveň ochrany by mala zodpovedať úrovni hroziaceho
rizika a povahe prvku KI).
Dosiahnutie týchto cieľov by bolo komplikované, keby neexistovali spoločné
pravidlá prístupu ku KI. Z tohto dôvodu je žiaduce, aby boli zavedené
spoločné kódy a normy, definície viažuce sa na KI, jednotný zoznam
sektorov KI, vymedzenie kompetencií a zodpovedností zainteresovaných
subjektov ako aj samotná metodika posudzovania jednotlivých prvkov
infraštruktúry. Ku všetkým problémom zaujala EK vlastný postoj
a vyžiadala si diskusiu.
EK doposiaľ vyvinula niekoľko varovných informačných systémov, ktoré by
pri mimoriadnych situáciách (vrátane teroristického útoku) plnili niektoré
úlohy, ktoré má teraz plniť CIWIN. V roku 2004 vytvorila centrálnu sieť
spájajúcu tieto varovné informačné systémy do jednotného systému ARGUS.
CIWIN má predstavovať systém, ktorý by v čo najkratšom čase dokázal
varovať kompetentné osoby. EK navrhla tri možné podoby systému – prvá
ako fórum určené k výmene návrhov a riešení ochrany KI, avšak bez funkcie
umožňujúcej rýchle varovanie, s možnosťou neskoršieho rozšírenia funkcií;
druhá ako systém rýchleho varovania (RAS), ktorá by prenášala informácie
16
o aktuálnych nebezpečenstvách a hrozbách, na druhej strane by absentovala
funkcia
dlhodobého
spravodajstva;
tretia,
podľa
nášho
názoru
najvhodnejšia, je viacúrovňový komunikačno-varovný systém, ktorý by plnil
obidve funkcie, avšak toto riešenie by bolo finančne nákladnejšie než
predošlé dve.
1.2.3 Identifikácia, označenie a zlepšovanie ochrany ECI
Prvým krokom (doposiaľ jediným) tvorby EPCIP bolo schválenie smernice
Rady EÚ č. 2008/114/EC o identifikácii a označení európskych kritických
infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu z 8. decembra 2008.
V tejto smernici sú zodpovedané niektoré otázky, ktoré položila EK v Zelenej
knihe o Európskom programe pre ochranu kritickej infraštruktúry. Pri
hľadaní odpovede na otázku „Pred čím by mal EPCIP chrániť?“ sa
zainteresované strany dohodli na druhej z ponúkaných možností – EPCIP
by mal chrániť pred nebezpečenstvami všetkého druhu, avšak dôraz má byť
kladený na nebezpečenstvá vyplývajúce z terorizmu. Týmto zainteresovaní
jasne vyjadrili mienku, že terorizmus považujú v súčasnosti za najväčšiu
hrozbu a zdôraznili potrebu riešenia tejto otázky aj vo vzťahu ku KI.
Vyzdvihnuté boli aj kľúčové zásady tak, ako navrhla EK v Zelenej knihe
o Európskom programe pre ochranu kritickej infraštruktúry, obzvlášť
subsidiarita, proporcionalita a komplementarita, či vzájomná spolupráca.
Čo sa týka definície ECI, táto smernica ju definuje nasledovne: „Európska
kritická infraštruktúra alebo ECI je kritická infraštruktúra nachádzajúca sa
v členských štátoch, ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné
dôsledky
v minimálne
dvoch
členských
štátoch.“
(Council
directive
2008/114/EC on the identification and designation of European critical
infrastructures and the assessment of the need to improve their protection,
str. 3). Týmto bol vyriešený problém spojený s otázkou, koľko členských
štátov musí prípadné narušenie prvku KI ovplyvniť, aby mohol byť prvok
považovaný za ECI.
17
Hlavnou náplňou smernice ale nie je podať informáciu o výsledkoch
predchádzajúcej diskusie, ale zaviesť pravidlá pre identifikáciu prvkov ECI
a ich označenie za takýto prvok. V prvej fáze (v označovaní sa bude
pokračovať vo viacerých fázach) sa začne s identifikáciou a označením za
prvky ECI v sektoroch dopravy a energetiky (Príloha I-A). Uvažuje sa aj
o zaradení informačných a komunikačných technológií do prvej fázy.
Pre identifikáciu prvkov ECI stanovuje táto smernica tri prierezové kritériá
– straty na životoch, hospodársky dopad a vplyv na verejnosť, pričom EÚ
ponecháva na rozhodnutí členských štátov, aké budú hraničné hodnoty
týchto kritérií, avšak vydáva nezáväzné odporúčania pre členské štáty.
Členským štátom vzniká povinnosť každoročne informovať o počte prvkov
KI na jeho území, ktoré vyhovujú týmto kritériám a stanovených hraničných
hodnotách
prierezových
kritérií
pre
identifikáciu
ECI.
Postup
pri
identifikácii prvku KI ako ECI sa nachádza v Prílohe I-B.
Za prvok ECI možno označiť prvok KI, ktorý vyhovuje definícii ECI a spĺňa
prierezové kritériá. Ďalej musí prejsť procesom identifikácie podľa
metodického postupu EÚ (Príloha I-A). O takto identifikovanom prvku
musia byť oboznámené tie členské štáty, na ktoré by malo narušenie alebo
zničenie prvku vplyv podľa definície ECI. Informácie sa utaja na stupni
utajenia zodpovedajúcom ich závažnosti. S označením prvku za ECI musí
súhlasiť členský štát, na ktorého území sa prvok KI nachádza, a majiteľ
resp. prevádzkovateľ tohto prvku musí byť o označení za ECI informovaný.
Identifikácia a označovanie prvkov ECI v doteraz stanovených sektoroch KI
sa má ukončiť do 12. januára 2011.
V zmysle uplatňovania zásady subsidiarity posúva primárnu a konečnú
zodpovednosť
na
majiteľov
resp.
prevádzkovateľov
ECI.
Do
tejto
zodpovednosti spadá aj vypracovanie OSP (musí zahŕňať posúdenie rizika,
identifikáciu dôležitých zariadení a zavedenie protiopatrení a postupov;
podrobne v Prílohe I-C) a ustanovenie osoby zodpovednej za styk s NCCB
alebo iným kompetentným orgánom. V otázkach OSP rozhoduje každý
členský štát individuálne o tom, aké opatrenia prijme pre zavádzanie OSP
18
a vyčlenenie styčných úradníkov pre kontakt s NCCB v prvkoch ECI na jeho
území.
Budovanie EPCIP je dlhodobý proces, ktorý by podľa mojej mienky mohol
byť vzorom aj pre vnútroštátne riešenia problematiky KI. Zdokonaľovanie
programu
je
nevyhnutnosťou,
nakoľko
metódy
boja
terorizmu
a organizovaného zločinu sú stále dokonalejšie, ale aj zhoršujúce sa
klimatické podmienky zvyšujú nebezpečenstvo narušenia prvkov ECI.
19
1.3 Kritická infraštruktúra v SR
1.3.1 Súčasný stav riešenia problematiky KI na Slovensku
V SR doposiaľ nebola vymedzená KI štátu, avšak prvé podnety k začiatku
práce na tejto problematike už vyšli. Prvým dokumentom, ktorý zaviedol
termín „kritická infraštruktúra“ a definoval ho pre podmienky SR je
Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej
ochrany a obrany. Jej východiskom je Bezpečnostná stratégia SR schválená
Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje, že SR sa zaručí za
bezpečnosť KI pred teroristickými útokmi a taktiež sa zameria na
minimalizáciu zraniteľnosti informačných a komunikačných systémov,
zvlášť systémov nevyhnutných na bezpečný výkon základných funkcií štátu.
Keďže ide o úplne novú tému, koncepcia ako doposiaľ základný dokument
riešiaci otázky ochrany a obrany KI v SR musí zaviesť terminológiu, ktorá
sa bude spájať s touto problematikou.
Doposiaľ o tejto problematike pojednával zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, kde bol zavedený termín
obranná infraštruktúra, ktorý podľa §26 ods. 1 tohto zákona zahŕňa „súhrn
pozemkov, stavieb, budov a zariadení, telekomunikačných, komunikačných
a dopravných systémov, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu na
zabezpečenie obrany štátu“ (Zákon č. 319/2002). Možno teda predpokladať,
že obranná infraštruktúra bude predstavovať dôležitú časť KI. Rámec
obrannej infraštruktúry však zďaleka nenapĺňa rozsah infraštruktúry v SR,
ktorá má mať z pohľadu jej významu pre fungovanie štátu výnimočné
postavenie, preto je vymedzenie a tvorba legislatívy KI SR nevyhnutným
krokom.
Vypracovaná Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike
a spôsobu jej ochrany a obrany bola prijatá Vládou Slovenskej republiky dňa
14.2. 2007, pričom okrem iného ukladá ministrovi vnútra spracovať
20
a predložiť Bezpečnostnej rade SR a na rokovanie vlády Národný program
pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Národný program ochrany KI definuje ako subjekty ochrany a obrany KI
nasledovné:
•
štátne hospodárske subjekty,
•
súkromné hospodárske subjekty,
•
medzinárodní partneri, medzinárodné organizácie,
•
vláda a verejná správa,
•
územné celky, samospráva.
Jednotlivé odvetvia infraštruktúry, podľa ktorých členíme KI (sektory KI):
•
voda
•
potraviny
•
zdravie
•
energetika
•
informačné a komunikačné technológie (IKT)
•
doprava
•
verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť
•
priemysel
•
finančný sektor
Je zrejmé, že prvok infraštruktúry musí, okrem toho, že spadá do niektorého
zo sektorov KI, napĺňať isté parametre, aby mohol byť zaradený do KI SR.
Preto už Koncepcia kritickej infraštruktúry SR a spôsob
jej ochrany
a obrany stanovuje všeobecné základné kritériá posudzovania prvkov
infraštruktúry za účelom zhodnotenia ich integrácie do systému KI SR,
pričom na integráciu je potrebné splnenie aspoň jedného kritéria. Prvým
kritériom je pravdepodobnosť, že prvok môže byť cieľom teroristického
útoku alebo že bude ohrozený rizikovými faktormi inými, než terorizmus.
Toto kritérium sa vyhodnocuje intuitívne, pričom sa berie na zreteľ, či
v minulosti bol podobný prvok, ktorý mal pre chod štátu mimoriadny
21
Medzinárodní
partneri,
medzinárodné
organizácie
Vláda
a verejná
správa
Územné
celky,
samospráva
Subjekty
ochrany
a obrany
KI
Súkromné
hospodárske
subjekty
Štátne
hospodárske
subjekty
Obrázok 2 – Schéma subjektov ochrany a obrany KI v zmysle Národného programu na ochranu KI v
SR.
Priemysel
Finančný
sektor
Verejný poriadok
a vnútorná
bezpečnosť
Doprava
Sektory
KI
IKT
Potraviny
Voda
Energetika
Zdravie
Obrázok 3 – Schéma rozčlenenia KI do jednotlivých sektorov
22
význam napadnutý, alebo ohrozený. Ak áno, možno predpokladať podobný
vývoj aj u posudzovaného prvku a teda existuje pravdepodobnosť útoku
alebo ohrozenia. Druhým kritériom je neakceptovateľná miera rizika
s ohľadom na následky teroristického útoku alebo pôsobenia iného
rizikového faktora. Za neakceptovateľné riziko považujeme riziko narušenia
obranyschopnosti štátu alebo jeho politického fungovania. Druhé kritérium
prístupom
k faktoru
obranyschopnosti
štátu
zahŕňa
celú
obrannú
infraštruktúru SR. Tretím kritériom je jedinečnosť prvku. Kritérium
prvok napĺňa v prípade, že sa vyskytuje v systéme infraštruktúry SR ako
jediný a v prípade jeho narušenia alebo zničenia by ho nebolo možné obnoviť
alebo nahradiť iným. Štvrtým kritériom je tzv. kritérium generalizácie.
Toto kritérium rieši zaradenie skupiny prvkov do systému KI, v prípade, že
by zničenie alebo narušenie niektorých prvkov skupiny mohlo mať za
následok narušenie niektorej oblasti bezpečnosti štátu, avšak nemožno
s určitosťou stanoviť, ktoré prvky v skupine sú z tohto hľadiska kritické
a preto je potrebné zaradiť do systému KI celú skupinu prvkov.
Koncepcia KI však predpokladá, že by sa v systéme infraštruktúry SR mohol
vyskytnúť aj taký prvok, ktorý by nespadal do žiadneho zo sektorov KI
avšak napĺňal by ostatné znaky prvku KI. Pre takýto prípad bolo zavedené
všeobecné doplnkové kritérium tzv. kritérium exkluzivity.
Kritériá posudzovania prvkov
infraštruktúry pre vymedzenie KI
Pravdepodobnosť
terorist. útoku/
iného narušenia
Neakceptovateľné
riziko
Jedinečnosť
Generalizácia
Exkluzivita
Obrázok 4 – Schéma členenia všeobecných kritérií pre posudzovanie prvku národnej infraštruktúry
pri rozhodovaní o zaradení do systému KI v SR
23
Ako príklad prvku kritickej infraštruktúry môžeme teda uviesť (v sekcii
doprava podsekcii železničná doprava) železničné mosty, tunely, alebo
významné železničné uzly akým je napríklad aj Žilina, alebo (v sekcii
energetika podsekcii elektroenergetika) výrobu, vývoz, prevoz, prenos
a distribúciu elektrickej energie, čiže od elektrární, cez transformačné
zariadenia, prenosové sústavy a ostatné zariadenia na prenos a distribúciu
elektrickej energie.
Každý sektor je ale vymedzený ďalšími kritériami, vlastnými len pre tenktorý sektor KI – sektorovými kritériami. Tieto kritériá však musia v prvom
rade subsumovať všeobecné kritériá, až potom môžu klásť dodatočné
podmienky pre zaradenie prvku národnej infraštruktúry (NI) do KI.
1.3.2 Sektory KI
1.3.2. A
Voda
„Ústredným orgánom štátnej správy pre vodné hospodárstvo, ochranu pred
povodňami, ochranu akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania
v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.
o
priestupkoch
v
znení
neskorších
predpisov
(vodný
zákon),
zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví
v znení neskorších predpisov a zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred
povodňami je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky“
(Národný
program
pre
ochranu
a obranu
kritickej
infraštruktúry
v Slovenskej republike, str. 4). Ministerstvo životného prostredia (MŽP) má
vo svojej kompetencii všetku agendu štátnej politiky (koncepčné, operatívne
aj legislatívne úlohy) v otázkach všetkého nakladania s vodou a tiež
v otázkach rybolovu. MŽP SR je teda kľúčovým orgánom štátnej správy
v tomto sektore. Podľa Národného programu pre ochranu KI v SR (NPO)
boli na posudzovanie prvkov NI pre ich zaradenie do systému KI boli
navrhnuté sektorové nasledujúce kritériá:
24
•
kategória
vodnej
stavby
z hľadiska
odborného
technicko-
bezpečnostného dohľadu (riziko možného ohrozenia ľudských životov
a vzniku škôd na majetku na ohrozenom území),
•
požiadavky pre zabezpečenie vody pre iný sektor KI,
•
počet zásobovaných obyvateľov zo zdroja pitnej vody,
•
dostupnosť náhradného zásobovania pitnou vodou v danej oblasti.
NPO zároveň definuje hlavné protiopatrenia, ktorými má byť tento sektor
KI v SR chránený a ktorými majú byť zmiernené jeho následky:
•
ochrana vodnej stavby alebo jej časti (priehrady, vodné zdroje,
vodárenské zariadenia),
•
varovanie
a vyrozumenie
obyvateľstva
na
vodnej
stavbe
a na
ohrozenom území,
•
monitoring ukazovateľov kvality zdrojov pitnej vody,
•
zavedenie automatických dispečerských systémov distribúcie pitnej
vody s ochranou kvality dodávky pitnej vody
Z pohľadu
ochrany
štátu
pred
terorizmom
je
voda
jedným
z najzraniteľnejších sektorov KI. Nakoľko vodohospodárske objekty slúžiace
ako zdroj pitnej vody nemôžu byť neustále fyzicky strážené, sú potenciálnym
terčom biologického, chemického alebo iného útoku, ktorý môže spôsobiť
kontamináciu tohto vodného zdroja. Preto je nevyhnutné vybudovať pre
takéto objekty systém, ktorý by včas odhalil kontamináciu vody a zabránil
by tomu, aby sa táto voda dostala ku konečnému spotrebiteľovi. Inou
alternatívou spáchania teroristického útoku je zničenie vodného diela, alebo
jeho časti, alebo zapríčinenie inej udalosti, ktorá bude mať za následok
uvoľnenie ničivej sily vody (napr. pretrhnutie hrádze vodnej nádrže). Pre
zamedzenie
takejto
udalosti
zábranných
prostriedkov
možno
vytvoriť
a elektrických
systém
bezpečnostných
mechanických
prostriedkov
a adekvátnych organizačných a režimových opatrení (bolo by príliš nákladné
zabezpečovať fyzickú ochranu pre každý takýto objekt). Pre bezpečnostnú
25
dokumentáciu tohto systému by mali byť zavedené režimové opatrenia pre
oboznamovanie sa s jej obsahom (pod príslušným stupňom utajenia).
1.3.2. B
Potraviny
Potraviny sú rovnako ako voda ďalšou nevyhnutnosťou pre prežitie
spoločnosti.
potravín
Potraviny
a to
od
predstavujú
kontroly
komplexný
podmienok
výroby
reťazec
až
zabezpečenia
k ich
konečnému
spotrebiteľovi. Týka sa to najmä kontroly kvality pôdy, hnojív a jej
ostatných vstupov, prostriedkov ochrany rastlín a ich sanácie, veterinárnej
ochrany a kontroly, kontroly stavu zvierat v živočíšnej výrobe, kontroly
podmienok poľnohospodárskej výroby, kontroly dovážaných produktov,
kontroly prítomnosti kontaminantov a pesticídov, geneticky modifikovaných
rastlín
a krmív
bezpečnosťou
ako
aj
ďalších
a zabezpečovaním
faktorov
potravín
súvisiacich
pre
s potravinovou
obyvateľstvo
v prípade
mimoriadnej udalosti. Ústredným orgánom štátnej správy s kompetenciami
v správy
na
úseku
komplexnej
kontroly
potravinového
reťazca
je
Ministerstvo pôdohospodárstva SR a ním zriadené a jemu podriadené
inštitúcie. Kontrolu na úseku potravín vykonávajú v zmysle zákona č.
152/1995 Z. z. o potravinách, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva (MP)
Slovenskej republiky č. 99/2004 o postupoch uplatňujúcich sa v rámci
systému rýchlej výmeny informácií o potravinách a krmivách v prípade
vážneho a bezprostredného ohrozenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľovi
a mnohých ďalších právnych noriem.
MP SR je tiež zriaďovateľom Národnej protinákazovej komisie, ktorej
úlohou ako poradného a iniciatívneho orgánu ministra pôdohospodárstva je
navrhovať opatrenia na zamedzenie šírenia nákaz a epidémii zvierat
(vrátane chorôb prenosných na človeka) a tiež koordinuje prijímanie
a vykonávanie opatrení v prípade výskytu nákazy. MP je aj kontaktným
orgánom SR s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (úrad poskytuje
vedeckú a technickú podporu európskym inštitúciám vo veciach kontroly
bezpečnosti krmív a potravín).
26
Potravinový dozor vykonáva v zmysle §23 zákona o potravinách Štátna
veterinárna
a potravinová
inšpekcia
SR,
ktorá
je
ďalším
orgánom
v pôsobnosti MP SR. Jej agendou je v zmysle zákona dozor nad výrobou
potravín, manipuláciou s nimi a ich uvádzaním do obehu.
V SR pôsobia ako subjekty zodpovedné za ochranu sektora tieto inštitúcie:
•
MP SR,
•
Štátna veterinárna a potravinová inšpekcia SR,
•
Ústredný, kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky,
•
Výskumný ústav potravinársky.
Vzhľadom k tomu, že tento sektor je veľmi rozsiahly najmä čo sa týka počtu
osôb, ktoré plnia úlohy v zabezpečovaní fungovania potravinového reťazca
a prichádzajú priamo do styku s potravinami, je veľmi zložité identifikovať
najzraniteľnejšie
miesta
tohto
sektora
z pohľadu
nebezpečenstva
teroristického útoku. Ten by mohol podobne ako v prípade prvého sektora
byť uskutočnení kontamináciou potravín. Vzhľadom na rozsah však
nemožno všetky osoby, ktoré prichádzajú do styku s potravinami podrobovať
prevereniu a sledovať ich, preto je tu veľmi dôležitá práca spravodajského
aparátu
štátu.
Taktiež
je
nutné
vykonávať
preventívne
kontroly,
najčastejšie na miestach kde sa s potravinami manipuluje vo väčších
množstvách (výroba, veľkosklady) a teda ich kontaminácia na tejto úrovni
by znamenala zasiahnutie veľkého okruhu obyvateľstva.
1.3.2. C
Zdravie
Zdravie je tretím sektorom KI v SR. Pod pojmom zdravie rozumieme
ochranu obyvateľstva pred epidémiami a pandémiami prenosných chorôb,
príprava štátu na zvládanie takýchto situácií a koordináciu činností
v prípade krízovej situácie na úseku verejného zdravia, ďalej zabezpečenie
prevádzky minimálnej siete zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť
(vrátane zabezpečenia rýchlej zdravotníckej pomoci), vytvorenie rezervy
27
zdravotníckeho materiálu, pomôcok, nástrojov a ďalších vecí nevyhnutných
pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, zabezpečenie rezervných
kapacít pre prípad mimoriadnej udalosti alebo krízového stavu (to sa týka aj
biologického materiálu ako napr. krvných derivátov v zásobách Národnej
transfúznej služby SR). Za zachovanie týchto úloh v tomto sektore ako aj za
jeho ochranu je zodpovedné Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.
Podľa zákona 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene na doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu na úseku
ochrany verejného zdravia, realizuje opatrenia proti vypuknutiu epidémie
a pandémie a pripravuje štát na krízovú situáciu tohto druhu Úrad
verejného zdravotníctva SR spolu so svojimi 36 regionálnymi úradmi
vereného zdravotníctva.
Tento sektor je ako sektor KI vymedzený nasledovnými prvkami:
•
Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho regionálne úrady,
•
Sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti určených ako subjekty
hospodárskej mobilizácie,
•
Národná transfúzna služba SR,
•
Operačné stredisko zdravotnej záchrannej služby SR, operačné
strediská zdravotnej záchrannej služby pri koordinačných strediskách
integrovaného záchranného systému,
•
Ochraňovateľ mobilizačných rezerv MZ SR a sklady mobilizačných
rezerv.
Hlavné riziká v tomto sektore predstavuje znefunkčnenie niektorého prvku
sektora alebo záujmu, ktorý prvok chráni alebo zabezpečuje. Tie sú
naviazané na iné sektory KI. NPO ako príklady ohrozenia, ktoré by mohlo
mať za následok plošný výpadok tohto sektora KI následkom narušenia
iného sektora KI uvádza tieto situácie:
-
napr. plošný výpadok zásobovania elektrickou energiou v rámci
Slovenskej republiky. V tejto situácii základným predpokladom
28
zachovania
funkčnosti prvkov sektora je mať v dostatočnom
množstve a kvalite náhradné zdroje elektrickej energie vrátane
zabezpečenia možnosti prednostného odberu pohonných hmôt na
vopred určených čerpacích staniciach,
-
napr. výpadok sektoru dopravy v rámci regiónu a nie na celom území
štátu, ktorý znemožní zásobovanie poskytovateľov. V tejto situácii
základným predpokladom zachovania funkčnosti prvku je mať
dostatočné zásoby potravín, pitnej vody, liekov a zdravotníckych
pomôcok minimálne na 5 dní, odklonenie transportu ranených
a zasiahnutých do nemocnice v inom regióne,
-
výpadok sektora voda. V tejto situácii základným predpokladom na
zachovanie funkčnosti prvku sektora je pripravenosť opatrení na
núdzové zásobovanie vodou, prípadne zabezpečenie vlastných zdrojov
pitnej vody alebo jej uskladnenie vo vodojemoch, ktorým bude možné
preklenúť najnutnejšiu dobu,
-
kombinácia všetkých troch výpadkov sektorov spôsobená živelnou
pohromou na časti územia štátu, pričom zachovanie funkčnosti
prvkov kritickej infraštruktúry sektora zdravotníctva bude vyžadovať
opatrenia uvedené v bodoch a) – c).
(Národný program pre ochranu kritickej infraštruktúry v SR, str. 8)
Lokálny výpadok sektora môže byť spôsobený aj priamym útokom na
niektorý z prvkov tohto sektora. V prípade teroristického útoku možno
predpokladať
najmä
útok
na
zariadenie
poskytovateľa
zdravotnej
starostlivosti. Takýto čin by mal masívny psychologický efekt na
obyvateľstvo, čo by v tomto prípade bolo logicky aj hlavným cieľom
útočníkov.
Ochranu sektora možno zvýšiť poskytnutím širšieho legislatívneho zázemia
a podporou
ochranných
opatrení
legislatívnym
procesom,
výcvikom
personálu a zvyšovaním úrovni jeho informovanosti v otázkach krízového
manažmentu. Kolapsu sektora následkom niektorých krízových situácií
29
možno zabrániť aj držaním rezervnej kapacity pre prípad karantény alebo
núdzového stavu.
1.3.2. D
Sektor
Energetika
energetika
delíme
na
štyri
podsektory:
elektroenergia,
plynárenstvo, ropa a baníctvo a hutníctvo.
V tomto sektore vykonáva štátnu správu Ministerstvo hospodárstva (MH)
SR a niektoré ústredné orgány štátnej správy, ako napríklad Úrad
jadrového dozoru SR, Úrad verejného zdravotníctva SR (radiačná ochrana
obyvateľstva) a Správa štátnych hmotných rezerv SR.
Energetika predstavuje ďalší rozsiahly sektor KI, ktorý predstavuje veľmi
atraktívny cieľ najmä pre terorizmus. Úspešné narušenie tohto sektora
môže so sebou niesť hneď niekoľko následkov – primárny bude predstavovať
narušenie hospodárenia s energiami v štáte, sekundárne účinky môžu mať
za následok veľmi vážne narušenie prvkov KI z ostatných sektorov (napr.
pri
úniku
rádioaktívneho
žiarenia
a rádioaktívnej
vody
z atómovej
elektrárne môže dôjsť k ožiareniu veľkého počtu osôb (sektor „Zdravie“),
kontaminácii vody (sektor „Voda“), ornej pôdy (sektor „Potraviny“)
a k mnohým ďalším narušeniam).
V sektore energetiky posudzujeme prvky národnej infraštruktúry podľa
všeobecných kritérií, sektorové kritériá neboli špecifikované.
Na ochranu najdôležitejších objektov sektoru ako jedných z najdôležitejších
prvkov KI vôbec. Tento systém je komplexný – zahŕňa technické prostriedky
ochrany, fyzickú ochranu, ako aj organizačné a režimové opatrenia. Jeho
úlohou je zabrániť neoprávnenému vniknutiu osôb do chráneného areálu,
neoprávnenému preneseniu predmetov pri ktorých existuje riziko narušenia
prvku KI alebo vjazdu vozidiel, čo by taktiež mohlo mať za následok
narušenie
prvku
tohto
sektora
KI.
Ako
podklad
k vybudovaniu
a zabezpečeniu prevádzky systému slúži podrobná analýza rizík, ktorej
obsah musí byť zabezpečený režimovým opatrením pre oboznamovanie sa
s jej obsahom.
30
1.3.2. D.I
Podsektor „elektroenergetika“
Podsektorom rozumieme výrobu, export a import, prenos a distribúciu
elektrickej energie ako aj nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnym
odpadom vzniknutým pri výrobe elektrickej energie. Prvkami sektoru
rozumieme
elektrárne,
prenosové
sústavy
elektriny
a transformačné
stanice, skládky a medziskládky rádioaktívneho odpadu a všetko ostatné
nakladanie s rádioaktívnym materiálom súvisiacim s výrobou elektrickej
energie.
Elektrárne
ako
aj
prenosové
a sústavy
a transformátory
sú
veľmi
atraktívnym cieľom pre teroristov. Najzávažnejšie narušenie sektora možno
jediným útokom spôsobiť narušením chodu elektrárne, alebo jej úplným
vyradením. Preto si práve tieto prvky vyžadujú čo najvyššiu mieru ochrany.
Útok na prenosové sústavy by mohol spôsobiť taktiež značné problémy,
avšak tie možno pomerne rýchlo obnoviť, navyše bez značných nákladov.
Prerušenie prenosovej sústavy výpadky elektrickej energie s najvyššou
pravdepodobnosťou spôsobiť nemožno, nakoľko existuje viacero ciest
v sústave, ktorými môže byť elektrická energia dodávaná. Transformátory
sú ďalším vhodným cieľom pre útok, avšak v tomto prípade taktiež možno
predpokladať existenciu viacerých transformačných staníc, z ktorých možno
elektrickú energiu dodávať. Otázny je výkon týchto transformačných staníc,
konkrétne vyhradená rezerva pre prípad výpadku jednej zo staníc.
Podľa
nášho
zhodnotenia,
najúčinnejšími
opatreniami
na
ochranu
fyzickú
ochranu,
podsektora sú:
•
Dôsledná
ochrana
elektrární
s dôrazom
na
organizačné opatrenia a elektrické zabezpečovacie systémy,
•
Ostražitosť a prezieravosť pri personálnej práci, neustála kontrola
personálu, vyhýbanie sa rutinnému prístupu,
•
Úzka a iniciatívna spolupráca s obranným spravodajstvom štátu,
31
•
Integrácia dôležitých prvkov do adekvátne chránených objektov,
transfer zodpovednosti za ochranu tohto prvku (trafostanice zásadne
integrovať do chráneného okruhu podnikov, ktorým slúžia),
•
Diverzifikovať možných dodávateľov elektrickej energie a cesty,
ktorými možno dopravovať elektrickú energiu do oblasti záujmu, pre
informácie o týchto opatreniach vytvoriť režimové opatrenie pre
oboznamovanie sa s nimi,
•
Pripravovať alternatívne možnosti zásobovania elektrickou energiou
pre ostatné sektory KI (palivové agregáty, slnečné kolektory a pod.)
pre najnevyhnutnejšie obdobie, zostavenie priorít sektorov KI pre
dodávky elektrickej energie počas rôznych druhov krízových situácií
a ich pravidelná aktualizácia.
1.3.2. D.II Podsektor „plynárenstvo“
Do podsektoru zaraďujeme dovoz, ťažbu, prepravu, distribúciu, uskladnenie
zemného plynu a zásobovanie plynom pre teplárenstvo. Medzi prvky
podsektoru patria objekty ťažobnej siete, distribučnej siete, regulačné
stanice,
prepravná
sieť
(tranzitné
plynovody,
priame
plynovody,
kompresorové stanice, vnútroštátne prepúšťacie stanice, zásobníky plynu
a tuzemské zdroje plynu).
Za najzraniteľnejšie miesta podsektoru považujem plynovody a zásobníky
plynu. Nedávne udalosti z tzv. „plynovej krízy“ z januára 2009 zvýraznili
nutnosť venovať väčšiu pozornosť otázke plynárenstva. SR má v súčasnosti
dve alternatívy, ako zásobiť svoje územie zemným plynom (štandardnou
cestou cez Ukrajinu – považovanú za rizikovú práve pre krízu zo začiatku
roku 2009 ako aj pre nestále vzťahy s Ruskou federáciou, ktorá je
dodávateľom plynu do SR a druhou, neštandardnou cestou, ktorá bola
použitá aj pri riešení spomínanej krízy, avšak vyžaduje zmenu smeru
prúdenia suroviny v plynovodoch na území Českej republiky, a pretože je na
jej použitie potrebná spolupráca s Českou republikou, je vhodná len na
riešenie krízových situácií, nie na bežnú prevádzku). Preto zničenie
32
plynovodu v niektorom bode na území SR môže spôsobiť vážnejšie problémy.
Funkciu plynovodu možno obnoviť v pomerne krátkom čase, preto za oveľa
závažnejšiu otázku považujem ochranu zásobníkov plynu. Ich zničenie by
znamenalo nielen komplikácie pri zásobovaní plynom v danom okruhu, ale
aj značnú hospodársku škodu, tak na skladovanom plyne, ako aj na
samotnom zariadení. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zložité zariadenie,
jeho obnova taktiež vyžaduje väčší časový interval. Preto by z pohľadu
ochrany pred terorizmom mala byť ochrana zásob plynu na území SR
prioritou podsektoru.
1.3.2. D.III
Podsektor „ropa“
Do tohto podsektoru zaraďujeme dovoz, ťažbu, prepravu, distribúciu
a uskladnenie ropy a ropných produktov ako aj núdzové zásoby ropy
a ropných výrobkov a štátne hmotné rezervy. To znamená, že prvkami
podsektora budú najmä ropovody a ich tranzitné trasy, produktovody,
prečerpávacie stanice, skladovacie terminály a sklady nádrží, zásobníky
ropy, zásobníky ropných produktov ako aj objekty spracujúce ropu
(rafinérie).
Ropa a ropné produkty sú osobitným druhom hmotných rezerv štátu. Ropa
a ropné produkty sú nesmierne významné pre fungovanie takmer všetkých
ostatných sektorov KI. Dostupnosť ropných produktov by mala byť jednou
z priorít ochrany celej KI. Jedná sa najmä o pohonné hmoty a mazivá.
Nedostatok týchto komodít môže znemožniť obsluhu a ochranu prvkov KI
(nedostatok pohonných hmôt pre motorizované útvary Ozbrojených síl SR
(OSSR), pre ozbrojené bezpečnostné zbory, pre orgány štátnej správy
a všetky sektory KI; letecké palivá pre Vzdušné sily OSSR, letecké
prostriedky Ministerstva vnútra SR (MV), všetky druhy dopravy a mnohé
ďalšie aspekty plnenia základných úloh SR ako štátu).
Štátne hmotné rezervy SR vytvárajú v zmysle zákona č. 170/2001 Z. z.
núdzovú rezervu ropy a ropných produktov v objeme zodpovedajúcom
priemernej spotrebe pripadajúcej na 90 kalendárnych dní. Toto opatrenie je
33
v súlade so smernicou EÚ č. 98/93 a zároveň v rámci záväzkov SR musí
spĺňať minimálne požiadavky na zabezpečenie operačných aktivít NATO.
Zvláštnu skupinu hmotných rezerv tvoria práve zásoby ropných produktov
vyčlenené pre obranu SR. Tie sú umiestnené najmä v zásobovacích
termináloch pod správou spoločnosti Slovnaft a.s., avšak väčšinovým
vlastníkom týchto terminálov je SR (napriek tomu ich nie je možné
prevádzkovať nezávisle od činnosti spoločnosti Slovnaft a.s.). Zásoby ropy sú
skladované v kapacitách spoločnosti Transpetrol a.s. Táto spoločnosť
spravuje systém ropovodov na území SR a taktiež zásobníky ropy. Je teda
pochopiteľné, že Transpetrol a.s. ako aj Slovnaft a.s. budú prirodzenými
a neoddeliteľnými prvkami tohto podsektoru a zároveň pre mimoriadny
strategickú význam týchto prvkov aj objektmi osobitnej dôležitosti.
Tieto objekty sú samozrejme vhodným cieľom teroristov, preto treba
zdôrazniť potrebu ich ochrany. Tá by mala svoje priority smerovať k ochrane
zásob ropy a ropných produktov, ako aj technologického zariadenia
slúžiaceho k rafinácii ropy do produktov. V tomto prípade by z pohľadu
teroristov je pravdepodobnou voľbou útok výbušnými prostriedkami, ktorý
by mal zároveň aj proklamačný účinok.
Útoky na ropovody alebo produktovody by nespôsobili také zlyhanie, ktoré
by malo za následok plošný nedostatok ropných produktov, nakoľko vedenie
materiálu možno odstaviť medzi dvomi uzlami, medzi ktorými došlo
k narušeniu a existuje niekoľko spôsobov alternatívnej dopravy tohto
materiálu medzi týmito uzlami. Poškodenie vedenia možno pomerne rýchlo
a bez vysokých nákladov (v porovnaní napr. s rafinériou) obnoviť.
1.3.2. D.IV
Podsektor „baníctvo a hutníctvo“
Tento podsektor zahŕňa najmä ťažbu, úpravu a spracovanie rudných
a nerudných
surovín
vrátane
ťažby
a vyhľadávania
a prieskumu
rádioaktívnych surovín. Medzi prvky KI v tomto podsektore patria sklady
výbušnín a chemických reagencií, pri rádioaktívnych surovinách
34
tiež sklady poloproduktov a koncentrátov, pri ktorých vzhľadom na
ich toxicitu alebo rádioaktivitu možno zneužiť na teroristický útok.
Narušenie tohto podsektora KI by sa prejavil s oneskorením, náznaky by
začali nárastom cien surovín (odstavenie odvetvia následkom útoku,
prognóza nedostatku suroviny vyrábanej odvetvím) a pokračovali by
samotným nedostatkom surovín v odvetví. Takýto vývoj predpokladá aj
NPO: „Poškodenie alebo zničenie prvkov kritickej infraštruktúry tohto
podsektora sa prejaví predovšetkým sekundárne, a to vplyvom dlhodobého
nedostatku surovín pre výrobnú sféru.“ (Národný program pre ochranu
kritickej infraštruktúry v SR, str. 10)
Podľa nášho názoru, v tomto podsektore sa nenachádzajú také prvky, ktoré
by
boli
v porovnaní
s prvkami
iných
podsektorov
a iných
sektorov
atraktívnymi cieľmi teroristov pre spáchanie teroristického útoku (aj pre
oneskorený hospodársky efekt odstavenia prvku), avšak treba dbať o to, aby
sa atraktívnym tento podsektor nestal práve z dôvodu podcenenia jeho
ochrany.
1.3.2. E
Informačné a komunikačné technológie
Sektor IKT možno rozčleniť na dve skupiny prvkov – hmotné a nehmotné.
Medzi
hmotné
patria
hmotné
elektrokomunikačné
zariadenia
a technologické zariadenia (servery, vodiče, vysielače a pod.), objekty,
v ktorých sa nachádzajú tieto zariadenia a ostatné nevyhnutné súvisiace
zariadenia. Nehmotné prvky tohto sektora je všetok duševný majetok
súvisiaci s prevádzkou sektora IKT. Sektor IKT teda zahŕňa hmotné
zariadenia elektronických komunikácií, informačné technológie,
siete
a ostatný
majetok,
ktoré
v prípade
zničenia
alebo
znefunkčnenia majú vážny dopad na celú národnú infraštruktúru.
Oblasť IKT je regulovaná zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Vládny aj celý verejný
kybernetický priestor je v súčasnosti závislý aj od súkromných liniek
a služieb súkromných poskytovateľov služieb v oblasti IKT.
35
Zlyhanie sektora môže mať za následok množstvo zlyhaní v ostatnej
národnej infraštruktúre vrátane (a najmä) v KI SR.
IKT je sektor, ktorý môže byť cieľom terorizmu za účelom zničenia
samotného prvku sektora IKT, alebo znefunkčnenia iného sektora KI.
Kybernetický útok prostredníctvom IKT môže byť aj forma prípravy na
fyzický útok.
V sektore IKT možno predpokladať nasledovné formy útokov:
•
Kybernetický útok za účelom zničenia hardvéru alebo dát samotného
sektora IKT
•
Kybernetický útok za účelom narušenia alebo parciálneho oslabenia
iného sektora KI
•
Fyzický útok na zariadenia sektora IKT (prerušenie vedenia, zničenie
serverov a pod.)
Zvýšiť
ochranu
sektora
neoprávnenému
zásahu
možno
do
jedine
dokonalejšou
kybernetického
ochranou
prostredia
proti
(zlepšením
softvérového vybavenia) – ochrana proti kybernetickým útokom a zvýšiť
ochranu dôležitých hmotných zariadení sektoru IKT – fyzický útok.
Ako príklad časti riešenia problematiky ochrany KI u telekomunikačného
operátora v pevnej sieti prikladáme Prílohu I-D.
1.3.2. F
Doprava
Doprava je po energetike ďalším mimoriadne významným sektorom KI
v SR. Znefunkčnenie dopravnej infraštruktúry by malo za následok
obrovské komplikácie vo všetkých aspektoch fungovania štátu. Obrovské
komplikácie by nastali napr. pri obrane štátu, ak by bola znemožnená
doprava živej sily, zbraní, vybavenia, potravín, liekov a iného nevyhnutého
vojenského materiálu do miest určenia, hospodársky život v krajine by sa
úplne zastavil, a znemožnené by bolo tiež plnenie mnohých úloh štátnej
správy
a samosprávy,
vrátane
ochrany
36
života,
zdravia
a majetku
obyvateľstva. Tento sektor sa delí na štyri podsektory, na dopravu cestnú,
železničnú, leteckú a vodnú. Každá z nich má v SR osobitný význam, plní
čiastočne odlišné úlohy a pracuje pod iným režimom, než ostatné.
1.3.2. F.I
Podsektor „cestná doprava“
Cestná sieť v SR sa v súčasnosti v zmysle STN 736101 člení na nasledujúce
druhy ciest (okrem miestnych a účelových komunikácií, ktoré sú vo
vlastníctve miest a obcí, alebo súkromných subjektov):
•
Diaľnica,
•
Rýchlostná cesta (predtým cesta pre motorové vozidlá),
•
Cesta I. triedy,
•
Cesta II. triedy,
•
Cesta III. triedy.
Diaľnice, rýchlostné cesty, a cesty I. triedy (výnimočne aj cesty II. triedy)
môžu byť označené aj ako trasy medzinárodnej premávky (značené
písmenom „E“ s nasledujúcim číslom trasy), čo zvyšuje ich význam
v porovnaní s cestami rovnakej kategórie, nakoľko sa jedná o dôležité
komunikácie medzinárodnej dopravy.
Správu a výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a niektorých ciest I. triedy
zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť a.s., ostatné cesty spravuje
Slovenská správa ciest š.p., vyššie samosprávne celky a mestá a obce.
V SR je vybudovaná dostatočne hustá cestná sieť, preto v prípade narušenia
niektorého úseku, možno tento úsek obísť inou trasou. Takéto riešenie môže
mať za následok čiastkové spomalenie dopravy na niektorých úsekoch
cestnej siete, avšak prerušením dopravy na niektorom úseku nemožno
spôsobiť kolaps dopravy na širšom území. Preto medzi prvky sektora
zaraďujeme
tie
prvky
cestnej
infraštruktúry,
ktorých
strata
alebo
poškodenie spôsobí väčšie komplikácie. Jedná sa o významné cestné objekty,
ktorých výstavba, a obnova je náročnejšia, než u bežného cestného úseku.
37
Jedná sa spravidla o diaľnice, rýchlostné cesty, cestné mosty a cestné
tunely a iné cestné zariadenia, ktoré svojim charakterom napĺňajú
všeobecný charakter prvku kritickej infraštruktúry. Vzhľadom k veľkému
rozsahu takýchto objektov, nie je možné zabezpečovať ochranu každému
z nich, avšak najdôležitejšie prvky sú chránené kamerovými systémami
a inými
elektronickými
operačnom
stredisku
monitorovacími
správcu
systémami
komunikácie
s výstupom
(tento
systém
na
slúži
predovšetkým na monitorovanie dopravnej situácie, preto v niektorých
prípadoch nie je situovaný na ochranu, nakoľko pri budovaní kamerového
systému sa nepočítalo s jeho využitím pre ochranu prvku). Systémy
inštalované v napr. tuneloch majú tiež výstup v operačných strediskách
Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a iných zainteresovaných zložiek.
Pre zabezpečenie fungovania cestnej dopravy a zamedzeniu nežiaducej
udalosti s veľkým dosahom na krajinu a jej obyvateľstvo v súvislosti
s cestnou dopravou možno za prvky tohto podsektora KI považovať
diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I. triedy a taktiež významné dopravné
objekty ako mosty či tunely. V súčasnosti neexistuje komplexný systém
ochrany ani monitorovania ciest, avšak zlepšenie by mohlo priniesť využitie
kamerových
systémov
na
bránach
elektronického
výberu
mýta.
O samostatných opatreniach sa neuvažuje, nakoľko existuje fungujúci
systém odkláňania dopravy a využitia okolitých ciest v prípade mimoriadnej
udalosti na ceste či už v dôsledku dopravnej nehody alebo v dôsledku
živelnej pohromy. Rovnaký postup by bol zvolený v prípade úmyselného
poškodenia cesty. Komplikácie by spôsobilo vyradenie významnejších
a zriedkavejších cestných objektov ako sú spomínané mosty a tunely. Tie by
pred úmyselným poškodením mali byť chránené kamerovým systémom
s výstupom
v operátorskom
stredisku
prevádzkovateľa
tohto
prvku
a pracovníci strediska by mali byť poučení o potrebe sledovať nielen
dopravnú situáciu, ale aj výskyt osôb, vozidiel a vecí, ktoré by mohli byť
subjektom páchania teroristického útoku na prvok, alebo iného úmyselného
narušenia jeho funkcie. Taktiež by mali byť poučení o ďalšom postupe
v prípade zistenia podozrivých skutočností.
38
1.3.2. F.II
Podsektor „železničná doprava“
Ďalším frekventovaným druhom dopravy je železničná doprava. Pod jej
činnosťami môžeme rozumieť v zmysle zákona 258/1993 Z. z. nasledujúce:
•
Preprava osôb, tovarov na celoštátnych dráhach, prevádzkovanie
železničných dráh a lanových dráh,
•
činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových
dráh,
•
prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely výstavby, úprav a údržby
železničných dráh a lanových dráh, poskytovania manipulačných
služieb, obslužných dopravných služieb, obslužných prepravných
služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe, súhrn činností
zabezpečujúcich
prevádzku
koľajových
vozidiel
na
železničnej
dopravnej ceste celoštátnych dráh.
V súčasnosti pôsobia v SR tri subjekty železničnej dopravy: Železnice SR š.p.
(ŽSR), Železničná spoločnosť Slovensko a.s. (ZSSK), Železničná spoločnosť
Cargo Slovakia a.s (ZSSKC). Pred transformáciou a reštrukturalizáciou
železníc v roku 2002 zabezpečovali všetky činnosti spojené so železničnou
dopravou, ako aj samotnú dopravu ŽSR. Po transformácii v roku 2002 sa
rozdelili na ŽSR a Železničnú spoločnosť a.s. ŽSR mala odvtedy za úlohu už
len správu a prevádzku železničnej dopravnej cesty a poskytovanie služieb
súvisiacich s jej obsluhou, zriaďovanie a prevádzkovanie železničných,
telekomunikačných
a rádiových
sietí,
výstavbu,
úpravu
a údržbu
železničných a lanových dráh a ostatné činnosti zapísané v obchodnom
registri. Železničná spoločnosť a.s. mala za úlohu prevádzkovanie všetkej
dopravy na dráhach. Tá sa však v roku 2005 rozdelila na ZSSK a ZSSKC,
pričom nákladnou dopravou sa od rozdelenia zaoberá len ZSSKC a osobnou
ZSSK.
39
Pre tento podsektor je SR zriadený samostatný ozbrojený bezpečnostný zbor
– Železničná polícia. Jej pôsobnosť je vymedzená zákonom č. 57/1998 Z. z.
o železničnej polícii v znení neskorších predpisov nasledovne:
„(1) Železničná polícia pri zabezpečovaní ochrany železničnej dopravy,
verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku
a) spolupôsobí v obvode železničných dráh pri ochrane života, zdravia a
bezpečnosti osôb a majetku,
b) odhaľuje trestné činy spáchané v obvode železničných dráh a trestné
činy príslušníkov Železničnej polície, zisťuje ich páchateľov a v konaní o
týchto trestných činoch má postavenie policajného orgánu,
c) chráni bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, objekty a
zariadenia v obvode železničných dráh,
d) podieľa sa na zisťovaní a objasňovaní príčin ohrozovania bezpečnosti a
plynulosti železničnej dopravy a spolupôsobí pri výkone štátneho dozoru
na železničných dráhach,
e) zabezpečuje v obvode železničných dráh verejný poriadok, a ak bol
porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,
f) dohliada v obvode železničných dráh na bezpečnosť cestnej premávky,
g) odhaľuje priestupky spáchané v obvode železničných dráh, zisťuje ich
páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky objasňuje a
prejednáva,
h) pátra po hľadaných osobách a po veciach, najmä po stratených a
odcudzených zásielkach prepravovaných po železnici, po zbraniach,
strelive, výbušninách a drogách.
(2) Železničná polícia plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu jej pôsobnosti
vymedzenej v odseku 1.“ (Zákon 57/1998)
Do pôsobnosti železničnej polície teda spadá aj ochrana prvkov tohto
podsektoru KI. Tými sú:
40
•
technologické komplexy riadenia dopravno-prepravného procesu na
všetkých úrovniach,
•
významné železničné uzly Bratislava, Trnava, Žilina, Zvolen, Košice,
Čierna nad Tisou, Maťovce a Haniska pri Košiciach,
•
medzinárodné koridorové trate,
•
železničné mosty,
•
železničné tunely,
•
automatické telefónne ústredne vo významných železničných uzloch,
•
elektrické
rozvodné
stanice,
zabezpečujúce
napájanie
elektrifikovaných tratí a tranzit elektrickej energie veľmi vysokého
napätia pre verejný sektor,
•
vlaky osobnej prepravy,
•
nákladné vlaky, ktorými sa prepravuje nebezpečný tovar,
•
sklady pohonných hmôt.
(Národný program pre ochranu KI, str. 14)
Ochranu podsektoru „železničná doprava“ zabezpečujú zamestnanci železníc
na svojich pracoviskách (najmä dohľad a dozor nad železničnou alebo
lanovou
dráhou,
monitorovaním
signalizáciou,
dráhovými
kamerovými
zariadeniami
vozidlami
systémami
na
a ostatnou
infraštruktúrou),
elektronickou
signalizáciu
narušenia
požiarnou
objektu
a zariadeniami na signalizáciu pohybu osôb a organizačnými opatreniami
s cieľom zabrániť nežiaducim javom na železnici. Zamedziť činom, ako je
teroristický útok možno len zdokonaľovaním týchto činností a opatrení.
1.3.2. F.III
Podsektor „letecká doprava“
Tento sektor zahŕňa civilnú leteckú dopravu, jej prostriedky a súvisiace
služby.
Podsektor leteckej dopravy teda zahŕňa letiská, služby súvisiace
s prevádzkou
leteckej
dopravy
41
(letové
prevádzkové
služby,
telekomunikačné
služby,
informačné
služby,
meteorologické
služby)
a leteckých dopravcov.
Preto hlavnými prvkami tohto podsektora KI budú:
•
Letiskové haly (koncentrácia osôb a služieb leteckých dopravcov),
•
prevádzkové budovy letísk a poskytovateľov navigačných služieb,
•
navigačné zariadenia,
•
priestor pohybu lietadiel,
•
lietadlá,
•
prevádzkové
kvapaliny
lietadiel,
priestory
ich
uskladnenia
a zariadenia na ich čerpanie,
•
technické vybavenie letísk.
Aj keď sa nejedná o frekventovaný spôsob dopravy, ide o pomerne
zraniteľnú súčasť dopravnej infraštruktúry. Navyše, lietadlá zvyčajne
prepravujú omnoho viac osôb v jednom stroji, než napr. vlak v jednej
súprave, preto útok samotný má masívny psychologický následok, ktorý
býva často umocnený intenzívnou medializáciou celej veci. O túto skutočnosť
sa už medzinárodný terorizmus oprel niekoľkokrát, ako príklad môže slúžiť
výbuch lietadla americkej spoločnosti Pan American v škótskom vzdušnom
priestore v okolí mesta Lockerbie v roku 1988 na príkaz Muammara
Kaddáfiho (259 obetí, 11 zranených troskami lietadla) alebo veľmi dobre
známe (avšak dodnes horlivo diskutované) útoky z 11. septembra 2001 na
New York a Arlington (takmer 3000 obetí, cca 6000 zranených).
Jedinou
možnosťou,
ako
zamedziť
útokom
je
neustále
zlepšovanie
technického vybavenia letísk (najmä vybavenia určeného na odhaľovanie
prítomnosti nežiaducich vecí), režimových opatrení na zabezpečenie
bezpečnosti lietadiel a priestorov s vysokou koncentráciou osôb ako aj
dôsledným vykonávaním fyzickej ochrany týchto prvkov. Ochranu treba
neustále
zlepšovať
a zdokonaľovať,
nakoľko
metódy
terorizmu
a organizovaného zločinu sú taktiež vyvíjané v súlade s dosiahnutým
42
technickým pokrokom (najmä technické maskovanie, chemické zloženie
a pod.).
1.3.2. F.IV
Podsektor „vodná doprava“
Nakoľko geografická poloha SR umožňuje vnútrozemskú plavbu po
niektorých dostatočne vodnatých riekach, vzhľadom k tomu, že SR nemá
morské pobrežie, môže byť v SR uskutočňovaná iba vnútrozemská plavba.
Orgánom štátnej správy na úseku vnútrozemskej plavby je v zmysle zákona
338/2000 Z. z. Štátna plavebná správa. Zo zákona má táto organizácia
právomoc obmedziť alebo zastaviť plavbu na území SR. Najväčším
subjektom pôsobiacim vo vodnej doprave v SR je Slovenská plavba
a prístavy a.s. Jej najdôležitejšie činnosti sú preprava tovarov vlastnou
flotilou
po
v prístavoch
vnútrozemských
Bratislava
cestách,
a Komárno,
preklad
a skladovanie
poskytovanie
služieb
tovarov
terminálu
kombinovanej dopravy v prístave Bratislava, poskytovanie komplexných
zasielateľských služieb a iné. Z jej charakteru je zrejmé, že masívne využíva
a v niektorých prípadoch sama prevádzkuje niektoré prvky tohto podsektoru
KI. Jej význam potvrdzuje napojenie na interný produktovod rafinérie
Slovnaft a.s. ako aj na železničnú a cestnú dopravu.
Tento druh dopravy je v podmienkach SR menej frekventovaný, avšak za
istých podmienok je vodná doprava vhodnou alternatívou ostatných druhov
dopravy.
Medzi prvky podsektoru KI vodnej dopravy zaraďujeme najmä železničnú
vlečku v prístavoch Bratislava a Komárno, prekladisko minerálnych olejov
z produktovodu Slovnaftu a.s., elektrické rozvody a trafostanice v rámci
prístavov, prístavy Bratislava a Komárno a ich technické vybavenie.
43
1.3.2. G
Verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť
Každá krajina potrebuje pre udržanie vnútorného poriadku, zaistenie
bezpečnosti obyvateľstva a ochranu jeho majetku a boj s následkami
mimoriadnych udalostí.
NPO ich úlohy definuje nasledovne:
− monitorovanie a vyhodnocovanie rizík a hrozieb prvkov kritickej
infraštruktúry, tendencia ich vývoja v danej oblasti infraštruktúry,
− posilnenie ochrany objektov a zariadení kritickej infraštruktúry,
− ochrana jednotlivých objektov a zariadení kritickej infraštruktúry
pred možnými teroristickými útokmi,
− plnenie úloh civilnej ochrany, odstraňovanie následkov udalosti,
zdravotnícka starostlivosť, veterinárna starostlivosť, konsolidácia
oblasti činnosti alebo regiónu štátu,
− núdzové fungovania kritickej infraštruktúry, núdzové zásobovania
obyvateľstva, núdzové sociálne zabezpečenie obyvateľstva,
− obnova funkčného stavu kritickej infraštruktúry.
(Národný program pre ochranu KI, str. 17)
Prvky tohto podsektora delíme
do dvoch podsektorov – pohotovostné
zložky a obranný priemysel. Hoci v prípade druhého menovaného
podsektora sa jedná o odvetvie priemyslu a na prvý pohľad by mal spadať do
podsektoru „priemysel“, jeho osobitá povaha a funkcie ktoré plní v rámci
systému KI ho v konečnom dôsledku predurčuje do tohto sektora.
1.3.2. G.I
Podsektor „pohotovostné zložky“
Podsektor pohotovostné zložky zahŕňa tri dôležité zložky MV – HaZZ,
Policajný zbor SR (PZ) a civilnú ochranu obyvateľstva (CO).
44
HaZZ je zložkou, ktorej pôsobenie upravuje zákon 315/2001 Z. z. o HaZZ.
Jeho úlohami podľa zákona 315/2001 Z. z. sú:
•
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,
•
vykonáva štátny požiarny dozor,
•
plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a
vykonávaní záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a
iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia,
•
poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku
právnických osôb a fyzických osôb,
•
vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a
ľadových bariér,
•
zabezpečuje
jednotné
uplatňovanie
technických
požiadaviek
protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie
dohľadu nad výrobkami,
•
plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na
úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného
pôsobenia,
•
plní
úlohy
na
úseku
materiálneho
vybavenia
a
technického
zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru,
•
podieľa sa:
o na plnení úloh pri poskytovaní predlekárskej pomoci a na
odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách,
živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach,
o na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového
ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej
pomoci,
o na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,
o aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej
ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s
mobilizačnými prípravami,
45
o na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany
pred požiarmi.
HaZZ
sa
teda
zúčastňuje
aj
na
odstraňovaní
ničivých
následkov
teroristických útokov. To zbor predurčuje za prvok KI tohto podsektoru,
avšak jednotky HaZZ, ich budovy, vybavenie, technika a zariadenia nie sú
primárnym cieľom teroristov, pretože vyradenie zboru ako takého by
v krajine resp. regióne by nemalo priame následky.
Podobne CO je zložkou, ktorá sa nezúčastňuje na boji proti terorizmu, ale na
ochrane obyvateľstva a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí
vrátane
udalostí
vojenského
charakteru
(napr.
radiačná,
chemická
a biologická ochrana, ochrana obyvateľstva pred požiarmi, zatemňovanie
a pod.). Rovnako CO spravuje sklady materiálu na zabezpečenie svojich
činností, kryty pre ochranu obyvateľstva a ďalšie zariadenia nevyhnutné pre
svoje fungovanie. Útok na štruktúry CO je rovnako ako u HaZZ
nepravdepodobný, nakoľko by nespôsobil okamžitý efekt a nemal by ani
charakter demonštrácie sily.
Úlohy PZ upravuje zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore nasledovne:
„(1) Policajný zbor plní tieto úlohy:
a) chráni život a bezpečnosť osôb a majetok,
b) zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta republiky a ďalších osôb
určených vládou, bezpečnosť osôb, ktorým sa pri ich pobyte na území
Slovenskej
republiky
poskytuje
osobná
ochrana
podľa
medzinárodných zmlúv, a ochranu určených objektov,
c) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
d) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných
finančných operácií,
e) vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch,1)
f) vedie boj proti terorizmu,
g) zabezpečuje ochranu štátnych hraníc,
h) zabezpečuje ochranu objektov osobitného významu,
46
i) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol
porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,
j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí
pri jej riadení,
k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje
osobitný zákon, priestupky objasňuje a prejednáva,
l) vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach.
(2) Policajný zbor plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú
osobitné predpisy.
(3) Policajný zbor plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej zákonom.“
(Zákon č. 171/1993 Z. z.)
PZ, zložka MV, je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý má okrem iného za
úlohu aj boj proti terorizmu. Teroristický útok spáchaný proti PZ považujem
za oveľa pravdepodobnejší než u ostatných zložkách podsektora. Úspešný
útok proti PZ by mal za následok vyradenie niektorých útvarov alebo celého
zboru (v závislosti od rozsahu útoku/útokov a ich intenzity) by skomplikoval
boj proti terorizmu a otvoril by teroristom širšie možnosti pre ďalšiu činnosť.
Takýto útok by mal aj masívny psychologický efekt (tento efekt by mal
obrovský rozsah práve preto, že PZ je orgánom, na ktorý obyvateľstvo
spolieha v otázkach boja proti terorizmu, avšak z laického pohľadu
obyvateľstva by situácia napovedala, že PZ nie je schopný chrániť ani
vlastné rady, nehovoriac o obyvateľstve ako takom).
1.3.2. G.II
Podsektor „obranný priemysel“
Obranný priemysel predstavuje veľmi dôležitú skupinu prvkov KI, nakoľko
jeho úlohou je najmä zabezpečenie vývoja a produkcie techniky, materiálu
a všetkého vybavenia, ktoré používajú ozbrojené zbory SR (jedná sa hlavne
o OSSR) nielen v čase mieru, ale najmä v čase vojny, kedy je potrebné zo
strany týchto zborov zabezpečiť celý komplex činností súvisiacich s plnením
47
ich úloh (nielen samotnú bojovú činnosť, ale aj všetky s tým súvisiace
činnosti
ako
napríklad
hasenie
požiarov,
prevádzka
zdravotníckych
zariadení, zabezpečenie činnosti Vojenskej polície v poľných podmienkach).
Preto je dôležité, aby bola zaistená bezpečnosť inštitúcií podieľajúcich sa na
výrobe a vývoji v odvetví obranného priemyslu a to rovnako pred zničením
alebo
fyzickým
narušením,
ako
aj
pred
ohrozeniami
informačnej
bezpečnosti. Preto je nutné dbať v sektore nielen o technické a fyzické
aspekty ochrany, ale rovnako o režimové a organizačné opatrenia s dôrazom
na personálnu politiku v kontexte ochrany utajovaných skutočností.
1.3.2. H
Priemysel
Sektor sústreďuje odvetvia priemyslu, ktoré vzhľadom na ich charakter
nemožno zaradiť do niektorého z ostatných sektorov, avšak v zmysle
pravidiel pre zaraďovanie prvkov NI do systému KI medzi prvky KI SR
patria.
Jedná sa o dve príbuzné odvetvia priemyslu – farmaceutický a chemický.
1.3.2. H.I
Podsektor „farmaceutický priemysel“
Farmaceutický priemysel zahŕňa výrobu liekov, sér, vakcín, chemických
a rastlinných produktov používaných v medicíne a medziproduktov
na výrobu týchto látok.
Niektoré materiály používané vo farmaceutickom priemysle by bolo možné
zneužiť
na
výrobu
omamných
a psychotropných
látok,
jedov
a prekurzorov, preto MH SR vykonáva dohľad nad nakladaním s takýmito
látkami a umiestňovaním farmaceutických produktov na trh.
Ochrana tohto podsektora KI sa musí zamerať na zamedzovanie úniku (či už
z dôvodov úmyselného zavinenia, alebo havárie) všetkých látok, ktoré môžu
poškodiť život, zdravie obyvateľstva, majetok alebo životné prostredie.
48
Z pohľadu ochrany pred terorizmom možno označiť farmaceutický priemysel
za veľmi zaujímavý podsektor. Je potrebné brať do úvahy, že nie každý
teroristický útok musí mať nutne násilný charakter. Z pohľadu dosahovania
cieľov teroristov je dôležité, aby vyvolali pocit strachu a ohrozenia
u obyvateľstva. To možno dosiahnuť aj hromadnou otravou obyvateľstva,
preto použitie látok, ktorými možno spoľahlivo otráviť veľké množstvo ľudí
sú pre teroristov rovnako atraktívna možnosť páchania útokov, ako použitie
násilných prostriedkov.
Význam farmaceutického priemyslu v otázkach boja proti terorizmu má aj
ďalší rozmer – teroristi z veľkej časti financujú svoje aktivity príjmami
z obchodovania
s drogami.
Preto
je
nutné
chrániť
taktiež
látky
s vlastnosťami narkotík, vybavenie použiteľné na výrobu drog a prekurzory
pred odcudzením alebo zneužitím.
1.3.2. H.II
Podsektor „chemický priemysel“
Tento podsektor zahŕňa všetko nakladanie s chemikáliami, chemickými
látkami a vláknami, ktoré môžu ohroziť život, zdravie, majetok alebo
životné
prostredie,
vrátanie
nakladania
s výbušninami.
Taktiež
do
podsektoru patria potrubné dopravné cesty, ktorými sa spomínané
materiály prepravujú.
Rovnako ako v prípade farmaceutického priemyslu je potrebné prijímať
vhodné opatrenia, aby sa už spomenuté látky nedostali do rúk teroristom
(pričom zvláštnu pozornosť vyžaduje potrubná doprava, nakoľko sa jedná
o líniové stavby, ktorých ochrana je zložitejšia, než u koncentrovaného
komplexu budov.
Na tejto ochrane by podľa NPO mal participovať štát spolu s vlastníkmi
a prevádzkovateľmi, pričom väčšiu časť zodpovednosti by mal niesť práve
štát, avšak pod podmienkou rešpektovania súkromného vlastníctva. Na
dosiahnutie priaznivého stavu pre napĺňanie týchto podmienok je potrebné
vytvoriť vhodné legislatívne prostredie ako aj doplniť personálne kapacity
49
štátu (v štátnej správe aj v ozbrojených zboroch, ktoré sa budú podieľať na
ochrane prvkov podsektoru).
1.3.2. I
Podobne
Finančný sektor
ako
u IKT
môžeme
finančný
sektor
deliť
na
hmotné
prvky, nehmotné prvky a personál so špecifickým vzdelaním.
Hmotnými prvkami rozumieme banky a ich kľúčové zariadenia. Podľa
nášho názoru medzi ne nevyhnutne patrí tiež všetka finančná hotovosť,
krytie peňazí zlatom a ostatné hodnoty, ktoré sú uložené v depozitoch
finančných inštitúcií, aj napriek tomu, že NPO tieto prvky nespomína.
Nehmotnými prvkami rozumieme virtuálne peniaze.
Personál so špecifickým vzdelaním sú tí pracovníci pôsobiaci vo finančnom
sektore, ktorých pracovné pozície sú nevyhnutné pre fungovanie sektora
a pracovníci oboznamovaní s utajovanými skutočnosťami.
V sektore boli vyčlenené aj dva podsektory, ktorých zjednotenie však
nezahŕňa celý podsektor. Tieto podsektory však zahŕňajú dve ucelené
a rozsiahle entity finančného sektora, ktoré vzhľadom na systém fungovania
moderného finančníctva plnia dôležité úlohy, ktoré by mohli byť splnené
iným spôsobom len veľmi obtiažne, resp. by nemohli byť splnené vôbec.
Potreba ochrany sektora pred terorizmom vyplýva najmä z poznatku, že
niektoré teroristické skupiny disponujú dostatočnými kapacitami na to, aby
páchali krádeže peňazí (či už fyzicky, alebo elektronicky), ktorými následne
financujú svoje aktivity. Takéto činy však majú vo väčšine prípadov aj
sekundárne následky, ktoré majú na bankový sektor a verejný sektor.
1.3.2. I.I
Podsektor „platobné systémy“
Kľúčovým platobným systémom, ktorý v poslednej dobe v značnej miere
nahradil obeživo je platobný systém zúčtovania v reálnom čase. Jeho
narušenie alebo znefunkčnenie by spôsobilo značné komplikácie pri
50
platobnom styku a to aj vo vzťahu k zahraničným subjektom a pri platbách
zo zahraničia.
V SR tento systém spravuje Národná banka Slovenska. Zúčastňujú sa na
ňom komerčné aj verejnoprávne banky, Centrálny depozitár cenných
papierov, a.s., Burza cenných papierov, a.s. a Štátna pokladnica.
Zamedziť negatívnemu dopadu spôsobeného zlyhaním systému má za úlohu
Národná
banka
Slovenska
opatreniami,
ktoré
by
zabránili
jeho
znefunkčneniu resp. by mali pripravený záložný systém. Tieto sú
zabezpečené režimovým opatrením pre oboznamovanie a s ich obsahom a sú
tiež v súlade s požiadavkami Európskej centrálnej banky.
1.3.2. I.II
Podsektor „systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov
s finančnými nástrojmi“
Podsektor zahŕňa dva významné
prvky finančného sektora: Centrálny
register krátkodobých cenných papierov a Centrálny depozitár cenných
papierov, a.s..
Prvý z menovaných subjektov má za úlohu viesť register krátkodobých
cenných
papierov
(pokladničných
poukážok
vydaných
Ministerstvom
financií SR a Národnou bankou Slovenska, ktoré sú používané ako nástroj
fiškálnej politiky štátu.
Centrálny
depozitár
cenných
papierov,
a.s.
zabezpečuje
zúčtovanie
a vyrovnanie burzových obchodov s finančnými nástrojmi a zúčtovanie
a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi na žiadosť klienta. Za účelom
plnenia
týchto
úloh
prevádzkuje
a organizuje
systém
vyrovnania
a zúčtovania (pre najmenej troch účastníkov systému). Pre prípad zlyhania
systému má Centrálny depozitár plán zabezpečenia vyrovnania emisiou
krátkodobých cenných papierov, štátnych dlhopisov alebo iných cenných
papierov, ktorých zúčtovanie súčasne zabezpečuje.
51
1.4 Interakcia medzi jednotlivými sektormi KI v SR
Na pochopenie vzájomných súvislostí medzi jednotlivými sektormi KI je
nevyhnutné sa zaoberať ich väzbami alebo vzťahmi (pod ktorými si možno
predstaviť vzájomné pôsobenie a závislosť týchto sektorov). Aby sme však
v skúmaní neustali len pri konštatovaní, že sektory sú od seba závislé,
potrebujeme kvantitatívne zhodnotiť vzťahy medzi sektormi ako aj
kvalitatívne faktory pôsobiace medzi sektormi.
Pri analýze vzájomnej interakcie je potrebné zobrať do úvahy tri faktory
interakcie sektora:
•
spôsob, akým môže sektor ovplyvniť iné sektory, do akej miery ohrozí
zlyhanie sektora iný sektor – faktor rozsahu následkov,
•
počet sektorov, ktoré svojím zlyhaním skúmaný sektor ovplyvní –
faktor počtu zasiahnutých sektorov (jedná sa o jednostranné
posudzovanie; v prípade, že sektor A neovplyvňuje sektor B, nie je
dokázané, že sektor B nebude ovplyvňovať sektor A),
•
čas, za ktorý sa zlyhanie sektora prejaví na iných sektoroch lokálne
a globálne – časopriestorový faktor.
Podľa týchto faktorov je následne potrebné charakterizovať jednotlivé
sektory:
Voda – rozsah následkov – pretrhnutie hrádze vodného diela, alebo
výdatné dažde spôsobujú záplavy; suchá môžu naopak spôsobiť
nedostatok vody; kontaminácia vody spôsobuje jej nedostatok
v pitnej podobe
počet zasiahnutých sektorov – všetky sektory (napr. záplavy
majú vplyv na všetko, čo sa nachádza na zasiahnutom území)
časopriestor – narušenie sektora sa prejavuje rýchlo a má aj
dlhodobé následky
Potraviny – rozsah následkov – nedostatok potravín môže vyvolať
ohrozenie zdravia alebo života obyvateľstva
52
počet zasiahnutých sektorov – 3 (zdravie, verejný
poriadok a vnútorná bezpečnosť, finančný sektor)
časopriestor – keďže každý spotrebiteľ má vytvorené isté
zásoby, účinky sú pomalé
Zdravie – rozsah následkov – zlyhanie sektora sa môže prejaviť
v hromadných
ochoreniach
obyvateľstva,
epidémiách
a pandémiách
počet zasiahnutých sektorov – 5 (nedostatok ľudského
faktora;
potraviny,
doprava,
priemysel,
verejný
poriadok
a vnútorná bezpečnosť a finančný sektor)
časopriestor – závažnejšie narušenia sektora (epidémie alebo
pandémie) prepukajú postupne, teda sa jedná o pomalé účinky
Energetika – rozsah následkov – nedostatok energie, palív a pohonných
hmôt následkom čoho môže dôjsť k obmedzeniu funkčnosti
alebo v krajnom prípade úplnému zamedzeniu chodu
ovplyvneného sektora KI
počet zasiahnutých sektorov – všetky
časopriestor – zlyhanie sektora môže mať bezprostredne
okamžitý efekt
IKT – rozsah následkov – zlyhanie komunikácie medzi sektormi,
zlyhanie riadiacich a kontrolných systémov v prvkoch ostatných
sektorov
počet zasiahnutých sektorov – všetky
časopriestor – zlyhanie sektora môže mať bezprostredne okamžitý
efekt
Doprava – rozsah následkov – zlyhanie podsektora alebo celého sektora
môže spôsobiť zastavenie transportu osôb a materiálov, čo by
sa odzrkadlilo napr. v nedostatku surovín, komplikáciách pri
transporte zranených a chorých do zdravotníckych zariadení
a pod.
53
počet zasiahnutých sektorov – 5 (potraviny, zdravie,
priemysel, verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť a finančný
sektor)
časopriestor – v lokálnom meradle je efekt výpadku dopravy
rýchly, v globálnom meradle sa zlyhanie prejaví pomaly
Verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť
rozsah následkov – zlyhanie sektora môže mať za následok
narušenie verejného poriadku
počet zasiahnutých sektorov – 2 (doprava, finančný sektor)
časopriestor – v lokálnom meradle je efekt výpadku dopravy
rýchly, v globálnom meradle sa zlyhanie prejaví pomaly
Priemysel – rozsah
následkov
v nedostatkoch
–
následky
priemyselných
zlyhania
produktov
sa
prejavia
vyrábaných
sektorom.
počet zasiahnutých sektorov – 7 (voda, potraviny, zdravie,
IKT, doprava, verejný poriadok a vnútorná bezpečnosť
a finančný sektor)
časopriestor – vzhľadom
k tomu,
že
existujú
zásoby
priemyselných produktov, výpadok sektora by sa na lokálnej
aj globálnej úrovni prejavil pomaly
Finančný sektor – rozsah následkov – nedostatok financií môže spôsobiť
zastavenie činnosti všetkých sektorov
počet zasiahnutých sektorov – všetky sektory
časopriestor
–
činnosť
ostatných
sektorov
sa
nezastaví okamžite po zistení nedostatku financií,
tento proces bude prebiehať pomaly na lokálnej aj
globálnej úrovni
Na kvantitatívne vyjadrenie interakcie postačuje bodová metóda, ktorá
spočíva v sčítaní bodov pridelených na základe posúdenia troch rôznych
aspektov interakcie každého sektoru.
54
Je zjavné, že výpadok ktoréhokoľvek sektoru bude mať za následok
prinajmenšom obmedzenia v sektoroch od neho závislých. Tieto následky
však môžu predstavovať nielen obmedzenia, ale aj ohrozenia. Pri analýze
má táto vlastnosť sektoru značný význam, preto je potrebné z pohľadu
jednotlivých sektorov túto vlastnosť vyhodnotiť a zapísať ako prvý aspekt.
Tabuľka 1 – rozsah interakcie v sektoroch
Sektor
Obmedzenie Ohrozenie
Voda
1
1
Potraviny
1
1
Zdravie
1
1
Energetika
1
1
Doprava
1
0
1
1
1
0
Priemysel
1
1
Finančný sektor
1
1
IKT
Verejný poriadok a
vnútorná
bezpečnosť
V tabuľke označujeme 1 bodom existujúcu väzbu v danom rozsahu a 0 bodmi
neexistujúcu väzbu pri danom rozsahu. Ďalej, ako ďalší aspekt je potrebné
ohodnotiť sektory podľa počtu nimi ovplyvnených ostatných sektorov KI,
pričom za každý ovplyvnený sektor pridelíme 1 bod.
Energetika
IKT
Finančný sektor
Priemysel
Zdravie
Doprava
Potraviny
8
8
8
8
7
5
5
3
Sektor
Počet ovplyvnených sektorov
55
Verejný poriadok a
vnútorná bezpečnosť
Voda
Tabuľka 2 – Tabuľka počtu ovplyvnených sektorov
2
Posledným aspektom posudzovania je faktor časopriestoru. Ako je uvedené
vyššie, budeme posudzovať rýchlosť dopadu zlyhania sektoru na ostatné
sektory v lokálnom a globálnom meradle. Za rýchly dopad pridelíme 2 body,
za pomalý dopad 1 bod.
Tabuľka 3 – vyhodnotenie časopriestorového faktora
Časopriestorový faktor
Sektor
lokálny
globálny
Voda
rýchly
rýchly
Potraviny
pomalý
pomalý
Zdravie
pomalý
pomalý
Energetika
rýchly
rýchly
Doprava
rýchly
pomalý
IKT
rýchly
rýchly
Verejný poriadok a
vnútorná bezpečnosť
rýchly
pomalý
Priemysel
pomalý
pomalý
Finančný sektor
pomalý
pomalý
Po sčítaní bodov dostaneme výslednú tabuľku, ktorá vypovedá o tom, do
akej miery prebieha interakcia medzi daným sektorom a ostatnými
sektormi, a teda aký podiel na fungovaní KI ako celku možno u daného
sektora predpokladať.
Výsledky analýzy sú zaznamenané v Tabuľke 4. Pre porovnanie, Ing.
Jasenovec vo svojom článku v časopise Krízový manažment vypracoval veľmi
podobnú analýzu, pričom poradie sektorov vyplývajúce z jeho analýzy je
takmer totožné s našim, až na pozíciu sektorov „Doprava“ a „Zdravie“, ktoré
majú v našej analýze vzhľadom na analýzu Ing. Jasenovca vymenené
pozície.
56
Tabuľka 4 – výsledné hodnotenie analýzy
Sektor
Počet bodov
Voda
14
Energetika
14
IKT
14
Finančný sektor
12
Priemysel
11
Zdravie
9
Doprava
9
Potraviny
7
Verejný poriadok a
vnútorná bezpečnosť
6
Na základe vypracovanej analýzy možno hodnotiť jednotlivé sektory
z hľadiska ich významu pre fungovanie KI ako celku. Z toho možno ďalej
predpokladať zraniteľnosť KI v jej sektoroch. Tento poznatok má okrem
iného taktiež mimoriadny význam v otázkach ochrany KI pred terorizmom.
Žiadny zo sektorov nemožno zanedbávať, ani podceniť. Analýza len
napovedá, ako správne zvoliť priority a pomer investícií do ochrany sektora.
57
1.5 Potreba ochrany KI pred terorizmom
Podstata terorizmu ako spoločensky destabilizujúceho nežiaduceho javu je
mimoriadne zložitá. Problematika je natoľko komplikovaná, že Organizácia
spojených národov (OSN) si doposiaľ neosvojila žiadnu z definícií tohto javu.
Napriek tomu máme za to, že každý má svoju predstavu, čo teror alebo
terorizmus zahŕňa. Možno tu totiž hovoriť o množine spoločných znakov a
prejavov, ktoré sú charakteristické pre terorizmus a pri každom jeho akte
možno už na prvý pohľad badať niekoľko prvkov tejto spomínanej množiny
(pri každom akte terorizmu sa nemusia a obyčajne ani neprejavia všetky
tieto prvky, avšak z ich vzájomnej kombinácie je zväčša zjavné, že ide o akt
terorizmu a zámenu s činom iného druhu možno v bezprostrednom čase po
vykonaní takéhoto skutku vylúčiť).
Keď stručne nahliadneme do histórie, skupiny pre ktoré bolo vlastné
správanie, ktoré označujeme za teroristické, svojou činnosťou dosiahli
kontrolu nad svojim záujmom (napr. ovládnutie moci v štáte) a svoje činy
zlegalizovali (získali čiastočnú kontrolu v štáte, podieľali sa na vláde alebo
sa dokonca stali štátotvorným činiteľom). Existencia takýchto prípadov
značne komplikuje vytyčovanie hranice legality aktivít, o ktorých možno
uvažovať, či nenesú znaky terorizmu. Ďalšou komplikáciou v tejto otázke sú
niektoré doteraz používané metódy boja proti terorizmu. Tie sa častokrát
uchyľujú k obmedzovaniu alebo odopieraniu základných ľudských práv
a slobôd (napr. zadržiavanie väzňov na americkej základni Guantanámo).
Polemika
o definícii
a o dimenzii
legality
resp.
ilegality
konania
označovaného za teroristické vyžaduje veľmi široký priestor a účasť
viacerých argumentujúcich strán, preto sa pre účely tejto publikácie
obmedzím na vymenovanie prejavov charakteristických pre terorizmus
a zdôvodnenie nebezpečenstiev z toho plynúcich a následne implikáciu
týchto nebezpečenstiev do kontextu ochrany KI.
Pre terorizmus je charakteristické vytýčenie určitej ideológie resp. vyššieho
cieľa, za účelom dosiahnutia ktorého budú vykonávané teroristické aktivity.
Motívy sú najčastejšie ekonomické, politické, náboženské ale vyskytujú sa
58
nezriedka aj rôzne iné (od toho plynú rôzne prívlastky, ktoré sa so slovom
terorizmus
bežne
viažu
–
svetový,
národný,
ľavicový,
pravicový
fundamentalistický a i.). Pre dosiahnutie svojich cieľov využívajú vydieranie
pod hrozbou spáchania násilných činov, alebo iných činov, ktoré ohrozujú
životy, zdravie, majetok alebo iné hodnoty, alebo priamo páchania takýchto
činov ako demonštrácie sily. Pritom dbajú o to, aby bol skutok páchaný tak,
že vo vedomí verejnosti zanechá silnú stopu, ktorá vyvoláva paniku a strach,
čo nazývame psychologickým aspektom teroru. Verejnosť je silným
nástrojom manipulácie – strach, panika a pocit ohrozenia na strane
verejnosti tlačia verejnú mienku k splneniu požiadaviek teroristov. Tento
efekt je umocňovaný vedomím, že výkonní členovia skupiny pracujú
v absolútnom
a
fanatickom
presvedčení
o správnosti
svojich
cieľov
a nevyhnutnosti páchania týchto skutkov.
Takýto masívny účinok majú skutky, ktoré si vyžiadajú ľudské obete,
obrovské škody na majetku s následným ohrozením niektorých verejných
záujmov s dopadom na obyvateľstvo alebo iným efektom, ktorý vyvoláva
strach (napr. explózia).
KI,
aj
vďaka
svojmu
charakteru
dôležitej
súčasti
NI
je
jedným
z najlákavejších cieľov. Znefunkčnenie alebo zničenie prvku KI má na
obyvateľstvo z pohľadu teroristov želaný účinok, nakoľko tento výpadok
pocítia v pomerne krátkom čase a vo veľkej miere.
Preto je potrebné z pohľadu ochrany pred terorizmom dbať o ochranu tých
prvkov,
u ktorých
zničenie
vyvolá
masívny
psychologický
efekt
u obyvateľstva a závažne naruší plnenie funkcií štátu. KI napĺňa toto
kritérium, navyše niektoré sektory disponujú prostriedkami, ktoré je možné
zneužiť na páchanie teroristických útokov (jedná sa napríklad o výbušniny
alebo jedovaté látky v sektore priemysel, alebo rádioaktívny materiál zo
sektoru energetiky). KI sa tak môže stať veľmi účinným nástrojom na
vydieranie alebo zníženie obranyschopnosti štátu.
59
1.6 Explozívny materiál ako prostriedok páchania
teroristických útokov
Súčasný terorizmus má k dispozícii celú škálu rôznorodých prostriedkov,
pomocou ktorých pácha teroristické útoky. V zásade možno tieto útoky
rozdeliť nasledovne:
•
útoky výbušninami,
•
útoky konvenčnými zbraňami,
•
radiačné, chemické alebo biologické útoky,
•
kybernetické útoky.
Tieto útoky môžu mať tiež rozsiahle sekundárne následky, pričom vyvolanie
práve týchto sekundárnych následkov môže byť účelom útoku (napr.
pretrhnutie hrádze výbušninou samo o sebe nie je cieľom – cieľom takéhoto
útoku je zaplavenie územia v okolí).
Najčastejším prostriedkom páchania teroristických útokov sú práve
výbušniny. Ich použitie je však limitované technologickými možnosťami
teroristickej organizácie.
Je nutné pochopiť podstatu výbuchu a taktiež poznať vlastnosti výbušnín,
aby bolo možné predpokladať, aké výbušniny môžu teroristi použiť pri útoku
a aké množstvo tejto výbušniny budú na úspešné zničenie daného cieľa
potrebovať.
1.6.1 Výbuch
Chemické reakcie sú súčasťou nášho každodenného života, pričom väčšinu
z nich si vôbec neuvedomujeme, alebo aspoň nevnímame chemickú podstatu
týchto procesov. Za určitých podmienok je výbuch taktiež jednou z takýchto
reakcií, hoci väčšina z nás si pod slovom výbuch ako prvé vybaví svetelný či
zvukový efekt s ním spojený, alebo tlakovú vlnu či prudké zvýšenie teploty.
Výbuch je ale vo svojej podstate taktiež chemickou reakciou. Je to rovnaký
60
typ reakcie ako ten, vďaka ktorému funguje náš organizmus, ako aj všetko
živé na Zemi. Je to oxidácia. Pre výbuch je charakteristická vysoká rýchlosť
oxidácie a exotermická podstata (o oxidácii možno v zásade všeobecne
hovoriť ako o reakcii exotermickej, avšak počas výbuchu je táto vlastnosť
reakcie zvlášť markantná).
Výbuchy samotný však možno rozdeliť do troch základných skupín (podľa
rýchlosti reakcie):
•
explozívne horenie
•
detonácia
Rozdiely medzi týmito typmi výbuchov vysvetlíme neskôr.
Preto, aby sa výbuch uskutočnil však musia byť splnené určité podmienky.
Prvou je prítomnosť výbušniny – látky schopnej výbuchu. Výbušninami
podľa všeobecne uznávanej definície nazývame látky, ktoré sú schopné tzv.
chemického výbuchu. V prvom odseku som spomenul určité podmienky,
kedy môžeme výbuch nazvať tiež oxidáciou. Tými podmienkami sú v skratke
práve fakt, že sa jedná o chemický výbuch, nakoľko rozoznávame tri typy
výbuchov:
•
výbuch mechanický
•
výbuch chemický
•
výbuch nukleárny
Všeobecne možno výbuch definovať ako náhle rýchle uvoľnenie energie a
unikanie plynov pod tlakom z ohraničeného priestoru spojené so zmenami
teplôt a silným zvukovým efektom.
Mechanický (tiež niekedy nazývaný fyzikálnym) výbuch si možno
predstaviť napr. ako procesy spojené s pretlakovaním plynovej nádoby do
takej miery, že sa poruší materiálna pevnosť jej plášťa a plyn začne pod
vysokým tlakom unikať z nádoby. Moment od začiatku úniku plynu je
61
charakteristický prudkým znížením teploty plynu. Chemická podstata plynu
sa ale nijako nemení.
Chemický výbuch je oxidačná reakcia, spojená s prudkou zmenou
skupenstva látky z pevnej alebo kvapalnej na plynnú za veľmi krátky
časový úsek. Typickým sprievodným znakom je veľmi exotermická podstata
reakcie, vysoký tlak, svetelný a zvukový efekt.
Nukleárny výbuch je vyvolaný štiepením alebo syntézou atómových
jadier.
V tejto práci sa budeme zaoberať výlučne chemickým výbuchom, ktorý je
charakteristický pre explozívny materiál.
Výbuchy
Mechanický
výbuch
Chemický
výbuch
Explozívne horenie
Nukleárny
výbuch
Detonácia
Obrázok 5 – Schéma rozdelenia výbuchov s dôrazom na chemické výbuchy
Explozívne horenie je slabšia podoba výbuchu, pri ktorej splodiny reakcie
stačia odtekať z povrchu výbušniny, a preto nedochádza k výraznej zmene
tlaku v porovnaní s okolitým prostredím. Niektoré publikácie uvádzajú ako
vrchnú hranicu explozívneho horenia výbuchovú rýchlosť rovnú rýchlosti
zvuku za normálnych podmienok (340 m/s).
Detonácia je výbuch prebiehajúci vyššou rýchlosťou ako je rýchlosť zvuku,
avšak spravidla sa jedná o rýchlosť až 1000-9000 m/s. Tlak splodín výbuchu
je omnoho vyšší než u explozívneho horenia, má oveľa ničivejšie následky
62
vzhľadom k okoliu. Táto zmena tlaku je veľmi rýchla a prudká. Jej šírenie
v prostredí nazývame detonačnou vlnou.
Všeobecne zmeny tlaku v prostredí okolo výbušniny vplyvom výbuchu
nazývame tlakovou vlnou výbuchu (či už sa jedná o tlakovú vlnu
explozívneho horenia alebo detonačnú vlnu). Táto vlna má spravidla dve
fázy:
•
prvú – pozitívnu (nárast tlaku v prostredí a jeho postupné šírenie
a rozpínanie
v kruhových
vlnách
do
priestoru;
s rastúcou
vzdialenosťou od epicentra výbuchu a s rastúcim časom tlaková vlna
slabne až postupne zaniká)
•
druhú – negatívnu (vplyvom prvej fázy kruhové vlny roztlačia
vzduch v okolí epicentra natoľko, že v dotknutom prostredí vznikne
podtlak (až vákuum) a počas druhej fázy sa do prostredia s nižším
tlakom naspäť nasaje vzduch tak, že sa tlak vyrovná stavu pred
výbuchom)
Predmety, ktoré sú zasiahnuté tlakovými zmenami spôsobenými výbuchom
a nie sú následkom prvej fázy vyvrhnuté do dostatočnej vzdialenosti od
epicentra výbuchu sú následne vystavené druhej, opačnej fáze výbuchu.
Táto už nie je tak silná ako prvá fáza, avšak rozhodne nie je tak slabá, aby
ju bolo možné zanedbať. Dĺžka jej trvania je ale približne trojnásobná oproti
prvej fáze.
63
Obrázok 6 – Priebeh rázovej vlny (tlak vyjadrený relatívne vzhľadom na normálne podmienky –
atmosférický tlak cca 105 Pa)
Všeobecne, ničivé následky výbuchu vyvolávajú dva druhy účinkov:
•
primárne
(sem
patrí
už
spomínaná
tlaková
vlna,
a
ďalej
fragmentačný a tepelný efekt)
•
sekundárne (zvukový, seizmický efekt, odraz a príp. usmernenie
tlakovej vlny alebo požiar vyvolaný tepelným efektom, črepinový efekt
a pod.).
1.6.2 Výbušnina
Ako už bolo spomenuté, výbušninou nazývame látku schopnú výbušnej
premeny (výbuchu). Výbušniny môžeme deliť podľa rôznych hľadísk do
týchto kategórií:
•
podľa spôsobu iniciácie (spôsobu vyvolania výbušnej reakcie)
a) priame – k výbušnej premene je možné doviesť ich aj bežnými
podnetmi (mechanickými – trenie, náraz, nápich a pod. alebo
64
termickými – plameň alebo inými obdobnými). Patria sem
najmä streliviny a traskaviny.
b) nepriame – ktoré nie je možné doviesť k výbušnej premene
bežnými
podnetmi (alebo
len
veľmi
ťažko),
a teda
ich
k výbušnej premene privádzame výbuchom priamej výbušniny.
•
podľa spôsobu výroby
a) priemyselne vyrábané
b) domácky vyrábané
•
podľa všeobecných vlastností
a) streliviny
b) traskaviny
c) trhaviny
d) väčšinou sa ako posledná skupina uvádzajú aj pyrotechnické
zlože, avšak tieto nemusia vždy napĺňať definíciu výbušniny
•
podľa použitia
a) vojenské
b) priemyselné
I. povrchové
II. banské
o skalné
o bezpečnostné
ƒ
protiprachové
ƒ
protiplynové I. triedy
ƒ
protiplynové II. triedy
ƒ
protiplynové III. triedy
c) špeciálne
•
podľa konzistencie
a) práškové (amonliadkové)
65
b) poloplastické
c) plastické (želatínové)
d) tuhé
e) tekuté
f) emulzné
g) SLURRY
Veľmi dôležitou časťou tohto delenia je práve delenie podľa všeobecných
vlastností a spôsobu iniciácie. Tieto faktory výrazne ovplyvňujú možnosti
využitia týchto materiálov v NVS. Menej dôležitú úlohu hrá spôsob výroby,
nakoľko pri zostrojovaní NVS je možné využiť výbušninu vyrobenú
podomácky, alebo získanú z nevybuchnutej munície alebo mín. Účinky sú
v takomto prípade porovnateľné. Delenie podľa všeobecných vlastností nám
o výbušnine použitej v NVS napovedá omnoho viac. Trhaviny sú látky, pri
ktorých hlavným typom výbušnej premeny je detonácia. Podľa ich účinnosti
ich môžeme ďalej deliť na trhaviny vysokej, strednej a malej účinnosti.
Ďalej delíme trhaviny podľa chemickej charakteristiky na dusičné estery
(nitráty),
nitrolátky,
nitroamíny,
výbušné
zmesi.
Obidve
charakteristiky majú pri zostrojovaní NVS veľký význam. Práve trhaviny
sú, ako obvykle aj pri iných výbušných systémoch (míny, delostrelecká
munícia,
letecké
bomby
a pod.)
hlavnou
výbušnou
látkou.
Sú
charakteristické menšou citlivosťou (v porovnaní napr. s traskavinami)
avšak oveľa väčšou pracovnou schopnosťou a brizanciou. Na počin je
potrebný pomerne silný podnet. Na dosiahnutie počinu hlavnej náplne sa vo
výbušných systémoch používa najmä výbuch inej výbušniny (najčastejšie
detonácia traskaviny, u ktorej je jednoduché
vyvolať detonáciu aj mechanickým podnetom). Podobne to funguje aj pri
NVS, avšak tu sa nemožno striktne držať spomenutého modelu, nakoľko je
tu potrebná aj istá miera improvizácie v závislosti od dostupných zdrojov.
66
Konzistencia
Spôsob výroby
Využitie
práškové (amonliadkové)
priemyselná
vojenské
poloplastické
domácka
priemyselné
plastické (želatínové)
povrchové
tuhé
VÝBUŠNINY
banské
tekuté
emulzné
SLURRY
aerosólové
skalné
Všeobecné vlastnosti
bezpečnostné
streliviny
protiprachové
traskaviny
protiplynové I. tr.
Spôsob iniciácie
protiplynové II. tr.
trhaviny
priama
nepriama
protiplynové III. tr.
pyrotechnické
zlože
Obrázok 7 – Bloková schéma rozdelenia výbušnín podľa všeobecných kategórií
67
špeciálne
Hlavná náplň (hlavný výbušný efekt;
trhavina)
Počinková náplň (počin hlavnej náplne;
zväčša traskavina, alebo citlivá trhavina)
Mechanizmus pre mechanickú iniciáciu
počinkovej náplne (náraz, nápich a pod.)
Obrázok 8 – schéma systému pre počin výbušných náplní vo výbušnom systéme.
Na prípravu NVS na konkrétnom mieste na zničenie konkrétneho cieľa nie
je vhodná akákoľvek trhavina.
Traskaviny definujeme ako výbušniny schopné rýchleho prechodu od
horenia
k detonácii.
Vo
výbušninárstve
majú
význam
najmä
pre
zabezpečenie počinu v menej citlivých ale oveľa brizantnejších výbušninách,
v trhavinách. Sú citlivé ku všetkým mechanickým aj termickým podnetom.
V problematike ochrany pred NVS nemajú hlboký význam, dôležité sú však
niektoré ich vlastnosti (napr. kryštalická štruktúra, alebo chemické zloženie
výparov), ktoré môžu napomôcť ich identifikácii a tým pádom aj odhaleniu
NVS.
Streliviny sú výbušniny, ktoré nie sú schopné detonácie, ale len
explozívneho horenia. Explozívnym horením síce nie je možné dosiahnuť tak
ničivý efekt, ale vzhľadom k tomu, že medzi streliviny budeme pre účely
tejto práce zaraďovať aj látky, ktoré primárne nepatria medzi streliviny, ale
sú schopné explozívneho horenia a možno ich vhodne využiť na dosiahnutie
niektorého sekundárneho účinku výbuchu (napr. pohonné hmoty, môžu byť
pri výbuchu použité na zapálenie napadnutého objektu).
68
1.6.3 Nástražný výbušný systém – NVS
„Nástražný výbušný systém je systém tvorený výbušným predmetom,
výbušninou alebo zápalnou látkou, alebo pyrotechnickým prostriedkom
a funkčnými prostriedkami iniciácie. Tento systém je schopný za určitých,
výrobcom vopred stanovených podmienok výbuchový účinok alebo ložisko
požiaru. Nástražný výbušný systém býva spravidla ukrytý v obale, alebo má
takú vonkajšiu formu, ktorá skrýva pravý účel predmetu.“ (Hrazdíra, 2006).
K definícii plk. Hrazdíru by som doplnil len toľko, že NVS nemusí byť
ukrytý len v obale, ale môže byť akýmkoľvek spôsobom ukrytý alebo
maskovaný. Ako príklad môže poslúžiť NVS, ktorým sa ešte budeme
zaoberať v ďalších kapitolách – letecká puma s dodatočným iniciačným
zariadením ukrytá za zvodidlami.
NVS začal nachádzať uplatnenie v sedemdesiatych rokoch. Spôsobné to
viacerými faktormi – začala sa éra vysokobrizantných trhavín a plastických
trhavín a strojárstvo aj elektronika zaznamenali rozmach. To umožnilo
miniaturizovať rozmery NVS a upraviť systém do tvaru vhodného pre
použité maskovanie a vyrobiť sofistikované iniciačné systémy.
NVS sú chápané ako prostriedky násilnej ilegálnej činnosti. Sú hojne
využívané organizovaným zločinom aj terorizmom. Ich výhodou je nízka
obstarávacia cena a možnosť veľmi variabilného vyhotovenia konečnej
podoby systému. Navyše je pomerne ťažko identifikovateľný výrobca
a užívateľ takýchto systémov, nakoľko jednotlivé komponenty (okrem
výbušniny) sú často voľne dostupné, teda je jednoduché takéto predmety
nadobudnúť bez obáv, že obstarávateľ bude akýmkoľvek spôsobom
evidovaný.
Výroba NVS môže byť v zásade vykonávaná na dvoch stupňoch –
amatérska a profesionálna. Pod profesionálnou výrobou rozumieme
výrobu NVS priemyselne (za použitia priemyselne vyrobených trhavín či
traskavín, sériovo vyrábaných iniciačných prostriedkov a systémov), avšak
stále sa jedná o výrobu ilegálnu. Pod amatérskou výrobou naopak
rozumieme tzv. „domácku výrobu“. Táto výroba je charakteristická využitím
69
výbušnín domáckej výroby alebo výbušnín priemyselnej výroby vyrobených
pôvodne na iný účel (z mín, munície a pod.) ilegálne získanej, a ďalej
iniciačných
prostriedkov
taktiež
domácky
vyrobených
alebo
improvizovaných, t.j. vyrobených z predmetov pôvodne slúžiacich pre iný
účel (typickým príkladom pre takýto prostriedok je mobilný telefón – vodiče
sa odpoja od reproduktoru a elektrické napätie ktoré možno namerať na
vodičoch počas vyzváňania sa využije na elektrický impulz na uvedenie
počinkovej nálože (alebo iného prostriedku určeného k počinu hlavnej
výbušniny (zväčša trhaviny)) alebo priamo hlavnej výbušniny).
NVS môže byť použitý k štyrom účelom, odstupňovaným podľa závažnosti
dôsledku jeho použitia):
1. ako hrozba a spôsob demonštrácie schopnosti vyrobiť a použiť NVS;
bez spôsobenia škôd resp. so spôsobením zanedbateľných škôd
2. za účelom spôsobenia škody na majetku
3. za účelom spôsobiť zranenie
4. za účelom usmrtiť
V niektorých prípadoch sa môže jednať o kombináciu týchto účelov. Pre
nastavenie NVS pre účel na ktorý má byť vyrobený, je veľmi dôležité
uvedomiť si, aké účinky má použitie NVS. Tieto účinky kopírujú
kategorizáciu účinkov samotných výbušnín, preto ich taktiež delíme na
primárne a sekundárne. Medzi primárne rovnako ako pri samotných
výbušninách patria tlaková vlna, teplo, svetlo, zvukový efekt. Sekundárne
účinky potom predstavujú: črepinový účinok; seizmickú vlnu s následnou
možnosťou poškodenia stavieb, alebo uvoľnenia predmetov s následným
pádom (napr. uvoľnenie skál); zapálenie okolitých predmetov, najmä
horľavín a s tým spojený vznik požiaru (čo môže byť spôsobené aj následkom
použitia NVS za účelom zničenia zásob napr. ropy resp. ropných produktov),
alebo prerušenie vedenia (elektrického, prerazenie potrubia a pod.);
psychologický efekt, ktorý vyvolá použitie NVS medzi ľuďmi (panika,
zdesenie, strach).
70
NVS
Výroba
Amatérska
(domácka)
Účel
Profesionálna
(sériová)
Usmrtenie
Zranenie
Majetková
ujma
Hrozba
Účinky
Primárne
Tlaková
vlna
Narušenie
stavieb
Sekundárne
Teplo
Zničenie zássob/vedenia
Svetlo
Zvukový
efekt
Narušenie
stavieb
Požiar
Uvoľnené
predmety
Črepiny
Obrázok 9 – Bloková schéma rozdelenia NVS podľa spôsobu výroby, účelu použitia a spôsobených účinkov
1.6.3. A
Konštrukcia NVS
Samotná charakteristika NVS prináša množstvo možností, ako NVS
vyhotoviť. Ich rôznorodosť je determinovaná množstvom možných spôsobov
71
výroby, a použitia. NVS sú kategóriou veľmi dynamickou, neustále možno
pozorovať tendenciu zdokonaľovania týchto systémov. Spôsob konštrukcie je
neopomenuteľnou súčasťou problematiky týchto systémov, napovedá nám
mnohé o páchateľovi (aké hlboké sú jeho znalosti v oblasti výbušninárstva
a konštrukcie výbušných systémov a podľa použitých materiálov možno
vyvodiť domnienky o jeho materiálnych a finančných možnostiach).
NVS možno rozdeliť na tri základné časti – výbušná látka, iniciačný
systém a obal.
Výbušná látka môže byť ktorákoľvek z výbušnín. Podmienky využitia
výbušnín sú u rôznych užívateľov iné. Pre príklad v prípade organizovaného
zločinu sú NVS využívané na likvidáciu osôb a vecí, preto je predpoklad
použitia
výhradne
brizantnej
výbušniny,
najmä
trhaviny.
V týchto
skupinách je taktiež záujmom, aby bol NVS po splnení svojho účelu čo
najdokonalejšie znehodnotený a aby bola jeho kriminalistická identifikácia
v prípade expertízy v čo najväčšej miere znemožnená. S iným prístupom sa
môžeme stretnúť u terorizmu, kedy nemožno hovoriť o zameraní voči
konkrétnej osobe, alebo skupine osôb (vynímajúc špecifické kritériá
podstatné z pohľadu teroristov ako je napr. vierovyznanie alebo národnosť).
V takomto
prípade
nie
je
prípadná
identifikácia
pôvodcu
systému
z pôvodcovho pohľadu nežiaduca, skôr naopak, teroristi sa chcú verejne
identifikovať a prihlásiť k útoku za účelom šírenia paniky a takýmto
spôsobom dosahovania vlastných cieľov za sústavného tlaku mienky
vystrašenej verejnosti. Taktiež sa nemusia zamerať na okamžitú likvidáciu
osôb, ale môžu sa snažiť o efekt, ktorým dosiahnu čo najväčšiu mieru paniky
medzi obyvateľstvom. Takýmto spôsobom môže byť práve výbuch nálože
menšieho účinku spojenú s horľavinou, ktorá sa pri výbuchu zapáli
a rozstrekne sa medzi okoloidúce obete, ktoré sú následne upálené. Takýto
strašný pohľad má v očiach terorizmu oveľa väčšiu hodnotu, než detonácia,
ktorá bude mať na svedomí rovnaké množstvo životov avšak bez pridaného
odstrašujúceho účinku.
72
Obal NVS taktiež nesie svoje významné posolstvo o tom, k čomu má systém
slúžiť resp. kde má byť uložený a taktiež kým bol zostrojený.
Základnou informáciou je, či sa útočník obalom snaží NVS maskovať, alebo
obal slúži len ako kryt ostatným častiam systému, resp. či nenastal prípad,
kedy obal v systéme absentuje. Dôležitý je tvar a materiál obalu – obal
totiž môže slúžiť aj k dosiahnutiu kumulatívneho účinku alebo usmernenia
tlakovej vlny určitým smerom.
Iniciačný systém je z pohľadu klasifikácie aj z pohľadu konštrukcie NVS
najzložitejším prvkom. Preto spôsob iniciácie je jedným z všeobecných
kritérií, podľa ktorých delíme NVS.
1.6.3. B
Klasifikácia NVS
Variabilita NVS so sebou prináša potrebu ich rozlišovania podľa množstva
rôznorodých kritérií na základe spoločných relevantných znakov.
Týmito kritériami sú:
•
spôsob iniciácie
ƒ
časová iniciácia
a. fyzikálna
I. mechanické
II. elektronické
III. ostatné
b. chemická
c. biologická
ƒ
iniciácia vonkajším podnetom
a. manipuláciou
I. zmena alebo dosiahnutie rýchlosti
II. prienik svetla
III. zmena vnútorného tlaku
IV. uzatvorenie/prerušenie el. obvodu
V. zmena polohy alebo zaťaženia
73
b. zmenou vonkajšieho prostredia
I. zmena svetla
II. zmena atmosférického tlaku
III. zmena zvuku/akustiky
IV. RTG žiarenie
V. vytiahnutie z vody/vyschnutie/namočenie
VI. zmena teploty
VII. seizmická zmena
c. iniciácia pohybom
I. mechanicky
(nástražný
drôt,
nášľap
(zaťaženie,
odľahčenie))
II. elektronické čidlá priestorové
III. elektronické čidlá bodové (závory)
ƒ
diaľková iniciácia
a. bezdrôtovým elektronickým systémom (rádio, zvuk, svetlo)
b. po elektrickom vedení
c. po bleskovici/zápalnici
ƒ
•
•
kombinovaná iniciácia
ciele útočníka
ƒ
taktické
ƒ
strategické
možnosti rozpoznania
ƒ
známe (zjavne sa jedná o NVS a sú známe jeho vlastnosti)
ƒ
neznáme (zjavne sa jedná o NVS, avšak nie je známe, aké
vlastnosti (napr. iniciačný systém) má NVS)
ƒ
maskované (nie je zjavné, že sa jedná o NVS (napr. kufrík,
poštová zásielka, motorové vozidlo a pod.) a teda nie sú známe
ani jeho vlastnosti)
•
spôsob umiestnenia
ƒ
voľne priložené
ƒ
voľne uložené
ƒ
vnútorné
74
a. zapustené
b. uzavreté
c. integrované v inom systéme (PC tower, elektrospotrebič
a pod.)
•
•
•
subjekt umiestnenia
ƒ
interiér
ƒ
exteriér
ƒ
dopravný prostriedok
ƒ
poštová zásielka
ƒ
osoba
ƒ
zviera
subjekt iniciácie
ƒ
páchateľ
ƒ
obeť
výrobca
ƒ
priemyselná (továrenská) výroba
ƒ
amatérska (domácka) výroba
Za zvláštnu skupinu NVS považujeme improvizované výbušné systémy (IVS
, v angličtine IED – improvised explosive device). Sú to amatérske NVS,
ktorých
zostrojenie
prostriedkami,
je
plniace
charakteristické
rovnaké
funkcie
prevažne
ako
improvizovanými
ktorýkoľvek iný NVS.
Zvláštnosťou je, že hoci je najčastejšie na jeho zostrojenie použitý
nevojenský materiál, atraktívnou možnosťou z pohľadu terorizmu je aj
využitie starej alebo zlyhanej munície na zostrojenie takéhoto systému.
Práve IVS sú v súčasnosti najfrekventovanejšie využívaným prostriedkom
k útokom najmä v oblastiach čulej militantnej aktivity teroristických skupín
a vojnových oblastiach (Irak, Afganistan), pričom miestne podmienky
determinujú presnú podobu IVS , metodiku útoku a potenciál využitia
rôznych
účinkov
týchto
NVS
(napr.
vzhľadom
na
hornatý
terén
v Afganistane možno IVS nastražiť tak, aby spôsobil uvoľnenie skál a zavalil
konvoj na ceste – táto možnosť je vhodná najmä vtedy, keď útočník nemá
75
k dispozícii dostatočné množstvo trhaviny na to, aby prekonal balistickú
ochranu vozidla, ale pri správnom umiestnení na skale/v skale je systém
schopný spôsobiť uvoľnenie dostatočného množstva skál na zničenie,
poškodenie alebo aspoň zastavenie vozidiel konvoja; iný prípad – útok na
sklad výbušnín pomocou IVS je možné spáchať umiestnením improvizovanej
počinkovej nálože medzi skladovanú výbušninu a diaľkovo iniciovať).
76
Spôsob iniciácie
Ciele útočníka
taktické
vonkajším
podnetom
časová
diaľková
strategické
kombinovaná
Možnosti rozpoznania
chemická
fyzikálna
biologická
bezdrôtovo
po el. vodiči
bleskovicou
maskované
mechanická
elektronická
iná
zmenou prostredia
manipuláciou
pohybom
neznáme
NVS
Subjekt iniciácie
páchateľ
zmena alebo
dosiahnutie
rýchlosti
zmena svetla
prienik svetla
Zmena
atmosférického tlaku
zmena
vnútorného
tlaku
zmena
zvuku/
akustiky
uzatvorenie/p
rerušenie el.
obvodu
RTG
žiarenie
zmena
polohy/
zaťaženia
vyschnutie/
namočenie
mechanicky
vytiahnutie z
vody
zmena
teploty
priestorové
elektronické
čidlá
bodové
elektronické
čidlá
zapustené
Subjekt umiestnenia
Výroba
interiér
exteriér
dopravný
prostriedok
poštová
zásielka
osoba
zviera
priemyselná
Obrázok 10 – Rozdelenie NVS podľa všeobecných kritérií
77
obeť
Spôsob umiestnenia
voľne
priložené
seizmická
zmena
známe
domácka
voľne
uložené
vnútorné
uzavreté
integrované
v inom
systéme
1.6.3. C
Využitie výbušnín pri zostrojovaní NVS
Pri skúmaní problematiky využitia rôznych druhov trhavín v NVS (a teda aj
IVS) je potrebné uvedomiť si veľmi úzku väzbu na výrobcu podľa vyššie
spomenutej všeobecnej charakteristiky NVS. Je pochopiteľné, že v NVS
vyrobených továrensky sú takmer neobmedzené možnosti využitia trhavín
(či už z pohľadu účinnosti alebo z pohľadu chemickej charakteristiky) než
u domácky vyrobených NVS a najmä IVS. V týchto prostriedkoch, vzhľadom
na vysokú mieru improvizácie nebývajú využívané trhaviny vyrobené pre
tento, alebo podobný účel, spravidla samotné trhaviny sú vyrábané domácky
alebo získavané z iných výbušných systémov. Podľa tohto kritéria možno
deliť IVS podľa pôvodu využitej výbušnej látky na:
•
IVS využívajúce domácky vyrobené výbušniny
•
IVS využívajúce priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na
iný účel (napr. z munície)
•
IVS využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce
explozívny materiál
•
IVS využívajúce obidva druhy výbušnín (pre doplnenie a väčší
výbušný účinok)
Pri IVS využívajúcich priemyselne vyrobené výbušniny pôvodne určené na
iný účel alebo využívajúce celé kusy munície alebo iné predmety obsahujúce
explozívny materiál možno očakávať akýkoľvek druh výbušniny, najmä
vojenské zmesové trhaviny a chemicky čisté trhaviny charakteristické pre
muníciu všetkých kategórií účinnosti (v týchto prípadoch sa jedná najmä
o trinitrotoluén (tritol – TNT), hexogén, oktogén, ich zmesi a zmesi tritolu
a amonliadkových trhavín ako napr. amatol).
Pri IVS využívajúcich domácky vyrobenú výbušninu je možný sortiment
determinovaný technologickými možnosťami domáckej výroby a veľmi často
aj finančnými možnosťami útočníka. Najjednoduchšie riešenie v takomto
prípade predstavujú trhaviny typu DAP, ktoré možno vyrobiť aj z voľne
78
dostupných materiálov. Jedná sa o amonliadkové trhaviny charakterizované
ako trhaviny malej účinnosti. Ich účinnosť sa pohybuje okolo 70% TNT
v závislosti od použitých sezibilizátorov (pre zosilnenie účinku možno použiť
jemný kovový (hliníkový, zinkový a pod.) alebo sklenený prášok). Výroba je
veľmi jednoduchá – stačí získať materiál obsahujúci liadok (dusičnan)
amónny
(NH4NO3)
a pridať
k nemu
motorovú
naftu
v správnom
hmotnostnom pomere. Liadok amónny možno získať napr. ako bezprímesové
umelé hnojivo voľne dostupné na trhu, pred výrobou trhaviny stačí granule
tejto látky sušením zbaviť vody, ktorá je v nej naviazaná (ako opatrenie,
ktoré má komplikovať domácku výrobu DAP trhavín), doplniť naftu (možno
nahradiť
toluénom
alebo
obdobnou
strelivinou),
pridať
prípadný
senzibilizátor a naplniť do vhodného obalu (napr. oceľové trubky). Na
iniciáciu takéhoto systému stačí dostatočné množstvo pentritu. Z toho
vyplýva, že takýto systém možno iniciovať aj samotnou bleskovicou, pokiaľ
v trhavine zostane dostatočne dlhý kus, najlepšie skrútený do kruhu malého
polomeru.
Napriek tomu, že trhaviny DAP klasifikujeme ako trhaviny malej účinnosti,
možno nimi vykonať veľmi úspešný útok. Podmienkou je správny výpočet
rázovej vlny a s tým spojené dodanie dostatočného množstva zmesi a tiež
zabezpečenie dostatočného počinu pomocou počinkovej nálože (ale aj tu sa
otvára široký priestor pre improvizáciu, napríklad iniciácia pomocou
samotnej bleskovice).
IVS môžu byť doplnené (prípadne už pôvodne môžu disponovať) o ďalšie
látky, ktoré prinášajú zvýšené druhotné účinky výbuchu ako napr.
črepinová náplň, alebo ľahko zápalná horľavina.
Teroristi teda majú k dispozícii dostatočne širokú škálu prostriedkov,
pomocou ktorých by mohli spáchať útok na prvok KI, záleží však na ich
vlastných možnostiach realizácie tohto útoku. NVS je pritom najlogickejšia
voľba, vzhľadom na variabilnú povahu systému a možnosť maskovania tak,
aby systém nezbudil pozornosť bezpečnostného aparátu objektu útoku.
79
2 POPIS VYBRANÉHO PRVKU KRITICKEJ
INFRAŠTRUKTÚRY
V tejto časti práce sa budeme venovať ochrane konkrétneho prvku KI pred
NVS. Na vytvorenie návrhu modelu ochrany prvku pred útokmi NVS
použijeme reálny prvok infraštruktúry, ktorý by mohol byť v zmysle
pravidiel stanovených v dokumente Koncepcia kritickej infraštruktúry v SR
a spôsob jej ochrany a obrany zaradený do systému KI.
Jedná sa o výrobné a skladovacie priestory špeciálnej výroby spoločnosti
Chemko a.s. Strážske, v ktorých od roku 1952 prebiehala výroba hexogénu
(RDX) a oktogénu (HMX) (bližšie v Prílohe II-A) súčasne s výrobou
druhotných produktov z týchto výbušnín. Keďže výroba výbušnín už
v spoločnosti Chemko a.s. Strážske neprebieha, budeme používať toto
zariadenie len ako model prvku, na ktorom budeme demonštrovať možnosti
ochrany.
Hexogén rovnako ako oktogén sú radené medzi trhaviny – nitorlátky,
z pohľadu brizancie ide o trhaviny vysokej účinnosti. Ich využitie v čistej
forme je veľmi obmedzené, avšak pri výrobe zmesí určených k plneniu
munície majú nezastupiteľnú úlohu (napr. veľmi frekventované je využitie
týchto trhavín flegmatizovaných voskom, alebo tritolom).
2.1 Stručná história výroby
Výroba hexogénu bola započatá v roku 1952. Spolu s hexogénom sa začala
výroba voskového flegmatizantu. V šesťdesiatych rokoch bola spustená
druhá linka výroby hexogénu, identická s prvou.
V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch boli zrekonštruované skladovacie
priestory. Taktiež prebehla investícia do modernizácie druhej linky výroby
hexogénu. V rámci prebiehajúcich investícií boli taktiež vybudované nové
kapacity výroby trhavín – v tomto prípade sa jednalo o zmesi RDX a tritolu,
určených pre laboráciu veľkokalibrovej munície.
80
Na začiatku deväťdesiatych rokov bola výroba z dôvodu konverzie špeciálnej
výroby zastavená, obnovená bola v roku 1993.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov, bol na základe požiadaviek Armády
Slovenskej republiky (neskôr OSSR) za účasti štátu začatý výskum a vývoj
nových
druhov
trhavín.
Výstupom
boli
plastické
trhaviny,
nové
flegmatizátory RDX a zmesové trhaviny. Samostatný výstup tvorili trhaviny
typu LOWA – ide o necitlivé trhaviny, ktoré sa používajú v nízkozraniteľnej
munícii (podstatou bola maximálna možná flegmatizácia trhaviny, pri
zachovaní (v rámci možností) účinnosti trhaviny tak, aby sa napr. pri
spoločnom skladovaní munície v prípade zlyhania alebo úmyselnej iniciácie
niektorého kusu detonácia nepreniesla na náplne ostatných kusov).
V rokoch 1999 až 2002 boli realizované nové výroby – výroba HMX
a rekryštalizácia RDX aj HMX. Taktiež bola započatá výroba priemyselných
trhavín (amonliadkové trhaviny a trhaviny do počinkových náloží).
Dňa 31.12.2003 bola v Chemko a.s. Strážske prerušená výroba výbušnín
prerušená a k 1.1.2005 definitívne zastavená.
Z histórie jasne vyplýva, že činnosť špeciálnej výroby ju ako prvok KI
predurčuje do sektoru „Priemysel“ a podsektoru „Chemický priemysel“.
2.2 Charakteristika objektu a jeho ochrany
Areál spoločnosti Chemko a.s. Strážske sa nachádza na okraji mesta
Strážske
(Košický
kraj,
okres
Michalovce)
na
východe
Slovenska
(geografická poloha: 48°52'43" severnej šírky a 21°48'43.40" východnej
dĺžky). Z pohľadu ochrany pred NVS je veľmi významný vrch Krivošťanka,
ktorý sa nachádza východne až severovýchodne od areálu spoločnosti vo
vzdialenosti 2,5 km od časti areálu skladov výbušnín. Areál skladov sa
pritom nachádza v nadmorskej výške 180 m, vrch Krivošťanka má vo
svojom najvyššom bode nadmorskú výšku 549 m.
V celom
areáli
spoločnosti
sú
sústredené
výrobné
a skladové
a administratívne a obslužné kapacity nielen špeciálnej výroby, ale aj
ostatnej výroby.
81
Objekt je oplotený pletivom do výšky 2,5 metra, ktoré útočníkovi netvorí
zložitú mechanickú zábranu, najmä ak použije kliešte na drôt. Špeciálna
výroba a skladové priestory sú však oplotená dvojitým rovnobežným
pletivom s vrcholovou zábranou zo žiletkového drôtu skrúteného do špirály.
Objekt má dve prístupové miesta – samostatný vjazd pre nákladnú dopravu
a kombinovaný vstup s vjazdom pre osobnú dopravu. Vstupy sú zabezpečené
závorami a dvojkrídlovou oceľovou mrežovanou bránou.
V objekte
je
zabezpečovaná
fyzická
ochrana.
Spolupodieľa
sa
na
zabezpečovaní dohľadu nad dodržiavaním režimových a organizačných
opatrení a vykonáva úlohy strážnej služby objektu. Režimové opatrenia sú
pri vstupe a vjazde do objektu ako aj pri výstupe či výjazde zodpovedajú
štandardným pravidlám, ktoré bežne platia v priemyselných areáloch
(kontrola totožnosti vstupujúcich osôb, dôvodu vstupu do objektu, kontrola
prinášaných a odnášaných predmetov a pod.)
Objekt je monitorovaný kamerovým systémom.
V práci sa budeme ďalej zaoberať len časti so špeciálnou výrobou a skladmi
výbušnín, nakoľko výroba a skladovanie trhavín prebiehali len v týchto
priestoroch, pričom túto časť budem nazývať chránené priestory (napriek
tomu je celý areál chránený, avšak táto ochrana si nevyžaduje tak prísny
režim, ako ochrana časti Chemko špeciál, ktorá predstavuje výrobu a sklady
výbušnín). Výnimkou bude energetika podniku, ktorá sa síce nachádza
v areáli spoločnosti, ale nie v chránených priestoroch a vrch Krivošťanka,
ktorý sa nachádza úplne mimo areálu Chemko a.s. Strážske, viď Prílohu
III-D.
Špeciálnu výrobu môžeme rozdeliť na dve hlavné časti – výrobná a skladová.
Každá z nich má rozlohu približne 50 ha, nachádza sa v údolí a je oplotená
spomínaným dvojitým oplotením, ktoré umožňuje pohyb osôb medzi plotmi.
Fyzická ochrana v minulosti využívala tento priestor (šírka cca 4 metre) na
hliadkovanie (obchôdzkovú činnosť). Obidve časti majú po jednom hlavnom
vstupe spojenej s vjazdom, vo výrobnej časti sa nachádzajú aj ďalšie, ktoré
však boli určené k použitiu len v mimoriadnych situáciách. Skladová časť
má aj vlastnú železničnú vlečku. Vjazdy aj vstupy sú zabezpečené oceľovou
82
mrežovou dvojitou dvojkrídlovou bránou (na každom z plotov jedna). Žiadne
ďalšie mechanické zábranné prostriedky použité nie sú, s výnimkou
vybraných stavieb v rámci špeciálnej výroby – tie majú vybudované vlastné
oplotenie. Neskôr sa budeme zaoberať vhodným použitím mechanických
zábranných prostriedkov, pre účely ochrany pred NVS v súčasných
podmienkach.
V objekte je inštalovaný elektronický zabezpečovací systém. Vo vybraných
objektoch boli nainštalované detektory pohybu osôb. V exteriéroch je
inštalovaný kamerový systém zachytávajúci pohyb osôb do budov a z budov.
V súčasnosti je tento systém už morálne zastaralý, pre účely ochrany pred
NVS by nebol postačujúci, preto sa týmto systémom nebudeme hlbšie
zaoberať,
avšak
navrhneme
nový
model
komplexného
použitia
elektronických systémov, pomocou ktorých je možné odhaliť aj ukryté NVS.
(Obrazová dokumentácia k objektu v Prílohe III-E)
2.3 Identifikácia kritických bodov objektu a riziká viažuce
sa k týmto kritickým bodom
Budeme uvažovať o dvoch cieľoch, ktoré môžu mať teroristi v rámci útoku
na špeciálnu výrobu s využitím NVS – zastavenie výroby alebo zničenie
určitého
technologického
alebo
skladového
prvku
spolu
so
spôsobením čo najväčších strát na životoch.
V prvom prípade možno identifikovať jediný kritický bod, pomocou ktorého
by bolo možné zastaviť výrobu bez narušenia výrobnej alebo skladovej časti.
Je ním energetika podniku. Energetika je objekt v areáli podniku, avšak
mimo výrobnej a skladovej časti – nachádza sa mimo dvojitého oplotenia,
ktoré tieto časti podniku chránia. Jeho úlohou je dodávať výrobe tri
komodity nevyhnutné pre jej činnosť – elektrickú energiu, vodu a vodnú
paru. Zničením tohto objektu by bola výroba s istotou dlhodobo znemožnená.
Do tohto kritického bodu zaraďujem aj dopravu týchto komodít do priestorov
výroby. Jedná sa o vodovod, parovod a elektrické vedenie vysokého napätia.
83
Elektrické napätie sa transformuje do použiteľných hodnôt transformátormi
až v objekte výroby.
V druhom
prípade
existuje
celý
rad
kritických
bodov.
Z hľadiska
nebezpečenstva spáchania útoku s použitím NVS ide o nasledujúce body:
•
Osobné vstupy do objektov výroby a skladovania,
•
vjazdy do objektov výroby a skladovania,
•
železničná vlečka skladovej časti,
•
cesta medzi výrobnou a skladovou časťou,
•
budovy spadajúce pod Špeciálnu výrobu spoločnosti Chemko a.s.
Strážske, v ktorých sa vyskytujú explozívne materiály,
•
oplotenie výrobnej a skladovej časti,
•
vrch Krivošťanka.
Všetky kritické body sú vyznačené v na mape areálu podniku v Prílohe IIID.
2.3.1 Osobné vstupy do objektov výroby a skladovania
Osobné vstupy do priestorov špeciálnej výroby a skladových priestorov
pokladám za kritický bod, nakoľko cez tieto miesta by mohol byť prenesený
kontraband nebezpečných predmetov do chránených priestorov. Preto bude
nutné pri zabezpečovaní týchto miest potrebné dbať na to, aby pri vstupe do
chráneného priestoru bola každá vstupujúca osoba povinná preukázať svoju
totožnosť a oprávnenie vstupovať do týchto priestorov. Ďalej musí byť
použitý technický prostriedok schopný spoľahlivo identifikovať kontraband
nebezpečných
predmetov
ukrytých
napr.
pod
odevom.
Pracovníci
vykonávajúci fyzickú ochranu musia byť dostatočne vyzbrojení a vystrojení
a taktiež musia byť v dostatočnom počte, aby prípadnému útočníkovi alebo
skupine útočníkov zabránili násilne vstúpiť do chránených priestorov výroby
a skladov. Je potrebné si uvedomiť, že v objekte, ktorého zabezpečenie
riešime v tejto publikácii predstavuje obrovské nebezpečenstvo aj samotná
84
ženijná rozbuška Rž, ktorej rozmery sú tak malé, že je možné ju veľmi
jednoducho ukryť.
2.3.2 Vjazdy do objektov výroby a skladovania
Vjazdy do objektov sú rovnako citlivým kritickým bodom, ako vstupy
a musia
plniť
rovnakú
funkciu
ako
vstupy,
no
okrem
prieniku
neoprávnených osôb priestormi vjazdov musia garantovať aj bezpečnosť
z hľadiska prejazdu vozidiel. Samozrejme vozidlá musia byť rovnako
dôsledne skontrolované, či prostredníctvom nich nie je do chránených
priestorov prenášaný kontraband nebezpečných predmetov. Samozrejme
o pracovníkoch fyzickej ochrany platí to isté, čo pri vstupoch. Navyše musí
byť kladený dôraz na vybavenie vstupov mechanickými zábrannými
prostriedkami, aby nebolo možné násilím vniknúť do objektu použitím
nákladného motorového vozidla. Navyše je potrebné počítať aj s možnosťou
násilného vniknutia vozidla, v ktorom by bola uložená výbušnina, ktorej
množstvo by bolo schopné vyvinúť dostatočne silnú rázovú vlnu na to, aby
prenieslo detonáciu na trhaviny nachádzajúce sa v niektorej z budov
chráneného
priestoru,
alebo
na
iné
vozidlo
prepravujúce
trhaviny
pohybujúce sa v chránenom priestore resp. v celom areáli. S týmto
nebezpečenstvom je potrebné počítať aj pri ostatných kritických bodoch, kde
existuje
riziko
nekontrolovaného
prieniku
dopravného
prieniku
do
chráneného priestoru.
2.3.3 Železničná vlečka skladovej časti
Železničná vlečka predstavuje ďalší kritický bod. Vzhľadom k tomu, že
doprava po železničnej vlečke nie je natoľko frekventovaná, nie je potrebné
ju nepretržite chrániť, ale musia byť k dispozícií technické prostriedky,
ktoré budú rovnako ako v prípade vjazdov – mechanické zábranné
prostriedky, ktoré by znemožnili prejazd koľajových vozidiel, ktorým nebol
85
povolený vjazd do chráneného priestoru (musíme zamedziť prerazeniu
obvodovej ochrany chráneného priestoru koľajovým vozidlom) ako aj
prostriedky vyhľadávania explozívneho materiálu, ktoré by boli schopné
identifikovať aj miniatúrne prostriedky schopné iniciácie trhaviny ukryté
v koľajovom vozidle.
2.3.4 Cesta medzi skladovou a výrobnou časťou
Jedná sa o nechránenú cestu, ktorá slúži na dopravu produktov medzi
výrobou a skladovými priestormi. Táto cesta má vlastný vjazd do
chráneného priestoru výroby, do chráneného priestoru skladov využíva
vyššiespomenutý vjazd pre všetku dopravu.
V strede tejto cesty sa nachádza strážnica, v ktorej vykonávali stálu službu
príslušníci československej armády v časoch, keď sa tento ozbrojený zbor
podieľal na ochrane podniku (1952-1992). Cesta nie je zabezpečená nijakými
zábrannými prostriedkami, ale vozidlá, ktoré nevykonávajú transport medzi
chránenými priestormi sem majú vjazd zakázaný.
2.3.5 Budovy spadajúce pod Špeciálnu výrobu s prítomnosťou
explozívneho materiálu
Budovy, v ktorých sa vyskytujú explozívne materiály, sú samotné kritickými
bodmi, ktorých ochrane je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. Je veľmi
dôležité aspoň približne poznať konštrukčné riešenia
2.3.5. A
Konštrukcia budov
Jedná sa o výrobné a skladové budovy, podliehajúce technickým predpisom
pre zabezpečenie výbušninárskych budov. Budovy sú chránené len
z hľadiska prípadnej technologickej havárie, s teroristickým útokom sa v ich
konštrukčných riešeniach nepočítalo. Budovy majú okolo navŕšený zemný
86
val alebo železobetónové platne, ktorých úlohou je usmerniť rázovú vlnu
smerom nahor (podrobnejšie nižšie).
Každá z budov výroby má jednu tzv. výfukovú stenu – ľahkú stenu
s redukovanou
hrúbkou,
ktorá
taktiež
slúži
na
usmernenie
tlaku
pochádzajúceho z rázovej vlny výbuchu (výfuková stena je situovaná vždy
tak, aby smerovala von z chráneného priestoru, ale najmä smerom od
ostatných budov. Vybrané budovy majú za výfukovou stenou tzv. larsenovú
oceľovú stenu, ktorá plní rovnakú funkciu ako zemný val – usmernenie
rázovej vlny prenikajúcej do prostredia cez výfukovú stenu smerom nahor.
V novších objektoch výroby sa nachádzajú železobetónové bunkre s rozlohou
od 30 do 50 m2 a stenou hrubou 80 cm. Tieto objekty sú dimenzované na to,
aby v nich prebiehali technologické procesy bez prítomnosti človeka.
Cez výfukové steny by bolo možné ľahko dosiahnuť prenos detonácie na
trhavinu vo vnútri z NVS umiestneného v exteriéri budovy priloženého
k budove alebo uloženého v blízkosti budovy.
Skladové
budovy
sú
rovnako
chránené
zemnými
valmi
alebo
železobetónovými platňami, avšak nemajú výfukovú stenu. Ide o murované
steny. Špecifickou vlastnosťou každej budovy je povolené obloženie –
množstvo trhaviny, ktorá môže byť v budove uložená bez rizika, že v prípade
výbuchu rázová vlna prekoná zemný val resp. železobetónové platne a bude
sa šíriť horizontálne smerom k ostatným budovám. Tieto budovy sú taktiež
citlivé na napadnutie NVS uloženého na stene z exteriérovej časti budovy,
alebo v jej blízkosti.
Takmer všetky budovy chráneného priestoru majú strechy s rovinnými
strešnými plochami vodorovnými alebo so slabým sklonom vonkajšej plochy
strešnej krytiny, obyčajne zhotovenej z plechu alebo asfaltového povrchu.
Strecha nie je zvláštne spevnená.
2.3.5. B
Štruktúra budov
Vo výrobnej časti chráneného objektu (technologická časť) sa nachádzajú tri
typy budov: technologické budovy výroby, budovy určené k logistickému
87
zabezpečeniu výrobného procesu (transformátory, kompresory, chladenie
a pod.) a administratívne a sociálne budovy.
V skladovej časti (skladové údolie) sa nachádzajú výlučne sklady trhavín
s výnimkou jediného objektu – prekladiska.
Mapy objektov sa nachádzajú v Prílohe III-A až III-C
2.3.6 Oplotenie výrobnej a skladovej časti
Oplotenie považujeme za kritický prvok, pretože ho je možné prekonať
násilne prerazením vozidlom, alebo prestrihnutím pletiva.
Preniknutiu do chráneného priestoru pomocou prestrihania pletiva možno
podľa nášho názoru zamedziť svedomitou a pravidelnou obchôdzkovou
činnosťou za využitia služobného psa.
Preraziť oplotenie možno len vozidlom s vysokou okamžitou hmotnosťou –
nákladným vozidlom o hmotnosti aspoň 4 t. Vozidlo musí byť taktiež
prispôsobené jazde v nepriaznivých terénnych podmienkach. Preto treba
brať ohľad aj na dvojité oplotenie, ktoré tvorí obvodovú ochranu chráneného
priestoru a zabezpečiť ho takým spôsobom, aby ho nebolo možné prekonať
ani nákladným vozidlom prispôsobeným na jazdu v teréne (pre informáciu,
na takýto prienik by bolo vhodné aj vozidlo Praga V3S, alebo Tatra 815,
ktoré sú v našich podmienkach stále pomerne bežnými vozidlami).
2.3.7 Vrch Krivošťanka
Jedná sa o jediný kritický bod, ktorý sa nenachádza v areáli spoločnosti
Chemko a.s. Strážske. Jeho význam tkvie v možnosti útoku na diaľku na
skladové údolie z tohto vrchu. Nakoľko vzdušnej čiare nestojí v ceste žiadna
prekážka možno predpokladať, že je možné realizovať útok vrhnutím NVS
na
budovu
skladu.
Túto
možnosť
(použitie
NVS)
pokladám
za
nepravdepodobnú, avšak nemožno ju vylúčiť. Nebezpečenstvo hroziace
z tohto vrchu nemožno však obmedziť len na útok s použitím NVS, iným
88
prostriedkom môžu byť napr. ručné raketové zbrane, takže zabezpečenie
vrchu Krivošťanka, aby sa zamedzilo útokom na areál Chemko. Najväčší
problém predstavuje hustý porast bukového lesa na úbočí vrchu, pre ktorý
nemožno identifikovať žiaden pohyb osôb v tomto priestore. Na druhej
strane, lesný porast značne komplikuje streľbu a vystrelením (pri neistom
výsledku) páchateľ podľa stopy zanechanej povýstrelovými splodinami
odhalí svoju polohu. Preto je potrebné venovať tomuto vrchu pozornosť.
3 Návrh opatrení na zabezpečenie chráneného
priestoru pred útokmi s použitím NVS.
3.1 Všeobecné opatrenia
Nakoľko je známym faktom, že útočníci využívajúci NVS s obľubou
používajú bezdrôtové iniciačné systémy, či už zostrojené improvizovane
(mobilné telefóny) alebo rádiové iniciačné systémy na vyššej úrovni
(samostatný prijímač a vysielač) odporúčame pre chránený priestor prísny
zákaz prenášania mobilných telefónov a iných zariadení vysielajúcich alebo
prijímajúcich elektromagnetické vlnenie. Na zabezpečenie dodržiavania
týchto opatrení odporúčame vybudovať zariadenie rušiace signál na
frekvenciách, na ktorých môžu pracovať zariadenia použiteľné na iniciáciu
NVS (Príloha IV-F).
Ďalej navrhujeme renováciu kamerového systému so zachovaním tézy
sledovania vstupu do každej budovy. Tieto kamery však musia spĺňať
nasledujúce požiadavky:
•
Schopnosť detekovať pohyb osôb (pri zvýšení snímkovacej frekvencie
z dôvodu detekcie pohybu upozorniť pracovníka ochrany podniku,
pokiaľ má byť tento priestor aktuálne zabezpečený proti vstupu
akejkoľvek osoby),
89
•
schopnosť noktovízneho snímania, aby v prípade prerušenia dodávky
elektrickej energie v čase zníženej viditeľnosti mali pracovníci
ochrany podniku prehľad o dianí v chránenom priestore,
•
celý elektronický zabezpečovací systém musí mať svoj záložný zdroj
elektrickej energie.
V čase zníženej viditeľnosti musí byť celý chránený priestor dostatočne
osvetlený, nakoľko sa môže stať, že sa útočníkovi vďaka zníženej viditeľnosti
podarí dostať do chráneného priestoru (či už akýmkoľvek spôsobom
prekonávania mechanických zábran a obídenia fyzickej ochrany, alebo napr.
vzdušným výsadkom).
Je samozrejmé, že zo strany bezpečnostného aparátu štátu musí byť
pravidelne
preverovaná
spoľahlivosť
pracovníkov
špeciálnej
výroby,
u vedúcich pracovníkov je rovnako ako v minulosti nutná bezpečnostná
previerka Národného bezpečnostného úradu na príslušnom stupni zvolenom
podľa osobitného predpisu.
Spravodajské služby tiež musia monitorovať pohyb v okolí tohto podniku a
analyzovať situáciu z hľadiska možnosti spáchania teroristického útoku na
tento prvok KI.
Do lesa okolo chráneného priestoru musí byť zakázaný vstup, nakoľko osoby
pohybujúce sa v areáli nemajú dôvod na tieto miesta vstupovať (Príloha IVD).
3.2 Osobné vstupy do objektov výroby a skladovania
Osobné vstupy do skladovej aj technologickej časti je potrebné zabezpečiť
turniketmi, ktoré budú do priestoru vpúšťať vstupujúce osoby jednotlivo.
Pritom by prechod turniketom mal byť spojený s identifikáciou preukazom,
ktorý osvedčuje identitu vstupujúcej osoby ako pracovníka s oprávnením
vstupovať do chráneného priestoru a to hneď dvomi cestami – vizuálne
(kontrola dát a fotografie na preukaze pracovníkom fyzickej ochrany)
a elektronicky (preukaz by mal mať integrovaný mikročip, ktorý po priložení
90
ku snímaču overí totožnosť vstupujúceho a umožní prechod turniketom.
Turniket by mal byť zdvojený, pričom uprostred turniketu navrhujeme
umiestniť tzv. dielektrický portál, ktorý by odhalil prípadný pokus
o prenesenie nebezpečnej veci do chráneného priestoru (Príloha IV-A).
Prechod týmto portálom by mal byť povinný pre vstupujúcich aj
vychádzajúcich z priestoru, vrátane vodičov vchádzajúcich vozidiel v čase,
keď bude ich vozidlo podrobované kontrole pulznou rýchlou neutrónovou
analýzou (viď nižšie).
Pre predmety, ktoré musia byť všeobecným režimovým opatrením pre celý
chránený priestor zakázané odporúčame pripraviť skrinky pre uloženie na
čas, kedy sa oprávnená osoba bude pohybovať v chránenom priestore.
3.3 Vjazdy do objektov výroby a skladovania
V priestore vjazdov odporúčame z oboch strán vybudovať pevne zabudované
zastavovacie pásy na úrovni vonkajšej a vnútornej brány (pričom sa počíta
s výrazným rozšírením priestoru medzi plotmi, aby sa tak rozšíril priestor
vjazdu. Medzi zastavovacie pásy odporúčam umiestniť tunel, v ktorom bude
umiestnené
zariadenie
pulznej
rýchlej
neutrónovej
analýzy
(PFNA)
(Príloha IV-B, Príloha IV-E), ktoré je schopné detailného skenovania
vozidla a odhalenia aj miniatúrneho predmetu, ktorý obsahuje nebezpečné
predmety napr. traskavina v rozbuške a pod.
Ďalším dôležitým opatrením je vybudovanie samostatnej cesty smerom
z chráneného priestoru skladov a cez areál podniku pre vozidlá naložené
trhavinou,
pričom
vozidlá
prichádzajúce
do
chráneného
priestoru
s odchádzajúcimi vozidlami nesmú prísť do kontaktu. Zabráni sa tak
nebezpečenstvu výbuchu vozidla nesúceho NVS, ktoré ešte nebolo podrobené
kontrole (a teda NVS nebolo PFNA odhalené) s prenosom detonácie na
odchádzajúce vozidlo naložené nákladom trhaviny prechádzajúce areálom
podniku mimo chránený priestor. Ako už bolo spomenuté vyššie, posádka sa
musí taktiež podrobiť kontrole na osobnom vstupe vrátane kontroly na
dielektrickom portáli.
91
3.4 Železničná vlečka skladovej časti
Železničnú vlečku odporúčame zabezpečiť vykoľajovacím zariadením, ktoré
spôsobí vykoľajenie súpravy, v prípade pokusu o prerazenie obvodovej
ochrany. Zariadenie funguje na jednoduchom princípe – kus koľaje je
pohyblivý a je možné ho posunúť z dráhy tak, aby v istom mieste spôsobili
prerušenie koľají (Príloha IV-C). Nakoľko železničná doprava nie je
v skladovom údolí frekventovaná, nie je potrebné zvlášť zabezpečovať vjazd
železničnej vlečky, oceľová dvojbrána vo výške pletiva, s rovnakou
vrcholovou zábranou ako samotný plot. Medzi plotom však odporúčam
umiestniť stacionárnu bránu PFNA skenera, nakoľko aj kontrola celej
súpravy je nevyhnutná rovnako, ako pri cestných vozidlách. Strojvedúceho
nie je potrebné neprehliadať, avšak počas celého pobytu v chránenom
priestore nesmie opustiť rušeň. Počas skenovania rušňa musí však rušeň
opustiť (na zabezpečenie prejazdu rušňa bránou možno použiť posunovací
rušeň, ktorý zozadu potlačí súpravu na takú vzdialenosť, kým skener
skontroluje rušeň a prvý vagón súpravy, ďalej môže pokračovať strojvedúci
v pomalom pojazde, kým skener skontroluje všetky zostávajúce vozne.
3.5 Cesta medzi skladovou a výrobnou časťou
Zabezpečenie tejto cesty by malo najmä zabraňovať nepovolaným osobám
dostať sa do jej blízkosti, pretože tak hrozí riziko nastraženia NVS.
Fyzická ochrana by mohla byť zabezpečovaná z priestorov strážnice, ktorá
v minulosti slúžila potrebám armády. Pracovníci vykonávajúci strážnu
službu by mali v osobitnom vozidle sprevádzať transport materiálu medzi
technologickou časťou a skladovým údolím. Cesta by však mala byť oplotená
z dostatočnej vzdialenosti, nakoľko vozidlá sú vzhľadom na náklad aj
rýchlosť vozidla. Nesmieme zabúdať na vrcholové zábrany plota.
V okolí cesty musí byť inštalovaný kamerový systém.
92
Cesta by však mala mať vlastný vjazd do skladového údolia, aby
nedochádzalo ku kontaktom s inými vozidlami. Vozidlá zabezpečujúce
transport by mali byť vyňaté spod režimového opatrenia, ktoré nariaďuje
každé vozidlo preskenovať PFNA a posádku podrobiť kontrole vrátane
kontroly na dielektrickom portáli. Posádka vozidiel by sa však mala pri
vstupe na pracovisko podrobiť kontrole na dielektrickom portáli, rovnako
ako v čase keď pracovisko opúšťa. Vozidlá, ktoré slúžia na prepravu
materiálov medzi technologickou časťou a skladovým údolím sa nesmú
pohybovať mimo chráneného priestoru a spojovacej cesty.
3.6 Budovy spadajúce pod Špeciálnu výrobu
s prítomnosťou explozívneho materiálu
Špeciálna ochrana pre budovy nebude nutná, podľa nášho názoru budú už
spomenuté opatrenia adekvátne (kamerový systém monitorujúci budovy),
pokiaľ budú tieto opatrenia dodržané.
U budov je však dôležitý aj kľúčový režim – kľúče od budov by mal vydávať
pracovník
strážnej
služby
pri
vstupe
oproti
podpisu
oprávneného
pracovníka. Vo vybraných budovách, kde si to povaha technologických
procesov alebo skladovacích pravidiel vyžaduje by mali byť inštalované
funkčné detektory pohybu osôb.
3.7 Oplotenie výrobnej a skladovej časti
V prípade tohto kritického bodu treba dbať, aby boli prijaté dostatočné
opatrenia proti tomu, aby prípadný útočník neprekonal plot prerazením
motorovým vozidlom alebo prestrihaním drôtu.
V prípade prerazenie motorovým vozidlom možno jednoducho vybudovať
zastavovací zákop pred vonkajším z dvojice plotov, široký aspoň 3,5 metra
a hlboký najmenej 2 metre, aby bolo možné s istotou vylúčiť možnosť
takéhoto narušenia chráneného priestoru.
93
Proti prestrihaniu, alebo iným spôsobom prekonávania plotu je podľa môjho
názoru najúčinnejšia neustála obchôdzková činnosť s využitím služobných
psov. Obvody obidvoch častí chráneného priestoru je potrebné rozdeliť na
sektory, pričom každý sektor bude obsadený jedným mužom s jedným psom.
Obvod výrobnej časti rozdelíme na 2 sektory a obvod skladového údolia na 2
časti. (Príloha IV-D). Na zabezpečenie nepretržitého stráženia obvodu teda
budeme potrebovať 36 mužov a 8 služobných psov – psy sa budú striedať po
12 hodinách a mužstvo bude slúžiť na tri zmeny po 12 mužov, pričom sa
budú striedať tri skupiny v dvojhodinových cykloch (2 hod. stráž, 2hod.
oddych a 2hod. pohotovosť). Tu, rovnako ako v prvej kapitole, zdôrazňujem
potrebu podielu štátu na ochrane prvkov KI, nakoľko pre súkromného
vlastníka alebo prevádzkovateľa by investícia do tak veľkého počtu
pracovníkov strážnej služby len pre ochranu technológie a skladov, preto by
práve túto činnosť mohol rovnako ako do roku 1992 zabezpečovať niektorý
z ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov, ktorými štát
disponuje.
Sektory sú však príliš veľké, aby sme s určitosťou mohli tvrdiť, že každý
narušiteľ bude hliadkou medzi plotmi zistený. Preto navrhujem okolo
skladového údolia (nakoľko je tu nebezpečenstvo útoku vyššie než u výroby)
inštalovať
do
zeme
perimetrickú
ochranu.
Táto
ochrana
zabezpečí
spoľahlivú indikáciu prítomnosti osoby v okolí plota na vzdialenosť 1,5 m
s tým, že dokáže signalizovať presné miesto po celej dĺžke perimetra, na
ktorom bolo narušenie zaznamenané (Príloha IV-D).
3.8 Vrch Krivošťanka
Vrch Krivošťanka predstavuje neobvyklý kritický bod chráneného priestoru,
vzhľadom k polohe vrchu voči nemu. Ako už bolo spomenuté, vrch poskytuje
podmienky pre spáchanie útoku na diaľku. Aj keď považujeme takýto útok
za nepravdepodobný, vylúčiť ho nemožno. Podľa nášho názoru je reálnou
možnosťou je sledovanie pohybu vozidiel a osôb v okolí pomocou kamerového
systému. Taktiež práca spravodajských služieb je veľmi dôležitým
94
aspektom, pričom znovu zdôrazňujem potrebu podielu štátu na ochrane
prvkov KI.
Riešením môže byť zriadenie pozorovacej hliadky, ktorá bude sledovať pohyb
na tomto vrchu a zaradenie okolia vrchu medzi miesta, ktoré bude
pravidelne kontrolovať PZ v rámci svojej hliadkovej činnosti.
3.9 Ochrana energetiky
Energetika nie je pravdepodobným terčom útoku, nakoľko by spôsobila len
odstavenie výroby, avšak podľa nášho názoru je potrebné ju chrániť, pre
prípad, že by sa potenciálnym útočníkom nepodarilo dostať do chráneného
priestoru a pokúsili sa preto narušiť energetiku ako náhradný cieľ. Za
vhodné opatrenia považujeme osvetlenie priestoru v okolí energetiky v čase
zníženej
viditeľnosti
k energetike
bolo
a taktiež
možné
vybudovanie
dostať
len
oplotenia
z jednej
strany,
tak,
aby
sa
monitorovanej
kamerovým systémom. Okolie energetiky je nutné zahrnúť do plánu
pravidelných obchôdzok.
95
ZÁVER
Zaoberali sme sa problematikou ochrany kritickej infraštruktúry pred
teroristickými útokmi NVS. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ žiadny zákon,
ktorý by ustanovoval, čo všetko bude nakoniec KI predstavovať, môžeme
vychádzať len z koncepcií EÚ a MV SR.
Po teoretickom úvode a oboznámení čitateľa s problematikou v Európe
a u nás sme pojednávali o terorizme a jeho vzťahu ku KI. Neustále
zdokonaľovanie ochrany KI je prioritou, ktorú si dnes uvedomuje snáď
každá vyspelá krajina. Preto je potrebné sa začať zaoberať jednotlivými
prvkami KI, identifikovať nebezpečenstvá ktoré jej hrozia a následne robiť
opatrenia, aby sa riziko, že daný prvok bude narušený alebo zničený
zminimalizovalo ne zostatkové riziko.
V tejto publikácii sme predstavili návrh zabezpečenia výroby a skladov
trhavín spoločnosti Chemko a.s. Strážske. Predstaviť takýto model bolo
možné preto, že výroba je odstavená a záležitosti týkajúce sa výroby
a skladovania trhavín už nepodliehajú utajeniu.
V zabezpečení sme využili už existujúce prostriedky ochrany (napr.
oplotenie), alebo navrhli jeho modernizáciu, pričom by sa zachovala pôvodná
podoba (napr. kamerový systém). Následne sme dopĺňali zabezpečovacie
prvky, ktoré použité nikdy neboli, ani sa ich zavedenie neplánovalo, príp.
v dobe kedy sa zabezpečenie objektu riešilo sa ešte také prvky nepoužívali
(napr. kábel perimetrickej ochrany okolo skladového údolia). Navrhli sme
nové režimové opatrenia (vstupy, vjazdy) a plán fyzickej ochrany.
Verím, že táto publikácia prinesie viac záujmu o problematiku KI v SR,
nakoľko sa to stáva mimoriadne aktuálnou témou nielen u nás, ale aj
v zahraničí.
96
POUŽITÉ PRAMENE
1. Council directive 2008/114/EC on the identification and designation of
European critical infrastructures and the assessment of the need to
improve their protection (Smernica Rady Európskej únie o identifikácii
a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby
zlepšiť ich ochranu) [on line]. Brusel: Rada Európskej únie, 8.12. 2008.
Kompletná verzia. [cit. 20.2. 2010] Dostupné na:
http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:345:0075:
0082:EN:PDF
2. Green paper on a European programme for critical infrastructure
protection (Zelená kniha o Európskom programe pre ochranu kritickej
infraštruktúry) [on line]. Brusel: Európska komisia, 17.11. 2005.
Kompletná verzia. [cit. 20.2. 2010]. Dostupné na:
http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/site/en/com/2005/com2005_0576en01.pdf
3. HRAZDÍRA,
I.,
KOLLÁR,
M.
Policejní
pyrotechnika.
Plzeň:
Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenek, 2006. ISBN: 80-86898-87-3
4. CHEMKO a.s. STRÁŽSKE. Archív obrazového materiálu. Strážske,
31,5,2010.
5. JASENOVEC, J. Interakcia sektorov kritickej infraštruktúry. In Krízový
manažment.
X/2007.
Žilina.
EDIS
–
Vydavateľstvo
ŽU,
2007.
ISSN 1336-0019
6. JURÍČEK, I. Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu. Žilina:
Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita, 2009. 45 s.
7. JURÍČEK, I. Technické prostriedky ochrany vojenských konvojov pred
útokmi nástražnými výbušnými systémami. Žilina: Fakulta špeciálneho
inžinierstva, Žilinská univerzita, 2010. 66 s.
8. KEREKEŠ, J. (Špecialista výroby trhavín spoločnosti Chemko a.s.
Strážske) Osobná konzultácia. [31.5.2010] Strážske: Chemko a.s.
Strážske, 2010.
97
9. Koncepcia kritickej infraštruktúry v SR a spôsob jej ochrany a obrany [on
line]. Koncepcia MH SR z roku 2006. Bratislava: 2006. [cit. 20.2. 2010].
Dostupné na: http://www.minv.sk/?ochrana-kritickej-infrastruktury
10. KULICH, M. a kol. Terorizmus – destabilizujúci fenomén súčasnosti a boj
proti
nemu.
Štúdia.
Bratislava:
Inštitút
obrany
a bezpečnosti,
Ministerstvo obrany SR, 2002. 107 s.
11. Národný program pre ochranu kritickej infraštruktúry v SR [on line].
Dokument MV SR. Bratislava: 2008. [cit. 20.2. 2010] Dostupné na:
http://www.minv.sk/?ochrana-kritickej-infrastruktury
12. Slovenská technická norma STN č. 736101 o projektovaní ciest a diaľníc
13. Stránky Hasičského a záchranného zboru SR [on line]. [2.5. 2010]
Dostupné na: http://www.minv.sk/?hasicsky-a-zachranny-zbor
14. Stránky Policajného zboru SR [on line]. [2.5. 2010] Dostupné na:
http://www.minv.sk/?policia
15. Stránky Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a.s. [on line]. [2.5. 2010]
Dostupné na: http://www.zscargo.sk/
16. Stránky Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. [on line]. [2.5. 2010]
Dostupné na: http://www.zssk.sk/
17. Stránky Železníc Slovenskej republiky š.p. [on line]. [2.5. 2010] Dostupné
na: http://www.zsr.sk/
18. ŠVRLO, P. a kol. Terorizmus – aktuálna výzva pre 21. storočie.
Bratislava: Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií, Ministerstvo
obrany SR, 2004. 230 s.
19. TALLO, A. a kol. 2006. Moderné technológie ochrany osôb a majetku.
Bratislava. Akadémia policajného zboru v Bratislave, 2006. 229 str.
ISBN 80-8054-387-9
20. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 120 zo 14. februára 2007
k návrhu Koncepcie kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike
a spôsobu jej ochrany a obrany
21. Vyhláška
Ministerstva
pôdohospodárstva
Slovenskej
republiky
č.
99/2004 o postupoch uplatňujúcich sa v rámci systému rýchlej výmeny
98
informácií
o
potravinách
a
krmivách
v
prípade
vážneho
a
bezprostredného ohrozenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov
22. Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách
23. Zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov
a o riešení stavu ropnej núdze
24. Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore
25. Zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov
26. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
27. Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky
28. Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
29. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
30. Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene
a doplnení
zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii
sieťových
odvetví v znení neskorších predpisov
31. Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov
32. Zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami
99
PRÍLOHA I-A
(zdroj: Council directive 2008/114/EC on the identification and designation
of European critical infrastructures and the assessment of the need to
improve their protection, str. 7)
100
PRÍLOHA I-B
(zdroj: Council directive 2008/114/EC on the identification and designation
of European critical infrastructures and the assessment of the need to
improve their protection, str. 8)
101
PRÍLOHA I-C
(zdroj: Council directive 2008/114/EC on the identification and designation
of European critical infrastructures and the assessment of the need to
improve their protection, str. 7)
102
PRÍLOHA I-D
Tabuľka 5 – Príklad čiastkového riešenia OKI u telekomunikačného operátora (pevná sieť)
(Zdroj: Národný program pre ochranu kritickej infraštruktúry v SR, str. 12)
Prvok kritickej
infraštruktúry
Existujúce opatrenia
Káblové vedenia
Dočasná redundancia
Prvky transportnej siete
Hlavné a záložné
datacentrum
Prvky dátovej siete
Objekty s prvkami
transportnej dátovej
a telefónnej siete, objekty
manažmentu prvkov
siete.
Podporná infraštruktúra
(napájacie zdroje,
bezpečnostné systémy)
Návrh ďalších opatrení
Zvýšenie kapacity
severnej trasy,
dobudovanie systému
redundancie
Záloha dve optické vlákna
Prenájom optickej trasy
v prenájme
v stanovenom úsekurealizácia manažérskeho
systému riadenia
bezpečnosti (ISMS) podľa
ISO 27001
Interné smernice a pokyny na
Realizácia manažérskeho
doporučené oblasti bezpečnosti systému riadenia
podľa ISO 27001
bezpečnosti (ISMS) podľa
ISO 27001
Redundancia napájania,
Realizácia manažérskeho
procesorov rozhodujúcich
systému riadenia
topologických prvkov
bezpečnosti (ISMS) podľa
ISO 27001
Aplikované mechanizmy na
Spracovanie projektu na
objektovú bezpečnosť
zvýšenie fyzickej
bezpečnosti všetkých
objektov , riešenie
prístupových systémov.
Realizácia manažérskeho
systému riadenia
bezpečnosti (ISMS) podľa
ISO 27001
Zabezpečenie vo vybraných
Spracovanie projektu na
uzloch
zvýšenie fyzickej
bezpečnosti všetkých
objektov , riešenie
prístupových systémov.
Realizácia manažérskeho
systému riadenia
bezpečnosti (ISMS) podľa
ISO 27001
Cieľom opatrení je udržať v chode aspoň minimum infraštruktúry.
103
PRÍLOHA II-A
Tabuľka 6 – Produkty vyrábané z RDX v spoločnosti Chemko a.s. Strážske
(Zdroj: KEREKEŠ, J)
Hexogén (RDX)
stabilizované, rekryštalizované, in 8 kryštalických tried podľa MIL-DTL-398 D, v 2 typoch
(typ I –s obsahom 0 - 5% HMX, typ II – s obsahom 4 -17% HMX)
Explosives based on RDX
Compositions typ A
Compositions typ B
Compositions typ C
Flegmatizované voskom
Zmesné granulované trhaviny
Plastické trhaviny
Composition A 3
Composition B 50/50
Comp. CHa
91,0 ±0,7% RDX
9,0 ± 0,7% vosk
Composition A 4
97,0 ±0,5% RDX
3,0 ± 0,5% vosk
Composition A 5
98,75 ±0,25% RDX
1,25 ± 0,25% Kyselina
stearová
A-IX-I
50,0 ± 2,0% RDX
47,5 ± 2,0% TNT
2,5 ± 0,5% vosk
voskom flegmatizované
výbušniny určené k
plneniu munície
50,0 ± 2,0% RDX
47,5 ± 2,0% TNT
2,5 ± 0,5% vosk
Composition B 55/45
54,5 ± 2,0% RDX
44,5 ± 2,0% TNT
1,0 ± 0,3% vosk
Composition B 60/40
59,0 ± 2,0% RDX
39,0 ± 2,0% TNT
1,0 ± 0,3% vosk
Drampex HT 83/17
83,0 ± 2,0% RDX
17,0 ± 2,0% TNT
Zmesné granulované
trhaviny využívané na
plnenie tankovej a
delostreleckej munície
104
88,0 ± 1,5% RDX
12,0 ± 1,5% pojidlo
Comp. CHf
84,0 ± 1,5% RDX
16,0 ± 1,5% pojidlo
Comp. CHc
84,0 ± 2,0% RDX
14,0 ±3,0% pojidlo
2,0 ±1,0% SiO2
Comp. C-4
90,5 ±0,7% RDX
9,5 ± 0,7% pojidlo
termoplastické výbušniny
používané na ženijné
účely a ničenie
PRÍLOHA II-B
Koncentrované kyseliny
Absorbcia NOx
Elektrická energia
Vodná para
Výroba RDX a HMX
Voda
Rekryštalizácia RDX a HMX
Chlad, vzduch
Úprava odpad. vody
Výroba HMT
105
PRÍLOHA II-C
05
04
03
FILTRATION
STABILIZATION
FILTRATION (II)
FILTRATION (I)
COOLING
CRYSTALIZATION
01
NITRATION (I)
02
NITRATION (II)
10
11
12
07
09
08
ABSORBTION
08
06
Obrázok 12 – Základná schéma technológie výroby RDX
(Zdroj: KEREKEŠ, J.)
LEGEND
01 – hexamethylenetetramine
02 – nitric acid concentrated
03 – washing and stabilizing
04 – water vapour
05 – cooling salt water
06 – absorption water
07 – nitrous gases
08 – nitric acid diluted
09 – degases for NOx reduction
10 – diluting ( acid ) water
11 – stabilized crystalline hexogene
12 – filtracion water
Vysvetlivky:
Nitration – Nitrácia (I. a II. stupeň); Crystalization – Kryštalizácia; Cooling
– Chladenie; Filtration – Filtrácia (I. a II. stupeň); Stabilization –
Stabilizácia; Absorbtion – Absorpcia.
01 – hexametyléntetramín; 02 – koncentrát kyseliny dusičnej; 03 – čistenie a stabilizácia; 04 –
vodná para; 05 – slaná voda (chladenie); 06 – voda (absorpcia 08); 07 – dusíkaté plyny; 08 –
roztok kyseliny dusičnej; 09 – odplynenie pre redukciu oxidov dusíka; 10 – riedenie kyseliny; 11 –
stabilizovaný kryštalický hexogén; 12 –odfiltrovaná voda.
106
PRÍLOHA II-D
06
05
04
08
11
09
ABSORPTION
FILTRATION
10
NEUTRALIZATION
FILTRATION
COOLING AND
PRENEUTRELISATION
01
DILUTION AND
PRENEUTRALISATION
02
NITRATION (II)
NITRATION (I)
03
12
13
ALKALIZATION
14
07
Vysvetlivky:
Nitration – Nitrácia (I. a II. stupeň); Dilution and preneutralisation –
Riedenie a predneutralizácia; Cooling and preneutralisation – Chladenie
a predneutralizácia; Filtration – Filtrácia; Neutralisation – Neutralizácia;
Alkalization – Alkalizácia; Absorbtion – Absorpcia.
01 – hexametyléntetramín; 02 – koncentrát kyseliny dusičnej; 03 – slaná voda (chladenie); 04 –
čpavok; 05 – filtrácia a čistenie; 06 – voda (riedenie); 07 – voda (absorpcia 08); 08 – dusíkaté
plyny; 09 – roztok dusičnanu amónneho; 10 – DPT filtrát; 11 – RDX; 12 – DPT, 13 – primárny
roztok; 14 – Alkalizovaný primárny roztok.
107
PRÍLOHA II-E
05
04
03
FILTRATION
STABILIZATION
FILTRATION (II)
FILTRATION (I)
COOLING
CRYSTALIZATION
01
NITRATION (I)
02
NITRATION (II)
10
13
11
07
12
09
08
ABSORPTION
08
06
LEGEND
01 – dinitropentamenetetramine
02 – nitric acid concentrated
03 – washing and stabilizing
04 – steam
05 – cooling salt water
06 – absorption water
07 – nitrous gases
08 – nitric acid diluted
09 – degases for NoxReduct
10 – diluting ( acidic ) water
11 – filtration water
12 – crystalline octogene (I)
13 – crystalline octogene (II)
Vysvetlivky:
Nitration – Nitrácia (I. a II. stupeň); Crystalization – Kryštalizácia; Cooling
– Chladenie; Filtration – Filtrácia (I. a II. stupeň); Stabilization –
Stabilizácia; Absorbtion – Absorpcia.
01 – DPT; 02 – koncentrát kyseliny dusičnej; 03 – čistenie a stabilizácia; 04 – para; 05 – slaná
voda (chladenie); 06 – voda (absorpcia 08); 07 – dusíkaté plyny; 08 – roztok kyseliny dusičnej; 09
– odplynenie pre redukciu oxidov dusíka; 10 –riedenie kyselín; 11 – odfiltrovaná voda; 12 –
kryštalický oktogén (I), 13 – kryštalický oktogén (II).
108
PRÍLOHA II-F
Skrátené chemické reakcie popisujúce procesy pri výrobe RDX a HMX
hexogene
RDX
RDX
CH2ONO 2
NO2
N
CH2OH
N
N
N
HNO3
N
N
N
H 2O
.........
H 2O
.........
NO2
N
O 2N
.........
HNO3
NO2
N
hexanetylentetramine
HMTHMT
.........
N
N
N
N
N
N
HNO3
CH2OH
N
HN
+
HOH2C
N
NH
NO2
NO2
NH3
+
LNA
N
N
CH2OH
N
N
NH2
NO2
dinitropentametylentetranine
DPT
DPT
ROZKLAD DPT
N
O 2N
N
N
NO2
+
3 H2O
5 CH2O
N
+
2 NH3
+
2 N2O
N
6 CH2O
+
4 NH3
N + 6 H2O
N
N
hexogene
RDX
RDX
CH2OH
O 2N
O 2N
NO2
N
N
N
.........
N
N
N
N
NO2
N
HNO3
.........
N
N
NO2
NO2
HNO3
N
N
N
NO2
.........
N
O 2N
+
H2O
NO2
NO2
dinitropentametylentetranine
DPT
DPT
O 2N
NO2
.........
N
O 2N
N
N
N
N
CH2OH
NO2
octogene
HMX
HMX
109
NO2
LNA
PRÍLOHA III-A
sklady
výbušnín
cesta medzi skladmi
výbušnín a objektmi
výroby výbušnín
hranice (oplotenie)
areálu
Chemko a. s.
Strážske
1000 m
objekty výroby
výbušnín
Obrázok 15 – územné začlenenie areálu spoločnosti Chemko a.s. Strážske so znázornením areálu a chráneného
priestoru výroby a skladov výbušnín a cesty medzi nimi.
(Zdroj: CHEMKO a.s. STRÁŽSKE)
110
PRÍLOHA III-B
Objekty:
135 TS – transformátorová stanica
005
– sušenie hexogénu a oktogénu
012
– balenie a preosievanie
010
– poloprevádzka CHS – vývoj zmesných trhavín
015
– vývojová prevádzka – rekryštalizácia hexogénu a oktogénu
014
– medzisklad surovín
004
– riadiaci velín výroby hexogénu a oktogénu
003
– hlavný technologický objekt výroby hexogénu a oktogénu
007
– sušenie hexogénu a oktogénu
011
– balenie a preosievanie
023
– rekryštalizácia hexogénu a oktogénu
161
– kompresorová a chladiaca stanica
109
– administratívna, laboratórium
110
– sociálna budova
135
– chladiaca stanica
106
– riadiaci velín výroby zmesných trhavín, plastických trhavín
a počinových náloží
041
– adsorbčná stanica odpadových vôd
104
– sušenie zmesných trhavín, výroba plastických trhavín
a flegmatizantov
102
– výroba zmesných trhavín
103
– výroba zmesných trhavín, výroba počinových náloží,
105
– balenie trhavín
101
– medzisklad surovín
014
015
010
011
300 m
012
007
014
105
023
104
103
005
041
135 TS
102
106
101
135
003
109
110
004
161
Obrázok 16 – Plán chráneného priestoru - výrobnej časti - so zoznamom objektov
(Zdroj: CHEMKO a.s. STRÁŽSKE)
111
PRÍLOHA III-C
306
177
305
Objekty:
174
108
172
107, 176, 108, 305, 306,
177, 174, 172, 173, 178,
175 – sklady trhavín
264 – prekladisko
176
173
107
178
175
264
300 m
Obrázok 17 – Plán chráneného priestoru - skladovej časti - so zoznamom objektov
(Zdroj: CHEMKO a.s. STRÁŽSKE)
112
PRÍLOHA III-C
Obrázok 18 – satelitná snímka zachytávajúca areál spoločnosti Chemko a.s. Strážske
113
PRÍLOHA III-D
sklady výbušnín so
vstupmi a vjazdmi
vrch Krivošťanka
železničná vlečka
cesta medzi skladmi
výbušnín a objektmi
výroby výbušnín
objekty výroby
výbušnín so vstupmi a
vjazdmi
energetika
1000 m
Obrázok 19 – Kritické body z hľadiska rizika teroristického útoku s NVS.
114
PRÍLOHA III-E
Fotodokumentácia
niektorých
stavieb
priestore.
(Zdroj: CHEMKO a.s. STRÁŽSKE)
Obrázok 20 – pohľad na výfukové steny niektorých technologických budov
115
v chránenom
Obrázok 22
Obrázok 23 – Pohľad na sklad so železobetónovou platňou
116
PRÍLOHA IV-A
Dielektrický portál
„Dielektrický portál je zariadenie, ktoré skúma dielektrické (elektrickoizolačné) vlastnosti ľudského tela. Analýza je vykonaná komparatívne s
dátami, ktoré sú obsiahnuté v databáze systému, pričom rozhodujúcimi
parametrami sú výška, hmotnosť (ktoré si skener dokáže okamžite zmerať),
objem živého materiálu v portáli (ktorý si systém dokáže vypočítať) a
pohlavie preverovanej osoby, ktorá je následne zosnímaná mikrovlnami s
frekvenciou okolo 1000 Hz – decimetrové vlnové dĺžky) a v prípade rozdielu
v hodnotách dielektrických vlastností nasnímaných skenerom a tolerancie
hodnôt uložených v databáze vyvolá systém poplach, pre podozrenie z
prítomnosti nebezpečného materiálu. Skener je možné nastaviť na rôzne
stupne citlivosti od nižších, kedy ignoruje väčšinu drobných predmetov ako
kľúče, kovové gombíky, mince, šperky a pod. až po najvyššiu citlivosť, kedy
systém zachytáva každé malé teleso, ktoré má oproti dielektrickým
vlastnostiam ľudského tela odchýlku.
Systém odlišuje všetky materiály rôznych elektrických vlastností –
dielektriká, polovodiče aj vodiče elektrického prúdu. Systém sa vyhýba
problematickému zobrazovaniu intímnych detailov tak, že nevyhotovuje
kompletnú rekonštrukciu postavy človeka, ale len tzv. drôtový skelet.
„Neschopnosť poznať a zobraziť intímne detaily ľudského tela poskytuje tejto
technike jeden z hlavných atribútov neobťažovania kontrolovaných osôb.“
(Tallo; s. 88) Na drôtovej figuríne potom systém vyznačuje červenou farbou
podozrivé zóny. Portál je nenáročný na obsluhu, kontrolujúci personál
nemusí neustále sledovať priebeh skenovania, nakoľko je systém schopný
sám vyhodnocovať výsledky a spustiť poplach v prípade potreby.“
(Juríček, Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu, str. 19)
117
Obrázok 24 – výstup z kontroly na dielektrickom portáli – vľavo s pozitívnym výsledkom, vpravo s negatívnym
(Zdroj: JURÍČEK, I., Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu, str. 37)
118
PRÍLOHA IV-B
Pulzná rýchla neutrónová analýza
Rýchla neutrónová analýza (FNA) používa emisiu rýchlych neutrónov, a ako
produkt nepružného rozptylu neutrónov sníma γ-žiarenie charakteristické
pre indukciu v konkrétnych prvkoch, na základe čoho dokáže určiť relatívne
koncentrácie prvkov v skúmanom telese. Táto metóda však nedokáže snímať
priestorovú, ale len rovinnú štruktúru a navyše býva vzhľadom v signáli
zachytávanom snímačmi γ-žiarenia vysoký podiel šumu, čo znižuje kvalitu
kontroly a môže spôsobiť nezistenie nebezpečného materiálu, ak sa
vyskytuje v malých množstvách.
Pokročilejšou verziou FNA je pulzná rýchla neutrónová analýza (PFNA),
ktorá okrem princípu FNA využíva poznatky o rýchlosti vystrelených
neutrónov ako aj rýchlosti šírenia γ-žiarenia. Emisia neutrónov je
uskutočňovaná v pravidelných pulzoch a snímače tak ako u FNA
zachytávajú γ-žiarenie, avšak v tomto prípade aj čas dopadu γ-lúčov na
snímač. Táto metóda poskytuje najpresnejšie určenie zloženia materiálu.
Práve z dôvodu indukcie γ-žiarenia v preverovaných materiáloch je tento
systém nepoužiteľný na skenovanie živých organizmov, nakoľko takéto
žiarenie má karcinogénne účinky. Preto musí byť vodič mimo vozidla aj
tunel v čase preverovania vozidla, a podrobiť previerke sa musí na
zdravotne nezávadnom dielektrickom portáli.
(Juríček, Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu, str. 16)
119
Obrázok 25 – nebezpečný materiál odhalený
zariadením PFNA
(Zdroj: JURÍČEK, I., Možnosti vyhľadávania explozívneho materiálu,
str. 35)
120
Príloha IV-C
Technická realizácia vykoľajovacieho zariadenia
na železničnej vlečke
Železničná vlečka,
umiestnenie zariadenia
1000 m
Obrázok 26 – umiestnenie zariadenia na vykoľajenie.
121
návestidlo
Obrázok 27 – Zariadenie v priepustnej polohe
návestidlo
Obrázok 28 – Zariadenie v závernej polohe
122
Príloha IV-D
Zóna zákazu vstupu
2. sektor
1. sektor
2. sektor
1. sektor
- hranica sektoru
- kábel
perimetrickej ochrany
Obrázok 29 – Vyznačenie sektorov obchôdzkovej činnosti na obvode chráneného priestoru,
perimetrickej ochrany skladového údolia a zóny zákazu vstupu do lesa okolo chránených
priestorov
123
Príloha IV-E
Riešenie vjazdu do priestoru
Zastavovací pás
Brána
Tunel s PFNA
skenerom
Pletivo dvojitého
oplotenia chráneného
priestoru
Obrázok 30 – Schéma navrhovaného vjazdu do priestoru na mieste súčasných vjazdov
124
PRÍLOHA IV-F
Obrázok 31 – umiestnenie a požadovaný dosah rušičky elektromagnetického vlnenia
125
PRÍLOHA IV-G
Hranica medzi 1. a 2.
sektorom pre
obvodovú hliadku
014
015
0104
Budova s rušičkou
elektromagnetického
vlnenia
011
300 m
Zóna so zákazom vstupu >>>
007
105
014
Rekonštrukcia vjazdu
podľa Prílohy IV-E
023
104
Trvalé uzatvorenie
ostatných vjazdov
103
005
041
135 TS
102
106
101
135
003
109
Priekopa proti
prerazeniu plota
vozidlom
004
110
161
Hranica medzi 1. a 2.
sektorom pre
obvodovú hliadku
126
Zóna so zákazom vstupu >>>
Oplotenie cesty
vedúcej ku
skladovému údoliu
012
Hranica medzi 1. a 2.
sektorom pre
obvodovú hliadku
306
177
305
174
Perimetrická
ochrana
108
172
176
Priekopa proti
prerazeniu plota
vozidlom
173
Rekonštrukcia vjazdu
podľa Prílohy IV-E
178
Oplotenie cesty
vedúcej k výrobnej
časti
Trvalé uzatvorenie
ostatných vjazdov
175
Bránový PFNA skener
264
Samostatný výjazd pre
vozidlá naložené
trhavinou
Hranica medzi 1. a 2.
sektorom pre
obvodovú hliadku
Vykoľajovacie
zariadenie podľa
Prílohy IV-C
300 m
Obrázok 33 – Vyznačenie navrhovaných bezpečnostných opatrení v skladovom údolí
127
Zóna so zákazom vstupu >>>
Zóna so zákazom vstupu >>>
107
Download

JURÍČEK, Ivan: Ochrana prvku kritickej infraštruktúry SR pred