UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2011
Bc. Michaela Cifrová
0
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA
PENITENCIÁRNA STAROSTLIVOSŤ
O ODSÚDENÝCH MUŽOV
Diplomová práca
Študijný program: Sociálne služby a poradenstvo
Školiace pracovisko: Ústav romologických štúdii
Školiteľ: PhDr. Katarína Vanková, PhD.
Nitra 2011
Bc. Michaela Cifrová
1
2
Ďakujem mojej školiteľke práce PhDr. Kataríne Vakovej, PhD.
za odborné usmernenie, rady a podporu, ktoré mi poskytla pri vypracovaní diplomovej
práce. Poďakovať sa chcem generálnemu riaditeľovi ZVJS SR plk. Mgr. Róbertovi
Mudrončekovi za kladné stanovisko k mojej práci, Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou pánovi riaditeľovi plk. PhDr. Jaroslavovi Jánošovi, PhD.
a celému Oddeleniu Výkonu trestu, za ochotu a pomoc pri realizácii prieskumnej časti a
pani Judite Martinkovej z Občianskeho združenia Väzeň.sk za ochotu a pomoc pri
cudzojazyčných prekladoch. V neposlednej rade ďakujem aj svojej rodine za podporu po
celú dobu písania práce.
3
ABSTRAKT
CIFROVÁ, Michaela : Penitenciárna starostlivosť o odsúdených mužov. [Diplomová
práca] – Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva;
Ústav romologických štúdii. - Školiteľ: PhDr. Katarína Vanková, PhD. Stupeň odbornej
kvalifikácie: Magister (Mgr.). – Nitra: FSVaZ, 2011. 97 s.
Práca sa zameriava na penitenciárnu starostlivosť o odsúdených mužov a prácu odborného
personálu s odsúdenými.
Autorka svoju prácu teoreticky rozdelila na tri kapitoly. Prvej kapitole venovala pozornosť
odsúdenému človeku. Ako sa môže s obyčajného človeka stať obvinený a nakoniec
odsúdený, aké trestné činy sú protiprávne, za ktoré môže ísť ktokoľvek do väzenia. V prvej
kapitole sa ďalej venuje právam odsúdeného, povinnostiam, ktoré musí odsúdený plniť
a zákazy, ktoré nesiem porušiť.
Na základe spáchaného trestného činu, je odsúdený
zaradený do Ústavu na výkon trestu, ktorý má rôzne skupiny a podskupiny.
Práve tejto problematike sa autorka rozhodla venovať v druhej kapitole, kde charakterizuje
trest odňatia slobody, orientuje sa na diferenciáciu väzníc nielen v Slovenskej republike,
ale uvádza prehľad diferenciácie v Českej republike, v štátoch Európskej únie (Taliansko,
Nemecko, Španielsko) i v Spojených štátoch amerických.
Tretia kapitola pozostáva z histórie penitenciárnej starostlivosti, z charakteristiky
odborného personálu zabezpečujúcu starostlivosť o odsúdených. Ďalej autorka píše
o zdravotnej, pedagogickej i kultúrno- osvetovej starostlivosti, ktorú vykonáva personál
väznice. Nakoniec v teoretickej časti spomína nežiadúce vplyvy výkonu trestu odňatia
slobody ako sú prizonizácia, šikanovanie, inštitucionalizácia či hospitalizmus.
V prieskumnej časti svoju pozornosť zamerala na priebeh penitenciárnej starostlivosti vo
vybraných väzniciach a zistiť dostupné alternatívy ako resocializovať páchateľov trestných
činov. Na získavanie informácii si autorka zvolila interview, ktoré skombinovala
s analýzou a komparáciou.
Autorka zistila, že správnym prístupom zamestnancov k odsúdeným a udelením vhodného
alternatívneho trestu je možné znížiť percento recidívneho správania. Odporúča zvýšiť
počet sociálnych pracovníkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.
Kľúčové slova: odsúdený človek, penitenciárna starostlivosť, práva odsúdených,
diferenciácia väzníc, recidivista, alternatívne tresty
4
ABSTRACT
CIFROVA, Michaela: Verwenden Sie für männliche Gefangenen kümmern. [Diplomarbeit]
- Konstantin der Philosoph-Universität in Nitra, Fakultät für Sozialwissenschaften und
Gesundheit; Institut für Romologie studieren. - Betreuer: Mgr. Katarína Vankova, PhD.
Qualifikation: Magister (Mgr.). - Nitra: FSVaZ, 2011. 97 S.
Arbeitsschwerpunkte
Betreuung
Justizvollzugsanstalt
Sträflinge
Männer
von
professionellem Personal und die Arbeit mit Gefangenen.
Der Autor von seiner Arbeit in der Theorie, in drei Kapitel unterteilt. Das erste Kapitel
Aufmerksamkeit Verurteilten. Wie kann der gewöhnliche Mensch zu werden angeklagt
und schließlich verurteilt, was Verbrechen rechtswidrig sind, für die jemand ins Gefängnis
gehen kann. Im ersten Kapitel, um Gefangene Rechte, Pflichten, verurteilt zu erfüllen und
müssen Verbote, dass ich eine Pause tragen gewidmet. Basierend auf das Verbrechen
begangen, ist in der Verfassung zu einer Gefängnisstrafe verurteilt die von den
verschiedenen Gruppen und Untergruppen enthalten.
Genau dieses Problem hat der Autor im zweiten Kapitel, das mit Freiheitsstrafe
gekennzeichnet ist viel, orientiert sich an den Gefängnissen nicht nur in Großbritannien zu
differenzieren, sondern gibt einen Überblick über die Differenzierung in der Tschechischen
Republik, EU-Länder (Italien, Deutschland, Spanien) und in den Vereinigten Staaten von
Amerika.
Das dritte Kapitel besteht aus einer Strafanstalt Pflege Geschichte, Charakteristik der
professionellen Personal die Betreuung von Gefangenen. Außerdem schreibt der Autor
über Gesundheit, Bildung und Kultur-Bildungs-Pflege, die von Gefängnispersonal
durchgeführt. In einer explorativen Teil ihrer Aufmerksamkeit konzentrierte sich auf das
Verhalten des Gefängnispersonals Behandlung in ausgewählten Gefängnissen und finden
Alternativen zur Verfügung als resocializovať Straftäter. Die Beschaffung von
Informationen über den Autor wählte das Interview, das die Analyse und den Vergleich zu
kombinieren.
Der Autor stellte fest, dass das Verwaltungspersonal Zugang zu Gefangenen und die
Gewährung einer angemessenen alternativen Satz möglich ist, den Prozentsatz der
Rückfälligkeit zu reduzieren.
Schlüsselwörter:
Verurteilte,
Strafvollzug
Pflege
Rechte
von
Gefangenen,
Differenzierung Gefängnis rückfällig, alternative Strafen
5
OBSAH
ÚVOD
10
1
ODSÚDENÝ A JEHO PRÁVA
12
1.1
Páchateľ a trestný čin
12
1.2
Práva odsúdených
14
1.3
Ostatné práva
16
1.4
Ochrana práv odsúdených
19
2
TREST ODŇATIA SLOBODY
23
2.1
Trest odňatia slobody
23
2.2
Diferenciácia väzníc v Slovenskej republike
24
2.2.1 Vonkajšia diferenciácia
25
2.2.2 Vnútorná diferenciácia väzníc podľa Vyhlášky MS SR 368/2008
25
2.3
Diferenciácia väzníc v Českej republike
27
2.4
Väzenské systéme vo vybraných štátoch EÚ
29
2.5
Väzenský systém v USA
30
3
PENITENCIÁRNA STAROSTLIVOSŤ
34
3.1
Pohľad do histórie penitenciárnej starostlivosti
34
3.2
Personál Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
36
3.3
Zdravotná, pedagogická a kultúrno - osvetová starostlivosť
40
3.4
Nežiadúce vplyvy trestu na výkon odňatia slobody
42
4
PRIESKUM PENITENCIÁRNEJ STAROSTLIVOSTI
44
4.1
Ciele prieskumu
46
4.2
Metódy prieskumu
46
5
VÝSLEDKY
52
5.1
Rozdiel penitenciárnej starostlivosti v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, 52
Česká republika a Väznica Nürnberg, Nemecká spolková republika.
5.2
Úspešnosť a neúspešnosť
a v Nemecku.
resocializácie
na
Slovensku,
v Čechách 53
6
5.3
Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov
57
6
DISKUSIA
58
6.1
Rozdiel penitenciárnej starostlivosť v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, Česká republika a Väznica Nürnberg, 58
Nemecká spolková republika.
6.2
Úspešnosť a neúspešnosť resocializácie na Slovensku, v Čechách
64
6.3
Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov.
68
ZÁVER
74
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV
76
PRÍLOHY
81
Príloha A: E-mail z Nemecka
82
Príloha B: Väznice vo svete
83
Príloha C: Druh kriminality a jeho kategórie
87
Príloha D: Grafy využiteľnosti alternatívnych trestov v Nemecku
88
Príloha E: Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva SR
89
Príloha F: Prepisy interview
91
7
ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK
Tab. 1 Výhody a nevýhody kvantitatívneho výskumu
Tab. 2 Výhody a nevýhody kvalitatívneho výskumu
Tab. 3 Porovnávacia tabuľka kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu
Tab. 4 Postup realizácie prieskumnej časti
Tab. 5 Kategorizácia interview v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, Slovensko
Tab. 6 Štatistické údaje za Trnavský kraj SR
Tab. 7 Štatistické údaje za Juhomoravský kraj ČR
Tab. 8 Okres Břeclav
Tab. 9 Štatistické údaje zo Spolkovej republiky Nemecko, okres Nürnberg
Tab. 10 Alternatívne tresty
Tab. 11 Účasť páchateľov na trestných činoch za rok 2009
Tab. 12 Alternatívne tresty v štátoch Rady Európy
Tab. 13 Využitie alternatívnych trestov v nemeckom trestnom práve
Tab. 14 Rozdiel medzi alternatívnymi trestami a výkonom trestu odňatia slobody
8
ZOZNAM SKRATIEK
StGB - Strafgesetzbuch – Nemecký trestný zákon
StPO - Strafprozessordnung
BayVollstrPl - presadzovanie plánu pre Slobodný štát Bavorsko)
Nürnberg- nemecký názov mesta Norimberg
ÚVTOS – Ústav na výkon trestu odňatia slobody
VT – výkon trestu
Nálada a názory verejnosti
v otázke zaobchádzania
s páchateľmi je jedným
9
z neklamných znakov
civilizácie v každej zemi.“
Winston Churchill
ÚVOD
Sloboda je jednou z najzákladnejších práv daných človekom od narodenia a za normálnych
a zákonných udalostí zostáva právom až do smrti.
Každý človek so slobodou môže zaobchádzať podľa svojho vedomia a svedomia, podľa
úrovne inteligencie či úrovne vzdelania. O slobodu sa môžeme pripraviť svojím
protiprávnym správaním a konaním voči zdraviu iných ľudí, voči prírody, štátu a ľuďom.
Človek konajúci takéto činy raz či opakovane sa dostávaj za múry väznice, kde sa musí
podriadiť pravidlám zariadenia.
V prieskumnej časti práce upriamujeme pozornosť na penitenciárnu starostlivosť
realizovanú v ústave na výkon trestu a jej úspešnosť, snažíme sa zistiť ako môže ústav
zabezpečiť resocializáciu a reintegráciu páchateľa trestného činu.
Cieľom diplomovej práce je zistiť rozdiel a úspešnosť penitenciárnej starostlivosti
o odsúdených mužov na Slovensku, v Českej republike a v Nemecku a zistiť alternatívy
nápravy osôb vinných z trestnej činnosti. Tento cieľ sme si zvolili napriek všetkým
odborným prácam, ktoré sa problematike odsúdených venujú. Cieľom sledujeme zistiť
priebeh starostlivosti o odsúdených v Slovenskej republike, v Českej republike a Nemeckej
spolkovej republike a komparovať získané údaje. Penitenciárnu starostlivosť na Slovensku
považujeme za štandard a snažíme sa nájsť úspešný model, ktorý by sme aplikovali ako
vzor pre ostatné väznice nielen na Slovensku ale i v celej Európy či iba vymenovali
pozitíva a negatíva vybraných zariadený na výkon trestu.
Na
získavanie
týchto
informácii
použijeme,
z množstva
kvalitatívnych
metód,
štruktúrované interview s otvorenými otázkami. Túto metódu doplníme komparáciou
a analýzou údajov.
Pri spracovaní problematiky sa snažíme využiť všetky dostupné knižne, časopisecké i
internetové zdroje. Vychádzame zo zdrojov známych autorov zaoberajúcich sa sociálnou
10
prácou, penitenciárnou a postpenitenciárnou starostlivosťou, psychológiou a ostatnými
oblasťami, ktoré nejakým spôsobom sa dotýkajú odsúdených.
Nakoľko
sa
odsúdeným
venuje
pozornosť
od
prvotnopospolnej
spoločnosti
a penitenciárnej starostlivosti od čias, kedy bolo kresťanstvo zrovnoprávnené, my sme sa
rozhodli prácu zamerať týmto smerom zo záujmu či zo zvedavosti preniknúť to zákulisia
práce sociálneho pracovníka, psychológa či kňaza vo väzenskom prostredí. Počas štúdia
sme mohli spoznať prácu sociálneho pracovníka v rôznych podobách. Od sociálnych
pracovníkov pôsobiacich na úradoch či v kanceláriach, cez terénnych sociálnych
pracovníkov až po pracovníkoch v konkrétnych zariadeniach zameraných na konkrétnu
skupinu obyvateľstva či problematiku. Doteraz sme nedostali možnosť bližšie sa
oboznámiť s prácou sociálneho pracovníka priamo v oddelení na výkon trestu.
11
„Neznalosť zákona neospravedlňuje.“
1 ODSÚDENÝ ČLOVEK A JEHO PRÁVA
Kapitola pojednáva o ľuďoch odsúdených za trestný čin. Vymedzuje kto je páchateľom
trestného činu, aké trestné činy môže človek spáchať a aký trest mu hrozí v prípade
odsúdenia. Ďalej obsahuje práva odsúdených ako sú sociálne práva, právo na hygienu,
návštevu, odev, stravovanie, právo na korešpondenciu, telefonovanie, ale obsahu i ochranu
práv odsúdených a povinnosti a zákazy, ktoré musí dodržiavať vo výkone trestu odňatia
slobody, ktoré sú stanovené príslušníkmi zväzu väzenskej a justičnej stráže.
1.1 Páchateľ a trestný čin
Ak osoba koná protiprávne a naplní všetky znaky trestného zákona, hovoríme o trestnom
čine. Trestný čin je označovaný za prečin a zločin. Rozdiel v týchto pojmoch je
v úmyselnosti (prečin je z nedbanlivosti a zločin je úmyselný trestný čin) a v hornej
hranice trestnej sadzby. Pri prečine hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov
a pri zločine je horná hranica prevyšujúca päť rokov. V niektorých prípadoch zločinu, pri
závažných činoch, je dolná hranica trestnej sadzby nad osem rokov( 498/2008 Zb. z.), či
desať rokov (40/2009 Zb. z.).
„Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“(Ústava SR).
Odsúdený človek podľa slovenského (498/2008 Zb. z.) a nemeckého trestného zákona
(StGB) je páchateľom trestného činu a je to ten, kto trestný čin spáchal sám alebo
s niekým iným a český trestný zákon (40/2009 Zb. z.) dopĺňa, že páchateľom trestného
činu je ten, kto pri vykonaní činu použije inú osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná pre
nízky vek, nepríčetnosť, omyl, alebo preto, že konala v nutnej obrane, krajnej núdzi či za
iných okolností vylučujúcich protiprávnosť, alebo sama nekonala alebo nekonala zavinene.
Páchateľom trestného činu môže byť každá fyzická osoba. Trestnú zodpovednosť môže
vylúčiť iba vek a nepríčetnosť. Osoba, ktorá spáchala trestný čin pred dovŕšením
štrnásteho roku svojho veku, tak nie je trestne zodpovedná. Osoba s duševnou poruchou,
ktorá nemohla rozpoznať protiprávne konanie a ani nedokázala ovládať svoje konanie, nie
je za pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.
Páchateľ môže spáchať trestné činy proti životu a zdraviu (ohrozujúce život alebo zdravie)
12
proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti rodine a mládeži, proti majetku, hospodárske
(ohrozujúce trhovú ekonomiku, proti hospodárskej disciplíne, proti mene, proti daniam,
proti priemyselným právam), všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, proti
republike (proti základom republiky, proti bezpečnosti republiky), proti poriadku vo
verejných veciach (proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, trestné činy verejných
činiteľov, korupcia, niektoré formy trestnej súčinnosti, iné formy rušenia činnosti orgánov
verejnej moci), proti iným právam a slobodám, proti civilnej službe, proti službe
v ozbrojených silách a proti obrane vlasti, vojenské, proti mieru, proti ľudskosti a trestné
činy vojnové (498/2008 Zb. z.).
Po spáchaní jedného z týchto trestných činov, po dokázaní pred súdom, môže súd udeliť
jeden z týchto druhov trestu:
− trest odňatia slobody - trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu
najviac na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie,
− trest domáceho väzenia - ukladá sa pri prečine, odsúdený po dobu trestu je povinný
zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu
prináležiacich vonkajších
priestorov, viesť riadny život,
− trest povinnej práce – je trest v rozsahu od štyristo do tristo hodín za prečin
− peňažný trest – je uložený páchateľovi za úmyselný trestný čin, ktorým získal
alebo sa snažil získať majetkový prospech (od 165,97 do 331 939,19 eur),
− trest prepadnutia majetku-
súd uloží trest prepadnutia majetku vzhľadom an
okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje
na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje za obzvlášť závažný
zločin,
− trest prepadnutia veci – ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, alebo ktorá
bola určená na spáchanie trestného činu,
− trest zákazu činnosti – zákaz výkonu určitého
zamestnania, povolania
alebo
funkcie
− trest zákazu pobytu – odsúdený nesmie po dobu výkonu trestu zdržiavať na
určenom mieste alebo v určenom obvode,
− trest straty čestných titulov a vyznamenaní – odsúdený stráca vyznamenania a iné
čestné tituly udelené podľa osobitných predpisov
13
− trest straty vojenskej a inej hodnosti – odsúdenému sa znižuje hodnosť
v ozbrojených silách na hodnosť vojaka, a ak ide o príslušníka v služobnom
pomere, odníma sa mu hodnosť v tomto zbore,
− trest vyhostenia
- súd môže páchateľovi , ktorý nie je občanom Slovenskej
republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom
zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore ani osobou, ktorej
bolo priznané postavenie azylanta, uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky (498/2008 Zb. z.)
− zákaz vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie - odsúdenému sa
zakazuje účasť na stanovených športových, kultúrnych a iných spoločenských
akciách (40/2009 Zb. z.)
Odsúdenému môže byť uložený aj podmienečný odklad výkonu odňatia slobody ak trest
za spáchaný čin neprevyšuje dva roky (v Českej republike tri roky ) alebo ak súd ako
prostriedok nápravy páchateľa nepovažuje výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život. Výkonu
trestu odňatia slobody môže byť odložený na skúšobnú dobu jeden rok až päť rokov
(498/2008 Zb. z.).
1.2 Práva odsúdených
Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv
a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu
uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na slobodu pohybu a pobytu, zachovaní
listového tajomstva a iných písomností a v práve slobodnej voľby povolania.
Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a
združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové
organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie.
Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať
sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie (475/2005 Zb. z.).
Rešpektovanie individuálnych práv väzňov, najmä však zákonnosť vykonávania trestu,
musí byť zaistená kontrolou, vykonávanou v súlade s príslušným národným (štátnym)
zákonodarstvom (Fábry, 2000 ).
14
Základné sociálne práva
Odsúdenému sa poskytne ubytovane v cele alebo v izbe. Pre každého odsúdeného je v cele
alebo v izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička.
V cele alebo v izbe musí byť stolík, rozhlas a elektrické osvetlenie. Na uloženie veci,
odevu a bielizne sa odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
Celou sa rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela
pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených,
ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným
zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou.
Izbou sa rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Izba nie
je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť
vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou
vodou. Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. Ak nemožno
zabezpečiť oddelenie ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom
fajčiarskom priestore (Fábry, 2000).
Stravovanie
Odsúdenému sa poskytuje trikrát denné strava, ktorou sa prihliada na druh a náročnosť
vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na
kultúrne a náboženské tradície odsúdených.
Odievanie
Odsúdenému
sa
poskytuje
odev
a obuv,
ktoré
zodpovedajú
klimatickým
a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia pred nepriaznivými
účinkami týchto podmienok. Ak je odsúdenému povolené používať vlastný odev a obuv,
musia byť hygienicky nezávadné. Ústav umožní ich obmenu počas návštevy (475/2005 Zb.
z.) Ak dostane väzeň povolenie vychádzky mimo zariadenia, musí sa mu povoliť, aby sa
obliekol do vlastného odevu, alebo odevu, ktorý nevzbudzuje pozornosť (Fábry, 2000).
Osobná hygiena
Z hľadiska hygieny, a aby väzni mali slušný vzhľad a mohli si zachovať úctu k sami
k sebe, je treba zistiť všetko potrebné k úprave vlasov a fúzov. Muži majú mať možnosť sa
pravidelne holiť (Fábry, 2000).
15
Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav mu okrem základných potrieb osobnej
hygieny poskytne aj ďalšie potreby osobnej hygieny.
Veci osobnej potreby
Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo v izbe fotografie, vlastné knihy, časopisy,
študijné materiály, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické
potreby, veci, ktoré si zakúpil v predajni zriadenej v ústave, v množstve, ktoré zodpovedá
možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický holiaci strojček, ponorný varič
alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele či v izbe elektrická zásuvka (93/2008 Zb. z.).
1.3 Ostatné práva
Návštevy
Odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu
najmenej raz za mesiac v trvaní dve hodiny. Medzi blízke osoby sa zaraďujú manžel,
manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič,
súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu. Príbuzenský
vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným
listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a
družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní
spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu trestu.
Odsúdený môže súčasne prijať návštevu najviac päť osôb (v Českej republike najviac štyri
osoby) vrátane detí. V prípade, ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie sa
netýka pre deti odsúdeného (www.vazen.sk). Neplnoleté dieťa vo veku do pätnásť rokov sa
môže zúčastniť návštevy iba v doprovode osoby staršej ako osemnásť rokov (346/2007
Zb. z.).
Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané
dovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to
neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ ústavu môže povoliť
odsúdenému na návšteve prijímať a odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je
povolené (93/2008 Zb. z.). Návštevy odsúdeného umiestneného v lôžkovej časti
zdravotníckeho zariadenia sú možné len vtedy, ak s tým ošetrujúci lekár s ohľadom na
zdravotný stav odsúdeného súhlasí (346/2007 Zb. z.).
Návšteva počas výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu v
mimopracovnom čase, disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého
16
oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby (tzv. samotka) sa vykoná, len
ak povolenie na vykonanie návštevy už bolo odoslané a okolnosti už neumožňujú návštevu
odvolať; taká návšteva sa vždy vykoná bez priameho kontaktu (www.vazen.sk).
Styk s vonkajším svetom
Odsúdení majú oprávnenie komunikovať so svojou rodinou až na výnimky, ktoré
vyplývajú z režimu, bezpečnosti, poriadku vo väzenskom zariadení a s osobami, alebo
predstaviteľmi
organizácii
mimo
zariadenia
a prijímať
návštevy
týchto
osôb
v pravidelných intervaloch.
Al odsúdení, ktorí pochádzajú z cudzích krajín, majú byť bez meškania informovaní
o svojom práve sa obrátiť na diplomatických a konzulárnych zástupcov štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Je treba im poskytnúť rozumné možnosti komunikácie s ich predstaviteľmi.
Odsúdení, ktorí sú príslušníkmi štátov, nezastúpených diplomaticky resp. konzulárne
v krajine, rovnako ako bezdomovci majú mať rovnakú možnosť sa obrátiť n
a diplomatického zástupcu štátu, ktorý j e poverený obhajobou ich záujmov, alebo na iné
národné , alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je obhajovať ich záujmy.
Odsúdení majú mať možnosť sa pravidelne informovať o udalostiach, či už čítaním novín,
časopisov a iných publikácii, alebo sledovaním rozhlasového, ako i televízneho vysielania,
prednášok alebo inými podobnými prostriedkami schválenými a kontrolovanými
väzenskou správou. Je potrebné urobiť opatrenia, aby sa vyhovelo potrebám cudzích
štátnych príslušníkov majúcich jazykové problémy (Fábry, 2000).
Korešpondencia
Ďalším významným základným právom odsúdeného je právo prijímať a na vlastné náklady
odosielať písomné správy v listinnej podobe bez obmedzenia. Ide o tzv. korešpondenciu.
V prípade, ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady
odoslanie dvoch kusov korešpondencie za každý kalendárny mesiac.
Riaditeľ ústavu a ním poverený príslušník zboru majú právo nahliadnuť do korešpondencie
odsúdeného a oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak
obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel trestu,
alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti (www.vazen.sk).
Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie
zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie (93/2008 Zb. z.).
17
Prijímanie balíkov
Odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby
do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno doručiť iba poštou. Balík nesmie
obsahovať: cennosti, alkoholické nápoje, lieky, omamné látky, psychotropné látky, ich
prekurzory, jedy a iné obdobné látky, potraviny podliehajúce rýchlej skaze, doma vyrobené
konzervy, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu
výkonu trestu (93/2008 Zb. z.)
Podľa českého zákona 346/2007 Zb. z. má odsúdený právo dvakrát ročne, spravidla na
narodeniny a Vianoce, prijať balíček s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti
piatich kilogramov.
Odsúdenému možno povoliť prijatie takého balíčka, ktorý obsahuje študijne materiály,
literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia a
využitia v ústave.
Na to, aby odsúdený mohol prijať balík, je potrebné tlačivo - Povolenie na prijatie balíka.
Toto povolenie musí odsúdený zaslať fyzickej alebo právnickej osobe, od ktorej žiada
zaslať balík, povolenie musí byť riadne vyplnené na predpísanom tlačive, opatrené
odtlačkom pečiatky ústavu a podpísané oprávneným príslušníkom Zboru väzenskej a
justičnej stráže, ktorý tlačivo vyplnil. Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od
jeho vydania (www.vazen.sk).
Ak balík obsahuje vec uvedenú v hore uvedenom zozname, tá sa vráti odosielateľovi na
náklady odosielateľa alebo odsúdeného (93/2008 Zb. z.).
Používanie telefónu
Podľa zákona 93/2008 o výkone trestu odňatia slobody §27 môže odsúdený telefonovať
raz za mesiac v rozsahu desať minút prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného
v ústave v prítomnosti príslušníka zboru. Podľa tvorcu príspevku na stránke www.vazen.sk
má odsúdený právo telefonovať najmenej dvakrát za mesiac v trvaní pätnásť minút v čase
určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám prostredníctvom telefónneho
automatu umiestneného v ústave, pričom zbor je oprávnený hovor kontrolovať
prostredníctvom kamery a elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o
priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke
hovoru a pretelefonovanej finančnej čiastke.
Náklady spojené s použitím telefónu hradí odsúdený (346/2007 Zb. z.)
18
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie
Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku
alebo bezhotovostným prevodom na účet ústavu. Ak ich odsúdený odmietne prijať peňažné
prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi.
Odsúdený môže peňažné prostriedky použiť len na nákup základných potrieb osobnej
hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na
úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov... Nákup
potravín a ďalších vecí sa neumožnia, ak odsúdený má na svojom účte menej peňažných
prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného do miesta trvalého pobytu alebo
miesta bydliska na území Slovenskej republiky a výška stravného na jeden kalendárny deň
v deň prepustenia z výkonu trestu (www.vazen.sk).
Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni
v ústave najmenej jedenkrát týždenne v určený pracovný deň. V ústave sa pre odsúdených
zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom (93/2008 Zb.
z.).
K nákupu potravín a iných osobných vecí, môže odsúdený použiť iba tie peniaze, ktoré
mu boli do väznice v priebehu výkonu trestu zaslané alebo ktoré odovzdal väznici do
úschovy pri nástupu do výkonu trestu (346/2007 Zb. z.).
1.4 Ochrana práv odsúdených
Pri prijatí do ústavu každý odsúdený má obdržať tlačené informácie o poriadku platnom
pre väzenský režim danej kategórie, o ústavnom poriadku platnom v ústave, o povolených
prostriedkoch, ktoré mu umožňujú získať informácie o uplatňovaní sťažností, ako
i o ďalších bodoch ktoré odsúdenému umožnia zoznámiť sa so svojimi právami
a povinnosťami a prispôsobiť sa životu v ústave.
Pokiaľ sa odsúdení nemôže zoznámiť s týmito informáciami je potrebné mu poskytnúť
vysvetlenie ústne (Fábry, 2000).
Odsúdený má právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom, ktoré sú
príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ľudských práv ako aj
medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám.
Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmkoľvek prejavmi
ponižovania ľudskej dôstojnosti (93/2008 Zb. z.)
Odsúdený má právo požiadať o rozhovor s riaditeľom ústavu. Ak riaditeľ ústavu nie je
prítomný, žiadosť odsúdeného posudzuje alebo rozhovor s ním vykoná určený príslušník
19
zboru. Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom alebo inou
osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (www.vazen.sk).
Základné povinnosti a zákazy
Odsúdený je povinný podľa slovenského (93/2008 Z. z.) a českého zákona (346/2007 Z.
z.):
− dodržiavať ústavný poriadok,
− plniť pokyny a príkazy zamestnancov ústavu
− plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania
− odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu,
množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu
trestu,
− šetrne zaobchádzať so
a v osobných
veciach
zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu
udržiavať
poriadok,
čistotu,
dodržiavať
hygienu
a nepoškodzovať cudzí majetok,
− pracovať, ak je zaradený do práce
− zúčastňovať sa na výkone prác pre ústav a výkone prospešných prác mimo ústavu
− podrobiť sa preventívnej vstupnej, periodickej, mimoriadnej a výstupnej lekárskej
prehliadke v rozsahu určeným lekárom
−
podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod
vplyvom návykových látok,
−
uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako
aj s výkonom trestu,
− umožniť kontrolu svojich osobných vecí
− podrobiť sa osobnej prehliadke v záujmu zaisťovania vnútorného poriadku v ústave
a vylúčenia toho, aby u seba nemal vec, ktorou by narušoval účel výkonu trestu,
− v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj
Vyššie uvedené zákony obsahujú aj zákazy pre odsúdeného, a tými sú:
− nadväzovanie styky s inými osobami v rozpore s týmito zákonmi
− vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených
priestoroch, mimo vymedzený priestor výkonu trestu a pracoviska
20
− vyrábať, prechovávať a konzumovať alkoholické nápoje a iné návykové látky,
vyrábať a prechovávať predmety, ktoré by mohli byť použité k ohrození
bezpečnosti osôb a majetku alebo na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť
ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie,
− tetovať seba, inú osobu alebo sa nechať tetovať, zhotovovať piercing sebe alebo
inej osobe alebo zhotovovať piercing
− predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví,
− hrať hry o peniaze, veci, služby alebo o iné úkony, zúčastniť sa lotérie a iných
podobných hier,
− vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,
−
fajčiť mimo vyhradených priestorov
− bez súhlasu príslušníka zboru predávať, vymieňať a darovať veci , ktoré mu boli
vydané v ústave
Voči odsúdenému, ktorý neoprávnene odmieta plniť povinnosti a k náprave nestačí výzva
alebo napomenutie, použijú príslušníci v nevyhnutnom rozsahu disciplinárne tresty. Za
disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty:
− pokarhanie
− zníženie vreckového o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov
− zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov
− zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných vzdelávacích
programov až na dobu troch mesiacov
− zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem
základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na
korešpondenciu
− umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dni,
− umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní
Riaditeľ ústavu má právo uložiť odsúdenému za disciplinárne previnenie každý spomenutý
disciplinárny trest.
Ďalšími osobami, ktoré môžu uložiť disciplinárne tresty, sú vedúci oddelenia výkonu
väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a vedúci otvoreného oddelenia.
Poslednou osobou s právom ukladať disciplinárne tresty, je pedagóg. (www.vazen.sk)
21
Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou
odsúdených. Disciplinárny trest je uložený jeho oznámením. S jeho výkonom sa musí
začať bez zbytočného odkladu po uložení, najneskôr však do tridsať dní (93/2008 Zb. z.).
Sú zakázané kolektívne sankcie, telesné tresty, umiestnenie do temnice, rovnako ako
akékoľvek kruté, neľudské alebo degradujúce tresty sťa disciplinárne sankcie (Fábry,
2000).
22
„Nepáchaj zločin,
keď nevydržíš odsedieť si ho.“
Staré väzenské pravidlo
2 TREST ODŇATIA SLOBODY
Kapitola pozostáva z charakteristiky trestu odňatia slobody,
z diferenciácie väzníc
v Slovenskej republike, v Českej republike a v ostatných krajinách Európskej únie, kde sa
kapitola zameriava na väznice v Nemecku, v Španielsku, v Taliansku a v Rakúsku. Svoj
pohľad kapitola zamerala aj na väznice a väzenský systém v Spojených štátoch
amerických.
2.1 Trest odňatia slobody
Do väzby možno vziať človeka iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu (Ústava SR).
Podľa slovenského trestného zákona (498/2008 Zb. z.) §46 : „trest odňatia slobody možno
uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia
slobody na doživotie.“
Podľa českého trestného zákona (40/2009 Zb. z.) §52 ods. 2 trestom odňatia slobody sa
rozumie nepodmienečný trest odňatia slobody alebo podmienečné odsúdenie k trestu
odňatia slobody. Zvláštnym typom trestu odňatia slobody je výnimočný trest. Výnimočný
trest podľa spomínaného zákona je trest odňatia slobody nad dvadsať až tridsať rokov
alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť ak uloženie takého to trestu vyžaduje
účinná ochrana spoločnosti alebo ak nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť
trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Tento druh trestu sa ukladá napr. za
dokonalý
trestný
čin
vraždy,
za
vraždu,
za
nedovolenú
výrobu
omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi,
obchodovanie s deťmi a s ľuďmi, lúpež, znásilnenie, hrubý nátlak, sexuálne násilie,
terorizmus ...
Ak odsúdený už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným testom
odňatia slobody, uloží mu súd trest odňatia slobody na doživotie.
Podľa Ústavy SR, Čl. 17 Ods.5: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.“
23
Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody
Nepodmienečný trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovanie v ústavoch na výkon
trestu odňatia slobody, v Slovenskej republike:
− minimálneho stupňa stráženia − stredného stupňa stráženia
− maximálneho stupňa stráženia (Vyhláška č. 368/2008)
V Českej republike sa ústavy na výkon trestu odňatia slobody delia na väznice:
− s dohľadom
− s dozorom
− s ostrahou
− so zvýšenou ostrahou
Vedľa základných typov väzníc sa zriaďujú zvláštne väznice pre mladistvých (346/2007
Zb. z.).
Výkon trestu na Slovensku spravuje ozbrojená zložka – Zbor väzenskej a justičnej stráže
(ďalej iba ZVJS), ktorá kompetentne patrí pod Ministerstvo spravodlivosti SR (Justová,
2009).
2.2 Diferenciácia väzníc v Slovenskej republike
Väzenský systém na Slovensku je rozdelený do troch stupňov stráženia čo je označované
za vonkajšiu diferenciáciu väzníc. Popritom si odsúdený vykonáva trest odňatia slobody
v diferenčných skupinách „A“, „B“, „C“ alebo v špecializovanom oddelení. Odsúdený na
doživotný trest sa zaraďuje do diferenčných podskupín „D1“ a „D2“.
Cieľom väzenského režimu je zachovať zdravie a ochrániť dôstojnosť väzňov a v miere
umožnenej trvaním trestu, rozvíjať ich zmysel pre zodpovednosť a vybaviť ich
schopnosťami, ktoré im pomôžu k reintegrácii do spoločnosti, do života, k rešpektovaniu
zákonov, k získavaniu obživy po opustení väznice (Európske väzenské pravidlá).
Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa zásadou, že čím je
vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je upravený
aj výkon práv a formy zaobchádzania (93/2008 Zb. z.)
Diferenciačná skupina sa určí na základe záverov a odporúčaní psychologického
vyšetrenia, poznatkov o správaní odsúdeného vo výkone trestu, poznania emocionálneho a
sociálneho narušenia odsúdeného, poznania postojov odsúdeného k plneniu povinností
a programu zaobchádzania.
24
Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. Zaobchádzanie v rovnako označenej
diferenciačnej skupine v ústavoch s rôznymi stupňami stráženia je rozdielne. Pri
premiestňovaní odsúdeného medzi ústavmi s rovnakým stupňom stráženia sa diferenciačná
skupina nemení (Vyhláška č. 368/2008).
2.2.1 Vonkajšia diferenciácia
Výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia
Odsúdený v tomto stupni stráženia sa umiestni do uzavretého alebo do otvoreného
oddelenia. Keď sa hovorí o otvorenom oddelení, rozumie sa tým diferenciačná skupina
„A“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Do otvoreného oddelenia možno
odsúdeného za trestné činy spáchané z nedbanlivosti. Do otvoreného oddelenia možno
odsúdeného umiestniť ihneď po pobyte na nástupnom oddiele na základe odporúčania
psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Do otvoreného oddelenia možno umiestniť
odsúdeného najskôr po vykonaní šiestich mesiacov trestu v ústave s minimálnym stupňom
stráženia po jeho preradení z vyššieho stupňa stráženia. Odsúdený, ktorý je zaradený do
otvoreného oddelenia môže prijímať návštevu raz za týždeň,
môže sa mu
povoliť
vychádzka mimo ústavu, aby navštívil blízke osoby mimo tohto oddelenia na čas najviac
štyridsať osem hodín, odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho automatu
bez obmedzenia (www.vazen.sk).
Ak sa rozhoduje o umiestnení odsúdeného do uzavretého ústavu alebo o ponechaní
odsúdeného v otvorenom oddelení, odsúdený sa vždy umiestni do uzavretého ústavu. Do
uzavretého oddielu sa odsúdený umiestni vždy keď dôjde k súdnej zmene spôsobu výkonu
trestu (Vyhláška č. 368/2008).
Výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia
Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni
do uzavretého ústavu.
Výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia
Odsúdený sa umiestni do uzavretého ústavu.
2.2.2 Vnútorná diferenciácia väzníc podľa Vyhlášky MS SR 368/2008
Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho
istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými.
25
Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu
pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania (93/2008 Zb. z.).
Diferenčná skupina „A“
S odsúdeným, ktorý je zariadený do diferenčnej skupiny „A“ sa pracuje na zmiernení
negatívneho vplyvu výkonu trestu na osobnosť odsúdeného, vytvárajú sa mu podmienky
na plnenie
programu zaobchádzania, vytvára sa mu voľná ponuka vzdelávacích,
osvetových aktivít a aktivít vo voľnom čase.
Odsúdený vo výkone trestu v ústave so stredným stupňom stráženia je zaradený na
nestrážené pracovisko mimo ústav a je ubytovaný v izbe.
Práca s odsúdeným v ústave s maximálnym stupňom stráženia je orientovaná na rozvoj
pozitívnych osobnostných vlastností odsúdeného. Odsúdený smie pracovať iba na
pracovisku v ústave je ubytovaný v cele.
Diferenčná skupina „B“
Úlohou pracovníkov s odsúdeným sa sústreďuje na osobnostné poznanie nedostatkov
samotného odsúdeného. Otvárajú mu možnosti využívania voľného času, vzdelávacích
aktivít a osvetových aktivít.
V minimálnom stupni stráženia odsúdená pracuje na nestráženom pracovisku mimo ústav
a je ubytovaný v izbe. V strednom stupni stráženia odsúdený vykonáva pracovnú činnosť
na stráženom, ale i nestráženom pracovisku. Naopak to je u odsúdeného v ústave
s maximálnym stupňom stráženia, ktorý smie pracovať iba na stráženom pracovisku a to
v ústave, pričom je ubytovaný v cele.
Diferenčná skupina „C“
Odsúdený v tejto diferenčnej skupine sa nezúčastňuje na aktivitách organizovaných pre
celý ústav a je ubytovaný v cele. Pracovať môže na nestráženom alebo stráženom
pracovisku v ústave.
V minimálnom stupni stráženia je zaobchádzanie sústredené na zabezpečenie základných
práv, dôsledné dodržiavanie povinností. Dôraz sa kladie na osvojovanie pracovných
návykov a zručností a zmenu hodnotovej orientácie a postojov.
U odsúdeného väzňa zaradeného do maximálneho stupňa stráženia je pohyb obmedzený.
Je uzamknutý v cele a mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru.
26
Vyhláška č. 368/2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, hovorí
o ďalších diferenčných skupinách, ktoré sú „D1“ a „D2“. Predpokladáme, že do tejto
skupiny sú zaraďovaní odsúdený s trestom na doživotie, psychickí chorí a narušení
páchatelia. No táto vyhláška sa bližšie tejto skupine nevenuje. Väčšia pozornosť im je
venovaná Kasanovou (2000), ktorá uvádza až 4 klasifikácie diferenčnej skupiny „D“.
1. „D1“ – začleňujú sa odsúdení, ktorí potrebujú liečebno – výchovnú starostlivosť,
čiže odsúdení s poruchami osobnosti, správania, s organickým poškodeným mozgu,
závislí na alkohole, omamných a psychotropných látkach. Vyžadujú starostlivosť
psychológa či psychiatra, liečebného pedagóga...
2. „D2“ - zaradenie vydáva riaditeľ pre odsúdených, ktorí negatívne pôsobia na
ostatných odsúdených, ohrozujú bezpečnosť personálu i spoluodsúdených, majú
vážne vražedné poruchy osobnosti s psychopatologickou záťažou. V správaní sa
prejavujú agresívne alebo suicídne.
3. „D3“ - je určená pre odsúdených s trestom nad desať rokov,
sú kriminálne
a psychicky narušení, vyhľadávajú samotu, prevláda u nich individualizmus, často
až egoizmus. Nie je možné ich zaradiť do práce a majú vážne poruchy osobnosti.
4. „D4“ - táto skupina je určená pre odsúdených na výnimočný trest (15 – 25 rokov)
a na doživotný trest odňatia slobody. Skupina je určená pre obzvlášť nebezpečných
páchateľov, kde dominantným trestným činom je vražda.
2.3 Diferenciácia väzníc v Českej republike
V ČR sa väzenie delí do skupín podľa miery vonkajšej ostrahy, zaistenie bezpečnosti a
uplatňovanie bezpečnostného programu do štyroch základných skupín.
Väznica s dohľadom
Tu si odpykávajú trest osoby, ktoré boli odsúdené za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
a ktoré doteraz neboli vo výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný čin.
Odsúdení sa vo väzení môžu pohybovať bez obmedzenia, väčšinou pracujú na
pracoviskách mimo ústav, kde dohľad nad ich činnosťou vykonáva vychovávateľ najmenej
jedenkrát do týždňa, v mimopracovnej dobe im riaditeľ môže povoliť voľný pohyb mimo
väznicu na zúčastnenie sa kultúrnych a športových akcií a bohoslužieb (www.veznice.eu)
27
Väznica s dozorom
Sem sa zaraďujú osoby, ktoré boli odsúdené za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti a ktoré
už boli vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a osoby, ktorým bol za
úmyselný trestný čin uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky a ktoré doteraz
neboli vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Odsúdení sa v priestoroch väznice pohybujú organizovane pod dohľadom väzenskej
služby, riaditeľ môže odsúdeným, u ktorých predpokladá, že to nezneužijú, povoliť voľný
pohyb vo vnútri väznice, odsúdení pracujú spravidla na nestrážených pracoviskách mimo
väznice, kde nad mini vykonáva dohľad určený zamestnanec väzenskej služby najmenej
jedenkrát za hodinu. Odsúdeným, u ktorých je predpoklad, že to nezneužijú, riaditeľ môže
povoliť pohyb mimo väznicu pri plnení pracovných úloh (www.veznice.eu).
Väznica s ostrahou
Tu vykonávajú trest osoby odsúdené pre úmyselný trestný čin, u ktorých nie sú splnené
podmienky pre zaradenie do iného typu väznice.
V priestoroch väznice sa odsúdení pohybujú organizovane pod dohľadom zamestnanca
väzenskej služby, voľný pohyb po väznici môže riaditeľ povoliť len výnimočne, odsúdení
pracujú spravidla na pracoviskách vo vnútri väznice alebo na strážených pracoviskách
mimo väznice. U odsúdených, u ktorých je predpoklad, že toho nezneužijú, je možné
povoliť zamestnanie na nestráženom pracovisku mimo väznicu. Dohľad nad pracovnou
činnosťou odsúdených sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyridsať päť minút
Väznica so zvýšenou ostrahou
Sem sa zaraďujú doživotne odsúdení, zvlášť nebezpeční recidivisti, osoby odsúdené za
zvlášť závažný úmyselný trestný čin k trestu vo výmere najmenej osem rokov a osoby
odsúdené za úmyselný trestný čin, ktoré v posledných päť rokov utiekli z väzby alebo
z výkonu trestu.
V priestoroch väznice sa odsúdení pohybujú organizovane pod dohľadom príslušníka
väzenskej služby, voľný pohyb po väznici sa im nepovoľuje ani pri plnení pracovných
úloh. Odsúdení pracujú na pracoviskách vo vnútri väznice alebo vykonávajú vhodnú prácu
priamo vo svojich celách. Dohľad nad ich pracovnou činnosťou vykonáva zamestnanec
väzenskej služby raz za tridsať minút
O tom, do ktorého typu väzenia je odsúdený zaradený, rozhoduje súd podľa závažnosti
spáchaného trestného činu a podľa osoby páchateľa (www.veznice.eu).
28
2.4 Väzenské systéme vo vybraných štátoch EÚ
V Spolkovej republike Nemecko je viac ako dvesto väzníc zameraných na mužov, ženy,
mladistvých: Nachádza sa tu aj väzenie pre seniorov vo veku nad šesťdesiat tri rokov a má
kapacitu päťdesiat odsúdených. Väznice nie sú presne vymedzené pre jednotlivé pohlavie.
Sú nielen kombinované (muži a ženy), ale nájde sa väzenie kde sa nachádzajú všetky
vekové a pohlavné kategórie (muži, ženy a mladiství).
Diferenciácia väzníc v Nemecku je odlišná od slovenskej či českej diferenciácii. Väznice
sú rozdelené podľa dĺžky trvania trestu na:
− väznicu tzv. počiatočnej implementácie (Erstvollzug), kam sa dostávajú
prvopáchatelia, alebo boli odsúdení v minulosti na maximálne tri mesiace,
− väznicu kde sa uplatňuje tzv. pravidlo presadzovania (Regelvollzug), kam sú
umiestňovaní viackrát trestaní (BayVollstrPl)
− detenčné zariadenie - sem sú zaraďovaní odsúdení na dlhé tresty na viac ako šesť
rokov, doživotné väzenie, preventívne zadržanie (www.justizvollzug-bayern.de).
Rakúska republika
V Rakúsku je dvadsať osem väzníc, ktoré nie sú rozdelené ako na Slovensku na diferenčné
skupiny a podskupiny.
Odsúdení sú umiestňovaní do tzv. väzenských domov s max. výškou trestu do osemnásť
mesiacov. Keď sa väzenské domy začali preplňovať, preraďovali odsúdených do väzníc
a odsúdení do troch mesiacov výšky trestu boli ponechávaní v spomínaných väzenských
domoch (www.jusline.at). Rakúske väznice nie sú diferencovaná, tak sa môže stať, že
v jednom areáli, v jednom väzenskom komplexe nájdeme väzňov odsúdených za menej
závažné skutky, no zároveň odsúdených za podvody, sexuálne previnenia či za obzvlášť
závažné trestné činy.
Aj v Rakúsku je väznica pre ženy, mladistvých, drogovo a inak závislých, pre psychicky
chorých a narušených väzňov, ktorí sú umiestňovaní do nemocníc a na psychiatrie.
Veľké percento odsúdených v Rakúsku tvoria cudzinci z celej Európy (www.vazen.sk).
Talianska republika
Informácie o Talianskej republike sme získali z internetovej stránky vazen.sk, kde sa
podelil so svojím zážitkom z talianskych väzníc jeden Slovák odsúdený na výkon trestu
odňatia slobody.
29
V Taliansku sa väznice delia na dve skupiny a to na Comunne a AS (alta sigurenca –
vysoká ostraha).
V Comunne sú lokalizovaní bežní zlodeji, díleri drog a pod. Vo
väzniciach AS sú sústreďovaní odsúdení s výškou trestu nad desať rokov za rôzne
organizované zločiny.
Španielske kráľovstvo
Španielsky väzenský systém je delený na 7 modulov:
1. Modulo 1 – je pre recidivistov a ťažkých zločincov. Žijú a fungujú v zlých
podmienkach, kde sa odohrávajú v bitky, sexuálne zneužívania, krádeže, užívanie
drog.
2. Modulo 2 – lokalizovaní sú tu prvopáchatelia a majú možnosť navštevovať kurzy.
3. Modulo 3 – tento modul je jedným z najcivilizovanejších a najhumánnejších
oddielov väzníc. Modul 3 by sa dal prirovnať k nášmu Otvorenému oddielu.
Odsúdení môžu dobrovoľne navštevovať kurzy (kurz prvej pomoci, olejomaľby,
jazykové kurzy, športove, kurzy teórie autoškoly, počítačové kurzy...), školu. Sú
vedení k samostatnému riešeniu svojich problémov, k zvládaniu záťažových
situácii. Sú vedení k poriadku a k návratu do normálneho života.
4. Modulo 4 – je podobný Modulu 2.
5. Modulo 5 - je prísnejšie strážený ako ostatné Moduly. Sústredený sú tu väzni, ktorí
boli disciplinárne potrestaní za prekročenie väzenského poriadku (od dvadsať dní
až po niekoľko rokov). Odsúdení sú zavretí v celách s kamerami, kde strávia celú
dĺžku trestu.
6. Modulo 6 - je určený pre ťažkých zločincov ako vrahovia, sériový vrahovia,
násilníci, pedofili a iné.
7. Modulo 7 - v tomto oddelení sú väzni, ktorí musia byť alebo chcú byť od iných
izolovaní
napr.
teroristi.
Bývajú
v jednolôžkových
celách
s kamerami
a s vychádzkami pod prísnou kontrolou (www.vazen.sk).
2.5 Väzenský systém v USA
Diferenciácia väzníc podľa Inciardiho (1994)
Väzenie s maximálnou bezpečnosťou:
− Sing Sing, Attica, San Quentin, Leavenworth, Alcatraz (obidve väznice zároveň
patria do sústavy federálnych väzníc), Green Haven
− kapacita väzníc: sto až niekoľko tisíc väzňov
30
− hlavný cieľ: bezpečná väzba a kontrola
− výzor: masívne betónové steny, niekedy až desať metrov vysoké, dvojité či trojité
obvodové múry s ostnatým drôtom navrchu a niekedy pod elektrickým prúdom.
Väznice sú chránené strážnymi vežami umiestnenými na strategických miestach
kvôli dobrému výhľadu na celú väznicu a priestranstvo. Jedna rada ciel sa volá
blok, pričom v jednej budove ich môže byť až desať. Bloky s celami sú samostatné
bezpečnostné okruhy, medzi ktorými je často i niekoľko dverí a mreží. Tento
model je dvojnásobne efektívny i v tom, že oddelené sú medzi sebou i jednotlivé
väzenské budovy (Inciardi, 1994).
Väzenie so stredným stupňom bezpečnosti
Podstata väznice je rovnaká ako u väzníc s maximálnou ostrahou. Menší dôraz sa kladie na
vnútorné opevnenie. Len veľmi zriedkakedy ide o stavby pevnostného typu s vysokými
kamennými stenami. Obvykle sú v novších stavbách i vnútorné cely i obyčajné izby
a spoločné ubytovne. Umiestňujú sa sem menej nebezpeční páchatelia s menším sklonom
k úteku. Ostraha a kontrola väzňov nie je prísna, no nachádza sa tu oddelenie
s maximálnou bezpečnosťou pre väzňov, s ktorými sú problémy alebo ktorí predstavujú
hrozbu pre ostatných väzňov (Inciardi, 1994).
Väznica s minimálnou bezpečnosťou
Patria sem nápravné zariadenia bez ozbrojených stráži, bez obvodových múrov a bez stien.
Zaraďovaní sú sem páchatelia s krátkym trestom. Je im povolená veľká osobná sloboda,
izby sú bežnou záležitosťou, dozor je minimálny a podporuje sa vzdelanie.
Americký väzenský systém okrem väzníc s maximálnou, strednou a minimálnou
bezpečnosťou alebo stupňom stráženia pozná aj Otvorené inštitúcie, ktoré reprezentujú
väzenské farmy, tábory a ranče, strediská odborného vzdelávania a lesné tábory, ktoré
predstavujú najnovšie inovácie. Výhodami Otvorených inštitúcii je, že riešia problém
preplnenosti väzníc, umožňujú separáciu jednotlivých typov odsúdených a znižuje sa tak
riziko „infikovanosti“ názorov. Väzni sa venujú pestovaniu obilnín, podieľajú sa na tvorbe
mliekarenských výrobkov, ktoré sa využívajú v sústave štátnych väzníc a ďalších vládnych
organizáciach. Lesný tábor udržiava štátne
prírodne rezervácie, pomáhajú pri hasení
lesných požiarov a pri zalesňovaní (Inciardi, 1994).
31
Otvorené inštitúcie podľa kritikov majú aj nevýhody a tie vidia v vnútornom režime
zariadenia, v uvoľnenej disciplíne a zväčša slobodnému pohybu. Sú sem priraďovaní
najmä prvopáchatelia trestných činov.
Až do začiatku 20. stor. spravovali väznice charitatívne rády, výbory inšpektorov, komisia
pre štátne väznice, kontrolné výbory, ktoré sa skladali s prominentných občanov.
V niektorých štátoch existovalo aj ministerstvo pre nápravné zariadenia. V súčasnosti
nápravné zariadenia patria v rôznych krajinách pod rôzne ministerstvá (zdravotníctva,
štátnej administratívy, sociálnych vecí...). Riaditeľov väzníc vymenováva guvernér.
Klasifikácia vo väzení
Klasifikáciou podľa Inciardiho (1994) začína život vo väzení. Je to postup, pri ktorom sa
určia vzdelávacie, profesné, nápravné a väzobné potreby páchateľa. Teoreticky je
to
systém, ktorým orgán nápravnej výchovy odhadne diferencované zaobchádzanie
a starostlivosť a prispôsobí zaobchádzanie a úroveň ostrahy požiadavkám daného
jednotlivca.
V minulosti boli väzni delení na mužov a ženy, mladistvých a dospelých, prvopáchateľov
a recidivistov. V 19. storočí boli rozdelení na väzňov s maximálnym, stredným
a minimálnym stupňom bezpečnosti a vyčlenením Alcatrazu ako super väznice pre
nenapraviteľných zločincov. Neskôr boli väzni rozdeľovaní na mentálne postihnutých,
väzňov s tuberkulózou, s pohlavnou chorobou, sexuálnych delikventov, drogovo závislých,
starých a invalidných.
V súčasnosti je klasifikácia ďalej ako iba obyčajné rozdeľovanie páchateľov podľa veku,
pohlavia, väzobného rizika či ďalších faktorov. Vychádza z diagnostického odhadu
a plánovania výkonu trestu, pokračuje zaradením do doporučeného nápravného programu
alebo do určitého druhu nápravného zariadenia.
Klasifikačné schémy sa však používajú rôzne, a to nielen v jednotlivých štátoch, ale
i v jednotlivých väzniciach jedného štátu.
Manželské väznice
Manželské väznice boli zavedené ako prostriedok obmedzovania homosexuality najmä vo
väzení ako prostriedok pozdvyhovujúci morálku väzňov a udržujúci rodinné zväzky.
Manželskú návštevu môžu partneri stráviť v súkromí na území väznice a v priebehu
návštevy sa môžu pohlavne stýkať (Inciardi, 1994).
32
Oponenti tvrdia, že tieto návštevy môžu využiť len tá menšina väzňov, ktorá má manželky
čo nastoľuje otázku spravodlivosti. V niektorých väzniciach však takéto miestnosti chýbajú
(Inciardi, 1994).
33
3 PENITENCIÁRNA STAROSTLIVOSŤ
Kapitola v sebe zahŕňa históriu penitenciárnej starostlivosti od prvotnopospolnej
spoločnosti až po feudalizmus, ďalej prechádza charakteristikou penitenciárnej
starostlivosti ako procesu. Nato nadväzuje personálne zabezpečenie penitenciárnej
starostlivosti o odsúdených vo väzení a aké aktivity a činnosti vykonávajú pracovníci.
3.1 Pohľad do histórie penitenciárnej starostlivosti
V prvotnopospolnej spoločnosti bol každý člen iného rodu cudzí a považovaný za
nepriateľa, pričom člena svojho rodu považovali za posvätného. Takýto vzťah k členom sa
prejavil aj v trestoch. Kým voči cudzincom preferovali krvnú pomstu a odplatu voči svojim
vlastným členom uprednostňovali separáciu previnilca (Fábry, 2000).
Odkázaný sám na seba nemal veľkú šancu dlhodobejšieho prežitia vo voľnej prírode.
Vyhnanie zo spoločnosti bolo z ekonomického ako aj morálneho hľadiska veľmi účinné
vzhľadom na spôsob obživy. V minulosti bolo považované za rozsudok smrti (Kozoň,
2006).
Otrokárske štáty mali pokrokové názory na trest a jeho účel. Účelom trestu bolo nielen
zastrašenie, ale aj náprava páchateľa. Systém trestov bol rozdielny voči členom slobodnej
občianskej spoločnosti (napr. vyhnanstvo, deportácie do kolónii...) a voči otrokom
(mučenie, potupné popravy, ukrižovanie, vyhladovanie k smrti, hodenie šelmám...) (Fábry,
2000). Zaobchádzanie s otrokmi podliehalo svojvôli majiteľa. Dokonca v niektorých
obdobiach existencie otrokárskej spoločnosti mohol otroka beztrestne zabiť (Kozoň,
2006).
Prvá zmienka o väzení bola v Starovekom Ríme medzi rokmi 400 – 300 pred n. l. za vlády
kráľa Tullia Hostillia. Kráľ dal vystavať vežovitú stavbu, ktorú nazval „robur“ a slúžila na
izoláciu zločincov, ale neskôr aj na výkon väzby odsúdených na trest smrti. Postupne
vznikali aj ďalšie objekty a neskôr, najmä v časoch hromadného prenasledovania prvých
kresťanov im prisúdili aj prvé „výchovnú“ úlohu, t.j. aby takto donútili kresťanov
k návratu k pôvodnému pohanskému náboženstvu (Fábry, 2000).
Vtedajšia doba vzhľadom na počet uväznených si vyžiadala stanovenie určitých pravidiel
zaobchádzania. Preto cisár Theodosius II. vydal v roku 435 n. l. tzv. väzenské nariadenia.
Ďalší v roku 529 cisár Justinianus I. Dohľad nad väznicami bol zverený sudcom, stanovil
sa spôsob zaobchádzania s väzňami, zaviedla sa prvá kategorizácia väzňov, keď sa
34
oddelene väznili muži a ženy. Neskôr sa pri práci s väzňami začala využívať duchovná
činnosť (Kozoň, 2006).
Kňazi boli povinní navštevovať väzenia, starať sa o väzňov čítaním Biblie bez ohľadu na
závažnosť previnenia a pomáhať prepúšťaným.
V ústavoch bolo možné odborne vyškoliť personál a zabezpečiť rôzne pomôcky pre
zlepšenie a zefektívnenie práce s klientami. Sociálna starostlivosť o väzňov v 4. stor.
vykonávali sudcovia, ktorí navštevovali väzňov, dozerali na stravu, zisťovali od
odsúdených, či im dozorcovia neubližujú, i sa pravidelne umývajú, či ich cirkevní
duchovní spovedajú, liečia, sýtia, utišujú, vypočúvajú a orodujú za nich u sudcov (Fábry,
2000).
Podľa Kozoňa (2006) bol feudalizmus charakteristický cirkevnými žalármi, galejami,
temnicami a vojenskými väznicami.
V rannej feudálnej spoločnosti a uväznení jedinci, či už patrili k nevoľníkom či poddaní,
boli vydaní na svojvôľu feudála, ktorý bol ich sudcom. Feudál určil druh a mieru
uloženého trestu, bez zákona.
Do cirkevných žalárov umiestňovali odsúdených previnilcov voči nariadeniam cirkevného
práva na trest odňatia slobody pokáním. Boli umiestňované do kláštorných ciel, alebo na
samotku za účelom pokánia. Trest mohol byť spojený s prísnym pôstom o chlebe. Boli
určené pre previnilých duchovných a iné cirkevne osoby. Neskôr takýto druh trestu
poslúžil k vzniku svetských väzníc.
Galeje, deportácie a burlactvo boli určené pre veľké počty odsúdených, ktorých feudáli
nechceli dať popraviť katovi. Galeje, deportácie mali pripútať odsúdeného na loď, kde
musel pod údermi biča, či korbáča denne dlhé hodiny veslovať. Takýto druh trestu
preferoval vo Francúzsku a v Anglicku. Burlactvo je osobitná forma galejníctva, ktorá bola
zavedená v Rusku. Išlo o ťahanie lodí proti prúdu riek Volga, Dunaj a iné. Tieto tresty
vytlačila technika a najmä vynález parného stroja.
Temnice patrili k najstarším inštitúciám odňatia slobody. Boli zriaďované v rôznych
podzemných a pivničných priestoroch mestských hradieb, radov a opevnení. Boli tmavé,
špinavé, nevetrané a zapáchajúce. Prikovanie k stene, spútavanie reťazami mali znásobiť
utrpenie potrestaného a bolo súčasťou trestu pri zaobchádzaní s väzňom.
Vojenské väznice boli stanovené pre nevoľníkov tých feudálov a členov šľachty, ktorí
nechceli vynakladať finančné prostriedky na vydržiavanie temníc. Feudáli tak svojich
odsúdených poddaných dali na starosť armáde.
35
Armáda za dozeranie nad väzňami dostávala príplatky. Väzni museli pracovať na stavbe
a údržbe vojenských objektov a kasárni, vo vojenských skladoch a upratovali. Odsúdení
v dobrom zdravotnom stave, najmä mladí muži, boli odsúdení na niekoľkoročné pôsobenie
v armádnom zbore.
Zaobchádzanie s odsúdenými je proces, ktorý pozostáva zo súboru zámerných,
cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností presadzovaných voči odsúdeným, ktoré
sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa trestu výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (498/2008 Zb. z.).
Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je rozdielnym spôsobom
zabezpečiť výkon práv a povinností, podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť,
dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k
iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dohliada aj
na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského prostredia (93/2008Zb. z.).
3.2 Personál ÚVTOS
Sociálny pracovník vo väzení
Sociálna práca podľa Strieženca (2001) je odbor, ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje
sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Zabezpečuje pomoc
jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.
Socionet (2011) uvádza definíciu
sociálnej práce podľa Medzinárodnej federácie
sociálnych pracovníkov: „sociálna práca je činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje
problémy jednotlivcov, skupín , komunít, ktorá vzniká z konfliktov potrieb jednotlivcov
a spoločenských inštitúcii.“
Sociálny pracovník je profesionál vykonávajúci sociálnu prácu ako zamestnanie a zároveň
ako svoje životné poslanie.
Sociálny pracovník pracuje v problematickom sociálnom poli, kde sociálny cit,
dodržiavanie etiky, schopnosť empatie, aktívne počúvanie je to jediné čo môže poskytnúť
aj napriek slabému ekonomickému ohodnoteniu (Tokárová, 2003, s. 280).
Sociálna práca v trestnom práve je práca s páchateľmi trestných činov v dobe od obvinenia
až po ukončenie výkonu trestu ( Matoušek, 2008, s. 201).
36
Sociálny pracovník sa angažuje už pri vyšetrovaní trestného činu a niekedy je to práve sám
sociálny pracovník, kto navrhuje súdu alternatívne opatrenia k trestu odňatia slobody,
prípadne i preberajú kontrolu nad tým, ako je vykonávané. V priebehu výkonu trestu sa
starajú o udržiavanie klientových kontaktov s vonkajším svetom a po prepustení podporujú
klientove pokusy o nájdení takého spoločenského uplatnenia, ktoré by minimalizovalo
pravdepodobnosť ďalšieho kriminálneho správania (Matoušek, 1995, s. 71).
Justová (2009) vo svojom diele Zem, ktorá nemá svoje nebo približuje osobnosť
sociálneho pracovníka a charakterizuje jeho prácu ako pomoc klientovi za pomoci
všetkých svojich individuálnych schopností a znalostí, ale nikdy nie tak, aby prebral záťaž
klientovho problému na seba. Sociálny pracovník vo výkone trestu, je každý kto prichádza
do výkonu trestu s cieľom pomáhať odsúdeným ľuďom. Citová deprivácia odsúdených
ľudí, neustále prítomná beznádej a fatalizmus, častá negatívna spätná väzba, výsmech
a odsudzovanie, rizikové pracovné prostredie spolu s ďalšími negatívnymi faktormi kladú
na osobnosť sociálneho pracovníka zdanlivo občas až nemožné požiadavky.
Matoušek (2003) označil za najcieľavedomejšiu požiadavku na sociálneho pracovníka
v súčasnosti akademické vzdelanie na úrovni magisterského stupňa v odboroch sociálnej
práce. No nielen dosiahnutý stupeň vzdelania poskytne sociálnemu pracovníkovi
dostatočné vedomosti, schopnosti a zručnosti pre prácu s odsúdenými. Sú to najmä
skúsenosti a výcviky zamerané na vedenie klienta viesť ho k nájdeniu zmyslu života
a naučiť sa prijať záťažové situácie tak ako prídu.
Povinnou výbavou sociálneho pracovníka prichádzajúcich do výkonu trestu
podľa
Justovej (2009) by malo byť štúdium príslušných zákonov, pravidiel a noriem špecifických
pre dané prostredie.
Sociálny pracovník je často prvý, ktorý si vo väzenskom prostredí vytvára s odsúdeným
obyčajný dôverný ľudský vzťah. Sociálny pracovník musí byť trpezlivý, silný, dostatočne
pokorný, aby dokázal byť v procese pomoci rovnocenným partnerom a zároveň
profesionálny, aby poskytoval odsúdenému neustálu istotu bezpečia. Ďalej by mal
disponovať schopnosťou vypučiť si akúkoľvek informáciu zo života odsúdeného človeka
bez zhodnotenia obsahu informácie na základe predsudkov, či vnútorného odvrátenia sa či
dokonca jeho odsúdenia. Nie je dôležité, aby sociálny pracovník poznal odpoveď na každý
problém, aby vedel riešiť každú situáciu. U sociálneho pracovníka je potrebná akceptácia
vlastnej omylnosti.
37
Sociálna práca pri zaobchádzaní s odsúdeným smeruje k zmierneniu sociálnych problémov
alebo k odstráneniu možných príčin ich vzniku a pripravuje odsúdeného na prepustenie
z výkonu trestu (Vyhláška č. 368/2008).
Na Slovensku sa organizoval v roku 2007 prvý výcvik s názvom Sociálna práca s
trestanými osobami, ktorý prebiehal v Zlatých Moravciach akreditovaný Ministerstvom
školstva SR (www.majak.org).
Pre prácu s väzňami by sa mal sociálny pracovník rozhodnúť vtedy, ak je pre neho výzvou
chrániť hodnotu a zmysel človeka aj v tomto prostredí a verí v nápravu človeka a má
osobný záujem sa stretávanie sa s odsúdeným človekom (Justová, 2009).
Psychológ
Každý odsúdený má právo na psychologickú starostlivosť, ktorú mu zabezpečuje
psychológ. Na psychologickú starostlivosť má odsúdený nárok na základe písomnej
žiadosti, návrhu príslušníka zboru ústavu a na základe programu zaobchádzania.
V rámci psychologických služieb sa odsúdenému poskytuje:
− psychologická diagnostika – odhaľuje príčiny vzniku problému a zisťuje rozsah
a závažnosť problému, vytvára objektívny a komplexný obraz o odsúdenom,
− intervencia – technika na odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie stavov
a procesov, ktoré nemajú charakter krízovej situácie (Pavelová, 2007)
− krízová intervencia – zameriava sa na tie prvky minulosti a budúcnosti odsúdeného,
ktoré bezprostredne súvisia s jeho krízovou situáciou (Vodáčková, 2007, s. 46),
− psychologické poradenstvo – činností zameraná na vzdelávanie, výchovu a výcvik,
poskytovanie rád pri ťažkých, konfliktných situáciach.
− psychoterapia – liečebná činnosť, ktorá pôsobí na psychickú chorobu, poruchu
alebo anomáliu psychologickými prostriedkami,
− psychologická osveta – realizuje sa prostredníctvom prednášok či besied (Pavelová,
2007, s. 47).
Psychológ vo výkone trestu odňatia slobody môže vystupovať ako terapeut. Podľa Fischera
a Škody (2009) môže psychológ vystupovať ako terapeut praktik, ktorý s optimizmom
a vierou v seba samého a vo svoje schopnosti môže pôsobiť na odstránenie nežiadúcich
vzorcov správania konkrétneho odsúdeného, alebo aspoň na zmiernenie či čiastočný
prerod do sociálnej prijateľnej formy.
38
Duchovná služba vo väzení
Duchovné služby na Slovensku vykonáva Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených
zborov. Ordinariát je samostatný cirkevný útvar a je zároveň samostatnou inštitúciou
v štruktúrach ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.
Katolícka cirkev zriadila už tridsať štyri ordinariátov v celom svete.
Ordinariát zabezpečuje katolíckym veriacim vhodné podmienky na trvalú a primeranú
duchovnú starostlivosť v rámci Ozbrojených síl SR, Policajného zboru SR, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ostaných záchranných zložiek. Zabezpečuje duchovnú
starostlivosť o osoby, ktoré majú obmedzenú slobodu na základe rozhodnutia štátneho
orgánu. Jednotlivé oblasti ordinariátu sú rozdelené do vikariátov (Justová, 2009. s.53).
Úlohou vikariátu ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR ZVJS podľa
internetovej stránky samotného Vikariátu (2011) je zabezpečovať vhodné podmienky na
trvalú a primeranú duchovnú starostlivosť v rámci ZVJS katolíckym veriacim na základe
ich osobitných životných podmienok a špecifickej formy duchovnej starostlivosti.
Duchovná služba sa na Slovensku vykonáva v ústavoch v Bratislave, v Levoči, v Nitre,
v Prešove, na oddelení výkonu trestu s miestom výkonu služby v Sabinove, v Žiline,
v Banskej Bystrici – Kráľovej, v Hrnčiarovciach nad Parnou, v Dubnici nad Váhom,
v Košiciach – Šaci, v Nitre – Chrenovej, v Želiezovciach, v Leopoldove, v Ilave,
v Košiciach, v ústave pre mladistvých v Sučanoch a v nemocnici pre
obvinených
a odsúdených v a v ústave v Trenčíne.
Ordinariát obvineným a odsúdeným po prepustení poskytuje pomoc v rámci katolíckej
charity. Vykonáva sa v spolupráci so sociálnym pracovníkom. Na výkone duchovnej
služby v väzení sa podieľajú aj dobrovoľní pracovníc - rehoľné spoločenstvá, Spolok sv.
Vincenta z Paul, Združenie Matta Talbota (www. vikariat-zvjs.sk).
Duchovná služba sa poskytuje nielen odsúdeným rímsko – katolíckej viery, ale na základe
zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou aj inak nábožensky orientovaným
odsúdeným.
Podľa nás duchovná služba umožňuje odsúdenému vo väzení nájsť nový zmysel svojho
života. Stávajú sa prípady, kedy odsúdený - neveriaci pod vplyvom duchovnej pomoci
prechádza pod krídla viery, ktorá mu pomáha prežiť, adaptovať sa vo väzenskom priestore.
39
3.3 Zdravotná, pedagogická a kultúrno - osvetová starostlivosť
Zdravotná starostlivosť
Každé väzenské zariadenie má mať k dispozícii službu aspoň jedného praktického lekára.
Ak odsúdený ochorie, a sú potrebné špecializované lekárske služby, je treba zabezpečiť
jeho prevezenie do špecializovaných zariadení, alebo do civilných nemocníc. Každý
odsúdený musí mať možnosť využiť starostlivosť kvalifikovaného zubného lekára.
Odsúdení nesmú byť podrobení experimentom, ktoré by mohli narušiť celistvosť ich
fyzickej, alebo morálnej osoby.
Lekár je povinný prehliadnuť každého odsúdeného čo najskôr po prijme, a potom tak často
ako je to potrebné, kvôli prevencii výskytu duševnej alebo fyzickej choroby (Fábry, 2000).
Odsúdený v ústave počas výkonu trestu má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok
ustanovených osobitnými predpismi. Riaditeľ ústavu je povinný zabezpečiť odsúdeným
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti má odsúdený právo zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore
ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzkovým priestorom je vymedzený priestor
ústavu, ktorý je zabezpečený podľa stupňa stráženia. Počas vychádzky môže odsúdený
podľa podmienok v ústave športovať. Takúto vychádzku môže v mimoriadnych prípadoch
riaditeľ ústavu obmedziť alebo zrušiť (www.vazen.sk).
Základnú zdravotnú starostlivosť poskytujú všeobecní lekári, stomatológovia formou
základnej
ambulantnej
starostlivosti,
vrátane
sprostredkovania
ďalšej
odbornej,
ambulantnej a ústavnej starostlivosti. Odsúdeným je mimo pracovného času, počas
víkendov a sviatkov zabezpečená lekárska služba prvej pomoci a rýchla zdravotnícka
služba.
Špecializovanú zdravotnú starostlivosť poskytujú odborní lekári (či už v rámci zboru,
alebo aj v iných zdravotníckych zariadeniach) a to formou ambulantnej a ústavnej
starostlivosti (Pavelová, 2007).
Vzdelávanie
Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít zameraných na
začlenenie odsúdeného do
spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými potreba za aktívnej účasti
odsúdeného.
Vzdelávanie tvorí súhrn výchovných, vzdelávacích a osvetových aktivít zameraných na
získanie vedomostí, zručností a návykov, rozvoj poznávacích, praktických a tvorivých
schopností s cieľom zlepšiť sociálne postavenie odsúdeného (Vyhláška č. 368/2008).
40
Odsúdenému, u ktoré sú na to predpoklady, sa umožní, aby získal základné, stredné
odborné, úplne stredné vzdelanie alebo sa zúčastní iných foriem vzdelávania, ktoré
umožnia odsúdenému získať alebo zvyšovať pracovnú kvalifikáciu. Negramotnému
odsúdenému sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Účasť na priradených kurzov
je povinná (93/2008 Zb. z.).
Kultúrno - osvetová činnosť
Kultúrno - osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré
sprostredkúvajú odsúdenému akceptovateľné vzorce konania a správania, medziľudských
vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.
Odsúdený má právo objednať si na svoje náklady knihy, denné tlačoviny a časopisy,
vrátane zahraničných, ktoré sú v krajine rozširované, alebo im môžu byť tieto veci zaslané
v balíku, no nesmú narúšať účel výkonu väzby (346/2007 Zb. z.).
V ústave sa zriaďuje knižnica, ktorá je umiestnená v samostatnom priestore. Knižnica sa
zriaďuje tiež v otvorenom oddelení. Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice
knihy podľa vlastného výberu. Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok
určených knižničným a výpožičným poriadkom.
Odsúdený si môže za určených podmienok požičiavať športové potreby a hrať spoločenské
hry, ktoré sú v ústave k dispozícii (93/2008 Zb. z.).
Odsúdenému sa umožňuje, aby v záujmovom krúžku rozvíjal tvorivé schopnosti,
rozširoval vedomosti alebo vyrábal drobné predmety. Riaditeľ ústavu môže povoliť, aby
odsúdený zhotovenú vec daroval blízkym osobám alebo si ju po prepustení z výkonu trestu
ponechal; inak je zhotovená vec majetkom ústavu. V rámci záujmových krúžkov môžu sa z
materiálu ústavu vyrábať aj rôzne predmety prezentujúce ústav a zbor (www.vazen.sk).
Ak to podmienky v ústave umožňujú, môže ústav zabezpečiť, aby si odsúdení pod
odborným vedením pedagóga vydávali vlastný časopis. Obsah časopisu je zameraný najmä
na literárnu tvorbu odsúdených, poskytovanie informácií o právach a povinnostiach
odsúdených v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o pripravovaných
kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, o zaujímavostiach zo sveta kultúry, vedy a
techniky. V časopise nie je povolené uverejňovať príspevky, ktoré by mohli vyvolať
nepokoje medzi odsúdenými, urážlivé alebo inak sa dotýkajúce práv príslušníkov
národnostných menšín, iných odsúdených alebo príslušníkov zboru a zamestnancov zboru
(www.vazen.sk).
41
3.4 Nežiadúce vplyvy TVOS
Slovník sociálneho pracovníka (Strieženec, 1996. s. 201) uvádza socializáciu ako sociálny
interakčný proces, osvojovanie sústavy hodnôt, sociálnych noriem a všetkých faktorov
sociálneho celku. Učí sociálnemu spolužitiu s ostatnými jedincami.
Odsúdený po príchode do ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa musí naučiť žiť
a prispôsobiť novým pravidlám, normám, režimu a spoluodsúdeným. Internalizácia týchto
noriem sa nazýva prizonizácia. Prizonizácia podľa Inciardiho (1994) je proces adaptácie,
v ktorej odsúdený človek spoznáva pravidlá a predpisy inštitúcie, ako i neformálne
pravidlá, hodnoty, zvyky a celkovú kultúru väzenia.
Pojem prizonizácia pochádza od Donalda Clementa, sociológa, ktorý pracoval vo väzení
v USA. Podľa neho, fyzická blízkosť, v ktorej sú odsúdení nútení žiť jeden vedľa druhého,
ničí akékoľvek súkromie, väzenské predpisy a rutina ich núti ku konformite a izolácia
obmedzuje ich život. Život vo väzení najviac podporuje medzi odsúdenými monotónne
rovnostárstvo. Odsúdený majú rovnaké cely, nosia rovnaké oblečenie a jedia rovnaké
jedlo, v rovnaký čas vykonávajú rovnakú činnosť a identické veci v pevne stanovený čas
podľa presných predpisov a pod totožnou hrozbou disciplinárneho trestu (Inciardi, 1994).
Ďalším nežiaducim prejavom adaptácie je hospitalizmus. Hospitalizmus podľa Matouška
(1995) je stav dobrej adaptácie na umelé ústavné podmienky sprevádzané znižujúcimi
schopnosťami adaptácie na neústavný „civilný“ život. V zariadení má odsúdený človek
plné zaopatrenie, niekto za neho varí, niekto mu kúri, organizuje mu prácu, vytvára
priestor k mimopracovným aktivitám. Odsúdený sa stretáva s obmedzeným počtom
spoluobyvateľov zariadenia a s veľkým počtom profesionálov. Veľké, uzatvorené a osobne
homogénne kolektívy vedú ku korigovanému individuálnemu správaniu. Je viac
pravdepodobnejšie, že medzi odsúdenými bude interakcia osobné problémy znásobovať.
Ponorková choroba je stereotypné prostredie, z ktorého sa nedá uniknúť, zvyšuje únavu
a znižuje toleranciu (Matoušek,1995, s.107).
Šikanovanie – pochádza z fr. chicane = zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie,
prenasledovanie. Stále sa častejšie píše a hovorí o šikanovaní medzi školskými deťmi.
Šikanovanie sa prejavuje aj v ÚVTOS medzi dospelými mužmi (Říčan, 1998).
Šikanovanie, ktoré uvádza Slovník sociálneho pracovníka od Matouška (2008, s.112) je
týranie kolektívu, ktorého páchateľ i obeť sú osoby s rovnakou formálnou pozíciou
v skupine. Strieženec (1996, s. 211) podáva inú charakteristiku príp. definíciu šikanovania,
pričom šikanovanie považuje za konanie, ktorým jedna osoba alebo skupina osôb
spôsobuje iným príkorie, núti ich k ponižujúcim úkonom, násilím obmedzuje ich slobodu
42
So šikanovaním sa možno stretnúť napr. vo väzniciach, v skupinách nápravno –
výchovných zariadení. Šikanovaním je možno spáchať trestný čin.
Inštitucionalizácia – ide o skutočnosť adaptácie na vysoko organizovaný spôsob života vo
väzení, sprevádzaný stratou samostatnosti a iniciatívy. Osobnosť sa degraduje a stráca
schopnosť návratu do spoločnosti (Fischer, Škoda, 2009, s. 183).
43
4 PRIESKUM PENITENCIÁRNEJ STAROSTLIVOSTI
O ODSÚDENÝCH MUŽOV
Teoretické a metodologické východiská
Výskumy a prieskumy bakalárskych, diplomových a dizertačných prác sa môžu realizovať
za použitia kvantitatívnych alebo kvalitatívnych metód.
Metódy prírodných vied sú vzorom pre kvantitatívny výskum v sociálnych vedách.
Kvantitatívny výskum využíva náhodné výbery, experimenty a štrukturovaný zber
informácií pomocou testov, dotazníkov alebo pozorovaní. Kvantitatívny výskum býva
spájaný s hypoteticko – deduktívnym modelom vedy.
Metódy založené na tomto modely vedy sú v rámci metodológie kvantitatívneho výskumu
spracované tak, aby zodpovedali čo najviac predmetu skúmania. Od merania sa vyžaduje
validita, čo znamená meranie skutočnej veci, ktorá sa má merať a spoľahlivosť, čiže ak sa
bude merať rovnaká vec, pokiaľ sa nezmenila, zistia sa rovnaké výsledky. Posledným
krokom merania je verifikácia, overenie správnosti výsledkov a zakomponovanie do teórie.
(Hendl, 2005, s. 46).
Podľa Gavoru (2000) kvantitatívny výskum pracuje s číslami, zisťuje množstvo, rozsah
alebo frekvenciu výskytu javov. Informácie sa dajú matematicky spracovať, je možné
vyjadriť ich priemer, percentuálnu hodnotu.
Kvantitatívny výskum je zameraný na definovanie, počítanie a analyzovanie premenných
(Silverman, 2000).
Tab. 1 Výhody a nevýhody kvantitatívneho výskumu
Výhody
•
•
•
•
•
•
•
•
testovanie a validizácia teórie
zovšeobecnenie na celú populáciu
výskumník môže vytvoriť situáciu tak,
že eliminuje pôsobenie rušivých
premenných
relatívne rýchly zber informácii
poskytuje presné, číselné údaje
relatívne rýchla analýza údajov
výsledky sú relatívne nezávislé
na výskumníkovi
je užitočný pri skúmaní veľkých skupín
Nevýhody
•
•
•
•
kategórie a teórie použité výskumníkom
nemusia zodpovedať lokálnym
zvláštnostiam
výskumník sa zameriava na určitú
teóriu a jej testovanie a nie na rozvoj
teórie, preto môže vynechať,
nezaznamenať iné fenomény
získané údaje môžu byť príliš
abstraktné a všeobecné pre priamu
aplikáciu v miestnych podmienkach
výskumník je obmedzený
reduktnívnym spôsobom získavania
údajov
Zdroj: Hendl, 2005, s. 49
44
Kvalitatívny výskum niektorí autori považujú za doplnok tradičných kvantitatívnych
výskumných stratégii. Významný metodológ Creswell pojal kvalitatívny výskum ako
proces hľadania porozumenia založeného na rôznych metodologických tradíciách
skúmania daného sociálneho alebo ľudského problému (Hendl, 2005, s.50).
V rámci kvalitatívneho výskumu sa otvárajú problémy, ktoré doteraz neboli v centre
záujmu výskumu. Pre kvalitatívny
výskum je typické, že sa zdráha kvalifikovať
skutočnosť, pretože číselné vyjadrenie a celkové spracovanie údajov, ktoré je príbuzné
prírodným vedám, považuje podľa Gavoru (2000) za tvrdé, chladné a neosobné.
V mnohých kvantitatívne orientovaných učebniciach metodológie spoločenských vied sa
kvalitatívny výskum prezentuje ako relatívna druhoradá metodológia. Ako Silverman
(2000, s. 21) vo svojom diele píše: „odporúča sa, aby sa o nej uvažovalo iba
v počiatočných alebo prieskumných fázach výskumu. Pri nazeraní z tejto perspektívy sa
môže využiť kvalitatívny výskum na oboznámenie sa s prostredím, ako začne seriózny výber
vzorky a počítanie.“
Tab. 2 Výhody a nevýhody kvalitatívneho výskumu
Výhody
−
−
−
−
−
získava podrobný popis pri
skúmaní
o jedinca,
skupiny,
udalostí, fenoménu
skúma fenomén v prirodzenom
prostredí
umožňuje študovať procesy
umožňuje navrhovať teórie
dobre reaguje na miestne
situácie a podmienky
Nevýhody
−
−
−
−
−
získaná znalosť nemusí byť
o zovšeobecnená na populáciu a di iného
prostredia
je ťažké vykonávať kvantitatívne predikácie
je obtiažnejšie testovať hypotézy a teórie
analýza údajov i ich zber sú často časovo
náročné etapy
výsledky sú ľahšie ovplyvniteľné výskumníkom
a jeho osobnými preferenciami
Zdroj: Hendl, 2005, s. 52
Na záver ponúkame porovnávaciu tabuľku Tab. 3, ktorej autorom je Gavora (2005). Na
porovnávacej tabuľke poukazuje rozdielnosť kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu,
jeho východiská, množstvo realít, na ktoré sa počas výskumu výskumník zameriava
a sleduje. Ďalej porovnáva cieľ výskumu týchto dvoch druhov výskumu a prístup
výskumníkov k získavaniu potrebných údajov zo vzorovej skupiny.
45
Tab. 3 Porovnávacia tabuľka kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu
kvantitatívny výskum
kvalitatívny výskum
filozofické východiská
pozitivizmus
fenomenológia
existencia reality
jedna realita
viac realít
cieľ výskumu
vysvetlenie javov
overovanie teórie
porozumenie zmyslu javov
vytváranie novej teórie
prístup
číslo
skúma veľké skupiny ľudí
smeruje k zovšeobecnení
odstup od skúmaného
význam, slovo
skúma malé skupiny ľudí
jedinečnosť
vcítenie sa, ponorenie
sa do situácie
Zdroj: Gavora, 2005, s. 34
4.1 Ciele prieskumu
Na základe preštudovanej dostupnej literatúry a osobnej zvedavosti sme stanovili hlavný
cieľ prieskumu: Zistiť rozdiely a úspešnosť penitenciárnej starostlivosti o odsúdených
mužov na Slovensku, v Českej republike a v Nemecku a zistiť alternatívy nápravy osôb
vinných z trestnej činnosti.
Pre lepšie dosiahnutie a špecifikovanie cieľa, sme hlavný cieľ rozčlenili na čiastkové ciele:
C1: Zistiť rozdiely v penitenciárnej starostlivosti vo vybraných ÚVTOS v Českej republike
a v Nemecku v porovnaní so Slovenskom.
C2: Zistiť % úspešnosť a neúspešnosť resocializácie u prepustených mužov z VTOS.
C3: Zistiť ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov.
K získaniu informácii, a tým naplnenia čiastkových cieľov a nakoniec hlavného cieľa, sem
si stanovili prieskumné otázky:
O1: Existujú rozdiely medzi penitenciárnou starostlivosťou na Slovensku a v zahraničí?
O2: Líši sa % úspešnosť a neúspešnosť resocializácie u prepustených mužov z VTOS?
O3: Existujú v zahraničí alternatívne tresty a možnosti nápravy vinných z trestných činov?
4.2 Metódy prieskumu
Výber prieskumnej vzorky
Výberová zložka musela spĺňať niekoľko podmienok: aktívny podiel na penitenciárnej
starostlivosti o odsúdených mužov, odborný pracovník ÚVTOS. Výskumnú vzorku tvorilo
46
pätnásť
odborníkov
z troch
ÚTVOS
v Slovenskej
republike,
Českej
republike
a v Nemeckej spolkovej republike. Za kompetentných pre našu vzorku sme si zvolili
sociálneho pracovníka, psychológa, pedagóga a duchovného pracovníka pracujúcich
v priamom kontakte s odsúdenými.
Postupy – procedúry
Tab. 4 Postup realizácie prieskumnej časti
Mesiac
február 2011
marec 2011
koniec marca
apríl 2011
Aktivita
− Oslovenie Generálneho riaditeľstva SR v Bratislave
− zaslanie vzorových štruktúrovaných interview na Generálne
riaditeľstvo SR
− zaslanie žiadosti na Generálne riaditeľstvo ČR v Prahe
− zaslanie žiadosti do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Norimbergu
− oslovenie Štatistického úradu SR a Štatistického úradu ČR
−
− záporná odpoveď z Norimbergu poskytnúť potrebné informácie
prostredníctvom interview, pre pracovnú zaneprázdnenosť (viď.
Príloha A).
− vyhodnotenie interview z Hrnčiaroviec nad Parnou
Použité metódy
Na zodpovedanie prieskumných otázok sme zvolili exploračnú metódu interview.
Interview pochádza z angličtiny a je zložené z dvoch slov – inter, ktoré znamená medzi
a view čo predstavuje pohľad. Podľa názvu sa dá usúdiť, ži ide o interpersonálny kontakt,
najčastejšie tvárou v tvár. Niekedy sa používa i telefonické interview (Gavora, 2005).
V súčasnej dobe sa často používa interview cez web kameru.
Niektorí autori (napr.
Ondrejkovič, 2006) používajú pre interview slovo rozhovor. Rozhovor je základnou
sociálnou funkciou rečí. Patrí k významným nástrojom komunikácie medzi ľuďmi. Preto
je využiteľný ako jedna z metód poznávania človeka.
I keď existujú vážne výhrady
k rozhovoru ako vedeckej metóde. Rozhovor sa považuje za pomocný prostriedok na
doplňujúce pochopenie a objasnenie procesov, ktoré sú skúmané inými metódami.
V niektorých oblastiach (v psychológii a klinickej psychológii) sa rozhovor považuje za
jednu z najvýznamnejších a najčastejšie použitých metód skúmania ľudí (Ondrejkovič,
2006).
47
Interview je výskumnou metódou, ktorá umožňuje zachytiť nielen fakty, ale i hlbšie
preniknúť do motívov, postojov, zámerov, prianí alebo ak sa chceme dozvedieť či a ako
daný človek porozumel situácii. Počas realizácii interview môžeme sledovať vonkajšie
reakcie participanta (Gavora, 2005).
Od rozhovoru odporúča Ondrejkovič (2006) rozlišovať samotné interview. Podľa neho je
rozhovor spravidla vedení bezprostredne so skúmanou osobou za účelom jej skúmania a
lepšieho poznania. Interview je rozhovor o predmete skúmania s inou osobou či skupinou.
Interview ako druh rozhovoru nebude teda výskumom v pravom slova zmysle, ale bude
skôr koncentráciu informácii o ľuďoch, predmetoch, javoch či procesoch. Interview je
rozhovor s ľuďmi, ktorí vypovedajú o skutočnostiach, ktoré sú im známe, o ktorých si
myslia, že sú im známe.
Interview je sprostredkovaný a vysoko interaktívny proces získavania údajov(Ferjenčík,
2000).
Vedenie interview
Zmyslom
vedenia interview je vytvorenie rovnakých štandardných podmienok pre
všetkých participantov, ktoré sú bez emócii, interpretácii a intersubjektívnej interakcie.
Existuje aj výnimka pri tých otázkach, kde participanti sú vyzvaní k subjektívnym, príp.
hodnotiacim výpovediam (Ondrejkovič, 2006).
Zásady vedenia interview
Hendl (2005) a Ondrejkovič (2006) uvádzajú tieto zásady:
− Interview sa odohráva v kontrolovaných podmienkach, ktoré budú chrániť
účastníkov pred rušením, v tichu a v pokojnom prostredí.
− Na začiatku interview sa musí vytvoriť vzťah vzájomnej dôvery a záujmu.
− Výskumník kladie jednoduché, zrozumiteľné otázky, ktorým účastník rozumie.
Umožníme účastníkovi sa vyjadrovať za pomoci svojich vlastných termínov
a svojim vlastným štýlom.
− Obsah otázky nemá mať dve rozličné smerovania a nesmie byť formulovaný
všeobecne.
− V prípade nepochopenia otázky, môže výskumník doplniť otázku o vysvetlenie.
48
− Kladenie otázok má mať neutrálny charakter a nemá ovplyvňovať spôsob
účastníkovej odpovede. Výskumník sa má vyhýbať klásť sugestívne otázky,
ktorými by naznačoval, pre výskumníka, vhodnú odpoveď.
− Výpoveď účastníka interview aktívne počúvame a odpovedáme tak, aby druhá
strana vedela, že o jej informácie je záujem. Necháme účastníkovi dostatok času na
odpoveď.
− Výskumník
udržiava
neutrálny postoj
k výpovediam
participanta.
Osobu
neposudzujeme.
− Priebeh interview a zaznamenávanie musí byť rovnaké pre každého participanta.
Otázky musia byť položené v rovnakom znení a ich poradie sa nesmie meniť.
− Po interview skompletujeme a kontrolujeme svoje poznámky, ich kvalitu a úplnosť.
V prípade nedostatočného pochopenia odpovede, môžeme sa vrátiť k obsahu
výpovede.
Druhy interview
Gavora (2005) uvádza základné rozdelenie interview:
− štruktúrované interview - otázky a alternatívy odpovedí sú pevné dané
− neštruktúrované interview – umožňuje voľné odpovede participantovi. Takéto
interview prináša nové informácie, neočakávané situácie, no obtiažnejšie sa
vyhodnocuje
− pološtruktúrované interview – participantovi sa poskytnú alternatívne odpovede, ale
vyžaduje sa od neho aby výpovede odôvodnil či doplnil.
K týmto druhom interview ešte dopĺňame podľa Ondrejkoviča (2006, s. 137) o fókusové
interview. Vychádza z metodologického významu interakcie, diskurzu a skupinových
procesov, ktoré sú významné pre konštrukciu, resp. vznik názorov, orientačných
a významových vzorcov, hodnotových postojov skupiny. Skupiny sú označované, ako
focus group. Tieto skupiny, s ktorými sa vedie rozhovor, sú náhodnými skupinami
(oslovená skupina poslucháčov, divákov, čitateľov, nakupujúcich a pod.) a spravidla majú
k téme interview čo povedať. Vedenie rozhovoru potom prebieha formou moderovanej
diskusie, v ktorej moderátor hrá súčasne rolu pozorovateľa a facilitátora a na záver
formuluje, k čomu skupina v rozhovore dospela. Pôvodcom pojmu je R. Merton.
Hendl (2005) prináša ďalšie delenie interview (rozhovorov):
49
− štruktúrované interview s otvorenými otázkami – je zostavený zo starostlivo
formulovaných otázok, na ktoré má participant odpovedať. Informácie z takého to
interview sa dajú rýchlo a ľahko vyhodnotiť, pretože sa v interview ľahko
lokalizujú okruhy záujmu výskumníka. Tento typ interview je vhodný, pokiaľ ho
nemáme možnosť sa opakovať, máme málo času sa venovať participantovi, i vtedy
keď chceme odpovede porovnať.
− rozhovor pomocou návodu – návod k rozhovoru predstavuje zoznam otázok alebo
tém, ktoré sa majú v rámci interview prebrať. Tento návod má zaistiť, že sa
skutočne odpovie na všetky potrebné témy. Pomáha udržať zameranie rozhovoru.
− neformálny rozhovor – prebieha v ňom spontánna generácia otázok v prirodzenom
prostredí. Otázky môžu byť individualizované, aby sa dosiahlo hlbšej
komunikácie.
− naratívny rozhovor – pri tomto druhu interview nie je subjekt konfrontovaný so
štandardnými otázkami, ale je vedení k voľnému rozprávaniu. Túto metódu
spracoval F. Schütze.
− Fenomenologický rozhovor - zameraný na históriu života participanta. Požaduje
sa, aby participant vytváral a dával významy svojmu konaniu v konkrétnych
sociálnych situáciach.
Ferjenčík (2000) zhrňuje možné typológie interview, na interview štruktúrované,
neštruktúrované,
formálne,
neformálne,
výskumné,
terapeutické,
poradenské,
zamestnanecké a pod.
My sme si pre náš prieskum zo všetkých uvedených druhov vybrali štruktúrované
interview
s otvorenými
otázkami.
Považujeme
túto
metódu
za
najvhodnejšiu.
Prostredníctvom tejto metódy sme veľmi rýchlo a ľahko získali potrebné informácie pre
prieskum. Štruktúrovaný preto, lebo sme sa mohli opierať o konkrétne otázky, na ktoré
sme potrebovali poznať odpovede. Otvorené otázky dali možnosť participantom voľne
odpovedať na opýtané veci podľa ich potreby.
Ako doplňujúce metódy sme si zvolili analýzu a komparáciu.
Komparácia
alebo porovnávanie je vyhľadávanie objektov alebo javov, ktoré majú
spoločnú črtu alebo črty. Je to metóda zisťovania zhodných alebo rozdielnych vlastností
pozorovaných entít.
50
Porovnávanie je všeobecná operácia myslenia, ktorá vyúsťuje do zistenia, či sú dva
predmety alebo javy rovnaké (totožné), podobné alebo odlišné. Ten istý jav môže byť
z istého hľadiska podobný, ale z iného hľadiska odlišných, preto si treba uvedomiť (a v
komunikácii
upresniť)
hľadisko,
z ktorého
sa
porovnávanie
uskutočňuje
(sk.wikipedia.org).
Analýza môže byť charakterizovaná ako metóda práce používajúca rozbor a rozkladanie,
ale i všeobecná metóda výskumu jednotlivých vlastností niečoho, či rozbor, rozklad na
jednotlivé prvky, časti či zložky. Je opakom syntézy (sk.wikipedia.org).
51
5 VÝSLEDKY
5.1 Rozdiely penitenciárnej starostlivosť v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, Česká republika a Väznica Nürnberg,
Nemecká spolková republika.
Štruktúrované interview s otvorenými otázkami je metóda, ktorou sme chceli zistiť
odpoveď na O1: Existujú rozdiely medzi penitenciárnou starostlivosťou na Slovensku
a v zahraničí?
Tab. 5 Kategorizácia interview v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, Slovensko
Kategória
Podkategória
kontakt s odsúdeným
prvý kontakt
počas VT
posledný kontakt
služby
vzdelávanie
individuálny kontakt
časopis
záujmové krúžky
duchovné služby
prednášky, besedy
zmeny vo VT
vo voľnočasových
aktivitách
v starostlivosti/
resocializácii
v duchovnej viere
v legislatíve
V – Ot. 9, 10, 11, 12
P- Ot. 6, 7,8,9
V – Ot. 15
K – Ot. 2
V – Ot. 3 , 5, 6, 7, 8,
V – Ot. 1, 2, 14,
K - Ot. 3, 4,
SP – Ot. 5
V – Ot. 14
SP – Ot. 12
K – Ot. 9
SP- Ot. 10
SP – Ot. 13
V- Ot. 13
vzťah pracovník - odsúdený
záujem o aktivity
Kto to vykonáva
SP – Ot. 2,
P –Ot. 1
SP – Ot. 3
P- Ot. 8
SP – Ot. 3
duchovné služby
časopis
K – Ot. 3
V – Ot. 4
Legenda: SP – sociálny pracovník, P – psychológ, V- vychovávateľ, K – väzenský kaplán. Ot. – číslo otázky
v interview
Z interview vyplýva, že každý zamestnanec ústavu ponúka odsúdenému škálu služieb
a pomoci. Robí tak na základe individuálneho prístupu. Všetci opýtaní sa vyjadrili ku
všetkým hlavným kategóriám, na ktoré sme sa pýtali.
52
Chceli sme získať informácie o priebehu penitenciárnej starostlivosti v nemeckej väznici
Nürnberg a v českej väznici
Břeclav, no pre nedostatok času
zo stany vedenia
a zamestnancov sa nám nič nepodarilo zistiť (Príloha A.). Z Českého generálneho
riaditeľstva sa nám ani neozvali a nereagovali na žiadosti o poskytnutie informácii.
Zhrnutie C1: Zistiť rozdiely penitenciárnej starostlivosti vo vybraných ÚVTOS v Českej
republike a v Nemecku v porovnaní so Slovenskom.
Keďže sa nám
prostredníctvom interview nepodarilo zistiť rozdiely penitenciárnej
starostlivosti v zahraničí, môžeme výsledky porovnať so slovenským ÚVTOS.
5.2 Úspešnosť a neúspešnosť resocializácie na Slovensku, v Čechách a v Nemecku.
Slovenská republika.
Na úvod by sme charakterizovali pojem recidivista, ktoré budeme v tejto časť veľmi často
až stále používať. Recidíva podľa Matouška (2008, s. 170) je návrat k predchádzajúcemu
správaniu, najmä delikventnému. Podľa Strieženca (1996, s. 181) recidíva je obnovený,
opäť vracajúci, opakujúci sa prípad. Recidivista je osoba páchaná trestný čin a bola už
predtým pre trestný čin právoplatne odsúdená. Je to osoba, ktorá opakovane pácha trestné
činy.
Pre lepšiu orientáciu v našich tabuľkách, aby čitateľ vedel, čo patrí k jednotlivým druhom
kriminality, prikladáme tabuľku do príloh (Príloha C). K jednotlivým tabuľkám pre lepšiu
vizuálnu predstavu prikladáme aj grafy.
O2: Líši sa % úspešnosť a neúspešnosť resocializácie u prepustených mužov z VTOS?
Tab. 6 Štatistické údaje za Trnavský kraj SR
Druh kriminality
Násilná kriminalita
Mravnostná kriminalita
Majetková kriminalita
Ostatná kriminalita
Ekonomická
kriminalita
Zostávajúca kriminalita
Celková kriminalita
dospelý páchateľ
61
1
326
159
%
93,85%
100,00%
95,04%
98,76%
zistená kriminalita celkom
65
5
343
161
129
154
834
99,23%
99,35%
97,09%
130
155
859
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
53
Pre Trnavský kraj sme nútení používať termín dospelý páchateľ či dospelí páchatelia,
nakoľko z tabuľky nie je možné zistiť, koľko trestných činov spáchali recidivisti.
Analýzou sme zistili, že na celkovej kriminalite v Trnavskom kraji majú veľký podiel
dospelí páchatelia. Ich trestná činnosť predstavuje 97,09% čo je 834 trestných činov
z celkových 859.
Česká republika
Tab. 7 Štatistické údaje za Juhomoravský kraj ČR
Druh kriminality
Násilná kriminalita
Mravnostná kriminalita
Majetková kriminalita
Ostatná kriminalita
Ekonomická kriminalita
Zostávajúca kriminalita
Celková kriminalita
recidivista
53
8
188
89
37
85
460
%
29,12%
34,78%
11,33%
33,46%
12,21%
30,47%
16,98%
zistená kriminalita
celkom
182
23
1659
266
303
279
2709
Zdroj: Policajné prezídium ČR
54
Za pomoci analýzy štatistických údajov sme dospeli k výsledkom, že trestnú činnosť
v Juhomoravskom kraji najviac páchali recidivisti a to najmä v oblasti ekonomickej
trestnej činnosti, kde sa podieľali až 100% účasťou.
Tab.8 Okres Břeclav
Druh kriminality
Násilná kriminalita
Mravnostná kriminalita
Majetková kriminalita
Ostatná kriminalita
Ekonomická kriminalita
Zostávajúca kriminalita
Celková kriminalita
Břeclav
14
2
116
27
19
28
206
%
7,69%
8,70%
6,99%
10,15%
6,27%
10,14%
7,60%
Celková kriminalita v kraji
182
23
1659
266
303
276
2709
Zdroj: Policajné prezídium ČR
55
Pri analýze údajov zo štatistického úradu sme zistili, že v Okrese Břeclav, v Českej
republike, je veľmi nízka kriminalita v porovnaní s celkovou kriminalitou v kraji.
Tab. 9 Štatistické údaje zo Spolkovej republiky Nemecko, okres Nürnberg
druh kriminality
násilná kriminalita
mravnostná kriminalita
majetková kriminalita
ostatná kriminalita
ekonomická kriminalita
zostávajúca kriminalita
spolu
Nürnberg
841
382
1392
866
7954
313
11748
%
7,16%
3,25%
11,85%
7,37%
67,71%
2,66%
100,00%
Zdroj: Kriminálny inštitút, Nemecko
Po spracovaní údajov s pomocou analýzy sme zistili prevahu ekonomickej kriminality
v okrese Nürnberg v Nemecku. Podiel ekonomickej kriminality v rámci celkovej v okrese
je 67,71%.
Zhrnutie C2:
Za použitia analýzy a komparácie sme zistili, že v Trnavskom kraji i v Juhomoravskom
kraji majú recidivisti a dospelí páchatelia najvyšší podiel na páchaní trestnej činnosti. Až
stopercentnú účasť majú recidivisti a dospelí páchatelia na páchaní ekonomických
a mravnostných trestných činov.
56
V Nemecku, v okrese Nürnberg je najväčšia kriminalita v ekonomickej oblasti až 63,02%
z celkovej kriminality v okrese.
5.3 Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov.
O3: Existujú v zahraničí alternatívne tresty a možnosti nápravy vinných z trestných činov?
Tab.10 Alternatívne tresty
SLOVENSKÁ
REPUBLIKA
ČESKÁ REPUBLIKA
SPOLKOVÁREPUBLIKA
NEMECKO
podmienečné odsúdenie
peňažný trest
podmienečné odsúdenie
podmienečné odsúdenie
domáce väzenie
peňažný trest
trest zákazu činnosti
všeobecne prospešné práce
verejnoprospešné práce
trest vyhostenia
prepadnutie majetku
domáce väzenie
trest zákazu pobytu
peňažný trest
vyrovnania medzi vinníkom
a obeťou
trest prepadnutia majetku
trest prepadnutia veci.
domáce väzenie
povinné práce
podmienečný odklad VTOS s
probačným dohľadom
prepadnutie veci nebo inej
majetkovej hodnoty
zákaz činnosti
zákaz pobytu
zákaz vstupu na športovej,
kultúrnej a inej spoločenskej akcie
strata čestných titulov alebo
vyznamenania
strata vojenské hodnosti
vyhostenie
Zdroje: Zákon NR SR č.498/2008 trestný zákon, Zákon NR ČR 40/2009 trestný zákon, Zákon č. 418/2011
nemecký trestný zákon
Za použitia analýzy a komparácie, sme zistili, že na Slovensku, v Česku a v Nemecku
máme niektoré podobné alternatívne tresty, ktorými by si páchateľ trestných činov mohol
odpykať svoj trest. Najviac podobných máme s Českou republikou.
Na základe použitých metód, interview, analýzy a komparácie, nemôžeme tvrdiť, že sme
hlavný cieľ: Zistiť rozdiel a úspešnosť penitenciárnej starostlivosti o odsúdených mužov
na Slovensku, v Českej republike a v Nemecku a zistiť alternatívy nápravy osôb vinných
z trestnej činnosti., úplne naplnili. Pre pracovnú zaneprázdnenosť zamestnancov nami
vybraných väzníc sa nám hlavný cieľ nepodarilo naplniť. Naplnili sme iba druhú časť
cieľa čo dokazuje Tab. 10.
57
6 DISKUSIA
V priebehu štúdia na vysokej škole sme venovali pozornosť rôznym sociálnym skupinám.
Učili sme ako máme s nimi pracovať, aké metódy a prostriedky máme využívať ako sa
máme k jednotlivým skupinám správať ako pristupovať. Zaoberali sme sa majoritnou
spoločnosťou i minoritnými spoločenstva. No nikdy sme sa bližšie nezaoberali
penitenciárnou starostlivosťou. A práve preto, že sa počas nášho štúdia nedostalo toľko
pozornosti tejto problematike, sem sa rozhodli jej venovať všetku našu pozornosť. Skôr
ako záujem o problematiku sme pociťovali zvedavosť preniknúť do tajomstiev práce
odborníkov s odsúdenými.
Preto aj teoretická časť bola venovaná penitenciárnej starostlivosti, právam väzňov
a odborníkom pracujúcimi s odsúdenými.
6.1 Rozdiel penitenciárnej starostlivosť v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
Slovenská republika, ÚVTOS Břeclav, Česká republika a Väznica Nürnberg,
Nemecká spolková republika.
C1: Zistiť rozdiely v penitenciárnej starostlivosti vo vybraných ÚVTOS v Českej republike
a v Nemecku v porovnaní so Slovenskom.
Na základe interview sme si stanovili hlavné kategórie a podkategórie.
1. Kategória: Kontakt s odsúdeným
a) Podkategória: Prvý kontakt
SP- „Prvé stretnutie mám s odsúdeným na nástupnom oddiely, kde s ním vykonávam
nástupný pohovor. Pohovor zisťujem rodinnú a pracovnú anamnézu. Ďalej absolvuje
odsúdený tzv. spracovanie dotazníka i rizika sociálneho zlyhania.“
P – „Po prvýkrát sa s odsúdeným stretávam na základe požiadania odsúdeného či
odporúčania personálu. Pri určitých situáciach je určená potreba sedenia.“
b) Podkategória: Počas VT
SP – „Stretnutia s odsúdeným sú podľa potreby a žiadostí odsúdeného. Prvé stretnutie je
pri vstupnom pohovore a posledné pri výstupnom pohovore. Počas výkonu trestu je to na
základe požiadania zo strany odsúdeného.“
P – „Individuálne poradenstvo je denné. Skupinové sa realizuje podľa plánu činností.“
58
c) Podkategória: Posledný kontakt:
SP – „Prvé stretnutie je pri vstupnom pohovore a posledné pri výstupnom pohovore.“
2. Kategória: Služby
a) Podkategória – Vzdelanie:
V – „Poskytujeme odsúdenému možnosť získať gymnaziálne vzdelanie s maturitou.“
V - „Vzdelávanie prebieha štandardne ako v normálnej škole. V ústave máme zriadené
dve detašované triedy Arcibiskupského gymnázia, kde vyučujú pedagógovia z gymnázií.“
V – „Áno. Je taká možnosť, zákon to akceptuje ako plnohodnotné vzdelanie ukončené
maturitou.“
V – „V súčasnosti majú možnosť absolvovať gymnaziálne štúdium. Vzdelanie v iných
študijných odboroch v tunajšom ústave neprebieha.“
b) Podkategória – Individuálny kontakt:
P – „Častejšie využívam individuálne poradenstvo.“
P – „Prebieha klasickou formou. Nadviažem kontakt a poradenský vzťah a nasleduje
rozoberanie riešení konkrétnych ťažkostí. Podľa potreby je volené pokračovanie v sedení.“
P – „Individuálne poradenstvo je denné. Skupinové sa realizuje podľa plánu činností.“
V – „Prebieha formou individuálnej, skupinovej, bezprostrednej a sprostredkovanej
komunikácie.“
K – „Áno, odsúdený má právo spovedať sa, alebo byť zúčastnený na duchovnom rozhovore
na báze dobrovoľnosti.“
c) Podkategória – Časopis:
V – „Časopis Dialóg vydávame už sedem rokov.“
V – „Nie. V tunajšom ústave majú záujem len piati odsúdení. Vzhľadom na celkový počet
odsúdených v ústave, je to pomerne málo.“
V – „Ťažko povedať, ktorá téma prevláda, sú to rôzne témy a oblasti, všetky však súvisia
s väzenským životom.“
V – „Ak, tak len v nepodstatných detailoch.“
V – „Podmienky stanovuje zákon č. 475/2005 Z. z. a ďalšie interné predpisy. Členovia
redakčného krúžku pri práci s ústavným časopisom vychádzajú z koncepcie ústavného
časopisu.“
59
V – „Odsúdení sa na vizáži podieľajú sami. Priebežne ich kontrolujem a usmerňujem
podľa potreby. Témy sa môžu s odôvodnených prípadoch meniť.“
d) Podkategória – Záujmové krúžky:
V – „Realizácia voľnočasových aktivít vychádza zo zákona č.475/2005 Z. z. z výkonu
trestu odňatia slobody a z ďalších interných noriem a predpisov ako i možností ústavu.“
V – „Áno. Svoje návrhy – pripomienky mi zasielajú písomne alebo navrhujú
a pripomienkujú pri osobnom pohovore.“
V – „Zmeniť aktivity by som nechcel, chcel by som len zlepšiť či zmeniť podmienky,
v ktorých aktivity prebiehajú.“
e)Podkategória - Duchovné služby:
K – „Vo výkone trestu je nižší záujem o bohoslužby než vo väzbe. Väzba je psychicky
náročnejšia. Percentuálne však je to tak ako v civilnom živote. Menšia polovica navštevuje
kostol.“
K – „Áno, všetky aktivity vedú k resocializácii. Ponúkame tieto aktivity: evanjelizačné
semináre, biblická škola, dramatické krúžky, omše, spovede a duchovné obrady.“
f)Podkategória – Prednášky, besedy:
SP – „Sú to už spomínané vstupné a individuálne pohovory prednášky a besedy.“
4.Kategória: Zmeny vo výkone trestu:
a) Podkategória – Zmeny v záujmoch:
V – „Zmeniť aktivity by som nechcel, chcel by som len zlepšiť či zmeniť podmienky,
v ktorých aktivity prebiehajú.“
b) Podkategória – Zmeny v starostlivosti:
SP – „Netýka sa to priamo výkonu trestu, ale najviac by sa zišla pomoc pri riešení otázky
bývania po výkone trestu.“
c) Podkategória – Zmeny vo viere:
K – „Stáva sa často, že neveriaci sa stane veriacim. Prestupovanie z viery na vieru
nepodporujem. Každá cirkev má právo starať sa o svojich veriacich a to zabezpečuje
väzenský kaplán.“
60
d) Podkategória – Zmeny v legislatíve:
SP – „Potrebovali by sme ešte jedného sociálneho pracovníka prípadne zmenšiť počet
odsúdených na jedného sociálneho pracovníka, čo by zvýšilo kvalitu práce s odsúdeným.“
5. Kategória – Vzťah pracovník a odsúdený:
SP - „Je to veľmi individuálne. Je otázka skôr pre odsúdených ako pre mňa, ale myslím, že
v podstate pozitívny. Sociálny pracovník vo výkone trestu má odsúdeným pomáhať.“
V – „V adaptačnej fáze sú prevažne „opatrnejší“. Väčší záujem o ponuku našich aktivít
prejavujú až neskôr.“
6. Kategória – Záujem o aktivity
a) Podkategória – Časopis:
V – „Nie. V tunajšom ústave majú záujem len piati odsúdení. Vzhľadom na celkový počet
odsúdených v ústave, je to pomerne málo.“
b) Podkategória – Duchovné služby:
K – „Vo výkone trestu je nižší záujem o bohoslužby než vo väzbe. Väzba je psychicky
náročnejšia. Percentuálne však je to tak ako v civilnom živote. Menšia polovica navštevuje
kostol.“
Interview sme urobili v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou so štyrmi zamestnancami,
pracujúcimi
s odsúdenými.
Zamestnancami
boli
sociálny
pracovník,
psychológ,
vychovávateľ a väzenský kaplán. Získané informácie sme dopĺňali zdrojmi z internetových
stránok zahraničných väzníc- Břeclav a Nürnberg.
Odsúdený pro príchode do väzenia sa dostáva do nástupného oddelenia. Tu sa po prvý krát
stretáva so sociálnym pracovníkom a psychológom.
Zisťujú jeho rodinnú a pracovnú
anamnézu, vypĺňa dotazník so základnými údajmi potrebnými na založenie osobnej karty.
Po uplynutí času potrebného na adaptáciu a oboznámenie sa s ústavným poriadkom,
prechádza na oddelenie výkonu trestu. Tú sa naďalej stretáva so sociálnym pracovníkom
a psychológom, no na základe požiadania. So psychológom sa môže odsúdený stretnúť aj
na základe odporúčania personálu.
Odsúdený prichádza do väzenia z rôzneho domáceho a spoločenského prostredia. Je pre
neho ťažké si rýchlo vytvoriť vzťah k sociálnemu pracovníkovi, psychológovi či
61
vychovávateľovi. Vychovávateľ tvrdí: „ V adaptačnej fáze sú prevažne „opatrnejší“. Väčší
záujem o ponuku našich aktivít prejavujú až neskôr.“
Čas trávení vo výkone väzby má odsúdený spestrený pracovnými povinnosťami, ktoré
môže vykonávať na pracoviskách mimo ústav, hlavne v poľnohospodárstve, stavebníctve
a v priemyselnej výrobe.
Ako u nás tak v Nemecku či v Česku väzni môžu pracovať mimo ústav, najmä
v podnikateľskej sfére, na pozemkoch ústavu, v obchodných podnikoch. Odsúdení, ktorí
nemôžu pracovať mimo ústav pracujú v priestoroch ako výpomoc pri
kuchároch,
údržbároch ako výpomoc pri obsluhe kotolni, upratujú v areáli a pracujú ako skladníci
(www.vscr.cz).
Okrem pracovnej činnosti majú možnosť sa vzdelávať. V Hrnčiarovciach nad Parnou
umožňujú svojim odsúdeným získať gymnaziálne vzdelanie s maturitou.
Vzdelávanie
odsúdeného sa uskutočňuje v priestoroch školského strediska , ktoré je vybavené dvomi
učebňami a jednou počítačovou učebňou. Vo vyučovacom procese sa využívajú učebnice,
učebné pomôcky a audiovizuálna technika. Pri zabezpečovaní vzdelávania ústav aktívne
spolupracuje s organizáciami tretieho sektora (www.zvjs.sk).
V rokoch 2002- 2004 bol realizovaný projekt „Nový štart“. Na projekte sa podieľalo
Generálne riaditeľstvo ZVJS SR v spolupráci s občianskym združením ANDROS. Cieľom
projektu bolo uľahčenie prístupu a návratu na trh práce pre tých, ktorí majú ťažkosti
s integráciou a reintegráciou na trhu práce. Projekt bol zameraný na zriadenie
vzdelávacieho kurzu počítačovej zručnosti. Kurz bol certifikovaný. Súčasťou predkladania
realizácie projektu bolo podmienkou zriadenie plne vybavených počítačových učební
v ústavoch Hrnčiarovce nad Parnou, Banská Bystrica – Kráľová a Košice – Šaca.
Nevýhodu tohto projektu videli v tom, že skúšku na certifikát si nemohli odsúdení
absolvovať ešte vo výkone trestu, ale až po prepustení (www.zjvs.sk).
V ÚVTOS Dubnici nad Váhom sa v školskom roku 2010/2011 pokračuje vo vzdelávaní
odsúdených v akreditovanom trojročnom študijnom odbore
strojný mechanik dennou
formou. Druhým subjektom, ktorý realizuje stredoškolské vzdelávanie odsúdených je
Stredná odborná škole polytechnická Trenčín. Študenti úspešne absolvovali prvý školský
rok v študijnom odbore obchodný pracovník a v učebnom odbore krajčír – pánske odevy.
Mimo vzdelávanie sa môžu odsúdení venovať v Hrnčiarovciach aj písaniu ústavného
časopisu Dialóg, ktorý vychádza už sedem rokov. Podľa slov vychovávateľa zariadenia,
keď sme sa ho pýtali či je veľký záujem o prácu pre časopis odpovedal: „Nie. V tunajšom
62
ústave majú záujem len piati odsúdení. Vzhľadom na celkový počet odsúdených v ústave, je
to pomerne málo.“ Či vydávajú aj v zahraničí odsúdení časopis sme sa nikde nedozvedeli.
Mimo časopisecký krúžok sa odsúdení venujú aj rôznym športovým a záujmovým
aktivitám. V ústave sú zriadené krúžky s celoústavnou pôsobnosťou, ktoré sú zamerané na
cudzojazyčnú konverzáciu, na spev a hudbu, technickú oblasť a záujmové krúžky zriadené
v jednotlivých výchovných oddieloch. Krúžky možno rozdeliť do dvoch kategórii a to na
športové a chovateľské. Športové krúžky podľa internetovej stránky ZVJS sú zastúpené
futbalom, nohejbalom, volejbalom a basketbalom. Odsúdení môže na športovú činnosť
využívať viacúčelové miestnosti vo výchovných kolektívoch, ktoré sú vybavené
potrebným náradím na cvičenie
ako hrazda a stolnotenisovým stolom.
V letných
mesiacoch môžu odsúdení využívať ihrisko s umelým trávnikom, viacúčelové ihrisko
s asfaltobetónovým povrchom. K dispozícii majú aj telocvičňu.
V chovateľskom krúžku sa venujú starostlivosti a chovu vtáctva a akvarijných rybičiek.
Aj v českej väznici Břeclav sa odsúdení venujú akvaristike a hudbe (www.vscr.cz).
Realizácia a zmena voľnočasových aktivít je závislá od zákona 475/200 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody, od interných noriem a predpisov. Podľa vychovávateľa zmena
aktivít nie je potrebná, iba by chcel zmeniť alebo zlepšiť podmienky, v ktorých aktivity
prebiehajú.
Odsúdení majú právo na duchovnú službu, „spovedať sa, alebo byť účastný na duchovnom
rozhovore.“ Podľa slov väzenského kaplána podstata jeho poslania je „ochota pôsobiť
tam, kde je to najviac potrebné, aby sa stala zmena v ľudskom srdci.“ Účasť na eucharistii
je menšia vo výkone trestu ako vo väzbe. Kaplán si to vysvetľuje takto: „Väzba je
psychicky náročnejšia...“ Kaplána sme sa spýtali na prestúpenie, prechod odsúdeného na
vieru. Jeho odpoveď nás ani neprekvapila: „Stáva sa často, že neveriaci sa stane veriacim.
Prestupovanie z viery na vieru nepodporujem. Každá cirkev má právo starať sa o svojich
veriacich a to zabezpečuje väzenský kaplán.“
Kaplani väznice Břeclavi sa venujú predovšetkým vykonávaniu bohoslužieb vo väznici
a návštevám bohoslužieb s odsúdenými v niektorom z břeclavských kostolov. Podieľajú sa
taktiež na zaistení programu zaobchádzania v podobe pastoračno – terapeutickej skupiny
(www.vscr.cz).
Na resocializácii a reintegrácii odsúdeného sa využívajú prednášky, besedy a upozornenia
zo strany sociálneho pracovníka. Zaujímavé, že v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je
v súčasnom stave, podľa sociálneho pracovníka, 1500 – 1600 odsúdených. O tento počet
odsúdených sa po sociálnej stránke starajú iba dvaja sociálny pracovníci. Z toho vyplýva aj
63
potreba vytvorenia ďalšieho pracovného miesta pre minimálne jedného sociálneho
pracovníka.
Penitenciárna starostlivosť v ÚTVOS prebieha na báze individuálnej práce s klientom.
Skupinová práca prebieha v rámci jednotlivých oddelení. V súčasnej dobe prebieha
v hrnčiarovskej väznici projekt Dajme šancu začať odznovu. Realizuje ho občianske
združenie Ain Karim. Jeho podstatou je skupinová a individuálna práca s odsúdenými vo
výkone trestu odňatia slobody a po jeho ukončení, ktorá predstavuje duchovnú a sociálnu
starostlivosť o odsúdených.
Cieľom projektu je zvyšovanie zmysluplnosti života
odsúdeným, zvyšovanie sociálnych zručností, primárna prevencia sociálno – patologických
javov a znižovanie recidívneho správania. Projekt prebieha od januára do decembra 2011.
Vykonávateľmi projektu sú dobrovoľníci z občianskeho združenia.
Zhrnutie C1:
Prostredníctvom
výpovedí
sociálneho
pracovníka,
psychológa,
vychovávateľa
a väzenského kaplána sme zistili, že vykonávajú náročnú prácu limitovanú zákonmi,
nadmerným počtom odsúdených a závislými od schválenia rôznych projektov. Na druhej
strane, vykonávajú svoju prácu čo najpoctivejšie čo sa odzrkadľuje aj v percentuálnej
úspešnosti návratnosti odsúdených do väzenia. Podľa odhadov sociálneho pracovníka
predstavuje návratnosť odsúdených 15%.
Čo nás najviac mrzí je, že sme zistené skutočnosti nemohli porovnať s aktuálnymi názormi
a postrehmi zamestnancov z vybraných väzníc. No snažili sme sa to kompenzovať
informáciami dostupnými na internetových portáloch jednotlivých väzníc.
6.2 Úspešnosť a neúspešnosť resocializácie na Slovensku, v Čechách a v Nemecku.
C2: Zistiť % úspešnosť a neúspešnosť resocializácie u prepustených mužov z VTOS.
Podľa údajov Štatistického úradu SR za Trnavský kraj sme zistili, že najväčší podiel na
páchaní trestnej činnosti majú dospelí páchatelia. V tejto časti uvádzame ako páchateľov
dospelých ľudí, pretože z trnavskej štatistiky sme mohli iba vyčítať, koľko trestných činov
spáchali mladiství a maloletí páchatelia. Nevieme posúdiť koľko zo zvyšného počtu
trestných činov bolo spáchaných recidivistami a koľko prvopáchateľmi.
Dospelí páchatelia spáchali v Trnavskom kraji spolu 834 trestných činov, čo v percentách
predstavuje 97,09%. Najviac so všetkých trestných činov sme zaznamenali za násilnú
kriminalitu, od ktorú spadajú vraždy, lúpeže, či úmyselné ublíženie na zdraví. T tejto
64
oblasti za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2011 bolo spáchaných 61 trestných činov čo
predstavuje 93,85% z celkovej trestnej činnosti v kraji.
Ďalšou oblasťou je mravnostná kriminalita, kde bol spáchaný jeden jediný trestný čin
z celého kraja.
Majetková kriminalita patrí k ďalšiemu druhu kriminálneho trestného činu. Na majetkovej
trestnej činnosti sa dospelí páchatelia podieľali celkom tristodvadsať šesťkrát. To
predstavuje 95,04% z celkového počtu 343 objasnených prípadov. Väčšou účasťou, okrem
už doposiaľ spomínaných druhov, sa podieľali dospelí páchatelia v ekonomickej
kriminalite, kde spáchali 129 trestných činov z celkových 130, v ostatnej kriminalite, pod
ktorú patria napr. výtržníctvo, požiare alebo drogy. V tejto oblasti kriminality sa dospelí
páchatelia previnili stopäťdesiat deväťkrát zo 161 dokázaných činov. Posledným druhom
kriminality, na ktorý sem sa zamerali, sú zostávajúce trestné činy. Sem možno zaradiť
dopravné nehody , ohrozenie pod vplyvom návykových látok a trestné činy vojenské
a proti republiky. V uvedených činoch bolo zaznamenaných 154 prehrešení proti trestnému
zákonu, ktoré spáchali dospelí páchatelia.
V Českej republike sme informácie zbierali zo materiálov Policajného zboru ČR. Zamerali
sme sa na Juhomoravský kraj a v rámci tohto kraja na okres Břeclav.
V Juhomoravskom kraji, tak ako u nás, majú najväčšiu účasť na páchaní trestnej činnosti
recidivisti. Celková hodnota podielu je 16,98% , 460 z 2709 všetkých trestných činov
dokázaných páchateľom.
Najnižší počet trestnej činnosti bol zaevidovaný v mravnostnej kriminalite. Mravnostná
kriminalita bola dokázaná 8 recidivistom z 23 spáchaných činov v Juhomoravskom kraji.
Ďalej uvádzame iba druh kriminality a počet spáchaných trestných činov, kde páchateľmi
boli recidivisti. Ekonomická kriminalita je reprezentovaná 303 trestnými činmi, z ktorých
37 spáchali recidivisti, násilná kriminalita je preukázaná v 182 prípadoch, z ktorých 53
pripadá recidivistom, zostávajúca kriminalita má hodnotu 85 trestných činov z celkových
279, ostatná kriminalita bola spáchaná v 266 prípadoch a dokázaná bola v 89 prípadoch
recidivistom a majetková kriminalita bola preukázaná v1659 prípadoch, na ktorých sa
recidivisti podieľali celkovo 188- krát.
Keď to zhrnieme, tak v Juhomoravskom kraji bolo za obdobie od 01.01.2011 do
31.01.2011 zaevidovaných 2709 protizákonných činov. Z tohto počtu pripadá v 460
prípadoch (16,98%) na účet recidivistom.
65
V okrese Břeclav, v Juhomoravskom kraji, bolo spolu zistených 206 trestných činov. Spolu
bolo, podľa štatistických údajov Policajného prezídia ČR, spáchaných 2709 trestných
činov (7,60%). V celkovej kriminalite okres Břeclav nepredstavuje riziko z pohľadu
nebezpečného kriminálneho prostredia.
Keďže sme zo štatistík nemohli zistiť koľko
z celkového počtu zistených a objasnených trestných činov spáchali recidivisti, nemôžeme
ani určiť podiel recidivistov na páchaní protizákonných skutkov v okrese Břeclav.
Pri spracovávaní údajov pre mesto Nürnberg, Nemecká spolková republika, sme sa
zamerali na rovnaké druhy kriminality ako v slovenských a českých štatistikách.
V Nürnburgu bolo za rok 2009 zistených 11 748 trestných činov. Najviac spáchaných
protiprávnych činov bolo vykonaných v ekonomickej sfére. Krádeže, korupcia, sprenevera
i podvod predstavujú okolo 68% z celkovej kriminality v Nürnburgu. V menšej miere sa
páchatelia previnili proti zákonu v ostatnej kriminalite (866 prípadov - 7,37%),,
v majetkovej kriminalite (1392 prípadov – 11,85%). V ešte menšej miere sú to trestné činy
násilné (841 prípadov – 7,16%), mravnostné (382 prípadov – 3,25%) a zostávajúce trestné
činy (313 prípadov – 2,66%).
Údaje, ktoré sme čerpali zo štatistiky boli vypracované za rok 2009. Nebolo možné z našej
strany získané údaje porovnať s hodnotami za rok 2010,prípadne za obdobie nami skúmane
– január 2011. Kriminálna polícia, ktorá uverejnila štatistické informácie, nemala
k dispozícii novšie a najaktuálnejšie výsledky svojej práce. Na stránkach Štatistického
úradu ani Ministerstva vnútra Spolkovej republiky Nemecko sme našli, pravdepodobne ani
nemajú, potrebné štatistické informácie.
Na základe nadobudnutých údajov, ktoré sme analyzovali, sme dospeli k záveru, že na
kriminalite sa recidivisti nepodieľajú až v takej miere ako sme si mysleli. Údaje získané na
Slovensku zo Štatistického úradu nám to potvrdili. Viac v Tab. 11.
Tab. 11 Účasť páchateľov na trestných činoch za rok 2009
páchateľ
netrestaný
recidivista
spolu
rok 2009
45 278
10 987
56 265
%
80,47%
19,53%
100%
Zdroj: Štatistický úrad SR
66
Zhrnutie C2:
Tým by sme chceli poukázať na úspešné programy zaobchádzania, t.j. na resocializačné
programy, ktoré prepustení odsúdení absolvujú vo výkone trestu odňatia slobody. Veľký
podiel na úspechu spomínaných programov má človek sám.
Jeho ochota a snaha sa
resocializovať a reintegrovať do spoločnosti sa premieta nielen do štatistických údajoch,
ale i na spôsobe jeho života i života jeho užšej i širšej rodiny.
No nie všetci prepustení odsúdení takto hľadia na svet, berú život do svojich rúk a snažia
sa ho zmeniť. Niektorí a je ich viac ako desaťtisíc za rok 2009 sa vyberú nesprávnou
cestou a opätovne páchajú trestné činy.
Podľa našich zistení (tab. 5-8) sa najväčšou
mierou podieľali na páchaní ekonomických (67,71%) , mravnostných (34,78%),
a zostávajúcich (10,14%) kriminálnych činov. Môže to byť spôsobené hospodárskou
krízou, ktorá pretrváva nielen v Európe ale aj na celom svete približne od roku 2008.
Ľudia, ktorí nemajú peniaze a potrebujú zabezpečiť rodinu, nadobudnú finančné
prostriedky na základe pôžičiek z nebankových subjektov, ktoré po čase nedokážu splácať.
Stačí strata zamestnania, choroba či úraz v rodine a rodina sa dostáva do ťažkých
finančných problémov, ktoré riešia napr. už spomínaním spôsobom. Ďalším spôsobom ako
si finančne polepšiť je nadobudnutie majetku, peňažných prostriedkov prostredníctvom
podvodov alebo krádeží. Pri podvode obyčajne človek začína malými čiastkami, ktoré sa
postupe zväčšujú s mylným domnievaním sa, že keď mi doteraz na to neprišli, tak mi to
určite prejde aj potom.
U mravnostných kriminálnych činoch je ťažie napraviť páchateľa. U človeka, páchateľa,
môže ísť o psychickú poruchu, ktorú si sám
neuvedomuje a ktorú sa z vlastnej vôle
a dobrovoľne liečiť nepôjde. V takýchto prípadoch by bolo dobré aby človek odsúdený na
výkon trestu odňatia slobody bol po prepustený sledovaný, prípadne umiestnený
v detenčnom ústave. Podľa internetovej stránky Život.sk, detenčný ústav mal byť na
Slovensku postavený v Hronovciach do konca decembra 2009, no pre krízu sa tak nemohlo
uskutočniť. Pritom by tento ústav pomohol všetkým, ktorých by súd odsúdil na ochranné
liečenie. Musíme iba dúfať, že čoskoro sa takého zariadenia dočkáme.
V zostávajúcej kriminalite najčastejším trestným činom sú cestné dopravné nehody
spôsobené alkoholom za volantom, rýchlou a bezohľadnou jazdou, nedostatkom skúseností
s riadením auta pri premenlivých veternostných podmienkach, mikrospánkom a riadením
automobilu mladistvými ľuďmi, ktorí ešte nedosahujú vek na obdŕžanie vodičského
preukazu. Do tejto kategórie patria aj činy spáchané pod vplyvom návykových
a psychotropných látok.
67
Túto skutočnosť môžeme ovplyvniť vhodnou výchovou detí, naučiť sa problémy riešiť
s odstupom a s rozumom a nie sa pri životnom zakolísaní zamerať na utlmujúce
prostriedky ako sú alkohol a drogy. Myslíme si, že súčasný stav prevencie spĺňa potrebnú
funkciu, a preto treba naďalej vymýšľať nové možnosti ako uchrániť deti pred návykovými
látkami. Treba rozširovať a podporovať najmä záujmovú oblasť, voľnočasové aktivity
a umožniť k ním prístup všetkých skupinám obyvateľstva. Bolo by vhodné zahrnúť aj
dospelých do preventívnych programov. Potom by aj pracovníci v ústavoch na výkon
trestu odňatia slobody mali menej práce. Na druhej strane, myslíme si, že zamestnanci
v súčasných podmienkach vykonávajú svoju prácu najlepšie ako vedia s ohľadom na
možnosti, ktoré im umožní štát a samotný odsúdený. Tohto sú aj dôkazom tabuľky (Tab. 7
a8) uvedené v 5.2, ktoré dokazujú relatívne nízku percentuálnu účasť na páchaní trestných
činov.
6. 3 Ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov.
C3: Zistiť ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov.
Pri spracovávaní alternatívnych trestov sme vychádzali z trestných zákonov vybraných
krajín.
Na Slovensku máme širokú škálu alternatívnych trestov, ktoré pomáhajú mladistvým
a páchateľom menej závažných trestných činov vyhnúť sa väzenskému prostrediu, a tým
zabráni ich vylúčeniu zo spoločnosti. Slovenský trestný zákon č. 498/2008 pozná tieto
alternatívne tresty: podmienečný odklad výkonu trestu, ktorý môže byť spojený
s probáciou, peňažný trest, zákaz činnosti, vyhostenie, zákaz pobytu, prepadnutie majetku,
prepadnutie veci, domáce väzenie a povinné práce, strata čestných titulov alebo
vyznamenaní, strata vojenskej hodností.
Český trestný zákon č. 40/2009 pozná nasledovné tresty, ktoré je možné uplatniť namiesto
trestu odňatia slobody: podmienečný odklad trestu spojený s dohľadom, domáce väzenie,
všeobecne prospešné práce, prepadnutie majetku, peňažný trest, prepadnutie veci alebo
inej majetkovej hodnoty, zákaz činnosti, zákaz pobytu, zákaz vstupu na športové, kultúrne
a iné
spoločenské akcie, strata čestných titulov alebo vyznamenaní, strata vojenskej
hodnosti, vyhostenie.
Nemecký trestný zákon Strafgesetzbuch (StGB) uvádza alternatívy ako páchateľa
potrestať, či poučiť ho o nevhodnosti svojho protizákonného konania: podmienečný odklad
68
trestu odňatia slobody, peňažný trest, verejnoprospešné práce, domáce väzenie, vyrovnanie
medzi vinníkom a obeťou. V trestnom zákone sme našli iba tieto spomínané alternatívne
tresty, nakoľko nie sú označené ako alternatívne ale sú roztrúsené po celom zákone.
Anna Kasanová (2000) uvádza vo svojej dizertačnej práci zoznam alternatívnych trestov
v štátoch Rady Európy, ktoré my uvádzame v Tab. č. 12.
Tab. 12 Alternatívne tresty v štátoch Rady Európy
čiastočná detencia
uvoľnenie za účelom
zamestnania mimo väzenské
zariadenie
víkendová detencia
- predstavuje dlhodobé umožnenie odsúdenému pracovať,
vzdelávať sa alebo liečiť mimo väzenské zariadenie
- druh čiastočnej detencie
- odsúdený vykonáva trest vo väzenskom zariadení v čase
víkendov alebo v osobnom voľne
domáce väzenie
liečebná starostlivosť
špeciálne liečenie
- terapeutické zariadenie, v ktorom je odsúdeným
páchateľom poskytovaná liečebná starostlivosť
- liečenie v protidrogových a protialkoholických
zariadeniach
peňažný trest
denná pokuta
kompenzačné opatrenia
sankcie obmedzujúce
alebo zbavujúce práv
morálna sankcia
dohľad, dozor
probácia
odročenie, odloženie dohľadu
verejnoprospešné práce
odklad
podmienečný rozsudok
za každý deň je uhradená čiastka stanovená na základe
zhodnotenia majetkových a zárobkových pomerov
páchateľa
- odškodnenie obete, tiež narovnanie voči obeti. Môže byť
finančné vyrovnanie alebo vyrovnanie službou.
- zabránenie v riadení motorových vozidiel, odškodnenie,
zákaz výkonu povolania, výchovné opatrenia...
- náhrada škody, osobné ospravedlnenie poškodenému ,
príspevok na charitatívne účely a pod.
povinnosť denne sa dostaviť v určitú dobu a na určitú
dobu do zariadenia dohľadu a dozoru.
- forma dohľadu nad odsúdenou osobou.
- neplatená práca vykonávaná pre inštitúciu alebo
súkromníka. Práca musí prinášať verejný prospech.
- odklad trestu môže byť maximálne na šesť mesiacov
Zdroj: Kasanová (2000)
K najviac využívanými alternatívnymi trestami, podľa nás, sú podmienečný odklad výkonu
trestu, povinné práce alebo verejnoprospešné práce, peňažný trest, vyrovnanie vinníka
s obeťou, vyhostenie a zákaz vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie.
S využitím ostatných trestov sme sa nestretli či už v médiách alebo v odbornej literatúre.
Podmienečný odklad trestu odňatia slobody môže byť spojený s probáciou, no nie je to
69
pravidlo. Poznáme prípady, kedy sa súd rozhodne iba pre podmienečný odklad so zárukou,
že obvinený napr. splatí dlh, zlepší svoje správanie prípadne sa verejné ospravedlní. Dalo
by sa povedať, že podmienečný odklad je určený skôr pre páchateľov menej závažných
trestných činov, ktorých výška trestu by nepresiahla viac ako dva roky alebo by trest trval
iba pár mesiacov (498/2008 Zb. z.).
Zo štatistiky Ministerstva vnútra Nemeckej spolkovej republiky sa nám podarilo zistiť
využiteľnosť alternatívnych trestov. Zaznamenali sme, že práve v Nemecku pri rozsudkoch
súdy kladú dôraz na alternatívne tresty a ako vidieť podľa tabuliek 13 a 14. Je zaujímavé,
že krajina ako je Nemecko dáva prednosť napr. domácemu väzeniu v prirodzenom
prostredí, alebo vyrovnaniu medzi vinníkom a obeťou, čo je menej stresujúce pre
páchateľa trestného činu a ohľaduplnejšie pre obete trestného činu.
Tab. 13 Využitie alternatívnych trestov v nemeckom trestnom práve
rok
2009
2008
2007
spolu odsúdených
51 128
52 333
51 870
alternatívne tresty
47 260
48 518
48 227
Zdroj: Ministerstvo vnútra Nemeckej spolkovej republiky
Tabuľka ukazuje celkovú trestnosť v Nemecku. Spolu za rok 2009 bolo odsúdených viac
ako 51 000 páchateľov trestných činov. Z tohto počtu viac ako 47 200 rozsudkov sa týkalo
alternatívnych trestov. Je evidentné, že sudcovi dávajú prednosť alternatívnym trestom. Na
druhej strane v roku 2009 bolo najmenej odsúdených ale aj najmenej nariadených
alternatívnych trestov.
Tab. 14 Rozdiel medzi alternatívnymi trestami a výkonom trestu odňatia slobody
rok
2009
2008
2007
alternatívne tresty
47 260
48 518
48 227
výkon trestu odňatia slobody
3 868
3 815
3 643
Zdroj: Ministerstvo vnútra Nemeckej spolkovej republiky
V tabuľke môžeme vidieť pomer odsúdených na alternatívne tresty a odsúdených
na
výkon trestu odňatia slobody. Z 51 128 odsúdených ľudí šlo celkom do väzenia 3 868
vinných z trestnej činnosti. V jednotlivých rokoch počet odsúdených či už na výkon trestu
alebo k podmienečnému odkladu trestu veľmi nekolísal, čo by sa dalo vysvetliť ako
účelné. Vidíme vtom zámer súdov humánnejšie potrestať páchateľa s ohľadom na jeho
70
doterajší život i s vierou v jeho zlepšenie a možnosť náprave bez použitia represívneho
trestu, ktorý predstavuje väzenie.
Na Slovensku sa podľa správ, ktoré uviedla TV JOJ vo svojich KRIMI novinách , najviac
využíva ako alternatívny trest domáce väzenie. Tento trest sa vykonáva už päť rokov a bol
nariadený v 196 prípadoch. Podľa Ministerky spravodlivosti Lucii Žitňanskej je na domáce
väzenie vhodných až 500 odsúdených s najnižšími trestami. Podľa nej, práve týchto
páchateľov máme v slovenských väzniciach najviac, čím sa prepĺňajú väznice
s minimálnym stupňom stráženia. Minister vnútra Daniel Lipšic pre TV JOJ povedal: „Je
veľká preferencia, aby bolo viacej trestov domáceho väzenia, menej podmienečných
odsúdených, ktoré sú veľmi preferované, a u ktorých prevýchovná funkcia je minimálna.“
Ministerka spravodlivosti dúfa, že rozšírenie možností domáceho väzenia pre ostatných
vhodných odsúdených by chcela dosiahnuť do konca jej volebného obdobia, čiže do leta
2014.
Alternatívny trest štátu ušetrí finančné prostriedky, ktoré by platil za odsúdeného, za jeho
pobyt vo väzení. Na Slovensku to robí 10eur na deň za osobu. Ušetrené peniaze by sa
mohli investovať do probátorov a sociálnych kurátorov, najmä do zvýšenia počtu a platov.
Zhrnutie C3:
Nemôžeme s určitosťou povedať či sa nám podarilo splniť úplne náš čiastkový cieľ: Zistiť
ďalšie možnosti trestu a nápravy vinných z trestných činov. Môžeme povedať, na základe
získaných informácii, že na tejto téme sa neustále pracuje aj napriek dlhodobej existencie
alternatívnych trestov nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Nemecko už dvanásť rokov
pracuje s touto problematikou, hľadá nové možnosti využitia a hľadá riešenia čo
najefektívnejšie za pomoci alternatívnych trestov resocializovať a reintegrovať páchateľa
trestného činu do spoločnosti, a tým mu dať druhú šancu na lepší a kvalitnejší život.
Zástancovia alternatívnych trestov sa snažia chrániť páchateľov priestupkov pred
negatívnymi vplyvmi väzenského prostredia a psychicky ho podporiť v pozitívnom
pohľade na svet.
Krásne o alternatívnych trestoch píše Eva Vajzerová (2007), zástupca Občianskeho
Združenia EDUKOS, že trest odňatia slobody prehlbuje u odsúdených pocit nezáujmu
spoločnosti o ich osud, frustrácie a krivdy, ktoré potom vedú k negatívnym postojom
týchto odsúdených k hodnotám spoločnosti v ktorej žijú, najmä keď dôjde k narušeniu
rodinných i spoločenských vzťahov, strate zamestnania, bývania...
71
Filozofiou alternatívnych trestov je ponechať odsúdených na slobode a uložiť im taký druh
povinností prípadne obmedzení, ktoré budú pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej
trestnej činnosti, ochránia spoločnosť, uspokoja záujmy obetí trestného činu a upevnia
v páchateľov návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života (Vajzerová, 2007).
Zhodnotenie metód
Pre spracovanie výsledkov a zároveň na napísanie diskusie sme si zvolili interview,
analýzu štatistík vypracovaných ministerstvami vnútra alebo policajnými zbormi
vybraných krajín Európskej únie a komparáciu na porovnanie získaných údajov
z jednotlivých štátov.
Zámer prieskumnej časti sme museli konzultovať s Generálnym riaditeľstvom Slovenskej
republiky a vedením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Na základe ich kladného rozhodnutia sme mohli realizovať interview. Čitateľov a budúcich
výskumníkov by sme chceli upozorniť na tridsať dňovú lehotu Generálneho riaditeľstva,
ktoré má na schválenie žiadosti o vykonaní prieskumnej či výskumnej časti práce.
Samotné interview prebehlo bez problémov. Zamestnanci veľmi ochotne odpovedali na
naše otázky. Prehľad otázok sme zaradili do príloh (Príloha F). Myslíme si, že interview
vystihol podstatu práce zamestnancov s odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Stretli sme sa pri niektorých otázkach s nepochopením
nášho zámeru, čo vyvolalo rozpaky na oboch stranách. Metóda interview by sa mohla
skombinovať so zúčastneným pozorovaním zamestnanca pri práci s odsúdeným. Interview
by sa mohli zúčastniť aj sami odsúdení, a tým by sme zistili aj pohľad odsúdených na
prácu zamestnancov, na ich názory, na metódy a prostriedky riešenia ich situácie za
mrežami. Inak s touto exploračnou metódou sme nadmieru spokojný. Najťažšie bolo
zostaviť a správne naformulovať otázky. V tejto fáze prieskumu sme nevedeli správne
pomenovať dočasných obyvateľov väznice. Problémy sa vyskytli kvôli rozdielnemu
názvosloviu v odbornej literatúre. Nakoniec sme sa rozhodli pre termín odsúdený, nakoľko
korešponduje s názvom diplomovej práce.
Analýzou štatistických údajov sme mali väčšie problémy ako pri interview, nakoľko údaje,
ktoré sme potrebovali sa hľadali ťažko. Zistili sme že, štatistiky sú v niektorých prípadoch
pre nás nedostačujúce a nepresné. Akceptujeme každú krajinu za jej spôsob vedenia
štatistiky a získavania informácii. Najhoršie pre nás bolo sa orientovať v nemeckých
štatistikách, nielen kvôli jazykovým bariéram ale i pre neaktuálnosť informácii. Názvy
72
dokumentov nekorešpondovali s obsahmi, ktoré v niektorých prípadoch boli aj rok či dva
staré.
Stretli sme sa aj so slabou informovanosťou na jednom zo štatistických úradov, kde nám
nevedeli odporučiť vhodné internetové stránky a časopisecký materiál.
Do budúcnosti by sme odporučili:
− zahrnutie dospelých do preventívnych akcii realizovanými Policajným zborom SR
v rámci jednotlivých krajov, nezameriavať sa iba na vodič motorových vozidiel
− vytvoriť dostatok pracovných miest pre sociálnych pracovníkov pracujúcich
s odsúdenými väzňami
− vytvárať vhodné podmienky a motivovať súkromný i štátny sektor zamestnávať
prepustených väzňov z výkonu trestu
−
73
ZÁVER
Za pomoci kvalitatívnej metódy sme získali cenné informácie o programe zaobchádzania
s odsúdenými na území nášho štátu, presnejšie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, okres Trnava. V stručnosti sme sa dozvedeli ako prebieha prvý
kontakt s odsúdeným, kedy sa odsúdený stretáva so sociálnym pracovníkom a ako udržujú
kontakt medzi sebou počas celej doby výkonu trestu. Dozvedeli sme sa, podľa nás, pestrú
škálu aktivít a možností ako účelne stráviť obdobie za múrmi väznice. Zoznámili sme sa so
športovými a chovateľskými krúžkami, s časopisom Dialóg, ktorý vychádza už sedem
rokov a v poslednom čase sa stretáva s nezáujmom a neochotou pracovať na ňom. Nazreli
sme do názorov väzenského kaplána na svoju prácu. Interviewom sme zistili aké zmeny by
prijali jednotlivý zamestnanci pre lepší život odsúdených vo väzení aj po jeho prepustení.
Najviac sociálneho pracovníka trápi otázka bývania prepustených väzňov na slobodu. My
s ním môžeme iba súhlasiť. Nezáujem spoločnosti a najmä štátu o prepustených väzňov
spôsobuje nárast bezdomovcov a recidivistov. Čo sa týka nárastu počtu recidivistov, táto
časť sa nám nepotvrdila. Môže to byť ovplyvnené aj miestom trvalého bydliska páchateľa
trestného činu. Keďže sme naše štatistické údaje hľadali iba v okresoch a krajoch, kde sa
nachádza nami skúmaná väznica, realita môže byť iná. Sme radi, že programy
zaobchádzania s odsúdenými majú pozitívny vplyv na ďalší život prepusteného človeka.
Tým by sme mohli povedať, že práca sociálneho pracovníka, vychovávateľa i psychológa
prináša svoje plody vo forme reintegrácie a resocializácie odsúdeného do normálneho
životného kolobehu problémov a starosti.
Možno sa dostaneme do obdobia, kedy už nebudeme počuť o násilných a ťažkých
trestných činoch. No spoločnosť bez čo i len malej kriminality existovať nemôže. Preto si
želajme aspoň tie drobné a ľahšie prečiny aby nemuseli ísť ľudia do väzenia, ale mohli im
pomôcť k náprave aj jednoduchšími alternatívnymi trestami a potrestaniami.
Počas prieskumu sme sa stretli s ochotou aj s nezáujmom poskytnúť nám potrebné
informácie. Niektoré inštitúcie nás dokonca ignorovali a nereagovali ani na opätovné
výzvy. Vieme, že nikoho nemožno donútiť k spolupráci, no za našu námahu a zložitejší
prieskum by sme si zaslúžili aspoň odpoveď. A čo by sme vykonali v prieskume inak?
Možno by sme zmenili druh interview so štruktúrovaného na pološtruktúrovaný, lebo sme
sa v niektorých prípadoch stretli s nepochopením nami kladenými otázkami.
74
V našej práci sme sa snažili priblížiť rozdiely medzi penitenciárnou starostlivosťou u nás
na Slovensku, v Česku a v Nemecku. Nájsť rozdiely v tom, čo obsahuje, kým je riadená
a ovplyvňovaná. To sa nám nepodarilo splniť. Snáď sa nájde niekto, kto sa rozhodne
preskúmať túto oblasť a priniesť nové poznatky pre náš väzenský systém, a tým obohatiť
a uľahčiť adaptáciu odsúdeného na nové prostredie i uľahčiť reintegráciu a resocializáciu
po výkone trestu.
Ďalším naším úsilím bolo zistiť alternatívne tresty opäť nielen u nás, ale i v zahraničí. Boli
sme prekvapení, koľko máme spoločných alternatívnych trestov. Môžeme si to vysvetliť
dlhodobým skúmaním štátov ako najvhodnejší a najšetrnejší spôsobom potrestať ľahké
protizákonné činy v trestnom práve s ohľadom na páchateľa a jeho duševné zdravie. J e
potrebné v tejto problematike pokračovať a hľadať najoptimálnejšie riešenia ako usmerniť
tých, ktorí sa previnia proti spoločnosti. Nevytláčať, segregovať a neignorovať
prepustených z výkonu trestu. Sú súčasťou našej spoločnosti, no najdôležitejšie zo
všetkého je, že sú to ľudia a zaslúžia druhú šancu, pokiaľ sú ochotní sami odsúdení využiť
ju.
75
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Analýza
[online].
2010,
[cit.
2011-04-14].
Dostupné
na
internete:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Anal%C3%BDza>
CECHOVÁ, J. Profesionálny sociálny pracovníci a povaha ich práce: In: TOKÁROVÁ, A.
a kol. Sociálna práca: Kapitoly z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov: Akcent
print, 2003. ISBN 80-968367-5-7 s. 275- 301
Detenčný ústav zase nebude [online]. 2009, [cit. 2011-04-17]. Dostupné na internete:
<http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/442/detencny-ustav-zase-nebude.html>
Európske väzenské pravidlá. 2000. In: FÁBRY, A. Penológia: Učebná pomôcka pre
poslucháčov právnických fakúlt Bratislava : Univerzita Komenského. 2000. ISBN 807160-140-3. s 374 – 398
FÁBRY, A. Penológia: Učebná pomôcka pre poslucháčov právnických fakúlt Bratislava:
Univerzita Komenského. 2000. ISBN 80-7160-140-3
FERJENČÍK, J. 2000. Úvod do psychologického výskumu: Jak zkoumat lidskou duši.
Praha: Portál, 2000. 256 s. [cit. 2011-03-12]. ISBN 80-7178-367-6 dostupné na internete:
<www.ulozto.sk>
FISCHER, S. – ŠKODA, J. 2009. Sociální patologie: Analýza příčin ovlivňování
závažných jevů. Praha: Grada, 2009. ISBN 978-80-247-2781-3 s. 172 – 201
GAVORA, P. 1998. Fázy výskumného procesu. In: ŠVEC, Š. a kol. Metodológia vied
o výchove. Bratislava : IRIS. 1998. ISBN 80-88778-73-5, s.70 – 72
HATTAS.SK. 2011. Ukončenie odborného výcviku [online]. 2011, [cit. 2011-03-12].
Dostupné na internete: <http://www.majak.org/54-103/ukoncenie-odborneho-vycviku/>.
76
HENDL, J. 2005. Kvalitativní výskum: Základní metody aplikace. Praha: Portál, 2005. 408
s. ISBN 80-7367-040-2
INCIARDI, J. A. 1994. Criminal justic. Praha VICTORIA PUBLISHING, a. s., 1994. 796
s. ISBN 80-85605-30-9
JUSTOVÁ,M. 2009. Zem, ktorá nemá svoje nebo: Sociálna práca s trestanými osobami.
Turany : SOFA, 2009. 341 s. ISBN 978-80-89033-61-4
KASANOVÁ, A. 2000. Penitenciárna resocializácia a možnosť využitia alternatívnych
trestov: doktorandská dizertačná práca. Trnava: Trnavská univerzita, 2000. 108 s.
KRIMI NOVINY TV JOJ
<http://televizia.joj.sk/tv-archiv/krimi-noviny/16-04-2011.html>
KOZOŇ, A, 2006. Špecifiká zaobchádzania s odsúdenými vo väzení: Penitenciárna teória
a prax. Trnava: Personal Consultant, 2006. 172 s. ISBN 80-969455-8-0
MATOUŠEK, O. 1995. Ústavní péče. Praha: Sociologické nakladatelství, 1995. 138 s.
ISBN 80-85850-08-7
MATOUŠEK,O. 2003. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál. 2003. 384 s. ISBN
80-7178-548-2
MATOUŠEK, O. 2008. Slovník sociální práce. Praha: Portál. 2008. 272 s. ISBN 978-807367-368-0
Metamute.org: Toto sú najhoršie väznice sveta. Vitajte v pekle na zemi! [online]. 2009,
<http://adam.cas.sk/clanky/6847/toto-su-najhorsie-vaznice-sveta-vitajte-v-pekle-nazemi.html>
77
Minimálne štandardné pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami. 2000. In:
FÁBRY, A. Penológia: Učebná pomôcka pre poslucháčov právnických fakúlt Bratislava :
Univerzita Komenského. 2000. ISBN 80-7160-140-3 s. 325 – 341
Nemecký trest. poriadok [online]. 2011, [cit. 2010-11-25]. Dostupné
na internete:
<http://www.jusline.de/Strafprozessordnung_(StPO).html>
Nemecký trestný zákon StGB č. 418/2011[online]. 2011, [cit. 2010-11-25]. Dostupné na
internete: <http://www.gesetzeiminternet.de/stgb/BJNR001270871.html#BJNR001270871
BJNG00130207>
Občianske združenie Väzeň.sk [online]. 2010, [cit. 2010-10-13]. Dostupné na internete:
<www.vazen.sk>.
ONDREJKOVIČ, P. 2006. Úvod do metodológie sociálnych vied: základy metodológie
kvantitatívneho výskumu. 2. rozšírené vydanie. Bratislava: Regent, 2006. ISBN 80-8890444-7 s. 130 - 138
PAVELOVÁ, L. 2007. Miesto sociálnej práce v resocializačnom procese odsúdených na
trest odňatia slobody: teoretická časť diplomovej práce. Bratislava: UK, 2007.
Porovnávanie
[online].
2010,
[cit.
2011-04-14].
Dostupné
na
internete:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Porovn%C3%A1vanie>
ŘÍČAN, P. 1998. Agresivita a šikanovanie medzi deťmi: Ako dať deťom v škole pocit
bezpečia. Bratislava: Educatio, 1998. 85 s. ISBN 80-967532-2-3
SILVERMAN, D. Doing Qualitative Research a Practical Handbook, London: Sge
Publications, 2000. 327 s. ISBN 80-551-0904-4 Dostupné na: www.ulozto.sk
Sociálna
práca
[online].
2011,
[cit.
2011-03-12].
Dostupné
na
internete:
<http://www.socionet.sk/index.php?kat=009&opn=opn&tit=00029>.
78
Spolupracujúce organizácie [online]. 2008, [cit. 2011- 04-26]. Dostupné na internete:
<http://www.zvjs.sk/?spolupraca-zvjs>
STRIEŽENEC, Š. 2001. Úvod do sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. 2. vydanie. 197 s.
ISBN 80-968594-6-7
STRIEŽENEC, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: Sapientia, 1996. 256s.
ISBN 80-967589-0-X
Štatistické údaje Kriminálnej polície - http://www.bka.de/
Štatistika kriminality v Slovenskej republike [online]. 2008, [cit. 2011-04-01]. Dostupné
na internete: <http://www.minv.sk/?statistika-kriminality>
Štatistické prehledy kriminality Policejního zboru ČR 2011, [cit. 2011-04-01]. Dostupné
na internete:<http://www.policie.cz/clanek/statisticke-prehledy-kriminality-650295.aspx>
Štatistické prehledy kriminality Policejního zboru ČR 2011, cit. 2011-04-01]. Dostupné na
internete:<http://www.policie.cz/clanek/statisticke-prehledy-kriminality-174864.aspx>
Ústava
SR
[online].
1992.
[cit.
2011-01-15].
Dostupné
na
internete:
<http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=12045&FileName=92z460&Rocnik=1992>
VAJZEROVÁ, E. 2007. Projekt „Šanca odsúdeným“ a alternatívne tresty.
In
VAJZEROVÁ, E. – LAŠTICOVÁ, L.- RONEC, Š. (eds.). Alternatívne tresty v praxi:
Multidisciplinárny seminár, zborník prezentácii 26. a 27. júna 2007. Dolný Kubín:
EDUKOS, 2007. ISBN: 978-80-969885-0-1 s. 7- 8 Dostupné na internete:
<http://www.edukos.sk/userfiles/file/alternativne_tresty.pdf > 22.02.2011
Väzenský vikariát Ordinariátu OS a OZ SR – rehoľné spoločenstvá [online]. 2008, [cit.
2011-03-13]. Dostupné na internete: <http://vikariat-zvjs.fara.sk//vazenska-dobrovolnasluzba/reholne-spolocenstva>
79
Vítejte ne webu o Českých věznicích [online]. 2010. [cit. 2011-01-15]. Dostupné na
internete: <http://www.veznice.eu/>.
Vyhláška MS SR č. 368/2008, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody
Základní informace – Věznice Břeclav [online]. 2010, [cit. 2011-01-15]. Dostupné na
internete: <http://www.vscr.cz/veznice-breclav-24/zakladni-informace-25/>.
Zákon Parlamentu Českej republiky trestný zákon č.40/2009 z. z.
Zákon NR SR č. 498/2008 Z. z. trestného zákona – aktualizované úplne znenie [2011-0108].
Zákon NR SR č. 93/2008 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody
Zákon NR SR č.127/2008 Z. z. o výkone väzby
Zákon Parlamentu Českej republiky č. 346/2007 z. z. o výkone trestu odňatia slobody
a o zmene niektorých súvisiacich zákonov
Zbor vojenskej a justičnej stráže [online]. 2008, [cit. 2011- 04-26]. Dostupné na inernete:
<http://www.zvjs.sk/?ustav-vykon-trestu-hrnciarovce>
Zuständigkeiten der bayerischen Justizvollzugsanstalten [online]. 2011, [cit. 2011- 04-26].
Dostupné
na
internete:
<http://www.justizvollzugbayern.de/JV/Anstalten/Zustaendigkeiten>
80
PRÍLOHY
Príloha A: E - mail z Nemecka
Príloha B: Papiere z časopisu
Príloha C: Druh kriminality a jeho kategórie
Príloha D: Graf využiteľnosti alternatívnych trestov v Nemecku
Príloha E: Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva SR
Príloha F: Prepisy interview
81
Príloha A: E-mailová odpoveď pána Koblenza, pracovníka väzenia v Nürnbrugu
Predmet
Ihre mail vom 20.2.2011
Odosielateľ
Adresát
Dátum
Peter Koblenz
[email protected]
25.03.2011 13:02
Sehr geehrte Frau Cifrova,
Aufgrund der vielen Anfragen dieser Art können wir uns leider mit Ihrem Anliegen nicht
näher befassen. Bitte haben Sie dafür Verständnis.
Mit freundlichen Grüßen
i.A. Koblenz
Preklad:
Vážená pani Cifrová,
Vzhľadom k mnohým žiadostiam tohto druhu, bohužiaľ nemôžeme riešiť váš požiadavku
podrobnejšie. Pochopte prosím, že...
S pozdravom
Koblenz
82
Príloha B: Príklady väzníc vo svete
83
84
85
86
87
Príloha C: Druh kriminality a jeho kategórie
druh kriminality
kategórie kriminality
násilná kriminality
vražda
lúpež
úmyselné ublíženie na zdraví
násilie na verejných činiteľov
organizovaný zločin
extrémizmus
mravnostná kriminalita
znásilnenie
pohlavné zneužitie
obchodovanie s ľuďmi
majetková kriminalita
krádeže vlámaním
ostatné krádeže
majetkové krádeže
ostatná kriminalita
výtržníctvo
požiare a výbuchy
drogy - šírenie
nedovolené ozbrojovanie
ekonomická kriminalita
krádeže vlámaním
korupcia
sprenevera
porušovanie autorských práv
podvod
ochrana meny
zostávajúca kriminalita
dopravné nehody cestné
ohrozenie pod vplyvom návykových látok
trestné činy vojenské a proti republiky
88
Príloha D: Grafy využiteľnosti alternatívnych trestov v Nemecku
Zdroj: Ministerstvo vnútra NSR
Zdroj: Ministerstvo vnútra NSR
89
Príloha E: Rozhodnutie Generálneho riaditeľstva SR
90
91
Príloha F: Prepisy interview
INTERVIEW
Dobrý deň. Som študentkou
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na Fakulte
sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre. Chcela by som s vami urobiť interview o Priebehu
penitenciárnej starostlivosti o odsúdených mužov. Interview obsahuje otvorené otázky, na
ktoré môžete slobodne odpovedať.
Interview je súčasťou prieskumnej časti mojej diplomovej práce, ktorá nesie názov
Penitenciárna starostlivosť o odsúdených mužov.
Sociálny pracovník:
1. Za akých okolností sa stretávate, zoznamujete, prvýkrát s odsúdeným na
výkon trestu odňatia slobody?
S odsúdeným sa stretávam vždy pri ich nástupe do výkonu trestu. Každý nový
odsúdený absolvuje tzv. vstupný pohovor u sociálneho pracovníka.
2. Ako prebieha prvé stretnutie, prvý kontakt?
Prvé stretnutie mám s odsúdeným na nástupnom oddiely, kde s ním vykonávam
nástupný pohovor. Pohovor zisťujem rodinnú a pracovnú anamnézu. Ďalej
absolvuje odsúdený tzv. spracovanie dotazníka i rizika sociálneho zlyhania.
3. Ako často sa s ním stretávate?
Stretnutia s odsúdeným sú podľa potreby a žiadostí odsúdeného. Prvé stretnutie je
pri vstupnom pohovore a posledné pri výstupnom pohovore. Počas výkonu trestu je
to na základe požiadania zo strany odsúdeného.
4. O koľkých odsúdených sa staráte?
V tunajšom ústave je toho času 1500 až 1600 odsúdených na dvoch sociálnych
pracovníkov.
5. Aké konkrétne kroky podnikáte pri adaptácii odsúdeného na väzenské
prostredie?
Sú to už spomínané vstupné a individuálne pohovory prednášky a besedy.
6. Aké konkrétne kroky vykonávate pre nápravu odsúdeného, jeho správania,
pre zmenu jeho postojov, hodnôt a zmýšľania?
S vonkajším svetom zabezpečujem kontakt prostredníctvom rodiny, úradov a inými
inštitúciami. Okrem iného sú to aj poučenia, poradenstvo, sprístupnenie zákonov
k naštudovaniu.
92
7. Viete mi povedať % koľko odsúdených sa opätovne vrátilo tento a minulý rok
do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou?
Presne to neviem povedať, ale odhadujem tak 15%.
8. Myslíte si, že je účelne využitý všetok čas odsúdeného vo väzení?
Nie, nemyslím si. V ústave máme mnoho pracovne nezaradených zo zdravotných
dôvodov i z nedostatku pracovných miest.
9. Chýba, podľa vás, niečo v právnom a sociálnom systéme, čo by pomohlo
odsúdenému po prepustení z výkonu trestu?
Samozrejme. V zákonoch sú veľké medzery, najmä v riešení otázky bývania
odsúdeného po výkone trestu.
10. Chýba vám niečo v právnom a sociálnom systéme, čo by zlepšilo penitenciárnu
starostlivosť vo výkone trestu?
Potrebovali by sme ešte jedného sociálneho pracovníka prípadne zmenšiť počet
odsúdených na jedného sociálneho pracovníka, čo by zvýšilo kvalitu práce
s odsúdeným.
11. Máte dostatočné legislatívne kompetencie na prácu s odsúdeným?
Myslím si , že mám.
12. Aké by ste navrhovali zmeny v resocializácii odsúdeného? (Konkrétne návrhy,
ktoré nemusia súvisieť s ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou).
Netýka sa to priamo výkonu trestu, ale najviac by sa zišla pomoc pri riešení otázky
bývania po výkone trestu.
13. Aký majú k vám vzťah odsúdení, po príchode do výkonu trestu, počas výkonu
trestu a po prepustení?
Je to veľmi individuálne. Je otázka skôr pre odsúdených ako pre mňa, ale myslím,
že v podstate pozitívny. Sociálny pracovník vo výkone trestu má odsúdeným
pomáhať.
14. Vykonávate aj inú činnosť ako len sociálnu prácu?
Áno. Sprostredkovávame a spolupracujeme i s inými oddeleniami.
Ďakujem za odpovede.
93
Psychológ:
1. Za akých okolností sa prvýkrát stretávate s odsúdeným?
Po prvýkrát sa s odsúdeným stretávam na základe požiadania odsúdeného či
odporúčania personálu. Pri určitých situáciach je určená potreba sedenia.
2. S akým okruhom prípadov sa stretávate pri zaobchádzaní s odsúdeným?
S pomerne rozsiahlym okruhom prípadov- od rodinných ťažkostí až po ...
3. Pracujete ako terapeut v ústave na výkon trestu?
Terapeut patrí do rozsahu psychologických činností.
4. Ak áno, k akým druhom terapeuta sa priraďujete? (psycho – analytický,
kognitívno – behaviorálny, dynamický)
Uprednostňujem individuálna psychológia
5. Ak nie, kto poskytuje terapeutické služby odsúdeným? Potrebujú terapeutické
služby , poradenstvo?
Áno, určite potrebujú.
6. Aké poradenstvo využívate individuálne či skupinové?
Častejšie využívam individuálne poradenstvo.
7. Môžete mi opísať ako prebieha poradenské stretnutie s odsúdeným/i?
Prebieha klasickou formou. Nadviažem kontakt a poradenský vzťah a nasleduje
rozoberanie riešení konkrétnych ťažkostí. Podľa potreby je volené pokračovanie
v sedení.
8. Ako často vykonávate individuálnu a skupinovú prácu s odsúdeným?
Individuálne poradenstvo je denné. Skupinové sa realizuje podľa plánu činností.
9. Je vaše poradenstvo pre odsúdeného povinné?
Poradenstvo nie je povinné pre odsúdeného iba niektoré psychologické činnosti ako
je napr. diagnostika.
10. Individuálna práca s odsúdeným je počas celej doby výkonu trestu?
Vzhľadom na potreby odsúdeného to môže byť počas celého výkonu trestu.
11. Za akých okolností môže odsúdený odmietnuť vašu pomoc? Je to vôbec
možné?
Odsúdenému je pomoc poskytnutá, no je na ňom či pomoc príjem alebo odmietne.
Ďakujem za odpovede.
94
Vychovávateľ:
1. Podľa internetovej stránky ÚTVOS Hrnčiaroviec nad Parnou majú odsúdení
pestré športové a voľnočasové aktivity. Z čoho sa vychádzalo pri ich
realizácii?
Realizácia voľnočasových aktivít vychádza zo zákona č.475/2005 Z. z. z výkonu
trestu odňatia slobody a z ďalších interných noriem a predpisov ako i možností
ústavu.
2. Má odsúdený možnosť podať návrh na tvorbu inej a novej aktivity či zmeniť
spôsob prevedenia alebo obsahu nejakej aktivity?
Áno. Svoje návrhy – pripomienky mi zasielajú písomne alebo navrhujú
a pripomienkujú pri osobnom pohovore.
3. Koľko rokov vydávajú odsúdení svoj časopis?
Časopis Dialóg vydávame už sedem rokov.
4. Je o tvorbu v časopise veľký záujem?
Nie. V tunajšom ústave majú záujem len piati odsúdení. Vzhľadom na celkový
počet odsúdených v ústave, je to pomerne málo.
5. Aká oblasť (téma) najviac prevláda v časopise?
Ťažko povedať, ktorá téma prevláda, sú to rôzne témy a oblasti, všetky však
súvisia s väzenským životom.
6. Ovplyvňuje podobu časopisu prepustenie niektorých prispievateľov na
slobodu?
Ak, tak len v nepodstatných detailoch.
7. Máte stanovené podmienky, na základe ktorých môžu odsúdení pracovať s
časopisom a prispievať doňho?
Podmienky stanovuje zákon č. 475/2005 Z. z. a ďalšie interné predpisy. Členovia
redakčného krúžku pri práci s ústavným časopisom vychádzajú z koncepcie
ústavného časopisu.
8. Sami odsúdení sa podieľajú na vizáži časopisu? Usmerňuje ich niekto? Môžu
voľne meniť témy časopisu, či sú pevne stanovené?
Odsúdení sa na vizáži podieľajú sami. Priebežne ich kontrolujem a usmerňujem
podľa potreby. Témy sa môžu s odôvodnených prípadoch meniť.
9. Aký najvyšší stupeň vzdelania môže ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
poskytnúť odsúdenému?
Poskytujeme odsúdenému možnosť získať gymnaziálne vzdelanie s maturitou.
95
10. Akou formou prebieha vzdelávanie, nadobudnutie známok, výkon skúšiek či
maturít?
Vzdelávanie prebieha štandardne ako v normálnej škole. V ústave máme zriadené
dve detašované triedy Arcibiskupského gymnázia, kde vyučujú pedagógovia
z gymnázií.
11. Je taká možnosť v ústave, dokončiť si strednú školu a tým absolvovať
maturitu? Je to zákonom plne akceptovateľná maturitná skúška?
Áno. Je taká možnosť, zákon to akceptuje ako plnohodnotné vzdelanie ukončené
maturitou.
12. V akých študijných odboroch sa môžu odsúdení vyučiť?
V súčasnosti majú možnosť absolvovať gymnaziálne štúdium. Vzdelanie v iných
študijných odboroch v tunajšom ústave neprebieha.
13. Aký majú k vám vzťah odsúdení po príchode do výkonu trestu a počas výkonu
trestu?
V adaptačnej fáze sú prevažne „opatrnejší“. Väčší záujem o ponuku našich aktivít
prejavujú až neskôr.
14. Chceli by ste zmeniť nejakú ponúkajúcu aktivitu? Chýba vám nejaká aktivita,
ktorá by prispela k lepšej resocializácii odsúdeného klienta?
Zmeniť aktivity by som nechcel, chcel by som len zlepšiť či zmeniť podmienky,
v ktorých aktivity prebiehajú.
15. Ako prebieha vaša práca s odsúdeným klientom?
Prebieha formou individuálnej, skupinovej, bezprostrednej a sprostredkovanej
komunikácie.
Ďakujem za odpovede.
96
Väzenský kaplán:
1. Prispôsobujete témy kázni potrebám odsúdených?
Áno, evanjelium aplikujeme na dané prostredie výkonu trestu.
2. Poskytujete individuálne duchovné poradenstvo odsúdeným zaujímajúcich sa
o náboženské otázky?
Áno, odsúdený má právo spovedať sa, alebo byť zúčastnený na duchovnom
rozhovore na báze dobrovoľnosti.
3. Pociťuje nižší záujem o bohoslužby a náboženské obrady?
Vo výkone trestu je nižší záujem o bohoslužby než vo väzbe. Väzba je psychicky
náročnejšia. Percentuálne však je to tak ako v civilnom živote. Menšia polovica
navštevuje kostol.
4. Vytvára vaša cirkev či náboženská spoločnosť svojím veriacim vo výkone
trestu programy zamerané na resocializáciu a nájdenie nového zmyslu
života?
Áno, všetky aktivity vedú k resocializácii. Ponúkame tieto aktivity: evanjelizačné
semináre, biblická škola, dramatické krúžky, omše, spovede a duchovné obrady.
5. Ako by ste charakterizovali svoju pomoc odsúdeným?
Ako
duchovnú
a priateľskú
pomoc
v ťažkej
situácie
výkonu
trestu.
Postpenitenciárnu starostlivosť sa snažíme dávať prostredníctvom charity
Ordinariátu OS a OZSR
6. Čo vás viedlo zasvätiť vašu duchovnú pomoc na väzenské prostredie?
Ochota pôsobiť tam, kde je to najviac potrebné, aby sa stala zmena v ľudskom
srdci.
7. Je záujem, zo strany nových kňazov, duchovných vedúcich, o prácu
s odsúdenými?
Záujem je primeraný, nie veľký. Každý pôsobí tam, kde ho volá Boh a na akú
úlohu sa cíti.
8. S akými problémami sa na vás najviac obracajú?
Problémy rodinného charakteru a zvládanie stresov.
9. Zaznamenali ste počas vašej práce aj prestúpenie, prechod odsúdeného na
vieru, príp. zo svojej viery na inú vieru?
97
Stáva sa často, že neveriaci sa stane veriacim. Prestupovanie z viery na vieru
nepodporujem. Každá cirkev má právo starať sa o svojich veriacich a to
zabezpečuje väzenský kaplán.
Ďakujem za odpovede.
98
Download

Penitenciárna starostlivosš