Štvrtok • 20. 12. 2012 • Číslo 5 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
s. 6 - 7
Na londýnskej paralympiáde
sme splnili očakávania
s. 4 - 5
Prelaďujeme na zimnú nôtu:
začína projekt ZPH Soči 2014
s. 8 - 10
Václav Mika o RTVS, športe
a paralympionikoch
s. 16 - 17
OBSAH/EDITORIAL
VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE:
Pri objektívnom posúdení doterajších podmienok
športu zdravotne znevýhodnených na Slovensku
a v porovnaní so svetom, je konečná londýnska bilancia obrovským úspechom slovenských športovcov –
paralympionikov. Dosiahli výsledok porovnateľný
s predchádzajúcimi PH 2008 v Pekingu a o medailový
úspech sa zaslúžili tri športové odvetvia – stolný tenis,
športová streľba a cyklistika.
STRANY 4 – 5
„Bol to pre mňa šok a vlastne aj pre všetkých z môjho okolia.
Nikto totiž nečakal takýto výsledok. Keď som uvidel na tabuli
môj konečný čas, zalial ma pocit ako po extáze. Vedel som, že
toto je možno prvýkrát, keď je tréner na mňa naozaj pyšný“,
povedal po londýnskom finále plavec Viktor Kemény.
STRANY 6 – 7
Londýn máme úspešne za sebou, nastupuje projekt Soči
2014. V poradí XI. zimné paralympijské hry sa začnú 7. marca
a budú trvať do 16. marca. Počas deviatich súťažných dní sa
bude bojovať o 72 sád medailí. Soči privíta okolo 700 športovcov z približne 50 krajín. Súťažiť sa bude v alpskom lyžovaní, bežeckom lyžovaní, biatlone, hokeji na sánkach, parasnowboarde a curlingu na vozíku.
STRANY 8 – 10
„Verím, že celkovo sme sa projektu paralympijských hier
v Londýne zhostili dobre. Prvý raz v histórii vysielala Slovenská televízia priamy prenos zo slávnostného otvorenia hier.
Aj keď nesúťažíme o divácke rekordy, bol to veľkolepý
a atraktívny program, ktorý si našiel svoje publikum“, konštatuje v rozhovore generálny riaditeľ RTVS Václav Mika.
STRANY 16 – 17
Už tradične majú veľký úspech mládežnícke
kempy v našom centre športovo-talentovanej
mládeže na Remate, ktoré pod názvom „Hľadáme talenty“ prebiehajú už vyše pätnásť rokov.
V ich rámci majú telesne postihnuté deti a mládež možnosť pochopiť zákonitosti športového
tréningu a spoznať významné osobnosti paralympijskeho hnutia.
STRANA 19
Vážení čitatelia,
dostáva sa vám do rúk
posledné tohtoročné vydanie prílohy Paralympionik
v končiacom roku, ktorý bol
v celom svetovom športe
vnímaný ako rok konania
londýnskych OH a PH. Dozvuky týchto výnimočných
podujatí stále cítiť na každom kroku a verím, že hlavné motto paralympiády - Inšpirovať mladé generácie - prinesie svoje ovocie aj na Slovensku. V našej
krajine je to znásobené práve ukončenou verejnou
diskusiou ku koncepcii športu až do roku 2020 pod
záštitou ministerstva školstva.
Teraz už prichádza obdobie vianočných sviatkov, keď ako jednotlivci v rodinách, tak aj v paralympijskom hnutí budeme bilancovať. Je to obdobie pokoja, keď možno aspoň raz v roku sa nám na
chvíľu podarí načerpať sily v rodinnom kruhu. Aj
paralympijské hnutie je postavené na „rodinnej“
politike, ktorá nie je iba formálnym prejavom vzájomnej spolupráce, ale je postavená v prvom rade
na korektnom prístupe. Preto mi dovoľte v závere
roka čo najsrdečnejšie poďakovať všetkým športovcom a ich rodinným príslušníkom, ďalej klubom, zväzom, partnerom, zástupcom rezortného
ministerstva a samospráv pri podpore rozvoja
paralympijského hnutia na Slovensku. Najlepšie to
vystihol symbol našej londýnskej reklamnej kampane – ruky spojené do britskej vlajky ako symbol
solidarity a každej pomocnej ruky, ktorá prispieva
k motivácii a zlepšeniu životných podmienok zdravotne znevýhodnených občanov.
Zároveň vám chcem zaželať príjemné prežitie
vianočných sviatkov a v novom roku veľa síl na
zvládnutie všetkých životných situácií - presne
v intenciách mojich motivačných prednášok, že
„nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú náš
život“. V tom vám všetkým drží palce
PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD.,
predseda SPV
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského výboru
a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite najneskôr do
15. januára 2013 na adresu: Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho 5,
811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia získajú ceny od Slovenského paralympijského výboru.
Otázka: Odkiaľ pochádza paralympijský plavec Viktor Kemény?
A: Nové Zámky
B: Levice
C: Komárno
SÚŤAŽ Z OKTÓBROVÉHO VYDANIA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, koľko medailí získali slovenskí športovci na paralympijských hrách od vzniku samostatnej SR, je B, 85.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch výhercov. Tretiu cenu – pamätný poštový list PH Londýn 2012 získava
KATARÍNA IVANOVÁ, 951 62 NEVIDZANY 251, druhú cenu – dlhorukávové tričko zn. ALPINE PRO vyhráva MATEJ
PIRSCHEL, Tatranská kotlina 35, 059 54 VYSOKÉ TATRY a prvú cenu – publikáciu Paralympiády vo filatelii zasielame
na adresu: MARTA DANIŠOVÁ, T. Vansovej 1167/1, 050 01 REVÚCA.
Víťazom srdečne gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru.
Vydáva Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA.
Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: Ing. ROMAN VÉGH. Editor: ĽUDOVÍT LUČANIČ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač: Slovenská Grafia a.s.,
Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava. Uzávierka: 17. decembra 2012. Samostatne nepredajné.
3
VYHODNOTENIE
SAMUEL ROŠKO
PH Londýn 2012: úžasné hry,
Good bye Londýn, stretneme sa o štyri roky v Riu!
Počas PH utvorili športovci 251 svetových a 314
paralympijských rekordov.
Paralympijské súťaže v Londýne videlo na štadiónoch
2,72 mil. divákov, 115 krajín
prenášalo súťaže a ceremoniály v priamych prenosoch.
V mori najlepších paralympimpionikov planéty sa
nestratili ani naši športovci,
ktorí vybojovali šesť cenných kovov (2 – 1 – 3) a na
základe toho sa Slovensko
umiestnilo na 41. priečke
v celkovom hodnotení krajín.
AKO SA TVORILO DRUŽSTVO
SPD Londýn 2012 bolo
vytvorené v roku 2010 na
základe návrhov športových zväzov – SZTPŠ
a SNSŠS. V tom čase bolo do
tímu zaradených až 74
športovcov v desiatich športoch, z ktorých sa postupne
vzhľadom k stanoveným
kvalifikačným kritériám vytrácali športovci, u ktorých
nebol predpoklad ich splnenia. Už v roku 2011 vypadlo
z tímu 10 športovcov
a v roku 2012 sa zúžil počet
na 47 adeptov. Koniec roka
2011 a začiatok roka 2012
bol z hľadiska tvorby tímu
rozhodujúci, pretože technické komisie športov v IPC
4
FOTO ROMAN BENICKÝ
Briti zvládli organizáciu precízne a PH v Londýne lámali doterajšie rekordy. Na hrách sa
zúčastnilo 4237 športovcov (z toho 1501 žien) zo 164 krajín sveta. Až 75 krajín získalo
minimálne jednu medailu. Suverénnym víťazom hier sa stala Čína s bilanciou 231
získaných medailí (95-71-65) pred Ruskom (102 medailí, z toho 36 zlatých) a domácou
Veľkou Britániou (120 medailí, z toho 34 zlatých).
a medzinárodné federácie
finalizovali počty pridelených miesteniek jednotlivým krajinám.
Na základe rebríčkového
postavenia a dosiahnutých
výsledkov z nominačných
podujatí získalo Slovensko
priamo 31 miesteniek v siedmych športoch (atletika,
boccia, cyklistika, lukostreľba, plávanie, stolný tenis
a streľba). V priebehu mesiacov máj až júl nám boli pridelené ďalšie tri miestenky
a počet športov sa zvýšil na
deväť (pribudli tenis na vozíku a tlak na lavičke).
Vychádzajúc z určeného
počtu pridelených miesteniek sa postupne zo 47 športovcov v roku 2012 (v desiatich športoch) vy-profiloval tím 38-42 športovcov,
z ktorých každý stále mal
šancu zúčastniť sa na PH
2012. Štáb i Výkonný výbor
(VV) SPV pripravili návrh
nominácie na Valné zhromaždenie (VZ) SPV, vychádzajúc z návrhov športových
zväzov a v snahe poslať
na PH len takých športovcov, u ktorých bol reálny
predpoklad na ús-pešnú
reprezentáciu SR. VZ SPV,
konané v prvej polovici júla,
rozhodlo o menovitej účasti
34 športovcov, 2 navádzačov, 24 členov realizačných
tímov, 5 členov podporného tímu a 3 členov vedenia výpravy. Zároveň boli
určení 4 športovci - náhradníci.
SUMARIZÁCIA PODĽA ŠPORTOV
Slovenská výprava, ktorú
tvorilo 68 členov, patrila
v Londýne medzi 164 účastníckymi krajinami k stredne
veľkým výpravám. Naši
športovci pri svojich 59 štartoch v deviatich športov získali 6 medailí (celkove sa
udeľovalo 503 medailových
sád), 5 x sa umiestnili do
6. miesta a 11 x do 8. miesta.
Najúspešnejšími boli stolní tenisti so štyrmi cennými
kovmi (2-1-1). Družstvo
bolo zložené z jednej hráčky
a siedmich hráčov, pričom
najpočetnejšie zastúpenie
mala skupina TT2. Práve
v nej sme získali obe zlaté
medaily. Postarali sa o ne
Ján Riapoš v individuálnej
súťaži a družstvo v zložení
Ján Riapoš, Rastislav Revúcky a Martin Ludrovský.
Striebro pridal medzi stojacimi v TT8 Richard Csejtey
a bronz jediná žena v tíme
Alena Kánová (TT3). Slovensko sa v stolnom tenise ziskom štyroch cenných kovov
umiestnilo spomedzi 47 súťažiacich krajín spolu s Nemeckom na 3. mieste.
Medailovo úspešnými
športami boli okrem stolného tenisu aj streľba a cyklistika. V ťažkých podmienkach, najmä tých neregulárnych na strelnici, sa športovci v obidvoch športoch
pričinili o doplnenie zbierky
našich medailí, keď tandem
V. Janovjak – R. Mitošinka
v cestných pretekoch a V.
Vadovičová v disciplíne R8
vybojovali svoje medaily
v posledný deň súťaží. Do
slovenskej zbierky pridali
dva bronzy, a to i napriek
tomu, že v predchádzajúcich súťažných disciplínach
sa im nedarilo podľa vlastných predstáv. Dokázali
však, že trvale patria k svetovej špičke.
Atléti skončili na základe
dosiahnutých výsledkov
v našej výprave na 4. mieste, keď síce nezískali žiadnu
medailu, avšak jedným
štvrtým, piatym a šiestym
miestom, dvomi siedmymi
a jedným ôsmym si nominovaní športovci (H. Kolníková, A. Matušík, L. Gajarská a M. Bardiovský) určite
hanbu neuarobili a nesklamali. S minimálnym obsadením - dve miestenky –
skončilo piate plávanie. K.
Petrikovičová a V. Kemény
dosiahli dve finálové umiestnenia (6. miesto – K. Petrikovičová na 100 m znak
a 7. miesto - V. Kemény na
100 m prsia). Potešil najmä
Keményho debut s vytvorením osobného rekordu.
Výsledkami sa na šieste
miesto zaradila lukostreľba.
P. Kaščák, P. Kinik, I. Lyócsa
a M. Marečák určite mali
vyššie ambície, chýbalo im
však kúsok povestného
športového šťastia najmä
Kaščákovi a Kinikovi, k postupu do semifinále. V boc-
VYHODNOTENIE
plné emócií a spolupatričnosti
cii sa na PH prebojovalo až
päť športovcov (M. Strehársky, R. Ďurkovič, T. Král,
R. Mezík a J. Nagy), ale
v súťaži jednotlivcov, kde sa
prvýkrát použil hrací systém
„pavúka“ namiesto skupín,
vylosovali našim hneď v prvom kole výborných svetových hráčov. Naši najlepší
boccisti dosiahli 8. miesto
v pároch (Strehársky - Ďurkovič) a 10. miesto v jednotlivcoch (R. Mezík).
V tlaku na lavičke a v tenise na vozíku sme mali len po
jednom nominovanom športovcovi. E. Sládková, ktorá
debutovala na PH, si vytvorila vo svojej váhovej kategórii
„osobák“, no i napriek tomu
sa umiestnila na poslednom
8. mieste. Tenista David
Chabreček štartoval už na
svojej tretej paralympiáde,
ale „neprežil“ so silným
Holanďanom Amerlaanom
ani prvé kolo. Do súťaže družstiev sme nezasiahli, keďže účasť v Londýne
si vybojoval iba jeden náš
hráč.
V každom prípade, pri
objektívnom posúdení doterajších podmienok športu
zdravotne znevýhodnených
na Slovensku a v porovnaní
so svetom je konečný výsledok obrovským úspechom
slovenských športovcov –
paralympionikov. Dosiahli výsledok porovnateľný z predchádzajúcich PH
v Pekingu a o medailový
úspech sa zaslúžili tri športové odvetvia – stolný tenis,
športová streľba a cyklistika.
FINANCOVANIE ÚČASTI
Projekt PH Londýn 2012
bol finančne zabezpečovaný z dvoch zdrojov.: z dotačných prostriedkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ)
SR, poskytnutých v priebehu rokov 2011 a 2012,
a z vlastných prostriedkov
SPV. Pôvodný návrh rozpočtu projektu bol v celkovej
výške 1 269 950 eur a zahŕňal aj prostriedky určené
na športovú prípravu. Po
konzultáciách s MŠVVaŠ SR
bol rozpočet niekoľkokrát následne upravovaný
a skončil na úrovni 627 700
eur.
Rezortné ministerstvo
poskytlo SPV na zabezpečenie účasti výpravy SR na
XIV. paralympijských hrách
v rokoch 2011 a 2012 sumu
462 700 eur. Z toho v roku
2011 poukázalo 73 200 eur
a v roku 2012 zvyšných
389 500 eur. V roku 2012
bola celá suma poukázaná
v prvom štvrťroku, čo vytvorilo nevyhnutné podmienky
na bezproblémové zabezpečenie účasti výpravy v dejisku hier.
Vlastné prostriedky SPV
boli vynaložené najmä na
riešenie schváleného sociálneho programu pre športovcov a členov realizačných tímov, na dokúpenie športového materiálu
a na mediálnu prezentačnú
kampaň. K tomu je potrebné prirátať ešte schválené
finančné prostriedky na
odmeny.
Účasť na PH v Londýne
a reprezentácia Slovenska
prebehla bez akýchkoľvek
rušivých momentov, zodpovedala vrcholnej akcii
a úrovni podujatia a bola zo
všetkých stránok zvládnutá. Nominácia športovcov
a členov realizačných tímov
bola realizovaná v súlade
s prijatými kvalifikačnými
kritériami a priebeh hier
potvrdil oprávnenosť všetkých nominovaných. Zloženie SPD bolo limitované ziskom 34 miesteniek. Účastníci mali pripravené vynikajúce podmienky na šport
a relax. To isté platí aj pre
vytvorené pracovné podmienky.
POROVNANIE S PEKINGOM 2008
Slovensko skončilo zo
164 účastníckych krajín na
41. mieste a je jednou zo 75
krajín, ktoré si vybojovali
medailu. Za nami zostali také krajiny ako Česká
republika, Turecko, Rumunsko, Dánsko, Chorvátsko,
Bulharsko, Argentína či Slovinsko. V prvej desiatke sa
umiestnili krajiny so ziskom
minimálne 36 medailí
(z toho minimálne s desiatimi zlatými).
V porovnaní s Pekingom
sme stratili jedno športové
odvetvie (jazdectvo). Tentoraz sme mali o tri miestenky viac v boccii, o dve v cyklistike a o jednu v lukostreľbe, čo je možné považovať
za úspech. O jednu menej
sme mali v atletike, plávaní
a tlaku na lavičke, o dve
v stolnom tenise a v tenise
na vozíku.
Pri hodnotení individuálnych výkonov a ich dosiahnutých výsledkov možno
povedať, že očakávania
úspešného umiestnenia
splnili J. Riapoš, A. Kánová,
R. Csejtey, R. Revúcky, M.
Ludrovský, V. Vadovičová,
V. Janovjak/R. Mitošinka
a A. Matušík.
KAM SMERUJE VÝVOJ
PH Londýn 2012 prepísali
históriu paralympijského
hnutia a potvrdili neuveriteľný rozvoj – na hrách sa
zúčastnilo doteraz najviac
krajín, z toho až 75 získalo
minimálne jednu medailu.
Hry mali i najväčšiu návštevnosť športovísk v histórii – bolo predaných 2,72
mil. vstupeniek. Obrovský
záujem médií sa premietol
do najväčšieho počtu priamych prenosov, nielen po
celej Európe. Záujem krajín,
záujem verejnosti a tým
i záujem médií a sponzorov
vytvára neuveriteľný tlak,
ale i motiváciu pre dosiahnutie úspechu. Profesionalizácia všetkých činností
v tímoch počas hier a celého obdobia kvalifikácie sa
stala nevyhnutnosťou.
Vytvorila sa špička veľmocí, ktorá je z pohľadu
zisku medailí pre ostatných
nedosiahnuteľná a kde dominuje Čína. Za ňou sa s odstupom umiestnili Rusko,
Veľká Británia, USA, Austrália a Ukrajina (hranica okolo
100 medailí na PH). S tým
sú spojené i nevyhnutne
vytvorené podmienky na
prípravu.
V Riu 2016 pribudnú do
programu dva športy: parakanoe a paratriatlon, otáznou ostáva účasť mentálne
znevýhodnených športovcov. Je predpoklad, že sa
bude program súťaží PH Rio
2016 zužovať. V niektorých
športoch sa už o tom diskutuje a pravdepodobne bude
snaha zoskupovať ďalšie
klasifikačné skupiny.
Záverom by som rád
poďakoval športovcom, trénerom, vedúcim športov
a ďalším členom realizačných tímov za odvedenú
prácu a úspešnú reprezentáciu Slovenska na PH Londýn 2012. Moja vďaka patrí
i ľuďom vo zväzoch za aktívnu spoluprácu, rodinným
príslušníkom za potrebné
zázemie a v neposlednom
rade i najbližším spolupracovníkom vo vedení výpravy, v poradnom tíme výpravy, štábe, na SPV či PMS,
ktorí nemalou mierou prispeli k celkovej pohodovej
atmosfére a bezproblémovej účasti. Osobitné poďakovanie, v mene výpravy,
patrí vedeniu SPV za podporu a vytvorené podmienky
na projekt.
AUTOR BOL VEDÚCIM
NAŠEJ VÝPRAVY
NA PH 2012
5
PROFIL
MATEJ UHLÁR
Flegmatický živel Viktor
Mladý talentovaný plavec sa dostal najskôr do povedomia slovenskej
verejnosti. Na slávnostnom prijatí neváhal ponúknuť predsedovi vlády
nohu namiesto ruky a svoj „kúsok“ zopakoval o deň neskôr aj u hlavy
štátu. Dôvod: prozaický – VIKTOR KEMÉNY žije od narodenia bez oboch
horných končatín. O pár dní prekvapil aj plavecký svet na PH 2012
v Londýne. V tom čase mal iba šestnásť rokov.
Na rozhovor s Viktorom
som sa veľmi tešil. Po úvodnom zvítaní ma však schladil vetou: „Mňa novinári
nemajú moc radi.“ Po pár
minútach som pochopil,
prečo. Úspešný tínedžer je
smršť neskrotnej energie,
ktorou v okamihu pohltí
svoje okolie. Nad ničím sa
dlho nezamýšľa a s odpoveďami na otázky si tiež neláme hlavu. Vyhŕkne zo seba
všetko, čo ho v tej chvíli
napadne. Proste typ človeka, ktorý žije práve pre daný
okamih.
VODA HO MALA SKROTIŤ
„Ani vlastne neviem, ako
som začal s plávaním. Možno to bolo práve u starých
rodičov,“ začal svoje rozprávanie mladý reprezentant.
Tu si ho všimol ich sused,
ktorý mal bratranca pracujúceho vo funkcii plaveckého inštruktora v plavárni.
Keďže Viktor bol veľmi
Dva živly v bazéne: voda a Viktor Kemény.
hyperaktívne dieťa, tento
druh športovania mu mal by som bol ochotný sa mu
VIKTOR KEMÉNY
pomôcť zužitkovať preby- venovať“, spomína na spoločné začiatky tréner LadiNarodený: 12. novembra 1995
točnú energiu.
Športové odvetvie: plávanie, telesne postihnutý
„Veľmi dobre si na to slav Struhár. Nakoniec sa ho
Bydlisko: Nové Zámky
dodnes pamätám. Bratra- ujali obaja. Bola to pre nich
Úspechy: 7. miesto PH Londýn 2012, 1. miesto IWAS
nec vtedy prišiel s malým obrovská výzva. Vštepiť mu
sedemročným agresívnym plavecké základy však neGAMES 2009 India, 6. miesto ME 2011 Berlín
chlapcom a spýtal sa ma, či bolo vôbec ľahké. Viktor bol
totiž v tom čase ako neriadená strela. Nerešpektoval
žiadne autority, nevedel sa
začleniť do kolektívu, vyvolával roztržky medzi ostatnými deťmi.
Rok 2004 bol prelomový
nielen pre Viktora, ale aj pre
všetkých hendikepovaných
plavcov z Nových Zámkov
a okolia. „Ako vtedajšieho
rozhodcu súťaže ,Štúrovské
stovky‘ sa ma spýtali, či by
sa tohto podujatia nemohli
zúčastniť aj telesne znevýhodnení športovci, ktorí
tam v tom čase boli na
sústredení“, hovorí Ladislav
Struhár. Nakoľko nemali
skúsenosti s organizovaním takýchto spoločných
podujatí, oslovili trénerku
hendikepovaných plavcov
a poprosili ju o možnosť
registrácie aj novozámockých športovcov. Po čase aj
členovia z tohto klubu začali byť prizývaní na preteky
organizované Zväzom telesne postihnutých. Tu začali
dosahovať prekvapujúco
dobré výsledky a štyria
z nich získali medzinárodnú
klasifikáciu.
TAJOMSTVO ÚSPECHU
Nerozlučná novozámocká dvojica – tréner a jeho zverenec.
6
Vzťah trénera a Viktora je
obdivuhodný. Mladý špor-
PROFIL
tovec k nemu vzhliada a stal
sa preňho vzorom. Aj počas
rozhovoru bolo vidno, že
tvoria silnú dvojicu. „Vďačím mu za všetky dosiahnuté úspechy. Neviem, akým
smerom by sa môj život
bez neho uberal“, vysvetľuje
Viktor. „Ladislav pôsobí prísnym dojmom. Je však pravda, že lenivého tínedžera,
ktorý oveľa radšej trénuje
rečami ako fyzicky, treba
neraz do špičkových výsledkov dotlačiť. Jeho hlas je ako
donucovací prostriedok. To
je však výhoda raňajších tréningov, keď je človek ešte
celý rozospatý, stojí pri
bazéne a premýšľa, či skočí
do takej studenej vody. Keď
však tréner zavelí tým svojím hlasiskom, v sekunde
som prebratý a vo vode“,
smeje sa veľká nádej slovenského paralympijského plávania.
Podľa Struhárových slov
sa Viktor pripravuje rovnako Momentka, ktorá obletela celé Slovensko.
ako zdraví plavci - denne po
dve hodiny. Posilňuje vlast- zábery zvládne na jeden túžil po účasti na paralymnou váhou a tréner ho tlačí nádych. Má vhodné soma- piáde. Plávam len pre ten
k tomu, aby behal. Z toho tické predpoklady na pláva- skvelý pocit. Vo vode sa
však nie je vždy nadšený. Pri nie. Dlhé páky nôh, plochy cítim voľný. Možno toto je
absencii rúk má problém so chodidiel, vysokú úroveň ten dôvod, prečo sa mi vždy
stabilitou a naučiť ho behať kĺbovej pohyblivosti. A cit podarí prekonať lenivosť
nebolo vôbec jednoduché.
pre vodu. Ešte k tomu navý- a opäť prísť na tréning.“
V bazéne jeho zverenec šime silu, s ktorou príde
Celosvetová súťaž a úspech
neštartuje tak ako iní plavci. lepší švih a plavecký kon- na nej bol však aj pre neho
Neudržal by sa na bloku. Do cert bude vyladený,“ naz- hlbokým zážitkom. „V Londývody skáče z nízkeho podre- načuje sľubnú perspektívu ne som si len chcel vylepšiť
pu, aby náhodou „neulial“ jeho tréner.
osobný rekord v disciplíne
štart. Na otázku, kto je jeho
prsia a ukázať ostatným súťaÚSPECH MU ZACHUTIL
žiacim, že na Slovensku je plašportový hrdina, odpovedá
Viktor spontánne: „Môj tréO tom, že jeho kariéra vec, v ktorom budú mať o pár
ner.“ Pritom Ladislav Stru- naberá správny smer, svedčí rokov konkurenciu,“ vysvehár, bývalý plavec, ktorý sa aj vynikajúci výsledok z Lon- tľuje. Čo si zaumienil, to aj
Viktorovi venuje od jeho dýna. Viktor to však berie splnil. Navyše svoj odkaz
začiatkov, svojho zverenca s preňho charakteristickou odovzdal plaveckému svetu
nešetrí. Zrejme aj vďaka to- ľahkosťou: „Nikdy som ne- veľmi jasne a štýlovo. Podarimu si v šestnástich rokoch
vybojoval
paralympijskú
miestenku. Struhár 30 rokov
učí plávať deti, ročne ich
zvládne asi stovku.
„Priznám sa, to ma baví
najviac,“ prezrádza. Na
výchovu plavca, akým je
Viktor, potreboval tréner
nielen vedomosti a skúsenosti, ale aj hodiny konzultácií s kolegami z okolitých
krajín, najmä s Čechmi
a Maďarmi.
Na londýnskej paralympiáde mal Kemény spomedzi finalistov očividne
najvýraznejší hendikep. Prispôsobili mu aj špeciálnu
prsiarsku techniku. Na jeden nádych urobí dva zábery s dvomi kopmi nôh. Dosahuje tak vyššiu frekvenciu a výsledne aj rýchlosť.
„Pravidlá to povoľujú. Neurčujú, či sa pri každom
tempe musí nadýchnuť.
Viktor je talent, má natrénovaný potenciál, že dva Návod, ako jednoducho sa dá písať nohou.
lo sa mu totiž prebojovať
sa až do samotného finále,
kde skončil na siedmom
mieste. „Bol to pre mňa šok
a vlastne aj pre všetkých
z môjho okolia. Nikto totiž
nečakal takýto výsledok. Keď
som uvidel na tabuli môj
konečný čas, zalial ma pocit,
ako po extáze. Vedel som,
že toto je možno po prvýkrát,
keď je tréner na mňa naozaj
pyšný.“
Pocit úspechu mu zachutil natoľko, že je rozhodnutý
vybojovať si účasť aj na ďalšej paralympiáde. Dovtedy
by si chcel vylepšiť svoje
časy aj v ostatných plaveckých štýloch. Hoci, ako sám
FOTO: ROMAN BENICKÝ
tvrdí, techniku „v prsiach“,
s ktorou si v Londýne vyslúžil rešpekt, má zo všetkých
najradšej. „Pre mňa, ako pre
zarytého flegmatika, bude
náročné donútiť sa makať
na sebe ešte viac ako doteraz. Ale pocit víťazstva mám
ešte radšej ako leňošenie,“
dodáva s úsmevom.
Viktor rád víťazí nielen
v bazéne, ale i v bežnom
živote. Napriek neľahkému osudu, keď sa narodil
do rodiny ako tretie hendikepované dieťa v poradí
a po prekonaní počiatočných problémov, vedie dnes
plnohodnotný život. Ľudia,
ktorí sa s ním stretnú prvýkrát, zostanú šokovaní. Viktor totiž na pozdrav podáva
nohu. Presvedčil sa o tom na
vlastnej koži aj Robert Fico.
Ivan Gašparovič na slávnostnom sľube už bol na to
pripravený. „Väčšina z nich
nevie, ako zareagovať. Niektorí to môžu považovať
za drzé gesto, ale pre mňa je
to prirodzené,“ dodáva. Od
narodenia žije totiž bez rúk
a tak sa takmer všetky veci
naučil robiť nohami. Vie sa
s nimi najesť, kresliť, písať či
napríklad pracovať na počítači. „Bol som vedený nepozastavovať sa nad tým, čo
nemám, ale vážiť si to, čo
mám. Namiesto toho, aby
som horekoval nad tým, čo
všetko nemôžem, som si
vždy musel nájsť spôsob,
ako sa to dá inak. Ani si neviem predstaviť život s rukami. Neviem, čo by som
s nimi robil. Asi by mi len
zavadzali,“ šokuje Viktor aj
v závere rozhovoru ...
7
ZIMNÉ ŠPORTY
Dňa 7. marca 2014 sa
v ruskom Soči začnú v poradí
už XI. zimné paralympijské
hry. Budú trvať do 16. marca
a počas deviatich súťažných
dní sa bude bojovať o 72 sád
medailí. Soči privíta okolo
700 športovcov z približne
50 krajín. Súťažiť sa bude
v alpskom lyžovaní,
bežeckom lyžovaní, biatlone,
hokeji na sánkach,
parasnowboarde a curlingu
na vozíku, pričom
snowboardisti tu zažijú
svoju premiéru.
Mesto na
brehu Čierneho mora bude netradičnou
destináciou zimnej paralympiády. Spolu s priľahlou horskou oblasťou Červená Poľana sa každým dňom mení
(pracuje tam denne viac ako
50-tisíc stavbárov) a táto
oblasť stále viac nadobúda
kontúry
architektonicky
dokonalých stavieb. Tak to
tvrdia aspoň tí, ktorí už mali
možnosť byť priamo na
mieste. Prebieha tu úplne
nová výstavba a týka sa celej
infraštruktúry – od letiska
v Soči, štvorprúdovej diaľnice do hôr, lanoviek, hotelov
až po rýchlotrať vedúcej
Odštartovali sme projekt ZPH Soči 2014
z Moskvy do Soči. Samozrejmosťou je, že nové budú
i všetky športoviská a ubytovacie kapacity pre účastníkov hier. Aj tieto fakty dokumentujú, ako prestížne berú
Rusi organizáciu hier.
Priamo v Soči budú prebiehať súťaže v curlingu a hokeji na sánkach, Červená Poľana bude domovom ostatných športov. Športoviská
v Soči sú umiestnené v tzv.
pobrežnom klasteri, vzdialenom len cca 10 km od letiska. Tu bude stáť i olympijský
štadión „Fišt“, na ktorom
prebehne otvárací a záverečný ceremoniál a taktiež
Medals Plaza, kde každý
ve-čer budú odovzdávané
me-daily. V Červenej Poľane
v tzv. horskom klasteri budú
SLOVENSKO NA DOTERAJŠÍCH ZPH
Rok
1994
1998
2002
2006
2010
Dejisko
Počet medailí Zlato Striebro Bronz
Lillehammer
5
0
3
2
Nagano
10
0
6
4
Salt Lake City
9
0
3
6
Turín
2
0
1
1
Vancouver
11
6
2
3
dve strediská – pre zjazdové lyžovanie „Roza Chutor“
a pre bežecké lyžovanie „Laura“. V Roza Chutore
bude situovaná horská dedina a odtiaľ sa na športoviská
už bude prepravovať lanovkami.
Už v tejto sezóne si budú
môcť naši športovci vyskúšať
športoviská, pretože vo februári a v marci sa v dejisku
hier uskutočnia tzv. testovacie súťaže a to MS v curlingu,
v zjazdovom a bežeckom
lyžovaní a v biatlone - finále
SP. V závere roka 2013 bude
Soči aj dejiskom kvalifikácie
na ZPH v hokeji na sánkach.
Slovensko patrí v zimných
športoch, najmä zásluhou
alpských lyžiarov, ku svetovej špičke. Z každých ZPH priniesli domov viacero medailí,
na predchádzajúcej paralympiáde vo Vancouvri 2010
skončila naša krajina vďaka
zisku 11 medailí, z toho 6 zla-
tých, na famóznom 4. mieste. Odsunula za seba aj
veľmoci zimných športov.
V Soči bude mať Slovensko
prvýkrát v histórii aj zastúpenie v kolektívnom zimnom
športe. Postarali sa o to naši
reprezentanti v curlingu na
vozíku skvelým výsledkom
na MS v Kórei začiatkom
tohto roka. Nedávna kvalifikácia na budúcoročné MS
(naši ju nemuseli hrať) definitívne pochovala nádeje
ďalších konkurentov a SR je
už dnes istým účastníkom XI.
ZPH v tomto športe. Reálnu
šancu predstaviť sa v kopcoch pri Čiernom mori majú aj parasnowboardisti, naopak hokejistov na sánkach
čaká ešte dlhá cesta k účasti
na ZPH.
Naši lyžiari od úvodu na víťaznej vlne
Lyžiarska sezóna 2012/13 už má
za sebou ostrý štart. Hoci prvé
preteky Európskeho pohára
v rakúskom Obergurgli
(29. novembra až 1. decembra)
organizátori už v predstihu pre
nedostatok snehu zrušili a rovnako
„padol“ aj prvý deň pretekov
4. decembra na Pitztali, o deň
neskôr sa už súťažilo a Slováci
odštartovali aj túto sezónu víťazne.
V obrovskom slalome sme
v skupine zrakovo postihnutých
mužov obsadili celú „bedňu“. Zvíťazil Radomír Dudáš s navádzačom Marošom Hudíkom, druhý
bol Jakub Krako s Martinom Motykom a tretí Michal Beladič s Filipom Švidroňom. A to ešte na piatom mieste skončil nevidiaci
Marek Kubačka s Natáliou Karpišovou.
Medzi ženami v tejto kategórii
triumfovala stálica Henrieta Farkašová (tentoraz jej robil navádzača
tréner Branislav Mažgút) a na štvrtom mieste skončila Petra Kozičková s Michalom Červeňom. Medzi
telesne postihnutými stojacimi
skončila v ženskej kategórii na dru-
8
hom mieste Petra Smaržová, Martin
France došiel do cieľa šiesty.
Na Mikuláša pokračoval EP súťažami v slalome. Opäť zvíťazila Farkašová a v mužskej kategórii sa tentoraz na najvyšší stupeň prebojoval
bronzový medailista z Vancouvru
Miroslav Haraus (navádzačka Mária
Zaťovičová). Druhý bol Dudáš a tretí
Beladič. V čase uzávierky tohto čísla
štartovali naši reprezentanti na
posledných tohtoročných pretekoch
vo švajčiarskom Lenku (17. – 20.
decembra).
V minulej sezóne sa lyžiari z klubu
Pegas Remata sústredili výhradne
na Európsky pohár a aj ho úspešne
zvládli. Jakub Krako v ňom premiérovo vyhral celkové hodnotenie
(dovtedy mal na konte iba druhé
a tretie miesta), Michal Beladič
skončil bronzový. Tretie miesto
medzi telesne postihnutými stojacimi sa ušlo aj Martinovi Francemu.
Slovenský stupeň víťazov na Pitztali. Zľava Michal Beladič, Filip Švidroň, Radomír Dudáš, Maroš Hudík, Jakub Krako a Martin Motyka.
V tomto roku sa už „remaťáci“ pustia aj do Svetového pohára, ktorý sa
celý odjazdí na európskom kontinente. Prvé kolo v talianskom Sestriére sa uskutoční 8. – 11. januára,
následne sa 13. – 16. januára odjazdí druhé vo švajčiarskom St. Moritzi.
Vo februári príde na rad slovinská
Rogla (11. – 14. februára) a finále
uvidí Soči (7. – 12. marca) ako ostrý
test budúcich paralympijských tratí.
Pretekári ŠK Kinex Bytča sa v predošlej sezóne naopak zamerali na
Svetový pohár a Henrieta Farkašová
s navádzačkou Natáliou Šubrtovou
vybojovali vysnívaný Veľký glóbus.
Miroslav Haraus skončil v celkovom
hodnotení tretí. V tomto roku sa už
„kinexáci“ zapojili aj do Európskeho
pohára. V roku 2013 je naplánovaný
ďalší pretek do talianskeho Tarvisia
(21. – 25. januára) a finále, podobne
ako v predošlej sezóne, do Francúzska. Auron však tentoraz vymení
stredisko Tignes (3. – 7. februára).
Oba tímy však berú preteky EP
a SP hlavne ako súčasť prípravy na
svetový šampionát v španielskej La
Moline (18. – 28. februára) a predovšetkým na vrchol štvorročného
paralympijského cyklu - ZPH 2014
v Soči, kde budú obhajovať fantastické výsledky z Vancouvru.
ZIMNÉ ŠPORTY
Slovenský tím v hokeji na sánkach
napokon neštartoval na MS B skupiny, ktoré sa v polovici novembra
uskutočnili v Srbsku. Našej účasti
na turnaji, ktorý napokon vyhralo
Rusko pred Švédskom, zabránilo
pravidlo IPC, podľa ktorého sme mali
zaplatiť licenciu skôr, než bolo jasné,
či sa šampionát vôbec uskutoční.
A okolo jeho organizácie bolo do
poslednej chvíle priveľa otáznikov.
Naši hráči sa preto sústredili na
prípravu a vo svojej základni v Dolnom Kubíne absolvovali niekoľko
spoločných tréningových sústredení.
Za pozitívum možno označiť fakt, že
ku Štítovi a Kardošovi pribudli ďalší
hráči, ktorí začali nastupovať pravidelne v českej lige. Marek Gergely si
našiel miesto v kádri Olomouca,
Marián Ligda zasa v Zlíne.
Po náročnej príprave nasledoval
v novembri prvý tohtosezónny turnaj v českej Studénke, v rámci ktorého zohrali aj historickú česko – slovenskú premiéru. Prehrali sme síce
0:9, ale súper patrí k najlepším na
svete a na posledných MS A skupiny
v Nórsku skončil tesne pod stupňom
víťazov. Prehru 0:6 sme utrpeli aj
s Poliakmi, ktorí sa tomuto športu
venujú oveľa dlhšie ako my. Zahrialo
nás však víťazstvo s domácim ligistom 1:0, s ktorým sme začiatkom
roka ešte ťahali za kratší koniec
a obsadili sme celkové tretie miesto.
Hokej: stále sa učíme, ale napredujeme
Príprava na zápas počas turnaja v poľskom Elblagu.
Následne sme ešte zdolali v prípravnom zápase Olomouc 3:2.
V dňoch 7. – 9. decembra zavítali
naši hokejisti do poľského Elblagu,
kde na nich čakala ešte ťažšia konkurencia. Hoci prehrali všetky štyri
stretnutia so silnými súpermi, podarilo sa im vsietiť po dva góly moskovským Bielym medveďom, ktorí turnaj napokon vyhrali, i domácemu
tímu.
V prvý hrací deň sme podľahli
Ataku Elblag 2:6. Dve tretiny sme
s klubom, ktorý je de facto poľskou
reprezentáciou, držali nerozhodný
stav 1:1. Oba naše góly strelil Ligda.
V ten istý deň sme prehrali s talian-
skym Armata Brancaleone Lombardia 0:3. O lepší výsledok s tímom,
v drese ktorého nastúpilo viacero
talianskych reprezentantov, pripravili našich chýbajúce skúsenosti.
„Pravdepodobne sme si verili až príliš, mali sme hrať opatrnejšie“, skomentoval priebeh kapitán Peter
Štít.
Na druhý deň najskôr Slováci
podľahli Moskva White Bears 2:4
(góly Joppa, Štít). Peter Štít: „Držali
sme aj stav 2:2. V skutočnosti bol
súper o dve triedy lepší, výsledok je
pre nás vynikajúci. Zmes dobrej taktiky, hraničného výkonu a trochy
šťastia“. Nad schopnosti našich bol
aj ďalší ruský celok Jugra ChantyMansijsk (0:4).
Slovensko skončilo so skóre 4:17
bez bodu na poslednom mieste, ale
náš kapitán považoval účasť na
tomto turnaji za prínos. „Celkovo
pociťujeme spokojnosť. Síce sme
všetky štyri zápasy prehrali, ale Poliaci a Taliani majú skúsenosti z veľkých
zápasov, sledge hokej hrajú dlhé
roky. Ruské tímy, to je kategória
sama osebe. Hráči – profesionáli,
realizačné tímy, tréningy päťkrát do
týždňa“, zhodnotil vystúpenie v Elblagu. Na turnaji sme hrali v zostave:
M. Hutka - Štít, Gergely, Ligda, Joppa,
Kardoš, Rauš, Julényi, Német, Trška.
Tréner: Dráb.
V čase uzávierky tohto čísla odlietal slovenský tím do sibírskeho
mesta Chanty-Mansijsk, kde postupne zohral zápasy s domácou Jugrou,
Udmurtiou Iževsk, Českom, Fénixom
Moskovská oblasť a Poľskom.
Kvalitatívny pokrok tímu je nespochybniteľný, ale na víťazstvá nad silnými súpermi si ešte nejaký čas
budeme musieť počkať. Možno už
na MS B skupiny v Nagane, ktoré sa
uskutočnia v marci na budúci rok.
Cestu do Japonska máme otvorenú, keďže Fíni, s ktorými sme mali
hrať predkvalifikáciu, sa tejto možnosti vzdali. Účasť sa však bude odvíjať, ako vždy, najmä od finančnej
stránky…
9
ZIMNÉ ŠPORTY
Curling už s istou miestenkou na ZPH 2014
Nedávno sa konala vo Fínsku
kvalifikácia o postup na majstrovstvá
sveta 2013 v curlingu na vozíku.
Slováci sa na nej nezúčastnili,
nakoľko postup si vybojovali priamo
skvelým štvrtým miestom na MS
začiatkom roka v Kórei. Tento
výsledok im dával 90-percentnú
istotu účasti aj na ZPH 2014.
Stopercentnú priniesol postup Nórov
zo spomínanej kvalifikácie.
„Na paralympiádu do Soči postúpi
10 najlepších svetových družstiev.
V aktuálnom rebríčku nám patrí
9. priečka, s dostatočným bodovým
náskokom. Práve postup Nórov nám
zabezpečil, že už nás žiadne iné družstvo nemôže v rebríčku preskočiť,“
zvestoval radostnú novinku tréner
našej reprezentácie František Pitoňák. Slovensko tak bude mať vôbec
prvýkrát v histórii ZPH zastúpenie
v kolektívnom športe!
„Účasť na paralympiáde sme si
všetci veľmi priali, ale až dnes máme
stopercentnú istotu, že nám miestenka nemôže ujsť. Čaká nás veľa
práce, aby sme sa na ZPH Soči 2014
dobre pripravili a nesklamali našich
fanúšikov,“ zdôraznil. Najbližším veľkým turnajom bude svetový šampionát v Soči (14. – 24. februára), ktorý
otestuje pripravenosť organizátorov
ZPH rok pred konaním hier. Slovenský tím tvoria Radoslav Ďuriš (skip),
Dušan Pitoňák, Branislav Jakubec,
Monika Kunkelová a Alena Kánová.
Druhým trénerom je Milan Kališ.
Nominácia na ZPH v Soči však nebola jednoduchá. Curleri od roku
2007 absolvovali množstvo tréningov a sústredení najprv v Prahe a po
sprístupnení prvej curlingovej haly
v Ružinove v roku 2009 už aj na Slovensku. Pravidelne sa zúčastňujú na
II. slovenskej curlingovej lige medzi
zdravými, stredoeurópskej vozičkárskej lige v Prahe, turnaji Czechoslovak OPEN, Bratislava cup, MČR vozičkárov a ďalších turnajoch doma
a v zahraničí. Vďaka účasti na týchto
turnajoch, dobrej spolupráci Slovenského curlingového zväzu (SCZ), podpore SZTPŠ, SPV a partnerov sa našim vozičkárom podarilo ako jednému z mála tímov na svete postúpiť
už na tretí pokus na MS a odtiaľ
na ZPH!
V dňoch 30. novembra - 2. decembra štartovali na medzinárodnom
turnaji Bratislava Cup 2012. Ako jediné družstvo zdravotne znevýhodnených obsadili napokon medzi
12 účastníkmi cenné 4. miesto. Spolu
odohrali naši vozíčkari na turnaji päť
zápasov - porazili tím SR žien 6:2,
prehrali s Rakúskom 2:12, remizovali s tímom SR junioriek 5:5, vyhrali
nad družstvom Martina 8:6 (hosťovali v ňom aj špičkoví hráči z Prahy)
a v zápase o tretie miesto podľahli
účastníkovi I. ligy SR Stonehunters
v pomere 4:7. Momentálne sa pripravujú v domácich podmienkach
a do MS ešte absolvujú niekoľko kontrolných turnajov a sústredenie s tímom USA, ktoré na Slovensko pricestuje už tretíkrát.
Curling je šport, ktorý môžu hrať
aj telesne postihnutí športovci a do-
konca aj hráči na invalidných vozíkoch. Existuje jediná kategória, a to
vozičkár, ktorá sa objavuje v programe paralympijskych hier prvýkrát od
Turína 2006. Na rozdiel od zdravých
hráčov sa pri curlingu na vozíku ľad
pred kameňmi nezametá. Kamene
hráči odhadzujú pomocou krátkej tyče, tzv. extendera, ktorý je na konci
opatrený špeciálnym úchytom, ktorý
sa nasúva na rukoväť kameňa.
Pokiaľ by ste prejavili záujem
vyskúšať si tento nádherný zimný
šport, viac informácií nájdete na
stránkach 1. vozičkárskeho curlingového klubu www.wcc.sk. Momentálne na Slovensku máme dve dvojdráhové curlingové dráhy a to v bratislavských mestských častiach Ružinov a Lamač.
Aj parasnowboardisti majú šancu predstaviť sa v Soči
Parasnowboard bude
v Soči prvýkrát zaradený
do programu ZPH.
Aj Slovensko má dvoch
pretekárov, ktorí
sa tomuto športu venujú
viac než dva roky
a zúčastňujú sa
na pretekoch v zahraničí.
Peter Rolinec a Marek
Hlavina sa možno
zúčastnia aj na samotných
hrách.
Ako uviedol tréner našich
parasnowboardistov Pavol
Matiaško, kritériá pre účasť
v Soči zatiaľ neboli zverejnené, a tak čakajú, či sa bude jazdiť kvalifikačný pretek alebo sa bude vychádzať z nazbieraných bodov na doterajších pretekoch. Do parasnowboardingu v kategórii stojaci muži
10
(ďalšie kategórie sú stojace
ženy, sediaci muži, sediace
ženy a pripravuje sa aj kategória nevidiaci) je zapojená približne päťdesiatka
športovcov z celého sveta.
Medzi nimi sa Slováci pohybujú v rozpätí 8. – 10. miesta, čo im dáva dobré predpoklady pre štart v Soči.
„V súčasnosti sa jazdí parasnowboard cross, čo sú
vlastne preteky v zatvorených oblúkoch s rôznymi
prekážkami, napr. bubnami,
véčkami, klopenkami a pod.
Trate majú dĺžku 800 metrov a viac. Zatiaľčo u zdravých jazdia viacerí vedľa seba, u zdravotne postihnutých je na trati z bezpečnostných dôvodov iba jeden
pretekár,“ priblížil základné
údaje P. Matiaško.
Jeho zverenci trénujú
väčšinu roka na Remate pri
Handlovej, keďže zatiaľ nemáme na Slovensku špe-
ciálnu snowboardovú trať.
Aj v lete tu „naháňajú“ kondíciu a výbušnosť. Obaja
majú už za sebou štarty na
viacerých podujatiach v zahraniči. V tomto roku štartovali napríklad na Svetovom pohári vo Francúzsku.
Najbližšie ich čakajú v marci preteky v Slovinsku. „Samozrejme, nie je to jednoduché ako z finančného, tak ani z technického
hľadiska. Preto využívame
každú možnosť, ktorá sa
naskytne. Napríklad v Čechách sme sa predstavili
počas prestávky pretekov
zdravých snowboardistov“,
pripomína tréner.
Z dvojice jeho zverencov
má 28 - ročný M. Hlavina nadkolennú amputáciu
a 31 – ročnému P. Rolincovi
chýba pravá ruka od ramena. Na zvýšenie konkurencie hľadajú ďalších pretekárov, najmä medzi mladými.
PH 2012
ROMAN BENICKÝ
Londýnske návraty, alebo čo zachytil
12
objektív počas paralympiády
13
CYKLISTIKA/BOCCIA
Cyklisti majú za sebou ďalší úspešný rok
Vo svetovom rebríčku UCI pre rok
2012 skončili až traja slovenskí
cyklisti do piateho miesta –
Simona Matičková (2.), Anna
Oroszová (4.) a tandem Janovjak –
Mitošinka (5.). Najväčším
úspechom roku 2012 však bol
zisk bronzovej medaily zrakovo
postihnutého Vladislava Janovjaka
na PH 2012 v Londýne.
„Rok 2012 bol z pohľadu štartov na
pretekoch Európskeho pohára odlišný od ostatných rokov, nakoľko všetko úsilie smerovalo k PH v Londýne.
Okrem pretekov EP sme sa zúčastnili
aj na dvoch pretekoch Svetového
pohára (Španielsko, Taliansko). Spoločná príprava sa začala tradičným
aprílovým sústredením na Malorke,
ktoré bolo zamerané na najazdenie
čo najväčšieho objemu kilometrov,“
začal svoje hodnotenie reprezentačný tréner Branislav Režňák.
Prvým pretekom bol EP vo Vrátnej, na ktorom sa však zúčastnil len
Jaroslav Švestka a skončil na 3. mieste (tandem Janovjak – Mitošinka,
ako aj Simona Matičková zo zdravotných dôvodov neštartovali a handbikeri dali prednosť pretekom Českého
pohára).
Tandem Janovjak – Mitošinka (na
snímke) štartoval na dvoch pretekoch EP – v nemeckom Holzkirchene
obsadil celkové 2. miesto a na pretekoch v Prahe tretí rok po sebe nenašiel premožiteľa a s prehľadom zvíťazil. Jaroslavovi Švestkovi sa takisto
darilo a v Nemecku, ako aj ČR, obsa-
dil zhodne výborné druhé miesto.
Simona Matičková získala na pretekoch EP jedno prvé (Srbsko) a jedno
druhé miesto (Španielsko). Pri svojom premiérovom štarte obsadil
Ľubomír Janči celkové tretie miesto
na pretekoch v Prahe. Z handbikerov
bola najúspešnejšia Anna Oroszová,
ktorá si zaknihovala tri prvé miesta
(2 x Nemecko, 1 x ČR).
Popredné umiestnenia dosiahli
naši pretekári aj na svetových pohároch v Španielsku a Taliansku.
V Ríme bola Anna Oroszová šiesta
v časovke jednotlivcov aj v cestných
pretekoch. V cestných pretekoch si
tu výborne počínal aj tandem Janovjak – Mitošinka, ktorý obsadil štvrté
miesto. Simona Matičková síce
v Segovii aj Ríme obsadila v oboch
disciplínach druhé miesta, avšak
vždy sa na štart postavili len dve pretekárky.
Ďalšie umiestnenia našich cyklistov v rebríčku UCI za rok 2012: Jaroslav Švestka a Rastislav Tureček zhodne 13. miesto, Ľubomír Janči 24.
a Peter Šelinga 29. miesto.
Slovenská boccia už myslí na Rio 2016
Naši boccisti absolvovali počas
tohto roka okrem PH Londýn 2012
viacero podujatí na domácej
i medzinárodnej scéne so striedavými úspechmi. Okrem 12 ligových kôl
a piatich domácich turnajov
si zmerali sily aj v rámci českého
šampionátu, turnaja Boccia Masters
v Portugalsku či na medzinárodnom
turnaji v britskom Wigane.
„Aj v tomto roku sa nám podarilo
prostredníctvom SZTPŠ zabezpečiť
organizáciu 12 kôl kontrolných ligových pretekov. Na týchto turnajoch sa okrem našich mládežníckych
športovcov, zúčastnili aj seniorskí
hráči, bez ktorých by nebolo možné
otvoriť súťaž v žiadnej zo štyroch
kategórií z dôvodu aktuálneho počtu
mladých nádejí. Celkovo klesá každý rok počet športovcov, mládež
postupne prechádza do seniorskej
kategórie a nových športovcov
v mládežníckych kategóriách pribúda len veľmi málo,“ začal svoje hodnotenie roka 2012 reprezentačný
tréner Martin Gabko.
Vďaka doterajšej podpore Centier
športovo - talentovanej telesne
postihnutej mládeže sa im však
predsa len podarilo získať niekoľko
veľmi šikovných športovcov, úspešných v kategórii juniorov aj seniorov.
„Tam sa nám vynárajú predovšetkým mená ako Peter Minarech (BC2),
Adam Burianek (BC3) a Samuel Andrejčík (BC4). Všetci traja zaznamenali okrem úspechov v národných
súťažiach aj dobré výsledky na med-
14
zinárodnej úrovni, a to konkrétne na
Medzinárodných hrách Európskeho
paralympijského výboru, ktoré sa
konali v Brne, kde sa umiestnili na
prvých miestach vo svojich kategóriách,“ pokračoval reprezentačný tréner.
Z roka na rok je však podľa jeho
slov ťažšie z finančných dôvodov
zabezpečiť potrebné materiálne
vybavenie, ktoré by bolo schopné
konkurovať z technickej stránky svetovému trendu predovšetkým
v kategórii BC3. Od pomocného zariadenia, po ktorom ťažko postihnutí
športovci spúšťajú loptičky, často
závisí ich úspech či neúspech a investícia približne 1500 eur za túto
pomocnú rampu je dosť náročná na
zabezpečenie.
Boccisti absolvovali v priebehu
kalendárneho roka 12 kôl ligových
(kontrolných) pretekov, z toho každá
kategória po štyri kolá (ŠK ALTIUS - 5
kôl – Bratislava), OMD Boccian 4 kolá – Bratislava, OMD Farfalletta 1 kolo – Žilina, ŠK APOLLON - 1 kolo Zvolen, ŠK TP VICTORIA - 1 kolo Banská Bystrica). Ďalšie domáce
podujatia: Zvolen Cup (Zvolen), Turnaj belasého motýľa (Bratislava),
Majstrovstvá Slovenska (Dubnica
nad Váhom), Boccia Masters (Nitra),
Turnaj nezávislého života (Bratislava). Akcie na reprezentačnej úrovni:
Czech Boccia Championships (Praha,
Česko), Boccia Masters (Póvoa de
Varzim, Portugalsko) a Cheshire Building Society International Boccia
Championships (Wigan, Anglicko).
V septembri štartovalo na PH 2012
v Londýne päť slovenských boccistov (Ďurkovič, Strehársky, Král,
Nagy, Mezík) bez výraznejšieho
úspechu.
V domácom rebríčku najlepších
boccistov je v jednotlivých kategóriách nasledovné poradie: BC1:
1. Jakub Nagy (ŠK ALTIUS), 2. Lukáš
Baláži (ŠK ALTIUS), 3. Martin Benčat
(OMD BOCCIAN), 4. Peter Osvald
(OMD BOCCIAN), 5. Zuzana Pilarčíková (OMD BOCCIAN), 6. Michal
Machara (ŠK ALTIUS). BC2: 1. Róbert
Mezík (ŠK ALTIUS), 2. Tomáš Dančo
(ŠK ALTIUS), 3. Tomáš Král (ŠK TP
VICTORIA), 4. Peter Hudeček (ŠK
ALTIUS), 5. Peter Minarech (ŠK
ALTIUS),, 6. Martin Opát (ŠK ALTIUS).
BC3: 1. Adam Burianek (ŠK ALTIUS),
2. Mária Smolková (OMD FARFALLETTA), 3. Stanislav Minárik (OMD
MANÍN), 4. Matej Švaňa (ŠK ALTIUS),
5. Ľuba Škvamová (OMD FARFALLETTA), 6. Zuzana Lukyová (OMD
BOCCIAN). BC4: 1. Róbert Ďurkovič
(ŠK ALTIUS), 2. Martin Strehársky (ŠK
ALTIUS), 3. Samuel Andrejčík (ŠK TP
VICTORIA), 4. Martin Rybarčák (OMD
BOCCIAN), 5. Natália Turčinová (ŠK
ALTIUS), 6. Martin Burian (ŠK ALTIUS)
„Na záver by som chcel iba pár slovami poďakovať všetkým športovcom za ich snahu, aktivitu a malé či
veľké úspechy, ktoré prezentujú náš
šport doma i v zahraničí, ako aj realizačnému tímu, ktorý sa staral o to,
aby všetko fungovalo bez komplikácií, klasifikačnému lekárovi, rozhodcom, vedeniu SZTPŠ a SPV, rodičom
a podporovateľom za ich snahu, podporu a dôveru v roku 2012. Dúfam,
že aj v budúcom roku sa nám podarí
absolvovať všetky plánované domáce a medzinárodné akcie a naštartujeme kvalitný reprezentačný káder,
ktorý bude úspešný a bude mať
šancu zúčastniť sa na PH 2016 v Riu,“
dodal Martin Gabko.
FOTO ROMAN BENICKÝ
ROZHOVOR
STANO ŠČEPÁN
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika chce priniesť:
Viac harmónie
a pozitivizmu
Krátko pred odchodom na paralympijské hry sedeli spolu vo výškovej budove RTVS v Mlynskej doline
a rozoberali vyhliadky našich paralympionikov v Londýne. Predseda SPV Ján Riapoš ponúkal optimistické
vízie a generálny riaditeľ RTVS VÁCLAV MIKA nešetril podporou, aby sa naplnili. Obaja si pritom veľmi
dobre uvedomovali, že každý úspech na medzinárodnej scéne pomáha nielen zdravotne znevýhodnenej
komunite, ale aj médiám, ktoré pozitívne informácie prinášajú. Po troch mesiacoch sme sa mohli
v širšom kontexte k tejto téme vrátiť. S mužom, ktorý sa vyznačuje bodrosťou, srdečnosťou, miestami
až žoviálnosťou, ale najbližší spolupracovníci poznajú aj jeho prísnejšiu tvár...
VODA A KONE
O blížencoch sa hovorí, že
sú síce kreatívne, no neraz
akoby rozdvojené osobnosti.
Máte dve tváre?
„Pravdepodobne aj hej. Asi
sa s tým dá súhlasiť. Neanalyzujem znamenia, nečítam
horoskopy. Ani sa podľa nich
neriadim a už vôbec neviem
kedy mám ,dobrý‘ a kedy ,zlý‘
týždeň. Škoda... No ľudia
z môjho okolia, osobitne tí
najbližší, tvrdia, že mám
znaky blížencov. Pravda je
taká, že občas vykazujem
príznaky náladovosti a ďalších podobných bežných ľudských vlastností.“
Malajské príslovie radí,
nezačínaj deň pitím octu.
Čím začínate všedný deň vy?
„Štartujem sa, okrem
víkendových ťažších raňajok,
celkom všedne. Ráno jogurt,
džús, nejaký vitaním. Priznávam však, že potrebujem
ráno pomalší režim. Som
totiž typická sova. Pokiaľ nie
som úplne vyčerpaný, dokážem večer dlho pracovať.
Ráno je to potom horšie. Už
všetci vedia, že pred deviatou sa mi neoplatí veľmi telefonovať, alebo riešiť zásadné
veci. Potom je to už bez problémov...“
Človeka vraj najlepšie spoznáme pri hre alebo na
cestách. Kde možno najlepšie spoznať vás?
„Pri cestovaní - s tým by
som súhlasil. Pri zmene
prostredia sa ľudské správanie neraz mení až obnažuje. Pochopiteľne, keď pod
cestovaním nehovoríme len
o tradičných rezortových
dovolenkách, ale o dobrodružnom type cestovania
„adventure“. Vie sa, že už
dlhé roky chodím s priateľmi
v rovnakej zostave plachtiť,
aj keď tento rok som sa
16
dostal na loď len na dva dni.
Všetci sme klasickí suchozemci a vieme, že z nás nikdy
nebudú skvelí skipperi (pozn.
kapitáni lodí) alebo jachtári.
O to väčšiu srandu však zažívame. Napríklad, keď si
zoberieme väčšiu loď a snažíme sa s ňou parkovať, pričom fúka silnejší vietor.
Vtedy si užijeme zábavu aj
dosť veľa nervov. Veliaci na
lodi nás neraz častuje pokrikmi: „potkany dozadu, potkany dopredu, kde máš to lano,
chyť fender...“ Ak nás vtedy
niekto sleduje z brehu, tak sa
určite baví.“
Ste hravý typ?
„...ale áno, určite som.“
Aj víťazný?
„Ách, a ktorý chlap nie je?
Priznávam, že niektoré športy vôbec nemôžem robiť,
pretože by som dolámal
náčinie. Ani hre džentlmenov – golfu - sa nevenujem.
Naopak, koníky mám rád.
Našťastie, tam súťaživosť nie
je v popredí. Na parkúre prebieha v inom rytme a rekreačné jazdenie na koni - to
je harmónia a pokora. Pokiaľ
mám možnosť - žiaľ, teraz to
veľmi zanedbávam - som na
koni v najväčšej pohode.“
Ideálny recept na prečistenie hlavy?
„Pre mňa určite. Už spomínaná voda a na súši zasa
kone, to je skutočne ideálna
kombinácia. No keby toho
bolo veľa, tak by to možno
až tak nezaberalo. Esencia
„vnútorného nabíjania“ spočíva najmä v tom, že je to
vzácnosť. Určite by som
potreboval vysadať na kone
častejšie, značne som ich
zanedbal.
Mali ste niekedy športové
ambície?
„Nie. Vždy som polemizoval, či dostane prednosť
karate alebo folklór, napo-
kon som sa venoval jednému aj druhému a ničomu
dostatočne poriadne. A potom prišli kone, lenže jazdeckú licenciu som si neobnovil
už šesť či sedem rokov. Po
predposlednom úraze som
už prestal aktívnejšie jazdiť.“
Niečo vážnejšie?
„Skôr typické. Veď kto sa
nedolámal, nemôže hovoriť
že je náruživý jazdec. Smola
bola akurát v tom, že išlo
o nevinný pád na poslednej
Ing. VÁCLAV MIKA sa
narodil 17. júna 1963
v Trenčíne. V rokoch 1986
až 1994 zastával rôzne
posty v Slovenskej televízii (STV). Od roku 1990
do roku 1992 pôsobil
externe na Fakulte produkcie VŠMU a v rokoch
1992 - 1994 bol riaditeľom
kancelárie STV. Následne
bol v roku 1994 jedným zo
štatutárov STV. V rokoch
1994 až 1998 pracoval
ako riaditeľ Prvej slovenskej mediálnej agentúry
(PSMA), nasledujúce dva
roky bol podpredsedom
Rady STV. Rádio Expres
viedol od jeho spustenia
v roku 2000 až do 1. februára 2006, kedy vystriedal
na poste generálneho riaditeľa Televízie Markíza Vladimíra Repčíka.
Zároveň sa stal konateľom
licenčnej spoločnosti Markíza – Slovakia.
Od konca roka 2004
až do začiatku roka 2011
bol prezidentom Asociácie
nezávislých rozhlasových
a televíznych staníc, ktorá
zastupuje záujmy prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania. Od 1. augusta 2012
je generálnym riaditeľom
RTVS.
prekážke malého parkúru,
no dolámal som si ruku
v zápästí a prognóza vyliečenia nebola najlepšia. Našťastie, aj vďaka našim lekárom
nemám žiadne následky.“
ŠPORT JE SILNOU
TÉMOU
Ste nekompromisný?
„Celkove skôr naopak úplne kompromisný typ.
Pokiaľ vnímame kompromis
tak, ako mu rozumiem ja,
pretože byť na čele nejakých
procesov si vždy vyžaduje aj
priestor na kompromis. Ak si
niekto myslí, že čím je vyššie,
tým je miera kompromisov
menšia, mýli sa. Naopak.
Tým je väčšia. Napríklad
neraz ide o kompromis medzi záujmami firmy a verejným záujmom. Alebo o kompromis medzi partikulárnymi záujmami zamestnancov, mojich kolegov, a vyšších záujmov firmy. Prípadne
o kompromis medzi cieľmi
a víziami, ktoré posilniť alebo z ktorých zľaviť pre dobro
iných vecí. Každé rokovanie
je v značnej miere kompromisom dvoch strán. V rokovaniach s externými producentmi si každý chce uhrať
svoje. Oni potrebujú vyrobiť program za čo najlepších podmienok pre svoju
spoločnosť a my naopak
vybrať si taký typ spolupráce,
ktorá je najvýhodnejšia pre
nás...“
V čom alebo v akej oblasti
ste predsa len nekompromisný?
„Najskôr v osobnej rovine,
tam je to je asi najsilnejšie.
Ak sa niekto dotkne toho, čo
je vám najbližšie. V pracovnej rovine v tom zmysle, keď
vám niekto búra niečo, čo
má zmysel a za čo bojujete.
Nuž a citlivý som aj na zázemie priateľov. Nie vždy
napríklad tretej strane vyhovuje, že máte s niekým dobré
vzťahy. Poznáte to zo svojich
životov. Môžu prichádzať
klebety, manipulácia, snaha rozbiť dobrý vzťah. Na
to reagujem nekompromisne.“
V lete ste sa po rokoch vrátili do RTVS s projektom –
RTVS bez bariér. Zdravotne
znevýhodnení športovci sa
mohli potešiť...
„Nakoniec sa možno aj
potešili. Verím, že aj keď to
nebolo naplánované ideálne, celkovo sme sa projektu
paralympijských hier v Londýne zhostili dobre. Prvý raz
v histórii vysielala Slovenská
televízia priamy prenos zo
slávnostného otvorenia hier.
Aj keď nesúťažíme o divácke
rekordy, bol to veľkolepý
a atraktívny program, ktorý
si našiel svoje publikum.“
RTVS postupne stráca
svoje pozície vo vysielaní
športových
programov,
ktoré často zvyšovali jej sledovanosť. Nájde sa v tejto
situácii priestor pre minoritný šport zdravotne znevýhodnených?
Povedzme
v podobe obdoby niekdajšieho paralympijského magazínu?
„Odpoveď posuniem trochu ďalej. Šport je otvorenou
silnou témou vysielania
RTVS. Na jednej strane prináša silný a zaujímavý
obsah, o ktorý televízia aj
rozhlas stoja. Navyše je
divácky atraktívny. Na druhej strane tým, že športové podujatia majú režim
sezónnosti, nepravidelnosti,
respektíve výnimočnosti –
zoberme si len športovo
bohatý rok 2012 a slabší
nasledujúci 2013 - tak vám
zásadne vstupuje do vysielacej štruktúry. A o čom sa
veľa nehovorí je to, že verej-
ROZHOVOR
noprávny rozhlas a televízia
majú nielen svoje povinnosti a poslanie zo zákona, ale
musia dodržiavať aj proporcionalitu vysielania. Ide
o presne definovaný počet,
koľko máte mať regionálneho vysielania, koľko európskej produkcie, koľko národnostného vysielania a koľko
programov pre záujmové
skupiny. Lenže šport do toho
zásadne zasahuje a potom
riešite náhradné vysielanie
národnostného či regionálneho magazínu v nových
nestabilných termínoch. Je
pre nás dôležité stabilizovať
vysielacie štruktúry oboch
sel by to byť monolit, ale
plnoformátový kanál. Miera
aktuálnosti vízie súvisí so
štandardným problémom
televízie, a to sú zdroje financovania. Už máme reálne len
dva, pretože náš podiel
reklamy je už marginálny.
A sme pri koncesionárskych
poplatkoch, ktoré sú najnižšie v Európe a už desať rokov
sa ich výška nemenila. Ak
by sme mali jasný zdroj
a systém financovania, tak
by si manažment bral znovuotvorenie Trojky nielen
ako rozšírenú ponuku programovej služby, ale ako
svoj záväzok. Žiaľ, vieme, že
SILA PRÍKLADU
Sledovali ste úsilie, výkony a výsledky slovenských
paralympionikov v Londýne?
„Sledoval.
Minimálne
preto, že som bol na ich
ambíciách od začiatku zainteresovaný. Okrem toho
v každom médiu, kde som
doposiaľ pôsobil, som sa
v nejakej podobe s handikepovanými športovcami a ich
predstaviteľmi stretával.
A sledoval som ich snahu
napokon aj preto, že tesne
pred paralympiádou tu bol
predseda Slovenského para-
nizujúcej atmosféry. Každý
dobrý príklad, vrátane paralympionikov, nám k tomu
pomáha. Naše adventné
koncerty smerujú práve
k ľudskej harmónii. Je tam
charitatívny potenciál, princíp regiónov, prichádza
záujmový divák a navyše ide
o náš program, ktorý ostáva
v archíve. Okrem toho kultúrna a vzdelávacia funkcia
RTVS spočíva aj v tom, že
dostávajú priestor aj takí
umelci, ktorí sa na obrazovky často nedostanú, alebo sa
tam ani nehrnú. Pritom
mám radosť, že v tomto projekte nikto pozvanie neod-
„Všetci dostávame
od paralympionikov príklad.
Veď mnohí, napriek svojim
trápeniam, sú väčší optimisti
ako my“, hovorí Václav Mika.
programov Slovenskej televízie. Pri športe do nej vstupujú zmeny, prichádza síce
masovejší divák, ale vytláča
záujmovú skupinu, ktorá si
tiež hľadá svoj pravidelný
priestor. Je to vždy kompromis – niečo na úkor niečoho
iného. To je, samozrejme,
súčasť života, no pre mňa už
zverejnenou ambíciou bolo
obnoviť tretiu programovú službu - športový kanál.
Nielen ako čistú reinkarnáciu Trojky, ktorú sme krátko
poznali.“
Je vízia znovuvzrkiesenia
Trojky stále aktuálna?
„RTVS má mať ambíciu mať tretí program. Nebol
by len o mainstreamových
športoch. Bol by „lifestylový“, zameraný na životný
štýl, na zdravý spôsob života,
prípadne na minoritné športy. Do toho by vstupoval aj
istý verejný záujem. Nemu-
pre budúci rok ostáva financovanie, aké bolo. Napriek
podpore Zmluvy so štátom,
nám na výrobu programu
ostane zo zdrojov financovania, žiaľ, percentuálne najnižší podiel.“
Inými slovami tretí program by vytvoril priestor aj
pre paralympijský šport. Ak
však ostanú len dva...
„Presne, Trojka by nám
poskytla priestor pre špecifického športového diváka,
bez zásahov do vysielacích
štruktúr Jednotky a Dvojky
a zmestila by sa tam aj celá
problematika paralympijského športu. To by bol ideálny priestor. Ak ostávame na
dvoch programoch, môžeme
sa baviť o úvahách kreovania
konkrétnych programových
segmentov, ale je to zložitejšie a už to podlieha procesom nastavenia vysielacej
štruktúry.“
lympijského výboru osobne.
Svoje vysoké ciele v Londýne
splnil a získal až dve zlaté
medaily.“
Čo je na ich prístupe
k športovaniu, respektíve
na dosiahnutých výsledkoch, obdivuhodné?
„Pre mňa je to jednoduché. Ich vôľa, úsilie a schopnosť prekonávať prekážky
by nás, čo nemáme žiadny
zdravotný problém, mali
inšpirovať, aby sme si nevyrábali pseudoproblémy.
Elán a nasadenie môže mať
každý, aj keď nie je zdravotne stopercentne v poriadku.
Jedným z cieľov ich aktívneho športovania je inšpirovať nás ostatných. Poviem to
mierne vulgarizujúco. Je
strašne blbá doba. Prakticky
na všetko. A jeden z mojich
„highlightov“ adventného
obdobia je hľadanie, ponúkanie a nachádzanie harmo-
mietol. Naopak, každý chce
byť jeho súčasťou.“
Je príklad paralympionikov v prekonávaní samého
seba, svojich limitov, motivujúci aj pre ľudí v pozícii
topmanažérov?
„Nepochybne. Ak sedíte
v nejakom orgáne, ktorý spolurozhoduje o charitatívnych
podujatiach, prípadne rozdeľuje peniaze z nich a vidíte
osudy tých ľudí, tak je to
úžasná sebareflexia. A v prípade zdravotne znevýhodnených športovcov je to
podobné. Všetci dostávame
od nich príklad. Veď mnohí,
napriek svojim trápeniam,
sú väčší optimisti ako my.“
REKLAMA CELEJ
SPOLOČNOSTI
Zaslúžia si zdravotne znevýhodnení športovci na Slovensku viac pozornosti? Aj
v médiách?
„Jednoduchá odpoveď. Jeden z „X“ top - merateľov
úspešnosti spoločnosti je
starostlivosť o týchto ľudí.
A priestor, ktorí dostávajú.
Nad rámec bežnej sociálnej
starostlivosti. Naša krajina
sa v tomto smere nevymyká
priemeru, nepatrí k najvyspelejším. Preto ak Slovensko má vďaka svojim zdravotne znevýhodneným športovcom také skvelé výsledky
- napríklad aj na paralympiádach - robia reklamu našej
spoločnosti, dobré meno
celej krajine. Príklad Veľkej
Británie jasne dokazuje, že
hoci má silné športové tradície, v posledných rokoch sa aj
cez médiá ešte viac venovala
podpore športu. Nesporne aj
ich výsledky na olympijských
a paralympijských hrách sú
čiastočne dôsledkom mediálnej podpory a celospoločenskej klímy. To ma utvrdzuje v presvedčení, prečo
môže byť aj u nás takýto
programový typ prospešný.“
A sme naspäť v televízii.
Čo vás na súčasnej mediálnej scéne na Slovensku znepokojuje, prípadne trápi?
„Veľa vecí, no najmä dve.
Interne sa s mnohými vecami v RTVS trápime – firma je
veľká a má svoje dedičstvo.
Mnohokrát aj šikovní ľudia
v nej už neveria, že nejde len
o ďalší pokus, ale že je tu
stále výzva a cielená snaha
o navrátenie jej poslania
a postavenia na mediálnej
scéne aj v spoločnosti. Nuž
a samotný mediálny svet je
ťažší a horší ako kedykoľvek
predtým. Silnie kritika privátnych médií z hľadiska
obsahu, rastie ekonomický
tlak, pretože na trhu je menej peňazí a médiá si ťažšie
udržujú svoj ekonomický
štandard. Zložitá situácia
v spoločnosti sa odráža aj na
médiách. Cítim v nich málo
harmónie a málo pozitivizmu.“
Zdá sa, že odkaz k Vianociam je jasný...
„Želal by som každému,
aby mal takú šancu ako ja –
byť na Vianoce so svojou
rodinou. Už tradične sme
posledných osem rokov
vždy všetci spolu na rovnakom mieste. A osobitne
ľuďom so zdravotným hendikepom, hoci je to len
veľmi malá náplasť, želám,
nech cítia harmóniu, možno
obohatenie aspoň z televíznej obrazovky. A želám aj to,
aby tých zdrojov, napriek
ťažkej dobe, bolo aspoň
teraz o čosi viac. Aby sa
každý na Vianoce trochu
potešil...“
FOTO ROMAN BENICKÝ
17
CHARITATÍVNA KAMPAŇ/STOLNÝ TEN IS
„Kolesá“ si odkrútili jubilejný desiaty ročník
V rámci tohto podprojektu Už v poradí X. ročník kampane „Na kolesách proti rakovine“ pokračoval v myšlienke
sme do aktívneho pohybu jej zakladateľa Radovana Kaufmana. Opäť bol zameraný na oblasť podpory zdravia a cieľom
zapojili deti zo základných
škôl prostredníctvom MTB bola snaha zapojiť do boja proti rakovine deti a mládež formou aktívneho pohybu.
XCO bicyklov v jazdách zruč- Z tohto dôvodu sme kampaň rozšírili o podprojekt s názvom „Na kolesách do škôl“.
nosti s prvkom súťaživosti.
Súťaž pozostávala z 5 prekážok, ktoré žiaci museli prejsť
plynulo (čisto) v čo najrýchlejšom čase.
Napokon sa zapojilo 19
základných škôl: ZŠ Štrba,
MSSČK Hurbanovo, ZŠ Nováky, ZŠ s MŠ Krajné, ZŠ
Lipová, ZŠ Most pri Bratislave, ZŠ s MŠ Mlynky, ZŠ Kovarce, ZŠ Dunajská Lužná, ZŠ
Rudolfa Jašíka Partizánske,
Evanjelická ZŠ Zlatice Oravcovej Rimavská Sobota, ZŠ
s MŠ Klenová, ZŠ Holubyho
ul. Partizánske, ZŠ Nám Konkolyho-Thege Hurbanovo,
ZŠ Nádražná Partizánske, ZŠ Nadšenie súťaživých detí. Ani v roku 2012 nechýbal veľkolepý koncert pod Smolenickým
FOTO ROMAN BENICKÝ
s MŠ Podolie, ZŠ A. Felcána zámkom.
Hlohovec, ZŠ Andreja Kmeťa certy. Tie zostali, ako po iné to – bicykel, 2. miesto – pou- 3. miesto – Jarko Walter, Parroky, jednou z nosných akti- kážky do obchodu s cyklistic- tizánske: 1. miesto – Juraj
Levice, ZŠ s MŠ Skačany.
Preteky sa najskôr organi- vít kampane „Na kolesách kými potrebami v hodnote Čangel, 2. miesto – Vladimír
zovali na jednotlivých proti rakovine“. V roku 2012 33 eur a 3. miesto – cyklistic- Tomašák, 3. miesto – Tomáš
Kližan, Smolenice: 1. miesto
základných školách, kde sa sa odohrali na Zelenej vode ké potreby.
Poradie: Nové Mesto nad – Erik Paučo, 2. miesto –
uskutočnilo prvé kolo. Traja pri v Novom Meste nad
najlepší pretekári boli ocene- Váhom 2. júna, v Dunajskej Váhom: 1. miesto Daniel Jonáš Sloboda, 3. miesto –
ní vecnými cenami a postú- Lužnej 24. júna, v Partizán- Gajdoš, 2. miesto – Andrej Erik Janurík.
Na samotnej kampani „Na
pili do finálových kôl. Finálo- skom 27. júna a v Smoleni- Antal, 3. miesto – Roman
Kurnický, Dunajská Lužná: kolesách proti rakovine“ sa
vé kolá sa za účasti zástup- ciach 19. augusta.
Víťazi finálových kôl boli 1. miesto – Adam Čúzy, zúčastnilo 13 organizácii:
cov SPV jazdili v lokalitách,
kde sa konali benefičné kon- ocenení nasledovne: 1. mies- 2. miesto – Marek Munka, Miestny spolok SČK Hur-
Ján Riapoš ani v San Diegu nenašiel premožiteľa
V americkom San Diegu
sa na prelome novembra
a decembra konal posledný
tohtoročný turnaj v stolnom tenise, zaradený do
kalendára IPTTC, pod názvom „Memoriál Mikea
Dempseyho“. Slovensko na
ňom reprezentoval jediný
zástupca – čerstvý držiteľ
dvoch zlatých medailí z PH
2012 v Londýne Ján Riapoš.
Na turnaji, pomenovanom po najúspešnejšom
vozičkárskom stolnom tenistovi USA, zvíťazil náš
reprezentant v súťaži jednotlivcov i družstiev, pričom sa mu podaril husársky
kúsok – nestratil ani set!
V individuálnej súťaži zdolal v skupine Kórejčana
Byung-Jun Songa, následne
Argentínčana
Duarteho
a Američana De Leona,
v semifinále ďalšieho Američana Segresta a vo finále
opäť Kórejca Jun Byung
Songa (všetko 3:0).
V súťaži tímov nastúpil
s Fínom Matim Launonenom a v skupine zdolali
Američanov, druhý kórejský tím, anglicko-brazílske
18
Ján Riapoš s vedúcim ŠTK stolného tenisu Tomášom Vargom
na turnaji v San Diegu.
družstvo, v semifinále prvý
kórejský výber a vo finále
argentínsko-mexickú dvojicu (opäť všetko 3:0). Pred-
seda SPV tak aj v Kalifornii
potvrdil postavenie svetovej jednotky v rebríčku
IPTTC vo svojej skupine.
banovo, Mesto Leopoldov,
ZŠ s MŠ Urmince, Mesto Hlohovec, Gymnázium A. Einsteina Bratislava, ZŠ s MŠ
Solčany, Obec Ľubotín,
Mesto Partizánske, NRC
Kováčová, MŠ E.P. Voljanského Zvolen, Mesto Piešťany,
Obecné Kultúrne stredisko
Bánov, ZŠ Škultétyho Topoľčany.
Všetky zorganizované akcie mali dobrú úroveň, veľký
úspech nielen u súťažiacich,
ale i divákov. Podporovať
pohybovú aktivitu u detí
a mládeže považujeme stále
za prioritu, preto bude naším
cieľom v ďalšom ročníku pracovať so školami vo väčšom
časovom predstihu a tým
pripraviť ďalší ročník kampane opäť na vysokej organizačnej, športovej a spoločenskej úrovni.
Aj v roku 2012 pokračovala počas kampane finančná
zbierka na zakúpenie prístroja Tissue microarrayer (tkanivový mikroanalyzátor), ktorý
umožňuje rýchlu, rentabilnú
a spoľahlivú analýzu rôznych
nádorových znakov v tkaninových vzorkách pacientov.
Vyzbieralo sa 8106,65 eur.
KATARÍNA KLEINOVÁ,
koordinátorka projektu
Reprezentanti ovládli
republikový šampionát
V Ružomberku sa v dňoch 19. – 21. októbra odohrali
Majstrovstvá Slovenska v stolnom tenise telesne
postihnutých športovcov. Účastníci londýnskej paralympiády potvrdili svoje postavenie a triumfovali v jednotlivých kategóriách. V miešaných skupinách uplatnili prevahu hráči s menším zdravotným postihnutím.
Počas prvého dňa zasiahli do súťaží vozičkári. Za prekvapenie však možno považovať iba prvenstvo Lukáša
Kližana v TT1 pred známejšími hráčmi Polkorábom
a Barbierikom. V ostatných už prebiehalo všetko podľa
predpokladov. V TT2 si Ján Riapoš v boji o postup do
finále poradil s Rastislavom Revúckym 3:0 a vo finále
s Martinom Ludrovským 3:2. V TT3 zvíťazil Ján Koščo,
v TT4 Peter Mihálik (po triumfe nad svojim reprezentačným kolegom Andrejom Mészárosom 3:1), v TT5
Peter Staník. Medzi ženami v TT1-5 zvíťazila podľa
predpokladov Alena Kánová. V súťaži tímov TT1 – 5 zvíťazila Žarnovica A (Mihálik, Mészáros, Ščerba) nad Piešťanmi A (Koščo, Riapoš) 3:0.
O deň neskôr sa začali súťaže stojacich. V kategórii
TT6-7 zvítazil Gabiel Csémy, v TT8 obhájil titul strieborný z Londýna Richard Csejtey pred svojím tímovým
partnerom Miroslavom Jamborom. V poslednej kategórii jednotlivcov TT9-10 sa podarilo zvíťaziť Attilovi
Pódovi.
V súťaži družstiev TT6 -10 patrí prvenstvo SKSTP
Ružomberok, ktoré v zložení Jambor, Csernák, Hatala
porazilo vo finále 5:4 bratislavskú Integru (Csejtey,
Póda, Florián, Šimurda). V kategórii Open zvíťazil Attila
Póda pred Richardom Csejteyom a Jozefom Kršiakom.
MLÁDEŽ
PAVEL BÍLIK
Úspechy i problémy mládežníckeho športu v roku 2012
Slovenský zväz telesne postihnutých
športovcov (SZTPŠ) už dlhodobo
venuje pozornosť problematike
športu mládeže a kladie dôraz
na systém získavania mladých ľudí
s telesným hendikepom pre šport
i kvalitu ich následnej športovej
prípravy. Je nesporné, že tento
systém už dlhodobo napĺňa svoje
ambície v podobe viacerých
úspešných paralympionikov, ktorí
z neho vzišli, na strane druhej však
registrujeme množstvo problémov,
ktoré otvárajú otázky smerujúce
k budúcnosti hnutia a ďalšiemu
napredovaniu mládežníckeho
športu.
ZÍSKAVANIE NOVÝCH TALENTOV
Už takmer pravidelne na rôznych
fórach konštatujeme, že z roka na
rok je ťažšie získavať nové talenty
pre šport, že v našom hnutí členská
základňa postupne „starne“ a príchod nových adeptov je skôr príjemnou výnimkou ako pravidlom.
Viackrát sme analyzovali príčiny
tohto stavu, jeho podstata však nie
je izolovaná len v rámci nášho hnutia, ale má v skutočnosti hlbší celospoločenský rozmer.
Konzumný spôsob života a strata aktívneho prístupu k využitiu
voľného času je len jednou z príčin
tejto stagnácie. Špecifickým faktorom pre naše hnutie je výrazný
vplyv zmien v systéme ústavnej
starostlivosti a vzdelávania telesne
postihnutej mládeže. Centralizáciu
na úrovni špeciálnych škôl a zariadení sociálnej starostlivosti v tejto
oblasti nahradil prístup postupnej
integrácie, a tak sa mladí ľudia so
zdravotným hendikepom v prevažnej miere začleňujú do bežného
školského systému. Pri zachovaní
podpory myšlienke integrácie však
musíme konštatovať, že náš školský systém ešte v mnohom na
takúto zmenu nebol pripravený.
Jednou z oblastí, kde je táto nepripravenosť citeľná, je absencia
moderných učebných osnov s dôrazom na integráciu telesne postihnutých mladých ľudí do predmetu
telesná výchova na školách.
Telesne postihnuté deti nie sú
v plnom rozsahu, alebo vôbec
schopné plniť jeho obsahový štandard, a tak sú od predmetu veľmi
často oslobodené alebo ho absolvujú len formálne. Tu už však vzniká podstatný problém, pretože deti
nemajú možnosť prvého spontánneho kontaktu so športom, nevytvárajú si potrebné návyky, netušia, ako priaznivo môže šport
ovplyvňovať ich každodennú existenciu. Toto veľmi komplikuje našu
prácu a dnes je naozaj problém
vôbec zmapovať, kde sa v školskom
systéme nachádza naša cieľová
skupina. Neexistuje žiadna oficiálna databáza, ktorá by personalizovala zdravotne znevýhodnené deti,
integrované do škôl bežného typu.
Aj na základe týchto skutočností
kladieme veľký dôraz na rozvojové
projekty, ktoré svojím zameraním
popularizujú náš šport, ktoré stavajú mosty v myslení mladých ľudí
k možnostiam zapojiť sa do aktívneho športového života.
ROZVOJOVÉ PROJEKTY V ROKU 2012
Už tradične majú veľký úspech
mládežnícke kempy v našom centre športovo-talentovanej mládeže na Remate, ktoré pod názvom
„Hľadáme talenty“ prebiehajú už
vyše pätnásť rokov. V ich rámci
majú telesne postihnuté deti
a mládež možnosť pochopiť zákonitosti športového tréningu a súťaže, oboznámiť sa s populárnymi
športovými odvetviami a spoznať
významné osobnosti paralympijskeho hnutia.
V období posledných dvoch rokov
sa na týchto kempoch zúčastnilo
viac ako 50 mládežníckych účastníkov. Dôležitým momentom pri ich
organizácii bola podpora zo strany
SPV, ktorá prispela k vysokému
štandardu realizovaných aktivít
a ich zabezpečenia.
Ako veľké pozitívum treba hodnotiť aj vystúpenia našich mladých
športovcov na Európskych hrách
hendikepovanej mládeže, ktoré sa
každoročne konajú v Brne pod
záštitou Európskeho paralympijskeho výboru. Na tohtoročnom
III. ročníku sa koncom júna zúčastnilo viac ako 400 účastníkov zo 14
krajín. Naša 41-členná výprava aj
v tomto roku potvrdila, že v Európe
patríme v juniorských kategóriách
medzi absolútnu špičku. V športových odvetviach boccia, plávanie,
stolný tenis a atletika naši mladí
športovci vybojovali viacero cenných kovov a stali sa tak najúspešnejšou zahraničnou výpravou
v konkurencii takých športových
veľmocí ako Rusko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, či Dánsko.
DOMÁCE KONTROLNÉ PRETEKY
Počas celého roka na domácej
pôde prebiehali kontrolné preteky
mladých športovcov, zaradených
do regionálnych centier športu
talentovanej telesne postihnutej
mládeže. Prostredníctvom súťaží
v jednotlivých športových odvetviach takto mladí športovci pravidelne konfrontujú svoju športovú
výkonnosť s rovesníkmi z celého
Slovenska.
Okrem boccie a lukostreľby mali
vynikajúcu úroveň tohtoročné kontrolné preteky v plávaní, ktoré vyvrcholili v novembri v stredisku Drienica pri Sabinove. V 25-metrovom
bazéne bojovali naše plavecké
nádeje o záverečné body do súťaže
centier. Okrem plavcov z bratislavského, popradského a košického
centra sa na pretekoch zúčastnil aj
člen zväzového centra prípravy
juniorskej reprezentácie Viktor
Kemény - účastník a finalista PH
2012 v Londýne, ktorý bol pre všetkých účastníkov pretekov v Drienici
tou správnou motiváciou. Celkovým víťazom pre rok 2012 sa stalo
družstvo mládežníckeho centra
v Bratislave, ktoré získalo Putovný
pohár súťaže centier.
Na záver kontrolných pretekov
2012 boli ocenení aj najlepší mladí
telesne postihnutí športovci. Oce-
nenie za mimoriadne úspešnú
reprezentáciu na PH v Londýne získal Viktor Kemeny, ktorý sa v disciplíne 100 m prsia prebojoval do
finále a umiestnil sa na krásnom
7. mieste. Ocenenie za vzornú trénerskú prácu a dosiahnuté výsledky získal aj jeho osobný tréner Ladislav Struhár. Ďalšie ocenenie si za
vzornú reprezentáciu na Európskych hrách hendikepovanej mládeže v Brne prevzala Jadranka
Marič, ktorá získala dve strieborné
medaily a svojím výkonom upútala
i pozornosť predsedu Európskeho
paralympijskeho výboru.
PERSPEKTÍVY PRE ĎALŠIE OBDOBIE
Riešenie súčasných problémov
spolu s pozitívnym hodnotením
úrovne systému mládežníckeho
športu v našom hnutí je tým správnym predpokladom pre jeho ďalšie
napredovanie. Napriek tomu, že
nás čaká náročné obdobie, budeme
sa v tejto oblasti orientovať na neustálu podporu rozvojových aktivít
spolu s udržaním čo najlepších
podmienok pre športovú prípravu
talentovaných jednotlivcov. Cesta
zlepšenia systému práce s mládežou vedie cez podporu klubov,
ktoré musia dostať tie správne
impulzy k tomu, aby sa opäť začali
venovať mladým športovcom.
Záverom je veľmi dôležité poďakovať sa všetkým, ktorí svojím
entuziazmom, prácou, podporou či
nezištnou pomocou prispeli v roku
2012 k úspechom systému práce
s mladými telesne postihnutými
športovcami na Slovensku.
AUTOR JE ČLENOM VÝKONNÉHO
VÝBORU SZTPŠ, ZODPOVEDNÝM
ZA ROZVOJ A MLÁDEŽ
FOTO: ARCHÍV SPV
19
INFOSERVIS
Hľadali ďalších nádejných handbikerov
fakt môže podľa autorov návrhu, ktorých inšpiroval tohtoročný veľkolepý
svetelný ceremoniál v Stoke Mandeville, zvýšiť význam paralympijského
hnutia a posunúť ho na úroveň olympizmu.
Deti kreslili aj maskota pre ZPH Soči 2014
V Dudinciach sa uskutočnil tradičný „Handbike camp“, ktorého cieľom
bolo opäť hľadať nádejných adeptov tohto športu. Vzhľadom na limitovaný
počet handbikov sa na ňom zúčastnilo osem vozičkárov a traja asistenti.
V priebehu štyroch dní sa noví vozičkári oboznamovali s obsluhou tohto
ručne poháňaného bicykla, s nasadaním, radením prevodov, s technikou
jazdy po rovine, do kopca, zjazdov z kopca a jeho bezpečnou prevádzkou.
„Každého nováčika zaujala jazda na handbiku, ktorý im okrem športu priblížil pohyb v prírode a prírodné krásy Hontianskeho kraja. Zažili niečo nové,
čo im priblížilo život, aký žili pred úrazom resp. chorobou, ktorá ich pripútala
k invalidnému vozíku. Spoznali nových kamarátov, nadviazali nové resp.
obnovili staré priateľstvá a prežili veľa veselých momentov,“ uviedol hlavný
organizátor kempu Ladislav Bočkor.
Niektorých to zaujalo ako rekreačný šport na udržanie fyzickej kondície,
ale našli sa aj takí, ktorí prejavili záujem nastúpiť na športovú dráhu.
„Z týchto dôvodov majú handbike kempy obrovský význam pre telesne postihnutých ľudí a rozvoj paralympijského športu na Slovensku,“ zdôraznil.
Podujatie sa uskutočnilo s podporou Slovenského paralympijského výboru
a Športového klubu zdravotne postihnutých Ďumbier Lopej.
Stanice metra s menami
paralympijských medailistov
V Londýne bola vydaná špeciálna mapa
londýnskeho metra,
v ktorej sú stanice
pomenované podľa
97 britských medailistov a piatich koní,
podieľajúcich sa na
kolosálnom úspechu
Veľkej Británie počas
PH 2012 v Londýne. Mapa bola vydaná v symbolickom náklade 2012 kusov.
Toto mimoriadne vydanie má rovnako ako viacero podobných iniciatív
pomôcť ešte viac spropagovať paralympijský šport, ktorý sa už v súčasnosti teší na Ostrovoch mimoriadnej podpore. „Londýnska dopravná sieť si
chcela takýmto spôsobom uctiť našich hrdinov”, uviedol londýnsky komisár
pre dopravu Peter Hendy. V septembri vydali podobnú memorabíliu pre
členov GBteamu, ktorí získali cenné kovy na olympiáde. Čestné miesto na
Circle Line patrí atlétom.
Bude Stoke Mandeville trvalým
domovom paralympijského ohňa?
Po londýnskych hrách sa rozbehla kampaň, aby sa Stoke Mandeville stalo pre paralympijské hnutie tým, čím je pre olympijské grécka Olympia.
A aby sa na tomto mieste zapaľovala pochodeň pre všetky budúce paralympiády. Práve z tohto rodiska paralympijského športu prišiel počas otváracieho ceremoniálu PH 2012 oheň na centrálny štadión.
Návrh podporili v prvom rade miestne inštitúcie územného celku, v ktorom Stoke Mandeville leží. Aktivisti operujú najmä dvoma argumentmi –
1. práve tu v roku 1948 zorganizoval Dr. Ludwig Guttmann prvé športové
hry pre veteránov z druhej svetovej vojny, 2. paralympijská pochodeň by sa
mala zažínať v rodisku hier, podobne ako sa to deje s olympijskou v Grécku.
Olympijský oheň novodobých hier sa zapaľuje odrazom slnečného svetla
v parabolickom zrkadle pred Chrámom Hera v Olympii a následne je pochodeň dopravená na miesto vo svete, ktoré práve organizuje OH. Aj tento
20
V bratislavskom Primaciálnom paláci vyhlásili 28. októbra víťazov
XIV. ročníka výtvarnej súťaže Mesiac detskej tvorby prof. Karola Ondreičku.
Jednou z tém súťaže, ktorej spoluorganizátorom je SPV, bol aj maskot pre
ZPH Soči 2014. Víťazov tejto kategórie ocenil generálny sekretár SPV Samuel Roško.
Do celoslovenskej súťaže, ktorá je určená pre telesne a duševne znevýhodnených jedincov bez ohľadu na vek a diagnózu, sa zapojilo takmer 5 000
detí. Cieľom projektu je podnietiť ich tvorivosť a prispieť tak k ich integrácii
do spoločnosti. Organizuje ju každoročne Združenie Korytnačky v spolupráci s Nadáciou SPP, SPV a Hlavným mestom SR Bratislavou.
Téma: Maskot ZPH Soči 2014: 1. miesto: Emanuel Debnár, 7 rokov, Základná škola s materskou školou Korytárky, 2. miesto: Dominika Chochúlová, 11 rokov, Spojená škola – Špeciálna základná škola Palárikova, Čadca,
3. miesto: Jakub Berčák, 8 rokov, Spojená škola – Špeciálna základná škola
Palárikova, Čadca.
Ocenenie pre knihu
„Paralympijské hry vo filatelii“
Publikácia „Paralympijské hry vo filatelii“ získala ocenenie „veľká pozlátená medaila“ na filatelistickej výstave Popradfila. Kniha, ktorú vydala spoločnosť ERVO v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom, bola prvýkrát predstavená 13. júla spolu s poštovou známkou PH
Londýn 2012. Ojedinelá publikácia ponúka prierez doteraz vydaných
poštových materiálov s paralympijskou tématikou na Slovensku i vo
svete.
Ján Riapoš športovcom roka
v Trnavskom kraji
Športovcom roka 2012 v Trnavskom samosprávnom kraji sa stal
dvojnásobný zlatý medailista z londýnskej paralympiády Ján Riapoš
z ŠK Hlohovec. Na ďalších deviatich
miestach bez určenia poradia skončili: Zuzana Štefečeková, Danka
Barteková – športová streľba, ŠKP
Trnava, Tomáš Kovács – box, Galanta, Veronika Vadovičová – paralympionička, športová streľba, Alena Kánová – paralympionička, stolnotenisový oddiel Piešťany, Zuzana
Vráblová – wakeskate, Klub vodného lyžovania a vodných športov
Piešťany, Vladislav Janovjak – paralympionik, Cyklistický klub Piešťany, Richard Csejtey - paralympionik, Stolnotenisový klub Gasto
Metalfin Galanta, Matej Rusnák –
kanoistika, Telovýchovná jednota
Sĺňava Piešťany.
MONITORING
Napísali, povedali o nás
Na vrchole pyramídy systematickej práce s mládežou stoja dnes už úspešní paralympionici. Nedávno besedovali s dolnoohajskými mládežníkmi.
Na obecnom úrade ich prijal starosta obce Ivan Solár. Najviac sa ale tešili
žiaci základnej školy, ktorí ich v telocvični privítali veľkým potleskom a družne s nimi besedovali. NA besede sa zúčastnili Veronika Vadovičová - športová streľba, Viktor Kemény – plávanie a tréner plávania Ladislav Struhár. Deti
sa dozvedeli o živote športovcov, ktorí svoj život majú sťažený telesným
postihnutím, ale napriek svojmu hendikepu dosahujú špičkové športové
výkony. Deťom priblížili atmosféru hier aj kultúrno-historické pamiatky Londýna. Oboznámili ich so svojimi zážitkami, doterajšími úspechmi, popísali
množstvo získaných ocenení, pohárov, medailí. Strelkyňa Veronika priniesla
na ukážku zlatú medailu z Pekingu a bronzovú z Londýna. Deti si mohli
poťažkať v rukách medaily aj športovú vzduchovku. Nemenej zaujímavé
bolo aj rozprávanie Viktora, ktorý už svoje ocenenia prestal počítať. V juniorskom veku štartoval medzi dospelými a v Londýne dosiahol 7. miesto.
Do budúcna má veľké ambície na medailové ocenenie na PH. Športovcom
ďakujeme za ich návštevu a želáme im veľa športových a osobných úspechov.
(SME.SK – ZVOLEN, 26. NOVEMBRA)
Úspešnú slovenskú paralympioničku, zrakovo postihnutú lyžiarku Henrietu Farkašovú, čaká náročná sezóna. Jej vrcholom budú majstrovstvá sveta
v Španielsku, ale aj finále Svetového pohára v Soči. Práve tam sa v roku 2014
uskutočnia zimné paralympijské hry. „Máme v pláne zúčastniť sa na niekoľkých pretekoch Svetového a Európskeho pohára, ale prioritou tejto sezóny sú
majstrovstvá sveta v La Moline v Španielsku. Teším sa aj na finále Svetového
pohára v Soči,“ začala. S obhajobou Veľkého glóbusu to nebude teda jednoduché. „Keďže kvôli majstrovstvám sveta vypúšťame preteky, ktoré sa majú
konať v termínoch pred týmto vrcholným podujatím, tak na obhajobu
Veľkého glóbusu mi budú chýbať body z vynechaného Svetového pohára.
Počas tých dní sa sústredíme na doladenie formy na vrchol sezóny.“ Pred
sezónou má pocity trocha zmiešané. „Ale tak to je, ako pred každou sezónou.
Aj pred začínajúcou som plná očakávaní a vzrušenia, zároveň aj neistoty.
V tíme prebiehajú procesy k určitým zmenám a tiež ruskú súperku, s ktorou
som sa minulej sezóne naťahovala o každý bod, preradili do inej kategórie,
čiže budem mať sťaženú úlohu pri dosahovaní najvyšších priečok,“ načrtla H.
Farkašová situáciu pred štartom sezóny. Zimnú časť prípravy absolvovali
lyžiari na rakúskom ľadovci Hintertux v rôznych podmienkach. „Celkovo
mám z nej dobrý pocit, hlavne z disciplíny obrovský slalom, v slalome sa mi
posledné dni veľmi nedarilo.“ Nadchádzajúca sezóna však nebude dôležitá
len vzhľadom na majstrovstvá sveta. „Do paralympiády už nie je dlhá doba
a uvedomujú si to všetci pretekári. Táto sezóna ukáže, kde máme slabé miesta, v čom budeme potrebovať pridať. Vždy máme nové výzvy, a to nás posúva vpred,“ potvrdila na záver.
(KORZÁR.SME.SK; 5. DECEMBRA)
Horolezec, športový tréner, lekár, víťaz paralympiády, herec a tiež folklórny kolektív a prosperujúci podnik - to je sumár ocenených, ktorým v Divadle
J. G. Tajovského vo Zvolene odovzdali Cenu predsedu Banskobystrického
samosprávneho kraja (BBSK) za rok 2012. Cenu získal horolezec Martin Gáblik, ktorý vystúpil na tri osemtisícovky - Makalu, Nanga Parbat a Čo Oju. Na
naposledy menovanú vystúpil vo veku 58 rokov aj 47 dní ako vôbec najstarší Slovák. Za pomoc vážne zranenému poľskému horolezcovi dostal v roku
2005 trofej Európskeho hnutia fair play UNESCO a Cenu Radovana Kaufmana (SOV) medzičasom premenovanú na Cenu Jána Popluhára. Ďalším z ocenených je paralympionik Rastislav Revúcky. Ako jeden z mála slovenských
paralympionikov sa môže pochváliť dvoma najcennejšími kovmi z vrcholného stretnutia zdravotne postihnutých športovcov. Obidva získal v súťaži stolnotenisových družstiev. Prvý v roku 2008 na PH v Pekingu, druhý tento rok
v Londýne.
(SME.SK – ZVOLEN, 7. DECEMBRA)
22
Slovenskí športoví strelci sa aj v olympijskom roku postarali o mnoho
radostných chvíľ na významných vrcholných podujatiach v zahraničí. Slovenský strelecký zväz (SSZ) si tradične v závere kalendárneho roka pripomína
najlepšie výsledky a oceňuje na slávnostnom vyhodnotení sezóny najúspešnejších športovcov a trénerov SSZ. Ceremónia za rok 2012 sa uskutočnila
na rovnakom mieste ako vlani - v hoteli Bonbón v bratislavskej Petržalke.
Z jedenástky ocenených bez určenia poradia si šiesti zopakovali lanskú účasť
medzi najúspešnejšími. Z vlaňajšej dvanástky chýbajú Jozef Gönci, Pavol
Kopp, Peter Pelach, Miroslav Jurčo, Filip Praj a Ladislav Košťál. Novými či staronovými laureátmi sú M. Filipovič, A. Stranovská, V. Sýkorová, paralympionička V. Vadovičová a V. Majerčík.
(OSPORTE.SK; 4. DECEMBRA)
Druhý ročník Charitatívneho aukčného salóna ADELI sa skončil vynikajúcim výsledkom. Výťažok činí 16 170 eur. Táto suma sa použije na špecializovanú rehabilitačnú liečbu siedmich slovenských pacientov. Informovala
predsedníčka Asociácie pomoci postihnutým Miriam Juhanesovičová. „Patrónkou projektu bola Soňa Müllerová, ktorá podujatie aj moderovala. Aukcia
sa konala 26. 10. večer pod záštitou primátora Piešťan Rema Cicutta,“ povedala predsedníčka s tým, že priamo na aukcii sa vydražila suma 11 170 eur,
ktorú počas spoločenského večera zvýšil ešte predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš a anonymný dražiteľ vydražením ďalších
dvoch diel o 5000 eur. Podľa Juhanesovičovej dražitelia pomôžu k zlepšeniu
života pomocou intenzívnej špičkovej rehabilitácie v ADELI Medical Centre
v Piešťanoch deťom aj dospelým.
(SME.SK – TRNAVA, 27. OKTÓBRA)
Novozámocká krytá plaváreň bola dejiskom už 18. ročníka pretekov
o „Pohár Delfína“ a 7. ročník o „Pohár Delfína pre telesne postihnutých športovcov“. Tí súťažili v kategóriách žiakov a dospelých. Plavecký klub Delfín
v Nových Zámkoch prišiel s myšlienkou organizovať tieto preteky pre
najmenšie vekové kategórie teda 7 až 10-ročné dievčatá a chlapcov, pre ktorých až tak veľa pretekov počas roka nie je. Myšlienka sa stretla s priaznivou
odozvou na najvyššom fóre slovenského plávania. Slovenská plavecká federácia sa rozhodla pre tých najmenších organizovať viacero pretekov v rámci
Slovenského pohára a jedným z nich by mal byť už od budúceho roka aj
Pohár Delfína v Nových Zámkoch. TPŠ muži: Kemény Viktor 1. miesto 50 K,
100 Z, 50 M, 100 P, 50 Z, 200 PP, 100 PP, 50 P, 2. miesto 100 K, TPŠ žiaci:
Balogh Filip, 2. miesto 50 K, 50 Z, Hrušovský Alex, 3. miesto 50 Z (nováčik,
zúčastňuje sa tréningového procesu pol roka) a TPŠ žiačky: Baloghová Simona, 3. miesto 50 m Z.
(SME.SK – ZVOLEN, 21. OKTÓBRA)
Koncom októbra sa v bratislavskej reštaurácii Reduta konal 19. ročník
Herial Ladies Clubu, ktorý organizuje známa slovenská moderátorka Alena
Heribanová. V príjemných priestoroch sa zišlo viac ako 200 dám z oblasti
podnikania, manažmentu, šoubiznisu, farmácie, či športu. Herial Ladies Club
je venovaný predovšetkým špičkovým a talentovaným ženám, ktoré vo svojej oblasti napredujú a majú čím zaujať. Stretávajú sa tu spisovateľky, lekárky, športovkyne, ale i manažérky, aby si navzájom vymenili poznatky, obohatili svoje doterajšie skúsenosti a motivovali. Na tomto stretnutí nielenže
rozširujú svoje bohaté poznatky, ale vznikajú aj nové kontakty, partnerstvá
i priateľstvá. Na tejto udalosti sa zúčastnila aj dcéra moderátorky, Tamara
Heribanová, či herečky ako Kristína Farkašová, Anka Šišková, Marína Kraľovičová. Nechýbala ani speváčka Beáta Dubasová a zo športového odvetvia
mali svoje zastúpenie paralympioničky, medailistky z Londýna Veronika
Vadovičová a Alena Kánová.
(FEMINITY.SK – 3. NOVMBRA)
Download

Na londýnskej paralympiáde sme splnili očakávania Václav Mika o