ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE
FAKULTA STAVEBNÍ
DIPLOMOVÁ PRÁCA
PRAHA 2014
Bc. Alžbeta GARDOŇOVÁ
ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE
FAKULTA STAVEBNÍ
ŠTUDIJNÝ PROGRAM GEODÉZIE A KARTOGRAFIE
ŠTUDIJNÝ OBOR GEOINFORMATIKA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
ROZBOR MOŽNOSTÍ ŘEŠENÍ ŘÍZENÍ RIZIKOVÝCH STAVŮ
V ČESKÉ REPUBLICE S UŽITÍM GIS
Vedúci práce: Doc. Ing. Lena HALOUNOVÁ CSC.
Geomatika
jún 2014
Bc. Alžbeta GARDOŇOVÁ
ZDE VLOŽIT LIST ZADÁNÍ
Z důvodu správného číslování stránek
ABSTRAKT
Krízové situácie a ich dôsledky sú čím ďalej tým častejšie a extrémnejšie. Snahy o zmiernenie a prípadnú elimináciu sú neustále dôležitejšie a venuje sa im viac času, priestoru a
aj financií. GIS a diaľkový prieskum Zeme majú veľký potenciál pri činnostiach, ktoré sa
zaoberajú práve krízovým riadením. V tejto práci sa nachádza zhrnutie krízových situácii,
ich systém triedenia a aj popisné parametre pre ich zaznamenávanie. Rovnako je tu aj
zhrnutie zahraničných publikácii, ktoré sa venujú tématike krízového riadenia a hodnotia
súčasné aktivity v tejto oblasti. Časť tejto práce je venovaná aj legislatíve, organizácii
krízového riadenia a činností s ním spojeným v ČR.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
krízové riadenie, GIS, diaľkový prieskum Zeme, Integrovaný Záchranný Systém, povodne,
predpovede a výstrahy
ABSTRACT
Crisis situation and their consequences are becoming more frequent and more extreme.
Mitigation efforts and eventual elimination are more important than before and shall be
given more time, space and finances. GIS and remote sensing have a great potential
that deal with crisis management. This thesis summarizes a crisis situation, its classification and the description parameters for recording. There is also summary of foreign
publications dealing with crises management and evaluate current activities in this area.
Part of this thesis is dedicated to the legislative, the system of crisis management and
associated activities in Czech Republic.
KEYWORDS
disaster management, GIS, remote sensing, Integrated Rescue System, floods, forecasts
and warnings
PREHLÁSENIE
Prehlasujem, že diplomovou práci na téma „ Rozbor možností řešení řízení rizikových
stavů v České republice s užitím GIS“ som vypracovala samostatne. Použitú literatúru
a podkladové materiály uvádzam v zozname zdrojov.
V Prahe dňa
...............
..................................
(podpis autora)
POĎAKOVANIE
Chcela by som sa poďakovať vedúcej svojej práce Doc. Ing. Leně Halounové CSC.,
ktorá svojimi pripomienkami pomohla usmerniť túto prácu. Moja vďaka patrí aj mojej
rodine a okruhu priateľov, ktorí ma po celý čas podporovali.
Obsah
Úvod
10
1 Krízové situácie
12
1.1
1.2
Čo je katastrofa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
12
1.1.1
Súčasné snahy a trendy v krízovom riadení . . . . . . . . . . .
12
a)
. .
13
Uchovávanie dát a informácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
14
1.2.1
Štandardy terminológie a kategorizácia . . . . . . . . . . . . .
15
a)
Kategorizácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
15
Popis a parametre udalosti - účinky . . . . . . . . . . . . . . .
19
a)
Hlavné ukazovatele (Core indicators) . . . . . . . . .
20
b)
Komplexné (Comprehensive group) . . . . . . . . . .
20
c)
Rozširujúce informácie (Extended group) . . . . . . .
22
1.2.2
1.2.3
1.2.4
Aktuálne celosvetové aktivity v krízovom riadení
Popis a parametre udalosti - ostatné
. . . . . . . . . . . . . .
22
a)
Identifikácia udalosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . .
22
b)
Použitie rozširujúcich (extended) informácií
. . . . .
23
c)
Geografické značenie . . . . . . . . . . . . . . . . . .
23
d)
Časová známka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
23
Použitie definovaného štandardu . . . . . . . . . . . . . . . . .
23
1.3
Cyklus krízového riadenia (CKR)
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
24
1.4
Krízové riadenie v ČR
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
27
Základná legislatíva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
28
a)
Integrovaný záchranný systém . . . . . . . . . . . . .
28
b)
Krízové riadenie
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
29
1.4.2
Ďalšia legislatíva – krízový plán . . . . . . . . . . . . . . . . .
29
1.4.3
Minulé mimoriadne udalosti v ČR
31
1.4.4
Fungovanie integrovaného záchranného systému
1.4.1
. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . .
32
a)
Hasičský záchranný zbor . . . . . . . . . . . . . . . .
33
b)
Polícia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
33
c)
Zdravotnícka záchranná služba
. . . . . . . . . . . .
2 Základy GIS a DPZ
34
35
2.1
Základy GIS a jeho delenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
35
2.2
Základy DPZ
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
36
Príklad poskytovaných družicových dát . . . . . . . . . . . . .
40
a)
Dáta s nízkym a stredným rozlíšením . . . . . . . . .
40
b)
Dáta s vysokým rozlíšením
. . . . . . . . . . . . . .
41
c)
Dáta s veľmi vysokým rozlíšením . . . . . . . . . . .
41
d)
Radarové dáta
43
2.2.1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3 Krízové riadenie v literatúre
44
3.1
O vzniku publikácií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.2
Publikácia
VALID
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.2.1
Ekonomická hodnota priestorových informácií
3.2.2
Užívateľské hodnotenie prínosu a významu priestorových in-
3.2.3
45
45
formácií
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
47
a)
Zhrnutie výsledkov ankety . . . . . . . . . . . . . . .
47
Atribúty a charakteristika vybraných produktov a služieb krízového riadenia
3.3
. . . . . . . . .
44
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
50
a)
Mapovania hodnotiace nebezpečenstvá a riziká.
. . .
50
b)
Monitorovanie nebezpečenstiev a rizík. . . . . . . . .
51
c)
Posudzovanie škôd. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
51
Publikácia
Examples and Best Practices
. . . . . . . . . . . . . . . .
52
3.3.1
Čo je GDACS ? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
52
3.3.2
GIS a podpora krízového riadenia . . . . . . . . . . . . . . . .
55
3.3.3
Špecifikácia a členenie používaných informácii
. . . . . . . . .
56
a)
Základné triedy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
57
b)
Infraštruktúra a vybavenie . . . . . . . . . . . . . . .
58
c)
Tematické mapovanie rizík
. . . . . . . . . . . . . .
60
d)
Využívanie snímkov získaných v takmer reálnom čase
62
Monitorovanie a podpora pri povodniach . . . . . . . . . . . .
65
3.3.4
3.3.5
Spracovanie družicových snímok . . . . . . . . . . . . . . . . .
66
3.3.6
Detekcia a monitorovanie požiarov
. . . . . . . . . . . . . . .
68
3.3.7
Technológie získavania dát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
69
4 Systém fungovania v ČR
4.1
Povodne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
72
4.1.1
Organizácia povodňovej ochrany v ČR
. . . . . . . . . . . . .
72
4.1.2
Klasifikácia povodní
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
74
4.1.3
Hodnotenie povodní a opatrenia . . . . . . . . . . . . . . . . .
74
a)
Hlásna povodňová služba
. . . . . . . . . . . . . . .
75
b)
Limity SPA
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
76
c)
Proces stanovovania limitov SPA
4.1.4
4.1.5
4.2
4.3
71
. . . . . . . . . . .
78
Zrážkové informácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
79
a)
Použitie, obmedzenia a súvisiace témy
. . . . . . . .
79
b)
Kvantitatívne zrážkové predpovede
. . . . . . . . . .
81
c)
Množstvo vody v snehovej pokrývke
. . . . . . . . .
81
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
82
Hydrologická predpoveď
a)
Modelové deterministické hydrologické predpovede
.
82
b)
Manuálne hydrometrické predpovede
. . . . . . . . .
83
Požiare . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
83
4.2.1
Index nebezpečia požiaru INP . . . . . . . . . . . . . . . . . .
84
4.2.2
Detekcia pomocou satelitných snímkov
. . . . . . . . . . . . .
84
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
85
4.3.1
Varovanie obyvateľstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
85
4.3.2
Systém integrovanej výstražnej služby (SIVS)
. . . . . . . . .
86
. . . . . . . . . . . .
86
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
87
Výstražné systémy
4.3.3
a)
Predpovedná povodňová služba
b)
Výstrahy SIVS
Systém výstrah METEOALARM
. . . . . . . . . . . . . . . .
5 Vzorový dátový model
87
89
5.1
Dátová štruktúra pre povodňové aktivity . . . . . . . . . . . . . . . .
90
5.2
Dátová štruktúra pre prípad požiarov . . . . . . . . . . . . . . . . . .
92
Záver
93
Literatúra
94
Zoznam použitých skratiek
97
ČVUT v Praze
ÚVOD
Úvod
Život každého jedinca je zložený zo situácií, ktoré na seba nadväzujú a tvoria
tak jeho život. Tak ako jednotliví jedinci tvoria spoločnosť, rovnako aj ich každodenné životy tvoria život spoločnosti. Udalosti, ktoré sa dejú, tvoria a zároveň menia
samotnú spoločnosť, ale aj podmienky v ktorých je umiestnená.
Tieto udalosti nie sú vždy zapríčinené spoločnosťou, za účelom zlepšenia podmienok. Často sa jedná o náhodné nepriaznivé udalosti, ktoré majú negatívne následky.
Či už sa jedná o jedinca alebo o časť spoločnosti.
Ľudské spoločenstvo sa snaží ovplyvňovať seba aj svoje okolie vo svoj prospech,
ale zatiaľ nie je schopné pokryť všetky podstatné udalosti, ktorými sú napríklad
prírodné katastrofy. Tieto udalosti by sa mohli označiť ako náhodné.
Ľudstvo sa však snaží nachádzať súvislosti, ktoré by pomohli odstrániť čo najväčší podiel náhodnosti na týchto javoch. Jedná sa napríklad o sledovanie trendov
v počasí a ich zmien, zmeny pôvodného pôdneho pokryvu a následné oslabenie krajiny, alebo aj o zmeny v správaní zvierat, ktoré môže signalizovať podstatné zmeny.
Keď sa hovorí o sledovaní počasia, tak si väčšina ľudí predstaví družice. To
je vynález nie tak veľmi starý. Pravdou však je, že už v dávnej minulosti sa naši
predkovia zaoberali počasím. Dôkazom je napríklad množstvo pranostík, ktoré máme
a ku podivu dosť často sa nemýlia.
Je teda zjavné, že trendy v počasí a tak aj určité predpovede sú dosť starým odvetvím. Takmer odjakživa existovala snaha predpovedať vývoj počasia, ktoré v predošlých dobách, viac než dnes vplývalo na samotnú existenciu ľudskej populácie.
Na Zemi je v podstate všetko so všetkým prepojené, alebo na seba nejak vplýva,
či už je to zjavné na prvý pohľad, alebo sa súvislosti odhalia až po dlhom skúmaní.
Aj preto je takmer nemožné snažiť sa predchádzať situáciám, ktoré majú negatívny
vplyv na spoločnosť. Je však snahou každej spoločnosti aspoň odhaľovať možné
nebezpečenstvá a zmierniť tak ich dopad.
10
ČVUT v Praze
ÚVOD
Z rovnakého dôvodu, je nutná spolupráca jednotlivých odvetví. Tak ako spolupracuje príroda a okolnosti, je nevyhnutné spolupracovať na ich pozorovaní a posudzovaní tak, aby prípadné dôsledky nepriaznivej udalosti boli čo najmenšie.
Cieľom práce je priblížiť využitie rôznych geoinformačných technológií a samotných získavaných informácií v oblasti krízového riadenia. Snahou rôznych organizácií
je zlepšenie povedomia o možnom využití existujúcich zdrojov informácií. Pre tento
účel bolo nevyhnutné doplniť aj základné informácie o terminológií, základnom definovaní jednotlivých typov krízových situácií a ostatných vedomostí potrebných pre
globálne jednotné evidovanie (jednotné merítko pre porovnávanie).
Idea zadania tejto práce bolo zhodnotiť určité materiály o krízovom riadení.
Nutné je však zorientovať sa v tejto problematike a to na rôznych úrovniach. Jednak všeobecné informácie o obore krízového riadenia, ale aj konkrétne informácie
o spôsobe fungovania v ČR.
Ďalšia časť tejto práce je venovaná prezentovaniu publikácie vytvorenej za spolupráce odborníkov. Táto poskytuje fakty o ekonomických, operačných a strategických
benefitoch za použitia rôznych informácii v oblasti krízového riadenia. Ako hlavný
prínos je však zhodnotenie významu a prínosu rôznych odvetví krízového riadenia
pre spoločnosť.
Samostatná kapitola je venovaná aj spôsobu organizácie a podpory krízového
riadenia v ČR. Najväčšia časť je venovaná najmä aktivitám, ktoré súvisia s povodňami. Dôvodom je častý výskyt tohto druhu udalosti v tejto krajine a teda aj
najväčší vplyv spomedzi krízových situácii.
V poslednej kapitole je uvedený prehľad tried, ktoré sú potrebné pre oblasť
krízového riadenia. Je to jednoduchá schéma dátového modelu pre jednotlivé typy
krízových situácii. Nejde o presný a konkrétny návrh dátovej štruktúry, ale o zhrnutie
potrebných a používaných dát.
11
ČVUT v Praze
1
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Krízové situácie
1.1
Čo je katastrofa
Katastrofa je náhla krízová situácia, spôsobená prírodnými silami alebo ľudskou
činnosťou, ktorá má negatívny vplyv na spoločnosť. Týmito vplyvmi sú straty na
životoch, majetku, sociálne zmeny v spoločnosti ale aj zmeny prostredia pre život
a mnoho ďalších pridružených zmien. Rozmer takejto udalosti sa posudzuje práve
podľa veľkosti a intenzity všetkých vplyvov, ktoré sú spojené s takouto udalosťou.
Nejedná sa však len o priamo súvisiace a rovno pozorovateľné, ale aj o pridružené
následky, ktoré sa objavujú dlho po samotnej udalosti.
1.1.1
Súčasné snahy a trendy v krízovom riadení
Snahou spoločnosti je minimalizovať vplyvy týchto negatívnych udalostí v čo
najväčšej miere prípadne ich eliminovať, pokiaľ je to možné. Zmierniť výsledný rozmer je možné viacerými procesmi a vo viacerých časových úsekoch. Jednak je to
plánovanie reakcií na krízové situácie (napr. krízové plány, cvičenia), monitorovacie a predpovedné systémy (včasná detekcia, neustále sledovanie zmien), zmiernenie
pomocou pripravenosti (predpisy pre výstavbu, územné plánovanie, analýzy zraniteľnosti, vzdelávanie verejnosti a iné), reakcia na existujúci krízový stav (organizovanie infraštruktúry, záchranných jednotiek, zdrojov a ostatných nevyhnutností) ale
aj návrat spoločnosti do štandardného stavu (dočasné ubytovanie, zvýšené finančné
nároky na obnovu a mnoho iných potrieb, ktoré je nutné pokryť).
Základným kameňom však zostáva obdobie relatívneho pokoja, kedy sa utvárajú
koncepcie pre zahrnutie najrôznejších možných situácií a čo najpružnejších reakcií
pre zmiernenie dopadu.
Všetky aktivity súvisiace s krízovými situáciami a ich riadením sú fázami cyklu
(cyklus krízového riadenia cyklus krízového riadenia (CKR)). Zväčša sú rozdelené
do niekoľkých kategórií, pre ktoré sa používa ustálená terminológia. Ich počet sa líši
12
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
a jednotlivé aktivity sú rôzne prerozdelené, ale jedná sa v podstate len o terminologické rozdiely. Tento cyklus bude popísaný ďalej v texte.
Pre dobré a efektívne fungovanie takéhoto cyklu je nutné zdokonaľovať jeho
jednotlivé súčasti, aby sa minimalizoval vplyv samotných krízových situácii na minimum. Na toto je však nevyhnutné vyvíjať tieto procesy, čo si vyžaduje značné
finančné prostriedky. Väčšinou sú však finančné zdroje obmedzené a preto musia
byť skresané aj náklady na jednotlivé fázy CKR. Požiadavkou však je aby zostala
zachovaná funkčnosť každého kroku.
Je jasné, že podmienky pre priebeh a fungovanie CKR sú značne ovplyvnené jednotlivými krajinami (podmienky, technológie, odbornosť, financovanie, legislatíva,
mienka verejnosti na problematiku a mnoho ďalších aspektov). Môcť však nasledovať už úspešnú cestu, alebo sa ňou len inšpirovať, je vždy jednoduchšie.
a)
Aktuálne celosvetové aktivity v krízovom riadení
Organizácia spojených národov (OSN) (jej časť) úrad OSN pre vesmírne zále-
žitosti (UNOOSA) vydala publikáciu
The Value of Geo-Information for Disaster
and Risk Management (VALID): Benefit Analysis and Stakeholder Assessment
[5].
Na tejto sa spolu-podieľalo aj viacero ďalších spoločností. V tejto publikácii sa
zaoberajú prínosmi geoinformačných technológií, ktoré sú aplikované v krízovom
riadení. Bolo zapojených mnoho odborníkov, ktorí sa snažili zhodnotiť jednotlivé
druhy krízových situácií a fázy CKR. Cieľom bolo zhodnotenie prospešnosti a efektivity jednotlivých fáz z pohľadu odborníkov (či už koncových užívateľov alebo aj
ostatných). Ide tak o akési zhodnotenie súčasného stavu za účelom zlepšenia toho
budúceho na základe hodnotenia odbornej verejnosti.
Význam tejto publikácie je však aj v možnosti rozšírenia povedomia širšej verejnosti o spomínanej problematike a jednotlivých možnostiach, ktoré sa ponúkajú.
Informovanosť spoločnosti je dôležitá aj v otázke riešenia krízových situácii, pretože
13
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
tieto sa jej priamo dotýkajú a ovplyvňujú ju. Citovaná publikácia naväzuje na inú,
predošlú
Geoinformation for Disaster and Risk Management – Examples and Best
Practices
[6], ktorá sa venuje jednotlivým prípadovým štúdiám zapojených strán.
Jedná sa teda o prezentáciu skúseností odborníkov z celého sveta v riešenej problematike a teda o zdieľanie informácii o spôsobe fungovania v jednotlivých lokalitách,
či štátoch.
Už dlhé obdobie je jasná snaha o nadnárodnú spoluprácu veľkej časti sveta na
spoločných problematikách. Toto je badateľné na vzniku mnohých medzinárodných
organizácií, ktoré si kladú za cieľ práve nadnárodnú spoluprácu v rôznych odvetviach. Jednak ide o šírenie skúseností, ale aj o zdieľanie nákladov, ktoré sú nevyhnutné a v neposlednom rade aj o porovnanie
1.2
Uchovávanie dát a informácií
Ako už bolo spomenuté, v chovaní prírody je možné nájsť vzťahy, ktoré osvetľujú
chovanie a kolobeh, ktorý prebieha. Aby bolo možné nachádzať a mapovať takéto
vzťahy, je nutné dlhodobé detailné pozorovanie spolu s jeho evidovaním.
V prípade, že nastane nejaká krízová situácia, je rovnako nevyhnutné zachytiť jej
rozsah, priebeh a celkový dopad aby bolo možné použiť tieto údaje pre nasledovné
procesy. Pre samotné evidovanie je nevyhnutné mať vytvorenú štruktúru pre popis a
zachytenie všetkých podstatných informácií , tak aby boli informácie čo najpresnejšie. Pre zjednodušenú predstavu ide o zaznamenanie každej krízovej udalosti, ktorá
nastane, doba kedy nastala, aký bol jej priebeh, straty (finančné, hmotné, na ľudských životoch) a spôsob odstraňovania dôsledkov. Toto je len zjednodušený zoznam
detailov, ktoré sú spojené s krízovými situáciami.
Dôležité je, aby sa mapovali a evidovali všetky informácie rovnakým spôsobom,
aby bolo možné porovnanie a zhodnotenie. S tým je spojená aj určitá nevyhnutnosť
nadnárodnej spolupráce.
14
ČVUT v Praze
1.2.1
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Štandardy terminológie a kategorizácia
Veľkým problémom pri každej práci je nutnosť jasnej terminológie a štandardov.
Existuje mnoho spôsobov ktorými je možné definovať a členiť jednotlivé katastrofické udalosti. Pre zlepšenie krízového riadenia a zvýšenie jeho spoľahlivosti je nutné
odstrániť rozpory a zlepšiť tak spoluprácu na tomto poli. K tomuto prispieva tvorba
medzinárodne uznávaných štandardov, ktoré budú používané.
V roku 2006 si Centre for Research on the Epidemiology of Disasters (CRED)
zobralo za úlohu použiť vybrané existujúce databázy katastrofických udalostí za
účelom vytvorenia nového lepšieho systému. Šlo najmä o vyplnenie existujúcich medzier a zjednotenie rozdielov a nejasností. Jedná sa o štandardizáciu v 2 hlavných
otázkach a to terminológie (definovanie) a kategorizácie (triedenie). S týmto je úzko
spojený Global Risk Information Platform (GRIP), ktorý v roku 2008 vydal dokument s názvom Disaster Loss Database Standards [8], na ktorom sa podieľali mnohé
významné organizácie (mimo iné aj rozvojový program OSN (UNDP)).
a)
Kategorizácia
Základné delenie, v ktorom sa zhoduje väčšina zdrojov s prezentovaným systé-
mom je rozdelenie katastrofických udalostí na 2 základné skupiny. Prvou sú prírodné
1
a tou druhou sú antropogénne(zapríčinené človekom) .
Prírodná katastrofa
je prírodný proces, ktorý svojím priebehom spôsobuje
škody a straty a negatívne vplýva na prostredie. Podľa pôvodu takéhoto procesu sa
táto základná skupina delí na tieto skupiny:
∙
geofyzikálne - udalosti pochádzajúce z pevnej zeme
∙
meteorologické - udalosť spôsobená krátkodobými, malými až strednými atmosférickými procesmi (v rámci minút až dní)
∙
hydrologické - spôsobené odchýlkou od normálneho kolobehu vody alebo preliatím vodných objektov
1 definície,
terminológia a členenie použité v 1.2.1.a prevzaté z [7]
15
ČVUT v Praze
∙
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
klimatické - udalosť spôsobená dlhodobými, strednými až veľkými procesmi
(od sezónnych až po viac-dekádne zmeny klímatu )
∙
biologické - katastrofa spôsobená vystavením živým organizmom baktériam a
toxickým látkam
∙
kozmické - udalosť spôsobená pôsobením kozmického telesa (nie Zem)
Všetky uvedené skupiny sú nižšie rozdelené s výnimkou kozmických. Do tejto kategórie patrí ako podtyp asteroid a meteorit.
Pokiaľ sa jedná o druhú základnú skupinu -
antropogénne katastrofy - môžu
byť definované ako katastrofy zapríčinené človekom a jeho činnosťou. Či už čiastočne,
alebo úplne. Niekedy bývajú označované aj ako technologické.
hlavný typ
podtyp
zemetrasenie
zemetrasenie
(seizmická aktivita)
tsunami
sopečná činnosť
výbuch sopky
pod-podtyp
kamenná lavína
lavína bahna(mokrá)
zosuv pôdy
pohyb más
(suché)
lávový tok
pohyb sute
lavína
snežná
suťovitá
pokles
náhly
dlhodobý
Tabuľka 1.1: Členenie skupiny geofyzikálnych katastrof
16
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
hlavný typ
podtyp
pod-podtyp
tropický cyklón
cyklóna - nízky tlak
drsné počasie
búrka
hromobitie
krupobitie
lokálne búrky
tornádo
piesočná búrka
snehová búrka
orografická búrka
Tabuľka 1.2: Členenie skupiny meteorologických katastrof
hlavný typ
podtyp
pod-podtyp
mestská povodeň
blesková povodeň
povodeň
z ľadovcového jazera
náplavy
pobrežná vlna
kamenná lavína
lavína bahna(mokrá)
zosuv pôdy
lávový tok
pohyb sute
pohyb más
lavína
snežná
suťovitá
pokles
náhly
dlhodobý
Tabuľka 1.3: Členenie skupiny hydrologických katastrof
17
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
hlavný typ
podtyp
pod-podtyp
vlna horúčav
vlna chladu
mráz
extrémne teploty
námraza
exrémne zimné podmienky
mrznúci dážď
tlak snehu
sucho
sucho
lesný
požiar
v buši
kroviny, pastviny
mestský
Tabuľka 1.4: Členenie skupiny klimatických katastrof
hlavný typ
podtyp
vírusové infekčné ochorenie
bakteriálne infekčné ochorenie
epidémia
parazitárne infekčné ochorenie
plesňové infekčné ochorenie
priónové infekčné ochorenie
premnoženie hmyzu
kobylky, červy, paraziti
napadnutie zvieraťom
podľa druhu zvieraťa
Tabuľka 1.5: Členenie skupiny biologických katastrof
Ako už bolo spomenuté, členení môže existovať obrovské množstvo. Konkrétne zvolené je odvodené na základe pôvodu deja. To znamená, že jeden výsledný
dej, ako je napríklad suťovitá lavína môže byť spôsobená rôznymi dejmi, ktoré majú
rozdielny pôvod (geofyzikálny alebo hydrologický). Rovnako je niekedy problémom
18
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
hlavný typ
podtyp
chemický únik
havária
explózia
priemyselné nehody
požiar
únik plynu
otrava
radiácia
iné
požiar
rôzne nehody
havária
explózia
iné
letecké
dopravné nehody
železničné
cestné
lodné
Tabuľka 1.6: Členenie skupiny technologických katastrof
rozlíšiť, do ktorej kategórie má byť jav priradený. V zdrojovom dokumente, kde je
toto členenie uvedené, je uvedený aj detailnejší popis jednotlivých udalostí, čo má
uľahčiť jeho zaradenie do systému. Pomocou takéhoto systému by sa mal dosiahnuť
určitý stupeň štandardizácie pri popisovaní a tak aj vyhodnocovaní takýchto krízových situácií.
1.2.2
Popis a parametre udalosti - účinky
Takýto systém členenia bol vytvorený pre možnosť uchovávania informácii v databáze. Pokiaľ má však nejaký záznam mať aj určitú výpovednú hodnotu, je nevyhnutné doplniť ho o dôležité popisné informácie. Vo výsledku by záznam mal mať
19
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
jednoznačné umiestnenie v uvedenej kategorizácii, ale mali by k nemu byť pridružené
informácie, ktoré budú tvoriť kompletnú sadu popisných informácií.
V použitom štandarde je navrhnuté, aby boli účinky katastrofických udalostí
2
rozdelené do 3 rôznych skupín - hlavné, komplexné a rozširujúce .
a)
Hlavné ukazovatele (Core indicators)
Táto skupina informácií je najčastejšie využívanou. Sú tu uvedené tieto údaje:
∙ zabití
- počet ľudí s úmrtím počas, alebo aj po udalosti na priame následky
∙ nezvestní - počet osôb, ktorých miesto pobytu nie je od udalosti známe (predpokladá sa úmrtie bez fyzického dôkazu)
∙ úmrtia
∙ zranení
- celková mortalita= zabití + nezvestní
- počet ľudí s potrebou na zdravotnícke ošetrenie
∙ bez domova
∙ presídlení
∙ vysídlení
- počet ľudí s potrebou prístrešku
- počet ľudí presunutých na iné miesto(trvalo alebo dočasne)
- počet ľudí trvalo presunutých na miesto mimo postihnutú oblasť
∙ evakuovaní
- počet evakuovaných ľudí (dočasne presunutých)
∙ zničené obydlia
- počet obydlí zničených katastrofou (zničené natrvalo)
∙ poškodené obydlia
- počet obydlí poškodených katastrofou (poškodené, je
nevyhnutná oprava)
∙ popis-
b)
iné textové opisy strát
Komplexné (Comprehensive group)
V tejto časti je väčšie množstvo detailnejších informácií. Tieto kategórie boli vybrané
na základe posúdení rôznych existujúcich databáz a potrieb. Uvádzajú sa:
2 definície,
terminológia a členenie použité v 1.2.2 – 1.2.3 prevzaté z [8]
20
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
∙ zasiahnutí
- počet ľudí s potrebou okamžitej pomoci počas výnimočnej situ-
ácie
∙ obete
- počet osôb, ktorých individuálne alebo kolektívne vlastníctvo, alebo
služby utrpeli škodu priamo spojenú s udalosťou
∙ nepriamo zasiahnutí
- počet osôb, ktorí utrpeli určitú formu škody, ktorých
živobytia boli zasiahnuté alebo stratili prístup k trhu kvôli udalosti
∙ celkovo zasiahnutí
- počet ľudí priamo, alebo nepriamo ovplyvnených neja-
kým spôsobom danou udalosťou
∙ ekonomické straty - hodnota straty v amerických dolároch(alebo aj lokálnej
mene) spojené s udalosťou
priame - straty priamo spojené s udalosťou
nepriame - straty pridružené účinkom udalosti
súčet - priame aj nepriame straty dohromady
podliehajúce poisteniu - straty, ktoré sú pokryté poistkou
náklady na obnovu - iná suma než súčet, musia sa započítať aj dodatočné
náklady(súčasné výstavba, náklady na prevenciu do budúcna)
∙ hospodárske zvieratá
- strata na hospodárskych zvieratách
∙ zasiahnuté hospodárske plodiny - strata na hospodárskych plodinách (zasiahnutá výmera v hektároch)
∙ zasiahnuté školy
- počet zasiahnutých škôl
∙ zasiahnuté zdravotnícke zariadenia
- počet zasiahnutých zdravotníckych
zariadení
∙ zasiahnuté náboženské budovy
∙ zasiahnuté vládne budovy
- počet zasiahnutých náboženských budov
- počet zasiahnutých vládnych budov
21
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
∙ zasiahnuté komunikácie
- počet kilometrov komunikácií zasiahnutých udo-
losťou
∙ zničené hospodárske plodiny - strata na hospodárskych plodinách (zničená
výmera v hektároch)
∙ zničené školy
- počet zničených škôl
∙ zničené zdravotnícke zariadenia
- počet zničených zdravotníckych zaria-
dení
∙ zničené náboženské budovy
∙ zničené vládne budovy
∙ zničené komunikácie
∙ magnitúda udalosti
c)
- počet zničených náboženských budov
- počet zničených vládnych budov
- počet kilometrov komunikácií zničených udalosťou
- absolútna veľkosť udalosti
Rozširujúce informácie (Extended group)
Podľa štandardu je táto kategória s neobmedzeným množstvom položiek, tzn.
že čokoľvek podstatné, čo bolo vyššie nezaradené, môže byť uvedené tu ako ďalšia
informácia.
Pre zaradenie udalosti do uvedeného systému sa používajú kódy. Tabuľky s jednotlivými kódmi pre udalosti, ale aj kódy pre dôsledky(effects) sa nachádzajú v už
uvedenom zdrojovom dokumente v presnom znení [8] – kapitola 3.
1.2.3
a)
Popis a parametre udalosti - ostatné
Identifikácia udalosti.
Pre jednoznačné označenie každej udalosti sa používajú tzv. identifikátory.
Interný identifikátor
– každá udalosť (záznam o nej) má unikátny identifikátor
v rámci danej databázy. Väčšinou sa jedná o numerické znaky, nie je to však pravidlom. Samotná špecifikácia je ponechaná na poskytovateľa databázy.
22
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Externý identifikátor – zavedenie úspešného štandardu pod termínom The GLIDEnumber. Každý záznam o udalosti by mal mať externý GLIDE číselný identifikátor, ktorý by sa používal na prepojenie s inými informáciami o rovnakej krízovej
udalosti v rovnakej či inej krajine.
b)
Použitie rozširujúcich (extended) informácií
Pre prácu s neštandardnými udalosťami je nutné, aby databáza poskytovala pre
každý následok (effect) nasledovné parametre:
effect_code
– kód následku. Musí byť unikátne v databáze a nie časťou súboru
kódov pre hlavné a komplexné ukazovatele.
effect_format – definovanie či ide o numerický alebo alfa typ formátu
effect_name_english – popis následku v anglickom jazyku
effect_name_local – popis následku v miestom jazyku
c)
Geografické značenie
Kódy krajín – pre jednoznačné označenie krajín je použitý štandard ISO [9].
Podrobnejšie členenie krajín
– nie je definovaný žiaden štandard, väčšinou sa
dodržujú národné systémy
d)
Časová známka
Pre zaznamenanie času sa používa formát :
YYYY-MM-DD [hh:mm:dd [TZ]] ,
kde prvá časť s dátumom je štandardne používaná, časť s uvedením presného času
je s lokálnym časom, kde je pomocou TZ uvedené konkrétne časové pásmo.
1.2.4
Použitie definovaného štandardu
Všetky informácie v predchádzajúcich kapitolách sú uvedené ako štandard, ktorý
bol vytvorený pre zjednodušenie evidovania udalostí a informácii s nimi spojenými.
Nejde len o evidovanie informácii ako takých, ale aj ich spracovanie a aplikovanie zistení. Informácie so sebou prinášajú pridružené javy ako sú plánovanie, reorganizácia
legislatívy, výstavba, vývoj a mnoho ďalších.
23
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Tvorba štandardu vychádzala z rôznych už existujúcich systémov ako výber tej
najefektívnejšej cesty. Nejde ani tak o vytvorenie celosvetovej databázy, ale o zjednotenie spôsobu evidencie informácií za cieľom najlepšej možnej varianty.
Výhodou je, že keď je základ v rôznych krajinách rovnaký, je možné spojiť to do
jedného celku je napr. DesInventar [10], alebo GRIP [11].
Jedným zo základných zdrojových materiálov je medzinárodná databáza katastrof (EM-DAT) [12]. Tá poskytuje informácie o mimoriadnych udalostiach (krízových situáciach). Sú teda evidované všetky známe udalosti, ktoré spĺňajú niektoré
z uvedených kritérií (minimálne 10 úmrtí, minimálne 100 zasiahnutých, žiadosť o medzinárodnú pomoc alebo vyhlásenie mimoriadneho stavu).
Ako už bolo uvedené, je EM-DAT zdrojovým projektom k vytvorenému štandardu a preto rôzne popisné informácie, ktoré sú tu využívané sú rovnaké.
Keďže sa jedná o systém pre globálne zaznamenávanie krízových situácií, je
možné nájsť tu aj záznamy o situáciach v Českej republike (ČR), ktoré vyhovovali kritériám pre zápis do nej.
Tento projekt poskytuje údaje zaznamenané od roku 1900 do súčasnosti. (Pri
vyhľadávaní pre ČR z obdobia pred osamostatnením je nutné vyhľadávať pre krajinu
Československo). Okrem samotných záznamov sú k dispozícii aj rôzne sumarizačné
údaje o vývoji v tejto oblasti.
1.3
Cyklus krízového riadenia (CKR)
Tento cyklus je neustále prebiehajúci sled udalostí, do ktorého sa zapájajú nielen
vládne orgány, spoločnosti, podniky, organizácie ale aj celá spoločnosť. Účelom je
zmiernenie účinkov krízovej situácie (katastrofy) dlhodobou prípravou, bezprostrednými reakciami ale aj krokmi pre obnovu po takejto udalosti. Vhodnými opatreniami
je nutné pôsobiť v každej časti samotného cyklu tak aby sa zvýšila pripravenosť, zlepšil sa varovný systém, znižovala sa zraniteľnosť alebo sa kompletne predchádzalo
krízovým udalostiam v ďalšom kole tohto cyklu.
24
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Dôležitou súčasťou tohto cyklu je aj tvorba a zmeny danej štátnej politiky, ktorá
ovplyvňuje a upravuje základné procesy, ktoré sa v cykle nachádzajú. Veľká časť
cyklu je pre dané krajiny prvotne modifikovaná práve zvolenou politikou a právnymi
úpravami.
Existuje mnoho spôsobov ktorými sa aktivity, ktoré sú súčasťou CKR delia do
jednotlivých skupín. Pre túto prácu je ďalej použité delenie, ktoré používa UN-SPIDER.
CKR je rozdelený na základné časti prevencia, zmiernenie, pripravenosť, reakcia, rehabilitácia, rekonštrukcia a obnova, ktoré sa zaoberajú rôznymi úsekmi a prácami
v oblasti krízového riadenia. Jednotlivé časti sú nižšie detailnejšie charakterizované.
Ako zdrojový materiál pre použité delenie a presnú charakteristiku bol použitý terminologický slovník patriaci UN-SPIDER [13].
∙ Prevencia
Cieľom prevencie je úplné a dlhodobé (permanentné) zamedzenie vplyvov rizikových a krízových situácií. Jedná sa teda o aktivity vyvíjané v predstihu
pred samotnou udalosťou. Je samozrejmé, že niektorým krízovým situáciám
sa nedokážeme vyhnúť absolútne a prinajlepšom sa môžu ich účinky znížiť na
minimálnu úroveň.
Ako preventívne činnosti môžeme chápať redukovanie vystavovaniu sa rizikám
pomocou územného plánovania, realizácie rôznych fyzických opatrení, ktoré
zmenší alebo odstráni prípadnú krízovú udalosť.
∙ Zmiernenie
Zmenšovanie a obmedzovanie vplyvu krízových udalostí. Podľa platforma OSN
pre kozmické informácie v krízovom riadení a reakcie na mimoriadne situácie
(UN-SPIDER) je to práve minimalizovanie zraniteľnosti pomocou menšieho
vystavovania sa účinkom krízových situácií.
Zavádzanie kódov zraniteľnosti pre rôzne budovy, zonácia oblastí podľa zraniteľnosti a mnoho, analýzy zraniteľnosti, ...
25
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
∙ Pripravenosť
Znalosti a schopnosti rozvíjané vládou, profesionálnymi organizáciami pre reakciu a obnovu, komunitami a jedincami pre efektívne predvídanie a reagovanie
a zotavovanie sa z hroziacich či prebiehajúcich krízových udalostí.
Jedná sa najmä o aktivity pred samotnou udalosťou, ale ich plánovanie skladanie do celku umožňuje tým, čo reagujú na udalosť, efektívne predchádzať
väčším škodám. Ide teda o krízové plány, cvičenia a podobné plánovanie situácií a veci s tým spojené.
∙ Reakcia
Poskytovanie záchranných a rôznych podporných služieb, ktoré sú potrebné
počas a tesne po krízovej udalosti. Ide o priamu záchranu životov, zmenšenie zdravotného rizika, zabezpečenie všeobecnej bezpečnosti a zabezpečovanie
základných existenčných potrieb pre zasiahnutých ľudí.
∙ Rehabilitácia
V momente, kedy sa krízová situácia dostane do štádia, v ktorom už nehrozí
bezprostredné nebezpečenstvo, je možné začať plánovať a pracovať na navrátení spoločnosti do stavu pred touto udalosťou, prípadne do lepšieho. Ide teda
o zotavenie komunity z krízovej udalosti v oblasti jej základných potrieb.
Nie je jednoznačné, kedy sa tento proces môže začať, v jednotlivých oblastiach
poškodenia môže ísť o rôzne momenty od krízovej udalosti. Konečným výsledkom by mala byť spoločnosť so zabezpečenými základnými podmienkami pre
život a teda aj kľúčovými službami.
∙ Rekonštrukcia
Po dobu trvania tejto časti cyklu by mali byť nahradené dočasné riešenia,
ktoré boli vytvorené v procese rehabilitácie. Ide teda o navrátenie spoločnosti
do podmienok, aké boli pred udalosťou.
V tejto časti ide o výstavbu trvalého bývania, ale aj úplné vybudovanie služieb.
∙ Obnova
Jedná sa o celkové navrátenie spoločnosti na pôvodnú úroveň. Nielen teda
26
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
o nevyhnutné služby a podmienky ako v predchádzajúcich častiach, ale aj
o všetky ostatné oblasti spojené so spoločnosťou, jej nárokmi a možnosťami.
Aktivity v rámci tejto časti cyklu by mali byť ukončené po tom, čo sa úroveň
života dostane na pôvodnú úroveň.
1.4
Krízové riadenie v ČR
Jednou zo základných problematík, je porozumenie a teda terminológia. Táto
má za úlohu predchádzanie nejasnostiam a chybám z porozumenia. Keďže ČR ako
taká je súčasťou rôznych celkov, akými sú napr. Európska únia (EU), Organizácia
severoatlantickej zmluvy (NATO), je nutné, aby sa vyjasnila terminológia aj pre
spoluprácu na nadnárodnej úrovni. Je jasné, že definícií môže byť enormné množstvo, ale aktuálnu používanú terminológiu spolu s výkladom, tak ako je používaná
v platnej legislatíve a danom rámci pre tému krízového riadenia, je možné nájsť
v terminologickom slovníku Ministerstvo vnútra Českej republiky (MVČR) [14].
Definície a ich používanie je rôznorodé aj v zákonoch a ďalších legislatívnych
úpravách. Z hľadiska dôležitosti je nutné rozlišovať medzi 2 základnými situáciami
(rozlišujeme medzi nimi na základe možnosti hrozby pre život národa a existenciu
štátu).
Prvá z nich je mimoriadna situácia, ktorej vznik je následkom mimoriadnych
udalostí. Tieto majú negatívny dopad na zdravie, životy, majetok, životné prostredie
a to v rôznej intenzite. V ohľade na existenciu štátu a život národa ako takého však
nepredstavujú hrozbu.
Na druhej strane je krízová situácia, kde je hrozba v otázke existencie štátu a
života národa reálnou. Ďalším charakteristickým znakom je rozsah, plošný, ale i
časový (zasiahne viac a trvá dlhšie). Dopadom sú nielen straty, ako boli definované
pri mimoriadnej situácií, ale aj ohrozenie bezpečnosti spoločnosti a jej samotná
štruktúra a funkčnosť. Dalo by sa preto povedať, že táto situácia je na zvládnutie
náročnejšia. Pri krízových situáciach je vhodné rozlišovať vojenské a nevojenské,
pretože v rámci tejto práce sa zaoberáme tými nevojenskými [15].
27
ČVUT v Praze
1.4.1
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Základná legislatíva
Základným právnym predpisom je Ústava ČR, pomocou ktorej je garantovaná
ochrana zdravia a života občanov, ochrana majetku. Ústavným zákonom č. 110/1998
Sb. (o bezpečnosti ČR) je stanovená základná povinnosť štátu pre zaistenie zvrchovanosti a územnej celistvosti ČR a ochrana demokratických základov, ochrana životov,
zdravia a majetkových hodnôt.
Do roku 1997, kedy bolo územie ČR zasiahnuté ničivými povodňami, nebola
problematika krízového riadenia dostatočne legislatívne riešená. Preto bol neskôr
v roku 1999 predložený Parlamentu ČR návrh zákona, ktorý bol neskôr prijatý v 2
samostatných celkoch (zákony č. 239/2000 Sb a 240/2000 Sb).
a)
Integrovaný záchranný systém
Zákon č. 239/2000 Sb., kde je definovaný Integrovaný záchranný systém (IZS),
vymedzuje jeho zložky, pôsobnosť, ale aj pôsobnosť a kompetencia ostatných štátnych orgánov a orgánov územných samosprávnych celkov a práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri zabezpečovaní záchranných a likvidačných prác.
Ako základné zložky IZS sú uvedené tieto: hasičský záchranný zbor Česká republika (ČR) (HZS ČR), jednotky požiarnej ochrany zaradené do plošného pokrytia
kraja jednotkami požiarnej ochrany, zdravotnícka záchranná služba a Polícia ČR.
Ďalšou uvedenou kategóriou sú ostatné zložky IZS, ktoré pri záchranných a likvidačných prácach poskytujú plánovanú pomoc na vyžiadanie. Podľa definície sú to
vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl, ostatné ozbrojené bezpečnostné zbory,
ostatné záchranné zbory, orgány verejného zdravia, havarijné, pohotovostné, odborné a iné služby, zariadenia civilnej ochrany, neziskové organizácie a združenia
občanov, ktoré je možné využiť na záchranné a likvidačné práce.
28
ČVUT v Praze
b)
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Krízové riadenie
Zákon č. 240/2000 Sb. o krízovom riadení definuje orgány krízového riadenia.
Tieto majú za úlohu zabezpečovať fungovanie rôznych činností definovaných v CKR.
Podľa uvedeného zákona a jeho neskorších prevádzacích predpisov (nariadenie vlády
č.462/200 Sb. a iných) je koordinačným orgánom v príprave na krízové stavy Ministerstvo vnútra [16].
Hlava II. zákona č. 240/2000 Sb. definuje ako orgány krízového riadenia tieto:
vláda, ministerstvá a iné ústredné správne orgány (Ministerstvo vnútra, zdravotníctva, dopravy, priemyslu a obchodu sú samostatne definované v jednotlivých paragrafoch), Česká národní banka (ČNB), orgány kraja a ďalšie orgány s pôsobnosťou na
územia kraja (hejtman, Krajský úrad, Hasičský záchranný zbor kraja, Polícia ČR),
orgány patriace pod obec s rozšírenou pôsobnosťou (ORP) (starosta ORP, obecný
úrad ORP), orgány obce
V hlave III. sú definované ostatné orgány s územnou pôsobnosťou, ktoré sú v 2
základných skupinách. Prvou sú bezpečnostné rady a krízové štáby, kde patria bezpečnostné rady, ústredný krízový štáb, krízový štáb kraja a krízový štáb ORP. Druhá
skupina sú územne správne úrady.
Uvedené zákony a predpisy niesu kompletným zoznamom, ktoré upravujú krízové riadenie, prípadne jeho zložky. Existuje množstvo neskorších úprav, právnych
predpisov a záväzných nariadení, ktoré upravujú krízové riadenie. Vyššie uvedené,
sú však základom pre krízové riadenie.
1.4.2
Ďalšia legislatíva – krízový plán
Dôležitou časťou krízového riadenia je krízový plán. Tento je upravovaný v zákone č.462/2000 Sb. Jedná sa o jeho náležitosti podľa toho, kto je jeho spracovávateľom, akým spôsobom je spracovávaný a čo má obsahovať.
Náležitosti krízového plánu v jednotlivých častiach:
∙
základná
–
charakteristika organizácie krízového riadenia
29
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
–
prehľad možných zdrojov rizík a analýzy ohrození
–
prehľad právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré zaisťujú
plnenie opatrení vyplývajúcich z krízového plánu
∙
operatívna
–
prehľad krízových opatrení a spôsob zaistenia ich prevedenia
–
plán nevyhnutných dodávok spracovaný podľa zvláštneho právneho predpisu
–
spôsob plnenia regulačných opatrení podľa zvláštnych právnych predpisov
–
prehľad spojení na subjekty podieľajúcich sa na pripravenosti na krízové
situácie a ich riešení
–
rozpracovanie typových plánov na postupy pre riešenie konkrétnych druhov hroziacich krízových situácií identifikovaných v analýze ohrozenia
–
prehľad plánov spracovávaných podľa zvláštnych právnych predpisov využiteľných pri riešení krízových situácií
∙
pomocná
–
prehľad právnych predpisov využiteľných pri príprave na krízové situácie
a ich riešení
–
zásady manipulácie s krízovým plánom
–
geografické podklady
–
ďalšie dokumenty súvisiace s pripravenosťou na krízové situácie a ich
riešením
Uvedené náležitosti sú všeobecne platné pre všetky krízové plány. Podľa toho,
aký orgán alebo zložka daný plán vypracováva, je uvedená ďalšia špecifikácia (ďalšie
paragrafy uvedeného zákona).
30
ČVUT v Praze
1.4.3
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Minulé mimoriadne udalosti v ČR
Vzhľadom ku geografickej polohe, politickej, spoločenskej situácií a iným faktorom sú určité mimoriadne udalosti v ČR minimálne pravdepodobné, nie však nemožné. To však ešte neznamená, že ostatné, ktoré sa tu môžu vyskytnúť a prípadne
sa aj vyskytujú majú menší vplyv.
Ako príklad takýchto prírodných situácií sú uvedené tabuľky, kde sú uvedené
jednotlivé udalosti. Tieto sú zoradené podľa jednotlivých parametrov, ktoré sa pre
takýchto udalostiach evidujú. Jedná sa o najničivejšie udalosti v histórii samostatnej
ČR z hľadiska počtu mŕtvych, počtu zasiahnutých a z hľadiska ekonomických strát.
Zdrojom je už spomenutá databáza EM-DAT.
udalosť
dátum
poč. mŕtvych
extrémna teplota
07/2003
418
povodeň
2/07/1997
29
extrémna teplota
01/2012
25
povodeň
7/08/2002
18
extrémna teplota
27/12/2005
15
Tabuľka 1.7: Najhoršie prírodné udalosti z pohľadu počtu mŕtvych
udalosť
dátum
poč. zasiahnutých
povodeň
1/06/2013
1 300 000
povodeň
7/08/2002
200 000
povodeň
2/07/1997
102 107
povodeň
22/06/2009
14 450
povodeň
28/03/2006
4 200
Tabuľka 1.8: Najhoršie prírodné udalosti z pohľadu počtu celkovo zasiahnutých osôb
Z uvedených informácií je jasné, že asi najväčším a najčastejším prírodným javom s negatívnym vplyvom sú povodne. Uvedené sú len základné atribúty, ale je
31
ČVUT v Praze
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
udalosť
dátum
strata (*1 000 $)
povodeň
7/08/2002
2 400 000
povodeň
2/07/1997
1 850 000
povodeň
1/06/2013
1 083 887
povodeň
15/05/2010
190 000
povodeň
7/08/2010
157 560
Tabuľka 1.9: Najhoršie prírodné udalosti z pohľadu ekonomických strát
jasné, že jednotlivé udalosti sa v tabuľkách opakujú, aj keď si menia poradie podľa
jednotlivých kľúčových atribútov.
Je jasné, že snahou je zmenšiť tieto negatívne vplyvy v čo najväčšej miere, k čomu
majú prispieť rôzne opatrenia a aktivity.
Financie sú jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú napredovanie krízového riadenia. V tomto ohľade je dôležité preukázať návratnosť takýchto investícií
a aj preto je nevyhnutné mať dostupné dostatočné informácie aj z minulosti.
1.4.4
Fungovanie integrovaného záchranného systému
Dôvodom vzniku IZS bola nepokrytá potreba v oblasti spolupráce a koordinácie
hasičov, zdravotníkov, polície a ostatných zložiek. Takto vznikla určitá štruktúra,
ktorá definuje jednotlivé povinnosti, práva a tak celú štruktúru spolupráce pri zásahových a likvidačných prácach. Toto umožňuje efektívnejšiu spoluprácu v prípade
potreby.
Hlavným koordinátorom IZS je HZS ČR. Je tak zaistená subordinácia v mieste
zásahu, kde v prípade zásahu viacerých zložiek platí, že koordinácia a spolupráca je
riadená práve členmi hasičského zboru. Platí aj, že operačné a informačné stredisko
IZS je strediskom HZS ČR. Toto môže povolať jednotlivé zložky a zaistiť tak ich
nasadenie. V strategickej úrovni koordinácie IZS sa zapájajú aj krízové orgány krajov
a MVČR.
32
ČVUT v Praze
a)
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Hasičský záchranný zbor
HZS ČR je zriadený zo zákona č. 238/200 Sb. o Hasičskom záchrannom zbore
ČR. Základným poslaním je ochrana životov a zdravia obyvateľstva a majetku pred
požiarmi a poskytovanie účinnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Je tvorený
generálnym riaditeľstvom, ktoré je súčasťou MVČR, hasičskými záchrannými zbormi
krajov (14) a záchranným útvarom. Riadený je centrálne práve generálnym riaditeľstvom.
Úlohami týchto jednotiek je hasenie požiarov, vykonávanie záchranných akcií pri
mimoriadnych udalostiach, ale aj podieľanie sa na evakuácií obyvateľstva, označovaní oblastí s výskytom nebezpečných látok, varovanie obyvateľstva, dekontaminácia
postihnutých obyvateľov alebo majetku, humanitárna pomoc obyvateľstvu a zaistenie podmienok pre núdzové prežitie.
Hlavnou úlohou hasičského záchranného zboru kraja je usmerňovanie IZS na
úrovni kraja, plnenie úloh operačného a informačného strediska IZS, vypracovávanie poplachového plánu kraja, IZS riadi výstavbu a prevádzku informačných a
komunikačných sietí IZS kraja.
Medzi územne menšie jednotky požiarnej ochrany patria hlavne jednotky zboru
dobrovoľných hasičov obcí. Pre tieto jednotky a ich zaradenie do plošného pokrytia
kraja jednotkami požiarnej ochrany je nevyhnutným kritériom schopnosť zásahu
v prípade potreby.
b)
Polícia
Polícia ČR je druhou hlavnou zložkou IZS a výkonným orgánom štátnej moci. Jej
úlohou je zabezpečovať bezpečnosť občanov, verejný majetok a ochranu majetku.
Zradenie je na základe zákona č. 283/1991 Sb. o polícií ČR. Je riadená centrálne
Policajným prezídiom ČR , správou jednotlivých krajov a okresnými riaditeľstvami.
Medzi hlavné úlohy patrí najmä vytváranie priestoru pre činnosť zdravotných a
hasičských akcií, zabezpečenie regulovania dopravy v oblasti mimoriadnej udalosti,
zamedzenie vstupu nepovolaným osobám do uzavretého priestoru, ale aj riešenie
ochrany majetku, zariadenia a prostriedkov proti odcudzeniu a iné veci spojené
s kriminalitou. Podieľa sa tiež na koordinácií , najmä v priestore vlastnej pôsobnosti.
33
ČVUT v Praze
c)
1. KRÍZOVÉ SITUÁCIE
Zdravotnícka záchranná služba
Treťou základnou zložkou je zdravotnícka záchranná služba. Ako jediná nie je
zriadená špeciálnym zákonom, ale riadi sa vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č.
434/1992 Sb o zdravotníckej záchrannej službe. Nemá jednotnú štruktúru.
Jej úlohou je poskytovanie odbornej pomoci pri ohrození života a zdravia, ale
zabezpečuje aj bezpečnosť štátu. Jej zariadenia zriaďuje kraj, ktorý nesie zodpovednosť za dostupnosť, organizáciu a zaistenie činnosti týchto zariadení. Sústava
zariadení musí mať také usporiadanie, aby mohla byť na celom území poskytnutá
pred-nemocničná neodkladná starostlivosť najneskôr do 15 minút od oznámenia.
Územné strediská sa skladajú z riadiaceho úseku, zdravotníckeho operačného
strediska a strediska leteckej záchrannej služby(niektoré kraje majú na poslednú
položku udelenú výnimku). Okresné stredisko má vždy riadiaci úsek a zdravotnícke
operačné stredisko. Obe menované typy stredísk majú výjazdové skupiny, technický
úsek a krízový útvar zaisťujúci koordináciu s ostatnými zložkami IZS.
Sieť zariadení má výkonné prvky, ktorými sú výjazdové skupiny. Tieto sa delia
do 3 skupín, rýchla zdravotná pomoc (minimálne 2 členovia, vodič – záchranár a
stredný zdravotnícky pracovník – záchranár ), rýchla lekárska pomoc (minimálne 3
členovia, ako zdravotná pomoc, ale členom posádky je aj lekár) a letecká záchranná
služba (zdravotnícka posádka má min. 2 členov – lekár a záchranár).
Detailnejšie informácie o IZS, jeho fungovaní, používaných dátach a ostatné doplňujúce informácie budú písané v samostatnej kapitole.
34
ČVUT v Praze
2
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Základy GIS a DPZ
2.1
Základy GIS a jeho delenie1
Geografický informačný systém (ďalej len GIS) môžeme chápať ako program, ktorý
pracuje s priestorovými údajmi. Priestorové údaje sú údaje, ktoré pomocou určitého vopred definovaného systému evidujú alebo popisujú priestor alebo javy, ktoré
priamo súvisia so zemským povrchom. Dá sa povedať, že svet tak ako ho poznáme,
môžeme zjednodušene vytvoriť z veľkého množstva zložiek. Snahou je deliť tieto
zložky do logických celkov pomocou rôznych parametrov. Cieľom je dosiahnuť stav,
kedy môžeme rôzne kombinovať tieto logické celky tak, aby sme dostávali model
určitej oblasti reálneho sveta. GIS preto nie je len program, ani získavanie, evidovanie či uchovávanie údajov, ale je to celistvý systém od technického vybavenia, cez
evidenciu údajov až po prezentáciu rôznych analýz.
Všetky prvky, ktoré chceme evidovať musia teda obsahovať
priestorovú
infor-
máciu (aby sme vedeli prvok umiestniť a definovať jeho základné geometrické charakteristiky), ktorá býva väčšinou doplnená aj o
atribútové informácie (doplňujúce
informácie o evidovanom objekte, ktoré chceme zaznamenávať).
Niektoré evidované prvky, či javy bývajú doplnené o časové údaje (nejde len o čas
zaznamenania, ale aj o možnosť sledovania vývoja pomocou časových informácii).
Dôležitou otázkou je, aký systém je zvolený pre uchovávanie dát a ako sa hovorí
o vzťahoch jednotlivých objektov. Podľa spôsobu, s akým pristupujeme k tvorbe
modelu sa hovorí o týchto prístupoch k objektom:
∙ vrstevný prístup – vstupné dáta sú usporiadané podľa definovaných kľúčov
do rôznych tematických tried (vodstvo, komunikácie, sídla,...),
∙ objektový prístup
– všetky prvky sa evidujú súčasne, vytvárajú sa rôzne
triedy. V objektovom prístupe sa využívajú zložitejšie princípy objektového
programovania.
1 Kapitola
prevzatá z bakalárskej práce [2]
35
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Ďalšou zásadnou otázkou je reprezentovanie dát v priestore. Využívajú sa dva
rôzne spôsoby, a to vektorový a rastrový.
∙ vektorový
– objekty sa popisujú pomocou základných geometrických prvkov
(bod, línia, reťazec línií, plocha) alebo z nich odvodených prvkov. Pri použití
vektorového spôsobu musí byť popísaná aj topológia, aby sme vedeli vyjadrovať
objekty a ich priestorové vzťahy medzi sebou. Vektorový prístup členíme na
(podľa [1]): špagetový model, topologický model, hierarchický model, rozšírený
topologický model. Takýto spôsob nepopisuje celé územie.
∙ rastrový – popisuje celé územie pomocou na seba nadväzujúcich plošiek, ktoré
nesú informácie (meteorologické údaje a pod.) Podľa tvaru a usporiadania
rozoznávame dva typy rozdelenia priestoru - pravidelný a nepravidelný.
Pravidelný
– priestor je rozdelený na pravidelne sa striedajúce a rovnako
veľké časti. Stretávame sa s ním najčastejšie, a to hlavne s jeho štvorcovým
alebo obdĺžnikovým tvarom. Používajú sa však aj zložitejšie formy (šesťhrany,
trojuholníky a pod.)
Nepravidelný
– priestor je rozdelený do nepravidelných častí, ktoré môžu
mať rôzne veľkosti. Bežným príkladom môže byť pri mape povrchu vytvorenej
pomocou metódy TIN (nepravidelná trojuholníková sieť). V takomto prípade
sú základom bodové údaje, z ktorých sa vytvorí celistvý pokryv oblasti.
2.2
Základy DPZ
Diaľkový prieskum Zeme (DPZ) je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá získavaním
a spracovávaním informácii o zemskom povrchu, prípadne o zemskej atmosfére.
Celá veda môže byť rozdelená do 3 základných častí. Kozmická časť slúži pre
získavanie a zber dát. Prijímacie stanice zaisťujú príjem, prvotné spracovanie, manipuláciu a distribúciu. Poslednou časťou je užívateľská , ktorá sa zaoberá analýzou
a spracovaním obrazových dát pre danú problematiku.
Objektom DPZ sú väčšinou obrazové dáta, ktoré nesú tématickú a priestorovú
informáciu. Tématický obsah môže byť rozličný a to v súvislosti s použitou technológiou zberu dát, ale aj samotného spracovania.
36
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Bez ohľadu na historický vývoj v súčasnej dobe môžeme hovoriť najmä o družicových systémoch, ktoré predstavujú obrovský zdroj takéhoto typu informácii. Nezanedbateľné sú však aj letecké meračské snímky. Vznik obrazových dát je v podstate
zachytávanie elektromagnetických vĺn odrazených od zachytávaných objektov v určitej vymedzenej časti spektra (interval vlnových dĺžok).
Podstatnými parametrami pri získavaní dát je spektrálna rozlišovacia schopnosť
(je to šírka intervalu vlnových dĺžok elektromagnetického spektra, v ktorom senzor
pracuje, teda ho zaznamenáva, alebo je to priamo počet snímaných pásiem), rádiometrická rozlišovacia schopnosť(definovanie citlivosti detektoru pomocou počtu
rozlíšiteľných úrovní – maximálny rozsah hodnôt), priestorová rozlišovacia schopnosť (plocha zaznamenaná na 1 pixeli – definuje tak aj hranicu toho čo je možné
rozoznať, to platí pre digitálne prístoje) a časová rozlišovacia schopnosť (údaj o tom,
za ako dlho je možné aby bol vyhotovený ďalší snímok rovnakého územia – frekvencia snímania rovnakého územia).
Podľa spôsobu zberu dát môžeme hovoriť o 2 skupinách:
∙ klasický (konvenčný) spôsob
– vytvorenie obrazového materiálu v jednom
okamžiku (fotografické snímky)
∙ nekonvenčný spôsob
– vznik obrazového záznamu je postupný, postupným
skenovaním po jednotlivých riadkoch (digitálne dáta z rádiometrov a skenerov)
Hlavnou výhodou nekonvenčných spôsobov je práve spektrálne rozlíšenie. Konvenčné
však vykazujú väčšie priestorové rozlíšenie a geometrickú presnosť. V prípade nekonvenčných je výhodou značná automatizácia pri spracovaní a aj pri použití v
Geografický informačný systém (GIS).
Podľa typu zachytávaného žiarenia je možné definovať 2 základné skupiny systémov:
∙ pasívne
– snímajú el.mag. žiarenie odrazené od zemského povrchu, ktoré po-
chádza z iného zdroja
37
ČVUT v Praze
– priame
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
– zdrojom je žiarenie pochádzajúce zo Slnka a odrazené od po-
vrchu či objektov na ňom (letecká fotografia)
– nepriame
– ide o spracovanie žiarenia pochádzajúceho z povrchu či at-
mosféry (sledovanie teplotných vlastností objektov)
∙ aktívne
– rovnako snímajú žiarenie, ale majú vlastný zdroj žiarenia, ktoré je
vysielané k povrchu a takto odrazené naspäť ho aj zaznamenávajú
Pre spracovanie je nevyhnutné poznať čas snímania, rozsah vlnových dĺžok merania, polarizáciu, polohu merania a uhol merania. Výsledok je ovplyvnený geometrickým usporiadaním merania (súhrn parametrov označovaných ako prístrojové parametre).
Jedným z uvedených vlastností je rozsah vlnových dĺžok – spektrum. Podľa toho
v koľkých pásmach senzor zaznamenáva delíme prístroje na:
∙ panchromatické
– merajú v 1 intervale celého viditeľného žiarenia, alebo aj
blízkeho infračerveného
∙ multispektrálne
∙ hyperspektrálne
– merajú vo viacerých intervaloch
– merajú vo viac ako 15 intervaloch
Podľa časového usporiadania merania jednotlivých vlnových pásiem môžeme hovoriť o paralelnom meraní (rôzne pásma sú merané súčasne), alebo o sekvenčnom
meraní (pásma sú merané jednotlivo po sebe, problémom je, že poloha musí byť
nemenná a teda meranie musí byť stacionárne). V praxi sa stacionárne meranie
uskutočňuje z viacerých miest, ktoré súvislo pokrývajú väčšiu plochu.
Dôležitou časťou činností DPZ je aj spracovanie. Na tom je závislý výsledok a
teda aj možnosť ako získané informácie využiť. Možnosti spracovania sú závislé na
mnohých vlastnostiach získaných dát.
Jedným z veľmi dôležitých faktorov je najmä interval vlnových dĺžok ktoré senzor
zachytáva a zaznamenáva. Množstvo pohltenej a odrazenej energie v závislosti na
zaznamenávanej vlnovej dĺžke (odrazivé vlastnosti povrchov) závisí na chemických
38
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
a fyzikálnych vlastnostiach povrchu a môžeme teda hovoriť o spektrálnom chovaní
objektov. Dva rozdielne objekty môžu v jednom intervale odrážať podobné množstvo
žiarenia a v inom intervale môžu byť hodnoty rozdielne. Preto je vhodné používať
väčšie množstvo intervalov a následnou analýzou získať väčšie množstvo rozličných
informácii než len pri použití jedného intervalu.
2
Základné rozdelenie a charakteristika spektra pre využiteľnosť v DPZ :
∙
ultrafialové ž.
(0.1 − 0.4)
– väčšina zachytená, k povrchu prepustená malá
časť, škodlivé pre organizmy, tzv. UV laser, najmä monitorovanie stavu ozónovej vrstvy
∙
viditeľné ž.
(0.4 − 0.7)
– neprechádza oblačnosťou a hmlou, možné len
počas dňa, veľký vplyv rozptylu a pohlcovania na kvalitu, najmä v minulosti
najrozšírenejšie, určitá časť dobre prechádza vodným stĺpcom
∙
infračervené blízke ž.
(0.7 − 1.4)
– menej pohlcované a rozptylované, preto
väčšia ostrosť a lepší kontrast, z časti možné zaznamenávať aj klasicky (do
0.9),voda
∙
sa chová ako čierne teleso, používa sa najmä pre vegetáciu
infračervené stredné ž.
(1.4 − 3)
– zahŕňa 2 atmosférické okná (intervaly
vysokej priepustnosti atmosféry pre žiarenie s touto vlnovou dĺžkou), čo sa
používa pre rozoznávanie ľadu a snehu, rôznych druhov vegetácie a iné dôležité
∙
tepelné ž.
(3 − 1) – rovnako má 2 atmosférické okná, používa sa na ma-
povanie tepelného žiarenia, k dobrým výsledkom je nutné poznať veľa vlastností objektov súvisiacich s ich emisivitou
∙
mikrovlnné ž.
(1 − 1)
– v určitých podmienkach prenikajú aj pod po-
vrch, nezávisí na počasí, používa sa pasívny i aktívny prístup, pri pasívnom
je intenzita malá (aj malé priestorové rozlíšenie), veľmi dôležité spektrum pre
výškové skúmania, ale aj meteorologické
2 Použité
rozdelenie podľa s. 1 [3]
39
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Pomocou kombinovania rôznych meraní toho istého územia v rôznych intervaloch
môžeme vyhodnocovať rôzne závery. Spracovanie je však samostatnou časťou. Pre
dobré výsledky je nutné veľké množstvo skúseností a aj podkladových informácii.
V súčasnosti je mnoho technológii v DPZ. Okrem menovaných parametrov je
však nutné spomenúť aj iné parametre, ktoré ovplyvňujú použiteľnosť získavaných
materiálov. Ide najmä o skĺbenie priestorového rozlíšenia s frekvenciou získavania
týchto dát pre jednotlivé územia s čím je spojená aj šírka záberu.
Ako najpodstatnejší parameter je možné označiť najmä priestorové rozlíšenie.
Napríklad pre možnosť rozoznávať malé líniové stavby a samostatné objekty je potrebná veľkosť pixelu okolo 2m, ale na veľké líniové stavby a blokovú zástavbu
postačuje 10m.
Súčasná technológia umožňuje získavať aj dáta s rozlíšením lepším než 1m (QuickBird 2, panchromatické), ale pre iné účely je zasa dostatočná presnosť až 5 km
(Meteosat, tepelné pásmo).
2.2.1
Príklad poskytovaných družicových dát
3
Ako už bolo naznačené existuje veľké množstvo dát, ktoré majú rôzne účely a
aj rôzne vlastnosti s ktorými súvisí možnosť ich využitia a spracovávania.
a)
Dáta s nízkym a stredným rozlíšením
Tieto dáta sa dajú charakterizovať priestorovým rozlíšením v ráde 1km pre nízke
rozlíšenie a 100m pre stredné rozlíšenie. Jedná sa o multispektrálne dáta s veľkou
šírkou záberu, s čím je spojená denná až niekoľkodenná frekvencia získavania dát.
Z hľadiska merítka mapy sa jedná o mapovanie v mierke okolo 1 : 1 000 000. Z toho
vyplývajú aj možnosti využitia, medzi ktoré patria globálne a kontinentálne mapovanie, sledovanie stavu a vývoja atmosféry a oceánu, a mnohé ďalšie.
3 Členenie
a príklady prevzaté [4]
40
ČVUT v Praze
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Dáta
rozlíšenie [m]
poč. pásiem
veľkosť scény [km]
NOAA
1 100
5
2 600x2 600
OrbView 2
1 130
8
2 800x2 800
SPOT Vegetation
1 000
4
2 250x2 250
MERIS
300
15
1 150x1 150
MODIS
250 - 1 000
36
2 330x2 330
IRS WiFS
188
2
806x806
Tabuľka 2.1: Dáta s nízkym a stredným rozlíšením s dodatočnými parametrami
b)
Dáta s vysokým rozlíšením
Tieto dáta sa dajú charakterizovať priestorovým rozlíšením v ráde 10m. Dáta
sú ako panchromatické tak multispektrálne. Mnohé družice majú režim pravidelného snímania s niekoľkodennou frekvenciou, ale v moderných systémoch je možné
požiadať o konkrétne dáta.
Z hľadiska merítka výstupov ide o mapovanie 1 : 100 000 – 1 : 25 000. Jedná sa
tak o regionálne produkty mapovania, plánovania, sledovania vývoja stavu a zmien,
monitorovanie rozvoja miest, vývoj stavu vegetácie, digitálny model terénu, aj pre
mapovanie dôsledkov prírodných katastrof, čím sa táto práca zaoberá, ale aj ďalšie.
c)
Dáta s veľmi vysokým rozlíšením
Pri týchto dátach ide o rozlíšenie v ráde 1m. Väčšinou ide o dáta panchromatic-
kého režimu, prípadne v kombinácii s multispektrálnym. V súčasnosti je to najviac
rozvíjanejšie odvetvie DPZ a teda aj o moderné systémy, ktoré sa viac prispôsobujú
užívateľom dát. Tieto dáta sa používajú pre prácu v merítku 1 : 25 000 – 1 : 5 000.
Teda hlavne o podrobné mapovanie, podrobné lesnícke, poľnohospodárske či urbanistické štúdie, dopravné siete, presné digitálne modely terénu ale aj pre komerčné
odvetvia ako je poisťovníctvo.
41
ČVUT v Praze
Dáta
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
rozlíšenie [m]
PAN
LANDSAT 5
poč. pásiem
MS
veľkosť scény
[km]
30
5
180x180
LANDSAT 7
15
30
5
180x180
SPOT 1/2/3
10
20
5
60x60
SPOT 4
10
20
5
60x60
SPOT 5
2,5 – 5
10
5
60x60
IRS 1C/1D/P6
5
20 – 23
5
140x140
IRS AWiFS
60
5
370x370
ASTER
15 – 90
5
60x60
HYPERION
30
5
7,7x42
30
5
37x42
32
5
640x640
ALI
10
DMC
Tabuľka 2.2: Dáta vysokým rozlíšením s dodatočnými parametrami
Dáta
rozlíšenie [m]
PAN
MS
QuickBird
0,6
2,4
EROS B
0,7
OrbView 3
1
IKONOS
poč. pásiem
veľkosť scény
[km]
4
16x16
1
7x7
4
4
8x8
1
4
4
11x11
KOMPSAT–2
1
4
4
15x15
EROS A
1,8
1
14x14
Formosat–2
2
5
24x24
KOSMOS
2
1
40x40
Cartosat–1
2,5
1
30x30
4
Tabuľka 2.3: Dáta veľmi vysokým rozlíšením s dodatočnými parametrami
42
ČVUT v Praze
d)
2. ZÁKLADY GIS A DPZ
Radarové dáta
Ako už bolo uvedené, ide o špecifickú kategóriu dát. Vďaka tomu, že ide o za-
znamenávanie dát v mikrovlnnej časti žiarenia, je možné aby boli záznamy robené
bez ohľadu na oblačnosť, alebo počas noci. Súčasné bežné rozlíšenie je v desiatkach
metroch, ale s vývinom nových technológií sa hovorí v budúcnosti o štandardnom
rozlíšení 1m. Tieto dáta sú vhodné najmä v prípade nutnosti získania dát z požadovanej oblasti v okamžiku, kedy to pomocou inej technológie nie je možné.
Dáta
rozlíšenie [m]
veľkosť scény [km]
ERS–1/2
25
400x400
Radarsat Fine
8
50x50
Radarsat Standard
25
100x100
Radarsat Wide
30
300x300
Envisat
30
100x100
Envisat Wide
150
400x400
Tabuľka 2.4: Radarové dáta s dodatočnými parametrami
43
ČVUT v Praze
3
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Krízové riadenie v literatúre
V nasledujúcej kapitole a jej statiach budú popísané rôzne skutočnosti súvisiace
s využívaním kozmických informácií pre odbor krízového riadenia a ostatných s ním
spojených. Jedná sa o určité zhrnutie tém rozoberaných v už uvedených publikáciach.
Jedná sa o dve publikácie, ktoré sú spracované samostatne v 2 sekciách tejto kapitoly.
Všetky uvedené informácie pochádzajú priamo z publikácií, alebo sú z nich odvodené.
3.1
O vzniku publikácií
Získavanie informácii pomocou súčasných technológií, ktorými sú napr. satelity
je vysoko efektívne. Je teda možné zabezpečiť dostatočný prísun dát aj pre oblasť
krízového riadenia. Získanie takýchto materiálov je však len malým krokom v celom
CKR. Je nevyhnutné veľké množstvo znalostí, skúseností, financií, organizačných
pokynov a iných, aby tieto mohli byť využité s čo najvyššou efektivitou.
V dôsledku snahy o najvyššiu možnú mieru využitia získavaných dát a znalostí
v tejto oblati ustanovilo valné zhromaždenie OSN platformu UN-SPIDER, ktorá je
programom UNOOSA, pomocou ktorej by malo byť zabezpečené, aby všetky krajiny
a regionálne organizácie mali prístup a rozvíjali schopnosti pre využitie všetkých kozmických informácií pre podporu celého CKR. Jedná sa o uznesenie A/RES/61/110
zo 14. decembra 2006.
Jednou z mnoho súčastí programu bolo vydanie publikácie [6], v ktorej sú prezentované viaceré modely využívania dostupných informácií v CKR. Cieľom tohto
projektu bolo zozbieranie informácii z celého sveta v oblasti fungovania krízového
riadenia a najmä používania priestorových informácií, dostupných technológií a znalostí pre túto oblasť. Jedná sa teda o zdieľanie informácií o efektívne fungujúcich
systémoch, ktoré môžu byť aplikované aj v iných častiach sveta a pomôcť tak v oblasti krízového riadenia.
44
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
V úzkej súvislosti s krízovými situáciami je aj ich ekonomický dopad. Tento je
jedným z najviac sledovaných faktorov, pretože má priamy dopad na obyvateľstvo.
S týmto je úzko spojené efektívne fungovanie CKR, pretože takto je možné znižovať
ekonomické straty.
V súvislosti s týmto aspektom bola vytvorená pracovná skupina, ktorá sa venovala skúmaniu vplyvu používania spomínaných informácií v rôznych fázach CKR
z hľadiska ich prínosu pre zmenšenie negatívneho dopadu. Ide teda o zhodnotenie
rôznych typov informácií v závislosti na ich parametroch a ich použití a určité posúdenie ich výsledného efektu. V rámci tejto časti programu vznikla práve publikácia
[5], ktorá naväzuje na predošlú, prakticky zameranú. Tejto bude venovaná nasledujúca časť kapitoly.
3.2
Publikácia
VALID
Táto publikácia je z veľkej časti akési zhodnotenie zúčastnených odborníkov a
ich názorov na používanie a dôležitosť jednotlivých informácií pre výsledné zmiernenie negatívnych dôsledkov. Toto sa na prvý pohľad môže javiť ako nedôležité, ale
v dnešnej dobe je nevyhnutné preukázať efektivitu v závislosti na vynakladaných finančných prostriedkoch a zamerať sa teda na spôsob, ktorý je v tomto smere dobre
hodnotený.
3.2.1
Ekonomická hodnota priestorových informácií
Posúdenie hodnoty informácií a technológií zapojených do CKR z hľadiska ich
vplyvu na ekonomickú stránku je ťažkou úlohou a ešte ťažšie je zaoberať sa týmto
globálne.
Podľa evidovaných údajov je celková suma škôd spôsobených ničivými udalosťami cez 2 300 miliárd $ . Táto štatistika platí pre obdobie od rokov 1970 – 2010.
Z evidovaných údajov jasne vyplýva aj rastúca tendencia jednotlivých škôd. Tento
45
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
trend je spájaný s klimatickými zmenami a zvyšovaním populácie v oblastiach náchylných k prírodným katastrofám. V súvislosti s týmto trendom sa stále častejšie hovorí o geoinformáciach–priestorových informáciach. Tieto majú veľkú úlohu
v zmierňovaní tohto trendu. Ide najmä o oblasť dát, ktoré determinujú územia a
do rôznych rizikových kategórii (oblastí), podľa toho ako veľmi sú tieto zraniteľné
rôznymi krízovými udalosťami.
Na základe dobrých podkladových dát je možné zlepšiť mnoho jednotlivých častí
CKR a tým zmierniť samotný ekonomický dopad. Samotné dáta sú značne finančne
nákladné, ale pre ich efektívne využitie je nutné vynaložiť ďalšie značné množstvo financií, a aj skúseností. Získanie takýchto prostriedkov závisí na preukázaní výslednej
efektivity, čo nie je jednoduché a ani jednoznačne preukázateľné.
Spôsobov, ktorými je možné určiť finančnú hodnotu priestorových informácií je
viacero a väčšinou sú vyhodnocované pre jednotlivé krajiny. Boli identifikované tieto
4 základné prístupy hodnotenia:
∙
zhodnotenie priamych a nepriamych strát spôsobených rôznymi krízovými situáciami v rôznych častiach sveta, kde je cieľom podpora rozhodovania o cieľovom riziku pre danú oblasť
∙
zhodnotenie ekonomických nákladov a ziskov krízového riadenia a výsledkov
zmiernenia dopadu s cieľom optimalizovať voľbu v prevencii za rôznych okolností
∙
zhodnotenie finančných opatrení v oblasti aktivít krízového riadenia s cieľom
optimalizovať pravidelnosť, efektivitu a transparentnosť výdavkov krízového
riadenia
∙
zhodnotenie nákladov a prínosov znalostí a informácií v prípade podpory aktivít krízového riadenia, kde je cieľom uprednostniť najviac návratné
Každý z uvedených prístupov má rôzne úskalia. Jednak ide o nutnosť jednotného
a globálneho hodnotenia (či už finančnej stránky, alebo subjektívnej prospechovej
46
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
stránky). Či už ide o čisto ekonomické hodnotenie, alebo sa do hodnotenia zapájajú aj rôzne odhadové faktory (napr. odhad o odvrátenej škode), vyhodnocovanie
efektivity jednotlivých prác, dát, prístupov a iných rozličných aspektov činnosti krízového riadenia je náročné a málokedy jednoznačné. Dôležité je však aj to, že je
nutné si uvedomiť, že veľké množstvo dát sa využíva v rôznych oblastiach a preto
sa ich prípadný prínos nedá jednoducho určiť. Preto je nutné vziať do úvahy dva
prístupy posudzovania a to či sa budú hodnotiť prínosy priestorových informácií
v celom odvetví dohromady, alebo sa bude ku každej službe alebo typu vyhodnocovania pristupovať zvlášť.
Nutnosťou je však uvedomenie si faktu, že technológie nám prinášajú len informácie, ktoré pomáhajú. Rozhodnutia sú však vždy na ľuďoch.
3.2.2
Užívateľské hodnotenie prínosu a významu priestorových informácií
V uvedenej publikácii je časť venovaná užívateľskej ankete, kde sa hodnotia rôzne
informačné sady a ich významnosť vzhľadom k efektívnemu dopadu v rôznych oblastiach. V tejto ankete boli zapojení vybraní pracovníci z celého sveta, ktorí pracujú
v oblasti krízového riadenia, či už ako koncoví užívatelia (39%), spracovatelia (35%),
alebo poskytovatelia dát(26%).
Celkový počet zahrnutých osôb bol 222, pričom bol kladený dôraz na ich výber.
Jednak bola nutná ich odbornosť (zapojenie do CKR u väčšiny na úrovni krajín či
veľkých území), ale aj ich rozmanitosť z hľadiska miesta pôsobenia.
Pre zhodnotenie kvality výsledkov boli porovnávané aj výsledky medzi jednotlivými skupinami hodnotiacich a bolo zjavné, že nevykazujú žiadne značné odchýlky.
a)
Zhrnutie výsledkov ankety
Prvá časť ankety bolo zhodnotenie najdôležitejších produktov, či systémov podľa
názoru a skúseností hodnotiteľov. Ako vstup boli zadané jednotlivé typy rizikových
udalostí a k nim priradené jednotlivé služby či produkty, k nim prináležiace. Celkovo
bolo zadaných 12 typov udalostí s priradenými 51 položkami.
47
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Cieľom je zhodnotenie miery priameho prínosu, či významnosti jednotlivých položiek, teda ako významné a dôležité sú pre krízové riadenie, podľa názoru hodnotiteľov. Ide tak aj o nejaký odborný ukazateľ toho, ktoré typy udalostí by mali byť
viac podporované a rozvíjané.
Prvým z výsledkov tejto časti ankety sú zhodnotené jednotlivé typy udalostí,
bez ohľadu na konkrétne jednotlivé položky. Podľa výsledku je jasné, že povodne,
tsunami a sucho sú na vrchole rebríčka dôležitosti.
Druhým výsledkom je rebríček konkrétnych produktov, či služieb. Je jasné že
tieto položky patria pod typy udalostí, ktoré boli v prvej časti hodnotené najvyššie.
Menovite sa jedná o: povodňový monitorovací systém, mapa povodňového nebezpečenstva, mapa odhadu škôd, inundačná mapa (všetky spadajúce pod povodne),
mapy územného plánovania pre analýzu rizík, mapa odhadu škôd (zemetrasenie),
mapa zraniteľnosti (sucho), mapa rizikových oblastí, detekčný a monitorovací systém požiarov (požiare) a posúdenie rizika zosuvov (zosuvy).
Obr. 3.1: Výsledný graf ankety prvej časti - hodnotenie významu jednotlivých typov
udalostí podľa počtu získaných hlasov od jednotlivých užívateľov v ankete
Ďalšia časť bolo posúdenie a detailnejšie zhodnotenie všetkých produktov a služieb, ktoré boli najvyššie vymenované. Dôležitá je skutočnosť, že prínos a význam
48
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
jednotlivých položiek je nutné zhodnotiť spolu s ich technickou špecifikáciou, pretože každá z nich môže mať veľa variácií na základe kombinácií rôznych technických
parametrov a tak aj rôznu úžitkovosť. Každá hodnotená položka preto obsahuje
technické špecifikácie, ktoré upresňujú jej využitie, kvalitu a použiteľnosť.
Ide o tieto informácie: tematický obsah, prístup, merítko, presnosť, územné pokrytie, priestorové rozlíšenie, aktuálnosť, frekvenciu aktualizácie a dátový formát.
Do tejto časti ankety sa zapojilo 70 respondentov, ktorí patrili do kategórie koncových a nie koncových užívateľov (51/19).
Každá položka bola hodnotená z hľadiska jej významnosti v rôznych otázkach
ale aj technických detailoch. Význam každej bol určovaný 3 stupňami dôležitosti:
vysoká, stredná a nízka. Každá respondentská skupina bola vyhodnocovaná zvlášť
a robené porovnanie (pre vylúčenie zásadných odlišností a sledovanie trendu medzi
oboma hodnotiteľskými skupinami).
Prvý okruh hodnotenia bol zameraný na operačné otázky. Ide o činnosti spojené
s okamžitou reakciou na rizikovú udalosť, ale aj o prípravu pri pomaly nastupujúcich
udalostiach. Hodnotil sa teda vplyv danej položky v oblasti humanitárnej pomoci,
zdravotnej starostlivosti, kritickej infraštruktúry (doprava, energetika, komunikačné
kanály, produkcia jedla) a bezpečnosti (kontrola nad zraniteľnými štruktúrami).
Druhým okruhom sú strategické otázky, kde sa jedná najmä o oblasť pred–
krízového plánovania, znižovania rizík ale aj krízové scenáre obnovy po udalostiach.
Hodnotenými otázkami boli: účinnosť plánov a taktiky, postoj verejnosti voči plánom a taktikám, podpora nadnárodnej súdržnosti a spolupráce, zmenšenie strát vo
verejnej ekonomike, podpora preventívnych stratégií.
Menované a hodnotené položky spolu s technickými parametrami, výslednými
grafmi a ďalšími technickými detailmi je možné nájsť v kapitole č.4 používanej
publikácie.
49
ČVUT v Praze
3.2.3
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Atribúty a charakteristika vybraných produktov a služieb krízového riadenia
Každá diskusia o fungovaní, zlepšovaní či hodnotení CKR z hľadiska dát a služieb
môže prebehnúť len na základe konkrétnych prípadov. Musia byť teda jasne dané
technické podmienky pre podkladové informácie, ale aj ďalšie parametre, ktorými
je napríklad časová dostupnosť aktuálnych dát, nutnosť aktualizácie a iné.
Spôsobov, ktorými je možné získavať jednotivé požadované podklady je viacero
a líšia sa v kvalite, cene, dostupnosti časovej ale aj v jej frekvencii, priestorovom
rozlíšení a iných ďalších. Jednotlivé technológie budú popísané v samostatnej časti
tejto práce.
Na základe vzniku potreby získavania informácií, môžeme hovoriť o 3 kategóriach
do ktorých sa rozdeľujú produkty či služby krízového riadenia. Každý z 10 najvyššie
hodnotených podkladov krízového riadenia, ktoré boli vybrané užívateľskou anketou
budú zaradené a detaile špecifikované a to z hľadiska použitej mierky, priestorového
rozlíšenia a frekvencie aktualizácie.
a)
Mapovania hodnotiace nebezpečenstvá a riziká.
Práca v tejto kategórii sa dá priradiť do kľudového obdobia krízového riadenia.
Ide o dlhodobé sledovanie a analyzovanie v danej problematike a prípadné sledovanie
zmien(to záleží na charaktere zmien pre danú oblasť). Vypracovávanie takýchto služieb nie je podmienené jednotnému procesu a preto môže existovať rôzne množstvo
výsledkov, ktoré závisia na spôsobe spracovania a nestotožňujú sa.
∙
mapa povodňového nebezpečenstva (1:2 000 – 1:10 000, 1m – 5m, frekvencia 5
rokov)
∙
mapy územného členenia pre analýzu rizika zo zemetrasenia (1:2 000 – 1:10 000,
1m – 5m, frekvencia 5 rokov)
50
ČVUT v Praze
∙
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
mapa zraniteľnosti suchom (atribúty záležia na území, priestorové rozlíšenie postačuje nízke a frekvencia záleží na lokálnych podmienkach a rýchlosti
zmien)
∙
mapy požiarne rizikových oblastí (1:200 000 – 1:1 000 000, 250m – 1km, záleží
na identifikácií nebezpečenstva nad určitú hranicu )
∙
mapy posúdenia rizika zosuvu (1:50 000, 10m , frekvencia pre zrážkové údaje
je 24h)
b)
Monitorovanie nebezpečenstiev a rizík.
Produkty a služby v tejto kategórií spadajú do časového úseku tesne pred udalos-
ťou, v prípade, že táto bola odvrátené, alebo sa nestala, a počas udalosti. Zároveň ide
o spôsob akým sú tieto vytvárané, pretože tieto môžu byť (v prípade prvej položky)
odvodené z položky v predchádzajúcej skupiny(ide o využitie máp povodňového
nebezpečenstva s doplnením nových aktuálnych materiálov).
∙
povodňový monitorovací systém (1:25 000 – 13 000 000, 10m – 1000m (záleží
na konkrétnom území))
∙
c)
detekčný a monitorovací systém požiarov (1:50 000, 250m, každodenné dáta )
Posudzovanie škôd.
V tejto kategórii ide tiež, podobne ako v predchádzajúcej kategórii, najmä o pod-
klady, ktoré sú presne načasované. Nehovoríme teda o nejakej časovej frekvencii získania, ale skôr o nutnosti zachytiť niektoré extrémne momenty, ktoré budú brané
ako maximálny rozsah udalosti.
Z praktickej stránky je možno povedať, že ide o reálne situácie, ktoré by mali
zodpovedať príslušným teoretickým odhadom posúdenia rizík z prevej uvedenej kategórie, teda teoretický predpoklad verzus skutočná situácia.
∙
inundačná mapa (1:1 000 – 1:1 000 000, 0.5m – 250m, viac časových rád po
udalosti)
51
ČVUT v Praze
∙
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
mapa zhodnotenia povodňových škôd (1:1 000 – 1:60 000, 30m, 1 až 2 dni po
udalosti )
∙
mapa zhodnotenia škôd po zemetrasení (1:500 – 1:10 000, 0,2m –2m (geometrické rozlíšenie), pár hodím po udalosti )
Je nevyhnutné doplniť, že samotné získanie podkladových materiálov je ešte
malý krok k použiteľnému a hlavne efektnému výsledku. K tomu je treba ešte veľa
skúseností s posudzovaním a spracovaním, ale aj ďalších prostriedkov.
3.3
Publikácia
Examples and Best Practices
Ako už bolo naznačené, táto publikácia zozbierala informácie o fungovaní rôznych systémov zapojených do krízového riadenia. Nejde len o konkrétne systémy
pre rôzne typy udalostí, ale aj o postrehy pre oblasť úspešného fungovania v ucelenom a udržateľnom systéme. Publikácia obsahuje veľké množstvo prípadov použitia,
vybrané však boli iba tie, ktoré sú vhodné a použiteľné v ČR.
3.3.1
Čo je GDACS ?
Globálny výstražný systém pred katastrofami a koordinačný systém (Global
Disaster Alert and Coordination System – GDACS) bol vytvorený ako rámec pre
spoluprácu v oblasti krízového riadenia OSN. V jednoduchosti by sa tento systém
mohol popísať ako globálny nástroj pre varovanie pred rôznymi typmi udalostí, ktorý
môžu využívať rôzne krajiny a organizácie a zároveň ide aj o evidovanie takýchto
udalostí ako minulých dejov.
Tento projekt zahŕňa 3 základné elementy:
∙
internetový systém pre automatické varovanie a odhad škôd pre zemetrasenie,
tropické cyklóny, povodne a sopečnú činnosť
∙
komunitu krízových manažérov, krízových operačných centier v dotknutých či
ohrozených krajinách a zodpovedných organizácii (celosvetové zastúpenie)
52
ČVUT v Praze
∙
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
automatické poskytovanie a výmenu informácií medzi zainteresovanými internetovými službami
Základnými poskytovateľmi služieb sú:
∙
European Commision Joint Research Centre (JRC) v Taliansku
∙
úrad OSN pre spoluprácu v humanitárnych záležitostiach (Office for Coordination of Humanitarian Affairs OCHA) spolu s Virtual On Site Operations
Coordination Center (Virtual OSOCC) a ReliefWeb
∙
UNOSAT(United Nations Operational Satellite Applications Programme)
Dôležitou vlastnosťou tohto projektu je široko spektrálny prístup v otázke typu
udalosti. Pre tých, ktorí tento systém využívajú, ide o prínos, pretože stačí využívať
jeden zdroj informácii a nie je nutné pre každý typ udalostí využívať rôzne zdroje.
Takáto spolupráca je dôležitá, pretože vďaka nej je možné používať informácie v takmer reálnom čase a používať ich pre ďalšie analýzy aj v iných oblastiach, ktoré sú
značne vzdialené a nie priamo spojené s pôvodnými.
Jednoducho povedané, tak ako je všetko so všetkým v určitej miere spojené v reálnom svete, tak je snaha o vytvorenie jedného nástroja pre analýzu rizík, varovný
systém a prípadnú koordináciu postupov.
V tomto projekte je zapísaných viac ako 10 000 odberateľov informácií. Ide
o vládne, ale aj nevládne organizácie. Existujú prípady krajín, kde je použitie tohto
systému zaradené do ich krízových plánov a opatrení. Z tohto je jasne viditeľná vážnosť s akou k nemu odborná verejnosť pristupuje a v akej miere sa na ňu spoliehajú
organizácie, prípadne celé krajiny.
S týmto faktom je nutné dodať, že proces predávania si informácií funguje aj
v druhom smere, ale aj ďalej, k verejnosti. V prípade existencie krízovej situácie, je
nutné, aby existoval rýchly a presný spôsob poskytovania informácií, aby žiadne informácie neboli stratené vo vzniknutom chaose, či dokonca neboli zneužité. Je preto
nutné, aby členovia komunity boli dôveryhodní a profesionálni nielen navonok, ale
najmä v ich spolupráci.
53
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Z technickej stránky fungovania tohto projektu, je vhodné znovu pripomenúť, že
sa jedná o systém pre rôzne typy udalostí. Keďže ide o pomerne veľký systém, je
nutné, aby bol navrhnutý tak, že akékoľvek zavádzanie nových zmien bude čo najefektívnejšie, minimálne nákladné a čo najjednoduchšie. Rovnako je dôležité aby bol
systém otvorený používaným štandardom v danom odvetví.V tomto prípade ide napríklad o používanie už definovaného GLIDEnumber (identifikátora),alebo známeho
RSS (Really Simple Syndication) systému (XML formát pre výmenu správ).
Pre jednoduchosť popisu fungovania je možné povedať, že tento projekt je vlastne
systém rôznych systémov. Ide o akúsi konštrukciu prepojení medzi nimi tak, aby
jednotlivé časti mohli byť modernizované podľa najnovších požiadavok. Jednoduchá schéma fungovania celého systému je zobrazená na obrázku. Ide o komplexné
zobrazenie od získania informácií , cez ich spracovanie, až k užívateľskej komunite.
Obr. 3.2: Schema fungovania GDACS, str.3 [6]
54
ČVUT v Praze
3.3.2
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
GIS a podpora krízového riadenia
Ak chceme mať fungujúci systém pre krízové riadenie, ktorý bude vyhodnocovať
určité typy rizík, robiť rôzne analýzy a simulovať rôzne možnosti a tie poskytovať krízovým manažérom, je nevyhnutné mať okrem už spomínaných podkladov aj mnoho
ďalších informácii.
Hovoríme najmä o priestorových informáciach, na ktoré je však naviazané aj
obrovské množstvo ostatných (atribútových) informácií. Pomocou priraďovania rôznych atribútov k priestorovým informáciám je možné tieto zobrazovať v rôznych
mapových dielach, ale hlavne ich zapojiť a použiť v rôznych analýzach a odhadoch
a plánoch, ktoré sú súčasťou krízového riadenia.
Pre jednoduchosť môže byť použitý príklad požiaru. Pokiaľ by bola zistená existencia požiaru a odhad jeho šírenia, pre prípadný zásah je potrebné poznať sieť
cestných komunikácii, pre určenie trasy k zásahu pre jednotlivé vozidlá, rovnako je
vhodné poznať možné zdroje pre doplnenie vody v zásahových vozidlách. Ide teda
o spojenie priestorovej informácie o trase, o polohe zdroja vody, ale napríklad aj
o atribúte o kapacite tohto zdroja, ktorý môže mať veľký význam.
Toto je len zjednodušený príklad, ktorý ale jasne poukazuje na potrebu detailných podkladov širokého spektra.
Pokiaľ využívame systém, ktorý nám určitým spôsobom modeluje krajinu a
umožňuje tak rôzne plánovanie, je nevyhnutné, aby bol model v rôznych parametroch čo najviac podobný realite. Je jasné, že všetky detaily nie je možné obsiahnuť.
O to väčšia váha musí byť kladená na spôsob ukladania informácii a to, akým spôsobom sa používajú.
Neexistuje spôsob, ktorý by mohol byť označený za najlepší, a to minimálne
z dôvodu, že každá krajina má svoje špecifiká. Nech už ide o krajinné, podnebné,
geologické, či hydrometeorologické, alebo či ide o dôraz, aký je kladený na rozvoj a
fungovanie krízového riadenia, prípadne o zdroje, či už finančné, informačné, alebo
o prosté ľudské.
S týmto je úzko spojený aj fakt, že pre rôzne druhy rizík, je možné používať
rovnakú triedu priestorových údajov, ale detailnosť a obsiahlosť pre každý z nich
55
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
môže byť enormne rozdielna. Rovnako môže byť diskutovaná aj ich aktualizácia.
V niektorých prípadoch je nevyhnutné mať aktualizované údaje takmer v reálnom
čase a v niektorých postačujú len intervalové aktualizácie.
Vybudovanie fungujúceho systému pre krízové riadenie má mnoho úskalí, ktoré je
nutné prekonať, či už ide o priame nedostatky (neexistujúce, či ťažko dostupné podklady), alebo o konkrétne rozhodnutia v postupe tvorby (napríklad tvorba vlastných
štandardov).
3.3.3
Špecifikácia a členenie používaných informácii
Ako už bolo naznačené, každá krajina má iné podmienky, preto nie je možné
presne špecifikovať všetky potrebné podklady spolu s ich technickými parametrami.
Rovnako ako sa vo svojich potrebách líšia jednotlivé krajiny, tak sa svojimi potrebami napríklad rozlíšenie, geometrickú presnosť, či atribútovú presnosť a hĺbku,
líšia aj rôzne územné celky. Napríklad na použitie pre zastavané mestské územia sa
volia iné priority ako pre neosídlené a rozľahlé hory.
Preto budú uvedené len základné informácie o využívaných údajoch, bez špecifickejších detailov.
Pre ďalšiu prácu budeme hovoriť o tematických triedach a informáciach, ktoré
nám tieto poskytujú. Triedy budú rozdelené do 3 kategórii na základe ich typovej podobnosti a využiteľnosti. Ďalej bude uvedená zvláštna kategória, kde budú uvedené
priestorové informácie, ktoré je možné získať na základe satelitných snímkov.
Pri každej triede sa bude nachádzať aj detailnejší popis toho, čo by malo byť
jej obsahom a na základe čoho by mala byť vytvorená, resp. aký typ organizácie sa
danou problematikou zaoberá. Samozrejme je rozdielne, na akej úrovni sa dané informácie nachádzajú. Niekde ide o produkty najnovších technológii, ktoré sú priamo,
bez ďalších úprav použiteľné. V mnohých krajinách je však situácia taká, že informácie sú dostupné, nie však vo formáte, v akom sa požadujú. A na konci zoznamu
sú krajiny, kde je problém zohnať potrebné informácie v akejkoľvek forme.
56
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Pozitívom je, že je možné tvrdiť o situácii v ČR, že kvalita údajov je vysoká a
ich dostupnosť, aj pre akademické účely veľmi dobrá.
a)
Základné triedy
Tiež ich možno označiť ako podkladové. Pokiaľ chceme použiť akékoľvek tema-
tické údaje a pracovať s nimi, musíme mať vytvorený určitý rámec, do ktorého sa
tieto budú vkladať.
Pre predstavu ide o vyčlenenie priestoru hranicami štátu či danej oblasti, priradenie základných územných celkov, miest a obcí spolu s ich demografickými údajmi
a doplnenie o ďalšie podstatné informácie. Spojením týchto základných tried pomocou vhodného nástroja (napr. GIS) vznikne generalizovaný model skutočnosti,
ktorý je možné ďalej využívať, upravovať a doplňovať.
Konkrétne ide o tieto triedy:
∙ administratívne jednotky: štátne, provinčné, krajské, okresné či iné územné
hranice, polohové umiestnenie miest a obcí.
Táto trieda je v podstate podkladovou, slúži pre orientáciu a priraďovanie ďalších informácii. Tvorí základ vytváraného modelu a predstavuje reálny priestor
a jeho prerozdelenie.
∙ demografické a socio–ekonomické údaje:
údaje charakterizujúce ľudskú
populáciu a jej prerozdelenie (napr. na základe veku, pohlavia, vzdelania, etnika, príjmu či vzdelania.)
Priestor, ktorý je vytvorený predošlou triedou je popísaný pomocou týchto
údajov a na ich základe približuje model reálnemu svetu najmä v oblasti obyvateľstva a štatistických údajov s ním spojenými. Tieto údaje sú najčastejšie
dostupné cez štátnu štatistickú zložku danej krajiny.
∙ vybavenosť: umiestnenie záchranných zložiek (hasiči, polícia, zdravotná služba,
armáda), škôl, evakuačných centier, benzínových púmp či iných podobných objektov
Vytvorený model ja pomocou tejto triedy doplnený o základné informácie,
57
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
ktoré definujú prítomnosť zložiek, ktoré sú obyvateľom nápomocné, ale aj
o významné objekty v prípade krízového stavu.
Tieto triedy sú na začiatku každého procesu modelovania a je s nimi spojených
veľa technických otázok. Či už ide o formát, používaný softvér, alebo o ideu pri
jednotlivých postupoch. Jednotlivé technické parametre a voľby pre spracovanie
nemá význam vymenovávať všetky, pretože je ich veľké množstvo, je však nutné
uvedomiť si, že každá voľba, ktorú urobíme pri tvorbe takéhoto modelu reálneho
sveta, má aj svoj dopad na konečný výsledok. A najširšie pole možností je práve na
začiatku, pri spracovaní týchto základných tried.
b)
Infraštruktúra a vybavenie
Triedy v tejto skupine dopĺňajú vytváraný model o ďalšie podstatné informácie.
Ide najmä o tie súčasti infraštruktúry, ktoré pokrývajú kľúčové služby obyvateľstvu
a spoločnosti a ktorých poškodenie či zničenie môže mať hlboké následky.
Pri presných znalostiach infraštruktúry je možné detailné vypracovávanie krízových plánov, ktoré budú čo najefektívnejšie. Otázkou pri týchto zostáva, ako detailne
a čo všetko má byť súčasťou takejto triedy (aká má byť geometrické presnosť, z akých
podkladov sú odvodené a aké všetky atribúty sú podstatné).
Väčšina tried, ktorá sa nachádza v tejto kategórii môže byť chápaná alebo reprezentovaná ako sieť. S týmto je spojené množstvo možností, ktoré sa dajú aplikovať
pri práci s takýmito triedami.
∙ dopravná sieť:
cestná sieť, železničná, lodná, letecká, potrubná či iná forma
dopravy podľa potreby
Preprava je jednou z najvýznamnejších ľudských potrieb. Či už ide o prepravu
samotných osôb, alebo materiálov. Každý typ dopravy má svojich odborníkov
a správcov, ktorí sa snažia pomocou modelovania ich trás a prípadných simulácii optimalizovať náklady, čas či iné parametre prepravy. Veľkú rolu hrá
doprava aj v krízovom riadení, kedy sa jedná o nájdenie najúčinnejších spôsobov evakuácie, núdzového zásobovania, rýchlych zásahov či iných operácii.
58
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
∙ vodné stavby a objekty na vodných tokoch, či samostatne existu-
júce: priehrady, nádrže, jazerá, vodné rezervoáre, rybníky, vodné kanály a iné
objekty.
Dobrý popis týchto objektov prispieva k zlepšeniu hospodárenia a to pre obdobie nielen prebytku ale aj nedostatku. Technický stav je tiež dôležitý pre
riziko, ktoré by mohlo vzniknúť poškodením týchto objektov. Väčšie objekty
sú v správe príslušnej štátnej správy.
∙ elektrická rozvodná sieť:
výroba transport a distribúcia.
Zásobenie elektrickou energiou je v súčastnosti štandardom. Jedná sa väčšinou
o súkromný sektor, ktorý však musí byť dobre zabezpečený pre prípadné mimoriadne situácie. Pre tento sektor je vykonávané obrovské množstvo analýz
a detailné krízové plány pre najrozličnejšie situácie.
∙ katastrálne a pozemkové podklady a údaje:
katastrálne produkty vy-
sokej kvality, v rôznych krajinách spadajú tieto potrebné produkty pod rôzne
orgány a úrady.
Základom je dobré zmapovanie zemského povrchu, najčastejšie satelitnou technikou s vysokým rozlíšením, prípadne inými technológiami. Ide o evidovanie
existujúcich stavov pre prípadné posúdenie zmien pri krízových udalostiach,
prerozdelenie náhrad, či poskytnutie údajov pre humanitárnu podporu. Využitie sa líši na základe detailnosti a spracovania.
∙ iné kľúčové súčasti:
v prípade nezahrnutia nejakej dôležitej časti do pred-
chádzajúcich kategórii je možné ich začleniť sem.
Použí sa pokiaľ ide o možnosť prípadného poškodenia či ohrozenia danej oblasti nejakým nezahrnutým prvkom, alebo je nutné riziká spojené s ním riešiť
samostatne a zvlášť.
Pomocou uvedených tried je možné analyzovať rôzne krízové plány a analyzovať
riziká spojené s krízovými udalosťami. Väčšinou ide o zozbieranie a vedenie informácii vládnymi orgánmi, prípadne poverenými organizáciami. Každý štát si sám určuje
spôsob akým funguje krízové riadenie a ako je rozdelená zodpovednosť.
59
ČVUT v Praze
c)
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Tematické mapovanie rizík
Doteraz menované triedy viacmenej súviseli s priamymi ľudskými potrebami a
išlo o budované systémy. Riziká sú však spojené aj s mnohými ďalšími súčasťami
sveta, v ktorom ľudská spoločnosť žije.
Keď si predstavíme priestor, tak predchádzajúca skupina tried, kde sa jednalo
väčšinou len o siete, pokryla len malé množstvo priestoru. Dôležité je analyzovať aj
riziká spájané so zvyškom priestoru.
Takto sa prepracovávame k hodnoteniu priestoru ako celku vzhľadom k jeho
zraniteľnosti v rôznych ohľadoch a teda k tvorbe máp rizikových oblastí. Pre tento
proces je nutné charakterizovať zemský povrch, jeho vlastnosti a skúmať, ako je
schopný odolávať rôznym vplyvom.
Triedy, ktoré budú uvedené samé ako také, nehovoria a nedefinujú presne riziká
spojené s tým, čo je ich obsahom, ale na ich základe sa takéto výstupy neskôr
vytvárajú. Tiež je potrebné si uvedomiť, aká frekvencia obnovy dát je pre ktorú
triedu nutná pre udržanie aktuálnosti podkladov.
∙ nadmorská výška a sklon:
tvorba výškových modelov môže mať rôzny pod-
klad (satelitné snímky s vysokým rozlíšením, letecké snímky či vrstevnicové
mapy), z modelu je potom spracovaná aj analýza sklonu terénu
Výškový model je často využívaným podkladom, na základe ktorého sa neskôr vykonáva mnoho simulácii, napríklad odtok zrážok. Spôsobov, ako takýto
model vytvoriť, je mnoho, záleží na požadovanej presnosti (ale aj na presnosti
podkladov, technických možnostiach a i.) a rovnako je aj viacero spôsobov ako
môže byť reprezentovaný (jeho formát).
∙ využitie zemského povrchu:
zemský povrch rozdelený do rôznych defino-
vaných kategórii na základe jeho využitia či pokrytia (vodné plochy, poľnohospodársky využívané plochy, zastavané plochy,...).
Podľa spôsobu využívania zemského povrchu sa dá určiť jeho zraniteľnosť
v rôznych prípadoch (napr. poľnohospodárska pôda s vegetáciou určitého typu
má iné vlastnosti ako zastavané územie, a preto je aj inak zraniteľná). Pomocou dlhodobého sledovania je možné sledovať zmenu rázu krajiny pôsobením
60
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
človeka či iných javov. Ako aj pri ostatných triedach tu záleží na rozlíšení
podkladov.
∙ zalesnenie:
charakterizovanie lesných plôch pomocou typov lesného porastu
a inými významnými parametrami
Lesy tvoria veľkú časť zemského povrchu a sú pre ľudí podstatné. Sú dôležité
z hľadiska ekológie, vodného hospodárstva, ako dôležité zdroje materiálov, ale
má napríklad aj spoločenský význam.
∙ geológia:
rozčlenenie zemského povrchu z hľadiska stavby a zloženia zemskej
kôry
Skladba zemského povrchu súvisí s veľkým množstvom rizík. Zosuvy, povodne,
zemetrasenie. Na základe znalostí je možné určiť mieru rizika a pripraviť sa
tak na ne a zmierniť ich dopad na prostredie a ľudí. Tieto podklady sú permanentne používané aj pri výstavbe a rozličnom rozhodovaní.
∙ pôda:
rozčlenenie zemského povrchu z hľadiska pôdneho pokryvu, jeho kva-
lity či kvantity
Ide najmä o hodnotenie kvality, riziko zosuvov, schopnosť pohltiť vodu či o eróziu a transport pôdy.
∙ riečna a odvodňovacia sieť:
sieť vodných tokov a odvodňovacích kanálov,
sieť pre transport a manipuláciu s vodou
Spojením výškového modelu spolu so sieťou vodných tokov, kde sú definované potrebné parametre o prietokoch za rôznych stavov je možné detailne
plánovať a odhadovať prípadné škody či robiť opatrenia. Povodne sú jedným
z najväčších problémov v oblasti súčasných krízových udalostí.
∙ geomorfológia:
zemské útvary
Na základe znalosti geomorfológie je možné plánovať výstavby veľkých objektov typu priehrada, podzemné stavby či iných, ktoré sú závislé práve na to
aký je v danom mieste podklad. Nemenej podstatné sú rizikové mapy podľa
náchylnosti na zosuvy pôdy, zemetrasenie či iný typ zemských pohybov.
61
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
∙ povodie: rozdelenie zemského povrchu na celky ktoré sú odvodňované jedným
vodným tokom
Kombináciou výškového modelu a sklonu terénu je možne určiť smer odtoku
vody. Plocha, z ktorej sa všetka nevsiaknutá voda dostane do jedného vodného
toku, je povodím danej rieky. Mapa povodí je dôležitá pre ochranu pred povodňami, pretože masa vody z celého územia sa dostáva do relatívne malého
priestoru vodného toku.
Satelitné dáta, z ktorých je spracovaním získaná tematická informácia v kombinácii s inými podkladmi, sú veľkým zdrojom informácii. Na ich základe vznikajú
rôzne tematické mapy, ktoré majú široké uplatnenie, a to aj v krízovom riadení.
Najmä v oblasti rizikových máp prírodných katastrof a rizík s nimi spojenými.
Výhodou je, že veľká časť menovaných tried patrí do kategórie takmer statických.
K zmenám dochádza veľmi pomaly, prípadne ide o náhle zmeny, ktoré sú ojedinelé,
a preto ich je ich časová platnosť dlhá.
d)
Využívanie snímkov získaných v takmer reálnom čase
Takmer neustále monitorovanie zemského povrchu satelitnými systémami je v sú-
časnosti skoro samozrejmosťou. Parametre pre jednotlivé systémy a miesta na svete
síce niesu totožné, ale so zlepšujúcou sa technikou sa hranice rýchlo posúvajú.
Predchádzajúce skupiny triedy popisovali svet staticky a vyhodnocovali určitými
spôsobmi možné riziká. Táto skupina by sa dala popísať ako monitorovacia. Ide o získavanie snímkov zemského povrchu rôznymi technológiami a ich vyhodnocovanie na
posudzovanie vzniknutej situácie, jej monitorovanie a vyhodnocovanie vzniknutých
škôd. Možnosť využitia je samozrejme spojená s technickými parametrami daných
podkladov, spôsobom spracovania a použitím iných podkladových materiálov pre
porovnanie, či iných.
S rýchlosťou získania a spracovania, tak ako s kvalitou je spojená aj možnosť
využitia týchto dát ako zdroja pre systém včasného varovania.
∙ mapovanie dôsledkov krízových situácii: rôzne snímky danej oblasti v správnom čase (rôzne rozlíšenie, ideálne v rôznych časoch)
62
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Pre správne reakcie na krízové situácie je nevyhnutné mať aktuálne informácie
o rozsahu škôd, aby bolo možné upresniť krízový plán. Rovnako je to efektívny
spôsob hodnotenia celkových škôd po odoznení krízovej situácie, kedy je nevyhnutné vyhodnotiť jej dopad.
∙ monitorovanie vegetácie:
použitím vhodnej technológie je možné vyhod-
nocovať stav (kondíciu) vegetačného pokryvu, ale aj detailne rozlišovať rôzne
typy poľnohospodárskych plodín, ich hustotu či stav
V spojitosti poľnohospodárstva a krízových udalostí je vytvárané veľké množstvo produktov, ktoré pomáhajú určiť škody a následky v tomto sektore. Tieto
majú význam na lokálnej, ale aj globálnej úrovni (potravinová situácia na trhu,
vývoj cien, produkcia a prerozdelenie nadbytkov). Pomocou kontroly stavu je
tiež možné dopredu odhadnúť zisky a pripraviť sa.
∙ monitorovanie snehovej pokrývky:
veľkosť a výška snehovej pokrývky
v dôsledkoch počasia sú častým zdrojom krízových udalostí.
Sneh je v podstate len iná forma vody. Táto má ale v závislosti na počasí a
jeho zmenách rôzny vplyv na krajinu. V súvislosti na množstve snehu sa dá
odhadnúť riziko záplav či sucha, prípadne ných extrémov.
Je dôležité zdôrazniť, že pre túto kategóriu je nevyhnutné rýchle a vhodné spracovanie, prípadne zhodnotenie. Niektoré menované položky si vyžadujú väčšiu precíznosť a niektoré zasa rýchlosť.
Dodatočné informácie o spracovaní
Používanie priestorových informácii v oblasti krízového riadenia si vyžaduje
mnohé. Ide o kompletnú technológiu získavania, spracovania, používania rôznych
metód vyhodnocovania, ale aj o šírenie získavaných informácii. Ako už bolo spomenuté, touto problematikou sa väčšinou zaoberajú vládne orgány jednotlivých krajín,
ktoré si špecifikujú aj prácu s priestorovými informáciami. Preto je vhodné dodržiavať určité zásady.
Každá krajina by mala mať definovanú infraštruktúru priestorových dát (SDI
spatial data infrastructure). Používaním dobre definovanej infraštruktúry je zaistené,
63
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
že funguje systém spolupráce rôznych programov, organizácii a agentúr a predávanie
si informácii medzi nimi. Táto by mala byť navrhnutá tak, aby bol prístup, práca a
prenos informácii čo najjednoduchší a bezproblémový.
Dôležité je vytvoriť si fungujúci systém GIS, dobrú infraštruktúru dát, ale aj
technické zázemie. V mnohých krajinách je toto splnené. Podstatné je ale, aby takýto
systém bol prístupný všetkým prípadným užívateľom, a teda mal priame napojenie
na krízové riadenie. Ide teda o nejaký ucelený GIS systém, ktorý by fungoval celistvo
a bol prístupný pre všetky podstatné zložky v krajine.
S rozvíjajúcou sa technológiou sa v súčasnosti stávajú veľmi populárne a využívané tzv. webové mapové služby (WMS). Táto technológia slúži na rýchle zdieľanie
mapových produktov pomocou internetu. Ide teda o zdieľanie mapových produktov
a priestorových informácii pre rôzne oblasti s prístupom na internet. Technologicky
ide o sprístupňovanie určitých vytvorených obrazov z databáz na základe detailných
a špecifikovaných požiadavkov.
Obr. 3.3: Koncept fungovania priestorových informácii v krízovom riadení.
Prevzaté zo spracovávanej publikácie, s.33 [6]
64
ČVUT v Praze
3.3.4
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Monitorovanie a podpora pri povodniach
Povodne sú najčastejšou prírodnou katastrofou v ČR. Podobný trend platí pre
veľkú časť sveta. Z hľadiska CKR je možné zlepšovať rôzne jeho časti a tým ovplyvňovať fungovanie krízového riadeni,a a tak zmierňovať aj výsledné dopady.
Z hľadiska prínosu je veľmi dôležitý systém skorého varovania. Tento má veľký
prínos, ale pokiaľ má zodpovedne fungovať, patrí medzi veľmi zložité. Ide o model,
ktorý musí zahŕňať obrovské množstvo faktov o krajine, ale musia byť pridané aj
mnohé fakty o chovaní sa fyzikálnych javov, ktoré povodne spôsobujú. Vyžadované
sú nie len mnohé atmosférické, ale aj veľké množstvo informácii o zemskom povrchu.
Nie je však možné zabudnúť aj na poskytovanie si údajov medzi rôznymi organizáciami, ktoré zaisťujú adekvátne reagovanie na danú zistenú skutočnosť, či predpovedaný stav. Už spomenutý systém Globálny výstražný systém pred katastrofami
a koordinačný systém (GDACS) (3.3.1) je príkladom existujúceho nadnárodného
varovného systému pre dotknuté krajiny.
Pre túto oblasť sú veľmi intenzívne využívané radarové snímky zemského povrchu. Tieto sa používajú na získanie mnohých informácii. Ich hlavným pozitívom
je najmä nezávislosť na atmosférických podmienkach (v prípade povodní sa jedná
najmä o oblačnosť). Typy využívaných dát sú rôzne (v závislosti na rôznych technických parametroch alebo aj ich dostupnosti) a majú tiež široké využitie.
V základe je možné takéto dáta rozlíšiť na verejne dostupné dáta a spoplatnené.
Na základe rôznych vedeckých oprávnení je možné získať prístup aj k tým plateným.
V novembri 2000 vznikla dohoda s názvom „ International Charter for Space and
Major Disaster“ , cieľom ktorej je poskytovanie jednotného systému získavania a
poskytovania autorizovaným užívateľom v zasiahnutých či ohrozených oblastiach.
Potreba podkladov je v súčasnosti vysoká a zjednodušenie prístupu k nim by bolo
veľkým plusom pre krízové riadenie pre mnohé oblasti sveta.
65
ČVUT v Praze
3.3.5
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Spracovanie družicových snímok
Pre posúdenie rozsahu danej udalosti je nevyhnutné poznať krajinu pred udalosťou a ideálne v čase jej vyvrcholenia. Porovnaním týchto dvoch okamihov je možné
zistiť rozsah poškodenia danou udalosťou a prípadne rozsah samotnej škody – zaplavené oblasti.
Pre takéto porovnanie je nutné identifikovať rozsah vodných tokov a vodných
hladín v kľudovom stave. Celá metodológia pre vytvorenie takýchto materiálov je
podrobne popísaná v článku „ Study On The Method Of Establishment Of Normal
Water Extent Database For Flood Monitoring Using Remote Sensing “ [17].
Podstatou je identifikovanie vodných plôch na základe ich špecifických odrazivých vlastností na snímkoch. Pri porovnaní snímkov, kde sa nachádzajú vodné toky
a plochy v normálnom stave a tých, kde hladiny dosahujú maxima je možné jasne
rozlíšiť,ktoré plochy sú zaplavené len dočasne zvýšenou hladinou.
Príkladom ja nasledujúci obrázok 3.4. Na prvej časti snímok určitého územia.
Z neho je vytvorený druhý, kde sú farebne zvýraznené oblasti, ktoré boli identifikované ako pokryté vodou.
Na základe predchádzajúcej znalosti o vodných plochách v normálnom stave sú
vyhodnotené vodné plochy rozdelené na 2 kategórie. Modrou farbou sú označené
plochy, ktoré sú bežne vodnými tokmi či plochami a červenou farbou sú zvýraznené
plochy, ktoré sú dočasne pokryté vodou – zaplavené.
Obr. 3.4: Snímok a jeho vyhodnotenie
66
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Robiť takúto analýzu je možné z viacerých dostupných typov materiálov. S výberom technológie pre získanie snímkov je spojený aj spôsob spracovania. Najväčšou
výzvou pri spracovávaní obrazových dát tejto tematiky je najmä oblačnosť. Jednak
sa jedná o chýbajúce časti územia, ktoré nie je možné vyhodnotiť, ale najmä o možnosť chybného vyhodnotenia.
V prípade správneho vyhodnotenia zaplavených oblastí je možné začať analyzovať dopad na rôzne oblasti. V prípade, že sú k dispozícii tematické triedy menované
v predchádzajúcej kapitole (sídla, infraštruktúra a vybavenie a mnohé ďalšie), je
možné aplikovať výsledky na ne.
Takto sa získavajú aktuálne podklady pre krízové plány, rozdelenie humanitárnej
pomoci podľa aktuálnej potreby. Ide ale aj o hodnotenie. Počet zasiahnutých obyvateľov, škody na majetku a na poľnohospodárskych plodinách, postihnutie častí
infraštruktúry a úpravy nutné pre zabezpečenie jej núdzového fungovania a mnoho
ďalších.
Je nutné podotknúť, že po získaní a základnom spracovaní údajov je nutné rýchle
jednanie a sprostredkovanie potrebných dát pre zainteresované organizácie a osoby,
ktoré na základe takýchto informácii upravujú ďalšie postupy prác. Je preto nevyhnutné mať dobre vypracovanú štruktúru a predávanie si informácii. Pre fungovanie
takýchto veľkých systémov, ktoré sú prepojené s mnohými ďalšími je nevyhnutné
používať už vytvorené štandardy, ktoré majú uľahčovať spoluprácu.
Veľká časť takýchto systémov je v súčasnosti upravená tak, aby fungovala v podstate automaticky. Či už ide o vyhodnocovanie podkladových dát, zdieľanie, varovný
systém, či tvorbu kartografických výstupov. Ľudský faktor je však vždy nutný pre
vynášanie konkrétnych rozhodnutí, či kontrolu automatizovaných činností.
Tak ako sa inovujú postupy vo všetkých ostatných technických odvetviach, rovnako to platí aj pre získavanie, spracovávanie dát a ich využívanie pre takéto udalosti. Preto je nutné hľadať nové spôsoby akými zlepšovať rôzne fázy CKR a to aj
z hľadiska práce s priestorovými dátami.
67
ČVUT v Praze
3.3.6
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
Detekcia a monitorovanie požiarov
Požiare sú veľmi nepríjemným javom, ktorý má veľký dopad na prírodu i spoločnosť. Predpovedanie požiarov je takmer nemožné, ide len o hodnotenie priestoru
z hľadiska jeho náchylnosti k požiaru. V prípade vypuknutia požiaru je nutné rýchle
jednanie, pretože dynamika tohto ničivého procesu je zväčša vysoká.
V súčasnosti existujúce meteorologické a environmentálne satelitné systémy sú
schopné poskytovať súbory dát pre tieto činnosti: hodnotenie nebezpečenstva požiaru, detekcia výskytu požiaru, hodnotenie situácie po požiari. Je nutné povedať,
že sa jedná o dáta s malým priestorovým rozlíšením (veľkosť jedného pixelu 1 a
viac km). Vďaka tomuto faktu sa značne znižuje využiteľnosť pre presnú lokalizáciu alebo akékoľvek presnejšie hodnotenie. Navzdory presnosti, sú tieto informácie
veľmi cenné pre krízové riadenie tohto sektoru. Pre túto tematiku sa využívajú vlnové dĺžky stredného infračerveného a tepelného žiarenia.
Global Terrestrial Observing System definoval tzv. základné klimatické premenné
(ECV), medzi ktoré patrí aj kategória narušenie požiarom (The Fire Disturbance
Essential Climate Variable). Do tejto patrí najmä premenná s názvom
cha.
spálená plo-
Ide o výmeru plochy v plošných jednotkách, ktorá bola zasiahnutá požiarom.
V kombinácii s inými doplnkovými informáciami je možné odhadnúť emisie plynov
a aerosolov pri spaľovaní rôznych materiálov, ktoré sa na danom území nachádzajú.
S týmto sú spojené ďalšie odhady a simulácie, napríklad klimatické zmeny či uhlíkový cyklus.
Prvou doplnkovou premennou je
aktívny požiar.
Jedná sa o určenie polohy po-
žiaru pre okamih snímkovania. Táto premenná je vlastne súradnicami požiaru. Takáto detekcia vedie k získavaniu údajov o frekvencii a type požiarov (regionálne,
sezónne, medziročné), prípadne o ich zmenách či zmenách ich polohy alebo načasovania. Ide teda o štatistické vedenie údajov so snahou tvoriť nejaký odhad pre
budúcnosť. V prípade včasného získania údaju o polohe je možné spraviť kvalitný
odhad o jeho šírení a urobiť tak patričné opatrenia. Je to teda vstupný údaj do
simulačných algoritmov.
68
ČVUT v Praze
Druhou doplnkovou premennou je
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
sálavá sila požiaru.
Je to množstvo ohňom
emitovanej sálavej energie vyjadrené v jednotkách výkonu teda wattoch. Existuje
mnoho vzťahov, ktoré sa využívajú, a to najmä s mierou horenia a vylučovaním
oxidu uhličitého a inými javmi. Tieto sa využívajú na vzájomné určenie jednotlivých
požadovaných hodnôt.
Pomerom sálavej sily požiaru prednej línie požiaru k jej dĺžke v metroch sa
udáva tzv.
sila požiarnej línie. Táto veličina nepriamo definuje aj účinok požiaru na
ekosystém a klímu. Pomocou satelitných snímkou je možné odhadnúť silu a teda aj
účinok požiaru.
3.3.7
Technológie získavania dát
Z hľadiska potrieb, ktoré boli definované Global Climate Observation System
(GCOS), niesu pokryté súčasné potreby. Jedná sa najmä o priestorové rozlíšenie
(nedosahuje 250m) a frekvenciu získavania aktuálnych údajov (informácie pre každý
deň) (Ide o absenciu kombinácie potrebnej technológie (zaznamenávanie pásma
stredného infračerveného žiarenia a tepelného žiarenia), dostatočného priestorového
rozlíšenia snímkov, územného pokrytia a frekvencie.). Ďalším úskalím je nesúlad a
nekonzistentnosť medzi produktmi odvodenými z rôznych snímačov.
Z hľadiska využitia je zaujímavá misia BIRD. Bispectral and InfraRed Detection
má za cieľ detekciu a kvantitatívnu analýzu vysoko teplotných udalostí. Hlavným
prínosom je priestorové rozlíšenie. To je spojené s používanou vlnovou dĺžkou. Pre
blízke infračervené pásmo je to 185 m a pre stredné infračervené a tepelné žiarenie
je to 370 m. (Technológia je rovnaká, ide len o prevzorkovanie.) Vďaka omnoho lepšiemu rozlíšeniu bolo možné ukázať potenciál pre menované premenné, ktoré tak
získavanú na presnosti a kvalite a tým sa zväčšuje aj možnosť ich využitia a nasadenia.
Pre úspešné fungovanie monitorovania a detekovania požiarov je nutné, aby boli
rôzne oblasti pravidelne a s vysokou frekvenciou monitorované. Nestačí však prelet
a zaznamenanie, ide aj o spracovanie a vyhodnotenie dát, ktoré musí byť dostatočne
69
ČVUT v Praze
3. KRÍZOVÉ RIADENIE V LITERATÚRE
rýchle, aby mohla byť reakcia čo najrýchlejšia a optimálna.
Na nasledujúcom obrázku č.3.5 je vidieť 2 jeho časti. Ide o použitie senzoru pre
stredné infračervené pásmo na rovnakú oblasť a vyhodnotenie sálavej sily požiaru
v megawattoch. Na ľavej časti je výsledok systému MODIS (MODerate Imaging
Spectro-radiometer, s priestorovým rozlíšením 1km) a na pravej výsledok systému
BIRD (s priestorovým rozlíšením 370m po prevzorkovaní). Vplyv priestorového rozlíšenia na výsledok je zjavný a prejaví sa samozrejme aj na dopočítavaných premenných. Podstatné však je aj falošné vyhodnotenie systému MODIS, ktoré by znamenalo, že sú rozoznané aj požiare, ktoré v skutočnosti neexistujú. Na tieto oblasti
ukazujú šípky.
Obr. 3.5:
Vyhodnotenie
totožného
územia
systémom
MODIS(vľavo)
a
BIRD(vpravo).
Porovnanie týchto systémov pre tieto účely je však trocha zavádzajúce, pretože
ostatné systémy majú široké použitie, ale BIRD je menší systém zameraný na túto
oblasť.
70
ČVUT v Praze
4
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Systém fungovania v ČR
V nasledujúcej kapitole budú popísané dôležité časti krízového riadenia pre rôzne
odvetvia. Najširšie sa verejnosť ale aj odborníci zaoberajú možnosťami v oblasti povodní (ako už bolo ukázané aj na obr č. 3.1). Tento jav nie je jediný, ktorý sa na
území ČR vyskytuje, časté sú aj požiare, zosuvy pôd či búrky, je mu však venovaná
najväčšia časť práce.
V časti kapitoly, ktorá je venovaná krízovému riadeniu v spojitosti s týmto javom
je popísaná najmä základná charakteristika.
Je samozrejmé, že pre účely krízového riadenia je veľmi výhodné používať ako
nástroj GIS, pretože tento poskytuje široké množstvo výhod. Väčšina potrebných
materiálov akými sú napríklad rôzne analýzy záplavových území, alebo hydrologické
prietokové simulácie, či už len koordinácia zásahových zložiek je vhodné riešiť pomocou komplexného systému. Je samozrejmé, že vyššie vymenované položky sú iba
malou časťou, kde je možné efektívne využiť prínosy GIS pre tento sektor.
V samotnom hodnotení nie je kladený dôraz na konkrétne časti krízového riadenia, kde je možné GIS uplatniť, pretože ideálnym stavom by bolo kompletné pokrytie
tohto odvetvia dostupnými službami, ktoré už dnes ponúkajú široké možnosti.
Pôvodným cieľom práce bolo aj konkrétne hodnotenie časti existujúceho systému. Pri zisťovaní informácii o fungovaní takéhoto veľkého prepojeného systému
bolo však zistené, že pre fungovanie takéhoto systému je veľmi dôležité zistiť ako
funguje. Preto sú nižšie popísané najmä základné informácie o tom ako tento systém
funguje a ako je organizovaný.
Niektoré dôležité súčasti, ktoré predstavujú ideálny priestor pre fungovanie GIS
sú špecifikované len potrebami a to ako majú prispievať do krízového riadenia. Vo
väčšine prípadov je veľmi ťažké zistiť ako daný systém presne funguje, pretože väčšinou ide o to, aby daný bod bol splnený a to akým spôsobom sa tak deje je dosť
nepresné a zväčša len schematické.
71
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Spracovanie čo i len malej časti systému fungovania bolo čiastočným zámerom.
Ale v priebehu spracovania a získavania informácii, bol tento zámer pozmenený, pretože po zistení komplikovanosti celého systému bolo dôležitejšie poskytnúť pohľad
na systém prepojenia než na konkrétne detaily malej časti bez popisu spojitostí a
detailov. Detailnejšie spracovanie by bolo vhodné pre rozsiahlu samostatnú prácu
s väčším množstvom vyhradeného času na komunikáciu s príslušnými osobami.
Z pohľadu spracovateľa tejto práce je načrtnutie schémy fungovania spolu s bližším popisom potrieb dostatočná pre možnosť predstavy aplikácie komplexného riešenia GIS. Je jasné, že pre detailnejšiu predstavu fungujúceho systému by bolo nevyhnutné poznať a analyzovať obrovské množstvo detailov, ale výhodou širokej ponuky
a prispôsobivosti GIS je schopnosť pokryť obrovské množstvo požiadavkov.
4.1
Povodne
Ako už bolo názorne ukázané v tab. č. 4.1 - 1.9, povodne sú pre územie ČR veľmi
podstatnými udalosťami a je nevyhnutné sa nimi detailne zaoberať. Podľa definície
zákona o vodách je povodeň „ prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodných tokov
alebo iných povrchových vôd, pri ktorom voda už zaplavuje územie mimo koryta
vodného toku a môže spôsobiť škody“ .
4.1.1
Organizácia povodňovej ochrany v ČR
Legislatíva a organizovanie pre oblasť krízového riadenia bola načrtnutá v časti
1.4. V tejto časti bude podrobnejšie popísaná práve povodňová ochrana. Tá je zabezpečovaná povodňovými orgánmi, ktoré majú pokryť všetky časti CKR. Ich činnosť
je riadená povodňovými plánmi.
Z hľadiska existencie povodňovej aktivity sú určené povodňové orgány pre obdobie mimo povodeň a počas povodne
Mimo povodne sú povodňovými orgánmi tieto:
∙
orgány obcí a v hl.m. Prahe orgány mestských častí
72
ČVUT v Praze
∙
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
obecné úrady ORP a v hl.m. Prahe úrady mestských častí stanovené Štatútom
hl.m. Prahy
∙
krajské úrady
∙
Ministerstvo životného prostredia, zabezpečenie prípravy záchranných prác
príslušných MVČR
Počas povodne sú povodňovými orgánmi tieto:
∙
povodňové komisie obcí a v hl.m. Prahe povodňové komisie mestských častí
∙
povodňové komisie ORP a v hl.m. Prahe povodňové komisie mestských častí
stanovené Štatútom hl.m. Prahy
∙
povodňové komisie krajov
∙
ústredná povodňová komisia
Zriaďovanie povodňových komisií patrí orgánom štátnej správy a samosprávy
ako ich výkonných zložiek pre plnenie mimoriadnych úloh v období povodní. Obce
zriaďujú komisie, len ak je v obci riziko povodní. Komisie majú počas 2. a 3. stupeň
povodňovej aktivity (SPA) pridelené mimoriadne právomoci pre vydávanie opatrení
a operatívnych príkazov k zabezpečeniu ochrany pred povodňami.
Ďalšími účastníkmi povodňovej ochrany sú: pracoviská predpovednej povodňovej
služby Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ), správci povodí, správci vodných
tokov, vlastníci alebo správci vodných diel, vlastníci pozemkov a stavieb, ktoré sa
nachádzajú v záplavovom území alebo zhoršujú priebeh povodne, zložky IZS.
Zapojenie zložiek IZS, pokiaľ nie je vyhlásený krízový stav je formou výpomoci
a to na základe žiadosti povodňových orgánov.
POVIS
Povodňový informačný systém (POVIS) [22] má za účel zhromažďovanie a tak aj
zlepšovanie prístupu a organizácie rôznych povodňových dát. Hlavným obsahom je
digitálny povodňový plán ČR a ďalšie povodňové plány rôznych orgánov. Garantom
73
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
je MŽP a administrátorom ČHMÚ. Prístupná je aj prehľadná, ktorá sprostredkúva
výstupy akými sú záplavové mapy, pre Q5, Q20, Q100, miesta pre evakuáciu, evakuačné trasy a množstvo veľmi užitočných informácii pre prípad povodní.
4.1.2
Klasifikácia povodní
Z hľadiska pôvodu je možné hovoriť o prirodzenej alebo zvláštnej povodni. Do
kategórie prirodzených sa radia tie, ktoré sú zapríčinené prírodnými javmi, ktoré
majú za dôsledok zvýšenie hladiny, alebo zmenšenie prietoku koryta.
∙
zimné a jarné povodne spôsobené topením snehovej pokrývky
∙
letné povodne spôsobené dlhotrvajúcimi regionálnymi dažďami
∙
letné povodne spôsobené krátkodobými zrážkami veľkej intenzity
∙
zimné povodňové situácie spôsobené ľadovými javmi na tokoch
Zvláštne povodne vznikajú za pôsobenia umelých vplyvov. Jedná sa najmä o havárie
poruchy či chyby na vodných dielach. Je nutné dodať, že k nim dochádza najmä za
trvania prirodzenej povodne na priľahlých vodných tokoch.
Na území ČR je cez 20 000 malých vodných diel, ktoré spadajú o 4.kategórie
z hľadiska technicko-bezpečnostného dohľadu. Ich stav často nie je dobrý a predstavujú riziko. Naopak, dve najvyššie kategórie sú pod neustálym dohľadom poverenej
odbornej organizácie.
4.1.3
Hodnotenie povodní a opatrenia
Z geografického hľadiska je možné povedať, že krízové situácie povodňového charakteru majú pôvod na území ČR (sú aj toky, ktoré sú ovplyvňované prítokom zo
susedných štátov, ale ich podiel je výrazne menší). Táto situácia je pre sledovanie,
predpoveď a prípadný zásah výhodná, pretože je možné sledovať chovanie vodných
tokov v celom povodí podľa vlastných potrieb.
„ Veľkosť povodne sa obvykle hodnotí podľa veľkosti jej kulminačného prietoku
v
3 /,
v porovnaní s N-ročnými maximálnymi prietokmi platnými pre daný úsek
74
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
toku. Tieto údaje vydáva ČHMÚ na základe štatistického spracovania dlhodobých
meraní. N-ročný prietok je kulminačný prietok, ktorý je dosiahnutý alebo prekročený
priemerne raz za N rokov. Recipročná hodnota N-ročnosti udáva pravdepodobnosť
výskytu daného alebo väčšieho prietoku v bežnom roku. Teda 100 - ročná povodeň
je jav, ktorý sa v dlhodobom priemere vyskytne raz za 100 rokov, prakticky sa však
môže opakovať hneď druhý rok. V menšej miere sa používa hodnotenie veľkosti
povodne podľa objemu povodňovej vlny.“ (definícia podľa ČHMÚ)
a)
Hlásna povodňová služba
Táto slúži najmä pre zber informácii povodňovým orgánom. Systém tejto služby
nie je centralizovaný a organizuje sa podľa pôsobnosti a povodia. Pre fungovanie
na všetkých úrovniach však musí byť zakotvený v každej úrovni tak, aby tie vyššie
obsahovali aj informácie z nižších stupňov.
Pre hlásnu povodňovú službu je dôležité, aby povodňový plán obce obsahoval
tieto časti : zoznam hlásnych profilov a smerodajných limitov pre SPA, zabezpečenie
pozorovania a kontroly hlásnych profilov (obce), zabezpečenie náhradného pozorovania pri poruche automatickej stanice pri požiadaní ORP, zabezpečenie sledovania
stavu vodných tokov a iných potenciálnych zdrojov povodňového nebezpečia, systém
predávania hlásení susedným obciam a ORP, správcom povodí, ČHMÚ a HZS ČR,
opatrenia vykonávané pri dosiahnutí alebo vyhlásení SPA, spôsob varovania právnických a fyzických osôb (obce).
Presná definícia je obsahom Metodického pokynu odboru ochrany vôd Ministerstva životného prostredia k zabezpečeniu hlásnej a predpovednej povodňovej služby
[19]. V tomto je možné nájsť podrobné informácie vzťahujúce sa k protipovodňovým
aktivitám v ČR.
Podľa neho boli zriadené aj hlásne profily a určené aj limity pre ne k jednotlivým
SPA. Samotné hlásne profily sa delia do 3 skupín:
∙ kategória A
– základné, zriadené a prevádzkované štátom pomocou ČHMÚ
alebo správ povodí
75
ČVUT v Praze
∙ kategória B
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
– doplnkové, zriaďované krajskými úradmi prevádzkované väč-
šinou ako základné, prípadne príslušnými obcami
∙ kategória C
– pomocné, účelovo prevádzkované obcami alebo vlastníkmi
ohrozených nehnuteľností
Pre profily kategórie A a B sa dá povedať, že tvoria celoštátny systém hlásnej
služby a sú evidované v POVIS. Ide o automatické stanice s odosielaním aktuálnych
údajov a ich prezentáciou na stránkach správy povodí alebo priamo ČHMÚ.
Hlásne profily kategórie C sú akými lokálnym systémom, tieto môže pomáhať
najmä pri lokálnych prívalových povodniach pre rýchlu výstrahu obyvateľom.
Výber hlásnych profilov kategórie A a B je samostatnou a detailnom časťou, kde
sa jedná o plochu povodia a prietok a hustotu profilov na takomto toku. Jednotlivé charakteristiky sa uvádzajú priamo v uvedenom dokumente spolu s popisom
technického vybavenia takýchto profilov.
Hlásne profily kategórie C sú umiestňované na základe rozhodnutia obcí alebo
vlastníkov nehnuteľností a sú uvedené v povodňových plánoch dotyčných obcí.
b)
Limity SPA
Pre hodnotenie veľkosti povodní sa používajú limity pre jednotlivé SPA. Od
nich sa odvodzujú aj potrebné opatrenia a miera ohrozenia. Jednotlivé stupne majú
pre každý hlásny profil presne stanovenú hodnotu.
Oficiálne sú definované nasledujúce 3 stupne (uvedené aj ich oficiálne definície
podľa metodického pokynu):
∙ 1. stupeň – bdelosť
nastáva pri nebezpečí prirodzenej povodne a zaniká, ak
pominú príčiny takého nebezpečia. Za stav bdelosti sa pokladá tiež situácia
takto označená vo výstražnej informácii vydanej predpovednou povodňovou
službou ČHMÚ. Pri 1.SPA je potreba venovať zvýšenú pozornosť vodnému
toku alebo inému zdroju povodňového nebezpečia. Spravidla zahajuje činnosť
hlásna povodňová služba a hliadková služba.
76
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
∙ 2. stupeň – pohotovosť vyhlasuje príslušný povodňový orgán, keď nebezpečie povodne prerastá v povodeň a v dobe povodne, keď však ešte nedochádza
k väčším rozlivom a škodám mimo koryto. Pri 2.SPA sa vývoj situácie ďalej
starostlivo sleduje, aktivizujú sa povodňové orgány a ďalšie zložky povodňovej
služby, uvádzajú sa do pohotovosti prostriedky na zabezpečovacie práce, podľa
možnosti sa vykonávajú opatrenia na zmiernenie priebehu povodne.
∙ 3. stupeň – ohrozenie vyhlasuje príslušný povodňový orgán v dobe povodne
pre bezprostrednom nebezpečí alebo pri vzniku väčších škôd, ohrození majetku
a životov v záplavovom území. Pri 3.SPA sa vykonávajú zabezpečovacie práce
podľa povodňových plánov a podľa potreby záchranné práce alebo evakuácia.
Konkrétne hodnoty smerodatných limitov sú uvedené v príslušných povodňových plánoch. Ako už bolo naznačené, jednotlivé limity sú odvodené z dlhodobého
pozorovania a za použitia rôznych výpočetných a simulačných metód. Proces stanovovania bude popísaný v ďalšej časti textu. Pre prípad zvláštnych povodní sú
uvedené limitné hodnoty v manipulačnom ráde daného diela (diela 1. - 3. rádu).
V prípade 1.SPA ide o nastalú udalosť (dosiahnutím limitu), nie vyhlásenú, ako
je tomu pri vyšších stupňoch. Tieto sa vyhlasujú povodňovými orgánmi väčšinou
na podnet dosiahnutia limitnej hodnoty, ale napr. aj na základe predpovede ČHMÚ
dosiahnutia limitu v krátkom čase, či len doporučenia povolanej osoby.
Pre vyhlásenie krízového stavu (stavu nebezpečia alebo núdzového stavu) nie
sú definované limity ani iné objektívne kritéria. Stav nebezpečia sa vyhlasuje pre
územia kraja alebo jeho časti hejtmanom. Deje sa tak na základe posúdenia miery
ohrozenia pri každej povodňovej situácii podľa možností a schopností zvládnutia zo
strany povodňových orgánov.
Z hľadiska organizácie, je veľká časť hlásnych profilov technicky vybavená automatickými stanicami, ktoré umožňujú operatívny prenos dát. Po stránke dostupnosti
dát je teda možné pri akomkoľvek zvýšení hladín premietnuť meniace sa podmienky
do simulácii alebo modelov, ktoré pomôžu analyzovať zmeny v najrôznejších ohľadoch a spojitostiach.
77
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Samotné hodnoty sú v cca. 10 minútovom intervale poskytované centrálnej databáze na vyhodnocovanie. Bežný užívateľ môže sledovať vývoj z takýchto hlásnych
profilov (väčšinou kategória A a B) na oficiálnych stránkach ČHMÚ, ktorým je prevádzkovaná hlásna a predpovedná povodňová služba (HPPS) [20].
Takáto aplikácia je príkladom využitia GIS na prezentáciu prehľadných a aktuálnych informácii verejnosti. Pomocou dobre navrhnutého systému je možné poskytovať aktuálne informácie vysoko automatizovaným systémom.
c)
Proces stanovovania limitov SPA
Jednotlivé hodnoty limitov pre hlásne profily sú stanovované povodňovými or-
gánmi (kat. A - MŽP ako ústredný povodňový org., kat. B - povodňový org. kraja,
kat C. - povodňový org. obce).
Spracovanie limitov má viacero zásadných krokov:
∙
určenie úseku toku, pre ktorý budú smerodatné limity platné (povodňový
úsek).štandardne ide o úsek po smeru toku po nasledujúci hlásny profil, môže
byť však pridelený aj úsek proti smeru toku.
∙
vo vybranom úseku sú vybrané kritické miesta, v ktorých najskôr dochádza
k povodňovým škodám
∙
odhadnú sa, prípadne modelom presne určia prietoky, pri ktorých v danom
úseku dochádza k nástupu povodne, povodeň zostáva v koryte a ešte nepôsobí
veľké škody a prietok pri ktorom začínajú byť škody značné a hrozia aj straty
životov
∙
podľa vyhodnotených prietokov určených pre jednotlivé menované stupne sa
určí vodný stav v hlásnom profile
V prípade určenia alebo predefinovania nejakého limitu je nutné, aby takáto
zmena bola všade správne zanesená, aby všetky podklady boli aktualizované a pracovalo sa s aktuálnymi podkladmi.
Samotný postup je náročný a závislý na skúsenostiach spracovávateľa. Presnosť
smerodatných hodnôt sa pri výpočte môže značne meniť aj na základe používaných
78
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
podkladov či iných dodatočných informácii. Ako možnosť upresnenia limitných hodnôt je možné využiť nastalú povodeň k stanoveniu presnejšej hodnoty, či jej overeniu.
Hodnota pre 3.SPA je relatívne nízka, bežne na úrovni hodnoty Q5, ojedinele
nad Q10. Z hľadiska ohrozenia je nad týmto limitom ešte veľký priestor, ktorý nie
je diferencovaný, ale výška rizika a ohrozenie už sú vysoké.
4.1.4
Zrážkové informácie
Jednou z možností ako využívať snímky je predpoveď počasia a teda aj zrážok.
Predpoveď zrážok nie je predmetom povodňovej služby ako takej. Produkt vzniknutý
z družicových meteorologických družíc a pozemných rad pomocou predpovedných
modelov je veľmi podstatným pre monitorovanie a varovanie.
Predpoveď zrážok je možné využiť na analýzu možnosti vzniku povodní. Povodne
ako také vznikajú zo zrážkovej činnosti. Ich vznik a nástup je na vodných tokoch
zaznamenávaný, ale ide už o existujúce riziko. V súčasnosti je predpoveď zrážok na
vysokej úrovni a preto je možné využiť takéto modely na varovanie pred takouto
udalosťou s predstihom.
Druhou možnosťou je využívanie pozemných zrážkomerných staníc. Údaje z týchto
zariadení už síce nemajú predstih pred samotnými zrážkami, ale ja zachovaný predstih pred zvýšením hladiny v mieste hlásneho profilu daného povodia. Výhodou je
vyššia presnosť v úhrne zrážok proti predpovedi. Nevýhodou je len bodový a nie
plošný záznam, kde môžu byť veľmi značné rozdiely.
a)
Použitie, obmedzenia a súvisiace témy
Idea využívania zrážkomerných staníc a predpovedných modelov je závislá na
viacerých faktoch.
Jedným z najpodstatnejších je už spomínaný bodový zisk informácie. Vhodné by
bolo, aby povodie bolo pokryté viacerými stanicami, aby bolo možné určiť presnejšie množstvo zrážok. Používané je však kombinovanie bodových údajov pozemných
staníc a rozloženie pomocou snímkov z meteorologických radarov. Podrobná metodika nie je obsahom tejto práce, ale je dostupná [21]. Podstatou je, že pre plošné
79
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
pokrytie sa používajú bodové odhady. Tieto sa za pomoci geoštatisického nástroja
(krigovania) interpolujú.
V dokumente sú popísané aj základné obmedzenia používania radaru a chyby,
ktoré môžu nastať a prípadne ako niektoré odhaliť, či odstrániť.
Výsledkom je raster (roz. 1x1km) kde je možné voliť medzi kombinovanými dátami pozemných staníc a radaru, alebo len pozemných staníc [23].
Samotný výsledok samozrejme záleží aj na veľkosti povodia, ale aj jeho charaktere (tvar povodia, svažitosť, priepustnosť pôd, geologický podklad, tvar a stav
riečnej siete, vegetačný pokryv a podobné). Veľmi veľký vplyv majú aj informácie
o predchádzajúcom nasýtení pôdy a teda aj o predchádzajúcich zrážkach, ale aj
o teplotných pomeroch a výparoch.
Veľmi diskutovaným je aj dlhodobé sledovanie zrážok a vyhodnocovanie nasýtenia pôdy v spojitosti s bleskovými povodňami. Z dlhodobého sledovania boli stanovené zrážkové limity pre dosiahnutie SPA. Práve tieto sú však vysoko závislé na
nasýtení vodou a teda možnom zachytení zrážok miesto ich povrchového odtoku.
24 hod.
6-12 hod.
3 hod.
1 hod.
1.SPA – bdelosť
50
40
30
20
2.SPA – pohotovosť
70
60
50
30
Tabuľka 4.1: Orientačné hodnoty zrážok v mm pre dosiahnutie SPA.
V prípade nasýtených oblastí sa hovorí o hodnotách o cca 20mm menších. Dôležitejšia je však skúsenosť a sledovanie situácie v reálnom prostredí a jeho vplyvu
na vodné toky a ich stav.
Predpoveď by mala slúžiť ako podnet pre zvýšené sledovanie reálne spadnutých
zrážok a až tie by mali byť vyhodnocované. Pre vyhlasovanie SPA sa však stále
doporučuje reálny stav na vodnom toku. Pre túto aplikáciu sú zohľadnené rôzne
fyzicko-geografické charakteristiky. Výsledný raster má rozlíšenie 3x3km.
V súčasnosti existuje oficiálny model, ktorý simuluje nasýtenosť a to hlavne pre
prípad bleskových povodní. Aplikácia [24] patrí pod ČHMÚ.
80
ČVUT v Praze
b)
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Kvantitatívne zrážkové predpovede
Pre množstevnú predpoveď pre územie ČR sa používajú 2 základné typy nume-
rických meteorologických modelov. Prvá kategória sú globálne modely, medzi ktoré
patrí GFS model meteorologickej služby USA a model ECMWF európskeho centra
pre strednedobú predpoveď počasia. Druhá skupina sú lokálne modely a to najmä
model ALADIN počítaný v ČHMÚ a model COSMO LME od nemeckej meteorologickej služby.
Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma skupinami je pokrytie čím je spojené
aj rozlíšenie (globálne majú menšie rozlíšenie) a aj predstih (globálne cca 10 dní ,
lokálne cca 3 dni). Je samozrejme jasné, že s pribúdajúcim časom rastie aj možnosť
zmeny voči modelovým hodnotám. S rozlíšením rastie aj detailnosť a prejavuje sa
aj orografia.
Výsledkom týchto modelov sú mapové informácie o pozorovaných a predpovedaných prvkoch ako sú tlakové pole, teplota vzduchu, relatívna vlhkosť, oblačnosť
vietor a tiež zrážky.
Výsledky modelu ALADIN [25] sú počítané na 54 hodín vopred a 4x denne
aktualizované.
c)
Množstvo vody v snehovej pokrývke
Pre účely povodňových orgánov je podstatné aj množstvo vody, ktoré je vo forme
snehovej pokrývky. Táto služba je poskytovaná každú zimu (november až apríl). Ako
vyhodnotiteľná sa označuje súvislá snehová pokrývka v hrúbke minimálne 4cm. Zber
dát je náročnejší než pri iných typoch úloh. Množstvo vody je určované v týždennom
intervale. V prípade oteplenia a vzniku rizika povodňovej situácie je výpočet robený
podľa potreby.
Dáta o výške snehovej pokrývky (SCE) a vodnej hodnote snehovej pokrývky
(SVH) sú ukladané v databáze CLIDATA.
81
ČVUT v Praze
4.1.5
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Hydrologická predpoveď
Spôsob hydrologických predpovedí ich delí na 2 základné skupiny. Prvá kategória
sú modelové deterministické hydrologické predpovede a tou druhou sú manuálne
hydrometrické predpovede.
a)
Modelové deterministické hydrologické predpovede
Ako je možné odvodiť z názvu, tieto predpovede sú založené na modelovaní.
Hlavným kladom je využívanie dostupných informácii akými je napríklad kvantitatívna predpoveď zrážok pre používaný model. Z toho vyplýva aj hlavný dôsledok,
ktorým je časový predstih. Je nutné uvedomiť si fakt, že presnosť modelu je závislá
na vstupných hodnotách, ale aj na type a vlastnostiach výpočetného modelu. V súčasnosti sa používajú 2 typy modelov, každé pre rôzne povodia.
Aqua-Log
Tento model je zložený z čiastkových modelov, ktoré jednotlivo simulujú rôzne procesy v povodí. Výhodou je možnosť upravovať počiatočné vstupné informácie podľa
dodatočných upresnení pre celý model.
Jeden samostatný model SNOW17 simuluje akumuláciu a topenie snehu. Pracuje teda s teplotou vzduchu a množstvom zrážok. Modelované množstvo snehu
v danom povodí je pravidelne upravované podľa aktuálnych meraní a ich vyhodnocovaní (množstvo vody v snehovej pokrývke).
Druhým modelom je zrážkovo- odtokový model Sacramento (SAC-SMA). Tento
je celosvetovo používaný a uznávaný. Simuluje pohyb vody v povodí, teda na povrchu a aj v pôdnom prostredí. Model má definované rôzne zóny ako nádrže. Voda sa
v procese postupu krajinou môže chovať rôzne (výpar, transport, odtok, zadržiavanie,...).
Ďalším je model MAN. Toto je hydrostatický model nádrží, operuje s prítokom,
odtokom, hladinou, objemovými charakteristikami nádrží v danom povodí.
Rôzne modely simulujúce pohyby vody v korytách.
82
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
HYDROG-S
Tento model by sa dal zjednodušene popísať ako graf. V tomto sa využívajú plochy
ako povodia a hrany s vrcholmi modelujú riečnu sieť. Ide teda o schématizáciu celého
povodia. (Funguje len za povodňového stavu.)
Fungovanie je založené na množstve zrážok. Definuje sa množstvo ktoré sa infiltruje a množstvo ktoré bude tvoriť odtok z plochy. Model uvažuje aj podzemnú vodu,
ale tá je braná ako bodové množstvo (1 podzemná nádrž). Tiež je braný v úvahu aj
sneh a jeho topenie a vodné nádrže s ich vlastnosťami.
b)
Manuálne hydrometrické predpovede
Táto metóda je založená na informáciach o jednotlivých prietokoch a časovej
postupnosti vodnej masy rieščnou sieťou. Je to pôvodná metóda používaná ešte
pred zavedením modelov. Množstvo zrážok sa prejavuje na navýšení len ako zväčšenie v medzipovodí. Presnosť tejto predpovede je vysoká aj vďaka vylúčení neistoty
kvantitatívnej predpovede zrážok. Časový predstih je rôzny a závisí na tvare vodnej
siete a jej vlastnostiach.
4.2
Požiare
Tak ako charakter krajiny a jej poloha ovplyvňujú povodne, tak rovnaký vplyv
majú aj na požiare.
Uplatnenie satelitných snímkov pre detekciu požiarov a ich monitorovanie v krajine ako je Česká republika je dosť diskutabilné. Používanie takéhoto systému má
určité obmedzenia. či už ide o rýchlosť detekcie požiaru od jeho vzniku, možnosť
identifikovať požiare až od určitého rozsahu a pod.
Česká republika je pomerne husto osídlená krajina. Veľká časť krajiny je síce
pokrytá lesmi alebo inou vegetáciou, ktorá je náchylná na vznik požiarov. Napriek
tomu je veľká časť týchto oblastí pod ľudským dohľadom, či už profesionálnym,
alebo len náhodným.
83
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Ďalším faktom je, že charakter krajiny počas bežného roku nepatrí medzi veľmi
náchylné k požiaru. S výnimkou období extrémneho sucha nie sú zaznamenávané
požiare väčších rozsahov.
4.2.1
Index nebezpečia požiaru INP
ČHMÚ má v prevádzke aj predpovedný systém pre nebezpečenstvo vzniku požiaru pre územie ČR. Tento systém má, rovnako ako ostatné predpovedné, prezentovaný výstup vo forme mapky. Na tejto sú vyznačené plochy podľa určenia stupňa
INP. Hodnota tohto indexu je 1 – 5, pričom hodnota rastie s nebezpečím.
Tento index je platný pre otvorenú časť krajiny, ktorá je pokrytá vegetáciou.
Predpoveď sa vydáva na 2 dni a to v období apríl až október.
Samotné hodnoty sú určované z reálne nameraných dát zo staníc ČHMÚ a počítajú aj s predpovedanými hodnotami modelu ALADIN. Hodnoty, ktoré sa používajú
sú napríklad vlhkosť pôdy (povrchu), zvlhnutie povrchov, vyparovanie vody organizmami a rastlinami a podmienky pre šírenie požiaru.
Tento systém neslúži na predpoveď ložísk vzniku požiarov, pretože väčšina požiarov vzniká ľudským zavinením. Prínosom je ale hodnotenie náchylnosti okolia pre
ďalšie šírenie požiaru.
4.2.2
Detekcia pomocou satelitných snímkov
Veľa informácii na túto tému už bolo poskytnutých v kapitole 3.3.6. Tieto pochádzajú hlavne z publikácie ktorej je daná kapitola venovaná. Základom je detekcia
požiaru 2 základnými technikami. Prvou je extrémne vysoká teplota voči okoliu a
druhou poškodenie vegetácie v mieste požiaru a teda aj využitie normalizovanáho
vegetačného indexu NDVI.
Ako príklad fungujúceho systému je Hazard Mapping System Fire and Smoke
Product, ktorý slúži pre detekciu požiarov pre územie USA [28].
84
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
Pre európske krajiny funguje zasa informačný systém pre lesné požiare v Európe
EFFIS [29]. Tento je postavený na technológii MODIS. Hlavnou nevýhodou detekcie a monitorovanie rozsiahlejších požiarov je najmä nepresnosť v polohe súvisiaca
s priestorovým rozlíšením, ale aj možnosť zámeny napr. s vulkánom prípadne zlé
vyhodnotenie a tak neodhalené malé požiare.
4.3
Výstražné systémy
Funkcia takýchto služieb sa netýka len povodní, aj keď sa o nich hovorí v tejto
súvislosti vo vyššej miere ako o ostatných. Ich význam je naprieč celým hydrometeorologickým spektrom.
Ako už bolo viackrát spomenuté, fenomén povodní je pre túto geografickú oblasť
najvýznamnejší. Naproti iným prírodným katastrofám, ako sú napríklad požiare, je
možné takúto udalosť predpovedať dosť presne. Najmä z tohto dôvodu je preto veľká
časť venovaná práve tejto problematike.
Z názvu je jasne patrné, že hlavnou úlohou výstražného systému je varovanie - výstraha pred určitými nepriaznivými podmienkami v blízkej budúcnosti, ktoré môžu
mať negatívny vplyv na spoločnosť.
4.3.1
Varovanie obyvateľstva
Samotné varovanie zabezpečuje jednotný systém varovania (JSV). Jeho úlohou
je varovanie obyvateľstva, fyzických a právnických osôb pred možným ohrozením.
Systém spadá pod Generálne riaditeľstvo HZS, koncové zariadenia však spravujú
obce i rôzne právnické či fyzické osoby. Presné znenie je vo vyhláške MVČR č.
380/2002 Sb. Pre zverejňovanie slúžia elektronické sirény a hromadné informačné
prostriedky (televízia, rozhlas,...).
Presná definícia varovania obyvateľstva podľa zákona: „ Varovanie je komplexný
súhrn organizačných, technických a prevádzkových opatrení zabezpečujúcich včasne
predanie varovnej informácie o reálne hroziacej alebo už vzniknutej mimoriadnej
udalosti, vyžadujúcej realizáciu opatrení na ochranu životov a zdravia obyvateľstva, majetku a životného prostredia. Zahŕňa najmä varovný signál, po ktorého
85
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
zaznení bezprostredne nasleduje verbálna tiesňová informácia obyvateľstvu, ktorá
hovorí o akú mimoriadnu udalosť sa jedná. Reakcia obyvateľstva spočíva v urýchlenom zahájení činnosti po zaznení signálu. Táto činnosť je upresnená tiesňovými
informáciami.“
4.3.2
Systém integrovanej výstražnej služby (SIVS)
Oblasť pôsobenia tohto výstražného systému sú rôzne meteorologické, ale aj
hydrologické javy a najmä ich extrémy. V súčasnosti existuje jedno centrálne pracovisko (centrálne predpovedné pracovisko CPP)v Prahe a 6 regionálnych (RPP).
Výstupom, ktorý je dostupný aj pre verejnosť je grafické zobrazenie výstrah pre
dané územie [26].
Typy vydávaných výstražných informácii sú 2 základné. Ich rozdelenie môžme
chápať z hľadiska pohľadu na časovú os. Jednou kategóriou sú predpovede a druhou
informácie o výskyte, teda v podstate o aktuálne varovania.
Predpovedné výstražné informácie (PVI)
Ide o výstrahu pre javmi očakávanými, alebo už prebiehajúcimi s očakávaním ich
ďalšieho trvania. Pre definovanie nebezpečnosti a sily predpovedaného javu sa používajú 4 stupne. Tieto sú na mape farebne rozlíšené (zelené, žltá, oranžová, červené).
V prípade vydania PVI na jav povodní tieto stupne zodpovedajú jednotlivým SPA.
PVI je štandardne vydávaná meteorológom CPP na základe výsledkov meteorologických modelov. V prípade povodní sa konzultuje vydanie s príslušnými hydrologickými orgánmi.
Informácie o výskyte nebezpečných javov (IVNJ)
Tento typ výstrahy sa vydáva operatívne, teda v prípade náhlej zmeny. Ide väčšinou
o lokálne zmeny. Vydanie IVNJ môže byť z CPP alebo RPP. V prípade povodní je
väčšinou nutná konzultácia s hydrológom.
a)
Predpovedná povodňová služba
Hlavnou funkciou tejto služby je poskytovanie výstražných informácii, presných
informácii a predpovedí o nebezpečí vzniku povodne, vzniku povodne, jej ďalšom
86
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
nebezpečnom vývoji a ostatných meteorologických javoch. Tieto informácie sú poskytované najmä povodňovým orgánom, ale aj ďalším účastníkom ochrany pred
povodňami.
Táto služba zahŕňa aj výstražnú službu, ktorá je začlenená pod SIVS.
b)
Výstrahy SIVS
Pomocou tohto systému je možné vydať výstrahu na 32 rôznych výstrah. Tieto
sú rozdelené do 8 skupín.
∙ teplotné a vlhkostné: vysoké , veľmi vysoké, extrémne vysoké teploty, prudký
pokles teploty, silný, veľmi silný a extrémny mráz
∙ vietor:
silný, veľmi silný a extrémne silný vietor
∙ snehové javy:
nová, vysoká a extrémna snehová pokrývka, silné sneženie,
snehová búrka, snehové jazyky, záveje
∙ námrazové javy:
náľadie, početné náľadie, ľadovka, silná ľadovka, veľmi
silná ľadovka, silná námraza
∙ búrkové javy:
silné, veľmi silné a extrémne silné búrky, veľmi silné búrky
s prívalovými zrážkami, extrémne silné búrky s prívalovými zrážkami
∙ dažďové zrážky:
výdatný dážď, veľmi výdatný dážď, extrémne zrážky
∙ povodňové javy:
všetky 3 SPA a extrémne povodňové ohrozenie
4.3.3
Systém výstrah METEOALARM
V rámci spolupráce európskych krajín vznikol program METEOALARM [27].
Je to celoeurópska verzia SIVS. Tento program vznikol aj za spolupráce EUMETNET(sieť európskych meteorologických služieb), ktorý združuje národné meteorologické služby 31 európskych krajín.
Výhodou je najmä to, že jednotlivé meteorologické služby síce používajú ako
podklad pre výpočetné modely širšie informácie,ale prezentované sú len výsledky pre
87
ČVUT v Praze
4. SYSTÉM FUNGOVANIA V ČR
danú krajinu. Prínosom tohto projektu je možnosť jednoducho pristupovať k výstrahám pre európske krajiny na jednom mieste. Odpadá teda nutnosť hľadať jednotlivé
národné meteorologické služby.
Informácie sú poskytované meteorologickými službami zapojených krajín. V prípade potreby funguje presmerovanie práve na stránky národných služieb, čo uľahčuje
hľadanie. Výstrahy sú pre aktuálny a nasledujúci deň.
Spôsob prezentácie výstrah a jednotlivých stupňov je grafická s možnosťou upresnenia, rovnako ako pri SIVS.
Tento projekt je podporovaný aj svetovou meteorologickou organizáciou WMO,
ktorá patrí pod OSN.
88
ČVUT v Praze
5
5. VZOROVÝ DÁTOVÝ MODEL
Vzorový dátový model
Táto časť práce je zameraná na dátový model pre používanie GIS v oblasti
krízového riadenia. Pre každý typ udalosti sú uvedené priestorové dáta (jednotlivé
triedy), ktoré sú potrebné pre túto oblasť.
Niektoré triedy je možné označiť ako základné a nevyhnutné a o niektorých je
možné povedať, že prinášajú určité benefity, ale nie sú nevyhnutné. Rovnako je nutné
podotknúť, že vzťahy jednotlivých orgánov, ktoré sú zapojené do krízového riadenia,
sú rôzne prepletené. To isté sa dá povedať aj o diskutovaných dátach. Veľké množstvo z nich je potrebné pre viaceré (takmer všetky) oblasti. V prípade používania
rovnakých tried pre rôzne účely, rôznymi spôsobmi, je dôležité, uvedomiť si význam
aktualizácie a zdieľania informácii. Je nutné, aby štruktúra, ktorá zabezpečuje aj
prenos informácii, bola funkčná a efektívna a teda nedochádzalo k omylom a chybám. Dôležité však je, že v prípade násobného využívania jednej triedy sa využívajú
už existujúce údaje a obstarávacie náklady sa pritom nezvyšujú.
Pre prehľadnosť boli triedy pri jednotlivých udalostiach rozdelené na 2 skupiny.
Toto rozdelenie je na základe charakteru daného obsahu a to podľa stálosti, či trvanlivosti daných údajov. Jedna kategória sú údaje, ktorých platnosť je dlhodobá a je
nutné tieto údaje len aktualizovať v prípade zmien (cestná sieť). Nevýhodou je väčšinou vyššia vstupná cena pri obstarávaní, výhodou je však predpoklad dlhodobosti
takejto investície. Druhá kategória sú údaje, ktoré sa menia neustále, ako napríklad zrážková predpoveď. Tieto nie je možné mať vopred pripravené tak ako triedy
z predchádzajúcej kategórie, ale je nutné údaje spracovávať podľa aktuálnych zmien
a zapracovávať ich do celku. Náklady pri takýchto triedach sú väčšinou menšie, ale
na druhej strane sú zasa pravidelné a kontinuálne. Pre odvetvie krízového riadenia
je však podstatné, aký prínos majú a či sú takéto investície návratné. Na základe
často sa opakujúcich udalostí typu povodne sa ukazujú investície v tejto oblasti ako
prínosné.
Je nutné dodať, že uvedené triedy nie sú presnejšie charakterizované. Ich obsah
a prínos je len jednoducho načrtnutý. Vytvorenie konkrétneho dátového modelu by
si vyžadovalo obrovské množstvo času a úsilia a nebolo cieľom tejto práce.
89
ČVUT v Praze
5.1
5. VZOROVÝ DÁTOVÝ MODEL
Dátová štruktúra pre povodňové aktivity
Názov
Obsah triedy
Využitie
výškopis
digitálny výškový model územia
základ pre analýzy (simulácie odtoku, prúdenia vody,...)
vodstvo
cestná sieť
povodia, vodné toky, vodné ná-
nevyhnutné pre základné simulá-
drže, objekty na tokoch, rezervo-
cie a modely, administratívne čle-
áre, ostatné
nenie a štruktúru organizácie
verejné
pozemné
komunikácie,
mosty, tunely a ostatné objekty
analýza dostupnosti (zásahy, evakuácia, únikové cesty,...)
slúžiace ako dopravná sieť
dopravné
lodná, železničná, letecká
zraniteľnosť a prípadné náhrady
siete
jednotlivých častí inými (funkčnými), zabezpečenie náhradných
trás,...
energetické
elektrická
siete
bučná sieť
a
plynárenská
distri-
zásobovanie územia potrebnými
energiami,
analýzy
zraniteľ-
nosti,...
vodovodné
siete
jednotky
IZS
vodovodná sieť (zdroje, distribúcia, odberné miesta)
lýzy zraniteľnosti,...
hasičské a policajné stanice, stanovištia záchrannej služby,...
zdravotnícke nemocnice,
miesta
zariadenia
službou,...
významné
štátne
budovy
školy,...
členenie
administratívne
zásobovanie územia vodou, ana-
s
lekárskou
rozmiestnenie
jednotlivých
sú-
častí IZS (ich pôsobiská)
rozmiestnenie
rôznych
zdravot-
níckych zariadení
budovy,
nemocnice,
členenie,
dňové jednotky
povo-
rozmiestnenie dôležitých budov
členenie územia na jednotlivé povodňové obvody, schéma subordinácie a zodpovednosti
adresy
adresné body
jednoznačné značenie adries a prístupu k budovám
90
ČVUT v Praze
štatistické
5. VZOROVÝ DÁTOVÝ MODEL
štatistické údaje o danom území
údaje
štatistické údaje pre charakterizovanie územia pre rôzne potrebné
účely (štruktúra obyvateľstva,...)
varovný
systém
systém
služby
integrovanej
výstražnej
pokrytie potrebných území varovným systémom, jeho členenie a
spravovanie
záplavové
ohrozené územia
plochy, ktoré sú ohrozené pri ur-
územia
čitom stupni povodne
Tabuľka 5.1: Dátový model pre povodňové aktivity - stále dáta.
Názov
Obsah triedy
Využitie
zrážková
kvantitatívna predpoveď zrážok
simulácia chovania vody v danom
predpoveď
povodí (odtok, vsakovanie, zvyšovanie vodnej hladiny)
analýza na-
aktuálne
sýtenia
oblastí
chovania vody v povodí
údaje hlás-
výška hladiny vodného toku
reálne hodnoty pre opravu pred-
nych
nasýtenie
jednotlivých
profi-
ďalší vstupný údaj pre simuláciu
povede a úpravu simulácie
lov
evakuačné
trasy pre evakuáciu oblastí
trasy
z pripravených dát a aktuálnej situácie sa určí trasa pre evakuáciu
oblasti
evakuačné
miesta
miesta
ovaných
zhromažďovania
evaku-
z pripravených dát a aktuálnej situácie sa určia miesta pre evakuáciu oblasti
Tabuľka 5.2: Dátový model pre povodňové aktivity - pravidelne aktualizované údaje.
Pridať je možné ďalšie triedy, ktoré môžu mať veľký prínos. Niektoré informácie môžu byť zahrnuté v iných (napr. geologické vlastnosti - obsiahnuté v modele
AquaLoq). Všeobecne je možné povedať, že na detailnosti a množstve rôznych zaznamenávaných hodnôt (atribútov) je závislý aj výsledný efekt a aj prínos.
91
ČVUT v Praze
5.2
5. VZOROVÝ DÁTOVÝ MODEL
Dátová štruktúra pre prípad požiarov
Pre túto udalosť by bolo možné prebrať triedy z tabuľky č. 5.1. Rozsahovo
by šlo najmä o triedy výškopis až varovný systém. Pri niektorých triedach by sa
však zmenilo primárne využitie (napr. vodovodná sieť pre možnosť využitia tohoto
zdroja pre prípadný zásah, rovnako aj vodstvo, členenie by mohlo obsahovať aj
chránené územia a národné parky a rezervácie, prípade iné typy oblastí). Takáto
zmena je však len vo výslednom využití, samotný obsah sa v podstate nemení a
preto aj náklady zostávajú v podstate nemenné (V niektorých prípadoch môže ísť
o doplnenie atribútových informácii, čo môže znamenať prácu a investície naviac).
Doplnená trieda je v nasledujúcej tabuľke 5.3.
Názov
Obsah triedy
Využitie
vegetačný
plochy pokryté vegetáciou
vymedzenie
pokryv
plôch,
ktoré
majú
vegetačný pokryv (rizikové)
Tabuľka 5.3: Dátový model pre prípad požiaru - stále dáta.
Do druhej kategórie tried by mala byť zaradená trieda so zrážkovou predpoveďou
z tabuľky č. 5.2. Využitie analýzy nasýtenia nie je nutné, ale je možné. Miesto neho
je k dispozícii trieda s indexom nebezpečia požiaru.
Názov
index
ne-
Obsah triedy
Využitie
INP jednotlivých oblastí
definovanie náchylnosti k vzniku
bezpečia
požiaru
požiaru
poveternostné prúdenie vzduchu
definovanie možného šírenia po-
podmienky
žiaru za pomoci vetra
Tabuľka 5.4: Dátový model pre prípad požiaru - pravidelne aktualizované údaje.
92
ČVUT v Praze
ZÁVER
Záver
Krízové udalosti sú súčasťou každej spoločnosti. Snahou je zmierňovať ich negatívny dopad v čo najširšom spektre, aby bola spoločnosť čo najmenej postihnutá.
V tejto práci je objasnené, ako krízové riadenie funguje. Jednak je načrtnuté
fungovanie vo všeobecnosti, ale aj presný systém organizácie, ktorý funguje v ČR aj
s konkrétnymi službami pre podporu tohoto odvetvia.
GIS je nástroj, ktorý prináša možnosť zlepšiť krízové riadenie v mnohých krokoch. Jeho využitie v tomto odvetví má značné možnosti. Fungovanie krízového
riadenia je však komplex veľkého množstva informácii, spracovateľov, systémov riadenia a mnohých ďalších súčastí. Obsiahnuť v tejto práci celý detailný popis fungovania by nebolo možné a ani vhodné.
Využívanie metód GIS sa javí ako vhodným pre túto oblasť. Jednotlivé prvky
a časti sa v praxi používajú. Stále je tu však obrovský priestor, ktorý môže byť
pokrytý jednotným a celistvým systémom, ktorý by mohol byť transparentnejší a
efektívnejší. Vytvoriť však takýto systém je beh na dlhú trať.
Ďalšou dôležitou časťou, na ktorú sa táto práca snažila poukázať, je nadnárodná
spolupráca. Využívať poznatky iných odborníkov, deliť sa o ne a vyvíjať spoluprácu
je dnes prevažujúcim trendom. Tento prístup je v samotnej podstate spôsob učenia
sa navzájom. Príklady do tejto práce boli vybrané z veľkého množstva na základe
ich využiteľnosti v oblasti ČR.
Veľkou výhodou využívania družicových snímkov je fakt, že tieto sú stále dostupnejšie a ich vlastnosti sa neustále zlepšujú. Tak rastie aj ich využiteľnosť aj pre
tento obor. V súčasnej dobe sa možnosti na získavanie týchto dát zlepšujú a je tak
možné dostať sa tak voľnejšie k rozsiahlejším dátam.
Pozitívom je zistenie, že systém, akým funguje krízové riadenie v ČR má dobrú
úroveň. Nutné je však, neuspokojiť sa so súčasným stavom, ale zlepšovať systém, aby
boli výsledky lepšie. Z pohľadu spracovateľa tejto práce by bolo zaujímavé začať sa
teraz zaoberať detailnejšie hoc i len malou časťou systému a jeho fungovaním.
Jednoznačne je však možné povedať, že aplikovanie GIS a jeho metód pre oblasť
krízového riadenia má veľký potenciál.
93
ČVUT v Praze
LITERATÚRA
Literatúra
[1]
BŘEHOVSKÝ, M., JEDLIČKA, K. Úvod do Geografických Informačních Systémů
[online]. Citované 22. 03. 2012. Dostupné z URL:
<http://www.gis.zcu.
cz/studium/ugi/e-skripta/ugi.pdf>.
[2]
GARDOŇOVÁ a. Příklady možností použít GIS v katastru nemovistostí na Slovensku
[online]. Citované 22. 04. 2014. Dostupné z URL:
<http://gama.fsv.
cvut.cz/~cepek/proj/bp/2012/alzbeta-gardonova-bp-2012.pdf>.
[3]
Fyzikálne vlastnosti pre potreby DPZ
z URL:
[4]
[online]. Citované 22. 04. 2014. Dostupné
<https://akela.mendelu.cz/~xfejfar/NSA/DPZ.pdf>.
GISAT Družicová data [online]. Citované 22. 04. 2014. Dostupné z URL: <http:
//www.gisat.cz/images/upload/2d03b_gisat-druzicova-data.pdf>.
[5]
The Value of Geo-Information for Disaster and Risk Management (VALID):
Benefit Analysis and Stakeholder Assessment
Dostupné z URL:
[6]
[online]. Citované 20. 01. 2014.
<https://app.box.com/s/ch80uodlfz29tzn11f9q>.
Geoinformation for Disaster and Risk Management – Examples and Best
Practices
[online]. Citované 20. 01. 2014. Dostupné z URL:
<http://fig.net/
jbgis/publications/jbgis_booklet_2010.pdf>.
[7]
CRED clenenie
[online]. Citované 20. 01. 2014. Dostupné z URL:
<http://
cred.be/sites/default/files/DisCatClass_264.pdf>.
[8]
Disaster Loss Database Standards
stupné z URL:
[online].
Citované
20. 01. 2014.
Do-
<http://www.gripweb.org/gripweb/sites/default/files/
methodologies_tools/Disaster%20database%20standards_black.pdf>.
[9]
Štandard ISO pre značenie krajín
z URL:
[10]
[online]. Citované 20. 01. 2014. Dostupné
<http://www.iso.org/iso/country_codes/country_codes>.
Disaster Information Management System
stupné z URL:
[online]. Citované 20. 01. 2014. Do-
<http://www.desinventar.net/>.
94
ČVUT v Praze
[11]
Databázy krízových situácií GRIPweb
z URL:
[12]
[online]. Citované 20. 01. 2014. Dostupné
<http://www.gripweb.org/gripweb/?q=disaster-database>.
EM-DAT The International Disaster Database
Dostupné z URL:
[13] CKR
[online]. Citované 20. 01. 2014.
<http://www.emdat.be/database>.
definované a rozdelené podľa
Dostupné z URL:
[14]
LITERATÚRA
UN-SPIDER [online]. Citované 20. 01. 2014.
<http://www.un-spider.org/glossary/term/6016>.
Terminologický slovník - krizové řízení a plánování obrany státu
Citované
01. 02. 2014.
Dostupné
z
URL:
[online].
<http://www.mvcr.cz/clanek/
terminologicky-slovnik-krizove-rizeni-a-planovani-obrany-statu.
aspx>.
[15]
Vaníček,J. Právní úprava krizového řízení v ČR: vybrané problémy právní teorie
i praxe.
[16]
Eurolex Bohemia 2006,ISBN 80-86861-69-4
Krízové riadenie -
MVČR [online]. Citované 01. 02. 2014. Dostupné z URL:
<http://www.mvcr.cz/clanek/krizove-rizeni-72.aspx>.
[17]
Study On The Method Of Establishment Of Normal Water Extent Database For Flood Monitoring Using Remote Sensing
vané 24. 03. 2014. Dostupné z URL:
[online].
Cito-
<http://ieeexplore.ieee.org/stamp/
stamp.jsp?arnumber=01026440>.
[18]
Fire recognition potential of the bi-spectral Infrared Detection (BIRD) satellite
[online]. Citované 27. 03. 2014. Dostupné z URL:
<http://www.researchgate.
net/publication/224789216_Fire_recognition_potential_of_the_
bi-spectral_Infrared_Detection_%28BIRD%29_satellite>.
[19]
Metodický pokyn odboru ochrany vod MŽP č. 9/2011 k zabezpečení hlásné
a předpovědní povodňové služby
z
URL:
[online].
Citované
10. 04. 2014.
Dostupné
<http://www.dppcr.cz/prilohy/pravo/Metodicky_pokyn_HPPS_
2011.pdf>.
[20]
Hlásna a predpovedná povodňová služba – hlásne profily.
16. 04. 2014. Dostupné z URL:
[online]. Citované
<http://hydro.chmi.cz/hpps/>.
95
ČVUT v Praze
[21]
LITERATÚRA
Metodika spravovávania zrážkových informácii
Dostupné z URL:
[22]
[online]. Citované 16. 04. 2014.
<http://hydro.chmi.cz/hpps/hpps_srzinfo.php>.
Povodňový informačný systém
[online]. Citované 12. 04. 2014. Dostupné z URL:
<http://www.povis.cz/html/>.
[23]
Mapy zrážkovej činnosti ČHMÚ
z URL:
[24]
[online].
Citované
16. 04. 2014.
Dostupné
<http://hydro.chmi.cz/hpps/main_rain.php?id=1&t=r>.
Indikátor prívalových povodní
[online]. Citované 16. 04. 2014. Dostupné z URL:
<http://hydro.chmi.cz/hpps/main_rain.php?mt=ffg>.
[25]
Predpovedný model ALADIN
[online]. Citované 18. 04. 2014. Dostupné z URL:
<http://www.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/ov/aladin/results/
ala.html>.
[26]
Systém integrovanej výstražnej služby
z
URL:
[online]. Citované 18. 04. 2014. Dostupné
<http://www.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/om/zpravy/
index.html>.
[27]
Systém výstrah METEOALARM
z URL:
[28]
<http://www.meteoalarm.eu/index.php?lang=ce_CZ>.
Systém monitorovania požiarov pre USA
stupné z URL:
[29]
[online]. Citované 18. 04. 2014. Dostupné
[online]. Citované 20. 04. 2014. Do-
<http://www.ospo.noaa.gov/Products/land/hms.html>.
Systém monitorovania požiarov pre európske krajiny
20. 04. 2014.
Dostupné
z
URL:
effis/>.
96
[online].
Citované
<http://forest.jrc.ec.europa.eu/
ČVUT v Praze
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
Zoznam použitých skratiek
ČVUT
České vysoké učení technické
FSv
Fakulta stavební
GIS
Geografický informačný systém
DPZ
Diaľkový prieskum Zeme
OSN
Organizácia spojených národov
CKR
cyklus krízového riadenia
UNOOSA
úrad OSN pre vesmírne záležitosti
CRED
Centre for Research on the Epidemiology of Disasters
GRIP
Global Risk Information Platform
UNDP
rozvojový program OSN
EM-DAT
medzinárodná databáza katastrof
UN-SPIDER
platforma OSN pre kozmické informácie v krízovom riadení a
reakcie na mimoriadne situácie
ČR
Česká republika
EU
Európska únia
NATO
Organizácia severoatlantickej zmluvy
MVČR
Ministerstvo vnútra Českej republiky
IZS
Integrovaný záchranný systém
HZS ČR
hasičský záchranný zbor ČR
ČNB
Česká národní banka
ORP
obec s rozšírenou pôsobnosťou
97
ČVUT v Praze
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
GDACS
Globálny výstražný systém pred katastrofami a koordinačný systém
WMS
webové mapové služby
ČHMÚ
Český hydrometeorologický ústav
SPA
stupeň povodňovej aktivity
POVIS
Povodňový informačný systém
HPPS
hlásna a predpovedná povodňová služba
JSV
jednotný systém varovania
SIVS
systém integrovanej výstražnej služby
98
Download

Rozbor možností řešení řízení rizikových stavů v České republice s