OBSAH
 Editoriál
 príhovor riaditeľky ZŠ Mgr. Miroslavy Rebrovej
 Tak to sme zasa my...
 vtipné charakteristiky jednotlivých tried
 Kalendárium
 čo nás postretlo a neminulo v tomto školskom roku
 Fotoreportáže
 Deň matiek /z vystúpenia detí mamičkám /
 Deň detí /náš sviatočný deň od rána do večera/
 Škola v prírode/ super týždeň pod Sitnom/
 Dopravné ihrisko/ jazdím, jazdíš, jazdíme /
 Vlastná tvorba
 literárne práce našich žiakov /fakt dobré/
 Humor je soľou zeme
 za hrsť vtipov
 táraninky
 Prázdninový špeciál
 hádanky pre múdre hlavičky
 omaľovánka pre šikovné ručičky
 neskúšačik na budúci školský rok
 Zvonec na koniec
EDITORIÁL
alebo Čo nás na konci roka skoro zasypalo a čo by nás mohlo...
Tak sa z našej školy stala školička, teda rečou úradnou, zmenili sme sa na
neplnoorganizovanú školu s ročníkmi 1. stupňa základnej školy. Presťahovali
sme sa o poschodie vyššie, aby sme mohli byť všetci spolu a nebolo nám v tej
veľkej škole smutno. Cez prázdniny sme si vymaľovali triedy, lavice
a stoličky veselými farbami /to aby nám bolo veselšie/, vymenili sme staré
a poškodené dvere za úplne nové, ktoré nám zakúpil Obecný úrad Horné
Lefantovce, a už sme len čakali na naše deti a prvé školské zvonenie.
Hoci sa počet detí, učiteľov aj finančných prostriedkov zredukoval na
polovicu, školský rok sme začali pripravení na 100% s dvoma reformnými
a dvoma klasickými ročníkmi. V duchu motta nášho školského vzdelávacieho
programu „ Učiť sa pre život, nie pre školu“, pripravení dať našim deťom
dobré základy vo všetkých oblastiach poznávania sveta, ale tiež, a v tom sme
špecifickí, základy hudby prostredníctvom výučby hry na flaute, základy
cudzieho jazyka už od 1. ročníka, základy spoločenského správania
a prezentačných schopností v dramatickom umení. A tí, čo dali našej škole
dôveru, ale aj tí, ktorí sledovali naše deti prostredníctvom ich vystúpení, iste
uznajú, že sme iní, že naše deti sú veľmi šikovné, ale hlavne, že každé z nich
dostane šancu byť výnimočné.
Aj v tomto školskom roku sa naša škola zapojila do viacerých projektov
a súťaží, v ktorých si deti i pani učiteľky mohli vyskúšať svoj talent,
schopnosti či zručnosti. Mnohým z nás sa aj darilo. V rámci projektu Učenie
nás baví získala naša škola päť nových počítačov a na hodinách informatiky
pracuje každé dieťa pri svojom vlastnom počítači. Aktívne začala žiakom
slúžiť aj školská knižnica, deti dostali čitateľské preukazy a pravidelne
knižnicu navštevujú.
No a na konci školského roka sme v rámci projektu Environmentálnej
komunikácie v obci zbierali papier. A to všetci- celá obec, a to nie len
školopovinné deti. Rodičia, pani učiteľky, zamestnanci školy, babky, dedkovia,
susedia, dobrí známi i neznámi, všetci horúčkovito znášali papier a pripisovali
ho na „kontá“ jednotlivých tried, až nás po troch týždňoch papier v kontajneri
skoro zasypal. Ale nám to vôbec nevadí. Práve naopak. Chceme, aby ste nás
naďalej zasypávali nie len papierom, ale aj svojimi podnetnými názormi
a nápadmi, svojou podporou, svojou pomocou, lebo len tak môžeme byť lepšími
pre vás a vaše deti. A za to vám úprimne ďakujeme.
Mgr. Miroslava Rebrová
TAK TO SME ZASA MY...
/ako sa vidíme my a ako nás vidia naše pani učiteľky/
Čertíci z 1.triedy
...keď si šťastný urob smajlíka  , keď si hustý urob bobríka :o)), keď si
zlostný urob čertíka §:o)... spieva sa v reklame a my si to tiež môžeme
pospevovať, lebo sme šťastní, silní, hustí, ale aj múdri...
Tak rýchlo sa skončil tento prvý rok, a to sme len nedávno otvárali školskú
bránu, aby sme tieto milé a ustráchané očká privítali v našej škole. Rok plný
poznávania, objavovania. Najťažší rok v živote človeka.
Prváci
Prvá trieda, to je krása,
každý kričí, každý jasá.
Prváci sú malá- milá skupinka,
povedali by sme ako taká rodinka.
Po celý rok v škole sedeli,
aby na konci niečo vedeli.
Čítať, písať tiež počítať,
cvičiť, kresliť aj sa pýtať.
Sem-tam skáču vykrikujú,
zvonček zvoniť nepočujú
aj pravidlá sem-tam porušujú.
Dievčatá a chlapci
ako malí vrabci,
učeniu sa venujú,
na prázdniny trénujú.
1.ročník:
Triedna učiteľka: Mgr.Dana Babocká
Andrej Babocký, Štefan Šima, Patrik Rábik, Matej Ťažár, Urban Fazekaš,
Janette Benďáková, Janka Arpášová, Sára Némová, Lucia Balková
Trpaslíci z 2.triedy
...Snehulienka kráčala a kráčala, až prišla na čistinku. Stála tam malá
chalúpka. Všetko na nej bolo maličké, menšie ako na iných domčekoch, ktoré
poznala. Otvorila dvere...
Každý by mal vedieť všetko, keď trpaslíkom velí Vedko. Šťastko robí náladu,
často skáče von z radu. Kýblik radí v každej veci, vždy pomôže, vieme všetci.
Hamblivcove rozpaky vyliečime raz, dva, tri. Hapčí choroby vždy máva
a v učení potom pláva. Spachtoš zíva nad čítaním, nemá problém
s rozprávaním. Dudrošove „čisté ruky“ spôsobujú všetkým muky. Ale to, čo
spolu máme, nikomu si vziať nedáme. Lebo tak to u nás chodí, učíš sa, dobre sa
vodí.
2. ročník:
Triedna učiteľka: Mgr.Miroslava Rebrová
Martin Mencel, Jozef Hamara, Erik Majer, Dávid Báleš, Jakub Néma, Martina
Obertášová, Kristína Hruboňová
Kamaráti macka Pooh z 3.triedy
Sme takí, akí sme, pojašení, popletení, pobláznení, uvravení, netrpezliví...A
mohli by sme ešte pokračovať, ale nebola by to celkom pravda, pretože nikto
nemá len zlé vlastnosti, ale aj dobré. Sme súdržní, veď sme dvakrát
v priebehu jedného školského roka vyhrali zber papiera. Súťaž bola pre nás
výzvou ukázať, že si vieme navzájom pomáhať. A to za každých okolností. Aj
vtedy, keď sa to našej triednej najmenej páči. Našepkávame si totiž pri
odpovediach. Veď kamarát je kamarát a treba mu predsa pomôcť. Družina
macka Pooh drží vždy spolu!
3. ročník:
Triedna učiteľka: Mgr. Janka Jankulová
Miroslav Čergeť, Martin Gorog, Samuel Nergeš, Monika Čergeťová, Natália
Balážiová, Natália Gorogová, Lucia Hanusová
Bobríci odvahy zo 4.triedy
Tak tu nás máte! Určite sa vám nemusíme predstavovať. O zvučné meno
našej triedy sa vždy postaráme. Veď vidíte akí sme z toho nezbedníctva
zmorení, že nevládzeme ani stáť. Tie ustavičné škriepky a hádky medzi nami
chalanmi /prepáč, Adrika /nás občas rozdeľujú, inokedy zasa spájajú. Jediná
„baba“ v našej triede to veru nemá s nami ľahké. Ak chce byť „chalan“ ako my,
musí hrať futbal, strieľať zo vzduchovky, hrať stolný tenis a počúvať tie
naše chlapčenské „keci.“
4.ročník:
Triedna učiteľka: Mgr.Eva Báreková
Tomáš Néma, Sebastián Láslop, Adriana Gažiová, Martin Kuna, Marek Arpáš,
Denis Báleš, Adam Hruška, Róbert Arpáš
KALENDÁRIUM
/ čo nás postretlo a neminulo v tomto školskom roku/
SEPTEMBER
Štartovací týždeň
Po dĺĺĺĺhočiznej prázdninovej prestávke sa nám len ťažko vstávalo do školy.
Vedeli sme, že nás opäť čaká ranné zvonenie budíka, raňajky, ktoré
nestíhame, lebo sme neskoro vstali, školské povinnosti, domáce úlohy... Veď
ako sa hovorí „škola volá“ a aj tá naša nás už 2. septembra znova volala. Čakalo
nás však prekvapenie „trojdňový odklad povinností“. Teda, nebolo to úplné
voľno, ale bolo to štar-to-va-nie. Volalo sa to Osobnostný a sociálny rozvoj
a Dopravná výchova, no my sme si vlastne zopakovali, ako sa bezpečne chodí
po ceste do školy, ako sa správame k spolužiakom, ako sa správame v škole, čo
nám v nej nesmie chýbať, ako sa správne učiť. / A ešte sme mali aj dosť času,
aby sme si poklebetili o prázdninových zážitkoch./
Jesenný zber papiera
Keďže zbierať papier na jar už vieme, v záujme ochrany životného
prostredia a s cieľom zachrániť nejaký ten smrek, rozhodli sme sa zbierať
papier aj na jeseň. Išlo to ako po masle a papier v kontajneri pribúdal jedna
radosť. Spolu sme nazbierali 3383 kg. Najlepší zberači boli žiaci 3. ročníka,
ktorí nazbierali 1124 kg papiera. Medzi zberačmi- jednotlivcami vyhral
Andrej Babocký z 1. ročníka.
OKTÓBER
Program pre našich starkých
Október je už tradične vyhlásený za Mesiac úcty k starším. My - žiaci ZŠ
to už vieme tiež. Vieme to už vlastne od obdobia návštevy MŠ. Vtedy sme sa
ako „malkáči“ tešili, že uvidíme usmiate tváre našich starkých, keď sme sa im
prišli ukázať s kultúrnym programom. Tak tomu bolo aj v jednu októbrovú
nedeľu, kde sme už ako „veľkáči“ vystúpili s pestrým programom, ktorý sme
pre nich s láskou pripravili. Starkí mali veľkú radosť. Tešili sa najmä tomu,
keď uvideli práve toho svojho vnuka, ktorému boli ochotní prepáčiť aj
prípadnú chybičku v prednese, či nie úplne presný tón v piesni. A tak nás po
ukončení programu hrial príjemný pocit pri srdiečku, že aj naším pričinením
sme im spestrili jesenné odpoludnie.
Zber jedlých gaštanov
K jeseni už asi neodmysliteľne patrí vôňa pečených gaštanov. Mňam! A tak
sme sa v jedno októbrové popoludnie vybrali zbierať gaštany do miestnej
gaštanice. Vyzbrojení vreckami a odhodlaním nazbierať čo najviac, vykročili
sme hľadať vytúžené plody jesene. Pri strelnici sme mali odbočiť, no práve sa
tu vykonávala ťažba dreva. Trochu nás to sklamalo, no pokračovali sme ďalej
až k bývalému liečebnému ústavu. Na „miesto činu“ nás napokon priviedol náš
spolužiak Robo. To ste mali vidieť! Pichliače – nepichliače, všetci hlavy dolu
a zbierame o stošesť. Nikto neodišiel naprázdno. Mierne unavení, zato však
s plnými vreckami gaštanov, sme sa vracali domov. To bola večer maškrta!
Šarkaniáda
Počasie sa nechcelo umúdriť. Šarkanov sme mali naukladaných všade.
Niektorí, len tak pre zábavu, lietali cez prestávky v triedach. Ale v jeden
pondelok to konečne prišlo. Deň bol od rána veterný, čo sa našim šarkanom
veľmi pozdávalo. Bolo síce chladno, ale vietor dul a dul. A tak sa naše nové
ihrisko čoskoro zmenilo na šarkaniu nemocnicu. Niektorí „kamikadze“ totiž
nezvládli nápor vetra a skončili prilepení na sieťach ihriska. Ale aj tak to
stálo za to.
Halloween
V našej škole vôbec nestraší. Teda, normálne počas školského roka tu
nestraší, ale keď príde Halloween, to je iná vec. Vtedy sa každý z nás rád
premení na strašidlo a strašíme, zabávame sa a tancujeme, až sa nám
„ z kečky parí.“ Aj v tomto roku sme sa stretli 28. októbra na Halloweenskej
párty, ktorá bola spojená so súťažou O najkrajšiu tekvicu. A tak, kým sme sa
my v triede tancovali ako zombíci na Jacksonov Thriller, rodičovská porota
vybrala najkrajšiu tekvicu. V tomto roku vyhrala tekvička, ktorú vyrezali
a vyzdobili šikovné ruky v rodine
NOVEMBER
Stop drogám
Slovo, ktoré skrýva veľa, veľa nebezpečného a nezdravého. Naše deti to
dobre vedia a my máme z toho veľkú radosť. Znamená to teda, že sú rady na
svete, chcú žiť dlho a zdravo. „Malé“ deti, (prepáčte za výraz malé) mám na
mysli prvákov, druhákov, tretiakov a štvrtákov, vedia hovoriť o sile a význame
slova „droga“. No neskôr, keď sú starší, bývajú zvedaví, zábudliví
a nedôverčiví. Niektorí sa pokúšajú tieto ZLÉ veci skúšať a stáva sa, že im aj
podľahnú. No my sme tých „nadrogovaných“ uväznili na nástenke, a keď
odchádzame zo školy, vidíme ich nešťastné duše, ktoré nás prosia
o vyslobodenie. Ak poznáš niekoho, kto s tým začal, pokús sa zachrániť ho.
Povedz mu o zaujímavých veciach, ktoré môže robiť, aby droge nepodľahol.
Sú to aktivity, ktorými sme sa bavili i my, práve v Týždni boja proti drogám.
DECEMBER
Mikuláš
Zo školy nám dali voľno,
do divadla v Nitre rovno.
Na vandrovku vajce išlo,
aj nám by sa také zišlo.
A keď sme sa vrátili,
tak sme niečo zažili.
Kde sa vzal, tu sa vzal,
za dverami veselý,
usmiaty Mikuláš stál.
Zvončekom vyzváňal,
darčeky nám rozdával.
Tíško sme mu zaspievali,
básničky mu povedali.
Navštívil on všetky triedy,
priniesol aj kúsok kriedy? Asi
nie. A zas, o rok, on sa vráti,
zostali z nás kamaráti.
Vianočný benefičný koncert
Keby ste to nevedeli, už 7-krát sme pre vás pripravili benefičný koncert.
Možno by si niekto myslel, že to bez „veľkáčov“ nezvládneme, ale opak je
pravdou. Vymyslené to bolo tak, aby sme sa veľmi nenaháňali a zároveň
predviedli, čo vieme. V „kľude“ a „pohodičke“ sme to napokon všetko zvládli.
Prišlo veľa ľudí, rodičov, priateľov a iných zvedavcov. Dobre urobili, veď my
máme vždy čo ponúknuť. Pomohli nám dobrí ľudia, finančne aj pomocnou
rukou. Ďakujeme!
Učenie nás baví
V mesiaci december sa naša škola zapojila aj do projektu Učenie nás baví.
Dostali sme päť nových „suprových“ počítačov s LCD monitormi
a dataprojektor. Takže teraz môže každý žiak na hodine informatiky
pracovať pri svojom vlastnom osobnom počítači, a nie pri „dvojosobnom“ či
„trojosobnom“ , ako to bolo predtým. A to je tiež super. Tak už viete, prečo
nás bude učenie baviť?
JANUÁR
Pytagoriáda
Tretiaci a štvrtáci z našej školy si 13. januára 2010 zmerali svoje sily
v riešení zaujímavých matematických úloh. Táto súťaž je pomenovaná podľa
slávneho gréckeho matematika Pytagora, teda sme sa tak „mysliteľsky“ tvárili
všetci. Ale asi nám tá trinástka nepriniesla veľa šťastia. Po skončení súťaže
pani učiteľka Jankulová testy vyhodnotila, aby najúspešnejší riešitelia
postúpili do okresného kola tejto súťaže v Nitre. Tým úspešným „Pytagorom“
u nás bola Natálka Görögová z 3. ročníka, ktorá sa 13. apríla zúčastnila aj
okresného kola v Nitre.
Hviezdoslavov Kubín
Hviezdoslavov Kubín bol v tomto školskom roku
o čosi skôr. Triedne aj školské kolá sa
uskutočnili už v januári, tak sme už cez zimné
prázdniny „prelúskavali“ texty. Súťažili sme
v prednese poézie aj prózy, a to žiaci 2. až
4.ročníka. V kategórii poézie vyhrala Natália
Gorogová z 3. ročníka a v próze bola najlepšia
Martina Obertášová z 2. ročníka.
Matematická olympiáda
Stalo sa už tradíciou, že každý rok sa naša škola zapája do matematickej
olympiády. Nebolo tomu inak ani tento školský rok – zúčastnili sa jej žiaci 4.
ročníka. Olympiáda sa skladala z dvoch kôl. Prvé kolo bolo domáce
-matematické úlohy sa počítali doma. Riešili a potili sa štvrtáci /a ich
rodiny/:A. Gažiová, M. Kuna,R. Arpáš, M. Arpáš a J. Danáč. Po zvládnutí
domáceho kola písali dňa 21. januára 2010 štyria žiaci úlohy školského kola,
ktoré pozostávalo z 3 úloh. Úspešným riešiteľom bol s 12
bodmi Martin Kuna.
Polročné vysvedčenie
A keďže sme skoro celý január počítali my- žiaci, na
konci mesiaca nám to „spočítali“ pani učiteľky. V posledný
januárový deň sme totiž dostali polročné vysvedčenia. Uf!
Ale nevadí, v tomto roku máme ešte jeden pokus.
FEBRUÁR
Vychádzka ku krmelcu
Dňa 24.2. 2010 popoludní sme sa vybrali ku krmelcu nakŕmiť lesné zvieratká.
Niesli sme kukuricu, jačmeň, jabĺčka, suchý chlieb, mrkvu, zemiaky – skrátka,
kto čo mal. K veľkému krmelcu „Pod skalou“ nás viedol pán školník, za ktorým
nás cupotalo 17. Cesta bola miestami blatistá, ale všetky nástrahy zimného
počasia sme zvládli. Pri krmelci každý vysypal obsah svojho batoha a po
načerpaní síl sme s pocitom, že sme pre nebývalo dlhou zimou skúšané
zvieratká niečo dobré urobili, spokojní odchádzali domov.
Karneval
Fašiangy, Turíce..... Každý sa v tomto čase veselý a my nie sme výnimkou.
Masky sú vždy krásne a hudba nás aj tentoraz lákala do tanca. Cez prestávky
sa masky aj nemasky mohli zapojiť do zábavných súťaží. Kto uspel, získal
tombolové lístky a sladkosť. Lístky pokračovali do záverečného žrebovania.
Ceny do tomboly /“ kúlových“ plyšákov a iné super veci/ nám tentoraz venoval
náš dobrý sponzor- ujo školník. Ďakujeme.
MAREC
Beseda s príslušníkmi políci
Jedného dňa, presnejšie 17. marca, k nám do školy zavítali až traja policajti.
Teda vlastne dve tety policajtky a jeden ujo policajt. Nie, nemali sme na škole
zlodeja , ani sa nikto nestratil. Našťastie sa vôbec nič nestalo. Policajti prišli
preto, aby nám porozprávali o svojej práci a pripomenuli nám, ako sa máme
správať na ceste i mimo nej. Boli to totiž dopravní policajti, po našom
-dopraváci. My sme sa samozrejme nedali zahanbiť a ukázali sme im, že
poznáme dopravné predpisy a dopravné značky, a že z nás vyrastú zodpovední
chodci, cyklisti a možno aj budúci vodiči. Sväto- sväte sme im sľúbili, že
budeme prechádzať len na zelenú a v žiadnom prípade sa nebudeme hrať na
vozovke. Aby nás bolo už za šera lepšie vidieť, rozdali nám reflexné pásky.
Tiež sme si mohli zblízka obzrieť naozajstnú policajnú zbraň/ samozrejme
nenabitú/, čo prilákalo najmä chlapcov ale aj niektoré dievčatá, možno budúce
policajtky.
Matematický klokan
Ďalšie počítanie na nás čakalo aj v marci. Žiaci 2., 3. a 4. ročníka sa 22.
marca zapojili do medzinárodnej matematickej súťaže Matematický klokan.
Úlohy boli zadané formou testu. Pre niektorých žiakov to mohlo znamenať aj
to, že si správnu odpoveď mohli „tipnúť“. Pani učiteľka, ktorá mala dozor na
tejto súťaži, im to však veľmi neodporúčala, pretože takto pri nesprávnom
„tipe“, zbytočne strácali bod . Rozumnejšie bolo danú úlohu ponechať
nevyriešenú. Čas, za ktorý museli súťažiaci úlohy zvládnuť, bol 60 minút,
počas ktorých sa museli popasovať s osemnástimi úlohami. Motivujúce bolo,
že každý účastník bol odmenený účastníckym diplomom, čo bolo pre mnohých
motivujúce. Diplom úspešného riešiteľa spomedzi sedemnástich žiakov z našej
školy získal M. Kuna zo 4. triedy. Hovorí vám to meno niečo? Nuž, je to
naozaj bystrá hlavička, pretože obstáť v medzinárodnej súťaži nie je ľahké.
Veľkonočná burza
Keď zbadáte v obci leták s názvom Veľkonočná burza, mali by ste
spozornieť a striehnuť, kde, kedy a ako. Veď naši stáli zákazníci stoja a
čakajú v rade celé minúty! A keď sa konečne začne predávať, rýchlo sa
ponáhľajú, aby získali tie najkrajšie kúsky. Aj tento rok to bolo tak. A veru
bolo z čoho vyberať. Vajíčka, kuriatka, či veľkonočné zajačiky sa míňali jedna
radosť. Niektorým oneskorencom sme museli smutne oznámiť, že už nemáme.
Nuž čo, naše deti aj pani učiteľky sú veľmi šikovné a s láskou pripravili veľa
pekných vecičiek, po ktorých sa len tak zaprášilo. Pre všetkých oneskorencov
je tu malá ukážka.
Zber bateriek
V školskom roku 2009/2010 sa naša škola zapojila do environmentálneho
projektu Baterky na správnom mieste. Cieľom projektu je upozorniť na
dôležitosť zberu a triedenia nebezpečného odpadu, čím sa zníži riziko
ohrozenia životného prostredia i zdravia človeka. Recyklobox na baterky je
umiestnený na viditeľnom mieste v dolnom respíriu pri vchode do školy.
Zbierame všetky prenosné baterky teda také, ktoré môžeme ručne prenášať
a sú uzatvorené. Všetkým, ktorí priniesli použité vybité prenosné baterky,
ďakujeme a ostatných prosíme, aby sa tiž zapojili do zberu. Odvoz a následné
znehodnotenie bateriek zabezpečuje spoločnosť AKU-TRANS.
APRÍL
Slávik Slovenska
Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali... Zaspievali si niektorí z nás 12.
apríla, keď sa na našej škole konalo školské kolo súťaže Slávik Slovenska.
Spievalo sa „pod taktovkou“ pani vychovávateľky Hupkovej v pekne
vyzdobenom školskom klube detí už od 13. hodiny. Tento ročník súťaže bol
výnimočný tým, že bol jubilejný, v poradí dvadsiaty, o čom nám pani
vychovávateľka v úvode súťaže veľmi zaujímavo porozprávala. Viacerí sa
predstavili so striebrom či bronzovom hrdle, no do okresnej súťaže porota
poslala zlatého slávika, víťaza 1. kategórie Andreja Babockého.
Rozprávkový vlak
A je to tu ! Chvíľu pred obedom, presne 16. apríla 2010 , k nám do Horných
Lefantoviec konečne dorazil vlak. Nebol to hocijaký vlak, ale rozprávkový.
Trošku meškal, ale to je v poriadku, keďže do našej obce žiadne koľajnice
nevedú. Po ceste, a ešte k tomu hore kopcom, to mal asi ťažké. Tak sme ho
teda čakali a dočkali sme sa . Rozprávkový vlak nás rozospieval, roztlieskal,
ale hlavne rozosmial. Takým veselým vlakom sme ešte nikdy v živote
necestovali. Smutno nám bolo iba vtedy, keď zapískal na odchod. Dúfame, že
nás ešte niekedy povozí.
MÁJ
Beseda o ochrane prírody
Pôvodne sme plánovali v apríli, no až v máji sa uskutočnila beseda
s pracovníkom Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie pánom Viktorom
Mlynekom. Nuž darmo, ochranári majú práve v apríli v lese najviac práce, tak
sme museli chvíľu počkať. Ale vyplatilo sa nám to. Ujo ochranár nám
premietol obrázky lesných zvierat a naučil nás spoznávať ich po zvukoch.
Beseda bola veľmi zaujímavá, doplnená množstvom zážitkov a veselých príhod.
Najviac nás pobavila príhoda o maškrtnom medveďovi, ktorý toľko vylizoval
med z vedra, až sa mu v ňom zasekla hlava. Vidíte decká, maškrtnosť sa
niekedy nevypláca.
Jarný zber papiera
Pani učiteľky vždy hovoria, že opakovanie je matkou múdrosti. A tak sme
si, pre veľký úspech, zber papiera zopakovali aj na jar. Zber sa uskutočnil v
dňoch 5. až 21. mája . Odštartovala ním zberateľská horúčka, akú na škole
nepamätáme. Hlavne medzi tretím a štvrtým ročníkom. V posledný týždeň už
takmer všetci žiaci striehli, kto prinesie papier a komu. Výsledok bol
veľkolepý. Spolu sme nazbierali 6 639 kg papiera. Vyhrali, ako inak, žiaci 3.
ročníka, ktorí si za odmenu môžu užiť už druhý voľný deň v tomto školskom
roku. Najviac papiera priniesol tretiak Mirko Čergeť. Nazbieral 662 kg.
Víťazstvo si skutočne zaslúži, lebo celý týždeň chodil po dedine zbierať
papier. Nás ostatných však môže tešiť aspoň fakt, že sme spolu zachránili 110
smrekov!
FOTOREPORTÁŽE
DEŇ MATIEK
Druhá májová nedeľa patrí každoročne všetkým mamičkám, ktoré oslavujú
svoj sviatok – Deň matiek. Mamu máme každý len jednu. Občas však
zabúdame, že je to práve tá naša láskavá mama, ktorá to s nami myslí
najlepšie. Mama je tá, ktorá mi darovala život. Mama je tá, ktorá neúnavne
stála pri mojej postieľke. Mama je tá, ktorá prebdela nie jednu noc, keď som
bol chorý. Mama je tá, ktorej patrilo moje prvé slovo. My sa im svoju vďaku
snažíme prejavovať každý deň, aj keď to nie vždy je vidieť. Trápi nás, keď sa
mamička na nás hnevá. Chceme, aby sa na nás vždy usmievala. Preto sme radi,
keď ju môžeme prekvapiť, napríklad aj kultúrnym programom na Deň matiek.
Tentoraz si určite z pestrej kytice uvitej zo scénok piesní a básní mohla
vybrať každá mamička.
Folklórny súbor Baránok
uvil pre mamičky kytičku
tancov

...tretiaci si nacvičili scénku o tom, čo
všetko robia mamičky z lásky pre svoje
pre svoje deti
...druháci rozprávali príbeh ,
ako mamička poučuje lenivého
Čima
...prváci zahrali a zaspievali
pásmo ľudových piesní
...štvrtáci sa mamičkám
poďakovali vo veršoch
DEŇ DETÍ
...začali sme pekne z ostra...
Strelecká súťaž
Naši „ostrostrelci“ zo streleckého krúžku pod vedením Mgr. Evy
Bárekovej si vyskúšali svoju presnú mušku v sobotu 5. júna 2010 v telocvični
základnej školy. Zmerali si sily v rodinnom turnaji v dvojčlenných družstvách
spolu so svojimi rodičmi a rodinnými príslušníkmi. Odborný dohľad nad
súťažou zabezpečoval pán Daniel Kvasňovský. Súťažilo sa v štyroch kolách po
päť rán. Napätie sa dalo krájať, lebo každým kolom sa poradie rodinných
družstiev menilo. Po úpornom boji, ktorý trval takmer 2 hodiny, sa v poradí 3.
turnaj rodinných družstiev v streľbe zo vzduchovky skončil s nasledovnými
výsledkami:
1. miesto: rodina Róberta Arpáša
2. miesto: rodina Adriany Gažiovej
3. miesto: rodina Martina Kunu
Odmenou pre najlepších strelcov boli
bronzové, strieborné a zlaté medaily,
navyše na víťaza čakal pohár.
Niektorým strelcom bolo treba pomôcť
pri nabíjaní
... a niektorí strieľali ako jeden
... a tí najlepší potom stáli na stupni
víťazov
... a pokračovali sme v tempe
Zábavno-súťažné popoludnie
Ak ste náhodou nestihli oslavy Dňa detí na ihrisku TJ Horné Lefantovce,
tak to ste prišli o veľa. Popoludnie pre deti organizovala obec v spolupráci
s TJ, materskou školou a základnou školou. To vám bola zábava ! Súťažili sme
rýchlo, až sa nám „ z kečky parilo“. Išlo predsa o žetóny- čo bolo niečo ako
„detské eurá.“ Za ne sme si mohli v Detskej tržnici kúpiť, čo srdce ráči.
A veru nákupy to boli parádne! A tých sladkostí ! Nabudúce odporúčame
priniesť nákupné tašky.
Niektorí umelci vymenili športoviská
za farbičky
... a potom míňali zarobené žetóny
v tržnici.
Krútili sa v „stoličkovom tanci.“
... alebo jednoducho trénovali
na majstrovstvá sveta vo
futbale
A mimochodom, najlepšie mala natrénované rodina Kunových, ktorá nedala
súperom šancu a po treťom mieste v streleckej súťaži sa jej popoludní podaril
husársky kúsok. V poradí už 3. rodinný turnaj vo futbale vyhrala. Gratulujeme.
ŠKOLA V PRÍRODE
alebo pohľad do zákulisia inak „suprovej“ školy v prírode očami našej
„vyslanej redaktorky“ pani učiteľky Babockej
Ako sa plakalo v škole prírode
Škola v prírode je to najzábavnejšie miesto na svete, ale aj príležitosť na
spoznanie žiakov. Aby som to trochu priblížila. Deti sa vždy tešia, no najmä
tie staršie. Mladšie na mieste pobytu akosi rýchlo zistia, že tam nie je ani
mama, ani oco. Je tam „iba“ pani učiteľka. A teraz čo? Niektoré deti začnú
po večeri plakať. Podarí sa im rozplakať aj iné deti, ktoré plakať nechceli,
alebo ešte nestihli. Radšej už začnú, čo ak by sa im neskôr nechcelo, alebo by
na plakanie zabudli. Prvý deň plačú aj tí, o ktorých by ste si to nikdy
nepomysleli. Vysvitne, že dôvod na plač sa vždy nájde, napríklad „ stratená“
taška, ktorá samozrejme nebola stratená, iba prikrytá paplónom. A potom
prídu zábavné aktivity, hry a súťaže, ktoré spôsobia, že plače zázrakom
ustanú. Druhý deň, keď sa všetci ráno prebudia, zistia, že noc prešla rýchlo
a spánok bez maminy je neškodný, plačú len vytrvalci (presne 2). Tých to
drží aj tretí a následný deň a plačú so zotrvačníkom ....ako autíčko.
A teraz už zábava, ktorú prinášame obrazom.
Bláznime sa v bazéne
... lezieme po stenách
,,, spoznávame zvieratká
... kŕmime zvieratká
... hrdinsky zdolávame „ Mont“ Sitno
... fotíme sa pri Počúvadle
... hľadáme si nových kamarátov
... radšej aj medzi medveďmi
...zažívame adrenalín s dravcami
... spoznávame „upršanú“
Banskú Štiavnicu
... fotíme sa na pamiatku vo
Sv. Antone
... učíme sa pliesť náramky
priateľstva
... vyrábame misky z hliny
... a napokon sa
lúčime sa s medvedíkmi.
Tak čo hovoríte? Je vám ľúto že ste tam neboli? Na budúci rok pôjdeme
znova, môžete sa k nám pridať. Už sa tešíme.
Dopravné ihrisko
Hlavne že sa neučíme, pomyslela si možno nejedna hlavička. Dopravná
výchova je zahrnutá aj vo vyučovacích predmetoch a overiť si v praxi
naučené teoretické vedomosti je naozaj najlepšia forma tréningu. Štvorkolky
a bicykle sa najskôr „splašene“, neskôr odvážnejšie a podľa pravidiel“, mihali
po križovatkách. Malí – veľkí jazdci dodržiavali nielen dopravné predpisy, ale
aj bezpečnosť s ohľaduplnosťou na chodcov. Takže dúfame, že sú dobre
pripravení na prázdniny .
Pozóóór! Idem ja.
Učíme sa jazdiť po kruhovom objazde.
Budeme to potrebovať!
Neviete, náhodou, kde to má brzdy?
Trénujeme na Ralley Horné Lefantovce.
Schumacher, tras sa!
VLASTNÁ TVORBA
/niektoré deti kope múza a niektoré s ňou hrajú futbal/
Ako môj pes Andy skočil zo strechy padákom
Bol raz jeden pes..., teda ešte stále je a volá sa Andy. Andy je veľký pes,
je to labrador. A je to môj pes.
Tento pes Andy mal sen raz zoskočiť padákom. Často rozmýšľal, kde by ten
padák zohnal.
„Už viem!“ zabrechal raz Andy, „ pôjdem si ho požičať do požičovne.“
Keď však prišiel do požičovne, povedali mu, že mu padák nedajú, lebo je
pes. Po tejto jeho „vychádzke“ som ho radšej zavrel do voliery, aby znovu
neušiel. Ale Andy si pomyslel: „ Z tejto voliery sa musím dostať!“ Labou si
otvoril dvierka na voliere a znovu sa rozbehol do požičovne.
Pred dverami požičovne si, ktovie prečo, nasadil na hlavu náhubok ako
kuklu a „ požičal si“, teda ukradol, jeden padák. Po návrate domov si padák
nasadil, oprel rebrík o múr a vyšplhal sa po ňom na strechu. Rozhliadol sa okolo
seba, zavrel oči a pripravil sa na zoskok. Hneď, ako skočil, potiahol šnúrku
a padák sa mu otvoril. A konečne letel na náš dvor.
Po zoskoku padák poskladal a akoby nič vrátil do požičovne. Keď sa vrátil
na dvor, zatvoril sa vo voliery, ľahol si na predné laby a rozmýšľal o tom, ako
sa mu konečne splnil sen o lietaní. A tak aj napokon zaspal.
Martin Kuna, 4. ročník
Rybačka
Bol koniec školského roka a ja sa už tešil na prázdniny. Mal som toho veľa
na pláne. Tieto prázdniny som totiž chcel chytiť tú najväčšiu rybu.
Ja a môj ocko máme veľmi radi rybačky, preto sme sa chystali na výlet
k vode. Ako vždy, ideme stanovať k Hronu. Je tam veľmi dobre a krásne.
K Hronu sme sa vybrali v jeden krásny víkend. Išli s nami aj mamina so
sestrou. Moja sestra sa volá Janka.
Cesta trvala dlho. Sestra nebola veľmi poslušná, stále sa vypytovala:
„ Kedy tam už budeme? Ja sa veľmi nudím!“ Ocko jej povedal: „ Janka, chvíľu
vydrž. Hneď sme tam.“ A mal pravdu. O chvíľu som totiž zbadal rieku Hron.
Dorazili sme na naše miesto, rozložil som s ockom stan, a potom sme začali
rozkladať udice. Veľmi som sa tešil na túto chvíľu.
Ani sme dlho nečakali a mal som prvý záber. „ Oci, niečo som chytil! To
bude veľká ryba!“ zavolal som na ocka. Rybu som začal priťahovať k brehu.
Bojovala. Nevzdávala sa len tak ľahko. Ocko mi prišiel pomôcť vytiahnuť ju.
Skoro ma stiahla do vody. Natešený som skákal po brehu a volal na mamu:
„ Mami, pozri, akú rybu som chytil!“ Bola to moja najväčšia ryba.
Sestra sa tešila so mnou. „ Vieš, keď budem veľká, aj ja budem chytať
ryby a budú ešte väčšie. Takéééto!“ roztiahla ruky čo najviac od seba. Všetci
sme sa dobre zabávali.
Mamička však už vedela, čo s tou rybou spraviť. Ocko ju očistil, a potom
sme ju ugrilovali. Mňam!
Aj ďalšie dni sme chytili zopár rýb, ale tie už neboli také veľké. A tie
najmenšie rybky sme púšťali naspäť do vody. Chytil som síce len jednu veľkú
rybu, ale na Hrone sa mi aj tak páčilo. Pôjdeme tam aj na budúci rok. Určite.
Róbert Arpáš, 4. ročník
Rodinný futbal
Hrať s mojou rodinou futbal je poriadna zábava. Keďže som jediné dieťa
svojich rodičov aj starých rodičov, futbalový zápas hráme všetci.
Spolu nás je päť. Nie sme rozdelení na obrancov a útočníkov, takže hráme
všetci , kde môžeme a vlastne je to pri hre o to väčšia zábava.
Dedko nie je veľmi akčný, tak je väčšinou v bráne. Keď dostane gól, len
hodí rukou a pokračujeme ďalej v hre.
Babka sa vždy smeje. Keď získa loptu, snaží sa s ňou utekať, ale ocko ju
vždy „oberie“. Babka tiež poriadne fauluje a aj keď sa niekedy netrafí do
lopty, vždy sa snaží.
Ocko je najlepší futbalista z našej rodiny. Mne sa tiež darí získať loptu
a občas strelím aj gól. My s ockom strieľame do brány najviac gólov.
Mamina sa pri hre stále smeje. Veľakrát sa jej nepodarí trafiť loptu
a tiež, ako babka, fauluje, ale dá sa to vydržať. Lopta počas zápasu lieta na
všetky strany. Raz z plota spadnú všetky hlinené džbány, inokedy zasa utekám
vziať loptu z kvetinového záhona alebo z hriadok so zeleninou. Je to poriadna
zábava, pri ktorej sa všetci veľa nasmejeme.
Po skončení zápasu sa ideme všetci napiť vody a oddýchnuť si. Ten náš
rodinný futbal je super.
Adriana Gažiová, 4. ročník
LETO
Leto už sa blíži sem,
už sa teší celá zem.
Budeme sa kúpať, hrať,
pri vode sa zabávať .
Slniečko mraky z oblohy vyženie,
a letné dni rýchlo doženie.
Každému sa určite leto páči,
maliny a jahody na koláči.
Andrej Babocký, 1. ročník
Prvé sväté prijímanie
Na 16. máj som sa veľmi tešila, lebo v ten deň sme my, tretiaci, mali Prvé
sväté prijímanie, na ktoré sme sa celý školský rok svedomito pripravovali. Bolo
nás 9, o dvoch viac, lebo sa k nám pridali naši bývalí spolužiaci Dávid a Martin.
V sobotu sme mali svätú spoveď. Pán farár nám pomohol prekonať strach,
a tak sme to všetci zvládli. Potom sme vyzdobili kostol a šli sme s rodičmi
domov dokončiť posledné prípravy.
Ráno som sa zobudila do upršaného dňa. Bolo mi ľúto, že sa nebudem môcť
prejsť po dedine v krásnych bielych šatách. „Radosť si však nedám pokaziť,
veď je to môj veľký deň,“ pomyslela som si.
Krásne oblečenú a vyčesanú ma tatino priviezol ku kostolu, kde už boli aj
ostatní. Trošku som bola aj nervózna, ako to všetko dopadne, či niečo
nezabudnem. Pán farár nás všetkých milo privítal a svätá omša sa mohla
začať. Všetko prebehlo veľmi pekne, dôstojne a bez chýb.
Po skončení svätej omše sme sa na pamiatku spoločne odfotili, a potom sme
šli spolu s rodičmi do kultúrneho domu na malé pohostenie. Čakala nás tam
sladká torta. Pán farár každému z nás zablahoželal a odovzdal nám darček.
Chvíľu sme si posedeli, a potom sme sa pobrali domov.
Napriek tomu, že celý deň pršalo, bol to môj najkrajší deň.
Natália Gorogová, 3. ročník
HUMOR JE SOĽOU ZEME
/kto je ním presolený, vydrží dlho čerstvý/
• Móricko príde zo školy a hneď od dverí sa chváli otcovi:
- Dostal som štyri jednotky a jednu päťku.
Otcovi je to podozrivé, a tak si pýta žiacku knižku. Otvorí
ju a číta:
- 11.11. Matematika 5.
•
Na hodine sa pán farár pýta:
- Deti, kto chce ísť do neba?
Všetci zdvihli ruku, len Janko nie.
- A ty, Janko, nechceš ísť do neba?
- Áno, ale mama mi kázala, aby som išiel zo školy hneď domov.
• Mladý futbalista volá otcovi:
- Oci, oci, videl si ten zápas, dal som dva góly!
- Nie, nestihol som. A ako sa to skončilo?
- 1:1...
• Učiteľ vraví na hodine žiakovi:
– Jožko, povedz nám dve zámená?
– Kto? Ja?
• Ako sa volá vestern zo školských lavíc?
Sedem nedostatočných.
Táraninky
/zaručene domáce/
Zber papiera.
Žiak : „Ujo, nemáte nejaký papier?“
Pán: „Nie, nemáme.“
Žiak: „ Ani inakší?“
Pán: „ Počkaj, teda sa pozriem.“
Odpoveď na hodine prírodovedy.
Učiteľka: „ Tak nám povedz, čo si sa na dnes naučil.“
Žiak: „ Toto, hinto, toto... . Ehm, toto, hinto, toto.
Na exkurzii vo Sv. Antone.
Žiačka: „ Pani učiteľka, tie zvieratá sú živé?“
Učiteľka: „ Nie, tie sú vypchaté.“
Žiačka: „ Veď viem, ale sú živé?“
Hádam, hádaš, hádame...
Najprv šaty zelené,
potom nosí červené.
A keď už belasé má
s veľkou chuťou
jesť sa dá.
Čo je to? /akvils/
Sedí v hriadkach
v samých záplatkách,
kto ju okúsi,
zaplakať musí.
Čo je to ? /aľubic/
Plné brucho kamenia
a červená suknička,
jesenné sú znamenia,
keď si sadnú do kríčka.
Čo je to? /ykpíš/
Obrázok si, pekne sami, vymaľujte farbičkami
BONUS NA ZÁVER
/pre všetkých zábudlivcov/
Neskúšačik je určený pre všetkých našich zábudlivcov, ktorí si pre svoje
„povinnosti“ pri hraní sa s kamarátmi „nestihli“ alebo „zabudli“ napísať domácu
úlohu, zabudli si do školy priniesť takú „maličkosť“ akou je učebnica alebo inú
„ nedôležitú“ pomôcku, alebo sa jednoducho „zabudli“ niečo naučiť.
Dobrá rada na záver : Použi ho v prípade „ohrozenia“ rozumne a hlavne slušne.
Spoločnosť Neskúšačikovo, s.r.o
Tu odstrihni !
Vážená pani učiteľka, majiteľ tohto kupónu Vás prosí, aby ste ho dnes
ospravedlnili a so skúšaním počkali na inú príležitosť.
ĎAKUJEM !
Upozornenie :
Kupón je len na jedno použitie, potom sa stáva neplatným.
Platnosť kupónu končí dňa 22. 12. 2010
ZVONEC NA KONIEC!
© Základná škola Horné Lefantovce
Farská 20
951 45 Horné Lefantovce
tel. : 037/ 77 86 009
E-mail : [email protected]
http : www.zslefantovce.ibastudio.sk
Námet : Mgr. Miroslava Rebrová / Redakčná rada : Mgr. Miroslava Rebrová, Mgr. Dana
Babocká, Mgr. Eva Báreková, Mgr. Janka Jankulová/ Grafický návrh obálky : Mgr. Dana
Babocká / Jazyková a grafická úprava : Mgr. Miroslava Rebrová
Vyšlo s finančným prispením Rady školy pri ZŠ Horné Lefantovce
V Horných Lefantovciach, dňa 24. 6. 2010
náklad : 40 ks
Download

Časopis LeFan č.5