MONITORING – Máj 2011
Projekt Divé maky pomohol objaviť ďalšie talentované deti
sme.sk 1.5.2011
Autor: TASR
Zaradenie: Z domova
Link: http://s.sme.sk/r-rss/5873313/www.sme.sk/projekt-dive-maky-pomohol-objavit-dalsietalentovane-deti.html
JAROVNICE. Do aktivít pilotného projektu "Divé maky - šanca pre rómske talenty z celého
Slovenska", ktorý od roku 2009 realizovalo v Jarovniciach Občianske zdruţenie PRO
DONUM, sa pravidelne zapájalo 93 detí.
Podľa správkyne zdruţenia Barbory Kohútikovej sa v tomto projekte zamerali na deti z
osady, ktoré majú potenciál pokračovať v štúdiu na stredných školách, ale ich rodiny
nemajú na to dostatok financií a moţností.
"Školské výsledky si počas trvania projektu zlepšilo 54 z nich a 29 aj školskú dochádzku.
Podľa hodnotenia zapojených odborníkov sa vďaka projektu podarilo nájsť 39 mimoriadne
nadaných detí, ktoré majú potenciál pre ďalší rast," uviedla Kohútiková. Dodala, ţe časť z
nich má na konci školského roka reálnu šancu získať štipendium v rámci programu Divé
maky.
Podľa vyjadrenia experta na problematiku rómskych osád Mareka Harakaľa deti vďaka
zrealizovaným aktivitám dostali šancu zaţiť niečo nové, čo ich vytrhlo z kaţdodennej
reality ţivota v osade.
"Okrem workshopov a voľnočasových aktivít s pedagógmi pre tanec, šport, výtvarnú,
divadlo či hudbu zároveň preţívali čas s tútormi, ktorí sa venovali ich osobnostnému rastu.
Mali moţnosť vycestovať na dvojtýţdennú Letnú akadémiu a prezentovať sa pred
publikom počas festivalu Cigánsky bašavel," dodal Harakaľ.
Pozitívom podľa neho bolo aj to, ţe deti mali moţnosť stretnúť sa s inými talentovanými
rovesníkmi, ktorí sa zapojili do programu Divé maky a majú za sebou uţ prvé menšie či
väčšie úspechy.
Moja "obyčajná" mama je slávna
HN 6.5.2011
Autor: Monika Kupšová a Yulia Zabneva
Strana: 23
Zaradenie: DEŇ MATIEK
Deň matiek v HN: Päť detí píše o svojich známych matkách.
Barbora Kohútiková, dcéra podpredsedníčky Predstavenstva VÚB Eleny Kohútikovej
Moja mamička je pre mňa najdôleţitejším človekom na svete a zároveň najväčšou
ţivotnou inšpiráciou. Je to silná a zároveň láskavá ţena, ktorá má rozum a cit v absolútnej
rovnováhe. Ako manaţérka sa vyrovná ktorémukoľvek muţovi na rovnakej pozícii, ako
mama a stará mama zas rozdáva neobmedzenú lásku a teplo domova. Asi najviac ma
inšpirovala pri postoji k svojej práci aj k súkromiu - vţdy pracuje na maximum, ale
nezabúda ani na vlastnú rodinu. Asi najviac mi utkvelo v pamäti, keď ešte pracovala v
Národnej banke Slovenska a prišla som za ňou do práce a prekvapilo ma, ţe pani
upratovačku oslovovala "kolegyňa". Keď som sa jej opýtala, prečo ju tak oslovuje,
odpovedala, ţe pre ňu je kaţdý zamestnanec kolegom bez ohľadu na pozíciu, akú
vykonáva, pretoţe kaţdá jedna pozícia je rovnako dôleţitá. Nedeľné obedy u mamy v
Limbachu sú uţ tradičným miestom, kde sa stretáva celá rodina pri dobrom jedle v
láskyplnom prostredí. Mama veľmi rada varí a vţdy si nájde čas, aby s nami pri obede
prediskutovala všetky problémy, úspechy, starosti aj radosti. Rada pomôţe aj poradí, ale
len do tej miery, aby nám nezasahovala do ţivota. Keď som začínala s Divými makmi,
podporila ma tým, ţe bola jedným z prvých darcov a podporovateľom myšlienky programu,
čím mi dala dôveru, ţe verí v to, čo robím. Na základe jej odporúčaní sa postupne
pridávali ďalší darcovia a dnes je z Divých makov stabilná organizácia podporujúca 69
rómskych detí z celého Slovenska. Napriek tomu, ţe uţ som dávno dospelá, moja mama
je pre mňa stále rovnako dôleţitá ako keď som bola malým dievčatkom. Ţelám všetkým
deťom na svete, aby mali takú mamu ako mám ja.
Hana Lasicová, dcéra poslankyne NR SR Magdy Vášáryovej
Moja mama je ako kaţdá iná mama, a predsa úplne iná. Iná, lebo je moja, ale nielen preto.
Iná aj z toho dôvodu, ţe je priekopníčka v mnohých veciach, ktoré sa iným zdajú v stále
patriarchálnej spoločnosti nemysliteľné. To je pre dcéru veľká inšpirácia, vyrastá vo svete,
kde nie sú ţiadne limity a jej vnímanie spoločnosti je prirodzene neskreslené konvenciami.
V stredoeurópskej spoločnosti, kde ţena takmer automaticky nosí muţovo priezvisko, som
sa ako dieťa a dospievajúca ţena beţne stretávala s tým, ţe môj otec bol oslovovaný ako
"Herr Vasaryova" alebo "Mr. Vasaryova". A pritom všetkom sa z mamy nestala nejaká
ţelezná lady, zostala veľmi materská, starostlivá a ochotná podstúpiť všetky výmysly a
nápady svojich dcér. Napríklad nás pred pár rokmi na náš podnet zobrala so sestrou na
celý víkend do Disneylandu v Paríţi. Bola tam jednoznačne najstarší rodič s najstaršími
deťmi. A predsa nevynechala ani jednu atrakciu, ani jednu húsenkovú dráhu (okrem tých,
kde sa išlo dole hlavou) a bola ochotná tváriť sa ako rozprávková postavička dvanásť
hodín denne. Ako som staršia, myslievam častejšie na to, či aj ja zvládnem byť takým
vzorom a zároveň útočiskom pre svoje deti. Ak s tým však niekedy budem mať ťaţkosti,
aspoň viem, na koho sa môţem vţdy obrátiť.
Ivona Valušková, dcéra majiteľky AutoValušek Klaudie Valuškovej
Moja mama je človek, ktorého ľúbim najviac na svete. Je mojou kamarátkou, radkyňou,
oporou a svoje poslanie byť mamou plní na sto percent. Keď som sa narodila, pomery, v
ktorých sme ţili, neboli ideálne. Napriek tomu v škôlke som mala najkrajšie oblečenie,
pretoţe moja mama po nociach šila. Raz (bola som v pionierskom tábore) mi ušila aj
bábiku, ktorú mám dodnes a volá sa Lila. S mamou často spolu nakupujeme. Ja si ťaţko
vyberiem, ale mama prinesie kombinácie oblečenia, ktoré presvedčia všetkých. Vďaka nej
som na vysokej škole často chodievala do zahraničia na stáţe. Skypovali sme si kaţdý
deň, kecali o ţúrkach a smiali sa. Boli sme stále v kontakte. Od malička ma učila zmyslu
pre zodpovednosť, úprimnosti a čestnosti, neskôr prišla diplomacia a rozhodnosť. Vţdy,
keď zaváham, je tu moja mama. Poradím sa s ňou a odchádzam s úplne iným pohľadom
na vec. Moja mama je úţasná hostiteľka. Vie fantasticky prestrieť stôl, keď príde návšteva
a misy či chlebíčky robí priam bravúrne. V rodine máme zvyk, ţe kaţdú nedeľu spolu
uvaríme veľký rodinný obed a upečieme koláč. Rodina je pre nás najdôleţitejšia. Mama
ma vţdy učila, ţe rodina musí drţať pokope. Je skrátka krásna a vţdy je perfektné
upravená. Píše krásne básne a je úţasná módna návrhárka. Myslím si, ţe mám najlepšiu
mamu na svete a ţe mi ju veľa ľudí závidí.
Aďa Chadimová, dcéra prezidentky Top centra podnikateliek Elvíry Chadimovej
Mama vţdy verila, ţe človek má pracovať na sebe bez ohľadu na svoj vek či postavenie.
Preto sa v päťdesiatke pustila do angličtiny a dnes ňou plynule rozpráva, po šesťdesiatke
sa začala učiť hrať golf a dnes jej to celkom ide; suverénne skypuje a stále je otvorená
novým veciam a podnetom. Jej nezlomná energia a chuť do ţivota sú chytľavé a niekedy
môţu byť pre nás náročné. Tvrdá práca je jej celoţivotné motto a práve tá ju dokázala
preniesť cez najťaţšie chvíle našej rodiny, keď sme stratili svojich najbliţších. Veď čo
môţe byť ťaţšie, ako pochovať manţela a dcéru. Je veľmi tolerantná, invenčná a vţdy
ochotná pomáhať. (Často nás rozčuľuje, ţe nevie nikomu povedať nie.) Zaţívame s ňou
mnoho krásnych momentov, pretoţe mama je aj skvelým partnerom na spoločenské hry,
športy a hubárčenie. Spoločne pracujeme v jednej firme, bývame blízko seba, ešte aj na
dovolenky spolu chodíme. No a keď si náhodou začíname "liezť na nervy", tak sa
jednoducho venujeme kaţdá svojim veciam. Mám skutočne veľké šťastie mať maminu,
ktorá mi je vzorom, oporou a učiteľkou. Je aj úţasnou "babinkou" a vnúčatá sa vţdy veľmi
tešia na všetky jej výmysly. No, ale je tu jedna vec, ktorá sa jej skutočne nepodarila nenaučila ma variť! A tak sa kaţdý nedeľný obed presviedčam, ţe od jej kuchárskeho
majstrovstva mám ďaleko.
Martin Beňo, syn europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej
Vzťah s mojou mamou vnímam veľmi pozitívne. Uţ odmalička máme k sebe veľmi blízko.
Keď som sa narodil, mal som váţne zdravotné komplikácie, cez ktoré sme museli spolu
prejsť a myslím si, ţe to náš vzťah stmelilo a vytvorilo medzi nami silné puto. Tým, ţe moja
mama je stále odcestovaná, a teda spolu trávime veľmi málo času, nemáme ani čas na
hádky. Potom si toho musíme toľko povedať, ţe ani víkend, keď je doma, nám nestačí.
Najkrajšie chvíle zaţívam s mojou mamou stále. Preto hovoriť o nejakej konkrétnej nemá
zmysel. Najťaţšie chvíle prišli, keď ochorela moja babka. Mama popri neustálej
starostlivosti o babku musela pracovať. Snaţil som sa jej pomôcť ako som vedel. Je
škoda, ţe takéto veci sa stávajú práve takým dobrým ľuďom ako je moja mama. Dnes to
uţ však má za sebou. Obdivujem, akým spôsobom sa so všetkým vyrovnala. Moja mama
mi pomáha kaţdý deň. Ak niečo potrebujem, poradí mi. Môţem sa spoľahnúť na jej
skúsenosti a múdrosť. Nepoznám srdečnejšieho a lepšieho človeka ako je ona a snaţím
sa si z nej brať príklad. Obdivujem, čo všetko v ţivote dokázala a jej neuveriteľnú energiu
a radosť zo ţivota napriek všetkému, čím si musela prejsť. Ţelám Ti všetko najlepšie ku
dňu matiek!
Našich šesť budúcich hviezd
HN 27.5.2011
Autor: redakcia
Strana: 22,23
Zaradenie: TÉMA NA VÍKEND
:
Balet je drina, ale chcem byť najlepší
Baletná týč, baletné piškóty, baletky a hodiny driny v tanečnej sále. Taký je ţivot
nadaného tanečníka zo Šamorína, ktorý na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v
bratislavskom Horskom parku študuje uţ päť rokov. O svojom talente učiteľov presvedčil
na prvý "pohľad". "Mesiac po prijímačkách nastúpil k spoluţiakom, ktorí v tom čase uţ boli
v druhom polroku štúdia," vysvetľuje učiteľka klasického tanca Ľubica Plodová.
Muzikálnosť, talent pre pohyb a z estetického hľadiska dokonalá stavba tela sú tými
správnymi predpokladmi výnimočného tanečníka, ktorým Adrián podľa odborníkov bez
pochýb je. Jeho príbeh sa však začal písať uţ na základnej umeleckej škole v Šamoríne,
kde tancoval ľudovky a moderný tanec. Vtedy ešte ani netušil, ţe existuje balet a, čo si
budeme hovoriť - nebola to láska na prvý pohľad. "Prvá hodina baletu bola hrozná.
Učiteľka povedala nejaký francúzsky názov kroku a ja som ani nevedel, ako sa mám
postaviť," s úsmevom spomína na svoje začiatky spred piatich rokov Adrián. No drina
priniesla ovocie. Teraz uţ ovláda nielen kroky, ale spolu s tanečnými partnerkami točí
piruety a môţe sa pochváliť aj s niekoľkými úlohami na scéne SND. "Tri roky za sebou
vystupoval v balete Luskáčik a som na to veľmi hrdá," pýši sa mama budúcej hviezdy Eva
Csaplarová. A má sa čím. A hoci sa na konzervatóriu venuje aj iným tanečným štýlom,
balet mu ide najlepšie, je pre neho stvorený. Boli však chvíle, keď sa ho chcel vzdať.
"Najmä vtedy, keď sa prejavovala únava. Veď v škole je niekedy aj dvanásť hodín," hovorí
mama, ktorá ho vo všetkom podporuje a dúfa, ţe raz z neho bude slávny tanečník. Bez
pokory a sebadisciplíny však slávnym ešte nik nebol. A na odriekanie je mladý talent
pripravený. "Neskôr sa to ukáţe v divadle," tvrdí. Vo voľnom čase (teda po tom, ako sa
vyspí) je Adrián klasickým pubertiakom. Sedí pri počítači, pozerá televíziu a trávi čas s
mladšou poročnou sestrou. V lete rád chodí na kúpalisko; v zime sa z baletných piškót
prezúva do lyţiarok. Je to taký normálny chlapec, s talentom od Boha. (yuk)
Adrián Szelle výnimočný 15-ročný tanečník zo Šamorína
Uţ som stihla napísať aj horor
Násobilku a čítanie kníh mala v malíčku uţ v škôlke, kde ostatným deťom čítala rozprávky.
Po skončení prvej triedy spamäti počítala mocniny a s ľahkosťou zvládala aj faktoriály.
Pred pár rokmi chcela byť výskumníčkou vzácnych chorôb. "Teraz chcem byť právničkou,
lebo rada riešim konflikty," hovorí jedenásťročná Lenka Baranovičová z Handlovej. No zo
všetkého najviac ju baví literatúra a písanie. "Píšem veľa básní - váţne, ku Dňu učiteľov
alebo na vybrané slová som zloţila takú vtipnú nonsensovú báseň o Jeţibabe a ako treba
schudnúť," hovorí malá spisovateľka, ktorej najbliţším cieľom je dráma, pretoţe iné ţánre
ju uţ nebavia. Ešte sa nemôţe pochváliť vytlačenou knihou, no uţ niekoľko rokov za
sebou vyhrala literárnu súťaţ Píšem, píšeš, píšeme. A najnovšie dúfa, ţe uspeje v
celoslovenskej súťaţi Medziriadky, víťaz ktorej v lete pôjde na týţdennú školu v prírode,
kde sa môţe porozprávať so skúsenými spisovateľmi. To, ţe Lenka je bystrá, si jej rodičia
uvedomili, uţ keď mala jeden a pol roka. "Raz v obchode povedala - Teta, a budeš so
mnou komunikovať?, čím vyrazila dych nielen tete, ale aj nám, rodičom," spomína mama
Danica Baranovičová. A kým iné deti v jej veku sa ešte len učili spájať vety, Lenka uţ
hltala kniţky a encyklopédie. "Najradšej čítam o čarodejníkoch a upíroch, rozprávkové
princezné či Harryho Pottera nemusím." Preto sa rozhodla, ţe napíše vlastnú fantasy
knihu o záhadných zvieratkách - guľôčkach a nedávno dokončila horor Stalo sa to v piatok
trinásteho. "Je veľmi iniciatívna. Stále nám dáva najavo, ţe chce viac. Nechávame jej
priestor, nech ukáţe, čo všetko v nej je," hovorí Lenkina slovenčinárka Anna Kocúriková.
Lenka je hyperaktívna a záber jej záujmov je veľmi široký. Miluje záhady, hlavolamy,
hudbu, kreslenie i lezenie na skaly. Stíha všetko. Aj dramatický krúţok a, samozrejme,
slovíčko tréma jej nič nehovorí. "Úspechy dosahuje aj tým, ţe sa vie ,predať'," hovorí
mama. "Mám mladšiu sestru, tá je ?našťastie' úplne normálna," hovorí Lenka so
smiechom. Práve vďaka nej totiţ vie, ţe nie kaţdý je taký múdry ako ona. (yuk)
Lenka Baranovičová nadaná 11-ročná spisovateľka z Handlovej
Milujem čaču, sambu a... potlesk obecenstva
Úţasný príbeh juniorského majstra Slovenska Gerharda "Geriho" Sendreia sa začal oveľa
skôr, ako vôbec 12ročný supertalent tanec spoznal. Začal sa totiţ vo chvíli, keď sa s
energickými rytmami Latinskej Ameriky oboznámil jeho starší brat Robo. Raz totiţ na
rodinnom výlete videli tanečný pár a Robo si povedal, ţe to vyskúša. A urobil dobre,
pretoţe mu mama musela čoskoro na ocenenia a trofeje kúpiť policu. A vtedy sa začal
písať príbeh mladšieho Geriho. "Aj ja som chcel mať také trofeje, preto som začal
tancovať," priznáva Geri, ktorý má najradšej sambu a čaču. A hneď po tom, ako prišiel na
tréning, bolo vidieť, ţe z chlapca niečo bude. "Ten talent bol viditeľný podľa jeho kroku a
drţania tela," vysvetľuje Lucia Dohnalová, programová riaditeľka zdruţenia Divé maky,
ktoré podporuje talentované rómske deti. A Geri aj s bratom Robom ich presvedčili aj tým,
ţe okrem absolútneho citu pre hudbu mali aj čosi navyše - záujem o školu a dobré
známky. "Výsledky, ktoré dosahuje v tanci a v škole, hovoria o silnej, zodpovednej a
ambicióznej osobnosti, čo je vzhľadom na jeho vek vzácnosťou. Geri je aj veľmi vytrvalý a
pracovitý," dodáva Dohnalová. Neprekáţa mu, ţe musí drieť. Trénuje skoro kaţdý deň,
mama ho vozí na tréningy niekoľko desiatok kilometrov do Roţňavy či Rimavskej Soboty.
A v sobotu sa preteká. Latinské tance miluje kvôli temperamentu. Keď počuje hudbu, hýbe
sa. "Aj z jednej izby do druhej prechádzajú tanečným krokom," vysvetľuje hrdá mama
Monika Sendreiová. Doma majú veselo. "Mňa aj z postele vytiahnu, aby som si s nimi
zatancovala," smeje sa. U mladého majstra funguje pozitívny príklad - jeho vzorom je
starší brat Robo. A hneď, ako prvýkrát nastúpil na parket, si veril, však mal slávneho brata.
Geriho baví všetko, futbal korčule, motorky, počítač. A to všetko robí, samozrejme, s
bratom. Obaja dokonca pred dvoma rokmi vyhrali celoslovenské kolá v recitovaní. Nevonia
mu matika, no snaţí sa. Príkladom je opäť brat - ten sa učí na samé jednotky. A obaja
spolu sú zase krásnym príkladom toho, ţe rómsky stereotyp je naozaj len stereotypom.
(asz)
Gerhard Sendrei majstrovský 12-ročný tanečník z Veľkého Blhu
Z mapy viem vyčítať úplne všetko
Na prvý pohľad je úplne normálny chalan. Lenţe na rozdiel od svojich rovesníkov vie
hlavné mestá všetkých krajín, vlajky aj názvy riek. Skrátka vyniká v geografii a berie to ako
úplnú samozrejmosť. "Viem absolútne všetko o kaţdom kontinente. Viac ako iní," tvrdí
Juraj Privits zo školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. A to, ţe nehovorí do vetra,
dokázal na mnohých súťaţiach. Ako sám hovorí, najväčším hnacím motorom pre neho sú
vedomosti a úspech. Prvá mapa sa mu do rúk dostala náhodne, keď ešte asi ako trojročný
cestoval s otcom v aute. To uţ vraj vedel čítať. "Prišiel na to nejako prirodzene, ani sme
nevedeli ako," spomína Jurajova mama Jana Privitsová. Neskôr mapy či rôzne atlasy
začal zbierať a v súčasnosti ich má vyše tridsať. K hlavnému koníčku, pri ktorom chce
ostať celý ţivot, sa postupne pridruţili dejepis a politika. "Často sleduje dokumentárne
seriály a televíznu stanicu BCC, a vôbec mu neprekáţa, ţe je to v angličtine," chváli sa
svojím jediným synom Jana Privitsová. Na všetky sviatky si jej syn pýta knihu - najlepšie
historickú z obdobia druhej svetovej vojny. No nebolo to tak vţdy. "Ako maličký zboţňoval
stavebné stroje, miešačky a traktory." Ku geografii neodmysliteľne patrí cestovanie a Juraj
zatiaľ spolu s rodičmi precestoval všeličo. A hoci je vo veku, keď nad mladým organizmom
začínajú vládnuť hormóny, dievčatá v hlave nemá. "Keby som s nimi začal, hneď by som
mal menej času na geografiu a iné predmety." To, ţe je vysoko nadpriemerne inteligentný
(uţ ako šesťročný mal IQ 140), mu nebráni v komunikácii nielen so spoluţiakmi, ale ani s
beţnými rovesníkmi. "Preberáme spolu také normálne veci, ktoré trápia dospievajúceho
človeka." Jeho zručnosti sa vôbec nekončia pri mape. Vie upiecť bábovku či urobiť
bublaninu. A to je na 15-ročného pubertiaka pekný výkon. (yuk)
Juraj Privits šikovný 15-ročný geograf z Chorvátskeho Grobu
Chcem byť na špičke slovenského programovania
Pre mňa je Paľko hotový človek a ja by som ho uţ v tomto veku videla na vysokej škole,
hovorí triedna učiteľka Pavla Madaja zo základnej školy pre nadané deti v Prievidzi. K
programovaniu Pavel pričuchol uţ ako osemročný. Vtedy začínal s detským jazykom
Baltík, pokračoval Visual Basicom a programovaním v prostredí C++. Jeho najsilnejšou
stránkou je grafika. Práve s grafikou uţ od štvrtého ročníka vyhráva celoslovenské súťaţe
a v medzinárodnom kole v Česku sa umiestnil raz na prvom mieste, vlani na druhom.
"Beriem to ako zábavu," skromne hovorí Pavel Madaj a sníva, ţe raz bude špičkovým
programátorom. Aby mu náhodou neušla ţiadna informácia, sleduje všetky nové trendy aj
v súvislosti s webovými stránkami. Láka ho veľa vecí, napríklad aj robotika a nové
technológie. Preto sa rád zúčastňuje na Trenčianskych robotických dňoch a tieţ na
Festivale vedy a techniky AMAVET, kde spolu so spoluţiakmi predstavil miniatúrnu
meraciu a testovaciu stanicu kvapalín. Vlani sa prezentoval projektom prenosu optickým
vláknom. "Rýchlosť prenosu je tu obrovská a nedochádza k nejakej strate informácií,"
odborne vysvetľuje nadaný ţiak deviatej triedy. A hoci by sa zdalo, ţe tohto chlapca okrem
techniky nezaujíma nič iné, nie je to pravda. Okrem počítačovej literatúry si rád prečíta aj
sci-fi či fantasy ţáner a píše krásne básne. "Jednu takú od neho nosím v peňaţenke ako
babka ruţenec," hovorí s úsmevom triedna. "Na synov talent nás upozornila riaditeľka v
materskej škole v Jalovci," spomína mama Janka Madajová. A hoci Pavel uţ od útleho
detstva vie čítať, pričom ho to nikto nejako špeciálne neučil, génia v ňom nevidela. Uverila,
aţ keď prešiel testmi v základnej škole pre nadané deti, kde je podmienkou, aby mali IQ
nad 130. Sám sa výnimočným necíti. "No výsledky v súťaţiach hovoria, ţe oproti iným asi
mám talent." A hoci si s nadanými spoluţiakmi dobre rozumie, s obyčajnými rovesníkmi je
to uţ ťaţšie. V jeho prípade nejde len o počítače a roboty. Podľa viacerých učiteľov má
Paľko neuveriteľný zmysel pre spravodlivosť a veľmi rád pomáha. (yuk)
Pavel Madaj talentovaný 15-ročný programátor z Prievidze
Páči sa mi Ovečkin. A môj otec
Kým polovica Slovenska narieka nad tým, ţe tu nemáme nasledovníka Šatana či Bondru Andrej drie. Trénuje, korčuľuje a... zabáva sa hokejom. Nemá to ľahké, napriek tomu
(lepšie povedané práve preto), ţe má doslova hokej v krvi. Andrej Kollár mladší je totiţ
synom Andreja Kollára. Bývalého slovenského reprezentanta, hráča a uţ aj generálneho
manaţéra hokejového klubu Dukly Trenčín. "Odmalička som bol na ľade, chytilo ma to za
srdce," prezrádza 12-ročný hokejista, ktorého tréner Peter Sojka označuje ako výnimočné
dieťa. Vţdy ho lákalo byť ako otec. "Kaţdý deň máme tréning a aj ocino mi pridáva, ale
makať treba," vysvetľuje Andrej mladší. Ten starší si, naopak, uvedomuje, ţe to má u neho
syn ťaţšie, je na neho tvrdý. "V tomto nie som veľmi objektívny, čo inému chlapcovi stačí
na pochvalu, on si musí odmakať viac." Ale jedným dychom priznáva, ţe na pochvaly
skúpy nie je. Vie, ţe sú motivujúce. Andrej dobre korčuľuje, má šikovné ruky a čo je
najdôleţitejšie - má hokejové myslenie. Na korčule sa postavil ako dvojročný, s
pravidelnými hodinami začal, keď mal štyri roky. Hráva so staršími a ako kaţdý správny
hokejista chce byť raz hviezdou NHL. "Mám rád Duklu, keďţe tu vyrastám, ale chcel by
som byť ako Ovečkin. Páči sa mi, ako dáva góly." No na druhej stane obdivuje otca, ktorý
mu radí a pomáha. Mladý stredný útočník má, ako inak, najradšej víťazstvá. Ak nie je na
ľade, tak chodí s kamarátmi hrať (prekvapivo) in-line hokej. Netreba prepadnúť pesimizmu
- kým máme mladých, ako je Andrej náš hokej má šancu. "Talentov je dosť. Deti sú
dokonca aj šikovnejšie. Treba sa však zamyslieť nad systémom, ktorý ich má
zdokonaľovať, a nie ich zničiť," vysvetľuje otec. Kým deti ako Andrej hokej milujú, nie je
dôvod vešať hlavy.
Znalosť značky Divé maky vzrástla
Stratégie 27.5.2011
Strana: 8
Zaradenie: Udalosti
Marketing V mesiaci marec a apríl prebiehala 2 % kampaň zdruţenia Divé maky "Rómovia by mali začať makať na svojom talente!". Znalosť svojej značky sa Divé maky
rozhodli zmerať pred kampaňou a aj po kampani prostredníctvom marketingového
prieskumu v spolupráci so spoločnosťou TNS Slovakia. Prieskum bol zrealizovaný na
reprezentatívnej vzorke 500 respondentov - uţívateľov online panelu vo veku 18 aţ 60
rokov. Výsledky prieskumu ukázali, ţe povedomie o zdruţení Divé maky je medzi
slovenskou verejnosťou značne vysoké. Pred kampaňou zdruţenie spontánne poznalo
23,2%, podporene o ňom uţ počulo aţ 61,6% oslovených. Vďaka kampani sa táto znalosť
ešte zvýšila. Pri spontánnej aj podporenej znalosti bol zaznamenaný nárast o ďalších 8 %.
"To, či ľudia prispeli na naše zdruţenie sa dozvieme aţ v lete, takţe ešte nevieme
povedať, či naša kampaň bola efektívna z hľadiska financií. V kaţdom prípade splnila svoj
účel z hľadiska znalosti. Ľudia reagujú na našu kampaň a mnohí z nich práve vďaka
kampani prichádzajú a chcú pôsobiť v Divých makoch," vyjadruje svoju spokojnosť Lucia
Dohnalová, programová riaditeľka zdruţenia Divé maky.
Download

Napísali o Divých makoch v máji 2011