Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVII/2011
4. púť z Uliča do Uličského Krivého ku kaplnke otca Ignatija
Október 2011
10
Celoeparchiálne slávnosti v Nižnej Rybnici
Levočská púť
ISSN 0139-9012
Pokrov Presvätej Bohorodičky
Posvätenie rozpisu ikon v Rokytovciach
Posviacka chrámu po vonkajšej oprave a rozpise ikon v Kurove
Prenesenie mošči sv. veľkomučenice Barbory v Slovinkách
Nová web stránka www.krypta.sk
Kázeň
Pokrov Presvätej Bohorodičky
ako prejav Božej ochrany a blahodate
Sviatok Pokrova (Záštity) Presvätej
Bohorodičky nie je zaradený medzi tzv.
dvanásť veľkých sviatkov, napriek tomu sa
teší veľkej obľube. Stačí si pozorne prezrieť
schematizmus v našich
pravidelných ročenkách
s názvom Pravoslávny kalendár a zistíme, že až 19
pravoslávnych chrámov
vrátane náhradných bohoslužobných priestorov
na Slovensku je zasvätených práve tomuto
bohorodičnému sviatku.
V bohoslužobných knihách je uvedený sviatok
nazývaný veľkým sviatkom, ktorý má byť slávený s radosťou, nádejou
a útechou vo viere.
Nie je jednoduché
nájsť historicky presné
svedectvo, od ktorého
sa odvíja liturgická oslava
tohto sviatku a teda zaradenie Pokrova Presvätej
Bohorodičky do cirkevného kalendára. Hoci, na
druhej strane, príbeh ako
historická udalosť, ktorá
sa stala dôvodom oslavovania tohto sviatku,
je všeobecne známa.
Kňaz menom Nikifor, ktorý bol v období
vlády cisára Leva VI. Múdreho (vládol v rokoch 886 – 912) slúžiacim chrámu Svätej
Múdrosti (Agie Sofie) v Konštantínopole,
zaznamenal isté zázračné videnie. Očitými
10/2011
svedkami tohto zjavenia boli Andrej Jurodivý,
ktorý bol otrokom, pôvodom Slovan, a jeho
duchovný žiak Epifanij. Počas nedeľňajšieho
celonočného bdenia vo Vlachernskom chráme, kde sa uchovávalo
rúcho Presvätej Bohorodičky, pokrývka jej hlavy
a časť opasku, ktoré boli
prinesené v 5. storočí
z Palestíny, sa im zjavila
samotná Presvätá Bohorodička. Prešla kráľovskými dverami ikonostasu až
k ambonu, pričom ju nasledoval mnohopočetný
zástup anjelov a svätých,
spomedzi ktorých ju svätý Ján Krstiteľ a svätý
apoštol Ján Bohoslov pridržiavali svojimi rukami.
Keď kľačala pri svojich
úpenlivých modlitbách,
jej tvár zalievali vyronené slzy. Z hlavy si dala
dole maforion, rozprestrela ho nad všetkými
veriacimi v chráme i začal
sa trblietať a žiariť, až bol
svetlejší ako slnečné lúče.
Hoci sa videnie skončilo
a pokrývka hlavy Presvätej Bohorodičky
tiež zmizla, blahodať ostala nad prítomným
veriacim ľudom, aby ho ochraňovala pred
všetkými viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi. Následne anjel uchopil Andreja za
ruku a voviedol ho do raja, kde hľadal Božiu
Matku. Keď ju nemohol dlhšie nájsť, spýtal
E
Kázeň
sa anjela: „Kde je tá najsvätejšia zo všetkých žien, keď nie je v záhrade blažených?“
Dostalo sa mu odpovede: „Nie je tu. Odišla
do sveta plného trápenia a múk pomáhať
všetkým biednym i trpiacim. Išla všetkých,
ktorí nariekajú, utešovať a hojiť ich rany. Tam
(vo svete) je jej miesto.“
Tento sviatok je často považovaný za
starú byzantskú slávnosť, ktorú postupne
prevzali a prijali všetci Slovania. Existuje
aj iný názor, podľa ktorého sa začalo oslavovanie tohto sviatku až v starom Rusku,
kde najstarší chrám zasvätený Pokrovu
Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku
1165 blízko rieky Nerľa. Približne z tohto
tzv. mongolského obdobia pochádzajú aj
najstaršie písomné svedectvá zachované
v bohoslužobných knihách.
Je tu ešte jeden veľmi dôležitý význam
tohto sviatku, ktorý stojí nad všetkými historickými skutočnosťami, alebo ak chceme,
aj národnými aspektmi tohto sviatku. Tento
význam má svoj pôvod vo Svätom Písme
a poukazuje na správne chápanie miesta
Presvätej Bohorodičky vrátane každej udalosti z jej života v kontexte Božej ikonómie
spásy človeka. V tomto duchu aj Pokrov
Presvätej Bohorodičky nad Vlachernským
chrámom je potrebné chápať v kontexte Božej ochrany a záštity nad verným ľudom.
Takáto Božia ochrana svojho národa je
zreteľná už v Starom Zákone, kedy v čase
Mojžiša nad prvým Božím svätostánkom
(starozákonným chrámom) spočinul oblak
ako znak Božej záštity. V 2. Mojžišovej knihe
sa hovorí: „Potom oblak zakryl svätostánok
a sláva Hospodinova naplnila príbytok“
(2 Mjž 40, 34). Na inom mieste Svätého
Písma je Božia ochrana a starostlivosť
o vyvolený národ ešte viac konkretizovaná:
„Kedykoľvek sa oblak zdvihol sponad stánku, vydávali sa Izraeliti na cestu; na mieste,
B
kde spočinul oblak, tam sa utáborili. Na
Hospodinov pokyn sa Izraeliti vydávali na
cestu a na Hospodinov pokyn sa utáborili...,
podľa Hospodinovho rozkazu prostredníctvom Mojžiša zachovávali Hospodinovo
nariadenie“ (4 Mjž 9, 17-23).
Ale nebolo to iba v Starom Zákone,
kedy Boh ochraňoval svoj národ. Aj nás Boh
mnohými spôsobmi a mnohými osobami
ochraňuje a drží nad nami svoj „oblak“. Tým
„oblakom“ je Jeho svätá Cirkev, ktorá ponúka útočisko každému človeku. V lone svojej
Cirkvi nás Boh opatruje tým najdôležitejším
a najpodstatnejším – svojou nekonečnou
láskou. V neposlednom rade nás milujúci
Boh, samozrejme, ochraňuje svojimi svätými, predovšetkým Prečistou Matkou, ako
je to vidieť pri udalosti Pokrova Presvätej
Bohorodičky, ba aj anjelmi. Tá ochrana,
záštita nad verným národom i jednotlivcom,
osobou je zreteľná a „dokázateľná“. Stačí sa
pozrieť nielen na stránky Svätého Písma, či
načrieť do dejín Christovej Cirkvi alebo do
histórie mnohých národov, ale aj do života
nášho pravoslávneho národa, ba mnohých
našich cirkevných obcí alebo konkrétnych
rodín.
Byť dnes pod ochranou, záštitou „silného“ je stratégiou mnohých. Štáty si hľadajú
silnejšieho (politického, ekonomického...)
spojenca, firmy, banky, spoločnosti si hľadajú silných partnerov. Aj jednotlivci sa
cítia bezpečnejšie pod ochranou silných.
Dokonca mnohí silní snívajú o bezpečnom
„dáždniku“, ktorý by ich spoločne chránil
pred vonkajšími nepriateľmi. Ale netúžime
aj my, kresťania, byť pod ochranou silného?
Isteže. A „kto je silnejší, ako náš Boh? Boh,
ktorý činí veľké zázraky“ (Ž 77, 14). Nachádzať sa pod Božou ochranou, pod pokrovom,
záštitou Božej Matky nie je nič zahanbujúce;
nie je to znak slabosti, ale veľkosti a dôsOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Kázeň
tojnosti človeka učineného na Boží obraz
a podobu. Len pod Božou ochranou a to
vďaka pôsobeniu Božej blahodate dokáže
aj samotný človek „silnieť“, to znamená
zdokonaľovať sa a duchovne rásť.
Veľmi pozorne si všimnime, že samotné
zjavenie Presvätej Bohorodičky vo Vlachernskom chráme bolo chvíľkové, teda
časovo obmedzené, ale to, čo ostalo po
zjavení, bola blahodať. Podľa skúsenosti
Cirkvi Božia blahodať je nestvorená, pretože
predstavuje základnú energiu nestvorenej
Božej podstaty. Táto skutočnosť má zreteľný
biblický základ. V druhom liste apoštola Pavla k Timotejovi sa píše: „Boh nás zachránil
a povolal svätým volaním nie podľa našich
skutkov, ale podľa svojho vlastného rozhodnutia a blahodate, ktorú nám dal v Isusu Christu pred vekmi“ (2 Tim 1, 9). Svätý
Gregor Palama vymedzuje Božiu blahodať
ako tú Božiu energiu, ktorá z nekonečnej Božej lásky schádza k človeku a zostupuje kvôli
jeho spáse. Ako dodáva, „Božia blahodať nie
je vlastnosťou duchovnej podstaty, ale je nevysloviteľným Božím žiarením a pôsobením
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
neviditeľne viditeľným a nepochopiteľne pochopiteľným pre tých, ktorí sú toho dôstojní.“
Svätootcovská tradícia zreteľne svedčí, že aj
samotné nevysloviteľné zjednotenie človeka
s Bohom (zbožštenie) tajomne vykonáva
a završuje Božia blahodať.
Práve existencia Božej blahodate, ktorú
zanechala Presvätá Bohorodička v chráme,
svedčí o jej celkovom výnimočnom postavení v diele spásy človeka, ktoré nikdy netreba
zveličovať a pripisovať Bohorodičke niečo,
čo učenie a Tradícia Cirkvi nepozná, ale ani
podceňovať, čo tiež nie je zriedkavý jav. Ak
Božiu blahodať dokázala do Vlachernského
chrámu priniesť Presvätá Bohorodička ako
znak Božej ochrany, a dokazujú to aj mnohí
svätí, dokáže to každý človek, ktorý spolupracuje s Bohom, je Bohu verný, a ako dodáva ctihodný Siluan Atoský, jeho láska objíma
všetkých ľudí bez rozdielu. Takýto človek
si potom môže vziať pod svoje „ochranné
krídla“ tých slabších, hľadajúcich oporu,
ochranu a nádej na ceste k spáse. A tých
je nemálo.
Jerej Miroslav Župina
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Čítajte a rozširujte mesačník Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Príspevok na odber časopisu 6,- EUR + poštovné 4,- EUR. Objednávky: Telefonicky: 051/7724 736,
0915 967 299, Faxom: 051/7734 045, E-mailom:[email protected]
Úhradu predplatného: prevodným príkazom na č.ú.: 0096292967/0900, poštovou poukážkou
alebo v hotovosti priamo v redakcii. Po predplatení je možné zasielať časopis
v elektronickej podobe na e-mailovú adresu, či si ho stiahnuť vo formáte PDF
z internetu zo stránky www.ocam.orthodox.sk
10/2011
E
Poučenie
Pohľad svätých otcov
na choroby a chorých II.
„Všetko je od Boha, hovorí sv. Teofan
Zatvorník, aj choroby, aj zdravie, a všetko,
čo je od Boha, dáva sa nám pre našu spásu.
Tak aj ty prijímaj svoju chorobu a ďakuj Bohu
za to, že sa stará o
tvoju spásu. Čím
práve Bohom posielané slúži na
spásu, k tomu sa
možno ani nedopátraš, pretože,
takpovediac to ani
nespoznáš. Jedno Boh posiela za
trest ako epitímiu,
iné k zmúdreniu,
aby sa človek spamätal; iné, aby sa
zachránil pred
n e š ť a s tí m, d o
ktorého upadol
by človek, ak by
bol zdravý; iné,
aby človek ukázal
(prejavil) trpezlivosť a tým väčšiu
vyslúžil si odmenu; iné, aby sa očistil od
každej vášne a aj pre iné dôvody... Ty však,
keď si spomenieš na hriechy, hovor: „Sláva,
Tebe, Pane, že si mi uložil epitímiu ako trest!“
Keď si spomenieš, že si predtým nie vždy
spomínal Boha, hovor: „Sláva, Tebe, Pane,
že si mi dal pohnútku a ponaučenie častejšie
spomínať na Teba!“ Keď príde ti na um, že
ak by si bol zdravý, tak iné i nie dobré by
si urobil, hovor: „Sláva, Tebe, Pane, že mi
nedovoľuješ (upadnúť) do hriechu...“
B
Za všetko ďakujte Bohu; aj za nezdravie
ďakujte. Mne z mojej strany takto ľahko
je hovoriť, vám však v skutočnosti nie je
ľahko, takpovediac tak cítiť. Pri každej reči
o trpezlivosti sa aj
modlím, nech vám
Hospodin dá dobrodušne prenášať
chorobu a naučiť
sa od nej niečomu.
Prečo vás spútal
H osp o din, k to
uhádne? Je nepochybné, že aj toto
je dopustené na
vás v podobe sprevádzajúcich cieľov
života, ktorý ste si
vyvolili a v ktorom
sa usilujete hoci
po biede držať
sa. Z tejto strany
možno sa i nevypytovať viacej na
záležitosti vašej
choroby. Odvahu
pre seba k trpezlivosti užitočnej pre dušu
v čase zaťaženia utrpeniami hľadajte okrem
povedaného v pamätaní na strádania všetkých svätých a obzvlášť mučeníkov. Koľko
a ako trpeli?! Aj predstaviť si ťažko. Áno,
všetci „cez mnohé súženie musíme vojsť do
kráľovstva Božieho“ (Sk 14, 22).
A to, čo je sľúbené Hospodinom, nazýva
sa korunou. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že tu
nemožno vystúpiť bez utrpení. Tu je cesta
jedna – kríž svojvoľný alebo nesvojvoľný.
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
Anjel ochranca nech vám prináša útechu
a dobrodušnosť! Na to, že hučanie v hlave
nedáva udržať myšlienky, nenariekajte. Boh
posudzuje dušu podľa toho, čo od nej samej
závisí a nie podľa toho, nad čím nemá moc.
V srdci udržiavajte zámer neodchádzať od
Hospodina a On prijme
tento skutok.
Teraz vám treba zanechať svoje pôstne pravidlo. Neskôr budete postiť,
keď Boh si bude želať vás
uzdraviť; a teraz, v chorobe, v podobe liekov,
možno jesť všetko, podľa
rady lekára.
Sú choroby, na uzdravenie ktorých Hospodin
vydáva zákaz, keď vidí, že
choroba je pre spásu viac
potrebnejšia ako zdravie“
(Z listov sv. Teofana Zatvorníka).
„Nezarmucuj sa, milovaný brat, tvoja
choroba nie je od démonov, ako si myslíš, no
ona je Božím napomenutím a poslúži nám
k vzmáhaniu, ak budeme ďakovať Bohu. Či
nebol Jób verným priateľom Božím? A čo on
nepretrpel, ďakujúc a dobrorečiac Bohu?
A trpezlivosť ho nakoniec priviedla k bezpríkladnej sláve. Vytrp aj ty neveľa (v chorobe,
pozn. naša) a uzrieš Božiu slávu (Jn 11, 40).
A že nemôžeš postiť (v chorobe, pozn. naša),
nesužuj sa, ako som ti povedal skôr: Boh
nežiada od nikoho námahu nad jeho sily.
A čo je pôst, ak nie napomenutie (trest) tela
pre to, ako skrotiť zdravé telo a učiniť ho
slabým pre vášne podľa slov apoštola: lebo
keď som slabý, som mocný (2 Kor 12, 10).
A choroba je viacej ako tento trest a počíta
sa namiesto pôstu – a hodnotí sa dokonca
viacej u toho, kto ju znáša s trpezlivosťou,
10/2011
ďakuje Bohu a cez trpezlivosť získava ovocie svojej spásy; lebo namiesto toho, aby
oslaboval telo pôstom, ono už aj bez toho
je oslabené chorobou. Ďakuj však Bohu, že
si sa oslobodil od námahy postiť sa. Ak aj
desaťkrát za deň budeš jesť, nesmúť; ty ne-
budeš odsúdený za to, pretože takto konáš
nie podľa zámeru démona a ani nie z dôvodu
oslabenia mysle, ale deje sa to s nami kvôli
nášmu preskúšaniu a pre duchovný úžitok“
(Rukovodstvo k duchovnoj žizni prepodobnych otcov Varsonofija i Ioanna v otvetach
na voprošenija učenikov. Pravoslavnoje bratstvo svjataho apostola Ioanna Bohoslova.
Moskva 2002, s. 154).
„Si chorý alebo slabý, píše sv. Nikodym
Svjatohorec, trpezlivo znášaj. Nič okrem
trpezlivosti Boh od teba nežiada. Tým, že
budeš všetko znášať dobrodušne, budeš sa
nachádzať ustavične v dobre. Kedykoľvek
pozrie na teba Boh, bude vedieť, že činíš
dobro alebo prebývaš v dobre alebo dobrodušne znášaš utrpenia, zatiaľ čo u zdravého
človeka dobré veci nasledujú s intervalmi
(medzerami). Prečo, želajúc si zmenu svojho
postavenia, želáš zmeniť lepšie na horšie?“
E
Poučenie
(Citované podľa: AVDEJEV, D. A.: V pomošč
stražduščij duši. Opyt vračebnoho dušepopečenija. Izdateľstvo Russkij Chronograf.
Moskva 2000, s. 330-332.)
„Sláva Bohu, hovorí starec Makarij, že
vďačne prijímate choroby. Veľký úžitok získavajú tí, ktorí trpia chorobami s ďakovaním,
pretože choroby prijme Boh namiesto našich
veľkých skutkov a dá nám neporušiteľnú
odmenu.
Uzdravenie je potrebné hľadať u Lekára
duší a tiel, Pána nášho Isusa Christa. Predovšetkým je potrebné vyliečiť duchovné
choroby spoveďou a prijatím svätých tajín
Christových a to nielen raz, ale je to potrebné konať stále, pretože kto z nás sa môže
pochváliť, že nemá hriech? Po duchovnom
vyliečení aj telo sa skôr uzdraví, ale je potrebné prosiť Božiu pomoc...“ (Veľkí starci
Optinskej pustovne. Tessaloniky-Grécko
1992, s. 56).
„Sťažuješ sa na svoje choroby, trápiš sa,
drahý môj, a u mňa hriešneho hľadáš potešenie a podporu pre svoju trpiacu dušu...
Priateľ môj! Čo ti môžem povedať na potešenie lepšie, ako sa pri chorobách utešoval
apoštol Pavel: „Keď som chorý, vtedy som
silný“ (2 Kor 12, 10). Samotný Spasiteľ mu
riekol, keď sa sťažoval na svoje choroby:
B
„Dosť máš mojej milosti, lebo moja moc sa
v slabosti dokonáva“ (v. 9). Preto sa chváli
svojimi chorobami, len chorobami: „Sám
sebou sa však nebudem chváliť, jedine
svojimi chorobami“ (v. 5). Zober si veľkého
apoštola ako príklad a Boh ťa posilní svojou
milosťou! A ja namiesto svojho hriešneho
slova ti predkladám slová svätých otcov.
Je to celý list jedného svätého askétu,
ctihodného Varsanufija Veľkého, písaný chorému starcovi, mníchovi Andrejovi. Tento
starec prosil veľkého askétu, aby sa pomodlil
za jeho choroby. Ctihodný Varsanufij mu
takto píše: „Nechaj Bohu, aby sa o teba
staral, zlož na Neho všetky svoje starosti
a On urobí všetko tak, ako je potrebné. Boh
vie lepšie ako my, čo je užitočné našej duši
a nášmu telu a koľko ti dá trpieť v tele, toľko
ti uľahčí v tvojich hriechoch. Boh od teba nič
nevyžaduje, okrem vďakyvzdania, trpezlivosti a modlitby na odpustenie hriechov.
Máme Vládcu spolutrpiaceho, milostivého,
ľudomilného a dávajúceho ruku hriešnikovi
do jeho posledného dychu. Oddaj sa do Božích rúk a Boh vykoná všetko lepšie, ako my
prosíme, alebo ako si myslíme“ (List starca
Amvrosija k nemocnému priateľovi. In: Veľkí
starci..., cit. dielo, s. 70-71).
Prot. Peter Kormaník
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
Vybrané krátke poučenia
Nikolaja Velimiroviča
Príroda - odraz človeka
Teória o sebeláske nemôže byť
ospravedlnená prírodou. Ľudia veľmi často obviňujú druhých vo vlastnom zle.
Príroda je k ľuďom neutrálna.
Zhodne s ľudskou povahou si vytvára aj ona svoj charakter. Pokiaľ
bol Adam poslušný Bohu, aj príroda poslúchala Adama. Keď však
povstal proti Bohu, aj príroda sa
obrátila proti Adamovi.
Tak ako každé želanie, myšlienka alebo vášeň pôsobí na telo človeka, tak aj jeho charakter, nálada,
viera a mravnosť pôsobia na prírodu. Ľudská zloba môže naplniť prírodu zlobou, ale milosť - milosťou.
Na Balkáne ľud do dnešného
dňa verí, že dážď, sucho, krupobitie, úrodné i neúrodné časy, zdravie aj choroby závisia od mravnej
čistoty národa.
K svätým ľuďom je príroda
vždy milostivá, k nečistým a zlým
- krutá.
Príroda - odraz človeka. Aký je
človek, takého ho aj zobrazuje. Prírode nie
je vlastný egoizmus. Ale ľudia sú egoistickí
a preto v zrkadle prírody vidia svoj skrivený
odraz a pripisujú svoju chybu zrkadlu.
Môže však zrkadlo byť vinné v skrivení
tváre, ktorú len pravdivo zobrazuje?
O pôste v stredu a piatok
Nikdy nenarušuj pôst v stredu a piatok.
Tento pôst je Cirkvou prikázaný a ustanovený. Ak si niekedy tento pôst narušil, pros
10/2011
Boha o odpustenie a viac už nehreš. Zbožní
ľudia sa necítia oslobodení od tohto pôstu
ani na ceste, ani počas choroby.
Raz svätý Pachomij stretol ľudí, ktorí
niesli mŕtveho a videl aj dvoch anjelov, ktorí
ich sprevádzali. Modlil sa Bohu, aby mu bolo
odkryté tajomstvo prítomnosti anjelov na
pohrebe tohto človeka. Aké dobro vykonal
tento človek, že ho svätí anjeli sprevádzali až
k hrobu? Vtedy z Božej prozreteľnosti obidvaja anjeli prišli k Pachomijovi a vysvetlili mu to:
„Jeden z nás je anjelom stredy a druhý anje E
Poučenie
lom piatku. Keďže sa tento človek až do samotnej smrti postil v stredu a piatok, s úctou
sprevádzame jeho telo. Keďže až do smrti
zachoval pôst, preto ho aj sprevádzame“.
Zrkadlo
Prvý človek sa podobal veľkému zrkadlu,
v ktorom sa odrážal len samotný Boh. Aj démon neposlušnosti sa snažil v ňom odraziť,
ale nemohol. Vtedy sa rozhodol zatrieť toto
zrkadlo svojimi čiernymi farbami, ale v tú
chvíľu sa zrkadlo rozbilo a démonovi pribudla
práca, pretože vďaka rozmnoženému ľudskému rodu sa zrkadlo začalo deliť na stále
menšie kúsky a démon sa medzi nimi hádzal,
pričom sa stále viac vysiľoval.
Aj dnes sa zrkadlo naďalej drobí na miliardy častíc a na každú z nich démon útočí
svojimi pekelnými černidlami. Avšak zrkadlo
sa bude drobiť až do čias, kým sa nakoniec
ukončí tragédia tohto sveta, dovtedy, pokým
neposlušnosť neutrpí konečnú prehru - vtedy
sa zrkadlo obnoví v svojom počiatočnom jase.
Raz keď démon už oslavoval svoje víťazstvo, mysliac si, že zrkadlo je zatienené prachom a jeho práca je ukončená, Boh znovu
ukázal svetu zrkadlo v jeho celosti a dokonalosti - v osobe svojho Syna Isusa Christa.
Toto prekvapenie vystavilo démona zúfalosti
a dohnalo ho k poslednému zúfalému útoku.
Jeho dni sú však spočítané a koniec sa blíži.
To sa už nepodobá na filozofiu, no nie? To je
samotný život a to stačí.
O politickej morálke
Vidíte, aká priepasť rozdeľuje naše územie a mienku ľudí? Vašu osobitú politickú
morálku národ nazýva jednoducho klamstvom a podvodom. Ste povinní vziať do
úvahy mienku ľudí, pretože politika vo svojej
najlepšej podstate je vecou národa - veľká
služba ľudu.
10
B
Chápem, čo chcete. Chceli by ste vynájsť
nejaký spôsob vlády, aby národ prospieval
a krajina sa rozvíjala. A tento osobitý spôsob,
ktorý nevyhnutne pripomína ruletu, nazývate politickou morálkou. Nepochybujem
o úprimnosti vašich zámerov, ale všetko, čo
hovoríte, sa nachádza mimo poňatia morálky, mimo kresťanstva, mimo kultúry. Sú to
dávno známe hry silného so slabým, zahrávanie, v ktorom, keď nepomáhajú umelé úsmevy, prichádzajú na rad zuby, nechty a naopak.
Národ tvrdí tak: Zem stojí na pravde. Ak vy
opovrhujete touto pevnou axiómou ako „nevedomosťou“, počujte, čo tvrdia civilizovaní
Angličania: „Čestnosť - najlepšia politika“.
Boli časy v politickej histórii Anglicka, keď rozmýšľali ináč, ale skúsenosť ich naučila tomu,
že čestnosť je skutočne najlepšia politika.
Dobrota vidí najďalej
Dobrota je predvídavá, vidí hlboké príčiny. Zloba sa pozerá len pred seba a nepozná
skutočné príčiny. Zloba a vtáci vedia, že nato,
aby prišiel dážď, sú potrebné mraky. Dobrota
vidí, že všetko je v rukách Božích. Zloba a osol
vedia, že na rast kukurice je potrebný hnoj.
Dobrota vie, že všetko sa deje podľa vôle Božej.
Múdrosť národa - od Boha
Svojimi vznešenými výtvormi národ
svedčil o existencii Boha a o Jeho Prozreteľnosti. Lebo bez Božej spolupráce nie je možné vysvetliť túto nepostihnuteľnú v kráse
a múdrosti námahu prostého ľudu, roľníkov,
roľníčok, neučených pastierov a mlynárov.
Riešenie tajomstva spočíva v tom, že národ
sa vždy spoliehal na Boha, Jemu sa modlil
a Boh dal svojho Svätého Ducha, ktorý viedol
mysle, pocity, slová a skutky národa. A človeka vzdelaného, ktorý sa len na seba spolieha,
Hospoď aj necháva na samého seba a tento
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
vykoná len to, čo môže stvoriť človek bez
Boha.
Ako galilejský rybár, úplne prostý a negramotný, mohol napísať štvrté Evanjelium?
Ako rybár Peter napísal svoje božské listy?
Zem to nedokáže vysvetliť: bezpochyby sa
tu zamiešalo nebo. Svätí Boží ľudia, osvietení
Svätým Duchom, hovorili nie od seba, - hovorili od Boha. A vy sa tak dnes divíte jednoduchému ľudu, ako sa kedysi Židia čudovali
Christovi, hovoriac: „Ako pozná Písma, keď
sa neučil?“ Isus im odpovedal: „Moje učenie
- nie je Moje, ale Toho, Kto ma poslal (Jn 7,
15-16).
Aj keď osoba Christa je výnimočná v každom aspekte, predsa len podobné slová
možno povedať aj o národe. Múdrosť ľudu
nepochádza od národa, ale od Boha. Národ
to cíti a nosí v svojom srdci. Cíti a verí, že bez
Boha sa pieseň nespieva, bez Boha sa dom
nestavia, bez Boha sa vence nepletú, bez
Boha sa sláva neslávi.
Úloha dejín
Hlavná úloha dejín spočíva v určení vzťahu ľudí k Bohu. Všetko ostatné sú len epizódy
a fragmenty hlavného.
Historické periódy sú prílivy a odlivy vo
vzájomných vzťahoch Boha a ľudí. V čase prílivu veľkí umelci nachádzali inšpiráciu v Bohu,
v čase odlivu - v prírode.
Dalo by sa to nazvať „umením z prvých
rúk“ a „umením z druhých rúk“, poukážuc na
prvotné a druhotné.
Prvé je viac odvážne a dramatické, druhé
je viac ženské a lyrické. Tak ako keď je otec
mimo, hostí prijíma matka a rozpráva im
o tom, čo sa dozvedela od otca.
Každý odliv, t.j. zámena Božej inšpirácie
za prírodnú, pripomína návrat do detinskosti. Príliv - duchovné zdravie, odliv - duchovný
neduh. Je prirodzené, že zrelý človek, keď sa
10/2011
nasýti očarujúcou prírodou, sa ponáhľa k nadprirodzenému, do Kráľovstva nebeského.
Pripomeňme si prípad s 12-ročným Isusom: keď ho Matka našla po dlhom hľadaní,
opýtal sa Jej: „Prečo ste ma hľadali? Vari neviete, že mi patrí byť v dome môjho Otca?“
O nepotrebných a neužitočných zázrakoch
Len besy a hriešnici potrebovali od Christa neužitočné, nepotrebné a zbytočné zázraky. Pozrite sa, aké hlúposti chcel od Christa
diabol: urobiť z kameňa v púšti chlieb a zoskočiť z chrámu dole!
A pozrite sa ako zakorenení hriešnici,
farizeji a zákonníci, ktorí boli svedkami mnohých Christových zázrakov, ktoré prinášali
úžitok, požadovali od Neho nejaký iný, neužitočný, zbytočný zázrak, akým by bolo napr.
premiestnenie hory, premena hliny na zlato
a vrán na holubov!
Preto Hospoď odmietol návrhy diabla
i hriešnikov. Ale nikdy neodmieta urobiť zázrak, ak bol užitočný a potrebný pre spásu ľudí.
Christos pozeral na živé duše
Svojím duchovným zrakom Hospoď náš
Isus Christos rušil čas ako blesk mraky a pred
ním stáli živé duše tých, ktorí dávno zomreli
i tých, ktorí sa ešte nenarodili. Prorok Ezechiel vo videní zbadal pole plné mŕtvych
kostí a nebolo to možné pochopiť dovtedy,
kým mu Boh nezjavil, či tieto kosti ožijú. „Syn
človeka! Či ožijú tieto kosti?“ - spýtal sa Hospoď. „Ja som odpovedal: Hospodi Bože! Ty
to vieš“ (Ez 37, 3). Christos sa pozeral nie na
mŕtve kosti, ale na živé duše, ktoré prebývali
a budú prebývať v týchto kostiach. Ľudské
telo a kosti sú len odev a nástroje duše. Tento
odev sa šije a rozpadáva ako zostarnutá látka. Ale Boh ju obnoví a znovu oblečie do nej
duše zosnulých.
Preklad: prot. Nikolaj Cuper
11
E
Poučenie
Isus Christos (4)
(Pokračovanie)
Evanjelisti
Nakoľko sme o dvoch evanjelistoch písali (Matúš a Ján), uvedieme v tomto článku
ďalších dvoch (Marek a Lukáš), ktorí neboli
priamymi učeníkmi Isusa Christa.
Marek
Evanjelista Marek bol synom istej Márie, ktorá mala dom v Jeruzaleme, v ktorom
sa schádzali prví kresťania jeruzalemskej
cirkevnej obce na bohoslužby. Marek sa
častejšie pripomína v Skutkoch apoštolských, kde sa nazýva buď Ján, alebo Ján
zvaný Marek. Bol príbuzným sv. Barnabáša a bol pravdepodobne tiež levitom ako
Barnabáš. Pokrstil ho asi Peter (1 Pt 5, 13).
Marek sprevádzal Pavla na jeho prvej apoštolskej ceste, ale došiel len do mesta Perge v Pamfilii, odkiaľ sa z neznámej príčiny
vrátil, čo Pavla veľmi zarmútilo a preto ho
už na svoju druhú misijnú cestu so sebou
nezobral, pretože mu nedôveroval, že by
vytrval. Keď bol Pavol v Ríme, bol mu nablízku. Pri druhom väznení Pavla v Ríme
žiadal Pavol Timoteja, aby priviedol Marka,
„lebo mu je užitočný” (2 Tim 4, 11). Z Ríma
sa odobral Marek do Alexandrie, kde založil kresťanskú obec a viedol ju ako biskup
do roka 62. Za svojho nástupcu vymenoval
Aniena a vrátil sa do Ríma, kde sa stýkal
s Pavlom. Roku 64 odcestoval do Malej
Ázie, ale zasa sa vrátil do Ríma. Koniec svojho života strávil v Alexandrii, kde zomrel
mučeníckou smrťou, keď ho zabili pohania.
Benátski kupci previezli roku 828 jeho telo
do Benátok.
Marek napísal asi roku 60 v Ríme Evanjelium pre rímskych kresťanov, ktorí ho
12
B
o to požiadali. Za svoju úlohu si vytýčil popísanie života Isusa Christa. V svojom Evanjeliu dokázal fakt, že Christos, pôvodca nového učenia, je Božím Synom, čo Christos
dosvedčil slovami a skutkami verejne pred
svojimi apoštolmi, ktorých ustanovil, aby
pokračovali v Jeho diele. Apoštolov vylíčil
aj so všetkými ich chybami, aby na nich
mohol ukázať obrat spôsobený Christovým
zmŕtvychvstaním. Marek sa zobrazuje so
symbolom leva, lebo jeho Evanjelium začína rozprávaním o Jánovi na púšti, kde mali
domov levy.
Marek je považovaný za zakladateľa
Alexandrijskej cirkvi. Jej patriarchovia, nazývaní tiež i pápeži, sa považujú za jeho
nástupcov.
Lukáš
Lukáš je skrátené meno Lukanos. Podľa
listu apoštola Pavla bol Lukáš lekár a Pavlov
spoločník a vedľa Marka Aristarcha a Demasa jeho pomocníkom a pochádzal podľa
Tradície zo Sýrskej Antiochie. Táto Tradície
sa opiera o jeho znalosť pomerov v Antiochii. Tvrdenie Epifánia (4. stor.) a Gregora
Veľkého (6. stor.), že Lukáš patril medzi
sedemdesiatich apoštolov, ktorých Christos už skôr poslal na kázanie, je v rozpore
s výslovným zistením tzv. Canonu Muratori
z konca 2. storočia, že Lukáš nepoznal Isusa
podľa tela. Z Pavlových pomocníkov uvedených v liste ku Korinťanom boli bývalými
Židmi len Aristarchos, Marek a Jezus Lustus, takže Lukáš bol zrejme bývalý pohan.
Niektorí bádatelia stotožňujú Lukáša s Luciom (Rim 16, 21), ktorého Pavol nazýva
„príbuzným”, to jest dôverníkom, priateľom a spolupracovníkom. Až v 6. storočí
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Poučenie
sa vyskytuje tvrdenie, že Lukáš bol tiež
maliarom a že nakreslil obraz Presvätej Bohorodičky. Že písateľ
Evanjelia a Skutkov
apoštolských je Lukáš dokazujú niektorí
bádatelia odbornými
lekárskymi výrazmi,
ktoré sa vyskytovali
v dobovej literatúre.
Snáď sa pripojil k Pavlovi na jeho druhej
misijnej ceste v Troade a sprevádzal ho
do mesta Filipi. Tu
čakal na Pavla a znovu sa k nemu pripojil
na jeho tretej misijnej
ceste a sprevádzal ho
do Jeruzalema. Tu zostal počas Pavlovho
väzenia v Cézerei, potom ho sprevádzal do
Ríma. Možno tak usudzovať z toho, že Skutky apoštolské na týchto miestach používajú
množné číslo. Podľa
starobylej Tradície,
ktorá je celkom dobre
podložená, bol Lukáš autorom tak Lukášovho Evanjelia, ako aj Skutkov apoštolských.
Klement Alexandijský mu pripisuje autorstvo alebo grécky preklad listu k Židom.
Panna Mária
Nový Zákon má málo správ o Presvätej Bohorodičke a síce len toľko, koľko je
potrebné vedieť o jej úlohe v našej spáse.
Otec Panny Márie Joachým (Eli, Eliakim)
bol schudobnelý potomok kráľa Dávida. Do
Nazaretu sa presťahoval pred násilníckym
10/2011
kráľom Herodesom Veľkým, ktorý z obavy
o trón prenasledoval Dávidových potomkov: Jeho manželka
Anna
pochádzala
z kňazského rodu. Jej
sestra Sofia bola matkou sv. Alžbety a babička sv. Jána Krstiteľa. Ich manželstvo
bolo bezdetné a preto boli manželia nešťastní, lebo sa im
raz v chráme stalo,
keď prinášali obeť,
že ju nechcel veľkňaz
Izachar pre ich bezdetnosť prijať. Prosili
teda Boha a ten im
požehnal, narodila sa
im dcéra Mária. Viac
detí nemali. Zasvätili
ju Bohu a priviedli ju
do jeruzalemského
chrámu, kam ju uviedol kňaz Zachariáš,
otec Jána Krstiteľa,
a z inšpirácie Svätého
Ducha ju zaviedol až
do veľsvätyne. V chráme žila Mária do 12
alebo 14 rokov svojho života s ostatnými
pannami, ktoré urobili sľub panenstva.
Zomreli jej rodičia a príbuzní ju asi v 15. rokoch jej života zasnúbili tesárovi z Nazaretu,
staršiemu mužovi, vdovcovi s deťmi, ktorý
si ju vzal z príbuzenskej povinnosti podľa židovského zákona. Evanjelium hovorí o Isusových bratoch. Vo Svätom Písme brat znamená blízky príbuzný. Napríklad Lot a Abrahám sa nazývali bratia. V skutočnosti bol
Lot synovcom Abraháma. Sv. Otcovia píšu,
že to boli deti Márie Kleofášovej, teda brat 13
E
Poučenie
ranci a sesternice. Iní zas hovoria, že sú to
deti z prvého Jozefovho manželstva (Epifanios, Ambrosios, Ján Zlatoústy a iní).
Mária zverila svoj sľub panenstva Jozefovi. V Nazarete jej zvestoval archanjel Gabriel, že má porodiť Božieho Syna zo Svätého
Ducha. Odišla do Hebronu navštíviť svoju
príbuznú Alžbetu. Po troch mesiacoch sa
vracia tehotná snúbenica k Jozefovi do Nazaretu. Spravodlivý Jozef ju chcel prepustiť
v prítomnosti dvoch svedkov, pretože sa
nepovažoval za otca
budúceho dieťata, ale
anjel mu vysvetlil Boží
zámer, takže postarší
Jozef ponechal Máriu
u seba (Mt 1, 18-24).
Po šiestich mesiacoch odišli do Betlehema na sčítanie
ľudu, kde Mária porodila Božské dieťa.
Ôsmého dňa bol Isus
obrezaný a v 40. deň
bol obetovaný Hospodinovi. Simeon a Anna
predpovedali Isusovi
Jeho vykúpiteľské dielo a Márii utrpenie.
V Betleheme žili asi
rok. Prišli múdrci z východu a svätá rodina uniká pred Herodesovým hnevom do
egyptského mesta Heliopolu. Po Herodesovej smrti sa nevrátili do Betlehema, ale
prišli do Nazaretu. Preto aj Mariino dieťa sa
nazývalo neskôr Nazaretským.
V Novom Zákone sa pri rôznych príležitostiach pripomína Božia Matka. Po Jozefovej smrti žije v Nazarete (Mt 13, 55). Pri
Christovej smrti stojí pod krížom a jej Syn
ju odporúča do starostlivosti Jána, ktorý
mal dom v Jeruzaleme na Sione. Tam Mária
14
B
žila až do smrti. Po nanebovstúpení Pána
bola pri voľbe apoštola Mateja a pri zoslaní
Svätého Ducha. Tradícia hovorí, že Mária
mnoho pomáhala apoštolom v Jeruzaleme a navštevovala pamätné miesta. Hovorí sa, že navštívila sv. Ignáca Bohonoscu
v Antiochii so sv. Jánom, ako aj sv. Lazara,
cyperského biskupa, ktorého vzkriesil Isus
Christos (Jn 11).
Roku 48 sa zišli apoštoli pri jej smrteľnom lôžku a pochovali jej telo v Getsemánskej záhrade, avšak
Boh ju vzkriesil
tretieho dňa a vzal
ju na nebesá (Nikefor). Podľa podania
sa zjavila apoštolom a povedala im:
„Radujte sa, budem
vždy sa vami.”
Sv. Dionýz Areopagita, pokrstený
sv. Pavlom, píše
o svojom stretnutí s Bohorodičkou:
„Videl svojimi očami božskú a nad
všetkými
anjelmi
svätejšiu Matku Isusa Christa ...znovu
a znovu vyznávam... keď mi Ján, hlava evanjelistov a apoštolov, priviedol pred tvár
Presvätej božskej Panny, preniklo mnou
božské svetlo a duchovné povznesenie, že
som nemohol zniesť toľko večnej blaženosti, slávy a milosti. Keď by som v pamäti a na
umu nechoval sv. učenie a príkazy, uznal by
som Pannu za božstvo a uctieval by som ju
ako Boha... (Četiji Minea, 15. VIII.; zo Všeobecných dejín od prot. Josefa Leixnera).
(Pokračovanie)
Spracoval Mgr. Pavel Tkáč
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zamyslenie
Výchova a náboženstvo
Každá rastlinka potrebuje, aby sa pestovala a ošetrovala a až tak prinesie plody. Čím
je vzácnejšia, tým viac sa treba o ňu starať,
tým viacej potrebuje opatery a starostlivosti
z našej strany. Tak je to aj s človekom, ten
tiež potrebuje, aby bol vychovávaný a poučený, aby sa naučil múdro žiť na tomto svete, aby to bolo osožné a prinieslo plod aj vo
večnom živote. Mnohí sa neraz pýtajú, ako
žiť? Čo máme robiť a ako sa správať?
Naučiť sa žiť, to je veľké a vzácne umenie, ktoré neraz mnohí podceňujú a myslia
si, že umenie žiť sa naučia, keď dosiahnu
vzdelanie, maturitu alebo vysokú školu. Lenže často sme svedkami, že ľudia so stredoškolským alebo dokonca aj ľudia bez vzdelania dokážu múdrejšie, lepšie a šťastnejšie
žiť svoj život, ako ľudia s vysokoškolským
vzdelaním. Deťom na náboženstve často
hovorím o múdrom a nemúdrom človekovi, ako to Isus Christos poukázal v Evanjeliu,
že múdry človek si postavil dom na kameni
a keď prišla povodeň, dom zostal celý, ale
nemúdry človek si postavil dom na piesku
a keď prišla povodeň, dom voda podmyla
a dom sa zrútil. Aby to ešte lepšie porozumeli, ja k tomu dodávam, tak ako som to ja
pozoroval v živote ľudí múdrych a nemúdrych. Keď múdry človek pôjde do obchodu
a má 5 eura, čo si kúpi? No chlieb, mlieko
a maslo a doma sa môžu všetci najesť. Ale
hlúpy človek, keď príde do obchodu a má
5 eura, čo si kúpi? No cigarety a alkohol. No
a doma budú všetci hladní.
Boh každého povolal v tomto svete, aby
prinášal ovocie dobrých skutkov. My kresťania máme byť spojení s vinným kmeňom
s Isusom Christom, lebo kto zostáva vo mne,
hovorí Isus Christos, a ja v ňom, ten hojne
ovocia prináša a my bez Isusa Christa nemô10/2011
žeme nič robiť. Toto je tiež jedna z najlepších
osláv Boha v prinášaní ovocia, dobrého kresťanského života. My kresťania sa musíme
podriadiť moci a vôli Božej a stať sa nástrojom budovania dobrého a radostného sveta,
kde prebýva pokoj a šťastie. Naším kresťanským úkolom je zapojiť sa do diela Božieho
cez naše pokánie, modlitby a polepšenie sa,
ak sme pochybili alebo zhrešili. Na základe
Božieho slova môžeme predpokladať, že
bude zle, ak Boží zákon nebudeme rešpektovať, lebo hriech vždy prináša trpké ovocie.
Tu nepomôžu žiadne smery, filozofovanie,
obchádzanie, prekrúcanie, len opravdivá
náboženská zbožnosť, lebo toto je to zdravé
ovocie, ktoré veriaci má prinášať.
V Cirkvi veriaci zápasia s pokušením
sveta. Svätá Cirkev pomáha veriacim prekonávať tieto pokušenia. Pokušenie zisku a blahobytu rozdeľuje ľudí na boháčov
a Lazárov. Pokušenie slávy, pýchy, senzácie
a obdivu robí mnohé nepríjemnosti a hriechu medzi veriacimi. Pokušenie moci zlý
duch nám všetkým ponúka, že nám dá celý
svet, ak padneme pred ním na kolená. Preto
Isus Christos prikázal apoštolom, aby zlých
duchov vyháňali z veriacich a nemocných.
Modlitba a sv. Kríž je zbraňou proti zlému
duchu.
Treba, aby sme k tomu viedli svoje deti,
mládež a všetkých veriacich. K tomu ich vychovávajme, aby pochopili, že toto je najvzácnejšie a najdôležitejšie zo všetkého na
tomto svete a toto je devíza, za ktorú sa
vchádza do nebeských príbytkov, do Božieho Kráľovstva. Toto nám treba hľadať v tomto živote pre budúci, večný život.
Prot. ThDr. Štefan Horkaj
15
E
Zamyslenie
KONIEC VEKOV
V poslednom čase sa v médiách často
spomínajú predpovede súvisiace s rokom
2012. Či už ide o kalendár Mayov, alebo
rôzne alternatívne zdroje na internete,
prezentujúce koniec roka 2012 ako míľnik,
kedy nastane akási historická zmena, podľa
niektorých futurológov to bude koniec pre
pozemskú civilizáciu. Všetko je zahalené
rúškom tajomstva a nikto nevie s určitosťou, čo sa udeje a či sa vôbec niečo udeje.
Ako by sme sa mali pozerať my kresťania na
takéto futuristické predpovede?
Z histórie Cirkvi poznáme, že prakticky každá generácia na svete si myslela, že
práve ona žije v posledných časoch. Či už
to boli prvotní kresťania, ktorí sa stali prvými mučeníkmi za Christa, alebo za éry
Konštantína, keď niektorí kresťania odmietali Božskosť Christa (tzv. ariánska heréza), mnohí svätí Otcovia sa domnievali,
že koniec je nablízku. Neskôr prišlo prenasledovanie kresťanov kvôli uctievaniu
ikon. V roku 1054 došlo k rozkolu v Cirkvi
a mnoho kresťanov považovalo túto udalosť za príchod posledných časov a pápeža
za Antichrista, neskôr boli za Antichrista
považovaní Peter Veľký, Napoleon, Marx,
Hitler atď. Na týchto príkladoch je vidieť,
že aj keď sa mnohí domnievali, že žijú v posledných časoch, história ľudstva pokračovala a stále pokračuje.
Teraz sa pozrime na to, čo Christos vraví svojim učeníkom o konci sveta. Vraví im,
že „o tom dni a o hodine nevie nikto, ani
nebeskí anjeli ani Syn, ale jedine Otec“
(Mt 24, 36), avšak odhaľuje im znamenia,
ktoré budú predchádzať deň konca sveta.
Budú vojny a zvesti o nepokojoch, zemetraseniach, ľudia sa budú zabíjať, „to všetko musí prísť, avšak to nie je ešte koniec“
16
B
(Mt 24, 6), to sú len znamenia, že koniec sa
približuje. Nastane veľké odpadnutie, a vystúpia falošní proroci, láska ochladne. Jeruzalem bude zničený a neostane tam kameň
na kameni. Christos spomína aj podobenstvá o ľudoch v posteli, v mlyne, keď jeden
bude vzatý a druhý ostane, ktoré značí čas
osobnej smrti človeka. Vidíme, že kapitoly
o konci sveta sú viac tematické, avšak nie
je tam určený presný dátum konca dejín
ľudstva. Namiesto dátumu konca vekov
Christos dal svojim učeníkom príkaz. Aký?
„Hľaďte, aby ste sa nestrachovali“ (Mt 24,
6), „bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy
príde váš Pán“ (Mt 24, 42)! Koniec príde
ako zlodej v noci! Tieto prikázania sa vzťahujú nielen na druhý príchod Christa, ale
aj na hodinu nášho odchodu z tohto sveta,
lebo smrť je fakticky koncom pozemského
sveta pre človeka.
Podľa pravoslávneho učenia príchod
Bohočloveka Christa v podobe sluhu, ktorý
svojou smrťou na kríži porazil smrť, diabla
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zamyslenie
a odpustil hriechy, Jeho zmŕtvýchvstanie
a zasadnutie po pravici Boha Otca, zoslanie
Svätého Ducha na učeníkov a založenie novozákonnej Cirkvi je fakticky koniec tohoto
sveta. Nič nové k tomuto vykupiteľskému
dielu Boha nie je možné dodať. Všetko je
vykonané, čo slovami na kríži potvrdil aj
samotný Christos: „Dokonané je!“ (Jn 19,
30). Na Golgote je dokonané a naplnené
vykupiteľské dielo Boha a jedinou úlohou
kresťanov je ohlasovať Evanjelium o Božej
láske k človeku, svedčiť o Christovi, zomierať pre Neho (ak je to nevyhnutné) v tomto
svete a očakávať Jeho príchod, vzkriesenie
zosnulých a večný život.
Môžeme povedať, že mysticky, teologicky nové nebo a nová zem už prišli v Christovi, nebeské Kráľovstvo je už tu. Isus povedal
učeníkom: „Veru, hovorím vám, že sú niektorí, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo
svojom Kráľovstve“ (Mt 16, 28). Apoštoli
Peter, Ján a Jakub videli osláveného Christa
na hore Tábor ešte pred Jeho utrpením na
Golgote. Christos pri Tajomnej večeri povedal učeníkom: „Už ho nebudem jesť, kým
sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ (Lk 22,
16). Christovo jedenie a pitie s apoštolmi
po Jeho zmŕtvychvstaní na brehu Galilejskeho mora, v hornej miestnosti, na ceste
do Emauz bolo taktiež už v Jeho Kráľovstve,
lebo Christos už bol oslávený, bol to Ten
božský Christos, ktorý príde aj na konci. My
kresťania máme možnosť už v tomto veku
jesť a piť v Božom Kráľovstve vždy, keď prijímame Christa v Eucharistii na liturgii.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že v krste kresťania zomierajú pre tento svet, dostávajú pečať daru Ducha Svätého a sú už
živí pre budúci vek, žijú už teraz v budúcom
veku, ktorý prichádza, lebo Svätý Duch je
slovami apoštola Pavla predzvesťou, záru10/2011
kou, prísľubom, znamením prichádzajúceho Božieho Kráľovstva. Profesor Nového
Zákona Veselin Kesich hovoril, že kresťania
majú žiť očakávajúc koniec (a tým pádom
druhý príchod Christa) každú minútu, každú chvíľu, každú nedeľu, kedykoľvek. Musia
sa snažiť byť pripravení a stále sa pripravo-
vať na tento koniec a v žiadnom prípade
sa nesnažiť vypočítavať a uvažovať nad
dátumom, kedy chronologicky príde deň
konca.
Ak sme skutoční kresťania, sme mŕtvi
pre tento svet. Tak prečo by sme sa mali zaoberať tým, kedy nastane dátumovo koniec
sveta? Nezaujímajme sa o to, ale žijme už
teraz v pozemskom živote ako údy Christa
pomocou Svätého Ducha v nebeskom Kráľovstve. Profesor Serge Verhovskoy vravieval: Keď príde Pán, chce nás nájsť pracovať
a nie posedávať a diskutovať o konci sveta.
Taktiež tvrdil, že chronologicky koniec sveta nastane až vtedy, keď už nebudú takmer
žiadni skutoční veriaci. Budú mnohí, ktorí
budú o sebe tvrdiť, že sú veriaci a že uc 17
E
Zamyslenie
tievajú Boha, že sú kresťania. Avšak, v skutočnosti to budú heretickí odpadlíci, ktorí
poškvrnia a prekrútia Evanjelium, ktoré už
nebude Evanjeliom Božím. Bude to „evanjelium“ vymyslené ľudmi, na ktoré dajú nálepku „božie“.
Ak sa pozrieme dokola, môžeme povedať, že žijeme v dobe masívneho ateizmu,
sekularizmu a kresťanskej apostázy, nielen
v iných náboženských denomináciách, ale,
žiaľ, aj v Pravoslávnej cirkvi, kde pôvodný
duch pravoslávia je častokrát prekrytý nominalizmom, formalizmom, fanatizmom
a sekularizáciou. Avšak zdá sa, že k úplnej
apostáze ľudstva voči Bohu
zatiaľ nedošlo, lebo aj napriek
urputnej snahe diabla a jeho
sluhov na tomto svete je vďaka
Bohu ešte stále veľa svätých
ľudí, vyznávačov a ľudí spravodlivých pred Bohom.
Aké poučenie nám z uvedeného vyplýva? Nedajme sa
zlákať rôznymi predpoveďami
falošných prorokov, nešpekulujme nad nimi, lebo u Boha je
jeden deň ako tisíc rokov a tisíc
rokov ako jeden deň (2 Pt 3, 8).
Nestrachujme sa, plne dôverujme Bohu a riaďme sa tým, že keď príde vo
svojej sláve (či už v momente našej osobnej
smrti, alebo na konci sveta), chce nás nájsť
kajúcich sa, pracujúcich, plačúcich nad našimi hriechmi a hriechmi celého sveta a spievajúcich Bohu „Aleluja“. Buďme pripravení
každú minútu, dokonca každý nádych, lebo
Boh vraví: Ja prichádzam a prichádzam
skoro. Preto „bdejme, lebo nevieme, kedy
príde Pán domu, či večer, či o polnoci, či
keď kohút zaspieva a či ráno“ (Mk 13, 35).
Prosme každý deň Boha, aby nám dal silu
byť a ostať až do konca Jeho vernými slu18
B
žobníkmi, aby sme v deň Jeho príchodu boli
hodnými počuť tieto nádherné slová: „Poďte, požehnaní môjho Otca a prijmite ako
dedičstvo Kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25, 34).
Túto úvahu by som zakončil modlitbou, ktorá sama osebe má eschatologický
charakter. Je to modlitba Pána (v trochu
rozšírenom znení): Otče náš, ktorý si nad
všetkými nebesami, nech posvätí sa meno
Tvoje, nech príde kráľovstvo Tvoje, nech
bude vôľa Tvoja ako v nebi vo vzkriesenom
a oslávenom Christovi, tak aj v nás, Jeho
údoch na Zemi. A odpusť nám všetko, čo
Ti dlhujeme, tak ako my odpúšťame iným
čokoľvek, čo nám dlhujú. Daj nám dnes
chlieb budúceho veku. Daj nám silu vydržať
v skúškach a pokušeniach démona a jeho
posluhovačov a neodpadnúť od Christa,
ale byť verní Christovi tak, ako Christos je
verný Bohu Otcovi. Amen.
V úvahe boli zväčša použité myšlienky
zo stránky: http://ancientfaith.com/podcasts/hopko/the_new_year_and_the_
end_of _the_age#transcript
Zostavil a upravil: Bohuznámy
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Exegéza - výklad
Môže pravoslávny človek používať homeopatickú liečbu1, alebo sa
liečiť „novými netradičnými“ spôsobmi?
Tento príspevok považujte za správu
z konferencie, kde okrem iného zaznelo aj
to, že jednotlivé autokefálne pravoslávne
Cirkvi, kňazi, bohoslovecké školy, zväz pravoslávnych lekárov2 venovali tejto problematike zvýšenú pozornosť. V dňoch 6.
- 9. 10. 2011 sa uskutočnila štvrtá medzinárodná pravoslávna konferencia v Centre
pre skúmanie nových náboženských hnutí
a deštruktívnych kultov na tému: Pseudomedicínske sekty, okultné liečebné praktiky a psychokulty: sociálno - pastoračné
problémy. Konferencia sa uskutočnila v Tesalonikách a zúčastnili sa na nej odborníci
z Grécka, Kréty, Cypru, Bulharska, Ruska,
Ukrajiny, Bieloruska, Poľska. Na konferencii zaznelo veľa zaujímavých prednášok
a príspevkov z úst lekárov, vedeckých pracovníkov, teológov a biskupov. Zvlášť zaujímavé boli diskusie a jednotlivé postrehy
po týchto príspevkoch a následné vystúpenia v pracovných skupinách. Pokúsim sa
o stručné a zrozumiteľné zhrnutie najdôležitejších myšlienok, ktoré tam zazneli vzhľadom k tomu, že oficiálna správa pre médiá
a oficiálne závery z konferencie budú publikované v gréčtine a ruštine.
Pravoslávny kresťan, ktorý si uvedomuje, že Christova Cirkev je duchovná nemocnica, usiluje sa všemožne využiť tento
božský liečebný potenciál na to, aby si liečil
dušu i telo. Bohočlovek a Spasiteľ náš Isus
Christos je lekárom, ktorý lieči naše vnútro
od hriechu a vášní. Lieky sú sviatosti - sväté
tajiny, ku ktorým, ak človek pristupuje s pokorou, skromne, s vierou a nádejou, môže
sa v tejto nemocnici vyliečiť z mnohých chorôb. Najvážnejšou príčinou chorôb je hriech,
pretože vieme, že prarodičia v raji, ktorí
dodržiavali Božie prikázania a žili v súlade
s Božou vôľou, nepoznali choroby, bolesť
a utrpenie. Christova Cirkev, samozrejme,
neodmieta ani klasickú medicínu a odporúča svojim veriacim rozumne využívať
dostupné lieky, vedecké lekárske metódy,
tradičné liečebné postupy a nebráni sa ani
netradičným novým metódam za podmienok, že nie sú spojené s okultizmom, mágiou, čarodejníctvom, satanizmom, ktoré sa
v poslednom čase tak veľmi objavujú v nových „psychoterapeutických trendoch“.
V posledných rokoch sa veľa hovorí
o zdraví, zdravom životnom štýle, biopotravinách a ľuďom sa masírujú, že ak člo-
1 Na Slovensku som sa mal možnosť stretnúť s názorom istej bohabojnej rímskokatolíčky, ktorá je zároveň
magistrou v lekárni, ktorá nebola príliš nadšená, keď som si ako kňaz kupoval tieto lieky. Ohľadne používania homeopatických liekov som mal možnosť konzultovať aj s istou pravoslávnou mníškou z Bieloruska, ktorá bola tiež pôvodne magistrou v lekárni. Tá sa vyjadrila, že nevidí v používaní týchto liekov nejaký
vážny problém. Podstata liečenia homeopatikami je postavená na liečení prírodnými rastlinami. Moja
osobná skúsenosť asi pred 25 rokmi, keď mi v Trojicko - Sergejevskej Lavre pri prechladnutí dala istá pravoslávna učiteľka tieto guličky pod jazyk, bola taká, že prechladnutie, z ktorého som sa zvyčajne liečil 10
dní, prešlo za 10 minút. Spočiatku som sa homeopatickým liečením aj trochu zaoberal, ale teraz sa tomu
už nevenujem. Nemal som s používaním týchto liekov zlé skúsenosti, ale myslím, že naše homeopatiká
nie sú také kvalitné ako tie, ktoré som kedysi kupoval vtedy ešte v bývalom ZSSR.
2 V Rusku existuje organizácia, ktorá združuje pravoslávnych lekárov, ktorá sa chce taktiež zapojiť do riešenia týchto aktuálnych problémov.
10/2011
19
E
Exegéza - výklad
vek bude zdravý, bude zároveň aj šťastný.
Zdravie sa vyzdvihuje, priam zbožštuje,
„stáva sa modlou“, pričom poznáme mnoho zdravých ľudí, ktorí sú zlí, nemilosrdní,
egoistickí vo vzťahu k iným a zdravie im
nepomáha v tom, aby sa stali pokornejšími,
skromnejšími a lepšími. Ľudia nie celkom
správne niekedy chápu duchovný zmysel
chorôb, utrpenia ako aj slová Isusa Christa:
„Zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj
ma.“ Kto z kresťanov by nechcel byť zdravý,
ale hlavne by mal túžiť po tom, aby chcel
byť spasený. V evanjeliovom podobenstve
o boháčovi a Lazárovi3 sa hovorí o tom,
ako chorý a hladný človek pokorne niesol
svoj kríž, a o jeho spasení. Práve nové sekty
prichádzajú s rôznymi novými a zázračnými
liečebnými postupmi a používajú aj biblickú,
svätootcovskú a náboženskú terminológiu,
aby postihnutý nemal problém ich navštíviť. Liečenie kozmickými energiami4 napr.
Reiky, zablokovaním a presúvaním energií
z jedného miesta tela na druhé, liečenie
rukami, sľubujú rýchle uzdravenie. Títo pochybní pseudoliečitelia hovoria, že liečia
s pomocou anjelov5, len nehovoria úplnú
pravdu a to, že to robia s pomocou padlých
a nie dobrých. Niektorí ľudia si myslia, že
biela mágia je dobrá mágia, pretože vďaka
nej sa pomáha človeku a nazývajú ju „božskou mágiou6 “, avšak pritom nevedia, že
Christova Cirkev rovnako bielu a čiernu mágiu odmieta a neodporúča svojim členom sa
ňou zaoberať. Žiaľ, vo svete sa už evidujú aj
rôzne terapeutické mágie formou hier pre
deti v škôlkach, družinách, kluboch voľného
času. Objavil sa taktiež nový fenomén tzv.
„dramaterapia“, kde sa na tieto liečebné fókusy používajú divadelné predstavenia, kde
hlavná postava je šaman, ktorý hypnotizuje divákov, pričom ide o pohanské, okultné, magické praktiky, čo človeku škodia,
výsledkom čoho sú rôzne druhy psychóz
a samovrážd divákov7. Lákavá ponuka pre
kresťana zo strany tzv. „liečiteľov“ je často
obohatená o ikonu či obrázok Christa, Bohorodičky, kríž, sviečku, fotografiu patriarchu či pápeža, nejakých svätých.... Christova Cirkev má veľa posvätných pútnických
miest, kde nemocní hľadajú uzdravenie.
3 Lk 16, 19-31.
4 O nestvorených božských energiách nachádzame veľmi veľa v dielach sv. Gregora Palamu, ktorý však
hovorí, že ide o energie, t.j. Božiu blahodať, ktorou pôsobí Boh na svet, aby ľudia došli k spáse. Ak je
tento termín úmyselne vytrhnutý z kontextu a je tomu daná svojvoľná exegéza, nie je problém z nej
potom vytvoriť v sekte akúsi neznámu kozmickú energiu, ktorá lieči. Ak nám za to pacienti ešte aj dobre
zaplatia, tak prečo nie.
5 Je zaujímavé, že nikde vo Svätom Písme nenachádzame zmienku o tom, že anjeli liečia. Iba na jedinom
mieste je o tom krátka zmienka a to v Betezde, kde anjel schádzal do jazera a zvíril vodu a prvý človek,
ktorý sa do vody dostal, ozdravel. Christos na brehu uzdravuje človeka 38 rokov chorého - Jn 5, 19.
6 S takýmto názorom som sa stretol u jednej bohabojnej rímskokatolíčky na Slovensku, ktorá má „dar
uzdravovania“ – pomáhania iným, na čo dostala súhlas sa týmto zaoberať od istého starého rímskokatolíckeho kňaza. Práve dotyčná pani, keď som s ňou na danú tému rozprával, nazvala bielu mágiu „božou“,
pretože pomáha iným ľuďom. Pričom ľudia zaoberajúci sa čiernou mágiou škodia iným a tú táto pani
považovala za diabolskú.
7 Pri sledovaní kreslených rozprávok POKEMONI boli zaznamenané u deti samovražedné pokusy.
8 Na konferencii zaznelo z úst ruského lekára, ktorý našiel narýchlo na internete, že v Rusku je dnes neoficiálne registrovaných okolo 800 000 čarodejov, liečiteľov, šamanov. Ďalších tzv. „ľudových liečiteľov“,
ktorí nie sú nikde registrovaní, je tiež pravdepodobne veľmi veľké množstvo.
20
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Exegéza - výklad
Napr. Ruská8 pravoslávna cirkev má veľa tzv.
posvätných prameňov9, zázračných ikon10,
ostatkov svätých11, kňazov či jeromonachov,
ktorí majú dar uzdravovania12. V Poľsku lieči
otec archimandrita Gabriel13 čajmi a prírodnými bylinkami a navštevuje ho množstvo
chorých ľudí. Vladyka Nikolaj Velimirovič14,
srbský novodobý svätec, hovorí v jednej zo
svojich kníh, že veľa Lurd sa nachádza v Pravoslávnej cirkvi, len je potrebné o týchto zázrakoch svedčiť, písať a hovoriť, aby z toho
nemal úžitok iba ten konkrétny človek, ktorý
vyzdravel, ale aby to bolo aj pre duchovné
poučenie ostatných. Netreba sa tým chváliť,
aby človek nespyšnel, ale má o tom pokorne
svedčiť, o tom, ako mu Boh pomohol. Veľmi
zaujímavú a kvalitnú prednášku predniesol
vysokopreosvietený Kryštof15, biskup Karpasijský z Cypru, na tému: „Teologické a pastierske výzvy k danej problematike.“
Čo sa týka homeopatie16, neexistuje
žiadne oficiálne vyjadrenie zo strany Ruskej
či Gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá by tieto lieky považovala za satanské a ktoré sa
výslovne zakazujú používať pravoslávnym
veriacim. Takéto príliš negatívne názory sa
v poslednom čase objavovali aj v našom cirkevnom mesačníku.
Najbližšia konferencia sa má uskutočniť
na ďalší rok v Srbsku, kde by sa mala prediskutovať „Úloha duchovných vodcov – tzv.
guru v sektách a Cirkvi“17.
Prot. Alexander Cap
9 Sám osobne som mal možnosť navštíviť so svojou chorou manželkou posvätný prameň Djačkovo – 80 km
od Moskvy.
10 S manželkou, ktorá mala onkologické problémy, sme mali možnosť sa modliť pred divotvornou ikonou
v istom mužskom monastieri.
11 Osobná skúsenosť mojej ťažko chorej manželky bola tá, že sa jej viackrát zjavila vo sne (prisnila) svätá
blažená Matrjona Moskovská. Boli sme pri jej svätých ostatkoch, ktoré sú nerozložené a uchované v Pokrovskom ženskom monastieri v Moskve. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že zdravotný stav manželky po
narodení našej dcérky sa zlepšil asi o 70% a manželka sa uzdravila z tejto ťažkej onkologickej choroby.
Hoci táto choroba je chronická, veríme, že to najhoršie už máme definitívne za sebou.
12 Ak niekto logicky premýšľa nad tým, čo sa deje v Rusku, musí dôjsť k záveru, že ako je to možné, že sa čosi
také vôbec deje. Ja osobne si myslím, že tam, kde je veľká svätosť, tam aj diabol veľmi veľa pokúša a útočí.
13 Keď mu bola ponúknutá možnosť biskupského svätenia – odmietol ju. Dodnes lieči telá ľudí týmto spôsobom a duše zasa duchovnými prostriedkami.
14 ВЕЛИМИРОВИЧ, Н.: Библейские темы. Москва 2007, s. 84.
15 Tento biskup sa osobne snažil istej pravoslávnej odborníčke z Grécka vysvetliť v diskusii, že prijímanie
homeopatických liekov nie je otvorenie sa človeka k pôsobeniu démonov.
16 Je potrebné dávať pozor na niektoré fundamentalistické názory ohľadne homeopatie, ktoré sa objavujú
aj na tzv. „počajevských lístkoch“. Niektorí mnísi v Počajevskej Lávre majú tendenciu všetko považovať
za hriech a satanizmus. Prvú homeopatickú nemocnicu postavil v Rusku, ak sa nemýlim, otec sv. mučeníka Nikolaja II. Romanova a to kvôli tomu, že sa vďaka homeopatickým liekom vyliečil z vážnej choroby.
Túto nemocnicu následne ešte pred VOSR vysvätil sv. Ján Kronštadtský. Treba dávať pozor na niektoré
mníšske vyjadrenia ohľadne spovede, keď všetko v živote človeka sa považuje za hriech. V istej knihe
venovanej spovedi autor nazval hriechom hrať šach. Sám som sa nad tým veľmi divil, pretože nič bližšie
tento autor neuviedol. Ja si osobne myslím, že hranie šachu by sa mohlo považovať za hriech iba v tom
prípade, ak sa tomu napr. otec rodiny venuje vášnivo denne 5 hodín a deti by pritom boli hladné. Zahrať
si šach jednu, dve partičky denne považujem skôr sa relax. Šachový majster sveta, ktorý trénuje denne
8 hodín, nehreší, ale je to jeho zamestnanie.
17 Pretože sa v Pravoslávnej cirkvi objavujú problémy s duchovným vodcovstvom, na konferencii bude
možné vypočuť si príspevky aj o tom, čo nás trápi v Pravoslávnej cirkvi.
10/2011
21
E
Katechéza
Symbol viery. 7. článok
A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych,
a Jeho Kráľovstvu nebude konca.
И# пaки грzдyщаго со слaвою суди1ти живы6мъ и3 мє1ртвымъ,
є3гHже цrтвію не бyдетъ концA.
A znova príde И# пaки грzдyщаго
 Skutky apoštolské 1. kapitola 11. verš: „Tento Isus, ktorý bol od vás vzatý do
neba, príde tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“
so slávou со слaвою
Druhý príchod Isusa Christa sa bude odlišovať od prvého.
Trpiac za nás, prichádzal v ponížení a pokore a súdiť nás príde v sláve.
 Evanjleium podľa Matúša 25. kapitola 31. verš: „Keď však príde Syn človeka vo
svojej sláve a s Ním všetci anjeli, vtedy zasadne na trón svojej slávy.“
 Evanjleium podľa Matúša 24. kapitola 30. verš: „... a uzrú Syna človeka prichádzajúceho na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou.“
súdiť živých a mŕtvych, суди1ти живы6мъ и3 мє1ртвымъ,
Hospodin bude súdiť všetkých ľudí
bez výnimky.
 Evanjelium podľa Jána
5. kapitola 28. - 29. verš:
„... prichádza hodina, v ktorú všetci
v hroboch počujú hlas Božieho Syna
a vyjdú - tí, čo robili dobre,
na vzkriesenie života,
tí však, čo páchali zlo,
na vzkriesenie súdu“
22
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Katechéza
Budú odkryté nielen skutky, ale aj tajné túžby a myšlienky.
 1. list apoštola Pavla korintským kresťanom 4. kapitola 5. verš: „Preto nič nesúďte
pred časom, kým nepríde Pán, ktorý osvetlí to, čo je skryté vo tme, a vyjaví úmysly
sŕdc. A vtedy každý dostane od Boha svoju pochvalu.“
Budeme odsúdení aj za zlé slová a myšlienky, ak sa nepokájeme a nenapravíme sa.
Гlю же вaмъ, ћкw всsко сл0во прaздное, є4же ѓще рекyтъ
человёцы, воздадsтъ њ нeмъ сл0во въ дeнь сyдный:
na príchod Christa
v súdny (strašný) deň
duše spravodlivých
v rukách Božích
Trón pripravený
 Evanjelium podľa Matúša 12. kapitola 36. verš: „Hovorím vám, že v deň súdu sa
ľudia budú zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré vyrieknu.“
ohnivé peklo
Kedy sa uskutoční 2. príchod, nevieme, preto musíme žiť tak, aby sme boli pripravení
kedykoľvek predstúpiť pred Boží súd.
 Druhý list apoštola Petra 3. kapitola 9. - 10. verš: „Pán nemešká s prisľúbením, ako
sa niektorí nazdávajú, že mešká; On je len trpezlivý s nami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej v noci. A vtedy sa
nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i diela, ktoré sú na nej.“
 Evanjelium podľa Matúša 25. kapitola 13. verš: „Bdejte teda, lebo neviete dňa ani
hodiny, v ktorú príde Syn človeka.“
V Božom slove sú odkryté niektoré príznaky blížiaceho sa príchodu Christa:
· Hlásanie Evanjelia všetkým národom
· Umenšenie viery a lásky medzi ľuďmi (vojny)
· Znásobenie hriechu a bied
· Objavenie sa falošných prorokov a nakoniec príchod Antichrista.
a Jeho Kráľovstvu nebude konca. є3гHже цrтвію не бyдетъ концA.
O tom hovorí archanjel Gabriel Panne Márii v okamihu Zvestovania.
 Evanjelium podľa Lukáša 1. kapitola 32. - 33. verš: „On bude veľký a bude sa volať
Synom Najvyššieho. Pán Boh Mu dá trón Dávida, Jeho otca, a naveky bude kraľovať
nad Jakubovým rodom a Jeho Kráľovstvu nebude konca.“
10/2011
23
E
Z domova
Keď sa povie Ladomirová
Keď sa povie Ladomirová, mnohým príde na um miesto, kde stál kedysi monastier.
Avšak hlavne mládežníkom táto dedinka
pripomína aj nezabudnuteľnú pešiu púť zo
Stropkova do Ladomirovej, ktorú každoročne
pripravujú mládežníci zo Stropkova.
V sobotu 10. septembra
2011 sme deň začali skoro ráno.
Nasadli sme do áut, autobusov,
na bicykle, aby sme boli účastní
na svätej liturgii a molebne pred
púťou v stropkovskom chráme Položenija rizy
Presvjatoj Bohorodicy. Pre všetkých pútnikov
bolo miestnymi mládežníkmi a veriacimi prichystané pohostenie. O povestnej rusínskej
pohostinnosti sme sa mali možnosť presvedčiť i počas celého nášho putovania.
Nechýbali modlitebné zastavenia pri krížoch a kaplnkách. Stáli návštevníci púte už
tušili, že za Šemetkovcami nás čaká oddych
a beseda na lúke pri kríži pod holým nebom.
O. Marián sa s nami podelil o zážitky a skúse24
B
nosti z pútnického zájazdu do Ruska - Pskovskej oblasti. O. Jakub nám zas dal do pozornosti náš pozdrav „Slava Isusu Christu“, kde
zdôraznil, že sa nemáme hanbiť ním sa navzájom pozdravovať.
Ďalšou našou zastávkou bol pravoslávny
chrám vo Vagrinci. Je asi namieste poznamenať, že nám začína byť malý. Ku krížu a ikonám sa v tejto obci priberú i zástavy a spolu
smerujeme k ešte jednej vagrinskej zastávke
- a to dvoru rodiny Krajňakových, ktorí každoročne
pohostia
všetkých pútnikov,
poskytnú im oddych
a tak napĺňajú slová
Isusa Christa.
Za spevu „Rádujsja presvjataja hlava,
archanhelov slava...“
sme sa vydali na poslednú etapu našej
púte. Približujúc sa
k chrámu v Ladomirovej naše srdcia, duše
i telá naplňoval zvláštny pocit Božej blahodate, radosť i vďaka. Pri chráme nás srdečne
privítal otec Pavol Kačmár a spolu sme odišli
na hrob otca archimandritu Sávvu i k hrobom
ostatných mníchov, kde sme v panychíde
prosili o upokojenie ich duší. Procesiou sme
obišli chrám, v ktorom sa každý z nás poklonil
moščam (ostatkom) svätého Jána Predchodcu – Krstiteľa, svätého veľkomučeníka Pantelejmona, prepodobného Jóva Počajevského,
svätého Nektária Eginského i čiastočke životodarného Kríža.
Po krátkom odpočinku už nasledovalo
posvätenie vody a bohoslužby vsenočného
bdenia. Túto Bohu milú púť v nedeľné ráno
ukončila svätá archijerejská liturgia a my unaOdkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
vení telom, no duchovne sa radujúc v Hospodinovi našom Isusovi Christovi, sme sa vracali
do svojich domovov.
Chceme sa veľmi pekne poďakovať duchovným otcom Pavlom - Bobákovi i Kačmárovi, ich rodinkám, veriacim PCO v Ladomirovej
a PCO v Stropkove, mládežníkom za prípravu
jedla pre pútnikov i celkovú organizáciu púte.
Nech ich Boh obdarí svojou blahodaťou. Účast-
níci púte iste zaregistrovali, že počas púte boli
rozdávané keksy. Za ne patrí vďaka rodine Gulovej zo Soboša. Nech milostový Boh si spomenie na ich dary i na všetkých dobrodincov
Bratstva pravoslávnej mládeže na Slovensku
- SYNDESMOS. Nech ich urobí hodnými stáť
na veky pri Jeho svätom prestole.
Alexander Haluška, prezident Bratstva pravoslávnej mládeže na Slovensku - SYNDESMOS
Chrámové slávnosti v Ladomirovej
Každoročne sa stovky pútnikov schádzajú v obci Ladomirová vo Svidníckom okrese.
Rovnako to bolo aj tento rok v dňoch 10.
a 11. septembra, kedy sa tam konali chrámové slávnosti pri príležitosti sviatku Sťatia
hlavy svätého Jána Krstiteľa. Po príchode
bezmála dvesto mládežníkov, ktorí putovali do Ladomirovej zo Stropkova, sa začal pri
studni obrad posvätenia vody, ktorý viedol
Jeho Vysokopreosvietenosť vladyka Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska, a Jeho Preosvietenosť vladyka Tichon, biskup komárňan-
ský, pomocný biskup pre správu prešovskej
eparchie. Následne sa konalo vsenočné bdenie, na ktorom sa za účasti hojného počtu
veriacich zúčastnil aj vladyka Ján. V noci sa
v chráme konali bohoslužby, ktoré vyvrcholili
10/2011
nedeľnou slávnostnou archijerejskou svätou
liturgiou, ktorú slúžil Jeho Vysokopreosvietenosť vladyka Ján, arcibiskup prešovský
a Slovenska, a Jeho Preosvietenosť vladyka
Tichon, biskup komárňanský, spolu s kňazmi
z celej prešovskej eparchie. Kázeň predniesol
správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Slovinkách o. Peter Kačmár; na konci liturgie sa
k veriacim prihovoril vladyka Ján, ktorý ich
pozdravil v tento sviatočný deň.
Týmto sa chceme poďakovať v prvom
rade Hospodu Bohu, ako aj vysokopresovietenému
vladykovi
Jánovi a preosvietenému
vladykovi Tichonovi, že zavítali do Ladomirovej, ktorá
je významným
pútnickým
miestom, aby
spolu s nami oslávili sviatok Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Veriaci a Rada Pravoslávnej cirkevnej
obce v Ladomirovej
25
E
Z domova
Levočská púť
„Bohorodice Prisnodivo, čelovikov pokrove, rizu
i pojas prečistaho tvojeho
tilese, deržavnoje hradu
tvojemu darovala jesi...!“
Týmito slovami sme
počas púte a vsenočného
bdenia mnohokrát oslavovali Presvätú Bohorodičku.
Druhého júla bolo stretnutie mládežníkov a pútnikov
v chráme svätého Klimenta
Ochridského
v Spišskej Novej Vsi. Ako
vždy, aj teraz
nás o. Štefan
a veriaci pohostili a posilnili pred púťou,
tak ako sa píše
vo svätých knihách - pútnikov prijať, hladných nakŕmiť. Spoločným molebnom sme začali
našu tohtoročnú púť zo Spišskej Novej Vsi do Levoče.
So svätým krížom a ikonami, za
spevu duchovných piesní s mnohými
modlitbami i príjemnými rozhovormi
nám naša cesta nepozorovane rýchlo
ubehla. Za spevu tropárov „Bohorodice Divo radujsja... a Spasi, Hospodi,
ľudi tvoja..“ sme prišli k cieľu nášho
putovania – chrámu svätých Cyrila
a Metoda v Levoči.
Prečo bol cieľom našej púte chrám? Pretože Boží chrám je malým kúskom neba na
26
B
zemi, veľvyslanectvom Kráľovstva nebeského.
Duchovná prednáška spojená s oddychom nás dobre naladili na vsenočné bdenie, ktoré trvalo celú noc. Na nedeľnej svätej liturgii sme ďakovali Hospodinu Bohu,
že nám požehnal prežiť krásne dni v spoločenstve mladých veriacich ľudí.
Z celého srdca
ďakujeme otcovi duchovnému Štefanovi
Pružinskému, mládežníkom zo Spišskej
Novej Vsi i veriacim
za to, že každoročne príjmu na seba
prípravu tejto Bohu
milej púte a taktiež
ďakujeme otcovi duchovnému Kornelovi
Furinovi, jeho rodine
i veriacim PCO Levoča za milé prijatie.
Veríme, že milostivý Boh nám požehná
účasť na Levočskej púti i na budúci rok.
Alexander
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
4. púť z Uliča do Uličského Krivého ku kaplnke otca Ignatija
Keď nadíde mesiac august, mnohí sme
v očakávaní nádherného sviatku Preobraženija Hospodňa. Posledné tri roky to boli tiež
očakávania púte a bdenia na „horbi“ a inak
to nebolo ani 18.
augusta 2011.
Zišli sme sa mládežníci mladší
i starší v chráme
Pokrova Presvjatoj Bohorodici
v Uliči, z ktorého
sme po molebne vyrazili na
malú púť. Bolo
radostné vidieť
tu opäť známe
tváre, no bolo tiež príjemné môcť tu privítať
niektorých bratov a sestry po prvýkrát. Do
nášho ďalekého, no krásneho kúta prišli veriaci z Košíc, Prešova, Stropkova, Trebišova
a, samozrejme, naši verní mládežníci z Medzilaboriec.
Otec Michal Hrustič nás už tradične otcovsky privítal v mene otca Ignatija pri skýte,
kde sme dorazili dobre naladení s očakávaním modlitebnej noci pod holým nebom.
Pohostenie, ktoré prichystali veriaci z miestnej a uličskej cirkevnej obce, bolo pripravené štedro a z bratskej lásky. Domáci nikdy
vopred nevedia, kto k nim zavíta tohto roku,
no obetavo prinášajú nádoby s jedlom, a tak
sa miestni pripodobili Abrahámovi, ktorý nič
netušiac u seba pohostil samotného Boha.
Tak ako bola jedinečná hora Tábor kvôli
Premeneniu Pána, tak jedinečné je miesto,
ktoré dýcha modlitbou aj 34 rokov po usnutí otca igumena Ignatija. Posvätením vody
sme začali naše bdenie, po ktorom nasledovala večerňa, utreňa, akafisty k Počajevskej
10/2011
ikone Bohorodičky a k Preobraženiju, časy,
modlitby k Prijímaniu a približne o druhej
hodine nočnej sme začali krásnu dlhoočakávanú liturgiu. Naše nočné bdenie sa zavŕšilo posvätením
ovocia a malým
agapé. O deviatej hodine ráno
sa „horb“ opäť
naplnil
ľuďmi
z rôznych končín, ktorí sa zišli
na liturgiu. Po
nej sme spoločne priniesli
modlitbu za otca
Ignatija počas
panychídy. Slávnosť sa ukončila opäť štedrým pohostením.
Púť i bdenie zbehne vždy veľmi rýchlo, no
predchádza im veľa príprav. Za ne chcem vyjadriť slová vďaky otcom Borisovi Hrustičovi
a Vladimírovi Kocvárovi, ktorí sa namáhali,
aby toto miesto bolo dôstojne pripravené.
Veľké ďakujem patrí i všetkým, ktorí putovali
– či už autom, autobusom alebo peši. Opäť
sme vytvorili krásne modlitebné spoločenstvo.
„Iisuse, Previčnyj Bože, dobro nam vsehda bytu pod krovom blahodati Tvojeja“, spievali sme počas Akafistu Preobraženiju. Každý
rok sa snažím opísať to, čo človek cíti a prežíva v tento čas na tomto mieste, no slová
nestačia. Duša sa akosi chveje a človek by aj
plakal, aj sa smial. Možno sa nás aspoň takto
dotýka anjelský život mníchov a najmä svätý
život otca Ignatija.
Zuzana
27
E
Z domova
Ikony rozpísané po stenách krášlia náš pravoslávny chrám
Prekrásna nedeľa 2. októbra 2011,
9 hodín a k pravoslávnemu chrámu v Rokytovciach prichádza automobil, z ktorého
vystupuje vysokopreosvietený vladyka Ján,
arcibiskup prešovský a celého Slovenska,
aby posvätil interiér chrámu, ktorý bol vyzdobený ikonami zo života svätých. Po privítaní vladyku starostkou obce Vierou Palejovou
sa k arcibiskupovi prihovoril, držiac v rukách
Na konci bohoslužby vladyka Ján odovzdal ďakovné listy kurátorskému zboru, veriacim PCO v Rokytovciach a tiež správcovi
PCO mitr. prot. V. Keretsmanovi. Po pomazaní veriacich posväteným olejom nasledoval
chod okolo chrámu, poďakovanie sa za dary
veriacim, za účasť a modlitby. Pre všetkých
prítomných pravoslávni veriaci našej obce
pripravili bohaté a chutné občerstvenie. Du-
chlieb a soľ, predseda kurátorského zboru
PCO Štefan Curkovič. Po privítaní „nastojateľom“ chrámu mitr. prot. Vladyslavom Keretsmanom nasledovala posviacka interiéru
chrámu-rozpisu. Ikonopisec Andrej Uram zo
Svidníka pracoval so svojím synom Anatolijom od mája do konca augusta. Nasledovala
svätá archijerejská liturgia, ktorú slúžil vladyka Ján spolu s duchovenstvom z okolia našej
obce.
chovenstvo spolu s vladykom Jánom odišli
na slávnostný obed do Medzilaboriec - reštaurácie Margarét.
Touto cestou pravoslávni veriaci našej
obce ďakujú všetkým, ktorí pomohli finančnými darmi na zaplatenie rozpisu nášho
prekrásneho chrámu. Nech naše modlitby
budú poďakovaním za Vaše dary!
Christos posredi nás!
František Lakata
28
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Oslava chrámového sviatku v Zemplínskej Širokej
V nedeľu 25. septembra oslávili duchovní a veriaci chrámový sviatok Narodenia
Presvätej Bohorodičky v Zemplínskej Širokej.
Pri takýchto oslavách sviatkov vždy, keď je
pekné počasie, aj viac veriacich sa zhromaždí
a tak s radosťou pri dobrom počasí oslavujú
spoločne sviatok patróna chrámu.
Slávnostné bohoslužby slúžili duchovní
prot. ThDr. Štefan Horkaj, administrátor cirkevnej obce Choňkovce, prot.
Mgr. Michal Džugan, správca
cirkevnej obce v Strážskom,
a miestny administrátor duchovný mitr. prot. Mgr. Ladislav Fedor, správca cirkevnej
obce Hažin, ktorý posvätil
ikony pred sv. liturgiou, ktoré
daroval MUDr. M. Ščerbej.
Kázal duchovný Michal Džugan, pričom zdôraznil, že narodením Presvätej Bohorodičky nastáva nové obdobie
spásy. Bohorodička sa nám
stála a je aj dnes príkladom ako plniť Evanjelium, teda to, čo povedal Isus Christos. Všetko sa v živote usilujeme robiť, ale nie všetko
má cenu večného života. Bohorodička nám
ukázala, ako sa dá a ako môžeme s Bohom
na tejto Zemi kráčať k večnému životu. Sv.
Cirkev je tu a chce nám v tom pomáhať. Čím
sme čistejší, tým viac sa od nás odráža svetlo, čo svieti do tohto sveta.
Chceme ešte dodať k tejto starej pravoslávnej cirkevnej obci z jej histórie, že obec
Zemplínska Široká patrí do Užskej župy.
Vznikla z dvoch obcí Rebrín a Krášok po
2. svetovej vojne. Tieto dve dediny rozdeľovala cesta smerujúca z Michaloviec do Veľkých
Kapušian. Po pravej strane cesty, keď ideme
z Michaloviec do V. Kapušian, bola obec Krá10/2011
šok a po ľavej strane cesty obec Rebrín. Obec
Rebrín je staršia ako Krášok. Rebrín jestvoval
pred 13., prípadne 11. storočím. Vznik Kráška sa predpokladá v 15. až 16. storočí. V roku
1720 bola dedina Krášok opustená. V Rebríne v 15. – 16. st. stal chrám a v roku 1573
tu pôsobil protestantský kazateľ (Uličný, F.:
Dejiny osídlenia Užskej župy. Prešov 1995, s.
127-128 a 195). Počas vizitácie zemplínskych
a užských obcí mukačevským
biskupom M. M. Olšavským
v roku 1750 obec Rebrín bola
filiálkou a prislúchala do cirkevnej obce Iňačovce. (Vizitáčný protokol Užskej župy
M. M. Olšavského. Hadžega,
V.: Dodatki k istorii Rusínov
a ruskich cerkvej v Užanskij
župi. In: NZT Procvita 1924,
roč. III. Užhorod, s. 177,
Univ. Knižnica Užhorod XVIII
D. 799.) Krášok bol asi ešte
opustený. V 20. rokoch 20.
storočia, po vzniku ČSR v roku 1918, kedy už
Pravoslávna cirkev nebola mimo zákon, ale
ocitla sa v zozname ostatných náboženstiev
na Slovensku, v ČSR sa Rebrín stal pravoslávnou cirkevnou obcou a vybudovali si tu pekný pravoslávny chrám Narodenia Presvätej
Bohorodičky. Dnes Zemplínska Široká (časť
Rebrín) má tak pravoslávny chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky a aj chrám gréckokatolíckej cirkvi (časť Krašok) z roku 1802.
Tu po roku 1968 neboli problémy s gréckokatolíkmi.
Slávnosti sa skončili s poďakovaním každému, kto sa pričinil o to, aby mali dobrý priebeh
a aby sa tu každý dobre cítil, ako aj všetci účastníci. Záver patril spevu: Mnohaja i blahaja lita.
Prot. ThDr. Štefan Horkaj
29
E
Z domova
Putovná výstava ikon v Bardejove
Pravoslávny cirkevný
zbor pri chráme prepodobného Serafíma Sarovského
a sv. Cyrila a Metoda v Bardejove prijal 20. septembra
účasť na otvorení vernisáže moravských a českých
ikonopiscov v Šarišskom
múzeu v Bardejove. Táto
putovná výstava ikon pod
patronátom Jeho Blaženosti vladyku Kryštofa zavítala
aj do Bardejova. Výstavu
otvoril riaditeľ Šarišského
múzea PhDr. František Gutek, ktorý vyjadril hlbokú
radosť z toho, že takáto
výstava zavítala aj do historického mesta, poďakoval
predsedovi Pravoslávnej
makovici Vladislavovi Kimákovi, ktorý predložil návrh,
aby takáto výstava prebehla práve v Bardejove.
O význame pravoslávnej ikony, jej spôsobe písania a porovnania s obrazom
prekrásnymi slovami vyjadril duchovný otec Peter
Savčák. Vernisáž sprevádzal
krátkymi vstupmi aj pravoslávny zbor, ktorý podľa
slov mnohých zúčastnených dával dušu vystaveným ikonám.
Text: Mgr. Marek Beňa
Foto: P. Orosz
Zdroj: http://serafimzborbj.orthodox.sk/spravy/vernisaz-vystavy-ikonopisci-z-ciech-a-moravy
30
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Kurov – posviacka chrámu po vonkajšej oprave a rozpise ikonami
Dňa 4. 9. 2011 Pravoslávna cirkevná
obec Kurov prežívala jeden zo svojich veľkých a významných dní – posviacku chrámu
po vonkajšej oprave a rozpise ikonami.
Táto slávnosť bola dôstojným ukončením viacročnej námahy, ktorú vynaložili naši
ikonopisci otec Ján Pajkoš zo Svidníka a brat
Vasiľ Lakata a spolu s nimi celý kurátorský
zbor obce, ktorý sa v priebehu týchto rokov materiálne, ale aj fyzicky podieľal
na opravách.
Rozpis chrámov ikonami bol v pravoslávnej
tradícii vždy neodmysliteľným liturgickým javom.
Z výchovného pohľadu
sú ikony teológiou vo farbách (v ikonách je zhrnutá
celá vierouka Cirkvi), ich
rozpis je zároveň jednou
z možností, ako vyjadriť
a zvečniť vďačnosť ľudí
Bohu za Jeho milosť. Pred Kurovčanmi od
postavenia chrámu v polovici 90. rokov tak
stála výzva: buď sa uspokojiť s tým, čo už
dosiahli, alebo pokračovať tak ako aj Boh
pokračuje v neustálom vylepšovaní a skrášľovaní svojho stvorenia. Samozrejme, že
rozhodnutie a jeho realizácia nebola taká
ľahká, ako sa to môže na prvý pohľad zdať.
Ale ako je napísané v Evanjeliu od Jána: „Na
počiatku bolo Slovo“ (Jn 1, 1) a tak aj v Kurovskom chráme najprv zneli kázne, prosby,
rozhovory a besedy, ktoré splnili svoj účel,
a tým viedli k odhodlaniu začať s rozpisom.
Zlomovým bodom boli návštevy veriacimi
známych pútnických miest, predovšetkým
Počajeva na Ukrajine, ale aj monastierov
Poľska, Srbska atď. Práve v Počajeve sa stal
10/2011
malý zázrak, keď sa po jeho návšteve jeden
z veriacich rozhodol darovať do chrámu ručne písanú ikonu „Počajevskej Božej Materi“
a vlastnoručne vyrezal z dreva kivot pre túto
ikonu. Krása ikony, ktorú napísal otec Alexander Zalevský, nenechala veriacich ľahostajnými a napomohla ich odhodlaniu, ktoré
sa čoskoro aj uskutočnilo. Ako hovorí ap.
Pavol, „a tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami“, „lebo sila (Boha) sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12-9). Tak
aj v Kurove, ikona i modlitby k nej prebudili
srdcia darcov a čoskoro sa našla bohuznáma
osoba, ktorá na rozpis dala nemalú čiastku,
čím naštartovala práce v chráme.
Po celý ten čas sme prešli mnohými
skúškami a ťažkými obdobiami, ktoré veriacich ešte viac spojili a utužili. Boh dal, aby sa
počas rozpisu vyzbierala aj zvyšná potrebná čiastka. Najmä počas veľkých sviatkov
Paschy a Roždestva Isusa Christa veriaci
a hostia štedro prispievali na chrám. Dá sa
povedať, že myšlienka spoločného prispievania nenechala v Kurove ľahostajným nikoho. Aj tí, čo z rôznych dôvodov do chrámu
31
E
Z domova
prísť nemohli, rovnako prispievali na dobrú
vec. V konečnom dôsledku bol s Božou pomocou rozpis ukončený a nič už nebránilo
tomu, aby sme na našu veľkú radosť mohli
pozvať vladykov, otcov duchovných a ich
veriacich zo všetkých okolitých a vzdialenejších cirkevných obcí.
Slávnostnú liturgiu, ktorá sa začala v nedeľu (4. septembra), viedol prešovský arcibiskup Ján spolu s vladykom Paisijom z Gorlíc (Poľsko). Na slávnostnej posviacke sa
zúčastnili takmer všetci kňazi Bardejovského arcidekanátu spolu s otcom Jánom Pajkošom, otcom Jurajom z Bialystoku a hosťa-
mi z Poľska. Vladyka Paisij vo svojej hlbokej
a úprimnej kázni zdôraznil obetovanie na
chrám i samotnú dôležitosť chrámu v živote
veriaceho kresťana. Po liturgii vladyka Ján
udelil ďakovné hramoty kurátorskému zboru a bratom JUDr. Michalovi Labovskému
a Petrovi Ujackému za pomoc pri zveľaďovaní chrámu.
Srdečná vďaka patrí všetkým, ktorí nielen prišli, aby sa spolu s nami podelili o túto
veľkú radosť, ale hlavne všetkým veriacim
našej cirkevnej obce, ktorí sa zúčastnili na
prípravách slávnosti.
Správca cirkevnej obce a veriaci
Zbor prepodobného Serafíma Sarovského divotvorcu v Kurove
Pravoslávny cirkevný zbor prepodobného Serafíma Sarovského divotvorcu prijal pozvanie duchovného správcu cirkevnej obce
Kurov o. Andreja Nikulina s veriacimi tejto
cirkevnej obce na slávnostné posvätenie
rozpísaného chrámu ikonami. Celá slávnosť
sa začala v chráme svätého evanjelistu Lukáša privítaním Jeho Vysokopreosvoetenosti
Jána, arcibiskupa prešovského a Slovenska,
a Jeho Preosvietenosti biskupa Paisija z Gorlíc. Na slávnosti sa zúčastnil aj arcidekan
prot. Ján Lakata, početné duchovenstvo s
veriacimi, ako aj ďalší hostia miestnej samosprávy a kultúry vrátane starostky obce p.
Márie Špirkovej. V tento slávnostný deň bol
miestny duchovný o. Andrej Nikulin od Jeho
Vysokopreosvoetenosti Jána obdarovaný
právom nosenia zlatého kríža. Chrámom sa
nieslo trojité axiós, teda radostné dostójin,
kedy duchovenstvo a národ potvrdili dôstojnosť otca Andreja toho veľkého daru. Po
ukončení svätej liturgie a slovách vďaky sa
pozvaní presunuli do miestneho kultúrneho
domu, kde sa podával chutný obed.
32
B
Otec Andrej Nikulin vo svojom príhovore okrem iného poďakoval zboru za aktívnu
účasť na bohoslužobnom obrade, ktorý tak
prispel k jeho slávnostnej atmosfére, taktiež
poďakoval domácim za pripravenie chutného občerstvenia, sponzorom a všetkým
prítomným za prijatie pozvania na túto milú
udalosť, ktorá je prvou v celom okrese Bardejov.
Aj tu, v spoločenských priestoroch obecného úradu, zbor svojimi „molitvami“ a piesňami dotvoril dôstojný rámec posviacky.
Text: Jozef Dunčák
Foto: Nikolaj
Zdroj: http://serafimzbor-bj.orthodox.sk/
spravy/posviacka-rozpisu-chramu-ikonami
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
Chrámový sviatok Pravoslávnej cirkevnej obce v Trebišove
a posviacka novovybudovanej farskej budovy
Dňa 3. júla 2011 sa v našej PCO v Trebišove uskutočnila oslava chrámového sviatku,
oslava patrónov nášho chrámu, sv. apoštolov
Petra a Pavla, za účasti vysokopreosvieteného arcibiskupa michalovsko-košickej eparchie
Juraja, za účasti duchovenstva Trebišovského
arcidekanátu a primátora mesta.
ukáže budúcnosť. My, trebišovskí veriaci, sa,
Rasťo, pripájame ku blahoželaniu, tešíme sa
z Tvojho rozhodnutia a veľmi by nás potešilo,
keby si sa v budúcnosti rozhodol kráčať v šľapajach svojho otca.
Po tak výnimočne požehnanom úvode
sme s bázňou Božou a veľkou radosťou za-
Tento deň bol pre našu PCO dlho očakávaný, pretože sme na chrámovú slávnosť
naplánovali aj posviacku novovybudovanej
farskej budovy.
Vladyku Juraja sme privítali tradične, slovanským zvykom, chlebom a soľou a za spevu
duchovných piesní, na čele s naším duchovným pastierom mitr. prot. Ladislavom Bilým.
Tento deň bol pre nás výnimočný ešte aj
tým, že po úvodných modlitbách absolvent
PBF PU v Prešove a prisluhujúci v našom
chráme, syn nášho duchovného, Mgr. Rastislav Bilý bol vladykom Jurajom postrihnutý
za „čteca“. V krátkom príhovore mu vladyka
poprial veľa Božej blahodate či už na ceste
duchovnej, alebo na ceste laika, uvidí sa, čo
čali slúžiť sv. liturgiu, počas ktorej vladyka
Juraj spolu s duchovenstvom a veriacimi priniesli Hospodu Bohu najsvätejšiu obetu - sv.
Eucharistiu. Mnohí veriaci, na čele s našimi
najmenšími, pristúpili k sv. Prijímaniu.
V kázni sa nám prihovoril vladyka Juraj,
ktorý nám priblížil život sv. apoštolov Petra
a Pavla a ich význam pre náš život. Na záver
vladyka sa poďakoval a vyznamenal tých, ktorí
sa najviac zaslúžili pri výstavbe farskej budovy. Vyznamenania v podobe hramoty udelil
duchovnému správcovi mitr. prot. Ladislavovi
Bilému, sestre Kosiakovej - kurátorke, bratovi
Kudlákovi - kurátorovi a celému kurátorskému
zboru. Sv. liturgiu sme ukončili pomazaním
posväteným olejom a chodom okolo chrámu.
10/2011
33
E
Z domova
Potom sme sa všetci premiestnili k novovybudovanej farskej budove, ktorá sa nachádza hneď za cerkvou. Posviacku fary vykonal
vladyka Juraj za prítomnosti duchovenstva
a nás veriacich. Po prečítaní modlitieb vladyka posvätil farskú budovu svätenou vodou
a steny pomazával sv. olejom, za spevu prekrásnej stichiry,:
„Blahoslovi, Hospodi, dom sej, i ispolni jeho
zemnych Tvojich blah,
i v nem blahočestno žiti choťaščich ot vsjakaho zlaho obstojanija nevreždennych sochrani,
i vsjakoje izobilije nebesnaho i zemnaho Tvojeho blahoslovenija tem daruj,
i jako Ščedr pomiluj, po velicej Tvojej milosti.“
Aj touto cestou sa chceme poďakovať
najprv Hospodu Bohu za skutočne nádherný
deň, plný duchovnej radosti, ďakujeme vladykovi Jurajovi a duchovenstvu Trebišovského
arcidekanátu, ktorí k nám zavítali aj so svojou
pastvou skutočne v hojnom počte, ďakujeme
všetkým prítomným, ktorí nás prišli povzbudiť v tak pre nás významný deň.
Na záver bola všetkým sprístupnená farská budova k obhliadke. V spoločenskej miestnosti naši veriaci pripravili agapé - hostinu
lásky, vlastnoručné pohostenie a občerstvenie. Veľká vďaka patrí všetkým veriacim, ktorí sa podieľali na príprave pohostenia, ktoré
skutočne pripravili veľmi srdečne, ochotne,
s veľkou láskou a obetou. Bohu vďaka za tak
ochotných a obetavých ľudí.
K tomu, aby tento deň prebiehal čo najdôstojnejšie, bolo potrebné vykonať množstvo obetavej práce a pripraviť farskú budovu
a okolie k tak významnému dňu. Za to patrí
veľká vďaka týmto členom kurátorského zboru: b. Horňakovi, b. Semanovi, b. Somošovi,
b. Borščovi, s. Kosiakovej a s. Huskovej. Títo
sa ochotne a aktívne zúčastňujú na všetkých
dôležitých prácach, niektorí aj s rodinnými
34
B
príslušníkmi, a tiež sa ochotne podieľali na
výstavbe farskej budovy.
Zvlášť sa chceme poďakovať tomu, ktorý
má najväčšie zásluhy na založení našej PCO
Trebišov, ktorá nemala od roku 1968 Boží
stánok. Tomu, ktorému neboli ľahostajné
tieto slová zo Svätého Písma: „Syn človeka
prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo“
(Lk 19, 10). Mitr. prot. Ladislav Bilý pochopil,
že spasenie prišlo aj pre nás, že aj my v Trebišove sme deti Abrahámove a rozpŕchnuté
ovečky vyhľadal a priviedol do Christovho
stáda. Najprv do tzv. „koniarne“ mestského
kaštieľa, mnohým na posmech, s čím sa neuspokojil a bez váhania s hŕstkou veriacich
vybudoval pre nás nádherný chrám, ktorý
mohol o. Ladislav spoločne s nami v pohode
užívať a prinášať v ňom najsvätejšiu obetu
Hospodu Bohu. Ale ani s tým sa neuspokojil
a v ťažkých časoch nepozeral na svoje pohodlie a hľadal cestu a vďaka Bohu aj našiel
ju a pustil sa do výstavby farskej budovy aj
napriek tomu, že mnohí neverili, že tak veľké dielo bude niekedy ukončené. Jeho organizačné a staviteľské schopnosti sú pre nás
neoceniteľné. Patrí Vám, otče Ladislave, veľká vďaka a v našej cirkevnej kronike budete
navždy zapísaný nielen ako prvý duchovný
správca PCO, ale aj ako zakladateľ a staviteľ
chrámu a farskej budovy. Aj ďalšie generácie sa budú za Vás modliť a prinášať za Vás
najsvätejšiu obetu na každej sv. liturgii ako
za zakladateľa a staviteľa chrámu až do času,
kým tento chrám bude existovať. Nech Vám
a celej Vašej rodine Hospoď Boh blahoslovi,
na príhovory Presvätej Bohorodičky a všetkých svätých, a veríme, že všetko, čo ste pre
nás vykonali, bude zapísané aj vo Vašej knihe
života.
Tento rok bol vyhlásený vladykom Jurajom za „ROK RODINY“. Rodina je základnou
bunkou ľudskej spoločnosti, ale aj základnou
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Z domova
bunkou našej cirkevnej spoločnosti. Každá
rodina si má čo povedať a bez komunikácie
nemôže dobre fungovať ani tá najlepšia rodina. Dokonca aj odborníci tvrdia, že fungovanie rodiny začína stolovaním u spoločného stola (pri obede či večeri), pri ktorom má
možnosť každý člen v rámci rodiny podeliť sa
so svojimi radosťami či starosťami. Nie je to
nič nové, veď tak to fungovalo po tisícročia,
len zrazu v tak modernej a vyspelej spoločnosti to tak v mnohých prípadoch prestáva
fungovať a tak normálna vec sa stáva vážnym problémom spoločnosti a témou pre
mnohé diskusie v médiách.
Spoločnosť sa obracia na mnohých vyštudovaných odborníkov a pri
tom zabúda na nášho najväčšieho Učiteľa Isusa Christa. Isus Christos nás pozýva
dve tisícročia a pozýva nás aj
dnes a dokonca sa aj sám zúčastňuje s nami na jedinečnom tajomnom „stolovaní“
– na uskutočnení najsvätejšej Eucharistie počas každej
sv. liturgie, ku ktorému pristupujeme očistení od hriechov, v tichosti a s bázňou.
Ale toto sväté „stolovanie“ môže pokračovať
u ďalšieho stola, na hostine - agapé lásky, pri
ktorej sa môžeme bližšie spoznávať a zdokonaľovať v kresťanskom živote. My, kresťania,
sme pozvaní naším jedinečným Učiteľom,
Isusom Christom a je len a len na nás, či prijmeme pozvanie na hostinu. Nezahadzujme
túto príležitosť. Staršia generácia nám po
nežnej revolúcii pripravila dobré podmienky
na väčšine cirkevných obciach a mladšia generácia sa snaží v tom pokračovať. Vy, otče
Ladislave, ste pre nás v Trebišove vytvorili tie
najlepšie podmienky aj v chráme a aj na fare.
Pri projektovaní farskej budovy ste nezabud10/2011
li ani na nás veriacich a tak dnes máme veľkú
spoločenskú miestnosť, v ktorej sa môžeme
stretávať. Je pravda, že dnešný uponáhľaný
svet si vyžaduje takmer celého človeka, na
ktorého je nasadené náročné pracovné tempo. V záujme zachovania si roboty a zabezpečenia rodiny často ani my kresťania nemáme na výber a ostáva nám niekedy málo
času na rozvoj nášho duchovného života. Ale
v mnohých prípadoch by možno stačilo lepšie si zorganizovať svoj život a zamyslieť sa
nad tým, koľko času venujeme robote, koľko času oddychu, resp. televízii a koľko sme
ochotní obetovať Hospodu Bohu. Bez našej
katechizácie, bez zdokonaľovania sa nebu-
deme schopní v tomto svete ďalšej generácii
odovzdať dedičstvo našich otcov. Myslíte, že
len stačí spoliehať sa na Boha, že to zariadi za
nás a nám stačí len prosiť pri bohoslužbách:
„Utverdi, Bože, svjatuju, pravoslavnuju viru
pravoslavnych christian vo vik vika“? Myslíte,
že stačí len poslať dieťa do školy, nevenovať
sa mu a povedať: Pán učiteľ, je to na Vás!?
Doba, v ktorej žijeme, je podľa starých
pravoslávnych proroctiev poslednou dobou, poslednou príležitosťou k obráteniu sa,
k duchovnej obnove Cirkvi. Už v roku 1939
vladyka sv. GORAZD II. vyzýval národ a hovoril, že je jeho povinnosťou upozorniť nás na
35
E
Z domova
naliehavú nutnosť, aby sme všetci úprimne
a pravdivo si upravili svoj vzťah k Bohu a k našej svätej Pravoslávnej cirkvi. Upozorňuje, že
Hospodin je Ten, čo dáva silu svojmu ľudu,
ale zároveň sa pýta, že čo chceme dokázať
bez Neho?! Sv. apoštol Peter v 2. liste (3, 813) zvestuje toto: „Jeden deň je u Pána ako
tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Nemešká Pán so zasľúbením, ako sa niektorí
nazdávajú, ale vám zhovieva, lebo nechce,
aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na
pokánie. Príde deň Pánov ako zlodej, všetko naše svetské dielo zmizne, všetko sa rozplynie, a my, ktorým nám bolo zvestované
evanjelium, túžobne očakávame príchod
Božieho dňa a podľa zasľúbenia Jeho očakávame nové nebesá a novú zem, kde spravodlivosť prebýva.“
Posviacka našej farskej budovy sa uskutočnila skutočne v najvhodnejšom čase,
v „ROKU RODINY“. Nech je to pre nás VÝZVOU! Skončili sa dôležité stavebné práce
na našej cirkevnej obci a takmer na všetkých
cirkevných obciach. Začnime budovať naživo
náš duchovný dom! Vyzýva nás k tomu vladyka sv. Gorazd II., vyzýva nás náš vladyka
Juraj a vyzýva nás týmito prekrásnymi slovami aj ap. Peter v 1. liste (2, 2-5, 9): „Teraz ako
nemluvniatka túžte po duchovnom čistom
mlieku, aby ste ním rástli na spasenie, keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý. Pristupujte
k nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu,
a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na
duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete, príjemné Bohu, skrze Isusa Christa..., aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý nás povolal z tmy do
svojho predivného svetla.“
Pravoslávna cirkevná obec v Trebišove
POZVÁNKA
Pravoslávna cirkevná obec
v Trebišove pozýva všetkých
veriacich na svätú tajinu
POMAZANIA CHORÝCH
OLEJOM (JELEOPOMAZANIE)
ktorá sa bude udeľovať v sobotu 10. 12. 2011
v chráme sv. apoštolov Petra a Pavla v Trebišove.
Program bohoslužieb:
8.00 hod. Svätá Tajina Jeleopomazania
Možnosť prijať sv. Tajinu Pokánia a Eucharistie
Svätá liturgia
Tešíme sa na spoločné modlitby.
Mitr. prot. Ladislav Bilý,
správca PCO v Trebišove
36
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Zo sveta
Zo zdrojov Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska
Kardinála Jozefa Tomka prijal patriarcha
Ruskej pravoslávnej cirkvi
Kardinála Jozefa Tomka, emeritného
prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, prijal patriarcha Pravoslávnej cirkvi,
Jeho Svätosť Kirill. V úvode vyjadril radosť zo
stretnutia s vysokým hodnostárom Katolíckej
cirkvi a požiadal ho o odovzdanie pozdravu
Svätému Otcovi Benediktovi XVI. Spolu s kardinálom Tomkom sa na prijatí u pravoslávneho
patriarchu Moskvy a celého Ruska zúčastnili aj
apoštolský nuncius v Ruskej federácii Mons.
Ivan Jurkovič, jeho sekretár Mons. Visvaldas
Kulbokas a člen sprievodu kardinála páter Viktor
Jakubov, riaditeľ Pápežských misijných diel na
Slovensku.
Kardinál Tomko poďakoval za možnosť
stretnutia s patriarchom Kirillom a odovzdal
mu srdečný pozdrav od pápeža Benedikta
XVI. Obaja sa venovali témam, ktoré sa týkajú
situácie v Ruskej pravoslávnej cirkvi a situácie
v Katolíckej cirkvi, možnostiam ich vzájomnej
spolupráce v oblasti obrany náboženských hodnôt v Rusku i v Európe, ako aj potrebe vydávania
spoločného svedectva o Christovi a prinášaní
hodnôt evanjelia ľuďom dnešnej doby. Na záver
vyjadrili potešenie z rozvíjajúcej sa spolupráce
oboch cirkví a nádej v jej ďalšom rozvoji.
Kardinála Tomka prijal aj predseda Komisie
pre vzťahy s náboženskými s náboženskými
organizáciami v Štátnej dume Ruskej federácie
Sergej Popov. Na prijatí sa zúčastnili aj apoštolský nuncius v Ruskej federácii Mons. Ivan
Jurkovič, arcibiskup arcidiecézy Božej Matky
v Moskve Mons. Pavol Pezzi a sekretár nuncia
Mons. Visvaldas Kulbokas.
Tomko s Popovom si vymenili názory na
viaceré témy, z ktorých najdôležitejšie sa týkali
uvedenia do praxe nového zákona o Navrátení
cirkevného majetku, prijatého v decembri
10/2011
minulého roku. Na jeho základe Katolícka cirkev v Rusku dúfa v návrat svojho vlastníctva,
zoštátneného v priebehu sovietskej éry, ako aj
možnosť udelenia pozemku na výstavbu nového katolíckeho chrámu pre veriacich v Moskve.
Venovali sa aj témam vzťahu medzi štátom
a ostatnými náboženskými organizáciami.
Kardinál Jozef Tomko slávil slávnostnú svätú
omšu. Ako mimoriadny legát pápeža Benedikta
XVI. predsedal bohoslužbe pri príležitosti stého
výročia posvätenia moskovskej katedrály – Chrámu Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
TK KBS informoval Viktor Jakubov
Pápež Benedikt XVI. prijal ruského pravoslávneho metropolitu Hilariona
Castel Gandolfo (RV CZ) - Pápež Benedikt
XVI. prijal vo štvrtok 29. septembra v Castel
Gandolfo na audiencii pravoslávneho metropolitu Hilariona, predsedu oddelenia pre
vonkajšie vzťahy Moskovského patriarchátu.
Po skončení audiencie poskytol metropolita
Vatikánskemu rozhlasu krátke interview.
„Jeho Svätosť je mužom viery a vždy, keď sa
s ním stretnem, som povzbudený jeho duchom,
jeho odvahou a jeho oddanosťou cirkvi na celom svete. Veľmi ma oslovuje tiež jeho znalosť
pravoslávnej tradície a pozornosť, akú prikladá
dialógu medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Počas
návštevy v Nemecku sa stretol s predstaviteľmi
nemeckej pravoslávnej cirkvi. Tento postoj hlavy
rímskej cirkvi značne napomôže budúcemu
vzájomnému porozumeniu.“
Metropolita Hilarion reagoval i na otázku,
či je možné niečo povedať o stretnutí pápeža
s patriarchom Moskvy Kirillom. „Veríme, že skôr
či neskôr sa toto stretnutie uskutoční. My ešte
nie sme pripravení hovoriť o dátume, mieste či
protokolu tohto stretnutia, pretože my považujeme za dôležitý predovšetkým jeho obsah. Len čo
37
E
Zo sveta
sa dohodneme na obsahu, na bodoch, v ktorých
panuje nezhoda, alebo na ktoré máme odlišné
názory, potom bude takéto stretnutie možné.
Vyžaduje si to poctivú prípravu a nie je tlačený
žiadnym konkrétnym časom,“ uviedol pre rozhlas druhý muž Moskovského patriarchátu.
Metropolita Hilarion navštívil aj Pápežskú
radu pre podporu jednoty kresťanov, kde
ho prijal jej súčasný predseda kardinál Kurt
Koch.
Príhovor pápeža Benedikta XVI. k predstaviteľom Pravoslávnych cirkví v Nemecku
Eminencie, Excelencie, vážení reprezentanti
Pravoslávnych cirkví, som veľmi rád, že sa tu
dnes stretávame. Zo srdca ďakujem všetkým
vám za vašu prítomnosť a za možnosť tohto
priateľského stretnutia. Obzvlášť ďakujem
metropolitovi Augustinosovi za jeho slová plné
nádeje. Aj v tejto chvíli by som rád zopakoval,
čo som už povedal na inom mieste: spomedzi
Cirkví a kresťanských spoločenstiev je nám
Pravoslávie teologicky najbližším. Katolíci
a pravoslávni mali tú istú štruktúru prvotnej
Cirkvi. Preto aj môžeme dúfať, že nie je vzdialený ten deň, keď budeme môcť znovu spoločne
sláviť Eucharistiu (porov. Svetlo sveta. Rozhovor
s Petrom Seewaldom, s. 129 n.).
Katolícka cirkev sleduje so záujmom
a sympatiou vývin v pravoslávnych komunitách v západnej Európe, ktoré zaznamenali
značný rast. Dnes v Nemecku žije približne
1 600 000 pravoslávnych kresťanov. Stali sa
podstatnou časťou spoločnosti, oživiac tak dedičstvo kresťanských kultúr a kresťanskej viery
v Európe. S radosťou sledujem zintenzívnenie
spolupráce v rámci Pravoslávia, ktorá urobila
v posledných rokoch značný progres. Založenie
Pravoslávnych biskupských konferencií tam,
kde je Pravoslávna cirkev v diaspóre, je vyjadrením pevných vzťahov vo vnútri Pravoslávia.
Som rád, že aj v Nemecku ste v minulom kroku
urobili tento významný krok. Skúsenosť z týchto
biskupských konferencií nech posilňuje jednotu
medzi Pravoslávnymi cirkvami, aby napredovali
v úsilí o všeobecný pravoslávny koncil.
Od čias, kedy som bol profesorom v Bonne
a potom ešte viac ako arcibiskup Mníchova - Freisingu, som mohol – vďaka osobnému priateľstvu
s predstaviteľmi Pravoslávnych cirkví – spoznať
a oceniť Pravoslávie vždy hlbším spôsobom.
V tom čase začala pracovať aj Spojená komisia
Biskupskej konferencie Nemecka a Pravoslávnej
cirkvi. Odvtedy svojimi dokumentmi týkajúcimi
sa pastorálnych a praktických otázok podporuje
vzájomné pochopenie a prispieva k upevneniu
a k rozvinutiu katolícko-pravoslávnych vzťahov
v Nemecku.
Zostáva taktiež mimoriadne dôležitá práca
pre objasnenie teologických rozdielov, keďže ich
prekonanie je nevyhnutnou podmienkou pre
obnovenie plnej jednoty, po ktorej túžime a za
ktorú sa modlíme. Ide predovšetkým o otázku
primátu, o ktorej správne pochopenie sa musíme
snažiť. Myšlienky o rozpoznávaní medzi podstaNárodný odkaz je slovenský
a kresťanský internetový časopis, ktorý je
písaný hlavne Vami. Chceme ponúknuť
informácie, ktoré bežne v neslovenských
médiách na Slovensku nenájdete. Ponúkame iný pohľad na domácu, ale aj zahraničnú politiku, náboženstvo a problémy
v spoločnosti, ktoré nám nie sú ľahostajné
a o ktorých treba diskutovať.
www.narodnyodkaz.sk
38
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Blahoželania
tou a formou vykonávania primátu, ktoré nám
ponúkol pápež Ján Pavol II. v encyklike Ut unum
sint (č. 95), nám aj dnes môžu ponúknuť plodné
impulzy k diskusii.
S vďačnosťou hľadím aj na prácu Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický
dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnymi
cirkvami. Som rád, vážené Eminencie a reprezentanti Pravoslávnych cirkví, že môžem spolu
s vami stretnúť predstaviteľov cirkví zapojených
do tohto dialógu. Dosiahnuté výsledky umožnia
rozvinutie vzájomného pochopenia a priblíženia
jedných k tým druhým.
Aktuálnou tendenciou súčasnej doby je
takpovediac „oslobodiť“ verejný život od Boha,
no kresťanské cirkvi v Nemecku – medzi nimi aj
pravoslávni kresťania – na základe viery v jediného Boha a Otca všetkých ľudí spolu napredujú
na ceste pokojného vydávania svedectva k vzájomnému pochopeniu a spoločenstvu medzi
národmi. Tak konajúc nezabúdajú vkladať zázrak
Božieho vtelenia do centra ich ohlasovania.
Vedomí si toho, že na tomto zázraku sa zakladá
všetka dôstojnosť ľudskej osoby, snažia sa spolu
o ochranu ľudského života od jeho počatia až po
prirodzenú smrť. Viera v Boha, Stvoriteľa života
a absolútna vernosť dôstojnosti každej osobe
posilňuje kresťanov v rozhodnutí jednoznačne
sa vzoprieť akémukoľvek zákroku, ktorý by bol
manipulatívnym a selektívnym voči ľudskému
životu. Okrem toho, vedomí si hodnoty manželstva a rodiny, na ktorých nám kresťanom
veľmi záleží, musíme ochraňovať integritu
a jedinečnosť manželstva medzi mužom a ženou
od akejkoľvek pomýlenej interpretácie. Odtiaľto
vychádza spoločné úsilie kresťanov – medzi
nimi i toľkých pravoslávnych, ktoré je vzácnym
príspevkom pre budovanie spoločnosti, ktorá
má budúcnosť a v ktorej požíva ľudská osoba
potrebný rešpekt.
Obraciame na záver náš pohľad na Máriu,
Hodegetria, teda „tú, ktorá ukazuje cestu“
a ktorá je na Západe uctievaná ako „Naša
Pani putovania“. Najsvätejšia Trojica darovala
ľudstvu Máriu, Pannu a Matku, aby ona svojím
orodovaním nás viedla časom a ukazovala
nám cestu k naplneniu. K nej sa obraciame
s našou prosbou o to, aby sme sa v Kristovi stali
spoločenstvom, ktoré bude vnútorne vždy viac
zjednotené. Chvála a sláva Jeho menu. Nech vás
všetkých žehná Boh!
Preklad: Ľubomír Rebek
VZÁCNE ŽIVOTNÉ JUBILEUM
Dňa 13. 9. 2011 sa dožila nádherného Bohom požehnaného
jubilea 100 rokov naša drahá sestra v Christu Mária ČANDOVA
v Amerike, rodáčka z Údola, ktorá na Pravoslávnu cirkev v Údole
nikdy nezabudla a preto sme na ňu nezabudli ani my - pravoslávni veriaci z Údola. V roku 1978 doniesla pre údolský chrám knihu
EVANJELIUM a hoci na hranici mala problémy, svoj cieľ splnila.
Pri budovaní chrámu v Údole pomáhala finančnými darmi.
„Milá sestra Mária, touto cestou Vám chceme zablahoželať od Hospoda Boha veľa zdravia, šťastia, pokoja a vyprosiť pre
Vás milosti, Božej blahodate a nech Vás Presvätá Bohorodička
ochraňuje svojím omoforom.“
Na mnohaja i blahaja lita!
Pravoslávni veriaci obce Údol a duchovný správca PCO v Údole
10/2011
39
E
Nekrológ
POZDRAV JUBILANTOVI
Na tomto mieste časopisu OCaM chceme pozdraviť Mateja
NEMČÍKA, ktorý sa dožíva významnej etapy svojho života - 70 rokov.
„Milý Matej, každý v Slovinkách Vás pozná ako človeka s dobrým
a obetavým srdcom pomáhať vždy, všade a vo všetkom, kde je potreba. Vaša osoba a Vaše meno vždy bude zahrnuté v prosbe sv. liturgie,
ktorá spomína „sozdatelej i blahotvoritelej svjataho chrama seho“,
keď ste vždy tak blízkym Vám úsmevom a rozvahou prikladali ruku
k stavbe a zveľaďovaniu Božieho domu. Vašu oddanosť službe Božej je
poznať aj v pochopení Vašej manželky Heleny pri jej kantorskej službe.
Milý Matej, dovoľte nám, aby sme Vám v tento deň zaželali veľa
pomoci od Presvätej Bohorodičky, aby na jej príhovory Vám Christos
Boh daroval veľa pevného zdravia, pokoja a radosti z Vašich blízkych, Vašej rodiny.
Nech všemohúci Boh Vám žehná ďalšie plodné a radostné roky života, ktoré Vás privedú do
nebeského Kráľovstva.“
Na mnohaja i blahaja lita!
Duchovný Peter Kačmár s rodinou a veriaci
Posmrtná spomienka
Dňa 12. septembra 2011 uplynulo 19 rokov od momentu, kedy do večnosti si Hospodin času a vekov povolal svojho
verného služobníka mitr. prot Petra SPIŠÁKA, a 15 rokov, keď
16. septembra 1996 svoju dušu Hospodinovi odovzdala jeho
manželka Mária, rod. Koropčáková.
Otec Peter celý svoj život venoval rozvoju Pravoslávnej cirkvi
vo vtedajšom Československu, počas svojho života spolu s manželkou Máriou vychovali dve dcéry, a Sofia, jedna z nich uzavrela manželstvo s budúcim kňazom a tým pokračovala v napomáhaní rozvoja a šírení Pravoslávnej cirkvi po boku svojho manžela
až do chvíle, keď si ju Hospodin tiež povolal dňa 8. marca 1980
po dlhej vážnej chorobe.
Otec Peter sa narodil v Palote, okr. Medzilaborce. Stredoškolské vzdelanie nadobudol v Užhorode a teologické vzdelanie v Bytoli, v Juhoslávii. V roku 1936 bol vladykom Damaskinom,
biskupom prešovským, chirotonizovaný na kňaza. Počas svojej kňazskej činnosti pôsobil na viacerých cirkevných obciach. V roku 1950 sa stal ekonómom Úradu eparchiálnej rady Pravoslávnej
cirkvi v Prešove a okresným arcidekanom pre vtedajšie okresy Prešov, Sabinov a Giraltovce.
V rokoch 1954-1965 bol generálnym vikárom vtedajšej Michalovskej eparchie. V rokoch 19651977 bol riaditeľom Úradu eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove. Za svoju službu bol
Cirkvou niekoľkokrát vyznamenaný a dosiahol najvyššie vyznamenanie pre kňaza, právo nosiť
mitru pri bohoslužbách. V roku 1978 odišiel do dôchodku, ale aktívne vypomáhal pri bohoslužobnom živote na cirkevnej obci Prešov. Po ťažkej chorobe dňa 12. septembra 1992 tejto chorobe podľahol. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Prešove.
40
B
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Nekrológ
Posmrtná spomienka
Dňa 22. septembra 2011 sme sa modlitebne rozlúčili s otcom,
starým otcom, bratom, s mitr. prot. Petrom ČOKINOM, ktorý 20.
septembra 2011, v 89. roku svojho pozemského života, odovzdal
svoju nesmrteľnú dušu Stvoriteľovi.
Nebohý prot. Peter sa narodil 4. apríla 1922 v obci Uličské Krivé, okres Snina. Vyrastal v rodine pravoslávnych rodičov v rodnej
obci, kde aj chodil do ľudovej školy. Dňa 4. marca 1948 sa oženil
s Helenou Štimovou, s ktorou spolu vychovali štyri deti. Po absolvovaní krátkodobého dušpastierskeho bohosloveckého kurzu
bol, na odporučenie archimandritu Andreja Kolomackého, preosvieteným vladykom Alexijom dňa 10. marca 1951 v Katedrálnom
chráme v Prešove vysvätený na diakona a 11. marca toho istého
roku na jereja. Svoje bohoslovecké vzdelanie si doplnil externou
formou štúdia na PBF v Prešove.
Jeho prvá cirkevná obec bola od 1. apríla 1951 v obci Veľká Driečna, okr. Medzilaborce, a od
15. januára 1953 bol ustanovený aj spravovaním cirkevnej obce Vydraň. Od 15. júla 1954 bol ustanovený za správcu cirkevnej
obce Pichne. Od 1. júna 1956 bol
poverený pobočnou administráciou cirkevnej obce Nechvaľova
Polianka. Od 1. augusta 1964
bol poverený pobočnou administráciou cirkevnej obce Hostovice. Od 1. novembra 1975 bol
ustanovený za správcu cirkevnej
obce Kalná Roztoka. Od 1. novembra 1976 bol ustanovený za
správcu cirkevnej obce Uličské
Krivé a Runina. Od 1. augusta
roku 1986 na vlastnú žiadosť odišiel do dôchodku, ale duchovenskú činnosť neprestal so súhlasom
eparchiálnej rady vykonávať až do roku 2006.
V duchovenskej činnosti pracoval nebohý prot. Peter 55 rokov. Za svoju prácu vo vinici Christovej bol postupne ocenený právom nosenia nabedrennika, kamilavky, náprsného zlatého kríža,
titulom protojerej, právom nosenia zlatého kríža s ozdobami a právom nosenia mitry.
Pohrebný obrad bol vykonaný Jeho Preosvietenosťou, biskupom Tichonom, v chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Uličskom Krivom spolu so slúžiacimi kňazmi z prešovskej eparchie.
Smútočnú kázeň predniesol prot. P. Humeník, nekrológ prečítal prot. J. Kuzan, rozlúčkový príhovor
za rodinu pozostalých predniesol jerej O. Semanco a záverečný príhovor nad hrobom, s poďakovaním sa nebohému za jeho celoživotnú obetavú prácu, predniesol preosvietený vladyka Tichon.
Vyprosme v svojich modlitbách Hospoda Iisusa Christa, aby „so svjatymi upokojil dušu novopredstavlennaho raba svojeho svjaščennoprotojereja Petra, idiže nisť boľizň, ňi pečaľ, ňi vozdychanije, no
žizň bezkonečnaja“. Blažennyj pokoj i vičnaja jemu pamjať!
MO
10/2011
41
E
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
10
11
42
B
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Posvätenie rozpisu ikon v Rokytovciach
Posviacka chrámu po vonkajšej oprave a rozpise ikon v Kurove
Prenesenie mošči sv. veľkomučenice Barbory v Slovinkách
Nová web stránka www.krypta.sk
Odkaz
sv. Cyrila
a Metoda
Mesačník Pravoslávnej cirkvi
na Slovensku
Zapov¡t
sv. Kirila
¡ Meçod¡ä
Roč. LVII/2011
4. púť z Uliča do Uličského Krivého ku kaplnke otca Ignatija
Október 2011
10
Celoeparchiálne slávnosti v Nižnej Rybnici
Levočská púť
ISSN 0139-9012
Pokrov Presvätej Bohorodičky
Download

Október - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda