Linux Mint
pre používateľov Windows XP
Peter Mráz, Miloš Šrámek
Pár slov na úvod
V roku 2014 končí podpora operačného systému Windows XP. Je tomu tak po opakovanom predlžovaní jeho
podpory, lebo používatelia si na XP zvykli, vyhovoval im a myšlienku prechodu na inú verziu Windows dosť hlasno
odmietali. Zdá sa však, že teraz je už naozaj rozhodnuté, a že Windows XP pomaly pôjde do múzea.
Používatelia, ktorí XP chcú alebo musia opustiť, majú viacero možností, ako ďalej. Možno to bude Windows 7, 8,
8.1 alebo niečo, čo bude nasledovať. Niekto možno naozajstný počítač nepotrebuje a uspokojí sa s tabletom.
Niekto možno uvažuje nad Linuxom.
Tento text je určený pre tých, ktorí chcú po Windows XP vyskúšať Linux. Z mnohých možností sme vybrali
distribúciu Linux Mint s používateľským rozhraním Mate, a to preto, lebo sa na XP svojím vzhľadom a používaním
podobá. Mint po slovensky znamená mäta – preto je jeho pracovné prostredie v zelenom tóne a občas sa aj
objaví zelený lístok). Pracovné prostredie Mate nie je veľmi náročné na hardvérové vybavenie počítača, a tak na
starších počítačoch, na ktorých bolo dobre XP-čku, bude dobre aj Mintu. To samozrejme neznamená, že Mate nie
je vhodný pre nové počítače s veľkou pamäťou, širokou obrazovkou, rýchlym procesormi a najnovšou grafickou
kartou.
V texte častokrát Mate a Windows XP porovnávame, pričom upozorňujeme na odlišnosti ale aj na podobné
vlastnosti a prvky. Popis jednotlivých funkcií a programov sme sa snažili oživiť konkrétnymi príkladmi, pričom
obvykle uvádzame aj riešenia. Niekedy pritom predpokladáme, že v domovskom priečinku používateľa sa
nachádza niekoľko priečinkov so súbormi. Kvôli tomu sme prichystali Live DVD, ktoré si možno stiahnuť. Z neho
možno Linux Mint Mate aj nainštalovať, či už na USB kľúč, do virtuálneho počítača alebo na pevný disk. Adresa
na stiahnutie a ďalšie podrobnosti sú uvedené v prvej kapitole.
Peter Mráz a Miloš Šrámek, júl 2014
Text podlieha licencii Creative Commons Attribution-NonCommercial 4.0 International (CC BY-NC 4.0)
Text bol vytvorený v rámci projektu "Deň otvoreného softvéru v škole", ktorý v roku 2014 zorganizovala
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie. Projekt pod číslom číslo ŠpB 0227/2013 grantového programu
Školy pre budúcnosť 2013/2014 finančne podporila nadácia Orange.
Obsah
Linux Mint a ako si ho vyskúšať................................................................................................................................ 5
Live DVD................................................................................................................................................................ 5
Použitie Live DVD.............................................................................................................................................. 6
Mint na USB disku alebo kľúči............................................................................................................................... 6
Mint vo virtuálnom počítači.................................................................................................................................... 7
Inštalácia systému................................................................................................................................................. 8
Práca s Linux Mint..................................................................................................................................................... 9
Prihlásenie do systému.......................................................................................................................................... 9
Používateľské prostredie..................................................................................................................................... 10
Odhlásenie používateľa a uzamknutie obrazovky................................................................................................ 10
Vypnutie systému................................................................................................................................................. 11
Správca súborov Caja.......................................................................................................................................... 12
Spúšťanie aplikácií a otváranie súborov........................................................................................................... 13
Kopírovanie a presúvanie................................................................................................................................. 14
Výber priečinkov a súborov.............................................................................................................................. 14
Bočný panel..................................................................................................................................................... 15
Pripájanie a odpájanie externých zariadení...................................................................................................... 15
Lišta s adresou................................................................................................................................................. 16
Skryté súbory a priečinky................................................................................................................................. 17
Menu.................................................................................................................................................................... 17
Menu: vyhľadávanie pomocou poľa Hľadaj...................................................................................................... 17
Menu: pridanie spúšťačov na panel................................................................................................................. 18
Práca na viacerých pracovných plochách............................................................................................................ 19
Panel a jeho aplety.............................................................................................................................................. 20
Tlačidlo na zobrazenie plochy.......................................................................................................................... 20
Zoznam okien a práca s oknami...................................................................................................................... 20
Oblasti upozornení........................................................................................................................................... 21
Nastavenie hodín............................................................................................................................................. 23
Prispôsobenie pracovnej plochy.......................................................................................................................... 24
Zmena tapety, písma a témy vzhľadu............................................................................................................... 24
Pridanie ikon na pracovnú plochu.................................................................................................................... 25
Nastavenie ponuky Mint Menu......................................................................................................................... 25
Prispôsobenie panelu....................................................................................................................................... 27
Aplikačné vybavenie Mint Mate............................................................................................................................... 27
Základné nástroje................................................................................................................................................ 27
Firefox.............................................................................................................................................................. 27
Thunderbird...................................................................................................................................................... 28
Komunikátor Pidgin.......................................................................................................................................... 30
Kancelársky balík LibreOffice........................................................................................................................... 30
Poznámky Tomboy........................................................................................................................................... 30
Grafika a médiá.................................................................................................................................................... 30
VLC media player............................................................................................................................................. 30
Openshot.......................................................................................................................................................... 31
Editor fotografií GIMP....................................................................................................................................... 32
Prehliadač obrázkov......................................................................................................................................... 32
Jednoduché skenovanie................................................................................................................................... 32
Gnome Paint.................................................................................................................................................... 32
Ďalšie príslušenstvo............................................................................................................................................. 33
Kalkulačka........................................................................................................................................................ 33
Textový editor................................................................................................................................................... 33
Adresár............................................................................................................................................................. 34
Grsync.............................................................................................................................................................. 34
Napaľovací program Brasero........................................................................................................................... 34
BitTorrent klient Transmission.......................................................................................................................... 35
Spúšťanie Windows aplikácií............................................................................................................................... 35
Správa systému....................................................................................................................................................... 35
Inštalácia a správa softvéru................................................................................................................................. 35
Správca softvéru.............................................................................................................................................. 36
Zdroje softvéru................................................................................................................................................. 37
Správca balíkov synaptic.................................................................................................................................. 38
Správca aktualizácií......................................................................................................................................... 38
Ovládací panel..................................................................................................................................................... 38
Ovládací panel – Systém..................................................................................................................................... 38
Zálohovací nástroj............................................................................................................................................ 38
Správca prenosu súborov................................................................................................................................ 39
Používatelia a skupiny...................................................................................................................................... 39
Prihlasovacie okno........................................................................................................................................... 39
Blokovanie domén............................................................................................................................................ 40
Správa ovládačov............................................................................................................................................. 40
Služby.............................................................................................................................................................. 40
Dátum a čas..................................................................................................................................................... 40
Ovládací panel – Internet a sieť........................................................................................................................... 40
Sieťové pripojenia............................................................................................................................................ 40
Sieťové proxy................................................................................................................................................... 40
Bluetooth.......................................................................................................................................................... 40
Zdieľanie priečinkov......................................................................................................................................... 40
Ovládací panel – ďalšie programy....................................................................................................................... 40
Vytváranie a správa procesov.............................................................................................................................. 41
Príkazový riadok...................................................................................................................................................... 42
Príkazy................................................................................................................................................................. 43
Spúšťanie programov, popredie a pozadie.......................................................................................................... 45
Správa používateľov a ich práva............................................................................................................................. 46
Používateľské práva............................................................................................................................................ 46
Zmena používateľských práv........................................................................................................................... 47
Administrátorské práva..................................................................................................................................... 48
Vytvorenie nového používateľa............................................................................................................................ 49
Zdieľanie priečinkov na počítači....................................................................................................................... 52
Počítačová sieť........................................................................................................................................................ 53
Pripojenie do počítačovej siete............................................................................................................................ 53
Automatické pripojenie v sieti s pevným pripojením (LAN)...............................................................................53
Nastavenie počítačovej siete pomocou programu Správca siete.....................................................................53
Komunikácia a zdieľanie dát v počítačovej sieti................................................................................................... 55
Práca na vzdialenom počítači pomocou terminálu........................................................................................... 55
Pripojenie k vzdialenej pracovnej ploche - Remmina.......................................................................................55
Prenos dát medzi dvoma počítačmi................................................................................................................. 56
Zdieľanie dát v lokálnej sieti............................................................................................................................. 56
Pripojenie do domény siete Windows............................................................................................................... 57
Zdieľanie dát pomocou webových služieb........................................................................................................ 58
Podpora zariadení a ovládače................................................................................................................................. 59
Správa tlačiarní.................................................................................................................................................... 59
Lokálne tlačiarne.............................................................................................................................................. 59
Sieťové tlačiarne.............................................................................................................................................. 60
Otestovanie tlačiarne........................................................................................................................................ 60
Bezpečnosť v OS Linux........................................................................................................................................... 61
4
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Linux Mint a ako si ho vyskúšať
Linux Mint Mate je jedna z mnohých distribúcií operačného systému Linux. Vyznačuje sa jednoduchosťou,
elegantným vzhľadom a veľmi veľkým výberom aplikácií, ktorá si používateľ môže ľahko doinštalovať zo
zaručeného zdroja. Samotný Linux Mint má aj ďalšie verzie, ktoré si záujemca môže tiež vyskúšať. Napríklad
Linux Mint Cinnamon má predvolené prostredie Cinnamon, ktoré poskytuje rôzne vizuálne efekty. Vyžaduje však
grafickú kartu s akceleráciou a 1 GB operačnej pamäte.
Jednotlivé distribúcie Linuxu sa v mnohom podobajú a v mnohom aj líšia. Podobajú sa najmä vo výbere
dostupných aplikácií, lebo všetky čerpajú z rozsiahleho výberu open source programov – mnohé z nich sú
dostupné aj pre Windows, Mac a ďalšie. Odlišnosti sú najmä vo vzhľade a administrácii. Samotné distribúcie však
nie sú navzájom nezávislé. Existujú „rodiny“ distribúcií, v ktorých má prarodič potomkov a tí majú ďalších
potomkov. Rodín je pritom len pár, možno päť. Mint patrí do rodiny Debianu, z ktorého je odvodená distribúcia
Ubuntu a z nej Mint.
Live DVD
Linux si pred nainštalovaním možno vyskúšať bez toho, aby sme museli meniť nainštalovaný pevný disk počítača.
V tomto sa zrejme Linux od Windows podstatne líši.
Najjednoduchším spôsobom, ako si Linux vyskúšať, je použitie tzv. Live DVD (živé DVD). Je to DVD médium, na
ktorom je uložený kompletný operačný systém Linux a jeho programy. Z Live DVD sa dá Linux spustiť bez toho,
aby sa použil pevný disk počítača, pričom sa s ním dá pracovať takmer ako s plnohodnotne nainštalovaným
systémom. Rozdiel je najmä v tom, že po vypnutí sa všetky úpravy stratia a pri novom použití sa systém spustí
v pôvodnom stave. Live DVD je teda na vyskúšanie Linuxu ideálny prostriedok, pretože sa nedá nič pokaziť. Ak
spravíme čokoľvek, stačí systém reštartovať a všetko je opäť v poriadku.
Pre potreby tohoto textu bolo vytvorené Live DVD s distribúciou Linux Mint (mint po slovensky znamená mäta –
preto je pracovné prostredie v zelenom tóne a občas sa aj objaví zelený lístok). Mint má viacero verzií, ktoré sa
líšia pracovnou plochou. Verzia na DVD je Mate (maté je nápoj nazelenalej farby), ktorej charakteristickou
vlastnosťou sú nízke nároky na hardvér počítača – postačí mu 512 MB pamäte. Mint bol odvodený od inej
populárnej distribúcie Linuxu s názvom Ubuntu a zdieľa z ňou mnohé črty.
Obrázok 1: Pracovná plocha Linux Mint Mate spusteného z live DVD
Súbor
s obrazom
Live
DVD
je
možné
získať
na
adrese
http://sospreskoly.org/files/mint/linuxmint-17-mate-dvd-32bit-sk.iso (1,2 GB). Súbor je
najskôr potrebné napáliť na DVD – na to je možné použiť napríklad program Nero. Live DVD bolo vytvorené
zo štandardného Live DVD Linux Mint Mate 17, pričom sme vlastne len nastavili slovenčinu ako základný jazyk.
Pôvodné Live DVD si možno stiahnuť na adrese http://www.linuxmint.com/download.php.
Použitie Live DVD
Prvým krokom je spustenie systému z DVD. Médium vložíme do DVD mechaniky a zapneme počítať. Ak počítač
nezačne zavádzať operačný systém z DVD, je potrebné upraviť nastavenie zavádzacích (boot) zariadení v Biose,
v ktorom nastavíme DVD mechaniku ako prvú v zozname. Na stolných počítačoch sa do Biosu obvykle
dostaneme stlačením určitej klávesy (zvyčajne Del) hneď po zapnutí počítača. Hneď po zapnutí počítača by sa na
obrazovke mala objaviť správa, ktorá hovorí aký kláves je na vstup do Biosu potrebné použiť.
Niektoré počítače tiež umožujú tesne po zapnutí voľbu zavádzacieho zariadenia (zyčajne stlačením F12) bez
potreby nastavovať BIOS.
Tip
Klávesy, ktoré treba stlačiť pre spustenie BIOS-u:
AMI BIOS: Delete
Award BIOS: Ctrl+Alt+Esc, alebo Delete
IBM PS/2 BIOS: Ctrl+Alt+Insert po stlačení Ctrl+Alt+Delete
Phoenix BIOS: Ctrl+Alt+Esc alebo Ctrl+Alt+S alebo F1
Ak ani jedna z možností nepomôže, treba postup vyhľadať v návode počítača alebo na
internete.
Po úspešnom štarte systému z DVD sa po niekoľkých minútach (doba závisí na rýchlosti DVD mechaniky) zobrazí
pracovná plocha Mint. Takto zavedený systém je plne funkčný, rovnako ako keby bol nainštalovaný v počítači.
Môžeme v ňom prehliadať internet, počúvať hudbu, vytvárať dokumenty a dokonca aj inštalovať ďalšie programy.
Po reštarte sa však všetky zmeny stratia.
Mint na USB disku alebo kľúči
Linux Mint je možné z DVD (alebo z ISO súboru, v ktorom je obraz DVD disku) nahrať aj na USB kľúč, z ktorého
následne možno spustiť systém. Nejde pritom o inštaláciu, o ktorej budeme hovoriť neskôr. Pri nahrávaní sa obsah
DVD na USB kľúč len skopríruje. V závislosti na použitom nahrávacom programe sa po spustení nahratého
systému vykonané úpravy buď stratia (tak ako pri použití Live DVD), alebo sa zachovajú. V druhom prípade sa na
USB vytvorí tzv. trvalé úložisko / súbor (angl. persistent file), ktorý potom slúži ako disk.
Na Live DVD Mint Mate sa nachádza program USB Image Writer (obrázok 2), ktorý patrí do prvej kategórie. Takto
vytvorený USB kľúč môže okrem základného vyskúšania Mint-u slúžiť na jeho inštaláciu na viacero počítačov, lebo
z neho sa systém inštaluje rýchlejšie ako z DVD. Po spustení programu USB Image Writer v prvom okne zadáme
názov súboru s ISO obrazom disku a cieľový USB kľúč. V ďalšom okne program vypíše, čo bude robiť (upozorní,
že prepíše obsah disku). Odsúhlasíme kliknutím na OK.
Obrázok 2: Nástroj USB Image Writer na vytvorenie kľúča s live systémom Linux
Mint
Pomocou programu Universal USB Installer (pre Windows, http://www.pendrivelinux.com/universalusb-installer-easy-as-1-2-3/) môžeme vytvoriť USB kľúč s trvalým úložiskom (obrázok 3). V prvom okne
zadáme typ distribúcie (Linux Mint), vyberieme ISO súbor a USB kľúč. Ďalej zaškrtneme jeho formátovanie
(netreba, ak je na kľúči dosť miesta – aspoň 4 GB), zvolíme veľkosť trvalého úložiska a klikneme na Create. V
ďalšom okne program vypíše, čo bude robiť (upozorní, že prepíše obsah disku), čo odsúhlasíme kliknutím na OK.
V ďalších dvoch oknách (obrázok 4) program informuje o postupe nahrávania. Po jeho ukončení program
ukončíme stlačením Close.
Operačný systém z USB kľúča zavedieme podobne, ako v prípade Live DVD. Zavedený systém sa okrem
6
Operačný systém Linux Mint Mate 17
nepodstatných detailov správa rovnako, ako systém, ktorý je nainštalovaný na pevnom disku. Môžeme v ňom
surfovať po internete, písať text, chystať prezentácie počúvať hudbu alebo pozerať fotografie. Môžeme inštalovať
aj ďalšie programy. Na kľúči je (tak ako na DVD) vytvorený používateľ mint, môžeme však pridať ďalších
požívateľov.
Obrázok 3: Nástroj Universal USB Installer na vytvorenie kľúča s live systémom Linux Mint s
trvalým úložiskom.
Obrázok 4: Tretie a štvrté okno programu Universal USB
Installer
Mint vo virtuálnom počítači
Live DVD pomôže pri základnom zoznámení sa s prostredím, na serióznejšiu prácu však veľmi vhodné nie je.
Jeho hlavné nevýhody spočívajú najmä v tom, že po vypnutí sa všetky zmeny strácajú. Druhou významnou
nevýhodou je ťažkopádnosť, ktorá súvisí s výrazne nižšou rýchlosťou DVD mechaniky oproti pevnému disku.
Preto sme prichystali aj možnosť na vyskúšanie Linux Mint Mate pomocou tzv. virtuálneho počítača. Kvôli tomu
sme prichystali tzv. virtuálne zariadenie (angl.virtual appliance), čo je v podstate súbor s obrazom disku
nainštalovaného počítača.
Virtuálny počítač je program, ktorý vytvára prostredie skutočného počítača, vrátane pamäte, procesora, diskov
alebo CD/DVD mechaniky. Viac sa o virtualizácii a programe VirtualBox môžeme dozvedieť na stránke
7
Operačný systém Linux Mint Mate 17
http://kniznica.sospreskoly.org/home/course/content.php?_cid=40.
Treba si uvedomiť, že v prípade použitia virtuálneho počítača na jednom fyzickom počítači spúšťame jeden alebo
viac nezávislých systémov. Preto je nevyhnutné, aby mal počítač dostatočne veľkú operačnú pamäť. V prípade
kombinácie Windows XP a Linux Mint Mate by mohol postačovať 1 GB, v prípade novších verzií Windows radšej
2 GB a viac.
Krátky návod na inštaláciu:
1. Inštalovať správcu virtuálnych počítačov VirtualBox Windows
(https://www.virtualbox.org/wiki/Downloads)
2. Stiahnuť zip archív http://sospreskoly.org/files/mint/linuxmint-17-mate-dvd-32bitsk.ova (2 GB) so súborom virtuálneho zariadenia.
3. Importovať
prichystaný
systém
zo
súboru
linuxmint-17-mate-dvd-32bit-sk.ova
do nainštalovaného VirtualBox-u (menu File >Import Appliance)
Podrobný návod nájdeme na adrese http://sospreskoly.org/files/VirtualBoxInstalacia.pdf.
Inštalácia systému
Inštalácia Linuxu Mint je jednoduchá. Spúšťa sa stlačením ikony, ktorá sa nachádza na pracovnej ploche systému,
ktorý je zavedený z DVD média alebo z USB disku a pozostáva z ôsmich krokov (podrobnejší popis nájdeme na
adrese http://wiki.linux-mint-czech.cz/doku.php/instalacni_navod) :
1. Výber jazyka
2. Kontrola dostupnosti prostriedkov, potrebných pre inštaláciu
3. Výber spôsobu inštalácie - Inštaláciu Linuxu Mint je možné vykonať buď „Vedľa systému Windows“,
pôvodnú inštaláciu Windows môžeme „nahradiť“ - inými slovami zmazať, alebo môžeme spraviť „Niečo
iné“. V prvom prípade získame tzv. Dual Boot, pričom pri štarte si budeme môcť vybrať systém, ktorý
spustíme. Druhá možnosť je inštalácia Mintu na celý disk a tretia je ručné nastavenie diskových oddielov.
Táto voľba má význam najmä z týchto dôvodov:
◦ Pre priečinok /home, v ktorom sa nachádzajú dáta používateľov, môžeme vytvoriť samostatný
diskový oddiel. Ak budeme neskôr chcieť systém preinštalovať, môžeme zmazať a znovu vytvoriť
systémový disk bez toho, aby sme zmazali dáta používateľov.
◦ Môžeme zvoliť iný, ako predvolený, súborový systém. Systém Windows poskytuje dva typy
súborových systémov NTFS a FAT. V systéme Mint je ich k dispozícii podstatne viac (ext3, ext4,
ext2, ReiserFS, JFS, XFS). Každý z nich sa hodí na niečo iné. Predvoleným systémom, vhodným
na bežné použitie je ext4.
◦ Ak máme v počítači viac diskov, môžeme vytvoriť rôzne diskové polia, ako napríklad RAID alebo
LVM, a tak zvýšiť výkon a/alebo bezpečnosť diskových operácií.
4. Výber lokality
5. Výber rozloženia klávesnice
6. Zadanie osobných údajov prvého používateľa – lokálneho správcu systému, ktorý v prípade potreby môže
získať administrátorské práva po zadaní svojho hesla. Tu máme možnosť nastaviť meno používateľa a
jeho heslo, názov počítača a či má systém používateľa rovno prihlásiť alebo má vyžadovať zadanie hesla.
Máme tiež možnosť zašifrovať celý priečinok s údajmi používateľa.
7. Samotný priebeh inštalácie
8. Koncový reštart systému
V kroku 7 možno zistíte, že kopírovanie súborov je už niekde v polovici. Je to tak preto, že kopírovanie súborov sa
spustí už v bode 4. Po vykonaní kroku 7 môžeme od počítača odísť a vypiť si kávu alebo môžeme počas inštalácie
surfovať po internete pomocou prehliadača Firefox, nainštalovať si solitér a zahrať sa, kresliť si, alebo robiť
čokoľvek iné ako na bežnom počítači.
Počas celej inštalácie prebehne iba jeden reštart systému a to iba na konci inštalácie. Po nainštalovaní systému
nás inštalačný program vyzve na reštart systému. Pred reštartom treba z počítača vybrať inštalačné médium.
8
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Práca s Linux Mint
Prihlásenie do systému
Podobne ako systém Windows XP aj systém Mint pred prístupom do systému vyžaduje prihlásenie (za
predpokladu, že sme pri inštalácii nezvolili automatické prihlásenie). Predvoleným spôsobom prihlásenia je výber
zo zoznamu používateľov. Tento spôsob prihlasovania však môžeme neskôr samozrejme zmeniť.
Obrázok 5: Porovnanie prihlasovacích obrazoviek systémov Linux Mint a Windows XP
Obrázok 6: Porovnanie úvodných obrazoviek systémov Linux Mint a Windows XP
Po prihlásení sa nám zobrazí Uvítacia obrazovka. Pomocou tejto obrazovky sa môžeme dozvedieť viac informácií
o systéme, pozrieť si návody alebo sa spojiť s komunitou používateľov.
Používateľské prostredie
Po zatvorení uvítacej obrazovky uvidíme celú pracovnú plochu. Pracovná plocha zrejme takmer ničím neprekvapí
a podobá sa pracovnej ploche Windows XP. Skladá sa z týchto súčastí:
• Tapeta s grafikou LinuXMint16, ktorú samozrejme môžeme zmeniť.
9
•
Ikony s popisom, vo východzom stave je to ikona Počítač a ikona Domovský priečinok.
•
Panel, ktorý je takmer totožný s panelom systému Windows XP, obsahuje
◦
ponuku Menu, ktorá zodpovedá ponuke Štart,
◦
tlačidlo na zobrazenie plochy, ktoré skryje všetky otvorené okná,
◦
zoznam okien, ktorý umožňuje prepínanie medzi oknami
◦
oblasť upozornení, v ktorej bežia programy sledujúce činnosť počítača, ako napríklad ovládanie
Operačný systém Linux Mint Mate 17
◦
hlasitosti, správa sieťových pripojení, správa aktualizácií.
hodiny s dátumom.
Práci v grafickom prostredí Linux Mint a s jeho jednotlivými súčasťami sa budeme venovať v nasledujúcich
kapitolách.
Obrázok 7: Porovnanie pracovných plôch Linux Mint a Windows XP
Obrázok 8: Panel v prípade jedného spusteného programu - Kalkulačka
Odhlásenie používateľa a uzamknutie obrazovky
Podobne ako Windows XP aj Linux Mint umožňuje odhlásenie zo systému alebo prepnutie na iného používateľa.
Používateľ sa zo systému môže odhlásiť pomocou Menu > Odhlásiť. Následne sa otvorí okno, v ktorom si
môžeme vybrať požadovanú akciu (obrázok 9). Ak zvolíme možnosť Prepnúť používateľa, tak pôvodný
používateľ zostane prihlásený. Naspäť sa k nemu vrátime tak, že pomocou voľby Menu > Odhlásiť druhého
používateľa odhlásime.
Obrázok 9: Porovnanie dialógov na odhlásenie v systémoch Linux Mint a Windows XP
Ak od počítača chceme na nejakú dobu odísť, môžeme uzamknúť obrazovku. Spravíme tak pomocou voľby Menu
> Uzamknúť obrazovku alebo klávesovou skratkou CTRL+ALT+L. Na rozdiel od systému Window XP v systéme
Linux Mint majú ostatní používatelia možnosť zanechať prihlásenému používateľovi správu (obrázok 10).
10
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 10: Porovnanie zamknutých obrazoviek v systémoch Linux Mint a Windows XP
Samostatné
zadanie
Skúste uzamknúť obrazovku použitím klávesovej skratky CTRL+ALT+L
Vypnutie systému
Operačný systém sa nevypína len tak, vytiahnutím šnúry počítača zo zásuvky. To platí rovnako pre Linux, ako aj
pre Windows. Linux Mint môžeme buď vypnúť, reštartovať alebo hibernovať. Príslušné tlačidlá nájdeme
prostredníctvom voľby Menu > Ukončiť.
Obrázok 11: Porovnanie dialógov na vypnutie v systémoch Linux Mint a Windows XP
Samostatné
zadanie
Spustite viacero aplikácií, a potom systém hibernujte. Následne systém opäť zapnite a overte
si, či sú všetky aplikácie spustené a funkčné.
Správca súborov Caja
Podobne, ako je v systéme Windows neoddeliteľnou súčasťou program Prieskumník, v systéme Linux Mint je to
program Caja (po španielsky „krabica“). Slúži na prácu so súbormi a priečinkami a priamo z neho možno súbory
otvárať pomocou predvolených programov.
Správcu súborov Caja môžeme spustiť viacerými spôsobmi:
• Kliknutím na ikonu Domovský priečinok alebo Počítač na ploche.
V Menu kliknutím na jednu z možností v časti Miesta: Počítač, Domovský priečinok, Sieť, Pracovná
plocha a Kôš.
Na prvý pohľad Caja vyzerá veľmi podobne ako Prieskumník (obrázok 12). Má hlavnú ponuku, navigačný panel,
•
11
Operačný systém Linux Mint Mate 17
bočný panel, panel s adresou a veľký panel zobrazujúci súbory a priečinky. No na rozdiel od programu
Prieskumník, Caja umožňuje aj dvojpanelové zobrazenie v štýle programu Total Commander.
Obrázok 12: Porovnanie programov Caja a Prieskumník v systémoch Linux Mint a Windows XP
12
Zadanie
Preskúmajte obsah domovského priečinka používateľa mint.
Riešenie
Klikneme na ikonu Domovský priečinok, ktorá sa nachádza na ploche. Nachádzajú sa v ňom
viaceré podpriečinky (obrázok 12 vľavo): Pozrite si obrázky a prehrajte si zvuky a videá.
Zadanie
Otvorte program Caja, zapnite druhý panel a vypnite bočný panel
Riešenie
1.Otvoríme správcu súborov
2.Z hlavnej ponuky zvolíme Zobraziť > Extra Pane alebo stlačíme kláves F3
3.Bočný panel zatvoríme výberom Zobraziť > Bočný panel alebo stlačíme kláves F9
Voliteľné kroky:
4.Klikneme na ľavý panel a zvolíme Zobraziť > List (zoznam)
5.Klikneme na pravý panel a zvolíme Zobraziť > Ikony
6.Pravým tlačidlom klikneme na pravý panel a výberom Zväčšiť / Zmenšiť upravíme veľkosť
ikon.
Výsledok
Program Caja teraz zobrazuje súbory na dvoch nezávislých paneloch (obrázok 13).
Štandardné zobrazenie obnovíme opätovným stlačením kláves F3 a F9
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 13: Dvojpanelové zobrazenie priečinkov v správcovi súborov Caja
Spúšťanie aplikácií a otváranie súborov
Predvolené aplikácie môžeme spúšťať rovnako ako v iných správcoch súborov – dvojklikneme na súbor, čím sa
spustí jemu priradený predvolený program. Ak chceme súbor otvoriť iným ako predvoleným programom, na súbor
klikneme pravým tlačidlom a s kontextovej ponuky vyberieme jednu z položiek v zozname Otvoriť pomocou.
Kopírovanie a presúvanie
Práca so súbormi a priečinkami je v oboch programoch veľmi podobná. Súbory sa dajú prenášať a kopírovať
pomocou myši. Ťahanie pomocou ľavého tlačidla v oboch programoch funguje rovnako
• ťahanie myšou – vykoná predvolenú akciu – ak sa súbor ťahá na miesto na rovnakom disku, premiestni
sa, no ak sa ťahá na iný disk napr. USB kľúč, vytvorí sa kópia
• Ctrl + ťahanie myšou – vytvorí kópiu priečinka alebo súboru. Výsledkom teda sú dve verzie, pôvodná
a nová.
• Shift + ťahanie myšou – presunie priečinok alebo súbor. Pôvodný sa zmaže a zostane len nový.
Ctrl + Shift + ťahanie myšou – vytvorí odkaz. Odkaz si treba predstaviť ako nový názov, pričom oba
názvy, pôvodný aj nový, ukazujú na ten istý obsah.
Ak chceme použiť ťahanie s možnosťou výberu akcie, je v programe Caja potrebné použiť stredné tlačidlo myši a
nie pravé tlačidlo ako v programe Prieskumník.
•
Zadanie
Riešenie
13
V domovskom priečinku vytvorte tri priečinky s názvami „pokus1“, „pokus2“ a „pokus3“
Priečinok „pokus1“ skopírujete na plochu, priečinok „pokus2“ presuňte na plochu a napokon
vytvorte na ploche odkaz na „pokus3“ .
1.Vyberieme z ponuky Miesta > Domovský priečinok
2.Klikneme pravým tlačidlom myši do voľného priestoru a z kontextovej ponuky vyberieme
Vytvoriť priečinok
3.Namiesto názvu „priečinok bez mena” zadáme „pokus1”
Operačný systém Linux Mint Mate 17
4.Postup zopakujeme aj pre „pokus2” a „pokus3”
5.Označíme priečinok „pokus1” (klikneme naň). Stlačíme kláves Ctrl a myšou potiahneme
priečinok „pokus1” nad nápis Pracovná plocha na ľavom paneli alebo na plochu, ak je viditeľná.
6.Označíme priečinok „pokus2”. Stlačíme kláves Shift a myšou potiahneme priečinok „pokus2”
nad nápis Pracovná plocha na ľavom paneli.
7.Označíme priečinok „pokus3”. Stlačíme súčasne klávesy Ctrl a Shift a myšou potiahneme
priečinok “pokus3” nad nápis Pracovná plocha na ľavom paneli.
8.Po zatvorení správcu súborov by sme na pracovnej ploche mali vidieť tri nové ikony.
Podobne ako v programe Prieskumník aj v programe Caja je možné premiestňovať súbory a priečinky pomocou
systémovej schránky (tu fungujú i rovnaké klávesové skratky Ctrl+C, Ctrl+V, Ctrl+X), možno ich premenovať
(stlačením F2) alebo premiestniť do Koša (stlačením Del).
Výber priečinkov a súborov
Podobne ako v systéme Windows XP, aj v systéme Linux Mint sa dajú vykonávať operácie s viacerými súbormi
alebo priečinkami súčasne. Pri výbere položiek pritom platia rovnaké pravidlá.
Ak chceme vybrať (označiť) viacero položiek za sebou, stačí kliknutím vybrať prvú položku, stlačiť a držať kláves
Shift a kliknúť na poslednú položku.
Ak chceme vybrať viacero položiek, ktoré sa nenachádzajú vedľa seba, kliknutím vyberieme prvú položku, chytíme
a držíme kláves Ctrl a kliknutím postupne vyberieme všetky ďalšie položky.
Ak chceme vybrať všetky položky, stlačíme kombináciu kláves Ctrl+A
Zadanie
Odstráňte (presuňte do koša) priečinky s názvami „pokus1“ a „pokus3“ z Domovského
priečinka, ktoré tam zostali po vykonaní predchádzajúceho zadania.
Riešenie
1.Vyberieme z ponuky Miesta > Domovský priečinok
2.Vyberieme priečinok “pokus1” (klikneme naň). Chytíme kláves Ctrl a vyberieme aj priečinok
“pokus3”.
3.Pravým tlačidlom myši klikneme na jeden z takto označených priečinkov a z kontextovej
ponuky vyberieme Presunúť do koša
Bočný panel
Rovnako ako v programe Prieskumník i v programe Caja sa nachádza bočný panel. Na rozdiel od Prieskumníka si
v programe Caja môžeme zvoliť, čo panel bude zobrazovať. Štandardne zobrazuje Miesta, no môžeme si vybrať
zobrazenie Strom, História alebo niečo iné.
Pri voľbe Miesta sa v bočnom paneli nachádzajú predvolené miesta systému:
• Devices (zariadenia): pripojené diskové zariadenia
•
•
Počítač: zobrazujú sa významné priečinky v súborovom systéme počítača. Nájdeme tu domovský
priečinok (pod menom používateľa), prístup k celému súborovému systému (viac sa o súborovom
systéme operačného systému Linux dozvieme neskôr v časti Lišta s adresou), Dokumenty, Hudba a
ďalšie. Nachádza sa tu aj Kôš, kde môžeme nájsť súbory, ktoré sme nechtiac zmazali. Kôš môžeme
vyprázdniť kliknutím pravým tlačidlom myši a výberom položky Vyprázdniť kôš.
Sieť: sprístupňuje zdieľané miesta v lokálnej sieti.
Často navštevovaný priečinok môžeme pridať medzi záložky, toto miesto sa potom bude na paneli zobrazovať v
časti Bookmarks (záložky). Pridáme ho tak, že jeho ikonu vyberieme jednoduchým kliknutím a následne zvolíme
Záložky > Pridať záložku v ponuke programu.
Pripájanie a odpájanie externých zariadení
Ak do systému pripojíme externé zariadenie, ako napríklad USB kľúč, automaticky sa objaví v časti Devices
(zariadenia).
USB kľúč nemôžeme odpojiť len tak, jeho vytiahnutím (platí aj pre Windows). Dôvodom je, že zápis (čítanie) na
zariadenie sa robí asynchrónne. To znamená, že operácia zdanlivo skončí hneď, ale v skutočnosti sa údaje v
14
Operačný systém Linux Mint Mate 17
pozadí ďalej zapisujú. Ak kľúč vytiahneme pred jeho ukončením, príde k chybe a súbor neskôr neprečítame.
USB zariadenie preto musíme pred vytiahnutím odpojiť, a to kliknutím na šípku hore pri jeho názve (obrázok 14).
Samostatné
zadanie
K počítaču pripojte USB kľúč a pozrite si jeho obsah, niečo naň zapíšte a odpojte ho.
Obrázok 14: Odpájanie USB kľúča s menom UUI: klikneme na šípku pri UUI. Kľúč
môžeme odpojiť až šípka zmizne.
Lišta s adresou
Lišta sa adresou v programe Caja používa dva režimy. Jeden je podobný navigácii, ktorú poznáme z webových
stránok, ktorá umožňuje kliknutím presun na konkrétnu súčasť v ceste. Druhý slúži na priamy zápis cesty,
podobne ako v programe Prieskumník (obrázok 15).
Po prepnutí sa do režimu priameho zápisu zistíme, že usporiadanie súborov a priečinkov (adresárov) je v systéme
Linux Mint iné ako v systéme Windows XP. Vo Windows má každý diskový oddiel alebo zariadenie samostatné
označenie (a: c: d: e: …), pričom na každom z nich sú priečinky hierarchicky usporiadané v stromovej štruktúre
(inými slovami, v priečinkoch môžu byť ďalšie priečinky). V systémoch unixového typu (všetky verzie Linuxu, Mac
OS X a ďalšie) sa označovanie písmenami nepoužíva, systém používa len jednu stromovú štruktúru priečinkov.
Disky a zariadenia môžu byť pripojené ku ktorémukoľvek priečinku, pričom sú dohodnuté pravidlá, kam sa čo
pripája.
V unixových systémoch sa navyše na oddeľovanie názvov priečinkov nepoužívajú spätné lomky „\“ ale obyčajné
lomky „/“. Koreňový priečinok celej štruktúry sa volá len „/“ čo čítame ako „koreň“ (angl. root).
15
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 15: Dva režimy zobrazovania panelu s adresou
Samostatné
zadanie
Zistite, do ktorého priečinka sa pripojí po zasunutí USB kľúč.
Skryté súbory a priečinky
Ak meno súboru alebo priečinku začína bodkou alebo vlnovkou, tak ho správca súborov nezobrazuje. Takéto
súbory obvykle majú nejaký špeciálny účel a sú skôr určené pre programy ako pre používateľa. Programy si v nich
ukladajú svoje nastavenia, históriu príkazov a podobne. Môžu byť uložené v každom priečinku, ale najviac ich
býva v domovskom priečinku používateľa.
Caja skryté súbory zobrazí, ak v jeho menu Zobraziť zaškrtneme položku Zobraziť skryté súbory. Zasahovanie
do skrytých súborov sa neodporúča, pokiaľ používateľ vyslovene nevie, čo robí.
Samostatné
zadanie
Zobrazte si skryté súbory v domovskom priečinku na Live DVD. Pozrite si ich názvy a pokúste
sa odhadnúť, pre ktorý program sú určené.
Menu
Ponuka Menu systému Mint sa v predvolenom nastavení nachádza vľavo dolu a je v mnohom podobná ponuke
systému Windows.
Na priame otváranie programov slúži pravá časť Menu, kde pomocou tlačidla vpravo hore môžeme prepínať
medzi dvomi náhľadmi na dostupné aplikácie: Obľúbené a (všetky) Aplikácie. V náhľade Aplikácie sú dostupné
programy usporiadané do viacerých kategórií (Grafika, Internet,...), čo uľahčuje ich hľadanie.
V ľavej časti Menu sa nachádzajú dve polia Miesta a Systém. Kliknutím na položku v časti Miesta sa v správcovi
súborov otvorí príslušné miesto. V časti Systém sa nachádzajú tlačidlá vedúce k nástrojom na inštaláciu
programov, administráciu počítača a rôzne formy odhlásenia zo systému. O týchto možnostiach sa viac dozvieme
v časti Správa systému na strane 33 a v časti Príkazový riadok na strane 39. O možnostiach na úpravu Menu
nájdeme viac v časti Nastavenie ponuky Mint Menu strane 24.
16
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 16: Porovnanie ponuky Štart a ponuky Menu v systémoch Linux Mint a Windows XP
Menu: vyhľadávanie pomocou poľa Hľadaj
Ďalšiu možnosť na spúšťanie aplikácií poskytuje textové pole Hľadať. Aj keď podobnú možnosť ponúka aj
Windows XP, funkcionalita tohto poľa zodpovedá skôr vyhľadávaniu, ktoré je v ponuke Štart v systéme
Windows 7. Po zadaní prvých písmen názvu programu sa aplikácie v Menu filtrujú a zobrazujú sa len
zodpovedajúce položky. Ak sa v poli nad textovým poľom zobrazí hľadaný program, pomocou šípky nahor alebo
nadol ho môžeme vyznačiť a stlačením klávesu Enter ho spustíme.
Pokiaľ sa vhodný program nenájde, v ponuke nad poľom dostaneme možnosť hľadať zadávaný text ako názov
dokumentu alebo súboru v počítači, alebo ako textovú frázu v internetovom vyhľadávači, Wikipédii alebo v
slovníku. Ak sa v úložisku softvéru nájde program, ktorého názov zodpovedá zadanému textu, dostaneme aj
možnosť tento program nainštalovať. Jednotlivé možnosti môžeme opäť vybrať pomocou šipiek nahor a nadol.
Ak po zadaní textu do poľa stlačíme kláves Enter, otvorí okno na vyhľadávanie súborov.
Obrázok 17: Porovnanie vyhľadávania súboru v systémoch Linux Mint a Windows XP
17
Zadanie
Vyhľadajte program Kalkulačka a súbor mint-logo.svg
Riešenie
1.Nemusíme nikam klikať, ponuku Menu otvoríme stlačením klávesu s logom Windows na
klávesnici
2.Po otvorení ponuky Menu začneme rovno písať „kal“
Operačný systém Linux Mint Mate 17
3.Stlačením šípky dolu označíme program Kalkulačka
4.Stlačením klávesu Enter ju spustíme
5.Pomocou klávesu s logom Windows otvoríme Menu
6.Napíšeme mint-logo.svg a stlačíme Enter
7.V zozname za nápisom Hľadať v priečinku vyberieme Súborový systém a klikneme na
tlačidlo Nájsť
8.Dvojkjlikneme na nájdený súbor.
Výsledok
Spustí sa program Kalkulačka a otvorí sa obrázok s logom systému Linux Mint
Samostatné
zadanie
Pomocou poľa Hľadaj skúste vyhľadať výraz logo-min cez internetový vyhľadávač.
Samostatné
zadanie
Pomocou poľa Hľadaj skúste nainštalovať programy inkscape a audacity.
Menu: pridanie spúšťačov na panel
Aj keď sú aplikácie v Menu prehľadne usporiadané, v prípade často používaných programov môže byť užitočné,
ak je ich spúšťač umiestnený na stále viditeľnom mieste. Preto, podobne, ako je možné v systéme Windows XP
umiestniť spúšťače aplikácií na panel Rýchle spustenie, spúšťače v Mint-e môžeme umiestniť na Panel.
Zadanie
Pridajte do panelu spúšťač programu Firefox
Riešenie
1.Otvoríme ponuku Menu a napíšeme „fir“
2.Pravým tlačidlom myši klikneme na položku Firefox a z kontextovej ponuky vyberieme
položku Pridať na panel
Výsledok
Vedľa tlačidla Menu sa zobrazí ikona programu Firefox.
Obrázok 18: Porovnanie spúšťačov na paneli v systémoch Linux Mint a Windows XP
Práca na viacerých pracovných plochách
Keď pracujeme s veľkým počtom otvorených okien, stáva sa práca chaotická, pretože trávime podstatnú časť
svojej práce tým, že sa snažíme prepnúť do okna, ktoré práve potrebujeme. Dnes sa tento problém niekedy rieši
pridaním ďalšieho monitora. Toto riešenie však nie je vždy možné a ani žiaduce.
Na rozdiel od systému Windows, Linux Mint umožňuje používať viacero pracovných plôch. Na jednej pracovnej
ploche pritom môžeme mať, napríklad, otvorený program na spracovanie obrázkov a na druhej ploche môžeme
vytvárať textový dokument, do ktorého spracované obrázky vkladáme. Obe aplikácie pritom môžeme mať
zobrazené na celú obrazovku. Inou možnosťou je zoskupenie aplikácii podľa použitia. Na jednej pracovnej ploche
môžeme mať aplikácie na komunikáciu, na druhej prehliadač webu a na tretej môžeme programovať.
Ak chceme pracovať na viacerých plochách, v paneli si musíme aktivovať aplet Prepínanie plôch (o paneli a
apletoch sa dozvieme viac v časti Panel a jeho aplety na strane 19). Môžeme si nastaviť počet ako aj usporiadanie
plôch. Kvôli zjednodušeniu prepínania sa medzi plochami je výhodné nastavenie troch alebo štyroch plôch v
jednom riadku (obrázok 19).
Obrázok 19: Panel s prepínačom pracovných plôch. Definované sú štyri plochy, v prvej je otvorené jedno okno,
aktívna je tretia plocha.
18
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Zadanie
Pridajte do panelu aplet prepínača pracovných plôch
Riešenie
1.Klikneme pravým tlačidlom myši na panel, kam chceme nový aplet pridať.
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Pridať do panelu
3.Zo zoznamu vyberieme Prepínanie plôch a klikneme na tlačidlo Pridať
4.Klikneme na nový panel pravým tlačidlom myši a z kontextovej ponuky vyberieme položku
Nastavenia
5.Prispôsobíme počet riadkov a počet plôch (napríklad, pôvodné 4 plochy, usporiadané do
jedného radu, môžeme usporiadať do dvoch radov).
Výsledok
Na paneli pribudol prepínač pracovných plôch.
Otvorené okná môžeme presúvať z jednej plochy na druhú. Máme na to viac možností: na ľavej strane lišty s
názvom programu klikneme na malú šípku alebo pravým tlačidlom myši klikneme na lištu z názvom programu. V
oboch prípadoch sa otvorí ponuka, kde vyberieme požadovaný smer presunu. Ďalšiu možnosť poskytuje prepínač
plôch: v ňom uchopíme ikonu programu a presunieme ju na inú plochu.
Zadanie
Otvorte program Firefox a presuňte ho na pracovnú plochu vpravo
Riešenie
1.Spustíme Firefox
2.V ľavom hornom rohu okna klikneme na malú šípku a vyberieme položku Presunúť na
pracovnú plochu v pravo
Výsledok
Na prepínači plôch zbadáme, že okno sa presunulo na plochu v pravo od aktuálnej.
Samostatné
zadanie
Okrem prepínača plôch je možné prepínať plochy aj pomocou klávesových skratiek. Skúste
plochy prepínať pomocou Ctrl+Alt+šípka do príslušného smeru. Pridajte k stlačeným klávesám
ešte Shift a skúste presúvať okná.
Panel a jeho aplety
S panelom sme sa už zoznámili – nachádza sa na ňom Menu a ďalšie nástroje na použitie alebo na informovanie
používateľa. Nástroje, ktoré sa na ňom nachádzajú, sa nazývajú aplety. Sú to vo svojej podstate jednoduché
programy. Aplety môžeme pridávať alebo odoberať a môžeme meniť ich polohu na paneli.
Tlačidlo na zobrazenie plochy
Keď máme otvorených veľa okien, bolo by nepraktické všetky okná po jednom minimalizovať. Pomocou apletu
Tlačidlo na zobrazenie plochy, ktorý sa nachádza hneď vedľa Menu, môžeme naraz minimalizovať všetky okná,
čím sa zobrazí plocha.
Samostatné
zadanie
Vyskúšajte, či tlačidlo na zobrazenie plochy dokáže to isté, ako ikona Zobraziť plochu na
paneli Rýchle spustenie vo Windows XP.
Zoznam okien a práca s oknami
Aplet Zoznam okien, podobne ako panel úloh v systéme Windows XP, zobrazuje otvorené okná a umožňuje
prepínanie medzi nimi. Nachádza sa v centrálnej časti panelu.
19
Zadanie
Otvorte okno Počítač a okno s Domovským priečinkom a pomocou zoznamu okien sa medzi
nimi prepínajte.
Riešenie
1.Dvojklikneme na ikonu Počítač, ktorá je na pracovnej ploche
Operačný systém Linux Mint Mate 17
2.Dvojklikneme na ikonu Domovský priečinok, ktorá je tiež na pracovnej ploche
3.Kliknutím na jednotlivé tlačidlá v zozname okien sa prepíname medzi oknami
Výsledok
Po kliknutí na tlačidlo sa zodpovedajúce okno prenesie do popredia, rovnako ako vo Windows.
Obrázok 20: Porovnanie okien Počítač a Tento počítač v systémoch Linux Mint a Windows XP
Ako ste si iste všimli, okná Počítač a Tento počítač (Obrázok 20) vyzerajú veľmi podobne. Rovnaké je i ovládanie
okien, zatvorenie, maximalizovanie a minimalizovanie okna, ktoré je vám známe zo systému Windows.
Samostatné
zadanie
Zadanie
Kliknite na malú šípku v ľavej časti titulku okna. Aké klávesové skratky sa používajú na
zatvorenie, premiestnenie, minimalizáciu a maximalizáciu okna?
Čo sa stane keď na titulok okna dvojklikneme?
Nastavte zoskupovanie okien z rovnakej aplikácie v zozname okien (podobne, ako vo Windows
7)
1.Pravým tlačidlom klikneme na úchyt zoznamu okien ( , nájdeme ho na jeho ľavej strane)
Riešenie
2.Z kontextovej ponuky vyberieme položku Nastavenia
3.V časti Zoskupovať okná aktivujeme možnosť Vždy zoskupovať okná.
Výsledok
Uvidíme, že okná Počítač a okno domovským priečinkom sa zoskupia
Samostatné
zadanie
Ak máme otvorených veľa okien, môže byť prepínanie myšou na paneli Zoznam okien
nepraktické. Vyskúšajte, či v systéme Linux Mint funguje prepínanie pomocou skratky Alt+Tab a
Alt+Shift+Tab.
Oblasti upozornení
Aplet Oblasť upozornení je obdobou systémovej zásuvky systému Windows XP. Nachádza sa na pravej strane
panelu a sú v ňom umiestnené viaceré ikony, ktoré nás upozorňujú na dôležité udalosti alebo nás informujú o
stave počítača a jeho súčastí.
20
Zadanie
Spustite aktualizáciu systému.
Riešenie
1.Klikneme ľavým tlačidlom myši na ikonu v tvare štítu v oblasti upozornení (ak je zobrazená)
Operačný systém Linux Mint Mate 17
2.Zadáme heslo správcu systému.
3.Klikneme na Inštalovať aktualizácie.
Výsledky
Tu zbadáme ďalší rozdiel oproti systému Windows XP: aktualizácie sa nainštalujú všetky naraz
a len zriedkavo si systém po ich nainštalovaní vyžiada reštart systému.
Obrázok 21: Porovnanie programov na aktualizovanie systému Linux Mint a Windows XP
V oblasti upozornení nájdeme rovnako ako vo Windows XP aj ovládanie hlasitosti zvuku.
Zadanie
Upravte hlasitosť zvuku systému.
Riešenie
Riešenie 1
1.Nastavíme sa kurzorom myši na ikonu reproduktora.
2.Pokrútime kolieskom myši.
Riešenie 2
1.Klikneme ľavým tlačidlom myši na ikonu reproduktora
2.Nastavíme hlasitosť pomocou bežca.
Riešenie 3
1.Klikneme pravým tlačidlom myši na ikonu reproduktora
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Sound Preferences
3.Upravíme celkovú výstupnú hlasitosť za nápisom Output volume alebo upravíme hlasitosť
jednotlivých spustených aplikácií alebo aj vstupov či výstupov
Samostatné
zadanie
Prezrite si i ostatné karty v okne s nastavením hlasitosti. Skúste zistiť koľko zvukových kariet
má počítač a koľko vstupných a výstupných zariadení na nich je.
21
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 22: Porovnanie programov na ovládanie hlasitosti Linux Mint a Windows XP
V oblasti upozornení sa štandardne nachádza Správca siete, ktorý je v systéme Windows XP v predvolenom
stave viditeľný iba vtedy, ak sieťové pripojenie nie je dostupné. Viac sa o počítačovej sieti dozvieme v časti
Pripojenie do počítačovej siete na strane 50.
Na prenosnom počítači v oblasti upozornení nájdeme aj indikátor stavu batérie, cez ktorý sa dostaneme k
nastaveniam súvisiacim s napájaním a uspávaním počítača.
Nastavenie hodín
Podobne ako v systéme Windows XP aj v systéme Linux Mint sa v pravej časti panela zobrazujú aplet Hodiny.
Hodiny v systéme Linux Mint však dokážu viac.
22
Zadanie
Nastavte hodiny tak, aby zobrazovali aj počasie v Bratislave (Poprade, Košiciach)
Riešenie
1.Klikneme pravým tlačidlom myši na hodiny
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Nastavenia.
3.Na karte Miesta klikneme na tlačidlo Pridať
4.Do poľa názov miest zadáme „Slovensko“ čím sa nám zobrazia dostupné miesta na
Slovensku.
5.Vyberieme mesto a klikneme na OK
Výsledky
Ak máme pripojenie na internet, o malú chvíľu by sa vedľa hodín mala zjaviť ikona s počasím a
aktuálnou teplotou. Merné jednotky je možné nastaviť v rovnakom okne na karte Počasie.
Zadanie
Pridajte do hodín kyjevský čas.
Riešenie
1.Klikneme pravým tlačidlom myši na hodiny
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Nastavenia.
3.Na karte Miesta klikneme na tlačidlo Pridať
4.Do poľa názov miest zadáme „Ukraine“ čím sa nám zobrazia dostupné miesta na Ukrajine.
Operačný systém Linux Mint Mate 17
5.Vyberieme „Kiev“ a klikneme na OK
Výsledky
Samostatné
zadanie
Ak teraz klikneme ľavým tlačidlom myši na hodiny a roztvoríme Miesta kliknutím na malé +,
uvidíme, aký je čas v Kyjeve aj v Bratislave
V okne s nastaveniami je tiež možné nastaviť aj iný dátum a čas, ako je aktuálny. Skúste to.
Prispôsobenie pracovnej plochy
Zmena tapety, písma a témy vzhľadu
Pozadie aj celú tému vzhľadu je možné v systéme Linux Mint zmeniť veľmi podobne ako vo Windows XP.
Zadanie
Zmeňte pozadie pracovnej plochy.
Riešenie
6.Pravým tlačidlom myši klikneme na pracovnú plochu
7.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Zmeniť pozadie plochy.
8.Po výbere pozadia uvidíme prvý rozdiel oproti WindowXP: vybrané pozadie sa použije
okamžite po výbere, nie je potrebné výber potvrdzovať kliknutím na tlačidlo Použiť alebo OK.
Takto si môžeme vyskúšať viacero pozadí naraz.
9.Po skončení zatvoríme okno
V rovnakom okne na karte Písma môžeme vybrať typ a veľkosť písma pre jednotlivé súčastí pracovnej plochy a
tiež spôsob vykresľovania písma.
23
Zadanie
Nastavte spôsob vykresľovania písma na sub-pixelové, ktoré je najvhodnejšie pre LCD
obrazovky a zväčšite písmo titulku okna na 12 bodov
Riešenie
1.Pravým tlačidlom myši klikneme na pracovnú plochu
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Zmeniť pozadie plochy.
3.Prepneme sa na kartu Písma
4.Zaškrtneme voľbu Sub-pixelové vyhladzovanie
5.Klikneme na tlačidlo vedľa nápisu Písmo titulku okna
6.Nastavíme veľkosť 12 a klikneme na OK
Výsledky
V titulnom pruhu okna s nastaveniami môžeme okamžite pozorovať zmenu.
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 23: Porovnanie nástrojov na nastavenia pracovnej plochy v systémoch Linux Mint a Windows XP
Pridanie ikon na pracovnú plochu
Systému Windows XP umožňuje nastaviť, ktoré ikony majú byť viditeľné na ploche. Rovnakú možnosť umožňuje
aj systém Linux Mint.
Zadanie
Pridajte na pracovnú plochu Kôš a Miesta v sieti
Riešenie
1.Pomocou klávesu s logom Windows otvoríme Menu
2.Napíšeme „plo“ a vyberieme Nastavenia plochy
3.Na karte Pracovná plocha zaškrtneme položky Kôš a Sieť
Výsledok
Na ploche pribudnú ikony Kôš a Network Servers.
Samostatné
zadanie
Na plochu je možné pridať aj spúšťače aplikácií, skúste pridať na plochu spúšťač aplikácie
Firefox podobným spôsobom, ako ste ho pridali na panel. Umiestňovanie spúšťačov na plochu
nie je v Linuxe zvykom, kto však túto možnosť využiť chce, má na to možnosť.
Nastavenie ponuky Mint Menu
Každý z programov, dostupných prostredníctvom Menu, je zaradený do jednej (alebo viacerých) z týchto kategórií:
Grafika, Hry, Internet, Kancelária, Ostatné, Príslušenstvo, Programovanie, Systémové nástroje, Univerzálny
prístup, Vzdelávanie, Zvuk a video, Predvoľby a Správa (obrázok 24).
Vďaka tomuto zaradeniu je ponuka vždy prehľadná a tiež vopred vieme, na čo daný program slúži. Ak nám toto
rozdelenie nevyhovuje, chceme pridať ďalšie kategórie, alebo umiestniť program do inej kategórie, môžeme
ponuku upraviť.
24
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 24: Kategórie programov (vľavo)
Zadanie
Položku Grafika premenujte na Vektorová a rastrová grafika
Riešenie
1.Pravým tlačidlom klikneme na ponuku Menu
2.Z kontextovej ponuky vyberieme položku Upraviť ponuku
3.V stĺpci Položky: klikneme pravým tlačidlo na položku Grafika a z kontextovej ponuky
vyberieme Vlastnosti
4.Zmeníme názov položky
Výsledok
V ponuke teraz uvidíme položku s novým názvom.
Okrem položiek ponuky Menu môžeme upraviť aj jej vzhľad a správanie. Môžeme napríklad do ponuky doplniť
odkaz na priečinok Dokumenty, ktorý je obdobou priečinka „Moje dokumenty“, ako aj položku s nedávno použitými
dokumentami, ktoré z Windows XP poznáme pod názvom „Naposledy použité“.
25
Zadanie
Pridajte do ponuky Menu položku s naposledy použitými dokumentami a pridajte odkaz na
priečinok Dokumenty.
Riešenie
1.Pravým tlačidlom klikneme na ponuku Menu
2.Z kontextovej ponuky vyberieme položku Predvoľby
3.Prepneme sa na kartu Plugins a zaškrtneme voľbu „Zobraziť zásuvný modul pre
naposledy použité dokumenty“
4.Prepneme sa na kartu Miesta a klikneme na tlačidlo Nový
5.Do poľa Názov zadáme Moje dokumenty a do poľa Umiestnenie zadáme ~/Dokumenty
(znak vlnka (~) napíšeme pomocou skratky pravý alt + a)
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Výsledok
V ponuke teraz uvidíme položku Moje dokumenty a zoznam Posledné dokumenty
Prispôsobenie panelu
Systém Linux Mint na rozdiel od Windows XP umožňuje pridať na panel rôzne ďalšie aplety. Ak sa nám nepáči
ponuka a chceli by sme jednoduchšiu v štýle Windows 95, môžeme pridať aplet Hlavná ponuka. Ďalšiu možnosť
poskytuje aplet Panel ponuky, v ktorom sú oddelené ponuky pre aplikácie, miesta a administráciu. Ak sa nám
nepáči Zoznam okien, môžeme namiesto neho použiť Výber okna. Ak máme veľa spúšťačov, môžeme ich
zoskupovať do Zásuviek. Ak nám na naše veci nestačí jeden panel, môžeme si pridať ďalšie.
Aplet môžeme odstrániť alebo presunúť prostredníctvom volieb Odstrániť z panelu a Presunúť v ich kontextom
menu. Najskôr však treba povoliť ich úpravy zrušením zaškrtnutia Uzamknúť na panel. Kontextové menu
zobrazíme kliknutím pravým tlačidlom myši, a to buď priamo na aplet alebo na úchytku , ktorý sa nachádza na
ľavej strane panelu.
Panel v systéme Linux Mint je tiež možné presunúť, podobne ako v systéme Windows XP.
Zadanie
Presuňte panel do hornej časti obrazovky.
Riešenie
1.Pravým tlačidlom myši klikneme na prázdne miesto na lište panelu
2.Z kontextovej ponuky zvolíme položku Nastavenia.
3.Zmeníme hodnotu v poli za nápisom „Orientácia:“ na „Hore“
Výsledky
Panel sa okamžite po zmene hodnoty presunie. Nastavením hodnoty na „Dole“ ho môžeme
vrátiť do pôvodnej polohy.
Samostatné
zadanie
V okne s nastaveniami je tiež možné nastaviť veľkosť panelu, jeho skrývanie ba dokonca i jeho
vzhľad. Skúste nastaviť priehľadný panel s nádychom oranžovej farby.
Aplikačné vybavenie Mint Mate
Po nainštalovaní je operačný systém Windows XP vybavený niekoľkými základnými aplikáciami, ako sú napríklad
programy Internet Explorer, Outlook Express, Windows Media Player a Windows Movie Maker. V prípade Linux
Mint je to podobné, dá sa však povedať že je vybavený viacerými programami ako Windows XP. Napríklad,
nájdeme tu kancelársky balík LibreOffice, ktorý je voľne dostupným ekvivalentom Microsoft Office, alebo grafický
program GIMP, ktorý je svojou funkcionalitou podobný programu Photoshop.
Súčasťou Linux Mint je však oveľa viac programov, ktoré síce nainštalované nie sú, ale sú k dispozícii v tzv.
úložisku softvéru. V nich sa v prípade distribúcie Mint nachádza vyše 40000 programov, a to od jednoduchých
aplikácií a hier až po profesionálne a vedecké aplikácie, ktoré sa napríklad používajú na analýzu údajov v CERNe
v Ženeve. O Inštalovaní softvéru z úložiska za viac dozvieme v časti Inštalácia a správa softvéru na strane 33.
Základné nástroje
Firefox
Linux Mint štandardne používa prehliadač Firefox. Firefox sa považuje za jeden z najbezpečnejších prehliadačov.
Medzi jeho hlavné funkcie patrí prehliadanie na viacerých kartách, blokovanie vyskakovacích okien, zabudované
vyhľadávacie okno a tzv. aktívne záložky, ktoré načítavajú nový obsah cez RSS kanály. Veľkou výhodou je tiež
možnosť pridávania rozšírení, ktoré do Firefoxu pridávajú ďalšie funkcie. Vďaka veľkému počtu najrôznejších
rozšírení môžeme prispôsobiť prehliadač našim potrebám. K dispozícii máme napríklad doplnky, ktoré blokujú
zobrazovanie reklám, spúšťanie skriptov a flashových animácií, doplnky umožňujúce sťahovanie videí zo stránky
Youtube, rozšírenia pre vývojárov webových stránok a podobne.
26
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Zadanie
Nainštalujte si doplnok Adblock Plus. Ten nás zbaví väčšiny reklám, čo prehliadanie webu
výrazne spríjemní. Môže sa stať, že niektoré stránky nás neskôr vyzvú, aby sme pre ne reklamu
povolili. Mnohé stránky si pomocou reklamy získavajú zdroje na svoju existenciu. Ak sa nám
stránka páči, tak prečo im reklamu nepovoliť.
Riešenie
1. Spustíme Firefox a v ňom pomocou Nástroje > Doplnky otvoríme okno Správca
doplnkov.
2. Rozšírenie Adblock Plus je obvykle ponúkané hneď v tomto okne – klikneme naň. Ak
sa tam nezobrazí, do poľa vpravo hore napíšeme jeho názov a potvrdíme
3. Podľa toho, čo sme spravili v kroku 2, klikneme na Pridať do programu Firefox alebo
na Nainštalovať. Doplnok sa stiahne a nainštaluje, Následne Firefox reštartujeme
Obrázok 25: Porovnanie prehliadačov Internet Explorer a Mozilla Firefox v systémoch Linux Mint a Windows XP
Thunderbird
Program Thunderbird je poštový program, ktorý sa v plnej miere vyrovná programu Outlook Express. Podobne
ako u programu Firefox, aj pri programe Thunderbird je jeho najväčšou výhodou veľké množstvo rozšírení. Ak
pridáme rozšírenie Lightning, rozšírime ho o kalendár, a vďaka rozšíreniu ReminderFox zasa program rozšírime
o pripomienkovač úloh, čím prakticky získame program zodpovedajúci programu Outlook z balíka MS Office.
Kvôli doplneniu funkcií, na ktoré ste boli zvyknutí z Windows, odporúčame okrem rozšírení Ligthning a
ReminderFox doinštalovať ešte tieto rozšírenia:
27
•
LookOut – umožňuje otvárať RTF správy z MS Outlook, ktoré sú zapuzdrené do formátu Transport
Neutral Encapsulation Format (TNEF)
•
Signature Switch – umožňuje prepínať podpisy
•
PrintingTools – Umožňuje nastaviť tlač mailov, napríklad doplniť meno, ak viacerí používatelia
tlačia na rovnakej tlačiarni
•
Right Encoding – Umožňuje ručne prepnúť kódovanie znakov v prípade, ak niekto pošle mail s
nesprávne označeným kódovaním.
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 26: Porovnanie poštových klientov Outlook Express a Mozilla Thunderbird v systémoch Linux Mint a
Windows XP
Samostatné
zadanie
Ak váš emailový účet podporuje preberanie správ cez protokol pop3 alebo imap, skúste ho
pridať do Thunderbirdu. V opačnom prípade si vytvorte účet napríklad na Gmail a skúste ho
následne pridať.
Zadanie
Zadajte svoj podpis a nastavte, aby sa pridával za odpoveď, a nie na koniec správy
Riešenie
1.Klikneme na tlačidlo hlavnej ponuky v pravom hornom rohu aplikácie
2.Zvolíme položku Možnosti > Nastavenie účtov
3.Prejdite do časti so svojím účtom a do poľa Podpis napíšte svoj podpis
4.Kliknite na Písanie a adresovanie a zmeňte hodnotu poľa „a môj podpis umiestniť“ na „pod
moju odpoveď (nad citovaný text)“
Výsledok
Pri písaní odpovede sa podpis bude pridávať nad citovaný text, podobne ako v programe
Outlook Express.
V tomto dialógovom okne môžeme nastaviť aj rôzne ďalšie veci, ako napríklad zasielanie a žiadanie
potvrdení o doručení a prečítaní.
Zadanie
Zobrazte adresár kontaktov v okne Nová správa
Riešenie
1.Klikneme na tlačidlo Nová
2.Z ponuky zvolíme Zobraziť > Bočný panel Kontakty alebo stlačíme kláves F9
Výsledok
V bočnom paneli sa zobrazí adresár kontaktov, ktorý je podobný zoznamu ktorý sa zobrazí,
keď v programe Outlook Express klikneme na tlačidlo Komu. Na bočnom paneli štandardne
máme k dispozícii Osobný adresár a adresár Zozbierané kontakty, do ktorého sa automaticky
ukladajú všetky emailové adresy, ktoré v programe použijeme. Samozrejmosťou je aj
automatické dokončovanie adresy, ktorú začneme písať.
Komunikátor Pidgin
Pidgin je program na interaktívnu textovú komunikáciu, podobne ako MSN Messenger či Live Messenger v
systéme Windows XP. Pidgin však dokáže odosielať správy aj cez ďalšie protokoly (AIM/ICQ, Gadu-Gadu,
GroupWise, IRC, Jabber, MSN, Napster, Bonjour a Yahoo) a zobrazí všetky kontakty v jednom zozname nezávisle
od toho, ktorý protokol človek, s ktorým komunikujeme, používa.
28
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Manuál k programu Pidgin je uvedený na stránke http://sospreskoly.org/pouzivanie-programupidgin.
Zadanie
Pomocou Pidginu sa z Linuxu prihláste na svoj účet a spojte sa so svojimi známymi. Napíšte im
o tom, čo práve robíte.
Kancelársky balík LibreOffice
Linux Mint obsahuje v základnej výbave plnohodnotný kancelársky balík, ktorý sa svojou funkcionalitou vyrovná
kancelárskemu balíku MS Office – preto ani v Minte nenájdeme ekvivalent programu Wordpad).
LibreOffice obsahuje nasledujúce súčasti:
•
Textový procesor Writer
•
Tabuľkový kalkulátor Calc
•
Program na tvorbu prezentácií Impress
•
Vektorový kresliaci nástroj Draw
•
Program na prácu s databázami Base
•
Program na zápis matematických výrazov Math
Tieto aplikácie sú samozrejme prepojené s poštovým klientom Thunderbird, ktorý, ako sme už uviedli, dokáže
spolu s niekoľkými rozšíreniami nahradiť MS Outlook.
Poznámky Tomboy
Systém Linux Mint obsahuje aplikáciu Poznámky Tomboy, ktorá umožňuje vytváranie rýchlych poznámok,
podobne ako MS OneNote.
Grafika a médiá
VLC media player
Aj napriek tomu, že predvolenou aplikáciu na prehrávanie videí je v systéme LinuxMint program Videá, ako
náhradu za Windows Media Player odporúčame použiť program VLC media player. Podobne ako pri Firefoxe a
Thunderbirde, aj VLC media player môžeme rozšíriť pomocou prídavných modulov, pričom viaceré z nich sú už
predinštalované. Nájdeme medzi nimi zvukové a video filtre, dekódovače aj kódovače, moduly na správu pamäte,
napájania a nemôžu chýbať ani moduly na diaľkové ovládanie či zmenu vzhľadu.
Zadanie
Nastavte, aby sa multimediálne súbory otvárali pomocou prehrávača VLC
Riešenie
1.Pomocou klávesu s logom Windows otvoríme ponuku Menu a napíšeme „pred“
2.Stlačením šípky dole označíme Predvolené aplikácie a potvrdíme klávesom Enter
3.V roletových zoznamoch Multimedia player a Video player zvolíme VLC media player
Výsledok
Odteraz sa po dvojkliknutí bude multimediálny súbor prehrávať pomocou prehrávača VLC
media player. Ak používame Live DVD, tak si to môžeme overiť pomocou súborov v priečinku
Video.
Svojím štandardným vzhľadom VLC pripomína Windows Media Player verzie 6, no môžeme v ňom použiť aj témy
vzhľadu určené buď priamo pre program VLC, alebo môžeme použiť skiny pre program Windows Media Player
alebo
WinAmp.
Skiny
a
ďalšie
rozšírenia
je
možné
získať
na
adrese
http://addons.videolan.org/index.php?xcontentmode=133
Vďaka množstvu prídavných modulov prehrá všetky bežné video a zvukové formáty. Naviac dokáže vykonať
konverziu médií a prehrávaný obsah vysielať (streamovať) do počítačovej siete.
29
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 27: Porovnanie prehrávačov VLC media player a Windows Media Player v systémoch Linux Mint a
Windows XP
Openshot
Alternatíva pre Windows Movie Maker nie je v systéme Linux Mint štandardne nainštalovaná. Môžeme však
doinštalovať niektorú z voľne dostupných aplikácií, ako napríklad Openshot. O tomto programe sa môžeme
dozvedieť viac na stránke http://www.linuxexpres.cz/software/openshot-videoeditor-prokazdeho.
Zadanie
Doinštalujte program OpenShot
Riešenie
1.Pomocou klávesu s logom Windows otvoríme ponuku Menu a napíšeme „openshot“
2.Stlačením šípky hore označíme položku Inštalovať balík 'openshot' a potvrdíme klávesom
Enter
3.V otvorenom dialógovom okne klikneme na tlačidlo Nainštalovať a zadáme svoje heslo
4.Počkáme pokým sa inštalácia nedokončí a klikneme na tlačidlo Zavrieť
Výsledok
Teraz môžeme nájsť aplikáciu OpenShot v ponuke Menu po zadaní „open“
Obrázok 28: Porovnanie programov Openshot a Windows Movie Maker v systémoch Linux Mint a Windows XP
30
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Editor fotografií GIMP
Linux Mint má v štandardnej výbave veľmi mocný nástroj GIMP na úpravu fotografií, ktorý svojou funkcionalitou
pripomína Photoshop.
Prehliadač obrázkov
V prípade, že nepotrebujeme robiť profesionálne úpravy fotografií, a potrebujeme len základné funkcie ako sú
otočenie o 90°, orezanie alebo hromadné premenovanie, postačíme si s prehliadačom obrázkov Eye of Mate
alebo prehliadačom gThumb, ktoré sú rovnako v základnej výbave systému.
Jednoduché skenovanie
V prípade, že k počítaču pripojíme skener, máme k dispozícii veľmi jednoduchý program Jednoduché
skenovanie, pomocou ktorého môžeme naskenovať obrázky do formátov TIFF, PDF a JPEG.
Gnome Paint
Systém Linux Mint v štandardnej výbave obsahuje program GIMP, ktorý však môžeme prirovnať skôr k programu
Photoshop a nie k programu Skicár. Môžme si však z úložiska doinštalovať program gnome-paint, ktorý ako keby
skicáru z oka vypadol (obrázok 29).
Obrázok 29: Porovnanie programov Gnome Paint a Skicár v systémoch Linux Mint a Windows XP
Ďalšie príslušenstvo
Kalkulačka
Kalkulačka v systéme Windows XP má dva režimy Štandardná a Vedecká. V systéme Linux Mint má program
Kalkulačka štyri režimy Základný, Rozšírený, Finančný a Programátorský. Okrem prevodu stupňov na radiány
kalkulačka dokáže prevod rôznych ďalších jednotiek najrôznejších typov, ako dĺžkové, plošné, objemové, časové
či hmotnostné. Dokáže dokonca urobiť prevod finančných mien.
31
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 30: Porovnanie rozšíreného a vedeckého režimu Kalkulačky v systémoch Linux Mint a Windows XP
Textový editor
Obdobou programu Poznámkový blok je v systéme Linux Mint program Textový editor (obrázok 31). Výhodou
Textového editora oproti programu Poznámkový blok je opäť možnosť rozšírenia o rôzne moduly. V základnej
výbave je modul na kontrolu preklepov, doplnenie bočného panelu so správcom súborov, vkladanie dátumu a
vytvárania štatistiky o dokumente. Je možné tiež povoliť modul na vkladanie uložených textových fráz, zmenu
veľkosti písmen, zoraďovanie a podobne.
Zadanie
Otvorte Textový editor a zobrazte bočný panel so správcom súborov
Riešenie
1.Otvoríme ponuku Menu a napíšeme „tex“
2.Dvakrát stlačíme šípku dole a potom Enter alebo program vyberieme myšou.
3.Z hlavnej ponuky zvolíme Zobraziť > Bočný panel alebo stlačíme kláves F9
Výsledok
V bočnom paneli sa zobrazí správca súborov s dvoma kartami. Na jednej sa nachádzajú
nedávno otvorené súbory a na druhom správca súborov s filtrom, ktorý nám rýchlo umožní
nájsť a odfiltrovať požadovaný súbor.
Ďalšou veľkou výhodou tohto programu je zvýrazňovanie syntaxe programovacích jazykov ako Python, Pascal, C,
SQL, značkovacích jazykov ako HTML, XML, LaTeX a rôznych ďalších štrukturovaných súborov ako sú súbory
INI, CSS, prekladovými súbormi gettext a podobne.
Samostatné
zadanie
Vyhľadajte na internete nejaký súbor s príponou .pas a otvorte ho pomocou Textového
editora
Obrázok 31: Porovnanie programov Textový editor a Poznámkový blok v systémoch Linux Mint a Windows XP
Adresár
V systéme Linux Mint Mate sa nenachádza samostatná aplikácia na správu kontaktov. Existuje napríklad
aplikácia Kontakty, no tá je určená pre hardvérovo náročnejší Linux Mint Cinamon. Myslíme si však, že adresár
integrovaný do programu Thunderbird je postačujúci.
Grsync
Na synchronizáciu adresárov medzi počítačmi sa v systéme Linux Mint používa textový príkaz rsync. Pre tento
príkaz však môžeme doinštalovať grafické rozhranie Grsync. Nemá síce také možnosti ako program
Synchronizovať, ktorý možno poznáme z Windows XP, no na ručné synchronizovanie lokálneho adresára so
vzdialeným (alebo ľubovoľných dvoch adresárov) postačuje.
32
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Napaľovací program Brasero
Linux Mint má v štandardnej výbave napaľovací program Brasero. Ide o veľmi jednoduchý program podobný
programu Nero Express, pomocou ktorého môžete napaľovať klasické dátové CD, Audio CD a vytvárať a
napaľovať ISO obrazy diskov. Experimentálne sa tiež môžete pokúsiť vytvoriť nejaký disk s videom. Pre
náročnejších používateľov odporúčame program K3b, ktorý je možné voľne doinštalovať z úložiska.
BitTorrent klient Transmission
Súčasťou výbavy systému Linux Mint je aj program Transmission, ktorý slúži na preberanie súborov z internetu
prostredníctvom protokolu BitTorrent. Program umožňuje preberať súbory súčasne od všetkých používateľov, ktorý
ich majú stiahnuté alebo ich práve sťahujú. Pri takomto type preberania sa však zároveň stávame šíriteľmi
preberaných súborov. Preto je potrebné si overiť, či šírenie takýchto súborov nie je obmedzené legislatívou.
Program je vhodný najmä vtedy, ak si chceme prevziať novú verziu systému Linux Mint, iných distribúcií Linuxu
alebo ďalších diel krytých verejnými licenciami.
Zadanie
Pomocou programu Transmission si stiahnite animovaný film Big Buck Bunny. Film bol
vydaný s licenciou Creative Commons, takže vyššie spomínaný problém s legislatívou vzniknúť
nemôže.
Riešenie
1.Pomocou prehliadača Firefox vyhľadáme „big buck bunny torrent“
2.V nájdených stránkach vyhľadáme odkaz na súbor s príponou .torrent
3.Klikneme na odkaz – otvorí sa v programe Transmission
4.Počkáme na stiahnutie súboru
Spúšťanie Windows aplikácií
Ak sme v systéme Windows XP používali aplikáciu, ktorá nemá svoj ekvivalent v systéme Linux Mint (napríklad
preto, lebo jej súbory sú ukladané v nezverejnenom formáte), môžeme skúsiť niektorú z týchto možností:
• Ak máme v podnikovej alebo školskej sieti k dispozícii Windows server alebo aspoň jeden počítač s
Windows 7, je možné pripojiť sa k programu pomocou RDP spojenia bez zobrazenia pracovnej plochy.
Všetky potrebné informácie nájdeme na stránke http://stanev.org/winconn/.
•
Aplikáciu môžeme spustiť pomocou programu wine, ktorý pridáva do Linuxu vrstvu kompatibilnú s
Windows API. Podrobný návod na prácu s wine sa nachádza na adrese http://www.zive.sk/akona-aplikacie-pre-windows-v-linuxe/sc-3-a-282887/default.aspx.
•
V prípade .Net aplikácie môžeme skúsiť spustenie prostredníctvom programu Mono
•
V prípade starších DOS aplikácií môžeme použiť emulátor Dosbox
Zadanie
Nainštalujte si program wine a spustite si niektorý z programov pre OS Windows, ktorý sa s
ním dodáva.
Riešenie
1.Bežným spôsobom nainštalujeme balík „wine“
2.Po inštalácii spustíme program notepad (z Menu) alebo winemine (z terminálu)
Správa systému
Podobne ako v systéme Windows XP aj Linux Mint má nástroje na nastavenie systému sústredené na jednom
mieste, a to konkrétne v ponuke Menu v časti Systém pod označením Ovládací panel. Rovnaké programy však
tiež môžeme nájsť aj v časti Aplikácie, pričom sú rozdelené do položiek Predvoľby a Správa.
V časti Systém sa nachádzajú aj dva nástroje na inštalovanie softvéru z úložiska, terminál a tlačidlá na odhlásenie.
Inštalácia a správa softvéru
Programy sa v systéme Linux Mint sa obvykle inštalujú inak, ako vo Windows XP. Štandardný spôsob inštalácie
33
Operačný systém Linux Mint Mate 17
pripomína skôr obchod Google Play, ktorý poznáme z Androidu alebo Windows Store, známy zo systému
Windows 8.
Súčasťou distribúcie Linux Mint je veľké množstvo programov, ktoré sú k dispozícii v úložisku softvéru vo forme
balíka – súboru, v ktorom sa nachádza všetko potrebné. Súbory balíkov Linux Mint majú príponu .deb (prípona
deb svedčí o tom, že Mint patrí do rodiny linuxových distribúcií, ktorých praotcom je distribúcia Debian).
Úložisko a balíky vytvára a spravuje správca distribúcie. Pokiaľ ide o otvorený a slobodný softvér (sú ním takmer
všetky programy, ktoré sa v úložisku nachádzajú), tak ich správca prekladá zo zdrojového kódu, a sú teda presne
v tej verzii, akú práve konkrétna verzia Mint-u potrebuje. Okrem predvolených úložísk si môžeme vybrať aj ďalšie
– nemá však zmysel pripájanie úložísk novších alebo starší verzií Mintu, lebo softvér z nich by nefungoval. Ak
potrebujeme novšie verzie programov, treba si Mint aktualizovať na najnovšiu verziu. Podrobný popis možností,
ako aktualizovať verziu Mintu nájdeme na stránke http://community.linuxmint.com/tutorial/view/2.
V úložiskách distribúcie Mint sa nachádza vyše 40000 programov, máme si teda z čoho vyberať.
Ako vidíme, v tejto oblasti sa systém Linux Mint od systému Windows XP, ale aj novších verzií Windows podstatne
líši. Na inštaláciu nie je potrebné softvér hľadať na internete alebo zháňať a kopírovať inštalačné nosiče. Pri
inštalácii sa balík z úložiska stiahne a inštalačný program ho zaradí do systému. Jeden program pritom môže
potrebovať inštaláciu viacerých balíkov – systém však vie, o ktoré ide, a nainštaluje všetky. Tento postup má
viacero výhod. Nielenže máme prehľad, čo je k dispozícii, ale máme aj záruku bezpečnosti. Balíky sú digitálne
podpísané, takže máme istotu, že inštalujeme to, čo inštalovať chceme a nie nejaký podvrhnutý program
pochybného účelu.
Okrem úložiska je možné softvér inštalovať aj inak, pričom táto možnosť sa využíva najmä v prípade komerčného
softvéru. Postup inštalácie pritom závisí na forme, v akej je softvér dodaný – je pritom v záujme dodávateľa, aby
podrobne a jasne opísal, ako na to. Príklad jednej z týchto možností je uvedený v časti Zdieľanie dát pomocou
webových služieb na strane 55.
Správca softvéru
Pomocou programu Správca softvéru možno úložisko softvéru prehľadávať prostredníctvom vyhľadávacieho
poľa, a to podľa názvu alebo popisu, alebo ho môžeme prehľadávať na základe 12 kategórií (grafika, hry, systém,
…) a ďalších podkategórií. Každý program má svoju ikonu a v prípade, ak je nainštalovaný, tak sa v nej nachádza
zelená značka:
.
Ak sme si program vybrali, klikneme naň, čím sa o ňom zobrazia ďalšie informácie (obrázok 33): krátky popis,
podrobnosti a hodnotenia iných používateľov, pričom svoje hodnotenie môžeme pridať. Program nainštalujeme
kliknutím na tlačidlo Inštalovať. Ak už nainštalovaný je, tak na tom istom mieste nájdeme tlačidlo Odstrániť.
Obrázok 32: Porovnanie programov na správu softvéru v systémoch Linux Mint a Windows XP
34
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 33: Detailné informácie o programe vybranom na inštalovanie alebo odstránenie
Zadanie
Pomocou programu Správca softvéru nájdite a nainštalujte viacero grafických a výukových
programov, hier, kancelárskych aplikácií a podobne. Pokúste sa nájsť ekvivalenty programov,
ktoré poznáte. Nachádzajú sa tam aj programy, ktoré poznáte z Windows?
Zdroje softvéru
Softvér, ktorý je dostupný prostredníctvom programu Správca softvéru, sa nachádza v softvérových úložiskách,
ktorých kópie sa kvôli rýchlosti sťahovanie nachádzajú po celom svete. Program Zdroje softvéru umožňuje pre
dve hlavné úložiská zvoliť alternatívne umiestnenie, tzv. zrkadlo, ku ktorému možno máme najrýchlejší prístup,
vďaka čomu môžeme ovplyvniť rýchlosť preberania softvéru.
Program Zdroje softvéru tiež umožňuje pridať aj ďalšie úložiská. Môže ísť o úložiská, ktoré spravujú autori
konkrétnych programov alebo aj správcovia hlavných úložísk, pričom do nich umiestňujú programy, ktoré sa
pripravujú na zaradenie do hlavného úložiska. Pridávame ich preto vtedy, ak chceme používať najnovšie verzie
vybraných programov.
Pri pridávaní ďalších úložísk však podstupujeme isté riziko. Úložisko, ktoré nie je spravované vývojármi systému
Linux Mint, môže obsahovať nekompatibilné súčasti a teoreticky aj škodlivý kód. Preto je potrebné dodržiavať
zásadu, že pridávame len úložisko, ktorému dôverujeme, a vždy treba overiť, či je určené pre rovnakú verziu
používaného systému
Zadanie
35
Otvorte program Zdroje softvéru a nastavte úložiská zo Slovenska alebo okolitých krajín, ku
ktorým môžeme očakávať rýchly prístup.
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Správca balíkov synaptic
Na inštaláciu softvéru z úložísk môžeme použiť aj program Správca balíkov Synaptic. V ňom sa však softvér
obvykle vyhľadáva podľa názvu a verzie balíka a je určený skôr pre skúsenejších používateľov. Pomocou
programu Synaptic môžeme riešiť problémy s balíkmi – napríklad vtedy, ak sa inštalácia programu predčasne
ukončila pre výpadok elektrickej energie.
Správca aktualizácií
Ďalším programom, ktorý pracuje so softvérom, je Správca aktualizácií. Ide o rovnaký program, ktorý sa
zobrazuje v oblasti upozornení v prípade, že sú dostupné aktualizácie balíkov. Spustiť ho môžeme pomocou Menu
> Aplikácie > Správa > Správca aktualizácií.
Aktualizácia softvéru je dôležitá, a to najmä vtedy, ak ide o počítač trvalo pripojený na internet s verejnou IP
adresou. V každom softvéri sa môžu vyskytnúť chyby, ktoré možno zneužiť – aktualizáciou svoj softvér udržujeme
v najlepšom možnom stave, čím sa vyhneme mnohým rizikám. Viac o bezpečnosti Linuxu nájdeme v kapitole
Bezpečnosť v OS Linux.
Aktualizácia systému Mint sa robí v dvoch krokoch. V prvom sa aktualizuje len jeden balík mintupdate, ktorý
obsahuje informácie o tom, čo vlastne treba aktualizovať. Na jeho aktualizáciu ho musíme zaškrtnúť a stlačiť
tlačidlo Inštalovať aktualizácie. Až potom sa v druhom kroku zobrazí zoznam balíkov, ktoré sú nachystané na
aktualizáciu. Balíky sú označené číslami 1 – 5, čo je „Úroveň bezpečnosti aktualizácie“. Inými slovami, je isté, že
aktualizácie úrovne 1 nespôsobia problémy, lebo sú dôkladne preverené a certifikované správcom Linux Mint. To
neplatí o úrovniach 4 a 5, lenže tie sa bežne ani na aktualizáciu neponúkajú. Podrobnejšie informácie o význame
úrovní získame pomocou položky Upraviť > Nastavenia v správcovi aktualizácií.
Ovládací panel
V Ovládacom paneli sú programy na administráciu systému usporiadané do niekoľkých skupín, podobne ako v
systéme Windows XP.
V časti Systém sa nachádzajú programy, ktoré majú najväčší vplyv na správanie systému, preto s nimi začneme.
Obrázok 34: Porovnanie Ovládacích panelov v systémoch Linux Mint a Windows XP
Ovládací panel – Systém
Zálohovací nástroj
Každý pevný disk sa raz pokazí (pokiaľ ho ešte predtým nevyradíme z prevádzky). Aby sme predišli katastrofe,
ktorou obvykle pokazenie nezálohovaného pevného disku je, je nevyhnutné zálohovanie dát. Zálohovanie nás
však chráni aj pred náhodným zmazaním súborov – ak sa tak stane a súbor nenájdeme v Koši, môžeme ho ešte
stále nájsť v zálohe.
Program Zálohovací nástroj môže slúžiť aj na vytvorenie zálohy pred prechodom na novšiu verziu systému Linux
36
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Mint a na jej obnovenie po inštalácii. Aby záloha splnila svoj účel, odporúča sa použitie externého alebo sieťového
disku.
Viac
sa
o
zálohovaní
mintu
dozvieme
na
stránke
http://wiki.linux-mintczech.cz/doku.php/kategorie/zalohovani_a_obnova_systemu.
Program tiež umožňuje vytvoriť zoznam programov nainštalovaných z úložiska softvéru (tlačidlo Zálohovať
vybraný softvér). Túto možnosť môžeme využiť v prípade, ak na ďalšom počítači so systémom Linux Mint
chceme nainštalovať rovnaký softvér (napríklad vtedy, keď zhodne inštalujeme viacero počítačov).
Po zálohovaní softvéru sa vytvorí súbor s jeho zoznamom, ktorý prenesieme na cieľový počítač, a tam po spustení
programu Zálohovací nástroj použijeme voľbu Obnoviť vybraný softvér. Túto možnosť by sme vo Windows asi
nenašli.
Obrázok 35: Porovnanie programov na zálohovanie v systémoch Linux Mint a Windows XP
Správca prenosu súborov
Tento program umožňuje definovať pripojenia k serverom FTP, SFTP a SCP. Po definovaní spojení sa zobrazí
ikona v paneli upozornení, prostredníctvom ktorej si môžeme zvoliť účet a následne presunutím súboru na oblasť,
ktorá sa vytvorí, odošleme súbor na server alebo si ho stiahneme k sebe. Ďalšie informácie nájdeme v časti
Komunikácia a zdieľanie dát v počítačovej sieti na strane 51.
Používatelia a skupiny
Systém Linux Mint, podobne ako aj ostatné operačné systémy unixového alebo linuxového typu umožňuje, aby v
systéme pracovalo viacero používateľov. Na rozdiel od Windows, používatelia Linuxu môžu nerušene pracovať
naraz (pokiaľ to umožní výkon hardvéru) – počet súčasne prihlásených používateľov nie je obmedzovaný žiadnymi
licenčnými podmienkami. Ďalšie informácie nájdeme v časti Správa používateľov a ich práva na strane 44.
Prihlasovacie okno
Pomocou tohto programu si môžeme zvoliť vzhľad prihlasovacej obrazovky. Máme možnosť zvoliť tému s výberom
používateľov alebo tému s ručným zadaním používateľského mena a hesla.
Je tiež možné nastaviť automatické prihlásenie niektorého z používateľov alebo nastaviť čas, za ktorý sa má
niektorý z používateľov prihlásiť, v prípade, že v stanovenom čase neprebehlo ručné prihlásenie.
Blokovanie domén
Tento malý programček umožňuje blokovať prístup k internetovým doménam. Môžeme ho použiť na zamedzenie
prístupu k niektorým stránkam, napríklad kvôli ochrane detí pred nevhodným obsahom.
Správa ovládačov
V systéme Linux Mint funguje správa hardvérových ovládačov úplne inak ako vo Windows. Bežne predávaný
hardvér funguje ihneď po pripojení k počítaču a nie je potrebné ručne inštalovať žiadny ovládač. V prípade menej
bežného alebo až exotického hardvéru môže nastať problém. Ak hardvér nefunguje, znamená to, že systém ho
37
Operačný systém Linux Mint Mate 17
nepodporuje. V tom prípade je potrebné buď vyčkať na novšiu verziu systému, pohľadať na internete návod, ako
postupovať alebo kúpiť iný hardvér. Najvhodnejší postup pri kúpe nového počítača je zobrať live médium s
Linuxom Mint do predajne a pred zakúpením si ho vyskúšať. Inou možnosťou je pozrieť sa na internetových
fórach, či Linux Mint (alebo Ubuntu Linux, z ktorého je Mint odvodený) nemá s daným hardvérom problém.
Ak pre hardvér existuje viacero dostupných ovládačov, napríklad ovládač poskytovaný výrobcom hardvéru a
ovládač poskytovaný komunitou, v programe Správa ovládačov sa zobrazí možnosť výberu ovládača. Viac sa o
ovládačoch môžeme dozvedieť v časti Podpora zariadení a ovládače na strane 56.
Služby
Program Služby podobne ako v systéme Windows XP umožňuje aktivovať a deaktivovať jednotlivé služby
operačného systému.
Dátum a čas
V tomto programe môžeme ručne zmeniť dátum a čas spolu s časovým pásmom.
Ovládací panel – Internet a sieť
Sieťové pripojenia
V ovládacom paneli sa nachádzajú dva konfiguračné programy na správu siete. Prvý z nich, Sieťové pripojenia
nám vo väčšine programov bude stačiť, pretože dokáže nastaviť drôtovú sieť, bezdrôtovú sieť, mobilnú sieť aj
VPN spojenia. Druhý program Sieť je tu len kvôli kompatibilite so starým spôsobom nastavovania siete a zrejme
ho nebudeme nikdy potrebovať. O sieti a jej nastaveniach sa dozvieme viac v časti Pripojenie do počítačovej siete
na strane 50.
Sieťové proxy
Ak sa k sieti Internet pripájame cez prostredníka, tzv. proxy server, pomocou tohto programu môžeme spojenie
nastaviť.
Bluetooth
Tento program umožňuje spárovanie bluetooth zariadení a nastavenie prenosu súborov.
Zdieľanie priečinkov
Tento program umožňuje nastaviť zdieľanie priečinkov do siete Windows a umožňuje tiež nastaviť pracovnú
skupinu resp. doménu na vyhľadávanie okolitých počítačov prostredníctvom protokolu Wins. Viac o zdieľaní nnájdeme v časti Komunikácia a zdieľanie dát v počítačovej sieti na strane 51.
Ovládací panel – ďalšie programy
V ovládacom paneli sú aj ďalšie programy, ako napríklad programy na nastavenie hardvéru (disky, klávesnica,
myš, zvuk a pod.) alebo nastavenie jazykovej podpory, pomocou ktorej môžeme zmeniť jazyk používateľského
rozhrania systému.
Vytváranie a správa procesov
Pri spustení sa program zavedie zo súboru do pamäte, čím vzniká proces. Operačný systém prideľuje jednotlivým
procesom procesorový čas, pamäť a ďalšie prostriedky počítača. O procesoch sa dozvieme viac aj v časti
Spúšťanie programov, popredie a pozadie na strane 42.
V kontextovej ponuke panelu Zoznam okien sa nachádza Monitor systému (system monitor). Pomocou neho
môžeme sledovať aktivitu systému alebo ukončiť neposlušné procesy, ktoré zamrzli, podobne ako v Správcovi
úloh v systéme Windows XP. Monitor systému môžeme samozrejme spustiť aj z Menu.
Zadanie
38
Spustite Monitor systému, zobrazte informácie o systéme, zobrazte záťaž procesora a
využitie pamäte, pozrite sa ktorý proces najviac zaťažuje systém.
Operačný systém Linux Mint Mate 17
1.Pravým tlačidlom klikneme na úchyt zoznamu okien ( , nájdeme ho na jeho ľavej strane)
Riešenie
Výsledok
2.Z kontextovej ponuky vyberieme položku System Monitor
3.Kliknutím na kartu Systém zobrazíme informácie o systéme
4.Kliknutím na kartu Súborové systémy zobrazíme informácie o voľnom mieste na jednotlivých
diskoch a oddieloch
5.Kliknutím na kartu Zdroje zobrazíme informácie o využití procesora, pamäte a siete
6.Kliknutím na kartu Procesy zobrazíme zoznam bežiacich procesov v systéme.
Pokiaľ nie je spustené nič iné, vidíme, že najviac zaťažujúcim procesom je proces matesystem-monitor, čo je vlastne práve spustený monitor systému.
Obrázok 36: Porovnanie programov Monitor systému a Správca úloh v Linux Mint a Windows XP
Príkazový riadok
V tejto časti zoznámime s prácou na príkazovom riadku v termináli. Terminály kedysi boli naozajstné kusy
hardvéru s obrazovkou a klávesnicou, dnes je to však program, pomocou ktorého možno s operačným systémom
komunikovať pomocou textových príkazov. Nejde o nič zložité, lebo na základnú prácu stačí poznať len zopár
príkazov.
Kým ešte neexistovala počítačová myš a na obrazovke počítača sa nedalo kresliť, operátor s počítačom
komunikoval práve takto v textovom režime. Tak začínal MS DOS, predchodca dnešného Windows, a tak začínal
aj Unix, v ktorom našiel svoj vzor Linux. Dnes si asi bez myši a grafického používateľského rozhrania počítač ani
nevieme predstaviť. Možnosť komunikovať s operačným systémom pomocou textových príkazov na tzv.
príkazovom riadku však vo Windows aj v Linuxe zostala. Mnohí používatelia Linuxu pritom prácu pomocou
textových príkazov preferujú a grafické rozhranie je pre nich len doplnkom. Najväčšia výhoda textových príkazov
totiž spočíva v tom, že sú prakticky rovnaké vo všetkých unixových operačných systémoch a v tom, že s časom sa
menia len veľmi málo – mnohé z nich už bez zmeny majú aj viac desaťročí.
39
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 37: Terminál po spustení. Posledný riadok textu, [email protected] ~$, je tzv. výzva
(angl. prompt), za ktorou možno vkladať príkazy.
Prístup pomocou terminálu a práca na príkazovom riadku sa využívajú vo viacerých situáciách.
Server Typický linuxový server vôbec nepoužíva grafické rozhranie. Z pohľadu servera je grafické rozhranie
zbytočnosť, ktorá len sťažuje jeho administráciu a je potenciálne zdrojom problémov. Predstavte si administrátora,
ktorú má na starosti 50 serverov. Bez údržby GUI mu odpadne väčšina práce.
Vzdialený prístup Pomocou programu ssh (Secure SHell) možno z terminálu získať prístup k príkazovému
riadku vzdialeného počítača. Netreba žiaden špeciálny softvér, a stačí veľmi pomalé spojenie, lebo sa prenášajú
len znaky (aj keď šifrované).
Prístup pre nevidiacich V spojení s hlasovým čítačom obrazovky príkazový riadok jednoducho sprístupňuje
počítač nevidiacim. Terminál nie je zaťažený doplnkovými údajmi (poloha, farba, tvar), čo zjednodušuje
komunikáciu.
Administrácia Textové príkazy, ktoré v prípade administračných úkonov treba zadať, sú na rozdiel od ich
alternatívy v GUI prostredí jednoznačné a nezávisia na nastavenej jazykovej mutácii. Preto sa návody orientujú na
príkazový riadok, lebo je to tak jednoduchšie z hľadiska autora a zrozumiteľnejšie z hľadiska používateľa.
Príkazy
V Linuxe sa na príkazovom riadku pracuje v termináli, ktorý je dostupný v grafickom režime. Otvoríme ho kliknutím
na tlačidlo Terminál, ktoré sa nachádza v Menu v časti Systém (Obrázok 37).
Terminál je obdobou programu Príkazový riadok operačného systému Windows. Terminál však na rozdiel od neho
umožňuje vytvárať v okne karty s novými príkazovými riadkami, podobne ako v internetovom prehliadači.
Umožňuje tiež nadefinovať profily s rôznymi nastaveniami prostredia, ktoré možno s výhodou používať pri
pripájaní sa na vzdialené počítače. Môžme mu tiež zmeniť vzhľad, napríklad použiť priehľadné pozadie alebo
obrázok. Najpodstatnejší rozdiel je však v možnostiach príkazového jazyka, pomocou ktorého v termináli
komunikujeme s počítačom.
Čo sa týka zadávania príkazov, medzi systémom Windows XP a Linux Mint je niekoľko zásadných rozdielov.
• Spustiteľnosť externých príkazov sa nerozlišuje príponou (.exe, .bat, .lnk, .pif a pod.). Ak chceme aby sa
súbor dal spustiť, je potrebné mu nastaviť špeciálny atribút (časť Používateľské práva na strane 44)
• Do ciest, v ktorých sa štandardne hľadá zadaný príkaz, nie je kvôli bezpečnosti zahrnutý aktuálny
priečinok. Ak chceme spustiť súbor z aktuálneho adresára, je potrebná zadať ./súbor.
Príkazy, ktoré v termináli zadávame, sú názvy programov, ktoré sa ich zadaním spustia. V Tabuľke 1 sú uvedené
niektoré z nich. Ak netreba, program po úspešnom splnení úlohy nevypisuje nič – vypisujú sa len chybové
oznamy.
Takto sú dostupné všetky programy systému, teda aj grafické, ktoré sa obvykle spúšťajú z menu 1. Ak pri písaní
príkazu stlačíme tabulátor, jeho meno sa doplní. Pokiaľ doplnenie nie je úplné, opakovaným stlačením tabulátora
sa zobrazia dostupné možnosti.
Popis
Linux / Unix
MS DOS / Windows
1 Na prvý pohľad sa môže zdať, že spúšťanie grafických aplikácií z textového terminálu nie je veľmi zmysluplné.
Opak však môže byť pravdou, ak aplikácia nefunguje, ako očakávame. Na terminál totiž možno vypíše
informácie, ktoré nám môžu pomôcť pri odhaľovaní problému.
40
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Zmeniť priečinok
cd priecinok
Prejsť do domovského priečinka
cd
Prejsť do nadradeného priečinka
cd ..
cd priecinok
cd ..
Prejsť do predchádzajúceho priečinka cd Zobraziť aktuálny priečinok
pwd
echo %cd%
Vypísať zoznam súborov
ls
dir
Vytvoriť kópiu súboru
cp co kam
copy co kam
Presunúť alebo premenovať súbor
mv co kam
move co kam
Odstrániť súbor
rm subor
del subor
Odstrániť priečinok s celým obsahom rm -r priecinok
deltree priecinok
Vytvoriť priečinok
md priecinok
mkdir priecinok
Tabuľka 1: Základné príkazy na prácu so súbormi.
Zadanie
Otvorte terminál a zobrazte si
1.obsah priečinka príkazom ls
2.aktuálny priečinok príkazom pwd
3.dátum a čas príkazom date
4.meno prihláseného používateľa príkazom whoami
5.architektúru počítača príkazom arch
Zadanie
Z príkazového riadka spustite grafickú aplikáciu – napríklad jednoduchý textový editor pluma.
Na obrázku 38 je uvedená ukážka reálnej práce s príkazovým riadkom v termináli v prípade Live DVD. Tu vlastne
ide o komunikáciu s programom, ktorý sa nazýva interpreter riadkových príkazov (angl. shell). V tomto prípade ide
o program bash, ktorý príkazy používateľa preberá a následne vykonáva. Z textových príkazov môžeme zostaviť
(textový) program, ktorému často hovoríme skript. V nich sa používajú aj riadiace príkazy (if, then, for...).
Skripty sa v Linuxe často využívajú pri administrácii, ale aj v dávkovom spracovaní textových súborov, obrázkov
alebo videí. V Linuxe je pritom dostupných viac skriptovacích jazykov, ako napríklad python alebo perl.
Interpreter svoju pripravenosť na prijímanie príkazov indikuje tzv. výzvou. V našom prípade ide o text [email protected]
~$. Význam jednotlivých polí: použí[email protected]ítač aktuálny_priečinok $ (znak ~ znamená domovský
priečinok používateľa). Znak $ je jeho ukončujúci znak, za ktorým možno písať príkaz, ktorý sa odosiela stlačením
klávesu Enter.
41
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 38: Práca na termináli
Na obrázku je znázornená postupnosť použitých príkazov na vymazanie všetkých zvukových súborov vo formáte
ogg v podpriečinku Hudba. Použité sú tu príkazy ls – výpis obsahu priečinka (list), cd – zmeň priečinok (change
directory), rm – vymaž (remove). Na návrat do pôvodného priečinka sme použili príkaz 'cd ..'. Dve bodky sú
špeciálnym označením priečinka o úroveň vyššie. Ďalším špeciálnym označením sú '.' (bodka), ktorá reprezentuje
aktuálny priečinok a ~ (vlnovka), ktorá reprezentuje domovský priečinok používateľa. Posledný príkaz je pwd –
výpis aktuálneho priečinka (print working directory).
Príkaz má obvykle štruktúru 'názov prepínače meno_súboru ...'. Názov je meno programu, ktorý danú činnosť
prevedie. Prepínače sú parametre, ktoré bližšie definujú príkaz a meno_súboru predstavuje jeden alebo viac
súborov, na ktoré sa príkaz vzťahuje. Prepínače začínajú znakom -. Napríklad, už spomínaný príkaz ls môžeme
použiť aj takto:
ls ­l: dlhá forma, vypíše doplnkové informácie o súboroch
ls ­t: súbory vypíše v poradí podľa času vzniku
ls ­S: súbory vypíše v poradí podľa veľkosti.
ls ­l sova.wav: vypíše detaily o súbore sova.wav
ls ­l *.wav: vypíše detaily o všetkých súboroch s príponou wav.
Prepínače možno spájať: 'ls ­lt' alebo 'ls ­lS'. Pridaním prepínača -r sa obráti poradie: 'ls ­rlS'.
Zadanie
V termináli vypíšte obsah priečinka (rôzne varianty), vytvorte a následne odstráňte nový
priečinok, skopírujte súbor do iného priečinka, zobrazte textový súbor, otvorte textový súbor
v textovom editore nano (nano nie je grafická aplikácia, pracuje v textovom okne terminálu)
a pod.
Uvedené akcie vykonajte aj pomocou správcu súborov. Pokúste sa opísať postupnosť akcií,
ktorú ste vykonali v oboch prostrediach, ďalšej osobe v maili. Ktorý spôsob sa bude ľahšie
opisovať?
Spúšťanie programov, popredie a pozadie
Už vieme, že príkazy (programy) sa v termináli spúšťajú jednoducho zadaním ich mena. Interpreter príkazov, ktorý
nám toto spúšťanie umožňuje, však program musí pred spustením najskôr nájsť. Ak zadáme, napríklad, ls,
interpreter hľadá program ls v predvolených priečinkoch, ktorými sú /bin, /usr/bin a ďalšie. Ak nás zaujíma,
o ktorý program vlastne ide, môžeme použiť program which. Ten vypíše priečinok, kde sa program nachádza.
Napríklad:
[email protected] ~ $ which ls
[email protected] ~ $ /bin/ls
Program ls by sme teda mohli spustiť aj zadaním úplnej cesty /bin/ls. Interpreter neprehľadáva aktuálny
priečinok, a tak nenájde programy, ktoré sme si sami vytvorili. Preto ich musíme zadať aj s cestou. V prípade
42
Operačný systém Linux Mint Mate 17
programu slucka, ktorý je dostupný na DVD, vojdeme do jeho priečinka a zadáme
./slucka
kde ./ je cesta k programu (. je aktuálny priečinok – to už vieme). Možno prekvapí, že po spustení tohto
programu terminál prestane zmysluplne reagovať. Je to tým, že program slucka sme, ako hovoríme, spustili
v popredí. Vtedy program blokuje klávesnicu tým, že sám preberá všetky znaky, ktoré z nej idú. V programe
slucka je však nekonečná slučka a program inak nerobí nič. Terminál sa uvoľní až potom, keď program skončí.
Keďže slucka sám nikdy neskončí, musíme ho ukončiť násilne – stlačením CTRL-C. Aby program terminál po
spustení neblokoval, musíme ho spustiť na pozadí – tak, že za príkaz pridáme znak & (ampersand):
./slucka &
Terminál je naďalej funkčný, ako keby program slucka ani nebežal. O tom, že beží, sa môžeme presvedčiť
pomocou programu top, ktorý spustíme z príkazového riadka iného terminálu (obrázok 40, alebo pomocou
grafického nástroja Menu > Systémové nástroje > Monitor systému, v záložke Procesy (pozri Vytváranie a
správa procesov na strane 38 a obrázok 39). Tu vidíme aj ďalšie údaje o procesoch, napríklad podiel celkového
procesorového času, ktorý proces zaberá. Hodnota v percentách, ktorá je na obrázku zobrazená pri programe
slucka, predstavuje podiel na výkone celého počítača. Ak by mal dva procesory, tak by tu bola zhruba polovičná
hodnota.
Ak namiesto CTRL-C stlačíme CTRL-Z, zdanlivo sa stane to isté. V skutočnosti sa program neukončí ale len
zastaví – zostane však naďalej v pamäti. Príkazom fg ho pustíme ďalej, pričom bude terminál blokovať. Ak to
nechceme, použijeme príkaz bg – program bude ďalej bežať na pozadí bez blokovanie terminálu.
V programe top ako aj v Monitore systému môžeme proces aj ukončiť. V Monitore systému tak spravíme
pomocou kontextovom menu, ktoré otvoríme kliknutím pravým tlačidlom na riadok procesu a v ňom zvolíme
Ukončiť proces.
Program slucka, aj napriek tomu, že nejde o grafický program, môžeme spustiť aj pomocou správcu súborov
dvojkliknutím na jeho ikonu. V okne, ktoré sa nás spýta, ako program spustiť, klikneme na Spustiť.
Obrázok 39: Program slucka spustený na popredí a zobrazenie jeho aktivity v
Monitore systému.
43
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 40: Program slucka spustený na popredí a zobrazenie jeho aktivity v
termináli pomocou programu top.
Správa používateľov a ich práva
Používateľské práva
V operačných systémoch sa obvykle rozlišuje medzi bežným používateľom a administrátorom. Administrátor má
všetky práva, zatiaľ čo bežný používateľ len tie, ktoré mu umožnia bežnú prácu. Môže teda pracovať len s istými
programami a len s vybranými priečinkami a súbormi. V Linuxe sa okrem práv používateľa a administrátora
definujú aj práva skupiny používateľov. Vďaka tomu, napríklad, môže vlastník súboru povoliť aj ďalším
používateľom (ale nie nevyhnutne všetkým) upravovať svoje súbory.
Jedným zo základných pravidiel bezpečnej práce s počítačom je princíp najmenších privilégií. Podľa neho má
používateľ mať čo najmenšie práva, ktoré však postačujú na vykonanie požadovanej činnosti. Bežná práca
s administrátorskými právami sa považuje za hrubé porušenie tohto princípu.
V Linuxe každý používateľ patrí aspoň do jednej predvolenej skupiny. Na druhej strane, každý súbor je priradený
práve jednému používateľovi a jednej skupine a má tri trojice atribútov. Prvá špecifikuje práva vlastníka, druhá
práva člena skupiny, ktorej súbor patrí a tretia práva ostatných. V každej trojici sú tri atribúty – právo na čítanie
súboru, právo na zápis do súboru a právo na vykonanie (spustenie) súboru. Právo na zápis automaticky znamená
aj právo na úpravu a zmazanie. V prípade priečinkov tieto atribúty majú trochu iný význam. Vlastníka, skupinu
a atribúty súboru najľahšie zistíme pomocou príkazu ls ­l, pričom obvykle dostaneme nasledujúce výpisy:
súbor (spustiteľný program):
-rwxr-xr-x 1 mint users 155 mar 15 07:43 slucka
súbor (údaje):
-rw-r--r-- 1 mint users 361177 mar 14 19:08 img_4099.jpg
priečinok:
drwxr-xr-x 2 mint users 320 mar 14 19:08 Obrázky
Pri vysvetľovaní významu polí začneme od konca: sú to názov súboru, čas a dátum jeho vzniku alebo poslednej
úpravy a veľkosť. O právach hovoria prvé (atribúty), tretie (vlastník) a štvrté (skupina) pole. Atribúty majú 10
znakov:
1: Typ (-: súbor, d: priečinok, c: znakové zariadenie, b: blokové zariadenie)
44
Operačný systém Linux Mint Mate 17
2 – 4: vlastník, právo na čítanie (r), zápis (w) a vykonanie (x)
5 – 7: skupina, právo na čítanie (r), zápis (w) a vykonanie (x)
8 – 10: ostatní, právo na čítanie (r), zápis (w) a vykonanie (x)
V prípade priečinka je význam trochu iný: w – právo vytvárať a mazať súbory v priečinku, x - právo vojsť do
priečinka.
Čo nám teda hovoria práva, ktoré sme zistili v predošlých riadkoch:
• Vlastník mint dátového súboru ho môže čítať a zapisovať (teda meniť alebo zmazať). Príslušníci
skupiny users a ostatní ho môžu len čítať (môžu si ho však skopírovať a svoju kópiu už meniť môžu).
• Do priečinka Obrázky môže vojsť ktokoľvek a môže v ňom aj čítať súbory. Vytvárať a mazať súbory
však v ňom môže len vlastník.
Zadanie
V termináli zobrazte prístupové práva súborov vo vybranom priečinku
Riešenie
Program Terminál spustíme pomocou tlačidla Terminál, ktoré sa nachádza v Menu v časti
Systém. V ňom pomocou príkazu cd vojdeme do zvoleného priečinka (napr. Hudba)
Práva zobrazíme pomocou príkazu ls -l
Zadanie
Riešenie pre
jeden súbor
Pomocou správcu súborov si zobrazte prístupové práva súborov vo vybranom priečinku
Správcu súborov spustíme kliknutím na ikonu Domovský priečinok na ploche alebo v Menu.
Vojdeme do zvoleného priečinka (napr. Hudba)
Kliknutím pravým tlačítkom otvoríme kontextové menu súboru a vyberieme Vlastnosti
Prístupové práva si zobrazíme na záložke Práva
Riešenie pre V správcovi súborov si (vpravo hore) zvolíme Pohľad zoznam.
všetky súbory
Zobrazovanie atribútov súborov treba povoliť v menu správcu súborov Upraviť > Predvoľby,
v záložke Stĺpce zoznamu zaškrtnutím položky Práva.
Zmena používateľských práv
Atribúty súborov možno zmeniť v správcovi súborov Caja alebo možno použiť textový príkaz chmod. Jeho syntax
je
chmod [ugoa][+-][rwx] subory
pričom zátvorky [ ] znamenajú, že treba použiť jeden zo znakov vo vnútri. Význam: u-user(vlastník),
g-group(skupina), o-other (ostatní), a-all (všetci) + právo pridať, - právo zobrať. r, w, x bolo vysvetlené už skôr.
V správcovi súborov atribúty súboru zmeníme tak, že klikneme pravým tlačidlom myši na ikonu súboru a
v kontextovom menu zvolíme Vlastnosti > Práva.
Zadanie
V priečinku Zvuky zrušte právo na čítanie pre wav súbory ostatným používateľom.
Riešenie
Použite príkaz chmod o-r *.wav a výsledok si overte pomocou ls -l
To isté sa dá dosiahnuť aj cez správcu súborov v položke Vlastnosti kontextového menu
súboru.
Administrátorské práva
Administrátor má všetky práva a v unixových operačných systémoch sa nazýva root. V Mint-e však tento
používateľ štandardne nie je aktivovaný. Namiesto toho aspoň jeden z používateľov (vždy ten, ktorý bol vytvorený
ako prvý - v predinštalovanom systéme je ním používateľ mint, alebo požívateľ typu Administrátor, pozri
45
Operačný systém Linux Mint Mate 17
nasledujúcu čast) môže jeho práva získať pomocou príkazu sudo, ktorý sa uvedie v príkazovom riadku pred
samotným príkazom, ktorý chceme vykovať. Príkaz sudo musíme potvrdiť heslom používateľa. Ak grafická
aplikácia vyžaduje administrátorské práva, vyžiada si zadanie hesla používateľa v dialógovom okne (obrázok 41).
Na Live DVD/DVD používateľ mint však nemá heslo, a tak si ho systém nepýta.
Obrázok 41: Dialógové okno na zadávanie hesla
Vytvorenie nového používateľa
Linux je viacpoužívateľský systém. Na rozdiel od Windows, kde sa skôr predpokladá, že používateľ pracuje priamo
na počítači, v prípade linuxovej pracovnej stanice je bežné vzdialené používanie cez počítačovú sieť, pričom nie
sú výnimkou ani konfigurácie, kde majú účty desiatky alebo stovky používateľov. Vhodným nastavením
používateľských práv pritom možno zabezpečiť takú úroveň súkromia a ochrany, akú si požívateľ želá.
Program Používatelia a skupiny umožňuje pridať nových používateľov, pričom môžeme nastaviť šifrovanie
domovského priečinka. Ak túto možnosť zvolíme, údaje sa nebudú dať bez znalosti hesla prečítať ani po
preinštalovaní systému alebo pripojení disku do iného počítača. Nemusíme sa teda báť zneužitia údajov ani v
prípade krádeže počítača. Ak však zabudneme heslo, tak k svojim súborom sa už viac nedostaneme.
Systém umožňuje, podobne ako Windows XP, zvoliť aj typ používateľa. Môžeme si zvoliť medzi typom
„Administrator“ (správca), typom „Desktop User“ (bežný používateľ) a typom „Custom“, pri ktorom môžeme
podrobnejšie definovať, na čo používateľ bude mať právo a na čo nie. Môžeme to urobiť kliknutím na tlačidlo
Advanced Settings. Používateľom sa pri vytváraní účtov štandardne priraďuje typ Desktop user, prvý používateľ,
vytvorený počas inštalácie však vždy má typ Administrator.
Vytvorte nového používateľa test1. pričom mu zadáte jednoduché heslo.
Zadanie
Nástroj Používatelia a skupiny ukončite a znovu spustite
Heslo používateľa test1 zmeňte, pričom využijete možnosť Generovať náhodné heslo.
46
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 42: Porovnanie programov na vytváranie používateľských účtov v systémoch Linux Mint a Windows XP
Podobne, ako systém Windows XP, aj systém Linux Mint umožňuje priraďovať používateľov do skupín. Na rozdiel
od systému Windows XP je skupín viac, čo nám umožňuje citlivejšie nastaviť práva.
Obrázok 43: Porovnanie používateľských skupín v systémoch Linux Mint a Windows XP
Na vytváranie nových používateľov možno opäť použiť textové (adduser meno) aj grafické programy. Na
obrázku 44 je znázornené okno grafického programu, ktorý je dostupný v Menu > Aplikácie > Správa
Používatelia a skupiny. Nového používateľa pridáme voľbou Pridať, pričom ďalší postup je zrejmý.
47
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok44: Vytvorenie nového používateľa
Obrázok 45: Zadanie hesla pre nového používateľa
Zadanie
Vytvorte nového používateľa p1 pomocou textového príkazu
Riešenie
Príslušný príkaz je
sudo adduser p1
Zadáme heslo aktuálneho používateľa (na LiveDVD netreba), potom opakovane nové heslo.
používateľa p1. Ostatné otázky môžu zostať nezodpovedané (potvrdíme stlačením Enter).
Zdieľanie priečinkov na počítači
Prístupové práva sú v systéme Mint štandardne nastavené tak, že používatelia si navzájom môžu súbory čítať.
48
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Pomocou priradenia používateľov do skupín môžeme na počítači vytvoriť priestor, kam môžu pristupovať
(a prípadne aj zapisovať) len vybraní používatelia.
Zadanie
Vytvorte skupinu projekt a priraďte do nej aspoň dvoch používateľov. V priečinku jedného z nich
vytvorte podpriečinok Projekt a nastavte jeho práva tak, aby do neho mali prístup (aj na zápis)
len členovia skupiny projekt. Správnosť funkcie vyskúšajte aj pre používateľa, ktorý nie je
členom skupiny projekt.
Riešenie
Vytvorenie zdieľaného priečinka:
Predpokladáme existenciu používateľov test1, p1 a mint. Ďalej predpokladáme, že mint má
možnosť získať administrátorské práva a je aj prihlásený.
Pomocou nástroja Používatelia a skupiny (voľba Spravovať skupiny) vytvorte skupinu
projekt, do ktorej pridajte používateľov mint a p1
Používateľa mint odhláste a znovu prihláste, aby sa akceptovali spravené zmeny
Pomocou správcu súborov vytvorte priečinok Projekt a následne mu zmeňte (vo Vlastnosti)
práva pre skupinu a ostatných podľa obrázku46.
Testovanie:
Používateľ mint skopíruje do priečinka Projekt súbor
Používateľ test1 sa do priečinka nemôže dostať, vidí preškrtnutú ikonku priečinka
Používateľ p1 sa do priečinka dostane, môže si tam prezerať súbory a môže tam aj zapisovať.
Poznámka: Aby jeden používateľ mohol v zdieľanom priečinku upravovať mazať súbory iného
používateľa, musí mu to vlastník súboru povoliť nastavením ich vhodných prístupových práv.
49
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 46: Nastavenie skupinových práv priečinka
Projekt.
Počítačová sieť
Pripojenie do počítačovej siete
Mint používa na správu sieťových pripojení program s názvom Sieťové pripojenia. V predvolenom nastavení je
proces pripájania na počítačovú sieť automatický, program však umožňuje aj jemnejšie ručné nastavenie.
Umožňuje spravovať drôtové, bezdrôtové, ako aj mobilné pripojenia.
Automatické pripojenie v sieti s pevným pripojením (LAN)
V lokálnych sieťach sa obvykle používa dynamické prideľovanie adries pomocou protokolu DHCP. Ak počítač
pripojíme do takejto LAN siete, sieťové spojenie sa aktivuje automaticky, či je dokumentované zobrazením
symbolu
v oblasti upozornení vľavo na paneli.
Ak je počítač vybavený wifi hardvérom, tak v prípade dosahu WiFi siete sa automaticky začne nadväzovať
spojenie a používateľ je vyzvaný na výber siete a zadanie hesla. Po úspešnom pripojení sa v oblasti upozornení
zobrazí príslušný symbol. Systém si heslo zapamätá, takže nabudúce sa počítač k tejto sieti pripojí automaticky
Nastavenie počítačovej siete pomocou programu Správca siete
Pokiaľ pripojíme sieťový kábel a spojenie sa nenadviaže (v oblasti upozornení sa zobrazuje symbol
), tak v
sieti nie je aktivované dynamické prideľovanie adries (DHCP). Potrebné údaje na vytvorenie statického pripojenia
získame od administrátora siete. Spojenie potom vytvoríme ručne pomocou programu Sieťové pripojenia. Tento
program je dostupný na paneli v oblasti upozornení, kde sa graficky zobrazuje stav pripojenia. Spustíme ho tak, že
50
Operačný systém Linux Mint Mate 17
na symbol sieťového pripojenia klikneme pravým tlačidlom myši a zvolíme Upraviť pripojenia. Na rovnakom
mieste môžeme získať informácie o aktuálnom pripojení voľbou položky Informácie o pripojení. Program
môžeme spustiť aj z Menu, a to tak, že do poľa Hľadaj napíšeme slovo Sieť. Zobrazí sa tlačidlo, na ktoré
klikneme.
Zadanie
Vytvorte nové statické sieťové ethernetové spojenie s nasledujúcimi parametrami
IPv4 adresa 192.168.1.10, maska 255.255.255.0, brána a DNS 192.168.1.1
(alebo iné adresy podľa miestnych podmienok, ktoré sa dozvieme od správcu siete)
Riešenie
1.Klikneme pravým tlačidlom na ikonu spojených zástrčiek (ak je sieťové pripojenie aktívne) v
paneli v oblasti upozornení.
2.Z kontextovej ponuky vyberieme položku Upraviť pripojenia (obrázok 47).
3.Klikneme na tlačidlo Pridať
4.Ako typ spojenia nastavíme Ethernet a klikneme na tlačidlo Vytvoriť...
5.Prepneme sa na kartu Nastavenia IPv4
6.Ako metódu zvolíme Ručné
7.Nastavíme určené hodnoty adries a zvolíme uložiť
8.Nové pripojenie výstižne pomenujeme.
Výsledok
Keď teraz klikneme ľavým tlačidlom na ikonu zástrčiek, uvidíme dve sieťové pripojenia. Ak s
počítačom cestujeme, môžeme si nastaviť viacero sieťových pripojení, medzi ktorými sa
môžeme jednoducho prepínať.
Samostatné
zadanie
Ak máte počítač s wifi kartou, pokúste sa pomocou Správcu siete pripojiť k Wifi sieti.
Ak máte USB zariadenie od mobilného operátora, môžete sa zasa pokúsiť pripojiť k mobilnej
sieti.
Obrázok 47: Porovnanie programov na nastavenie siete v Linux Mint a Windows XP
Komunikácia a zdieľanie dát v počítačovej sieti
Počítače sa dnes používajú najmä na komunikáciu, či už vo forme elektronickej pošty, okamžitých správ,
(video)telefonovania alebo sťahovania rozličných typov obsahu z internetu. V tejto časti sa budeme venovať
komunikácii, a to konkrétne možnostiam, ako sa pripojiť a pracovať na vzdialenom počítači (či už na vedľajšom
stole alebo na inom kontinente), ako prenášať súbory zo vzdialeného počítača alebo na vzdialený počítač a tomu,
51
Operačný systém Linux Mint Mate 17
ako sprístupniť svoje dáta v lokálnej sieti a ako k dátam v lokálnej sieti pristupovať.
Pri komunikácii sú vždy potrebné dva programy – jeden je spustený na počítači, kam sa pripájame a nazýva sa
server a druhý je na počítači odkiaľ sa pripájame a nazýva sa klient. Inými slovami, ak sa chceme nejakým
spôsobom pripojiť na vzdialený počítač, musí tam bežať príslušný program – server. Asi najznámejšou dvojicou
klient-server je dvojica prehliadač (Firefox, Chrome, Internet Explorer,…) a web server (Apache, ISS, nginx,…).
Práca na vzdialenom počítači pomocou terminálu
Linux a ostatné unixové operačné systémy sú určené na súčasnú prácu viacerých používateľov. Najjednoduchší
pôsob na pripojenie sa na vzdialený unixový počítač poskytuje program ssh (secure shell). Spúšťa sa v termináli
a pre používateľa poskytuje rovnaké (textové) prostredie ako terminál lokálneho počítača. Takéto pripojenie je
šifrované a používa sa najmä na vzdialenú administráciu. Na obrázku 48 je ukážka krátkej relácie, pri ktorej sa
používateľ pripája na vzdialený počítač, vykoná príkaz uptime, aby zistil, ako dlho už počítač beží a odhlási sa.
Obrázok 48: Pripojenie na vzdialený počítač pomocou programu ssh.
Pripojenie k vzdialenej pracovnej ploche - Remmina
Dnes existuje aj viacero nástrojov, ktoré umožňujú prácu v grafickom prostredí vzdialeného počítača. Kvalita
zobrazenia sa pritom obvykle prispôsobuje rýchlosti spojenia – čím je rýchlejšie, tým je kvalita lepšia.
Systém Linux Mint v základnej výbave nedisponuje grafickou aplikáciou, ktorá by umožňovala vzdialené pripojenie
k inej pracovnej ploche, no je možné z úložiska nainštalovať aplikáciu Remmina. Program Remmina na rozdiel od
programu Pripojenie vzdialenej plochy operačného systému Windows XP umožňuje pripojenie k vzdialenej
ploche nielen pomocou protokolu RDP, ale aj pomocou protokolov VNC, NX a XDMCP. Môžme sa teda pripojiť
rovnako dobre na pracovnú plochu v systéme Windows aj na pracovné plochy systémov na báze Linuxu.
Ak by sme chceli použiť RDP spojenie priamo pre konkrétnu aplikáciu na terminálovom serveri Windows, je možné
cez príkazový riadok použiť aplikáciu freerdp. V takom prípade sa aplikácia zobrazí priamo na pracovnej ploche a
bude to vyzerať tak, ako keby aplikácia systému Windows bežala priamo v prostredí systému Linux Mint.
52
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 49: Porovnanie nastavenia RDP pripojenia pomocou programov Remmina a Pripojenie vzdialenej
plochy v systémoch Linux Mint a Windows XP
Prenos dát medzi dvoma počítačmi
Prenos dát z počítača na počítač je jednou z najstarších sieťových služieb. Napríklad program ftp (file transfer
protocol – protokol na prenos súborov) vo svojich novších verziách prežil až dodnes. Správca súborov Caja
umožňuje pripojenie na ftp (a ďalšie servery) cez menu Súbor > Pripojiť k serveru, pričom po pripojení sa so
súbormi pracuje rovnako, ako s lokálnymi. Okrem anonymného ftp je tu k dispozícii aj štandardné ftp, bezpečné
sftp (založené na ssh spojení) a ďalšie.
Zadanie
Pripojte sa na vybraný ftp server, napríklad na ftp.funet.fi. Je to archív softvéru pre rôzne
operačné systémy
Riešenie
1. V správcovi súborov Caja zvolíme Miesta > Pripojiť k serveru...
2. Ako Typ služby vyberieme Verejné ftp
3. Zadáme adresu servera a klikneme na Pripojiť. Nové spojenie sa zobrazí v položke
Sieť.
Poznámka: ostatné voľby netreba zadávať.
Zdieľanie dát v lokálnej sieti
ftp a podobné programy možno použiť aj na prenos dát v lokálnej sieti – najpopulárnejším spôsobom prepojenia
počítačov za účelom zdieľania súborov (ale aj tlačiarní a ďalších zariadení) v lokálnej sieti je dnes sieť založená na
protokole SMB, ktorý navrhla spoločnosť IBM ešte v časoch operačného systému DOS. Implementácia tohto
a ďalších súvisiacich protokolov pre Linux a ďalšie unixové systémy sa nazýva samba. Vďaka existencii samby sú
linuxové počítače častokrát používané ako servery pre sieť počítačov s operačným systémom spoločnosti
Microsoft.
Samba je profesionálny systém a detailný návod na jej konfiguráciu presahuje možnosti tohto materiálu. Grafické
prostredie Mint Mate však poskytuje nástroje, ktoré umožňujú používateľom jednoducho poskytovať súbory na
zdieľanie, ako aj pristupovať k súborom na SMB serveroch, ktoré sú v lokálnej sieti.
Sprístupnenie dát v lokálnej sieti Na tento účel si používateľ obvykle vyhradí špeciálny priečinok. Jeho
zdieľanie sa povoľuje v kontextovom menu priečinka (kliknutie pravým tlačidlom myši) vo voľbe Možnosti
53
Operačný systém Linux Mint Mate 17
zdieľania. Tu treba zaškrtnúť voľbu Zdieľať tento priečinok a následne aj Hosťovský prístup...(obrázok 51). Od
tohto okamihu bude priečinok prístupný aj pre ostatných, čo bude zvýraznené aj zmenou jeho ikony v správcovi
súborov.
Zobrazenie ostatných počítačov v sieti Zoznam počítačov, ktoré v lokálnej sieti ponúkajú na zdieľanie svoje
dáta, zistíme v menu Menu > Miesta > Sieť. Kliknutím na ikonku daného počítača sa dostaneme k dátam, ktoré
sú na ňom dostupné (obrázok 50). Pokiaľ sme v sieti s nakonfigurovanou autentifikáciou, možno bude na prístup
do priečinka potrebné zadať meno používateľa, heslo a doménu. Tieto informácie získame od administrátora siete.
Obrázok 50: Zobrazenie zdieľaného priečinka v správcovi súborov.
Obrázok 51: Nastavenie zdieľania priečinka
Zadanie
Podľa uvedeného návodu povoľte zdieľanie priečinka. Úspech si uverte priamo na svojom
počítači.
Pripojenie do domény siete Windows
Ak prístup k sieti Windows nemôžeme získať postupom uvedeným v prechchádzajúcej časti, príčinou zrejme budú
naše nedostatočné oprávnenia. V tom prípade si z úložiska doinštalujeme aplikáciu likewise-open-gui, ktorá sa
následne objaví v Menu. Vďaka nej sa do domény Windows môžeme pripojiť, ale môžeme tiež vystupovať ako
správca domény alebo môžeme používať viacero iných spôsobov centrálneho overovania používateľov, napríklad
pomocou OpenLDAP.
54
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Obrázok 52: Porovnanie programov na pripojenie k doméne Windows v systémoch Linux Mint a Windows XP
Zdieľanie dát pomocou webových služieb
V poslednej dobe pozorujeme trend, ktorý spočíva v prenose rôznych služieb z používateľovho počítača na web.
V tomto zmysle sa používa pojem „počítanie v oblaku“ - cloud computing. Širšie akceptovaný slovenský názov
zatiaľ nemáme, budeme preto používať pojem webové služby.
Webové služby spočívajú najmä v dostupnosti aplikácií cez prehliadač (napr. služba Google Drive) a v dostupnosti
sieťového úložiska, ktoré však nie je na nejakom konkrétnom serveri ale len „kdesi na webe“ - teda v tom oblaku,
ako sa web častokrát zobrazuje v schémach.
Zrejme najpopulárnejšia webová služba na zdieľanie dát je Dropbox (http://www.dropbox.com). S výhodou ju
možno použiť na vzájomnú synchronizáciu dát na viacerých počítačoch, napríklad v škole a doma. Služba
poskytuje 2GB priestoru zdarma, za viac treba platiť.
Pred prvým použitím služby si najskôr treba nainštalovať potrebný softvér. Ten získame zo stránky
http://dropbox.com, kde ho nájdeme po kliknutí na odkaz Download. Stránka rozpozná, že používame
Linux, a tak nám ponúkne len verziu pre Linux. Klikneme na 32-bitovú verziu pre Ubuntu (distribúcia Mint je
odvodená z Ubuntu). Stiahne sa súbor s príponou „.deb“, ktorý sa uloží do priečinka Stiahnuté. Nainštalujeme ho
pomocou správcu súborov, a to tak, že na súbor dvojklikneme, čím sa otvorí program Inštalátor balíkov – v ňom
klikneme na tlačidlo Nainštalovať balík.
Pri prvom spustení programu (Menu > Aplikácie > Internet > Dropbox) si používateľ prostredníctvom série
dialógových okien na Dropbox-e vytvorí účet. V domovskom priečinku používateľa sa pritom automaticky vytvorí
priečinok Dropbox, ktorého obsah sa automaticky synchronizuje s webovým
úložiskom. Synchronizácia súboru je pritom potvrdená zelenou fajkou.
S úložiskom možno synchronizovať aj ďalšie priečinky a súbory, a to tak, že v ich
kontextovom menu vyberieme voľbu Move to Dropbox, čím ich presunieme do
priečinka Dropbox.
Postup na ďalších počítačoch je obdobný, namiesto registrácie však už postačuje
prihlásenie. Po prihlásení sa priečinky zosynchronizujú. Keďže ide o prenos dát cez
Súbor synchronizovaný sieť, tak táto operácia môže chvíľu trvať – to záleží na rýchlosti sieťového pripojenia.
s webovým úložiskom Súbory v Dropboxe sú, samozrejme, verejne nedostupné. Môžeme to však zmeniť, ak
pravým tlačidlom klikneme na súbor alebo na priečinok a tam vyberieme príslušnú možnosť.
55
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Podpora zariadení a ovládače
Používateľ Windows je zrejme zvyknutý na to, že ovládače jednotlivých zariadení si vždy inštaluje sám z média,
ktoré dodal výrobca zariadenia. V prípade Mint-u a Linuxu všeobecne sú však ovládače dodávané spolu
s operačným systémom. V prípade niektorých zariadení, ako napríklad sieťové, grafické a zvukové karty, radiče
USB alebo bluetooth portov, diskové radiče a ďalšie, sú ovládače modulmi jadra operačného systému a sú použité
automaticky. V prípade zariadení, ktoré sa pripájajú k systému pomocou káblov (USB, paralelný kábel a pod), si
používateľ musí zariadenie konfigurovať sám, ovládače však tiež bývajú dodávané so systémom a tiež sú obvykle
nainštalované automaticky.
Sú, samozrejme aj výnimky. Pokiaľ je zariadenie novšie, ako je verzia systému, ktorú používame, môže nastať
veľmi výnimočná situácia, keď si používateľ musí ovládač doinštalovať sám. Tu treba postupovať podľa inštrukcií
výrobcu, ktoré sú obvykle dostupné na jeho webovej stránke – jednotný spôsob inštalácie pritom neexistuje.
Pomoc obvykle možno hľadať aj v diskusných fórach alebo pomocou vyhľadávačov. Iná situácia môže nastať, keď
výrobca nezverejňuje údaje, podľa ktorých možno ovládače napísať. Bohužiaľ, existujú výrobcovia, ktorí takéto
údaje nezverejňujú a ani sami ovládače neposkytujú. Tu sa treba spoľahnúť na dobrovoľníkov, ktorí svoj čas
venujú mravčej práci odhaľovania detailov práce takéhoto zariadenia. Napríklad, vývoj ovládačov pre súborový
systém NTFS, ktorého špecifikácia nie je zverejnená, trval takmer 10 rokov.
V prípade kúpy počítača sa odporúča jeho vyskúšanie pomocou Live DVD – dnes je však veľká šanca, že všetko
pôjde bezchybne bez akýchkoľvek zásahov. V prípade tlačiarní a skenerov je rozumné overiť si ich funkčnosť
podľa informácií na internete.
Zadanie
Ak máte počítač s grafickou kartou Nvidia, nainštalujte si proprietárny ovládač. Pri inštalácii sa
štandardne nainštaluje open source ovládač xserver-org-video-nouveau.
Riešenie
1. V Menu spustíme program Správca ovládačov. Na vyzvanie zadáme svoje heslo.
2. V okne správcu ovládačov zaškrtneme svoj preferovaný ovládač, pričom odporúčaná
verzie je nvidia-319. Výber potvrdíme.
3. Ovládač sa stiahne a nainštaluje.
4. Počítač reštartujeme
Výsledok
Úspech inštalácie si overíme počas štartu systému, keď sa krátko zobrazí logo spoločnosti
Nvidia.
Správa tlačiarní
Väčšinu tlačiarní systém Ubuntu podporuje automaticky. Pridávať a konfigurovať tlačiarne umožňuje aplikácia
Systém > Správa > Tlačiarne. Túto aplikáciu môžeme využiť aj na zdieľanie tlačiarní s ostatnými počítačmi
v sieti.
Lokálne tlačiarne
Lokálna tlačiareň je taká, ktorá sa pripája priamo k počítaču, prostredníctvom kábla (najčastejšie USB alebo
paralelného). Ak chceme nastaviť lokálnu tlačiareň, najskôr ju pripojíme k počítaču a zapneme ju. Väčšinu tlačiarní
systém automaticky rozpozná a nastaví.
Sieťové tlačiarne
Systém Mint môžeme nakonfigurovať aj tak, aby posielal dokumenty na vzdialenú tlačiareň, ktorá je pripojená
k inému počítaču alebo je samostatne pripojená do počítačovej siete. Opäť, nástroj na detekciu a nastavenie je
dostupný cez Systém > Správa > Tlačiarne.
Sieťovú tlačiareň pridáme cez voľbu Pridať. Následne otvoríme položku Sieťová tlačiareň a klikneme na Nájsť
sieťovú tlačiareň. Ak sa nám darí, tak po niekoľkých sekundách sa nad touto položkou objaví zoznam
dostupných sieťových tlačiarní. Vyberieme niektorú z nich a klikneme na Ďalej. Systém najskôr chvíľu hľadá
a inštaluje ovládače a následne ponúkne okno, v ktorom možno zvoliť jej meno. Voľbu potvrdíme. Tým sa
inštalácia dokončí v okne programu Tlačiarne sa zobrazí jej ikona.
V prípade niektorých tlačiarní sa môže stať, že budeme musieť doinštalovať proprietárny ovládač. Program
56
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Tlačiarne nás na to upozorní a rovnako nám oznámi, ako treba pokračovať.
Ak na ikonu tlačiarne v programe Tlačiarne klikneme pravým tlačidlom, v kontextovej ponuke nájdeme položku
Konfigurovať tlačiarne, pomocou ktorej sa dostaneme k možnosti na nastavenie jej volieb – obvykle ich býva
viacero. Vhodným nastavením môžeme tlačiareň používať v rôznych režimoch, napr. na jednostrannú
a dvojstrannú tlač (obrázok 53). Ak sme si predtým pôvodnú ikonu skopírovali pomocou Duplikovať, po takomto
nastavení môžeme mať viacero verzií tej istej tlačiarne s rôznymi nastaveniami.
V časti o zdieľaní súborov sme spomenuli, že systém samba umožňuje aj zdieľanie tlačiarní. Tie rovnako nájdeme
v položke Sieťová tlačiareň, a to prostredníctvom voľby Tlačiareň Windows pomocou SAMBA.
Obrázok 53: Nástroj Tlač s dvomi konfigurovanými tlačiarňami
Zadanie
Pridajte sieťovú tlačiareň a zistite, či podporuje dvojstrannú alebo ekonomickú tlač so zníženou
kvalitou. Ak áno, tlačiareň modifikujte alebo pridajte ešte raz a modifikujte parametre kópie.
Otestovanie tlačiarne
Ak chceme vyskúšať, či tlačiareň pracuje správne, môžeme si nechať podobne ako v OS Windows vytlačiť
skúšobnú stranu.
Zadanie
Vytlačte skúšobnú stranu
Z Menu vyberieme Systém > Správa > Tlačiarne
Pravým tlačidlom myši klikneme na ikonu tlačiarne.
Riešenie
Z kontextovej ponuky vyberieme Vlastnosti.
Na karte Nastavenia klikneme na tlačidlo Vytlačiť skúšobnú stránku. Ak sa stránka
vytlačí správne, tlačiareň je správne nastavená.
Bezpečnosť v OS Linux
Pre Linux v oblasti bezpečnosti platia v zásade rovnaké pravidlá ako pre všetky ostatné operačné systémy.
Najväčšími hrozbami pre bezpečnosť operačného systému sú:
1. spustenie škodlivého kódu bez súhlasu používateľa
57
Operačný systém Linux Mint Mate 17
2. zavedenie škodlivého kódu neopatrnosťou používateľa
3. zneužitie chyby v systéme a následné zneužitie ďalších služieb
4. neoprávnené prístup k údajom pri fyzickom prístupe.
K bodu 1:
Na rozdiel od systému Windows XP, systém Linux Mint nikdy neumožňuje priame spustenie kódu z externých
médií, ako napríklad pri vložení USB kľúča, či CD/DVD disku. Aj keď si stiahneme spustiteľný súbor z internetu,
buď ho najskôr musíme rozbaliť z archívu alebo mu musíme ručne nastaviť atribút spustiteľnosti (viac v časti
Používateľské práva na strane 44). Neoverené spustenie kódu bez interakcie používateľa je teda absolútne
vylúčené. Rizikom zostáva neoverené spustenie kódu prostredníctvom apletov v rôznych aplikáciách, napríklad
webových prehliadačoch alebo poštových klientov. Programy Firefox a Thunderbird umožňujú nainštalovať
rozšírenia, ktoré umožňujú blokovanie automatického spúšťania Javascriptu, flash animácií a ďalších
komponentov, ako sú napr. Java aplety.
Zadanie
Nainštalujte si rozšírenie NoScript pre Firefox, alebo obdobný pre svoj prehliadač. Zabránite
tak spúšťaniu programov v Jave, Javascripte a ďalších, ktoré môžu obsahovať škodlivý kód, a v
prípade chyby vo Firefoxe môžu spôsobiť problémy. Rozšírenie umožňuje udeľovanie výnimiek
pre dôveryhodné stránky.
Riešenie
Inštalovanie doplnkov v programe Firefox je popísané v časti Firefox na strane 26.
K bodu 2:
Vďaka tomu, že systém Linux Mint (podobne ako aj Ďalšie distribúcie Linuxu) má dôveryhodné webové úložisko,
odkiaľ je možné inštalovať elektronicky podpísaný softvér, je zaručené, že spolu s programami nenainštalujeme aj
škodlivý kód. Ak vystačíme s prednastavenými úložiskami, je vylúčené, aby sme do počítača pri inštalácii škodlivý
kód zaviedli. Ak potrebujeme pridať ďalšie úložiská, je potrebná obozretnosť (viac v časti Inštalácia a správa
softvéru na strane 33).
Ďalším opatrením, ktoré znemožňuje spustenie a inštaláciu škodlivého kódu, je zásada práce so základnými, a nie
administrátorskými právami. Nielenže nás to ochráni pred nechceným zmazaním dát v oblasti, ktorá nám nepatrí,
ale v prípade naozajstného problému po chybe používateľa (napr. spustenie škodlivého skriptu z webovej stránky)
to ochráni systém pred poškodením.
Tieto prvky, ale aj ďalšie opatrenia, robia Linux veľmi odolným (ale nie imúnnym) voči škodlivému softvéru. Navyše
systémov na báze Linux je veľa, a každý z nich je postavený trochu inak. Vďaka tejto rôznorodosti by bolo pre
tvorcu škodlivého kódu veľmi namáhavé vytvoriť taký kód, ktorý by fungoval v dostatočne veľkom počte inštalácií
Linuxu.
Vďaka týmto vlastnostiam v Linuxe netreba inštalovať antivírusové programy. Antivírusové programy pre Linux
existujú, ale slúžia na kontrolu súborov prichádzajúcich z iných systémov – napr. pri preposielaní pošty aj s
prílohami, alebo na kontrolu prenosných medií, ktoré mohli byť infikované v inom systéme. Linuxu windowsovské
vírusy síce neuškodia, ale takéto médium môže infikovať ďalšie systémy s OS Windows.
Typický príklad použitia antivírového systému v Linuxe je nasledovný: Systém Windows XP bol prednastavený tak,
že po inštalácii bol používateľ správcom systému, čo umožňovalo škodlivému kódu neobmedzený prístup k
systému. Škodlivý kód mohol zneužiť systémovú službu a zabrániť svojmu odhaleniu pri skenovaní antivírovým
systémom. Takýto škodlivý softvér sa dá odhaliť iba zavedením live operačného systému (častokrát je to špeciálne
upravená verzia Linuxu), v ktorom sa spustí detekcia.
K bodu 3:
Každý systém má chyby, pričom ani Linux Mint nie je výnimkou. Preto je veľmi dôležité systém čo najrýchlejšie
aktualizovať. V prípade Linuxu medzi okamihom odhalenia chyby a vytvorením aktualizovaného softvérového
balíka častokrát uplynie len niekoľko hodín. Tu je preto dôležité nevypínať štandardne zapnutý aktualizačný
systém a aktualizácie robiť vždy, keď na to sme vyzvaní.
Každý program, ktorý prijíma pripojenia zo siete (resp. poskytuje sieťové služby), je potenciálnym miestom
zneužitia. Na rozdiel od systému Windows XP, kde takmer všetky služby bežia pod jedným systémovým
používateľom, čo v prípade napadnutia umožní útočníkovi riadiť aj ostatné služby, v systémoch Linux každá
služba beží pod svojím vlastným používateľom a používateľskou skupinou.
58
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Otázka sieťových služieb a ich bezpečnosti presahuje rámec tohto textu a je zaujímavá skôr pre administrátorov
linuxových serverov ako pre bežného požívateľa. Linuxové servery napríklad používajú aplikácie ako AppArmor a
SELinux, ktoré striktne definujú pravidlá pre vzájomnú interakciu sieťových služieb. Iné aplikácie zasa bežia v
systéme chroot, ktorý umožňuje prístup len do jedného priečinka a skryje pred útočníkom zvyšok súborového
systému. Ak útočník získa kontrolu nad jednou aplikáciou, nemôže ovplyvňovať iné aplikácie a ani zapisovať na
iné miesta systému. Ďalšou možnosťou je virtualizácia služieb, kde každá služba beží v samostatnom virtuálnom
počítači. Keby sa v takomto prípade útočníkovi podarilo získať kontrolu nad systémom, získa kontrolu len nad
virtuálnym počítačom a ostatné služby zostanú nedotknuté. Tu je vidno rôznorodosť riešení, použitých v
linuxových systémoch, vďaka ktorej je veľmi ťažké vytvoriť škodlivý kód.
Ako sme už povedali, každý program, ktorý prijíma sieťové pripojenia, je potencionálne miesto zneužitia pre
útočníka. Na ochranu sa v takomto prípade častokrát používa firewall. Systém Linux Mint okrem webového
prehliadača, poštového programu, torrent klienta a programu na odosielanie rýchlych správ neumožňuje žiadne
pripojenia, a to najmä nie pripojenia inicializované zvonka. Preto ani nie je firewall predinštalovaný, lebo by nemal
čo chrániť. Inštaláciu firewallu je však potrebné zvážiť, ak zapneme poskytovanie ďalších sieťových služieb, ako
napríklad vzdialený prístupu k terminálu pomocou SSH, zdieľanie priečinka v sieti Windows alebo zdieľanie
tlačiarní. Nainštalovaný firewall však slúži len na obmedzenie prístupu k službe napr. vymedzením rozsahu
sieťových adries, čo väčšinou umožňujú aj jednotlivé služby vo svojich konfiguračných súboroch. Pri ich vhodnom
nastavení teda firewall nie je potrebný.
K bodu 4:
Linux myslel aj na prípad, keď sa útočník fyzicky dostane k počítaču. Takýto počítač vo všeobecnosti nemožno
považovať za bezpečný. Linux takúto bezpečnosť ani nepredstiera, lebo po reštartovaní operačného systému v
štartovacej ponuke umožňuje zavedenie systému s administrátorskými právami bez potreby zadávať heslo.
V prípade, ak na počítači máme citlivé údaje, je na mieste nastavenie šifrovania domovského priečinka
používateľa. Táto možnosť pre útočníka znemožní prístup k údajom, pretože údaje v priečinku sú šifrované
pomocou používateľovho prihlasovacieho hesla. K takýmto údajom sa útočník nedostane ani v prípade zavedenia
systému z iného systému a nemá k nim prístup ani správca systému. Tu je dôležité, aby sme svoje prihlasovacie
heslo nezabudli, pretože v opačnom prípade sa k údajom nedostaneme.
Záverom treba upozorniť na pravidlo, ktoré hovorí, že systém je taký bezpečný, ako je bezpečná jeho najslabšia
časť, ktorou obvykle býva používateľ. Sofistikovane nastavený firewall je zrejme zbytočný, ak máme slabé heslo
(ako napríklad „heslo“, „123456“, „asdfgh“ a pod.), ak pre maximalizáciu používateľského pohodlia vykonávame
bežnú činnosť so zapnutými administrátorskými právami a súčasne bezhlavo spúšťame všetko, čo nám na počítač
príde.
Záver
V našom texte sme sa pokúsili predstaviť operačný systém Linux Mint Mate používateľovi, ktorý má skúsenosti s
používaním Windows XP (a možno aj iných verzií) a zvažuje Mint ako alternatívu. Veríme však, že je použiteľný aj
pre tých, ktorí s Windows skúsenosti nemajú.
Venovali sme sa len malej časti možných tém, ktoré s Linuxom súvisia. Len minimálne sme sa venovali
aplikáciám, kvôli ktorým vlastne počítače používame. Každý z nás má svoje preferencie a na rovnaký účel môže
používať iný nástroj. Veríme, že potrebné informácie o jednotlivých aplikáciách a prípadnú pomoc používateľ nájde
v špecializovaných publikáciách, stránkach alebo fórach.
Hlbšie sme sa nevenovali sme sa ani administrácii systému. Venovali sme sa len témam, s ktorými by sa mohol
stretnúť „bežný“ používateľ, celkom sme však vynechali náročnejšie témy administrácie Linuxu v úlohe servera.
Pracovná stanica Windows a server Windows sú navzájom veľmi odlišné systémy, pričom táto odlišnosť je
zabezpečená najmä rôznymi licenciami. Z linuxového používateľského počítača však môžeme spraviť linuxový
server jednoducho inštaláciou požadovanej služby. V tomto okamihu však do popredia začnú vystupovať otázky
bezpečnosti, ktoré boli načrtnuté v predchádzajúcej časti.
Nevenovali sme sa ani prostriedkom na vývoj aplikácií. V úložiskách Mintu (ako aj ostatný distribúcií Linuxu) sú k
dispozícii nástroje na vývoj aplikácií zrejme vo všetkých dostupných programovacích jazykoch. Nevenovali sme sa
ani aplikáciam na použitie vo vede (matematika, štatistika, biológia, fyzika,...), hrám a ďalším oblastiam.
59
Operačný systém Linux Mint Mate 17
Download

MintMate17.pdf - SOS pre školy