Život so závislým človekom
(informatívny materiál pre rodičov i deti)
V našich zemepisných šírkach nie je problematika závislosti neznámym pojmom. V našom
okolí žije mnoho rodín, kde sú jeden alebo i viacerí členovia rodiny závislí od drog rôzneho
charakteru (alkohol, lieky, tvrdé drogy,...). V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že rodina
funguje ako systém, kde správanie jedného člena rodiny ovplyvňuje správanie ostatných. Preto
ak niekto (partner, rodič, dieťa) v rodine trpí istým typom závislosti, v nemalej miere sa to
odzrkadlí i na ostatných členoch rodiny. Žiť spolu so závislým človekom znamená fungovanie
v chronickom strese. Život má podobu neustálych starostí o tom, kedy závislý príde domov,
v akom stave príde, či sa mu niečo nestalo. Rodina sa mnohokrát dostáva do finančných
ťažkostí, hanbí sa za rodinnú situáciu a postupne sa izoluje od sveta. Samozrejme je
prirodzené, že každý sa proti takému stresu snaží brániť, no niekedy podnikne také kroky, ktoré
situáciu neriešia, ale ešte zhoršujú. V odbornej literatúre sú takéto prípady označované pojmom
spoluzávislosť.
Čo presne znamená spoluzávislosť?
Spoluzávislosť má mnoho prejavov, tu je niekoľko z nich:
Umožňovanie: umožňovateľom je ten, ktorý uľahčuje návykové správanie svojho
blízkeho a tým ho aj podporuje a odďaľuje liečbu (napr. ospravedlňovanie absencie
závislého v práci u zamestnávateľa, poskytovanie financií, plnenie povinností za
závislého...) Dôsledkom toho si závislý človek neuvedomuje naplno dôsledky svojho
správania, pretože mnohé problémy vznikajúce z jeho závislosti riešia jeho príbuzní
a nie on sám (napr. nepociťuje ohrozenie zo straty zamestnania, pretože jeho príbuzní
© CPPPaP Námestovo
október 2010
1
kryjú skutočnú príčinu jeho absencie v práci, nemá finančné problémy, pretože mu
z rodiny vždy niekto požičia).
Pocit nadmernej zodpovednosti za život závislého, snaha čo najlepšie uspokojiť jeho
želania len preto, aby nemal dôvod užiť drogu (napr. manželka urobí v domácnosti
všetku prácu za svojho závislého partnera, len aby ho nerozhnevala tým, že od neho
niečo chce a nedala mu dôvod vypiť si). Je dôležité si uvedomiť, že závislosť je choroba
prejavujúca sa potrebou užiť drogu. Preto napríklad alkoholik si vždy nájde dôvod vypiť
si a to bez ohľadu na to, ako sa správajú jeho blízki, nezáleží teda na tom, či mu
poskytnú alebo neposkytnú nejaký ,,opodstatnený“ dôvod k pitiu alkoholu.
Pocity viny viažuce sa k závislosti blízkeho človeka (najmä deti majú tendenciu sa
domnievať, že keby sa lepšie učili či boli viac poslušné, ich rodič by nepil). Ako už bolo
spomenuté, závislosť je choroba, za ktorou stojí množstvo faktorov (genetických,
osobnostných i situačných). Tie ovplyvňujú to, či sa u jedinca závislosť rozvinie alebo
nie. Obviňovať za svoju závislosť príbuzného či partnera je preto neopodstatnené
a okrem iného je i typickým prejavom závislého, ktorý sa týmto spôsobom snaží zbaviť
zodpovednosti za svoje správanie a nejakým spôsobom ho ospravedlniť.
Nízka sebaúcta prejavujúca sa v domnienke, že nie som dosť dobrý na to, aby som si
zaslúžil niečo lepšie (lepší život, lepšieho partnera..). Každý z nás má právo na lepší
život, pokiaľ je to v jeho možnostiach.
Popieranie vážnosti situácie, snaha zľahčovať situáciu, nepripúšťanie si toho, že blízky
človek má skutočne problém s drogou. Je dôležité nenechať zájsť situáciu do krajnosti.
Čím skôr pripustíme existenciu problému, tým lepšie. Uvedomenie si toho, že problém
existuje, je prvým krokom k jeho riešeniu.
Nutkanie kontrolovať závislého, kde momentálne je, čo robí, snaha čuchom či zrakom
zachytiť dôkazy požitia drogy. Vrcholom takéhoto správania je to, že človek prestáva žiť
vlastný život a neustále sa zaoberá životom svojho závislého blízkeho.
Nedôverčivosť voči sebe i okoliu. Závislý má tendenciu búrať dôveru medzi ním a jeho
blízkymi a to najmä svojimi nikdy nesplnenými sľubmi a nespoľahlivosťou, ktoré
postupne vyúsťujú do nedôvery členov rodiny voči závislému. Táto nedôvera je
postupne rozširovaná aj na iné osoby.
Narušenie komunikácie, neschopnosť otvorene komunikovať o probléme, využívanie
vyhrážok, výčitiek, bedákania ako prostriedkov k donúteniu k zmene správania
závislého.
Pocit, že žijem v pasci. Chcem uniknúť, no obávam sa, že bezo mňa to závislý a ani
ostatní členovia rodiny nezvládnu.
Takéto prejavy v správaní si spoluzávislý často ani neuvedomuje. Je to jeho prirodzená
obrana proti ťažkej životnej situácii, ktorou závislosť blízkeho človeka určite je. Je však dôležité
si uvedomiť, že takéto správanie danú situáciu nerieši, dokonca ju aj zhoršuje. Nepomôže
závislému zbaviť sa svojej závislosti a vedie k narušeniu duševného zdravia jeho blízkych ľudí.
Obzvlášť rizikovou skupinou sú partneri a deti závislých. Práve deti si to, čomu sa naučili vo
svojej primárnej rodine, prinášajú do svojho budúceho života, kedy sa stanú dospelými
a založia si vlastné rodiny. Preto ak spozorujete u seba či svojich blízkych podobné prejavy
v správaní, vyhľadajte pomoc.
© CPPPaP Námestovo
október 2010
2
Kde hľadať pomoc?
V takomto prípade je nevyhnutné hľadať pomoc pre seba i svojho závislého blízkeho.
Informácie a pomoc pre svojho závislého príbuzného nájdete v každej psychiatrickej
ambulancii i u svojho obvodného lekára. Kontakotvať môžete i CPPPaP Námestovo
na tel.č.: 043/5520011.
Informácie a pomoc pre spoluzávislých poskytujú CPPPaP a ambulancie klinických
psychológov.
Okrem toho sa organizujú podporné skupinové stretnutia
spoluzávislých, ktoré majú podobnú štruktúru ako AA kluby (kluby anonymných
alkoholikov). Tieto skupiny sa nazývajú AL-ANON, ku ktorým sú pridružené i skupiny
ALATEEN, ktoré sú špecializované práve na deti z rodín alkoholikov. Bližšie
informácie nájdete na web stránke: www.alanonslovensko.net.
Pár slov na záver
Je ťažké robiť rozhodnutia o ktorých vieme, že v nemalej miere zmenia náš život. Niekedy
sú však takéto rozhodnutia nevyhnutné. Preto ak Vás tento článok oslovil a našli ste sa v ňom,
už dlhšie nečakajte a začnite konať. V opačnom prípade sa vystavujete riziku, ktoré môže mať
na Vás i Vaše deti veľmi negatívny dopad.
Odporúčaná literatúra:
Beattieová, M.: Koniec spoluzávislosti. Trnava. Spolok sv. Vojtecha, 2006.
Norwoodová, R.: Ženy, ktoré milujú priveľmi.Bratislava: INA, 1994.
Uhlinger, C., Tschui, M.: Když někdo blízký pije. Praha: Portál, 2009.
Woititz, J.G.: Dospelé deti alkoholikov. Bratislava: SOFA, 1997.
Spracovala:
Mgr. Martina Žilincová
psychologička CPPPaP Námestovo
© CPPPaP Námestovo
október 2010
3
Download

Život so závislým človekom