Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
z 30. októbra 2014,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona
č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004
Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č.
314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z.
z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č.
530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z.
z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č.
563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z.,
zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č.
374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z.
z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č.
406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z.,
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z.
z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona
č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z.
z., zákona č. 180/2014 Z. z. a zákona č. 183/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písm. i) sa za slová „§ 6 ods. 11“ vkladajú slová „pričom pri využívaní majetku,
ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je
daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,“.
K bodom 1, 40 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6
Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového
výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov súvisiacich
s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov,
k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzený v
navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje
pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa
rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou
z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v
§ 2 písm. i) zákona sa dopĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje
výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie
majetku s charakterom osobnej potreby. Podľa tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť
daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude
využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňovať len 80 %
z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že
majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa
neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb
1
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich
s týmto majetkom.
Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 %
podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií
motorové vozidlo aj na súkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou
poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).
Zároveň stále platí základná zásada pre možnosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2
zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne
daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Príklad 1:
Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur,
ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie,
prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe
č. 6 možno uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny,
a zároveň je zaradený do zoznamu ide o majetok (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú
všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta
nasledovne:
4 000 / 4 x 80 % = 800 eur
Tabuľka (v eur):
účtovný/daňový
rok
odpis
2015
1 000
2016
1 000
2017
1 000
2018
1 000
spolu
4 000
krátenie daňových odpisov
podľa §19 ods. 2 písm. t)
800
800
800
800
3200
úprava základu dane
podľa §17 ods. 2
200
200
200
200
800
Zo spoločnej správy: Navrhovanou úpravou sa v prípade majetku, ktorý môže mať charakter
osobnej potreby, ponecháva presný pomer v akom je možné ho zahrnúť do daňových
výdavkov, ak sa využíva aj na súkromné účely. Určenie majetku, ktorý môže využívať
daňovník aj na súkromné účely však vyplynie z konkrétnych podmienok a nebude už pevne
ustanovený zákonom.
2. V § 2 písm. j) a k) sa nad slovo „súvislosti“ umiestňuje odkaz 1.
K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)
Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm
výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktorých sa už neúčtuje na
účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahŕňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného
účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.
3. V § 2 písm. s) druhý bod znie:
„2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,“.
4. V § 2 sa písmeno s) dopĺňa tretím až piatym bodom, ktoré znejú:
„3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená
do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku;
2
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke
právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný
majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená
do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak
predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke
právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný
majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je
najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,“.
K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod
Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa
§ 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku,
bez ohľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na
neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný
majetok obstaraný na základe finančného prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť
podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia
podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prenájmu ako
novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona.
Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo
stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba
ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.
5. V § 3 ods. 1 písm. b) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slová „z prenájmu“ sa vkladajú
slová „a z použitia diela a umeleckého výkonu“.
K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
6. V § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7 sa slová „a) až d)“ nahrádzajú slovami „a) až c)“.
K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
7. V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom
dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a
ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem
zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné
plnenie.“.
K bodom 7, 36, 82 až 84 a 95 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35
ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 6
Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec
dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich
spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu
zamestnanca k zamestnávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca
peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné
3
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zájazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri
výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.
1. metóda
Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade
peňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo
závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej
zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na
poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu
dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona.
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny
mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12
sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy,
ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.
Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy
zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň
ako súčasť mzdových nákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný
príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého
benefitu.
Príklad 2:
Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec
nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.
Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnanca
(zjednodušene)
13,4 % z 2 400
= 321,60 eur
Výpočet preddavku na daň
19 % x (2 400 – 321,60)
= 394,89 eura
Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň
2 400 – 321,60 – 394,89
= 1 683,51 eura
Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa
(zjednodušene)
35,2 % z 2 400
= 844,80 eur
Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80
= 3 244,80 eura
2. metóda
S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre
zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:
a) najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť
zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné
plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti
zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
b) pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za
zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona]
4
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi
za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí
vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné
a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.
Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu
navýšeného nepeňažného príjmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti
zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima
vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku
platného životného minima.
Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona
zamestnávateľ najprv vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15
písm. a) zákona] podľa prílohy č. 6 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie
progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
kde
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia.
a) 176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo
základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,
b) 1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura
(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,
c) pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.
Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom
navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí základ dane, je hodnota nižšia
alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a)
prvého bodu zákona (19 %).
Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093,
potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o
19 % a zvyšnú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia
(2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a)
druhého bodu zákona.
1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako
vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa
vypočíta nasledovne:
ČNP = NP / (1 - SD1)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
5
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1
písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) vyjadrený desatinným číslom.
2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma
plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1
písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) vyjadrený desatinným číslom.
Príklad 3:
Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur
a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti, pri uplatnení metódy
6
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným
spôsobom:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75
ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené
o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]
NNP = ČNP / (1 - PP)
NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1
zákona)
NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací
základ pre platenie odvodov do SP a ZP
Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)
13,4 % z 3 425,53
= 459,02 eura
Výpočet preddavkov na daň
19 % x 2 918,53
=554,5207
(ČZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995
preddavok na daň
= 566,51 eura
Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň
3 425,53 – 459,02 – 566,51
= 2 400,00 eura
Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP
za zamestnávateľa (zjednodušene)
35,2 % z 3 425,53
= 1 205,78 eura
Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78
= 4 631,31 eura
Príklad 4:
Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu,
ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.
V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia
zamestnávateľ vypočíta NNP:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75
ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené
o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]
S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia
o povinné poistné na ZP a SP je možné ČNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť
7
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely
sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného
poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku
2015 je 552,08 eur)
NNP = ČNP / (1 - PP)
NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1
zákona)
Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny
vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely výpočtu NNP je možné navýšiť ČNP o
povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné
z peňažného príjmu 134,00 eur.)
NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)
úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura
vymeriavací základ = 4 120 eur
Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)
13,4 % z 4 120,00
= 552,08 eura
Výpočet preddavkov na daň
19 % x 2 918,53
= 554,5207
(ČZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495
preddavok na daň
= 783,01 eura
Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň
3 384,59 – 418,08 – 566,51
= 2 400,00 eura
Čistý netto peňažný príjem 1 000 – (783,01 – 566,51) – 134
= 649,50 eura
Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP
za zamestnávateľa (zjednodušene)
35,2 % z 4 120
= 1 450,24 eura
Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura
Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.
Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od
zaradenia a kategórie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené
zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).
Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za
poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona],
na nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa poberateľovi predčasného
starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení
dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k)
zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie,
8
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1
písm. j) zákona].
Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj
vypočítaná suma navýšenia o povinné poistné zrazené zamestnancovi a odvedené
zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d)
zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia.
V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je
zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.
8. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa,
ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200
eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie
presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú
sumu.“.
K bodu 8 - § 5 ods. 7 písm. l)
Navrhovanou úpravou sa oslobodzujú nepeňažné príjmy zamestnancov poľnohospodárskej
výrobe, ak zamestnávateľ poskytne nepeňažné plnenie vo forme produktov, ktoré vlastnou
činnosťou dopestuje alebo dochová.
9. V § 6 ods. 9 prvej vete sa za slovom „spoločnosti“ vypúšťa čiarka a slová „za predpokladu,
že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti ani
komanditnej spoločnosti“ a vypúšťa sa druhá veta.
K bodom 9 a 43- § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)
Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného
a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoločníkov alebo k. s. za svojich
komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že
spoločníci v.o.s. a komplementári k. s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov
dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť
uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich
dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.
10. V § 8 ods. 1 písm. l) sa slovo „liekov,37ab)“ nahrádza slovami „liekov, farmaceutickej
spoločnosti,37ab)“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „(ďalej len „držiteľ“)“.
K bodom 10, 12, 15, 17, 32, 55, 88, 89 a 92 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 písm. c) a ods. 13, §
9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a §
49a ods. 3
Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu
pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov,
držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej
potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.
V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú
peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi
alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj
9
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia
budú zdaňovať osobitným spôsobom.
Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení
zrážkovou daňou, pričom ak ide
- o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,
- o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.
Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa
navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 zákona, ak pôjde
- o peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s
§ 43 ods. 10 až 12 zákona,
- o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje
podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca
kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné
plnenie prijaté a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje
o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.
Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje
správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom
peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom
v zákone.
Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.
Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ
musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia
zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre
účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia
vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu
založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom
počte účastníkov.
Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na
skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumáciu na podujatí). Organizátor podujatia
uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr.
formou oznámenia na pozvánke).
Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom
podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor
podujatia na žiadosť správcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri
kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na
podujatí a zdôvodní odchýlky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením
pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať
napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľných podujatiach organizovaných v minulosti,
počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie
konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na témy z
diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na
zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými
zdaniteľnými plneniami, preukázanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie
(napríklad e-mailom).
10
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym
pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších
predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické
skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie
klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu
pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1
písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe
[§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním
klinického skúšania.
Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich
sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito
oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály,
pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu
a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.
Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom
podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa osobitného predpisu je zdaniteľným
príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.
11. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola
spôsobená trestným činom.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 37ae znie:
„37ae) § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“.
K bodom 11 a 16 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)
Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
12. V § 8 ods. 3 písm. c) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„pri vykonávaní klinického skúšania37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne
vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo
zdravotníckym pracovníkom v súvislosti s výkonom tejto činnosti.“.
13. V § 8 ods. 5 písm. f) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj
1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania
nájomného družstevného bytu,
2. úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním
tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných
podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli
uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného
11
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace
s poskytnutým úverom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37b a 37c znejú:
„37b) § 68 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37c
) § 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení zákona
č. 658/2007 Z. z.“.
K bodu 13 - § 8 ods. 5 písm. f)
Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za
preukázateľne vynaložený výdavok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za
prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa
písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa písmeno f) o druhý bod, podľa
ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky
z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti
okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do
obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým
úverom. Uvedená možnosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné
úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť
s predávanou nehnuteľnosťou.
Zo spoločnej správy: Uvedená úprava navrhuje rozšírenie možnosti uplatňovania úrokov aj
z účelových úverov určených špeciálne na bývanie, pri ktorých preukázateľne zo zmluvných
podmienok vyplýva presné určenie obstarávanej a teraz predávanej nehnuteľnosti (adresa,
poloha bytu, podlahová plocha a pod.).
14. V § 8 ods. 7 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom pri
podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri
členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa
§ 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia.“.
K bodu 14 - § 8 ods. 7
Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri
príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti
alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to
výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zákona zistenej v čase
nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.
15. § 8 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13) Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa
§ 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.37ab) Výšku nepeňažného plnenia
je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po
uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane
v lehote a spôsobom podľa § 43 ods. 17.“.
16. V § 9 ods. 2 písm. i) sa za slovo „ujmy“ vkladajú slová „okrem náhrady nemajetkovej
ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n)“.
K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. i) [v súvislosti s § 8 ods. 1 písm. n)]
Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13
12
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
17. V § 9 ods. 2 sa za písmeno x) vkladá nové písmeno y), ktoré znie:
„y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom
vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa
nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto
vzdelávaním,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 59ia znie:
„59ia) § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
18. V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom aa), ktoré znie:
„aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu.59ja)“.
republiky
Poznámka pod čiarou k odkazu 59ja znie:
„59ja) § 9 zákona č. .../2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
K bodu 18 - § 9 ods. 2 písm. aa)
Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon“) v § 9 počíta s možnosťou poskytnutia finančnej odmeny oznamovateľovi
protispoločenskej činnosti. Zákon však nerieši otázku odmeny vo vzťahu k zákonu o dani
z príjmov súvisiacu so zdanením tejto odmeny. Z toho dôvodu je potrebné návrh novely
zákona o dani z príjmov rozšíriť aj o doplnenie ustanovenia, podľa ktorého by poskytnutá
odmena oznamovateľovi bola zaradená medzi príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2
písm. aa). Táto zmena nebude mať výrazný, resp. bude mať takmer nulový dopad na príjmy
štátneho rozpočtu.
19. V § 16 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a
sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a
podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú
vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,“.
K bodu 19 - § 16 ods. 1 písm. c)
Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb
predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služby poskytované na našom
území.
20. V § 17 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého
hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo
obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa
osobitného predpisu1) alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác
a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane
13
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto
skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,“.
K bodu 20 - § 17 ods. 3 písm. g)
Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona
nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmarených investícií do základu
dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na
účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc
mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval
podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu
škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.
21. V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku
zistený pri inventarizácii1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo
výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas
doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27.“.
K bodu 21 - § 17 ods. 3 písm. j)
V súčasnosti sa inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného
majetku považuje za majetok vylúčený z odpisovania. V nadväznosti na postupy účtovania
pre podnikateľov, podľa ktorých sa inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku
a nehmotného majetku rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním
odpisov, sa uvedenou úpravou navrhuje aj na účely zákona o dani z príjmov považovať
inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku za
odpisovaný majetok a zahŕňať ho do základu dane počas jeho doby odpisovania podľa § 26
zákona o dani z príjmov vo výške jeho daňového odpisu zahŕňaného do základu dane.
22. V § 17 ods. 5 a § 18 sa vypúšťa slovo „zahraničná“ vo všetkých tvaroch.
23. V § 17 ods. 5 prvej vete sa za slovo „osoby“ vkladajú slová „podľa § 2 písm. n) a r)“.
24. V § 17 ods. 6 prvá veta znie:
„Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca
dane, ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na
území Slovenskej republiky podľa odseku 5 alebo ak daňová správa štátu, s ktorým má
Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu, vykonala úpravu základu dane
závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18
ods. 1.“.
K bodom 22, 23 a 24 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,
S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa
vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy,
ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi
zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy základu dane tuzemských
závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči
zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.
25. V § 17 ods. 8 písm. a) a ods. 12 písm. b) a c) sa vypúšťajú slová „a písm. i)“.
14
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
26. V § 17 ods. 8 písm. c) sa vypúšťajú slová „a i)“.
K bodom 25 a 26 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu
pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.
27. V § 17 ods. 13 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „a § 19 ods. 4“.
K bodom 27, 29 a 47 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4
Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie
určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nového znenia § 17 ods. 19
zákona.
V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových
odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.
Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na
prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia
zahrnujú do základu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.
Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie
vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich
zahrnovania do základu dane do výšky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené
sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.
V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom
nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto
platbou považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá
zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe
dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3
zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený
s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období iba vtedy, ak daňovník
odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do
konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti,
daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve
podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.
Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské
a právne služby.
V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do
základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť
dlhšiu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36
mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.
28. Poznámka pod čiarou k odkazu 78 znie:
„78) § 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
K bodu 28 – poznámka pod čiarou k odkazu 78
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
29. V § 17 odsek 19 znie:
„(19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú
a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,
15
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného
majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná
najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom
u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,
d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide
o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv79a) najviac
do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na
banku a pobočku zahraničnej banky,94) Exportno-importnú banku Slovenskej
republiky,95) poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku
zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,79b)
e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných,
poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po
splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý
vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,
f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby,
g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,1) zahrnované do základu dane
rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc
mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 79a a 79b znejú:
„79a) § 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
79b
) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4, § 27 a § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.“.
K bodom 29 a 47 - § 17 ods. 19 a § 19 ods. 4 aj § 17 ods. 13
Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie
určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nového znenia § 17 ods. 19
zákona.
V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových
odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.
Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na
prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia
zahrnujú do základu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.
Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie
vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich
zahrnovania do základu dane do výšky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené
sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.
Zo spoločnej správy: Úpravou sa navrhuje zvýšiť limit na uznanie provízií za
sprostredkovanie z 10 % na 20 %, a to predovšetkým z dôvodu, že provízie za
sprostredkovanie vo výške viac ako 10 % sú bežnou súčasťou obchodného modelu.
16
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom
nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto
platbou považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá
zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe
dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3
zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený
s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období iba vtedy, ak daňovník
odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do
konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti,
daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve
podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.
Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské
a právne služby.
V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do
základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť
dlhšiu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36
mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.
30. V § 17 odsek 20 znie:
„(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom
veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len
„nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom
podľa osobitného predpisu80) (ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom
súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností
dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom
období, v ktorom
a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického
zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej
ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§
27).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 80 znie:
„80) Napríklad § 51, § 151n až § 151r, § 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, § 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov.“.
K bodu 30 - § 17 ods. 20
Navrhovanou úpravou sa spresňujú práva a povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní
nájomnej zmluvy, podnájomnej zmluvy a inej zmluvy, ktorá oprávňuje užívať cudzí majetok.
Zavádza sa na všetky tri pojmy legislatívna skratka „nájomná zmluva“ a následne sa upravujú
povinnosti pri vykonaní technického zhodnotenia a opravy na majetku prenajatom na základe
„nájomnej zmluvy“.
31. V § 17 odsek 24 znie:
„(24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý
obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto
hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),
17
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe
prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa
základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch
a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej
zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.“.
K bodu 31 - § 17 ods. 24
Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou
finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.
Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou
finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného
prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku
hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako
sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie
daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu
základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho nájmu a následnej kúpy predtým
prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa
základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktoré by mohol
uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.
32. V § 17 odsek 31 znie:
„(31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti,37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e)
tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43. Výšku nepeňažného plnenia je
povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí
kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol a správcovi dane v lehote
a spôsobom podľa § 43 ods. 17.“.
33. V § 17 odsek 33 znie:
„(33) Súčasťou základu dane
a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú
vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet
nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa
osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,
b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom
prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov
budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného
prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.“.
K bodu 33 - § 17 ods. 33
Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne
zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona účinnom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33
písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku.
Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme
a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období,
v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období počas dohodnutej
doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahŕňa.
34. § 17 sa dopĺňa odsekmi 34 až 36, ktoré znejú:
18
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
„(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný
rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom
období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so
vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných
odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto
osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27,
ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou
48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.
Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré
boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy
prenajatej veci.
(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový
základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel
medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred
dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom
zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie
produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu
týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške
14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak
tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so
vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400
eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.
(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa
osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku
hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku
ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane
a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk
minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,
b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých
rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.“.
K bodu 34 - § 17 ods. 34 až 36
K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu
Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zavádza sa obmedzenie
ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného
základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000
eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane
je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši
o rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov
(resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000
eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako úhrn limitovaných odpisov z osobných
automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto
úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000
eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.
Príklad 5:
Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa
navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových
19
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo
výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).
Tabuľka (v eur):
rok
ZD
2015
2016
2017
2018
4 000
12 500
11 000
16 000
skutočne
uplatnený daňový
odpis z OC
(60 000 / 4)
15 000
15 000
15 000
15 000
odpis z LVC
(48 000 / 4)
12 000
12 000
12 000
12 000
spolu úprava ZD
ak ZD<12 000, tak ZD sa zvýši
o rozdiel medzi odpisom z OC a
odpisom z LVC
(15 000 – 12 000)
3 000
3 000
6 000
Komentár k tabuľke:
2015: Daňovník vykáže základ dane vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší ako
limitovaný daňový odpis (12 000 eur), tak sa základ dane zvýši o sumu 3 000 eur,
ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000
eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).
2016: Základ dane je vyšší ako výška odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur)
a úprava základu dane sa nevykoná.
2017: Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška odpisu
z limitovanej vstupnej ceny, základ dane sa zvýši o 3 000 eur.
2018: Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška odpisu
z limitovanej vstupnej ceny a úprava základu dane sa nevykoná.
Vysvetlivky:
ZD: základ dane
OC: obstarávacia cena
LVC: limitovaná vstupná cena 48 000 eur
K odseku 35 – Obdobne ako v prípade uplatňovania odpisov z osobných automobilov so
vstupnou cenou presahujúcou 48 000 eur sa postupuje aj v prípade zahrnovania nájomného z
osobného automobilu na základe operatívneho prenájmu. Nájomca najskôr testuje dosiahnutý
základ dane voči násobku počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou u
prenajímateľa 48 000 eur a viac a limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur (uvedená
suma predstavuje ročný odpis zo vstupnej ceny 48 000 eur zvýšený o 20 % ziskovú prirážku
u prenajímateľa). Ak základ dane je nižší ako stanovený násobok, nájomca je povinný základ
dane zvýšiť o rozdiel medzi dosiahnutým základom dane a uvedeným násobkom. Ak je
základ dane vyšší ako stanovený násobok, nájomca nemusí upravovať základ dane. V prípade,
ak nájomná zmluva je uzavretá v priebehu roka (napr. v marci) limitované nájomné sa bude
krátiť na výšku zodpovedajúcu mesiacom, v ktorých bol uzavretý nájomný vzťah.
Príklad 6:
Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur formou
operatívneho prenájmu, za ktorý ročne platí nájomné vo výške 18 000 eur. Podľa navrhovanej
úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným
a limitovaným nájomným (14 400 eur), ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške
limitovaného nájomného (14 400 eur). Osobný automobil využíva 4 roky.
Tabuľka (v eur):
20
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
rok
základ dane
(ZD)
uplatnené
nájomné (UN)
limitované
nájomné (LN)
2015
2016
2017
2018
12 000
20 000
10 000
16 000
18 000
18 000
18 000
18 000
14 400
14 400
14 400
14 400
spolu úprava ZD
ak ZD<14 400, tak ZD sa zvýši
o rozdiel medzi UN a LN
(18 000 – 14 400)
3 600
3 600
7 200
Komentár k tabuľke:
2015: Daňovník vykáže základ dane vo výške 12 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší
ako limitované nájomné (14 400 eur), tak sa základ dane zvýši o sumu 3 600 eur, ktorá
sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným (18 000 eur)
a limitovaným nájomným (14 400 eur).
2016: Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane
nevykoná.
2017: Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška
limitovaného nájomného a základ dane sa zvýši o 3 600 eur.
2018: Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška
limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.
Príklad 7:
Daňovník v apríli 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur formou operatívneho
prenájmu, za ktorý ročne platí nájomné vo výške 18 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa
základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným a limitovaným
nájomným (14 400 eur) alebo jeho pomernej časti, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo
výške limitovaného nájomného (14 400 eur) alebo jeho pomernej časti. Osobný automobil
využíva 4 roky (od apríla 2015 do marca 2019).
Tabuľka (v eur):
rok
2015
2016
2017
2018
2019
základ
dane
(ZD)
uplatnené nájomné (UN)
9 000 13 500 (apríl - december)
20 000
18 000
10 000
18 000
16 000
18 000
3 000 4 500 (január - marec)
ak ZD<14 400, tak
ZD sa zvýši
limitované nájomné (LN)
o rozdiel medzi
UN a LN
10 800 (apríl - december)
14 400
14 400
14 400
3 600 (január - marec)
spolu úprava ZD
2 700
3 600
900
7 200
Komentár k tabuľke:
2015: Daňovník vykáže základ dane vo výške 9 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší ako
pomerná časť limitovaného nájomného [14 400 eur / 12 x 9 (počet mesiacov) = 10 800
eur], tak sa základ dane zvýši o sumu 2 700 eur, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi
skutočne uplatneným nájomným (13 500 eur) a pomernej časti limitovaného
nájomného (10 800 eur).
2016: Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane
nevykoná.
21
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
2017: Daňovník postupuje obdobne ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška
limitovaného nájomného (14 400 eur),tak základ dane sa zvýši o sumu 3 600 eur
(18 000 – 14 400).
2018: Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška
limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.
2019: Vykázaný základ dane je nižší ako výška pomernej časti limitovaného nájomného,
základ dane sa preto zvýši o 900 eur (4 500 – 3 600).
K odseku 36 - Ustanovenie nadväzuje na úpravu, ktorou boli v účtovníctve s účinnosťou od
1.1.2014 zavedené pravidlá účtovania pre mikro účtovné jednotky. Základ dane daňovníka,
ktorý sa v zdaňovacom období stal mikro účtovnou jednotkou, sa zvýši, resp. zníži o hodnotu
zmeny reálnej hodnoty cenných papierov, ktorá sa účtovala ku dňu, ku ktorému sa zostavuje
účtovná závierka. Úprava základu dane sa vykoná o hodnotu odúčtovanú na účet nerozdelený
zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov. Podľa § 52zd ods. 9 sa
uvedené ustanovenie po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2014.
35. V § 19 ods. 1 druhej vete sa za slová „limituje tento zákon“ vkladajú slová „okrem
výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem
podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,89)“.
K bodom 35 a 51 - § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e)
V súlade so súčasným znením § 19 ods. 1 zákona je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú
osobitné predpisy (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách) do daňových
výdavkov len v takto stanovenom limite. S účinnosťou od 1.1.2015 sa navrhuje rozšírenie
možnosti uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch
v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca
upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným
príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona za podmienky, že takéto vyššie nároky
vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej
zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravené zákonom č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce. Nemusí ísť len o nároky upravené v Zákonníku práce, ale napr. aj
o nároky upravené v zákone o cestovných náhradách avšak ich vyššia výška ako je upravená
v danom osobitnom predpise musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve
a pod.
36. V § 19 ods. 2 sa písmeno c) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
„7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3
písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného
plnenia,“.
37. V § 19 ods. 2 písm. e) prvom bode sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „a
len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích
obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky“.
K bodu 37- § 19 ods. 2 písm. e) prvý bod
Podľa navrhovanej úpravy, bude môcť daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona
uplatniť výdavky vo výške sadzby základnej náhrady, len ak osobné motorové vozidlo nemá
zaradené v obchodnom majetku nielen počas vykonávania činnosti v inom mieste ako je
22
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti, ale ho ani nikdy nemal zaradené
v obchodnom majetku.
Zo spoločnej správy: V záujme spresnenia sa dopĺňa, že tzv. kilometrovné nie je možné
uplatniť u takého motorového vozidla, ktoré v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach bolo
zahrnuté do obchodného majetku a odpisované.
38. V § 19 ods. 2 písm. h) úvodná veta znie: „výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej
hodnoty pohľadávky,1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny
z nesplatenej pôžičky u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva
obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) alebo jej
neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb,
ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo“), ak je
toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu
postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením
u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c), alebo u daňovníka,
ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie
v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov
v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného
účtovníctva, ak“.
K bodu 38 - § 19 ods. 2 písm. h)
Súčasťou základu dane daňovníka, podľa § 19 ods. 2 písm. h) v prvom až piatom bode bude
len odpis menovitej hodnoty takej pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov
daňovníka. Touto úpravou sa zabezpečí, že daňovo účinný bude odpis pohľadávky vzniknutej
napr. z dôvodu poskytnutia pôžičky len u daňovníka, ktorý je bankou, pobočkou zahraničnej
banky a Exportno-importnou bankou Slovenska a u daňovníka, ktorý poskytuje spotrebiteľské
úvery podľa osobitného predpisu. V prípade pohľadávky nadobudnutej postúpením, je odpis
pohľadávky daňovo účinný do výšky daňovníkom (postupníkom) uhradenej obstarávacej
ceny alebo dlžníkom neuhradenej časti.
39. V § 19 ods. 2 písmeno i) znie:
„i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry
tomboly88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa
posudzuje samostatne,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88aa znie:
„88aa) § 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.“.
K bodu 39 - § 19 ods. 2 písm. i)
Doterajšie ustanovenie § 19 ods. 2 písm. i) zákona sa nahrádza novým znením, podľa ktorého
výdavky (náklady) daňovníka ako prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej
hry tomboly je možné zahrnúť do základu dane len do výšky príjmov z predaja žrebov.
Súčasťou základu dane teda nie je strata, ktorá daňovníkovi vznikne z dôvodu, že príjmy
z predaja žrebov nepokryjú výdavky (náklady) na obstaranie vecných cien. Ak daňovník
v priebehu zdaňovacieho obdobia uskutoční viac lotériových hier typu tomboly, na účely
tohto ustanovenia sa každá lotériová hra tombola posudzuje samostatne. Doterajšie
ustanovenie riešilo odpis pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej 332 eur.
Nahradením doterajšieho ustanovenia sa pri odpise pohľadávok v menovitej hodnote
nepresahujúcej 332 eur sa bude postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona.
23
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
40. V § 19 sa odsek 2 dopĺňa písmenom t), ktoré znie:
„t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a
udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i),
výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa
§ 5 ods. 3 písm. a), a to
1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na
súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na
zabezpečenie zdaniteľného príjmu.“.
K bodu 40 a 87 - § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6 [v súvislosti s § 2 písm. i)]
Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového
výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov súvisiacich
s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov,
k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzený v
navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje
pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa
rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou
z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v
§ 2 písm. i) zákona sa dopĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje
výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie
majetku s charakterom osobnej potreby. Podľa tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť
daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude
využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňovať len 80 %
z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že
majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa
neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb
a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich
s týmto majetkom.
Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 %
podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií
motorové vozidlo aj na súkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou
poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).
Zároveň stále platí základná zásada pre možnosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2
zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne
daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Príklad 1:
Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur,
ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie,
prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe
č. 6 možno uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny,
a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky
súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta
nasledovne:
4 000 / 4 x 80 % = 800 eur
Tabuľka (v eur):
24
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
rok
2015
2016
2017
2018
spolu
účtovný/daňový
odpis
1 000
1 000
1 000
1 000
4 000
krátenie daňových odpisov
podľa §19 ods. 2 písm. t)
800
800
800
800
3200
úprava základu dane
podľa §17 ods. 2
200
200
200
200
800
Zo spoločnej správy: Navrhovanou úpravou sa v prípade majetku, ktorý môže mať charakter
osobnej potreby zavádza možnosť výberu medzi
1. paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 %, ak je majetok využívaný aj na
súkromné účely,
2. preukázateľnou výškou výdavkov v závislosti od skutočného využívania tohto majetku na
súkromné, resp. osobné účely a podnikanie.
41. V § 19 ods. 3 písmená a) a b) znejú:
„a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného
majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa
zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu
tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom neuplatnená časť
ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po
uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov
z prenájmu,
b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku
a nehmotného majetku pri jeho vyradení
1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu
Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných
vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,
rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12,
lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel
a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie
produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie
produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do
kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej
skupiny 6, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do
základu dane,
2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho
časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým
zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,1)“.
K bodu 41 - § 19 ods. 3 písm. a) a b)
Navrhovanou úpravou sa u prenajímateľa obmedzuje zahrnovanie odpisov do základu dane
v prípade majetku poskytnutého na operatívny prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej
sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom daňové odpisy z každého
hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto
majetku. Zároveň sa pri vybraných druhoch hmotného majetku ustanovuje obmedzenie pre
zahrnovanie daňovej zostatkovej ceny do základu dane pri ich predaji, a to len do výšky
príjmov z predaja tohto hmotného majetku zahrnutých do základu dane. Obdobne sa každý
hmotný majetok patriaci do ustanovených kódov Klasifikácie produkcie posudzuje
samostatne.
25
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Zo spoločnej správy: k doplnenému textu „pričom neuplatnená časť ročného odpisu
prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby
odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu“:
Navrhovanou úpravou sa umožňuje výška daňového odpisu len do výšky príjmov z prenájmu,
pričom neuplatnená (zostávajúca) časť daňových odpisov sa douplatňuje v nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach do výšky príjmov z prenájmu.
42. V § 19 ods. 3 písm. e) sa za slovami „d) až g)“ vypúšťa čiarka a slová „§ 23 ods. 2 písm.
d)“.
K bodu 42 - § 19 ods. 3 písm. e)
Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou zahrnovania inventarizačného prebytku
odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku do základu dane podľa § 17 ods. 3
písm. j) a zmenou vykonanou v § 23 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.
43. V § 19 ods. 3 písm. i) sa vypúšťajú slová „daňovníkom, ktorý je verejnou obchodnou
spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za
komplementárov,“ a za slová „§ 6“ sa vkladajú slová „ods. 1 a 2“.
K bodu 43 –§ 19 ods. 3 písm. i) a (§ 6 ods. 9)
Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného
a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoločníkov alebo k.s. za svojich
komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že
spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov
dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť
uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich
dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.
44. V § 19 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem dane
z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je
súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),“.
K bodom 44 a 66- § 19 ods. 3 písm. k) a § 25 ods. 5 písm. c)
U daňovníka, ktorý je platiteľom DPH a ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie
koeficientom, sa zavádza povinnosť zahrnutia neodpočítanej DPH, ktorá sa vzťahuje
k hmotnému a nehmotnému majetku do ich vstupnej ceny. Neodpočítaná DPH sa zahrnie do
daňových výdavkov postupne vo forme odpisov.
45. V § 19 ods. 3 písmeno n) znie:
„n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej
na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však
do výšky 30 000 eur ročne,“.
K bodu 45 - § 19 ods. 3 písm. n)
Ustanovenie o zahrnovaní členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva
v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa sa mení tak, že tieto členské
príspevky sa zahrnujú do základu dane v úhrne maximálne do výšky 5 % zo základu dane,
najviac však do výšky 30 000 eur ročne.
26
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
46. V § 19 ods. 3 písm. p) sa za slovo „výšky“ vkladajú slová „50 %“.
K bodu 46 - § 19 ods. 3 písm. p)
Novým znením § 19 ods. 3 písm. p) zákona sa zavádza limit na zahrnovanie odplaty
(provízie) za vymáhanie pohľadávky do základu dane vo výške 50 % z hodnoty vymoženej
pohľadávky. Ustanovenie sa vzťahuje aj na odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávok
vzniknutých do 31. 12. 2014 a vymožených od 1. 1. 2015.
47. V § 19 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
K bodu 47 - § 19 ods. 4 (v súvislosti s § 17 ods. 13 a 19)
Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie
určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nového znenia § 17 ods. 19
zákona.
V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových
odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.
Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na
prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia
zahrnujú do základu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.
Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie
vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich
zahrnovania do základu dane do výšky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené
sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.
Zo spoločnej správy: Úpravou sa navrhuje zvýšiť limit na uznanie provízií za
sprostredkovanie z 10 % na 20 %, a to predovšetkým z dôvodu, že provízie za
sprostredkovanie vo výške viac ako 10 % sú bežnou súčasťou obchodného modelu.
V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom
nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto
platbou považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá
zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe
dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3
zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený
s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období iba vtedy, ak daňovník
odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do
konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti,
daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve
podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.
Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské
a právne služby.
V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do
základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť
dlhšiu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36
mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.
48. V § 20 ods. 2 písm. d) až f) sa na začiatku vkladá slovo „nepremlčaným“.
K bodu 48 - § 20 ods. 2 písm. d) až f)
Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú z dôvodu právnej istoty daňovníka.
27
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
49. V § 20 ods. 9 písm. a) sa vypúšťajú slová „nevyfakturované dodávky a služby,
zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie
daňového priznania,“.
K bodu 49 - § 20 ods. 9 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa z rezerv, ktorých tvorba účtovaná ako náklad je uznaná za daňový
výdavok vypúšťajú rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie,
zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.
50. V § 20 ods. 10 prvá veta znie:
„Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní
a reštrukturalizačnom konaní, vrátane pohľadávky z istiny z nesplatenej pôžičky
u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť
spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) je daňovým výdavkom
u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky
menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok
prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu38) vrátane príslušenstva, ak bolo
zahrnuté do základu dane.“.
K bodu 50 - § 20 ods. 10
Za daňový výdavok bude možné uznať tvorbu opravnej položky voči dlžníkom v konkurznom
a reštrukturalizačnom konaní k pohľadávke, ktorá sa vzťahuje k istine z nesplatenej pôžičky
len u bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky Slovenska
a u daňovníkov, ktorí poskytujú spotrebiteľské úvery podľa osobitného predpisu.
K príslušenstvu, ktoré bolo zahrnuté do základu dane, je možné tvoriť opravnú položku
v zmysle tohto ustanovenia. K pohľadávkam nadobudnutým postúpením v obstarávacej cene
je možné tvoriť opravnú položku, len ak táto obstarávacia cena bola daňovníkom skutočne
uhradená.
51. V § 21 ods. 1 písm. e) sa za slovo „predpismi15)“ vkladajú slová „okrem výdavkov
(nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5
ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89)“.
K bodu 51 - § 21 ods. 1 písm. e) (a § 19 ods. 1)
V súlade so súčasným znením § 19 ods. 1 zákona je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú
osobitné predpisy (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách) do daňových
výdavkov len v takto stanovenom limite. S účinnosťou od 1.1.2015 sa navrhuje rozšírenie
možnosti uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch
v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca
upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným
príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona za podmienky, že takéto vyššie nároky
vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej
zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravené zákonom č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce. Nemusí ísť len o nároky upravené v Zákonníku práce, ale napr. aj
o nároky upravené v zákone o cestovných náhradách avšak ich vyššia výška ako je upravená
v danom osobitnom predpise musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve
a pod.
52. V § 21 ods. 1 písm. h) sa slová „pričom za reklamné predmety sa nepovažujú darčekové
reklamné poukážky,“ nahrádzajú slovami „pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
28
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov
hlavným predmetom činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a)
v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka,
u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 103a znie:
„103a) § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.“.
K bodu 52 - § 21 ods. 1 písm. h)
U daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným
predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, v hodnote
neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do
daňových výdavkov.
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že za daňovo uznaný reklamný predmet možno
považovať víno v hodnote neprevyšujúcej 17 eur, pričom u daňovníka, u ktorého nie je
výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako
reklamný predmet v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane.
53. V § 21 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „s výnimkou zaplatených zmluvných pokút“.
K bodom 53 a 56 - § 21 ods. 2 písm. a) a m)
Navrhovaným ustanovením sa mení spôsob zahrnovania paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov
z omeškania do základu dane. U daňovníka, na ktorého sa vzťahuje povinnosť ich úhrady, nie
sú tieto zmluvné sankcie daňovým výdavkom. Daňovník, ktorý požaduje úhradu týchto
zmluvných sankcii, resp. veriteľ, ich zahrnuje do základu dane ako súčasť výsledku
hospodárenia.
54. V § 21 ods. 2 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „pri ktorej sa za daňový výdavok
považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový
výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,“.
K bodu 54 - § 21 ods. 2 písm. k)
Zo spoločnej správy: Z dôvodu zamedzenia daňovým únikom boli vykonané úpravy v oblasti
tvorby opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom
konaní podľa § 20 ods. 10 zákona nadobudnutým postúpením, kedy sa umožňuje ich tvorba
najviac do výšky uhradenej obstarávacej ceny a v oblasti odpisu takýchto pohľadávok podľa §
19 ods. 2 písm. h) zákona, kedy sa ich odpis považuje za daňový výdavok najviac do výšky
postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky. V nadväznosti na tieto úpravy sa
navrhuje, aby aj v prípade opätovného postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze
alebo reštrukturalizácii bola strata z tohto postúpenia daňovo akceptovaná len do výšky
rozdielu medzi príjmom z opätovného postúpenia a opravnou položkou.
55. V § 21 ods. 2 písm. l) sa slová „podľa § 17 ods. 31,“ nahrádzajú slovami „od držiteľa,
okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania,37ab)“.
56. V § 21 ods. 2 písmeno m) znie:
29
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
„m) paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,78a) zmluvné pokuty,
poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka.“.
K bodom 53 a 56 - § 21 ods. 2 písm. a) a m)
Navrhovaným ustanovením sa mení spôsob zahrnovania paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov
z omeškania do základu dane. U daňovníka, na ktorého sa vzťahuje povinnosť ich úhrady, nie
sú tieto zmluvné sankcie daňovým výdavkom. Daňovník, ktorý požaduje úhradu týchto
zmluvných sankcii, resp. veriteľ, ich zahrnuje do základu dane ako súčasť výsledku
hospodárenia.
57. V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru
1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,105a)
2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník
nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja
do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného
odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je
viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,37ab)
3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem
z ich predaja.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 105a znie:
„105a) § 2 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.“.
K bodu 57 - § 21 ods. 2 písm. n)
V ustanovení sa zamedzuje zahrnovať obstarávaciu cenu zásob vo vymedzených prípadoch do
základu dane. Obstarávaciu cenu zásob tovaru, ktorý bol klasifikovaný ako nebezpečný podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa, nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Zásoby tovaru,
ktoré majú stanovenú dobu exspirácie, možno zahrnúť do daňových výdavkov pri ich
vyradení z dôvodu uplynutia tejto doby až vtedy, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím
doby exspirácie postupne znižoval ich cenu, čo sa považuje za opatrenie na podporu ich
trvania. Postupné znižovanie ceny potravín možno nahradiť ich bezodplatným odovzdaním
Potravinovej banke Slovenska. Daňovým výdavkom budú aj výdavky vo výške obstarávacej
ceny zásob vyradených liekov ich likvidáciou ak ide o lieky, ktorých výdaj je viazaný na
predpis podľa § 51 zákona 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a lekárne
nie sú oprávnené znižovať ich cenu pred blížiacim sa dátumom exspirácie. Pri zahrnovaní
obstarávacej ceny zásob tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu exspirácie do daňových
výdavkov je potrebné preukázať dosiahnutie príjmu z ich predaja.
58. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21a
Pravidlá nízkej kapitalizácie
(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou
prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b)
alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek
30
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou
osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú
úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny
majetku podľa osobitného predpisu,1) a to vo výške úrokov, ktoré počas
zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet
výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu1)
alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných
účtovných noriem77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.
(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je
poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi
závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo
pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.
(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky,94) poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou
alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu105b)
alebo lízingovou spoločnosťou.105c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 105b a 105c znejú:
„105b) § 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. b) a § 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z.
§ 4, § 27, § 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
105c
) § 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014
o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového
financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č.
248/2014 Z. z.).“.
K bodu 58 - § 21a
V tomto ustanovení pri tzv. podkapitalizácii sa zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov
z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov, ak sú úvery
a pôžičky vyplácané medzi závislými právnickými osobami. Takéto obmedzenie zároveň
podporuje závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do
základného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky. Limit pre maximálnu výšku
úrokov, ktoré je možné považovať za daňový výdavok, je ustanovený do 25 % ukazovateľa
stanoveného ako súčet:
- výsledku hospodárenia pred zdanením uvedeného na riadku 100 daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie a
- odpisov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 a
- nákladových úrokov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia.
Súčasťou posudzovaných úrokov sú aj výdavky (náklady) súvisiace s prijatými úvermi
a pôžičkami (napr. znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za
sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru). Do posudzovaného stavu
úverov a pôžičiek sa nezahrnujú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou
obstarávacej ceny majetku. V odseku 2 sa ustanovuje, že za závislú osobu voči dlžníkovi sa
považuje aj veriteľ, ktorý úver dlžníkovi priamo poskytol, pričom podmienkou na jeho
poskytnutie bolo, že veriteľ obdržal najskôr úver od osoby, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi
závislou osobou. Podľa odseku 3 sa ustanovenia o podkapitalizácii nevzťahujú na finančné
inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania. Zo spoločnej správy: Navrhovanou úpravou
sa rozširuje vymedzenie subjektov, u ktorých sa pravidlá nízkej kapitalizácie neuplatnia, o
31
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
lízingové spoločnosti, ktoré v rámci svojho podnikania vykonávajú finančný lízing ako svoju
rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť. Týka sa to aj odkazu 105c.
59. V § 22 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f).
K bodom 59 - § 22 ods. 6 písm. f)
Úprava je vykonaná z dôvodu zavedenia rovnakého spôsobu odpisovania hmotného majetku
obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami nadobudnutia hmotného
majetku. Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného
prenájmu sa nepovažuje za iný majetok odpisovaný, ale bude súčasťou vstupnej ceny
hmotného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie
hmotného majetku dokončené a zaradené do užívania.
60. V § 22 ods. 9 posledná veta znie:
„Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je
povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom
období,
a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem
hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie
prevádzky hmotného majetku v používaní,
b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka
na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po
sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia,
v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov,
c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby111a)
alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,111b) a to až do
toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad107) rozhodne o ďalšom predĺžení
platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,111a) o ďalšom predĺžení dočasného
užívania stavby na skúšobnú prevádzku111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.“.
K bodu 60 - § 22 ods. 9
Navrhovaným opatrením sa vymedzujú ďalšie prípady, v ktorých je daňovník povinný
prerušiť odpisovanie hmotného majetku, a to ak majetok nie je daňovníkom využívaný na
dosiahnutie zdaniteľných príjmov okrem majetku rezervného charakteru a ak počas dvoch po
sebe idúcich kalendárnych rokov má daňovník v dôsledku zmien zdaňovacích období (z
kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak) tri zdaňovacie obdobia. K prerušeniu
odpisovania dôjde v zdaňovacom období, ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny
zdaňovacieho obdobia, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny
zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Povinnosť
prerušenia odpisovania hmotného majetku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na
daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona.
61. V § 22 ods. 11 a 12 sa slová „ods. 6 až 9“ nahrádzajú slovami „ods. 6 a 7“.
K bodu 61 - § 22 ods. 11 a 12
Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zjednotenie podmienok odpisovania hmotného majetku
obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.
62. V § 23 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
32
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).
63. V § 24 ods. 2 sa slová „písm. e)“ nahrádzajú slovami „písm. d)“.
K bodom 62 a 63 - § 23 ods. 2 písm. c)
Zo spoločnej správy: Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa v súvislosti so zmenou
zahrnovania inventarizačného prebytku odpisovaného hmotného majetku a nehmotného
majetku do základu dane.
Ustanovenie § 24 ods. 2 sa upravuje v nadväznosti na spresnenie práva a povinnosti vlastníka
a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, podnájomnej zmluvy a inej zmluvy, ktorá
oprávňuje užívať cudzí majetok.
64. § 24 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej
uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).“.
K bodu 64 - § 24 ods. 8
V nadväznosti na úpravy vykonané v § 19 ods. 2 písm. t) zákona sa dopĺňa aj ustanovenie
§ 24 ods. 8 zákona, podľa ktorého ak ide o majetok uvedený v navrhovanej prílohe č. 6
zákona, ktorý má charakter aj využívania na osobnú potrebu a daňovník ho aj na osobnú
potrebu využíva, musí upraviť aj odpisy v rovnakej percentuálnej výške ako uplatňuje tieto
výdavky. V prípade, ak by išlo o osobné motorové vozidlo so vstupnou cenou rovnou alebo
vyššou ako 48 000 eur najskôr musí postupovať podľa § 17 ods. 34 zákona a potom postupuje
podľa § 24 ods. 8 zákona v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) navrhovaného znenia zákona.
65. V § 25 odsek 3 znie:
„(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného
majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých
do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2
písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods.
34 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje
ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.“.
K bodu 65 - § 25 ods. 3
Ustanovenie sa mení v nadväznosti na povinnosť úpravy základu dane v špecificky
vymedzených prípadoch uplatňovania daňových výdavkov. Zostatkovou cenou sa v prípade
uplatňovania daňových odpisov z limitovanej vstupnej ceny osobných automobilov podľa
§ 17 ods. 34, uplatňovania daňových odpisov podľa § 24 ods. 8 zákona v nadväznosti na
úpravu výdavkov v § 19 ods. 2 písm. t) zákona rozumie vstupná cena hmotného majetku
znížená o ročné odpisy vypočítané podľa § 27 zákona (pri rešpektovaní výpočtu ročných
odpisov v roku zaradenia hmotného majetku do užívania) bez ohľadu na ich úpravu podľa
uvedených ustanovení (bez vylúčenia časti výdavkov z daňových výdavkov z dôvodu úprav v
§ 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t) zákona).
66. V § 25 ods. 5 písm. c) sa za slovom „predpisu6)“ vypúšťa čiarka a slová „za podmienky,
že neuplatňuje v zdaňovacom období postup podľa § 19 ods. 3 písm. k) druhého bodu“.
K bodu 66 - § 25 ods. 5 písm. c) a [§ 19 ods. 3 písm. k)]
33
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
U daňovníka, ktorý je platiteľom DPH a ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie
koeficientom, sa zavádza povinnosť zahrnutia neodpočítanej DPH, ktorá sa vzťahuje
k hmotnému a nehmotnému majetku do ich vstupnej ceny. Neodpočítaná DPH sa zahrnie do
daňových výdavkov postupne vo forme odpisov.
67. V § 26 ods. 1 druhá veta znie:
„Doba odpisovania je
Odpisová skupina
1
2
3
4
5
6
Doba odpisovania
4 roky
6 rokov
8 rokov
12 rokov
20 rokov
40 rokov.“.
K bodom 67 a 94 – § 26 ods. 1 a príloha č. 1
Úprava vykonaná v nadväznosti na rozdelenie doterajšej odpisovej skupiny 3 s dobou
odpisovania 12 rokov na nové odpisové skupiny 3 a 4, keď do novej odpisovej skupiny
s dobou odpisovania 8 rokov boli preradené vybrané druhy hmotného majetku
technologického charakteru, umožní ich rýchlejšie odpísanie. Zároveň bola doterajšia
odpisovaná skupina 4 rozdelená na nové skupiny 5 a 6, keď do odpisovej skupiny 6 boli
preradené vybrané administratívne typy budov a stavieb s dlhšou dobou odpisovania ako
doteraz. Touto zmenou prichádza k zreálneniu doby odpisovania týchto budov a stavieb
s dobou ich používania.
68. V § 26 ods. 2 sa slová „odsekov 6 až 9“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“ a za prvú
vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri používaní budovy na niekoľko účelov je
na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené
z celkovej úžitkovej plochy.106)“.
K bodu 68 - § 26 ods. 2
Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu odpisovania budov a stavieb prostredníctvom dvoch
odpisových skupín (odpisová skupina 5 a 6). Ak sa budova používa na niekoľko účelov (napr.
na výrobnú aj administratívnu činnosť) pri zaradení do príslušnej odpisovej skupiny je
podstatné a rozhodujúce jej hlavné využitie, ktoré sa stanoví porovnaním úžitkovej plochy v
m2 využívanej na účely podľa odpisovej skupiny 6 k úžitkovej ploche v m2 na ostatné účely
(účely podľa odpisovej skupiny 5).
69. V § 26 odsek 3 znie:
„(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27).
Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok
zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí
daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu
jeho odpisovania.“.
K bodom 69, 75 a 76 - § 26 ods. 3, § 28
Od 1. 1. 2015 sa všetok hmotný majetok odpisuje rovnomernou metódou odpisovania (§ 27)
s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3, kde daňovník môže aj
naďalej využiť zrýchlenú metódu odpisovania, ak sa tak rozhodne.
34
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Príklad 8:
Daňovník v januári 2014 obstaral stroj na výrobu nápojov v hodnote 16 000 eur. Uvedený
majetok sa rozhodol odpisovať zrýchlenou metódou odpisovania 4 roky. Podľa navrhovanej
úpravy sa všetok hmotný majetok od 1.1.2015 odpisuje rovnomernou metódou odpisovania
s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3. Keďže stroj na výrobu
nápojov je zaradený do 1. odpisovej skupiny, je potrebné zmeniť metódu odpisovania zo
zrýchlenej na rovnomernú.
Tabuľka (v eur):
rok
vstupná
cena
zrýchlené
odpisovanie
prechod zo zrýchleného
na rovnomerné
odpisovanie
2014
2015
2016
2017
16 000
16 000
16 000
16 000
4 000
6 000
4 000
2 000
4 000
4 000
4 000
Komentár:
2014: Daňovník uplatní zrýchlený odpis, ktorý vypočíta ako podiel vstupnej ceny (16 000
eur) a priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie v 1. skupine (4).
2015: Zmena metódy odpisovania zo zrýchlenej na rovnomernú. Rovnomerný odpis vypočíta
ako podiel vstupnej ceny (16 000 eur) a počtom rokov (4).
V roku 2016 a 2017 daňovník uplatní rovnomerný odpis. Rozdiel medzi uplatnenými
zrýchlenými a rovnomernými odpismi je 2 000 eur v druhom roku odpisovania (rok 2015), a
tak došlo k presunu neuplatnených odpisov do posledného roku 2017.
70. V § 26 odsek 8 znie:
„(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše
daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny
ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17
ods. 34.“.
71. V § 26 ods. 9 sa slová „odsekov 6, 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“ a vypúšťa
sa tretia veta.
72. V § 26 ods. 10 sa slová „odsekov 6, 7 a 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 6 a 7“.
K bodom 70, 71 a 72 - § 26 ods. 8, 9 a 10
Úprava je vykonaná z dôvodu zjednotenia spôsobu odpisovania hmotného majetku
obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.
Hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje počas doby odpisovania
ustanovenej zákonom a nie počas doby trvania prenájmu, a to metódou rovnomerného alebo
zrýchleného spôsobu odpisovania. Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky
vstupnej ceny ustanovenej podľa zákona, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom
o účtovníctve, pričom sa zohľadní limit vstupnej ceny podľa § 17 ods. 34 u osobných
automobiloch so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.
73. § 26 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
35
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
„(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno
uplatniť pri výkone daňovej kontroly podľa osobitného predpisu128) a v dodatočnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.“.
K bodu 73 - § 26 ods. 11
Vykonanou zmenou sa jednoznačne stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania, resp.
zrušenie prerušenia odpisovania nie je možné uplatniť prostredníctvom dodatočného
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola. To
znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak
v dodatočnom daňovom priznaní po vykonaní daňovej kontroly už nemôže zrušiť prerušenie
odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť. Prerušiť odpisovanie resp. zmeniť
prerušenie odpisovania nie je možné ani pri výkone daňovej kontroly podľa zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
74. V § 27 odsek 1 znie:
„(1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného
majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1
takto:
Odpisová skupina
Ročný odpis
1
1/4
2
1/6
3
1/8
4
1/12
5
1/20
6
1/40.“.
K bodu 74 - § 27 ods. 1
Úprava vykonaná v nadväznosti na nové rozdelenie hmotného majetku do odpisových skupín
podľa prílohy č. 1 a s tým spojená zmena doby odpisovania v § 26 ods. 1.
75. Nadpis § 28 znie: „Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisovej
skupiny 2 a 3“.
76. V § 28 odsek 1 znie:
„(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3
priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Odpisová
skupina
2
3
Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
v prvom roku
v ďalších rokoch
pre zvýšenú
odpisovania
odpisovania
zostatkovú cenu
6
7
6
8
9
8.“.
K bodom 69, 75 a 76 - § 26 ods. 3, § 28
Od 1. 1. 2015 sa všetok hmotný majetok odpisuje rovnomernou metódou odpisovania (§ 27)
s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3, kde daňovník môže aj
naďalej využiť zrýchlenú metódu odpisovania, ak sa tak rozhodne.
Príklad 8:
36
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Daňovník v januári 2014 obstaral stroj na výrobu nápojov v hodnote 16 000 eur. Uvedený
majetok sa rozhodol odpisovať zrýchlenou metódou odpisovania 4 roky. Podľa navrhovanej
úpravy sa všetok hmotný majetok od 1.1.2015 odpisuje rovnomernou metódou odpisovania
s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3. Keďže stroj na výrobu
nápojov je zaradený do 1. odpisovej skupiny, je potrebné zmeniť metódu odpisovania zo
zrýchlenej na rovnomernú.
Tabuľka (v eur):
rok
vstupná
cena
zrýchlené
odpisovanie
prechod zo zrýchleného
na rovnomerné
odpisovanie
2014
2015
2016
2017
16 000
16 000
16 000
16 000
4 000
6 000
4 000
2 000
4 000
4 000
4 000
Komentár:
2014: Daňovník uplatní zrýchlený odpis, ktorý vypočíta ako podiel vstupnej ceny (16 000
eur) a priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie v 1. skupine (4).
2015: Zmena metódy odpisovania zo zrýchlenej na rovnomernú. Rovnomerný odpis vypočíta
ako podiel vstupnej ceny (16 000 eur) a počtom rokov (4).
V roku 2016 a 2017 daňovník uplatní rovnomerný odpis. Rozdiel medzi uplatnenými
zrýchlenými a rovnomernými odpismi je 2 000 eur v druhom roku odpisovania (rok 2015), a
tak došlo k presunu neuplatnených odpisov do posledného roku 2017.
77. V § 30 ods. 1 sa vypúšťa slovo „najviac“.
K bodu 77 - § 30 ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
78. Za § 30b sa vkladá § 30c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠30c
Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj
(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou
osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2
zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii
projektu výskumu a vývoja možno odpočítať súčet
a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj1) v zdaňovacom období,
za ktoré sa podáva daňové priznanie,
b) 25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov podľa § 19 ods. 2 písm. c)
šiesteho bodu a poistného a príspevkov podľa § 19 ods. 3 písm. i) zamestnanca
v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný
pomer, pričom zamestnanec sa podieľa na realizácii projektu výskumu a vývoja, je
občanom členského štátu Európskej únie mladším ako 26 rokov veku a ukončil
príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia
pred menej ako dvomi rokmi,
c) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj1)
zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených
37
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj1)
zahrnovaných do odpočtu.
(2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odseku 1
postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu
podľa § 6 ods. 11.
(3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky
podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov)
daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj1) súvisia s realizáciou
projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a)
až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi)
nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.
(4) Odpočet podľa odseku 1 nemožno uplatniť na výdavky (náklady)
a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií,
b) na služby, licencie1) a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb
s výnimkou výdavkov (nákladov) na
1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky
výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied,120g) právnických osôb
uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej
správy,120h) verejných vysokých škôl70) a štátnych vysokých škôl,70)
2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného
predpisu,120i) ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a
vývoj,120j)
3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.
(5) Odpočet podľa odseku 1 môže využiť daňovník, ktorý
a) v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b,
b) ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj120j) nerealizuje
projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu
a vývoja.
(6) Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa
odseku 1, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a
vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú
názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou
osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku
a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré
sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové
predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky
(náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť
podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri
daňovej kontrole82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo120k) oprávnené vyzvať
daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu
výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní
odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty
na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného
predpisu,120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil
odpočet podľa odseku 1, tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno
a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka,
b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c) dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,
38
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho
ukončení.
(8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal
daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet
podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho
zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom
daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach
bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa
odseku 1 vznikol.
(9) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum
a vývoj,120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu
výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odseku 1, stráca nárok
na odpočet podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať
dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet
podľa odseku 1. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať
dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 120g až 120l znejú:
„120g) Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z.
120h
) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov.
120i
) § 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z.
120j
) § 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z.
120k
) § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
120l
) § 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.“.
K bodu 78- § 30c
Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa okrem existujúcej úľavy na dani podľa
§ 30b zákona zavádza aj nový typ daňového zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov
(nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže
využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú
výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné
odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 25 %. Odpočet
výdavkov (nákladov) možno zvýšiť o ďalších 25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych
nárokov a poistného a príspevkov, ktoré sa vzťahujú k zamestnancom podieľajúcim sa na
projekte výskumu a vývoja. Zvýšenie odpočtu možno využiť v zdaňovacom období, v ktorom
daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer a pred uzatvorením trvalého
pracovného pomeru bol pracovník absolventom strednej alebo vysokej školy. Okrem týchto je
možné využiť ďalší 25 % odpočet výdavkov (nákladov) zahrnovaných do odpočtu, ktoré
prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne prechádzajúcom
zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu. Podmienkou využitia
super odpočtu je, že výdavky (náklady) na výskum a vývoj sú zároveň daňovými výdavkami
podľa § 2 písm. i) zákona.
V odseku 3 sú definované výdavky (náklady) na výskum a vývoj, na ktoré nie je možné
uplatniť odpočet podľa odseku 1. Do odpočtu môžu byť zahrnuté výdavky (náklady), na ktoré
nebola vôbec poskytnutá podpora z verejných financií a v prípade výdavkov (nákladov) na
nakupované služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja len výdavky (náklady)
na služby a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od definovaných výskumných
39
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
pracovísk. Na nakupované nehmotné výsledky výskumu a vývoja je možné využiť odpočet
podľa odseku 1 len v prípade, ak boli nakúpené od daňovníkov, ktorým bolo vydané
osvedčenie o spôsobilosti na základe hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu
a vývoja.
Podľa odseku 4 nie je možné uplatňovať súbeh úľavy na dani podľa § 30b zákona a odpočtu
výdavkov (nákladov) podľa tohto ustanovenia. Taktiež daňovník, ktorý je držiteľom
osvedčenia o spôsobilosti na základe hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu
a vývoja, nemôže využiť odpočet podľa odseku 1 na výdavky (náklady), ktoré mu vznikli pri
projekte výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.
Keďže odpočet výdavkov (nákladov) je možné využiť na výdavky (náklady), ktoré súvisia
s realizáciou projektu výskumu a vývoja, v odseku 5 sa stanovujú náležitosti tohto písomného
dokumentu, ktorý je daňovník povinný predložiť správcovi dane pri daňovej kontrole.
Podľa odseku 6 sa umožňuje daňovníkovi, ktorý si nemohol uplatniť odpočet výdavkov
(nákladov) na výskum a vývoj z dôvodu, že vykázal daňovú stratu, odpočítať tieto výdavky
(náklady) alebo ich zostávajúcu časť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období,
v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach
bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa
odseku 1 vznikol.
Ak podľa odseku 7 daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti na základe
hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja predá nehmotné výsledky
výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom,
uplatňoval odpočet podľa odseku 1, stráca nárok na odpočet v príslušnom zdaňovacom
období a zároveň je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie,
v ktorom odpočet podľa odseku 1 uplatňoval.
79. V § 32 ods. 7 sa slovo „faxu“ nahrádza slovami „e-mailovú adresu“.
K bodu 79 - § 32 ods. 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou tlačív daňových priznaní.
80. V § 34 ods. 5 prvej vete sa za slová „zo základu dane“ vkladajú slová „(čiastkového
základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty
a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4“ a vypúšťajú sa slová „o zápočet dane zaplatenej v
zahraničí,“ a slová „a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň“.
81. V § 34 ods. 10 prvá veta znie:
„Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa §
5 a 6, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 tvorí viac
ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6.“.
K bodom 80, 81 a 93 - § 34 ods. 5 a 10, § 52zd ods. 8
Cieľom navrhovanej úpravy je, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5
a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti. V nadväznosti na túto
úpravu sa mení definícia poslednej známej daňovej povinnosti. Uvedené zmeny sa budú
prvýkrát aplikovať pri výpočte preddavkov na preddavkové obdobie roka 2015, t.j.
preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového
priznania za rok 2014 v roku 2015.
40
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
82. V § 35 ods. 3 písm. a) sa slová „plnení alebo nepeňažné plnenie“ nahrádzajú slovami
„plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné
plnenie“.
K bodu 82- § 35 ods. 3 písm. a)
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancovi nepeňažné plnenie spôsobom podľa § 5 ods. 9
ZDP, musí zrazený preddavok na daň spolu s povinným poistným a príspevkami za
zamestnanca aj zaplatiť. Uvedené platí, aj ak nepeňažné plnenie nepredstavuje väčšiu časť
zdaniteľnej mzdy.
83. V § 35 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia
podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a
odviesť za zamestnanca preddavky na daň.“.
84. V § 39 ods. 2 písm. f) druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa § 5 ods. 3
písm. d)“.
85. V § 39 ods. 9 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „miestne príslušnému“.
K bodu 85 - § 39 ods. 9
Legislatívnotechnická úprava vykonaná v súvislosti s úpravami ustanovenia § 49 ods. 1
zákona s účinnosťou od 1. 1. 2014 za účelom znižovania administratívnej záťaže daňovníkov.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podať prehľad o zrazených preddavkoch
na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii
a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac a tiež hlásenie o vyúčtovaní dane a o
úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to,
či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o
zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse ktorémukoľvek
správcovi dane.
86. V § 42 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o daňovníka, ktorého
zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho
roka“.
K bodu 86 - § 42 ods. 2
Legislatívno-technické spresnenie pri platení štvrťročných preddavkov na daň z príjmov
právnických osôb, ktoré majú zdaňovacie obdobie hospodársky rok.
87. V § 43 ods. 2 sa slová „písm. d) a e)“ nahrádzajú slovami „písm. c) až e)“.
K bodu 87 - § 43 ods. 2
Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb
podľa § 16 ods. 1 písm. c) zdanený daňou vyberanou zrážkou.
88. V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od
držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie.37ab)“.
89. § 43 sa dopĺňa odsekmi 17 a 18, ktoré znejú:
41
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
„(17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca
nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do konca
kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné
plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom
webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť
a) platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka
oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného
plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom
ak platiteľom dane je
1. fyzická osoba, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu
zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo
vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo,
ak jej bolo pridelené,
2. právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné
číslo,
b) držiteľ do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné
plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia,
pričom ak ho poskytol
1. fyzickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho
zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva
závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto
fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,
2. právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové
identifikačné číslo.
(18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného
pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných
plnení do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane,
ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane
neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň
správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto
oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane.
V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie
o zrazení a odvedení dane.“.
K bodom 88, 89 a 92 - § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3 [aj § 8 ods. 1 písm.
l), ods. 3 písm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l)]
Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení, poskytnutých
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu
pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov,
držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej
potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.
V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú
peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi
alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj
legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia
budú zdaňovať osobitným spôsobom.
Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení
zrážkovou daňou, pričom ak ide
- o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,
42
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
- o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.
Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa
navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 zákona, ak pôjde
- o peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s
§ 43 ods. 10 až 12 zákona,
- o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje
podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca
kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné
plnenie prijaté a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje
o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.
K doplneným slovám v § 43 ods. 17 v prvých bodoch „alebo vykonáva závislú činnosť
zamestnanca“: Úprava sa navrhuje v nadväznosti na spresnenie v písmene a) prvom bode, a to
z dôvodu, že nie každý zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zároveň aj
poskytuje zdravotnú starostlivosť (napr. riadiaci a administratívni pracovníci).
Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje
správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom
peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom
v zákone.
Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.
Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ
musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia
zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre
účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia
vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu
založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom
počte účastníkov.
Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na
skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumáciu na podujatí). Organizátor podujatia
uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr.
formou oznámenia na pozvánke).
Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom
podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor
podujatia na žiadosť správcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri
kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na
podujatí a zdôvodní odchýlky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením
pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať
napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľných podujatiach organizovaných v minulosti,
počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie
konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na témy z
diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na
zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými
zdaniteľnými plneniami, preukázanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie
(napríklad e-mailom).
Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym
43
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších
predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické
skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie
klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu
pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1
písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe
[§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním
klinického skúšania.
Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich
sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito
oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály,
pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu
a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.
Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho
zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom
podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa osobitného predpisu je zdaniteľným
príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.
90. V § 46 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa
neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny
štvrťrok nepresiahne 10 eur.“.
K bodu 90 - § 46
Navrhovanou úpravou sa stanovuje minimálna suma nepeňažného plnenia podľa § 43 ods. 17,
z ktorého sa neplatí daň.
91. V § 47 ods. 1 sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „a d)“.
K bodu 91 - § 47 ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
92. V § 49a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Registračná a oznamovacia povinnosť
podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.“.
93. Za § 52zc sa vkladá § 52zd, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠52zd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1) Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od
1. januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1.
januára 2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po
vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia
alebo predĺženia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1.
(2) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, § 18, § 19 ods. 2 písm. t) a
ods. 3 písm. a), b), n) a p), § 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, § 21 ods. 1 písm. h), § 21
ods. 2 písm. m) a n), § 22 ods. 9, 11 a 12, § 24 ods. 8, § 25 ods. 3, § 25 ods. 5 písm. c),
44
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, § 27 ods. 1, § 28, § 30c, § 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení
účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa
začína najskôr 1. januára 2015.
Postup podľa § 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát
použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri
2014.
Ustanovenie § 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát
použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje
na účet výnosov budúcich období po 31. decembri 2014.
Ustanovenie § 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na
úroky plynúce na základe zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.
Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby
odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať
zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra
2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia
rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima39a) k 1. júlu
predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za
zdaňovacie obdobie 2015. Ustanovenie § 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje.
Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú
fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31.
decembra 2014.
Ustanovenie § 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije
pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2014.“.
K bodu 93 - § 52zd
K odseku 1 – nové pravidlá uplatňovania daňových odpisov pri hmotnom majetku
obstaranom formou finančného prenájmu sa od 1. 1. 2015 použijú aj pri hmotnom majetku
obstaranom touto formou na základe zmlúv uzatvorených od 1. 1. 2004. Zo spoločnej správy:
Spresňuje sa prechodné ustanovenie k novým pravidlám odpisovania hmotného majetku
obstaraného formou finančného prenájmu a to konkrétne k nájomným zmluvám uzatvoreným
do 31. 12. 2014. Podľa navrhovaného znenia sa podmienka minimálnej doby trvania nájomnej
zmluvy, ktorá nesmie byť uzatvorená na dobu kratšiu ako 60 % doby odpisovania, nepoužije
na zmluvy uzatvorené do 31. 12. 2014. Doba trvania zmlúv uzatvorených do 31. 12. 2014 sa
však môže skrátiť alebo predĺžiť na základe vzájomnej dohody nájomcu a prenajímateľa.
K odseku 2 – ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov platné od 1. 1. 2015
sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2015.
K odseku 3 – na nepeňažné prímy, ktoré sú súčasťou základu dane za zdaňovacie obdobie
roka 2014 sa použijú ustanovenia platné do 31.12.2014.
K odseku 4 – ustanovenie o úprave základu dane o spätnom prenájme hmotného majetku sa
po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos (príjem) z predaja
majetku zaúčtoval na účet výnosov budúcich období po 31. 12. 2014.
K odseku 5 – pravidlá nízkej kapitalizácie sa po prvýkrát uplatnia u daňovníka, ktorému
zdaňovacie obdobie začína najskôr 1. 1. 2015. Dátum uzatvorenia zmluvy o úvere a pôžičke
vrátane dodatkov nemá vplyv na uplatňovanie tohto ustanovenia.
K odseku 6 – zmenu metódy odpisovania, zmenu odpisovej skupiny, zmenu doby
odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu hmotného majetku zaradeného do
odpisovej skupiny 1, 4, 5 a 6 je daňovník povinný vykonať v zdaňovacom období, ktoré
začína po 31. 12. 2014 a to aj u už odpisovaného hmotného majetku.
45
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
K odseku 7 - v súčasnosti sa suma daňového bonusu zvyšuje rovnakým koeficientom ako
suma životného minima (opatrenie MPSVaR SR) vždy k 1. júlu kalendárneho roka a zostáva
v platnosti do 30. júna nasledujúceho roka. Navrhovaná úprava zvyšuje sumu daňového
bonusu vždy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom ako sa
zvýšila suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Z dôvodu
právnej istoty sa zavádza jednotná suma daňového bonusu počas celého príslušného
zdaňovacieho obdobia.
K odseku 8 - Zmeny v platení preddavkov sa budú prvýkrát aplikovať pri ich výpočte na
preddavkové obdobie roka 2015, t.j. preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí
lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 v roku 2015. Cieľom navrhovanej úpravy
je, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú
charakter pravidelne vykonávanej činnosti. V nadväznosti na túto úpravu sa mení definícia
poslednej známej daňovej povinnosti. Uvedené zmeny sa budú prvýkrát aplikovať pri výpočte
preddavkov na preddavkové obdobie roka 2015, t.j. preddavkové obdobie, ktoré začína prvý
deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 v roku 2015.
94. Príloha č. 1 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1
k zákonu č. 595/2003 Z. z.
ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Odpisová skupina 1
Položka
1-1
1-2
1-3
1-4
1-5
1-6
1-7
KP
01.41.10
01.42.11
01.43.10
01.45.1
01.46.10
01.47.13
13.92.22
1-8
1-9
1-10
1-11
1-12
22.29
23.19.2
23.44
23.9
25.73
1-13
1-14
1-15
1-16
1-17
1-18
26.2
26.3
26.4
26.51
26.7
28.23
Názov
Dojnice živé
Ostatný hovädzí dobytok a byvoly okrem teliat živé
Len: ostatné koňovité zvieratá živé
Ovce a kozy živé
Ošípané živé
Husi živé
Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na
člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši, stany a
kempingový tovar
Ostatné výrobky z plastov
Technické a ostatné sklo
Ostatné keramické výrobky na technické účely
Ostatné nekovové minerálne výrobky
Nástroje okrem
- 25.73.5 - Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie
základne; modely na formy
- 25.73.6 - Ostatné nástroje
Počítače a periférne zariadenia
Komunikačné zariadenia
Spotrebná elektronika
Meracie, testovacie a navigačné zariadenia
Optické a fotografické prístroje a zariadenia
Kancelárske stroje a zariadenia okrem počítačov a periférnych
zariadení
46
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
1-19
1-20
28.24
28.29.3
1-21
1-22
1-23
1-24
1-25
28.3
28.93
28.94
29.10.2
29.10.3
1-26
1-27
1-28
29.10.4
30.92
32.40
1-29
32.9
Ručné nástroje
Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a
meranie
Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku
Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
Osobné automobily
Motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem
trolejbusov a elektrobusov
Motorové vozidlá na prepravu nákladu
Bicykle a vozíky pre invalidov
Hry a hračky okrem
- 32.40.4 - Ostatné hry
Výrobky inde nezaradené
Odpisová skupina 2
Položka KP
Názov
2-1
01.43.10 Len: kone – živé
2-2
13.9
Ostatné textílie okrem
- 13.92.22 - Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné
plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši; stany a
kempingový tovar
2-3
15
Usne a výrobky z usní
2-4
16.23.2 Montované stavby z dreva; ak nie sú samostatnými stavebnými
objektmi pripojenými na inžinierske siete
2-5
22.23.2 Montované stavby z plastov, ak nie sú samostatnými stavebnými
objektmi pripojenými na inžinierske siete
2-6
25.21
Radiátory a kotly ústredného kúrenia
2-7
25.7
Nožiarske výrobky, nástroje a železiarsky tovar okrem
- 25.71.15 - Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich
časti
- 25.73 – Nástroje
2-8
25.9
Ostatné hotové kovové výrobky okrem:
- 25.99.2 - Ostatné výrobky zo základných kovov
2-9
26.52
Hodiny a hodinky
2-10
26.6
Prístroje na ožarovanie, elektromedicínske a elektroterapeutické
prístroje
2-11
27.11.31 Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným
spaľovaním
2-12
27.2
Batérie a akumulátory
2-13
27.3
Drôty a elektroinštalačné zariadenia
2-14
27.4
Elektrické svietidlá
2-15
27.5
Prístroje pre domácnosť
2-16
27.9
Ostatné elektrické zariadenia
2-17
28.11.11 Závesné lodné motory
2-18
28.12
Zariadenia na kvapalný pohon
47
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
2-19
2-20
2-21
2-22
2-23
2-24
2-25
2-26
2-27
2-28
2-29
2-30
2-31
2-32
2-33
2-34
2-35
2-36
2-37
2-38
2-39
2-40
28.13
Ostatné čerpadlá a kompresory
28.22
Zdvíhacie a manipulačné zariadenia
28.25.13 Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre
domácnosti
28.29
Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem
- 28.29.1 – Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje
- 28.29.3 - Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia
na váženie a meranie
28.4
Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie
28.92
Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo
28.95
Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky
28.96
Stroje na výrobu plastov a gumy
28.99
Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené
29.10.3 Len: trolejbusy a elektrobusy
29.10.5 Motorové vozidlá na špeciálne účely
29.2
Karosérie motorových vozidiel; prívesy a návesy
30.20.33 Len vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
30.91.1 Motocykle a prívesné vozíky
30.99
Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
31.0
Nábytok
32.2
Hudobné nástroje
32.3
Športové výrobky
32.40.4 Ostatné hry
32.5
Lekárske a stomatologické nástroje a potreby
Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na
samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15)
- rozvody počítačových sietí
Odpisová skupina 3
Položka KP
3-1
27.1
3-2
3-3
3-4
3-5
3-6
3-7
3-8
Názov
Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné
a ovládacie zariadenia okrem
- 27.11.31 - Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom
s vnútorným spaľovaním
28.11.12 Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory
28.11.13 Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním
28.11.2 Turbíny
28.21.1 Pece, horáky a ich časti
28.25
Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a
okrem
- 28.25.13 – Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá
okrem typov pre domácnosti
28.29.1 Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje
28.91
Stroje pre metalurgiu
Odpisová skupina 4
48
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Položka KP
Názov
4-1
23.61.20 Montované budovy z betónu, ak nie sú samostatnými stavebnými
objektmi pripojenými na inžinierske siete
4-2
25.11.10 Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými stavebnými
objektmi pripojenými na inžinierske siete
4-3
25.29
Ostatné nádrže, zásobníky a kontajnery z kovov
4-4
25.3
Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
4-5
25.4
Zbrane a munícia
4-6
25.71.15 Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti
4-7
25.99.2 Ostatné výrobky zo základných kovov
4-8
30.11
Lode a plavidlá
4-9
30.12
Rekreačné a športové člny
4-10
30.2
Železničné lokomotívy a vozový park
4-11
30.3
Lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia
4-12
30.4
Vojenské bojové vozidlá
4-13
Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri
roky
4-14
2213 KS - Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia
4-15
2224 KS - Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia
4-16
Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom107) okrem § 22 ods. 2
písm. b) druhého bodu
4-17
Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na
samostatné odpisovanie (§ 22 ods. 15)
- klimatizačné zariadenia
- osobné a nákladné výťahy
- eskalátory a pohyblivé chodníky
Odpisová skupina 5
Položka KS
5-1
1
5-2
2
Názov
Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 6
Inžinierske stavby okrem kódov uvedených v odpisových skupinách
4 a 6 a okrem jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených
v odpisových skupinách 2 a 4
Odpisová skupina 6
Položka
6-1
6-2
6-3
6-4
6-5
KS
11
121
1220
126
127
6-6
24
Názov
Bytové budovy
Hotely a podobné budovy
Budovy pre administratívu
Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo
Ostatné nebytové budovy okrem
- 1271 - Nebytové poľnohospodárske budovy
- 1274 – Ostatné budovy inde neuvedené len budovy a kasárne pre
hasičov
Ostatné inžinierske stavby
Poznámky:
49
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
1) Položka - označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 6) a poradové číslo položky v
príslušnej odpisovej skupine.
2) KP - kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) vydanej
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008,
ktorý je rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Ak pre
stručnosť textácie je názov vymedzený inak, rozhodujúci je kód KP.
3) Názov - obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov prevažne s použitím
textácie KP, prípadne textácie KS.
4) KS - kód klasifikácie stavieb vyhlásený vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej
republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.“.
K bodu 94 – príloha č. 1 v súvislosti s § 26 ods. 1
Úprava vykonaná v nadväznosti na rozdelenie doterajšej odpisovej skupiny 3 s dobou
odpisovania 12 rokov na nové odpisové skupiny 3 a 4, keď do novej odpisovej skupiny
s dobou odpisovania 8 rokov boli preradené vybrané druhy hmotného majetku
technologického charakteru, umožní ich rýchlejšie odpísanie. Zároveň bola doterajšia
odpisovaná skupina 4 rozdelená na nové skupiny 5 a 6, keď do odpisovej skupiny 6 boli
preradené vybrané administratívne typy budov a stavieb s dlhšou dobou odpisovania ako
doteraz. Touto zmenou prichádza k zreálneniu doby odpisovania týchto budov a stavieb
s dobou ich používania.
95. Zákon sa dopĺňa prílohou č. 6, ktorá vrátane nadpisu znie:
Príloha č. 6
k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Výpočet navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d)
Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ
vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)], ktorej
prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
kde
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],
PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.
1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako
vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa
vypočíta nasledovne:
ČNP = NP / (1-SD1)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
50
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom.
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,154)
nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov154) vyjadrený desatinným číslom.
2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma
plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:
ČNP = P / (1-SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
P
je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a)],
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu vyjadrená desatinným číslom,
SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu vyjadrená desatinným číslom.
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov,154)
nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov154) vyjadrený desatinným číslom.
Poznámka pod čiarou k odkazu 154 znie:
„154) Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
K bodu 95 – príloha č. 6 [v súvislosti s § 5 ods. 3 písm. d)]
51
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona
zamestnávateľ najprv vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15
písm. a) zákona] podľa prílohy č. 6 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie
progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
kde
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia.
a) 176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo
základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,
b) 1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura
(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,
c) pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.
Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom
navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí základ dane, je hodnota nižšia
alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a)
prvého bodu zákona (19 %).
Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093,
potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o
19 % a zvyšnú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia
(2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a)
druhého bodu zákona.
1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako
vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa
vypočíta nasledovne:
ČNP = NP / (1 - SD1)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1
písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon
52
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) vyjadrený desatinným číslom.
2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma
plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
kde
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],
NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,
SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,
Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o
povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1
písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:
NNP = ČNP / (1 - PP)
kde
NNP je navýšené nepeňažné plnenie,
ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,
PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa
osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov) vyjadrený desatinným číslom.
Príklad 3:
Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur
a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti, pri uplatnení metódy
s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným
spôsobom:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75
ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené
o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]
NNP = ČNP / (1 - PP)
NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1
zákona)
NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací
základ pre platenie odvodov do SP a ZP
53
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)
13,4 % z 3 425,53
= 459,02 eura
Výpočet preddavkov na daň
19 % x 2 918,53
=554,5207
(ČZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995
preddavok na daň
= 566,51 eura
Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň
3 425,53 – 459,02 – 566,51
= 2 400,00 eura
Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP
za zamestnávateľa (zjednodušene)
35,2 % z 3 425,53
= 1 205,78 eura
Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78
= 4 631,31 eura
Príklad 4:
Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu,
ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.
V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia
zamestnávateľ vypočíta NNP:
P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)
P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093
ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)
ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75
ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené
o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]
S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia
o povinné poistné na ZP a SP je možné ČNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť
zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely
sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného
poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku
2015 je 552,08 eur)
NNP = ČNP / (1 - PP)
NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1
zákona)
Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny
vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely výpočtu NNP je možné navýšiť ČNP o
povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné
z peňažného príjmu 134,00 eur.)
NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)
úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura
54
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
vymeriavací základ = 4 120 eur
Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)
13,4 % z 4 120,00
= 552,08 eura
Výpočet preddavkov na daň
19 % x 2 918,53
= 554,5207
(ČZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495
preddavok na daň
= 783,01 eura
Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň
3 384,59 – 418,08 – 566,51
= 2 400,00 eura
Čistý netto peňažný príjem 1 000 – (783,01 – 566,51) – 134
= 649,50 eura
Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP
za zamestnávateľa (zjednodušene)
35,2 % z 4 120
= 1 450,24 eura
Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura
Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.
Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od
zaradenia a kategórie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené
zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).
Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za
poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona],
na nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa poberateľovi predčasného
starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení
dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k)
zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie,
predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1
písm. j) zákona].
Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj
vypočítaná suma navýšenia o povinné poistné zrazené zamestnancovi a odvedené
zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d)
zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia.
V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je
zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.
55
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona
č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č.
288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z.,
zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č.
143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z.
z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č.
264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z.
z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č.
223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z.
z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003
Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona
č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004
Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona
č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004
Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona
č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z.,
zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č.
491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z.
z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č.
193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z.
z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č.
186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z.
z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č.
324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z.
z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č.
447/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z.,
zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č.
35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z.
a zákona č. 219/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 39 sa na konci pripája táto citácia:
„§ 23c ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“.
2. V § 66b sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) kópiu dokumentu alebo časti dokumentu podľa osobitného predpisu.39a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39a znie:
„39a) § 23c zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
56
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Čl. III
Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na
trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 310/1999
Z. z., zákona č. 115/2000 Z. z., zákona č. 128/2002 Z. z., zákona č. 524/2005 Z. z., zákona
č. 215/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 42/2013 Z.
z., zákona č. 361/2013 Z. z., zákona č. 101/2014 Z. z. a zákona č. 199/2014 Z. z. sa dopĺňa
takto:
1. V § 3 ods. 5 písm. b) sa za slovo „pokladnice,“ vkladajú slová „alebo fotokópia potvrdenia
daňového úradu o pridelení daňového kódu virtuálnej registračnej pokladnice“ a na konci
sa pripájajú tieto slová: „alebo virtuálnu registračnú pokladnicu“.
2. V § 5 ods. 4 písm. c) sa za slovo „pokladnice“ vkladajú slová „alebo virtuálnej registračnej
pokladnice“.
3. V § 11 ods. 1 písm. c) sa za slovo „pokladnicu“ vkladajú slová „alebo virtuálnu registračnú
pokladnicu“.
Čl. IV
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č.
561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z.
z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č.
465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z.,
zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č.
440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 463/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 2 odseky 5 až 7 znejú:
„(5) Na účely tohto zákona sa obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa § 1
ods. 1 písm. a) tretieho bodu účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, fyzická osoba
podľa osobitného predpisu4b) a pozemkové spoločenstvo,4c) triedia do veľkostných
skupín takto:
a) mikro účtovná jednotka,
b) malá účtovná jednotka alebo
c) veľká účtovná jednotka.
(6) Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá
spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol
desať.
(7) Do veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá
spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
57
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu
4 000 000 eur,
b) čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol
10 a nepresiahol 50.“.
2.
§ 2 sa dopĺňa odsekmi 8 až 15, ktoré znejú:
„(8) Do veľkostnej skupiny veľkej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá
spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
b) čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol
50.
(9) Celkovou sumou majetku podľa odsekov 6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy
v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3.
(10) Účtovné jednotky podľa odseku 5 sa zatriedia do veľkostnej skupiny na základe
splnenia podmienok podľa odsekov 6 až 8 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná
závierka za príslušné účtovné obdobie, pričom účtovná jednotka posudzuje splnenie
podmienok aj za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Účtovná jednotka
je povinná zmeniť zatriedenie do inej veľkostnej skupiny od nasledujúceho
účtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich účtovných
obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĺňať podmienky podľa odsekov 6
až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podľa
odsekov 6 až 8 sa pri zmene účtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie
účtovné obdobie podľa § 3 ods. 5.
(11) Novovzniknutá účtovná jednotka sa zatriedi do veľkostnej skupiny na základe
vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veľkostnej skupine aj v bezprostredne
nasledujúcom účtovnom období, pričom nepostupuje podľa odseku 12.
(12) Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, môže
postupovať ako malá účtovná jednotka.
(13) Odseky 5 až 12 sa nevzťahujú na účtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b
alebo je subjektom verejného záujmu.
(14) Na účely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie účtovná jednotka,
ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom
trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky,
poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej
správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková
dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných
papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia
elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový
fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie29db) a účtovná jednotka uvedená v
§ 17a ods. 2.
58
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
(15) Na účely tohto zákona sa do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja
výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj
iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je
dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.“.
3. V § 4 ods. 2 sa za slová „týchto položiek“ vkladajú slová „a štruktúre účtovnej závierky“.
4.
V § 17 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením
ministerstva,“.
Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g).
5.
V § 17a ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „Exportno-importná banka Slovenskej
republiky,“.
6.
V § 17a ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 1 písm. a) druhom bode sa vypúšťajú slová „pričom
čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov,
poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po
odpočítaní zliav,“.
7.
V § 19a ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „Európskej únie (ďalej len „členský štát“)“.
8.
V § 22 ods. 10 písm. b) sa vypúšťajú slová „pričom čistým obratom na tento účel sú
výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, z poskytnutých služieb a iné výnosy
súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav,“.
9.
V § 23 ods. 1 sa vypúšťajú slová „(ďalej len „správca registra“)“ a na konci sa pripája
táto veta: „Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva
DataCentrum (ďalej len „prevádzkovateľ registra“).“.
10. V § 23 sa odsek 2 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.“.
11. V § 23 ods. 4 a 7, § 23a ods. 9, § 23b a 23c sa slovo „správca“ vo všetkých tvaroch
nahrádza slovom „prevádzkovateľ“ v príslušnom tvare.
12. V § 23 ods. 4 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).
13. V § 23 sa odsek 6 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) Exportno-importná banka Slovenskej republiky.“.
14. V § 23a ods. 2 sa slová „písm. c) až i)“ nahrádzajú slovami „písm. c) až j)“, slová „písm.
a) a b)“ sa nahrádzajú slovami „písm. a), b) a k)“ a za slová „Garančný fond investícií“
sa vkladá čiarka a slová „Exportno-importná banka Slovenskej republiky“.
15. V § 23a ods. 4 sa vypúšťajú slová „uvedie, že“.
59
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
16. V § 23a ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Vzor oznámenia o dátume schválenia
účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo
oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.
17. V § 23a ods. 5 druhej vete sa vypúšťajú slová „uvedie, že“ a vypúšťa sa posledná veta.
18. V § 23b odsek 1 znie:
„(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, účtovná závierka a oznámenie o dátume schválenia
účtovnej závierky vyhotovené v listinnej podobe sa doručujú daňovému úradu. Daňový
úrad účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky prijaté
v listinnej podobe prevedie do elektronickej podoby a overí, či majú správne vyplnené
všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti
podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g) a či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17
ods. 3 alebo ods. 4. Ak účtovná jednotka nevyplnila všeobecné náležitosti správne alebo
doručené podanie bolo neúplné a chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4,
daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o
následkoch spojených s ich neodstránením. Dokumenty prevedené do elektronickej
podoby postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu
najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov.“.
19. V § 23b ods. 3 posledná veta znie:
„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky overí, či doručená účtovná závierka
a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky obsahujú správne vyplnené
všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), vyplnené všeobecné náležitosti
podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), či účtovná závierka obsahuje všetky súčasti podľa § 17
ods. 3 alebo ods. 4 a overí, či dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. f) až j) obsahujú
správne vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) a postúpi ich bez
zbytočného odkladu prevádzkovateľovi registra; ak účtovná jednotka nevyplnila správne
všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) alebo nevyplnila všeobecné
náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), postupuje daňový úrad podľa odseku 1.“.
20. V § 23b ods. 5 prvej vete sa vypúšťajú slová „a oznámenia podľa § 23a ods. 4“ a slová „a
oznámenia“.
21. V § 23b ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak účtovná závierka neobsahuje správne
vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b), neobsahuje vyplnené
všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až g), ak je uložená v listinnej podobe
alebo vyplnené všeobecné náležitosti podľa § 17 ods. 2 písm. c) až f), ak je uložená
v elektronickej podobe a neobsahuje všetky súčasti podľa § 17 ods. 3 alebo ods. 4
a nedostatky neboli odstránené ani na výzvu daňového úradu, považuje sa za
nedoručenú.“.
22. V § 23b odsek 6 znie:
„(6) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokumentov, po
uložení dokumentov v registri, prevádzkovateľ registra oznámi pochybnosti daňovému
úradu a ten účtovnú jednotku vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote
a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením.“.
60
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
23. V § 23c ods. 3 písm. b) a c) sa za slovo „dokumentov“ vkladajú slová „alebo časti
dokumentov“.
24. V § 23c ods. 5 sa za slovo „dokument“ vo všetkých tvaroch vkladajú slová „alebo časť
dokumentu“ v príslušnom tvare.
25. V § 23c ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety: „Účtovná jednotka môže o kópiu
dokumentu alebo časti dokumentu, ktoré sa jej týkajú, požiadať osobne aj na okresnom
úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.29o)
Kópiu dokumentu alebo časti dokumentu vydá účtovnej jednotke do uloženia dokumentu
v registri daňový úrad.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29o znie:
„29o) § 66b ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov.“.
26. V § 38 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo
nevyhovela výzve podľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom
rozsahu,“.
27. Za § 39j sa vkladá § 39k, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠39k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, postupuje podľa § 2 ods.
5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát od 1. januára 2015, pričom
posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5 až 14 k 31. decembru 2014.
(2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, postupuje podľa § 2
ods. 5 až 14 v znení účinnom od 1. januára 2015 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý
začína v priebehu roka 2015, pričom posudzuje splnenie podmienok podľa § 2 ods. 5
až 14 ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015.
(3) Účtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro účtovnú jednotku, sa
považuje za mikro účtovnú jednotku podľa zákona v znení účinnom od 1. januára
2015.
(4) Účtovná jednotka, ktorá podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa
rozhodla, že sa nebude považovať za mikro účtovnú jednotku, sa od 1. januára 2015
považuje za malú účtovnú jednotku.“.
28. Príloha sa dopĺňa bodom 11, ktorý znie:
„11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných
účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach
určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady
2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6.
2013).“.
61
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Čl. V
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z,
zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. a zákona č.
463/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa číslo „65,4“ nahrádza číslom „68,5“.
2.
Za § 7c sa vkladá § 7d, ktorý znie:
㤠7d
Daňové úrady rozdelia a poukážu výnos dane obciam podľa § 2 v znení účinnom od 1.
januára 2015 prvýkrát v januári 2015.“.
Čl. VI
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č.
538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z.
z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č.
653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z.
z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č.
8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z.,
zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č.
313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z.,
zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z. a zákona č.
185/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 79 ods. 1 písm. o) sa slová „dokladom sa rozumie príjmový pokladničný doklad, ak
ide o hotovostnú platbu, alebo faktúra, ak ide o bezhotovostný prevod“ nahrádzajú
slovami „dokladom sa rozumie pri hotovostnej platbe pokladničný doklad, ak je
poskytovateľ povinný takýto doklad vydať podľa osobitného predpisu,50a) alebo príjmový
pokladničný doklad, ak poskytovateľ nie je povinný takto prijatú platbu evidovať
elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou a pri
bezhotovostnom prevode faktúra“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.“.
2.
V § 79 ods. 1 písm. u) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak tieto údaje nie sú uvedené na
pokladničnom doklade vydanom podľa osobitného predpisu,50a)“.
62
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Čl. VII
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z.,
zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č.
460/2007 Z. z, zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z.
z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č.
460/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z.,
zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. a zákona č.
268/2014 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 8 ods. 2 tretia veta znie:
„Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a)
nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná
sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z
pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok
najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa
§ 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení.11)“.
2.
V § 8 odsek 5 znie:
„(5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a)
ustanovená podľa odseku 2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa
odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba
dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) ustanovená podľa odseku 2
presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná
sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba
dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej
sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm.
b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení,11) uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov
podľa odseku 1.“.
Čl. VIII
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z., zákona č.
537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 207/2009 Z.
z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č.
192/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z.
z., zákona č. 441/2012 Z. z. a zákona č. 207/2014 Z. z. sa mení takto:
§ 10 znie:
㤠10
Colný úrad Bratislava na celom území Slovenskej republiky plní tieto úlohy:
a) vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o
pôvode tovaru,
63
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
b) rozhoduje v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice podľa osobitného
predpisu,29a)
c) vykonáva technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.29b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 29a a 29b znejú:
„29a) § 4b zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
29b
) § 17a zákona č. 289/2008 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.“.
Čl. IX
Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona
č. 478/2009 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 84/2010 Z. z., zákona č. 374/2010 Z.
z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 227/2011 Z. z., zákona č. 228/2011 Z. z., zákona č.
547/2011 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z. a zákona č. 135/2013 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 21 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16) Žiadateľ o udelenie alebo zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie
hazardných hier, pri ktorých sa používajú technické zariadenia podľa § 1 ods. 1 písm. c)
určené podľa druhej vety, je povinný predkladať ministerstvu o týchto zariadeniach
vybrané údaje. Druh zariadení, formu, štruktúru predkladaných údajov a spôsob ich
predkladania určí ministerstvo a zverejní na svojom webovom sídle.“.
2.
V § 37 ods. 1 písm. i) sa slová „všetkých hazardných hrách v kasíne“ nahrádzajú slovami
„hazardných hrách v kasíne, ktorými sú stolové hry a hazardné hry prevádzkované
prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi,“.
3.
V § 37 ods. 1 písmeno j) znie:
„j) hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe
individuálnej licencie udelenej obcou 2 100 eur za kalendárny rok a za každý výherný
prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas
kalendárneho roka; pri výherných prístrojoch prevádzkovaných na základe individuálnej
licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne za každý takýto výherný prístroj bez
ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka 4 200 eur za kalendárny
rok do štátneho rozpočtu a 800 eur za kalendárny rok do rozpočtu obce, v ktorej sa
nachádza takýto výherný prístroj, pričom na spôsob, lehoty a ďalšie podmienky úhrady
odvodov do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce sa pri takomto výhernom prístroji
použijú ustanovenia odsekov 8 a 9,“.
4.
V § 37 ods. 1 písm. l) sa za slová „videohrách za každý terminál“ vkladajú slová „vrátane
terminálov prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie
hazardných hier v kasíne“ a za slová „a za každý“ sa vkladá slovo „takýto“.
5. § 42 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
64
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
„(3) Za účasť orgánu dozoru sa pri žrebovaní číselnej lotérie s názvom Eurojackpot
považuje účasť orgánu dozoru u prevádzkovateľa tejto hazardnej hry pri úkonoch
súvisiacich s prijímaním verejne vyžrebovaných čísel, rozdeľovaním výhier a
vyhlasovaním výhier. Orgán dozoru osvedčuje, že postup prevádzkovateľa pri úkonoch
podľa prvej vety je v súlade s udelenou individuálnou licenciou, herným plánom a týmto
zákonom.“.
6. V § 43 ods. 4 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„to neplatí pri číselnej lotérii s názvom Eurojackpot,“.
7. Za § 58j sa vkladá § 58k, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠58k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. i), j) a l) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát
použijú na úhradu odvodov za mesiac január 2015.“.
Čl. X
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č.
331/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 361/2013 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 písm. a) sa za slovo „pokladnice“ vkladajú slová „a virtuálnej registračnej
pokladnice“.
2.
V § 1 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) konanie o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice.“.
3.
V § 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) virtuálnou registračnou pokladnicou prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na jeho webovom sídle
komunikujúce prostredníctvom koncového zariadenia,“.
Doterajšie písmená b) až ze) sa označujú ako písmená c) až zf).
4.
V § 2 písm. l) sa vypúšťajú slová „a ktoré je uvedené v knihe elektronickej registračnej
pokladnice,“.
5.
V § 2 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „a kódom virtuálnej registračnej
pokladnice kód pridelený daňovým úradom“.
65
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
6.
V § 2 písm. p) druhom bode a písm. v), § 3 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1 prvej vete, § 16a písm.
h) a r), § 16b ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) sa za slovo „pokladnici“ vkladajú slová
„alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici“.
7.
V § 2 písm. w) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo vo virtuálnej registračnej
pokladnici od začiatku jej používania“.
8.
V § 2 písmeno x) znie:
„x) pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený
tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad
o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad za vrátené zálohované obaly
vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou; pokladničným dokladom je aj
doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou,“.
9.
§ 2 sa dopĺňa písmenom zg), ktoré znie:
„zg) koncovým zariadením elektronické zariadenie, ktoré umožňuje prístup do prostredia
virtuálnej registračnej pokladnice a tlač pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4a
ods. 3 písm. b), intervalovej uzávierky a prehľadovej uzávierky.“.
10. Nadpis § 3 znie: „Povinnosť evidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou
alebo virtuálnou registračnou pokladnicou“.
11. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) bezhotovostné prijímanie platieb z predaja tovaru alebo poskytovania služieb.“.
12. V § 3 ods. 3 sa za slovo „pokladnice“ vkladajú slová „alebo do virtuálnej registračnej
pokladnice“.
13. V § 3 ods. 4 prvej vete, § 16a písm. a), b) a j) a § 16b ods. 7 až 9 sa za slovo
„pokladnicu“ vkladajú slová „alebo virtuálnu registračnú pokladnicu“.
14. V § 3 ods. 4 tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo virtuálna registračná
pokladnica, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4a“.
15. V § 3 ods. 6 písm. c) sa za slovo „pokladnici“ vkladajú slová „alebo vo virtuálnej
registračnej pokladnici“.
16. V § 4 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) typ elektronickej registračnej pokladnice, na ktorý Colný úrad Bratislava vydal
rozhodnutie o splnení požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len
„rozhodnutie o certifikácii“) podľa odsekov 2 až 4,“.
17. V § 4 ods. 1 písm. b) tretí bod znie:
„3. na ktorú boli akreditovanou osobou10) vystavené doklady deklarujúce splnenie
technických požiadaviek v procese posudzovania zhody ustanovených osobitným
predpisom.11)“.
18. V § 4 ods. 2 písm. a) treťom bode sa slová „v procese certifikácie akreditovaná osoba;10)“
nahrádzajú slovami „v konaní o certifikácii Colný úrad Bratislava;“.
66
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
19. V § 4 ods. 2 písm. b) bode 15 sa slová „v procese certifikácie ich odsúhlasí akreditovaná
osoba,10)“ nahrádzajú slovami „v konaní o certifikácii ich odsúhlasí Colný úrad
Bratislava,“ a slová „akreditovanou osobou“ sa nahrádzajú slovami „Colným úradom
Bratislava“.
20. V § 4 ods. 6 sa slová „v procese certifikácie elektronickej registračnej pokladnice
predložiť akreditovanej osobe10)“ nahrádzajú slovami „v konaní o certifikácii predložiť
Colnému úradu Bratislava“, slová „akreditovanej osobe10)“ sa nahrádzajú slovami
„Colnému úradu Bratislava“, vypúšťa sa druhá veta a slová „certifikátu na elektronickú
registračnú pokladnicu Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len
„finančné riaditeľstvo“)“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutia o certifikácii Colnému
úradu Bratislava“.
21. V § 4 odsek 10 znie:
„(10) Ak Colný úrad Bratislava zruší rozhodnutie o certifikácii, je povinný o tejto
skutočnosti bez zbytočného odkladu písomne informovať podnikateľa.“.
22. Za § 4 sa vkladajú § 4a a 4b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠4a
Požiadavky na virtuálnu registračnú pokladnicu
(1) Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len virtuálnu
registračnú pokladnicu, ktorá je zriadená na webovom sídle finančného riaditeľstva;
na jedno predajné miesto môže byť vytvorený len jeden prístup do virtuálnej
registračnej pokladnice.
(2) Podnikateľ môže používať virtuálnu registračnú pokladnicu, len ak počet vydaných
pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci nie je viac ako 1 000.
(3) Virtuálna registračná pokladnica musí umožňovať
a) vytlačenie ochranného znaku a unikátneho identifikačného kódu pokladničného
dokladu vygenerovaného virtuálnou registračnou pokladnicou len na
pokladničnom doklade, a to až po vytlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1,
2 a 7,
b) vytlačenie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo
„VKLAD“ tak, aby tieto neobsahovali ochranný znak,
c) vytlačenie dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ tak, aby
obsahoval v každom treťom riadku tohto dokladu slová „NEPLATNÝ
DOKLAD“,
d) evidenciu tržieb minimálne v dvoch rozdielnych menách,
e) vytlačenie všetkých znakov slovenskej abecedy a interpunkčných znamienok,
f) vytlačenie pokladničného dokladu,
g) vyhotovenie a vytlačenie intervalovej uzávierky a prehľadovej uzávierky,
h) záznam údajov o sume vrátení tovaru, sume záporných položiek a sume
poskytnutých zliav a záznam údajov o počte vrátení tovaru, počte záporných
položiek a počte poskytnutých zliav,
i) vytlačenie kópie originálu pokladničného dokladu tak, aby tento neobsahoval
ochranný znak a ani unikátny identifikačný kód pokladničného dokladu
vygenerovaný virtuálnou registračnou pokladnicou,
j) vytlačenie kódu virtuálnej registračnej pokladnice na pokladničnom doklade
a doklade podľa písmena b), na intervalovej uzávierke a prehľadovej uzávierke,
67
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
k) zmenu sadzby dane z pridanej hodnoty a zmenu meny,
l) získať údaje potrebné na plnenie povinností vyplývajúcich z osobitných
predpisov.13)
(4) Tlačiareň, ktorá bude komunikovať s virtuálnou registračnou pokladnicou, musí
umožňovať vytlačenie tlačových výstupov čitateľných po dobu piatich rokov od
konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.
§ 4b
Konanie o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice
(1) Konanie o certifikácii začína na základe žiadosti výrobcu, dovozcu alebo distribútora
elektronickej registračnej pokladnice doručenej Colnému úradu Bratislava spolu
s elektronickou registračnou pokladnicou alebo fiskálnou tlačiarňou, ak fiskálna
tlačiareň má byť certifikovaná ako samostatné elektronické registračné zariadenie.
Prílohou žiadosti sú najmä doklady deklarujúce zhodu výrobku s technickými
požiadavkami podľa osobitného predpisu,11) výkresová dokumentácia vrátane schém
zapojenia, výrobná dokumentácia zariadenia, používateľský a servisný manuál
a vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne;
vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne bude
Colnému úradu Bratislava zapožičaný počas celej doby výroby elektronickej
registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne a desať rokov bezprostredne
nasledujúcich po roku, v ktorom sa skončila výroba elektronickej registračnej
pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne. Výrobca, dovozca alebo distribútor
elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne, v prospech ktorého
bol certifikát vydaný, je povinný na výzvu Colného úradu Bratislava vymeniť
vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne za
rovnaký model.
(2) Pri vydávaní rozhodnutia o certifikácii Colný úrad Bratislava prihliada aj na
technickú dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje splnenie
technických požiadaviek ustanovených osobitným predpisom,11) pričom fiskálna
tlačiareň podľa § 2 písm. g) môže byť certifikovaná v rámci elektronickej
registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako celok, ale aj ako
samostatné elektronické registračné zariadenie.
(3) Colný úrad Bratislava po posúdení predložených dokladov a overení splnenia
požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu podľa odseku 2 a § 4 ods. 2 až 4,
vydá rozhodnutie o certifikácii. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať
odvolanie.
(4) Ak elektronická registračná pokladnica nespĺňa požiadavky podľa odseku 2 a § 4
ods. 2 až 4 alebo výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej
pokladnice nepredložil na výzvu Colného úradu Bratislava všetky doklady, ktoré sú
nevyhnutné na posúdenie splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú
pokladnicu, Colný úrad Bratislava žiadosti výrobcu, dovozcu alebo distribútora
elektronickej registračnej pokladnice nevyhovie a vydá rozhodnutie o nesplnení
požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu.
(5) Certifikácii podlieha aj akákoľvek zmena, ktorá má vplyv na splnenie požiadaviek na
elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň podľa odseku 2 a § 4
ods. 2 až 4, pričom sa primerane postupuje podľa odsekov 1 až 4.
(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 môže výrobca, dovozca alebo distribútor
elektronickej registračnej pokladnice podať odvolanie.
68
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
(7) Odvolacím orgánom je finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného
riaditeľstva, je odvolacím orgánom prezident finančnej správy, ktorý rozhoduje na
základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.
(8) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného riaditeľstva, prezident
finančnej správy na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Finančné
riaditeľstvo nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po
uplynutí jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(9) Návrh na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník
konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:
„13) Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.“.
23. V § 5 ods. 2 písm. c) sa slová „akreditovanou osobou10)“ nahrádzajú slovami „Colným
úradom Bratislava“.
24. V § 6 ods. 8 sa slová „svojej internetovej stránke“ nahrádzajú slovami „svojom webovom
sídle“.
25. V § 7 ods. 1 písm. a) treťom bode sa slová „bol vydaný certifikát“ nahrádzajú slovami
„bolo vydané rozhodnutie o certifikácii“.
26. V § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo „certifikátu“ nahrádza slovami „rozhodnutia o certifikácii“.
27. Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠7a
Registrácia podnikateľa a začatie používania virtuálnej registračnej pokladnice
(1) Podnikateľ môže používať virtuálnu registračnú pokladnicu až po registrácii na
daňovom úrade a po pridelení kódu virtuálnej registračnej pokladnice; podnikateľa
zaregistruje a kód virtuálnej registračnej pokladnice pridelí ktorýkoľvek daňový
úrad. Na účely registrácie a na účely pridelenia kódu virtuálnej registračnej
pokladnice podnikateľ predloží písomnú žiadosť; ak sa žiadosť o registráciu podáva
elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme podľa osobitného
predpisu.19) Po overení údajov daňový úrad bez zbytočného odkladu podnikateľa
zaregistruje a pridelí kód virtuálnej registračnej pokladnice.
(2) Po zaregistrovaní podnikateľa daňový úrad odovzdá podnikateľovi prihlasovacie
údaje, ktoré bude podnikateľ používať na prístup do virtuálnej registračnej
pokladnice.
(3) Podnikateľ je povinný oznámiť daňovému úradu zmenu predajného miesta, ak je
odlišné od miesta podnikania v lehote podľa osobitného predpisu14) za účelom
vykonania zmeny tohto údaja v evidencii daňového úradu.“.
28. V § 8 ods. 1 prvej vete a § 16a písm. a) sa za slovo „pokladnicou“ vkladajú slová „alebo
virtuálnou registračnou pokladnicou“.
29. V § 8 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo kód virtuálnej registračnej
pokladnice“.
69
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
30. V § 8 ods. 2 sa za slová „ôsmeho bodu“ vkladajú slová „a § 4a ods. 3 písm. b)“.
31. V § 8 odsek 4 znie:
„(4) Pri vrátení platby za vrátený tovar, za tovar alebo poskytnutú službu pri ich
reklamácii, za neposkytnutú službu alebo za vrátené zálohované obaly je podnikateľ
povinný odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho vytlačení
v elektronickej registračnej pokladnici a pri prerušení prevádzky elektronickej
registračnej pokladnice odovzdať kupujúcemu originál paragónu. Podnikateľ je povinný
rovnako postupovať aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice.“.
32. V § 8 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Podnikateľ je povinný primerane postupovať
aj pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice.“.
33. § 8 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Podnikateľ, ktorý používa virtuálnu registračnú pokladnicu, môže vytlačiť iba jeden
originál pokladničného dokladu.
(7) Pokladničný doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou obsahuje údaje
podľa odseku 1 a unikátny identifikačný kód vygenerovaný virtuálnou registračnou
pokladnicou.“.
34. V § 9 ods. 1 sa za slová „ôsmeho bodu“ vkladajú slová „alebo § 4a ods. 3 písm. b)“ a na
konci sa pripájajú tieto slová: „a zabezpečiť ochranu prihlasovacích údajov k virtuálnej
registračnej pokladnici proti ich zneužitiu, strate alebo odcudzeniu“.
35. Nadpis § 10 znie: „Prerušenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice alebo
virtuálnej registračnej pokladnice“.
36. § 10 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Postup podľa odsekov 4 a 5 sa rovnako uplatní aj pri používaní virtuálnej
registračnej pokladnice.
(7) Ak dôjde k poruche koncového zariadenia je podnikateľ povinný obnoviť prevádzku
tohto zariadenia do 48 hodín od vzniku poruchy.“.
37. V § 12 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Intervalová uzávierka vyhotovená virtuálnou
registračnou pokladnicou obsahuje kód virtuálnej registračnej pokladnice a údaje podľa
odseku 2 písm. a), c) až f) a h) až t).“
38. § 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Podnikateľ, ktorý používa virtuálnu registračnú pokladnicu, nemá povinnosť
vyhotovovať dennú uzávierku.“.
39. V § 15 ods. 5 prvá veta znie:
„Podnikateľ je povinný po zrušení rozhodnutia o certifikácii podľa § 4 ods. 10 ukončiť
prevádzku elektronickej registračnej pokladnice v lehote do 30 dní od doručenia
informácie o zrušení rozhodnutia o certifikácii19) Colným úradom Bratislava.“.
40. Za § 15 sa vkladá § 15a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15a
Ukončenie používania virtuálnej registračnej pokladnice
70
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
(1) Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenie používania virtuálnej registračnej
pokladnice daňovému úradu najneskôr do troch pracovných dní od ukončenia jej
používania. Daňový úrad v deň oznámenia zruší prístup do virtuálnej registračnej
pokladnice.
(2) Daňový úrad zruší prístup do virtuálnej registračnej pokladnice aj, ak podnikateľ
oznámi stratu prihlasovacích údajov alebo ak stratu zistí daňový úrad alebo colný
úrad; rovnako sa postupuje aj, ak daňový úrad alebo colný úrad zistí zneužitie alebo
odcudzenie prihlasovacích údajov.
(3) Ak podnikateľ chce opätovne používať virtuálnu registračnú pokladnicu, je povinný
postupovať podľa § 7a.
(4) Ak podnikateľ prekročí počet vydaných pokladničných dokladov podľa § 4a ods. 2,
finančné riaditeľstvo posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje po skončení mesiaca,
v ktorom došlo k prekročeniu tohto počtu, ukončí používanie virtuálnej registračnej
pokladnice. Podnikateľ je povinný najneskôr v deň nasledujúci po ukončení
používania virtuálnej registračnej pokladnice podľa prvej vety začať používať
elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 4.
Opätovné používanie virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné.“.
41. V § 16a písm. c) sa slová „§ 4 ods. 1 až 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 až 4 alebo
virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4a“.
42. V § 16a písmeno e) znie:
„e) zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej
pokladnici, ale neodovzdá pokladničný doklad podľa § 8 ods. 1, 2 a 7,“.
43. V § 16a písm. f) sa slová „ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „ods. 1, 2 a 7“.
44. V § 16a písm. o) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ods. 6“.
45. V § 16a písm. p) sa slová „§ 9“ nahrádzajú slovami „§ 7a ods. 3, § 9 alebo § 10 ods. 7“.
46. V § 16a písm. w) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ukončenie používania
virtuálnej registračnej pokladnice podľa § 15a ods. 1“.
47. V § 16a písm. ae) sa slová „akreditovanou
úradom Bratislava“.
osobou“ nahrádzajú slovami „Colným
48. Nadpis nad § 16b znie: „Sankcie“.
49. V § 16b ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pokutu rozhodnutím
na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil.“.
50. V § 16b sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu na mieste rozhodnutím podľa odseku
6, uloží aj zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť
používať elektronickú registračnú pokladnicu na predajnom mieste, a to od okamihu
odovzdania rozhodnutia osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala
zápisnica, najviac však na 72 hodín. Daňový úrad alebo colný úrad zákaz predávať tovar
alebo poskytovať službu, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú
71
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
registračnú pokladnicu na predajnom mieste, neuloží, ak by tým došlo k ohrozeniu života
alebo zdravia osôb, ale predajné miesto na 72 hodín označí oznámením, v ktorom uvedie,
že na tomto predajnom mieste došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej
registračnej pokladnice. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný
účinok. Ustanovenia prvej až tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na uloženie pokuty a
zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu na predajnom mieste aj pri používaní
virtuálnej registračnej pokladnice.“.
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
51. V § 16b ods. 9 sa za slová „odseku 7“ vkladajú slová „alebo odseku 8“.
52. V § 16b ods. 10 sa slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 9“.
53. § 17 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Na konanie o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak § 4b neustanovuje inak.“.
54. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠17a
Zabezpečenie a prepadnutie elektronickej registračnej pokladnice
(1) Colný úrad alebo daňový úrad môže zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu,
ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej
pokladnici alebo v kontrolnom zázname.
(2) Colný úrad Bratislava za účelom preverenia podozrenia podľa odseku 1 vykoná
technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice.
(3) Počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice je podnikateľ pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služby povinný postupovať podľa § 10 ods. 3 až 5 alebo
používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená do prevádzky
podľa § 7.
(4) Podnikateľ, ktorý počas zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice
postupoval podľa § 10 ods. 3 až 5, je povinný po zrušení rozhodnutia o zabezpečení
elektronickej registračnej pokladnice zaevidovať údaje z vyhotovených paragónov
do elektronickej registračnej pokladnice v lehote podľa § 10 ods. 5.
(5) Colný úrad alebo daňový úrad, ktorý elektronickú registračnú pokladnicu
zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice do
15 dní od vykonania technickej expertízy podľa odseku 2, ktorej výsledky
preukázali, že došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici
alebo v kontrolnom zázname.
(6) Podnikateľ, ktorému bola zabezpečená elektronická registračná pokladnica, je
povinný po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí elektronickej
registračnej pokladnice kópie paragónov archivovať podľa § 9 ods. 4; ak bude
podnikateľ naďalej predávať tovar alebo poskytovať službu podľa prílohy č. 1, je
povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola uvedená
do prevádzky podľa § 7.
(7) Colný úrad alebo daňový úrad postupuje pri zabezpečení a prepadnutí elektronickej
registračnej pokladnice primerane podľa osobitného predpisu.20a)“.
72
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
Poznámka pod čiarou k odkazu 20a znie:
„20a) § 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
55. Za § 18ca sa vkladá § 18cb, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠18cb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1) Podnikateľ, ktorý poskytuje služby uvedené v prílohe č. 1 pod kódmi 45.20 Oprava
a údržba motorových vozidiel, a to len pri oprave nákladných motorových vozidiel,
45.40 Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva, 49.32
Taxislužba, 55.10 Hotelové a podobné ubytovanie, 55.20 Turistické a iné krátkodobé
ubytovanie, 55.30 Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány, 55.90 Ostatné
ubytovanie, 56.10 Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál, a to len pri
poskytovaní školského stravovania, 65.11 Životné poistenie, 65.12 Neživotné
poistenie, 69.10 Právne činnosti, 69.20 Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie
účtovných kníh; daňové poradenstvo, 70.10 Vedenie firiem, 70.21 Služby v oblasti
styku a komunikácie s verejnosťou, 70.22 Poradenské služby v oblasti podnikania
a riadenia, 71.11 Architektonické činnosti, 71.12 Inžinierske činnosti a súvisiace
technické poradenstvo, 71.20 Technické testovanie a analýzy, 73.11 Reklamné
agentúry, 73.12 Predaj vysielacieho času, 73.20 Prieskum trhu a verejnej mienky,
74.10 Špecializované dizajnérske činnosti, 74.30 Prekladateľské a tlmočnícke
činnosti, 75.00 Veterinárne činnosti, 78.10 Činnosti agentúr sprostredkujúcich
zamestnania, 78.20 Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnanie na dobu určitú,
78.30 Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov, 79.11 Činnosti cestovných agentúr,
79.12 Činnosti cestovných kancelárií, 79.90 Ostatné rezervačné služby a súvisiace
činnosti, 80.10 Súkromné bezpečnostné služby, 80.20 Služby spojené
s prevádzkovaním bezpečnostných systémov, 80.30 Pátracie služby, 86.10 Činnosti
nemocníc, 86.21 Činnosti všeobecnej lekárskej praxe, 86.22 Činnosti špeciálnej
lekárskej praxe, 86.23 Zubná lekárska prax, 86.90 Ostatná zdravotná starostlivosť,
93.11 Prevádzka športových zariadení, s výnimkou prevádzky krytých a nekrytých
kúpalísk, 93.12 Činnosti športových klubov, 95.11 Oprava počítačov a periférnych
zariadení, 95.12 Oprava komunikačných zariadení, 95.21 Oprava spotrebnej
elektroniky, 95.22 Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu, 95.23
Oprava obuvi a koženého tovaru, 95.24 Oprava nábytku a domácich zariadení, 95.25
Oprava hodín, hodiniek a šperkov, 95.29 Oprava iných osobných potrieb a potrieb
pre domácnosti, 96.03 Pohrebné a súvisiace služby a 96.09 Ostatné osobné služby,
a to len pri opatrovateľských službách domácich zvierat, pri činnosti hotelov pre
zvieratá, pri službách svadobných kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich
tetovanie a piercing v znení účinnom od 1. januára 2015, je povinný začať používať
elektronickú registračnú pokladnicu najneskôr od 1. apríla 2015.
(2) Podnikateľ, ktorému vznikla povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu
pred 1. januárom 2015, môže začať používať virtuálnu registračnú pokladnicu
najskôr od 1. januára 2016.
(3) Podnikateľ, ktorému vznikne povinnosť používať elektronickú registračnú
pokladnicu prvýkrát v období od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služby, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v znení účinnom do
31. decembra 2014, môže začať používať virtuálnu registračnú pokladnicu najskôr
od 1. januára 2016.
73
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
(4) Certifikát vydaný akreditovanou osobou výrobcovi, dovozcovi alebo distribútorovi
elektronickej registračnej pokladnice pred 1. aprílom 2015 zostáva v platnosti.
(5) Ak proces certifikácie bol akreditovanou osobou začatý pred 1. aprílom 2015,
dokončí sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2015.
(6) Ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice nebude
mať od 1. januára 2015 do 31. marca 2015 certifikát, ktorý deklaruje splnenie
požiadavky podľa § 4 ods. 2 písm. b) devätnásteho bodu, vydá vyhlásenie, ktorým
deklaruje splnenie tejto požiadavky. Predajca elektronickej registračnej pokladnice
alebo fiskálnej tlačiarne je povinný odovzdať podnikateľovi pri ich kúpe kópiu
vyhlásenia podľa prvej vety.
(7) Na účely pridelenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice, ktorá
nebude mať od 1. januára 2015 certifikát, ktorý deklaruje splnenie požiadavky podľa
§ 4 ods. 2 písm. b) devätnásteho bodu, podnikateľ predloží kópiu certifikátu
elektronickej registračnej pokladnice podľa § 7 ods. 1 písm. b) a vyhlásenie výrobcu,
dovozcu alebo distribútora podľa odseku 6.“.
56. Príloha č. 1 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1
k zákonu č. 289/2008 Z. z.
SLUŽBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE POVINNOSŤ EVIDENCIE TRŽIEB
V ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI
ALEBO VO VIRTUÁLNEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI
45.20
45.40
49.32
49.39
52.21
55.10
55.20
55.30
55.90
56.10
56.21
56.29
56.30
65.11
65.12
69.10
69.20
70.10
70.21
70.22
Oprava a údržba motorových vozidiel
Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva
Taxislužba
Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek,
pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských,
prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov
Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích
priestorov
Hotelové a podobné ubytovanie
Turistické a iné krátkodobé ubytovanie
Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány
Ostatné ubytovanie
Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál
Dodávka jedál
Ostatné jedálenské služby
Služby pohostinstiev
Životné poistenie
Neživotné poistenie
Právne činnosti
Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh; daňové poradenstvo
Vedenie firiem
Služby v oblasti styku a komunikácie s verejnosťou
Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia
74
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
71.11
71.12
71.20
73.11
73.12
73.20
74.10
74.20
74.30
75.00
77.11
77.21
77.22
77.29
78.10
78.20
78.30
79.11
79.12
79.90
80.10
80.20
80.30
86.10
86.21
86.22
86.23
86.90
93.11
93.12
93.13
93.21
95.11
95.12
95.21
95.22
95.23
95.24
95.25
95.29
96.01
Architektonické činnosti
Inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo
Technické testovanie a analýzy
Reklamné agentúry
Predaj vysielacieho času
Prieskum trhu a verejnej mienky
Špecializované dizajnérske činnosti
Fotografické činnosti
Prekladateľské a tlmočnícke činnosti
Veterinárne činnosti
Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel okrem
prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem prenájmu podľa
zmluvy o kúpe prenajatej veci
Prenájom videopások a diskov okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe
prenajatej veci
Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okrem
prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci
Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania
Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnanie na dobu určitú
Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov
Činnosti cestovných agentúr
Činnosti cestovných kancelárií
Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti
Súkromné bezpečnostné služby
Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov
Pátracie služby
Činnosti nemocníc
Činnosti všeobecnej lekárskej praxe
Činnosti špeciálnej lekárskej praxe
Zubná lekárska prax
Ostatná zdravotná starostlivosť
Prevádzka športových zariadení
Činnosti športových klubov
Fitnescentrá
Činnosti lunaparkov a zábavných parkov
Oprava počítačov a periférnych zariadení
Oprava komunikačných zariadení
Oprava spotrebnej elektroniky
Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu
Oprava obuvi a koženého tovaru
Oprava nábytku a domácich zariadení
Oprava hodín, hodiniek a šperkov
Oprava iných osobných potrieb a potrieb pre domácnosti
Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem
požičiavania bielizne, pracovných odevov, vecí súvisiacich s práčovňou,
dodávky plienok a poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka
75
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
96.02
96.03
96.04
96.09
Kadernícke a kozmetické služby
Pohrebné a súvisiace služby
Služby týkajúce sa telesnej pohody
Ostatné osobné služby, a to len pri strihaní psov, pri opatrovateľských službách
domácich zvierat, pri činnosti hotelov pre zvieratá, pri službách svadobných
kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich tetovanie a piercing.“.
57. V prílohe č. 3 časti ZÁZNAMY SERVISNEJ ORGANIZÁCIE sa slová „akreditovanou
osobou“ nahrádzajú slovami „Colným úradom Bratislava“.
58. Ak sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „elektronická
registračná pokladnica“ rozumie sa tým aj „virtuálna registračná pokladnica“.
Čl. XI
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č.
384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z.,
zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č.
218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z.
z. sa dopĺňa takto:
§ 52 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových
subjektov, ktoré uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa osobitného
predpisu.37ab) V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu.37ac)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
„37ab) § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.
37ac
) § 30c ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.“.
Čl. XII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2014 okrem čl. I, čl. II, čl. IV až VI, § 10 písm.
a) a c) v čl. VIII, čl. IX bodov 1 až 4 a 7, čl. X bodu 4, § 2 písm. x) časť vety pred
bodkočiarkou v bode 8, bodov 11, 24, § 8 ods. 4 prvej vety v bode 31, bodov 48 a 49, § 16b
ods. 7 prvej až tretej vety v bode 50, bodov 51, 52, 54 až 56 a čl. XI, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. januára 2015, a okrem čl. III, § 10 písm. b) v čl. VIII a čl. X bodov 1 až 3, 5 až 7,
§ 2 písm. x) časti vety za bodkočiarkou v bode 8, bodov 9, 10, 12 až 23, 25 až 30, § 8 ods. 4
poslednej vety v bode 31, bodov 32 až 47, § 16b ods. 7 poslednej vety v bode 50 a bodov 53,
57 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2015.
prezident Slovenskej republiky
predseda Národnej rady Slovenskej republiky
76
Ekonomická kancelária , Hodžova 26, Nitra 6.11.2014
predseda vlády Slovenskej republiky
77
Download

z 30. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z