1
2013
Notársky časopis
 ODBORNÝ
ČLÁNOK
FÚZIE OBCHODNÝCH
SPOLOČNOSTÍ V EÚ
 JUDIKÁT
ZMLUVA O PÔŽIČKE
MEDZI MANŽELMI
 POSTREHY
Z PRAXE
ÚLOHA NOTÁRA V SYSTÉME
DEDIČSKÉHO PRÁVA
VO FRANCÚZSKU
 ROZHOVOR
JOZEF DVONČ: PRÁCU
NOTÁROV VNÍMAM AKO
VEĽMI NÁROČNÚ NA
KOMUNIKÁCIU A EMPATIU
 DIANIE
V KOMORE
REGISTER ZÁLOŽNÝCH
PRÁV V MOSKVE
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
3
3
Fúzie obchodných spoločností v EÚ v kontexte
desiatej obchodnej smernice
Jarmila Lazíková
Judikát
10
Zmluva o pôžičke medzi manželmi podľa § 657, 658,
143 a 39 Občianskeho zákonníka
Jozef Opatovský
Postrehy z praxe
11
11
Úloha notára v systéme dedičského práva vo
Francúzsku
Tomáš Gardon
14
Notársky centrálny register listín a jeho využitie
v praxi v súvislosti so súdnymi listinami o spôsobilosti
na právne úkony
Juraj Göbl
Rozhovor
18
Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc.: Prácu notárov vnímam
ako odbornú a veľmi náročnú na komunikáciu
a empatiu
Z diania v právnickej obci
14
22
Trnavská univerzita oslavovala
Adriana Krupová
23
Recenzia: Ustanovenie, postavenie a zodpovednosť
člena predstavenstva akciovej spoločnosti
Marian Ďurana
Dianie v komore
24
Register záložných práv v Moskve
Iaroslav Pavel, Katarína Valová
Aktuálne z NK SR
26
Z medzinárodných aktivít Notárskej komory
Slovenskej republiky
Peter Danczi
27
24
ARS NOTARIA 1/2013
Ročník: 17. • Vyšlo: 31. 3. 2013
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK
SR a o vymenovaných notároch (rok 2013)
27 Majetkové právo manželov a partnerstiev v EÚ
27Anotácie
Dávame do pozornosti
28
Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, Karol Maco, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Rok 2013 je pre notárstvo význačný. Prešlo dvadsať rokov, odkedy nie je notár štátnym zamestnancom, ale verejným činiteľom. Za ten čas sme zažili množstvo zmien.
Dobrých, ale aj tých menej dobrých. Mnohí sa naučili
plávať v novom prúde, stotožnili sa s obdobím elektronizácie, iní s tým stále bojujú či zmenili povolanie. Vo
funkcii sa za to obdobie vystriedalo množstvo ministrov
spravodlivosti a aj v rámci nášho stavu sme absolvovali
viacero slobodných volieb. Každé tri roky volíme svojich
funkcionárov, ktorí nás zastupujú. Každý z nás je zodpovedný sám za seba, pritom však zodpovedáme našej
stavovskej organizácii a štátu. Riadime sa rovnakými
pravidlami, odlišnými od tých na trhu. Sme špecifickou
kategóriou v rámci štátu. Problémy v hospodárstve spôsobené krízou sa dotkli aj našej práce. Spoločnosť bojuje
s financiami, ale aj s morálkou a úpadkom hodnôt.
Dvadsať rokov je dosť dlhé obdobie. Pripomenieme si ho
slávnostnou medzinárodnou konferenciou v máji tohto
roka. Rovnako druhé číslo časopisu ARS NOTARIA bude
sčasti venované aj tejto téme.
Rok 2013 je významný aj pre náš časopis. S novou štruktúrou a dizajnom vychádzame druhý rok. Je príjemné
vedieť, že zmena sa stretla s pozitívnymi ohlasmi zvnútra notárskej obce, ako aj predstaviteľov iných profesií.
Obsahové novinky, ktoré priniesla obmenená štruktúra
– rozhovor či komentované judikáty, vás zaujali. Sledujeme odborné dianie, nachádzate ho spracované v odborných článkoch. Naďalej pre vás analyzujeme praktické
problémy, s ktorými prichádzame do styku v každodennej činnosti, a nachádzame východiská.
Sledujeme aktuálne dianie u nás aj v susednej Českej
republike – výberom konferencií a seminárov, z ktorých
publikujeme príspevky, ako aj výberom aktuálnej právnickej literatúry. Redakčná rada monitoruje všetky odborné právnické časopisy a od čísla 4/2012 sme začali
publikovať anotácie, ktorými vám dávame do pozornosti
2
články týkajúce sa notárskej činnosti. Samozrejmosťou
sú aktuálne informácie z našej komory.
Veríme, že časopis bude aj naďalej prinášať témy, ktoré
sa nás dotýkajú, a poskytne návody a odborné riešenia.
Vítame príspevky od vás všetkých a podľa aktuálnosti
a odborných kvalít ich postupne zaraďujeme na publikovanie. Sme radi, že žiadosti o publikáciu v našom časopise pribúdajú aj z prostredia mimo notárskej obce.
Rozhodne je prínosom, ak sa právnik-nenotár pozrie na
problém zvonka. Takisto nás teší, že sa o slovo hlásia
naši notárski kandidáti, ktorých pohľad na notársku činnosť je pre nás rovnako dôležitý.
Veríme, že časopis vás aj tento rok znovu pohltí a inšpiruje a svojimi príspevkami pomôže pri riešení otázok,
s ktorými sa stretávate v práci.
Všetkým kolegom a ostatným čitateľom želáme v novom
roku zdravie, pokojnú prácu i jej dostatok a pozitívne vízie do budúcnosti.
JUDr. Zuzana Grófiková
vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA
ars notaria 1/13
>> Odborný článok
Fúzie obchodných spoločností
v EÚ v kontexte desiatej
obchodnej smernice
Právnu úpravu cezhraničnej fúzie obsahuje desiata obchodná smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností. Na
základe tejto smernice boli členské štáty povinné prijať vnútroštátnu právnu úpravu
cezhraničných fúzií s rešpektovaním cieľov stanovených smernicou. Rakúsko, Francúzsko či
Maďarsko sa k tomuto problému postavili prijatím osobitného zákona, ktorým sa upravuje
problematika cezhraničných fúzií. V Českej republike a Nemecku bola smernica implementovaná
do osobitného zákona, ktorým sa upravujú nielen cezhraničné, ale aj vnútroštátne fúzie, otázky
rozdelenia obchodných spoločností, prevodu imania na spoločníka, zmeny právnej formy a český
zákon navyše obsahuje aj právnu úpravu cezhraničného premiestnenia sídla.
Slovenský zákonodarca implementoval predmetnú
smernicu najmä do niekoľkých ustanovení v Obchodnom
zákonníku (ObchZ). Všeobecný základ právnej úpravy cezhraničných fúzií predstavuje ustanovenie § 69aa
ObchZ, ktorý všeobecne v desiatich odsekoch upravuje
otázky cezhraničných fúzií, spoločné pre všetky právne formy podnikania, ktoré sa na nich môžu zúčastniť.
Časť smernice sa implementovala do ustanovení § 218b,
§ 218c, § 218ja, § 218jb, § 218k, § 218la až 218lk ObchZ,
v ktorých sa upravuje problematiku vnútroštátnych fúzií akciových spoločností a primerane sa vzťahujú aj na
vnútroštátne fúzie spoločnosti s ručením obmedzeným
(§ 152a ObchZ), teda tam, kde zákonodarca zvážil rozdiel medzi vnútroštátnou a cezhraničnou fúziou a vsunul
do príslušného ustanovenia o vnútroštátnej fúzii odklon
pre fúziu cezhraničnú. Domnievame sa však, že otázka
cezhraničných či vnútroštátnych fúzií je natoľko závažná,
že by sa jej v Obchodnom zákonníku mala venovať samostatná časť.
Článok venuje pozornosť vymedzeniu povinností notára
pri osvedčovaní splnenia požiadaviek ustanovených pri
cezhraničných fúziách v zmysle ustanovenia § 69aa ods. 7
ObchZ.
Osvedčovanie splnenia požiadaviek
cezhraničnej fúzie
V článku 10 ods. 1 desiatej obchodnej smernice sa členským štátom ukladá povinnosť poveriť „súd, notára alebo
iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu
ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť
operácie týkajúcu sa každej spoločnosti podieľajúcej sa
na zlúčení alebo splynutí, pri ktorej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu poriadku“. Podľa čl. 10
ods. 2 tejto smernice je výsledkom preskúmania vydané
„osvedčenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že sa riadne
uskutočnili právne úkony a formálne náležitosti, ktoré
predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu“.
V podmienkach Slovenskej republiky je týmto subjektom
notár, ktorý má vydať predmetné osvedčenie vo forme
notárskej zápisnice. Podľa ustanovenia § 63a Notárskeho poriadku je notár povinný „osvedčiť splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom; v notárskej
zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok
osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie preukázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil
žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného
predpisu“. Keďže samotná smernica je záväzná iba pre
členské štáty, ktoré majú povinnosť ju implementovať do
vnútroštátneho právneho poriadku, bude zrejme týmto
osobitným predpisom Obchodný zákonník, do ktorého
bola predmetná smernica implementovaná. Ustanovením § 69aa ods. 7 ObchZ sa však stanovuje, že notár osvedčuje „splnenie požiadaviek ustanovených pre
cezhraničné fúzie“. Z tohto znenia sa nedá vyvodiť, čo
presne má notár preskúmať a osvedčiť. Isté vysvetlenie
možno nájsť v bode 7 preambuly smernice, v ktorej sa
uvádza, že „v záujme uľahčenia cezhraničných zlúčení
alebo splynutí by mala byť stanovená povinnosť vykonávať kontrolu ukončenia a zákonnosti prijímania rozhodnutí v každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení
alebo splynutí, ktorú by mal vykonať vnútroštátny orgán
(...)“. Ani z tohto znenia však nevyplýva, či sa od notára
vyžaduje iba formálna kontrola všetkých úkonov, ktoré
3
>> Odborný článok
bolo potrebné vykonať podľa zákona pred samotnou fúziou, alebo sa od neho vyžaduje aj materiálny prieskum
týchto úkonov. Opäť je potrebná komparácia s právnymi
úpravami iných členských štátov, ako implementovali,
a najmä pochopili úlohu príslušného orgánu osvedčovať
dodržanie postupu cezhraničnej fúzie v tej časti, pri ktorej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu
poriadku. V rakúskom zákone o fúziách v EÚ sa v ustanovení § 14 ods. 3 uvádza, že „súd je povinný skúmať, či
právne úkony a ostatné formality fúzie boli riadne vykonané a či boli riadne zabezpečené pohľadávky veriteľov
a iných osôb oprávnených zo záväzkových vzťahov, ako aj
nároky vystupujúcich spoločníkov“. V ods. 1 tohto ustanovenia sa uvádza, aké dokumenty treba predložiť súdu
na vydanie osvedčenia. V nemeckom zákone o premene
obchodných spoločností sa stanovuje v § 122k ods. 2, že
„súd skúma, či boli splnené predpoklady pre cezhraničnú fúziu a či boli zabezpečené práva veriteľov pohľadávok“. V anglickom zákone 2007 No. 2974 o cezhraničných
fúziách obchodných spoločností sa v bode 6 stanovuje,
že „príslušným orgánom na vydanie osvedčenia je súd,
ktorý toto osvedčenie nevydá, pokiaľ nie sú splnené
podmienky stanovené v bodoch 7 – 10 a 12 – 15 tohto
zákona“. Z uvedeného vyplýva, že väčšina členských štátov ponechala kontrolu cezhraničných fúzií a vydávanie
osvedčení o tejto kontrole súdom. Preto je pre nás inšpiratívna česká právna úprava, ktorá je jednak najbližšia
nášmu právnemu poriadku a jednak podobne ako slovenský zákonodarca zveruje úlohu kontroly cezhraničnej
fúzie notárom.
Český zákonodarca v ustanovení § 59x v ods. 2 zákona
č. 125/2008 Sb. uvádza, že „notár vydá osvedčenie
o cezhraničnej premene na žiadosť českej osoby zúčastnenej na cezhraničnej premene na základe jemu
predložených písomností. Vykonávací predpis (vyhláška
č. 416/2011 Sb.) stanoví, aké písomnosti dokladujúce
splnenie požadovaných formalít, vykonanie predpísaných
úkonov a dodržanie predpísaných postupov je česká osoba zúčastnená na cezhraničnej premene povinná notárovi so žiadosťou o vydanie tohto osvedčenia predložiť“.
Podľa § 59x ods. 3 tohto zákona osvedčenie o cezhraničnej premene obsahuje:
a) meno a priezvisko notára a jeho sídlo,
b)miesto a dátum vyhotovenia osvedčenia o cezhraničnej premene,
c)meno a priezvisko, prípadne obchodné meno a bydlisko, ak je žiadateľom fyzická osoba, alebo názov,
obchodné meno a sídlo, ak je žiadateľom právnická
osoba, a ich identifikačné číslo,
d)údaje podľa písmena c) o ostatných českých i zahraničných osobách zúčastnených na cezhraničnej premene,
e)údaj, ako bola overená existencia českej osoby, zúčastnenej na cezhraničnej premene,
f) osvedčenie dodržania zákonom predpísaného postupu pri cezhraničnej premene, vykonanie úkonu a splnenie formalít, ktoré musia byť podľa zákona vykonané a splnené,
g) zoznam písomností, ktoré boli notárovi predložené,
h)ďalšie údaje, ak sa tak stanovuje v zákone,
i) odtlačok úradnej pečiatky notára,
j) podpis notára.
Český zákonodarca poskytuje notárovi zákonné medze,
v rámci ktorých môže konať pri osvedčovaní potrebných
skutočností vo veci cezhraničných fúzií, ktoré v slovenskej právnej úprave chýbajú. Zo smernice o cezhraničných fúziách vyplýva, že Únia ponecháva otázku vnútroštátnej kontroly výhradne členskému štátu, aby si
stanovil, ktorý orgán a čo presne bude osvedčovať o časti cezhraničnej fúzie, ktorá prebieha na vnútroštátnej
úrovni. Zákonodarca má teda v tejto otázke voľné ruky
zo strany Únie a je iba na ňom, aký postup zvolí, nemôže sa však tejto povinnosti zbaviť tým, že ju ponechá na
voľnú úvahu notára, ktorému túto povinnosť bez bližšej
špecifikácie zveruje. Notár, ktorý je viazaný zákonom,
potrebuje zákonné mantinely, ktoré mu určia, čo má byť
predmetom osvedčenia cezhraničnej fúzie o to viac, že
na rozdiel od súdov tu nie je orgán, ktorý by zabezpečil
zjednocovanie praxe notárov. Zo súčasnej strohej právnej úpravy možno iba dedukovať, že notár po podrobnej
analýze každého ustanovenia Obchodného zákonníka
a ďalších právnych predpisov, najmä zákona č. 530/2003
Z. z. o obchodnom registri či zákona č. 200/2011 Z. z.
o Obchodnom vestníku, je povinný pri cezhraničných fúziách skúmať dve komplexné oblasti problémov.1
Prvou je postup cezhraničnej fúzie na vnútroštátnej
úrovni. Tu by mal notár v prvom rade skúmať, či existuje samotná zmluva o cezhraničnej fúzii, či obsahuje
všetky podstatné náležitosti v závislosti od právnej formy obchodnej spoločnosti a či je návrh v predpísanej
forme. Ďalej preveruje, či bola táto zmluva uložená do
zbierky listín a či súčasne spolu s ňou boli v Obchodnom vestníku zverejnené potrebné údaje vrátane dodržania 30-dňovej lehoty na publikáciu týchto údajov pred
konaním valného zhromaždenia, na ktorom sa návrh
zmluvy o cezhraničnej fúzii schvaľuje. Okrem toho treba
skúmať, či bola splnená informačná povinnosť uložená
nad rámec smernice v ustanovení § 69aa ods. 4 ObchZ.
Potom je zrejme potrebné preveriť, či boli vypracované
správy, ktoré sa musia predložiť valnému zhromaždeniu
a zástupcom zamestnancov, a to správy od štatutárneho
orgánu, dozornej rady a nezávislého znalca, ako aj to,
či majú predpísanú formu a podstatné náležitosti. Napokon je nevyhnutné zistiť, či bolo riadne zvolané valné
zhromaždenie a či bol návrh zmluvy prijatý predpísaným
spôsobom. Druhým okruhom problémov je ochrana práv
spoločníkov, respektíve akcionárov, veriteľov zúčast-
Pala, R. – Palová, I. – Leontiev, A.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 115 – 117.
1
4
ars notaria 1/13
nených spoločností, majiteľov iných cenných papierov
a v neposlednom rade aj zamestnancov.
právna úprava v ustanovení § 69aa ods. 10 ObchZ odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovení o zlúčeniach
a splynutiach akciových spoločností a v ustanovení
Osvedčovanie dodržania úkonov vnútroštátnej
§ 218a ObchZ sa vyžaduje spísanie zmluvy o splynutí alefázy cezhraničnej fúzie
bo zlúčení spoločností vo forme notárskej zápisnice. TaV tejto súvislosti sa javí ako nevyhnutné venovať niekoľko
kisto v ustanovení § 218c ObchZ sa vyžaduje, aby uzneslov aj samotnému postupu cezhraničnej fúzie, aspoň tej
senie akcionárov na valnom zhromaždení o fúzii bolo
časti, ktorá prebieha na vnútroštátnej úrovni. Prvým
vyhotovené vo forme notárskej zápisnice. Z uvedenej
krokom pri cezhraničných fúziách je vypracovanie návrformy vyplýva aj jazyková mutácia návrhu zmluvy
hu zmluvy o cezhraničnej fúzii. Tu vzniká otázka obsahoo cezhraničnej fúzii, keďže v ustanovení § 41 zákona
vých a formálnych náležitosč. 323/1992 Zb. o notároch
tí zmluvy vrátane jazykovej
a notárskej činnosti sa vyža V § 218a ObchZ sa vyžaduje spísanie
mutácie. V desiatej obchodduje spísanie notárskej zánej smernici sa nestanovuje
pisnice v štátnom jazyku.
zmluvy o splynutí alebo zlúčení spoločností
forma návrhu zmluvy o cez­
Obsahové náležitosti zmluvy
vo forme notárskej zápisnice. Takisto
hraničnej fúzii, ale z povahy
treba hľadať v ustanovev ustanovení § 218c ObchZ sa vyžaduje,
veci vyplýva, že predmetná
niach Obchodného zákonníaby uznesenie akcionárov na valnom
zmluva musí mať písomnú
ka, a to jednak vo všeobeczhromaždení o fúzii bolo vyhotovené
formu, aby mohla byť uvenej časti o cezhraničných
vo forme notárskej zápisnice spísanej
rejnená a po schválení mohfúziách a jednak v osobitnej
v štátnom jazyku.
la byť podkladom na zápis
časti upravujúcej fúziu aknástupníckej spoločnosti do
ciových spoločností. V ustapríslušného registra. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) tejto
novení § 69aa ObchZ sa upravujú náležitosti zmluvy
smernice musia byť dodržané ustanovenia a formálne
o cezhraničnej fúzii – všeobecné náležitosti odkazom na
náležitosti vnútroštátneho práva členského štátu, ktoréustanovenie § 69 ods. 6 ObchZ a osobitné náležitosti
mu zúčastnená osoba podlieha. Slovenská vnútroštátna
upravené v § 69aa ods. 2 písm. a) až f) ObchZ. V ustano-
>>
5
>> Odborný článok
vení § 69 ods. 6 ObchZ sa však vymenúvajú tieto náležirom) 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, ako aj
tosti s podmienkou, ak sa v zákone neustanovuje inak.
zamestnancom, respektíve ich zástupcom v sídle spoZ toho vyplýva, že treba nazrieť do právnej úpravy fúzií
ločnosti. Obsahové náležitosti zistí notár z predložených
konkrétnych právnych foriem podnikania, osobitne do
správ, zákonodarca by mal však určiť, ako alebo na zákla­
ustanovenia § 218a ods. 1 ObchZ, obsahujúceho ďalšie
de čoho má notár overiť ich sprístupnenie v danej lehote
náležitosti, ktoré musí mať zmluva o fúzii obchodných
v sídle spoločnosti. V smernici sa v niektorých prípadoch
spoločností. Napokon treba vziať do úvahy ustanovenia
upúšťa od vyhotovenia posudku znalca, napríklad ak sa
§ 218ja a § 218jb ObchZ, v ktorých sa riešia najmä otázky
uplatňuje fúzia postupom, ktorým jedna spoločnosť ku
primeraného peňažného doplatku a právo na odkúpenie
dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie celé svoje
akcií (podielov) od tých akcionárov (spoločníkov), ktorí sú
imanie na spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých cenproti fúzii. Bolo by vhodné zjednotiť uvedené zložité prených papierov alebo podielov predstavujúcich jej základpojenie viacerých ustanovení Obchodného zákonníka
né imanie, alebo ak sa tak dohodli spoločníci alebo aka vytvoriť osobitné ustanovenie na účely cezhraničnej fúcionári všetkých zúčastnených spoločností (čl. 8 ods. 4
zie o náležitostiach tejto zmluvy.
smernice a § 218a ods. 5 ObchZ). V uvedených prípadoch
V druhom kroku treba overiť skutočnosti, či bol zverejbude zrejme notár povinný preveriť, či sú splnené podnený návrh zmluvy o cezhraničnej fúzii v zbierke listín
mienky na upustenie od správy znalca.
obchodného registra, oznámenie o jeho zverejnení v ObPosledným krokom je schválenie zmluvy o cezhraničnej
chodnom vestníku, ako aj to, či boli zverejnené ďalšie
fúzii počtom hlasov predpísaným valným zhromaždením
údaje v Obchodnom vestníku v zmysle čl. 6 ods. 2 smera v predpísanej forme. Táto otázka sa rieši vnútroštátnice prevzatého do ustanovenia § 69aa ods. 3 ObchZ.
nou právnou úpravou. Podľa § 69aa ods. 6 ObchZ „návrh
zmluvy o cezhraničnej fúzii musia v prípade spoločností
Zároveň treba overiť, či návrh zmluvy a potrebné infornevytvárajúcich povinne základné imanie jednomyseľne
mácie boli zverejnené v potrebnej 30-dňovej lehote pred
schváliť všetci spoločníci; v prípade spoločností povinne
konaním valného zhromaždenia, ktoré malo o schválení
vytvárajúcich základné imanie je potrebný súhlas (najfúzie rozhodovať. Na preukázanie týchto skutočností pomenej) 3 dvoch tretín spoločníkov prítomných pri rozstačí zrejme výtlačok Obchodného vestníka.
hodovaní o cezhraničnej fúzii, ak zákon, spoločenská
Okrem tejto informačnej povinnosti stanovenej smernizmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alecou má obchodná spoločnosť zúčastnená na cezhraničbo stanovy neustanovujú prísnejšie kritériá“. Tieto prísnej fúzii aj informačnú povinnosť upravenú výlučne vnútnejšie kritériá sú upravené v ustanoveniach pri konkrétroštátnym právom, presnejšie ustanovením § 69aa ods. 4
nych právnych formách podnikania. Napríklad pri fúzii
ObchZ. Slovenský zákonodarca to vysvetľuje ochranou
spoločností s ručením obmedzeným a pri fúzii akciových
práv menšinových akcionárov (spoločníkov) a veriteľov
spoločností sa vyžaduje súz dôvodu neznalosti cudzích
hlas najmenej dvoch tretín
jazykov a cudzích právnych
Uznesenie valného zhromaždenia
všetkých, nie iba prítomných
poriadkov.2 Táto informačná
o schválení cezhraničnej fúzie musí mať
povinnosť musí byť splnená
spoločníkov (§ 152a ods. 2
formu notárskej zápisnice.
v lehote 60 dní pred konaObchZ; § 218c ods. 1 ObchZ).
ním valného zhromaždenia,
Právna forma družstva neob­
ktoré rozhoduje o cezhrasahuje prísnejšie podmienky
ničnej fúzii, a to priamo v sídle spoločnosti, ako aj na
ako samotný § 69aa ObchZ, preto sa zrejme použije toto
webovej stránke, ak ju má spoločnosť zriadenú. Webovú
ustanovenie. Uznesenie valného zhromaždenia o schvástránku si môže notár skontrolovať prostredníctvom inlení cezhraničnej fúzie musí mať formu notárskej záternetu, v zákone sa však vyžaduje, aby informácie boli
pisnice. Notár získa potrebné informácie z predloženej
dostupné aj fyzicky v sídle spoločnosti. Tu je potrebné,
notárskej zápisnice, kde preverí najmä to, či sa rozhodlo
aby zákonodarca stanovil, či notárovi stačí predložiť
o všetkých otázkach, ktoré s cezhraničnou fúziou súvičestné vyhlásenie o zverejnení týchto údajov, alebo má
sia. Okrem schvaľovania samotnej zmluvy o cezhraničnotár ohliadkou na mieste zistiť, či sa tieto údaje v sídle
nej fúzii sa totiž na valnom zhromaždení:
spoločnosti nachádzajú.
• zanikajúcej spoločnosti v prípade zlúčenia rozhoduje aj o:
V treťom kroku notár musí overiť, či vôbec boli vyhoto– zrušení spoločnosti bez likvidácie a prechode jej
vené správy štatutárneho orgánu (§ 218b ods. 1 ObchZ),
imania na nástupnícku spoločnosť,
dozornej rady (§ 218b ods. 2 ObchZ) a nezávislého znalca
– schválení konečnej účtovnej závierky zanikajúcej
(§ 218a ods. 3 ObchZ), či tieto správy obsahujú potrebné
spoločnosti,
náležitosti a či boli k dispozícii spoločníkom (akcioná– súhlase so stanovami nástupníckej spoločnosti;
>>
Pala, R. – Palová, I. – Leontiev, A.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 70.
Slovo „najmenej“ v dikcii zákona chýba.
2
3
6
ars notaria 1/13
• nástupníckej spoločnosti v prípade zlúčenia rozhoduje aj o:
– prevzatí imania zanikajúcej spoločnosti,
– zvýšení základného imania nástupníckej spoločnosti a s tým súvisiacich otázok,
– vydaní nových akcií alebo o nadobudnutí vlastných akcií;
• zanikajúcich spoločností v prípade splynutia rozhoduje aj o:
– zrušení spoločnosti bez likvidácie,
– schválení konečnej účtovnej závierky,
–voľbe prvých člnov predstavenstva a dozornej
rady nástupníckej novovznikajúcej spoločnosti,
ak ich má voliť valné zhromaždenie.
Desiatou obchodnou smernicou sa stanovujú výnimky,
keď v návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii sa nemusí
schvaľovať valné zhromaždenie (čl. 9 ods. 3 a čl. 15 ods. 1
tejto smernice). Slovenský zákonodarca však už nerieši
otázku, kto má schváliť návrh zmluvy, ak nie je potrebné
konanie valného zhromaždenia. Táto úloha zrejme pripad­
ne štatutárnemu orgánu jednotlivých obchodných spoloč­
ností. Notár bude v tomto prípade musieť preveriť, či sú
splnené podmienky na to, aby o návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii nemuselo rozhodovať valné zhromaždenie.4
Osvedčenie splnenia požiadaviek na ochranu
práv „chránených“ osôb
Do skupiny osôb, ktorým obchodné smernice týkajúce
sa vnútroštátnych alebo cezhraničných fúzií alebo rozdelení obchodných spoločností poskytujú právnu ochranu, možno zaradiť samotných spoločníkov (akcionárov)
spoločnosti, veriteľov týchto spoločností, majiteľov iných
cenných papierov vydaných obchodnou spoločnosťou
(napríklad majiteľov dlhopisov) a v neposlednom rade
zamestnancov týchto spoločností.
Právna ochrana spoločníkov (akcionárov) sa upravuje
v ustanovení § 69aa ods. 6 ObchZ s odkazom na § 218ja
a § 218jb ObchZ: „Na ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasili s návrhom zmluvy o cezhraničnej fúzii sa primerane použijú ustanovenia § 218jb a v prípade, ak nesúhlasili s výmenným pomerom alebo s výškou prípadného
doplatku v peniazoch, sa primerane použijú ustanovenia
§ 218ja.“
Podľa § 218ja ods. 3 ObchZ notár nemôže vydať osvedčenie o cezhraničnej fúzii, kým nemá preukázané, že
obchodná spoločnosť zaslala návrh zmluvy s novým
výmenným pomerom akcií, prípadne primeraným doplatkom tým akcionárom, ktorí nesúhlasili s výmenným
pomerom akcií alebo s výškou doplatku v peniazoch do
30 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom
bola zmluva o cezhraničnej fúzii schválená, a že akcio-
nár tento návrh prijal, a teda v lehote uvedenej v návrhu
zmluvy nepodal žalobu o preskúmanie návrhu zmluvy na
súd.5 Ak akcionár podal žalobu na súd, notár môže vydať osvedčenie iba po právoplatnom skončení všetkých
súdnych konaní, skôr iba vtedy, ak by „návrh zmluvy
o cezhraničnej fúzii obsahoval dohodu o právomoci súdu
a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu akcionári
uplatňovať právo preskúmania návrhu zmluvy (...) voči
nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na zá­
klade slovenského práva, a súhlas zúčastnených spoločností s takým dodatočným vysporiadaním“.
Podľa § 218jb ods. 3 ObchZ notár nemôže vydať osvedčenie ani vtedy, ak obchodná spoločnosť nezaslala návrh
zmluvy o odkúpení akcií v lehote 30 dní od konania valného zhromaždenia, na ktorom bola zmluva o cezhraničnej fúzii schválená tým akcionárom, ktorí hlasovali proti návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzii a požiadali
o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy na odkúpenie ich akcií
do zápisnice z tohto valného zhromaždenia. Oprávnený
akcionár môže návrh tejto zmluvy prijať alebo podať na
súd žalobu o preskúmanie návrhu zmluvy.6 Ak akcionár
v stanovenej lehote podal na súd žalobu, notár môže
vydať osvedčenie o cezhraničnej fúzii až po právoplatnom skončení všetkých súdnych konaní, „ibaže by návrh
zmluvy o cezhraničnej fúzii obsahoval dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej môžu
oprávnení akcionári uplatňovať toto svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe
slovenského práva a súhlas zúčastnených spoločností
s takým dodatočným vysporiadaním“.
Predmetné ustanovenia sú výsledkom implementácie
smernice, presnejšie článku 10 ods. 3, podľa ktorého „ak
právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, upravuje postup
umožňujúci preveriť a zmeniť výmenný pomer cenných
papierov alebo podielov, alebo postup umožňujúci odškodniť menšinových spoločníkov, pričom tento postup
nebráni zápisu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia
(čo je aj prípad Slovenskej republiky podľa citovaných
vnútroštátnych ustanovení), uplatní sa tento postup iba
vtedy, ak ostatné spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktoré majú sídlo v členských štátoch, ktorých
právne poriadky tieto postupy neupravujú, pri schválení
návrhu zmluvy o cezhraničnej fúzií výslovne súhlasia
s tým, že spoločníci tejto prvej spoločnosti podieľajúcej
sa na zlúčení alebo splynutí môžu uplatniť s tým súvisiace práva na súde príslušnom pre danú spoločnosť“.
Z uvedeného vyplýva, že je potrebný súhlas len tých zúčastnených spoločností, ktorých právne poriadky členských štátov, v ktorých sídlia, nepoznajú právny inštitút
preverenia alebo možnej zmeny výmenného pomeru ak-
Pala, R. – Palová, I. – Leontiev, A.: Cezhraničné fúzie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 108 – 109.
V prípade vnútroštátnych fúzií je príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo nástupnícka spoločnosť (§ 218i ods. 7 ObchZ); v zákone sa však už nerieši príslušnosť
súdu pri cezhraničných fúziách, keďže predmetné ustanovenie možno využiť iba v prípade, že nástupnícka spoločnosť by mala sídlo v SR.
6
O príslušnosti súdu platí to, čo v prípade pozn. 7.
4
5
7
>> Odborný článok
cií, a nie všetkých zúčastnených obchodných spoločnosrantované práva rovnocenné s právami, ktoré mali voči
tí, ako to predpokladá slovenský zákonodarca. Problém
zanikajúcim spoločnostiam, ibaže by so zmenou práv
by mohol nastať vtedy, ak by nedala súhlas obchodná
súhlasil každý z majiteľov týchto cenných papierov alespoločnosť, ktorej právny poriadok štátu, v ktorom má
bo ak majú nárok na to, aby nástupnícka spoločnosť od
sídlo, takýto právny inštitút poznal. Notár by nemohol
nich tieto cenné papiere odkúpila“. Určenie týchto práv
je povinnou náležitosťou samotnej zmluvy o cezhraničvydať osvedčenie podľa vnútroštátneho práva, a teda
nej fúzii (§ 218a ods.1 písm. f) ObchZ).
proces cezhraničnej fúzie by sa tým zastavil, čo by však
Právna ochrana zamestnancov zúčastnenej obchodnej
odporovalo dikcii desiatej obchodnej smernice, v ktorej
spoločnosti je upravená v desiatej obchodnej smernici vo
sa takáto podmienka neukladá. Slovenský zákonodarca
viacerých ustanoveniach: v čl. 7 sa poskytuje právo zaopäť raz zúžil možnosti cezhraničnej fúzie v porovnaní so
mestnancom na prístup k správe štatutárneho orgánu,
smernicou, čo by mohlo viesť až k závažnému porušeniu
v čl. 14 sa ustanovuje prechod práv a povinností z praúniového práva a k právnym následkom s tým spojených.
covnoprávnych vzťahov na právneho nástupcu cezhraPrávna ochrana veriteľov sa zabezpečuje jednak v saničnej fúzie, v čl. 16 sa umožňuje účasť zamestnancov na
motnej smernici ukladaním informačných povinností
spolurozhodovaní, ktorá sa riadi vnútroštátnym právom
zúčastneným obchodným spoločnostiam, jednak v ustačlenského štátu, v ktorom má obchodná spoločnosť svonovení § 69aa ods. 5 ObchZ a v nadväznosti naň aj § 69aa
je sídlo, pričom smernicou sa ustanovujú výnimky, kedy
ods.7 ObchZ, podľa ktorého „notár môže vydať osvedčenie, ak súdne konania o poskytnutí primeranej zábezpesa vnútroštátne právo neuplatní.
ky veriteľom, o ktorých ho informovali veritelia, boli práOkrem desiatej obchodnej smernice sú práva zamestvoplatne ukončené alebo ak návrh zmluvy o cezhraničnej
nancov garantované vnútroštátnymi právnymi predpismi,
fúzii obsahuje dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom
do ktorých boli implementované ďalšie smernice, najmä
práve, na základe ktorej by veritelia, (...) mohli uplatniť
smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o hromadnom
svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na slovenprepúšťaní, smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001
skom súde a na základe slovenského práva. Ak ešte len
o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov,
prebiehajú tieto súdne konania (...), notár v osvedčení
závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica
uvedie, že také konania prebiehajú“. Notár teda nie je
Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca
povinný skúmať, či bola veri2002, ktorou sa ustanovuje
teľom poskytnutá zábezpevšeobecný rámec na infor Notár teda nie je povinný skúmať, či bola
ka a či bola primeraná, ale
movanie a porady so zaveriteľom
poskytnutá
zábezpeka
a či
bola
na vydanie osvedčenia musí
mestnancami v Európskom
zistiť, či prebiehajú súdne
spoločenstve, a smernica
primeraná, ale na vydanie osvedčenia
konania o poskytnutie tejto
Rady 94/45/ES z 22. septem­
musí zistiť, či prebiehajú súdne konania
zábezpeky medzi obchodbra 1994 o zriaďovaní Európ­
o poskytnutie tejto zábezpeky medzi
nou spoločnosťou a jej veskej zamestnaneckej rady
obchodnou spoločnosťou a jej veriteľmi,
riteľmi, respektíve či už boli
alebo postupu v podnikoch
respektíve či už boli právoplatne ukončené.
právoplatne ukončené. Zás významom na úrovni Spokonom sa ukladá informačločenstva a v skupinách pod­
ná povinnosť iba veriteľom, nie aj zúčastnenej obchodnej
nikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely inspoločnosti, kým pri ochrane práv akcionárov sa uklaformovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
dala informačná povinnosť nielen akcionárom, respektíÚloha notára pri osvedčovaní cezhraničnej fúzie vo veci
ve spoločníkom spoločnosti, ale aj samotnej obchodnej
ochrany práv zamestnancov vyplýva z ustanovenia
spoločnosti zúčastnenej na cezhraničnej fúzii.7 Domnie§ 218c ods. 1 ObchZ. V ňom sa ukladá notárovi povinnosť
vame sa, že v záujme efektívneho postupu v procese
vydať osvedčenie o cezhraničnej fúzii až potom, ako je
osvedčovania týchto skutočností by informačnú povinudelený výslovný súhlas valného zhromaždenia s úpravou
nosť mala niesť práve zúčastnená obchodná spoločnosť,
účasti zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločktorá by vedela poskytnúť súhrnnú komplexnú informánosti v zmysle ustanovení §218la až § 218lk ObchZ za pred­
ciu v tejto záležitosti v porovnaní s jednotlivými veriteľmi,
pokladu, že valné zhromaždenie každej slovenskej zúčast­
ktorí budú spravidla schopní poskytovať iba čiastočné
nenej spoločnosti si pri schvaľovaní cezhraničnej fúzie
informácie týkajúce sa ich vlastnej pohľadávky.8
vyhradilo právo, že tento súhlas je jej podmienkou. Podkla­
Majitelia iných cenných papierov majú práva garantodom na zistenie tejto skutočnosti bude zápisnica z konavané ustanovením § 218f ods. 2 ObchZ, podľa ktorého
nia valného zhromaždenia. Domnievame sa však, že úlo„musia mať tieto subjekty v nástupníckej spoločnosti gahou notára už nie je skúmať pri osvedčovaní cezhraničnej
>>
§ 218ja ods. 4 ObchZ: Pri úkonoch notára súvisiacich s vydaním osvedčenia sú akcionári, ako aj slovenská zúčastnená spoločnosť povinní poskytnúť notárovi náležitú
súčinnosť.
Zhodne napr. Pala, R. – Palová, I. – Leontiev, A. Cezhraničné fúzie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 117 – 118.
7
8
8
ars notaria 1/13
fúzie, či dohoda o účasti zamestnancov bola uzavretá
publikáciu Cezhraničné fúzie z pera autorského kolekv súlade s čl. 16 smernice, respektíve vnútroštátnymi
tívu, ktorý je viackrát citovaný aj v tomto článku. V článustanoveniami, do ktorých bol čl. 16 implementovaný (t. j.
ku poukazujeme iba na niekoľko vybraných problémov,
ktoré súvisia s implemen§ 218la až § 218lk ObchZ).
V čl. 11 smernice sa táto potáciou smernice o cezhra Domnievame sa, že úlohou notára už nie
vinnosť ukladá orgánu, ktoré­
ničných fúziách s cieľom
je skúmať pri osvedčovaní cezhraničnej
ho úlohou je „preskúmať doukázať možné riešenia
fúzie, či dohoda o účasti zamestnancov
držanie postupu, pokiaľ ide
komparáciou zahraničných
bola uzavretá v súlade s čl. 16 smernice,
o tú časť operácie cezhraničprávnych úprav. V tomto
respektíve vnútroštátnymi ustanoveniami,
nej fúzie, ktorá sa týka uskusmere je inšpiratívna najmä
do ktorých bol čl. 16 implementovaný.
točnenia cezhraničnej fúzie,
česká právna úprava, hoci
prípadne vzniku novej sponiektoré ustanovenia (naločnosti, ktorá je výsledkom
príklad náležitosti osvedčecezhraničnej fúzie, ak spoločnosť, ktorá je výsledkom
nia notára o cezhraničnej fúzii) by bolo z nášho pohľadu
tejto fúzie, podlieha jeho vnútroštátnemu právnemu povhodnejšie upraviť priamo v Notárskom poriadku. Preto
riadku“. Na Slovensku je táto úloha zverená registrovému
možno predkladaný článok vnímať aj ako stručnú par­
súdu, ak má nástupnícka spoločnosť sídlo na území SR.
ciálnu analýzu pre zákonodarcu pri novelizácii Notárskeho poriadku.
>>
Záver
Problematika cezhraničných fúzií je oveľa rozsiahlejšia
a prekračuje možnosti tohto článku, preto si dovoľujeme
upriamiť pozornosť na hodnotnú a ojedinelú slovenskú
JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD.
Autorka je riaditeľkou odboru rekodifikácie
občianskeho práva Ministerstva spravodlivosti SR.
9
>> judikát
Zmluva o pôžičke medzi manželmi
podľa § 657, 658, 143 a 39 Občianskeho zákonníka
Možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi je vylúčená len v prípade zmluvy o pôžičke,
ktorou by sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo ktorou by jeden z manželov mal požičať obom manželom ako
bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku; v iných
prípadoch nezakladá samotná skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o pôžičke sú manželia,
neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 143 a § 39 Občianskeho zákonníka).
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 4/2006)
Z odôvodnenia
Okresný súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi (bývalému manželovi) do troch dní
120 000 Sk a nahradiť trovy konania. Žalovaná písomne
uznala, že si od žalobcu v čase od 10. januára 2000 do
8. septembra 2000 požičala finančné prostriedky v celkovej sume 120 000 Sk. Uvedené peniaze, ktoré sa zaviazala vrátiť do 31. decembra 2000, nevrátila a tvrdila,
že uznanie dlhu napísala a podpísala vlastnoručne len
pod priamym nátlakom a v dôsledku predchádzajúceho
fyzického napadnutia žalobcom. Túto skutočnosť súd
prvého stupňa nepovažoval za preukázanú.
Krajský súd na odvolanie žalovanej potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konanie zrušil. V odôvodnení uviedol, že neboli
preukázané okolnosti tvrdené žalovanou, ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť uznania dlhu. Odvolací súd sa
takisto nezaoberal námietkou žalovanej – otázkou možnosti uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi v čase
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nerozlíšil údajné požičanie finančných prostriedkov v čase
pred uzavretím manželstva účastníkov konania a po jeho
uzavretí, lebo žalovaná ich uviedla až v odvolacom konaní a súd prvého stupňa poučil účastníkov konania, že
všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako sa
vyhlási rozsudok.
Na podnet žalovanej generálny prokurátor SR podal
mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu
v spojení s rozsudkom okresného súdu. Ako dôvod uviedol, že rozsudky spočívajú v nesprávnom posúdení veci.
S poukazom na § 147 Občianskeho zákonníka uviedol, že
toto ustanovenie umožňuje, aby pohľadávka veriteľa len
jedného z manželov, ktorá vznikla počas trvania manželstva, bola pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predpokladom je, aby išlo o pohľadávku vzniknutú
len voči jednému z manželov počas trvania manželstva
(samostatný dlh). Vo vzťahu k veriteľom nejde u druhého
manžela, ktorý nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je
však povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri
10
výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku, ktorý patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmluva o pôžičke medzi manželmi, ktorí nemali
uzatvorenú dohodu o zúžení zákonom určeného rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva, obchádza ustanovenia
Občianskeho zákonníka o rozsahu a trvaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto zmluva o pôžičke,
ktorou jeden manžel požičia peniaze druhému manželovi,
je so zreteľom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Najvyšší súd SR ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 OSP) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g Občianskeho súdneho
poriadku – OSP) generálny prokurátor SR (§ 243e ods. l
OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i
ods. 2 OSP v spojení s § 243a ods. l OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. l OSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.
Mimoriadne dovolanie je formulované tak, akoby možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi bola
úplne vylúčená. Podľa právneho názoru dovolacieho
súdu je táto možnosť vylúčená len v prípade zmluvy o pôžičke, ktorou by:
a)sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
b)jeden z manželov mal požičať obom manželom ako
bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky
z jeho oddeleného majetku.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by jeden z manželov, ktorý má peniaze
tvoriace súčasť jeho oddeleného majetku, nemohol tieto
peniaze zmluvou o pôžičke prenechať (ako veriteľ) dočasne (po určitý čas) druhému manželovi (dlžníkovi) majúcemu takisto majetok vo svojom oddelenom vlastníctve,
ktorý by sa touto zmluvou (ako dlžník a samostatný subjekt vlastníctva svojho oddeleného majetku) zaviazal vrátiť veriteľovi peniaze po uplynutí dohodnutého obdobia.
JUDr. Jozef Opatovský
notár so sídlom v Trnave
ars notaria 1/13
>> postrehy z praxe
Úloha notára v systéme
dedičského práva
vo Francúzsku
Právny systém
Väčšina reforiem v poslednom období sledovala tri zá­
Základným prameňom dedičského práva vo Francúzsku
kladné ciele. Prvým hlavným trendom bolo zlepšiť situá­
je Občiansky zákonník (ďalej len CC), konkrétne § 720
ciu pozostalého manžela. Zákon z 3. decembra 2001
a nasledujúce. Dedenie vo Francúzsku je postavené na
a posledná reforma z 23. júna 2006 priznali pozostalému
princípe univerzálnej sukcesie, to znamená, že dedičstvo
manželovi silnú pozíciu medzi dedičmi vo forme povinsa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedí sa zo zákona, zo
ného podielu. Druhý trend, dedičské právo, bolo predzávetu alebo z oboch týchto
metom rôznych reforiem
prípadov. Dispozičná sloboekonomického charakteru,
Notári si vo Francúzsku vybudovali
da poručiteľa je obmedzená
ktoré zostavujú správne vypostavenie tzv. rodinných notárov.
v prospech najbližších príhodnotenie aktív ku dňu likbuzných (neopomenuteľných
vidácie pozostalosti. Cieľom
dedičov) a poručiteľ môže voľne disponovať len obmereformy právnych predpisov bolo aj to, aby sa zabránidzenou časťou svojej pozostalosti, tzv. dispozičným polo rozbitiu hospodárskych štruktúr a vytvorili sa rôzne
dielom (quotité disponible).
možnosti na zachovanie jednoty poľnohospodárskych
>>
11
>> postrehy z praxe
alebo rodinných podnikov. Nakoniec, dedičské právo
postupne zrovnoprávnilo všetky deti bez ohľadu na ich
presné línie pri dedičskej postupnosti.
Proces dedenia sa začína smrťou poručiteľa alebo jeho
vyhlásením za mŕtveho. Dedičstvo prerokúvajú notári,
ktorí si vo Francúzsku vybudovali postavenie tzv. rodinných notárov. Sprevádzajú rodinu a jej členov pri všetkých dôležitých životných úkonoch.
Závety
Francúzsky Občiansky zákonník pozná štyri hlavné typy
závetov:
• vlastnoručný (olographe) – musí byť datovaný, vlastnoručne napísaný a podpísaný poručiteľom. Vzhľadom na minimálne formálne požiadavky je najbežnejšou formou závetu. Na druhej strane musí jeho
platnosť po smrti poručiteľa potvrdiť súd v prípade, že
oprávnení z neho sú osoby, ktoré nemajú zmocnenie
priamo zo zákona (saisine);
• verejný (authentique) – povinne sa vyhotovuje v prítomnosti dvoch notárov alebo notára a dvoch svedkov. Tento závet spisuje notár podľa diktovania klienta, následne sa prečíta a podpíšu ho všetky osoby (ak
je klient schopný sa podpísať);
• utajený (mystique) – predstavuje výhodu utajenia, keď
klient odovzdá listinu v zapečatenej obálke za prítomnosti dvoch svedkov notárovi, ktorý o tom vyhotoví zápisnicu. Keďže obsah pozná len samotný klient, notár
nemôže overiť jeho platnosť po právnej stránke, čo je
hlavnou nevýhodou tejto formy závetu. Dokazuje to aj
jeho veľmi malé využívanie v praxi (ide najmä o prípady negramotných ľudí);
• medzinárodný (international) – zákon z roku 1994
umožnil notárom spisovať aj závety podľa Washington­
ského dohovoru z roku 1973. Môže ho využiť cudzinec
žijúci vo Francúzsku alebo Francúz žijúci v cudzine,
alebo ktokoľvek, kto vlastní majetok vo viacerých krajinách. Okrem notárov môžu tieto závety spisovať aj
francúzske diplomatické a konzulárne zastúpenia pre
francúzskych občanov žijúcich v zahraničí.
V záujme rešpektovania vôle zosnulého pri každom vysporiadaní dedičstva vytvorilo notárstvo v roku 1971
Centrálny register závetov. Notár doň registruje ním vyhotovené verejné závety, ako aj súkromné závety, ktoré
mu boli zverené do úschovy. Register obsahuje informácie o existencii závetu, dátume jeho uloženia a notárskom úrade, kde je závet uschovaný. Notár poverený pri
vysporiadaní dedičstva vykoná šetrenie v registri závetov
a v prípade, že bol závet zaregistrovaný na inom notárskom úrade, vyžiada si overenú kópiu tohto dokumentu.
Ak poručiteľ vyhotovil niekoľko závetov, notár skúma dátum ich uloženia, ako aj to, či sú jednotlivé závety do-
plňujúce, alebo protichodné. Na predchádzajúce závety
sa neprihliada len v prípade, že tak v poslednom závete
poručiteľ výslovne uvedie.
Od roku 2007 je tento register sprístupnený za poplatok.
Prístup je umožnený osobe závetcu a po smrti závetcu
osobe na základe úmrtného listu, a to prostredníctvom
špecializovanej webovej stránky 1.
Plánovanie dedičstva
Plánovanie dedičstva je komplikovaná záležitosť, ktorá
si často vyžaduje pomoc právneho odborníka. Napriek
tomu, že francúzskym zákonom sa zakazujú súkromné
dohody o budúcom dedení (pactes sur succession future), ponúka sa v ňom poručiteľovi viacero možností, ako
naložiť so svojím majetkom ešte počas života. Tieto možnosti sa spájajú s početnými daňovými výhodami a na ich
platnosť sa vyžaduje forma notárskej listiny:
• dedičská dohoda (pacte successoral), ktorou možno
zvýhodniť neopomenuteľných dedičov. Aby sa usporiadali budúce práva detí, musí byť dohoda podpísaná
dvoma notármi za života rodičov. Takto sa môže dieťa
vopred vzdať časti alebo celého dedičstva po rodičoch
a tak zvýhodniť brata alebo sestru;
• zmluvné určenie dediča (institution contractuelle),
ktoré je prípustné medzi manželmi. Ide o dohodu,
ktorá je súčasťou manželskej zmluvy alebo je podpísaná po uzavretí manželstva. Prostredníctvom nej si
manželia alebo budúci manželia upravia svoj majetok
pre prípad smrti jedného z nich;
• generačné delené darovanie (donation-partage), keď
darca ešte za života upraví rozdelenie majetku medzi predpokladaných dedičov zo zákona. Predmetom
však môže byť len existujúci majetok. Touto formou sa
možno vyhnúť situácii, keď sa dedičia stávajú po smrti
poručiteľa spoluvlastníkmi pozostalosti a neprimerane dlho čakajú na vysporiadanie v prípade nezhôd. Ak
sa takýmto spôsobom nerozdelí všetok majetok, zvyšná časť bude podliehať pravidlám dedenia.
Správa pozostalosti
Správa majetku zahŕňa veľmi širokú oblasť. Ide o všetky
listiny a konania, ktoré vedú k prevodu majetku na ustanovených dedičov, ako aj všetky otázky týkajúce sa likvidá­
cie dlhov na pozostalosti. Inými slovami, celý proces vedú­
ci k záverečnej fáze, ktorou je rozdelenie dedičstva medzi
dedičov. Na úvod treba určiť, kto má na starosti správu
pozostalosti a aké sú metódy spravovania majetku.
Zákon v tejto súvislosti rozlišuje medzi dedičmi, ktorí
vstupujú do práv zosnulého priamo, a tými, ktorí musia splniť určité formality. V článku 1004 CC sa hovorí:
„Smrťou poručiteľa sa dedičia, ktorým sa v zákone vyhradzuje určitý podiel na jeho majetku, stávajú nadobúdateľmi všetkého majetku z pozostalosti; a univerzálni
Niekoľko štatistických údajov: od vzniku registra bolo zaregistrovaných 17 miliónov vyhlásení a vykonaných 6,7 milióna konzultácií; len v roku 2008 bolo
zaregistrovaných 315 000 vyhlásení a vykonaných 483 000 konzultácií.
1
12
ars notaria 1/13
dedičia zo závetu majú povinnosť ich požiadať o vydanie
šetrenia v Centrálnom registri závetov a v prípade pomajetku, ktorý je obsiahnutý v závete.“ Ďalej ho dopĺňa
chybností aj na základe vyjadrenia odborníkov z oblasti
článok 1006 CC: „Ak po smrti poručiteľa niet dedičov,
genealógie. Ide o listinu vo forme osvedčeného vyhlásenia,
ktorým sa v zákone vyhradzuje určitý podiel na jeho matzv. acte de notoriété, ktorá je kľúčovým dokumentom,
pretože sa ňoupreukazuje dedičský titul vo vzťahu k rôzjetku, stáva sa plnoprávnym nadobúdateľom univerzálny
2
nym inštitúciám a pri nevyhnutných formalitách súvisiadedič zo závetu bez toho, aby musel požiadať o vydanie.“
V prípade neexistencie neopomenuteľných dedičov nacich s odblokovaním osobných účtov zosnulého v bankách.
dobúda univerzálny dedič smrťou poručiteľa celý maSúhrn aktív a pasív dedičstva, prípadne majetku v manjetok, čím vylučuje ostatných zákonných dedičov. Ak je
želskom režime (inventaire) vyhotovuje notár najmä
v prípadoch, keď hrozí, že
ustanovený závetom spísapasíva prevýšia aktíva a deným u notára (testament
Notár zohráva dôležitú úlohu pri všetkých
authentique), nadobúda madič prijal dedičstvo do výšjetok okamžite, ak je ustanoky čistého majetku 3; ak je
operáciách v rámci správy pozostalosti,
potrebné vyčísliť hodnotu
vený závetom vlastnoručným
ktoré sa týkajú majetku alebo vyplatenia
vecí na účely daňového prialebo utajeným, tento závet
dlhov zosnulého.
znania z dedičstva; ak sú tu
musí byť pred jeho vykonamaloletí dedičia (v dôsledku
ním predložený predsedovi
neexistencie súpisu zástupca maloletého stráca právo
súdu, v ktorého obvode bolo dedičstvo otvorené a ktorý
užívať majetok maloletého); alebo v prípade odkázania
následne vydá uznesenie o tzv. postúpení práva na deužívacieho práva na určitú vec. Jeho ukončenie musí
dičstvo (envoi en possesion).
Vydanie dedičstva zo závetu neznamená vysporiadanie
nastať do 5 mesiacov od úmrtia a musí byť zverejnený.
dedičstva. Ide len o umiestnenie závetných dedičov do
Veritelia majú právo doň nahliadať a požiadať o vyhotopozície, na základe ktorej majú zmocnenie zo zákona
venie kópie.
(saisine). Môžu tak vykonávať všetky úkony správy maNotár je často poverený aj výberom časti finančných
jetku, ktorý tvorí príslušné dedičstvo zo závetu. Ak ide
prostriedkov zosnulého z bankových inštitúcií, z ktorých
o správu pozostalosti, treba rozlišovať dve situácie:
potom uhrádza prípadné výdavky alebo dane z dedičstva.
• ak zosnulý zanechal len jedného dediča, bude tento
V tejto súvislosti môže byť notár poverený aj úhradou
dedič prijatím dedičstva považovaný za jediného, kto
niektorých dlhov z dedičstva, najmä týkajúcich sa urmôže spravovať pozostalosť. Nie je potrebné spojené
gentných faktúr splatných ku dňu smrti.
vlastníctvo ani vysporiadanie. V tomto prípade dedič
Niektoré druhy aktív, ktoré patrili zosnulému, si vyžadujú
zdedí všetky práva a povinnosti poručiteľa a pojem
osobitné formality. V prípade nehnuteľností sa vyžaduje
univerzálnej sukcesie, ktorá je základom francúzskeurčitý typ potvrdenia, ktoré spisuje len notár (attestation
immobilière). Tento nástroj umožňuje najmä dedičom
ho práva, sa plne uplatní;
preukázať postavenie vlastníka. Musí byť zverejnený
• ak zosnulý zanechal niekoľko dedičov, tí sa ocitnú
v úradnom vestníku, ktorý slúži na informovanie tretích
v situácii spoločného vlastníctva. To znamená, že až
strán. Prevod dedením podielov zosnulého v spoločnosdo vysporiadania má každý dedič-spoluvlastník rovtiach si vyžaduje vyhotovenie osvedčenia (certificat de
naké práva na pozostalosť a dedičia budú spravovať
propriété) na záznam tohto prevodu na dedičov v regismajetok spoločne a nerozdielne.
troch podielnikov príslušných spoločností.
Ak je notár poverený vysporiadaním dedičstva, zvyčajne
Táto všeobecná schéma však musí zohľadniť úlohu franvykoná aj daňové priznanie z dedičstva (déclaration de
cúzskeho notára pri správe majetku. Hoci je notár len
succession) a vyplatí daňové poplatky priamo z aktív dezástupcom dedičov a sám nemá žiadne oprávnenie týkadičstva.
júce sa pozostalosti, zohráva dôležitú úlohu pri všetkých
V tomto štádiu nastupuje záverečná etapa vysporiadania
operáciách v rámci správy pozostalosti, ktoré sa týkajú
dedičstva, keď sa dedičia môžu rozhodnúť, či si budú veci
majetku alebo vyplatenia dlhov zosnulého. V prípade, že
z dedičstva rozdeľovať, alebo zostanú v spoluvlastníctve,
záujmy dedičov sú v rozpore, notár sa snaží aj o dohodu
pričom je dôležitá ingerencia notára. Rozdelenie nastádedičov pri vysporiadaní dedičstva. V dôsledku toho deva na základe vzájomnej dohody medzi dedičmi. Ak sa
dičia zvyčajne spravujú pozostalosť pod kontrolou a venedohodnú, dôjde k súdnemu rozdeleniu.
dením notára.
V prvom rade notár vyhotovuje zoznam osôb, ktoré majú
Mgr. Tomáš Gardon
nárok na dedičstvo, a im prislúchajúcich práv. Urobí tak
Autor je pracovníkom zahraničnej sekcie Notárskej komory SR.
na základe predložených listín od dedičov, vlastného
>>
Univerzálnemu dedičovi je odkázaný celý majetok, ktorý možno závetom odkázať (quotité disponible). Ďalej rozlišujeme dediča podľa univerzálneho titulu
(légataire à titre universel), ktorý nadobúda len určitý pomerný diel z majetku, a dediča podľa osobitného titulu (légataire à titre particulier), ktorý má oprávnenie
nadobudnúť určitú konkrétnu vec alebo viac vecí konkrétne určených.
3
Zákon dáva dedičom tri možnosti: prijať dedičstvo úplne a bez výhrad, prijať dedičstvo do výšky čistého majetku alebo odmietnuť dedičstvo.
2
13
>> postrehy z praxe
Notársky centrálny register
listín a jeho využitie v praxi
v súvislosti so súdnymi listinami
o spôsobilosti na právne úkony
V praxi notárov sa denne objavujú otázniky a pochybnosti týkajúce sa spôsobilosti účastníka
notárskej činnosti na právne úkony, teda jeho schopnosti vyvolávať vlastným konaním vznik,
zmenu alebo zánik práv a povinností spojených s právnym poriadkom. Notár je často nútený zvážiť
a posúdiť schopnosť účastníka ovládať svoje konanie a rozpoznávať zamýšľané následky právneho
úkonu účastníka len svojím citlivým prístupom a rozhodnúť sa, samozrejme, s prihliadnutím
na § 36 Notárskeho poriadku, zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Notársky poriadok), či požadovaný úkon vykoná, alebo ho odmietne.
V zmysle ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná
vykonávať právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na
právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov,
či jedov je schopná vykonávať len niektoré právne úkony,
súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia
alebo odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Vplyvom technických zmien v posledných rokoch sa informačné technológie dostali do takmer všetkých oblastí spoločnosti. Novelou Notárskeho poriadku, zákonom
č. 561/2001 Z. z., bolo Notárskej komore Slovenskej republiky (ďalej len komora) zverené vedenie Centrálneho
informačného systému (ďalej len CIS). V zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku komora vedie CIS
a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Súčasťou CIS sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené Notárskym poriadkom alebo osobitným predpisom. Do CIS má prístup každý notár a iné
osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prístup do CIS patrí odmena a náhrada hotových výdavkov.
V ďalšej novele Notárskeho poriadku, zákone č. 526/2002
Z. z., sa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku doplnil písmenom d), podľa ktorého sú notárskou činnosťou aj úkony vo veciach centrálnych registrov. Ide o úkony notára
súvisiace s notárskymi centrálnymi registrami, ktorých
vedenie bolo komore zverené zákonom alebo na základe
14
všeobecne záväzného právneho predpisu. Podľa Notárskeho poriadku komora vedie tieto notárske centrálne
registre:
• Notársky centrálny register záložných práv,
• Notársky centrálny register právnických osôb,
• Notársky centrálny register závetov,
• Notársky centrálny register dražieb,
• Notársky centrálny register listín (ďalej len NCRls).
Výnosom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004 č. 16975/2004-53, v znení
č. 8650/2007-110 a č. 19607/2011-110, ktorým sa vydáva
Kancelársky poriadok pre notárov (ďalej len kancelársky poriadok), sa zveruje komore vedenie Notárskeho
centrálneho registra osvedčených podpisov a Notárskeho centrálneho registra notárskych zápisníc. Notárske
centrálne registre sú verejné zoznamy vedené v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje. Údaje zapísané v notárskych centrálnych
registroch sú účinné voči každému odo dňa, v ktorom sa
zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do
Notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa
zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
Právna úprava NCRls a jej vývoj
Legislatívny rámec NCRls je obsiahnutý predovšetkým
v § 73k Notárskeho poriadku a § 60 a nasl. kancelárskeho poriadku. Komore bolo zverené vedenie NCRls
zákonom č. 357/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. 1. 2005. Podľa § 73k Notárskeho poriadku komora vedie NCRls, ktorý obsahuje súdne listiny, ak sa tak ustanovuje osobitným zákonom, notárske zápisnice spísané
ars notaria 1/13
notárom a iné listiny ukladané do registra listín na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Do NCRls sa teda ukladajú a registrujú tieto listiny:
a) súdne listiny v zmysle ustanovenia § 189a Občianskeho
súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskor­
ších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poriadok),
b) notárske zápisnice 1,
c) iné súkromné listiny na základe žiadosti fyzickej alebo
právnickej osoby 2.
Súdne listiny boli do NCRls doplnené novelou (zákonom
č. 304/2009 Z. z.) s účinnosťou od 1. 9. 2009. Novelou
Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 384/2008
Z. z.), účinnou od 15. 10. 2008 sa upravil aj § 189a Občianskeho súdneho poriadku, pričom dovtedajšie znenie
sa označilo ako ods. 1 a doplnil sa nový odsek 2. Súčasný
§ 189a Občianskeho súdneho poriadku znie: „V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená (odsek 1).
Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom
centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu
Bližšie pozri § 60 kancelárskeho poriadku
Bližšie pozri § 61 a nasl. kancelárskeho poriadku
1
1
15
>> postrehy z praxe
(poznámka odkazuje priamo na § 73k Notárskeho poSúdne listiny v NCRls a ich praktická stránka
Zabezpečiť uloženie rozsudku o pozbavení alebo obmeriadku). Uloženie cudzieho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony zabezpečí
dzení spôsobilosti na právne úkony do NCRls je povinsúd, ktorý rozhodol o uznaní cudzieho rozhodnutia. Ak
nosťou súdu. Podľa § 48 ods. 8 vyhlášky MS SR 543/205
cudzie rozhodnutie podľa medzinárodnej zmluvy, ktoZ. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresrou je Slovenská republika viazaná, nevyžaduje uznanie
né súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
osobitným výrokom, zabezpečí jeho uloženie na podnet
poverený zamestnanec súdu zabezpečí postupom podopatrovníka osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd, v obľa osobitného predpisu (§ 73k zákona č. 323/1992 Zb.)
vode ktorého má alebo naposledy mala bydlisko táto
uloženie rovnopisu rozhodnutia súdu o pozbavení aleosoba (odsek 2).“
bo obmedzení spôsobilosti na právne úkony s doložkou
K novelizácii § 189a Občianskeho súdneho poriadku
právoplatnosti do NCRls, a to v lehote troch pracovných
viedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
dní odo dňa vyznačenia právoplatnosti na prvopise rozč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
hodnutia. Po uložení rovnopisu rozhodnutia do NCRls
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
sa učtárni súdu predloží vyúčtovanie odmeny a náhrady
z marca 2008 z dielne vtedajšieho ministra spravodlivýdavkov notára.
vosti (číslo materiálu: 5348/2008-110). Jeho cieľom bolo
Väčšina dostupných verejných registrov a v nich obsiahsprísniť právnu formu zmlúv o prevode nehnuteľností,
nutých databáz (evidencia stratených a odcudzených doktoré mali mať výhradne formu notárskej zápisnice, príkladov 5, evidencia odcudzených motorových vozidiel 6,
3
evidencia nehnuteľností a vlastníckych a iných práv k nim 7)
padne mali byť autorizované advokátom.
Takáto úprava predpokladala zvýšenú zodpovednosť
má len informatívnu povahu a v nijakom právnom prednotára a advokáta v prípade vzniku škody, ak by vyprapise sa notárovi neukladá povinnosť preverovať doklad
covali zmluvu o prevode nehnuteľností napriek tomu, že
totožnosti účastníka v evidencii odcudzených alebo strapodľa údajov vo verejnom registri bola zmluvná voľnosť
tených dokladov, prípadne motorové vozidlo v evidencii
účastníkov obmedzená. Týmto verejným registrom sa
odcudzených vozidiel napríklad v rámci osvedčovania
rozumie NCRls, do ktorého sa majú obligatórne ukladať
pravosti podpisu účastníka na listine. Väčšina notárov by
všetky súdne rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení
takýto úkon mala vykonať minimálne z dôvodu postavespôsobilosti na právne úkony.4
nia notára ako orgánu verejnej moci a podľa § 2 ods. 2
V priebehu legislatívneho procesu však nastala paradoxNotárskeho poriadku, podľa ktorého notári svojím posta­
ná situácia, keď síce novela Občianskeho súdneho povením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu
riadku v § 189a bola schválená (zákonom č. 384/2008 Z. z.,
v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Nemenej
účinným od 15. 10. 2008), no
dôležitým argumentom je
novela Občianskeho zákonní­
ochrana samotného notára.
Pôvodná myšlienka zaviesť obligatórnu
ka týkajúca sa formy zmlúv
V zmysle § 47 písm. d) Noformu notárskej zápisnice, prípadne
o prevode nehnuteľnosti
társkeho poriadku musí noautorizovanej zmluvy advokátom by bola
a s tým súvisiaca novela Notárska zápisnica obsahovať
nielen prostriedkom na eliminovanie
társkeho poriadku a zákona
vyhlásenie účastníkov, že sú
podvodných konaní, ale cieľom navrhovanej
o advokácii boli v parlamenspôsobilí na právne úkony,
úpravy bolo dosiahnuť určenie jasného
te vypustené. Treba pripopričom takéto vyhlásenie
autora zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
menúť, že pôvodná myšlienúčastníkov je obligatórne
ktorým by bol odborník, ktorý by ručil za
ka zaviesť obligatórnu formu
zaznamenané v texte notárzáväzky zo škodovej udalosti.
notárskej zápisnice, prípadskej zápisnice.
ne autorizovanej zmluvy adZáver o tom, že účastník nie
vokátom by bola nielen prostriedkom na eliminovanie
je spôsobilý na právne úkony, notár vyvodí:
podvodných konaní, ale cieľom navrhovanej úpravy bolo
• zo záznamu v občianskom preukaze,
dosiahnuť určenie jasného autora zmluvy o prevode
• z rozsudku o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti
nehnuteľnosti, ktorým by bol odborník, ktorý by ručil za
na právne úkony,
záväzky zo škodovej udalosti v taxatívne vypočítaných
• z vlastného úsudku pri prejave vôle účastníka o tom,
prípadoch.
čo má zahrnúť do notárskej zápisnice, ak notár nado-
>>
http://wwwold.justice.sk/kop/pk/2008/pk08009.htm
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (číslo materiálu: 5348/2008-110): „Z dôvodu obmedzenej zmluvnej voľnosti bude ručenie notára prichádzať do úvahy iba vtedy, ak zmluva bola
vyhotovená napriek údaju vo verejnom registri o obmedzení zmluvnej voľnosti. Za údaj vo verejnom registri sa bude považovať zaregistrovaný rozsudok o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony, alebo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony v relevantnom rozsahu v Notárskom centrálnom registri (§ 189a ods. 2 Článok I.
OSP). Rovnako sa za takýto údaj bude považovať údaj o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou súdnym rozhodnutím vrátane predbežného opatrenia, ak bude takéto
rozhodnutie vyplývať z informatívnej poznámky v katastri nehnuteľnosti.“
5
http://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady-d
6
http://www.minv.sk/?odcudzene-mot-vozidla
7
www.katasterportal.sk
3
4
16
ars notaria 1/13
budne presvedčenie, že účastník v čase, keď sa má
právny úkon vykonať, nevie posúdiť následky svojho
konania alebo svoje konanie ovládnuť, to znamená, že
koná v duševnej poruche.
žiadosti o vydanie výpisu vytlačí úradný výpis o tom, že
sa v zozname rozhodnutí súdu o spôsobilosti na právne
úkony osôb registrovaných a uložených v NCRls nenachádza rozhodnutie týkajúce sa účastníka úkonu.
Potvrdenie a výpis o skutočnostiach uložených v NCRls
Jedným z mála dostupných verejných registrov, ktorý je
sú v zmysle § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku verejnými
navyše z vlastných zdrojov notárov, je NCRls. Napriek
listinami.
tomu, že právny poriadok
Čo sa týka odmeny a náhraneobsahuje žiadnu osobitnú
dy hotových výdavkov notára
NCRls neslúži len na registrovanie
povinnosť preverovať účastní­
za tento úkon, odporúčame
súdnych listín v zmysle ustanovenia § 189a
ka v tomto registri, je minizahrnúť 3,32 € (položka I
Občianskeho súdneho poriadku, ale aj na
málne vhodné, aby tak vykonal
sadzobníka vyhlášky MS SR
vyhľadávanie informácií, či účastník právneho
najmä pri úkonoch notárskej
č. 31/1993 Z. z. v znení neúkonu nie je osobou, ktorú súd pozbavil
činnosti, kde by mohlo nastať
skorších predpisov) a 1,10 €
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
nezákonné disponovanie ma­
(položka G sadzobníka CIS
súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil.
jetkom účastníka z dôvodu
a náhrady hotových výdavabsencie jeho spôsobilosti na
kov CIS) k odmene samotprávne úkony. NCRls neslúži len na registrovanie súdného úkonu notárskej činnosti, pre ktorý sa vyhľadanie
nych listín v zmysle ustanovenia § 189a Občianskeho
v NCRls uskutočnilo (darovacia zmluva, závet), a o tejto
súdneho poriadku, ale aj na vyhľadávanie informácií, či
skutočnosti v registri N spísať úradný záznam.9
účastník právneho úkonu nie je osobou, ktorú súd poZáver
zbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej súd
Vyhľadanie v NCRls by malo byť v záujme každého jedspôsobilosť na právne úkony obmedzil. Vyhľadanie
ného notára, a to najmä s prihliadnutím na § 36 a 38
v NCRls eviduje notár vo svojom registri N.8 Pri evidovaní
žiadosti môže notár uviesť ako žiadateľa seba. Úkon opíNotárskeho poriadku. Predovšetkým pri úkonoch týše a označí napríklad ako Vyhľadanie v NCRls a po vybrakajúcich sa disponovania majetkom účastníka (zmluvy
tí možnosti Potvrdenie o skutočnostiach uložených
o prevode nehnuteľností, dohody o vysporiadaní bezpov NCRls uvedie identifikačné údaje osoby, ktorej vyhľadielového spoluvlastníctva manželov, dohody o zrušení
danie v NCRls sa týka, a to konkrétne dátum narodenia
a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva), no rovnaúčastníka, jeho meno a priezvisko.
ko aj pri právnych úkonoch v prípade smrti (závet, listiV prípade pozitívneho výsledku sa notárovi zobrazia
na o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov) dochádza
údaje účastníka, ktorého sa rozhodnutie o obmedzení
k závažným právnym následkom, a preto je v záujme
alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony týka. Po
nielen právnej istoty, ale aj samotného notára, aby úkon
potvrdení tlačidlom O. K. sa zobrazí rozhranie NCRls –
notárskej činnosti bol perfektný aj z pohľadu takej dôRozhodnutia. Po potvrdení a podpísaní žiadosti o vydaležitej podmienky, akou je samotná spôsobilosť klienta
nie výpisu zo zoznamu rozhodnutí súdu o spôsobilosti
notárskej činnosti na právne úkony. Vzhľadom na povana právne úkony registrovaných a uložených v NCRls
hu notárskej činnosti je na zvážení každého notára, či
sa notárovi umožní zobraziť v časti Listiny samotné rozby nebolo vhodné vyhľadanie v NCRls vykonať pri každej
hodnutie. Následne notár vytlačí výpis zo zoznamu roznotárskej zápisnici.
hodnutí súdu o spôsobilosti na právne úkony osôb regisJUDr. Juraj Göbl
trovaných a uložených v NCRls a potvrdenie z registra
notársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom
NCRls, a to buď s pozitívnym, alebo negatívnym výsledv Košiciach, a člen Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR
kom. V prípade negatívneho záznamu notár po vytlačení
>>
V zmysle § 45 kancelárskeho poriadku sa každá žiadosť o notársku činnosť (§ 3 ods. 1 Notárskeho poriadku) alebo právnu pomoc (§ 5 Notárskeho poriadku) sa
zapíše do registra N.
V prípade, ak bude výsledok lustrácie pozitívny, tak by do úvahy výpočtu odmeny notára prichádzala aj položka L 2. sadzobníka vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. (teda
podľa počtu strán rozsudku súdu), no vzhľadom na to, že sa samotný notársky úkon z dôvodu nespôsobilosti účastníka na právne úkony nebude realizovať, je asi
zbytočné účtovať takýmto spôsobom. Otázne je, či vôbec klient zaplatí náhradu hotových výdavkov notára (4,42 €), ak mu notár úkon odmietne vykonať, pretože
účastník je pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
8
9
17
>> ROZHOVOR
Prácu notárov vnímam ako
odbornú a veľmi náročnú
na komunikáciu a empatiu
Aj keď na prvý pohľad nie je viditeľná príbuznosť v činnosti notárov a činnosti samosprávy,
rozhodne možno nájsť styčné body. Nielen v kompetenciách, ale aj v poslaní. Na týchto stranách
vám prinášame rozhovor s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska doc. Ing. Jozefom
Dvončom, CSc. Treba povedať, že pán predseda bol po oslovení na rozhovor veľmi ústretový.
Pri osobnom stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda ZMOS Ing. Milan Muška,
sme si navzájom predstavili svoje časopisy a vymenili posledné výtlačky. Súčasťou prípravy na
rozhovor bolo aj preštudovanie webovej stránky ZMOS, stanov a zákona o obecnom zriadení.
Otázky kladené pánovi predsedovi sme sčasti čerpali aj z informácií získaných z daných materiálov.
Predsedom ZMOS ste už viac ako rok. Na tomto
poste ste vystriedali dlhoročného predsedu Michala
Sýkoru. Ako sa vám nastupovalo na toto miesto ako
nováčikovi?
Byť predsedom takej veľkej dobrovoľnej záujmovej organizácie, akou je Združenie miest a obcí Slovenska, je
veľkou cťou, ale zároveň aj veľkým záväzkom, spojeným
s množstvom povinností navyše. Chcem zdôrazniť, že je
to najmä o práci. Veď úlohou združenia je obhajovať spoločné záujmy a práva členských miest a obcí, ktorých je
2 730, zjednocovať postup obcí pri vykonávaní im zverených úloh a v neposlednom rade v ich mene predkladať
vláde, poslancom parlamentu a ministerstvám návrhy,
podnety na riešenie problémov celej miestnej samosprávy na Slovensku.
Môj predchodca Michal Sýkora úspešne a zodpovedne viedol združenie 18 rokov. Spolu s odborným tímom
ústrednej kancelárie ZMOS vybudovali v rámci združenia funkčné štruktúry, ktoré sú platformou na efektívnu
činnosť organizácie aj do budúcnosti. Dnešné časy nie
sú jednoduché, starostovia a primátori prevzali na svoje
plecia obrovskú zodpovednosť, povinnosti a starosti za
to, ako sa bude rozvíjať ich obec, mesto, aká bude kvalita
života ich občanov, a v konečnom dôsledku za to, aká
bude naša spoločnosť. Sám viem, o čom to je, veď som
primátorom Nitry. Takže mám skúsenosti a podobne
ako môj predchodca, ktorého prácu v združení si nesmierne vážim, chcem byť nápomocný obciam a mestám
pri ich náročnej práci v prospech občanov.
Výkon funkcie predsedu ZMOS je vždy spojený
s výkonom funkcie primátora alebo starostu obce. Vy
ste primátorom mesta Nitra. Dá sa podľa vášho názoru
skĺbiť funkcia zástupcu obyvateľov jedného mesta
18
a zároveň zástupcu obyvateľov všetkých miest a obcí,
respektíve riešili ste niekedy vo funkcii túto dilemu?
Dilemou môže byť to, že v niektorých prípadoch môže
byť uznesenie orgánov združenia odlišné od mojich
predstáv o realizácii niektorých úloh v meste. Podobne
to môže byť aj pri schválení úloh odporúčaných združením v zastupiteľstve. Tu to môže z času na čas zaškrípať.
Každodenné, aktuálne skúsenosti z riadenia mesta sú
však veľkou výhodou a pomáhajú mi pri prijímaní záverov
a rozhodnutí v ZMOS, preto si neviem predstaviť, že by
funkciu predsedu ZMOS vykonával profesionálny predseda, úradník. Na ich efektívne napĺňanie je však dôležitá súhra a dobrá spolupráca volených funkcionárov
s funkčnou, profesionálnou kanceláriou združenia.
Navonok sa ZMOS javí ako veľká a silná organizácia.
Ako ste ju vnímali pred nástupom do funkcie a ako ju
vnímate teraz, keď ste jej súčasťou?
Áno, Združenie obcí a miest Slovenska je veľká a silná
organizácia, ktorú akceptuje vláda a ústredné orgány
štátnej správy. Členmi ZMOS sú aj všetky krajské mestá
vrátane hlavného mesta SR Bratislavy. Ako reprezentant
členských miest a obcí sa v rámci najvyšších orgánov
štátu zúčastňuje na príprave a pripomienkovaní návrhov
právnych noriem a ďalších dokumentov týkajúcich sa
práv, povinností a zákonom chránených záujmov miest
a obcí a ich orgánov. Členovia ZMOS zastupujú miestnu
územnú samosprávu Slovenskej republiky v orgánoch
vlády, v ústredných orgánoch štátnej správy, medzinárodných organizáciách, ako aj v orgánoch verejnoprávnych a iných inštitúcií v regiónoch, ktorých cieľom sú
aktivity prispievajúce k rozvoju miest a obcí. Združenie
je aj reprezentatívnym zástupcom miest a obcí s právom
uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v mene
ars notaria 1/13
všetkých členských miest a obcí a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií. Teraz, keď som
súčasťou ZMOS, viac uvažujem o tom, ako podchytiť tých
najlepších odborníkov pri príprave kvalitných materiálov,
ako hľadať a nachádzať efektívne metódy práce s občanmi, ako realizovať pri súčasnom nedostatku finančných
prostriedkov všetky úlohy, ktoré zo zákona samospráva
musí vykonávať, ako plniť záväzky, ktoré máme smerom
k Európskej únii, ktorej sme súčasťou. Je to priestor na
účasť na riešení vecí verejných, ale aj obrovská zodpovednosť za výstupy, ktoré budú mať vplyv na občanov
Slovenska.
Čo považujete za hlavné pozitívum existencie združenia?
To, že vôbec existuje takáto platforma, ktorá umožňuje
stretávať sa predstaviteľom členských miest a obcí, vymieňať si názory, poznatky, skúsenosti, diskutovať o problémoch a spoločne hľadať riešenia. Vďaka združeniu sa
informácie z regiónov dostanú na rokovanie kompetentných orgánov a inštitúcií a vrátia sa späť ako normy, ktoré
umožnia obciam a mestám efektívnejšie zabezpečovať
fungovanie územnej samosprávy. V rámci ZMOS sú vytvorené odborné štruktúry – osem odborných sekcií zahŕňajúcich celú problematiku, s ktorou sa členovia, predstavitelia samospráv, stretávajú v regiónoch. Na svojich
rokovaniach podrobne analyzujú návrhy zákonov a ich
dosah na výkon samosprávy. Zaujímajú k nim stanoviská v rámci pripomienkového konania, pripravujú námety
na legislatívne zmeny a návrhy koncepčných materiálov
v oblasti samosprávy. Pre mestá a obce vypracovávajú aj
odporúčania pri uvádzaní novej legislatívy do praxe.
doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc., predseda Združenia miest a obcí
Slovenska
Z histórie viem, že ešte pred druhou svetovou vojnou boli
Pri svojej činnosti sa stretávate na rokovaniach
notariáty v obciach, ale mali úplne iné postavenie a pos predstaviteľmi vlády, politickými stranami.
slanie ako dnes. Viem, že notariáty majú monopol na
Považujete na rokovaniach za svojho partnera aj
niektoré činnosti, stretol som sa s notárskou zápisnicou.
samosprávnu organizáciu notárov? A ak áno, aké témy
To, čo robia samosprávne úrady aj notári, je osvedčovaspoločného rokovania by ste si vedeli predstaviť?
nie listín a podpisov. Táto služba bola v minulosti výsadUrčite áno. Otázok na spone v kompetencii notárov.
ločné rokovanie je veľa.
Samosprávne úrady sú služ Už v minulosti ľudia na dedine vyzdvihovali
Spomeniem len tie, ktoré sú
bou verejnosti a dnes si
pozíciu richtára a notára. V meste či obci
významné z hľadiska spolumôže občan bez problémov
zabezpečovali služby obyvateľom, ktoré
práce s občanmi. Sú to najprísť na miestny úrad osvedsúviseli s úkonmi v majetkovoprávnej
mä dostupnosť notárskych
čiť listiny, doklady, podpisy,
oblasti, v oblasti dedičských konaní a podobne. ba pre isté skupiny občanov
úradov verejnosti, bezbariérovosť, rozmiestnenie, poloposkytuje miestny úrad aj po­
ha, flexibilita, úprava pracovného času a podobne. Sú to
dobné služby ako notariáty, napríklad úschovu cenností.
vlastne otázky, ktoré zaujímajú aj našich občanov, resVzhľadom na dobrú dostupnosť v mieste bydliska, ako aj
pektíve ostatných klientov.
cenovú dostupnosť tieto služby občania radi využívajú.
>>
Poslaním predsedu ZMOS je zastupovanie všetkých
miest a obcí. Poslaním primátora a starostu je
zastupovať mesto a obec a jej obyvateľov. V tomto
nachádzame paralelu s funkciou notára, ktorý je
vymenovaný vždy do konkrétnej obce či mesta a jeho
územného obvodu. Ako vnímate činnosť notárov
v rámci jednotlivých regiónov Slovenska?
Činnosť notárov často súvisí s obecnou činnosťou
a naopak. Často je dôležitá práve spolupráca medzi
obcou a notárom v danej obci. Ako hodnotíte túto
spoluprácu?
Už v minulosti ľudia na dedine vyzdvihovali pozíciu richtára a notára. V meste či obci zabezpečovali služby obyvateľom, ktoré súviseli s úkonmi v majetkovoprávnej
19
>> ROZHOVOR
oblasti, v oblasti dedičských konaní a podobne. Sú to obk zvyšovaniu právneho vedomia občanov, ale aj informácií
lasti zo života občanov, ktoré aj dnes využívajú a vnímajú
o aktivitách samosprávnych orgánov smerom k verejnosich citlivo. V súčasnosti už notárske úrady poskytujú svoti. S komunálnou problematikou sa denne stretávame aj
je služby oveľa pružnejšie
v mienkotvorných médiách.
a flexibilnejšie. Dôležitá je
Veľmi nás teší prezentácia
Prácu notárov vnímam najmä cez spokojnosť
však dostupnosť, respektíve
príkladov dobrej praxe. Ak
ich klientov, teda našich občanov.
nedostupnosť, bezbariéroide o prípady, v ktorých sa
vosť jednotlivých notárskych
poukazuje na možné zlyhaúradov. Často sa stáva, že úrady sú umiestnené na ponie našich zamestnancov, prípadne iné nedostatky, ktoré
schodiach bez výťahov, bez zábradlí, schodiskových plokomplikujú život občanom, snažíme sa prijať opatrenia
šín a podobne. Tu tiež vidím priestor na spoluprácu.
a riešiť ich. Ak zlyhá volený člen samosprávy alebo starosta, tomu to zrátajú voliči. Nesťažujeme sa na skresZMOS vydáva časopis pod názvom Územná samospráva.
ľovanie informácií v médiách, ale snažíme sa proaktívne
Vychádza už ôsmy rok, šesťkrát ročne, každý nepárny
s nimi spolupracovať. Ak má občan v súčasnosti záujem,
mesiac. Predsedom redakčnej rady je výkonný
môže sa dostať k objektívnym informáciám a urobiť si nápodpredseda ZMOS Ing. Milan Muška. Spracovanie
zor. Na regionálnej úrovni občan vidí svojho starostu, pričasopisu a jeho obsahová náplň je na dobrej úrovni.
mátora priamo v teréne, pri výkone jeho funkcie, má možAko by ste zhodnotili notársky časopis ARS NOTARIA
nosť sa s ním stretnúť, porozprávať sa a vytvoriť si názor.
z pohľadu zástupcu miest a obcí Slovenska?
Naše obce a mestá sa snažia skvalitniť tok informácií
Z vlastnej skúsenosti viem,
smerom k občanom – využíaké zložité je v súčasnosti
vajú na to moderné komuni Chcem oceniť vydávanie špecializovaného
vydávanie odborných periodík.
kačné nástroje, ako sú webové
notárskeho časopisu ARS NOTARIA. Viem
Narážame nielen na finančstránky miest a obcí, miestsi predstaviť užšiu spoluprácu oboch našich
né problémy, ale často aj na
ny rozhlas či rádio, regionálperiodík, určite by to pomohlo zlepšiť
zabezpečenie ich kvalitného
ne noviny a televízne vysievzájomnú informovanosť a spoluprácu.
obsahu. Chcem preto oceniť
lanie, ale aj SMS a e-maily.
vydávanie špecializovaného
A občania to oceňujú.
notárskeho časopisu ARS NOTARIA. Viem si predstaviť
užšiu spoluprácu oboch našich periodík, určite by to poSamosprávy miest a obcí využívajú notársku zápisnicu
mohlo zlepšiť vzájomnú informovanosť a spoluprácu.
ako exekučný titul v prípade neplatenia nájomného
pri nájme bytových a nebytových priestorov alebo
Pri výkone svojej terajšej aj predchádzajúcej práce ste
odmietnutia vypratať týchto priestorov po ukončení
sa pravdepodobne stretli s činnosťou notárov. Ako ju
nájomného vzťahu. Postrehli samosprávy pozitívny
vnímate?
finančný dosah takéhoto riešenia z hľadiska ušetrenia
Ako som už niekoľkokrát zdôraznil, každá práca a služba
finančných nákladov na vymáhanie takýchto
je niekomu určená, respektíve niekto si tú službu alebo
pohľadávok?
prácu objednal. Ja vnímam prácu notárov najmä cez
Vymáhanie pohľadávok v mestách a obciach, ako aj riespokojnosť ich klientov, teda našich občanov. Tak ako je
šenie otázok neplatičov je súčasťou práce samosprávy.
pre občanov dôležitá práca každého z nás v samosprávMestá a obce vítajú každú legislatívnu normu, ktorá nám
nych orgánoch, tak aj činnosť jednotlivých notárskych
umožní zefektívniť vymáhanie pohľadávok. Notárska
úradov vnímajú veľmi pozorne. Naši občania či klienti sa
zápisnica je nástroj, ktorý sčasti zjednodušuje niektoré
obracajú na notárske úrady s otázkami často citovými
postupy pri realizácii samosprávnych pôsobností. Z poa osobnými – majetkovopráv­
hľadu náročnosti, napríklad
nymi, s rodinnými záležitosnúteného vypratania bytu,
Notárska zápisnica je nástroj, ktorý sčasti
ťami, dedičskými konaniami
môže platná konštrukcia
zjednodušuje niektoré postupy pri realizácii
a podobne. Tu vidím malú pa­
práv a povinností pôsobiť
samosprávnych pôsobností.
ralelu s prácou samosprávrozpačito. Obec ako prenanych orgánov. Prácu notárov
jímateľ nehnuteľnosti, ktorá
vnímam ako odbornú a veľmi náročnú na komunikáciu
má byť exekučne vyprataná, má zároveň povinnosť určiť
a empatiu. A to máme spoločné.
miesto na uskladnenie vecí. Náklady na úschovu si môže
uplatniť v rámci trov exekučného konania až na prípady,
Primátorov a starostov, rovnako ako notárov či iných
keď sa vyhovie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu,
reprezentantov štátov, oslovujú médiá. Aký je váš
že niet majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť napohľad na prezentáciu v médiách?
príklad dlh na nájomnom. Exekučný poriadok pripúšťa
Médiá sú dôležitým komunikačným prostriedkom, a to
priznanie trov konania osobe, v ktorej prospech sa vypredovšetkým na šírenie informácií, ktoré prispievajú
konávala exekúcia. Obec je tak v situácii, keď – ak ide
>>
>>
>>
20
ars notaria 1/13
o neplatiča pre stratu zamestnania – môže byť v strate
nielen z dôvodu neplatenia nájomného, ale aj z dôvodu
hájenia svojich práv ako vlastníka nehnuteľnosti a zároveň ako jediného subjektu povinného vytvoriť priestor na
úschovu vecí. Každý prípad treba posudzovať individuálne, v súlade so zákonom. Mestá a obce tak aj konajú.
s mestským úradom. IKT totiž postupne umožnia občanom komunikovať s úradom z domu, bez priameho kontaktu s úradníkom. Občan má vďaka tomuto informačnému systému možnosť sledovať proces vybavovania svojej
agendy úradom od jej podania až po ukončenie. Také sú
naše skúsenosti v Nitre, ale aj v iných mestách. Našou
víziou je, aby členské mestá a obce ZMOS mohli vďaka
Využívajú samosprávy miest a obcí Notársky centrálny
elektronizácii a digitalizácii skvalitňovať služby občaregister záložných práv vedený Notárskou komorou
nom, a tomuto procesu budeme pomáhať. Aj preto sme
Slovenskej republiky?
sa zapojili do realizácie projektu Integrované obslužné
Notársky centrálny register záložných práv je zmyslumiesta, ktorý poskytne elektronické služby občanom
plným preventívnym nástrojom na predchádzanie pres asistenciou úradníka. Je určená najmä tým, ktorí nevodu vlastníckych práv na
ovládajú prácu s počítačmi
inú osobu k veciam, ktoré
alebo k nim nemajú prístup.
Notársky centrálny register záložných práv
záložným právom vzal veriZároveň sme v roku 2012
je zmysluplným preventívnym nástrojom na
teľ ako zabezpečenie pohľaspustili realizáciu veľkého
predchádzanie prevodu vlastníckych práv na
dávky. Je to teda predovšetnárodného projektu ZMOS
inú osobu k veciam, ktoré záložným právom
kým ochrana nadobúdateľa,
pod názvom Datacentrum
vzal veriteľ ako zabezpečenie pohľadávky.
ktorý má možnosť overiť si,
obcí a miest. Jeho ambíciou
či na nadobúdanej hnuteľnej
je vytvoriť prostredie na poveci nie je zriadené záložné právo. Obce spravidla nadoskytovanie elektronických služieb všetkým občanom
búdajú hnuteľný majetok v obchodných vzťahoch. Tu je
Slovenska z domu.
ich postup regulovaný najmä právnou úpravou verejného
obstarávania, ktoré umožňuje viaceré možnosti zabezNa záver si dovolíme položiť osobnú otázku. Zostáva
pečovacích inštrumentov. Pri správe pohľadávok orgánu
vám popri všetkých povinnostiach voľný čas? Ak áno,
územnej samosprávy však možno využiť aj zabezpečenie
ako ho najradšej trávite? Máte čas aj na svoje záľuby
zriadením záložného práva.
a koníčky?
Času mám skutočne veľmi málo, ale som rád, keď sa
Žijeme v elektronických časoch. Ako sa dotýka
dostanem do záhrady alebo si môžem prečítať dobrú
elektronizácia samospráv miest a obcí a aký
knihu. Mám okruh dobrých priateľov, s ktorými si obvzťah majú samosprávy k elektronizácii služieb
čas posedím pri pohári piva či dobrého vína. Ako bývalý
poskytovaných občanom?
športovec rád zájdem na športové podujatia, niekedy sa
Elektronizáciu samospráv a informačno-komunikačné
dostanem aj na bicykel alebo si zahrám tenis.
technológie (IKT) vnímam nielen ja, ale predovšetkým
Otázky kládla JUDr. Zuzana Grófiková
naši občania a klienti nášho úradu veľmi pozitívne.
vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA
Oceňujeme najmä možnosť efektívnejšie komunikovať
>>
Doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc.
Dátum narodenia: 11. 7. 1954
Vzdelanie:
Prevádzkovo-ekonomická fakulta VŠP v Nitre (1977 – 1978, Ing.)
Obhajoba kandidátskej práce (1987, CSc.)
Odvetvové a prierezové ekonomiky VŠP PEF (1992,
habilitačné pokračovanie, doc.)
Členstvá a funkcie v súčasnosti:
• primátor mesta Nitra
• predseda ZMOS
• člen Rady vlády SR pre kultúru
• člen Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky
2014 – 2020
• konzultant zboru poradcov predsedu vlády
• podpredseda správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity v Nitre
• člen správnej rady Univerzity Konštantína filozofa v Nitre
• člen predstavenstva Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti
• poslanec VÚC a člen finančnej komisie
Prezentácia vybraných prác a projektov:
Projekt Leonardo da Vinci
• rozvoj zamestnanosti na vidieku
• marketing v poľnohospodárstve a potravinárstve (1992)
• projekty rozvoja regiónov – Dunajská Streda, Rimavská
Sobota, Nitra, Komárno, Trenčín, Liptovský Mikuláš
(1996 – 1998)
Projekt slovensko-bavorskej spolupráce
• predvstupová príprava štátnej správy rezortu
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:
agrárna politika EÚ v praxi
Projekt trilaterálnej spolupráce
Slovensko – Rakúsko – Maďarsko
• Podpora zamestnanosti na vidieku
• Dopad integrácie do EÚ na poľnohospodárstvo a rozvoj
vidieka
Projekty programu SAPARD (2003)
Prednášková a lektorská činnosť
21
>> Z diania v právnickej obci
Trnavská univerzita
oslavovala
Dňa 23. októbra 2012 prežívala Trnavská univerzita v Trnave svoj slávnostný deň – pripomínala si
20. výročie obnovenia svojej činnosti. Krátko popoludní sa konala v Katedrálnom chráme sv. Jána
Krstiteľa v Trnave svätá omša spojená s Veni Sancte, ktorej predsedal biskup Ján Orosch, apoštolský
administrátor. Veľkému počtu prítomných sa v homílii prihovoril vzácny hosť z Vatikánu,
Mons. Cyril Vasiľ, člen Spoločnosti Ježišovej a sekretár kongregácie Svätej stolice pre východné cirkvi.
22
Objasnil zmysel liturgie Veni Sancte, pričom dal do pozornosti vysvetlenie najväčšieho Slovana 20. storočia,
blahoslaveného Jána Pavla II., poukázal na spoluzodpovednosť všetkých pokrstených na pravde a potrebu zakladania si na tom, čo je stabilné a trváce – na pravej kultúre.
Oslavy pokračovali v Dome kultúry v Trnave slávnostným
galaprogramom, ktorého nosnou témou – ako vo svojich
úvodných slovách povedal rektor univerzity – sú ľudia
a hodnoty, ktorých sú nositeľmi. Preto bolo významnou
časťou programu odovzdanie pamätných medailí pri príležitosti 20. výročia obnovenia Trnavskej univerzity (TU).
Ďalšie časti programu boli zamerané na rozhovory s pamätníkmi obnovenia univerzity a vtedajšími aj súčasnými podporovateľmi. Hosťami v kresle v prvom bloku boli
doc. Michal Slivka, prvý predseda akademického senátu TU,
prof. Jozef Šimončič, priamy účastník pri základoch obnovenia, Ing. Sabína Habalová, prvá vedúca pedagogického oddelenia, a RNDr. Mária Hajduková, dcéra prvého
rektora obnovenej Trnavskej univerzity.
V druhom bloku rozprávali o svojich zážitkoch, ale aj
o súčasnosti a perspektívach Ing. Imrich Borbély, primátor mesta Trnava v čase obnovenia univerzity, Ing. Štefan
Bošnák, primátor mesta a podporovateľ univerzity počas svojho dlhoročného funkčného obdobia, Ing. Vladimír Butko, súčasný primátor mesta, a Ing. Tibor Mikuš,
predseda Trnavského samosprávneho kraja. Vo videozáz­
namoch sa prihovorili aj predchádzajúci rektori, prorektori, súčasní dekani a absolventi.
V závere programu vystúpili so svojimi gratuláciami
vzácni hostia Ing. Ján Figeľ, podpredseda Národnej rady
Slovenskej republiky, Ing. Štefan Chudoba, štátny tajomník Ministerstva školstva Slovenskej republiky, prof. Libor
Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie,
a doc. Jozef Matúš, rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave. Rektor univerzity im s vďakou odovzdal pamätné medaily za podporu, spoluprácu a priazeň.
Galaprogram moderoval Štefan Bučko, ďalšími účinkujúcimi boli Peter Horváth, Adriena Bartošová a kapela
Kamila Mikulčíka.
Po galaprograme sa pozvaní hostia zúčastnili na slávnostnej kolaudácii zrekonštruovaného obvodového plášťa a fasády budovy rektorátu a Filozofickej fakulty TU.
Podujatia boli venované študentom, pedagógom, zamestnancom, absolventom a priaznivcom Trnavskej
univerzity. Zúčastnilo sa na nich viac ako 600 hostí a tešili sa značnému záujmu novinárov.
Súčasný rektor Trnavskej univerzity v Trnave,
prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., a moderátor Štefan Bučko
Emeritní rektori Trnavskej univerzity v Trnave od roku 1992 pri
preberaní medailí k 20. výročiu obnoveniu TU
Mgr. Adriana Krupová
Autorka pracuje na Rektoráte
Trnavskej univerzity v Trnave.
Prevzaté z časopisu Trnavskej univerzity v Trnave
– Universitas Tyrnaviensis č. 2/2012
ars notaria 1/13
Recenzia
Monografia JUDr. Petra Strapáča sa venuje problematike predstavenstva akciovej spoločnosti
v súvislosti s právnou úpravou postavenia člena predstavenstva, jeho práv a povinností pri
výkone funkcie.
V úvode autor podáva stručný historický exkurz úpravy
týkajúcej sa akciovej spoločnosti. Následne sa zaoberá
vymedzením postavenia predstavenstva v systéme orgánov akciovej spoločnosti a ponúka pohľad na dve formy
koncepcie právnej úpravy – monistickú a dualistickú.
Zaujíma aj postoj k ďalšiemu vývoju, pričom sa opiera
o úvahy Európskej komisie vyjadrené v Zelenej knihe.
Po teoretickom úvode sa zameriava na vysvetlenie postavenia predstavenstva de lege lata, a to nielen navonok, ale aj vnútri spoločnosti. Vychádza z názorov a stanovísk prezentovaných v slovenskej a českej právnej
vede a usiluje sa vysvetliť obsah práv a povinností jeho
členov.
Po vymedzení postavenia predstavenstva sa venuje otázke kreovania predstavenstva, teda vzniku a zániku členstva. Na jednej strane rozoberá otázku voľby a kooptácie, na druhej strane jednotlivé spôsoby zániku členstva.
Pri skúmaní nezabúda ani na osobné predpoklady. Pri
nich poukazuje nielen na predpoklady ustanovené zákonom, ale aj na mimoprávne predpoklady, ktoré by mal
člen spĺňať na riadny výkon funkcie. Ako správne poznamenáva, v odbornej literatúre sa tejto skutočnosti venuje
malá pozornosť a tieto predpoklady sa viac-menej prehliadajú a ponechávajú na posúdení akcionárov.
Významnou časťou práce je kapitola hovoriaca o zodpovednosti členov predstavenstva za riadny výkon ich funkcie. Autor sa venuje súkromnoprávnej (obchodnoprávnej
aj občianskoprávnej) a verejnoprávnej zodpovednosti
člena predstavenstva, ktorá by mohla nastať v súvislosti s výkonom funkcie člena predstavenstva. Vo vzťahu
k týmto otázkam hovorí nielen o tzv. obchodnoprávnej
zodpovednosti za škodu upravenú v ustanovení § 194
ods. 5 až 9 Obchodného zákonníka, ale aj o tzv. občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, pričom sa zaoberá
najmä zodpovednosťou za škodu spôsobenú úmyselným
konaním proti dobrým mravom.
Posledná kapitola ponúka prehľad judikatúry a praktické vzory právnych podaní, ktoré dávajú monografii nádych praktickosti a možnosti jej každodenného využitia.
Na záver možno konštatovať, že práca je spracovaná
prehľadne, závery, ku ktorým autor prichádza, sú riadne
a logicky zdôvodnené. Osobitným prínosom monografie
je jej praktická stránka. Jednotlivé závery sú väčšinou
podložené rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Českej republiky alebo rozhodnutiami Ústavného súdu. Kniha bude užitočná nielen pre praktikov, ale
aj širokú odbornú verejnosť. Obsahuje praktické príklady, o čom svedčí množstvo citácií rozhodnutí Najvyššieho súdu, ale aj teoretický základ v súvislosti s rozoberanými otázkami, ktoré poslúžia na dobrú orientáciu vo
vymedzenej problematike.
JUDr. Marian Ďurana, PhD.
Autor je odborný asistent na Katedre súkromného práva
Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
23
>> Dianie v komore
Register záložných práv
v Moskve
Notárska legislatíva v Ruskej federácii prechádza významnými zmenami. Začiatkom októbra 2012
ruský prezident podpísal novelu zákona o notároch, ktorou sa ustanovuje vytvorenie jednotného
informačného systému pre notárov, v ktorom sa bude okrem iného prevádzkovať register
záložných práv k hnuteľnému majetku. Na jesennom zasadaní Štátnej dumy sa tiež zvažovali
zmeny Občianskeho zákonníka, v ktorých sa ustanovuje povinná účasť notára vo väčšine
realitných transakcií, ako aj rozširovanie kompetencií a povinností notára. O tejto téme sa
diskutovalo aj na konferencii, ktorá sa konala 31. októbra 2012 v Moskve. Konferenciu
organizovala Moskovská notárska komora a zúčastnilo sa na nej približne 200 hostí.
24
Na začiatku konferencie vystúpil vedúci štátneho právneho oddelenia ruského prezidenta, ktorý skonštatoval:
„Štátne právne oddelenie ruského prezidenta oceňuje,
že komunita notárov rieši otázky, ako zvýšiť úroveň právnej ochrany legitímnych práv jednotlivcov a organizácií.
Medzi najdôležitejšie patrí zavedenie zmien prostredníctvom spolkového zákona číslo 166-FZ z 2. 10. 2012,
ktorým sa novelizuje zákon Ruskej federácie o notároch
a o niektorých legislatívnych aktoch Ruskej federácie,
ktorý upravuje registráciu záložných práv k hnuteľnému
majetku. Nemenej aktuálnou je aj otázka zvýšenia záruk
na ochranu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.“
Moderátormi konferencie boli Konstantin Korsik, prezident Moskovskej mestskej Notárskej komory, a Dmitrij
Skripičnikov, zástupca vedúceho finančného a hospodárskeho výboru Štátnej dumy Ruskej federácie.
Jurij Sinelščikov, zástupca zákonodarnej Dumy, vo svojom prejave uviedol, že účasť notára vo verejných procesoch za posledných 15 rokov neustále klesá a notár
bol takmer vylúčený z účasti na občianskych zmluvných
vzťahoch. V Rusku sa postupne zaviedol anglosaský
právny systém, ale teraz sa podľa J. Sinelščikova notári
vrátia na svoje miesto v právnom systéme. „Významnou
zmenou je najmä notarizácia realitných transakcií,“ povedal Sinelščikov.
Prvá zľava JUDr. Katarína Valová, PhD., členka prezídia Notárskej
komory SR, piaty zľava Konstantin Korsik, prezident Moskovskej
notárskej komory, šiesty sprava Alexej Terentiev, poradca
riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta Ruskej
federácie, druhý sprava Ilja Radčenko, notár v Moskve
Zľava Patrik Kristian, zástupca spoločnosti ATOS, s. r. o.,
a Bc. Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o.
Nový systém registrácie záložného práva
k hnuteľnému majetku
Hlavná diskusia konferencie na tému Trh hnuteľného
a nehnuteľného majetku – nové úlohy notára sa sústredila do dvoch zasadnutí. Prvá časť bola zameraná na
nový systém registrácie záložného práva k hnuteľnému
majetku. Absencia takéhoto systému umožňuje nákup
áut na úver, ktoré sa potom predávajú na sekundárnom
trhu bez toho, aby mal nový vlastník možnosť vyhnúť sa
tomuto významnému riziku. Vzhľadom na objem ruského
trhu je problém vážny. Podľa Iliu Fedorčenka, vedúceho
úradu úverov pre sporiteľne, môže celkový počet zalo-
ars notaria 1/13
žených áut v Rusku v roku 2012 prekročiť 950-tisíc a do
nej transakcii, kde aspoň jeden z účastníkov zmluvného
roku 2017 sa predpokladá nárast až na dva milióny vozivzťahu je fyzická osoba.
diel ročne. Riešením je zriadenie registra záložných práv
Oľga Ruzakova, zástupkyňa Výboru pre občianske, trestk hnuteľnému majetku, ktoré sa ustanovuje zákonom č.
né, rozhodcovské a procesné právo, poznamenala, že
166-FZ. Sergej Pogudin, riaditeľ právnej pomoci a intepôvodné znenie novely počítalo s účasťou notára vo
rakcie so súdnym systémom Ministerstva spravodlivosti,
všetkých realitných transakciách s nehnuteľnosťami. Aj
oznámil, že Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie
napriek aktuálnej úprave, podľa ktorej sa bude vyžadov spolupráci s Federálnou notárskou komorou a ostatvať zmluva vo forme notárskej zápisnice, iba ak jeden
nými notárskymi spoločenstvami budú do 1. júla 2013
z účastníkov je fyzická osoba, je dôležité venovať pozorspolupracovať na balíku dokumentov na implementáciu
nosť skutočnosti, že osvedčeniu bude podliehať prevod
systému do praxe.
vlastníctva (nákup, výmena, darovanie atď.), ale aj zriadePodrobnejšiu analýzu zákona predložil notár z Moskvy
nie, zmena alebo ukončenie práv k nehnuteľnosti (právo
Ilia Radčenko. Podľa neho je osobitne dôležité, aby retrvalého vlastníctva pôdy, využitie pôdy, vecné bremená
gistre boli verejne dostupné a informácia o záložnom
atď.). Viktor Momotov, sudca Najvyššieho súdu Ruskej
práve v nich bola zaregistrovaná do jednej hodiny, čo výfederácie a člen súdnej rady, vo svojom prejave poznarazne zníži možnosť podvodu. Tak bude systém chrániť
menal, že právny systém Ruskej federácie je súčasťou
kupujúceho pred zabavením kúpeného majetku a znížia
kontinentálneho systému práva, preto majú notári veľkú
sa aj náklady na súdne spory. Existuje však aj rad probpríležitosť na zavedenie mechanizmov na prevenciu spolémov, ktoré bude nutné vyriešiť pred nadobudnutím
rov vrátane tých, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami. Vlaúčinnosti tohto zákona. Napríklad v súlade so zákonom
dimir Jarkov, viceprezident Spolkovej notárskej komory,
môže veriteľ vykonať registráciu do registra bez súhlasu
uviedol, že účinné vykonávanie všetkých funkcií notárov
záložcu, čo môže viesť k fiktívnym registráciám zo strany
má značné rezervy. Teraz je v Rusku 8 000 notárov a asi
spoločností, ktoré chcú brániť
4 000 asistentov notára. Mopodnikaniu svojich konkuren­
mentálne už notári pracujú
Ruský zákon zavádzajúci notársky register
tov. „Odstrániť takéto záznav spoločnom informačnom
záložných práv čerpá vo veľkej miere zo
my z registra bude možné
systéme a vďaka právnicslovenského právneho poriadku.
iba na základe rozhodnutia
kému vzdelaniu a ľudským
súdu,“ povedal I. Radčenko.
zdrojom môžu vytvárať príTreba tiež objasniť rad otázok súvisiacich s inými predjemné, zrozumiteľné a transparentné transakcie na
pismi. Účastníci vyjadrili nádej, že rok zostávajúci do natrhu. „Občania sa na realitnom trhu stretávajú s veľkým
množstvom nekvalifikovaných poradcov,“ povedal prvý
dobudnutia účinnosti zákona bude na opravu chýb stačiť.
podpredseda Rady federácie Alexander Toršin. „V budúcSkúsenosti so zavedením registra záložných práv na
nosti treba zaviesť osvedčenie notára na všetky realitné
Slovensku mala delegácia Ruskej federácie možnosť
transakcie, pretože to bude občanom poskytovať ďalšie
študovať začiatkom leta roku 2012 v Bratislave. Počas
záruky,“ povedal A. Toršin. Genrich Padva, člen prezídia
dvojdňovej návštevy okrem zodpovedania všeobecných
Moskovskej advokátskej komory a podpredseda Medziotázok zahrnula Notárska komora SR do programu aj
národnej advokátskej komory, citoval niekoľko prípadov,
praktickú prezentáciu systému pre ruských kolegov.
v ktorých by účasť notára predišla zdĺhavým súdnym
Ruský zákon zavádzajúci notársky register záložných
konaniam a podstatne uľahčila prácu právnikov. Alepráv čerpá vo veľkej miere zo slovenského právneho poxander Erdelevskij, profesor občianskeho a rodinného
riadku. Z tohto dôvodu boli na konferenciu v Moskve popráva na Moskovskej štátnej právnickej akadémii, opísal
zvaní aj zástupca Notárskej komory SR a zástupcovia
skúsenosť z Nemecka, kde je málo sporov týkajúcich sa
technologických firiem, ktoré na Slovensku realizovali
nehnuteľností, pretože všetky transakcie s nehnuteľnosregister záložných práv. Na konferencie sa zúčastnili
ťami sú v rukách notára.
Katarína Valová, členka prezídia Notárskej komory SR,
Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva
Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o.,
hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie, Štátnej dumy
a Patrik Kristian, zástupca spoločnosti ATOS, s. r. o.
Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, Centrálnej
Na konferencii vystúpila Katarína Valová, ktorá uviedla his­
banky Ruska, Medzinárodnej konfederácie spotrebiteľských
tóriu vzniku slovenského registra záložných práv, vysvetli­
spoločností, Agentúry pre bývanie a hypotekárne úvery, pro­
la prítomným charakteristiku tohto registra a na záver zod­
fesijné združenia rôznych komunít a ďalší prispievatelia.
povedala otázky týkajúce sa výšky poplatkov za registráciu.
>>
Notarizácia realitných transakcií
Ďalšou témou konferencie bola notarizácia realitných
transakcií. Nový návrh novely Občianskeho zákonníka,
ktorý bol v čase konferencie pripravený na druhé čítanie
v Štátnej dume, zavádza povinnú účasť notára na realit-
Bc. Iaroslav Ioan Pavel
konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky
25
>> Aktuálne z NK SR
Z medzinárodných aktivít
Notárskej komory SR
nachádzajú listiny z 19. storočia, a aj silné a exkluzívne
kompetencie v oblasti rodinného práva, práva nehnuteľností a práva obchodných spoločností.
Stretnutie prezidentov Hexagonály v Bruseli
Dňa 13. 12. 2012 sa za účasti zástupcu Prezídia NK SR
konalo stretnutie prezidentov Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála) v Bruseli. Hlavnou témou
bola situácia notárstva v Slovinsku a návrh strategických
postupov pri odvrátení útokov na notárstvo. Zástupcovia
jednotlivých krajín oboznámili prítomných o zmenách
v národných legislatívach a diskutovalo sa aj o témach,
ktoré sa budú riešiť na zasadnutí Valného zhromaždenia
Rady notárstiev Európskej únie (CNUE). Pred stretnutím
Hexagonály sa konalo stretnutie pracovnej skupiny týkajúce sa obehu elektronických listín, na ktorom rakúske
notárstvo predstavilo svoj projekt na výmenu elektronických listín medzi jednotlivými krajinami.
Zasadnutie Valného zhromaždenia CNUE
Kolokvium stredoeurópskych notárov v Šoprone
V maďarskom Šoprone sa od 8. 11. do 10. 11. 2012 konalo každoročné Kolokvium stredoeurópskych notárov.
Hlavnými témami podujatia boli postavenie notárov
z hľadiska ústavy a služby spravodlivosti poskytované
notármi. Podujatie bolo zároveň aj oslavou 20. výročia
vzniku slobodného notárstva v Maďarsku.
Bilaterálne stretnutie v Mníchove
Na pozvanie Nemeckej spolkovej notárskej komory
(BNotK) sa dňa 4. 12. 2012 v Mníchove zúčastnili zástupcovia prezídia NK SR bilaterálneho stretnutia so zástupcami BNotK. Prerokovali sa aktuálne témy, ktorými sa
v súčasnosti zaoberajú európski notári, napríklad revízia
smernice o odborných kvalifikáciách, projekt EUFides
alebo aplikácia nariadenia o dedičstvách. Zároveň sa
vo voľnejšej diskusii vzájomne porovnali kompetencie
a rozdiely medzi jednotlivými notárstvami. Medzi zaujímavosti nemeckého notárstva patrí napríklad preberanie archívu novovymenovaným notárom od svojho
predchodcu v sídle, vďaka čomu sa u niektorých notárov
26
Deň po zasadnutí Hexagonály sa konalo koncoročné zasadnutie Valného zhromaždenia CNUE, ktorého hlavnou
témou bolo rozhodnutie vo veci cezhraničnej komunikácie notárov pri prevode nehnuteľností – projektu EUFides.
Bol schválený návrh používaný v súčasnosti vo francúzskom notárstve, ktorý po zakomponovaní nutných zmien
bude možné použiť nielen na prenos správ medzi notárstvami, ale aj na bezpečnú výmenu rôznych informácií
v prevodoch nehnuteľností s cezhraničným prvkom.
Širšia diskusia prebehla v otázke smernice o uznávaní
odborných kvalifikácií, kde začína prevládať názor
o vhodnosti začlenenia notárstva do pôsobnosti smernice s osobitosťami. V oblasti Európskej notárskej siete
sa prezentovali rôzne projekty, medzi inými aj projekt
NK SR smerujúci k vytvoreniu glosára, v ktorom by sa
mali definovať najdôležitejšie pojmy v oblasti notárstva
a ktorý by slúžil ako pomôcka prekladateľom pri prekladoch pojmov na dosiahnutie ich jednoznačnosti.
Aj v tomto roku budú členovia Medzinárodnej skupiny
NK SR sledovať všetky oblasti, ktoré majú dosah na činnosť notárov v Slovenskej republike, a svojou prácou sa
pokúsia prispieť k upevneniu pozície notárstva v Európskej únii, ako aj na národnej úrovni.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
ars notaria 1/13
Majetkové právo manželov a partnerstiev v EÚ
Rada notárstiev Európskej únie (CNUE)
spustila dňa 13. 11. 2012 s podporou
Európskej komisie webovú stránku,
dostupnú v 22 jazykoch Únie, o majetkovom práve manželov a partnerstiev
v krajinách Európskej únie. Oficiálne
bol tento nový webový portál predstavený na zasadnutí Európskej notárskej siete v Prahe
dňa 8. 11. 2012 za účasti viac ako 70 českých a zahraničných hostí z európskych inštitúcií a notárstiev. Stránka
www.coupleseurope.eu prehľadne mapuje platné právo
v 27 členských štátoch a prináša odpovede na právne
otázky, s ktorými sa môžu stretnúť všetky páry v Európe.
Aké sú majetkovoprávne dôsledky rozvodu alebo rozluky?
Ktoré právo je rozhodné pre majetok páru? Čo ustanovuje platné právo týkajúce sa majetku registrovaných
alebo neregistrovaných partnerstiev? Aké sú majetkovoprávne dôsledky úmrtia? Tento projekt je pokračovaním
úspešnej webovej stránky www.successions-europe.eu,
ktorú spustilo CNUE s podporou Komisie v máji 2010.
Informácie o výberových konaniach,
vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch (rok 2013)
14. – 15. 3. 2013 Výberové konanie na miesta notárov, miesto konania: sídlo NK SR
16. 3. 2013
Konferencia notárov, miesto konania: Bratislava
15. – 17. 4. 2013 Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
16. – 18. 5. 2013 Medzinárodný kongres k 20. výročiu slobodného notárstva v SR, miesto konania: Bratislava
27. – 29. 5. 2013 Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
17. – 19. 6. 2013 Notárska skúška, miesto konania: sídlo NK SR
Anotácie
Našim čitateľom dávame do pozornosti zaujímavý odborný článok v časopise Právny obzor číslo 3/2012 s názvom K ustanoveniu náhradného dediča alebo o jednom „zanedbanom“
inštitúte autorky JUDr. Veroniky Kleňovej, bývalej notárskej
kandidátky, toho času doktorandky na Katedre rímskeho a cirkevného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Cieľom uvedeného príspevku je priblížiť podstatu vulgárnej
substitúcie (substitutio vulgaris), ktorá rozširuje možnosti testamentárneho dedenia, priznávajúc poručiteľovi právo povolať
osobu (substitutus), ktorá sa stane dedičom namiesto prvého
ustanoveného za dediča (institutus) v prípade, ak sa ten nebude
chcieť stať dedičom (tzv. casus noluntatis) alebo dedičstvo nebude môcť nadobudnúť (tzv. casus impotentiae).
V Justičnej revue číslo 10/2012 sa nás obsahovo dotýka článok s názvom Novela zákona o rozhodčím řízení a výkonu rozhodčích nálezů – príklad hodný nasledovania pre slovenského
zákonodarcu (najmä so zreteľom na oblasť rozhodovania spotrebiteľských sporov)? autoriek JUDr. Reginy Hučkovej, PhD.,
a JUDr. Diany Treščákovej, PhD., z Právnickej fakulty Univerzity
P. J. Šafárika v Košiciach.
V časopise Právní rozhledy číslo 15 – 16/2012 bol publikovaný
článok s názvom Ochrana vlastnického práva se zřetelem k institutu dobré víry. Duplicita vlastnictví od autorky JUDr. Jany
Bílkovej, asistentky sudcu Najvyššieho súdu ČR. Do pozornosti
dávame aj reakciu na článok v čísle 21/2012, ktorej autorom
je sudca Najvyššieho súdu ČR JUDr. Pavel Vrcha. Autorka sa
zamerala na kritérium vyššej právnej sily uplatneného nároku,
pričom toto kritérium analyzuje aj z hľadiska právnej úpravy
obsiahnutej v novom Občianskom zákonníku. Za východisko
označuje nadobudnutie vlastníctva v dobrej viere, ako aj viere
v zápis vo verejnom registri. Upozorňuje na nález Ústavného
súdu ČR ÚS 3/02 a na tri významné kritériá posúdenia zásahu
do vlastníckeho práva, pričom ako najširší princíp zdôrazňuje
princíp primeranosti zásahu. Autor reakcie na príspevok v čísle 21/2012 oponuje tomuto názoru, čo dokumentuje citáciami
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a ustálenou judikatúrou o nemožnosti nadobudnúť nehnuteľnosť od nevlastníka s výnimkou
zákonom predpokladaných situácií (nadobudnutia vydržaním
alebo od nepravého dediča).
V časopise Ad Notam číslo 6/2012 je zaujímavý odborný článok
s názvom Přechodná ustanovení nového občanského zákonníku k zásadě superficies solo cedit. Jeho autormi sú advokát
JUDr. Petr Fiala a advokátsky koncipient Mgr. Jindřich Mayer.
Cieľom príspevku je priblížiť problematiku zásady superficies
solo cedit, t. j. povrch ustupuje pôde, ktorá sa opätovne zavádza zákonom prijatým v Českej republike pod č. 89/2012 Sb.,
Občanský zákoník. V praxi to znamená, že stavba už nebude
samostatnou nehnuteľnou vecou, ale súčasťou pozemku, na
ktorom bola zriadená. Cieľom príspevku bolo poskytnúť všeobecný prehľad o prechodných ustanoveniach, ktorými sa má
zabezpečiť bezproblémový prechod na novú právnu úpravu.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Katarína Valová, PhD., členka redakčnej rady (prvá anotácia)
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (druhá a tretia anotácia)
JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (štvrtá anotácia)
27
>> Dávame do pozornosti
Občiansky zákonník. Prehľadný komentár
Imrich Fekete, Martina Feketeová – vyd. Epos
Rok vydania:
2012
Počet strán:
1 314
Väzba:pevná
Kniha prináša prehľadný výklad ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ)
a jej cieľom je pochopiť podstatu komentovaného ustanovenia a jeho
vzťahy s ďalšími časťami OZ, súvisiacimi predpismi a predpismi európskeho práva. Výklad je systematicky a logicky usporiadaný a objasňuje
funkcie a miesto jednotlivých inštitútov občianskeho práva.
Výber judikatúry k Občianskemu súdnemu
poriadku 1 – Všeobecné ustanovenia a činnosť
súdu pred začatím konania
vyd. Iura edition
Rok vydania:
2012
Počet strán:
494
Väzba:mäkká
Publikácia prináša výber rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, konkrétne jeho prvej časti – Všeobecné ustanovenia (§ 1 – 58a)
a jeho druhej časti – Činnosť súdu pred začatím konania (§ 59 – 78h).
Jednotlivé judikáty sú priradené k paragrafom zákona a na okraji strany
sa nachádzajú kľúčové pojmy na lepšiu orientáciu v publikácii a uľahčenie výberu judikatúry vzťahujúcej sa na konkrétny prípad.
Přehled judikatury ve věcech zásad soukromého
práva. Svazek I.
zostavil Petr Lavický – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
2012
Počet strán:
310
Väzba:mäkká
Kniha je prvým zväzkom judikatúry venovanej zásadám súkromného
práva. Prvý zväzok je zameraný na jednu zo zásad odvodených od ľudskej
slobody – zásadu autonómie vôle, pričom je zhrnutím rozhodnutí vyslovujúcim sa k tejto zásade, k jej hmotnoprávnym aj procesnoprávnym
aspektom. Každé rozhodnutie je upravené do podoby štandardného judi­
kátu. Vyhľadávanie uľahčuje vecný register a register právnych predpisov.
Občianske právo hmotné
Peter Vojčík a kolektív – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania:
2012
Počet strán:
637
Väzba:pevná
Kniha predstavuje základnú učebnicu občianskeho práva hmotného,
doplnenú pohľadmi na právo EÚ. Rozdelená je do piatich základných
častí. Prvá časť podáva výklad všeobecnej časti občianskeho práva, druhá časť je venovaná vecným právam, tretia časť prináša výklad záväzkovej časti občianskeho práva hmotného a jednotlivých zmlúv, štvrtá časť
rozoberá zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie a posledná,
piata časť obsahuje výklad dedičského práva.
Komentár k Ústave Slovenskej republiky
Milan Čič a kolektív – vyd. Eurokódex
Rok vydania:
2012
Počet strán:
832
Väzba:pevná
Ústava SR je významným základným štátoprávnym moderným dokumentom, deklarujúcim univerzálne uznávané princípy samourčenia
zvrchovanosti slovenského národa a neodňateľné právo národa na svoj
samostatný štát. Je postavená na prirodzenoprávnych, demokraticko-humánnych a sociálnych princípoch. Kniha predstavuje komentár
k jednotlivým článkom Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje pochopiť
a uplatňovať základný zákon štátu. Teoretický základ diela predstavujú
kvalifikované názory autorov, konfrontované s názormi celého autorské­
ho kolektívu. Napriek tomu, že ide o vedecké a teoretické dielo, vychádza z aplikácie zákonodarstva a rozhodovania, ako aj bohatej judikatúry.
Svěřenské fondy
Barbora Bednaříková – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
2012
Počet strán:
181
Väzba:mäkká
Pojmom zverenstvo sa v knihe rozumie taký vzťah, keď jedna osoba zverí svoj majetok druhej osobe v prospech osoby tretej. S prijatím nového
českého Občianskeho zákonníka sa uzákonila aj podoba zverenského
fondu a správy cudzieho majetku, z hľadiska dlhodobého vývoja však ide
o staronový právny inštitút, ktorý je moderným ekvivalentom rôznych
historických foriem zverenstva.
Kniha podáva systematický prehľad vývoja rôznych podôb zverenstva
a ich uplatnenie pri dlhodobom uchovaní, správe a prevodoch, najmä
rodinných majetkov, a prináša výklad hlavných znakov prijatej úpravy
správy cudzieho majetku a zverenských fondov.
Přehled judikatury z oblasti věcných břemen
zostavil Jiří Spáčil – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania:
2012
Počet strán:
556
Väzba:mäkká
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo v niečom konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Kniha prináša výber súdnych rozhodnutí z oblasti vecných bremien, doplnených stručným komentárom, pričom porovnáva súčasnú a budúcu
českú právnu úpravu v súvislosti s rekodifikáciou súkromného práva,
upozorňuje na hlavné zhody a rozdiely a je doplnená aj použiteľnou judikatúrou z obdobia pred rokom 1950.
Zmluvy o prenechaní veci na užívanie.
S komentárom
Dulaková, Fekete, Dulak a kolektív – vyd. C. H. Beck
Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku 2
vyd. Iura edition
Rok vydania:
2012
Počet strán:
455
Väzba:mäkká
Kniha prináša vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z oblasti občianskeho práva hmotného, týkajúce sa vecných práv zakotvených
v ustanoveniach § 123 – 151p Občianskeho zákonníka. Judikáty sú priradené k jednotlivým ustanoveniam zákona a na okraji strany – vedľa
znenia judikátu či právnej vety – sú uvedené kľúčové slová a pojmy, ktoré zjednodušujú a urýchľujú orientáciu v publikácii.
28
Celý názov publikácie je Zmluvy o prenechaní veci na užívanie (nájomné
zmluvy, zmluva o ubytovaní, zmluva o pôžičke a výpožičke a timesharingová zmluva). S komentárom. Ide o druhé pokračovanie cyklu komentovaných zmlúv upravených Občianskym zákonníkom a súvisiacimi predpismi, tentoraz zamerané na vzťahy, ktoré vznikajú pri prenechaní veci
na užívanie inej osobe. Podobne ako pri prvej časti – zmluvách o prevode vlastníctva – ani v tomto prípade nejde o komentár tradičného typu.
V publikácii sa nachádza významná časť venovaná teoretickým aspektom každého komentovaného inštitútu.
Vybral JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA
ars notaria 1/13
Pokyny pre autorov
1. Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2. Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3. Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4. Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5. V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6. Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7. Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8. Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9. Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10. Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11. Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12. Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13. Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14. Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15. Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

ars notaria 1/2013 - Notárska komora Slovenskej republiky