č. k. 13P 50/2011-48
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr.
Nadeždou Tomanicovou vo veci starostlivosti o maloletého X.Y, narodeného xxxxx
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, dieťa rodičov: A.B., zamestnanie nezistené, trvale bytom XX, t. č XX , A.C.,
invalidná dôchodkyňa, bytom XX, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného pre maloletého X.Y., narodeného xxxxx sa
zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie:
Dňa 23. 3. 2011 podal otec maloletého X. na tunajší súd návrh na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti (určenej rozsudkom tunajšieho súdu č. 8C 31/01 zo dňa 21. 1. 2002
právoplatným 25. 3. 2002 v sume 1.500,- Sk mesačne, zvýšenej rozsudkom tunajšieho súdu č.
25P 60/07 zo dňa 22. 10. 2007 právoplatným 8. 8. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP 37/08 zo dňa 8. 7. 2008 na sumu 2.500,- Sk mesačne od 1. 9.
2006) na sumu 25,36€ mesačne od 1. 10. 2010, nakoľko 13. 9. 2010 nastúpil do výkonu trestu
odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť k X, dcéram Y. a Z. Je v nepriaznivej
finančnej situácii, pretože už pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody mal nemalé
finančné problémy. Je SZČO, jeho podnikateľská činnosť je pozastavená. Má dlhy, vo výkone
trestu nepracuje, nevlastní žiadny majetok, má vyživovaciu povinnosť aj voči manželke, ktorá
je zdravotne ťažko postihnutá a poberá invalidný dôchodok. Preto on v súčasnosti nie je
schopný platiť výživné 2.500,- Sk mesačne na maloletého X.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov (otca prostredníctvom dožiadaného
súdu), oboznámením sa s daňovým priznaním za rok 2009 – základ dane 44,20€, za rok 2010
2
– základ dane 0,00€, s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1T 93/09-247 zo dňa 1. 2. 2011 (otec
bol uznaný za vinného že si neplní vyživovaciu povinnosť, čím spáchal prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne) s návrhom na vykonanie exekúcie, k 3. 8. 2009 má
dlžné výživné 547,67€, dlžné zročné 331,89€ , s rozhodnutím o prijatí maloletého X. a do
Liečebno-výchovného sanatória v ZZ, s potvrdením o príjme matky, ktorá poberá invalidný
dôchodok v sume 337,50€ mesačne, s rozhodnutím Úradu práce, že poberá náhradné výživné
v sume 82,98€ mesačne, so správou o otcovi z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody ZZ
a zistil, že:
Matka maloletého X. je rozvedená, invalidná dôchodkyňa, ďalšie maloleté deti nemá.
S návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že ona je invalidná dôchodkyňa od r. 2001, X.
navštevuje 5. tr. ZZZ od 9/11 – 6 tr.) s ADHD syndrómom a aspergerov syndróm
v Bratislave na ZZ ulici. Plnoletá dcéra je v ústave. S maloletým býva v 1 izbovom byte. Jej
zdrojom príjmu je dôchodok 337,50€ + náhradné výživné 82,98€ + rodinné prídavky riadne
a zvýšené.
Otec uviedol, že vo výkone trestu je od 13. 9. 2010 za prečin útoku na verejného
činiteľa vo výške 18 mesiacov a následne za prečin neplnenia vyživovacej povinnosti na 5
mesiacov, spolu je odsúdený na 23 mesiacov. Zo začiatku pracoval, zarobil cca 23,-€
mesačne. Na návrhu trvá, pretože sa takto ďalej zadlžuje. S manželkou má ďalšie dve deti Y.
narodenú xxxx a Z. narodenú xxxxxxx, ktoré bývajú s manželkou v Bratislave na ZZ.
V ústave výkonu trestu odňatia slobody nie je dostatok pracovných príležitostí a ak je, výška
odmeny je nedostačujúca. Je si vedomý svojej povinnosti, ktorú si riadne plnil do konca r.
2008, ale ďalej túto plniť nevie.
Kolízna opatrovníčka maloletého, po vykonanom dokazovaní, doporučila návrhu otca
nevyhovieť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa.
Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez
návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa ods. 3 Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
3
Podľa ods. 5 Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.
Podľa ods. 3 Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď mal za preukázané, že zníženie
výživného nie je v záujme zabezpečenia ďalších odôvodnených výdavkov dieťaťa, a nie je ani
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči 3 deťom, pričom táto
povinnosť rodičov je prednostná. To znamená, že má prednosť pred ostatnými povinnosťami
rodičov a tejto musia rodičia či už svoje osobné alebo pracovné povinnosti prispôsobiť. Nie je
možné prihliadnuť na súčasnú situáciu otca, v ktorej sa nachádza nie vinou matky a už vôbec
nie vinou dieťaťa. Otec sa musí snažiť pracovať, zarobiť a peniaze deťom na výživu poslať
a dlh zaplatiť, potom, ako bude v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach, ktoré otec
musí prispôsobiť svojim povinnostiam. Deti sú na výživné od rodičov odkázané, pokiaľ sa
pripravujú na budúce povolanie. Od výživného je závislý aj maloletý X., keďže jeho matka
inú možnosť zdroja príjmu, ako invalidná dôchodkyňa nemá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne, trojmo, do 15
dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s.
p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od
ich doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.
V Bratislave 6. 10. 2011
JUDr. Nadežda Tomanicová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Ľudmila Limová
Download

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY