Plán rozvoja prepravnej siete
spoločnosti eustream, a.s.
na obdobie 2014 – 2023
podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Spoločnosť eustream, a.s. so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, registrovaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 3480/B, IČO: 35 910
712 (ďalej ako „Eustream“), má ako operátor prepravnej siete na Slovensku podľa zákona z
31. júla 2012 č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
„Zákon o energetike“) povinnosť každoročne do 30.11. vypracovať a predložiť Ministerstvu
hospodárstva Slovenskej republiky a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví plán rozvoja
prepravnej siete vrátane plánu rozvoja prepojení na obdobie nasledujúcich desiatich rokov (ďalej
ako „Desaťročný plán“), vrátane správy o plnení Desaťročného plánu. Nakoľko sa Desaťročný
plán predkladá prvýkrát 30.11.2013, nie je v roku 2013 predloženie správy o plnení
Desaťročného plánu relevantné.
1. Obsah
1. Obsah .............................................................................................................................. 2
2. Úvod ................................................................................................................................ 3
3. Opis spoločnosti Eustream ako prevádzkovateľa prepravnej siete ................................... 4
4. Opis existujúcej siete ....................................................................................................... 5
5. Súčasné prepojenia siete s okolitými prepravnými sieťami .............................................. 6
6. Súčasné prepojenia s distribučnou sieťou a zo zásobníkmi ............................................. 7
7. Transparentnosť a publikovanie údajov o prepravnej sieti ............................................... 8
8. Vývoj spotreby a ťažby na Slovensku .............................................................................. 9
9. Vývoj kapacít zásobníkov na Slovensku ........................................................................ 10
10. Plánovaný vývoj kapacít v okolitých krajinách na hraniciach so Slovenskou republikou . 10
11. Rozvojové projekty ........................................................................................................ 10
a. Projekty zvýšenia kapacity na hraničných bodoch .............................................. 10
i. Schválené projekty ................................................................................. 11
ii. Navrhované projekty ............................................................................... 12
b. Projekty zvýšenia kapacity na domácom bode a do zásobníkov......................... 13
c. Projekty modernizácie, zvýšenia efektivity a ochrany životného prostredia pri
prevádzke prepravnej siete ................................................................................ 13
i. Schválené projekty ................................................................................. 14
ii. Navrhované projekty ............................................................................... 16
d. Projekty zvýšenia integrity prepravného systému ............................................... 16
i. Schválené projekty ................................................................................. 16
ii. Navrhované projekty ............................................................................... 19
12. Rozvoj prepravnej siete s ohľadom na primeranosť a bezpečnosť dodávok plynu pre
Slovenskú republiku ....................................................................................................... 19
13. Záver ............................................................................................................................. 21
Strana 2 z 21
2. Úvod
Rozvoj novej plynárenskej infraštruktúry podporuje všetky tri piliere súčasnej európskej
energetickej politiky:
1. Umožňuje a uľahčuje likvidné a konkurencieschopné prostredie spoločného trhu s
plynom a to prostredníctvom zvýšenej liberalizácie a integrácie.
2. Výsledná zvýšená flexibilita plynárenskej siete umožňuje a posilňuje diverzifikáciu
zdrojov a tým zvyšuje bezpečnosť dodávok zemného plynu.
3. Rozvinutá plynárenská infraštruktúra hrá tiež významnú úlohu pri zlepšovaní
udržateľného rozvoja v Európe, čím zemný plyn zohráva kľúčovú úlohu v pomoci
Európskej únii pri plnení jej cieľov rozvoja hospodárskeho priestoru a ochrany životného
prostredia.
Európska únia si stanovila boj proti klimatickým zmenám ako jednou zo svojich hlavných
legislatívnych priorít. Pre tento účel boli prijaté európske právne predpisy, najmä pre dosiahnutie
cieľa „20-20-20“, kedy sa Európska únia zaviazala do roku 2020:
- znížiť podiel emisií skleníkových plynov o 20 % oproti úrovni z roku 1990,
- zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov z celkovej spotrebovanej energie na úroveň 20 %,
- dosiahnuť zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.
Udržateľný
rozvoj
Konkurencie
-schopnosť
Bezpečnosť
dodávok
Hlavné ciele súčasnej energetickej politiky EÚ
Dôležitou úlohou zemného plynu môže byť zmierňovanie rizík bezpečnosti dodávok
spojených s rastúcim počtom obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko zemný plyn ponúka
potrebnú flexibilitu, ktorú obnoviteľné zdroje ako doplnok potrebujú, navyše je dostupný v
dostatočnom množstve.
Zemný plyn hrá významnú úlohu v európskom energetickom mixe, pričom sa kladie
dôraz na to, aby bol tento stav zachovaný aj v priebehu nasledujúcich desaťročí. Avšak existujú
dve hlavné neistoty, ktoré je treba brať do úvahy, a to politické a regulačné rozhodnutia na
európskej ale aj národnej úrovni. Len spoľahlivé investičné prostredie umožňuje investorom
vytvárať nerizikové a trvalé investície. Eustream ako súčasť európskej plynárenskej
infraštruktúry vyvíja úsilie, aby sa svojimi krokmi primerane integroval do európskeho
vnútorného trhu s energiou.
Strana 3 z 21
Mapa - Postavenie prepravnej siete Eustreamu v celoeurópskom kontexte
V súčasnosti prechádza celý európsky plynárenský priemysel a predovšetkým
prevádzkovatelia prepravných sietí obdobím radikálnych zmien kedy sú harmonizované pravidlá
pre prístup do prepravných sietí prostredníctvom európskych sieťových predpisov a v porovnaní
s minulosťou sa posilňuje hospodárska súťaž na trhu s plynom. Plynárenská infraštruktúra si
pritom stále vyžaduje značné investície, aby mohla byť plne dostačujúca aktuálnym potrebám
trhu. Požiadavky na technickú flexibilitu siete majú zásadný význam pre zaistenie flexibility a
integrácie trhu, keďže práve zemný plyn sa stáva prostriedkom na zvýšenie množstva elektriny
vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
Aby sa spoločnosť Eustream prispôsobila konkrétnym, meniacim sa podmienkam na
trhu, ako je výstavba veľkokapacitných paralelných plynovodov či obchodovanie na trhu s
plynom na dennej báze, bol prijatý tento Desaťročný plán, ktorý v maximálnej možnej a
ekonomicky opodstatnenej miere napĺňa uvedené ciele.
3. Opis spoločnosti Eustream ako prevádzkovateľa prepravnej siete
Základným poslaním spoločnosti Eustream je preprava zemného plynu na Slovensko a
cez jeho územie ďalej na európske trhy. Od roku 1972 prepravila spoločnosť Eustream cez
územie Slovenska viac ako 2 bilióny metrov kubických zemného plynu, čím úspešne nadväzuje
na takmer 160-ročnú históriu slovenského plynárenstva a pokračuje v 40-ročnej tradícii
medzinárodnej prepravy plynu. Eustream je prevádzkovateľom vysokotlakovej prepravnej siete v
Slovenskej republike a jeho prepravné kapacity využívajú významné energetické spoločnosti z
členských aj nečlenských krajín EÚ. Prístup do siete je umožnený všetkým partnerom
transparentným a nediskriminačným spôsobom v súlade s platnou európskou a slovenskou
energetickou legislatívou. V oblasti prevádzky spoločnosť Eustream vyvíja nesmierne úsilie
Strana 4 z 21
o dosiahnutie prevádzkovej dokonalosti, pričom kľúčovými prioritami sú bezpečnosť,
spoľahlivosť a výkonnosť. Vzťahy so zákazníkmi stavia Eustream na profesionálnom prístupe,
transparentných a nediskriminačných pravidlách, reaguje na potreby trhu a klientom poskytuje
širokú, stále sa rozvíjajúcu paletu služieb spojených s prepravou plynu.
Vlastníkom 100 % akcií spoločnosti Eustream je Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava. Eustream vlastní 15 % akcií v spoločnosti
Central European Gas Hub AG so sídlom Floridsdorfer Hauptstrasse 1, 1210 Viedeň, Rakúsko.
4. Opis existujúcej siete
Prepravný systém spoločnosti Eustream predstavuje dôležité energetické prepojenie
medzi Spoločenstvom nezávislých štátov a Európskou úniou. Je prepojený s hlavnými
prepravnými trasami na Ukrajine, v Českej republike a Rakúsku. Prepravný systém pozostáva
zo štyroch až piatich paralelných potrubí s priemerom 1 200/1 400 mm s maximálnym
prevádzkovým tlakom 7,3 MPa a celkovou dĺžkou 2255 km. Tlakový diferenciál potrebný na
plynulý tok plynu zabezpečujú štyri kompresorové stanice s výkonom takmer 700 MW.
Najvýznamnejšia kompresorová stanica sa nachádza na slovensko-ukrajinských hraniciach vo
Veľkých Kapušanoch. S celkovým výkonom takmer 300 MW ide o najväčšiu kompresorovú
stanicu v EÚ. Technická kapacita na vstupnom bode Veľké Kapušany je takmer 250 miliónov
metrov kubických za deň.
V poslednom období naša spoločnosť Eustream zaznamenala výrazný dopyt po vyššej
flexibilite prepravných služieb. Zaregistrovali sme viac ako stodvadsať nových potvrdených
rezervácií prepravných kapacít a v roku 2012 evidujeme takmer stoosemdesiat aktívnych zmlúv.
Pri porovnaní množstva prepraveného plynu v predchádzajúcich rokoch je možné vidieť, že sa
prejavuje rozvoj nových – konkurenčných tranzitných trás. Zníženie prepravy plynu v minulom
roku, na úroveň 56,5 miliardy m3, bolo zapríčinené celkovým poklesom vývozu ruského
zemného plynu do Európy a dobudovaním plynovodu Nord Stream. Najväčší podiel prepravy
spoločnosti Eustream (viac ako 90 %) je už tradične poskytnutý pre medzinárodných
zákazníkov, vrátane obchodníkov s plynom pôsobiacich v rôznych európskych krajinách.
S rozvojom plynárenského trhu tak isto významne narastá počet zmlúv, týkajúcich sa
krátkodobých a cezhraničných transakcií medzi obchodnými uzlami (HUB-mi) v
stredoeurópskom regióne.
2008
76,2
-
Ročná preprava zemného plynu (v miliardách m3)
2009
2010
2011
66,4
71,4
74,0
2012
56,5
Pre úplnosť uvádzame:
Všetky kapacity v m3 v tomto dokumente sú uvádzané pri referenčnej teplote 20 °C
a tlaku 0,101325 MPa
Referenčná teplota energetických jednotiek je 25 °C
Strana 5 z 21
-
-
-
Platnosť všetkých uvedených hodnôt sa vzťahuje k 1.11.2013.
V prípade uvádzaných technických kapacít sa jedná výhradne o prepravné kapacity
prepravnej siete spoločnosti Eustream a nijako nepredstavuje a negarantuje dostupnosť
prepravnej kapacity prepojenej nadväzujúcej siete
Pojmom Schválené projekty sa označujú projekty v zmysle ustanovení Zákona
o energetike §59 odsek (2) písmeno b), ktorými sú projekty, o ktorých realizácii Eustream
už rozhodol a ktoré sa budú musieť realizovať v nasledujúcich troch rokoch
Pojmom Navrhované projekty sa označujú projekty, ktoré nie sú definované v zmysle
ustanovení Zákona o energetike §59 odsek (2) písmeno b). Projekty označené ako
Navrhované projekty nepodliehajú ustanoveniam Zákona o energetike § 11.
5. Súčasné prepojenia siete s okolitými prepravnými sieťami
Veľká časť aktivít spoločnosti Eustream sa sústreďuje na medzinárodnú prepravu
zemného plynu (tranzit). Ročná kapacita prepravnej siete predstavuje 90 miliárd metrov
kubických zemného plynu, čo je viac ako 15-násobok domácej spotreby plynu v Slovenskej
republike. Obchodné aktivity Eustreamu nepredstavujú len fyzickú prepravu plynu, narastá aj
množstvo prepraveného plynu tzv. virtuálnym tokom, ako aj využívanie ďalších služieb
spojených s prepravou plynu. Agregovaná denná vstupná kapacita všetkých vstupnovýstupných bodov prepravnej siete, vrátane virtuálnych, je v súčasnosti 302 miliónov kubických
metrov zemného plynu, čo predstavuje asi 20-násobok priemernej domácej spotreby plynu.
Prístup ku kapacitám prepravného systému Eustreamu je založený na princípe „Entry – Exit“.
Zákazník si pre vstup alebo výstup do/z prepravnej siete môže vybrať z nasledujúcich
vstupných/výstupných bodov:
• Veľké Kapušany (hraničný bod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou),
• Baumgarten (hraničný bod medzi Slovenskou republikou a Rakúskom),
• Lanžhot (hraničný bod medzi Slovenskou republikou a Českou republikou),
• domáci bod (agregovaný prepojovací bod k domácim zásobníkom a distribučnej sieti),
• virtuálny obchodný bod.
Prvé tri menované vstupno-výstupné body slúžia na vstup a výstup z/do okolitých štátov.
Opisu domáceho a virtuálneho bodu sa bude venovať nasledujúca kapitola. V súčasnosti je už
pre vyjadrenie kapacity na hraničných bodoch čiastočne zaužívaná jednotka kWh, alebo jej
násobky (MWh). Zavedenie energetických jednotiek v systémoch spoločnosti Eustream bolo
uskutočnené v dôsledku požiadaviek zákazníkov a zmien na plynárenskom trhu, najmä
pokračujúcou harmonizáciou v EÚ. Aktuálny prehľad technických, zmluvných, ale aj voľných
kapacít na všetkých vstupno-výstupných hraničných bodoch siete Eustreamu je uvedený
v nasledujúcej tabuľke:
Strana 6 z 21
Hraničný bod
ENTRY Veľké Kapušany
EXIT Veľké Kapušany
ENTRY Baumgarten
EXIT Baumgarten
ENTRY Lanžhot
EXIT Lanžhot
Technická
2 548
859
248
1 560
520
780
Kapacita [GWh/d]
Zmluvná
2 382
0
0
1 517
510
733
Voľná
166
859
248
43
10
47
Prepravný systém prevádzkovaný spoločnosťou Eustream (zdroj ENTSOG)
6. Súčasné prepojenia prepravnej siete s distribučnou sieťou a so zásobníkmi
Okrem medzinárodnej prepravy zemného plynu je hlavnou úlohou prepravnej siete
Eustreamu zabezpečiť prepravu zemného plynu do/z distribučnej siete a zásobníkov na území
Slovenskej republiky. Prepravná sieť a pripojené siete / zásobníky sú navzájom pripojené cez
Strana 7 z 21
systém vnútroštátnych prepúšťacích staníc (VPS), ktoré slúžia ako fyzické vstupné a výstupné
body do/z prepravnej siete.
Prepravná sieť a pripojené siete / zásobníky sú pripojené prostredníctvom týchto
fyzických bodov:
• VPS Ruská
• VPS Rimavská Sobota
• VPS Starý Hrádok
• VPS Ivanka pri Nitre
• VPS Plavecký Peter
• VPS Špačince
• VPS Mikušovce
• VPS Gajary
• VPS centrálny areál Nafta
Vo všetkých týchto bodoch je zabezpečené meranie množstva a stanovenie
odovzdávaného resp. preberaného plynu.
kvality
Aby Eustream svojim zákazníkom uľahčil prístup k prepravným kapacitám na domácom
bode, ponúka spoločnosť kapacitu ako agregovanú a umožňuje tak objednávať kapacitu len na
jednom vstupnom a/alebo výstupnom domácom bode. Spoločnosť eustream navyše ponúka aj
možnosť obchodovať na domácom bode prostredníctvom virtuálneho bodu. Prehľad súčasných
kapacít na bodoch v rámci Slovenskej republiky je uvedený v tabuľke nižšie.
Vnútroštátny bod
ENTRY Domáci bod
EXIT Domáci bod
Technická
169
460
Kapacita [GWh/d]
Zmluvná
0
262
Voľná
169
198
7. Transparentnosť a publikovanie údajov o prepravnej sieti
V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009
o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1775/2005 (ďalej ako „Nariadenie 715/2009“), Eustream publikuje dlhodobý aj krátkodobý
výhľad kapacít pre všetky body v štruktúre: technická kapacita, zmluvná kapacita a voľná
kapacita. Rovnako sú sprístupnené všetky ďalšie informácie požadované Nariadením 715/2009.
Údaje sú publikované na webovom sídle spoločnosti, v časti sprístupnenej pre všetkých
návštevníkov.
Strana 8 z 21
8. Vývoj spotreby a ťažby na Slovensku
Predpokladaný vývoj spotreby Slovenska je možné rozdeliť do troch kategórií: priemerná
ročná spotreba prepočítaná na deň, maximálna denná spotreba počas priemerne chladného
roku a maximálna denná spotreba počas extrémne chladného roku. Takto usporiadané výhľady
slúžia ako podklad pre vypracovanie plánov vývoja potrebných kapacít na vstupe a výstupe do/z
distribučných sietí na území Slovenska. Prehľad kapacít spotreby Slovenska na nasledujúcich
10 rokov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
I.
priemerná ročná spotreba Slovenska [GWh/d]
II.
maximálna denná spotreba počas priemerne chladného roku [GWh/d]
III.
maximálna denná spotreba počas extrémne chladného roku [GWh/d]
rok: 2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
I.
155
166
173
173
173
173
173
173
II.
356
384
398
399
399
399
399
399
III.
400
431
447
448
448
448
448
448
2022
173
399
448
2023
173
399
448
Ako je možné vidieť, plánovaná spotreba má vyrovnaný charakter len s miernym
nárastom. Pre všetky plánované kapacity spotreby Slovenska na nasledujúcich 10 rokov je na
domácom vstupno/výstupnom bode dostatočná kapacita z/do prepravnej siete, a teda nie je
dôvod na zmenu kapacity na tomto bode.
Čo sa týka ťažby zemného plynu zo zásobníkov, výhľad ťažby plynu na roky 2014 - 2023
je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Plán ťažby zemného plynu na Slovensku v GWh/r
rok: 2014
2015
2016
2017
2018
ťažba 1 715
1 713
1 712 1 710 1 708
2019
1 707
2020
1 707
2021
1 707
2022
1 707
2023
1 707
Ťažba zemného plynu na Slovensku patrí medzi jedny z najnižších v Európe a má
vyrovnaný charakter. Nevyžaduje si preto zvýšenie vstupno/výstupných kapacít na fyzickom
vstupe/výstupe do/zo zásobníka.
Okrem uvedených skutočností, môže potrebu zvýšenia kapacity na domácom bode
vyvolať aj prípadná žiadosť o nové pripojenie pre nových odberateľov zemného plynu. Pokiaľ
účastník trhu požiada spoločnosť Eustream o pripojenie do prepravnej siete, postupuje
Eustream nediskriminačne a transparentne v súlade s ustanoveniami Zákona o energetike
a ďalšej platnej legislatívy. V súčasnosti neeviduje Eustream žiadnu žiadosť o pripojenie do
prepravnej siete od nových odberateľov zemného plynu a preto ani tento faktor si momentálne
nevyžaduje zvýšenie kapacít na domácom bode.
Strana 9 z 21
9. Vývoj kapacít zásobníkov na Slovensku
Vývoj vstupno/výstupných kapacít zo/do zásobníkov má podľa údajov publikovaných
prevádzkovateľmi zásobníkov, ustálený charakter s tendenciou minimálneho rastu. Momentálne
spoločnosť Eustream neeviduje žiadnu požiadavku zo strany prevádzkovateľov zásobníkov
o zvýšenie kapacity v miestach prepojenia a súčasné kapacity sú preto považované za
dostatočné. Ako už bolo skôr uvedené, kapacita v bodoch prepojenia zásobníkov je súčasťou
agregovaného domáceho bodu a jej výhľad je uvedený v tabuľke výhľadu pre domáci bod.
10. Plánovaný vývoj kapacít v okolitých krajinách na hraniciach so Slovenskou
republikou
Spoločnosť Eustream na všetkých hraničných bodoch svojej siete neustále komunikuje s
prepojenými operátormi. Výsledkom spolupráce je publikácia výhľadu kapacít, ktoré odrážajú
potreby a plánovanie kapacít všetkých susediacich sietí a ktorý uvádzame v kapitole 12 (Rozvoj
prepravnej siete s ohľadom na primeranosť a bezpečnosť dodávok plynu pre Slovenskú
republiku). Pre prepojovacie body na plánované prepojenia (prepojenie na Maďarsko) boli
zorganizované štandardné procedúry prieskumu záujmu trhu (Open season).
11. Rozvojové projekty
11.a. Projekty zvýšenia kapacity na hraničných bodoch
Slovensko-maďarský prepoj
SK-HU
(schválený projekt, realizácia)
Poľsko-slovenský prepoj
PL-SK
(navrhovaný projekt, štúdia)
Bod napojenia
do prepravnej
siete
Cieľová
kapacita
Uvedenie do
prevádzky
Veľké Zlievce
4,5 mld.
m3/rok
2015
Veľké Kapušany
10,2 mld.
m3/rok
Najskorší možný termín
2019 (pre projekt nebolo
prijaté konečné
investičné rozhodnutie)
Strana 10 z 21
Nové projekty zvýšenia kapacity na hraničných bodoch (zdroj podkladu: ENTSOG)
11.a.i. Schválené projekty
Slovensko-maďarské prepojenie (SK-HU)
Slovensko-maďarský prepojovací plynovod je novým prepojením slovenskej a maďarskej
tranzitnej siete, a ako súčasť severo-južného koridoru bude v tomto smere spájať plynárenské
siete naprieč celou strednou a východnou Európou, čím prispeje k výraznej diverzifikácií zdrojov
a trás prepravy zemného plynu. Potrubie plynovodu bude mať priemer DN800 a dĺžku 111 km.
Bude spájať slovenskú kompresorovú stanicu Veľké Zlievce s maďarskou prepravnou sieťou pri
obci Vecsés. Na slovenskej strane projekt pozostáva z 19 km dlhého úseku plynovodu a nového
Strana 11 z 21
trasového uzávera pri Slovenských Ďarmotách v blízkosti štátnej hranice s Maďarskom. Po
prekročení hraničnej rieky Ipeľ, plynovod pokračuje meracou stanicou pri obci Balassagyarmat,
dvoma trasovými uzávermi pri obciach Romhány a Rád a kompresorovou stanicou Szada. Dĺžka
plynovodu na maďarskej strane je 92 km. Spustenie komerčnej prevádzky plynovodu je
naplánované na 1. januára 2015.
Schematické zobrazenie Slovensko-maďarského prepojenia a jeho realizácia
11.a.ii. Navrhované projekty
Poľsko-slovenské prepojenie (PL-SK)
Poľsko-slovenské prepojenie je rovnako ako SK-HU prepojenie, dôležitou súčasťou
severo-južného plynárenského koridoru. Ide o spojenie dvoch susediacich krajín, cez ktoré
prechádzajú jedny z najväčších tranzitných plynovodov. V prípade prerušenia dodávok plynu, sú
to práve tieto tranzitné cesty, ktoré sú bezprostredne ohrozené a PL-SK prepojenie môže do
značnej miery eliminovať negatívne dopady prípadných krízových situácií. Práve aj z týchto
dôvodov je projekt zaradený na zoznam tzv. PCI projektov (z anglického „Projects of Common
Interest“), čím Európska komisia deklaruje, že sa stotožňuje s dôležitosťou tohto prepojenia
a dáva tiež najavo svoj záujem projekt v budúcnosti podporiť aj finančnými mechanizmami.
Okrem uvedeného spojenia dvoch významných tranzitných koridorov, ponúka PL-SK prepojenia
Strana 12 z 21
aj prístup ďalším krajinám, a rovnako Poľsku možnosť exportovať plyn dovezený do Európy cez
LNG terminál Świnoujście, a v neposlednej rade aj možnosť exportu zásob bridlicového plynu,
ktoré plánuje krajina už v blízkom období ťažiť. Plánované plynovodné prepojenie tak výraznou
mierou prispeje k diverzifikácií a stabilite dodávok plynu v celom regióne.
Plánovaná dĺžka plynovodu je približne 164 km, čo predstavuje spojenie poľského
plynárenského uzla Strachocina, ktorý sa nachádza v blízkosti poľských podzemných
zásobníkov plynu, s kompresorovou stanicou Veľké Kapušany. Na slovenskej strane je
plánovaný 106 km dlhý úsek, ktorého trasa je navrhnutá v blízkosti miest Michalovce, Strážske a
Humenné. Nasledujú vysočiny s chránenými územiami s prechodom štátnej hranice v
Lupkovskom priesmyku. Poľská časť plynovodu má pozostávať z 58 km dlhej sekcie napojenej
na plynárenský uzol Strachocina. Projekt sa nachádza v procese schvaľovania a pre finálne
investičné rozhodnutie bude kľúčovým najmä záujem trhu o túto novú prepravnú kapacitu, ako aj
výška pomoci z fondov Európskej únie.
11.b. Projekty zvýšenia kapacity na domácom bode a do zásobníkov
V oblasti zvýšenia kapacity na domácom bode a bodoch prepojenia do resp. zo
zásobníkov, Eustream neeviduje požiadavky na zvýšenie existujúcej kapacity. Potrebu zvýšenia
kapacity ani neindikuje žiadna z prognóz vývoja spotreby zemného plynu. Z toho dôvodu
spoločnosť Eustream neplánuje v súčasnosti v tejto oblasti žiadne nové projekty.
11.c. Projekty modernizácie, zvýšenia efektivity a ochrany životného prostredia pri
prevádzke prepravnej siete
Významnými projektmi v tejto oblasti, ktorých realizácia v spoločnosti Eustream v
súčasnom období prebieha, sú:
Bod prepravnej siete
Uvedenie do prevádzky
Inštalácia tandemových
turbosústrojenstiev 2x33MW
Veľké Zlievce
2014
(schválený projekt, realizácia)
Modifikácia turbosústrojenstiev
Veľké Kapušany,
Nuovo Pignone 23MW na DLE
2014
Ivanka pri Nitre, Veľké Zlievce
(schválený projekt, realizácia)
Strana 13 z 21
11.c.i. Schválené projekty
Inštalácia tandemových turbosústrojenstiev na kompresorovej stanici Veľké Zlievce
Cieľom projektu je nainštalovať dve moderné, vysoko flexibilné turbosústrojenstvá
s nízkymi priemyselnými emisiami a širokým prevádzkovým rozsahom a tým nahradiť pôvodne
inštalovanú a v súčasnosti už zastaranú technológiu s nízkou účinnosťou a vysokými emisiami.
Široký prevádzkový rozsah a flexibilita je dosiahnutá využitím tandemového usporiadania
kompresorov
Vplyv projektu na prevádzku prepravnej siete:
• zvýšenie flexibility prevádzky kompresorovej stanice a celej prepravnej siete;
• zvýšenie efektivity prevádzky prepravnej siete v nadväznosti na využitie modernej
technológie;
• zníženie dopadu na životné prostredie v dôsledku nízkych priemyselných emisií;
• zabezpečenie bezpečnej, spoľahlivej a plne automatizovanej prevádzky kompresorovej
stanice Veľké Zlievce.
Odovzdanie tandemových turbosústrojenstiev do prevádzky je naplánované na rok 2013
a začiatok roka 2014.
Modifikácia turbosústrojenstiev Nuovo Pignone 23MW na DLE
Projekt je spojený so zmenou národnej legislatívy SR (zákon NR SR č. 137/2010 Z. z. o
ovzduší a vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona o ovzduší), na základe novely smernice EU a Rady o priemyselných emisiách
(2010/75/EÚ z 24. novembra 2010), ktorá upravuje emisné limity, ktoré sa budú vzťahovať na
stroje o tepelnom príkone 50 MW a vyššom s platnosťou od 1. januára 2016.
Strana 14 z 21
Z technického hľadiska sa v rámci turbosústrojenstva vykoná konverzia plynovej turbíny
(ktorá slúži ako pohon kompresora) so štandardným spaľovaním SAC (Standard Annular
Combustor) na systém DLE (Dry Low Emissions) s nízkymi hodnotami produkovaných
priemyselných emisií.
Súčasná technológia s využitím plynového generátora LM2500SAC z roku 1991 je
z pohľadu emisných limitov v súlade s platnou slovenskou legislatívou, ktorá predpisuje pre tieto
zariadenia maximálne hodnoty NOx do 370 mg/m3 a pre do CO 100 mg/m3.
Pre dosiahnutie súladu s novou legislatívou s nižšími emisnými limitmi pre oxidy dusíka
do 75mg/m3 je potrebné vykonať najmä nasledovné úpravy:
• konverziu existujúceho plynového generátora LM2500SAC na systém DLE;
• modifikáciu existujúcej výkonovej turbíny PGT25SAC v nadväznosti na systém DLE.
LM2500 DLE
LM2500 SAC
Celý projekt je rozdelený na príslušné etapy pre jednotlivé kompresorové stanice, pričom
posledná etapa bude dokončená vo Veľkých Zlievciach v roku 2014.
Kompresorová stanica
Veľké Kapušany
Ivanka pri Nitre
Veľké Zlievce
•
•
•
Počet modifikovaných strojov
1
1
2
Uvedenie do prevádzky
2011
2013
2014
Vplyv projektu na prevádzku prepravnej siete:
zvýšenie efektivity prevádzky prepravnej siete v nadväznosti na využitie modernej
technológie;
zníženie dopadu na životné prostredie v dôsledku nízkych priemyselných emisií;
zabezpečenie bezpečnej, spoľahlivej a plne automatizovanej prevádzky kompresorových
staníc.
Strana 15 z 21
11.c.ii. Navrhované projekty
V uvedenej oblasti Eustream v súčasnosti okrem uvedených schválených projektov
nemá naplánované žiadne ďalšie rozvojové projekty.
11.d. Projekty zvýšenia integrity prepravného systému
Pre zvýšenie integrity prepravného systému Eustream v súčasnosti realizuje, príp.
plánuje v nasledujúcich rokoch realizovať niekoľko desiatok ďalších projektov, ktoré sú zhrnuté
do nasledujúcich kategórií:
• Zlepšenie dostupnosti kľúčovej technológie.
• Zvýšenie integrity plynovodov.
• Generálne opravy kompresorovej technológie.
• ReNet - Redizajn kompresorových staníc.
• Zvýšenie flexibility prepravnej siete.
11.d.i. Schválené projekty
Zlepšenie dostupnosti kľúčovej technológie
Jedná sa o projekty modernizácie a rekonštrukcie kľúčových zariadení hlavnej
technológie využívanej na prepravu plynu, ktoré plánujeme realizovať v rokoch 2014 - 2023.
Kľúčové zariadenia významným spôsobom vplývajú najmä na spoľahlivosť a následne na
dostupnosť hlavnej technológie a len pri správnej funkčnosti týchto zariadení je možné
zabezpečiť spoľahlivosť, dostupnosť, bezpečnosť a plánovanú životnosť inštalovaných
technológií.
•
Riadiace systémy
Riadiace systémy prepravnej siete sú určené k riadeniu technologických celkov
rozložených pozdĺž prepravnej siete od hraníc s Ukrajinou po hranice s Maďarskom,
Českou republikou a Rakúskom. Ide o potrubné línie, hraničné a vnútroštátne meracie
stanice, kompresorové stanice, regulačné a rozdeľovacie uzly a trasové uzávery.
Udržanie integrity riadiacich systémov si vyžaduje kontinuálnu renováciu a modernizáciu
jednotlivých prvkov systémov a taktiež inštalovanie novej, modernej technológie pre
dosiahnutie bezpečnej, spoľahlivej a efektívne riadenej prepravy plynu. Investičné
projekty ktoré plánujeme implementovať v tejto oblasti sú zamerané najmä na rozvoj a
zabezpečenie systémov a taktiež na zmeny vyvolané úpravami v súvisiacich
technologických celkoch v nadväznosti na nové projekty.
Z pohľadu riadiacich systémov jednotlivých kompresorov sa jedná najmä o
modernizáciu HW a SW za účelom zvýšenia úrovne ich bezpečnosti a robustnosti,
Strana 16 z 21
rekonštrukciu riadiaceho systému energetiky, modernizáciu HW a SW riadiaceho
systému kompresorových staníc a ich potrubného dvora.
•
Meracie systémy
Účelom projektov je zabezpečiť presnosť a objektivitu meracích systémov
množstva a kvality plynu na hraničných a vnútroštátnych meracích staniciach
(jednotlivých vstupných a výstupných bodoch prepravnej siete) a taktiež na meraniach
vlastnej spotreby kompresorových staníc. Realizácia týchto projektov je dôležitá aj z
dôvodu plnenia legislatívnych požiadaviek kladených na presnosť meracích systémov a
požiadaviek kontraktov so zákazníkmi a užívateľmi prepravnej siete. Tieto požiadavky sú
definované najme Smernicou o meradlách (MID) 2004/22/ES, zákonom č.142/2000 Z. z.
o metrológii, vyhláškou č.210/2000 z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a
súvisiacimi vyhláškami. Projekty zahŕňajú pravidelné overenia/kalibrácie meracích
systémov v národných a medzinárodných autorizovaných skúšobniach, náhradu prvkov
meracích systémov po uplynutí doby platnosti typového schválenia.
•
Kompresorové stanice
Projekty v tejto oblasti sú zamerané na zefektívnenie funkčnosti celkov, ako sú
regulačné stanice plynu na pohon spaľovacích turbín, komínové systémy spaľovacích
turbín, systém autotuningu DLE mapovania, upchávkový systém odstredivého
kompresora, tlakovzdušné stanice, zdroje jednosmerného napätia, systém zaisteného
napätia, náhradné zdroje.
•
Riadiace systémy
Jedná sa najmä o modernizáciu HW a SW za účelom zvýšenia úrovne
bezpečnosti a robustnosti riadiacich systémov jednotlivých strojov, modernizáciu HW a
SW staničného riadiaceho systému, rekonštrukciu riadiaceho systému energetiky a
potrubného dvora.
•
Bezpečnostné a monitorovacie systémy
Cieľom projektov v tejto oblasti je zvýšiť bezpečnosť prevádzky technológií, ako
sú stabilné hasiace zariadenia (požiarne a plynové snímače v protihlukovom kryte resp. v
hale turbosústroja), elektronická požiarna signalizácia, plynový detekčný systém.
Z pohľadu diagnostických a vyhodnocovacích systémov je cieľom implementovať
System 1, systém monitorovania znečistenia plynového generátora a systém na zber,
archiváciu a analýzu technologických dát (Centrálny PI server).
Zvýšenie integrity plynovodov
Zvýšením integrity plynovodov rozumieme zvýšenie bezpečnosti, spoľahlivosti a
životnosti prepravnej siete. Na dosiahnutie tohto cieľa je v spoločnosti Eustream definovaný
program riadenia integrity plynovodov s jasne stanovenými cieľmi. Tie sú základným vstupným
predpokladom komplexného systému riadenia integrity a sú vstupom pre fázu životného cyklu
riadenia integrity.
Strana 17 z 21
V rokoch 2014 až 2016 plánujeme realizáciu tých projektov, ktorými sa v potrubnej a
líniovej časti prepravnej siete zabezpečí najmä vyššia ochrana potrubnej technológie pred
vonkajšími vplyvmi. Je to preto, lebo časť prepravných plynovodov Eustreamu je vedená v
zložitom prostredí z pohľadu geologického i hydrologického. Toto prostredie môže potenciálne
ohroziť integritu potrubia, a to prostredníctvom vzniku nepriaznivých javov ako svahové pohyby,
vysoká hladina spodnej vody, alebo erózia.
Plánované projekty minimalizujú pôsobenie nepriaznivých vplyvov, napr. on-line
monitorovaním vonkajších namáhaní plynovodov v exponovaných lokalitách, sanovaním
rizikových lokalít, ochranou plynárenských objektov pred prívalovými dažďami a pod.
Ďalší okruh investícií v tejto oblasti je plánovaný na ekologické projekty znižujúce
environmentálnu záťaž (napr. záchytná nádrž na nebezpečný odpad pri čistiacich komorách a
pod.)
Generálne opravy kompresorovej technológie
Tieto projekty ktoré sa budú realizovať v rokoch 2015-2023. Budú zahŕňať vykonanie
predpísaných opráv plynových turbín po ubehnutí stanoveného počtu prevádzkových hodín na
základe odporúčania výrobcu. Po odprevádzkovaní 25000 prevádzkových hodín bude
vykonávaná stredná oprava, po odprevádzkovaní 50000 prevádzkových hodín bude
vykonávaná hlavná oprava. Tieto opravy budú realizované špecializovanými servisnými
strediskami, ktoré sú certifikované výrobcom zariadenia pre daný stupeň údržby. Pri obidvoch
typoch sa vykoná modernizácia na hlavných častiach turbosústroja, ktorými sú plynový
generátor, výkonová turbína a odstredivý kompresor. Počas strednej opravy bude hlavná časť
úprav vykonávaná na plynovom generátore, v podstatnej miere na tzv. horúcich častiach. Počas
hlavnej opravy prejdú spomenuté časti turbosústroja rozsiahlou inšpekciou a výmenou
komponentov, ktoré sú na hranici svojej životnosti. Zároveň budú implementované technické
vylepšenia, ktoré výrobca priebežne vydáva vo forme tzv. servisných listov. Tým sa dosiahne
hlavný cieľ generálnych opráv, a to zvýšenie účinnosti a bezpečnosti tejto kľúčovej technológie.
RENet - Redizajn kompresorových staníc
Realizáciou projektov ReNet je riešená prestavba existujúcich kompresorových staníc na
optimalizované, kompaktné a flexibilné stanice s následným odstavením a likvidáciou
technológie, ktorá nie je v dôsledku jej náhrady novou a modernou technológiou potrebná na
prepravu plynu. Cieľom projektu je komplexne posúdiť možnosť využitia existujúcej podpornej
technológie odstavovaných kompresorových jednotiek pre potreby nových, moderných
kompresorov, navrhnúť jej úpravy, prípadne navrhnúť implementáciu nových podporných
projektov s cieľom celkovej optimalizácie kompresorových staníc. Výstupom je súbor
parciálnych projektov, ktoré plánujeme realizovať na všetkých kompresorových staniciach
prepravnej sústavy v priebehu rokov 2011 až 2017.
Strana 18 z 21
Zvýšenie flexibility prepravnej siete
Na úseku prepravnej siete medzi hraničnými meracími stanicami Lanžhot, Baumgarten
a rozdeľovacím uzlom Plavecký Peter sa nenachádzajú kompresorové stanice. Z tohto dôvodu
je aktívne využívanie existujúcich regulačných prvkov efektívnym spôsobom, ako flexibilne a
optimálne riadiť prietok plynu najmä pri reverznom toku.
Cieľom projektov zaradených do tejto kategórie je hlavne automatizácia už inštalovaných
regulačných prvkov osadených do prepravnej siete Eustreamu a zabezpečenie možnosti ich
diaľkového ovládania z tranzitného plynárenského dispečingu. Tým sa zabezpečí plynulá
regulácia a optimálne riadenie prepravy zemného plynu, čo výrazne zvýši jej prevádzkovú
flexibilitu.
Regulačné prvky, ktoré sa budú v rámci tohto projektu v rokoch 2014-2015
automatizovať, sa nachádzajú v objektoch rozdeľovacieho uzla Plavecký Peter, regulačnej
stanice Vysoká pri Morave a prepojovacích uzlov Kuchyňa a Brodské.
11.d.ii. Navrhované projekty
V uvedenej oblasti Eustream v súčasnosti okrem uvedených schválených projektov
nemá naplánované žiadne ďalšie rozvojové projekty.
12. Rozvoj prepravnej siete s ohľadom na primeranosť a bezpečnosť dodávok plynu pre
Slovenskú republiku
Bezpečnosť dodávok plynu sa stala po plynovej kríze v roku 2009 dôležitým a pozorne
sledovaným parametrom. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20.
októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje
smernica Rady 2004/67/ES (ďalej aj ako „Nariadenie 994/2010“) ukladá o. i. prevádzkovateľovi
prepravnej siete povinnosť vybudovať dostatočnú kapacitu pre zásobovanie krajiny v prípade
výpadku najväčšej plynárenskej infraštruktúry. Táto povinnosť je matematicky vyjadrená v tzv.
N-1 vzorci nasledovne:
EP + P + S + LNG − I
N−1=
× 100, N − 1 ≥ 100 %
D
kde:
„EPm“: Technická kapacita vstupných bodov (v miliónoch m3/d) okrem kapacity zariadení na
výrobu plynu, zariadení LNG a zásobníkov, na ktoré sa vzťahujú Pm, Sm a LNGm – znamená
celkovú technickú kapacitu všetkých hraničných vstupných bodov schopných dodávať plyn do
výpočtovej oblasti.
Strana 19 z 21
„Pm“: Maximálna technická kapacita výroby plynu (v miliónoch m3/d) – znamená celkovú
maximálnu technickú dennú schopnosť výroby všetkých plynárenských zariadení na výrobu
plynu, ktorú možno dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti.
„Sm“: Maximálny technický ťažobný výkon zásobníka (v miliónoch m3/d) – znamená súčet
maximálneho technického denného ťažobného výkonu všetkých zásobníkov, ktorý je možné
dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti, berúc do úvahy ich fyzikálne osobitosti.
„LNGm “: Maximálna technická kapacita zariadenia LNG (v miliónoch m3/d) – znamená súčet
maximálnych technických denných kapacít odvádzania plynu do siete zo všetkých zariadení
LNG vo výpočtovej oblasti, s prihliadnutím na kritické prvky ako prečerpanie do terminálu,
poskytovanie podporných služieb, dočasné skladovanie a spätné splyňovanie LNG, ako aj
technická kapacita odvádzania plynu do siete.
„Im“ – znamená technickú kapacitu samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry (v
miliónoch m3/d) s najvyššou kapacitou pre dodávku do výpočtovej oblasti. V prípade, že sú k
spoločnej ťažobnej a distribučnej plynárenskej infraštruktúre pripojené viaceré plynárenské
infraštruktúry, ktoré nemožno prevádzkovať oddelene, považujú sa za jednu samostatnú
plynárenskú infraštruktúru. V prípade Slovenska je najväčšou infraštruktúrou hraničný bod vo
Veľkých Kapušanoch.
„Dmax“ znamená celkovú dennú spotrebu plynu (v miliónoch m3/d) vo výpočtovej oblasti počas
dňa s výnimočne vysokou spotrebou plynu, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.
Výsledná hodnota N-1 je v súčasnosti 249,1 %. Nakoľko budúci vývoj kapacít, ktoré
predstavujú vstupy do vzorca je pozitívny, nie je potrebné, aby Eustream upravoval svoje
kapacity a investoval do ich zvýšenia podľa požiadaviek Nariadenia 994/2010. Predpokladaný
vývoj N-1 parametra na nasledujúcich 10 rokov uvádza nasledujúca tabuľka.
Vývoj N-1 parametra pre roky 2014 – 2023
rok: 2014
2015
2016
2017
N-1[%] 258,35 239,81 231,20 230,71
2018
2019
2020
2021
2022
2023
230,71
230,71
230,71
230,71
230,71
230,71
Strana 20 z 21
Na základe skutočností uvedených vyššie, ako aj v kapitolách 8, 9 a 10 plánuje
spoločnosť Eustream 10-ročný výhľad kapacít na svojich hraničných a na domácom bode takto:
Vstupné a výstupne kapacity na hraničných bodoch a domácom bode na nasledujúcich 10 rokov
[GWh/d]
rok: 2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
ENTRY Veľké
Kapušany
EXIT Veľké
Kapušany
ENTRY
Baumgarten
EXIT
Baumgarten
ENTRY
Lanžhot
EXIT
Lanžhot
ENTRY
SK – HU
EXIT
SK – HU
ENTRY PL–SK
(Non-FID)
EXIT PL – SK
(Non-FID)
ENTRY
Domáci bod
EXIT
Domáci bod
2 475,20
2 423,20
2 423,20
2 402,40
2 402,40
2 402,40
2 402,40
2 402,40
2 402,40
2 402,40
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
859,04
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
247,52
1 632,80
1 632,80
1 632,80
1 674,40
1 674,40
1 674,40
1 674,40
1 674,40
1 674,40
1 674,40
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
520,00
572,00
572,00
572,00
468,00
468,00
468,00
468,00
468,00
468,00
468,00
-
50,79
50,79
50,79
50,79
50,79
50,79
50,79
50,79
50,79
-
126,97
126,97
126,97
126,97
126,97
126,97
126,97
126,97
126,97
-
-
-
-
-
131,48
131,48
131,48
131,48
143,76
-
-
-
-
-
174,34
174,34
174,34
174,34
290,53
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
169,10
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
459,68
13. Záver
Spoločnosť Eustream si plne uvedomuje svoju zodpovednosť, ktorá jej vyplýva ako
prevádzkovateľovi prepravnej siete z platnej legislatívy a z úlohy prevádzkovať plynovod, ktorý
je jednou z hlavných plynárenských tepien, ktoré zásobujú zákazníkov v Európe importovaným
zemným plynom. Uvedomujeme si, že len neustála komunikácia so zákazníkom a sledovanie
vývoja trhu nám umožní prispôsobiť rozvoj siete neustále sa meniacim okolnostiam a pritom
v každom detaile dodržiavať zákonné normy a odporúčania ako zákonodarcov, tak aj
regulačných autorít. Snahou našej spoločnosti za vypracovaním tohto plánu je priblížiť sa trhu
a v čo najväčšej miere zvýšiť transparentnosť plánovania a rozvoja prepravnej siete.
Strana 21 z 21
Download

Plán rozvoja prepravnej siete spoločnosti eustream, a.s. na obdobie