1 Metodické otázky ekonomickej analýzy
1.Štruktúra a obsah ekonomickej analýzy podniku
2.Ukazovatele a sústavy ukazovateľov
3.Metódy kvantifikácie vplyvu determinujúcich faktorov /cvičenie/
1. 1 Štruktúra a obsah ekonomickej analýzy podniku
Ovplyvňuje ju skutočnosť, že za aké obdobie budeme analýzu robiť. Podľa dĺžky obdobia sa mení i štruktúra analýzy podniku. My budeme
analyzovať ročné výsledky firmy.
Postup ekonomickej analýzy podniku
1. krok
Pred začatím analýzy je potrebné zhromaždiť materiál Výsledky účtovnej závierky – súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz
cash-flow.
2. krok
Následne si určíme ciele, prečo ideme danú analýzu robiť. Je
rozdiel analyzovať firmu prosperujúcu a menej prosperujúcu.
Budeme sa zameriavať na iné ukazovatele.
3. krok
Ekonomickú analýzu začíname finančnou analýzou.
4. krok
Takto získané výsledky analýzy pomocou metód nejakých
predpovedí do budúcnosti určíme predpokladaný vývoj
v ďalšom období.
5. krok
Na základe výsledkov tretieho a štvrtého kroku určíme návrhy
a úlohy na zlepšenie doteraj. stavu.
Členenie analýzy
Ide o analýzu súhrnných výsledkov (robíme ju vždy) a o analýza parciálnych výsledkov (uskutočňujeme ju iba v prípade, že
nám výsledky analýzy súhrnných výsledkov nie sú jasné). Na začiatku ekonomickej analýzy (v 3.kroku) robíme vždy
FINANČNÚ ANALÝZU, ktorá je ovplyvňovaná týmito činiteľmi:
Externé činitele:
 stav ekonomiky
 štátne zásahy (daňová,menová politika)
 a iné.
Interné činitele:
 Ovplyvňujúce kvantitatívne výsledky:
(objem výroby a tržieb)
- výnosy
- tržby
- pridaná hodnota
 Ovplyvňujúce kvalitatívne výsledky:
(úroveň transformačného procesu)
- masa hospodárskeho výsledku
- miera hospodárskeho výsledku
- toky finančných prostriedkov
Transformačný proces – proces premeny vstupov /výrobných zdrojov/ na hotové výrobky.
Analýza výrobkov – analyzujeme výrobkovú štruktúru. Zaoberá sa tým , ktorý výrobok z hľadiska nákladov prispieva
k vytváraniu zisku podniku. Nie každý výrobok prispieva rovnakou mierou.
Analýza postavenia podniku na trhu – je záverom, pretože berie do úvahy nielen výsledky , ktoré samotný podnik dosiahol,
ale porovnáva podnik s jeho konkurenciou. Po uskutočnení analýzy prichádzame k 4.bodu.
Ekonomická analýza podniku môže byť:
 Ex-post – to čo robíme v treťom kroku. Dostali sme sa k výsledkom na základe toho čo sa už uskutočnilo.
 Ex-ante – používa iné metódy. Na základe jej metód vieme povedať, či daná firma sa blíži ku krachu, je v oblasti neistej,
alebo v oblasti s predpokladaným kladným vývojom. Týmto sa dostávame do posledného 5. kroku – navrhnúť riešenia.
Nasleduje trendová analýza /trendová komparácia – porovnávanie v čase/. Trendová analýza nie je iba na jeden rok.
Minimálne sa robí trendová analýza za 5 rokov. Ideálna je 10 ročná analýza. Umožňuje nám odhaliť kam firma smeruje.
Priestorová analýzy /priestorová komparácia/ - porovnávame výsledky, kt. sme získali z analyzovanej firmy s výsledkami
z daného odvetvia alebo odboru.
1. 2 Ukazovatele a sústavy ukazovateľov
Pred uskutočnením analýzy je potrebné zvolenie vhodných
ukazovateľov. Pri výbere sa rozhoduje:
1.V akých merných jednotkách budem dané ukazovatele
zobrazovať:
 naturálne jednotky
 pracovné jednotky
 peňažné jednotky
 časové jednotky
2.Aký typ ukazovateľa použijem:
 absolútne ukazovatele –vyjadrujú jav bez vzťahu k i. javu
/napr. počet pracovníkov, náklady na výrobu/. Závisia od
veľkosti podniku a preto sa nemôžu použiť na
porovnávanie.
 relatívne ukazovatele – vypovedajú o vzťahu 2 rôznych
javov a ich číselná hodnota nám bude vyjadrovať veľkosť
1 javu pripadajúcu na mernú jednotku 2. javu. Podielové
ukazovatele môžeme použiť na porovnanie. Napr.
Produktivita práce = koľko sa vyprodukovalo v peň.
jednotkách/počet pracovníkov.
Delenie ukazovateľov
Prvé členenie
 Absolútne
 Relatívne ukazovatele:
- Podielové ukazovatele (vypovedajú o štruktúre skúmanej skutočnosti. Vypovedajú o vzťahu nejakej časti k celku)
- Vzťahové ukazovatele (porovnávajú pojmovo rozdielne veličiny, ale medzi nimi musia existovať logické väzby)
- Indexy (ide o rovnaké veličiny v rôznych časových obdobiach, napr. náklady roku 1994 a roku 1995)
Druhé členenie
 Stavové ukazovatele – hovoria o viazanosti k určitému okamihu. Nie sú citlivé na dĺžku obdobia.
 Tokové veličiny – vypovedajú o vývoji ekonomickej skutočnosti za určité obdobie/interval. V rámci daného intervalu sa
hodnoty kumulujú. Preto závisia od dĺžky intervalu.
Tretie delenie:
 Syntetické ukazovatele – zobrazujú ekonomickú realitu veľmi súhrne, komplexne. Napr. rentabilita celkového kapitálu.
 Analytické ukazovatele – majú iba čiastkový obsah, pretože vypovedajú iba o určitej časti ekonomickej reality.
Sústavy ukazovateľov
množina ukazovateľov, pri ktorej sme rešpektovali požiadavku, aby čo najvernejšie zobrazovala ekonomickú realitu. Medzi
ukazovat., kt. sú sústavou ukazovateľov musí existovať určitá väzba. Potom rozlišujeme:
- Paralelné sústavy ukazovateľov – skupiny ukazovateľov sa radia vedľa seba. Napr. jedna skupina sú ukazovatele odbytu,
druhá ukazovatele výroby, tretia ukazovatele práce, štvrtá finančné ukazovatele atď.
- Pyramidálne sústavy ukazovateľov – jeden ukazovateľ viem rozdeliť na viaceré čiastkové ukazovatele.
- Maticové sústavy ukazovateľov – určité ukazovatele radím do stĺpcov a riadkov a tým dostávam nové ukazovatele.
1.3 pozrieť vzorce z prvého cvika!!!
2 Analýza súhrnných výsledkov
1.Informačné zdroje pre finančnú analýzu
2.Postup finančnej analýzy
2. 1 Informačné zdroje pre finančnú analýzu
Bez ohľadu na to či robíme analýzu ex post alebo analýzu ex ante /predikcia budúceho vývoja/ stále budú informačné zdroje rovnaké a sú
to materiály účtovnej závierky.
Účtovnou závierkou
rozumieme riadnu účtovnú závierku, ktorú definuje zákon o účtovníctve. Máme v nej zahrnutý celý reprodukčný proces /celý rok/, na
základe toho vieme analyzovať jeho priebeh a jeho výsledky. Materiály účtovnej závierky budú rôzne, podľa toho či pôjde o organizáciu
s jednoduchým účtovníctvom alebo podvojným účtovníctvom.
Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve:
 Súvaha – zaujíma nás na začiatku účtovného obdobia ale aj na konci účtovného obdobia.
 Výkaz ziskov a strát
 S príloh k účtovnej závierke nás najviac zaujíma výkaz Cash-flow
Súvaha
Súvaha nám podáva informáciu o podnikovom majetku /strana aktív/ a informácie o zdrojoch krytia majetku /strana pasív/.Z hľadiska
finančnej analýzy nás zaujíma horizontálna a vertikálna analýza.
Pri horizontálnej analýze
sa skúmajú vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia. V tejto súvislosti je známe zlaté bilančné pravidlo, ktoré nám vlastne hovorí, že
na finančné krytie neobežných aktív by sa mali použiť iba finančné zdroje, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii. Takýmito zdrojmi sú
vlastné imanie a dlhodobý cudzí kapitál. Ak teda by sme chceli vyjadriť tieto vzťahy pri neobežných aktívach:
SA < VI +DPK
SA > VI + DPK
Ide o podnik, ktorý je prekapitalizovaný. (SA – neobežné aktíva, DPK – dlhodobý)
Ide o podnik, ktorý je podkapitalizovaný.
Pri obežných aktívach musí platiť, že sú kryté najmä krátkodobým cudzím /teda požičaným/ kapitálom.

OA je > KPK podnik je prekapitalizovaný. V tomto prípade môžeme časť dlhodobých zdrojov použiť aj na krytie obežných aktív. Ak
upravíme tento vzťah a budeme mať OA – KPK je väčšie ako 0, nazývame to čistý prevádzkový kapitál. Táto situácia môže byť pre
podnik veľmi nebezpečná, z hľadiska jeho stability. Môže vzniknúť nesúlad medzi časom, kedy podniku musí vrátiť cudzí kapitál
a časom kedy dôjde k reprodukcie

V prípade ak je podnik podkapitalizovaný platí OA < KPK. V tomto prípade rozdiel OA – KPK je menšie ako 0 nám vyjadruje tzv.
nekrytý dlh. Znamená to, že firma použila krát.požičaný kapitál na financovanie neobežných aktív.Lepšie je, ak je podnik
prekapitalizovaný. Ideálna by bola rovnováha.
Vertikálna analýza súvahy – analyzujeme štruktúru majetku a jednak štruktúru zdrojov jeho krytia. (nie náhodou N a V???)
Výkaz ziskov a strát
Z tohto výkazu vieme vyčítať údaje o výnosoch, nákladoch a o hospodárskom výsledku. Výkaz ziskov a strát je rozdelený do troch častí:
 časť, ktorá zachytáva prevádzkovú činnosť,
 časť, ktorá zachytáva finančnú činnosť,
 časť, ktorá zachytáva mimoriadnu činnosť.
Výkaz ziskov a strát nám umožňuje analyzovať tie faktory, ktoré nám ovplyvnili tvorbu hospodárskeho výsledku. Na základe výkazu vieme
vyhodnotiť nákladovosť v danej firme. Ukazovať nákladovosti nám hovorí koľko nákladov musíme vynaložiť aby sme dosiahli jednu
jednotku výnosov. Z tohto ukazovateľa vieme posúdiť aká je hospodárnosť podniku. Na rozdiel od súvahy vieme ,že vo výkaze ziskov
a strát máme údaje tokové /kumulované/ v súvahe sú statické /k danému momentu/, musíme si uvedomiť, že keď konštruujeme
ukazovatele, tak musia byť vytvárané údajmi ktoré sú navzájom porovnateľné. Preto musíme vedieť dĺžku obdobia, za ktoré údaje
získavam. Je to dôležité najmä pri pomerových ukazovateľoch.
Výkaz Cash-flow
Je súčasťou príloh – poznámok - prehľad o peňažných tokoch.Tento výkaz nás informuje o príjmoch a výdavkoch podniku. Na základe ich
rozdielu, tak aj o peň.prostriedkoch, ktoré má podnik k dispozícii. Účtovníctvo rešpektuje akruálny princíp / hovorí, že náklady a výnosy
sa účtujú do obdobia s ktorým vecne a časovo súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy alebo výdaje/. Napr. do výnosov
podniku započítavame veľkosť niečoho čo sme už vyfakturovali, to ešte nie sú príjmy. Príjmy nám vzniknú až v okamihu úhrady faktúry.
Môže sa stať, že firma vykázala zisk, no nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich záväzkov – vzniká druhotná zadlženosť.
2.2 Postup finančnej analýzy
Metodika finančnej analýzy je v každom podniku rovnaký. Existuje štandardný postup, ktorý má svoju logickú i chronologickú nadväznosť.
Má 4 kroky:
1. Vypočítame finančné ukazovatele za analyzovaný podnik
2. Podnikové ukazovatele porovnáme s priemernými ukazovateľmi za príslušnú odbor, v ktorom firma podniká, resp. urobíme
porovnanie s extrémnymi hodnotami
3. Analyzujeme vývoj vypočítaných ukazovateľov v čase, spravidla je to 5 a viac ročné obdobie
4. Analyzujeme vzájomné vzťahy medzi týmito finančnými ukazovateľmi.
V závere dokončíme ex-post analýzu. Začíname ex-ante analýzu. 1. Krok teda znamená výpočet ukazovateľov finančnej
analýzy(ukazovatele o ktorých budeme hovoriť sa vždy vzťahujú na výrobný podnik):
Ukazovatele likvidity
Likvidita vyjadruje schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. To či firma môže hradiť svoje z. je ovplyvňované rôznymi skutočnosťami:
Napr. ide o štruktúru majetku podniku alebo o primeraný a pravidelný prítok peňažných prostriedkov.
Celý majetok firmy vieme rozdeliť do určitých skupín podľa likvidity:
 Najlikvidnejšia časť majetku – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere , teda krátkodobý finančný majetok
 Menej likvidné – časti majetku, ktoré sú realizovateľné v krátkej dobre – splatné krátkodobé pohľadávky
 Zásoby – je možné ich predať – teda premeniť na najlikvidnejšiu časť majetku
 Dlhodobo likvidné časti majetku – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady
 Takmer nelikvidné časti majetku – všetko čo považujeme za dlhodobý investičný majetok
Okamžitá likvidita – najlepšie keby výsledok sa rovnal 1.
Pohotová likvidita /likvidita prvého stupňa/. Krátkodobé záväzky – všetky dlhy podniku splatné do jedného roku. Počítame tu i tie časti
z dlhodobých a strednodobých záväzkov, ktoré v danom roku musíme zaplatiť. Interval od 0,2 /na jednu jednotku krátkodobých záväzkov
pripadá najmenej 20 centov finančného majetku/ do 0,6 alebo 0,8.
Bežná likvidita /likvidita druhej triedy/ - krátkodobé pohľadávky treba očistiť o tie, o ktorých vieme, že už nebudú zaplatené. Hodnoty by
sa mali pohybovať od 1 do 1,5.
Celková likvidita /likvidita tretieho stupňa – zásoby je potrebné očistiť o dubiózne zásoby /sú to zásoby, ktorých sa nevieme zbaviť,
ležiaky/. Hodnoty od 2 do 2,5.
Pravidelný a primeraný prílev peňažných prostriedkov – túto skutočnosť nám vyjadrujú ukazovatele týkajúca sa cash-flow. Najčastejšie
sa používajú: doba úhrady krátkodobých záväzkov = krátkodobé záväzky/ cash-flow.
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele aktivity nám vyjadrujú ako účinne podnik využíva svoj majetok. Ak zistíme, že využitie je nedostatočné, tak dôsledky tohto
nedostatočného využitia sú v podstate rovnaké ako keby podnik mal priveľa majetku. S tým sú spojené nadpriemerné náklady. Na strane
druhej nie je dobré ani keď podnik má primálo tohto majetku. Môže to narušiť reprodukčný proces podniku – ak by mal podnik málo
zásob môže dôjsť k prerušeniu výroby, tým firma prichádza o tržby. Na vyjadrenie aktivity sa používajú dve skupiny ukazovateľov:
Doba obratu
 Doba obratu zásob – namiesto tržieb môžeme použiť náklady. Hovorí koľko dní trvá jedna obrátka zásob.
 Doba obratu pohľadávok – vypovedá o tom, že koľko dní nám uplynie od realizácie /vystavenia faktúry/ do doby inkasa faktúra.
 Doba splácania záväzkov – vyjadruje aký čas uplynie od kedy sme dostali faktúru a kedy ju uhradíme.
 Doba obratu aktív – doba počas ktorej sa nám obrátia všetky aktíva. Čím vyššie zastúpenie neobežných aktív tým bude táto doba
dlhšia.
 Obrat aktív – výsledok by mal byť rovnaký ako doba obratu aktív /doba obratu aktív 180 dní, obrat aktív 2/.
 Obrat sa dá vypočítať u ktorejkoľvek doby obratu....stačí prehodiť čitateľa a menovateľa.
Iné ukazovatele (naučiť sa ich na skúšku!!!!!)
Ukazovatele zadlženosti
Ukazovatele zadlženosti vyjadrujú aká je štruktúra zdrojov, z ktorými podnik disponuje. Z tohto pohľadu delíme zdroje na vlastné
a cudzie. Ich pomer ovplyvňuje stabilitu podniku. Vo výrobnom podniku by mali byť cudzie zdroje najviac 75%. Na jednej strane
zvažujeme stabilný podnik na druhej strane musíme myslieť i na to, že keď porovnávame vlastný kapitál s cudzím kapitálom, tak cudzí
kapitál je lacnejší. Medzi ukazovatele zadlženosti patrí:
 Stupeň samofinancovania (vlastný kapitál/celkový kapitál)
 Stupeň zadlženosti (cudzí kapitál/celkový kapitál)
 Finančná páka (aktíva/vlastný kapitál). Ak finančná páka = 2, tak vieme, že podiel cudzieho a vlastného kapitálu je rovnaký.
 Krytie úrokov ((zisk pred zdanením + úroky firmou platené)/úroky). V čitateli môže byť i zisk po zdanení.
 Platobná neschopnosť (záväzky/pohľadávky). Ak tento ukazovateľ bude väčší ako 1 hovoríme o primárnej platobnej neschopnosti.
Inak povedané, že za túto platobnú neschopnosť si môže konkrétna firma, pretože ona sama si vytvorili väčšie záväzky ako pohľadávky.
V prípade, že ukazovateľ bude menší ako 1, ide o sekund.platob.neschopnosť, kt. vznikla preto, že vo firme nie sú uhradené jej pohľad.
 Krytie investičného majetku (dlhodobé zdroje/neobežné aktíva). Hovorí o dodržaní zlatého bilančného pravidla. Ak je výsledok väčší
ako 1, tak je podnik prekapitalizovaný. Ak je menší ako 1, tak je podkapitalizovaný.
 Doba splácania cudzieho kapitálu ((cudzí kapitál – likvidné prostriedky) / cash-flow). Tento ukazovateľ by mal mať hodnotu maximálne
3, čo znamená, že viac ako 3 roky by nám nemalo trvať, aby sme cudzí kapitál uhradili z nášho cash-flow.
Ukazovatele rentability
Ukazovatele rentability sú súhrnom, v ktorom sa odzrkadľujú všetky predošlé skutočnosti. Ukazovatele rentability nám vypovedajú
o tom, ako sa vložený kapitál /vlastný alebo cudzí/ v danej firme zhodnotí. Podľa toho rozlišujeme nasledovné ukazovatele:
 Výnosnosť kapitálu – ROI ((čistý zisk + úrok nami platený)/ celkový kapitál).
 Rentabilita aktív – ROA - ide o to, ako sa zhodnotili aktíva (čistý zisk/aktíva).
 Rentabilita vlastného kapitálu – ROE – (čistý zisk/vlastný kapitál). Vždy musí vyjsť, že rentabilita vlastného kapitalu < rentabilita aktív.
 Rentabilita tržieb – (čistý zisk/tržby).
 Rentabilita výnosov – (čistý zisk/výnosy).
Ukazovatele trhovej hodnoty
Vykonávame ich len pre akciové spoločnosti! Tieto ukazovatele sú zaujímavé pre investorov, ktorí chcú voľné finančné prostriedky do
danej firmy vložiť. Ukazovatele nám vyjadrujú nielen vývoj v minulosti a stav skutočnosti, ale vypovedajú nám aj o budúcnosti firmy
a o rizikovosti podnikania. Medzi najznámejší patrí:
 Vzťah kurzu a zisku (trhová cena akcií/zisk na 1 akciu). Trhová cena akcie nám odzrkadľuje i postavenie firmy na trhu.
 Dividendový výnos (dividenda na akciu /trhová cena akcie).
2. 3 Porovnávanie ukazovateľov
Vypočítané ukazovatele následne porovnáme s podnikovými ukazovateľmi za daný odbor. Každoročne je vydávaná publikácia: Stredné
hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v Slovenskej republike. Vydáva sa od roku 1993, delí sa podľa odvetví,
právnej formy a podľa veľkosti podniku. Je tu uvedený medián, dolný a horný kvartil, a pri ukazovateľoch, kde sa dajú uviesť odporúčané
hodnoty, tak i odporúčané hodnoty. Pri porovnávaní porovnávame ukazovatele i s extrémnymi hodnotami, a to pri tých ukazovateľoch,
kde sa vyžadujú čo najvyššie čísla /rentabilita/, porovnávame s maximálnymi hodnotami.
2. 4 Porovnanie ukazovateľov v čase /trendová komparácia/
Je potreb. rozanalyzovať vývoj ukazovateľov v urč.období. Analýzu v čase je potrebné vykonávať v horizonte aspoň 10 rokov. V dlhšom
období môžeme porovnávať, napr. stav podniku pred určitou zmenou a po zmene. Zistíme či zmena nám výsledky zlepšila alebo zhoršila.
2. 5 Analýza vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi
Každý ukazovateľ vieme rozdeliť na sústavu ďalších ukazovateľov. A tak vieme povedať, čo najviac ovplyvnilo výsledný ukazovateľ.
Využívame pyramidálne sústavy na analyzovanie vzťahov. Používajú sa tiež Dupontove rovnice, ktoré nám rozkladajú ukazovatele
rentability. A tak vieme čo na rentabilitu vplývalo pozitívne, čo menej pozitívne, čo negatívne....
3 Analýza ex-ante
Analýza ex-ante predstavuje prognózovanie vývoja finančnej situácie podniku v budúcnosti. Analýza ex-ante je založená na
tzv. systémoch včasného varovania. Na túto analýzu sa používajú rôzne metódy.
Tieto metódy môžeme rozdeliť na:
- metódy bodového hodnotenia,
- matematicko-štatistické metódy,
- metódy multikriteriálneho hodnotenia.
3.1.Metódy bodového hodnotenia
Hodnoty, ktoré sme vypočítali analýzou ex-post, premeníme na body. Následne pomocou bodových stupníc, na základe
určitých pokusov a omylov vieme predikovať budúci vývoj. Do tejto oblasti patrí:
Tamariho rizikový index
pán Tamari bol bankový úradník, ktorý na základe svojich skúseností dospel k tomu, že vieme predikovať vývoj firmy na
základe 6 ukazovateľov. Hodnoty týchto ukazovateľov ocenil bodmi, podľa určitej stupnice a túto stupnicu zostavil na
základe vlastných empirických poznatkov a skúseností. Najvýznamnejšie sú prvé tri ukazovatele. Súčet jednotlivých bodov
vyjadruje Tamariho rizikový index. Podľa hodnoty rizikového indexu Tamari rozdelil podniky do troch kategórií. Podniky, kt.
majú vysoký rizikový index /získali viac ako 60 bodov zo 100/ môžeme hodnotiť po finančnej str. ako stabilné, rovnovážne
sa vyvíjajúce. Podniky so stredným rizikovým indexom / od 31 po 60/ sú v podstate nevyhranené. Ich finančná budúcnosť
nie je jednoznačne daná. Môžu sa stať stabilnými, ale môžu prísť do bankrotu. Podniky, kt. majú nízky rizikový index /< ako
30/ sú kandidátmi bankrotu. Keď sa overovala použiteľnosť daného rizika, potvrdila sa vysoká vypovedacia schopnosť.
Rýchly test
veľmi často používaný, pretože používa iba 4 finančné ukazovatele a jednoduchú bodovaciu stupnicu. Vieme ho pomerne
rýchlo uskutočniť. Sú to nasledujúce pomerové finančné ukazovatele:
charakteristiky finančnej stability firmy:
1.Podiel vlastného kapitálu z celkového kapitálu (VK/CK)
2.Doba splácania cudzieho kapitálu (podiel cudzi. kapitálu zmenšeného o likvidné prostr. ku cash-flow: CK-LP/CF
charakteristiky výnosnosti firmy
3.Podiel cash-flow z celkových výkonov (CF/V)
4.Rentabilita celkového kapitálu (zisk po zdanení plus úroky k celkovému kapitálu).
Je vytvorená tabuľka na základe ktorej postupne prideľujem jednotlivým ukazovateľom body. Maximálny počet bodov je 20
a znamená, že všetky štyri ukazovatele boli zlé. Minimálna hodnota je 4 a znamená, že všetky ukazovatele boli veľmi
dobré. Z konštrukcie stupnice vyplýva, že situácia je tým lepšie a finančná budúcnosť firmy istejšia, čím menší počet
bodov získa. Výhodou metódy je jednoduchosť a rýchlosť, s akou sa dá získať predstav o situácii podniku a o jeho
vyhliadkach do budúcnosti. Zvýšenie spoľahlivosti sa dosahuje zvýšením počtu použitých ukazovateľov, zjemnením bodovej
stupnice, alebo obidvoma cestami.
3.2.Matematicko-štatistické metódy
1. Altmanov prístup k hodnoteniu
tejto metóde hovoríme aj, že je to metóda založená na tzv. Zed-skóre. Podstatou metódy je diskriminačná funkcia:
Z = a0 + a1x1 + a2x2 + ... + anxn
 x1 – čistý prevádzkový kapitál/celkový kapitál
 x2 – nerozdelený zisk/celkový kapitál
 x3 – zisk pred zdanením + úroky /celkový kapitál
 x4 - trhová hodnota vlastného kapitálu /cudzí kapitál
 X5 - tržby/celkový kapitál
Pre tie firmy, kt.sú a. s. a obchodujú s akciami na burze je konkretizovaná funkcia do nasledujúceho tvaru:
Z = 1.2X1 + 1,4x2 + 3,3x3 + 0,6x4 + 1x5
Ak je Z:
 väčšie ako 2,99, tak finančná situácia podniku je dobrá
 od 1,81 do 2,99, tak oblasť nevyhranených výsledkov (šedá zóna), bankrot je možný
 menšie ako 1,81, tak finančná situácia je kritická, bankrot veľmi pravdepodobný.
Skúmal tiež spoľahlivosť výpovede vyčísleného Z-skóre. Táto spoľahlivosť sa však znižuje s rastúcim počtom rokov. Pre prvý
a druhý rok pred vznikom insolventnosti je však pozoruhodne vysoká.
2. Index bonity (pracuje sa pri ňom s ukazovateľmi):






x1 - cash-flow/cudzí kapitál
x2 – celkový kapitál/cudzí kapitál
X3 – zisk pred zdanením/celkový kapitál
x4 – zisk pred zdanením /celkové výkony
x5 – zásoby/aktíva celkom
x6 -celkové výkony / celkový kapitál
Diskriminačná funkcia, kvantifikujúca index bonity B, má tvar:
B = 1,5x1 + 0,08x2 + 10X3 + 5x4 + 0,3x5 + 0,1 x6
Čím je B väčšie, tým je finančno-ekonomická situácia firmy
a jej prognóza lepšia. Podrobnejšie hodnotenie možno urobiť
podľa stupnice: extrémne zlá, veľmi zlá, zlá, určité problémy,
dobrá, veľmi dobrá, extrémne dobrá.
4 Analýza kvantitatívnych výsledkov
1.Analýza objemu výroby
2.Analýza objemu tržieb
4.1 Analýza objemu výroby
a) spôsoby vyjadrenia objemu výroby /merné jednotky/
b) objemové ukazovatele a základné faktory objemu výroby
c) sortimentná skladba výroby
d) časový priebeh výroby = rovnomernosť výroby
e) hodnotové vyjadrenie a analýza kvality výrobkov
a) Spôsoby vyjadrenia objemu výroby
Objem výroby, ktorá je rôznorodá môžeme vyjadrovať v rôznych štádiách rozpracovanosti. Vš.merné jednotky môžeme zhrnúť do 3 častí:
 naturálne jednotky – výhodou je, že sú jednoznačné, konkrétne a ľahko zrozumiteľné. Môžeme ich použiť vtedy, ak sa vo firme vyrába
iba jeden druh výrobkov. Nevýhodou týchto ukazovateľov je, že sa z nich nedajú vyčítať podiely konkrétneho podniku na tvorbe
produkcie a podiel prenesenej hodnoty.
 pracovné jednotky – využívame normohodiny, ktoré nám vyjadrujú spotrebu živej práce. Vieme vyjadriť podiel daného podniku na
výrobe. Výhodou je aj to ,že normohodiny vieme spočítať a môžeme ich použiť aj pri rôznorodej produkcii. Problémom v danom
prípade sú stanovené normy, pretože nie každú prácu vieme vyjadrovať cez nejakú výkonovú normu. To znamená, že kým pri
pracovníkoch je to bezproblémové /x normohodín na výrobu určitého produktu/, problémom je vyjadrenie práce riadiacich
pracovníkov, administratívnych pracovníkov, obslužných pracovníkov...
peňažné jednotky – majú tú výhodu, že ich vieme spočítavať za rôznorodé výrobky. Pomocou nich vieme vyjadriť aj nedokončenú
výrobu podľa stavu rozpracovanosti.
Merná jednotky
Plán
Skutočnosť
% plnenia
Výroba v naturálnych
jednotkách
5000
5700
114
Výroba v normohodinách
12000
12000
100
1750000
1 860 000
106
Výroba v €
Mohli sme zmeniť skladbu výroby /čo sa týka kvality výroby/.
Mohli sme tiež zmeniť produktivitu /za jednu normohodinu sa vyrobilo viac/.
Pri predaji sme nedokázali dodržať ceny, s ktorými sme počítali pri tvorbe plánu.
Objemové ukazovatele a základné faktory objemu výroby
b.) Objemové ukazovatele rozdeľujeme na
1. NEREDUKOVANÉ
patria sem výkony. Ide o objem hodnôt, ktoré firma vyprodukovala z vynaložených nákladov za určité časové obdobie. Ak sú výkony
ukončené /to znamená že sa odovzdajú na sklad hotovej produkcie alebo sa odovzdajú priamo odberateľovi alebo sú použité pre vlastnú
spotrebu/, tak sa náklady aktivujú, to znamená, že sa preúčtujú do výnosov. Takto dostávame charakteristiku výnosov podniku – sú to
výkony podniku vyjadrené v peňažnej forme prostredníctvom cien.
Výnosy nám obsahujú:
- výkony ocenené vlastnými nákladmi výroby, tieto ostávajú v majetku podniku /napr. stavebná firma, ktorá postavila niečo pre seba/
- výnosy, ktoré sú získané z predaja. Tie sa oceňujú predajnými cenami. Tieto výkony poznáme ako tržby z realizácie vlastnej produkcie.
Základné členenie výnosov získame z výkazu ziskov a strát:
1 prevádzkové výnosy
- výnosy z predaja tovaru
- výnosy vlastnej výroby /výrobky alebo služby/ - tvoria najdôležitejšiu časť výnosov. Ďalej ich môžeme členiť podľa odberateľov, podľa
teritoriálneho hľadiska.
- prírastky a úbytky zásob hotových výrobkov a nedokončenej výroby
- výnosy z aktivácie výkonov vyrobených pre vlastnú spotrebu
- iné prevádzkové výnosy – napr. výnosy z predaja nepotrebného investičného majetku alebo z predaja zásob
- zúčtovanie rezerv a opravných položiek k majetku do prevádzkových výnosov
2 finančné výnosy
- tržby z predaja cenných papierov /dividendy, úroky/
- výnosy z cenných papierov a vkladov /úroky/
3 mimoriadne výnosy
2. REDUKOVANÉ
neobsahujú výsledky práce dodávateľských podnikov.
 Pridaná hodnota – ak od výsledku obchodnej činnosti a výroby odpočítame výrobnú
spotrebu. Odpočítame spotrebné materiál, polotovary. Tým pádom v pridanej hodnote
nám ostáva len novovytvorená hodnota v podniku. Súčasťou pridanej hodnoty sú
i odpisy.
 Čistá výroba – dostaneme ju, ak od pridanej hodnoty odpočítame odpisy.
Čistá výroba = osobné náklady + zisk
Výnosy
102.3 %
Prevádzkové výnosy
102,1 %
Tržby za predaj tovaru
100,5 %
Tržby za predaj vl. výrobkov
99,8 %
Pridaná hodnota
100,8 %
Čo nám dané údaje hovoria:
 Výnosy sú splnené na102,3 % a prevádzkové výnosy na 102,1 %. Rozdiel sme museli dosiahnuť niekde inde.
 Do prevádzkových výnosov nám patria tržby za predaj tovaru a tržby za predaj vlastných výrobkov. Tržby za predaj tovaru dosiahli
lepšie percento plnenia ako tržby za predaj vlastných výrobkov. Hľadáme odpoveď prečo to čo kúpime sa predáva lepšie ako to čo
vyrobíme. Môže to byť v kvalite, máme vysoké predajné ceny našich výrobkov...
 Pridaná hodnota dosiahla plnenie na 100,8 %. Môžem to porovnať iba s tržbami za predaj vlastných výrobkov. Percento plnenia pri
pridanej hodnote je vyššie ako pri tržbách za predaj vlastných výrobkov, to znamená, že ak k pridanej hodnote pripočítame
spotrebovaný materiál dostaneme tržby. Je jasné, že zrejme to zvýšenie sa bude dotýkať toho čo som spotrebovala. Pridaná hodnota
má vyššie percento plnenia, pretože došlo k nižšej spotrebe materiálu a tovarov ako sme plánovali.
Analýza faktorov, ktoré vplývajú na objemové ukazovatele
Objem výroby = V/ SME * SME/SAZ * SAZ/PS * PS
Na objemové ukazovatele môžu vplývať výrobné zdroje:
o pracovná sila PS
o spotreba rôznych materiálov a energií SME
o opotrebovanie strojov a zariadení /dlhodobý investičný majetok/ SAZ
Objem výroby závisí od :
o využitia materiálu = výroba /SME
o využitia strojov = SME/SAZ
o využitia práce = SAZ/PS
To čo budeme hovoriť pri bodoch c, d, e /nasledujúce časti/ sa vzťahuje iba na dokončené výrobky. Budeme porovnávať
skutočnosť oproti plánu alebo skutočnosť v súčasnom období so skutočnosťou v minulom období !!!
c.) Analýza sortimentu
Sortiment – kvantitatívny podiel výrobkov na celkom objeme výroby
Od plánovaného sortimentu výroby sa nám odvíja to, aký materiál budeme potrebovať, akú štruktúru pracovníkov budeme potrebovať,
aký čas fond budeme potrebovať...
Môžeme hodnotiť z dvoch pohľadov:
 Sortiment ako súčasť výrobných úloh – vyčísľujeme mieru plnenia výroby pri splnení plánovaného/stanoveného sortimentu.
Sortiment ako činiteľ spôsobujúci zmenu ekonom.ukazovateľov podniku – odpovedáme na otázku do akej miery boli výsledky
podniku ovplyvnené zmenou sortimentu a či táto zmena bola žiaduca alebo nie.
Analýza sortimentu z hľadiska plnenia výroby
1. METÓDA DO 100
Výrobok
Výroba v Sk
plán
A
6000
B
9000
C
8625
D
8000
Spolu
31625
Plnenie plánu (29625 : 31625) . 100 = 93,67 %
Započítaná výroba
skutočnosť
6000
12000
7875
6750
32625
6000
9000
7875
6750
29625
-do skutočného plnenia výroby sa započíta len ten objem výroby, ktorý požadoval plán. To čo bolo vyrobené nad plán sa nezapočítava.
Výsledok hovorí, že plánovanú sortimentnú štruktúru sme v skutočnosti dodržali iba na 93,67 %. Tým, že sme nedodržali sortiment možno
dostaneme lepšie výsledky /napr. sme vyrobili viac produktu B, ktorý bol drahší/. Mohlo to však byť i nežiaduce. Zatiaľ to nevieme presne
stanoviť.
2. METÓDA PREPOČITANÉHO PLÁNU
-podstatou je, že plnenie plánu u jednotl.výrobkov má mať taký vývoj ako pri celkovom objeme výroby. To znamená, že indexom zmeny
objemu výroby prepočítame každú položku plánu a dostaneme prepočítaný plán. V tomto prípade nezohľadňujeme len neplnenie plánu,
ale aj prekroč. plánu nie je žiaduce, pretože výrobky sa nám môžu hromadiť na sklade. Je presnejšia ako metóda do 100.
Výrobky
Skutočná výroba
Prepočítaný plán
Odchýlka
A
6000
6190
190
B
12000
9284
2716
C
7875
8898
1023
D
6750
8253
1503
Spolu
32625
32625
5432
Odchýlka od plnenia sortimentu: (5432/32625) . 100 = 16,65 %
Plnenie sortimentu: 100 – 16,65 = 83,35 %
32625/31625 = 1,0316
3. METÓDA REŤAZOVÉHO DOSADZOVANIA
Nakresliť schému reťazovej metódy.
Interpretácia: Skutočný objem výroby mi zhoršil dosiahnuté výsledky o 631 – vplyv negatívny. Nedodržanie sortimentu mi to zasa
ovplyvnilo kladne.
Výrobok
A
B
C
D
SPOLU
plán
100
90
115
160
Výroba v ks
Skutočnosť
100
120
105
135
Výroba v Nh
plán
Skutočnosť
2500
2500
3600
4800
3450
3150
8000
6750
17550
17200
Nh/ks
25
40
30
50
PC/Nh
2,40
2,50
2,50
1,00
Výroba v €
Plán
Skut.
6000
6000
9000
12000
8625
7875
8000
6750
31625
32625
Zmena
0
+ 3000
-750
-1250
+ 1000
d.) Analýza rovnomernosti výroby
Analýzu rovnomernosti výroby môžeme sledovať z dvoch pohľadov:
 ako rovnomernosť vynakladania práce – ide o to, či práca, kt.je v danej firme vynakladaná je počas celého sledovaného obdobia
vynakladaná pravidelne /v rov.objemoch/. Okrem int.faktorov tu pôsobia i faktory ext./napr. vplyv sezónnosti, vplyv ekonom. situácie
spoločnosti/.
 ako rovnomernosť odvádzania hotových výrobkov na sklad – potrebujeme nasledujúce informácie: aké je skutočné množstvo
výrobkov za určité sledované obdobie /spravidla si vyberáme kratšie obdobie/, aký bol plánovaný priebeh výroby. Budeme si všímať
ako sme plánovali objem výroby na jednotlivé kratšie časové obdobia. Musíme si zobrať rovnaké časové obdobie ako v prvom bode
/napr. týždeň/. Rovnomernosť následne vyjadrujeme podľa nasledujúceho vzťahu:
xi = objem výroby v jednotlivých obdobiach
‾x = priemerný plánovaný alebo skutočný objem výroby
x pl = plánovaný objem výroby
xsk = skutočný objem výroby
v = skutočný objem výroby v jednotlivých obdobiach
n = počet období
v max = maximálny objem výroby
e.) Analýza kvality výroby
Kvalita výrobkov nám ovplyvňuje hodnotové ukazovatele v danom podniku. Na jednej strane ovplyvňuje hodnotové vyjadrenie objemu
výroby a na druhej strane ovplyvňuje hodnotové vyjadrenie nákladov na výrobu.
Kvalitu výroby môžeme sledovať:
a) prostredníctvom analýzy kvality vo výrobe /počas jednotl.fáz technologického procesu/, zaujíma nás aké veľké náklady predstavujú
náklady na nepodarky. To vieme vyčísliť podľa vzťahu: kvalita vo výrobe = náklady na nepodarky/celkové náklady výroby. To musíme
robiť za jednotlivé hospodárske strediská. Nemôžeme to robiť za celok, pretože by sme stratili účinok – nevedeli by sme kde v podniku
dochádza najčastejšie k nepodarkom.
b) prostredníctvom analýzy kvality hotových výrobkov – aj keď zistíme v nej nedostatky, tak ich už nevieme odstrániť. Ak výsledky sú pri
tomto prístupe nejaké zlé /kvalita hotových výrobkov nie je dobrá/ tak sme tú analýzu počas výroby robili nedôsledne. Analýzu kvality
hotových výrobkov môžeme robiť na sklade vo firme, alebo ju dostaneme vo forme reklamácií od našich zákazníkov. Reklamácie
môžeme potom sledovať podľa rôznych hľadísk /napr. podľa územia, alebo podľa časových období.../.
Keď sa zaoberáme tým, že máme určité akostné skupiny, tak vieme urobiť nasledujúcu analýzu:
Výroba v ks
Výroba v Sk
Akosť
Cena za 1 kus
plán
Skutočnosť
plán
Skutočnosť
1.
1700
1900
100
170 000
1900000
2.
300
420
85
25500
35700
Spolu
2000
2320
x
195500
225700
Ako nám na výsledky vyjadrené v hodnotových ukazovateľoch vplývalo na prekročenie plánov. úloh a jednak plnenie plánovanej akosti.
Ukazovateľ
Plán
Skutočnosť
Rozdiel
Vplyv
Výroba v Sk
195500
225700
+ 30200
Výroba v ks
2000
2320
+ 320
320 x 97,7 = 31280
Priemerná cena
97,75
97,28
-0,47
-0,47 x 2320 = - 1090
30190
Kvalitu dostaneme tým, že vypočítame plánovanú priemernú cenu: 195500/ 2000 = 97,75.
Skutočnú priemernú cenu dostaneme: 225700/2320 = 97,28.
Ak dáme do pomeru priemernú cenu skutočnú a plánovanú priemernú cenu dostaneme: 97,28/97,75 x 100 = 99,52 %.
Môžeme skonštatovať, že podnik splnil kvalitu na 99,52 %.
Teraz nás zaujíma, koľko na splnení kvality sa podieľal prvý a koľko druhý akostný stupeň.
Na prekročení objemu výroby, ktorý sme dostali 30 200 sa podieľal vplyv objeme výroby čiastkou 30280. Nedodržanie sortimentu sa
podieľalo – 1090.
f.) Analýza tržieb
Môžeme robiť analýzu tržieb za predaj cudzích výrobkov ako aj analýzu tržieb za predaj vlastných výrobkov. Analýza tržieb našich
výrobkov nám hovorí, či výroba bola účinná /či výrobky si našli svojho odberateľa/.
Na objem tržieb nám vplýva:
Analýza tržieb môže byť dvojaká:
1. množstvo a kvalita výrobkov resp. služieb,
a) tradičná analýza tržieb – je zameraná do vnútra firmy.
2. realizačné ceny, veľkosť trhu a konkurencia – všímame si
b) Analýza tržieb trhovo orientovaná – berie do úvahy aj
podmienky trhu.
externé faktory.
1. TRADIČNÁ
Pri tradičnej analýze tržieb kvantifikujeme vplyv objemu a sortimentu realizácie na tržby, analyzujeme tiež vplyv predajných cien
a kvantifikujeme plynulosť /tempo/ realizácie. Máme tri výrobky, ktorých výroba je uvedená v tabuľke.
Výrobky
Výroba v ks
A
B
C
Spolu
0
200
250
150
600
Realizácia v ks
1
215
230
150
595
0
195
245
145
585
Predajná cena
1
200
230
140
570
0
300
100
210
610
1
400
90
230
720
Pri prepočte skutočného objemu realizácie na plánovaný sortiment sme použili index realizácie s fiktívnou cenou 1 peňažná jednotka.
Index fiktívnej ceny = pomer medzi realizáciou skutočnou a plánovanou
Plán predpokladal objem tržieb z predaja výrobkov vo výške 113 450
( 195 x 300 = 58500; 245 x 100 = 24500; 145 x 210 = 30 450).
Vidíme, že tržby z predaja vyrobených výrobkov nám vzrástli
o 19 450 korún (132900 – 113 450 = 19450). Plán tržieb sme
prekročili, pretože boli väčšie ako sme plánovali. Objem realizácie
sme však nesplnili. Pozitívny bol vývoj v zmene sortimentu a síce
vplyvom posunu k drahším výrobkom.
2. TRHOVO ORIENTOVANÁ
Trhovo orientovaný prístup analýzy tržieb neposudzuje vo vzťahu k výrobe ale vo vzťahu k trhu. Pôjde o porovnanie priemerných
predajných cien, ktoré firma v sledovanom období dosiahla s odvetvovými cenami a z toho dostaneme relatívnu cenu.
Odvetvová cena je priemerná cena, za ktorú výrobcovia daný výrobok realizujú. Relatívna cena vznikne na základe porovnania
odvetvovej ceny s priemernými predajnými cenami konkrétneho výrobcu. Môžu nastať prípady:
a) Relatívna cena môže mať hodnotu vyššiu ako jedna – tento prípad nastane vtedy, keď cena analyzované výrobku je vyššia ako
odvetvová cena. V tomto prípade môžeme konštatovať, že to vypovedá o dobrej kvalite výrobkov, o dobrom záujme o daný výrobok
zákazníkmi, ale môže to byť spôsobené aj nízkou/slabou konkurenciou.
b) Relatívna cena je nižšia ako jedna – platí, že cena z ktorú sa daný výrobok realizuje je nižšia ako je cena odvetvová a v tom prípade
hovoríme, že kvalita výrobku je zlá, alebo je tu nezáujem zo strany zákazníkov o daný tovar alebo na trhu je silná konkurencia.
c) Relatívna cena je rovná jednej – keď porovnáme odvetvovú cenu s priemer.predaj. cenou daného výrobcu tak tieto ceny sú rovnaké.
Snahou každého výrobku je zaznamenať prvý prípad, prípadne tretí. Druhému sa má vyhýbať.
5
Analýza hospodárskeho výsledku
1. Tvorba hospodárskeho výsledku
2. Použitie hospodárskeho výsledku
5.1 Tvorba hospodárskeho výsledku
Premena vstupov na výstupy sa označuje ako transformačný proces. Podľa kvality transformačného procesu nám závisí tiež kvalita
výstupov. Výsledkom transformačného procesu môže byť zisk alebo strata.
Hospodársky výsledok:
1. Hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti – jeho súčasťou sú nasledujúce položky:
a. výsledok z obchodnej činnosti – obchodná marža
b. výsledok z predaja vlastných výrobkov a služieb – hospodársky výsledok z realizácie
c. v prípade, že firma má doplnkové činnosti charakteru vlastná výstavba, vlastná údržba tak sem započítavame i zmenu stavu
vnútropodnikových zásob vlastnej výroby, patrí sem i výsledok z predaja majetku a iné.
2. Hospodársky výsledok z finančných operácií – porovnávame finančné výnosy a finančné náklady. Ide tu o procesy, ktoré budú
súvisieť s obstaraním cenných papierov, prípadne iných finančných investícií, s využívaním cudzích zdrojov. Patria sem i výsledky
kurzových rozdielov v prípade, že firma obchoduje so zahraničím /musí mať inú menu/.
3. Mimoriadny hospodársky výsledok – väčšinou je spojený so stratou ako ziskom /živelné pohromy – požiar, povodne..../.
Faktory vplývajúce na hospodársky výsledok z realizácie:
 objem realizácie,
 sortiment realizácie,
 jednotková predajná cena,
 jednotkové náklady – kalkulácie /výrobnú réžiu ale aj ostatné určujeme podľa najvyššej položky priamych nákladov zastúpených
v kalkulácii/ - pozrieť.
Analýzu tvorby hospodárskeho výsledku môžeme realizovať dvojakým spôsobom:
1. tradičný prístup
prístup založený na úplných kalkuláciách. Pri tomto prístupe náklady nedelíme na fixné
a variabilné, ale predpokladáme, že náklady, tržby a zisk sa v závislosti od zmeny objemu
realizácie menia rovnakým tempom. Základom pre tento prístup je vyjadrenie, že zisk
dostaneme ako rozdiel tržby mínus náklady. Tržby vieme vyjadriť ako objem realizácie
v samotnom sortimentom zložení krát predajná cena konkrétnych výrobkov. Od tržieb
odpočítame náklady = objem realizácie v danom sortimente * náklady.
Vieme určiť ako sa na zisku podieľal objem realizácie, ako sortiment, ako predajná cena a ako
sa podieľali náklady.
2. analýza tvorby hospodárskeho výsledku s rešpektovaním fixných a variabilných nákladov
berieme do úvahy fixné a variabilné náklady. Fixné náklady na jednu jednotku výroby s rastom produkcie klesajú.
VN = variabilné náklady na daný objem produkcie
VK = variabilná náklady na jednotku
FN = celkové fixné náklady /neprepočítavame ich
na jednu jednotku produkcie, berieme ich ako
celok/.
Výsledkom tohto prístupu je, že sa dostávame
k príspevkovému zisku = objem produkcie x
predajná cena očistená o variabilná náklady.
PZ = príspevkový zisk
PZi = jednotkový príspevkový zisk
Príspevkový zisk zahŕňa zisk a fixné náklady.
Na tomto prístupe je založená analýza nulového
bodu. To znamená, že pri analýze nulového boru
rešpektujeme delenie nákladov na fixné a na
variabilné. Táto analýza vychádza zo skutočnosti,
že pokiaľ nie sú z tržieb za realizované výkony
uhradené variabilné náklady, ktoré sme na nich
vynaložili a všetky fixné náklady príslušného
obdobia nemôžeme hovoriť o tvorbe zisku.
Hľadám taký objem produkcie /Q/ pri ktorom
nebudem realizovať ani zisk ani stratu. To
znamená, že hospodársky výsledok bude rovný
nule. Je zameraná na výrobu jedného výrobku, nie
na sortimentnú skladbu.
5.2.Analýza použitia hospodárskeho výsledku
Kapitál členíme na vlastný a cudzí. Súčasťou vlastného kapitálu je aj základné imanie. Zvyšovanie základného imania sa môže diať zo
zisku. A keď toto základné imanie zvyšujeme /znižujeme/ je to dôležitá informácia pre okolie ako sa vyvíja majetková podstata firmy.
V súvahe podniku hospodársky zisk vystupuje v nasledujúcich podobách:
a) fondy zo zisku - špecifické postavenie v týchto fondoch má rezervný fond, ktorý kapitálové spoločnosti musia tvoriť zo zákona.
Okrem toho podniky môžu vytvárať dobrovoľné fondy, ktoré ak sú zahrnuté v štatúte tak ich tvorba je povinná, hovoríme
o štatutárnych fondoch.
b) Zisk, ktorý nebol rozdelený majiteľom a nebol pridelený do žiadneho fondu v súvahe predstavuje nerozdelený zisk z minulých
rokov.
c) Ak sa v predchádzajúcich rokoch /v predchádzajúcich účtovných obdobiach/ vykázala strata, ktorá zatiaľ nebola uhradená tak
v súvahe bude vystupovať ako neuhradená strata minulých rokov.
d) Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia – je to hospodársky výsledok práve skončeného roku. Môže mať podobu
zisku alebo podobu straty. V nasledujúcom účtovnom období sa rozhodne o použití, ak je to zisk, resp. o spôsobe úhrady, ak je
to strata. Toto sa rieši na valnom zhromaždení akcionárov resp. spoločníkov.
Rozdelenie zisku:

prídel do rezervného fondu /dokým dosiahne výšku danú zákonom/,

vytváranie resp. dopĺňanie štatutárnych fondov /ak sú odsúhlasené v štatúte/,

časť sa rozdelí akcionárom resp. spoločníkom,

nerozdelený zisk minulých rokov /môžeme ho použiť napr. na financovanie určitej investície, teda na
samofinancovanie/.
Úhrada straty:


stratu uhradia majitelia dodatočným vkladom kapitálu do podniku /táto možnosť je skôr výnimočná/,
strata sa prevedie na samostatný fond – neuhradená strata minulých rokov. Podľa našich právnych noriem
neuhradená strata z minulých rokov sa môže vykazovať neobmedzený čas.

Strata bude uhradená zo zdrojov podniku – môže to byť z nerozdeleného zisku minulých rokov, z rezervného fondu
alebo znížením základného imania. Zníženie základného imania sa potom musí zapísať do Obchodného registra, preto
sa to používa iba v krajnom prípade.
Iba prvý spôsob vedie k reálnemu vysporiadaniu sa so stratou.
Úlohou analýzy použitia hospodárskeho výsledku je vlastne posúdiť, či bola dodržaná povinná tvorba rezervného fondu, či boli splnené
povinnosti podniku voči rôznym subjektom /odvody, dane.../. Posudzuje sa účelovosť viazania zisku v ďalších fondoch tvorených zo zisku.
Zisťuje sa napr. či nie je nadmerná tvorba štatutárnych fondoch. Sleduje sa i adekvátnosť výplaty podielov zo zisku vlastníkom v závislosti
od výšky dosiahnutého zisku, a tým vytvorenia priestoru na samofinancovanie podniku.
6 Analýza peňažných tokov
1. Spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných tokov
2. Ukazovateľa cash-flow a jeho význam pre finančnú analýzu
6.1.
Spôsoby a metódy vykazovania a analyzovania peňažných tokov
Podvojné účtovníctvo má akruálny charakter – je založené na sledovaní nákladov a výnosov. Tým pádom nám neposkytuje informácie
pre sledovanie peňažných tokov. Ak potrebujeme sledovať peňažné toky potrebujeme poznať výdavky a príjmy. Náklady sa nám
nerovnajú výdavkom a výnosy sa nerovnajú príjmom. Medzi tokom N a V a tokom V a P existuje vecný ako aj časový nesúlad.
Časový nesúlad môže byť:
 výdavky budúcich období – napr. nájomné platené pozadu
 náklady budúcich období – napr. predplatné tlače
 príjmy budúcich období – napr. príjem nájomné plateného pozadu
 výnosy budúcich období – napr. príjem nájomného plateného vopred
Vecný /obsahový/ nesúlad:
 existujú náklady, ktoré nie sú výdavkami – napr. odpisy, tvorba rezerv. Tieto náklady znižujú hospodársky výsledok, ale
neodčerpávajú peňažné prostriedky. Patria sem implicitné náklady.
 existujú výdavky, ktoré nie sú nákladmi – napr. splátky úverov alebo výplata dividend. To znamená, že nemajú vplyv na hospodársky
výsledok, ale znižujú nám stav peňažných prostriedkov.
 existujú príjmy, ktoré nie sú výnosmi – napr. príjem bankového úveru, dotácie. Tieto položky nám neovplyvňujú hospodársky
výsledok, ale zvyšujú stav peňažných prostriedkov.
 existujú výnosy, ktoré nie sú príjmami – čerpanie rezerv. Ovplyvňujú nám hosp. výsledok, ale nezvyšujú stav peň. prostriedkov.
Toky peň.tokov sledujeme vo výkaze Cash-flow /súčasť prílohy účtovnej závierky/. Tento výkaz môžeme zostavovať rôznymi spôsobmi:
 zostavenie na základe toku platieb – sledujeme príjmy a výdavky. Ide o priamu metódu. Priama metóda sa v praxi používa zriedkavo.
A to hlavne z dôvodu, že podvojné účtovníctvo nám neposkytuje potrebné údaje.
 zostavenie na základe nákladov a výnosov, ktoré korigujeme o zmenu súvahových položiek. Ide o nepriamu metódu.
 zostavenie na základe hospodárskeho výsledku za bežné účtovné obdobie, ktorý korigujeme o zmenu súvahových položiek. Opäť ide
o nepriamu metódu. Nepriame metódy sa používajú častejšie. Práve táto metóda je odporúčaná Ministerstvom financií SR.
Hospodársky výsledok vykázaný vo výkaze ziskov a strát môžeme upravovať. Tieto úpravy môžu byť dvojakého charakteru:
1. vo výkaze ziskov a strát sú zahrnuté výnosy a náklady, ktoré nemajú vzťah k peňažným prostriedkom, a preto musíme výnosy, ktoré
neboli peňažným príjmom od HV odpočítať, resp. náklady, ktoré neboli peňažným výdavkom musíme k HV pripočítať.
2. vo výkaze ziskov a strát nie sú zahrnuté peňažné toky, ktoré sa vzťahujú k súvahe, preto sa musí HV upraviť o zmeny niektorých
súvahových položiek. Konkrétne ide o tieto úpravy:
a. výdavky súvisiace so zvýšením aktív alebo znížením pasív sa od HV odpočítajú
b. príjmy súvisiace so znížením aktív alebo zvýšením pasív sa k HV pripočítajú.
Základom pre získanie informácií na zostavenie prehľadu o peňažných tokov /výkazu cash-flow/ sú súvaha ku koncu bežného
účtovného obdobia a súvaha k začiatku bežného účtovného obdobia. Ich porovnaním získame zmeny súvahových položiek. Druhým
zdrojom je výkaz ziskov a strát za bežné účtovné obdobie. Z neho čerpáme absolútnu hodnotu nákladov, výnosov a hospodars. výsledku.
Uvažujeme, že máme urobený výkaz cash-flow, ktorého vytvorenie je záležitosťou účtovníctva. Nasleduje analýza daného prehľadu
peňažných tokov.
Táto analýza prehľadu o peňažných tokoch sa odlišuje podľa toho, o aké usporiadanie informácií pôjde. Môže to byť:
a) horizontálne /bilančné/ usporiadanie,
b) vertikálne /stĺpcové/ usporiadanie.
1.Horizontálne usporiadanie
Bilančná podoba toku peňažných prostriedkov nám pozostáva zo zdrojov plynutia peňažných prostriedkov a s časti, v ktorej sa
zaoberáme použitím peňažných prostriedkov. Pri tejto analýze môžeme získať informácie o objeme peňažných prostriedkov, s ktorými sa
počas sledovaného obdobia pracovalo, a taktiež získame informácie o štruktúre zdrojov a oblastiach použitia peňažných prostriedkov.
Hlavným zdrojom peňažným prostriedkov
by mal byť vyprodukovaný HV a odpisy. Ide
o zdroje interné a tie by mali byť doplnené
externými zdrojmi. Čo sa týka použitia
peňažných prostriedkov, zaujíma nás
najmä efektívne investovanie týchto
prostriedkov.
*stále
aktíva zmeniť na neobežné
aktívaRozdielový riadok obsahuje peňažné
operácie, ktoré pri tvorbe výkazu nebolo
možné identifikovať. V tomto prípade
prevláda neurčené čerpanie peňažných
prostriedkov. Výkaz cash-flow v bilančnej
podobe zameriavame na rozlíšenie
krátkodobých
a dlhodobých
foriem
použitia a interných a externých zdrojov CF.
Hodnotene: Bilancia cash-flow potvrdzuje, že dominantným zdrojom cash-flow v podniku sú odpisy, naopak zisk predstavuje najmenšiu
položku bilancie zdrojov. Tretinu zdrojov tvoria externé zdroje. Na strane použitia je rozhodujúcou položkou obstaranie stálych aktív, čo
svedčí o mohutnom investovaní v podniku. Z ostatných položiek stojí za zmienku nárast pohľadávok a výplata dividend. 3,12% použitia
predstavujú počas roka naakumulované peňažné prostriedky.
2.Vertikálne usporiadanie
Vertikálne usporiadanie nám umožňuje sledovať peňažné toky
za určité homogénne oblasti, teda oblasti firmy. Najčastejšie sa
sleduje za oblasť prevádzkovú, za oblasť investičnú a za oblasť
finančnú. Z tejto podoby výkazu cash-flow môžeme zistiť
zmenu stavu peňažných prostriedkov za sledované obdobie. Ak
túto zmenu porovnáme s hospodárskym výsledkom
dosiahnutým za to isté obdobie môžeme získať informácie
o disproporciách medzi ziskovým a finančným potenciálom
podniku. /Napr. firma môže dosahovať zisk, no v skutočnosti
nemusí byť likvidná, pretože nebude mať dostatok peňažných
prostriedkov; príčina vzniku nesúladu odošleme faktúru no
nebude nám uhradená/.
Výsledky o stave za tieto jednotlivé oblasti /prevádzková,
investičná a finančná/ sú základom pre rozhodnutia
v budúcnosti. Informácie z prevádzkovej
oblasti sú
informáciami pre manažérov. Podľa nich by sa mali rozhodovať.
Informácie o peňažných tokoch z investičnej a finančnej
oblasti sú určené majiteľom podniku, pretože oni rozhodujú
o tom, aký objem peňažných prostriedkov sa investuje, do čoho
sa investuje /finančné deriváty, alebo kapitálové statky/,
a rozhodujú tiež o spôsobe financovania týchto investícií.
Hodnotenie:
Hlavným zdrojom peňažných prostriedkov by mal byť
vyprodukovaný VH a odpisy. Tieto zdroje by mali byť primerane
doplnené o ďalšie vlastní, resp. cudzie zdroje. Použitie
peňažných prostriedkov by malo smerovať do efektívnych
investícií. Z výkazu cash-flow však nemožno zistiť konkrétne
nadobudnuté investície a zhodnotiť ich efektívnosť a prínos pre budúcu tvorbu cash-flow. V oblasti dlhodobého financovania nastali
celkovo priaznivé peňažné toky, v rámci dlhodobých cudzích zdrojov najmä vďaka emisii ďalších obligácií. Naopak, znížili sa dlhodobé
bankové úvery. Vo vlastnom imaní prebehli zaujímavé peňažné transakcie, keď sa vyplatili dividendy, ale zároveň došlo k zvýšeniu
základného imania podniku. Zo súvahy je však možné zistiť, že 90 % z upísaného základného imania zatiaľ nebolo splatených (vo výkaze
cash-flow zvyšujú zmeny pohľadávok v rámci bežnej a mimoriadnej činnosti), kladné peňažné toky vo vlastnom imaní teda zatiaľ nie sú
v plnej výške reálne uskutočnené.
6.2.
Ukazovateľ cash-flow a jeho význam pre finančnú analýzu
predstavuje peňažné prebytky, ktoré sú vytvorené činnosťou podniku na vytvorenie potrieb podniku. Výkaz CF nám popisuje peň. toky.
Ukazovateľ najrýchlejšie zistíme ako súčet zisku a odpisov. Nie je to úplne presne. Preto existuje i ďalší spôsob, ktorý slúži na spresnenie
daného ukazovateľa:
Prevádzkový hospodársky výsledok /zisk alebo strata/
+ odpisy z investičného majetku
+ zvýšenie resp. – zníženie stavu rezerv
zvýšenie resp. + zníženie prechodných účtov aktívnych
+ zvýšenie resp. – zníženie prechodných účtov pasívnych
+ zníženie resp. – zníženie zásob
+ zníženie resp. – zvýšenie krátkodobých pohľadávok
+ zvýšenie resp. – zníženie krátkodobých záväzkov
= cash-flow z prevádzkovej činnosti
Ukazovateľ cash-flow sa využíva vo viacerých pomerových ukazovateľov. Najčastejšie sú to tieto:
*Schopnosť
splácania úrokov – nie platné
ale platené úroky
Disponibilný cash-flow – vyjadruje peňažné
prostriedky, ktoré firma skutočne môže
použiť. Používa sa pre ukazovateľ doby
splácania dlhov. Optimálna doba splácania
dlhov je 3 až 5 rokov. Firma by si nemala
požiť viac ako vie v priebehu daných rokov
uhradiť.
Stupeň samofinancovania investície väčší
ako jedna – okrem investovania môžeme
využiť aj na dividendy
7 Analýza transformačného procesu
1. Konštrukcia ukazovateľov efektívnosti
2. Analýza analytických ukazovateľov efektívnosti
3. Analýza syntetických ukazovateľov efektívnosti
7.1.
Konštrukcia ukazovateľov efektívnosti
Pri ukazovateľoch efektívnosti stále porovnávame vstupy a výstupy. Tým, že vytvoríme nejaké pomerové ukazovatele, tak vylúčime vplyv
niektorých skutočností, ktoré nám môžu výsledok skresľovať. Najčastejšie skresľujúcim vplyvom je veľkosť podniku. Ukazovatele
môžeme vytvárať dvojakým spôsobom:
1. Výstupy/ vstupy = vyjadrujeme objem výstupov pripadajúci na objem vstupov. Hovoríme o ukazovateľoch produktivity alebo
o ukazovateľoch účinnosti, čo je v podstate to isté.
2. Vstupy/výstupy = v tomto prípade kvantifikujeme objem vstupov potrebné na dosiahnutie jednej jednotky výstupu. Hovoríme
o ukazovateľoch náročnosti = ako je náročný výstup na spotrebu napr. na materiál, prácu...
Efektívnosť transformačného procesu bude tým vyššia, čím budú vyššie ukazovatele produktivity alebo účinnosti. Tým bude efektívnosť
vyššia, keď ukazovatele náročnosti budú najnižšie. V prvom prípade ide o maximalizáciu ukazovateľov a v druhom prípade zasa
o minimalizáciu ukazovateľov.
Podľa miery komplexnosti tieto ukazovatele členíme na:

Analytické ukazovatele

Syntetické ukazovatele.
Pri komplexnosti nám ide o to, v akom rozsahu /ako komplexne/ nám zobrazujú podnikové vstupy.
7.2.
Analýza analytických ukazovateľov efektívnosti
Pri analytických ukazovateľoch efektívnosti sú podnikové zobrazené čiastkovo. To znamená, že sa zameriavajú iba na niektorý zo vstupov
/napr. zobrazujú iba pracovnú silu, iba materiál, iba energiu.../.
Pri týchto ukazovateľov budeme pri výrobných zdrojoch brať do úvahy iba jednu formu ich angažovanosti v transformačnom procese.
Tieto formy môžu byť dve: všímame si buď ich spotrebu, alebo ich viazanosť.
Výrobný činiteľ
Spotreba
Viazanosť
Pracovná sila
Mzdové náklady
Priemerný stav pracovníkov
Dlhodobý investičný majetok
odpisy
Priemerný stav dlh. Investičného majetku
Zásoby
Materiálové náklady
Priemerný stav zásob
Najčastejšie používané ukazovatele:
 Produktivita práce na jedného pracovníka = výstup/pracovná sila
 Účinnosť dlhodobého investičného majetku = výstupy/dlhodobý investičný majetok
 Účinnosť zásob = výstupy/zásoby
 Náročnosť výroby na materiál = materiál/výstupy
 Nákladovosť výroby = náklady/výstupy
Nákladová rentabilita = zisk/náklady
(koľko zisku nám pripadá na jednotku nákladov)
Pri týchto ukazovateľov vidíme, že pre vyjadrenie výstupov podniku môžeme použiť:
1. objem výroby – vieme ho vyjadriť pomocou tržieb, výnosov alebo pomocou pridanej hodnoty,
2. veľkosť zisku.
Hodnotenie
Výsledky, ktoré sme dostali týkajúce sa produktivity práce a účinnosti v jednotlivých rokoch nám neumožňujú jednoznačne posúdiť
efektívnosť transformačného procesu. Musíme ich teda previesť na ukazovatele pomocou ktorých tento záver budeme môcť urobiť. Na
uskutočnenie tohto prevodu existuje veľa metód.
My si povieme dva postupy:
1.analýza zmeny vstupy vyvolaná jednopercentným rastom výstupu
 získané výsledky môžeme ohodnotiť nasledovne:
- ak si rast výstupu o jedno prístupu nevyžiadal žiaden rast vstupu /dokonca vstup poklesol/, ide o vývoj intenzívny. V tomto prípade
je jediným činiteľom rastu výstupu zmena kvalitatívneho faktora.
- ak si rast výstupu o jedno percento vyžiadal rast vstupu v intervale od 0,01 – 0,49 % ide o vývoj prevažne intenzívny. Ak je
hlavným faktorom, ale nie jediným na zvýšení výstupu je zmena kvalitatívneho činiteľa.
- ak si rast výstupu o jedno percento vyžiadal rast vstupu v intervale od 0,5 – 0,99 %, ide o vývoj prevažne extenzívny.
Rozhodujúcim činiteľom, ale nie jediným pri zmene výstupu bol kvantitatívny činiteľ.
- ak si rast výstupu o jedno percento vyžiadal rast vstupu o 1 % alebo viac, ide o vývoj extenzívny. V tomto prípade je jediným
činiteľom rastu výstupu kvantitatívny činiteľ.
Pozor – pri roku 97, pri dlh. Inve. Majetku je extenzívny vývoj nie intenzívny
2.Výpočet relatívnej úspory, resp. absolútneho prekročenia vstupov
 Vypočítame potrebu vstupu na dosiahnutie bežného výstupu pri kvalitatívnej charakteristike základného obdobia. Takto dostaneme
tzv. prepočítaný stav vstupov.
 Tento prepočítaný stav vstupov porovnávame so stavom bežným /skutočným/ a dostaneme nejakú odchýlku. Táto odchýlka bude
relatívnou úsporou vtedy, ak skutoč. stav bude menší ako prepočít. stav. Naopak, ak bude väčší, tak dostaneme absolútne
prekročenie.
 O efektívnom vývoji môžeme uvažovať len vtedy, keď sme dostali relatívnu úsporu. Na určenie, či efektívnosť bola dostatočná, tak si
pre porovnanie určíme hranicu, ktorú keď prekročíme, resp. ju aspoň splníme, tak môžeme hovoriť o primeranej efektívnosti.
Budeme vychádzať z rovnakého zadania. Hranica nám bude predstavovať 10 % skutočného stavu vstupu.
Pri zásobách nie 16 500 000 ale 15 714 000/
Hodnotenie rokov: dvakrát sme dosiahli relatívnu úsporu, ale v rámci nej sme nedosiahli stanovenú hranicu 10 %.
Bodovacia metóda
Hodnoty, ktoré máme v tabuľke nahradíme bodmi. Tomu ukazovateľu, ktorý je najvyšší pridelím 100 bodov. Najvyšší si vyberám preto,
že v danom prípade je najvyšší ukazovateľ najlepším. Ostatným pridelím taký počet bodov, akým podielom sa daný ukazovateľ podieľal
na najvyššom ukazovateli. Tam, kde nám vyšiel počet bodov najvyšší, tak tam bol vývoj najlepší. Najlepší bol rok1997, a najhorší bol rok
1995.
7.3.
Syntetické ukazovatele efektívnosti procesu transformácie
Pri syntetickom prístupe budeme podnikové vstupy vyjadrovať komplexne. Budeme brať do úvahy ukazovatele kapitálu, pasív, aktív,
majetku. Keď použijeme tieto ukazovatele daného charakteru vyjadríme tým v podstate spotrebu a viazanosť týchto vstupov.Charakter
podnikových výstupov sa nemení, vyjadrujeme ich rovnako ako pri analytických ukazovateľoch a to buď prostredníctvom objemu
výroby, alebo prostredníctvom objemu zisku.
Pomerové ukazovatele:
Rentabilita je v troch prípadoch rovnaká. Rozkladom daného
ukazovateľa na čiastkové ukazovatele môžeme zisťovať a sledovať
vplyv rentability výnosov a obrátky kapitálu na celkovú
rentabilitu.
8 Analýza výrobkovej štruktúry
1. Dlhodobá výrobková analýza
2. Krátkodobá výrobková analýza (ukazovatele ekonomickej úrovne výrobkov, metódy stanovenia výrobkových preferencií‘
Výrobková analýza sa chápe ako súčasť finančno-ekonomickej analýzy s tým, že budeme hodnotiť ekonomickú úroveň výrobkov.
Hodnotíme teda vplyv výrobkov na ekonomickú situáciu podniku. Ciele dlhodobej a krátkodobej výrobkovej analýzy sú rôzne a tiež tieto
analýzy využívajú odlišné metódy.
8.1.
Dlhodobá výrobková analýza
Dlhodobá analýza výrobkov je potrebná pre rozhodovanie v podniku, pretože súvisí so stanovením výrobného programu. Jej cieľom je
teda plánovať výrobný proces, jeho inováciu a to tak, aby si podnik zabezpečil finančnú stabilitu.
Pre dlhodobú výrobkovú analýzu sa využívajú viaceré analýzy. My si povieme analýzu pomocou BCG matice. Pri použití tejto matice sa
zohľadňuje celý cyklus životnosti výrobku /od začatia výroby až po jeho vyradenie z výroby/. V každej fáze životnosti výrobku budeme
hodnotiť ekonomický prínos výrobku pre podniku.
Fázy životnosti výrobku:

fáza zavádzania,

fáza rastu,

fáza zrelosti,

fáza nasýtenia.
Každá z týchto fáz má svoje hodnotové charakteristiky. Súvisí to s tým, ako sa vyvíjajú
výrobné náklady. Pri raste výroby (zvyšovaní objemu daného výrobku) jednotkové
náklady na produkt nám klesajú (vplyv fixných nákladov). Z faktorov, ktoré budú pôsobiť
na hodnotové charakteristiky podniku bude najviac pôsobiť v súvislosti s výrobkovou
analýzou zastúpenie daného výrobcu na relevantnom trhu (čiže jeho podiel na trhu),
a taktiež predpokladaná budúci rast (vývoj daného trhu).
Ak výrobok neprechádza všetkými štyrmi fázami svojho výrobného cyklu, znamená, že pri
rozhodnutí o zaradení výrobku do výrobného programu sme urobili chybu. Táto chyba
môže mať dvojaký charakter:
 výrobok sme nedostatočne zhodnotili z hľadiska jeho ekonomickej úrovne,
 nedostatočne sme brali do úvahy situáciu na trhu /veľkosť konkurencie, porovnanie
s ostatnými podobnými výrobkami, veľkosť trhu, budúci vývoj trhu/.
Výrobky, ktoré označuje ako:
dorast – výrobky vo fáze zavádzania. Očakáva sa ich vysoký rast trhu (ich podiel na trhu sa bude zvyšovať), zatiaľ majú relatívne nízky
podiel na trhu. Výdavky spoj. s ich výrobou výrazne prevyšujú príjmy, ktoré oni prinášajú.
Hviezdy nám predstavujú fázu rastu. Výrobok má vysoký relatívny podiel na trhu a v budúcnosti môžeme očakávať ešte ďalší rast daného
trhu. Výdavky na tieto výrobky sa v podstate rovnajú príjmom z týchto výrobkov.
Kravy – sú to výrobky vo fáze zrelosti. Ich podiel na trhu je vysoký, ale už sa nepredpokladá ďalší rast daného trhu. Tento rast trhu
označujeme ako nízky. Výrobky v tejto pozícii majú vyššie príjmy ako sú výdavky na ich výrobu.
Problémy – sú to výrobky, ktoré majú nízke zastúpenie na trhu /nízky podiel na trhu/ a tiež sa nepredpokladá ani budúci rast trhu. Sú to
výrobky vo fáze nasýtenia. V podstate príjmy z týchto výrobkov sa rovnajú výdavkom, ale ak by sme ich porovnali s príjmami
a výdavkami, ktoré sme mali u hviezd tak sú podstatne nižšie. Po prežití v tejto fáze je výrobok z výroby stiahnutý.
Podnik z hľadiska dlhodobej výrobkovej analýzy by sa mal starať o to, aby v každom z týchto kvadrantov mal výrobky. Nie je dobré, keď
by sme mali jeden z kvadrantov prázdny.
8.2.
Krátkodobá výrobková analýza
Cieľom krátkodobej výrobkovej analýzy
je hodnotiť vyrábaný sortiment výrobkov z hľadiska ich prínosu k tvorbe podnikového zisku v sledovanom období. Podnik má svoj cieľ –
maximalizovať svoj zisk. Na strane druhej nastupuje spotrebiteľ, ktorý chce zasa maximalizovať svoj úžitok. Keď sa mu to nedarí
odchádza ku konkurencii. Táto krátkodobá výrobková analýza by mala brať do úvahy hľadisko výrobku ako aj hľadisko spotrebiteľa. Mala
by zohľadniť či daný výrobok je žiadaný u spotrebiteľov, ale na strane druhej mali by tiež zohľadniť aj to, ako prispieva k maximalizácii
zisku podniku. Keď chceme tento cieľ dosiahnuť tak sa musíme zaoberať tým, ako daný výrobok prispieva k maximalizácii zisku podniku.
Zameriame sa na tieto problémy:
 správny výber ukazovateľov, ktoré vypovedajú o ekonomickej úrovni výrobku,
 metódy pomocou, ktorých budeme určovať výrobkové preferencie.
8.2.1 Ukazovatele ekonomickej úrovne výrobkov
1.ABSOLUTNÉ UKAZOVATELE
Základom pre výber ukazovateľov je poznať údaje o nákladoch na daný výrobok a o predajnej cene tohto výrobku.
Výrobné náklady
Výrobné náklady sú dané kalkuláciami. Informačný systém nám nepodáva presné informácie o skutočných nákladoch výrobku /nepodáva
nám výslednú kalkulácii/. Výslednú kalkuláciu z informačného systému môžeme pomerne presne určiť iba tam, kde sa vyrába iba jeden
druh výrobku. To znamená, že priemerné náklady na výrobok dostaneme, ak celkové náklady podelíme množstvom vyrobených
výrobkov. Takýchto výrob nie je veľa. Preto tam, kde vyrábame viac druhov výrobkov, môžeme takto určiť iba priame náklady, pretože
túto informáciu nám poskytuje účtovníctvo. Problémom sú režijné náklady. Pretože účtovná evidencia nezaznamenáva túto režijnú
položku nákladov na jednotlivé výrobky. Preto tieto kalkulácie musíme robiť sami.
Rozlišujeme kalkulácie: úplné kalkulácie A neúplné kalkulácie.
Úplné kalkulácie
Pri úplných kalkuláciách na výrobkovú úroveň budeme prepočítavať všetky náklady, teda priame aj režijné.
Štruktúra úplnej kalkulácie:
Výrobná réžia - súvisí priamo s výrobou, napr. osvetlenie haly
Správna réžia - náklady, ktoré súvisia s riadením, napr. plat riaditeľa, administratívnych pracovníkov a iné.
Odbytová réžia – náklady spojené s odbytom, napr. marketing, prepravy a iné.
Pri zostavovaní úplných kalkulácií a hodnotení výrobkov vychádzame z toho, že predajná cena tohto
výrobku má uhradiť všetky náklady a až potom môžeme kvantifikovať tvorbu zisku.
Neúplné kalkulácie
Vychádzame z delenia nákladov na fixné a variabilné. Fixné náklady považujeme za náklady určitého obdobia. Variabilné náklady – ich
vývoj súvisí s objemom výroby. Na výrobkovú úroveň dovádzame len variabilné náklady, to znamená, že priame jednotkové náklady
a variabilnú časť režijných nákladov. Fixné náklady na výrobok nerozvrhujeme. Berieme ich ako náklady daného obdobia, ktoré nám
ovplyvňujú hospodársky výsledok. Pri neúplných kalkuláciách sa hospodársky výsledok začína tvoriť až po úhrade fixných nákladov
v podniku /pozri analýzu nulového bodu/.Východiskovou veličinou pre posúdenie ekonomickej úrovne výrobky pri neúplných
kalkuláciách je ukazovateľ príspevkový zisk.
Príspevkový zisk – hodnota, ktorú prináša každý výrobok k úhrade fixných nákladov a k tvorbe zisku. V prípade úplných kalkulácií sa za
ekonomicky nevýhodné výrobky považujú len tie, ktoré dosahujú stratu. Pri hodnotení výrobkov na základe neúplných kalkulácií
o nevýhodnom výrobku budeme rozhodovať podľa toho, či príspevkový zisk bude mať kladnú alebo zápornú hodnotu. Za ekonomicky
nevýhodný výrobok budeme považovať iba ten, ktorého hodnota príspevkového zisku je záporná. Znamená to, že cena výrobku nestačí
na úhradu ani jeho priamych nákladov. Výrobok s kladným príspevkovým ziskom i keď podľa úplných kalkulácií je stratový je pre podnik
výhodný. Prečo je výhodný? Výhodnosť výrobku s kladným príspevkových ziskom je v tom, že prispieva k úhrade fixných nákladov.
Ak by bol príspevkový zisk nulový,
tak by sme uhradili iba variabilné
náklady.
Pri krátkodobej analýze výrobkov
budeme používať ukazovatele
dvojakého charakteru:
 absolútne výrobk.ukazovatele
- zisk
príspevkový zisk.
2.RELATÍVNE UKAZOVATELE
 ukazovatele charakterizujúce prínos výrobkov k tvorbe
príspevkového zisku – obe ukazovatele nám vyjadrujú
výrobkovú rentabilitu, tzn. že ak budeme preferovať
výroby podľa tohto kritéria a pri zabezpečení priamych
nákladov, tak zabezpečíme maximálnu tvorbu
podnikového zisku. V treťom ukazovateli vyjadrujeme
materiálovú rentabilitu a vo štvrtom ukazovateli zasa
mzdovú rentabilitu.
 ukazovatele, ktoré charakterizujú prínos výrobku k splneniu
produktivity práce:
 ukazovatele, ktoré charakterizujú materiálovú, mzdovú alebo energetickú náročnosť výroby.
Čím sú tieto ukazovatele nižšie (teda, čím je potrebné menej materiálu, energie a mzdových
nákladov na výrobu výrobku), tým je vo vzťahu k predajnej cene pre nás výhodnejšie vyrábať
tieto výrobky.
Kalkulácie si musí vytvárať každá firma, aby zistila náročnosť nákladov daného produktu.
8.2.2 Metóda stanovenia výrobkových preferencií
Výber metódy na stanovenie výrobkových preferencií závisí od počtu kritérií, kt. si zvolíme pre hodnotenie. Na základe toho rozlišujeme:
Jednokriteriálne hodnotenie
Výrobok
A
B
C
D
E
Spolu
Tržby
400
300
200
300
300
1500
Variabilné
náklady
200
220
80
250
160
910
Príspevkový
zisk
200
80
120
50
140
5590
Postup pri metóde s jedným kritériom je najjednoduchší. V tomto prípade
zoradíme výrobky podľa hodnôt tohto zvoleného parametra.Okrem týchto
údajov vieme, že zisk z realizácie bol vo výške 190 jednotiek a fixnénáklady na
výrobu boli vo výške 400 jednotiek.
Výsledok hodnotíme na základe mnoho výrobkového grafu. Pri nulovej výroby
fixné náklady pre mňa predstavujú stratu. Ak ku každej priamke pridáme uhol =
čím je uhol väčší od 0-90 tým je výrobok po ekonomickej stránke výhodnejší.
Tým viac prispieva k dobrej finančnej stránke podniku. Najväčší uhol je pri
výrobku C, potom máme výrobok A, E.Ak by tento uhol bol väčší ako 90 stupňov
znamenalo by to, že príspevkový zisk je záporný a takýto výrobok môžeme hneď
z výroby vyradiť.
Hodnotenie pomocou dvoch kritérií
V tomto prípade je dôležité i to, aké kritériá si vyberieme. Mali by byť také, ktoré sú navzájom nezávislé, čo znamená, že budú vypovedať
o dvoch rôznych ekonomických charakteristikách tohto výrobku. V prípade, že už máme zvolené kritériá môžeme si vybrať z viacerých
metód. Najčastejšie sa používa metóda korelačných tabuliek alebo metóda bodových diagramov.
Korelačná tabuľka /šachovnicová/
Korelačná tabuľka obsahuje toľko riadkov a toľko stĺpcov koľko výrobkov hodnotíme. Výrobky, ktoré hodnotíme zapisujeme do políčok
podľa hodnoty týchto ukazovateľov. Do riadkov podľa jedného kritéria a do stĺpcov podľa druhého kritéria.
Najvýhodnejší pre výroby z ekonomického hľadiska je ten výrobok, ktorý bude najbližšie k políčku 1, 1. Následne nato zostavíme
korelačnú tabuľku (vpravo)
Hodnota ukazovateľa
Poradie ukazovateľa
Výrobok
PZ/PC
PC/PMZD
PZ/PC
PC/PMZD
A
0,6621
7,5033
3
4
B
0,6775
8,4308
1
2
C
0,6697
6,9556
4
5
D
0,5683
8,0021
5
3
E
0,6763
9,8891
2
1
Rozhodujeme medzi výrobkom B a E. Hovoríme, že sme získali akýsi prehľad, no ešte stále nevieme určiť poradie. Na spresnenie
použijeme metódu bodového diagramu.
Nanášame konkrétne hodnoty ukazovateľov. Musíme vypočítať
veľkosť úsečky 0 až X. Využijeme vzťah pre výpočet prepony
pravouhlého trojuholníka:
Následne dostaneme: oxa = 7, 53; oxb = 8, 46; oxc =6,99 ; oxd =
8,02 a oxe = 9,91.
Najlepší je výrobok ten, pri ktorom je táto hodnota najvyššia. Prvý
bude výrobok E, B, D, A, C.
Táto metóda nám presne určuje poradie a vidíme i jednotlivé
odstupy medzi výrobkami.
8.2.3.Multikriteriálna metóda
Využívame viac kritérií. Túto metódu si vysvetlíme v ďalšej prednáške.
9 Analýza postavenia podniku na trhu
1. informačné a metodologické zabezpečenie analýzy postavenia podniku na trhu
2. podstata a klasifikácia metód analýzy postavenia podniku na trhu
a. komparatívno-analytické metódy
b. matematicko-štatistické metódy
 priemery a miery variability
 kvantily
 metódy zhlukovej analýzy
 metódy multikriteriálneho hodnotenia
9.1.
Informačné a metodologické zabezpečenie analýzy postavenia podniku
na trhu
V tomto prípade berieme do úvahy i informácie z vonkajšieho prostredia. Zákon stanovuje určitým podnikateľom zverejňovať svoje údaje
v obchodnom vestníku. V súčasnosti sú to všetky akciové spoločnosti, všetky štátne podniky a účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť
overovať účtovnú závierku. Pri týchto firmách by nebol problém získať informácie potrebné na analýzu. Horšie je to u menších firmách.
Tu používame štatistické charakteristiky, ktoré sú získané z dostatočne veľkého a zároveň reprezentatívneho súboru podnikov.
Mali by sme porovnávať podniky, ktoré sa nachádzajú v tom istom makroekonomickom prostredí /porovnávať podniky z rovnakej
krajiny, medzinárodné porovnávania podnikov by nemalo význam, napr. z dôvodu rôznych podmienok v danom prostredí/. Nemôžeme
tiež porovnávať ukazovatele v rôznych časových obdobiach. Mali by sme porovnávať v rovnakom odbore. I tak sa tu stretávame ešte
s viacerými podmienkami, ktoré nám môžu skresľovať danú situáciu. Mali by sme brať do úvahy napr.:
 veľkosť vstupov,
 technológie,
 porovnateľnosť typu výroby /je rozdiel pri firme s kusovou, sériovou alebo hromadnou výrobou/,
 porovnateľnosť výstupov /či tie výstupy sú identické alebo sú navzájom nahraditeľné/,
 podľa okruhu zákazníkov /napr. keď nejaká firma má štátne zákazky tak bude iná ako firma, ktorá vyrába pre neznámeho
odberateľa/,
 regionálne hľadisko,
 geografické hľadisko.
Z metodologického pohľadu máme pri tejto analýze určenú určitú postupnosť /kroky, ktoré na seba logicky nadväzujú/:
1. získanie aktuálnych a spoľahlivých informácií o analyzovanom podniku a o porovnateľných podnikoch,
2. dodržanie podmienok porovnateľnosti /prehodnotíme či to čo ideme porovnávať je skutočne porovnateľné/,
3. voľba vhodných ukazovateľov pre porovnávanie výsledkov činnosti podnikov,
4. voľba vhodných metód pre analýzu postavenia podniku na trhu – z nasledujúcich metód si vyberáme podľa toho, aké informácie
máme a čo chceme analýzou dosiahnuť.
9.2. Metódy analýzy postavenia podniku na trhu
a.)Komparatívno-analytické metódy (porovavacie)
SWOT analýza
Používa sa najčastejšie. Pri tejto analýze hodnotíme silné a slabé stránky podniku a príležitosti a hrozby tohto podniku.
Najproblematickejšie je rozlíšiť silnú stránku od príležitosti a slabú stránku od hrozby. To čo môže firma ovplyvniť, tak to je silná alebo
slabá stránka. To čo firma nemôže ovplyvniť pre ňu predstavuje príležitosť alebo hrozbu.
Vieme, že vývoj ekonomiky prebieha v ekonomických cykloch. To v akej fáze sa firma nachádza podnik nemôže ovplyvniť. Je to jav, ktorý
vystupuje v ekonomike ako celok.
Analýza kritických faktorov úspešnosti
Ide tiež o identifikáciu silných a slabých stránok. Je tu určená jemnejšia škála tohto hodnotenia. Výsledkom danej analýzy je zostrojenie
grafu, ktorý nám názorne vyznačí pozíciu podniku v konkurenčnom prostredí. Tento graf môžeme potom použiť:
 na zhodnotenie samotného strategického profilu podniku, tzn. môže ho zhodnotiť ako priaznivo vyvíjajúci sa podnik, ak spojnica
bodov zobrazujúca hodnotenie vybraných kritických faktorov ja čo najviac vyrovnaná a umiestnená v pravom krajnom stĺpci grafu.
Menej priaznivé hodnotenie bude v prípade, ak je spojnica bodov viackrát lomená a je viacej umiestnená vľavo.
Toto hodnotíme pre svoj podnik A, ale aj pre konkurentov na
trhu, napr. podnik B, C.
Hodnotenie: čím je spojnica medzi jednotlivými kritériami pre
daný podnik viac v polohe vľavo tým je to samozrejme horšie.
Tiež nie je dobré to, že je spojnica lomená /prechádza od
jedného k druhému/. Dobré je ak je menej lomená
a nachádza sa viac v pravo. Z obrázku vidíme, že naša
konkurencia C sa nachádza v pravo 3- krát, B 2-krát a náš
podnik iba raz. Vidíme, že naša firma z hľadiska konkurencie
na tom vôbec nie je dobre. Najlepšie postavenie na trhu má
firma C.
b.) Matematicko-štatistické metódy
1.Priemery a miery variability
 jednoduchý aritmetický priemer
 vážený aritmetický priemer
Výpočet priemerov nám umožňuje rozdeliť daný súbor na dve skupiny – na skupinu nadpriemerných a skupinu podpriemerných. Ak
poznáme naše hodnoty, tak vieme len stanovať či patrí do jednej alebo druhej skupiny. Poradie v danej skupine však určiť nevieme.
2.Ukazovatele variability
Získavame tiež informáciu o tom, ako sú jednotlivé ukazovatele vzdialené od aritmetického priemeru. Medzi tieto metódy patrí:
 rozptyl
 smerodajná odchýlka – druhá odmoc. rozptylu (Čím bude súbor homogénnejší /rovnorodejší/, bude rozptyl a smerod.odch. menšia.
 variačný koeficient = podiel smerodajnej odchýlky a aritmetického priemeru
Pri priemeroch je veľkou nevýhodou citlivosť na extrémne hodnoty /či už najväčšie alebo najmenšie v danom súbore/.
3.Kvantily
Medián
 prostredný člen nejakého radu hodnôt, ktoré sú usporiadané podľa veľkosti
 rad údajov nám delí na dve časti, na základe toho viem určiť polohu podniku /nad mediánom
alebo pod mediánom/
 vypočítame ho podľa nasledujúceho vzťahu:
A – začiatok mediánového intervalu
h – rozpätie intervalu
ni – súčet mediánového intervalu
n me – početnosť mediánového intervalu
Kvantily
Rozlišujeme:
 kvartily – rozdelenie súboru do štyroch pásiem s 25 % početnosťou v každom pásme,
 kvintily – súbor delíme do piatich pásiem s početnosťou 20 % objektov v každom pásme,
 decily – súbor delíme do desiatich pásiem s početnosťou 10 % v každom pásme.
4.Metódy pre vytvorenie skupín podnikov
Ide o zhlukovú analýzu. Zhluky sú skupiny v rámci ktorých zaraďujeme podniku podľa jedného kritéria. V rámci daného kritéria v danom
zhluku sú podniky, ktoré sú si najviac podobné, ale zároveň podľa tohto kritéria sa jeden zhluk od druhého čo najviac líši. Táto metóda je
pomerne často používaná.
5.Metódy multikriteriálneho hodnotenia
Základom danej metódy je východisková matica, ktorá obsahuje jednak objekty, ktoré budeme analyzovať a tiež ukazovatele podľa
ktorých budeme dané objekty analyzovať / objekty – podniky, charakteristiky – jednotlivé finančné ukazovatele/. Aby sme mohli
vytvoriť východiskovú maticu potrebujeme:
 vybrať podniky, ktoré budú zaradené do analyzovaného súboru,
 vybrať ukazovatele, pomocou ktorých budeme charakterizovať činnosť týchto podnikov,
 voľba váh, pre jednotlivé ukazovatele. Nimi budeme vyjadrovať dôležitosť jednotlivých ukazovateľov.
 určiť charakteristiku ukazovateľov. Ak je žiaduce aby daný ukazovateľ rástol, priradíme mu charakteristiku +1/napr. rentabilita/. Ak
je žiaduce by daný ukazovateľ klesal, tak mu priradíme charakter – 1 /napr. nákladovosť/.
Xi – hodnota j-teho ukazovateľa v i-tom podniku
m – počet ukazovateľov
n – počet hodnotených podnikov
p – váhy
Ako určíme váhy?
 môžeme sa rozhodnúť, že všetky váhy budú rovnaké /ukazovatele sú rovnako dôležité/
 priradíme rôzne váhy
Na vyhodnotenie východiskovej matice môžeme použiť viac metód. Najjednoduchšie metódy multikriteriálneho hodnotenia sú:
 metóda váženého súčtu poradí
 podniky zoradíme v súbore podľa každého z uvažovaných ukazovateľov,
 podniku, ktorý v danom ukazovateli dosahuje najlepšiu pozíciu, tak tomu priradíme poradie, ktoré sa rovná počtu podnikov
v súbore,
 potom ideme postupne ďalej, druhému podniku priradíme menšie poradie, podnik, ktorý má v danom ukazovateli najhoršiu
hodnotu bude mať poradie 1,
 urobíme súčet poradí a tým získame výsledné poradie,
 ten podnik, ktorý bude mať najväčší počet bodov je najlepší a zaberá prvé miesto v hodnotenom súbore,
 nevýhodou metódy je, že síce vieme určiť poradie, ktorý podnik je najlepší ale nevieme určiť rozdiely medzi prvým a druhým,
druhým a tretím, teda nevieme určiť rozdiely medzi jednotlivými podnikmi.
 bodovacia metóda
 je založená na tom, že každú konkrét.hodnotu ukazovateľa v súbore podnikov ohodnotíme bodmi, pričom budeme postup.nasled.:
- pre každý ukazovateľ nájdeme podnik, v ktorom tento ukazovateľ dosahuje najlepšiu hodnotu a tej priradíme 100 bodov,
- ostatným podnikom priradíme toľko bodov od 0 do 100 koľko percent predstavuje hodnota ich ukazovateľa z najlepšej hodnoty
 výhodou je, že je využiteľná aj prostredníctvom rôznych programov.
10
Analýza parciálnych výsledkov
1. Analýza práce
2. Analýza dlhodobého investičného majetku
3. Analýza zásob
4. Analýza nákladov
Prvé tri sú súčasťou analýzy využitia a viazanosti výrobných zdrojov. Každý jeden výrobný činiteľ môžeme vyhodnotiť na základe toho,
aká je jeho viazanosť vo výrobnom procese (koľko ho vlastne máme); môžeme ho analyzovať na základe toho, ako ho využívame.
Výrobný činiteľ
Oblasti analýzy
Dlhodobý investičný
Živá práca
Zásoby
majetok
Vybavenosť podniku
Priemerný stav, štruktúra,
Priemerný stav, štruktúra
Priemerný stav a štruktúra
výrobnými činiteľmi
pohyb pracovníkov
investičného majetku
výrobných zásob
Spotreba
Mzdové náklady
Odpisy
Materiálové náklady
Analýza časových fondov
Analýza časových fondov,
Analýza viazanosti,
Využitie
a dĺžky pracovnej smeny,
smennosť, analýza účinnosti
obratovosti a materiálovej
analýza produktivity práce
a využitia kapacity
účinnosti
Reprodukcia
10.1.Analýza práce
a) analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov
b) analýza využitia pracovníkov
c) analýza odmeňovania
a.)Analýza počtu, pohybu a štruktúry pracovníkov
Počet pracovníkov je číselný údaj, ktorý má statický charakter. Keďže v priebehu analyzovaného obdobia sa počty pracovníkov
v priebehu analyzovaného obdobia menia, používame priemerný evidenčný počet pracovníkov.
Tento ukazovateľ môžeme získať tromi spôsobmi:
 ako jednoduchý aritmetický priemer – spočítame stavy zamestnancov na začiatku každého kalendárneho mesiaca a stav na konci
posledného kalendárneho mesiaca /dostaneme súčet 13 údajov/. Tento súčet by sme vydelili 13.
 ako vážený aritmetický priemer – váhou by bola dĺžka trvania jednotlivých stavov /počet dní do najbližšej zmeny počtu pracovníkov/
Berieme do úvahy odpracovaný čas všetkými pracovníkmi a toto podelíme zákonom stanoveným pracovným časom na jedného
pracovníka.
Štruktúra pracovníkov:
 robotníci a ostatní pracovníci,
 veková štruktúra,
 profesijná štruktúra,
 kvalifikačná štruktúra.
Pohyb pracovníkov
 môžeme ho vyjadriť pomocou nasledujúcich ukazovateľov:
*za stálych pracovníkov sa považujú tí, ktorí v podniku pracujú
aspoň 5 rokov
b.)Analýza využitia pracovných síl
Využitie pracovných síl môžeme sledovať po stránke extenzívneho a intenzívneho využitia.
1.Extenzívne využitie
 vychádzame z analýzy pracovných časov
 počet pracovníkom nám bude slúžiť ako východiskový údaj pre výpočet využiteľného a využívaného pracovného času
Kalendárny fond pracovného času
- nedele a sviatky
- plánované absencie
= Nominálny fond pracovného času
ospravedlnené a neospravedlnené absencie (neopracované dni)
= Využívaný fond pracovného času v dňoch
x priemerná denná dĺžka pracovného času
= Využívaný fond pracovného času v hodinách
neproduktívny čas (rôzne prestoje z rôznych dôvodov, napr. porucha stroja, zlé zásobovanie)
+ nadčasová práca v hodinách
= Efektívny fond pracovného času v hodinách
2.Intenzívne využitie
Z hľadiska intenzívneho využitia pracovného času nás zaujíma ukazovateľ produktivity práce. Produktivitu práce môžeme merať na rôzne
časové úseky (denná, týždenná, mesačná, ročná). Ide o vyjadrenie: objem výroby / pracovníci = produktivita práce na jedného
zamestnanca, Objem výroby / jednotka cena = produktivita práce na konkrétnu dĺžku pracovného času
Z hľadiska výroby je pre nás dôležité aké faktory ovplyvňujú produktivitu práce:
c.)Analýzy ohodnocovania
Slúži nám na vyjadrenie spotreby živej práce (koľko nákladov nás stálu využívanie živej práce). Analyzujeme celkový objem vyplatených
miezd a priemernú mzdu.
Objem vyplatených miezd /mzdové náklady/ môžeme sledovať v štruktúre:
 mzdy výrobných robotníkov,
 mzdy pomocných robotníkov,
 mzdy nesťahujúce sa k výkonom,
 platy (mzdy riadiaceho personálu),
 ostatné osobné náklady (odmeny, prémie vzťahujúce sa k mzdám),
 od miezd a platov závislé dane a poplatky.
Pri analýze odmeňovania nás zaujíma vzťah medzi objemom vyplatených miezd a medzi objemom výroby. Ide vlastne
o výpočet mzdovej nákladovosti. Mzdová nákladovosť = objem vyplatených miezd / objem výroby = (objem
vyplatených miezd / počet pracovníkov) / (objem výroby / počet pracovníkov)
Tento vzťah je dobrý vtedy, ak objem výroby rastie rýchlejšie ako objem vyplatených miezd. Takto sú mzdy kryté tým, čo sme vyrobili
a nebude dochádzať k inflačným tlakom.
Z hľadiska správneho vývoja výroby by mala mať mzdová nákladovosť klesajúcu tendenciu, prípadne stagnujúcu.
Vzťah medzi zmenou priemernej mzdy a zmenou produktivity práce vyjadrujeme:
zmena objemu mzdových nákladov / zmena produktivity práce. Zmenu objemu mzdových nákladov
vypočítame:
Výsledok vzťahu r má byť väčšie ako 0 ale menšie ako 1. V prípade, že je vyššie ako 1 = porušila sa zásada rýchlejšieho rastu produktivity
práce oproti priemerným mzdám. Ak R je rovné 0 alebo záporné, tak nám priemerné mzdy stagnujú pri zápornej hodnote klesajú.
10. 2 Analýza dlhodobého investičného majetku
Vychádzame z extenzívneho a intenzívneho využitia.
 Extenzívne využitiesa spája s čas. fondom. Štruktúra fondu je podob. ako bola pri pracovníkoch. Nebudeme tu mať položku absencie
ale čas údržby a opráv.
 Pri intenzívnom využívaní dlhodobého investič. majetku sledujeme objem produkcie za časovú jednotku, nazývame ju strojová
hodina.
Mieru intenzívneho využitia strojov a zariadení
vyjadruje koeficient intenzívneho využitia: K int = Vs / Vz
Vs = skutočne vyrobený objem výroby v sledovanom období
Vz = inštalovaná produkčná schopnosť na časovú jednotku
(koľko môže stroj pri správnom používaní vyrobiť)
Účinnosť dlhodobého investičného majetku
V / DIM = (V / SZ ) x ( SZ / DIM )
V = objem výroby ( v tržbách, výnosoch..)
SZ = stroje a zariadenia
V / SZ = účinnosť strojov a zariadení (aktívna zložka DIM)
SZ/ DIM = podiel strojov a zariadení na celkovom DIM
Vyššia účinnosť
Firmy by sa nemali snažiť veľké centrály. Na druhej strane sú
podniky, ktoré majú stroje a zariadenia zaostalé.
Pri DIM sa stretávame ešte s problémom, že jednotlivé zložky
DIM sme získali v rôznom čase a vzniká problém hodnotového
vyjadrenia DIM ( v akých cenách to budeme vyjadrovať).
Zohráva tu svoju úlohu aj opotrebovanie (odpisovanie).
Môžeme si vybrať reprodukčné ceny, obstarávacie ceny alebo
zostatkové ceny.
Obstarávacie ceny
Sú ceny, za ktoré sme skutočne danú zložku DIM nadobudli.
Reprodukčná cena je cena, za ktorú by sme dané zložky DIM
získali v súčasnosti.
Zostatková cena je cena, ktorú dostaneme, ak od obstarávacej
ceny odpočítame opotrebovanie.
Ak podnik pristupuje k hodnotovému vyjadreniu DIM musí
používať jednotné ceny. Určuje to tiež zákon.
Výrobná kapacita
Vypočítame ju:
K=VxF
K = výrobná kapacita
V = realizovateľná výkonnosť výrobného zariadenia vyjadrená
v merných jednotkách za časovú jednotku.
F = reálny časový fond činnosti výrobného zariadenia
Zaujíma nás, koľko sme skutočne vyrobili. Výrobnú kapacitu
porovnávam so skutočnou kapacitou. Nemalo by to byť viac
ako 1, ale malo by sa to blížiť k 1.
Najviac na výsledok vplýva ľudský faktor:
 robotník, ktorý priamo obsluhuje zariadenie,
 tí, ktorí rozhodujú o činnosti na pracovisku,
 riadiaci pracovníci.
Určitou mierou vplýva aj požívaný materiál.
10. 3. Analýza zásob
Podnik si musí uvedomiť, že so zásobami nesúvisia iba náklady spojené s ich obstaraním, ale aj náklady na skladovanie a udržiavanie
týchto zásob. U niektorých zásobách je skladovanie a udržiavanie pomerne nákladné.
Prvé čo si musíme všímať je analýza objemu a štruktúry zásob:
Z hľadiska kolobehu zásob v jednotlivých fázach výrobného procesu rozlišujeme zásoby materiálu, nedokončenej výroby, zásoby
polotovarov a zásoby hotových výrobkov.
Podľa charakteru ich nadobudnutia ich delíme na zásoby nakupované a zásoby vlastnej výroby. Zásoby vlastnej výroby môžu mať
charakter nedokončenej výroby aj charakter hotových výrobkov.
Pri tomto delení zásob je dôležité oceňovania zásob. Zásoby nakupované sledujeme v obstarávacích cenách, ktoré sa skladajú
z nákupnej ceny + obstarávacie náklady (doprava, poistenie tovaru...). Nákupná cena je tvorená nákladmi potrebnými na výrobu zásob +
podniková réžia + zisk. Zásoby vlastnej výroby oceňujeme vo výške skutočnej vynaložených nákladoch.
Samostatným problémom je oceňovanie materiálu. Môžeme ho realizovať niekoľkými spôsobmi:
 Oceňovanie priemernými cenami – počit. sa mesačne ako vážený aritmet. priemer. Váhy predst.množstvo daného druhu materiálu.
 Oceňovanie vopred stanovenými cenami (skladové ceny) – počas účtovného obdobia sa nemenia.
 FIFO spôsob – tento spôsob je vhodný pri veľkých a častých výkyvoch v nákupných cenách.
10.4. Analýza spotreby materiálu-cez ukazovatele nakladovosti
Spotreba materiálu vo firme je vyjadrovaná v hodnote materiálových nákladov. Takto je vykazujeme v absolútnom vyjadrení. Môžeme
tiež použiť relatívne vyjadrenie cez ukazovateľ nákladovosti.
 Nákladovosť = objem nákladov na jednotku produkcie.
 Recipročnou hodnotou ukazovatele nákladovosti je ukazovateľ materiálová účinnosť.
Materiálové náklady pozostávajú z:
 nákladov na výrobný materiál (najväčšia časť materiálových nákladov),
 náklady na pomocný materiál (rôzne baliace papiere a iné),
 prevádzkové materiálové náklady (sú spoločné pre viacero výrobkov a patria sem napr. náklady na kancelárske potreby).
Pomocné a prevádzkové materiálové náklady sa stávajú súčasťou režijných nákladov.
Spotreba materiálu závisí od sortimentu, ktorý daná firma vyrába. Keď budeme analyzovať spotrebu materiálu vychádzame
z vyrábaného množstva v podniku, so sortimentnej skladby, z materiálovej náročnosti každého z vyrábaných druhov a tiež
z nepodarkovosti vo výrobe (mala by to byť najmenšia položka).
Analýza obratovosti zásob
Čím väčšia je obratovosť zásob tým potrebujeme skladovať menšie množstvo materiálu. Obratovosť zásob vyjadrujeme pomocou týchto
ukazovateľov:
1.doba obratu:
(charakterizuje za koľko dní sa uskutoční kolobeh prostr. z peňažnej podoby, cez výrobnú a tovarovú podobu znovu do peňažnej podoby)
2.koeficient obratovosti: (ko = d / DO)
d = počet dní v období,DO = doba obratu. Koeficient obratovosti často porovnáme s plánovaným koeficient alebo koefic. Min.období
3.koeficient viazanosti:
priemerné výrobné zásoby / spotreba výrobných zásob za sledované obdobie., Analýza nákladov – materiál bude na moodle
Download

1 Metodické otázky ekonomickej analýzy