Vojenské lesy
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník V / september - október - november 2011
ISSN 1338-3221
vojenské
lesy
Časopis
zamestnancov
Vojenských lesov
a majetkov SR, š.p.
3/2011
Ročník 5
september - október - november 2011
Vydavateľ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
Redakcia:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
Redakčná rada:
Predseda: Ing. Zuzana Balandová
Podpredseda: Zuzana Benedeková
Členovia: Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Teodor Derco (redaktor)
Eduard Kriššák (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor - odborný garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor - odborný
garant pre kynológiu)
Mgr. Marianna Konopová
(redaktor - odborný
garant pre lesnú pedagogiku)
Registrácia:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
SLOVO NA ÚVOD
Vážené kolegyne, kolegovia, milí čitatelia,
Máme za sebou obdobie – mesiace jún, júl, ktoré v minulosti priniesli pre mnohé rodiny aj
firmy množstvo katastrof v podobe povodní. V minulom roku v noci z 3.6. na 4.6. po dlhotrvajúcich dažďoch prišli prívalové dažde, ktoré poznačili túto krajinu obrovskými škodami. Vysporiadavali sme sa s týmito škodami takmer celý rok a znova prišli veľmi daždivé mesiace jún a júl.
Škody po tohtoročných dlhotrvajúcich dažďoch už nie sú také obrovské, ako v minulých rokoch, predovšetkým vďaka investovaným obrovským finančným prostriedkom do opráv a údržby všetkých ciest, predovšetkým odvozných. Budovaním a neustálym čistením priekop, odrážok
vody na cestách, zachytávaním nečistôt v malých tokoch formou hrablí, čiastočnou reguláciou
malých tokov – to všetko prispelo k zvládnutiu dlhotrvajúcich dažďových vôd a značnému zníženiu povodňových škôd v porovnaní s minulými rokmi.
Všetci si asi kladieme otázku, čo je príčinou vzniku týchto obrovských povodní. Viacerí pripisujú túto príčinu lesom, a teda neplnením mimoprodukčných funkcií, predovšetkým vodohospodárskej. Určite je to čiastočne pravda, pretože lesy Levočských vrchov sú vyše dvadsať rokov
intenzívne poškodzované biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi a neboli schopné plniť
túto funkciu. Na druhej strane, po zmapovaní povodní minulého roku na Slovensku zistíme, že
obrovská povodeň v oblasti Handlovej a Prievidze zasiahla územie nachádzajúce sa v kompletne
zalesnenom regióne, kde lesy, predovšetkým listnaté, nie sú až v takej miere poškodzované a určite úlohu vo vodohospodárskej funkcii plnia. Napriek týmto skutočnostiam tento región obrovské povodne zasiahli. Touto skutočnosťou chcem poukázať, že príčina vzniku povodní nie je len
v lesoch.
V dôsledku nárastu týchto negatívnych javov v lesoch narastá aj naša zodpovednosť za udržanie priaznivého stavu, predovšetkým vo vodohospodárskej ochrane lesov.
Na elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov sa vypracovalo riešenie vo vodohospodárskej oblasti v regióne Levočských vrchov. Toto riešenie zahŕňa pripravenú kompletnú projektovú dokumentáciu spolu so stavebnými povoleniami na zachytávanie prívalových vôd formou „poldrov“
na jednotlivých tokoch v Levočskom pohorí. Je to projekt financovaný EÚ, čaká sa na druhú výzvu, aby sa tieto projekty mohli podať na schválenie. Dovolím si použiť slová, že ak tieto projekty
budú úspešné a zrealizujú sa, ak práce a teda investície do ciest a vodných tokov budú pokračovať aspoň v takom rozsahu, ako tento rok, môžeme očakávať v budúcich obdobiach zvládnutie
povodní pre tento región.
Chcem tiež vyjadriť presvedčenie, že lesy vo VLM SR, š. p., odštepný závod Kežmarok, sú spravované so starostlivosťou riadneho hospodára, na požadovanej úrovni, a že lesníctvo vo vojenských lesoch sa v značnej miere zaoberá aj plnením mimoprodukčných funkcií lesa, ktoré sú dôležité z hľadiska regiónu, v ktorom žijeme.
TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra
Eduard Kriššák
samostatný referent oddelenia výroby OZ Kežmarok
NEPREDAJNÉ!
Neprešlo jazykovou úpravou.
Ďalšie fotografie k článkom nájdete na www.vlm.sk
2
fotografia na titulnej strane © Lukáš Kovár
vojenské le sy 3/2011
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
Lesníctvo
od spoločných
koreňov
kynológia
Slovenský hrubosrstý stavač
naše národné plemeno. . . . . . . . . . . . . . . . . 24
Vplyv lesa na kolobeh vody v prírode . . . 4
Vodozádržná funkcia lesa,
vodné toky a ich správcovstvo. . . . . . . . . . . 5
Vodné pomery na Záhorí. . . . . . . . . . . . . . . . 6
Voda chcená aj nechcená. . . . . . . . . . . . . . . . 7
Reštitučné nároky
v bývalom VO Javorina. . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Od 01. 08. 2011 je VLM SR, š.p.
členom Lesníckej komory. . . . . . . . . . . . . . . . 9
Hořovice a Karlovy Vary v Kamenici. . . . 16
Predstavujeme divíziu
Lipník nad Bečvou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
Slovensko 2011. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Pracovné rokovanie predstaviteľov
vojenských obvodov SR a vojenských
újezdov ČR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
HISTÓRIA
poľovníctvo
a rybárstvo
Zmena prirodzeného prostredia rýb
vplyvom povodní. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
Obzretie sa za celoštátnou výstavou
Poľovníctvo a príroda 2011. . . . . . . . . . . . . 10
medzinárodný úspech slovenského
poľovníctva, Dr. Imrich Šuba
viceprezidentom C.I.C. . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Príprava objemového krmiva na zimné
prikrmovanie zveri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Poľovačka s doprovodom. . . . . . . . . . . . . . . 13
Novela zákona č. 190/2003 Z. z.
o strelných zbraniach a o strelive . . . . . . . 14
aktuality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
vojenské le sy 3/2011
spoločenská rubrika
Banská Štiavnica významné miesto
v histórii lesníctva a poľovníctva. . . . . . . . 20
DNI SV. HUBERTA 2011
XXI. ročník celoslovenských
poľovníckych slávností . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
Ing. Ján Jánoš, jeden z nás. . . . . . . . . . . . . . . 25
Životné jubileá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Pracovné jubileá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Intersteno. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Oslavy 50-teho výročia školy
Pliešovce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
Duchovná slávnosť vo Valaškovciach. . . 27
KOCÚR FEST 2011. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
Naj horár. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
ZO SOZZO Kamenica nad Cirochou. . . . 28
Lesná pedagogika
strelectvo
Guľovnica CZ 550 Safari . . . . . . . . . . . . . . . . 22
Téma: Medzinárodný rok lesov. . . . . . . . . 29
Les a ochrana prírody . . . . . . . . . . . . . . . . . .29
Les a kultúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
Prečo mení farbu jesenné lístie?. . . . . . . . . 30
Ahoj milé deti!. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
Vyhodnotenie súťaže o „Najlepší návrh
Maskota lesnej pedagogiky
VLM SR š.p.“. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
3
LesnÍctvo
Vplyv lesa na
kolobeh vody
v prírode
však veľmi špecifické, nakoľko odtok vody
z daného územia je závislý a významne ovplyvňovaný komplexom faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú: typ lesa, spôsob obhospodarovania, ale najmä miestna geomorfologická stavba
územia (sklonitosť a členitosť terénu), hydrogeologické zloženie (charakter priepustnosti hornín), meteorologické podmienky a vývoj
zrážok v predchádzajúcom období (dĺžka trvania a intenzita zrážok), vodná bilancia (zásoby
pôdnej vody) a stav lesných porastov. Dôležitá
je pri tom tiež skutočnosť, že pri extrémnych
zrážkach, kedy došlo k nasýteniu lesných pôd,
odteká zrážková voda z lesa takmer rovnako
rýchlo ako z otvorenej holej plochy.
Vplyv lesa na „veľké“ územia
Pri posudzovaní vplyvu lesa na odtok vody
na veľkých územiach a v prípadoch veľkých
povodí je tento vplyv málo významný. S narastajúcou intenzitou, trvaním zrážok a vzdialenosťou od horného okraja povodia, začína
prevažovať vplyv prírodných procesov a iných
faktorov prostredia (veľkosť a tvar povodia, situácia na prítokoch, smer a veľkosť územia zasiahnutého búrkovou činnosťou, intenzita a trvanie búrok) a vplyv lesa sa zmenšuje.
Dôležité súvislosti
Pri extrémnych zrážkach, kedy došlo k nasýteniu pôdy, les prestáva plniť vodozádržnu funkciu.
Otázky schopnosti lesa zadržať vodu a vplyvu lesa na kolobeh vody v prírode presahujú
v súčasnej dobe rezortné „lesnícke“ hranice, a v dôsledku v posledných rokoch častejšie sa
vyskytujúcich ničivých povodní sa stávajú významným celospoločenským problémom.
Ing. Marián Hojdan, vedúci
oddelenia výroby OZ Kamenica
nad Cirochou (text, foto)
Rozporuplné názory
Lesy významne priaznivo ovplyvňujú kolobeh vody v prírode, avšak v dôsledku častej nejednotnosti, až protichodnosti vedeckých názorov, je aj verejné vnímanie využívania lesa,
najmä dôsledkov ťažbovej činnosti a následného vplyvu lesa na kolobeh vody v prírode,
mnohokrát rozporuplné až negatívne.
V súčasnosti vo verejnosti prevláda názor, že lesy, vrátane pôdy a koreňov, fungujú
ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Podľa tejto teórie by
mali lesy prispievať k zlepšovaniu vodných
4
zásob prostredníctvom dopĺňania podzemnej vody, mali by udržiavať základný odtok
a zmierňovať záplavy.
Odporuje tomu teória, ktorá hovorí o tom,
že lesy nepôsobia ako „špongia“, ale skôr ako
„pumpa“ a že korene neuvoľňujú vodu počas
suchých období, ale ju z pôdy pohlcujú.
Faktom je, že lesné pôdy majú spravidla
vyššiu infiltračnú a akumulačnú kapacitu ako
nelesné pôdy, taktiež, že akumulačná kapacita
hlbokých minerálnych pôd prevyšuje akumulačnú kapacitu plytkých pôd, a to bez ohľadu
na vegetačný kryt. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú, spotrebuje samotný les na vlastný rast. Vzhľadom na
množstvo spotrebovanej vody preto les nemá
schopnosť (ako laická verejnosť vníma) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach.
Les zadržuje, hromadí a pomaly uvoľňuje veľké zásoby vody. Jemnejšie spôsoby ťažby
(mal. formy, resp. jednotlivý výber podrastového hosp. spôs.), ktoré sú v súčasnej dobe prednostne uplatňované aj na našom o.z., majú
pozitívny vplyv na prietok vody. Vhodným obhospodarovaním lesov, ako cieľavedomou činnosťou zameranou na plnenie vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa, priaznivo
ovplyvňujeme proces odtoku vody z lesa, ako
i množstvo a kvalitu vody. Väčšina našich vodných tokov má preto dosť vody aj v období extrémneho sucha. Je dôležité poznať tieto súvislosti, a rozumieť im, lebo len tak sa môžeme
zodpovedne rozhodovať pri obhospodarovaní našich lesných porastov a obhospodarovať
naše lesy tak, aby kvantita a kvalita vody aj odtokové a prietokové pomery ostali zachované
aj pre budúce generácie.
•
Špecifické schopnosti lesa
na „malých“ územiach
Les teda všeobecne pozitívne vplýva na
hydrologický cyklus na miestnej úrovni, zmierňuje výskyt rekordných prietokov a najmä na
malých územiach priaznivo ovplyvňuje rozsah záplav. Schopnosť lesa a výsledný vplyv lesných ekosystémov v konkrétnom území a povodí absorbovať prebytočné zrážky môžu byť
S narastajúcou vzdialenosťou od horného
okraja povodia sa vplyv lesa na odtok vody
zmenšuje.
vojenské le sy 3/2011
LesnÍctvo
Vodozádržná
funkcia lesa,
vodné toky a ich správcovstvo
Ján Komarc, samostatný referent
oddelenia lesnej výroby, OZ
Kamenica nad Cirochou (text, foto)
Les plní viacero celospoločenských funkcií. Jednou z nich je
aj vodohospodárska funkcia.
Zakladá sa na priaznivom ovplyvnení množstva vody, ktorá sa v lese kumuluje. Priaznivo ovplyvňuje rozdelenie atmosférických zrážok dopadajúcich na pôdu.
Zrážky vo forme dažďa dopadajú na povrch lesnej pôdy s menšou intenzitou, pri
prenikaní cez lesný plášť sa obohacujú o živiny, čím sa urýchľuje ich kolobeh v lesnom ekosystéme. Lesné porasty taktiež
znižujú rozkolísanosť odtokov, vylučujú
všetky formy vodnej erózie pôdy a zmenšujú nebezpečenstvo povodní a záplav. Les
zvyšuje zásoby podzemnej vody a výrazne mení aj jej akosť. Výsledkom je, že sa na
úkor povrchového odtoku podstatne viac
uplatňuje podzemný alebo podpovrchový
odtok.
Výkon správy
Povrchový odtok – vodné toky sú významnou súčasťou nášho prírodného bohatstva
a delia sa na dve skupiny: vodohospodársky
významné vodné toky (VVVT) a drobné vodné toky (DVT). Správa týchto vodných tokov,
ktorá v sebe zahŕňa starostlivosť o prevádzku, údržbu vodného toku a objektov na ňom,
o kvalitu vody, o ochranu územia pred povodňami a tiež zabezpečenie predpokladov na odber a využívanie povrchových vôd na najrozličnejšie úlohy, je zabezpečovaná v súlade so
zákonom č. 184/2002 Z. z. o vodác
Správcom vodohospodársky významných
vodných tokov je štátna odborná organizácia ministerstva pôdohospodárstva. Správcami drobných vodných tokov sú správca VVVT
a štátne organizácie, ktorým bola správa tokov
zverená rozhodnutím v súlade s platnou legislatívou.
Vojenské lesy a majetky SR, š.p. odštepný
závod Kamenica nad Cirochou, sú správcom
mnohých DVT. Celkovo je v správe tunajšieho
odštepného závodu 63 drobných vodných tokov aj s ich prítokmi v celkovej dĺžke 200,85 km.
Odberné miesto na úpravu pitnej vody na toku Kamenica
vojenské le sy 3/2011
Čistenie odberného miesta po veľkej vode
Výkon povinností správcu
preverí príroda
Plnenie
povinností
vyplývajúcich
zo správcovstva DVT, najmä starostlivosť o prevádzku a údržbu vodného toku
a ochrana územia pred povodňami, je
v dnešnej dobe veľmi aktuálne. Úprave brehov, čisteniu korýt od nánosov blata, konárov a padnutých stromov, sa venuje zvýšená pozornosť. Rozmary počasia,
ako dlhotrvajúce a výdatné dažde, storočné vody, nás dostatočne preverili v posledných dvoch mesiacoch, či si tieto povinnosti plníme. Vzhľadom na minimálne
škody na majetku, bez ohroze nia zdravia
a životov obyvateľstva, si myslím, že sme
v skúške obstáli.
Nemalá pozornosť sa venuje aj starostlivosti o kvalitu povrchovej vody. Spomínané čistenie a údržba korýt, ako aj používanie ekologických olejov, je pri vykonávaní
hospodárskych opatrení v lese samozrejmosťou. Na tokoch Kamenica, Suchý potok a Barnov potok sú vybudované záchyty
na odber a úpravu pitnej vody. Zhoršenie
kvality odoberanej vody nebolo zaznamenané. Verím, že to tak aj dlho ostane.
Vodné toky a voda v nich by mali byť
zdrojom osvieženia, podpory a rozvoja života na Zemi a nie živlom, ktorý život ničí,
spôsobuje materiálne škody a rozsieva utrpenie a beznádej. Verím, že zodpovedným
prístupom k plneniu si povinností správcov DVT sa nám podarí toto prianie napĺňať.
•
5
LesnÍctvo
Vodné pomery
na Záhorí
aj riadnou starostlivosťou o vodné toky, nádrže, rybníky, aj rôznymi melioračnými opatreniami. Náš o. z. obhospodaruje spolu 23
vodných plôch (prevažne rybníkov) a 27 vodných tokov v celkovej dĺžke 90,23 km. Z toho
sú 3 vodné toky vyhlásené za vodohospodársky významné vodné toky (VVVT) – Malina,
Stupavský potok, Močiarka. Cez VO Záhorie
preteká aj VVVT Rudava, ktorý je so svojím
neregulovaným korytom spolu s brehovými
porastami zaradený do systému území NATURA 2000.
Povodne
V posledných rokoch sa na našom o. z.
takmer s pravidelnosťou stretávame s jarnými povodňami. Vyskytujú sa pri náhlom
oteplení, keď sa začne topiť sneh na svahoch
Pretrhnuá hrádza rybníka Tančibok 2006 o.z. Malacky
Vojenské lesy sa môžu pýšiť rozmanitosťou prírodných pomerov,
v ktorých hospodária. Výnimkou nie je ani o. z. Malacky, ktorý
sa väčšou časťou svojho územia
rozprestiera na Záhorskej nížine so všetkými jej špecifikami.
Ing. Richard Hájek,
samostatný referent oddelenia
výroby OZ Malacky (text, foto)
Na vrcholoch dún s nehostinnými, až
púštnymi podmienkami a o pár metrov ďalej v medzidunových depresiách s podmáčanými stanovišťami. Geologickým podkladom územia sú eolické (naviate) piesky,
Oprava a utesnenie hrádze po povodniach
6
ktoré vznikli tvorivou činnosťou vetra, predovšetkým vyvievaním z riečnych terás.
Piesok a voda
Na Záhorí sú piesky prevažne nevápnité. Majú vysokú priepustnosť pre vodu a podobne ako štrk sú v prípade nepriepustného
podložia výbornými kolektormi vody. Viate piesky sú veľmi náchylné na veternú eróziu a výrazne sa tu predovšetkým v letných
mesiacoch prejavuje vlahový deficit, čo má
za následok aj časté požiare. Na jednej strane sa preto musíme snažiť vodu na tomto
území v čo najväčšej miere zadržať, ale na
strane druhej, najmä v období jarných záplav, zabezpečiť, aby nenarobila veľké škody. To môžeme okrem lesnatosti ovplyvniť
Poškodenie Protipožiarnej cesty 2009
Prepad mostného telesa 2009 o.z. Malacky
Malých Karpát a ešte zamrznutá pôda nedokáže túto vodu absorbovať. Nebezpečné
sú aj letné dlhotrvajúce dažde. Najväčšie povodňové nebezpečenstvo znamenajú toky
Malina, Balážov Jarok a Tančibok. Zatiaľ najväčšie povodne boli v júli 1997 a na jar 2006,
keď prišlo aj k pretrhnutiu hrádze preplneného rybníka Tančibok. Z toho nám vyplýva nutnosť riadnej starostlivosti o vodné nádrže – čistenie ich brehov, ako aj samotných
telies hrádze, udržiavanie dobrého technického stavu bezpečnostných prepadov a iné
dôležité opatrenia, ktoré minimalizujú hrozbu poškodenia a následnej deštrukcie vodných nádrží. Venovať sa treba aj čisteniu potokov, odstraňovaniu spadnutých stromov
z korýt a v čase zvýšených prietokov pravidelne kontrolovať a čistiť priepusty a mosty,
aby neprišlo k ich upchatiu a narušeniu stability. Pri povodniach v rokoch 2006 - 2008
boli vážne poškodené 2 mosty a viaceré
priepusty. Ich oprava a rekonštrukcia stála
nemalé finančné prostriedky.
Vodné toky, spolu s vodnými nádržami
a rybníkmi, majú na Záhorí dôležitú vodohospodársku funkciu v čase povodňového
rizika, ako aj významnú protipožiarnu funkciu v čase sucha a v neposlednom rade sú
zdrojom vody pre okolité rastlinstvo a živo•
číšstvo.
vojenské le sy 3/2011
LesnÍctvo
Voda chcená
aj nechcená
Voda je neoddeliteľnou súčasťou života na zemi. K najdôležitejším prvkom bezproblémového kolobehu vody v prírode
patrí les. Všetko úsilie lesníkov
pri obnove porastov (ktorá nie
je roztopašou lesníkov, ale slúži na uspokojenie ľudských potrieb) je, aby vodohospodárska
funkcia lesa bola zachovaná.
Ing. Štefan Duda,
vedúci LS Jovsa (text, foto)
Obnovu bukových porastov vo VLM SR,
š.p. OZ Kamenica nad Cirochou určite robíme v súlade s touto zásadou. Odkrývajú sa
až na 85% plochy, ktoré sú prirodzene zmladené, a ktoré za krátku dobu sú schopné
plne nahradiť schopnosť pôvodného materského porastu zadržiavať vodu. Ale aj pri
takomto, prírode blízkom, hospodárení dochádza v poslednom období ku klimatickým abnormalitám, ktoré spôsobia škody
tam, kde ich neočakávame.
Zrážky a ich dôsledky
Tohto roku vo Vihorlate nepršalo od polovice apríla do polovice júna takmer vôbec. Po zrážkovo podpriemernej zime nám
sucho a vysoké teploty spôsobili problémy
v obnove lesa a vo výsevoch buka v škôlke.
... v lokalite Čopovo
vojenské le sy 3/2011
Lenže ročný úhrn zrážok sa naplní skoro
vždy. Čo sa zameškalo na jar, dohnalo sa
v lete. Dňa 12. júna v noci od jednej do druhej hodiny sa prehnala smršť zhruba v 5 km
širokom páse naprieč Vihorlatským pohorím spojená s prietržou mračien. Škody povodňou, ktoré nás doteraz vo väčšej miere
obchádzali, sa dali tušiť ešte v noci pri vylievaní vody z vlastného domu. Hneď ráno
bola povolaná technika do najviac postihnutých dolín Pikulovky, Skalčaného potoka, Starého boháča, Rúbaň potoka a odberného miesta v pásme ochrany vodných
zdrojov 1. stupňa v Kamienke. Na viacerých
miestach unášané kamenie, zemina a konáre prehradili potok, ktorý sa následne vylial
na odvozné cesty. Priekopy, ktoré boli permanentne udržiavané a spriechodňované,
neplnili skoro žiadnu funkciu, lebo výška
vody, tečúcej po celom území, bola väčšia.
Vrátenie vody do koryta potokov a spriechodnenie ciest od konárov sme urobili za 4
dni, ale odplavený vrchný materiál z neasfaltových spevnených ciest bude treba naspäť
navážať, rovnať a valcovať. Na jar sme sa nevedeli dočkať dažďa, ale ten júnový radšej
nemal prísť.
Nánosy na ceste - Starý boháč
Poškodená zvážnica Skalčaný potok
Aká je voda?
Voda je aj chcená aj nechcená. Aký podiel na rozhádzaní klímy máme aj my - ľudia, alebo je to zväčša normálny jav, je stále
otázne. •
Splaveniny v PHO 1.st. - odberné miesto vody Rika
Poškodená zvažnica Skalčaný potok
7
LesnÍctvo
reštitučnÉ
nárokY
v bývalom VO Javorina
Uznesením vlády SR č. 828 zo
dňa 1.12.2010 bol schválený návrh nariadenia vlády SR o zrušení Vojenského obvodu Javorina, ktorý bol publikovaný
v Zbierke zákonov pod č. 455/2010
s účinnosťou od 1.1.2011.
JUDr. Helena Dvorčáková, vedúca
oddelenia reštitúcií, OZ Kežmarok
V súvislosti so zrušením Vojenského obvodu Javorina prešli všetky kompetencie povinnej osoby pre účely riešenia reštitučných nárokov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších
zmien a doplnkov, na Vojenské lesy a majetky
SR, š.p. Pliešovce.
Oddelenie reštitúcií
Od 1. 3. 2011 bolo vytvorené Oddelenie reštitúcií, ktorého hlavnou úlohou bude
ukončiť celý reštitučný proces do konca roka
2014.
Pracovisko sa nachádza v Košiciach na Komenského 39/A a tvorí ho 12 zamestnancov:
JUDr. Helena Dvorčáková – vedúca oddelenia, Ing. Miroslav Klesa, JUDr. Viera Čarnokyová, JUDr. Drahoslav Grejtovský, Mgr. Marek
Gajdoš, JUDr. Monika Kunayová, JUDr. Oľga
Pacoláková, JUDr. Katarína Petríková, JUDr.
Martin Sedlák, JUDr. Lýdia Somogyiová, JUDr.
Kolektív zamestnancov Oddelenia reštitúcií
8
Beáta Stašková, JUDr. Juraj Zubek.
Riešenie reštitučných nákov je vykonávané v týchto katastrálnych územiach a podľa
schváleného harmonogramu s nasledovným
termínom ukončenia :
1. Rok 2011 – k. ú. Stotince, Torysky, Levoča, Hradisko, Tvarožná, Podolínec Závada, Poloma , Holumnica
2. Rok 2012 – k. ú. Vyšné Repáše, Ruskinovce, Bajerovce, Krásna Lúka, Majerka, Jurské
3. Rok 2013 – k. ú. Tichý Potok, Kolačkov, Lomnička, Šambron, Nižné Repáše
4. Rok 2014 - k. ú. Dvorce, Blažov, Jakubany, Ľubica, Ľubické Kúpele
Uplatnenie reštitučného nároku
V zmysle hore uvedeného zákona bolo
možné uplatniť reštitučný nárok k pozemkom nachádzajúcim sa v bývalom Vojenskom
obvode Javorina do 31.12.2004. Táto lehota je
lehotou prekluzívnou, čo znamená, že neskôr
podané uplatnenia nie je možné vyriešiť v súlade so zákonom.
Výkon lustrácie
Povinná osoba pre každé jednotlivé uplatnenie vykonáva lustráciu, ktorá spočíva v zisťovaní pôvodného vlastníka, rozsahu zoštátnených pozemkov pôvodného vlastníka,
zisťovaní jeho dedičov, zisťovaní oprávnenosti uplatnených nárokov. Lustrácia je vykonávaná na základe matričných podkladov (ako
pôvodného vlastníka, tak aj jeho dedičov),
podkladov z Obvodného úradu Vojenského
obvodu Javorina, pozemnoknižných vložiek
z jednotlivých správ katastra a pod. Predpokladom pre uzatvorenie Dohody o vydaní
nehnuteľností v zmysle zák. č. 229/1991 Zb.
(ďalej len dohoda) je riadne a včas uplatnený reštitučný nárok (do 31.12.2004 oprávnenou osobou) a úplnosť všetkých podkladov
(rodných listov, úmrtných listov, osvedčení
o občianstve, čestných vyhlásení, rozhodnutí
v konaniach o dedičstve, pozemnoknižných
vložiek, majetkových hárkov a pod.).
Vypracovanie dohody
Po skompletizovaní uvedených podkladov
povinná osoba pristúpi k vypracovaniu dohody, ktorú zašle na podpis oprávnenej, resp.
oprávneným osobám.
Vzhľadom na to, že dohoda podlieha
schváleniu pozemkovým úradom vo forme
rozhodnutia vydaným v správnom konaní, po
doručení podpísanej dohody od oprávnenej,
resp. oprávnených osôb, povinná osoba zašle
dohodu na schválenie Obvodnému pozemkovému úradu v Kežmarku, ktorý ako príslušný správny orgán dohodu schvaľuje v zmysle
§ 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. Správny orgán
zasiela vyhotovenie schválenej dohody povinnej osobe aj oprávnenej osobe. Po uplynutí
zákonom stanovej lehoty sa schválená dohoda stáva právoplatnou a vykonateľnou a spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností,
ktorý vykonáva príslušná správa katastra.
Vydávanie užívacích práv
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu oprávnená osoba vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba pristúpi k vydávaniu
užívacích práv podľa § 22a zákona 229/1991
Zb., a to v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa,
bez vytyčovania jednotlivých pozemkov. Nakoľko je vlastníctvo pozemkov veľmi rozdrobené, aby nedošlo k narušeniu racionálneho
lesného hospodárenia alebo k narušeniu trvalej udržateľnosti pozemkov, ako prírodného zdroja, môžu sa vlastníci združiť a vytvoriť lesné spoločenstvá a týmto povinná osoba
po dohode vydá užívacie práva na obhospodarovanie ucelenej lesnej časti (racionálne
obhospodarovanie spravidla nad 30 ha). Na
základe vydaných užívacích práv obhospodaruje oprávnená osoba ucelené lesné časti do
ukončenia procesu reštitúcii, kedy po dohode, na základe zámenných zmlúv (pozemkových úprav), sa oprávnená osoba stane vlastníkom obhospodarovaných pozemkov.
Tento postup je zverejnený aj na web
stránke www.vlm.sk v záložke Oddelenie
reštitúcií. •
vojenské le sy 3/2011
LesnÍctvo
od 01. 08. 2011 je VLM SR, š.p. členom Lesníckej komory
Vážené kolegyne a kolegovia,
Dňa 13. októbra 2011 je to už osemnásť rokov od nadobudnutia účinnosti
zákona č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore. Osemnásť rokov v živote človeka je vek dospelosti a obyčajne aj
dôvod na oslavu. V živote inštitúcie, alebo organizácie, je to samozrejme inak, ale
môže to byť dobrý dôvod na obzretie sa,
na určité hodnotenie. V prípade Slovenskej lesníckej komory všetci cítime, že sa
striedali povzbudivé momenty s menej
povzbudivými. V podstate tiež môžeme
povedať, že tento vývoj do určitej miery
odrážal a odráža vývoj a situáciu v slovenskom lesníctve.
Ja osobne si veľmi rád spomínam na
niektoré aktivity, ktoré sme v rokoch
2006 až 2010 organizovali v rámci Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica, ale
i na celoslovenskou lesníckou komorou
zastrešované zhromaždenie lesníkov pred
Úradom vlády 16. mája 2007 pod heslom
„Lesy sú v dobrých rukách“. A práve jedna
veľmi prospešná a vydarená akcia bystrickej komory sa uskutočnila v októbri 2008
aj vo Vojenských lesoch, na OZ Kežmarok.
Najprv v zasadačke OZ, a potom v teréne
na LS Ľubica sme si so záujmom prezreli prácu lesníka s výpočtovou technikou.
O pomoc som vtedy požiadal Ing. Juricu,
vtedajšieho vedúceho oddelenia IT, ktorý
nám exkurziu zabezpečoval.
Priznám sa, že mi veľmi dobre padne,
keď teraz, po určitom čase, opäť nachádzam u Ing. Juricu, teraz už generálneho
riaditeľa, pochopenie pre intenzívnejšiu
spoluprácu a podporu Slovenskej lesníckej komory za účelom jej reálneho sfunkčnenia tak, aby bola čo najviac užitočná
pre slovenských lesníkov, vlastníkov a obhospodarovateľov lesa.
Slovenské lesníctvo schválením zákona o Slovenskej lesníckej komore dostalo do rúk nástroj, prostredníctvom ktorého má možnosť lepšie obhajovať svoje
oprávnené záujmy, ale zároveň platí, že
vlastnú, silnú komoru, je potrebné vybudovať a to nie je jednoduché. Veľakrát
treba začínať akoby odznovu. Vybudovanie silnej komory, ktorú slovenské lesníctvo potrebuje ako soľ, znamená dosiahnutie početnej členskej základne z radov
lesníkov, vlastníkov a obhospodarovateľov lesa a disponovanie potrebnými finančnými prostriedkami, bez ktorých je
dnes akákoľvek činnosť nemožná. Som
veľmi rád, že tomuto procesu začínajú byť
nápomocní lídri slovenského lesníctva.
Na záver mi dovoľte celému kolektívu
Vojenských lesov a majetkov zaželať veľa
osobných a pracovných úspechov pri plnení každodenných povinností a pri napĺňaní povolania lesníka, ale i pri podporovaní lesníckej komory. •
Ing. Jaroslav Šulek
predseda Slovenskej lesníckej
komory
Zmena prirodzeného
prostredia rýb
vplyvom povodní
Voda je dar. Ponoríš sa do nej –
zmýva z teba špinu. Sadneš si k nej,
na nič nemyslíš – omýva dušu! (Javdat Iljasov: Zaklínač hadov )
V poslednom čase táto myšlienka stráca na pravde, na svojej vznešenosti a voda
sa stáva hrozbou, symbolom strachu a skazy.
Ako pôsobia povodne na biomasu rýb,
na jednotlivé rybie spoločenstvá?
Pri prudkých lejakoch, prívalových dažďoch z búrok, dochádza k vodnej erózii. Na
poľnohospodárskej pôde, lúkach, v lesoch
vznikajú kapiláry, vlásočnice, ktoré zmývajú
vrchné časti zeminy. Tieto naplaveniny sa dostávajú do vodných tokov, recipientov a vodných nádrží či rybníkov. Naplaveniny sa na
vodných tokoch a nádržiach postupne usádzajú, čo má za následok zmenšovanie plochy toku či nádrže. Trasa toku sa napriamuje,
vojenské le sy 3/2011
vyrovnávajú sa zákruty a zanikajú meandre.
Znižuje sa členitosť dna i brehu. Taktiež dochádza k zamedzeniu migrácií rýb počas minimálnych prietokov. Pôvodný vysokokvalitný riečny biotop zanikne, nahradí ho iný, pre
danú lokalitu netypický, prostredím s pomaly
prúdiacou až stojatou vodou. Dôležité reofilné (prúdomilné) druhy rýb sú nútené zmenené prostredie opustiť. Toto všetko má za následok zmeny v kvalite a kvantite rybej osádky.
Takmer vždy sú postihnuté
najmä hospodársky cenné
druhy rýb, ktoré vymiznú.
Namiesto nich nastupujú populácie vedľajších a sprievodných druhov rýb. Ukladanie naplavenín na dne so štrkovým podkladom, pôsobí negatívne na rozmnožovanie
litofilných druhov rýb (pstruh, mrena), ktoré
sa neresia na štrkový substrát. Zanikajú prirodzené úkryty, slúžiace na odpočinok, alebo
vymedzujúce životné okrsky – teritóriá. Pri
sedimentácii plavenín a zabahňovaní dna tiež
dochádza k úbytku prirodzenej potravy. Pôvodný prúdomilný bentos je nahradzovaný
inými formami v menšom množstve.
Prírodu nemožno pokoriť
Všetko to, čo som v hore uvedených riadkoch napísal, negatívne pôsobí na naše rybárske revíry, či už chovné, alebo lovné. Len
ťažko sa budeme proti tomu brániť, hľadať
nejaké riešenia. Príroda má „plné zuby“ nás
a všetkého, čo sme jej navyvádzali. Bráni sa
a chce sa s tým vysporiadať po svojom. Tak,
ako my ľudia, bude sa musieť aj naša ichtyofauna prispôsobiť vrtochom unavenej prírody, pretože už to asi lepšie nebude... . •
Lukáš Šrámek, technik správy LS
Jablonové, OZ Malacky
9
Poľovníctvo a rybárstvo
Obzretie sa za celoštátnou výstavou
Poľovníctvo
a príroda 2011
Slovenský poľovnícky zväz a Slovenská poľovnícka komora
usporiadali v dňoch 15.-19. júna
2011 celoštátnu výstavu s medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a príroda 2011, na ktorej
sa predstavili aj VLM SR, š.p. a VLS
ČR, s. p. spoločnou expozíciou.
Porovnanie s Brnom
Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia výroby
GR(text, foto)
našich lesných pedagógov, ako vedeli upútať pozornosť detí a zároveň ich hravou formou naučiť nové veci o lese.
Vzácní hostia
V minulom roku na Svetovej výstave vývoja poľovníctva v Brne mali VLM SR, š.p.
spoločný stánok s VLS ČR, š.p. a tak to bolo
aj tento rok na výstave v Bratislave. Na roz-
Samozrejme, našu spoločnú expozíciu
navštívilo veľa významných osobností spoločenského a politického života. Tou najvzácnejšou bola nepochybne návšteva prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča
Julko Manica získal drahocennú fotku so Zlaticou Puškárovou
Montáže sa zúčastnili kolegovia zo všetkých
závodov a na príprave expozície si dali záležať
diel od minulého roku, keď zrub dodali českí
kolegovia, sme na túto výstavu dodali celé
zariadenie, to znamená stánok a pergolu na
umiestnenie preparátov, my. Preparáty ulovenej zveri dodali obe strany. V našej spoločnej expozícii sa nachádzal aj kútik lesnej
pedagogiky, ktorý počas trvania celej výstavy v hojnom počte navštevovali deti. Venovali sa im Ing. Zuzana Balandová, Mgr. Marianna Konopová a z českej strany Ing. Josef
Plaček. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať
v sprievode prezidenta Slovenskej poľovníckej komory Tibora Lebockého. Pri našej expozícii sa tiež pristavil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon.
Veľkú pozornosť v našej expozícii pútali trofeje jelenej zveri, ku ktorým podal fundovaný výklad nestor poľovníctva u VLM Július
Manica. Veľa návštevníkov sa pristavilo pri
našej expozícii, aby si pozreli videoprojekciu
jelenej ruje, ktorú dodali českí kolegovia. Vo
všeobecnosti sa dá konštatovať, že výstava
10
upútala značnú pozornosť laickej verejnosti,
ktorá mala možnosť oboznámiť sa detailne
s tým, čo to poľovníctvo je a presvedčiť sa, že
má veľmi dôležité miesto v ľudskej činnosti,
pri ochrane a starostlivosti o zver. Samozrejme, že odborná verejnosť priebeh hodnotila
veľmi kladne, najmä jej dispozičné usporiadanie. Trochu nás môže mrzieť vo všeobecnosti
nižšia návštevnosť, ako sme predpokladali. Aj
napriek tomu si myslíme, že výstava splnila
svoj účel a je potrebné aj naďalej organizovať
takéto podujatia, aby sa poľovníctvo dostalo do povedomia našej spoločnosti v pozitív•
nom zmysle. Výsledok stál za to!
Lesní pedagógovia: Mgr. Marianna Konopová
a Ing. Josef Plaček
vojenské le sy 3/2011
Poľovníctvo a rybárstvo
medzinárodný
úspech slovenského
poľovníctva
Dr. Imrich Šuba viceprezidentom C.I.C.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo
Svätom Antone (text), Ing. Soňa
Supeková, PhD. (foto)
Na slávnostnom otvorení celoštátnej výstavy „Poľovníctvo a príroda - Bratislava 2011“
dňa 15. júna za prítomnosti prezidenta SR J. E.
Ivana Gašparoviča, uviedol vo svojom prejave prezident C. I. C. p. Bernard Lozé prvýkrát
oficiálne Dr. Imricha Šubu ako viceprezidenta
Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C. I .C. pre strednú a východnú Európu. Výkonný riaditeľ ústredia SPZ a SPK
bol do tejto významnej funkcie zvolený 15.
mája 2011 na 58. generálnom zhromaždení
v ruskom Petrohrade. Témou májového generálneho zhromaždenia bolo „Poľovníctvo
ako súčasť kultúrneho dedičstva“.
Bratislavská výstava - prezentácia
našej poľovníckej kultúry a tradícií
Vzácni hostia bratislavskej výstavy – prezident C. I. C. Bernard Lozé, čestný prezident
C. I. C. Dieter Schramm, zástupca FACE Angus Midleton i čelní predstavitelia 12 zahraničných delegácií vysoko hodnotili realizáciu výstavy a najmä tú skutočnosť, že
predstavuje poľovníctvo presne v zhode s témou generálneho zhromaždenia, teda ako
súčasť nášho vzácneho kultúrneho dedičstva. Práve bohatá poľovnícka kultúra, udržiavanie zvykov a tradícií, vysoká odbornosť
našich poľovníkov – to sú hlavné pojmy, ktorých naplnenie robí naše poľovníctvo výnimočným a vo svete uznávaným. Veľkú
zásluhu na medzinárodnej prezentácii našej poľovníckej organizácie má prezident
SPZ a SPK Ing. Tibor Lebocký. On bol prvý,
kto spoločne s prezidentkou Klubu slovenských poľovníčok a s grófom Jozefom Károlyim blahoželal Dr. Šubovi k významnej funkcii. Z iniciatívy súčasného prezidenta C. I. C.
a čestného prezidenta C. I .C. bola Ing. Soňa
Supeková, PhD. pozvaná do Petrohradu na
generálne zhromaždenie C. I. C. a na stretnutie s dlhoročnou členkou C. I. C. Madam Underberg. Spoločne rokovali o možnosti spojiť
vojenské le sy 3/2011
Prezident SPZ a SPK Ing. Tibor Lebocký a gróf Jozef Károlyi boli medzi prvými, kto blahoželal
Dr. Imrichovi Šubovi
poľovníčky – členky C. I. C. a zahrnúť fórum
poľovníčok (pod možným názvom Klub Artemidy) do organizačnej štruktúry C. I. C.
Práve cez pani Supekovú máme šancu získať pre Slovensko ďalšiu významnú funkciu
v rámci C. I. C. Rokovanie o podobe takéhoto klubu bude na jeseň v Nemecku s tým, že
jeho schválenie bude možné na generálnom
zhromaždení v apríli 2012 v Johannesburgu.
Ing. Soňa Supeková, PhD. na generálnom zhromaždení C.I.C. v Petrohrade
Funkcia viceprezidenta C. I. C. je vyjadrením uznania práce Dr. Šubu v oblasti medzinárodnej prezentácie slovenského
poľovníctva, no je i prejavom uznania celkovej úrovni organizovaného poľovníctva
na Slovensku. Deň pred samotnou výstavou
– 14. júna 2011 rokovalo v Bratislave Koordinačné fórum C. I. C. pre strednú a východnú
Európu na tému „Manažment vlka v krajinách strednej a východnej Európy“. Zúčastnili sa na ňom odborníci z 13 krajín. V sobotu 18. júna navštívili výstavu v Bratislave
členovia kultúrnej komisie C. I. C. a vyjadrili
sa pochvalne k estetickej i odbornej stránke
výstavy.
Významná funkcia Dr. Šubu v najprestížnejšej svetovej poľovníckej organizácii, uznanie za realizáciu výstavy Poľovníctvo a príroda od najvyšších svetových poľovníckych
funkcionárov, to sú fakty, ktoré pomáhajú nielen šíreniu dobrého mena slovenského
poľovníctva vo svete, ale pomôžu aj pri presadzovaní poslania SPZ a SPK u nás na Slovensku. •
11
Poľovníctvo a rybárstvo
Príprava objemového
krmiva na zimné
prikrmovanie zveri
Celková produkcia na OZ Malacky
Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS Riadok
OZ Malacky (text, foto)
Celkovo sa vyrobilo 144,2 t sena a 28 t senáže. Časť vyrobeného sena v množstve 59,2
t si uskladnili jednotlivé lesné správy a to LS
Jablonové 12,9 t, LS Riadok 36,1 t a LS Mikulášov 10,2 t. Ostatné nabalíkované seno
v množstve 85 t a 28 t senáže je uskladnené v senníku na bývalej poľnohospodárskej
správe Táborisko. Vyrobené množstvo objemového krmiva presahuje potreby prikrmovania zveri na jednotlivých lesných správach.
V obvode lesnej správy Riadok na
odštepnom závode VLM SR, š.p. Malacky sa nachádza viacero poľnohospodárskych pozemkov, ktoré
na základe zmluvy o vykonávaní
prác v poľnohospodárskych činnostiach obhospodaruje Poľnohospodárske výrobno–obchodné družstvo Doľany. Väčšinou sú
to trvalé trávne porasty, v menšej miere orná pôda, na ktorých
je hospodárenie zamerané na pokrytie potrieb poľovnej zveri.…
Trvalé trávne porasty, ktoré sú priebežne
nanovo osievané trávnymi zmesami s prímesou lucerky, v súčasnej dobe produkujú kvalitné zelené krmivo v podobe pastvy pre zver
počas celého vegetačného obdobia. Plochy
intenzívne spásané zverou sa udržujú v potrebnej kvalite kosbou bez produkcie. Trávne
porasty menej atakované zverou sa využívajú
na produkciu sena a senáže pre zimné prikrmovanie zveri.
Predaj
O nami vyrobené balíkované seno má
záujem zoologická záhrada v Bratislave
a tak predajom pokryjeme časť nákladov
na jeho výrobu.
Potrebná kosba
Uskladňnovanie sena na LS Riadok
ovsu v mliečnej zrelosti, vyrobili 18,9 t veľmi
kvalitného objemového krmiva, ktoré bude
predkladané zveri v tomto zverníku.
Výsledok pravidelnej kosby trvalých
trávnych porastov je, popri zabezpečení
kvalitnej pastvy pre zver počas celého vegetačného obdobia a dostatku objemového krmiva pre zimné prikrmovanie zveri,
i účelné a ekonomicky výhodné obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré ma odštepný závod VLM SR, š.p.
Malacky v užívaní. •
Produkcia sena a senáže
S kosbou sme v tomto roku začali na trávnych porastoch v uznanom zverníku Hlboká
mláka, kde bolo najskôr vyrobené voľne ložené seno v množstve 8,5 t, ktoré bolo uskladnené do dvoch veľkokapacitných krmelcov
v tomto zverníku. Zvyšná časť v množstve
6,3 t bola spracovaná na balíky. Ďalej sa pokračovalo s kosením na lokalite Potočkáre, kde časť trávnych porastov je i v obvode
lesnej správy Jablonové. Z týchto trávnych
porastov bolo vyrobené balíkované seno
v množstve 25,5 t. Následne sa pokračovalo na najväčšom trávnom poraste na lokalite
Totne, kde sa vyrobilo 28 t senáže ( 112 kusov
balíkov ) a 85 t balíkovaného sena. Nakoniec
sa pokosila miešanka z ovsa, lucerky a trávy
v uznanom zverníku Hlboká mláka, ktorú
sme pred spásaním zverou úspešne chránili elektrickým ohradníkom. Tam sme, vďaka
12
Balíkovanie sena na LS Riadok
vojenské le sy 3/2011
Poľovníctvo a rybárstvo
Poľovačka
s doprovodom
,,Zver zvyčajne prehráva boj o život, no nezriedka víťazí morálne nielen preto, že zabíja, len keď
musí. Zachováva zákony prírody,
ktoré človek ustavične porušuje - len vo svoj vlastný prospech.“
Radovan Pilát, lesník LS Podolínec
(text, foto)
Poľovnícky sprievodca
Hlavná poľovnícka sezóna je predo dvermi
a nás v režijných revíroch čakajú sprievody poľovných hostí. Poľovnícky sprievodca sprevádza hostí pri love určitého druhu zveri a jeho
poslaním je nielen správne zabezpečiť odstrel
zveri, ale svojim správaním sa a zovňajškom
dôstojne reprezentovať vlastnú firmu. Výber
robí riaditeľ, správca, alebo šéf úseku výroby
a za sprievodcu ustanovuje toho, kto mimo
odbornej lesníckej kvalifikácie je znalcom zveri,
poľovníctva a má na túto úlohu vhodné povahové i charakterové vlastnosti.
Vystupovanie a zoznámenie
Sprievodca sa správa primerane sebavedome, pričom je slušný a ochotný. Po pozdrave ,,Lovu zdar“ hosťa privíta a predstaví sa.
Povinnosti sprievodcu
Povinnosťou sprievodcu je, okrem iného,
zabezpečiť drevo na kúrenie a starať sa o teplo v chate. Zabezpečiť pitnú vodu a vodu na
umývanie. Vyčistiť studničku, atď. Zodpovedá za ošetrenie ulovenej zveri a jej odvoz. Treba však povedať, že je hosťovi sprievodcom,
nie sluhom.
pri sebe. Sprievodca svojim spôsobom zodpovedá aj za hosťa. Ďalekohľad, lovecká dýka,
lovecká palica. Palicu treba mať aj na chate
alebo ubytovni a ponúknuť ju hosťovi. Palica pomáha lovcovi nielen pri streľbe, ale aj
ako opora ďalekohľadu, pri prekonávaní prekážok, oklepaní konárov od snehu, vody, atď.
Zvyknite si na ňu a nebude vám zavadzať.
Ďalej baterku, zapaľovač, šnúru na ťahanie,
igelitové vrecúška.
Zbraň poľovného hosťa
Ak si hosť nie je istý nastrelením, treba
zbraň ísť na strelnicu preskúšať. Najmä si treba všímať, ako s ňou zaobchádza a či zbraň
ovláda. Dvakrát mi hostia vystrelili počas piršu za chrbtom, do smiechu nám vtedy nebolo. Ešte, že existuje slovíčko ,,prepáč“. V treťom prípade chodil hosť za mojim chrbtom
tri dni s odistenou zbraňou. Hoci „vedel“
všetko na svete, s poistkou to nevedel vôbec.
Avšak žarty nabok. Hostia tiež často majú po
ulovení a príchode ku zhasnutej zveri prebitú
a odistenú flintu. V návale radosti si to ani nevšímajú a objímajú vás s flintou na pleci a ako
ináč – nabitou! Najmä tým mladším kolegom
- pozor na tieto veci! ,,Guľa vystrelená a slovo
sprosto povedané sa nedá nikdy vrátiť“!!!
Samotné sprevádzanie
Sprievodca pri posliedke, výstupe na posed, prechode cez lavičku, atď. chodí vždy
prvý. Rýchlosť postupu riadime podľa hosťa. Zbrane majú obidvaja na ľavom pleci, čo
najkolmejšie dohora. Ak sa rozhodneme niesť
hosťovi zbraň, svoju flintu máme krížom remeňom cez prsia hlavňou hore, hosťovu pušku nosíme na ľavom pleci, aby bola k dispozícii. Treba povedať, že nosiť zbraň starému
alebo chorému človeku či žene nie je hanba,
ale slušnosť. Hosť môže vystreliť na zver jedine a výhradne po súhlase sprievodcu. Za
správnosť odstrelu je zodpovedný sprievodca. Ak ale povel k výstrelu nedal a zver bola
z chovateľského hľadiska ulovená nesprávne,
hosťa čaká finančný postih a bude vylúčený
z radov poľovných hosti.
Neúspešný výstrel
Sprievodca sleduje značenie zveri po rane,
prípadne dáva pokyn na ďalší výstrel. Vždy
po rane počkáme aspoň desať minút, až tak
ideme na nástrel. Označíme nástrel zálomkom, aj smer úniku zveri. Osobné dohľadanie
robíme do 150 metrov, ďalej to treba nechať
na psa, zbytočne to tam neprešliapavame.
Dohľadania dohodneme s vodičom psa včas,
lebo aj on môže mať sprievod. Dohľadávame
s osvedčeným farbiarom, alebo s iným poľovne upotrebiteľným psom na daný druh zveri.
Ulovenie zveri
Zver vždy skontrolujeme, či je naozaj zhasnutá. Najlepšie nepatrným dotykom oka
zveri, ak náhodou žmurkne, nie je zhasnutá.
Treba jej dať urýchlene záraz, u väčšej zveri,
pokiaľ si netrúfame, tak dostreľujeme.
Zálomky
Celý akt odovzdávania zálomkov a veci
súvisiace si zasluhuje osobitný článok, preto len stručne. Zálomky dávame čo najskôr
Ústroj
Podľa počasia klobúk alebo iná vhodná pokrývka hlavy. Z nohavíc sú najvhodnejšie golfky, ale aj iný služobný odev, ktorý
je už dnes k dispozícii v požadovanej kvalite
a máme si z čoho vybrať. Obuv pevná, vhodná na dané počasie.
Výstroj
Vlastná zbraň kalibru prislúchajúcemu lovenej zveri. Často sa diskutuje o tom, či ju má
mať sprievodca pri sprievode. Myslím si, že
určite áno. Nevieme, čo sa v lese môže prihodiť a z bezpečnostného hľadiska ju treba mať
vojenské le sy 3/2011
Úspešný doprovod - lesník Mikuláš Murcko doprevádzal lovkyňu
13
Poľovníctvo a rybárstvo
po ulovení, odlomené, ešte pred vyvrhnutím
zveri. Prednostne ich podáva služobne najvyšší, keď je pri tom. Odlomíme ich zo stromu ihličnana, listnáča z blízkeho okolia klesnutia zveri (nie z kra, buriny). Ulovenú zver
otočíme strelnou ranou hore. Lovec zveri stoji vždy pri chrbte zveri, alebo pri trofeji,
sprievodca pri bruchu. Prvý dávame posledný hryz, medzi čeľuste zveri, u vtákov posledný zob. U šeliem sa nedáva do papule, ale na
čelo, alebo plece, odlomenou častou k ňufáku. Druhý vlastnícky zálomok položíme na
telo zveri v mieste rany, u samčej zveri odlomenou častou ku hlave – trofeji, u samičieho naopak smerom k pohlaviu. Tretí, strelecký zálomok podávame na klobúku, predkom
klobúka k strelcovi, prstom pridržujeme zálomok. Smeruje ulomenou častou k strelcovi
a zablahoželáme mu. Blahoželanie končíme
pozdravom ,,Lovu zdar“, hosť odpovie ,,Lovu
vďaka“. Strelec si zálomok zasunie na pravú
stranu klobúka (na ľavú sa dáva smútočný zálomok pri pohrebe poľovníka). Všetci prítomní pri akte majú klobúky dole, výnimkou sú
ženy. Ak je pri akte manželka, družka, dcéra
úspešného strelca, kúsok zálomku sprievodca
odovzdá aj jej. Ak sa kus dohľadával, strelec
odovzdá kúsok zo svojho zálomku vodičovi psa, ktorý ho zasunie psíkovi za obojok. Po
tomto odovzdáme tiež na klobúku a liste vopred vyrezané grandle (kelce). Ulovená zver
sa nikdy neprekračuje, považuje sa to za jej
zneuctenie. Snažme sa dodržiavať poľovnícke
zvyky, žijeme v Európe, nie v Amerike.
Ošetrenie kusa
Rada mladším, taktiež je slušnosť vyvrhnúť kusa žene, staršiemu kolegovi alebo nadriadenému, dostanete to, ako sa povie „do
ruky“ a nebude vám to trvať, ako varenie fazule. Zver vyvrhujeme čo najskôr, zásadne
v lese, nie na nádvorí polesia, loveckou dýkou,
alebo poriadnym nožom. Na hlave máme
klobúk, zvlášť sa neodstrojujeme a nevyhŕňame si rukávy. Miesto vývrhu trochu upraceme, prihrabeme. Hlavu u trofejovej zveri
vždy radšej odoberme a vezmime zo sebou.
Osvedčenou ochranou kusa proti škodnej je
ponechať na kuse nábojnicu. Treba ju dať tak,
aby nespadla (pichnúť pod kožu).
Musím ešte odľahčene spomenúť, že aj
poľovní hostia majú svoje nepísané povinnosti. Na záver treba vážne podotknúť, že nie je
nič trápnejšie a nebezpečnejšie, ako loviť zver
s človekom, ktorý neovláda a zanedbáva základné poľovnícke pravidlá. Naproti tomu revír, zamestnanca, ale najmä zamestnávateľa,
teda našu firmu, nevyzdvihne viac, ako bezchybné, vzorné a dôstojné vystupovanie pri
poľovníckej akcii. Lesu a lovu zdar ! •
14
Novela zákona č. 190/2003 Z. z.
o strelných zbraniach a o strelive
Zmeny sa dotýkajú všetkých
Zmeny sa dotýkajú všetkých Zákonom č.
128/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou od 1. mája 2011 novelizovaný zákon č.
190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a o strelive tak, že v aktuálnom čase tento už uvádza
a obsahuje doplnené zmeny. Keďže zmeny
v zákone č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a o strelive sa priamo dotýkajú zamestnancov VLM SR, š.p. Pliešovce, ktorí ako aktívni poľovníci vykonávajú právo poľovníctva
v režijných poľovných revíroch VLM SR, š.p.,
je potrebné, aby sa každý z nich so zmenami
oboznámil a viac-menej si zaktualizoval celý
zákon č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a o strelive. Podstatná zmena v zákone nastala pre
držiteľov zbrojných preukazov a žiadateľov
o vydanie zbrojného preukazu. Poľovníci,
zamestnanci VLM SR, š.p. Pliešovce, môžu byť
na poľovné účely vlastníkmi zbraní kategórie
“B“ uvedené v § 5 ods. 1, písm. d) a e) alebo
aj kategórie “C“ uvedené v § 6 ods. 1, písm. a)
až c). Pre tieto kategórie a druhy zbraní sa stávajú držiteľom zbrojného preukazu skupiny
“D“- držanie zbrane a streliva na poľovné účely (po splnení zákonom predpísaných podmienok pre jeho získanie). Každý poľovník,
držiteľ zbrojného preukazu skupiny “D“, musí
poznať a dodržiavať povinnosti držiteľa zbrojného preukazu (§ 28 zákona č. 190/2003 Z. z.),
byť oboznámený s postupom vydania nového zbrojného preukazu a ďalšími povinnosťami, spojenými s platnosťou jeho zbrojného
preukazu. Všetky podrobnosti tu nie je možné uviesť, a tak by mal byť záujem a povinnosť
pre každého z nich preštudovať a dodržiavať
zákon č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a o strelive.
Konkréne zmeny
Novela zákona o zbraniach, už v aktuálnom znení zákona zapracovaná, vo veci držiteľov a nových žiadateľov o vydanie zbrojného preukazu skupiny “D“, prináša nasledovné,
konkréne zmeny :
Psychologický posudok
Nový žiadateľ o vydanie nového zbrojného preukazu prikladá k žiadosti o jeho vydanie okrem lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti držať a nosiť zbraň a strelivo
aj psychologický posudok o psychickej spôsobilosti držať alebo nosiť zbraň a strelivo.
Ing. Vladimír Ziman, vedúci
oddelenia výroby GR
Psychologický posudok vydá na základe psychologického vyšetrenia klinický psychológ.
Držiteľ skupiny “D“ zbrojného preukazu,
ktorý má v súčasnosti vydaný platný zbrojný preukaz na držanie zbrane a streliva na
poľovné účely a ktorý sa do 30. apríla 2011
nepodrobil psychologickému vyšetreniu
v súvislosti s vydaním zbrojného preukazu,
nového zbrojného preukazu alebo v súvislosti
s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti držať
zbraň a strelivo, je povinný pri vydaní nového
zbrojného preukazu podrobiť sa posúdeniu
psychickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3
zákona. Toto neplatí pre osobu, ktorá v čase
podania žiadosti o nový zbrojný preukaz dosiahla 62 rokov .
Kedy sa preukázanie psychickej
spôsobilosti nevyžaduje
Pri konaní o vydanie nového zbrojného
preukazu žiadateľovi, ktorý sa v minulosti
do 30. apríla 2011 podrobil psychologickému
vyšetreniu v súvislosti vydaním zbrojného
preukazu, sa preukázanie psychickej spôsobilosti nevyžaduje. Rovnako sa nevyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti, ak zákon neustanovuje inak. V konaní o vydanie
nového zbrojného preukazu policajný útvar
hodnotí zdravotnú spôsobilosť držať zbraň
a strelivo, bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa a odôvodnenie naďalej držať zbraň
a strelivo.
Platnosť zbrojného preukazu
Pre presnú orientáciu v zákone o zbraniach a o strelive je potrebné uviesť, že platnosť zbrojného preukazu pre občana Slovenskej republiky je desať rokov. Zákon nepozná
predĺženie platnosti zbrojného preukazu.
Vždy, po ukončení doby desať rokov platnosti zbrojného preukazu, ide o vydanie nového zbrojného preukazu. Uvedená informácia
k povinnosti psychologického vyšetrenia žiadateľa o nový zbrojný preukaz je iba základná. Mať úplné znenie zákona č. 190/2003 Z.
z. o zbraniach a o strelive musí byť záujmom
každého zamestnanca – poľovníka v revíroch
VLM SR, š.p. a jeho povinnosťou dodržiavať
všetko, čo je v zákone uvedené pre držiteľa
zbrojného preukazu skupiny “D“. •
vojenské le sy 3/2011
aktuality
Dni osláv Sv. Huberta
v Pliešovciach
Obec Pliešovce a VLM SR - š. p., Pliešovce v spolupráci s Mikroregiónom Pliešovská kotlina, OkO SPZ Zvolen, Múzeom vo
Svätom Antone a Strednou odbornou školou lesníckou Banská Štiavnica Vás srdečne
pozývajú na už VIII. ročník Osláv dňa Sv.
Huberta v Pliešovciach, ktorý sa bude konať 24. septembra 2011. Ústrednou témou
bude poľovnícka kynológia. Návštevníkov
čaká Svätohubertovská sv. omša, množstvo tradičných, ale aj nových podujatí pre
dospelých aj deti. Nebude chýbať ani súťaž
vo varení poľovníckych špecialít a hudba.
Všetci sú srdečne pozvaní!
Novela zákona o strelných
zbraniach a strelive
Zákonom č. 128/2011 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z.
o strelných zbraniach a strelive a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, boli s účinnosťou od 1.
mája 2011 zavedené viaceré zmeny. Viac sa
dozviete v článku Ing. Vladimíra Zimana
na strane 14.
Príprava zonácie Tatranského
národného parku
Úloha zonácie Tatranského národného parku vyplynula pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ešte
v predchádzajúcom období.
So samotným návrhom zonácie, s vyčlenením a definovaním zón pre jednotlivé
funkčné a ochranné účely územia Tatranského národného parku nesúhlasila verejnosť a vedecké inštitúcie. Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky
bolo vytknuté, že pri návrhu neprebehla
žiadna spolupráca s odborníkmi z oblasti ochrany prírody, ekológie, botaniky, či
zoológie. Z tohto dôvodu MŽP SR zriadilo Pracovnú skupinu pre zonáciu TANAPu,
ktorá je zložená z odborníkov z uvedených
oblastí.
Odborný návrh zonácie TANAPu pripravila Správa NP TANAP. Tento návrh
bude predložený na zasadnutiach odborníkov (Pracovnej skupiny pre zonáciu
TANAPu) a následne prerokovaný, spripomienkovaný a budú do neho zapracované ďalšie odôvodnené návrhy sprísnenia
ochrany významných lokalít TANAPu.
Okrem nesúhlasu so zonáciou z hľadiska odbornosti návrhu bol zásadným
problémom predchádzajúceho procesu
vojenské le sy 3/2011
prípravy zonácie Tatranského národného
parku nesúhlas vlastníkov dotknutých pozemkov s návrhom zonácie, ktorý vyplýva
zo skutočnosti, že vlastníci pozemkov nie
sú spokojní so spôsobom riešenia náhrady
za obmedzenie využívania ich pozemkov
nachádzajúcich sa v chránených územiach,
tak ako to rieši zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). K návrhu kompenzácie prebehlo rokovanie s neštátnymi vlastníkmi, z ktorého vyplynula
požiadavka riešiť zonáciu až po schválení
nového zákona a zabezpečení finančného
krytia.
Nový zákon o ochrane prírody a krajiny v súčasnej dobe MŽP SR pripravuje.
Nakoľko proces zonácie TANAPu je naviazaný na nový zákon o ochrane prírody
a krajiny, jej proces bude ukončený až po
jeho schválení.
(www.minzp.sk)
PROGRESÍVNE POSTUPY
SPRACOVANIA NÁHODNÝCH ŤAŽIEB
Pozývame Vás na vedecko-odbornú
konferenciu s medzinárodnou účasťou
s názvom PROGRESÍVNE POSTUPY SPRACOVANIA NÁHODNÝCH ŤAŽIEB, ktorá sa
bude konať 19. – 20. októbra 2011. Konferenciu organizuje Technická univerzita
vo Zvolene, Lesnícka fakulta, Katedra lesnej ťažby a mechanizácie, Katedra Hospodárskej úpravy lesov a geodézie pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana
GAŠPAROVIČA v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva, SR, Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva,
Bratislava, Vojenskými lesmi a majetkami,
š.p. Pliešovce, Lesmi SR, š.p., Banská Bystrica a Vysokoškolským lesníckym podnikom
TU vo Zvolene
Cieľom konferencie je analyzovať príčiny vzniku a vývoj náhodných ťažieb na
Slovensku a v strednej Európe. Vplyv náhodných ťažieb na zhodnotenie dreva,
obhospodarovanie lesa, najmä v súvislosti s kritickým premnožením podkôrneho
hmyzu a zdravotného stavu smrekových
porastov. Prezentovať efektívne spôsoby,
postupy a alternatívy spracovania náhodných ťažieb. Zároveň prezentovať optimálne a komplexné postupy obnovy a ochrany poškodených a ohrozených porastov
s využitím princípov precízneho lesníctva,
ergonómie a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V prvý deň konferencie budú prebiehať prezentácie v jednotlivých tematických celkoch. V druhý deň konferencia
pokračuje exkurziou - prehliadkou porastov po náhodných ťažbách, obnovy a zabezpečenia porastov, ukážkami integrovanej ochrany lesa v lokalite Sklené VLM SR
– š.p., Pliešovce.
Pre viac informácií píšte na balandova@
vlm.sk alebo [email protected]
Pezinské Vinobranie 2011
Tradičné oberačkové slávnosti. Pestrá
ponuka gastronomických špecialít s bohatým kultúrnym programom. Toto všetko každoročne ponúkajú v centre Pezinka
v rámci Vinobrania. Tento rok sa Vinobranie v Pezinku uskutoční v dňoch 16.18.9.2011. Prvé správy o pezinských slávnostiach oberačiek pochádzajú z 13. stor.
Počas hospodárskej recesie na prelome
19. a 20. stor. sa začiatky oberačiek slávili
iba vo viechach. V roku 1934 mestská rada
rozhodla o obnovení pezinských vinobraní. Tesne pred 2. svetovou vojnou sa táto
tradícia prerušila a až v roku 1958 sa začali
organizovať nové malokarpatské vinobrania.Do roku 2004 sa v ich zabezpečovaní
striedali Pezinok s Modrou. Od uvedeného
roku sa každoročne slávnosti Vinobrania
usporadúvajú v Pezinku aj v Modre.
Výstava v NR SR pri
príležitostí Medzinárodného
roka lesov 2011
Dňa
7.9.2011 bude
v Národnej
rade SR slávnostne otvorená výstava s názvom
Lesy pre ľudí.
Jej koordinátorom je Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Národné lesnícke centrum v spolupráci s partnermi
zo štátnych a neštátnych lesníckych organizácií. Cieľom výstavy je spoločná prezentácia lesníckych organizácií zameraná
na význam lesov pre človeka, spoločnosť
a poskytované produkty a služby z lesa,
ktoré človek môže využívať vďaka práci
lesníkov. Úlohou výstavy je osloviť poslancov a novinárov rôznymi formami prezentácie – informačnými panelmi, letákmi,
obrazovými prezentáciami, ale aj poskytovaním odpovedí zo strany lesníkov na konkrétne otázky. Samotná výstava trvá až do
15.9.2011.
15
od spoločných koreňov
Hořovice a KarlovY
Vary v Kamenici
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ
Kamenica nad Cirochou
(text, foto: VLS ČR s.p.)
Dovolím si tvrdiť, že môžeme na
prstoch jednej ruky spočítať firmy, ktoré za bývalého Československa pôsobili v oboch štátoch
republiky a po rozdelení udržujú pravidelné pracovné a spoločenské kontakty. Vojenské lesy
a statky ČR, s. p. a Vojenské lesy
a majetky SR, š.p. sú svetlá výnimka. Dokazuje to aj ďalšia zo série
vzájomných návštev, tentoraz
kolegov z Čiech na Slovensku.
Lesníci z divízie Hořovice boli na pracovnej návšteve v Kamenickom závode v dňoch
25.–28. mája 2011 a karlovarskí zamestnanci
u nás pobudli 25. a 26. mája 2011.
Zrod myšlienky hořovickej návštevy
Myšlienka hořovickej návštevy sa zrodila ešte na spoločenskom večere na prevádzkovom zariadení Olšina divízie Horní Planá v rámci pracovného výjazdu slovenských
lesníkov do Čiech 26.-27. januára 2011. Vtedy ma medzi spevom a počúvaním cimbalovej muziky Ondráš (pri ktorom som sa čudoval, ale zároveň aj tešil, že pozná všetky
východniarske a rusínske pesničky) oslovil
ekonomický námestník divízie Hořovice Ing.
Martin Chytrý, že majú záujem navštíviť náš
závod. Vraj to už prerokoval so svojim GR
i našim GR Ing. Juricom a že tí nie sú proti.
Ja som reagoval asi v tom zmysle, že ak nie sú
proti „generáli“, sú samozrejme v Kamenici
vítaní a tešíme sa na ich návštevu.
Pravdupovediac pri návrate na závod som
vo víre koncoročnej uzávierky a ostatných
pracovných povinnosti aj trochu pozabudol
na moje dojednanie s Ing. Chytrým. 9. marca
2011 som však dostal mail od kolegu Martina (s ktorým si už tykám) s termínom a návrhom programu návštevy. Ďalšie rozhovory
okolo organizácie už prešli veľmi hladko.
Čo povedať k samotnému priebehu návštevy. Jej chronologický popis možno čitateľa
zaujme, ale atmosféru spoločných okamihov
precíti a uloží si do spomienok len ten, kto ju
prežil. Mali sme už skúsenosti z návštev kolegov z divízie Lipník nad Bečvou a Mimoň. Vedeli sme, že my, lesníci z obidvoch strán hranice, bez ohľadu na miesto pôsobenia, sme
z rovnakého cesta a vieme si k sebe rýchlo
nájsť cestu.
Dve roviny návštevy
Odborný výklad riaditeľa OZ Kamenica n/Cir. Ing. Antona Bodnára
16
Tieto návštevy majú podľa mňa dve roviny – pracovnú a spoločenskú. V rámci pracovnej ide o získanie nových skúsenosti, námetov, poučení. Nejde o frázu. Mnohokrát
v rámci návštevy zaznelo, že aj keď obe divízie, ako oni hovoria, „mají jen jehličí“, mnohé
poznatky v spôsoboch riadenia a výkone lesníckych činností sú inšpirujúce a dajú sa zovšeobecniť. A naopak, pohľad iným okom
a vyslovenie kolegiálneho názoru na našu
prácu je zase námetom pre nás. V tom je
obojstranný význam týchto spoločných aktivít.
Českým kolegom sme prezentovali najmä naše výsledky pri prirodzenej obnove bukových porastov, cielené využívanie prírodných daností tamojších bukových porastov,
spôsoby manipulácie dreva na odvozných
vojenské le sy 3/2011
od spoločných koreňov
miestach i na centrálnych skladoch dreva. Prezentovali sme aj pracovné podmienky lesníckeho personálu v teréne, úroveň vybavenosti administratívnych budov v rámci
lesných správ a ostatných prevádzkových budov, spôsoby starostlivosti o lesnú dopravnú
sieť a technickú vybavenosť závodu pre výkon údržieb majetku. Inšpirujúce boli aj diskusie o poľovníctve.
Zemplín ukázal Vihorlat,
Kremenec aj drevené kostolíky
Česká dychtivosť po poznaní regiónu
a prostredia, do ktorého prídu, je všeobecne známa. Aj v tejto oblasti sme nechceli kolegov sklamať. Všetkých sme vybavili informačnými materiálmi a prehľadnými
mapami trás pri autobusových presunoch.
Doplnil ich hovorený výklad v réžii našich
vybraných zamestnancov s popisom trasy,
prírodných a turistických zvláštností Horného Zemplína .
Nevynechali sme ani výstup na symbol
kamenických lesov – Vihorlat. Túto akciu
absolvovali obe divízie ešte spoločne. Naša
snaha bola dostať sa po lesných cestách čo
najbližšie pod vrchol. Karlovarská Karosa
bola lídrom tohto presunu a nemala problémy pri zdolávaní náročnej trasy. Horšie to
už bolo s trochu luxusnejším hořovickým
Ivecom, ktorý mal v tom čase na tachometri aj s cestou do Kamenice niečo okolo 40
tisíc kilometrov. V niektorých momentoch
vodič váhal, či ísť ďalej a jeho pohľady na
nás neboli veľmi priateľské. Na úzkej lesnej
ceste však nemal šancu obrátiť sa a vrátiť
sa späť. Pri rozlúčke povedal, že šéf neuverí, kde bol.
Hořovickí lesníci už pri plánovaní návštevy vyslovili žiadosť o návštevu najvýchodnejšieho cípu Slovenska – trojbodu, na
ktorom sa spájajú slovenská, poľská a ukrajinská hranica – vrchu Kremenec v Národnom Parku Poloniny. Výstup na tento vrch
z najvýchodnejšej obce republiky, Novej
Sedlice, je časovo i kondične náročný a trvá
priemerne 6 hodín. Vlastný výhľad z Kremenca nie je veľmi adekvátny vynaloženému úsiliu. Hustý lesný porast umožní len
malý pohľad v tvare trojuholníka. Absolvovali sme preto výstup na Poloninský vrch
Rjaba Skala na území rovnomernej NPR.
Aj pri tomto výstupe muselo najmä nežné
pohlavie a kancelárski usadlíci siahnuť na
dno svojich síl. Povzbudzovali sme ich trochu morbídnym spôsobom: „Mŕtvoly zahrabávame po trase.“ Pri ceste autobusom
z Kamenice do Novej Sedlice sme pribrali v Stakčíne pracovníka NP Poloniny, ktorý
zabezpečoval kvalifikovaný výklad počas celej cesty i v lokalite Poloninských vrchov.
Návšteva dreveného kostolíka zo 17. storočia v Uličskom Krivom s výkladom počas
cesty späť bola pre mnohých „premiérová“.
Na priateľstvo ohňom a gitarou
Po každom dni, vyplnenom pracovným
a poznávacím programom, sme nenechávali kolegov bez patričnej opatery a starostlivosti ani večer. Prvý večer po príchode na
Vinianske jazero bol v úvode z oboch strán
„oťukávací“. No čoskoro pri ohni a gitare
zneli staré i nové česko-slovenské pesničky
(v duchu spoločnej skladby skupín No name
a Chinaski) do neskorej noci. Ráno si už väčšina z nás tykala.
V tomto je spoločenský rozmer týchto návštev, keď pracovné kontakty prerastajú do priateľstva. Tak to bolo aj večer na
chate Klin po zostupe z Vihorlatu i na večeri na nádvorí odštepného závodu pod stanom v posledný piatkový večer. Na týchto
Posedenie pri zaujímavom výklade padlo
mnohým vhod
posedeniach nechýbala prevažná časť lesníckeho personálu závodu. Pri debatách sa
prišlo na to, že niektorí boli na vojne v Česku a naopak, Česi si vojenskú službu užili
na Slovensku. Zistilo sa, že mnohé rodinné
zväzky sú navzájom prepletené cez hranice
a tak podobne. Nesmiem opomenúť, že pri
týchto večerných sedeniach sme nezabudli
nato, že spomínať a baviť sa nedá s prázdnym žalúdkom a o smäde.
„Mnohaja blahaja ľit ...“
Mne zo spoločných májových vlahých večerov utkvel najviac v pamäti okamih, keď
sme v sprievode harmoniky a gitary zborovo zaspievali českým priateľom východniarsko–rusínske „Mnohaja blahaja ľit...“ (Mnoho
rokov šťastných rokov..“) a na želanie „Rosti,
rosti čeremšino...“ (ktoré kolega Jeniš pozná
a prezentuje v Česku), a na oplátku kolegovia
predviedli karlovarské troubění.
Úsmevná bola i skutočnosť, že kolegovia
z Karlových Varov strávili na Kline celú noc,
nakoľko vodič autobusu mal bezpečnostnú prestávku. Rozlúčili sme sa až o 4 hodine
ráno v piatok.
Vinianske jazero, na ktorom boli kolegovia z Čiech ubytovaní, je nielen miesto na rekreáciu pri vode, ale leží v malebnom prírodnom prostredí obkolesenom hustými lesmi.
Tieto pozoruhodnosti sme sa snažili priblížiť hořovickým lesníkom v sobotu, posledný deň, formou jednoduchej prechádzky cez
les na Viniansky hrad, cez vinice (aj s ochutnávkou vín u miestneho vinohradníka) do
dediny.
Rozlúčka
Nad Rakovským kameňom
vojenské le sy 3/2011
Ako dobrí priatelia (o čom som presvedčený) sme sa rozlúčili na Vinnom v sobotu
28. mája. Ing. Velen, riaditeľ divízie Hořovice,
na záver vyhlásil: „Tondo, keď prídem domov,
spojím sa s tvojim generálnym a poviem mu,
nech Ti uloží príkazom absolvovanie návštevy u nás.“
Dodatok: V dňoch 22.- 24. augusta tohto
roku mali zamestnanci závodu na programe návštevu divízie Hořovice a Karlovy Vary.
Ale o tom až v budúcom čísle ...
•
17
od spoLočných koreňov
seRiál
PRedstaVUJeMe diVíZiU
liPník nad BečVOU
Zuzana Benedeková, samostatný
odborný referent Kancelárie GR
Zdroj: Informačné materiály VLS ČR, s. p.
divize lipník nad beČvou se staRá o lesy a kRajinu ve vojenském
újezdu libavá. jedná se o dRuhý
největší vojenský pRostoR v České Republice, kteRý se RozpRostíRá na ploše cca 33 000 ha. lesní
poRosty z této plochy zaujímá
přes 18 000 ha, zemědělské plochy a pastviny téměř 3 000 ha.
ostatních, téměř 10 000 ha, tvoří
výcvikové plochy aRmády ČR
kraj se zvláštnim kouzlem
Tento prostor patří geograficky k předhůří Nízkého Jeseníku, zvaného Oderské
vrchy. Nemá mohutnosti a drsnosti nedalekých horských pásem Jeseníku, ale jeho
poloha a krajinná pestrost v blízkosti Hané
a Moravské brány dodává tomuto kraji
zvláštní kouzlo. Jeho hlavní část tvoří zvlněná náhorní plošina v nadmořské výšce cca
600 m, spadající jižními svahy k širokému
údolí řeky Bečvy. Tyto svahy jsou porostlé
většinou listnatými lesy s převahou buku.
Na severozápadě spadají náhorní roviny ještě strmějšími svahy a žleby k říčce Bystřici a na východě k údolí Odry a Něčínského
potoka.
převážne smrčiny
Hlavním přírodním a krajinným prvkem jsou převážně smrčiny náhorní roviny Oderských vrchů. I když se nejedná
o původní porosty (původní lesy zde byly
18
jedlo-bukové), jsou velice hodnotné, vzrůstané a srovnatelné s lesy šumavskými ve
vojenském újezdu Boletice. Jak tyto smrkové lesy, tak i listnaté porosty na svazích
Oderských vrchů se velmi dobře přirozeně
zmlazují. Nové pokolení lesa tak vzniká přirozenou cestou z nalétnutých semen a napadaných plodů lesních stromů. Schopnost
přirozené reprodukce těchto lesů po celou
dobu své existence se využívá při podrostním způsobu hospodaření. Problémem
smrkových porostů této zvlněné náhorní
plošiny je jejich malá odolnost vůči bořivým
větrům. Proto, při obnově lesa, zakládá divize nové prostory s příměsí listnatých dřevin,
především buku, výsadbou do zpevňovacích pruhů, tzv. žeber, které dodávají nově
vznikajícím prostorům větší stabilitu právě
proti bořivým větrům. Velice dobré, dlouholeté zkušenosti mají zdejší lesníci s podsadbou těchto smrkových porostů bukovými sazenicemi, které pod ochranou horní
etáže smrkového porostu lépe odrůstají než
na pro buk nepřirozené holé seči.
myslivost
Zajímavá a přínosná je v tomto prostoru
také myslivost. Nejvýznamnější zvěří, která zde žije, je zvěř jelení, která dosahuje nejlepší kvality v České republice. Tato kvalita
je dána genetickým základem, ideálními životními podmínkami – střídáním lesů a výcvikových ploch a pastvin, a cílevědomým
mysliveckým hospodařením. Pramení zde
řeka Odra a celá krajina je protkána drobnými vodními toky a řadou menších vodních
nádrží, proto jako doplňková činnost je provozováno i rybářství a chov ryb.
Rozlehlé cílové a výcvikové plochy získaly za dobu padesátileté existence tohoto vojenského prostoru nejrůznější
charakter od ploch a svahů porostlých suchomilnými rostlinami, po úžlabí s vlhkomilnou vegetací. Všude se vyskytují hojné nárosty stromů a keřů, které zpestřují
tuto svéráznou, neopakovatelnou, obdivovanou a ceněnou krajinu.
•
vojenské le sy 3/2011
od spoločných koreňov
Slovensko 2011
Správně by měl titulek znít 2010
– 2011. Proč? Protože příprava
a vlastní realizace návštěvy u našich slovenských kolegů z Vojenských lesů a majetků Slovenské republiky, státního podniku
se nechtěně protáhla do dvou
let. Příroda ukázala svou sílu.
Návšteva o rok neskôr
Dne 4.6.2010 postihly Slovensko katastrofální záplavy, jenž po sobě zanechaly obrovské škody. Zničené komunikace, mosty, budovy, zaplavené rodinné domy, škody na
hospodářském zvířectvu, sesuny lesních porostů, rozsáhlé erozní strže či naopak naplaveniny – takový byl stav v předvečer našeho
Výstup na Kremenec
prvního plánovaného odjezdu v roce 2010.
Naplánovaná exkurze logicky nepřipadala
v úvahu.
Vzkaz, který přišel ze Slovenska ještě
v době likvidace následků povodně, byl víc
než milý. „Pozvání stále platí, za rok určitě
přijeďte, očekáváme Vás“.
Dne 23. 5. 2011 večer skutečně odjíždíme směr Slovensko. Následovalo 5 dní intenzivních zážitků, málo spánku, mnoho vřelých setkání, noční autobusové přesuny, pěší
tůry na úchvatné vrcholy s výhledem na nečekané dálavy a všude doprovázející pocit
lesnické sounáležitosti neznající hranic. Vše
umocněno pověstnou pohostinností našich
sousedů.
Vedúci LS Ľubica, Ing. Ľudovít Zvalený sprevádza hostí z ČR
vojenské le sy 3/2011
Ing. Jiří Illichmann
(text, foto)
Pár postřehů, které se mi
nejvíce vryly do paměti.
Kežmarok – nezdolné úsilí a obrovský objem práce při úspěšném zalesnění kalamitních holin v hřebenových partiích Levočských vrchů. Jaký rozdíl od lesů v sousedství
v majetku jiných vlastníků!
Kamenica nad Cirochou – sofistikované
zpracování a obchodování s biomasou. Bukové porosty a terén podobné jako v Doupovských Horách, rozsáhlé plochy přirozeného zmlazení, výhled z Vihorlatu až na
území Ukrajiny a Polska, krásná lovecká cha-
Splavovanie Dunajca
ta v moři bukových porostů Vihorlatských
vrchů.
Pliešovce - lovecké zázemí a výsledky
mysliveckého hospodaření v zverníku Podjavori, setkání s mladým medvědem, atmosféra prostoru střelnic se zaniklými vesnicemi.
Malacky – vynikající borové hospodářství
konfrontované s požadavky na ochranu přírody, vynikající servis sportovnímu střelectví,
ale i lovcům spárkaté a pernaté vodní zvěře.
To byly mé nejsilnější zážitky, ale spousty
dalších příjemných zážitků by vydalo na podstatně rozsáhlejší článek.
Poďakovanie
Závěr mého příspěvku patří poděkování
generálnímu řediteli Vojenských lesů a majetků Slovenské republiky, s. p. Ing. Jánovi Juricovi za pozvání, všem jeho spolupracovníkům, kteří se podíleli na přípravě a průběhu
naší návštěvy, za vřelé přijetí, péči a zaujetí,
kterého se nám dostalo během pobytu na
Slovensku. Věřím, že v nejbližší době budeme mít příležitost je přivítat u VLS ČR, s. p.
a oplatit jim jejich pohostinství a doufám, že
stráví u nás též několik příjemných dní.
•
Rokovania sa zúčastnil aj vedúci Služobného
úradu MO SR JUDr. Peter Plučinský
Pracovné
rokovanie
predstaviteľov
vojenských
obvodov SR
a vojenských
újezdov ČR
V dňoch 14. – 16. júna 2011 sa uskutočnilo neformálne stretnutie zástupcov delegácií MO ČR, OŘVÚ SRDS
– OP a MO SR, OdRŠS a zástupcov vojenských újezdov ČR a vojenských obvodov SR na území Vojenského obvodu Záhorie. Predmetom rokovaní bola
výmena skúseností z výkonu štátnej
správy na dotknutých územiach, stav
životného prostredia, problematika
prístupu verejnosti na územia, ktoré
sú určené prioritne na obranu a výcvik
ozbrojených zložiek, cyklotrasy, skúsenosti s rušením vojenských obvodov,
reštitučné nároky, otázky nájmu týchto priestorov, úpravy hraníc a súvisiace témy.
Rokovanie poctil krátkou návštevou
vedúci Služobného úradu MO SR JUDr.
Peter Plučinský. Rokovania sa skončili spoločenskou časťou s krátkym kultúrnym programom. Toto stretnutie
sa mohlo uskutočniť vďaka ústretovým
krokom zo strany vedenia VTSÚ Záhorie, VLM SR, š. p., odštepný závod Malacky, OÚVO Záhorie a ÚVO OdRŠS
MO SR. •
Ing. Vladimír Kováč (text, foto)
19
história
Banská Štiavnica
významné miesto v histórii lesníctva a poľovníctva
Školstvo, poľovnícky a lesnícky výskum
Banská štiavnica v pozadí s Kalváriou
O kaštieli vo Sv. Antone a aktivitách poľovníckeho múzea sú čitatelia Vojenských lesov pravidelne informovaní. Dnes predstavím
v súvislosti s lesníctvom a poľovníctvom Banskú Štiavnicu.
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo
Svätom Antone (text),
Ing. Ľubomír Lužina (foto)
Svetové kultúrne a prírodné
dedičstvo UNESCO
Banská Štiavnica a okolie vďačí za zápis na
Listinu svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO svojej bohatej baníckej
histórii a hlavne unikátnemu vodohospodárskemu systému z 18. storočia. Spoločne s baníctvom sa v banskoštiavnickom regióne rozvíjalo i lesníctvo. Ak chceli bane prosperovať,
potrebovali drevo, a tak vlastne baníci boli
prví, ktorí začali cieľavedome pestovať a chrániť lesy.
Banícka a lesnícka akadémia
Región Banskej Štiavnice sa významne zapísal do histórie školstva, pôsobili tu mnohé osobnosti z oblasti baníctva a prírodných
vied. Dňa 13. júna 1763 bola zriadená dekrétom dvorskej komory prvá katedra budúcej svetoznámej banskoštiavnickej akadémie.
Dekrétom z 5. januára 1808 sa zriadil aj samostatný Lesnícky inštitút, ktorý sa roku 1824
spojil s baníckou akadémiou a nová škola sa
nazývala Banícka a lesnícka akadémia. Patrí
jej primát prvej banskej vysokej školy na svete a prvej technickej vysokej školy na svete.
20
V roku 1786 sa v Sklených Tepliciach konal
prvý svetový kongres prírodovedcov.
Poľovníctvo
Pre svetové poľovníctvo má význam dátum 16. jún 1808, keď profesor Henrich David Wilckens, prvý vedúci lesníckeho ústavu
ako lesníckej katedry, uviedol pri vypracovaní
učebnej osnovy poľovníctvo a rybárstvo ako
samostatné vyučovacie predmety. Lesnícky
ústav v Banskej Štiavnici sa tak stal kolískou
výučby poľovníctva. Škola mala svoj poľovnícky objekt v Kysihýbli s plochou školského
majetku 498 ha a vychovávala pre celú monarchiu prvotriednych lesníckych a poľovníckych odborníkov. Na prvej svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v r. 1910 sa predstavila
akadémia samostatnou expozíciou.
I v súčasnosti pomáhajú ustanovizne v Banskej Štiavnici pri rozvoji slovenského lesníctva a poľovníctva. Na tradície Akadémie nadviazal i poľovnícky výskum. Od
roku 1949 fungovalo v Banskej Štiavnici samostatné poľovnícke oddelenie Výskumného ústavu lesného hospodárstva, v ktorom
pôsobil i výborný odborník v oblasti lesníctva a poľovníctva prof. Ing. Jozef Škultéty
(1909 – 1989). Ďalšou ustanovizňou, ktorá
robí v oblasti poľovníctva dobré meno Banskej Štiavnici, je Stredná odborná škola lesnícka. Rehabilitačná stanica pernatých dravcov
a sov pri tejto škole vyučila mnoho výborných odborníkov - sokoliarov, ktorí dnes pôsobia na celom Slovensku i v zahraničí. SOŠL
je unikátna i s vyučovaním predmetu sokoliarstvo a Základná škola v Štiavnických Baniach je prvou ZŠ na svete, ktorá vyučuje i sokoliarstvo. Na celom Slovensku i v zahraničí
úspešne pôsobí zoskupenie výborných hráčov na lesné rohy zo SOŠL.
Návštevu Banskej Štiavnice odporúčam
všetkým čitateľom Vojenských lesov, ktorí sa
zaujímajú o históriu lesníctva a poľovníctva.
•
Strelecké spolky
V Banskej Štiavnici bol založený už v roku
1547 Strelecký spolok, ktorý patrí k najstarším na území Slovenska. Jeho vznik súvisel
s protitureckými bojmi. Od konca 18. storočia
vznikol názov Meštiansky strelecký spolok.
Viacerí členovia spolku boli zároveň členmi
Poľovníckeho spolku v Banskej Štiavnici. Ďalším streleckým spolkom v Banskej Štiavnici sa
stal Akademický strelecký spolok. Ten súvisel so vznikom samostatného študijného odboru poľovníctva na banskoštiavnickej akadémii. Jeho stanovy pochádzajú z roku 1874.
Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici vlastní unikátnu zbierku historických maľovaných streleckých terčov, z ktorých mnohé
stvárňujú poľovnícky motív. Medzi najvzácnejšie patrili maľované terče z rokov 1754
a 1757 od Antona Schmidta (1706 – 1773).
vojenské le sy 3/2011
história
Vojenské lesy a majetky Slovenskej
republiky, štátny podnik Pliešovce
(Od lesnej správy cez podnik až po
generálne riaditeľstvo VLM SR)
(šiesta časť)
Roky 1992 – 1993
Vznik štátneho podniku Vojenských
lesov a majetkov SR
V roku 1992 dochádza na politickej
scéne v Českej a Slovenskej federatívnej republike (ČSFR) k veľmi závažným politickým zmenám. Tie mali významný vplyv aj
na budúci vývoj a smerovanie Vojenských
lesov a majetkov, ktoré boli štátnym podnikom založeným federálnym ministerstvom obrany. Zmeny vyvrcholili v júli
prijatím „Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky“ Slovenskou národnou
radou a 1.septembra prijatím Ústavy SR.
Dňa 8. októbra Federálne zhromaždenie
(FZ) ČSFR prijalo kompetenčný zákon, ktorý úplne uvoľnil kompetencie pre jednotlivé republiky. Následne potom 25. novembra 1992 FZ prijalo ústavný zákon o zániku
ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Česká a Slovenská federatívna republika
zanikla a vznikli dva nové samostatné štáty, Česká republika a Slovenská republika.
Zánik ČSFR a vznik následníckych republík
sa samozrejme musel odraziť aj na Vojenských lesoch a majetkoch, ktoré v pôvodnej organizačnej štruktúre zanikli spolu
s federatívnou republikou. Vznikli dva samostatné podniky, „Vojenské lesy a statky
ČR, státní podnik Praha“ a „Vojenské lesy
a majetky SR, štátny podnik Pliešovce“, ako
nástupnícke národné organizácie zriadené republikovými ministerstvami obrany.
Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Pliešovce
(VLM) boli založené zakladacou listinou zo
dňa 30.12.1992, ktorú podpísal splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre vznik
ministerstva obrany Slovenskej republiky
(MO SR) plk. Gerinec. Veľkú zásluhu na ich
vzniku má nespochybniteľne plk. Ing. Jozef
Ulianko, ktorý bol v tom čase riaditeľom
podnikového riaditeľstva v Pliešovciach.
Na základe tohto aktu vlastne vznikli Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik so
sídlom v Pliešovciach, pod ktoré patrili odštepné závody Kežmarok, Malacky, Kamenica nad Cirochou.
Neskrátený článok nájdete
na stránke www.vlm.sk
autor: Ing. Teodor Derco, samostatný
odborný referent oddelenia výroby GR
vojenské le sy 3/2011
DNI SV. HUBERTA 2011
XXI. ročník celoslovenských
poľovníckych slávností
V areáli svätoantonského
kaštieľa sa konajú každoročne v septembri – tento krát
v dňoch 3. a 4. septembra 2011,
tradičné celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta.
Záštitu nad podujatím prevzalo
Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR.
Hlavnými organizátormi sú Slovenská
poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky
zväz, Múzeum vo Sv. Antone a firma Šomek.
Významní spoluorganizátori sú Lesy SR, š.p.
a Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
V poradí už 21. ročník sa
deje v znamení osláv 40.
výročia Slovenského klubu
sokoliarov pri SPZ.
SKS úspešne pomáha pri prezentácii slovenského poľovníctva, je súčasťou výchovno-vzdelávacích i kultúrnych podujatí, ktoré SPZ a SPK realizujú po celom Slovensku
a úspešne nás reprezentuje i v zahraničí. Sokoliarom preto patrí úvodný program osláv
a SKS pripraví aj prezentáciu v rámci Siene úcty a slávy poľovníctva na Slovensku.
Tohtoročné oslavy sa budú konať i v znamení Medzinárodného roka lesov 2011, ktorý
vyhlásila Organizácia spojených národov.
Medzi už tradičné udalosti patria: Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov, no
taktiež vo vábení srnčej, diviačej a dravej
zveri Hubertlov-Halali, na atraktívny rybolov, ukážky poľovníckej kynológie, sokoliarstva, ukážky streľby z historických zbraní,
súťaž v streľbe lukom - Antonský diviak
2011, súťaž o najsympatickejšiu poľovníčku
„Hájnikova žena“, klubovú výstavu alpských
jazvečíkovitých duričov.
MP RV SR a SPZ v dôstojnom prostredí oceňujú vzácnych ľudí, ktorí sa zaslúžili
o rozvoj slovenského poľovníctva rezortnými medailami a medailami Sv. Huberta. Zlatým klincom programu osláv je už tradične svätohubertovská omša so sprievodom
s uloveným jeleňom a obetnými darmi.
Medzi nové zaujímavé výstavy patrí: Tajomstvá prírody – výstava obrazov akademického sochára a maliara Ladislava Sulíka,
obrazy Martina Kissa, Unikátne trofeje Hontu, „Rohy alebo parohy?“ - poučná výstava
pre deti, nový poľovnícky salón a malý africký salónik, výstava poľovníckych fotografií,
výstava plagátov z detskej súťaže „Čo šepká
les“.
HUBERTOVSKÁ KVAPKA KRVI
Minulý rok sme začali novú tradíciu –
odber krvi priamo na podujatí. Na prvom
ročníku darovalo krv 27 dobrých ľudí vrátane ministra Zsolta Simona a výkonného
riaditeľa ústredia SPZ Imricha Šubu. Neopúšťa nás viera, že i tohto roku dokážu poľovníci, že vedia pomôcť i darovaním toho
najcennejšieho – krvi. Odber sa koná v sobotu 3. septembra od 7.30 do 11.00. Každý, kto daruje krv, dostane porciu guláša
a vstupenku na návštevu múzea. Kto príde,
pomôže! •
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom
Antone (text), Ing. Ľubomír Lužina (foto)
21
streLectvo
Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan
poľovaČka na afRickom kontinente s hodnotnou tRofejou je
vždy spojená so vzRušujúcimi zážitkami. afRika je stále požehnaná bohatstvom a Rozmanitosťou
poľovnej zveRi, od najmenších antilop až po najsilnejšiu päťku. lov
na byvola kafeRského (afRican
buffalo) je skutoČne adRenalínový zážitok, veď staRé samotáRske
700 až 900 kG samce dosahujú výšku 170 cm v kohútiku. pRi patRiČnej
Rýchlosti sa na vás Rúti obRovská
masa nabitá nespútanou eneRGiou,
ktoRá sa dá zastaviť len pResným
zásahom z pušky väČšieho kalibRu. takú by sme vám chceli pRedstaviť v nasledujúcom Článku.
Ide o upravenú guľovnicu Českej zbrojovky z Uherského Brodu, CZ 550 Magnum v kalibri .416 Rigby (10,6) a je určená vyslovene pre milovníkov safari, lebo
na Slovensku by ste ju na lov použiť nemohli. Náboje Norma African PH so strelou Woodleigh Soft Point o hmotnosti 29.2 g (450 gr) sú podľa nášho zákona
o zbraniach a strelive zakázané, ich počiatočná energia presahuje o 256, povolených 6 tisíc Joulov. Zbraň doladil puškár
Ivan Hrnčiarik na základe vlastných skúseností, predovšetkým z Namíbie. Zameral
Zasunutie náboja do komory je tiché a plynulé
22
gUľOVnica
cZ 550 safaRi
sa na zmenšenie spätného nárazu, ktorý je
pri tak výkonných nábojoch dosť citeľný,
aby v prípade opakovanej rany strelec nebol veľmi „rozhádzaný“. Na pôvodnú hrubostennú, kovanú hlaveň upevnil výkonnú
hranatú úsťovú brzdu, ktorej dĺžka je 53
mm. Na bočných stenách kompenzátora
je päť rebrových otvorov. Spredu je matica
so zárezmi, po jej odskrutkovaní môžeme
brzdu vyčistiť od zvyškov splodín zhoreného prachu, aby jej účinnosť bola stále maximálna. Kónusovitá, za studena kovaná
hlaveň dĺžky 635 mm má šesť pravotočivých drážok so stúpaním 224 mm, čo dáva
strele výbornú stabilitu. Naskrutkovaná je
do puzdra záveru, ktoré je s pažbou spojené dvoma skrutkami pod nábojovou komorou. Samozrejme voľne uložená hlaveň
prispieva k vyššej presnosti zbrane. Pažba
Monte Carlo s dvojitou lícnicou je vyrobená z kvalitného orechového dreva a ukončená gumenou botkou Pachmayer, ktorá tiež „pohltí“ časť spätného nárazu. Aby
nedošlo k poškodeniu pažby, jej prasknutiu, pred a za puzdrom záveru je spevnená
spojovacími krížovými skrutkami. Vzhľadom na predĺženie hlavne o kompenzátor došlo k predĺženiu aj predpažbia, pričom pútko remeňa zostalo na pôvodnom
Pohľad do nábojovej komory
mieste. Ergonomická pištoľová pažbička je
opatrená ostrou rybinou, zospodu je strieborná elipsa s dubovými listami, do ktorej je vsadená medená doštička s emblémom firmy Hermes. Keď sme pri estetickej
stránke guľovnice, na umeleckom dotvorení zbraní pán Hrnčiarik dlhší čas spolupracoval s Janou Fornerovou, ktorá vyvážene, jednoduchými rozvilinami ozdobila
puzdro záveru a dno nábojovej schránky
cizelovaním striebrom.
Ovládacie prvky na guľovnici sú umiestnené v dosahu prstov strelca tak, aby ich
mohol ľahko obsluhovať bez prehmatávania. Na pravej zadnej strane puzdra záveru je mechanická poistka, ktorá zostala
nezmenená, štandardná, dvojpolohová nehlučná, odisťovaná v smere streľby.
Zbraň zaistíme keď presunieme mechanickú poistku smerom dozadu, do krajnej
polohy, až sa zakryje červená značka. Tým
vyradíme z funkcie spúšťový mechanizmus a zablokujeme záver, takže sa s ním
nedá pohybovať. Na pripomenutie, guľovnica sa dá vybaviť aj trojpolohovou poistkou. V prvej polohe je zbraň odistená a dá
sa napínať záver. V strednej polohe je blokovaný spúšťový mechanizmus s tým, že
guľovnica sa dá prebiť. Poistka v zadnej
Hlaveň kovaná za studena má 6 pravotočivých
drážok
vojenské le sy 3/2011
strelectvo
Pažba s dvojitou lícnicou, ukončená botkou
Pachmayer
polohe blokuje záver aj spúšťový mechanizmus. V mieste, kde predná časť lúčika
nadväzuje na pažbu je tlačidlo vyklápania dna nábojovej schránky, do ktorej vojde 5 kusov nábojov. Ak strelec nevystrieľa
všetky náboje, tie sa dajú vybrať jednoduchým vyklopením dna nábojovej schránky. Pokiaľ je úderník napnutý, o streleckej
pripravenosti zbrane informuje výstražník,
ktorý vyčnieva zo zadnej časti tela záveru. Záver s vyťahovačom nábojníc zamyká
dvoma masívnymi zubami do kónusovitého puzdra. Vľavo, v zadnej časti vnútra
tela puzdra záveru je vyhadzovač. Pokiaľ
chceme záver vybrať, odomkneme ho a na
ľavej strane stlačíme poistnú páčku, ktorá
ho istí proti voľnému vytiahnutiu. Aby bol
jeho pohyb čo najpresnejší a tichý, povrch
je upravený lapovaním. Odpor spúšte, ktorý je plynulo meniteľný od 12 až do 22 N
bol nastavený na 15 N, samozrejme pri využití francúzskeho napináčika. Natiahneme ho zatlačením jazýčka spúšte dopredu.
Chod je nastavený na 10 mm, aby nedošlo
k samovoľnému odpáleniu. Z bezpečnostných dôvodov je vhodné použiť napináčik krátko pred streľbou. Pre plynulé odpálenie je dôležité nastaviť dĺžku chodu
spúšte a jej prepad, čo kompaktný spúšťový mechanizmus umožňuje. Guľovnica
je z fabriky opatrená tropickým cieľnikom
typu Express s výrezmi v tvare písmena
„V“. To umožňuje rýchle zamierenie aj na
Po otvorení schránky nevystrelené náboje
z nej vypadnú
vojenské le sy 3/2011
Tropický cieľnik typu Express s výrezmi tvaru „V“
veľmi krátku vzdialenosť. Základný cieľnik
má výrez pre streľbu na vzdialenosť 100
metrov, sklopné plátky na 200 a 300 metrov. Stranovú korekciu vykonáme posunutím základne cieľnika v rybinovej drážke
po predchádzajúcom uvoľnení zaisťovacej skrutky. Výškové nastavenie dosiahneme výmenou mušky za vyššiu alebo nižšiu.
Keďže tá je upevnená na kompenzátore,
bola použitá iná, „šínovitého“ profilu, fabricky sa dodáva perličková. Guľovnica bola
nastrelená na vzdialenosť 100 m tak, že
stredný bod zásahu sa zhoduje so zámerným bodom. Jej presnosť sme si odskúšali s redukovaným strelivom v tuneli práve na vzdialenosť 100 m s optikou Helia
C 1,1-4x24. Tá je od rakúskej firmy Kahles,
najstaršieho výrobcu loveckých puškohľadov na svete. S rozptylom 15 mm pri tojranovej položke sme boli spokojní. Typ
pažby a vysoká dvojitá montáž umožňujú zamierenie pri streľbe tak cez otvorené mieridlá, ako aj zameriavací ďalekohľad.
Pochvalne sa musíme vyjadriť o eliminácii
spätného nárazu, ktorý v porovnaní s inými zbraňami bol na úrovni kalibru 7x64.
Vysoká presnosť streľby, maximálna
spoľahlivosť a dlhá životnosť za všetkých
podmienok, to sú atribúty, ktoré zaraďujú opakovacie guľovnice Českej zbrojovky
na popredné miesto v obľúbenosti nielen
u našich poľovníkov, ale stále viac aj na africkom kontinente. Jedni preceňujú, druhí
Kompenzátor vlastnej konštrukcie
Zameriavací ďalekohľad Kahles a vpravo dvojpolohová mechanická poistka
Technické parametre
Výrobca: CZ Uherský Brod,
Česká republika
Model:guľovnica CZ 550
Safari Magnum
Kaliber:.416 Rigby
Dĺžka:1180 mm
Dĺžka hlavne:
635 mm
Dĺžka zámernej: 495 mm
Výška:
210 mm, bez optiky
Šírka:
85 mm
Hmotnosť:
4200 g, bez optiky
Kapacita schránky: 5 nábojov
Cena s optikou: 3 153,42 €
Predajca:
Puškárstvo Hermes
Bratislava
hania, ale ako to už býva, pravda bude
niekde uprostred. Uherskobrodská zbrojovka svojou pestrou ponukou esteticky
a ergonomicky riešených guľovníc modelového radu CZ 550 Safari a Classics vychádza v ústrety súčasným požiadavkám
kladeným na výkonné lovecké a športové
zbrane. A keď sú doladené majstrami puškármi, po technickej aj estetickej stránke
sa vyrovnajú ktorejkoľvek renomovanej
•
„zahraničnej“ značke. Logo firmy Hermes na pištoľovej pažbičke
23
kynológia
Slovenský
hrubosrstý stavač
naše národné plemeno
V 40-tych rokoch minulého storočia začal nestor slovenskej
kynológie Koloman Slimák so
šľachtením nášho národného plemena, ktorého základom
boli tri plemená stavačov – Český fúzač, Nemecký drôtosrstý stavač a Weimarský stavač.
V roku 1944 skrížil pán Slimák suku Weimarského stavača Moniku v. d. Haraska so
psom Českým fúzačom Robby Šelle a vznikol z toho vrh jednofarebných sivých šteniec
hrubej srsti. Tieto ďalej krížili s jedincami českých fúzačov a nemeckých hrubosrstých stavačov a potomkov týchto párení (avšak len
hrubosrsté a jednofarebné) zapisovali do experimentálnej plemennej knihy zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym
zväzom ako hrubosrstí weimarskí stavači.
Štandard však nepoznal hrubosrstého weimarského stavača.
Štandard
Prílev cudzej krvi sa skončil v roku 1970
a až v roku 1975 oficiálne oznámil nemecký
klub chovateľov weimarských stavačov, že neexistuje hrubosrstá forma weimarského stavača. V tom čase bola už početnosť hrubosrstej
variety v Československu dostatočne veľká,
Elegantný ...
čo primalo slovenských kynológov pokúsiť sa
uznať samostatné plemeno. Ich snaha bola
korunovaná úspechom a 6.6.1983 bol pod číslom 320 uznaný SHS ako samostatné plemeno. Po 20 rokoch od uznania slovenského kopova sme tak mali už druhé národné plemeno
poľovného psa.
Najmladšia skupina poľovných psov
Stavače sú najmladšou skupinou poľovných psov a začali sa šľachtiť v 19. storočí po
zdokonaľovaní strelných zbraní, keď sa od
psa vyžadovalo, aby zver našiel, upozornil na
ňu poľovníka a vyčkal na jeho priblíženie na
dostrel. Tak vzniklo vystavovanie, ktoré je typické len pre stavače.
Aký slovenský hrubosrstý stavač je?
Slovenský hrubosrstý stavač má sivú farbu vo všetkých jej odtieňoch, srsť je hrubá,
hustá a priliehajúca, prípustné sú biele znaky.
Výška je od 57 do 68 cm, hmotnosť od 25 do
35 kg. Je to silný, odvážny a ostrý pes, ktorý je
aj napriek svojej ostrosti ľahko cvičiteľný, má
vrodenú veľkú chuť prinášať a je náruživý vodár, vďaka vynikajúcemu čuchu je vhodný na
dohľadávanie postrieľanej zveri.
Napriek jeho vynikajúcim pracovným
vlastnostiam je jeho početnosť medzi slovenskými chovateľmi pomerne nízka, čo je
pre toto plemeno škoda. •
... a v typickom pracovnom prostredí
24
Ing. Ivan Schlosser, vedúci LS
Jablonové OZ Malacky
foto: internet
vojenské le sy 3/2011
spoločenská rubrika
Ing. Ján Jánoš
jeden z nás
V mesiaci máj bol náš dlhoročný kolega a priateľ Ing. Ján Jánoš
ocenený za celoživotný prínos
v oblasti pestovania a ochrany
lesa na pieskoch Záhorskej nížiny Cenou generálneho riaditeľa
Lesov SR, š.p., ktorú prebral priamo z rúk generálneho riaditeľa
Ing. Igora Viszlaia. Síce sa vraví,
že ceny a ocenenia nie vždy končia
v správnych rukách, ale v tomto
prípade sme všetci presvedčení, že
toto ocenenie je v tých najsprávnejších rukách. So skromnosťou
prijaté ocenenie charakterizuje,
aký náš kolega aj v skutočnosti je.
Ing. Jozef Bittara, vedúci oddelenia
obchodu, OZ Malacky
Ing. Ján Jánoš sa narodil v záhorskej dedinke Cerová 10.9.1952 a po ZŠ pokračoval
v štúdiu na gymnáziu (vtedy SVŠ) v Senici.
Lesnícku fakultu vo Zvolene úspešne ukončil v roku 1977 a hneď po ukončení nastúpil
k VLM SR, š.p., o. z. Malacky ako lesník na
LS Mikulášov, LO Hladký bor. Po ukončení
vojenskej služby pokračoval ako samostatný technik na LS Bažantnica a v priebehu 33
rokov práce vo Vojenských lesoch postupne prešiel rôznymi funkciami od technika až
po vedúceho lesnej správy. V súčasnej dobe
pôsobí na o. z. Malacky, LS Jablonové ako
technik. Mojou prvou otázkou pri rozhovore by som sa predsa len vrátil už k spomenutému oceneniu.
Ako ste prijali toto ocenenie
a čo pre Vás znamená?
Mňa osobne toto ocenenie veľmi prekvapilo, nakoľko som sa o ňom vážne
Ing. Ján Jánoš pri spolupráci s kolegami ...
vojenské le sy 3/2011
dozvedel až pri odovzdávaní. Kompetentným sa to podarilo úspešne utajiť a priznám
sa, že som v prvom momente ani nevedel
ako reagovať. Bol som dojatý. Samozrejme
takéto ocenenie poteší asi každého človeka,
ale stále si myslím, že oveľa dôležitejšie sú
výsledky práce. Zároveň si myslím, že v mojom okolí je mnoho ľudí , ktorí by si podobné ocenenie za svoju prácu zaslúžili.
Ako ste sa vlastne k lesníctvu dostali?
V tomto smere sa asi odlišujem od väčšiny kolegov, pretože v našej rodine nebol
nikto zamestnaný v lesníctve a ja som si
tento odbor vybral úplne na vlastné riziko.
Nakoľko som vyrastal na dedine v okolí lesov Záhoria, často som trávil čas v prírode,
či už pri pasení dobytka, alebo pomocných
prácach v lese. Keď sa teraz obzriem dozadu, tak toto moje rozhodnutie zasvätiť život lesu a prírode považujem za správne.
Aký je rozdiel medzi lesníctvom v časoch
keď ste začínali a v súčasnosti?
No, to sa nedá pár vetami ani opísať. Keď
som nastupoval k Vojenským lesom, vyfasoval som priemerku, číselníky, kubíkovacie
tabuľky, mapu a ceruzku. Teraz majú lesníci mobilné telefóny, latschbacheri, autá, notebooky, elektronické priemerky. Skrátka,
pokrok sa nedá zastaviť ani v lesníctve. Určite sa v súčasnosti oveľa väčší dôraz kladie na ekonomiku, len mám pocit, že týmto
všetkým sa občas aj potláčajú niektoré lesnícke princípy. Skrátka, čo sa z lesa vezme,
to by sa malo úmerne do lesa aj vrátiť. Musím úprimne priznať, že svojim mladším kolegom tieto vymoženosti techniky nezávidím. Držím im palce, a hlavne, aby ich práca
napĺňala a bavila. V dnešnej hektickej dobe
to majú v tomto smere oveľa ťažšie, ako to
bolo v minulosti.
Určite sa počas Vášho pôsobenia
vyskytli aj situácie, na ktoré
nie veľmi radi spomínate. Ale
skúste nám nejaké prezradiť.
No, asi taký najhorší a najbolestnejší zážitok bol požiar lesa na Záhorí v roku 1992,
keď ohňu padlo za obeť 1300 ha borovicového lesa. Pohľad na zhorenisko po požiari
bol krutý nielen pre nás lesníkov, ale aj pre
širokú verejnosť. Na jednej strane požiar
Ing. Ján Jánoš
bol spôsobený neúmyselne a len z ľudskej
nedbanlivosti. Na druhej strane musím spomenúť ešte jednu negatívnu skúsenosť, ktorá sa ma dotkla o to viacej, že táto bola zavinená človekom úmyselne a zámerne. Je to
odlesnenie zhruba 600 ha lesa na priemyselný park. Vtedy sa za les postavili len lesníci. Ale k tejto téme sa naozaj nechcem vyjadrovať.
Dobre, rozumiem. Tak prejdime
k príjemnejším témam, čo
najkrajšie zážitky?
Samozrejme, týchto zážitkov je omnoho viacej. Našťastie. Vraví sa, že človek by
sa mal tešiť aj z maličkostí, aby bol šťastný. Či sú to veselé príhody z pracovného
prostredia, zážitky z poľovníctva, ale hlavne, keďže sa bavíme o lesníckych veciach,
tak za najkrajší zážitok a najpríjemnejší pocit mám, keď vidím výsledky práce nás lesníkov. V mojom prípade je to už spomenuté požiarisko – keď sa skoro po 20 rokoch
vraciam na postihnuté miesta a vidím tam
mladé borovicové porasty. To človeka naozaj poteší a zahreje pri srdci.
Čo dodať na záver? Snáď len poďakovanie za všetky tie roky, ktoré Ing. Ján Jánoš
strávil a obetoval lesu. Niekedy až otcovským prístupom si vyslúžil obdiv a rešpekt
mladších kolegov a je pre nás príkladom.
Jeho vzťah k lesu najlepšie vystihuje jeho
obľúbená báseň od P. O. Hviezdoslava Hájnikova žena: Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás! ...
•
25
spoločenská rubrika
Životné
jubileá
Október 2011
Martin Béreš, technik LS Jovsa OZ
Kamenica nad Cirochou, 50 rokov
December 2011
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ
Kamenica nad Cirochou, 55 rokov
Terézia Konevalová, upratovačka OZ Kežmarok, 55 rokov
Ing. Peter Šoltés, samostatný
odborný referent oddelenia ekonomiky OZ Kežmarok, 55 rokov
Vladimír Šajánek, lesník LS Mikulášov OZ Malacky, 55 rokov
Pracovné
jubileá
INTERSTENO
Volám sa Antónia Duláková
a som študentkou Obchodnej
akadémie v Poprade. V dňoch
9. - 16. júla som sa zúčastnila
48. Kongresu INTERSTENO v Paríži. Na tieto Majstrovstvá sveta (MS) som bola nominovaná na základe získania titulu
Majsterky Slovenska v spracovaní informácií na počítači.
Organizácia INTERSTENO bola založená
v roku 1887 v Londýne. Majstrovstvá sveta
sa uskutočňujú každé 2 roky. Slovensko celkovo reprezentovalo 7 účastníkov. Bola som
jednou z 3 zúčastnených študentov a najmladšou členkou slovenskej výpravy.
Otvárací ceremoniál sa konal v Cité universitaire – Parížskej Univerzite, kde zástupcovia jednotlivých výprav krátkym príhovorom priblížili divákom svoju krajinu.
z 51 účastníkov, kde taktiež nie všetci splnili normu. Nakoľko sa na túto disciplínu nešpecializujem, s výkonom 348,40 úderov za
minútu a týmto umiestnením som veľmi
spokojná.
Paríž
V Paríži čas ubiehal veľmi rýchlo, obdivovali sme predovšetkým architektúru, prezreli sme si mnoho pamiatok a dokonca videli ohňostroje počas významného sviatku
Dobytia Bastily. Návšteva Eiffelovej veže,
Notre Dame, Sacre Coeur, Louvre, Versailles
a iných v nás zanechali hlboké dojmy. MS
v Paríži vyvrcholili slávnostným vyhlásením
Moja disciplína
Mojou prioritnou disciplínou je úprava textu na počítači = korektúra textu. Patrí k novším disciplínam, pretože na písacom
stroji ju nie je možné vykonávať. Každý súťažiaci dostane šablónu, ktorú opravuje 10
minút podľa korektorských značiek v pred-
Zahájenie majstrovstiev
Október 2011
Ing. František Sliacky, samostatný odborný referent oddelenia Kancelárie GR, 35. výročie
Anna Stančíková, robotník SL Pliešovce, 25. výročie
Peter Hojdan, robotník LS Kamienka OZ Kamenica nad Cirochou, 20. výročie
November 2011
Ján Pavlov, robotník SL Pliešovce, 20. výročie
Jaroslav Jurský, technik LS Tichý Potok OZ Kežmarok, 20. výročie
Ladislav Ondrík, lesník LS Jovsa OZ
Kamenica nad Cirochou, 35. výročie
December 2011
Ing. Miroslav Halaj, samostatný odborný referent oddelenia výroby GR, 25. výr
26
Náš tím
lohe. Za správne vykonanú korektúru sa
prirátava 100 bodov, no za chyby na MS je
sankcia 500 bodov, v nižších úrovniach 250
bodov. Samotná súťaž prebiehala pod dohľadom prísnych rozhodcov v univerzitných
učebniach. Po rozpísaní sa začalo odpočítavanie a zvuk sirény. Najviac vyčerpávajúci
pre všetkých bol polhodinový odpis, ktorý
mal každý vo vlastnom jazyku. Po dopísaní
sme mali malú prestávku a potom začali korektúry.
Na MS som si obhájila prvenstvo
z celoslovenského kola a umiestnila sa
na 18. mieste z 53 súťažiacich, pričom 8 boli
diskvalifikovaní. Súťažila som aj v 30 minútovom odpise a umiestnila sa na 28. mieste
Tesne pred súťažou
výsledkov počas záverečného galavečera,
ktorý nám bol odmenou za úsilie vynaložené počas prípravy samotnej súťaže.
Chcela by som sa poďakovať vedeniu
školy a svojej triednej profesorke, tým že
ma podporovali a snažili sa zohnať finančné
prostriedky na to, aby som sa mohla zúčastniť tejto súťaže. Hlavným sponzorom boli
VLM SR, š.p. Pliešovce, ktorým chcem touto cestou vyjadriť veľkú vďaku, lebo bez ich
pomoci by som si to nemohla dovoliť.
Znamená to pre mňa veľkú skúsenosť do
života a som hrdá na to, že som mohla reprezentovať našu krajinu, školu a sponzorov.
Všetkým patrí moje srdečné poďakovanie. Dúfam, že som ich nesklamala. •
vojenské le sy 3/2011
spoločenská rubrika
Oslavy
50-teho výročia
školy Pliešovce
Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent
oddelenia lesnej výroby GR(text, foto)
Dňa 24.6.2011 bolo v budove základnej školy v Pliešovciach rušno, boli v nej oslavy pekného
50-teho výročia odovzdania novej budovy školy do užívania.
Pôvodná osemročná škola sa nachádzala v jednoposchodovej budove pri parku. Plány na výstavbu novej budovy školy siahajú až
do roku 1945. Zaslúžil sa o ne odborný učiteľ
Július Ferianc, vtedajší tajomník revolučného národného výboru. Ale až v roku 1958 sa
rozbehli prípravy na výstavbu novej budovy.
Miesto bolo vytýčené za budovou riaditeľstva
VLM. Budovu terajšej základnej školy v Pliešovciach slávnostne odovzdali 2. septembra
1961. Budova školy bola vybudovaná v akcii
„Z“, to znamená, že ju stavali svojpomocne
obyvatelia obce.
V prvom bloku, ktorý sa odohrával priamo v budove školy pod názvom „Metamorfózy v čase“, sa pozvaní hostia v jednotlivých
triedach mohli postupne oboznámiť s veľmi
pekným kultúrnym programom, ktorý bol
zostavený tak, aby poukázal na vývoj školy a jej nezastupiteľné miesto pri formovaní
vzdelanosti a charakteru jednotlivých generácií žiakov, ktorí školu navštevovali v uplynulých rokoch. V druhom bloku programu,
ktorý sa odohrával na javisku kultúrneho
domu „Družba“ pod názvom „Čo zostalo na
tabuli“, vystúpili súčasní a aj minulí žiaci školy so svojím programom. V tejto časti boli tiež
ocenení bývalí učitelia školy. Celý program
Prví prváčikovia
vojenské le sy 3/2011
pripravovala a režírovala pani učiteľka Iveta Hladká v spolupráci s ostatnými učiteľmi
a žiakmi školy. Prípravou a celkovým priebehom týchto osláv pedagogický zbor pod vedením riaditeľky školy pani Dariny Sýkorovej
preukázal, že svoju prácu berie ako poslanie,
čo je v tejto dobe presýtenej konzumom obzvlášť chvályhodné.
V neposlednom rade mi ešte ostáva spomenúť prvých prváčikov z radov našich terajších zamestnancov (VLM), ktorí v pondelok
4. septembra 1961 v stúpili do budovy novej
školy prvýkrát. Sú to: Vierka Kacianová, Anka
Macková, Ing. Pavol Hanulay. •
Duchovná
slávnosť vo
Valaškovciach
Ing. Bodnár Anton, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou
Pramene: Vlastivedný slovník obci na Slovensku , 3. časť
- Humenné , Vasiľ Fedič a kol. r. 2002
Celebrovanie svätej omše
názov pohoria Vihorlatu je od slova „výhor“,
teda vypálená časť lesa pre účely pastvy a valašníctva.
Prvé zmienky o obci
Prvé doložené zmienky o obci sú z roku
1635 ako Vlaskov, neskôr Walásskowce (1808),
Valaškovce (1920), po maďarsky Valaskóc,
Valyaskóc, Pázstorhegy. V roku 1715 mala
obec 4 obývané a 5 opustených domácností. V roku 1787 v nej žilo 135 obyvateľov v 19
domoch, v roku 1828 mala 213 obyvateľov v 27 domoch. Katastrálna výmera obce
k 1.10.1937, ako termínu vysídlenia, bola 662
ha, mala 58 domov s 321 obyvateľmi.
Valaškovce – vysídlená obec vo
Vihorlate, ktorej zánik súvisel
s plánom Československej armády na vybudovanie delostreleckej strelnice a vojenského
cvičiska v tejto lokalite. Prvé
plány na výber plôch a umiestnenie strelnice sa začali tvoriť
už v roku 1928. Prípravné práce viedol generál Lev Prchala,
vtedajší zemský vojenský veliteľ
pre východné Slovensko a Podkarpatskú Rus v Košiciach.
Na Valaškovciach
Obec vznikla vo Vihorlatských vrchoch
v procese valašskej kolonizácie na území Humenského panstva, feudálneho majetku rodu
Drugetovcov. Podľa niektorých prameňov aj
Obyvatelia vysídlených Valaškoviec mali
pôvod najmä na Ukrajine a väčšina z nich vyznávala gréckokatolícku vieru. Z vysťahovanej dediny sa aj vďaka niektorým vojenským
funkcionárom zachoval kostolík z roku 1832,
postavený na mieste pôvodnej drevenej cerkvi. Tam sa každoročne schádzajú starí Valaškovčania, ich potomkovia a obyvatelia
obcí z Cirošskej doliny na sviatok Petra a Pavla, ktorým je zasvätený kostolík. Tak sa udialo toho roku už po štrnásty raz, v nedeľu 10.
júla 2011. Na duchovnej slávnosti sa organizačne podieľa tamojší vojenský útvar, úrad
VO a odštepný závod VLM SR š.p. v Kamenici nad Cirochou. Zúčastňujú sa na nej aj zástupcovia armády, vojenskej a civilnej samosprávy a Vojenských lesov. Súčasťou slávnosti
je aj pietna spomienka na bývalom obecnom
cintoríne, na príslušníka 21. mechanizovaného práporu, ktorý tragicky zahynul počas výcviku v tomto vojenskom priestore.
•
Pre presídlencov bolo nutné zabezpečiť
vhodné ubytovanie. Na stavebné parcely štát
vykúpil 394 ha pozemkov patriacich veľkostatku Alexandra Andrassyho. Pre „starých
Valaškovčanov“ postavili 49 typových rodinných dvoj domov s vodovodom, kanalizáciou
a priľahlými hospodárskymi budovami, ktoré
boli na jeseň 1937 k dispozícii na nasťahovanie. Nová štvrť sa stala súčasťou Humenného
s názvom „Za vodou“. Ten sa však neujal a dodnes sa používa názov „Na Valaškovciach“.
Sviatok Petra a Pavla
27
spoločenská rubrika
KOCÚR FEST 2011
hudobného programu poskytoval návštevníkom aj sprievodné akcie, ako detský kútik
s rôznymi hrami, súťažné športové silové disciplíny, rodeo býk, maľovanie tváre, pivné súťaže pre dospelých, tanečná show, nočný country bál a súťaž vo varení gulášu a mnoho
iných.
Guľášmajstri: Peter Šoltés, Jozef Kapolka, Štefan
Gildain, Eduard Kriššák
Ing. Peter Šoltés, samostatný referent
oddelenia ekonomiky OZ Kežmarok
Pilotný ročník
V dňoch 22. – 24. júla 2011 sa v areáli športového štadióna Alojza Cveka v Ľubici uskutočnil 1. ročník hudobného festivalu Ľubica
KOCÚR FEST 2011. Zorganizovalo ho Občianske združenie „U Kocúra“ Ľubica. Bol to pilotný ročník trojdňového hudobného festivalu
so zameraním na rôzne hudobné žánre s dôrazom na štýl country a folk. Popri tom mal
festival bohatý sprievodný program pre širokú
verejnosť, každý návštevník si mohol prísť na
svoje a vybrať si z bohatého programu. Vojenské lesy a majetky SR, š.p. odštepný závod Kežmarok prispel na festival sponzorsky, ale aj aktívnou účasťou na programe festivalu.
Festival počas troch dní okrem bohatého
Reprezentácia VLM SR
š.p., OZ Kežmarok
V súťaži vo varení gulášu sa aktívne zúčastnilo aj družstvo Vojenských lesov a majetkov
SR, š.p. OZ Kežmarok. Vareniu „šéfoval“ Edo
Kriššák s tímom pomocníkov. Súťažilo celkovo 11 tímov, čo bolo pomerne početné zastúpenie. Pomôcť pri príprave gulášu a podporiť
tím v jeho práci prišli aj naši zamestnanci s rodinami. S ohľadom na to, že ako tím sme sa vo
varení gulášu zúčastnili v takomto zložení prvýkrát, je tretie miesto veľmi dobrý výsledok.
Myslím si, že sa v plnej miere presadila skúsenosť a improvizačná schopnosť „gulášmajstra“
Eda Kriššáka. V konečnom dôsledku „výsledok“ nášho snaženia skončil jeho konzumáciou.
Prvý ročník festivalu, ako aj účasť Vojenských lesov a majetkov na ňom, môžeme hodnotiť ako vydarený.
•
ZO Slovenský odborový
zväz zamestnancov obrany
Kamenica nad Cirochou
Vznik ZO ZOS
Základná organizácia slovenského odborového združenia v súčasnej podobe vznikla
v roku 2004 spojením základných organizácii pri lesnej správe Kamenica nad Cirochou,
lesnej správe Kamienka, lesnej správe Jovsa,
dopravno-stavebnej správe a hospodárskej
správe OZ. Závodný výbor takto vzniknutej základnej organizácie pozostáva z dvoch
členov každej správy a v záujme dodržania
nepárneho počtu členov závodného výboru je doplnený o predsedu revíznej komisie.
Ak sa pozrieme na dátum vzniku ZO
SOZ, zistíme, že je to obdobie, od ktorého
sa začali najdynamickejšie zmeny vo VLM
SR, š. p. odštepný závod Kamenica n/Cirochou. Závodný výbor permanentne zamestnávalo prerokúvanie organizačných zmien,
mien prepúšťaných pracovníkov a vecí
s tým súvisiacich (výpovedné doby, odstupné, odchodné a pod.) O tom, že nešlo o zanedbateľnú činnosť, svedčia aj tieto čísla:
V roku 2004 mal odštepný závod 131 zamestnancov, v súčasnosti je ich celkový počet 48. V niektorých prípadoch závodný výbor nesúhlasil s navrhovanými zmenami, ale
v zmysle platných právnych predpisov im
nemal právomoc zamedziť. Z dôvodu organizačných zmien, ale aj z iných dôvodov, sa
znížila aj členská základňa. Za posledné roky
pribudol iba jeden nový člen, nakoľko odštepný závod prijal do pracovného pomeru
iba minimálny počet nových pracovníkov.
Aktivity
Naj horár
Tím VLM SR š.p. Dušan Žlkovan, Ján Chlpáň, Vladimír Kovalčík, Milan Rak, Ján Ščavnický
V peknom prostredí Hotela Lesák nad Tajovom sa v piatok 24. júna 2011 uskutočnil už 7. ročník súťaže Naj horár. Na súťaži sa zúčastnilo 90. lesníkov v 30. družstvách.
Okrem Štátnych Lesov SR, ktoré súťaž tradične organizujú, súperili aj lesníci z Vojenských lesov, Tanap-u a Mestských lesov.
Za VLM SR, š.p. súťažili Jano Ščavnický a Vlado Kovalčík z Kežmarku a Jano Chlpáň
z Pliešoviec. Počasie nám prialo a tak sme všetky disciplíny zdolali bez problémov. Po
ich absolvovaní sme všetci v napätí čakali na slávnostné ukončenie. Ale až záverečné
vyhodnotenie ukázalo, kde ešte máme rezervy. V kategórii družstiev sme skončili na
peknom 7. mieste a v kategórii jednotlivcov sa najlepšie umiestnil Jano Ščavnický na
11. mieste, Jano Chlpáň skončil 33. a Vlado Kovalčík na 53. mieste.
Dúfam, že na budúci rok to bude ešte lepšie.
Lesu Zdar •
28
Z príjemnejšej stránky činnosti ZO
SOZ môžem spomenúť, že členovia ZV
SOZ a taktiež radoví členovia sa aktívne
zapojili do organizovania a zabezpečenia
zdarného priebehu športových hier, ktoré boli v RZ Bystrá pri Humennom v roku
2008. Z novších aktivít chcem spomenúť
plánovanú spoločnú návštevu hokejových
zápasov MS 2011, avšak pre všeobecne
známe problémy so zakúpením väčšieho
počtu lístkov na jeden zápas z plánovanej akcie zišlo. Na neuskutočnenú návštevu hokejových MS 2011, sme už zabudli
a chystáme sa zorganizovať iný, dúfam, že
taktiež zaujímavý zájazd.
•
Ing. František Pošík, samostatný referent
oddelenia výroby OZ Kamenica nad
Cirochou, predseda ZO SOZ
vojenské le sy 3/2011
lesná pedagogika
Téma: Medzinárodný rok lesov
Rok má dvanásť mesiacov a každému z nich lesníci prisúdili jednu zaujímavú tému. Úžitky, ktoré nám les poskytuje, vnímame ako samozrejmosť. No po hlbšom preskúmaní problematiky,
keď človek získa pohľady z viacerých strán je samozrejmosť už len zdanlivá. Všetky témy v plnom znení nájdete na stránke www.roklesov.sk. My sme pre vás vybrali za uplynulé obdobie podľa nášho názoru aspoň časti tých najzaujímavejších.
Ing. Zuzana Balandová, samostatný
odborný referent kancelárie GR,
zdroj: www.roklesov.sk
Les a ochrana
prírody
téma mesiaca Jún
V minulosti bolo územie terajšieho Slovenska väčšinou pokryté lesom. Aby tu mohli žiť
prví roľníci, začali krajinu odlesňovať a premieňať ju na poľnohospodársku pôdu. Lesy sa
zachovali hlavne na plochách, ktoré boli menej prístupné a neboli vhodné na túto činnosť. Boli však pre človeka zaujímavé pretože
poskytovali drevo, pastvu pre dobytok, lesné
plody a divinu. Vďaka svojej neprístupnosti a
neskôr i snahám prvých obhospodarovateľov lesov - lesníkom, zostali zachovalejšie ako
ostatná časť krajiny.
Lesníctvo
Pod lesníctvom, ktoré ako samostatný
odbor prvý definoval H.C. Carlovitz (1645 –
1714) v diele Silviculturaoekonomica, rozumieme odbor ľudskej činnosti, ktorý sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov a plným
využitím ich úžitkov v prospech vlastníkov a
spoločnosti. Lesné hospodárstvo zabezpečuje plnenie produkčných i mimo produkčných
funkcií lesov hospodárskymi opatreniami.
Lesné hospodárstvo spadá pod Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a riadi sa
zákonom o lesoch v duchu aktívnej ochrany
na princípoch trvalo udržateľného hospodárenia.
Ochrana prírody
Podstatou a cieľom ochrany prírody, ktorá
sa začala konštituovať podstatne neskôr ako
lesníctvo, je zabezpečovať existenciu a ochranu pôvodných prírodných biotických systémov, existenčných podmienok pre vzácne
a ohrozené rastliny, živočíchy a nerasty a ich
prirodzený vývoj. Ochrana prírody zabezpečuje tieto svoje zámery zákazmi, príkazmi, obmedzovaním a vylučovaním ľudskej činnosti v
chránených územiach so zámerom zachovať
ich čo najprirodzenejší vývoj. Ochrana prírody
spadá pod Ministerstvo životného prostredia
a riadi sa zákonom o ochrane prírody a krajiny a presadzuje skôr systém pasívnej ochrany.
vojenské le sy 3/2011
Dvojkoľajnosť
Z vyššie uvedeného vidieť istú dvojkoľajnosť, ku ktorej v posledných rokoch prispievajú rôzne mimovládne organizácie, ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť za následky
ich názorov či aktivít. Tieto majú často navyše podporu médií i laickej verejnosti bez
ohľadu na racionálnosť ich krokov a názory a
opatrenia profesionálov, pracovníkov štátnej
ochrany prírody a lesníkov sú bagatelizované a zaznávané. Najvypuklejšie sa tento problém ukázal po veternej kalamite z roku 2004,
ktorý prerastá do totálneho rozpadu smrečín.
A nielen smrekových monokultúr, ale i vzácnych horských smrečín, či 500 ročných límb
v Tatranskom národnom parku. Navyše tieto
mimovládne organizácie usporadúvajú rôzne kampane typu „Kúp si svoj strom“ a keďže disponujú finančnými prostriedkami, odkupujú poľnohospodárske a lesné pozemky,
na ktorých vyhlasujú často krát úplne nezmyselne „súkromné chránené územia“, na ktorých chcú dokumentovať vhodnosť ponechania biotopov na samovývoj a porovnávať ich s
územiami, kde sa hospodári.
Lesníci boli odjakživa predovšetkým
ochrancovia lesa. Tým zabezpečovali stabilitu
krajiny, dostatok dreva, vody, vzduch, životný
priestor pre rastliny a živočíchy. Stav našich
lesov svedčí o tom, že to po generácie robili
dobre. Súčasné problémy a rozpory medzi lesníkmi a ochranármi vznikajú často možno i z
toho, že záujmy a potreby človeka nie sú často spájané s potrebou zachovania prírodného
prostredia a príroda je príliš tabuizovaná. Chceme ju v niektorých prípadoch ponechať na
samovývoj, nech si s problémom poradí sama.
Tento problém však väčšinou spôsobil človek
a človek by ho mal pomôcť prírode vyriešiť. V
podmienkach Strednej Európy je trochu naivné sa hrať na panenskú prírodu, ktorá si poradí bez človeka a človek si poradí bez nej.
Ing. Alojz Kaššák, Bc. Ľubomír Kľúčik
Les
a kultúra
téma mesiaca August
Spojenie lesa a kultúry je pre mnohých ľudí zdanlivo nelogické a ťažko
predstaviteľné. Opak je však pravdou. Kultúra totiž nie je iba divadelné predstavenie,
alebo koncert či výstava obrazov. Je spravidla
definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť ako sociálnu skupinu.
Kelti a Slovania
Ovplyvňovanie kultúry národov lesom
sa datuje už od staroveku. V Európe kult uctievania lesa poznáme už od starých Keltov,
ktorých druidi sa stromom zverovali a žili
v ich blízkosti. Títo kňazi uznávaní pre svoju múdrosť, boli vynikajúcimi znalcami stromov a pre svoje poslanie si vyhradili časti
pôvodného neporušeného lesa. Tie boli pre
ostatných neprístupné a vstup do nich mali
iba za mimoriadnych a vážnych okolností.
Stromy uctievali aj starí Slovania. Verili, že v niektorých, najmä starých stromoch
zvláštnych tvarov, prebývajú duchovia. Najuctievanejším stromom bol dub. Napríklad
slovanské kmene v dnešnom Bulharsku sa
pod dubom modlili za dážď, niektorým dubom dokonca prinášali aj zvieracie obete.
Využitie lesa na kultúrne podujatia
V čase, keď veľká časť ľudí preferuje návrat k prírode a jej hodnotám, sa les čoraz
viac stáva aj miestom najrôznejších kultúrnych podujatí. Na lesných čistinkách napríklad v bratislavskom Horskom parku sa už
niekoľko rokov premietajú filmy, v českých
Řevniciach sa v tomto roku uskutoční už
siedmy ročník divadelného festivalu Lesní slavnosti divadla. Vystúpenia známych
umelcov môžu návštevníci zažiť aj v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu. Pozadie mohutných šumiacich
stromov dáva filmovým, divadelným či iným
predstaveniam neopakovateľnú atmosféru s
mystickým nádychom.
Les sa často stáva aj pomyseľnou výstavnou plochou pre umelcov. Napríklad v Považskom Inovci v svahu blízko lokality pod
Marhátom nájdu turisti kríž s trojicou sôch
akoby zabudnutých v lese. Neďaleko Žiliny,
na českej strane hraníc medzi Pustevnami a
Radhošťom zasa stojí viac ako trojmetrová
socha pohanského boha Radegasta vytesaná
29
lesná pedagogika
zo žuly. Pod Urpínom pri Banskej Bystrici
pripomína od roku 1964 Slovenské národné povstanie socha partizána. Ďalšie plastiky
vytesali umelci do skál priamo uprostred lesov. K umeleckým dielam umiestneným v lesoch môžeme zaradiť aj niektoré krížové cesty na viacerých miestach Slovenska.
Kultúru národov, možno až na niekoľko
kmeňov saharskej Afriky a grónskych Eskimákov, ovplyvňoval les takmer po celom svete.
Spoločenstvá stromov boli inšpiráciou pre básnikov, spisovateľov či hudobných skladateľov.
Raz bol les v ich podaní tajomným chrámom, v
ktorom sa diali pre bežného smrteľníka neuveriteľné veci, bol domovom tajomných bytostí a
niekedy aj miestom, ktorému sa treba vyhýbať.
Inokedy sa však les stal naopak útočiskom pred
hrozbami nášho sveta. Zelená, upokojujúca farba lesa bola často inšpiráciou aj pre maliarov.
Okrem portrétov a sakrálnych malieb boli výjavy z lesa, prípadne z poľovačiek v lese, jedným z
najčastejších motívov obrazov.
Vzájomný vplyv lesa a kultúry
Pôsobenia lesa a kultúry nie je iba
jednostranné. Tak, ako les ovplyvňoval a
ovplyvňuje kultúru národov, rovnako kultúra
ovplyvňuje les. Tento vplyv nálad a zmyslu pre
estetiku v spoločnosti môžeme pozorovať aj s
odstupom času na rôznorodosti porastov. Industriálna spoločnosť 19. a minulého storočia
si žiadala čoraz väčšie dodávky kvalitného dreva a preto sa začali na najrôznejších miestach
sadiť smrekové monokultúry, ktoré pretvárali
obraz krajiny. S pozostatkami tohto dedičstva
sa lesníci pri najrôznejších kalamitách vyrovnávajú dodnes. Opakom tohto, z dnešného pohľadu nie celkom šťastného riešenia podmieneného ekonomikou, bolo zakladanie arborét
a parkov a postupný prechod na v súčasnosti
preferované prírode blízke obhospodarovanie
lesa.
Vplyv kultúry na les prináša zmeny aj v
súčasnosti a aj na Slovensku. Dlhoročný boj
aktivistov s lesníkmi o spôsob ochrany lesa
pred škodcami sa dostal do nového štádia. Koncom minulého storočia mimovládni
ochrancovia prírody hovorili iba o samoregulačnej schopnosti lesov ubrániť sa možným
hrozbám, no dostatočne verejnosť (možno
pre nedostatok informácií) neupozorňovali na následky, ktoré takéto postupy prinesú. V súčasnosti, keď politika nezasahovania
do prírodných procesov v lesoch oslabených
ľudskou činnosťou, spôsobila vyschnutie stoviek hektárov porastov, začali presadzovať
tézu o kráse takýchto vyschnutých lesov. Súčasťou kultúry je aj spôsob vnímania krásy.
Pre porovnanie. Niektoré domorodé kmene uprednostňujú pri výbere manželiek tie
s najdlhším krkom, podľa iných sú zasa krásne extrémne veľké spodné pery s ozdobami,
alebo nevesty s najvyššou hmotnosťou. Tieto pohľady na realitu ovplyvňuje najmä celospoločenský konsenzus daný najčastejšie
historickým vývojom. V prípade lesov je na
celej spoločnosti, aby sa rozhodla, či zostanú ideálom krásy zelené, svieže lesy, alebo sa
pod vplyvom novodobej mantry o nezasahovaní do čohokoľvek prírodného zmieri aj
so zástupmi stojacich suchých stromov.
Vlastimil Rezek, Lesy SR
články v plnom znení nájdete
na www.roklesov.sk
Prečo?
Prečo mení farbu jesenné lístie?
Mgr. Marianna Konopová,
samostatný referent oddelenia
Kancelárie riaditeľa OZ Malacky
Pri hľadaní odpovede na otázku
prečo sa na jeseň mení farba listov
a tie následne opadávajú zo stromov som okrem vlastných úvah
a poznatkov pre presnosť informácií vyhľadala i odborné zdroje.
samotným opadávaním zo stromov. Faktory, ktoré súvisia s procesom starnutia, sú
uvádzané v rôznom poradí, avšak spravidla sú nimi svetlo - tým, že sa dni skracujú
a noci predlžujú, je čas denného svetla čoraz
kratší, teplota vzduchu – s príchodom zimy
teplota vzduch klesá, cytokiníny – pred
Zapamätajme si
„Starnutie“ listov
30
Príprava na Jar
Farebné lístie obsahuje množstvo aminokyselín, proteínov, sacharidov, či nukleových kyselín, ktoré sú na jeseň absorbované
do konárov a kmeňa stromu, kde sú pripravené na výživu mladých výhonkov opäť na
jar. K opadávaniu lístia dochádza niekoľko dní po uskutočnení príznakov starnutia. Stromy sa opadávaním zároveň zbavujú
aj škodlivých toxínov. Ako vyplýva z týchto
údajov, jesenná nádhera je z hľadiska prežitia rastlín, ich výživy a znovuzrodenia, nevyhnutnosťou.
Kolobeh prírody
Dobrovoľne sa priznám, že cyklus prírody, ktorý sa každoročne opakuje počas
štyroch ročných období, často vnímam iba
mechanicky. Pri vysádzaní rastlín, obhospodarovaní svojej domácej flóry, či konečnom
zbere plodov si človek nie vždy kladie otázku, prečo je to tak? No napriek tomu sa kochá krásou prírody - obzvlášť na jeseň. Jesenný proces, ktorý spočíva predovšetkým
v zmene farieb lístia, upúta zrejme i toho,
kto ťažko znáša rozlúčku s príjemným letom.
Listy prechádzajú istým vývinom, ktorého súčasťou je aj ich odumieranie. Práve
to sa prejavuje zmenou farby a napokon aj
príchodom jesene, klesá účinok týchto dôležitých rastlinných hormónov, kyselina
abscisová – je priamou príčinou starnutia
listov, zmeny zelenej farby na žltú, rozkladu
chlorofylu a opadávania.
Aktivity z LP - 6/2011, maľby listami, práca s deťmi so špeciálnymi potrebami, liečebný dom Marína, Kováčová
Na záver si do budúcna zapamätajme, že
najdôležitejšie, látky vytvárajúce pestrú jesennú paletu, sú chlorofyl – zelené farbivo v listoch a chymochróny - farebné látky
v bunkách listov. A pri kochaní sa krásou prírody si skúsme prirovnať dielo prírody k dielu
maliara, ktorý farbami zároveň lieči. •
vojenské le sy 3/2011
lesná pedagogika
Ahoj milé deti!
A je to tu! Máme víťaza, vlastne víťazov našich súťaží. Prekvapilo nás množstvo vašich výkresov, poviedok a skvelých nápadov. Boli sme zaskočení počtom obálok, ktoré k nám poctivo prinášala naša pani poštárka. Listy boli malé, väčšie, ale aj
také, ktoré nás svojou veľkosťou udivovali. Ich obsah sme zvedavo študovali a posudzovali. Neraz nás vaša vtipná a nápaditá
tvorba rozosmiala. Vybrať tie najlepšie práce bolo naozaj veľmi ťažké a poriadne sme sa zapotili. No napokon sme rozhodli.
Nezabudneme vám všetkým ešte poďakovať. Nesmierne nás teší to, že toľké deti majú záujem o les, prírodu a všetko s ňou
súvisiace. ĎAKUJEME
Vaši lesní pedagógovia
Vyhodnotenie súťaže
o „Najlepší návrh
Maskota lesnej
pedagogiky VLM SR š.p.“
Víťazkou súťaže sa stáva žiačka VII. A triedy, Základnej školy na Tatranskej ulici v Banskej Bystrici
Tamarka Demčáková
Tamarke srdečne blahoželáme a tešíme sa na stretnutie
s ňou. Sme radi, že mám pomohla nájsť nášho Maskota a že
ju za to budeme môcť odmeniť.
Predstavujeme Vám nášho Maskota lesnej pedagogiky
z dielne Tamarky Demčákovej, veveričku Púpavku.
Vyhodnotenie
súťaže s názvom
„Poviedka o lese“
Okrem poviedok nám bolo doručených množstvo rozpráv,
úvah, rozprávok, ale aj básní o lese. Keďže žánrové spracovanie
bolo úlohou učiteľov, my sme sa rozhodli hodnotiť obsahovú
časť. Rozhodovanie bolo opäť veľmi ťažké. Všetky práce mali
niečo „do seba“! No po náročnom uvažovaní sa nám predsa
podarilo vybrať troch najlepších pisateľov a rozhodli sme sa
udeliť aj mimoriadne ocenenie. Tu sú výsledky:
1. miesto: Katarína Winklerová
7. ročník, Základná škola s materskou školou Lakšárska Nová Ves
Názov: „Poviedka o lese“
2. miesto: Nela Gloríková
6. ročník, Základná škola, Mierová 134 vo Svite
Názov: „Vedecky aj s citom o lese“*
(*pozn. Keďže autorka nedala svojej práci názov, dovolili sme si
ho pre jej prácu vymyslieť my.)
3. miesto: Kristián Šár
9. ročník, Základná škola s materskou školou Modrý Kameň
Názov: „Sila lesa“
Mimoriadne ocenenie sme sa rozhodli udeliť Kristínke Ondriskovej, žiačke len 4. ročníka Základnej školy s materskou školou
v Pliešovciach, za jej dielko s názvom „ Medveď, jeleň a líška“.
... Napokon, posúďte sami, akí dokážu byť štvrtáci šikovní ...
Výhercov budeme kontaktovať, aby sme ich mohli odmeniť.
Tešíme sa na stretnutie s Vami milé deti.
Blahoželáme!
víťazné poviedky si môžete prečítať na www.wlm.sk
vojenské le sy 3/2011
31
POĽOVNÍCTVO Margita
ČADCA
Čadca - Čadečka 1536
Tel: 041/ 432 70 66
Tel./fax. 041/ 432 34 82
Mobil 0918 526 375
POĽOVNÍCTVO
ŽILINA
Pivovarská 1069, 010 01 Žilina
Tel./fax: 041/564 05 12
Mobil: 0917 989 666
POĽOVNÍCTVO Margita
LIPTOVSKÝ HRÁDOK
Liptovský Hrádok, J. Grajchmana 1 573
Tel./fax: 044 / 522 43 82
Mobil: 0917 452 955
ZBRANE: ČZ MERKEL BAJKAL ŠTRASSER RS 05 RIZZINI,
STRELIVO::RWS NOMMA SELLIER & BELLOT MAGTECH PRVÍ PARTIZÁN NORINCO IMPALA,
OBUV: GORATEXOVÁ CELOKOŽENÁ TREKINGOVÁ ČIŽMY,
ODEVY: SAKÁ NOHAVICE BUNDY VESTY KOŠELE SVETRE MIKINY ČIAPKY KLOBÚKY PONOŽKY TERMO BIELIZEŇ
DOPLNKY:OPASKY REMENE OBOJKY NOŽE BATERKY OPTIKA PÚZDRA KEAMIKA TERMOSKY DARČEKOVÉ PREDMETY TREZORY PYROTECHNIKA
TRAPPER, ORIZO, IMPALA, STRASSER, JUSTRA TREZORY, NIKON
www.margita.sk
Download

október - november 2011 - Vojenské lesy a majetky SR, š.p.