Časopis pre poľovníkov,
ochrancov a milovníkov prírody
Po mnohých rokoch
máme zase vlastný
poľovnícky mesačník
Predplatiteľská súťaž!
INZERCIA
HUNTER „SPECIAL“
uÏ 6 sezón úspe‰ne s vami!
Praktick˘ a uÏitoãn˘ vianoãn˘ darãek
41-42 43-44 45-46
100 %
6-6,5
7-8,5
8,5-9,5
47
48
9,5-10,5 10,5-11,5
stabilná tkanina
vyrobená
z mrazuvzdorného
materiálu
◆ originálny pôvodn˘ dizajn
◆ pevnej‰ia a tvrd‰ia podráÏka
◆ jednoduch‰ie a r˘chlej‰ie
zaväzovanie
◆ vylep‰ená vloÏka s pouÏitím
termoreflexn˘ch
alumíniov˘ch materiálov
◆ odolnej‰ie voãi
mechanickému po‰kodeniu
◆ nové veºkostné ãíslo „12“
◆ záruka 24 mesiacov
hrubá vrstva
prírodnej vlny
dut˘ priestor
zadrÏiavajúci chlad
z vonkaj‰ieho
priestoru
izolaãná
vrstva
vyberateºná vloÏka
vyrobená z ovãej
a prírodnej vlny
vonkaj‰ia
ovãia vlna
nepremokavé dno zabezpeãujúce
vynikajúcu stabilitu aj pri pohybe
na rôznych povrchoch –
proti‰mykové
mrazuvzdorn˘
materiál
Saklné
,
90vné a b
6
1 ‰to
o
+p
Dve termoreflexné vrstvy
úãinne zadrÏiavajú teplo
vo vnútri topánky.
VloÏka z polypropylénov˘ch
a polyesterov˘ch vlákien
s vysokou termoizoláciou,
s doplnkovou
alumíniovou termoreflexnou
vrstvou.
Podpodo‰va
z polypropylénov˘ch
vlákien a termoreflexnej
alumíniovej fólie.
Objednávky vybavujeme obratom na adrese:
Termoreflexná vrstva
izoluje pred chladom
odspodu.
Branislav Habo
027 32 Zuberec 371
Tel./Fax: 043/539 54 03, 532 47 89
Mobil: 0908 694 477, 0903 366 631
E-mail: [email protected]
O b u v p r e p o ľ ov n í k ov a l e s n í k ov
D A R Č E K , k to r ý N i e l e n p ot e š í , a l e a j z a h r e j e
INZERCIA
Mikroperforované zloÏenie vloÏky
a podo‰vy umoÏÀuje prechod
vlhkosti zvnútra vloÏky na spodok
topánky, vìaka ãomu zostáva noha
suchá.
V˘chody a západy Slnka a Mesiaca
Slnko
deÀ
v˘chod západ
1. St
7.23 15.58
2. ·t
7.25 15.58
3. Pi
7.26 15.58
4. So
7.27 15.57
5. Ne 7.28 15.57
6. Po 7.29 15.57
7. Ut
7.30 15.56
8. St
7.31 15.56
9. ·t
7.32 15.56
10. Pi
7.33 15.56
11. So
7.34 15.56
12. Ne 7.35 15.56
13. Po 7.36 15.56
14. Ut
7.37 15.56
15. St
7.38 15.56
16. ·t
7.38 15.57
17. Pi
7.39 15.57
18. So
7.40 15.57
19. Ne 7.40 15.58
20. Po 7.41 15.58
21. Ut
7.42 15.59
22. St
7.42 15.59
23. ·t
7.43 16.00
24. Pi
7.43 16.00
25. So
7.43 16.01
26. Ne 7.44 16.02
27. Po 7.44 16.02
28. Ut
7.44 16.03
29. St
7.44 16.04
30. ·t
7.44 16.05
31. Pi
7.44 16.06
Mesiac
v˘chod západ
19.37 11.28
20.46 11.56
21.56 12.18
23.06 12.36
-- 12.52
0.17 13.07
1.29 13.22
2.45 13.38
4.05 13.59
5.31 14.25
6.59 15.02
8.23 15.54
9.34 17.04
10.27 18.27
11.04 19.54
11.31 21.20
11.52 22.40
12.09 23.56
12.24
–
12.40 1.10
12.56 2.22
13.14 3.33
13.36 4.45
14.05 5.55
14.41 7.01
15.28 8.01
16.24 8.50
17.28 9.29
18.36 9.59
19.45 10.22
20.54 10.41
Údaje v tabuºke platia pre december 2004
na zemepisnú polohu Bratislavy.
Zdroj Astronomická roãenka 2004
DECEMBER
Poľovnícky kalendár
âO MUSIME UROBIË
Posledný mesiac roka môže byť pre
zver krutý, najmä ak napadne viac
snehu. Preto sa musíme o ňu pravidelne
starať. Predovšetkým doplňujeme kŕmidlá (aj soľníky) a upravujeme ich okolie,
aby zver k nim mala dobrý prístup.
Zveri môžeme podávať vhodné krmivo
nielen v kŕmidlách, ale i na priestranstvách, kde sa zdržiava alebo sa tam
uchyľuje pred nepriazňou počasia. Všímame si, či si revír nezvykli pričasto
navštevovať lyžiari (osobitne bežkári)
alebo či v ňom neskúšajú jazdu turisti
na snežných skútroch, ktorí plašia i tak
zimou vystresovanú zver. Nezabudnime, že pytliakom často nezabráni v ich
výčinoch ani sneh a tuhý mráz, preto
treba častejšie robiť kontrolné pochôdzky revírom.
âO MÔÎEME LOVIË
Podľa stále platnej vyhlášky MPVž SSR
č. 172/1975 Zb. o ochrane, čase, spôsobe
a podmienkach lovu niektorých druhov
zveri v znení neskorších predpisov v decembri možno loviť jeleniu, danieliu,
muflóniu zver ako aj diviačiu (tú bez
ohľadu na vek a pohlavie), pravda, len
podľa plánu lovu a s platnou povolenkou. Týka sa to aj vlka dravého, zajaca
poľného (iba na spoločnej poľovačke),
králika divého, kuny lesnej i skalnej. Ondatru pižmovú možno chytať. V decem-
bri možno loviť aj bažanta poľovného
a kohúta bažanta kráľovského, morku
divú, kuroptu horskú, hrdličku záhradnú, hus divú, poľnú a bieločelú, kačicu
divú, lysku čiernu a havrana čierneho.
Po celý rok je dovolené loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu
túlavú a straku čiernozobú. V samostatných a uznaných bažantniciach i v lokalitách tetrova a hlucháňa možno loviť
jazveca obyčajného, jastraba lesného,
havrana poľného, kavku tmavú a sojku
škriekavú.
âO SI TREBA ZAPAMÄTAË
December je mesiacom, keď sa v revíri
častejšie ako inokedy ozývajú výstrely.
Preto aj viac ako inokedy treba pamätať
na bezpečnosť streľby. Takisto nesmieme zabudnúť na pravidlo, že ani na
spoločnej poľovačke (aj keby bola na
Silvestra) nemá čo hľadať alkohol! Poľovnícky hospodár musí z nej vylúčiť
každého, kto by pred alebo počas poľovačky požil alkohol. No ani jej úspešné
skončenie nie je dôvodom na pitku
s hlučnou zábavou.
My‰lienka mesiaca
Kto nevidí krásy prírody, nevidí nič.
J. A. Komenský
NajÈaωie je preÏiÈ zimu...
V ročnom cykle života operencov predstavuje
zima najťažšie obdobie. Od vtáctva, ktoré od
nás neodlieta, ale tu má trvalý domov, si „pani
zima“ každoročne vyberá krutú daň. Napríklad
z dvanástich mláďat sýkorky prežije nástrahy
prvej zimy iba jedno, nanajvýš dve. Týka sa to
aj ostatných stálych vtáčích druhov, lebo len
malé percento populácie z leta a jesene sa dožije do jari. Operence ťažko znášajú nepriaznivé
počasie, keď dážď, hmla a mráz spôsobia, že
stromy a kríky pokryje tenká vrstva ľadu či
námrazy, ktorá väčšine znemožní prístup k
zdroju potravy. Malé druhy lesného vtáctva,
najmä sýkorky, mlynáriky, kôrovníky, brhlíky,
ale i najmenšie európske vtáčiky – králičky zlatohlavé (vážia len 5 g) si hľadajú potravu pod
kôrou stromov, na konárikoch, vetvičkách a v
ihličí. A keď sa les zahalí do čarokrásnej rozprávkovej ľadovej podoby, pre väčšinu operencov nastáva obdobie krutého hladu, lebo iba
niektoré druhy, napríklad ďateľ, majú dostatočne silný zobák, ktorým dokážu rozbiť mrazivý
obal.
Prežiť ťažké zimné dni aspoň niektorým operencom môže pomôcť človek. Vyhladované
vtáčatá, ktoré sa v zime, zväčša v kŕdlikoch,
potulujú v lesných či lúčnych zákutiach, majú
iba malú šancu prežiť. Iba na tie, ktoré sa odvážia k ľudským príbytkom (do záhrad či parkov)
možno bude čakať niekde potrava, ktorú im
pripraví a ponúkne človek. Inokedy plaché
sýkorky, brhlíky, zelienky či glezgy, si veľmi
4
rýchlo privyknú navštevovať kŕmidlo na strome v záhrade či na balkóne paneláka. Stačí im
ponúknuť slnečnicové semeno alebo zopár jadier vlašských orechov. Sýkorky zase obľubujú
predovšetkým nesolený loj. Pre väčšinu vtákov
sú nevhodné omrvinky z pečiva alebo solená
slanina.
Starostlivosť o vtáctvo, ktoré obdivujeme kvôli
jeho vzhľadu alebo sa nám prihovára svojím
spevom a švitorením, je vhodný spôsob, ako
naučiť deti, naše vlastné potomstvo, k citlivému vzťahu k prírode. Zhotovením kŕmidla a
jeho umiestnením na balkóne či v záhrade dáme deťom príklad, ako sa má človek správať k
prírode. Nezabudnime preto, že pre vtáctvo je
najťažšie prežiť zimu. Pomôžme im dožiť sa jari.
Miroslav Saniga
Snímka Jozef Ferenec
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Aj takú otázku som dostala od istého potenciálneho čitateľa: prečo
ďalší poľovnícky časopis? Odpoveď je viac ako jednoduchá: Naše
poľovníctvo bude mesačníkom, aký slovenskí poľovníci nemali od
roku 1958. A ešte preto, lebo chce byť nezávislý a celý svoj obsah
venovať iba tomu, čo bude zaujímať jeho čitateľov – poľovníkov,
ochrancov a milovníkov prírody. Nie je to nič nové, lebo tým nadväzujeme na tradíciu prvých slovenských poľovníckych časopisov
(Lovec a Poľovnícky obzor), samozrejme, v inom, modernom
svete, ktorý aj do poľovníctva vniesol nové problémy.
Naše poľovníctvo začína v čase, ktorý je len málo žičlivý pre serióznu tlač, preto jeho existencia bude vo veľkej miere závisieť
predovšetkým od vás, vážení čitatelia. Za váš záujem oň vám
redakcia ponúkne pestrý obsah – články, správy, reportáže, zaujímavosti z domova i zo sveta, ktoré obohatia vaše znalosti. Budeme
sa usilovať, aby časopis bol aj graficky príťažlivý a len čo nám to
finančné možnosti dovolia, rozšírime jeho rozsah. Prihovárame sa
k vám aj na inom mieste v tomto čísle, kde zdôrazňujeme, že sa
budeme vždy usilovať o nekonfrontačný, ale objektívny prístup ku
každému javu v poľovníctve.
Prosíme vás, milí čitatelia, aby ste neporovnávali cenu nového mesačníka s cenami iných, inak zameraných a vyslovene komerčných
časopisov. Obsah Nášho poľovníctva budú totiž tvoriť iba pôvodné
odborné, no prístupne napísané články, kvalitné fotografické snímky, aktuálne informácie, vaše príspevky, správy a zážitky i štipka
humoru. Pri ročnom predplatnom, ak si časopis objednáte priamo
v redakcii, bude vás jedno číslo stáť štyridsať korún, čo je suma, za
akú dnes nekúpite ani len škatuľku cigariet! A keď si kupuje „svoj“
časopis možno každý, kto má na balkóne dva-tri kvetináče, ťažko si
predstaviť poľovníka, ktorý investuje do svojej záľuby často vysoké sumy, že by chcel a musel šetriť práve na časopise, ktorého
predplatné je len nepatrným zlomkom ostatných vynaložených
finančných prostriedkov.
A ešte jedna osobná poznámka: takmer dvanásť rokov som viedla
časopis, ktorý môj otec spoluzakladal a potom tri a pol desaťročia
pôsobil ako jeho šéfredaktor. Keď som už raz vstúpila do jeho
stopy, nechcem ju opustiť aj preto, lebo poľovníctvo sa stalo vecou
môjho srdca. Okolnosti, ale najmä životná skúsenosť ma poučili, že
najväčšou hodnotou je nezávislosť, preto som sa rozhodla pre
Naše poľovníctvo. Nový mesačník tak môže patriť iba tým, čo si
jeho služby platia – čitateľom. Skutočnosť, že časopis nie je nijako
a ničím zviazaný so žiadnou oficiálnou organizáciou, dáva záruku,
aby bol objektívny.
A tak Naše poľovníctvo prichádza k vám s nádejou a prosbou, aby
ste mu venovali svoju priazeň. Srdečne vás, vážení čitatelia,
pozdravujem.
Júlia Drienovská
âo je s nov˘m návrhom zákona
6
Ako sa Ïilo kamzíkom v r. 2004
8
Otázniky nad zajacom poºn˘m
13
Vy‰e roka bez tularémie
15
Neboli vrtochom prírody
18
Zoznámte sa
so svetoznámym
opern˘m spevákom
a poºovníkom
P. Dvorsk˘m
20
História: Na zaãiatku bol LOS
22
Zmoknutá vianoãná poºovaãka
(príbeh)
25
Pu‰ka na cel˘ Ïivot
27
Pôvod slovenského
hrubosrstého stavaãa
28
DesaÈroãie PZ Világo‰ âeºadice
29
Vesel˘ revír
31
Predplatiteºská súÈaÏ o ceny
33
o poºovníctve?
šéfredaktorka
!
Pozor, zmena! • Pozor, zmena! • Pozor, zmena!
Doteraz bolo moÏné loviÈ krkavca ãierneho (Corvus corax) od 1. 10 do konca
decembra. Od ná‰ho vstupu do EÚ je v‰ak krkavec ãierny u nás opäÈ celoroãne
chránen˘. Od r. 2003 platí zákon ã. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a vykonávacia vyhl. ã. 24/2003 Z. z. V jej prílohách je uveden˘ zoznam druhov, ktoré
moÏno za urãit˘ch podmienok aj loviÈ. Medzi nimi je síce uveden˘ aj krkavec
ãierny, ale vyhlá‰ka súãasne uvádza, Ïe po vstupe SR do EÚ sa krkavec stáva celoroãne chránen˘m druhom. Zastrelenie krkavca od 1. 5. 2004 je poru‰ením zákona ão sa postihuje v zmysle platnej legislatívy aj pokutou.
-ma-
Naše poľovníctvo – mesačník pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody, roč. I., č. 12/2004, cena 45 Sk. Vychádza vo vydavateľstve Polpress, s. r. o.
Adresa redakcie: P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26. Tel./fax: 02/53 41 19 50, 0915 77 82 42, e-mail: [email protected] Šéfredaktorka Mgr. Júlia
Drienovská, tel.: 0903 425729. Grafická úprava a layout Ing. Miroslav Uhrík. Odborní spolupracovníci: Mgr. Michal Adamec, Ing. Milan Chlpoš, Mgr. Ladislav Grman, Mgr. Peter Pilinský, MVDr. Dušan Rajský, CSc., Ing. Branislav Soviš, Ing. Miroslav Zumrík. Ročné predplatné pre odberateľov, ktorí si časopis objednajú na adrese redakcie je 480 Sk. Plošnú a riadkovú inzerciu prijíma redakcia. Tlač: Slovenská Grafia, a.s., Bratislava. Distribúcia: Mediaprint
Pressegrosso, a.s. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta,
š. p., Účelové stredisko predplatiteľských služieb tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15.
Registračné číslo MK SR 3225/2004. Distribúcia Baldis, s.r.o., podaj časopisov povolený: SsRP-8/03 PIZ.
Rukopisy, ktoré si redakcia nevyžiadala, nevracia. Redakcia uverejňuje i názory s ktorými sa nemusí stotožňovať.
Snímka na titulnej strane Miroslav Zumrík
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
5
AKTUÁLNE
Čo je s novým návrhom zákona o poľovníctve?
To je otázka, s ktorou sa stretávame takmer každodenne medzi poľovníkmi, u vás
v redakcii i u nás na ministerstve.
Niektorí sa domnievajú, že zákon je už
v parlamente, iní zasa, že bol z rokovania
stiahnutý. Nie je pravda ani jedno, ani
druhé.
Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR a na základe jej pripomienok sa upravuje.
V prvom rade bolo nevyhnutné doplniť
k zákonu tézy vykonávacích predpisov.
Kto pozná poľovnícku legislatívu vie, že
okrem zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, sa poľovníci, ale aj orgány štátnej
správy riadia pri výkone svojej činnosti
šiestimi vykonávacími vyhláškami, ako aj
výnosmi, smernicami a pokynmi.
Pre občerstvenie pamäti sú to:
- Vyhláška MPVž SSR č. 59/1967 Zb.
v znení neskorších predpisov, ktorou sa
vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve,
- Vyhláška MPVž SSR č. 171/1975 Zb,
ktorou sa mení výpočet zveri,
- Vyhláška MPVž SSR č. 172/1975 Zb.
v znení neskorších predpisov o ochrane
a o čase, spôsobe a podmienkach lovu
niektorých druhov zveri,
- Vyhláška MP SR č. 368/1997 o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí,
- Vyhláška MP SR č. 229/2001 o spôsobe
kontroly ulovenej zveri,
- Vyhláška MP SR č. 91/1996 o poľovných oblastiach a akostných triedach
poľovných revírov, ďalej
- Výnos MP SR č. 46/1994-100 zo dňa
29. 3. 1994, ktorým sa vydáva Jednotný
poľovnícky a disciplinárny poriadok,
- Smernica MP SR č. 354/2000-7000 zo
dňa 14. 12. 2000 o poľovníckom plánovaní, štatistike a dokumentácii,
- Pokyny MP SR č. 126/1998-700 o používaní, kvalifikácii a počte poľovne
upotrebiteľných psov,
- Skúšobný poriadok MP SR č. 275/1999
-70 zo 6. 6. 1999 pre skúšky z poľovníctva
- Skúšobný poriadok pre vyššie skúšky
z poľovníctva
- Skúšobný poriadok pre skúšky poľovníckych hospodárov
Ukladať povinnosti, oprávnenia, zákazy
a pôsobnosť možno iba zákonom alebo na
základe zákona. Preto tie časti doterajších
vykonávacích predpisov, ktoré sú aktuálne aj z hľadiska návrhu nového zákona
o poľovníctve a ktoré sa dotýkajú práv,
povinností, oprávnení, pôsobnosti, zákazov a pod., boli zapracované už do návrhu nového zákona.
Ide napr. o povinnosti predkladať po ulovení raticovú zver na obhliadku poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej
osobe, založiť značku na označovanie ulo-
6
venej zveri, predložiť trofej a predpísanú
dokumentáciu na chovateľskú prehliadku
trofejí, oprávnenia hodnotiteľskej komisie,
ale aj práva a povinnosti poľovníckeho
hospodára, oprávnenia a povinnosti poľovníckej stráže, povinnosti užívateľa poľovného revíru pri príprave a predkladaní
plánov poľovníckeho hospodárenia, starostlivosti o zver a jej životné prostredie
a pod. Významnú časť transpozície doterajších predpisov do návrhu nového
zákona tvorili zakázané spôsoby lovu,
ktoré boli doteraz vo vykonávacích predpisoch. Tie, samozrejme, boli ešte doplnené tak, aby zodpovedali medzinárodným dohovorom, ktorými je Slovenská
republika viazaná (Bernský a Bonnský
dohovor, Príloha č. IV Smernice Rady
č. 79/409/EHS z r. 1979 o ochrane voľne
žijúcich vtákov, Smernicou Rady č. 92/43
EHS z r. 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a pod.
Do návrhu nového zákona boli transponované z vykonávacích predpisov aj podmienky lovu zveri, podmienky, zákazy
a povinnosti, vyplývajúce z poľovníckeho
poriadku ako napr. podmienky lovu zveri
na spoločných poľovačkách, práva a povinnosti vedúceho spoločnej poľovačky,
povinnosti účastníkov spoločnej poľovačky, povinnosti pri zaobchádzaní s poľovníckou zbraňou a pod.
Z vykonávacích predpisov bolo treba prevziať do návrhu napr. aj oprávnenia štátnej správy pri vydávaní a odnímaní
poľovných lístkov, riešení škôd spôsobených zverou a na zveri a osobitne riešenie škôd spôsobených medveďom, ako aj
postup pri uplatňovaní náhrady škôd.
Spracovať taký objem legislatívnych predpisov nebolo jednoduché, bolo to však
potrebné, čo si vyžiadalo určitý čas.
V súčasnosti je vypracovaný k návrhu
zákona už návrh téz vykonávacej vyhlášky, ktorá by mala obsahovať napr. ustanovenia o príprave a tvorbe poľovníckych
koncepcií, vrátane výhľadových plánov
jednotlivých revírov na 10 rokov, vymedzenie poľovných oblastí pre chov jednotlivých druhov zveri, obsah a náležitosti
dokumentácie, potrebnej na uznanie poľovného revíru, podklady pre bonitáciu
poľovných revírov, uznanie zverníc, bažantníc, podkladov pre poľovnícke plánovanie, osobitosti pre lov zveri počas
sobôt, nedieľ a sviatkov, lov zveri vo zverniciach, na plôdikových rybníkoch, v lokalitách tetrova a hlucháňa v bažantniciach, na vnadisku a pod.
Návrh vyhlášky podľa pripravených téz
by mal obsahovať aj podrobnosti o označovaní ulovenej raticovej zveri a veľkých
šeliem, obsahu povolenky na poľovačku,
jej evidencii, podrobnosti o chovateľ-
ských prehliadkach trofejí, postup pri vydávaní a predlžovaní platnosti poľovných
lístkov, podrobnosti o počtoch a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných psov a podrobnosti o teoretickej a praktickej príprave na skúšky a o skúškach z poľovníctva,
vyšších skúškach z poľovníctva, skúškach
poľovníckej stráže a skúškach poľovníckych hospodárov.
V návrhu zákona bolo potrebné prepracovať celú časť týkajúcu sa poľovníckych
priestupkov a správnych deliktov na
úseku poľovníctva tak, aby zodpovedali
zákonu SNR č. 372/1990 o priestupkoch.
Okrem toho sa v návrhu má prepracovať
aj ustanovenie o poľovníckych spoločnostiach a schvaľovaní nájomných zmlúv
a niektoré ďalšie otázky, na ktoré bolo poukázané pri prerokovaní návrhu zákona.
Napriek tomu, že počas legislatívneho
procesu bolo doriešených vyše 700 pripomienok k návrhu zákona, nepodarilo
sa dosiahnuť vyriešenie všetkých. Preto
je návrh predkladaný s rozpormi. Zatiaľ
neboli odstránené rozpory, vyplývajúce
z pripomienok Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré už viackrát odzneli v médiách. Okrem toho neboli odstránené
rozpory, vyplývajúce zo zásadných pripomienok niektorých ochranárskych
organizácií. Tie sa týkajú najmä vyradenia
zo zoznamu zveri napr. myšiaka severského, myšiaka lesného, jastraba lesného,
presunu vlka dravého, sluky lesnej, jariabka hôrneho do celoročne chránenej
zveri, vypustenia povinnosti prikrmovať
zver v čase núdze, požiadavky zväčšiť
minimálne výmery revírov z doterajších
1 000 na 2 000 a z 2 000 na 5 000 ha, vypustiť možnosť povolenia mimoriadneho odstrelu poranenej zveri v čase jej ochrany,
vypustiť možnosť povolenia lovu zveri
pre účely výcviku poľovných psov a pod.
Ochranárske organizácie neustúpili ani zo
svojej požiadavky napr. zakázať vnadenie
šeliem všeobecne na mäsitú návnadu,
skrátiť čas lovu z hodiny pred východom
a z hodiny po západe slnka na polhodinu
pred východom a polhodinu po západe
slnka, a pod. Niektoré organizácie žiadajú
zákaz lovu zveri z člnov, žiadajú byť účastníkmi konania vo veciach poľovníctva
a pod.
Návrh zákona sa v súčasnosti pripravuje
na jeho opätovné predloženie Legislatívnej rade vlády SR. Neodstránené rozpory
budú súčasťou rokovania o návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR. Po jeho
schválení v tomto orgáne bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky a parlamentu, ktorý mu dá jeho konečnú podobu.
Dr. Jozef Hlásnik,
Ministerstvo pôdohospodárstva SR,
Sekcia lesnícka
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
§
AKTUÁLNE
Vyznať sa v paragrafoch
Pretože sa po našom vstupe do Európskej
únie menia viaceré predpisy, nie je vždy
jednoduché vyznať sa v nich. To je dôvod, kvôli ktorému sa postupne budeme
zoznamovať s jednotlivými chránenými
druhmi zveri a vtáctva, ich spoločenskou
hodnotou a s nimi súvisiacimi právnymi
predpismi.
Je známe, že z hľadiska ochrany živočíchov i v Slovenskej republike platia viaceré zákony – na jednej strane sú zákony
súvisiace s ochranou prírody a krajiny
a na druhej strane zákony, ktoré sa týkajú
poľovníctva. A pravdou je i to, že nie všetky zákony hovoria to isté. Napr. podľa
zákona o poľovníctve krkavec čierny má
určený čas lovu, avšak po vstupe do EÚ
musí byť celoročne chránený. Ako sa
potom vyznať v zákonoch? Preto sa
poľovníci často pýtajú: ktorý zákon je
vlastne nadradený a vôbec – ktorý platí?
Keby sme takto zjednodušili naše otázky,
potom je iba jedna odpoveď: všetky zákony sú rovnocenné a preto ich treba dodržiavať. Pokiaľ je živočích chránený obid-
voma zákonmi, na jeho ulovenie si treba
vyžiadať výnimku tak od Ministerstva
životného prostredia SR ako aj od Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pokiaľ je
živočích chránený iba zákonom o ochrane prírody, ale podľa zákona o poľovníctve chránený nie je, na jeho ulovenie
treba len výnimku Ministerstva životného
prostredia SR.
Čitateľov Nášho poľovníctva zoznámime
aj s tzv. spoločenskou hodnotou každého
chráneného živočícha. Spoločenská hodnota chránených živočíchov slúži na to,
aby bolo možné stanoviť rozsah škody ak
by došlo k jeho uloveniu alebo poraneniu
a vlastne vyjadruje najmä ich biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu. Určuje sa
s prihliadnutím na vzácnosť výskytu
a ohrozenosť toho-ktorého druhu u nás.
Pripomíname, že spoločenská hodnota
nie je trhovou hodnotou, ale slúži výlučne na určovanie hodnoty živočícha pri
posudzovaní závažnosti konania a porušenia ustanovenia zákona a pri vyčíslení
vzniknutej ujmy a rozsahu činu.
Od budúceho čísla začneme „mapovať“
dravce a sovy. V súčasnosti u nás hniezdi
19 druhov dravcov, 10 druhov sov
a okrem toho sa na našom území vyskytujú aj druhy, ktoré tu síce nehniezdia, ale
počas roka ním migrujú (ide o 15 druhov
pernatých dravcov a 2 druhy sov). Všetky
druhy sú však u nás chránené národnou
ako aj medzinárodnou legislatívou. Z hľadiska ochrany prírody od 1. 1. 2003 platí
Zákon o ochrane prírody a krajiny (Zák. č.
543/2002 Z. z.) a vykonávacia vyhláška
MžP SR (č. 24/2003 Z. z.). Uvedené predpisy ustanovujú, že všetky druhy pernatých dravcov a sov sú celoročne chránené. V praxi to znamená, že na akúkoľvek
manipuláciu, chytanie, poškodzovanie
alebo usmrcovanie musí byť udelená
výnimka Ministerstva životného prostredia SR. Bez takejto výnimky možno považovať lov alebo chytanie za porušenie
zákona. A napokon, čo je takisto dôležité,
zoznámime vás i so spôsobom, ako postupovať pri vybavovaní výnimky.
Mgr. Michal Adamec
Nádej pre
dropa fúzatého
V národnom parku Neusiedler See-Seewinkel v rakúskom Illmitzi sa 17. a 18.
septembra 2004 konalo prvé stretnutie zástupcov krajín, ktoré podpísali
Memorandum o porozumení pri ochrane a manažmente stredoeurópskej
populácie dropa fúzatého. Memorandum podpísalo už 12 krajín, v ktorých sa
nachádzajú areály s výskytom tohto vzácneho vtáka. Slovenská republika
pristúpila k tejto medzinárodnej zmluve v novembri 2001.
Súčasťou medzinárodnej zmluvy je aj rámcový akčný plán týkajúci sa ochrany a správneho manažmentu dropa fúzatého v miestach jeho výskytu. Pritom sa každá krajina zaviazala plniť niektorú z úloh rámcového akčného
plánu. Konkrétne naša republika má povinnosť vykonať opatrenia, ktoré
zabránia vyrušovaniu dropa fúzatého na jeho hniezdnych lokalitách, podporovať programy na ochranu jeho stanovíšť a posilniť cezhraničnú spoluprácu.
Na uvedenom stretnutí v Illmitzi sa hodnotilo plnenie úloh memoranda v jednotlivých členských štátoch v predcházajúcom období a prijali sa nové prioritné ciele na obdobie rokov 2005 až 2010. Medzi nimi je napr. zabezpečenie
prepojenosti panónskej populácie dropa fúzatého, nevyhnutná ochrana
zimujúcich populácií, ale aj zmenšovanie rizík, ktoré naň číhajú v súvislosti
s budovaním infraštruktúry (pri kolíziách s elektrickým vedením, veternými
elektrárňami atď.).
Slovenská republika sa prihlásila za koordinátora monitoringu a sčítania stredoeurópskej populácie dropa fúzatého, ktoré sa vykoná vo všetkých areálových štátoch v rovnakých vopred určených termínoch. Naša republika bude
tiež koordinovať označovanie voľne žijúcich jedincov dropa fúzatého farebnými plastovými krúžkami, ktoré sú dobre viditeľné aj z väčšej vzdialenosti.
Prijaté opatrenia nepochybne prispejú k získavaniu lepších poznatkov
o časovom a priestorovom pohybe dropa fúzatého a súčasne poskytnú aj
aktuálne údaje o jeho migrácii v krajinách strednej Európy.
Mgr. Peter Pilinský
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
7
VZÁCNA ZVER
Ako sa žilo kamzíkom v roku 2004
Dávno je preč krátke horské leto, pominula i prekrásna farebná jeseň a o slovo sa hlási
zima. Hrebene i doliny už pokrýva vrstva prvého snehu, ktorý tu zostane dlhých
sedem mesiacov. Takto to býva rok čo rok od nepamäti. V tomto, pre hory pokojnom
období, začína byť rušno medzi kamzíkmi, veď už od polovice októbra je kamzičia
ruja, ktorá trvá až do začiatku decembra.
Tak ako po iné roky, aj teraz sme pozorovali, ako kamzíky – capy, väčšiu časť
roka prežijú oddelene od čried kamzíc
s mláďatami a mladými jedincami. Žijú
samotárskym spôsobom života alebo
s ostatnými capmi vytvárajú malé dvoj–
trojčlenné skupinky. Väzby v týchto
„pánskych spoločnostiach“ sú podľa
našich pozorovaní veľmi voľné a kamzíky sa v nich zdržujú často iba veľmi
krátky čas, najmä v lete. V zime bývajú
skupinky capov stabilnejšie a spolu
vydržia dlhšie. No nie je výnimočná ani
prítomnosť dospelých capov v čriedach
kamzíc mimo obdobia ruje. Spravidla
početnejšie čriedy zložené zo zvierat
rôzneho pohlavia a všetkých vekových
kategórii možno pozorovať nielen v zime, ale niekedy aj koncom leta. Kamzíky sa vtedy sústreďujú na miestach
dobrej paše a početnejšie čriedy bývajú
spolu často iba ráno alebo neskoro
popoludní. Niekoľkokrát sme pozorovali mimo obdobia ruje aj dvojicu rôzneho
pohlavia (dospelého kamzíka s mladou
kamzicou) ako sa zopár dní spolu zdržiavali ďaleko od ostatných.
VÍŤAZIA MLADŠÍ
Vyhľadávanie čried kamzíc kamzíkmi –
capmi je predsa len charakteristické pre
obdobie ruje, resp. pre jej začiatok.
Vtedy sa dospelé capy začínajú správať
teritoriálne a svoje hierarchické posta-
ârieda kamzíkov v období ruje.
8
venie si upevňujú v celej škále prejavov. Celé hodiny trvá vzájomné imponovanie a preháňanie, často aj ďalej od
čried kamzíc, ktoré tomu zdanlivo nevenujú nijakú pozornosť, hoci aj ony si
medzi sebou podobnými prejavmi vyjasňujú postavenie počas celého roka.
Capy akoby sa na začiatku ruje chceli
mať navzájom pod kontrolou. V novembri, keď je už ruja v plnom prúde a na
lokalitách s väčšou hustotou zveri pri
vyrovnanom pomere pohlavia možno
pozorovať menej početnejšie skupiny
kamzíc okolo ktorých sa zdržiava jeden,
niekedy aj dva dospelé capy. Takéto
skupiny zvyknú obchádzať mladé capy,
vyčkávajúce na nepozornosť starších,
aby sa mohli priblížiť k rujným kamziciam. Ak staršie capy ruja už unavila,
niekedy sa to mladším aj podarí. V tejto
súvislosti sú občas niektorí poľovníci
presvedčení, že jednou z príčin úbytku
kamzíčej zveri je prítomnosť starých
a neplodných capov, ktoré mladším bránia v rozmnožovaní.
No ich názor doteraz nebol vedecky
zdôvodnený a podľa mojich pozorovaní
to pravdepodobne ani nie je možné,
pretože ak je cap fyzicky schopný sa
presadiť, nepochybne je aj plodný. Niekoľko rokov som pozoroval veľmi starého, vekom a predošlými zraneniami
oslabeného capa, ktorého mladšie capy
veľmi ľahko odohnali.
Párenie
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
VZÁCNA ZVER
POSTREHY Z MONITORINGU
KAMZÍKY S VYSIELAČKAMI
O plodnosti tatranských kamzíkov –
capov azda svedčí počet mláďat v posledných dvoch – troch rokoch. Podľa našich
celoročných pozorovaní v niektorých
lokalitách sa narodí mláďa takmer každej
dospelej kamzici. V rámci Programu
záchrany tatranského kamzíka sme začali
osobitne sledovať kamzíky prirodzene
označené poškodením rožkov (najmä
mechanickým, napr. odlomením, pravdepodobne po páde). V súčasnosti evidujeme okolo tridsať kamzíkov, ktoré okrem
rôznych deformácii na rožkoch, majú aj
rozdiely na ušniciach,
podľa ktorých ich od ostatných možno rozoznať.
K zaujímavým patria pozorovania najmä takýchto kamzíc, ktoré svedčia
o ich reprodukčných
schopnostiach. Pri kamzíkoch -- capoch vďaka
tomu získavame poznatky o ich priestorových
aktivitách. Niektoré z pozorovaných kamzíc mali
mláďa už tretí rok po
sebe, pričom sa ich mláďatá dožili minimálne
veku jedného roka. V jednom prípade bola dokonca uhynutá stará kamzica tiež gravidná.
Sledovania takto „označených“ kamzíkov
sú však vždy náhodné, i keď ich výskyt
a pozorovanie vieme predpokladať. K modernému a systematickému monitoringu
patrí telemetria t. j. sledovanie jedincov
vybavených vysielačom. V tomto období
máme už rok vďaka tejto metóde informácie o osemročnom capovi a veríme, že aj
označenie ďalších tak v TANAP-e ako aj
v ich novom domove v NAPANT-e prinesie nové pozoruhodné výsledky.
SLEDOVANIE MLÁĎAT
K zaujímavostiam, ktoré sa doposiaľ osobitne neevidovali, patria aj pozorovania
novonarodených mláďat. Vo všeobecnosti je známe, že kamzica po 180-dňovej gravidite máva v období od 15. mája do
15. júna spravidla jedno mláďa. Samotný
pôrod som mal možnosť sledovať pred
pár rokmi 2. júna dopoludnia. Okrem veľmi vzácnych poznatkov o priebehu pôrodu a prvých hodín života kamzíčaťa som
bol svedkom aj neobyčajnej podráždenosti až agresivity kamzice voči inému kamzíkovi, možno jej minuloročnému mláďaťu. Aj kvôli tomu som sa ani nepokúšal
priblížiť sa na vzdialenosť umožňujúcu zdokumentovanie tohto aktu. Hlavným poznatkom z tohto pozorovania je, že práve
v tomto období potrebuje kamzica a celá
populácia pokoj. Kamzice vodiace čerstvo
narodené mláďatá sú mimoriadne citlivé
na každý zdroj vyrušenia a ohrozenia.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Takto sa správajú v prvých dvoch-troch
týždňoch veku mláďaťa, potom sa ich úteková vzdialenosť znižuje. V letnej turistickej sezóne, v najnavštevovanejších lokalitách nezriedka len na 10-15 m, niekedy
i menej. Vtedy možno badať, že už odrastené mladé sú plachejšie ako ich matky.
V posledných rokoch sme pozorovali aj
značné rozdiely vo veku novonarodených mláďat. Kým niektoré prišli na svet
už koncom apríla, narodenie niektorých
sme zaregistrovali až v júli, auguste
dokonca v jednom prípade až v septembri. Záhadou ostáva, ako sa matky takto
Dojãiaca kamzica.
oneskorene narodených mláďat dostali
do ruje, resp. čo ju spôsobilo.
Kamzica rodí obyčajne jedno mláďa. K raritným zisteniam patria naše pozorovania
dvojičiek. Zatiaľ sa nám podarilo zdokumentovať iba dva takéto prípady.
Iba zriedkavo sa podarí pozorovať párenie kamzíkov. Hoci sú kamzíky zvieratá
predovšetkým s dennou aktivitou, párenie sa nepodarilo sledovať ani mnohým
skúseným strážcom -- „kamzičiarom“, ktorí pri nich strávia množstvo času počas
celého roka. Kamzíkom sa venujem dvadsať rokov a párenie som pozoroval iba
dvakrát. Raz na veľkú vzdialenosť, no
počas minuloročnej ruje celkom zblízka.
Akt párenia trval len niekoľko minút. Bolo
síce slnečno, no pomerne chladno a navyše fúkal veľmi silný vietor. Intenzívnejšie prejavy ruje bývajú zväčša v chladnejšom a horšom počasí, ktoré je často
spojené so snežením.
V SÚČASNOSTI JE ICH ASI 350
Ako sa darí tatranským kamzíkom v súčasnosti? Monitoringu a stráženiu sa na
začiatku venovali v rámci Programu záchrany externí sezónni strážcovia, v súčasnosti najmä profesionálni strážcovia
TANAP-u a nemálo dobrovoľníkov napr.
z Občianskeho združenia Zachráňme
kamzíka. Na základe ich celoročných
pozorovaní vyhodnocuje monitorovacie
centrum Správy TANAP-u početné stavy.
Podľa nich v súčasnosti žije v slovenskej
časti Tatier okolo 350 kamzíkov. Konštatovať možno stabilizáciu až mierny nárast
početného stavu najmä vďaka potešiteľným prírastkom. Dôležité je tiež aj prežitie
novonarodených mláďat predovšetkým
počas prvej zimy ich života. O zlepšení
v populácii svedčia aj pozorovania kamzíkov na lokalitách, v ktorých sa nevyskytovali už celé roky.
Za povšimnutie azda stojí aj skutočnosť,
že k miernemu nárastu došlo i napriek
tomu, že nebol odchytom ani odstrelom
redukovaný hlavný predátor – rys (hoci
to z iniciatívy ŠL TANAP-u bolo plánované). Podľa našich pozorovaní sa pravidelne na viacerých lokalitách vyskytuje
v biotopoch kamzíkov a kamzíky zase
sporadicky počas celého roka schádzajú
až do pásma lesa najmä tam, kde im v tom
nebránia súvislé porasty kosodreviny.
Nepochybne sa práve v tých miestach
stávajú najmä mladšie kamzíky korisťou
rysa, no ako sa zdá bez citeľnejšieho
vplyvu na celú populáciu.
Hrozivo vyznievajúci trend poklesu
početného stavu tatranských kamzíkov až
na hranicu prežitia v deväťdesiatych
rokoch 20. storočia sa, ako sa zdá, zastavil
a mierny nárast dáva nádej, že symbol
Tatier prežije. Žiaľ, netýka sa to ďalšieho
Kamzík s vysielaãkou.
obyvateľa tatranských dolín – svišťa.
V posledných rokoch pozorujeme pokles
počtu svišťov v niektorých ešte jestvujúcich kolóniách (niektoré kolónie, napr.
v Belianských Tatrách, dokonca celkom
zanikli).
Zisťovanie príčin tohto úbytku je priestorom pre výskum. Dúfajme, že sa nájde
spôsob, ako i tento negatívny trend zastaviť, aby tatranské doliny nestíchli a hvizdy svišťov sa v nich ozývali i v budúcnosti.
Juraj Ksiažek
strážca Tatranského národného parku
Snímky autor a Miroslav Zumrík
9
POªOVNÍCTVO A EÚ
Poºovníctvo
v ‰tátoch
Európskej
únie
Európska únia nemá žiadnu jednotnú
poľovnícku legislatívu, ale každý členský štát si ju upravuje samostatne, ba
v niektorých otázkach sú značné rozdiely aj v legislatíve jednotlivých spolkových krajín toho istého štátu. Rozsiahla je však legislatíva EÚ na úseku
ochrany životného prostredia ako aj
druhovej ochrany flóry a fauny, ktorá sa
úzko dotýka aj poľovníctva a rybárstva.
Okrem toho existujú aj rôzne medzinárodné ochranárske dohovory, ktorých
signatárom je aj Slovenská republika.
Do výkonu práva poľovníctva najviac
zasahujú ustanovenia Smernice Rady
č. 92/43/EEC o ochrane stanovíšť voľne
žijúcich živočíchov a divo rastúcich rastlín a Smernica Rady č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúcich vtákov, ktoré sú našim poľovníkom už známe. V zmysle
nich sa v rámci projektu NATURA 2000
i u nás vyhlasujú chránené biotopové
a vtáčie územia.
Priamo poľovníctva sa ešte dotýkajú:
Smernica Rady č. 51/477EEC o zbraniach, Smernica Rady č. 92/45 EEC o divine, Smernica Rady č. 92/118/EEC o trofejach, Nariadenie Rady č. 3254/91/EEC
zakazujúca používanie nášľapných
pascí (želiez a tlčiek), Nariadenie Rady
č. 1973/92/EEC prikazujúce vytvorenie
zdrojov na financovanie ochrany a zachovanie životného prostredia a Nariadenie Rady č. 338/97/EEC regulujúce
obchod s voľne žijúcimi živočíchmi
a divo rastúcimi rastlinami v záujme ich
druhovej ochrany. Novším významným
inštitútom je tiež zavedenie európskeho
zbrojného pasu. Privítali ho najmä
poľovníci, ktorí chodia poľovať do
zahraničia.
Z medzinárodných dohovorov treba
spomenúť najmä: Dohovor o ochrane
európskej fauny a flóry a prírodných
stanovíšť (Bernská konvencia), Dohovor o ochrane sťahovavých voľne žijúcich živočíchov (Bonnská konvencia),
Dohovor o medzinárodnom obchode
s ohrozenými druhmi voľne žijúcich
10
živočíchov a divo rastúcich rastlín
(Washingtonská konvencia – CITES)
a Dohovor o mokradiach, ktoré majú
medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarská konvencia).
Domnievame sa, že aj tieto a ďalšie
smernice, nariadenia a dohovory sú
našim poľovníkom známe, veď sa
o nich neraz písalo. Všetky boli primeraným spôsobom včlenené do našej
poľovníckej a ochranárskej legislatívy,
v mnohých prípadoch dokonca v oveľa
prísnejšej a širšej forme, ako to požadovala Európska únia. (Žeby tu naši
ochranári vykonali kus „nadpráce“?)
Európska únia totiž v rámci subsidiarity
poskytuje členským štátom pomerne
značné možnosti výnimiek zo svojich
smerníc vzhľadom na lokálne podmienky a potreby, treba ich len využívať.
FACE (Féderation des Associations de
Chasseurs de l’Union Europe je Federácia poľovníckych zväzov Európskej
únie (teraz už celej Európy) na ochranu
poľovníctva so sídlom v Bruseli. Hlavnou úlohou FACE je lobovať v orgánoch
EÚ v prospech zachovania a rozvoja
poľovníctva, podporovať rôzne rozvojové poľovnícke projekty a programy na
zachovanie a trvalý rozvoj chránených
druhov zveri a ich životného prostredia.
V tomto a nasledujúcich číslach sa
pokúsime stručne predstaviť poľovníctvo v jednotlivých členských štátoch
Európskej únie. Ako prvé predstavíme
Holandsko, ktoré nám môže poslúžiť
ako odstrašujúci príklad postupnej
likvidácie poľovníctva. Pripomíname, že
zánik poľovníctva v tejto krajine nemá
na svedomí Európska únia, ale samotní
Holanďania, ktorí podľahli obrovskému
populistickému mediálnemu tlaku svojich ochranárskych organizácií.
Súmrak
V roku 2002 zrušili v Holandsku veľmi
vyhovujúci zákon o poľovníctve a vydanie
nového sa neplánuje. Majú však zákon
o flóre a faune, zakazujúci akýkoľvek
zásah do rastlinného a živočíšneho sveta.
Poľovanie je (napriek odporu ochranárov)
povolené ešte na zajaca, králika, bažanta,
hrivnáka, kačicu divú a na (celoročne
chránenú) jarabicu. Všetky ostatné druhy
patria medzi chránené živočíchy. Niektoré
sa však môžu loviť buď v rámci „boja proti
škodcom“ alebo „manažovania populácie“ na základe mimoriadnych povolení,
no tento lov sa už nenazýva poľovaním.
Povolenia sa (okrem druhov považovaných za škodcov) vydávajú pre každý prípad osobitne a každý Holanďan má právo
sa proti tomu odvolať a podať sťažnosť na
súd. Vzniká tak obrovská byrokracia
a nespočetne veľa súdnych sporov končiacich často až na najvyššom súde (Hoger
Road). Obrovské množstvo úradníkov je
preťažených touto prácou, lebo do jednotlivých povolení treba uviesť presnú lokalitu, termín lovu, počet jedincov, ba niekedy
sa predpisuje ešte aj kaliber zbrane.
Jednotlivé provincie majú právo v rámci
regulácie populácií povoliť odstrel najmä
týchto druhov zveri: bernikla veľká (resp.
bielobradá alebo kanadská), hus nílska,
psík medvedíkový, mundžak, jeleň, daniel,
srnec, diviak, veverica, medvedík čistotný, norok americký, zdivočené psy
a mačky – teda predovšetkým nepôvodné
druhy. V provinciách vznikli územné jednotky na manažovanie fauny (Faunabeheereinhed) v ktorých sú v štvrtinovom
pomere zastúpení poľovníci, ochranári,
vlastníci a užívatelia pozemkov. Tieto grémia vypracujú plány manažovania fauny
vo svojom obvode, ktoré vedenie provincie buď schváli a potom platí 5 rokov,
alebo ich zamietne, no v takom prípade
Informácie týkajúce sa poľovníctva jednotlivých krajín zo zahraničných i domácich zdrojov spracoval Pavel Hell.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
k
POªOVNÍCTVO A EÚ
holandského poľovníctva?
zodpovedá za škody spôsobené zverou.
Aj tu často dochádza ku sporom. Napr.
ochrancovia sa pokúšajú o návrat chrčka
(škrečka) a ročne vypúšťajú do prírody
300 umelo odchovaných jedincov (údajne 1 stojí 500 eur). Kvôli nim sa potom
dožadujú intenzívneho lovu líšok, zatiaľ
čo iné skupiny ochrancov sú zase naopak
za ich úplnú ochranu.
V rámci boja proti škodcom môžu jednotlivé provincie povoliť (aj celoročne)
„usmrcovanie“ husi divej, poľnej (siatinnej) a bieločelej, zajaca, hrivnáka, vrany,
kavky, straky, škorca, kačice divej a labute hrubozobej. Usmrcovanie vykoná užívateľ pozemku, no palnými zbraňami disponujú len poľovníci. Je paradoxom, že
napr. zajaca môže v tomto prípade užívateľ pozemku loviť celoročne, ale nájomca
revíru na tej istej lokalite len v čase lovu
(od 15. 10. do 31. 12.). Dokonca i líška je
celoročne chránená a môže sa loviť len na
výnimku, ak spôsobuje veľké škody. Platí
to aj o králikoch, o kune skalnej ak príliš
obťažuje obyvateľov v budovách a o raticovej zveri najmä v prípade nejakej nákazy alebo častých kolíziách s autami.
Sokoliarsky lov je na počudovanie povolený so sokolmi a jastrabmi z umelého
chovu. Povolené je aj fretkovanie, chytanie zveri do sietí a ako vábce sa smú používať aj živé kačice a holuby. V národných
parkoch a na vtáčích územiach je lov
v súčasnosti zakázaný, ale asi sa znova
povolí.
V Holandsku sa ročne uloví 370 000 kačíc
divých, 1 400 kačíc hvízdavých (predtým
to bolo 66 000, ale teraz sú chránené), vyše 11 000 lysiek (predtým temer 50 000),
6 700 husí divých (predtým 31 500), 16 700
husí bieločelých (predtým 55 400), 1 400
husí poľných, resp. siatinných (predtým
4 000), 128 000 bažantov (predtým 422 000),
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
no v súčasnosti platia rôzne obmedzenia
pri vypúšťaní umelo odchovanej zveri),
220 000 zajacov (približne toľko ako predtým), 78 000 králikov (predtým 400 000,
ale zdecimovala ich myxomatóza a tzv.
králičí mor), 500 000 hrivnákov (asi ako
predtým, považujú sa za „škodcov“), 14 000
líšok (viac ako predtým), 176 000 vrán,
90 000 strák, 96 000 kaviek (u nás sú celoročne chránené), 22 000 sojok, 11 000 ks
srnčej zveri (viac ako predtým), 400 ks
jelenej zveri a 124 diviakov (viac ako
predtým). Povolené je aj ničenie hniezd
a násad krkavcovitých vtákov a hrivnáky
sa môžu strieľať aj počas hniezdenia a odchovu mláďat!
V Holandsku sa na tamojšie pomery ešte
stále loví pomerne veľa zveri, najmä pernatej, ale aj zajacov a králikov, ibaže zväčša na základe rôznych výnimiek v rámci
„boja proti škodcom“ a „manažovania
populácie“, čo je spojené s rozsiahlou
administráciou) a nie v rámci riadneho
poľovníctva. Istým kruhom ochrancov
prírody sa to zrejme nepáči, obviňujú
správy provincií, že nadŕžajú poľovníkom
a obchádzajú ochranárske zákony. Hrozia
im súdmi a tvrdia, že 70 % povolení bolo
vydaných neoprávnene.
V minulosti (r. 2000) sa za škody zverou
uhradilo 6,1 mil guldenov (1 G = 0,45 eura),
z čoho škody za 3,6 mil. G spôsobili prezimujúce husi, za 0,35 mil. G labute atď. Od
r. 2002 po obmedzení poľovníctva škody
spôsobené zverou značne vzrástli.
Holandsko má rozlohu 41 863 km2 a 16 mil.
obyvateľov, čo predstavuje hustotu 382
ľudí na km2. Lesnatosť je len 8 %.
V Holandsku je iba 28 000 poľovníkov,
z ktorých prevažná väčšina je organizovaných v Kráľovskom holandskom poľovníckom zväze. Rôzne ochranárske spolky,
zväzy a kluby majú však až 4 milióny
členov a mnohí z nich bojujú za úplný
zákaz poľovania a poľovníkov považujú za
vrahov zvierat. Že sa zver zabíja v rámci
boja proti „škodcom“ a „manažovania
populácie“ im zrejme neprekáža a je to
v poriadku, iba poľovanie je podľa nich
neprípustné. A práve pod ich vplyvom
bývalá červeno-zelená vláda zrušila zákon o poľovníctve a na vydanie nového sa
neukazujú šance ani počas novej vlády.
Hŕstka poľovníkov nemala žiadnu nádej
na presadenie svojich názorov a práv:
proti nim stál obrovský lobing iných
záujmov. Poľovníci si teraz (žiaľ, už príliš
neskoro) priznávajú, že k súčasnému
stavu prispela aj ich nejednotnosť v boji
o zachovanie poľovníctva. A to nech je
mementom aj pre nás, aby sme nakoniec
aj my neskončili tak ako v Holandsku.
Snímky Rostislav Stach, Klaus Schneider
a Allan Pedersen
Poľovanie pomocou sokola grónskeho
a maďarského drôtosrstého stavača.
11
V¯SKUM
Význam výskumu je pre poľovníctvo
a manažment zveri stále aktuálnejší. Nové
vedecké poznatky zásadne doplňujú naše
znalosti o zveri. Dôkazy, ktoré prinášajú
rýchle sa rozvíjajúce vedné odbory,
akými sú genetika, molekulárna biológia,
etológia a iné, úplne menia niektoré tradičné názory a tvrdenia poľovníkov.
Oficiálny poľovnícky výskum sa začal na
Slovensku až po druhej svetovej vojne
v Banskej Štiavnici, kde sa o jeho rozvoj
pričinil RNDr. F. Turček. Ale neoficiálny
poľovnícky výskum u nás existoval už aj
na začiatku 20. storočia, ako o tom svedčia práce napr. aj E. Bethlenfalvyho
o zveri Vysokých Tatier. Po druhej svetovej vojne sa poľovnícky výskum sústredil
do Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene, kde sa mu venoval
početný tím výskumníkov. Ich práce boli
uznávané nielen v Československu, ale
i v zahraničí.
Od osemdesiatych rokov sa poľovnícky
výskum vo Výskumnom ústave lesného
hospodárstva vo Zvolene preorientoval
špeciálne na riešenie problematiky lesnej
a osobitne raticovej zveri. Problematika
biológie a chovu poľnej zveri, najmä zajaca, bažanta a jarabice, ostala výskumne
nepokrytá, hoci práve ona zaznamenala
po sedemdesiatych rokoch najväčší úpadok. Preto pri Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre 1. 1. 1986 vzniklo
Oddelenie biológie a chovu poľnej zveri,
ktoré okrem tejto základnej problematiky
malo za úlohu riešiť aj výskum farmového
chovu raticovej zveri.
12
tohoročných zajacov a 49 % dospelých, čo
nestačí na potrebnú obnovu populácie.
Detailné pitvy sme vykonali na tisíc zajacoch a zistili sme vysoký podiel poškodenia najmä pečene a obličiek. Je však pozitívom, že naše zajace netrpia vážnymi
infekčnými chorobami s výnimkou EBHS
(syndróm zajaca poľného), ktorému sa u
nás doposiaľ venovala malá pozornosť
(vrátane výskumu). Vykonali sme len
pokus s králičím morom (RHD), pri ktorom sme dokázali, že nie je prenosný na
zajace.
Najvýznamnejšie výsledky, aj medzinárodne uznávané, dosiahli pracovníci
tohto oddelenia vo výskume biológie
a chovu zajaca poľného na juhozápadnom Slovensku. Bolo to možné vďaka
tomu, že k riešeniu problematiky pristupovali pracovníci výskumu komplexne,
čo im umožnila spolupráca s dobre vybudovanými pracoviskami VÚŽV a ďalšími
inštitúciami, najmä so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene,
SPZ a Zverexom v Bratislave, s výskumnými pracoviskami ÚBO AV ČR v Brne,
ŠVÚ v Nitre, IZW v Berlíne, FJW v Bonne,
FIWI vo Viedni a i.
Osobitne treba vyzdvihnúť úspešnú spoluprácu s IZW v Berlíne, v rámci ktorej sa
v súčasnosti študuje fyziológia reprodukcie zajačej zveri pomocou sonografie
vzhľadom na sezónnosť reprodukcie a superfetáciu, s ktorou je spojených ešte
mnoho nevyjasnených otázok. Rovnako
dôležitá je aj dlhoročná a už tradičná spolupráca s FIWI Viedeň, vďaka ktorej sa získalo množstvo najmä toxikologických výsledkov. Veľmi dobrá spolupráca s týmto
ústavom bola v oblasti rádiotelemetrického sledovania biologických funkcií raticovej zveri a v jej rámci sa vybudoval komplexný areál a získalo sa veľa pozitívnych
výsledkov.
Okrem vedeckovýskumnej práce vykonáva náš pracovný tím aj rozsiahlu poradenskú činnosť pre prevádzku, najmä na
úseku budovania a obhospodarovania
zverofariem, umelého chovu zajacov
a divých králikov, ekologickej revitalizácie agrárnej krajiny s cieľom posilniť jej
venátornú funkciu, imobilizácie zveri
a zverozdravotnej starostlivosti.
Výsledky, ktoré sme dosiahli v našej práci
hodnotia najmä vývin populačnej dynamiky zajacov na Slovensku. Za celé
obdobie sme pri poľovačkách stanovili
vek temer 10 tisíc zajacov. Žiaľ, len
zriedka sme zistili nadpriemerné hodnoty
a za celé sledované obdobie bolo 51 %
V súčasnosti sme v spolupráci so SPU
Nitra vyvinuli miešanky pre poľnú zver,
ktoré nahrádzajú drahé dovážané zmesi
a ktoré už nachádzajú obľubu v našich
revíroch. Miešanky prispievajú k ekologizácii životného prostredia malej zveri, vytvárajú nové zdroje potravy a poskytujú
kryt. Pre zajačiu a srnčiu zver sa miešanky vysievajú na tri roky, pre bažanty na
jeden rok. Doterajšie výsledky dokazujú
nárast početnosti najmä bažantej zveri.
Pozitívne výsledky sa dosiahli aj pri klietkovom chove zajacov, kde sme za celé
obdobie overili najmä reprodukčné parametre a možnosti vypúšťania zajacov do
prírody.
Za uplynulých osemnásť rokov pracovníci oddelenia publikovali viac ako 70
pôvodných vedeckých prác, 8 monografií, takmer 100 referátov publikovaných
v zborníkoch, vyše 200 v odborných
časopisoch a odbornou oponentúrou prešlo viac ako 40 záverečných výskumných
správ.
Pokiaľ to dovoľujú finančné prostriedky,
zúčastňujeme sa na významných svetových konferenciách. Účasť na nich je najlepším zdrojom informácií a predstavenia
vlastných výsledkov. Aj náš ústav zorganizoval významné medzinárodné podujatie: v r. 1993 konferenciu pre FAO – Farmový chov zveri v Európe, v r. 1996 pri
príležitosti 10. výročia vzniku pracoviska
sme pripravili medzinárodnú konferenciu
a podobne i v r. 2000 v spolupráci s LVÚ
vo Zvolene a SPU Nitra pri príležitosti
životného jubilea prof. Hella. Pravidelne
sa tiež zúčastňujeme na organizácii Levických poľovníckych dní.
Naši pracovníci sa podieľajú na výchove
nových odborníkov najmä na SPU Nitra
a príležitostne i na TU vo Zvolene. Výsledkom pedagogickej práce je viac ako 30
úspešne obhájených diplomových prác
pod naším vedením.
Čo chýba slovenskému poľovníckemu
výskumu? Je toho viac. V prvom rade stabilné peniaze. Krátkodobé projekty sú
síce prínosom, ale neumožňujú kontinuálne riešenie problematiky. Situáciu čiastočne rieši medzinárodná spolupráca
a podpora z EÚ. Výskumu chýba tiež
koordinácia a v celej Európe sa často stretávame s faktom, že malé kolektívy riešia
podobné alebo totožné témy. I keď niekedy treba brať do úvahy aj vplyv prostredia, často je to priveľký luxus a vynaložené prostriedky by bolo možné využiť
inak. Možno aj výskum ostáva niečo
dlžný praxi, verím však, že v budúcnosti
sa tieto nedostatky odstránia a spoločne
získame poznatky, ktoré chýbajú poľovníckej praxi.
Dvojstranu pripravil
Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc.
Snímky autor a Klaus Schneider
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
STAGNÁCIA
Na Slovensku sa najviac zajacov ulovilo
v rokoch 1933-1936 (ročne priemerne vyše 244 tisíc ks) a potom v rokoch 1973-1974
(ročne priemerne viac ako 343 tisíc ks).
V r. 1975 sme zaznamenali hlboký pokles
stavov i produkcie, ale v rokoch 1976-1977
poľovníci opäť ulovili viac ako 250 tisíc ks,
čo po hlbokom prepade populácie v predchádzajúcom roku, iste bolo veľkou chybou. O r. 1978 potom došlo k ešte väčšiemu poklesu početnosti tejto zveri, takže
úlovok teraz takmer už celé štvrťstoročie
stagnuje na veľmi nízkej úrovni. Zajac bol
kedysi pilierom nášho poľovníctva a v produkcii diviny bol so 72 % na prvom mieste. V súčasnosti jeho význam klesol
a v produkcii (7,7 %) sa dostal na 4.-5.
miesto za zver jeleniu, diviačiu, srnčiu
a v niektorých rokoch aj za bažantiu.
Pri analýze stavu zajačej populácie
dochádza k zaujímavému javu: jarné
Vôbec sa nerobí jesenné sčítanie zveri,
miera lovu sa často určuje až pri samotnej
poľovačke a veľmi závisí od autority poľovníckeho hospodára. Prípadný nadmerný zásah do kmeňových stavov sa len
ťažko napráva. Rovnakej chyby sa dopúšťajú i v revíroch s nízkym počtom zajacov,
kde okolo Vianoc chce každý z členov
uloviť aspoň jedného. Tam, kde je málo
zajacov, treba im dať pokoj a usilovať sa
zlepšiť im životné podmienky.
Vráťme sa však k príčinám spôsobujúcim
pokles početnosti. Patria k nim najmä klimatické podmienky, ktoré majú veľký
vplyv na prírastky zajaca. Všimnime si
roky 1996 a 2003. Ten prvý bol studený
a mokrý, druhý zase extrémne suchý a na
konci oboch sú veľmi zlé výsledky v hospodárení so zajacom. V poslednom období sa čoraz častejšie spomína význam
vody, veď ako má zajačica v lete nadojčiť
Pre zajačiu zver sú veľmi významné
políčka. Pôvodne sa nakupovali osivá zo
zahraničia, teraz naše pracovisko pri
VÚŽV v Nitre v spolupráci s SPU Nitra pripravuje vlastné miešanky, ktoré sú lacnejšie a v domácich podmienkach lepšie
rastú. Miešanky vysievame na plochy
medzi veľké monokultúry a po zbere plodín tam vytvárajú oázy potravy a krytu.
Podľa môjho názoru je to jeden z najlepších spôsobov vytvárania lepších podmienok pre zajace. Potvrdia to určite
v tých revíroch, kde už vyskúšali účinok
domácich miešaniek.
Hoci zajace majú vysoký potenciál plodnosti, predsa nestačia pokryť všetky straty. Za celé obdobie, počas ktorých naše
pracovisko sleduje prírastky zajacov, sme
na výrade zistili len 51 % mladých jedincov a to nestačí na obnovu populácie.
Časť z nej padne za obeť počasiu, zlému
?
Otázniky
?? ?
?
nad zajacom
poľným
stavy každý rok (aj keď len mierne) stúpajú, ale produkcia stagnuje alebo postupne klesá. Od r. 1999 údajne narástli
jarné kmeňové stavy o 16 %, avšak na produkcii sa to vôbec neodzrkadlilo.
V tomto smere ide o dva problémy. Jeden
spočíva v reálnosti údajov o jarných stavoch, druhý v katastrofálnej situácii pri
prežívaní mláďat. Prvý problém možno
jednoducho riešiť – stačilo by viac zodpovednosti pri sčítaní a nahlasovaní stavov.
Riešenie druhého problému je však
omnoho náročnejšie. Mnohé PZ vyvíjajú
veľkú iniciatívu, aby tento pokles zastavili. Niekedy však ide ich úsilie nesprávnym smerom. Osobne nemôžem podporovať tzv. občerstvovanie krvi zajacov,
pretože príčinou poklesu určite nie je
zhoršená genetická situácia. Napriek
tomu sa však tieto akcie stále vykonávajú
a do pôvodných populácií vypúšťajú zajace z iných lokalít. Ktosi o tom výstižne
povedal, že je to ako „prilievanie vody do
plného pohára“. Pretože limitujúcim faktorom v tomto prípade je úživnosť revíru,
v ktorom – ak sa úspešne nerozvíja
pôvodná populácia – privezená to sotva
napraví. A vôbec: poznáme zdravotný
stav zajacov privezených do revíru? Vírus
EBHS sa u nás síce ešte nezistil, ale ani
nebol dôsledne vyšetrovaný. Doposiaľ tu
má podlžnosti aj výskum.
Rezervy sú aj v poľovníckom plánovaní.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
životnému prostrediu, časť poľnohospodárskej mechanizácii, automobilovej doprave, veľká časť, najmä mláďat, predátorom, niečo chorobám (o ktorých sa dnes
nezmieňujem) a, žiaľ, aj pytliakom. Ak
chceme zmeniť situáciu, musíme zajacom
vytvárať lepšie prostredie, chrániť ich
pred predátormi, osobitne pred líškou,
ktorej početnosť je v súčasnosti veľmi
vysoká, pred stratami na cestách a na
poliach a pred pytliakmi. Veď zachovanie
zajaca je nielen v záujme poľovníkov, ale
celej našej prírody.
4 mláďatá, keď nemá ani kvapku rosy, obilie je suché alebo skosené, zelené plodiny
chýbajú a široko-ďaleko nie je zdroj vody?
Pokusy s umelými napájačkami, okolo ktorých bola uhrabaná pôda, potvrdili každý
deň množstvo stôp aj zajačej zveri.
Ďalším problémom je štruktúra poľnohospodárskej pôdy, chýbajú krmoviny, na
rozsiahlych plochách sa pestuje málo plodín a po ich zbere síce ostanú na nej straty, ale vyklíčia len keď prší (napr. tohto
roku až koncom septembra). Takéto obdobia majú veľmi negatívny vplyv nielen na
prežívanie mláďat, ale aj na kondíciu a zdravie dospelých zajacov. Takejto situácii možno predchádzať rekonštrukciou a výsadbou krajinnej zelene (remízky, vetrolamy), v ktorej počas kritického obdobia (po
žatve a zime) môžu nájsť zajace obživu.
13
RECENZIA
Nová poºovnícka encyklopédia
Od vydania Poľovníckeho náučného slovníka prešlo už 16 rokov a aj napriek záujmu poľovníckej verejnosti sa z rôznych
príčin neuskutočnila jeho plánovaná reedícia. Konečne až tohto roku sa objavilo
mimoriadne encyklopedické dielo z pera
popredných slovenských a českých poľovníkov, zoológov a fotografov. V predslove ju vrelo uvítal generálny sekretár
FACE Dr. Yves Lecocq, ktorý zdôraznil
význam poľovníctva na princípoch trvalo
udržateľného rozvoja a využívania obnoviteľných zdrojov ako prostriedku na zachovanie biodiverzity a starostlivosti o zver.
Dielo má 13 kapitol prehľadne vystihujú-
cich danú problematiku. V 1. kapitole rozoberajú autori historický vývoj poľovníctva, (osobitne v Európe a na Slovensku),
históriu ochrany prírody, vznik poľovníckych a ochranárskych organizácií, ale aj
umelecké prejavy motivované poľovníctvom. V kapitole Legislatíva sú uvedené
základné právne predpisy poľovníctva na
Slovensku a v Európskej únii, medzinárodné dohovory o ochrane prírody a poľovníctva ako aj tabuľkové prehľady režimov ochrany zveri. Kapitola Poľovníctvo
a ochrana prírody poskytuje prehľad veľkoplošných a maloplošných chránených
území na Slovensku a zoznam ohrozených, silne ohrozených a kriticky ohrozených chránených druhov cicavcov a vtákov. Zaujímavá je i kapitola Zver v krajine,
najmä z hľadiska prirodzeného vývoja krajiny, jej osídľovania a súčasných zmien.
K najrozsiahlejším kapitolám patria Biológia pernatej a Biológia srstnatej zveri,
v ktorých autori uvádzajú anatomicko-
14
morfologické znaky, rozmnožovanie, populačnú dynamiku a etológiu všetkých
druhov. Celkove je popísaných 85 druhov
vtákov a 41 druhov cicavcov, ich početnosť a úlovky v rokoch 1968-2002. Údaje
dokumentujú mapky ich rozšírenia a výskytu na európskom kontinente a v SR.
V kapitole Pobytové znaky sú ilustrácie
a popisy stôp, trusu, zvyškov koristi,
vývržkov, hniezd a vajec zveri a iných
pobytových znamení raticovej zveri
a veľkých šeliem.
V 8. kapitole sú zhrnuté poznatky modernej genetiky vo vzťahu k poľovníckemu
obhospodarovaniu zveri, karyotypy európskych cicavcov a zásady introdukcie, reintrodukcie a kríženia druhov. Stručná je kapitola
Výživa zveri s prehľadom obsahu živín rôznych krmív bylinožravých cicavcov. V kapitole
Choroby zveri sú názorné vývojové cykly parazitov a popis
najčastejších ochorení poľovnej
zveri a ich prevencia. Význam
zveri v ekosystémoch podáva
prehľad rozmanitosti spoločenstiev, v grafickej skratke trofickú
úroveň ekosystému a vzájomné
vzťahy medzi zverou a jej životným prostredím a jej spätnými
väzbami. Pomerne rozsiahla je
kapitola Zver a človek zameraná na starostlivosť o zver a charakteristiku trofejí. Takisto je
podrobný aj štatistický prehľad
úlovkov pernatej a srstnatej
zveri od r. 1968 ako aj jej jarné
kmeňové stavy. V kapitole je aj
poľovnícka kynológia, sokoliarstvo, farmové chovy a výskum zveri. Posledná kapitola Poľovnícke
strelectvo uvádza rozdelenie a druhy
zbraní, streliva, poľovnícku optiku, balistiku a praktické zásady streľby.
Textovú časť encyklopédie, ktorá sa vyznačuje kultivovaným jazykom, zvýrazňujú grafické prílohy (vyše 1 500 doposiaľ
neuverejnených fotografií, obrázkov, máp,
tabuliek a iných ilustračných materiálov).
Na záver autori encyklopédie uvádzajú
v prehľade 100 titulov odbornej literatúry,
18 najdôležitejších periodík a 32 internetových adries. Slovný register obsahuje
takmer 4 600 hesiel, umožňujúcich rýchlu
orientáciu v knihe. Slovenskú verziu spracovali hosť. profesor doc. Ing. P. Hell, CSc.
a doc. Ing. J. Slamečka, CSc.
Červený, J., Hell, P., Slamečka, J. a kolektív: ENCYKLOPÉDIA POĽOVNÍCTVA,
prvé slovenské vydanie, vydalo OTTOVO
nakladatelství, s.r.o., Praha v roku 2004.
Početnosť zajacov u nás, ale aj v celej
strednej Európe zaznamenala v polovici sedemdesiatych rokov min. storočia
enormný pokles, ktorý sa však nedá
vysvetliť len prirodzenou populačnou
depresiou. Je zaujímavé, že pokles
početnosti postihol viacero európskych
krajín takmer v rovnakom čase. Výskumníci dodnes hľadajú príčiny tohto
Pôvodcom tularémie je baktéria Francisella tularensis. V našich podmienkach najčastejšie postihuje zajace, ale vnímavé sú
i ďalšie druhy. Z hlodavcov sa najčastejšie
nakazia hraboše, ondatry, chrčky, sysle
a myš domová. U týchto zvierat máva
ochorenie prudký priebeh s vysokou mortalitou. Vyskytuje sa však aj v chovoch
laboratórnych zvierat a nakaziť sa ňou
môžu tiež hmyzožravce. Tularémia je
zaradená medzi zooantroponózy – ochorenia prenosné na človeka.
ROZŠÍRENIE
Po prvý raz popísali tularémiu v r. 1910
v Kalifornii a pomenovali ju priliehavým
názvom – „moru podobná choroba hlodavcov“. V rokoch 1936-1937 veľká epidémia tularémie postihla strednú Európu
a zistili ju aj na Slovensku (okres Skalica,
Senica a Malacky). Ďalší vzostup ochorenia sa zaznamenal v rokoch 1956-1957
(december-január), v súvislosti so zajačou zverou. Ľudia, ktorí ochoreli, mali
dokázateľný kontakt s uhynutými, prípadne ulovenými zajacmi. Podobne to
bolo aj v prípade lokálnej epidémie
medzi pracovníkmi v konzervárni v Dunajskej Strede (r. 1958), ktorí sa nakazili
pri spracúvaní suroviny z infikovaných
zajacov. Známa je epidémia tularémie na
východnom Slovensku v rokoch 19671971, kde bol prírodným rezervoárom
chrčok poľný.
Tularémia je charakteristická aktiváciou
prírodných ohnísk v dlhodobých cykloch – najmä v čase premnoženia hlodavcov. Takou bola epidémia na západnom
Slovensku v rokoch 1995-1996. V porovnaní s priemerom chorobnosti ľudí v predchádzajúcom období (1980-1994) sa zaznamenal viac ako sedemnásobný vzostup. U ľudí v tomto regióne bolo diagnostikovaných 156 prípadov tularémie
(Guryčová a kol., 1999). Najviac chorých
pochádzalo z okresov Nitra a Nové
Zámky.
Pôvodca tularémie medzi cyklami vzplanutia nákazy prežíva v rezervoárových
živočíchoch (drobných hlodavcoch
a článkonožcoch). Okrem endemickej
západoslovenskej oblasti sú známe prírodné ohniská tularémie aj na východnom Slovensku.
Ing. Branislav Soviš
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
CHOROBY ZVERI
stavu a doposiaľ sa nezhodli na ich
presnom popise. Pokles spôsobili predovšetkým negatívne zmeny krajiny,
najmä agrárnej a v tej súvislosti aj strata vhodných biotopov, výrazné zvýšenie záťaže prírodného prostredia rôznymi škodlivými cudzorodými látkami,
s čím je spojený aj zhoršený zdravotný
stav zajačej populácie.
PRENOS OCHORENIA
Tularémia sa prenáša priamym kontaktom medzi zvieratami alebo nepriamo
prostredníctvom hematofágneho hmyzu
(kliešte, blchy, zriedkavejšie aj komáre
a pod.). Zárodky tularémie prežívajú
v článkonožcoch dlhodobo, napr. v kliešťoch až 2 roky. Takto sa môžu nakaziť
veverice, ktoré pri šírení ochorenia majú
menší význam, ale vylučovaním zárodkov tularémie prispievajú k udržiavaniu
ohnísk nákazy v prírode. Ako kuriózne
prípady sa v zahraničnej literatúre spomínajú informácie o tularémii bobrov. Uvedenej problematike by sa v súvislosti
s rozširovaním areálu bobra vodného na
Slovensku preto mala venovať osobitná
pozornosť. K málo vnímavým zvieratám
patria mäsožravce, prežúvavce a vtáky. Aj
keď sa infikujú baktériou Francisella tularensis, choroba u nich často prebieha bez
príznakov. Výnimkou sú len mačky, ktoré
môžu byť pre chovateľa určitým rizikom.
Vstupná cesta do organizmu je prevažne
aerogénna (dýchacím aparátom), alimentárna (tráviacou sústavou), ale k nakazeniu môže dôjsť aj kožou či očnou spojivkou. Človek sa najčastejšie infikuje aerogénnou cestou – vdýchnutím infekčných
zárodkov, poranením pri manipulácii so
živými alebo ulovenými zajacmi a pri
kuchynskej úprave diviny. Treba si pritom
uvedomiť, že zmrazené produkty (napr.
mäso zajacov) si uchováva schopnosť
infekcie po dobu 3 a viac rokov! Zriedkavejšie sú prípady nakazenia kontaminovanou vodou, no infikované môže byť aj
seno alebo slama.
Človek postihnutý tularémiou má zvýšenú teplotu, bolesti hlavy a je malátny.
Typické sú zdurenia až zhnisania lymfatických uzlín a zdravotné ťažkosti pripomínajúce chrípkové ochorenie. Zdrojom
nákazy pre človeka sú predovšetkým infikované zajace a synantropné hlodavce,
žijúce v okolí ľudských sídel.
PRIEBEH OCHORENIA ZVIERAT
Inkubačné štádium trvá 3-7 (max. 15) dní.
Ochorenie môže mať akútnu formu
(hemoragická septikémia) s vysokými
teplotami alebo chronickú, pre ktorú je
príznačná tvorba typických abscesov
a chorobné chudnutie. Zajace postihuje
akútny priebeh choroby, pričom strácajú
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
VYŠE ROKA
BEZ TULARÉMIE
plachosť pred človekom a predátormi. Pri
tejto forme zajace hynú rýchlo, napriek
tomu, že často sú v dobrom kondičnom
stave. V populáciách drobných myšovitých hlodavcov môže tularémia pretrvávať v latentnej, nepozorovanej forme.
Symptómy ochorenia iných druhov zvierat sú dosť variabilné – okrem zvýšenej
teploty môžu to byť hnisavé výtoky
z nosa, zápaly očných spojiviek, poruchy
chôdze, ale aj nervové príznaky. Klinickú
diagnózu vždy treba doplniť laboratórnym vyšetrením.
LIEČBA A PREVENCIA
V prípade tularémie sa terapia zvierat
nevykonáva. Prevencia sa zameriava na
sledovanie zdravotného stavu zajacov, ale
aj ďalších vnímavých zvierat. Tlmeniu
nákazy pomáhajú deratizačné opatrenia
na zníženie počtu hlodavcov – rezervoárových živočíchov v prírode. Baktéria
Francisella tularensis je pomerne odolná
voči nízkym teplotám vo vonkajšom
prostredí. Vo vode prežívajú zárodky tularémie 10-12 týždňov a v telách uhynutých
zvierat si udržujú schopnosť infekcie viac
ako 4 mesiace.
Pri manipulácii s uhynutými a podozrivými zajacmi sa musia dodržiavať zásady
osobnej hygieny. Na ošetrenie rúk sa používajú bežné dezinfekčné prostriedky
(napr. 1-percentný roztok ajatínu alebo
podobná koncentrácia roztoku chloramínu). Na asanáciu prepravných prostriedkov, klietok a zariadení sa používa vyššia
koncentrácia chloramínu (3-percentný
roztok). Pri liečbe tularémie ľudí sa aplikuje kombinovaná antibiotická terapia.
K dispozícii je aj očkovacia látka určená
pre osoby vystavené riziku profesionálnej
infekcie.
Po zistení nákazy voľne žijúcich zvierat sa
vymedzí ohnisko a ochranné pásmo
s prihliadnutím na terén a prírodné podmienky. Z hľadiska poľovníckeho hospodárenia so zajačou zverou v ohnisku
nákazy vznikajú aj nepriame ekonomické
straty, napríklad v dôsledku zákazu
odchytu. V rámci veterinárnych opatrení
sa pri poľovačkách v ohnisku tularémie
a ochrannom pásme zabezpečí sérologické vyšetrenie krvi všetkých ulovených
zajacov najmenej počas 3 rokov. Všetky
zvieratá podozrivé z ochorenia sa musia
odoslať na laboratórne vyšetrenie.
V ohnisku nákazy sa musia používať
ochranné prostriedky pri práci so zverou
a divinou. Komplex opatrení pri vzniku
a zdolaní nákazy určujú smernice veterinárnej starostlivosti.
NÁKAZOVÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU
Na Slovensku boli k 31. decembru 2001
evidované tri ohniská tularémie zajačej
zveri (v okrese Trnava, Dunajská Streda
a Galanta). V priebehu roka 2002 dve
z ohnísk (v okrese Trnava a Galanta)
zanikli. Po uplynutí predpísanej pozorovacej doby, bolo aj zvyšné ohnisko nákazy (v okrese Dunajská Streda) úradne
vyhlásené za zaniknuté. Od apríla roku
2003 sa ďalšie ohniská tularémie zajacov
na území Slovenska nezistili.
MVDr. Dušan Rajský, PhD.
Regionálna veterinárna a potravinová správa
Dunajská Streda
Septick˘ tumor (zväã‰enie sleziny) pri tularémii.
Slezina zdravého zajaca (vºavo), mierne zväã‰ená slezina (uprostred) a slezina v pokroãilej forme tularémie (vpravo).
Snímky R. Winkelmayer a kol.
15
ANKETA
Niekoľko slov na cestu alebo
Nový mesačník NAŠE POĽOVNÍCTVO je
na svete! Prichádza k tebe, vážený čitateľ,
skromne a v skromnom šate, ale s jasným
prísľubom, že bude slúžiť iba tebe –
poľovníkovi, ochrancovi a milovníkovi
prírody. A ešte ti, milý čitateľ, tak ako každému, kto si ho obľúbi, môže sľúbiť jedno:
jeho stránky redakcia naplní pôvodným
zaujímavým obsahom, ktorý obohatí
tvoje poznatky, zaujme ťa a možno aj
pobaví, ale nikdy nerozpúta vášne a hádky, ktorý nebude politikárčiť, nikoho
nebude urážať ani zbytočne rozčuľovať,
ale bude ctiť ľudské hodnoty a v neposlednom rade i náš slovenský jazyk.
Okrem toho sa poteší každému tvojmu
hlasu, názoru, príhode, fotografii či informácii. Dúfame, že ho privítaš s otvoreným
srdcom a so želaním „šťastného letu“ tak,
ako to vyjadrili tí, ktorí nám odpovedali
na otázku:
Myslíte si, že slovenskí poľovníci
konečne po dlhých rokoch potrebujú vlastný nezávislý mesačník
a aké témy by ste uvítali na jeho
stránkach, aby podporil ďalší rozvoj moderného poľovníctva v nových podmienkach?
Mgr. LADISLAV GRMAN, Bratislava
šéfredaktor
Poľovníctva a rybárstva
v rokoch 1958-1992
– Samozrejme, že som rád ak naši poľovníci budú mať svoj vlastný nezavislý
mesačník i keď je pravda, že Poľovníctvo
a rybárstvo (pred rokmi bolo nevyhnutnosťou spojiť obidve tematiky v jednom
časopise) zohralo významnú úlohu aj pri
výchove slovenských poľovníkov a poviem
pravdu: len nerád som sa s ním lúčil.
Pravdou však je, že v radoch poľovníkov
dochádza k výmene generácií a tá nová,
ktorá bude rozhodovať o ďalších osudoch
slovenského poľovníctva, potrebuje a napokon má nárok na vlastný mesačník.
Predstavujem si, že Naše poľovníctvo by
malo nadviazať na tradície slovenských
16
poľovníckych časopisov, akými boli
Lovec a Poľovnícky obzor. Pochopiteľne,
musí vychádzať z nových podmienok
a viac sa orientovať aj na ochranárske
poslanie poľovníctva. Ochrana prírody,
však, nie je pre poľovníkov čímsi novým,
nepoznaným, veď s takým zámerom sa
poľovníctvo na Slovensku začalo organizovať už pred 85 rokmi. Preto nemôžem
povedať nič iné, iba to, čo sa už dávno
vie: keby nebolo u nás poľovníkov, genofond zveri u nás by bol omnoho chudobnejší. Preto novému poľovníckemu mesačníku želám šťastný let do budúcnosti,
veľa úspechov a veľa verných čitateľov.
veterinárnych požiadaviek týkajúcich sa
aj zdravia poľovnej zveri. Spomeniem
napr. program eradikácie besnoty, ale aj
veterinárnu kontrolu takých chorôb ako
vtáčia chrípka, salmonelóza, tuberkulóza,
trichinelóza a ďalšie. A, samozrejme, klasického moru ošípaných u diviačej zveri
a nové prístupy k jeho tlmeniu. Z hygienického hľadiska je aktuálny úsek skladovania, manipulácie a prepravy diviny v súlade s legislatívou EÚ. Sem patria aj úlohy
veterinárnej starostlivosti pri ochrane
genofondu zveri a jej životného prostredia,
ktorých riešenie predpokladá interdisciplinárny prístup.
Teda pribudol nám nový poľovnícky
mesačník. Tak ako dieťa, aj nový časopis
sa musí vyprofilovať. Je to výzva i pre
čitateľskú obec, ktorej sa práve dostáva
do rúk jeho prvé číslo. Súčasne chcem
jeho editorom zaželať veľa tvorivej invencie a trpezlivosti v redakčnej práci.
MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD.,
riaditeľ Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy,
Dunajská Streda
– V krajinách s bohatou poľovníckou tradíciou, medzi ktoré Slovensko nepochybne patrí, nebýva zvláštnosťou existencia
niekoľkých poľovníckych časopisov. Skôr
je pravidlom, že poľovníci majú svoje
vlastné periodikum. Preto, keď u nás
v kontexte celospoločenských zmien prekonáva svoju transformáciu i poľovníctvo,
treba privítať každý počin, ktorý sa usiluje pomôcť tomuto procesu. Takto vnímam
aj vznik časopisu Naše poľovníctvo –
mesačníka pre poľovníkov, ochrancov
a milovníkov prírody. Na druhej strane
nemožno obísť fakt, že poľovníctvo
a rybárstvo sú vo svojich ekologických
princípoch také blízke, že ich spájanie do
spoločného časopisu bolo celkom prirodzené. Napokon súčasná poľovnícka
generácia bola odchovaná na stránkach
Poľovníctva a rybárstva či už v pozícii
čitateľa alebo v úlohe autora.
Keď sa mám vyjadriť k budúcemu obsahu
nového časopisu z profesijného hľadiska,
tak koncepcie rozvoja poľovníctva vždy
zdôrazňovali význam veterinárnej starostlivosti o zver. Slovenská republika po
vstupe do EÚ zosúladila svoj právny
poriadok s právom EÚ. Nariadenia vlády
ustanovili na vykonanie článkov 69 a 70
Európskej dohody o pridružení – úpravu
Ing. BRANISLAV SOVIŠ, Nitra
vedeckovýskumný pracovník
– Ako mladý člen býv. Slovenského poľovného ochranného združenia som začal
prispievať do Poľovníckeho obzoru a neskôr aj do PaR. Považujem za potešiteľné,
že začína vychádzať samostatný mesačník určený len poľovníkom – Naše poľovníctvo. Takisto s radosťou kvitujem, že sa
bude venovať nielen poľovníctvu, ale že
sa chce prihovárať aj ochrancom a milovníkom prírody. Osobne by som na jeho
stránkach uvítal nielen nosné témy
o ochrane, chove a love profilových druhov zveri, ale aj o chránených, vzácnych
a miznúcich druhoch, o stave chránených
území, ale aj články z poľovníckej kynológie, strelectva, veterinárnej starostlivosti
o zver, zmenách v legislatíve, články z histórie poľovníctva a z činnosti krúžkov mladých priateľov poľovníctva a prírody. Nemali by chýbať reportáže a aktuality zo
zahraničia, recenzie novej literatúry, informácie zo života poľovníckych združení,
spolkov a klubov, poľovnícka beletria (príbehy), recepty na jedlá z diviny a spoločenská kronika. Pochopiteľne, v mesačníku
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
ANKETA
ŠŤASTNÝ LET!
tohto zamerania by mala byť aj inzercia.
Novému časopisu želám úspešný štart,
dobrých spolupracovníkov a verných
čitateľov.
ONDREJ BARTOŠ, Zvolen
autor knižiek s poľovníckou
tematikou
– Tak som sa predsa len dožil! Po celý
život a najmä ten poľovnícky, som túžil po
samostatnom slovenskom poľovníckom
časopise. Veď si ho naši poľovníci naozaj
zaslúžia. V mladosti som začal prispievať
ešte do Poľovníckeho obzoru a už som
vlastne nikdy neprestal. Mojím želaním
je, aby samostatný časopis pre poľovníkov úspešne plnil náročné úlohy, ktoré ho
čakajú. Aby bol ozajstným priateľom svojich čitateľov-poľovníkov a tí aby vždy
netrpezlivo očakávali každé jeho nové
číslo. Jeho čitateľom zase želám, aby uverejňoval všetko, čo obohacuje poľovníkov
o nové poznatky z prírody. Nuž, vitaj,
Naše poľovníctvo!
rosti, o ktorých sa zatiaľ málo
hovorí, preto potrebujeme priestor na prezentáciu rôznych
názorov, priestor na diskusiu.
V súčasnosti slovenských
poľovníkov osobitne trápi
napr. prenájom revírov – ich
vysporiadanie, tvorba právnych zmlúv s prenajímateľmi. Nečudo, že poľovníci sa
v združeniach hádajú, v ich
vzťahoch cítiť napätie a to
nie je dobre. Ďalšou vážnou
a háklivou témou je pytliactvo.
Mnohí si zakrývajú oči pred tzv.
organizovaným pytliactvom, ale to
existuje a predstavuje doslova surové
vraždenie zveri. S tým však súvisí jej
ochrana, takisto ochrana revírov, ale
takisto aj ochrana samostatných poľovníkov, ktorí sa mnohokrát dostanú pytliakom rovno na ranu a vtedy neraz ide
doslova o život. Na stránkach Nášho
poľovníctva by ma zaujímala napríklad aj
téma, ako môžu a majú poľovníci spolupracovať s políciou a ako riešiť v tomto
smere legislatívu, ktorá je nedostatočná.
Pravda, to všetko sú vážne témy a ja ako
žena, by som si v Našom poľovníctve
chcela prečítať aj niečo o obliekaní a módnych poľovníckych doplnkoch práve tak
ako zopár dobrých receptov. No a, samozrejme, zaujíma ma tiež predstavenie
nových zbraní.
Doc. JUDr. ĽUDOVÍT LETOŠŤÁK, CSc.,
Bratislava
DANICA KLEINOVÁ, Bratislava
moderátorka, TV Markíza
– Moja odpoveď znie: určite áno, veď
poľovnícka obec na Slovensku je veľká
a ak samostatný mesačník môžu mať chatári, záhradkári či včelári, prečo nie aj
poľovníci? Okrem toho sú v našich novinových stánkoch české poľovnícke mesačníky a myslím si, že aj keď máme
mnoho spoločných problémov, predsa
len – naše je naše. Samostatný mesačník
slovenskí poľovníci potrebujú napokon
i preto, lebo máme aj svoje špecifické sta-
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
– Potešil som sa správe, že onedlho bude
vychádzať samostatný mesačník pre
poľovníkov – Naše poľovníctvo. Myslím,
že je to správny krok, veď poľovníctvo
patrí k hodnotám, ktoré obohacujú duchovný i materiálny život spoločnosti.
A práve teraz je osobitne dôležité predstavovať širokej verejnosti obsahovú
náplň poľovníctva ako prostriedok na záchranu voľne žijúcej zveri a jej životného
prostredia. Takisto sa treba postaviť proti
úsiliu politikov, ktorí v nastávajúcej právnej úprave chcú budovať poľovníctvo na
komerčných
základoch, čo by ohrozilo a v budúcnosti
možno znamenalo aj zánik nevyčísliteľných hodnôt prírody.
Od vzniku organizovaného poľovníctva
na Slovensku sa nazhromaždil obrovský
potenciál vedomostí a skúseností o tom,
ako najlepšie ochraňovať a zveľaďovať
poľovnú zver, aby sa zachovala aj pre ďalšie obdobie. Mal som možnosť presvedčiť
sa o tom na mnohých seminároch, konferenciách a iných poľovníckych podujatiach, na ktorých vystupovali poľovníci
s niekoľko desaťročnými skúsenosťami,
no žiaľ, iba malá časť z nich sa dostala do
publikácií. Naše poľovníctvo môže pomôcť odstrániť tento nedostatok.
Aby som bol úprimný, aj v našom poľovníctve sú veci, ktoré by v ňom nemali byť.
Treba teda poukazovať na to, ako ich
odstrániť. Žiaľ, v poľovníckej tlači sa doteraz dostávalo iba málo miesta na kritiku
týchto nedostatkov. Došlo k situácii, že
mnohí poctiví poľovníci strácajú členstvo
v PZ len preto, lebo upozornili na porušovanie právnych noriem a stanov SPZ. Je
všeobecne známa korupcia orgánov štátnej správy pri tvorbe poľovných revírov,
ktorá sa rozšírila aj preto, lebo je iba malá
kontrola vydaných rozhodnutí. To potom
negatívne pôsobí na aktivitu poľovníkov.
Treba tiež upevňovať jednotu SPZ aj kvôli
tomu, lebo v novej právnej úprave sa prejavujú tendencie vypustiť povinnosť
poľovníka byť organizovaným v poľovníckej organizácii. Mnohí poľovníci sú nespokojní i s aktivitou medzinárodných organizácií, ktorých sme členmi. Tie by mali
v celosvetovom meradle účinnejšie chrániť hodnoty poľovníctva.
Problémov v našom poľovníctve je teda
dosť. Viem, že nový mesačník Naše poľovníctvo ich nebude mať možnosť riešiť, ale
mal by na ne aspoň poukazovať.
17
ABNORMALITY
Neboli vrtochom
prírody
Čo je výnimočné a čímsi nezvyčajné, vždy vzbudzuje pozornosť. A tak aj keď
poľovník túži po peknej srnčej trofeji, rovnako sa poteší neobyčajným parožkom. Možno dokonca i viac, lebo vie, že jeho úlovok nosil na hlave čosi jedinečné, čo sa síce z času na čas vyskytne v našich revíroch, ale nikdy sa neopakuje v rovnakej podobe. Preto takú trofej považuje poľovník za čosi
vzácne a povšimnutiahodné. To je napokon aj pravda, lebo (ak má trofeje
na stenách svojej poľovníckej izby) pozornosť náhodného návštevníka
upútajú práve tie zvláštne parožky.
– Naozaj sú zaujímavé, – povedal o takýchto parožkoch istý známy, keď
obdivoval ich čudesný tvar. – Aká to hračka prírody!
V skutočnosti to však nie je hračkou ani iným vrtochom prírody, lebo
každá odlišnosť má svoje reálne príčiny. Buď srnca napadli parazity alebo
si počas rastu parožkov zranil pučnicu alebo pohlavný orgán a už mu namiesto normálnych začali rásť nerovnaké vetvy. Napríklad jedna vyrástla hore,
druhá smerom dolu alebo sa hmota parožia začala nerovnomerne zhromažďovať na jednej strane viac, inde menej a tak vytvorila všelijako sformované
a pokrútené výrastky.
Ako vieme, srncovi začnú rásť parožky už v prvom roku života a koncom roka
má na hlave zväčša už viditeľné asi 10-20 mm výrastky – gombičky. Na jar si ich
vytĺka a hneď mu začnú rásť nové. Zrejme pri vytĺkaní si môže porušiť pučnicu,
ktorá potom produkuje nenormálne parožky. Pohlavný orgán si môže poraniť najrôznejším spôsobom a nielenže sa preto stane neschopným mať potomstvo, ale
namiesto parožkov mu začne vyrastať zvláštny útvar, tzv. parochňa alebo pružné akoby gumené či spráchnivené paličky. Teda abnormálne parožky nie sú
vrtochom prírody, ale pravdou je, že spomedzi jeleňovitých sú nimi najviac
postihované srnce (stáva sa však, že niekedy nasadí parožky aj srna).
Pochopiteľne, že srnce s podobným postihnutím (napriek tomu, že nie je dedičné) sa vyraďujú z chovu. Takisto je samozrejmé, že poľovník to urobí čo najšetrnejšie. Napokon mnohé jedince s abnormálnymi parožkami, pretože sa tak líšili od
ostatných, prežívali len s rôznymi ťažkosťami. Možno aj kvôli tomu ich považujeme za
vzácne a hodné obdivu.
Juraj Imrecze
Snímky Jozef Ferenec
Tieto paroÏky
boli zrejme
pre kaÏdého soka
nebezpeãné.
Aj tieto vyzerajú hrozivo.
Srncova ozdoba zaãala
pripomínaÈ jelenie paroÏie.
Nev‰edné,
ale mimoriadne
pravidelné.
18
ParochÀa
pripomínajúca
baranicu.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
ABNORMALITY
om
Tieto sú zaujímavé svojou
neb˘valou ‰írkou…
ParoÏky, ktoré ich
nositeºovi urãite sÈaÏovali Ïivot.
Ktovie, preão tomuto
srncovi pravá vetva
zaãala rásÈ nadol.
... a tieto zase
nezvyãajnou v˘‰kou.
S takouto deformáciou
sa e‰te asi dalo
normálne ÏiÈ.
ParoÏky, ktoré pôsobia
aÏ exoticky.
... tomuto zasa vºavo.
Srncovi sa hmota
paroÏia usadzovala
viac vpravo.
Trofej akoby patrila druhu,
ão nasadzuje lopaty.
Ozdoba tohto
úlovku bola
vyslovene
elegantná.
Srnec musel
byÈ v dobrej
kondícii,
keì vytvoril
také mohutné
vetvy.
Srnãek, ktor˘ nosil
na hlave toto,
preÏil asi smutn˘
Ïivot.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Srnce b˘vajú
nanajv˘‰
osmorákmi,
no tento jedinec
to zrejme
chcel dotiahnuÈ
na desatoráka.
Ani takáto ozdoba
nenaznaãovala,
Ïe by srnec
mohol maÈ raz
potomstvo.
19
ZOZNÁMTE SA
Chvíľa s naším svetoznámym o
Najkrajší kút
v šírom svete..
Najkrajší
Už neraz som si všimla, že len čo, povedzme, z rádia zaznie prekrásna
Pieseň o rodnej zemi, aj ľudia, ktorí možno v živote nenavštívili operu,
nielenže ju počúvajú s dojatím, ktoré im hladí srdce, ale vedia aj to, kto
ju spieva: NÁŠ PETER DVORSKÝ.
A väčšina z nás nepochybne aj vie, že toto meno je pojmom na všetkých
svetových operných scénach, že o jeho hlase v superlatívoch hovoria
milovníci operného umenia a s rovnakým nadšením ho chvália hudobní
kritici na celom svete. Jeho priatelia a možno aj časť verejnosti však o Petrovi Dvorskom vie, že je aj – poľovníkom. Obrátili sme sa preto na Majstra s prosbou, aby nám porozprával o svojej záľube.
Keď spievate Pieseň o rodnej zemi, aké obrazy sa vám vynárajú pred očami?
– Samozrejme, že keď spievam túto nádhernú pieseň od Gejzu
Dusíka, ktorý sa vyznáva z lásky k svojej domovine a krásam rodného Slovenska, ani ja si nepredstavujem nič iné, ako on: čarovné zákutia lesov, polí, dedín, potôčikov, zakvitnutých lúk alebo
nádheru hôr a osobitne Vysokých Tatier. Vrúcna melódia majstra
Dusíka a k tomu podmanivý text by snáď každému človeku navodil podobné pocity.
20
Do akého revíru chodievate najradšej?
– Nemám vyhradené špeciálne miesta alebo revíry. Skôr kladiem
dôraz na to, s kým sa stretnem a do akého kolektívu prichádzam.
Pravdou je, že ma vždy priťahovali vysoké tmavé hory, ale keďže
žijem na juhozápade Slovenska, nie sú mi cudzie ani roviny ani
mierne pahorkatiny. Priznám sa však, že mám rád revíry, v ktorých je dosť diviakov.
Kedy ste zistili, že máte blízky vzťah k prírode a kedy vás zlákalo poľovníctvo?
– K prírode som mal úprimný vzťah už v detstve, veď som vyrastal na dedine a všade vôkol boli lesíky a hory a medzi nimi aj
bystriny a potôčiky. Ako chlapec som trávil všetok svoj voľný čas
na lúkach pod lesom, kde sme s chlapcami a dievčatami pásavali husi a kozy a príroda nám bola viac-menej domovom.
K poľovníctvu som sa dostal – alebo som ho ochutnal – až keď
som sa oženil do Dunajskej Stredy a vzal som si dcéru poľovníka.
Čo vás na poľovníctve priťahuje viac – trofej alebo zážitok
spojený s ňou?
– Veľakrát ma zážitok z lovu osloví viac ako pohľad na trofej. Pravda, na druhej strane trofej zase vo mne vyvoláva spomienky na
lov, na pocity, ktoré som prežíval. Napokon na poľovačku nechodím preto, aby som stoj čo stoj niečo ulovil. Teší ma, keď som
obklopený zvukmi lesa a prírody alebo keď okolo mňa vládne jej
nádherné „ticho“. Byť v prírode a počúvať všetko, čo nám príroda ponúka sa dá najlepšie počas posiedok. A práve vtedy, keď je
človek na posede sám, sa veľakrát dá zabudnúť na každodenné
starosti.
V ktorom roku ste sa stali poľovníkom a ako ste začínali?
– Poľovníkom som sa stal v roku 1985 spolu i so svojou manželkou Martou, ktorá chcela kráčať v otcových šľapajach ako jediná
spomedzi troch detí, napriek tomu, že dvaja boli chlapci. A práve
v rodine môjho svokra som po prvýkrát okúsil prvé stretnutia so
živou prírodou, resp. poľovačkou na živú zver. Boli to lovy na
pernatú zver a zajace na Žitnom ostrove. Spočiatku som sa
zúčastnil zväčša na spoločných poľovačkách, na ktorých bývalo
nielen veľa strelcov, ale aj honcov.
Poľovníctvo je záľubou a športom, ktorý si vyžaduje dosť
času, ako sa vám darí pri neustálych pobytoch v zahraničí
ušetriť si ho na pochôdzku v revíri?
– Musím sa priznať, že napriek tomu, že sa považujem za vášnivého poľovníka a milovníka prírody, svojej záľube zase nevenujem až tak veľa času, ako by som si želal. Moje umelecké povinnosti a moja práca v oblasti charity mi neumožňujú častejšie sa
stretať s priateľmi-poľovníkmi v prírode. Preto pre mňa je aj
zostane poľovníctvo len sviatočnou záležitosťou.
Aký bol váš prvý úlovok?
– Na ten si, pravdaže, dobre spomínam a bolo to sedem bažantov a tri zajace. Môj svokor ma vtedy ako začiatočníka hodnotil
v úlohe poľovníka veľmi pozitívne. Nebola to vtedy spoločná, ale
individuálna poľovačka. Dokonca vtedy na moju adresu zaznelo
aj podozrenie, že nie som až takým začiatočníkom, ako o sebe
hovorím a že celkom isto som už strieľal z brokovnice. Lenže
v skutočnosti som naozaj bol streleckým debutantom. A celá tá
poľovačka vtedy trvala pol hodiny!
Má vaša rodina pochopenie pre poľovníctvo?
– Ako som už spomínal, moja manželka Marta je veľmi oddaná
poľovníctvu, ale naše dcéry a zať sú zase proti. Majú celkom iný
pohľad na lov zveri a prírodu. Mám ešte dvoch bratov, ktorí sú
takisto poľovníkmi a pre ktorých je poľovníctvo takisto vášňou
a zároveň i relaxom.
Boli ste už na poľovačke v Afrike? Túžite po safari?
– Nie. Nikdy som nebol v Afrike na poľovačke a ani tam nepôjdem. Niekedy, keď som bol ešte oveľa mladší, som túžil po
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
ZOZNÁMTE SA
m operným spevákom Petrom
šíe...
safari, ale postupne s pribúdajúcim vekom cítim, že to k svojmu
životu nepotrebujem. Radšej si exotickú zver pozriem v dajakom
prírodopisnom filme a pokochám sa jej krásou. No o to viac ma
láka sever našej zemegule – Aljaška, severná Kanada alebo Sibír.
Zatiaľ však je to iba sen.
Aký bol váš najsilnejší zážitok na poľovačke?
– Spomínam si na jeden zážitok ešte zo svojich prvých dotykov
s lovom a angažovaním sa v poľovníctve v roku 1985, keď mi na
veľkej spoločnej poľovačke pripadla rola honca. Musím povedať,
že som sa činil a keď sa lov ukončil, urobili sme výrad. Ocitlo sa
na ňom 2 589 bažantov a ja, keď som si uvedomil to množstvo,
skoro som zmeravel. Bolo to úžasné číslo a doteraz sa mi zdá až
neskutočné. Pravda, dnes je taký výrad naozaj iba snom.
Varili ste už niekedy poľovnícky guláš? Alebo máte
dokonca nejaký špeciálny recept?
– Samozrejme, že som varil poľovnícky guláš
v kruhu poľovníkov, ale nie tak často, ako som
pripravoval „jágerek“. Varenie guláša v prírode si vyžaduje viac času, veľa „degustátorov“ a najmä dobrú gulášachtivú spoločnosť, ktorá občas doň prileje či už
červené víno, čierne pivo alebo keď
sa pomýli tak aj koňak. Taký guláš
potom chutí najlepšie. To je ten špeciálny recept.
Myslíte si, že postupne sa
poľovníctvo stane záľubou iba
pre vyvolených? Alebo že sa
z neho stáva šport , ktorý patrí
„k bontónu“. Podľa názoru
mnohých poľovníkov, ktorí si
už „veľa pamätajú“ bolo to tak
vždy a tí, ktorí v poľovníctve
videli len akúsi spoločenskú
prestíž, aj tak po čase prestali
mať oň záujem, lebo zistili, že
je to vlastne – drina. Nebude to
tak aj teraz?
– Na úplne prvú časť otázky odpoviem – áno. Myslím si, že sa poľovníctvo stane skutočne záľubou pre
vyvolených, ale určite nebude patriť
„k bontónu“. Lebo ak si noví majitelia
revírov, noví prenajímatelia revírov a iní
prevádzkovatelia a združenia uvedomia, že
poľovníctvo nie je len lov, ale aj starostlivosť
o zver a revír, tak sa budú musieť správať nielen
„trhovo“, ale najmä prakticky a humánne. Budú musieť svoje investície zúročiť a prácu v revíroch zušľachtiť,
aby sa v budúcnosti mohli tešiť dobrým stavom zveri. Nemyslím
si, že by moderný poľovník a niekedy aj vlastník revíru si neuvedomoval, čo je jeho povinnosťou a právom. Určite, poľovníctvo
nie je len zábava a zážitky z lovu, ale hlavne čestná práca.
Poľovníctvo je dnes drahá záľuba. Práve preto by výkon práva
poľovníctva mal patriť nielen tým, čo na to majú, ale navyše majú
aj zmysel pre zodpovednosť, ktorí rozumejú poľovníctvu a prírode.
Čo pre vás znamená pobyt v revíri?
– Pre mňa pobyt v revíri znamená predovšetkým prechádzky po
lese, počúvanie a načúvanie zvukom prírody, vtáctva, samozrejme, sledovanie okolia, kde sa aká zver pohybuje. Výlet v revíri
nie je vždy spojený s lovom. Často spolu s kolegami-poľovníkmi
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Dvorským
kontrolujeme revír, jeho zariadenia, posedy, kŕmidlá, soľníky...
zisťujeme, čo treba urobiť, čo sa urobí spoločnými silami. Pri
takýchto stretnutiach sa rozprávajú vtipy a najmä poľovnícke
zážitky, ktoré sú zväčša opradené veľkou fantáziou.
Takto prežitý čas v revíri je veľakrát pre mňa veľkým zážitkom
a skutočným vypnutím.
Angažujete sa aj v organizovaní charity, môžete o tejto svojej
činnosti povedať čitateľom Nášho poľovníctva podrobnejšie?
– Vážnejšie som sa začal venovať charite od roku 1990, kedy som
prakticky zakladal novú inštitúciu – Rehabilitačné centrum Harmony s nadáciou v Bratislave. Činnosť tohto centra sme uviedli
do života o rok neskôr v roku 1991 spolu so svojimi dobrými priateľmi a s manželkou Martou, ktorí sa rozhodli pomáhať chorým
deťom. Dnes, po trinástich rokoch cieľavedomej práce v Harmony, kde sa liečia deti s detskou mozgovou obrnou špeciálnou Vojtovou metódou, môžem s radosťou konštatovať, že môj úmysel vtedy vyšiel, že naše stredisko a nadácia Harmony spĺňa najnovšie
kritériá rehabilitácie tohto druhu a že
výsledky náročnej práce našich rehabilitačných odborníkov sú úspešné.
Moja charita sa však tu nekončí. Už
veľa rokov účinkujem v rôznych
benefičných projektoch a koncertoch po celom svete. Aj doma na
Slovensku sa pridám ku kolegom umelcom, ktorí usporadúvajú podobné akcie. Myslím si,
že umenie a umelci tohto
sveta sú veľmi potrební rozdávať sa tam, kde ich aj chudobní alebo ťažko chorí
potrebujú. Mnohí svetoví
umelci sú mi vzorom a zároveň aj inšpiráciou pre každý
nový deň.
Som šťastný, že patrím medzi
nich.
Na ktorú opernú scénu povedie vaša najbližšia cesta
a akou postavou z vášho repertoáru potešíte svojich obdivovateľov a poslucháčov?
– O niekoľko dní pocestujem opäť (už
po devätnásty raz) do Japonska, do
„krajiny malých zázrakov“. Teším sa na
tento pobyt, pretože spoločne s ansámblom
opery SND budem reprezentovať Slovensko
operou G. Verdiho La Traviata v úlohe Alfréda.
Po príchode z Japonska sa teším najmä na benefičný
adventný galakoncert v bratislavskej Redute, sídle Slovenskej filharmónie, ktorý sa bude konať 5. decembra. Spoločne s mojimi
hosťami sa predstavím už v takmer vianočnej nálade. Už teraz sa
teším na tento večer a dúfam, že sála bude zaplnená do posledného miesta fanúšikmi opery a vianočných kolied.
Júlia Drienovská
Na snímke vľavo Peter Dvorský v úlohe Macduffa vo Verdiho opere
Macbeth (Viedenská štátna opera).
Na snímke vpravo Peter Dvorský ako šťastný lovec zlatého jeleňa
(Klenovský Vepor, 2002).
Snímky dokumentácia Petra Dvorského
21
HISTÓRIA
Nech si vážený čitateľ nemyslí, že sme sa
v titulku pomýlili a namiesto „les“ sme
napísali „LOS“. Naozaj máme na mysli
dnes už pomaly zabudnutú skratku prvej
slovenskej poľovníckej organizácie – LOS,
čiže Loveckého ochranného spolku, ktorý
vznikol na sklonku roku 1920. A dnes, dalo
by sa povedať v predvečer už osemdesiateho piateho výročia jeho založenia sa chceme vrátiť ku koreňom, z ktorého vyrástlo
naše moderné slovenské poľovníctvo.
V priebehu budúceho roka, kedy uplynie
85 rokov od vzniku LOS-u, si súčasne budeme pripomínať mená tých, s ktorými boli
spojené začiatky a napokon celá história
slovenského poľovníctva, lebo si zaslúžia,
aby sa na ne nezabudlo. Tých mien – známych aj menej známych – bolo naozaj veľa.
Hlavička časopisu LOVEC z roku1939.
Na protiľahlej strane hlavička časopisu POĽOVNÍCKY OBZOR z roku 1946.
LOS
Na začiatku bol
(boli sme aj budeme
predovšetkým ochrancami)
PÍSAL SA ROK 1920
Dnes už nevieme, aké bolo počasie koncom septembra v roku 1920. Možno ešte
stále bolo príjemné, ako sa na babie leto
patrí a možno už sychravé, hmlisté a nevľúdne. Jedno je však isté – do bratislavskej reštaurácie Lerchner (stála oproti
Prezidentskému palácu a dnes už niet po
nej ani stopy) sa schádzala spoločnosť
starších vážených pánov, aby sa poradili
a potom rozhodli o vážnej záležitosti: Slovensko potrebuje poľovnícku organizáciu,
lebo inak v ťažkých povojnových rokoch
príde o jedno zo svojich prírodných
bohatstiev – o voľne žijúcu zver. V lesoch,
na poliach, po horách aj dolinách ju kántria nielen hladní chudobní ľudia, ale aj
takí, čo chcú na nej zarobiť. S tým sa musí
skoncovať.
Gen. MUDr. Jan Červíček
22
Z DÁVNEJŠEJ MINULOSTI
Napriek tomu, že až do skončenia prvej
svetovej vojny Česko a Slovensko boli
súčasťou jednej monarchie, právna úprava aj výkon poľovníctva boli v obidvoch
krajinách odlišné. Na Slovensku upravoval poľovníctvo zákonný článok XX/1883
uhorského zákonníka o poľovačke, podľa
ktorého sa poľovné právo považovalo za
neoddeliteľné príslušenstvo vlastníctva
k pozemku. Na pozemkoch mohol poľovať vlastník alebo ten, komu to vlastník
povolil. Minimálna rozloha poľovného
pozemku musela mať 200 katastrálnych
jutár (1 jutro = 1600 m2). Vlastníkom, ktorí
mali aspoň 50 katastrálnych jutár umožňoval zákon zlučovať sa s cieľom výkonu
poľovného práva tak, aby ich pozemky
dosiahli charakter poľovného revíru s výmerou najmenej 200 katastrálnych jutár.
Takéto alebo podobné zlučovanie pozemkov bolo na Slovensku známe už pred prijatím spomenutého zákona, preto tu už od
prvej tretiny 19. storočia vzniklo niekoľko
poľovníckych spolkov. Bol to napríklad
Kesmarker Jagdverein, ktorý založili v roku 1833, Novoveská poľovnícka spoločnosť v Spišskej Novej Vsi fungovala od
roku 1860, Prešovská zveroošetrujúca
spoločnosť v Prešove vznikla v roku 1872
a niekoľko ich už pôsobilo na strednom aj
západnom Slovensku. Podľa dostupných
písomných prameňov po prijatí uvedeného zákonného článku len na východnom
a strednom Slovensku bolo činných 16 poľovníckych ochranných spolkov.
Potom prišla prvá svetová vojna a po jej
skončení prestali platiť alebo sa aspoň nerešpektovali mnohé dovtedajšie zákonné
úpravy, nové ešte neboli, prípadne sa ešte
len začali formovať.
NADIŠIEL ČAS KONAŤ
Priame následky vojnových udalostí
a nebývalý rozmach pytliactva hrozili, že
v slovenskej krajine neostane nijaká voľne žijúca zver. To bol hlavný dôvod, kvôli
ktorému sa niekoľkí zodpovední poľovníci, ktorí svoju záľubu nevideli iba v love,
rozhodli zísť v onen septembrový večer
a povedať si, ako ďalej lebo vedeli, že je
najvyšší čas konať. A potom sa 10. decembra 1920 zišlo valné zhromaždenie 34 bratislavských poľovníkov, ktorí sa rozhodli
založiť Lovecký ochranný spolok.
Za predsedu novovzniknutej organizácie
si zvolili generála MUDr. Jana Červíčka,
rodáka z Náchoda, ktorý v tom čase pôsobil v Bratislave a bol iniciátorom prvého
zhromaždenia. Členmi výboru sa stali
JUDr. Otakar Jamnický, Ján Pálffy, veľkostatkár, Jozef Pétry, kuriálny sudca, Ladislav Sekan, lekárnik, Ľudovít Rössler, revident, Lórant Szützy, úradník a Jaroslav
Řivnáč, úradník.
Hneď priamo na zakladajúcej schôdzi sa
prítomní rozhodli požiadať príslušné
úrady o predĺženie ochrany zajaca poľného. Členovia výboru mali bezprostredne
po vzniku LOS-u plné ruky práce. Predovšetkým potrebovali získať členstvo a založiť nové odbočky. Jeden z členov výboru si po rokoch spomenul na zaujímavosť:
spočiatku všetky zápisnice písal vlastnoručne sám predseda generál Červíček,
ktorému záležalo na tom, aby sa čo najskôr rozvinula konkrétna činnosť nového
spolku. Vďaka obetavosti jednotlivých
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
HISTÓRIA
funkcionárov už po roku od vzniku
spolku bolo v ňom organizovaných
51 odbočiek s 3 111 členmi. Generál
Červíček však onedlho zomrel a na
jeho miesto zvolili známeho slovenského spisovateľa Jozefa Gregora
Tajovského.
Nepochybne stojí za zmienku, že
v českých krajoch došlo ku vzniku
prvej jednotnej poľovníckej organizácie až o tri roky neskôr – bola to
Československá myslivecká jednota. Onedlho potom slovenský LOS
prišiel o svoju samostatnosť, lebo
uplynul krátky čas a už ho, ako sa
hovorí “podobrotky nasilu“ včlenili
do celoštátnej organizácie. Avšak
napriek rôznym nezhodám, ktoré
v ďalších rokoch spôsobili rozdelenie celoštátnej poľovníckej organizácie, neskôr zase jej opätovné zlúčenie a potom zase rozdelenie, rozvoj nového moderného poľovníctva
na Slovensku už nebolo možné
zastaviť. Dokonca ani vtedy nie,
keď v mnohopočetnom výbore
celoštátnej organizácie mali slovenskí poľovníci iba dvoch zástupcov.
IBA VĎAKA POĽOVNÍKOM
Členovia nového loveckého spolku dobre vedeli, prečo si už do
názvu dali aj prívlastok „ochranný“. Stavy zveri boli po prvej svetovej vojne zdecimované a dokonca aj vo vysokohorských oblastiach klesol počet vzácnych kamzíkov na minimum, zovšadiaľ
prichádzali správy o poklese tak malej ako aj vysokej zveri.
Poľovníctvu sa v tých rokoch darilo iba v účelových revíroch niekoľkých veľkostatkov, ale tie boli dobre chránené pred pytliactvom aj ostatnými nepriaznivými vplyvmi. Členovia LOS-u však
chceli chrániť a zveľadiť všetky druhy zveri vo všetkých revíroch.
Poľovníkov osobitne znepokojoval výrazný úbytok kamzíka tatranského, neskôr aj medveďa hnedého a napokon aj dropa fúzatého a preto sami navrhli zákaz ich lovu. Vďaka iniciatíve Loveckého ochranného spolku
– už v roku 1923 bola prijatá úplná ochrana kamzíka tatranského
– od roku 1926 bol chránený drop fúzatý
– v roku 1932 bol prijatý zákaz odstrelu medveďa hnedého.
Ak teda kamzík tatranský a medveď hnedý prežili u nás rok 2000
(žiaľ, netýka sa to dropa fúzatého), bola a je to zásluha niekoľkých generácií slovenských poľovníkov.
A zase iba vďaka poľovníkom sa dostala vysoká úroveň slovenského poľovníctva, reprezentovaná predovšetkým jeho starostlivosťou o voľne žijúcu zver, do celoeurópskeho povedomia.
Roky po druhej svetovej vojne priniesli nebývalý rozvoj nášho
poľovníctva. Neskorší útlm, osobitne stavov malej zveri spôsobili,
tak ako napokon v celej Európe, civilizačné vplyvy. Bola to daň
za intenzifikáciu poľnohospodárstva, rozvoj dopravy, priemyslu
a turizmu.
Postupne sa však poľovníci vysporadúvajú i s poklesom malej
zveri. Aj keď súčasné výrady po spoločných poľovačkách na
bažanty a zajace sú skromné, v mnohých poľovníckych združeniach a spoločnostiach sa ich členovia dobrovoľne rozhodli:
nebudeme loviť malú zver, iba jej vytvárať podmienky, zazverovať ňou revíry a to aj za cenu vysokých finančných nákladov.
Spomínali sme, že nechceme zabudnúť na mená tých, ktorí svojou prácou pomáhali zveľaďovať naše poľovníctvo. A tak sa v priebehu budúceho roka vrátime k niektorým osobnostiam, akými
boli – či už gen. J. Červíček, J. G. Tajovský, E. Betlenfalvy, I. Dulla,
V. Záborský, K. Slimák, Ľ. Bancík, J. Hojč, M. Kulich, Š. Teren,
V. Richter, P. Hell, A. Bakoš i ďalších, ktorí boli spolutvorcami
moderného slovenského poľovníctva.
KTO NÁS NEMÁ RÁD?
Kto sú tí ľudia, ktorí si zvykli označovať poľovníkov za „vrahov“
zveri?
Ako asi rozmýšľa človek, ktorý dokáže bez predvídania tragických dôsledkov podpíliť posed? Podpáliť chatku?
S akým úmyslom niekto rozláme a rozdupe kŕmidlo s krmivom
pripraveným pre zver strádajúcu v mrazivých dňoch?
Kto si pomerne husto obývanú krajinu, akou je Slovensko, mýli
s rozľahlou Kanadou?
A prečo je spoločnosť ochotná tolerovať výstrelky najrôznejšieho
druhu, ktoré sa odohrávajú v prírode (od horskej cyklistiky,
motokrosy až po stále väčší počet lyžiarskych vlekov) či dokonca usporadúvanie „technopárty“ a dovolí, aby niekto označoval
poľovníkov za nepriateľov zveri? Prečo proti takýmto javom
neprotestujú niektorí zanietení ochrancovia prírody?
OCHRANA OSTÁVA NA PRVOM MIESTE
Musíme sa brániť proti prejavom agresívneho osočovania našej
činnosti. Jednak svojou prácou v revíroch a jednak aj tak, že všetkým nahlas povieme: áno, sme tí, ktorí zver nielen občas lovia,
ale ju chránia pred chorobami, pytliakmi, vyrušovaním, hladom
i zimou. Sme tí, ktorí chcú uchovať živé bohatstvo našej prírody
aj pre budúce generácie.
Ochrana hniezd malej zveri pred kosbou (1925)
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Ladislav Grman
23
NA ZELENEJ VLNE
Babie leto nad rúbaÀou
Koliba, v ktorej sme sa usala‰ili na noc,
bola aÏ priveºmi vzdu‰ná. Neãudo, veì do
nej ukladali seno, ale keìÏe sme nechceli
strácaÈ ãas cestou do chaty, rozhodli sme
sa prenocovaÈ v kolibe. K˘m ohník horel
bolo dobre, ale potom sme kvôli zime
dlho nedokázali zaspaÈ. Iba sme driemali
a ráno o ‰tvrtej uÏ sme boli na nohách.
RozloÏil som mal˘ ohník a do kotlíka som
dal zovrieÈ vodu, lebo hosÈ sa nevedel
doãkaÈ horúcej kávy, do ktorej si nalial
kvapku rumu. Medzit˘m sme zaãuli, Ïe
jelene sa e‰te stále ohlasujú. Najmä z neìalekej rúbane sa oz˘vali silné hlasy
dvoch súperov.
– Poberme sa tam, – navrhol hosÈ a vzápätí sme opatrne prechádzali ihliãnat˘m
lesom. Stúpali sme naozaj opatrne, aby
sme nevyru‰ili nijakú zver. K˘m sme sa
ocitli na okraji rúbane, celkom sa rozvidnelo a ruÏov˘ obzor na v˘chode predpo-
vedal, Ïe svitne pekn˘ jesenn˘ deÀ.
Z hustého porastu kríkov sme zaãuli hlasit˘ dupot. Zastali sme a potom sme sledovali, ako sa na lesnej ceste vo vzdialenosti asi dvadsaÈ metrov, ukázali obrysy
velikánskeho diviaka. PravdaÏe, na v˘strel
som ani nepomyslel, lebo celkom isto by
bol vyru‰il ruãiace jelene, ão by mi hosÈ
sotva odpustil. Za diviakom cez cestu prebehlo e‰te niekoºko lan‰tiakov a keì
zaniklo ich dupotanie a krochkanie, opäÈ
sme vnímali len hlasy jeleÀov.
Rozhodli sme sa zastaÈ pod vysokou
jedºou, odkiaº bol dobr˘ v˘hºad na celú
rúbaÀ. HosÈ celé okolie dôkladne prezeral
ìalekohºadom a potom rukou ukázal
kamsi pred seba:
– Tam sú! Jeden je pri skupinke nízkych
jedliãiek, ten druh˘ o kus ìalej vpravo.
O hosÈovi musím povedaÈ aspoÀ toºko, Ïe
kvôli povesti vynikajúceho strelca bol
ochotn˘ obetovaÈ hocião. V skutoãnosti
v‰ak bol strelcom veºmi priemern˘m,
málokedy sa mu podarilo nieão uloviÈ, ale
rok ão rok so zaplatenou povolenkou prichádzal k nám na jeleniu ruju.
– Teraz sa musíme dostaÈ bliωie, – prevzal velenie nad na‰ou v˘pravou. Nechal
som ho, lebo, ako sa hovorí, hosÈ je hosÈ
a jeho Ïelanie je na‰ím rozkazom. Len
som bol zvedav˘, ako to dnes dopadne.
Medzit˘m sa uÏ slnko zodvihlo z ranného
oparu a zaãalo byÈ príjemne. HosÈ si vyzliekol kabát a len v ºahkej koÏenej bunde
sa prikrádal bliωie k jeleÀom.
– Guºovnica! – potichu som ho upozorÀoval.
– âo je s Àou? – netrpezlivo sa sp˘tal
a keì som mu pripomenul, Ïe by si ju mal
nabiÈ a pripraviÈ na v˘strel, len hlavou
pohodil.
V to krásne ráno sa jeleÀom zrejme
nechcelo ísÈ odpoãívaÈ. To som uÏ zreteºne videl, Ïe silnej‰í je pekn˘ dvanástorák
a druh˘ o ãosi slab‰í – vidliak. No zbohom, pomyslel som si, len aby sa nepustili do seba. Na‰Èastie e‰te stále boli dosÈ
vzdialené od seba. Ale to sa uÏ dvanástorák pohol smerom k sokovi a vtom som si
v‰imol, Ïe neìaleko za vidliakom sa pásli
tri jelenice. Medzit˘m si hosÈ nabil guºovnicu a prikrãen˘ sa blíÏil k miestu, kadiaº
musel prejsÈ dvanástorák. Potom zo vzdialenosti asi osemdesiat krokov naÀ vystrelil. JeleÀ sa v okamihu zvrtol a uháÀal preã
a nezastihol ho ani druh˘ v˘strel. Za ním
sa pustil aj vidliak nasledovan˘ jelenicami.
Z hosÈovej guºovnice vy‰iel e‰te aj tretí,
‰tvrt˘ ba i piaty v˘strel, ale ani s jedn˘m
nemal úspech. Spoãiatku síce tvrdil, Ïe
vidliaka urãite zasiahol, aj sme sa museli
ísÈ pozrieÈ na „nástrel“ ale kde nie je niã,
ani ãert nevezme. Musím povedaÈ, Ïe
z tej jeho kanonády sa mi v prvej chvíli aÏ
vlasy zjeÏili na hlave.
Zaujímavé bolo, Ïe hosÈ si z neúspechu
niã nerobil. Pri návrate do chaty mi tvrdil,
Ïe pri prvom v˘strele bol nervózny, druh˘m preto chybil, lebo neìaleko v kríkoch zazrel medveìa, ktor˘ mu e‰te viac
zabrnkal na nervy, tretí mu pokazil konárik, ktor˘ z niãoho niã spadol z jedle, ‰tvrt˘ bol nepodaren˘ „sám od seba“ a piatym jeleÀa minul kvôli pavuãine, ktorá mu
spadla do oka.
– No a ão? – zºahãoval svoj neúspech
a pokraãoval: – Zdravo sme sa vyspali
v kolibe, pre‰li sme sa a len sa pozrite,
aké je dnes krásne ráno! Také neuvidíte
hádam ani vo filme.
Mal pravdu. RúbaÀ, poznaãená prv˘mi
príznakmi jesene, sa priam kúpala v zlatist˘ch slneãn˘ch lúãoch. A vo vzduchu
poletovali strieborné pavuãinky babieho
leta. Jedna z nich mu moÏno naozaj
padla do oka, pomyslel som si.
Matej DruÏback˘, Topoºãany
Snímkami si pripomíname tohtoroãnú
jeleniu ruju, ktorá bola, aspoÀ podºa viacer˘ch, ão ju videli a poãuli, naozaj ru‰ná.
Snímky Klaus Schneider
24
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
NA ZELENEJ VLNE
Zmoknutá vianoãná poºovaãka
Mali sme vtedy tak˘ zvyk, Ïe star˘m a uÏ
nevládnym poºovníkom alebo vdovám po
poºovníkoch sme na Vianoce darovali
nejak˘ kúsok diviny, najãastej‰ie zajaca.
Dobre im padlo, Ïe kamaráti na ich
muÏov nezabudli. Pravda, v ãasoch, keì
v môÈovskom chotári bolo veºa zajacov,
mohli sa aj rozdávaÈ, ale neskôr, to bolo
s nimi i s jarabicami ãoraz hor‰ie. TakÏe
udrÏaÈ star˘ dobr˘ zvyk sa uÏ nedalo tak
ºahko.
B˘valo tieÏ u nás zvykom, Ïe sme poºovali e‰te aj na ·tedr˘ deÀ, no iba dopoludnia. V tie Vianoce, keì sme sa my, mlad‰í, vybrali do revíru, od rána pr‰alo. Preto
sme sa pri hasiãskej zbrojnici zi‰li iba piati
a tak sme sa rozhodli, Ïe nebudeme robiÈ
nadhánky, ale sa rozídeme po revíri
a kaÏd˘ bude loviÈ samostatne. Skôr, ako
sa na môÈovskej veÏi ozve zvon oznamujúci poludnie, zídeme sa na Malom H⁄bku
nad Sekierskym potokom a rozhodneme
sa, kto komu odnesie zajaca a zavin‰uje
veselé Vianoce.
Keì sme sa zi‰li na dohovorenom mieste,
vysvitlo, Ïe ani jeden z nás niã neulovil.
Nemáme ãím obdarovaÈ star˘ch kamarátov a aj tie dve ãi tri vdovy ostanú na Vianoce bez diviny. Nad neúspe‰nou poºovaãkou sme krútili hlavami, ale veru,
nevykrútili sme niã.
– Aha, prestáva pr‰aÈ, – povedal Ondro
Nemec, – noÏe to e‰te raz skúsme prejsÈ
okolo Slatiny, moÏno tam na nieão
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
naìabíme. LenÏe ani tento pokus nevy‰iel. Ako sme tam v chotári chvíºu postávali, zi‰lo mi na um, Ïe mám susede priniesÈ mal˘ stromãek alebo aspoÀ zopár
jedºov˘ch halúzok. Nachádzali sme sa
v‰ak v ãasti revíru, v ktorej nerástli jedle
ani smreky, iba nad potokom sme zazreli
malú skupinku borovíc. Ktovie, ako sa
tam dostali, veì na ‰irokom okolí vtedy
u nás boli len rôzne listnáãe. AÏ neskôr
lesníci vysadili rúbaniská sadenicami
smreka a jedle. Za‰iel som teda k boroviciam a zrak mi naraz padol dolu ku koreÀom jednej z nich. âupela tam malá ‰edivá hrudka v zajaãej srsti. U‰iaãik moÏno
zadriemal a nepoãul nás alebo sa mu
nechcelo vyjsÈ na mokré lúky a pasienky.
Zajaãia hrudka hºadela na mÀa, ja na Àu,
ale ani jeden z nás sa neh˘bal. Niekoºko
sekúnd som tam stál a potom cúvol, no
pu‰ka mi ostala na pleci. Len aÏ keì som
pri‰iel ku kamarátom, povedal som im:
– Pozrite sa tam k t˘m boroviãkám! – a potom som zapískal na prstoch.
Vtom spod borovíc priam vyletel u‰iak
a popred nás ufujazdil do hrabín na zaãiatku Sekierskej doliny. Nikto z nás nesiahol po pu‰ke. Vtedy sa uÏ z môÈovskej
veÏe ozvali zvony a my sme r˘chle zbehli
dolu na cestu. Podali sme si ruky a rozi‰li
sme sa.
Po návrate domov mi to v‰ak akosi nedalo, potichu som vo‰iel do dvora a z koterca som vybral najväã‰ieho králika. Marka,
vdova po na‰om kamarátovi Arpádovi,
ktorého sme len nedávno odprevadili na
poslednej ceste, iba zalomila rukami:
– Ondrík, a to sa ti ho nepodarilo trafiÈ,
keì je e‰te Ïiv˘?!
Nevysvetºoval som jej, ako som pri‰iel
k „úlovku“, len som jej zaÏelal ‰Èastné
Vianoce a vrátil som sa domov.
Aj tam ma ãakali otázky. Mama ma „krstila“, Ïe som pri‰iel neskoro a Ïe e‰te sa
aj na BoÏí hod kade-tade túlam.
Keì som sa vyzliekol, zasadol som si
k pu‰ke, Ïe ju musím vyãistiÈ. Pravda, v ten
deÀ som z nej nevystrelil, ale bolo ju treba
aspoÀ dosucha poutieraÈ. Asi som sa pritom usmieval, no mama nevedela pochopiÈ, ão ma na tej vianoãnej zmoknutej
poºovaãke tak pote‰ilo.
Ondrej Barto‰, Zvolen
Vážení čitatelia,
prosíme, napíšte nám aj vy svoje
zážitky z poľovačky, príhody
z lesa, pozorovania, stretnutia so
zverou, spomienky na ľudí, s ktorými ste objavovali krásy prírody, čo zaujímavé, veselé (aj neveselé) ste v revíri zažili. Vítaná
je aj “poľovnícka latina”. Aj príspevky v rubrike Na zelenej vlne
honorujeme.
25
XXX
STRELECTVO
Previerka kvality a bezpeãnosti
Liptovská skúšobňa je súkromnou spoločnosťou, ktorá vznikla z iniciatívy skupiny
podnikateľov. Jej poslaním je v súlade s nariadením vlády SR č. 397/1999 Z. z. vykonávať tzv. „nové kusové overenie zbraní”.
Ide v podstate o bezpečnostnú skúšku,
ktorá má preukázať, že hlavné časti zbrane nie sú používaním oslabené alebo
nemajú skrytú chybu materiálu, čo by
mohlo viesť k ohrozeniu zdravia a života
strelca. Činnosť na úseku skúšobníctva
podlieha akreditácii najvyšším slovenským orgánom, ktorým je Slovenská
národná akreditačná služba. (SNAS) a jej
úlohou je preveriť kvalifikáciu pracovníkov a technicko-administratívnu pripravenosť skúšobne. Ak skúšobňa splní náročné podmienky slovenskej technickej
normy STN EN ISO 17025, potom má
právo požiadať Úrad pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo o autorizáciu.
Úrad vykoná v skúšobni audit, ktorým
opäť preverí jej schopnosť a pripravenosť
na prevádzku a ak nezistí nezhody, vydá
rozhodnutie o autorizácii.
Liptovská skúšobňa s. r. o. získala akreditáciu a autorizáciu v r. 2003 a svoju činnosť začala 1. marca 2004.
Ak sa pýtate, prečo je skúšobňa v Liptovskom Mikuláši, je to z jednoduchých
dôvodov: skupina podnikateľov žije a pracuje v obvode tohto okresného mesta, ale
predovšetkým preto, aby držitelia zbraní
z východného a stredného Slovenska
nemuseli cestovať až do Dubnice, kde
dlhé roky pôsobí prvá takáto skúšobňa
u nás.
Skúšobňa pracuje v prenajatých priestoroch stredného odborného učilišťa, ktoré,
pochopiteľne, bolo treba stavebne a konštrukčne upraviť tak, aby vyhovovali slovenským technickým a hygienickým normám a zákonom.
26
V skúšobni pôsobia vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaní pracovníci s odbornou
kvalifikáciou. Aby sme mohli poskytovať
čo najkvalitnejšie služby, skúšobňa je vybavená modernou kancelárskou a výpočtovou technikou, špeciálnymi lafetami,
prípravkami a meradlami. Na samotnú
streleckú skúšku používame tormentačné
(skúšobné) náboje nakúpené v zahraničí
od renomovaných výrobcov streliva.
Skúška pozostáva zo vstupnej prehliadky
zbrane, pri ktorej sa zistí jej technický
stav, pričom sa pozornosť zameriava
najmä na funkčnosť hlavných častí a poistného mechanizmu. Nasleduje kontrola
vývrtu hlavne kalibrom a premeranie
odporu spúšte. Po skúšobnej streľbe technik vykoná vizuálnu kontrolu neporušenosti zbrane a ďalšie predpísané kontroly.
Vzhľadom na charakter skúšky a konštrukciu skúšobnej lafety na upnutie zbraní
treba, aby sa zo skúšanej zbrane demontovala optika a remene.
V súlade so zákonom 190/2003 Z. z.
o zbraniach a strelive držiteľ zbrane je
povinný doručiť svoju zbraň osobne
alebo ju poslať po doručiteľovi, ktorý má
na prevoz (nosenie) licenciu prípadne
povolenie policajného útvaru.
Intervaly skúšok sú podľa spomenutého
zákona nasledovné:
Dlhé guľové zbrane (guľovnice a malokalibrovky) a kombinované zbrane (guľobroky a trojaky) všetkých kalibrov musia
prejsť skúškou každých 20 rokov.
Brokovnice všetkých kalibrov sa skúšajú
po 15. rokoch.
Krátke palné zbrane (pištole a revolvery)
všetkých kalibrov musia prejsť skúškou
každých 10 rokov.
Pracovníci skúšobne sú schopní poskytnúť rady súvisiace s konštrukciou a používaním zbraní a munície a s tým súvisiacou legislatívou. Podľa zákona skúšobňa
nemôže vykonávať opravy zbrane.
Zbrane, ktoré majitelia predkladajú na
skúšku sú vo väčšine v dobom technickom stave a správne ošetrované, čo slúži
poľovníkom ku cti. Len asi na 5 percentách zbraní je zjavné zlé zaobchádzanie –
vývrty sú niekedy hrdzavé a špinavé,
povrch zbrane je viditeľne znečistený
a so stopami opotrebovania. Našťastie,
takých poľovníkov, ktorí si nechránia
svoju zbraň ako oko v hlave, je len málo.
Kvôli nefunkčnosti alebo zlému technickému stavu alebo pri skúške nevyhovelo
iba asi 0,1 percenta z predložených zbraní.
V zbierkach držiteľov zbraní sa občas
nájdu i unikáty. Nedávno to boli dve prekrásne brokovnice vyrobené len v jednom
exemplári rakúskym výrobcom a ich cena
sa odhaduje okolo milióna korún. Mali
sme na skúške aj niekoľko pekných replík
perkusných revolverov prevažne talianskych výrobcov. Medzi najstaršie zbrane,
ktoré boli v Liptovskej skúšobni overované, patrila brokovnica Lancaster z roku
1911 a guľovnica Mauser z roku 1938.
Obidve zbrane boli vo veľmi dobrom
technickom stave a perfektne ošetrované.
Pohľad na takéto zbrane odborníka vždy
poteší.
Róbert Jáger
štatutárny zástupca spoločnosti
Ing. Jozef Sivák
vedúci Liptovskej skúšobne s.r.o.
Snímky Viliam Drienovský
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
STRELECTVO
XXXX
PUŠKA NA CELÝ ŽIVOT
Hádam niet milovníka zbraní, ktorý by nepoznal meno firmy Blaser. Je to značka,
ktorá predstavuje vysokú kvalitu, technickú dokonalosť a estetickosť. Nemecká
zbrojovka Blaser Jagdwaffen GmbH so sídlom v Isny sa zaoberá výrobou zbraní
od r. 1977 a špecializuje sa predovšetkým na výrobu špičkových poľovných zbraní
určených najmä veľmi náročným zákazníkom, no aj ostatní sa iste radi
o nej dozvedia podrobnejšie údaje. Firma vyrába od brokovníc po guľové dvojaky
zväčša s lôžkovými závermi. Model novej modernej opakovačky R-93 výrobca po
prvý raz predstavil verejnosti v r. 1993 na výstave IWA v Norimbergu, a práve s ňou
chceme zoznámiť čitateľov Nášho poľovníctva.
otvormi na spodnej strane predpažbia
a po ich uvoľnení sa hlaveň jednoducho
vyberie z jej lôžka. Guľovnicu sme vyskúšali na strelnici podľa návodu, ktorý
výrobca prikladá spolu s dvoma imbusovými kľúčmi. Guľovnica, ako sa hovorí,
„dobre padne do ruky“. Už pri letmom
zamierení sa mieridlá (vyrobené z pevného čierneho plastu) automaticky ocitnú
Dovozca: Dynax, Považská Bystrica
Predajca: Deas Slovakia s.r.o., Bratislava
Cena: 88 000 Sk
Koncepciu zbrane Blaser R-93 možno charakterizovať ako stavebnicovú alebo
modulárnu. Vďaka tomu, že puška sa skladá zo samostatných prvkov, môže ju
výrobca dodávať v širokej palete rozličných kalibrov. Veľkou výhodou je, že
majiteľ pušky si sám môže veľmi rýchlou
a jednoduchou výmenou hlavne, nábojovej schránky a prípadne uzáveru, prispôsobiť zbraň presne podľa konkrétnej
požiadavky alebo poľovného účelu. Teda
nemusí mať inú zbraň, ale stačí dokúpiť si
potrebné komponenty. Zákazník má možnosť vybrať si zbraň z ôsmich tried, členených podľa použitých druhov streliva.
V našich zemepisných podmienkach je
azda najvhodnejšia a najzaujímavejšia
trieda „standard“, v ktorej sú zastúpené
u nás najpoužívanejšie poľovné kalibre
(napr. .22-250, 5,6x57, .30-06, 8x57, .308
Win, .280 Rem, 7x57, 7x64, .270 Win.). Zoznam druhov streliva začlenených do tejto
skupiny sa končí kalibrom 9,3x62. Práve
na tento druh streliva bola komorovaná
zbraň, ktorú vám predstavujeme.
Blaser R-93 je poľovná guľovnica s valcovým priamoťažným odsuvným uzáverom,
ktorý sa uzamyká v hlavni pomocou segmentových klieštinových ozubov, preto
pri otváraní netreba otáčať kľuku uzáveru.
Celý systém uzamykania je zrejmý po
odsunutí uzáveru. Hlava závorníka pozostáva zo štrnástich klieštinových ozubov,
ktoré sa pri uzamykaní hlavne vejárovite
rozovrú do drážky vyfrézovanej v celom
obvode vnútrajška zadnej časti hlavne.
Povrch guľovnice je kombinovaný počerneným uzáverom a hlaveň má sivomatnú
kovovú prirodzenú farbu. Hlaveň v prednej polovici je valcová, v zadnej sa
začína kužeľovito rozširovať až
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
napokon prechádza do masívnej nábojovej
komory. Na vrchu nábojovej komory sú
dve dvojice otvorov určených na montáž
puškohľadu. Kovové súčasti pušky sú vhodne doplnené drevenými (samostatné predpažbia a pažbu typu Monte Carlo) a hlavisko pažby je zakončené plastovou botkou.
Kľuka uzáveru sa ovláda z pravej strany.
Bezpečnostný prvok – mechanická poistka – je súčasťou uzáveru a nachádza sa nad
krkom pažby v jeho zadnej časti. V polohe, keď sa zbraň zaisťuje, okrem toho, že
vyraďuje z činnosti spúšťový mechanizmus, blokuje aj uzáver a nemožno ho otvoriť. Počas nevyhnutnej údržby a čistení
stačí vybrať uzáver. V zadnej pravej časti
puzdra uzáveru je umiestnená poistka, ak
sa zatlačí, možno uzáver zo zbrane jednoducho vytiahnuť. Na čele závorníka sa
nachádza odpružený vyhadzovač a vyťahovač. Súčasť uzáveru tvorí i zvláštna
poistka, ktorá zamedzuje odpálenie guľovnice pri neuzamknutom uzávere. Keď sa
vyberie uzáver, možno vybrať aj plastovú
nábojovú schránku. Pohľadom do
hlavne vidieť, že klasický vývrt so
strmým stúpaním pozostáva zo
štyroch pravotočivých drážok, pričom drážky sú asi
o polovicu širšie ako
polia.Takisto jednoduchá je aj demontáž hlavne:
treba odsunúť uzáver, imbusovým
kľúčom odskrutkovať
dve skrutky pod
v jednej rovine so strelcovým okom. Horizontálnu polohu cieľnika i vertikálnu
polohu mušky možno nastavovať pomocou malého imbusového kľúčika. Pravouhlé kontúry mieridiel poskytujú strelcovi dobrý komfort pri mierení. Na cieľniku
je hrubá vertikálna čiara, ktorá umožňuje
streľbu aj v zhoršených podmienkach.
Pri streľbe sme použili náboje srbského
výrobcu „Prvi partizan“ s poloplášťovou
18,5 g strelou. Strieľali sme na vzdialenosť 50 m na pištoľový terč 50/20
v polohe v sede s podopretou
zbraňou. Najlepší rozptyl
troch zásahov v terči sa dal
opísať 60 mm kružnicou
(s puškohľadom by
táto hodnota bola
isto oveľa lepšia). K charakteristike
spúšte nemáme
žiadne výhrady,
lebo jej chod je hladký, bez akéhokoľvek
trenia. Dráhu sme namerali cca 3 mm bez prepadu
s odporom 18 N. Spätný náraz
guľovnice môžeme subjektívne
prirovnať k nárazu, aký pocíti strelec pri streľbe z brokovnice kalibru
12. Puška svojím vzhľadom a dokonalou
konštrukciou sa nepochybne zapáči každému poľovníkovi, ktorý si ju môže dovoliť kúpiť. A keď už na ňu vynaloží nemalú
sumu, bude mať istotu, že je to puška na
dlhé roky alebo, ako sa hovorí, láska na
celý život.
Ďakujeme bratislavskej firme DEAS Slovakia
s.r.o. za zapožičanie guľovnice a poskytnutie
streliva pre náš redakčný test.
Ing. Tomáš Šramek
Technické údaje
Kaliber: 9,3 x 62
Typ zbrane: opakovačka s priamoťažným valcovým uzáverom
Systém uzamknutia uzáveru: pomocou segmentových ozubov
Kapacita nábojovej schránky: 3 náboje
Celková dĺžka: 1 030 mm
Dĺžka hlavne: 580 mm
Celková hmotnosť zbrane: 3,0 kg
27
KYNOLÓGIA
Na začiatku boli
Monika
a
Roby
Pôvod slovenského hrubosrstého stavaãa
Zatiaľ čo slovenský kopov je prastarým
pôvodným slovenským plemenom, slovenský hrubosrstý stavač vznikol šľachtením. Na jeho vzniku začal pracovať
známy slovenský kynológ Koloman Slimák už v štyridsiatych rokoch minulého
storočia. Predovšetkým sa zaoberal hrubosrstými jedincami sivastého zafarbenia,
ktoré sa v tom čase u nás vyskytovali. Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch
pôvodných plemien – weimarského stavača, českého fúzača a nemeckého drôtosrstého stavača.
V roku 1944 skrížil Koloman Slimák sučku
weimarského stavača Monika v. d. Haraska (ÖHZB-W 931) so psíkom českého fúzača Robby Šelle (SPKS 1294). Z tohto párenia vzišiel jednofarebný sivastý vrh, z ktorého svojím výkonom a exteriérom vynikala najmä Flora z Karpát (SPKS 1842).
Sučka bola potom spárená so psíkom–weimarským stavačom Yves v. d. Westhutte
(OHZB-W 937). Výsledkom bol opäť hrubosrstý vrh. Nasledovali ďalšie párenia s jedincami plemien český fúzač a nemecký
drôtosrstý stavač. Potomkami však boli
iba hrubosrsté a jednofarebné jedince a
ako hrubosrsté weimarské stavače ich
zapisovali do experimentálnej plemennej
knihy od roku 1950 zastrešovanej Slovenským poľovníckym zväzom. Ich pomenovanie však spôsobilo problém, pretože
oficiálny štandard weimarského stavača
neuznával jeho hrubosrstú formu. V slovenskom preklade popisu štandardu sa
totiž uvádzalo, že na Slovensku sa chová
niekoľko jedincov v hrubosrstej forme.
Nemecký klub chovateľov weimarských
stavačov odpovedal slovenským chovateľom až v roku 1975 a v liste kategoricky
uviedol, že Nemecko ako krajina pôvodu
weimarského stavača neuznáva jeho hrubosrstú formu. Odvtedy potom platil
zákaz krížiť medzi sebou jednotlivé typy
28
a ak, tak iba s povolením hlavného poradcu chovu.
Vo vtedajšom Československu bola už
však početnosť hrubosrstej variety stavača pomerne veľká a poľovníci si ju obľúbili. To viedlo slovenských chovateľov
a poľovníkov pokúsiť sa o uznanie samostatného slovenského plemena priamo na
pôde Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Chovná základňa bola už vtedy
dostatočne veľká, takže celú populáciu
bolo možné rozdeliť do troch krvných
línií. Táto štruktúra teda umožňovala chovať plemeno v prevažne nepríbuznej
forme.
Dlhoročné úsilie vtedajších nadšencov
chovu tohto plemena napokon bolo korunované úspechom, pretože 6. júna 1983
zasadnutie uznávacej komisie FCI, ktoré
sa konalo v Madride, uznalo slovenského
hrubosrstého stavača ako plemeno a jeho
štandard dostal číslo 320-7.
Skutočným tvorcom tohto plemena bol
nestor slovenskej kynológie Koloman Slimák, ktorý sa začal zaoberať kynológiou
už vo svojich pätnástich rokoch a ostal jej
verný až do svojej smrti (1996).
Pôsobil v Novom
Meste nad Váhom,
kde už od roku
1933 mal zaregistrovanú chovnú
stanicu „z Považia“ a v ktorej
odchoval okolo
tisíc šteniat rôznych plemien poľovných psov. Bol
neúnavným propagátorom poľovníckej kynológie a
právom ho možno
označiť za tvorcu
našich dvoch národných plemien
poľovne upotrebiteľných psov.
Slovenského kopova ako naše prastaré
národné plemeno propagoval na stránkach časopisu Lovec už od roku 1935
a odvtedy neustal vo svojom úsilí. Aj
napriek nepochopeniu, s ktorým sa stretal spočiatku, vďaka húževnatej práci sa
mu prísnym výberom podarilo ustáliť toto
plemeno, ktoré bolo v roku 1963 medzinárodne uznané.
So šľachtením slovenského hrubosrstého
stavača začal po druhej svetovej vojne.
Kým v prípade slovenského kopova išlo
o pôvodné plemeno, ktoré sa zušľachťovalo iba selekciou a vhodným párením,
pri slovenskom hrubosrstom stavačovi
bolo šľachtenie spojené s mnohými ťažkosťami, lebo vzniklo z troch plemien a na
ich potomstve sa objavovali nežiaduce
vlastnosti. Avšak prezieravosťou, akú
môže získať chovateľ len po mnohoročnej
práci, pri zostavovaní chovných párov sa
podarilo Kolomanovi Slimákovi docieliť
to, na čo sa podujal. Jeho úsilie bolo korunované úspechom a získalo si medzinárodný rešpekt. Tak obohatil našu poľovnícku kynológiu o druhé národné plemeno.
Slovenský hrubosrstý stavač sa osvedčuje
v práci na poli, v lese i vo vode a je výborným dohľadávačom postrelenej zveri.
Na počesť tohto kynológii oddaného
nadšenca sa každoročne usporadúva
Memoriál Kolomana Slimáka ako vrcholné podujatie pre plemená stavačov.
Ing. Michal Urban
Snímky autor
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Z PRAXE
Aj keď v živote neveľkého poľovníckeho
združenia, akým je i PZ Világoš Čeľadice,
predstavuje desať rokov v skutočnosti iba
nedlhý časový úsek, napriek tomu sa im
podarilo v ňom vykonať pre rozvoj poľovníctva dosť. Konštatovali to aj členovia
združenia keď hodnotili cestu, ktorou prešli za prvé desaťročie od vzniku združenia. Samozrejme, nezabudli pritom otvorene hovoriť aj o nedostatkoch, ktoré
sprevádzali ich doterajšiu činnosť a zhodli sa na tom, že najcitlivejším problémom
boli ich vzájomné medziľudské vzťahy.
Najmä spočiatku, ale po schválení nájomnej zmluvy sa aj tie vyjasnili a mohli sa
venovať rozvoju svojho revíru s rozlohou
918 hektárov.
Vzhľadom na konfiguráciu terénu, poľovný revír PZ Világoš Čeľadice je doslova
ideálnym refúgiom pre dravú zver, ktorá
sa sem sťahuje zo susedných revírov. Prejavuje sa to napr. i v ročnom odstrele líšok
(priemerne 15 ročne, no vlani až 26) a ďalších druhov (kuny, jazvece, túlavé psy
a mačky). Vysoké stavy dravej zveri,
nepriaznivé klimatické a hydrické pomery, vrátane osevných postupov, sa citeľne
prejavili na úbytku zajacov a bažantov. Ak
v rokoch 1993-1995 na 1 líšku pripadol
úlovok 6 zajacov a 2 bažantov, v rokoch
1999-2003 na 1 líšku iba 1 zajac a 4 bažanty. V hmotnosti ulovenej zveri to prezentuje až 60-percentný úbytok.
Členovia
PZ však veria, že sa úspešne
popasujú aj s týmito problémami. Svoje
riešenia zakotvili do plánu práce a postupne ich už uvádzajú do praxe.
Zamerali sa na budovanie predovšetkým
kŕmnych zariadení a vďaka obetavosti
väčšiny členov sa im podarilo za desať
Po prvom desaťročí
rokov vybudovať 20 srnčích kŕmidiel, 18
násypcov pre bažanty a jarabice, 3 samospádové kŕmidlá na jadrové krmivo, 30
soľníkov, centrálny senník na objemové
krmivo, sklad materiálu, poľovnícky prístrešok na spoločenské posedenia, a 3 lapáky dravej zveri. Pre seba zhotovili 16
rebríkových a 7 krytých posedov a jednu
maringotku upravili na menšiu chatku,
v ktorej si možno posedieť a prípadne
v čase núdze aj prenocovať.
Ročné
úlovky nedosahovali nejaké závratné počty, ale radosť im robil aj ich
ročný priemer: 7 kusov srnčej zveri, 40
zajacov (z toho 16 v rámci odchytu) a 55
bažantov. Tak priemerná ročná produkcia
dosiahla 0,34 kg na 1 ha. Jarné kmeňové
stavy srnčej zveri (28) im v súčasnosti
umožňujú ročne uloviť 9 jedincov, žiaľ,
Text a snímky Branislav Soviš
z nich dosiahla iba jedna trofej hranicu
100 bodov. Normované kmeňové stavy,
ktoré určil bývalý okresný úrad (oddelenie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) boli v rozpore s bonitou pôdneho fondu, preto sú nižšie aj jarné kmeňové stavy zajacov (140) i bažantov (163).
Pretože v posledných troch rokoch bolo
len málo zrážok a vysoké teploty spôsobili, že v revíri im začali vysychať derivačné
kanály a ani na ornej pôde najmä po
zbere úrody neposkytovali najmä zajačej
zveri dostatok potravy, museli začať uvažovať, ako riešiť túto situáciu. A je iba
jedno riešenie: zakladať pastevné políčka
trvalých trávnych porastov a iných krmovín. Pribudla im aj starosť na úseku kynológie, pretože združeniu sa stratili dva poľovne upotrebiteľné psíky.
Vľavo: Pracovná skupina členov PZ Világoš
Čeľadice pri budovaní kazateľnicového posedu.
Hore: Takto sušia letninu z vňate topinamburu.
Dolu: Prístrešok pri poľovníckej chatke s ohniskom (i s dymoviskom), kde si možno
posedieť, oddýchnuť a dokonca aj bezpečne opekať slaninku.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
29
POªOVNÍCKY SVET
Vlãia pliaga na Alja‰ke
Vlãia populácia na Alja‰ke neustále narastá,
lebo ich regulácia odstrelom z lietadiel bola
dlh˘ ãas celkom zakázaná napriek tomu, Ïe
v t˘chto ‰írych, pust˘ch a nedostupn˘ch konãinách je to jedin˘ spôsob ich efektívneho
lovu. Vlãie svorky drasticky zdecimovali losy
v mnoh˘ch regiónoch aÏ do takej miery, Ïe je
ohrozené samozásobovanie mäsom domorod˘ch Indiánov, konkrétne napr. z kmeÀa
Athabaskov. Preto úrady opäÈ vydali pre niekoºk˘ch miestnych poºovníkov z povolania
obmedzen˘ poãet licencií na odstrel vlkov
z lietadiel. Proti tomu v‰ak vehementne protestujú v mestách Ïijúci milovníci vlkov
a ochrancovia prírody.
(Jagen weltweit, 3/2004)
Lov drobného vtáctva
ako ºudov˘ ‰port na Malte
Malta, tento mal˘ ostrovn˘ ‰tát s 350 tisíc
obyvateºmi sa síce tieÏ stal ãlenom Európskej
únie, ale aj napriek tomu tu môÏu
i naìalej loviÈ sÈahovavé vtáctvo, a to dokonca aj do obrovsk˘ch sietí nastaven˘ch na lodiach a na mal˘ch ostrovãekoch. Teda v jednom ‰táte sa musí dodrÏiavaÈ vtáãia smernica
a v druhom nie?! Na Malte roãne ulovia
obrovské poãty væh, dudkov, vãelárikov, drav˘ch vtákov, rôzne drobné vtáctvo ba dokonca aj skaliarikov modr˘ch (Monticola solitarius)! A pritom práve skaliarik modr˘ je
„národn˘m vtákom“ MalÈanov!
(Der Anblick, 6/2004)
Ohrozená sajga tatárska
E‰te v roku 1990 Ïilo v Ruskej federácii asi
jeden milión t˘chto antilop, ktoré sa povaÏujú za indiktárov˘ druh tamoj‰ích chúlostiv˘ch stepn˘ch ekosystémov. Odvtedy v‰ak
ich poãet, najmä v dôsledku katastrofálne
roz‰íreného pytliactva, poklesol o 95 percent! Pytliaci lovia sajgy nielen kvôli mäsu,
ale najmä kvôli rohom, ktoré sa pouÏívajú
v ãínskom ºudovom lieãiteºstve a sú dobre
platené. O poplatkov˘ odstrel t˘chto antilop
majú veºk˘ záujem aj zahraniãní poplatkoví
poºovníci. Keby sa ho podarilo plánovite roz‰íriÈ, bolo by moÏné získaÈ finanãné prostriedky nielen na boj proti pytliactvu, ale aj
na zlep‰enie Ïivotn˘ch podmienok tamoj‰ieho
obyvateºstva Ïijúceho v ÈaÏk˘ch podmienkach.
(Jagen weltweit, 3/2004)
Masaker zveri na Ïeleznici
Îelezniãná spoloãnosÈ Union Pacific Railbroad, známa uÏ zo star˘ch zlatokopeck˘ch
ãias, hlásila mimoriadnu kolíziu vlaku v americkom ‰táte Wyoming, pri ktorej naraz bolo
zabit˘ch 41 vidlorohov. Na tejto trati dochádza najãastej‰ie k usmrteniu men‰ích zvierat,
najmä zajacov, skunkov, ursonov (americk˘
druh dikobraza) a v˘nimoãne i jeleÀov wapiti. Tak˘to masaker zveri sa tu v‰ak stal po
prv˘ raz. Doteraz pri trati neboli nijaké zábrany, ktoré by ochránili zver pred prechádzajúcimi vlakmi a aÏ teraz sa zaãína uvaÏovaÈ
o tom, Ïe by boli potrebné.
(Die Pirsch, 14/ 2004)
Zakázané obchodovanie
so slonovinou
Pytliaãenie slonov je najviac roz‰írené
v stredoafrick˘ch republikách – v Kamerune,
KonÏskej demokratickej republike, Kongu,
Gabune a v Stredoafrickej republike. Ilegálne
obchodovanie so slonovinou prekvitá najmä
v Senegale, Nigérii a na PobreÏí slonoviny.
V t˘chto troch ‰tátoch pri in‰pekciách na
ãiernych trhoch na‰li pracovníci ochrany prírody aÏ ‰tyri tony protizákonne získanej slonoviny, pochádzajúcej asi zo 760 upytliaãen˘ch
slonov. Experti WWF tvrdia, Ïe je to viac ako
súãasn˘ poãet Ïijúcich slonov v t˘chto ‰tátoch. ZároveÀ sú presvedãení, Ïe keby boli
skontrolovali aj dielne a obchody, boli by
zistené zásoby tejto ilegálnej cennej suroviny
e‰te väã‰ie. âierny obchod so slonovinou
váÏne ohrozuje existenciu slonov v Afrike.
(Jagen weltweit, 1/2004)
Hrivnáky na úrovni
‰kodlivého hmyzu
Hoci vtáãia smernica Európskej únie zakazuje
lov vtákov v ãase jarného príletu na hniezdiská, ako aj poãas samotného hniezdenia
a odchovu mláìat, v Anglicku si to vyrie‰ili
veºmi jednoducho: hrivnáky vyhlásili za
„‰kodce“. Na druhej strane je v‰ak skutoãnosÈou, Ïe hrivnáky sa v Anglicku vyskytujú
v hojnom poãte a robia nemalé ‰kody a tak
teraz ich môÏu loviÈ poãas celého roka. Naproti tomu v Nemecku, kde je hrivnákov
takisto veºa, musia poºovníci striktne dodrÏiavaÈ krátky a nevyhovujúci ãas ich lovu – od
1. novembra do 28. februára. V Anglicku sú
dokonca lovci, ktor˘ch hlavn˘m zamestnaním je poºovanie na hrivnáky.
(Der Anblick, 7/2004)
Rekordn˘ príjem za licenciu
na lov ovce hruborohej
V USA v ‰táte Idaho vydraÏili tohto roku jedinú licenciu na odstrel barana ovce hruborohej za neuveriteºnú sumu 101 000 USD! Získal ju bohat˘ obchodník z Kalifornie, priãom
o Àu súperili mnohí domáci i zahraniãní
poºovníci. V mnoh˘ch ‰tátoch USA sa licencie
na lov rôznych druhov poºovnej zveri získavajú draÏbou. V˘nosy z ich predaja sa vyuÏívajú na fond na zachovanie zveri. Od roku
1992 sa tak len do chovu ovce hruborohej
mohlo investovaÈ 330 000 USD.
(Die Pirsch, 17/2004)
Osobnosť svetovej zoológie
Stačí vysloviť meno – Alfréd Edmund Brehm a hneď sa nám v mysli
vybaví jeho veľké dielo: Život zvierat. A. E. Brehm sa narodil 2. februára
1829 v Unteruthendorfe v Nemecku a 11. novembra tohto roku uplynulo
od jeho smrti 120 rokov.
A. E. Brehm sa od detstva zaujímal o prírodu, zver i vtáctvo a preto si ho
známy poľovník a cestovateľ barón John Müller vybral za spoločníka na
cestu do Afriky napriek tomu, že Brehm mal ešte len osemnásť rokov. Po roku sa mladý
Brehm osamostatnil a prežil v Afrike päť rokov. Boli ťažké, plné útrap i chorôb, ale mladý zoológ sa neúnavne zoznamoval s africkou faunou, lovil zver i vtáctvo, ktoré preparoval pre prírodovedecké múzeá. Usilovne si robil zápisky o živote jednotlivých druhov, porovnával ich,
triedil, sledoval, skúmal. V Afrike založil farmu na chov levov, opíc, antilop a pštrosov, ktoré
dodával do zoologických záhrad v Európe. Keď ho malária i bratova smrť v Níle donútili vrátiť sa späť, doplnil si vzdelanie a získal doktorát prírodných vied. Medzitým vyšli jeho prvé
články zo skúseností z ciest, ktoré neskôr vydal ako Črty z ciest po severnej Afrike. Usadil sa
v Hamburgu, kde sa stal riaditeľom zoologickej záhrady a vtedy sa rozhodol zhrnúť svoje
bohaté poznatky do diela Život zvierat, ktoré po prvý raz vyšlo v roku 1869 v šiestich zväzkoch s bohatými kreslenými ilustráciami. Brehmovi však jeho túlavé topánky nedali pokoj:
podnikol ešte cesty po Španielsku, Portugalsku, Nórsku, Rusku, Laponsku a Afrike.
Aj keď moderná veda poopravila mnohé z tvrdení A. E. Brehma, osobitne pokiaľ ide o správanie zveri a vtáctva, ktorým neraz pripisoval akoby ľudské vlastnosti, isté je, že bol veľkým
znalcom prírody. Jeho sviežo napísaný Život zvierat nielenže priblížil ľuďom zaujímavý
a pestrý svet živočíšnej ríše, ale patrí medzi základné diela svetovej zoológie.
ab
30
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
INZERCIA
VESEL¯ REVÍR
Skutoãn˘ príbeh
Gejza Nagy
Preparátorská dielÀa
Nie som poľovníkom
Hlboká 3, 972 51
Handlová
Tel.: 046/5475251,
Mobil: 0905 923 394
•••
Stretli sa dvaja poľovníci. Prvý hovorí:
– Včera som bol na poľovačke a mal
som obrovské šťastie.
– Vážne? A veď hovorili, že ty jediný
si nič neulovil...
– No to je fakt, neulovil, ale medzitým
bol u nás doma Ďuro, ktorému som
dlžný tisíc korún...!
• zver zasielajte po‰tou
•••
alebo osobne (ãerstvo
nasolenú)
• v˘kup ãerstv˘ch koÏí
z hláv, cenník za‰leme
na poÏiadanie
• hotové trofeje zasiela-
me po‰tou na dobierku
Cena 3 500 - 5 000 Sk
RIADKOVÁ INZERCIA
RÔZNE
Predám 20 ks srnčích parožkov
a 4 jelenie parohy. Cena 20 000,Sk. Tel.: 0902 635 751.
3-10-04
Kúpim jarabice a prepelice
poľné. Tel.: 038/748 92 82.
2-9-04
Vyrábam vábničky srnec a líška z parohoviny tradičnou technológiou. Tel.: 0903 477 007.
8-10-04
Vyrábam sedačky trojnožky,
materiál koža, drevo.
Tel.: 0903 477 007.
7-10-04
V praxi overené vábničky Devana od majstra Slovenska vo
vábení zveri, vám v zime pomôžu pri love líšok a šeliem!
Zajačie vrešťadlo, myškovačka,
hlas lasičky už potešili mnohých poľovníkov v podobe
krásnych úlovkov.
Svetová novinka na vábenie
líšok v čase párenia (december
- január) „štekanie líšky“ už
v predaji! Vábnička na diviaky
je najúčinnejšia v čase ruje
(november - december), na
veľkých kancov!
Tel.: 0907 744 166, www.devana.sk
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
– Pri love sa špecializujem na vysokú...
•••
– Povedzme, že v hore stretnete medveďa, čo dnes nie je nič mimoriadne.
Aké kroky podniknete? – pýta sa skúšajúci kandidáta.
– Predsa čo najdlhšie!
•••
Africká krajina Berberov je fascinujúca. Úchvatná fádnosťou a neskutočným pokojom. Čas tu má dovolenku
a nikam sa neponáhľa... Pri svojich potulkách týmito
končinami som sa zoznámil s lekármi, ktorí pod strieškou OSN pomáhali tamojším obyvateľom ako sa len
dalo. A večer zalievali púštny prach whiskou, ktorá
pochádzala z krajiny, kde rastie modrá tráva. V každom
z nás sa prebudil neandertálec a slovo dalo slovo, za
ktorým sa skrývalo vytúžené dobrodružstvo. Pod rúškom tmy pôjdeme uloviť diviaka!
Bolo to rozhodnutie pevnejšie ako Gibraltalská skala.
Lenže bola tu istá chybička. Berberi sa chytali za brady
a bedákali, ako keby sme sa rozhodli zaútočiť na ich
svätú Mekku. V Alžírsku sa pytliactvo odmeňuje trestom
smrti! Síce hladko a bezbolestne mečom, ale predsa
len... Hrôza pomyslieť! Na druhej strane je to možno
dobrá inšpirácia pre našich zákonodarcov, i keď sa obávam, že meč by bol v našej gubernii predsa len anachronizmom. A tak sme dopíjali zvyšky whisky z krajiny, kde rastie modrá tráva. Volá sa Kentucky a tam si
vyrábanú whisky nekúpite.
O polnoci sa do nášho ležoviska doštveralo auto neznámeho typu, pôvodu a značky. Na Sahare sú autá zásadne bez laku, lebo púštne vetry usilovne pracujú ako
šmirgeľ. Maskovaní muži z korby auta vyhodili na piesok uloveného diviaka, ktorého strela zasiahla rovno na
komoru. Vážil asi tak metrák a bol ešte teplý. Vyplatil
som tým neznámym dobrákom dináre, za ktoré sa dá na
trhu kúpiť čerstvo zarezané kurča. Viac nepýtali a zmizli ako gáfor. Lekári sa nestačili čudovať nad toľkou priazňou osudu a usúdili, že keď som za toho diviaka zaplatil, je môj a teda ho musím aj vyvrhnúť. Ja, ktorý som
doma v živote ani raz nezahlušil vianočného kapra! Ja,
ktorý som jakživ mŕtveho ani živého diviaka takto
zblízka ani nevidel!
Teraz by skutoční poľovníci mali prestať čítať, lebo by
sa mohli nado mnou rozplakať. No mne neostalo iné,
len sa do toho pustiť. Napokon: človek na cestách musí
všeličo preskákať.
Diviaka som si s Božou pomocou zavesil na klinec taký
silný, že by hádam udržal i našu infláciu a nožíkom na
otváranie konzerv som sa pustil do pitvania. Lekári konštatovali, že skúšku z anatómie zrejme by som urobil až
na piaty raz, ale zato si cenili moju snahu. O pol hodiny
z diviaka vyčnieval iba môj zadok a nohy, na ktorých sa
hostili roje komárov. Prešla ďalšia polhodina a diviak
bol stiahnutý z kože a vyzeral ako treťotriedna striptérka po úspešnom finále. Sám som bol zakrvavený ako
Džingischán po bitke, ale šťastný, že som dokázal niečo,
o čom sa mi dovtedy ani nesnívalo. Viem, viem, že profíci už teraz plačú ako malé deti, ale to ešte nie je všetko. Potom som totiž pílkou na železo diviaka takpovediac rozporcioval na karé, zadné a predné stehná. Zvyšok som diskrétne vložil do čiernej igelitky a odniesol
do púšte, kde sa na nich pohostili kojoty.
Potom mäso z úcty k svalovcu putovalo na týždeň do
mrazničky a bol to šťastný čas pre rehabilitáciu môjho
organizmu. Opäť som nadobudol normálnu farbu a mal
som chuť žiť. To som ešte netušil, že diviaka budem
musieť aj pripraviť, lebo v tých končinách údajne je
taký zvyk: kto pitve, musí variť. Niežeby som im bol
veril, ale rozhodol som sa, že veď im ja ukážem! Keď
variť, tak variť! S pompéznosťou mne vlastnou.
Autom som zašiel na trh nakúpiť hŕbu zeleniny a zopár
litrov vína. Potom som si uviazal fertuchu, zohnal najväčšiu varechu a mäso putovalo kam patrí. V tom
množstve nakúpenej zeleniny a víne sa skoro stratilo,
ale ukrutne rozvoniavalo. Doktorom a Berberom sa len
tak sliny zbiehali v ústach.
Ale každé hody sa raz skončia. Diviak bol zjedený, chvály vyslovené. Ešte aj vo chvíli, keď som sa vracal
domov, letiac ponad Alpy, som si spomínal na tú fantastickú hostinu. Potom som dostal z Alžírska list. Písal mi
sám minister hospodárstva a ďakoval mi za skvelý
obed. Fakt, nevymýšľam si, veď som aj nad tým listom
skoro zinfarktoval. Potom som si spomenul, ako medzi
beduínmi, sedel muž bez brady, ktorý pri jedle mliaskal
ako chovanec pre ťažko vychovateľné deti. No ale čo
mal robiť, keď mu tak chutilo?!
Vlado Javorský
31
DOBRÚ CHUË
Sviatočný bažant
na jablkách
Potrebujeme:
1 bažanta,
soľ,
mleté biele korenie,
150 g prerastenej
údenej slaniny,
3 jablká,
1,5 dl bieleho vína,
30 g hrozienok,
petržlenovú vňať.
Očisteného umytého
bažanta osolíme, okoreníme bielym korením, obalíme plátkami
slaniny a vložíme do
zapekacej nádoby. Pokvapkáme olejom a prikrytého pečieme do
polomäkka. Potom ho
obložíme očistenými
pokrájanými jablkami,
posypeme hrozienkami, podlejeme vínom
a odokryté upečieme
do mäkka. Počas pečenia podlievame výpekom. Ozdobíme petržlenovou vňaťou a podávame s opekanými
zemiakmi alebo zemiakovými hranolkami.
Text a snímka
Vladimír Horecký
Viete, že...
biele a čierne korenie (Piper album L., Piper niger L.) pochádza z Prednej Indie? Používalo sa už v staroveku a v súčasnosti sa ker na
ktorom rastie, pestuje v mnohých oblastiach subtropického a tropického pásma. Kým čierne korenie sa získava ešte z nedozretých
zelených plodov rastliny, biele korenie pochádza z toho istého kríka, avšak zo zrelých bobúľ sa odstraňuje dužina a šupka a potom sa
usušia. Biele a čierne korenie patrí medzi u nás najčastejšie používané koreniny. Používa sa celé alebo pomleté. Pokiaľ máme použiť
mleté korenie, vhodnejšie je pomlieť bobule v mlynčeku na korenie, lebo iba také si uchováva svoju chuť a vôňu. Čierne i biele korenie sa často používa pri kuchynskej úprave diviny. Zásadou však je: biele korenie pridávať do bledších pokrmov, kým napr. celé čierne korenie je významnou súčasťou rôznych marinád a nálevov, do ktorých sa ukladá divina pred jej konečnou úpravou. Tak biele ako
aj čierne korenie nielenže zlepšuje chuť jedla, ale podporuje i trávenie.
32
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Prichádza k vám
NAŠE POĽOVNÍCTVO!
XXXX
Vážení čitatelia,
prelistujte si prvé číslo Nášho poľovníctva a ak sa vám zapáči, staňte sa jeho odberateľmi.
Časopis si môžete objednať u svojho poštového doručovateľa, priamo na poštovom úrade alebo si ho kupovať v novinových stánkoch – v takom prípade jedno číslo stojí 45 Sk, ale
Všetkých, ktorí si predplatia Naše poľovníctvo do 5. januára 2005 zaradíme do žrebovania o pekné ceny:
1. Obraz venovaný akad. sochárom Ladislavom Berákom
(20 000 Sk)
ak si objednáte časopis priamo na adrese redakcie:
NAŠE POĽOVNÍCTVO,
P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26
zaplatíte za jedno číslo iba 40 Sk,
teda
ročné predplatné vás bude stáť 480 Sk!
(Naše poľovníctvo si možno objednať aj na pol roka za 240 Sk).
Predplatné môžete zaplatiť poštovým peňažným poukazom
typu U na číslo nášho účtu:
1867187159
kód banky 0200
referenčné číslo 5267701
kód služby 00
adresát: POLPRESS s.r.o., P. O. BOX 13, 820 06 Bratislava 26.
Svoju presnú adresu, prosíme, vypíšte čitateľne (najlepšie
paličkovým písmom). Akúkoľvek otázku týkajúcu sa predplatného, môžete zatelefonovať do redakcie: č. tel.: 0903 425
729, 0915 778 242, 02/5341 1950.
Ak bude platiť prevodným príkazom, oznámte to písomne na
našej adrese, pretože vo výpise z banky je uvedené iba číslo
vášho účtu a vaše meno, avšak bez adresy, preto nevieme,
kam časopis posielať.
2. Zimná poľovnícka bunda (5 000 Sk) venuje firma Stella
Doľany
3. Ďalekohľad (5 000 Sk) venuje firma Dynax, Považská
Bystrica
4. Poukážku na voľný nákup vo svojich predajniach v hodnote 2 500 Sk venuje firma MN Košice
5. Čižmy pre poľovníkov a lesníkov (1 690 Sk) venuje firma
Habo, Zuberec
6. Poľovnícky nôž (1 200 Sk) venuje firma Artemis, Komárno
7. Flisová poľovnícka bunda (1 000 Sk) venuje firma Margita,
Čadca
8. Poľovnícke poháre (1 000 Sk) venuje firma Erik, Bratislava
480
00
18671 871 59
0200
00
480
1867187159
0200
POLPRESS s.r.o.
P. O. BOX 13
820 06 BRATISLAVA 26
Štyristoosemdesiat
POLPRESS s.r.o.
P. O. BOX 13
820 06 BRATISLAVA 26
I VAN
NOVÝ
L I POVÁ
5267701
Vzor vyplnenia zloženky
26
BRAT I SLAV A
821 08
2
IVAN NOVÝ
LIPOvÁ 26
821 08 BRATISLAVA 2
DARČEK POD VIANOČNÝ STROMČEK
Nezabudnite, že
predplatné Nášho poľovníctva môže byť vhodným darčekom (k Vianociam,
ale i k narodeninám alebo meninám) pre niekoho z vašich blízkych.
Stačí vystrihnúť oznámenie, vložiť do obálky, ktorú si váš manžel, otec, starý
otec, brat, priateľ alebo priateľka či sestra nájde pod vianočným stromčekom a iste mu urobíte radosť. Nezabudnite však uhradiť predplatné podľa
uvedených informácií a poslať na adresu redakcie presnú adresu, na ktorú
máme časopis posielať.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
Prijmi od nás vianočný darček – predplatné
nového mesačníka
NAŠE POĽOVNÍCTVO
na rok 2005.
Želáme Ti, aby si pri ňom prežil veľa pekných chvíľ.
.......... ...........
33
KRÍÎOVKA
NP
1/2004
Slovenské ľudové príslovie
Sýty...
zlý človek, končatina
zločínec medveďa
ruská
rieka
kujné
technické
železo
(mn. č.)
majúci
biele
perie
upozornenie
na ticho
4. časť
tajničky
podanie
v tenise
rozum
kráča
špina, kal,
hrubá
nečistota
osobitne
osol
(česky)
zmenka
na vyrovnanie
dlžoby
popíjal
samice
psov
kancelár.
skratka
ukazovacie
zámeno
ministerstvo
kultúry
víchrica
naivná
žena
bezrohá
ovca
vokalizovaná
predložka
zakladateľ
českého
SOKOLa
bytový
podnik
1. časť
tajničky
3. časť
tajničky
predložka
krabice
v telocviku
visiaca
poloha
obyvateľ
Tuniska
štátny
útvar
lietanie
dravec
s cennou
kožušinou
ŠPZ
Kladna
znak pre
lietadlá
Antonov
zásah
proti eko- vedátor
logickému
znečisťov.
zlostne,
zlobne
Pomôcky:
rimesa,
5. časť
Tyrš, oka hrmotanie tajničky
íha
Autor:
JAK
alebo
(bás.)
spopod
rival,
súper
knokaut
tlač,
noviny
(česky)
úzky
a dlhý
čln
kapitán
zlato
(španielsky)
ako
(česky)
otec
(z maď.)
prekvapenie (cit.)
upozornenie, hej
prekvapenie (cit.)
2. časť
tajničky
kód štátu
Laos
prastará
hora
koniec
(anglicky)
partizánska slovenská
obec
Vylú‰tenie kríÏovky nám po‰lite do 10. 12.
Dvoch správnych rie‰iteºov odmeníme knihou Medzi medveìmi, ktoré venovalo vydavateºstvo IKAR.
Odporúãame preãítaÈ si
Medzi medveďmi
„...Zafixované predstavy o medveďom správaní môžu byť
nebezpečné nielen pre človeka,
ktorý sa s ním stretne, ale aj pre
samotného medveďa. Najhoršie rozhodnutia vznikajú následkom eskalácie strachu. Čítal som o množstve útokov na
ľudí, ktorým sa dalo vyhnúť,
keby dané osoby správne pochopili situáciu. Niektoré obete
sa bleskovo hodili na zem do
34
obrannej polohy, pretože si mysleli, že medveď sa chystá zaútočiť. Bohužiaľ, práve týmto vyprovokovali jeho útok. Medvede, podobne ako psy a mnoho
iných zvierat, začnú okamžite
presadzovať svoje dominantné
postavenie, ak vycítia, že ich
protivník je slabý alebo vystrašený… Skúsenosti mi prezradili,
že pre medvede je pohľad do
očí nesmierne dôležitý.
Pokladajú to za ukážku sily.
Keď sa na ne uprene zahľadím, zvyčajne odvrátia
zrak...“ možno si prečítať
v knihe prírodovedca Bena
Kilhama a spisovateľa-odborníka na prírodovedeckú
literatúru Eda Graya – Medzi medveďmi.
Pre slovenského čitateľa,
ktorý čoraz častejšie číta
a počuje o stretnutí s medveďom v našej prírode
(alebo nebodaj i sám nejaké
prežil) bude zaujímavé zoznámiť sa s osirelými medvedími mláďatmi – Samčekom a Samičkou, ktoré Ben
Kilham naučil, ako prežiť
v drsnej prírode. Jeho úsilie
sprevádzalo množstvo najrôznejších príhod a udalostí, počas ktorých sa postupne naučil rozumieť šelmám
a odkryť mnoho zaujímavého z ich správania vo voľnej prírode. „Zálesák“ Ben
Kilham vyrozprával príbeh
medvedieho súrodeneckého páru jednoducho, no
ako prírodovedec predkladá čitateľovi aj veľa vo všeobecnosti menej známych,
no vzrušujúcich informácií
zo života medveďov, o ich
vrodených schopnostiach
i spôsoboch správania. Medziiným odporúča čitateľovi, aby sa naučil milovať
tieto krásne šelmy, hľadať
ich v lese, ale v žiadnom
prípade ich nelákať do blízkosti ľudských obydlí. Jeho
dobré rady, ako sa správať
ak medveďa predsa len
stretneme, poslúžia nejednému hubárovi, turistovi,
ale aj každému obyvateľovi
podhorských obcí, osád či
lazov.
Kniha Medzi medveďmi
(doplnená niekoľkými farebnými fotografiami) má
302 strán a vyšla vo vydavateľstve Ikar (www.ikar.sk).
Spýtajte sa na ňu v najbližšom kníhkupectve a verte:
oplatí sa ju mať vo svojej
knižnici.
jd
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
INZERCIA
POĽOVNÍCKE POTREBY
Predajne:
Ponúkame:
Zbrane – CZ, ZH, Tikka, Merkel, Remington, Beretta, Sabatti, Blaser,
Steyr Mannlicher, Gazelle, IÎ, Glock, Walther, Sig Sauer,
malokalibrovky ZKM 451 – 4 900 Sk
Strelivo – Norma, RWS, Lapua, Federal, Sako, Hurtenberger, Winchester,
Hornady, Sellier-Bellot
Optika – Meopta kompletn˘ sortiment, Swarovski, Docter Optik,
SEEADLER-OPTIK, Norkonia
Ul. Pivovarská ã. 1069
010 01 Îilina
Tel.: 041/5640512
Je tu jeseÀ, blíÏi sa zima, ponúkame ‰irok˘ sortiment obleãenia
RUNNARKOP a ‰peciálnej obuvi TUCKLAND-HUNTING COLLECTION,
GORE-TEX, ktoré sú urãené pre kaÏdodenn˘ pobyt v prírode
aj pri nároãn˘ch poveternostn˘ch podmienkach.
PlatiÈ sa môÏe v hotovosti, platobn˘mi kartami a na splátky.
Zabezpeãujeme komisionálny predaj zbraní a tlakové skú‰ky zbraní.
Kysucká cesta 940
022 01 âadca
Tel.: 041/4331170
® Námestie SNP 8, 974 00 Banská Bystrica
Tel./Fax: 048/41 25 905
0903 477 007, 0903 466 006
Ľuboslava Teremová Mobil:
www.polovnictvoterem.sk
Tovar zasielame na dobierku E-mail: [email protected]
TermovloÏky do topánok
Na zohriatie rúk
Služby pri
• obnove zmlúv o nájme výkonu práva
poľovníctva
• tvorbe poľovných revírov
• zmene hraníc poľovných revírov
Termovankú‰ na sedenie
(moÏno objednaÈ i puzdro)
FALCO Real, Komenského 5, 911 01 Trenčín
Veºkosti:
S je 32-35, M je 36-39,
L je 40-43, XL je 44-46
Tel.: 032/744 33 53, Mobil: 0903 77 15 50,
Fax: 032/744 33 53
E-mail: [email protected]
Optika Swarovski
na objednávku v priebehu t˘ÏdÀa
RIADKOVÁ INZERCIA
ZBRANE
Predám brokovú kozlicu ČZ 581 kal.
12/12, po tlakovej skúške, v dobrom
stave. Cena dohodou.
Tel.: 0902 358 020.
4-9-04
Predám trojak nemeckej výroby kal.
16/16/9,3x72 R za 50 000,- Sk, nemeckú brokovú dvojku Suhl za 10 000,- Sk
a guľovnicu 308 Winchester 8x57 JRS
– cena dohodou. Tel.: 0908 435 586.
2-10-04
Predám trojak Sauer Suhl 8x57
JRS/16-16, zrkadlové hlavne, výnikajúci stav, 60 000,- Sk. Len vážni záujemcovia. Tel.: 0903 202 424. 3-9-04
Kusová výroba a prebíjanie nábojov
takmer všetkých typov (aj atypických). Tel.: 0908 435 586.
5-10-04
V 1. a 2. čísle/2005
EŠTE ZADARMO
Vašu riadkovú inzerciu, oznamy
o jubileách a nekrológy v číslach
1 a 2/2005 Nášho poľovníctva vám
uverejníme ešte ZADARMO.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
BLAHOÎELÁME
Krásneho životného jubilea
– 50 rokov – sa 3. októbra
2004 dožil
Ján Sisák,
tajomník nášho PZ Diana
Strážske.
Všetci členovia združenia
želajú jubilantovi veľa dobrého zdravia a aby v kruhu svojich priateľov
i v revíri prežil ešte mnoho krásnych chvíľ.
PZ Diana Strážske
]5[
V týchto dňoch
oslávil svoje šesťdesiatiny poľovníckej
verejnosti
známy fotograf prírody a zveri
Ján Ďuriga
z Čičmian. Fotografovaniu sa venuje od roku 1975
a jeho snímky možno nájsť v časopisoch, na
pohľadniciach ale i v kalendároch a všetky vypovedajú o krásach slovenskej prírody, predovšetkým Strážovských vrchov. V roku 1988 na medzinárodnej súťaži poľovníckej fotografie vo Florencii
získal Cenu originality.
Priatelia mu do ďalších rokov želajú šťastie, zdravie a veľa tvorivých síl, aby svojím fotoaparátom ešte dlho „lovil“ zver a zvečňoval krásu našej krajiny.
K blahoželaniu sa pripája i redakcia Naše poľovníctvo.
]5[
Poľovnícky hospodár nášho PZ Világoš Čeľadice
Peter Laca
prednedávnom oslávil 50 rokov. Za svoju dlhoročnú obetavú prácu v revíri združenia a za úspešnú
činnosť, ktorú odvádzal aj ako vedúci krúžku mladých priateľov poľovníctva a prírody bol pri príležitosti životného jubilea ocenený vyznamenaním
Za rozvoj poľovníctva II. stupňa.
Želáme mu dobré zdravie a mnoho radosti
z pobytu v prírode.
PZ Világoš Čeľadice
]5[
Jedenásteho novembra tohto roku oslávil krásne
životné jubileum – 60 rokov
Ing. Andrej Trebuňa
člen a tajomník PZ Gojnica v Matiašovciach. Pri
tejto príležitosti mu do ďalších rokov pevné zdravie, veľa pekných poľovníckych zážitkov v prekrásnej zamagurskej prírode želajú
členovia PZ Gojnica Matiašovce
35
INZERCIA
V¯ROBA A PREDAJ
TREZOROV
NA DLHÉ A KRÁTKE ZBRANE
Zabezpečte si svoje zbrane
v trezore od slovenského
výrobcu!
STELLA
VÝROBA POĽOVNÍCKYCH ODEVOV
•
•
•
•
•
•
kabátov
oblekov
košiel
kostýmov
nohavíc
viest a pestrého
doplnkového
sortimentu.
Katalóg výrobkov na
www.stella-dolany.sk
NOVINKA
• TREZORY - v˘roba a predaj
• TREZORY - na dlhé a krátke zbrane
• TREZORY - nábytkové a stenové
• TREZORY - atypické prevedenia
• TREZORY - zabudované v drevenej vyrezávanej skrini
• TREZORY - spæÀajú podmienky zákona o zbraniach
Bunda ušitá z materiálu Climstar
vám zabezpečí maximálne pohodlie pri nosení. Nepremoknete,
neprefúka vás vietor a navyše je
dostatočne priedušná.
Z jednej máte bundy tri:
na prechodné obdobie,
flísovú, ale aj zimnú.
a strelive
Kontakt:
Technia Metal, s.r.o.
areál PD, 956 35 Vysoãany
tel./fax: 038/768 73 95
GSM: 0905 32 90 70, 45 37 97
www.techniametal.sk
e-mail: [email protected]
900 88 Doľany 270
[email protected]
Tel./Fax: 033/649 62 36
Mobil: 0903 454 142
V¯ROBA PASCÍ
PREDAJ
Ján Pavlík
Doln˘ ·tverník 642
906 13 Brezová pod Bradlom
Mobil: 0907 171 245
http://vyrobapasci.sweb.cz
E-mail: [email protected]
BAÎANTEJ A ZAJAâEJ ZVERI,
POªOVNÍCTVO
tel.: 037/6564347, fax: 037/6541135, mobil: 0905 405 256
951 12 Ivanka pri Nitre, Orolská 1, e-mail: [email protected]
PREVÁDZKA NITRA – Lukov dvor, tel.: 037/7739075
Vyrábame 6 typov pascí: na odchyt potkanov (650 Sk),
univerzálnu pascu na odchyt kún, tchorov, maãiek, lasíc
a potkanov (950 Sk), pascu na odchyt kún, tchorov a maãiek (950 Sk), pascu na odchyt lí‰ok a jazvecov (3500 Sk),
pascu na odchyt mlad˘ch lí‰ok (1600 Sk). V‰etky sú zhotovené zo zvarovaného zinkového pletiva. Pri odbere nad
10 ks je zºava.
– baÏanty na zazverovanie poºovn˘ch revírov
vo v‰etk˘ch vekov˘ch kategóriách
– kompletné pletivové a technologické zariadenie
pre odchov a adaptáciu baÏantích kurãiat
odkúpi: – odchytené zajace z poºovn˘ch revírov, na ão
zabezpeãíme kompletné odchytové zariadenie
ZBRANE A STRELIVO
POªOVNÍCTVO Tibor ·tefánik
JUDr. JOZEF VRÁNSKY
Otvorené: Po – Pia: 10,00 – 18,00
Lachova ul. 39
Nám. hraničiarov,
Bratislava - Petržalka
ponúka:
Orlové 160, 017 01 Považská Bystrica
predaj zbraní, streliva, poľovníckych potrieb,
značkovej poľovníckej obuvi,
Tel.: 02/62 41 24 21, Tel./Fax: 02/62 41 00 10
Mobil: 0905 71 87 09,
E-mail: [email protected]
Srdečne pozdravujeme všetkých poľovníkov,
ochrancov a milovníkov prírody.
36
MEINDL – najpredávanejšia poľovnícka
a turistická obuv v Európe.
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
INZERCIA
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
37
INZERCIA
ČIŽMY PRE POĽOVNÍKOV A LESNÍKOV,
ktoré vydržia 10 rokov
Francúzske gumené čižmy značky LeChameau najvyššej kvality, vyrobené z prírodného kaučuku.
6.600,- Sk
9.700,- Sk
7.500,- Sk
s DPH
Čižmy ponúkame v prevedeniach:
• s koženou výstelkou z hovädzej kože
• s neoprénovou výstelkou s vynikajúcimi
izolačnými vlastnosťami
• s plyšovou výstelkou zo 100 % polyacrylu
S kvalitnou vibramovou podrážkou
Objednávky vybavujeme obratom na adrese:
Tovar žiadajte aj vo svojich obľúbených
predajniach na celom území SR
ARTEMIS - poľovnícke potreby
ul. Jókaiho č. 21, Komárno
tel.: 0357713239, fax: 0357682262
e-mail: [email protected]
VIANOČNÁ PONUKA – ORIGINÁLNY A JEDINEČNÝ VIANOČNÝ DARČEK
Vážení priatelia poľovníci,
ochrancovia a milovníci
prírody, ponúkam vám
svoje obrazy s tematikou
zveri a prírody. Kúsok prírody na plátne vám určite
zušľachtí a skrášli vaše príbytky, chaty či poľovnícke
reštaurácie.
Podľa vášho želania
sa dohodneme
na motíve,
rozmeroch,
farebnom ladení
i cene.
Ak. soch.
Ladislav Berák
Tulipánová 7
010 01 Žilina
041/7233893
044/5223526
0903 237 408
38
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
INZERCIA
NAŠE POĽOVNÍCTVO 12/2004
39
Ivana Krasku 253/7, 017 01 PovaÏská Bystrica
Tel.: 042/432 77 11, 437 85 11, fax: 042/ 432 63 62, mobil: 0903 54 41 22, 0903 54 41 33
www.dynax.sk, [email protected]
Autorizovan˘ dovozca
INZERCIA
IDEÁLNY PÁR
Download

12-2004 - Naše poľovníctvo