1
Ventúrska 3, 813 01 Bratislava, tel.: 02/59303510, 02/59303516
[email protected]
PROSPEKT
pre talentové prijímacie skúšky na
bakalársky študijný program:
herectvo
na akademický rok 2015/2016
Divadelná inscenácia je výsledkom syntetickej umeleckej snahy mnohých divadelných
tvorcov, preto aj výchova budúcich divadelných umelcov prebieha v úzkej súčinnosti.
Absolventi štúdia získavajú profesionálnu odbornosť v orientácii v divadelnom umení,
s dôrazom na teoretické a praktické skúsenosti v metodológii a postupoch tvorivej činnosti,
rozvoji imaginácie, samostatnej tvorivosti, na objavovanie nových pohľadov a umeleckých
postupov, na kreatívne hľadanie a objavovanie súvislostí. Získavajú podrobné znalosti z dejín
svetového a slovenského divadla, orientujú sa v teóriách a metodikách hereckej tvorby a tieto
metódy dokážu uplatňovať v praxi, získavajú prehľadné znalosti v dejinách kultúry a súvisiacich
humanitných odboroch. Získavajú potrebné „technické“ zručnosti v oblasti hlasovej a pohybovej
prípravy. Sú schopní samostatne vytvárať žánrovo odlišné dramatické postavy. Dokážu
analyzovať dramatickú postavu, budovať jej štruktúru v kontexte situácie a v interakcii s inými
postavami. Poznajú význam tvorivosti a osobitosti v procese tvorby a sú pripravení vnímať
herectvo ako vedomú tvorbu. Sú schopní vytvárať alebo spolupracovať na projektoch nových
mladých autorských divadelných kolektívov a sú otvorení tvorivým podnetom súčasného
európskeho a svetového divadelného umenia.
__________________________________________________________________________
2
Výpis zo Štatútu DF VŠMU
Článok 29
Podmienky prijatia na štúdium
1. Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý má záujem o štúdium
a preukáže splnenie stanovených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného
študijného programu na DF.
2. Na štúdium je prijatý uchádzač, ak splní základné a ďalšie podmienky určené DF pre zvolený
študijný program v zmysle zákona.
3. Základné podmienky prijatia na štúdium určuje zákon.
4. Ďalšie podmienky prijatia na štúdium jednotlivých študijných programov prvého, druhého
a tretieho stupňa štúdia schvaľuje AS DF.
5. Spôsob splnenia základných a ďalších podmienok prijatia na štúdium určuje vnútorný predpis
DF.
Článok 30
Spôsob určovania počtu prijímaných uchádzačov na štúdium VŠMU
Počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu určuje rektor VŠMU na
základe návrhu dekana DF. Berie pritom do úvahy dlhodobý zámer VŠMU, ako aj personálne,
materiálne a priestorové možnosti VŠMU a DF.
Podmienky prijatia na bakalárske štúdium
(interný predpis DF VŠMU)
1. Úspešné ukončenie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného
vzdelania (prijatie uchádzačov, ktorí nemajú absolvovanú maturitnú skúšku, je podmienené
predložením dokladu o jej vykonaní najneskôr do 30. 6. 2015).
2. Úspešné vykonanie talentovej prijímacej skúšky.
3. Ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené pre jednotlivé študijné programy (viď Prospekty
jednotlivých študijných programov).
Prijímacie konanie prebieha v súlade s §57 zákona č. 131/2002. Cieľom prijímacej skúšky je
preveriť úroveň talentu, vedomostí, schopností a zručností uchádzača z hľadiska osobitných
nárokov, ktoré pre uchádzača vyplývajú zo zvoleného študijného programu.
Požiadavky na prijatie zahraničných študentov
1. Štátni príslušníci členských krajín EÚ a ostatní štipendisti – rovnaké podmienky.
2. Samoplatcovia – talentové prijímacie skúšky, ostatné podmienky sa upresňujú dohodou.
3. Bližšie informácie poskytne prodekan pre študijnú činnosť (www.vsmu.sk, [email protected]).
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie
teoretických a praktických poznatkov, založených na súčasnom stave vedy a umenia a na
zvládnutí ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom
vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa.
Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program je 3 roky.
Udeľovaný titul: „bakalár“, v skratke Bc.
3
Požiadavky na talentové prijímacie skúšky
bakalársky študijný program herectvo
pre akademický rok 2015/16
1. Uchádzač sa na talentové skúšky povinne naučí naspamäť:
a) Priložené texty monológov a dramatických dialógov. (Časť je spoločná pre
chlapcov aj dievčatá, časť je určená len dievčatám, alebo chlapcom – podľa označenia).
Vzhľadom k tomu, že je pomerne častá požiadavka predniesť ukážku v rôznych duševných
rozpoloženiach (napr.: nahnevaný, smutný, rozčúlený, atď.), upozorňujeme na nevyhnutnú
podmienku stopercentného ovládania textov. Pre správne pochopenie textov (dialógov,
monológov) odporúčame prečítať si celé dielo.
Zoznam povinných textov:
Poézia:
S. Chalupka: KRIŽIAK
R. Kipling: AK
- spoločne
- spoločne
Monológy:
A. S. Puškin:
N. V. Gogoľ:
N. V. Gogoľ:
A. Jellicoe:
EUGEN ONEGIN – List Tatiany Oneginovi
ŽENBA
ŽENBA (II. dejstvo, 21.výstup)
TO JE TÁ FINTA
- dievčatá
- dievčatá
- chlapci
- chlapci
Dialógy:
A. P. Čechov:
C. Goldoni:
F. Wedekind:
B. M. Koltès:
W. Shakespeare:
PLATONOV
ŽIARLIVÉ ŽENY
JARNÉ PREBUDENIE
(5. obraz, Stretnutie – Les)
NÁVRAT DO PÚŠTE
ANTONIUS A KLEOPATRA
- chlapec – chlapec
- dievča – dievča
- chlapec – dievča
- chlapec – dievča
- chlapec – dievča
Pri nácviku i predvádzaní vyššie uvedených textov odporúčame uchádzačom
sústrediť sa na taký spôsob interpretácie, ktorý bude v súlade s ich skúsenosťou a s ich
osobným zmyslom pre logiku situácie a ich reagovania na ňu.
b) Jednu báseň alebo jednu ukážku z prózy alebo monológ podľa vlastného
výberu
4
2. Uchádzač si pripraví na predvedenie:
a) Pohybovú etudu na vlastný námet. Etuda spočíva v pohybovom (nie
pantomimickom) vyjadrení určitej udalosti, ktorá nepotrebuje slovné vyjadrenie. Mala by
to byť situácia jednoduchá, čitateľná, s dôrazom na konanie v určitom konkrétnom
prostredí. Môže mať vážny alebo humorný charakter (napr. pripravujem sa na prednášku
a čosi mi tento zámer ruší, alebo prichádzam v noci domov a bojím sa, aby som nikoho
nezobudil). Zdôrazňujeme, že ide o autentické konanie človeka v konkrétnej situácii, na
základe konkrétneho pocitu, a nie o pantomímu, teda nie o štylizované pohybové
vyjadrenie situácie.
b) Jednu pieseň
c) Čítanie filozofickej úvahy na ľubovoľnú tému v rozsahu približne jednej
strojom písanej strany. Môže byť vybraná z novín, časopisov, skrípt a podobne. Prípadne
to môže byť aj vlastná filozofická úvaha.
Uchádzač si prinesie cvičný úbor. Dievčatám odporúčame, aby mali pri talentovej
prijímacej skúške k dispozícii sukňu a topánky na zvýšenom opätku.
Uchádzač si so sebou na prijímacie talentové skúšky prinesie aktuálnu, civilnú (nie
štylizovanú alebo inak umeleckú atď.) farebnú fotografiu 15x20 cm (portrét)
Priebeh
talentových skúšok
Talentové skúšky prebiehajú 4 dni (alebo viac dní, podľa počtu uchádzačov),
v troch kolách pred komisiou, ktorá je zložená z pedagógov Katedry herectva DF VŠMU.
Majú charakter výberový, etapový a postupový.
Skúšky začínajú anonymným prvým kolom, ktoré pozostáva z povinných textov,
textov podľa vlastného výberu, a ďalších zadaní podľa bodu 1 a 2 tohto prospektu .
Uchádzači, ktorí postúpia do ďalšieho kola absolvujú skúšky, v ktorých budú
overené ich základné dispozície pre štúdium herectva a hlasové, rečové a pohybové
dispozície. Podotýkame, že ide o všeobecné dispozície a nie o mieru dokonalosti ich
používania.
Posledné kolo poskytne priestor na podrobnejšie zistenie uchádzačových
predpokladov a schopností pre zvolený študijný program. Uchádzači absolvujú aj test zo
všeobecného vzdelania. (Základná orientácia v kultúre a umení).
Uchádzač postúpi do ďalšieho kola na základe získaných bodov, ktoré navrhujú
skúšobné komisie. Jednotlivé kolá predstavujú uzatvorené samostatné celky, v ktorých
uchádzač musí dosiahnuť minimálny stanovený počet bodov, potrebných na postup do
ďalšieho kola.
Uchádzač, ktorý nevyhovel v niektorej časti talentových skúšok, nepostupuje do
ďalšieho kola – nevyhovel talentovej prijímacej skúške.
UPOZORNENIE !
Podmienkou pre prijatie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali talentovú skúšku, je
ukončenie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania,
o čom sú povinní predložiť doklad (maturitné vysvedčenie) najneskôr do 30. júna 2015.
5
Samo Chalupka
KRIŽIAK
(spoločná báseň)
Sedí dievčina na brale vysokom,
po šírom mori mútnym blúdi okom;
slza za slzou na tvár zvädlú padá:
a tam deň po dni ona preplakáva;
tam sa s ňou víta slnko, keď už vstáva;
tam sa s ňou lúči, keď za hory sadá.
Belavé pary plazia sa po vode,
sťa s rozdutými vetrilami lode:
klamnými devu obrazmi mätú.
Nejde; jaj, nejde ten tvoj premilený:
či u moslemov upie zaväznený,
či tam už dušu dal za vieru svätú? –
Kráľ ohlásil kríž a trúby zahrali,
víťaznú mládež na vojnu volali,
za šíro more, až do Svätej zemi:
a junák neznal srdcu odolati,
by tam boj svätý nešiel bojovati,
kde kríž do prachu hodili moslemi.
„Zbohom, dievčino, sivá holúbočko!
Lež preto jasné nezamúť si očko:
už mám kríž i meč, viera zve do boja:
keď tá niva sa znovu zazelená,
zas sa ti vrátim, duša premilená:
a potom večne, večne budeš moja.“
6
Rudyard Kipling
AK
(spoločná báseň)
Ak jasnú myseľ nestratíš,
keď všetci vôkol blázniac –
obvinia ťa v zlosti,
v neviere iných, ak sám dokážeš si veriť,
no zvážiť aj ich pochybnosti,
ak zvládneš čakať, neznaviac sa pritom,
lžou neodpovieš, ak ťa oklamali,
nenávisť druhých, nesplatíš tým citom,
no nebudeš sa tváriť dokonalý,
ak dokážeš sniť, nedať však snom vládu,
myslieť, no dumy neurobiť cieľom,
do očí pozrieť víťazstvu i pádu
a rovnaký byť k tým dvom nepriateľom,
ak dokážeš dať výhry na hromadu
a staviť všetko na jeden ťah kariet,
prehrať a začať znovu od začiatku,
a slovka o tej strate neprevravieť,
ak dokážeš dať povel srdcu, svalom
nech slúžia, aj keď odumreli,
kráčať, keď nič už v tebe nezostalo,
len vôľa, ktorá vydržať im velí,
ak udržíš si hrdosť vraviac k davu,
prostotou zasa kráľmi obklopený,
ak nezohne ti hnev, či priazeň hlavu,
ak napriek úcte, nik ťa neprecení,
ak vložíš pritom do minúty prísnej
šesťdesiat sekúnd behu z celej sily,
tvojou stane sa zem, i poklady z nej,
a bude z teba človek, syn môj milý!
7
Alexander Sergejevič Puškin
EUGEN ONEGIN
(monológ – dievčatá)
LIST TATIANY ONEGINOVI
„Ja list Vám píšem – no a čože?
Čo môžem riecť ja listom tým?
Váš rozsudok ma teraz môže
potrestať opovrhnutím.
Lež k môjmu lósu, milý Bože!
snáď máte kvapku sústrasti,
nenecháte ma v nešťastí.
Chcela som mlčať na počiatku,
uverte, môj stud zaiste
by nikdy nepoznali ste,
keby som mala nádej sladkú,
hoc riedko, hoci v týždni raz
v dedine našej vidieť vás,
by počúvala vaše reči,
môcť slovíčko vám riecť a v tom
vše myslieť, myslieť o jednom,
deň, noc, kým stretneme sa zase.
No, vravia, že ste samotár,
že vám je všetko zunované,
a my... niet blýskania v nás dar,
hoc Vás my proste radi máme.“
„Prečo ste navštívili nás?
Tu v hluchom kúte na dedine
nepoznala by nikde Vás,
nie muku, ktorou duša hynie,
a vlny, čo sú na hladine
srdca, čas utíšil by snáď,
8
srdečný druh by prišiel pre mňa,
a bola by som verná žena
a vždycky dobročinná mať.“
„Druhý!... Nie!... Neoddala by som
inému srdce v svete tom,
to súdené je v súde vyššom,
to vôľa neba – Tvoja som.
Čakám Ťa. Zrakom jediným Ty
nádejí mojich oživ sny,
či ťažký sen môj pretrhni,
ach kázňou, ktorú zaslúžim si!“
„Končím, a studom, strachom mriem,
prečítať strašne písmo celé,
česť Vaša zárukou mi, viem,
že zveriť sa jej môžem smele.“
9
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
ŽENBA
(monológ – dievčatá)
DRUHÉ DEJSTVO
Prvý výstup
AGAFIA TICHONOVNA (sama).
Naozaj to nie je ľahké – vybrať si! Keby tak ešte bol jeden, dvaja, ale oni sú štyria. Nuž vyber si,
dievča. Nikanor Ivanovič nie je škaredý, aj keď je trochu vysušený, ani Ivan Kuzmič nie je
škaredý. Nuž a keď mám pravdu povedať, Ivan Pavlovič je síce tučný, ale inak je to veľmi pekný
muž. Čo len ja, nešťastná, spravím? Aj Baltazár Baltazárovič má svoje prednosti. Ťažko sa mi
rozhodnúť, ani sa to vypovedať nedá, ako ťažko. Keby sme tak Nikanorove Ivanovičove ústa
priložili pod Ivanov Kuzmičov nos a k tomu by sme pridali trochu nenútenosti, akú má Baltazár
Baltazárovič, a to všetko by sme spojili s postavou Ivana Pavloviča – hneď by som sa rozhodla.
Ale takto aby som si hlavu lámala, a veď ma už aj bolí! Myslím, že najlepšie bude losovať.
Nechám to všetko na vôľu božiu, ktorý vyjde, ten to bude. Napíšem si ich všetkých na lístočky,
lístočky pekne skrútim do trubičky, a nech sa deje, čo sa deje. (Pristúpi k stolíku.)
Ach, dievča to nemá ľahké, a ak je zamilované, to už je koniec. To nijaký chlap nepochopí, a veď
to ani pochopiť nechce. Tak... už je to... teraz to vložím do kabelky, zavriem oči, a nech sa deje, čo
sa deje. (Kladie lístočky do kabelky a rukou ich mieša.) Hrôza... Ach, keby som tak vytiahla
Nikanora Ivanoviča. A prečo vlastne jeho? To už radšej Ivana Kuzmiča. A prečo Ivana Kuzmiča?
Vari sú tí ostatní horší...? Nie, nie, nechcem... ktorého vytiahnem, ten nech to bude. (Šmátra rukou
v kabelke a vytiahne namiesto jedného lístka všetky.) Uch! Všetci! Všetkých som si vytiahla! Juj,
ako mi len bije srdce! Nie! Musí to byť jeden, jeden, iba jeden!
10
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
ŽENBA
(monológ – chlapci)
DRUHÉ DEJSTVO
21. výstup
PODKOLESIN (sám).
Naozaj, čo som bol doteraz? Chápal som zmysel života? Nechápal. Nič som nechápal. Aké boli
moje mládenecké roky? Čo som znamenal, čo som robil? Žil som, žil, pracoval, chodil do úradu,
jedol, spal – jedným slovom, bol som ten najobyčajnejší človek. Až teraz vidím, akí sú hlúpi
všetci, ktorí sa neženia. Ale keď sa lepšie pozrieš, – množstvo ľudí žije v slepote! Keby som ja
niekde vládol, prikázal by som, že sa musí oženiť každý bez výnimky, aby som nemal vo svojom
štáte ani jediného slobodného človeka!... No len si to predstav: pár minút a si ženatý. A odrazu
zakúsiš blaho, aké býva iba v rozprávkach, aké sa ani vypovedať nedá, také slová sa nedajú nájsť,
aby si ho vyjadril. Ale predsa len, nech je akokoľvek, keď o tom dlhšie porozmýšľaš, akosi ťa
obchádza strach. Na celý život, nadosmrti sa zaviažeš, a už sa nevymotáš, už ani nenaplačeš –
hotovo, koniec, bodka! A dokonca ani teraz nemôžeš cúvnuť: o chvíľu sa ide k oltáru, utiecť sa
dokonca nedá, koč čaká a všetko je pripravené. A naozaj sa nedá utiecť? Nie, naozaj sa nedá, pri
vchode je plno ľudí, všade je ich plno – spýtajú sa: prečo? Nedá sa. Aha, okno je otvorené, že by
som to skúsil cez okno? Nie, nedá sa, ako by to vyzeralo, po prvé sa to nepatrí a po druhé je to
vysoko. (Pristúpi k oknu.) No... tak vysoko to zase nie je, je to len prízemie a je to nízko. Ale nie,
veď nemám klobúk. Ako by to vyzeralo – bez klobúka? A naozaj sa to nedá bez klobúka? A čo
keby som to skúsil? Mám to skúsiť? (Postaví sa na okno a povie.) Panebože, zmiluj sa nado
mnou! (Vyskočí na ulicu.) Ach, predsa to len bolo vysoko! Hej, drožkár!
11
Ann Jellicoe
TO JE TÁ FINTA
(monológ – chlapci)
TOLEN:
Ako balím baby? Môžem ti to vysvetliť teoreticky. Colin, z vlastnej skúsenosti.
Teoretický postup. Lenže na to treba aj intuíciu. A tá, Colin, musí byť vrodená. Niektorý človek sa
už narodí s tým, že vie, ako na ženy. Iný sa to zas do istej miery vie naučiť. Stačí prísť na fintu.
V prvom rade si musíš uvedomiť, že ženy nie sú osobnosti, ale typy. Nie, ani typy nie – iba ženy.
Chcú sa poddať mužovi, ale nechcú za to niesť zodpovednosť. A preto musí byť muž silnejší.
Lenže ani to nie je vždy pravidlom. Muž musí byť aj nekonečne citlivý, musí vedieť všeličo
vytušiť. Ak je to nevyhnutné, treba sa aj pokoriť, ponížiť sa, plaziť sa pred ženou, Colin – pravda,
iba v prípade krajnej núdze ale keď ju naozaj chceš. No a čo ?! Aj to je súčasť dobývania. Ale keď
ju dostaneš, bude sa ona plaziť pred tebou. Nakoniec, Colin, vždy zvíťazí muž. A ľudia sa celkom
radi nechajú ovládať. Potrebujú pevnú ruku. Potešia sa, keď sa môžu zbaviť zodpovednosti za
seba. Pochop, Colin, že ľudstvo sa delí na pánov a otrokov. Ale nie všetci muži, Colin, vedia byť
pánmi. No zato takmer všetky ženy patria medzi otrokov. Nechcú o sebe samy rozhodovať, chcú,
aby ich niekto ovládal.
Najprv musíš nadviazať kontakt. Tak ľahko ako mne ti to nepôjde, to je jasné. Nehovorím
o dotykoch, o telesnom kontakte, to príde neskôr. Najprv musí medzi vami vzniknúť napätie.
A potom preskočí iskra. Keď to raz pocítiš, Colin, potom už budeš vedieť. Len, čo nadviažeš tento
základný kontakt, pracuješ na zlomení jej odporu. Veľmi ti pritom pomôžu lichôtky: Ak je žena
inteligentná, nahovor jej, že je pekná, ak je pekná, nahovor jej, že je krásna. Nikdy nedovoľ ženám
rozmýšľať, nikdy im nedaj poznať, že si múdry. A predovšetkým, zásadne sa netvár vážne. Lebo
ak raz začne žena rozmýšľať, proces sa neúmerne pretiahne. Nech rozpráva, nech sa smeje a podľa
smiechu vždy zistíš, ako ďaleko si pokročil.
A porozmýšľaj tiež nad stravou. Strava je podstatná. Telo potrebuje bielkoviny, energiu.
Bielkoviny sú v syre, vajciach, mlieku, v mäse. Ja napríklad vypijem aj dva litre mlieka denne,
plnotučného. A zjem pol kila mäsa.
12
Anton Pavlovič Čechov
PLATONOV
(dialóg – chlapec + chlapec)
PLATONOV: To si ty, diabol?
OSIP:
Veľa zdravia, Michail Platonov.
PLATONOV: Čo tu chceš?
OSIP:
Sadnem si u vás. (sadne si)
PLATONOV: Nech sa páči. (pauza) Čo je s tebou, Osip? Vyzeráš hrozne.
OSIP:
Vy nevyzeráte o nič lepšie, Michal Platonov.
PLATONOV: (prisadne si k nemu) Načo si prišiel?
OSIP:
Rozlúčiť sa.
PLATONOV: Ty odchádzaš?
OSIP:
Ja nie. Vy odchádzate.
PLATONOV: A to máš odkiaľ? Ja nikam nejdem.
OSIP:
Ale idete.
PLATONOV: Odkiaľ to vieš, ty diabol?
OSIP:
Viem. A viem aj kam idete.
PLATONOV: Tak to vieš viac ako ja, pretože sám neviem kam pôjdem.
OSIP:
A chceli by ste to vedieť?
PLATONOV: No hovor.
OSIP:
Na druhý svet.
PLATONOV: Ďaleko. (pauza) Zvláštne. A neprišiel si ma tam náhodou odprevadiť?
OSIP:
Uhádli ste.
PLATONOV: Hm... teší ma. Prišiel si ma zabiť.
OSIP:
Tak.
PLATONOV: (posmešne opakuje) Tak. Tak. Hm. A to si sa sám od seba rozhodol, alebo ti to
niekto prikázal?
OSIP:
(ukáže mu dvadsaťpäťrubľovku) Toto mi dal Vengerovič, aby som vás dokaličil.
PLATONOV: Aha... takže Vengerovič?
OSIP:
On. (roztrhá bankovku)
PLATONOV: A prečo si ju roztrhal?
13
OSIP:
Aby ste si náhodou na druhom svete nemysleli, že som vás zabil pre peniaze!
PLATONOV: (vstane a chodí hore dole po javisku)
OSIP:
Máte strach?
PLATONOV: (pristúpi k nemu) Neuveriteľné. Čo sa usmievaš? (udrie ho po ramene) Nesmej sa,
chumaj!
OSIP:
Tak mi dajte facku.
PLATONOV: (dá mu facku) Si horší ako mor! Ako oheň! (fackuje ho) Prečo ubližuješ ľuďom?
Ako ti oni ublížili?... (spamätá sa, odstúpi od neho)
OSIP:
A vy ľuďom neubližujete?
PLATONOV: Prišiel si sa hádať? Nie, prišiel si ma zabiť! Tak ma teda zabi!
OSIP:
Je mi vás ľúto, ale nemám iné východisko... ubližujete ľuďom. Prečo k vám dnes
prišla mladá Vojnicevová?
PLATONOV: Zabi ma!
OSIP:
A potom generálka. To znamená, že generálku klamete? A čo je s Máriou
Grekovovou?
PLATONOV: Zabi ma.
OSIP:
A vaša žena, Saša, je kde?
PLATONOV: Už buď ticho! (myká ho za plecia, Osip ho prevalí a padajú na zem) Pusť ma!
OSIP:
(vykrúti mu ruku a vytiahne nôž) Pokoj.
PLATONOV: (kričí) Moja ruka! Pusť ma! Mám ženu a syna!
14
Carlo Goldoni
ŽIARLIVÉ ŽENY
(dialóg – dievča + dievča)
TONINA:
(pre seba) Pozrime ju, uličnica!
LUCREZIA: Dobrý deň, pani Tonina!
TONINA:
(bokom) Keď je dobrý, tak ho zjedz!
LUCREZIA: Čo porábate, pani Tonina? Ako sa máte?
TONINA:
Ech, tak, tak...
LUCREZIA: Už dávno sme sa nevideli.
TONINA:
Málokedy vychádzam z domu.
LUCREZIA: Čo toľko robíte v dome?
TONINA:
(odmerane) Starám sa o svoje veci.
LUCREZIA: Všetci sa staráme o svoje veci. Ale vravíte mi to takým spôsobom, že vám
nerozumiem.
TONINA:
Drahá moja, neviem, čo vám povedať.
LUCREZIA: Pani Tonina, máte niečo proti mne?
TONINA:
Čože mám mať proti vám? Čo?...
LUCREZIA: Čo ja viem! Vidím, že ohŕňate nos... Tak si môžem myslieť...
TONINA:
Zbytočne si myslíte, pani Lucrezia!
LUCREZIA: Už dávnejšie som si všimla, že na mňa pozeráte nevraživým okom. Nie som slepá,
viete?
TONINA:
Ani iní nie sú slepí!
LUCREZIA: Drahá moja, povedzte, kto nie je slepý?
TONINA:
Och, máte rečí ako koza bobkov!
LUCREZIA: Pani Tonina! Dajte si pozor, čo hovoríte!
TONINA:
A čo hovorím? Veď ja nič nehovorím!
LUCREZIA: Nerobte sa sprostá! Čo proti mne máte?
TONINA:
Čo by som mala mať? Nič!
LUCREZIA: Ak ste čo k čomu, poviete, čo proti mne máte!
TONINA:
Keď to chcete silou-mocou vedieť, tak vám poviem.
LUCREZIA: Povedzte, povedzte.
TONINA:
Môj muž k vám nikdy nechodí?
15
LUCREZIA: Ale áno.
TONINA:
To mi stačí!
LUCREZIA: Ak chodí, chodí do slušného domu.
TONINA:
Čo slušné chodí k vám robiť?
LUCREZIA: Opýtajte sa ho, istotne vám povie.
TONINA:
A vy mi to nemôžete povedať?
LUCREZIA: Nie, pani. Som rozumná žena, nemôžem všetko vyklebetiť.
TONINA:
Keby ste boli rozumná, povedali by ste.
LUCREZIA: Keby som vám povedala, neverili by ste.
TONINA:
Drahá moja, nepoznáme sa od včerajška.
LUCREZIA: O la la, pani moja, mne chcete stúpať do svedomia?
TONINA:
Keby ste nejaké mali!
LUCREZIA: Vy jedna!... Som poriadna žena, ľudia ma poznajú! A ak si nedáte pozor na jazyk,
poviem vám, že vám nebude všetko jedno.
TONINA:
Čvarga!...
LUCREZIA: Kto je čvarga? Otca vám naháňam! Mňa budete urážať? S kým si myslíte, že máte
do činenia, ha? Ak si myslíte, že so mnou sa môžete zhovárať ako s tými vašimi
šibnutými priateľkami, tak ste si pomýlili adresu, pani!
TONINA:
Lepšie urobíte, keď mi zmiznete z parády!
LUCREZIA: Idem, idem. Nie ste hodna stýkať sa s takými slušnými ženami, ako som ja!
TONINA:
Schádzam sa so ženami, ktorým nie ste hodna zaviazať šnúrky na topánkach!
16
Frank Wedekind
JARNÉ PREBUDENIE
(dialóg – chlapec + dievča)
Piaty obraz – Stretnutie
/Les/
VENDLA:
Melchior!
MELCHIOR: Čo tu robíš? Tri hodiny chodím krížom-krážom po lese, nestretnem ani živej duše
a odrazu sa zjavíš ty, v najhustejšej húštine.
VENDLA:
Melchi...
MELCHIOR: Keby som nevedel, že si Vendla Bergmannová, pokladal by som ťa za lesnú vílu,
ktorá spadla zo stromu na zem.
VENDLA:
Nie, som Vendla Bergmannová. A čo tu robíš ty?
MELCHIOR: Blúdim za svojimi myšlienkami.
VENDLA:
A ja zase hľadám voňavé zelinky. Mama chce uvariť májový nápoj.
MELCHIOR: Už si nazbierala?
VENDLA:
Pozri, plný košík. Ale zdá sa mi, že som zablúdila. Melchi, koľko je hodín?
MELCHIOR: Pol štvrtej preč.
VENDLA:
Myslela som, že je viac... Dlho som ležala v machu pri Zlatom potoku a snívala
som. Bála som sa, že už je večer.
MELCHIOR: A o čom si snívala, keď si ležala v machu pri Zlatom potoku?
VENDLA:
Predstavovala som si, že som chudobné dievča a že musím celý deň žobrať, či je
dážď a či vietor, a že všetci ľudia sú bezcitní a suroví. A že keď prídem večer
domov a celá sa trasiem od hladu a zimy, že ma otec bije, lebo som nedoniesla dosť
peňazí.
MELCHIOR: Hlúpe detské rozprávky! Vendla, dnes sa už deti nebijú.
VENDLA:
To nie je pravda! Martu otec bije každý večer. A ona v noci plače do vankúša. Tak
strašne ju ľutujem. Mňa ešte ani raz v živote nikto neudrel. Musí to byť hrozný
pocit. ... Melchior, nechcel by si ma švihnúť týmto prútom?
MELCHIOR: Vendla, čo ti to napadlo?
VENDLA:
A čo na tom?
MELCHIOR: Neboj sa, ja ťa neudriem.
VENDLA:
A keď ti to dovolím?
MELCHIOR: Ani vtedy.
VENDLA:
A keď ťa o to poprosím?
17
MELCHIOR: Zbláznila si sa?
VENDLA:
Mňa ešte nikdy nikto nebil.
MELCHIOR: Ako môžeš o niečo také prosiť?
VENDLA:
Prosím... prosím...
MELCHIOR: Ja ťa naučím prosiť! (udrie ju)
VENDLA:
Ale ja nič necítim.
MELCHIOR: Cez tú sukňu ani nemôžeš cítiť.
VENDLA:
Tak ma bi po nohách!
MELCHIOR: Vendla! (bije ju silnejšie)
VENDLA:
Veď ty ma hladkáš! Ty ma hladkáš!
MELCHIOR: Počkaj, ty čarodejnica, ja z teba toho diabla vyženiem!
(Odhodí prút a pustí sa do nej. Vendla začne kričať a utečie.)
18
Bernard-Marie Koltés
NÁVRAT DO PÚŠTE
(dialóg – dievča + chlapec)
(Záhrada. V noci.)
FATIMA:
Choď preč, Matej. Prestaň sa na mňa lepiť. Odkedy som prišla, pri každej
príležitosti ma len stískaš a dotýkaš sa ma. Nezabudni, že sme bratranec
a sesternica, a keď sú ľudia z jednej rodiny, nesmú sa navzájom dotýkať tak, ako sa
ma dotýkaš ty.
MATEJ:
Nie sme z jednej rodiny. Rodina existuje kvôli dedičstvu z otca na syna. Ty po
mojom otcovi dediť nebudeš, ja nebudem dediť po tebe; takže ak dostanem chuť sa
ťa dotknúť, nevidím nijakú prekážku. Nepriviedla nás na svet tá istá žena, ty svojho
otca nepoznáš, ja svojho poznám; nespája nás nič. Až kam sa človek musí vrátiť
v čase, aby sa mohol cítiť slobodný? Odkedy sú si dvaja ľudia navzájom cudzí?
Koľko generácií musí prejsť, aby sa rodinné putá pretrhli?
FATIMA:
Na svete je plno žien. Prečo by si sa mal stále stískať a dotýkať sa práve mňa?
Netúžim po tom. Nemôžem po tom túžiť, lebo si stále môj bratranec; a koniec
koncov, bratranec alebo nie, rodina-nerodina, nemám rada, keď sa ma niekto
dotýka, ktokoľvek.
MATEJ:
Toľko žien zasa na svete nie je.
FATIMA:
Viac ako polovica sveta, a ty musíš otravovať práve mňa.
MATEJ:
Tak potom by mali byť aspoň dve slová na to, ako povedať žena. Maame Queuleu
je žena chodí predo mnou hore dolu a ja ju ani nevnímam; ešte aj v mojich
predstavách ju vidím len takú, aká je, zle oblečená a s handrou v ruke. Prečo sa
označuje tým istým menom žena Maam Queuleu a ty, keď medzi vami nie je vôbec
nijaká podoba? Teba, aj keď si naobliekaná ako v treskúcej zime, hoci je teplo
a príjemne, vidím inak vo svojich predstavách a inak v skutočnosti a okrem toho
mám chuť pozerať sa na teba tak, ako som sa nikdy na nijakú ženu nepozeral.
FATIMA:
Máš tridsať rokov a nikdy si sa nepozeral na nijakú ženu?
19
MATEJ:
Ešte nemám tridsať rokov a v živote som už videl veľa žien, počnúc Maame
Queuleu, ktorú vidím od narodenia stále. Ale od istého času nemám možnosť
pozerať sa na ženy, pretože k nám nechodia.
FATIMA:
Tak choď von, choď do chudobných štvrtí. Tam je plno žien, ktorým sa platí za to,
že ťa nechajú, aby si sa na ne pozeral, a keď do toho dáš trochu viac peňazí,
dokonca ti dovolia, aby si sa ich dotýkal; urobia to veľmi rady, lebo nie si škaredý
a máš peniaze.
MATEJ:
Veď chodím von, Fatima, chodím, v jednom kuse chodím von. V živote som bol
veľakrát vonku, najprv v kostole, a dokonca v továrni, ktorá je strašne ďaleko
a ktorú som navštívil, lebo ju zdedím. Ale už dosť dlho som vonku nebol, lebo
nemám čas, a toľko peňazí zase nemám, aspoň zatiaľ.
FATIMA:
A je nemám chuť ušetriť ti ani čas, ani peniaze. Choď preč, Matej. Ide sem mama
a ak ťa so mnou uvidí, môžeš si byť istý, že ti vyčistí žalúdok.
MATEJ:
Nech len príde! Jedna po papuli jej zavrie zobák. To, ako všade snorí, ma už dosť
dlho štve, ukážem jej, kto som.
20
William Shakespeare
ANTONIUS A KLEOPATRA
(dialóg – dievča + chlapec)
( I. 3 )
Necítim sa dobre.
KLEOPATRA:
ANTONIUS:
S ľútosťou prichádzam Ti oznámiť –
KLEOPATRA:
Meliem už z posledného. Celé telo
ma tuším zrádza.
Drahá kráľovná –
ANTONIUS:
KLEOPATRA:
Dajte mi, pokoj, prosím!
Čo sa stalo?
ANTONIUS:
KLEOPATRA:
Už na očiach vám vidím dobrú správu.
Čo píše žienka? Máte sa k nej vrátiť?
A prečo potom vás sem púšťala?
Nakoniec ešte budem ja tá zlá.
Vari vás držím? Patríte len jej.
ANTONIUS:
Bohovia dosvedčia –
KLEOPATRA:
Svet nevidel
tak kruto oklamanú kráľovnú.
A od začiatku som to tušila.
ANTONIUS:
Kleopatra –
KLEOPATRA:
Vraj môj, a verný!
Prísah čo hviezd! Že som im naletela,
ja hlúpa. Nezahli ste Fulvii?
Prísahu porušíte ešte skôr,
ako vám vyjde z úst.
Nie, kráľovná –
ANTONIUS:
KLEOPATRA:
Nechajte si tie detské výhovorky.
Zbohom a odchod! Keď ste chceli zostať,
nebolo ani slova o lúčení.
Vraj večnosť skrývam na perách i v očiach,
v obočí rajský sad a každá moja
bunka má božský pôvod. Má ho stále,
len ty, najväčší vojak sveta, si sa
zmenil na najväčšieho luhára.
ANTONIUS:
Kráľovná –
21
KLEOPATRA:
Byť tak chlapom, dám ti okúsiť
egyptské päste.
ANTONIUS:
Vypočuj ma, prosím.
Vojenská povinnosť ma núti odísť,
no moje srdce zostáva tu s tebou.
Itália je pred občianskou vojnou.
Pompeius blíži sa už k rímskym bránam.
Sily sú vyrovnané, o to horší
bude ten rozkol. Nenávidený
nepriateľ zmocnel a je odrazu
milovaný. Bol vonku z hry, no zdedil
otcovský lesk, a tak sa Pompeius
stal nádejou pre všetkých, ktorých sklamal
dnešný stav vecí – je ich čoraz viac.
Mier zmeravel a chce sa rozhýbať
zúfalou zmenou. Môj osobný dôvod
na odchod, vy ho iste pochopíte,
je Fulviina smrť.
KLEOPATRA:
Som dospelá a robím hlúposti,
no hlúpa nie som. Fulvia – a zomrieť?
ANTONIUS:
Je mŕtva, kráľovná.
(Podá jej list.)
Čítaj list! Píše sa tu o rozbrojoch,
čo vyvolala, a napokon príde
to najlepšie: jej smrť.
KLEOPATRA:
Ó, zradná láska!
A kde sú kalichy, čo mali byť
už plné tvojich sĺz? Z jej smrti súdim,
že ani ja ťa smrťou nezarmútim.
ANTONIUS:
Prestaň! Vždy plním iba tvoju vôľu.
Slnko, čo plodí život v nílskom bahne,
mi dosvedčí, že odchádzam len ako
tvoj vojak a tvoj sluha, bude mier
alebo vojna, stačí povedať.
KLEOPATRA:
Chvíľu mi je dobre, chvíľu zle.
Aj on tak ľúbi.
ANTONIUS:
Vzácna kráľovná,
daj pravdivejšie vysvedčenie láske,
čo nikdy nezlyhala.
KLEOPATRA:
Nech ti ho dá
Fulvia. Obráť sa a vyroň za ňou
pár sĺz. Potom ich na rozlúčku ukáž
zas mne a tvrď, že patria Egyptu.
Hraj krásne divadielko. Daj tej zrade
poctivú tvár.
22
Mám jedny nervy. Dosť.
ANTONIUS:
KLEOPATRA:
Dobré! Aj keď vieš podať lepší výkon.
ANTONIUS:
Prisahám na svoj meč –
Na pošvu nie?
KLEOPATRA:
Ste čoraz lepší. Pridajte!
ANTONIUS:
Rozlúčim sa, pani.
KLEOPATRA:
A zdvorilý! No ešte slovko, pane.
Lúčime sa, no o to nejde. My sme
sa milovali, ani o to nejde.
Sám dobre viete, ach, čo som to chcela.
Zabúdam už, tak ako Antonius
zabúda na mňa.
ANTONIUS:
Keby pochabosť
nebola jednou z vašich poddaných,
tak poviem, že vám vládne.
KLEOPATRA:
Sladkosť nosiť
tak blízko srdca takú pochabosť.
Ťarchavá som ňou. Ona na mne lipne.
Ak sa vám nepáči však, zabije ma.
Česť odvádza vás preč. Nuž ohluchnite
nemilosrdne k mojej pochabosti.
Nech bohovia sú s vami a váš meč
ovenčia vavrínom. A nech vám celý
svet leží pri nohách!
ANTONIUS:
Už musím ísť.
To lúčenie nás opäť zbližuje.
Ty zostávaš, a predsa pôjdeš so mnou,
ja odchádzam, no zostávam tu s tebou.
Vyrážam!
Download

herectvo