Význam chovu HD a situácia v
krajinách EÚ
Význam chovu HD
Chov hovädzieho dobytka predstavuje základné a najdôležitejšie
odvetvie živočíšnej výroby, ale aj celej poľnohospodárskej výroby.
Hovädzí dobytok, podobne ako ostatné prežúvavce predstavuje jedinečný
organizmus (schopnosť tráviť vlákninu), ktorý dokáže pomocou svojich
fyziologických a biochemických mechanizmov v procese látkového metabolizmu
vytvárať z objemových krmív biologicky a energeticky koncentrované
plnohodnotné potraviny – mlieko a mäso.
Hovädzí dobytok svojou schopnosťou konvertovať pre výrobu ľahko
dostupnú, a pre ostatné druhy ťažko využiteľnú biomasu objemových krmovín
na vysokohodnotné bielkoviny živočíšneho pôvodu je ideálnym a iným druhom
nekonkurujúcim producentom, ktorý približne 40 % organickej hmoty vracia
v podobe maštaľného hnoja späť do pôdy.
Na Slovensku sa v posledných rokoch vo všeobecnosti konštatuje zhoršenie bonity
pôd - nedostatočné využívanie maštaľného hnoja pre hnojenie (súvisí so znižovaním
početných stavov dobytka, resp. využívaním moderných bezpodstieľkových technológií
chovu (bez použitia slamy) a tým nedostatočnej produkcie maštaľného hnoja pre hnojenie
pôd v rastlinnej výrobe. Spotreba maštaľného hnoja sa na Slovensku znížila približne zo
6,6 mil. ton v roku 1990 na súčasných 3,9 mil. ton.
Význam chovu HD
Dve základné funkcie:
produkčná - produkcia potravín mlieka a mäsa
mimoprodukčná (v budúcom období sa v zmysle EÚ očakáva
nárast tejto funkcie)
Produkčná
produkcia kvalitných potravín – mlieko, mäso
Prví začali dojiť Egypťania, národy Strednej Ázie a Rimania
maštaľný hnoj
pravidelný príjem finančných prostriedkov
koža
produkcia surovín pre priemysel (rohy, paznechty, niektoré časti kože,
kosti, kostný tuk, loj), ktoré slúžia pre výrobu bielkovinových hydrolyzátov,
mydiel, glycerínu, sviečok, emulzií, gleju, prípadne oleje a mazadlá.
Vo farmaceutickom priemysle sa využívajú niektoré žľazy s vnútornou
sekréciou (získavanie hormónov - inzulín, tyroxín, progesterón).
Je základom hospodárenia každého podniku, pretože nadväzuje
na pôdu.
Mimoprodukčná
zlepšovanie kultúrneho charakteru krajiny, rozvoj vidieka
prod. alternatívnych palív 1. generácie – bioplyn, (2. generácie –
bionafta, bioetanol (v EÚ spotreba 8-10%, perspektívne až 25 %)
Mimoprodukčnú funkciu predstavuje nezastupiteľné a multifunkčné
postavenie chovu dobytka pri zlepšovaní kultúrneho charakteru krajiny a
udržiavaní trvalých trávnych porastov v prirodzenom a kultúrnom stave,
predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, udržiavaní životného
prostredia spásaním trvalých trávnych porastov, produkciou alternatívnych
palív z obnoviteľných zdrojov (bioplyn), pri zachovaní biodiverzity, ako aj
významným vplyvom na rozvoj vidieka a tvorbu pracovných príležitostí
(zamestnanosť a sociálne funkcie). Perspektívne bude narastať využitie
chovu hovädzieho dobytka v agroturistike, pri ktorej sa ľudia vracajú
k tradíciám a sú v bezprostrednom kontakte s prírodou a s hospodárskymi
zvieratami.
Význam chovu dobytka pre obyvateľstvo z hľadiska jeho mimoprodukčných
funkcií spočíva predovšetkým v spásaní nepoľnohospodárskych plodín na ornej
pôde, ale aj na vzdialených, ťažko prístupných miestach, svahovitých
pasienkoch a ťažšie prístupných lokalitách, ktoré sú často husto prerastené
nežiaducimi burinami.
Priemerné zloženie kravského mlieka
Voda
87,5
%
Sušina
12,5
%
Tuk celkom
3,8
%
Beztuková sušina
8,8
%
Bielkoviny celkom
3,3
%
- kazeín
2,7
%
- albumíny
0,5
%
- globulíny
0,1
%
Laktóza
4,8
%
Minerálne látky
0,75
%
Vitamín A
Vitamín D
Vitamín E
Vitamín B1
Vitamín B2
Vitamín B6
0,2-1,1
40-1000
0,6-1,2
0,3-0,7
1,2-3,0
1,0-3,0
mg/kg
m.j.
mg/kg
mg/kg
mg/kg
mg/kg
Nikotinanid
1,0-1,5
mg/kg
Kys. Panthotenová
2,5-4,0
mg/kg
9-30
mg/kg
Vitamín C
Už v 8. storočí pred našim letopočtom Homér v epose Odyseovi
opisoval, ako chutil syr tomuto antickému hrdinovi
Winston Churchil
pre spoločnosť nie je žiadna lepšia investícia ako poskytovanie
mlieka deťom pre zdravie, pretože zdravie občanov je pre každú
krajinu najcennejšia investícia. Okrem toho vyslovil aj myšlienku
„Viac mlieka, viac zdravia“.
Na tomto mieste je potrebné spomenúť napríklad aj Dánsko, kde
je vysoká spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a vedie sa tu
úspešná reklama „1/2 litra mlieka - každý deň - po celý život“, ku
ktorej pridávajú aj potrebu konzumovať denne 25 g syra.
Pohár mlieka obsahuje:
Vápnik
30 % dennej potreby
Vitamín D
25 % dennej potreby
Proteíny
16 % dennej potreby
Fosfor
20 % dennej potreby
Riboflavín
vitamín B2
24 % dennej potreby
Vitamín B12
13 % dennej potreby
Vitamín A
10 % dennej potreby
Draslík
11 % dennej potreby
Niacín
10 % dennej potreby
Svetová populácia predstavuje asi 1,43 miliardy kusov hovädzieho dobytka, z
toho 260 mil. dojených kráv a 194 miliónov kusov byvolov (FAO, 2012).
Početné stavy hovädzieho dobytka vo vybraných krajinách
sveta (FAO, 2012)
India
Brazília
USA
Čína
Etiópia
Argentína
Sudán
Pakistan
Mexiko
Ruská federácia
Austrália
Kolumbia
Bangladéš
Francúzsko
Tanzánia
0
50 000 000
100 000 000
150 000 000
200 000 000
250 000 000
Najvyšší počet dojených kráv na svete sa chová v krajinách – India 38,928 mil.
kusov, EÚ – 23,023 mil. kusov, Brazília – 22,925 mil. kusov, Čína – 12,607 mil. kusov
a Pakistan – 10,100 mil. kusov.
V Európskej únii sa chová celkom 86,65 mil. kusov, čo predstavuje podiel približne
16 % z celkových početných stavov dobytka na svete.
Početné stavy hovädzieho dobytka v Európskej únii v tis. ks
(Eurostat, 2013)
V Európskej únii sa chová celkom 35, 085 mil. kráv, z toho 23, 022 mil. dojníc
a 12, 062 mil. dojčiacich kráv.
Štát
EÚ 27
EÚ 25
EÚ 15
Belgicko
Bulharsko
Česká
eská republika
Dánsko
Nemecko
Estó
Estónsko
Írsko
Gré
Grécko
Španielsko
Francú
Francúzsko
Taliansko
Cyprus
Lotyš
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Maď
Maďarsko
Poč
Početné
etné stavy
hovä
hovädzieho
dobytka
86 649,5
84 105,1
74 138,7
2 438,2
535,3
1 321,1
1 607,0
12 506,8
246,0
6 253,2
680,0
5 812,6
19 052,0
6 091,5
56,9
393,1
729,2
188,3
753,0
Poč
Početné
etné stavy
krá
kráv
Poč
Početné
etné stavy
dojní
dojníc
Poč
Početné
etné stavy
dojč
dojčiacich krá
kráv
35 085,4
33582,6
29 180,3
944,7
323,0
542,6
678,0
4 862,8
112,2
2 188,2
292,0
2 607,6
7 757,0
2 391,0
24,2
190,1
352,1
74,3
336,0
23 022,9
21 565,8
17 715,9
503,5
294,5
367,1
579,0
4 190,5
96,8
1 060,3
129,0
827,2
3 644,0
2 009,1
24,2
164,6
331,0
45,0
253,0
12 062,4
12 016,9
11 465,4
441,2
28,5
175,5
100,0
672,3
15,4
1 127,9
163,0
1 780,3
4 114,0
382,0
0,0
25,6
21,1
29,3
82,0
Početné stavy hovädzieho dobytka v Európskej únii v tis. ks
(Eurostat, 2013)
Poč
Početné
etné stavy
hovä
hovädzieho
dobytka
Poč
Početné
etné stavy
krá
kráv
Poč
Početné
etné stavy
dojní
dojníc
Poč
Početné
etné stavy
dojč
dojčiacich krá
kráv
15,6
6,4
6,3
0,1
Holandsko
3 985,0
1 643,0
1 541,0
102,0
Rakú
Rakúsko
1 955,6
771,8
523,4
248,4
Poľ
Poľsko
5 520,3
2 468,7
2 346,1
122,6
Portugalsko
1 497,5
678,3
236,6
441,7
Rumunsko
2 009,1
1 179,7
1 162,7
17,0
Slovinsko
460,1
167,5
111,0
56,5
Slovenská
Slovenská
republika
471,1
202,6
150,3
52,3
Fínsko
901,4
335,9
279,9
56,0
Švédsko
1 443,6
523,8
345,5
178,3
Veľ
Veľká Britá
Británia
9 726,0
3 432,0
1 802,0
1 629,0
Štát
Malta
Vývoj početných stavov hovädzieho dobytka na Slovensku
(Štatistický úrad SR, 2013)
Na Slovensku došlo v časovom období od roku 1990 do roku 2012 k poklesu početných
stavov hovädzieho dobytka z 1 563 070 na 471 091 kusov (o viac ako 70 %). Podobnú
situáciu sme zaznamenali aj v chove kráv, kde klesali stavy z pôvodných 548 666 v roku 1990 na
202 589 v roku 2012 (pokles o 63 %).
1990
1 563 070
548 666
Poč
Početné
etné stavy
dojených krá
kráv
ks
-
1995
928 706
355 199
354 200
do 1 000
2000
646 148
271 184
242 496
28 688
2003
593 182
245 802
214 467
31 335
2004
540 146
231 874
201 725
30 149
2005
527 889
229 607
198 580
31 027
2006
507 820
218 653
184 950
33 703
2007
501 817
215 659
180 207
35 452
2008
488 381
211 316
173 854
37 462
2009
471 965
204 133
162 504
41 629
2010
467 125
204 386
159 260
45 126
2011
463 358
201 307
154 105
47 202
2012
471 091
202 589
150 272
52 317
Rok
Stavy hovä
hovädzieho
dobytka ks
z toho krá
kráv
ks
Poč
Početné
etné stavy
dojč
dojčiacich krá
kráv
ks
SVETOVÁ PRODUKCIA MLIEKA
všetky druhy mlieka, FAO 2012
Severná Amerika
95 mil. ton 12 %
Európa
217 mil. ton 31 %
Ázia
257 mil. ton 36 %
Stredná Amerika
16 mil. ton 2 %
Afrika
37 mil. ton 5 %
Južná Amerika
61 mil. ton 9 %
Oceánia
26 mil. ton 4 %
Svetová produkcia mlieka 711 mil. ton
v roku 2010 a roku 2011 – 738 mil. ton
SVETOVÁ PRODUKCIA MLIEKA
Svetová produkcia kravského mlieka sa zvýšila v rokoch 2000 až 2011 zo 490 mil.
ton na 620 mil. ton a kravské mlieko tak stále predstavuje 83 % z celkovej
svetovej produkcie mlieka. Svetová produkcia byvolieho mlieka - 92,5 mil. ton.
Vývoj produkcie mlieka v jednotlivých oblastiach sveta
v tis. ton (FAO, 2012, IDF, 2012)
Regió
Región
2000
2005
2008
2009
2010
2011
Ázia
94 672
130 970
152 491
155 644
159 599
169
169 153
149 500
148 966
148 575
147 412
149 091
151
151 840
Severná
Severná a
stredná
stredná Amerika
97 955
102 891
110 476
110 365
112 125
114 025
Juž
Južná Amerika
44 977
53 867
60 512
61 924
63 839
67 585
Krajiny Euró
Európy
mimo EÚ
EÚ
59 089
61 197
61 000
61 397
60 240
59 783
Afrika
19 369
23 953
27 908
28 489
29 810
29 498
Oceá
Oceánia
24 280
25 621
25 337
26 316
25 586
28 771
489 822
547 485
586 298
591 548
601 290
620 655
EÚ-27
Svet
Produkcia kravského mlieka vo vybraných
krajinách sveta v mil. ton (USDA, FAO, 2011)
EÚ 27 150,160
USA
88,950
India
52,500
Čína
36,036
Rusko
31,895
Brazília
31,667
Nemecko
29,628
Francúzsko
23,301
Nový Zéland
18,671
Anglicko
13,960
Turecko
12,480
Pakistan
12,437
Poľsko
12,278
Holandsko 11,631
Ukrajina
10,977
Mexiko
10,878
Argentína
11,990
Taliansko
10,501
Austrália
9,550
Kanada
8,400
Japonsko
7,720
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na svete
(International Dairy Federation, 2013, FAO, 2013)
Najvyššia spotreba mlieka na 1 obyvateľa (prepočítaná na mlieko) sa v rámci jednotlivých
kontinentov dosahuje v EÚ-27 286,7 kg, v USA (271,7 kg), v Oceánii 245,9 kg a v . Na
druhej strane najnižšiu spotrebu mlieka na 1 obyvateľa dlhodobo vykazuje Afrika (49,8 kg).
Spotreba
mlieka
mil. t
Spotreba na
osobu kg
% svetovej
spotreby
% svetovej
produkcie
Ázia
283,4
6
83,46
67,
67,3
38,9
36,0
36,0
93
Euró
Európa spolu
204,1
204,1
275,
75,8
28,0
28,0
29,6
106
106
z toho EÚ
EÚ - 27
143
143,9
286,
86,7
19,
19,7
21,3
21,3
108
108
z toho štáty mimo EÚ
EÚ
60,2
60,2
252,9
8,2
8,2
8,3
8,3
101
Severná
Severná Amerika
94,0
271,7
12,9
13,3
13,3
104
104
Juž
Južná Amerika
66,5
167,9
9,1
9,2
102
Afrika
52,
52,3
49,8
7,2
5,9
5,9
83
Stredná
Stredná Amerika
20,
20,3
128
128,5
2,8
2,8
2,2
2,2
81
Oceá
Oceánia
9,1
245,9
1,2
1,2
3,7
297
729,9
9,9
105
105,1
100
100
100
Oblasť
Oblasť / štát
Svet
Miera
sebestač
sebestačnosti
%
Produkcia mlieka v Európskej únii
Z celkovej poľnohospodárskej produkcie Európskej únie pripadá 13,8 % na sektor
produkcie mlieka. Z vyprodukovaného mlieka sa predá 31 % ako konzumné kravské
mlieko, 37 % vo forme syrov a 16 % masla. Zvyšná časť produkcie sa realizuje vo
forme smotany, kyslomliečnych výrobkov a sušeného kravského mlieka.
V Európskej únii sa vyprodukovalo v roku 2010 149,1 mil. t mlieka a v roku 2011
151,4 mil. t. Dodávka mlieka pre spracovanie narastala od roku 2009 (133,9 mil. t) na
135,5 mil. t v roku 2010 a 139,4 mil. t v roku 2011 (+2,84 %).
V roku 2012 sa počíta s nárastom produkcie mlieka o +0,8 %, na úroveň 153,3
mil. ton celkovej produkcie mlieka a 141 mil. t spracovaného mlieka.
Najvyšší nárast produkcie mlieka v poslednom období bol zaznamenaný vo
Francúzsku, v Nemecku, v Rakúsku, v Litve, v Poľsku a v Českej republike. Pokles
produkcie mlieka v roku 2011 vykázali Grécko, Dánsko, Bulharsko a Maďarsko.
Na celkovej produkcii mlieka sa v EÚ v najvyššej miere podieľa Nemecko (24 %),
Francúzsko (20 %) a Veľká Británia (12 %). Viac ako 75 % zo všetkých syrov
v Európskej únii vyprodukovali v krajinách – Nemecko, Francúzsko, Taliansko
a Holandsko.
Z hľadiska celkovej produkcie mlieka v EÚ - až 75 % mlieka produkovaného holštajnským
plemenom a zvyšných 25 % ostatnými mliekovými a kombinovanými plemenami (braunvieh –
hnedé plemeno, strakaté plemeno – fleckvieh, normande a pod.)
Stavy dojených kráv, produkcia mlieka a dosahovaná úžitkovosť
v krajinách EÚ (Eurostat, 2013).
Štát
Stav kráv v tis. ks
Produkcia mlieka
v tis. Dosahovaná úžitkovosť v kg
t
2011
2012
2010
2011
2011
2012*
579
579
4 818
4 800
8 427
8 701
4 190
4 190,5
28 659
29 764
7 240
7 280
281
279
2 289
2 255
8 173
8 215
3 664
3 644
23 361
25 127
6 872
6 844
130
129
688
636
5 211
5 299
Írsko
1 035
1 060,5
5 327
5 536
5 265
5 092
Taliansko
1 755
2 009
10 408
10 479
6 438
5 650
44
45
282
281
6 567
6 409
1 504
1 541
11 626
11 642
7 741
7 713
Rakúsko
527
523
2 781
2 896
6 271
6 448
Portugalsko
242
236
1 824
1 842
6 945
7 203
Dánsko
Nemecko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Luxembursko
Holandsko
Stavy dojených kráv, produkcia mlieka a dosahovaná
úžitkovosť v krajinách EÚ (Eurostat, 2013).
Štát
Španielsko
Veľká
Británia
EÚ - 15
Estónsko
Lotyšsko
Litva
Malta
Poľsko
Slovensko
Slovinsko
Česká
republika
Maďarsko
Cyprus
EÚ – 25
Bulharsko
Rumunsko
EÚ - 27
Stav kráv v tis. ks
Produkcia mlieka v tis.
t
2010
2011
5 832
5 838
Dosahovaná
úžitkovosť v kg
2011
2012*
8 131
7 904
2011
798
2012
827
1 800
1 802
13 584
13 805
7 827
7 697
17 409
96
164
349
6
2 446
154
109
17 715
97
164
331
6
2 346
150
111
117 404
619
625
1 278
36
8 990
800
519
120 853
642
662
1 317
36
9 309
812
526
7 134
7 650
5 129
5 100
6 349
4 914
6 024
5 514
7 015
7 650
5 550
5 558
6 387
5 249
6 501
5 507
374
367
2 317
2 366
7 312
7 705
250
24
21 382
313
1 170
22 866
253
24
21 565
294
1 162
23 022
1 322
151
134 061
539
901
135 501
1 308
153
137 984
549
897
139 356
6 850
6 474
6 832
3 670
3 531
6 623
7 185
6 304
6 829
3 915
3 429
6 618
* pribežné údaje za rok 2012
Kde sa výroba mlieka presunie v budúcom období
všade tam, kde spracovateľ zaplatí za 100 kg mlieka 40 eur alebo 50 USD
Podľa analýzy IFCN v budúcom období očakávať nárast produkcie mlieka
na západe USA, čiastočne na Novom Zélande, v Pakistane, v Indii a v Rusku.
V Ruskej federácii pôjde hlavne o republiky Baškortostán a Tatarstán
Výroba mlieka však bude narastať aj v nových regiónoch, v Číne, Brazílii,
Thajsku, vo Vietname, Kazachstane, Uzbekistane, v Južnej Kórei,
v Mongolsku a tiež v severnej Afrike a v kaukazských krajinách.
Rusko s vlastnou odhadovanou produkciou 4,5 mil. ton mlieka je pre
Ukrajinu veľkou príležitosťou. V situácii, keď je každý 6-ty kg mlieka
importovaný, sa rozhodol prezident Ruskej federácie poskytnúť tomuto
odvetviu všemožnú podporu a v pláne rozvoja počíta s každoročným nárastom
produkcie mlieka o 4,5 %.
Dôležitým indikátorom regionálnej konkurencieschopnosti sú náklady na
výrobu 1 kg mlieka. Na špici sa drží Argentína, Chile, Brazília, resp. Austrália a
Nový Zéland, kde v súčasnom období produkujú 1 kg mlieka za 0,17 až 0,23
USD. Na druhom konci sa nachádza Západná Európa, väčšia časť východnej
Európy a USA, kde sú náklady na úrovni okolo 0,29 USD/kg mlieka. Tieto
regióny majú tiež najvyššie ceny mlieka 0,29-0,39 USD/kg.
Krajiny Latinskej Ameriky, ako Argentína, Chile a Brazília, , resp.
Austrália a Nový Zéland s nízkymi nákladmi a nadbytkom pôdy, lacného
kŕmenia a vody pravdepodobne najlepšie uspokoja dopyt najväčšieho
svetového importéra Číny. Jedným z ich limitujúcich faktorov bude
konkurencia výroby mlieka s výrobou iných poľnohospodárskych
komodít, ako sója a obilniny.
Zjednodušené porovnanie nákladov na produkciu 1 kg mlieka na
Novom Zélande a v Európskej únii (milchlos.de, 2012)
Ukazovateľ
Nový Zéland
Európska únia
Veľkosť podniku
cca 300 kráv v
podniku
20 – 500 kráv
Priemerná produkcia mlieka
4 000 kg
8 000 kg
Náklady na krmivá
žiadne
(pasenie)
nákup krmív asi 12
centov
na 1 kg mlieka
Pracovné náklady
asi 10 centov
asi 10 centov
Fixné náklady, rekonštrukcie
asi 10 centov
asi 10 centov
Celkové náklady na 1 kg
mlieka
asi 20 centov
asi 32 centov
MLIEČNE KVÓTY V EÚ
Mliečne kvóty zaviedla Európska únia v roku 1984 ako regulačné
opatrenie trhu s mliekom.
Mliečna kvóta predstavuje maximálne množstvo mlieka, ktoré môžu
jednotlivé krajiny, regióny a chovatelia predať nákupcom a spracovateľom
mlieka.
Predané a spracované mlieko podlieha prísnym predpisom evidencie
a štatistického spracovania a jej prekročenie je penalizované zaplatením
poplatku EÚ. Pri priemernej realizačnej cene mlieka v EÚ v roku 2011 35,00
Euro za 100 kg mlieka, predstavovala pokuta za rovnaké množstvo mlieka
27,83 Euro. Mlieko sa však dodáva v litroch a preto sa na základe stanovenej
mernej hmotnosti pre prepočítanie mliečnych kvót používa prepočet na kg
(1 l mlieka x 1,03 kg).
Európska únia už plánovala zrušenie mliečnych kvót pre jednotlivé
členské krajiny, nakoniec na základe vykonaných analýz rozhodla o predĺžení
platnosti systému mliečnych kvót do 31. marca 2015.
MLIEČNE KVÓTY NA SLOVENSKU
Národná kvóta pre Slovensko na kvótový rok 2012/2013 (podľa nariadenia
Rady (ES) č. 72/2009) je spolu 1 104 709 130 kg.
Dodávka na spracovanie
1 066 819 790
Priamy predaj
37 889
Plnenie mliečnej kvóty na Slovensku
(PPA SR, 2013).
2004/2005
Plnenie kvóty pre
dodávky mlieka
%
94,5
Plnenie kvóty pre
priamy predaj
%
70,0
Plnenie národnej
kvóty spolu
%
94,3
2005/2006
97,6
44,1
97,2
2006/2007
93,9
78,5
93,7
2007/2008
95,2
78,2
95,0
2008/2009
89,6
74,9
89,4
2009/2010
79,3
64,0
79,0
2010/2011
76,9
62,1
76,4
2011/2012
79,1
54,9
79,0
2012/2013*
80,0
55,0
79,0
Obdobie
kvótový rok
* odhadované plnenie na základe vývoja produkcie a spracovania.
Produkcia a predaj mlieka na Slovensku (Slovenský zväz
prvovýrobcov mlieka,2013, Štatistický úrad SR, 2013).
Rok
Produkcia surové
surového
kravské
kravského mlieka v tis. kg
Predaj mlieka
na spracovanie v tis. kg
1990
1 978
-
1995
1 186
-
2000
1 099
-
2004
1 079
1 035
2005
1 108
975
2006
1 092
970
2007
1 075
974
2008
1 057
955
2009
957
864
2010
918
800
2011
928
812
2012
959
851 97, 6 % +
priamy predaj 21 2,4 %
Krajina
Pre trávenie ml. cukru je
potrebný enzým laktáza
V krajinách Ázie a Afriky
sa u veľkej väčšiny
obyvateľov netvorí tento
enzým – mlieko je
nestráviteľné
Aj niektorí ľudia v
Európe a na Slovensku
Laktózová intolerancia
Zdroj: FAO, Food Balance
Sheets
Fínsko
Švédsko
Holandsko
Švajč
vajčiarsko
Francú
Francúzsko
USA
Taliansko
Austrá
Austrália
Anglicko
Nový Zé
Zéland
Poľ
Poľsko
Kuvajt
Španielsko
Chile
Venezuela
Japonsko
Gambia
Congo
Guinea
Čína
Togo
Laos
Kambodž
Kambodža
Ghana
Spotreba mlieka a mliečnych
výrobkov v kg
370
341
329
308
256
254
239
233
230
210
197
177
164
120
96
68
17
15
11
8
6
3
3
2
Spotreba mlieka, syrov a masla na 1 obyvateľa v krajinách EÚ
(Eurostat, 2011, DairyCo, 2012).
Krajina
Spotreba
konzumného
mlieka
kg
Krajina
Spotreba syrov
kg
Spotreba masla
kg
Írsko
137,7
Grécko
30,9
0,6
Fínsko
135,4
Francúzsko
23,9
7,8
Estónsko
117,9
Nemecko
21,8
5,8
Veľká Británia
107,0
Holandsko
21,2
3,4
Rumunsko
105,7
Fínsko
20,9
5,7
Švédsko
96,9
Estónsko
19,4
5,5
Cyprus
92,3
Rakúsko
19,4
5,2
Dánsko
91,6
Taliansko
19,1
2,2
Španielsko
88,5
Švédsko
18,5
1,6
Portugalsko
83,6
Česká republika
16,5
4,9
Slovinsko
68,0
Dánsko
16,3
1,8
Grécko
68,0
Litva
14,5
3,5
Francúzsko
65,9
Belgicko
14,1
5,7
Spotreba mlieka, syrov a masla na 1 obyvateľa v krajinách EÚ
(Eurostat, 2011, DairyCo, 2012).
Krajina
Rakúsko
Holandsko
Česká republika
Taliansko
Spotreba
konzumného mlieka
Krajina
v kg
Lotyšsko
60,4
Luxembursko
59,6
Maďarsko
57,6
55,5
Nemecko
Luxembursko
53,6
53,4
Belgicko
Maďarsko
52,5
51,2
Slovensko
Lotyšsko
49,5
48,6
Poľsko
Litva
41,9
30,3
Malta
Bulharsko
28,2
24,3
EÚ-27
65,0
Spotreba syrov
kg
13,1
13,2
Spotreba masla
kg
2,6
-
11,5
11,3
1,0
3,2
11,3
10,1
4,2
1,2
9,9
9,3
2,8
-
9,3
9,2
0,5
0,8
8,4
8,0
4,2
1,2
7,3
2,9
2,6
0,7
EÚ-27
16,7
3,95
EÚ-15
EÚ-12
18,25
10,91
4,52
1,86
Veľká Británia
Poľsko
Portugalsko
Slovensko
Slovinsko
Španielsko
Malta
Bulharsko
Cyprus
Írsko
Rumunsko
Vývoj spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na
obyvateľa Slovensku (Štatistický úrad SR, 2013).
V rokoch 1990 až 2000 došlo na Slovensku k zníženiu spotreby mlieka
a mliečnych výrobkov na 1 obyvateľa z 240 kg na 160 kg, čo predstavuje pokles
v priemere o -80 kg. EÚ 250 kg, zdravotne odporúčanou spotrebou mlieka
a mliečnych výrobkov 220 kg (interval racionálnej spotreby 206 – 240 kg).
1990
Mlieko
a mlieč
mliečne
výrobky
spolu
kg
240,0
Z toho
kravské
kravské
mlieko a
výrobky
kg
-
2000
160,2
2001
Mlieko
konzumné
konzumné
kravské
kravské
kg
Syry
a tvarohy
spolu
kg
Kyslomlieč
Kyslomliečne
výrobky
kg
-
-
-
158,5
71,3
7,9
-
164,4
159,4
67,2
8,3
-
2002
167,1
164,0
66,4
9,0
-
2003
165,2
155,9
63,3
9,3
-
2004
151,2
151,2
58,5
8,2
-
2005
154,8
152,3
55,1
9,1
-
2006
152,4
150,2
55,9
9,5
12,3
2007
153,5
151,3
52,4
9,8
13,7
2008
153,0
151,0
48,3
9,2
13,8
2009
153,8
151,6
49,5
9,8
13,7
2010
2011
2012
162,8
156,9
158,7
160,6
154,7
156,3
54,5
53,1
52,6
9,9
10,4
10,1
13,8
13,7
13,8
Rok
Zdravotne
odporú
odporúčaná
aná
hranica
kg
Kravské
Kravské
mlieko
a mlieč
mliečne
výrobky
spolu 220
kg
Konzumné
Konzumné
mlieko
91 kg
Syry a
tvarohy
10,1 kg
FAKTY ZO SEKTORA MLIEKO – SLOVENSKÁ REALITA
Výroba kravského mlieka na Slovensku v roku 2012 oproti roku 2011
vplyvom zvýšenia úžitkovosti vzrástla o 31,1 tis. t (3,4 %) a dosiahla úroveň
959,4 tis. t.
V priebehu kalendárneho roka 2012 sa celkom predalo 872,25 tis. t
kravského mlieka, z toho dodávky tvorili 851,25 tis. t (97,6 %) a
priamy predaj 21,00 tis. t (2,4 %).
Nákupná cena mlieka v roku 2013 – 0,34 až 0,35 EUR (nárast v
porovnaní s rokom 2012)
Národná kvóta pre Slovensko na kvótový rok 2012/2013 (podľa
nariadenia Rady (ES) č. 72/2009) je spolu 1 104 709 130 kg.
Na Slovensku sa výrobou mlieka zaoberá
roku 2005 klesol ich počet o 28,6 %.
590 chovateľov. Oproti
HOVÄDZIE MÄSO
Zloženie hovädzieho mäsa - zadné – výsekové
Sušina
25,62 g / 100 g
Bielkoviny
21,00 g / 100 g
Lipidy
2,34 g / 100 g
Sacharidy
0,21 g / 100 g
Minerálne látky
1,06 g / 100 g
Vitamíny
A
0,008 g / 100 g
B1
0,16 g / 100 g
B2
0,28 g / 100 g
PP
4,99 g / 100 g
kys. Listová
0,014 g / 100 g
B6
0,44 g / 100 g
B12
0,002 g / 100 g
Staruch a kol., 2002
Svetová produkcia hovädzieho mäsa
Na svete sa vyprodukuje približne 57 mil. ton hovädzieho a teľacieho
mäsa. Najväčšími producentmi hovädzieho mäsa sú USA (11,997 mil. ton),
Brazília 9,030 mil. ton), EÚ-27 (7,995 mil. ton) a Čína (5,544 mil. ton).
Pomerne vysokú produkciu hovädzieho mäsa vykazujú aj krajiny
India, Argentína a Austrália.
Produkcia hovädzieho a teľacieho mäsa vo vybraných
krajinách sveta v mil. t (Foreign Agricultural Service USDA, 2012)
Produkcia
2009
Produkcia
2010
Produkcia
2011*
Spotreba
2011*
USA
Brazí
Brazília
11,891
8,935
12,047
9,115
11,997
9,030
11,359
7,920
EÚ-27
Čína
7,913
5,764
7,903
5,600
7,995
5,550
7,910
5,513
India
Argentí
Argentína
2,514
3,380
2,842
2,620
3,170
2,530
1,980
2,322
Austrá
Austrália
Mexiko
2,129
1,700
2,087
1,751
2,150
1,825
1,880
Pakistan
Rusko
1,441
1,460
1,470
1,435
1,435
1,360
1,357
2,481
Kanada
Ostatné
Ostatné
1,252
8,803
1,272
8,830
1,170
8,641
1,030
10,598
57,182
57,117
56,888
55,606
Krajina
Spolu
Najväčšími exportérmi hovädzieho mäsa na svete boli v roku 2011 India
(1,525 mil. ton), Austrália (1,425 mil. ton), Brazília (1,350 mil. ton) a USA (1,326 mil.
ton).
Na druhej strane najväčšími importérmi hovädzieho mäsa na svete sú
krajiny – Rusko (1,145 mil. ton), USA (1,114 mil. ton), Japonsko (756 mil.
ton), Vietnam (400 mil. ton), Južná Kórea (390 mil. ton) a EÚ-27 (360 mil. ton).
Štruktúra spotreby mäsa na svete
Hovädzie mäso
22%
Hydinové mäso
34%
Ovčie a kozie mäso
5%
Iné druhy mäsa 2%
Bravčové mäso
37%
Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa (kg) vo vybraných
krajinách sveta v roku 2011 (FAO, Indexmundi, 2012).
Uruguaj
Argentína
Brazília
Paraguaj
USA
Austrália
Kanada
Kazachstan
Nový Zéland
Libanon
Hong Kong
Izrael
Švajčiarsko
Čile
Venezuela
Spojené Arabské Emiráty
Kolumbia
Kostarika
Kuvajt
Rusko
Albánsko
Mexiko
Uzbekistan
EÚ-27
61,00
55,00
39,00
38,00
36,00
35,00
30,00
28,00
28,00
24,00
24,00
22,00
22,00
21,00
21,00
20,00
18,00
18,00
18,00
18,00
17,00
16,00
16,00
15,00
Produkcia jatočného HD
USDA očakáva v roku 2014 medziročný pokles
americkej produkcie o 0,6 mil. ton na 10,91 mil.
ton
v EÚ-15 produkcia vzrastie o 1,5% na 6,86 mil. ton,
predpokladaná spotreba je vyššia 7,12 mil. ton
celková produkcia EÚ-28 má dosiahnuť 7,8 mil. ton,
spotreba sa odhaduje rovnako na 7,8 mil. ton
pre SR to môže znamenať priemerné ceny býkov
okolo 3 EUR/kg jat. hm. a kráv okolo 1,36
EUR/kg jat. hm.
Štruktúra výroby hovädzieho mäsa v EÚ
Produkcia hovädzieho mäsa
cca. 50% býky a voly
30% kravy
20% jalovice
Teľacie mäso - cca. 10% produkcie hovädzieho
mäsa
Hovädzie mäso
- asi 2/3 z mäsových plemien a ich krížencov,
- 1/3 priamo alebo nepriamo z dojených kráv
Produkcia a spotreba hovädzieho mäsa v krajinách Európskej únie
V Európskej únii sa v roku 2012 vyprodukovalo celkom 7,54 mil. ton
hovädzieho mäsa. Najvyššiu produkciu hovädzieho mäsa dosahuje
Francúzsko (1,52 mil. ton), Nemecko (1,18. mil. ton) a Taliansko (1,07 mil.
ton).
Pri hodnotení miery sebestačnosti v komodite hovädzie mäso už dlhšie
obdobie najvyššiu úroveň zo všetkých krajín EÚ-27 dosahuje Írsko (629 %),
ďalej Poľsko (257 %) a Litva (197 %).
Priemerná spotreba hovädzieho mäsa v EÚ-27 - 15,8 kg.
Produkcia hovädzieho mäsa v krajinách Európskej únie v
tis. ton (Eurostat, 2011, AM Marktbilanz Vieh und Fleisch,
Agrarmärkte, 2012)
Miera
sebestač
sebestačnosti
%
155
Spotreba hov.
hov. mä
mäsa
na osobu
v kg
15,4
5,3
48
6,7
65,7
112
7,6
125,3
88
28,0
Nemecko
1 140,0
112
13,1
Estó
Estónsko
7,2
88
14,2
495,4
629
20,5
56,2
24
12,3
Španielsko
596,9
89
12,8
Francú
Francúzsko
1 477,2
112
25,4
981,0
65
22,4
4,5
93
8,7
16,4
-
11,3
Krajina
Belgicko
Bulharsko
Česká
eská republika
Dánsko
Írsko
Gré
Grécko
Taliansko
Cyprus
Lotyš
Lotyšsko
Produkcia mä
mäsa
v tis. ton
262,0
Produkcia hovädzieho mäsa v krajinách Európskej únie v
tis. ton (Eurostat, 2011, AM Marktbilanz Vieh und Fleisch,
Agrarmärkte, 2012)
Krajina
Litva
Luxembursko
Maď
Maďarsko
Malta
39,9
Miera
sebestač
sebestačnosti
%
197
Spotreba hov.
hov. mä
mäsa
na osobu
v kg
9,2
8,5
137
16,4
24,7
172
2,8
1,1
-
13,4
Produkcia mä
mäsa
v tis. ton
Holandsko
373,6
120
18,7
Rakú
Rakúsko
221,1
148
17,7
Poľ
Poľsko
371,0
257
4,8
Portugalsko
92,9
47
18,3
Rumunsko
28,8
130
5,9
Slovinsko
33,1
-
21,4
Slovensko
9,8
113
4,3 (2012 3,5 kg)
80,4
90
18,5
Švédsko
135,3
56
26,2
Veľ
Veľká Britá
Británia
882,6
82
13,3
7 536,9
98
15,8
Fínsko
EÚ-27 spolu
Spotreba hovädzieho mäsa v EÚ
22
20
19
19,5
19,6
19,6
19,6
17,6
17,7
17,4
17,5
7,7
7,8
6,7
6,8
2005
2006
kg na osobu
18
16
17,4
14
12
10
8
9,1
6
4
2000
2002
EÚ-10
2004
EÚ-25
EÚ-15
Produkcia jatočného hovädzieho dobytka na Slovensku
(Gálik, 2013, VÚEP)
V roku 2012 predstavoval predaj jatočného hovädzieho dobytka z
podnikov na Slovensku 46 607 ton živej hmotnosti.
Rok
Jatočný HD spolu
v t jat. hmotnosti
2008
2009
2010
2011
2012
28 571
27 999
26 319
22 246
20 737
Hrubá domáca produkcia = zabitia na bitúnkoch + odhad samozásobenia + zahraničný obchod
Na základe údajov z registra zvierat sa v domácnostiach v roku 2012 porazilo
celkom 10 780 zvierat (1 963 ton jatočnej hmotnosti).
Na bitúnkoch bolo na Slovensku v roku 2012 porazených celkom 36 813 kusov
hovädzieho dobytka, z toho 20 207 kráv, 12 112 býkov, 3 133 jalovíc a 957 teliat.
Priemerná živá hmotnosť jatočného hovädzieho dobytka pri zabití sa od roku 2007
postupne znižovala zo 480 kg na 474 kg v roku 2010 a 475 kg v roku 2012 (z toho
kravy 495 kg, býky 521 kg, jalovice 347 kg a jatočné teľatá 73 kg).
V rámci zahraničného obchodu významnú časť exportovaného dobytka predstavuje
ľahký dobytok - do 300 kg živej hmotnosti (zástavový dobytok pri hmotnosti 200 - 300
kg). Podiel takéhoto dobytka na celkovom exporte predstavuje 40 až 60 % (Štatistický
úrad SR).
Priemerná spotreba hovädzieho mäsa na obyvateľa
na Slovensku kg/osoba/rok
Rok
(všetky druhy)
Spotreba
hov. a teľ.
mäsa v kg
1990
81,5
29,5 (36,2 %)
2002
59,7
6,8 (11,4 %)
1991
77,2
16,6 (21,5 %)
2003
61,5
6,9 (11,2 %)
1992
69,3
14,6 (21,1 %)
2004
60,1
6,4 (10,7 %)
1993
64,9
15,6 (24,0 %)
2005
61,6
6,21 (10,1 %)
1994
63,9
14,3 (22,4 %)
2006
61,1
5,36 (7,77 %)
1995
63,7
12,2 (19,2 %)
2007
59,0
5,36 (9,1 %)
1996
65,0
12,0 (18,5 %)
2008
58,2
4,95 (8,51 %)
1997
66,1
12,2 (18,5 %)
2009
58,7
4,40 (7,50 %)
1998
65,9
11,8 (17,9 %)
2010
56,6
4,34 (7,67 %)
1999
65,0
10,4 (16,0 %)
2011
56,3
3,80 (6,41 %)
2000
60,9
9,3 (15,3 %)
2012
51,4
3,50 (6,81 %)
2001
58,7
7,0 (11,9 %)
Rok
Spotreba
mäsa v kg
Spotreba
mäsa v kg
(všetky druhy)
Spotreba
hov. a teľ.
mäsa v kg
Vývoj spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa
na Slovensku (Štatistický úrad SR, 2012)
kg 35,00
30,00
29,50
25,00
20,00
15,00
10,40
10,00
9,30
7,00
6,80
6,90
6,40
6,21 5,30
5,36
4,95
5,00
4,40
4,34
3,80
3,50
0,00
1990 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
rok
Rok 1990 – 81,5 kg, z toho 29,5 kg hov. a 1,4 kg tel. mäsa
Rok 2012
3,50 kg a 0,05 kg teľacieho mäsa
Kobe mäso (wagyu)
Kobe mäso z plemena wagyu považujú gurmáni v Japonsku a na svete
za najlepšie a najkvalitnejšie hovädzie mäso. Podmieňuje to pomerne vysoký
podiel tuku a tukových vlákien, vďaka čomu plátok tohto mäsa v reze
pripomína štruktúrou mramor. Na celom svete sa predáva za veľmi vysoké
ceny (za 100 g v prepočte asi 40 – 50 €, resp. 600 $ za 1 kg wagyu).
Mäso má vysoký podiel olejov a tuk v mäse obsahuje vyšší podiel mono
nesaturovaných tukov (medzi ktoré zaraďujeme napr. olivový olej) v porovnaní
s hovädzím mäsom z ktoréhokoľvek iného plemena dobytka na svete. Tuk
v mäse je navyše schopný sa topiť už pri izbovej teplote, vďaka čomu je
wagyu (kobe) hovädzie mäso vhodné ako súčasť nízkocholesterolovej diéty.
V USA, ale aj iných krajinách sveta produkuje tzv. „Kobe style beef“,
ktoré pochádza z krížencov plemena angus a wagyu.
Slovensko a poľnohospodárstvo
Rozloha 49 036 km2 (4 903 tis. ha)
5,4 mil. obyvateľov
1,9 mil. ha poľnohospodárskej pôdy
z toho – 1 mil. ha orná pôda, 800 000 ha lúky a pasienky
v poľnohospodárstvr je činných 5,23% z aktívnych obyvateľovig
Priemerná veľkosť podniku - viac ako 1000 ha
Štruktúra poľnohospodárskych podnikov na Slovensku v roku 2003
Forma podniku
Podiel zo všetkých
podnikov v %
Podiel na výmere
poľn. pôdy v %
PD
28,5
55,85
a.s., spol. s. r. o.
26,44
36,29
Súkromné podniky
44,88
7,43
Iné formy
0,18
0,43
Hovädzí dobytok na Slovensku
HD celkom 471 071 ks
z toho 150 272 dojených kráv a 52 317 nedojených kráv (dojčiacich kráv)!
Plemenná štruktúra:
33,7 % slovenské strakaté plemeno,
60,3 % holštajnské,
1 % pinzgauské,
0,4 % braunvieh
3,6 % ostatné
Priemerná veľkosť stáda v kontrole úžitkovosti je 211 kráv.
Štruktúra podnikov podľa počtu kráv
1 - 9 kráv
10 – 29 kráv
30 – 49 kráv
50 – 99 kráv
nad 100 kráv
Podniky
Kravy
Podniky
Kravy
Podniky
Kravy
Podniky
Kravy
Podniky
379
1 039
60
967
38
1 446
128
9 595
634
Zdroj: ŠPÚ SR, 2004
Kravy
197 956
Mlieková úžitkovosť
Vývoj priemernej úžitkovsti kráv na Slovensku
(všetky plemená v KÚ, 305 dní)
Rok
Počet kráv v KÚ
Mlieko
kg
Tuk
%
Bielkoviny
%
1985
354 084
3 362
3,91
-
1990
391 333
3 650
3,98
-
1995
182 800
3 667
4,07
3,27
2000
144 742
4 699
4,16
3,33
2001
149 325
4 940
3,93
3,27
2002
148 604
5 246
3,97
3,29
2003
143 919
5 556
4,02
3,26
2008
109 556
6 759
4,13
3,23
2009
99 122
6 858
4,09
3,24
2010
95 111
6 739
3,97
3,29
2011
89 127
6 769
3,95
3,29
2012
89 592
7 063
3,92
3,31
2013
89 220
7 268
3,91
3,32
Zdroj: PS SR, 2013
Mlieková úžitkovosť
Mlieková úžitkovosť plemien dobytka na Slovensku
(Kravy v KÚ, 305 dní)
Počet kráv v KÚ
Mlieko
kg
Tuk
%
Bielkoviny
%
Strakaté
36 963
5 871
4,02
3,41
Holštajnské
76 628
8 062
3,86
3,28
Pinzgauské
1 972
4 545
3,88
3,40
581
7 221
4,16
3,49
89 220
7 268
3,91
3,32
Plemeno
Hnedé-braunvieh
Všetky kravy
Zdroj: PS SR, 2013
Čo dostanú slovenské podniky !
Dotácie v živočíšnej výrobe
v roku 2014 a 2015
Dotácie v živočíšnej výrobe v roku 2014 a 2015
I. pilier Priame platby
1. Priama platba na 1 ha p.p. SAPS (Single Area Payment
Scheme)
platba SAPS má v roku 2014 dosiahnuť 205 EUR/ha
v prepočtoch je zakalkulovaný plánovaný presun 21,3% rozpočtu z
II. piliera (Program rozvoja vidieka) do I. piliera (Priame platby) teda okolo 57,77 mil. EUR ročne (204,93 = 205 EUR/ha)
z tejto sumy, by malo ísť 19,28 mil. EUR na osobitnú platbu na
cukor, čo by jej poberateľom zabezpečovalo získať budúci rok
platbu vo výške 594 EUR/ha
znamená to, že v roku 2014 by v I. pilieri malo byť
k dispozícii 435,2 mil. EUR
Výška dotácií v ŽV - rok 2014
250 EUR / dojnicu
z tejto sumy má predstavovať 203 EUR/dojnicu z I. piliera
a 47 EUR/dojnicu z vnútroštátnej pomoci
140 EUR / VDJ dojčiace kravy (vynegociované 28 080 ks,
v súčasnom období na Slovensku cca 50 000 dojč. Kráv)
62 EUR / VDJ ovce a kozy
V roku 2015 by mali byť z vnútroštátnej pomoci
(19 mil. EUR) podporené aj hydina a ošípané:
150 EUR / VDJ prasnice
20 EUR / VDJ výkrmové ošípané
60 EUR / VDJ hydina
Výška dotácií v ŽV - rok 2015
Zásadná zmena - platba SAPS sa rozdelí na:
základnú platbu - 130 EUR/ha
greeningovú platbu - 70 EUR/ha (Platba greening je viazaná na
plnenie 3 postupov - diverzfikácia plodín, udržiavanie trvalých
trávnych porastov, oblasti ekologického záujmu – plochy mimo
produkcie, 7 % z plochy min. (mimo TTP) s minimálnou výmerou
10 ha)
farmári do 40 rokov budú mať nárok na zvýšenie základnej platby o
25% po dobu maximálne 5 rokov
od roku 2015 by malo byť z II. piliera 13 % + 2 % použitých na
podporu citlivých sektorov (v prípade SR pôjde o chov HD, chov
oviec a kôz a podpora má byť vyplácaná pestovateľom cukrovej
repy a chmeľu
Výška dotácií v ŽV - rok 2015
Z viazaných podpôr sa plánuje poskytnúť:
203 EUR / dojnicu
144 EUR / VDJ dojčiace kravy a výkrmový HD
91 EUR / VDJ ovce a kozy
Stále bude pretrvávať presun časti finančných
prostriedkov z II. piliera do I. piliera (57 mil. EUR
ročne), čím vláda SR ušetrí časť prostriedkov , ktoré
by mali byť použité na spolufinancovanie II. piliera zo
štátneho ropočtu (19,1 mil. EUR), ktoré budú použité
na vnútroštátne prechodné platby, ktoré dotačne
posilnia živočíšnu výrobu.
Príklad
Na každú dojnicu po započítaní:
platby na dojnicu z I. piliera,
využitia platieb na životné podmienky zvierat
z II. piliera,
a vnútroštátnych platieb, by mal každý farmár
každoročne získať celkom 377 EUR.
Tabuľka 1 Predpokladané podpory v roku 2014 (v EUR/ha, resp. EUR/VDJ)
Odvetvie/Zdroj
I. pilier
II. pilier
Vnú
Vnútroš
troštátna pomoc
Celkom
Základné podporné mechanizmy (EUR/ha)
SAPS EUR/ha
205
-
-
205
-
72
-
72
203
-
47
250
Dojčiace kravy
-
-
140
140
Ovce a kozy
-
-
62
62
Ošípané - prasnice
-
-
150
150
Ošípané výkrm
-
-
20
20
Hydina
-
-
60
60
Ovocie (EUR/ha)
57/57/57
0*/552**/671***
-
57*/609*/728*
Zelenina (EUR/ha)
57/57/57
0*/497**/529***
-
57*/554*/586*
Zemiaky (EUR/ha)
-
497*
-
497
Vinič (EUR/ha)
-
494
-
494
594
-
-
594
435,19
103,111)
19,11
557,42
LFA EUR/ha
Živočíšna výroba (EUR/VDJ)
Dojnice
Rastlinná výroba (EUR/ha)
Cukrová repa (EUR/ha)
Celkovo mil. EUR
*konvenčná produkcia, **integrovaná produkcia, ***ekologická produkcia, 1)vybrané neprojektové podpory spolu, Zdroj: MPRV SR
Tabuľka 2 Predpokladané podpory v roku 2015 (v EUR/ha, resp. EUR/VDJ)
Odvetvie/Zdroj
I. pilier
II. pilier
Vnú
Vnútroš
troštátna pomoc
Celkom
Základné podporné mechanizmy (EUR/ha)
Jednotná platba na plochu
130
-
-
130
Greeningová platba
70
-
-
70
-
73
-
73
Dojnice
203
126
48
377
Dojčiace kravy
144
-
40
184
HD - výkrm, teľaťa a býčky
144
-
35
179
Ovce a kozy
91
-
62
153
Ošípané - prasnice
-
150
-
150
Ošípané výkrm
-
20
-
20
Hydina
-
75
-
75
LFA
Živočíšna výroba (EUR/VDJ)
Rastlinná výroba (EUR/ha)
Ovocie
57/57/57
0*/443**/576***
0*83*/124**
57*/583**/757***
Zelenina
57/57/57
0*/436**/468***
0*/61**/91***
57*/554**/616***
Zemiaky
-
241**/290**
49**/74**
290**/364***
Vinič
-
500**/546***
83**/125***
583**/671***
Cukrová repa
594
-
-
594
Chmeľ
330
-
-
330
TTP - Ekologická produkcia
-
96
-
96
Orná pôda – Ekolog. Produkcia
-
153
-
153
433,74
112,591)
19,08
565,41
Celkom mil. EUR
*konvenčná produkcia, **integrovaná produkcia, ***ekologická produkcia, 1)vybrané neprojektové podpory spolu, Zdroj: MPRV SR
Predpokladaná výška dotácií v prípade,
ak nedôjde k presunu financií
z II. do I. piliera
strop pre priame platby by mal dosiahnuť len 377,49 mil.
EUR
pre platbu SAPS by zostalo 332,33 mil. EUR (175,99
EUR/ha)
platba na dojnicu by dosiahla 180,74 EUR
vnútroštátna platba na dojnicu by klesla z pôvodne
plánovaných 47 EUR/VDJ na 18,78 EUR/VDJ
Tabuľka 3 Očakávané priame platby a vnútroštátna pomoc v
roku 2014, rozdelené pre jednotlivé druhy zvierat
(pri zachovaní platby 140 EUR na dojčiacu kravu a znížení
platby na dojnicu zo 47 EUR na 18,78 EUR)
Platba/sektor
Jednotka
Priame
platby
Vnú
Vnútroš
troštátna
pomoc
Spolu
SAPS
EUR/ha
204,91
-
204,91
Osobitná platba na cukor
EUR/ha
594
-
594
Osobitná platba na ovocie a
zelenina
EUR/ha
57
-
57
EUR/dojnica
203
18,78
231,78
Dojčiace kravy
EUR/VDJ
-
140
140
Výkrmový HD
EUR/VDJ
-
-
-
Ovce a kozy
EUR/VDJ
-
62
62
Ošípané - prasnice
EUR/VDJ
-
150
150
Ošípané výkrm
EUR/VDJ
-
20
20
Hydina
EUR/VDJ
-
60
60
Platba na dojnicu
Program rozvoja vidieka SR 2014-2021
Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy
1. Znevýhodnené oblasti (LFA)
2. Platby Natura 2000 - podpora v územiach európskeho významu na
poľnohospodárskej pôde,
3. Agroenvironmentálne platby (AEP) - na opatrenia zamerané na trvalo
udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a na chov a udržanie
ohrozených druhov a plemien hospodárskych zvierat dlhodobo chovaných na
území Slovenska. 4. Platby za životné podmienky zvierat (AW)
4. Oatrenie: Rozvoj fariem a podnikov - začatie podnikania pre mladých
farmárov (70 000 €/mladý farmár na 5 rokov);
Opatrenie:
Znevýhodnené oblasti (LFA)
Cieľ: Zabezpečiť pokračovanie poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach
Konečný prijímateľ (oprávnený žiadateľ) - Fyzické a právnické osoby podnikajúce v
poľnohospodárskej prvovýrobe (min. 1 ha pôdy v LFA)
Platby: Nárokovateľné (pri splnení stanovených podmienok)
Výška vyrovnávacieho príspevku:
Horské oblasti : 149,07 - 101,64 €/ha
Ostatné oblasti: 103,86 - 36,88 €/ha
Špecifické oblasti: 65,03 - 29,41 €/ha
Celková výmera znevýhodnených oblastí: 1,226 mil. ha (LPIS)
Mapa znevýhodnených oblastí SR (LFA)
Opatrenie:
Platby Natura 2000 (poľn.
pôda)
Cieľ: Riešiť špecifické znevýhodnenia poľnohospodárov vyplývajúce
z implementácie smerníc ES pre sústavu NATURA
Konečný prijímateľ (oprávnený žiadateľ) - Fyzické a právnické osoby podnikajúce
v poľnohospodárskej prvovýrobe v územiach európskeho významu
v 4. a
5.stupni ochrany podľa zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny (min. 1 ha
TTP)
Platba: Nárokovateľné (pri splnení stanovených podmienok)
Výška vyrovnávacieho príspevku: 94,50 €/ha TTP
Celková výmera oblastí: 4000 ha TTP (LPIS)
Chov a udržanie ohrozených druhov
zvierat
Počet
žiadateľov
Počet VDJ
Platba €/VDJ
2008
173
1 708
200
2009
109
1 278
200
Opatrenie:
Životné podmienky zvierat
(AW)
Zoznam podopatrení AW
Zlepšenie životných podmienok v chove ošípaných
Zlepšenie životných podmienok v chove hydiny
(brojlery kurčiat)
Zlepšenie životných podmienok v chove hovädzieho
dobytka
– Zlepšenie prirodzeného správania zvierat
Voľný chov ustajnených dojníc
Maštaľný výkrm dobytka
– Zlepšenie prirodzeného materského správania dojníc
Zlepšenie životných podmienok v chove oviec
Životné podmienky zvierat (AW)
Cieľ: Realizovať chovateľské postupy na zlepšenie životných podmienok zvierat, ktoré
sú nad rámec príslušných povinných noriem (záväzok na 5 rokov).
Konečný prijímateľ (oprávnený žiadateľ) - Fyzické a právnické osoby podnikajúce
v poľnohospodárskej prvovýrobe
Platby: Nenárokovateľné (uplatnenie výberových kritérií pri pretlaku žiadostí)
Výška platieb: ošípané: 121,39 €/VDJ
hydina: 75,42 €/VDJ
HD: 20,95 – 336,22 €/VDJ
ovce: 80,06 €/VDJ
Download

Uvodna prednaska 1.pdf