Gymnázium bilingválne, Ul. T. Ružičku 3, 010 01 Žilina
Školský vzdelávací program
Žilina 2011
Gymnázium bilingválne, Ul. T. Ružičku 3, 010 01 Žilina
Školský vzdelávací program
Stupeň vzdelania: ISCED 3A- gymnázium bilingválne
Dĺžka štúdia: päťročná
Študijná forma: denná
Druh školy: štátna
Vyučovací jazyk: slovenský, francúzsky, španielsky
Názov školy: Gymnázium bilingválne
Adresa: Ul.T. Ružičku 3, 010 01 Žilina
IČO: 36148563
Zriaďovateľ: Krajský školský úrad v Žiline
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Janka Mládenková
Dokument schválený v pedagogickej rade 04.10.2011 a v rade školy 10.10.2011
Platnosť dokumentu do: 31.08.2016
Mgr. Gabriela Vanková
riaditeľka školy
web:
www.gbza.edu.sk
tel:
041 764 55 68
fax:
041 723 43 01
e-mail: [email protected]
2
Zmeny v Školskom vzdelávacom programe
Dátum
Platnosť od
24.08.2012
03.09.2012
Záznam o zmene
1.3.1 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov –
použitie presnej terminológie
24.08.2012
03.09.2012
1.4 Organizácia prijímacieho konania – doplnenie kritérií
24.08.2012
03.09.2012
1.5 Organizácia maturitnej skúšky – doplnenie jazykovej
úrovne
24.08.2012
03.09.2012
1.6 Spolupráca s rodičmi a inými organizáciami
doplnenie organizácií, s ktorými škola spolupracuje
24.08.2012
03.09.2012
1.7 Škola ako životný priestor – doplnenie
24.08.2012
03.09.2012
1.8 Dlhodobé projekty - aktualizácia
24.08.2012
03.09.2012
1.9 Tradície školy - aktualizácia
24.08.2012
03.09.2012
2.1.2 Stratégia školy – doplnenie metód a foriem práce
24.08.2012
03.09.2012
2.2 Organizácia výučby – doplnenie
24.08.2012
03.09.2012
2.3.2 Kompetencie absolventa - doplnenie
24.08.2012
03.09.2012
2.5 Učebné osnovy – doplnenie učebných osnov pre 2.
ročník
24.08.2012
03.09.2012
2.5.6 Prierezové témy - aktualizácia
–
3
Obsah
1.3.1 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov – použitie presnej terminológie ............................ 3
1
VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY ....................................................................................... 5
1.1
VEĽKOSŤ A VYBAVENIE ŠKOLY ................................................................................................................. 5
1.2
CHARAKTERISTIKA ŽIAKOV ....................................................................................................................... 5
1.2.1
1.3
CHARAKTERISTIKA PEDAGOGICKÉHO ZBORU ............................................................................................ 6
1.3.1
2
Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov ........................................................... 6
1.4
ORGANIZÁCIA PRIJÍMACIEHO KONANIA ..................................................................................................... 7
1.5
ORGANIZÁCIA MATURITNEJ SKÚŠKY ......................................................................................................... 7
1.6
SPOLUPRÁCA S RODIČMI A INÝMI ORGANIZÁCIAMI ................................................................................... 8
1.7
ŠKOLA AKO ŽIVOTNÝ PRIESTOR ................................................................................................................. 8
1.8
DLHODOBÉ PROJEKTY ............................................................................................................................... 9
1.9
TRADÍCIE ŠKOLY ..................................................................................................................................... 10
CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU ...................................... 12
2.1
3
Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov ........................................................ 6
ZAMERANIE, STRATÉGIA A CIELE ŠKOLY ................................................................................................. 12
2.1.1
Zameranie školy .............................................................................................................. 12
2.1.2
Stratégia školy................................................................................................................. 12
2.1.3
Ciele školy ....................................................................................................................... 13
2.2
ORGANIZÁCIA VÝUČBY ........................................................................................................................... 14
2.3
PROFIL ABSOLVENTA ............................................................................................................................... 15
2.3.1
Charakteristika absolventa ............................................................................................. 15
2.3.2
Kompetencie absolventa ................................................................................................. 15
2.4
UČEBNÝ PLÁN ......................................................................................................................................... 17
2.5
UČEBNÉ OSNOVY .................................................................................................................................... 19
2.5.1
Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia ...................................................................... 19
2.5.2
Vzdelávacia oblasť: Matematika a práca s informáciami .............................................. 50
2.5.3
Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda ............................................................................ 55
2.5.4
Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť ....................................................................... 63
2.5.5
Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty ............................................................................ 68
2.5.6
Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb.............................................................................. 77
2.5.7
Prierezové témy ............................................................................................................... 80
VNÚTORNÝ SYSTÉM HODNOTENIA A KONTROLY .................................................................... 82
3.1
HODNOTENIE VZDELÁVACÍCH VÝSLEDKOV PRÁCE ŽIAKOV ..................................................................... 82
3.2
VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA ZAMESTNANCOV .......................................................... 82
ZÁVER ................................................................................................................................................................ 83
4
1 Všeobecná charakteristika školy
Gymnázium bilingválne v Žiline bolo zriadené v roku 1999, je teda jednou z najmladších
slovenských škôl. Je to jediná škola na Slovensku s dvoma bilingválnymi sekciami:
slovensko-francúzskou a slovensko-španielskou. Výchovno-vzdelávací proces na škole je
zabezpečovaný v súlade s platnými legislatívnymi normami a v súlade s medzinárodnými
dohodami. Pre slovensko-francúzsku sekciu platí Dohoda medzi Ministerstvom školstva
Slovenskej republiky a Generálnym komisariátom medzinárodných vzťahov Francúzskeho
spoločenstva Belgicka (Valónsko-Brusel) a pre slovensko-španielsku sekciu platí Dohoda
o zriadení a činnosti bilingválnych sekcií na gymnáziách Slovenskej republiky, uzatvorená
medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva a vedy
Španielska.
1.1 Veľkosť a vybavenie školy
V škole je 15 tried, v každom ročníku je jedna trieda slovensko-francúzskej sekcie, jedna
trieda slovensko-španielskej sekcie, jedna trieda zmiešaná (1 skupina francúzskej a 1 skupina
španielskej sekcie). Kapacita školy je 450 žiakov.
Škola sa nachádza v centre Žiliny, pozostáva z dvoch budov:
budova A - je nová moderná stavba s tromi podlažiami, užívaná od 1. septembra 2001. Sú
v nej umiestnené žiacke šatne, zborovňa, kuchynka, kabinet výchovnej poradkyne a školského
psychológa, 10 učební pre kmeňové triedy, 6 kabinetov, veľké respírium,
budova B - bola zrekonštruovaná a nadstavená o tretie podlažie v roku 2005. V tejto časti
školy sú 3 učebne pre kmeňové triedy, 5 kabinetov, 10 odborných učební, 2 učebne na delené
vyučovanie, riaditeľňa, 3 kancelárie, školský bufet.
Vstup do budovy a do všetkých učební na prvom podlaží je bezbariérový, vrátane
bezbariérového WC.
Škola je pomerne nová, preto je ešte stále v štádiu budovania. Nevlastní jedáleň, žiaci sa
stravujú v školských jedálňach základných a stredných škôl v okolí. Na školskom pozemku je
plánovaná 3. etapa výstavby školy – výstavba telocvične so športovým areálom, kde sa
plánuje priestor aj na zriadenie výdajnej školskej jedálne. Absencia vlastnej telocvične sa rieši
výučbou telesnej výchovy v priestoroch Fit klubu Žilinskej univerzity, na atletickom štadióne
Žilinskej univerzity a v Mestskej krytej plavárni a v prípade priaznivého počasia na
multifunkčnom školskom ihrisku s umelým trávnikom, ktorý bol dokončený v máji 2011.
Ďalšie budovateľské zámery školy sú: dokončenie športového areálu, dobudovanie
protihlukovej bariéry a realizácia III. etapy výstavby školy.
Technické vybavenie školy sa postupne dopĺňa, najmä vďaka rodičovským príspevkom škola
vybavuje priebežne odborné učebne, kabinety, zabezpečuje sa modernou výpočtovou
a audiovizuálnou technikou. V celej škole je umožnené pripojenie na internet, učitelia i žiaci
majú k nemu neustály prístup. Vo vestibule školy sa nachádza samoobslužné kopírovacie
zariadenie.
1.2 Charakteristika žiakov
Spádová oblasť školy presahuje hranice okresu i kraja. Časť žiakov s bydliskom mimo nášho
mesta je ubytovaná v stredoškolských internátoch.
5
Žiaci študujúci na bilingválnom gymnáziu patria už tradične k stredoškolskej elite, majú
výborné rozumové predpoklady, ktoré štúdiom ďalej rozvíjajú. Škola im pripravuje nielen
kvalitný výchovno-vzdelávací program, ale zabezpečuje im aj kvalitné mimovyučovacie
aktivity, podnety zdokonaľujúce ich schopnosti, zaujímavé činnosti rozpracované v pláne
práce školy na jednotlivé školské roky. Bilingválne štúdium poskytuje nadštandardné
vzdelanie, je však pre žiakov veľmi náročné. Okrem samotného vzdelania žiaci získavajú
možnosť žiť v prirodzenom európskom multikultúrnom prostredí a prijímať myšlienky
euroobčianstva. To ich zvýhodňuje v porovnaní s ich rovesníkmi, pretože získavajú väčšiu
rozhľadenosť, komunikačné schopnosti, flexibilitu, prirodzené sebavedomie.
Talentová prijímacia skúška – psychologický test preveruje schopnosť zvládnuť náročné
bilingválne štúdium. Úspešné zvládnutie tejto skúšky teda znamená, že uchádzač má potrebné
predpoklady ku štúdiu.
1.2.1 Zabezpečenie
žiakov
bezpečnosti
a ochrany
zdravia
Bezpečnosť žiakov je jednou z prvoradých úloh školy, neustále dbáme o bezpečné a zdraviu
vyhovujúce podmienky na vyučovanie, vykonávame pravidelné bezpečnostné kontroly,
minimalizujeme riziká. Na začiatku školského roka sú žiaci poučení o bezpečnosti, ochrane
zdravia a protipožiarnej ochrane. Zásady bezpečnosti sú zakotvené aj vo vnútornom poriadku
školy. Škola má vypracovaný systém evidencie závad a kontroly ich odstránenia.
Každoročne zabezpečujeme v spolupráci s rodičovskou radou úrazové poistenie pre všetkých
žiakov školy.
1.3 Charakteristika pedagogického zboru
Pedagogický zbor tvorí približne 40 učiteľov, všetci spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Podľa
medzinárodných dohôd belgický partner zabezpečuje pre školu troch frankofónnych učiteľov
a španielsky partner zabezpečuje piatich hispanofónnych učiteľov.
Dlhodobo prevažnú časť kolektívu tvoria mladí pedagógovia, vekový priemer kolektívu je 35
až 40 rokov. Pedagogický zbor ako celok tvoria výborní odborníci, zanietení pedagógovia,
uvedomujúci si intelektuálne schopnosti žiakov, ktoré cieľavedome na vyučovaní i mimo
vyučovania rozvíjajú.
V riadení školy s riaditeľkou úzko spolupracujú dvaja zástupcovia: pre pedagogickú činnosť
a pre technicko-ekonomickú činnosť. Poradenstvo pre žiakov, učiteľov a rodičov zabezpečuje
výchovná poradkyňa (konzultačný deň – štvrtok) a školský psychológ (konzultačný deň –
utorok). Napĺňanie výchovných cieľov v oblasti ochrany žiakov pred sociálno-patologickými
javmi realizuje koordinátor prevencie, v oblasti ochrany životného prostredia koordinátor
environmentálnej výchovy.
1.3.1 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov
Učiteľ na bilingválnej forme štúdia je nútený, viac ako na iných školách, venovať sa
vlastnému rastu, jeho každodenná práca spočíva v neustálom štúdiu, hľadaní literatúry,
príprave doplňujúcich študijných materiálov, pravidelnej spolupráci so zahraničnými
učiteľmi. Zvyšovanie kvality pedagogickej práce učiteľov si vyžaduje ich ďalšie vzdelávanie.
Prioritou je vzdelávanie učiteľov v jednotlivých predmetoch v súlade s prijatým Štátnym
vzdelávacím programom, najmä zvyšovanie ich kompetencie efektívne vzdelávať
a vychovávať žiakov.
6
Ďalšie ciele vzdelávania učiteľov:





adaptačné vzdelávanie začínajúcich pedagogických zamestnancov
zdokonaľovanie odbornosti učiteľov (sprostredkovanie najnovších poznatkov z odboru
ako aj z metodiky vyučovania)
zdokonaľovanie ich profesijných kompetencií (spôsobilosť komunikovať, riešiť
problémy, tvoriť efektívne vzťahy)
príprava učiteľov na špecializované funkcie (riadiaca práca zástupcov riaditeľky,
vedúcich predmetových komisií, koordinátorov, výchovného poradcu, triednych
učiteľov)
podnecovanie tvorivosti a efektívne využívanie informačného systému
Vzdelávanie jednotlivých učiteľov je rozpracované v pláne kontinuálneho vzdelávania na
príslušný školský rok.
Úlohou vedenia školy je motivovať pedagogický kolektív a vytvoriť podmienky tak, aby mal
každý učiteľ záujem o vzdelávanie a zdokonaľovanie svojej práce.
1.4 Organizácia prijímacieho konania
Bilingválne štúdium patrí k študijným odborom, v ktorých na zistenie predpokladov pre
štúdium je podľa platnej legislatívy potrebné overiť špeciálne zručnosti, schopnosti a talent.
V prijímacom konaní uchádzači získavajú body za:



psychologické testy (overujú štruktúru rozumových schopností, odolnosť voči stresu,
spracovanie čítaného textu)
študijné výsledky za posledné tri klasifikačné obdobia zo základnej školy
predmetové olympiády, vyššie kolá literárnych súťaží (ak sú v zozname súťaží
vyhlásených Ministerstvom školstva SR), vyššie kolá recitačnej súťaže
Hviezdoslavov Kubín, matematická pytagoriáda
Znalosť druhého vyučovacieho jazyka – francúzskeho alebo španielskeho v prijímacom
konaní neoverujeme. Pre prijatých uchádzačov, ktorí ešte nemajú osvojené základy
francúzskeho alebo španielskeho jazyka ponúkame prípravný jazykový kurz v rozsahu 30
vyučovacích hodín.
Podrobnejšie kritériá sú zverejnené v termíne stanovenom legislatívou na webovej stránke
školy.
1.5 Organizácia maturitnej skúšky
Ukončovanie štúdia na Gymnáziu bilingválnom v Žiline sa realizuje na základe
vykonávacích protokolov vypracovaných podľa Dodatku o ukončovaní štúdia k Dohode
medzi Generálnym komisariátom medzinárodných vzťahov Francúzskeho spoločenstva
Belgicka (Valónsko – Brusel) pre rozvoj slovensko-francúzskej sekcie a jej činnosť na
Gymnáziu bilingválnom v Žiline a podľa Dodatku o ukončovaní štúdia k Dohode o zriadení
a činnosti bilingválnych sekcií na gymnáziách v Slovenskej republike medzi Ministerstvom
školstva Slovenskej republiky a Ministerstvom školstva a vedy Španielska.
Z oboch dodatkov vyplýva, že žiak musí absolvovať maturitnú skúšku:



zo slovenského jazyka a literatúry
z francúzskeho jazyka a literatúry, resp. španielskeho jazyka, literatúry a kultúry
úrovne C1
z dvoch voliteľných predmetov
7
Žiak má možnosť vykonať aj dobrovoľnú maturitnú skúšku najviac z ďalších dvoch
voliteľných predmetov alebo len z ich externej alebo internej časti.
Maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a voliteľných predmetov v slovenskom
jazyku koná žiak v zmysle platnej legislatívy o ukončovaní štúdia. Ostatné predmety žiak
vykonáva pred skúšobnou maturitnou komisiou, ktorej členmi sú aj delegáti zahraničných
partnerov.
Maturitná skúška z francúzskeho jazyka a literatúry sa skladá z písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky v trvaní maximálne 360 minút (úlohy zostavujú slovenskí a belgickí
vyučujúci) a z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky.
Maturitná skúška zo španielskeho jazyka a literatúry sa skladá z písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky v trvaní maximálne 360 minút (úlohy zostavuje španielske Ministerstvo
školstva a vedy v Madride) a z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky.
Po úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky žiak môže získať vysvedčenie o štátnej jazykovej
skúške z príslušného jazyka.
Po úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky z jedného z prírodovedných predmetov:
matematika, fyzika, chémia, biológia vo francúzskom alebo španielskom jazyku žiak môže
získať vysvedčenie o odbornej štátnej jazykovej skúške pre odbor prírodovedný. V prípade
španielskej sekcie môže získať aj certifikát zrovnoprávňujúci nášho absolventa so
španielskym maturantom.
Absolventi získavajú maturitné vysvedčenia vydané v dvoch jazykoch.
1.6 Spolupráca s rodičmi a inými organizáciami
Spolupráca s rodičmi školy prostredníctvom Rodičovskej rady a Združenia rodičov školy je
intenzívna v oblasti financovania i poradenstva. Rodičia pomáhajú škole zabezpečovať nákup
učebných pomôcok, financovať mimovyučovacie aktivity, kopírovanie učebných materiálov,
zabezpečujú odmeny pre úspešných žiakov. Zároveň dávajú škole spätnú väzbu - poukazujú
na prípadné nedostatky, oceňujú úsilie školy. Rodičovská rada sa stretáva s vedením školy
podľa potreby, najmenej 4x ročne. Plenárna schôdza ZRŠ je najmenej 1x ročne, triedne
schôdzky ZRŠ a individuálne konzultácie rodičov s vyučujúcimi sú minimálne 3x ročne.
Škola spolupracuje s veľvyslanectvami oboch zahraničných partnerov, s Generálnym
komisariátom medzinárodných vzťahov Francúzskeho spoločenstva Belgicka (Valónsko –
Brusel), s Veľvyslanectvom Španielskeho kráľovstva v Bratislave, s Veľvyslanectvom
Belgického kráľovstva v Bratislave, s Krajským školským úradom v Žiline, s Alliance
française, so Cervantesovým inštitútom, s Pedagogicko-psychologickou poradňou v Žiline,
s Krajskou knižnicou v Žiline, s Metodickým centrom v Žiline a ostatnými krajskými
metodickými centrami, s Okresným a Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Žiline, so
Žilinskou univerzitou, so Slovenským červeným krížom, so Slovenskou debatnou asociáciou,
s inými strednými školami v Žilinskom kraji a so slovenskými strednými školami
s bilingválnymi triedami.
1.7 Škola ako životný priestor
Škola vytvára čo najpríjemnejšie prostredie: estetickou úpravou tried, kvetinovou výzdobou
v respíriu, panelmi s informáciami, aktualitami a prezentáciami úspechov žiakov. Podstatná
časť žiakov sa cez prestávky stretáva v respíriu, kde majú k dispozícii tri stolnotenisové stoly,
zásobník studenej i teplej vody, kopírovacie zariadenie, na sedenie sú k dispozícii čalúnené
podložky. V učebniach majú žiaci voľný prístup k internetu, v odborných učebniach alebo
8
v kabinetoch je umiestnená slovenská a zahraničná beletria, slovenská a zahraničná odborná
literatúra a periodiká, ktoré učitelia podľa potreby požičiavajú žiakom. V prípade priaznivého
počasia žiaci môžu veľké prestávky tráviť na školskom dvore.
Vo voľnom čase môžu žiaci a zamestnanci školy využívať multifunkčné športové ihrisko
a badmintonové ihrisko.
Korektné vzťahy založené na slušnosti a vzájomnej úcte medzi učiteľmi a žiakmi, ale aj
medzi žiakmi navzájom a medzi učiteľmi navzájom sú jedným z hlavných cieľov školy
vôbec.
1.8 Dlhodobé projekty
Program celoživotného vzdelávania –Comenius
Ukončené projekty:



multilaterálny projekt Socrates – Comenius 2000-2003: Mládež v počítačovej Európe,
pracovný jazyk- anglický, partnerské školy z krajín – Fínsko, Maďarsko, Španielsko,
naša škola v úlohe koordinátora projektu
multilaterálny projekt Socrates – Comenius 2004-2006: Európa – rôzne minulosti
v spoločnej budúcnosti, pracovný jazyk – francúzsky, partnerské školy z krajín Francúzsko, Belgicko
bilaterálny projekt Comenius 2008-2010: Turistický ruch v španielskom regióne
Badajoz a v slovenskom regióne Žilina, pracovný jazyk – španielsky, partnerská škola
z Badajoz (Španielsko)

multilaterálny projekt Comenius 2011-2013: ETHOS (equality, tolerance, honesty,
openmindedness, solidarity) – 15 stredných škôl z partnerstva v Europrojekte,
pracovný jazyk – anglický

Comenius - individuálne žiacke mobility 2012: získaný grant pre trojmesačný študijný
pobyt 10 žiakov školy v partnerských školách Europrojektu vo Francúzsku,
Španielsku, Luxembursku, Rakúsku, Fínsku
Europroject
Najväčšia sieť stredných škôl Európskej únie s viac ako dvadsaťročnou tradíciou, kde každú
krajinu reprezentuje len jedna škola: Naše členstvo:








jeseň 2007 doručená výzva z centrály Europrojectu k spolupráci, vypracovanie
a odoslanie prihlášky
máj 2009 - konferencia v Geldrope (Holandsko) - prijatie školy za riadneho člena,
účasť – dvaja učitelia
október 2009 – pracovné stretnutie v Cardiffe (Walles), školu zastupovali dvaja
učitelia
máj 2010 – konferencia v Esch-sur-Alzette (Luxembursko), školu zastupovali dvaja
učitelia a štyria žiaci
október 2010 – pracovné stretnutie vo Viedni (Rakúsko), účasť dvoch učiteľov
máj 2011 – konferencia v Thessalonikách (Grécko), účasť troch žiakov a dvoch
učiteľov
jún 2011 – získanie grantu pre roky 2011-2013, na realizáciu programov v rámci
projektu
október 2011 – pracovné stretnutie vo Wexforde (Írsko), účasť dvoch učiteľov
9

máj 2012 – konferencia v Jyväskylä (Fínsko), účasť jedného učiteľa a štyroch žiakov
E-twinning
Program zameraný na internetové partnerstvo.




máj 2010 – projekt Voyage, voyage, pracovný jazyk – francúzsky, partnerská škola
z Bodenu (Švédsko), v národnej súťaži získal projekt 1. miesto a finančnú odmenu na
realizáciu výmenného pobytu
september 2010 – pobyt švédskej skupiny v Žiline
marec 2011 – pobyt našej skupiny v Bodene
v školskom roku 2011/2012 spolupráca pokračuje s talianskou strednou školou
v Palerme, pracovným jazykom je francúzsky jazyk
Euroscola
Program organizovaný Európskym parlamentom, pracovný jazyk – anglický. Skupiny žiakov
školy už trikrát (2002, 2004, 2008) sa zúčastnili modelového zasadnutia Európskeho
parlamentu v Strasbourgu. Do projektu sa zapojíme aj v budúcnosti.
Modelové zasadania medzinárodných organizácii
Cieľavedomá príprava žiakov na:


MEP - zasadnutia Modelového európskeho parlamentu – simulovanie práce
poslancov: účasť na medzinárodnom zasadnutí vo Varšave a Maribore (2004). Počas
trvania projektu MEP (2005-2010) formou postupovej súťaže boli každoročne naši
žiaci úspešní na regionálnej, národnej a aj medzinárodnej úrovni
MUN – medzinárodné modelové zasadnutia OSN, pravidelná účasť žiakov na
BratMUN v Bratislave a v zahraničí – KarMUN 2010 v Budapešti, WAWMUN 2011
vo Varšave, úspešné zorganizovanie prvého ročníka ZAMUN 2012
Medzinárodné divadelné festivaly
Tradičná činnosť školských divadiel vo francúzskom a v španielskom jazyku pod vedením
zahraničných učiteľov sa prezentuje na školských kultúrnych akciách a na medzinárodných
divadelných festivaloch.
Divadelný súbor v španielskom jazyku sa prezentoval na medzinárodných festivaloch
v Poľsku, Bulharsku, Českej republike a Rusku, divadelný súbor vo francúzskom jazyku sa
predstavil v Litve, Holandsku, Maďarsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Belgicku.
1.9 Tradície školy









vydávanie školskej ročenky za uplynulý školský rok - september
Deň otvorených dverí – október
imatrikulácie – november
Deň frankofónnej a hispanofónnej kultúry – december
vianočný a valentínsky večierok
valentínska kvapka krvi - február
tvorivé dielne – marec
rozlúčka s piatakmi – máj
kultúrny program pri príležitosti ukončenia školského roka – jún
10




školský časopis In vitro – december, jún
gril party - jún
medziročníkový futbalový turnaj o pohár riaditeľky školy - jún
exibičný futbalový zápas učitelia-žiaci - jún
Výmenné pobyty sú súčasťou bilingválneho vzdelávania. Úsilím školy je ponúknuť žiakom
jedenkrát počas štúdia možnosť vycestovať do krajiny, ktorej jazyk sa učia. Výmenné pobyty
spravidla organizujeme pre žiakov 3. ročníka. Cieľ - stretnutie s rovesníkmi, život v ich
rodinách, účasť na vyučovaní v partnerskej škole, spoznávanie krajiny, vzájomné zbližovanie
sa s mladými ľuďmi iných národností, spolupráca pri tvorbe projektov.
11
2 Charakteristika
programu
školského
vzdelávacieho
2.1 Zameranie, stratégia a ciele školy
2.1.1 Zameranie školy
Škola poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie bilingválnou formou – vo francúzskom
alebo španielskom jazyku. Absolvent školy spĺňa požiadavky doby – získava všetky
kompetencie, ktoré poskytujú gymnáziá. Bezprostredne komunikuje vo francúzskom alebo
v španielskom jazyku, vrátane odbornej terminológie prírodovedných predmetov, na úrovni
C1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Jazykové vzdelávanie nie je
cieľom, ale prostriedkom na získanie potrebných kompetencií. Absolvent je pripravený
študovať na ktorejkoľvek slovenskej alebo zahraničnej univerzite, je vybavený systematickou
štruktúrou poznania, spôsobilosťou pracovať s informáciami.
Škola nemá priame zameranie na niektorú z oblastí vzdelávania, vyváženou formou rozvíja
spoločenskovednú a prírodovednú orientáciu žiakov. Žiaci si sami výberom voliteľných
predmetov vo vyšších ročníkoch posilnia hodinovú dotáciu jednotlivých predmetov v súlade
s ich záujmom a zameraním na ďalšie štúdium. Záujem našich žiakov je prevažne o jazyky
a spoločenskovedné predmety. Snahou školy a očakávaním zahraničného partnera je zvyšovať
aj záujem o prírodovedné predmety.
2.1.2 Stratégia školy
Stratégiou školy vo vzdelávacej oblasti sú nadčasové a nadpredmetové kooperované postupy
všetkých pedagogických pracovníkov, smerujúce k rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiaka
a naplneniu hlavných cieľov školy.
Základným princípom školy je:





cieľavedome viesť žiakov k aktívnemu poznávaniu, chápaniu zákonitostí a vzťahov,
rozvíjať ich schopnosť učiť sa
profesionálny prístup vyučujúcich k práci, ich slobodný výber metód a foriem práce,
spravodlivé kritériá hodnotenia žiakov
vyhnúť sa uniformite, akceptovať rôznorodosť, podporovať kreativitu
využívať medzipredmetové vzťahy
rozvíjať nielen kognitívnu, ale aj výchovnú zložku vzdelávania, s dôrazom na
rešpektovanie univerzálnych hodnôt
Sme si vedomí, že efektívnosť didaktického procesu, aktivita žiakov a emocionálnosť celého
vzdelávania závisia od voľby optimálnych prostriedkov vyučovania (metód, štýlov, spôsobov
a postupov vyučovania, spôsobov organizácie činnosti žiakov). Využívaním adekvátneho
didaktického štýlu skvalitňujme interakciu medzi žiakom a učiteľom a umožňujeme
dosiahnuť lepšie výsledky.
Formy práce, ktoré sú súčasťou stratégie vzdelávania v škole, sú: projektové vyučovanie
individuálne i tímové, prezentácie výstupov individuálnej a tímovej práce, skupinové
vyučovanie, exkurzie, vyučovanie v hosťujúcej škole v zahraničí pri výmenných pobytoch,
tvorivé dielne, semináre, praktické cvičenia, výcvikové kurzy, vzdelávacie bloky na realizáciu
prierezových tém.
12
Podporujeme vyučovanie pomocou didaktickej techniky a využívanie informačnokomunikačných technológií. Až na 70% vyučovacích hodín sú žiaci delení na skupiny, čo
umožňuje dosiahnuť efektívnejšiu komunikáciu na vyučovaní a možnosť individuálneho
prístupu učiteľa k žiakovi.
Metódy práce sú premyslene volené tak, aby čo najdokonalejšie dosiahli stanovený cieľ
vyučovania, rozvíjali kompetencie žiakov a plnili zámer školy. Uplatňujeme metódy
vyučovania slovné v slovenskom i cudzom jazyku (prednášky, vysvetľovanie, popis,
rozprávanie), dialogické metódy v slovenskom i cudzom jazyku (rozhovor, beseda, práca
s knihou, hranie rolí), názorné a praktické metódy (demonštrácia, pozorovanie, praktické
a laboratórne práce, seminárne a ročníkové práce, problémový výklad, didaktické hry,
zážitkové metódy, exkurzia, brainstormingové metódy - burza dobrých nápadov).
2.1.3 Ciele školy
Škola sa stotožňuje s cieľmi gymnaziálneho vzdelávania určenými v Štátnom vzdelávacom
programe,
ktorý
rozlišuje
ciele
personálne,
sociálne,
profesijno-orientačné,
všeobecnovzdelávacie.
Personálnym cieľom školy je:
a) rozvinúť nadanie žiakov tak, aby sa z nich stali zrelé, samostatné, ambiciózne,
komunikatívne osobnosti, ktoré si osvojili korektný hodnotový postoj k životu
b) podporovať sebapoznanie žiakov - formovať ich schopnosť sebahodnotenia, pociťovať
sebaúctu ako najlepšiu prevenciu sociálnopatologických javov.
Pod sociálnym cieľom si predstavujeme vytvárať u žiakov zmysel pre spravodlivosť a
empatiu, akceptovať odlišnú kultúru, pestovať zmysel pre priateľstvo a dosiahnutie tímového
cieľa.
Profesijno-orientačný cieľ škola premieta do rozvinutia schopností správneho výberu
ďalšieho profesijného zamerania, zodpovedného výberu voliteľných predmetov, záujmu
žiakov o dianie okolo seba, o získavanie, triedenie a využívanie informácií.
Všeobecnovzdelávací cieľ znamená rozvinutie všeobecného základu pre celoživotné
vzdelávanie, získanie potrebných poznatkov a kompetencií pre ďalšie štúdium.
Vlastné ciele školy:

pripraviť na život a ďalšie štúdium úspešných a dobrých mladých ľudí, vybaviť ich
potrebnými kompetenciami, vytvárať im priaznivé podmienky, ktoré vplývajú na ich
pozitívne myslenie, priateľské vzťahy a pozitívne postoje k životu

zabezpečiť úspešný výchovno-vzdelávací proces pri dodržiavaní vnútroškolských
noriem s podporou slobody a kreativity učiteľov i študentov

vytvoriť kvalitnú pedagogickú koncepciu školy v súlade s požiadavkami doby, na
základe ktorej sa budú učitelia čoraz viac meniť zo sprostredkovateľa učiva na
pomocníka v procese učenia sa. Z učiteľskej praxe: čo na hodine treba prebrať? –
prejsť k podpore aktívneho učenia sa: čo sa majú žiaci na hodine naučiť? Cieľom tejto
koncepcie je, že žiak neprijíma hotové poznatky, ale vytvára a dotvára si nové na
základe predošlých, vnáša do učenia svoj vlastný pohľad. Učiteľ sa neobmedzuje na
mechanické sprostredkovanie poznatkov, ale vytvára možnosti, aby ich žiak sám
odhalil a osvojil si. Celý proces učenia sa takto vníma ako sociálny jav, založený
hlavne na spolupráci a komunikácii, pričom žiak musí mať pre svoju realizáciu
potrebnú dávku slobody a učiteľ musí veriť v jeho úspech, musí ho správne
usmerňovať, uvedomujúc si pritom jeho individualitu. Sústavné skvalitňovanie tohto
13
procesu vo vyučovaní všetkých predmetov a všetkými vyučujúcimi bude postupne
odbúravať strach zo školy a zlepšovať dochádzku žiakov na vyučovanie.
2.2 Organizácia výučby
Vyučovanie spravidla začína o 8.00 hod, v ojedinelých prípadoch o 7.10 hod, resp. inou
vyučovacou hodinou, ak to určuje rozvrh hodín. Vyučovacia hodina trvá 45 minút,
v niektorých odôvodnených prípadoch sú v rozvrhu zaradené „dvojhodinovky“ v trvaní 90
minút.
Prestávky medzi vyučovacími hodinami trvajú 10 minút, veľká prestávka je od 9.40 do 10.00,
obedňajšia prestávka od 13.30 do 14.25 hod.
Popoludňajšie vyučovanie začína o 14.25 a trvá najdlhšie do 16.00 hod.
Prerušenie štúdia
Riaditeľka školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú
dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť (§
34 zákona 245/2008 Z.z.). Prerušenie štúdia sa povoľuje najviac na tri roky, je možné ho
kedykoľvek zrušiť, ak pominú jeho dôvody. Prerušenie štúdia povoľuje riaditeľka v prípade
štúdia v zahraničí, ak učebný plán je odlišný od učebného plánu našej školy o viac ako tri
povinné predmety, z dôvodu tehotenstva a materstva žiačky, prípadne v iných odôvodnených
prípadoch
Vylúčenie žiaka zo štúdia
V súlade s Metodickým listom MŠVVaŠ č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov
stredných škôl je možné žiaka po splnení povinnej školskej dochádzky vylúčiť zo štúdia, ak:
•
sa závažne alebo opakovane previní voči školskému poriadku,
spolunažívania, ľudským právam alebo mravným normám spoločnosti
•
poruší podmienku podmienečného vylúčenia zo štúdia
•
už sú vyčerpané všetky iné opatrenia vo výchove, ktoré sa ukázali voči žiakovi málo
účinné
•
je voči nemu právoplatné rozhodnutie o výkone trestu
zásadám
Prestup žiaka na iný druh štúdia
1. Prestup z inej strednej školy na Gymnázium bilingválne v Žiline:
Riaditeľka školy môže povoliť prestup žiakovi na tunajšiu školu na základe jeho žiadosti
alebo žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka jedine ak:
•
prestupuje z bilingválnej slovensko-francúzskej alebo slovensko-španielskej sekcie
inej strednej školy s rovnakým alebo podobným vzdelávacím programom
•
absolvoval doterajšie štúdium alebo aspoň jeho podstatnú časť v zahraničí (vo
frankofónnej resp. hispanofónnej krajine) s porovnateľným vzdelávacím programom.
V tomto prípade riaditeľka školy rozhodne o rozdielových skúškach, úspešné vykonanie
ktorých je podmienkou povolenia prestupu žiaka na tunajšiu školu.
14
2.
Prestup žiaka z Gymnázia bilingválneho na inú strednú školu:
•
z dôvodu nezvládnutia bilingválneho štúdia, straty záujmu o štúdium na tunajšej škole
alebo iných dôvodov žiak môže prestúpiť na inú strednú školu so súhlasom riaditeľa
strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť. Podmienkou prestupu môže byť
rozhodnutie o úspešnom vykonaní rozdielových skúšok za niektoré predmety
•
riaditeľ strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle Gymnáziu bilingválnemu kópiu
rozhodnutia o povolení prestupu
•
tunajšia škola zašle fotokópiu pedagogickej dokumentáciu žiaka na jeho novú školu
do 5 pracovných dní od doručenia rozhodnutia (§ 35 zákona 245/2008 Z.z.)
Delenie žiakov na skupiny:
Na prevažnej väčšine vyučovacích hodín sa žiaci delia na skupiny:
• delenie triedy na polovicu (predovšetkým pri výučbe jazykov a telesnej výchovy)
• delenie triedy na tretiny (informatika)
• medzitriedne delenie v rámci jazykovej sekcie (predovšetkým pri delení na
prírodovedných predmetoch)
• medzitriedne delenie (voliteľné predmety)
• medziročníkové delenie (len voliteľné predmety, ktorých obsah nie je viazaný na
vzdelávacie ciele povinných vyučovacích predmetov, napr. latinčina, psychológia,
dejiny umenia alebo predmetov praktického zamerania ako cvičenia z fyziky, chémie
alebo biológie)
2.3 Profil absolventa
2.3.1 Charakteristika absolventa
Absolvent Gymnázia bilingválneho v Žiline je všeobecne vzdelaný, má osvojený komplex
znalostí a vedomostí, schopností a hodnotových postojov. Kriticky pracuje s informáciami, je
schopný sebahodnotenia, je flexibilný a pripravený reagovať na spoločenské zmeny a nové
výzvy. Vie samostatne študovať a vzdelávanie vníma ako celoživotný proces. Je pripravený
na univerzitné štúdium na Slovensku a v zahraničí. Ovláda francúzsky alebo španielsky jazyk
na úrovni C1 a anglický jazyk na úrovni B1-B2 Európskeho referenčného rámca pre jazyky.
2.3.2 Kompetencie absolventa
Absolvent Gymnázia bilingválneho v Žiline získa kompetencie určené Štátnym vzdelávacím
programom, rozšírené o spôsobilosti získané nadštandardným bilingválnym vzdelávaním,
špecifikovaným v Školskom vzdelávacom programe.
spôsobilosť na celoživotné učenie sa:



reflektuje proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovaní nových
poznatkov a informácií, a to aj zo zdrojov v cudzom jazyku
kriticky hodnotí informácie a ich zdroje, vie ich selektovať, tvorivo spracovať, využiť
uvedomuje si potrebu sústavného vzdelávania pre vlastnú sebarealizáciu a rozvoj
vlastnej osobnosti, osvojuje si nové trendy vyhľadávania a spracovania informácií
15

kriticky prijíma spätnú väzbu a zhodnocuje vlastné možnosti rozvoja, rešpektuje
názorovú pluralitu
sociálne komunikačné spôsobilosti:





tlmočí myšlienky, názory a fakty ústne i písomne v materinskom jazyku, na úrovni C1
vo francúzskom alebo španielskom jazyku a na úrovni B1 až B2 v anglickom jazyku
využíva všetky dostupné informačno-komunikačné technológie
vie prezentovať svoje práce v slovenskom i cudzom jazyku, vyjadruje sa pritom
odborne
vyjadruje sa presne, má bohaté vyjadrovacie prostriedky
komunikuje adekvátne danej situácii, svoje postoje presadzuje asertívne, vedie
kritický a konštruktívny dialóg
spôsobilosť riešiť problémy:




vie posúdiť problémy a rieši ich pomocou analyticko-kritického a tvorivého myslenia
jasne formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojej práce v materinskom
i cudzom jazyku
spoznáva pri riešení klady i zápory, uvedomuje si potrebu zvažovať riziká
dokáže konštruktívne a operatívne riešiť problémy
občianske spôsobilosti:








uplatňuje humánne postoje, koná v duchu princípov demokracie
vo svojom konaní zohľadňuje záujmy širších sociálnych skupín, je schopný
spolupráce
uvedomuje si svoje práva i povinnosti
hlási sa k národnému dedičstvu a je otvorený kultúrnej i etnickej rôznorodosti
sleduje vývoj verejného života, vie zaujať svoje stanovisko
podporuje opatrenia na skvalitňovanie životného prostredia
pociťuje svoje slovenské i európske občianstvo
uvedomuje si svoje kvality, je zdravo sebavedomý
spôsobilosti sociálne a personálne:






reflektuje vlastnú identitu, buduje si vlastnú nezávislosť
je schopný sebareflexie, svoje ciele zosúlaďuje s reálnymi možnosťami
vie pracovať v skupine, uvedomuje si svoju zodpovednosť za spoločný výsledok
dokáže sa korektne správať, odhadnúť dôsledky vlastného konania
pozná zdravý spôsob života, uprednostňuje ho
má zmysel pre spravodlivosť, ohľaduplnosť
pracovné spôsobilosti:



stanovuje si ambiciózne a súčasne pre neho reálne ciele, kriticky hodnotí vlastné
výsledky
je mimoriadne flexibilný, schopný prispôsobovať sa v cudzom prostredí, rýchlo zvláda
inovácie
dokáže získať, využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach doma
i v zahraničí, využíva tieto príležitosti na ďalší odborný rast, vie sa pružne orientovať
v nových situáciách
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry:

vie vnímať krásno a estetično v umení i v živote
16







dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom
vyjadrovacích prostriedkov umenia v materinskom i cudzom jazyku
dokáže sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné
vyjadrovacie prostriedky
uvedomuje si význam umenia vo svojom živote a v živote spoločnosti, má k nemu
kladný vzťah
má základný prehľad v dejinách umenia, rešpektuje tradície slovenskej i inej národnej
kultúry, pozná regionálnu kultúru
pozná spoločenskú etiketu
správa sa kultivovane
je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr
spôsobilosť uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať
v oblasti vedy a techniky:




používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných
situáciách, je schopný abstrakcie
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie,
používa odbornú terminológiu v slovenskom i cudzom jazyku
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť prírodovedne
podložené úsudky, vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie
problémov
chápe riziká zneužívania vedeckých teórií, etický rozmer vedeckých bádaní a potrebu
bezpečnosti súvisiacu s vedecko-technickým pokrokom
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií:




vyhľadáva, triedi a ukladá informácie, kriticky používa informačné technológie
v procese učenia sa, vo voľnom čase a na komunikáciu v slovenskom i cudzom jazyku
využíva počítačové aplikácie a primerane aj zložitejšie postupy a algoritmy
uvedomuje si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom
rozumie príležitostiam i rizikám spojeným s využívaním internetu a inej digitálnej
komunikácie
spôsobilosti smerujúce k iniciatíve a podnikaniu:

je schopný inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové
projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom
živote

vie hodnotiť a prijímať riziká
2.4 Učebný plán
Učebné plány pre slovensko-francúzsku a slovensko-španielsku sekciu
vychádzajú
z Rámcového učebného plánu pre gymnáziá s dvoma vyučovacími jazykmi (bilingválne
gymnáziá) schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, sú prerokované so zahraničnými partnermi.
V Školskom vzdelávacom programe učebný plán pre 1. ročník zostáva bez zmeny
v porovnaní s učebným plánom platným od 1. septembra 2004, pretože niekoľkoročné
skúsenosti potvrdili jeho kvalitné vypracovanie. Podľa tohto plánu ťažisko vzdelávania je
sústredené na intenzívnu výučbu druhého vyučovacieho jazyka - francúzskeho alebo
španielskeho. Táto intenzívna výučba s 20-hodinovou týždennou dotáciou pod vedením
17
slovenských a zahraničných učiteľov, kde v jednej skupine je maximálne 15 žiakov,
zabezpečí zvládnutie požadovaných jazykových kompetencií i u žiakov, ktorí sa na základnej
škole tento jazyk nikdy neučili. Na konci prvého ročníka sa vykonajú záverečné jazykové
skúšky, ktorých úspešné zvládnutie znamená, že od druhého ročníka sú žiaci už schopní učiť
sa prírodovedné predmety: matematiku, fyziku, biológiu a chémiu bilingválnou formou.
Dotácia jednej vyučovacej hodiny v prírodovedných predmetoch má poskytnúť priestor na
vyrovnanie rozdielov a rozvoj rovnakých kompetencií žiakom, ktorí začali štúdium po
ukončení 8. alebo 9. ročníka ZŠ.
Učebný plán Gymnázia bilingválneho v Žiline platný od 01.09.2011
Vzdelávacia oblasť
1
2
3
4
5
Spolu
Poznámka
slovenský jazyk a literatúra
3
3
3
3
0
12
a
anglický jazyk
0
3
3
3
3
12
b
druhý vyučovací jazyk
20
5
4
3
4
36
b, c
1
1
0
0
0
2
b
Dejepis
0
2
2
2
0
6
Geografia
0
0
2
2
1
5
občianska náuka
0
0
0
1
2
3
Fyzika
1
3
3
2
0
9
e
Chémia
1
3
3
2
0
9
e
Biológia
1
3
3
2
0
9
e
Matematika
2
4
4
5
0
15
e
Informatika
0
2
1
0
0
3
b
Umenie a kultúra
0
0
2
0
2
4
f
telesná a športová výchova
2
2
2
2
2
10
b
Voliteľné hodiny
0
0
0
4
14
18
g
Počet hodín spolu
31
31
32
31
28
153
Jazyk a komunikácia
Človek a hodnoty
etická/náboženská výchova
Človek a spoločnosť
d
Človek a príroda
Matematika a práca s informáciami
Zdravie a pohyb
Poznámky:
a) v každom ročníku sa na jednej hodine týždenne trieda môže deliť na 2 skupiny a vyučovanie predmetu sa
končí maturitnou skúškou vo 4. ročníku, v osobitných prípadoch v 5. ročníku
b) trieda sa delí na skupiny
c) v 1. a 2. ročníku sa vyučuje predmet francúzsky jazyk, v 3.-5. ročníku predmet francúzsky jazyka literatúra
v 1. - 3. ročníku sa vyučuje predmet španielsky jazyk, v 4.-5. ročníku predmet španielsky jazyk a literatúra
d) predmet sa vyučuje od 3. ročníka a v 5. ročníku sa vyučuje v jazyku sekcie
e) od 2. ročníka sa trieda môže deliť na skupiny a predmet sa spravidla vyučuje bilingválne
f) predmet sa vyučuje v 3. ročníku v slovenskom jazyku a v 5. ročníku v jazyku sekcie
g ) voliteľné predmety sa vyberajú z ponuky v rozsahu 2 alebo 4 hodiny týždenne na predmet
h) všetky predmety s výnimkou etickej/náboženskej výchovy sa klasifikujú
18
2.5 Učebné osnovy
2.5.1 Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia
2.5.1.1Slovenský jazyk a literatúra
Charakteristika predmetu
Plánovaný počet hodín za školský rok:
3 hodiny týždenne, t.j. na školský rok asi 99 hodín, z toho 1 hod delená na 2 skupiny
(1 hod. literatúra, 1 hod. jazyk,
1 hod. delená na polovicu - čítanie s porozumením a tvorivé písanie)
SJL sa u nás preberá od 1. ročníka ako na klasickom gymnáziu, vo 4. ročníku je predmet
ukončený povinnou maturitnou skúškou. Nakoľko nemôžeme už v 1. roč. spolupracovať
s predmetmi dejepis a estetická výchova, je náročnejšie splniť požadované štandardy.
Žiaci k nám prichádzajú aj z 8. ročníka, čo sa môže prejaviť v psychickej zrelosti, resp.
nezrelosti pri analýze textov a v obsahu poznatkov zo základnej školy.
Výrazná časť učiva z vetnej syntaxe je presunutá zo základnej školy na strednú, čo je náročné
na precvičovanie z časového hľadiska.
Je možné (a odporúča sa) doplniť povinný predmet voliteľným predmetom „literárny
seminár“ vo 4. ročníku – 2 hodiny týždenne. Program tohto predmetu ponúka daný vyučujúci,
prípadne sa prispôsobí aktuálnym požiadavkám žiakov.
Ciele
a) kompetencie, ktoré predmet formuje:
 slovenský jazyk
 zapamätať si potrebné fakty, vedieť ich klasifikovať a aplikovať
 naučiť sa používať informačné zdroje a vhodne ich spracovať
 dokázať verbálne aj písomne komunikovať adekvátne situácii
 naučiť sa čítať s porozumením súvislé aj nesúvislé texty
 vedieť aktívne počúvať a vysloviť svoj názor
 osvojiť si schopnosť učiť sa učiť a cieľavedome riadiť vlastný život
 naučiť sa samostatne vytvoriť požadovaný slohový útvar
 literatúra:
 dokázať plynulo a vhodne čítať text vzhľadom na jeho obsah
 vedieť aplikovať literárnovedné vedomosti na textoch
 vedieť interpretovať dielo, používať argumenty, hodnotiť z kontextu doby, ale
aj súčasnosti
 naučiť sa transformovať text na iný žáner
 dokázať vytvoriť samostatný umelecký text /tvorivé písanie/
 naučiť sa pracovať s multimediálnym informačným systémom
b) výchovný cieľ predmetu:
 naučiť žiaka akceptovať morálne hodnoty, budovať zdravé sebavedomie
 tolerovať odlišnosti jednotlivcov aj skupín, nadobudnúť schopnosť empatie
 vedieť kooperovať so spolužiakmi, vypočuť aj názory iných
 naučiť žiakov kriticky pristupovať k informáciám, vyslovovať vlastný názor
19
Prierezové témy

vyučujúci ich zakomponuje do vyučovania:
a) osobnostný a sociálny rozvoj – pri analýze diel, v ktorých sú postavy
determinované spoločnosťou /najmä realistická próza/
b) multikultúrna výchova – pri dielach zahraničnej literatúry
c) tvorba projektu a prezentačné zručnosti – pri výklade, intonácii a rečníckom
štýle
d) mediálna výchova – pri informačnom slohovom postupe, výklade a rečníckom
štýle
Metódy a formy práce






didaktický konštruktivizmus
skupinová práca
analýza a interpretácia textov/ prejavov
tvorba vlastných textov/ prejavov
dialóg , monológ
aplikácia, komparácia, syntéza
Učebné zdroje




dostupné učebnice (Slovenský jazyk a cvičebnica – Caltíková a kol., Hincová a kol.,
Literatúra – Lapitka a kol., Obert a kol., Zmaturuj z literatúry, Čítanka – Dvořák,
Ihnátková a kol., Teória literatúry)
fotokópie textov
materiály z metodických školení
audiovizuálne pomôcky
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.2)
Povinná literatura 1. ročník
1. Sofokles: Antigona
2. Shakespeare: Hamlet
3. Gavlovič: Valaská škola
4. Moliére: Lakomec
5. Kollár: Predspev
6. Chalupka: Mor ho!
7. Botto: Smrť Jánošíkova
8. Sládkovič: Marína
9. Hviezdoslav: Hájnikova žena
Povinná literatura 2. ročník
1. M. Kukučín: Keďbáčik z Chochoľova umrie
2. J. G. Tajovský: Maco Mlieč
3. B.S. Timrava: Ťapákovci
4. A.S. Puškin: Kapitánova dcera / Eugen Onegin
5. M. Kukučín: Dom v stráni
6. J. G. Tajovský: Statky – zmätky
7. J. Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
20
K plánovaným hodinám ešte patria: úvodná a záverečná hodina a triedne kolo HK.
Kompozičné práce v 1. ročníku:
1. polrok – diskusný príspevok
2. polrok – beletrizovaný životopis
Kompozičné práce v 2. ročníku:
1. polrok – umelecký opis
2. polrok – charakteristika osoby
Hodnotenie žiakov
A. Priebežné hodnotenie – písomné a ústne odpovede
Povinné písomné práce:
a) 2 diktáty (1x v každom polroku)
Stupnica na hodnotenie diktátu – podľa počtu chýb:
chyby
hodnotenie
0–1
výborný
2–3
chválitebný
4–6
dobrý
7–9
dostatočný
10 a viac
nedostatočný
b) 2 kontrolné slohové (kompozičné) práce (1 v každom polroku)
Stupnica na hodnotenie kontrolnej slohovej práce (rešpektujú sa kritériá hodnotenia
internej maturitnej písomnej práce) - podľa počtu bodov:
body
hodnotenie
28 – 26
výborný
25 – 21
chválitebný
20 – 14
dobrý
13 – 8
dostatočný
7– 0
nedostatočný
c) testy za tematickými celkami – podľa uváženia vyučujúceho
Stupnica na hodnotenie testov – podľa percent:
percentá
hodnotenie
100 – 90
výborný
89 – 75
chválitebný
74 – 55
dobrý
21
54 – 40
dostatočný
39 – 0
nedostatočný
Poznámka: Všetky písomné práce sú po oprave prediskutované so žiakmi. Žiak musí
poznať správnu odpoveď a kritériá hodnotenia.
d) Ústne odpovede si volí vyučujúci podľa potreby a situácie – dlhšie alebo kratšie,
pričom hodnotí výkon aj slovne a pri známkovaní rešpektuje klasifikačný poriadok.
e) Okrem uvedených odpovedí vyučujúci môže svojím spôsobom hodnotiť všetky
prejavy aktivity, t.j. krátke úlohy a ústne prejavy na vyučovacej hodine, krátke domáce
úlohy, referáty, recitačnú súťaž HK, organizovanie rôznych kultúrnych aktivít a pod.
B. Záverečné hodnotenie - vyučujúci hodnotí kvalitu práce /aktivita, ochota spolupracovať,
osobné napredovanie a študijné výsledky žiaka za príslušné klasifikačné obdobie v súlade
s Metodickým pokynom č. 21/2011, pričom rešpektuje požiadavky ŠVP a ŠkVP.
2.5.1.2Druhý vyučovací jazyk
V 1. ročníku 20 hodín týždenne, t.j. cca 600 hodín za školský rok sa vyučuje v skupinách po
15 žiakov. Cieľovou skupinou sú začiatočníci, ktorí sa francúzsky alebo španielsky jazyk
vôbec neučili, alebo tzv. falošní začiatočníci, teda žiaci, ktorí absolvovali obmedzený počet
hodín v rámci rôznych kurzov.
Na konci 1. ročníka žiak dokáže zachytiť a pochopiť informácie podané v jasnej štandardnej
reči o známych veciach, s ktorými sa stretáva v škole, v rodine, vo verejnom živote a vo
voľnom čase. Rozumie bez problémov textom, ktoré pozostávajú z bežnej slovnej zásoby,
dokáže porozumieť i kľúčovým informáciám v zložitejšom texte, obsahujúcom slovnú
zásobu, s ktorou sa ešte nestretol. Rozumie opisom udalostí, vyjadreniu pocitov a názorov na
problémy každodenného života. Dokáže sa zapojiť do rozhovorov na bežné témy, spájať vety
tak, aby vyjadril svoje skúsenosti, názory, vysvetlil plány, vyrozprával príbeh. Dokáže
napísať osobný list, súvislý text na tému, ktorá je blízka jeho skúsenostiam alebo dokáže
vďaka predstavivosti a fantázii opísať udalosti, ktoré nezažil.
Na konci 1. ročníka žiak ovláda francúzsky alebo španielsky jazyk na úrovni B1 Spoločného
európskeho referenčného rámca pre jazyky, čo je fáza plynulého využívania základných
komunikačných nástrojov.
V 2. ročníku pokračuje výučba podľa začatých metód rozšírením obsahu učiva o náročnejšiu
slovnú zásobu a zložitejšie vetné konštrukcie, od 3. ročníka sa začína vyučovať teória jazyka,
literatúra, techniky písania. Absolvent ovláda druhý vyučovací jazyk na úrovni C1.
Francúzsky jazyk a literatúra
1. ročník
Charakteristika predmetu
Základným cieľom výučby francúzskeho jazyka je:



u žiakov postupne a cieľavedome rozvíjať všetky štyri rečové kompetencie t.j. ústny
prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav na základe osvojenej slovnej zásoby a
gramatiky a zároveň rozvíjať stratégie učenia sa
posilňovať cieľavedomosť, vytrvalosť a systematickosť v štúdiu cudzieho jazyka
osvojovať si tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie
22




prehlbovať vzájomné porozumenie medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a
zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života
pomôcť žiakom uvedomiť si svoje individuálne potreby, definovať vlastné ciele
a niesť zodpovednosť za proces učenia sa
viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského
prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi
naučiť žiakov učiť sa hľadať vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania si
učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces
Ciele


Rečové zručnosti
 počúvanie
1. Porozumieť bežným, jednoducho formulovaným výpovediam
2. Určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu
3. Zachytiť špecifické informácie z počutého textu
 čítanie
1. Naučiť sa získavať potrebné informácie z textu
2. Pochopiť hlavnú myšlienku jednoduchého textu
3. Odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu
4. Pochopiť obsah textu aj bez znalosti niekoľkých slov
5. Zosumarizovať informácie z prečítaného textu
 ústny prejav
1. Vedieť sa primerane vyjadriť k témam týkajúcich sa každodenného života
2. Zapojiť sa do dialógov v bežných každodenných situáciách
3. Primerane opísať osoby, predmety, činnosti
4. Vedieť sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich
udalostiach
 písomný prejav
1. Správne používať osvojené lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky
v písomnom prejave
2. Zostaviť jednoduchý text opisného charakteru na danú tému v rozsahu 120
– 150 slov
3. Napísať pohľadnicu, osobný list
Jazykové prostriedky
 lexika
1. Osvojiť si slovnú zásobu v rozsahu minimálne 800 slov produktívne a
receptívne v rozsahu minimálne 200 slov z tém každodenného života
a oblasti záujmu žiakov: rodina, škola, bývanie, odievanie, denný režim,
voľný čas. (Tematické okruhy, ktorým sa treba venovať počas 1. ročníka
sú uvedené v obsahu predmetu)
2. Vytvárať návyk používať slovník a primerane náročné cudzojazyčné
príručky pri samostatnej práci
3. Dbať na výber adekvátnych výrazových prostriedkov pre formálny
a neformálny, písomný a ústny prejav
 morfológia
Osvojiť si gramatické kategórie slovných druhov:
1. podstatné mená: číslo (jednotné, množné - pravidelné a nepravidelné),
počítateľnosť (počítateľné a nepočítateľné), určenosť - členy (neurčitý,
určitý, delivý) rod (mužský, ženský), tvorenie podstatných mien
konverziou
23
2. prídavné mená: ukazovacie, privlastňovacie, opytovacie, rod a číslo
prídavných mien, postavenie vo vete, stupňovanie (pravidelné a
nepravidelné)
3. zámená: osobné (prízvučné, neprízvučné), vzťažné, neurčité (jeden zápor
vo vete), zámená: on, en, y
4. číslovky: základné, radové
5. príslovky: tvorenie, postavenie vo vete a stupňovanie (pravidelné a
nepravidelné)
6. predložky: miesta, času, stiahnutie predložky à a de s členom určitým
7. spojky: základné priraďovacie aj podraďovacie spojky
8. slovesné časy:
- prítomný
- prítomný priebehový (práve prebiehajúci dej)
- minulý (le passé composé, l´imparfait)
- budúci (le futur proche, le futur simple)
9. tvary modálnych slovies
10. zvratné slovesá
11. tvary základných nepravidelných slovies
12. slovesný spôsob:
- oznamovací,
- rozkazovací,
- opytovací,
- podmieňovací prítomný,
- konjunktív prítomný
13. základné väzby s neurčitkom
14. trpný rod
15. väzba so slovesom faire (faire faire qch. à qn.)
16. časovanie slovies typu: appeler, acheter, espérer
17. predpona re- na vyjadrenie opakovania deja
 syntax
1. osvojiť si základné pravidlá slovosledu: v oznamovacej, opytovacej a
zápornej vete v prebratých časoch
2. tvoriť priamu a nepriamu otázku
3. vyjadriť zhodu príčastia minulého s podmetom a predmetom
4. podmienkové súvetia na vyjadrenie skutočnej podmienky v budúcnosti
a neskutočnej v prítomnosti
5. použiť neosobné väzby (il faut)
6. použiť infinitívne väzby (aimer faire)
7. použiť predložkové väzby slovies (faire du ski)
 zvuková, grafická sústava jazyka
1. prakticky aplikovať vedomosti o grafickej realizácii samohláskových,
polospoluhláskových a spoluhláskových foném v prípadoch odlišných od
slovenského jazyka
2. správne použiť viazanie
3. poznať správny rytmus a intonáciu viet
4. ovládať pravidlá pravopisu
5. správne písať a použiť diakritické znamienka
Výchovné ciele predmetu v 1. ročníku vyplývajú z cieľov, ktoré sú uvedené v charakteristike
predmetu a z prierezových tém, s ktorými vyučujúci pracujú v tomto ročníku.
24
Prierezové témy
Environmentálna výchova bude realizovaná prácou s lekciami:
 4 z unité 11, metódy Campus 1 (čítať a hovoriť o národných parkoch a rezerváciách)
 4 z unité 3, metódy Campus 2 (opísať stav nejakého prírodného prostredia, navrhnúť
ochranu životného prostredia nejakej lokality)
 5 z unité 3, metódy Campus 2 (hovoriť o zvieratách, menovať tie, ktoré sa nám páčia,
hovoriť o nebezpečenstvách, ohrození a ochrane živočíchov)
 konverzačná téma: zvieratá
 6 z unité 3, metódy Campus 2 (porozumieť vyrozprávaniu nejakej katastrofickej
udalosti, úloha asociácií pri ochrane životného prostredia)
 konverzačná téma: príroda a životné prostredie
Ochrana života a zdravia bude realizovaná prácou s lekciami:
 konverzačná téma: jedlo
 5, 6 z unité 6, Campus 1(rozprávať o stravovacích zvykoch vo Francúzsku a vo svete,
hovoriť o zdravom životnom štýle)
 konverzačná téma: šport
 3 z unité 11, Campus 1(hovoriť o zdraví, odpovedať na otázku lekára, zaujímať sa o
zdravie niekoho, želať dobré zdravie, informácie o zdravotnom poistení)
Mediálna výchova bude realizovaná prácou s lekciami:
 konverzačná téma: nové technológie, masmédiá, televízia, internet, tlač a ich výhody
a nevýhody
Multikultúrna výchova bude realizovaná počas celého roka formou zoznamovania sa
s reáliami frankofónnych krajín, rozhovoru s cudzincami, ktorých materinským, alebo
komunikatívnym jazykom je francúzština. Výraznejšie bude realizovaná:
 2 z unité 1, Campus 1 (poznať niektoré známe miesta v Paríži)
 3 z unité 1, Campus 1 (krajiny a národnosti)
 1 z unité 2, Campus 1 (poznať mesto Lyon)
 5 z unité 2, Campus 1 (rozprávať o Alpách)
 6 z unité 2, Campus 1 (rozprávať o Švajčiarsku a Marseille, orientovať sa vo
frankofónnom svete, poznať niektoré prízvuky)
 1 z unité 3, Campus 1 (orientovať sa vo francúzskom kalendári)
 2 z unité 3, Campus 1 (poznať Paríž, štvrť Montmartre, kabaret, kaviarne a divadlo)
 3 z unité 3, Campus 1 (poznať a vedieť rozprávať o francúzskej Polynézii)
 1 z unité 4, Campus 1 (vedieť porozprávať o meste Nancy)
 2 z unité 4, Campus 1 (popísať geografiu Francúzska, pochopiť a vedieť prerozprávať
text o Tour de France a text o námestí Svornosti v Paríži)
 5 z unité 4, Campus 1 (poznať denný režim vo Francúzsku)
 1 z unité 5, Campus 1 (pochopiť a prerozprávať text o meste Toulouse)
 3 z unité 5, Campus 1 (poznať niektoré francúzske špecifiká)
 2 z unité 6, Campus 1 (poznať národné vlajky)
 konverzačná téma: sviatky
 1 z unité 8, campus 1 (predstaviť dôležité udalosti z histórie Francúzska)
 6 z unité 8, Campus 1 (zhromaždiť vedomosti súvisiace s históriou Francúzska, byť
schopný priradiť mená a miesta k historickej udalosti)
 1 z unité 10, Campus 1 (porozumieť text na tému: správanie a mentality)
 3 z unité 10, Campus 1 (vedieť rozprávať o Quebecu)
 5 z unité 10, Campus 1 (poznať regióny Francúzska, ich krajinu a podnebie)
 6 z unité 10, Campus 1 (televízna stanica TV5)
25

1 z unité 11, Campus 1 (francúzska tlač, niekoľko aktuálnych spoločenských
problémov)
 1 z unité 12, Campus 1 (niektoré zábavné parky vo Francúzsku)
 6 z unité 1, Campus 2 (francúzska gastronómia)
 1 z unité 2, Campus 2 (mesto Grenoble)
 3 z unité 2, Campus 2 (francúzska kinematografia)
 6 z unité 2, Campus 2 (móda a trendy vo francúzskej spoločnosti okolo roku 2000)
 1 z unité 3, Campus 2 (oblasť Cévennes)
 3 z unité 3, Campus 2 (hovoriť o kultúrnej identite nejakého kraja, formovanie
francúzskeho teritória, Bretónsko)
 4 z unité 3, Campus 2 (Francúzska Guyana, údolie Chamonix, zátoky pri Marseille)
 1 z unité 4, Campus 2 (niekoľko udalostí, ktoré ostávajú v pamäti Francúzov)
 konverzačné témy: Belgicko, Francúzsko
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti bude realizovaná priebežne počas celého školského
roka, študenti budú pravidelne vytvárať projekty na rôzne témy súvisiace s preberaným
učivom.
Metódy a formy práce
Základnou metódou je postup od prezentácie učiva cez porozumenie, nácvik a upevnenie
k použitiu v konkrétnej situácii. Dôraz je kladený na používanie cudzieho jazyka vo všetkých
etapách učenia sa, ďalej na formy, ktoré stimulujú aktivitu učiaceho sa: napr. induktívny
prístup, ktorý vedie k pochopeniu, ako funguje určitý jav v systéme jazyka, nacvičuje
automatizmy, ako si poradiť s novou situáciou v komunikácii, situačné dialógy, ktoré
simulujú reálne situácie a tiež pomáhajú žiakovi stratiť ostych pri používaní cudzieho jazyka.
Nácvik zručností na ovládnutie jedného prvku musí vždy prejsť do nácviku, kde žiak zvláda
celý komplex obtiažnych prvkov, lebo takýto postup ho pripravuje na skutočnú jazykovú
produkciu.
Na hodinách sa využíva projektové vyučovanie individuálne i tímové, prezentácie výstupov,
skupinové vyučovanie. Vyučovanie pomocou didaktickej techniky a využívanie informačnokomunikačných technológií: interaktívna tabuľa, spätný projektor, dataprojektor, vizualizér,
práca s osobným počítačom.
Najčastejšie sa využívajú nasledovné metódy práce: prednášky, vysvetľovanie, popis,
rozprávanie, rozhovor, beseda, hranie rolí, problémový výklad, didaktické hry, zážitkové
metódy.
Učebné zdroje
učebnice Campus I a Campus II
pomocný materiál:
C. LEROY-MIQUEL, A. GOLIOT-LÉTÉ : Vocabulaire progressif du français, CLE International
M. GRÉGOIRE, O. THIÉVENAZ: Grammaire progressive du français avec 500 exercices,
CLE International
E. SIREJOLS, G. TEMPESTA: Grammaire avec 450 nouveaux exercices, CLE International
C. Miquel : Communication progresive du français avec 270 activités, CLE International
Vybrané texty z tlače: L’Amitié, Panache a z iných metód: Espaces, Libre Echange
26
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.8)
Hodnotenie
Priebežná klasifikácia
A. písomné skúšanie:
B.
a) krátke päťminútovky, kontrolné previerky (zo slovnej zásoby alebo konkrétneho
osvojeného gramatického javu - slúžia na kontrolu pravidelnej prípravy na vyučovanie
a preverenie úrovne osvojenia sledovaného javu), ich písanie je časté a nie je vopred
žiakom oznamované
b) domáce úlohy (prekladové cvičenia, úlohy z cvičebnice a fotokópií) - hodnotenie sa
realizuje často, náhodným výberom a kontroluje kvalitu prípravy žiaka na vyučovanie
c) slohové práce na prebraté konverzačné témy
d) didaktické testy po ukončení každého celku (majú súhrnný charakter a vopred sú
oznamované žiakom, píše sa 8 testov za polrok)
e) polročná / koncoročná písomná skúška
Písomné skúšanie podľa bodu a), b) a hodnotenie prác realizovaných priamo na hodine
v pároch alebo v skupine je vyjadrené „malými známkami“. Tieto známky odrážajú úroveň a
pravidelnosť prípravy žiaka na vyučovanie, mieru osvojenia si nového učiva, prístup žiaka
k štúdiu, jeho napredovanie. Poskytujú žiakovi spätnú väzbu jeho práce. Pre učiteľa výsledky
z malých previerok sú oporné, nie rozhodujúce pri záverečnej klasifikácii.
Písomné skúšanie podľa bodu c), d) sa realizuje po skončení každého celku. Sú dôkazom
zvládnutia učiva, overujú sa nimi získané jazykové zručnosti. Ich váha pri záverečnom
hodnotení je významná.
Polročná písomná skúška pozostáva z nasledujúcich častí:
 gramatika a slovná zásoba
 čítanie s porozumením
 počúvanie s porozumením
 slohová práca
Koncoročná písomná skúška pozostáva z rovnakých častí a doplnená je ústnym skúšaním
(viac v bode 2). Polročná skúška tvorí 30% súhrnnej polročnej klasifikácie.
Klasifikačná stupnica písomného skúšania:
Percentá
hodnotenie
100 – 90 %
výborný
89,5 – 75 %
chválitebný
74,5 – 60 %
dobrý
59,5 – 50 %
dostatočný
49,5 – 0 %
nedostatočný
C. ústne skúšanie:
a) dialógy na preberané konverzačné témy (overujú používanie jazykových idiomov,
ustálených fráz, aktívne zvládnutie osvojených gramatických javov a slovnej zásoby),
overujú spontánnosť reakcie v cudzom jazyku, pravidelnosť prípravy na vyučovanie,
dôslednosť v štúdiu a napredovanie žiaka), realizujú sa pri učení každej lekcie
27
b) rozprávanie na preberané konverzačné témy (overujú samostatnosť vo vyjadrovaní,
mieru a kvalitu zvládnutia slovnej zásoby, presnosť a bohatstvo používania
jazykových prostriedkov ústneho prejavu), poskytujú spätnú väzbu úrovne
samostatného a plynulého ústneho vyjadrovania
c) prezentácie projektov (vyžadujú si dlhšiu prípravu, hodnotí sa úroveň spracovania
témy a úroveň prezentácie, samostatnosť a originalita)
Ústne skúšanie podľa bodu a) je hodnotené „malými známkami“, ktoré v hodnotení žiaka
plnia tú istú úlohu ako malé previerky v písomnom hodnotení.
Ústne skúšanie podľa bodu b) a c) sú v hodnotení žiaka na úrovni ako známky z didaktických
testov po každej ukončenej lekcii.
Ústna časť záverečnej jazykovej skúšky je formou dialógov a monologického rozprávania na
vylosovanú tému a jej hodnotenie je súčasťou známky celej záverečnej skúšky, ktorá tvorí
30% súhrnnej klasifikácie za 2. polrok.
Záverečná jazyková skúška
V júni žiaci prvého ročníka konajú záverečnú jazykovú skúška, ktorá je špecifikom
bilingválneho štúdia. Skúška overuje komunikačné zručnosti žiaka (čítanie s porozumením,
počúvanie s porozumením, produkcia písomná a ústna), pričom sa hodnotí obsahová úroveň,
plynulosť vyjadrovania, pravopisná a gramatická správnosť. Úspešné zvládnutie skúšky
znamená overený predpoklad žiaka zvládnuť ďalšie gymnaziálne štúdium bilingválnou
formou.
Všetky časti skúšky sa na výslednom hodnotení podieľajú na polročnej klasifikácii 25%, na
konci roka 20%.
Koncoročná písomná skúška pozostáva z nasledujúcich častí:
 gramatika a slovná zásoba
 čítanie s porozumením
 počúvanie s porozumením
 slohová práca
 ústna skúška (skladá sa z dvoch častí: improvizovaného dialógu na vybranú tému
a monológu na jednu vyžrebovanú konverzačnú tému, ktorá bola preberaná počas
roka)
Na výstupnej skúške uspeje žiak, ktorý dosiahol 50%-nú úspešnosť a zároveň v každej časti
skúšky dosiahol aspoň 50%.
V prípade, že žiak počas celého roka dosahoval výborný až dobrý prospech a z celej skúšky
dosiahol viac ako 50%, ale v jednej časti nedosiahol 50%-nú úspešnosť, je v kompetencii
skúšobnej komisie stanoviť konečný výsledok jeho skúšky.
Ak žiak nedosiahol požadovaných 50% v dvoch a viacerých častiach skúšky, je hodnotený
stupňom nedostatočný.
Súhrnné hodnotenie
Podkladom pre súhrnnú klasifikáciu žiakov sú:
a)
b)
c)
d)
známky z písomných prác
známky z ústnych odpovedí
známka z polročnej písomnej skúšky v 1. polroku
známka zo záverečnej jazykovej skúšky v 2. polroku
28
e) posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon (počas
celého školského roka sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, jeho napredovanie,
plnenie povinností, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať)
Ak daný predmet vyučujú viacerí učitelia, výslednú polročnú a koncoročnú známku určia
všetci spolu po vzájomnej dohode. Rozhodujúci je názor učiteľa, ktorý v skupine učí najviac
hodín podľa týždenného rozvrhu.
V súhrnnom hodnotení tretinu tvoria výsledky priebežnej klasifikácie, tretinu výsledok
polročnej alebo záverečnej jazykovej skúšky a tretinu faktory uvedené v bode e).
2. ročník
Plánovaný počet hodín za školský rok: cca 160 hodín, delenie po 15 žiakov.
Charakteristika predmetu
Základným cieľom výučby francúzskeho jazyka v druhom ročníku je:











vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
aktívne, často a tvorivo využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti
svojho rozvoja,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti a prehlbovať vzájomné porozumenie
medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a zvykom prostredníctvom poznatkov z
rôznych oblastí života.
podporiť a prehĺbiť jazykové zručnosti žiaka potrebné na bilingválne štúdium
uplatňovať tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie
viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského
prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi
podporiť žiaka, aby aktívne používal vlastné optimálne formy osvojovania
a upevňovania si učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces
Charakteristika cieľovej skupiny: cieľovou skupinou sú mierne až stredne pokročilí
absolventi prvého ročníka štúdia. Ich úroveň sa pohybuje medzi úrovňami A2 –B1 podľa
Spoločného európskeho jazykového rámca. Cieľom vyučovania v 2. ročníku je to, aby si
všetci žiaci upevnili úroveň B1 podľa SERR.
Ciele:
Komunikačné zručnosti
Posluch s porozumením
Žiak druhého ročníka má dobre rozvinuté zručnosti presahujúce úroveň A2 a ďalej si ich
zdokonaľuje. Cieľom je porozumieť kratším monologickým, dialogickým a kombinovaným
29
ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú
prednesené v štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči tak, aby dokázal
porozumieť :
• prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke,
• špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich,
• jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každo-denného
života (oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v
primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
• autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
• prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
• podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je
tematika známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom
jazyku,
• základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života,
ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči.
Čítanie s porozumením
Žiak 2. ročníka má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby po
ukončení ročníka dokázal:
• získať informácie z jednoduchších textov,
• po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa,
• vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a
rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
• chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
• odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a pružne meniť stratégie čítania
podľa typu textu a účelu čítania,
• rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu,
• čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru,
• rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie
pochopiť hlavnú myšlienku,
• porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu.
Písomný prejav
Žiak po ukončení 2. ročníka dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z
každodenného života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne
používať základné lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a
neformálnom písomnom prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a
adresáta písomného prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar. Má rozvinuté zručnosti na
úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými
normami a štylisticky vhodne:
• napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
• zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
• napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
• jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť,
• napísať jednoduchší súkromný list,
30
• napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, reklamáciu, inzerát a
odpoveď naň,
• napísať jednoduchý životopis,
• napísať príbeh, rozprávanie,
• napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov.
Ústny prejav
Žiak vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života. Má rozvinuté zručnosti na
úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby po ukončení 2. ročníka dokázal:
• reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne
a primerane situácii,
• začať, udržiavať a ukončiť rozhovor,
• správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch,
• interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Žiak vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor menej náročným, ale
štrukturovaným a logicky previazaným spôsobom s použitím vhodných gramatických
a lexikálnych prostriedkov. Dokáže porozprávať jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah
prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj postoj. Má rozvinuté zručnosti na úrovni
A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby po ukončení 2. ročníka dokázal:
• vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného
života,
• opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti,
• opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne,
• interpretovať a odovzdávať informácie,
• tvoriť jednoduché príbehy.
Gramatika a výslovnosť
Morfológia
Ciele:
A) Upevniť si a aktívne používať učivo z 1. ročníka
B) Osvojiť si nové javy:
18. podstatné mená: tvorenie slov pomocou predpôn a prípon
19. prídavné mená: samostatné a nesamostatné privlastňovacie zámená
20. zámená: zložené opytovacie zámená typu lequel, ukazovacie zámená použité ako
podmet alebo predmet, doplnené vzťažnou vetou, zložené vzťažné zámená
21. príslovky: príslovky používané v časovej súslednosti, na vyjadrenie následných
a predčasných dejov
22. spojky: bežné spojky používané v príčinných, dôsledkových, prípustkových
a časových vetách
23. slovesné časy a spôsoby:
31






príčastie prítomné
prechodník
vetné príčastie prítomné
predbudúci čas
subjunktív minulý
minulý podmieňovací spôsob
Syntax
Ciele:
A) Upevniť si učivo z 1. ročníka
B) Osvojiť a upevniť si nové javy:
 Konštrukcie s dvoma zámenami
 Použitie subjunktívu po väčšine výrazov vyjadrujúcich pocity, na vyjadrenie
názoru alebo mienky, stupňa istoty/ pochybnosti, neuskutočniteľnosti
 Príčinné vety
 Dôsledkové vety
 Vyjadrenie časovej následnosti pomocou opozície, paralely atď.
 Neosobné slovesné konštrukcie
 Použitie predminulého času na vyjadrenie predčasnosti a následnosti vzhľadom
na hlavný dej
 Príslovky pri časovej súslednosti
 Súslednosť časov v nepriamej reči
 Predčasnosť vo vetách s budúcim časom
 Prípustkové vety
 Konštrukcie vyjadrujúce zdôraznenie
 Vyjadrenie podmienky a obmedzenej platnosti
Zvuková, grafická sústava jazyka
Cieľ: Upevniť si učivo z 1. ročníka a prehĺbiť ho tak, aby žiak vedel:
6. prakticky
aplikovať
vedomosti
o grafickej
realizácii
samohláskových,
polospoluhláskových a spoluhláskových foném v prípadoch odlišných od slovenského
jazyka
7. správne používať viazanie
8. poznať správny rytmus a intonáciu viet
9. ovládať pravidlá pravopisu
10. správne písať a použiť diakritické znamienka
11. správne vyslovovať slová cudzieho pôvodu
Výchovné ciele predmetu v 2. ročníku vyplývajú z cieľov, ktoré sú uvedené v charakteristike
predmetu a z prierezových tém, s ktorými vyučujúci pracujú v tomto ročníku.
Hlavné konverzačné témy v 2. ročníku (podľa učebnice Campus 2):
Rodina a spoločnosť – U12, L2
32
Doprava a cestovanie – U9, L4
Vzdelávanie a práca
 Školský systém: U8, L5
 Pracovné podmienky: U7, L6
Človek a príroda:
 Klíma: U10, L4
 Človek a jeho životné prostredie: U10, L4
 Príroda okolo nás: U10, L4
Multikultúrna spoločnosť:
 Zbližovanie kultúr a rešpektovanie tradícií: U12, L2
Mládež a jej svet: U12, L4
Veda a technika v službách ľudstva: U6, L2 + U8, L2
Prierezové témy
Environmentálna výchova:
V učebnici Campus 2 : U6, L6 (vzťah človeka ako spotrebiteľa), U10, L4
Ochrana života a zdravia:
V učebnici Campus 2: U6, L6 (boj proti fajčeniu)
Osobnostný a sociálny rozvoj :
V učebnici Campus 2: U8, L5
Multikultúrna výchova:
 bude realizovaná počas celého roka formou zoznamovania sa s reáliami frankofónnych
krajín, rozhovoru s cudzincami, ktorých materinským, alebo komunikatívnym jazykom je
francúzština
 v učebnici Campus 2 : U12, L2
Tvorba projektu a prezentačné schopnosti:
V učebnici Campus 2: U6, L4
+ bude realizovaná priebežne počas celého školského roka, študenti budú pravidelne vytvárať
projekty na rôzne témy súvisiace s preberaným učivom.
Metódy a formy práce
Sú podobné ako v prvom ročníku : variabilné, pestré a s ohľadom na individualitu žiakov,
humanistický prístup s s cieľom maximálne využiť schopnosti žiakov a obohatiť ich po
vedomostnej aj po ľudskej stránke.
Základnou metódou je postup od prezentácie učiva cez porozumenie, nácvik a upevnenie
k použitiu v konkrétnej situácii. Dôraz je kladený na používanie cudzieho jazyka vo všetkých
etapách učenia sa, ďalej na formy, ktoré stimulujú aktivitu učiaceho sa: napr. induktívny
prístup, ktorý vedie k pochopeniu, ako funguje určitý jav v systéme jazyka, nacvičuje
33
automatizmy, ako si poradiť s novou situáciou v komunikácii, jeux de rôles, ktoré simulujú
reálne situácie. Nácvik zručností na ovládnutie jedného prvku musí vždy prejsť do nácviku,
kde žiak zvláda celý komplex obtiažnych prvkov, lebo takýto postup ho pripravuje na
skutočnú jazykovú produkciu. Po zvládnutí daného učiva sú žiaci vedení k tomu, aby v súlade
s komunikačnou situáciou aktívne a aj v nenacvičených jazykových situáciách nachádzali
tvorivé riešenia.
Počas celého vyučovacieho procesu sú žiaci vedení k tomu, aby si aktívne uvedomovali, čo
má byť výstupom danej aktivity (výkonový štandard) a aktívne spolupracovali na jeho
dosiahnutí.
Na hodinách sa využíva projektové vyučovanie individuálne i tímové, prezentácie výstupov,
skupinové vyučovanie. Vyučovanie pomocou didaktickej techniky a využívanie informačnokomunikačných technológií: interaktívna tabuľa, spätný projektor, dataprojektor, vizualizér,
práca s osobným počítačom.
Najčastejšie sa využívajú nasledovné metódy práce: prednášky, vysvetľovanie, popis,
rozprávanie, rozhovor, beseda, hranie rolí, problémový výklad, didaktické hry, zážitkové
metódy.
Učebné zdroje
 učebnica Campus II
 pomocný materiál:
C. LEROY-MIQUEL, A. GOLIOT-LÉTÉ : Vocabulaire progressif du français, CLE International
M. GRÉGOIRE, O. THIÉVENAZ: Grammaire progressive du français avec 500 exercices,
CLE International
E. SIREJOLS, G. TEMPESTA: Grammaire avec 450 nouveaux exercices, CLE International
C. Miquel : Communication progresive du français avec 270 activités, CLE International
Vybrané texty z tlače: L’Amitié, Panache a z iných metód: Espaces, Libre Echange
Španielsky jazyk a literatúra
Charakteristika predmetu
Hlavných znakom výučby cudzích jazykov je ovládanie štyroch rečových zručností. Sú nimi
ústny prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav. Týmto predmetom ich chceme postupne
a cieľavedome rozvíjať. K týmto štyrom zručnostiam samozrejme patrí aj štúdium gramatiky,
slovnej zásob, vedeckého slovníka a spoznávanie kultúrneho rozmeru krajiny, ktorej jazyk sa
žiaci učia.
Štúdiom španielskeho jazyka si žiaci posilňujú cieľavedomosť, vytrvalosť, systematickosť
a komunikačné schopnosti. Dané návyky ďalej využijú aj v iných predmetoch vyučovaných
na škole, i v živote.
Už od prvého ročníka štúdia si žiaci osvojujú a upevňujú učivo a vnímajú jazykové
vzdelávanie ako celoživotný proces. Taktiež si uvedomujú dôležitosť postavenia španielskeho
jazyka v medzinárodnom kontexte. Prehlbujú si vzájomné porozumenie medzi národmi
a toleranciu k iným kultúram.
Štúdiom tohto cudzieho jazyka žiaci pochopia svoje individuálne potreby, definujú vlastné
ciele a nesú zodpovednosť za proces učenia sa. K prehlbovaniu znalosti španielskeho jazyka
slúžia aj mnohé mimoškolské aktivity súvisiace s kultúrou Španielska.
34
Žiaci, ktorí nastupujú do prvého ročníka prichádzajú z rôznych základných škôl z celého
žilinského kraja. Keďže žiaci sem prichádzajú tak z ôsmeho, ako aj z deviateho ročníka,
veková hranica sa pohybuje od 14 do 16 rokov. Podmienkou prijatia nie je znalosť
španielskeho jazyka, aj keď niektorí žiaci absolvovali kurz španielskeho jazyka.
1. ročník
Ciele

Rečové zručnosti

Ústny prejav
1. vedieť správne a plynulo sa vyjadriť k témam týkajúcich sa každodenného
života
2. vedieť spontánne komunikovať v rôznych životných situáciách
3. vedieť opísať osoby, predmety, obrázky, činnosti, porovnať ich
4. prerozprávať príbeh
5. sprostredkovať informácie v prítomnom, minulom, budúcom čase
6. dokázať vyjadriť svoj názor a obhájiť ho
7. vedieť rozprávať o rodine, meste, voľnom čase, dennom režime

Čítanie
1. pochopiť obsah i hlavnú myšlienku textu bez znalosti významu všetkých
slov
2. získať potrebné informácie z textu
3. odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu
4. zaujať stanovisko k prečítanému textu
5. vedieť získať informácie z rôznych zdrojov
6. vedieť využívať jednojazyčný slovník pri čítaní textu

Počúvanie
1. pochopiť obsah i hlavnú myšlienku vypočutého textu
2. získať potrebné informácie z vypočutého
3. vedieť pochopiť úmysel hovoriaceho
4. vedieť si adekvátne robiť poznámky na základe vypočutého
5. byť schopný reprodukovať vypočutý text

Písomný prejav
1. správne používať lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky
v písomnom prejave (vedieť napísať jednoduchý list, vedieť opísať rodinu,
mesto, napísať dialóg na rôzne témy...)
2. cieľavedome používať kompozičné postupy a pracovať s konceptom
 Jazykové zručnosti:
Žiak má:

Lexika
1. osvojiť si a vhodne využívať slovnú zásobu potrebnú na komunikáciu
v každodennom živote
2. vedieť samostatne pracovať so slovníkom (dvojjazyčným, jednojazyčným)
3. dbať na výber vhodných výrazových prostriedkov vo formálnom
i neformálnom, písomnom i ústnom prejave
35
4. vedieť primerane používať synonymá a antonymá
5. osvojiť si základné frazeologizmy, časť základnej
prírodovedných predmetov
6. vedieť vhodne opísať význam slova, ktorého znenie nevie

terminológie
Morfológia
osvojiť si základné gramatické kategórie slovných druhov:
1. podstatné mená: číslo, rod, členy, pád
2. prídavné mená: číslo, rod, stupňovanie príd. mien
3. zámená: osobné, privlastňovacie, opytovacie, ukazovacie, vzťažné,
neurčité
4. číslovky: základné, radové
5. príslovky: miesta, času, spôsobu, príčiny; tvorenie a stupňovanie prísloviek
6. predložky: miesta, času, príčiny, spôsobu
7. spojky: priraďovacie, podraďovacie
8. slovesné časy:
prítomný jednoduchý, prít. priebehový, minulý jednoduchý, zložený
minulý čas, predminulý čas, priebehové minulé časy, budúci čas
jednoduchý, zložený a priebehový, konjunktív prítomného času;
slovesný spôsob: oznamovací, opytovací, rozkazovací; tvary a časovanie
pravidelných a nepravidelných slovies;
základné väzby s gerundiom, neurčitkom
9. častice
10. citoslovcia

Syntax
1. osvojiť si pravidlá slovosledu v oznamovacej, opytovacej, zápornej vete
v prebratých časoch
2. na základe spojky vo vete určiť o akú vetu ide (časová, príčinná,
podmienková,...)

Zvuková, grafická sústava jazyka a pravopis
1. klásť dôraz na správnu výslovnosť podľa fonetických pravidiel
španielskeho jazyka
2. osvojiť si pravidlá pravopisu a špecifických znakov španielskeho jazyka
Výchovný cieľ vychádza z charakteristiky a z obsahu daného predmetu.
Prierezové témy
sú integrovanou súčasťou tematických celkov

environmentálna výchova
lekcia 7 – počasie, životné prostredie
lekcia 13 – prírodné katastrofy

osobnostný a sociálny rozmer:
lekcia 1 – zoznámenie sa, predstavenie sa
lekcia 6 - záľuby, preferencie
lekcia 9 – plány a projekty do budúcnosti
lekcia 10 – rozprávanie o osobných skúsenostiach
lekcia 18 – rady a návrhy
36
lekcia 19 – želania a prosby, pozvania

multikultúrna výchova:
lekcia 3 – Španielska kráľovská rodina
lekcia 4 –doprava v Španielsku
lekcia 5, 12, 19 – zvyky Španielov, Slovákov ..., kultúrne podujatia
lekcia 6 - reštaurácia, bar, u lekára
lekcia 8 – nákupy, obchody, supermarkety
lekcia 9 – cestovanie po svete (mestá, historické pamiatky...)
lekcia 10 – telefonický rozhovor
lekcia 14 – biografie slávnych ľudí
lekcia 17 - cestovný ruch

tvorba projektov a prezentačné zručnosti:
Žiaci tvoria tzv. miniprojekty po každej lekcii a prezentujú ich pred triedou väčšinou
ústne, s využitím ppt prezentácie alebo vlastných posterov, najmä v nasledujúcich
lekciách:
lekcia 2 –opis domu, izby, školy
lekcia 3 – opis rodiny, člena rodiny
lekcia 5 - opis každodenných aktivít
lekcia 7 – predpoveď počasia
lekcia 9 – opis cesty
lekcia 12 – opis Španielov, Slovákov
lekcia 13 – rozprávanie o minulosti
lekcia 14 – biografie slávnych ľudí
lekcia 15 – zvyky v minulosti
Metódy a formy práce









výklad
individuálna práca
skupinová práca
brainstorming
hranie rolí
modelové situácie
diskusia
práca s audiovizuálnymi prostriedkami
tvorba projektov
Učebné zdroje
V. V. A. A.: Prisma, nivel inicial A1 + A2 fusión
V. V. A. A.: Sueña 1, A1 + A2
V. V. A. A.: El español por destrezas
V. V. A. A.: Agencia ELE 2
V. BOROBIO: ELE 1, 2
J. S. LOBATO., N.G. FERNÁNDEZ: Espaňol 2000 Nivel Elemental
F. CASTRO: Uso de la Gramática Espaňola (elemental, intermedio)
F. C. VIÚDEZ., P. D. BALLESTEROS: Aprende Gramática y Vocabulario 1, 2
R. A. RAYA Y OTROS: Gramática Básica del Estudiante de Espaňol
F. CASTRO Y OTROS: Nuevo Ven 1, 2
37
E. M. PERIS., N. S. BAULENAS: Gente 1
L. MIGUEL., N. SANS: Intercambio 1., Rápido, Rápido
V. V. A. A.: Es Espaňol 1, 2
F. C. VIÚDEZ Y OTROS: Espaňol en Marcha 1, 2
- doplnkový materiál – rôzna audio-video technika a internet.
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.30)
Hodnotenie
Klasifikácia žiakov sa realizuje v súlade s metodickým pokynom č. 21/2011 a zjednotenými
podmienkami klasifikácie žiakov bilingválnych slovensko-španielskych gymnázií na
Slovensku vydanými pridelencom pre vzdelávanie Španielskeho veľvyslanectva v Bratislave.
priebežná klasifikácia
písomné skúšanie:
a) krátke päťminútovky, kontrolné previerky (zo slovnej zásoby alebo konkrétneho
osvojeného gramatického javu - slúžia na kontrolu pravidelnej prípravy na
vyučovanie a preverenie úrovne osvojenia sledovaného javu), ich písanie je časté a
nie je vopred žiakom oznamované
b) domáce úlohy (prekladové cvičenia, úlohy z cvičebnice a fotokópií) - hodnotenie sa
realizuje často, náhodným výberom a kontroluje kvalitu prípravy žiaka na vyučovanie
c) slohové práce na prebraté konverzačné témy
d) didaktické testy po ukončení každej lekcie (majú súhrnný charakter a vopred sú
oznamované žiakom, píše sa 6-8 testov za polrok)
e) polročná / koncoročná písomná skúška
Písomné skúšanie podľa bodu a), b) a hodnotenie prác realizovaných priamo na hodine
v pároch alebo v skupine je vyjadrené „malými známkami“. Tieto známky odrážajú úroveň a
pravidelnosť prípravy žiaka na vyučovanie, mieru osvojenia si nového učiva, prístup žiaka
k štúdiu, jeho napredovanie. Poskytujú žiakovi spätnú väzbu jeho práce. Pre učiteľa výsledky
z malých previerok sú oporné, nie rozhodujúce pri záverečnej klasifikácií.
Písomné skúšanie podľa bodu c), d) sa realizuje po skončení každej lekcie (6-8 za polrok). Sú
dôkazom zvládnutia učiva, overujú sa nimi získané jazykové zručnosti. Ich váha pri
záverečnom hodnotení je významná.
Polročná písomná skúška pozostáva z nasledujúcich častí:
 gramatika a slovná zásoba
 čítanie s porozumením
 počúvanie s porozumením
 slohová práca
Koncoročná písomná skúška pozostáva z rovnakých častí a doplnená je ústnym skúšaním
(viac v bode 2). Polročná skúška tvorí 30% súhrnnej polročnej klasifikácie.
Klasifikačná stupnica písomného skúšania (podľa pokynov pre slovensko-španielske
gymnáziá na Slovensku)
percentá
hodnotenie
100 – 90 %
výborný
89 – 75 %
chválitebný
38
74 – 60 %
dobrý
59 – 50 %
dostatočný
49 – 0 %
nedostatočný
ústne skúšanie:
a) dialógy na preberané konverzačné témy (overujú používanie jazykových idiomov,
ustálených fráz, aktívne zvládnutie osvojených gramatických javov a slovnej zásoby),
overujú spontánnosť reakcie v cudzom jazyku, pravidelnosť prípravy na vyučovanie,
dôslednosť v štúdiu a napredovanie žiaka), realizujú sa pri učení každej lekcie
b) rozprávanie na preberané konverzačné témy (overujú samostatnosť vo vyjadrovaní,
mieru a kvalitu zvládnutia slovnej zásoby, presnosť a bohatstvo používania
jazykových prostriedkov ústneho prejavu), poskytujú spätnú väzbu úrovne
samostatného a plynulého ústneho vyjadrovania
c) prezentácie projektov (vyžadujú si dlhšiu prípravu, hodnotí sa úroveň spracovania
témy a úroveň prezentácie, samostatnosť a originalita)
Ústne skúšanie podľa bodu a) je hodnotené „malými známkami“, ktoré v hodnotení žiaka
plnia tú istú úlohu ako malé previerky v písomnom hodnotení.
Ústne skúšanie podľa bodu b) a c) sú v hodnotení žiaka na úrovni ako známky z didaktických
testov po každej ukončenej lekcii.
Ústna časť záverečnej jazykovej skúšky je formou dialógov a monologického rozprávania
na vylosovanú tému a jej hodnotenie je súčasťou známky celej záverečnej skúšky, ktorá tvorí
30% súhrnnej klasifikácie za 2. polrok.
záverečná jazyková skúška:
V júni žiaci prvého ročníka konajú záverečnú jazykovú skúška, ktorá je špecifikom
bilingválneho štúdia. Skúška overuje komunikačné zručnosti žiaka (čítanie s porozumením,
počúvanie s porozumením, produkcia písomná a ústna), pričom sa hodnotí obsahová úroveň,
plynulosť vyjadrovania, pravopisná a gramatická správnosť. Úspešné zvládnutie skúšky
znamená overený predpoklad žiaka zvládnuť ďalšie gymnaziálne štúdium bilingválnou
formou.
Všetky časti skúšky sa na výslednom hodnotení podieľajú na pol roka 25%, na konci roka
20%.
Koncoročná písomná skúška pozostáva z nasledujúcich častí:





gramatika a slovná zásoba
čítanie s porozumením
počúvanie s porozumením
slohová práca
ústna skúška (skladá sa z dvoch častí: improvizovaného dialógu na vybranú tému
a monológu na jednu vyžrebovanú konverzačnú tému, ktorá bola preberaná počas
roka)
Na výstupnej skúške uspeje žiak, ktorý dosiahol 50%-nú úspešnosť a zároveň v každej časti
skúšky dosiahol aspoň 50%.
V prípade, že žiak počas celého roka dosahoval výborný až dobrý prospech a z celej skúšky
dosiahol viac ako 50%, ale v jednej časti nedosiahol 50%-nú úspešnosť, je v kompetencii
skúšobnej komisie stanoviť konečný výsledok jeho skúšky.
Ak nedosiahol požadovaných 50% v dvoch a viacerých častiach skúšky, je hodnotený
stupňom nedostatočný.
39
súhrnné hodnotenie
Podkladom pre súhrnnú klasifikáciu žiakov sú:
a)
b)
c)
d)
e)
známky z písomných prác
známky z ústnych odpovedí
známka z polročnej písomnej skúšky v 1. polroku
známka zo záverečnej jazykovej skúšky v 2. polroku
posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon (počas
celého školského roka sa prihliada na systematickosť v práci žiaka, jeho napredovanie,
plnenie povinností, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať)
Ak daný predmet vyučujú viacerí učitelia, výslednú polročnú a koncoročnú známku určia
všetci spolu po vzájomnej dohode. Rozhodujúci je názor učiteľa, ktorý v skupine učí najviac
hodín podľa týždenného rozvrhu.
V súhrnnom hodnotení tretinu tvoria výsledky priebežnej klasifikácie, tretinu výsledok
polročnej alebo záverečnej jazykovej skúšky a tretinu faktory uvedené v bode e).
2. ročník
Ciele
Hlavnými cieľmi 2. ročníka sú:











vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
aktívne, často a tvorivo využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti a prehlbovať vzájomné porozumenie medzi
národmi a toleranciu k iným kultúram a zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych
oblastí života.
podporiť a prehĺbiť jazykové zručnosti žiaka potrebné na bilingválne štúdium
uplatňovať tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie
viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského prostredia
na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi
podporiť žiaka, aby aktívne používal vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania
si učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces
Komunikačné zručnosti:
Ústny prejav
Žiak druhého ročníka má dobre rozvinuté zručnosti presahujúce úroveň A2 a ďalej si ich
zdokonaľuje na úroveň B1. Cieľom je porozumieť kratším monologickým, dialogickým a
kombinovaným ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného
40
života, ktoré sú prednesené v štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči tak,
aby dokázal:

vedieť správne a plynulo vyjadriť k témam týkajúcich sa každodenného života

vedieť spontánne komunikovať v rôznych životných situáciách

prerozprávať príbeh

sprostredkovať informácie v prítomnom, minulom, budúcom čase v oznamovacom
i spojovacom spôsobe

dokázať vyjadriť svoj názor a obhájiť ho, vedieť poradiť

vedieť rozprávať zdravom spôsobe života, o školskom systéme, o ekológii, o móde a
nakupovaní, o charakterových vlastnostiach ľudí, o kuchyni, o spôsoboch
komunikácie, o hudbe, o historických udalostiach
Čítanie
Žiak 2. ročníka má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje na úroveň B1
tak, aby po ukončení ročníka dokázal:
 pochopiť obsah i hlavnú myšlienku textu bez znalosti významu všetkých slov

získať potrebné informácie z textu

odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu

zaujať stanovisko k prečítanému textu

vedieť získať informácie z rôznych zdrojov

vedieť využívať jednojazyčný slovník pri čítaní textu
Počúvanie
Žiak vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života. Má rozvinuté zručnosti na
úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje na úroveň B1 tak, aby po ukončení 2. ročníka dokázal:

pochopiť obsah i hlavnú myšlienku vypočutého textu

získať potrebné informácie z vypočutého

vedieť pochopiť úmysel hovoriaceho

vedieť si adekvátne robiť poznámky na základe vypočutého

byť schopný reprodukovať vypočutý text
Písomný prejav
Žiak po ukončení 2. ročníka dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z
každodenného života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať
základné lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a
neformálnom písomnom prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a
adresáta písomného prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar. Má rozvinuté zručnosti na
úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje na úroveň B1 tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s
pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
41

používať lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky v písomnom prejave (vedieť
napísať životopis, formálny list, vyjadriť stanovisko...)

cieľavedome používať kompozičné postupy a pracovať s konceptom
Jazykové zručnosti:
Lexika
Ciele:

osvojiť si a vhodne využívať slovnú zásobu potrebnú na komunikáciu v každodennom
živote

vedieť samostatne pracovať so slovníkom (dvojjazyčným, jednojazyčným)

dbať na výber vhodných výrazových prostriedkov vo formálnom i neformálnom,
písomnom i ústnom prejave

vedieť primerane používať synonymá a antonymá

osvojiť si základné frazeologizmy

vedieť vhodne opísať význam slova, ktorého znenie nevie
Morfológia
Ciele:
 Upevniť si a aktívne používať učivo z 1. ročníka osvojiť si na ich základe nové javy:
11. podstatné mená: číslo, rod, členy, pád
12. prídavné mená: číslo, rod, stupňovanie príd. mien
13. zámená: osobné, privlastňovacie, opytovacie, ukazovacie, vzťažné, neurčité
14. číslovky: základné, radové
15. príslovky: miesta, času, spôsobu, príčiny; tvorenie a stupňovanie prísloviek
16. predložky: miesta, času, príčiny, spôsobu
17. spojky: priraďovacie, podraďovacie
18. slovesné časy:
prítomný jednoduchý, prít. priebehový, minulý jednoduchý, zložený minulý čas,
predminulý čas, priebehové minulé časy, budúci čas jednoduchý, zložený a
priebehový, spojovací spôsob prítomného a minulého času ;
slovesný spôsob: oznamovací, opytovací, rozkazovací, spojovací : tvary
a časovanie pravidelných a nepravidelných slovies;
základné väzby s prechodníkom, neurčitkom
19. častice
20. citoslovcia
Syntax
Ciele:
42
 Upevniť si a aktívne používať učivo z 1. ročníka osvojiť si na ich základe nové javy:

osvojiť si pravidlá slovosledu v oznamovacej, opytovacej, zápornej vete v prebratých
časoch

na základe spojky vo vete určiť o akú vetu ide (časová, príčinná, podmienková,...)
Zvuková, grafická sústava jazyka a pravopis
Ciele:
 Upevniť si a aktívne používať učivo z 1. ročníka osvojiť si na ich základe nové javy

klásť dôraz na správnu výslovnosť podľa fonetických pravidiel španielskeho jazyka

osvojiť si pravidlá pravopisu a špecifických znakov španielskeho jazyka
Výchovný cieľ vychádza z charakteristiky a z obsahu daného predmetu.
Integrovanou súčasťou tematických celkov sú aj prierezové témy:
environmentálna výchova
lekcia 6 – ochrana životného prostredia
osobnostný a sociálny rozmer:
lekcia 2, 10 – kult ľudského tela – zo zdravotného hľadiska
lekcia 3 - zdvorilostné vety, štúdiá
lekcia 5, 8 – plány a projekty do budúcnosti (blízka i ďaleká)
lekcia 7– kult ľudského tela – z módneho hľadiska
lekcia 8 – stravovanie, príprava jedál, zdravá výživa
lekcia 9 – zvyky, tradície a mánie ľudí v Španielsku a na Slovensku
lekcia 13 – rady a návrhy
multikultúrna výchova:
lekcia 1 – Krištof Kolumbus, Agrentína
lekcia 4 – El Quetzal, krajiny Strednej Ameriky
lekcia 11 – nákupy, obchody, reklamy
lekcia 12 – hudobné idoly, zábava mládeže
lekcia 14 – telefonický rozhovor, technické vynálezy
lekcia 15 – biografie slávnych ľudí, história Španielska
lekcia 16 - umenie
tvorba projektov a prezentačné zručnosti:
Žiaci tvoria tzv. miniprojekty po každej lekcii a prezentujú ich pred triedou väčšinou ústne, s
využitím ppt prezentácie alebo vlastných posterov, najmä v nasledujúcich lekciách:
lekcia 1 –opis fotografie z detstva
lekcia 3 – e-mailová komunikácia
43
lekcia 5, 8 – svet v budúcnosti
lekcia 6 – ochrana životného prostredia
lekcia 7, 10 – módne trendy
lekcia 8 – španielska a slovenská gastronómia
lekcia 9 – zvyky mladých ľudí
lekcia 11 – reklamná činnosť
lekcia 12 – svet hudby
lekcia 15 – historické osobnosti
lekcia 16 - umenie
Metódy a formy práce

výklad

individuálna práca

skupinová práca

brainstorming

hranie rolí

modelové situácie

diskusia

práca s audiovizuálnymi prostriedkami

tvorba projektov
Učebné zdroje
V. V. A. A.: Prisma, nivel intermedio B1 + B2 fusión
V. V. A. A.: El español por destrezas
V. V. A. A.: Agencia ELE 2
F. CASTRO: Uso de la Gramática Espaňola (intermedio)
F. C. VIÚDEZ., P. D. BALLESTEROS: Aprende Gramática y Vocabulario 2
R. A. RAYA Y OTROS: Gramática Básica del Estudiante de Espaňol
E. M. PERIS., N. S. BAULENAS: Gente 1,2
F. C. VIÚDEZ Y OTROS: Espaňol en Marcha 2
- doplnkový materiál – rôzna audio-video technika a internet.
44
2.5.1.3Anglický jazyk
Charakteristika predmetu
So štúdiom anglického jazyka sa začína v druhom ročníku. Vzhľadom na rôzne úrovne
žiakov prichádzajúcich zo základných škôl, triedy sú podľa úrovne anglického jazyka delené
na dve skupiny: mierne pokročilí (pre-intermediate) a pokročilí (intermediate). Žiaci sa do
skupín delia na základe výsledkov zaraďovacích testov, ktoré sa realizujú spravidla na konci
prvého ročníka.
Na začiatku štúdia anglického jazyka v druhom ročníku je hlavne v mierne pokročilých
skupinách zaradený tzv. opakovací blok, v rámci ktorého sa žiaci rôznej jazykovej úrovne
dostanú na jednotnú úroveň, z ktorej pokračujú v priebehu ďalšieho štúdia.
Cieľom štvorročného štúdia anglického jazyka je dosiahnuť úroveň B1 podľa Spoločného
európskeho referenčného rámca v mierne pokročilých skupinách a úroveň B2 podľa
Spoločného európskeho referenčného rámca v pokročilých skupinách.
Súčasťou výučby anglického jazyka sú rôzne predmetové súťaže a mimoškolské aktivity
spojené s predmetom. V rámci súťaží sa žiaci každoročne zúčastňujú Olympiády v anglickom
jazyku, celoslovenskej súťaže v písaní esejí English Essay Competition, súťaže v rečníckom
prejave Speaker’s Corner a ďalších súťaží podľa aktuálnej ponuky.
Anglický jazyk je taktiež prostriedkom komunikácie na medzinárodných modelových
zasadnutiach študentov stredných škôl ako Modelové zasadnutia OSN, Modelový európsky
parlament, vedecké konferencie a iné.
Ciele
Základným cieľom výučby anglického jazyka je:
 u žiakov postupne a cieľavedome rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti t.j. ústny
prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav na základe osvojenej slovnej zásoby a
gramatiky a zároveň rozvíjať stratégie učenia sa
 posilňovať cieľavedomosť, vytrvalosť a systematickosť v štúdiu cudzieho jazyka
 osvojovať si tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie
 viesť žiakov k využívaniu osvojených znalostí a zručností pri ďalšom štúdiu a v
budúcej profesii
 prehlbovať vzájomné porozumenie medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a
zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života ľudstva.
 pomôcť žiakom uvedomiť si svoje individuálne potreby, definovať vlastné ciele a
niesť zodpovednosť za proces učenia sa
 viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského
prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi
 naučiť žiakov učiť sa hľadať vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania si
učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces
 motivovať žiakov, aby dosiahli vysoký stupeň osvojenia si jazyka vzhľadom na jeho
špecifické postavenie ako internacionálneho jazyka v obchode, cestovnom ruchu,
doprave, vede, kultúre
45
Mierne pokročilí
Rečové zručnosti
POČÚVANIE
1. Porozumieť bežným, jednoducho formulovaným výpovediam.
2. Určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu.
3. Zachytiť špecifické informácie z počutého textu.
ČÍTANIE
1. Naučiť sa získavať potrebné informácie z textu. (skimming, scanning)
2. Pochopiť hlavnú myšlienku jednoduchého textu.
3. Odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu.
4. Pochopiť obsah textu aj bez znalosti niekoľkých slov.
ÚSTNY PREJAV
1. Vedieť sa primerane vyjadriť k témam týkajúcim sa každodenného života.
2. Zapojiť sa do dialógov v bežných každodenných situáciách.
3. Primerane opísať osoby, predmety, činnosti.
PÍSOMNÝ PREJAV
1. Správne používať osvojené lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky v písomnom
prejave.
2. Vedieť napísať súkromný list (v rozsahu 100 - 120 slov) a opísať miesto a osobu
(priateľov,
rodinných príslušníkov, seba ... ).
Jazykové prostriedky
LEXIKA
1. Osvojiť si slovnú zásobu v rozsahu zodpovedajúcom danej úrovni produktívne a receptívne
z tém každodenného života a oblasti záujmu žiakov
2. Vytvárať návyk používať slovník a primerane náročné cudzojazyčné príručky pri
samostatnej práci
3. Dbať na výber adekvátnych výrazových prostriedkov pre formálny a neformálny, písomný
a ústny prejav.
MORFOLÓGIA
Osvojiť si gramatické kategórie slovných druhov:
1. podstatné mená : číslo (množné - pravidelné a nepravidelné), počítateľnosť (počítateľné a
nepočítateľné), určenosť - členy (neurčitý, určitý ) rod, pád, privlastňovací pád
2. prídavné mená: stupňovanie (pravidelné a nepravidelné)
3. zámená: osobné, privlastňovacie, ukazovacie, opytovacie, vzťažné, neurčité (jeden zápor
vo vete)
4. číslovky: základné, radové, násobné
5. príslovky: tvorenie a stupňovanie
6. predložky: miesta, času; základné predložkové väzby, napr. to talk to, to look after, smile
at, to be interested in, to agree with a pod.
7. spojky: základné priraďovacie a podraďovacie
8. slovesné časy:
- prítomný jednoduchý (pravidelne sa opakujúci dej)
46
- prítomný priebehový (práve prebiehajúci dej)
- minulý jednoduchý (dej ukončený v minulosti)
- be going to (zámer, úmysel)
- will (predpovedanie budúcnosti)
- predprítomný jednoduchý (vyjadrenie skúsenosti)
- tvary modálnych slovies can, must, may
- tvary základných nepravidelných slovies
- slovesný spôsob: oznamovací, rozkazovací, opytovací
- základné väzby s gerundiom (like, love, prefer, begin, to be fond of, to be interested in)
- základné väzby s neurčitkom (po slovesách want, decide, learn)
SYNTAX
1. Osvojiť si základné pravidlá slovosledu:
- v oznamovacej, opytovacej a zápornej vete v prebratých časoch
- postavenie predložky v otázke
2. Osvojiť si vetné konštrukcie:
- podmienkové súvetia I. typu (If he invites me, I will come.)
- časové súvetia (použitie prítomného času na vyjadrenie budúceho deja po časových
spojkách)
ZVUKOVÁ , GRAFICKÁ SÚSTAVA JAZYKA A PRAVOPIS
1. Od začiatku dôsledne precvičovať výslovnosť slov podľa fonetického prepisu s dôrazom na
slovný prízvuk.
2. Uplatňovať osvojené zásady správnej výslovnosti.
3. Uplatňovať pravidlá viazanej výslovnosti.
4. Rozlišovať význam slov v ich grafickej podobe, napr. Peter´s book. Peter´s at home.
5. Osvojiť si základné pravidlá pravopisu, napr. English.
6. Osvojiť si pravidlá morfologických zmien slov, napr. baby- babies, try – tries.
7. Osvojiť si používanie apostrofu v privlastňovacom páde.
II. ROČNÍK – pokročilí
Rečové zručnosti
POČÚVANIE
1. Robiť si adekvátne poznámky na základe vypočutého textu.
2. Zintenzívňovať techniky počúvania s cieľom získať potrebné informácie z vypočutého
textu.
3. Byť schopný v správnom logickom slede reprodukovať vypočutý text.
4. Odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu.
5. Zachytiť logickú štruktúru textu.
ČÍTANIE
1. Vedieť čítať a porozumieť texty pomocou slovníka a spracovať ich v podobe konspektu
alebo poznámok.
2. Pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania.
47
3. Vytvárať si vlastný efektívny spôsob čítania.
4. Vedieť vyhľadávať informácie v autentických textoch.
ÚSTNY PREJAV
1. Vedieť sa správne a plynulo vyjadrovať k rôznym témam z každodenného života.
2. Vedieť komunikovať v nepripravenom, spontánnom, menej náročnom prejave.
3. Vedieť vyjadriť pocity, nálady, vnemy na základe auditívnych a vizuálnych podnetov, napr.
Oh, it´s great! Ouch!
4. Vedieť opísať obrázky, mapy, grafy.
5. Postupne rozširovať konverzačné témy a komunikatívne situácie a zvyšovať úroveň
vlastného ústneho prejavu. Dať žiakom priestor na výber témy podľa ich záujmu, aby čo
najlepšie mohli vyjadrovať svoje pocity, názory a pripomienky.
PÍSOMNÝ PREJAV
1. Efektívne a kompetentne využívať zložitejšie lexikálne, gramatické a syntaktické
prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.
2. Uvedomovať si adresáta pri koncipovaní písomného prejavu a prispôsobiť tomu štylizáciu
prejavu.
3. Opísať predmet, miesto, osobu, udalosť v širších súvislostiach.
4. Cieľavedome používať kompozičné postupy.
5. Dôsledne pracovať s konceptom.
Jazykové prostriedky
LEXIKA
1. Rozširovať slovnú zásobu produktívne zodpovedajúcom danej úrovni.
2. Viesť žiakov k uvedomelému výberu výrazových prostriedkov s ohľadom na cieľ prejavu.
3. Získavať pohotovosť v tvorení slov rôznymi spôsobmi, odvodzovaním, skracovaním,
skladaním.
4. Správne používať synonymické rady, antonymá, homonymá.
5. Aktívne používať frazeologizmy a idiómy, napr. to bark up the wrong tree, as cool as a
cucumber, to reach a turning point a pod.
6. Upevniť používanie základných frázových slovies (come, get, take, go, put, look).
7. Osvojovať si rôzne lexikálne jednotky z britskej a americkej angličtiny.
8. Rozširovať a zdokonaľovať metódy práce so slovníkmi.
MORFOLÓGIA
1. Systematizovať a upevňovať osvojené gramatické kategórie a aktívne ich používať v
ústnom a písomnom prejave.
2. Upevniť, systematizovať prebraté gramatické časy a rozšíriť ich funkcie, napr. prítomný
čas priebehový: She is always smoking twenty cigarettes a day. (irritation)
3. Rozšíriť učivo:
- podstatné mená: ďalšie tvary nepravidelného množného čísla; nadobúdanie ďalšieho
významu v množnom čísle.
- určité slovesné tvary: opisné tvary modálnych slovies - can, must, may
- neurčité slovesné tvary: príčastie prítomné, gerundium prítomné
- trpný rod ďalších slovesných časov: predprítomný, predminulý
48
- aktívne a individuálne si rozširovať znalosti nepravidelných slovies aj z doplnkových
materiálov.
SYNTAX
1. Upevniť spôsoby tvorenia otázok z hľadiska slovosledu dôsledným nácvikom v aktívnej
komunikácii.
2. Aktívne uplatňovať pravidlá pevného slovosledu.
3. Rozlišovať postavenie rôznych druhov prísloviek vo vete.
4. Želacie vety s modálnym slovesom „could“.
5. Upevňovať a zautomatizovať používanie nepriamej reči pri reprodukcii textu.
6. Zaktivizovať používanie rôznych typov súvetí v komunikácii.
ZVUKOVÁ , GRAFICKÁ SÚSTAVA JAZYKA A PRAVOPIS
1. Upevňovať návyk a potrebu samostatne si robiť fonetický prepis neznámych slovíčok.
2. Prehlbovať zásady správnej výslovnosti a intonácie, napr. v krátkych prídavných otázkach
You are coming, aren´t you?
3. Začať s nácvikom rozlišovania slovných druhov podľa prízvuku.
4. Podporovať vo výslovnosti využívanie stiahnutých tvarov najmä v neformálnom prejave.
5. V písomnom prejave správne používať základné pravidlá pravopisu.
6. Odstraňovať nedostatky v interpunkcii, spôsobené vplyvom materinského jazyka.
Prierezové témy
V druhom ročníku sú do učebných osnov anglického jazyka zaradené tieto prierezové témy:





osobnostný a sociálny rozvoj
multikultúrna výchova
environmentálna výchova
mediálna výchova
ochrana života a zdravia
Počas štúdia anglického jazyka sa žiaci učia pracovať s didaktickou technikou, informačnokomunikačnými technológiami, zdokonaľujú sa v prezentačných schopnostiach (tvorba
a prezentácia projektov).
Metódy a formy práce
Prvoradou úlohou vyučujúcich je vzbudiť u žiakov záujem o štúdium predmetu a správna
motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovaní. Preto najpoužívanejšími
metódami na výučbu anglického jazyka sú práve motivačné a aktivizujúce metódy.









motivačné rozprávanie
motivačný rozhovor
motivačná demonštrácia
aktualizácia obsahu učiva
dramatizácia
diskusia
práca s literatúrou (učebnica, pracovný zošit, autentické noviny, časopisy, časopisy
určené na výučbu anglického jazyka)
štúdium s využitím techniky (internet, interaktívne multiromy)
riešenie problémových prípadov a konfliktnej situácie
49



projektová metóda
didaktické hry zamerané na rozvoj základných lingvistických kompetencií žiaka
fixačné metódy na upevnenie učiva
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.44)
Hodnotenie a klasifikácia
V jazykovom vyučovaní je dôležité priebežné hodnotenie výkonov žiaka. Na hodnotenie
všetkých rovín jazyka (aktívne ovládanie danej slovnej zásoby a gramatických javov a ich
následné používanie v ústnom a písomnom prejave) sa používajú rôzne diagnostické
a klasifikačné metódy.
Priebežné hodnotenie žiakov vychádza z výsledkov krátkych písomných previerok
zameraných na slovnú zásobu a gramatiku a z výsledkov ústnych odpovedí (monológ, príp.
dialóg alebo rolová úloha).
Po každej prebratej lekcii žiaci preukážu zvládnutie učiva v teste (unit test), ktorý okrem
slovnej zásoby a gramatiky zahŕňa aj čítanie a posluch s porozumením.
Písomný prejav žiaka sa hodnotí na základe dvoch hlavných písomných slohových prác
a viacerých kratších slohových útvarov.
Hodnotenie unit testov, písomných slohových prác a súhrnné hodnotenie žiaka na konci
klasifikačného obdobia vychádza z klasifikačnej stupnice:
Percentá
Známka Hodnotenie
100 – 90 %
1
výborný
89,5 – 80
2
chválitebný
79,5 - 65
3
dobrý
64,5 - 50
4
dostatočný
49,5 - 0
5
nedostatočný
Okrem klasifikácie je neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia žiaka aj ústne hodnotenie, kedy
vyučujúci slovne vyjadrí výkon žiaka, jeho pokrok v jazyku, prístup k práci, poukáže na silné
a slabé stránky žiaka, podporí jeho sebaevalváciu a tým ho vedie k samostatnosti a preberaniu
zodpovednosti za svoje vzdelávanie v anglickom jazyku.
2.5.2 Vzdelávacia
informáciami
oblasť:
Matematika
a práca
s
2.5.2.1Matematika
Charakteristika predmetu
V 1. ročníku budú 2 hodiny týždenne bez delenia využité na zjednotenie a prehĺbenie
vedomostí zo ZŠ, pretože k nám žiaci prichádzajú z ôsmeho i deviateho ročníka, z rôznych
škôl i s rôznym zameraním a z toho vyplýva veľká rôznorodosť v ich vedomostiach.
50
V 2. ročníku budú 4 hodiny týždenne s delením, 3 hodiny slovenský učiteľ a 1 hodina
s lektorom. V tomto ročníku začíname s plnením Štátneho vzdelávacieho programu v plnom
rozsahu..
Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej
kompetencie. Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické
myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých
numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická
kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch a ochotu používať matematické modely myslenia
(logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).
Ciele
všeobecné:






rozvíjať schopnosť používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov
v každodenných situáciách bežného života
rozvíjať presné myslenie, formovanie argumentácie, algoritmické myslenie
rozvíjať logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať
a spolupracovať v skupine pri riešení problému
získať a rozvíjať zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní
a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa
správne používať matematickú symboliku, znázorňovať vzťahy
čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla
špecifické:
Žiak na konci 1. ročníka rozumie pojmom z médií a každodenného života ako sú: úroky,
miera nezamestnanosti, výhodnosť zliav, poistenia, dane, promile alkoholu. Ovláda prácu
s údajmi vyjadrenými v percentách. Vie matematicky vyjadriť jednoduché kvantitatívne
vzťahy. Vie upravovať a zjednodušovať algebrické výrazy, riešiť lineárnu i kvadratickú
rovnicu. Vie použiť goniometrické funkcie v pravouhlom trojuholníku pre riešenie
jednoduchých úloh z praxe. Vie vypočítať obvody a obsahy základných rovinných útvarov
s cieľom na využitie v bežnom živote.
Žiak na konci 2. ročníka vie rozlíšiť používanie logických spojok v bežnom živote a vo
formulácii zákonov, nariadení, zmlúv, návodov. Vie preformulovať niektoré tvrdenia na
exaktné. Vie upravovať výrazy s mocninami a odmocninami. Vie interpretovať závislosť
dvoch veličín a využiť ju pri riešení úloh, pozná základné vlastnosti funkcií lineárnych,
lineárne lomených, kvadratických i funkcií s absolútnou hodnotou. Vie vytvárať a riešiť
lineárne a kvadratické rovnice v slovných úlohách. Vie riešiť rovnice s odmocninami
a parametrom.
výchovný cieľ:


viesť k samostatnosti a zodpovednosti, k racionálnemu a samostatnému učeniu sa
budovať vzťah medzi matematikou a realitou
Metódy a formy práce


expozičné – priebežné oboznamovanie s novými pojmami, vzťahmi, pracovnými
postupmi
fixačné – vedieť nielen reprodukovať, ale i tvorivo ovládať, systematické hľadanie
súvislostí medzi starým a novým učivom
51

diagnostické – pozorovanie, aktivita na hodine, písomné skúšanie, domáce úlohy
Prierezové témy



osobnostný a sociálny rozvoj (systematická práca, pomoc spolužiakovi v prípade jeho
absencie)
mediálna výchova (rozumieť pojmom z médií – miera nezamestnanosti, úroky, dane,
poistenie, konverzný kurz,...)
prezentačné zručnosti (obhájenie a odôvodnenie správnosti svojho postupu pri tabuli)
Učebné zdroje
učebnice pre 1. a 2. ročníka gymnázií nové i staré, pre 8. a 9. ročník ZŠ, rôzne zbierky úloh,
internet, priebežne získané ďalšie materiály (z médií, poisťovní, bánk, ...)
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.49)
Hodnotenie
Podklady pre klasifikáciu:
 písomné skúšanie tvoria kontrolné písomné práce v rámci tematických celkov, ktoré
overujú priebežné osvojovanie si učiva a systematickú prácu v rámci predmetu
 tematické písomné skúšanie sa koná po ukončení tematického celku a overuje mieru
osvojenia získaných matematických zručností
 priebežné ústne hodnotenie je vykonávané sporadicky, zamerané na overenie
pravidelnej prípravy žiaka a úroveň jeho matematického vyjadrovania
 posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon:
aktivita na hodinách, systematická príprava, dôsledné plnenie povinností, postoj
k procesu učenia sa, iniciatíva a snaha spolupracovať.
Kritériá: študent musí mať napísaných minimálne 75% všetkých písomných prác, vrátane
tematických písomných prác

stupnica hodnotenia písomných prác:
Percentá
známka
100 – 90
1
89,9 – 75
2
74,9 – 50
3
49,9 – 30
4
29,9 - 0
5
V ďalších ročníkoch žiaci preberú všetko povinné učivo určené Štátnym vzdelávacím
programom a v rozširujúcich hodinách (semináre a cvičenia z matematiky) dostanú dobrý
základ, aby mohli urobiť prijímacie skúšky z matematiky na ktorúkoľvek vysokú školu,
vrátane českých a iných zahraničných škôl. Lektori postupne naučia žiakov aj iný štýl práce
bežný na zahraničných školách, čím získavajú väčšiu schopnosť prispôsobovať sa štúdiu na
ktorejkoľvek vysokej škole u nás aj v zahraničí.
52
2.5.2.2Informatika
S predmetom informatika začíname v 2. ročníku. Týždenne budú 2 hodiny. Žiaci sa delia na
skupiny, maximálne po 10 žiakov. V tomto ročníku začíname s plnením Štátneho
vzdelávacieho programu v plnom rozsahu.
Charakteristika predmetu
V predmete informatika žiaci sú vedení k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník
používaných pri práci s informáciami v počítačových systémoch. Vzdelávací obsah
informatiky v ŠVP je rozdelený na päť tematických okruhov:
 Informácie okolo nás,
 Komunikácia prostredníctvom IKT,
 Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie,
 Princípy fungovania IKT,
 Informačná spoločnosť.
Informatické vzdelávanie na gymnáziu buduje základy informatiky ako vednej
disciplíny. Výber poznatkov je vymedzený tak, aby sa žiaci oboznámili so základnými
pojmami, postupmi a prostriedkami informatiky ako vedy pretransformovanými do
didaktického systému. Buduje sa u žiakov informatická kultúra, t. j. vychovávajú sa k
efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a
etických zásad používania informačných technológií a produktov.
Ciele
všeobecné:
-
rozvíjať schopnosť logického a algoritmického myslenia,
rozvíjať programátorské zručnosti,
rozvíjať schopnosti kooperácie a komunikácie,
nadobudnúť schopnosti potrebné pre výskumnú prácu,
naučiť sa základné pojmy a postupy informatiky,
naučiť sa efektívne používať prostriedky informatiky,
pracovať v prostredí bežných aplikačných programov,
naučiť sa efektívne vyhľadávať informácie,
budovať informatickú kultúru,
rešpektovať právne a etické zásady používania informačných technológií a produktov.
špecifické:
Žiak na konci 2. ročníka vie pracovať s aplikačnými softvérmi WORD (písať, upravovať
a formátovať text; vkladať a formátovať obrázky, tabuľky, grafy; vie používať odrážky,
číslovania; ... ), EXCEL (vie vkladať a formátovať údaje do buniek; vytvárať tabuľky a grafy;
používať vzorce a funkcie, filtre a triedenia ), POWERPOINT ( vie vytvoriť prezentáciu, aj
pomocou šablón; na snímky vkladať a animovať text a obrázky; vytvárať prechody medzi
snímkami; vkladať hudbu, ... ). Žiak získa základy programovania a algoritmického myslenia
v DELPHI.
53
výchovný cieľ:

viesť k samostatnosti a zodpovednosti, rozvíjať morálne a vôľové vlastnosti,
húževnatosť, sebakritickosť,

viesť k racionálnemu a samostatnému učeniu sa, sebavzdelávaniu

budovať vzťah medzi informatickou a realitou
Metódy a formy práce

expozičné – priebežné oboznamovanie s novými pojmami, vzťahmi, pracovnými
postupmi

fixačné – vedieť nielen reprodukovať, ale i tvorivo ovládať, systematické hľadanie
súvislostí medzi starým a novým učivom

diagnostické – pozorovanie, aktivita na hodine, písomné skúšanie, domáce úlohy
Prierezové témy:

osobnostný a sociálny rozvoj (systematická práca, pomoc spolužiakovi, ktorý bol PN)

mediálna výchova (schopnosť analyzovať ponuky správ, analyzovať ich vierohodnosť;
selektovať informácie; vhodne a efektívne vyhľadávať a spracúvať informácie
masových médií, ...)

prezentačné zručnosti (obhájenie a odôvodnenie správnosti svojho postupu pri tabuli)
Učebné zdroje
Učebnice: Informatika pre stredné školy, Práca s tabuľkami, Práca s textom, Programovanie
v Delphi, vlastné učebné texty.
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.51)
Hodnotenie

Podklady pre súhrnnú klasifikáciu:
 písomné skúšanie tvoria kontrolné písomné práce v rámci tematických celkov,
ktoré overujú priebežné osvojovanie si učiva a systematickú prácu v rámci predmetu
 tematické písomné skúšanie sa koná po ukončení tematického celku a overuje
mieru osvojenia získaných matematických zručností
 priebežné ústne hodnotenie je vykonávané sporadicky, zamerané na overenie
pravidelnej prípravy žiaka a úroveň jeho matematického vyjadrovania

Posúdenie faktorov a prejavov žiaka, ktoré majú vplyv na jeho školský výkon:
aktivita na hodinách, systematická príprava, dôsledné plnenie povinností, postoj
k procesu učenia sa, iniciatíva a snaha spolupracovať.

kritériá: študent musí mať napísaných minimálne 75% všetkých písomných prác,
vrátane tematických písomných prác

stupnica hodnotenia písomných prác:
54
Percentá
známka
100 – 90
1
89,9 – 75
2
74,9 – 50
3
49,9 – 30
4
29,9 - 0
5
2.5.3 Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda
2.5.3.1Fyzika
Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho
vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná
a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať
poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody
a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce
všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.
Ciele
A. SVET
Na konci ročníka má byť študent schopný:

opísať spôsoby, ako pracujú prírodné vedy

vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy

diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy

diskutovať, ako je štúdium vedy podmienené kultúrnymi vplyvmi

chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými
predmetmi

považovať vedu ako aktivitu spolupráce
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu študent má byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
 použitím vhodného slovníka a jazyka
 použitím grafov a tabuliek
 použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
 použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
55
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu má byť študent schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
 povahy a metodológie prírodných vied
 vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov
 vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
 ako sa zákony, modely a názory menili v čase
 systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu má byť študent schopný:
 vysloviť problém vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
 formulovať hypotézy
 testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
 plánovať vhodný experiment
 naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
 naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
 vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu má byť študent schopný:
 organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
 transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických
výpočtov, grafov a tabuliek
 identifikovať trendy v dátach
 vytvárať predpovede založené na dátach
 naznačovať závery založené na dátach
 použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F.VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu má byť študent schopný:
 nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
 vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na
meranie
 vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
 používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
 spolupracovať v skupine
56
Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna)
Používať
operácie
Komunikačná
Kooperovať v skupine
svoje
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém
kritické Formulovať svoj Tolerovať odlišnosti
názor
jednotlivcov a iných
a argumentovať
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa učiť
v skupine
Myslieť
a uplatniť
výsledky
Intrapersonálna
kognitívne Tvoriť,
prijať Akceptovať skupinové Regulovať
a spracovať
rozhodnutia
správanie
informácie
Formulovať
a riešiť Vyhľadávať
problémy,
používať informácie
stratégie riešenia
Uplatňovať
myslenie
Interpersonálna
Diskutovať
a viesť
diskusiu o odbornom
probléme
tvorivo
jeho
Výchovný cieľ: Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj
hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita
a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou
kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých
ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych
záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam
ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak má byť schopný
pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad
medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
Prierezové témy
Osobnostný a sociálny rozvoj - rozvoj sociálnych zručností potrebných na život a spoluprácu
- v téme potenciálna energia telesa.
Environmentálna výchova – upevňovanie hodnotového systému v prospech konania
k životnému prostrediu – v téme reaktívne motory.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – realizuje sa priebežne počas školského roka, žiaci
sa učia riadiť seba, tím, získavať potrebné informácie, spracovať ich, hľadať problémy, ktoré
treba riešiť, správne ich pomenovať a pod. Žiaci majú možnosť predniesť svoju prácu
písomne aj ústne s použitím informačných a komunikačných technológií.
Metódy a formy
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov- aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také
formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových
máp, práca s informáciami a vykonávanie experimentov.
57
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj
prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Učebné zdroje
Fyzika pre 1. ročník gymnázia, Fyzika pre 2. ročník gymnázia, Fyzika pre 1.2. ročník
gymnázia/stará/, Zbierka úloh z fyziky 1. časť
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.52)
Hodnotenie žiakov
Priebežné hodnotenie tvoria známky z písomných previerok a testov z tematických celkov,
z ústneho skúšania, protokolov z laboratórnych prác, z prezentácií projektov, z prezentácií
fyzikálnych pokusov.
Pri písomnej skúške sa používa stupnica hodnotenia úspešnosti žiaka:
percentá
hodnotenie
100 - 80 %
výborný
80 - 60%
chválitebný
60 - 40 %
dobrý
40 - 20 %
dostatočný
20 - 0 %
nedostatočný
Toto skúšanie overuje pravidelnú a systematickú prípravu žiaka na predmet.
Výsledné hodnotenie za klasifikačné obdobie vznikne zhrnutím všetkých známok získaných
z priebežného hodnotenia, pričom sa zohľadňuje aj vzťah študenta k práci, jeho snaha,
aktivita a samostatnosť.
2.5.3.2Biológia
Charakteristika predmetu
Biológia pre 1. ročník bilingválneho gymnázia je prierezom celej biológie, aby si žiaci
zopakovali a utvrdili základné biologické pojmy, pretože v ďalších ročníkoch biológiu
študujú aj vo francúzskom alebo španielskom jazyku.
Biológia pre 2. ročník bilingválneho gymnázia. Hodinová dotácia je rozdelená v pomere 2 : 1. Dve
hodiny sú určené na osvojovanie základnej biologickej terminológie v cudzom jazyku, vysvetľovanie
vzťahov, hľadanie súvislostí medzi pojmami. Jedna hodina je určená na osvojovanie základnej
terminológie v slovenskom jazyku a na praktické cvičenia a demonštrácie. Obsahom štúdia biológie
v 2. ročníku je život organizmov v rôznych biotopoch, ich adaptácia na špecifické podmienky
prostredia s dôrazom na ekologické vzťahy medzi organizmami tvoriacimi zložky rôznych
ekosystémov. Tiež vzťah organizmov k prostrediu a ich význam pre človeka.
Ciele
1. Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody
2. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka
3. Poskytnúť poznatky o fungovaní ľudského tela ako celostného systému
4. Rozvíjať zručnosti pri práci s biologickým materiálom, prírodninami.
58
5. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov.
Kompetencie žiaka:
 schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci,
dynamický systém
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu
 poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov
 využívať poznatky o anatómií a fyziológií ľudského tela pri starostlivosti o vlastné
zdravie
Výchovný cieľ:




motivovať žiakov k zodpovednému prístupu k prírode a sebe samému
viesť k schopnosti vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti
viesť k schopnosti kooperovať, pracovať vo dvojici, v skupine, vzájomne si radiť a pomáhať
viesť k schopnosti prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej práce, zhodnotiť
vlastné výkony a pokroky v učení
Prierezové témy
Osobný a sociálny rozvoj sa realizuje v každom tematickom celku formou skupinového
vyučovania resp. práce vo dvojiciach, prípadne pomocou edukačných metód brainstorming,
cubing, vytváranie pojmových máp
Environmentálna výchova sa realizuje spravidla pri každom tematickom celku formou
diskusií a pohovorov so žiakmi, špeciálne pri témach: životné prostredie a organizmy,
rastliny, živočíchy a mikrosvet aj formou žiackych prezentácií a následných diskusií. Taktiež
pri témach
životné prostredie a organizmy a rastliny aj besedami s odborníkmi
(lesohospodári, horská záchranná služba). Osobitnou súčasťou vzdelávania je zážitkové
učenie prostredníctvom exkurzií do sídla Správy národného parku Malá Fatra vo Varíne,
besedy s odborníkmi – lesoochranármi, prípadne exkurzia na triediacu linku a skládku
odpadov do Považského Chlmca.
Ochrana života a zdravia sa realizuje pri témach mikrosvet, človek - formou žiackych
prezentácií a referátov, pri tematických celkoch Život na úkor iných – parazity, Rastliny
a huby v službách človeka, Živočíchy v službách človeka formou žiackych prezentácií
a referátov, prípadne pozorovaní vybraných napr. parazitických organizmov a zdôraznení ich
pozitívnych či negatívnych účinkov na život a zdravie človeka.
Tvorba projektov a prezentácií je pravidelnou súčasťou domácej prípravy študentov pri
každej téme.
Metódy a formy
Metódy: vysvetľovanie, výklad, diskusia, beseda s odborníkom, brainstorming, pojmové
mapy, cubing, práca s textom, tvorba prezentácií, referáty.
Formy: individuálne vyučovanie, skupinové vyučovanie, práca vo dvojiciach, vychádzky.
Učebné zdroje
Kópie odborných materiálov, internetové stránky, knižnica,
obrazové atlasy rastlín
59
a živočíchov, závesné obrazy, schémy základných životných procesov.
Učebnice pre gymnáziá:
 Biológia pre 1. ročník gymnázia, PhDr. Jana Višňovská, doc. RNDr. Katarína
Ušáková, PhD., PaedDr. Elena Čipková, PaedDr. Timea Gálová, Mgr. Eva Ihringová,
RNDr. Dana Krajčiová, Mgr. Ivana Miškovičová – Hunčíkoá, RNDr. Soňa Nagyová,
RNDr. Zuzana Ondrejíčková, Mgr. Monika Ružeková, PaedDr. Mária Uhereková,
PhD., 2008
 Biológia 1 – Biológia bunky a rastlín, doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD., prof.
RNDr. Ján Hudák, DrSc., doc. RNDr. Juraj Krajčovič, CSc., RNDr. Milan Seman,
CSc., 1999
 Biológia 2 – Vývoj, systém a ekológia rastlín, doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD.,
RNDr. František Činčura, CSc., RNDr. Zuzana Dúbravcová, CSc., doc. RNDr. Erika
Záhorovská, CSc., 2000
 Biológia 7 – Praktické cvičenia seminár I, doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD.,
PaedDr. Elena Čipková, PhD., RNDr. Soňa Nagyová, PhD., PaedDr. Timea Gálová,
2007
 Biológia 8 – Praktické cvičenia a seminár II, doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD.,
PaedDr. Elena Čipková, PhD., RNDr. Soňa Nagyová, PhD., PaedDr. Timea Gálová,
2009
 francúzske a španielske učebné texty a obrazový materiál pripravený vyučujúcim
 odborná literatúra: encyklopédie, atlasy, odborné periodiká
 ITK: internet, výučbové programy (planéta vedomostí, testy, kvízy)
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.59)
Hodnotenie žiakov
Uskutoční sa formou jednej ústnej odpovede a aspoň jednej písomnej odpovede za jeden
polrok resp. aspoň dvoch písomných odpovedí za polrok. Súčasťou hodnotenia je pravidelné
ústne hodnotenie učiteľa za dosiahnuté výsledky príp. pokrok žiakov. Hodnotia sa tiež
pripravené prezentácie a spôsob ich prezentácie. V prípade absencie žiaka počas písomného
preverovania vedomostí, tento absolvuje ústne alebo písomné skúšanie v náhradnom termíne.
Ústne aj písomné hodnotenie sa riadi päťbodovou stupnicou. Stupne ústneho hodnotenia
korešpondujú s aktuálnym metodickým pokynom pre hodnotenie a klasifikáciu žiakov
č.21/2011. Hodnotenie písomných prác sa uskutočňuje prevodom bodov na percentá podľa
nasledujúcej schémy:
percentá
hodnotenie
100 – 90 %
výborný
89 – 75 %
chválitebný
74 – 50 %
dobrý
49 – 30 %
dostatočný
29 – 0 %
nedostatočný
Výsledné hodnotenie žiakov ovplyvňuje aj ich aktivita, systematická práca, záujem
o predmet, napredovanie, zapájanie sa do biologickej olympiády, príprava informačných
panelov pre spolužiakov, prípadne účasť v iných projektoch súvisiacich s predmetom
biológia.
60
2.5.3.3Chémia
Charakteristika predmetu
Chémia ako prírodovedný predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne
poskytuje základy nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína,
environmentálne vedy a pod.).
Obsah učiva chémie tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými
sa študenti stretávajú v bežnom živote; najmä: chémia potravinárska, kozmetická,
farmaceutická... V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré
umožňujú študentom chápať význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť
a prírodu.
Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách
tvoria všeobecne platné, teoretické poznatky o vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami
látok a poznatky o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom
predmete chémia aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy
vedeckého poznávania.
Realizovaním moderných foriem vyučovania sa vytvárajú podmienky pre formovanie
kľúčových kompetencií žiakov.
Ciele
Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických dejoch. Dôraz sa kladie najmä na súvislosti
s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv chemických dejov na životné
prostredie.
Každý žiak je vedený k tomu, aby :





chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok,
rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode
a v každodennom živote,
správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch,
aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC,
pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.
Špecifickým cieľom je zjednotenie poznatkov žiakov z rôznych základných škôl,
ako aj príprava pojmového aparátu pre bilingválne prírodovedné vzdelávanie
v ďalších ročníkoch.
Kompetencie žiakov:
1. schopnosť plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
2. efektívne využíva rôzne stratégie učenia k získavaniu poznatkov a informácií,
3. hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení,
4. kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracováva a využívať
pri svojom štúdiu a praxi,
a) komunikačné schopnosti
 vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
 vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
 zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
61
 urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
 vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,
výsledky a ich využitie.
b) riešenie problémov
 analyzovať vybrané problémy,
 aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh
 používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri
riešení problémových úloh,
 využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
 vedieť posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy
 zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
 logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a
využiť ich pri riešení problémových úloh,
c) manuálne zručnosti
 schopnosť plánovať činnosti pri realizácii experimentov,
 používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
 dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
d) sociálne zručnosti






vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu
Prierezové témy





Mediálna výchova – rozvoj mediálnej kompetencie – tvorba vlastného názoru na
základe prijímaných informácií z médií – osvojenie stratégie kompetentného
zaobchádzania s rôznymi druhmi médií – Periodický zákon
Osobný a sociálny rozvoj – prevencia sociálno-patologických javov, najmä
zneužívanie omamných látok, rozvoj sebavedomia, sebaúcty... – Sústavy látok
Environmentálna výchova - chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy človeka a jeho
činnosti k životnému prostrediu, pochopiť vlastnú zodpovednosť k vzťahu
k životnému prostrediu a globálnym environmentálnym problémom – Redoxné reakcie
Ochrana života a zdravia – poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti ochrany
svojho zdravia pri styku s chemikáliami – Chemická väzba
Prezentačné schopnosti – tvorba prezentácií, práca s IKT, duševné vlastníctvo –
rozvoj komunikácie, argumentácie, tvorba hypotézy, schopnosť prezentovať svoju
prácu písomne aj verbálne... – všetky tematické celky
Metódy a formy práce






Klasický monologický výklad (schopnosť extrahovať dôležité časti z výkladu)
Heuristický rozhovor (objavovanie vzťahov medzi poznatkami)
Individuálna práca (nácvik samostatnosti)
Skupinová práca (kolektívne vyučovanie pri riešení úloh)
Diskusia
Brainstorming (riešenie divergentných úloh)
62


Demonštračné pokusy
Práca s informáciami (tabuľky, odborné texty)
Učebné zdroje
Chémia pre 1.ročník gymnázií
Periodická sústava chemických prvkov
Internetové stránky
Alternatívne učebnice chémie pre 1.ročník (odborné školy, české...)
Fólie s doplnkovým učebným materiálom
Multimediálne CD a DVD
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.62)
Hodnotenie
Žiaci budú klasifikovaní podľa aktuálneho klasifikačného poriadku klasifikačnými stupňami,
ktoré budú doplnené verbálnym hodnotením výkonu. Počas roka budú žiaci hodnotení aj
nasledujúcimi formami:


ústne alebo písomné skúšanie (rozvoj vyjadrovania)
písomné didaktické testy (po tematickom celku /4krát za rok), rozvoj aplikačných
taxonómií)
 aktivita na hodine, kreatívne riešenie problémov
 vypracovanie projektu alebo seminárnej práce
 prezentácie rozširujúcich učív
 podiel na mimoškolských aktivitách (olympiády, korešpondenčný seminár)
 teoretická a praktická realizácia laboratórnej práce
 eseje
Hodnotenie písomných tematických didaktických testov bude pre žiakov povinné, chýbajúcim
bude umožnené získať hodnotenie v náhradnom termíne.
2.5.4 Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť
2.5.4.1Dejepis
Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zložkou geografie a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu
oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi
v integračných vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie
žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické
spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným
zo základných predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej
osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej
skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy.
Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických
udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili
vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz
na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných
spoločenských javov i problémov. Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu
vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta
63
k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí,
rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej
škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám
európskej civilizácie.
Ciele predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových
kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych
poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:






poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov)
so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami
poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu
poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok
nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického
systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu
rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností klásť si v aktívnej činnosti
kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy
a problémy
rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp
fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti
závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je
prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie
poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom
frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne
učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe
vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom
učení
Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)
Žiaci si kladú otázky
- použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií


s historickým časom
- zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej
postupnosti
- zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov
- rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií
- identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja
- používať periodické termíny – medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie
v minulosti
s historickým priestorom
- rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi
historickými javmi a procesmi
- vystihnúť základné vývinové charakteristiky miestnych, regionálnych,
národných, globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi
nimi
64
chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky,
sociálnej organizácie a kultúry
- chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom
- chápať úlohu osobností v dejinách
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi
- vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces
- charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich
znakov
- určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov
- vymedziť a popísať charakteristické znaky jednotlivých historických období,
civilizácií, kultúr
- objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií
v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch
- charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne,
politické a kultúrne faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj
- určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí
života spoločnosti a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy,
umenie, každodenný život
-

- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov stopách po minulosti








pri vymedzovaní predmetu skúmania
pri analyzovaní štruktúry problému
pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok
pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť
pri myslení v alternatívach
pri vytvorení plánu skúmania
pri komunikácii v „skúmateľskom“ tíme o výsledkoch skúmania
pri vytváraní záznamu zo skúmania
- pri vyhľadávaní relevantných informácií



z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov
kombinovaných
z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín,
časopisov, webových stránok
z odbornej, populárno-vedeckej literatúry a historickej beletrie
- pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty






pri vyberaní informácií
pri organizovaní informácií
pri porovnávaní informácií
pri rozlišovaní informácií
pri zaraďovaní informácií
pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií
65
- pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu






pri zoradení výsledkov
pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného
pri určovaní podstatného, kľúčového
pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca
pri vyhodnocovaní správnosti postupu
pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio)
Uvedený komplex študijných kompetencií sa spresňuje, konkretizuje v učebných
požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe
systematizovaného výkonového štandardu.
Metódy a formy práce







didaktický konštruktivizmus
skupinová práca
analýza a interpretácia textov
tvorba vlastných textov
dialóg,
monológ
komparácia

syntéza

aplikácia
Prierezové témy

vyučujúci ich zakomponuje do vyučovania:
a) osobnostný a sociálny rozvoj – pri analýze historických procesov a ich
dopadov na človeka a dnešnú spoločnosť
b) multikultúrna výchova – pri pochopení zákonitostí historického vývoja a pri
uvedomení si diverzity sveta
c) tvorba projektu a prezentačné zručnosti - pri prezentáciách, referátoch
a skupinovej práci
d) mediálna výchova - pri práci s historickými prameňmi(hlavne audiovizuálne
pramene) a pochopení významu informácií a ich možného zneužitia
Učebné zdroje





dostupné učebnice vydané po roku 1989 (napr. Dejepis pre 1. ročník gymnázií)
Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. a II.
fotokópie textov
materiály z metodických školení(napr. Využitie IKT na hodine dejepisu)
audiovizuálne pomôcky
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.77)
Klasifikácia
Podmienkou klasifikácie je získanie minimálne troch čiastkových známok za klasifikačné
obdobie(polrok). Čiastkové známky získa žiak z ústnej odpovede, písomnej odpovede,
66
referátu, za aktivitu na hodine alebo účasť v predmetových súťažiach. Klasifikácia ústnej
odpovede je v súlade s platnou legislatívou o klasifikácii ( Metodický pokyn č. 21/2011,
pričom rešpektuje požiadavky ŠVP a ŠkVP).
Hodnotenie písomnej odpovede:
Výborný – 100% - 90%
Chválitebný – 89% - 75%
Dobrý - 74% - 50%
Dostatočný - 49% - 30%
Nedostatočný - 29% - 0%
Hodnotenie ústnej odpovede:
Stupňom 1-výborný sa žiak klasifikuje, ak ovláda požadované poznatky, fakty, pojmy,
definície a zákonitosti presne a úplne a rozumie vzťahom medzi nimi. Pohotovo vykonáva
intelektuálne a motorické činnosti. Samostatne a tvorivo aplikuje osvojené poznatky
a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh. Jeho ústny prejav je jasný, presný
a výstižný s menšími nepresnosťami. K požadovaným záležitostiam vie jasne a pohotovo
zaujať postoj a vyjadriť vlastné stanovisko. Žiak je schopný pracovať samostatne.
Stupňom 2-chválitebný sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti požadovaných
poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí ojedinelé medzery a rozumie vzťahom
medzi nimi. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a motorických činností prejavuje
nepresnosti, tie však vie s pomocou učiteľa korigovať. Samostatne alebo na základe
učiteľovho podnetu aplikuje osvojené poznatky a zručnosti pri riešení úloh, pri výklade
a hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny prejav má menšie nedostatky v správnosti,
presnosti a výstižnosti. K požadovaným záležitostiam vie zaujať postoj a vyjadriť vlastné
stanovisko. Žiak je schopný pracovať samostatne.
Stupňom 3-dobrý sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov,
faktov, pojmov, definícií a zákonitostí menšie medzery. Pri vykonávaní požadovaných
intelektuálnych a motorických činností prejavuje nepresnosti, ako aj pri aplikácii osvojených
poznatkov a zručností riešení úloh sa dopúšťa chýb. Závažnejšie nepresnosti a chyby vie
s pomocou učiteľa korigovať. V ústnom prejave má nedostatky v správnosti, presnosti
a výstižnosti. K požadovaným záležitostiam vie menej pohotovo zaujať postoj a vyjadriť
vlastné stanovisko. Žiak je schopný pod dohľadom pedagóga samostatne pracovať.
Stupňom 4-dostatočný sa žiak klasifikuje, ak má v presnosti a úplnosti požadovaných
poznatkov, faktov, pojmov, definícií a zákonitostí závažné medzery. Pri vykonávaní
požadovaných intelektuálnych a motorických činností prejavuje nepresnosti, ako aj pri
aplikácii osvojených poznatkov a zručností riešení úloh sa dopúšťa závažných chýb. Jeho
ústny prejav má vážne nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Závažné chyby
a nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť. K požadovaným záležitostiam nevie
zaujať postoj a s problémami vyjadruje vlastné stanovisko. Pri samostatnej práci má žiak
vážne problémy.
Stupňom 5-nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak si požadované poznatky, fakty, definície
a zákonitosti neosvojil. Trvale má závažné nedostatky vo vykonávaní požadovaných činností.
Nie je schopný riešiť úlohy kvôli chýbajúcim vedomostiam a zručnostiam. Jeho ústny prejav
je nevyhovujúci. K požadovaným záležitostiam nevie zaujať postoj a nie je schopný vyjadriť
67
vlastné stanovisko. Pri samostatnej práci má žiak vážne problémy. Žiak nie je schopný
pracovať ani pod trvalým dohľadom učiteľa.
Záverečné hodnotenie:
Pri záverečnej klasifikácii učiteľ zhodnotí celkovú prácu žiaka počas klasifikačného obdobia,
rešpektuje všetky čiastkové známky, vyučujúci hodnotí kvalitu práce /aktivita, ochota
spolupracovať, osobné napredovanie a študijné výsledky žiaka za príslušné klasifikačné
obdobie v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011, pričom rešpektuje požiadavky ŠVP
a ŠkVP. Hodnotí verejne a o výsledku informuje žiaka najneskôr poslednú hodinu pred
klasifikačnou poradou.
2.5.5 Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty
2.5.5.1Etická výchova
Charakteristika predmetu









základom je vychovať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou,
s úctou k sebe samému, k druhej osobe, k celému spoločenstvu i prírode
etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti a na rozvoj sociálnych
zručností (komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných, asertivita, úcta, sebaúcta,
vyjadrenie citov...)
napomáha k postupnému vytváraniu hodnotovej orientácie
vychováva k mravnej zrelosti a navodzuje aktivity smerujúce k prežitiu a pochopeniu
základných etických hodnôt prostredníctvom vnímania životných situácií
umožňuje pochopiť človeka ako súčasť prírody, vytvára rámce pre pochopenie
správania jednotlivca a sociálnych skupín – senzibilizácia
uľahčuje interiorizáciu hodnôt a noriem – hodnotová reflexia
riešením modelových situácií vedie k zodpovednému správaniu
umožňuje prenos skúseností osvojených v škole do každodenného života
prispieva k formovaniu zrelej osobnosti rešpektujúcej všeľudské a národné hodnoty
Ciele









pomenovať a vysvetliť základné etické postoje a spôsobilosti
rozvíjať komunikačné zručnosti, pozitívne hodnotenie seba i druhých, tvorivé riešenie
medziľudských vzťahov
vysvetliť dôležité hodnoty a etické normy
umožniť pochopenie súvislostí medzi hodnotami a normami (súvisiace so životom,
zdravím, rodinným životom, pracovným životom...)
viesť k zodpovednému sexuálnemu správaniu
podporovať formovanie zrelej osobnosti
viesť k akceptácii všeľudských a národných hodnôt
podporovať multikulturalizmus, toleranciu, zodpovednosť, spravodlivosť, rešpekt,
úctu...
rozvíjať kritické myslenie a schopnosť odlíšiť prosociálne správanie od egoistického
správania
68
Kompetencie žiakov

kognitívne: žiak rozvíja kritické myslenie, ktoré predpokladá syntézu a komparáciu
poznatkov, je flexibilný a dokáže pozitívne pristupovať k riešeniu životných
problémov

komunikačné: žiak sa dokáže jasne, zrozumiteľne a slušne vyjadrovať verbálne aj
neverbálne, dokáže vyhľadávať informácie a používať informačné technológie

učebné: žiak sa vie motivovať pre dosiahnutie cieľa a odôvodniť svoje hodnotové
postoje, pozitívne prijíma podnety z iného kultúrneho prostredia

interpersonálne: žiak má pozitívny vzťah k sebe a iným, vie kriticky posúdiť svoje
prednosti a nedostatky, vie predvídať následky svojho konania; efektívne pracuje
v kolektíve triedy a v sociálnych skupinách

postojové: žiak rešpektuje spoločenské pravidlá, dodržiava pravidlá fair play,
akceptuje neúspech a vie sa s ním vyrovnať; rešpektuje príslušníkov rôznych etník,
náboženstiev a kultúr
Prierezové témy
Osobnostný a sociálny rozmer, multikultúrna výchova, ochrana človeka a zdravia sa čiastočne
vyskytujú v každej téme.
Osobnostný a sociálny rozmer:
Nadviazanie, udržovanie a ukončenie rozhovoru.
Vyjadrenie pozitívnych a negatívnych citov.
Empatia a asertivita v komunikácii.
Zdravá a nezdravá kritickosť.
Tvorivé riešenie medziľudských vzťahov prostredníctvom úcty k iným a otvorenej
komunikácie.
6. Komunikácia ako prostriedok prosociálneho správania.
7. Poznanie svojich silných a slabých stránok.
8. Sebaovládanie a sebavýchova.
1.
2.
3.
4.
5.
Multikultúrna výchova:
9. Pozitívne hodnotenie druhých, umenie hľadať prijateľný kompromis.
10. Pochopenie a akceptovanie ľudí, ktorí majú iný svetonázor.
11. Ľudská dôstojnosť a náboženská etika.
12. Rešpekt a úcta k iným rasám, etnikám, handicapovaným ľuďom
Ochrana človeka a zdravia:
13. Počatie a prenatálny život.
14. Zdržanlivosť a vernosť ako optimálna prevencia pohlavne prenosných chorôb a AIDS,
odporúčaná WHO.
15. Dôsledky predčasného sexuálneho života, prirodzené a umelé metódy regulácie
počatia, hodnota ľudského života, promiskuitného života, pornografie na človeka.
Metódy a formy práce




výklad
diskusia
prednáška
búrka mozgov
69




hranie rolí
riešenie modelových situácií
individuálny rozhovor
skupinová práca
Učebné zdroje
R. R. OLIVAR: Etická výchova
JANA MIEDZGOVÁ: Základy etiky
L.LENCZ, E.KRÍŽOVÁ: Metodický materiál k predmetu Etická výchova
L.LENCZ: Metódy etickej výchovy
NANCY VAN PELTOVÁ: Umenie komunikovať bez zábran
JITKA PREVENDÁROVÁ, GABRIELA KUBÍČKOVÁ: Základy rodinnej a sexuálnej výchovy
ERICH MISTRÍK a kol.: Kultúra a multikultúrna výchova
Obsahový a výkonový štandard (viď príloha str.83)
Hodnotenie žiakov
Predmet etická výchova nie je hodnotený známkou. Žiak na konci klasifikačného obdobia je
hodnotený zápisom - absolvoval alebo neabsolvoval. Podmienkou absolvovania predmetu
etická výchova je pravidelná účasť na vyučovaní a aktívna participácia na vyučovacom
procese. V prípade vysokej absencie spôsobenej objektívnymi dôvodmi žiak má možnosť
nahradiť neúčasť na vyučovaní náhradnou formou (napr. referát, prezentácia individuálneho
projektu...)
V prípade veľkej absencie žiak spracuje tému určenú vyučujúcim predmetu a prezentuje ju na
vyučovacej hodine.
2.5.5.2Náboženská výchova
Charakteristika predmetu
 predmet náboženská výchova umožňuje žiakom formulovať otázky týkajúce sa
základných životných hodnôt, postojov a konania, konfrontovať ich s vedecky a
nábožensky formulovanými pohľadmi na svet, hľadať svoju vlastnú životnú
hodnotovú orientáciu
 formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú
vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka
 ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu Cirkvi a k jej tradícii, otvára pre
človeka možnosť života s Cirkvou
Ciele
1. téma: HĽADANIE CESTY
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Zdôvodniť význam komunikácie a modlitby v živote človeka. Definovať a
vysvetliť trojrozmernosť človeka. Položiť si otázky o zmysle svojho života. Vysvetliť
kresťanský pohľad na zmysel života človeka. Charakterizovať prvky náboženstva. Na
70
podklade Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC) zdôvodniť vznik a potrebu náboženstva.
Vysvetliť rozdiel medzi prirodzeným a nadprirodzeným náboženstvom.
Afektívny cieľ: Spoznať sa navzájom a prejaviť záujem o spoluprácu v skupine. Objavovať v
sebe túžbu po prekročení všednej každodennej ohraničenosti svojho života smerom k
transcendentnu.
Psychomotorický cieľ: Precvičiť a osvojiť si základné prvky verbálnej a neverbálnej
komunikácie. Rozvíjať postoj zmysluplného konania v živote.
2. téma: BOH V ĽUDSKOM SVETE
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Uviesť príklad metaforického vyjadrenia vo Svätom písme. Interpretovať
oslovenie Bohom a dôveru v Boha u Abraháma, Samuela a Márie. Uviesť príklady ľudskej
skúsenosti zdieľania Boha s človekom. Vysvetliť význam morálneho svedomia pre život
človeka na podklade učenia KKC. Určiť prvky spravodlivých zákonov na podklade Dekalógu.
Afektívny cieľ: Vnímať hodnotu ticha, objavovať hĺbku svojho vnútra. Vnímať metaforickú
reč slov. Oceniť hodnotu dôvery a zodpovednosti v medziľudských vzťahoch a vo vzťahu k
Bohu.
Psychomotorický cieľ: Precvičiť pozorné počúvanie a poukázať na komunikačné chyby.
Osvojiť si pravidlá spolupráce vo vzájomnom dialógu.
3. téma: BYŤ ČLOVEKOM
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Vysvetliť tajomstvo svojho počiatku na vedeckom podklade a v kontexte
Svätého písma. Vysvetliť pojmy: podstata, prirodzenosť, bytie. Definovať učenie Katolíckej
cirkvi o osobe Ježiša Krista. Na základe prameňov obhájiť historickosť Ježiša Krista,
aplikovaním poznatkov z predošlých ročníkov predložiť argumenty viery a Kristovho učenia.
Vysvetliť pojmy stereotyp, predsudok. Zaujať kritický postoj k spochybňujúcim tendenciám
kresťanského učenia o Ježišovi Kristovi v rôznych vyjadrovacích prostriedkoch, médiách.
Afektívny cieľ: Uvedomiť si dar vlastnej existencie pri počatí. Vnímať ohraničenosť a
priestor svojho života.
Psychomotorický cieľ: Zostaviť charakteristiku ľudskej osoby. Vyhľadať v rôznych
vyjadrovacích prostriedkoch, médiách, tendencie spochybňujúce kresťanské učenie o Ježišovi
Kristovi pre kritickú prácu s textom.
4. téma: NA CESTE K OSOBNOSTI- ŠANCE A RIZIKÁ
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Charakterizovať vývoj osobnosti. Uviesť predpoklady k úspešnému
utváraniu vlastnej osobnosti. Zdôvodniť negatívne vplyvy (závislosti) na dozrievanie
osobnosti. Charakterizovať legendu ako literárny útvar, rozlíšiť ju od historickej správy. V
legende o sv. Krištofovi objaviť výzvu pre hľadanie a odkrývanie zmyslu svojho života.
Afektívny cieľ: Uvedomiť si dôležitosť vnútorného rastu a zrelosti osobnosti. Vnímať
význam životného zmyslu pri vytváraní životného štýlu. Oceniť nachádzanie zmyslu a
vlastného človečenstva v stretnutí s Ježišom Kristom.
Psychomotorický cieľ: Vedome spolupracovať na formovaní vlastnej osobnosti spytovaním
svedomia.
5. téma: BOH A ČLOVEK
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Vysvetliť schopnosť vytvárať vzťahy na základe spätného pohľadu na svoj
počiatok. Definovať učenie o vzťahoch Najsvätejšej Trojice na podklade KKC. Nájsť
71
analógiu medzi vzťahmi Najsvätejšej Trojice a schopnosťou človeka vytvárať vzťahy.
Posúdiť svoju sieť vzťahov. Definovať sviatosti.
Afektívny cieľ: Oceniť hodnotu osobných vzťahov. Uvedomiť si prítomnosť Božej blízkosti
vo sviatostiach spôsobom, ktorý oslovuje zmysly.
Psychomotorický cieľ: Nakresliť sieť svojich vzťahov. Na ceste svojho života znázorniť
dôležité udalosti a priradiť k nim sviatosti sprevádzajúce tieto udalosti.
6. téma: ČLOVEK V SPOLOČENSTVE
Ciele témy:
Kognitívny cieľ: Vysvetliť úlohu a význam sexuality človeka. Vysvetliť črty a význam
pohlavnosti človeka v manželstve a rodine. Vysvetliť poslanie jednotlivých povolaní, ich
prínos pre cirkev a spoločnosť. Uviesť ľudský, náboženský a kresťanský dôvod na potrebu
slávenia v živote človeka aj ľudského spoločenstva. Zdôvodniť kresťanské slávenie nedele a
sviatkov.
Afektívny cieľ: Oceniť hodnotu otcovstva a materstva. Upevniť vedomie zodpovednosti za
vlastné správanie a za svoju budúcnosť. Oceniť hodnotu jednotlivých povolaní. Vnímať
slávnosť ako hodnotu, ktorá dáva životu hlbší rozmer.
Psychomotorický cieľ: Podieľať sa v skupine na hraní životných rolí potrebných k stabilite
vzťahu. Hľadať si svoje miesto v cirkvi. Formovať návyk modlitby za spoznanie svojho
životného povolania.
Učebné osnovy:
 špirálovitá štruktúra učebných osnov, ktorá umožňuje postupné prehlbovanie učiva
v nasledujúcich ročníkoch vždy na náročnejšej úrovni
 lineárna štruktúra rozdeľuje obsah učiva do podstatných línií, ktoré v nasledujúcich
ročníkoch prehlbujú kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele
 obsah učiva má tri lineárne oblasti: trojičný rozmer (v každom ročníku primerane
spoznávať všetky tri božské osoby prostredníctvom Božieho zjavenia - Svätého Písma,
tradície a učenia Cirkvi), kristologický rozmer (v každom ročníku primerane
sprístupňovať tajomstvo vykupiteľského diela Ježiša Krista)a rozmer spoločenstva
(primerane veku postupne spoznávať biblické dejiny, dejiny Cirkvi, význam slávenia
spoločenstva, poslanie človeka s dôrazom na osobné dejiny spásy)
 lineárne oblasti sa opakujú v celej špirále, výsledkom čoho je postupné rozširovanie
učiva a jeho prehlbovanie primerane veku žiakov
Kompetencie žiakov:
 k učeniu sa: žiak si vyberá a využíva vhodné metódy, stratégie pre efektívne učenie,
integruje náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu
k svetu
 k riešeniu problémov: žiak vníma, rozpozná a pochopí problém, premyslí a naplánuje
riešenie problému, základnou zásadou vlastného konania je postoj vzájomnej
tolerancie
 komunikačné: žiak sa vyjadruje výstižne, súvisle a kultivovane, využíva informačné
a komunikačné prostriedky a technológie
 sociálne a interpersonálne: žiak pozitívne ovplyvňuje kvalitu spoločnej práce,
prispieva k diskusii, vytvára si pozitívny obraz o sebe, je ohľaduplný, vnímavý
72
 občianske: žiak rešpektuje, chráni a váži si národnú tradíciu, kultúrne a historické
dedičstvo, uplatňuje základné humanistické hodnoty, rešpektuje požiadavky na zdravé
životné prostredie
 pracovné: žiak je flexibilný, prácu vníma nielen ako zdroj príjmu, ale aj ako
povolanie k spolupráci na rozvoj dobrej budúcnosti
 existenciálne: žiak objavuje zmysel pravdy a spravodlivosti, uznáva dôstojnosť
človeka, vytvára si rebríček hodnôt, je schopný oceniť hodnotu vzťahov
Prierezové témy:
1. téma: HĽADANIE CESTY
Komunikačný rozmer:
Žiak
• chápe význam komunikácie pre tvorivé budovanie pozitívnych medziľudských vzťahov vo
svojom živote
ako naplnenie zmyslu života
• využíva získané komunikačné zručnosti k vytváraniu plnohodnotných vzťahov
• volí správne komunikačné stratégie
Existenciálny rozmer:
Žiak
• pozná súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie životného zmyslu a je otvorený pre
jeho transcendentnú hĺbku
• je pripravený vnímať hĺbku osobného dialógu s Bohom
Občiansky rozmer:
Žiak
• je otvorený pre náboženskú rôznorodosť
Kultúrny rozmer:
Žiak
• chápe vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem
• osvojí si tvorivý prístup k umeleckým dielam vyrastajúcim z kresťanstva
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
• je pripravený pre otvorené vzťahy v dôveryhodnom prostredí
• využíva možnosti na vytváranie medziľudských vzťahov
• uvedomuje si význam sebazdieľania
• je pripravený pre otvorené vzťahy v dôveryhodnom prostredí
• využíva možnosti na vytváranie medziľudských vzťahov
• uvedomuje si význam sebazdieľania
• kladením otázok o zmysle svojho života a hľadaním odpovedí si získava a udržiava
osobnostnú integritu
2. téma: BOH V ĽUDSKOM SVETE
Komunikačný rozmer:
Žiak
• uplatňuje aktívne techniky počúvania s dôrazom na vypočutie si druhých
• volí správne komunikačné stratégie
73
• dokáže preskúmať rôzne druhy prameňov informácií a vie ich využívať
• je otvorený pre chápanie metaforickej reči viery
Občiansky rozmer:
Žiak
• pozná dokumenty zakotvujúce ľudské práva
• vníma Dekalóg ako etický princíp pre vznik zákonov riadiacich štát
Kultúrny rozmer:
Žiak
• chápe vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem
• osvojí si tvorivý prístup k umeleckým dielam vyrastajúcim z kresťanstva (obraz, literatúra,
stavba, hudba),
vníma ich ako výraz kresťanského učenia a kresťanskej tradície
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
• vníma Dekalóg ako spoločnosťou overenú a Bohom garantovanú normu medziľudských
vzťahov
• účinne spolupracuje v skupine
• ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby bol so sebou spokojný a vážil si sám seba
• rozvíja sebareflexiu
• vie uplatňovať svoje práva, rešpektovať názory, potreby a práva ostatných
Existenciálny rozmer:
Žiak
• chápe súvislosť Svätého písma s postojom viery a vníma ho ako výzvu pre svoj osobný život
• je otvorený pre reflexiu vlastného postoja viery
• pozná pravidlá pri neistom rozhodovaní a dáva ich do súvisu s výchovou svojho svedomia
• Svätému písmu rozumie ako knihe, ktorej obsahom je svedectvo Boha, ktorý komunikuje s
človekom a čaká od neho odpoveď viery
• rozvíja vo svojom živote postoje ponúknutých vzorov
3. téma: BYŤ ČLOVEKOM
Komunikačný rozmer:
Žiak
• účinne sa zapája do diskusie, vhodne argumentuje, na základe prameňov obháji historickosť
Ježiša a na základe evanjeliového poňatia Ježiša Krista predloží argumenty viery
• dokáže preskúmať rôzne druhy prameňov informácií a vie zaujať k nim kritický postoj
Rozmer riešenia problémov:
Žiak
• analyzuje a prehodnotí komponenty problémovej situácie spochybňovania Ježišovej ľudskej
alebo božskej prirodzenosti
Občiansky rozmer:
Žiak
• uznáva ľudskú osobu ako nositeľa ľudských práv
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
74
• účinne spolupracuje v skupine
• má pozitívny vzťah k druhým ľuďom
Existenciálny rozmer:
Žiak
• rozumie kresťanskému pohľadu na hodnotu a dôstojnosť ľudskej osoby od počatia
Multikultúrna výchova:
Žiak
• vie rozlíšiť predsudky a stereotypy vo vyjadrovacích prostriedkoch a médiách
• uvedomuje si dôsledky predsudkov a stereotypov prejavujúcich sa v rôznych podobách
neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie
Mediálna výchova:
Žiak
• vie kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá
Environmentálna výchova:
Žiak
• vníma život ako najvyššiu hodnotu
4. téma: NA CESTE K OSOBNOSTI
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
• cení si vlastnú jedinečnosť a rešpektuje jedinečnosť ostatných
• kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich vplyvov)
• objavuje zmysel života, preberá sebariadenie a zodpovednosť za sebaurčenie
• má pozitívny vzťah k druhým ľuďom
• ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby bol so sebou spokojný a vážil si sám seba
• cení si vlastnú jedinečnosť a rešpektuje jedinečnosť ostatných
• rozvíja sebareflexiu, sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie
zodpovednosti za svoje konanie a osobný život
Existenciálny rozmer:
Žiak
• chápe svoj život nielen ako dar, ale aj ako úlohu vnútorne rásť
• osvojí si kritický a diferencovaný prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba, je pripravený
na tomto základe stanoviť si nové životné ciele
Kultúrny rozmer:
Žiak
• rozumie znakom a pravdivosti kresťanských stredovekých legiend
5. téma: BOH A ČLOVEK
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• nachádza si svoje miesto v spoločnosti iných ľudí
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
75
Existenciálny rozmer:
Žiak
• sviatosti vníma ako symbolické znaky sprítomňujúce aktuálne Božie pôsobenie vo svojom
živote a prijíma ich ako pomoc pri prekonávaní životných prekážok
• Božiu trojjedinosť chápe ako symbol kvality Božieho bytia a kvality medziľudských
vzťahov, je otvorený pre uvedenú skutočnosť
6. téma: ČLOVEK V SPOLOČENSTVE
Sociálny a interpersonálny rozmer:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, chápe potrebu efektívne spolupracovať s
druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí
• nachádza si svoje miesto v spoločnosti iných ľudí
• v medziľudských vzťahoch vníma túžbu človeka po prekročení samého seba, zároveň si
uvedomuje možnosti jej zneužitia
Občiansky rozmer:
Žiak
• je otvorený pre aktívnu účasť na slávnostiach v spoločnosti ako aj na liturgických sláveniach
vo farskom spoločenstve
Existenciálny rozmer:
Žiak
• v medziľudských vzťahoch vníma túžbu človeka po prekročení samého seba, uvedomuje si
možnosť jej zneužitia
• rozumie kresťanskému pohľadu na ľudskú sexualitu, jej úlohu v manželstve a rodičovstve a
vníma ju ako výzvu pre svoju osobnú prípravu na zodpovedné rodičovstvo
• vyberá si z alternatív s uvedomovaním si následkov rizikového sexuálneho správania
• stanovuje si životné ciele, svoj život chápe ako výzvu pre voľbu životného povolania
• oceňuje hodnotu času, ktorý nie je naplnený výkonom alebo únikom z reality, ale stretnutím
so sebou, s druhými a s Bohom
• rozumie štruktúre a podstate slávenia kresťanskej nedele a oceňuje jej prínos pre rozvoj
vlastnej spirituality a kresťanského spoločenstva
Metódy a formy práce














dialóg
diskusia
fotovyjadrenie
hra
tanec
práca s karikatúrou
inscenačná, skupinová práca
čítanie obrazu
výklad
koláž
práca so Svätým Písmom
brainstorming
hranie rolí
kvíz, hodnotenie anketou
76
Obsahový a výkonový štandard: (viď príloha str.86)
Hodnotenie žiakov
Predmet náboženská výchova nie je hodnotený známkou. Žiak je na konci klasifikačného
obdobia hodnotený zápisom - absolvoval alebo neabsolvoval.
Podmienkou absolvovania predmetu náboženská výchova je pravidelná účasť na hodinách,
vypracovanie jednej písomnej práce prezentovanej v triede a aktívna participácia na
vyučovacom procese.
V prípade vysokej absencie spôsobenej objektívnymi dôvodmi žiak má možnosť nahradiť
neúčasť na vyučovaní spracovaním ďalšej témy a jej prezentovaním pred svojimi
spolužiakmi.
2.5.6 Vzdelávacia oblasť: Zdravie a pohyb
2.5.6.1Telesná a športová výchova
Charakteristika predmetu
Telesná a športová výchova v novom poňatí akcentuje potrebu výchovy k celoživotnej
starostlivosti žiakov o svoje zdravie prostredníctvom pohybovej aktivity, telovýchovnej
a športovej činnosti. Učebný predmet spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti
a zručnosti o pohybe, športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané
v realizovaných formách vyučovania telesnej a športovej výchovy – v podmienkach školy
formou integrovanej telesnej a športovej výchovy 2 hodiny týždenne. Trieda sa delí do skupín
pri počte 25 žiakov.
Ciele
Všeobecný cieľ:


zvyšovať pohybovú gramotnosť, zdokonaľovať pohybové zručnosti, rozvíjať
pohybové schopnosti a všeobecnú pohybovú výkonnosť
utvárať trvalý vzťah k telesnej výchove a športu ako súčasť zdravého životného štýlu.
Špecifické ciele:





vytvoriť konkrétnu predstavu o význame telesnej výchovy a športu ako nevyhnutných
prostriedkoch na optimalizáciu a upevňovanie zdravia
získať uvedomelý, aktívny vzťah k pohybovým aktivitám ako súčasti preferovaného
spôsobu života
získať adekvátnu, somatickým, motorickým, a psychickým predpokladom
zodpovedajúcu úroveň pohybových schopností
osvojiť si pohybové zručnosti na individuálnej – optimálnej úrovni z učiva
stanoveného učebnými osnovami
poznať základné pojmy, terminológiu a pravidlá osvojovaných činností poznať účinok
– funkciu vykonávaných pohybových činností na svoj organizmus pre tvorbu
vlastných pohybových programov
Výchovný cieľ:

zmeniť postoje k pohybovým činnostiam, k pohybovému vyučovaniu a učeniu,
hodnotovú orientáciu v prospech aktívneho spôsobu života
77

utvárať trvalý vzťah k TVaŠ v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako
súčasť zdravého životného štýlu
 osvojiť si tolerantné správanie i pocit zodpovednosti za konanie vo vzťahu
k spolužiakom, učiteľom, dospelým osobám .
Žiak postupne získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o vlastné telo,
pohybový rozvoj, zdatnosť, zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho v dospelosti. Vyučovací
predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií rozvíjaním
týchto predmetových kompetencií: Pohybové kompetencie, kognitívne kompetencie,
komunikačné kompetencie, učebné kompetencie, interpersonálne kompetencie a postojové
kompetencie.
Prierezové témy
Environmentálna výchova – využitím prostriedkov a foriem telesnej výchovy a športu:
cvičenie v prírode, kurzy, vychádzky, výlety a pod. prispieť k rozvoju žiaka tak, že v oblasti
postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:
 vnímať život ako najvyššiu hodnotu
 podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu
 estetických hodnôt prostredia, citlivo pristupovať k prírode
Ochrana života a zdravia – telesná výchova a šport do obsahu učiva začleňuje témy: Význam
hygieny a bezpečnosti pri praktických činnostiach, význam poradovosti pre ochranu
a bezpečnosť jednotlivca a skupín, rešpektovanie pravidiel správania sa, prekonávanie
prírodných prekážok, beh v teréne, zrýchlený presun, hody, skoky, zásady poskytovania
zdravotníckej pomoci pri cvičeniach, plávanie a otužovanie, branné plávanie, zásady pohybu
v prírodnom prostredí, zásady pohybu v zimnom prostredí – prvá pomoc pri úrazoch.
Metódy a formy práce
Prevládajúcimi znakmi inovovaného vyučovacieho procesu v telesnej a športovej výchove by
mali byť:



Motivácia a aktivizácia žiakov vo vyučovacom procese – zmeniť systém incentív, aby
sa zvýšila účinnosť a efektívnosť výchovno-vzdelávacieho procesu. V procese
vyučovania bude potrebné venovať motivácii a aktivizácii zvýšenú pozor a využívať
motivačné metódy a prostriedky – hra, súťaž, hudba, motivačný rozhovor, vhodné
podmienky na cvičenie, pestrý obsah vyučovania, vychádzajúci zo záujmu žiaka,
atmosféra vyučovania, efektívna, variabilná organizácia vyučovania, zmene spôsobu
hodnotenia žiaka a ďalšie činitele.
Emocionalizácia vyučovania – pôsobiť na telesný, funkčný a motorický rozvoj žiaka
tak, že mu prinesie i veľa pozitívnych zážitkov a skúseností, meniť vzťah učiteľa
a žiaka, aby bol uvoľnený a bezprostredný. Častejšie využívať slovné hodnotenie
a individualizované hodnotenie žiaka najmä u pohybovo slabších, stanoviť
individuálne ciele a výsledky oveľa častejšie porovnávať s jeho predchádzajúcimi
výsledkami. Oceňovať i malé zlepšenie a orientovať sa najmä na pochvaly
a povzbudenia.
Kreativizácia vyučovania – časté experimentovanie, hľadanie nových postupov
a stratégií, variabilná organizácia vyučovania a zaraďovanie nových pohybových
aktivít, viesť žiakov k samostatnosti a zodpovednosti. Výsledkom kreatívneho
prístupu bude zaujímavý, pestrý a variabilný vyučovací proces.
78

Individualizácia vyučovacieho procesu – programy telesnej a športovej výchovy
musia zohľadňovať individuálne predpoklady a možnosti žiakov a vychádzať z ich
záujmu a motivácie.
 Efektívnosť didaktického procesu, vysoká interiorizácia obsahu vyučovania, aktivita
žiakov a emocionálnosť celého procesu závisia od voľby optimálnych prostriedkov
vyučovania /metód, štýlov, spôsobov a postupov vyučovania, spôsobov organizácie
činnosti žiakov/. Didaktický štýl je presne vymedzeným spôsobom realizácie
edukačného procesu z hľadiska interakcie učiteľ – žiak. Voľba štýlu je ovplyvnená
konkretizáciou cieľa vyučovania a učenia sa podľa priebehu osvojovania pohybovej
činnosti, formou organizácie činnosti žiakov, podmienkami a pohybovými
skúsenostiami žiakov. Využívanie adekvátneho didaktického štýlu /príkazový,
recipročný, praktický, so sebahodnotením, s ponukou, s riadeným objavovaním/
skvalitňuje interakciu v školskej telesnej a športovej výchove a umožňuje dosiahnuť
lepšie výsledky žiakov.
Uplatňované vyučovacie postupy: komplexný, analyticko-syntetický a synteticko-analytický,
určujú podmienky na optimálne využívanie jednotlivých metód alebo ich kombinácií
potrebných na osvojenie učiva.
V telovýchovnom procese sa vo vyučovaní pohybových činností používajú vyučovacie
metódy, vo výchovnom pôsobení metódy výchovy a v pôsobení na telesný, funkčný rozvoj
a ostatné stránky osobnosti žiakov špeciálne metódy telesnej výchovy. Tými sú predovšetkým
metódy praktického cvičenia. Účinnosť metód praktického cvičenia závisí predovšetkým od
adekvátneho telesného zaťaženia a jeho striedanie s oddychom, a to vo vzťahu k veku,
pohlaviu, zdravotnému stavu, pohybových predpokladov a skúseností a skúseností žiakov.
Metódy praktického cvičenia sa členia na metódy štandardného cvičenia (zaťaženia)
a striedavého cvičenia (zaťaženia) a ďalšie, podľa ich zamerania na rozvoj jednotlivých
pohybových schopností.
Organizačné formy vyučovania v telesnej a športovej výchove:
Základná organizačná forma – vyučovacia jednotka, využívame možnosť koncentrácie do
dvojhodinových blokov /vzhľadom k podmienkam na škole/
Ďalšie uplatňované formy – lyžiarsky kurz, cvičenie v prírode, školské súťaže, postupové
školské súťaže, záujmová TV a šport - krúžková činnosť, výlety, vychádzky /turistické,
cykloturistické/
Formy organizácie činnosti žiakov na vyučovaní – hromadná, skupinová, individuálna forma
organizácie. Využitie správnej didaktickej formy na vyučovaní telesnej a športovej výchovy
umožní učiteľovi zefektívniť riadenie telovýchovného procesu.
Špecifické didaktické formy uplatňované v telesnej a športovej výchove: kruhový tréning,
cvičenie na stanovištiach, doplnkové cvičenia.
Obsahový a výkonový štandard
(viď príloha str.101)
Hodnotenie
Hodnotenie je integrujúcou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej a športovej
výchove. Plní významnú motivačnú funkciu, je jedným z prostriedkov získavania žiakov pre
ich vlastné telesné, pohybové a intelektuálne zdokonaľovanie, pre utváranie trvalého vzťahu
k telesnej výchove a športu a starostlivosti o vlastné zdravie.
Základné ukazovatele hodnotenia klasifikácie :
79



posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovým aktivitám
a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie
(vychádza z dokonalého poznania žiaka, priebežného sledovania a hodnotenia
s využitím pomocných posudzovacích škál, riadeného rozhovoru a pod.)
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne
predpoklady žiaka (používame batérie somatometrických a motorických testov, testov
všeobecnej pohybovej výkonnosti, špeciálne testy kondičných a koordinačných
schopností)
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností
a teoretických vedomostí, najmä orientácia v obsahu učebných programov (s využitím
výkonového štandardu, testov koordinačných schopností, pohybových zručností,
herných činností, učiteľ používa pomocné posudzovacie škály a vypracované
vedomostné testy)
2.5.7 Prierezové témy
Prierezové témy sú integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu v jednotlivých predmetoch
a ich konkrétna realizácia je uvedená pri učebných osnovách.




multikultúrna výchova - bude sa realizovať priebežne počas celého školského roka
v prirodzenom multikultúrnom prostredí, ktoré je súčasťou bilingválneho štúdia.
Každodenný kontakt so zahraničnými učiteľmi, orientácia na kultúru krajiny, ktorej
jazyk sa žiaci učia, prirodzeným spôsobom formuje u žiaka schopnosť chápať iné
kultúry, akceptovať ich, priaznivo vplývať na mieru ich tolerancie. Tento dlhodobý
proces je umocňovaný zážitkom z tradičného Dňa frankofónnej a hispanofónnej
kultúry. Pozitívny vplyv na žiakov má členstvo školy v Europrojekte. Tento najväčší
program stredných škôl Európskej únie umožňuje spolupracovať so školami 20-tich
krajín, priamo spoznávať a chápať ich kultúru a tradície vďaka osobným stretnutiam
na výročných konferenciách a výmenných pobytoch. Multikultúrna výchova je
integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu najmä predmetov: slovenský jazyk
a literatúra, francúzsky jazyk, španielsky jazyk, anglický jazyk, dejepis, geografia,
občianska náuka, etická výchova, náboženská výchova.
mediálna výchova - ťažisko práce s touto témou je plánované vo vzdelávacom
programe druhého polroka 2. ročníka, kde bude táto téma realizovaná formou
výchovno-vzdelávacieho bloku. Mediálna výchova je integrovanou súčasťou predmetu
slovenský jazyk a literatúra, francúzsky jazyk, španielsky a anglický jazyk, etická
výchova, náboženská výchova, matematika, informatika a je zaradená aj do programu
triednických hodín.
osobnostný a sociálny rozvoj - bude sa realizovať na triednických hodinách
zaradením tém súvisiacich so sebareflexiou, sebaúctou, zodpovednosťou za vlastné
konanie. Téma je zameraná na pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov, a to
v súlade s programom prevencie sociálno-patologických javov, za čo je zodpovedný
školský koordinátor
prevencie. Téma osobnostného a sociálneho rozvoja je
integrovanou súčasťou všetkých vyučovacích predmetov.
environmentálna výchova – je realizovaná ako integrovaná súčasť najmä predmetov
biológia, chémia, telesná výchova, fyzika, geografia, francúzsky jazyk, španielsky
jazyk a anglický jazyk. Vo vyšších ročníkoch sa environmentálna výchova
uskutočňuje podľa projektu, súčasťou ktorého sú exkurzie, besedy, tematické panely a
iné ekoaktivity. Za projekt zodpovedá koordinátor environmentálnej výchovy.
80



ochrana života a zdravia – je integrovanou súčasťou najmä predmetov biológia,
geografia, etická výchova a náboženská výchova, telesná výchova, jazyky. Samostatná
organizačná forma vyučovania – účelové cvičenia sú zamerané na ochranu života
a zdravia v mimoriadnych situáciách, prispievajú k zvyšovaniu telesnej zdatnosti a
psychickej odolnosti žiakov. Cvičenia organizujeme v prvom a druhom ročníku 1x za
polrok po 6 hodín, vyvrcholením procesu výchovy žiakov v tejto oblasti je súvislé
účelové cvičenie 3x6 hodín v 3. ročníku.
dopravná výchova – je integrovanou súčasťou predmetov fyzika, biológia, telesná
výchova. V rámci tejto výchovy zabezpečuje koordinátor prevencie pre žiakov 1.
ročníka v druhom polroku besedu na tému ochrany vlastnej bezpečnosti v dopravných
komunikáciách, najlepšie s členom dopravnej polície policajného zboru.
tvorba projektu a prezentačné schopnosti - v 1. ročníku sa tvorba projektov kratších
rozsahov a nácvik prezentačných schopností realizuje na hodinách francúzskeho
a španielskeho jazyka, slovenského jazyka a literatúry, etickej výchovy, biológie.
Systematické teoretické východiská poskytujeme žiakom 2. ročníka v druhom
polroku, keď sa formou vzdelávacieho bloku naučia robiť projekty v power pointe.
Sprostredkujeme im prezentácie úspešných prác SOČ a kvalitné ukážky rečníckeho
prejavu spomedzi žiakov 4. ročníka, ktorí budú samostatne prezentovať vlastné
projekty. Vo vyšších ročníkoch je tvorba projektu a jeho prezentácia súčasťou
vzdelávacieho obsahu takmer všetkých predmetov.
81
3 Vnútorný systém hodnotenia a kontroly
3.1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Cieľom hodnotenia je poskytnúť žiakom a ich rodičom spätnú väzbu, povzbudiť ich a aj
ukázať rezervy vo vzdelávaní. Orientáciou hodnotenia na kladné stránky osobnosti žiaka sa
mu umožňujeme dosiahnuť a prežiť úspech. Cieľom je využívať i slovné hodnotenia, oceniť
aj malé zlepšenie - výsledky žiaka porovnávať aj s predchádzajúcimi výsledkami.
Pri hodnotení žiakov sa vychádza z Metodického pokynu MŠVVŠ SR č. 21/2011 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl. Pri klasifikácii okrem všeobecne platných
metodických pokynov budú vyučujúci postupovať podľa kritérií vypracovaných v školskom
vzdelávacom programe pri osnovách pre každý predmet.
V 1. ročníku sú klasifikované všetky predmety okrem etickej a náboženskej výchovy, žiaci
miesto známky majú len záznam - absolvoval/absolvovala. Celkové hodnotenie za
klasifikačné obdobie v 1. ročníku je len prospel,-a /neprospel,-a.
Vzťah žiaka k plneniu si povinností, jeho systematická práca na vyučovaní sa tiež odráža vo
výslednej známke za daný predmet a polrok. Správanie žiaka sa v klasifikácii predmetu
nehodnotí, lebo je zahrnuté v známke zo správania.
Vzhľadom na náročnosť bilingválneho štúdia a v snahe klasifikovať žiakov čo
najobjektívnejšie môže vyučujúci navrhnúť pri vysokej absencii žiaka jeho komisionálne
preskúšanie.
3.2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia
zamestnancov
Kontrola práce pedagogických a odborných zamestnancov sa uskutočňuje v súlade s plánom
vnútroškolskej kontroly.
Indikátory hodnotenia pedagogických zamestnancov: pozorovanie učiteľa, hospitácia,
rozhovor, výsledky žiakov (prospech, súťaže a reprezentácia žiakov na mimovyučovacích
podujatiach a aktivitách, záujem žiakov o predmet, úspešnosť prijatia na VŠ), sledovanie
pokroku žiaka, ďalšie vzdelávanie, tvorba učebných pomôcok, šírenie dobrého mena školy na
verejnosti), hodnotenie učiteľov rodičmi a žiakmi školy, sebahodnotenie, hodnotiaci rozhovor
na záver školského roka, hodnotenie vedúcim PK.
Indikátory hodnotenia odborných zamestnancov: plnenie úloh na úseku technickoekonomickej činnosti, ďalšie vzdelávanie, šírenie dobrého mena školy na verejnosti, spôsob
komunikácie so žiakmi, hodnotenie práce zástupcom pre technicko-ekonomickú činnosť,
vzájomné hodnotenie, sebahodnotenie.
Jednotlivé oblasti hodnotenia sú rozpracované vo vnútornom mzdovom predpise.
82
Záver
Školským vzdelávacím programom sme vymedzili základné predstavy školy o spôsoboch
realizácie štátneho vzdelávacieho programu ISCED 3 v konkrétnych podmienkach našej
školy, rešpektujúc všetky jeho záväzné časti. Pri jeho tvorbe škola vychádzala z konkrétnych
vzdelávacích zámerov školy, zohľadnila potreby a možnosti žiakov, reálne možnosti a
podmienky školy, oprávnené požiadavky rodičov a zahraničných partnerov.
Zmyslom práce pedagógov bilingválneho gymnázia je vybaviť žiakov systematickou
štruktúrou poznávania, spôsobilosťou pracovať s informáciami a zaraďovať ich do
zmysluplného kontextu životnej praxe tak, aby sa v celom živote profesijne a osobnostne
rozvíjali. Predpokladom je uplatňovanie progresívnych vzdelávacích postupov, nových
organizačných foriem, stratégií a metód, ktoré podporujú poznávaciu zvedavosť, tvorivé
myslenie a samostatnosť žiakov.
83
Download

Gymnázium bilingválne, Ul. T. Ružičku 3, 010 01 Žilina Školský