SLOVENSKÉ NÁRODNÉ STREDISKO PRE ĽUDSKÉ PRÁVA
SPRÁVA
O DODRŽIAVANÍ ĽUDSKÝCH PRÁV
VRÁTANE ZÁSADY ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA
A PRÁV DIEŤAŤA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
ZA ROK 2012
BRATISLAVA
2013
Obsah
Predhovor ................................................................................................................................... 4
Úvod........................................................................................................................................... 7
1. Práva osôb so zdravotným postihnutím ................................................................................. 9
2. Právo na vzdelanie ............................................................................................................... 70
2.1. Odporúčania OECD vo vzťahu k školstvu ................................................................... 72
2.2. Rómska reforma v časti vzdelávanie ............................................................................ 73
2.3. Segregácia v školstve .................................................................................................... 78
2.4. Osobná výpoveď učiteliek ............................................................................................ 81
2.5. Centrá voľného času a zmena ich financovania............................................................ 99
2.6. Nedostatok učebníc ..................................................................................................... 104
3. Extrémizmus ...................................................................................................................... 115
4. Práva národnostných a etnických skupín ........................................................................... 124
4.1. Rómska reforma .......................................................................................................... 124
4.2. Antirómske múry ........................................................................................................ 129
4.3. Problematika Luníka IX, búranie bytových domov a otázka náhradného ubytovania
...................................................................................................................................... 140
4.4. Sterilizácie rómskych žien .......................................................................................... 155
5. Právo na vlastníctvo ........................................................................................................... 163
5.1. Búranie nelegálnych osád ........................................................................................... 163
5.2. Čierne stavby a novela stavebného zákona ................................................................. 169
6. Registrované partnerstvá .................................................................................................... 173
6.1. Návrh zákona o registrovanom partnerstve ................................................................ 173
7. Diskriminácia ..................................................................................................................... 181
7.1. Nedodržiavanie ľudských práv zamestnancov zahraničnými zamestnávateľmi ........ 181
7.2. Ochrana žien v reťazovom tehotenstve pred diskrimináciou...................................... 195
8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia ....................................................................................... 214
9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní ........................ 237
10. Práva dieťaťa.................................................................................................................... 242
10.1. Zlyhanie štátneho systému ako celku pri ochrane detí ............................................. 242
10.2. Odnímanie slovenských detí súdmi vo Veľkej Británii ............................................ 256
Predhovor
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva po uplynutí ďalšieho kalendárneho
roka pripravilo a verejnosti predkladá “Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady
rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2012“.
Rok 2012 ukázal, že v Slovenskej republike sú stále najviac ohrozené práva tých ľudí,
ktorí sú najslabší, najbezbrannejší a najviac znevýhodnení. Zabrániť nedodržiavaniu
a porušovaniu ľudských práv týchto slabých, bezbranných a znevýhodnených skupín
obyvateľstva sa štát zaviazal pred medzinárodným spoločenstvom. Zaviazal sa chrániť ich
a vytvárať im osobitné podmienky pre plnohodnotný výkon ich ľudských práv a slobôd. Štát
sa dobrovoľne zaviazal k plneniu týchto záväzkov komplikovanou procedúrou v exekutíve,
parlamente a na úrovni hlavy štátu, pričom ako vysoká zmluvná strana svoj záväzný sľub
uložil v depozite medzinárodného spoločenstva.
Na Slovensku je
v praxi
paradoxne najmenšia
ochrana
poskytnutá
trom
najpočetnejším skupinám obyvateľstva. Najviac zaostáva ochrana poskytovaná deťom,
zdravotne postihnutým a príslušníkom marginalizovaných komunít. V reči čísiel to znamená,
že z celkového počtu 5 miliónov 400 tisíc obyvateľov Slovenska zaostáva ochrana detí, ktoré
predstavujú 1milión 100 tisíc, teda 20 %, či 1 pätinu populácie. Zaostáva ochrana 8 %
obyvate1stva z radov ťažko zdravotne postihnutých a ďalších niekoľko percent ľudí s ľahším
zdravotným postihnutím. Nedostatočná je ale aj ochrana práv príslušníkov početnej rómskej
menšiny, ktorá predstavuje podľa niektorých odhadov dokonca až približne 10 % populácie.
V roku 2012 nebolo počuť deti, ale o detských obetiach hovorili dospelí. Mlčanie
prelomili svojimi sťažnosťami, svedectvami a záujmom o detské obete rodičia, médiá, niektorí
odborníci a politici. Nedopovedané zostali vyjadrenia a postoje zodpovedných za detské
obete. V sledovanom období náhle slovenská verejnosť prejavila záujem o práva a osudy detí
a zdá sa, že tento záujem by mohol byť stabilnejší a dlhodobejší zásluhou médií.
V predchádzajúcom roku nebolo počuť zdravotne postihnutých. Ticho však vôbec
nenasvedčuje, že títo ľudia sú spokojní. Naopak, zistenia v roku 2012 nasvedčujú, že táto
skupina
trpí
množstvom neriešených
problémov, ale aj
nesmiernym dlhodobým
znevýhodnením, oslabením a finančným vyčerpaním. Zdá sa však, že trpí aj obrovským
nezáujmom spoločnosti. V porovnaní s deťmi tiché mlčanie o problematike nedodržiavania
práv osôb so zdravotným postihnutím nič a nikto významne nenarušil. Majorita nebola
4
“vyrušovaná“ problémami a potrebami tejto veľkej skupiny obyvateľstva, nedozvedela sa
aktuálne poznatky o nich a ani sa výraznejšie neangažovala v prospech týchto ľudí. Táto
početná časť slovenskej populácie zostala prakticky nepovšimnutá a bez záujmu spoločnosti.
V porovnaní s deťmi a zdravotne postihnutými v roku 2012 príslušníkov rómskej
menšiny bolo počuť. Neporovnateľne viac bolo ale počuť hlučnejšiu majoritnú spoločnosť,
ktorá prejavovala o Rómov osobitný záujem. Absenciu mlčania na Slovensku predstavovali
často jednostranné sťažnosti, vyjadrenia, názory, postoje, či organizované postupy verejných
alebo súkromných predstaviteľov, ktoré však vytvorili iba minimálny priestor pre dialóg a
ešte menší priestor pre užitočné riešenia.
Kráčajúc v protismere po chodníku ázijských migrantov prekračujúcich štátnu
hranicu Slovenska a východnú karpatskú schengenskú hranicu v mieste dotyku s externým
prostredím Európskej únie, si treba pripomenúť nedávno zverejnené mrazivé údaje kolegov
z Ázijského centra pre ľudské práva. Podľa týchto údajov v období rokov 2001 až 2011 stúpol
počet znásilnených detí v Indii o 336 %, pričom v uvedenej dekáde bolo iba nahlásených až
48 338 prípadov. Publikované údaje a cudzozemské pomery sa môžu zdať priemernému
Európanovi síce zavrhnutiahodné, ale na míle vzdialené. Slovenské národné stredisko pre
ľudské práva tvrdí, že problém ochrany človeka v Európe a na Slovensku spočíva
v nedôslednom plnení medzinárodných záväzkov štátu chrániť ľudí bez ohľadu na geografiu,
demografiu, náboženstvo, kultúru, tradíciu, či iné špecifické odlišnosti a sebauspokojujúce
porovnávanie.
Udalosti v roku 2012 však na Slovensku odkryli dieru v štátnom ochrannom systéme
maloletých detí s možnosťou ich zmiznutia zo stredu slovenskej spoločnosti, zlyhanie
v ochrane pred jednostranným odnímaním slovenských detí v zahraničí, ale aj podozrivé
zlyhania v transferoch slovenských detí do zahraničia v dvojstranných medzištátnych
adopciách. Napriek odhaleniu týchto systémových zlyhaní štátu Slovensko ale ani v roku
2012 doposiaľ nezriadilo inštitút detského ombudsmana, hoci to naliehavo Slovákom už dva
krát odporúčalo OSN v roku 2000 a 2007, ale aj Slovenské národné stredisko pre ľudské
práva vo svojej kampani v roku 2012.
Život Rómov na Slovensku dlhodobo sprevádza kultúra chudoby, ktorá sa medzičasom
zmenila na kult chudoby. K chudobe Rómov sa na Slovensku pripájajú už aj ďalšie nové
tendencie. Napriek tomu, že Stredisko pravidelne od roku 2009 upozorňuje na spustený trend
sídelnej
segregácie a vyzýva na jeho zastavenie, početnosť antirómskych múrov na
Slovensku neklesla ani v roku 2012. Naopak, ich výstavba má narastajúcu tendenciu.
5
Štvrťročne na Slovensku pribudne jeden nový antirómsky múr o ktorom sa dozvieme.
Dokonca východoslovenské obce a mestá, ako priekopníci modelu výstavby izolujúcich
múrov, sa už stávajú vzorom pre samosprávy na strednom a západnom Slovensku. Verejnosť
je svedkom postupného importu modelu antirómskych múrov do celého vnútrozemia. Pritom
paradoxne práve v tom istom období medzi policajnými kordónmi v prítomnosti televíznych
štábov policajný prezident zabránil svojvoľnému a násilnému búraniu rómskych obydlí.
Okrem sídelnej segregácie a pokusu o vyhladenie rómskych obydlí kritická Správa
dokumentuje segregáciu a diskrimináciu rómskych žiakov spolu s faktami o pomeroch v
slovenskom školstve.
Trvalo dlhé dva roky od ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, kým sa pomaly začali napĺňať implementačné povinnosti a štát zriadil hlavné
kontaktné miesto pre problematiku vykonávania Dohovoru na jednom z ministerstiev.
Prieťahy sú skľučujúce, ale výsledok povzbudzujúci. Štát takto v roku 2012 vytvoril miesto
pre dialóg, čo vzbudzuje nádej, že prekážky a bariéry sťažujúce zaraďovanie zdravotne
postihnutých občanov do každodenného života sa už nebudú ďalej prehlbovať, ale naopak,
postupne sa začnú vytrácať. Kritická Správa dokumentuje síce nekoordinované úsilie
inštitúcií, ale uvádza aj konkrétne kroky významné pre príklady dobrej praxe. To je ale iba
začiatkom dlhej cesty pripravenej ratifikáciou Dohovoru z roku 2010. Zdravotne
postihnutých Slovensko zatiaľ v roku 2012 pustilo iba na štartovaciu čiaru pred prekážkovú
trať, na ktorej cieľ ešte nedovidia.
V Bratislave, apríl 2013
JUDr. Juraj Horváth
výkonný riaditeľ
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
6
Úvod
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej v texte ako „Stredisko“) bolo
zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení
Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej v texte ako „zákon o zriadení
Strediska“) s účinnosťou od 1. januára 1994, a to na základe Dohody medzi vládou
Slovenskej republiky a Organizáciou spojených národov o zriadení Slovenského národného
strediska pre ľudské práva, publikovanej oznámením Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky č. 29/1995 Z. z.
Stredisko ako nezávislá právnická osoba plní nezastupiteľné úlohy v oblasti ochrany
a presadzovania ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa a dodržiavania
zásady rovnakého zaobchádzania. Na základe zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „antidiskriminačný
zákon“) pôsobí Stredisko ako jediná slovenská inštitúcia pre rovnoprávnosť a pre
posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania.
Stredisko má v organizácii slovenskej spoločnosti mimoriadne, osobitné postavenie.
Z medzinárodného hľadiska pôsobí ako národná inštitúcia pre ľudské práva v rámci systému
Organizácie spojených národov. Z pohľadu Európskej únie Stredisko v Slovenskej republike
reprezentuje špecializovaný Národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie (National Equality
Body) zapojený do celoeurópskej siete EQUINET.
Na základe svojho postavenia teda Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie
ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa, ako aj dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike. Stredisko v súlade s ustanovením § 1 ods.
4 zákona o zriadení Strediska
každoročne do 30. apríla vypracúva a zverejňuje Správu
o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej
republike. Táto kompetencia Stredisku vyplýva v oblasti ľudských práv aj z bodu 3 písm.
a – iii Parížskych princípov a v oblasti diskriminácie a dodržiavania zásady rovnakého
zaobchádzania z ustanoveniami antidiskriminačných smerníc Európskej únie.1
Správa o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv
dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2012 sa v jednotlivých kapitolách venuje ľudským
1
Napríklad článok 12 ods. 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES a článok 20 ods. 2 písm. c) Smernice
Európskeho parlamentu a Ray 2006/54/ES.
7
právam
a slobodám,
problematike
extrémizmu,
dodržiavaniu
zásady
rovnakého
zaobchádzania a otázkam diskriminácie, ako aj právam dieťaťa.
Obsahovo sa Správa konkrétne zameriava na vybrané ľudské práva a slobody, ktoré
boli v roku 2012 predmetom verejných diskusií, pri uplatňovaní ktorých sa v praxi prejavili
nedostatky, alebo ktorých ochrana sa ukázala v uplynulom roku ako problematická. Viaceré
témy boli predmetom legislatívnych zmien, prípadne s ich presadzovaním boli spojené rôzne
kampane.
Správa
poskytuje
všeobecné
informácie
o garantovaní
práv,
uvádza
najvýznamnejšiu medzinárodnú a vnútroštátnu právnu úpravu a v niektorých prípadoch aj
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.
Cieľom Správy je poskytnúť objektívny, pravdivý a aktuálny obraz o dodržiavaní
ľudských práv v Slovenskej republike za uplynulý rok a súčasne uviesť aj stanoviská
a odporúčania na zabezpečenie zefektívnenia ochrany a uplatňovania ľudských práv
a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu sa preto Stredisko obrátilo pri príprave Správy so
žiadosťou o vyjadrenie ku konkrétnym otázkam a o poskytnutie podkladov a údajov na
široký okruh orgánov verejnej správy, verejnoprávne inštitúcie, mimovládne organizácie
pôsobiace v oblasti ľudských práv i na akademickú obec.
Aktuálne a objektívne údaje získalo Stredisko aj z monitorovacej, aktívnej
vyhľadávacej, výskumnej a inej odbornej činnosti v rámci plnenia svojich úloh, pri
preverovaní podnetov a informácií klientov, ktorí sa na Stredisko obrátili so žiadosťami
o právne poradenstvo a pomoc, či z vlastných poznatkov a skúseností Strediska a jeho
regionálnych kancelárií.
Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv
dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2012 prerokovala v zmysle § 3a ods. 7 písm. h) zákona
o zriadení Strediska Správna rada Strediska na svojom zasadnutí dňa 26. apríla 2013.
8
1. Práva osôb so zdravotným postihnutím
Z hľadiska ochrany práv ZPO je pre Slovenskú republiku kľúčová ratifikácia
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu, ktorý
v snahe o aktívne začlenenie a plnú účasť zdravotne postihnutých osôb v spoločnosti v súlade
s medzinárodnými princípmi ochrany ľudských práv prijala 1. decembra 2006 OSN.
V Slovenskej republike nadobudli oba dokumenty účinnosť 25. júna 2010.
Dohovor predstavuje filozofické i právne zavŕšenie prechodu od medicínskeho
modelu k sociálnemu modelu zdravotného postihnutia na základe uplatňovania ľudských
práv. V jeho preambule je to vyjadrené takto: „zdravotné postihnutie je výsledkom
vzájomného pôsobenia medzi osobami so zhoršeným zdravím a medzi bariérami v postojoch
a v prostredí, ktoré im bránia plne a účinne sa zúčastňovať na živote spoločnosti na rovnakom
základe s ostatnými.“ Inými slovami Dohovor uznáva zdravotné postihnutie ako dôsledok
nedostatočného rešpektovania a prispôsobovania sa spoločnosti individuálnym rozdielom
svojich členov.
Dohovor potvrdzuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na uznanie
svojej osoby ako subjektu práva a uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú
spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými.
Presadzuje prechod od zastupovania k podpore pri rozhodovaní v prípade potreby.2
Zadefinovanie pojmu „zdravotné postihnutie“, či „osoba so zdravotným postihnutím“
nie je v slovenskom právnom poriadku jednoznačne obsiahnuté.
Definíciu osoby so zdravotným postihnutím obsahujú zákony:
 Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov – podľa
§9 je občanom so zdravotným postihnutím občan uznaný za invalidného občana alebo
občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac
o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou;
 Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov –
v súvislosti s vymedzením tzv. „invalidného poistenca“ sa podľa § 71 ods. 6 miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu
2
http://www.nrozp-mosty.sk/index.php?option=com_k2&view=item&id=944:v%C3%BDznamn%C3%BDkrok-na-ceste-k-pln%C3%A9mu-uplat%C5%88ovaniu-pr%C3%A1v-os%C3%B4b-so-zdravotn%C3%BDmpostihnut%C3%ADm&Itemid=321 - 25.03.2013.
9
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia
orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k citovanému zákonu;
 Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia – podľa § 2 ods. 3 je ťažké zdravotné postihnutie definované
ako zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, pričom podľa
ods. 4 je funkčná porucha vymedzená ako nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska
predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov;
 Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení živnostenského
zákona – za nepriaznivú sociálnu situáciu považuje podľa § 2 ods. 2 písm. c) ohrozenie
fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky
začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre ťažké zdravotné postihnutie alebo
nepriaznivý zdravotný stav;
 Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - používa pojem
„zdravotné postihnutie“. V zmysle § 40 ods. 8 zamestnanec so zdravotným postihnutím
na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa Zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie
o invalidnom dôchodku;
 Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej v texte ako „školský zákon“) - pri definícii dieťaťa/žiaka so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami zákon v § 2 písm. k) definuje dieťa/žiaka so
zdravotným znevýhodnením ako dieťa/žiaka so zdravotným postihnutím, dieťa/žiaka
choré alebo zdravotne oslabené, dieťa/žiaka s vývinovými poruchami a dieťa/žiaka
s poruchou správania. Za dieťa/žiaka so zdravotným postihnutím sa podľa § 2 písm. l)
citovaného zákona považuje dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým
postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou
schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo
s viacnásobným postihnutím;
 Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 57/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
10
predpisov- s účinnosťou od 1. januára 2013 sa zavádza definícia študenta so
špecifickými potrebami. Podľa novelizovaného ustanovenia § 100 citovaného zákona
sa za študenta so špecifickými potrebami považuje podľa ods. 2 študent so zmyslovým,
telesným a viacnásobným postihnutím, s chronickým ochorením, so zdravotným
oslabením, s psychickým ochorením, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi
vývinovými poruchami alebo s poruchami učenia.
K pojmu zdravotné postihnutie sa vyjadril aj Európsky súdny dvor v právnej veci
Sonia Chacón Navas proti Eurest Colectividades SA z 11.07.2006 (C-13/05). ESD
diferencuje medzi pojmami choroba a pojmom zdravotné postihnutie, pričom Súdny dvor
zastáva názor, že zdravotné postihnutie nie je chorobou. Pojem zdravotné postihnutie má
charakter pojmu práva EÚ a rozumie sa ním obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického,
mentálneho alebo psychického postihnutia, ktoré bráni účasti dotknutej postihnutej osoby na
profesijnom živote. Podľa citovaného rozhodnutia na to, aby išlo o zdravotné postihnutie,
musí byť pravdepodobné, že toto obmedzenie bude dlhodobé.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aktuálny stav jeho
implementácie v Slovenskej republike
Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím
a Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím Vláda SR
10. februára 2010 schválila a odporučila ho NR SR na odsúhlasenie a na následný podpis
oboch ratifikačných listín Dohovoru i Opčného protokolu prezidentom SR.3
Dohovor patrí do kategórie medzinárodných zmlúv, ktoré v zmysle článku 7 ods. 4
Ústavy vyžadujú pred ratifikáciou súhlas NR SR.
Na úrovni NR SR sa po prerokovaní na výboroch NRSR materiál prejednával
9. marca 2010. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky
s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím
a Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bol
schválený.
3
Uznesenie Vlády SR č. 117/2010 k návrhu na ratifikáciu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach
osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím;
materiál a ďalšie informácie sú k dispozícii na
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=7025, citované 25.03.2013.
11
Prezident Slovenskej republiky Dohovor a jeho opčný protokol ratifikoval 28. apríla
2010. Ratifikačná listina bola 26. mája 2010 uložená u depozitára, generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú republiku Dohovor aj jeho opčný protokol
nadobudli platnosť 25. júna 2010 v súlade s článkom 45 ods. 2 Dohovoru4 a článkom 13 ods.
2 Opčného protokolu5. V Zbierke zákonov boli obidva dokumenty publikované ako
Oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z. z. - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím
a Oznámenie MZV SR č. 318/2010 Z. z. - Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím.
Slovenská republika pri ratifikácii Dohovoru uplatnila v súlade s jeho čl. 46 výhradu,
týkajúcu sa ustanovenia čl. 27 ods. 1 písm. a)6, v ktorej si vyhradila právo uplatňovať
ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia zákazu
diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru,
prijímania do práce a trvania zamestnania sa nepoužije a nebude uplatňovať pri prijímaní do
služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov,
ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby
a Hasičského a záchranného zboru.7
V súvislosti s implementáciou Dohovoru, sa počas rokov 2011 a 2012 uskutočňovali
viaceré konzultácie a diskusie medzi sekciou ľudských práv a rovnakého zaobchádzania ÚV
SR a odbornej sekcie Ministerstva prace sociálnych veci a rodiny SR zaoberajúce sa
ustanovením jedného alebo viacerých kontaktných miest pre problematiku vykonávania
dohovoru, ako to vyplýva z čl. 33 ods. 1 dohovoru. Do konzultácií boli zahrnuté aj
organizácie osôb so zdravotným postihnutím a ďalší národní aj medzinárodní experti.
Na proces konzultácií nadväzovali aj rokovania Výboru pre osoby so zdravotným
postihnutím a Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím bol zriadený uznesením8 vlády Slovenskej
republiky č. 158 zo dňa 2. marca 2011, ako stály odborný orgán Rady vlády Slovenskej
4
„Pre každý štát alebo každú regionálnu integračnú organizáciu, ktoré ratifikovali dohovor, oficiálne ho
potvrdili alebo k nemu pristúpili po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, dohovor
nadobúda platnosť tridsiaty deň po uložení ich vlastnej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.“
5
„Pre každý štát alebo každú regionálnu integračnú organizáciu, ktoré ratifikujú alebo oficiálne potvrdia
protokol alebo k nemu pristúpia po uložení desiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení, protokol
nadobúda platnosť tridsiaty deň po uložení ich vlastnej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.“
6
„Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne
postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem
iného a) zakážu diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia vo všetkých otázkach týkajúcich sa
ktorejkoľvek formy zamestnávania vrátane podmienok náboru, prijímania do práce a zamestnávania, trvania
zamestnania, kariérneho postupu, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“.
7
Porovnaj s § 4 ods. 1 písm. b) a § 8 ods. 5 antidiskriminačného zákona.
8
http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11547?prefixFile=u_,citované 25.03.2013.
12
republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť pre otázky týkajúce sa
práv osôb so zdravotným postihnutím.9
Od okamihu svojho kreovania Výbor sústavne upozorňuje na nevyhnutnosť
vytvorenia kontrolných a koordinačných mechanizmov podľa čl. 33 Dohovoru. Zasadnutia
Výboru pokračovali aj v roku 2012 - 16. januára sa prerokovával návrh novely zákona
o službách zamestnanosti a na tematickom zasadnutí 21. februára 2012 bola prezentovaná
Svetová správa o zdravotnom postihnutí (WHO), Výskum zdravotného postihnutia na
Slovensku, realizovaný IVPR a Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na
Slovensku, prehľad zmien v slovenskej a európskej legislatíve v kontexte Dohovoru za
obdobie rokov 2010 – 2011.
Na stretnutí bola taktiež predstavená iniciatíva za koalíciu mimovládnych organizácií
občanov so zdravotným postihnutím a nezávislého monitorovacieho mechanizmu
k Dohovoru, do ktorej sa zapojilo i Slovenské národné Stredisko pre ľudské práva (ďalej
v texte ako „Stredisko“).10 Dôvodmi iniciatívy na vytvorenie koalície, ktorú uviedla NROZP
je potreba novej platformy organizácií osôb so zdravotným postihnutím, organizácií
občianskej spoločnosti aktívnych v rôznych oblastiach pokrytých Dohovorom a nezávislého
ľudsko-právneho mechanizmu, založená na báze aktívnej spolupráce a dialógu. Účelom
koalície je možnosť aktívnej spolupráce osôb so zdravotným postihnutím na úspešnej
implementácii
Dohovoru,
zabezpečenie
komplexnosti
a
objektivity
monitoringu
implementácie, platforma, ktorá spracuje a predloží Výboru OSN pre práva osôb so
zdravotným postihnutím alternatívnu správu o implementácii Dohovoru. Príprava
alternatívnej správy koalíciou vedenou organizáciami osôb so zdravotným postihnutím
umožní objektívnejšie monitorovať implementáciu Dohovoru vzhľadom na odbornosť
organizácií osôb so zdravotným postihnutím, a ďalších zúčastnených organizácií občianskej
spoločnosti, získanú vlastným prežívaním situácií pokrytých Dohovorom ich členmi.
Rôznorodosť pohľadov tiež umožňuje vytvoriť komplexnejší obraz situácie. NROZP
očakáva, že príprava tieňovej správy koaličnými partnermi otvára priestor na serióznu
diskusiu koalície s vládnymi autoritami a možnosť ovplyvňovať vládnu agendu
implementácie Dohovoru.11
9
http://www.employment.gov.sk/vybor-pre-osoby-so-zdravotnym-postihnutim.html, citované 25.03.2013.
Bližšie o činnosti Výboru pozri http://www.employment.gov.sk/zasadnutia-vyboru-pre-osoby-so-zdravotnympostihnutim.html, citované 25.03.2013; informácie o Rade vlády SR sú k dispozícii na
http://www.radavladylp.gov.sk/, citované 25.03.2013.
11
http://www.employment.gov.sk/iniciativa-za-koaliciu.pdf, 25.03.2013.
10
13
Paralelne s činnosťou Výboru pokračovali kľúčové mimovládne organizácie
v realizácii projektových aktivít, prostredníctvom ktorých konkretizovali najdôležitejšie témy
implementačného procesu v súvislosti s Dohovorom.
Prvé a zatiaľ jediné stretnutie tvoriacej sa koalície mimovládnych organizácií občanov
so zdravotným postihnutím, ľudsko-právnych organizácií, ďalších organizácií občianskej
spoločnosti, nezávislého mechanizmu na ochranu a podporu ľudských práv a slobôd, ale aj
spolupracujúcich organizácií z oblasti priamo sa dotýkajúcich života osôb so zdravotným
postihnutím sa uskutočnilo 27.03.2012 v Bratislave. Na stretnutí sa diskutovalo o možných
modeloch spolupráce, ale aj vízii spracovania alternatívnej správy o implementácii
Dohovoru, ktorej spracovanie sa predpokladalo až v roku 2013. Okrem NROZP a ďalších
mimovládnych organizácií sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny a Úradu vlády SR, ale aj zástupcovia súkromného sektora
(profesia.sk, Velcon spol. s r. o.) a ďalší.
Stredisko v roku 2012 nadviazalo na svoje minulé aktivity v oblasti presadzovania
princípov rozmanitosti a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, v rámci ktorých sa
(najmä v spolupráci s NROZP) venovalo aj téme vytvárania pracovných podmienok pre ZPO
a eliminácii diskriminačných prejavov z dôvodu zdravotného postihnutia v oblastiach
chránených antidiskriminačným zákonom. Starostlivo monitorovalo priebeh implementácie
Dohovoru a po skonštatovaní zjavnej nečinnosti zodpovedných orgánov štátnej správy sa
rozhodlo podporiť občianske iniciatívy v presadzovaní relevantných záujmov zapojením sa
do vznikajúcej koalície, účasťou na rôznych fórach, či na viacerých aktivitách mimovládnych
organizácií.
Implementácia Dohovoru je v slovenských podmienkach náročným procesom a jej
odklad, nerešpektovanie záväzkov a nezriadenie kontaktných miest pre vykonávanie
Dohovoru kumuluje ďalšie problémy, bariéry a systematické chyby najmä v legislatívnom
a aplikačnom procese. Ministerstvo práce si uvedomilo závažnosť situácie a 10. februára
2012, z vlastnej iniciatívy, ministerským listom12 vyzvalo všetky relevantné inštitúcie
nominovať kontaktnú osobu do novozriadenej medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorej bolo
substituovať po nevyhnutnú dobu koordinačný mechanizmus s cieľom prípravy vládnej
správy o implementácii Dohovoru pre OSN. Táto správa musela byť Slovenskou republikou
predložená OSN najneskôr 25. júna 2012. Stredisko privítalo výzvu na spoluprácu
a nominovalo do pracovnej skupiny svojho zástupcu. Koordináciu činnosti tejto
12
List č. 3649/12 – II/1 z 10.02.2012 – evidovaný a uložený na Stredisku.
14
medzirezortnej pracovnej skupiny (MPS), rešpektujúc ustanovenie Čl. 33 ods. 3 Dohovoru13,
zastrešovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, NROZP a Sekcia ľudských práv
a rovnakého zaobchádzania Úradu vlády SR.
V súvislosti s implementačným procesom v roku 2012 je potrebné taktiež spomenúť
5. rokovanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktoré
sa konalo 20.02.2012. Na rokovaní bolo prijaté Stanovisko Rady vlády SR č. 1/2012
k plneniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím14, v ktorom Rada apelovala na povinnosť Slovenskej republiky
vypracovať komplexnú národnú správu k Dohovoru pre Výbor OSN pre práva osôb
so zdravotným postihnutím v termíne do 25. júna 2012, upozornila na pretrvávajúcu
neexistenciu kontaktného miesta/miest pre problematiku vykonávania dohovoru, určenie
koordinačného mechanizmu, ustanovenie nezávislého mechanizmu na presadzovanie,
ochranu a monitorovanie vykonávania dohovoru a povinnosť zapojenia občianskej
spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím do monitoringu. V stanovisku Rada
zároveň odporučila vláde SR prijať novelu kompetenčného zákona týkajúcu sa ustanovenia
kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru a vytvoriť primerané
organizačno-technické a finančné podmienky na vytvorenie a sfunkčnenie kontaktného
miesta; prijať uznesenie, v rámci ktorého bude za koordinačný mechanizmus určená Rada
vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a reflektovať zásadné
stanovisko Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím v predmetnej veci.
Medzirezortná pracovná skupina počas jarných mesiacov 2012 úlohu prípravy
implementačnej správy aj napriek zmene vlády po parlamentných voľbách, ktoré sa
uskutočnili 10.03.2012 splnila. Napriek pomalému rozbehu implementačných povinností na
úrovni štátnej správy zo začiatku roka 2012, Stredisko oceňuje spracovanie Východiskovej
správy Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím15 z mája
2012 pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Návrh Východiskovej
správy bol schválený16 na rokovaní Vlády SR 06.06.2012 a v kontexte Uznesenia Vlády SR
č. 244/2012 bol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí poverený zabezpečiť jej
predloženie Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím do 25. júna 2012.
13
Tzv. podmienka plnej účasti a zahrnutia do procesu monitorovania občianskej spoločnosti, ZPO a ich
reprezentatívnych organizácií.
14
http://www.radavladylp.gov.sk/data/att/6188_subor.doc, citované 25.03.2013.
15
http://www.employment.gov.sk/vychodiskova-sprava-sr-k-dohovoru-o-pravach-osob-so-zdravotnympostihnutim.pdf, 25.03.2013.
16
Bližšie pozri http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21097, 25.03.2013.
15
Ministerstvo práce ako nositeľ úlohy Stredisko v odpovedi informovalo17, že
východisková správa Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím bola spracovaná v máji 2012 na základe usmernenia Výboru OSN pre práva osôb
so zdravotným postihnutím. Pozostávala z 5 častí (Úvod, Všeobecné ustanovenia Dohovoru,
Špecifické práva Dohovoru, Špecifické práva Dohovoru týkajúce sa chlapcov, dievčat a žien
so
zdravotným
postihnutím,
Špecifické
povinnosti
podľa
Dohovoru)
a príloh.
Prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky bola dňa 22. júna 2012 predložená Stálej misii v Ženeve a následne Výboru OSN
pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Do redakčnej uzávierky tejto správy Výbor OSN
pre práva osôb so zdravotným postihnutím nepožiadal Slovenskú republiku o žiadne
doplňujúce informácie. Časový horizont prerokovania Východiskovej správy Slovenskej
republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nie je podľa slov
Ministerstva zatiaľ známy.
Dňa 20.02.2013 po mnohých pracovných stretnutiach došlo k definitívnemu
rozhodnutiu o zriadení hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania
Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 33 ods. 1 Dohovoru) na
Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR18. V súvislosti so zriadením hlavného
kontaktného miesta vznikli v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny 2 nové
pracovné miesta. Každý rezort bol požiadaný o okamžitú nomináciu svojich kontaktných
osôb a predloženie správy o legislatívnych návrhoch a zmenách v oblasti práv osôb so
zdravotným postihnutím v termíne do 30.06.2013. Ďalším organizáciám vrátane Strediska je
odporúčané trvalo spolupracovať s hlavným kontaktným miestom pri realizácii činností
vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Od hlavného
kontaktného miesta sa očakáva, že bude participovať na príprave nového „Národného
programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím“, ktorého cieľom je
zabezpečenie maximálnej úrovne sociálnej inklúzie osôb so zdravotným postihnutím a ich
rodín prostredníctvom systematickej realizácie politiky vlády, samospráv a iných
zodpovedných subjektov a za plnej účasti osôb so zdravotným postihnutím a ich
reprezentatívnych organizácií na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti.
17
Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa 08.04.2013.
Uznesenie Vlády SR č. 103 z 20.02.2013, bližšie pozri:
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22117, 25.03.2013.
18
16
Stredisko verí, že vytvorenie kontaktného miesta – hlavného štátneho koordinačného
mechanizmu pre práva osôb so zdravotným postihnutím prispeje k akcelerácii a dynamizácii
procesov nevyhnutných pre riadnu implementáciu Dohovoru.
Vyhodnotenie odpovedí v súvislosti so spracovaním kapitoly o implementácii Dohovoru
V januári
2013
Stredisko
oslovilo
celkom
44
subjektov19
so
žiadosťou
o zodpovedanie otázok o stave implementácie Dohovoru. Podobne ako v minulom roku,
otázky zaslané Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvu
práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vybraným ďalším ministerstvám sa týkali najmä
implementácie článkov 33 (vládny koordinačný mechanizmus, nezávislý monitorovací
mechanizmus
a zapojenie
občianskej
spoločnosti),
35
(spracovanie
komplexnej
implementačnej správy pre Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím), 31
(zhromažďovanie a šírenie informácií vrátane štatistických a výskumných údajov), ako aj
implementácie jednotlivých ustanovení článkov 5 – 30 Dohovoru v kontexte legislatívnych
zmien. Subjekty územnej samosprávy boli opätovne oslovené v súvislosti so zhodnotením
aktuálneho stavu implementácie na svojej úrovni a stavom odstraňovania bariér pri prístupe
do verejných inštitúcií. Mimovládnych organizácií, reprezentujúcich záujmy zdravotne
postihnutých osôb sme sa pýtali na zhodnotenie stavu implementácie Dohovoru, na mieru ich
zapojenia sa do relevantného legislatívneho procesu (v rámci pripomienkovania) a na
podmienky uplatnenia sa v spoločnosti zdravotne postihnutých občanov v roku 2012.
Do polovice apríla 2013 Stredisko evidovalo odpovede od 27 subjektov (61,4 %),
pričom na základe výzvy zo strany Únie miest Slovenska odpovede nám odpovede
k aktuálnemu stavu implementácie Dohovoru na úrovni územnej samosprávy zaslalo
19
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR;
Ministerstvo spravodlivosti SR; Ministerstvo hospodárstva SR; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo kultúry SR; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR; Ministerstvo financií SR; Ministerstvo vnútra
SR; ZMOS; Únia miest Slovenska; SK 8 – Združenie samosprávnych krajov; Bratislavský samosprávny kraj;
Trnavský samosprávny kraj; Trenčiansky samosprávny kraj; Nitriansky samosprávny kraj; Žilinský
samosprávny kraj; Banskobystrický samosprávny kraj; Prešovský samosprávny kraj; Košický samosprávny kraj;
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy; Magistrát mesta Košice; Národná rada občanov so zdravotným
postihnutím v Slovenskej republike; Republiková centrála ZPMP v SR; Asociácia na ochranu práv pacientov
SR; Otvorme dvere, otvorme srdcia, o. z.; Asociácia nepočujúcich Slovenska; Asociácia organizácií sluchovo
postihnutých v Slovenskej republike; Slovenský zväz telesne postihnutých; Asociácia organizácii zdravotne
postihnutých občanov SR; Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom (SPOSA); Autistické centrum Andreas®
n.o.; Slovenská únia sluchovo postihnutých; Organizácia muskulárnych dystrofikov v Slovenskej republike;
Slovenský zväz sclerosis multiplex; Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska; Slovenská humanitná rada;
Slovenská únia podporovaného zamestnávania; Konfederácia odborových zväzov SR; Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny; Sociálna poisťovňa; Inštitút pre výskum práce a rodiny.
17
11 miest. Odpovede nám neposkytli SK 8 – Združenie samosprávnych krajov, Bratislavský
samosprávny kraj, Slovenská humanitná rada, Slovenská únia podporovaného zamestnávania,
Konfederácia odborových zväzov SR a 11 mimovládnych organizácií.
Z dôvodu existenčných problémov a nedostatočných kapacít na spracovanie
objektívnych informácií sa k otázkam nevyjadrila ani kľúčová mimovládna organizáciaNárodná rada občanov so zdravotným postihnutím. Únia miest Slovenska našu iniciatívu
posunula ďalej a otázky, ktoré sme Únii adresovali preposlala so žiadosťou o ich vyplnenie
a zaslanie Stredisku aj ďalším mestám (členom ÚMS). Vďaka tomu Stredisko disponuje
odpoveďami od 11 rôznych miest, týkajúcimi sa implementácie Dohovoru na územnosamosprávnej úrovni.
Zozbierané informácie z jednotlivých reportov o implementácii Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím za rok 2012 sú mimoriadne zaujímavé, obsažné
a svojim rozsahom prekračujú limit venovaný téme v rámci predkladanej Správy. V snahe
priblížiť adresátom tejto Správy čo najobjektívnejšie informácie zozbierané od oslovených
subjektov, sa Stredisko rozhodlo súbornú informáciu o aktuálnom stave implementácie
Dohovoru zverejniť vo forme osobitnej monografickej správy, ktorú zverejní na svojom
internetovom sídle. Z týchto dôvodov zverejňujeme v tejto predkladanej Správe len kľúčové
informácie od ústredných orgánov štátnej správy a zhodnotenie implementačného procesu
z pohľadu mimovládneho sektora. Evidované údaje od orgánov územnej samosprávy budú
tvoriť zásadnú časť avizovanej monografickej správy.
Stav implementácie Dohovoru za rok 2012 na úrovni ústredných orgánov štátnej správy
V súvislosti so zhodnotením stavu implementácie Dohovoru za rok 2012 z úrovne
ústredných orgánov štátnej správy sme oslovili 11 ministerstiev, pričom odpovede Stredisku
poskytli všetky oslovené subjekty.20
V reakcii na otázku ako Slovenská republika realizovala počas roku 2012 úlohy
vyplývajúce z článku 33 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
20
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí; Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny;
Ministerstvo spravodlivosti; Ministerstvo hospodárstva; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu;
Ministerstvo zdravotníctva; Ministerstvo kultúry; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka;
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja; Ministerstvo financií; Ministerstvo vnútra.
18
Stredisko vo svojej odpovedi21 upozorňuje Minister zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR (ďalej v texte ako „MZVaEZ SR“) na fakt, že vnútroštátnym gestorom plnenia
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR. Podľa ministra sa však Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny
a rodovú rovnosť otázkou implementácie čl. 33 Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím zaoberala na viacerých zasadnutiach. Dňa 12. apríla 2011 vzala na vedomie
informáciu o záveroch okrúhleho stola organizovaného Národnou radou občanov so
zdravotným postihnutím v SR o implementácii a monitoringu Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím. Dňa 27. júna 2011 vzala na vedomie materiál Návrh na postup pri
implementácii čl. 33 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Uznesenie č. 21).
Dňa 20. februára 2012 prijala stanovisko k plneniu záväzkov SR vyplývajúcich z Dohovoru o
právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom odporúčala neodkladne vytvoriť
podmienky pre zriadenie hlavného kontaktného miesta pre koordináciu implementácie
dohovoru. Na svojom siedmom zasadnutí dňa 14. decembra 2012 Rada vlády SR pre ľudské
práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť prijala Uznesenie č. 61, ktorým vyslovila
súhlas s návrhom na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré bude na Ministerstve práce,
sociálnych vecí a rodiny SR. Súvisiaci materiál malo na rokovanie vlády SR predložiť
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré malo o vývoji situácie informovať na
ostatnom zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
dňa 27. februára 2013.
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zároveň
prostredníctvom Uznesenia č. 61 z 14.12.2012 odporučila členom vlády Slovenskej republiky
nominovať kontaktnú osobu v rámci rezortu, s cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným
kontaktným miestom pri realizácii činností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb
so zdravotným postihnutím a medzirezortnej spolupráce. Odporučila podpredsedovi vlády
a ministrovi financií a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracovať pri vytvorení
personálnych a finančných podmienok na zriadenie hlavného kontaktného miesta v rámci
organizačnej štruktúry rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.22
21
22
Vyjadrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí k otázkam Strediska zo dňa 11.02.2013.
http://www.radavladylp.gov.sk/data/att/10274_subor.pdf, citované 28. 02. 2013.
19
Stredisko taktiež zaujímalo, ktoré konkrétne kroky boli v roku 2012 v súvislosti so
zriadením kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím realizované.
V kontexte otázky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej v texte ako
„MPSVaR
SR“)23
upozorňuje,
že
vzhľadom
na
potrebu
riešenia
ustanovenia
implementačného a monitorovacieho mechanizmu, ako aj s ohľadom na zrušenie funkcie
podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, bol v roku 2012, v súlade
s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, vypracovaný materiál „Návrh na
zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím“. Odpovede ukazujú, že úsilie v orku 2012
prinieslo pozitívne výsledky až v prvom štvrštoku 2013. Uznesením vlády Slovenskej
republiky č. 103 z 20. februára 2013 bol materiál schválený a za hlavné kontaktné miesto
bolo určené MPSVaR SR. V nadväznosti na túto skutočnosť boli dňom 15. marca 2013 na
MPSVaR SR vytvorené 2 štátnozamestnanecké miesta.
S cieľom zabezpečenia spolupráce s hlavným kontaktným miestom pri realizácii
činností vyplývajúcich z Dohovoru, ako aj v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky
č. 103 z 20. februára 2013, bod C.1. bolo MPSVaR SR (v priebehu mesiaca marec až apríl
2013) zaslaných 9 nominácií kontaktných osôb v rámci ústredných orgánov štátnej správy.
S ohľadom na úlohy nominovanej kontaktnej osoby (vrátane participácie na príprave nového
programového dokumentu), bola trom ústredným orgánom štátnej správy navrhnutá výmena
nominácie kontaktnej osoby (z osobného úradu) za kontaktnú osobu z odboru zameraného na
politiku zdravotného postihnutia, prípadne z odboru medzinárodných vzťahov (koordinácie
a záležitostí EÚ) alebo legislatívy. Trom ústredným orgánom štátnej správy bol MPSVaR SR
zaslaný list so žiadosťou o nominovanie kontaktnej osoby, nakoľko ich nomináciu rezort
práce, sociálnych vecí a rodiny do 08.04.2013 ešte neevidoval.
Slovenská republika je povinná zhromažďovať príslušné informácie vrátane
štatistických a výskumných údajov, aby mohli formulovať a uplatňovať politiku na
vykonávanie tohto dohovoru. Stredisko preto zaujímalo na akej inštitucionálnej úrovni sa
zhromažďovanie a uschovávanie týchto informácií zabezpečuje a kto je zodpovedný za
realizáciu procesu zhromažďovania a uschovávania týchto informácií. Rovnako sme sa
snažili zistiť ako bolo v roku 2012 zabezpečované šírenie týchto štatistických údajov a ako
23
Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa 08.04.2013.
20
konkrétne sa zabezpečila ich prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím (so zreteľom na
jednotlivé špecifické potreby ľudí so zdravotným postihnutím) i ostatným osobám.
Ako uvádza MPSVaR SR, na Slovensku v súčasnosti neexistuje systém vecne
a inštitucionálne koordinovaného výskumu zameraného na otázky zdravotného postihnutia
a života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Ide skôr o individuálne výskumné
iniciatívy rozličných inštitúcií, ktoré možno pracovne rozdeliť do niekoľkých skupín:
 Rezortný výskum zdravotného postihnutia (ide o vecne rôznorodé výskumné projekty
tematicky viazané na vybrané aktuálne otázky riešené v pôsobnosti jednotlivých
rezortov, napr. rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortu školstva, vedy, výskumu
a športu, rezortu kultúry, atď.);
 Výskum zdravotného postihnutia realizovaný univerzitami a SAV (ide o vecne
rôznorodé výskumné projekty realizované za podpory národných (napr. VEGA)
a medzinárodných grantových schém);
 Výskum realizovaný nezávislými organizáciami a občianskym sektorom (napr. IVO,
SOCIA, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR).
MPSVaR SR využíva rezortný informačný systém ISOP na výplatu sociálnych dávok,
ktorý spravuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prostredníctvom informačného
systému sa zbierajú údaje o miere funkčnej poruchy osôb so zdravotným postihnutím,
následnom poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia, preukazov ťažkého zdravotného postihnutia a parkovacích
preukazov. Sledujú sa údaje o poberateľoch peňažných príspevkov ako napr. výška
príspevkov, vek, pohlavie, územné členenie a pod. Zdravotné postihnutie sa sleduje aj pri
poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, eviduje sa aj poskytovanie rodičovského príspevku na
dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 3 do 6 rokov dieťaťa. Pravidelná
štatistika
vyplatených
sociálnych
dávok
vrátane
vyššie
spomenutých
údajov
je
zabezpečovaná prostredníctvom mesačných výkazov.
Vo vzťahu k postaveniu občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce využíva
MPSVaR SR vo svojich analýzach údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky,
výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) a podnikového zisťovania, ktoré sú dostupné
na internetovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky24 (Výsledky výberového
zisťovania pracovných síl za jednotlivé štvrťroky 2012; v uvedených štvrťročných
24
http://portal.statistics.sk/files/vzps123_publ.pdf, citované 18.04.2013.
21
publikáciách sú uvedené údaje o počte pracujúcich občanov so zdravotným postihnutím
podľa pohlavia (tab. N9)).
V rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti bol definovaný Národný
projekt „Elektronické služby Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na úseku
výkonu správy štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi“. Primárnym
cieľom národného projektu je zjednodušenie procesu žiadania o sociálne dávky pre občanov.
Pre naplnenie tohto cieľa má byť vytvorený nový komplexný integrovaný informačný systém
riadenia sociálnych dávok (ďalej „IS RSD“), ktorý nahradí súčasný informačný systém ISOP
na výplatu sociálnych dávok.
Štatistické údaje využíva MPSVaR SR pri spracúvaní podkladov do rôznych správ
a dotazníkov požadovaných na miestnej aj medzinárodnej úrovni, na výpočet dopadov
prijímaných opatrení a pod. Údaje sú zverejňované prostredníctvom správ o sociálnej situácii
obyvateľstva SR, ktoré ministerstvo uverejňuje v rámci osobitnej rubriky na svojom
internetovom sídle25.
Koordinácia implementácie Dohovoru a monitoring realizovaných procesov na
úrovni jednotlivých rezortov môže byť účinný, len ak je do procesu monitorovania zahrnutá
občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne
organizácie. Stredisko sa teda pýtalo ako bola táto spolupráca a koordinácia v roku 2012
zabezpečená.
Podľa vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej „MZ SR”)26 ministerstvo
predkladá prostredníctvom Portálu právnych predpisov návrhy všeobecne záväzných
právnych predpisov patriace do pôsobnosti rezortu zdravotníctva na medzirezortné
pripomienkové konanie. Podľa čl. 13 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády SR
pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s orgánmi a inštitúciami, ktorým
sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou,
a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády SR. Podľa čl. 13 ods. 4
Legislatívnych pravidiel vlády SR oznam o zverejnení návrhu zákona môže predkladateľ
zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám
a iným inštitúciám. V prípade, že vecný útvar rezortu zdravotníctva požiada pred
predložením materiálu na medzirezortné pripomienkové konanie MZ SR o zaradenie
dotknutého subjektu zaoberajúceho sa problematikou práv osôb so zdravotným postihnutím
25
26
http://www.employment.gov.sk/analyticke-centrum.html#spravy, citované 18.04.2013.
Vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva k otázkam Strediska zo dňa 19.03.2013.
22
do rozdeľovníka (ako nepovinne pripomienkujúci subjekt), oznam o zverejnení materiálu na
Portáli je zaslaný aj príslušnému subjektu. Organizácie a asociácie presadzujúce práva osôb
so zdravotným postihnutím môžu sledovať všetky návrhy právnych predpisov zverejňované
na Portáli a zúčastňovať sa na medzirezortnom pripomienkovom konaní (zasielaním
pripomienok) ako verejnosť.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej v texte ako „MŠVVaŠ SR“)
vo svojej odpovedi27 informuje, že implementácia Dohovoru je zakotvená vo všeobecne
záväzných právnych predpisoch so zameraním na regionálne školstvo, najmä v školskom
zákone a jeho vykonávacích predpisov. Ich dodržiavanie sleduje nezávislá Štátna školská
inšpekcia.
Ministerstvo
reaguje
na
podnety
občanov
alebo
organizácií,
vrátane
mimovládnych organizácií zameraných na podporu osôb so zdravotným postihnutím a ich
rozvíjanie. V oblasti vysokoškolského štúdia uplatnenie práva na štúdium a úpravu
podmienok pri štúdiu pre študentov zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo svojej odpovedi28 nás Ministerstvo kultúry SR informuje, že koordinácia
implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bola zabezpečovaná
v rámci organizačného útvaru sekcie kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry SR (ďalej
v texte ako „MK SR“) dlhodobo realizuje svoju politiku v predmetnej oblasti
prostredníctvom organizačného útvaru v ktorého agende je starostlivosť o kultúru
znevýhodnených skupín obyvateľstva (existuje od roku 2005). Úlohou odboru (odbor
nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva) je prehĺbiť
starostlivosť štátu o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a motivovať ich
k aktívnemu prístupu; uľahčiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre
a napomáhať napĺňanie ich kultúrnych potrieb; zabezpečiť znevýhodneným skupinám
obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa týkajú napĺňania ich kultúrnych potrieb
a vyrovnávania šancí v oblasti kultúry; pomáhať znevýhodneným skupinám obyvateľstva
v prostredníctvom kultúry znižovať riziká vylúčenia a zapájať ich do procesu sociálneho
začleňovania
prostredníctvom
kultúrnych
mechanizmov;
sprístupňovať
informácie
o znevýhodnených skupinách smerom k majoritnej spoločnosti; podporovať a vytvárať
vhodné právne, inštitucionálne a finančné prostredie na ochranu a rozvoj kultúry
znevýhodnených skupín obyvateľstva; prostredníctvom kultúrnych mechanizmov prispievať
k zmierneniu sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín
27
28
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
Vyjadrenie Ministerstva kultúry k otázkam Strediska zo dňa 14.02.2013.
23
obyvateľstva;
vytvárať
podmienky
na
vznik
rôznych
informačných
databáz
o znevýhodnených skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách; posilniť spoluprácu
v predmetnej oblasti s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ktoré sa zaoberajú témou
kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva s cieľom získavania informácií,
výmeny skúseností a koordinácie podpory. V rámci odboru zabezpečovala koordináciu
implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím 1 zamestnankyňa
odboru, ktorá bola nominovaná aj do pracovnej skupiny k príprave východiskovej správy
k implementácii Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podrobnú správu
zaslalo MK SR v roku 2012 ako podklad k implementácii Dohovoru o právach ľudí so
zdravotným postihnutím garantovi dohovoru na národnej úrovni - MPSVaR SR.
MK SR intenzívne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami (ďalej v texte ako
„MVO“) zameranými na podporu kultúry ľudí so zdravotným postihnutím napr. Združenie na
pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike, Únia nevidiacich
a slabozrakých Slovenska, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR,
Bratislava, OZ Inklúzia, Slovenský zväz telesne postihnutých osôb, Tanečný klub Danube,
Jednota dôchodcov Slovenska, atď.. MK SR pravidelne poskytuje konzultácie a metodicky
spolupracuje aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami Effeta - Stredisko sv. Františka
Salesského, Nitra, Asociácia organizácií sluchovo postihnutých, Trnava, OZ Myslím, OZ
Ambrello atď.
Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej v texte ako „MS SR“)29 informuje, že zriadenie
osobitných kontaktných miest na ďalších ústredných orgánoch štátnej správy vrátane
ministerstva spravodlivosti sa nepredpokladá. Model viacerých kontaktných miest sa podľa
štúdie OHCHR k implementácii čl. 3330 odporúča realizovať údajne vo veľkých štátoch
(osobitne federatívnych), kde inak nie je možné docieliť úzku spoluprácu a koordináciu
viacerých rezortov. Základný organizačný rámec v ktorom sú už zastúpené kľúčové rezorty,
a kde bude možné ďalej pokračovať v spolupráci na implementácii dohovoru v SR
predstavuje Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím pri Rade vlády pre ľudské
práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ministerstvo spravodlivosti je otvorené
spolupráci pri príprave legislatívy potrebnej na implementáciu dohovoru tak Ministerstvu
práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj mimovládnym organizáciám venujúcim sa podpore
a presadzovaniu práv osôb so zdravotným postihnutím a v tejto oblasti realizovalo viaceré
legislatívne zmeny pred aj po prijatí dohovoru.
29
30
Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
http://europe.ohchr.org/Documents/Publications/Art_33_CRPD_study.pdf.
24
Ministerstvo vnútra SR31 (ďalej v texte ako „MV SR“) taktiež upozorňuje, že
koordinácia implementácie predmetného dohovoru patrí do kompetencie Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na
tento účel poskytuje uvedenému ministerstvu potrebnú súčinnosť.
Informácie zaslané v odpovedi32 Ministerstva hospodárstva SR (ďalej v texte ako
„MH SR“) upozorňujú na zdanlivý nesúlad zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v
oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vyžaduje pre
zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby zdravotný stav podľa vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2006 Z. z. o podrobnostiach posudzovania
zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
súkromnými bezpečnostnými službami so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá povinnosť zamestnávateľovi
zamestnávať
občanov
so
zdravotným
postihnutím,
ak zamestnáva
najmenej
20 zamestnancov. Podnet na zosúladenie týchto právnych noriem vznikol z ankety
„Byrokratický nezmysel“, do ktorej bolo zapojených 1 456 podnikateľských subjektov.
I napriek tomu, že pred samotným procesom ratifikácie Dohovoru bola spracovaná
Právna analýza ratifikovateľnosti Dohovoru, s možnosťou vzniku vyššie uvedeného rozporu
sa neuvažovalo. Slovenská republiky uplatnila výhradu k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a)
Dohovoru v súlade s jeho čl. 46 len v znení: SR uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm.
a) za predpokladu, že implementácia zákazu diskriminácie na základe zdravotného
postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania zamestnania sa
neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej
informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru. Pre zamestnancov SBS podľa zákona
č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov SR neuplatnila výhradu k implementácii zákazu diskriminácie na základe
zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do práce a trvania
zamestnania Dohovoru. V súvislosti s prevádzkovaním súkromnej bezpečnostnej služby však
zároveň treba dodať, že pravdepodobne nie všetci zamestnanci a zamestnankyne spravidla
bezprostredne vykonávajú bezpečnostnú službu, ale SBS disponuje aj administratívnym
personálom (sekretariát, asistentské pozície a pod.), či manažmentom, kde nie je problém
vytvoriť predpoklady na zamestnávanie ZPO.
31
32
Vyjadrenie Ministerstva vnútra k otázkam Strediska zo dňa 14.02.2013.
Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
25
Ministerstvo financií SR (ďalej v texte ako „MF SR“) vo svojej odpovedi33
prehlasuje, že v súlade so zabezpečovaním koordinácie implementácie „Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím zohľadňuje odporúčania vyplývajúce zo záverov Dohovoru
a uplatňuje ich pri tvorbe základných dokumentov ministerstva. V oblasti optimálneho
postavenia tejto skupiny je pozornosť zameraná na vytváranie vhodných pracovných
podmienok. Procedurálne mechanizmy v systéme ochrany ľudských práv zaručujú osobám so
zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú ochranu pred všetkými formami diskriminácie.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky34 (ďalej
v texte ako „MDVRR SR“) informuje, že koordinácia implementácie Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím a monitoring realizovaných procesov v rezorte dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja sú zabezpečované prostredníctvom štátneho tajomníka Ing.
Františka Palka, ktorý je zástupcom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR vo Výbore pre osoby zdravotným postihnutím a gestorom rezortu za uvedenú
problematiku. Občianska spoločnosť vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ich
reprezentatívnych
organizácií
mala
možnosť
tento
proces
monitorovať
napríklad
prostredníctvom nominovaných členov vo Výbore pre osoby so zdravotným postihnutím.
Rovnako nás zaujímalo ako konkrétne sa na úrovni jednotlivých rezortov v roku 2012
realizovala implementácia Dohovoru OSN o právach zdravotne postihnutých.
Podľa vyjadrenia MZ SR sú určité ustanovenia Dohovoru implementované v platných
právnych predpisoch v pôsobnosti MZ SR. Napr. podľa § 11 zákona 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa právo na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti priznáva každému, v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania.
V § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú ustanovené znížené
sadzby poistného pre poistencov so zdravotným postihnutím (na účely tohto zákona sa za
osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú alebo fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %).
Podľa § 38 ods. 8 je poistenec s ťažkým zdravotným postihnutím spĺňajúci zákonné
podmienky oslobodený od povinnosti úhrady za niektoré služby súvisiace s poskytovaním
33
34
Vyjadrenie Ministerstva financií k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
Vyjadrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
26
zdravotnej starostlivosti. MZ SR rovnako poukazuje aj na limit spoluúčasti podľa § 4 zákona
č. 363/2011 Z. z. v znení zákona č. 460/2012 Z. z..
MK SR vytvára podmienky na tvorbu nástrojov smerujúcich k podpore ľudských práv
v oblasti kultúry, k podpore rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, k odstraňovaniu
predsudkov, stereotypov a informačných bariér v prístupe ku kultúre pre znevýhodnené
skupiny obyvateľstva a tiež k eliminácii všetkých foriem násilia, ako aj na podporu
dočasných vyrovnávacích opatrení. Pre napĺňanie tohto cieľa má MK SR vytvorený dotačný
systém dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je zameraný
najmä na podporu dostupnosti kultúry pre zraniteľné skupiny a tiež na podporu rovnosti
príležitostí a predchádzanie diskriminácii. O podporu v rámci dotačného programu sa môžu
uchádzať subjekty zabezpečujúce starostlivosť o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených
skupín (OZP, starších ľudí, zraniteľných skupín detí a mládeže, bezdomovcov, migrantov,
marginalizovaných rómskych komunít, žien a pod.). Zámerom programu je tiež vytváranie
podmienok na zviditeľňovanie a prezentáciu špecifickej kultúry znevýhodnených skupín
obyvateľstva. Dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva je v súčasnosti
etablovaným a stabilným finančným nástrojom MK SR, ktorý umožňuje napĺňať kultúrne
potreby ľudí so zdravotným postihnutím. Prostredníctvom predmetného programu napomáha
MK SR plneniu záväzkov vyplývajúcich rezortu kultúry z antidiskriminačného zákonadočasné vyrovnávacie opatrenia. V programe Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva
(program č. 6) bolo v r. 2012 prerozdelených cca 337 500 eur na 118 podujatí pre zraniteľné
skupiny (živá kultúra - festivaly, tvorivé dielne, konferencie a pod., písaná kultúra - časopisy
a knihy). Starostlivosť o rozvoj kultúrnych práv ľudí so zdravotným postihnutím zabezpečujú
tiež organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu - Slovenské národné divadlo (divadelné
predstavenia pre ľudí so zrakovým i sluchovým postihnutím, zľavnené vstupné a pod.)
Slovenské národné múzeum, Slovenská národná galéria (Noc múzeí a galérií, zľavnené
vstupné atď.), Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Univerzitná knižnica v Bratislave, Národné
osvetové centrum, Slovenská národná knižnica v Martine, Medzinárodný dom umenia pre
deti, BIBIANA, Slovenský filmový a Divadelný ústav. Mimoriadnu úlohu v tejto oblasti plní
Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti MK
SR, ktorej hlavným predmetom činnosti je podpora kultúry nevidiacich občanov a ktorej
pôsobenie v tejto oblasti má nesmierny význam.
V rámci pôsobnosti MS SR je aktuálnym zámerom zabezpečiť implementáciu čl. 12
Dohovoru a to najmä v rámci prebiehajúcich rekodifikačných prác ministerstva na
Občianskom zákonníku. Zmeny o ktorých rekodifikačná komisia v súčasnosti rokuje vznikli
27
aj z dobrej praxe spolupráce s mimovládnym sektorom, osobitne so Združením na pomoc
ľuďom s mentálnym postihnutím v SR. Konkrétne komisia prerokováva zavedenie systému
tzv. podporovaného rozhodovania (v zmysle čl. 12 ods. 3 Dohovoru, predstavuje odklon od
súčasného náhradného rozhodovania keď sa právo rozhodovať za osobu prenáša na inú
osobu) a s tým súvisiacu revíziu inštitútu opatrovníctva. Ďalšou oblasťou je prehodnocovanie
inštitútu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony v duchu čl. 12 ods. 4 Dohovoru.
V zmysle svojho štatútu MPRV SR úzko spolupracuje s ministerstvami a ostatnými
ústrednými orgánmi štátnej správy- s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR,
najmä pri tvorbe koncepcie celoživotného vzdelávania v pôdohospodárstve a pri realizácii
celoživotného vzdelávania pracovníkov v rezorte, s Ministerstvom práce, sociálnych vecí
a rodiny SR, najmä pri koordinácii tvorby stratégie zamestnanosti a jej realizácie a pri tvorbe
a realizácii rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, s Ministerstvom zdravotníctva SR, pri
tvorbe koncepcie štátnej zdravotnej a výživovej politiky a pri ochrane zdravia ľudí.
Legislatíva sa zabezpečuje tak, aby osoby s určitým zdravotným postihnutím boli dostatočne
informované, prostredníctvom údajov na obaloch potravín vhodných na ich stravovanie.
V rámci agendy rovnakého zaobchádzania a ochrany pred diskrimináciou je úloha
rezortu pôdohospodárstva predovšetkým v oblasti zamestnanosti a podmienok podnikania.
Podpora základných práv, nediskriminácie a rovnosti príležitostí je horizontálnou prioritou
zakotvenou v Národnom strategickom a referenčnom rámci 2007-2013. Rovnosť príležitostí
a s tým spojená ochrana ľudských práv je uplatňovaná (ako horizontálna priorita) v rámci
všetkých programov v kompetencií ministerstva.
MDVRR SR v oblasti železničnej dopravy implementuje povinnosti vyplývajúce
z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach
a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave a Rozhodnutia komisie z 21. decembra
2007 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa „osôb so zníženou pohyblivosťou“
v
transeurópskom
konvenčnom
železničnom
systéme
a
systéme
transeurópskych
vysokorýchlostných železníc (TSI PRM), ktoré sú po technickej stránke prakticky zhodné
s povinnosťami vyplývajúcimi z Dohovoru. Samotný rozsah prijatých opatrení v rámci TSI
PRM je najviac rozšírený na celý okruh osôb s obmedzenou mobilitou a orientáciou (napr. aj
starí ľudia, matky s kočíkmi a malými deťmi a pod.).
V rámci všetkých projektov modernizácie a výstavby železničnej infraštruktúry
a koľajových vozidiel sú aplikované povinnosti vyplývajúce z TSI PRM a legislatívy ES
a SR upravujúcej danú problematiku. Modernizácia železničnej infraštruktúry je takmer
výhradne financovaná z fondov EÚ, a teda v rámci každého projektu sú pri výbere
28
a schvaľovaní hodnotené a následne monitorované horizontálne priority (rovnosť príležitostí).
V praxi to znamená, že v rámci pravidelných monitorovacích správ je vyhodnocovaný
pokrok v realizácii sledovaných indikátorov (počet bezbariérových prístupov do budov a na
nástupištia, počet výťahov pre imobilných, hlasových a vizuálnych informačných systémov,
vybavenie prístupových trás a perónov vodiacimi prvkami pre nevidomých, počet
upravených bezbariérových WC prístupných pre vozíčkarov, počet zdvíhacích plošín, popis
ovládacích prvkov Braillovým písmom a pod.). Horizontálna priorita "Rovnosť príležitostí"
sa sleduje za projekty financované z Prioritnej osi (PO) č. 1 (Železničná infraštruktúra), PO
č. 4 (Infraštruktúra integrovanej dopravy) a PO č. 6 (Železničná verejná osobná doprava).
Na základe povinností vyplývajúcich z legislatívy SR a ES bol za oblasť železničnej
dopravy vypracovaný základný dokument: „Analýza súčasného stavu a návrh koncepcie
zabezpečenia úloh vyplývajúcich z charty práv cestujúcich a TSI PRM“, na základe ktorej bol
následne spracovaný osobitný projekt „Projekt zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou
mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy“, ktorý pozostáva z dvoch základných častí
- obstaranie zdvíhacích plošín do cca 40 železničných staníc (nakladanie a vykladanie
vozíčkarov z vlaku) a nevyhnutné úpravy v rámci dotknutých železničných staníc
(odstraňovanie bariér na prístupoch na nástupištia, bezbariérové WC, informačné systémy
apod.). Prvá fáza projektu (obstaranie zdvíhacích plošín) sa bude realizovať v prvom
štvrťroku 2013. Pri príprave zadania uvedeného projektu spolupracovalo MDVRR SR so
zástupcami Slovenskej Humanitnej Rady (posudzovanie návrhu priorít úprav a doplnenia
vybavenia železničnej infraštruktúry).
V oblasti poštových služieb na základe medzivládnej dohody, Svetového poštového
dohovoru (Oznámenie MZV SR č. 50/2010 Z. z. o prijatí Aktov Svetovej poštovej únie),
Slovenská pošta, a. s., (ďalej v texte ako „SP, a. s.“) poskytuje v tuzemskom
a medzinárodnom poštovom styku pre osoby zrakovo postihnuté bezplatné podávanie
zásielok označených ako „Slepecká zásielka“ s hmotnosťou do 7000 g. Obsahom takýchto
zásielok môžu byť písomnosti vyhotovené písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) alebo
vypichovaným reliéfom latinky (Kleinovo písmo), štočky so slepeckými značkami, zvukové
záznamy na elektromagnetických a optických nosičoch, osobitné papiere pre nevidiacich ale
len vtedy, ak ich podáva inštitúcia pre nevidiacich alebo sú takejto inštitúcii adresované. SP,
a. s., zabezpečuje osobám so zdravotným postihnutím, na základe dohody, všetky peňažné
služby a výplaty dôchodkov prostredníctvom doručovateľa.
29
V oblasti bytovej politiky bola v roku 2012 problematika postavenia osôb
so zdravotným postihnutím riešená nasledovným spôsobom skvalitnenia dostupnosti bývania
a formou úverového zvýhodnenia:
 Článok 9 (Prístupnosť) - jedným z druhov modernizácie bytového domu, na ktorú
bude možné poskytnúť výhodný úver z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania
sa rozumie stavebná úprava spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení
bytového domu, ktorou sa umožní prístup do bytov v bytovom dome pre osoby
s obmedzenou schopnosťou pobytu.
 Článok 28 (Primeraná životná úroveň a sociálna ochrana) - ak je členom domácnosti
žiadateľa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a žije s ním v spoločnej
domácnosti aspoň 1 rok, tomuto žiadateľovi - fyzickej osobe bude možné poskytnúť
úver za výhodnejších podmienok (napr. vyšší podiel úveru z obstarávacej ceny, nižší
úrok a dlhšia lehota splatnosti).
MDVRR SR sa v roku 2012 problematike práv osôb so zdravotným postihnutím
venovalo aj v oblasti cestovného ruchu, výsledkom čoho je materiál v schvaľovacom procese
- Stratégia cestovného ruchu do roku 2020. Okrem iného je v ňom zapracovaná úloha:
Umožniť širšiu účasť zdravotne znevýhodnených občanov na cestovnom ruchu
prostredníctvom stavebno-technického riešenia. S čím úzko súvisí novelizácii vyhlášky MŽP
SR Č. 532/2002 Z. z. (pri schvaľovaní nového stavebného zákona v roku 2013), ktorou sa
ustanovujú
podrobnosti
o
všeobecných
technických
požiadavkách
na
výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie v ubytovacích a stravovacích zariadeniach.
Prehľad implementácie Dohovoru na úrovni rezortu MDVRR SR za rok 2012 nie je
úplný z dôvodu, že v súčasnej dobe nie sú dostupné viaceré štatistické údaje a informácie za
jednotlivé oblasti pôsobnosti, ktoré sú ešte predmetom spracovania.
V snahe zistiť a poskytnúť verejnosti priame kontakty na osoby poverené
koordináciou rezortných implementačných procesov nás zaujímalo, či počas roku 2012 na
úrovni jednotlivých rezortov vzniklo kontaktné miesto pre problematiku vykonávania
Dohovoru.
Z odpovede rezortu práce vyplýva, že v nadväznosti na určenie MPSVaR SR za
hlavné kontaktné miesto boli dňom 15. marca 2013 na ministerstve vytvorené
2 štátnozamestnanecké miesta.
30
MZ SR nominovalo Mgr. Martinu Matejkovú z Odboru zdravotnej starostlivosti
Sekcie zdravia MZ SR ako kontaktnú osobu pre rezort zdravotníctva, ktorá bude predkladať
MPSVaR SR správu o legislatívnych návrhoch a zmenách v oblasti práv osôb so zdravotným
postihnutím (do 30. júna 2013 a následne každoročne do 30. júna).
MŠVVAŠ SR - Koordinácia vytvárania kontaktných miest na úrovni jednotlivých
rezortov a ich fungovania nebola do t. č. realizovaná. Na úrovni sekcie regionálneho školstva
príslušnú úlohu vykonáva odbor vecne príslušný problematike vzdelávania, výchovy
a poradenstva pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím. Na ostatných odborných
útvaroch sa rieši ako problematika osôb so zdravotným postihnutím rieši ako prierezová
v rámci ostatných oblastí ich pôsobenia.
Kontaktným miestom pre vykonávanie Dohovoru v rezorte kultúry (MK SR) bola
sekcia kultúrneho dedičstva- odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených
skupín obyvateľstva (Mgr. Daniela Kuhnová). Odbor zabezpečoval oboznámenie
organizačných útvarov a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti s jednotlivými článkami
dohovoru, zasielal požiadavky o podklady a vypracoval správu za rezort kultúry, ktorá bola
odoslaná gestorovi východiskovej správy k dohovoru - MPSVaR SR.
Minister vnútra je pripravený vymenovať kontaktnú osobu pre danú problematiku za
rezort vnútra.
Na pôde MH SR nebol podľa vlastných slov doposiaľ dôvod zriadenia kontaktného
miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru.
Podobne v rámci rezortu MDVRR SR v roku 2012 nevzniklo kontaktné miesto pre
problematiku vykonávania Dohovoru a zatiaľ sa ani neuvažuje o jeho zriadení.
Stredisko sa ďalej pýtalo aké konkrétne kroky a opatrenia vyplývajúce z článkov 5 až
30 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím boli v roku 2012 predmetom
legislatívneho procesu.
Rezort práce nás vo svojej odpovedi upozornil na viacero kľúčových rezortných
legislatívnych zmien prijatých na sklonku roku 2011 a v roku 2012 v súvislosti
s implementáciou Dohovoru.
V oblasti sociálnych služieb sa v roku 2012 implementoval Dohovor OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom legislatívnych úprav v zákone č. 50/2012
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnych službách (nadobudnutie účinnosti dňom
01.03.2012). Táto novela bola podľa slov MPSVaR SR pripravená v snahe riešiť
pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb (vrátane
31
sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím) a eliminovať riziko kolapsu
existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva
a slobody prijímateľov sociálnych služieb. Predmetom tejto novely zákona o sociálnych
službách bola najmä významná zmena, ktorá spočíva v zmene spôsobu financovania
zariadení
sociálnych
služieb
zriadených
alebo
založených
obcami
a neverejných
poskytovateľov vybraných druhov sociálnych služieb prostredníctvom účelovej dotácie
priamo z rozpočtovej kapitoly MPSVaR SR. Z hľadiska jednotlivých článkov Dohovoru
možno zdôrazniť najmä úpravu, ktorá rieši tzv. „nelegálnych poskytovateľov“, s cieľom
zabrániť vzniku takýchto neželaných subjektov a ochrániť práva dotknutých občanov, a to
formou ukladania vysokej pokuty, zákazom činnosti a vytvorením podmienok na poskytnutie
bezodkladnej pomoci ohrozeným fyzickým osobám adekvátnou sociálnou službou. Takáto
úprava je v súlade s čl. 15, 16 a 17 (Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či
ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním, Ochrana pred vykorisťovaním, násilím
a zneužívaním, Ochrana integrity osobnosti).
Významnou oblasťou, v ktorej sa implementoval najmä čl. 19 Dohovoru je proces
deinštitucionalizácie sociálnych služieb na Slovensku. Dňa 30. novembra 2011 Vláda SR
schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti
v Slovenskej republike, ktorá predstavuje oficiálne prihlásenie sa k problematike prechodu
z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. Takáto zmena modelu je jedným z cieľov
súčasnej politiky Európskej únie v oblasti sociálnej inklúzie a zdravotného postihnutia a je
súčasťou záväzkov Slovenskej republiky v medzinárodnej ľudsko-právnej agende, napr.
Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Základným zámerom deinštitucionalizácie v Slovenskej republike je podľa MPSVaR SR
vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov,
odkázaných na pomoc spoločnosti, v prirodzenom sociálnom prostredí komunity,
prostredníctvom komplexu kvalitných alternatívnych služieb vo verejnom záujme.
Dňa 14. decembra 2011 schválilo MPSVaR SR „Národný akčný plán plánu prechodu
z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2011 –
2015“, ktorý pre rezort podľa vlastných slov predstavuje základný plánovací a realizačný
dokument v oblasti transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb
a náhradnej starostlivosti.
Ako nás ďalej MPSVaR SR informovalo, v priebehu roku 2012 sa spracovala žiadosť
o nenávratný
finančný
príspevok
pre
Národný
projekt
podpory
transformácie
a deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ktorá bola schválená dňa 23. januára 2013.
32
Národný projekt bude podporený v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna
inklúzia vo výške 1.000.000 eur. Hlavným cieľom národného projektu je podpora procesu
transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb, a rezort práce očakáva, že jeho
realizácia poskytne prijímateľom sociálnych služieb komplex kvalitných alternatívnych
verejných služieb, ktoré im umožnia slobodný a nezávislý spôsob života s podporou
komunity (odborníkov, členov rodiny, dobrovoľníkov), t. j. aj v súlade s čl. 19 Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. V nadväznosti na tento národný projekt
financovaný z prostriedkov ESF sa budú realizovať pilotné projekty v jednotlivých regiónoch
SR, ktorých cieľom je vybudovanie nových komunitných služieb a investičné projekty budú
financované z Regionálneho operačného programu, prioritná os 2.
Dňa 8. marca 2012 bol na úrovni rezortu práce zriadený Výbor expertov pre
deinštitucionalizáciu ako poradný orgán ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má
medzirezortný charakter. Jeho úlohou je monitorovať, hodnotiť a koordinovať procesy
deinštitucionalizácie a navrhovať opatrenia na zvýšenie podpory a efektivity procesov
deinštitucionalizácie.
MPSVaR SR má záujem pripraviť aj rozsiahlu novelu zákona o sociálnych službách
a v rámci nej sa zaoberať aj problematikou vytvorenia podmienok nového systému dlhodobej
starostlivosti (najmä pre starších klientov a ľudí so zdravotným postihnutím odkázaných na
pomoc inej osoby). Systém je však podľa slov MPSVaR SR závislý od zavedenia nového
mechanizmu financovania sociálnych služieb, tak aby sa posilnilo právo klienta na sociálnu
službu a jej dostupnosť a zároveň aby sa zabezpečila aj finančná udržateľnosť systému.
V súčasnosti MPSVaR SR uvažuje o viaczdrojovom financovaní takýchto služieb, nakoľko
sociálne služby boli decentralizované a sú financované výlučne z rozpočtov samosprávy
(obec, VÚC), ktorých rozpočtové zdroje sú údajne nepostačujúce, a to aj v dôsledku
hospodárskej a finančnej krízy. Ministerstvo preto navrhuje, aby sociálne služby na lokálnej,
ale aj regionálnej úrovni boli financované aj zo strany štátu, ktorý by mal byť garantom už
zákonom deklarovaného práva klienta na sociálnu službu.
V roku 2012 bola ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR zriadená pracovná
skupina k novele zákona o sociálnych službách, ktorej členmi sú všetci aktéri pôsobiaci
v tejto oblasti (zástupcovia miestnej a regionálnej samosprávy, zástupcovia poskytovateľov
sociálnych služieb, zástupcovia prijímateľov sociálnych služieb – vrátane osôb so
zdravotným postihnutím, odborníci v tejto oblasti).
Novela zákona o sociálnych službách by mala nadobudnúť účinnosť 01.01.2014, pričom
rezort práce od nej očakáva:
33
 zavedenie nového modelu financovania sociálnych služieb aj na regionálnej úrovni
a poskytovanie finančného príspevku podľa stupňa odkázanosti klienta;
 sprísnenie a doplnenie podmienok registrácie poskytovateľov;
 zabezpečenie previazanosti zdravotnej (ošetrovateľskej) starostlivosti a sociálnej
starostlivosti
v zariadeniach
sociálnych
služieb
s možnosťou
preplácania
ošetrovateľských úkonov v zariadeniach sociálnych služieb príslušnými zdravotnými
poisťovňami z verejného zdravotného poistenia;
 upravenie systému (kritérií) posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby a nové
rozdelenie kompetencií obcí a VÚC v posudzovacom procese;
 nové podmienky, resp. zmena a špecifikácia poskytovania sociálnej služby
v pobytových zariadeniach (aj v súlade so zámermi deinštitucionalizácie);
 podrobnú úpravu podmienok kvality (štandardov) sociálnych služieb;
 zapracovanie požiadavky transformácie pobytových sociálnych služieb na alternatívne
komunitné sociálne služby s cieľom vytvoriť podmienky, aby klient zotrval čo
najdlhšie v prirodzenom domácom a komunitnom prostredí.
MPSVaR SR koncom roka 2012 pripravilo a predložilo do legislatívneho procesu
novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti
bol schválený na rokovaní
Národnej rady SR dňa 20.03.2013 s účinnosťou od 01.05.2013. Súčasťou tejto novely je aj
úprava súčasného právneho stavu tak, aby bol v súlade s uplatnenou výhradou Slovenskej
republiky k ustanoveniu čl. 27 ods. 1 písm. a) v súlade s článkom 46 Dohovoru35.
MPSVaR SR vo svojej odpovedi vysvetľuje, že právnou úpravou sa ustanovuje, že do
celkového počtu zamestnancov, z ktorého si zamestnávateľ vypočítava povinnosť
zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63
ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti sa okrem zamestnancov, ktorí plnia úlohy
zamestnávateľa v zahraničí, nebudú započítavať štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu
službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov, a to zákona č. 346/2005 Z. z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravujú právne vzťahy pri vykonávaní štátnej
35
„Slovenská republika uplatňuje ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) za predpokladu, že implementácia
zákazu diskriminácie na základe zdravotného postihnutia pri stanovovaní podmienok náboru, prijímania do
práce a trvania zamestnania sa neuplatňuje pri prijímaní do služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl,
ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej
informačnej služby a Hasičského záchranného zboru.“
34
služby profesionálnych vojakov, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje
štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby,
príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z.
o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba colníkov a zákona č. 315/2001 Z. z.
o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna
služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej
služby. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že vyššie uvedené osobitné predpisy, ktoré
upravujú vykonávanie štátnej služby v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl,
ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, hasičského a záchranného zboru,
si vyžadujú zdravotnú, fyzickú a psychickú spôsobilosť na výkon štátnej služby, ktoré musí
občan spĺňať pri prijatí, ako aj po celú dobu vykonávania štátnej služby.
V rezorte zdravotníctva sa v priebehu roku 2012 konkretizovala v rámci
legislatívneho procesu implementácia čl. 16 „Ochrana pred vykorisťovaním, násilím
a zneužívaním“ a čl. 30 „Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách
a športe“ Dohovoru.
Čl. 16 Dohovoru („Ochrana pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním“) - V roku
2012 pripravilo MZ SR znenie návrhu novely zákona č: 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej
starostlivosti,
zdravotníckych
pracovníkoch,
stavovských
organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako
jedného z článkov návrhu novely Trestného zákona. Uvedený návrh o. i. rozširuje vo vzťahu
k maloletej osobe a k plnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, okruh podozrení (na sexuálne zneužívanie, iné
zneužívanie, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne vykorisťovanie, súlož medzi príbuznými,
týranie alebo na zanedbávanie), ako aj okruh subjektov, ktorým majú byť uvedené prípady
podozrenia oznamované36. Schválený návrh by mal mať pozitívny prínos pre prevenciu
a realizáciu účinného zásahu proti zneužívaniu, zanedbávaniu a týraniu osôb, ktoré sú
maloleté alebo nespôsobilé, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená (najmä
36
Vo vzťahu k maloletej osobe sa k orgánom činným v trestnom konaní dopĺňajú úrady práce, sociálnych veci
a rodiny ako orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a vo vzťahu k plnoletej osobe, ktorá nie je
spôsobilá na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, sa k orgánom činným
v trestnom konaní dopĺňajú obce.
35
pre osoby so zdravotným postihnutím patriace do vyššie uvedeného okruhu osôb). Doplnenie
právnej úpravy bolo navrhnuté v záujme dosiahnutia účinnejšej ochrany a pomoci osobám,
ktoré vzhľadom na ich stav alebo vek nie sú schopné zabrániť páchaniu predmetných
trestných činov alebo vyhľadať pomoc. Návrh novely Trestného zákona bol dňa 20.02.2013
schválený na rokovaní vlády SR.
Čl. 30 Dohovoru („Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách
a športe“) - Práva zdravotne postihnutých osôb ustanovené v čl. 30 Dohovoru OSN boli
špeciálne zohľadnené vo vyhláške MZ SR č. 229/2011 Z. z. o postupe pri posudzovaní
zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní
a streliva a o náležitostiach lekárskeho posudku a psychologického posudku v znení vyhlášky
č. 105/2012 Z. z. Pôvodné znenie vyhlášky bolo schválené ešte v roku 2011 (účinnosť
nadobudlo 1. augusta 2011) a v roku 2012 bolo spresnené a doplnené novelou účinnou
od 1. mája 2012. V prípade splnenia podmienok ustanovených na ochranu života a zdravia sa
na základe vyhlášky umožňuje vydať lekársky posudok osvedčujúci zdravotnú spôsobilosť aj
zdravotne postihnutým osobám. V zmysle § 2 ods. 9 vyhlášky ak sa lekárskou prehliadkou u
žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu alebo držiteľa zbrojného preukazu zistia
kontraindikácie ustanovené v prílohe č. 1 časti II (ide o choroby a poruchy okrem duševných
porúch a porúch správania), ktoré podľa výsledkov vyšetrenia príslušným lekárom
poskytujúcim špecializovanú ambulantnú starostlivosť a následného zváženia posudzujúceho
lekára žiadateľovi alebo držiteľovi umožňujú držať alebo nosiť zbraň a strelivo bez ohrozenia
života alebo zdravia svojho alebo iných osôb, posudzujúci lekár v závere lekárskej prehliadky
uvedie, že žiadateľ alebo držiteľ je zdravotne spôsobilý na držanie alebo nosenie zbrane
a streliva, takýto držiteľ sa na základe zváženia posudzujúceho lekára alebo lekára
poskytujúceho špecializovanú ambulantnú starostlivosť v ním určenej lehote podrobuje
potrebným vyšetreniam, pričom sa postupuje primerane podľa § 20 ods. 4 až 7 zákona
č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Rezort
zdravotníctva v rámci prípravy návrhu pôvodného znenia vyhlášky zorganizoval dňa
01.06.2011 pracovné rokovanie, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Rady vlády SR pre
osoby so zdravotným postihnutím.
V roku 2012 bol na MŠVVaŠ SR pripravený návrh vyhlášky usmerňujúcej
uplatňovanie nároku študenta so zdravotným postihnutím pri štúdiu na vysokých školách:
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 458/2012
Z. z. o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami. Okrem iného zabezpečuje
študentovi VŠ postup podľa individuálneho harmonogramu plnenia študijných povinností,
36
prístup k informačným zdrojom vysokej školy bezbariérovým spôsobom, podporu pri
zabezpečovaní študijnej literatúry, podkladov z prednášok a zadaní z cvičení, zhotovovanie
kópií študijných textov vo formátoch vhodných na používanie študentom s príslušným
zdravotným postihnutím. K príprave návrhu vyhlášky boli prizvané mimovládne organizácie
zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím.
MK SR v roku 2012 predložilo na rokovanie vlády SR Návrh Stratégie digitalizácie
kín v Slovenskej republike (uznesenie vlády SR č. 17 zo dňa 09.01.2013), ktorej jedným
z cieľov je aj sociálna integrácia - v tomto zmysle stratégia rieši dostupnosť kultúry pre
všetky cieľové skupiny. V 2. polroku 2012 MK SR pripravilo Návrh zákona, ktorým sa mení
zákon NR SR č. 434 z 26. októbra 2010 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky. Zákon upravuje účel, rozsah, spôsob a podmienky
poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V § 2 Účel
poskytnutia dotácií nasledovne odsek (1) Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku
poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu na tieto účely: v bode f) - kultúrna aktivita zdravotne
postihnutých alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva).
V rámci predpisov v pôsobnosti MV SR za zmenu, ktorá súvisí s právami zdravotne
postihnutých osôb, možno považovať úpravu § 17 ods. 6 zákona č. 647/2007 Z. z.
o cestovných dokladoch, v ktorom sa postup pri vydávaní cestovného dokladu pre občana,
ktorý pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko nemôže podať žiadosť
osobne, zjednotil s postupom na vydanie občianskeho preukazu pre takéhoto občana podľa
§ 5 zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch.
Problematika postavenia osôb so zdravotným postihnutím bola v roku 2012 v rámci
legislatívy rezortu MDVRR SR riešená v týchto zákonoch:
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (účinný od 1. novembra 2011), upravuje rovnako ako ním zrušený zákon
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v § 11 v časti Regulácia elektronických
komunikácií povinnosť Telekomunikačného úradu SR dbať na maximálny prospech
užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov
s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality;
zdravotne postihnutým užívateľom sa pritom na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).
37
Nový zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov ukladá
v § 4 povinnosť uvádzať v prepravnom poriadku dopravcu v osobnej doprave aj rozsah
osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so
zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov
(„vybraná skupina cestujúcich“), ako aj podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom,
ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti
s dopravnou obslužnosťou ďalej zákon v § 18 ukladá vytvorenie ponuky primeraného
rozsahu dopravných služieb vo vnútroštátnej doprave na zabezpečenie pravidelnej dopravy na
území kraja alebo obce. Primeraným rozsahom dopravných služieb podľa predchádzajúcej
vety sa rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na
jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní
v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv a prestupu, vzdialenosti k zastávkam,
priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel
a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich. V § 21 zákon pamätá na to, aby zmluva
o službách, ktorú uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné
služby, obsahovala aj tarifu, najmä maximálnu sadzbu základného cestovného a cestovného
vybraných skupín cestujúcich. Podľa § 27 v rozhodnutí o udelení koncesie môže dopravný
správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť používať určitý druh alebo typ vozidiel
vzhľadom na vek vozidla, jeho vybavenie a technickú úroveň alebo na vybavenie vozidla na
prepravu vybraných skupín cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom. Podľa § 30 musí mať
prevádzkovateľ taxislužby na každých 15 prevádzkovaných vozidiel taxislužby najmenej
jedno vozidlo taxislužby, ktoré je počtom sedadiel alebo veľkosťou batožinového priestoru
alebo ložného priestoru uspôsobené alebo vybavené na prepravu viac ako štyroch a najviac
ôsmich cestujúcich, vybraných skupín cestujúcich s príslušenstvom, veľkého počtu kusov
batožiny alebo rozmernej batožiny.
Podľa zákona č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej
doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri zavádzaní inteligentných
dopravných systémov majú dodržiavať opatrenia podporujúce rovnosť prístupu, t. j. také
opatrenia, ktoré nebránia prístupu zraniteľných účastníkov cestnej premávky k aplikáciám
a službám inteligentných dopravných systémov a ani ich nediskriminujú v prístupe
k aplikáciám a službám inteligentných dopravných systémov. Zraniteľným účastníkom
cestnej premávky sa rozumie chodec, cyklista, motocyklista a osoba so zdravotným
postihnutím alebo osoba so zníženou pohyblivosťou alebo schopnosťou orientácie.
38
V legislatívnom procese je návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, v ktorom
je riešená problematika skvalitnenia bývania a zabezpečenia dostupnosti bývania pre
zdravotne ťažko postihnuté osoby. V súčasnosti je návrh predložený na rokovanie Národnej
rady Slovenskej republiky a v prípade jeho schválenia nadobudne účinnosť 1. januára 2014.
Od jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy sme si zároveň vyžiadali
zhodnotenie stavu odstraňovania bariér pri prístupe do verejných inštitúcií oproti minulému
roku. Zaujímalo nás, s akými typmi bariér sa na úrovni rezortov stretávajú a či prišlo v roku
2012 k zásadnej zmene pri ich odstraňovaní oproti predošlému roku. Rovnako sme chceli
zistiť, koľko nových bezbariérových prístupov vzniklo na úrovni jednotlivých rezortov v roku
2012, a taktiež, či evidujú nejaké podnety, alebo sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti
s odstraňovaním týchto bariér.
V roku 2012 boli z rozpočtu kapitoly MPSVaR SR v súlade so zákonom č. 544/2010
Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky poskytnuté dotácie na riešenie bezbariérovosti v zariadeniach sociálnych služieb
a na podporu mobility osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaných na individuálnu
prepravu (špeciálne motorové vozidlá) vo výške cca 899 tisíc eur.
MK SR tvrdí, že rozpočtové a príspevkové organizácie vytvárajú v zmysle platných
zákonov a svojho základného poslania podmienky na zvyšovanie dostupnosti kultúry pre ľudí
so zdravotným postihnutím a majú na zreteli odstraňovanie fyzických i mentálnych bariér
(nová budova Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie, Univerzitnej knižnice
atď.). Slovenské národné divadlo dlhodobo spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých
Slovenska na realizácii divadelných predstavení (a tiež bulletinov v Braillovom písme) pre
nevidiacich občanov i nepočujúcich (aktuálne ide o 3 predstavenia zabezpečené titulkami).
Vzorovou inštitúciou je Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ktorá sa
aktuálne (od roku 2012 otvára aj iným typom zdravotného postihnutia a poskytuje svoje
knižničné služby aj iným znevýhodnených skupinám obyvateľstva. Odbúravanie bariér je
podporované aj prostredníctvom dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín
obyvateľstva (inovatívnou iniciatívou bol projekt napr. Dostupnosť hradu Ľubovňa pre
nevidiacich, ktorý bol podporený výrobou bulletinu v Braillovom písme atď.). V roku 2012
bola realizovaná aj neformálna rezortná iniciatíva na zvyšovanie dostupnosti kultúry pre ľudí
so sluchovým postihnutím (pracovné stretnutia s Asociáciou organizácií so sluchovým
postihnutím). V roku 2012 MK SR vytvorilo priestor pre modelový projekt zvyšovania
dostupnosti (debarierizácie) kultúrnych inštitúcií - išlo o bezplatný vstup do kultúrnych
39
inštitúcií každú prvú nedeľu v mesiaci napr. Slovenská národná galéria). V roku 2013 budú
v projekte zainteresované 4 rezortné inštitúcie: Slovenská národná galéria, Slovenské národné
múzeum, Múzeum Slovenského národného povstania a Slovenské technické múzeum.
K získavaniu informácií o odbúravaní bariér (informačných i fyzických) prispievajú aj
štatistické zisťovania v oblasti kultúry - oblasť kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Štatistiky sú realizované každoročne a sú zverejňované na webovej stránke MK SR. Od roku
2013 sa na tento účel bude realizovať nový dotazník, ktorý zodpovedá aktuálnym potrebám
v zmysle implementácie Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím.
Bezbariérový prístup k budovám MS SR bol zabezpečený zdvíhacím zariadením
(šikmá schodisková plošina) na vstupnom schodisku do budovy ministerstva na Župnom
námestí v Bratislave v roku 2009. Bezbariérový prístup do budovy na Námestí slobody bol
zabezpečený inštaláciou rampy pre imobilných v roku 2011. V rámci budovy je možný pohyb
využitím osobných výťahov, jednotlivé poschodia sú bez ďalších prekážok. Ministerstvo
spravodlivosti nemá v pôsobnosti monitoring odstraňovania bariér pri prístupe do verejných
inštitúcií. Tieto požiadavky na stavby vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
ktorého gestorom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V roku 2012
ministerstvo neevidovalo podanie, alebo sťažnosť zo strany verejnosti týkajúce sa
bezbariérového prístupu.
MV SR v rámci investičnej výstavby nesleduje osobitne kategóriu stavieb
zabezpečujúcich budovanie bezbariérových vstupov. Realizácia bezbariérových vstupov pre
zdravotne postihnutých občanov a starších ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu
v objektoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa rieši ako súčasť rekonštrukcií
objektov.
Navrhovanie bezbariérových vstupov a ich výstavbu upravuje vyhláška Ministerstva
životného prostredia č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Zaraďovanie jednotlivých stavieb do rozpisu investičnej výstavby sa
riadi poradím dôležitosti stanoveným príslušnými rozpočtovými organizáciami a možnosťami
danými rozsahom pridelených finančných prostriedkov.
Riešením výstavby bezbariérových vstupov sa MV SR zaoberá priebežne v rámci
rozpisu úloh investičnej výstavby. V rámci objektov MV SR sa jedná hlavne o bariéry
zabraňujúce vstupy do objektov a vestibulov a užívanie sociálnych zariadení. Ich odstránenie
40
sa rieši výstavbou nájazdových rámp, šikmými schodiskovými plošinami, zriadením
bezbariérových sociálnych zariadení a modernizáciou osobných výťahov.
V roku 2011 bol vypracovaný aktualizovaný zoznam policajných sídiel pre
vybudovanie bezbariérových vstupov. Celkom sa jednalo o 80 objektov s požadovaným
finančným objemom kapitálových výdavkov v sume 1 436 634,03 eur, čo značne prevyšuje
súčasné finančné možnosti na ich zaradenie do plánu investičnej výstavby. S ohľadom na
finančné možnosti realizácie stavieb tohto typu nedošlo v roku 2012 k zásadnej zmene.
Realizácia bezbariérových vstupov pre zdravotne postihnutých občanov a starších ľudí
s obmedzenou schopnosťou pohybu v objektoch MV SR sa rieši ako súčasť rekonštrukcií
objektov. V priebehu roka 2012 MV SR v súvislosti s odstraňovaním týchto bariér
neevidovalo žiadne podnety alebo sťažnosti.
MH SR konštatuje, že má zabezpečený bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným
postihnutím do administratívnej budovy na Mierovej ul. č. 19 v Bratislave. Zo strany
občianskych združení zdravotne postihnutých neeviduje rezort žiadne podnety či sťažnosti
v súvislosti s odstraňovaním bariér, či iných riešení problémov. V prípade, ak by zrakovo
postihnutí občania požiadali o akékoľvek sprístupnenie informácií v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tlačový odbor MH SR je povinný
nechať vypracovať informácie v Braillovom písme. O takúto informáciu však MH SR ešte zo
strany zrakovo postihnutých občanov nebolo požiadané.
Na MF SR, ani v jednotlivých organizáciách rezortu nebola zaznamenaná sťažnosť,
resp. podnet týkajúci sa diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím. Je maximálna snaha
odstraňovať bariéry a prekážky brániace prístupnosti, ktoré sú zamerané jednak na budovy
a tiež na elektronické služby. Orgány finančnej správy venujú pozornosť tomu, aby osoby so
zdravotným postihnutím mali bezbariérový prístup do budov alebo zariadení orgánov
finančnej správy. Bezbariérový prístup je zabezpečený do 95 budov orgánov finančnej
správy. Okrem fyzického prístupu je pre všetky osoby, vrátane osôb so zdravotným
postihnutím k dispozícii zamestnanec, ktorý pri vybavovaní občana so zdravotným
postihnutím je mu k dispozícii.
V roku 2012 na zabezpečenie bezbariérového vstupu do verejných inštitúcií MPRV
SR zrealizovalo rekonštrukciu výťahu v administratívnej budove Dopravná 14, Levice.
V decembri 2012 zahájilo rekonštrukciu výťahov v administratívnej budove na ul. Sama
Chalúpku 18 v Michalovciach. Tieto rekonštrukcie sú už ukončené a výťahy v prevádzke.
Odovzdanie sa uskutočnilo dňa 28. januára 2013. V roku 2011 bol zrekonštruovaný jeden
výťah v Rimavskej Sobote.
41
Podľa odpovede MDVRR SR, Železnice Slovenskej republiky v roku 2012
vypracovali v rámci „Projektu zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou
k službám osobnej železničnej dopravy“ súťažné podklady na výber dodávateľa tovaru.
Zdvíhacie plošiny pre imobilných cestujúcich na zdvihnutie imobilného cestujúceho
z nástupišťa železničnej stanice do železničného vozňa v počte 45 kusov. V súčasnosti
prebieha proces výberového konania.
Z celkového počtu 45 kusov zdvíhacích plošín pre imobilných cestujúcich je možné
dodať 21 kusov zdvíhacích plošín najneskôr do 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
kúpnej zmluvy do týchto železničných staníc: Bratislava hl. st. (1 kus), Košice (2 kusy),
Žilina (2 kusy), Trnava (2 kusy), Piešťany (1 kus), Poprad Tatry (2 kusy), Devínska Nová
Ves (1 kus), Bratislava Nové Mesto (1 kus), Bratislava Petržalka (1 kus), Humenné (1 kus),
Nové Mesto nad Váhom (1 kus), Banská Bystrica (1 kus), Prievidza (1 kus), Vrútky (1 kus),
Galanta (1 kus), Podhájska (1 kus) a Levice (1 kus). Ďalej boli spracované v rámci "Projektu
zabezpečenia prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy,
stavebné úpravy" súťažné podklady na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie,
zabezpečenie súvisiacej inžinierskej činnosti a realizáciu stavebných úprav v nasledovných
železničných staniciach: Banská Bystrica, Bratislava hl. st., Čadca, Čierna nad Tisou,
Kraľovany, Kúty, Kysak, Leopoldov, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Michalovce, Nitra, Nové
Zámky, Považská Bystrica, Prešov, Ružomberok, Štrba, Štúrovo, Šurany, Turčianske
Teplice, Zvolen, Žilina.
Účelom stavebných úprav je vytvorenie podmienok pre „Projekt zabezpečenia
prístupu osôb s obmedzenou mobilitou k službám osobnej železničnej dopravy“ - dodávka
tovaru „Zdvíhacie plošiny pre imobilných cestujúcich na zdvihnutie imobilného cestujúceho
z nástupišťa železničnej stanice do železničného vozňa“.
Vo všetkých uvedených železničných staniciach boli vykonané miestne šetrenia, na
základe ktorých boli určené nevyhnutné stavebné úpravy a následne boli vypracované
investičné zadania, ktoré budú slúžiť ako podklad pre vyhotovenie projektovej dokumentácie.
V rámci nevyhnutných stavebných úprav sa požaduje vybudovanie prístupových ciest
pre imobilných cestujúcich, rámp, prechodov cez koľaje, plôch pre umiestnenie zdvíhacích
plošín a WC pre osoby s obmedzenou mobilitou. Predpoklad ukončenia uvedeného
„Projektu“ je 31.10.2015.
Počas rokov 2010, 2011, 2012 prebiehal Projekt obnovy parku železničných
koľajových vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko, pre prímestskú a medziregionálnu
42
verejnú železničnú osobnú dopravu SR. V rámci tohto projektu sú obstarávané moderné
železničné koľajové jednotky (32 jednotiek), ktoré sú vybavené nasledujúcimi prvkami:
a) rampa pre nástup cestujúcich so zníženou pohyblivosťou;
b) systém signalizujúci rušňovodičovi manipuláciu s rampou (bezpečnostný prvok brániaci
uzatvoreniu dverí pri nastupovaní imobilného cestujúceho);
c) štítky v Braillovom písme;
d) akustický a optický informačný systém, bezpečnostný kamerový systém;
e) sedadlá pre telesne postihnutých označené piktogramom, tlačidlo na pri volanie pomoci;
f) WC pre telesne postihnutých.
Projekty železničnej infraštruktúry - pri ich realizácii sa počíta s inštaláciou prvkov
zabezpečujúcich bezproblémovú prepravu osôb zo zdravotným postihnutím v zmysle
Rozhodnutia Komisie o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa „osôb so
zníženou pohyblivosťou“ v transeurópskom konvenčnom železničnom systéme a systéme
transeurópskych vysokorýchlostných železníc (2008/164/ES).
V rámci Železníc Slovenskej republiky boli realizované a postupne sú dokončované
prístupy pre imobilných cestujúcich na novo zrekonštruovaných železničných úsekoch, ide
o úseky:
a) modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou;
b) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Nové Mesto nad
Váhom – Zlatovce;
c) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Zlatovce Trenčianska Teplá;
d) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Trenčianska Teplá
– Beluša;
e) modernizácia železničnej stanice Čierna nad Tisou;
f) modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, úsek: Beluša – Púchov;
g) modernizácia trate Púchov – Žilina;
h) modernizácia trate Žilina - Košice, úsek Kysak – Košice;
i) modernizácia trate IV. koridoru, úsek št. hr. SR/ČR – Kúty.
Čo sa týka podnetov zo strany verejnosti, dňa 24.10.2011 bola na MDVRR SR
doručená petícia občanov týkajúca sa dodatočných požiadaviek na realizovaný projekt (ŽSR,
modernizácia železničnej trate Trenčianska Teplá - Beluša), Predmet sťažnosti a možnosti
úprav schváleného riešenia projektu boli následne prerokované v Trenčianskej Teplej dňa
17.01.2012. Z praktického hľadiska išlo o požiadavku na doplnenie chodníka a komunikácie
43
spájajúcej obe časti obce Trenčianske Teplice o ďalší bezbariérový spôsob prístupu
(predĺženie podchodu pre cestujúcich cez celé koľajisko železničnej stanice na druhú stranu,
doplnenie pripravovaného nadjazdu a komunikácií pre peších a cyklistov o kabínové výťahy,
resp. riešenie osobitného podchodu pre peších a cyklistov cez železničnú trať).
Slovenská pošta, a. s., v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným
postihnutím realizuje pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
v novootváraných poštách bezbariérové vstupy podľa Vyhlášky Ministerstva životného
prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (§ 57). SP, a. s., v prenajatých
a vlastných objektoch, v ktorých neboli vybudované bezbariérové vstupy tieto postupne
realizuje a aj v budúcnosti bude realizovať v rámci jej plánovanej rekonštrukcie
a modernizácie pôšt.
MDVRR SR v spolupráci so Slovenskou správou ciest v rámci riešenia problematiky
osôb so zdravotným postihnutím vydalo technický predpis/technické podmienky „TP
10/2011“ - Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Tento technický predpis nadobudol
účinnosť 10. novembra 2011 a naďalej platí. Ustanovuje požiadavky na návrh
debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na
pozemných komunikáciách.
Okrem uvedených otázok sme osloveným subjektom dali možnosť vyjadriť sa aj k iným
aspektom problematiky práv osôb zo ZP.
Podľa MK SR treba veľkú pozornosť venovať vzdelávaniu a kultúrno-osvetovej práci
v rámci ľudských práv v rezorte kultúry a tiež systematickému šíreniu informácií
o predchádzaní diskriminácie a tiež o situácii znevýhodnených skupín obyvateľstva na
všetkých úrovniach spoločnosti - najmä práci s majoritou - odbúravaniu predsudkov
a stereotypov. Aj v roku 2012 bola ako jedna z priorít v rámci dotačného programu Kultúra
znevýhodnených skupín obyvateľstva preferovaná podpora kultúrnych aktivít v oblasti
neformálneho vzdelávania zameraného na odbúravanie bariér v dostupnosti kultúry pre osoby
so zdravotným postihnutím Cieľom tejto iniciatívy je zvyšovanie informovanosti majority
(pracovníkov v oblasti kultúry) o kultúrnych právach osôb so zdravotným postihnutím
a v konečnom dôsledku debarierizácia kultúry pre zraniteľné skupiny. MK SR v spolupráci
44
s ďalšími subjektmi spracovali analýzu dotačného programu za roky 2007 - 2008. Výstupom
aktivít pracovnej skupiny je tiež metodická príručka (manuál) pre prípravu kultúrnych
podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím (pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva kultúry SR). Príručka podáva informácie a odporúčania ako rozpoznať
a vysporiadať sa s rozmanitými (informačnými, fyzickými, mentálnymi) bariérami, ktorým
musia čeliť OZP. Materiál bol distribuovaný organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK
SR a je zverejnený na webovej stránke MK SR.
MPRV SR ďalej dáva do pozornosti svoje aktivity v oblasti bezpečnosti potravín a ich
označovania, vo vzťahu k osobám so špecifickým zdravotným postihnutím.
Zhodnotenie stavu implementácie Dohovoru za rok 2012 podľa občianskej spoločnosti
a ďalších inštitúcií
V súvislosti s kritickým a objektívnym zhodnotením stavu implementácie Dohovoru
za rok 2012 z úrovne mimovládnych organizácií a ďalších inštitúcií sme oslovili 15
kľúčových organizácií37 reprezentantov osôb so zdravotným postihnutím a 6 relevantných
inštitúcií.
Odpovede nám poskytli Republiková centrála Združenia na pomoc ľuďom
s mentálnym postihnutím v SR (ďalej v texte ako „ZPMP“), Asociácia organizácií zdravotne
postihnutých občanov SR (ďalej v texte ako „AOZPO“), Únia nevidiacich a slabozrakých
Slovenska (ďalej v texte ako „ÚNSS“) a Únia miest Slovenska (ďalej v texte ako „ÚMS“).
Rovnako nám relevantné informácie poskytlo aj Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Sociálna poisťovňa a Inštitút pre výskum práce a rodiny.
Ako podľa Vášho názoru Slovenská republika realizovala počas roku 2012 úlohy
vyplývajúce z článku 33 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím?
Podľa ZPMP, SR neprijala ani v roku 2012 realizačné opatrenia na zriadenie
kontaktného miesta. Tvrdia, že na neustále pripomínanie tejto úlohy od začiatku roka 2012
37
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, Republiková centrála ZPMP v SR,
Asociácia na ochranu práv pacientov SR, Otvorme dvere, otvorme srdcia, o. z., Asociácia nepočujúcich
Slovenska, Asociácia organizácií sluchovo postihnutých v Slovenskej republike, Slovenský zväz telesne
postihnutých, Asociácia organizácii zdravotne postihnutých občanov SR, Spoločnosť na pomoc osobám
s autizmom (SPOSA), Autistické centrum Andreas® n.o., Slovenská únia sluchovo postihnutých, Organizácia
muskulárnych dystrofikov v Slovenskej republike, Slovenský zväz sclerosis multiplex, Únia nevidiacich
a slabozrakých Slovenska a Únia miest Slovenska; Slovenská humanitná rada, Slovenská únia podporovaného
zamestnávania, Konfederácia odborových zväzov SR; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna
poisťovňa, Inštitút pre výskum práce a rodiny.
45
Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím SR (NROZP v SR), ktorej členom
a jedným so zakladateľov je aj ZPMP v SR, sa „ľady pohli“. Táto organizácia má dvoch
zástupcov vo Výbore pre osoby so zdravotným postihnutím Rady vlády SR pre ľudské práva,
národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde sa tejto problematike tiež venovala neustála
pozornosť. Výsledkom úsilia bolo, že Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny
a rodovú rovnosť na svojom zasadnutí dňa 14.12.2012 vyslovila súhlas so zriadením
kontaktného miesta, ktorým bude MPSVR SR. Pritom Rada vlády je iba poradným orgánom
vlády SR.
AOZPO na otázku v súvislosti s ratifikáciou Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím, vrátane Opčného protokolu odpovedalo, že už v januári 2012 pripravili
problémové okruhy, ktoré, s prihliadnutím na požiadavku implementácie tohto dokumentu, si
naliehavo vyžadovali legislatívne riešenia. V roku 2012 však prakticky nedošlo k žiadnym
závažným posunom pri ich riešení. V nadväznosti na vytvorenie novej Rady vlády SR pre
ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, zriadenej uznesením vlády SR č. 158
zo dňa 2. marca 2011, bol ako jej stály odborný orgán zriadený Výbor pre otázky týkajúce sa
práv osôb so zdravotným postihnutím. Kontinuitu činnosti Výboru potvrdila vláda Slovenskej
republiky svojím uznesením č. 276 zo dňa 20. júna 2012.
ÚMS tvrdí vo svojej odpovedi, že zriadený Výbor pre otázky týkajúce sa práv osôb so
zdravotným postihnutím na základe uznesenia zo dňa 17. septembra 2012, odporučil
ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR a to v súlade s Programovým vyhlásením vlády
SR na rok 2012 – 2016 a tak isto v zmysle stanoviska z RV SR pre ľudské práva
a národnostné menšiny a rodovú rovnosť zo dňa 20.02.2012, vytvoriť kontaktné miesto pre
monitorovanie a koordináciu
implementácie
Dohovoru. Z nedostatku
finančných
prostriedkov sa znevýhodnili podmienky pre fungovanie viacerých organizácii a obmedzila
činnosť viacerých hlavných organizácií OZP a obmedzila sa účasť občianskej spoločnosti na
monitorovaní. „Podpora aktivít reprezentatívnych mimovládnych organizácií zdravotne
postihnutých občanov a komunikácia so štátnymi orgánmi je nedostačujúca. Takisto, na
základe týchto faktov členstvo MVO v medzinárodných organizáciách je ohrozené.”
ÚMS poskytlo viacero príkladov nedostatkov aktuálnej legislatívnej situácie v SR.
Jedným z hlavných dôvodov je absencia, resp. neuskutočnenie zásadných zmien v legislatíve,
vedúce k odstráneniu nepriamej a priamej diskriminácie zdravotne postihnutých občanov SR.
Podľa ÚMS nie len staršie budovy ale ja novostavby verejného užívania nemajú vybudovaný
bezbariérový prístup, a nemajú dodržané legislatívne požiadavky. Napriek tomu, po vykonaní
kolaudácie vo väčšine prípadov sa nevyvodili dôsledky.
46
Podľa ÚNSS až v druhej polovici roku 2012 začalo MPSVaR SR pripravovať pre
vládu zodpovedajúce návrhy opatrení.
K problematike Dohovoru sa tak isto vyjadrila aj Sociálna poisťovňa38, ktorá
prostredníctvom svojho zástupcu vo Výbore pre osoby so zdravotným postihnutím Rady
vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť podporila návrh
uznesenia, odporúčajúceho ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť realizáciu
článku 33 ods. 1 Dohovoru.
Ktoré konkrétne kroky boli v roku 2012 v súvislosti so zriadením kontaktných miest
pre problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
realizované?
AOZPO v bezútešnej odpovedi konštatovalo v súvislosti so zriadením kontaktných
miest pre problematiku vykonávania Dohovoru, že kontaktné miesto pre monitorovanie
implementácie Dohovoru dodnes neexistuje.V alarmujúcej odpovedi informuje, že nie sú
vytvorené podmienky ani pre účasť občianskej spoločnosti, najmä reprezentatívnych
organizácií OZP, na monitorovaní, ale práve naopak, z dôvodov nedostatočnej finančnej
podpory činnosti strešných, celoslovenských organizácií občanov so zdravotným postihnutím
sú tieto nútené obmedzovať svoju činnosť a hrozí im zánik. Podobnú odpoveď uviedla
organizácia ÚMS.
IVPR uviedlo, že pripravili návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre
problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Materiál
prešiel vnútorným i vonkajším pripomienkovým konaním, vo februári 2013 by mal byť
prerokovaný vo vláde SR39. Pre účely prípravy tohto návrhu pokračovali v roku 2012
odborné stretnutia (okrúhle stoly, zasadnutia Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím
RVĽPNMRR SR) k otázkam implementácie Dohovoru, občianska spoločnosť bola
zainteresovaná mechanizmami ustanovenými v rámci činnosti výboru, či v rámci vonkajšieho
pripomienkového konania.
UPSVaR40 vo svojej odpovedi v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádza, že v novembri 2012 bol ÚPSVaR
predložený na pripomienkové konanie materiál MPSVR SR – Návrh na zriadenie hlavného
kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so
38
Vyjadrenie Sociálnej poisťovne k otázkam Strediska zo dňa 15.02.2013.
Za účelom získania bližších informácií odporúčame v predmetnej otázke kontaktovať Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny.
40
Vyjadrenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
39
47
zdravotným postihnutím - ku ktorému ústredie nepredložilo žiadne pripomienky. MPSVR SR
navrhlo zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru
v rámci svojej organizačnej štruktúry a pri realizácii činností vyplývajúcich z dohovoru
navrhlo zriadenie špecializovaných (sekundárnych) kontaktných miest na každom ústrednom
orgáne štátnej správy, medzi ktoré ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nepatrí.
Akým spôsobom je podľa Vás do zámerov zriadenia kontaktných miest pre
problematiku vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
a samotného koordinačného mechanizmu zahrnutá občianska spoločnosť, najmä osoby so
zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie?
ÚMS a AOZPO kriticky tvrdia, že nie sú vytvorené podmienky ani pre účasť
občianskej spoločnosti, najmä reprezentatívnych organizácií OZP, na monitorovaní, ale práve
naopak, z dôvodov nedostatočnej finančnej podpory činnosti strešných, celoslovenských
organizácií občanov so zdravotným postihnutím sú tieto nútené obmedzovať svoju činnosť
a hrozí im zánik.
Podpora aktivít reprezentatívnych mimovládnych organizácií osôb so zdravotným
postihnutím, s ktorými by štátne orgány mali spolupracovať a s ktorými by mali konzultovať
pri rozhodovaní o otázkach, týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím je absolútne
nepostačujúca. Ohrozené je aj ich členstvo v medzinárodných organizáciách.
Na základe tejto otázky ÚNSS uvádza, že organizácie osôb so zdravotným
postihnutím sa do procesu zapájajú najmä z vlastnej iniciatívy predovšetkým prostredníctvom
poradných orgánov ako je Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím rady vlády pre ľudské
práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. NROZP spolu s Výborom pre osoby so
zdravotným postihnutím zorganizovali vo februári 2012 špecializované zasadnutie Výboru
pre osoby so zdravotný postihnutím venované tomuto problému, príprave východiskovej
a paralelnej správy pre výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a možnosti
vytvoriť koalíciu mimovládnych organizácií pre prípravu paralelnej správy. NROZP
pripomienkovala návrh programového vyhlásenia vlády a presadila do neho vyššie uvedenú
úlohu, pripomienkovala návrh východiskovej správy vlády SR pre Výbor OSN pre práva
osôb so zdravotným postihnutím. MPSVaR s ňou konzultovalo návrh na zriadenie
kontaktného miesta, podporila tento návrh na rokovaní Rady vlády pre ľudské práva,
národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Podľa IVPR, pre účely prípravy tohto návrhu pokračovali v roku 2012 odborné
stretnutia (okrúhle stoly, zasadnutia Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím
48
RVĽPNMRR SR), k otázkam implementácie Dohovoru. IVPR potvrdil že občianska
spoločnosť bola zainteresovaná mechanizmami ustanovenými v rámci činnosti výboru, či
v rámci vonkajšieho pripomienkového konania a tak isto, v máji 2012 bola spracovaná
Východisková správa k Dohovoru, do prípravy ktorej boli zapojené všetky kľúčové zložky,
vrátane zástupcov občianskej spoločnosti.
Ako sa podľa Vás ratifikácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
vrátane jeho Opčného protokolu prejavila na legislatívnom procese v roku 2012?
Podľa názoru ZPMP, ratifikácia Dohovoru zatiaľ neurýchlila legislatívny proces.
ZPMP ako organizácia nie je povinne pripomienkujúca osoba. Nová legislatíva sa k nim
dostavala prostredníctvom NROZP v SR alebo sledovaním Portáli právnych predpisov.
Z pohľadu AOZPO SR, v právnych predpisoch SR nedošlo zatiaľ k zásadným
zmenám, ktoré by viedli k odstráneniu prvkov nepriamej, ale v niektorých predpisoch aj
priamej diskriminácie občanov so zdravotným postihnutím. Legislatívne úpravy nechránia
dostatočne pred skrytou diskrimináciou, ktorú predstavujú napr. bariéry v životnom prostredí.
Zariadenia zdravotnej starostlivosti, školy a školské zariadenia, budovy verejného užívania,
prostriedky hromadnej dopravy a bytové domy nielen že sú ešte stále bariérové z minulosti,
ale často aj novobudované a rekonštruované budovy a priestory verejného užívania nespĺňajú
legislatívne požiadavky bezbariérovej výstavby. Pri odovzdávaní stavieb (kolaudáciách) sa
pri nedodržaní príslušnej legislatívy nevyvodzujú primerané dôsledky (chýbajú sankcie).
Od roku 1999 Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR (AOZPO SR)
v spolupráci s Úniou miest Slovenska organizuje celoslovenské súťaže: „Samospráva
a Slovensko bez bariér“, ktoré síce priniesli pozitívne výsledky vo viacerých mestách SR, ale
VII. etapa súťaže, vyhlásená v roku 2009 nemohla byť v roku 2012 vyhodnotená z dôvodu
veľkých finančných problémov AOZPO SR. Motivácia miestnych samospráv sa tým znižuje.
AOZPO tvrdí, že je viacero problémov, na ktoré upozorňujú už od roku 1998, pretože
nedostatky boli už v Zákone 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a preniesli sa aj do nových
zákonov. Ich novelizácia by mala byť riešená v čo najkratšom čase, v súlade s požiadavkami
Dohovoru.
Dodnes
neboli
odstránené
ani
dôsledky
nedostatkov
v zákone
č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, v dôsledku čoho starobné dôchodky ťažko
zdravotne postihnutých žien sú podstatne nižšie ako u mužov. Ani prepočty dôchodkov na
základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa poberateľom invalidných
dôchodkov neumožnili.
49
Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorá je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky má možnosť už v rámci vnútorného pripomienkového konania
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky participovať na tvorbe
legislatívy z oblasti sociálneho zabezpečenia. Ako výkonný orgán pôsobiaci v oblasti
sociálneho poistenia sa však prioritne vyjadruje k návrhom právnych predpisov, ktoré sa
týkajú priamo činnosti Sociálnej poisťovne, a to predovšetkým z hľadiska aplikovateľnosti
prijatej právnej úpravy organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu
sústredila pozornosť najmä na rozsiahle novely zákona o sociálnom poistení, ktoré boli
v priebehu roka prijímané.
Zúčastnili ste sa v roku 2012 pripomienkového konania k návrhom zákonov týkajúcich
sa postavenia zdravotne postihnutých osôb? Ak áno, uveďte konkrétne. Boli Vaše
pripomienky zohľadnené?
ZPMP pripomienkovala novelu Zákonníka práce, avšak bola neprijatá konkrétna
pripomienka k dohodám o vykonaní práce. Tak isto, novela zákona č. 5/2004 Z. z.
o zamestnanosti, je zatiaľ v legislatívnom procese, kde došlo k čiastočnému akceptovaniu
pripomienok. Ďalším bodom pripomienkovania bola novela zákon č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov, kde sa jednalo o uznávanie daňového bonusu na
študujúce dieťa do 25 rokov veku, čo neskôr bolo akceptované. Ďalej pripomienkovali novelu
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. a neskorších predpisov (ďalej v texte
ako „zákon o rodine“) a návrh Zákona (č. 340/2012) o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V odpovedi ÚNSS uvádza, že sa na MPK intenzívne zúčastňuje, pripravuje
pripomienky a obvykle ich predkladá ako spoločné prostredníctvom NROZP. Pripomienky sú
čiastočne akceptované. Zúčastnili sa napr. týchto MPK:
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z.
o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky;
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci
v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách
v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky;
50
 k návrhu Výnosu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zložení komisie, rozhodovaní komisie,
organizácii práce, postupe komisie pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie
dotácie a kritériá pre vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie dotácie;
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov;
 k návrhu základných princípov na prípravu Partnerskej dohody Slovenskej
republiky na programové obdobie 2014 – 2020;
 k návrhu zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov;
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov;
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony;
 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov;
 k návrhu Vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, ktorou sa ustanovujú minimálne nároky študenta so špecifickými
potrebami.
Zabezpečuje podľa Vášho názoru súčasná legislatíva v SR dostatočnú právnu ochranu
zdravotne postihnutým osobám pred diskrimináciou a porušovaním zásady rovnakého
zaobchádzania v oblastiach podľa antidiskriminačného zákona?
UNSS sa nevie vyjadriť najmä z dôvodu nedostatku podaní zo strany samotných osôb
so zdravotným postihnutím. Domnieva sa však, že legislatívna úprava je relatívne dobrá.
Podľa AOZPO možno očakávať, že ak sa zmení aktuálna, diskriminačná legislatíva,
nové celospoločenské opatrenia by mohli mať pozitívny efekt aj z hľadiska ekonomického,
pretože je známe, že, vďaka efektívnej habilitácii a rehabilitácii, ako aj vďaka
kompenzáciám, správne spoločensky a pracovne začlenená osoba so zdravotným postihnutím
sa stáva platiteľom priamych, aj nepriamych daní a odvodov a jej rodina je primerane
odbremenená a môže sa tiež venovať pracovným a spoločenským aktivitám.
51
Avšak AOZPO tvrdí, že sociálna legislatíva stavia občana so zdravotným postihnutím
do pozície prijímateľa pomoci, nie je mu dané a umožnené posunúť sa ďalej a stať sa
nezávislým na sociálnej pomoci. Celý systém pomoci je nastavený tak, že občan so
zdravotným postihnutím nemôže, alebo len s veľkými ťažkosťami, resp. iba pri silnom
ekonomickom rodinnom zázemí môže dosiahnuť ekonomickú nezávislosť. Konkrétne
príklady:

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie sú
v zákone 447/2008 Z. z. právne nárokovateľné (môžu sa poskytnúť!), čo umožňuje
pri ich prideľovaní uplatnenie klientelizmu (až korupcie?). Systém posudzovania je
nejednotný, zastaraný, rozhodovanie o poskytovaní príspevkov je závislé na
subjektívnom posudzovaní jednotlivých posudkových komisií. V dôsledku toho je
nedostatočne podporovaná dostupnosť a využívanie nových technológií, vrátane
informačných a komunikačných technológií, pomôcok na mobilitu, zariadení
a podporných technológií, vhodných pre osoby s rôznym zdravotným postihnutím.
Bolo by potrebné zmeniť dikciu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia tak, aby mal väčšiu právnu silu (nie
môže dostať, ale pri splnení právnych podmienok dostane!!!) a aby rešpektoval
individuálne potreby každej osoby so zdravotným postihnutím na základe
komplexného
„bio-psycho-socio-enviromentálneho“
posudzovania,
podľa
odporúčaní „Medzinárodnej klasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia“,
ktorú schválila Svetová zdravotnícka organizácia ešte v roku 2001;

podľa zákona č. 447/2008 Z. z., prílohy č. 10, maximálna výška príspevku v % ceny
pomôcky, ceny bezbariérovej úpravy bytu, domu alebo garáže je 95 % (okrem
príspevku na kúpu psa so špeciálnym výcvikom, kde je 100 %). Spoluúčasť osoby so
ZP na úhrade kompenzácie vo výške aspoň 5 % ceny je nevyhnutná. Táto
spoluúčasť môže predstavovať aj vysokú finančnú čiastku a u ZP osôb v hmotnej
núdzi potom dochádza k nemožnosti úhrady doplatku a tým sa im kompenzácia
stáva nedostupnou;

prepojenosť systému kompenzácie (zmierňovania znevýhodnení ľudí so zdravotným
postihnutím voči ľuďom bez zdravotného postihnutia) s výškou možného príjmu zo
zamestnania, vedie k nebezpečenstvu tzv. „dávkových pascí“. Vstup na trh práce,
vedúci k zlepšeniu príjmovej situácie jedinca so zdravotným postihnutím a jeho
rodiny, znamená následne stratu nároku na poskytovanie opakovaných peňažných
príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pretože tento nárok je
52
limitovaný dosiahnutím príjmu 3 násobku životného minima (§ 38, ods. 17), čo je
hlboko pod súčasným priemerným príjmom zamestnaného občana!!!. Motivácia
pracovať sa preto často stráca, nakoľko už minimálny príjem zo zárobkovej činnosti,
spolu s invalidným dôchodkom sumárne vytvárajú príjem nad túto hranicu a občan
stráca nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, napriek tomu, že ich naďalej
reálne má. Tento dopad pôsobí na ľudí so zdravotným postihnutím demotivujúco,
nivelizuje ich úsilie pracovať pretože strácajú potrebnú podporu zo strany štátu na
pokrývanie nevyhnutných životných nákladov, zvýšených z dôvodu zdravotného
postihnutia;

klienti celoročných zariadení - Domovov sociálnych služieb strácajú podľa zákona
447/2008 Z. z., § 38, ods. 16 individuálne práva občana, pretože strácajú možnosť
získať osobné príspevky, i keď by im tieto mohli podstatnou mierou uľahčiť
každodenný život, zvyšovať si vzdelanostnú úroveň, začleniť sa aj do
spoločenských, v niektorých prípadoch aj pracovných aktivít mimo ústavného
zariadenia a pod. Treba si uvedomiť, že mnohí mladší klienti sú v ústavnom
zariadení iba z dôvodu potreby pomoci aj v noci, ktorú si doma nedokážu
zabezpečiť. Počas dňa by mohli byť spoločensky, prípadne aj pracovne aktívni;

v zákone č. 447/2008 Z. z, v § 22, ods. 2 sa uvádza, že peňažný príspevok na osobnú
asistenciu možno poskytnúť osobe so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku 65
rokov iba v prípade, ak bol poskytovaný aj pred dovŕšením 65. roku. To znemená, že
ak sa občan stane odkázaný na pomoc druhej osoby napr. vo veku 67 rokov, nemôže
už dostať príspevok na osobného asistenta, ale iba opatrovateľskú službu aj
v prípade, že je a chce byť ešte spoločensky, často aj pracovne aktívny (umelci,
politici, podnikatelia, pedagógovia a iné profesie). Toto ustanovenie je v rozpore
nielen s Dohovorom, ale tiež so zásadami podporovania aktivít aj vo vyššom veku.
Neprihliada sa na výsledky komplexného posúdenia individuálnych schopností
konkrétne posudzovanej osoby so zdravotným postihnutím v každom veku !!!

v zákone č. 447/2008 Z. z., sa v § 34, ods. 3 sa uvádza, že peňažný príspevok na
zakúpenie osobného motorového vozidla možno poskytnúť iba do veku 65 rokov.
Alternatívne sa umožňuje poskytnutie peňažného príspevku na prepravu napr. taxi
službou. Týmto je však osobná mobilita výrazne obmedzená. Vlastné motorové
vozidlo, obzvlášť ak si ho osoba so zdravotným postihnutím dokáže sama riadiť,
umožňuje prepravu kedykoľvek, kamkoľvek a tak často, ako je to potrebné.
Demografické ukazovatele dosvedčujú, že aj počet občanov so zdravotným
53
postihnutím, najmä v podnikaní, politike, v umeleckých profesiách, v remeselníctve
a pod., ktorí chcú byť aktívni aj vo vyššom veku, narastá a riešenie ich
každodenných potrieb formou príspevku na prepravu, resp. príspevku na opatrovanie
vôbec nie je primerané a dokonca nie je ani ekonomicky výhodné. Pasívne
poberanie dávok znamená iba výdavky z verejných prostriedkov, zatiaľ čo
ekonomicky aktívna osoba sa stáva automaticky platiteľom priamych aj nepriamych
daní, vo zvýšenej miere je konzumentom tovarov a služieb a teda nielenže vracia
poskytnutý príspevok, ale prináša aj príjem do štátnej pokladne.
AOZPO uviedlo aj príklady ekonomickej výhodnosti podpory aktivít osôb so ZP,
ktoré vypracovala MUDr. Mária Orgonášová, čestná prezidentka AOZPO :
1. Ak sa v súčasnosti, podľa zákona č. 447/2008 Z. z, poskytuje 67 ročnej ťažko
zdravotne postihnutej osobe, ktorá by ešte chcela byť aj spoločensky aktívna, príspevok na
prepravu vo výške 95,4 eur/mesiac po dobu 7 rokov, celková suma za 7 rokov dosiahne
výšku 8 014,22 eur. Za týchto podmienok však táto osoba nedokáže byť primerane
ekonomicky a spoločensky aktívna, návratnosť prostriedkov je prakticky nulová.
2. Ak by ten istý, 67 ročný ŤZP občan získal príspevok vo výške napr. 6 638,79 eur na
kúpu motorového vozidla, ktoré si dokáže sám riadiť a dostával by opakovaný príspevok na
pohonné hmoty vo výške 31,229 eur mesačne (2 623,23 eur za 7 rokov), tieto príspevky by
spolu za 7 rokov predstavovali sumu 9 262,02 eur. V tomto prípade by naďalej mohol byť
aktívny a postupne, formou priamych a nepriamych daní by vlastne príspevky vrátil do
štátnej pokladne, ako to možno vidieť z nasledovných údajov:

ak by ročne najazdil cca 10 000 km, pri spotrebe PH 700 litrov ročne by zaplatil cca
1 022 eur, z toho 204 eur DPH. Za 7 rokov by zaplatil do štátnej pokladne cca 1 428 eur
formou DPH. Ak je ten istý človek pracovne aktívny a dostáva mzdu napr. vo výške
300 eur mesačne, zaplatil by odvody vo výške cca 60 eur mesačne, za 7 rokov by to
bolo cca 5040 eur. Ako spotrebiteľ, by pri aktívnom živote určite mohol zarobenú
čiastku utrácať vo vyššej miere a formou nepriamych daní by nákupmi mohol do štátnej
pokladne za 7 rokov vrátiť tiež cca 5000 eur. Z uvedených prepočtov vyplýva, že za
7 rokov by do štátnej pokladne mohol vrátiť spolu cca 11 468 eur, čo je o 2 206 eur
viac, ako by získal príspevkami.

podobne aj pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu platí, že spoločensky aktívny,
zdravý človek môže utrpieť úraz, alebo v dôsledku ochorenia stratiť niektoré funkčné
spôsobilosti aj vo veku nad 65 rokov, ale pri získaní osobnej asistencie by mohol byť aj
54
naďalej tvorivý, produktívny, čo by prospelo aj jeho zdravotnému stavu, ako aj
ekonomickej situácii jeho, jeho rodiny a celej spoločnosti.
IVPR odpovedalo, že momentálne stále pretrváva priepasť medzi všeobecne
priaznivou legislatívou a praxou podmienenými nerovnováhou medzi záväzkami a finančnoorganizačnými podmienkami ich napĺňania. Ako príklad uvádza nerovnováhu medzi právom
na sociálnu službu, slobodným výberom poskytovateľa a pripravenosťou regionálnej
a miestnej samosprávy toto právo ľudí napĺňať. Ďalej uvádza slabšie povedomie niektorých
aktérov, najmä zo súkromného sektora,
o svojich povinnostiach v zabezpečovaní
uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím a ako príklad uviedlo povedomie
poskytovateľov bankových služieb o povinnosti dodržiavania všeobecných technických
požiadaviek pri poskytovaní svojich služieb (napr. pri umiestňovaní bankomatov).
Podľa Sociálnej poisťovne, k 31. decembru 2012 nedošlo vo vzťahu k osobám
zdravotne postihnutým k takým legislatívnym úpravám zákona o sociálnom poistení, ktoré by
bolo možné hodnotiť ako diskriminačné. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom sú
z dôchodkového poistenia poskytované invalidné dôchodky, zachované zostalo aj
poskytovanie invalidných dôchodkov „z mladosti“ fyzickým osobám, ktoré sa stali
invalidnými v období, v ktorom boli nezaopatrenými deťmi. Týmto osobám sú poskytované
invalidné dôchodky bez splnenia podmienky dôchodkového poistenia. Okrem materiálu
k návrhu na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania dohovoru
sa Sociálna poisťovňa zaoberala aj Národnou sociálnou správou na rok 2012
a Východiskovou správou Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím, ktoré boli predložené na medzirezortné pripomienkové konanie; k uvedeným
materiálom Sociálna poisťovňa, zohľadňujúc svoju vecnú pôsobnosť, neuplatňovala žiadne
pripomienky.
Ako hodnotíte stav odstraňovania bariér pri prístupe do verejných inštitúcií oproti
minulému roku? S akými typmi bariér sa stretávate? Prišlo v roku 2012 k zásadnej zmene pri
ich odstraňovaní oproti predošlému roku? V prípade, že disponujete takýmito údajmi, koľko
nových bezbariérových prístupov vzniklo v roku 2012? Evidujete nejaké podnety, alebo
sťažnosti zo strany verejnosti v súvislosti s odstraňovaním týchto bariér?
UNSS potvrdilo, že štatistiky tohto druhu nevedie. Tvrdí však, že dochádza
k miernemu zlepšovaniu u nových stavieb a rekonštrukcií najmä vďaka prizývaniu ÚNSS ku
konzultáciám projektov a ku kolaudáciám. Podotýka, že metodici ÚNSS hodnotia
55
architektonické bariéry prevažne len z hľadiska prístupnosti osobám so zrakovým
postihnutím. Proces je však veľmi pomalý a ich kapacity sú nedostatočné, často nie sú
rešpektované dohovorené opatrenia. Existujú projekty financované z fondov EÚ, v ktorých
nie sú rešpektované ani pravidlá prístupnosti formulované aj v platnej národnej legislatíve
(vyhláška 532/2002 Z. z.).
ZPMP SR odpovedalo, že nepozoruje zvýšené odstraňovanie týchto bariér. Stretli sa
však so situáciou, že občianske združenie do verejnej budovy, kde má prenajaté priestory na
svoju činnosť, na vlastné náklady inštalovalo plošinový výťah.
Od roku 1999 Únia miest Slovenska v spolupráci s AOZPO SR organizuje súťaž
„Samospráva a Slovensko bez bariér“, ktorej hlavným cieľom je architektonická,
urbanistická, ale aj spoločenská debarierizácia zdravotne postihnutých na úrovni našich miest
a mestských regiónov. Zároveň individuálne podporujeme – informačný, poradenský servis
a finančná pomoc s Účtu „Samospráva a Slovensko bez bariér“ jednotlivé zdravotne
postihnuté osoby. Pomoc sme poskytli už niekoľkým stovkám zdravotne postihnutých.
Sociálna poisťovňa vzhľadom na charakter svojej činnosti, ktorý zahŕňa aj osobný
kontakt poistencov s inštitúciou, dbá na odstraňovanie bariér pri styku s osobami so
zdravotným
postihnutím,
a
to
nielen
architektonických,
ale
aj
informačných
a komunikačných.
Pokiaľ ide o bezbariérový prístup, z celkového počtu 36 pobočiek Sociálnej poisťovne
má zabezpečený bezbariérový prístup k 31. decembru 2012 36 pobočiek, t. j.
100 % pobočiek má vytvorené podmienky pre prístup osôb s telesným handicapom. Z toho v
prípade 3 pobočiek (Zvolen, Komárno, Topoľčany) existujúce stavebno-technické riešenie
zabezpečuje prístup bez bariér, aj keď nejde o štandardný bezbariérový prístup do budovy
alebo do priestorov pracoviska Sociálnej poisťovne. V jednej pobočke (Rožňava), ktorá sídli
v dvoch budovách v jednom a tom istom areáli, je bezbariérovým prístupom vybavená iba
jedna budova, avšak v roku 2013 plánuje poisťovňa projektovú prípravu rekonštrukcie druhej
budovy, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie bezbariérového prístupu. Okrem pobočiek
zabezpečuje Sociálna poisťovňa výkon svojej činnosti aj prostredníctvom vysunutých
pracovísk príslušných pobočiek. Týchto pracovísk je celkom 41, z ktorých prevažná väčšina,
t. j. 38 je umiestnená v prenajatých priestoroch a len 6 z nich sídli vo vlastných objektoch. Ide
o tieto pracoviská: Brezno (pobočka Banská Bystrica), Ružomberok (pobočka Liptovský
Mikuláš), Kežmarok (pobočka Poprad), Púchov a Dubnica nad Váhom (pobočka Považská
Bystrica), Bytča (pobočka Žilina). Pracovisko v Ružomberku má prístup do budovy bez
stavebných prekážok pre telesne postihnutých klientov. Snahou Sociálnej poisťovne je riešiť
56
vybudovanie bezbariérových vstupov aj do týchto objektov. Vo vzťahu k osobám so
zmyslovým postihnutím má Sociálna poisťovňa vypracované vnútorný predpis pre postup
zamestnancov pri podávaní informácií osobám nevidiacim alebo slabozrakým a nepočujúcim
alebo nedoslýchavým. V roku 2012 poisťovňa zo strany zdravotne postihnutých osôb
nezaznamenala žiadnu sťažnosť na bariéry, či už fyzické alebo v komunikácii so zdravotne
postihnutou osobou, a to ani pri podávaní informácií či už osobne alebo písomne.
Ostatné organizácie sa k tejto otázke konkrétne nevyjadrili.
Môžete podľa vlastných skúseností zhodnotiť podmienky uplatnenia sa v spoločnosti
SR zdravotne postihnutých občanov v roku 2012? Aké návrhy na zlepšenie ich uplatnenia ste
v roku 2012 ponúkli - komu a s akým výsledkom?
UNSS nepozoruje výrazné zlepšenie za minulý rok. Návrhy predkladá najmä v rámci
MPK. Napr. v prípade návrhu zákona o službách zamestnanosti sa podarilo spomínanými
pripomienkami, ktoré boli akceptované, zmierniť možný negatívny dopad návrhu v prípade
jeho prijatia v pôvodnej forme.
Na základe monitorovacieho procesu IPVR všeobecne konštatovalo, že legislatívne
prostredie je v podmienkach Slovenska pre dodržiavanie práv osôb so zdravotným
postihnutím priaznivé. IPVR v roku 2012 plnilo spolu s MPSVR SR svoj záväzok
podporovať výskum zameraný na životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím a ich
rodín definovaný v pravidle 13 stále platného „Národného programu rozvoja životných
podmienok osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života“. V rámci
kontraktu s IVPR vyčlenilo finančné prostriedky na realizáciu výskumného projektu
zameraného na chránenú prácu osôb so zdravotným postihnutím ako základu pre prípravu
zmien v systéme aktívnych opatrení trhu práce.
Ešte v roku 2010 podalo ZPMP SR na Ministerstvo spravodlivosti SR návrh
opatrovníckej reformy, nového vedenia ministerstva sa následne opakovane písomne pýtali,
kedy budú zapracované. Aj v roku 2012 bola organizácia písomne ubezpečená, že so
zapracovaním návrhov sa počíta v rámci rekodifikácie Občianskeho zákonníka, rovnako že
počítajú s komunikáciou so ZPMP v SR, keď bude hotové paragrafové znenie, zatiaľ nevedia
termín.
Na druhej strane, podarilo sa im získať prelomové rozhodnutie: Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej v texte ako „Ústavný súd“) vyhovel sťažnosti pána T., ktorého
Okresný súd Bratislava V pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Podľa Nálezu Ústavného
súdu č. I. ÚS 313/2012-52 z 28.01.2012 došlo k porušeniu jeho práva na súkromný a rodinný
57
život, práva na spravodlivý proces a práva na rovnosť pred zákonom41. Za porušenie týchto
práv musí Krajský súd v Bratislave sťažovateľovi zaplatiť odškodnenie 3 000 eur. Ide o prvé
rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti
na právne úkony osôb s duševným postihnutím. Ústavný súd zdôraznil, že zdravotné
postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou
v súčasnosti odlišne ako v minulosti. Už nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia
vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody
rozhodovať sa. V tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do spôsobilosti na právne
úkony.
V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd označil pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony za „právnu smrť“. Pritom zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú o niečej
spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide
o poslednú možnosť (ultima ratio). Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby
so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Ďalej sa Ústavný súd zaoberal problémom znaleckého
dokazovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony. K tomu uviedol, že súdy by nemali
nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by
vychádzať najmä z výsluchu dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce
k posúdeniu jeho rozmanitých sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek
trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne
úkony nestačí.
Okrem toho ZPMP SR v júni zahájili Kampaň NECHCEM, ALE MUSÍM... viac o nej
je na: www.nechcemalemusim.sk. V súvislosti s kampaňou sme uskutočnili veľa aktivít.
Kampaň pokračuje aj v roku 2013.
Ako každý rok organizujú 12. júna celoslovenský DEŇ KRIVÝCH ZRKADIEL –
akciu zameranú na rúcanie predsudkov, stereotypov a zmenu postojov voči ľuďom
s mentálnym postihnutím.
ZPMP SR sa opakovane obrátilo na Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu
SR, so žiadosťou o systematické riešenie v oblasti celoživotného vzdelávania ľudí
s mentálnym postihnutím. Dostali písomnú odpoveď, v ktorej ich ministerstvo ubezpečilo, že
víta všetky návrhy a námety, ktoré pomôžu k napĺňaniu stratégie CŽV 2011. Ministerstvo sa
prikláňa k systémovým riešeniam vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím. Takýto prístup
41
http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961, 25.03.2013.
58
vyžaduje súbežné a nadväzujúce aktivity sekcie regionálneho školstva, sekcie ďalšieho
vzdelávania a mládeže (SĎVM), ako aj sekcie vysokých škôl. SĎVM je pripravená
koncepčne sa zaoberať podporou účasti zdravotne postihnutých na vzdelávaní, z hľadiska
vecnej kompetencie v systéme ďalšieho vzdelávania (júl 2012). Ku konkrétnym opatreniam
v roku 2012 neprišlo.
Ďalej ZPMP SR v máji zaslali návrh opatrení Ministerstvu vnútra SR na prípravu
novely volebných zákonov, v písomnej odpovedi sa uvádza, že v nadväznosti na Programové
vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zamerané na volebnú problematiku zaraďujú naše
námety do databázy podnetov, návrhov a iniciatív súvisiacich s uplatňovaním volebného
práva. O ďalších konkrétnych krokoch v tejto oblasti nevieme.
Tak isto, sa koncom mája obrátili so žiadosťou na Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, o rozšírenie výnimky oslobodenia od platenia nálepky za užívanie
diaľnic
v tomto
znení:
“Oslobodenie
od
platenia
nálepky
za
užívanie
diaľnic
a rýchlostných ciest sa vzťahuje len na osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým na
motorové vozidlo bol poskytnutý peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 8 zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Uplatnenie výnimky za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest
vozidlom bez úhrady je prísne viazané na prepravovanú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá musí byť prítomná vo vozidle a musí sa preukázať rozhodnutím úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pokiaľ
postihnutá osoba nie je vo vozidle prítomná, výnimka platí pre vozidlo len v prípade ak je na
spiatočnej ceste po vykonaní prepravy postihnutej osoby do zdravotníckeho zariadenia alebo
podobného zariadenia. Vodič tohto vozidla sa musí preukázať potvrdením o prijatí pacienta
do zdravotníckeho alebo podobného zariadenia, alebo dokladom o poskytovaní sociálnych
služieb občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb.”
Peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla je definovaný v zákone 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov: Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na jeho
prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka
59
využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.
Ak občan využíva kompenzáciu na pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske
aktivity, prečo je v stanovisku vymedzený iný účel, značne zúžený (hospitalizácia, prípadne
preprava do liečebného zariadenia alebo preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím
do zariadenia sociálnych služieb)? Občana s ťažkým zdravotným postihnutím (dieťa, ale aj
dospelého) prepravujú aj k príbuzným, na návštevy, na prázdniny, na výlety, víkendy zdravia
a pod., kde občan zostáva niekoľko dni a auto sa vracia bez neho a po skončení pobytu sa
preňho vracia poňho. Kompenzácia slúži na jeho sociálnu integráciu. Občan, ktorého
prepravujú na návštevu k príbuzným je rovnako odkázaný na túto formu pomoci, ako ten
občan, ktorého prepravujú do zariadenia sociálnych služieb, prečo potom rozdielny prístup
k odkázaným občanom? Zatiaľ ZPMP SR nedostalo odpoveď.
Na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa organizácia obrátila so
žiadosťou o posunutie účinnosti § 110c ods. 4) a následnú novelu zákona č.448/2008 Z. z.
o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Pridali sa ním k iniciatíve
mnohých klientov zariadení sociálnych služieb, ako aj vyšších územných celkov. Aktivita
bola úspešná.
Ďalšie aktivity, ktoré ZPMP SR vyvinuli boli pokračujúce z predchádzajúcich období.
Ide najmä o deinštitucionalizáciu sociálnych služieb v SR. Deinštitucionalizácia je jedným
z hlavných prostriedkov napĺňania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, ale aj postupnej inklúzie všetkých občanov do spoločnosti. MPSVR SR
schválilo Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť
v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015, ktorý obsahuje presné kroky pre
naštartovanie deinštitucionalizácie v SR, prostredníctvom Národného projektu podpory
procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb (NP DI), zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu a ďalších investičných zdrojov v rámci Regionálneho
operačného programu. Dňa 7. marca 2012 bol pri MPSVR SR zriadený Výbor expertov pre
deinštitucionalizáciu, ktorý je poradným orgánom Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky. Výbor expertov pre deinštitucionalizáciu má medzirezortný charakter a
zastúpenie všetkých kľúčových partnerov v systéme sociálnych služieb a náhradnej
starostlivosti, vrátane zástupcov národných organizácií osôb so zdravotným postihnutím
a seniorov, a tiež zástupcu Európskej expertnej skupiny pre deinštitucionalizáciu (EEG).
60
Hlavnou úlohou Výboru expertov je monitorovanie, hodnotenie a koordinácia procesov
deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti a navrhovanie
zmien a opatrení na podporu deinštitucionalizácie. Výbor sa zišiel v roku 2012 len jedenkrát
(jún 2012). NROZP v SR má vo výbore jedného zástupcu.
Ako v roku 2012 prebiehala spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami
zastupujúcimi záujmy zdravotne postihnutých občanov (dobrá, neutrálna, zlá úroveň)? Ak je
zlá, v čom aké opatrenia by bolo potrebné vykonať?
Podľa ZPMP SR spolupracovali pri rôznych aktivitách s rôznymi MVO, spoluprácu
považujú za dobrú. Sú členom NROZP v SR, Slovenskej humanitnej rady, Slovenskej siete
boja proti chudobe, Sociofóra. Tiež sú členom Inclusion Europe a Inclusion International.
Prostredníctvom NROZP v SR majú zástupcu v Rade vlády pre MNO, v Rade vlády pre
ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, v pracovnej skupine pre prípravu
novely
zákona
o sociálnych
službách,
už
spomínanom
výbore
expertov
pre
deinštitucionalizáciu, majú člena vo Výbore pre výskum vzdelávanie a výchovu v oblasti
ľudských práv a rozvojového vzdelávania (nominovaný za Výbor pre osoby so zdravotným
postihnutím). Spolupracujú s organizáciami ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj tými,
ktoré ich zastupujú. Pridávajú sa k aktivitám rôznych MVO, ktoré zlepšujú rozvoj občianskej
spoločnosti.
UNSS spolupracuje najmä vo forme konzultácií a prípravy spoločných návrhov. Jej
úroveň je však nerovnomerná a často nízka. Hlavnou príčinou je nedostatočná kapacita
NROZP v SR a organizácií osôb so zdravotným postihnutím a ich nedostatočná podpora zo
strany štátu na udržanie minimálnej profesionálnej kapacity potrebnej na systematickú
obhajobu a podporu uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím a riešenie úloh
súvisiacich s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä jeho článku
33.3.
ÚMS tvrdí, že ich mestá intenzívne komunikujú s organizáciami zdravotne
postihnutých osôb (OZPO) pokiaľ nepôsobia tieto organizácie na úrovni miest, vytvárajú iné
platformy pre komunikáciu problémov, s ktorými sa títo zdravotne postihnutí stretávajú,
snažia sa ich riešiť a v rámci svojich možností poskytujú aj individuálnu podporu, vrátane
finančnej formy.
IVPR zastupuje SR v rámci celoeurópskej akademickej siete ANED (Academic
Network of European Disability experts; www.disability-europe.net), pravidelne monitoruje
verejné politiky v oblasti sociálnej inklúzie, vzdelávania, zamestnanosti, podpory nezávislého
61
života či dostupnosti. Pri príprave národných správ v jednotlivých tematických okruhoch
pravidelne spolupracujeme s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR
a inými relevantnými aktérmi (inými ministerstvami, vysokými školami, verejno-právnymi
inštitúciami, samosprávou).
Ako funguje spolupráca na príprave legislatívnych zmien sociálnych zákonov medzi
mimovládnymi organizáciami a parlamentnými zástupcami prípadne parlamentom?
ZPMP SR spolupracuje s niektorými poslancami, avšak kvôli nedostatku financií sú
ich kapacity obmedzené a spolupráca nemôže byť taká intenzívna, ako by mohli a chceli.
V odpovedi ÚNSS sa uvádza, že spolupráca spočíva najmä v predkladaní návrhov
pripomienok poslancom k prerokovávaným legislatívnym návrhom v parlamente. Tiež sú
vopred konzultované niektoré poslanecké návrhy. Majú relatívne dobrú spoluprácu
s poslancami Európskeho parlamentu, na ktorých sa obracajú spolu s partnerskými
organizáciami z krajín EÚ a prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je EDF a EBU
so žiadosťami o podporu návrhov a pozmeňovacích návrhov prerokovávaných v EP.
Na čo ďalšie chcete v súvislosti s právami osôb so zdravotným postihnutím
v Slovenskej republike v roku 2012 upozorniť?
ZPMP opätovne upozorňuje na už spomínané prelomové rozhodnutie Ústavného
súdu, ktoré sa týka problematickej oblasti pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb
s duševným postihnutím. V predmetnom rozhodnutí Ústavný súd označil pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony za „právnu smrť“ a zdôraznil, že ak všeobecné súdy rozhodujú
o niečej spôsobilosti, musia k pozbaveniu pristúpiť iba v extrémnych prípadoch, pretože ide
o poslednú možnosť (ultima ratio). Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby
so zdravotným postihnutím nepostačujú menej reštriktívne opatrenia, napríklad obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. Súdy by taktiež nemali nekriticky pristupovať k znaleckým
posudkom a mechanicky preberať ich závery, mali by vychádzať najmä z výsluchu
dotknutého človeka, a vykonať aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho rozmanitých
sociálnych a právnych vzťahov. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá
nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. ZPMP taktiež
poukazuje na nevyhnutnosť prijatia nového Občianskeho zákonníka.
62
Záver
Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v rozsiahlej Správe
o právach osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike.
Stredisko víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
a jeho Opčného protokolu Slovenskou republikou. Tento akt Stredisko vníma ako prijatie
záväzku, podľa ktorého už aj na Slovensku je povinnosťou úplne a bezo zvyšku chrániť práva
osôb so zdravotným postihnutím.
Napriek pomalému rozbehu implementačných povinností na úrovni štátnej správy zo
začiatku roka 2012, Stredisko oceňuje, že dňa 20.02.2013 došlo k rozhodnutiu
o zriadení hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím (čl. 33 ods. 1 Dohovoru) na Ministerstve práce,
sociálnych vecí a rodiny. Stredisko verí, že vytvorenie kontaktného miesta – hlavného
štátneho koordinačného mechanizmu pre práva osôb so zdravotným postihnutím prispeje
k akcelerácii a dynamizácii procesov nevyhnutných pre riadnu implementáciu Dohovoru.
Rovnako, v súvislosti s aplikáciou ustanovení Dohovoru do každodenného života
z úrovne územnej samosprávy, Stredisko oceňuje komplexnosť, odbornosť i rozsah aktivít
a procesov, ktoré obce, mestá či samosprávne kraje v prospech ZPO realizujú a rovnako tak aj
skutočný záujem o riešenie tejto problematiky.
Stredisko je znepokojené z nepriaznivej existenčnej situácie kľúčových mimovládnych
organizácií, pôsobiacich v oblasti ochrany práv ZPO. Destabilizácia, nedostatok financií,
názorová nejednotnosť majú za príčinu stišovanie najdôležitejšieho hlasu ZPO a stratu
pozornosti voči ich požiadavkám. V tejto súvislosti veríme, že štát nájde spôsob ako udržať
túto bazálnu základňu expertov a expertiek na problematiku ZP a práv ZPO „pri živote“, napr.
cielenými dotačnými programami a pod.
Stredisko stále upozorňuje, že implementačné procesy v SR treba realizovať v čo
najkratšom čase, systematicky a v koordinácii a spolupráci s relevantnými organizáciami
zdravotne postihnutých.
Stredisko sa bude aj naďalej intenzívne zaujímať o proces implementácie Dohovoru
a v tejto súvislosti bude z vlastnej iniciatívy navrhovať riešenia. Stredisko sa snaží byť
rešpektovanou súčasťou systému nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu
a monitorovanie vykonávania Dohovoru OSN podľa ustanovenia jeho článku 33, ods. 2.
V závere je dôležité upozorniť na skutočnosť, že prijímateľmi sociálnych služieb sa
stávajú občania, ktorým sa zdravotný stav permanentne zhoršuje, vyžadujú si náročnejšiu
63
sociálnu a inú starostlivosť. Aj do zariadení sociálnych služieb sú prijímaní občania so stále
ťažším zdravotným stavom, s obmedzeným pohybom a orientáciou. Samosprávy disponujú
však len obmedzenými finančnými prostriedkami na debarierizáciu, ktorá je nevyhnutná pre
kvalitnú sociálnu starostlivosť pre osoby so zdravotným postihnutím.
Na trhu práce ostáva naďalej akútny nedostatok pracovných príležitostí pre občanov
so zdravotným postihnutím, podpora ich zamestnávania je nedostatočná a administratívne
náročná. Cesta príspevkov a podpôr nerieši znevýhodnené podmienky a bariéry, s ktorými sa
títo ľudia stretávajú. Riešenie je len čiastkové, nie je systémové a trvalo udržateľné.
Nedostatočný je aj prístup k informáciám pre osoby so zdravotným postihnutím prevažne pri
vybavovaní úradných záležitostí. T. j. prístup, ktorý by bol v prijateľnej forme pre osoby
s rôznym druhom zdravotného postihnutia (napr. sluchovo postihnutým osobám, zrakovo
postihnutým osobám).
Faktorom negatívne ovplyvňujúcim poskytovanie služieb pre ZPO je aj vysoká cena
technických pomôcok, zariadení a technológií pre osoby so zdravotným znevýhodnením
z hľadiska ich nedostatočných príjmov a taktiež z hľadiska vybavenia sociálnych
a zdravotníckych zariadení, ktoré si pre vysokú finančnú náročnosť môžu dovoliť iba veľmi
obmedzený počet takýchto moderných systémov.
Prístup osôb so zdravotným znevýhodnením k zdravotnej starostlivosti je
nedostatočný, v mnohých prípadoch až diskriminačný. Spravidla osobám s mentálnym
postihnutím alebo s psychiatrickými poruchami nie je v dostatočnej miere poskytovaná
zdravotná starostlivosť. Naďalej pretrvávajú problémy pri poskytovaní zdravotníckej
starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím – nedostatok stomatologických ambulancií
pre zdravotne postihnutých, nedostatok špecializovaných zariadení pre ťažko zdravotne
postihnutých, kde by bola zabezpečovaná aj zdravotnícka starostlivosť pre klientov s ťažkými
duševnými diagnózami. Lekári často odmietajú navštevovať tieto osoby v zariadeniach
sociálnych služieb alebo je im poskytovaná zdravotná starostlivosť spôsobom, ktorý
nezohľadňuje ich zdravotné znevýhodnenie. Napr. pri starostlivosti o chrup je často
odmietnuté poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe s mentálnym postihnutím, ak táto
osoba neprejaví ošetrujúcemu lekárovi „dostatočnú spoluprácu“, resp. zamestnanec
sprevádzajúci túto osobu na vyšetrenie nezabezpečí jej spoluprácu.
S nerovnakým prístupom sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti stretávajú aj
občania z titulu svojho veku (seniori), nakoľko starostlivosť o týchto občanov nie je pre
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti atraktívna a predovšetkým „efektívna“.
64
Prístup k zdravotnej starostlivosti je nedostatočný aj v súvislosti s osobami, ktoré sú
zbavené spôsobilosti na právne úkony. Súčasná legislatíva neumožňuje poskytovateľom
zdravotnej
starostlivosti
poskytnúť
týmto
osobám
zdravotnú
starostlivosť
bez
predchádzajúceho písomného súhlasu ich zákonných zástupcov, resp. opatrovníkov, čím sa
im zbytočne predlžuje čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Odporúčania
Stredisko v súvislosti s uvedením jednotlivých ustanovení Dohovoru OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím do každodennej slovenskej reality a rekapitulujúc
najdôležitejšie pripomienky subjektov, ktoré so Strediskom spolupracovali na príprave tejto
kapitoly Správy formuluje nasledujúce odporúčania:
1.
Slovenská republika musí čo najrýchlejšie, prostredníctvom legislatívnych aj
nelegislatívnych opatrení pripraviť v súlade s cieľom a zásadami Dohovoru také
zázemie
pre
všetky
osoby
so
zdravotným
postihnutím,
ktoré
im
systematicky, efektívne a dlhodobo umožní presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné
a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd a bude podporovať
úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
2.
Dôsledne zohľadňovať a dodržiavať odporúčania a závery vyplývajúce z Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím.
3.
Urýchlene pristúpiť k implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, zriadiť kontrolný a monitorovací mechanizmus podľa Čl. 33 ods. 1
Dohovoru a okrem hlavného kontaktného miesta na úrovni MPSVaR SR zvážiť aj
zriadenie rezortných kontaktných miest pre problematiku vykonávania Dohovoru.
4.
Zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden alebo viac
nezávislých systémov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania
Dohovoru. Pri ustanovovaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov odporúčame
prihliadať na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na
ochranu a podporu ľudských práv.
5.
Intenzívne zapájať do procesu monitorovania dodržiavania a implementácie
Dohovoru (v súlade s článkom 33 ods. 3) subjekty občianskej spoločnosti a pri tomto
procese striktne uplatniť princíp „Nič o ľuďoch so zdravotným postihnutím bez ich
účasti“, ktorý je vyjadrený v odseku 3 článku 4 Dohovoru.
65
6.
Zabezpečiť podporu zo strany štátu reprezentatívnym organizáciám osôb so
zdravotným postihnutím, ktorá im umožní budovať, udržať a rozvíjať potrebné
kapacity.
7.
Potreba „zastrešenia“ všetkých občanov ZPO, a zastavenie trieštenia síl a finančných
prostriedkov na jednotlivé OZ ZPO. Mnohé ZPO sa nevedia orientovať v nových
zákonoch a predpisoch a nepoznajú možnosti, kde a akú informáciu alebo pomoc je
možné získať.
8.
V súvislosti s platnou legislatívou - súčasný právny stav nie je postačujúci nakoľko
absentuje zákon o sociálnoprávnej ochrane občanov s ťažkým zdravotným
postihnutím. Prijatie takého zákona by mohlo jednoznačne zadefinovať povinnosti
všetkých zainteresovaných subjektov ako aj formy pomoci a ochrany občanov
s ťažkým zdravotným postihnutím. Absencia takého zákona má negatívny dopad
predovšetkým na občanov s mentálnym postihnutím, ktorí sa vzhľadom na svoj stav v
mnohých prípadoch nevedia domáhať vlastných práv.
9.
Je nevyhnutné, aby miestna a regionálna samospráva venovala pozornosť občanom zo
zdravotným postihnutím, plnila si svoje povinnosti voči nim, čo si vyžaduje aj
zvýšenie finančných zdrojov na zabezpečenie dostupných komunitných služieb pre
ľudí so zdravotným postihnutím.
10. V rámci Slovenskej republiky je potrebné zvýšiť povedomie v oblasti sociálnej
politiky, stratégie a financovania sociálnych služieb, s citlivým ohľadom na
skutočných
prijímateľov
sociálnych
služieb
v
inštitucionálnej
starostlivosti
a v domácom prostredí.
11. Prostredníctvom médií je potrebné komunikovať kampane, ktoré by odstraňovali
predsudky a strach majoritnej spoločnosti voči občanom so zdravotným postihnutím
(predovšetkým s mentálnym alebo duševným postihnutím).
12. Stredisko pripomína, že pri tvorbe opatrení v prospech ZPO je veľmi dôležité
a nevyhnutné zohľadňovanie princípov rovnosti a nediskriminácie, teda, aby sa
v prijímaných opatreniach bral dôsledný zreteľ na zákaz diskriminácie, aby sa
eliminoval výskyt a realizovala sa prevencia viacnásobnej diskriminácie osôb so
zdravotným postihnutím v kombinácii s inými diskriminačnými dôvodmi (pohlavie,
vek, národnosť a pod.). Legislatívne i nelegislatívne mechanizmy, ktoré zamedzujú
diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím, treba osobitne citlivo nastaviť tam,
kde tieto opatrenia budú v prospech zdravotne postihnutých žien, detí a seniorov.
66
13. Stredisko odporúča v súvislosti s prípravou novelizácie antidiskriminačného zákona
v roku 2012 a účinnou od 01.04.2013, pri realizácií aktivít smerujúcich k odstráneniu
znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov zdravotného postihnutia využívať prijímanie
dočasných vyrovnávacích opatrení (§8a ADZ), kde sa rozširuje možnosť ich prijatia
pre všetky subjekty verejnej správy a iné právnické osoby.
14. Za mimoriadne dôležité považuje Stredisko vytváranie opatrení zameraných na
debarierizáciu verejných (chodníkov a ciest, parkovacích miest, budov, škôl,
školských, kultúrnych, zdravotníckych či športových zariadení a pod.) a komerčných
objektov (obchody, bytové domy a pod.), verejnej dopravy a v neposlednom rade
pracovísk.42 Na úrovni verejných priestranstiev a objektov bude užitočné zaviesť
konkrétne minimálne štandardy bezbariérovosti, avšak zároveň s vymedzením
konkrétneho časového horizontu, do ktorého budú musieť byť realizované.
15. Realizácia aktivít motivujúcich k riešeniu debarierizácie verejne dostupných
priestorov v mestách a obciach, napr. prostredníctvom súťaží.
16. Debarierizácia sa musí stať súčasťou širšej inkluzívnej sociálnej politiky obce/mesta
a to i napriek tomu, že odstraňovanie historických nánosov architektonických bariér je
finančne náročné.
17. Zákonná úprava zjednotenia poskytnutých zliav v železničnej a autobusovej doprave
na celom území SR a na miestnej úrovni.
18. Zákonná úprava k poskytnutiu zliav pri zriadení telefónneho spojenia a internetu.
19. Nevyhnutnosť zvýšenia počtu bezbariérových priestorov a budov, v ktorých sa
poskytujú sociálne služby a zvýšenie počtu metrov štvorcových obytnej plochy
pripadajúcej na jedného obyvateľa v zariadeniach sociálnych služieb.
20. Vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím, v súlade s ich dopytom, naďalej
rozširovať dostupnosť sociálnych služieb (najmä v okresoch, v ktorých v súčasnosti
tieto služby absentujú) poskytovaných ambulantnou a týždennou formou pobytu, ako
aj vhodnú a účelnú kombináciu sociálnych služieb.
21. Vo vzťahu k občanom vyžadujúcim nevyhnutné ubytovanie či uspokojenie
základných životných potrieb vytvoriť podmienky a vybudovanie siete sociálnych
služieb v nocľahárni, útulku, zariadení núdzového bývania, domove na pol ceste,
nízkoprahovom dennom centre.
42
V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa nielen bezbariérovým prístupom do objektov, ale debarierizáciu
poňať systematicky, aby umožnila osobám so zdravotným postihnutím maximálnu možnú funkčnú prístupnosť
(zrozumiteľné označenia, bezbariérové toalety, šírka priestorov, zárubní dverí, výťahy a pod.).
67
22. K osobám so zdravotným postihnutím je potrebné pristupovať ako k nezávislým
individualitám a malo by sa im umožniť plnohodnotne sa začleniť do spoločnosti
a garantovať im nezávislý spôsob života.
23. Zabezpečiť rovnosť ZPO na všetkých úrovniach života a podporu úcty k ich
prirodzenej dôstojnosti.
24. Osobitnú pozornosť venovať aj deťom, čím sa zabezpečí, aby deti so zdravotným
postihnutím mali rovnaké práva, ako ich zdraví rovesníci, pokiaľ ide o život
v rodinnom prostredí.
25. Aplikácia pozbavovania spôsobilosti na právne úkony osôb so zdravotným
postihnutím v minimálnom rozsahu a len ako posledná možnosť (predovšetkým sa to
týka osôb s mentálnym postihnutím alebo osôb s inými duševnými ochoreniami), prax
v tejto oblasti musí rešpektovať Nález Ústavného súdu č. I. ÚS 313/2012-52
z 28.01.2012. Za zváženie stojí úplné zrušenie inštitútu zbavenia spôsobilosti na
právne úkony a ponechanie len obmedzujúcej dispozície. Je potrebné do doby
prípadnej zmeny príslušných právnych predpisov zabezpečiť účinnú kontrolu nad
vykonávaním pozbavovania spôsobilosti na právne úkony, aby nedochádzalo k zjavne
neoprávneným a zbytočným prípadom (nie len z pohľadu legislatívy) pozbavovania
spôsobilosti.
26. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné zamerať sa na aktivity smerujúce k posunu
v prístupe k osobám s mentálnym postihnutím v súlade s článkom 12 dohovoru Rovnosť pred zákonom (Posun od náhradného rozhodovania, ktoré je charakteristické
tým, že opatrovník rozhoduje namiesto dotknutej osoby k podporovanému
rozhodovaniu, ktoré vychádza z predpokladu, že osoba je schopná sa sama rozhodnúť.
Môže k tomu však potrebovať väčšiu alebo menšiu mieru podpory.).
27. U prijímateľov sociálnych služieb, ktorí sú schopní viesť samostatný život
podporovať vznik zariadení podporovaného bývania. Tieto aktivity majú viesť
k tomu, aby občan so zdravotným postihnutím mohol žiť nezávisle v komunite,
v malých skupinách alebo individuálne, s adekvátnou podporou založenou na
individuálnych potrebách každého človeka, aby mal právo na výber kvalitných
sociálnych služieb podporujúcich jeho samostatnosť a nezávislý život v najvyššej
možnej miere.
28. Potrebné je prijať zákonnú úpravu vyčlenenia finančných prostriedkov na postupnú
debarierizáciu objektov škôl a predškolských zariadení na stupni rezortu a územných
samospráv.
68
29. Stredisko upozorňuje, že zdravotné postihnutie nesmie byť obmedzujúcim faktorom
rovnako pri prístupe k vzdelávaniu či zdravotným službám.
30. Zintenzívniť systematickú a povinnú výchovu k ľudským právam smerujúcu
k potláčaniu diskriminácie a k presadzovaniu zásady rovnakého zaobchádzania na
základných, stredných a vysokých školách.
31. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti treba vo zvýšenej miere dbať na
bezbariérový prístup, dostupnosť, odstránenie kvalitatívnych rozdielov v zdravotnej
starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím a ostatné osoby, zamedziť
a zakázať akúkoľvek diskrimináciu v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane
zdravotného a životného poistenia z dôvodu zdravotného postihnutia.
32. V oblasti práce a zamestnávania Stredisko akcentuje potrebu vytvárania opatrení na
zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce. Systematická osveta,
programy motivujúce zamestnávateľov na implementáciu manažmentu rozmanitosti,
legislatívne opatrenia zvyšujúce šance na uplatnenie sa na trhu práce by mali zdravotne
postihnutým dať možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na
trhu práce.
33. Osobám so zdravotným postihnutím je potrebné pomáhať pri ich integrácii na trhu
práce (pripraviť aktívne účinnú politiku trhu práce a pracovné miesta tak, aby boli
viac bezbariérové) s využitím Európskeho sociálneho fondu a vytvoriť pre nich
účinné služby na sprostredkovanie zamestnania.
34. Samozrejmosťou by mali byť opatrenia, ktoré zakážu a sankcionujú akýkoľvek
diskriminačný incident na pracovisku z dôvodu zdravotného postihnutia. Na tomto
mieste však treba dodať, že okrem zákonne deklarovaného zákazu diskriminácie je
treba prijať aj také opatrenia, ktorými sa nastaví účinný a rýchly systém kontroly
a vymožiteľnosti týchto práv.
69
2. Právo na vzdelanie
Právo na vzdelanie je na medzinárodnej úrovni zakotvené v článku 2 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v článkoch 13 a 14
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Dohovore
o právach dieťaťa, ako aj v Charte základných ľudských práv Európskej únie.
Na vnútroštátnej úrovni je základné vymedzenie práva na vzdelanie upravené
v článku 42 Ústavy.
Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
zakotvil v dvoch vetách tri súčasti práva na vzdelanie, a to nasledovne:

právo v podobe zákazu pre štát zasahovať do výkonu tohto práva tak, že by sa jeho
zásahom fakticky výkon tohto práva odoprel;

právo na výber akýchkoľvek foriem výchovy a výučby, pričom štát je povinný
zaručiť toto právo v rozsahu svojich možností, čo znamená, že nemusí zabezpečiť
pre každého také vzdelanie, aké si sám vyberie;

právo rodičov na rešpektovanie ich náboženského a filozofického presvedčenia pri
výchove a vzdelávaní ich detí.
Právo na vzdelanie v súlade s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach garantuje Slovenská republika priamo v Ústave v článku 42, podľa
ktorého má každý právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná. Občania majú právo
na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana
a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách. Ústava priznáva právo zriaďovať aj iné školy
ako štátne, zriadenie však podmieňuje povinnosťou realizácie vyučovania v nich len za
podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za
úhradu. Občanom je pri štúdiu priznané právo na pomoc štátu, konkrétne podmienky
upravuje osobitný zákon.43
Právo každého na vzdelanie je potrebné zároveň vykladať aj v kontexte ustanovenia
článku 12 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého sa „základné práva a slobody zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
43
Ústava čl. 42 ods. 2.
70
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“.
V súvislosti s ústavným vymedzením práva každého na vzdelanie je zároveň v čl. 34
ods. 2 písm. a) Ústavy občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým
skupinám zaručené právo na vzdelanie v ich jazyku za zákonom stanovených podmienok.
Podrobnosti realizácie a organizácie práva na vzdelanie upravujú na národnej úrovni
viaceré právne predpisy.44
Jednotlivé ustanovenia zákonov sú bližšie rozpracované a špecifikované najmä vo
vyhláškach Ministerstva školstva vedy, výskumu s športu SR. Kľúčovými vyhláškami sú
najmä vykonávacie predpisy k školskému zákonu.45
Ďalšou právnou normou upravujúcou realizáciu práva na vzdelanie je aj
antidiskriminačný zákon. Vzdelávanie je jednou z piatich chránených oblastí, v ktorých
antidiskriminačný zákon v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi
v oblastiach prístupu a poskytovania vzdelávania zakazuje diskrimináciu osôb z dôvodu
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného
stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (§ 5). V spojení s právami osôb ustanovenými
44
Medzi najvýznamnejšie zákony patrí napr.
- Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov;
- Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov;
- Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov;
- Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení
neskorších predpisov;
- Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov;
- Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
45
Ide najmä o vyhlášky číslo.
- 282/2009 Z. z. o stredných školách;
- 236/2009 Z. z. o školskom internáte;
- 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na
základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách;
- 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia;
- 323/2008 Z. z. o špeciálnych výchovných zariadeniach;
- 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách;
- 320/2008 Z. z. o základnej škole;
- 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním;
- 306/2008 Z. z. o materskej škole.
71
osobitnými zákonmi stanovuje povinnosť každému dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania vo vzdelávaní, pričom pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa
neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej
domnienky (§ 3).
2.1. Odporúčania OECD vo vzťahu k školstvu
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej v texte ako „OECD“) vo
svojej správe hodnotiacej aktuálny stav ekonomiky Slovenska za rok 2012 venovala osobitnú
pozornosť aj oblasti školstva, pre ktorú ponúka aj viaceré odporúčania.46 Tie by mali prispieť
k zlepšeniu výsledkov v školstve nákladovo efektívnym spôsobom.
OECD odporúča zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov súčasne so zavedením
štrukturálnych opatrení, ktoré zvýšia efektívnosť systému, akými sú optimalizácia siete škôl,
zvyšovanie kapacity tried či zavedenie výkonnostnej zložky platu učiteľov. Rezervy vidí
správa vo využívaní dostupných hodnotení pri identifikácii nefunkčných škôl a naopak škôl,
ktoré by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe.
Financovanie škôl by sa malo prispôsobiť miestnym potrebám s poskytnutím väčšej
miery autonómie. Správa taktiež odporúča odstrániť výhody pre osemročné gymnáziá
a posilňovať proces integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do
štandardného systému.
Slovensko by malo podľa OECD zvýšiť podporu znevýhodnených žiakov zo sociálne
slabšieho prostredia, vrátane rómskych žiakov a povzbudzovať zapojenosť detí z tohto
prostredia do systému predškolskej výchovy.
Správa takisto odporúča zamerať sa na otázku získania odbornej praxe počas štúdia
a odborného vzdelávania prostredníctvom vytvorenia právneho rámca pre duálny systém
učňovského vzdelávania.
46
http://www.minedu.sk/odporucania-oecd-vo-vztahu-k-skolstvu/.
72
Záver
V tejto súvislosti Stredisko konštatuje a stotožňuje sa s názorom OECD, že je
nevyhnutné zamerať sa o. i. aj na sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva, prioritne
rómsku časť obyvateľstva, a to aj najmä v kontexte procesu integrácie žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami do štandardného vzdelávacieho procesu.
Odporúčania
V zmysle uvedených odporúčaní OECD je potrebné, aby sa SR zamerala okrem iného
najmä na sociálne znevýhodnených žiakov zo sociálne slabšieho prostredia, osobitne
rómskych žiakov. V tejto súvislosti Stredisko v ďalšej časti poukazuje na pripravovanú tzv.
Rómsku reformu, ktorou sa SR pokúša vyriešiť a zapracovať odporúčania OECD.
2.2. Rómska reforma v časti vzdelávanie
Medzi najvypuklejšie problémy uplatňovania práva na vzdelanie patrí v Slovenskej
republike vzdelávanie Rómov. Výchova a vzdelávanie príslušníkov rómskej komunity a detí
zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje v rámci sústavy škôl a školských
zariadení.
V roku 2012 predstavil Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity pripravovanú
tzv. Rómsku reformu, v ktorej jednou z hlavných častí bol aj návrh reformy týkajúcej sa
vzdelávania. Uvedená reforma v časti vzdelávania obsahovala tieto hlavné reformné návrhy:
 štát sa nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov, že vychovávajú zodpovedné
deti
a preto štát zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred
vstupom do základnej školy;
 ambíciou štátu nebude dieťa len s ukončenou školskou dochádzkou, ale dieťa
uplatniteľné na trhu práce.
Cieľom súčasného vzdelávacieho systému je, aby dieťa ukončilo povinnú školskú
dochádzku, a nie to, aby získalo kvalifikáciu zodpovedajúcu jeho schopnostiam a bolo tak
pripravené na pracovný trh. Nepodchytením výchovy dieťaťa od počiatku nechávame
73
mnohokrát deti nezodpovedných a neschopných rodičov behať do siedmych rokov po ulici.
Takéto dieťa skončí spravidla v špeciálnej triede či škole, kde štát za vzdelávanie zbytočne
platí 2-krát vyššiu sumu za dieťa ako v škole normálnej. Také dieťa nakoniec nezíska ani
výučný list, ani prácu a naveky zostáva závislé na sociálnom systéme. Je potrebné
zabezpečiť, aby deti a mládež pochádzajúce z rizikových rodín neboli odkázaní na sociálnych
dávkach a dokázali sa uplatniť na trhu práce.47
V zmysle vyjadrenia úradu splnomocnenca zo dňa 18.02.2013 Správna cesta Rómska reforma v oblasti vzdelávania okrem iného navrhuje: zavedenie povinnej 3-ročnej
predškolskej výchovy pre deti z rizikových rodín, predĺženie povinnej školskej dochádzky na
12 rokov, zastaviť prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím - tzv. variant A do
špeciálnych základných škôl, nastaviť spravodlivé financovanie inkluzívneho vzdelávania,
ktoré plne zohľadní náklady škôl na jeho zabezpečenie.
Časť rómskej reformy, zameraná na výchovno-vzdelávací proces určuje, že štát sa
nemôže spoliehať na nezodpovedných rodičov, že vychovávajú zodpovedné deti. Štát
zabezpečí vhodnú výchovu detí nezodpovedných rodičov už pred vstupom do základnej
školy. Uvažuje sa najmä o riešení (spomínanom už v minulosti), že prostriedky určené na
dochádzku dieťaťa zo sociálne odkázanej rodiny (ktorá bude na základe stanovených kritérií
identifikovaná ako riziková) do školy sa použijú na pokrytie nákladov v súvislosti so
zavedením celodenného výchovného systému tohto dieťaťa. Tu však bude potrebné, aby
kritériá, na základe ktorých sa sociálne odkázaná rodina identifikuje ako riziková, čo bude
mať za následok vzdelávanie detí z tejto rodiny v rámci celodenného výchovného systému
a použitie dávok na dochádzku do školy na jeho finančné pokrytie, boli nastavené v súlade
s antidiskriminačným zákonom a nepredstavovali diskriminačné opatrenie založené na
dôvode príslušnosti k rómskej menšine. Hrozí totiž, že dané opatrenie bude mať segregačné
následky a bude postihovať výlučne deti z rómskych rodín, ktoré sa budú sústreďovať
v celodenných výchovných zariadeniach, čím dôjde k ich odlúčeniu od majoritnej
spoločnosti. Stredisku sa javí ako vhodné riešenie kladenie dôrazu na princíp sociálnej
odkázanosti, reálneho ohrozenia výchovy dieťaťa v jeho domácom prostredí a na potreby
dieťaťa v záujme ochrany jeho práv.
Rómska reforma navrhuje zavedenie povinnej 3-ročnej predškolskej výchovy pre deti
z rizikových rodín, ktoré sa identifikujú na základe kombinácie kritérií ako vzdelanie rodičov,
výška príjmu rodičov, miera kriminality rodičov, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov,
47
15.03.2013; www.minv.sk; Správna cesta – Rómska reforma.
74
materiálne zázemie, zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania
vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy.
V spojitosti
s
názvom
„povinná
škôlka“
je
potrebné
uviesť,
že
podľa
antidiskriminačného zákona, by v prípade, ak by povinná škôlka bola určená výlučne pre deti
zo zlých sociálnych pomerov bez znalosti slovenského jazyka a základných hygienických
a spoločenských návykov, bolo možné uvedené považovať za nepriamu diskrimináciu
v oblasti vzdelávania z dôvodu iného postavenia.
V zmysle ustanovenia § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona nepriama diskriminácia
nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
V tomto prípade, ak by sa aj naďalej trvalo na zavedení „povinnej škôlky“ len pre deti zo
zlých sociálnych pomerov, bolo by potrebné precizovať oprávnený záujem a primeranosť
a nevyhnutnosť tohto konania.
Ďalej si dovoľujeme dať do pozornosti článok 2 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať
a zabezpečiť práva stanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich
jurisdikciou, bez akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka,
náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho
pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa
alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov. V zmysle článku 2 bod 2 uvedeného
Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, prijmú všetky potrebné opatrenia,
aby bolo dieťa chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestov založených na
postavení, činnosti, vyjadrených názoroch alebo presvedčení jeho rodičov, zákonných
zástupcov alebo členov rodiny.
V zmysle Čl. 12 bod 1 a 2 Ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na
pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné
postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
Z uvedených dôvodov navrhujeme zaviesť tzv. „povinnú škôlku“ pre deti od 3 rokov
pre všetky deti bez výnimky, nakoľko pôvodná myšlienka je zaujímavá a prospešná pre
75
všetky deti v spojitosti s ich socializáciou a všestranným vývojom maloletého dieťaťa
v súlade so zákonom o rodine.
Rómska reforma si kladie za cieľ aj zastaviť prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym
postihnutím – tzv. variant A do špeciálnych základných škôl. V tejto časti je potrebné, aby
v zmysle diagnostiky detí, vždy bolo skutočne objektívne posúdené, či sú deti s ľahkým
mentálnym postihnutím reálne schopné navštevovať bežnú školu a či uvedené nebude
neúmerne zaťažovať učiteľov, najmä s ohľadom na vysoký počet žiakov v triedach.
Jedným z navrhovaných opatrení je predĺženie povinnej školskej dochádzky na 12
rokov a dieťa, ktoré v priebehu 9 rokov povinnej školskej dochádzky neukončí úspešne ôsmy
ročník základnej školy, nastúpi na povinnú trojročnú učňovskú školu s povinnou dvojročnou
praxou podľa výberu a schopností žiaka, rozhodnutia rodičov a potrieb pracovného trhu,
ktorej cieľom bude maximalizovať šancu na zaradenie dieťaťa na pracovný trh. V tomto
prípade si taktiež dovoľujeme upozorniť na porušenie antidiskriminačného zákona, nakoľko
nie je možné zaviazať povinnou 12 ročnou školskou dochádzkou len určitú skupinu detí.
V zmysle článku 28 bod 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a za účelom
postupného napĺňania tohto práva a pri rešpektovaní rovnakých možností. V zmysle
uvedeného nie je možné obmedziť výber vzdelania len na určité „druhy“. Taktiež by prišlo
k porušeniu antidiskriminačného zákona tou formou, že by všetky deti nemali rovnakú
možnosť vzdelávania, nakoľko deti z rizikového prostredia by podľa návrhu museli povinne
nastúpiť na povinnú učňovskú školu.
V zmysle článku 35 Ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Stredisko odporúča povinnú 12 ročnú školskú dochádzku pre všetky deti bez rozdielu,
avšak bez limitácie určenia zamerania ďalšieho vzdelávania formou učňovského kurzu.
Rómska reforma navrhuje, aby dochádzka a správanie dieťaťa v školskom prostredí
priamo ovplyvňovali formu a výšku sociálnej pomoci štátu rodine, z ktorej dieťa pochádza.
Uvedené opatrenie Stredisko nepovažuje za vhodné riešenie, skôr zhoršenie situácie dieťaťa,
tzv. záškoláka formou zníženia jeho životnej úrovne, čo bude mať horší dôsledok na jeho
duševný ako aj telesný rozvoj, pričom je tu evidentné porušenie nie len zákona o rodine, ale
aj Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a ich hlavných cieľov.
Stredisko pripomína, že zákon o rodine v § 31 už sankcionuje nevhodné správanie sa
detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv
76
a povinností, alebo zneužívanie ich práv, a to formou uloženia výchovných opatrení, prípadne
dočasným odňatím maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti.
Zároveň je potrebné vysporiadať sa s otázkou, čo majú v týchto prípadoch robiť
pracovne vyťažení rodičia, ktorí nemôžu svoje dieťa počas dňa kontrolovať a taktiež je
potrebné vysporiadať sa aj so zodpovednosťou školy, nakoľko aj táto má vychovávaciu
povinnosť voči svojim žiakom a poprípade aj následnými sankciami aj voči školám.
Okrem iného Rómska reforma počíta aj s rozšírením pomocnej profesie asistenta
učiteľa z materských a základných škôl na stredoškolské vzdelávanie, zrušením možnosti
vydávať obedy v základných školách formou suchej stravy, zabezpečením prázdninovej
prevádzke materských a základných škôl s cieľom zmysluplne podchytiť výchovu detí aj
počas prázdnin. S uvedenými opatreniami Stredisko súhlasí a považuje ich za pozitívne a pre
deti prínosné.
Záver
Treba konštatovať, že pri uplatňovaní práva na vzdelanie v rómskych komunitách sa
stále vyskytujú problémy, ktoré dlhodobo neboli riešené a nie je možné ich vyriešiť
v krátkom časovom horizonte. Stredisko odporúča prijať viacero opatrení. Niektoré opatrenia
možno prijať v blízkej budúcnosti, iné si vyžadujú ďalšiu diskusiu a postupné zavádzanie do
praxe. Pri ich zavádzaní bude potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných, nie len Rómov
samotných. Bez spolupráce rodičov prejavujúcich záujem o vzdelanie svojich detí, tieto
opatrenia nikdy nebudú dostatočné. Stredisko pripomína a upozorňuje na fakt, že segregácia
ako nežiaduci jav nemôže byť akceptovaná v akejkoľvek podobe a zo žiadnych dôvodov.
Odporúčania
V oblasti práva na vzdelanie a osobitne v kontexte pripravovanej Rómskej reformy
Stredisko odporúča nasledovné:
1. Ako vhodné riešenie sa javí kladenie dôrazu na princíp sociálnej odkázanosti, reálneho
ohrozenia výchovy dieťaťa v jeho domácom prostredí a na potreby dieťaťa v záujme
ochrany jeho práv.
2. Bude potrebné, aby kritériá, na základe ktorých sa sociálne odkázaná rodina
identifikuje ako riziková (čo bude mať za následok vzdelávanie detí z tejto rodiny
v rámci celodenného výchovného systému a použitie dávok na dochádzku do školy na
77
jeho finančné pokrytie) boli nastavené v súlade s antidiskriminačným zákonom
a nepredstavovali diskriminačné opatrenie založené na dôvode príslušnosti k rómskej
menšine. Hrozí totiž, že dané opatrenie bude mať segregačné následky a bude
postihovať výlučne deti z rómskych rodín, ktoré sa budú sústreďovať v celodenných
výchovných zariadeniach, čím dôjde k ich odlúčeniu od majoritnej spoločnosti.
3. Zaviesť tzv. „povinnú škôlku“ pre deti od 3 rokov pre všetky deti bez výnimky.
4. Dbať na objektívnu psychologickú diagnostiku detí štátnou inštitúciou.
5. Zaviesť povinnú 12 ročnú školskú dochádzku pre všetky deti bez rozdielu, avšak bez
limitácie určenia zamerania ďalšieho vzdelávania formou učňovského kurzu.
2.3. Segregácia v školstve
Segregácia
Napriek tomu, že výchova a vzdelávanie sú podľa školského zákona založené okrem
iného aj na princípe zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie, opakované
výskumné štúdie, realizované ako mimovládnymi organizáciami, tak aj expertmi zo štátnych
inštitúcií poukazujú na prítomnosť možnej segregácie rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní.
Definíciu segregácie a rozpracovanie pojmu vo vzťahu k oblasti vzdelávania však školský
zákon ani nadväzné právne predpisy neobsahujú, rovnako ani neurčujú indikátory a kritériá
jej merania a stratégie na prevenciu a elimináciu segregácie.
Prípad segregácie Šarišské Michaľany
Pri problematike segregácii rómskych detí v prístupe ku vzdelávaniu nemožno
nespomenúť rozsudok okresného súdu v Prešove z 5. decembra 2011.48 Ide o prvé
rozhodnutie slovenských súdov, v ktorom sa konštatuje porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania a diskriminácie rómskych detí z dôvodu ich etnickej príslušnosti. V danom
prípade bola žalovaná základná škola v Šarišských Michaľanoch, ktorá mala vytvorené
48
Hoci sa jedná o rozhodnutie z roku 2011, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až v roku 2012, preto je
táto téma spracovaná v Správe o dodržiavaní ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
v Slovenskej republike za rok 2012.
78
osobitné oddelené triedy, ktoré navštevujú výlučne žiaci a žiačky rómskej etnickej
príslušnosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tieto osobitné triedy sú dokonca
umiestnené na osobitnom poschodí v budove základnej školy na prízemí, pričom deti
z minority a majority majú počas prestávok minimálnu možnosť kontaktu. Podľa vyjadrení
žalovaného malo vytvorenie osobitných tried vyrovnávací charakter, ich vytvorením sa
sledoval zámer zabezpečiť individuálny prístup pre deti zo sociálne znevýhodneného
prostredia, u ktorých sú výraznejšie problémy so zvládnutím učiva. Rodičia týchto detí s ich
zaradením do osobitných tried súhlasia a aj v prípade, že dieťa by mohlo byť zaradené do
riadnych tried, rodičia s tým často nesúhlasia. Podľa ich vyjadrení je pre deti rozdelenie
lepšie, necítia sa zle a sú spokojné medzi svojimi. Škola prijala opatrenia na základe ktorých
vytvorila osobitné triedy, ktoré sú oddelené od riadnych tried z dôvodu odlevu žiakov.
Rodičia totiž prehlásili svoje deti do základnej školy, ktorú nenavštevuje ani jedno dieťa
rómskej etnickej príslušnosti. Škola medzičasom prijala opatrenie, na základe ktorého triedy
pre rómskych žiakov už nie sú v oddelenej časti budovy školy, ale sú pomiešané s ostatnými
triedami, k ich zrušeniu však zatiaľ nepristúpila. Súd podľa vtedajšej riaditeľky školy
rozhodol, tak ako rozhodol, aj napriek tomu, že mu poskytli argumenty, že v oddelených
triedach sa zlepšila dochádzka, menej detí prepadáva a tým aj končí školu v nižších
ročníkoch.49
Tento prípad vyvolal vlnu ohlasov aj v médiách. A to sa žaloba vôbec nezaoberá
rozdielnym prístupom k stravovaniu detí. V spomínanej škole, zatiaľ čo nerómske deti
pohodlne obedujú v školskej jedálni a majú varenú stravu, rómske deti dostávajú jedlo
v balíčku. Jednoducho - suchú stravu.50 Zároveň sa objavili názory, že rozhodnutie súdu
a smer, ktorý toto rozhodnutie udáva v konečnom dôsledku môže viesť k vytvoreniu čisto
rómskych škôl.51
Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 potvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa z decembra 2011 o porušení zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa
medializovaných správ z približne tridsiatich budúcoročných prvákov je do prvého ročníka
v základnej škole v Šarišských Michaľanoch zapísaných 22 detí a asi osem detí je zapísaných
na školy mimo obce. Riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Šarišských Michaľanoch
Jaroslav Valaštiak je presvedčený, že búrlivá atmosféra po rozhodnutí súdu medzi rodičmi
49
OBŠATNÍKOVÁ, D.: Špička ľadovca, alebo vylúčenosť rómskych žiakov v slovenských školách. Rómsky
nový list- nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku 1/2012, s. 2.
50
Tamtiež, s. 1.
51
Bližšie pozri: ČONKA, R.: Základná škola v Š. Michaľanoch segreguje rómske deti. Rómsky nový listnezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku 1/2012, s. 3.
79
opadla, zabralo aj presvedčovanie na rodičovských združeniach, že žiadne z detí nebude
vystavené necitlivým zmenám.52 Faktom však ostáva, že v prebiehajúcom školskom roku
navštevuje základnú školu v Medzanoch 90 detí z obvodu Šarišské Michaľany. V Medzanoch
očakávajú v lete väčší nápor žiadostí o preloženie detí na základnú školu v Medzanoch aj
z vyšších ročníkov základnej školy v Šarišských Michaľanoch, keďže podľa rozhodnutia
súdu od nasledujúceho školského roka má škola vykonať nápravu a garantovať rovnosť
všetkým žiakom. Od septembra 2013 by mali byť vytvorené integrované triedy prvákov, aj
naďalej však zostane asi osem čisto rómskych tried, z ktorých budú postupne rómski žiaci
presúvaní do nerómskych tried. Podľa vyjadrení riaditeľa základnej školy v Šarišských
Michaľanoch sa na ich škole má začať realizovať pilotný projekt za pomoci štyroch univerzít,
dvoch ministerstiev, Úradu splnomocnenca pre rómske komunity a Poradne pre občianske
a ľudské práva, ktorá školu žalovala na súde. Projekt by mal pomôcť riešiť spolunažívanie
medzi žiakmi ich školy.53
Vzdelanie je kľúčom k budúcnosti
Na Slovensku sa dlhodobo hovorí o zmene školského systému. Už v roku 2008 bola
naštartovaná reforma školstva, ktorá so sebou priniesla niekoľko problémov, ktoré
pretrvávajú dodnes. S nástupom nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu v roku
2012 sa otvorili otázky ďalších potrebných zmien týkajúcich sa tak regionálneho školstva ako
aj vysokých škôl.
Na problémy a alarmujúci stav v školstve upozornili v roku 2012 aj učiteľky
z Dobšinej, ktoré v otvorenom liste Ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu otvorene
poukázali na problémy, s ktorými sa dennodenne stretávajú pri svojej práci. Obsah listu
poukazuje
na
nedostatočnú
pripravenosť
detí
z
marginalizovaných
a
sociálne
znevýhodňovaných skupín na plnenie si povinnej školskej dochádzky. Tieto deti majú často
nedostatočnú slovnú zásobu a nemajú základné hygienické návyky. Pre deti z tohto
prostredia, ktoré nenavštevovali predškolské zariadenia, je nultý ročník nevyhnutnosťou.
Tento list nepriamo potvrdzuje to, o čom sa v odborných kruhoch hovorí už dlhšie. Deti
z marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných skupín sú často zaraďované na špeciálne
52
Bližšie pozri: Čorňáková, V.: Rozsudok o segregácii Rómov podľa riaditeľa neovplyvnil zápis prvákov,
http://sabinov.korzar.sme.sk/c/6692146/rozsudok-o-segregacii-romov-podla-riaditela-neovplyvnil-zapisprvakov.html.
53
Bližšie pozri: Čorňáková, V.: Rozsudok o segregácii Rómov podľa riaditeľa neovplyvnil zápis prvákov,
http://sabinov.korzar.sme.sk/c/6692146/rozsudok-o-segregacii-romov-podla-riaditela-neovplyvnil-zapisprvakov.html.
80
školy pre svoju sociálnu zaostalosť a nie mentálnu zaostalosť. “Uvedomte si, že dieťa drží
farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by
rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti
ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni
trojročného dieťaťa.”54 V súvislosti s týmto problémom sa hovorí o zavedení povinnej
3-ročnej predškolskej výchovy pre deti z rizikových rodín. V liste sa ďalej hovorí
o
nezáujme
rodičov
o
vzdelávanie
svojich
detí,
vyučovanie, o neadresnosti
jednotlivých
finančných
o nepripravenosti
dávok
žiakov
poskytovaných
na
štátom
a o probléme pôrodnosti neplnoletých žiačok základných škôl. Za nedostatočné plnenie si
školských povinností nie je možné udeliť žiadny postih, ktorý by situáciu zmenil.
Učitelia vnímajú ako jeden z hlavných problémov nadmernú byrokraciu v školstve
a neustále menenie štátnych vzdelávacích programov. Reči o možnostiach prispôsobenia si
obsahu, ktoré vykresľujú individuálne zostavovanie učebných osnov školou ako pozitívne, sú
absolútnou nevýhodou, dokonca priam neskutočnou komplikáciou pri prestupe žiaka na inú
školu, kde nedokáže nadviazať na ich vyučovací proces, pretože majú zaručene učebné
osnovy zostavené inak.55 Zamestnanci Strediska sa pri svojej práci stretávajú s názormi
učiteľov, podľa ktorých možno ani nebolo potrebné meniť systém vzdelávania na Slovensku.
A ak sa pristúpilo k zmenám, stratégia mala byť prepracovanejšia, aby jednotlivé
opatrenia/osnovy neboli tak často menené a bol tu určitý prvok dlhodobosti a tým aj
stabilnosti. S neustálym menením štátnych vzdelávacích programov úzko súvisí aj problém
nedostatku učebníc. Samozrejme toto sú problémy, ktoré pretrvávajú dlhšie a netýkajú sa len
roku 2012. Nadmernú byrokraciu má znížiť Rezortný informačný systém, ktorý má byť
spustený do skúšobnej prevádzky od 01.01.2013. Aktuálne informácie o stave pripravenosti
systému zatiaľ nie sú zverejnené na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva.
2.4. Osobná výpoveď učiteliek
V snahe zvýšiť informačnú hodnotu správy o stave ľudských práv Stredisko do tejto
časti správy zaraďuje osobnú výpoveď učiteliek z Dobšinej. Osobná výpoveď učiteliek je
54
55
Otvorený list učiteliek ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu.
Otvorený list učiteliek ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu.
81
priamym svedectvom zo slovenskej školskej praxe. Učiteľky vypovedajú o tom, čo je
súčasťou ich dennej pedagogickej praxe. Opisujú fenomén, s ktorým sa osobne stretajú vo
svojej práci a vyjadrujú svoj subjektívny hodnotiaci postoj. Výpoveď učiteliek vyjadruje ich
osobné poznatky získané skúsenosťou v obci Dobšiná, v okrese Spišská Nová Ves, ktorá je
vzdialená od hlavného mesta 330 kilometrov. Osobná výpoveď učiteliek bola v roku 2012
významne medializovaná vo forme otvoreného listu adresovaného ministrovi školstva.
V otvorenom liste sa učiteľky explicitne prihlásili svojou osobnou výpoveďou do verejnej
diskusie a skutočne vyvolali ohlas vo verejnosti.
“Vážený pán minister,
tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to
výpoveď nás obyčajných učiteľov z „ďalekého východu". Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to,
že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je toho už
na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií.
Náš list je skrátka reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý
sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a
pozície učiteľov.
V Bratislave, ďaleko od Vašich obľúbených „marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných
skupín" nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať.
Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť. Poďte sa pozrieť do našich škôl,
konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín. Aby namiesto
prázdnych rečí odtrhnutých od reality, ste mali možnosť spoznať skutočnú situáciu.Chceme ešte
podotknúť, že tento list nie je určený len Vám. Rovnako chceme, aby sa o týchto problémoch začalo
hovoriť aj v širokej verejnosti. Posielame preto tento list aj médiám a uverejníme ho tiež
prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Situácia je alarmujúca, preto chceme predísť ďalšiemu
odsunutiu riešení a ignorovaniu potrieb školstva i verejnosti zo strany kompetentných.Nebudeme
zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú
takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne
neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu. Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o
rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti
bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet
vymeškaných neospravedlnených hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom
našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov
takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú, a čo je horšie, idú negatívnym
príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len
minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú
dochádzku má nulovú účinnosť, rovnako ako dohováranie, či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa
82
nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je
žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej
alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy. Nie
je v našich silách a možnostiach hľadať a „zbierať" žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú.
Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania
nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým
šikanovaním pedagógov. Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani
minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení.
Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu na vyučovanie (nikdy nemali napísanú
jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt), nenosia si ani základné školské potreby! Je bežnou
praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška,
športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca
väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím- maximálne s
chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17€,
ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú
školskú dochádzku. Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská
dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povinná a tiež aj to, prečo sú tieto
financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva. Prečo sú títo ľudia systematicky a
pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti
nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si
príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je?
Zodpovední rodičia a aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá
sa nedá nazvať inak ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný
príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská
dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného
charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov,
učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou atď. Vyslovene im
spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto,
lebo „doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo,
ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba... Maximálny
trest, ktorý rodičov „postihne" je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú
a sociálne pracovníčky im robia „slúžky", ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im
donesú priamo domov, a tak ich môžu promptne speňažiť.O zvýhodnených cenách stravného oproti
pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy na
celý mesiac (v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní) zaplatia rodičia niektorých detí sumu od
1,80 do maximálne 3,20 eur (v závislosti od veku) a pracujúci rodič viac ako 23 eur! A obed žiakovi
patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku,
83
domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka
nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry. Opäť je otázne,
prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť? Prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby
detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti,
ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi (ktorí sa paradoxne niekedy okato
vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku). Školské pomôcky,
ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú do dvoch dní po rozdaní zničené,
polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a
preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne
donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny! Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od
štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený. Ani to sa však
ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa
príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne
druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby.
Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach,
bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie
najzákladnejšie hygienické návyky! Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však vždy u
nich nájdu. V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých
poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy
„suvenírov" v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové
ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domu do tried „domácich maznáčikov" ako myši, potkany
či šváby. Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich „socializácie" nám nedá nespomenúť
stav v nultých ročníkoch, prípadne prvých ročníkoch ZŠ. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je
zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali
v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia
poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC,
fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi.
Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná, reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich
požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu (a to nie len v slovenskom, ale aj rómskom jazyku).
Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže
poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety
neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí?
Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky,
predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri
roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na
úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu, keď
nezačínajú na rovnakej „štartovacej pozícii". Oni musia dobiehať 6 rokov bez podnetov, bez vedenia
84
a výchovy!!! Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách ich je viac ako polovica z
celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli
byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich. Považujeme za
nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý- prípravný ročník
povinne! Inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku (a často ani počas celej
svojej školskej dochádzky) a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej
traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve
naopak, dieťa stratí jeden celý rok (lebo v rodine sa mu opäť venovať nebudú). Vďaka nultému
ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane
aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie.V dotazníku (dotazník ŠŠI) ste sa nás nedávno pýtali, ako
zabezpečujeme rovnoprávny prístup k vzdelávaniu detí. Ako vôbec nad tým môžete uvažovať, že by
vzdelávanie týchto detí mohlo byť rovnoprávne, keď sú hladné, smädné, špinavé, nevyspaté (lebo
rodičia do noci „oslavovali" a oni buď nemohli spať alebo strážili mladších súrodencov), majú svrab,
sú zavšivavené, pokožka na hlave je zapálená, rozškriabaná, plná chrást a hnisu a nakoľko sa
rodičom nechce zriadiť ich šetrne, pohodlnejšie je vystrihať im hlavy dohola (chlapcov aj dievčatá!!!)
tak, že sa hanbia chodiť medzi ľudí?! Uvedomte si, že tieto deti nemajú uspokojené základné životné
potreby a my od nich očakávame plnohodnotný výkon v škole! Tak nám teda poraďte, ako majú
učitelia efektívne vykonávať svoju prácu za týchto okolností? Stačí zopár neprispôsobivých detí v
triede a zabránia v hodnotnom napredovaní aj ostatným spolužiakom. V triedach je neuveriteľný
smrad a zápach, a to skutočne nie sú dôstojné podmienky pre vzdelávanie a nie sú to férové
podmienky pre ostatných- prispôsobivých žiakov, ani nás pedagógov. Nečudujme sa preto, že rodičia
šikovnejších detí ich radšej prihlásia do školy mimo miesta ich bydliska, len aby sa dennodenne
nemuseli pasovať s nedôstojnými podmienkami v spoločnosti zanedbávaných detí. Chcú, aby dostali
vzdelanie zodpovedajúce ich intelektu, ktoré nebudú brzdiť žiaci nižšieho intelektu, alebo len sociálne
extrémne zanedbaní, ktorí nie sú schopní primerane napredovať.Aj napriek enormnej snahe a
osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce
neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť
dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo
zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo, je o
nich postarané a pritom nemusia ani pohnúť prstom. Keď od nich niekto chce nejaký druh účasti na
zlepšovaní ich životnej situácie, sú dokonca pohoršení. Takže párik neprispôsobivých občanov si
pokojne prežije svoj život v niekoľkých sociálnych bytoch (lebo jeden im vydrží maximálne pár rokov,
kým ho totálne zdemolujú, tak im štát dá zadarmo nový), narobia si kopec detí (aby im náhodou niečo
neuniklo, začnú pre istotu už v štrnástich), po celý čas dostávajú podporu, príspevky a prídavky od
výmyslu sveta a pritom za celý svoj život štátu neodvedú ani jeden jediný cent, nevyprodukujú ani
euro pre našu ekonomiku, len vyciciavajú a poberajú všemožné dostupné formy sociálnej „pomoci".
Je to začarovaný kruh: Sú chudobní, lebo nemajú prácu- nemajú prácu, lebo sú nevzdelaní- sú
85
nevzdelaní, lebo nemajú záujem o vzdelanie. Naproti tomu zodpovedné mladé páry odkladajú
rodičovstvo do čoraz staršieho veku, kým budú finančne, ekonomicky a materiálne zabezpečení, aby
dieťatku poskytli všetko čo potrebuje, vychovali z neho slušného, vzdelaného, socializovaného a raz
produktívneho člena spoločnosti. Aj keď to priamo nesúvisí s oblasťou školstva, natíska sa vyjadriť
tiež k problematike výšky materského príspevku, ktorý je porovnateľnej hodnoty pre mamičku, ktorá
nevyrobila štátu jediný cent a mamičku, ktorá pred pôrodom roky odpracovala a odviedla do štátnej
kasy nemalé peniaze. Prečo túto produktívnu skupinu obyvateľstva štát nielenže nijako nepodporuje,
ale naopak, diskriminuje a komplikuje život finančnou nedostupnosťou bývania (keďže pracujúci
človek nikdy nedostane nič zadarmo a kvôli bývaniu sa musí celoživotne zadlžiť), nedostatkom práce,
mizernými platmi... Pýtame sa, kde je logika, kde spravodlivosť? Prečo je možné, že rodičia, ktoré
svoje deti odložia do detského domova, si ich po dovŕšení plnoletosti môžu opäť zobrať späť aj s
peknou kôpkou nasporených peňazí, na ktoré sa im „poskladalo" mesto. Peniaze do pár dní prepijú a
pomíňajú, ale vyštudovaného stredoškoláka alebo vysokoškoláka, ktorý je bez práce nie vlastnou
vinou (!), musia do 26 rokov živiť rodičia? Ani títo produktívni rodičia, ani mladí absolventi nemajú
nárok absolútne na nič? Na žiadnu formu podpory od tohto štátu???Neprispôsobiví rodičia väčšinou
nemajú absolútne žiadne pracovné návyky, nemusia ráno vstať a ísť do práce, preto sa ani neobťažujú
zobudiť deti a vychystať ich do školy. Deti sa zobudia, nevediac ani koľko je hodín a idú do školy
samé, staršie deti sa musia postarať o mladšie, lebo rodičia spia. Samozrejme, že preto neprídu do
školy načas a o desiate sa im ani nesníva, prípadne za ňu považujú niekoľko suchých rožkov, ktoré od
hladu žujú takmer celý deň. Riešením by možno boli internátne školy, ale nestačí ich začať vychovávať
v šiestich rokoch. To, čo dovtedy nedostali v rodine, už nikdy nemajú šancu dobehnúť, to vie z
vývinovej psychológie aj každý študent strednej školy...Problémom, ktorý by sa mal tiež riešiť je
sexuálne zneužívanie mladistvých. Nielen na našej škole každý rok stúpa počet gravidných žiačok v
nižších ročníkoch. Nie je akceptovateľné, aby žiačka šiesteho ročníka bola spoločnosťou vnímaná ako
plnohodnotná matka schopná vychovávať svoje dieťa! Príslušné úrady ani v tomto smere nepodnikajú
absolútne žiadne kroky, aby zastavili tento „trend". Do dvoch rokov porodí ďalšie dieťa. Je normálne,
že 14 ročná žiačka špeciálnej triedy splodí dieťa s mentálne retardovaným „absolventom" ŠZŠ pre
žiakov s mentálnou retardáciou a do roka po pôrode je tehotná s ďalším dieťaťom? Ako sa o deti
postarajú? Veď nie sú schopní postarať sa čo i len sami o seba!?! Aké zázemie im poskytnú, akú
výchovu im dajú, akú emočnú podporu, ako budú rozvíjať ich osobnosť? Žijú spolu v rodine dievčaťa
(spolu s desiatkami ďalších rodinných príslušníkov), spokojne ako maloletí či mladiství spolu ďalej
súložia bez akejkoľvek formy antikoncepcie a plodia ďalšie deti. Akí to budú potomkovia?!?
Postihnuté DETI plodia postihnuté deti a do akých podmienok? Tieto deti sú vopred odsúdené na
život v nedôstojných a neľudských podmienkach. Opäť zle nastavený sociálny systém a vedomé
prehliadanie tohto problému spôsobili, že mladé žiačky vo svojom tehotenstve nevidia žiaden
problém, práve naopak, vnímajú ho ako vítaný spôsob zárobku peňazí. Nielenže idú negatívnym
príkladom iným žiakom, ale nie sú schopné si aspoň prijateľným spôsobom ukončiť povinnú školskú
86
dochádzku. Napriek nepopierateľnej snahe zo strany školy, ktorá sa formou rôznych preventívnych
techník, besied a výchovného pôsobenia na hodinách snaží tejto chorej predčasnej pôrodnosti predísť,
problém naďalej pretrváva. Žiačky (často aj pred dovŕšením 15 rokov) sú nezriedka tehotné s omnoho
staršími mužmi a ani v tomto smere sa nekoná a nie sú nijako stíhaní. Situácia je alarmujúca! V
školskom roku 2010/2011 boli na našej škole 4 gravidné žiačky, v súčasnosti máme 5 gravidných
žiačok a 3 žiačky s individuálnym študijným plánom, ktoré sú na materskej dovolenke! Na úradoch im
namiesto sankcií paradoxne ešte aj poradia, čo majú urobiť, aby dostali peniaze navyše a vyžmýkali
zo štátu čo sa dá ako z dojnej kravy. Preto sú všetky deti, ktoré sa narodia našim žiačkam (a ktoré na
nich dostanú financie), zverované do opatery starých rodičov, ktorí na nich dostanú ďalšie finančné
príspevky. Namiesto toho, aby boli starí rodičia sankcionovaní za to, že zanedbali výchovu a
dopustili, že sa ich dieťa stalo predčasne maloletým, nezodpovedným a nepripraveným neschopným
rodičom, zo situácie ešte profitujú. Navrhujeme poskytnúť finančné príspevky maximálne na 3 deti.
Pokiaľ chcú mať ďalšie je na ich zvážení, či ich budú schopní uživiť. Inak sa nikdy neskončí tento
chorý kolobeh nadmernej pôrodnosti, ktorá je vnímaná ako druh zárobkovej činnosti. Tieto deti
nemajú právo na život v dôstojných podmienkach? Kde sú ich práva, keď žijú v jednej izbe s ďalšími
dvadsiatimi ľuďmi v špine, smrade, hladné, majú vši, blchy, bez vody, elektriny, WC, končatiny majú
obhryzené od potkanov, dennodenne sa dívajú na to, ako ich rodičia, či iní členovia domácnosti pred
ich očami súložia, dokonca sú nezriedka sami sexuálne obťažované či zneužívané. Ak chcete sociálnu
pomoc a osvetu pre „marginalizované skupiny" v pravom slova zmysle, ktorá bude účinná a účelná,
podporte radšej vyučovanie sexuálnej výchovy na školách, začnite grátis rozdávať radšej prezervatívy
a nie múku, aby sa navzájom nemnožili príbuzní, mentálne nespôsobilí a mladiství, pretože sami si
prezervatív nikdy nekúpia a bude pokračovať nielen gigantická pôrodnosť, ale aj rozmach pohlavných
chorôb medzi neprispôsobivou populáciou. Treba sa seriózne zamyslieť nad nastavením sociálneho
systému v tejto oblasti. Inak budú aj naďalej vznikať ďalšie a ďalšie generácie geneticky
poškodených, neprispôsobivých a neproduktívnych detí, ktoré sú v očiach svojich rodičov len
nástrojom na financovanie svojho povaľačského spôsobu života. Táto populácia má vyrobiť naše
dôchodky?Apropo: Viete si predstaviť, že pri súčasnej situácii sa učiteľ po 40-tich rokoch v školstve
vôbec dožije dôchodku? Kto bol niekedy učiteľom, alebo mu je aspoň trochu známe zákulisie z oblasti
školy, vie, aké nesmierne náročné a vyčerpávajúce je toto povolanie (najmä po psychickej a emočnej
stránke). Každý produktívny človek si zaslúži ísť do dôchodku dôstojne a pri aspoň akej-takej fyzickej
a mentálnej sile, a nie len doživoriť pár NEPLNOHODNOTNÝCH rokov do smrti. Ak môžu ísť do
výsluhového dôchodku skôr policajti (aj tí, ktorí celý čas presedeli v kancelárii), prečo nie aj učitelia?
Snáď si to zaslúžia menej po rokoch extrémne náročnej psychickej, emočnej a fyzickej námahy? Bolo
by nanajvýš vhodné zaoberať sa aj touto otázkou.Pribudlo nám obrovské množstvo povinností,
príkazov a obmedzení pre učiteľa, ale odobrali nám akékoľvek možnosti obrany vlastnej osoby či
kompetencie zasiahnuť. Musíme všetko, no nemôžeme nič... Nemáme absolútne žiadne východisko ako
sa brániť, pretože „v práve" je výhradne len žiak, ku ktorému máme za každých okolností pristupovať
87
humanisticky a netrestať ho. Existuje vôbec niekto, kto sa zastane nás- učiteľov? Je niekto kto sa
postaví aj na našu stranu? Kto nás ochráni? Keď učiteľovi pretečie pomyselný pohár trpezlivosti a
zvýši hlas na žiaka, okamžite ho obvinia z psychickej ujmy dieťaťa. Učiteľ však musí dennodenne
znášať urážky, nadávky, vyhrážky, vulgarizmy od výmyslu sveta, ponižujúce poznámky, posmešky či
sexuálne narážky a osočovanie od žiakov bez slova. Žiaci si nás beztrestne potajomky natáčajú
mobilnými telefónmi a vešajú kade-tade po internete. Napriek tomu nikto nepovažuje súčasnú situáciu
za alarmujúcu, či aspoň hodnú pozornosti a riešenia. A najhoršie, čo týchto žiakov postihne, je
znížená známka zo správania, ktorá ich absolútne netrápi. Vysvedčenie vôbec nepotrebujú. Po ceste
domov ho spokojne potrhajú a rozhádžu po zemi. Nezaujíma ich neospravedlnená hodina či
nedostatočná známka na vyučovaní. Dokonca pre niektorých (a nie len neprispôsobivých) sa stalo
problémom napísať si obyčajné poznámky a pohoršene vybehnú na učiteľa, prečo ich obťažuje tak
zaťažujúcimi úlohami, ako je písanie poznámok! Veď načo by sa aj trápili záležitosťami ako sú
prospech či správanie, keď stredné školy sa aj tak pobijú o každého jedného štvorkára, keďže
financovanie závisí od počtu žiakov. Nečudujme sa preto, že žiaci dosahujú podpriemernú úroveň pri
testovaní deviatakov, keď nemajú akúkoľvek motiváciu k učeniu, lebo dobre vedia, že na školu sa
dostanú bez akejkoľvek námahy a úsilia. Len my vnímame ako absurdné a absolútne zarážajúce, aby
sa na gymnáziá dostávali žiaci, ktorí sotva prospievajú? Kde sa potom, po skončení gymnázia (a oni
ho aj skončia, pretože školy znižujú úroveň vzdelania, aby žiaci prospievali) zamestnajú? Alebo tieto
„intelektuálne výkvety" budeme posielať ďalej na vysoké školy (lebo aj tam už študuje naozaj
ktokoľvek)? Celé školstvo stráca úroveň! Tým sa dostávame k ďalšiemu šokujúcemu faktu:
Produkujeme kvantum naoko „vysoko erudovaných" vysokoškolákov, ktorí sú v skutočnosti niekedy
absolútne nevzdelaní, a pritom v našom štáte chýbajú kvalifikované pracovné sily a odborníci z
oblasti manuálnej práce. Vysoké školy vôbec nereflektujú dopyt trhu práce! Načo sú nám stovky
titulovaných sociálnych pracovníkov (za ktorými len tak mimochodom nevidno žiadnu dobre odvedenú
prácu- kde sú výsledky ich sociálneho snaženia a práce?) a kadejakých manažérov, ktorých
každoročne vychrlia univerzity, a ktorí sa potom nemajú kde zamestnať? Okrem toho, na úkor
spomínaných menej šikovných absolventov vysokých škôl sa nedostáva adekvátneho vzdelania tým
šikovným, opäť kvôli zníženým kritériám a nárokom na študenta. Navyše absolventi sú často krajne
nepripravení do praxe. Ukážkovým príkladom je práve učiteľská profesia, kde sa mladý začínajúci
učiteľ všetko dôležité nenaučí na vysokej škole, ale za pochodu, po tom, čo nastúpi do zamestnania.
Na vysokej škole budúci učiteľ dostane obrovské kvantum teoretických informácií, všeobecných
poznatkov (často totálne zbytočných), ale absolútne absentuje prepojenie s reálnou praxou, od
vypĺňania dokumentácie, cez základné pravidlá a povinnosti učiteľa, až po možnosti riešenia rôznych
školských situácií!Zarážajúci je tiež fakt, prečo v dnešnom školstve sú omnoho dôležitejšie rôzne
byrokratické a formálne úkony, ktoré má pedagóg a škola ako taká plniť a nie to, čo ponúka žiakovi
po výchovno-vzdelávacej, emočnej a ľudskej stránke. Kde sa stratila podstata, ktorou pre nás stále
ostal žiak a nie papier? Učitelia sú z každej strany systematicky terorizovaní rôznymi formami
88
kontroly a neúnosnou byrokraciou- od vypĺňania výkazov, triednickej dokumentácie, upozornení,
predvolaní, zápisníc, hodnotení atď. Vypĺňame nespočetné množstvo oznámení o zanedbávaní
povinnej školskej dochádzky, neospravedlnených hodinách, školských priestupkoch, píšeme
charakteristiky na problémových žiakov, každú chvíľu na iného žiaka a pre inú inštitúciu- mestská,
štátna, kriminálna polícia, ÚPSVaR... Kdeže je tá súčinnosť zložiek? A aby toho nebolo málo, tak sa
každý jeden školský rok musíme pasovať s novým štátnym vzdelávacím programom, podľa ktorého
musíme meniť náš školský vzdelávací program a sústavne meniť učebné osnovy. Každý rok sa v
každom ročníku menia názvy predmetov- akoby nebolo jedno či sa telesná volá športová príprava,
telesná a športová príprava, alebo skrátka telesná výchova...načo je dobré takto príšerne to
komplikovať? Nie je únosné každý jeden rok prepracúvať tieto dokumenty! Ak už štát nie je schopný
poskytnúť nám hotové vzdelávacie programy a učebné osnovy, nech nás aspoň nechá urobiť si
vlastné, ale aj ich používať aspoň pár rokov a nie sústavne ich meniť a prerábať! Aký to má zmysel?
Reči o možnostiach prispôsobenia si obsahu, ktoré vykresľujú individuálne zostavovanie učebných
osnov školou ako pozitívne, sú absolútnou nevýhodou, dokonca priam neskutočnou komplikáciou pri
prestupe žiaka na inú školu, kde nedokáže nadviazať na ich vyučovací proces, pretože majú zaručene
učebné osnovy zostavené inak. V systéme vzdelávania predsa musí byť jednota a nie takáto chaotická
anarchia a nesúlad! Možnosť voľby potrebujeme, ale maximálne pre pár hodín voliteľných predmetov
- napríklad tak potrebnej výchovy k manželstvu a rodičovstvu. A navyše je maximálne nedôstojné a
poburujúce, aby učiteľ trávil hodiny za počítačom a pri odbornej literatúre v snahe dôkladne sa
pripraviť na vyučovanie. Je hanbou nášho školstva, že nemáme učebnice na jednotlivé predmety, a ak
nejaké sú, sú neaktuálne alebo učivo v nich absolútne nekorešponduje s obsahom vzdelávania pre
daný ročník. Ak sa ministerstvo nemieni venovať zostaveniu učebníc, konkrétne pre jednotlivé ročníky
osobitne, požadujeme aspoň vydanie súhrnného súboru materiálov (napr. za predmet občianska
náuka), ktorý bude obsahovať všetky a kompletne rozpracované témy z daného predmetu pre všetky
ročníky ZŠ súhrnne (a na tento materiál by nadväzovala ďalšia zbierka pre SŠ). Pracovné listy a iné
pomôcky pre niektoré predmety absentujú úplne. Ale učebnice, pracovné listy a iné pomôcky pre
žiakov s mentálnou retardáciou sú rozpracované dokonale pre každý ročník. Viete nám niekto
vysvetliť logiku? Žiaci s MR, ktorí nikdy nebudú priekopníkmi v oblasti medicíny, školstva a nikdy
nebudú podávať kvalitné pracovné výkony v oblastiach súvisiacich s intelektom, sú vzdelávaní podľa
najnovších metód, s najlepšou technikou, listujú v novučičkých aktuálnych učebniciach a žiaci, ktorí
sú intelektovo na primeranej, často nadpriemernej úrovni, žiaci z ktorých môžu byť lekári,
výskumníci, politici, učitelia sú doslova a dopísmena DISKRIMINOVANÍ a pasujú sa so starými
predpotopnými učebnicami, nedostatkom pomôcok (pracovné zošity na jednotlivé predmety a
učebnice na cudzí jazyk si musia zakúpiť na vlastné náklady) a vystresovanými, vyčerpanými
pedagógmi. Prečo diskriminujete a upierate základné práva na vzdelanie práve skupine ľudí, ktorá
jediná bude pre náš štát produktívnou a bude prispievať k rozvoju našej krajiny??? A len tak
mimochodom, toto je bežne sa vyskytujúci jav, že štát podporuje a zvýhodňuje práve skupiny, ktoré
89
pre neho nielenže nič na oplátku nevyprodukujú, ale ešte ho aj zneužívajú a produktívni členovia tejto
spoločnosti, z ktorých práce štát profituje, živia týchto jedincov. Nechceme aby táto myšlienka vyznela
znevažujúco a diskriminačne voči žiakom s mentálnou retardáciou. Iba žiadame rovnaké práva,
možnosti a podmienky pre ostatné deti. O dokumentácii integrovaných žiakov sa ani nebudeme
zmieňovať.Popri všetkých týchto úlohách a požiadavkách, ktoré sú na učiteľov kladené, sa ešte máme
ďalej vzdelávať, naháňať kredity, platiť si kurzy, cestovať na školenia a tráviť čas „umelým" a
neefektívnym tvárením sa, že si zvyšujeme kvalifikáciu. Väčšina kurzov z kreditného vzdelávania je
totižto absolútne bezúčelná a takmer nič inovatívne sa tam učiteľ nedozvie. Sú to odfláknuté, zbytočné
„naoko" kurzy na naplnenie niečích vreciek. Zodpovedný učiteľ, ktorému na práci záleží, totižto
nepotrebuje vynútenú motiváciu vo forme kreditov, ale dovzdeláva sa priebežne celý život, podľa
potreby a aktuálnej situácie. Ak už chcete motivovať učiteľov, použite radšej tieto peniaze na finančné
ohodnotenie ich práce. Keď sa nájdu peniaze na zlaté, diamantové, či platinové „padáky" vysoko
postavených, nájdite láskavo financie aj pre školstvo. Namiesto relaxu a času na odpočinok a tak
prepotrebnú psychohygienu sme teda otrokmi kreditov, aby sme si aspoň trochu prilepšili k mizerným
platom, ktoré sú oproti iným profesiám priam komické. Prečo sa potom čudujeme, že je toľko učiteľov
vyhorených? Žiadne preventívne techniky realizované proti burnout syndrómu nám nepomôžu, keď
nemáme čas na oddych a regeneráciu síl. A namiesto hlúpostí, ktorými nás zaťažujete a výčitkám ako
zlyhávame v rolách pedagógov, nech sa páči, naučte nás ako motivovať k učeniu neprispôsobivých
žiakov, ktorí nemajú absolútne žiadnu vnútornú motiváciu, či motiváciu zo strany rodiny a
spoločnosti. Urobte pre nás kurzy ako ich učiť, my to za týchto okolností a za takýchto podmienok
nevieme.Na školách sú nesporným prínosom odborní zamestnanci: školský špeciálny pedagóg a
školský psychológ, ktorí vo veľkej miere môžu pomôcť a prispieť k zlepšeniu a riešeniu niektorých
problémov na školách. Školy si ich však často nemôžu dovoliť aj napriek tomu, že ich platy sú ešte
mizernejšie ako platy pedagógov a slušne vyžiť len z tohto príjmu je pre nich nemožné.Je doba
počítačov a všemožných výdobytkov techniky, ale je naozaj nevyhnutné umelo vnucovať techniku do
škôl až v takej miere? Máme vyučovať za asistencie najnovších moderných počítačov a IKT, ale naši
žiaci si nevedia poriadne ani umyť ruky, ostrihať nechty, podpísať sa, či pozdraviť.Ďalším problémom
v našich očiach je vyučovanie náboženskej výchovy na školách. Aj napriek zmluve medzi Slovenskou
republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sme presvedčení, že náboženstvo je
súkromnou záležitosťou každého človeka, slobodnou voľbou, svetonázorom a osobným vyznaním. A
preto by mala náboženská výchova patriť do osobného života každého žiaka a jeho rodiny v oblasti
súkromnej. S výučbou náboženstva na škole sú poväčšine problémy. Katechéti nemajú čas a často ani
chuť a snahu k jeho vyučovaniu. Pravidelne absentujú, a preto musí byť náboženská výchova často
suplovaná inými učiteľmi, prípadne sú títo žiaci presúvaní na tú dobu k skupine detí s etickou
výchovou a tým sa narúša celý vyučovací proces. Katechéti ignorujú svoje povinnosti pri vypĺňaní
rôznej školskej dokumentácie, ale i základnej dochádzke na hodiny. Triedni učitelia ich musia prosiť,
niekedy priam nútiť s perom a triednou knihou v ruke, aby si zapísali učivá niekoľko týždňov dozadu.
90
Aj napriek tomu, že v skutočnosti hodiny neboli odučené, spokojne si ich zapíšu do triednej knihy. O
skutočnom obsahu a náplni hodín náboženstva sa ani nebudeme zmieňovať. Samozrejme sankcie za
časté absencie a neplnenie si povinností katechétov sú niečo nepoznané. Žiakom s náboženskou
výchovou veľmi často chýbajú hodnotné, niekedy priam nevyhnutné poznatky a kompetencie, ktoré sa
rozvíjajú na etickej výchove. Veď na etickej výchove sa žiaci učia rozlišovať dobro a zlo, morálne a
nemorálne, učia sa vytvárať si stabilné, funkčné a zmysluplné medziľudské vzťahy, trénujú svoju
empatiu, učia sa prosociálnosti, spolupráci, tvorivosti, tolerancii, asertivite... Deti nábožensky
založené tieto zručnosti snáď nepotrebujú? Etická výchova by mala byť súčasťou vzdelávania každého
dieťaťa, nie je predsa opozitom náboženskej výchovy, ale ani náboženská výchova v žiadnom prípade
nemôže nahradiť etickú výchovu! Bolo by omnoho efektívnejšie nechať náboženskú výchovu a vieru na
rodinu a voľný čas a radšej posilniť hodiny etickej výchovy, aby vyučovanie mohlo byť efektívne,
zážitkové, plnohodnotné! O čo lepšia by mohla byť výučba etickej výchovy, keby v skupinách bolo
menej žiakov a učiteľ by sa im mohol venovať vo väčšej miere individuálne. Je dôležité uvedomiť si
nevyhnutnosť výchovy k mravnosti zvlášť v dobe, keď sa zodpovednosť a povinnosti rodiny neustále
presúvajú na školu. Rodičia a spoločnosť pri svojej zaneprázdnenosti a uponáhľanom štýle života od
školy očakávajú, že bude suplovať ich úlohy a naučí deti všetko, čo sa predtým učili v rodine.Rodičia
zatvárajú pred problémami oči a slepo si nahovárajú, že ich dieťa nie je problémové, práve naopak,
učitelia sú tí zlí, nespravodliví a pomstychtiví hlupáci, ktorí im komplikujú život, a dokonca sa
opovažujú žiadať a prosiť ich o spoluprácu na riešení výchovných problémov ich detí. Samozrejme
svoj názor takto odprezentujú aj pred deťmi, ktoré potom vidia v rodičoch spojencov proti škole a
čoraz viac si dovoľujú, vystrájajú a provokujú, lebo vedia, že rodič sa za každých okolností postaví na
ich stranu. Veľmi pohodlné riešenie pre rodičov hodiť všetku vinu na nás, ale pritom očakávať, že
škola sa o všetko postará, naučí ich okrem základných vedomostí aj slušnému správaniu, empatii,
prosociálnosti, bontónu, funkčným medziľudským vzťahom. Samozrejme máme dbať na drogovú
prevenciu, sexuálnu výchovu, výchovu k manželstvu a rodičovstvu, vytváranie pozitívneho vzťahu ku
kultúre a tradíciám, vlastenectvu, úcte k všetkým formám života, tolerancii k odlišnostiam, ekológii...
Zabudli však, že je ich úlohou a povinnosťou v tomto úsilí so školou spolupracovať a nie hádzať
bremeno a ťarchu zodpovednosti len na školu. My od nich potrebujeme a očakávame výchovu v
rodine, ale aj pomoc a spoluprácu pri výchove ICH detí. Nie obviňovanie, osočovanie a útoky na
učiteľov. Kde sa podela úcta k učiteľskému povolaniu a k výchove samotnej? Žiadame preto
kompetentných, aby sa konečne začali riešiť konkrétne problémy a prestal sa prehliadať neúnosný
stav na našich školách.Máme obavy, kam až táto (niekde už teraz neúnosná) situácia dospeje pri
pokračovaní tohto dlhodobo neriešeného a odsúvaného problému a dysfunkčného sociálneho systému.
Škola ako taká vyčerpala všetky možné a dostupné formy intervencie- bezvýsledne. Situácia v školstve,
a napokon aj v celej spoločnosti, sa neúnosne vyhrocuje a radikalizuje. Čoraz častejšie berú
„spravodlivosť" do rúk samotní občania. Spomeňme si na udalosti z Devínskej Novej Vsi, v
Šarišských Michaľanoch, či najnovší prípad z Hurbanova. Politici a vláda dlhodobo ignorujú a
91
alibisticky tolerujú konkrétne problémy súčasnosti, morálny úpadok, sociálnu nespravodlivosť,
nevymožiteľnosť práva, pozitívnu diskrimináciu... Reakciou spoločnosti (vrátane detí!) je apatia,
neznášanlivosť, vandalizmus, agresivita, rasizmus až neonacizmus, útoky a nenávisť na oboch
stranách. Ak sa aj naďalej bude prehliadať táto skutočnosť, čoraz väčšiu podporu budú získavať v
politickom spektre strany blízke krajnej pravici a extrémistické skupiny, ktoré v čoraz väčšej miere
podporujú a uznávajú okrem dospelých dokonca aj stále mladšie deti! Naozaj chcete občianske
nepokoje či vojnu? Lebo máme pocit, že tam to smeruje .Naše sťažnosti, naše volanie o pomoc
adresujeme nielen ministerstvu školstva, ale aj ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny, pretože
tieto dve zložky musia nevyhnutne kooperovať na riešení situácie a nie „hrať sa každý na svojom
piesočku" a zatvárať oči pred problémami. Ak chcete vidieť skutočný stav a reálny obraz dnešnej
doby, príďte si pozrieť situáciu, ktorá vládne na mnohých východoslovenských školách v mestách či
dedinách.V závere by sme chceli vyjadriť potešenie, že v niektorých oblastiach našich sťažností už
snáď svitá na lepšie časy a návrhy okolo prijímania žiakov na gymnáziá a jednotnosť vo vzdelávaní sa
dotiahnu do úspešného konca. Tiež však dúfame a veríme, že rovnako sa postupne dostanú na rad aj
ďalšie problémy, ktoré spomíname v liste.Aj napriek tomu, že tento list môže vyznievať ako bohapusté
ponosovanie sa, výčitky a sťažnosti, je to len zúfalé volanie o pomoc. Milujeme svoju prácu, vybrali
sme si učiteľské povolanie v presvedčení, že budeme vytvárať „lepší svet", ale za týchto okolností to
nie je možné. Chceli sme vychovávať deti, vzdelávať mladé osobnosti, učiť ich objavovať krásy a
zvládať ťažkosti života. Nechajte nás učiť, dovoľte nám vychovávať, ale dôstojne a v podmienkach,
ktoré si zaslúžime my, ale aj „naše" Vaše deti...
Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Základná škola Zimná 190, 049 25 Dobšiná”.
Podľa odpovede ministra školstva, vedy, výskumu a športu väčšina problémov, na
ktoré poukázal tento otvorený list, bude postupne riešená. Konkrétne riešenia však zatiaľ nie
sú známe a podľa niektorých vyjadrení, nie je zatiaľ ani konsenzus na konkrétnych
opatreniach.
Stredisko pre dosiahnutie objektivity a úplnosti informácií zaraďuje do správy aj
odpoveď ministra školstva reagujúcu na osobnú výpoveď učiteliek z Dobšinej.
“Vážené panie učiteľky,
tesne pred ukončením školského roka mi bol doručený Váš otvorený list, v ktorom ste
otvorene, rozhorčene a z duše pravdivo informovali o Vašich trpkých skúsenostiach. Som
presvedčený, že za každým Vaším slovom a vetou sa skrýva nielen sklamanie, ale aj trpké skúsenosti,
a napokon i očakávania a túžba postaviť naše školstvo na pevné nohy, z hlavy na nohy, s cieľom
pomôcť meniť našu prítomnosť.
Oceňujem, vážené panie učiteľky Erika Polgáriová a Eleonóra Liptáková, Vašu úprimnosť,
ktorá nechýba pri opise veci, pred ktorými si často radšej zakrývame oči alebo kritizuje daný stav
92
neverejne, kde takýto otvorený kritický prístup chýbal a chýba. Otvorene sa priznávam, že Váš
spravodlivý hnev nepovažujem za útok na príslušníkov národnostnej menšiny alebo za opovrhovanie
sociálne slabšími skupinami. Vnímam ho ako túžbu po tom, aby práva neboli nadradené povinnostiam
a snahu o to, aby sa slušnosť vrátila tam, kde chýba. A najmä, aby učiteľ, vychovávateľ, odborný
zamestnanec i nepedagogický pracovník v našich školských zariadeniach a v školách nemal len
povinnosti, ale aj práva, a dieťa, žiak, študent a rodič nemali len práva, ale aj povinnosti
a zodpovednosť. A o to nám dnes spoločne nesporne ide.
Vôbec nemám pocit, že tento list vyznieva ako „bohapusté ponosovanie sa, výčitky
a sťažnosti", čoho ste sa pri písaní obávali. Práve naopak, je cennou výpoveďou tých, ktorí žijú tvrdou
školskou realitou. Ak by Vám nezáležalo na vzdelávaní a našom školstve, určite by ste nestrácali čas
písaním otvoreného listu. Práve naopak, Vaša energia a nádej, s ktorými ste sa neváhali podeliť
nielen so mnou, ale aj so širokou verejnosťou, je dôkazom nádeje, že veci, ktoré sú zlé, musíme
spoločne napraviť. Uvedomujem si, že dôležitú úlohu musím zohrať ja, Váš minister, spolu s celým
rezortom, vládou, parlamentom, regionálnou, miestnou a obecnou samosprávou a daný stav meniť,
spoločne naprávať.
Naše školstvo, ako aj celá spoločnosť bola v priebehu viac ako 20 rokov vystavená nielen
sociálnym, ekonomickým či hospodárskym transformáciám, ale aj nevydareným experimentom. Aj
preto sme svedkami nerovnováhy medzi právami a povinnosťami, a tiež toho, ako niektorí rodičia
nedožičia vlastným deťom výchovu a svojou ľahostajnosťou ich okrádajú o pozitívne ľudské vzory.
Vôbec ma neprekvapuje, že na tento list som doposiaľ nevidel žiadnu reakciu samozvaných
ľudskoprávnych aktivistov či expertov, ktorí dvadsať rokov žijú z grantov, kritizujú každú snahu
o zodpovedné riešenie opisovaných problémov a pritom sa tvária ako receptár skvelých nápadov.
V mnoho zlyhal aj náš rezort a naše školské organizácie, často sme sa spoliehali na akýsi samovývoj,
ktorý nás však voviedol do ešte väčšej pasce a marazmu.
Nie farba pleti, ale ľahkovážnosť rodičov, absencia pozitívnych vzorov v rodinách
a povrchný prístup rodičov, ktorí vinia učiteľa a nevidia vinu na vlastnom dieťati i v sebe, spôsobuje,
že učiteľ sa kvôli obetavosti stáva dobrým terčom nenávisti a agresivity. Najmä tých, ktorí nezvládajú
výchovu vo vlastnej kuchyni a bremeno osobného zlyhania hádžu na spoločnosť.
Absolútne súhlasím aj s tvrdením, že „škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na
trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov." Sčasti sa nedá
nesúhlasiť aj s konštatovaním, že tento stav je „dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu."
Za pravdu dávam Vám aj v tom, že nadmerná pôrodnosť môže byť vnímaná ako zárobková činnosť.
Zabúda sa, že slušnosť v škole, v školskom zariadení, plnenie povinnej školskej dochádzky je zrkadlom
rodiny a za neplnenie týchto všeľudských povinností musí nasledovať aj trest v oblasti pozastavenia
rodinných prídavkov či sociálnej podpory. V tejto oblasti ešte veľmi zaostávame a nie sme schopní
konať rázne, precízne a spravodlivo. Aj tu treba nastoliť poriadok, práva a povinnosti, zodpovednosť
pre všetkých a kto zlyháva, neplní si napríklad svoje rodičovské povinnosti, musí niesť za tieto skutky
93
zodpovednosť so spravodlivým trestom. Ani za život, tak ako píšete pani učiteľky, „v špine, smrade"
nemôžu rodičia očakávať rodinné prídavky.
Nebojím sa napísať, že jednou z mojich úprimných snáh je vytvorenie internátnych škôl, je to
model, pilotný projekt z európskych zdrojov, ktorý deťom zo sociálne slabších rodín poskytne
spomínanú šancu na vzdelanie na to, aby deti bezohľadných rodičov získali dôstojné životné
podmienky. Samozrejme na princípe dobrovoľnosti, súhlasu ich rodičov, príbuzných. Je to náročná
cesta, ale treba začať.
Tak ako Vy, milé kolegyne, pani učiteľky, ani ja sa s týmito problémami nechcem zmieriť.
Mám záujem ich meniť a budem hľadať širokú podporu na úrovni ministerstiev, miest a obcí, ale aj
charitatívnych organizácií, aby sme namiesto experimentov konečne riešili veci komplexne, cielene
a hlavne s trpezlivosťou. Problém, ktorý vznikal viac ako dvadsať rokov, ako aj desaťročia predtým,
nie je v ľudských silách vyriešiť v horizonte volebného obdobia. Avšak každé prijaté rozhodnutie musí
byť súčasťou mozaiky slušnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, ale aj poriadku a solidarity, ktoré
nesmierne potrebujeme. Práve tieto hodnoty musia byť medzi nami. Preto sa podpíšem pod každý
krok, ktorý bude chrániť učiteľský stav.
Vzdelanie je šanca, ktorú štát musí garantovať. Kto o ňu nestojí, ten diskvalifikuje sám seba.
Každý z nás si píše životopis svojou prácou a svojimi skutkami. Na poste ministra školstva, vedy,
výskumu a športu SR urobím všetko preto, aby môj politický životopis bol sprevádzaný modernizáciou
školstva, ktorej výsledkom bude zmena pomerov v našom školstve, kvalitná výučba, spokojní rodičia,
ocenení a neterorizovaní učitelia. Ďakujem Vám za Vaše úprimné riadky a odvahu ich napísať, vážim
si Vás a som v pokore a v úcte k Vášmu úprimnému slovu. Takmer všetko čo ste napísali, potvrdzuje
moje slová o zlom vzdelávacom systéme, nezmyselným behom za kreditmi, produkciou absolventov
pre úrady práce, honbou za biznisom a nie za kvalitou, otvorenou a spoločnou školou a nedocenením
mojej snahy o zvyšovanie nárokov na vzdelávanie, prijímačky, výučné listy a maturity. Po prvých sto
dňoch v kresle ministra školstva Vás chcem ubezpečiť, vážené pani učiteľky, o svojom osobnom
odhodlaní, v ktorom budem aj naďalej pokračovať a podpore aj Vašich snáh o zmeny v našom
školstve. Pri najbližšej príležitosti, v novom školskom roku, iste navštívim, samozrejme neplánovane,
aj Vašu školu a veľmi rád sa s Vami stretnem a osobne poďakujem.
S úctou a pozdravom Váš minister…”
Jeden z prvých problémov, ktoré minister školstva, vedy, výskumu a športu začal
riešiť po voľbách je otázka uplatniteľnosti absolventov jednotlivých škôl a úroveň
vzdelávania. Minister školstva, vedy, výskumu a športu sa stotožňuje s názorom, že nie je
správne, aby sa na gymnáziá dostávali aj žiaci so zlým prospechom. Na Slovenku je problém
s prispôsobením sa potrebám trhu. Je tu veľa absolventov, či už stredných alebo vysokých
škôl, ktorí si v praxi nevedia nájsť uplatnenie. Podľa OECD Slovensko v roku 2011 dosiahlo
94
13 % celkovú nezamestnanosť, pričom nezamestnanosť mladých ľudí (od 15 do 24 rokov)
dosiahla druhý najväčší podiel zo štátov OECD, a to 33 %, pričom z celkového počtu
absolventov stredných škôl na Slovensku 29 % končí na úradoch práce.56 Informácie
o podiele absolventov stredných škôl medzi nezamestnanými sú však rôzne. Zo štatistickej
analýzy “Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi sezóna 2011/2012” vypracovanej
Ústavom informácií a prognóz školstva57 vyplýva, že miera nezamestnanosti absolventov
stredných škôl sa v sledovanom období pohybovala na úrovni 19,3 %. Najpočetnejšiu
skupinu nezamestnaných absolventov58 stredných škôl tvorili absolventi študijných odborov
(bývalé stredné odborné školy). Ich počet sa pohyboval od 6 362 do 11 014. Potom
nasledovali absolventi študijných odborov s rozšíreným praktickým vyučovaním (maturitné
odbory bývalých stredných odborných škôl; 4 244 až 8 859) a absolventi učebných odborov
(predtým nematuritné odbory stredných odborných učilíšť; 3 010 až 5 833). Najmenej
evidovaných bolo gymnazistov (1 794 až 2 965), pretože značná časť z nich pokračuje
v štúdiu na vysokých školách. Podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu, Štefana Chudobu „Nie je predsa možné, aby sa iba niečo viac ako 6 %
absolventov stredných odborných škôl zamestnalo v odbore a viac ako 30 % skončilo
v evidencii na úrade práce. A čo je už úplne absurdné, viac ako 50 % pokračovalo v štúdiu na
vysokej škole, aby napokon obrovské percento z nich ani nedokončilo prvý semester.“59
To viedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu k príprave novely zákona
č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Cieľom novely je prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu
práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, zvýšiť záujem žiakov základných
škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium v študijných odboroch
a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet
absolventov. Zároveň je zámerom návrhu zákona reagovať aj na riešenie situácie v prípade
nadbytočných študijných odborov, o ktorých absolventov trh práce nemá záujem.60 Za tým
účelom bude vytváraný zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah
potrieb trhu práce a zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným
56
...Aby každý absolvent mal uplatnenie, In:; Motor; č. 7, 06.07.2012, s. 4-7.
Dostupné na: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/uplatnenie_a12_.pdf.
58
Absolventom školy je podľa zákona č. č.5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia
pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie.
59
...Aby každý absolvent mal uplatnenie, In:; Motor; č. 7, 06.07.2012, s. 4-7.
60
Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní
a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá
ako iniciatívny materiál. Všeobecná časť.
57
95
počtom absolventov pre potreby trhu práce. Tento zoznam bude vytváraný v spolupráci
s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a stavovskými
a profesijnými organizáciami na základe analýz a prognóz potrieb trhu práce vytváraných
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa prijatých zmien bude samosprávny kraj
určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné
vzdelávanie a prípravu počet tried prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej
pôsobnosti. Toto určenie počtu tried sa týka len tried financovaných z rozpočtovej kapitoly
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Určovanie počtov tried prvých ročníkov sa
nevzťahuje na triedy osemročných gymnázií a triedy škôl, ktoré sú zriaďované krajskými
školskými úradmi t.j. tried špeciálnych škôl ako aj tried stredných škôl zriadených na základe
medzivládnych zmlúv.61 Napriek snahám, o prepojenie potrieb trhu so vzdelávaním toto
opatrenie má aj svojich odporcov. Podľa aktivistov schválením tejto normy, a tiež novely
zákona o financovaní škôl sa začne „systematické vyhladzovanie súkromných a cirkevných
a aj niektorých nepohodlných verejných škôl a školských zariadení.“62
Ďalšou veľkou zmenou je zavedenie nových predpokladov pre prijatie žiaka do
prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia a do prvého ročníka
päťročného bilingválneho štúdia, ktorými sú priemerný prospech do 2,0 z povinných
vyučovacích predmetov na konci druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na
základnej škole a na konci prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole.
V prípade stredného nižšieho vzdelania nesmie byť prospech z povinných vyučovacích
predmetov určených rámcovým učebným plánom pre druhý stupeň základných škôl
v druhom polroku posledného ročníka horší ako 2,0. Do priemeru sa nezapočítava prospech
z predmetov s výchovným zameraním. Zmeny sa dotkli aj prijímania na stredné odborné
školy. Jednou z podmienok na prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného
stredného odborného vzdelávania je priemerný prospech do 2,75 z povinných vyučovacích
predmetov na konci druhého polroku štúdia predposledného ročníka štúdia na základnej škole
a na konci prvého polroku posledného ročníka štúdia na základnej škole.
Záver
Prijaté opatrenia majú svoje opodstatnenie. Situácia, v ktorej je neprehľadné
množstvo odborov, ktorých absolventi nemajú uplatnenie v danom odbore a prácu si hľadajú
61
62
Tamtiež. Osobitná časť.
Aktivisti budú zbierať podpisy proti Čaplovičovým novelám. In: www.hnonline.sk, 02.10.2012.
96
v iných odvetviach, je neúnosná. Je potrebné nastaviť systém tak, aby zodpovedal potrebám
trhu. V súvislosti s prijímaním žiakov na gymnáziá viacerí pedagógovia upozorňovali na fakt,
že nastavenie systému umožňovalo aj štvorkárom dostať sa na gymnázium, a tým mnohí žiaci
základných škôl strácali motiváciu učiť sa. Gymnáziá ani z ďaleka neplnili svoju funkciu
elitných škôl, ktoré mali byť prípravou na štúdium na vysokej škole. Na druhej strane je
otázne, či podmienka dobrého prospechu povedie k želanému výsledku, alebo dôjde
k „umelému vytváraniu“ dobrých žiakov spĺňajúcich kritéria priemeru, kde základné školy
budú zámerne znižovať nároky na žiakov, čo v konečnom dôsledku povedie k zníženiu
vedomostnej úrovne, a teda k opačnému výsledku, ako bol zámer.
Pri zabezpečení práva na vzdelanie pre všetkých je nevyhnutné vytvoriť systém, ktorý
bude na jednej strane zohľadňovať potreby všetkých skupín a na druhej strane nebude
diskriminačný. Nevyhnutným predpokladom je zabezpečiť všetkým deťom podmienky na
zdravý vývoj, aby boli pripravené na plnenie si povinnej školskej dochádzky. Veď jedným
z odporúčaní Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie
k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie vo vzťahu k Slovenskej republike je,
aby Slovenská republika zabezpečila povinnú predškolskú dochádzku, a to takým spôsobom,
ktorý by odstránil rozdiely medzi deťmi z marginalizovaných skupín a väčšinovým
obyvateľstvom, s cieľom zabrániť budúcej segregácie vo vzdelávaní.
Rovnako dôležité je nezabúdať, čo je hlavným poslaním učiteľov a nezaťažovať ich
zo strany štátu zbytočnou byrokraciou a neustálymi zmenami v štátnych vzdelávacích
programoch, ktoré so sebou prinášajú viacero komplikácií.
V zmysle článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej
diskriminácie zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na
územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky
tohto druhu. Napriek tomuto záväzku a napriek ustanoveniu § 3 písm. d) zákona č. 245/2008
Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako
„školský zákon“), ktorý medzi princípmi výchovy a vzdelávania uvádza zákaz všetkých
foriem
diskriminácie
a obzvlášť
segregácie,
v slovenskej praxi
neustále
dochádza
k segregácii rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní, vytváraním oddelených tried v školách či
v súvislosti s určovaním školských obvodov, na základe ktorého sa vytvárajú školy
navštevované rómskymi deťmi, ako aj odmietaním riaditeľov iných škôl zapísať rómske
dieťa na ich školu.
97
Definovanie segregácie vo vzťahu k oblasti vzdelávania a detailnejšie rozpracovanie
ochrannej tzv. antisegregačnej klauzuly v rámci úpravy školského zákona a zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve by podľa názoru Strediska
výrazne prispelo k zastaveniu pretrvávajúcej tendencie oddeľovania rómskych žiakov od
žiakov nerómskeho pôvodu. Cieľom definovania segregácie a podrobnejšieho rozpracovania
ochrannej klauzuly, ktorá predstavuje ustanovenia podobné antidiskriminačnej klauzule
obsiahnutej v ustanovení § 13 Zákonníka práce, je vytvoriť zákonné záruky prevencie
segregačných snáh prostredníctvom základných predpisov v oblasti vzdelávania.
Stredisko zastáva názor, že pre účinnú prevenciu oddeľovania detí zo sociálne
vylúčených skupín od detí z majoritne spoločnosti v oblasti vzdelávania, je nevyhnutné
legislatívne zaviesť limity práve v oblasti úpravy školského zákona, zákona o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve, najmä otázkach zriaďovania škôl, predškolských
a školských zariadení. Základné predpisy v oblasti správy školstva by zavedením definície
segregácie a mechanizmu zohľadňovania zákazu segregácie (vrátane dôslednej kontroly jeho
dodržiavania) pri zriaďovaní škôl a vytváraní školských obvodov, t. j. v počiatočnej fáze
rozdeľovania detí do určitých škôl či tried, nepochybne prispel k rešpektovaniu ľudských
práv a plneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Odporúčania
S cieľom predchádzať a zabrániť segregácii detí v školách a zabezpečenia efektívneho
dodržiavania práva na vzdelanie Stredisko odporúča:
1. Nastaviť systém štátnych vzdelávacích programov tak, aby nedochádzalo k častým
zmenám.
2. Odbremeniť školy od prílišnej byrokracie a preniesť mieru zodpovednosti za
vzdelávanie detí na rodičov, resp. zákonných zástupcov.
3. Prijať účinné opatrenia zabraňujúce diskriminácii detí vytváraním špeciálnych tried pre
rómske deti.
4. Prehodnotiť testy používané pri diagnostike detí, aby nedochádzalo k nesprávnemu
zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych škôl.
5. Definovať pojem segregácie osobitne v oblasti vzdelávania a detailnejšie rozpracovať
ochrannú tzv. antisegregačnú klauzulu v rámci úpravy školského zákona a zákona
č. 596/2003 Z. Z., o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
98
2.5. Centrá voľného času a zmena ich financovania
V roku 2012 bola prijatá novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných
škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorá okrem iného
priniesla zmenu vo financovaní centier voľného času.
Centrá
voľného
času
sú
podľa
školského
zákona
výchovno-vzdelávacími
zariadeniami. Podľa výchovného programu školského zariadenia zabezpečujú výchovnovzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich
voľnom čase. Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných
zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických
zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času
a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl. Ide o zariadenia
s celoročnou prevádzkou. Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú
pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase:
a) školám a školským zariadeniam;
b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti;
c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.63
Od 01.01.2013 budú peniaze poskytnuté obci, v ktorej má dieťa od 5 do 15 rokov
trvalý pobyt. Po novom obec dostane financie na každé dieťa, bez ohľadu na to, či
voľnočasové aktivity navštevuje. Z takto pridelených finančných prostriedkov financujú
náklady na záujmové vzdelávanie detí vo vlastných centrách voľného času bez rozdielu veku
(do 30 rokov veku) a v neštátnych do 15 rokov veku.64 Nový systém nezohľadňuje, či obec
má nejaké centrum voľného času alebo nie. Zároveň sa znížila výška príspevku na jedno
dieťa z približne 190 eur na 65 eur. Jedno dieťa bude môcť byť vykázané len raz, čiže na
jedno dieťa bude poskytnutý jeden príspevok. Ak dieťa navštevuje viac školských zariadení
rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne čestné vyhlásenie jednému školskému
zariadeniu na započítanie dieťaťa do zberu údajov podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov.65 Podľa dôvodovej správy k zákonu z 20. septembra 2012, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
63
§116 školského zákona.
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a vzdelávania k otázkam Strediska zo dňa 20.02.2013.
65
Bližšie pozri §7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení v znení neskorších predpisov.
64
99
zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa
v budúcnosti počíta s vytvorením centrálneho registra, ktorý má slúžiť aj na zber údajov
potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Podľa vyjadrení
Ministra školstva, vedy, výskumu a športu boli zmeny potrebné vzhľadom na prípady
zneužívania predchádzajúceho systému financovania centier voľného času. Ako príklady
uviedol centrum voľného času, ktoré poskytovalo služby pre tri futbalové krúžky, delené na
futbal teoretický, futbal útočnícky a futbal nekondičný, pričom podľa ministra mohol tieto
aktivity zvládnuť aj jeden krúžok. Alebo prípad iného centra, ktoré poskytovalo niekoľko
desiatok krúžkov. Jeden z krúžkov mal byť aj jazdecký krúžok, pričom centrum nemalo ani
jedného koňa či maštaľ. Minister školstva, vedy, výskumu a športu zároveň dodal, že od
samospráv bude požadovať, aby každé centrum, bez ohľadu na zriaďovateľa, dostávalo
peniaze, ktoré patria dieťaťu, čo navštevuje centrum voľného času.66 Hlasy volajúce po
zmene financovania centier voľného času sa ozývali už dlhšie. Rada ZMOS sa touto otázkou
zaoberala už vo februári 2010. Po tomto zasadnutí Rada ZMOS žiadala ministerstvo školstva,
aby pripravilo návrh zmien legislatívnych noriem upravujúcich činnosť ZUŠ, CVČ a ŠSZČ
a ich detašovaných pracovísk v záujme odstránenia zistených problémov a nejasností pri ich
zriaďovaní, kontrole, financovaní a pri vykazovaní počtu žiakov.67
Tieto zmeny majú aj svojich kritikov, ktorí sa obávajú o existenciu centier voľného
času, najmä v prípadoch centier, ktoré navštevuje väčší počet žiakov z okolitých obcí. Novela
zároveň znamená vyššiu administratívnu záťaž. Podľa ďalších vyjadrení zmena vo
financovaní centier voľného času nerieši problémy s transparentnosťou vynakladaných
financií, nebráni vytváraniu fiktívnych krúžkov.68 Poskytnutie finančných prostriedkov obci
nie je účelovo viazané, preto nie je jasné, ako bude zabezpečené, aby tieto prostriedky obce
skutočne poskytli centru voľného času, ktoré navštevuje dieťa. Mnohé centrá voľného času
preto uvažovali o zvýšení poplatkov, v takom prípade si však nebudú môcť všetky rodiny
dovoliť svojim deťom financovať voľnočasové aktivity. V mnohých centrách voľného času
nastala neistota, keďže ešte v decembri 2012 nevedeli, koľko peňazí budú mať v roku 2013.
Z toho dôvodu niektoré centrá voľného času pristúpili k utlmeniu svojej činnosti, väčšinu
krúžkov aj keď v krízovom režime chcú centrá udržať aspoň do júna 2013. Ďalšia existencia
krúžkov a celých centier voľného času je závislá od toho, ako sa vyvinie situácia. Na
66
Pozri napríklad Čaplovič o CVČ: Ukončíme biznis s deťmi, www.sme.sk, 23.07.2012; ČAPLOVIČ: Kritici
novely o financovaní škôl nechápu jej zámery, 23.07.2012; www.zenskyweb.sk; 13:53, s. -; sita.
67
Olach, B.: pravidlá financovania centier voľného času potrebujú zmenu, dostupné na
http://www.inprost.sk/pravidla-financovania-centier-volneho-casu-potrebuju-zmeny.
68
Pozri napríklad Čaplovičova reforma problém centier voľného času nerieši, skôr ho iba odsúva, 24.07.2012;
www.pluska.sk; Správy, 14:00, s. -; TASR.
100
oznámenie rozhodnutia o príspevku majú obce čas do 30. apríla 2013. Centrá voľného času
začali už v roku 2012 rokovať s obcami o poskytnutí príspevkov. Výsledky rokovaní sú
rôzne. Podľa vyjadrení predsedníčky Asociácie centier voľného času Marty Hanečákovej
niekde dávajú obce príspevok na krúžky automaticky, v mnohých prípadoch sa však
stretávajú s tým, že peniaze centrám nedajú, pričom sa odvolávajú na zákon s tým, že im to
neprikazuje.69 Danú situáciu riešia aj samosprávy, ktoré majú zriadené centrá voľného času,
často však zatiaľ ani oni nemajú pozitívnu odozvu od okolitých samospráv, ktoré by mali
poskytnúť financie. Podľa vyjadrenia viceprimátora Spišského Podhradia ešte začiatkom
januára nemali jasnú odpoveď od okolitých obcí. Riaditeľka centra voľného času v Rakovej,
Martina Remešová, pre denník Pravda uviedla, že z okolitých obcí majú v centre okolo tristo
detí. Obce na rokovaní oznámili, že im nič neprispejú. Obdobné stanovisko poskytol aj
starosta obce Liptovské Revúce, ktorého oslovilo päť centier. Ako uviedol: „Oznámili sme
im, že v prvom rade podporíme našu školu a školy v iných obciach, kde chodí zopár našich
detí. V základnej škole sme si zrátali účasť v krúžkoch a vychádza nám to na viac ako dva na
jedného žiaka, pritom zo štátu dostaneme len na jeden. Keby sme peniaze dali centrám, tieto
krúžky by sme nezachovali.”70 K problému sa inak postavili v obci Dolné Sŕnie. Zástupca
starostu, Róbert Hajbal si myslí, že keď tie peniaze štát refunduje obci, tak sa majú posielať
na centrum už len z toho dôvodu, aby rodičia nedoplácali.71 Problém s financovaním centier
voľného času nie je ani v Bratislave.
Ako vyplýva z reakcií oslovených centier voľného času, po prijatí zákona č. 325/2012
Z. z. sa obrátili listom na obce, v ktorom požiadali obce o určenie podmienok, za ktorých
budú prispievať na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom v ich obci. Väčšina
oslovených obcí k 01.02.2013 neprispievala na záujmové vzdelávanie svojich detí.
Všeobecne obce odmietajú prispievať na financovanie centier, ktoré majú sídlo mimo ich
obce aj v prípadoch, keď v obci žiadne iné pracujúce centrum nemajú.72 Ďalšie obce sa ešte
začiatkom januára 2013 vyhovárali, že nemajú dostatok informácií, a preto zatiaľ nekonali.
Inak tomu nebolo ani v prípade mesta Turany, ktoré v odpovedi na list centra voľného času
Kamarát v Martine uvádza: „Podľa našich informácií majú byť prostriedky na záujmové
vzdelávanie detí do dovŕšenia 15. roku veku obciam poskytnuté vo forme osobitnej dotácie
69
Teliščáková, D.: Centrá voľného času zráža nový zákon na kolená, dostupné na:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255795-centra-volneho-casu-zraza-novy-zakon-na-kolena/.
70
Bližšie pozri: Teliščáková, D.: Centrá voľného času zráža nový zákon na kolená, dostupné na:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255795-centra-volneho-casu-zraza-novy-zakon-na-kolena/.
71
Nový spôsob financovania CVČ: centrá avizujú zánik, 01.02.2013; Televízna stanica STV 2; Regionálny
denník; 17.30; por. 9/15; KUSÁ Dominika.
72
Vyjadrenia Centra voľného času KAMARÁT v Martine k otázkam Strediska.
101
s tým, že by sme ich následne použili na financovanie záujmového vzdelávania. Keďže do
týchto čias nemáme žiadne informácie o objeme a čase poskytnutia týchto prostriedkov
z centralizovaných zdrojov, nevieme k Vašej žiadosti zaujať definitívne stanovisko.“
V snahe pomôcť pri riešení vzniknutej situácie ZMOS vypracoval metodické
usmernenie pre starostov obcí dostupné pod názvom: Usmernenie k tvorbe všeobecne
záväzného nariadenia (VZN) obce o financovaní originálnych kompetencií obce na úseku
školstva. Ani tu však nie je daná povinnosť poukázať finančné prostriedky na centrum
voľného času. Reálne použitie finančných prostriedkov je na uvážení samosprávy obce.
Metodické usmernenie obsahuje odporúčanie, aby v prípade žiadosti zriaďovateľa CVČ
(zaradeného do siete škôl a školských zariadení) o poskytnutie dotácie na dieťa vo veku od
5 do 15 rokov s trvalým pobytom v obci, obce žiadosti vyhoveli, výšku dotácie určí obec
podľa toho, koľko CVČ jeden žiak navštevuje. Či dané odporúčanie budú jednotlivé obce
nasledovať je otázne.
Napriek kritickým hlasom a obavám, či dané finančné prostriedky napokon budú
použité na daný účel Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zastáva názor, že je
vytvorená verejná kontrola nad použitím finančných prostriedkov na školstvo, a teda aj na
záujmové vzdelávanie v centrách voľného času. A to tým, že podľa § 6 ods. 12 písm. a) až c)
zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje obec všeobecne
záväzným nariadením pre základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy
a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a pre neštátnych zriaďovateľov
základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení
zriadené na území obce (aj na centrá voľného času zriadené na území obce):
 podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl
a školských zariadení;
 lehotu na predloženie údajov, podľa ktorých bude financovať základné umelecké školy,
jazykové školy, materské školy a školské zariadenia;
 výšku finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej
umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského
zariadenia, v zariadeniach školského stravovania na žiaka školy, skutočného stravníka
alebo na jedno hlavné jedlo alebo doplnkové jedlo;
 deň v mesiaci, do ktorého poskytne finančné prostriedky.
102
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti vo všeobecne záväznom nariadení obce
zabezpečuje príslušný prokurátor.
V prípade, že občania nie sú spokojní s rozhodovaním samosprávy v oblasti
rozdeľovania finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v obciach majú možnosť sa
zúčastniť rokovania obecného zastupiteľstva a domáhať sa vyššieho príspevku na záujmové
vzdelávanie, ako určila obec vo všeobecne záväznom nariadení. Rovnako postupujú aj
občania obcí, na území ktorých nie je zriadené centrum voľného času.73
Zmena sa týka nie len transferu peňazí na obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt, ale aj
v tom, že peniaze sú poskytované na dieťa od 5 do 15 rokov, čiže prakticky sa netýka väčšiny
stredoškolskej mládeže, ktorá v niektorých centrách voľného času tvoria značnú časť členskej
základne. Vyššie územné celky poskytujú finančné prostriedky len zariadeniam v svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti. Vzhľadom k tomu, že tieto pravidlá neboli známe na začiatku
školského roka, centrá voľného času v septembri prijali záujemcov spĺňajúcich podmienky
školského zákona, t. j. do 30 rokov.
Proti zmenám v školstve sa koncom roku 2012 rozbehla Petícia za spravodlivé,
hospodárne a nediskriminačné financovanie školstva.
Záver
Zmeny v školstve sú každopádne potrebné, nakoľko finančné prostriedky určené na
financovanie záujmových aktivít detí by nemali byť zneužívané. Financovanie je viazané na
rozpočet obcí, preto nie je jednoduché to zladiť so začiatkom školského roka, ale zvolený
model nie je najviac optimálny. Vzhľadom k tomu, že novela zákona bola schválená až po
začiatku školského roka a zmeny nastali takpovediac za pochodu, v mnohých prípadoch to
vyvolalo neistotu. Fakt, že od 01.01.2013 sú financie poskytované obciam podľa nového
systému, pričom obce majú čas sa vyjadriť do apríla, vytvára štvormesačné vákuum
spôsobujúce neistotu mnohých centier voľného času. Mnohé obce v januári 2013 ešte nemali
presné stanovisko, ako budú postupovať.
Nový systém nezaručuje efektívne vynakladanie finančných prostriedkov určených na
záujmovú činnosť detí, vzhľadom na absenciu účelovej viazanosti nemožno vylúčiť
zneužívanie týchto finančných prostriedkov. Vzhľadom na nejednotný postup obcí
a v niektorých prípadoch preferovanie zariadení na území danej obce vyvstáva otázka
73
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu k otázkam Strediska zo dňa 20.02.2013.
103
možného diskriminačného postupu.
Na záver je potrebné spomenúť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
nevylučuje v prípade potreby zmeny v systéme financovania centier voľného času, ktorými sa
odstránia zistené nedostatky. Vyhodnotiť situáciu bude možné až po 30. apríli 2013, keď
bude jasné ako obce použijú pridelené finančné prostriedky.
Odporúčania
Stredisko v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami k problematike financovania
centier voľného času odporúča najmä:
1. Pri príprave ďalších zásadných zmien financovania určiť účinnosť zákona tak, aby
dotknuté subjekty mali možnosť oboznámiť sa s ním pred začiatkom školského roka.
2. Nastaviť prísne kontrolné mechanizmy, aby sa zamedzilo zneužívaniu finančných
prostriedkov.
3. Včas prijať metodické usmernenia na zabezpečenia jednotných pravidiel prijatých na
úrovni obcí.
2.6. Nedostatok učebníc
Proces schvaľovania učebníc, učebných textov ako aj pracovných zošitov
používaných vo vzdelávacom procese na školách a spôsob ich distribúcie upravuje školský
zákon v ustanoveniach § 13 s názvom „Učebnice, učebné texty a pracovné zošity“. V zmysle
citovaného § 13 nielen distribúciu, ale aj nákup učebníc, učebných textov a pracovných
zošitov zabezpečuje Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky. Edičný
portál ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu www.edicny-portal.sk slúži pre školy na
elektronické objednávanie schválených učebníc a pracovných zošitov. Na tomto webovom
sídle sa nachádzajú aktuálne informácie o učebnicovej politike ministerstva školstva, vedy,
výskumu
a športu
SR
(platné
predpisy
v
oblasti
tvorby
učebníc,
informácie
o procese tvorby učebníc, edičný plán pre aktuálny rok a iné dokumenty týkajúce sa edičnej
činnosti ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR).
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na vzdelávanie v školách sa
používajú učebnice, iné učebné texty a pracovné zošity schválené Ministerstvom školstva,
104
vedy, výskumu a športu, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi školského zákona, pričom na
vzdelávanie v školách možno používať aj učebnice odporúčané Ministerstvom školstva,
vedy, výskumu a športu. Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit musia obsahovať
schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na
základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania so
štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať. Schvaľovaciu
doložku učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom pre odborné predmety osobitne
v zdravotníckych odboroch vzdelávania udeľuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky, ktoré ju zverejňuje na svojej internetovej stránke. Zoznam učebníc, učebných
textov a pracovných zošitov, ktorým bola udelená schvaľovacia doložka, zverejňuje
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu vo svojom publikačnom prostriedku a na
internete. Súčasťou schvaľovacej doložky je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej
doložky. Národný register učebníc t. j. zoznam učebníc, učebných textov a pracovných
zošitov, ktorým bola vydaná schvaľovacia alebo odporúčacia doložka Ministerstva, je
zverejnený na www.edicny-portal.sk.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu alebo Ministerstvo zdravotníctva SR
jeden rok pred uplynutím určenej lehoty zabezpečí odborné posúdenie učebnice a vydá novú
schvaľovaciu doložku alebo zabezpečí vydanie novej učebnice. V školách v pôsobnosti
ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 školského zákona schvaľuje učebnice, učebné
texty a učebné pomôcky pre odborné predmety príslušný ústredný orgán štátnej správy
a udeľuje schvaľovaciu doložku.
V zmysle vyjadrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v školskom roku
2011/2012 vydalo Ministerstvo 57 schvaľovacích doložiek a v školskom roku 2012/2013
(k 13.02.2013) 27 schvaľovacích doložiek na učebnice určené pre žiakov I. a II. stupňa
základných škôl, stredných škôl, vrátane učebníc pre žiakov špeciálnych základných škôl.
Učebnice, ktorým bola vydaná schvaľovacia doložka v školskom roku 2011/2012
a 2012/2013 k 13.02.2013, boli a sú postupne distribuované do škôl.74
Postup a pravidlá pri výbere a schvaľovaní učebníc, pracovných zošitov, učebných
textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej forme pre materské školy, základné školy, stredné
školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v Slovenskej republike
upravuje smernica č. 10/2011, ktorá je zverejnená na www.edicnyportal.sk75.
74
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na otázky Strediska.
Edičný portál Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR je internetová stránka, ktorá poskytuje
informácie o učebnicovej politike školám, vydavateľom a verejnosti. Na stránke je možné nájsť:
75
105
Všetky nové učebnice sa posudzujú podľa kritérií na hodnotenie kvality učebníc,
zverejnených na www.statpedu.sk a www.siov.sk, pričom kvalitu učebníc a ich súlad so ŠVP
posudzujú recenzenti z registra recenzentov zverejneného na www.edicnyportal.sk.
Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane ich
prepisov do Braillovho písma alebo iných vhodných foriem prepisov poskytuje Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu školám na základe ich objednávky bezplatne.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu zabezpečilo bezplatne na základe
objednávok škôl učebnice určené pre žiakov špeciálnych základných škôl. Boli zabezpečené
prepisy nových 17 reformných učebníc do Braillovho písma a elektronické verzie učebníc pre
slabozrakých žiakov na CD nosiči.76
V súvislosti s nedostatkom učebníc Stredisko poukazuje aj na ustanovenie § 144 ods.
1, písm. f) školského zákona, podľa ktorého dieťa alebo žiak má právo na bezplatné
zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety.
Téma nedostatku učebníc rezonuje v slovenskej spoločnosti už od roku 2010, na čo
Stredisko pravidelne každý rok upozorňuje. V súvislosti s reformou školstva vzniklo
niekoľko problémov. Jedným z problémov, ktoré priniesla reforma školstva, bol alarmujúci
nedostatok učebníc na základných a stredných školách.
Podľa vyjadrení Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR – Bratislava,
Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy SR – Spojená škola internátna, Špeciálna
základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri
zdravotníckom zariadení, Praktická škola – Levice, Reedukačného centra a Združenia
samosprávnych škôl Slovenska chýbali v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 najmä
učebnice pre vyššie ročníky, ako sú napr. fyzika, biológia, Slovenský jazyk a najmä
matematika.77
Podľa vyjadrení v médiách však mali v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013
chýbať učebnice SŠ – dejepis, fyzika, matematika, či chémia.
Podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu mali chýbať
v školskom roku 2011/2012 a 2012/2013 najmä učebnice – informatická výchova pre 3. a 4.
 platné predpisy v oblasti tvorby učebníc,
 informácie o procese tvorby učebníc,
 zverejnenie vyhlásených konkurzov na tvorbu materiálnych didaktických prostriedkov,
 edičný plán pre aktuálny rok (po jeho schválení),
 iné dokumenty týkajúce sa edičnej činnosti ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
76
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
77
Vyjadrenie k otázkam Strediska.
106
ročník ZŠ, pracovné vyučovanie pre 4. ročník ZŠ, hudobná výchova pre 4. ročník ZŠ, etická
výchova pre II. stupeň ZŠ, technika pre 8. ročník ZŠ, biológia pre 3. ročník gymnázia, dejepis
pre 3. ročník gymnázia, Matematika pre 4. ročník gymnázia, umenie a kultúra pre 4. ročník
gymnázia.78
Hlavnou príčinou pretrvávajúceho problému s chýbajúcimi učebnicami mala byť
podľa vyjadrenia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR nepripravenosť
Ministerstva zabezpečiť nové reformné učebnice od septembra 2008, kedy sa účinnosťou
zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
začala realizovať obsahová reforma regionálneho školstva. Nezanedbateľným faktom je
aj skutočnosť, že proces tvorby a vydávania učebníc je náročným a zdĺhavým tvorivým
procesom. Pre školský rok 2012/2013 vyčlenilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu SR sumu 8 508 136 eur na nákup a distribúciu učebníc, pričom požiadavky škôl na
nákup a distribúciu učebníc boli v sume približne 20 mil. eur. Problémom je každoročne
poddimenzovaná výška finančných prostriedkov vyčlenená na nákup a distribúciu učebníc.
Celková požiadavka škôl na učebnice (počet objednaných kusov učebníc) bola 5 616 560 ks,
školám bolo dodaných 2 7716 880 ks učebníc. Od roku 2008 prebieha kompletná obnova
učebnicového fondu, čo si vyžiadalo nákup nových sád učebníc pre jednotlivé ročníky
v plnom náklade pre celý populačný ročník. V roku 2012 sa zabezpečovali nové učebnice pre
reformný 9. ročník a iné meškajúce reformné učebnice. Pre školský rok 2011/2012 bolo
dodaných 3 919 236 kusov učebníc z celkového počtu požadovaných 7 177 780 kusov.79
Podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sa toto snažilo
zabezpečiť odstránenie pretrvávajúceho nedostatku učebníc na základných a stredných
školách v SR formou jednoduchšieho a efektívnejšieho procesu tvorby a schvaľovania
učebníc, vyhlásením výberového konania na vydavateľa učebnice, t. j. že od začiatku sa na
tvorbe učebnice bude podieľať tím odborníkov (autori, redaktori, ilustrátori, grafici a pod.),
čím sa celý proces mal značne zjednodušiť a tým aj skrátiť.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečilo celkovo 69 titulov
nových reformných učebníc (vrátane učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským)
do základných a stredných škôl, čo predstavuje 59 učebníc pre všeobecnovzdelávacie
predmety, ostatné tituly boli určené pre odborné predmety.
Ďalej Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zabezpečilo celkovo 660
titulov učebníc základným a stredným školám v rámci reedícií a nových reformných učebníc.
78
79
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
107
V zmysle mediálnych vyjadrení učiteľov na školách, títo pracujú so staršími
učebnicami, ktoré sú lepšie pripravené aj v rámci reformných osnov.80 Pedagógovia sú nútení
materiály kopírovať, čo je spojené s vyšším finančným zaťažením škôl.
Podľa mediálnych vyjadrení ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR81:
 niektoré nové učebnice nespĺňajú to, čo by mali spĺňať a bývalé učebnice či už
matematiky, fyziky či chémie boli ďaleko lepšie ako nové učebnice;
 chýba 36 reformných učebníc, najviac 9. ročníka;
 nové učebnice a pracovné zošity sa pripravujú, avšak minister nie je s ich obsahom
spokojný, nakoľko sú v nich vážne chyby, napríklad v matematike pre tretiu triedy
základných škôl.
Na druhej strane však podľa vyjadrení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
SR reformné učebnice v základných a stredných školách sú koncipované v súlade s princípmi
a cieľmi stanovenými v zmysle školského zákona a spĺňajú všetky kritériá kladené na
reformné učebnice.82
Taktiež aj podľa vyjadrení83:
1. Združenia samosprávnych škôl Slovenska: „učebnice chybové, je v nich málo
príkladov na precvičenie a navzájom nekorešpondujú v rámci medzipredmetových
vzťahov (napr. fyzika s matematikou a pod.)“.
2. Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR – Bratislava: „Myslím si, že nie
celkom všetky učebnice spĺňajú potrebné a účelné parametre, učivo v niektorých
z nich je často neprehľadné a chaotické miestami aj ťažšie a zložitejšie vysvetlené,
napr. je v niektorých učebniciach uvedený ťažší a komplikovanejší spôsob riešenia
danej úlohy namiesto oveľa ľahšieho a jednoduchšieho spôsobu, ktorý by si žiak
alebo študent skôr zapamätal a efektívnejšie by ho využil aj v praxi“.
3. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy SR – Spojená škola internátna, Špeciálna
základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri
zdravotníckom zariadení, Praktická škola – Levice: „Aktuálne používané učebnice
nespĺňajú parametre už len z toho dôvodu, že majú neplatné označenie predmetov
(napr. zemepis v 7. ročníku miesto geografia). Pre predmet etická výchova nemáme
učebné osnovy upravené pre mentálne postihnutých (ani v jednom vzdelávacom
80
ČO NÁS ČAKÁ V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU? (03.09.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci;
18.30; 30 min.; R).
81
Tamtiež.
82
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
83
Vyjadrenia jednotlivých inštitúcií a škôl k otázkam Strediska.
108
variante). Témy sú príliš náročné, učitelia pracujú bez učebníc a pracovných listov.
Uvítali by sme skompletizovanie učebníc a pracovných listov pre žiakov so stredným
a ťažkým
stupňom
mentálneho
postihnutia,
vydanie
učebníc
pre
žiakov
s pervazívnymi vývinovými poruchami. Vôbec nie sú vypracované učebnice pre
praktickú školu. Chýbajú aj pracovné listy z písania pre 3. ročník.“
4. Reedukačné centrum Vráble: „Pokiaľ viem, učebnice z chémie a fyziky nie sú
dostatočné a nespĺňajú parametre pre našich žiakov. Pre ročníky 3, 4, 5, 6, spĺňajú.
Učebnice na niektoré predmety sú neprimerane nekvalitné. Fyzika je dosť ťažká pre
žiakov. V predmete dejepis je veľa dátumov, ktoré sú dosť ťažko zapamätateľné. Bolo
by potrebné tieto učebnice trochu prepracovať. Učebnice mi pripadajú neaktuálne,
žiaci potrebujú názorný príklad a príklady a úlohy zo života, čo mi v učebniciach
chýba. Niektoré mi pripadajú dosť ťažké a niektoré zbytočné.“
V roku 2012 je opäť potrebné konštatovať pretrvávajúci nedostatok učebníc na
základných a stredných školách.84 Hoci realizácia práva na vzdelanie sa nespája len
s učebnicami, ich nedostatok môže negatívne ovplyvniť kvalitu vzdelávacieho procesu.
Zabezpečovanie učebníc je centrálne regulované rezortom školstva. Centrálnej regulácii
podlieha samotný proces tvorby učebníc, ich schvaľovanie, vydávanie a následná distribúcia
na školy. Tento proces je dlhodobo príliš komplikovaný a zdĺhavý. V súčasnosti nie je
schopný rezortne regulovaný systém poskytovania učebníc zaručiť ich včasnú distribúciu
k žiakom. Nedostatok učebníc na Slovensku spôsobuje, tak ako je vyššie uvedené, že učitelia,
ak chcú udržať základnú plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu, sú absurdne nútení
porušovať autorské práva, kopírovaním didaktických textov, publikácií, pracovných listov
a podobne a ich šírením a sťahovaním prostredníctvom internetu. Potrebné podklady
a materiály si nespokojní učitelia musia neustále svojpomocne tlačiť sami, pričom na
nákladoch sa dnes musia podieľať aj nespokojní rodičia žiakov, ktorým záleží na vzdelávaní
ich detí. Mimoriadne zlú situáciu by zrejme pomohla vyriešiť postupná decentralizácia tvorby
učebníc a distribučného systému zabezpečením otvoreného trhu s učebnicami a umožnenie
voľného výberu a nákupu učebníc školami. Rezortu školstva by však mala ostať kompetencia
odborného dohľadu a supervízora nad obsahom učebníc (napr. s cieľom zabránenia priesaku
spoločensky nekorektných či extrémistických konotácií, ovplyvňovania kognitívneho
a emocionálneho vývinu žiakov prostredníctvom zhubných kultov a siekt a pod.).
84
Učebnicou dnes nerozumieme len knihu v tlačenej podobe, ide o označenie subsumujúce celú sadu materiálov
– učebnice, metodiky pre učiteľov, pracovné zošity, materiály na CD a DVD nosičoch, interaktívne učebnice,
online podpora na internete.
109
Od septembra 2011 mal na školách naplno odštartovať aj projekt Planéta vedomostí,
prostredníctvom ktorého ministerstvo chcelo presadiť interaktívne vyučovanie. Digitálne
tabule a digitálne učivo mali náhradne a čiastočne vyriešiť problém s nedostatkom nových
učebníc.
Ministerstvo školstva SR vo februári 2011 spustilo na viac ako tristo slovenských
základných a stredných školách bezplatnú testovaciu prevádzku projektu Planéta vedomostí e-learningový spôsob vzdelávania. Od septembra 2011 na vytipovaných školách projekt
naplno odštartoval. Ministerstvo školstva začalo program využívať ako alternatívu, ktorá
mala pomôcť riešiť problém s nedostatkom reformných učebníc. Cieľom bolo otestovať
digitálne učivo Planéta vedomostí vo vyučovacom procese a získať názory učiteľov na
možnosti jej využitia pre organizáciu výučby (na prípravu učiteľov, prezenčnú výučbu
v škole, prípravu úloh pre žiakov). Výsledkom je štúdia, v ktorej sú okrem výsledkov
testovania, uvedené aj názory učiteľov a žiakov na Planétu vedomostí, ktoré sú dostupné na:
http://www.digitalneucebnice.sk/zaverecna-vyskumna-sprava.html.
Vyjadrenia
učiteľov
a žiakov k Planéte vedomostí neboli jednoznačne pozitívne ani negatívne. Z pilotnej
prevádzky však vyplýva, že projekt Planéta vedomostí nemôže vyriešiť problém nedostatku
základných učebníc.
Správa o pilotnom projekte digitálneho vzdelávacieho obsahu, ktorú spracoval Ústav
informácií a prognóz školstva, uvádza, že digitálny obsah tvoria poznatky z vybraných
predmetov, ktoré sú čiastočne kompatibilné so slovenským vzdelávacím systémom. Zároveň
sú v súlade s Európskym hodnotením vzdelania ISCED (stupnica vytvorená organizáciou
UNESCO, ktorá slúži ako nástroj na porovnávanie, kompiláciu a prezentáciu štatistických
údajov o vzdelávaní v rámci jednotlivých krajín) pre prvý a druhý stupeň základných škôl
a stredné školy. Žiakom a učiteľom sú k dispozícií digitálne učebnice matematiky, fyziky,
chémie, prírodovedy a biológie. Podľa vyjadrenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu
SR, pre zdravotne znevýhodnené deti sú digitálne učebnice veľkou pomôckou. Deťom
s poruchou zraku napríklad softvér umožní prečítať učebnicu, alebo učebný materiál ľudským
hlasom. Takže aj keď nevidia priamo na text, tak sa môžu učiť pomocou zvuku, slabozrakí si
prípadne môžu zväčšiť písmenká. Aj pri mnohých iných postihnutiach digitálne učebnice
pomáhajú, napríklad sluchovo postihnutým.
Dňa 18. decembra 2012 oznámil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na
tlačovej konferencii uzavretie dohody o kúpe digitálneho učiva Planéta vedomostí od
konzorcia dodávateľov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa rozhodlo, že
význam digitálneho obsahu Planéty vedomostí je oveľa väčší ako čiastkové nedostatky
110
určitých jej častí a z tohto dôvodu sa rozhodlo Planétu vedomostí kúpiť a ponúknuť ju
žiakom, učiteľom aj rodičom ako doplnkový zdroj výučby.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu informovalo, že v ostrej prevádzke
bude projekt nasadený od roku 2014, avšak postupne všetkým školám bude sprístupňovaný
obsah Planéty vedomostí už počas roka 2013 v nadväznosti aj harmonogram školení.
Ministerstvo sa zaviazalo, že v rámci implementácie projektu Planéta vedomostí, bude
pravidelne informovať o stave prác na implementácii prostredníctvom svojej webovej
stránky, prípadne iných komunikačných kanálov.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu spustilo dňa 23.12.2011 stránku
www.eaktovka.sk, kde žiakom, učiteľom a aj verejnosti sprístupnilo 26 učebníc, ale aj knihy
určené na povinné čítanie, ako aj odborné materiály. Webová stránka eaktovka je jednou
z pomôcok pre tých žiakov, ktorým sa nedostala do ruky klasická učebnica (napr. slovenské
deti žijúce v zahraničí), ale pre učiteľov ponúka pridanú hodnotu – tvorby vlastnej prípravy
na hodinu poskladaním učebného materiálu z rôznych učebníc. Prístup k učebniciam je
bezplatný pre všetkých, ktorí sa na portáli zaregistrujú. Z webovej stránky www.eaktovka.sk
sa dá stiahnuť aj 65 audionahrávok. Portál eAktovka sprístupňuje učebnice v digitálnej forme
žiakom a učiteľom základných a stredných škôl. Učebnice sú prístupné bezplatne a pre
všetkých, ktorí sa na portáli zaregistrujú.
Okrem digitálnych verzií učebníc nájdu žiaci a rodičia na portáli aj ďalšie voľne
prístupné učebné materiály a odporúčanú literatúru. Učiteľom portál eAktovka ponúka
knižnicu odbornej literatúry s metodikami a odbornými publikáciami.
Ako projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR je portál
eAktovka realizovaný Ústavom informácií a prognóz školstva ako jedna z aktivít v rámci
Rozvoja informatizácie regionálneho školstva. Portál je umiestnený v Dátovom centre rezortu
školstva.
Portál eAktovka bol do 31. januára 2012 v skúšobnej (beta) prevádzke, ktorá mala
pomôcť ho otestovať a odhaliť chyby.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v školskom roku 2011/2012
a 2012/2013 zabezpečilo celkom 63 digitálnych verzií učebníc, ktoré sú zverejnené na portáli
www.eaktovka.sk.
Hoci ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR argumentuje najmä
efektívnosťou, a nezaťažovaním žiakov nosiť so sebou učebnice v papierovej forme, mnoho
pedagógov tento názor nezdieľa, pretože podľa nich žiaci s internetom spájajú najmä
voľnočasové trávenie času, nie učenie.
111
Vyjadrenia vybraných inštitúcií a škôl na digitalizáciu učebníc, na zavedenie planéty
vedomostí a webu eAktovka do praxe85:
1. Združenia samosprávnych škôl Slovenska: „Bolo by dobré, ak by každý žiak mal
doma PC a pripojenie na internet.“ So zavedením Planéty vedomostí a eAktovka
„máme len samé dobré skúsenosti“.
2. Odborového zväzu pracovníkov školstva vedy SR – Bratislava: „... som proti
digitalizácii učebníc, nie za ňu, nakoľko žiaci už tak či tak. veľmi veľa času trávia pre
PC a internetom a čoraz viac z nich kvôli tomu nosí aj okuliare, a tiež
sa tým
postupne stráca aj kontakt žiaka či študenta s „reálnou“ knihou z knižnice...“. „Podľa
mňa sú digitálne učebnice dobrou pomôckou pre žiakov a študentov, ale len
doplňujúcou, nie základnou, ktorá by bola povinná pre všetkých žiakov a študentov,
nie celkom všetci z nich majú v dnešnej dobe doma prístup na internet, najmä tí zo
sociálne slabších vrstiev.“
3. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy SR – Spojená škola internátna, Špeciálna
základná škola s materskou školou internátna, Základná škola s materskou školou pri
zdravotníckom zariadení, Praktická škola – Levice: „K tejto problematike sa
nemôžeme vyjadriť, nakoľko pre nás podmienka registrácie na stránku podmienená
prihlásením cez Facebook nie je akceptovateľná. V ponuke navyše chýbajú opäť
učebnice a materiály pre špeciálne školy.“
4. Reedukačné centrum Vráble: „Digitalizácia je výborný nápad..., ale nakoľko máme
obmedzený prístup k internetu, informácie je možné čerpať len doma pri príprave na
vyučovanie. Keďže Planéta vedomostí je orientovaná na SŠ a ZŠ, tak pre špeciálne
školy má minimálne využitie.“
Podľa vyjadrenia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: „Úplná
digitalizácia učebníc za súčasného stavu nie je možná (nemáme spracovaný digitálny obsah
učiva pre všetky ročníky a pre všetky predmety) nielen z pohľadu spracovaného digitálneho
obsahu, ale aj z technickej vybavenosti škôl a možností jednotlivých žiakov. Určite však
nadobúda čoraz silnejšie postavenie ako doplnok klasickej výučby a v niektorých predmetoch
digitálny obsah/digitálne učebnice „vyhrajú“ nad klasickými učebnicami. Pri digitálnej
učebnici bude aktualizácia učebných textov určite rýchlejšia.“86
85
86
Vyjadrenia jednotlivých inštitúcií a škôl k otázkam Strediska.
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
112
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v roku 2012 vyhlásilo výzvu na
predloženie žiadostí o poskytnutie dotácie na obnovu výchovy a vzdelávania vo vzdelávacích
oblastiach Matematika a práca s informáciami a Človek a príroda.87 Z doručených 17 žiadostí
bolo vyradených 5, pretože nesplnili podmienky výzvy. Z hodnotených žiadostí boli vybrané
Komisiou 3 žiadosti na pridelenie dotácie, ktorej výšku schválil minister školstva, vedy,
výskumu a športu SR. Informácie sú dostupné na internetovej stránke:
http://www.minedu.sk/zverejnenie-vysledkov-vyzvy-na-predlozenie-ziadosti-o-poskytnutiedotacie-ministerstva-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr-na-obnovu-vychovy-a-vzdelavaniavo-vzdelavacich-oblastiach-matematika-a-praca-s-informaciami-a-clovek-a-priroda-na-rok2012/.
Záver
Stredisko znepokojujú snahy bagatelizovať celý problém s odvolávaním sa na to, že
právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách nebolo porušené, pretože
bezplatný vzdelávací proces na týchto školách prebiehal aj napriek chýbajúcim učebniciam.
Stredisko upozorňuje, že je nanajvýš pravdepodobné, že pretrvávajúcim nedostatkom učebníc
aj napriek enormnej snahe pedagógov utrpela kvalita vzdelávacieho procesu, pretože
nedostatok učebníc spôsobil zvýšené finančné nároky pre školy, ktoré by tieto financie mohli
využiť aj zmysluplnejšie, a podstatne sťažil podmienky prípravy pedagógov na vyučovací
proces.
Štát neprijal dostatočné systémové opatrenia na včasné zabezpečenie potrebných
školských učebníc s aktuálnym textom v požadovanom množstve. Štát nezabezpečil na území
Slovenska materiálny prameň poznania napriek tomu, že o to žiadali žiaci, ich rodičia, ako aj
samotní pedagógovia. Neurobil tak dokonca ani napriek tomu, že to je samozrejmosťou.
Plnenie medzinárodných zmluvných záväzkov Slovenskej republiky na ochranu práva
na vzdelanie je nedostatočné.
Stredisko preto odporúča zlepšiť koordináciu tvorby, výberu učebníc a zabezpečiť ich
včasnú distribúciu na všetky školy. Toto považuje Stredisko za bazálnu funkciu štátu, kde sú
zlyhania štátu neprípustné. V opačnom prípade je ohrozená samotná podstata vzdelávania.
Nedostatok učebníc je vážny celospoločenský problém, ktorý poukazuje na
skutočnosť, že „učebnicová politika“ musí prejsť zásadnými zmenami.
87
Vyjadrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR k otázkam Strediska.
113
Vedomosti a znalosti majú rastúci význam pre rozvoj spoločnosti, a preto je
poskytovanie kvalitného vzdelávania základným predpokladom pre jej budovanie. Právo na
vzdelávanie je právom, ktoré je garantované každému nielen Ústavou, ale aj medzinárodnými
dokumentmi. Právo na vzdelanie zahŕňa nielen samotný prístup k vzdelaniu, ale aj
poskytnutie určitej úrovne a kvality vzdelávania. Na základe údajov OECD, ktorá sa
dlhodobo venuje otázkam súvisiacim s kvalitou vzdelávania, možno konštatovať, že existujú
určité predpoklady, naplnením ktorých možno hovoriť o kvalitnom vzdelávaní.
Nedostatok učebníc na Slovensku spôsobuje, že pedagógovia načierno kopírujú
a sťahujú texty či publikácie z internetu, čím porušujú autorské práva. Potrebné podklady
a materiály si učitelia musia neustále tlačiť sami, pričom na nákladoch sa dnes musia
podieľať aj rodičia žiakov.
Digitálne učebnice by mali prispieť k výraznému obohateniu učebného procesu na
mnohých slovenských školách, čo pomôže čiastočne vykryť aj problém s nedostatkom
učebníc; a to či už formou webu eaktovka, resp. prostredníctvom projektu Planéta vedomostí.
Zároveň je však potrebné si uvedomiť, že internetové materiály síce pedagógovia považujú za
veľmi dobrý zdroj, avšak nenahradia základný materiál pre žiakov, učebnicu.
Odporúčania
Stredisko opätovne odporúča:
1. V čo najkratšom časovom horizonte doriešiť problém chýbajúcich učebníc, učebných
textov, pracovných zošitov
2. Zabezpečiť zverejňovanie všetkých učebníc, používaných v základných a stredných
školách v SR na internete.
3. Zabezpečiť všetky učebnice, učebné texty, pracovné zošity, aj v tlačenej forme (nielen
elektronickej), a to aj vzhľadom na zdravie detí a najmä ich zraku.
4. Zabezpečiť a realizovať aj vzdelávanie samotných učiteľov, ako pracovať s modernou
učebnicou v rámci vyučovania.
5. Vytvoriť reálne predpoklady na otvorenie trhu s učebnicami.
6. Upraviť všetky učebnice, učebné texty, pracovné zošity tak, aby spĺňali potrebné
parametre, aby boli zrozumiteľné a aktuálne, a to najmä v spolupráci s pedagógmi.
114
3. Extrémizmus
Vzhľadom na pretrvávajúce prejavy intolerancie Stredisko už od roku 2008 sleduje
prejavy rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu dianie v oblasti extrémizmu na Slovensku. Preto
v tejto časti správy uvádza niektoré prípady, ktoré sa dostali do pozornosti verejnosti v roku
2012.
Vyjadrenia známeho rokového speváka a lídra hudobnej skupiny J. Ráža v médiách
V rozhovore pre časopis Instinkt hovorí Jožo Ráž o Číne ako o veľmoci, ktorá bude
v budúcnosti ovládať svet. Okrem iného uviedol: „Nie som žiaden rasista, ale Číňanov sa
bojím - je ich strašne moc. Preto mám doma dve búchačky. Keď tu dorazí táto ázijská vlna,
tak prvých štyridsaťpäť Číňanov odrovnám a posledné tri guľky si nechám pre seba a svoju
rodinu.“
Spevákove slová nenechali na seba dlho čakať a slovenská polícia podala na
oddelenie zbrojných preukazov podnet na začatie správneho konania. Uvažovalo sa dokonca,
či poslať Ráža na psychologické vyšetrenie. „Ak vznikne pochybnosť o spôsobilosti držiteľa
zbrojného preukazu, polícia je oprávnená požiadať o nový lekársky alebo psychologický
posudok,“ povedal Michal Slivka z policajného prezídia. Experti už začali riešiť to, či sa Ráž
nedopustil svojimi výrokmi trestného činu podnecovania rasovej nenávisti. Podľa vedúcej
odboru trestného práva ministerstva spravodlivosti sú Rážove vyjadrenia v poriadku. Opačný
názor má predseda združenia vlastníkov zbraní Legis Telum a právnik Ľudovít Miklánek.
Slová Ráža sú podľa neho „zrejme rasistické“.88
Môžeme pozitívne zhodnotiť, že napriek množstvu negatívnym výrokom p. Ráža sme
v každom článku objavili negatívne zhodnotenie daných výrokov. A to nielen od rodinných
príslušníkov, kolegov a priateľov ale aj vyjadrenia odborníkov.
Novoročný prejav primátora mesta Zlatých Moraviec
Ďalším príkladom negatívnych vyjadrení v médiách je novoročný príhovor primátora
Zlatých Moraviec, ktorý na rozdiel od vyššie spomenutého príkladu mal rozsiahlejšie
88
13.08.2012 www.aktuality.sk.
115
následky. Osobitne treba zdôrazniť, že daný incident bol využitý na propagáciu politickej
strany. Vo všeobecnosti by sa očakávalo, že osoba na poste primátora nebude spájaná
s podobnými výrokmi.
Po novoročnom prejave primátora Zlatých Moraviec podľa informácií združenia
Ľudia proti rasizmu napadli dvaja skinhedi rómske deti, ktorých rodičia sa nachádzali na
zábave na Robotníckej ulici v Zlatých Moravciach. Rómski rodičia sa vraj rozhodli konať a
vyhnali skinhedov z miesta.89
„V prejave povedal trikrát „biela rasa“ v súvislosti, že už nebude utláčaná v Zlatých
Moravciach, ani na celom Slovensku. Nepracujúcich ľudí nazval paraziti, presne tak, ako to
vykrikuje Slovenská pospolitosť,“ povedal podľa Ľudí proti rasizmu svedok. Údajne bol
primátor vtedy pod vplyvom alkoholu. Po jeho prejave vraj napadli dvaja skinhedi rómske
deti, ktorých rodičia sa nachádzali na zábave na Robotníckej ulici v Zlatých Moravciach.
Rómski rodičia sa rozhodli konať a vyhnali skinhedov z miesta. „Z baru, ktorý sa nachádzal
len o pár metrov ďalej, vybehli ďalší skinhedi a prítomných Rómov napádali slovnými
urážkami smerujúcimi na ich farbu pleti,“ opisuje ďalej svedok.
Rómovia trestné oznámenie nepodali, druhá strana áno. Svedok potvrdzuje verziu, že
polícia na mieste nezakročila. Dôvod bol ale podľa neho ten, že nebolo proti komu zakročiť.
„Rómovia sa sami začali sťahovať do miesta kde mali oslavu po tom, čo ochránili svoje deti.
Následne Rómovia privolali políciu ešte raz, a to v čase, keď skončili oslavu, aby sa mohli
pokojne dostať domov,“ povedal svedok. Informácie Ľudia proti rasizmu už postúpili
ministrovi vnútra a úradu inšpekčnej služby.
Vyše tisíc ľudí prišlo na protestné zhromaždenie, ktoré zorganizoval Marián Kotleba a
jeho prívrženci v amfiteátri v Zlatých Moravciach. Protest mal byť reakciou na novoročnú
bitku medzi Rómami a príslušníkmi majoritného obyvateľstva v tomto meste. Miestami však
pripomínal skôr predvolebný míting.
Kotleba z pódia opakovane vyzýval ľudí, aby v blížiacich sa parlamentných voľbách
volili jeho politický subjekt Ľudová strana Naše Slovensko. Protest sa niesol v pokojnom
duchu, polícia zasahovať nemusela. „Nezaznamenali sme žiadne problémy ani porušenia
verejného poriadku,“ potvrdila nitrianska krajská policajná hovorkyňa Renáta Čuháková.90
Primátor Zlatých Moraviec rasový motív odmietol. „Tie slová som nepoužil. Povedal
som len, že nemienim tolerovať príživníkov. Ani trochu to neľutujem, nemám sa za čo hanbiť
89
90
10. januára 2012 www.webnoviny.sk.
14.01.2012; www.pravda.sk.
116
a nič sa nevyvolalo, žiadne nepokoje. Akurát sa zvolebnieva.“, uzavrel.91
Vyjadrenie primátora mesta Prešov na Facebooku
Ďalším primátorom, ktorý sa minulý rok dostal kvôli vyjadreniam do povedomia
médií je prešovský primátor, ktorý síce vyjadrenia nepovedal nahlas ale využil na to sociálne
siete a to konkrétne Facebook.
Prešovský primátor napísal na sociálnej sieti doslova: „Dnes od štvrtej hodiny ráno
likvidujeme „čiernu“, skutočne čiernu rómsku osadu medzi Prešovom a Malým Šarišom...
Prosím splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, aby sa prihlásil o svoje
ovečky.“92
Viacerí odborníci sa zhodujú, že dnes ultrapravica objavila „rómsku tému“. Kedysi
pre ňu populárne motívy nestačia, a tak zamierila na osady. „Najvyššiu podporu dosahujú
v oblastiach, kde existuje problematické spolunažívanie majority s rómskou minoritou, čo
v konečnom dôsledku potvrdili aj výsledky ostatných parlamentných volieb,“ podotkol
odborník na extrémizmus Tomáš Nociar.
Výskumná správa Nadácie otvorenej spoločnosti vo februári poukazovala na to, že
hoci verejnosť vníma pravicový extrémizmus ako problém, časť z nej je ochotná prikloniť sa
k názorom, ktoré prezentuje. Títo respondenti napríklad vo vzťahu k Rómom podporili
reštriktívnu či otvorene diskriminačnú politiku. Za tú najnovšie pochodujú niektoré
samosprávy.
Sociologička SAV Zuzana Kusá nedávno podotkla, že ideové pozadie ale ultrapravica
- hoci je na pochodoch prítomná - nepripravila. Základné kamene pre ne postavili samotné
vedenia miest a obcí. „Prehodili výhybku od toho, čo je aj ich povinnosťou
a zodpovednosťou, smerom k represii,“ povedala. Vzhľadom na to, že ich iniciatívy majú
podporu Združenia miest a obcí, životnosť represívnych nálad a rôznych pochodov bude
podľa Kusej dlhšia.
Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová na margo
reštrikcií voči Rómom upozorňuje, že čím väčší prepad do chudoby a vylúčenia, tým sa
91
92
16.01.2012; Pravda.
www.pluska .sk, 25. október 2012.
117
majorita bude viac utvrdzovať v tom, že zlyhanie je na ich strane. „A bude vyžadovať ďalšie
represie. To, kam takáto špirála môže viesť, už po minulých desaťročiach vieme,“ povedala.93
Mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na boj s extrémizmom, upozorňujú, že
takíto ľudia zmenili rétoriku, agendu aj témy. Prešli do anonymity, skrývajú sa za rôzne
združenia a zameriavajú sa na rómsky problém. Polícia ich zmenu zachytiť nestíha.
Správa, ktorú Slovensko posiela OSN k plneniu medzinárodného dohovoru
o odstraňovaní rasovej diskriminácie, dokazuje, že extrémizmu sa na Slovensku darí. Podľa
štatistík polícia vlani odhalila 271 trestných činov s rasovým motívom a extrémizmu. Rok
predtým zaznamenala 115 takých prípadov. Podľa medializovaných správ polícia považuje za
úspech to, že sa jej darí tieto trestné činy vo väčšej miere objasniť.94 Tieto tvrdenia
potvrdzujú aj viaceré publikácie, napr. Novotný a Zapletal v publikácii Kriminologie
uvádzajú „Kriminalita vo svete v druhej polovici 20. storočia zaznamenala podstatné
kvalitatívne i kvantitatívne zmeny, ktoré sú dôsledkom prudkého rastu dynamiky
spoločenského vývoja. Podobne po spoločenských zmenách sa charakter kriminality
v priebehu deväťdesiatych rokov veľmi priblížil podobe kriminality v krajinách s vyspelou
ekonomikou. Povojnový vývoj kriminality sa prejavuje najmä v týchto smeroch:
a) Vzrastá počet prípadov tzv. domáceho násilia, najmä týranie a zneužívanie detí a žien, ako
aj starých a bezmocných osôb.
b) Zvyšuje sa samoúčelná brutalita a bezohľadnosť, zvlášť u mravnostnej a násilnej
kriminality.
c) Rastie podiel páchateľov z radov detí, mladistvých a mladých dospelých.
d) Vzrastá podiel žien medzi páchateľmi trestných činov (v našich štatistikách sa tento trend
doposiaľ prejavil relatívne málo).
e) Vzrastá podiel páchateľov aj obetí z radov etnických a národnostných menšín, migrantov
a cudzincov.
h)
Nastupujúci
medzinárodný
organizovaný
zločin
začína
predstavovať
nový
sociálnopatologický fenomén neporovnateľne nebezpečnejší než tradičná kriminalita.
i) Kriminalita sa zreteľne internacionalizuje.
j) Prehlbuje sa nerovnomernosť v geografickom rozložení kriminality, ktorá sa ešte
zreteľnejšie koncentruje do veľkých miest a priemyslových aglomerácií.
93
94
17.10.2012; www.aktualne.sk.
15.05.2012, www.pravda.sk.
118
k) Kapacita trestnoprávnych inštitútov kontroly (polície, prokuratúry, súdov, väzníc) prestáva
postačovať. Do istej miery to potvrdzujú aj rastúce, už pomerne vysoké, podiely
neobjasnených a neregistrovaných latentných trestných činov. Mnohé z hore uvedených
faktov vyvolávajú vo viacerých vrstvách spoločnosti prirodzenú túžbu zmeniť tieto pomery
a niektoré zo zvolených ciest môžu mať charakter teroristického činu či už jednotlivca alebo
organizovanej skupiny.“
Záujem o spôsob ako média reportujú o etnických a náboženských otázkach sa zvýšil
v poslednom desaťročí. Príklady neetického reportingu o prisťahovalectve, globalizácii,
ekonomickej neistote, a multikulturalizme nám kladú otázku, či žurnalisti robia viac škody
ako úžitku keď pokrývajú udalosti a problémy, ktoré sa dotýkajú etnicity a náboženstva.
Základné pravidlá pre vecné, spravodlivé a vyvážené spravodajstvo majú upozorniť na
rastúce obavy nad úlohou médií v reprodukcii predsudkov, stereotypov a nenávistných
prejavov v čoraz rozmanitejšej Európe. Čitatelia, diváci, poslucháči, výskumní pracovníci
a zamestnanci inštitúcií pre monitoring médií varujú, že diskriminačné spravodajstvo má
potenciálne katastrofálne následky. Príklady hanebného spravodajstva o utečencoch
a žiadateľoch o azyl, o etnických menšinách a Rómoch, o menšinových náboženských
skupinách - aby sme vymenovali aspoň niektoré – sú ostro v rozpore s cieľom poskytovať
presné a včasné informácie, ktoré občania potrebujú pre fungovanie demokracie. Kritika je
obvykle zameraná na text informácie, čo reportér hovorí alebo píše, aké slová sa používajú
a čo znamenajú. Je vzácne, že novinári sú požiadaní, aby vysvetlili, čo vedia, v čo veria,
a ako pristupujú k otázke rozmanitosti.95
Extrémizmus na športových podujatiach
Ako už bolo poznamenané prejavy rasizmu počas športových podujatí sú pravidelným
javom na slovenskej športovej scéne. Slovensko ale nie je jedinou krajinou, ktorá bojuje
s týmto problémom. Našťastie existuje niekoľko nástrojov, ktoré by mohli predstavitelia
športu na Slovensku použiť. Jedným z nich je aj:
Média proti rasizmu v športe - spoločný program Európskej únie a Rady Európy so
zameraním, aj keď nie výlučne, na šport, pretože je považovaný za dôležitú oblasť pre
budovanie sociálnej kohézie, ako je tiež významným odvetvím pre investície v mediálnom
priemysle. Avšak, pokrývanie športu v médiách neodráža sociálnu a kultúrnu rozmanitosť,
95
Getting the facts right – Reporting ethnicity & religion, 2012 Media Diversity Institute, EFJ, Article 19.
119
a nezabezpečuje rovnosť pre všetkých. Iba 5 % z novinových článkov pokrýva kultúrne
a sociálne aspekty športu; 40 % všetkých článkov o športe sa odvoláva len na jeden zdroj
a 20 % sa neodvoláva na žiadny zdroj; atlétky majú štyrikrát väčšiu šancu, že o nich budú
písať novinárky než novinár, ale menej ako 5 % športového spravodajstva sú reportáže od
žien.96
V nadväznosti na štandardy stanovené rôznymi orgánmi Rady Európy o pluralite
médií, rozmanitosti a zákazu diskriminácie a na výsledok 2008-10 antidiskriminačnej
kampane Rady Európy, sa spoločný programu MARS - Media proti rasizmu v športe spoločného programu EÚ a Rady Európy zameriava na posudzovanie nediskriminácie
a vyjadrenia rozmanitosti ako nepretržitého mediálneho pokrytia v športe. Cez tento
aplikovaný prístup na pokrytie športových udalostí, chce MARS podporovať inovatívne
spôsoby modelov v médiách, ktoré by mohli byť reprodukované vo všetkých odvetviach
médií a použiť pri akejkoľvek forme mediálneho pokrytia, nielen pri športe.97
Tak ako aj po minulé roky sme, žiaľ aj v roku 2012 zaznamenali prejavy rasizmu
a extrémizmu na športových podujatiach. Osobitne sledovaným bol incident, ktorý sa odohral
počas stretnutia FC Spartak Trnava a FC Nitra počas zápasu Corgoň ligy. Seydouba Soumah
po stretnutí s Trnavou obvinil trojicu futbalistov Spartaka z toho, že ho počas duelu rasisticky
urážali.Tento incident bol zaznamenaný v 34 článkoch počas roka.
Nitrianska polícia sa nezaoberá údajnými rasistickými nadávkami, ktoré si mal počas
stretnutia 9. kola Corgoň ligy FC Nitra - Spartak Trnava (1:3) vypočuť guinejský futbalista
tmavej pleti Seydouba Soumah. Nitriansky útočník tým zdôvodnil svoje skratové konanie,
keď inzultoval rozhodcu a napadol dvoch hráčov. „Takýto incident sme dňa 14. septembra
2012 počas zápasu nezaznamenali,“ povedala o údajných nadávkach hovorkyňa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Božena Bruchterová. Polícia podľa nej ani žiadne
oznámenie o rasistických nadávkach na ihrisku nedostala.98 Hráč ho strčil do tváre, bol
inzultovaný, ale rozhodca Marek Mastiš neukončil zápas 9. kola Corgoň ligy Nitra - Trnava.
Spravil vážnu chybu. „Bola to najvážnejšia chyba rozhodcu v tomto zápase. Za to ponesie
zodpovednosť on i jeho asistenti,“ vyhlásil šéf komisie rozhodcov Dušan Krchňák.99 Napriek
tomu, že nitriansky hráč Soumah udrel do tváre v 71. minúte najprv Trnavčana Karhana a
96
Play the Game, 2005.
Bližšie pozri http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/mars/default_en.asp.
98
25.09.2012; Plus jeden deň.
99
21.09.2012; Sme; s. 23; SPÁL Pavol.
97
120
potom i rozhodcu Mareka Mastiša, zápas sa dohral. Iba dvadsaťšesťročný Mastiš dostal trest
od komisie rozhodcov, zápas nemôže rozhodovať do konca jesennej časti. V zápase arbiter
vylúčil až troch hráčov Nitry, Trnavčania pritom dohrávali v plnom počte. Podľa vyjadrení
Krchňáka „Všetky vylúčenia boli správne. Karty neboli spochybnené. Komisia sa na tom
zhodla v pomere 8:0,“ Komisia rozhodcov rozoberala šestnásť bodov sťažností Nitranov. Za
pravdu dala Nitre iba v troch prípadoch. Na zasadnutí komisie rozhodcov sa netradične
zúčastnil aj šéf futbalového zväzu Ján Kováčik, podľa ktorého má na tom, čo sa v Nitre stalo,
svoj podiel viny i zväz, ktorý robil nomináciu. V budúcnosti bude potrebné si na to dávať
väčší pozor. Kováčik ďalej uviedol, že súboj pískal talentovaný, ale mladý a neskúsený
rozhodca, ktorý odpískal iba štyri zápasy. Zápas mal pritom pôvodne rozhodovať skúsený
Kružliak. Ten sa však ospravedlnil. Soumah sa sťažoval, že ho Trnavčania ponižovali
rasistickými poznámkami. Mastiš ani jeho kolegovia vraj nič nepočuli. Ak by rozhodcovia
počuli urážky zo strany Trnavy, tak by podľa slov Krchňáka konali.100
Daný prípad bol prezentovaný ako jednostranné tvrdenie Nitranov. Trnavčania sa
voči týmto obvineniam jednoznačne ohradili. K dispozícii sú písomné výpovede oficiálnych
zástupcov, obsahujúce vyjadrenie, že v zápase sa nič také neodohralo. Táto kauza však ešte
nie je uzavretá. Rasizmus je jeden z najvážnejších problémov, ale nielen vo futbale. Na
prijímanie opatrení sú potrebné konkrétne poznatky a jednoznačné dôkazy.101
Podľa vyjadrení Spartaku Trnava slová Seydouba Soumaha neboli podložené právne
relevantnými dôkazmi. Trnavský kapitán Peter Čvirik a hráč Miroslav Karhan odmietli
tvrdenie, že by Soumaha ktokoľvek z tímu rasisticky urážal. „Máme to písomne potvrdené od
rozhodcov aj delegátov, že v mieste ich pohybu nezaznamenali žiadne podobné urážky,“
povedal predseda disciplinárky Štefan Kridla. Nitrianska strana však trvá na svojom.
„Skratovému momentu nášho hráča predchádzali provokácie Trnavčanov, a preto sa mu
nečudujem, že takto konal. Nezastávam si ho, ale na takýchto futbalistov sa chodia diváci
pozerať. Mali by sme si na Slovensku chrániť futbalistov, ktorí vedia hrať futbal,“ povedal
jeden z majiteľov Nitry Jiří Magyar, ktorého mrzí, že disciplinárka dala od rasizmu ruky preč
a nikoho nepotrestala. „Urobili sme prvé úkony k vyšetreniu problému. Príde k výsluchu
dotknutých osôb. Na rade sú však orgány činné v trestnom konaní,“ dodal člen komisie
Štefan Tomáš.102 Na ihrisku nie je inštalované odpočúvacie zariadenie ani technika, ktorá by
100
Bližšie pozri 21.09.2012; Sme; s. 23; SPÁL Pavol.
27.09.2012; Pravda; s. 44-45 a 48; Zeman Michal.
102
22.09.2012; Plus jeden deň; s. 30, 31; Bachratý Michal.
101
121
rasistické slová dokázala odhaliť, tvrdí generálny manažér Nitry Jozef Petráni.103
Takéto udalosti nevrhajú dobré svetlo na slovenský futbal, podozrenia z rasizmu
vníma citlivo aj UEFA. Podľa slov hovorcu Slovenského futbalového zväzu „Už aj nám sa
stalo, že sme zažili hanbu, ak to môžem takto povedať, pretože kvôli rasizmu v zápase
s Anglickom nás UEFA potrestala nielen peňažnou pokutou, ale aj uzavretím ihriska na jeden
medzištátny zápas.“ 104
Záver
Problematike rasizmu, xenofóbii a antizemitizmu sa Stredisko podrobne venuje
v Správe z monitoringu médií so špeciálnym zameraním na prejavy rasizmu, xenofóbie
a antisemitizmu za rok 2012. Napriek tomu, vzhľadom na závažnosť otázky rasizmu, bolo
potrebné v tejto správe načrtnúť aspoň základné problémy. Prejavom rasizmu nie je
v Slovenských médiách venovaná rovnaká pozornosť. Počty článkov venujúcich sa rôznym
témam z oblasti rasizmu sa líšia, napr. streľba v Hurbanove bola spomenutá v 216 článkoch,
ale následný pochod v Hurbanove bol zaznamenaný len raz, dá sa z toho usudzovať, že keďže
pochod sa uskutočnil neskôr a to v čase keď sa už začal vyvracať rasistický motív útoku,
nevenovala sa už Hurbanovu taká pozornosť.
Počas roka 2012 sa konalo viacero protestných akcií, kde boli prezentované aj
extrémistické názory.
Okrem verejných stretnutí a protestov mal v roku 2012 osobitný ohlas aj otvorený list
učiteliek z Dobšinej105, ktorý spája problematiku zamestania v školstve a sociálny systém
s rómskou problematikou. List vyzýva na komplexné riešenie každodenných problémov,
s ktorým sa učitelia stretávajú. A veľmi otvorene poukazuje na každodenné situácie kde
vzniká napätie v spoločnosti.
Podľa výskumnej práce zverejnenej na webovej stránke Ministerstva vnútra SR Príčiny rastu radikalizácie a agresivity určitých skupín obyvateľstva sa ukázalo „že okrem
policajných štatistík aj verejnosť vníma existenciu extrémizmu na Slovensku a stretáva sa
z jeho prejavmi. Našťastie táto miera „stretávania“ sa nie je tak vysoká ako v niektorých
iných štátoch.“
103
22.09.2012; Sme; s. 16; Spál Pavol.
17.09.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 6/27; TOMAGA Branislav.
105
Celý list učiteliek z Dobšinej je zahrnutý v kapitole 2. Právo na vzdelanie.
104
122
Veľmi dôležité je nesklamať verejnosť pri prevencii rastu extrémizmu ako zo strany
polície ale aj súdov a súdnictva. Očakáva sa od nich, že okrem represie budú úspešné aj na
poli prevencie.
Názor spoločnosti je, že rozvoj extrémizmu je možný ak sa rodinám a škole bude
zužovať priestor na ich podiel na výchove. Rodina a škola sú stále občianskou verejnosťou
chápané ako základné piliere výchovy osobnosti. Preto každé ich oslabenie povedie
k nepriamej podpore aj rastu extrémizmu.
Opýtaní vidia ako najväčší zdroj extrémistov skupinu ľudí, ktorí vyhľadávajú
„adrenalín“ pričom stupeň vzdelania vo väčšine prípadov nepovažujú za najdôležitejší, ale
kladú vzdelanosť až na druhé miesto. Respondenti potvrdili, ţe medzi základné prejavy
extrémizmu považujú chuligánstvo, vandalizmus (násilie na štadiónoch) za prvoradý
problém. Na druhom mieste sa umiestnili rasové útoky na Rómov, čo je vnímané ako
dôsledok hlásenia sa k rasovej nadradenosti extrémistov. Efektívnosť polície v boji
s extrémizmom je spoločnosťou všeobecne chápaná pol na pol pričom sa občania cítia
čiastočne a dostatočne informovaní o aktivitách polície v boji s extrémizmom.“106
Odporúčania
1. Prijať a podporovať etický kódex pre novinárov
2. Organizovať školenia pre novinárov
3. Podporovať a zverejňovať pozitívne príklady správania sa novinára
4. Vytvoriť pravidlá ako poskytovať informácie o témach ako rasizmus, intolerancia,
diskriminácia
5. Podporovať priestor na výmenu názorov a debatu
106
http://www.minv.sk/?extremizmus.
123
4. Práva národnostných a etnických skupín
4.1. Rómska reforma
Rómska otázka dosiahla počas roku 2012 v rebríčku spoločenských problémov
Slovenska na najvyššie poschodia. Dostalo sa jej množstvo priestoru v médiách i v rámci
verejnej diskusie. Podľa odhadov žije na Slovensku asi 400-tisíc Rómov, z toho v osadách
okolo 150-tisíc, ostatní Rómovia žijú integrovaní v spoločnosti.
V roku 2012 sa novým vládnym splnomocnencom pre rómske komunity stal opozičný
poslanec Peter Pollák, ktorý chce spolu s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
problematiku Rómov posunúť dopredu a to aj prostredníctvom rómskej reformy.
Rómska reforma Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske
komunity má ambíciu byť komplexnou systémovou reformou, ktorá obsahuje viac ako 90
opatrení v oblastiach ako vzdelávanie, vymožiteľnosť práva, bývanie, sociálny systém,
zamestnanie a podporné politiky. Systémové opatrenia sú zamerané na riešenie širokej
problematiky skupín obyvateľstva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane
sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa budú týkať predovšetkým rizikových
rodín, ktoré budú identifikované na základe kombinácie nasledovných faktorov: vzdelanie
rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie,
zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka
dieťaťom v čase nástupu do základnej školy.107
V zmysle vyjadrenia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske
komunity zo dňa 18.02.2013 Rómska reforma Správna cesta sa bude týkať všetkých sociálne
neprispôsobivých občanov Slovenskej republiky. Zámerom reformy je umožniť zlepšiť
životnú situáciu tým občanom, ktorí sa správajú zodpovedne a aktívne voči rodine,
spoločnosti a štátu a zlepšiť sociálnoekonomické postavenie občanov, ktorí sú v hmotnej
núdzi či ohrození extrémnou chudobou. Želanými cieľmi reformy sú: zlepšenie občianskeho
spolunažívania,
kvalitné
vzdelanie
a uplatniteľnosť
detí
a mládeže,
pochádzajúcej
z nepodnetného sociálneho prostredia na trhu práce, zavedenie spravodlivejšieho systému
107
15.03.2013; www.minv.sk; Správna cesta – Rómska reforma.
124
vyplácania sociálnych dávok, zavedenie opatrení, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní
ľudia nemali priestupkovú imunitu, legalizácia pozemkov a obydlí.
Obsah reformy je zverejňovaný po častiach. Do dnešného dňa bolo predstavených 10
pilierov Rómskej reformy, oblasť vzdelávania a oblasť vymožiteľnosti práva.
Vzdelávanie
Problematike časti Rómskej reformy zameranej na otázky vzdelávania sa bližšie
venuje kapitola 2. Právo na vzdelanie v podkapitole b) Rómska reforma v časti vzdelávanie
tejto Správy.
Vymožiteľnosť práva
Oblasť „vymožiteľnosť práva“ patrí medzi dôležité piliere efektivity fungovania
občianskej spoločnosti, dodržiavania pravidiel občianskeho spolunažívania, a to v rámci
koordinácie, pôsobnosti, plnenia úloh a povinností štátnych inštitúcii voči občanom a naopak.
Chronické protiprávne konania nesmú zostať bez primeranej reakcie štátu, preto Úrad
splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity navrhuje opatrenia, na
základe ktorých niektoré dávky a iné plnenia štátu nebudú poskytované osobám
dopúšťajúcim
sa
protiprávnych
konaní,
alebo
budú
poskytované
alternatívnymi
formami. Ústava garantuje v čl. 39 každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc,
ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Popri dôslednom
vyžadovaní plnenia povinností občanov je nevyhnutné zabezpečiť dôslednú aplikáciu
antidiskriminačného zákona.108
V zmysle vyjadrenia Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske
komunity zo dňa 18.02.2013 Správna cesta - Rómska reforma v oblasti vymožiteľnosti práva
okrem iného navrhuje: zaviesť alternatívny trest vo forme menších obecných služieb,
v prípade nemožnosti zaplatenia finančnej pokuty, rodič bude niesť zodpovednosť za
priestupkovú a trestnoprávnu činnosť detí, do systému osobitného príjemcu budú môcť byť
zaradené všetky dávky v hmotnej núdzi bez nutnosti súhlasu poberateľa dávky, forma
a výška sociálnych dávok bude naviazaná na správanie sa rodiny.
108
15.03.2013; www.minv.sk; Správna cesta – Rómska reforma.
125
Tieto návrhy sú reakciou na problém opakovaného páchania najmä množstva
priestupkov a následnej faktickej beztrestnosti sociálne odkázaného človeka, keďže nemá
prostriedky na zaplatenie pokút a neexistuje iný efektívny právny nástroj na ich vymáhanie
a teda jeho reálne sankcionovanie. Tento stav podľa tvorcov reformy umocňuje pocit
nespravodlivosti a nedostatočnej ochrany pred kriminalitou v spoločnosti.
Rómska reforma navrhuje formu a výšku sociálnych dávok naviazať na mieru
kriminality rodiny. Právny poriadok Slovenskej republiky je postavený na zásade
individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby a zásada individuality sa uplatňuje aj pri ukladaní
sankcie. Fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, nesie zároveň za svoje
konanie plnú zodpovednosť. V prípade spáchania trestného činu je osoba trestnoprávne
zodpovedná, ak dovŕšila vek 14 rokov (v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania
15 rokov). Za priestupok zodpovedá fyzická osoba osobne, ak dosiahla vek 15 rokov.
Z uvedeného dôvodu nemožno pripustiť, aby za protiprávne konanie niektorého člena rodiny
niesla zodpovednosť celá rodina a bola postihnutá sankciou v podobe určitej modifikácie
sociálnej dávky, ktorá jej prislúcha na základe zákona. Trestný zákon naopak výslovne
uvádza, že trest má postihovať iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Výnimku predstavujú prípady trestnej zodpovednosti
rodičov, ak ich dieťa, ktoré ešte nedovŕšilo 14 rokov, spácha trestný čin.
Fyzická osoba, ktorá ešte nedovŕšila 18 rokov veku, je spôsobilá na tie právne úkony,
ktoré zodpovedajú rozumovým a vôľovým schopnostiam zodpovedajúcim jej veku (zároveň
zaň nesie aj zodpovednosť). V ostatných veciach je táto osoba zastupovaná zákonným
zástupcom, svojím rodičom. Vo vzťahu rodič – dieťa, rodič okrem zastupovania dieťaťa
zodpovedá do jeho plnoletosti aj za jeho výchovu. V občianskoprávnej rovine práva
a povinnosti rodičov upravuje najmä zákon o rodine. Súčasťou rodičovských práv
a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. Riadne neplnenie si rodičovských práv môže viesť až k ich
obmedzeniu či pozastaveniu ich výkonu súdom.
Ak rodičia zanedbávajú výchovu svojho dieťaťa, môžu sa dopúšťať trestného činu –
ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Podľa Trestného zákona, kto vydá, čo aj
z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov do nebezpečenstva spustnutia niektorým
zo spôsobov ustanovených v § 211 potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Na tieto
skutočnosti Stredisko poukazuje aj v súvislosti s navrhovaným opatrením, kde sa navrhuje
postihovať rodičov pokutou, ak ich dieťa, hoci trestnoprávne nezodpovedné, spácha
priestupok alebo trestný čin. Takéto opatrenie teda v právnom poriadku Slovenskej republiky
126
už existuje a dovoľuje uložiť rodičovi dieťaťa, ktorý mu zanedbaním jeho výchovy umožní
dopúšťať sa konaní, ktoré sú trestnými činmi alebo priestupkami, trest odňatia slobody. Nie
je teda potrebné vytvárať nové opatrenia, skôr je žiaduce dôsledne realizovať, a to aj
v podobe trestnoprávnej prevencie, tie existujúce.
Podľa uvedeného návrhu má formu a výšku sociálnych dávok ovplyvňovať aj
správanie žiaka v škole. Správanie dieťaťa je v prvom rade záležitosťou rodiny, výchovy
a starostlivosti rodičov o svoje dieťa. Stredisko zdôrazňuje, že v prípade neslušného,
násilného či iného neadekvátneho správania sa žiaka v škole, nemožno siahnuť na sociálne
dávky. Ak si rodič nevie či nechce so svojím problematickým dieťaťom poradiť, existujú
zákonné spôsoby ako takej rodine pomôcť (napríklad výchovné opatrenia alebo náhradná
starostlivosť, o ktorých rozhoduje súd).
Navrhované opatrenie alternatívneho trestu vykonania verejnoprospešných prác
v prípade nemožnosti zaplatenia finančnej pokuty za spáchanie priestupku a opatrenie
uloženia pokuty pre rodičov za priestupkovú a trestnoprávnu činnosť ich detí (aj
trestnoprávne nezodpovedných), ktorú v prípade nezaplatenia budú musieť rodičia
odpracovať formou verejnoprospešných prác Stredisko považuje za vhodný spôsob ako
zabezpečiť primeraný trest, napraviť škodu, či ujmu spôsobenú protiprávnym konaním,
prípadne ako určitý spôsob satisfakcie, ak je znemožnené použitie finančnej sankcie. Formou
odpracovania verejnoprospešných prác by sa podľa reformy umožnilo aj splácať dlh voči
obci, čo doteraz obec nemohla prijať. Uvedená forma sankčného opatrenia bude mať zmysel
a opodstatnenie, ak takto sankcionovanej osobe spôsobí nielen ujmu na osobnej slobode či
obmedzenie na iných právach, ale bude mať aj určitý výchovný a preventívny charakter.
Z uvedeného dôvodu je potrebná dôsledná koordinácia výkonu a kontrola plnenia stanovenej
verejnoprospešnej práce. Pozitívom môže byť aj získavanie, obnovenie, zachovanie či
zdokonaľovanie pracovných návykov, ale aj pracovných skúseností a zručností. Výkon práce
môže tiež pozitívne ovplyvňovať a formovať samotného pracujúceho a motivovať ho
privyrobiť si formou aktivačných prác alebo menších obecných služieb dobrovoľne, po
skončení výkonu sankcie.
V prípade opakovaného páchania priestupkov a neplnenia sankcie ustanovenej za
priestupok navrhujú predkladatelia rómskej reformy nadviazať na trestnoprávny charakter
takéhoto konania v podobe trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Toto
opatrenie môže napomôcť k vymožiteľnosti práva a je prirodzenou reakciou na opakované
nerešpektovanie sankcií uložených v priestupkovom konaní. V prípade trestnoprávnych
127
sankcií ide o väčší zásah do práv a slobôd osoby a môže tak napĺňať ochranný, výchovný
i preventívny účel sankčných opatrení na konkrétneho páchateľa i celú spoločnosť.
Rómska reforma navrhuje zavedenie statusu zvýšenej ochrany postavenia učiteľa.
V súčasnosti je učiteľ chránenou osobou. Pedagogický zamestnanec má v súvislosti
s výkonom pedagogickej činnosti postavenie chránenej osoby. Podľa Trestného zákona,
chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené
na základe zákona. Priznanie postavenia chránenej osoby pedagogickým zamestnancom má
však skôr preventívny charakter, pretože priamo nechráni pred týmito trestnými činmi zo
strany žiakov a rodičov, príp. iných osôb, len zaručuje prísnejšie potrestanie páchateľa
uložením vyššej trestnej sadzby.
Ak navyše vychádzame z vymedzenia samotného pojmu chránenej osoby a okruhu
chránených osôb, zistíme, že v rezorte školstva je chránenou osobou nielen pedagogický
zamestnanec, ale aj dieťa, teda žiak. Z toho vyplýva, že pedagogický zamestnanec základnej
školy má síce priznané postavenie chránenej osoby, ale toto postavenie mu nielenže
nezaručuje ochranu pred verbálnymi, fyzickými, ale aj internetovými útokmi samotných
žiakov, ale ani neumožňuje použitie prísnejších trestných sadzieb, pretože žiaci sú tiež
chránenými osobami.
Napriek tomu, že Trestný zákon osobitne neupravuje trestné činy spáchané chránenou
osobou na chránenej osobe, je potrebné prihliadať aj na ostatné ustanovenia Trestného
zákona, ktoré vyznievajú v neprospech ochrany pedagógov pred ich žiakmi, predovšetkým to,
že zákon č. 300/2005 Z. z. zaviedol trestnú zodpovednosť od 14 rokov. Ďalej treba
prihliadnuť aj na:
• ustanovenie § 94 Trestného zákona, podľa ktorého osoby, ktoré dovŕšili štrnásty rok
a neprekročili osemnásty rok svojho veku, sú považované za mladistvé,
• ustanovenie § 117 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody
ustanovené Trestným zákonom u mladistvých znižujú na polovicu (horná hranica
zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej
trestnej sadzby dva roky).
Na základe uvedeného je potrebné hľadať nové možnosti rozšírenia ochrany
postavenia učiteľov, nakoľko aktuálna platná právna úprava danej problematiky sa javí ako
nedostatočná.
128
Záver
Neschopnosť vyriešiť problémy Rómov za desiatky rokov vyhrocuje napätie
v spoločnosti. V roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90-tisíc obyvateľov, teda
1,7 percenta s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Teraz je ich už 105,7-tisíc, čo
predstavuje takmer dve percentá celkového počtu.
Rómska reforma Správna cesta sa zameriava na princíp obojstrannej prospešnosti
Rómov a štátu. Podľa názoru viacerých rómskych aktivistov a zástupcov mimovládnych
organizácií kľúčovým problémom Rómov je vzdelanie a práca. Riešenia týchto a iných
oblastí sú zahrnuté v rómskej reforme, ktorá bola širokej verejnosti prvýkrát predstavená
15. októbra 2012.
Reforma je súborom reštriktívnych aj systémových programov, pričom identifikuje
ľudí, ktorí sa správajú zodpovedne a takých, ktorí sa správajú nezodpovedne. Podľa
vyjadrenia Splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity dáva ľuďom
šancu, aby sa dostali zo sociálnej pasce, ak ju nebudú chcieť využiť z akýchkoľvek
subjektívnych dôvodov, štát k nim bude pristupovať inak ako k tým, ktorí šancu využijú.
Stredisko konštatuje, že kvalitu života Rómov ovplyvňuje problém fatálnej chudoby
a pre riešenie je nevyhnutná spolupráca všetkých ústredných, regionálnych a miestnych
inštitúcií. Rómska populácia je ohrozená nielen chudobou, ale aj sociálnym vylúčením
a diskrimináciou, chudoba je previazaná s demografickými podmienkami, vytváraná
nezamestnanosťou, zapríčinená vykonávaním nízko kvalifikovanej a nízko platenej práce, či
nedostatkom vzdelania a diskrimináciou.
Stredisko vyjadruje svoj názor, že nediskriminácia a integrácia sú základným
smerovaním v prístupe k rómskej populácii na všetkých úrovniach.
4.2. Antirómske múry
Segregácia
Počas celého roku 2012 sa opakovane objavovali mediálne správy, ktoré zachytávali
plánovanie a výstavbu oplotení a múrov v blízkosti občanov rómskej národnosti. Z tohto
dôvodu sa Stredisko uvedenému problému venovalo aj v roku 2012.
129
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2015 určuje základné ciele a zámery
bytovej politiky v rozvoji bývania a spolu s podpornými ekonomickými nástrojmi rozvoja
bývania vytvára podmienky pre dostupnosť bývania obyvateľov Slovenskej republiky.109
Určitá menšia časť obyvateľov si však vzhľadom k svojej vzdelanostnej, kultúrnej a sociálnej
úrovni
nedokáže
bežnými
prístupmi
a spôsobmi
zabezpečiť
primerané
bývanie.
Marginalizované skupiny obyvateľstva sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením
(exklúziou) v dôsledku pôsobenia viacerých faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodobá
nezamestnanosť, závislosť od drog, nedostatočná sociálna prispôsobivosť, príslušnosť
k určitej etnickej skupine v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, marginálna pozícia
celého osídlenia a pod. Z hľadiska všetkých sociálnych ukazovateľov vrátane bývania sú
najpočetnejšou a špecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku príslušníci sociálne
vylúčených rómskych komunít.
Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva v Slovenskej
republike je zameraná na riešenie problematiky bývania príslušníkov sociálne vylúčených
rómskych komunít v mestských alebo obecných koncentráciách, priestorovo segregovaných
a separovaných osídleniach a je špecifickým doplnením koncepcie štátnej bytovej politiky.110
Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva zakazuje
priestorovú segregáciu. Lokalizácia výstavby nesmie prehlbovať priestorovú a sociálnu
segregáciu, ale musí byť prostriedkom integrácie obyvateľov dotknutej rómskej komunity.
Ide tu najmä o vzdialenosť od obce a o prístup k verejným službám využívaných spoločne
rómskou i nerómskou komunitou v obci. Vládna koncepcia bývania marginalizovaných
skupín obyvateľstva uvádza pojem segregácia v zmysle priestorového oddelenia rómskeho a
nerómskeho osídlenia fyzickou vzdialenosťou alebo fyzickou bariérou.
Segregáciu chápanú vo vzťahu k bývaniu, nazývanú taktiež segregácia rezidenčná
alebo sídelná, možno všeobecne definovať ako nerovnomerné rozmiestnenie určitých skupín
populácie v obytných zónach miest a obcí. Inak povedané, ide o priestorové vyjadrenie
sociálnych nerovností, pretože miera segregácie odráža mieru sociálnej nerovnosti
v spoločnosti.
Primárnym argumentom pre výstavbu oplotení a múrov je ochrana majetku
nerómskych obyvateľov žijúcich v susedstve rómskej osady, ochrana verejného poriadku či
109
Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2015. Schválená uznesením vlády SR č. 96 z 03.02.2010.
Dlhodobá koncepcia bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania. Na základe
uznesenia vlády SR č. 397 z 28.04.2004.
110
130
zvýšenie bezpečnosti v daných lokalitách a nie oddelenie (segregovanie) Rómov od
nerómskeho obyvateľstva.
Nedobrovoľná segregácia je spájaná s rizikom vytvárania koncentrácie sociálne
slabých, na trhu práce nezaradených, rasových a etnických menšín. Je vyjadrením sociálnych
rozdielov a sociálnej nerovnosti spoločnosti. Vo väčšinovej spoločnosti môže voči
segregovanej skupine obyvateľov narastať nevraživosť a dôjsť až k ich stigmatizácii.
Konkrétne prípady na Slovensku v roku 2012
Po Ostrovanoch, Michalovciach - časti Angi Mlyn, Trebišove, Sečovciach, Lomničke,
Prešove, Vrútkach a Plaveckom Štvrtku sa počas roku 2012 objavili izolujúce múry aj
v mestách Partizánske, Zlaté Moravce, Sereď a obci Veľká Ida.
Zlaté Moravce
Obyvatelia 24 bytov na Ulici 1. mája v Zlatých Moravciach si postavili plot, ktorým
oddelili svoj panelový dom od susedného, ktorý obývajú Rómovia. Dôvodom má byť, že
Rómovia im pod oknami robili neporiadok, špinu a výtržnosti. Mesto nápad podporilo
a vydalo súhlas na prehradenie mestského pozemku drobnou stavbou. Plot stojí iba zo strany,
kde bytovka susedí s rómskym panelákom, z ďalšej strany plot nie je, čiže k bytovke sa
dostať dá, aj keď okľukou. Oplotenie si zaplatili obyvatelia z fondu opráv a celková suma za
oplotenie dosiahla približne 400 eur.
Podľa primátora Zlatých Moraviec po plotoch, ktoré oddeľujú „neprispôsobivých“ od
„slušných“ ľudí, je v Zlatých Moravciach zvýšený dopyt a argumentuje, že plot má byť
ochranou pred špinou, odpadkami, hlukom, oplzlosťami a konfliktami. Zároveň podľa
vyjadrenia primátora túto lokalitu dobre poznajú mestskí policajti, pretože tu dochádza
k napádaniu ľudí, výtržnostiam a devastácii okolia. S plotom podľa jeho slov nemajú
problém ani Rómovia, ktorí si naň rýchlo zvykli a tvrdí, že Rómov neizolovali od okolia, iba
prehradili ich prístup k vedľajšej bytovke, kde chcú mať ľudia čisto a nechcú tam mať
nahádzané odpadky.
Mesto Zlaté Moravce vyvíja aj pozitívne kroky pre rómsku komunitu. Na Ulici
1. mája je zadarmo k dispozícii veľkokapacitný kontajner. Radnica na prácu s rómskou
komunitou využíva aj sociálnych terénnych pracovníkov. Spúšťa tiež projekt rómskej
občianskej hliadky či projekt školení pre sociálne slabšie skupiny obyvateľov mesta.
131
Sereď
Mesto Sereď zamurovalo zadný vchod v betónovom plote do areálu pri cukrovare na
Cukrovarskej ulici č.181, kde žijú Rómovia. Ľudia z lokality sa tak môžu dostať za brány
areálu len jedným vchodom a podľa ich slov sa cítia ako väzni. Podľa primátora museli takto
konať pre vyššiu bezpečnosť, poriadok a pre dlhodobé neplatenie za odvoz smetí. Malé
kontajnery mesto nahradilo jedným veľkokapacitným kontajnerom, ktorý je umiestnený vo
dvore a bude vyvážaný po zaplatení jednotlivých vývozov. Tým, že je kontajner vo vnútri
dvora za plotom, sa zabraňuje neporiadku pod hrádzou.
Budovy, ktoré sa v danej lokalite nachádzajú patria síce obyvateľom usadlosti, keďže
ich v minulosti od mesta odkúpili za symbolické ceny, no pozemok patrí Cukrovaru. Preto
mesto využilo svoju právomoc a k zamurovaniu pristúpilo. Rómovia upozorňujú, že mesto
obmedzilo prístup pre sanitky, a že kým ostatné rodinné domy majú prístup k násypu, oni
tento prístup stratili a deti nemajú priestor na hranie. Primátor uviedol, že toto je definitívne
riešenie. Samospráva tvrdí, že nový múr má okrem iného aj športové využitie, pre squash
alebo basketbal.
Stredisko pozitívne hodnotí aspoň skutočnosť, že mesto Sereď svoj krok vopred
prerokovalo s miestnym vajdom.
Partizánske
Mesto Partizánske vystavalo okolo bloku bytových domov na Nábrežnej ulici
dvojmetrové oplotenie s ostnatým drôtom. Podľa primátorovho názoru tam bývajú asociáli,
ktorí znepríjemňujú život obyvateľom domov na susednej Komenského ulici a plot má
umožniť lepšiu kontrolu neprispôsobivých spoluobčanov. Toto opatrenie má za cieľ, aby sa
zmenilo správanie dotknutých občanov. O oplotení rozhodlo na žiadosť obyvateľov mestské
zastupiteľstvo Uznesením číslo 331/VIII/2012 na 11. riadnom zasadnutí Mestského
zastupiteľstva dňa 28.08.2012. V zmysle uznesenia vybudovanie oplotenia sa schválilo za
účelom zamedzenia voľného prechodu neprispôsobivej časti obyvateľstva medzi ulicami
Nábrežná a Komenského a jeho presmerovanie na Škultétyho ulicu a Námestie SNP.
Primátor zdôrazňuje, že plot nemusí byť trvalým riešením a po roku prehodnotia, či splnil
svoj účel.
Z vyjadrenia mesta Partizánske zo dňa 13.02.2013 vyplýva, že mesto prijalo za
posledné dva roky viacero opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť celkovú bezpečnostnú situáciu
132
na Nábrežnej ulici, napr. mesto zvýšilo počet príslušníkov mestskej polície, vrátane prijatia
jedného psovoda, zaviedlo legálne odpočúvanie v podobe zvukového záznamu priestorov
mestského úradu a správy majetku mesta, prijalo uznesenie o zásade trikrát a dosť, ktoré
upravuje pravidlá predlžovania zmlúv na prenájom mestských bytov v tom zmysle, že mesto
nepredĺži nájomné zmluvy v mestských bytoch tým nájomníkom, ktorí sa dopustia troch
priestupkov proti narušeniu verejného poriadku alebo poškodzovaniu majetku mesta. Mesto
okrem iného zriadilo aj rómske občianske hliadky, vďaka ktorým sa zlepšila čistota
a spolunažívanie na Nábrežnej ulici, vytvorilo Komisiu pre ochranu verejného poriadku pri
Mestskom Úrade, ktorá zastrešuje aj činnosť dobrovoľnej hliadky „Nočných havranov“.
Mesto Partizánske vytvorilo Bezpečnostnú radu, ktorej členovia z radov bezpečnostných
zložiek a mestského úradu na pravidelných stretnutiach vyhodnocujú bezpečnostnú situáciu
a prijímajú ďalšie opatrenia a postupne rozširuje a zefektívňuje kamerový bezpečnostný
systém v meste.
Podľa vyjadrenia mesta zo dňa 13.02.2013 sa v Partizánskom realizuje aj terénna
sociálna práca, terénni pracovníci poskytujú sociálne, občianske a právne poradenstvo,
poradenstvo v oblasti sociálnej prevencie, zamestnania, protidlhové poradenstvo, poradenstvo
pri vybavovaní úradných záležitostí, uskutočňujú sanáciu rodiny, výchovné, kultúrne
a vzdelávacie programy. Mimoškolskou záujmovou činnosťou pre deti sa snažia zvýšiť ich
záujem o vzdelanie a eliminovať záškoláctvo. Mimoškolské aktivity majú zároveň výchovnú
funkciu, deti sa učia súdržnosti medzi sebou, tolerancii a vytváraniu dobrých medziľudských
vzťahov. Terénni pracovníci priamo navštevujú rodiny, pričom spolupracujú s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, lekármi a inými odborníkmi.
Protestné pochody na Slovensku
Situácia s neprispôsobivými obyvateľmi je vyhrotená vo viacerých mestách.
Dôkazom je aj „Pochod za práva slušných ľudí“ v Partizánskom, ktorého sa zúčastnili stovky
ľudí. S podnetom na zorganizovanie pochodu prišla občianska iniciatíva „Daj stop asociálom
v tvojom meste“. Súčasťou pochodu, ktorý prišli podporiť aj obyvatelia ďalších miest, bolo
podpisovanie „Petície za slušných ľudí“, ktorú spustili 6. septembra 2012 v Partizánskom.
Iniciovali ju primátori Partizánskeho, Handlovej a Žiaru nad Hronom. Signatári petície
žiadali o účinnejšie presadenie nasledovných opatrení:
1. prehĺbenie ochrany základných práv slušných ľudí pred asociálmi;
2. sprísnenie legislatívnych postihov asociálov obmedzujúcich ľudské práva slušných ľudí;
133
3. vyplácanie sociálnych dávok podmienené vykonanou prácou poberateľa sociálnej dávky;
4. zníženie veku trestnoprávnej zodpovednosti maloletých zo 14 rokov na 12 rokov veku;
5. trestnoprávne postihy rodičov za trestné činy ich detí.
Z dôvodu, že „petíciu za slušných ľudí“ podpísalo len 43 616 ľudí, a tým nespĺňa
zákonnú podmienku 100 000 podpisov, sa Plénum Národnej rady Slovenskej republiky ňou
nezaoberalo.
Po akcii v Partizánskom sa konali dva protestné pochody aj v Bratislave s názvom
„Spoločne za slušný a bezpečný život! Spoločne proti skorumpovaným politikom
a asociálom!“. Zámerom akcie je podľa organizátorov podpora slovenského vlastenectva,
národnej jednoty, pripomenutie národných dejín, ako aj poukázanie na všetky sociálne
a ekonomické problémy ohrozujúce budúcnosť slovenského národa. Avšak uvedené pochody
sa niesli skôr v duchu extrémizmu. Zhromaždenie zorganizoval Oskar Dobrovodský, ktorý
má v Malackách dlhodobo problémy s neprispôsobivými rómskymi susedmi, spolu
s Mariánom Mišúnom. Na pochode sa objavili aj prívrženci Mariána Kotlebu so zástavami
Slovenskej pospolitosti. V praxi teda spomínané zhromaždenia slúžia aj na presadzovanie
extrémistických a rasistických názorov a predstavujú potenciálnu hrozbu proti osobnej
bezpečnosti rómskych obyvateľov.
Podľa názoru Strediska by mestá a obce mali namiesto prípravy petícií hľadať
racionálne riešenia a preventívne pristupovať k problémom občanov, ktorí majú
neprispôsobivé správanie. Systematickou prácou s problémovými obyvateľmi by tak mestá a
obce mohli čiastočne obmedziť rôzne extrémne formy takéhoto správania, ktoré by následne
neviedli až k pochodom a vážnemu vyhroteniu medziľudských vzťahov.
Veľká Ida
V septembri 2012 pred rómskou osadou vo Veľkej Ide (okres Košice - okolie)
vyrástol takmer dvesto metrov dlhý a 2,5 metra vysoký múr. Vlastníkom pozemku, na ktorom
stojí múr, je výlučne obec, pričom výstavba múru bola financovaná z rozpočtovej kapitoly
obce. Múr je postavený z prefabrikátov, ktoré majú v sebe kovovú výstuž, jedná sa
o montovaný plotový systém. Obec Veľká Ida pred jeho stavbou požiadala Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru ODI Košice - okolie o stanovisko, v ktorom sa vyjadrilo, že
pokiaľ to pomôže bezpečnosti cestnej premávky, nemajú žiadne námietky.
Podľa vyjadrenia obce zo dňa 31.01.2013 múr slúži len ako bezpečnostná prekážka,
nakoľko pred jeho vybudovaním sa pravidelne na inkriminovanom úseku cesty stávali
134
dopravné nehody a kolízie osôb s dopravnými prostriedkami. Z vyjadrenia vyplýva, že
výstavba priniesla pozitívne výsledky, keďže za posledný pol rok sa na spomínanom úseku
nestala žiadna dopravná nehoda a rovnako už nevybiehajú na vozovku psy z osady
a neohrozujú vodičov. Rovnako sa zvýšila čistota vozovky, pretože rómske deti nemajú
možnosť sa dostať k blízkosti cesty a neznečisťujú ju rôznymi kameňmi, sklami či iným
odpadom. Všetky tieto faktory prispeli k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky.
Obec zároveň dopĺňa, že koexistencia rómskeho a nerómskeho obyvateľstva v obci bola vždy
na dobrej úrovni a v obci nedochádza k výtržnostiam medzi Rómami a nerómskymi
obyvateľmi. U nerómskeho obyvateľstva samotnej obce, ako aj obcí susedných prevládajú
pozitívne ohlasy na výstavbu múru. Väčšina rómskeho obyvateľstva tiež vníma múr
pozitívne, nakoľko aj samotní Rómovia žiadali vybudovanie múra pre zvýšenie bezpečnosti
svojich detí. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že nespokojní sú najmä niektorí jednotlivci, ktorí si
skracovali pred výstavbou múru tadiaľto cestu. Múr napriek tomu nepredstavuje žiadnu
prekážku, keďže obklopuje osadu len z jednej strany od cesty.
V roku 2012 obec Veľká Ida získala nenávratný finančný príspevok od Rady vlády
Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality na zriadenie komunitného centra. Pomocou
tohto grantu zrekonštruovali bývalú požiarnu zbrojnicu, kde plánuje obec prevádzkovať
komunitné centrum, ktoré by vo veľkej miere napomáhalo sociálne slabším (väčšinou
rómskym) rodinám integrovať sa do spoločnosti. V súčasnosti obec spolu s neziskovou
organizáciou ETP Slovensko prevádzkuje komunitné centrum v kaštieli, v ktorom prebieha aj
predškolská výchova.
Podobné prípady, keď obce a mestá oddeľujú neprispôsobivých ľudí od okolia
rôznymi stavebnými úpravami, sa neustále množia. Stredisko zastáva názor, že stavanie
bariér je len rýchlym a zdanlivým riešením, v skutočnosti sa bariéry medzi skupinami ľudí
vďaka plotu ešte viac prehlbujú. Akútne problémy súžitia treba riešiť ihneď aj na úrovni
medzi starostom či primátorom a vajdom.
Stredisko vyjadruje svoje presvedčenie, že rozhodnutia samospráv smerujúce
k výstavbe plotov a múrov vedie ku getoizácii obcí a miest, ale samotný problém nerieši.
Vybudovanie múru či oplotenia môže v budúcnosti zapríčiniť závažnejšie problémy, ako sú
tie, ktoré viedli k jeho vzniku. Stredisko zastáva názor, že budovanie akýchkoľvek bariér,
symbolických i skutočných, smeruje k myšlienke, že na jednej strane sú „zlí“ a na strane
druhej „dobrí“.
135
Záver
Stredisko, poukazujúc na príklady doterajšej negatívnej praxe v Ostrovanoch,
Michalovciach, Trebišove, Sečovciach, Lomničke, Prešove, Plaveckom Štvrtku, Vrútkach,
Partizánskom, Zlatých Moravciach, Seredi a Veľkej Ide, vyjadruje vážne obavy, že
samosprávne orgány dlhodobo a systematicky zakladajú na Slovensku v oblasti ľudských
práv neprijateľný spoločenský trend, pripomínajúci návrat do minulosti. Stredisko kriticky
hodnotí, že práve v oblasti ľudských práv samospráva namiesto účinného využitia všetkých
novodobých legálnych prostriedkov volí zastarané spôsoby. Stavanie múrov je vyjadrením
autoritatívneho fyzického rozdeľovania ľudí žijúcich v jednom spoločenskom priestore
a faktickým potvrdením nerovnosti občanov v praktickom živote. Súčasne je prejavom
nedostatočného predchádzania diskriminácii. Múry nahrádzajú bezradnosť miest a obcí, ktoré
zlyhali a rezignovali na svoje poslanie, tam, kde mestá a obce neprijímajú systémové
opatrenia, absentuje aktívna komunikácia o riešení akútnych problémov spolužitia
a nevyužívajú sa zákonné preventívne prostriedky.
Takéto segregačné konanie prehlbujúce spoločenskú intoleranciu znižuje sociálnu
súdržnosť medzi ľuďmi a má negatívny dopad na formovanie postojov v spoločnosti.
Stredisko preto varuje pred spoločenskou škodlivosťou konkrétnych prijatých opatrení, na
výstavbu izolujúcich múrov, ako aj pred trendom vývoja postojov samosprávy, a zároveň
vyjadruje želanie volajúce po prehodnotení opatrení a zvrátení rodiaceho sa negatívneho
spoločenského fenoménu.
Samosprávy argumentujú, že ploty a múry majú byť ochrana pred špinou, odpadkami,
konfliktami a zároveň slúžia ako protihlukové bariéry. Okrem iného majú mať aj športové
využitie pre tenis či basketbal.
V priemere každý tretí mesiac dosiaľ pribudol na Slovensku jeden antirómsky múr.
Priemerný štvrťročný prírastok múrov oddeľujúcich skupiny obyvateľstva za sledované
obdobie nebol len ojedinelou udalosťou, ale varovným trendom na Slovensku. Výstavba
múrov a oplotení sa stáva štandardom v mestách po celom Slovensku, čo deklarujú aj
novovzniknuté múry v roku 2012 v mestách na strednom a západnom Slovensku. Je zrejmé,
že početnosť antirómskych múrov neklesá, dokonca východoslovenské obce a mestá sa
stávajú vzorom pre mestá na strednom a západnom Slovensku, ktoré model výstavby
izolujúcich múrov preberajú.
136
V našej spoločnosti stále pretrváva potreba verejnej diskusie o existujúcich sociálnych
rozdieloch, o ich tolerovateľnej miere, o separácii a začínajúcej segregácii niektorých skupín
obyvateľov, o úrovni tolerancie k nim a o podmienkach akceptácie takýchto obyvateľov.
Analýza skutkového stavu a syntéza získaných informácií zo strany Strediska
vychádza z predmetných otázok a odpovedí od jednotlivých miest a obcí. Súčasná prax
poukazuje na skutočnosť, že výstavby sa často priamo alebo nepriamo dotýkajú rómskeho
obyvateľstva. Preto Stredisko trvá na svojom stanovisku z predošlých rokov, že ide
o fenomén s cieľom zabezpečiť stavebnou bariérou oddelenie etnického osídlenia Rómov od
obydlí majoritnej spoločnosti. Pri takomto postupe fakticky dochádza aj k ich spoločenskému
oddeleniu. Celá situácia neprispieva k zlepšovaniu vzťahov medzi nerómskym a rómskym
obyvateľstvom, a ani nedáva základ na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. Naopak,
znižuje sociálnu súdržnosť medzi ľuďmi.
V zmysle článku 3 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej
diskriminácie zmluvné štáty zvlášť odsudzujú rasovú segregáciu a apartheid a zaväzujú sa na
územiach spadajúcich pod ich právomoc predchádzať, zakázať a odstrániť všetky praktiky
tohto druhu. Napriek tomuto záväzku v Slovenskej republike v praxi neustále dochádza
k segregácii v oblasti bývania a tento trend má dokonca narastajúcu tendenciu. K rezidenčnej
segregácii dochádza v slovenských podmienkach výstavbou múrov oddeľujúcich rómske
bytové domy od ostatných častí sídlisk, sústredením sociálne vylúčených skupín v obytných
domoch na okrajoch miest a obcí, ako aj existenciou samostatných rómskych osád.
Stredisko v súvislosti s územnou segregáciou považuje za nevyhnutné zapracovať
klauzulu na ochranu pred segregáciou do pripravovaného textu novely stavebného zákona,
pričom svoje argumenty prezentovalo aj Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja. Takáto tzv. antisegregačná klauzula by výrazne prispela k zastaveniu rozmáhajúcich
sa snáh o výstavbu antirómskych múrov a segregáciu sociálne vylúčených skupín
obyvateľstva v rámci sídelného usporiadania v mestách a obciach v Slovenskej republike.
Cieľom navrhovanej ochrannej klauzuly, ktorá by predstavovala ustanovenie podobné
antidiskriminačnej klauzule obsiahnutej v ustanovení § 13 Zákonníka práce, je vytvoriť
zákonné záruky prevencie segregačných snáh prostredníctvom stavebného zákona. Stredisko
zastáva názor, že pre účinnú prevenciu výstavby múrov a realizácie iných foriem
oddeľovania sociálne vylúčených skupín od majoritnej spoločnosti, je nevyhnutné
legislatívne zaviesť limity práve v oblasti verejnoprávnej úpravy stavebného konania.
Stavebný zákon ako základný stavebno-právny predpis by zavedením mechanizmu
137
zohľadňovania zákazu segregácie pri vydávaní stavebných povolení, t. j. v počiatočnej fáze
samotnej
výstavby,
nepochybne prispel
k rešpektovaniu ľudských
práv
a plneniu
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Odporúčania
Na cieľavedomé a skutočné riešenie problematiky výstavby antirómskych múrov na
Slovensku Stredisko odporúča:
Orgánom územnej samosprávy:
1. Budovať dlhodobú stratégiu spolužitia v obci na procese inklúzie Rómov, v súbehu so
vzájomnou aktívnou nekonfrontačnou komunikáciou o riešení akútnych problémov
súžitia.
2. Ak je problémom pretrvávajúca kriminalita a obecná polícia napr. pre nedostatok
ľudských kapacít nie je spôsobilá problém odstrániť, obec by ho mala systémovo riešiť
v súčinnosti s vecne kompetentnou inštitúciou, t. j. s miestne príslušnou zložkou
Policajného zboru SR.
3. Verejné stavby v obci umiestňovať tak, aby nedochádzalo k priestorovému
a sociálnemu vylúčeniu obyvateľov rómskej komunity.
4. V spolupráci s úradom práce vo vzťahu k rómskemu obyvateľstvu širšie využívať
osvedčené podporné nástroje, ako napr. inštitút osobitného príjemcu.
5. Zlepšiť spoluprácu a komunikáciu medzi zainteresovanými stranami, vychádzajúc zo
záväzku v prospech začleňovania Rómov.
6. Premietnuť túto spoluprácu do pozitívnych zmien na miestnej úrovni, a to zvýšením
spoluzodpovednosti a posilnením kapacít na strane miestnych samospráv, občianskej
spoločnosti a samotných Rómov.
7. Dbať na územné plánovanie, ekonomický a územný rozvoj s ohľadom na inklúziu
Rómov.
8. Znížiť rozdiel medzi podielom Rómov s prístupom k bývaniu a inžinierskym sieťam
a podielom u ostatného obyvateľstva.
138
Splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity:
1. Monitorovať pripravované územné plány obcí či spĺňajú kritériá reflektujúce reálny
stav národnostného/etnického zloženia obyvateľov a či vychádzajú z potrieb všetkých
obyvateľov obce a môžu zabezpečiť vytváranie rovnocenných životných podmienok.
2. Prostredníctvom svojich regionálnych kancelárií monitorovať výstavbu budov, ktoré by
mali slúžiť pre všetkých obyvateľov v mestách a obciach (napr. služby, zdravotná
starostlivosť, vzdelávanie, dopravné spojenie) s cieľom včas identifikovať prípadný
segregačný charakter ich umiestňovania.
3. Venovať osobitný zreteľ na najviac znevýhodnené mikroregióny a segregované štvrte.
4. Využívať účinné monitorovacie metódy na hodnotenie vplyvu opatrení na integráciu
Rómov.
Orgánom štátnej moci:
1. Zakotviť vo všetkých relevantných ustanoveniach stavebného práva Slovenskej
republiky explicitný zákaz priestorovej a sociálnej segregácie s ohľadom na
vzdialenosť a prístup k verejným službám a rovnomernosť rozmiestnenia skupín
populácie v obytných častiach obce alebo mesta prostredníctvom výstavby. Cieľom
odporúčania je povýšiť ochranu pred akoukoľvek segregáciou z úrovne koncepčných
materiálov na úroveň stavebného zákona a súvisiacich predpisov, ktoré právne regulujú
stavebníctvo, stanovujú schvaľovanie a kontrolné mechanizmy spolu so zákonnými
sankciami.
2. Rozvíjať jasné politiky v oblasti bývania na odstránenie segregácie.
3. Opatrenia v oblasti bývania musia byť súčasťou komplexného prístupu, ktorý zahŕňa
vzdelanie, zdravie, sociálnu starostlivosť, zamestnanie a bezpečnosť a opatrenia na
desegregáciu.
139
4.3. Problematika Luníka IX, búranie bytových domov a otázka
náhradného ubytovania
Právo na bývanie je z hľadiska historického delenia ľudských práv právom druhej
generácie a je odvodené z článku 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach.
Právo na bývanie znamená viac ako len právo na príbytok, zahŕňa v sebe
neoddeliteľné, vzájomne súvisiace a od seba závislé práva, ako napríklad právo na adekvátne
bývanie a životný štandard, na prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickému vybaveniu, na
najvyšší možný štandard fyzického a duševného zdravia, na bezpečné a zdravé prostredie, na
prístup k zdrojom vrátane energie na varenie, kúrenie a osvetlenie, na prístup k základným
službám, školám, doprave a pracovným príležitostiam, na dostupnosť takého bývania, ktoré
by neohrozovalo iné základné potreby, na prístup k bývaniu a pridruženým službám bez
diskriminácie na základe pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti a iného postavenia, na rovnakú
ochranu zákonmi a súdnymi rozhodnutiami pri náhrade škody za porušenie práva na
adekvátne bývanie, na ochranu pred núteným vysťahovaním a zničením alebo zbúraním
príbytku, právo vybrať si miesto bydliska a určovať, kde a ako bude človek bývať a právo na
slobodu pohybu.111
Mnohí Rómovia stále žijú v podmienkach, ktoré nedosahujú minimálne štandardy
primeraného bývania. V niektorých oblastiach Slovenska stále pretrváva a dokonca sa
rozširuje segregované bývanie. Následne segregácia vážne obmedzuje prístup Rómov
k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti. Rómovia v oblasti bývania čelia aj
rasistickým reakciám miestnych nerómskych obyvateľov a prijímaním diskriminačných
opatrení na úrovni miestnych orgánov.
Rómovia žijú rozptýlení na celom území Slovenska. V ich počte a koncentrácii
v jednotlivých regiónoch Slovenska sú veľké rozdiely. Najvyššia koncentrácia rómskeho
obyvateľstva je registrovaná na juhu stredného Slovenska a na celom východnom Slovensku.
Azda najvýznamnejším faktorom, ktorý rozdrobuje Rómov na viacero skupín je ich sociálnoekonomická situácia, ktorá úzko súvisí so spôsobom bývania.
Väčšina Rómov žije na Slovensku v príbytkoch, ktoré sa považujú za neadekvátne.
Adekvátne bývanie je také, ktoré má prístup k pitnej vode, energii na varenie, ku kúreniu
111
Obhajoba práv Rómov na bývanie na Slovensku: tréningový manuál o vzťahu medzinárodného práva a práva
na adekvátne bývanie, Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2004. 115 s. ISBN 80-89008-17-8.
140
a k osvetleniu, hygienickému vybaveniu a zariadeniu na umývanie, priestoru na uskladnenie
potravín, odvozu odpadu, ku kanalizácii a pod. Mnohé z týchto zariadení sa v rómskych
osadách a obydliach nenachádzajú. Nedostatočný prístup k stabilnému a bezpečnému
bývaniu nepriaznivo ovplyvňuje mnohých Rómov, ktorí nesú bremeno chudoby bývania.
Obyvatelia osád sú tiež často zasiahnutí násilnou praxou núteného vysťahovania. Nedostatok
istoty v oblasti bývania a užívania pozemkov upiera Rómom ekonomickú nezávislosť,
fyzickú bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť a prispieva tým k ich marginalizácii. Väčšina
neformálnych rómskych osád a komunít nemá istotu právnej formy bývania, čo znamená, že
ich obyvatelia nemajú kontrolu nad tým, čo sa bude diať s obydlím, v ktorom bývajú.
Práva nájomníkov a možnosť vysťahovania
Legislatíva týkajúca sa prenájmu nehnuteľností, vzťahu prenajímateľa a nájomníka
a vysťahovania sa nachádza v Občianskom zákonníku. Podľa tejto úpravy môže prenajímateľ
vypovedať nájomnú zmluvu z dôvodov uvedených v zákone, ktoré zahŕňajú: prenajímateľ
potrebuje byt pre seba alebo členov svojej rodiny; nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú
je jeho služobný byt viazaný; hrubé poškodzovanie prenajatého bytu alebo sústavné
narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov; ohrozovanie
bezpečnosti alebo porušovanie dobrých mravov v dome; hrubé porušovanie povinností,
najmä tým, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do
podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa; je potrebné z dôvodu verejného záujmu
s bytom alebo domom naložiť tak, že byt nemožno užívať; alebo ak byt alebo dom vyžaduje
opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov
užívať; ak nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia; alebo ak
nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako bývanie.
Ustanovenie § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak bola daná výpoveď
z dôvodu, že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov. Avšak zákon
č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi nerozlišuje medzi hmotnou núdzou zo subjektívnych
a objektívnych dôvodov, a tak možno predpokladať, že nikto si dnes nemôže uplatňovať
predĺženie výpovednej lehoty na základe hmotnej núdze z objektívnych dôvodov.
141
Zákon neobsahuje povinnosť prenajímateľa získať privolenie súdu na vypovedanie
nájomnej zmluvy, čím presúva bremeno dokazovania na nájomcu. Nájomca musí v priebehu
troch mesiacov dať návrh na súd a dokázať, že žiadna z podmienok nebola splnená.
Občiansky zákonník detailne vymenúva typy bytových náhrad (náhradný byt,
náhradné ubytovanie, prístrešie), ktoré by mali byť poskytnuté v prípade vypovedania
nájomnej zmluvy. Ak dôjde k vypovedaniu nájomnej zmluvy z dôvodov uvedených v § 711
ods. 1 písm. d) (nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä
tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas
ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez
písomného súhlasu prenajímateľa) a nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych
príčin, má nárok len na náhradné ubytovanie. V ostatných prípadoch vypovedania nájomnej
zmluvy podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomník nemá právo na bytovú náhradu; ak ide i dôvod
hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Nájomca nie je povinný sa z bytu
vysťahovať a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od
doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Dôsledky tohto zákona v praxi sú také, že umožňujú vykonať nútené vysťahovanie vo
veľkej miere beztrestne, ponúkajúc len malú ochranu obetiam núteného vysťahovania podľa
slovenských právnych noriem.
Luník IX
Luník IX je mestská časť Košíc, ktorá je súčasťou okresu Košice II. Na tomto
sídlisku je najväčšia hustota rómskeho obyvateľstva na Slovensku pripadajúca na jednu obec
(100%). Názov Luník je označenie pre okrsky druhého najväčšieho sídliska na Slovensku Nového Mesta (tiež Terasa), ktoré sa skladá z ôsmych takýchto častí (Luník I-VIII). Po
dostavbe týchto častí nasledovala výstavba experimentálneho okrsku Luník IX, ktorý však
bol situovaný v značnej vzdialenosti od ostatných Luníkov. Luník IX sa nepovažuje za súčasť
Nového
Mesta-
Terasy
a
podľa
zákona
Národnej
rady
Slovenskej
republiky
z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. je samostatnou mestskou časťou s vlastnou
samosprávou.
Mestská časť Luník IX bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali
obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni).
142
S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada
Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom
zložky A a B oproti plánu v značne zníženom množstve, a teda už v rokoch 1981-1989 sa
sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov tvorili asi
polovicu. Od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta Košice pre životné podmienky
neplatičov, neprispôsobivých a obyvateľov protiprávne obsadených bytov boli takíto občania
vysťahovaní na sídlisko Luník IX. Naopak odtiaľ boli postupne vysťahované bezproblémové
rodiny, ktoré o to požiadali.
Kapacita bytov na sídlisku je 2 400 ľudí. Najvýraznejšou sociálno-demografickou
črtou rómskeho obyvateľstva je jeho mladosť. Prevažujúci podiel detí a mladých ľudí je
vyjadrením spôsobu života a hodnotovej situácie Rómov, stále malý podiel starších ľudí je
predovšetkým odrazom podmienok a spôsobu života.112 Ku dňu 31.12.2011 bolo na Luníku
IX prihlásených 6 094 obyvateľov, z toho 2 486 detí do 14 rokov, čo je takmer 41 %
z celkového obyvateľstva na Luníku IX. Pôrodnosť v tejto mestskej časti je 150 až 170 detí
ročne, úmrtnosť je asi 5 %.
Takmer 90 % obyvateľov tejto mestskej časti sú neplatičmi alebo dlžníkmi za
nájomné a energie, preto sú odpojení od elektriny, tepla aj teplej vody. Dlh obyvateľov za
elektrinu predstavuje vyše 2,3 milióna eur. Zo 498 bytov neplatí za elektrinu 496 bytov.
Celkový dlh za nájomné, zdroje energií a odvoz odpadu v roku 2011 činil 6,3 milióna eur
a stále narastá. Podľa oficiálnych čísel pripadá na jeden byt na Luníku IX 6,5 obyvateľov,
reálnejšie odhady však počítajú s dvojnásobkom, teda 12 až 14 obyvateľov na jeden byt.
Nevyhovujúce sociálne a hygienické podmienky obyvateľov sídliska predstavujú pre mesto
Košice ťažko riešiteľnú záťaž, ktorá je ako súčasť zložitého riešenia rómskej otázky
problémom celého Slovenska.
Na sídlisku sa nachádza materská aj základná škola. Na Luník IX premáva
autobusová linka číslo 11, ktorá zastavuje iba na vybraných zastávkach. Nástup do autobusu
je povolený iba cez predné dvere. Vzhľadom na časté útoky vodiči nasadení na túto linku
dostávajú rizikový príplatok. Na bezpečnosť na sídlisku mala dohliadať Rómska občianska
hliadka. Táto pomocná poriadková služba bola zriadená v roku 2009, ale pre nejasnosti v jej
financovaní po troch mesiacoch zanikla. V roku 2011 tu bola zriadená riadna stanica mestskej
polície.
112
Balvín J., Vavreková L a kol. Interra 6. Interkulturalita a národnostné menšiny. Hnutie R - Spiš. Spišská
Nová Ves 2008.
143
Podľa informácií z Prezídia Policajného zboru boli na Luníku IX v roku 2012
najčastejšie páchané trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
Trestného zákona, krádeže podľa § 212 Trestného zákona, trestné činy ublíženia na zdraví
podľa § 155 a § 156 Trestného zákona a trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Trestného zákona. Zo strany Policajného zboru v rámci výkonu služieb sú do tejto lokality,
tak ako aj do ostatných lokalít v pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach, velené policajné hliadky, pričom Policajný zbor za významnú považuje aj prácu
tzv. rómskych špecialistov v teréne. Zistená trestná činnosť je zo strany orgánov činných
v trestnom konaní riadne dokumentovaná.
tabuľka č. 1 – Prehľad o počte trestných činov spáchaných na sídlisku Luník IX v Košiciach
za rok 2012
§ 155 Ublíženie na zdraví
1
§ 156 Ublíženie na zdraví
8
§ 167 Ohrozovanie pohlavnou chorobou
1
§ 174 Šírenie toxikománie
1
§ 183 Obmedzovanie osobnej slobody
3
§ 189 Vydieranie
1
§ 194 Porušovanie domovej slobody
1
§ 199 Znásilnenie
1
§ 201 Sexuálne zneužívanie
4
§ 207 Zanedbanie povinnej výživy
9
§ 211 Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže
37
§ 212 Krádež
19
§ 213 Sprenevera
1
§ 218 Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru
4
§ 221 Podvod
1
§ 222 Úverový podvod
4
144
§ 245 Poškodzovanie cudzej veci
1
§ 284 Všeobecné ohrozenie
2
§ 285 Všeobecné ohrozenie
2
§286 Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného
5
zariadenia
4
§ 348 Marenie výkonu úradného rozhodnutia
§ 360 Nebezpečné vyhrážanie
2
1
§ 372 Ohrozovanie mravnosti
1
§ 422b Rozširovanie extrémistických materiálov
tabuľka č. 2 – Prehľad o počte trestných činov spáchaných na sídlisku Luník IX v Košiciach
za rok 2012 súvisiacich s porušovaním práv dieťaťa
§ 167 Ohrozovanie pohlavnou chorobou
1
§ 201 Sexuálne zneužívanie
4
§ 207 Zanedbanie povinnej výživy
9
§ 211 Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže
37
V roku 2012 v uvedenej lokalite nebol zaznamenaný ani jeden prípad trestného činu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.113
Už niekoľko rokov dochádza na Luníku IX k búraniu bytoviek. Za posledné štyri roky
mesto zbúralo niekoľko z nich a zvažuje ďalšie zásahy. Dôvodom je narušená statika domov,
ktoré často poškodzujú nájomníci. Prvý panelák na Hrebendovej 6 a 8 bol zbúraný už
v novembri roku 2008. Obyvateľov 70-tich bytov umiestnili na sídlisku. O rok neskôr zbúrali
aj susedný panelák s vchodmi 2 a 4. V roku 2010 bola zbúraná bytovka na Podjavorinskej
2 a 4. V rokoch 2008-2010 dala radnica 820-tisíc eur za zbúranie troch domov so 100 bytmi
na Hrebendovej a Podjavorinskej ulici. Radnica v minulosti argumentovala, že oprava starých
domov na Luníku IX by bola drahšia ako búranie a stavba nových. Mestskí poslanci Košíc
v rozpočte na rok 2012 vyčlenili 250-tisíc eur na búracie práce.
113
Vyjadrenie Prezídia Policajného zboru k otázkam Strediska.
145
Zatiaľ posledné búranie zdevastovaného bloku s narušenou statikou sa uskutočnilo na
Hrebendovej 14 a 16 v októbri roku 2012. Mesto ako vlastník muselo prikročiť k asanácii
bloku, ktorý bol v havarijnom stave a s narušenou statikou, lebo ohrozoval zdravie a životy
obyvateľov. Približne 225 obyvateľov vyše 30 bytov muselo opustiť byty, no väčšina z nich
nemala platné nájomné zmluvy. Mesto ôsmim rodinám, ktoré mali buď nájomnú zmluvu,
alebo za bývanie riadne platili, či mali splátkový kalendár, poskytlo náhradné ubytovanie
priamo na Luníku IX. Ostatným ponúkli núdzové bývanie v stanoch. Väčšina obyvateľov
z Hrebendovej 14 a 16 sa vrátila k rodinám alebo tam, kde mali trvalý pobyt. Ďalšia
zdevastovaná časť bytovky by sa mala búrať začiatkom roka 2013. Mesto svoje kroky
zdôvodňuje ochranou života a zdravia obyvateľstva.
Podľa vyjadrenia hovorkyne mesta Košice na základe rozhodnutia stavebného úradu
Bytový podnik mesta Košice zaslal v novembri 2012 výzvy na opustenie bytov užívateľom
bytov na ulici Hrebendova 22 a 24. Rovnako tak zaslal Bytový podnik mesta Košice v januári
2013 výzvy na opustenie bytov aj obyvateľom na ulici Hrebendova 34 a 36. Dôvodom je
narušená
statika
bytových
domov,
ktorú
spôsobili
obyvatelia
bytov
neustálym
poškodzovaním bytov a spoločných priestorov. Bytovému podniku mesta Košice bola preto
uložená povinnosť na ich vypratanie, pretože akékoľvek ďalšie zdržiavanie sa v byte a dome
je život a zdravie ohrozujúce. V zmysle vyjadrenia samotní obyvatelia byty obývali
neoprávnene bez nájomnej zmluvy, a preto nemajú právo na bytovú náhradu. O prípadnej
asanácii bytových domov Hrebendova 22,24 a Hrebendova 34,36 rozhodne príslušný
stavebný úrad a Bytový podnik mesta Košice bude rešpektovať jeho rozhodnutie a uloženú
povinnosť vykoná v zákonnej lehote stanovenej stavebným úradom. Asanácia by mala stáť
približne 110-tisíc eur.
Situáciu na Luníku IX mesto Košice nepretržite mapuje. Vzhľadom k poškodzovaniu
domov z obavy pred nebezpečenstvom pravidelne vyhotovuje znalecké posudky a v prípade,
že na Luníku IX budú ďalšie život ohrozujúce stavby, ale na asanáciu nebudú finančné
prostriedky, mesto nariadi vypratanie domov.
Postoj splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák počas
rokovaní v priebehu augusta 2012 na Magistráte mesta Košice viackrát apeloval na zástupcov
mesta, aby pri riešení problémov na Luníku IX zvolili cestu prijímania systémových opatrení,
a nielen riešenia akútnych havarijných situácií. Splnomocnenec vlády viackrát navrhoval
146
vytvorenie pracovnej skupiny pre mestskú časť Košice - Luník IX, ktorej členom by bol aj
zástupca Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Návrhy a odporúčania takto
založenej pracovnej skupiny by mali mať systémový a komplexný charakter pre jednotlivé
problémové oblasti - bývanie, zdravie a zamestnanosť.
Mesto Košice sa napriek návrhom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
rozhodlo pre inú možnosť, a to vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá riešením
mimoriadnych havarijných stavov na problémovom sídlisku. Úrad vlády SR v rámci
Dotačnej schémy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne
nepriaznivých situácií poskytol finančné prostriedky na zmiernenie havarijnej situácie v tejto
lokalite. V roku 2011 bola poskytnutá dotácia na výmenu elektrických rozvodov na Luníku
IX a na doplnkové vybavenie výchovno-vzdelávacieho nízkoprahového centra. Mestu Košice
bola schválená Lokálna stratégia komplexného prístupu pre Luník IX, v rámci ktorého mu
bol zatiaľ schválený projekt v rámci Operačného programu Vzdelávanie, ktorý sa začne
realizovať po podpise zmluvy. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity si je
vedomý kritického stavu na Luníku IX a prostredníctvom svojej regionálnej kancelárie
v Košiciach pravidelne monitoruje situáciu v mestskej časti Luník IX. Bývalý splnomocnenec
vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák plánoval opätovne navrhovať vytvorenie
pracovnej skupiny, ktorá by mala hľadať pre túto problematickú mestskú časť systémové
opatrenia a podľa možnosti zrealizovať na Luníku IX niekoľko vzorových bytových domov,
ktoré by obývali platiaci nájomníci a tento príklad by predstavoval čiastočný pozitívny trend
na tomto sídlisku.114
Za posledných 20 rokov bol v mestskej časti Luník IX v oblasti bývania zaznamenaný
výrazný prepad životnej úrovne rómskej komunity. Problémom nie je len nedostatok
nájomných bytov a bytových domov, ale aj ich technický stav, ktorý často ohrozuje život
a zdravie jeho obyvateľov. Samospráve často chýbajú finančné prostriedky na ich údržbu
a opravu. Kanalizácia, osvetlenie a cestná infraštruktúra sú v zlom technickom stave,
dostupnosť vody a elektrickej energie je pre nájomníkov, z dôvodu neuhrádzania poplatkov,
obmedzená. Mesto Košice v súčasnosti zavádza v mestskej časti Luník IX systém
viacstupňového bývania. Na Luníku IX je zriadená materská škola, základná škola a vysunuté
pracovisko strednej školy (SOU Komenského Košice). Materská škola je počas celého roka
plne vyťažená a chýbajú priestorové kapacity k uspokojeniu požiadaviek rodičov a detí.
114
http://www.hlavnespravy.sk/m-pollak-navrhnem-mestu-kosice-vytvorenie-pracovnej-skupiny-k-lunikuix/19687/.
147
Základnú školu navštevuje zhruba 1200 žiakov bývajúcich na sídlisku a patrí k najväčším
školám v Košiciach. O stredoškolské vzdelávanie nie je veľký záujem, preto je zriadená iba
jedna trieda. V súčasnosti prebieha v oblasti vzdelávania na základnej škole projekt
celodenného výchovného systému, ktorý v sebe zahŕňa mnoho aktivít, smerujúcich k žiakom.
Škola nedisponuje v školskom roku 2012/2013 príspevkom na stravovanie žiakov.
Nezamestnanosť na Luníku IX je cca 90 %. Spoločnosť U.S.STEEL Košice v rámci
spolupráce s mestom Košice zamestnáva zhruba 30 obyvateľov Luníka IX. V súčasnosti
neboli zaznamenané v oblasti zamestnanosti kvantitatívne zmeny. Predpokladá sa, že
zavedením viacstupňového bývania dôjde k výraznejšiemu posunu. Obyvatelia Luníku IX
žijú v segregovanej lokalite. Dochádza k častému výskytu žltačky, ktorý priamo súvisí
s obmedzeným prístupom k vode. Ďalším problémom je premnoženie hlodavcov, v dôsledku
hromadenia odpadu, ktorého pravidelný vývoz sa nerealizuje. Vzhľadom nato, že ide
o lokalitu ohrozenú chudobou, dochádza k častému užívaniu alkoholu, hlavne v období
vyplácania sociálnych dávok.
Zlepšenie situácie v mestskej časti Lunik IX je v prevažnej miere v pôsobnosti
samosprávy. Mesto Košice má v oblasti bývania možnosť požiadať o dotáciu na výstavbu
bytov nižšieho štandardu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky ako aj o dotáciu na technickú vybavenosť k bytom podľa zákona č. 443/2010 Z. z.
o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. Mesto, ako vlastník súčasných bytových
domov, je povinné sa starať o technický stav budov tak, aby nedošlo k ohrozeniu života
a zdravia jeho obyvateľov. V oblasti zamestnanosti má mesto v spolupráci s Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny možnosť vytvoriť pracovné miesta v rámci aktivačných prác. Úrad
splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity na základe príslušnej
legislatívy poskytuje dotácie na riešenie sociálnych a kultúrnych potrieb a problémov
s ktorými sa rómske komunity stretávajú. V nemalej miere saturuje aj riešenie havarijných
a mimoriadne nepriaznivých situácií. Oblasti podpory sú rôzne, prevažujú náklady na
rekonštrukcie a projektovú dokumentáciu k výstavbe bytov nižšieho štandardu a potrebnej
infraštruktúry, vybavenia a prevádzky komunitných centier, vzdelávania a výchovy detí
a dospelých, podpore štipendijných programov a zdravotnej osvety. Jednou zo samostatných
kapitol zamerania je kontinuálne aj podpora rómskych občianskych hliadok.
Pracovníci regionálnej kancelárie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity v Košiciach v roku 2012 uskutočnili 12 pracovných stretnutí s pracovníkmi
samosprávy mestskej časti Luník IX. Rokovania boli zvyčajne vyvolané operatívne na
základe aktuálnych problémov v danej lokalite ako napr. vývoz odpadu, zavedenie vody
148
a elektrickej energie, exekúcie a pod. V rámci novej organizačnej štruktúry ÚSVRK zriaďuje
pracovnú pozíciu krízový manažér. Jeho úlohou bude analyzovať možné riziká a ohrozenia,
komunikovať s pracovníkmi verejnej správy a verejnosťou, riešiť krízové javy. Jeho činnosť
bude zameraná priamo na „problémové“ lokality. ÚSVRK bude pracovať na napĺňaní cieľov
rómskej reformy Správna cesta.“115
Postoj Mesta Košice
Mesto Košice sa vyjadrilo, že všetky doteraz vykonané opatrenia mali nízku
efektivitu, prípadne neboli vôbec účinné. Za problematickú považujú tiež nízku
zainteresovanosť niektorých štátnych inštitúcií a ponechanie riešenia výlučne na samosprávu.
Mesto Košice spolupracuje na zlepšení sociálnej situácie na Luníku IX s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny – hlavne v oblasti výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany,
zabezpečovania osobitného príjemcu pre dávky v hmotnej núdzi ale aj prídavkov na deti.
Mesto Košice taktiež spolupracuje so zdravotníckymi zariadeniami a mimovládnymi
a cirkevnými organizáciami, pričom vyzdvihuje efektivitu práce s pastoračným centrom
priamo na Luníku IX. Aktivity mesta Košice na tomto sídlisku v roku 2012 boli zamerané
predovšetkým na:
 kategorizáciu bývania podľa schopnosti rodín užívať byty a plniť všetky povinnosti
súvisiace s bývaním;
 zabezpečovanie aktivačných prác a menších obecných prác;
 podporu zamestnanosti- realizácia projektu zamestnávania Rómov v spolupráci
s U.S. Steel Košice.
Mesto Košice zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť zainteresovanosť štátu –
predovšetkým Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, bez ktorej nie je možné
prijímať efektívne a účinné opatrenia.116
Postoj saleziánov dona Bosca
Saleziáni dona Bosca pôsobiaci priamo na Luníku IX konštatujú, že na sídlisku žijú
rozdielne osoby, rodiny a skupiny, kde nie je homogénne prostredie. Vyjadrujú sa, že „sa tu
115
116
Vyjadrenie Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity k otázkam Strediska.
Vyjadrenie Mesta Košice k otázkam Strediska.
149
vytvára subkultúra závislosti na sociálnom systéme. Sociálne znevýhodnené osoby sú
v nevýhode v tom, že deti sa rodia do tohto prostredia a značná časť ich rodičov nie je
schopná poskytnúť im výchovu, materiálne zabezpečenie a podporu rozvoja osobnosti
svojich detí. Na malom priestore je pospolu veľa nezávislých osôb, ktoré nemajú medzi
sebou zjednocujúcu autoritu. Demokraciu chápu ako spôsob, že každý si môže robiť čo chce.
Je nepotrestateľný, až pokým neprekročí hranice zákona.“
Konštatujú, že finančné hľadisko je tiež rôznorodé, nakoľko niektorí viac a niektorí
menej sú schopní zaobstarať si financie. Uvádzajú, že časť rodín sa živí svojou prácou,
takisto sú prítomné osoby, ktoré sa živia na úkor ostatných a tiež osoby, ktoré sú v biede
a vyhovuje im to. Problém vidia v nečinnosti v hľadaní možných aj drobných riešení, čím sa
zvyšuje finančná strata, ktorú pokrývajú dane pracujúcich.
Hlavným cieľom saleziánov je „priniesť systém hodnoty osoby, rodiny a iných.
Ukázať tým, ktorí chcú žiť inak, čo je hodnotné v nich, pomôcť im rozvinúť to krásne, čo
v nich drieme. Dať im šancu na hru a zábavu spolu s tými, ktorí chcú prežiť pekne svoj voľný
čas. Podporiť tých, ktorí sa chcú učiť.“ V roku 2012 mali kontakt asi s 230 mladými v rámci
projektu „Podaj ruku slabým z rómskeho prostredia na Luníku IX.“ Deťom a mladým
ponúkli voľnočasové aktivity, rovesnícke skupiny pre chlapcov, dievčatá a mládeže. Ohlasujú
im Ježiša ako vzor človeka a tým, ktorí majú záujem o vieru ponúkajú cestu kresťanských
hodnôt a postojov. Niektorí mladí sa už zapájajú ako pomocníci pri vedení skupín a podujatí
pre ostatných. Vytvorili „školu hudby“, kde s pomocou jedincov z majority dávame možnosť
niektorým deťom naučiť sa hrať na hudobný nástroj alebo spievať. Snažia sa mať trpezlivosť
s procesom rastu človeka.
Voči dospelým robili kroky pomoci v rámci ich možností - v krízových situáciách,
keď mali obyvatelia odstavenú vodu a prichádzala iba jedna cisterna sa delili o vodu.
Niektorým sprostredkovali pomoc na zimu formou oblečenia, prostriedkov na kúrenie a pod.
Urobili aj kroky ponuky k zlepšeniu bývania. Navrhli mestu v roku 2012 na zváženie
prevziať do správy jeden bytový dom cez program sprevádzania „asistovaného bývania“
a vytvoriť skupinu rodín, ktoré by chceli inak bývať a žiť. Medzi ich ďalšiu dlhodobú aktivitu
patrí práca s deťmi a mládežou. Dúfajú, že „spoločnosť pochopí, že zlozvyky sa dajú osvojiť
rýchlo. Človek ani sídlisko sa nedá zmeniť za jeden ani za desať rokov a rozvíjanie
potenciálu osoby trvá desaťročia. Je tu veľa dobrých a starostlivých ľudí avšak tých
150
prekrikujú tí, ktorým neporiadok vyhovuje z dôvodu, že majú svoju etiku pre seba a inú voči
ostatným. Napriek tomu sa ľudia na Luníku IX menia a majú záujem byť iní.“117
Postoj Mestskej polície Košice, Stanica Luník IX
Mestská polícia Košice, Stanica Luník IX sa vyjadrila, že „rómska mládež väčšinou
trávi voľný čas postávaním na ulici, pred panelákmi. Len veľmi málo z nich vykonáva nejakú
činnosť, ktorá by ich napĺňala, alebo pozitívne rozvíjala ich schopnosti a talent. Obľúbenou
legálnou drogou u tejto časti obyvateľstva je fajčenie, alkohol, pričom špecifikom je
fetovanie omamných a prchavých látok. Obmedzené finančné zdroje a nezáujem, či neochota
väčšej časti obyvateľstva spolupodieľať sa na veciach verejných, napr. oznamovať
protiprávne konanie, ktorého sú svedkom. Rodičia svojim deťom nevštepujú základné
pravidlá slušnosti, nakoľko ani im táto informácia odovzdaná nebola a v konečnom dôsledku
sú pre svoje deti vo väčšine prípadov zlým vzorom. Pomôcť by mohla zmena sociálnej
situácie a zlepšenie zlých životných podmienok, ako aj zvýšenie zamestnanosti Rómov.“118
Záver
Hlavnými problémami tohto sídliska sú:
 chudoba;
 zhoršovanie bytovej situácie;
 závislosť na dávkových systémoch;
 nezamestnanosť, obmedzený prístup na trh práce alebo nízky príjem;
 nízka úroveň vzdelanosti;
 nízka miera sociálnej podpory;
 negatívne vzory;
 nezdravý životný štýl a zanedbaná zdravotná starostlivosť.
Tieto problémy sa spravidla kombinujú, kumulujú a v týchto kombináciách potom
bývajú prakticky veľmi ťažko riešiteľné. Snahy o riešenie týchto javov nie sú populárne, lebo
verejnosť ich riešenie poníma ako dočasné, nakoľko sú prijímané „jednoduché“ opatrenia,
117
118
Vyjadrenie Saleziánov don Bosca k otázkam Strediska.
Mestská polícia Košice, Stanica Luník IX.
151
ktoré nie sú v súlade s dnešným poňatím ľudských práv. Tieto „jednoduché“ opatrenia majú
však len krátkodobý efekt a neriešia podstatu, čo spôsobuje v dlhodobom horizonte ešte
väčšie problémy. Luník IX je lokalita so silnou koncentráciou problémovej skupiny
obyvateľstva. Stále viac sa tu sústreďujú negatívne javy a tak na Luníku IX vznikla zóna
sociálnej patológie, čo potvrdilo aj samotné mesto. Mladá generácia tu len veľmi ťažko nájde
motiváciu, pozitívne príklady a možnosti riešenia svojej situácie. Negatívne vzory ukazujú
často jediné riešenie zlej situácie a to cestu za hranicou zákona. Kumuluje sa tu dlhodobá
nezamestnanosť so zlou rodinnou výchovou, nízkou vzdelanosťou a malými možnosťami
uplatnenia na trhu práce. Tým sa občiansky princíp zodpovednosti sám za seba obracia do
beznádeje, uzatvárania sa do komunity spoločne „postihnutých“ a vytváranie vlastných
pravidiel prežitia.
Hlavným cieľom sociálnej práce s komunitou na tomto sídlisku by malo byť naučiť
obyvateľov schopnostiam a zručnostiam samostatne riešiť svoje problémy na základe
vlastných potrieb svojej budúcnosti a svojich detí. A táto šanca tu je. Participácia na
projektoch zameraných na integráciu tejto rómskej komunity do spoločnosti by však nemala
skončiť súčasne so skončením projektu, ale aktivity by mali dlhodobo pokračovať ďalej.
Cieľom projektov okrem iného má byť práca s ľuďmi, posilnenie sebaorganizácie,
povzbudenie komunitného ducha a stimulácia participácie v okolitej spoločnosti. Komunitné
sociálne služby realizované filozofiou trvalého rozvoja Luníka IX by mali prezentovať nielen
zosúladenie súboru cieľov a úloh jednotlivých profesií poskytujúcich pomoc, ale aj priorít,
stanovených komunitou vo vzájomnej efektívnej komunikácií s ohľadom na reálnosť ich
splnenia. Komunitné prvky sociálnej práce pre obyvateľov Luníka IX je potrebné uplatňovať
v oblastiach služieb, sociálnych, pedagogických, psychologických, právnych, zdravotných,
po prípade aj aktivitách svojpomocných skupín vzniknutých priamo na sídlisku. Riešenie
problému Luníka sa nezaobíde bez súhry viacerých pilierov: štátu, samosprávy a tretieho
sektora, ale aj Rómov samotných.
Je všeobecne známe, že problematika rómskeho etnika je dlhšiu dobu považovaná za
celospoločenský problém. Diskutuje sa o ňom na rôznych úrovniach. Luník IX poznajú všetci
Slováci ako košické rómske sídlisko, kde je špina, odpadky a problémy. Táto mestská časť sa
však objavila už aj v zahraničných médiách a poznajú ho hlavne v krajinách, kde sa Rómovia
odsťahovali za lepším životom.
Stredisko vyjadruje svoj postoj, že vysťahovaním užívateľov bytov sa mesto Košice
problému s obyvateľmi v extrémne nepriaznivej sociálnej situácií nezbaví a presunie ho len
152
do inej lokality. Práve v oblasti bývania sa sociálne vylúčenie prejavuje najviditeľnejšie.
Potrebné je riešiť bytovú politiku osôb, ktoré sa ocitnú v hmotnej núdzi komplexne
a prakticky využívať možnosti sociálneho bývania. Stredisko si uvedomuje nevyhnutnosť
nezávislého rozhodovania samospráv vykonávaného v záujme občana pri dodržaní
zákonných postupov, no nútené vysťahovanie považuje za krajné riešenie a zásah do práv
každého obyvateľa Luníka IX. Je potrebné, aby si každá samospráva uvedomila, že
organizovaná koncentrácia Rómov do jednej lokality zapríčiňuje problémy, ktoré musia obce
a mestá dodatočne riešiť.
Podľa názoru Strediska musí nútenému vysťahovaniu predchádzať poskytnutie
právnej pomoci a prijatie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie náhradného
ubytovania. Obyvatelia bez platnej nájomnej zmluvy, ktorým nie je zabezpečené náhradné
ubytovanie sa vysťahovaním stávajú bezdomovcami. Títo obyvatelia si zakladajú ďalšie
ilegálne osady aj na súkromných pozemkoch. V roku 2012 mesto Košice evidovalo na
svojom území celkom štrnásť ilegálnych osád.
Stredisko zdôrazňuje, že každá obec a mesto by mali mať pripravenú koncepciu toho,
ako budú na svojom území zaisťovať bývanie pre ľudí s nízkymi či žiadnymi príjmami, alebo
pre také bývanie vytvárať na svojom území vhodné podmienky. Mestá a obce by nemali
zabúdať na krízové bývanie, ktoré dočasne poskytne ubytovanie tým, ktorí oň prišli a zároveň
by sa mali snažiť takýmto situáciám predchádzať a usilovať sa o zabránenie vzniku sociálne
vylúčených lokalít vznikajúcich presťahovaním ľudí s nízkymi príjmami na jedno miesto.
Stredisko apeluje na obce a mestá, aby postupne premieňali segregované lokality
na bežné časti obcí a miest so štandardným bývaním, funkčne prepojené s okolím,
či vybavené inak bežne dostupnými službami.
Jedným z riešení pre Luník IX je prijatie ucelenej komplexnej stratégie na niekoľko
rokov, ktorá ponúkne novú víziu o integrácii marginalizovaných rómskych komunít do
spoločnosti. Mesto Košice by rovnako mohlo viac využívať inštitút osobitného príjemcu
u nájomníkov, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. V praxi by to znamenalo, že dávky
v hmotnej núdzi by prišli na účet mestského úradu, ktorý by si z nich stiahol nájomné
a zvyšok by ľuďom vyplatil napríklad v pokladnici mestského úradu. Týmto spôsobom by
mesto mohlo predchádzať vzniku dlhov na nájomnom u nájomníkov na Luníku IX, ktorí sú
sociálne znevýhodnení. Nielen mesto Košice, ale aj ostatné mestá na Slovensku by mali mať
vlastnú politiku sociálneho bývania a vlastnú predstavu o garantovaní práva na primerané
bývanie.
153
Riešením je aj možnosť požiadať o dotáciu na výstavbu bytov nižšieho štandardu
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako aj o dotáciu
na technickú vybavenosť k bytom podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj
bývania a o sociálnom bývaní.
Stredisko vysoko pozitívne hodnotí činnosť troch pracovných skupín, pričom dve
skupiny už pol roka riešia problematiku Luníka IX a nelegálnych osád, jedna rieši otázky
zamestnávania Rómov v spolupráci so súkromnými subjektmi. Rovnako kladne sa Stredisko
stavia k zámeru zriadenia tzv. vzorového bývania. Magistrát mesta má vybratých asi 80
nájomcov, pre ktorých plánuje zrekonštruovať z príjmov z nájmu vzorové domy iba pre
platiacich nájomcov s lepšou platobnou disciplínou, v ktorých by postupne mohli byť
zavádzané všetky štandardné služby spojené s bývaním ako motivačný prvok osobitného
prístupu k platiacim nájomcom sídliska Luník IX.
Odporúčania
S cieľom rešpektovať a chrániť právo na bývanie Stredisko odporúča:
1. Rešpektovať právo na verejnú účasť v celej problematike bývania.
2. Poskytovať právnu ochranu pred núteným vysťahovaním, hrozbami vysťahovania
a demoláciou bývania.
3. Rešpektovať právo na rovnaké zaobchádzanie, aj v kontexte rozdeľovania financií
určených na bývanie, prístupu k financiám.
4. Podniknúť kroky na predchádzanie výskytu porušovania štandardov práv na bývanie
štátom a jeho predstaviteľmi.
5. Rešpektovať právo na súkromie.
6. Poskytnúť úplnú istotu právnej formy bývania vo všetkých sektoroch bývania,
vzťahujúcu sa na všetkých občanov.
7. Konštruktívne reagovať na porušovanie práv na bývanie.
8. Aktívne podporovať tie osoby, rodiny a skupiny, ktoré nie sú schopné uspokojovať
svoje potreby bývania svojím individuálnym snažením.
9. Budovať obydlia v blízkosti pracovných príležitostí, škôl, zariadení zdravotníckej
starostlivosti a otvorených priestranstiev.
154
4.4. Sterilizácie rómskych žien
Problematika násilnej nezákonnej sterilizácie rómskych žien v Slovenskej republike
rezonuje v národných a medzinárodných diskusiách, stanoviskách a správach už desaťročie
a bola tiež predmetom Záverečnej správy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie
z roku 2004119, v ktorej bola Slovenská republika vyzvaná prijať všetky povinné kroky
potrebné pre vyšetrenie údajných prípadov vynútenej alebo násilnej sterilizácie, zverejniť
výsledky vyšetrovaní, poskytnúť obetiam dôsledné právne prostriedky nápravy a predísť
všetkým sterilizáciám uskutočňovaným bez plného a vedomého súhlasu. Z pohľadu
legislatívnej úpravy došlo k pozitívnej zmene už v roku 2004 zosúladením podmienok
vykonania sterilizácii s medzinárodnými štandardami. Poškodené ženy sa morálneho
zadosťučinenia dočkali až koncom roka 2011 a v priebehu roku 2012, kedy Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej v texte ako „ESĽP“) svojimi judikátmi potvrdzujúcimi porušenie
ľudských práv dotknutých žien urobil prvú pomyselnú bodku za dlhoročnou kauzou
vrhajúcou čierne svetlo na Slovenskú republiku. Násilné sterilizácie boli v poslednom období
tiež predmetom Záverečnej správy Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie
z marca 2013120, v ktorej Výbor vytkol Slovenskej republike nedostatočné efektívne
prešetrenie praktík násilných sterilizácií a neodškodnenie obetí.
Na vážne nedostatky v právnej úprave výkonu sterilizačných zákrokov v Slovenskej
republike, ktoré mali osobitný vplyv na príslušníčky rómskeho etnika, dlhodobo upozorňovali
vnútroštátni znalci ako aj medzinárodné organizácie. Medzinárodný tlak voči Slovenskej
republike sa opieral okrem iného aj o záväzky, ktoré jej vyplývajú z ratifikovaného Dohovoru
OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. V zmysle ustanovenia čl. 12 tohto
Dohovoru sa Slovensko zaviazalo prijať vhodné opatrenia na odstránenie diskriminácie voči
ženám v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť na základe rovnoprávnosti
mužov a žien prístup k službám zdravotnej starostlivosti vrátane služieb týkajúcich sa
plánovaného rodičovstva. Ustanovenie čl. 16 odsek 1 písm. e) Dohovoru zaväzuje zmluvné
štáty prijať všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých
otázkach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov a najmä zabezpečiť na princípe
rovnoprávnosti žien rovnaké práva slobodne a zodpovedne rozhodovať o počte a čase
119
Concluding Observation of the Committee on the Elimination of Racial Discrimination: Slovakia.
10.12.2004. CERD/C/65/CO/7.
120
Concluding Observation of the Commitee on the Elimination of Racial Discrimination: Slovakia. 01.03.2013.
CERD/C/SVK/CO/9-10.
155
narodenia ich detí a práva mať prístup k informáciám, vzdelaniu a prostriedkom
umožňujúcim ženám výkon týchto práv.
Po legislatívnej stránke došlo k náprave prijatím zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako „zákon o zdravotnej starostlivosti“),
zavedením novej právnej úpravy týkajúcej sa informovaného súhlasu, pričom podmienky
výkonu sterilizácii121 sa zosúladili s medzinárodnými štandardmi. Zmenou svojej legislatívy
Slovenská republika s účinnosťou od 1. januára 2005 nastavila právny rámec vykonávania
lekárskeho zákroku sterilizácie na úroveň medzinárodných štandardov a garantovaním aspoň
30 dňovej lehoty medzi poskytnutím informovaného súhlasu a vykonaním sterilizácie tak
chráni ženy pred nezvratnými následkami sterilizácií, na ktoré ženy často dávali súhlas
v dôsledku bolestí prežívajúcich pri pôrode resp. nedostatočných vedomostí o ich následkoch.
V rámci ustanovenej 30 dňovej lehoty od podpísania informovaného súhlasu môže osoba svoj
súhlas kedykoľvek odvolať. Poskytnutiu informovaného súhlasu musí predchádzať poučenie
pacienta ošetrujúcim zdravotníckym personálom, ktoré musí byť urobené zrozumiteľne,
ohľaduplne, bez nátlaku a umožniť slobodné rozhodnutie pre informovaný súhlas. Dôležitou
podmienkou je, aby bolo poučenie poskytnuté primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti ako
aj zdravotného stavu osoby, ktorá má súhlas udeliť. Zákon o zdravotnej starostlivosti
osobitne v ustanovení § 40 ods. 3 určuje obsahové náležitosti poučenia v prípade
poskytovania informovaného súhlasu k vykonaniu zákroku sterilizácie. V takomto prípade
musí poučenie zahŕňať informáciu o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného
rodičovstva, o možnej zmene životných okolnosti vedúcich k žiadosti o sterilizáciu,
o medicínskych dôsledkoch sterilizácie ako metódy s cieľom nezvratného zabránenia
plodnosti a zároveň o jej možnom zlyhaní.
Pokiaľ ide o požiadavku poskytnutia dôsledných právnych prostriedkov nápravy
obetiam násilných sterilizácií, je nutné poznamenať, že súdy Slovenskej republiky žaloby
sťažovateliek buď zamietli, prípadne priznané finančné odškodnenie obetí bolo výrazne
neprimerané k závažnosti a nezvratnosti zásahu do základných ľudských práv obetí.
Zástupcovia Slovenskej republiky odmietali tvrdenia o tom, že na Slovensku niekedy došlo
k nezákonným sterilizáciám rómskych žien. V roku 2010 Výbor OSN pre odstránenie rasovej
diskriminácie na zasadnutí v Ženeve odporučil slovenskej vláde, aby uznala pochybenia
v tejto oblasti v minulosti a odškodnila postihnuté ženy.
121
Sterilizácia je na účely zákona o zdravotnej starostlivosti definovaná v ustanovení § 40 ods.1 ako zabránenie
plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby.
156
V tejto súvislosti treba poukázať na niektoré nedávne návrhy smerujúce
k sprístupneniu sterilizácií pre ženy zo sociálne odkázaného prostredia. V roku 2011
predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - odbor pre
sociálne vylúčené spoločenstvá na pripomienkovanie legislatívny zámer návrhu zákona
o sociálne vylúčených spoločenstvách122, ktorý obsahoval v rámci časti „Podpora
reprodukčného zdravia“ ustanovenia o príspevkoch na služby a prostriedky reprodukčného
zdravia. V praxi by sa týkal umožnenia bezplatnej antikoncepcie vrátane preplácania
sterilizácií pre osoby pochádzajúce zo sociálne vylúčených spoločenstiev. Vzhľadom na to,
že takéto sprístupnenie nielen antikoncepcie, ale aj sterilizácií, by sa priamo dotklo
predovšetkým rómskych žien zo sociálne znevýhodneného prostredia, v praxi by mohlo dôjsť
k podozreniam z novej formy sterilizačného plánu proti rómskym ženám.123
V roku 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky neprešiel návrh novely zákona
o zdravotnej starostlivosti predložený opozičnou poslankyňou za stranu SaS Luciou
Nicholsonovou124, podľa ktorej sa mali sterilizácie žien, ktoré majú viac ako štyri deti alebo
35 rokov a viac ako tri deti hradiť plne z verejného zdravotného poistenia. Návrh nadviazal
na súčasnú úpravu výkonu sterilizácie a informovaného súhlasu s ňou, pričom ju rozširoval
o podmienku dozoru pri sterilizácii. Takýto dohľad mal podľa návrhu zabezpečovať jeden
odborník a jeden svedok, s tým že osobu svedka by mala žena právo určiť sama. V rámci
úpravy informovaného súhlasu s vykonaním sterilizácie novela počítala s možnosťou
poskytovať ho nielen v štátnom jazyku, ale aj jazyku národnostných menšín. Dôvodová
správa k návrhu zákona odôvodňuje voľbu sprístupnenia práve tejto konkrétnej formy
ochrany pred neželaným počatím s odkazom na praktické problémy a zdravotné riziká
spojené s užívaním hormonálnej antikoncepcie. S ohľadom na demografický vývoj
v Slovenskej republike je však potrebné si uvedomiť, že v praxi by navrhované podmienky
počtu detí spĺňali v prevažnej väčšine ženy rómskej menšiny a úprava by tak mohla byť
nepriamo namierená proti ich reprodukcii. Z daného pohľadu by vhodnejším bolo neutrálne
zabezpečiť všetkým ženám prístup ku všetkým moderným formám antikoncepcie nielen
k sterilizácii.
122
Viac k legislatívnemu zámeru ako aj postoj Strediska k nemu možno nájsť v Správe o dodržiavaní ľudských
práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2011, s. 158-161.
123
Pozri tiež: Lamačková, A.: Návrh na bezplatnú antikoncepciu pre osoby zo „sociálne vylúčených
spoločenstiev“: Snaha o zabezpečenie reprodukčnej autonómie? In: Menšinová politika na Slovensku, 03/2011.
Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava, 2011. s. 5-6. Dostupné na:
http://www.cvek.sk/uploaded/files/2011%2010%20mensinova_web.pdf.
124
Za návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti zahlasovalo v pléne Národnej rade Slovenskej republiky
po takmer 5-hodinovej rozprave len 15 z prítomných 133 poslancov.
157
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o sterilizáciách
V období od novembra 2011 po súčasnosť vydal ESĽP tri rozhodnutia, v ktorých
potvrdil nezákonnosť sterilizácií rómskych sťažovateliek na Slovensku a porušenie ich
základných práv garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej v texte ako „Európsky dohovor“).
Prvým rozhodnutím ESĽP vo veci nezákonných sterilizácií rómskych žien
v Slovenskej republike bolo rozhodnutie v prípade V.C. proti Slovenskej republike
z 8. novembra 2011.125 Sťažovateľkou bola Rómka, ktorú sterilizovali v roku 2000
v nemocnici v Prešove pri pôrode jej druhého dieťaťa. Tesne pred ukončením pôrodu
cisárskym rezom jej dal zdravotnícky personál podpísať žiadosť o sterilizáciu, aby sa
zabránilo tomu, že pri ďalšom pôrode zomrie ona alebo dieťa. Následne 12. júna 2012 ESĽP
rozhodol obdobne o sťažnosti inej rómskej ženy, ktorú po druhom pôrode sterilizovali v roku
2001 v nemocnici v Gelnici, pričom táto v čase sterilizácie nebola ešte plnoletá.126 Napriek
tomu, že na sterilizáciu dievčaťa v takom prípade nemocnica potrebovala v zmysle platnej
legislatívy súhlas zákonného zástupcu, nemocnica ho od matky dievčaťa nepýtala. Okresný
súd v Spišskej Novej Vsi jej priznal odškodnenie 48 000 Sk (t. j. cca 1593 eur), ktoré však
podľa jej právnych zástupcov nebolo primeranou satisfakciou so zreteľom na nezvratnosť
a závažnosť zákroku. Ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Trend nastavený uvedenými rozhodnutiami potvrdil ESĽP aj v aktuálnom rozhodnutí
z novembra 2012 v prípade rómskych žien nezákonne sterilizovaných v nemocnici
v Krompachoch v rokoch 1999 až 2002.127 Prípad sa týkal troch sťažovateliek, pričom dve
z nich v mladistvom veku boli sterilizované pri pôrode ich druhého dieťaťa, o sterilizácii
neboli informované a dozvedeli sa o nej až následne po vykonaní. Jedna z týchto troch žien,
ktorej iniciály I.G. tvoria názov prípadu, sa o sterilizácii dokonca dozvedela až v roku 2003, t.
j. tri roky po jej vykonaní, pri nahliadnutí do svojej zdravotnej dokumentácie. Tretia
sťažovateľka bola sterilizovaná pri pôrode bez poskytnutia informovaného súhlasu, táto však
v priebehu konania pred ESĽP zomrela a súd sa jej sťažnosťou preto nezaoberal. Zvyšným
dvom sťažovateľkám slovenské súdy v jednom prípade priznali neprimerane nízke
odškodnenie (cca 1593 eur) a v druhom prípade žalobu zamietli. ESĽP po všetkých troch
rozhodnutiach spomínané praktiky pri sterilizácii odsúdil ako porušenie práv sťažovateliek na
125
Prípad V.C. proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 8. novembra 2011, Číslo sťažnosti 18968/07.
Prípad N.B. proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 12. júna 2012, Číslo sťažnosti 29518/10.
127
Prípad I.G. a Ostatné proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP z 13. novembra 2012, Číslo sťažnosti
15966/04.
126
158
ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním (čl. 3 Európskeho dohovoru) a práva
na ochranu súkromného a rodinného života (čl. 8 Európskeho dohovoru). ESĽP zároveň
sťažovateľkám jednotlivo priznal odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 31 000 eur,
25 000 eur, 27 000 eur a 28 500 eur.
S odkazom na medzinárodné a vnútroštátne dokumenty ESĽP konštatoval, že
v relevantnom čase vznikol v Slovenskej republike problém s legislatívou a praktikami pri
výkone sterilizácií, vrátane nerešpektovania informovaného súhlasu. ESĽP dospel k záveru,
že Slovenská republika nesplnila svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z článku 8 Európskeho
dohovoru, t.j. zabezpečiť prostredníctvom svojho právneho systému práva zaručené v tomto
článku, zavedením účinných právnych záruk chrániť reprodukčné zdravie osobitne žien
rómskeho pôvodu.128 Konkrétne opatrenia zamerané na elimináciu takýchto nedostatkov
a zabezpečenie súladu s medzinárodnými štandardami boli zavedené prijatím zákona
o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý nadobudol účinnosť
1. januára 2005. Na
rozdiel od sterilizačnej vyhlášky z roku 1972 a zákona o zdravotnej starostlivosti z roku
1994, nová právna úprava obsahuje podrobné ustanovenia o informáciách pacientom a ich
informovanom súhlase. Najmä § 40 uvádza nevyhnutné predpoklady pre sterilizáciu
jednotlivca. Tieto obsahujú písomnú žiadosť a písomný súhlas po predchádzajúcej informácii
o inter alia alternatívnych metódach antikoncepcie, plánovanom rodičovstve a zdravotných
následkoch. Sterilizácia nemôže byť vykonaná skôr, ako tridsať dní po tom, ako bol daný
informovaný súhlas. ESĽP v prípade V.C. uviedol, že víta takýto vývoj, ale poznamenal, že
nemohol ovplyvniť situáciu sťažovateľky, pretože nasledoval po okolnostiach relevantných
v predmetnom prípade.
ESĽP ani v jednom z prípadov nepovažoval za potrebné osobitne posudzovať, či
okolnosti prípadu majú za následok porušenie článku 14 Európskeho dohovoru (právo na
ochranu pred diskrimináciou). ESĽP totiž už v prípade V.C. proti Slovenskej republike
konštatoval, že sterilizácia žien bez ich predchádzajúceho informovaného súhlasu ovplyvnila
zraniteľných jednotlivcov z rôznych etnických skupín. ESĽP ďalej uviedol, že dostupné
informácie dostatočne nepreukazovali, že lekári postupovali v zlej viere, s úmyslom zle
zaobchádzať so sťažovateľkou. Podobne uviedol, že objektívne dôkazy samé o sebe neboli
dostatočne silné na presvedčenie ESĽP, že sterilizácia bola súčasťou organizovanej politiky
128
Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2012, s. 22
a 23. Pozri tiež: Prípad V.C. proti Slovenskej republike, čl.179; Prípad N.B. proti Slovenskej republike, čl. 122;
Prípad I.G. a Ostatné proti Slovenskej republike, čl. 166.
159
alebo že bol postup lekárskeho personálu úmyselne rasovo motivovaný. 129 Z analogických
dôvodov ESĽP dospel v prípade V.C. k záveru o neporušení článku 3 Európskeho dohovoru
v jeho procesnej časti a odlíšil predmetný prípad od tých, v ktorých vyžadoval, aby
vnútroštátne orgány začali trestné konanie zo svojej vlastnej iniciatívy po tom, ako sa
dozvedeli o prípade. V tomto ohľade ďalej uviedol, že sťažovateľka mala možnosť namietať
postup lekárskeho personálu prostredníctvom občianskoprávneho konania a konania pred
ústavným súdom. Poznamenal zároveň, že sťažovateľka sa neobrátila na orgány činné
v trestnom konaní napriek tomu, že túto možnosť mala. Podľa ESĽP nedošlo ani k porušeniu
článku 13 Európskeho dohovoru zaručujúceho právo na účinný prostriedok nápravy, nakoľko
sťažovateľka mala možnosť za účelom preskúmania svojho prípadu obrátiť sa na
občianskoprávne súdy na dvoch stupňoch konania a následne na ústavný súd. Okrem toho
mohla, ale neiniciovala trestné konanie.
K predmetným rozsudkom Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP
uviedla, že všetky spomínané rozsudky boli publikované v Justičnej revue a rozsudok
v prípade V.C. proti Slovenskej republike bol tiež zaslaný predsedníčke ústavného súdu
a predsedom všetkých okresných a krajských súdov za účelom oboznámenia sudcov daných
súdov s jeho znení. S obsahom rozsudkov oboznamuje zástupkyňa vlády Slovenskej
republiky pred ESĽP sudcov a prokurátorov aj prostredníctvom vzdelávacích aktivít. Pre
vnútroštátne súdy tak predstavujú tieto rozsudky významný návod, ako postupovať pri
posudzovaní žalôb o odškodnenie žien dotknutých pochybeniami v súvislosti so sterilizáciou
a pri stanovovaní výšky odškodnenia. Jednotlivým sťažovateľkám (V.C. a N.B.) bolo
prostredníctvom MS SR vyplatené finančné zadosťučinenie priznané rozsudkami ESĽP.
Opatrenia, ktoré Slovenská republika prijala v súvislosti s výkonom rozsudkov V.C. a N.B.
(už právoplatných), či už legislatívneho alebo iného charakteru, sú v súčasnosti sledované
Výborom ministrov Rady Európy.
S odkazom na ďalšie prípady žien domáhajúcich sa odškodnenia v súvislosti so
sterilizáciou Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP uviedla, že všetky
konania, ktoré boli predmetom skúmania pred ESĽP sú skončené.130 Na vnútroštátnej úrovni
prebieha v súčasnosti konanie na Okresnom súde Spišská nová Ves. Okresný súd rozsudkom
z 12. októbra 2011 nariadil zodpovednej nemocnici ospravedlniť sa poškodenej, pričom
v ospravedlnení mala nemocnica uznať neoprávnenosť zásahu do jej osobnej integrity
129
Prípad V.C. proti Slovenskej republike, čl. 177.
Konania, v ktorých sa dotknuté ženy prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti domáhali odškodnenia v
súvislosti so sterilizáciou, boli vo väčšine prípadov predmetom ďalšieho skúmania pred ESĽP. Týchto prípadov
bolo dokopy päť. Ešte pred uvedenými tromi rozhodnutiami ESĽP boli právoplatne skončené dve konania.
130
160
a trvalé zníženie jej ľudskej dôstojnosti. Zvyšok nárokov však okresný súd zamietol.
V odvolacom konaní bol 14. septembra 2012 rozsudok v časti o zamietnutí nároku zrušený
uznesením Krajského súdu Košice a vrátený prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalšie
konanie prebieha na Okresnom súde Košice II., ktorý žalobe rozsudkom v časti vyhovel. Na
základe odvolania bol v júli 2012 spis k prípadu predložený na rozhodnutie odvolaciemu
súdu
Záver
Stredisko víta predmetné rozhodnutia ESĽP, ktorý nepotvrdil závažné obvinenia
o organizovanej politike sterilizácií rómskych žien na Slovensku pre ich etnický pôvod
vznesené zo strany právnych zástupkýň sťažovateľky, ktorým naša krajina dlhodobo čelí na
medzinárodnej úrovni. Stredisko tiež pripomína, že legislatívne zmeny s účinnosťou od
1. januára 2005 zosúladili práva pacientov s medzinárodnými štandardmi. Stredisko verí, že
v budúcnosti sa nezopakujú prípady, ktoré by vrhali zlé svetlo na Slovenskú republiku
v súvislosti s nezákonnými zásahmi do reprodukčných práv žien a osobitne žien rómskeho
pôvodu. Predmetné rozhodnutia najvyššej európskej inštancie na ochranu ľudských práv dali
síce pomyslenú bodku za prípadmi konkrétnych žien, avšak pre Slovenskú republiku by mali
slúžiť ako výstražný výkričník pred neprimeranými zásahmi do reprodukčných práv žien
a obzvlášť osobitne zraniteľnej skupiny rómskych žien. Stredisko preto nesúhlasí
s legislatívnymi snahami, ktoré sa objavili v roku 2011 a 2012 s cieľom sprístupnenia
sterilizácií sociálne odkázaným ženám. Dôvodom je riziko, že tieto navonok neutrálne
legislatívne zmeny by sa v praxi dotýkali najmä žien z marginalizovaných rómskych komunít
a s ohľadom na historické porušovanie reprodukčnej slobody rómskych žien na Slovensku by
mohli predstavovať nový nástroj na ich rozsiahlu sterilizáciu.
Pokiaľ je v Slovenskej republike verejný záujem sprístupniť jednotlivé metódy
prevencie pred neželaným počatím aj ženám s obmedzenými finančnými zdrojmi,
legislatívne zámery na takéto opatrenia by sa mali všeobecne vzťahovať na všetky ženy.
Zároveň treba zdôrazniť, že sterilizácie nie sú jedinou vhodnou formou antikoncepcie a pre
ich nezvratné následky by nemali byť primárnou metódou ochrany pred neželaným počatím.
161
Odporúčania
S cieľom predchádzaniu nezákonných sterilizácií rómskych žien a poskytnutia
prostriedkov účinnej právnej ochrany obetiam nezákonných sterilizácií z minulosti Stredisko
odporúča:
1. Zabezpečiť štátom dôslednú kontrolu dodržiavania legislatívy upravujúcej postup pri
vykonaní zákroku sterilizácie zo strany zdravotníckych zariadení a sankcionovať
zistené porušenia tejto legislatívy.
2. Zabezpečiť šírenie osvety v oblasti reprodukčného zdravia a plánovaného rodičovstva.
3. Zlepšiť informovanosť rómskych žien o dôvodoch a dôsledkoch vykonávania
sterilizačných zákrokov a o obsahu a právnych následkoch poskytnutia informačného
súhlasu so zákrokom.
4. Implementovať odporúčania Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie
z 1.marca 2013 týkajúce sa sterilizácií rómskych žien bez ich plného a informovaného
súhlasu.
162
5. Právo na vlastníctvo
5.1. Búranie nelegálnych osád
Problému čiernych stavieb bola venovaná pozornosť aj v Správe o dodržiavaní
ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania za rok 2011. Vzhľadom na situáciu
a nálady, ktoré v spoločnosti pretrvávajú v súvislosti s nelegálnymi osadami, je téma Búranie
nelegálnych osád zahrnutá aj do tohtoročnej Správy.
Na enormnom záujme o túto tému zo strany verejnosti sa vo veľkej miere podpísal
tragický požiar hradu na Krásnej Hôrke a následne medializované správy. Po tomto incidente
sa zamestnanci Strediska stretávajú čoraz častejšie, a to u dospelej populácie, ale aj
u mládeži, s podporou zbúrania všetkých nelegálnych osád. Vzhľadom na negatívne
vnímanie rozhodovacej činnosti súdov, ako vhodné sa im javí práve zbúranie nelegálnej
osady pod zámienkou odpratania odpadu. Možno však tieto osady považovať za odpad?
Nie je však pravdou, že nelegálna osada sa musí rovnať kope odpadu. Čo je odpad
definuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, táto
definícia je pomerne všeobecná a široko vymedzená. V mnohých osadách sa jedná o stavby
pevne spojené zo zemou, často sú to dokonca murované domy s upraveným prostredím.
Osada v Krásnohorskom Podhradí, ako aj ďalšie osady v žiadnom prípade nespĺňajú právnu
definíciu odpadu. Mnohé osady stojace na cudzom pozemku začali vznikať pred niekoľkými
rokmi až desaťročiami, v súčasnosti sa len rozširujú. V období ich vzniku bolo vytváranie
nelegálnych stavieb na okraji obce, resp. v jej extraviláne viac menej ticho tolerované
a nikoho nezaujímalo, na akých pozemkoch osada vyrastá. Obdobne je tomu tak aj v prípade
Krásnohorského Podhradia.
V prípade nelegálnych osád je potrebné poukázať na viacero aspektov. Často sa
používa argument ochrany vlastníctva. Je potrebné si uvedomiť, že vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.131 Majetok, ktorý je predmetom ochrany
zaručenej podľa čl. 20 Ústavy, zahŕňa nie len veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty.132
Čiže majetkom sú jednak pozemky, na ktorých stoja čierne stavby, ale majetkom sú zároveň
aj tieto čierne stavby a veci prinesené na pozemok. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka
131
132
Článok 20 Ústavy.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS19/97.
163
stavby nie sú súčasťou pozemku. Článkom 20 ods. 1 Ústavy sa vlastníkovi priznáva len
ochrana majetku, ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom.133 Nie je možné
povedať, že všetky veci, ktoré sú vnesené na predmetné pozemky boli nadobudnuté v rozpore
s platným právnym poriadkom, preto Ústava chráni aj majetok osôb žijúcich v nelegálnej
osade, ak bol nadobudnutý v súlade s právnym poriadkom. Zbúrať nelegálne stavby možno
len na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Riešenie problémov
vlastníckeho práva v prípade pozemkov a stavieb na nich stojacich v prípade, ak sa vlastníci
nedohodnú, prináleží súdu. Tieto rozhodnutia nie je možné nahradiť argumentom upratovania
odpadu na vlastných pozemkoch. Zbúranie, hoci aj nelegálnych stavieb, bez rozhodnutia
príslušného orgánu verejnej moci by bolo neoprávneným zásahom do vlastníckych práv
majiteľov týchto stavieb.
Zároveň nemožno zabúdať na ochranu obydlia garantovanú či už Ústavou,
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo inými medzinárodnými
dokumentmi. Podľa judikatúry sa pojem obydlie neviaže na stavbu podľa stavebného zákona,
nemožno ho stotožňovať s pojmom byt alebo dom. Obydlím je v najširšom slova zmysle
každé miesto, kde človek býva – obydlím je tak napríklad aj maringotka, chatrč či prístrešok
z kartónov. Právny poriadok nerozlišuje o aké obydlie sa jedná. V čl. 21 Ústavy sa deklaruje
nedotknuteľnosť obydlia, pričom zároveň sú vymedzené prípady, v ktorých možno vstúpiť do
obydlia aj bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Takéto oprávnenie však nemá majiteľ pozemku,
na ktorom toto obydlie stojí len z titulu vlastníctva pozemku.
Narušenie pokojného občianskeho spolužitia v obci Krásnohorské Podhradie
Napätá situácia, ktorá vznikla v roku 2012 v obci Krásnohorské Podhradie ležiacej
pod hradom Krásna Hôrka, zasiahla do dovtedy pomerne pokojného občianskeho spolužitia
obyvateľov obce s rómskymi obyvateľmi osady nachádzajúcej sa v jej katastri. Na území
dnešnej osady si Rómovia začali stavať obydlia už v 80-tych rokoch 20. storočia a to na
pozemkoch bývalej tehelne, ktoré boli vo vlastníctve štátu. Väčšina domov bola postavená do
roku 1971 a následne výstavba prebiehala niekoľko desaťročí. Viaceré zo stavieb, ktoré tu
boli postavené je dnes možné klasifikovať ako tzv. čierne stavby, t. j. stavby postavené bez
stavebného povolenia. V zmysle vyššie uvedených skutočností sú osoby, ktoré v nich žijú
vlastníkmi stavieb, bez ohľadu na to, že vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sa pod nimi
133
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 33/95 zo dňa 20.12.1995.
164
nachádzajú, patrí iným občanom. Pôvodne štátne pozemky, na ktorých stavby vyrástli, boli
totiž vrátené občanom v rámci reštitúcií do podielového spoluvlastníctva pričom ich hranice
neboli vymedzené. V rokoch 2006 až 2008 sa niektorí vlastníci pozemkov domáhali súdnou
cestou formou sťažností o nápravu stavu, no z dôvodu nepredloženia potrebných dokladov
k riešeniu problému nedošlo.134
Situácia sa v obci vyostrila v marci 2012 v súvislosti s požiarom hradu Krásna Hôrka,
ktorý dňa 10. marca zničil všetky strechy tejto nesmierne vzácnej historickej a kultúrnej
pamiatky ako aj interiér horného gotického paláca vrátane zbierky historických zbraní, ktorá
sa v ňom nachádzala. Za vznikom požiaru malo byť podľa vyšetrovania neopatrné
zaobchádzanie zo zápalkami pri zapaľovaní cigarety dvoma maloletými chlapcami z rómskej
osady, ktoré spôsobilo požiar trávnatého porastu hradného kopca. Požiar sa následne
nekontrolovateľne rozšíril a zasiahol hrad. Napriek tomu, že bola spochybňovaná aj
dostatočnosť protipožiarnych opatrení v okolí hradu, negatívne nálady spôsobené značným
poškodením hradu Krásna Hôrka sa sústredili práve proti rómskemu etniku obývajúcemu
osadu v obci Krásnohorské Podhradie a vyvolali atmosféru strachu a nenávisti.
Napätie v občianskom spolunažívaní v obci sa zvýšilo v apríli 2012, keď sa jeden zo
spolumajiteľov pozemkov pod rómskou osadou rozhodoval darovať svoj pozemok v rozlohe
približne 800 metrov štvorcových Mariánovi Kotlebovi, lídrovi politickej strany Naše
Slovensko a bývalému vodcovi Ústavným súdom rozpustenej ultranacionalistickej strany
Slovenská pospolitosť- Národná strana. Jeho rozhodnutie bolo plne v súlade so slobodným
výkonom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a obec nemala oprávnenie do neho žiadnym
spôsobom zasiahnuť. V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva k pozemkom pod rómskou
osadou začal Marián Kotleba avizovať búranie stavieb nachádzajúcich sa na jeho pozemku
a vyzýval ľudí, aby mu dňa 29. septembra 2012 prišli pomôcť ho upratať. Zároveň požiadal
Prezídium Policajného zboru SR a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach
o zabezpečenie verejného poriadku a ochranu techniky, ktorá mala byť použitá pri búraní
stavieb. Policajný zbor jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko neexistoval dôvod na súčinnosť
a jeho požiadavky nezodpovedali podmienkam legality a legitimity. Polícia napokon zasiahla
proti samotnému pochodu v obci a zastavila prívržencov Mariána Kotlebu pred vstupom do
rómskej osady z dôvodu rizika ohrozenia života a zdravia obyvateľov osady. Marián Kotleba
bol zadržaný a vypočutý v súvislosti s podozrenia z prípravy trestného činu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona a z prípravy trestného činu porušovania domovej
134
05.10.2012; www.aktualne.sk; Búranie v Krásnej Hôrke? Nariadenie sa už pripravuje.
165
slobody podľa § 194 Trestného zákona. Napriek skutočnosti, že stavby nachádzajúce sa na
jeho pozemku boli postavené bez stavebného povolenia a sú užívané bez kolaudačného
a užívacieho rozhodnutia, ich vlastníctvo patrí osobám, ktoré ich postavili a títo vzhľadom na
uvedenú skutočnosť požívajú ochranu domovej slobody a právo na ochranu svojho
vlastníckeho práva k postavenej nehnuteľnosti pred neoprávnenými zásahmi.
Stredisko od marca 2012 pozorne sledovalo dianie v obci Krásnohorské Podhradie
a po septembrovom zhromaždení s cieľom monitorovať dodržiavanie ľudských práv
uskutočnilo dňa 17. októbra 2012 osobný prieskum v obci. Tento prieskum bol zameraný na
preverenie vyhrotenej situácie medzi obyvateľmi rómskej národnosti a obyvateľmi slovenskej
národnosti, ktorá sa týkala hrozby búrania nelegálnych stavieb v rómskej osade.
Zamestnankyne Strediska pri tejto príležitosti rokovali s vajdom rómskej osady Ľudovítom
Gunárom, ktorý uviedol, že majitelia predmetných domov postavených bez stavebného
povolenia na cudzom pozemku majú záujem o vysporiadanie pozemkov a s majiteľmi
pozemkov prebiehajú rokovania o prípadnej kúpe. Problém pri rokovaniach však vajda vidí
v ich sabotovaní Mariánom Kotlebom, ktorý podľa slov vajdu majiteľov žiada aj ostatných
spolumajiteľov o darovanie alebo predaj ich podielov za účelom vylúčenia Rómov z obce.
Samotným Rómom vraj ponúka pozemky na odpredaj v cene 20 eur za meter štvorcový, čo je
vzhľadom na ťažkú sociálnu situáciu, v ktorej sa rodiny z osady nachádzajú, likvidačná cena.
V zmysle vyjadrení vajdu obyvatelia osady požiadali s cieľom riešenia situácie Slovenský
pozemkový fond o súhlas s výmenou obecných pozemkov za pozemky pod osadou, avšak
takáto výmena bola namietaná samotnými vlastníkmi pozemkov. Zároveň obyvatelia osady
podali na obecný úrad projekt, na základe ktorého žiadali o grant Európskej únie na
odkúpenie pozemkov nachádzajúcich sa pod ich nehnuteľnosťami. Stredisko poskytlo
obyvateľom právne poradenstvo s ohľadom na možné spôsoby získania vlastníckeho práva
k pozemkov a právne poradenstvo v súvislosti s prípadným možných búraním predmetných
domov. Záverom rokovaní Stredisko vyjadrilo ochotu kedykoľvek ďalej poskytnúť súčinnosť
a pomoc pri riešení vzniknutej situácie s cieľom predchádzať vyhrocovaniu situácie
a prípadným extrémistickým prejavom namiereným proti obyvateľom rómskej osady.
Súčasná situácia v Krásnohorskom Podhradí
V súčasnosti je podľa informácií, ktoré Stredisku poskytli obec Krásnohorské
Podhradie a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity upokojená. Od septembra
2012 sa v obci už nekonalo žiadne zhromaždenie ani pochod, ktorý by bol namierený proti
166
existencii čiernych stavieb rómskych občanov a nie je predpoklad, že by došlo v súčasnej
dobe k narušeniu ochrany verejného poriadku. Vďaka prijatým opatreniam, postupu Úradu
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a spolupráci Policajného zboru a Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pri riešení stavu, ktorý vznikol v obci v septembri 2012, ako aj
vďaka ochote obyvateľov rómskej osady vysporiadať si vlastnícke vzťahy pod nelegálnymi
stavbami, boli v obci Krásnohorské Podhradie vytvorené predpoklady na ďalšie udržanie
verejného poriadku.135
Snahy o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v rómskej osade v katastri
obce Krásnohorské Podhradie, ktorých cieľom je definitívne vyriešiť túto otázku
a zabezpečiť tak pokojné spolunažívanie všetkých obyvateľov obce, naďalej pokračujú.
O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že do decembra 2012 bolo obci doručených spolu desať
žiadostí o odkúpenie obecného pozemku pod stavbami v rómskej osade, pričom vo všetkých
prípadoch majú žiadatelia vyrovnané záväzky voči obci. Napriek tomu, v prípade šiestich
žiadateľov majú naďalej podlžnosti voči obci ich rodinní príslušníci, ktorí sú v predmetných
nehnuteľnostiach prihlásení na trvalý pobyt. Z tohto dôvodu prijala obec na zasadnutí
obecného zastupiteľstva dňa 3. decembra 2012 štyri uznesenia, ktorými rozhodla
o prerokovaní žiadostí zvyšných štyroch žiadateľov s prihliadnutím na osobitný zreteľ,
ktorým je skutočnosť, že títo žiadatelia dlhodobo viac ako 20 rokov využívajú dotknuté
pozemky. Pokiaľ ide o určenie ceny za tieto pozemky, poslanci obecného zastupiteľstva sa
dohodli, že sa cena bude určovať na základe znaleckého posudku v súlade so Zásadami
hospodárenia obce s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie predaj týchto pozemkov.136
Významným krokom zo strany obce boli zároveň práce na novom územnom pláne, ktorý
predstavuje dôležitý dokument aj vo vzťahu k legalizácii stavieb nachádzajúcich sa v katastri
obce na obecných pozemkoch a na pozemkoch súkromných vlastníkov. Výsledkom bolo
schválenie nového územného plánu obce, ktorý bol prijatý obecným zastupiteľstvom vo
forme všeobecne záväzného nariadenia a nadobudol účinnosť 6. decembra 2012.137
Záver
Problémom čiernych stavieb v osadách nie je možné vyriešiť bez súčinnosti všetkých
zainteresovaných subjektov. Na riešení daného problému musia mať záujem aj majitelia
135
Vyjadrenie obce Krásnohorské Podhradie k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013; Vyjadrenie Úradu
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity k otázkam Strediska zo dňa 19.02.2013.
136
Zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 03.12.2012.
137
Všeobecne záväzné nariadenie obce Krásnohorské Podhradie č. 2/2012.
167
čiernych stavieb, ktorí musia byť motivovaní, že v prípade ak budú žiť podľa daných
pravidiel, majú možnosť zlepšiť svoju situáciu. Ťažko dôjde k riešeniu, ak je pre človeka
samozrejmé postaviť si obydlie na cudzom pozemku bez stavebného povolenia, lebo nevidí
inú možnosť. Preto je potrebné prísť s alternatívou, ktorá bude reálna. Samozrejme pri riešení
tohto problému nebude možné nájsť uniformný spôsob riešenia, ktorý by vyhovoval každému
a bude potrebné zohľadňovať konkrétne podmienky jednotlivých prípadov. Daný problém je
však potrebné riešiť spôsobom, ktorý umožňujú právne predpisy. V prípade vzniku ďalších
čiernych stavieb je dôležité zakročiť hneď na začiatku a trvať na striktnom dodržiavaní
zákonov.
Vyhrocovanie situácie rôznymi pochodmi a výzvami na upratovanie určite
neprispieva k vyriešeniu danej situácie. Zbúranie osád a odstránenie čiernych stavieb, ktoré
slúžia na bývanie, bez ďalších opatrení zabezpečujúcich realizáciu práva na bývanie povedie
len k ďalšiemu vytváraniu takýchto nelegálnych osád a provizórnych obydlí na iných
miestach. V prípadoch, v ktorých to je možné, by sa mali prednostne využiť iné možnosti ako
búranie už existujúcich stavieb. Ak vlastníci týchto stavieb majú záujem o vysporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom a o legalizáciu stavieb mali by dostať možnosť získať
dlhodobý prenájom alebo na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo. Na druhej
strane nie je spravodlivé žiadať od terajších vlastníkov týchto pozemkov, aby sa vzdali
svojho vlastníctva za neprimerane nízke ceny.
Na Slovensku sa nájdu aj obce, ktoré nemajú problém s nelegálnymi osadami, a tieto
by mali byť pri riešení problémov príkladom aj pre ostatných. K riešeniu problému
nelegálnych osád je potrebné pristupovať zodpovedne a bez emócii, tak ako sa o to snaží
obec Krásnohorské Podhradie a mnoho ďalších obcí
Odporúčania
Stredisko v súvislosti s problematikou nelegálnych stavieb v rómskych osadách
odporúča nasledovné:
1. Striktne kontrolovať dodržiavanie stavebného zákona stavebnými úradmi.
2. Komplexne riešiť problému nelegálnych osád nie len z pohľadu stavebného zákona ale
zo všetkých aspektov.
3. Pokračovať v procese vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom v osade v obci
Krásnohorské Podhradie s cieľom spravodlivého riešenia pre obe zainteresované strany,
t. j. vlastníkov pozemkov a vlastníkov stavieb.
168
4. Dohliadať na zachovanie verejného poriadku v obci a predchádzať zneužívaniu
zhromažďovacieho
práva
za
účelom
propagácie
extrémistických
názorov
a uskutočnenia pokusov na „upratanie“ pozemkov od nelegálnych stavieb.
5. Predchádzať
núteným
vysťahovaniam
a búraniu
rómskych
obydlí
bez
predchádzajúceho upozornenia. V prípade nevyhnutného búrania obydlí poskytovať
dotknutým osobám adekvátne a vhodné náhradné bývanie.
5.2. Čierne stavby a novela stavebného zákona
Otázka stavieb postavených bez príslušného stavebného povolenia sa stáva čím ďalej
viac diskutovanou témou, nehovoriac o stavbách postavených na cudzom pozemku. Prax
ukazuje, že súčasná právna legislatíva je nedostatočná. Odstraňovanie čiernych stavieb je
pomerne zdĺhavý proces. V prípade mnohých luxusných stavieb dochádza k dodatočnému
povoleniu, ani hroziaca pokuta až do výšky približne 166-tisíc eur (t. j. 5 mil. Sk) nie je
dostatočne odstrašujúca.
O riešení tohto stavu sa hovorí už dlhšie, boli pripravené viaceré novely stavebného
zákona, ktoré mali problém čiernych stavieb vyriešiť. Jednu z noviel stavebného zákona,
ktorá mala riešiť problém čiernych stavieb predložili v roku 2012 predstavitelia opozičnej
politickej strany SDKÚ-DS. Cieľom navrhnutej novely bolo zásadným spôsobom zamedziť
rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch.138 Zároveň sa mal
novelou zrýchliť proces odstraňovania čiernych stavieb. Podľa navrhovaného znenia, ak je
stavba postavená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku a vlastník požiadal o
odstránenie tejto stavby, je stavebný úrad povinný rozhodnúť o odstránení stavby do 30 dní
od doručenia žiadosti o odstránenie stavby. Ak osoba, ktorej bolo uložené odstránenie stavby,
neodstráni stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu do 30 dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia, odstráni stavbu
stavebný úrad na náklady vlastníka alebo nájomcu stavby do 60 dní od nadobudnutia
vykonateľnosti rozhodnutia o odstránení stavby. Ak by ani stavebný úrad v stanovenej lehote
neodstránil stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo bez písomného oznámenia, je
povinný zaplatiť vlastníkovi pozemku sankciu vo výške 100 eur za každý začatý mesiac po
138
Dôvodová správa j návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
169
uplynutí lehoty na odstránenie stavby (60 dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia
o odstránení stavby). Ak stavebný úrad nekoná po dobu dlhšie ako 6 mesiacov, povinnosť
odstrániť stavbu prechádza na príslušný najbližšie nadriadený orgán. Daná novela sa nemala
týkať inžinierskych stavieb.
Napriek tomu, že predmetná novela v parlamente nebola prijatá spustila vlnu reakcií.
Odborníci jej vyčítali najmä populistický prístup. Zákon, s ktorým sa aktuálne pohrávajú
poslanci SDKÚ, je podľa sociologičky Sylvie Porubänovej nerealizovateľný. „Je
populistický. Je to mútenie vody na nesprávnom mieste a v nesprávny čas“, poznamenala.139
Napriek tomu, že novela sa mala týkať všetkých čiernych stavieb (inžinierske stavby mali
byť vyňaté z pôsobnosti danej novely, preto ani v prípade ak by boli čiernou stavbou, zákon
by sa na ne nevzťahoval), mnohí vyčítali práve fakt, že celá novela bola protirómska. Tento
názor ovplyvnil aj výber miesta tlačovej konferencie, na ktorej predkladatelia novelu
prezentovali. Prezentácia novely zákona o čiernych stavbách uskutočnená poslancami pred
rómskou osadou jednoznačne nebol najšťastnejší výber. Napriek tomu však návrh zákona
neobsahoval rozlíšenie o akú čiernu stavbu ide. Pozitívom tohto návrhu bolo, že mal umožniť
rýchle zakročenie v čase, keď stavba ešte len vzniká.
Riešenie daného problému je nepochybne potrebné, nakoľko je nepredstaviteľné, aby
štát nedokázal garantovať ochranu vlastníctva. Na druhej strane je potrebné pozrieť sa aj na
príčiny vzniku čiernych stavieb a celý problém riešiť komplexne. Bez odstránenia príčin
vzniku
čiernych
stavieb
v osadách
a striktného
dodržiavania
právnych
predpisov
umožňujúcich nariadenie odstránenia stavby už v súčasnosti, prijímanie novej legislatívy
nepovedie k želanému cieľu. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona
umožňujúce nariadenie odstránenia stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v
rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri
stavbách, ktoré treba ohlásiť, sa v súčasnej dobe využíva len sporadicky. Častejší je prípad
dodatočnej legalizácie stavby. Z odpovedí, ktoré Stredisko dostalo z krajských miest v roku
2012, na základe tohto ustanovenia nariadila odstránenie stavby slúžiacej na bývanie len
Bratislava- Staré Mesto. Počet prípadov, v ktorých bolo nariadené odstránenie čiernej stavby
na základe § 88 ods. 1 písm. b) v krajských mestách sa pohyboval od 0 do 5 prípadov
(reklamné tabule, prístrešky na autá a prístavby resp. prestavby budov).
139
Harkotová, S: Aktivisti: Reči SDKÚ o búraní čiernych stavieb pred osadou sú arogantné, 12.07.2012;
www.aktualne.sk.
170
Záver
Ani po roku Stredisko nemôže skonštatovať, že v prípade čiernych stavieb došlo
k zlepšeniu situácie. Už dlhodobo sa hovorí o komplexnom riešení tohto problému, ktoré má
byť zhmotnené v príprave nového stavebného zákona. Podľa dostupných informácií
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vytvorilo
v auguste 2012 pracovnú skupinu, ktorá pracuje na príprave nového stavebného zákona
a „nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb“. Pracovná skupina má cca 50 členov,
ktorí zastupujú širokú odbornú verejnosť pôsobiacu v oblasti výstavby a stavebníctva,
územného plánovania a stavebného poriadku, ako aj vyvlastnenia.140 Návrhy nových zákonov
by mali byť predstavené širokej verejnosti v apríli 2013. V zmysle Programového vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky ministerstvo čaká úloha pripraviť nový stavebný zákon tak, aby
sa zjednodušili a urýchlili povoľovacie procesy, samozrejme pri zachovaní kvality
povoľovaných a realizovaných stavieb.141 Nový stavebný zákon by mal nanovo riešiť
problém čiernych stavieb sprísnením podmienok pre dodatočné povolenie stavby
a zavedením povinnosti odstrániť čierne stavby postavené v rozpore s územným plánom. Pri
riešení problému čiernych stavieb je potrebný aktívny prístup stavebných úradov, keďže
práve stavebné úrady majú základnú pôsobnosť pri odhaľovaní a postihovaní čiernych
stavieb. V rámci štátneho stavebného dohľadu by mali stavebné úrady už v zárodku odhaliť
čiernu stavbu a vyhodnotiť, či jej realizáciou bol porušený len stavebný zákon alebo došlo
k spáchaniu trestného činu. V roku 2011 bol do Trestného zákona pridaný trestný čin
neoprávnené uskutočňovanie stavby.142 Pokračovaním v realizácii čiernej stavby aj po
rozhodnutí stavebného úradu je možné spáchať trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.143
Problém rómskych osád stojacich zväčša na cudzích pozemkoch má byť komplexne
riešený aj v rámci tzv. Rómskej reformy pripravovanej splnomocnencom vlády pre rómske
140
Komová, A.: Nový stavebný zákon. In: Parlamentný kuriér, č. 215-216, s. 69-71.
Tamtiež, s. 69-71.
142
§ 299a Trestného zákona:
(1) Kto bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde
o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach
alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na dva
roky.
(2) Odňatím slobody na tri roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol
za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
143
§ 348 ods. 1 písm. i) „Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej
moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo
v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby
alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov.“
141
171
komunity. Avšak do dnešného dňa neboli prezentované príslušné zákony, ktoré by tento
problém mali riešiť.
Odporúčania
Stredisko v oblasti právnej úpravy stavebného konania a jej dodržiavania s ohľadom
na problematiku čiernych stavieb odporúča:
1. Prijať nový stavebný zákon, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb,
napríklad aj určením účinných sankcií.
2. Zabezpečiť zrýchlenie celého procesu rozhodovania o odstránení čiernej stavby.
3. Nastaviť mechanizmus účinnej kontroly dodržiavania stavebného zákona.
172
6. Registrované partnerstvá
6.1. Návrh zákona o registrovanom partnerstve
V roku 2012 sa v Slovenskej republike rozprúdila opätovne debata o registrovaných
partnerstvách homosexuálnych párov, v súvislosti s návrhom zákona opozičných poslancov
za stranu SaS144, ktorého cieľom bolo poskytnúť inštitucionalizovanie vzájomnému spolužitiu
osôb rovnakého pohlavia a poskytnúť tak právnu ochranu osobám žijúcich v takomto zväzku.
V súvislosti s debatou ohľadom navrhovanej legislatívy sa na verejnosti skloňovali témy
diskriminácie homosexuálnych párov a porušovania ich ľudských práv súčasnou právnou
úpravou, ktorá ako jedinú inštitucionalizovanú formu spolužitia dvoch osôb uznáva
manželský zväzok muža a ženy a rodinu ním založenú. Na druhej strane sa proti
predloženému návrhu stavali aktivisti z rôznych oblastí spoločenského života, z ktorých
niektorí dokonca žiadali, aby vláda predložila návrh ústavného zákona na ochranu definície
manželstva ako trvalého zväzku muža a ženy a jeho výnimočné postavenie v spoločnosti.145
Diskusia o registrovaných partnerstvách bola v roku 2012 v súvislosti s predloženým
návrhom zákona búrlivá aj v parlamente, politických debatách a mediálnych prezentáciách
niektorých poslancov. Zástupcov komunity LGBTI pobúrili najmä výroky poslanca
parlamentu za opozičnú stranu OĽaNO Štefana Kuffu, ktorý na margo homosexuálne
orientovaných ľudí podotkol, že by sa bál prijať krv, ak by vedel, že darcom bol homosexuál.
Samotný zákon komentoval slovami, že „malá ukričaná skupina nás tu bude znásilňovať“.146
Už v máji 2012 v plenárnej diskusii v parlamente poslanec Kuffa označil homosexuálov za
„chorých“ ľudí, ktorých treba liečiť. Vyhlásil, že „svetová zdravotnícka organizácia kedysi
homosexualitu zaradila medzi duševné choroby“.147 Zároveň dodal, že „je chybou nechať
chorých ľudí behať po ulici bez toho, aby sa im pomohlo“ a že „takýmto ľuďom treba
144
Návrh zákona predložili na septembrovú schôdzu do parlamentu poslanci Juraj Droba, Lucia Nicholsonová
a Martin Poliačik. Hlasovalo sa o ňom dňa 6. novembra 2012, pričom za jeho prijatie zahlasovalo len 14
z prítomných poslancov a návrh tak neprešiel do druhého čítania.
145
Na protest proti návrhu zákona o registrovaných partnerstvách zorganizovalo šesť občianskych združení
11. septembra 2012, t.j. v deň keď sa malo rokovať o tomto návrhu, zhromaždenie pred budovou Národnej rady
Slovenskej republiky. Ďalšou aktivitou bola iniciatíva „Niečo tu nepasuje“, ktorej cieľom bolo zachovať
postavenie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy a ako ideálneho priestoru na výchovu detí.
Jednotliví odporcovia poukazovali najmä na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom je
zakotvené dôsledné uplatňovania základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej manželstvo je jedinečný
zväzok medzi mužom a ženou a úlohou spoločnosti je tento zväzok chrániť.
146
Droba nasrdil v parlamente Kuffu vlajkou homosexuálov (29.10.2012; www.webnoviny.sk; s.-; SITA).
147
Kuffa označil homosexuálov za chorých (12.05.2012; Nový Čas; s. 6; SITA).
173
pomôcť, na to máme psychiatrov a liečebne“.148 V októbri počas parlamentnej rozpravy
k návrhu zákona o registrovaných partnerstvách vyhlásil, že homosexualita môže byť aj
dobrá, môže človeka posväcovať, ak zápasí za svoju čistotu. „Dobrá homosexualita môže byť
tvoja krížová cesta na ceste spásy“. Ako argument proti zákonu tiež vyhlásil: „Ak sa ktosi
narodí slepý alebo hluchý, nemôže za to, my ho nejdeme za to diskriminovať, ale má v živote
obmedzenia. Homosexuálna orientácia môže byť jednou z nich“.149 Pre televíziu JOJ návrh
zákona okomentoval nasledovne: „Je to zákon, ktorý by potláčal ľudské práva. Ak by ste mali
iný názor ako prohomosexuálny, tak ja neviem, boli by ste perzekvovaní, či pokutou,
jednodňovou basou, tak ako sme svedkami toho na západe.“
150
V rozhovore pre denník Plus
jeden deň následne v rovnakom duchu prezentoval svoje názory na registrované partnerstvá
a homosexuálne orientovaných ľudí takto:
„Poznáte nejakých homosexuálov? Áno poznám. V Žakovciach, ak ste počuli o projekte
môjho brata. Stará sa o týchto homosexuálov. Sú medzi nimi aj pedofili, homosexuáli,
narkomani, vrahovia. Tam je škála deviantných správaní široká. Lieči homosexuálov alebo
čo presne robí? Áno, je tam liečba modlitbou, prácou a zákazom používania návykových
látok. Čo je na homosexualite nebezpečné? Nebezpečné je to, že v zahraničí sa stáva majorita
prenasledovanou. Prečo by človek, ktorý má hotel, nemohol odoprieť izbu pre homosexuálny
pár? Ak by mal niekto penzión a odmietol by v ňom ubytovať černocha, bolo by to
v poriadku? To nemá s rasovou diskrimináciou nič spoločné. Rovnako nebezpečné sú
adopcie. Stále hovoríme, že dvaja muži a dve ženy majú práva. Ale kde sú práva detí? Kto sa
opýta týchto detí, či chcú mať dvoch otcov, či dve matky?“ 151
Pre
zástupcov
homosexuálnych
komunít
a liberálne
zmýšľajúcu
verejnosť
poburujúco, sa k téme postavil Kuffov stranícky kolega, líder strany OĽaNO, a opazičný
poslanec v parlamente Igor Matovič. Ten na margo Kuffových slov v máji 2012 reagoval:
„Homosexualitu osobne síce považujem za odchýlku od normálu sexuálneho správania,
avšak nie za chorobu, ktorá by sa dala liečiť.“152 Počas jesennej rozpravy k návrhu zákona
vyhlásil: „SaS predkladá niečo, čo je absolútne neprirodzené. Vychádzate v ústrety ľuďom,
ktorí si povedali, že chcú byť manželia, hoci parametre manželstva nespĺňajú... Ak by ste
rovno prišli aj s možnosťou adopcie detí, tak by to určite neprešlo. Vy idete pekne postupne
148
Jeden z poslancov: Homosexuáli sú “chorí”/ Parlamentarier: Homosexuelle sind “krank”/ (11.05.2012;
www.dertandard.at; s.-; R).
149
Kuffa: Homosexualita môže byť dobra, ak človek zápasí o čistotu (30.10.2012; www.sme.sk; s.-; TASR).
150
STOP PRE REGISTROVANÉ PARTNERSTVÁ (06.11.2012; Televízna stanica JOJ; Noviny; 19.30; por.
4/14; JANKOVIČOVÁ Slávka).
151
Môžu sa liečiť (31.10.2012; Plus jeden deň; s. 2;-).
152
Tmár (24.05.2012; Plus 7 dní; č. 22; s. 28-31; Onufer Andrej).
174
po plátku salámy a chcete spoločnosť uvariť. Vy si myslíte, že nás týmto oblbnete.“ Zároveň
sa pýtal: „Ako by sa potom vypĺňal formulár. Kde je matka a otec? Bolo by tam rodič 1
a rodič 2. Touto cestou sa chceme vydať?“153 V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo
vyjadril odmietavý postoj k téme registrovaných partnerstiev a snahu o ich zavedenie označil
za pošliapanie inštitútu manželstva. Podľa jeho slov: „Ak sa budeme opičiť po krajinách, kde
takýto zákon platí, tak dopadneme ako v Španielsku, kde sa v sexuálnej výchove zobrazuje
pohlavný styk dvoch mužov a prezentuje sa to ako niečo normálne.“154
Vymedzenie z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd
Slovenská republika je od roku 1993 zmluvnou stranou Európske dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a preto má povinnosť plniť svoje záväzky z neho
vyplývajúce. Základnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná z Dohovoru
je okrem iných aj zabezpečenie efektívnej ochrany Dohovorom priznaných práv a slobôd
a zároveň povinnosť rešpektovať a zohľadňovať judikatúru ESĽP vo vnútroštátnom práve
a v rozhodovacej činnosti príslušných národných orgánov.
Článok 8 Dohovoru upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
V zmysle predmetného článku, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať s výnimkou prípadov, keď je zásah v súlade so zákonom a nevyhnutný v záujme
národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Právo na ochranu súkromného života obsahuje v sebe niekoľko čiastkových práv, pričom ide
o:
a) právo na sebaurčenie, t. j. slobodne rozhodovať o sebe samom;
b) právo na ochranu súkromnej a intímnej sféry a
c) právo rozhodovať o spôsobe vedenia svojho života.
Z judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na sebaurčenie zahŕňa právo na určenie svojej
sexuálnej orientácie155. V súvislosti s týmto zároveň ESĽP judikoval, že toto právo zahŕňa
153
Ježiš Kristus nikdy neodsúdil homosexualitu, myslí si M. Poliačik (30.10.2012; www.teraz.sk; s.-; TASR).
Matovič: Snaha zaviesť registrované partnerstvá je zvrátená (23.09.2012; www.hnonline.sk; s.-; TASR).
155
Prípad Dudgeon proti Spojenému kráľovstvu, Rozsudok ESĽP z 22. októbra 1981, Číslo sťažnosti 7525/76,
paragraf 41 a 45; Prípad Modinos proti Cypru, Rozsudok ESĽP z 22. apríla 1993, Číslo sťažnosti 15070/89.
154
175
právo na založenie a rozvíjanie vzťahu s inými ľudskými bytosťami, t. j. nešpecifikoval toto
právo iba medzi osobami rovnakého pohlavia.156
Článok 14 Dohovoru následne stanovuje, že užívanie práv a slobôd priznaných týmto
Dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako
je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Pokiaľ ide o záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z členstva v Európskej únii,
v súlade s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek
diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu,
genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania,
príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo
sexuálnej orientácie. Zároveň, v zmysle článku 2 Zmluvy o Európskej únii je Európska únia
založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho
štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty
sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia,
tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.
V podmienkach národného práva Slovenskej republiky sú vyššie uvedené práva
upravené prednostne v Ústave a následne sú dopĺňané v duchu judikatúry Ústavného súdu.
V zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Odsek
2 citovaného ustanovenia zaručuje základné práva a slobody na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či
iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,
zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. V súvislosti so zákazom diskriminácie podľa článku 12
Ústavy. Ústavný súd uviedol: ,,Ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy má všeobecný,
deklaratórny charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia
je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou základných práv a slobôd v Ústave.“157
Článok 19 ods. 2 Ústavy garantuje právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. Účel ochrany pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života je podmienený aj vymedzeným pojmu
156
Prípad Niemietz proti Nemecku, Rozsudok ESĽP z 16. decembra 1992, Číslo sťažnosti 13710/88,paragraf
29; Prípad E.B. proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 22. januára 2008, Číslo sťažnosti 43546/02,paragraf 43.
157
I. ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky 1999.
176
súkromný život. K tejto otázke sa vyjadril aj Ústavný súd, podľa ktorého je „súkromný život“
pojem široký a nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno
obmedziť na „intímnu sféru“, v ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti,
a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana „rodinného života“ sa v zmysle
judikatúry Ústavného súdu týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným
fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne. 158
Právne východiská zákona o registrovaných partnerstvách a medzinárodné záväzky
Slovenskej republiky v dotknutej oblasti
Návrh zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
upravoval možnosť pre páry rovnakého pohlavia deklarovať medzi sebou a pred
spoločnosťou svoj trvalý zväzok. Samotný text návrhu zákona vymedzoval otázky vzniku
a zániku registrovaného partnerstva, práva a povinnosti partnerov, vyživovaciu povinnosť
medzi partnermi počas trvania a po zrušení partnerstva. Keďže návrh zákona sa dotýka aj
ochrany práv detí, ako osobitnej skupiny obyvateľstva vyžadujúcej si osobitnú pozornosť
a ochranu, bol posudzovaný aj s dôrazom na ochranu a zachovanie práv detí, ktoré žijú
s osobami v takomto trvalom životnom zväzku. Navrhovaná právna úprava mala ovplyvniť
dokopy 22 rôznych právnych predpisov z oblasti súkromného aj verejného práva.
Práva a povinnosti partnerov a partnerského zväzku ako takého mali v zmysle návrhu
zákona rovnaký charakter ako vymedzenie práv a povinností manželov a manželstva podľa
zákona o rodine.
V praxi by uzákonenie registrovaných partnerstiev znamenalo, že registrované
partnerstvo by sa zapisovalo ako rodinný stav do úradných dokumentov a partneri by boli
považovaní za navzájom blízke osoby. Právne uznanie registrovaných partnerstiev by im
zabezpečilo možnosť vzájomného zastupovania sa v bežných veciach, dedenie v prvej
dedičskej skupine, ako aj nárok na vdovský resp. vdovecký dôchodok. Návrh zákona
zavádzal vzájomnú vyživovaciu povinnosť vrátane rovnakej životnej úrovne partnerov počas
trvania partnerstva a príspevku na výživu bývalého partnera.
Návrh zákona taktiež upravoval výkon rodičovských práv a povinností partnermi,
pričom neobmedzoval doterajšie práva a povinnosti rodičov. Zákon o rodine ukladá
povinnosť starať sa o dieťa rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, resp. do
158
I. ÚS 13/2000, Nález z 10. júla 2001, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
2001.
177
striedavej starostlivosti. Ustanovenie § 12 ods. 2 návrhu zákona ukladalo partnerom
povinnosť, pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom, starať sa o dieťa a spoločne sa
podieľať na jeho výchove. Vznikali by tak dve nové povinnosti vo vzťahu k dieťaťu. Prvou je
povinnosť starať sa o dieťa pre druhého partnera, ktorý nie je rodičom dieťaťa. Druhá
povinnosť zaväzuje spoločne sa podieľať na výchove dieťaťa pre oboch partnerov. Uvedené
povinnosti sú v súlade s ustanovením čl. 41 Ústavy, konkrétne s ústavnou požiadavkou
ochrany rodičovstva a osobitnej ochrany detí a mladistvých. Pritom však nie sú dotknuté
práva druhého rodiča dieťaťa ani samotného dieťaťa, keďže návrh zákona priamo odkazoval
na úpravu rodičovských práv a povinností podľa zákona o rodine.
Uzatvorením registrovaného partnerstva by podľa návrhu zákona vznikla nová
situácia aj vo vzťahu k dieťaťu. Takýto právny úkon rodiča dieťaťa má nepochybne značný
vplyv na život maloletého dieťaťa, obdobný s vplyvom novouzatvoreného manželstva rodiča
dieťaťa, či inej závažnej zmeny rodinných pomerov dieťaťa. Na ochranu práv maloletého
dieťaťa sa preto mal v zmysle navrhovaného zákona uplatniť zákon o rodine, ktorý
vymedzuje, že ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Právny poriadok Slovenskej republiky tak dáva za úlohu súdom skúmať, či je výkon
rodičovských práv a povinností pri zmene pomerov, medzi ktoré by patrilo bezpochyby aj
uzatvorenie registrovaného partnerstva, v záujme maloletého dieťaťa. Súdy majú povinnosť
skúmať túto skutočnosť kedykoľvek aj bez samotného návrhu (ex offo), čo im vyplýva aj
z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
V súvislosti s verejnými diskusiami k téme registrovaných partnerstiev a v reakcii na
predložený návrh zákona právny poriadok Slovenskej republiky a doterajšia právna úprava
partnerského spolužitia (s aplikovaním právneho inštitútu manželstva) je v súlade
s medzinárodnými zmluvami o základných ľudských právach a slobodách, judikatúrou
príslušných súdov aplikujúcich medzinárodné zmluvy, Ústavou a s ňou spojenou judikatúrou
Ústavného súdu. Základné ľudské práva a slobody osôb rovnakého pohlavia nie sú týmto
právnym stavom porušované.
Návrh zákona o registrovaných partnerstvách vytváral pre osoby rovnakého pohlavia
novú možnosť inštitucionalizovanej formy trvalého spolužitia. Tým návrh predstavoval
pokus o rozšírenie úpravy partnerského spolužitia o formu, ktorú právny poriadok Slovenskej
republiky doposiaľ neobsahoval. V rámci Európskej únie ako aj v rámci judikatúry ESĽP,
zatiaľ pretrváva názor, že otázky úpravy možnosti manželstiev alebo iných foriem
178
inštitucionalizovaného spolužitia osôb rovnakého pohlavia patria do vnútroštátnej pôsobnosti
členských štátov.159 Z tohto dôvodu rozsah, intenzita a časový rámec legislatívnych aktivít
v tejto oblasti závisí iba od individuálnej vôle každého štátu ako nezávislého subjektu
medzinárodného práva.
Prípadné prijatie obdobného návrhu zákona v budúcnosti nemožno chápať ako
nápravu protiprávneho stavu, keďže konkrétny právny nárok na partnerstvá osôb rovnakého
pohlavia neexistuje. Slovenská republika nemá, ani nemala žiadny explicitný záväzok
umožniť registrované partnerstvá, pričom to nevyplýva ani zo všeobecného medzinárodného
práva. Povinnosť štátov umožniť takýmto osobám aspoň registrované partnerstvo teda
nevyplýva ani z judikatúry ESĽP, ani z legislatívy a judikatúry Európskej únie. Naopak,
ESĽP vyslovene judikoval, že právo na manželstvo gayov a lesbičiek nepatrí medzi základné
ľudské práva a nemožno ho vyvodzovať zo spojenia článkov 8 a 14 Dohovoru.160 Zároveň
však ESĽP vyslovil, že je neprirodzené zachovávať názor, podľa ktorého, na rozdiel od
heterosexuálnych párov žijúcich spoločne v de facto partnerstvách (t. j. napríklad ako druh
a družka), sociálne postavenie párov rovnakého pohlavia v porovnateľnej situácii nespadá
pod význam pojmu „rodinný život“ v zmysle čl. 8 Dohovoru.161
Z vyššie uvedených skutočností však vyplýva, že členské štáty Dohovoru aj naďalej
užívajú právo na voľnú úvahu (princíp tzv. margine of appreciation) v otázkach priznania
práva na manželstvo osobám rovnakého pohlavia, ako aj v otázkach inej formy právnej
úpravy spolužitia homosexuálnych párov a práv vyplývajúcich z konkrétnej formy.162
159
Krajiny EÚ, v ktorých neexistuje možnosť uzavrieť registrované partnerstvo, ale zákony zakazujú
diskrimináciu homosexuálov minimálne v oblasti prijímania do zamestnania reprezentujú Litva, Lotyšsko,
Estónsko, Poľsko, Slovenská republika, Bulharsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko, Cyprus a Malta. Možnosť
uzavrieť registrované partnerstvá alebo iné formy inštitucionalizovaného spolužitia pripúšťa právny poriadok
štátov Írsko, Fínsko, Luxembursko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Rakúsko a Slovinsko, z
kandidátskych krajín- Chorvátsko, z krajín blízkych EÚ- Švajčiarsko. Právo uzavrieť homosexuálne manželstvá
je uzákonené v právnych poriadkoch Belgicka, Holandska, Španielska, Portugalska, Dánska a Švédska,
z kandidátskych krajín- Island, z krajín EHP- Nórsko. Adopciu detí homosexuálnymi pármi pripúšťajú zákony
v Holandsku, Belgicku, Dánsku, Švédsku, Španielsku a vo Veľkej Británii (okrem Severného Írska),
z kandidátskych krajín- Island, z krajín EHP- Nórsko. Aktuálna je téma manželstiev neheterosexuálnych párov
vo Francúzsku, kde Národné zhromaždenie schválilo návrh zákona umožňujúci uzatváranie manželstiev osobám
rovnakého pohlavia a v apríli 2013 sa o ňom má hlasovať v Senáte, pričom sa predpokladá, že od júna 2013 by
mohla navrhovaná právna úprava vstúpiť do platnosti.
160
Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04,
paragraf 101; Prípad Gas a Dubois proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 15. marca 2012, Číslo sťažnosti
25951/07, paragraf 65.
161
Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04,
paragraf 94.
162
Prípad Schalk a Kopf proti Rakúsku, Rozsudok ESĽP z 22. novembra 2010, Číslo sťažnosti 30141/04,
paragraf 108; Prípad Gas a Dubois proti Francúzsku, Rozsudok ESĽP z 15. marca 2012, Číslo sťažnosti
25951/07, paragraf 65.
179
Záver
Návrh zákona o registrovanom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý bol prerokúvaný a zamietnutý v Národnej rade Slovenskej republiky na jeseň roku
2012, reprezentoval pokus o legislatívne rozšírenie doterajšej právnej úpravy na úrovni
zákona.
Zároveň je však potrebné uviesť, že napriek tomu, že zákon prijatý nebol, jeho návrh
bol v súlade s Ústavou a medzinárodnými zmluvami o základných ľudských právach
a slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná. V zmysle uvedených výkladov
z
rozsudkov
ESĽP
bude
v budúcnosti
prípadné
prijatie
zákona
umožňujúceho
inštitucionalizovať vzťah osôb rovnakého pohlavia prejavom suverénnej vôle Slovenskej
republiky upraviť právne vzťahy zákonnou a zákonom dovolenou formou v oblasti, kde
doposiaľ upravené neboli.
Odporúčania
V reakcii na súčasný právny stav v oblasti úpravy a uznania inštitucionalizovaných
foriem spolužitia neheterosexuálnych partnerov Stredisko odporúča:
1. Viesť dlhodobý a pokojný dialógov medzi kľúčovými predstaviteľmi verejnej moci,
občianskej
spoločnosti,
médií,
politických
strán,
mimovládnych
organizácií
a náboženských spoločností.
2. Podporovať zodpovedný citlivý a vyvážený prístup subjektov majúcich výrazný vplyv
na tvorbu verejnej mienky, t. j. najmä médií a politických predstaviteľov.
180
7. Diskriminácia
7.1.
Nedodržiavanie
ľudských
práv
zamestnancov
zahraničnými
zamestnávateľmi
Právo na primerané pracovné podmienky a primeranú odmenu za vykonanú prácu
garantuje na vnútroštátnej úrovni Ústava a „vykonávacie zákony“ (predovšetkým Zákonník
práce), ktoré zakladajú právny nárok na domáhanie sa samotného základného práva. Článok
36 Ústavy deklaruje právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, najmä právo na
primeranú odmenu za vykonanú prácu. Tento článok obsahuje aj ochranu proti svojvoľnému
prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu
prípustnú dĺžku platenej dovolenky a právo na kolektívne vyjednávanie.
Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je viazané na existenciu
pracovnoprávneho vzťahu a prislúcha všetkým jeho účastníkom v pozícii zamestnanca (bez
ohľadu na jeho štátnu príslušnosť). Medzinárodný rámec predmetnej právnej úpravy
predstavujú najmä ustanovenia článku 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach, články 28 II. časti Revidovanej Európskej sociálnej charty a článok 31
Charty základných práv EÚ a ďalšie medzinárodné zmluvy v rámci systému Medzinárodnej
organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie.
Národný inšpektorát práce (ďalej v texte ako „NIP“) vo svojom vyjadrení163 pre
Stredisko uviedol, že inšpektoráty práce zaznamenali v roku 2012 spolu 1115 podnetov
v oblasti sťažností zamestnancov na zamestnávateľov so zahraničnou majetkovou účasťou,
z toho 720 sa týkalo kontroly pracovnoprávnych vzťahov a 330 bolo opodstatnených.
Sťažnosti boli zamerané prevažne na nevyplatenie mzdy, náhradu mzdy, odmeny,
nevyplatenie mzdových zvýhodnení, nevyplatenie minimálnej mzdy, nezabezpečovanie
stravovania, cestovných náhrad, bossing, nepretržitý odpočinok v týždni, práca nadčas,
nerovnaké zaobchádzanie, nezabezpečenie právnych požiadaviek v oblasti BOZP. Podľa
vyjadrenia NIP bol zaznamenaný skôr pozitívny posun v súvislosti s uplatňovaním ľudských,
163
Vyjadrenie NIP k otázkam Strediska.
181
pracovných podmienok a v prístupe k zamestnancom zo strany zahraničných investorov
pôsobiacich na Slovensku, pričom k zlepšeniu malo prísť najmä u tých zahraničných
investorov, u ktorých prebehla inšpekcia práce.
Na druhej strane podľa vyjadrenia Odborového zväzu KOVO (ďalej v texte ako „OZ
KOVO“)164, toto nezaznamenalo v roku 2012 žiadny pozitívny posun smerom k zlepšeniu
dodržiava na základných ľudských práv a slobôd zamestnancov, skôr sa na konaní
zamestnávateľov
prejavila
hospodárska
kríza
a znižovanie
podnikových
nákladov.
Najmarkantnejšou má byť situácia v oblasti nerovnakého odmeňovania medzi mužmi
a ženami, kde ženy majú aj o 25% nižšie mzdy za porovnateľnú prácu. Pravidelne má
prichádzať
k šikanóznemu
správaniu
zo
strany
zamestnávateľov
alebo
vedúcich
zamestnancov s dôrazom na vyšší a lepší pracovný výkon zamestnancov a následnému
znižovaniu ľudskej dôstojnosti.
Stredisko vo svojich správach už niekoľko krát upozorňovalo na práva a pracovné
podmienky slovenských zamestnancov vo firmách zahraničných investorov sídliacich v SR,
ktoré nie sú vždy v súlade s právnym poriadkom SR a záväzkami SR vyplývajúcimi
z medzinárodných dohovorov. Stredisko zaznamenalo sťažnosti aj na prípady ponižovania
zamestnancov.
Zamestnanci Strediska a jeho regionálnych kancelárií aj v roku 2012 evidovali
podnety klientov, ktorí sa sťažovali na praktiky zahraničných zamestnávateľov, ktorí pôsobia
na Slovensku. Niektoré prípady sťažností zamestnancov boli aj medializované, s niektorými
sa na Stredisko obrátili fyzické osoby, ktoré chceli zostať v anonymite, niektoré fyzické
osoby však danú situáciu riešili aj oficiálnou cestou prostredníctvom Strediska.
Prípad Linora, s.r.o.
Výrazný záujem médií spôsobila situácia v spoločnosti LINORA, s.r.o. Hencovce,
a to ohľadom osobných prehliadok zamestnankýň pri vstupe na WC.
OZ KOVO, ktorý sa na Stredisko obrátil v súvislosti s touto kauzou a poskytol
Stredisku nasledovné informácie priamo od zamestnankýň (okrem iného aj členiek OZ
KOVO):
1.
Dámske WC je neustále zamknuté a pred ním sa zdržiava zamestnankyňa strážnej
služby;
164
Vyjadrenie OZ KOVO k otázkam Strediska.
182
2.
Pri každom vstupe na WC sú všetky zamestnankyne, prichádzajúce do kontaktu
s pančuchami (cca 200 žien), kontrolované formou osobnej prehliadky (hmatom od
vrchu až dole);
3.
Nakoľko je WC zamknuté, v prípade obhliadky stráženého objektu zo strany
zamestnankyne strážnej služby, sa zamestnankyne nedostanú aj niekoľko minút na
WC;
4.
Zamestnankyne pociťujú stres/ stresové prostredie z dôvodu niekoľkonásobných
každodenných vyššie uvedených osobných prehliadok, ktoré považujú za veľmi
ponižujúce;
5.
Zamestnankyne pociťujú stres aj vzhľadom na skutočnosť, že strážna služba je
v chránených priestoroch neustále, t. j. sú pod neustálym dohľadom a kontrolou pri
vykonávaní práce;
6.
Zamestnávateľ tvrdí, že vyššie uvedené osobné prehliadky slúžia ako prevencia proti
krádežiam (formou krádeží nových pančúch, na WC si staré pančuchy mali
zamestnankyne vyzliekať a obliekať nové), ktoré mali vykonať niektoré zo
zamestnankýň;
7.
Vo veci bol podaný podnet na Inšpektorát práce v Prešove;
8.
Taktiež bol podaný podnet na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo
strany nielen zamestnankýň, ale aj zo strany zamestnávateľa.
Stredisko sa v zmysle svojich kompetencií obrátilo na:
1.
Inšpektorát práce v Prešove, ktorý sa vyjadril, že podnet mu bol zaslaný ešte v apríli
2012 a vec je vo fáze prerokovania protokolu so zamestnávateľom;
2.
Spoločnosť LINORA, ktorá bola telefonicky Strediskom kontaktovaná, za účelom
vyjadrenia sa k predmetnej veci, avšak bezúspešne. Vzhľadom na uvedené bol
zamestnávateľ kontaktovaný e-mailovou formou. So zamestnávateľom sa napokon
Stredisko
telefonicky
spojilo
za
účelom
konzultácie
vzniknutej
situácie.
Zamestnávateľ sa vyjadril veľmi stručne prevažne so závermi, že o predmetných
porušovaniach základných ľudských práv voči zamestnankyniam nemá vedomosť.
183
Východiská
Z toho času dostupných informácií bolo zrejmé, že osobnú prehliadku je možné
považovať za zásah do základných ľudských práv, avšak je potrebné uviesť, že existujú
zákonné výnimky, ktoré je možné aplikovať na tento prípad:
a) zo Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ, na ochranu svojho majetku,
oprávnený vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú na
pracovisko alebo odnášajú z pracoviska, pričom podrobnejšie podmienky má zamestnávateľ
určiť v pracovnom poriadku. Uvedená kontrola musí však byť v súlade s predpismi o ochrane
osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.
b) prípadne aj zo Zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), v zmysle ktorého
osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania môže vykonať zásah, len ak je
porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou a len v súlade so
zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle citovaného zákona
osoby poverené výkonom fyzickej ochrany sú oprávnené okrem iného presvedčiť sa zrakom,
hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo
na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety
pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, chráneným miestom
alebo chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe predmety, ktorými by mohol
spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať.
Dôležitá je najmä forma a spôsob týchto zásahov a pri ich aplikácii nie je prípustné,
aby boli v rozpore s Ústavou. Zamestnávateľ musí zároveň preukázať účelnosť takýchto
zásahov a skutočnosť, že tento účel sa nedá dosiahnuť inak.
Zákonník práce uvádza taktiež skutočnosť, že výkon práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, čo konanie
zamestnávateľa rozhodne nebolo.
Podľa antidiskriminačného zákona by mohlo ísť v určitom uhle pohľadu aj o formu
obťažovania, pričom obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže
dôjsť
k
vytváraniu
zastrašujúceho,
nepriateľského,
zahanbujúceho,
ponižujúceho,
potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo
následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.
Z konania zamestnávateľa bolo zrejmé, že po preskúmaní všetkých relevantných
skutočností (najmä preskúmania neprístupnosti WC počas neprítomnosti zamestnankyne
184
strážnej služby, z dôvodu jeho uzamknutia), sa jednalo o porušovanie základných ľudských
práv a slobôd, vychádzajúc z Ústavy v časti nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia a v časti
zachovania ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti malo Stredisko prioritný záujem na osobnom
stretnutí s funkcionármi žiadateľa, zamestnankyňami a taktiež aj priamo so zamestnávateľom,
za účelom objektívneho posúdenia veci v zmysle svojich zákonných kompetencií.
Navrhované riešenia, ktoré pred osobným stretnutím Stredisko avizovalo:
1.
V prípade podloženého preukázania obťažovania zo strany zamestnávateľa voči
zamestnankyniam, na základe objektívneho posúdenia a skúmania veci zo strany
Strediska, je tu možnosť zamestnankýň obrátiť sa, formou antidiskriminačnej žaloby, na
súd, pričom Stredisko je v zmysle svojich zákonných kompetencií oprávnené bezplatne
zamestnankyne na súde zastupovať. Zamestnankyne sa môžu okrem iného domáhať aj
poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2.
V prípade porušenia základných ľudských práv a slobôd majú zamestnankyne právo
podať určovaciu žalobu na vecne a miestne príslušný súd.
3.
Zamestnankyne majú v prípade preukázania porušenia svojich základných ľudských práv
a slobôd a vyčerpania všetkých riadnych a opravných prostriedkov, právo podať taktiež
sťažnosť na Ústavný súd, pričom ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
okrem iného vysloví, že iným zásahom boli porušené práva alebo slobody, a tento zásah
zruší. Ústavný súd môže zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil
stav pred porušením. Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,
priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Prieskum výjazdovej skupiny
Zamestnankyne Strediska osobne navštívili fabriku talianskeho zamestnávateľa na
výrobu pančúch v Hencovciach, za účelom preverenia informácií ohľadom prípadného
porušovania ľudských práv formou osobných prehliadok jednotlivých žien pred každým
vstupom na WC.
Zamestnávateľ zamestnankyniam Strediska zodpovedal otázky, z ktorých sa Stredisko
dozvedelo nasledovné skutočnosti:
185
1.
kontrola bola v deň návštevy už vykonávaná len vizuálne- zatiaľ na základe dočasného
rozhodnutia - pri každom vstupe sa vykonávali fyzické kontroly každej zo zamestnankýň
oddelenia balenia len ohmatom vreciek;
2.
v čase obeda neboli zamknuté toalety (majú dva vchody) boli otvorené z druhej strany
(zo strany jedálne), avšak časť oddelenia (žien), ktorá zostáva na oddelení (obedujú
v 2 fázach) a neobeduje, ale pracuje na tomto oddelení, musí v tomto čase chodiť na
toalety z jedálne a nie priamo z dielne, nakoľko vstup do toaliet z oddelenia je v čase
obeda uzamknutý;
3.
1-krát sa stalo, že toaleta bola v rámci obchôdzky zamknutá, avšak za uvedené sa
niekoľkokrát mal zamestnávateľ ospravedlniť zamestnankyniam a uviedol, že sa táto
skutočnosť nebude opakovať;
4.
ohľadom sťažovania sa na fyzické kontroly, sa nemal nikto formálne sťažovať, a to až do
stretnutia vedenia zamestnávateľa s OZ KOVO;
5.
zamestnávateľ uviedol, že nemá záznamy z krádeží, nakoľko sa všetky snažili riešiť len
dohodou o skončení pracovného pomeru (podľa jeho vyjadrenia ľudsky) - len jedna
pracovníčka v súvislosti s krádežou, sa sama priznala ku krádeži a jej manžel doniesol
2 igelitové tašky plné ukradnutých pančúch; známa je zamestnávateľovi aj skutočnosť
predaja pančúch zamestnankyňami v obci;
6.
krádeže boli zistené najmä z pretlaku odpadu, kde sa vyplavili staré pančuchy nahádzané
do WC odpadu, čím bola zamestnávateľovi spôsobená škoda;
7.
zamestnávateľ sa vyjadril k protokolu z prebiehajúcej inšpekcie práce na niekoľko strán;
8.
zamestnávateľ sám zadal písomný podnet (otázku prípadného porušovania ľudských práv
v súvislosti s kontrolami) na Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré im
poskytlo nezáväzný právny výklad predmetnej problematiky, t. j. ministerstvo
nepotvrdilo ani nevylúčilo porušovanie ľudských práv;
9.
u zamestnávateľa prebehla aj kontrola SBS zo strany Ministerstva vnútra SR;
10. účel kontrol si dal zamestnávateľ preveriť aj miestnou políciou, ktorá sa mala vyjadriť,
že kontroly nie je možné dosiahnuť inak ako fyzickou kontrolou, t. j. kamerový systém
by nebol postačujúci;
11. ohľadom, v súčasnosti už len vizuálnych kontrol, budú kontrolovaní už všetci (doteraz
boli pri vstupe na uvedené WC kontrolované len zamestnankyne - ženy oddelenia
balenia) pri vstupe na WC v oddelení balenia, t. j. aj muži aj ženy z iných oddelení;
12. zamestnávateľ sa vyjadril, že uvedené kontroly vykonával výlučne za účelom chránenia
svojho majetku pred krádežami;
186
13. kontroly boli vykonávané na zamestnankyniach už cca 1,5 roka;
14. zamestnávateľ nemal v žiadnom z vnútropodnikových predpisov, ako ani v zmluve
s SBS vymedzené, čo sa rozumie pod chráneným priestorom (z uvedeného vyplynulo, že
fyzické kontroly na vykonávanom mieste nie sú vymedzené v súlade so zákonom
o strážnej službe);
15. Stredisko získalo informáciu, že s nikým zo zamestnancov pracujúcich na dohodu mimo
pracovného pomeru, z dôvodu medializácie, nebude ukončená dohoda, nakoľko títo
pracujú len sezónne pri zvýšených objednávkach a pracovnej sily je v danom regióne
málo.
Dohoda
Stredisko v rokovaní so zamestnávateľom ustálilo nasledovné závery:
1.
Zamestnávateľ prisľúbil trvalé neuzamykanie WC;
2.
Zamestnávateľ prisľúbil odstránenie oznamu o vykonávaní kontrol na dverách (vstupe do
toaliet) – uvedené bolo pred zamestnankyňami Strediska fyzicky odstránené;
3.
Zamestnávateľ prisľúbil nevykonávať fyzické kontroly výlučne vizuálne;
4.
V prípade dôvodného podozrenia z krádeže, prípadne iného trestného činu či priestupku,
zamestnávateľ prisľúbil, že SBS bude v takýchto prípadoch postupovať v súlade so
zákonom o strážnej službe a kontrola sa bude vykonávať v uzatvorených priestoroch
(špeciálnych kabínkach), v prípade odmietnutia podrobiť sa takejto kontrole, bude
kontaktovať políciu;
5.
Zamestnávateľ prisľúbil zosúladiť vnútropodnikové predpisy s dohodnutou formou
kontrol a tieto dať po ich príprave k nahliadnutiu Stredisku, prípadne ku kooperácii pri
ich vytvorení (uvedené sa však nestalo); tiež s nimi riadne oboznámi zamestnancov;
6.
Zamestnávateľ prisľúbil aj stanovenie chráneného priestoru vo vnútropodnikových
predpisoch, aby boli kontroly vykonávané v súlade so zákonom o strážnej službe;
7.
Záverom zamestnávateľ prisľúbil, že v budúcnosti si Stredisko môže preveriť situáciu vo
fabrike, za účelom dodržiavania všetkých dohodnutých bodov stretnutia (uvedené sa
však, aj napriek iniciatíve Strediska formou zaslaných otázok, nestalo);
8.
Nikomu zo zamestnancov pracujúcich na dohodu mimo pracovného pomeru nebude,
v súvislosti s medializáciou kauzy ukončená táto dohoda.
187
Po rokovaní v kancelárii bolo zamestnankyniam Strediska umožnené sa medzi štyrmi
očami porozprávať s predsedníčkou odborov, ktorá sa vyjadrila ku kontrolám a záverom
z rokovaní. Prejavila spokojnosť so závermi, ako aj obavy o ich dodržiavanie a prípadné
postihy. Taktiež bolo Stredisku umožnené osobné stretnutie s pracovníčkou, ktorej mala byť
v súvislosti s jej medializáciou ukončená dohoda mimo pracovného pomeru. Tejto
pracovníčke Stredisko uviedlo, že zamestnávateľ s ňou neplánuje ukončiť spoluprácu. Okrem
iného Stredisko sa dozvedelo, že táto pracovníčka ani nepracuje na oddelení balenia, ale na
oddelení šitia, t. j. kontroly na nej neboli vykonávané. Záverom bolo umožnené sa bez
prítomnosti vedenia porozprávať priamo pri práci v oddelení balenia aj s ostatnými
zamestnankyňami pracujúcimi vo fabrike. Ohľadom prehliadok sa vyjadrili stručne, že sú
spokojné, že sa už nebudú vykonávať, avšak obrátili sa na Stredisko s inými problémami
týkajúcimi sa uznávania potvrdení u lekára, resp. vyplácania miezd a podobne. Tým
deklarovali, že zamestnávateľ s nimi nezaobchádza v súlade s platnými právnymi predpismi,
čo však riešil už Inšpektorát práce. Žiadna zo zamestnankýň si neželala byť medializovaná
a priamo Stredisko nepožiadala o prešetrenie konkrétneho prípadu. Pravdepodobne z dôvodu
obavy o stratu zamestnania.
Postoj Strediska
Uvedený prípad ukazuje možnosť spolupráce so Strediskom a ukazuje na možnosť
dodržiavania základných ľudských práv aj spoločnosťami so zahraničnou majetkovou
účasťou. Stredisko túto problematiku rozsiahle medializovalo, a to najmä z dôvodov
prevencie výskytu podobných prípadov v budúcnosti a šírenia informácii o právach
a povinnostiach v oblasti nerovnakého zaobchádzania aj s použitím konkrétneho prípadu.
Stredisko dňa 15. mája 2012 zverejnilo informácie a postoj k uvedenému prípadu
v nasledovnom znení:
„Prieskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva dňa 15. mája potvrdil
nedostatky v dodržiavaní ľudských práv žien pracujúcich v LINORA, s.r.o. v Hencovciach a
právničky Strediska sa vo firme osobne presvedčili, že deficit je potrebné urýchlene odstrániť.
Stredisko v priebehu príprav kontaktovalo starostu obce a počas prieskumu rokovalo
z riaditeľom spoločnosti, personálnou manažérkou spoločnosti, vedúcim výroby, ktorý je
zástupcom talianskeho investora, zástupcami odborov a ženami zamestnanými vo firme.
S osobitným ohľadom na intímnu povahu porušovania ľudských práv pracovníčok
firmy výkonný riaditeľ Strediska Juraj Horváth poveril prieskumom výlučne ženskú výjazdovú
188
skupinu Strediska, aby získala všetky potrebné autentické informácie. Výjazdová skupina
vykonala prehliadku štyroch prevádzok firmy a priamo na mieste preverila skutočné
praktizovanie fyzických prehliadok žien, ktorým sa tieto musia viackrát denne podrobovať
pred vstupom na toalety v LINORA, s.r.o.. Právničky si preto od strážnej služby vyžiadali
demonštrovanie celej procedúry osobnej kontroly pred vstupom na toaletu
a osobne
účinkovali ako figurantky pri rekonštrukcii ľudského ponižovania, aby tak získali svoju
vlastnú skúsenosť. Takto získané poznatky využijú pre kvalitné odborné posudzovanie
sťažnosti proti porušovaniu ľudských práv, ku ktorému dochádza najmä osobnou prehliadkou
asi 200 žien pred každým vstupom na toaletu ohmataním, či dokonca nemožnosťou návštevy
uzamknutej toalety v čase obhliadky pracovníčky SBS na inom stráženom úseku.
Stredisko považuje za absolútne neprípustné praktizovať vo firme režim, podľa
ktorého je každá žena kvôli každej návšteve toalety povinná podrobiť sa fyzickej kontrole.
Tento postup pred dverami toalety automaticky poskytuje údaje o tom, ktorá zo zamestnankýň
navštevuje toalety, ako často v priebehu dňa navštívi toaletu a ako dlho sa na toalete zdržuje,
aj keď SBS tvrdí, že tieto údaje nezhromažďuje a nevedie prehľad, či evidenciu takýchto
údajov. Absurdné je, že v porovnaní s kontrolou na letisku pri prekročení cez štátnu hranicu
na územie iného štátu počas dovolenky, ktorú si za svoj nízky plat ženy sotva môžu dovoliť,
musia trpieť telesnú kontrolu ohmataním niekoľkokrát denne pri prekročení cez prah dverí na
toalete.
Stredisko
na
úspešnom
štvorhodinovom
prieskume
počas
rokovania
so
zamestnávateľom získalo prísľub, že firma urýchlene upustí od porušovania ľudských práv,
odstráni nežiaduci protiprávny stav a prijme systémové nápravné opatrenia. Zamestnávateľ
záväzne prisľúbil Stredisku, že toalety na pracovisku už nikdy nebudú zamknuté. Na počkanie
verejne a priamo pred očami výjazdovej skupiny odstránil oznam z dverí toalety, podľa
ktorého je potrebné pred vstupom na toaletu splniť podmienku podrobenia sa osobnej
kontrole ohmatom. Stredisko dosiahlo významný pokrok, že SBS bude už iba vizuálne a bez
obťažovania kontrolovať zamestnankyne, pričom iba v prípade podozrenia z krádeže výrobku
smie uskutočniť osobnú kontrolu, ale len v osobitnej kabínke, ktorá bude špeciálne vyhradená
na tento účel. Zamestnávateľ sa tiež zaviazal pred zástupcami Strediska, že prijme
vnútropodnikovú normu upravujúcu pravidlá v súlade s ľudskými právami a s touto oboznámi
zamestnankyne. V záujme ochrany zamestnankýň navyše Stredisko ponúklo firme
poskytovanie odborných konzultácií pri príprave vnútropodnikovej normy, aby na pracovisku
podľa zákona účinne zabezpečila dodržiavanie ľudských práv, pričom firma ponuku ochotne
189
prijala. Stredisko sa ešte v budúcnosti vráti na toto pracovisko opakovane, aby skontrolovalo
ako firma v praxi reálne plní prijaté nápravné opatrenia.
Stredisko je pripravené zamestnankyne spoločnosti LINORA, s.r.o. zastupovať na
súde po podaní antidiskriminačnej žaloby a pomôcť im domáhať sa aj poskytnutia náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Stredisko zdôrazňuje, že osobná prehliadka je vážny zásah
do základných ľudských práv a slobôd. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená
Ústavou a obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno
podrobiť neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného života. Stredisko zdôrazňuje aj ústavnú prezumpciu neviny.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zamestnancom na
pracoviskách v Slovenskej republike, aby sa nezdráhali a bez obáv aspoň diskrétnym
spôsobom hlásili Stredisku prípady porušovania ľudských práv v zamestnaní.
Stredisko dlhodobo upozorňuje vo svojich správach, vrátane správ adresovaných
OSN, že práva a pracovné podmienky slovenských zamestnancov vo firmách zahraničných
investorov nie sú vždy v súlade s právnym poriadkom SR a záväzkami SR vyplývajúcimi z
medzinárodných dohovorov. Stredisko zaznamenalo sťažnosti na prípady ponižovania
zamestnancov, dokonca vrátane aj fyzických trestov. Stredisko preto aj na základe dnešného
úspešného prieskumu vyzýva zamestnávateľov, aby na pôde svojich pracovísk dôsledne
zabezpečili dodržiavanie ľudských práv. Stredisko pripomína, že je lepšie využiť odborné
služby Strediska v predchádzaní
porušovaniu ľudských práv
ako následne
čeliť
antidiskriminačným žalobám v súdnych sporoch.“
Slotex Fashion
Ďalším medializovaným prípadom je kauza v súvislosti s hromadným prepúšťaním
v spoločnosti SLOTEX Fashion so zahraničnou majetkovou účasťou a následným
nevyplatením miezd a odstupného, okrem iného aj v súvislosti s obrovskými dlhmi voči
Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako aj Daňovému úradu. Uvedeným
prípadom sa zaoberal aj verejný ochranca práv (ďalej v texte ako „VOP“) a to v súvislosti
s prešetrením postupu orgánov verejnej správy (najmä Sociálna poisťovňa, Daňový úrad,
Inšpektorát práce, Polícia).
190
Podľa medializovaných informácií165 k pochybeniu zo strany Sociálnej poisťovne
malo prísť z toho dôvodu, že už dávno mala podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak by
poisťovňa konkurz navrhla, mohli by ženy dostať peniaze z jej garančného fondu a poisťovňa
by mala šancu vymôcť dlžné poistné. VOP zistil, že Sociálna poisťovňa podala na políciu
štyri trestné oznámenia, ale návrh na vyhlásenie konkurzu nie. Poisťovňa uvedené
odôvodnila tým, že nemá peniaze na súdny poplatok. Dlžné poistenie sa snažila vymôcť
formou návrhov na výkon exekúcie. Sociálna poisťovňa si však podľa stanoviska pre médiá
v celej veci plnila svoje zákonné povinnosti a venovala jej dlhodobú pozornosť, čoho
dôkazom má byť aj to, že časť dlhov sa jej podarilo vymôcť.
VOP v tomto prípade označil za nekoordinovaný inšpektorát práce v Prešove, ktorý
bol vo fabrike na kontrole dvakrát. „Inšpekcie sa čiastočne časovo prekrývali, ale vzájomná
informovanosť inšpektorov nie. Inšpektorát pri druhom šetrení nevychádzal z informácií,
ktoré už mal k dispozícii.“
V kauze nemala konať ani polícia, ktorá evidovala štyri trestné oznámenia. Tri sa
týkali neodvedenia dane a poistného a jedno nevyplatenia miezd. K vzneseniu obvinenia
nedošlo ani v jednom prípade.
Zo štátnych úradov podľa VOP nezlyhal iba úrad práce sociálnych vecí a rodiny vo
Vranove nad Topľou, ktorý začal konať na podnet zamestnancov. „Úrad poskytol
zamestnancom nadštandardné služby vrátane poradenstva, predĺžených úradných hodín
a prednostného vybavovania žiadostí.“
Podľa zistení VOP „kompetentné orgány tým, že majú také malé kompetencie, aby
mohli zasiahnuť včas voči neplatičovi, nemali v podstate možnosť zastaviť narastajúce dlhy
spoločnosti. Tým nemali ani vplyv na pozíciu zamestnancov firmy v pracovnoprávnom
vzťahu.“ 166
Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne zamestnancom spoločnosti SLOTEX Fashion
bola na základe podaných žiadostí v počte 221 vyplatená celková suma na dávkach
garančného poistenia vo výške 308.135,40 eur, a to na základe vyhláseného konkurzu (tento
bol iniciovaný zo strany OZ KOVO). Pohľadávky voči spoločnosti mala Sociálna poisťovňa
vymáhať riadne v zmysle platných právnych predpisov, pričom mala využiť všetky dostupné
prostriedky, vrátane trestných oznámení.167
165
Dubovcová: Štátne úrady v kauze Slotex zlyhali (22.09.2012; Pravda; s. 2, 3; SITA, ODU).
J. DUBOVCOVÁ: V prípade Slotexu sa prejavila nemohúcnosť štátnych orgánov (21.09.2012;
www.prestavka.sk; s. -; TASR).
167
Vyjadrenie Sociálnej poisťovne k otázkam Strediska.
166
191
K uvedenej kauze sa taktiež vyjadril aj Inšpektorát práce Prešov, ktorý vo svojom
oficiálnom vyjadrení uviedol, že „po obdržaní anonymného podnetu od kolektívu
zamestnancov promptne začal s výkonom inšpekcie práce. Podnet poukazoval na opakované
nevyplácanie miezd, zadržiavanie výplat a bonusov zamestnancov za marec 2012. Inšpekcia
prebehla v období od 30. mája 2012 do 2. júla 2012. Vykonanou inšpekciou práce bolo
zistené, že zamestnávateľ kontrolovaným zamestnancom nevyplatil mzdy za obdobie január
až marec 2012 v termíne splatnosti mzdy a taktiež, že kontrolovaným zamestnancom vôbec
nevyplatil mzdy za obdobie marec a apríl 2012. O výsledku inšpekcie práce bol vyhotovený
protokol s konkrétnymi porušeniami zákona zo strany zamestnávateľa, v ktorom mu bolo
nariadené odstrániť zistené nedostatky. Zamestnávateľ bol zaviazaný do 3 dní od uplynutia
určeného termínu písomne informovať Inšpektorát práce Prešov o odstránení nedostatkov.
Keďže zamestnávateľ nevykonal, čo mal nariadené a medzitým inšpektorát zaevidoval aj
ďalší podnet zamestnankyne, začala sa začiatkom augusta ďalšia tzv. následná inšpekcia
práce. Inšpekcia práce prebiehala koordinovane v zmysle platných postupov. Vychádzalo sa
už z prvotných zistení, pretože členom tímu vykonávajúcich následnú inšpekciu práce bol aj
inšpektor práce, ktorý vykonal prvú inšpekciu práce v tejto spoločnosti. Cieľom inšpekcie
práce nie je uloženie pokuty, ale presné zistenie plnenia, resp. neplnenia povinností zo strany
zamestnávateľa a snaha o to, aby zamestnávateľ prípadné zistené nedostatky odstránil.
Okamžité uloženie sankcií by v tomto prípade zjavne nedopomohlo k vyplateniu miezd
zamestnancom. Inšpektorát práce Prešov konal v rozsahu svojich zákonom stanovených
kompetencií s maximálnym úsilím.“168
Z uvedených informácií je však zrejmé, že je potrebné urýchlene prijať legislatívne
opatrenia zamedzujúce do budúcnosti možnosť takéhoto konania zo strany zahraničných
investorov a najmä potreba posilniť kompetencie orgánov verejnej správy.
Kika nábytok Slovensko
Na Stredisko sa v priebehu roka 2012 taktiež obrátil bývalý zamestnanec spoločnosti
KIKA nábytok Slovensko, ktorý uviedol, že ako zamestnanec pracujúci na predajni, si
nesmel po celý čas sadnúť, napiť sa smel len na WC - a aj to nie často, čím deklaroval, že
zamestnávateľ sledoval aj počet odchodov na WC. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu
neustáleho pozorovania zo strany nadriadených ukončil pracovný pomeru už v skúšobnej
168
http://www.nip.sk/?id_af=269&ins=nip.
192
dobe. Uvedený podávateľ podnetu si žiaľ, ako väčšina, neželal vec riešiť prostredníctvom
Strediska ďalej, mal výlučne záujem na informovaní širokej verejnosti o týchto praktikách
prostredníctvom tejto správy. Na spoločnosť KIKA nábytok Slovensko sa Stredisko taktiež
obrátilo so svojim otázkami, avšak táto na ne neodpovedala.
Volkswagen Slovakia
Na Stredisko sa taktiež obrátil bývalý zamestnanec spoločnosti Volkswagen Slovakia
v súvislosti s nerovnakým zaobchádzaním voči jeho osobe v porovnaní s bývalou kolegyňou,
porušovaním interných predpisov spoločnosti, ako aj v súvislosti s dlho trvajúcim bossingom
voči jeho osobe zo strany jeho nadriadeného. Bývalý zamestnanec sa obrátil so svojou
sťažnosťou na nadriadeného, ako aj priamo na člena predstavenstva spoločnosti, avšak
bezvýsledne. Po tom, ako sa obrátil so žiadosťou o pomoc na Stredisko, bol kontaktovaný zo
strany právneho zástupcu spoločnosti s tým, aby sa mimosúdne dohodli, avšak podmienkou
spoločnosti bola neúčasť Strediska na tomto mimosúdnom vyrovnaní. Spoločnosť sa týmto
úkonom neustále pokúšala naťahovať čas, zavádzať bývalého zamestnanca a to najmä tým, že
ďalej praktizovala svoje nekalé praktiky, a to až do času kým sa úplne neprestala kontaktovať
s bývalým zamestnancom a samozrejme k žiadnej dohode nedošlo. Spoločnosť sa pokúšala
neustále zavádzať bývalého zamestnanca s tým, že mu dokonca ponúkali auto zadarmo
a podobne, aby oficiálne mimosúdne vyrovnanie neexistovalo. Bývalý zamestnanec bol
ochotný prijať aj toto. Avšak tak ako už bolo uvedené, akýkoľvek kontakt zo strany
spoločnosti bol prerušený bez mimosúdneho vyrovnania. V zmysle oficiálneho vyjadrenia
spoločnosti adresovaného Stredisku však na všetky otázky Strediska boli odpovede negatívne
s tým, že všetko je v poriadku.
Stredisko v tejto súvislosti kontaktovalo príslušný Inšpektorát práce za účelom
získania dôkazov vo veci, avšak jeho závery boli v rozpore s platnými právnymi predpismi
(nakoľko tu bol evidentný nezáujem situáciu riešiť), v súčasnej dobe je vo veci podaná
sťažnosť na postup Inšpektorátu práce.
V zmysle vyjadrení spoločnosti Volkswagen Slovakia je zrejmé, že spoločnosť má
nespočetné množstvo Interných predpisov.169 Nakoľko v tejto súvislosti ešte nie je ukončené
vybavenie podnetu bývalého zamestnanca, Stredisko môže len konštatovať, že nie všetky
interné predpisy sú aj reálne v praxi dodržiavané.
169
Vyjadrenie spoločnosti Volkswagen Slovakia k otázkam Strediska.
193
Stredisko sa taktiež so svojim otázkami v súvislosti s dodržiavaním základných
ľudských práv a slobôd, ako aj v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania
a dodržiavaním platných právnych predpisov obrátilo na spoločnosti Heineken Slovensko ako
aj IKEA Bratislava, Möbelix SK, KIKA Nábytok Slovensko.
Spoločnosť Heineken Slovensko bola veľmi ústretová a poskytla odpovede na všetky
otázky, ako aj interné predpisy.
Taktiež spoločnosť IKEA Bratislava poskytla odpovede na všetky otázky.
Spoločnosti Möbelix SK a KIKA Nábytok Slovensko neposkytli žiadne odpovede.
Záver
V súvislosti s hospodárskou krízou, ktorá naďalej pretrváva, je isté, že bude
prichádzať k ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov, ako aj pravdepodobne k stále zhoršujúcim
sa podmienkam zamestnancov. Je zrejmé, že zamestnanci budú opäť menej upozorňovať na
porušovanie právnych predpisov počas trvania ich pracovnoprávneho vzťahu, a tým menej na
nerovnaké zaobchádzanie. Ich prvoradou snahou bude udržanie si pracovného miesta.
Problematika rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnej oblasti nie je v rámci
právnych predpisov (predovšetkým Zákonníka práce a antidiskriminačného zákona), a na
základe zisťovaných skutočností v organizáciách v tejto oblasti, v súčasnom období
prvoradým cieľom zamestnávateľov.
Stredisko tak ako v predchádzajúcich rokoch konštatuje, že zo strany niektorých
zahraničných zamestnávateľov naďalej pretrváva sklon k nedodržiavaniu právneho systému
platného na Slovensku. Aj medializované prípady a prípady, s ktorými sa na Stredisko
obrátili fyzické osoby v roku 2012 poukázali na to, že napriek legislatívnej úprave
pracovnoprávnych predpisov sa ich niektorí zahraniční zamestnávatelia snažia neustále
obchádzať, aj napriek vedomiu sankčných postihov, ktoré pri ich porušeniach nasledujú.
Odporúčania
V súvislosti
s problematikou
porušovania
zásady
rovnakého
zaobchádzania
zamestnávateľmi a v reakcii na Stredisku adresované podnety namietajúce uplatňovanie
praktík mobbingu a bossingu voči zamestnancom Stredisko:
194
1. Navrhuje, aby povinnosť štátu vykonávať dozor nad dodržiavaním zásady rovnakého
zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch bola explicitná
a nespochybniteľná.
2. Ďalej navrhuje, aby povinnosť riešiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
vrátane bossingu, mobbingu bola explicitne zakomponovaná do zákona o inšpekcii
práce, aby bola zabezpečená táto povinnosť zo strany inšpektorátov práce, nakoľko ich
zisťovaním a závermi je možné pre prípady súdnych sporov získať nespochybniteľné
dôkazy.
3. Opätovne zdôrazňuje, že na uvedené nedostatky je potrebné neustále poukazovať, a to
nielen na odbornej pôde, ale aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov
a verejných občianskych diskusií.
4. Odporúča v tejto súvislosti prijať na vnútroštátnej úrovni také legislatívne opatrenia, na
základe ktorých by každý zahraničný zamestnávateľ (investor), ktorý príde na
Slovensko podnikať, povinne absolvoval sériu školení, zameraných na príslušnú
vnútroštátnu legislatívu, najmä Zákonník práce a antidiskriminačný zákon.
5. Odporúča prijať aj opatrenie, na základe ktorého by zamestnávatelia boli povinní
vypracovať na svojich pracoviskách, prevádzkach a vo výrobných závodoch etické
kódexy, a v prípade väčších prevádzok (nad 20 zamestnancov) povinne zriadiť etické
komisie.
6. Navrhuje urýchlene prijať legislatívne opatrenia na zvýšenie kompetencií príslušných
orgánov verejnej správy v oblasti cielených likvidácií firiem bez zabezpečenia
zamestnancov najmä v súvislosti vyplácaním miezd, ako aj v súvislosti s odvádzaním
príslušných odvodov.
7. Odporúča zintenzívniť spoluprácu NIP a jeho jednotlivých pobočiek so Strediskom pri
šetrení podnetov namietajúcich porušenie pracovnoprávnych predpisov a zásady
rovnakého zaobchádzania. Koordinácia spoločných postupov by systém riešenia
uvedenej problematiky mohla zefektívniť a optimalizovať.
7.2. Ochrana žien v reťazovom tehotenstve pred diskrimináciou
V období od januára 2011 do mája 2011 Stredisko so záujmom sledovalo vývoj
situácie a podporovalo mimovládne organizácie v procese, ktorý by bolo možné označiť za
195
„zápas mimovládnych organizácií s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny“ vo veci
novelizácie Zákonníka práce a ochrany tehotných žien pred diskrimináciou, na ktorú taktiež
dlhodobo upozorňovalo aj Stredisko.
Aj napriek tomu, že v Slovenskej republike platí od roku 2004 antidiskriminačný
zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu okrem iných z dôvodov pohlavia (vrátane tehotenstva),
rodu a rodinného stavu, prax vo vzťahu k tehotným ženám bola dlhodobo diskriminačná
a antidiskriminačný zákon sa pri ochrane tehotných žien prakticky neuplatňoval. Na problém
častého prepúšťania tehotných žien počas skúšobnej doby a následnej faktickej nemožnosti
spätne sa domáhať svojich práv pravidelne upozorňovalo v minulosti i Stredisko.
V roku 2011 sa iniciatívy ujali mimovládne organizácie, ktoré už pred prijatím novely
Zákonníka práce v hromadnej pripomienke (v októbri 2010) žiadali, aby Slovenská republika
naplnila niektoré zo svojich záväzkov v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie. Konkrétne
žiadali, aby Slovenská republika zabezpečila dôslednú právnu ochranu tehotných žien
ohrozených prepustením zo zamestnania v skúšobnej dobe a taktiež, aby sa odstránila
diskriminácia osôb žijúcich mimo manželstva pri čerpaní voľna na prevoz matky dieťaťa ako
partnerky zamestnanca do zdravotníckeho zariadenia pri narodení dieťaťa, nakoľko toto
právo prislúchalo len ženatým zamestnancom.
Medzera v zákone
Avšak napriek pozitívnym zmenám v zákone, zákonodarca „pozabudol“ upraviť
problematiku týkajúcu sa žien pri reťazovom tehotenstve a ich výpočtu výšky materskej
dovolenky, t. j. pri ženách, ktoré v dobe prvej materskej dovolenky počnú ďalšieho potomka
a sú znevýhodnené oproti osobám, ktoré po skončení prvej materskej dovolenky nastupujú do
práce. Týmto nevedomky zákonodarca znižuje populáciu na Slovensku, nakoľko ženy sa
rozhodnú radšej pre jedno dieťa a následne nastúpiť do zamestnania. Dôvodom je skutočnosť,
že zamestnávatelia zneužívajú medzeru v zákone o sociálnom poistení a ženy majúce 2 deti
po sebe sú nielenže nechránené, ale priamo diskriminované a znevýhodňované oproti ženám
a mužom, ktorí pracujú, a to i napriek skutočnosti, že tehotným ženám a matkám má byť
poskytovaná zvlášť zvýšená ochrana. Táto zvýšená ochrana vychádza okrem iného z poslania
matky, ktoré je jedným z najnáročnejších poslaní ženy ako takej a zároveň materstvo možno
považovať za základnú tvorbu buniek spoločnosti, t. j. reprodukciu nových občanov štátu
a spoločnosti, ktorú treba nielen dostatočne, ale nadmerne chrániť, a to v záujme budúcnosti
nášho štátu a „nevyhynutia“ slovenského národa. O uvedenom trende svedčia aj štatistiky,
196
ktoré jednoznačne preukazujú znížený stav novonarodených detí, a to najmä z dôvodu
nedostatku financií poskytovaných mladým rodinám a matkám detí.
Prípad tzv. reťazovej materskej dovolenky
V júli 2012 sa na Stredisko obrátila klientka so žiadosťou o prešetrenie prípadu
diskriminácie z dôvodu pohlavia a oblasti rodovej príslušnosti, nerovnakého zaobchádzania
v oblasti odmeňovania ako i porušenia viacerých zákonných ustanovení a medzinárodných
dohovorov. Žiadateľka nastúpila v roku 2009 na riadnu materskú, neskôr rodičovskú
dovolenku, následne na to nastúpila na ďalšiu, tzv. reťazovú materskú dovolenku (ďalej
v texte ako „materská dovolenka“), kedy ako zamestnanec nenastúpila fyzicky do práce. Aj
napriek tejto skutočnosti jej bol vypočítaný nižší vymeriavací základ na druhú materskú
z nesprávne vypočítaného základu zamestnávateľom, pozostávajúceho len z hrubej mzdy.
Zamestnankyňa zamestnávateľa na tieto skutočnosti upozornila, avšak k náprave do dňa
obrátenia sa na Stredisko nedošlo.
Stredisko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 308/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov
oslovilo zamestnávateľa a požiadalo
o uvedenie
stanoviska
zamestnávateľa k predmetnému prípadu nerovnakého zaobchádzania, ako i o zodpovedanie
nižšie položených otázok :
1. Kto konkrétne individuálne posudzuje, či konkrétny zamestnanec pri návrate
z materskej dovolenky bude mať stanovený už 1. mesiac individuálny plán alebo
v mesiaci nástupu je povinný absolvovať školenia a až ďalší mesiac bude mať
nastavený individuálny plán a k tomu sa viažuce provízie? Na základe akých kritérií
o tejto skutočnosti rozhoduje?
2. Je tento postup nástupu po materskej dovolenke a finančného znevýhodnenia oproti
zamestnancom nenastupujúcim na materskú dovolenku upravený v konkrétnom
internom predpise, napr. predpise o odmeňovaní?
3. Je každému zamestnancovi po príchode z materskej či rodičovskej dovolenky odňaté
zákonom
garantované
právo
na
rovnakú
pracovnú
pozíciu
za
rovnakých
podmienok?/t. j. aj právo na rovnaké platové ohodnotenie ako pred nástupom na
materskú? (okrem toho má právo aj na prospech z každého zlepšenia pracovných
podmienok, t.j. ročné zvyšovanie platov na základe percent, tabuliek, životného minima
a pod., vrátane nielen provízií, ale aj čiastky z plnenia kolektívneho pobočkového
plánu)?
197
4. Zamestnanci, ktorí nenastupujú na materskú dovolenku, musia tiež povinne absolvovať
raz za 2-3 roky (čo je priemerná doba materskej dovolenky) školenie v trvaní
1 mesiaca, kedy nemajú nárok na pohyblivé zložky mzdy?
5. Platí táto nezákonná a diskriminačná vnútorná platová politika aj pre prípady, keď
nastúpi späť do práce aj zamestnanec po dlhodobej práceneschopnosti, t. j. musí taktiež
absolvovať mesačný kurz - školenie, a nemá nárok na pohyblivé zložky mzdy (napriek
tomu že plní plán pobočky, keďže nielen provízie sú súčasťou pohyblivej zložky
mzdy)?
a zároveň Stredisko žiadalo o doručenie nižšie uvedených nasledovných dokumentov:
1. Kolektívnu zmluvu;
2. Pracovný poriadok;
3. Vnútorný predpis o odmeňovaní;
4. Organizačný poriadok;
5. Etický kódex;
6. Ostatné všeobecne záväzné vnútorné predpisy, ktoré sú zamestnanci povinní
dodržiavať v zmysle Pracovnej zmluvy.
Stredisko uviedlo zamestnávateľovi stručnú chronológiu prípadu, ktorý klientka
považovala najprv za nedorozumenie, avšak z podaní zamestnávateľa v súvislosti
s komunikáciou s klientkou bolo jednoznačné a zrejmé, že sa zo strany zamestnávateľa
jednalo o jej žiadosti nevyhovujúce konečné rozhodnutie.
Stručná chronológia prípadu:
Klientka nastúpila dňa 1.9.2007 do zamestnania v oblasti bankovníctva a finančníctva
na pracovnú pozíciu Poradca klienta, funkčná oblasť 1-Vzťahoví manažéri/ rozvoj obchodu,
kvalifikačná skupina 3, stupeň B, so základnou mzdou vo výške 19.000,- Sk. Dňom
21.11. 2007 bola klientka preradená Dohodou o zmene pracovných podmienok na funkciu
„Vzťahový manažér“. Následne sa s účinnosťou od 01.04.2008 zvýšila klientkina mzda na
sumu 26.000,- Sk mesačne, čo znamená zvýšenie mzdy v priebehu 8 mesiacov o 7.000,- Sk
(232,35 eur). Na základe zvýšenia platu je predpoklad, že k tomuto zvýšeniu došlo na základe
svedomitého, riadneho plnenia pracovných povinností ako i na základe dosahovania určitých
výsledkov, nakoľko k základnej zložke platu boli pripočítané pohyblivé zložky platu
pozostávajúce nielen z provízií, ale aj za plnenie kolektívneho - pobočkového plánu.
198
Klientka nastúpila na prvú materskú v máji 2009, pričom dosiahla maximálny
vymeriavací základ na výpočet materskej a to i napriek skutočnosti, že v novembri mala
z dôvodu práceneschopnosti značne znížený príjem. I napriek tejto skutočnosti bol priemer za
celý rok na strope základu, z ktorého sa vypočítava výška materskej.
Na druhú materskú dovolenku nastúpila klientka plynule v auguste 2011, avšak keďže
jej ešte neskončila prvá rodičovská dovolenka (tá by končila v máji 2012), do práce
medzičasom ani fyzicky nenastúpila.
Tu nastal problém s výpočtom základu na druhú materskú, kde si zamestnávateľ
vyložil ustanovenie § 57 podľa svojho uváženia v negatívnom zmysle a to síce tak, že
klientke určil priemerný vymeriavací základ z predpokladaného nástupu do práce, z ktorého
by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za daný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ
odôvodnil výšku tohto základu skutočnosťou, že klientka by nemala prvý mesiac po nástupe
do práce nárok na pohyblivú zložku platu, nakoľko by musela absolvovať školenia a tento
nárok na pohyblivú zložku by jej nevznikol. Týmto zamestnávateľ priamo porušil
ustanovenia Zákonníka práce ako i antidiskriminačného zákona. Podľa Zákonníka práce má
totiž zamestnanec po nástupe z materskej právo na rovnaký plat vrátane všetkých benefitov
a bonusov (t. j. nie je možné stanoviť, že hneď za prvý mesiac nemôže dosahovať výsledky
a nemať tým pádom nárok na pohyblivú zložku mzdy). Taktiež by sa v tomto prípade jednalo
o priamu diskrimináciu z dôvodu tehotenstva a materstva, t.j. zo zákonom určeného dôvodu
a to na základe pohlavia.
Zamestnávateľ mal podľa názoru Strediska ako i podľa vyjadrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, vychádzať pri určovaní pravdepodobného vymeriavacieho
základu z aktuálnych mzdových podmienok dojednaných v pracovnej zmluve, platných
PRED nástupom zamestnankyne na materskú dovolenku, z dôvodu ktorej jej vzniká nárok na
materské. Náhradová funkcia materského implicitne upravuje požiadavku na čo najväčšie
zreálnenie zohľadňovaného príjmu, ktorý uchádza tehotnej žene v dôsledku jej nástupu na
materskú dovolenku. V prípade reťazovitého pôrodu klientky je vymeriavacím základom na
platenie poistného poistenkyne v postavení zamestnankyne podľa § 138 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení príjem zo závislej činnosti. V danom prípade tvoria vymeriavací základ
aj pohyblivé zložky mzdy, nakoľko sú podľa § 3 ods. 1 písm. a) predmetného zákona
príjmom zo závislej činnosti plynúcim z daného právneho vzťahu, v ktorom sa uskutočňuje
príslušná zárobková činnosť, t. j. sú súčasťou mzdy.
Otázka určenia príjmu, ktorý uchádza zamestnankyni v dôsledku jej tehotenstva
a materstva, ktorej opätovne vznikne nárok na priznanie materského a jeho výplatu, je plne
199
v kompetencii zamestnávateľa. Avšak zamestnávateľ musí postupovať v ústavných
a zákonných intenciách, t.j. musí vylúčiť akékoľvek rozumné pochybnosti, ktoré by mohli
svedčiť okolnostiam zakladajúcim nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania žien
počas čerpania ich materskej a rodičovskej dovolenky. Zamestnávateľ musí v oblasti
odmeňovania rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvenú v § 6 ods. 2 písm. b)
antidiskriminačného zákona a vyvarovať sa tejto oblasti v spojení so skutkovými
okolnosťami daného prípadu takému prístupu, ktorý by v nadväznosti na § 2a ods. 11 písm.
a) antidiskriminačného zákona zakladal diskrimináciu osôb z dôvodu pohlavia.
Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia v situácii výkonu práva zamestnanca na
rodičovskú dovolenku obsahuje aj čl. 5 smernice Rady 2010/18/EU, ktorou sa vykonáva
revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSSINESEUROPE,
UEAPME, CEEP a ETUC.
Na základe predložených skutočností, ktoré preukazujú riadne pracovné nasadenie,
profesionálny ako i finančný rast klientky, neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že by
klientka nedosahovala po nástupe z materskej dovolenky nižší výkon a plat.
Pravdepodobný vymeriavací základ teda nemôže byť v danom prípade určený výlučne
z hrubej mzdy klientky, bez pohyblivej zložky mzdy, ale odhadovaný- pravdepodobný
vymeriavací základ, ktorý by klientka dosahovala pri riadnom pracovnom nasadení.
V opačnom prípade by sa jednalo o priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, nakoľko ak by
klientka nešla na materskú dovolenku, jej mzda by sa stále skladala z pevnej a pohyblivej
zložky mzdy, t. j. boli by jej vyplácané obe zložky mzdy. Pohyblivú zložku mzdy netvoria
len provízie, ale i odmeny za plnenie kolektívneho- pobočkového plánu, ktoré sa dajú
relevantne zistiť s prihliadnutím na platy ľudí v rovnakej pracovnej pozícii/funkcii
vzťahového manažéra.
Postoj Strediska
Na základe uvedeného Stredisko zastalo názor, že v danom prípade je potrebné pri
určovaní vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské účely potrebné
aplikovať prístup založený na situácii porovnateľného zamestnanca (konkrétne porovnateľnej
zamestnankyne na rovnakej pozícii s rovnakou dĺžkou praxe a pod.) definovaného
pracovnoprávnymi predpismi. Prípadne je východiskom vypočítať tento vymeriavací základ
na základe platu, z ktorého bola vypočítaná výška prvej materskej dovolenky plus ročné
zhodnotenie a zvýšenie platov, ktoré nastalo u iných zamestnancov na rovnakej pozícii plus
200
prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by klientka mala právo, ak by
nenastúpila na materskú dovolenku, t. j. vrátane všetkých bonusov a benefitov, ktoré získali
ostatní porovnateľní zamestnanci.
Tento prístup v najväčšej miere vylúči možné okolnosti zapríčiňujúce znevýhodnenie
žien na materskej a rodičovskej dovolenke v oblastiach súvisiacich s výkonom pracovného
pomeru a následne aj pri poskytovaní dávok zo systému sociálneho poistenia.
Záverom nedá nespomenúť absolútne neprijateľný, nemorálny a dehonestujúci
spôsob, akým bolo klientke oznámené, že si „materstvo zle načasovala“. Táto situácia je
zvlášť neprijateľná z etického ako i ľudského hľadiska, kedy konkrétne ženy ako rodičky by
mali byť podporované štátom i spoločnosťou (kde patrí nielen rodina, ale i zamestnávateľ ako
platiteľ poistného) v plnení svojho základného poslania- materstva a zakladania rodiny.
V zmysle zákona o rodine ako i medzinárodných dohovorov materstvo je poslaním ženy ako
zakladateľky rodiny a spoločnosti ako takej a v žiadnom prípade nemôže byť z tohto dôvodu
s matkou zaobchádzané menej priaznivo ako s ostatnými zamestnancami. Spoločnosť má
poskytovať rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou
podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa pracovnej zmluvy je zamestnávateľ v zmysle čl. 19 povinný poskytovať mzdu
za vykonanú prácu a vytvárať zamestnancovi podmienky pre úspešné plnenie pracovných
úloh. Týmto záväzným ustanovením zmluvy iste nemal zamestnávateľ na mysli, že
zamestnanec nemá právo ísť na materskú dovolenku nakoľko nebude mať po návrate
z materskej dovolenky vhodné podmienky na výkon práce a nebude za to dostatočne
ohodnotený oproti ostatným kolegom, ktorí nenastúpili na materskú dovolenku. Zároveň iste
nebolo zámerom zamestnávateľa reprodukovať ho tak, že pokiaľ chce zamestnanec
profesionálne postupovať a s tým samozrejme mať záujem o rast jeho finančného
ohodnotenie, nie je „čas“ ísť na materskú dovolenku.
Stredisko uviedlo zamestnávateľovi do pozornosti, že predmetné konanie je nielen
neetické a v nesúlade s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, nakoľko boli zo strany
zamestnávateľa vedome porušené viaceré právne ustanovenia Zákonníka práce a to konkrétne
články 1 a 8, § 13 ods. 1 a 2, § 157 ods. 2 v spojitosti s § 166 ods. 1 a 2. Taktiež sa
zamestnávateľ dopustil porušenia čl. 5 smernice Rady 2010/18/EU.
201
Postoj zamestnávateľa
Následne po doručení žiadosti o vydanie stanoviska k veci a doručenie dokumentov
na posúdenie zákonnosti konania zamestnávateľa, zamestnávateľ v lehote 1 týždňa oznámil
Stredisku, že danú vec opätovne zvážil a požiadavke klientky na započítanie pohyblivých
zložiek mzdy do pravdepodobného vymeriavacieho základu na účely výpočtu materského pri
druhej materskej dovolenke vyhovel a upravené údaje oznámil príslušnej pobočke Sociálnej
poisťovne.
Právna úprava postavenia tehotných žien a ich ochrany v legislatíve EÚ
Problematika ochrany pracujúcich žien so zameraním na ochranu rizikových skupín,
akou sú aj tehotné ženy a ženy krátko pred a po pôrode, je upravená v Európskej sociálnej
charte (1961), ktorá obsahuje mimoriadne ustanovenie o práve zamestnaných žien na
ochranu, v Dodatkovom protokole k Sociálnej charte, prijatom v roku 1988, ale najmä
v týchto dokumentoch:
 Smernica č. 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode
alebo dojčiacich pracovníčok (tzv. „tehotenská smernica“) z 19. októbra 1992.
Účinkom tejto smernice nesmie byť zníženie úrovne ochrany poskytovanej tehotným
pracovníčkam, pracovníčkam krátko po pôrode a dojčiacim pracovníčkam v porovnaní
so situáciou, aká v každej členskej krajine existuje ku dňu prijatia tejto smernice.
 Smernica č. 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého
zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania z 5. júla 2006.
Judikatúra Súdneho dvora EÚ deklarujúca, že čl. 10 Smernice má tzv. vertikálny
priamy účinok- t.j. jednotlivci sa ho môžu priamo dovolávať pred vnútroštátnymi
súdmi. Súdny dvor dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania
s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej
skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Súdny dvor dôsledne
uznáva legitímnosť ochrany biologických podmienok žien počas tehotenstva
a materstva a zavedenia opatrení na ochranu materstva ako prostriedku na dosiahnutie
skutočnej rovnosti pohlaví, pokiaľ ide o zásadu rovnakého zaobchádzania.
202
 Článok 8 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 183 z roku 2000
o revidovaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane materstva
(revidovaného) z roku 1952 stanovuje, že treba považovať za nezákonné, ak
zamestnávateľ skončí zamestnanie ženy, ktorá je tehotná, na dovolenke podľa článku
4 alebo 5 a v období po návrate do práce, ktoré sa určí vnútroštátnymi zákonmi
a predpismi, okrem dôvodov nevzťahujúcich sa na tehotenstvo, narodenie dieťaťa
a jeho dôsledky alebo na dojčenie. Bremeno dokazovania, že dôvody prepustenia
nesúvisia s tehotenstvom alebo s narodením dieťaťa a jeho dôsledkami, alebo
s dojčením spočíva na zamestnávateľovi. A taktiež, že žene sa zaručuje právo vrátiť sa
po skončení materskej dovolenky na to isté pracovné miesto alebo na rovnocenné
pracovné miesto platené v tej istej výške.
V súlade so smernicou 2010/18/EU o rodičovskej dovolenke zamestnanci vracajúci sa
do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky majú právo pri návrate do práce
mať prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok, ak by
nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
Medzinárodná právna úprava postavenia tehotných žien a ich ochrany
Článok 6 Základných zásad Zákonníka práce stanovuje, že tehotným ženám, matkám
do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné
podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa,
starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám
a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú
funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. Týmto osobám teda zákonodarca priznáva
v zásade osobitnú ochranu, ktorá sa prejavuje, resp. mala by sa prejaviť vo vzťahu
k pracovným podmienkam, úprave pracovného času, zákazu výpovede v ochrannej dobe,
materskej a rodičovskej dovolenke a starostlivosti o deti v jednotlivých ustanoveniach
Zákonníka práce.
Reálne je však právna úprava skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe
v tomto období zakotvená v § 72 Zákonníka práce tak, že v skúšobnej dobe môže tak
zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu
alebo bez uvedenia dôvodu (§ 72 ods. 1). Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru
203
sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný
pomer skončiť (§ 72 ods. 2).
Predmetné ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 teda nehovorili nič o tom, že tehotnú ženu
možno v skúšobnej dobe prepustiť iba výnimočne a iba z opodstatnených dôvodov
nesúvisiacich s jej stavom (t. j. tehotenstvom alebo materstvom). Tehotným ženám a ženám
krátko po pôrode teda neposkytovali dostatočnú právnu istotu, že nebudú v skúšobnej dobe
prepustené z dôvodu svojho tehotenstva alebo materstva.
Úprava ostatných otázok, resp. skutočností týkajúcich sa postavenia tehotných žien
a matiek do deviateho mesiaca od pôrodu bola v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka
práce nasledujúca:
Pred prijatím do pracovného pomeru: zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej
osoby informácie o tehotenstve, ani o rodinných pomeroch. Ak by zamestnávateľ porušil
svoje povinnosti, má fyzická osoba právo na primeranú peňažnú náhradu, ktorú si môže
uplatniť na súde, a to aj vtedy, ak by k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nedošlo. V prípade, že
by išlo o práce, pri výkone ktorých by sa nevyžadovala podľa osobitného predpisu osobitná
zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť, resp. by takýto osobitný predpis
neexistoval, zamestnávateľ by nebol oprávnený vyžadovať informácie o zdravotnom stave
fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prácu. Na druhej strane, osoba ktorá sa uchádza o prácu, je
povinná informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré
by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Ide najmä o informácie, ktoré by bránili výkonu
práce zo zdravotného dôvodu, napríklad v prípade, že zamestnávateľ prijíma zamestnanca na
rizikovú prácu.
Tehotenstvo počas trvania pracovného pomeru: pojem tehotná zamestnankyňa je
vymedzený v § 40 ods. 6 Zákonníka práce tak, že tehotnou ženou sa na účely Zákonníka
práce rozumie zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom
stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Zákonník práce ale neukladá žene povinnosť
oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi. Ak však žena neoznámi zamestnávateľovi písomne
svoje tehotenstvo a nepredloží lekárske potvrdenie, nebude jej prislúchať osobitná právna
ochrana, napríklad pokiaľ ide o úpravu pracovných podmienok, pracovného času. Taktiež sa
na ňu nebude vzťahovať zákaz výpovede v ochrannej dobe.
204
Úprava pracovného času: pokiaľ tehotná žena potrebuje absolvovať vyšetrenie
u lekára a ak vyšetrenie alebo ošetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času,
zamestnávateľ je povinný tehotnej zamestnankyni poskytnúť pracovné voľno s náhradou
mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace
s tehotenstvom. Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou
mzdy na návštevu predpôrodných kurzov. Je však možné sa so zamestnávateľom na
poskytnutí takéhoto voľna dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní
zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich
sa o deti (§ 164 ods. 1 zákonníka práce). Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa
starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu
určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak
tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Tehotná žena pracujúca v noci môže
zamestnávateľa požiadať a ten je povinný zabezpečiť, aby sa podrobila posúdeniu zdravotnej
spôsobilosti na prácu v noci. Tehotná žena sa môže zamestnávať prácou nadčas len s jej
súhlasom. Pracovná pohotovosť sa s ňou môže len dohodnúť. To isté platí aj vtedy, ak ide
o ženu alebo muža trvale sa starajúcich o dieťa mladšie ako tri roky, osamelú žena alebo
osamelého muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Zamestnávateľ nemôže
tehotnej žene rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne, iba ak by sa s ňou na tom dohodol.
Dojčenie: matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem
prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Matke, ktorá pracuje po určený týždenný
pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové
prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na
dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci
pracovnej zmeny. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného
týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na
každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Prestávky na dojčenie sa započítavajú do
pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Preradenie na inú prácu: tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode
a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo
škodia ich organizmu. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa
lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe.
To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Ak tehotná
205
žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho
posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu
pracovných podmienok. Ak úprava pracovných podmienok nie je možná, zamestnávateľ je
v súlade s § 55 ods. 2 Zákonníka práce povinný preradiť tehotnú ženu na inú prácu, ktorá je
pre ňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu a pri ktorej môže dosahovať
rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy. Ak to nie je možné,
preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu. Ak nie je možné preradenie na inú
vhodnú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni pracovné voľno
s náhradou mzdy. Ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia,
nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu
vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu (zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Zamestnávateľ je tiež
povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o toto preradenie tehotná
žena požiada. Ak ju nemožno preradiť na dennú prácu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť
jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak by zamestnávateľ nepreradil tehotnú ženu na inú
prácu, hoci bol povinný, zamestnankyňa má právo odmietnuť ďalší výkon práce. Ide
o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 Zákonníka práce, pri ktorej
zamestnankyni prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Táto náhrada jej patrí
aj vtedy, ak zamestnávateľ preukázateľne nemá pre ňu inú prácu, na ktorú by ju preradil. Do
úvahy tiež pripadá okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ak
v súlade s § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec podľa lekárskeho posudku
nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho
nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru: zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť
pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke
alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou
zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky,
alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej
dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) skončiť pracovný pomer
výpoveďou, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil
závažne pracovnú disciplínu.
206
Výpoveď daná zamestnávateľom: zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na
materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo
keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri
roky. Uvedené neplatí v prípade, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo
premiestňuje. Za týchto okolností by bola výpoveď platná. Ak je daná výpoveď z dôvodu, že
sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Zamestnankyňa má v prípade
výpovede z dôvodu, že sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje, právo
pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer
skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. V takom prípade jej patrí
odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu
mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 Zákonníka práce.
Výpoveď daná zamestnancom: tehotná zamestnankyňa môže skončiť pracovný pomer
výpoveďou kedykoľvek, a to aj bez udania dôvodu. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého
pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok,
výpovedná doba je dva mesiace. V prípade, že pracovný pomer trval menej ako jeden rok,
výpovedná doba je jeden mesiac.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom - tehotnou ženou alebo
matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode: tehotná žena alebo matka do deviatich
mesiacov po pôrode tak ako ktorýkoľvek iný zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak:
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho
zdravia a zamestnávateľ ju nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre
neho vhodnú prácu;
b) zamestnávateľ jej nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť
do 15 dní po uplynutí ich splatnosti;
c) je bezprostredne ohrozený jej život alebo zdravie.
207
Zamestnankyňa, ktorá okamžite skončila pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Novelou Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. došlo k úprave možnosti rozloženia
čerpania rodičovskej dovolenky. Matka alebo otec nebudú musieť vyčerpať rodičovskú
dovolenku naraz do troch rokov veku dieťaťa, ako je tomu v súčasnosti, ale môžu si ju
rozdeliť na päť rokov.
Postavenie tehotných a matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode sa mení
novelizáciou ustanovenia § 72 ods. 1, ktorého znenie je nasledovné: „V skúšobnej dobe môže
zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný
pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a
dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom
alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.“
Dochádza teda k zvýšeniu ochrany tehotných žien, dojčiacich žien a matiek do konca
deviateho mesiaca po pôrode v zmysle predpokladanej transpozície legislatívy EÚ.
Prepustenie v skúšobnej dobe sa umožňuje len výnimočne, a to z riadne opodstatnených
dôvodov nesúvisiacich s jej tehotenstvom a materstvom. Uvedenie dôvodov, výnimočnosť,
riadne opodstatnené dôvody a písomná forma sú ako hmotnoprávna podmienka platnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
V zmysle Čl. 1 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce fyzické osoby majú právo
na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky
a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonomkonkrétne antidiskriminačným zákonom. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber
zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto
práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, neustanovuje inak. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení
a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej
orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo
zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného
zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti
208
alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak
rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo
okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú
a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny
a požiadavka primeraná.
Zamestnávatelia sú povinní v zmysle Čl. 8 Zákonníka práce robiť opatrenia v záujme
ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody
spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnanci majú
právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti
s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení.
Zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou zamestnávateľ zabezpečuje pracovné
podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich
zdravotný stav. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu
z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere
chránené zákonom.
Zákonník práce tiež v Čl. 9 ustanovuje, že zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú
poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje
práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov
preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je
v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným
zákonom, ktorým je antidiskriminačný zákon. V pracovnoprávnych vzťahoch sa teda
zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného
stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu
alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo
iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia (§ 13 ods. 2).
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť
v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom
209
pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného
stíhania.
V prípade porušenia citovaných ustanovení § 13 Zákonníka práce má zamestnanec
právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa § 13 ods. 4 Zákonníka práca. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť
zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého
konania a odstrániť jeho následky. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo
nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej
ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom (§ 13 ods. 5).
V zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnankyňa vráti do
práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení
rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú
prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné,
zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre
nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1, a zamestnankyňa a zamestnanec
majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo,
ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1
zákona.
Po návrate zamestnankyne alebo zamestnanca do práce po skončení rodičovskej
dovolenky podľa § 166 ods. 2 je zamestnávateľ zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko
(§ 157 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné,
zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166
ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto
rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré
vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov
u zamestnávateľa.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská
dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov
a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní
210
43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia
dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene
a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri
roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú
starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú,
rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa
poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac (§ 166 ods.
2 Zákonníka práce).
Problematika reťazovej materskej dovolenky nie je špecificky v zákone vymedzená,
vzťahuje sa na ňu ustanovenie § 57 ods. 2, veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
zabezpečení, podľa ktorého sa na výpočtový základ druhej, reťazovej materskej použije ako
základ pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca, ktorý predstavuje 1/30
vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za
kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
Záver
V tomto prípade je zákonom konkrétne stanovená výška, z ktorej sa vypočítava výška
príspevku poskytovaného na materskej prípadne rodičovskej dovolenke. Je potrebné však dať
na vedomie relevantné ustanovenia Zákonníka práce (konkrétne § 157 ods. 2), podľa ktorých
zamestnanec má právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by
mal právo, ak by nenastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku podľa § 166
ods. 1. Z toho vyplýva, že po návrate do práce má zamestnanec právo na rovnaký plat vrátane
všetkých benefitov a bonusov (t. j. odmeny, provízie a všetky pohyblivé zložky mzdy). Za
pravdepodobný denný vymeriavací základ by sa teda v tomto prípade mala považovať výška
priemerného denného zárobku z platu preukazujúceho dosiahnuté výsledky pred nástupom na
prvú materskú dovolenku plus zvýšenie o čiastku, ktorou sa ročne zvyšuje základná mzda
zamestnanca.
Neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by mala byť zamestnankyni po návrate
z materskej dovolenky odňatá možnosť nároku na pohyblivé zložky mzdy, nakoľko týmto
krokom by zamestnávateľ priamo diskriminoval a vedome porušil ustanovenia Zákonníka
práce týkajúce sa nástupu zamestnanca do práce po skončení materskej resp. rodičovskej
dovolenky v porovnaní s ostatnými zamestnancami.
211
Zvlášť neprijateľná je táto situácia z etického a morálneho hľadiska, nakoľko
v zmysle zákona o rodine ako i medzinárodných dohovorov materstvo je poslaním ženy ako
zakladateľky rodiny a spoločnosti ako takej a v žiadnom prípade nemôže byť z tohto dôvodu
s matkou zaobchádzané menej priaznivo ako s ostatnými zamestnancami. Spoločnosť má
poskytovať rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou
podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa Zákonníka práce starostlivosť o ekonomicky aktívne ženy obsahovo vyúsťuje
predovšetkým do právneho inštitútu osobitných pracovných podmienok žien. Zákonník práce
však konkretizuje obsahový rámec povinností zamestnávateľa vo vzťahu k ženám len
okrajovo. Ustanovenia pracovných podmienok žien, resp. zamestnancov starajúcich s o deti
(rodičov), sa významovo členia na dve skupiny:
a) osobitné pracovné podmienky žien všeobecne,
b) osobitné pracovné podmienky tehotných žien, žien a mužov starajúcich sa o deti.
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania je neprípustné, aby zamestnávateľ
konal v rozpore s antidiskriminačným zákonom, ktorý zakazuje akúkoľvek z foriem
diskriminácie z dôvodu rodinného stavu alebo sexuálnej orientácie. Obdobne upravujú
ochranu osobitne citlivých rizikových skupín (teda aj tehotných žien) všetky ostatné
medzinárodné dohovory ako aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá okrem iného, zdôrazňuje,
že článok 10 Smernice má tzv. vertikálny priamy účinok, t. j. jednotlivci sa ho môžu priamo
dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi.
Vybraný prípad Strediska z obdobia rokov 2011 až 2012 však dokazuje, že napriek
uvedenému, zlyhala zákonodarná a výkonná moc a až pod vplyvom explicitného
odôvodnenia kontroverzného ustanovenia § 57 ods. 2 veta druhá zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom zabezpečení Strediskom bola vykonaná oprava a prijaté opatrenie na nápravu
tohto diskriminačného stavu. Týmto zároveň upozorňujeme, že v tomto prípade sa jednalo
o konkrétny 1 prípad Strediska, pričom podobných prípadov sa vyskytuje v praxi
mnohonásobne viac. Je potrebné zdôrazniť, že k odstráneniu diskriminácie a poskytnutiu
zvýšenej ochrany žien - matiek sa Slovenská republika zaviazala svojim vstupom do
Európskej únie, a taktiež ratifikáciou medzinárodných dohovorov.
212
Odporúčania
Stredisko preto odporúča:
1. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny prijať novelu zákona o sociálnom poistení
a to konkrétne zmeniť ustanovenie § 57 ods. 2 zákona tak, aby bolo jasne a explicitne
určené, že pri reťazovej materskej dovolenke je pravdepodobný vymeriavací základ na
účely výpočtu príspevku na materské stanovený minimálne na ten základ, ktorý bol
použitý pri výpočte na príspevok na prvú materskú. Neexistuje totiž žiadny zákonný
dôvod, prečo by mala byť zamestnankyni po návrate z materskej, resp. pri nástupe na
druhú materskú dovolenku, odňatá možnosť nároku na pohyblivé zložky mzdy,
nakoľko týmto krokom by zamestnávateľ priamo diskriminoval a vedome porušoval
ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa nástupu zamestnanca do práce po skončení
materskej resp. rodičovskej dovolenky v porovnaní s ostatnými zamestnancami.
Prijatím novely dôjde k zosúladeniu ustanovení Zákonníka práce so zákonom
o sociálnom zabezpečení, s antidiskriminačným zákonom, ako i so smernicou Rady č.
2010/18/EU.
2. Prijať opatrenia na dôsledné monitorovanie a kontrolovanie záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcich jej z medzinárodných dohovorov.
213
8. Dočasné vyrovnávacie opatrenia
Antidiskriminačný zákon
Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú v antidiskriminačného zákona významným
prostriedkom, ktorým sa v rámci výkonu úloh orgánov štátnej správy zákonom dovoleným
spôsobom môžu a majú kompenzovať, či aspoň zmierňovať, následky ekonomického či
sociálneho
znevýhodnenia.
Napríklad
z dôvodu
veku
či
zdravotného
postihnutia
u znevýhodnených osôb, respektíve skupín znevýhodnených osôb. Dočasné vyrovnávacie
opatrenia boli s účinnosťou od 1. apríla 2008 do právneho poriadku Slovenskej republiky
začlenené novelou antidiskriminačného zákona. Bol ňou zákon č. 85/2008 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva
v znení neskorších predpisov. Úlohou dočasných vyrovnávacích opatrení bolo, je a bude
dosiahnuť čo najreálnejšie uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v každodennom
živote, odstránením, alebo aspoň čo najúčinnejším minimalizovaním diskriminácie cieľových
skupín obyvateľstva.
Postoj Strediska k opatreniam na dočasné vyrovnanie
Podľa názoru Strediska vyjadreného v Správe o dodržiavaní ľudských práv vrátane
zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok 2011,
nedostatkom platnej právnej úpravy bola opakovane namietaná skutočnosť, že orgánmi na
prijímanie opatrení sú len ústredné a miestne orgány štátnej správy. Obce a vyššie územné
celky v oblastiach, kde plnia prenesené úlohy miestnej štátnej správy, nimi neboli. Preto
Stredisko navrhlo v tejto súvislosti prijatie opatrenia legislatívneho charakteru, a to zaradenie
obcí a vyšších územných celkov medzi subjekty oprávnené na prijímanie dočasných
vyrovnávacích opatrení. V roku 2012 napriek legislatívnej aktivite nedošlo k samotnému
prijatiu takejto novely antidiskriminačného zákona. Ku dňu zverejnenia Správy o dodržiavaní
ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej
214
republike za rok 2013 však bolo známe, že zákon č. 32/2013 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení
neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s účinnosťou od
1. apríla 2013 legislatívny proces v tejto oblasti zavŕšil. V Správe o dodržiavaní ľudských
práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa v Slovenskej republike za rok
2013 budú konkrétnejšie informácie o zavŕšení legislatívneho procesu novelizácie
antidiskriminačného zákona. Stredisko tiež bude sledovať informácie o výsledkoch realizácie
novej právnej úpravy.
Dočasné vyrovnávacie opatrenia
Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrní predpokladá, že voči marginalizovanej
skupine obyvateľstva došlo či dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu, pričom úlohou
prijatého dočasného vyrovnávacieho opatrenia je odstrániť či zmierniť spôsobenú
diskrimináciu a jej následky. Adresáti dočasných vyrovnávacích opatrení, teda jednotlivé
druhy znevýhodnených skupín, boli v roku 2012 v zásade obdobné ako v minulých rokoch.
Išlo o osoby/skupiny osôb bez vzdelania, zamestnania, ktoré stratili svoje bydlisko, ľudí
s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, starých ľudí, sociálne neprispôsobivé osoby. Ale aj
o mnohodetné rodiny, osamelých rodičov s deťmi, ako aj všetkých tých, ktorí sú odkázaní na
pomoc a podporu zo strany spoločnosti či už z dôvodu choroby, úrazu, straty živiteľa alebo
preto, že si vlastným úsilím (prácou), nie sú schopní zabezpečiť základné životné potreby.
Dočasné vyrovnávacie opatrenia majú za úlohu napomôcť k odstráneniu zistenej nerovnosti
pri realizácii práv týchto skupín obyvateľstva v oblastiach ako sú zamestnanie, vzdelávanie,
zdravotnú starostlivosť a služby.
Pri
odstraňovaní
zisteného
nerovnakého
zaobchádzania
u cieľových
skupín
obyvateľstva v identifikovaných zákonných oblastiach nerovnakého zaobchádzania
dočasnými vyrovnávacími opatreniami treba mať na zreteli esenciálnu vlastnosť dočasných
vyrovnávacích opatrení, ktorou je ich obmedzené časové trvanie, teda dočasnosť. Začiatok
vzniku potreby na prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení je podmienený výskytom
a identifikáciou nerovnakého zaobchádzania, ktorý eventuálne vedie k navrhnutiu a prijatiu
dočasného vyrovnávacieho opatrenia. Ku skončeniu realizácie dočasného vyrovnávacieho
opatrenia by malo byť pristúpené vtedy, ak (aj jeho prispením) nepriaznivé dôsledky
215
nerovnakého zaobchádzania, respektíve samotné nerovnané zaobchádzanie a jeho účinky už
boli dostatočne kompenzované a pokiaľ možno zanikli. V konkrétnych prípadoch naplnením
cieľa, ktorý bol prijatím dočasného vyrovnávacieho opatrenia definovaný a prijatý. V období
od začatia do ukončenia realizácie dočasného vyrovnávacieho opatrenia má štátny orgán,
ktorý konkrétne dočasné vyrovnávacie opatrenie prijal, povinnosť ho monitorovať,
vyhodnocovať a zverejňovať. Monitorovacia a vyhodnocovacia činnosť zodpovedného
orgánu pri realizácii dočasného vyrovnávacieho opatrenia má za úlohu určiť opodstatnenosť
jeho ďalšieho trvania, sumarizáciou jeho pozitívnych výsledkov, či naopak aj ich nedostatku
či absencie. Stredisko má v tejto súvislosti pozíciu prijímateľa správ k opodstatnenosti
existencie dočasných vyrovnávacích opatrení, ak mu orgány štátnej správy zašlú. Stredisko
tiež realizuje odbornú konzultačnú činnosť pri rozhodovaní, či dočasné vyrovnávacie
opatrenia vôbec prijať, aké zásady v nich uplatniť a či navrhované dočasné vyrovnávacie
opatrenia neprekračujú oblasti vzťahov, upravených antidiskriminačným zákonom.
Tak ako v predchádzajúcich obdobiach, boli na požiadanie Stredisku doručené
informácie od vybraných ústredných orgánov štátnej správy o prijatých dočasných
vyrovnávacích opatreniach a plánoch do budúcnosti.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Významným krokom pri implementácii dočasných vyrovnávacích opatrení je podľa
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zákon č. 434 z 26. októbra 2010 o poskytovaní
dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon upravuje účel, rozsah,
spôsob a podmienky poskytovania dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky. Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo štátneho
rozpočtu na tieto účely zakotvené v bode f) kultúrna aktivita zdravotne postihnutých alebo
inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Na základe predmetného zákona bol
zadefinovaný aj dotačný program na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení - Kultúra
znevýhodnených skupín obyvateľstva. V roku 2012 sa v ňom prerozdelilo 337 500 eur a je
dlhodobo fungujúcim nástrojom na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení a ktorý
umožňuje napĺňať kultúrne potreby marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Podľa ministerstva kultúry dočasné vyrovnávacie opatrenie majú slúžiť na odstránenie
znevýhodnenia na základe zdravotného postihnutia, veku, rodovej nerovnosti, ekonomického
a sociálneho znevýhodnenia, sexuálnej orientácie a pod. Ich nástrojom v rezorte kultúry je
216
dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je zameraný na
podporu kultúrnych práv ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Tiež na podporu
princípu
rovnakého
zaobchádzania,
rodovej
rovnosti,
nediskriminácie,
tolerancie
a medzikultúrneho dialógu. O podporu sa môžu uchádzať subjekty zabezpečujúce
starostlivosť o rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín (ľudí so zdravotným
postihnutím, senioriek/seniorov, znevýhodnených skupín detí a mládeže, bezdomovcov,
migrantov, marginalizovaných rómskych komunít, žien ohrozených chudobou a sociálnym
vylúčením a pod.). Cieľom dotačného programu je odbúravať fyzické a informačné bariéry
v prístupe ku kultúrnym hodnotám a tiež vytvárať podmienky na zviditeľňovanie
a prezentáciu špecifickej kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Program Kultúra
znevýhodnených skupín obyvateľstva podporuje tiež kultúrne aktivity pre ľudí s rôznym
typom zdravotného postihnutia. Sú nimi občania s telesným, mentálnym, zrakovým,
sluchovým postihnutím, vrátane ochrany duševného zdravia a pod. Program je rozdelený na
podprogramy na podporu: 1) živej kultúry, 2) periodickej tlače a 3) neperiodickej tlač. Aj
v roku 2013 bude program ďalej rozširovaný.
Ministerstvo kultúry realizuje v rámci dotačného programu dočasné vyrovnávacie
opatrenie v oblasti kultúry detí a mládeže žijúcich v marginalizovaných rómskych
komunitách (na podporu procesu sociálnej inklúzie). Ide o podporu modelových projektov,
ktoré zabezpečujú systematickú prácu s deťmi a mládežou priamo v osadách a ktoré im
vytvárajú šancu integrovať sa, teda lepšie a kvalitnejšie žiť. V tejto oblasti ministerstvo už
dlhodobo spolupracuje s Katolíckou cirkvou v Lomničke. Projekt Kultúrne a duchovné
aktivity pre rómske deti a mládež v Lomničke rozvíja estetické divadelné, výtvarné, hudobné
cítenie a popri tom aj sociálne zručnosti detí. Iným typom je projekt Rómska struna na
potulkách OZ Láčho Drom, Kokava nad Rimavicou, ktorý v deťoch z osád posilňuje ich
hudobné nadanie, ale aj ich vlastné tradície a kultúrnu identitu, ako aj schopnosť začleniť sa
ľahšie do spoločnosti (projekt zahŕňa aj deti a mládež z majoritného obyvateľstva). Oba
projekty sú z ministerstva podporované od roku 2006. Cieľom je napomáhať deťom pri
formovaní identity a sebarealizácie a tiež pri hľadaní zmysluplnosti života, ako aj
porozumenia, podporovať vedomie ich vlastnej dôstojnosti a napomáhať ich plnému
začleneniu do života spoločnosti. Aktivity sú monitorované a každoročne vyhodnocované. Na
podporu dočasných vyrovnávacích opatrení v rezorte je zameraný aj dotačný program
Kultúrne poukazy, ktorý zvyšuje dostupnosť kultúry pre deti a mládež z menej rozvinutých
regiónov Slovenska.
217
Iniciatíva na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sa realizovala aj v oblasti
aktívneho starnutia. V súvislosti s Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi
generáciami 2012 (ďalej v texte ako „ERAS 2012“) sa v rezorte kultúry realizovali mnohé
podujatia na aktivizáciu dostupnosti pasívnej i aktívnej kultúry senioriek a seniorov. Najmä
prostredníctvom Národného osvetového centra (zrealizovalo viaceré semináre, zapájalo
seniorky a seniorov do mnohých umeleckých súťaží, festivalov, oceňovalo prácu senioriek
a seniorov, medializovalo tému v rezortných médiách a na webovej stránke) a tiež
prostredníctvom dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva (13
podujatí, najmä interaktívnych tvorivých umeleckých dielní a festivalov senioriek
a seniorov). Podujatia k ERAS 2012 realizovali aj: Univerzitná knižnica, Slovenská národná
knižnica, Štátna vedecká knižnica (Košice, Prešov, Banská Bystrica), Slovenská knižnica pre
nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči atď. Aktivity budú v duchu ERAS 2012 a v duchu
stratégie Európa 2020 pokračovať aj nasledujúcom období.
V rámci podpory dočasných vyrovnávacích opatrení zameraných na integráciu
cudzincov boli cez dotačný program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva
podporené multimediálne podujatia Týždeň nových menšín Fjúžn a tiež elektronický časopis
multikulti.sk, tvorivé dielne pre deti migrantov, divadlo pre migrantov Migoidy a podobne.
Množstvo podujatí zameraných na prevenciu xenofóbie, diskriminácie cudzincov, rasizmu
a všetkých foriem násilia realizujú organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva
(Národné osvetové centrum, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeumMúzeum židovskej kultúry, Múzeum Slovenského národného povstania, Univerzitná
knižnica, Filmový ústav, Divadelný ústav, Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana a iné).
Ministerstvo kultúry dlhodobo realizuje svoju politiku v predmetnej oblasti
prostredníctvom organizačného útvaru (od roku 2005), v ktorého agende je starostlivosť
o kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva. Úlohou odboru (odbor nehmotného
kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva) je prehĺbiť starostlivosť štátu
o rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Tiež motivovať ich k aktívnemu
prístupu; uľahčiť znevýhodneným skupinám obyvateľstva prístup ku kultúre a napomáhať
napĺňanie ich kultúrnych potrieb. Cieľom je zabezpečiť znevýhodneným skupinám
obyvateľstva prístup k informáciám, ktoré sa týkajú napĺňania ich kultúrnych potrieb
a
vyrovnávania
šancí
v oblasti
kultúry.
Pomocou
znevýhodneným
skupinám
obyvateľstva prostredníctvom kultúry sa znižujú riziká vylúčenia a ohrozené skupiny
obyvateľstva sa zapájajú do procesu sociálneho začleňovania. Deje sa tak prostredníctvom
kultúrnych mechanizmov a sprístupňovaním informácií o znevýhodnených skupinách
218
smerom k majoritnej spoločnosti. Dôležité je tiež podporovať a vytvárať vhodné právne,
inštitucionálne a finančné prostredie na ochranu a rozvoj kultúry znevýhodnených skupín
obyvateľstva. Prostredníctvom kultúrnych mechanizmov sa tak prispieva k zmierneniu
sociálnych rozdielov, izolácie a marginalizácie znevýhodnených skupín obyvateľstva
a vytvárajú sa podmienky na vznik rôznych informačných databáz o znevýhodnených
skupinách obyvateľstva a ich kultúrnych potrebách. Dbá sa aj na potrebu posilniť spoluprácu
v predmetnej oblasti s orgánmi štátnej správy a samosprávy, ktoré sa zaoberajú témou
kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva s cieľom získavania informácií,
výmeny skúseností a koordinácie podpory. Personálne problematiku ľudských práv zastrešuje
1 pracovníčka, ktorá ju má aj v opise pracovnej činnosti.
Odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín
obyvateľstva je aj garantom akčných plánov a iných strategických dokumentov v oblasti
ľudských práv, v ktorých má rezort definované úlohy smerujúce k podpore dočasných
vyrovnávacích opatrení. Agendu ľudských a kultúrnych práv má v opise pracovnej činnosti
jedna zamestnankyňa. Ide napríklad o: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia
páchaného na ženách, Národný akčný plán rodovej rovnosti, Národný akčný plán pre deti,
Národný program ochrany starších ľudí, Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom
a mládeži do roku 2011, Koncepcia migračnej politiky SR, Stratégia Slovenskej republiky pre
integráciu Rómov do roku 2020, Národný program duševného zdravia na obdobie
2005 – 2015 a ďalšie. Podporou kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva sa
napĺňajú tiež záväzky vyplývajúce rezortu kultúry z medzinárodných ľudsko-právnych
dokumentov (napr. Medzinárodný dohovor na ochranu osôb so zdravotným postihnutím,
Medzinárodný dohovor o rasovej diskriminácii, Medzinárodný dohovor o diskriminácii žien,
Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín a pod.).
Priestor pre implementáciu dočasných vyrovnávacích opatrení je Ministerstvom
kultúry dlhodobo vytvorený v rámci systémového nástroja dotačného programu Kultúra
znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je stabilným, systémovým a trvalo-udržateľným
nástrojom rezortu v predmetnej oblasti (od roku 2005). Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú
priebežne vyhodnocované v rámci jednotlivých národných akčných plánov a ďalších
vládnych strategických dokumentov. Ministerstvo kultúry definuje priority a výsledky
v predmetnej oblasti aj v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ktoré sú členmi
neformálnej pracovnej skupiny pre kultúru ľudí so zdravotným postihnutím. Výsledkom
vyhodnotenia
bola
potreba
zvýšiť
informovanosť
o právach
zraniteľných
prostredníctvom nového dotačného podprogramu pre neformálne vzdelávanie.
219
skupín
Ministerstvo kultúry plní špecifické úlohy, akými je aj podpora dočasných
vyrovnávacích opatrení v oblasti ľudských práv aj prostredníctvom organizácií vo svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré majú rozvoj kultúrnych práv, tvorivosti, tolerancie,
kultivovania etického a estetického potenciálu všetkých členov spoločnosti priamo vo svojom
základnom poslaní. V roku 2012 išlo o opatrenie Slovenskej národnej galérie o bezplatnom
vstupe do jej priestorov každú prvú nedeľu v mesiaci pre všetky cieľové skupiny.
Starostlivosť o rozširovanie kultúrnych práv zraniteľných skupín zabezpečujú aj ďalšie
organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu: Slovenské národné divadlo (divadelnými
predstaveniami pre nepočujúcich i nevidiacich), Slovenská filharmónia, Slovenské národné
múzeum, Slovenská národná galéria, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Národné osvetové
centrum, a to najmä množstvom neformálno-vzdelávacích aktivít a tiež zľavneným vstupným
pre znevýhodnené skupiny. Významnú úlohu má tiež Filmový ústav (filmové festivaly na
podporu tolerancie), Divadelný ústav (divadlo pre bezdomovcov) atď. Ich aktivity
ministerstvo kultúry každoročne vyhodnocuje v rámci vládnych strategických dokumentov.
Jednou z organizácií, ktoré sa intenzívne podieľajú na podpore dočasných
vyrovnávacích opatrení pre ľudí so zdravotným postihnutím, je Slovenská knižnica pre
nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej v texte ako „SKN“), ktorá pôsobí ako
vydavateľské, knižnično-informačné a vzdelávacie centrum pre nevidiacich a slabozrakých.
Poslaním SKN nie je len zhromažďovanie a požičiavanie knižničných a iných dokumentov,
ale aj ich spracovanie do foriem prístupných vnímaniu nevidiacich, slabozrakých a inak
zdravotne postihnutých používateľov (Braillovo písmo, tlač so zväčšeným typom
čiernotlačového písma, zvukové nahrávky, digitalizácia textov a reliéfna grafika).
Jedinečnosť a nezastupiteľnosť SKN v celoštátnom knižnično-informačnom systéme SR
spočíva v tom, že pripravuje pre svojich používateľov také formy kultúrno-výchovných
a vzdelávacích
aktivít,
pri
ktorých
je
zabezpečený
princíp
rovnosti
príležitostí
a nediskriminácie. Činnosť SKN významne prispieva k rozvoju kultúrnej úrovne celej
krajiny. Okrem publikovania množstva časopisov (celkovo 18), zvukových kníh a iných
nosičov, učebníc, vykonáva knižnica donáškovú službu a sprístupňuje služby Digitálnej
knižnice (sprístupnenie zvukových kníh a zvukových časopisov v elektronickej forme).
Aktuálne majú požívatelia možnosť počúvať vyše 2000 digitálnych zvukových kníh
a časopisov z webovej stránky knižnice. V roku 2012 sa knižnica otvorila, okrem ľudí so
zrakovým postihnutím, aj používateľom s iným typom zdravotného postihnutia a tiež
seniorkám a seniorom. K podpore dočasných vyrovnávacích opatrení prispievajú veľkou
mierou aj ďalšie knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry (Univerzitná
220
knižnica, Slovenská národná knižnica, Štátna vedecká knižnica - Košice, Prešov, Banská
Bystrica), ktorých práca spočíva v rôznych typoch ústretových aktivít. Od nákupu kníh
s predmetnou problematikou cez odborné rešerše v predmetnej oblasti, až po besedy,
prednášky, výstavky kníh s cieľom podporiť kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva,
vrátane poskytovania zliav pre mládež, ľudí so zdravotným postihnutím a seniorov a pod.
Iniciatíva na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti kultúry
marginalizovaných rómskych komunít sa realizuje v Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Ide
o projekt v rámci OPIS - Operačný program informatizácie spoločnosti (EU fondy), ktorého
cieľom je implementovať digitálne technológie s cieľom zvyšovať dostupnosť kultúry pre
všetky skupiny obyvateľstva a chrániť kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky. Jedným
z projektov, ktoré napomôžu šíreniu informácií o rómskej kultúre a odbúravaniu bariér (a tiež
sociálnej kohézii spoločnosti) je aj Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry ako
odborné pracovisko a organizačná zložka Štátnej vedeckej knižnice v Prešove (trvanie
projektu od 23.02.2012 do 30.09.2013). Úlohou Dokumentačno-informačného centra rómskej
kultúry je sústrediť komplexné informácie o rómskej kultúre, histórii, jazyku, tradíciách
a iných oblastiach života rómskej komunity na jednom mieste. Vytvorí sa tým jeden prístup
k potrebným a požadovaným informáciám o všetkom, čo súvisí s rómskou problematikou
a zároveň sa predstaví nový pohľad na kultúru Rómov ako legitímnu súčasť európskeho
kultúrneho dedičstva.170
Od roku 2010 ministerstvo kultúry - Slovenské národné múzeum, Historické múzeum
SNM, prevádzkuje unikátnu stálu expozíciu pre nevidiacich a slabozrakých občanov
Najstaršie dejiny Slovenska (realizovaná v spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých
Slovenska). Ide teda o vyrovnanie šancí pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí
ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením – migrantov, seniorov, ľudí bez domova, ľudí
bez práce, ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, znevýhodnené skupiny žien a pod.
Personálne kapacity na presadzovanie dočasných vyrovnávacích opatrení nie sú zvlášť
vyčlenené.
Ministerstvo kultúry dočasné vyrovnávacie opatrenia priebežne vyhodnocuje v rámci
dotazníka Strediska, ako aj (nepriamo) v rámci jednotlivých národných akčných plánov
a ďalších vládnych strategických dokumentov. Ministerstvo kultúry sa priebežne pri
vyhodnocovaní jednotlivých akčných plánov obracia s požiadavkou na zainteresované
organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti a na základe ich podkladov (a v zmysle termínov
170
Základné informácie sú dostupné na: http://www.svkpo.sk/sk/narodny-projekt/.
221
jednotlivých uznesení vlády SR) vypracúva správu za rezort kultúry pre nadrezortných
garantov akčných plánov.
V predchádzajúcom období Ministerstvo kultúry vytvorilo priestor pre zvyšovanie
dostupnosti, t. j. debarierizácie, kultúrnych inštitúcií Išlo o bezplatný vstup do kultúrnych
inštitúcií každú prvú nedeľu v mesiaci (napr. Slovenská národná galéria). Ministerstvo
kultúry tiež zriadilo v zmysle uznesenia vlády SR č. 666 zo dňa 8. augusta 2007 ku Koncepcii
starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry (pri
Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve). Jeho poslaním je chrániť a uchovávať
bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku, vrátane nehmotného kultúrneho dedičstva
národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry
v roku 2012 pripravilo unikátny projekt elektronickej encyklopédie s názvom Tradičná
ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom - nachádza sa na webovej stránke
www.ludovakultura.sk. Ide o unikátny zdroj informácií, ktoré sú ľahko dostupné pre
vzdelávacie i didaktické účely a pre prácu so zraniteľnými skupinami.
V roku 2012 bola podpora dočasných vyrovnávacích opatrení v oblasti kultúry
zverejnená explicitne v rámci Výzvy- Informácie pre žiadateľov o poskytnutie dotácie
k dotačnému programu Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva.171 V roku 2013 je ako
jedna z priorít v rámci predmetného dotačného programu preferovaná podpora kultúrnych
aktivít v oblasti neformálneho vzdelávania zameraného na odbúravanie bariér v dostupnosti
kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom tejto iniciatívy je zvyšovanie
informovanosti a povedomia majority (pracovníkov v oblasti kultúry) o kultúrnych právach
osôb so zdravotným postihnutím a v konečnom dôsledku dostupnosť kultúry pre zraniteľné
skupiny. Nástroje na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sú artikulované aj
v strategických dokumentoch ministerstva kultúry.
Nástroje na podporu dočasných vyrovnávacích opatrení sú vytvorené aj v rámci
ochrany detí z marginalizovaných komunít pred násilím z digitálnych médií - ochrana
maloletých pred nevhodnými obsahmi s cieľom predchádzať šíreniu nenávisti, obchodovaniu
s ľuďmi a pod. Od roku 2008 sú v podmienkach Slovenskej republiky uplatňované opatrenia
zo strany štátu, ktoré boli prijaté ako nevyhnutný nástroj na ochranu detí a mládeže.
Ochraňujú pred nevhodnými obsahmi, ktoré sú šírené médiami a novými komunikačnými
technológiami, a ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vývin detí. Sú nástrojom na podporu
vzdelávania, vývinu kritického myslenia a selekcie obsahu vo vzťahu k tvorbe hodnotových
171
Pozri www.culture.gov.sk – Dotácie 2011.
222
systémov detí. Prijatím audiovizuálneho zákona s účinnosťou od 1. januára 2008 bol
ustanovený jednotný systém označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov
umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej
služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre
vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme
označovania
audiovizuálnych
diel,
zvukových
záznamov
umeleckých
výkonov,
multimediálnych diel a programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho
uplatňovania upravuje Vyhláška Ministerstva kultúry SR č. 589/2007 Z. z. Jednotný systém
označovania je prostriedkom na ochranu maloletých s ohľadom na osobitosti jednotlivých
vekových skupín pred nevhodnými obsahmi, zvýšenie informovanosti verejnosti a rodičov
o ponúkaných obsahoch a zjednotenie spôsobu označovania v mediálnej a audiovizuálnej
oblasti. V roku 2012 sa na pôde ministerstva kultúry uskutočnilo stretnutie ministra kultúry
so zástupcami vysielateľov, kde sa zvažovala aj problematika druhej časovej opony vo
vysielaní (v záujme ochrany detí a mládeže).
Ministerstvo kultúry tiež intenzívne spolupracuje s mimovládnymi organizáciami
zameranými na podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Od roku 2005 má
vytvorenú neformálnu pracovnú skupinu (zo zástupcov mimovládnych organizácií), ktorá rieši
otázky rozvoja kultúry občanov so zdravotným postihnutím. Členovia pracovnej skupiny
zorganizovali k predmetnej problematike pracovný seminár (k stratégii rozvoja a hľadania
nástrojov podpory občanov so zdravotným postihnutím). Pracovná skupina tiež uskutočnila
prieskum kultúrnych potrieb osôb so zdravotným postihnutím, do ktorého zapojila
mimovládne organizácie i organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Pripravila
analýzu dotačného programu za roky 2006 - 2007. Výstupom aktivít pracovnej skupiny je tiež
metodická príručka pre prípravu kultúrnych podujatí pre osoby so zdravotným postihnutím.
Príručka podáva informácie a odporúčania ako rozpoznať a vysporiadať sa s rozmanitými
(informačnými i fyzickými, mentálnymi) bariérami, ktorým musia čeliť občania so
zdravotným postihnutím. Materiál bol distribuovaný organizáciám v zriaďovateľskej
pôsobnosti ministerstva a je zverejnený na webovej stránke ministerstva. V oblasti kultúry
znevýhodnených
skupín
obyvateľstva
spolupracuje
ministerstvo
s
nasledujúcimi
mimovládnymi organizáciami: Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
v Slovenskej republike, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Asociácia organizácií
občanov so sluchovým postihnutím, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR,
Bratislava, OZ - Inklúzia, Slovenský zväz telesne postihnutých osôb, OZ-Inakosť, OZ-Láčho
Drom, Rómska tlačová agentúra, OZ-Ambrelo, Nadácia Milana Šimečku, Tanečný klub
223
Danube, Jednota dôchodcov, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lomnička, Slovenský zväz
telesne postihnutých, Bratislava, OZ Divadlo bez domova a pod.
V roku 2012 bola podpora dočasných vyrovnávacích opatrení na ministerstve kultúry
v zmysle antidiskriminačného zákona explicitne zahrnutá do Informácie k Výzve pre
žiadateľov o poskytnutie dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry v programe
Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva.172 V programe Kultúra znevýhodnených skupín
obyvateľstva (program č. 6) bolo v r. 2012 prerozdelených cca 337 500 eur na 117 podujatí
pre zraniteľné skupiny (živá kultúra-festivaly, tvorivé dielne, konferencie a pod., písaná
kultúra-časopisy a knihy).
Zavádzanie dočasných vyrovnávacích opatrení v rezorte kultúry upriamuje pozornosť
na situáciu zraniteľných skupín a zvyšuje tak ich šance v procese sociálneho začleňovania.
Ide v podstate o tých najviac ohrozených a najbezbrannejších. Je treba mať na zreteli, že
znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu. Z tohto
dôvodu je dôležité naďalej prehlbovať starostlivosť o znevýhodnené skupiny obyvateľstva
a vytvárať podmienky pre dôstojný život tých, ktorí nemajú rovnosť príležitostí. Veľkú
pozornosť je tiež treba venovať vzdelávaniu a kultúrno-osvetovej práci a tiež systematickému
šíreniu informácií o situácii znevýhodnených skupín obyvateľstva na všetkých úrovniach
spoločnosti. Ako dramatickú možno vnímať situáciu marginalizovaných rómskych komunít
a ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. A práve táto oblasť by mala byť riešená
legislatívne (napr. zákonom o odstránení chudoby a sociálneho vylúčenia). Jednou z priorít
Výzvy na predkladanie projektov v dotačnom programe Kultúra znevýhodnených skupín
obyvateľstva na rok 2013 je preto aj nový podprogram - podpora vzdelávacích projektov
o kultúrnych právach zraniteľných skupín. Tento je zameraný aj na sprostredkovanie
predmetných informácií majorite a pochopenie nevyhnutnosti, že pomáhať slabším
a zraniteľným je v jej prioritnom záujme.
Podpora a rozvoj kultúrnych práv zraniteľných skupín obyvateľstva a zvyšovanie
citlivosti percipientov voči kultúrnej odlišnosti sa v rezorte kultúry realizuje dlhodobo,
kontinuálne a systematicky v rámci rezortných inštitúcií a dotačného systému ministerstva
kultúry, a to predovšetkým formou umeleckých aktivít, kultúrno-osvetovej činnosti
a neformálneho vzdelávania. Vzhľadom na špecifickú povahu kultúry je prevažná väčšina
aktivít rezortu zameraná na podporu talentu a tvorivosti, podporu duševného i telesného
zdravia, poskytnutie kvalitného spôsobu trávenia voľného času všetkých skupín spoločnosti
172
Pozri www.culture.gov.sk –Dotácie 2012.
224
s dôrazom na zraniteľné skupiny. Všetky tieto aktivity prezentujú vysoké morálne a etické
princípy, ktoré stoja v centre ľudsko-právnej problematiky a sú v nezmieriteľnom rozpore so
šírením negatívnych sociálno-patologických javov (látkové a nelátkové závislosti,
kriminalita, extrémizmus a pod.) a tiež nezlučiteľné so šírením ovzdušia konfliktov,
nenávisti, násilia a intolerancie. Ministerstvo kultúry si uvedomuje, že napĺňaním kultúrnych
práv znevýhodnených skupín obyvateľstva spoločnosť prispieva k výchove k tolerancii
a boju proti všetkým formám xenofóbie, diskriminácie, rasizmu a posúva tým majoritnú
spoločnosť smerom k rešpektovaniu inakosti, zbavovaniu sa predsudkov a stereotypov voči
„tým druhým“.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zodpovedá
v zmysle kompetenčného zákona za vytvorenie legislatívnych podmienok, ktoré zaručia
všetkým osobám právo na prístup v oblastiach vecnej pôsobnosti ministerstva bez
diskriminácie a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V rámci prípravy návrhov
všeobecne záväzných právnych predpisov sa kladie dôraz na to, aby pri navrhovanej právnej
úprave nebola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Inštitút dočasných vyrovnávacích
opatrení je na Slovensku využívaný len veľmi málo, najmä ak sa berú do úvahy dočasné
vyrovnávacie opatrenia legislatívnej povahy. Niektoré legislatívne ustanovenia majú formu
dočasných
vyrovnávacích
opatrení.
Avšak,
aj
keď
sú
opatreniami
v zmysle
antidiskriminačného zákona so zameraním na odstránenie znevýhodnení konkrétnej cieľovej
skupiny a obsahovo sú de facto dočasnými vyrovnávacími opatreniami, nie sú tak definované
a nenapĺňajú úplnú definíciu predovšetkým ohraničenie platnosti. Reálnu implementáciu
dočasných vyrovnávacím opatrení ministerstvo hodnotí ako nízku.
Charakter dočasných vyrovnávacích opatrení majú legislatívne ustanovenia napr.
práva ustanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom (§ 4 predmetného zákona).
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania má každý občan rovnaké práva na
poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
v zmysle antidiskriminačného zákona. Rovnako napríklad platná legislatívna úprava
poskytovania dávky v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi určených
225
občanom v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza taktiež z občianskeho princípu. Pri
poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa dodržiavajú zásady rovnakého zaobchádzania
v zmysle antidiskriminačného zákona.
Konkrétna
podpora
znevýhodnených
skupín
sa
skôr
uplatňuje
formou
projektov, iniciatív programov napr. v rámci ERAS 2012. Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR napr. legislatívne upravilo v zákone o službách zamestnanosti viacero
príspevkov, ktoré sa realizujú prostredníctvom národných projektov Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny
SR prostredníctvom riadenej organizácie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pristúpilo
alebo pokračovalo v roku 2012 v implementácii niektorých projektov, ktoré majú charakter
vyrovnávacích opatrení nelegislatívnej povahy. Patrí k nim napr. projekt na podporu
vykonávania
tzv.
absolventskej
praxe,
ktorého
cieľom
je
dočasne
podporiť
absolventov/absolventky vo veku do 26 rokov na trhu práce. Projekt absolventskej praxe
slúži na podporu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce z hľadiska veku, nakoľko je
určený pre mladých ľudí do 26 rokov. Inštitucionálne je projekt zabezpečený cez úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny. Účelom absolventskej praxe je najmä získanie odborných zručností
a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu
vzdelania absolventa školy, ako aj získanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo
praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 26 rokov veku, ktoré rozšíria ich
možnosti uplatnenia na trhu práce
Ministerstvo v roku 2011 a 2012 podporilo materiálnu rovnosť šancí pre členov
znevýhodnených skupín obyvateľstva aj v rámci výzvy sprostredkovateľského orgánu
Fondu sociálneho rozvoja. Z hľadiska jeho vecnej pôsobnosti v súvislosti s dočasnými
vyrovnávacími opatreniami je možné uviesť, že Fond sociálneho rozvoja pod riadiacim
orgánom pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia je organizácia založená za
účelom poskytovania pomoci ľuďom pri odstraňovaní chudoby a znižovaní rizika sociálneho
vylúčenia. Podporuje vznik projektov, ktoré vytvárajú cestu na zaradenie sa do spoločnosti
tým, ktorých chudoba vytlačila až na jej okraj. Nezamestnaným, zdravotne postihnutým,
Rómom, azylantom, bezdomovcom, ženám po materskej dovolenke, žiakom predčasne
opúšťajúcim školy, ženám v domácnosti či väzňom, ktorí práve skončili výkon trestu. Priamu
finančnú podporu poskytuje Fond sociálneho rozvoja projektom, ktoré zvyšujú možnosti
slabých a vylúčených skupín zamestnať sa prostredníctvom dopytovo orientovaných
226
projektov.173 Vzhľadom na už podporené dopytovo orientované projekty a národné projekty
prostredníctvom ESF a vyčerpaním značnej časti alokácie programu je v ďalšom období
plánovaná implementácia prevažne národných projektov. Pokiaľ ide o hodnotenie dočasných
vyrovnávacích opatrení z hľadiska Fondu sociálneho rozvoja, vzhľadom k tomu, že
implementácia projektov v rámci programového obdobia 2007 – 2013 doposiaľ nie je
ukončená, nie je možné zatiaľ vyhodnotiť prínos opatrenia. Pri realizácii týchto politík sa
vychádza zo záväzkov obsiahnutých v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020,
ktorej súčasťou sú aj opatrenia obsiahnuté v dokumente Revidovaný národný akčný plán
Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 na roky 2011 – 2015.
V súčasnosti sa dokončuje príprava realizácie Národného projektu Komunitné centrásystémové nastavenie, podpora a rozvoj činnosti. Projektom sa vytvoria predpoklady pre
budovanie siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity (cca 120
centier). Na projekt sú alokované finančné prostriedky z ESF. Cieľom je zlepšenie životných
podmienok marginalizovaných rómskych komunít ich lepším prístupom k sociálnym službám
a aktivitám vykonávaných v komunitnom centre. Komunitné centrum bude poskytovať
služby najmä pre rodiny s deťmi. Pôjde o aktivity zamerané na sociálne poradenstvo,
sociálnu rehabilitáciu, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Tiež
výchovno-preventívnu, vzdelávaciu a aktivizačnú činnosť, sprostredkovanie kontaktu so
spoločenským prostredím, nízkoprahové programy pre deti a mládež, predškolskú prípravu,
programy včasnej starostlivosti, záujmovú činnosť a ďalšie aktivity.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začiatkom roku 2012 začalo realizovať,
prostredníctvom Fondu sociálneho rozvoja, Národný projekt Terénna sociálna práca
v obciach. Ten je pokračovaním výkonu terénnej sociálnej práce v obciach realizovanej
prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov, ktoré sa v rámci OP Zamestnanosť
a Sociálna inklúzia v súčasnosti tiež vykonávajú. Podľa predbežných odhadov bude v rámci
národného projektu do konca roka 2015 zabezpečený výkon práce 860 terénnych sociálnych
pracovníkov a ich asistentov najmenej v 250 obciach. Aktivity terénnych sociálnych
pracovníkov sa budú realizovať v prospech takmer 87 000 príslušníkov marginalizovaných
rómskych komunít. Národný projekt Terénna sociálna práca v obciach zásadným spôsobom
mení a skvalitňuje výkon terénnej sociálnej práce, odbremeňuje obce od administratívy
a znižuje náklady na ňu. Terénna sociálna práca sa v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny
173
Presné znenie a zameranie výziev na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok je dostupné na
stránke www.esf.gov.sk a www.fsr.gov.sk.
227
vykonáva od roku 2004 a je jedným z najvýznamnejších nástrojov riešenia problematiky
marginalizovaných rómskych komunít.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Rozvojový program OSN (UNDP)
realizuje v rokoch 2010-2015 projekt Štatistické zisťovanie vybraných cieľových skupín
obyvateľstva
SR.
Jeho
náplňou
je
monitorovanie
vývoja
životných
podmienok
marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku s cieľom poskytnúť dáta a analýzy pre
politiky sociálnej inklúzie zamerané na túto znevýhodnenú cieľovú skupinu. Projekt
pozostáva z niekoľkých aktivít a komponentov. V období rokov 2010 - 2012 sa realizovali
reprezentatívne kvantitatívne zisťovanie životných podmienok v rómskych domácnostiach na
Slovensku (oblasti bývania, vzdelávania, zdravotný stav, trh práce, materiálna deprivácia
a iné). Realizoval sa aj kvalitatívny hĺbkový prieskum vybraných aspektov životnej úrovne
v segregovanom a separovanom prostredí (príjmy, výdavky, spotreba potravín). Súčasťou
aktivít bol aj kvalitatívny výskum:
„Marginalizované rómske komunity pohľadom
pomáhajúcich profesií“, ktorý mapoval situáciu a identifikoval prekážky pri výkone služieb
napomáhajúcich sociálnemu začleňovaniu tejto cieľovej skupiny. Jedným z realizovaných
komponentov bola aj analýza projektov Európskeho sociálneho fondu v programovacom
období 2007-2013 v rámci OP Zamestnanosť a Sociálna inklúzia a hodnotenie ich dopadu na
marginalizované rómske komunity. V súčasnosti sa finalizuje aktivita č. 3: celoslovenské,
kvantitatívne mapovanie sídelných rómskych koncentrácií. Jej cieľom je vytvorenie
komplexnej databázy obcí s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, ich
infraštruktúry, a dostupnosti sociálnych a zdravotných služieb pre túto cieľovú skupinu.
V rámci príprav nového programového obdobia 2014 - 2020 sa navrhuje v rámci
prioritnej osi Podpora sociálneho začlenenia a boja proti chudobe samostatná investičná
priorita zameraná na podporu integrácie marginalizovaných komunít, ako sú napr. Rómovia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci legislatívneho procesu konzultuje
prípravu opatrení s relevantnými organizáciami. Predovšetkým prostredníctvom výborov
Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorých činnosť
organizačne zastrešuje.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v priebehu roka 2012
neprijalo žiadne dočasné vyrovnávacie opatrenia a v súčasnosti nemá rozpracované žiadne
vyrovnávacie opatrenia. Ministerstvo nerealizovalo v roku 2012 podporu materiálnej rovnosti
228
šancí pre členov znevýhodnených skupín obyvateľstva v rámci vypísania konkrétnych výziev
na podávanie projektov. V rámci Operačného programu Doprava, ktorého riadiacim orgánom
je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, sú realizované národné projekty
s vopred určenými žiadateľmi, pre ktoré riadiaci orgán nevyhlasuje výzvy, ale oboznamuje
žiadateľov, ktorých projekty sú zaradené do zoznamu národných projektov, o možnosti
predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok prostredníctvom písomného vyzvania.
Avšak v rámci Operačného programu doprava sa v prioritných osiach 1 Železničná
infraštruktúra, 4 Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov a 6 Železničná verejná
osobná doprava realizujú projekty, ktoré majú prínos pre horizontálnu prioritu Operačného
programu doprava „Rovnosť príležitostí“, ktorej cieľom je okrem iného podporovať
potieranie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
Ministerstvo v oblasti štátnej starostlivosti o šport a mládež stanovuje úlohy pre
IUVENTU - Slovenský inštitút mládeže cez kontrakt. IUVENTA – Slovenský inštitút
mládeže je pritom štátna inštitúcia, priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a
športu SR Plnením kontraktu dochádza k napĺňaniu štátnej politiky voči mládeži, ako aj
akčných plánov, ktoré vyplývajú zo strategických dokumentov: Kľúčové oblasti a akčné
plány štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike na roky 2008 až
2013 sú: Uznesenie vlády SR č. 184/2008, 1.2 Akčný plán politiky mládeže na roky 2012 až
2013, ktorý vyplýva z Kľúčových oblastí a akčných plánov štátnej politiky vo vzťahu
deťom a mládeži na roky 2012 a 2013 - Uznesenie vlády SR č. 245/2012. Napĺňanie úloh
vyššie uvedených dokumentov IUVENTA realizuje cez dva národné projekty, ktorými sú:
Nový národný projekt PRAKTIK - Praktické zručnosti cez neformálne vzdelávanie v práci s
mládežou a Národný projekt KomPrax - Kompetencie pre prax.
Rok 2012 bol zameraný na prípravu Národného projektu PRAKTIK - Praktické
zručnosti cez neformálne vzdelávanie v práci s mládežou, ktorého úlohou je zvyšovať
kompetencie dobrovoľných a profesionálnych pracovníkov s mládežou cez neformálne
vzdelávanie. Títo pracovníci budú následne organizovať tábory pre mládež, s preplatením
všetkých nákladov na účasť v tábore. Dôraz sa bude klásť na zapojenie mladých
s nedostatkom príležitostí do programových aktivít.
Od roku 2011 realizuje IUVENTA národný projekt KomPrax - Kompetencie pre prax,
ktorý je zameraný na podporu kvality práce s mládežou, ktorá okrem iného napomôže
229
výchove mladej aktívnej generácie, podporí inklúziu, multikulturalitu a napomôže eliminácii
protispoločenských javov mládeže. Súčasťou aktivít je vzdelávanie mladých vedúcich, ktoré
sa zameriava aj na podporu a rozvoj peer projektov orientovaných na mládež a zapájajúcich
najmä znevýhodnené alebo ohrozené skupiny mládeže. IUVENTA sa sústreďuje aj na mládež
s nedostatkom príležitostí. Tým sa rozumie mládež, ktorá čelí spoločenským, ekonomickým,
zdravotným, vzdelanostným kultúrnym alebo geografickým prekážkam.
Ďalšou z aktivít IUVENTY je realizácia tzv. Živých knižníc. Inovatívny projekt
Živých knižníc je priestor na vytvorenie konštruktívneho dialógu s ľuďmi, ktorí sa v bežnej
realite nemajú príležitosť stretnúť a porozprávať. Cieľom takejto Knižnice je teda poukázať
na existenciu (a neoprávnenosť) mnohých predsudkov a stereotypov v spoločnosti na určitú
skupinu alebo životnú situáciu, ktorú zažívajú. Živé knižnice sú nástrojom, ktorý privádza
ľudí k sebe bližšie, rešpektuje ľudskú dôstojnosť a individualitu a eliminuje protispoločenské
javy mladých ľudí smerom k vylúčeným a ohrozeným skupinám obyvateľov.
V rámci dlhodobých projektov IUVENTA spolupracuje s Rómskym inštitútom na
realizácii a rozvoji programu Big BIS. Tento program využíva metódu tútoringu, známu aj
z programu Big Brother, Big Sister, ktorá je založená na participácií dobrovoľníkov na
individuálnom rozvoji dieťaťa. Program je špecificky doplnený o prvok interkultúrneho
a medzigeneračného dialógu, predpokladajúceho individuálnu a osobnú zainteresovanosť
dobrovoľníkov z radov vysokoškolských študentov. Čiže veľkých kamarátov, veľkých
kamarátok, pripravujúcich sa na povolanie pedagóg, špeciálny pedagóg alebo sociálny
pracovník.
Program
podporuje
inklúziu
vylúčených
skupín
mládeže
a eliminuje
protispoločenské javy medzi rómskou a nerómskou mládežou.
Štruktúrovaný dialóg je nástrojom Európskej únie, ktorým sa zabezpečuje prenos
hlasu od občanov na európsku úroveň. V roku 2012 zabezpečovala IUVENTA realizáciu
dialógu na témy mládež s migrantským pozadím, participácia mládeže a partnerstvo
s krajinami Východnej Európy a Kaukazu. Respondenti mohli vstúpiť do konzultačného
procesu buď prostredníctvom webovej stránky IUVENTY, kde bol na pravej strane
umiestnený špeciálny baner „VYJADRI SA!“, alebo prostredníctvom zaslaného linku
odkazujúceho na verejnú konzultáciu. Mládežnícke organizácie boli kontaktované
prostredníctvom zaslaného listu, osvetľujúceho tému konzultácií. Ku každej téme sa vyjadrilo
priemerne 150 zástupcov mladých ľudí a organizácií pracujúcich s mládežou. V každej téme
sa zisťujú aj opatrenia, prípadne návrhy na zaistenie otvorenejšej a inkluzívnejšej spoločnosti.
V rámci podpory výskumov v oblasti mládežníckej politiky a práce s mládežou, ministerstvo
v spolupráci s IUVENTOU podporilo realizáciu viacerých výskumov, ktoré poskytujú
230
informácie o živote a životnom štýle či potrebách mladých ľudí. Ešte v roku 2011 boli
podporené zo strany ministerstva konkrétne projekty (ktoré sa realizujú do roku 2013):
projekt Dobrovoľníctvo na Slovensku - výskumné reflexie od PhDr. Alžbety Brozmanovej
Gregorovej, Príklady priťahujú od Rady mládeže Slovenska, Sociálne a morálne aspekty
ekonomického a občianskeho života vidieckej mládeže od Mgr. Ing. Danky Moravčíkovej,
PhD. - SPU Nitra, Multikulturalita na Slovensku a v Európskej Únii (konfesie staré a nové)
od Radoslava Štefančíka - FF UCM Katedra politológie, Križovatky od Petra Lenča - PdF
TU Trnava, Vybrané aspekty života mladých ľudí od Fórum - inštitút pre výskum menšín,
Sociálne súvislosti spôsobu života chudobnej mládeže (reflexia očami cieľovej skupiny) od
Mgr. Janky Šolcovej, Objektívne znaky chudoby detskej zložky populácie a regionálne
rozdiely v ich subjektívnom vnímaní chudoby od PhDr. Vladimíry Antolovej, PhD., Vplyv
mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže od Mgr. Norberta Vrabca - FMKUCM.
V rámci programu finančnej podpory aktivít detí a mládeže na roky 2008 až 2013 boli
vypracované zásady, ktoré v súlade s výnosom Ministerstva školstva SR č. CD 2006141/3481 : sekr z 12.apríla 2006 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva školstva
SR, a smernicou č. 3/2007-RI z 15. februára 2007 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti
Ministerstva školstva SR, ktoré v bode 2.3 upravujú pravidlá podpory pre C deti a mládež zo
znevýhodneného prostredia a špecifikujú dôvody znevýhodnenia (Dokumenty mládežníckej
politiky SR a EÚ, Bratislava 2008, VEDA).
Komunitárny program Európskej únie Mládež v akcii je grantovým programom pre
mladých ľudí vo veku od 13 do 30 rokov. Jeho cieľom je podporiť pocit aktívneho občianstva
mladých ľudí, solidarity a tolerancie medzi mladými Európanmi a podporuje mobilitu
v rámci EU, neformálne vzdelávanie a kultúrny dialóg, zamestnanosť a začlenenie mladých
ľudí bez ohľadu na ich vzdelanostné, sociálne a kultúrne pozadie. Medzi stále priority
Programu patrí aj priorita „Začlenenie mladých ľudí s nedostatkom príležitostí“. Národná
agentúra programu EÚ Mládež v akcii (ďalej len „NA“), sídliaca v IUVENTE od roku 2008,
systematicky napĺňa stratégiu inklúzie (začlenenia) mladých ľudí s nedostatkom príležitostí
do spoločnosti, ktorej prioritnou cieľovou skupinou je rómska menšina. NA v rámci svojej
školiacej stratégie počas roku 2012 pripravila sériu školiacich tréningov pod názvom
„ROMMING“, ktorých cieľom bolo zvýšenie informovanosti a projektovej zručnosti
mladých aktívnych rómskych lídrov. Jedným z cieľom školenia bolo zdôrazniť prínos práce
s mládežou aj v oblasti podpory ľudských práv.
Ďalšou aktivitou Programu je Európska dobrovoľnícka služba, v rámci ktorej majú
mladí ľudia s nedostatkom príležitostí možnosť na určitý čas vycestovať do zahraničia
231
a dobrovoľne pracovať na vybranom projekte. Mnohé z akreditovaných dobrovoľníckych
projektov sú orientované na dodržiavanie ľudských práv.
Ministerstvo vykonáva funkciu riadiaceho orgánu pre Operačný program Vzdelávanie
(ďalej v texte ako „OPV“). Globálnym cieľom OPV je zabezpečenie dlhodobej
konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacieho
systému potrebám vedomostnej spoločnosti. OPV prostredníctvom príspevkov zo zdrojov
Európskeho sociálneho fondu financuje formovanie a podporu ľudského kapitálu smerom
k nadobudnutiu základných zručností a kľúčových kompetencií potrebných vo vedomostnej
spoločnosti. Medzi hlavné ciele OPV patrí aj vytvárať a rozvíjať efektívny systém ďalšieho
vzdelávania a celoživotného poradenstva zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií
a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej
spoločnosti a zvyšovať vzdelanostnú úroveň osôb s osobitými vzdelávacími potrebami so
zreteľom na marginalizované rómske komunity.
Implementácia OPV prebieha prostredníctvom realizácie národných a dopytovo
orientovaných projektov. Národné projekty sú realizované na národnej úrovni ako nástroje
realizácie reformy školstva. Ide o komplexné projekty vyplývajúce priamo z legislatívy resp.
koncepčných dokumentov. Dopytovo orientované projekty sú projekty adresujúce potreby
cieľových skupín v konkrétnom regióne. Realizujú sa prostredníctvom výziev na
predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok vyhlasovaných pre konkrétne
opatrenie,
ciele
a
aktivity.
Ministerstvo
delegovalo
časť
svojej
pôsobnosti
na
sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom, ktorými sú Agentúra ministerstva pre
štrukturálne fondy (ďalej v texte ako „ASFEU“) a Ministerstvo zdravotníctva SR.
Hlavným cieľom prioritnej osi 2 „Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských
zdrojov“
je
vytvoriť
a
rozvíjať
efektívny
systém
celoživotného
vzdelávania
a celoživotného poradenstva zameraného na rozvíjanie kľúčových kompetencií, prehlbovanie
a zvyšovanie kvalifikácií pre všetkých občanov Slovenska. V rámci nej vyhlásila ASFEU
v roku 2012 výzvu s názvom „Aktívne starnutie prostredníctvom rozširovania vedomostí
a zručností zvyšujúcich kvalitu života seniorov“. Výzva bola zameraná na rozširovanie
vedomostí zvyšujúcich kvalitu života seniorov. Výzva podporovala Rozhodnutie Európskeho
parlamentu a Rady o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami.
Navrhovaná výzva reagovala aj na uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2010 s názvom
„Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami“, v ktorom sú členské štáty vyzývané,
aby počas nasledujúcich rokov urobili z aktívneho starnutia jednu zo svojich priorít.
232
Z geografického hľadiska pokrývala územie Slovenskej republiky s výnimkou Bratislavského
samosprávneho kraja. Projekty z uvedenej výzvy sú v súčasnosti v schvaľovacom procese.
Prioritná os 3, zameraná na osoby s osobitnými vzdelávacími potrebami, adresuje
problém nedostatočného zapojenia týchto skupín do vzdelávacieho systému a ich ohrozenia
spoločenskou exklúziou. Cieľom opatrenia 3.1 je zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov
marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu
vzdelávaniu a prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania. V rámci tohto opatrenia ASFEU
v roku 2012 vyhlásila výzvu s názvom „Podpora vzdelávania príslušníkov marginalizovaných
rómskych komunít prostredníctvom podpory elokovaných pracovísk stredných odborných
škôl“.
Výzva
bola
zameraná
na
zvýšenie
vzdelanostnej
úrovne
príslušníkov
marginalizovaných rómskych komunít prostredníctvom podpory projektov zameraných na
získavanie praktických zručností. Tiež na odborné vzdelávanie a prípravu na pracovisku pre
tieto komunity, podporou prípravy, tvorby a inovácie pedagogickej dokumentácie, učebných
textov, metodických príručiek a didaktických prostriedkov. Cieľom bolo umožniť integráciu
príslušníkov dotknutých komunít do systému vzdelávania, v nadväznosti na Stratégiu
Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a Koncepciu výchovy
a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského
vzdelávania.
Ministerstvo vyhlásilo v roku 2012 rámci opatrenia 3.1 Zvyšovanie vzdelanostnej
úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít písomné vyzvanie na národný
projekt s názvom „Inkluzívny model vzdelávania na pred primárnom stupni školskej
sústavy“. Oprávneným žiadateľom je Metodicko-pedagogické centrum ako priamo riadená
organizácia ministerstva. Cieľom národného projektu je prostredníctvom vzdelávania
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zlepšiť vzdelanostnú úroveň detí
pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít. Tým tiež vytvoriť potrebné
kompetencie pre ich vstup na primárny stupeň vzdelávania. Národný projekt sa bude
koncentrovať najmä na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Cieľom bude
osvojiť si profesijné kompetencie potrebné na uspokojovanie a rozvoj špecifických
vzdelávacích potrieb detí pochádzajúcich z týchto komunít. Tiež vytvorenie a implementácia
inkluzívneho modelu vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy ako nástroj
inklúzie detí pochádzajúcich z dotknutých komunít. Projekt sa realizuje od februára 2013.
V rámci prebiehajúceho ERAS 2012 bola zaradená cieľová skupina seniorov do
výziev na projekty zo štrukturálnych fondov EÚ na rok 2012. Dialo sa tak v nadväznosti na
odporúčania otváracej konferencie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi
233
generáciami 2012 týkajúcej sa celoživotného vzdelávania starších ľudí. Agentúra
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ vyhlásila dňa
28.08.2012 výzvu č. OPV-2012/2.1/03-S0RO na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný
príspevok s názvom „Aktívne starnutie prostredníctvom rozširovania vedomostí a zručností
zvyšujúcich kvalitu života seniorov“. V rámci predmetnej výzvy na predkladanie žiadostí o
nenávratný finančný príspevok mohli žiadatelia z Európskeho sociálneho fondu predkladať
žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci OPV, prioritnej osi 2. Ďalšie vzdelávanie
ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov, opatrenia 2.1 Podpora ďalšieho vzdelávania. Výzva
podporila Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ o Európskom roku
aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012). Výška pomoci v rámci opatrenia
2.1 na túto výzvu bola alokovaná vo výške 5 mil. eur.
Záver
Stredisko k problematike dočasných vyrovnávacích opatrení relevantné informácie
zhromaždilo, získalo o nich vedomosť, či boli mu oznámené. Tiež ich získalo od vybraných
ústredných orgánov štátnej správy. Zhodnotením týchto informácii je možné prijať záver, že
ani pomerne dlhé obdobie, od kedy boli dočasné vyrovnávacie opatrenia do právneho
poriadku Slovenskej republiky začlenené, nestačilo na plnohodnotné osvojenie si tohto
významného právneho inštitútu rovnakého zaobchádzania. Na jednej strane dochádzalo po
zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení k istému medziročnému pokroku a rastu. Ten bol
vzhľadom na novú právnu úpravu logický a pomerne ľahko dosiahnuteľný. Na druhej strane
po určitom období došlo k obdobiu stagnácie a spomalenia širšieho a účinnejšieho rozvoja
a využívania dočasných vyrovnávacích opatrení v praxi. Do tejto fázy možno zaradiť aj
obdobie roku 2012.
Zodpovedné subjekty na prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení používali pri
prijímaní dočasných vyrovnávacích opatrení im známu a osvedčenú prax, ktorá sa
v porovnaní s rokom 2011 podstatne nezmenila. Prijaté dočasné vyrovnávacie opatrenia
v jednotlivých rezortoch boli charakteristické orientovaním sa buď na legislatívne, alebo na
nelegislatívne opatrenia. Legislatívne opatrenia (zmeny zákonov, prípadne podzákonných
noriem) pritom navyše vo viacerých prípadoch charakter dočasných vyrovnávacích opatrení
napĺňali len čiastočne, najmä čo sa týka ich časovo obmedzeného trvania - dočasnosti.
Nelegislatívne opatrenia sa najčastejšie vyskytli vo forme rôznych projektov, kampaní,
dlhodobejších (aj viacročných) kampaní ako aj kratších aktivít a činností. Je možné, podľa
234
charakteru zamerania plnenia exekutívnych úloh konkrétneho orgánu štátnej správy,
pozorovať jednoznačnejšiu orientáciu buď na dočasné vyrovnávacie opatrenia legislatívneho
charakteru a dočasné vyrovnávacie opatrenia nelegislatívneho charakteru. Konkrétna miera
využívania druhu dočasného vyrovnávacieho opatrenia je nepochybne ovplyvnená aj
prioritami a pozitívnymi či negatívnymi skúsenosťami zodpovedného orgánu pri ich
realizácii v minulých obdobiach. Kombinácia oboch foriem dočasných vyrovnávacích
opatrení vo vyváženom pomere je využívaná v nižšej miere, aj keď práve dočasné
vyrovnávacie opatrenia formou zmien zákonov, prípadne podzákonných noriem, na ktoré by
mohli cielene a účelovo nadväzovať dočasné vyrovnávacie opatrenia nelegislatívnej povahy,
sa javí ako perspektívna. Legislatívne úpravy majú vo všeobecnosti už zo svojej všeobecnej
záväznosti oveľa širší dosah na cielené skupiny obyvateľstva Slovenskej republiky, avšak ich
realizácia v praxi sa ich nesprávnym pochopení, výkladom, či aplikáciou môže sťažiť.
Nelegislatívne dočasné vyrovnávacie opatrenia sú zvyčajne priamejšie, obsahovo menej
problematické, adresnejšie, čo však niekedy vytvára problémy pri ich reálnom doručení
a sprostredkovaní širším či dostatočne širokým vrstvám adresátov - znevýhodnených osôb,
resp. skupín znevýhodnených osôb. Práve napojenie dočasných vyrovnávacích opatrení
oboch skupín by mohlo znížiť ich negatíva a posilniť ich pozitívne stránky.
Stredisko preto aj naďalej za svoj významný cieľ v oblasti vytvárania tolerantnej,
harmonickej a participatívnej spoločnosti aj na poli dodržiavania zásady rovnakého
zaobchádzania považuje podporu rozširovania, skvalitňovania a inovatívneho prístupu
k dočasným vyrovnávacím opatreniam. Predovšetkým formou poradenskej činnosti,
konzultáciami, vydávaním odborných stanovísk a realizáciou odborných seminárov
a školeniami štátnych orgánov a v roku 2013 aj orgánov územnej samosprávy.
Tak ako konštatuje aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, s prihliadnutím na
existujúcu nerovnosť v slovenskej spoločnosti, ktorá je ovládaná pretrvávajúcimi stereotypmi
v posudzovaní marginalizovaných skupín, je len veľmi iluzórne rátať s odstránením
nerovnosti a zabezpečením úplnej rovnosti príležitostí. Skôr ide o úlohu postupne znižovať
a zmierňovať prejavy nerovnakého zaobchádzania v spoločnosti. Ochrana ľudských práv je
základnou podmienkou súdržnosti spoločnosti a jej udržateľnosti. Z tohto dôvodu sa realizujú
opatrenia, ktorými sa bráni vzniku trvalých obmedzení či riziku vylúčenia akýchkoľvek
skupín obyvateľstva z plnohodnotnej účasti na spoločenskom živote.
235
Odporúčania
Za účelom zlepšenia uvedenej situácie Stredisko odporúča:
1. Zvyšovať podporu, dosah a objem prijímaných dočasných vyrovnávacích opatrení
vrátane zabezpečenia dostatočných verejných zdrojov na ich financovanie.
2. Zamerať zvýšenú pozornosť na priebežné, ale aj následné sledovanie a hodnotenie
realizácie dočasných vyrovnávacích opatrení čo do ich účinnosti, dosahu, rozsahu
a vzájomného dopĺňania.
3. Z časového hľadiska dočasných vyrovnávacích opatrení dbať na to, aby dočasné
opatrenia boli prijímané včas, trvali dostatočne dlho na to, aby ich účinkom bolo
vyrovnanie či zníženie znevýhodnenia a v prípade, že ich účinok pominie, aby boli
ukončené alebo nahradené novými.
4. Aktualizovať,
špecifikovať
a neustále
identifikovať
adresátov
dočasných
vyrovnávacích opatrení - znevýhodnené skupiny obyvateľstva v majoritnej spoločnosti,
zapájať a informovať ich o procese plánovania, tvorby, realizácie a vyhodnocovania
dočasných vyrovnávacích opatrení.
5. V dočasných vyrovnávacích opatreniach neustále hľadať efektívny pomer medzi
odstránením či zmiernením spôsobenej diskriminácie a jej následkov (v minulosti),
a riešením aktuálnych potrieb (v prítomnosti), s jasnou a konkretizovanou predstavou
budúceho vývoja a prevencie.
6. Stratégiu dočasných vyrovnávacích opatrení odvíjať od komplexných a prierezových
dokumentov
mapujúcich,
vyhodnocujúcich
a napokon
riešiacich
situáciu
znevýhodnených a marginalizovaných skupín obyvateľstva.
7. V rámci rezortov ústredných orgánov štátnej správy rozširovať a aplikovať politiku
dočasných vyrovnávacích opatrení aj na miestnu úroveň, ako aj na čo najširší počet
podriadených organizácii a orgánov, či organizácii a orgánov v zriaďovateľskej
a vecnej pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy.
8. Vzhľadom na právny stav v roku 2013 obojstranne iniciovať, rozvinúť a trvalo
udržiavať efektívnu a účinnú spoluprácu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy
a mimovládneho sektora v oblasti dočasných vyrovnávacích opatrení.
236
9. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v súdnom konaní
Európsky súd pre ľudské práva
V súvislosti so spormi vedenými pred ESĽP, bolo v roku 2012 proti Slovenskej
republike vyhlásených spolu 23 rozsudkov. V takmer polovici z týchto rozsudkov, presne
v 10 prípadoch z celkového počtu 23 prípadov bolo konštatované porušenie práva na
prejednanie veci v primeranej lehote. Celková výška odškodnenia v prípadoch porušenia
práva na prerokovanie veci v primeranej lehote bola 132 715 eur. Najvyššie odškodnenie
bolo priznané na základe zmieru rozhodnutím v prípade Mati a ďalší proti Slovenskej
republike174, pričom išlo o celkovú sumu 30 000 eur, t. j. 6 000 eur na jedného sťažovateľa.
Vo vzťahu k jednotlivcovi však najvyššie odškodnenie bolo v roku 2012 priznané na základe
jednostrannej deklarácie vlády v prípade Slovák proti Slovenskej republike175 vo výške
10 000 eur. V rozhodnutí ESĽP sa uvádza, že do dňa jeho vyhlásenia (marec 2012)
prejednanie právnej veci sťažovateľa prekročilo 14 rokov a napriek tomu, že Ústavný súd
uznal porušenie práva sťažovateľa, odmietol mu priznať spravodlivé odškodnenie.176
V roku 2012 bolo vláde Slovenskej republiky prostredníctvom ESĽP notifikovaných
40 nových sťažností proti Slovenskej republike177, pričom najčastejšie namietaným právom
bolo práve právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. V 22 prípadoch ESĽP spolu
s notifikáciou zaslal vláde Slovenskej republiky aj návrh deklarácií o zmieri a v 19 prípadoch
na základe súhlasu vlády došlo k uzavretiu veci zmierom.178 Pokiaľ ide o problém prieťahov
v súdnom konaní v Slovenskej republike z dlhodobejšej perspektívy, Výbor ministrov Rady
Európy, ktorý sleduje výkon rozsudkov ESĽP, prijal v roku 2012 záverečnú rezolúciu vo
vzťahu k 110 prípadom týkajúcim sa neprimeranej dĺžky občianskych súdnych konaní,
vzhľadom na to, že za dostatočné považoval nielen individuálne, ale aj všeobecné opatrenia
prijaté na vnútroštátnej úrovni. V predbežnej rezolúcii vydanej k tejto problematike
174
Prípad Mati a ďalší proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP zo dňa 10. januára 2012, Číslo sťažnosti
51066/09.
175
Prípad Slovák proti Slovenskej republike, Rozhodnutie ESĽP zo dňa 6. marca 2012, Číslo sťažnosti
61873/09.
176
Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie zástupcu SR pred ESĽP k otázkam
Strediska zo dňa 18.02.2013.
177
ESĽP vláde dotknutého členského štátu notifikuje sťažnosť len v prípade, že nedôjde k jej vyhláseniu za
neprijateľnú.
178
Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie zástupcu SR pred ESĽP k otázkam
Strediska zo dňa 18.02.2013.
237
vyzdvihol predovšetkým početné organizačné reformy, ku ktorým došlo v rokoch 2007 až
2010, a dve zmeny Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosť v rokoch 2007
a 2008. Upozornil, že po tom, ako sa priemerná dĺžka občianskoprávnych konaní konštantne
zvyšovala, osobitne v rokoch 2002 až 2004, po roku 2004 sa začala pravidelne znižovať.
V roku 2004 predstavovala 17,56 mesiaca, v roku 2011 11,35 mesiaca. Pokiaľ ide o problém,
súvisiaci s tým, že v niektorých prípadoch sa vyskytujú prieťahy v konaní napriek
predchádzajúcemu príkazu Ústavného súdu konať vo veci, na medzinárodnej úrovni, a to
nielen zo strany Výboru ministrov Rady Európy, bol vysoko vyzdvihnutý systém kontroly
výkonu rozhodnutí cez projekt Ústavného súdu, v ktorom sa bude aj naďalej pokračovať.
Ústavný súd Slovenskej republiky
V roku 2012 bolo Ústavnému súdu doručených 16 242 podaní podľa čl. 127 Ústavy,
t. j. sťažnosti fyzických a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy. Najčastejšie namietaným právom bolo právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru namietané spolu v 14 957 sťažnostiach a právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy namietané v 14 844 sťažnostiach.179
Ústavný súd realizuje projekt „Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb (konkrétna
kontrola ústavnosti) v kauzálnej súvislosti s princípom prezumpcie zavineného konania štátu
(Všeobecných súdov a orgánov činných v trestnom konaní). Cieľom projektu je najmä
efektívnejšie realizovať výkon rozhodnutí Ústavného súdu, ale aj zabrániť opätovnému
vzniku zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní. Úlohou je tiež
pomocou koordinovaného postupu so zainteresovanými subjektmi zabezpečiť precíznejšiu
riadiacu a kontrolnú činnosť na všeobecných súdoch v konkrétnych prípadoch a napomáhať
predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike v konaní pred
ESĽP z dôvodu porušenia ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov.180
179
180
Vyjadrenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
Vyjadrenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázkam Strediska zo dňa 18.02.2013.
238
Verejný ochranca práv
V roku 2012 bolo zo strany verejného ochrancu práv zistených 36 prípadov porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnych konaniach
súdov.181
Záver
Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v Správe o práve na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní v Slovenskej republike.
Základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
akýchkoľvek dostupných štatistík dlhodobo najporušovanejším základným právom
v Slovenskej republike. Aj keď možno zaznamenať jeho medziročné zmeny podľa výskytu
negatívne alebo pozitívne pôsobiacich faktorov a opatrení v porovnaní so Správami
o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa
v Slovenskej republike za predchádzajúce roky. Inak tomu nebolo ani v roku 2012, ktorý mal
svoje špecifiká, no zároveň si zo sebou niesol aj dedičstvo minulých období.
V oblasti nedostatočnej rýchlosti súdnych konaní sa doposiaľ nevyriešil problém
s činnosťou súdnych znalcov a znaleckým dokazovaním ako takým, aj keď primárne je
problém najmä v personálnej oblasti. Technický a odborný vývoj ľudskej spoločnosti sa
neustále zrýchľuje, objem informácii a ľudského poznania narastá geometrickým radom.
Preto potreba zabezpečenia si odborníkov na účely súdneho konania má stúpajúcu tendenciu
nielen čo do objemu, ale najmä čo do odbornosti znalcov a ich adresnej špecializácie podľa
stále nových a nových oblastí. Tomuto tempu by sa v zvýšenej miere mal prispôsobiť aj
právny poriadok Slovenskej republiky, pružným a efektívnym reagovaním, ktoré by bolo
možné v praxi účinne realizovať.
Potrebné zmeny by mali ísť ruka v ruke nielen smerom k systému, ale aj k smerom
k zvýšeniu prestíže a ohodnotenia znaleckej činnosti, ktorá bude mať potenciál osloviť široký
okruh odborníkov z každej potrebnej spoločenskej a vedeckej oblasti života natoľko, že budú
mať záujem vykonávať znaleckú činnosť. Potom sa bude znižovať počet situácii, keď súd nie
je schopný nájsť potrebného znalca v okruhu svojej miestnej pôsobnosti a napokon nájdený
znalec napriek deklarovanej aktívnej činnosti bude mať pozastavenú znaleckú činnosť. Či že
181
Správa o Činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012.
239
znalec odmietne vypracovať znalecký posudok pre nadmernú vyťaženosť, alebo nebude
schopný vypracovať znalecký posudok, pretože pôjde o takú špecifickú podoblasť jeho
špecializácie, ktorú neovláda. Potom aj podaný znalecký posudok nenaplní svoj účel a bude
viesť k opakovanému znaleckému dokazovaniu. Pretrvávajúcim problémom sú aj rezervy
v činnosti súdov a sudcov, v ich organizácii práce, v kvalitnom manažovaní ich činnosti ako
aj vo vytváraní vhodných pracovných podmienok. Tieto problémy sa neustále v zvýšenej
miere opakujú na rovnakých súdoch, ktoré sídlia predovšetkým v krajských mestách, pričom
ich poradie je ovplyvnené aj intenzitou spoločenských a hospodárskych procesov v územnej
pôsobnosti konkrétnych súdov.
Aj v období roku 2012 Stredisko zaznamenalo pozitívne aktivity ústredných orgánov
štátnej správy v tejto oblasti a ich odhodlanie problém riešiť. Vzhľadom na to, že
problematika zbytočných súdnych prieťahov je problémom chronickým a zakoreneným, jej
riešenie byť nemalo byť a ani nie je možné úspešne zrealizovať počas zlomku obdobia,
v ktorom problém vznikal. Tak ako vo viacerých minulých posledných rokoch, rovnako
v roku 2012 sa vyskytli aj také faktory, ktoré v porovnaní s dĺžkou výskytu zbytočných
prieťahov možno označiť síce za prechodné, ale s účinkami niekoľkých rokov. V minulosti to
boli napríklad súdne konania vo veciach pohľadávok z kupónovej privatizácie a ich následné
exekúcie, konkurzné konania nebankových spoločností, súdne konania súvisiace so zmenami
v sociálnej legislatíve, vymáhanie koncesionárskych poplatkov. V roku 2012 boli takýmto
faktorom žaloby zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré aj aktuálne v počtoch stoviek a tisícov
podaní zaťažujú všetky stupne súdov vo viacerých ich súdnych oddeleniach.
Odporúčania
V tejto súvislosti Stredisko navrhuje:
1. Novelizovať, prípadne novokonštituovať, činnosť znalcov a znalkýň v zákonnej aj
vykonávacej rovine.
2. Zlepšiť činnosť ústredných orgánov štátnej správy najmä na poli justície v oblasti
aktuálnosti, podrobnosti a úplnosti zoznamov znalcov, z ktorých čerpajú súdy pri
ustanovovaní znalcov.
3. Dbať na efektívny pomer zamestnancov súdu (vyšší súdny úradníci/úradníčky,
asistenti/asistentky senátu a pod.) k počtu činných sudcov/sudkýň a pružne reagovať na
prípadné zmeny.
240
4. Konsenzuálne realizovať celonárodnú koncepciu činnosti súdnictva v Slovenskej
republike aspoň v základných bodoch v dĺžke viacerých volebných období, aby sa tak
predchádzalo pravidelne sa opakujúcim optimalizáciám, reoptimalizáciam, rereoptimalizciám slovenského súdnictva v krátkych časových úsekoch.
5. Venovať zvýšenú pozornosť efektivite práce, organizácii a priebežnej vnútornej aj
vonkajšej kontrole súdov, osobitne tých, ktoré sa pravidelne a dlhodobo vyskytujú
v štatistikách porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov na popredných miestach.
6. Vytvoriť metodiku koordinovaného určovania, vyhľadávania a riešenia krízových
situácii, keď monotematické podania od relatívne malého okruhu právnych subjektov
v počtoch tisícov či desať tisícov pravidelne zahlcujú súdnictvo Slovenskej republiky,
s dôrazom na právnu, organizačnú, materiálnu a personálnu stránku tak, aby základné
práva a slobody všetkých účastníkov súdnych konaní, vrátane základného práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, boli čo najmenej dotknuté.
241
10. Práva dieťaťa
10.1. Zlyhanie štátneho systému ako celku pri ochrane detí
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa sa v anglosaskej literatúre
označuje ako CAN - Child Abuse and Neglect. Tento pojem zahŕňa nielen aktívne formy
ubližovania, ale aj rôzne pasívne formy.
Podľa inej definície sa za týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa považuje
akékoľvek nenáhodné, vedomé (prípadne i nevedomé) konanie rodiča alebo inej osoby voči
dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný,
duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, prípadne spôsobí i jeho smrť (Dunovský a kol,
1995)182.
Násilie na deťoch
Asi tretinu zo šiestich miliárd ľudí na svete tvoria deti. Podľa zistení UNICEF udáva
asi 56 miliónov detí, že sú v rodine vystavené násilníckemu alebo agresívnemu správaniu.
S bitkou v rodine sa stretáva 16 percent detí. Fyzické násilie v rodine je podľa štatistík
najvyššie v strednej Európe, stretáva sa s ním až 21 percent detí. V západnej Európe je to
16 percent. Jedenásť percent detí hovorí, že s násilím v rodine a agresívnym správaním sa
stretávajú často. Koľko presne je týraných a zanedbávaných detí na Slovensku nie je známe.
Neoficiálne odhady hovoria o jednom až dvoch percentách.
Európska únia Slovensko kritizuje, že o týraní detí nerobí prieskumy. Prieskum, ktorý
na Slovensku v roku 1999 na vzorke 5 230 detí od 15 do 16 rokov robilo združenie Slonad
ukázal, že až štvrtina detí zažila od rodičov telesné týranie- ako bitie, kopanie či rezanie. Viac
ako 12 percent detí hovorilo, že boli obeťami pohlavného zneužívania, pričom agresorom
bola osoba blízka či známa. Tretina týraných povedala, že zážitok ju stále traumatizuje,
tretina, že sa ešte nikomu nezdôverila. Odhaduje sa, že dve tretiny postihnutých tvoria deti
mladšie ako tri roky. Nakoľko od posledného oficiálneho prieskumu ubehla alarmujúco dlhá
doba, je potrebné zaviesť povinnosť vypracovávať prieskumy o týraní detí pravidelne, z roka
na rok.
182
Dunovský a kol, 1995.
242
Odborníci upozorňujú, že psychickú traumu, ktorú dieťa týraním utrpí, si so sebou
nesie po mnohé roky, niekedy i po celý život. Minimalizovať dlhotrvajúce dôsledky
zneužívania či zanedbávania sa dá najmä včasným rozpoznaním týrania a rýchlym zahájením
terapie.
Najúčinnejším prostriedkom znižovania počtu detí ohrozených syndrómom týraného
dieťaťa je prevencia. Je potrebné informovať širokú verejnosť o problematike týraného
dieťaťa a zvyšovať všeobecné povedomie o povinnosti hlásiť každé podozrenie na týranie
a zanedbávanie dieťaťa v najbližšom okolí (napríklad zavolať na Krízovú linku). Podnety na
linky, ktoré pomáhajú týraným deťom, môže zavolať anonymne ktokoľvek- sused, učiteľ či
rodinný známy. Pracovníci prípad sami došetria.
Na Slovensku existuje systém starostlivosti o týrané deti, na ktorom sa podieľajú ako
štátne, tak aj neštátne inštitúcie. Oznámiť prípad môže buď samotné dieťa, alebo osoba, ktorá
má
podozrenie,
že
vývoj
dieťaťa
je
z
nejakej
príčiny
ohrozený.
Deti
sú
v akútnych prípadoch umiestnené v “Centre pre týrané deti”. Toto zariadenie je určené
deťom, ktoré potrebujú zvláštnu a okamžitú pomoc. Ide predovšetkým o deti duševne
a telesne týrané, či sexuálne zneužívané svojimi rodičmi, alebo cudzou osobou. V Slovenskej
republike môžeme identifikovať niekoľko inštitúcií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie práv detí
so špecifickým zreteľom na potreby detí a môžu poskytnúť deťom ochranu garantovanú
všetkými relevantnými právne záväznými normami.
Bezprostredný kontakt so samotným dieťaťom a situáciou, v ktorej sa dieťa nachádza,
má predovšetkým úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo vzťahu k deťom úrady práce,
sociálnych vecí a rodiny vykonávajú pôsobnosť na úsekoch štátnych sociálnych dávok,
sociálnej pomoci, poradensko-psychologických služieb a na úseku sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately. Pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku
starostlivosti o maloleté deti je legislatívne vymedzená v ustanoveniach zákona č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny predstavujú prvé kontaktné miesto, kam sa
môžu obrátiť rodičia detí domáhajúci sa ich práv, príp. aj samotné maloleté deti (ak sú na to
schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť). Na úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny sa však môžu obrátiť aj tretie osoby, vrátane právnických, orgánov a inštitúcií, ktoré
môžu mať informácie o sociálnom prostredí dieťaťa a potenciálnych hrozbách pre maloleté
dieťa.
243
Prípad maloletej Lucky utýranej na smrť
Verejnosť v roku 2012 pobúrila smrť maloletej Lucky, ktorú v Bratislave pred rokmi
utýral a jej pozostatky v byte ukrýval otčim. Napriek upozorneniam ľudí z okolia úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nezakročil. Výsledkom nečinnosti bol nález mŕtveho dievčatka,
ktoré ležalo zabité v byte a nikomu nechýbalo celé 3 roky. Zarážajúce na celom prípade je,
že dievčatko už malo dva roky chodiť do školy, čo úradom evidentne neprekážalo.
Podľa výpovede susedov na políciu volali mnohonásobne kvôli rušeniu nočného
kľudu ako i z toho dôvodu, že počuli plač, krik malej Lucky, ktorú bili a týrali. Polícia
i sociálna kuratela v tomto prípade zlyhali na plnej čiare, nakoľko sa o prípad nezaujímali
a i napriek podaným podnetom ostali nečinní a situáciu nešli ani len preveriť. Šokujúce je, že
nikto si túto skutočnosť nevšimol. Napríklad v škôlke si nevšimli, že zrazu Lucka chýbala
resp. nezbadali prvotné príznaky (v tom čase mala utýraná Lucka 2 roky, ale podľa zákona
ako 5 ročná musí povinne absolvovať 1. predškolský rok v škôlke). Dokonca ani rodina,
známi či susedia sa nepýtali, kam zrazu zmizlo malé dievčatko.
Zlyhanie sociálnej kurately aj polície
Štátni úradníci, ktorí nekonali v prípade mŕtveho dieťatka nájdeného v bratislavskom
byte, totálne zlyhali. Podľa informácií z médií sociálne pracovníčky dostali informácie o tom,
že dieťa v byte otčim bil a topil v kúpeľni. Nikto však nezakročil.
V prípade zlyhala aj štátna polícia. Aj keď v byte dvakrát zasahovala pre nahlásené rušenie
nočného pokoja, zakaždým sa to skončilo „dohovorom“. Ani pach rozkladajúceho sa tela
obete, ktorý sa šíril z bytu, ani neporiadok, ktorý bolo vidieť aj spoza prahu dverí do bytu, ich
neprinútil vojsť dnu, hoci kompetenciu na to majú.
Na základe dôsledného a detailného prešetrenia spisu nadobudlo vedenie Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny dôvodné podozrenie, že v procese konania vo veci podaných
podnetov došlo zo strany konkrétnych osôb k porušeniu presne stanovených interných
metodických postupov, týkajúcich sa podobných prípadov. Vyšetrovanie naďalej pokračuje
a konštatované podozrenia vníma v súčasnej situácii ústredie práce predovšetkým ako
zlyhanie konkrétneho jednotlivca, prípadne, ak sa to preukáže, aj viacerých jednotlivcov.
Ďalším z pochybení v tomto prípade je aj fakt, že rodičia na dcérku poberali rodinné
prídavky aj po jej smrti. Absurdnosť v tomto prípade ústredie vysvetlilo tým, že potvrdenie
244
o nároku na vyplácanie dávok, je rodič povinný predkladať až od doby, keď dieťa začne byť
školopovinné. Lucka, ktorá by mala dnes osem rokov, však do školy nastúpiť nestihla.
Rodičia dievčatka Alexandra H. a Juraj H. tak úradu buď predkladali falošné doklady,
alebo si kompetentní pracovníci nesplnili povinnosť a neoverili, či manželia na rodinné
prídavky právo naozaj majú.
Zlyhanie školského systému aj samosprávy
Lucka však nenastúpila ani do školy. V prípade, ak si dieťa neplní povinnú školskú
dochádzku, škola je povinná oznámiť to úradu práce. Takéto oznámenie však úrad práce
nedostal, čo je ďalším dôkazom nespolupráce a vzájomnej neprepojenosti štátnych orgánov.
Po dovŕšení šiestich rokov veku, až na udelené výnimky, sa tiež dieťa stáva
školopovinným. Základné školstvo spadá pod obce, ktoré sú ich zriaďovateľmi. Lucka preto
mala byť podľa miesta trvalého bydliska (ktoré určite mala v byte na Koceľovej ulici
v Bratislave, keďže tam pravidelne chodili prídavky) zapísaná do niektorého školského
zariadenia v bratislavskej mestskej časti Ružinov. „Keď rodič nezapíše dieťa do školy
a zistíme to, rieši sa to ako priestupok“, uviedla ružinovská hovorkyňa Miroslava Štrosová.
Pripustila však, že miestni úradníci vlastne ani nezisťujú, či si rodič zákonnú povinnosť
splnil, alebo nie.
Zlyhanie zdravotného aj poistného systému
Zároveň však dievča muselo byť evidované aj u lekára. Lekár musel dieťa volať na
povinné prehliadky či očkovanie, bral za ňu pravidelné mesačné paušálne poplatky od
zdravotnej poisťovne. Až do 60 dní od narodenia, čo už presahuje 28-dňový termín
lekárskeho potvrdenia potrebného na príspevok, treba dieťa v zmysle zákona zapísať do
zdravotnej poisťovne. Tu však opäť nikto nekontroluje, či si všetci rodičia túto povinnosť
naozaj plnia. „Nemáme dôvod zisťovať, či niektoré dieťa bolo, alebo nebolo prihlásené do
systému zdravotného poistenia. Fungujú predsa tri poisťovne, ak nepatrí k nám, môže byť
v inej“, uviedla hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dana Gašparíková podľa
pravidiel poistného trhu.
Z tohto pohľadu prevencie zmiznutia človeka by bolo teda jednoznačne vhodné, aby
fungovala na poistnom trhu iba 1 centrálna zdravotná poisťovňa, ktorá by povinne evidovala
245
všetkých občanov a poistencov v Slovenskej republike. Zároveň by tým pádom nebolo
možné, aby lekár nemal uzavretú zmluvu s touto jedinou poisťovňou, ako je to v súčasnej
dobe umožnené. V kontraste s tým systém jednej poisťovne by z tohto pohľadu mohol
nahradiť iba taký pluralitný systém poisťovní, ktorý by nevyhnutne vyžadoval jednotný
a úplný kmeň poistencov na Slovensku.
Ten by však paradoxne a nepravdepodobne
v komerčnom prostredí vzájomne zdielali konkurenti.
Na základe zákona je teda možné, že maloleté dieťa do veku 6 rokov môže
jednoducho zmiznúť, nakoľko štát nevyžaduje žiadne doklady o existencii dieťaťa do veku
školskej povinnej dochádzky. Diera v ochrannom systéme zmiznutie dieťaťa umožňuje.
Navyše platí, že maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov sú prirodzene najzraniteľnejšie,
najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti. Vzhľadom na nedostatok
integrovanej evidencie, nedostatok štátneho dozoru a nedostatok štátnej ochrany týchto
ľudských bytostí, sú na Slovensku maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov najviac vystavené
riziku násilia. Absurdne na Slovensku najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac
znevýhodnené ľudské bytosti sú najmenej chránené proti priamemu násiliu, únosom alebo
predajom na prostitúciu alebo pornografiu, predajom na ľudské orgány, či predajom do
otroctva.
Porušenie nájomného práva pomohlo odhaliť porušenie práva na život
To, že rodičia malého utýraného dievčatka obývali byt neoprávnene je už len
čerešničkou na torte v tomto tragicky neslávnom prípade, ktorý poukazuje na to, ako celý
štátny, sociálny i ochranný systém na Slovensku zlyhal. Polícia totiž do bytu hrôzy absurdne
a náhodne vtrhla až po tom, ako bol na rodičov dievčatka vydaný zatykač kvôli
neoprávnenému užívaniu bytu. Alexandra a Juraj totiž byt, ktorý patrí Vladimírovi I., obývali
neprávom. Majiteľovi neplatili nájom a priestory prenájmu „udržovali“ v dezolátnom stave.
Medzi odpadkami skrývali mŕtve telo Lucky, ktorú ešte v roku 2009 mal na smrť ubiť práve
nevlastný otec Juraj. Manželom sa v tom istom čase narodilo ďalšie dieťa - Saška, ktorú celý
život vychovávali pri mŕtvej sestričke. Tá po zásahu polície skončila našťastie v rukách
lekárov, odkiaľ poputovala k sociálnym pracovníkom.
Súkromné právo odhalilo nedostatky verejného práva na Slovensku.
246
Pochybenie justície
Tyran Juraj, ktorý si zlosť údajne vybíjal aj na vlastnej ďalšej dcérke Saške, už bol
pritom v minulosti odsúdený za týranie, vtedy manželky, a vlani mu súd vymeral ďalších
6 mesiacov za neoprávnené užívanie bytu, v ktorom býval. Keď Juraja H. v apríli 2008
odsúdili za nebezpečné vyhrážanie, súd mu neuložil probačný dohľad. Obeťou jeho
správania, ktoré polícia začala vyšetrovať ako týranie blízkej osoby, bola vtedy jeho
manželka. Jej dcéra Lucia (†5) vtedy ešte žila. Podľa predbežných informácií od polície
zomrela asi o rok a pol po tom, ako ju Juraj H. utýral. V júli 2009 prepustili Juraja z väzenia
v Leopoldove, kde si vykonával trest odňatia slobody za týranie. Ani nie o mesiac po návrate
Juraja z väzby Alexandru po jednom z útokov museli hospitalizovať. Lucka vtedy zostala
s otčimom sama doma, čo sa jej stalo osudným. Ak by bol otčim pod probačným dohľadom,
mohol sa o domácom násilí dozvedieť sudca a zakročiť.
Najmä pri domácom násilí probačný a mediačný úradník veľmi úzko spolupracuje
s obeťou trestného činu. Vyškolený zamestnanec súdu si už pri prvom kontakte s obeťou
môže všimnúť prvky neverbálnej komunikácie, ktoré môžu naznačiť, že niečo nie je
v poriadku. Domáce násilie je spravidla páchané pod vplyvom alkoholu a preto je súčasťou
probačného dohľadu aj zákaz piť alkoholické nápoje (v tomto prípade bol obvinený
v rozhodnej dobe pod vplyvom drog, k čomu sa priznal). Táto kontrola sa realizuje v úzkej
spolupráci s Policajným zborom, ktorý na požiadanie súdu realizuje náhodné kontroly na
požitie alkoholických nápojov. Odsúdený teda nikdy vopred nevie, kedy kontrola bude
vykonaná. Súčasťou probačného dohľadu môže byť aj zákaz priblížiť sa k obeti na menej ako
päť metrov (resp. k jej domu), podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo psychoterapii. Jurajovi
H. však nebol probačný dohľad nikdy uložený.
V prípade zistenia, že odsúdený porušuje uložené povinnosti a obmedzenia, o týchto
skutočnostiach je informovaný príslušný sudca formou priebežnej správy z probácie, ktorý
môže okamžite konať za účelom eliminovania súčasného nežiaduceho stavu. Sudca napríklad
môže zmeniť podmienečný trest na nepodmienečný.
Prípad maloletej týranej Lucie, ktorú až tri roky po smrti našli policajti v byte
v hlavnom meste Slovenskej republiky, odkrýva hrubé nedostatky štátneho systému ako
celku. Kauza jasne poukazuje nielen na individuálne zlyhanie niekoľkých pracovníkov
sociálneho úradu, ale aj plošné zlyhanie celého systému štátnych inštitúcií, ktoré mohli
operatívne zasiahnuť a život Lucii zachrániť.
247
Kauza týraného 2-ročného Lukáška
Necelý polrok po tom, čo v bratislavskom byte našli tri roky mŕtve telo Lucky,
priviezli do bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice dvojročného Lukáša. Na tele mal
množstvo krvných podliatin a na rukách stopy, ktoré môžu svedčiť o hasení ohorkov
z cigariet. Tento prípad opäť poukázal, že sociálna sieť stále nie je schopná zachytiť týranie
detí pri prvých náznakoch. O smutných príbehoch sa úrady často dozvedajú neskoro, keď je
už dieťa zranené. Lukášovi mal podľa médií (TV Markíza) ubližovať otec, s ktorým žil
v petržalskom byte. Z bytu ho vyslobodil starý otec, ktorý v dome tiež býva a počul chlapca
stále plakať. Polícia zadržala 21-ročného muža, ktorý čelí obvineniu z týrania blízkej
a zverenej osoby. Hrozí mu trest tri až osem rokov väzenia.
Celkovo zatiaľ nie je nastavený systém ochrany a prevencie týrania detí. Systém
pritom predpokladá dobrú vzájomnú spoluprácu sociálnych pracovníkov, policajtov, lekárov
a zdravotníkov, ale aj rezortu spravodlivosti.
Na základe týchto udalostí, ktoré otriasli celým Slovenskom sa konečne uskutoční
vôbec prvý štátny prieskum o násilí páchanom na deťoch. Pripravuje ho Inštitút pre výskum
práce a rodiny v spolupráci s mimovládkami, ktoré sa zaoberajú problémami týrania detí.
Prieskum medzi 1 500 deťmi v ôsmej a deviatej triede základných škôl má zabezpečiť
Výskumný ústav psychológie a patopsychológie dieťaťa. Jeho výsledky by mali byť známe
v máji 2013.
Pozitívnym krokom je pokus o uzákonenie faktu, že preventívne prehliadky u detí by
sa mali stať povinnosťou. Ak by na ne rodičia s deťmi nechodili, lekári by ich museli
oznámiť sociálnemu úradu. O takomto opatrení, ktoré má včas zachytiť týranie najmenších
deti, rokuje rezort práce s ministerstvom zdravotníctva. Parlament zaznamenal návrh na
zavedenie povinných zdravotných prehliadok detí do siedmeho roku života pod hrozbou
sankcie pre rodičov, že prídu o prídavky na dieťa, avšak tento návrh neschválil.
Medzinárodná právna úprava postavenia týraných detí a ich ochrany
V roku 1989 prijala OSN Dohovor o právach dieťaťa, ktorý integruje v sebe všetky
kategórie ľudských práv: občianske, politické, sociálne a kultúrne. Dohovor ratifikovalo
Federálne zhromaždenie bývalého Československa v roku 1991. Je to nadnárodný právny
248
dokument a má prednosť pred zákonmi jednotlivých krajín, pokiaľ ho tieto krajiny
ratifikovali. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí
pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, včítane
sexuálneho zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivým zaobchádzaním, trýznením alebo
vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných
zástupcov alebo akýchkoľvek iných ľudí starajúcich sa o dieťa“.
V priebehu 20. storočia boli na pôde najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie
OSN prijaté tri významné dokumenty: Ženevská Deklarácia práv dieťaťa v roku 1924, Charta
práv dieťaťa v roku 1959 a Dohovor opravách dieťaťa v roku 1989. Vo svojom celku
a obsahovom zameraní všetky sledujú ochranu dieťaťa a jeho práv, ochranu pred
vykorisťovaním, zneužívaním, plné uznanie právnej subjektivity dieťaťa, ako aj potrebu
vytvorenia všetkých podmienok pre zabezpečenie plnohodnotného života a komplexného
rozvoja duševných a fyzických síl dieťaťa.
Na rozdiel od prvých dvoch dokumentov, ktoré majú viac menej deklaratívny
charakter, Dohovor o právach dieťaťa zaväzuje signatárske štáty medzi nimi aj Slovensko
zakotviť jeho základné myšlienky a potreby do svojho právneho poriadku a pravidelne
informovať medzinárodné spoločenstvo s plnením prijatých záväzkov. Základným princípom
tohto Dohovoru je princíp najvyššieho záujmu dieťaťa, rešpektujúci jeho individualitu,
dôstojnosť a potreby.
Zaoberať sa problémom týrania detí Slovenskej republike vyplýva aj z prijatých
medzinárodných dokumentov a ratifikovaných multilaterálnych a bilaterálnych zmlúv
(Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o výkone práv dieťaťa, Akčný plán prijatý na
Svetovom kongrese proti pohlavnému zneužívaniu v Štokholme v roku 1996).
Právna úprava postavenia detí a ich ochrany v slovenskej legislatíve
Na úrovni národnej legislatívy je v Slovenskej republike primárnym prameňom práva,
okrem iného aj v oblasti ochrany záujmov detí Ústava, ktorá špecifickým požiadavkám detí
venuje patričný priestor a vymedzuje konkrétne práva detí zvlášť. Článok 41 Ústavy
vymedzuje ústavný rámec práv bezprostredne sa dotýkajúcich detí.
Samozrejme všetky ľudské práva a základné slobody sa vzťahujú rovnako na
všetkých, bez ohľadu na ich vek, či iné vlastnosti, teda aj na deti. Súčasťou ochrany detí
249
podľa Ústavy je aj ich ochrana pred narodením zakotvená v článku 15 ods. 1: „Každý má
právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“
V zmysle ustanovenia článku 41 ods. 5 Ústavy samotná Ústava na ochranu práv detí
ako súčasti rodiny odkazuje na zákon. Pri ochrane detí je na národnej úrovni primárnym
prameňom práva zákon o rodine. Už z uvedeného je možné pozorovať, že v slovenskom
právnom poriadku sa prednostne dbá na ochranu rodiny ako celku, ktorého úlohou je starať
sa, vychovávať a chrániť maloleté deti.
V zmysle zákona o rodine je súčasťou rodičovských tak práv, ako aj povinností
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa, jeho zastupovanie a správa majetku maloletého dieťaťa. Vzhľadom na zákonnú
dikciu je tak možné konštatovať, že rodič dieťaťa má nielen právo na starostlivosť o dieťa,
ale aj povinnosť sa o dieťa starať. K výkonu práva nemožno nikoho prinútiť, avšak štátnou
mocou autoritatívne vynútiteľné sú povinnosti rodičov k deťom. Nevykonávanie povinnosti
k dieťaťu je tiež sankcionovateľné. Na druhej strane však aj bránenie výkonu rodičovských
práv je právne postihnuteľné, a tak sa rodič môže domáhať, aby mu starostlivosť (niektorá
z jej zložiek) bola umožnená.
Podpora rodiny a rodičovstva v záujme potrieb detí je zakotvená aj v predpisoch,
ktoré spadajú pod oblasť práva sociálneho zabezpečenia. Slovenská republika okrem
prostriedkov legislatívnej ochrany poskytuje svojim občanom aj materiálnu pomoc v podobe
rôznych dávok a príspevkov poskytovaných štátom.
Preventívne (a následne aj represívne) sú záujmy a špecifické postavenie detí
chránené aj v normách trestného práva. Ide o vyjadrenie záujmu spoločnosti, ktorým je aj
zvýraznená ochrana detí. Ultimatívna ochrana spoločenského záujmu sa nachádza
v Trestnom zákone, kde sú definované skutky, ktoré ohrozujú, alebo porušujú dôležité
spoločensky chránené záujmy v takej miere, že je možné za ne páchateľov týchto skutkov
postihnúť na ich ľudských právach a základných slobodách. Ochrana detí je generálne
vyjadrená v tých ustanoveniach Trestného zákona, podľa ktorých sa prísnejšie trestá
spáchanie trestného činu, ak je spáchaný na dieťati, či tehotnej žene.
Osobitné postavenia detí v slovenskom právnom systéme predstavujú aj ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých je možné sa domáhať
práv a oprávnených záujmov cestou občianskeho súdneho konania. Procesný postup na
250
súdoch je v Slovenskej republike nastavený tak, aby pre účastníkov konania183 boli
odstránené zásadné prekážky možnosti uplatniť svoje právo na súde, resp. tak, aby v konaní
pred súdom bol uprednostnený záujem samotných detí pred záujmami ich rodičov, ktoré
môžu byť vo vzájomnom rozpore (nielen medzi rodičmi, ale aj medzi rodičmi a deťmi).
Záver
Stredisko sa tejto odbornej problematike osobitne venuje v rozsiahlej Správe
o právach dieťaťa v Slovenskej republike.
V oblasti ochrany práv detí je na Slovensku nekonečné množstvo priestoru na
zlepšovanie spoločenského prostredia vo vzťahu k nim, ako aj potreba neustáleho vývoja
regulácie oblasti rodinného práva tak, aby zodpovedala aktuálnym spoločenským
požiadavkám a najmä najlepším záujmom dieťaťa. Vzhľadom na prudký celospoločenský
vývoj v posledných desaťročiach, ktorého tempo nezvoľňuje, je potrebné na prinášané zmeny
vedieť reagovať aj v oblasti rodinného práva ako aj v iných súvisiacich odvetviach, ktoré sa
týkajú detí.
Diera v ochrannom systéme zmiznutie dieťaťa umožňuje. Navyše platí, že maloleté
deti vo veku od 0 do 6 rokov sú prirodzene najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac
znevýhodnené ľudské bytosti. Vzhľadom na nedostatok integrovanej evidencie, nedostatok
štátneho dozoru a nedostatok štátnej ochrany týchto ľudských bytostí, sú na Slovensku
maloleté deti vo veku od 0 do 6 rokov najviac vystavené riziku násilia. Absurdne na
Slovensku najzraniteľnejšie, najbezbrannejšie a najviac znevýhodnené ľudské bytosti sú
najmenej chránené proti priamemu násiliu, únosom alebo predajom na prostitúciu alebo
pornografiu, predajom na ľudské orgány, či predajom do otroctva.
Ministerstvo vnútra SR spravuje register obyvateľov REGOB tvorený v spolupráci
s mestami a obcami. Databázu registra obyvateľov tvoria matričné a policajné údaje
zamerané najmä na narodenie, úmrtie, či bydlisko obyvateľov Slovenska. Zdá sa, že v praxi
svojou podstatou nadokáže reagovať na často dynamické zmeny a zásahy do života človeka.
Prax ukazuje, že pôvodné poslanie registra obyvateľov neumožňuje účinné spustenie
mechanizmu rýchleho varovania na ochranu človeka proti zmiznutiu. Prax dokonca vyvoláva
183
V prípade konania týkajúceho sa práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom sú účastníkmi konania aj
samotné deti.
251
odôvodnenie podozrenie, že na Slovensku absentuje jedinečný štátny systém ochrany človeka
proti zmiznutiu.
Naopak, tragické udalosti v slovenskej praxi odôvodňujú potrebu zabezpečiť štátny
integrovaný informačný systém rýchleho varovania na ochranu človeka proti zmiznutiu.
Skúsenosti odôvodnili potrebu zdokonalenia systému reagujúceho na zásahy do života
človeka v každej etape mentálnej a fyzickej vyspelosti, vrátane rannej etapy prestavujúcej
detstvo. Štátny integrovaný informačný systém rýchleho varovania proti zmiznutiu človeka
si prirodzene vyžaduje množstvo osobných údajov, prísny režim ich ochrany, ale aj prísny
režim ich správy. V takom prípade by bol užitočný pre slovenských obyvateľov, ale aj pre
kvalitnú prácu policajných zložiek a tajných služieb v práci na Slovensku i v zahraničí. Vtedy
by zo stredu slovenskej spoločnosti nemohli bez povšimnutia zmiznúť ľudské bytosti. Vtedy
by slovenská spoločnosť zmiznuté deti neodkladne začala hľadať a omnoho úspešnejšie
nachádzala tak, ako to osvedčila kriminalistická prax.
V celoštátnej oblasti je nevyhnutné prepojiť celý štátny systém jedným centrálnym,
ktorý by zhromažďoval údaje o tej-ktorej konkrétnej osobe na 1 mieste a to formou
záznamov zo všetkých oblastí. To v praxi znamená, že každý občan SR resp. jedinec cudzej
národnosti nachádzajúci sa na území SR by mal elektronický spis, ktorý by obsahoval všetky
údaje počnúc narodením (u cudzincov vstupom na územie SR), návštevami lekárov,
nemocníc, škôlky, školy, zamestnania atď. až po smrť. Je nevyhnutné prepojiť systémy
centrálnej evidencie obyvateľstva a obecných matrík, lekárskej starostlivosti a zdravotných
poisťovní, zoznamy žiakov a študentov, trestné registre, ústav na výkon väzby a odňatia
slobody, sociálnu poisťovňu a pod. tak, aby všetky základné údaje o občanovi boli orgánmi
rýchlo dostupné, jasne dohľadateľné a prehľadné.
Za jednu z prioritných úloh v oblasti zabezpečenia ochrany a uplatňovania práv detí
Stredisko považuje zriadenie „detského ombudsmana“, ktorý na Slovensku ešte stále chýba.
Zriadenie inštitúcie na ochranu detí vyplní prázdnu medzeru na Slovensku. Zámerom
Strediska je podľa želania OSN splniť najlepší záujem 1 milión 100 tisíc detí, ktoré tvoria
20 % obyvateľov, čo je 1/5 populácie Slovenska. Pritom táto zraniteľná skupina nedospelých
ľudí sa ťažšie domáha svojich práv ako dospelí a sú voči nim v nevýhode. V Slovenskej
republike je nevyhnutné zefektívnenie ochrany a uplatnenia práv našich detí a splnenie
medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika v prospech detí zaviazala.
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa Slovensko predkladá Výboru OSN pre práva
dieťaťa správy o opatreniach prijatých na uplatňovanie práv stanovených v tomto Dohovore
252
a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri uplatňovaní týchto práv. Po predložení každej zo svojich
už dvoch správ bola Slovenská republika upozornená, že nám chýba štatutárna nezávislá
inštitúcia so zodpovedajúcim zložením a zdrojovým zabezpečením, s mandátom pravidelného
monitorovania a hodnotenia pokroku pri implementácii Dohovoru, a ktorá by bola oprávnená
prijímať a adresovať sťažnosti o porušení práv dieťaťa. V čase do odovzdania 3. periodickej
správy v roku 2013 by sa už Slovensko malo vyhnúť rovnakému upozorneniu a kritike OSN
v tejto oblasti na jednej strane a hanbe Slovenska na druhej strane.
Najlepším riešením sa javí zriadenie národného „nezávislého mechanizmu
s mandátom prijímať a preskúmavať sťažnosti od detí alebo v ich mene“, teda „detského
ombudsmana“.
Odporúčania
V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami Stredisko odporúča nasledovné:
1.
Bezodkladne zriadiť nezávislý orgán na monitorovanie implementácie Dohovoru
o právach dieťaťa s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti od detí alebo v mene
detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými
orgánmi. Zároveň zabezpečiť pre fungovanie a činnosť takého orgánu potrebné ľudské
a finančné zdroje.
2.
Stredisko zdôrazňuje nevyhnutnosť plnenia úloh orgánmi ochrany práv v najlepšom
záujme dieťaťa s náležitou odbornosťou a v primeranej lehote, nakoľko zabezpečenie
príslušných
orgánov
na
náležitej
kvalitatívnej
i kvantitatívnej
úrovni
je
zodpovednosťou štátu, resp. vlády a príslušných rezortov.
3.
Skvalitňovať spoluprácu a koordináciu medzi dotknutými subjektmi pracujúcimi
s deťmi, a to tak na horizontálnej, ako aj vertikálnej úrovni a systematicky vzdelávať
osoby pracujúce s deťmi a osoby, ktoré do práv detí zasahujú.
4.
Prepojiť systémy centrálnej evidencie obyvateľstva a obecných matrík, lekárskej
starostlivosti a zdravotných poisťovní, zoznamy žiakov a študentov, trestné registre
a podobne. Všetky základné údaje o občanovi by mali byť orgánmi jasne dohľadateľné
(ľahko dostupné pre zainteresované a kompetentné inštitúcie) na internete, najmä keď
už nefunguje ani rajonizácia, teda dieťa možno zapísať do ľubovoľnej školy či
k ľubovoľnému lekárovi.
5.
Podrobnejšie zhodnotenie tvrdosti legislatívy, ktorá súvisí s ochranou práv detí
a rodinnou politikou- zo zákona určenú povinnosť sociálnej kurately vyššej
253
sledovanosti závažných prípadov, kedy je oznámené týranie maloletých detí vo
frekventovanejších časových intervaloch (napr. explicitne zákonom určená povinnosť
ohlasovať konanie vo veciach nadriadenému každý týždeň prostredníctvom
odovzdávania výkazov o činnosti v daných prípadoch, uzákoniť možnosť tzv.
neohlásenej náhodnej návštevy pracovníkmi sociálnej kurately za účelom zistenia
reálneho skutkového stavu v danom konkrétnom prípade). Zároveň zvýšiť sadzby
v trestnom zákone za týranie zverenej blízkej osoby a zvlášť venovať zvýšenú ochranu
proti týraniu detí.
6.
Výslovne uviesť do zákona a trestného poriadku, v ktorých prípadoch sudcovi nie je len
umožnené, ale kedy je výslovne POVINNÝ nariadiť mediačný a probačný dohľad
(v prípade týrania maloletých, zverenej, blízkej osoby a pod.).
7.
Uzákoniť iba jednu centrálnu zdravotnú poisťovňu, ktorá by evidovala všetkých
občanov a poistencov v SR
8.
Zaviesť zákonnú povinnosť rodičov nahlásiť príslušnej matrike (kde je evidovaný
rodný list dieťaťa – nakoľko rodičia sa môžu s dieťaťom sťahovať, dať ho na súkromnú
školu prípadne na školu mimo obvodu, v ktorom sa nachádza ich bydlisko) adresu
škôlky, kde je dieťa prijaté a kde absolvuje povinnú predškolskú dochádzku, ako
i každého
¼
roka
predkladať
aktuálne
potvrdenie
o návšteve
školy
spolu
s psychologickým posudkom na dieťa vypracovaným školským psychológom (môže
odhaliť domáce násilie či týranie).
9.
Vypracovať pre sociálnu kuratelu metodický pokyn, ktorý bude prikazovať okamžitý
zásah pri nahlásení týraní detí.
10. Uzákoniť povinné denné hlásenie väzníc úradu práce (odboru sociálnej kurately)
zoznam ľudí, ktorí sa vracajú z väzníc. V ten mesiac by si mal pracovník sociálnej
kurately obísť takéto rodiny a zistiť, aká je v nich situácia.
11. Prepojiť systémy obcí, škôl a úradov práce zároveň s políciou, zdravotnými
poisťovňami a ústavmi na výkon väzby.
12. Zriadiť inštitút detského ombudsmana, ktorý by zaujal nezastupiteľné a špecifické
postavenie medzi štátnymi orgánmi sociálnej pomoci na Slovensku. Detský
ombudsman by okrem iného riešil okruhy problémov, ktoré doposiaľ žiadne štátne, ani
mimovládne inštitúcie priamo nezabezpečovali a nezabezpečujú a bezplatne by
poskytoval klientom komplexné právne poradenstvo, vrátane poskytovania služieb
právneho zastúpenia v konkrétnych prípadoch, kde došlo k porušeniu a zneužitiu práv
detí. Okrem iného by o konkrétnych prípadoch okamžite kontaktoval všetky
254
kompetentné orgány a inštitúcie, v ktorých pôsobnosti je nasledovné riešenie daného
typu problému. Opodstatnenosť existencie takejto inštitúcie je vzhľadom na uvedené
udalosti posledných dní nespochybniteľná.
13. Vytvoriť metodiku vykonávania krízovej intervencie a iných odborných metód
v krízových strediskách (teda aj pre sexuálne zneužívané deti).
14. Zaradiť do Národného projektu zameraného na zvyšovanie profesionality výkonu
a budovanie kapacít špecializovanú prípravu sociálnych pracovníkov, ktorí vykonávajú
opatrenia pre týrané, zneužívané a zanedbávané deti, vrátane získavania zručností
v oblasti tvorby tímov a sieťovanie.
15. Zákonne ustanoviť multidisciplinárne tímy, ktoré budú mať povinnosť spolupracovať
pri riešení prípadov týraných a zneužívaných detí (polícia, súdy, sociálni pracovnici,
lekári, pedagógovia, poradenskí pracovníci, pracovníci krízových stredísk....).
16. Zvýšiť odbornú úroveň pracovníkov participujúcich na riešení prípadov týraných ako
i sexuálne zneužívaných detí.
17. Vytvoriť a implementovať štandardy práce s detskými obeťami násilia pre všetkých
zainteresovaných odborníkov (polícia, súdy, sociálni pracovnici, pracovníci, krízových
stredísk, poradenskí pracovníci a pod.).
18. Vytvoriť priestor pre implementáciu garantovaných odborných preventívnych
programov vo všetkých typoch predškolských zariadení, základných a stredných škôl.
19. Pripraviť a zrealizovať informačno-vzdelávaciu kampaň pre oblasť násilia páchaného
na deťoch.
20. Zabezpečiť v štátnom rozpočte finančné zdroje na realizáciu opatrení zameraných na
zlepšenie situácie v oblasti sexuálneho zneužívania detí.
21. Vytvoriť a implementovať celoplošný systém odbornej pomoci a kontroly detí
v náhradnej rodinnej starostlivosti ako prevenciu týrania a sexuálneho zneužívania detí.
22. Minimálne raz ročne uskutočňovať prieskumy týkajúce sa týrania detí.
23. Zaviesť pre lepšiu informovanosť verejnosti (pre prípady nahlásenia podozrenia
z týrania) lepšiu reklamu týkajúcu sa tejto chúlostivej témy v médiách - tlač, rozhlas,
TV, aby bolo verejnosti jasné kam sa má v prípade podozrenia obrátiť.
255
10.2. Odnímanie slovenských detí súdmi vo Veľkej Británii
Úvod
Vývoj celosvetových spoločenských vzťahov v oblasti ochrany ľudských práv
neustále napreduje. Významnou kategóriou ľudských práv sa stali osobitne chránené práva
osôb, ktoré majú menšiu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, resp. sú omnoho
náchylnejšie na zneužite ich práv. Takýmito osobami sú predovšetkým deti. Maloleté deti sú
totiž z titulu ich rozumovej vyspelosti odkázané na starostlivosť iných osôb, rovnako ako je
obmedzená ich spôsobilosť na právne úkony ako právna kategória.
Základným záväzným dokumentom zameraným špeciálne na ochranu práv dieťaťa je
Dohovor o právach dieťaťa.184 Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa Ústavy
prednosť pre zákonmi a výkon práva a povinností z neho vyplývajúcich je vynútiteľný
a sankcionovateľný medzinárodnými mechanizmami.
Slovenská republika je tiež členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve
súkromnom, organizácie ktorej náplňou je predstavovať fórum určené na priblíženie
rozličných právnych poriadkov s ohľadom na riešenie nadnárodných stretov týchto rôznych
právnych poriadkov. Jednou z nosných oblastí Haagskej konferencie o medzinárodnom práve
súkromnom je práve medzinárodná ochrana detí.
Slovenská republika je signatárom aj ďalších medzinárodných zmlúv prijatých na
pôde Rady Európy. V oblasti ochrany práv detí je relevantným práve Európsky dohovor
o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti
o deti, ktorý je zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 366/2001 Z. z.
Ochranu práv maloletých detí v medzinárodnom priestore zabezpečuje v Slovenskej
republike aj Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže (ďalej v texte ako
„CIPC”). CIPC vykonáva svoju pôsobnosť v oblastiach vymáhania výživného podľa
medzinárodných dohovorov, plní úlohy ústredného orgánu v oblasti medzinárodných únosov
detí podľa medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie, plní úlohu
ústredného orgánu v oblasti medzištátnych osvojení podľa medzinárodného dohovoru, ako aj
ďalšie úlohy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí vo vzťahu k cudzine podľa osobitných
predpisov a tiež poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti rodinného práva s cudzím
184
Dohovor o právach dieťaťa je zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. a pre Slovenskú republiku
platí od roku 1993.
256
prvkom,
predovšetkým
v
oblasti
výživného,
starostlivosti
o
maloleté
deti
a v oblasti osvojenia. Jednou z nosných úloh CIPC je spolupráca s orgánmi štátnej správy
a s partnerskými orgánmi v zahraničí. CIPC tak predstavuje orgán, ktorý zabezpečuje
dodržiavanie práv maloletých detí v konaniach s nadnárodným prvkom, aby práva maloletých
detí mohli byť efektívne chránené aj v medzinárodnom priestore.
Prípad Boorová
Koncom septembra 2012 prenikol na verejnosť prostredníctvom médií (TV JOJ)
problém odnímania (nielen) slovenských detí občanom Slovenskej republiky vo Veľkej
Británii a ich následnej adopcii bez súhlasu rodičov, a to i napriek skutočnosti, že rodičia
nezanedbávali svoje rodičovské povinnosti a konali v najlepšom záujme svojich detí.
Túto medzinárodnú kauzu otvorila prostredníctvom médií zúfalá matka 2 maloletých
synov- Martina a Samka- pani Ivana Boórová i napriek hrozbe, že za kritizovanie anglického
Social service (ďalej v texte ako „SS“) môže ísť na základe anglickej legislatívy do väzenia.
Ako médiá (TV JOJ), následne i samotná poškodená pani Boorová pre TV JOJ,
uviedli, celá nočná mora rodiny Boórových začala v roku 2010, keď sa pani Ivana vybrala so
starším synom na prehliadku k lekárovi. Martinko mal infekciu na genitáliách. Lekár
alarmoval sociálnu službu s podozrením na týranie so sexuálnym motívom. Paradoxom je, že
ich maloletý syn už bol na tento zdravotný problém liečený v inej nemocnici, avšak nakoľko
liečba nepomáhala, rodičia sa rozhodli zmeniť lekára a liečbu. Sociálni pracovníci boli
upozornení, že mohol byť výsledkom „nie náhodného zranenia“, a tak jej synov umiestnili do
dočasnej starostlivosti amerického pastora. Tým sa začala dlhotrvajúca právna bitka
zahŕňajúca mnoho súdnych pojednávaní, štyroch rôznych sociálnych pracovníkov, sedem
„expertov“ lekárov a psychológov, 16 tlmočníkov a desiatky právnikov. Tieto podozrenia sa
nepotvrdili a ich otec bol zbavený obvinení185. Ale ani potom im britské úrady deti nevrátili.
Ivana má certifikát na to, aby si v Anglicku otvorila škôlku, o vlastné deti sa však starať
nemohla. Slovenské inštitúcie však v danom prípade nekonali. O situácii v Británii CIPC
vedelo, no zanedbalo svoju povinnosť kontaktovať Boórovej rodinu, ktorá by si mohla deti
automaticky zobrať do opatery hneď na začiatku a ušetriť rodine 2 roky trápenia.
O prípade sa dozvedela v júli 2012 zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym
súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá následne, dňa 03.08.2012, verejne vyjadrila
185
Uverejnené 24. septembra 2012 z Londýna pre Plus JedenDen, autor Tomáš Tančibok.
257
vážne znepokojenie nad prípadmi adopcií detí žijúcim biologickým rodičom bez relevantných
dôvodov, ku ktorým dochádza na základe rozhodnutí britských súdov a ktorých subjektom sú
aj slovenskí občania. Upozornila na to, že uvedená situácia je kritizovaná aj zo strany
britských médií, ktoré v tomto ohľade upozorňujú na systémové nedostatky. O reformu sa
snaží známy britský politik John Hemming, ktorý je zároveň predsedom skupiny
Spravodlivosť pre rodiny („Justice For Families Campaign Group“) a pomáha osobám, ktorí
čelia neodôvodnenej adopcii. Poslanec John Hemming vyjadril ochotu pomôcť slovenským
občanom v analogickej situácii so zabezpečením adekvátneho právneho zastúpenia v konaní
pred anglickými súdmi. Bol to práve tento poslanec, ktorý upozornil Slovenskú republiku na
možnosť vstúpiť do konania ako tretia strana. Tiež potvrdil, že je možné žiadať o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania v prípade detí Boorových.
Postupujúc na základe uvedenej informácie dokázala pani Boorová s pomocou Johna
Hemminga a novej riaditeľky CIPC to, že jej kráľovský súd vo Veľkej Británii povolil
obnovu konania a prijal CIPC ako tretiu stranu v konaní a návrhu na zverenie detí do osobnej
starostlivosti starej matky vyhovel.186 Avšak po návrate na Slovensko musela Ivana Boorová
bojovať proti systému opäť.187 Okresný súd v Dunajskej Strede totiž zamietol jej žiadosť
o dočasné zverenie detí do jej starostlivosti. Krajský súd napokon vyhovel odvolaniu matky
detí, že neexistuje žiadny právny dôvod, aby nemohli byť deti zverené do starostlivosti matky
a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávnych podkladov. Tento príbeh sa
nakoniec skončil so šťastným koncom a deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky (zdroj:
noviny.sk, sme.sk).
Zodpovednosť kompetentných orgánov, inštitúcií ako i samotných zainteresovaných
nečinných osôb
Stredisko obdržalo v danej veci podnet, v ktorom žiadateľ žiadal vyvodenie
zodpovednosti voči inštitúciám a kompetentným osobám, ktoré napriek svojej zákonnej
povinnosti vo veci nekonali, a taktiež vynaloženie maximálneho úsilia na návrat detí do ich
biologickej milujúcej rodiny späť na územie Slovenska. Konkrétne sa jedná o nasledovné
zodpovedné a kompetentné úrady: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí
a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a samozrejme CIPC ako samostatný nezávislý
inštitút.
186
187
Uverejnené dňa 18. septembra 2012 , zdroj: SITA, noviny.sk.
Uverejnené dňa 20. februára 2013 , zdroj: topky.sk.
258
Ministerstvo zahraničných vecí, zastupiteľské úrady SR v zahraničí
Konzulárna pomoc v zahraničí má byť poskytovaná slovenským občanom v zmysle
Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch. Podľa tohto dohovoru slovenský konzul
okrem iného môže: kontaktovať príbuzných alebo známych, ktorí môžu občanovi bez
finančných prostriedkov poslať peniaze, odporučiť miestneho advokáta, ktorý poskytne
odbornú právnu pomoc v prípade kontaktu občana s miestnou políciou alebo súdom,
odporučiť služby miestnych lekárov, tlmočníkov, zabezpečuje ochranu práv a záujmov
Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí, v súčinnosti s ostatnými ministerstvami
a ďalšími orgánmi štátnej správy; v každom prípade so znalosťou miestnych pomerov poradiť
ako postupovať.
Postup úradníkov slovenského veľvyslanectva v Londýne v prípade Ivany Boórovej
začal po prevalení aféry preverovať minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. 188 Podľa
matkinho vyjadrenia pre TV JOJ, matka bola v kontakte s ambasádou dva roky, no pomoci sa
nedočkala. Britské sociálne úrady jej odobrali deti a nebyť historického zvratu na súde, jej
dvoch synov by už definitívne ponúkli na adopciu. Prípady vyvolali kritiku na nečinnosť
CIPC. Ministerstvo zahraničných vecí a argumentuje, že ambasáda nemôže zasahovať do
konania na britskom nezávislom súde. Robí všetko, čo je v jej silách a čo umožňujú
medzinárodnoprávne dohovory. Ministerstvo zahraničných vecí však vysvetľuje, že „nie
veľvyslanectvo, ale CIPC bolo vždy partnerským úradom britských sociálnych úradov.
Pripúšťa, že Briti nie vždy CIPC kontaktovali .“ 189
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR
Zodpovednosť za nečinnosť nesie najmä CIPC, ktoré je partnerskou organizáciou
britských úradov. CIPC je orgán štátnej správy s pôsobnosťou na území Slovenskej
republiky. Bolo zriadené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako priamo
riadená rozpočtová organizácia na zabezpečenie a poskytovanie právnej ochrany deťom
a mládeži vo vzťahu k cudzine s účinnosťou od 1. februára 1993.
V prípade CIPC sa pod vedením novej riaditeľky, ktorou je Andrea Cisárová, už
odohrali zmeny v personálnom obsadení CICP. Pracovnící CICP, ktorí mali na starosti
188
189
Uverejnené dňa 20. septembra 2012 v denníku Sme.
Uverejnené dňa 22. augusta 2012 v denníku Sme.
259
agendu týkajúcu sa detí do augusta 2012, už viac nie sú zamestnancami CIPC, čím bola
zodpovednosť za ich nečinnosť vyvodená.
Prípad Čonková
Po prevalení kauzy Boorová sa začali prostrednctvom TV JOJ a ostatných médi
(noviny.sk, sme.sk, pluska.sk, cas.sk) ozývať ďalšie rodiny, ktorým anglické úrady odňali
deti - medzi inými i rodina Čonkových, ktorí odišli do Anglicka za vidinou lepšieho zárobku
za účelom skvalitnenia života a budúcnosti svojich detí, avšak miesto toho o svoje deti prišli.
„Najstarší chlapec má jedenásť rokov, najmladšie dievča niečo viac ako mesiac. Päť detí zo
Slovenska ostalo vo Veľkej Británii bez rodičov. Tí si hľadali prácu. Keď sa im to nepodarilo,
žiadali o pomoc sociálne úrady. Deti im zobrali do dočasnej náhradnej starostlivosti.“190
Slovenské orgány sa opäť „zobudili“ neskoro, pomáhal im hlavne britský podnikateľ Ian
Josephs191: Ten za prísnosťou úradov vidí najmä finančný zisk, vládne ciele a naplnenie
štatistík o adopciách. Náhradní rodičia dostanú za každé dieťa zhruba 500 eur na týždeň.
Ročne vyplatí národná agentúra náhradnej starostlivosti približne 165 miliónov eur. Tohto
času sú už deti aj s rodičmi na území Slovenska.
Prípad Koštúrovci
Slovensko pokračovalo v zachraňovaní detí z rúk britskej sociálnej služby. V rodine
pestúnov sú aj tri deti Kataríny Koštúrovej, ktorej príbeh sa dostal do povedomia verejnosti
opäť prostredníctvom médií (televízii JOJ). Matka o ne prišla pre údajnú podvýživu. CIPC
žiadalo ich návrat domov. Po vstupe Slovenska do prípadu rodičia veria, že deti môžu dostať
späť (zdroj: noviny.sk, TV JOJ).192
Prípad Rebeka
Ďalším prípadom je prípad malej Rebeky, medializovaný v decembri 2012.193 Tejto
rodine sa v poslednej chvíli podarilo vyhnúť tomu, aby jej bolo bez relevantného dôvodu
odňaté bábätko. Ani nie štvormesačná Rebeka strávila päť dní v nemocnici s tým, že dieťa
plače pri pohybe rukou. Zistilo sa, že má zlomenú kľúčnu kosť. Podľa rodiny sa tak stalo pri
190
Uverejnené dňa 17. augusta v denníku Sme.
Uverejnené dňa 18. augusta 2012, zdroj: noviny.sk /TV JOJ, autor : Martin Krpač, Ján Baček.
192
Uverejnené dňa 28. januára 2012, zdroj: noviny.sk, autor: Andrea Hanúsková.
193
Uverejnené dňa 18. decembra, zdroj: noviny.sk / TV JOJ, autor: Martin Krpač.
191
260
očkovaní, ktoré ešte v ten istý deň podstúpili. Zakázali im opustiť nemocnicu a pokračovanie
sa odohralo na súde, kde sa objavila aj riaditeľka slovenského CIPC Andrea Cisárová. Jej
žiadosť o vstup do procesu zaevidovali, sudca následne jednoznačne povedal, že si rodičia
môžu Rebeku zobrať domov. Na druhý deň ráno rodina sa rozhodla, že v Británii neostane a
odíde na Slovensko. Toto rozhodnutie podporil aj právnik, ktorý sa venuje tejto problematike.
„Anglické úrady môžu telefonovať na Slovensko a rozprávať, aká je tá rodina hrozná, ale
musia nechať slovenské úrady, nech to vyhodnotia“, povedal Ian Josephs. Údajne pár minút
po tom, ako rodina odišla, prišla do ich domu sociálna služba s úmyslom odňať dieťa (zdroj:
noviny.sk, pluska.sk, TV JOJ, viď pozn. č.188).
Prípad Kandráčovci
„Briti nám ukradli dieťa, Slovensko sa nám obrátilo chrbtom.“194 Nejde o tlmočenie
slov Ivany Bóorovej, ide o iný, veľmi podobný prípad slovenskej rodiny prezentovaný
prostredníctvom TV JOJ. Aj august bol oznamcom ďalšieho prípadu odňatia detí2 rómskych dievčat Vanesky a Ninky , avšak za iných okolností. Po tom, čo rodičia štyroch
detí Kandráčovci skončili vo väzení, sa do Anglicka vybrala babka, aby sa o svoje vnúčatá
starala. Zobrala so sebou aj ďalšiu vnučku, ktorú mala v opatere na Slovensku. Britské
sociálne úrady jedného dňa bez váhania odobrali aj ju. Keď im prišli zobrať deti, vzali si aj
malú Ninku, ktorá im nepatrila. Bola totiž zverená do opatery starej mamy. Tej nepomohol
ani papier, že podmienky na výchovu detí v jej dome sú absolútne v poriadku. Tento prípad
sa ťahá už dva a pol roka. Babka ich nevidela rok aj osem mesiacov.
Je jednoznačné, že deti nepatria do rúk kriminálnikom, avšak to, že o deti má záujem
starať sa stará matka detí, by už mal brať do úvahy britský súd, keďže v prvom rade dieťa
patrí do okruhu svojej biologickej rodiny, ak táto oň javí záujem. V zmysle rezolúcie 1909
(2012) hlavným zámerom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu, pričom
najlepšie záujmy detí majú byť primárnym hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa
ich týkajú a v tomto prípade s prihliadnutím k situácii sa mohli deti vyhnúť traumatizujúcej
skúsenosti a vyrastať v rodinnom, známom prostredí plne vyhovujúcom ich najlepším
záujmom. V tomto prípade sa jedná aj o rozpor s právom na rešpektovanie rodinného života
spolu so zásadou spravodlivého súdneho konania, ktoré sú vyjadrené v Rezolúcii č. 1908
(2012), kde sa zdôrazňuje, že rodinné prostredie poskytuje pre riadny vývoj detí najlepšie
194
Uverejnené dňa 4. novembra 2012 , zdroj: noviny.sk / TV JOJ, autor: Dárius Haraksin.
261
podmienky, pričom by sa mala poskytnúť takýmto rodinám pomoc potrebná na zvládnutie
ich problémov.
Rovnako ako pani Študencová (babička Martinka a Samka Boórových- pozn.
Strediska), aj oni zmeškali lehotu na odvolanie. Na Kráľovskom súde, na ktorom sa
zúčastnila aj riaditeľka slovenského centra Andrea Cisárová, sa však 17.03.2013 svojej
vnučky nedovolali. Precedens v prípade Ivany Boórovej mal byť obrovskou nádejou pre
ďalšie slovenské rodiny. Ukazuje sa, že toto tvrdenie je omyl. (zdroj: noviny.sk, TV JOJ)
Vrátenie detí „nevyhovujúcich” na adopciu britskou stranou späť Slovákom
Slovensko má skúsenosť aj s tým, že pri odňatí detí si Briti údajne vyberajú len zdravé
deti, ktoré následne umiestňujú do adoptívnych rodín. Nemožno tvrdiť, že všetky prípady sú
neodôvodnené. V prvom rade je potrebné vykonať všetko pre najlepší záujem dieťaťa a ak by
mu hrozilo nebezpečenstvo v podobe týrania či inej formy ubližovania rodičmi, je
v najlepšom záujme dieťaťa byť čo najskôr mimo dosahu takéhoto rodiča. Avšak následne by
mal britský súd riadne vykonať dokazovanie, aby bolo skutočne nevyvrátiteľné, bez
akýchkoľvek pochybností, že dieťa nemôže ostať naďalej v starostlivosti rodičov, nakoľko je
tým ohrozené jeho zdravie, výživa a zdravý vývin. Následne po odobratí dieťaťa by mal súd
kontaktovať slovenskú stranu, či majú o deti záujem príbuzní detí na Slovensku. Až po
vyjadrení Slovenskej republiky, že dieťa nemá žiadnych príbuzných, prípadne žiaden
z príbuzných nemá záujem sa o dieťa osobne starať, by mala britská strana posunúť dieťa na
adopciu. „Niekedy to vyzerá ako v obchode. Veľká Británia vrátila na Slovensko dve deti,
ktoré si najprv bez opýtania zobrala na nútenú adopciu. Dôvod? Neboli podľa predstáv
nových rodičov. Pred rokom britský Social Services (SS) vrátil dvoch súrodencov bez toho,
aby sme o to požiadali. Boli chorí a o choré deti nikto záujem neprejavil. U chlapca bol
aktívny syfilis a ťažká mentálna retardácia. V tomto konkrétnom prípade pritom do sporu
s Britániou nikto aktívne nevstupoval. CIPC neeviduje spisy k týmto uvedeným deťom, to
znamená nemali sme informácie o tom, ža takéto deti by mali byť adoptované do Británie.
O deti nebojovali ani ich rodičia a ani slovenské úrady. Avšak Briti sa tentoraz rozhodli, že
choré deti nie sú „vhodné“ na adopciu pre ich krajinu. Z tejto kauzy nebol zverejnený právny
názor britských úradov na najlepší záujem dieťaťa (zdroj: noviny.sk).“195
195
Uverejnené dňa 11. októbra 2012, zdroj: noviny.sk, autor: Dárius Haraksin.
262
Prax v anglosaskom práve na britských ostrovoch poukázala na mieru vyspelosti
slovenského právneho poriadku, mieru účinnosti alebo neúčinnosti praxe podľa slovenského
právneho systému a mieru pripravenosti alebo nepripravenosti slovenských orgánov chrániť
práva detí, vrátane najlepšieho záujmu detí. Právne vzťahy s cudzím prvkom ukazujú v plnej
nahote vnútroštátny systém a jeho nedostatky na Slovensku. Práve pohľad na ostrovy za
kanálom by mal byť pohľadom do zrkadla, v ktorom treba vidieť poučenie. Inak bola táto
dramatická skúsenosť napriek najmasívnejšej medializácii ľudských práv v roku 2012 na
Slovensku zbytočná. Slovensko je prostredím, ktoré je
potrebné zdokonaľovať.
Zdokonaľovať v prospech najlepšieho záujmu detí. Zdokonaľovať, aby bolo aj vyspelým
partnerom ostrovanov v účinnej ochrane detí.
Rozdielnosť postojov
Kým však kričíme na Britániu, mali by sme si upratať pred vlastným prahom196v tomto zmysle sa vyjadrila ombudsmanka, keďže sa vynorili na povrch aj ďalšie šokujúce
prípady a podivné postupy slovenských úradov. Potvrdzujú to aj výsledky jej prieskumu v
CIPC.
Kancelárii verejného ochrancu práv (ďalej v texte ako „VOP“) bol vo februári 2012
doručený prvý podnet týkajúci sa práv maloletých detí, ktoré sa vo Veľkej Británii ocitli bez
starostlivosti rodičov a z tohto dôvodu sa vo Veľkej Británii začalo súdne konanie o ich
zverenie do náhradnej starostlivosti. „Po obdržaní stanovísk k danému prípadu od
zainteresovaných orgánov, začali právnici Kancelárie VOP nadobúdať pocit, že postup
orgánov verejnej správy pravdepodobne nebol v poriadku a naznačoval ich zlyhanie. Po
doručení doplňujúcich stanovísk tento pocit však prerástol v istotu, že zo strany orgánov
verejnej správy dochádza k zanedbávaniu ochrany práv maloletých detí“. 197
VOP vo svojej správe konštatuje niekoľko veľmi vážnych nedostatkov vo fungovaní
tých orgánov verejnej správy, ktorých úlohou bolo a je chrániť práva maloletých detí,
konštatuje aj ich nečinnosť, nesprávny postup a poukazuje na dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú. Najvážnejšm dôsledkom zistených pochybení je skutočnosť, že niektoré deti už
boli nezrušiteľne zverené do starostlivosti iných osôb než sú ich biologickí rodičia a ostatní
príbuzní a z právneho hľadiska je obnovenie ich pôvodnej rodiny nerealizovateľné.
196
Uverejnené dňa 29. novembra 2012, zdroj: Sme.sk, autor: Veronika Prušová.
Citácia zo Správy verejnej ochrankyne práv o ochrane maloletých občanov Slovenskej republiky, ktoré sa
v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov.
197
263
„Výsledky analýzy preskúmaním spisov týkajúcich sa Veľkej Británie jednoznačne
preukazujú, že bola zistená nečinnosť, neefektívnosť, nevykonávanie opatrení smerujúcich
k repatriácii dieťaťa, prípadne nesprávny postup orgánov verejnej správy, ako aj
nedostatočná spolupráca orgánov verejnej správy a ústredných orgánov podľa Nariadenia
a v 58 % prípadov bolo porušené právo dieťaťa na taký postup orgánov, ktorý je v jeho
najlepšom záujme. Ďalším zisteným nedostatkom bolo nesprávne vedenie spisov, problémy so
zabezpečovaním prekladov a nevhodný spôsob komunikácie medzi ústrednými orgánmi
(zdroj: oficiálna Správa VOP)“. 198
V správe VOP predložila jednotlivým inštitúciám návrhy opatrení, ktoré sú zamerané
na to, aby sa v budúcnosti niečo podobné už nezopakovalo. Dotknuté inštitúcie Stredisko
kontaktovalo s otázkami, či a aké z opatrení a akým spôsobom už boli realizované.
Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR uviedol, že sa
nestotožňuje s tvrdením VOP a Stredisko ubezpečil, že Ústredie v spolupráci s úradmi práce
vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany práv a právom
chránených záujmov dieťaťa. Potrebné opatrenia na ochranu dieťaťa orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva bezodkladne, pričom riešeniu prípadov
s medzinárodným prvkom venuje osobitnú pozornosť. Správu VOP považuje generálny
riaditeľ Ústredia voči Ústrediu za neobjektívnu, nakoľko podľa jeho názoru Kancelária VOP
pri svojich zisteniach vychádzala len zo spisovej dokumentácie vedenej CIPC a nebolo
možné objektívne zhodnotiť odbornú úroveň vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately.199
Podobne sa vyjadril aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR , ktorý vo svojej
odpovedi uviedol, že odporúča Stredisku nevychádzať len zo záverov verejnej ochrankyne
práv. Podľa jeho tvrdení orgány štátnej správy Slovenskej republiky sa v predmetných
prípadoch nedopustili pochybení, ktoré v Správe konštatuje verejná ochrankyňa práv a ich
postup bol v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sú pre ne záväzné.200
Riaditeľka CIPC uviedla201 hneď úvodom, že CIPC od augusta 2012 naštartovalo
proces aktívnej ochrany záujmov maloletých detí a rieši rovnako starostlivo všetky novo
prijaté žiadosti, ako aj „staré“ nedoriešené prípady. Pritom naštartovalo aktívnu komunikáciu
198
Citácia zo Správy verejnej ochrankyne práv o ochrane maloletých občanov Slovenskej republiky, ktoré sa
v cudzine ocitli bez starostlivosti rodičov.
199
Vyjadrenie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR k otázkam Strediska zo dňa
25. marca 2013.
200
Vyjadrenie ministra práce, sociálnych vec a rodiny SR k otázkam Strediska zo dňa 8. apríla 2013.
201
Vyjadrenie riaditeľky CIPC k otázkam Strediska zo dňa 25. marca 2013.
264
s príslušnými, prevažne zahraničnými, orgánmi za účelom získania informácií o aktuálnom
stave konania a niektoré z týchto „starých“ prípadov už boli úspešne doriešené a uzavreté. Od
augusta sa taktiež realizujú pravidelné zasadnutia právnikov (raz týždenne), na ktorých sa
plánuje a rieši detailný postup v jednotlivých spisoch. Pritom v prípade potreby sa postup
v jednotlivých problematických prípadoch ešte osobitne konzultuje s riaditeľkou CIPC
a navrhujú sa konkrétne pracovné postupy a spôsoby riešenia s dôrazom na najlepší záujem
maloletých detí. Vzhľadom na neustále narastajúci počet prípadov, ktoré spadajú do
predmetnej agendy, plánuje CIPC v budúcnosti zvýšiť počet právnikov.
V súčasnosti žiadna z právničiek, ktoré boli zodpovedné za agendu týkajúcu sa
maloletých detí a ich navrátenia na Slovensko do augusta 2012, už nie je zamestnankyňou
CIPC. Týmto došlo k ráznej personálnej výmene osôb, ktoré vybavovali predmetné spisy.
CIPC taktiež zaviedlo lehoty na vybavenie spisov, príp. dožiadaní a to síce pri veľmi
urgentných dožiadaniach obratom, najneskôr v lehote 3 pracovných detí a pri ostatných
dožiadaniach je lehota na vybavenie dožiadania stanovená najneskôr v lehote 7 pracovných
dní. Napriek tomu CIPC rieši žiadosti a dožiadania prioritne a snaží sa ich vždy vybaviť
obratom alebo v čo možnej najkratšej lehote.
Ďalším významným krokom, ktorý zrealizovalo CIPC pod vedením novej riaditeľky,
je pripravenie Memoranda. Tento dokument v súvislosti so spoluprácou CIPC s príslušnými
inštitúciami spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severeného Írska, určuje presné
podmienky a postupy vzájomnej spolupráce v troch oblastiach:
1) výmena, resp. poskytovanie informácií;
2) zabezpečenie súčinnosti medzi slovenskými a britskými sociálnymi pracovníkmi;
3) repatriácia maloletých detí na územie Slovenskej republiky.
CIPC zároveň požiadalo Veľvyslanectvo SR v Londýne o sprostredkovanie stretnutia
a iniciovanie rokovaní so zástupcami Ministerstva školstva Veľkej Británie a Severného
Írska, tak aby bolo možné Memorandum podpísať v čo možno najkratšom čase. V prípade
úspešného priebehu rokovaní bude Memorandum uzavreté na najvyššej úrovni, t. j. medzi
Ministrom školstva Veľkej Británie a Severného Írska a Ministrom práce, sociálnych vecí
a rodiny SR.
265
Zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu
a prijaté rezolúcie parlamentného zhromaždenia Rady Európy
V roku 2012 funkciu zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len
„ESLP“) v Štrasburgu vykonávala JUDr. Marica Pirošíková, ktorá dňa 03.08.2012 verejne
vyjadrila znepokojenie nad prípadmi adopcií detí žijúcim biologickým rodičom bez
relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza na základe rozhodnutí britských súdov.
Zástupkyňa
spoločne
s poslancami
Johnom
Hemmingom,
poslankyňa
Európskeho
parlamentu Monikou Flašíkovou-Beňovou, a poslancami NR SR Radoslavom Procházkom
a Luciou Nicholsonovou podpísala list adresovaný komisárovi Rady Európy pre ľudské práva
Nilsovi Muižnieksovi, ktorým ho požiadali o prešetrenie nútených adopcií vo Veľkej Británii.
V nadväznosti na poskytnuté informácie informoval dňa 13.11.2012 riaditeľ sekretariátu
Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia RE, že v krátkom
čase bude prerokovaná správa o ľudských právach a rodinných súdoch, v ktorej výbor
analyzoval fungovanie rodinných súdov v Európe. Ako sa v správe uvádza, deti by mali byť
oddelené od biologických rodičov len v krajnom prípade, keďže rodinné prostredie vytvára
najlepšie podmienky pre život.
Správa o ľudských právach a rodinných súdoch vyzýva členské štáty na podpis, resp.
ratifikáciu všetkých relevantných dohovorov RE o právach detí a na implementáciu
usmernení VM RE z roku 2010 o súdnictve orientovanom na deti (child- friendly justice).
Následne
prijalo Parlamentné zhromaždenie RE dňa 30.11.2012 dve rezolúcie
týkajúce sa ochrany práv detí a ich záujmov. V rezolúcii č. 1908 (2012), ktorá sa zameriava
na fungovanie rodinných súdov, parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť
oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností a vyjadrilo znepokojenie
nad fungovaním rodinných súdov vo Veľkej Británii, pričom uviedlo, že pred tým, ako je
dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie. Ich vlastným rodinám by mala
byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Taktiež by mali
všetky štáty EU uvedenému prispôsobiť svoju legislatívu a prax. Pokiaľ tak neurobia a dôjde
k podaniu sťažnosti na ESLP, bude tento brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť to, že
parlamentným zhromaždením identifikované problémy neboli vyriešené v súlade s ním
prijatou rezolúciou.
Druhá rezolúcia, č. 1909 (2012), zameraná na zabezpečenie najlepších záujmov detí
pri medzištátnych osvojeniach zdôrazňuje, že samotná adopcia je zásahom do základných
práv a osobnej identity dieťaťa. Jjeho presunutie do novej rodiny a cudzej krajiny je preň
266
traumatizujúca skúsenosť a z tohto dôvodu majú byť najlepšie záujmy dieťaťa primárnym
hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach , ktoré sa ich týkajú a hlavným zámerom osvojenia je
nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu. Zhromaždenie upriamilo pozornosť na hlavné
zákonné odporúčania v tejto oblasti a zopakovalo svoju požiadavku na členské štáty RE, aby
posilnili svoju príslušnú politiku tak, aby podpísali a ratifikovali Haagsky dohovor o ochrane
detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach a Európsky dohovor o osvojení detí za
účelom efektívnej ochrany detí v rámci medzištátneho osvojenia, ako i Dohovor na ochranu
detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS 201). Zároveň
zhromaždenie požiadalo členské štáty o rozvinutie národnej politiky so zameraním na
ustanovenie plne kontrolovaných postupov medzištátneho osvojenia, v ktorých by boli
zahrnuté ústredné orgány, ktoré by zaistili dohľad nad štandardmi a a praktikami osvojenia
a rozvinuli pravidlá a štandardy pre prípravu, výkon a
dozor špecialistov agentúr na
osvojenie detí, ako i to, že členské štáty zabezpečia plnú dokumentáciu pôvodu a osobnej
identity dieťaťa v priebehu procesu osvojenia a po ňom.
Zástupkyni bola 11.12.2012 zaslaná na vedomie správa o odnímaní detí
z biologických rodín vo Švédsku a iných severských krajinách, ktorá bola adresovaná
generálnemu tajomníkovi RE. Správu podpísali právnici, bývalí sudcovia, profesori z oblasti
práva a psychológie, psychológovia, švédski lekári, členovia riadiacieho výboru Severského
výboru pre ľudské práva – za ochranu práv rodiny v severských krajinách (NCHR), všetko
ľudia zaoberajúci sa problematikou umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti. Odborníci,
ktorí správu zostavili, žiadajú od Rady Európy, jej Výboru ministrov a Parlamentného
zhromaždenia náležité vyšetrenie veľmi rozšíreného a deštruktívneho odoberania detí, ku
ktorému denne dochádza v severských krajinách. Podľa správy je neobvykle vysoký počet
detí odnímaný svojim biologickým rodičom a umiestňovaný do náhradných rodín. Na túto
skutočnosť upozornil v súvislosti so Švédskom už v roku 2009 vo svojej správe Výbor OSN
pre práva detí, ktorý zároveň odporučil Švédsku zamerať sa na ochranu prirodzeného
rodinného prostredia a na to, aby odnímanie dieťaťa a jeho umiestnenie do náhradnej
starostlivosti bolo vykonávané len vtedy, keď je to v jeho najlepšom záujme. Od začiatku
80. rokov veľký počet rodín utiekol zo Švédska s cieľom ochrániť deti pred ich odobratím
a umiestnením do náhradnej starostlivosti. Podľa správy bolo počnúc rokom 1920 takto
odobratých vo Švédsku 300 000 detí.
Množstvo prípadov odňatia detí rodičom bez relevantných dôvodov, objavujúce sa
v rôznych krajinách, preukazuje podľa zástupkyne potrebu vzniku medzinárodného fóra,
ktoré by zvážilo riešenia tohto, zdá sa, rozsiahleho medzinárodného problému. Vzhľadom na
267
pribúdajúce podobné prípady týkajúce sa slovenských občanov sa zástupkyňa domnieva, že
situácia z dlhodobého hľadiska presahuje možnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže a preto vyjadruje podporu každej snahe Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí SR hľadať systémové riešenia so zahraničnými partnermi, a to aj na
pôde Výboru ministrov Rady Európy. Aktívnymi by mali byť aj poslanci, a to najmä
v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. V tomto ohľade sú významným základom pre
ďalšie rokovania vyššie uvedené rezolúcie z 30.11.2012
Záver
Slovenská republika sa vo svojej krátkej samostatnej histórií stala moderným
demokratickým štátom a od svojho počiatku sa prihlásila k celosvetovo akceptovaným
ľudskoprávnym hodnotám. Stala sa signatárom dôležitých medzinárodných zmlúv
vytvorených v záujme ochrany ľudských práv a základných slobôd. V základnom zákone
štátu sa Slovenská republiky prihlásila k dodržiavaniu záväzkov plynúcich z medzinárodných
zmlúv na takej úrovni, ktorá zabezpečuje aj výklad národných právnych noriem v súlade
s medzinárodnými záväzkami. Slovenská republika tak svojím vstupom do medzinárodného
systému ochrany ľudských práv a základných slobôd prijala tiež pozitívny záväzok nielen
v pasívnom postoji vykonávať svoje záväzky z medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských
práv a základných slobôd, ale v aktívnom prijímaní opatrení na národnej úrovni, ktoré
ochranu práv garantovaných medzinárodnými zmluvami aj ďalej prehlbujú.
Prax v anglosaskom práve na britských ostrovoch poukázala na mieru vyspelosti
slovenského právneho poriadku, mieru účinnosti alebo neúčinnosti praxe podľa slovenského
právneho systému a mieru pripravenosti alebo nepripravenosti slovenských orgánov chrániť
práva detí, vrátane najlepšieho záujmu detí. Právne vzťahy s cudzím prvkom ukazujú v plnej
nahote vnútroštátny systém a jeho nedostatky na Slovensku. Práve pohľad na ostrovy za
kanálom by mal byť pohľadom do zrkadla, v ktorom treba vidieť poučenie. Inak bola táto
dramatická skúsenosť napriek najmasívnejšej medializácii ľudských práv v roku 2012 na
Slovensku zbytočná. Slovensko je prostredím, ktoré je potrebné zdokonaľovať.
Zdokonaľovať v prospech najlepšieho záujmu detí. Zdokonaľovať, aby bolo aj vyspelým
partnerom ostrovanov v účinnej ochrane detí.
268
Pri praktickom uplatňovaní opatrení a právnych noriem v Slovenskej republike je
možné identifikovať nedostatky, a to aj v aktívnej aplikácii nadnárodných noriem. Orgány,
ktoré aplikujú právo, nie sú vždy náležite pripravené postupovať a vykladať národné normy
v zmysle všetkých záväzkov Slovenskej republiky, ktoré pre tieto orgány z medzinárodných
záväzkov plynú. V tomto ohľade je neustále nevyhnutné podporovať a rozvíjať odborné
znalosti všetkých dotknutých osôb, pracujúcich s deťmi, či inak zasahujúcich do práv detí,
osobitne sudcov, pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a pod.
Mnohé ďalšie elementy ochrany práv detí nepredstavujú problematickú sféru ani tak
vo vzťahu nenapĺňania záväzkov Slovenskej republiky, ale predstavujú možnosti na
nevyhnutne potrebné rozsiahlejšie finančné investície zo strany štátu. Otázka financovania
sociálnej a rodinnej politiky štátu vo vzťahu (nielen) k maloletým deťom však je otázkou,
ktorá zrejme nebude v krátkej dobe dostatočne vyriešená. Ekonomická slabosť však štát
nezbavuje povinnosti dodržiavať svoje ľudskoprávne záväzky.
Odporúčania
V predmetnej oblasti Stredisko:
1. Zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť reálnu implementáciu a plnenie medzinárodných
záväzkov v najlepšom záujme dieťaťa, vrátane zabezpečenia stáleho monitoringu
a hodnotenia ich dodržiavania, ako aj ich reálnu vynútiteľnosť i sankcionovateľnosť
kompetentnými orgánmi.
2.
Zdôrazňuje nevyhnutnosť plnenia úloh orgánmi ochrany práv v najlepšom záujme
dieťaťa s náležitou odbornosťou a v primeranej lehote, nakoľko zabezpečenie
príslušných
orgánov
na
náležitej
kvalitatívnej
i kvantitatívnej
úrovni
je
zodpovednosťou štátu, resp. vlády a príslušných rezortov. Stredisko taktiež zdôrazňuje,
že ekonomická slabosť štát neospravedlňuje od plnenia si medzinárodných záväzkov,
zvlášť v prípade maloletých detí, ktoré majú byť všemožne chránené, a z tohto dôvodu
je nevyhnutné poskytnúť väčšie finančné zdroje na zabezpečenie efektívneho chodu
a platy nových zamestnancov, ktorých je potrebné prijať na výkon tejto náročnej práce
na úseku starostlivosti a ochrany záujmov maloletých.
3.
Odporúča skvalitňovanie spolupráce a koordinácie medzi dotknutými subjektmi
pracujúcimi s deťmi, a to tak na horizontálnej, ako aj vertikálnej úrovni a systematické
vzdelávanie osôb pracujúcich s deťmi a osôb, ktoré do práv detí zasahujú.
4.
Odporúča sprísniť a spresniť režim kontroly osvojeného dieťaťa v zahraničí- kontrola
prostredníctvom rodičov, ktorí by mali predkladať min. každé 3 mesiace CIPC správu
269
o stave dieťaťa, vrátane všetkých údajov a záznamov z lekárskych vyšetrení, výsledky
zo školy a pod.. Zároveň Stredisko odporúča kontrolu prostredníctvom zahraničných
orgánov, ktoré úzko a priamo spolupracujú s CIPC. V prípade nehlásenia stavu dieťaťa
v pravidelných
intervaloch
možnosť
sankcionovať
rodičov,
vycestovania
špecializovaným pracovníkom na preskúmanie daného stavu, možnosť osloviť v rámci
súčinnosti s prosbou o prešetrenie daného konkrétneho prípadu prostredníctvom
orgánov sociálnej kurately v danom štáte.
5.
Odporúča vypracovať a podať návrh na vydanie všeobecne záväzného nariadenia príp.
iného právneho predpisu, ktorý ustanovuje pre orgány verejnej správy maximálne
lehoty, v ktorých majú byť uskutočnené jednotlivé úkony pri zabezpečovaní práv
dieťaťa.
6.
Odporúča, aby minister práce, sociálnych vecí a rodiny zaviedol v rezorte kontrolný
mechanizmus na zisťovanie stavu a správnosti vybavovania spisov týkajúcich sa
maloletých detí, či už na území Slovenska alebo v cudzom štáte.
7.
Odporúča, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podniklo kroky k zavedeniu
záväznej maximálnej lehoty na preverenie pomerov v rodine (napr. pri hlásení
domáceho násilia a týrania dieťaťa max. do 24 hodín; pri zisťovaní sociálnych pomerov
na účely oznámenia tejto skutočnosti do zahraničia do 3 pracovných dní a pod.).
8.
Odporúča, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo podrobné manuály
pre zamestnancov sociálnoprávnej ochrany a rôzne vzory a metodické pomôcky pre ich
činnosti súvisiace nielen s prešetrovaním pomerov v rodine maloletých detí.
9. Navrhuje, aby vypracovalo Ústredie internú normu na zlepšenie predkladaných správ
z prešetrení pomerov, v ktorých sa dieťa nachádza na účely rozhodnutia pre naše
i zahraničné súdy tak, že táto norma podrobne upravuje ako, akým spôsobom, do akej
hĺbky a detailov a čo konkrétne je potrebné v danom prípade prešetriť, preveriť, s tým,
že zároveň presne špecifikuje ako má takáto správa vyzerať a aké všetky náležitosti
spĺňať a čo všetko musí obsahovať.
270
Download

slovenské národné stredisko pre ľudské práva správa o dodržiavaní