Inštitút aplikovaného manažmetu, Komunálne výskumné a poradenské centrum
Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu a KDZ - Zentrum für Verwaltungsforschung
Spolupráca mestských
regiónov v znalostnej
ekonomike
zborník príspevkov z medzinárodnej
vedeckej on­‑line konferencie
Bratislava, 2013
Inštitút aplikovaného manažmetu, Komunálne výskumné a poradenské centrum
Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu a KDZ - Zentrum für Verwaltungsforschung
Spolupráca mestských
regiónov v znalostnej
ekonomike
zborník príspevkov z medzinárodnej
vedeckej on­‑line konferencie
Bratislava, január 2013
USPORIADATEĽ MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ ON-LINE KONFERENCIE
– Inštitút aplikovaného manažmetu,
– Komunálne výskumné a poradenské centrum,
– Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu,
– KDZ - Zentrum für Verwaltungsforschung.
VEDECKÝ VÝBOR KONFERENCIE
Ing. Viktor Nižňanský, PhD.
– Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o., Piešťany
– Vysoká škola ekonómie a manažmentu
verejnej správy v Bratislave
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD. – Inštitút aplikovaného manažmentu, Trenčín
doc. Ing. Stanislav Filip, PhD.
Ing. Peter Rafaj
Mag. Thomas Prorok,
prof. Zoran Čekerevac,
– Management Systems & Consulting, s. r. o., Nitra
– KDZ - Zentrum für Verwaltungsforschung, Viedeň, Rakúsko
– UNION University, Belehrad, Srbsko
Ing. et Bc. Mura Ladislav, PhD. – Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho, Komárno
RECENZENTI:
doc. Ing. Marta Hamalová, CSc.
Ing. Viktor Nižňanský, PhD.
Za obsahovú a jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú autori.
Vydal: Inštitút aplikovaného manažmentu
Jesenského 2, 911 01 Trenčín 1
www.iampress.eu
ISBN: 978–80–89600–10–6
OBSAH / CONTENS
ÚVOD��������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������������� 7
KOMPLEXNÉ RIADENIE KVALITY (TQM) VO VEREJNEJ SPRÁVE –
PRÍPAD MIESTNEJ SPRÁVY ����������������������������������������������������������������������������������������������������������������������� 8
Zoran Čekerevac – Branko Davidović – Petar Čekerevac
TOTAL QUALITY MANAGEMENT IN PUBLIC ADMINISTRATION –
THE CASE OFMUNICIPAL GOVERNMENT
POISTNÝ TRH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V OBDOBÍ DLHOVEJ KRÍZY�������������������������� 21
Barbora Drugdová
THE INSURANCE MARKET IN THE SLOVAK REPUBLIK DURING THE DEPT CRISIS
AKTIVITY VYSOKOŠKOLSKÉHO PEDAGOGICKÉHO PROCESU NA PODPORU
POZNANIA VÝKONNOSTI SAMOSPRÁVNEHO PROSTREDIA
V PODMIENKACH VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE���������������������������������������������������������������������������� 27
Michal Grell – Gabriela Bartáková
Veronika Horniaková – Lenka Tománeková
THE ACTIVITIES OF ACADEMICAL PEDAGOGIC PROCESS TO SUPPORT KNOWLEDGE
OF AUTONOMOUS ENVIRONS EFFICIENCY IN CONDITIONS OF MUTUAL COOPERATION
SÍŤ PRO TRANSFER ZNALOSTÍ V APLIKOVANÉ MATEMATICE AMATHNET
SMĚŘUJE K NOVÉ ÚROVNI SPOLUPRÁCE ČTYŘ UNIVERZITNÍCH MĚST���������������������� 39
Miroslav Kureš
AMATHNET APPLIED MATHEMATICS KNOWLEDGE TRANSFER NETWORK
IS LEADING TO A NEW LEVEL OF COOPERATION OF FOUR UNIVERSITY CITIES
ÚLOHA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY V ROZVOJI PODNIKANIA������������������������������������������������ 43
Ladislav Mura – Zsuzsanna Tóth – Andrej Hevesi
THE ROLE OF LOCAL GOVERNMENT IN ENTREPRENEURSHIP DEVELOPMENT
VEDOMOSTNÁ SPOLUPRÁCA
V METROPOLITNOM REGIÓNE VIEDEŇ – BRATISLAVA�������������������������������������������������������� 49
Peter Rafaj
KNOWLEDGE COOPERATION IN METROPOLITAN REGION
VIENNA BRATISLAVA
TWINREGIÓN – PROJEKT ZNALOSTNEJ SPOLUPRÁCE
V METROPOLITNOM REGIÓNE VIEDEŇ – BRATISLAVA�������������������������������������������������������� 60
Zoltán Rózsa – Stanislav Filip
TWINREGION – PROJECT OF THE KNOWLEDGE COOPERATION
IN METROPOLITAN REGION VIENNA­‑BRATISLAVA
VYBRANÉ ASPEKTY K REALIZÁCII PROGRAMU�������������������������������������������������������������������������� 69
Peter Schmidt – Lajos Szabó – Jaroslav Kultan
ESOSPECIFIC ASPECTS FOR THE IMPLEMENTATION OF THE ERO PROGRAM
ÚVOD
V dnešnej dobe žije v mestách a mestských oblastiach viac ako 70% obyvateľov Európskej
únie. Nielen z tohto dôvodu si územia s vysokou koncentráciou obyvateľov vyžadujú našu
pozornosť a odbornú diskusiu. Mestá sú prirodzenými motormi rozvoja celých národných
a regionálnych ekonomík, keďže sa v nich sústreďujú ekonomické, spoločenské a kultúrne činnosti. Globalizácia prináša pre mestské oblasti Európskej únie dodatočné výzvy, postupne sa modifikuje úloha mesta a s ňou požiadavky na funkčnú aglomeráciu. Atraktívne
a moderné mestá musia svojim obyvateľom zabezpečiť kvalitné prostredie na život a prácu, zároveň však musia byť schopné vytvoriť vhodné podmienky pre investorov. To vytvára
prirodzený tlak na čo najlepšie využitie potenciálu územia a efektívne funkčné prepojenie
mestského centra s jeho okolím. Na dosiahnutie týchto cieľov posilnilo viacero významných európskych miest spoluprácu s okolitým územím (samosprávami) a vytvorilo tzv. metropolitný región.
Cieľom tejto konferencie je predstaviť a posúdiť existujúce podmienky aglomerácií a identifikovať možnosti zintenzívnenia ekonomických väzieb medzi mestskými regiónmi. Konferencia tak má snahu pomôcť pri vytváraní teoretických a metodologických východiská
k riešeniu problematiky znalostnej spolupráce mestských regiónov v oblastiach:
• informačné a komunikačné platformy,
• identita a marketing metropolitného regiónu,
• hodnototvorný marketing,
• vzdelávacie siete,
• koordinácia regionálnych plánov rozvoja,
• rozvoj hospodárskych lokalít,
• inovatívne a udržateľné využívanie zdrojov.
Konferencia nadväzuje na projekt „Posilnenie spolupráce v oblasti miestneho ekonomického rozvoja a územného plánovania v rámci metropolitného regiónu Viedeň a Bratislava“ realizovaný Centrom pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu, Trenčín a KDZ – Zentrum
für Verwaltungsforschung, Viedeň v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská
republika – Rakúsko 2007–2013.
Pre relevantných aktérov, pre predstaviteľov miest a obcí nachádzajúcich sa v dosahu niektorej z aglomerácii prináša informácie o témach medziobecnej spolupráce v Európe, ako
existujúcich modelov a právnych foriem spolupráce. Špecifický dôraz pritom kladie na vytvorenie spoločnej identity a iniciatívy podporujúce spoločné využívanie poznatkov.
Mag. Thomas Prorock
7
KOMPLEXNÉ RIADENIE KVALITY (TQM) VO VEREJNEJ SPRÁVE –
PRÍPAD MIESTNEJ SPRÁVY
Zoran Čekerevac – Branko Davidović – Petar Čekerevac
Abstrakt
Po krátkej analýze kvality práce, ktorú miestne správy potrebujú, príspevok pojednáva
o kritériách a indikátoroch kvality vo verejnom sektore. Následne poukazuje na rozdiely me-
dzi TQM a CAF, ktoré tak ako aj prvky hodnotenia kvality z podhľadu investorov analyzuje.
Zároveň poukazuje na niektoré aspekty implementácie TQM vo verejnom sektore a na závery týkajúce sa vhodnosti využívania TQM na zlepšenie kvality vo verejnom sektore.
Kľúčové slová: komplexné riešenie kvality – TQM, verejná správa, miestna správa, ve-
rejný sektor, hodnotenie kvality
TOTAL QUALITY MANAGEMENT IN PUBLIC ADMINISTRATION –
THE CASE OFMUNICIPAL GOVERNMENT
Abstract
After a brief analysis of the quality of work that the municipality administration needs,
the paper discusses criteria and indicators of quality in public sector. The differences betwe-
en TQM and CAF are analyzed as well as elements of quality assurance and assessment from
stakeholder’s point of view. Some aspects of the implementation of TQM in public sector is
followed by conclusions concerning suitability of TQM for improving quality in public sector.
Keywords: TQM, public administration, municipal government, public­‑sector, quality
assessment
Introduction
Although a monopolist in its field, the public administration has expressed need to
provide a high quality of its work. This is especially valid for the municipality level, since
its services are often in direct contact with the population that represents the electorate.
The quality of the work of the municipality administration directly reflects to the satisfaction or dissatisfaction of the population.
8
Tools available to local authority are [1, p. 41]:
• system of complaints and suggestions
• satisfaction poll users
• imaginary paintings
• analysis of lost customers.
Total Quality Management (TQM) is based on a definition of quality. The definition co-
mes from consumer psychology literature. Local administration found TQM very attractive
in the sense that it promotes understanding of community needs. TQM helps the adminis-
tration contain costs public and to improve the services. Local administration may benefit
from TQM insofar as it may become a means to increase responsibilities, and diminish revenues and the public’s cynicism regarding civil servants’ skills. [2, p. 64].
1. Quality concepts in the public sector
TQM is a concept of a recent date. Before it, there was a tendency of the public sec-
tor to provide quality services, too. Quality criteria in the public sector have changed over
time, and they were seen as [3, p. 669]:
• respect of the norms and procedures,
• efficiency and
• customer satisfaction (customers).
According to the first criterion, it was thought that it was enough to comply with the
standards and procedures, whatever they were, to reach satisfying service quality of public administration. At the same time, no one took into account a person – the user and his
satisfaction or dissatisfaction with the service.
The second criterion, in addition to the previous, pays more attention to effects that
are realized. This, too, means working with no errors. This criterion could be linked to Juran‘s famous definition of quality as „fitness for use“. [4].
Satisfaction of the third criterion ensures maximum customer satisfaction, because
the user becomes sanctity. The activities in this direction began in the USA and Western
Europe in the early eighties. Big progress was made with the formation of the EU. Today,
because of the different traditions of administrative law, all European countries still have
not achieved the same level.
For a long time there were discussions whether it is possible to equate the public ad9
ministration with the private sector in terms of TQM because of different goals and different principles of business. But today, such discussions become quite abstract, because
now there are more diverse links between public administration, private and volunteer organizations. A modern public administration tends to get rid of activities that can be left to
the private sector. So, it can be said that there exist no ‘pure’ public sector now.
However, one can not simply say that the introduction of the concept of quality simi-
lar to business­‑oriented concept does not bring problems. While TQM is business­‑oriented
on manufacturing and products, here is the orientation to the service. Hence, the management of quality system, which is applicable to manufacturing, is very often inadaptable for
service. The reasons are that services are intangible, and depend on numerous factors, es-
pecially the human factor, so it is very hard to make the appropriate manufacturing specification. Many services with a large proportion of human work are the heterogeneous. As
no less an important factor, there is the fact that both donors and recipients of services are
people on very different educational, cultural and all other levels.
While in the production of products it is possible to start with the quality at the very
beginning of production, in the case of services, production and consumption coincide.
In such a co­‑production, quality management should consider both the service provider
and recipient. Thus, for example completion of various returns and applications requires
appropriate forms that are easy to fill and appropriate technical assistance provider, but
also an appropriate precision and attention of service user who should submit the completed form. If some participants do not do their part of job properly, it can have unintended
consequences later.
Special problem in application of TQM arises in situations when a policy is involved
into the public administration’s work. The implementation of TQM has proved successful in
various public agencies that operate in market conditions, such as public enterprises. TQM
is relatively successful at the level of local government, too, because local government operates under some form of market pressure. In government departments and agencies that
are focused on policy, thinking on the principles of TQM has no greater representation.
2. Criteria and indicators of quality in public sector
There has always been a desire to present things and events in the simplest and ea-
siest to understand way. In terms of quality of services, use of a single quality index is large
and unacceptable risk, because they are very complex processes. Since it is a multidimensi-
onal phenomenon, it is preferable to use a set of indicators, although such presentation co10
uld become unclear. This set of indicators should include several aspect [5, p. 23]:
• Tangibles
• Credibility
• Reliability
• Security
• Responsiveness
• Access
• Competence
• Communication
• Courtesy
• Understanding the Customer
Formation of sets of criterions is the first step in the process of quality evaluation. For
the quality evaluation it is necessary, also, to define appropriate indicators. Indicators have
to quantify individual criterions. For services it is turned out to be easier to quantify subjective factors, whether by poll or in some other way. Objective factors are more difficult to
quantify. For example, one factor that appears in the work of public administration may be
comfort of a waiting room. Although it is possible to measure the temperature in the wai-
ting room, the space in front of the counter and some other things, it does not give a clear
picture of the comfort of the waiting room. For this purpose qualitative indicators are more
useful, because they give more information.
The search for quality indicators is time­‑consuming and requires a lot of experience,
so it is often better to use „ready­‑of­‑the­‑peg“ Quality Measurement Systems. Such systems
include a set of quality indicators covering a wide area.
For evaluating of service quality of public administration, with certain limitations,
they may be used ISO 9000 series as internationally recognized standards for quality as-
surance. In European Community ISO 9000 is adopted as EN 29000. They could be divided
into three blocks [6, p. 27]:
• instruction to use, selection criteria (9000);
• guidelines for the development of quality management in one s own responsibility
(9004);
• proposals aiming at preventing non­‑conformity in the framework of contract­
‑guidelines for the development of quality management in one’s own responsibility
(9001, 9002 and 9003) These standards were integrated into ISO 9001:2000. Revised version puts ISO closer to quality excellence models [7, p. 3].
To increase the quality of service, citizen’s charters can be used. „The potential of
charters is to express a consensus on a societal model on the behavior and responsibilities,
rights and duties, expectations and trust, of politicians in government, civil servants in public services and citizens“. [8, p. 30].
11
Citizen’s charters have been set up in several countries of the EU. For different con-
ceptions of quality different charters are formed.
A diagnosis of the public organization by using appropriate tools can assist it in evalu-
ation of its current conditions. Proper diagnosis can identify the nature of the forces which
may support as well as restrain the organization. It can help to build an appropriate strategy, too.
For self­‑assessment quality excellence models can be used. European Excellence Mo-
del is widely used in EU countries.
For public administration the Common Assessment Framework (CAF) become com-
mon self­‑assessment tool. More than 2000 public sector organizations all over Europe
have used CAF model. Their number is still growing.
Figure 1: The CAF Model structure
ENABLERS
RESULTS
People
Results
People
Leadership
Strategy
and
Planning
Processes
Citizen/Customer
Oriented
Results
Partnership
and
Resources
Key
Performance
Results
Society
Results
INOVATION AND LEARNING
Source: http://www.eipa.eu/en/topic/show/&tid=191.
Comparing CAF with the European Excellence Model it can be noticed that CAF is less
demanding. It makes it more suitable for organizations that start with the implementation
of TQM. CAF is also less systematic.
The CAF has four main purposes [9]:
• To introduce public administrations to the principles of TQM and gradually guide
12
them, through the use and understanding of self­‑assessment, from the current „Plan­
‑Do“ sequence of activities to a full fledged „Plan­‑Do­‑Check­‑Act (PCDA)” cycle;
• To facilitate the self­‑assessment of a public organization in order to arrive at a diagnosis and improvement actions;
• To act as a bridge across the various models used in quality management;
• To facilitate bench learning between public­‑sector organizations.
3. Elements of quality assurance in local administration
The road to success is more or less unexplored. Long term success requires leadership
with vision, a clearly defined mission, a built system of values, specifically defined goals
and an established strategy according to the interest groups, as well as efficient resource
management of material and human resources. Therefore, a leader in local administration
has to gather the employees around common goals and to encourage and motivate them to
follow him. A leader knows his goal, he knows the way to the goal and he leads the others
on that way. This also means that there are no leaders without followers, and that there can
be no leadership without inclusion of the employees.
In order to realize defined goals, the local administration has to establish a strategy
for partnership with the interest groups. This has to be based on adequate policies, plans,
operational goals and related processes.
The processes are the core of the activities and relevant events in the local adminis-
tration. They are the most important factor of the organization and the basis for construc-
tion of the quality system – within which they have to be rational, functional and efficient.
On one side there are internal processes, that take place within local administration and on
the other the processes that are established between the local administration and the environment, which consists of users, financial institutions etc. For the local administration
to identify characteristics of the quality of service it needs to identify and manage the related processes, which need to be projected in a manner which produces the required out-
put. The system identification of processes and their connections, management of proces-
ses and their connections can be qualified as process approach. Application of the process
approach in work is the basis for production of quality.
Modern environment in which local administration works today creates need for effi-
cient management of human resources. The most important question is how to ensure the
quality of the employees, their education, development and motivation. Having in mind
that the employees on all levels of local administration form its crucial part and that their
13
full inclusion allows utilization of their capacities for production of quality, the role of human resources management is important.
Management of material resources also affects the quality significantly. Local admi-
nistration has to ensure that resources necessary for the application of strategies and
achievement of goals are identified and made accessible. The results of quality in local ad-
ministration aim to satisfy internal and external users, which should be the main results of
the management of the quality in local administration.
Respect from users and their satisfaction should be the main priorities of the local ad-
ministration. It has to recognize the needs, requests and expectations of its citizens, and to
offer them services that satisfy them. In order to follow the satisfaction of citizens, the lo-
cal administration has to establish communication with them and measure their satisfaction. Special attention should be paid to communication with customers and their loyalty.
The employees are the key element of production in the service sector. Through or-
ganization, management and motivation of employees, great results can be achieved. Sa-
tisfied personnel can achieve a better level of quality. One of the key premises of quality
achievement is establishment of trust and loyalty of the personnel. Team work is one of the
ways of cooperation. Team consists of people with different knowledge, capabilities and
personalities. In order to achieve the optimal results, the following guidelines should be
followed:
Each employee must be a member of at least one team;
• The main goal of the team is to achieve quality that is satisfactory for the customer;
• Differences in ideas, thoughts and opinions contribute to the achievement of the desired result;
• If an individual has more knowledge, he or she can be included In the team more easily;
• Each employee is a specialist in his field;
• Presentation of the results of the team’s work leads to a bigger motivation of the
team.
Local administration provides services to customers together with its partners. The
business communication should be performed in a manner that is satisfactory for both si-
des, and through long term cooperation which manifests itself in joint approach to customers. Satisfaction of customers (citizens) should be goal for both the local administration
and the partners.
14
Since the community is also interested in the quality, the results should include the
social responsibility of the administration, as well as the elements that could make it re-
cognizable. Successful local administrations aim to look good in the eyes of society. They
work in line with laws and regulations and fulfill their duties towards the community. They
are recognizable in public through the positive aspects of their work.
The indicators of results in realization of the policies and strategies include financial
and operational results and perception by the interest groups. Self­‑evaluation and ben-
chmarking are useful tools for measurement of quality by the local administration. The
achieved results in form of new knowledge and innovations contribute to the work of the
administration, creating a spiral of continuous improvement. The success of implementa-
tion of policies and strategies is measured through the results of work. The financial and
operational indicators are important, in the long term, because they are the only guarantee of success.
4. Quality assessment from stakeholders point of view
To achieve quality results in the quality assessment it is not enough to obtain the most
appropriate assessment instruments. It is very important to define the actors that should
take part in the assessment process. The quality is not only a technical problem, and all
analysis based on measuring of technical results could be used for academic purposes only.
To obtain full picture of quality, meaningful involvement of key stakeholders is necessity.
Depending of the kind of services, different stakeholders should be involved. It is not
same if the service is of personal or social kind. The first could be comparable to private goods, and the second is closer to public goods. Also, it is not same if some process belongs to
a group of simple processes, or it is more complex. Complex services require professionals.
Table 1: Service characteristics and stakeholder involvement in quality measurement
Characteristics of services
Simple services
Complex services
personal services
users
front–line employees
social services
politicians
service professionals
Source: Loefler, E.: Defining Quality in Public Administration.
NISPAcee Conference. Riga, Latvia, 2002. p. 6. ISSN 1553–1392.
15
From table 1, it could be seen that with simple and personal services, for example
cleaning snow from the sidewalk, the users should participate in quality measurement
programs. In the case of social services, politicians have to balance the advantages and disadvantages for different groups of stakeholders.
Complex services need professional staff involvement. For example, in the case of per-
sonal services, like financial consultations, front­‑line staff such as money agents will be
the most appropriate stakeholder to assess the quality of the service. If services are more
complex as, for example, advising the population in situations of floods, or recently the toxic sludge pollution disaster in Hungary, then service professionals such as the research
departments of the national agency for crisis situations or Hydro Meteorological Institutes can have more information about potential consequences and risks of specific actions.
5. The implementation of TQM in public administration
The implementation of TQM has to be planned. It is a product of a direct decision by
the management, which in this case are the politicians from the local administration. The
decision is made based on citizen’s initiative, or initiative of a group of citizens within the
bodies of the public administration. It can often be a result of the leadership’s initiative.
The main reasons for making such a decision are based on:
• Reduction of the costs of operation;
• Bigger efficiency of departments of the administration;
• Bigger productivity;
• Improvement of the image of the institution;
• Improvement of the working conditions of the employees; and
• Improvement of planning.
As always, the first steps are to accomplish a diagnosis in which it is good to differen-
tiate between [10, p. 6]:
• quality control or the checking of the services;
• quality insurance or the checking of the way the regulations are obeyed and the analysis of the processes that take place within.
After the diagnosis, it is necessary to prepare detailed analysis that includes:
• the creation of possible strategies and policies;
• the selection of the most appropriate model;
16
• the necessary budget for TQM implementation; and
• editing of the documents for consideration.
That analysis should be performed by a founded committee and by department that
administrates quality.
Final decision on acceptance of TQM implementation brings management of the pub-
lic institution: local government or public authorities.
6. Difficulties in implementing TQM in public administration
When the implementation of TQM in public administration is not successful, the bla-
me is put on everyone except from the executive personnel, although in practice, a failu-
re most of the time has its roots in this level. But it is not only the uninterested personnel.
TQM is generally user – oriented, where user pays for the service and presents a part of
a target group that is known to the side offering the service, and for which the offering side
can prepare and supply adequate service. In case of public administration and TQM, the administration has to provide the service to the community as a whole. The users thus beco-
me very diverse in many ways and it is not possible to approach the user as individual. The
problem becomes much more complex and the task is harder to realize.
Besides that, one of the obstacles to successful implementation of TQM in public ad-
ministration is tradition. Well established habits and methods of work are hard to change
from roots. It can be necessary to work on two fronts:
• On step – by – step, but constant introduction of new technologies of work
• On big systematic changes in the organization of the public administration
In first case, education in the field of use of computer technologies of a big part of the
population is required. If the strategy is well planned, with several simple but successful
starting steps, it is possible to increase the standards of public services and encourage the
users to accept them. In second case, systematic changes can be brought in by political de-
cisions and direct influence of the government and its ministries. Having in mind that the
reforms are implemented by the staff of the public administration, it is possible to provi-
de efficient mechanisms for their implementation. In case of big structural changes, implementation of new technologies and new organization of work, there is usually a need for
change in structure and number of employees, which can present a special problem. This
means that this kind of reform should be observed within a bigger picture and followed by
other measures, especially in the social domain.
17
Conclusions
Quality public administration has to increase customer satisfaction with public servi-
ces. It has to be done through transparent processes and accountability by use of democra-
tic dialogue. It could be done through enriching conventional business concepts of quality
by a democratic concept of quality which perceives public agencies as catalysts of civic society and citizens as part of a responsible and active civic society.
It is not difficult to conclude that various quality improvements in public administra-
tion have increased user satisfaction. At the same time, the financial crisis of 2007 to the
present has resulted in a decrease in trust in national governments, parliaments and the
civil services. This shows that there is no linear relationship between service quality and
trust. As B. Bouckaert and Uusikylä [12] point out perceptions of quality come from very
specific observations of public services whereas trust refers to the government machinery in general. According to them, it may be possible to establish a relation between sati-
sfaction about a certain service and trust in that service but it is not clear how satisfaction
about specific services influences trust in government, especially since government cannot
be considered as an accumulation of public services.
More broadly, an excellent public agency is not only excellent service provider, but it
must be excellent in the discharging its political and social responsibilities its constituen-
cy. For example, excellent service provision does not guarantee that the streets are clean
if citizens throw trash on the streets. It is necessary to teach children from an early age, at
home and at school, appropriate civic behavior and manners in order to create a clean environment. Shortly, quality improvement requires a responsible civic society, too.
Quality indicators should not only focus on measuring service quality as provided by
an individual organization but also on the service system, and the overall quality of life in
a specific jurisdiction. [7].
TQM is not able to deliver public services more efficiently in all cases. It is also evident
that its implementation can be fraught with a slew of inefficiencies. Its influence on impor-
tant values that are cherished in the public sector could be destructive.
Literature
[1] KOTLER, P. (1996): Principles of marketing. New Jersey: Prentice Hall. 1996. p. 41.
ISBN 0131659030.
[2] SENSENBRENNER, J. (1991): Quality Comes to City Hall. Boston: Harvard Business Re18
view, 69/2, 1991. p. 64. ISSN 00178012.
[3] BELTRAMI, M. (1992): Qualitá e pubblica ammnistrazione. In: Economía e Diritto del
Terziano. No. 3, 1992. pp. 669. ISSN 1654–9911.
[4] Juran’s Quality Handbook. (2000): McGraw­‑Hill. 2000. ISBN–10: 0071165398.
[5] ZEITHAML, V. A., PARASURAMAN, A., BERRY, L. L. (1990): Delivering Quality Service: Balancing Customer Perceptions and Expectations. The Free Press: New York et al.
1990. ISBN 13: 9780029357019.
[6] BLÄSING, J. P. (1992): Das qualitätsbewußte Unternehmen (The Quality Conscious
Company). Steinbeis Stiftung für Wirtschaftsförderung: Stuttgart. 1992. p. 30. ISBN
978–3–446–40997–2.
[7] LOEFLER, E. (2002): Defining Quality in Public Administration. NISPAcee. Conference.
Riga, Latvia. 2002. pp. 1 – 15. ISSN 1553–1392.
[8] BOUCKAERT, B. (1995): Measuring Quality. In: Pollitt, C. and Bouckart, G. (eds.), Quality Improvement in European Public Services. Concepts, Cases and Commentary. Sage
Publications: London et al. 1995. p. 22 – 32.
[9] http://www.eipa.eu/en/topic/show/&tid=191.
[10] COLESCA, S., DOBRIN, C., POPA, I. (2006): Total Quality Management and Organizational Change in Public Organizations. Administratie si management public. Bucharest. 2006. p. 6.
[11] http://www.ramp.ase.ro/en/_data/files/articole/6_06.pdf.
[12] http://www.iiasiisa.be/egpa/agvaasa/agvaasa.htm.
Contact
Dr. Zoran Čekerevac, Assoc. Professor
Faculty of Industrial Management
University Union Belgrade
Kneza Višeslava 27
11090 Beograd
Serbia
E­‑mail: [email protected]
19
Dr. Branko Davidović, Professor of P. S.
Higher Technical College of Professional Studies
Kosovska 8
34000 Kragujevac
Serbia
E­‑mail: [email protected]
Petar Čekerevac, dipl. pol.
Faculty of Political Sciences
University of Belgrade
Akademska 20
11080 Beograd
Serbia
E­‑mail: [email protected]
20
POISTNÝ TRH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V OBDOBÍ DLHOVEJ KRÍZY1
2
Barbora Drugdová
Abstrakt
Príspevok je zameraný na poistný trh v Slovenskej republike v období dlhovej krízy. Slo-
venský poistný trh je rozvinutý, k 31.12.2011 pôsobilo na Slovensku 23 poisťovní, z toho 23
bolo združených v Slovenskej asociácii poisťovní. Vývoj v oblasti životného poistenia je v po-
sledných rokoch dynamickejší ako v neživotnom poistení. Slovenská republika sa postupne
približuje poistnému európskemu priemeru, ktorý zhruba predstavuje 67 percent v prospech
životného poistenia.
Klúčové slová: poistný trh, životné poistenie, neživotné poistenie, ukazovatele poist-
ného trhu,
THE INSURANCE MARKET IN THE SLOVAK REPUBLIK
DURING THE DEPT CRISIS
Abstract
The article is concentrated on the Slovak insurance. The Slovak insurance is well­
‑developed. As many as 23 commercial insurance companies, of this number 23 associated
in the Association of Slovak Insurers, operated in the Slovak Republic until 31.12.2011. De-
velopment of insurance in the area of life insurance in recent years is more dynamic than in
non­‑life insurance. The Slovak Republic is gradually getting closer to the European average
on the insurance market, which is about 67 percent in favour of life insurance.
Key words: insurance market, non­‑life insurance, indicators the insurance market
1. Poistný trh
Poisťovníctvo, ako nevýrobné odvetvie má dôležitý význam v národnom hospodárstve
každej vyspelej a modernej ekonomiky, najmä v súčasnom období poznačenom globalizáciou a integráciou poistného trhu, ale aj dlhovou krízou.
1
2
Príspevok je výstupom riešenia grantu Ministerstva školstva SR VEGA č. 1/1122/11 s názvom“ Perspektívy poistného
trhu v Slovenskej republike v siločiarach civilizačných výziev“.
Ing. Barbora Drugdová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská cesta č.1, 852 35 Bratislava, Slovenská
republika Tel: 02/672 91 539 email: barbora [email protected]
21
Poisťovníctvo vo svete, v Európskej únii i v Slovenskej republike sa stále vyvíja a všet-
ci účastníci poistného trhu sa musia neustále prispôsobovať meniacej sa legislatíve, meniacim sa požiadavkám doby a silnejúcej konkurencii.
Poistenie a poisťovníctvo zasahujú priamo alebo nepriamo do všetkých oblastí ľudskej
činnosti, preto sa dotýkajú každej firmy, podniku, občana, spoločnosti aj zahraničia.Všetky
zmeny v spoločnosti sa určitým spôsobom odrážajú aj v poisťovacej činnosti. Rozvoj vedy,
techniky a kultúry prináša na trh nové moderné výrobky, nové činnosti a s tým aj nové ri-
ziká. S týmito rizikami musia počítať a kalkulovať podniky a podnikatelia, občania, štát, ale
aj poisťovacie spoločnosti. Komerčné poisťovne musia preto stále pripravovať na komerčný poistný trh nové poistné produkty a zároveň sledovať vývoj v celej ekonomike (napr.
rast nezamestnanosti, vývoj HDP, infláciu, rast cien, pohyb peňažných príjmov, demografické údaje a pod.).
Slovenský poistný trh od 1. 5. 2004 je neoddeliteľnou súčasťou jednotného poistného
trhu Európskej únie.V súvislosti so začlenením do poistného trhu Európskej únie bolo po-
trebné prispôsobiť legislatívu Slovenskej republiky v oblasti poistenia a poisťovníctva, ako
aj komerčného poistného trhu, legislatíve Európskej únie. Posledný zákon, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1. 2008 bol Zákon č.8/2008 Z. z. o poisťovníctve, v ktorom sa preberajú
okrem iného aj právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Dôležitý význam pre národné hospodárstvo mal aj vstup Slovenskej republiky do eu-
rozóny od 1.1.2009.
Poistný trh je miestom, na ktorom sa stretáva ponuka a dopyt po poistení. Poistenie
je špecifický tovar, ktorého podstatou je transfer rizika. Poistný trh funguje na základe trhových princípov.
3
Predmetom obchodu na poistnom trhu je poistenie a zaistenie. Poisťovníctvo, ako jed-
no z dôležitých odvetví trhovej ekonomiky ponúka na poistnom trhu svoje služby, resp. poistenie a zaistenie. Súčasťou poisťovníctva sú poisťovacie inštitúcie, poisťovne, poisťovne
z iného členského štátu, pobočky poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťov-
ne a zaisťovne z iného členského štátu, sprostredkovatelia poistenia, dohľad v poisťovníc-
tve, asociácia poisťovní, kancelária poisťovateľov, inštitúcie zaoberajúce sa poistením po-
pri svojej hlavnej činnosti /banky, lízingové spoločnosti, autoservisy a pod./ a iné subjekty.
Na slovenskom komerčnom poistnom trhu podobne, ako v iných krajinách Európskej
únie a vo vyspelom svete v silne konkurenčnom prostredí sa o svojich zákazníkov – pois3
Na tomto trhu sčasti funguje Sayov zákon trhu, poisťovne sa však predovšetkým snažia uspokojiť poistné potreby fyzických a právnických osôb, a to tak, že ponúkajú poistnú ochranu.
22
tených, uchádzajú komerčné poisťovne a ich sprostredkovatelia. Podobne, ako na iných trhoch je predpokladom korektného súťaženia tvorba kvalitných poistných produktov a ich
cenové ohodnotenie / primeraná cena za optimálnu poistnú ochranu/.
Na komerčnom poistnom trhu pôsobí Slovenská asociácia poisťovní, ktorá vznikla ako
právny nástupca Československej asociácie poisťovní v roku 1993. Založilo ju 9 komerč-
ných poisťovní pôsobiacich v tom čase v Slovenskej republike. Svoju rozsiahlu koordinač-
nú, metodickú, vzdelávaciu a prezentačnú činnosť realizuje prostredníctvom svojich sekcií.
Komerčný poistný trh, jeho rozsah, efektívnosť, význam z hľadiska národohospodár-
skeho je možno charakterizovať viacerými ukazovateľmi. Medzi najčastejšie ukazovatele
s ktorými sa stretávame v odbornej literatúre patria: počet komerčných poisťovní, technické poistné, podiel životného a neživotného poistenia na HDP, pomer životného a neživotné-
ho poistenia, poistenosť, počet zamestnancov komerčných poisťovní (počet interných a externých zamestnancov), ponuka poistných produktov a iné ukazovatele.
V nasledujúcej časti príspevku analyzujeme vybrané ukazovatele komerčného poist-
ného trhu za rok 2011.
1.1 Analýza vybraných ukazovateľov komerčného poistného trhu v Slovenskej
republike za rok 2011
Na slovenskom poistnom trh pôsobilo v roku 2011 23 komerčných poisťovní, ktoré
vytvorili medzi sebou pomerne silné konkurenčné prostredie. Z celkového počtu poisťovní
pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu bolo v Slovenskej asociácie poisťovní k 31.12.
2011 združených 23 komerčných poisťovní. Z členov asociácie malo 14 komerčných pois-
ťovní univerzálnu licenciu, životné poistenie poskytovalo 6 komerčných poisťovní a neži-
votné poistenie 4 komerčné poisťovne. / Prameň: Interné materiály SAP, Bratislava 2012 /.
K najdôležitejším ukazovateľom komerčného poistného trhu patrí technické po-
istné. Nasledujúca tabuľka č. 1 zobrazuje technické poistné k 31.12.2010 v tis. euro
a k 31.12.2011 v tis. euro. Uvádzame obidva roky, aby sme mohli porovnať vývoj tohto
ukazovateľa poistného trhu.
Tab.1: Technické poistné k 31.12 2010 v tis. euro a k 31.12.2011
Rok
životné
poistenie
podiel
neživotné
poistenie
podiel
celkom
2010
1 126 405
54,5 %
940 269
45,5 %
2 066 674
2011
1 145 414
54,3 %
964 579
45,7 %
2 109 993
Zdroj: Interné materiály, SAP, Bratislava 2012
23
Porovnáváme rok 2010 a 2011. Celkové technické poistné k 31.12.2010 dosiahlo
výšku 2 066 674 tis. euro. Z toho technické poistné životného poistenia predstavovalo 1
126 405 tis. euro a technické poistné neživotného poistenia 940 269 tis. euro. K 31.12.
2011 celkové technické poistné dosiahlo výšku 2 109 993 tis. euro. Z toho technické poistné životného poistenia predstavovalo 1 145 414 tis. euro a technické poistné neživotného poistenia bolo 964 579 tis. euro.
Celkové technické poistné v roku 2010, ktoré bolo 2 066 674 tis. euro v porovnaní
s celkovým technickým poistným v roku 2011, ktoré bolo 2 109 993 tis. euro – bolo vyš-
šie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Môžeme konštatovať, že i keď pokračovala dlhová kríza v národnom hospodárstve v Slovenskej republike, v sektore poisťovníctva sa ne-
prejavila.
Podiel životného poistenia na celkovom technickom poistnom v roku 2010 bol 54,5 %
a v roku 2010 bol 54,3 % – bol mierny pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Podiel neživotného poistenia na celkovom technickom poistnom v roku 2010 bol 45,5
% a v roku 2011 bol 45,7 % – bol mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Pomer životného poistenia a neživotného poistenia v roku 2010 bol 54,5: 45,5 a v roku
2011 bol 54,3: 45,7 – bol v prospech životného poistenia.
Nasledujúca tabuľka č. 2 zobrazuje technické poistné v životnom a neživotnom pois-
tení k 31.12.2011 v tis. euro a zastúpenie jednotlivých komerčných poisťovní na celkovom
technickom poistnom.
Tab.2: Technické poistné v životnom a neživotnom poistení k 31.12. 2011
/ v tis. euro /
Technické poistné (v tis. Sk) k 31.12.2011
Por. č.
Komerčná poisťovňa
Technické poistné
v životnom
poistení
Technické poistné
v neživotnom
poistení
30 544
0
1
AEGON Životná poisťovňa, a. s.
2
Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s.
248 725
349 541
3
AMSLICO AIG Life poisťovňa, a. s.
118 670
5 924
4
AXA životní poisťovna, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu
50 568
1 667
5
AXA poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu
0
12 881
6
ČSOB Poisťovňa, a. s.
47 801
24 109
7
D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a. s.
0
2 397
8
Deutcher Ring Lebensversicherung – AG, pobočka z iného členského štátu
5 648
0
24
Technické poistné (v tis. Sk) k 31.12.2011
Por. č.
9
Komerčná poisťovňa
Technické poistné
v životnom
poistení
Technické poistné
v neživotnom
poistení
0
3 647
Deutcher Ring Sachversicherung – AG, pobočka z iného členského štátu
10
ERGO životná poisťovňa, a. s.
12 732
0
11
Generali Slovensko poisťovňa, a. s.
83 591
106 689
12
Groupama poisťovňa.a.s.
0
7 325
13
Groupama životná poisťovňa, a. s.
708
0
14
ING Životná poisťovňa, a. s.
80 150
0
15
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s.VIG
104 039
55 052
16
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., VIG
233 166
253 143
17
Poisťovňa Cardif Slovakia, a. s.
2 508
12 524
18
Poisťovňa Poštovej banky, a. s.
5 387
1 025
19
Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a. s. VIG
44 269
0
20
UNION poisťovňa, a. s.
11 165
32 175
21
UNIQA poisťovňa, a. s.
29 771
70 133
22
VICTORIA – VOLKSBANKEN Poisťovňa, a. s
5 700
630
23
Wüstenrot poisťovňa, a. s.
30 272
25 710
23
Slovenská kancelária poisťovateľov
0
7
1 145 414
964 579
Celkom
Zdroj: Interné materiály, SAP, Bratislava 2012
Celkové technické poistné v roku 2011 bolo 2 109 993 tis. euro. Ako vyplýva z tabuľ-
ky č. 2. Technické poistné v životnom a neživotnom poistení k 31.12. 2011 / v tis. euro /
poisťovňa Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., mala prvenstvo na slovenskom poistnom trhu
v oblasti životného poistenia podieľala sa s 21, 71 %, čo bolo 248 725 tis. euro aj neživotného poistenia s 36, 24 % čo predstavovalo 349 541 tis. euro. Na druhom mieste sa umiestila
poisťovňa KOOPERATÍVA, poisťovňa, a.s. v oblasti životného poistenia sa podieľala s 20,35
% čo bolo 233 166 tis. euro aj v oblasti neživotného poistenia s 26,24 % čo predstavovalo
253 143 tis. euro, tretie miesto obsadila v životnom poistení poisťovňa AMSLICO AIG Life
poisťovňa, a. s. s 10,36 % čo bolo 118 670 tis. euro a v neživotnom poistení poisťovňa Ge-
nerali Slovensko, poisťovňa, a. s. s 11,06 % čo predstavovalo 106 689 tis. euro.
Záver
Záverom možno konštatovať, že vývoj komerčného poistného trhu v oblasti životné-
ho poistenia je v posledných rokoch dynamickejší ako v neživotnom poistení. Podiel neži25
votného poistenia v tomto roku predstavoval 45,7 % z celkového technického poistného.
Pomer životného a neživotného poistenia bol 54,3: 45,7. Slovenská republika sa postupne
približuje poistnému trhu európskeho priemeru, ktorý prestavuje zhruba 66 % v prospech
životného poistenia za rok 2011. Obyvateľstvo si postupne začína intenzívnejšie uvedomovať životné riziká a využíva poistné produkty v oblasti životného poistenia, ktorých ponu-
ka prostredníctvom komerčných poisťovní na slovenskom komerčnom poistnom trhu je flexibilná.
Literatúra
[1] DAŇHEL, J. a kol. (2005): Pojistná teórie. Praha: PROFESIONAL PUBLISHING. 2005
[2] ČEJKOVÁ, V. a kol.. (2011): Pojistný trh. Praha: GRADA, Publishing, s. r. o. 2011
[3] DRUGDOVÁ, B. (1995): POISTENIE A POISŤOVNÍCTVO, nemecko­‑slovenský a slovensko – nemecký slovník. Bratislava: ELITA. 1995
[4] DRUGDOVÁ, B. (2012): Neživotné poistenie v teórii a praxi. Bratislava: ŠEVT. 2012
[5] PASTORÁKOVÁ, E., VESELOVSKÁ, S., DRUGDOVÁ, B. (2010): Vybrané problémy poistného a zaistného trhu. Bratislava: EKONÓM. 2010
Kontaktné údaje
Ing. Barbora Drugdová, PhD.
Ekonomická univerzita v Bratislave
Fakulta národohospodárska
Katedra poisťovníctva
Dolnozemská cesta č.1
852 35 Bratislava
Tel: 02/672 91 539
E­‑mail: [email protected]
26
AKTIVITY VYSOKOŠKOLSKÉHO PEDAGOGICKÉHO PROCESU
NA PODPORU POZNANIA VÝKONNOSTI SAMOSPRÁVNEHO PROSTREDIA
V PODMIENKACH VZÁJOMNEJ SPOLUPRÁCE
Michal Grell1 – Gabriela Bartáková2
3
4
Veronika Horniaková – Lenka Tománeková
Abstrakt
V príspevku sa zaoberáme analýzou poznatkového zázemia, ktoré sme získali riešením
študentských záverečných prác na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzi-
ty v Bratislave. Tieto práce sú zamerané na skúmanie výkonnosti samosprávy aplikáciou me-
todiky Balanced Scorecard (BSC), možnosti vplyvu informačných technológií (IT) na kvalitu
života v obci a na niektoré aspekty elektronických služieb pre samosprávy. Prezentujeme aj
zasadenie týchto tém do rámca vládneho programu Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna
správa (ESO).
Kľúčové slová: Samospráva; Balanced Scorecard; Informačné technológie; Elektronic-
ké služby; Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa (ESO).
THE ACTIVITIES OF ACADEMICAL PEDAGOGIC PROCESS TO
SUPPORT KNOWLEDGE OF AUTONOMOUS ENVIRONS EFFICIENCY
IN CONDITIONS OF MUTUAL COOPERATION
Abstract
The article is concerned with the analysis of knowledge backround which is gained
by the solution of student final thesis at the Faculty of Economic Informatics, the Universi-
ty of Economics in Bratislava. These thesis are focused on the efficiency research of self­
‑government through the application of Balance Scorecard (BSC) methodology, the possibili-
ty of information technology (IT) influence on the quality of life in municipality and some as-
pects of electronic services in self­‑government. We also present setting these topics into the
government program’s scope – Efective, Reliable and Open state administration (ERO).
1
2
3
4
Ing. Michal Grell, PhD. – odborný asistent; Katedra aplikovanej informatiky.
Bc. Gabriela Bartáková – študentka na 2stupni MRIT; Katedra aplikovanej informatiky.
Bc. Veronika Horniaková – študentka na 2stupni MRIT; Katedra aplikovanej informatiky.
Bc. Lenka Tománeková – študentka na 2stupni MRIT; Katedra aplikovanej informatiky.
27
Key words: Self­‑government; Balanced Scorecard; Information Technology; Electronic
services; Efective, Reliable and Open state administration (ERO).
Úvod
Zameranie pedagogickej činnosti tvorí základ profesijného profilu vysokoškolského
pedagóga, ktorý pozostáva z kľúčových problémov študijných jednotiek (predmetov), po-
skytovaných (garantovaných) učiteľom. Od týchto kľúčových problémov predmetov sú po-
tom odvodené ďalšie aktivity: výskumná činnosť, publikačná činnosť, témy záverečných
prác [2]. Práve riešenia aktuálnych tém záverečných prác na 2stupni študijného programu
Manažérske rozhodovanie a informačné technológie (MRIT) sú prezentované v tomto príspevku ako podstatná zložka aktivít pedagogického procesu na podporu komplexného po-
znávania prostredia verejnej správy. Obsah riešenia jednotlivých diplomových prác predstavujú rozličné pohľady na problematiku samosprávy využitím informačných technológií
a manažérskych metód. Konkrétne ide o meranie výkonnosti v samosprávnych orgánoch,
vplyv informačných technológií na kvalitu života v samospráve obcí a elektronické služby
poskytované prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy.
Výkonnosť samosprávy v podmienkach MsÚ Senica
Na základe poznatkov v [3] možno predpokladať, že aplikácia metódy, Bsc. na MsÚ
v Senici môže byť prínosom. Na získanie základných parametrov/charakteristík úradu MsÚ
Senica sme realizovali dotazníkový prieskum, ktorý prezentujeme spracovaním odpovedí
na vybraté otázky do týchto kategórií:
• charakteristika dotazníkového prieskumu,
• základná charakteristika úradu,
• meranie výkonnosti v úrade.
Dotazník pokrýva ešte kategóriu Pracovná náročnosť v úrade, ktorá spolu s kvan-
tifikáciou príslušných meradiel (podľa odpovedí v dotazníku a zisťovaní na úrade) bude
predmetom spracovania v ďalšej etape prác. Rozsah výberu (počet dotazníkov) bol totožný
s veľkosťou základného súboru (počet technicko­‑hospodárskych pracovníkov správy bez
robotníckych profesií). Výberový súbor z hľadiska kvótneho výberu je v úplnej štrukturál-
nej zhode so základným súborom podľa pohlavia. Základnú charakteristiku Mestského úradu sme odvodili podľa týchto podkategórií:
a) Vzdelanostná úroveň
Najviac pracovníkov (43%) má stredoškolské vzdelanie, vysokoškolské II. st. ekono28
micky zamerané má 13%, vysokoškolské II. st. zamerané na verejnú správu má 7%,
vysokoškolské II. st. zamerané na právo má 3%, vysokoškolské I. st. má 4%, vysokoškolské II. st. zamerané na sociálnu prácu má 11%, vysokoškolské II. st. zamerané
na techniku má 11%, vysokoškolské II. st. zamerané na pedagogiku má 4%, vysokoškolské II. st. zamerané na filozofiu má 2%, vysokoškolské II. st. zamerané na prírod-
né vedy má 2%.
b) Jazyková vybavenosť
Ovládanie cudzích jazykov je individuálne, najviac pracovníkov ovláda ruštinu, po-
tom nasleduje angličtina a napokon nemecký jazyk. Z hľadiska úrovne a stupňov jazykovej znalosti prevažuje stredne pokročilá úroveň.
c) Počítačová gramotnosť
Prácu s PC ovláda na používateľskej úrovni 76% pracovníkov úradu.
d) Úroveň informatizácie
Zamestnanci MsÚ najčastejšie používajú ISS nazývaný Cora Geo, zaznamenali sme aj
použitie IS Regob a Human Klasik. IS Regob sa v samospráve využíva ako IS registra obyvateľov.
e) Spokojnosť zamestnancov
Na otázku spokojnosti so svojou prácou odpovedalo kladne 89% pracovníkov.
f ) Otvorenosť úradu
Na otázku, či samospráva verejnosti zverejňuje výsledky o finančnom stave, stave in-
formatizácie a prosperite odpovedali zamestnanci kombináciou odpovedí. Prevažovali odpovede, že zverejňovanie je na internete a vo výročnej správe.
Z pohľadu aplikácie metódy, Bsc. je východisková kategória Výkonnosť úradu, kto-
rá v dotazníku zahrnuje dve podkategórie, a to Prehľad indikátorov/oblastí a Manažér-
ske nástroje (z toho:, Bsc.). Mestský úrad (správa) sleduje ukazovatele, ktoré možno zara-
diť do týchto skupín (tab. 1):
• finančné ukazovatele,
• nefinančné ukazovatele, ktoré súvisia so spokojnosťou verejnosti,
• ďalšie sledované ukazovatele.
29
Tab. 1: Skupiny sledovaných ukazovateľov na MsÚ Senica
Skupiny ukazovateľov
Finančné
Nefinančné
Ďalšie
Ukazovatele rozpočtové
Spokojnosť občanov s kvalitou
vybavovania ich požiadaviek
Počet a typ požiadaviek
Ukazovatele zadĺženosti
Spokojnosť občanov
s informovanosťou
Stupeň elektronizácie vnútorných procesov
Ukazovatele hospodárnosti
Spokojnosť občanov so zabezpečením verejných služieb
Účasť zamestnancov na externých školeniach, kurzoch
Pomery výdavkov na jednotlivé
oblasti verejných služieb
Spokojnosť občanov so včasnosťou
vybavovania ich požiadaviek
Znalosť práce s IT technológiami
Ukazovatele likvidity
Stupeň elektronizácie služieb
Ukazovatele súvisiace s výkonom samostatných agend
Ukazovatele rentability
Počet priestupkov a ich skladba, výška uložených pokút
Zdroj: Vlastné spracovanie na podklade dotazníkového prieskumu
Finančné výsledky sú obsahom Záverečného účtu mesta a Programového rozpočtu
mesta.
Prehľad o používaní manažérskych nástrojov resp. metódach merania výkonnosti po-
skytuje obr. 1.
Obr. 1: Prehľad manažérskych nástrojov
18
16
16
14
12
10
9
7
8
6
4
2
0
4
0
0
0
0
0
Zdroj: Vlastné spracovanie na podklade dotazníkového prieskumu
30
Informácie o metóde, Bsc. má len 7 % pracovníkov úradu, ale záujem o jej aplikáciu má
takmer polovica respondentov/účastníkov dotazníkového prieskumu.
Vplyv IT na kvalitu života v obci Nitrianska Blatnica
V tomto prípade sa zaoberáme testovaním účinkov informačnej spoločnosti v prostre-
dí obce Nitrianska Blatnica a skúmame dopady na kvalitu života jej obyvateľov. Zisťujeme
to prostredníctvom indikátorov/ukazovateľov, ktoré vyjadrujú vplyv IT na nové pracovné
miesta, podnikateľské príležitosti, rozšírenie kultúrnych aktivít, zvyšovanie životnej úrov-
ne obyvateľstva a na hospodársky rast obce, prípadne mikroregiónu. Na kvantifikáciu toh-
to vplyvu použijeme výpočet indexu novej ekonomiky (New Economy Index) [7], [8], ktorý
vypracovala americká výskumná a vzdelávacia inštitúcia Progressive Policy Institute (PPI)
a od roku 1999 sa využíva na meranie štruktúry a parametrov ekonomiky v 50. štátoch
USA. Postupne sa ustálil výber piatich kategórií a 21 – 26 indikátorov novej ekonomiky:
• Kategória Pracovné miesta v sektore znalostí (Knowledge Jobs). Indikátory: napr.
Vzdelanostná úroveň pracovnej sily (Workforce education);
• Kategória Globalizácia (Globalization). Indikátory: napr. Hodnota exportu pripadajúca na jedného výrobného pracovníka (Export orientation);
• Kategória Ekonomická dynamika (Economic Dynamism). Indikátory: napr. Počet novovznikajúcich a zanikajúcich pracovných miest (Job churning);
• Kategória Digitálna ekonomika (Digital Economy). Indikátory: napr. Technológie
v školách (Technology in schools);
• Kategória Kapacita inovácií (Innovation Capacity). Indikátory: napr. Patenty (Patents);
Na základe analýzy údajov získaných zo Štatistického úradu SR, regionálnej a obecnej
štatistiky sa zameriavame pritom na oblasti:
a) Nové pracovné miesta. Konkrétne budeme aplikovať metodiku odchýlok na pra-
covné miesta v sektore znalostí (Knowlwdge Jobs). Indikátory, ktoré budeme sledovať sú
na úrovni SR znalostné profesie, PC zručnosti a vzdialený prístup k práci. Na úrovni regió-
nu sledujeme možnosti ďalšieho vzdelávania v kurzoch. V oblasti Ekonomickej dynamiky
(Economic Dynamism) sa venujeme na regionálnej úrovni stabilite podnikov, ktoré nové
pracovné miesta poskytujú (na základe mikroekonomických ukazovateľov).
b) Podnikateľské príležitosti. Zaujímame sa o oblasť Digitálnej ekonomiky (Digital
Economy) a Cloud computingu ako novej obchodnej príležitosti. Indikátory, ktoré budeme
31
sledovať sú na úrovni SR digitálna vláda, prístup obyvateľov k internetu, širokopásmové
pripojenie, e­‑Government – on­‑line dostupnosť. Na úrovni regiónu táto oblasť môže pred-
stavovať rozličné formy elektronických služieb ako eKomercia, či E­‑learning. V danej oblasti sa tiež budeme venovať globalizácií a jej vplyvu na podnikateľské príležitosti.
c) Inovačné podnety. Aplikáciou výpočtu indexu novej ekonomiky sa zaoberáme v ka-
tegórii Kapacita inovácií. Meriame, ako indikátory priemyselné investície na výskum a vývoj, patenty a výdavky na IKT zlepšujú hospodársky rast.
d) Rozšírenie kultúrnych aktivít ako výsledok zlepšovania:
‒‒ strategického manažmentu mikroregiónu,
‒‒ kvality života.
V tab. 2 prezentujeme vybraté konkrétne ukazovatele, ktoré charakterizujú ekonomi-
ku a vplyv IT v obci Nitrianska Blatnica.
Tab. 2: Niektoré ukazovatele v obci Nitrianska Blatnica
2012
očakávaná
skutočnosť
(4)
(5)
x
x
x
1182
1179
1192
x
x
x
15
15
6
Názov ukazovateľa
Merná
jednotka
2011 skutočnosť
2010 skutočnosť
(1)
(2)
(3)
Regionálny HDP
Počet obyvateľov
obyv.
Evidovaní nezamestnaní
Počet podnikov
z toho: podniky služieb
počet
Nové pracovné miesta
Indexy
(4)/
(3)
(5)/
(4)
(5)/
(3)
(6)
(7)
(8)
0,99
1,01
1,01
15
1,00
1,00
1,00
6
6
1,00
1,00
1,00
x
x
x
Penetrácia PC v domácnostiach
%
–
x
92,16
Podiel obyvateľstva, ktoré využíva internet na osobnú
potrebu
%
–
x
92,16
Podiel obyvateľstva, ktoré využíva vysokorýchlostný
internet na osobnú potrebu
%
–
0
0
–
%
obyv.
–
51,01
68,07
1,33
–
0
0
–
–
x
x
Úroveň PC znalostí
Vzdialený prístup k práci
Percentuálny podiel znalostných profesií na celkovej
zamestnanosti
%
x – ukazovatele budú predmetom zisťovania v ďalšom období
– – údaj nie je v súčasnosti k dispozícii
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [9], [10]
32
Na základe aktuálnych zistení za obec budeme sa v ďalšom postupe prác zaoberať
aj ukazovateľmi za Mikroregión pod Marhátom v rámci projektu Občianskeho združenia
VZDELÁVANIE­‑VEDA­‑VÝSKUM.
Elektronické služby pre samosprávy
Slovensko je rozdelené do ôsmich krajov a evidujeme aj osem regionálnych samo-
správ, ktoré sú spolu s internetovými stránkami uvedené v tab. 3.
Tab. 3: Samosprávne kraje Slovenskej republiky
Kraj
Sídlo
Samosprávny kraj
Externý odkaz
Samosprávny kraj
Banskobystrický
Banská Bystrica
Banskobystrický
www.vucbb.sk
Bratislavský
Bratislava
Bratislavský
www.region-bsk.sk
Košický
Košice
Košický
www.vucke.sk
Nitriansky
Nitra
Nitriansky
www.unsk.sk
Prešovský
Prešov
Prešovský
www.vucpo.sk
Trenčiansky
Trenčín
Trenčiansky
www.tsk.sk
Trnavský
Trnava
Trnavský
www.trnava-vuc.sk
Žilinský
Žilina
Žilinský
www.zask.sk
Zdroj: http://sk.wikipedia.org
V uvedenej tabuľke môžeme vidieť, že každá regionálna samospráva má vlastnú webo-
vú stránku. Tieto stránky slúžia na zverejnenie informácií o danej samospráve, pričom sa
na nich aktualizujú rôzne podujatia a diania v jednotlivých častiach samosprávy. Druhou
dôležitou funkciou týchto stránok sú elektronické služby, ktoré sú na stránkach poskyto-
vané. Internetové stránky samosprávnych krajov, ale aj niektorých mestských, miestnych
a obecných samospráv, ponúkajú takmer rovnaké elektronické služby a to:
Elektronickú úradnú tabuľu, ktorá je oficiálnym nástrojom na informovanie a komu-
nikáciu s verejnosťou.
Sprístupňovanie informácií, samosprávne kraje poskytujú informácie na základe žia-
dosti o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám (zákon o slobode informácií). Tieto žiadosti sú používateľom k dispozícii
na stránkach VÚC.
33
Tlačivá a formuláre, uverejňujú samosprávy na svojich stránkach buď vo formáte
*.doc, alebo *.pdf. Tieto slúžia buď na vytlačenie a ručné vypísanie alebo na elektronic-
ké vyplnenie. Pričom tlačivo občan môže odoslať e­‑mailom alebo vypísané odniesť osobne
na úrad. Tak napríklad mesto Levice poskytuje e­‑služby prostredníctvom portálu eGov. Občan si v internetovom prehliadači zadá adresu http://egov.levice.sk alebo sa k nemu dosta-
ne odkazom zo stránky mesta Levice. V ľavej časti portálu sa nachádza navigácia, prostredníctvom ktorej sa dostaneme k životným situáciám, rozčleneným do jednotlivých kategórií.
Občan si vyberie konkrétnu životnú situáciu a po jej otvorení sa mu zobrazí opis danej situácie spolu s elektronickým formulárom.
Možno konštatovať, že v rámci jednotlivých samospráv zohráva významnú úlohu za-
vádzanie on­‑line služieb. Na základe získaných informácii sa dá povedať, že jednotlivé sa-
mosprávy na Slovensku nevyužívajú služby Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS).
Niektoré z nich máju vlastné portály, prostredníctvom ktorých poskytujú elektronické služ-
by, prípadne ich neposkytujú. ÚPVS môžeme definovať ako: „informačný systém verejnej
správy na poskytovanie služieb a informácií verejnosti prostredníctvom spoločného prístupového miesta v sieti internet podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch
verejnej správy. Správcom ÚPVS je Ministerstvo financií SR. Prevádzkovateľom ÚPVS je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.“
5
ÚPVS zabezpečuje jednotný a centrálny prístup k informačným zdrojom a službám
verejnej správy. Informácie, ktoré používateľ hľadá, sú mnohokrát súčasťou informačných
serverov jednotlivých rezortov. Cieľom portálu je tieto informácie a služby zintegrovať.
Jednou z najvýznamnejších úloh portálu je nasmerovanie používateľa na využitie kon-
krétnej elektronickej služby verejnej správy s využitím informačných zdrojov.
Podľa štatistiky ÚPVS používa celkom 24 488 používateľov. Z toho je 1 836 používa-
teľov s certifikátom. V súčasnosti sa ÚPVS zameriava na poskytovanie týchto služieb:
• Všeobecné podanie
• Elektronické služby pre samosprávy (ESPS)
• Služby Jednotných kontaktných miest
• Služby obchodného registra
• Výpis z registra trestov (G2G)
• Katastrálne podanie
5
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=48 2
34
• Služby elektronickej podateľne.
Elektronické služby samospráv
Elektronické služby samospráv predstavujú súbor elektronicky poskytovaných slu-
žieb vybranými samosprávami Slovenskej republiky prostredníctvom Ústredného portálu
verejnej správy. Pre výber konkrétnej služby je potrebné v sekcii Elektronická služba zvoliť odkaz „Prejdi na formulár“, vybrať samosprávu, pre ktorú je podanie určené a zvoliť kon-
krétnu elektronickú službu. V súčasnosti elektronické služby samospráv prostredníctvom
ÚPVS využíva iba Bratislava – mestská časť Petržalka
Systém ESPS zastrešuje elektronickú formu doručenia podaní a ich následné vybave-
nie. A to v tých prípadoch podania, pri ktorých nie je zákonom požadovaný overený podpis
podávajúceho. ESPS vytvára základné komunikačné prostredie pre výmenu všetkých typov
formulárov a tokov informácií medzi samosprávou a občanom, alebo podnikateľským subjektom.
Miestny úrad Bratislava – Petržalka
Petržalka je v súčasnosti jediným miestnym úradom, v ktorom sa elektronické služ-
by reálne využívajú. Občania si môžu svoje podania zjednodušiť prostredníctvom využitia
elektronických služieb cez Ústredný portál verejnej správy v nasledujúcich oblastiach:
• Sťažnosť alebo podnet podľa zákona o sťažnostiach č. 9/2010
• Daň za nevýherné hracie prístroje
• Daň za predajné automaty
• Daň za užívanie verejného priestranstva
• Oznamovanie o konaní verejného kultúrneho podujatia
• Oznamovanie o konaní verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí
• Oznamovanie o zvolaní zhromaždenia občanov
• Povolenie vyhradeného parkovacieho miesta pre fyzickú osobu
• Povolenie vyhradeného parkovacieho miesta pre právnickú osobu
• Povolenie vyhradeného parkovacieho miesta pre držiteľa ZŤP
• Povolenie vyhradeného parkovacieho miesta pre osobu žijúcu v spoločnej domácnosti s osobou vlastniacou preukaz ZŤP
• Povolenie užívanie a zabratie verejného priestranstva – zeleň.
Aby občan mohol využiť možnosť podania prostredníctvom elektronických služieb do35
stupných na ÚPVS, musí vyplniť ESPS formulár, ktorý následne odovzdá na matrike mestského úradu. Po zaregistrovaní je občan oprávnený využívať elektronické služby. Elek-
tronické služby využíva prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, pričom je
nutná aj registrácia na samotnom portáli. Po registrácii je občanovi k dispozícii jeho vlastná schránka, do ktorej bude prijímať korešpondenciu o podaniach.
Po výbere konkrétneho typu podania sa používateľ dostane na formulár, v ktorom
vypĺňa text podania. V tomto kroku je možné aj nahrať prílohy, ak sú k podaniu potreb-
né. Po odoslaní podania občan do svojej schránky dostane potvrdenku o podaní. Na druhej
strane tejto komunikácie je mestský úrad, v ktorom podanie príjme oddelenie IT, taktiež
do svojej schránky, a následne ho distribuuje podľa typu, prostredníctvom mailu, na zápis
do podateľne a príslušnému zamestnancovi, ktorý tento typ spravuje. Pred týmto však musí
byť aj samospráva zaregistrovaná prostredníctvom formulára.
MÚ Bratislava – Petržalka, v záujme zlepšenia poskytovania služieb obyvateľom, fyzic-
kým a právnickým osobám, vydal príkazom starostu č. 5/2012 s účinnosťou dňom 1. júna
2012 S m e r n i c u upravujúcu postup mestskej časti Bratislava­‑Petržalka pri poskyto-
vaní elektronických služieb obyvateľom, fyzickým a právnickým osobám prostredníctvom
6
Ústredného portálu verenej správy .
V súčasnosti sú elektronické služby prostredníctvom Ústredného portálu verejnej
správy využívané len jednou samosprávou – a to je miestny úrad Bratislava – Petržalka.
V minulosti však bolo zahlásených viacero samospráv. Hromadné odhlasovanie z ústredného portálu mohlo zapríčiniť spoplatnenie služby, zo strany NASES.
Dá sa však usudzovať, že v budúcnosti vzrastie záujem, a to aj v súvislosti s naštarto-
vaním vládneho programu ESO, ktorý predpokladá vytvoriť jednotnú sieť pod názvom CENTRUM VEREJNEJ SPRÁVY (CVS), ktorá bude voči občanovi navonok predstavovať jeden
inštitút zastupujúci štát a ďalšie verejné funkcie. Z pohľadu občana sa tak vytvorí alternatívna väzba medzi elektronickým a fyzickým poskytovaním služieb: Elektronické služby –
Ústredný portál verejnej správy – Fyzické služby – Centrum verejnej správy.
Záver
V príspevku sme sa snažili prezentovať, že aj vysokoškolský pedagogický proces sa
môže postupne zbaviť niektorých zaužívaných šablón vo vedení záverečných prác na 1.
a 2stupni štúdia. Je potrebné prekonávať vedomie, že prax nie je extra dôležitá a vzdelá6
http://www.petrzalka.sk/samosprava/elektronicke­‑sluzby/
36
vanie študentov orientovať prevažne v teoretických disciplínach [1]. V súčasnom prostre-
dí súkromného aj verejného sektora teoretické základy už neumožňujú uplatnenie v akejkoľvek praxi.
Analyzované problémy priamo súvisia aj s víziou vládneho programu ESO v oblasti
fungovania štátnej správy, ktorá je založená na predpoklade, že občan a podnikateľ vybavia všetky špecializované transakcie zabezpečované štátom jednoducho a s minimálnymi
nákladmi. Budú maximálne využívať elektronické prostriedky a nemusia navštevovať žiadne ďalšie špecializované úrady na rôznych miestach [4], [5].
Ďalší postup prác v navrhovaní a riešení záverečných prác na 2stupni študijného
programu MRIT v oblasti verejnej správy (štátnej alebo samosprávnej) budú orientované,
v súlade s programom ESO, do priorít v III. časti materiálu vládneho programu.
V súvislosti s uvádzanými poznatkami ako aj predpokladanými ďalšími aktivitami
na tomto mieste ďakujeme pracovníkom samosprávy, ktorí umožnili realizovať tieto aktivity, a to menovite: starostovi obce Trávnica Ing. Emilovi Ivanovi a matrikárke Anne Mičíkovej, prednostke MsÚ Senica JUDr. Kataríne Vrlovej, vedúcej kancelárie starostu mestskej
časti Bratislava – Petržalka Bc. Milke Podmajerskej a vedúcemu referátu informatiky Duša-
novi Bachratému, starostovi obce Borský Mikuláš Vladimírovi Bízkovi a starostovi obce Nitrianska Blatnica Mgr. Michalovi Tomanovi.
Poznámka:
Príspevok
bol
VZDELÁVANIE­‑VEDA­‑VÝSKUM.
spracovaný
s podporou
Občianskeho
združenia
Literatúra
[1] BRIXOVÁ, J. – GRELL, M. (2010): Budúce formy a obsah pedagogického procesu. In
ACADEMIA: súčasnosť a perspektívy vysokých škôl.– Bratislava: Ústav informácií
a prognóz školstva, 2010. ISSN 1335–5864, roč. 21, č. 4, s. 8–11.
[2] GRELL, M. (2009): Niektoré aspekty vzťahu pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti vysokoškolského učiteľa. In ACADEMIA: súčasnosť a perspektívy vysokých škôl
a vedy. – Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 2009. ISSN 1335–5864, roč.
20, č. 2, s. 7–10.
[3] GRELL, M. – BARTÁKOVÁ, G. (2012): Využitie metódy, Bsc. v územnej samospráve
na Slovensku a v zahraničí. In Zborník vedeckých statí. Výsledky riešenia grantových
úloh. Vydavateľstvo EKONÓM, 2012. ISBN 978–80–225–3540–3, s. 72 – 77.
[4] SCHMIDT, P. – KULTAN, J. – PITTNER, J. – GRELL, M. – HORNIAKOVÁ, V. (2012): Nie37
ktoré aspekty dostupnosti webových stránok obcí. In Ekonomické aspekty v územnej samospráve III: recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie, Košice, 20.9.2012. – Košice: Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy,
Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy, 2012. ISBN 978–80–8129–015–2, s.
121–130.
[5] Vládny program ESO. (2012): http://www.minv.sk/?vladny­‑program­‑eso­‑efektivna­
‑spolahliva­‑a­‑otvorena­‑statna­‑sprava. Dostupné 17.12.2012.
[6] GRELL, M.(2009): Ekonometrické prístupy kvantifikácie vzťahov indikátorov v novej
ekonomike. In: Nové trendy v ekonometrii a operačním výzkumu [elektronický zdroj]:
Mezinárodní vědecký seminář. Zborník: Praha, 2.–4. december / prosinec 2009. Vysoká škola ekonomická v Praze. Nakladatelství Oeconomica, 2009.
[7] http://www2.itif.org/2012–state­‑new­‑economy­‑index.pdf (dostupné 22.12.2012).
[8] http://www.itif.org/publications/2012–state­‑new­‑economy­‑index
(dostupné 22.12.2012).
[9] http://www.nitrianskablatnica.sk/?id_menu=0&id_kat_for_open=5797#kat_lbel_5797 (dostupné 01.01.2013)
[10] http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43829 (dostupné 01.01.2013)
Kontakty:
Ing. Michal Grell, PhD.
Bc. Gabriela Bartáková
Bc. Veronika Horniaková
Bc. Lenka Tománeková
Ekonomická univerzita v Bratislave
Fakulta hospodárskej informatiky
Katedra aplikovanej informatiky
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
E­‑mail: [email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
38
SÍŤ PRO TRANSFER ZNALOSTÍ V APLIKOVANÉ MATEMATICE AMATHNET
SMĚŘUJE K NOVÉ ÚROVNI SPOLUPRÁCE ČTYŘ UNIVERZITNÍCH MĚST
Miroslav Kureš
Abstrakt
Článek seznamuje s projektem AMathNet – síť pro transfer znalostí v aplikované mate-
matice.
Klíčová slova: Síť pro transfer znalostí; Aplikovaná matematika.
AMATHNET APPLIED MATHEMATICS KNOWLEDGE TRANSFER NETWORK IS
LEADING TO A NEW LEVEL OF COOPERATION OF FOUR UNIVERSITY CITIES
Abstract
The paper introduces the project AMathNet – Applied Mathematics Knowledge Trans-
fer Network.
Key words: Knowledge Transfer Network; Applied Mathematics.
Představení projektu AMathNet
V posledních desetiletích dochází k rozsáhlé matematizaci přírodních a technických
věd, aplikace matematických metod v praxi se stávají nezbytným východiskem pro zachování špičkového aplikovaného výzkumu a konkurenceschopnosti jako takové. Projekt OP
VK 2.4 č. CZ.1.07/2.4.00/17.0100 nazvaný A­‑Math­‑Net Síť pro transfer znalostí v aplikované matematice má v souladu s tímto trendem za cíl vybudovat novou síť pro přenos
znalostí v aplikované matematice mezi institucemi vysokoškolského vzdělávání a výzkumu
a podnikatelským a veřejným sektorem. Těžištěm projektu je prohloubení vzájemné koor-
dinace činností, vytvoření nových vazeb pro přenos informací ze vzdělávacích a vědecko­
‑výzkumných institucí do praxe a efektivní aplikování matematických metod. Realizace
těchto aktivit bude podpořena studijními pobyty a stážemi studentů a vědecko­‑výzkumných
pracovníků v partnerských institucích, odbornými semináři a workshopy, vytvořením pro-
jektové kanceláře pro aplikace matematiky a interaktivní komunikační platformy orientované na spolupráci při řešení projektů a koordinaci studentských prací.
Řešitelem projektu AMathNet je Vysoké učení technické v Brně, přední technická uni39
verzita v ČR vychovávající nejen techniky, ale i matematiky orientované na aplikace mate-
matických metod v inženýrství. Proto je kompetentní ujmout se meziuniverzitního progra-
mu, jehož cílem je vybudováním sítě posílit aplikovaný výzkum, konkurenceschopnost, tedy
oblasti, které lze považovat za rozhodující pro rozvoj hospodářství České republiky. Doba
řešení projektu je od května 2011 do dubna 2014, přičemž aktivity budou v rámci udržitelnosti pokračovat i po uvedeném datu.
Z univerzitních a vědeckovýzkumných institucí se dále na projektu podílejí Masaryko-
va univerzita, Univerzita Palackého v Olomouci, Západočeská univerzita v Plzni, Ostravská
univerzita v Ostravě a Matematický ústav AV ČR, v. v. i., pobočka Brno. Jedná se tedy o spo-
lupráci čtyř univerzitních měst: Brna, Olomouce, Plzně a Ostravy. Dále se projektu účast-
ní partneři z praxe, převážně firmy z průmyslu, organizace ze zdravotnictví, státní sprá-
vy, apod.
Aktivity projektu AMathNet
Nejvýznamnější aktivitou projektu jsou realizované odborné stáže mezi partnerskými
organizacemi. Základem jsou studentské stáže mezi partnerskými pracovišti. Výběr hostitelského pracoviště je v přímé souvislosti s realizovanou prací nebo s úkolem formulova-
ným hostitelskou organizací. Stáže jsou voleny tak, aby podporovaly tvorbu studentských
a vědeckých týmů s ohledem na dlouhodobou spolupráci mezi partnery sítě. Významné jsou
stáže na partnerských pracovištích v praxi: uveďme zejména úspěšnou spolupráci s Masarykovým onkologickým ústavem v Brně nebo s Katastrálním úřadem pro Karlovarský kraj.
Dále je realizováno široké spektrum odborných workshopů a konferencí, které jsou
vedeny jak zkušenými odborníky z partnerské sítě, tak renomovanými zahraničními ex-
perty. Je kladen důraz na interaktivitu a jsou vytvářeny speciální sekce zaměřené na pre-
zentaci nových nebo otevřených problémů řešených v rámci projektu. Některé workshopy
jsou organizovány tradičně, jiné vznikají nově. Počítá se, že více než polovina z nich bude
realizována i v následujících pěti letech po skončení projektu. Podpořených aktivit se zú-
častní členové cílové skupiny všech partnerů sítě. Dále jsou organizována neformální setkávání na odborné téma (networking) mezi akademickými pracovníky, absolventy, podnikateli a zástupci státní správy a samosprávy. Na těchto setkáních jsou diskutovány otázky
praktické relevance výuky a formování profilu absolventa.
Jako úspěšné příklady těchto akcí lze uvést workshopy Aplikovaná matematika orga-
nizovaný VUT v Brně (1. workshop v Pavlově v červnu 2011, 2. workshop v Ostravici v led-
nu až únoru 2012, 3. workshop se připravuje na přelomu ledna a února v Horní Bečvě),
40
workshop Matematické modely a struktury organizovaný Univerzitou Palackého v Olomo-
uci (dosud dva: říjen 2011 a říjen 2012 vždy v Malé Morávce) a workshop Finanční ma-
tematika v praxi organizovaný Masarykovou univerzitou (září 2011 v Jedovnicích a září
2012 ve Svratce). Na podzim probíhají pravidelně také výjezdní networkingy za přítomnosti managementu a Rady projektu.
Odborné semináře s tradicí probíhající pravidelně na jednotlivých pracovištích jsou
jako další aktivita projektu nabízeny celé cílové skupině. To je realizováno především rozšířeným informováním o probíhajících seminářích, jejich programu, vzájemnou koordinací
a podporou účasti cílové skupiny. Informace o seminářích jsou cílové skupině zprostředko-
vány webovým portálem. Je vytvořena databáze pobíhajících odborných seminářů, odstraňovány dříve se vyskytující duplicity a je zajištěna účast cílové skupiny na těch seminářích,
které jsou přínosem pro danou problematiku. Součástí aktivity je i přímá podpora vysílání
zájemců z cílové skupiny na vybrané semináře na pracovištích partnerů sítě.
Jako speciální klíčová aktivita jsou realizovány školení a tréninky ke zvýšení znalostí
v informačních technologiích. V rámci této aktivity probíhají školení a tréninky cílové skupiny zaměřené především na osvojení si softwarových systémů využívaných při aktuálně
řešených problémech. Tyto systémy jsou partnery voleny tak, aby zvýšily praktickou rele-
vanci výuky. Součástí této klíčové aktivity jsou školení a tréninky s cílem zvýšení znalostí a kompetencí pro efektivní vytváření dalších sítí a dlouhodobou vzájemnou spolupráci.
Na tato školení jsou zváni experti se zkušeností s fungováním sítí. Mezi akce, které nalezly
mimořádně kladnou odezvu, patřila školení v programových produktech Adobe Acrobat®
X Pro, Rhinoceros, Wolfram Mathematica, optimalizačním a statistickém softwaru.
Vznikla kancelář zaměřená na projektovou podporu pro aplikace matematiky. Jejím
primárním cílem je vytvoření systému pro kvalifikovanou podporu, získávání a řízení pro-
jektů vědy a výzkumu jak v rámci České republiky tak mezinárodně. Součástí práce kance-
láře je sledování možností podpory vědy a výzkumu, upozorňování partnerských institucí
na tyto možnosti, pomoc při získávání těchto prostředků a při jejich administraci. Jedním
z hlavních úkolů kanceláře projektové podpory je pomoc při zajištění trvalé udržitelnosti
vzniklé sítě a její rozšiřování o další partnery formou nalézaní a získávání dalších prostřed-
ků nutných pro kvalitní fungování sítě. Kancelář je umístěna na Fakultě strojního inženýrství VUT v Brně.
Jako podpůrná aktivita pro fungování sítě je vytvořena a připravena k zahájení prak-
tického využití společná databáze závěrečných prací. Součástí databáze jsou nejen prá-
ce realizované během projektu, ale i ty realizované v předchozích letech. Projekt má svůj
41
webový portál www.amathnet.cz a facebookovou stránku www.facebook.com/AMathNet
s více než 100 příznivci.
Projekt AMathNet je otevřený dalšímu rozšiřování sítě
Probíhající diskuse o ekonomice založené na znalostech jsou velmi důležité. Nepo-
chybně je třeba sledovat vzájemné vztahy mezi místními, regionálními, národními a evropskými opatření na podporu hospodářského rozvoje založeného na znalostech. Matematické
vědomosti je možné uplatnit v konkrétních aplikacích, zejména je­‑li na to pamatováno už
při tvorbě studijních plánů: z řady matematických disciplín lze vybrat ty, které se vztahu-
jí ke konkrétnímu oboru (např. ke strojnímu inženýrství). Matematiku nacházíme v každodenním životě a prakticky ve všech vědách; je jazykem vědy. Dovednosti získané při „dělání
matematiky“ (schopnost abstrakce, posílená představivost, preciznost, schopnost algoritmizace, důslednost, ale i entuziasmus a nadšení bez ohledu na často nemalé úsilí) jsou nej-
větším vkladem pro rozvoj osobní kariéry a pro participaci na rozvoji společnosti. Projekt
AMathNet pokrývá čtyři městské regiony (Brno, Olomouc, Plzeň a Ostrava) a je otevřený
dalšímu rozšiřování.
Literatura
[1] KUREŠ, M., (2012): AMathNet – Síť pro transfer znalostí v aplikované matematice: role
projektu v matematickém vzdělávání a rozvoji lidských zdrojů. In: Rozvoj lidských
zdrojů ve vědě a výzkumu. Sychrov, 21.–23. 5. 2012, Technická univerzita v Liberci,
s. 46–49, 2012.
Kontakty:
doc. RNDr. Miroslav Kureš, Ph.D.
Vysoké učení technické v Brně
Fakulta strojního inženýrství
Ústav matematiky
Technická 2
616 69 Brno
E­‑mail: [email protected]
42
ÚLOHA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY V ROZVOJI PODNIKANIA
1
2
Ladislav Mura – Zsuzsanna Tóth – Andrej Hevesi
3
Abstrakt
Rozvoj podnikania nemôže byť prioritou iba ústrednej štátnej správy, ale musí sa stať in-
tegrálnou súčasťou koncepčných materiálov aj na miestnej úrovni. Miestna samospráva má
v porovnaní s ústrednými štátnymi orgánmi veľkú výhodu v tom, že podrobne pozná miestne
pomery, miestne podnikateľské prostredie, bariéry a možnosti ďalšieho rozvoja podnikania.
Predkladaný príspevok analyzuje úlohu miestnej samosprávy v ďalšom rozvoji podnikania.
Kľúčové slová: rozvoj podnikania; podpora podnikania; miestna samospráva.
THE ROLE OF LOCAL GOVERNMENT IN ENTREPRENEURSHIP DEVELOPMENT
Abstract
Entrepreneurship development can not only be a priority of the central government,
but it has become an integral part of policy documents at the local level. Local government
in comparison with the central public authorities a great advantage in the detail knows the
local conditions, local business, barriers and possibilities for future entrepreneurship. The
article analyzed the role of local government in the further development of the entreprene-
urship.
Key words: Entrepreneurship development; entrepreneurship support; local govern-
ment.
Úvod
Malé a stredné podnikanie tvorí podstatnú časť trhových ekonomík. V podmienkach
Slovenska tvoria malé a stredné podniky 98% všetkých podnikateľských subjektov. Úlohu
malých a stredných podnikov v rozvoji ekonomiky krajín i regiónov vidíme najmä v ich fle-
xibilnosti, inováciách, high­‑tech technológiách, vytváraní a udržaní pracovných miest, pre-
pojení vidieku a tradícií a ďalších oblastiach. Z uvedených príčin vyplýva, že politika rozvo-
ja malého a stredného podnikania nemôže byť prioritou iba samotných podnikateľov, ale
1
2
3
Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD. – odborný asistent; Katedra ekonomiky EF UJS.
Mgr. Zsuzsanna Tóth – odborný asistent; Katedra odb. jazykového vzdelávania a komunikácie EF UJS.
Mgr. Andrej Hevesi – odborný asistent; Katedra odb. jazykového vzdelávania a komunikácie EF UJS.
43
je rovnako v záujme miestnej samosprávy i štátnej správy vo väzbe na ďalší rozvoj regió-
nov Slovenska.
Špecifickou črtou malých a stredných podnikov je okrem iných čŕt i to, že sú omnoho
tesnejšie naviazané na región, v ktorom realizujú svoju činnosť. Okrem toho, že podnik je
umiestnený v danom regióne, jeho činnosť participuje aj na zvyšovaní regionálnej zamest-
nanosti a prináša pre región aj iné ako ekonomické prínosy, napr. spoločenské prínosy vo
forme podpôr charitatívnych projektov, či kultúrno – spoločenských a iných podujatí.
Súkromný sektor vyprodukuje 90,6 % z hrubého domáceho produktu, pričom jeho
podiel v odvetviach obchodu je 99,8 %, v stavebníctve 99,7 %, v poľnohospodárstve 99 %,
v priemysle 85,9 %, v doprave 63,6 % a v lesníctve 46,7%. [3]
Malé a stredné podniky tvoria významnú súčasť ekonomiky slovenského hospodár-
stva, pričom sa na tvorbe hrubého domáceho produktu alebo pridanej hodnoty podieľajú
zásadne. Ich význam v národnom hospodárstve spočíva v tom, že sú hnacou silou jeho roz-
voja najmä svojou pružnosťou pri prijímaní a využití najprogresívnejších technológií, tvor-
by pracovných miest a ako hlavný iniciátor rastu životnej úrovne obyvateľstva. [4]
Cieľ, materiál a metódy
Cieľom príspevku je teoretické analýza úloh miestnej samosprávy v rozvoji podni-
kania. Materiál, z ktorého pi spracovaní príspevku vychádzame tvoria sekundárne lite-
rárne pramene, najmä odborné publikácie. Pri spracovaní príspevku sme využili logicko­
‑poznávacie metódy.
Výsledky a diskusia
Podnikateľské subjekty, z ktorých 96 až 98% tvoria práve malé a stredné podniky,
sú vedľa štátu a obyvateľstva základným a nevyhnutným článkom v priestorovej štruktúre ekonomiky. Preto rozvoj regiónov v mnohom závisí práve od možností rozvíjania podnikania v mestách a obciach.
Základným predpokladom pre rozvoj malého a stredného podnikania je podporujúce
externé prostredie, ktoré umožňuje rozvíjať podnikateľské aktivity, je priestorom pre pod-
nikateľské aktivity a zdrojom príležitostí, je však zároveň prostredím neistoty a zdrojom ri-
zík. Toto prostredie je tvorené najmä zákazníkmi, kooperujúcimi podnikmi, poskytovateľmi
rizikového kapitálu, konkurenciou, regionálnymi sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi
špecifikami, ako aj politickými podmienkami a právnym prostredím. Okrem toho interna44
cionalizácia vytvára pre malé a stredné podniky nové príležitosti, ale aj nové ohrozenia.
Prioritnou úlohou inštitúcií a orgánov miestnej samosprávy je prispievať k tvorbe
vhodného podnikateľského prostredia na miestnej, resp. regionálnej úrovni. Túto úlohu
zabezpečujú mestá, obce a samosprávne kraje (vyššie územné celky). Miestna samospráva
si musí byť vedomá faktu, že ekonomický rozvoj generuje práve podnikateľský sektor reprezentovaný malými a strednými podnikmi. Ich poslaním je vytvoriť vhodné podmienky
na investovanie, podnikanie, inovácie a možnosti organického rastu.
V zásade môžeme aktivity miestnej samosprávy rozdeliť na dve relatívne samostatné,
avšak úzko prepojené oblasti [6]:
• činnosti orientované priamo na podnikateľské subjekty
• činnosti orientované do širšieho (sociálneho) prostredia.
Prvá skupina aktivít sa zameriava na interné a externé aspekty pôsobenia podnikov.
Druhá skupina aktivít reflektuje najmä na širšie chápanie rozvoja regiónu, teda nielen roz-
voja podnikania. V našich podmienkach ju analyzujú najmä odborníci z oblasti sociálnej geografie.
Miestny ekonomický rozvoj, ktorého súčasťou je aj rozvoj podnikania je aj záujmom
politikov na komunálnej úrovni. Pozitívny trend vývoja regiónu je základom pre úspech
miestneho politika.
V ďalšej časti príspevku venujeme pozornosť legislatívnemu rámcu miestnej samo-
správy vo väzbe na rozvoj podnikania.
Právne postavenie územnej samosprávy v súčasnosti vymedzuje Ústava SR a iné oso-
bitné zákony. Oblasť samosprávy má z hľadiska podpory a rozvoja podnikania priamu nad-
väznosť na kapitolu 28 AGENDY 21. Ústava SR v čl. 64 zakotvuje dva stupne (úrovne) územ-
nej samosprávy. Prvý stupeň reprezentuje obec, druhý stupeň tvoria vyššie územné celky,
ktorých postavenie, pôsobnosť i orgány a ich vzťahy k nižším územným celkom, t. j. k ob-
ciam, ako aj k miestnym a ústredným orgánom štátnej správy mal ustanoviť osobitný zákon, ktorý však doposiaľ vydaný nebol. [1]
Keďže obce ako subjekty územnej samosprávy majú v zmysle platného právneho po-
riadku kvalitatívne odlišné postavenie v porovnaní s ostatnými subjektmi verejnej správy,
t. j. s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Primátori miest, sta-
rostovia obcí a poslanci obecných zastupiteľstiev sú volení v komunálnych voľbách na ob-
dobie štyroch rokov.
45
Vzhľadom na súčasné zákonné kompetencie obcí ani Národná rada SR a ani vláda SR
a ústredné orgány štátnej správy nemôžu svojimi uzneseniami ukladať obciam na úseku
samosprávnej pôsobnosti záväzné úlohy (vyplývajúce pre štátne orgány zo schválených
vládnych stratégií, koncepcií a rôznych dokumentov so vzťahom k ekonomickej, sociálnej
a environmentálnej politike), na plnenie ktorých by boli obce povinné, obce nie sú v súčas-
nosti gestorom kapitol AGENDY 21 podľa Koncepcie uplatňovania AGENDY 21 a vyhodnocovania ukazovateľov rozvoja v SR. Kľúčom v tomto smere môže byť preto budúca úprava
zákonnej kompetencie obcí ako aj samosprávy vyšších územných celkov, ktorá by zabezpečovala presadzovanie požiadaviek rozvoja podnikania v rámci regionálnej politiky, a to
v intenciách Európskej charty miestnej samosprávy, návrhu Európskej charty regionálnej
samosprávy, ale aj takýchto medzinárodných dokumentov akými sú tzv. aalborgská Charta
európskych miest vo vzťahu k udržateľnému rozvoju z roku 1994 alebo lisabonský Akčný
plán: od Charty k akcii z roku 1996.
Pokiaľ ide o podporu a iniciatívy územnej samosprávy zabezpečiť rozvoj podnika-
nia, možno v súčasnosti uplatňovať predovšetkým finančné zvýhodňovanie konkrétnych
obcí poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu na výkon samosprávnych funkcií obce ale-
bo poskytovaním prostriedkov zo štátnych fondov, ako aj rozvíjať spoluprácu so záujmovými združeniami obcí, vrátane osobnej participácie ich zástupcov na rozhodovaní porad-
ných orgánov vlády SR a pod. Veľkú úlohu tu zohrávajú a aj v budúcnosti budú zohrávať
mimovládne organizácie (najmä komunitné združenia, pripravuje sa vidiecky parlament
a pod.)
Základné rozdielnosti v oblasti účelnej proporcionality medzi verejnou správou, pod-
nikateľským a tretím sektorom vidíme v nasledovných oblastiach:
• verejná správa uskutočňuje aktivity aj v takých oblastiach. kde to nie je ani účelné,
ani efektívne a jej aktivita je zároveň nedostatočná v oblastiach, kde by to potrebné
a účelné bolo. Jednou z oblastí, kde je aktivita verejnej správy prílišná je zabezpečo-
vanie verejných statkov, ktoré vo svojej podstate nie sú statkami verejnými, ale sú
statkami súkromnými,
• podnikateľská sféra nie je dostatočne silná a ani dostatočne nezávislá, čo je dané jednak dedičstvom bývalého režimu, ale tiež aj narastaním klientelizmu a trhovo nekon-
formného zasahovania verejnej správy do ekonomických procesov,
• tretí sektor je poddimenzovaný a to jednak z dôvodu svojej mladosti a taktiež z dô-
vodu nedostatočnej sily a nezávislosti podnikateľského sektora (potenciálnych donorov),
46
• v rámci verejnej správy je ďalšou deformáciou aj predimenzovanosť štátnej správy
v porovnaní so samosprávou (vzťah ku kapitole č. 28 AGENDY 21) a predimenzova-
nosť verejnej správy na centrálnej úrovni oproti verejnej správe na úrovni regionál-
nej a miestnej. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa verejné statky zabezpečova-
li podľa miery ich regionálneho charakteru a dopadu, inými slovami, aby centrálna
úroveň verejnej (štátnej) správy zabezpečovala len tie verejné celoštátne statky, kým
ostatné statky by mali byť zabezpečované na regionálnej a miestnej úrovni.
Proces globalizácie a decentralizácie posilnil postavenie územných samospráv aj
na Slovensku, píšu Čapková a kol. [2] Aktivity zamerané na rozvoj miestnej ekonomiky,
ktoré začínajú realizovať, sú tak reakciou na transformáciu národného hospodárstva ako aj
odpoveďou na prenos kompetencií, ktorý poskytuje územným samosprávam viac možností a príležitostí pri riešení problémov svojich území. Územné samosprávy majú k dispozí-
cii spektrum nástrojov, ktorými môžu ovplyvniť podnikateľské prostredie vo svojom území.
Tieto autori zoskupili do piatich kategórií:
• finančné nástroje,
• zabezpečenie priestorov pre podnikateľské činnosti,
• marketing,
• rozvoj infraštruktúry,
• poskytovanie odbornej pomoci a informácií.
Strategické plánovanie a programovanie je štandardnou súčasťou procesov zamera-
ných na rozvoj ekonomiky obcí a regiónov. Pre vyššiu efektívnosť je potrebné zabezpečiť
vyššiu profesionalitu subjektov, ktoré prípravu strategických plánov a programov koordinujú. Strategické plánovanie rozvoja regiónu musí v podstatne väčšej miere zdôrazňovať
koordináciu a spoluprácu.
Záver
V podmienkach Slovenskej republiky je politika rozvoja podnikania zakotvená v hos-
podárskej politike štátu. Úlohou orgánov nielen ústrednej štátnej správy, ale tiež orgánov miestnej samosprávy je najmä koordinácia komplexného systému podpory malého
a stredného podnikania. Miestna samospráva môže prispieť k rozvoju podnikania predo-
všetkým prostredníctvom vytvárania podnikanie podporujúcich lokálnych podmienok, ako
napríklad primeraná výška miestnych daní a poplatkov, budovanie komunikácií, technická infraštruktúra, nadväzovanie vzájomných vzťahov so zahraničnými mestami a regiónmi,
podnikateľský inkubátor a podobne. Obojstranný komunikačný proces medzi podnikateľ47
mi a miestnou samosprávou môže výrazne posilniť propodnikateľské prostredie regiónu.
Literatúra
[1] Agenda 21 (koncepčný materiál).
[2] ČAPKOVÁ, S. a kol. (2012): Formálne a neformálne inštitúcie. [online] [cit. 2012–12–
30] Dostupné na web.tuke.sk/IRKR/Anproba/archiv/Kapitola_10.doc.
[3] MURA, L. a kol. (2012): Obchodné podnikanie. Trenčín, Inštitút aplikovaného manažmentu, 2012. 151 s. ISBN 978–80–8122–041–8.
[4] NARMSP: Konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov. Bratislava: NARMSP,
2003, 38 s. bez ISBN.
[5] RÓZSA, Z. (2003): Charakteristické črty súčasného trhového prostredia. In: Marketing
manažment I.: vybrané trendy rozvoja.1. vyd. Bratislava: Trendy, 2003. S. 13–15 ISBN
80–969063–0–5.
[6] VEBER, J. – SRPOVÁ, J. a kol. (2012): Podnikání malé a střední firmy. 3. vydání. Praha:
Grada Publishing, 2012, 327 s. ISBN 978–80–247–4520–6.
Kontakty:
Ing. et Bc. Ladislav Mura, PhD.
Univerzita J. Selyeho
Ekonomická fakulta
Katedra ekonomiky
Bratislavská cesta 3322
945 01 Komárno
E­‑mail: [email protected]
Mgr. Zsuzsanna Tóth
Mgr. Andrej Hevesi
Univerzita J. Selyeho
Ekonomická fakulta
Katedra odborného jazykového vzdelávania a komunikácie
Bratislavská cesta 3322
945 01 Komárno
E­‑mail: [email protected]
[email protected]
48
VEDOMOSTNÁ SPOLUPRÁCA
V METROPOLITNOM REGIÓNE VIEDEŇ – BRATISLAVA
Peter Rafaj
Abstrakt
Príspevok prezentuje výsledky medzinárodného výskumného projektu TwinRegion,
podporeného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v rámci Programu
cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko v rokoch 2007 – 2013 („Creating the Futu-
re“). Hlavným cieľom TwinRegionu je vybudovanie a zintenzívnenie spolupráce v Metropolitnom regióne Viedeň – Bratislava so zreteľom na priľahlé mestá a obce. Tento cieľ podporuje
Webscorecard, ktorý prostredníctvom sústavy ukazovateľov ukáže aktuálny stav a potenciály spolupráce Twinregionu, zobrazí najlepšie skúsenosti (best practice) a ponúkne vyhľadávanie potenciálnych partnerov spolupráce vo vybraných témach. Internetové zobrazenie ra-
kúskych a slovenských miest TwinRegionu sa tak stáva základom na etablovanie spolupráce.
Kľúčové slová: Webscorecard TwinRegion; vedomostná spolupráca; Metropolitný re-
gión Viedeň – Bratislava.
KNOWLEDGE COOPERATION
IN METROPOLITAN REGION
VIENNA BRATISLAVA
Abstract
The paper presents the results of the international research project Twinregion within
the Cross­‑border cooperation programme Slovak Republic – Austria 2007–2013 co­‑financed
by the European Regional Development Fund within the „Creating the Future“ programme.
The overall goal of the TwinRegion project is the establishment and strengthening of coope-
ration in the metropolitan region of Vienna – Bratislava (TwinRegion) through greater invol-
vement of the surrounding cities and towns. The Web­‑scorecard is supposed to support this
goal insofar as it means a system of indicators showing existing actual cooperation and po-
tentials of the TwinRegion, representing best practices, and providing the search of potential
partners on various topics. Thus, the figure of the Austrian and Slovak cities of TwinRegion in
a Internet Scorecard as a central base for the establishment of collaborations is understood.
Key words: Webscorecard TwinRegion; knowledge cooperation; Metropolitan Region
Wien – Bratislava.
49
Úvod
Vo všeobecnosti si mestá a obce konkurujú, aby prilákali investorov pri výstavbe pod-
nikov, čím sa oslabuje pozícia jednotlivých miest. Potenciálnym investorom často chýbajú
informácie, napr. o rozsahu a dostupnosti plôch vhodných na výstavbu v regióne. Spoloč-
ný development lokalít alebo objektov v mestách TwinRegionu by mohol celkovo posilniť
atraktivitu regiónu v celosvetovej konkurencii a pritiahnuť ďalších investorov. Spoločným
vystupovaním miest voči investorom, t. j. regionálny marketing lokality, by posilnil ich po-
zíciu a oslabil konkurenciu. Jedným z centrálnych predpokladov pre vybudovanie udrža-
teľnej štruktúry spolupráce je spoločné vystupovanie navonok prostredníctvom webových
výstupov, informačných materiálov a propagácie. Toto je možné posilniť opatreniami budujúcimi identitu, aby sa vytvorilo povedomie aglomerácie, ako je napr. vypracovanie a prezentácia spájajúcich elementov a potenciálov regiónu, prezentácia lokálnych špecialít a vý-
robcov. V rámci marketingovej spolupráce zároveň možno určiť tematické ťažiskové body
miest, a tým vytvoriť základy pre zostavenie regionálnych rozvojových konceptov, prípadne konceptov turizmu [1].
Ústredným bodom internetovej platformy TwinRegionu je Webscorecard, tematicky
zameraný na vedomostnú spoluprácu. V podrobnejšom členení ide o šesť oblastí, ktoré boli
v rámci štúdie TwinRegion identifikované ako oblasti s vysokým potenciálom spolupráce:
1.
Informačné a komunikačné platformy
2.
Identita a marketing metropolitného regiónu
3.
Vzdelávacie siete
4.
Koordinácia regionálnych plánov rozvoja
5.
Rozvoj hospodárskych centier
6.
Inovatívne a trvalo udržateľné využitie zdrojov.
Najdôležitejším faktorom úspešnosti, ktorým Scorecard podporí dosiahnutie intenzifi-
kácie resp. vybudovanie vedomostnej spolupráce, je motivácia miest a obcí Metropolitného
regiónu Viedeň – Bratislava, na prezentáciu potenciálov spolupráce svojich miest na inter-
netovej platforme, zdieľanie sa a vytváranie sietí prostredníctvom tohto média. Koncepcia
internetovej platformy umožňuje transparentný a ľahký prístup k centrálnej databáze in-
formácií o mestách a obciach a taktiež priebežnú aktualizáciu, rozširovanie obsahu a priamu interakciu resp. výmenu informácií medzi mestskými aktérmi.
50
Ciele a funkcia Webscorecardu
Nástroj scorecard sa vo všeobecnosti používa v podnikoch, ale taktiež vo verejnej
správe na plánovanie, meranie a riadenie aktivít so zreteľom na ich stratégie a vízie. K vý-
hodám takejto sústavy ukazovateľov patrí predovšetkým poskytovanie informácií ako podkladov pre rozhodovanie (identifikácia problému, stanovenie silných a slabých miest, získa-
vanie informácií), kontrola dosahovania cieľov (porovnanie plánovaných a dosahovaných
hodnôt) a koordinácia dôležitých vzťahov a súvislostí.
Primárnym cieľom internetového Webscorecardu TwinRegionu nie je však iba mera-
nie a porovnávanie miest v oblasti vedomostnej spolupráce, ale v prvom rade poskytnutie
podľa možnosti čo najviac štruktúrovaných informácií o mestách a ich spolupráce v šies-
tich zvolených oblastiach aktivít na podporu komunikácie a interaktívnej výmeny informá-
cií medzi mestami. Webcorecard má zaujímajúce sa mestá upovedomiť o nových možnostiach spolupráce a potenciálnych partneroch spolupráce a dáva možnosť ponúknuť svoje
vlastné mesto na prezentovanie znalostnej spolupráce. Strednodobo by pomocou Websco-
recardu malo byť možné plánovanie, riadenie a kontrola stratégií spolupráce TwinRegionu.
Webscorecard TwinRegionu týmto spĺňa nasledujúce úlohy:
• PREZENTÁCIA A POROVNANIE: Informácie o TwinRegione a jeho mestách; porovná-
vacie zobrazenie regiónu a miest nad zvolenými ukazovateľmi, zobrazenie terajšej
a budúcej spolupráce vo vybraných oblastiach (šesť oblastí aktivít).
• GEO­‑INFORMÁCIE: prezentácia regiónu a jeho miest v priestorovom kontexte, vizualizácia vybraných dát v tematických mapách.
• POTENCIÁLY: zviditeľnenie medzier („gaps“ – nevyužitých potenciálov): (po)ukázanie na potenciály spolupráce, inovatívnosti a udržateľnosti (nad zobrazenými aktivi-
tami a plánovacími podkladmi)
• PARTNERI: platforma na vyhľadanie potenciálnych partnerov spolupráce
• DATABÁZA NAJLEPŠÍCH SKÚSENOSTÍ („Best­‑Practice“): štruktúrovaný prehľad
úspešných príkladov vo vybraných oblastiach aktivít.
Webscorecard TwinRegionu môžu mestá a obce využívať ako pracovný a plánovací
nástroj nielen na budovanie spolupráce. Z prehľadného zobrazovania aktivít, plánovania
a najlepšej praxe iných miest môžu generovať početné podnety pre ďalší rozvoj ich mesta
a styčné body pre budúce inovačné projekty a projekty spolupráce.
Celkovo má Webscorecard prispievať k posilnenej inštitucionalizácii spolupráce
na politickej, ako aj na (samo)správnej úrovni a podporovať presadzovanie stratégií spolu51
práce v celom regióne.
Štruktúra Webscorecardu
Webscorecard pozostáva z troch hlavných častí:
• časť A: základné ukazovatele na popis regionálnych rámcových podmienok
• časť B: základné ukazovatele na popis miest s viac než 10 000 obyvateľmi
• časť C: ukazovatele spolupráce miest vo vybraných šiestich oblastiach.
Časti A a B boli vypracované projektovým tímom, zatiaľ čo špecifické ukazovatele spo-
lupráce sú do Webscorecardu vkladané samotnými mestami. Webscorecard bol najskôr vytvorený pre mestá s viac než 10 000 obyvateľmi, do systému je však možné priebežne vkladať aj údaje menších miest a obcí.
Časť A Webscorecardu: Prehľad: Regionálne rámcové podmienky
Základné ukazovatele na popis regionálnych rámcových podmienok majú znázorniť
územné rozdiely v regióne a vyprodukovať vzťah mestských dát k regiónu. V rámci pro-
jektu boli vypracované a prípadne vo forme máp vizualizované ukazovatele, ktoré sú k dispozícii v porovnateľnom type pre slovenské a rakúske regióny, v nasledovných oblastiach:
• Obyvateľstvo
• Vzdelanie
• Hospodárstvo
• Veda a výskum
• Životné prostredie.
Na základe dostupnosti údajov sú tieto zobrazované buď na úrovni administratívnych
obvodov, alebo na úrovni územných jednotiek NUTS 3.
Časť B Webscorecardu: Základné ukazovatele miest
Základné ukazovatele na mestskej úrovni ponúkajú doplnenie regionálneho prehľadu
o miestne špecifické informácie v oblastiach obyvateľstva, vzdelania, hospodárstva, vedy
a výskumu, ako aj životného prostredia. Po získaní spätnej väzby od záujemcov o vedo-
mostnú spoluprácu boli pridané ďalšie informácie, obzvlášť oblasti života (turistika, kultúra a voľný čas), ako aj o polohe v dopravnej sieti a dostupnosti.
Časti B a C Webscorecardu sa v súčasnosti zameriavajú na mestá s viac než 10 000
52
obyvateľmi, sú však otvorené aj pre menšie mestá a obce. Adekvátne sú tomu prispôsobené
tiež ukazovatele Webscorecardu, špeciálne na pomery a potreby malých a stredných miest.
Využitie Webscorecardu pre hlavné mestá Viedeň a Bratislavu ako celku je tým mierne ob-
medzené. Z dôvodu vyššej hustoty informácií v hlavných mestách by musela byť nasadená
ešte silnejšie diferencovaná sústava ukazovateľov. Napriek tomu môže byť Scorecard pre
hlavné mestá veľmi osožným, a to najmä pri hľadaní partnerov spolupráce
Časť C Scorecardu: Ukazovatele spolupráce pre šesť oblastí aktivít
Časť C obsahuje jadro Scorecardu, informácie o stávajúcich kooperáciách a o aktivi-
tách a podkladoch miest vo vzťahu k preddefinovaným oblastiam aktivít:
1.
Informačné a komunikačné platformy
2.
Identita a marketing metropolitného regiónu
3.
Vzdelávacie siete
4.
Koordinácia územného rozvoja
5.
Rozvoj hospodárskych centier
6.
Inovatívne a trvalo udržateľné využitie zdrojov.
Oblasti aktivít môžu byť vybrané a vyplnené podľa špecifických záujmov miest. Zvo-
lené ukazovatele popisujú jednotlivé oblasti aktivít miest prevažne v kvalitatívnej forme
tak, že sú z nich zrejmé potenciály spolupráce a medzery („gaps“, nevyčerpané potenciály).
Mestá majú tiež možnosť dokumentovať jestvujúci záujem o spoluprácu a tak na seba upozorniť ostatné mestá, a ďalších aktérov rozvoja metropolitného regiónu.
Internetový portál Scorecardu TwinRegion
Internetový portál Webscorecard je navrhnutý pre tri úrovne používateľov:
1.
Štandardní používatelia: prehliadajú vložené údaje. Typickými predstaviteľmi tejto
skupiny sú zaregistrovaní používatelia zúčastnených miest, orgány územnej alebo
štátnej správy a odborná verejnosť.
2.
Aktívni používatelia: vkladajú a upravujú údaje a zodpovedajú za ich správnosť
za príslušné mesto v TwinRegione. Zvyčajne ide o jedného alebo viacerých opráv-
nených pracovníkov z príslušného mesta.
3.
Systémoví používatelia: správcovia stránky: zodpovedajú za správnu funkciu Webscorecardu, za správu číselníkov a za regionálne údaje.
53
V budúcnosti sa predpokladá rozšírenie o úrovne verejných, neregistrovaných použí-
vateľov a o komerčných používateľov, napr. z radov developerov. Každá skupina používate-
ľov má diferencované prístupové práva k informáciám a údajom Webscorecardu.
Webscorecard TwinRegion pozostáva z troch oblastí (obr. 1):
1.
„profily miest“ – prezentácia miest (nad 10 000 obyvateľov) na základe zvolených
2.
„spolupráca miest“ – vyhľadávanie vybraných vlastností (charakteristických zna-
3.
„TwinRegion“ – prezentácia regiónov prostredníctvom tabuliek a tematických máp
základných ukazovateľov a špecifických ukazovateľov spolupráce miest
kov: mestá, oblasti, ukazovatele) na úrovni miest
vybraných ukazovateľov.
Obr. 1: Oblasti Webscorecardu
Zdroj: www.twinregion.eu/web
Pre aktívnych používateľov je k dispozícii ďalšia (štvrtá) oblasť v menu: „Profily regió-
nov“ na zadávanie a úpravu regionálnych údajov (NUTS 3 alebo okresy).
54
1. oblasť: „Profily miest“
Centrálnu oblasť Webscorecardu tvoria profily jednotlivých miest, ktoré pozostáva-
jú zo základných ukazovateľov a z ukazovateľov spolupráce. Ako vstupná stránka je použi-
tá mapa s geografickou polohou miest, prostredníctvom ktorej môžu byť zvolené jednotlivé mestá.
Profil mesta prezentuje vyjadrenie základných ukazovateľov, podľa možnosti v čo naj-
prehľadnejšej forme. Na zamedzenie časovo náročného hľadania, je priamo na profilovej
stránke mesta zrejmé, v ktorých zo šiestich oblastí aktivít je mesto činné.
2. oblasť: „Spolupráca miest“
Možnosti vyhľadávania pomocou dotazov (výberových polí) je nasadená výhradne
na úrovni miest.
V rámci základných ukazovateľov môžu byť vyhľadané napríklad najmä údaje o poč-
toch, príp. kapacite vzdelávacích zariadení, hospodárskych parkov a technologických centier, výskumných ústavov, medzinárodných organizácií.
V rámci ukazovateľov spolupráce je vyhľadávanie zacielené na vytvorenie zoznamov
aktivít mesta v jednotlivých oblastiach aktivít. Prostredníctvom maticovej tabuľky je možné
zhodnotiť pokrytie jednotlivých aktivít, iniciatív, nástrojov a plánovacích podkladov.
3. oblasť: „TwinRegion“
V oblasti výstupov „TwinRegion“ sú prezentované tematické informácie k jednotlivým
oblastiam (obyvateľstvo, vzdelávanie, hospodárstvo, veda a výskum a životné prostredie).
Regionálne a mestské údaje sú pritom kombinované špecificky podľa tém: napr. mapa vzdelávania: akademická kvóta regiónu alebo poloha škôl a univerzít. Voliteľne sú ponúknuté
dodatočné, špecifické informácie k jednotlivým regiónom a mestám. Alternatívne k tomu
sú prezentované tabuľky s údajmi o regiónoch a mestách.
V tejto oblasti sú vizualizované iba predvolené základné ukazovatele regiónov a ich
miest nad 10 000 obyvateľov. V rámci neskoršieho rozširovania Webscorecardu sa pred-
pokladá možnosť interaktívneho dopytu na regionálne a mestské charakteristiky prostred-
níctvom kartografického zobrazenia (napr.: „ukáž všetky mestá, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie vo verejnej infraštruktúre a verejných podnikoch“).
Vzor výstupu – tematickej mapy TwinRegionu a výberu stavu indikátorov spolupráce
sú uvedené na obr. 2. a obr. 3
55
Obr. 2: Ukážka tematickej mapy TwinRegionu
Zdroj: www.twinregion.eu/web
56
Obr. 3: Ukážka výberu stavu indikátorov spolupráce TwinRegionu
Zdroj: www.twinregion.eu/web
Webscorecard je k dispozícii v troch jazykoch: anglickom, nemeckom a v slovenskom.
Záver
Webscorecard TwinRegionu je užitočným nástrojom a údajovou platformou pre ak-
térov a záujemcov vedomostnej spolupráce Metropolitného regiónu Viedeň – Bratislava.
Výskum [1] identifikoval vysokú potrebu spolupráce v malých regiónoch v oblasti súladu
a koordinácie komunálnej infraštruktúry a regionálneho rozvoja, obzvlášť v prihraničných
regiónoch a v okolí Bratislavy. Transparentné zobrazenie a bilingválna dostupnosť miest-
nych rozvojových konceptov, ale aj infraštruktúrna ponuka a regionálne relevantné projekty dávajú značný impulz pre spoluprácu obcí. Konkrétne pohnútky spolupráce môžu byť:
• zosúladenie stavebného a sídelného rozvoja ako aj dopravného rozvoja,
• regionálna koordinácia plánovania a využívania komunálnych infraštruktúrnych za57
riadení,
• optimalizácia výberu lokality a minimalizácia zaťaženia veľkými projektmi,
• kooperatívne vypracovanie rozvojových projektov malých regiónov, ale aj regionálneho hospodárskeho plánu.
Pre vzdialenejšie mestá môže byť zaujímavá spolupráca v oblasti výmeny znalostí
ohľadom aktuálnych miestnych problémov, ako je napríklad oživenie mestských centier.
Cezhraničné partnerstvá prinášajú silnejšie efekty úspory energie všetkým zúčast-
neným prostredníctvom harmonizovanej spolupráce. Okrem toho možno dosiahnuť rýchlejšie úspechy vyplývajúce z intenzívnej výmeny technológií a skúseností. Väčšie využitie
obnoviteľných zdrojov energie posilňuje nezávislosť od fosílnych nositeľov energie, a tým
umožňuje mestám udržateľný hospodársky rozvoj, ktorý ochráni nielen životné prostredie a klímu, ale aj ľudí prostredníctvom redukcie záťaží. Popri vypracovaní mestských a re-
gionálnych energetických konceptov sa v oblasti obnoviteľných energií ponúkajú ďalšie
rôznorodé možnosti pre spoluprácu miest v čiastkových segmentoch biomasy, bioplynu,
bionafty, veternej energie, fotovoltaiky a termickej solárnej energie, e­‑mobility a vodných
elektrární. [1]
Možnosti a predpoklady ďalšieho budovania a intenzifikácie vedomostnej spolupráce
v Metropolitnom regióne Viedeň – Bratislava vidíme v :
• aktívnom využívaní a doplnení údajovej bázy a výstupov Webscorecardu TwinRegionu
• zapojení ďalších miest a obcí v území TwinRegionu a v susediacich regiónoch
• rozšírení aktérov o ďalšie záujmové skupiny z verejného, ale aj súkromného sektora
• sieťovaní s inými iniciatívami v komunálnej sfére, napríklad Benchmarking slovenských miest, s cieľom dosiahnuť synergické efekty [5].
Poznámka: Projekt bol podporený z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce
Slovenská republika – Rakúsko 2007–2013 „Creating the Future“.
Literatúra
[1] RÓZSA, Z. – FILIP, S. (2012): Twinregión – projekt znalostnej spolupráce v metropolitnom regióne Viedeň – Bratislava, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska, Bratislava, VŠEMvs, s. 352 – 360.
ISBN: 978–80–89600–07–6.
[2] Kolektív autorov CRR Trenčín – KDZ Wien: TwinRegion – Koncept Scorecardu. (2012)
58
KDZ Centrum pre výskum verejnej správy, CRR Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu, Viedeň, Bratislava.
[3] Dostupné na internete: www.twinregion.eu/web.
[4] RAFAJ, P. (2012): TwinRegion – Príručka používateľa Internetového scorecardu
(2012). Dostupné na internete: www.twinregion.eu/web.
[5] Dostupné na internete: www.projektbmu.sk.
Kontakt:
Ing. Peter Rafaj
Management Systems & Consulting, s. r. o.
Kmeťova 14
949 11 Nitra
E­‑mail: [email protected]
59
TWINREGIÓN – PROJEKT ZNALOSTNEJ SPOLUPRÁCE
V METROPOLITNOM REGIÓNE VIEDEŇ – BRATISLAVA
Zoltán Rózsa – Stanislav Filip
Abstrakt
Príspevok prezentuje výsledky medzinárodného výskumného projektu Twinregion,
podporeného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v rámci Programu ce-
zhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko v rokoch 2007 – 2013, v ktorom Vysoká škola
ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave je jedným z hlavných partnertov medzinárodného projektového tímu. Prináša základné informácie o analýze a hodnotení súčasného
stavu cezhraničnej spolupráce v metropolitnom regióne Viedne a Bratislavy. Prezentuje „best
practice“ vybraných regiónov v Európe, uvádza štruktúru a zameranie vypracovaného návo-
du na cezhraničnú spoluprácu a napokon oboznamuje čitateľa s návrhom nástroja na vyhľadávanie a porovnávanie partnerských miest v projektovom regióne tzv. „Scorecard“. [1].
Kľúčové slová: metropolitný region, cezhraničná spolupráca, scorecard
TWINREGION – PROJECT OF THE KNOWLEDGE COOPERATION IN
METROPOLITAN REGION VIENNA­‑BRATISLAVA
Abstract
The paper presents the results of the international research project Twinregion within
the Cross­‑border cooperation programme Slovak Republic – Austria 2007–2013 co­‑financed
by the European Regional Development Fund. The School of Economics and Management in
Public Administration in Bratislava is one of the main associates of its international project
team. The paper provides basic information regarding the analysis and the current status
evaluation of the cross­‑border cooperation in metropolitan region Vienna and Bratislava. It
presents „best practices“ of chosen regions in Europe, describes the structure and focus on
the drawn up instructions for cross­‑border cooperation and, finally, it supplies the informa-
tion on the draft of instrument set up to search for and to compare partner cities within the
project region – „Scorecard“.
Keywords: metropolitan region, cross­‑border cooperation, scorecard
60
Úvod
Snahy o zlepšenie riadenia metropolitných miest a regiónov obsahujú aktivity pod-
porujúce participatívne procesy, tvorbu partnerstiev s predstaviteľmi mimovládneho sektora a firiem, posilnenie efektívneho fungovania miestnej samosprávy a reformu byrokra-
tických a nefunkčných štruktúr. [2]. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že neexistuje jeden
univerzálny model riadenia metropolitného mesta alebo regiónu.
Prehľad literatúry
Z pohľadu odbornej literatúry venujúcej sa danej problematike možno definovať sú-
bor piatich princípov, v súlade s ktorými by mali fungovať moderné metropolitné štruktú-
ry. Je to:
• konkurencieschopnosť; mestské regióny predstavujú základné komponenty a piliere
svetovej a národnej ekonomiky. Po zásadnej redukcii obchodných prekážok a zvýše-
ní mobility produkčných faktorov sa metropolitné oblasti musia sústrediť na sociálny rozvoj a rozvoj ľudských zdrojov pre prilákanie nových investícií. V dnešnej dobe
má pre úspech metropolitných oblastí rozhodujúci význam ich konkurencieschopnosť a kvalita prostredia pre život, ktorú ponúkajú obyvateľom. Aby sa mesto stalo
atraktívnym pre život, musí byť konkurencieschopné, zároveň však kvalita života je
významným faktorom konkurencieschopnosti mesta;
• spolupráca a koordinácia; vzhľadom na administratívnu fragmentáciu v rámci met-
ropolitných regiónov prioritou by mala byť koordinácia medzi samosprávami miest
a obcí, medzi samosprávami a relevantnými sociálno­‑ekonomickými aktérmi pô-
sobiacimi v rôznych sektoroch v danom území. Veľmi dôležité je, aby od začiatku
boli jasne definované strategické ciele spolupráce a spôsob ich dosiahnutia. Mestá
a obce v rámci metropolitného regiónu majú rôzne silné stránky. Spolupráca môže
priniesť nové príležitosti ako zvýšiť atraktivitu regiónu pre podniky a obyvateľov:
väčšie mestá môžu byť atraktívne z pohľadu pracovných možností, pričom menšie
okolité mestá a obce sú schopné ponúknuť kvalitné prostredie pre život nových zamestnancov s rodinami. Spolupráca je špecificky dôležitá v časoch nepriaznivého
ekonomického vývoja, kedy sú partneri schopní lepšie prekonať negatívne dôsledky
krízy v nosných sektoroch;
• flexibilita, efektívnosť a odbornosť; inštitúcie zodpovedné za riadenie (správu) sa
musia prispôsobiť rýchlo prebiehajúcim zmenám. Dynamické prostredie si vyžaduje priebežne upravovať nástroje na dosiahnutie strategických cieľov metropolitného
61
regiónu. Riadenie orientované na výsledky a kvalitné ľudské zdroje sú významným
faktorom pre úspešnosť metropolitného regiónu. Relevantné inštitúcie a štruktúry
musia byť schopné mobilizovať verejné a súkromné zdroje na realizáciu spoločných
rozvojových stratégií a plánov;
• otvorenosť; moderná metropolitná oblasť by mala v plnej miere zohľadňovať názo-
ry relevantných aktérov, skupín občanov, sociálnych partnerov, podnikateľskej sféry
a rôznych úrovní samosprávy. Nové technológie a formy komunikácie dnes výrazne
rozšírili možnosti interakcie zodpovedných štruktúr, podporujú otvorenosť procesov a prijímanie zásadných rozhodnutí vnútri metropolitného regiónu. Jeho správa
by mala byť transparentná a byť čo najbližšie k obyvateľom a podnikom;
• udržateľnosť; ekonomické, sociálne a environmentálne ciele musia byť integrované
do rozvojových stratégií metropolitných oblastí a regiónov. Tieto ciele by mali byť
v rovnováhe, resp. presadzovanie cieľov v jednej oblasti by nemalo byť vykonávané
na úkor cieľov v ďalších oblastiach. Inými slovami, riadenie orientované na výsled-
ky by malo v plnej miere zohľadňovať krátkodobé, strednodobé a dlhodbé záujmy
regiónu. V sociálnej oblasti by aktivity mali zohľadňovať potrebu posilnenia sociál-
nej súdržnosti. Vo vzťahu k životnému prostrediu riadenie metropolitného regiónu
si vyžaduje zlepšenie a zachovanie kvality a environmentálneho potenciálu regiónu
pre budúce generácie. Práve rozvoj mesta a regiónu, ktorý nenaruší ekologickú stabilitu v danom území momentálne predstavuje špecifickú výzvu pre väčšie metropolitné regióny v Európe. [3].
Spektrum znalostnej spolupráce sa konkretizuje prostredníctvom šiestich oblastí, kto-
rými sú informačné a komunikačné platformy, identita a marketing metropolitného regió-
nu, vzdelávacie siete, koordinácia regionálnych plánov rozvoja, rozvoj hospodárskych lokalít a inovatívne a udržateľné využívanie zdrojov.
Centrálny význam pre nadviazanie spolupráce má vypracovanie a transparentné vy-
obrazenie potrieb a ponúk spolupráce. Popri informačných a diskusných podujatiach môžu
byť spúšťačom budúcej spolupráce internetové platformy a databázy o existujúcich plá-
noch alebo ponukách. Celkovo chýbajú prehľadné a štandardizované informácie pre po-
tenciálnych mestských partnerov spolupráce a obzvlášť dostupnosť potrebných informácií
v iných jazykoch (nemeckom a slovenskom). Popri skôr všeobecných informáciách miest
ide v oblasti informačných a komunikačných platforiem o prezentáciu mestskej infraštruktúry, služieb a infraštruktúrnych projektov, zverejňovanie miestnych rozvojových konceptov, databáz o lokalite alebo portáloch o priemyselných plochách, databáz geodát, atď.
62
Jedným z centrálnych predpokladov pre vybudovanie udržateľnej štruktúry spoluprá-
ce je spoločné vystupovanie navonok prostredníctvom webových výstupov, informačných
materiálov a propagácie. Toto je možné posilniť opatreniami budujúcimi identitu, aby sa
vytvorilo povedomie aglomerácie, ako je napr. vypracovanie a prezentácia spájajúcich elementov a potenciálov regiónu, prezentácia lokálnych špecialít a výrobcov. V rámci marketingovej spolupráce zároveň možno určiť tematické ťažiskové body miest, a tým vytvoriť
základy pre zostavenie regionálnych rozvojových konceptov, prípadne konceptov turizmu.
Riadenie vzťahov je dôležité nielen v komerčnej sfére, ale aj v komunálnej či nezisko-
vej sfére. [4]. Vybudovanie osobných vzťahov je kľúčovým faktorom pre etablovanie spolupráce medzi mestami. Osvedčeným nástrojom je organizovanie spoločného vzdelávania,
ako aj podpora transferu know­‑how v rámci spoločenstiev ďalšieho vzdelávania a stretnutí
expertov. Opatrenia ďalšieho vzdelávania môžu byť použité takmer vo všetkých relevatných
metských témach a majú vďaka multiplikačnému efektu silný účinok na vytvorenie silného
povedomia a identity. Pripravujú cestu pre spoločnú spoluprácu. Ako prvý východiskový
bod v TwinRegióne slúžia predovšetkých spoločné bilingválne iniciatívy ďalšieho vzdelávania pre osoby pôsobiace v oblasti starostlivosti o deti, pre učiteľov na základných a stredných školách a predovšetkým pre zamestnancov verejnej správy. Za týmto účelom sa odpo-
rúča zakladanie spoločenstiev ďalšieho vzdelávania, ktoré organizujú transfer know­‑how
v určitej skupine pracovníkov jedného odvetvia v rámci pravidelných stretnutí, okrúhlych
stolov expertov, exkurzií a ďalších informačných podujatí.
Vysoká potreba spolupráce existuje v malých regiónoch v oblasti súladu a koordiná-
cie komunálnej infraštruktúry a regionálneho rozvoja, obzvlášť v prihraničných regiónoch
a v okolí Bratislavy. Transparentné zobrazenie a bilingválna dostupnosť miestnych rozvojových konceptov, ale aj infraštruktúrna ponuka a regionálne relevantné projekty dávajú
značný impulz pre spoluprácu obcí. Konkrétne pohnútky spolupráce môžu byť:
• zosúladenie stavebného a sídelného rozvoja ako aj dopravného rozvoja,
• regionálna koordinácia plánovania a využívania komunálnych infraštruktúrnych zariadení,
• optimalizácia výberu lokality a minimalizácia zaťaženia veľkými projektmi,
• kooperatívne vypracovanie rozvojových projektov malých regiónov, ale aj regionálneho hospodárskeho plánu.
Pre vzdialenejšie mestá môže byť zaujímavá spolupráca v oblasti výmeny znalostí
ohľadom aktuálnych miestnych problémov, ako je napríklad oživenie mestských centier.
63
Vo všeobecnosti si mestá a obce konkurujú, aby prilákali investorov pri výstavbe pod-
nikov, čím sa oslabuje pozícia jednotlivých miest. Potenciálnym investorom naopak chýbajú informácie o rozsahu a dostupnosti plôch vhodných na výstavbu v regióne. Spoločný
predaj lokalít alebo objektov v mestách TwinRegiónu by mohol celkovo posilniť atraktivitu
regiónu v celosvetovej konkurencii a pritiahnuť ďalších investorov. Spoločným vystupova-
ním miest voči investorom, t. j. regionálny marketing lokality, by posilnil ich pozíciu a osla-
bil konkurenciu.
Cezhraničné partnerstvá prinášajú silnejšie efekty úspory energie všetkým zúčast-
neným prostredníctvom harmonizovanej spolupráce. Okrem toho možno dosiahnuť rýchlejšie úspechy vyplývajúce z intenzívnej výmeny technológií a skúseností. Väčšie využitie
obnoviteľných zdrojov energie posilňuje nezávislosť od fosílnych nositeľov energie, a tým
umožňuje mestám udržateľný hospodársky rozvoj, ktorý ochrání nielen životné prostredie a klímu, ale aj ľudí prostrednístvom redukcie záťaží. Popri vypracovaní mestských a re-
gionálnych energetických konceptov sa v oblasti obnoviteľných energií ponúkajú ďalšie
rôznorodé možnosti pre spoluprácu miest v čiastkových segmentoch biomasy, bioplynu,
bionafty, veternej energie, fotovoltaiky a termickej solárnej energie, e­‑mobility a vodných
elektrární.
Metódy
Cieľom tejto štúdie je predstaviť a posúdiť existujúce podmienky aglomerácie Viedeň –
Bratislava (TwinRegión) a identifikovať možnosti zintenzívnenia znalostnej spolupráce medzi mestskými regiónmi Viedne a Bratislavy. [5, s. 128].
Nasledujúce vymedzenie v prvom rade slúži na priestorovú orientáciu, resp. ako po-
pis regiónu, ktorý slúžil ako východisko pre prípravu podkladových údajov. Jadro TwinRegiónu zahŕňa:
• regióny NUTS III: Bratislava, Trnava v SR, ako aj regióny Weinviertel, Wiener Umland
– Nordteil, Wiener Umland Südteil, Nordburgenland a mesto Viedeň v Rakúsku,
• všetky mestá nad 10 000 obyvateľov v dostupnosti približne jednu hodinu jazdy individuálnou dopravou od miest Viedeň a Bratislava.
Výskum bol realizovaný formou interview na seminároch usporiadaných v rámci pro-
jektu TwinRegión v období od mája roku 2011 do decembra roku 2011 a zúčastnilo sa ho
63 zástupcov rakúskych a slovenských obcí a relevantných inštúcií v TwinRegióne.
64
Výsledky a diskusia
Rozhovory so zástupcami samospráv, ako aj semináre s expertmi zreteľne ukázali, že
v projektovom regióne existuje veľký potenciál spolupráce. Doteraz sa však nepodarilo implementovať udržateľnú základňu pre spoločné rozvojové stratégie a aktivity.
Rozhodujúcimi faktormi sú rozdielne lokálne rámcové podmienky, rozdielne výcho-
diskové podmienky, strach z vlastnej identity, operatívne požiadavky, faktor jazyka a napä-
té cezhraničné vzťahy.
• Rozdielne lokálne rámcové podmienky a otázky týkajúce sa pridanej hodnoty spolupráce medzi Viedňou a priľahlými obcami, ako aj Bratislavou a priľahlými obca-
mi. Obzvlášť nerovnováha ohľadom veľkosti a hospodárskej sily sťažuje podmienky
pre budovanie potrebnej dôvery pre spoluprácu. Často existujú predsudky na strane
menších obcí voči veľkým mestám, ako je Viedeň a Bratislava. Platí, že je nevyhnutné ich transparentne zobraziť.
• Rozdielne východiskové podmienky a spoločne definovať účel a úžitok spolupráce,
aby bola jasne viditeľná a kontrolovateľná pridaná hodnota spolupráce. Dôležité je
cielene zohľadniť špecifické danosti jednotlivých obcí tak, aby sa necítili znevýhodnené.
• Strach zo straty vlastnej identity
Príčinou pre nízku pripravenosť na spoluprácu v menších obciach sú často obavy týkajúce sa straty flexibility a riadiaceho vplyvu ako dôsledok prenesenia rozhodovacích kompetencií na úroveň spolupráce. K tomu môžeme predovšetkým v spolupráci
medzi nerovnakými partnermi zaradiť aj strach zo straty významu a identity menších obcí.
• Operatívne požiadavky
Spolupráca stojí peniaze, čas a personál (chýbajúce zdroje) a vyžaduje spravidla zme-
ny. Čím je vyšší stupeň organizácie spolupráce, tým je vyššia potreba času a vznika-
júcich nákladov, ktoré predstavujú zábrany voči spolupráci pre menšie a finančne
slabšie obce. Obzvlášť v oblasti komplexných úloh a vysokých investičných potrieb
(napr. zásobovanie pitnou vodou, likvidácia odpadu, priemyselné parky) vyrovnanie
úžitku a nákladov medzi spolupracujúcimi partnermi stavia obce pred výzvu dodatočného personálneho a finančného zaťaženia. Keď to zhrnieme, platí: „Len v prípa-
de, ak je úžitok spolupráce pre všetkých partnerov dostatočne vysoký (situácia win­
‑win), budú pripravení zmieriť sa s ich nákladmi a prípadnými nevýhodami“. [6, s.
65
31].
• Cezhranične sa pridáva dodatočne aj faktor jazyka (reči). Pretože len vo výnimočných prípadoch ovládajú partneri spolupráce tak nemčinu, ako aj slovenčinu, pra-
covným jazykom sa spravidla stáva angličtina. Zo skúseností vyplýva, že tieto okolnosti sťažujú často zapojenie lokálnych expertov.
Taktiež cezhranične spôsobuje vo vzťahu k diskusii napätý vzťah, a to nadriadené stra-
tégie verzus konkrétne projekty. Spoločná koncepcia (vzor) by podporila identitu a uľah-
čila spoluprácu. Na druhej strane by ako motor ďalšej spolupráce mohla fungovať aj realizácia menších konkrétnych projektov a v strednodobom horizonte udržateľná spolupráca
v regióne.
Záver
Ak musí byť prijaté politické rozhodnutie o začiatku spolupráce, bude najdôležitejšou
úlohou expertov zúčastnených miest jasne vysvetliť úžitok politikom zúčastnených miest
a obcí. Centrálnym predpokladom realizácie spolupráce je politický súhlas nositeľov rozhodnutí.
Aby bola spolupráca úspešná, musí v prvom rade existovať nevyhnutná dôvera. Táto
je založená tak na formálnych, záväzných pravidlách, ako aj vo väčšej miere na stabilných
personálnych vzťahoch medzi zástupcami inštitúcií. [6, s. 31]. „Spolupráca stojí a padá väč-
šinou s osobami, ktoré za ňou stoja“. [7, s. 213]. Opatrenia na budovanie dôvery, akými sú
otvorená diskusia, transparentnosť, účasť obyvateľov, atď., by mali byť fixnou súčasťou konceptu spolupráce.
Klasické komunálne ťažiskové úlohy ako základ spolupráce môžu byť spravidla pre-
sadené až v neskorších fázach spolupráce. Spočiatku sa odporúča začať s opatreniami vytvárajúcimi identitu, aby sa vybudovala vzájomná dôvera, aby sa jednotliví aktéri neobávali o svoje úlohy, resp. identitu vzhľadom na predmet spolupráce. „Jemnejšie“ témy, akými
sú informovanosť a komunikácia, marketing alebo výmena znalostí, sú vhodnejšie na zača-
tie spolupráce, vybudovanie dôvery a pripravenie cesty na dosiahnutie spoločných cieľov.
Až keď sa podarí vytvoriť spoločnú identitu metropolitného regiónu Viedeň – Bratislava,
môže nasledovať ďalšia spolupráca tykajúca sa klasických komunálnych služieb.
Aj témy tykajúce sa plánovania sú vhodné na vzájomné učenie sa ako zosúladiť stra-
tegické a rozvojové plány. Toto môže prebiehať aj vo voľnejších formách spolupráce, ktoré
si vystačia aj bez rozsiahlych právnych predpisov.
66
Na cielenú podporu a iniciáciu spolupráce je potrebné mať jedného alebo viac nezá-
vislých sprostredkovateľov, ktorí majú nielen dlhoročnú skúsenosť v komunálno­‑politickej
oblasti, ale sú taktiež v úzkom kontakte s lokálnymi a regionálnymi aktérmi, a tiež sú nimi
rešpektovaní.
Predovšetkým v počiatočnej, resp. v prípravnej fáze spolupráce majú zúčastnené oso-
by – zástupcovia inštitúcií, ale aj nezávislí promotóri významnú úlohu. Identifikácia, spojenie a získanie týchto ľudí pre plánovanú spoluprácu je centrálnou úlohou obchodného
miesta, ktoré funguje ako miesto prvého kontaktu a riadiace miesto pre spoluprácu a myšlienky spolupráce.
Ako posledná, ale nemenej dôležitá, je cielená podpora spolupráce v konkrétnych pro-
jektoch, ktorá zvyšuje úžitok, a tým rozhodujúcou mierou prispieva k vybudovaniu udrža-
teľnej medziobecnej spolupráce. Takto sa požaduje predovšetkým od regionálnych a nadregionálnych úrovní verejnej správy, aby poskytli zodpovedajúce finančné a nefinančné
stimuly a impulzy na podporu medziobecnej spolupráce. Obchodné miesto môže informovať o možnostiach podpory, poskytovať finančné prostriedky za daného stavu, ako aj ponúkať podporné služby.
Poznámka: Projekt bol podporený z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce
Slovenská republika – Rakúsko 2007–2013.
Literatúra
[1] Dostupné na internete: ww.teinregion.eu.;15. 10. 2012.
[2] Dostupné na internete: www.unfpa.org/swp/.2007.State of world population.
[3] OECD. 2000. Princípy fungovania metropolitných štruktúr.
[4] MURA, L. (2005): Riadenie vzťahov so zákazníkmi v podnikateľskej činnosti. In EDAMBA. Medzinárodná vedecká konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2005. Nové Zámky, 2005.
ISBN 80–225–1351–2.
[5] PROROK,T a kol. (2012): TwinRegión. Štúdia – Znalostná spolupráca v metropolitnom
regióne Viedeň – Bratislava. Viedeň: KDZ Viedeň, 2012 a Trenčín: CRR, 2012, s.128.
ISBN 978–3–901683–27–5.
[6] HUBER, W. (2009): Hemmnisse fur regionale Kooperation von Gemeinden. In „Arbeitskreis Regionale Kooperation – Die Zusammenarbeit im stadtischen Raum, Unterlagen zum 59. Österreichischen Stadtetag. Wien, 2009.
67
[7] Rakúska konferencia územného usporiadania. (2009): Räumliche Entwicklungen in
Österreichischen Stadtregionen, 2009.
Kontakt
doc. PhDr. Zoltán Rózsa, PhD.
Katedra marketingu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Furdekova 16
851 04 Bratislava
E­‑mail: [email protected]
doc. Ing. Stanislav Filip, PhD.
Katedra bezpečnostného manažmentu
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Furdekova 16
851 04 Bratislava
E­‑mail: [email protected]
68
VYBRANÉ ASPEKTY K REALIZÁCII PROGRAMU
1
2
3
Peter Schmidt – Lajos Szabó – Jaroslav Kultan
Abstrakt
V príspevku sa zaoberáme niektorými problémami realizácie vládneho programu ESO.
Oboznámime čitateľa s dostupnými informáciami legislatívneho, informatického a technického rámca. Vzhľadom na to, že projekt je už spustený a dostupnosť informácií o realizácii
je veľmi slabá, pokúsili sme sa na základe analýzy znalostí zavádzania obdobného systému
v Maďarskej republike poukázať na množstvo potenciálnych problémov a ich riešenie, ktoré
sa počas realizácie môžu vyskytnúť
Kľúčové slová: Samospráva; Informačné technológie; Elektronické služby; Efektív-
na, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa (ESO); Kontaktné administratívne miesto občana
(KAMO); Jednotné kontaktné miesto (JKM); Integrované obslužné miesto (IOM).
ESOSPECIFIC ASPECTS FOR THE IMPLEMENTATION OF THE ERO PROGRAM
Abstract
The article is concerned with some tasks of government program’s realization ERO. We
are goint to inform a reader about an available information of legislative–, informatic– and
technical scope. Forasmuch as the project is already running and the information availability
of the realization is quite poor, we have tried to (on the basis of knowledge analysis concer-
ning the implementation of similar system in Hungary) mention many potential issues and
its solution which might be occured during the realization.
Key words: Self­‑government; Information Technology; Electronic services; Efecti-
ve, Reliable and Open state administration (ERO); Contact Administrative Place of Citizen
(CAPC), United Contact Place (UCP), Integrated Service Place (ISP).
Úvod
Vládny program ESO je nevyhnutným krokom k zvýšeniu efektivity výkonu štátnej
správy. Každá vyspelá krajina v EÚ už podobný program má alebo na ňom pracuje. Naprí1
2
3
Peter Schmidt, Ing. , Mgr. , PhD. - odborný asistent; Katedra aplikovanej informatiky, FHI, EUBA
Lajos Szabó, Ing. , Eng. Ret. Police LTC - externý asistent; Bánki Donát Gépész és Biztonságtechnikai Mérnöki Kar, Óbudai Egyetem
Jaroslav Kultan, Dr. , Ing. , PhD. - odborný asistent; Katedra aplikovanej informatiky, FHI, EUBA
69
klad Maďarská republika už tri roky má takýto systém v plnej prevádzke a postupne sa za-
čínajú objavovať aj benefity z prevádzkovania systému. Mottom a víziou Programu ESO
(Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) je:
„Občan a podnikateľ vybaví všetky špecializované transakcie zabezpečované štátom
jednoducho a s minimálnymi nákladmi. Pri styku so štátom môže maximálne využívať elek-
tronické prostriedky a pri osobnom vybavovaní nemusí navštevovať žiadne ďalšie špecializované úrady na rôznych miestach. Štátna správa je z pohľadu občana a podnikateľských
subjektov jednoduchá, prehľadná a dostupná. Štátna správa je štíhla, pružná, funguje udržateľne, transparentne a s minimálnymi nákladmi.“
Elektronizácia štátnej správy na začiatku 21storočia je pre každého občana pocho-
piteľnou vecou. Nehovoriac o obrovských výhodách, ktoré prinesie pre štát a hlavne pre
občanov. Na druhej strane si musíme uvedomiť fakt, že tento viacročný proces bude „bo-
lestivý“, ako to formuloval aj pán premiér. Prvý zo zákonov, ktoré budú nevyhnutné pre
realizáciu celého rozsiahleho projektu, je Zákon 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach
v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa od 1. 1.
2013 ruší 64 špecializovaných krajských úradov. Pôsobnosť krajských úradov osobitný-
mi predpismi prechádza na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej existujúcej špecia-
lizovanej miestnej štátnej správy. Pôsobnosť krajských školských úradov, krajských stavebných úradov a územných vojenských správ prejde na existujúce obvodné úrady v sídle
kraja v pôsobnosti MV SR. Kompetencie krajských úradov životného prostredia, krajských
pozemkových úradov, krajských lesných úradov, katastrálnych úradov, krajských úradov
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie prejdú do príslušného špecializovaného orgá4
nu nižšieho stupňa v pôsobnosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy. Po novom
obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových
organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Uvedený zákon v §
2 definuje aj postavenie obvodných úradov, z čoho najdôležitejšie sú body
(1) Obvodný úrad je miestny orgán štátnej správy, ktorý je preddavková organizácia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
5
(2) Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, kto-
rého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra
vnútra Slovenskej republiky.
4
5
http:// www.minv.sk/?.spravy.sprava=program­‑eso­‑prezident­‑podpisal­‑zakon­‑o­‑niektorych­‑opatreniach­‑v­‑miestnej­
‑statnej­‑sprave
Zákon 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
70
V dôsledku rušenia špecializovaných krajských úradov by o prácu malo prísť približne
200 ľudí. Zákon by mal štátny rozpočet v roku 2013 odľahčiť o približne 3,2 milióna eur.
Charakteristika programu ESO
Zrušenie vymedzených krajských štruktúr miestnych orgánov špecializovanej štátnej
správy je prvou etapou k zefektívneniu, modernizácii a elektronizácii úradov. Druhá etapa,
čiže integrácia všetkých pôsobností miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu by
sa mala udiať podľa odhadov začiatkom roka 2014 (obr. 1).
Obr. 1: Etapy reformy ESO
Etapy reformy
2012
1.1.2013
2014 - 2016
2013
2016 - 2020
1.1.2014
KAMO
Optimalizácia ÚOŠS
Zdroj: [4]
Pred reštrukturalizáciou výdavky na činnosť ŠS (štátnej správy) predstavovali približ-
ne 2,3 mld. Eur a na činnosť miestnej ŠS takmer 286 mil. eur. Po plnej eletronizácii po roku
2016 by sa malo ušetriť približne 400 mil. eur ročne, pričom podľa [4], by sa v roku 2014
mohlo ušetriť približne 150 mil. eur čo vidno aj na grafe 1.
71
Graf 1: Ročná úspora ŠS v mil. €
Zdroj: Vlastné spracovanie s využitím zdroja [4]
Vládny program ESO predstavuje v podstate centralizáciu služieb pre občanov na jed-
no konkrétne kontaktné miesto čo samozrejme bude ako fyzické tak aj virtuálne s obme-
dzenou funkcionalitou. Obmedzená funkcionalita pre internetového používateľa služieb je
logická, nakoľko sú už zabehnuté a dobre fungujúce procesy, ktoré by bolo neefektívne
meniť a z bezpečnostného hľadiska aj ťažko realizovateľné. Napr. vydanie nového preukazu totožnosti či pasu má podmienku, že ako fotografia tak aj biometrické prvky sa snímajú
na špecializovanom pracovisku (obr. 2).
72
Obr. 2: Vzťah KAMO a ObÚ
KAMO - poskytované služby
KAMO/ priamy kontakt s občanmi
Podateľňa
Služby poskytované v agendách:
• Živnostenská
• Doklady a evidencia
• Životného prostredia
• Matričná
• Obchodný register - výpis
• Úseku školstva
• Pobytová
• Kataster - výpis
• Lesných a Pozemkových úradov
• Štáte občianstvo
• Priestupky
• Úseku ciest, dopravy a poz. Kom.í
• Agenda Soc.poisťovne
• Práce, sociálnych vecí a rodiny
Odbor:
Obvodný Úrad/ priamy výkon agendy
Zdroj: [4]
Čiže žiadosť si podať cez internet budeme môcť podať ale bude treba sa dostaviť aj
6
na KAMO . KAMO v tomto prípade by malo mať prístup ku kompletnej agende dokladov,
ktoré doteraz spravuje PZ SR. Pre občana, ktorý navštívi KAMO sa vybavovanie úradných
vecí náramne zjednoduší. Predstavme si vybavovanie vecí na pošte. Bolo by to veľmi podob-
né, akurát pri jednom okienku by sme nepodávali listy, ale daňové priznanie, či vyžiadali
list vlastníctva nehnuteľnosti, alebo kópiu rodného listu, alebo odhlásili staré motorové vozidlo. Dokonca by sme priamo na tomto kontaktnom mieste mohli zaplatiť správny poplatok bankomatovou kartou. Ďalšou veľkou výhodou pre občanov žijúcich na vidieku, je mož-
nosť navštíviť hociktoré KAMO, bez väzby na miestnu príslušnosť ako je to vidno na obr. 3.
V súčasnosti je zrejmé že KAMO bude mať len prístup k agendám a bude zabezpečo-
vať prvý kontakt s občanom. Obvodný úrad by mal vykonávať agendy. Ak by obvodné úra6
Kontaktné Administratívne Miesto Občana
73
dy mali spravovať všetky agendy všetkých zainteresovaným orgánov, musela by sa vytvoriť
inštitúcia, ktorá by tieto aktivity zastrešovala. Z informatického hľadiska sa ako najvhod-
nejšia javí alternatíva, že všetky agendy budú ďalej spravovať súčasní správcovia, akurát sa
prepoja do jedného celku napr. s využitím technológie SOA.
Obr. 3: Územná dislokácia KAMO
KAMO – územná dislokácia
KAMO/ priamy kontakt s občanmi
Agenda 1
Agenda 2
Agenda 3
Agenda 4
Obvodný Úrad/ priamy výkon agendy
Zdroj: [4]
Ďalšie funkcionality, s ktorými sa v programe ESO stretneme sú IOM čiže Integrované
Obslužné Miesto, ktoré by mali byť pasívnym bodom kontaktu občana a štátu a zabezpečovať služby takpovediac v off­‑line režime, čiže spravidla len vybavovanie rôznych výpisov.
Oproti tomu je KAMO aktívnym bodom kontaktu občana a štátu a prioritne bude zabezpe-
čovať výpisy, zmeny, podania, žiadosti či doklady.
Súčasťou ESO má byť aj JKM čiže Jednotné kontaktné miesto. JKM v Slovenskej repub-
like vznikli na základe ustanovení smernice o službách na vnútornom trhu za účelom po74
skytovania informácií a uľahčenia prístupu slovenských a zahraničných podnikateľov v oblasti služieb na slovenský trh. JKM vznikli aj v ostatných členských štátoch EÚ a štátoch,
ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP.
7
Podmienky vytvorenia funkčného celku KAMO, IOM, JKM, ObÚ a PZ aj na báze
skúseností v Maďarsku
Organizačná štruktúra štátu orientovaného na „služby“ svojim občanom si vyžaduje
zmenu pohľadov a postojov. Tieto nové postoje vyžadujú, aby štát využíval svoje mocensko­
‑právne nástroje len v nevyhnutne nutnom rozsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch by
mal oslovovať štátne orgány občan alebo organizácia za účelom vyžiadania si konkrétnej
služby. Tieto služby sú s časti hradené z daní a z časti zo správnych poplatkov.
Právom môže každý občan očakávať, že za svoje peniaze dostane služby kvalitné,
rýchle, účinné a zákonné. Rozmachom informačných technológií je evidentné že u občanov
sa formuje požiadavka na minimalizáciu nutnosti fyzickej návštevy na určitom miestnom,
okresnom či krajskom úrade, keďže väčšina týchto úkonov by sa dala zvládnuť aj prostredníctvom internetu.
V Maďarsku príprava systému, ktorý zabezpečoval aby si občan z hociktorého mies-
ta krajiny prostredníctvom internetu vedel vybaviť svoje úradné záležitosti, vyžadovala veľmi dlhý čas.
V prvom rade bolo treba zregulovať jednotlivé úrovne štátnych orgánov a prísluš-
ných úradov. Medzi ústredné­‑regionálne­‑miestne orgány bolo treba včleniť ďalší článok
sub­‑regionálny, ktorého úlohou bolo odľahčiť práve činnosť miestnych orgánov. Súčasne
bolo treba zjednodušiť aj celý správny poriadok, od podania žiadostí, cez prípravu dokumentov až po vydanie dokladov a doručenie k adresátovi.
Príprava rôznych dokladov prostredníctvom jednotlivých orgánov štátnej správy a ich
sústredenie do jedného bodu si vyžaduje nemalé úsilie. Stačí sa zamyslieť len nad rôznorodosťou všetkých dokumentov a dokladov, ktoré nás v priebehu života sprevádzajú a pritom
nemyslíme len na občiansky preukaz či „vodičák“ ale aj na také ako je karta poistenca, pas,
technický preukaz či výpis z katastra nehnuteľnosti alebo zriaďovacia listina spoločnosti.
Na vystavenie týchto dokladov je nutná určitá zručnosť a aj rutina v príslušnej legislatíve.
Toto je len začiatok. Ku každému typu dokumentu či dokladu prislúcha samostatný
správny poriadok, k čomu sa viaže nutná dostupnosť do prislúchajúcich databáz. Ku kaž7
http://www.epi.sk/1325/Jednotne­‑kontaktne­‑miesta­‑v­‑SR_33456.aspx
75
dej databáze prislúcha overovací protokol, musí prebehnúť autorizácia, autentifikácia, aby
úradník mohol svoju prácu vykonávať odborne, bezchybne, svižne a v súlade so zákonom.
K týmto databázam sa úradník musí vedieť dostať, aby z nich mohol údaje získavať a mohol
do nich údaje vkladať v priebehu správneho konania. Keďže v súčasnosti je väčšina týchto
databáz už v elektronickej forme, je nutné veľmi sofistikované a vôbec nie jednoduché informatické zázemie. Toto zázemie je ako z hľadiska hardvérového tak aj z hľadiska softvé-
rového veľmi zložité, pričom sa musia dodržať všetky zásady bezpečnosti a pritom zabezpečiť prístupy na základe oprávnení jak z internetu tak aj z intranetu.
Predtým než by sme sa začali venovať detailom, pozrime sa na najnutnejšie úlohy
prvej etapy.
• Vypracovaná a prejednaná vládna koncepcia, ktorá disponuje aj štúdiou očakávaných dopadov (z časti by bola táto úloha splnená, avšak nie je k dispozícii štúdia do-
padov, nakoľko nie je dostupný žiadny materiál kde by boli vyčíslené celkové náklady).
• Multilaterálny dialóg všetkých orgánov zainteresovaných do projektu, na zistenie
možností a požiadaviek jednotlivých strán.
• Podrobná SWOT analýza existujúcej štruktúry jednotlivých orgánov.
• Analýza dôsledkov vzniknutých potrebnou reštrukturalizáciou vybraných krajských
úradov resp. prechod kompetencií na obvodné úrady ako aj rušenie niektorých rozpočtových organizácií a orgánov miestnej štátnej správy.
• Analýza a vhodný výber miest na umiestnenie KAMO z regionálneho hľadiska pri
zohľadnení dostupného odborného personálu.
• Celoplošné objasnenie podstaty projektu občanom a následné pripomienkovanie zo
strany občanov, aby sa mohla maximalizovať funkcionalita celého systému.
Po úspešnom zrealizovaní vyššie popísaných bodov môže nasledovať druhá etapa.
Táto etapa je z hľadiska hardvérovej a hlavne softvérovej realizácie najzložitejšia, a mohla
by mať nasledovné kroky.
• Vytvorenie inštitúcie, ktorá by zastrešovala a spravovala všetky údajové úložiská
tých organizácií, ktoré sú v projekte zapojené.
• Vytvorenie používateľského rozhrania ako pre intranetové tak aj pre internetové použitie, so zohľadnením špecifík správnych konaní jednotlivých orgánov.
• Zabezpečenie nepretržitého, rýchleho a hlavne bezpečného behu všetkých aplikácií
ako pre interného odborného používateľa tak aj pre externého používateľa – obča76
na. Samozrejme sa táto činnosť nezaobíde bez sofistikovaného systému a dodržiavania správne navrhnutých prístupových a bezpečnostných politík.
• Z legislatívneho hľadiska je nevyhnutné preveriť celú regulačnú štruktúru a prípadne aplikovať zmeny, aby činnosť nového informačného systému bola v súlade so zákonom.
• Vytvorenie súboru pravidiel pre všeobecné administratívne riadenie, ktoré na naj-
vyššej možnej právnej úrovni zabezpečí štandardizáciu rôznych správnych postu-
pov. Tento zákon by mal obsahovať podrobné pravidlá pre elektronické podanie
a všetky správne procesy.
• Musia byť zákonom upravené úlohy, právomoci a kompetencie správcu/inštitúcie
všetkých dát.
• Všetky zainteresované ministerstvá budú musieť navrhnúť také legislatívne regulácie aby v najväčšej možnej miere podporili plynulý chod celého systému.
• V oblasti personálneho zabezpečenia bude nutné vytvoriť výcvikové a školiace
programy pre obslužný personál na všetkých úrovniach, aby boli schopný kvalifikovane vybaviť veľmi rozmanité požiadavky občanov.
V hrubých rysoch načrtnutá druhá etapa bude trvať niekoľko rokov, čo vyplýva nielen
priamo z programu ESO ale hlavne z rozsahu „prác“, ktoré bude nevyhnutné uskutočniť ak
má byť vládny program ESO úspešný. Paralelne bude musieť pracovať niekoľko informatických teamov v súčinnosti s parlamentom, ktorý bude musieť zabezpečiť legislatívne stabil-
né základy nového informačného systému. Z informatickej stránky bude nevyhnutné zrealizovať nasledovné kroky.
• Vytvorenie kompletnej hardvérovej infraštruktúry, s maximálnym využitím už existujúcich sietí či serverov.
• Zavedenie trojstupňového správneho konania.
• Vytvorenie softvérových riešení, ktoré budú schopné pristupovať k potrebným da-
tabázam na základe podania – žiadosti občana. Prepojenie viacerých informačných
systémov čo i len v rámci jedného orgánu ŠS, je veľmi náročná úloha a v súčasnosti
prichádza do úvahy snáď len SOA ako možný prostriedok na realizáciu tak rozsiah-
lej úlohy.
• Vytvorenie „univerzálneho“ grafického používateľského rozhrania, ktoré zjednoduší
orientáciu v systéme a tým zníži náklady na zaškolenie odborného personálu.
• V súčinnosti s bankovými inštitúciami v systéme musí byť integrovaná možnosť plat-
77
by správnych poplatkov bankovými prevodmi alebo cez terminály
• V spolupráci s NBÚ a certifikačnými autoritami musí byť dotiahnuté bezproblémové
používanie elektronického podpisu v najširšom rozsahu.
• Postupné zavádzanie e– riešení u jednotlivých organizácií, vrátane testovania, ladenia a aktualizovania.
Ďalšie úlohy, ktoré už nie sú informatického charakteru ale v začiatočnej etape budú
veľmi dôležité sú napríklad:
• Realizácia KAMO na fyzickej úrovni, čiže kancelárie ktoré v začiatkoch budú praco-
vať paralelne ešte fungujúcimi kanceláriami jednotlivých organizácií. KAMO si najlepšie môžeme predstaviť ako súčasnú Sl. Poštu s univerzálnymi priehradkami.
• Materiálne vybavenie týchto kontaktných miest nábytkom, kancelárskou, informatickou technikou a zabezpečovacou technikou.
• Spropagovanie a vysvetlenie podstaty a výhod ESO všetkým občanom SR.
Vychádzajúc zo skúseností našich južných susedov by sme chceli upozorniť na nie-
ktoré problémy, ktoré ich postihli pri zavádzaní ich vlastného systému. Môžeme ich rozdeliť do viacerých skupín. Prvú skupinu tvorili problémy legislatívne, ktoré sa vynorili pri
pokuse zosúladenia platnej legislatívy so softvérovým vybavením. Vážnym problémom bol
aj málo rozšírený a používaný elektronický podpis a od neho odvodené činnosti. Druhou
skupinou problémov boli problémy, ktoré sa týkali „povinných“ softvérových riešení v ŠS.
Viaceré inštitúcie vôbec nevyužívali tieto produkty, alebo len v obmedzenej miere pre ich
ťažkú a obmedzenú konfigurovateľnosť. Dôsledkom boli zvýšené náklady na vývoj nových
vhodných softvérových produktov. Ďalšou skupinou problémov bola súčinnosť jednotlivých štátnych orgánov. Tvorba reportov sa často javil ako neriešiteľný problém a preto sa
problém spravidla riešil outsourcingom. Financovanie tvorilo štvrtú skupinu problémov,
ktoré pramenili z predchádzajúcich skupín. Aj keď krátko po elektronizácii služieb sa obja-
vili prvé úspory, ale tieto pre legislatívne obmedzenia nemohli byť použité na financovanie
projektu a projekt bol odkázaný len na príspevky zo štátneho rozpočtu. Po prekonaní po-
čiatočných problémov a spustení prevádzky kancelárií „prvého kontaktu“ sa objavili ďalšie
problémy pri vybavovaní stránok. Najväčší problém pri prevádzke, bola nedostatočná rýchlosť obsluhy, ktorá pramenila z nasledovných dôvodov:
• neskúsenosť obslužného personálu,
• hardvérové nedostatky, ktoré pramenili hlavne zo zlej konfigurácie,
• nedostatočná informovanosť občanov,
78
• nedostatok odborných znalostí, resp. veľmi odborne písané návody, tutoriály a helpy, s využitím právnických, policajných či informatických terminológií,
• nevyškolený personál pre nové služby, ktoré sa zavádzali postupne,
• rôzna prístupová úroveň a rôzne oprávnenia pre obslužný personál,
• platenie správneho poplatku v začiatkoch nebolo možné priamo na kontaktnom
mieste, len na poštách, čo veľmi predlžovalo celý vybavovací proces.
Prvé špecializované kancelárie v počte 152 sa otvorili v januári roku 2000. V kancelá-
riách pracovalo 600 vyškolených pracovníkov a vydávali sa len 2 druhy dokladov. Postup-
ne sa počet kancelárií zvyšoval a zvyšoval sa aj počet vydávaných dokladov. Rozšírením služieb narastal aj počet klientov medziročne o 50%, čo viedlo k preťaženosti zamestnancov
kancelárií a predĺženým vybavovacím dobám. Vážnym problém sa javila aj nevhodnosť vybavovacích miest, ktoré neposkytovali dostatočné priestory na zachovanie určitého súkromia a dochádza tým k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov.
Pred 13 rokmi webové technológie boli ešte v „plienkach“ a prevládali statické web-
stránky a dynamické webportály boli skôr výnimkou. Preto aj prístup k službám cez in-
ternet bol veľmi obmedzený. Rozvoj webových technológií mal veľmi priaznivý dopad aj
v tejto oblasti, čo malo priamy dopad na zrýchlenie vybavovanie klientov a relatívneho po-
klesu klientov v kanceláriách. Významné zlepšenie situácie nastalo zavedením prepracovaného internetového portálu orszaginfo.magyarorszag.hu, ktorý už zabezpečoval veľmi slušnú funkcionalitu.
Už z vyššie vymenovaných problémov je zrejmé, že nasadenie tak mohutného systé-
mu nemôže byť bez problémov a to sme vybrali len zlomok všetkých, ktoré sa v skutočnos-
ti vyskytli.
Záver
Vládny program ESO a s ním súvisiace vytvorenie kontaktných miest KAMO, je
program ktorý je pre SR nevyhnutný. Elektronizácia ŠS prebieha v rôznych projektoch, ale
zatiaľ žiaľ bez významného výsledku. Vyzerá to zatiaľ tak, že jednotlivé ministerstvá rozvíjajú svoje agendy a o rozsiahlu integráciu akoby nebol záujem. Vítame tento krok vlády, že sa
rozhodla s touto neudržateľnou situáciou niečo robiť. Po naštudovaní si všetkých dostup-
ných materiálov sme ale trochu skeptický. Pozreli sme sa na obdobný systém v MR, ktorý
už tretí rok úspešne plní svoje poslanie. Vo svetle týchto poznatkov vyzerajú dostupné informácie o programe ESO len ako „prvotná škica megastavby, pričom sa už začalo s výko-
povými prácami“. Myslíme si, že nie sme ďaleko od pravdy, keď si dovolíme tvrdiť, že je to
79
tak veľké „sústo“ čo sa za 4 roky „stráviť“ nedá. Veď si spomeňme na neúspešné projekty
veľkých volumenov akým bol nedokončený systém polície AISP s pred desiatich rokov alebo vlaňajšie neúspešné nasadenie nového informačného systému daňového riaditeľstva.
Boli to veľké projekty za viac miliónov, ale v porovnaní s programom ESO by tvorili len časť
celého systému. Časový horizont 3 – 4 rokov na prepojenie takmer všetkých agend jednotlivých štátnych orgánov, považujeme za nereálne ak by sa k projektu pristupovalo ako
doteraz. Vytvorenie KAMO na začiatku roka 2014 vidíme ako reálnu možnosť, ale podo-
týkame, že s obmedzenou funkcionalitou porovnateľnou s IOM, čiže bez vybavovania vecí
„na počkanie“. Napriek nášmu skeptickému postoju by sme boli veľmi radi, keby sa poda-
rilo program ESO dotiahnuť do úspešného konca v stanovenom čase, lebo by to bol veľký
prínos pre občanov aj štát.
Poznámka:
Príspevok
bol
VZDELÁVANIE­‑VEDA­‑VÝSKUM.
spracovaný
s podporou
Občianskeho
združenia
Literatúra
[1] h t t p : / / w w w. r o k o v a n i a . s k / F i l e . a s p x / V i e w D o c u m e n t H t m l / M a t e r­‑ D o k u m –
143446?prefixFile=m_.
[2] http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012–345.
[3] http://www.epi.sk/1325/Jednotne­‑kontaktne­‑miesta­‑v­‑SR_33456.aspx.
[4] SAKOVÁ, D. (2012) ESO – Reforma štátnej, prezentácia z 25.10.2012, dostupné na internete <http:// http://www.itapa.sk/data/att/2143.pdf>.
[5] SCHMIDT, P. – KULTAN, J. – PITTNER, J. – GRELL, M. – HORNIAKOVÁ, V. (2012): Niektoré aspekty dostupnosti webových stránok obcí. In Ekonomické aspekty v územnej samospráve III: recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie, Košice, 20.9.2012. – Košice: Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy,
Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy, 2012. ISBN 978–80–8129–015–2, s.
121–130.
[6] ZEMPLÉN, B. (2005): E­‑Government Tanulmányok, Elektronikus rendszerek a közigazgatásban, Budapest, Timpf Kft, 2005. dostupné na internete <http://www.m­‑government.hu/erendszer.pdf>.
[7] GRELL, M.A. kol. (2004): Informačné systémy verejnej správy. – Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2004. 165 s. ISBN 80–225–1910–3.
80
Kontakty:
Ing. Mgr. Peter Schmidt, PhD.
Dr. Ing. Jaroslav Kultan, PhD.
Ekonomická univerzita v Bratislave
Fakulta hospodárskej informatiky
Katedra aplikovanej informatiky
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
E­‑mail: [email protected]
[email protected]
Ing. , Eng. Ret. Police LTC Lajos Szabó
Óbudai Egyetem
Bánki Donát Gépész és Biztonságtechnikai Mérnöki Kar
Gépszerkezettani és Biztonságtechnikai Intézet
1428 Budapest, Pf.:31
Hungary
E­‑mail: [email protected]­‑obuda.hu
81
Download

Zborník - iampress.eu