Logistika a zásobovacia činnosť
2. ročník – podniková ekonomika
Školský rok 2013/2014
MAJETOK PODNIKU – charakteristika, členenie
Majetok podniku = všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa
a vytvára, a s ktorými vo vlastnom záujme účelne hospodári. V podniku predstavujú aktíva.
1
Členenie majetku – základné zložky
a) dlhodobý
b) obežný (krátkodobý).
Krátkodobý majetok
-
krátka doba použitia (do 1 roka),
vo výrobe sa s p o t r e b u j e (nemožno ho opäť použiť vo výrobe),
spotrebuje sa zvyčajne naraz,
ide o výrobný faktor – pôda a prírodné zdroje,
sú likvidnejšie než dlhodobý majetok (rýchlejšie sa dajú premeniť na hotovosť).
Krátkodobý majetok
zásoby
krátkodobé pohľadávky
krátkodobý finančný majetok
ZÁSOBY – CHARAKTERISTIKA A ČLENENIE
(učebnica str. 10 - 15)
Zásoby umožňujú plynulý priebeh podnikového transformačného procesu.
Rozlišujeme:
a) nakupované zásoby
Suroviny (základný materiál) sú hmoty, prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho
podstatu (látka pri šití šiat).
Pomocné látky sú hmoty, ktoré prechádzajú taktiež priamo do výrobku, netvoria však jeho
podstatu (nite a gombíky).
Prevádzkové látky sú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku účtovnej jednotky ako celku (olej
na mazanie stroja, čistiace látky), ale do výrobku nevstupujú.
Náhradné dielce sú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo
prevádzkyschopného stavu (ihla, žiarovka do šijacieho stroja).
Obaly slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a výrobkov.
2
Medzi materiál patrí aj majetok, ktorý nespĺňa limit ocenenia nad 1 700 € a účtovná jednotka
rozhodla, že nie je dlhodobým majetkom. V takomto prípade sa o hmotnom majetku účtuje ako o
zásobách. Zásady a podmienky si stanoví vo vnútornom predpise.
b) Zásoby vlastnej výroby
Nedokončená výroba sú produkty, ktoré už prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami
a nie sú už materiálom, ale taktiež nie sú ešte hotovým výrobkom (rozošité šaty). Nachádzajú sa v
štádiu rozpracovanosti, ďalej sa v danom podniku spracúvajú (nastrihané diely látky).
Polotovary vlastnej výroby sú produkty, ktoré ešte neprešli všetkými výrobnými stupňami a
musia sa preto dokončiť alebo skompletizovať do finálnych výrobkov. Sú výsledkom relatívne
uzatvoreného výrobného stupňa a sú určené nielen k dokončeniu do podoby výrobkov, ale môžu
sa tiež samostatne predávať (vyrobené súčasti a diely áut, môžu sa montovať vo vlastnom
podniku, ale aj predávať, Volkswagen – prevodovky).
Výrobky sú predmety vlastnej výroby určené na realizáciu mimo podniku (predaj odberateľovi)
alebo na spotrebu vo vnútri účtovnej jednotky (mlieko na výrobu tvarohu).
Zvieratá patriace do zásob sú mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby, kožušinové
zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na výkrm, psy, pštrosy.
Tovar
Je všetko, čo účtovná jednotka nakupuje za účelom predaja, pričom nakúpený tovar sa zachováva
v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma. Tovarom sú aj výrobky vlastnej zásoby určené
na predaj.
Pri zaradení medzi zložky krátkodobého majetku je dôležitý účel, na ktorý sa daný majetok
používa.
V cukrovare je cukor hotovým výrobkom, v cukrárni materiálom, v predajni je tovarom.
Domáca úloha 2 str.14
3
KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY
Predstavujú nárok podniku voči svojim dlžníkom. Vznikajú voči odberateľom ako výsledok
obchodných vzťahov, ale aj voči zamestnancom, spoločníkom, dodávateľom (reklamácie), štátu a
pod. Krátkodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou lehotou splatnosti najviac jeden rok.
KRÁTKODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK
Pre tento druh majetku je charakteristická vysoká likvidita (schopnosť premeny na hotové
peniaze).
Pokladnica
Jej súčasťou sú peniaze v hotovosti, šeky prijaté namiesto hotových peňazí, poukážky na
zúčtovanie (napr. poukážky na odber tovaru a služieb).
Ceniny
Patria sem poštové známky, kolky, telefónne a ostatné karty, zakúpené stravné lístky.
Účty v bankách
Na týchto účtoch sú peňažné prostriedky podniku, ktoré má účtovná jednotka v bankách. Ide napr.
o bežný účet, vkladový účet, devízový účet.
Krátkodobý finančný majetok
Ide o finančný majetok, ktorý účtovná jednotka obstaráva na kratší čas, prevažne do jedného
roka.
4
LOGISTIKA A ZÁSOBOVANIE
(učebnica str. 17 - 20)
LOGISTIKA – vedný odbor, ktorý sa zaoberá:
 fyzickými tokmi tovaru od dodávateľa k odberateľovi (zahŕňajú dopravu, prebierku,
skladovanie),
 informačnými tokmi v ústnej i písomnej podobe (uskutočňujú sa pomocou dokladov: dodací
list, faktúra, príjemka, výdajka, skladová karta atď.).
Ciele zásobovania
technické
Zabezpečiť hmotné vstupy:
- v požadovanom množstve,
- v požadovanej kvalite,
- v požadovanom sortimente,
- v správnom čase,
- na správne miesto.
ekonomické
Obstaranie a skladovanie zásob pri
minimálnych nákladoch.
Zásobovanie na úrovni podniku – zásobovací útvar (úsek, oddelenie), môže sa členiť na nákup,
prepravu, skladovanie atď.
Organizácia zásobovania
náhodné
(po vzniku potreby, napr.
pri zákazkovej výrobe)
do zásoby - skladové
bezskladové
(uloženie na sklad)
(dodaný materiál
ide priamo do výroby)
Základné zásobovacie činnosti:
 plánovanie zásob,
 nákupná činnosť,
 skladovanie zásob,
 evidencia a riadenie zásob.
5
PLÁNOVANIE ZÁSOB
(učebnica str. 21 - 29)
Etapy plánovania zásob:
1.
2.
3.
4.
1. Výber materiálu
2. Plánovanie spotreby materiálu
Spotreba materiálu = norma spotreby na 1 výrobok x plán. objem produkcie
Norma spotreby materiálu - maximálne množstvo materiálu, ktoré sa môže spotrebovať na
jednotku výkonu stanovenej kvality. Normy spotreby materiálu rozlišujeme:
- normy spotreby základného materiálu (meracou jednotkou je kus, meter a pod),
- normy spotreby pomocného materiálu (na rôzne jednotky spotreby, napr. na 1 výrobok,
na jeden pár, na zamestnanca – špeciálny odev).
Norma spotreby materiálu
čistý (užitočný podiel materiálu
technologický
odpad
ostatný
Úloha 3/23
3. Plánovanie výšky zásob
Základné zásady:
- zásoby majú byť v takej výške, aby zabezpečili plynulú činnosť podniku,
- náklady s nimi spojené majú byť čo najnižšie.
Optimálna zásoba – spĺňa obidve základné zásady.
Norma zásob:
- vyjadruje optimálnu výšku zásob,
- stanoví priemernú výšku príslušného druhu materiálu na sklade.
6
Norma zásob závisí od:
 časovej normy zásob
 priemernej dennej spotreby materiálu.
Postup pri stanovení normy zásob:
 určenie časovej normy zásob,
 určenie priemernej dennej spotreby materiálu,
 výpočet normy zásob.
Určenie časovej normy zásob (ČNZ)
ČNZ = počet dní, na ktoré vystačí priemerná zásoba
dc
ČNZ = ––– + p + t
2
dc – dodávkový cyklus = časová norma bežnej zásoby – udáva počet dní, na ktorý by mala
vystačiť zásoba v sklade pri pravidelnosti dodávok materiálu a výroby. Keďže časová norma
udáva priemerný počet dní, preto sa dc delí na polovicu.
p – poistná zásoba – počet dní, na ktoré by mala zásoba vystačiť v sklade pri oneskorení dodávky.
t – technologická zásoba – počet dní, ktoré sú potrebné na úpravu materiálu pred jeho vydaním do
spotreby
Určenie prie mernej dennej spotreby materiálu
S
s = –––––
360
s – priemerná denná spotreba
S – ročná spotreba materiálu (spotreba materiálu = norma spotreby na 1 výrobok x plán. objem
produkcie)
Výpočet normy zásob
a) v naturálnych jednotkách
norma zásob = ČNZ x s
b) v peňažných jednotkách (nazývame normatív zásob – aké množstvo peňazí je viazaných
v zásobách podniku)
normatív zásob = norma zásob v naturálnych jednotkách x cena za jednotku
7
Domáca úloha príklad – str. 55/8
PLÁNOVANIE VÝŠKY NÁKUPU
(učebnica str. 27 - 29)
Plánovanie zásobovania má formu bilancie – plán zásobovania
zdroje
nákup + začiatočná zásoba
potreby
spotreba + konečná zásoba
Veľkosť nákupu = nákup = spotreba + konečná zásoba – počiatočná zásoba
Úloha 5/28
Úloha 6/29
Veľkosť dodávok (str. 28 – 30)
8
NÁKUPNÁ ČINNOSŤ
(učebnica str. 33 - 38)
 výber vhodného dodávateľa (analýza obstarávacích nákladov, posudzovanie ponúk, kritériá
pri výbere dodávateľa, riziko náupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých
dodávateľov, malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo VO, väčšie množstvá
priamo u výrobcu)
 právne zabezpečenie dodávky (uzatvorenie zmlúv podľa Obchodného zákonníka – zopakuj
kúpnu zmluvu a jej náležitosti)
 uskutočnenie dodávky (určenie spôsobu prepravy, voľba dopravného prostriedku)
 príjem materiálu (kontrola kvantity a kvality, dodacieho listu, prevzatie na sklad, zápis
o chybách, reklamácia)
 zaplatenie dodávky (podľa dohodnutých platobných podmienok)
SKLADOVANIE ZÁSOB
(učebnica str. 39 - 42)
Skladové hospodárstvo tvoria sklady:
 zásobovacie - materiálu
 výrobné – medzisklady - medziproduktov
 odbytové – hotových výrobkov
Organizácia skladového hospodárstva:
 centralizované – 1 veľký sklad
 decentralizované – viac menších skladov
 kombinované – 1 veľký a niekoľko menších skladov
Funkcie, druhy a činnosť skladov: - pozri tovaroznalectvo a POE veľkoobchod (3. ročník)
Základné stránky skladovania materiálu:
Technická stránka
Ekonomická stránka
Právna stránka
Evidenčná stránka
Organizačná stránka
Technické podmienky pre skladovanie, zisťovanie teploty, vlhkosti a pod.
Udržiavanie zásob v súlade s normami zásob, predaj nepotrebných zásob
Dodržiavanie predpisov pri vykonávaní skladových činností
Správne vyhotovenie dokladov – príjemka, skladová karta, výdajka
Uloženie materiálu na vhodnom mieste, určenie priestoru pre príjem,
skladovanie, výdaj materiálu
Úloha 2/41
9
EVIDENCIA A RIADENIE ZÁSOB
(učebnica str. 42 - 30)
Evidencia zásob (str. 42 – 48)
Riadenie zásob (str. 48 – 50)
Cieľom je udržať zásoby v takej výške, aby sa zabezpečila plynulá výroba a aby zásoby viazali
minimálne finančné prostriedky.
 ABC metóda
Zásoby sú rozdelené do 3 skupín:
A – druhy materiálov, ktoré majú relatívne vysokú hodnotu – základný materiál, robia sa podrobné
prepočty
B – veľký počet rôznych druhov materiálov; vopred sa určí minimálna zásoba a pri jej dosiahnutí sa
materiál následne objednáva
C – nákup materiálu sa robí na základe odhadu
 Metóda JUST IN TIME (práve včas)
Podstatou je nevytvárať zásoby, ale dodávať materiál priamo do výroby. Tým sa usporia finančné
prostriedky, riziko je pri oneskorení dodávky. V SR minimálne uplatnenie.
 Metóda grafov
Používa sa pri zložitých výrobkoch, ktoré sa skladajú z niekoľkých druhov materiálu.
OBJEDNÁVANIE ZÁSOB
(učebnica str. 29 – 31)
a) na základe obstarávacieho času (interval od začiatku obstarávacieho procesu po
dopravenie materiálu do skladu; udáva sa v dňoch)
časový mome nt obstarania = čas spotreby – celkový obstarávací čas
dodané množstvo
čas spotreby = –––––––––––––––––––––––
priemerná denná spotreba
celkový obstarávací čas = objednávací čas + dodací čas dodávateľa + prepravný čas +
manipulačný čas + poistný čas + iné časy potrebné na dodanie
10
b) na základe množstva materiálu na sklade (založený na normách zásob)
Normy zásob
Poistná zásoba
Technologická zásoba
Maximálna bežná zásoba
Pozri vyššie
Pozri vyššie
Priemerná výška dodávky
Minimálna norma zásob
Priemerná norma zásob
Maximálna norma zásob
poistná + technologická
½ maximálnej bežnej zásoby + poistná + technologická
maximálna bežná zásoba + poistná + technologická
Príklad
Vypočítajte:
1. ročnú spotrebu materiálu,
2. maximálnu, minimálnu a priemernú normovanú zásobu materiálu,
3. potrebu dodávok (nákup materiálu).
Akciová spoločnosť Ozeta Trenčín plánuje vyrobiť 150 000 ks pánskych oblekov.
Norma spotreby látky na jeden oblek je 3 m látky.
Podnik odoberá materiál od výrobného družstva SLOVLNA v Žiline v pravidelných dodávkach o veľkosti
45 000 m látky.
Poistnú zásobu si vytvára na 3 dni a technologickú na 1 deň.
Predpokladaná počiatočná zásoba materiálu je 15 000 m látky.
11
UKAZOVATELE HOSPODÁRENIA SO ZÁSOBAMI
(učebnica str. 50 – 52)
a) miera obratu zásob – sledujeme rýchlosť obratu zásob
počet obrátok – koľkokrát sa zásoba materiálu obráti za určité časové obdobie (rok)
výkony (tržby, obrat)
počet obrátok = ––––––––––––––––––––––––––––––––
priemerná zásoba v sledovanom období
360 (365)
počet obrátok = –––––––––––––––––––
doba obrátky
alebo
(doba obrátky – za koľko dní sa spotrebuje priemerná
zásoba)
priemerná zásoba v sledovanom období
doba obrátky = ––––––––––––––––––––––––––––––––––
výkony : počet dní v sledovanom období
b) rentabilita zásob – každá koruna vložená do zásoby priniesla xxxxx Sk zisku
zisk
rentabilita zásob = ––––––––––––––––––––––––––––
priemerné zásoby za obdobie
c) optimálna výška dodávky – robí sa presne podľa vzorca
Príklad
Vypočítajte mieru obratu zásob, keď podnik dosiahol ročné výkony 320 mil. € pri priemernom stave zásob
v hodnote 8 mil. €.
12
Download

logistika a zásobovanie.pdf