KATEDRA NÁBOŽENSKÝCH ŠTÚDIÍ
FAKULTA HUMANITNÝCH VIED, ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
MANUÁL PRE PÍSANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE
- pre študentov Náboženskej výchovy v kombinácii
a Misijnej práce s deťmi a mládežou na FHV ŽU
- pre školiteľov a oponentov ako nástroj relevantného posúdenia
záverečnej práce
KNŠ FHV ŽU, 2012/2013
1
Úvod
Záverečná práca svojím obsahom má smerovať k originálnemu diškurzu autora, tzn. má
poskytovať:
-
výsledky výskumu;
doteraz neznáme, nevydané interpretácie prameňov;
novú syntézu apod.
K vypracovaniu originálneho diškurzu záverečnej práce prispieva predovšetkým čítanie
odbornej literatúry, tzn. že téma práce je vypracovaná na základe poznatkov získaných
čítaním, ale aj prostredníctvom dialógov s inými autormi. Samotný diškurz ZP je v plnej
zodpovednosti autora, ktorý musí predvídať a podporovať svoje tvrdenia dostatočnými
dôkazmi. Takéhoto charakteru musí byť bakalárska záverečná aj diplomová práca, a zároveň
každá odborná, vedecká štúdia alebo článok.
2
Časť I. ODBORNÁ PRÁCA
I. Postup pri záverečných prácach
A. Výber témy
1. Vo všeobecnosti sa téma vyberá na základe rady vyučujúceho, pretože práve on
disponuje globálnym pohľadom na daný problém, ktorý je nevyhnutný k samotnému
posúdeniu realizácie záverečnej práce. Téma má zároveň zaručiť, že môže byť
rozvíjaná na základe odvolávania sa na determinované texty a ich interpretácií.
2. Výber témy by mal zodpovedať, t. j. mal by byť úmerný:
- pracovným prostriedkom nevyhnutným k jej realizácii (t. j. bibliografické zdroje);
- časovému limitu k jej vypracovaniu a odovzdaniu;
- schopnostiam študenta (napr. jazyková zdatnosť);
- záujmom študentov (osobné preferencie, budúce zameranie a pod.).
3. Výber témy je potrebné uskutočniť v takom časovom predstihu, aby bolo možné
úspešne zrealizovať výskum, konzultácie, nahromadenie potrebnej odbornej literatúry.
4. Niekedy je potrebné obmedziť a zúžiť rozsah témy, nakoľko postupne, ako
pokračuje výskum, autor sa môže stretnúť s veľkým množstvom materiálu a formálna
stránka záverečnej práce mu nedovoľuje zahrnúť do jej obsahu všetky problémy
a otázky. Preto je dôležité, aby sa práca zamerala len na tie body, ktoré sú vzhľadom
na jej tému zaujímavé, a následne ich prepracovať do hĺbky a odovzdať prácu
v plánovanom termíne.
B. Vypracovanie témy
1. Fáza predprípravy – bibliografický prieskum a postupné hromadenie odbornej
literatúry, čítanie spojené s registráciou a usporiadaním kartotečných lístkov. V rámci
hromadenia literatúry by sa študent mal zamerať predovšetkým na:
encyklopédie, odborné slovníky, zborníky;
knihy a články, ktoré zodpovedajú téme a sú pre jej realizáciu najdôležitejšie
a fundamentálne (či už ide o klasických autorov, literatúru odborne špecifickú
alebo najnovšiu).
Nie je vždy dôležité čítať celý rozsah knihy, ale len to, čo stačí pre lepšie pochopenie
problému, tzn. tie kapitoly, ktoré sa priamo odvolávajú k téme.
Materiál takto získaný sa zaznamenáva na kartotečné lístky (t. j. všetky údaje o knihe,
ktoré vyžaduje norma ISO 690). Vhodné je uviesť aj dôležité pasáže (či už formou
výpiskov, alebo označením strán – pokiaľ je možné mať knihu počas celej prípravy
práce). Pri vypisovaní citátov, pasáží je potrebné pre lepšiu orientáciu uvádzať stranu,
z ktorej sú čerpané.
Autor ZP si už nevystačuje s literatúrou, ktorú mu zadá školiteľ, resp. navrhovateľ
témy, ale sám je povinný uskutočniť prieskum v odbornej literatúre, aby do hĺbky
ozrejmil stanovený problém. Svojou samostatnou prácou sa má neustále usilovať
vysvetliť to, čo je stále nejasné.
3
2. Fáza reflexie
Analýza textov.
Snaha smerovať k syntéze výsledkov predchádzajúcej analýzy, tzn. postupne
odhaľovať jednotu, ktorú nadobudnuté výsledky aj samy demonštrujú. Práve
hľadanie syntézy je najväčšou ťažkosťou pri realizácii ZP. Je užitočné pri takejto
špekulatívnej činnosti uplatniť metódu „súkromného brainstormingu“, tzn.
zaznamenať na kartotečné lístky, v momente relaxu alebo voľnej chvíli, všetky
myšlienky, ktoré autorovi ohľadom témy prídu na um.
Úprava syntézy:
o prvý konspekt – môže byť prezentovaný ako „koncentrát“ záverečnej
práce rozvrhnutý len do niekoľkých strán, alebo ako plán ZP prepracovaný
viac do hĺbky. Po vypracovaní prvého konspektu je potrebné skonzultovať
jeho návrh so školiteľom a skontrolovať vierohodnosť naznačených
výsledkov.
o prvá úprava – sa realizuje do šírky aspoň v hlavných a rozhodujúcich
častiach ZP. V rámci 1. úpravy sa autor (aj za pomoci školiteľa) zameriava
predovšetkým na korekcie a radikálne prepracovania, aby splnili
požiadavky evidentnosti a jasnosti.
Definitívna úprava pripája k prvej úprave aj sekundárne časti záverečnej práce,
ktoré boli doteraz opomenuté (napr. Úvod, Záver, Prílohy, Použitá literatúra,
nejaké spresnenia alebo dodatky). Často sa môže stať, že autor bude mať potrebu
zhustiť to, čo v 1. úprave ešte viac rozviedol do detailov. Dôležité je samozrejme
v celej práci dodržať gramatické, štylistické a formálne pravidlá.
Pri písaní záverečnej práce môže autor postupovať podobným spôsobom, ako pri
písaní akejkoľvek inej písomnej práce (napr. filozofickej eseje) a prispôsobiť ho jej
požiadavkám. Ako príklad uvádzame náčrt podľa Z. Seecha:
I.
II.
III.
IV.
V.
Úvod
Téza X:
1. argument zdôvodňujúci tézu X,
2. argument zdôvodňujúci tézu X.
Kritická námietka k téze X a k argumentom 1. a 2.
Reakcia na kritickú námietku.
Tézy Y:
1. argument zdôvodňujúci tézu Y,
2. argument zdôvodňujúci tézu Y.
Kritická námietka k téze Y a k jej argumentom.
Riešenie kritickej námietky.
Téza Z:
1. argument zdôvodňujúci tézu Z:
a) dôkaz č. 1 pre argument,
b) dôkaz č. 2 pre argument.
Kritická námietka k téze Z a k argumentu č. 1.
Riešenie kritickej námietky.
Záver
4
1 FORMÁLNA ÚPRAVA JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ
ZÁVEREČNEH PRÁCE
A) PRELIMINÁRIA (PREDNÁ ČASŤ PRÁCE) – obsah a poradie jednotlivých častí
záverečných a kvalifikačných prác stanovujú normy ISO 7144 , ISO 214, ISO 1086 a hlavne
Metodické usmernenie 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác1 atď,:
Obal
Na obale záverečnej práce sa uvádzajú tieto informácie
a) názov vysokej školy,
b) názov fakulty, ktorej je autor študentom, ak je zapísaný na štúdium študijného programu
uskutočňovaného na fakulte,
c) evidenčné číslo, ak bolo určené,
d) názov záverečnej práce, a ak sa použil, tak aj podnázov záverečnej práce,
e) meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly autora,
(ukážka: príloha A)
Podrobnejšie na http://vzdelavanie.uniza.sk/vzdelavanie/download/doc/vynos.pdf
Titulný list
Na titulnom liste záverečnej práce sa uvádzajú tieto informácie
a) názov vysokej školy,
b) názov fakulty, ktorej je autor študentom, ak je zapísaný na štúdium študijného programu
uskutočňovaného na fakulte,
c) názov záverečnej práce, a ak sa použil, tak aj podnázov záverečnej práce,
d) označenie záverečnej práce
1. bakalárska práca,
2. diplomová práca alebo
3. dizertačná práca,
e) meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly autora,
f) názov študijného programu,
g) číslo a názov študijného odboru,
h) meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly školiteľa,
i) meno, priezvisko, akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly konzultanta, ak bol pre
záverečnú prácu určený,
j) názov školiaceho pracoviska, ak pre záverečnú prácu bolo určené,
k) miesto a rok predloženia.
(ukážka: príloha B)
Podrobnejšie http://vzdelavanie.uniza.sk/vzdelavanie/download/doc/vynos.pdf
Zadanie záverečnej práce
Predhovor alebo Poďakovanie. Predhovor alebo poďakovanie sú nepovinnou súčasťou
záverečnej práce a píšu sa na samostatnej strane. Predhovor je rozsahu do jednej strany. Autor
v ňom uvedie hlavné charakteristiky práce, jej širšie súvislosti, objasní niektoré dôležité
okolnosti, ktoré ovplyvňujú jej obsah alebo formu, zdroje, predpokladaný prínos a možné
využitie, prípadne kto poskytol. Súčasťou Predhovoru je poďakovanie školiteľovi a ostatným
osobám, ktoré prispeli svojimi informáciami a pomocou k záverečnej práci.
1
http://vzdelavanie.uniza.sk/vzdelavanie/download/doc/mu_ms.pdf
5
Abstrakt je povinnou súčasťou záverečnej práce. Abstrakt obsahuje informáciu o cieľoch
práce, jej stručnom obsahu a v závere abstraktu sa charakterizuje splnenie cieľa, výsledky a
význam celej práce. Súčasťou abstraktu je 3 - 5 kľúčových slov. Abstrakt sa píše súvisle ako
jeden odsek a jeho rozsah je spravidla 100 až 500 slov.
Píše sa v štátnom jazyku a v angličtine (resp. inom cudzom svetovom jazyku - napr.
nemčine) na samostatnú stranu. V abstrakte sa uvedie: meno autora, názov práce, škola,
fakulta, vedúci (školiteľ), rok, počet strán. Pod abstrakt sa doplnia kľúčové slová práce, ktoré
vystihujú tému a vecný obsah práce (napr. motivácia, tvorivosť, aspekty motivácie apod.).
V poradí je prvý abstrakt v štátnom a potom v cudzom jazyku.
strana s obsahom práce v obsahu sa uvedú názvy kapitol a podkapitol a čísla strán, zoznam
použitej literatúry, zoznam príloh a údaje o ich umiestnení; názvy kapitol sa píšu veľkými
písmenami alebo kapitálkou. (ukážka: príloha C).
zoznamy tabuliek, obrázkov, použitých skratiek, symbolov a pod. sa uvádzajú
v osobitnom zozname a ich vysvetlenie je možné uviesť za obsahom práce na samostatnej
strane v závislosti od témy práce a od ich počtu. Ak sa v takomto zozname neuvedú, treba
v texte práce uvádzať vždy úplné názvy. (napr. ak ide o obsiahlejšie oficiálne názvy štátnych
inštitúcií, orgánov verejnej správy, oficiálnych dokumentov a ďalších javov spoločenského
života)
B) HLAVNÝ TEXT ZÁVEREČNHEJ PRÁCE tvoria nasledujúce časti:
ÚVOD.
V úvode autor stručne a výstižne charakterizuje stav poznania alebo praxe v oblasti, ktorá je
predmetom záverečnej práce a oboznamuje čitateľa s významom, cieľmi a zámermi práce.
Autor v úvode zdôrazňuje, prečo je práca dôležitá a prečo sa rozhodol spracovať danú tému.
Úvod spravidla obsahuje nasledovné časti:
1. Popis témy. Autor zadefinuje ciele a zámery práce.
2. Dôležitosť témy.
3. Limitácia témy. Autor vysvetlí, čo práca nebude obsahovať. Autor má právo prácu
limitovať avšak limitácia musí byť podporená relevantnými argumentmi.
4. Metodika práce. Autor zadefinuje, akou metódou bude téma spracovaná. Táto časť
spravidla obsahuje: charakteristiku objektu skúmania, pracovné postupy, spôsob
získavania údajov a ich zdroje, použité metódy vyhodnotenia a interpretácie
výsledkov, štatistické metódy. Na záver tejto časti spravidla predstaví členenie práce
a v krátkosti opíše obsah jednotlivých kapitol.
Rozsah max. 3 strany. V obsahu aj v samotnom texte sa úvod čísluje číslom ”0” –
nula. (napríklad: 0 ÚVOD)
Úvod sa píše na dvakrát (minimálne): Prvýkrát len hypoteticky, pracovne, ako plán
toho, čo by chcel autor robiť a ako by to chcel robiť. Druhýkrát v časovej postupnosti
písania práce až na konci spolu so záverom, už v plnom znení, a to vtedy, keď vieme
ako a k čomu autor dospel. Úvod ako aj celá záverečná práca sa píše v 1. osobe
množného čísla (autorský plurál).
6
 JADRO práce sa člení na kapitoly (veľkosť písma: 14, rez: tučné, typ: Times New
Roman CE, veľké písmená) podkapitoly (veľkosť písma: 12, rez: tučné, typ: Times New
Roman CE), články a odstavce (veľkosť písma: 12, rez: normálne, typ: Times New Roman
CE). Zvolený postup grafickej úpravy treba dodržať v celej práci!
Okraje strany:
horný, dolný – 2,5 cm
ľavý (chrbtový, t. j. vnútorný) – 2,5 + 1 cm na väzbu, čiže 3,5 cm,
pravý – 2 cm,
päta + záhlavie – max.1,9 cm od hrany papiera.
Formát: A4, orientácia na výsku
Záverečná práca sa tlačí len na jednej strane listu.
Riadkovanie: 1,5.
Číslovanie stránok: čísla odporúčame písať v päte (dolná časť strany) v strede stránky; titulný
list, abstrakt, predhovor a obsah sa nečíslujú, t.j. prvou očíslovanou stranou bude Úvod.
Odporúčaný rozsah záverečnej práce práce:
Bakalárska práca - cca 30 – 40 strán (30 – 34 riadkov na jednej strane, 65 znakov v jednom
riadku; 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier).
Diplomová práca – cca 50 – 70 strán (90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier)
Do rozsahu sa nepočítajú: obal, titulný list, abstrakt, predhovor, obsah, prílohy, zoznamy
ilustrácií, skratiek, odborných termínov, a pod.
Na zvýraznenie textu sa používa písmo s rezom: kurzíva. Zvýraznené slová sa nepodčiarkujú!
Členenie textu umožňuje číselné označenie jeho jednotlivých častí, na čo sa používajú
arabské číslice. Medzi číslami, ktoré označujú rôzne stupne častí textov sa na dosiahnutie
prehľadnosti uvádzajú bodky. Za číslo, označujúce posledný stupeň členenia, sa bodka
nepíše! Príklad:
Problematika pojmu „Boh“
Postavenie, použitie a význam pojmu „Boh“
v nábožensko-kresťanskom jazyku
1.1.1 „Boh“ v každodennom jazyku
1.1.2 „Boh“ a sémantické pole
1.1.3 „Boh“ a vlastné mená
1.2
Božské atributy
1.
1.1
Číslovanie a názov kapitol a častí musí korešpondovať s údajmi v obsahu. Ich samotný
počet je ťažké vopred určiť a zvyčajne vyplynie až zo samotnej práce. Ich počet je
optimálny taký, ktorý skúmaný problém jasne, zreteľne a logicky rozčlení. Dôležité je
riadiť sa pravidlom logickej nadväznosti, pričom rozsah jednotlivých častí a kapitol by
mal byť viac-menej rovnaký.
Samotný text záverečnej práce môže obsahovať:
- vlastnými slovami formulované úvahy, analýzy, výpočty, vlastné myšlienky – závery
a návrhy,
- parafrázy (vlastnými slovami prerozprávaný originálny text – musí sa ale uviesť citácia
autora resp. odkaz na požitú literatútru),
7
-
-
citáty (doslovne prevzatý text – musí sa uviesť v úvodzovkách s citáciou autora resp.
odkazu na použitú literatúru). Doslovné citácie sa používajú v rozsahu max. 4 riadkov (v
úvodzovkách). Upozorňujeme na etiku citovania, ktorá reflektuje, či autor ZP dodržiaval
etické normy vo vzťahu k cudzím názorom a výsledkom výskumu. Neuvedenie zdroja
sa považuje za plagiátorstvo.
výťahy (krátke zhrnutia originálnej pasáže – s citáciou autora resp. odkazu na použitú
literatúru),
ilustrácie (grafy, obrázky, tabuľky, schémy – u prevzatých uviesť zdroj).
Výsledky práce a diskusia sú najvýznamnejšími časťami záverečnej práce. Výsledky
(vlastné postoje alebo vlastné riešenie vecných problémov), ku ktorým autor dospel, sa
musia logicky usporiadať a pri popisovaní sa musia dostatočne zhodnotiť. Zároveň sa
komentujú všetky skutočnosti a poznatky v konfrontácii s výsledkami iných autorov. Ak
je to vhodné, výsledky práce a diskusia môžu tvoriť aj jednu samostatnú časť a spoločne
tvoria spravidla 30 až 40 % záverečnej práce.
Názov „JADRO“ sa do práce nepíše; je to všeobecný názov pre tie kapitoly a časti práce,
v rámci ktorých už vybraný problém postupne riešime.
Číslovanie obrázkov v hlavnej časti práce: Obrázok 1, Obrázok 2, Obrázok 3 apod. Titulok
obrázku sa umiestni pod obrázkom.
Číslovanie tabuliek v hlavnej časti práce: Tabuľka 1, Tabuľka 2 apod. Názov tabuľky sa
umiestni pod tabuľku. Text titulku sa nedáva do rámčeka.
Číslovanie grafov v hlavnej časti práce: Graf 1, Graf 2 apod. Názov grafu sa umiestni pod
graf. Text titulku sa nedáva do rámčeka.
Tabuľka, graf alebo iný obrázok by mali nasledovať za textom, v ktorom sa jej údaje
spomínajú, pokiaľ je možné, na tej istej strane. Ak ide len o okrajové tabuľky, grafy,
schémy, prípadne obrázky, tak tie sa uvádzajú až v prílohách záverečnej práce.
Zvolený spôsob značenia tabuliek alebo obrázkov sa dodržiava v celej práci. Popis
tabuliek alebo obrázkov sa vyrovnáva na ľavý okraj. V prípade prevzatia tabuľky
alebo grafu z cudzieho zdroja sa citácia uvedie pod názvom obrázku alebo tabuľky.
Jednotlivé hlavné kapitoly (nie podkapitoly) začíname písať vždy na novú stranu záverečnej
práce. Medzi názvami podkapitol a predchádzajúcim textom vynechávame širšiu medzeru
(dvojité riadkovanie). Odporúčame rozdeliť jednotlivé odseky jedného súvislého textu
v kapitole zariadkovaním a tabulátorom v rozsahu 6 znakov.
V celej práci je treba dodržať jeden typ odrážok ako aj veľkosť odsadenia. Rôzne ozdobné
symboly sa ako odrážky v záverečnej práci nepoužívajú!
Pri písaní záverečnej práce dávajte pozor na GRAMATIKU!!!! Prijímame len práce napísané
podľa jazykovej normy.
Vysoko sa cení vyjadrovanie svojich vlastných názorov a stanovísk.
ODSEK
Krátky!!! Jedna myšlienka.
Formulovanie myšlienky
8
1. veta: téza, formulovanie myšlienky
2. – 5. veta: rozvedenie argumentu
Posledná veta: záver/výsledok, prechod k nasledovnej téze

ZÁVER záverečnej práce by mal obsahovať:
o vecné a stručné zhrnutie dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k stanoveným
cieľom;
o vlastný pohľad na problematiku, sumarizáciu vlastného prínosu autora;
o mal by nadväzovať na výklad, na analýzy a argumenty uvedené v jadre práce;
o poukázať na porovnanie toho, či práca dosiahla cieľ, ktorý si autor stanovil;
o autor môže zároveň poukázať na ďalšie problémy, ktoré by bolo vhodné ďalej
riešiť, ale autor im v práci nevenoval pozornosť pre nedostatok času
a obmedzený rozsah práce;
o rozsah spravidla max. 3 strany.
 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
9
Citovanie autorov v texte záverečnej práce
a) príklady citácie autorov primárnych zdrojov v texte záverečnej práce:
- ak je uvedený autor na začiatku textu, odseku pri parafrázovaní:
Podľa Vica (1991, s. 145) je sensus communis spoločne pociťovaným princípom, na
ktorom spočíva vedomie všetkých národov; je schopnosťou, ktorá je vlastná všetkým ľuďom
a ktorá sa konkretizuje v spoločnosti.
- ak je uvedený autor na začiatku odseku pri priamej citácií:
Vico (1991, s. 142) tento princíp charakterizuje ako „úsudok bez akéhokoľvek
uvažovania všeobecne prijímaný určitým stavom, ľudom, národom alebo celým ľudstvom“.
- ak je uvedený autor na konci parafrázovaného textu, odseku:
Intímnosť medzi človekom a Bohom umožňuje, aby filozof nazeral jednotlivé
historické etapy ľudstva od počiatkov ľudskej dekadencie, divokosti a zatemnenosti zmyslov
až do obdobia manifestácie ľudského rozumu (Bellofiore, 1972, str. 165).
b) príklady citácie autorov sekundárnych zdrojov v texte odbornej práce:
- na začiatku citovaného alebo parafrázovaného odseku, či textu:
Bujnová (2005, str.14-15) uvádza definíciu prípravy na rodinný život z hľadiska
niekoľkých významových rovín podľa Lukšíka a Supekovej (2003):……
Vágnerová (2000, str.343) uvádza tvrdenia Alana (1988) ktorý hovorí, že……
- na konci citovaného alebo parafrázovaného odseku, či textu:
Toto partnerstvo je efektívne za predpokladu, že rodina, ale hlavne samotní rodičia sa
aktívne podieľajú na výchove a vzdelávaní svojich detí a snažia sa o vzájomne pochopenie.
(Decker a Deckerova, 1998 podľa in: Jonesova, Ignelziova, 2001, s. 7).
c) príklady citácií internetových zdrojov:
Na základe informatívnej správy Štatistického úradu SR (www.statistics.sk) bolo v roku 2004
na Slovensku uzavretých 27 885 nových manželstiev,……….
 zoznam použitej literatúry
Zoznam bibliografických odkazov, resp. autorov, ktorých študent vo svojej záverečnej
práci práci cituje, musí byť striktne uvedený v tejto forme. Uvádzame príklady
odkazovania:
Príklad odkazu na jedného autora:
ANZENBACHER, A. 2004. Úvod do filosofie. Praha: Portál, 2004. 377 s. ISBN 80-7178804-X.
HENRICI, P. 1997. Guida pratica allo studio. Roma: E. P. U. G., 1997. 126 s. ISBN 887652-647-1.
SORENSON, S. 1995. How to write research papers. New York: McMillan
Hill, 1995. 106 s. ISBN 0-02-860 308-7.
10
McGrow
Príklad odkazu na viacerých autorov:
ČERNÝ, J. – HOLEŠ, J. 2004. Sémiotika. Praha: Portál, 2004. 363 s. ISBN 80-7178-832-5.
GLUCHMAN, V. a kol. 2006. Morálka minulosti z pohľadu súčasnosti. Prešov: FF PU, 2006.
402 s. ISBN 80-8068-488-X.
Príklad odkazu na článok v odbornom časopise, prípadne zborníku príspevkov:
PALENČÁR, M. 1997. „Cogito“ a vedomie smrti. In: Filozofia, 1997, č. 8, s. 530 – 533.
ISSN 0046-385 X.
RÁCZ, A. 2006. Svet a kozmos u predsokratikov. In: Minulé a súčasné podoby filozofickej
reflexie človeka. Banská Bystrica: FHV UMB, 2006, s. 129-133. ISbn 80-8083-272-2.
MÍKA, V. 1998. Komunikácia v krízových situáciách. In: Zborník vedeckých prác Fakulty
špeciálneho inžinierstva ŽU. Žilina: FŠI ŽU, 1998, s. 22-26. ISBN 80-8829-28-3.
Príklad odkazov na zákony, normy, vyhlášky, nariadenia a pod.:
Vyhláška č.131/1997 Z.z.. Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo 7. mája
1997 o doktorandskom štúdiu.
Vyhláška č.42/1996 Z.z.. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. januára
1996 o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. In: Pedagogické rozhľady,
1996, č. 5, s. 6-7.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Úplné znenie
č. 30/1997 Z.z.
Príklad odkazov na informácie z elektronických zdrojov, z internetu:
WALKER, J. 1995. MLA – Style Citations of Electronic Sources. [on line].
Boston: Book industry communication.[cit. 1995-10-26]. Dostupné na:
http://www.cas.usf.edu/english/walker/mla.html
REIER, R. 2001. Role of reference elements in the selectionof resources. In:
Journal of Bibliographic Research.[on line]. No 5. 2001, p. 117-123. [cit.
2004-01-23]. Dostupné na:http://www.jbr.org/artcles.html
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky (Návrh schválený vládou SR). [cit. 2004-11-11].
Dostupné na: http://www.mod.gov.sk/icentrum/temy/bs.html
Zoznam bibliografických odkazov je usporiadaný abecedne alebo podľa poradových čísiel ich
citovania (tzn. podľa čísiel, ktoré zodpovedajú poradiu citácií v texte).
TECHNIKY CITOVANIA:
a) metóda priebežných poznámok
b) metóda prvého údaja a dátumu
Metódy sú rovnocenné, pričom autor je povinný v jednom dokumente používať vždy len
jednu metódu.
A) METÓDA PRIEBEŽNÝCH POZNÁMOK
11
Citácie sú spojené s popisom citovaného dokumentu poradovým číslom, ktoré je umiestnené
ako horný index.
Tieto čísla odkazujú na poznámky, v ktorých môžu byť odkazy na citácie.
Pre každý výrok alebo skupinu výrokov sa používa jedno číslo poznámky.
Príslušná poznámka môže citovať viac ako jeden dokument.
Ak sa nejaký dokument cituje viackrát, nasledujúce citácie dostávajú odlišné čísla.
V poznámke, ktorá sa odvoláva na dokument citovaný v predchádzajúcej poznámke, sa buď
opakuje úplná citácia (odkaz), alebo sa uvedie číslo predchádzajúcej poznámky s číslami
citovaných strán a pod. V zozname bibliografických odkazov sú záznamy usporiadané
abecedne podľa prvého údaja (meno autora, resp. názvu, ak je dielo anonymné) –
poradové čísla sa do zoznamu nepíšu.
Prvá citácia
Ak sú citácie prezentované ako poznámky, prvá citácia v dokumente (a podľa možností aj
prvá citácia v kapitole) musí obsahovať dostatočné údaje, ktoré zabezpečia presné spojenie
medzi citáciou a príslušnou položkou v zozname bibliografických odkazov.
Prvá citácia musí obsahovať minimálne meno (mená) autora alebo autorov a úplný názov (bez
podnázvu a ďalších údajov vzťahujúcich sa na názov) tak, ako sa tieto údaje uvádzajú v
bibliografickom odkaze. Za nimi sa uvedie podľa potreby číslo alebo čísla citovaných strán.
Ak meno (mená) autora (autorov) a názov nestačia na odlíšenie položiek v zozname
bibliografických odkazov, pridajú sa do citácie doplňujúce údaje (vydanie, rok publikovania a
pod.), aby sa zabezpečilo presné spojenie s odkazom.
Príklad:
Text a citácie
Ako hovorí F. Novosád, vyrovnávanie sa s faktom smrteľnosti môže znamenať: že sa pred
ním skrývame, unikáme pred ním, ale môže znamenať aj to, že sa mu postavíme zoči-voči.
Obidva spôsoby patria k sebe, sú tieňom jeden druhého.3
...
Antropologicky zameraní filozofi, ako hovorí aj M. Palenčár, považujú „vedomie
konečnosti“ za jedno z ľudských antropín , podstatných znakov, ktoré odlišujú človeka od
ostatných živých bytostí.4
...
Aj Spinoza sa domnieva, že „slobodný človek premýšľa zo všetkého najmenej o smrti a jeho
múdrosť spočíva v premýšľaní o živote“.5
...
_______________________
3
NOVOSÁD, F. Vysvetľovanie rukami, Bratislava: IRIS, 1994. s. 30.
4
PALENČÁR, M. „Cogito“ a vedomie smrti. In: Filozofia, 1997, č. 8. s. 530.
5
SPINOZA, B. Etika, Praha: Svoboda, 1997. s. 325.
__________________________________________________________________________
Zoznam bibliografických odkazov:
NOVOSÁD, F. Vysvetľovanie rukami. Bratislava: IRIS, 1994. 132 s. ISBN 80-88778-00-X.
PALENČÁR, M. „Cogito“ a vedomie smrti. In: Filozofia, 1997, č. 8, s. 530 – 533. ISSN
0046-385 X
SPINOZA, B. Etika. Praha: Svoboda, 1977. 376 s.
Druhá a ďalšie citácie
Druhá a každá ďalšia citácia dokumentu sa môže skrátiť tak, že sa uvedie len priezvisko
(priezviská) autora (autorov) a skrátený názov, za ktorým sa napíšu čísla citovaných strán.
Napr.:
12
4
5
PALENČÁR, M. „Cogito“ a vedomie smrti. s 533.
NOVOSÁD, F. Vysvetľovanie rukami. s. 45.
.
B) METÓDA PRVÉHO ÚDAJA A DÁTUMU
Citovanie podľa mena a dátumu znamená, že na príslušnom mieste v texte sa napíše meno
autora a dátum publikovania dokumentu podľa toho, ako sú tieto údaje uvedené v zozname
bibliografických odkazov.
Ak sa prvý údaj už nachádza v rámci textu, v zátvorkách za nim sa uvedie len rok [napr.:
Podľa Palenčára (1997, s. 530)] V prípade potreby sa v zátvorkách uvedú za rokom aj čísla
citovaných strán.
Ak majú dva alebo niekoľko dokumentov ten istý prvý údaj a rovnaký rok, odlíšia sa malými
písmenami (a, b, c, a pod. – 1974(a), ... 1974(b)) za rokom vnútri zátvoriek. To isté sa urobí
aj v zozname bibliografických odkazov.
Ak sa v zozname bibliografických odkazov nachádzajú mená viacerých autorov, v citácii
v texte sa uvedie len prvý autor a pripojí s latinská skratka „et al.“ (tzn. et alii „a iní“, „a
ďalší“). Napr. (Černý et al., 2004)
Ak príslušný dokument nemá autorov, cituje sa cez prvý prvok, ktorý je v zázname
o dokumente, napr. názov, číslo normy, číslo patentu apod.
Slová ako strana, kapitola, obrázok, ilustrácia, tabuľka, paragraf sa uvádzajú v citácii vo
forme skratky (s., kap., obr., il., tab., par.).
Jednotlivé položky v zozname bibliografických odkazov sa uvádzajú v abecednom poradí.
Príklad:
Text a citácie
Ako hovorí F. Novosád, vyrovnávanie sa s faktom smrteľnosti môže znamenať: že sa pred
ním skrývame, unikáme pred ním, ale môže znamenať aj to, že sa mu postavíme zoči-voči.
Obidva spôsoby patria k sebe, sú tieňom jeden druhého (Novosád, 1994, s.30).
...
Antropologicky zameraní filozofi, ako hovorí aj M. Palenčár, považujú „vedomie
konečnosti“ za jedno z ľudských antropín , podstatných znakov, ktoré odlišujú človeka od
ostatných živých bytostí (Palenčár, 1997, s.530).
...
Aj Spinoza sa domnieva, že „slobodný človek premýšľa zo všetkého najmenej o smrti a jeho
múdrosť spočíva v premýšľaní o živote“ (Spinoza, 1977, s. 325).
__________________________________________________________________________
Zoznam bibliografických odkazov:
NOVOSÁD, F. 1994. Vysvetľovanie rukami. Bratislava: IRIS, 1994. 132 s. ISBN 80-8877800-X.
PALENČÁR, M. 1997. „Cogito“ a vedomie smrti. In: Filozofia, 1997, č. 8, s. 530 – 533.
ISSN 0046-385 X
SPINOZA, B. 1977. Etika. Praha: Svoboda, 1977. 376 s.
13
 KONCOVÁ ČASŤ PRÁCE – môže obsahovať registre, prílohy, sprievodný
materiál (diskety, obrazy, filmy, mapy a pod.), strany jednotlivých súčastí koncovej časti sa
číslujú v plynulej nadväznosti na číslovanie strán hlavného textu (ak to forma prílohy
neumožňuje – napr. celostránkové obrázky, fotografie, grafy, mapy a pod. – potom sa takéto
strany príloh nečíslujú), Koncové časti záverečnej práce sa do rozsahu práce nerátajú. Prílohy
sa označujú veľkými písmenami latinky - Príloha A, Príloha B, Príloha C. V prípade
viacerých podpríloh: Príloha A, A.1, A.2, A.3...)
Časť II. VÝSKUMNÝ PROJEKT
Výskum: potvrdzuje, resp. vyvracia doterajšie poznatky + získava nové poznatky
Zaznamenáva → spracúva → interpretuje
Prípravná fáza
2 možné chyby:
- podcenenie časových proporcií výskumu – nestíha...
(rada: urob si pesimistický odhad a vynásob ho troma...)
- zozbierané informácie nevie spracovať
(+ musí dozrieť...)
Informačná príprava – štúdium informačných zdrojov
Zorientovanie sa, teoretické základy
Štúdium literatúry
Knižnica... katalógy, rešerše, deskriptory, výberové slová
Výskumný problém
Vzniká postupne, dozrieva a „sedimentuje“
Pozor: nestanov si príliš široko!
Pozor: rozdiel medzi témou, tézou a výskumným problémom.
Tri typy výskumných problémov:
a. deskriptívny: Ako, aký...
- pozorovanie, dotazník, škálovanie
+ vyhodnocovací
b. Relačný (vzťahový) – aký je súvis...
c. Kauzálny: čo spôsobuje čo...
P.S. Hypotéza sa dá stanoviť len pre b. a c.
Kvantitatívny alebo kvalitatívny výskum
Premenné kvalitatívneho výskumu
- merateľné
- kategorické (áno/nie; muž/žena...)
Hypotéza
Výskumný problém → HYPOTÉZY
= vedecký predpoklad
14
Hypotéza musí byť:
! - tvrdenie = oznamovacia veta
! - vzťah medzi dvoma premennými
! - musí sa dať testovať
Výskumný súbor
- musí byť dostatočne veľký, inak sa nedá zovšeobecniť
- základný súbor → výberový súbor
- náhodný výber
- stratifikovaný výber (podľa nejakého podstatného znaku)
- proporčný
- rovnomerný
- mechanický / periodicita
- zámerný výber – relevantné znaky
Predvýskum
- pilotážny prieskum – zistiť zozumiteľnosť, spracovateľnosť
Kritériá
Validita
- schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo zisťovať má
Reliabilita
- presnosť a spoľahlivosť výkumného nástroja
Výskumné metódy
a. Pozorovanie
- pozorované kategórie:
- kognitívne
- afektívne
- psychomotorické
- trvanie / výskyt
b. škálovanie
- počet stupňov – nepárny + Netýka sa
- frekvencia / stupeň súhlasu...
pozor na: nadhodnocovanie, podhodnocovanie, centrálnu tendenciu
- bipolárna škála
- ten istý slovný druh
- nie zápor prvého, ale protiklad
- vyhodnotenie: - percentuálne / aritmetický priemer
c. dotazník (viď Gavura s.113-125)
- slovník: respondent, položka
- premyslená štruktúra, okruhy
- vstupná časť: hlavička, ciele, význam, pokyny, ilustratívny príklad
- hlavná časť – vlastné otázky
- najprv všeobecnejšie a faktografické, potom dôvernejšie
15
- nie logicky usporiadané
- koniec: poďakovanie respondentovi za spoluprácu
- dĺžka: 15-30 minút maximálne
- návratnosť – aspoň 75%
-
otázky:
o jasné, nie široké;
o nie „niekoľko“, ale presne
o nie dvojité
o jednoduché, zmysluplné
o nie záporné
o nie predpojaté
o rôznorodosť typov otázok (viď dolu)
- uzavreté otázky
- hotové alternatívne odpovede
- áno/nie/neviem
- škálované
d. Interview
e. Experiment
Spracovanie údajov
- dôležité zistenia
- prevažne tabuľky a grafy
- v súvise s cieľmi výskumu; resp. s hypotézami
- 1. osoba množného čísla
- v minulom čase
Interpretácia zistení
- diskusia a závery
- + odporúčania pre prax
Časti výskumného projektu:
A. Výskumná téma (zameranie výskumu), cieľ, úlohy, pracovná hypotéza
B. Charakteristika výskumnej vzorky respondentov (výber, počet...)
C. Použité výskumné metódy, nástroje a techniky
D. Časový harmonogram výskumu
E. Kvantifikácia získaných výskumných údajov a jeho grafické znázornenie
F. Interpretácia získaných výsledkov, zhodnotenie výskumu, verifikácia stanovených
hypotéz
G. Formulácia čiastkových záverov
H. Odporúčanie pre prax
Časť III. PEDAGOGICKÁ APLIKÁCIA
– PRÍPRAVA UČEBNÝCH MATERIÁLOV
16
I. Všeobecné pedagogické zásady
Viď Gavora s. 199-201
Príloha III. Schéma analýzy štruktúry vyučovacej hodiny
- alebo, na čo všetko myslieť pri učiteľskom „umení...“
1. Stanovenie si cieľov:
Ciele: vedomosti a zručnosti, ktoré by žiaci po vyučovaní mali ovládať
a. Všeobecný cieľ:
týka sa väčšieho objemu preberaného učiva – dlhodobý cieľ, ale musí byť
formulovaný konkrétnym exaktným jazykom z hľadiska správania a činností žiaka
(žiaci dokážu popísať..., žiaci sa zapoja do práce v malých skupinkách...)
- afektívna doména – prejavy emocionálneho správania – city, postoje,
preferencie, hodnoty; vyučovanie určitých postupov
- kognitívna (intelektuálna) doména – pamätanie si, vybavenie si určitých
informácií, spracovanie informácií; vyžadujú si zložitejšie myšlienkové
operácie, ktoré sa dajú rozložiť na jednotlivé segmenty – analýza
- psychomotorická doména – praktické zručnosti (telesné)
b. Konkrétny cieľ, resp. čiastkový cieľ
čiastkové ciele: konkrétne vyjadrenie znalostí a zručností, ktoré bude žiak po skončení
vyučovacej hodiny ovládať a pamätať si
- možno ich vyjadriť vo viacerých oblastiach – afektívna, psychomotorická,
kognitívna
- je možné ho stanoviť pre všetky typy učiva
- správne stanovenie čiastkových cieľov pomôže pri stanovení presných učebných
činností a hodnotiacich metód na vyučovanie.
2. Vysvetlenie pojmov
– použitých vo výklade, dôležitých pre pochopenie a úspešné zvládnutie učiva
- konkrétne pojmy – existujúce v hmatateľnom reálnom svete (stolička, loď,
...)
- abstraktné pojmy – nie je možné pozorovať, nemá hmotné parametre
(sloboda, spasenie, ...)
3. Stanovenie si učebných činností:
a. Diagnostika žiakov:
- charakteristika osobnosti žiaka,
o inteligenčné schopnosti, predchádzajúce znalosti a zručnosti,
záujmy, učebné štýly žiakov (akým spôsobom sa ktorý žiak
najrýchlejšie učí) –
o na základe jeho vnímania a usporiadúvania informácií
b. Autentické učebné činnosti:
- učenie prostredníctvom rôznych činností, ktoré sa odlišujú od
mechanického učenia (memorovanie) a ktoré „produkujú“ nie
„reprodukujú“ znalosti žiaka
o učiteľ musí vybrať a usporiadať úlohy a činnosti, aby viedli
k autentickému učeniu sa
17
o používanie tvorivého myslenia, súvislosť s reálnym svetom,
súvislosť medzi jednotlivými vecami a myšlienkami
o rozhovory o podstatných veciach
o diskusia medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a učiteľom
o pozitívna sociálna klíma v triede
Učebné činnosti:
i. Priame účelné skúsenosti – priamo v teréne
ii. Skúsenosti v simulovaných situáciách – vytvorenie kópie reálneho
prostredie
iii. Dramatizované skúsenosti – ťažisko je na rozhovore, ktorý vedú
žiaci
Učenie pozorovaním:
Ukážky, Študijné výlety, Výstavy, Vzdelávacie televízne programy,
Náučné filmy, Nahrávky, Rozhlasové programy, Obrázky...
Učenie pomocou abstrakt
i. vizuálne symboly – napr. loď, kríž, svetlo...
ii. verbálne symboly – voda = plávanie, jazero, topenie sa, dážď, krst...
4. Princípy vyučovania, alebo Celkový pohľad na vyučovací proces
- Princíp aktívneho spracovania
– snaha pomôcť žiakovi k hlbšiemu pochopeniu myšlienok prostredníctvom
priamych skúseností a aktívneho kontaktu s týmito myšlienkami
v zmysluplnom kontexte (viď. Autentické vyučovanie)
- Princíp kultúrneho kontextu
– zabezpečenie „bezpečnej“ klímy v triede: rovnosť bez ohľadu na etnický
pôvod, postavenie v spoločnosti a pohlavie
- Princíp predchádzajúcich znalostí
– vyučovanie na základe už získaných vedomostí a zručností – otestovanie
„minulých“ vedomostí a zručností a postavenie novej látky
- Princíp zamerania na kľúčové pojmy
– vyučovanie sa sústredí na niekoľko kľúčových pojmov a generalizácií, nie na
memorovanie množstva izolovaných faktov
- Princíp kognitívnej náročnosti
– vyučovanie prostredníctvom tvorivého myslenia žiakov na základe získaných
vedomostí a zručností
- Princíp rozmanitosti
– prispôsobenie vyučovania rôznym učebným štýlom, potrebám a preferenciám
žiakov tak, aby učiteľ udržal ich plnú pozornosť v priebehu celého vyučovania
5. Zoznam pomôcok použitých pri vyučovacej hodine
6. Priebeh vyučovacej hodiny (realizácia učebných činností)
- Úvodné činnosti
Opakovanie predchádzajúcej látky
- Výklad novej látky
Metódy výkladu: rozprávanie, rozhovory, scénky, čítanie, tvorenie
Pomôcky pri výklade: médiá, obrázky, pracovné listy, transparenty, ...
18
- Kontrola pochopenia novej látky:
Spracovanie určitých úloh, ktoré slúžia na zopakovanie a zhrnutie učiva
Riadené cvičenia – aktivity: využívajú získané znalosti a zručnosti
Samostatné cvičenie – vo forme projektu, ktorý sa môže realizovať v rámci
vyučovania alebo mimo neho
19
II. Didaktika náboženskej výchovy
Aplikácia všeobecných pedagogických zásad
1. Stanovenie cieľov
a. Hlavný cieľ náboženskej výchovy
- všeobecne formulované široké ciele náboženskej výchovy ako celku
b. Normatívne ciele – čiastkové ciele
- spresňujú cieľové oblasti, v ktorých budú uskutočňované jednotlivé výchovné
úlohy
VZDELÁVACÍ
VÝCHOVNÝ
kognitívny
afektívny
ZRUČNOSTI
psychomotorický
c. Hrubé ciele
- kurikulárne ciele – väčšie učebné celky napr. v jednotlivých ročníkoch
d. Jemné ciele – operačné ciele
- ciele vyučovacej hodiny (ako jednej učebnej jednotky)
- vždy v súvise k cieľom bodov a., b., a c.!
2. Didaktické zásady v rámci vyučovania náboženstva
a. Zásada primeranosti a individuálneho prístupu
- adekvátnosť obsahu a rozsahu učiva
- prispôsobenie metód a foriem práce možnostiam jednotlivých žiakov (podľa
ich mentálnej a fyzickej úrovne)
- zásada vedeckosti – reagovať na súčasné (novodobé) poznatky aj z oblastí
podporujúcich teológiu (napr. archeológia, lingvistika, ...)
20
b. Zásada systematickosti a postupnosti:
- od jednoduchého k zložitému
- od ľahkého k ťažkému
- od praktického k teoretickému
- od osobného ku kolektívnemu
- od blízkeho k vzdialenému
- od prirodzeného k nadprirodzenému
- od poznania k viere
- táto zásada pomáha taktiež objasniť komplexný celok učiva
a systematicky ho podať – dôležitá je organizácia učiva
c. Zásada názornosti:
- podľa Komenského (požiadavky dodržiavania zásady názornosti v školách)
- názornosť rozvíja predstavivosť, rozvíja myslenie – intelektuálne, je výrazne
motivačná
- priama názornosť – návšteva konkrétneho miesta, konkrétnej udalosti
- názornosť sprostredkovaná médiom
- nepriama názornosť – prostredníctvom zážitku inej osoby
d. Zásada spojenia teórie s praxou:
- preberanie tém dotýkajúcich sa praktického života, smerovanie tém tak, aby
súviseli s praktickým životom
e. Zásada aktivity a uvedomelosti:
- oceňovanie žiakov a ich aktivity
- poskytnutie priestoru pre iniciatívu žiakov
- správne zvolenie metód: heuristická (objaviteľská, vynaliezavá), problémová,
diskusia, kreatívna, ...
21
3. Metódy
Metódy náboženskej výchovy podľa
prameňa získavania informácii
Metódy náboženskej výchovy z
procesuálneho hľadiska
(podľa jednotlivých fáz vyučovania)
Slovné metódy
Motivačné metódy
hovorené slovo:
- monologické: rozprávanie príbehov;
vysvetľovanie; prednáška
- dialogické: rozhovor; diskusia;
brainstorming; dramatizácia;
- rozprávanie vlastnej skúsenosti
- prezentácia problému
- pozorovanie udalosti (alebo výňatok
z filmu, ...)
- hra
- správa z novín (časopisu)
- prečítanie príbehu
- kladenie otázok
- tvrdenie a porovnávanie
- kvíz, súťaž
písané slovo a grafické znázornenie:
- práca s učebnicou náboženskej výchovy
a s pracovnými listami
- písomné práce alebo školské práce (úvahy,
hodnotenia, kvízy, referáty, ...)
Ďalšie činnosti (nevyhnutná súčasť
náboženskej výchovy):
- modlitba
- pieseň
- opakovanie a aplikácia predošlej látky
Názorné metódy
Expozičné metódy (pri výklade učiva):
predvádzacie a demoštračné:
- premietanie filmov, TV, ...
- čuchová a chuťová demonštrácia (jedlá,
príchute, rekonštrukcia paschálnej večere, ...)
- pozorovanie, porovnávanie – v triede, CZ,
v teréne
- Rozprávanie
- Vysvetľovanie (akroamatická metóda)
- Metóda otázok a odpovedí (erotematická
metóda)
- Objavovanie (heuristická metóda)
- Zážitkové vyučovanie (tvorivé hry
s pravidlami; dramatické hry)
Praktické metódy
Fixačné metódy (opakovanie nového učiva):
- nácvik biblických textov, dramatických
predstavení (vianočný príbeh, pašiový príbeh,
...)
- grafické, hudobné a výtvarné činnosti
(prepojené s cirkevnými sviatkami,
s návštevou chorých, ...)
- práca s knihou (Biblia, biblická
konkordancia, biblický slovník,
encyklopédia, ...)
- konštruktívne (konštrukčné) hry
- kvízy, súťaže, samostatná práca žiakov,
práca v malých skupinkách, projekty, ...
22
Aplikačné metódy (využitie nových
poznatkov v praxi):
- projekty, riešenie konkrétnych problémov,
simulačné metódy (hranie úloh), hry, ...
Jazykové metódy (týkajú sa celej vyučovacej hodiny, ale najmä výkladu):
- používanie spisovného jazyka
- krátke vety – výstižné pojmy, priama reč, slovesá (akčnosť, dianie, dynamika)
- živá a názorná reč
- formulovanie otázok – tak, aby podporovali komplexné vyjadrovanie žiakov (nie
otázky vyžadujúce jednoslovné odpovede!)
Používanie biblického textu
- dôraz na orientáciu v Biblii
- štúdium viacerých textov (pri starších žiakoch), jeden text (pri mladších žiakoch)
- čítanie (učiteľ alebo žiak – žiaci)
- prerozprávanie biblického textu
- dramatizácia biblického textu
- hľadanie podobných biblických textov
- meditácia o texte – vyhľadávanie veršov, ktoré žiakov najviac zaujali
- reflexia – čo hovorí text mne osobne;
- diskusia o biblickom texte
- prepojenie s konkrétnym problémom
23
Písomná príprava na vyučovanie
(obsahuje celý priebeh vyučovacej hodiny)
Cieľová
skupina
Popis žiakov
- vek:
- lokalizácia:
- správanie v triede:
- sociálne zázemie žiakov:
- ...:
Téma hodiny
Vzdelávací:
Ciele hodiny
Výchovný:
Psychomotorický:
Súvis s celkovými cieľmi:
Základný
biblický text:
Pomôcky:
Priebeh
vyučovacej
hodiny
Náplň
Učiteľské
nevyhnutnosti
Zápis do triednej knihy
Úvodná časť
Úvodná modlitba
5 min
Pieseň
Domáca úloha
Opakovanie
predošlej látky
Motivačná fáza
Napríklad:
Čas
- rozprávanie vlastnej
skúsenosti
- prezentácia problému
24
- pozorovanie udalosti
(alebo výňatok z filmu, ...)
- správa z novín (časopisu),
prečítanie príbehu
- kladenie otázok
- tvrdenie a porovnávanie
- kvíz, súťaž
- hra...
Expozičná fáza
Podrobne popísaný
výklad hlavnej témy
- Rozprávanie,
vysvetľovanie
(akroamatická metóda)
- Objavovanie (heuristická
metóda)
- Zážitkové vyučovanie
(tvorivé hry s pravidlami;
dramatické hry)
- Metóda otázok a odpovedí
(erotematická metóda)
V rámci výkladu je jeho nevyhnutnou súčasťou praktická
aplikácia získaných vedomostí, ktorá môže vyvrcholiť aj
v nasledujúcej fáze (transformácia teoretických vedomostí na
praktické cvičenie)
- Diskusia, rozhovor,
argumentácia
- Praktické cvičenie =
aktivita
Fixačná fáza
Opakovanie
nového učiva
Podrobne rozpísané:
- kvízy, súťaže
- samostatná práca žiakov
- práca v malých
skupinkách, projekty, ...
súčasťou tejto fázy môže byť aj diagnostika (hodnotenie) žiakov
– ohodnotenie slovné alebo známkou
Domáca úloha
Pieseň
Záverečná modlitba forma
25
Príloha A: VZOR OBALU
2 cm od horného okraja
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA HUMANITNÝCH VIED
(14 )
Evidenčné číslo
12 cm od horného okraja
NÁZOV PRÁCE
PODNÁZOV PRÁCE
(16 )
Označenie práce
Rok predloženia
(14)
Meno, Priezvisko, tituly autora
(14)
2cm od dolného okraja
26
Príloha B: VZOR TITULNÉHO LISTU ZÁVEREČNEJ PRÁCE
2cm
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA HUMANITNÝCH VIED
PROBLEMATIKA SMRTI
VO FILOZOFICKOM KONTEXTE
Bakalárska práca
Študijný program:
6171709 Misijná práca s deťmi a mládežou
Študijný odbor:
2.1.12 Teológia
Školiace pracovisko:
Katedra náboženských štúdií
Školiteľ:
Jozef Mrkvička, Mgr., PhD.
Konzultant:
Jozef Mrkvička, Mgr., PhD.
Žilina 20XX
Meno a Priezvisko, tituly autora
4 cm
27
ABSTRAKT
ĎURINSKÁ, Tatiana: Problematika smrti vo filozofickom kontexte. [Bakalárska práca].
Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta humanitných vied; Katedra náboženských štúdií.
Školiteľ: Mgr. Natália Kacianová PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár študijného
programu Misijná práca s deťmi a mládežou. Žilina: FHV ŽU, 20XX. .... strán. (uvádza sa
počet strán)
Text abstraktu v slovenskom jazyku, cca max. 500 slov.
Kľúčové slová: ........................
ABSTRACT
Horeuvedený text v anglickom jazyku (príp. v nemeckom jazyku).
Text abstraktu v anglickom jazyku (príp. v nemeckom jazyku).
Key words: .......................................
28
Príloha C: VZOR OBSAHU
OBSAH
0 ÚVOD .......................................................................................................................... 4
1 NÁZOV PRVEJ KAPITOLY .................................................................................... 5
1.1 Názov prvej podkapitoly ..........................................................................................5
1.2 Názov druhej podkapitoly ......................................................................................17
1.3 Názov tretej podkapitoly........................................................................................ 24
2 NÁZOV DRUHEJ KAPITOLY............................................................................... 31
2.1 Názov prvej podkapitoly......................................................................................... 31
2.2 Názov druhej podkapitoly .......................................................................................38
A tak ďalej podľa členenia práce a počtu častí jednotlivých úrovní. Názvy kapitol sa píšu
veľkými tučnými písmenami alebo kapitálkami, medzi názvami kapitol a podkapitol sa
vynecháva riadok kvôli úprave.
5 ZÁVER.........................................................................................................................65
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...................................................... 67
PRÍLOHY....................................................................................................................... 69
PRÍLOHA A Názov prílohy .......................................................................................... 69
PRÍLOHA B Názov prílohy........................................................................................... 70
29
Záverečná práca preveruje schopnosť VŠ študenta samostatne spracovať vybranú tému
z okruhu odborných problémov absolvovaného študijného programu na FPV ŽU formou
písomnej práce. V zásade má študent preukázať, či si osvojil potrebný rozsah teoretických
poznatkov a je schopný ich vhodne využiť pri riešení vymedzených výskumných úloh. Na
záverečnú prácu sa preto kladú určité formálne i obsahovo – vecné nároky. Výsledkom
spracovania záverečnej práce nemôže byť v žiadnom prípade iba tzv. kompilát, ktorý vznikol
poskladaním textových odsekov z rôznych zdrojov odbornej literatúry. Prístup k spracovaniu
záverečnej práce má zodpovedať jej postaveniu ako prvého (resp. druhého) stupňa odbornej
práce budúceho absolventa univerzity.
Vyžaduje sa preto určitá úroveň analyticko–tvorivého a samostatného prístupu, ktorý
vychádza z teoretických aspektov zvolenej problematiky.
OBHAJOBA ZÁVEREČNEJ PRÁCE
Záverečná práca sa odovzdáva na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva FHVŽU do
stanoveného termínu, ktorý sa študentom oznámi na aktualizovanej webovej stránke katedry:
www.fpv.uniza.sk; www.bsmt.sk
Záverečná práca sa posudzuje a hodnotí sa známkou podľa § 10 ods. 3 Študijného poriadku
Fakulty prírodných vied ŽU.
Vedúci záverečnej práce (musí mať minimálne o stupeň vyššiu kvalifikáciu ako obhajujúci
študent) vo svojom posudku (ukážka: príloha D) hodnotí predovšetkým:
- ako študent splnil požiadavky, úlohy a cieľ záverečnej práce,
- do akej miery postupoval samostatne, tvorivo a iniciatívne pri vypracovaní práce,
- ako pracoval s odbornou literatúrou a inými informačnými zdrojmi,
- aká je odborná úroveň a prínos práce,
- posúdi vhodnosť záverečnej práce k obhajobe pri štátnej záverečnej skúške.
Záverečnú prácu hodnotí aj oponent (musí mať minimálne o stupeň vyššiu kvalifikáciu ako
obhajujúci študent) v oponentskom posudku (ukážka: príloha E), ktorý do stanoveného
termín odovzdá osobne alebo poštou vedúcemu Katedry pedagogiky, psychológie
a sociálnych vied.
Oponent posudzuje predovšetkým:
- formálne spracovanie záverečnej práce – jej logické členenie, jazykovú úroveň
spracovania, úroveň bibliografickej citácie a odkazovania tak, ako je uvedené v tomto
manuály (!)
- aktuálnosť a vhodnosť použitých domácich či zahraničných informačných zdrojov
- v závere posudku oponent formuluje otázky do diskusie v rámci obhajoby záverečnej
práce pre objasnenie neúplných alebo nejasných informácií.
Študent bude najneskôr tri dni pre termínom obhajoby záverečnej práce práce (a aj štátnej
skúšky) oboznámený s posudkom a aj s hodnotením vedúceho práce a oponenta.
Obhajoba záverečnej práce je súčasťou štátnej skúšky. Podstatnou časťou obhajoby je
prezentácia práce prostredníctvom dostupnej projekčnej techniky –notebook a dataprojektor.
Odporúčame, aby prezentácia obsahovala:
- zdôvodnenie výberu zvolenej témy záverečnej práce,
- objasnenie niektorých základných termínov, prípadne teoretických koncepcií z ktorých
práca vychádza,
- vysvetlenie najdôležitejších výsledkov práce a záverov,
- dĺžka prezentácie by nemala prekročiť 10 minút, dôležitý je logický a zrozumiteľný
verbálny prejav obhajujúceho sa študenta.
30
Príloha D: VZOR ŠKOLITEĽSKÉHO POSUDKU
31
32
33
34
Download

Záverečná práca svojím obsahom má smerovať k originálnemu